Cauteee dufam ze to pomoze ale su tam otazky ktore sme nevedeli a berte ohlad na to ze sme to vypracovavali o polnoci pre

e istotu si to prekontrolujte Lila a Katka Neviem kto je Lila a Katka, ale preistotu sme si to presli a odhalili sme mensie chybicky krasy :D pokusili sme sa to skraslit, ale nerucime za spravnost, ak by nahodou niekto objavil nejaku chybu tak skuste dat vediet aj ostatnym zmeny budu znacene cerveno a podciarknute. S laskou vase Dehymenzy (peta, svist, sinc, gabi) 1.1 Rozpoznvanie vlastnch molekl prostrednctvom imunitnho systmu je dleit na aktivciu prirodzench zabjaov vrmci vrodench imunitnch mechanizmov urenie bezpenosti a vhodnosti spoluprce s danmi molekulami indukciu tvorby na T a B receptorov pre dan molekuly stimulciu vzby prostrednctovm PRR spustenie toku na bunky exprimujce vlastn molekulu 1.2 NK prirodzen zabjae uruj, i s ostatn bunky abnormlne, a to detekciou typu a rovne na povrchu sa vyskytujcich MHC I molekl cudzch molekl PAMP pathogen-associated molecular patterns PRR pattern recognition receptors SGR somatically generated cell surface receptors 1.3 PRR pattern recognition receptors (vzor rozpoznvajce receptory) viau B a T lymfocyty hostitesk bunkov molekuly MHC I molekuly NK bunky PAMP 1.4 A. B. C. D. E. SGR (napr. BCR resp TCR) na B a T lymfocytoch s viazan len na MHC I molekuly kdovan na rozpoznanie PAMP prv, ktor sa produkuj po stretnut s cudzou molekulou identick u vetkch jedincov nhodne vytvoren v priebehu vvoja

1.5 Imunologick pam sa tka aktivcie fagocytujcich buniek k ingescii mikrobilnych tonkov zmien zskanej imunitnej odpovede na opakovan expozciu uritmu mikroorganizmu stlosti odpovede vrodenej imunity na urit mikroorganizmus rozpoznania PAMP prostrednctvom PRR stimulcie defektnej hostiteskej bunky s redukovanmi MHC molekulami spsobi samovradu 1.6 Ktor z nasledujcich truktr na mikroorganizmoch s rozpoznan udskm imunitnm systmom. MHC I molekuly MHC II molekuly PAMP

PRR SGR 2.1 Syntetick molekula, ktor sa viae na receptory na B bunkch, ale nestimuluje ich k produkcii pecifickch protiltok proti nemu pokia nie je konjugovan s vou imunognnou molekulou sa nazva A. adjuvans B. nosi C. haptn D. imunogn E. tolerogn 2.2 Ktor ltka z uvedench molekl vyvol najsilnejiu pecifick imunitn odpove u loveka A. 250 000 Da vlastn plazmatick proten B. 150 000 Da toxn produkovan baktriou C. 500 Da plazmatick proten od impanza D. 400 Da molekula od cudzieho loveka E. 200 Da molekula uhovodku, ktor je rovnak u vetkch druhov 2.3 Poas skorch tdi vvoja lymfocytu, sa vzba jeho receptoru na pecifick epitop me prejavi inaktivciou alebo smrou lymfocytu a neschopnosou odpoveda vrmci pecifickej imunity. Epitop, o ktorom sa hovor bude nazvan: A. adjuvans B. nosi C. haptn D. imunogn E. tolerogn 2.4 Prirodzen zabjae (natural killers) spsobuj lzu infikovanej bunky, ktor m znen expresiu MHC I molekl. NK bunky maj receptory, ktor spaj lytick aktivitu po napadnut hostiteskej bunky. S to: A. komplementov receptory B. Fc receptory C. KAR killer activation receptors receptory aktivujce zabjae D. KIR killer inhibition receptros receptory inhibujce zabjae E. TCR 2.5 Protiltkami sprostredkovan nahromadenie makrofgov v mieste patogna sa vyskytuje vaka aktivite A. komplementovch receptorov B. Fc receptorov C. KIR killer activation receptors D. PRR pattern recognition receptors E. TLR toll like receptors 2.6 Pri alergickej reakcii je vyvolvajca ltka (naprklad orieky, citrusov plody ...) z imunologickho hadiska charakterizovan ako A. adjuvans B. haptn

C. D. E.

imunogn tolerogn ani jedna odpove nie je sprvna (alergen to je :P )

2.7 Naviazanie epitopu na Fab as molekuly predtm ako sa ukotv Fc fragment v cieovej truktre nie je potrebn pri A. molekule nosia B. konjugtoch haptn-nosi C. haptnoch D. IgE E. IgG 2.8 Bunky imunitnho systmu lymfocyty - s stimulovan vzbou ich povrchovch receptorov. Vo veobecnosti je tto aktivita ovplyvnen: A. jedinm receptorom jedinenm na kadej bunke B. jedinm typom receptoru, ktor sa nachdza na vetkch bunkch C. spoluprcou viacerch signlov vytvorench viacermi receptormi na jedinej bunke D. viacermi receptormi, ktor viau len rozpustn ligandy E. nepecifickmi receptormi schopnmi viaza irok klu ligandov 3.1 Vaginlna kandidza (infekcia sprostredkovan mikroorganizmami - hubami), po uvan antibiotk je spsoben zmenou: mnostva secernovanho lyzozmu vo vagne mnostva secernovanho hlienu vo vagne zloenia fyziologickej flry pH vo vagne funkcie epitelovch buniek 3.2 Opakovan zpaly pc spsoben oportnnymi baktriami (podmienene patognnymi) u pacienta s pokodenm riasinkovm epitelom dolnch dchacch ciest s podmienen: znenm tvorby IgA protiltok znenou mnostva celkovch Imunoglobulnov znenm pH poruchou nepecifickch imunitnch mechanizmov poruchou pecifickch imunitnch mechanizmov 3.3 Permanentn uretrlny katter ako jedna z prin cystitdy (zpal moovho mechra) u nepohyblivho pacienta spsobuje podmienky pre vmenu molekl medzi epitelilnymi bunkami a prostredm zavedenie mikroorganizmov do uretry sekrciu hlienu z epitelilnych buniek vystieajcich moov trakt zmenu pH mou vetky monosti s sprvne 3.4 Ktor z menovanch monost je prkladom inku fyziologickej pH bariry pred kolonizciou mikroorganizmami respiran trakt pH medzi 9,0 11,0 koa pH okolo 8,0 aldok pH 1,0 3,0

horn as GIT pH medzi 6,5 7,5 vagna pH pribline 7,0 3.5 Ktor z nasledujcich monost uvedench molekl je prinou mikrobicdnej aktivity v respiranom trakte Lyzozm degraduje 1,4 glykosidick vzbu peptidoglyknu baktri Sliny rozruuj IgA molekuly prtomn na sliznice Mastn kyseliny komenzlnych mikrbov degraduj peptidoglykn mikroorganizmov Slzy uahuj ingesciu mikrbov fagocytmi Lyzozm degraduje DNA a RNA produkovan patognnymi mikrbmi. 4.1 Ktor z nasledujcich buniek s prtomn na mieste infekcie spsobenej ervami bazofily eozinofily lymfocyty monocyty neutrofily 4.2 NK bunky prirodzen zabjae patria medzi: bazofily eozinofily lymfocyty monocyty neutrofily 4.3 V mikroskopickom preparte hnisu pri bakterilnej infekcii bud najviac prtomn bazofily eozinofily lymfocyty monocyty neutrofily 4.4 Ktor z menovanch buniek s dleitmi pri alergickch reakcich bazofily dendritick bunky lymfocyty monocyty neutrofily 4.5 Ktor z menovanch buniek vychytvaj extracelulrne bakterilne antigny a nepodieaj sa na prezentcii antignu bazofily dendritick bunky eozinofily makrofgy neutrofily 4.6 erven krvinky vznikaj z granulocytovej lnie lymfocytovej lnie

monocytovej lnie myeloidnej lnie trombocytovej lnie 4.7 Ktor z nasledujcich buniek podstupuj aliu diferenciciu v tmuse bazofily eozinofily lymfocyty monocyty neutrofily 4.8 Prevaujcou formou leukocytov v krvi pacienta s dlhodobm akm hnisavm bakterilnym zpalom: B lymfocyty Juveniln a zrel neutrofily Monocyty a makrofgy Prirodzen zabjae NK bunky T lymfocyty 4.9 Bunky lymfoidnej lnie s najpoetnejou leukocytovou populciou tvoria T, B, a NK bunky obsahuij cytoplazmatick ganuly diferencuj sa z rekurzorov myeloidnch buniek fagocytuj zbytky a cudzie bunky. 5.1 PAMP pathogen-associated molecular patterns s patognom svisiace molekuly A. Dovouj lymfocytom rozpozna mikroorganizmy a znii ich B. S na cysten bohat peptidy leukocytov C. s rozpoznan prostrednctovm PRR - recekptorov vrodenho imunitnho systmu D. sa podobaj na proteny na povrchu infikovanej E. indukuj sekrciu interfernov 5.2 Poiaton imunitn odpove na E. coli (Gram negatvnu baktriu) bude zaha A. Nepecifick stimulciu komplementu B. Tvorbu pecifickch somaticky generovanch receptorov na vzbu E: coli C. Vytvorenie a sekrciu pecifickch protiltok , ktor rozpoznaj E.coli D. Vytvorenie pecifickch cytoknov lymfocytmi E. Stimulciu KIR na NK bunkch 5.3 Medzi nstroje nepecifickch imunitnch mechanizmov nepatria chemokny komplement defenzny pamov bunky Interfern typu 1 5.4 Ktor z nasledujcich molekl s vyjadren na povrchoch udskch infikovanch alebo abnormlnych buniek a rozpoznan ako stresov molekuly NK bunkami Alfa alebo beta defenzny

C3 konvertza a properdn Cytokny a chemokny Interferon a/ alebo interferon beta MICA a MICB 5.5 Alternatvna cesta aktivcie komplementu je spusten sasami bunkovho povrchu, ktor s rozpoznan ako cudzie pre hostitea manzu obsahujcimi zbytkami glykoprotenov na niektorch mikroorganizmoch stimulciou KAR na NK bunkch tvorbou komplexov antignu s protiltkou TLR receptormi viacim sa na PAMP 6.1 Epitop-pecifick receptory na T lymfocytoch (TCR) sa nachdzaj v cytoplazme prtomn a/ alebo na membrny viazan proteny v plazme, lymfe a inch secernovanch tekutinch na povrchu plazmatickch buniek ako transmembrnov polypeptidy v jadrovej lipidovej dvojvrstve 6.2 Protiltky (imunoglobulny) s syntetizovan a secernovan B aj T bunkami viau viacer odlin epitopy naraz obsahuj 4 rzne polypeptidy ahkch reazcov rozpoznvaj pecifick epitopy spolu s vlastnmi molekulami rozpoznvaj antigny m sptaj proces vedci k ich detrukcii a odstrneniu 6.3 Kontantn oblasti akch reazcov molekuly imunoglobulnu podmieuj ich Epitop Fab fragment Izotyp Idiotyp Variabiln oblas 6.4 Ke je molekula imunoglobulnu vystaven pepsnu, produkto alebo produktami s jednotliv ak a ahk reazce sa neme (nemu) viaza na antign je zloen (s zloen) z 2 samostatnch antign viacich fragmentov krytalizuj pri uchovan v chlade je dimr anitgn viacich molekl 6.5 U osb so skorou hypersenzitivitou (alergia) na prach spust vzjomn prepojenie prachu so pecifickmi molekulami uvonenie zpalovch meditorov naprklad: A. IgA B. IgE C. IgG D. Histamnu E. Mastocytu 6.6 Klasick cesta komplementu zana A. aktivciou C1

B. C. D. E.

rozdelenm a aktivciou C4, C2 a C3 IgA vzbou na pecifick epitop Spustnm tvorby Membrane Attack Complex Vytvorenm C3 konverzzy

6.7. Klasick cesta komplementu m za lohu A. rozdelenie imunoglobulnov na Fc fragmenty B. uahuje znienie mikroorganizmov C. rozpoznanie pecifickch epitopov na mikroorganizmoch D. regulova vvoj lymfocytov E. stusti uvonenie histamnu 6.8 U ud s MHC II molekuly vyjadren na vetkch jadrovch bunkch na B bunkch, dendritickch bunkch a makrofgoch na erytrocytoch na mastocytoch na T bunkch 6.9 Zkladn truktra TCR je tvoren heterodimrom ab (gd) viazanm na membrnu komplexom disulfidicky viazanch akch a ahkch reazcov kovalentne viazanmi molekulami CD3 a CD247 komplexami peptidu s MHC rozpustnmi momodimrmi viaucmi antign 6.10 Migrcia B lymfocytu na pecifick miesta (napr. do lymfatickej uzliny) zvis z asti na vyuit protiltok CD8 CD3 Komplementu Selektnov 6.11 Ktor z uvedench molekl je vyjadren na zrelch T bunkch, ktor fuguj ako pomocn CD4 CD8 GlyCAM-1 IgA IgG 7.1 TCReceptory receptory na CD8+T bunkch rozpoznvaj fragmenty peptidov spojench s A. CD3 molekulami B. CD4 molekulami C. MHC molekulami I triedy D. MHC molekulami II triedy E. MHC molekulami III triedy

7.2 B lymfocyty syntetizuj a exprimuj (vystavuj) imunoglobuln A. Ktor obsahuje pecifick receptory pre viacer antigny B. vo fagozme a v cytoplazme C. v membrnovom komplexe, ktor obsahuje aj CD3 D. na svojeje povrchovej membrne E. len po opusten kostnej drene 7.3 Primrne lymfoidn orgny s tie, v ktorch A. sa aktivuje pecifick imunita B. filtran systm odstrauje cudzorod materil C. vek mnostv cirkulujcich leukocytov vstupuj do vzjomnho kontaktu D. lymfocyty podstupuj svoju zkladn diferenciciu E. PRR viau antigny 7.4 Tmus je miestom prvotnej diferencicie A. B buniek B. Erytrocytov C. Heamtopoetickch kmeovch buniek D. neutrofilov E. T buniek 7.5 Lymfatick uzliny maj dve zkladn oblasti: A. kru a dre B. Lymfu a kru C. Retikulum a kru D. Lymfu a dre E. Retikulum a dre 7.6 Ktor z uvedench molekl je prtomn na povrchu zrelej CD4+T bunky bunky A. BCR B. CD1d C. CD3 D. CD8 E. CD19 7.7 Pozitvna selekcia sa tka: A. Schopnosti buniek s jedinou pozitivitou viaza MHC I aj MHC II B. Kortiklnych tymocytov, ktor pri nej zskaj TCR C. Migrcie kmeovch buniek do tmusu, kde sa stan T bunkami D. Programovanej smrti T buniek s jedinou pozitivitou E. Rozpoznania MHC tymocytmi obsahujcimi sasne CD4 aj CD8 (DP., CD4+CD8+) 7.8 Ktor z uvedench s primrne lymfoidn orgny A. kostn dre B. lymfatick uzlina C. Peyerove plty D. Slezina E. Tonzily 7.9 Biela pulpa sleziny je bohat na

A. B. C. D. E.

erytrocyty obsahujce hemoglobn CD4+CD8+T bunky NK bunky Plazmatick bunky Prekurzory B buniek .

8.1 Zmena triedy z IgM na IgE je spsoben procesom nazvanm: A. dozrievanie imunity B. vylenie alel C. preladenie isotypu D. junkn diverzita E. somatick hypermutcia 8.2 Existencia BCR a TCR pecifickch len pre jeden antign je spsoben: A. preskupenm gnov pre variabiln oblas imunoglobulnu B. dozrievanm imunity C. vylenm alel D. preladenm isotypu E. junknou diverzitou 8.3 Urit B bunka m len matkine alebo otcove V reazce, ale nikdy nie obidvoje. Toto je spsoben procesom nazvanm A. vylnie alel B. diverzita protiltok C. preladenie izotypov D. junkn diverzita E. nhodn spojenie VD a VDJ 8.4 Protiltkov diverzita je dan A. rekombinciou V, D a J gnov B. spojenm VD a J segmentov navzjom v akch reazcoch C. zvenou vzobnou afinitou protiltok pre antign D. spojenm CL s CH1, CH2, CH3 alebo CH4 domnami E. prenesenm VL alely z materskho na otcovsk chromozm 8.5 Ke je pamov B bunka opakovane stimulovan pecifickm antignom, mal bodov mutcie v DNA kdujcej variabiln oblasti ahkch aj akch reazcov mu ma za nsledok A. to, e antignom-stimunovan VDJ sa spoja a vytvor sa nov antignna pecificita B. zmenu produkcie IgM an IgG C. zmenu antignnej pecificity D. inaktivciu materskej alebo otcovskej VL a VH alely E. vytvorenie protiltok so zvenou afinitou pre vzbu danho epitopu. 9.1 Ktor z uvedench problmov s typick pre osoby postihnut aplziou tmusu A. porucha vvoj samotnch B lymfocytov B. porucha komplementovho systmu C. porucha funkcie NK buniek D. porucha vvoja T lymfocytov

E.

porucha vvoja T lymfocytov a odpovede sprostredkovanej B bunkami

9.2 Negatvna selekcia T buniek sa uskutouje v A. krvnch cievach B. kostnej dreni C. lymfatickej uzline D. slezine E. tmuse 9.3 Prekurzory T buniek, prothymocyty, migruj z kostnej drene do tmusu ako odpove na psobenie A. interfornu B. IL-4 C. IL-5 D. IL-10 E. Lymfotaktnu 9.4 Ak je osud tymocytov, ktor nedoku vytvori receptor pre IL-7 A. apoptotick smr bunky B. vvoj gd T bunky C. vvoj NK bunky D. zlyhanie vycestovania do tmusu E. vvoj v rmci B lnie bunky 9.5 NKT A. maj monos rozpozna vek mnostvo antignov B. maj na svojom povrchu markery, ktor s charakteristick aj pre NK bunky C. vytvraj pam, ke sa stretn s antignom opakovane D. migruj predovetkm do dchacch orgnov, koe a peritonelnej dutiny E. odpovedaj na antign pomalie ako abT bunky 9.6 NKT bunky A. s obvykle CD8 pozitvne bunky B. viau epitopy viazan v MHC II triedy C. maj TCReceptory pre antigny vytvoren DNA preskupenm D. syntetizuj imunoglobuln E. prezentuj Ig na svojom povrchu 9.7 Pre-pro B bunky obsahuj A. Obsahuj bu k alebo l ahk reazce B. Maj na svojom povrchu pseudo IgM C. Maj Iga a Igb prdavn molekuly pri BCR D. Maj VDJ spjajce gny E. Maj v cytoplazme vyjadren ahk reazce 9.8 A. B. C. D. B-1 B bunky sa objavuj neskr vo vvoji ako B-2 B s potrebnejie pre vroden imunitn mechanizmy ako B-2 B maj viac IgD ako IgM molekl na svojom povrchu ako B-2 B maj rozsiahlu schopnos rozpozna mnostvo anitgnov

E.

vyaduj spoluprcu T buniek na aktivciu

10.1 T bunky rozpoznvaj epitopy, s ktormi sa predtm nikdy nestretli prostrednctvom A. nhodne vygenerovanm obrovskm mnostvom TCReceptorov, ktor boli vytvoren pred stretnutm sa s antignmi B. spracovanm vzoriek prostredia fagocytzou alebo pinocytzou C. syntetizovanm imunoglobulnov pecifickch pre vek mnostvo epitopov D. vberom z vekho mnostva molekl ako naprklad TCReceptora ligandami E. pouitm v genme zakdovanch PRR 10.2 Ktor z nasledujcich buniek zachytvaj peptidov fragmenty do molekuly MHC II triedy A. CD4+ T bunky B. CD8+ T bunky C. Dendritick bunky D. gd T bunky E. neutrofily 10.3 Fragmenty intracelulrneho patogna s prezentovan T bunkm A. priamym zapojenm PRR na povrchu bunky B. makropimnocytozou do gd T bunkami C. molekulami MHC I triedy CD8+ T bunkm D. fagocytzou a prezentciou CD4+ T bunkm E. umiestnenm do endocytickch vezikl a ich spojenm s molekulou MHC II triedy 10.4 Termn imunologick synapsa sa tka A. PAMP rozpoznanm PRR B. Retrikciou CD4+ T buniek pred molekulami MHC I triedy C. Selektvnou anergiou T buniek D. Rozpoznanm vonch molekl T bunkami E. Kontakt medzi APC a T bunkou 10.5 CD4+ T bunky, ktor odpovedaj na intracelulrne patogny aktivciou a nahromadenm fagocytujcich buniek sa nazvaj A. APC B. CTL - cytotoxick T lymfocyty C. Th0 bunky D. NK bunky E. Th2 bunky 10.6 V prtomnosti lipopolysacharidu odvodenho z mikroorganizmu A. APC bunky secernuj cytokny B. Uvonenie cytoknov m za nsledok aktivciu leukocytov C. Stimulcia sekrcie IFN- g aktivizuje leukocyty D. Th0 bunky sa alej diferencuj na Th1 bunky E. Vetky monosti s sprvne 10.7 Napojenm sa pMHC I na infikovanej bunke A. BCReceptory sa navzjom pospjaj a spust sa signalizcia B. CD4+ bunky uvonia IL-4

C. D. E.

CD8+ cytotoxick T bunky zniia infikovan bunku Naivn Th1 bunky secernuj cytokny Th0 bunky sa diferencuj na Th2 bunky

10.8 Aktivcia B buniek vedie k A. prezentcii MHC I triedy dendritickmi bunkami B. rozpoznaniu inch epitopov povrchovmi IgD a IgM C. prenosu signlu z BCReceptora a z CD4+ T bunky do jadra D. preladeniu triedy E. znieniu antignu enzmami 11.1 Krvn testy na urenie krvnej skupiny pred transfziou zahaj stanovenie IgM protiltok proti A alebo B anitgnu. Pozitvna reakcia sa prejav tvorbou agregtov a nazvame ju: A. aglutincia B. aktivcia komplementu C. neutralizcia D. opsonizcia E. precipitcia 11.2 Sas komplementu C3b inkuje pri obalen antignu, o ho urob atraktvnejm pre fagocytzu. Tento proces je A. aglutincia B. aktivcia komplementu C. neutralizcia D. opsonizcia E. precipitcia 11.3 Test pri ktorom sa identifikuje vytvorenie nerozpustnch komplexov rozpustnho antignu s protiltkou sa nazva (naprklad pri imundifzii) A. aglutincia B. aktivcia komplementu C. neutralizcia D. opsonizcia E. precipitcia 11.4 Vzba protiltok mikrobilnymi epitopmi alebo rozpustnmi molekulami spsobom, ktor brni schopnosti tchto mikroorganizmov/molekl viaza sa na povrch hostiteskch buniek sa nazva: A. aglutincia B. aktivcia komplementu C. neutralizcia D. opsonizcia E. precipitcia 11.5 Ktor z nasledujcich typov protiltok aktivuj komplementov kaskdu pri vzbe s antignom A. IgA a IgD B. IgA a IgE C. IgA a IgM

D. E.

IgE a IgG IgG a IgM

12.1 Stav neodpovedavosti T lymfocytov, ktor sa vyskytuje po vytvoren komplexu pMHC sa nazva A. alergia B. apoptza C. anergia D. autoimunita E. hypersenzitivita 12.2 Ktor z nasledujcich buniek poskytuj 2. signl T bunke po vytvoren imunologickej synapsy, aby dolo k jej aktivcii A. APC ale nie som ista B. Anergizovan T bunky C. CD4+Treg bunky D. Folikulrne dendritick bunky E. Primitvne T bunky -thymocyty 12.3 Ktor z nasledujcich buniek vyaduj spoluprcu pMHC so sborom kostimulanch druhotnch signlov z APC (obvykle dendritickch buniek), na to, aby sa aktivovali. A. anergick T bunky B. B bunky C. Mastocyty D. Naivn T bunky E. Prirodzen zabjask bunky 13.4 Ktor z uvedench mechanizmov je zodpovedn za to, e meme opakovane ochorie na infekciu vrusom chrpky A. neutralizujce protiltky proti chrpke rchlo vymizn B. nedostaton as na to, aby CD4+ T bunky vytvorili pam C. intracelulrne vrusov astice unikaj imunitnho dozoru D. Hypersenzitivita typu 1 sa vyskytuje pri druhej expozcii chrpkovmu vrusu E. Variabilita vrusu je dvodom neinnosti pecifickch imunitnch mechanizmov po infekcii v predchdzajcom roku 13.6 Molekula aktnej fzy zpalu syntetizovan v peeni pri baktriovch a hubovch infekcich je A. CRP B. Chemokn C. Komplement D. Imunoglobuln E. Interleukn 13.7 Ktor z nasledujcich izotypov imunoglobulnu je suasou slizninej imunitnej odpovede a secernovan MALT A. IgA B. IgD C. IgE D. IgG

E.

IgM

13.8 Ktor z nasledujcich charakteristk je typick pre sliznin imunitn systm A. Rchla odpove nasmerovan proti vetkm cudzm molekulm B. Chronick zpal vytvra nehostinn prostredie pre mikroorganizmy C. prispievaj k vytvoreniu prostredia vhodnho pre TH1 IL-2 a IFND. Sekrcia IgG je vznamnejia ako sekrcia IgA E. Tolerancia cudzch antignov je skr pravidlom ako vnimkou

13.9 14 mesan chlapec, ktor nebol okovan iadnou odporanou vakcnou zostva zdrav napriek jeho kadodennmu stretvaniu det poas celho minulho roka v kolektve. Ktor z nasledujcich mechanizmov vysvetuje preo neochorenl na diftriu, ospky, div kae, detsk obrnu: A. kolektvna imunita B. genetick predispozcia C. antignny shift D. imunitn nik E. tolerancia 13.10 Ktor z nasledujcich typov okovacch ltok vyvol najsilnejiu a najdlhie trvajcu protektvnu imunitn odpove A. oslaben iv vrus vo vakcne B. DNA vakcna C. Usmrten vrus vo vakcne D. Rekombinantn vakcna E. Subjednotkov vakcna 14.1 Pvodne zdrav mu priiel do ambulancie s ndchou, upchatm nosom a pretrvvajcimi respiranmi prznakmi trvajcimi niekoko mesiacov po nvrate domov, kde si vimol zaplesnenie steny v dome. Kon testy na precitlivelos na spry plesn boli pozitvne. Tieto nlezy s prkladom: A. Kontaktnej dermatitdy B. DTH C. Okamitej hypersenzitivity D. Srovej nemoci E. Hypersenzitivity II. Typu 14.2 25 ron ena s anamnzou alergie na PNC, ktor nebola znma jej lekrovi, dostala jedin injekciu PNC na lieenie aktnej infekcie. V priebehu mint sa vyvinula u nej difzna ihavka, tachykardia, hypotenzia. Tto pacientka mala: A. Anafylaktick reakciu B. Alergiu C. Protiltkami sprostredkovan cytotoxick reakciu D. Astmu E. Kontaktn precitlivelos 14.3 Ktor s nasledujcich reakci je spusten interakciou hostiteovch bunkovch membrn s IgM alebo IgG protiltkami a nikdy nie IgE

A. B. C. D. E.

arthusova reakcia srov choroba hypersenzitivita I typu hypersenzitivita II typu hypersenzitivita IV typu

14.4 8-ron dievatko so znmou alergiou na orieky nhodne zjedla obltku so zbytkami oriekov. V priebehu jednej hodiny sa u nej vyvinie difzny erytm a ihavku svisiacu s respiranmi symptomami a difznym pskanm na pcach. Tieto nlezy s typick pre: A. hypersenzitivitu I. typu B. arthusovu reakciu C. bunky obsahujce FcReceptor viauce sa na hostitesk bunky pokryt IgG protiltkami D. IgG viauce sa na extracelulrnu hmotu v dchacch cestch E. IgM protiltkami sprostredkovan spoluprca s bunkovou membrnou lymfocytu 14.5 8 ron pacient, ktor sa zotavil s alergickej reakcie, sa iiel nasledujci de hra s priatekou, ktor sa nedvno vrtila s vletu s zie. Priateka mu dala japonsk lakovan krabiku ako darek. Dva dni neskr sa u neho vyvinulo svrbenie na rukch a jeho mama si vimla, e m zaervenan oi a vyrku na ramene. Tieto nlezy s typick pre: A. hypersenzitivitu I typu sprostredkovan CD4+T bunkami B. hypersenzitivitu I typu sprostredkovan CD8+T bunkami C. hypersenzitivitu II typu sprostredkovan CD8+T bunkami D. hypersenzitivitu III typu sprostredkovan CD4+T bunkami E. hypersenzitivitu IV typu sprostredkovan CD4+T bunkami 14.6 45 ron ena s anamnzou vrusovej hepatitdy C prila na vyetrenie pre znen funkciu obliie, hypertenziu a anmiu. Laboratrne nlezy ukzali znen koncentrcia C3 zloky komplementu. Moov sediment obsahoval leukocyty, erytrocyty a erytrocytov valce (bielkovinov odliatky oblikovch tubulov, ktor obsahovali erytrocyty). Biopsia obliky odhalila glomerulonefritdu. Tieto nlezy s typick pre: A. hypersenzitivitu I typu sprostredkovan CD4+T bunkami B. hypersenzitivitu II typu sprostredkovan IgM protiltkami C. hypersenzitivitu III typu sprostredkovan vonmi IgG protiltkami D. hypersenzitivitu IV typu sprostredkovan CD4+T bunkami E. hypersenzitivitu IV typu sprostredkovan IgG a niekedy IgM protiltkami 14.7 35 ron mu priiel s bolesou hlavy, navou, svetloplachosou, dyspnoe, tachykardioiu. Laboratrne nlezy odhalili hemoglobn a pozitvny test na prtomnos protiltok na erytrocytoch Coombsov test). Pacient v tom obdob uval ATB kvli respiranmu infektu. Tieto nlezy s typick pre: A. hypersenzitivitu I typu sprostredkovan IgG protiltkami B. hypersenzitivitu II typu sprostredkovan IgG protiltkami C. hypersenzitivitu III typu sprostredkovan IgG protiltkami D. hypersenzitivitu III typu sprostredkovan IgG a IgM protiltkami E. hypersenzitivitu IV typu sprostredkovan CD4+T bunkami 15.1 Imunodeficit spsoben genetickmi alebo vrodenmi defektami je A. primrny B. sekundrny C. vdy letlny

D. E.

dobre lieiten vetky monosti s sprvne

15.2 Medzi sekundrne imunodeficity nepatr A. Di Geoergeov sy B. Imunodeficit z malnutrcie C. Imunodeficit pri HIV infekcii D. Imunosupresvnou terapiou navoden deficit imunity E. Vetky odpovede s sprvne 15.3 Deficit lymfoidnej vvoj lnie sa prejav A. poruchou pecifickej humorlnej B. poruchou nepecifickej bunkovej C. poruchou ADCC D. poruchou DTH E. vetky odpovede s sprvne 15.4 Deficit T bunkovej lnie sa prejav A. iastone poruchou pecifickej humorlnej B. poruchou nepecifickej bunkovej C. poruchou ADCC D. poruchou DTH E. vetky odpovede s sprvne 15.5 Deficit B bunkovej lnie sa prejav A. poruchou pecifickej humorlnej imunity B. poruchou nepecifickej bunkovej C. poruchou ADCC D. poruchou DTH E. viac monost je pravdivch (ak no, zakrkujte) 15.6 Neschopnosou ingescie a degradcie antignu je poruchou A. fagocytujcich buniek B. NK buniek C. T buniek D. B buniek E. Vetky odpovede s sprvne 15.7 Deficit sast komplementovho systmu sa neprejavuje vznamnou A. poruchou opsonizcie B. poruchou lzy mikroorganizmov C. poruchou vzniku zpalu D. poruchou v oblasti nepecifickej imunity E. poruchou v oblasti pecifickej immunity 16.1 Zlyhanie schopnosti inaktivcie alebo elimincie autoreaktvnych buniek je nsledkom A. autoimunity B. pozitvnej selekcie C. negatvnej selekcie D. tolerancie

E.

supresie

16.2 Zlyhanie imunitnho systmu rozpozna epitop a znii ho sa nazva A. autoimunita B. pozitvna selekcia C. negatvna selekcia D. tolerancia E. supresia 16.3 Inaktivcia a detrukcia lymfocytov, ktor nes BCReceptor alebo TCReceptor, ktor rozpoznvaj vlastn molekuly vyvol stav nazvan A. autoimunita B. pozitvna selekcia C. negatvna selekcia D. tolerancia E. supresia 16.4 Molekulov mimikry je spsob navodenia reakcie proti vlastnm truktram A. skrene reagujcimi protiltkami B. stratou tolerancie C. stratou schopnosti negatvnej selekcie D. stratou schopnosti imunologicky privilegovanch orgnov E. stratou centrlnej tolerancie 16.5 Navodenie centrlnej tolerancie sa uskutouje A. v primrnych lymfoidnch orgnoch in utero B. v sekundrnych lymfoidnch orgnoch in utero C. v primrnych lymfoidnch orgnoch postnatlne D. v sekundrnych lymfoidnch orgnoch postnatlne E. neexistenciou 2. signlu aktivcie T lymfocytov po vytvoren imunologickej synapsy 16.6 Perifrna tolerancia sa vytvra A. v primrnych lymfoidnch orgnoch in utero B. v primrnych lymfoidnch orgnoch postnatlne C. regulanou inhibciou autoreaktvnych buniek D. neexistenciou 2. signlu aktivcie T lymfocytov po vytvoren imunologickej synapsy E. vetci monosti s sprvne 16.7 Reumatoidn faktor je A. vzba IgM protiltky na Fc fragment IgG B. diagnostick pre reumatick horku C. obidve odpovede s sprvne 16.8 Medzi imunologicky privilegovan orgny alebo tkaniv patr A. rohovka B. placenta C. lumen tubulov testes D. mozog E. vetky monosti s sprvne

16.9 Autoimunitn ochorenia s charakterizovan A. tvorbou protiltok proti vlastnm trutram B. tvorbou pecifickch T buniek proti vlastnm truktram C. reakciami (bunkovej aj humorlnej imunity) proti vlastnm truktram 17.1 A. B. C. D. E. F. 17.2 A. B. C. D. E. 17.3 A. B. C. D. E. 17.4 A. B. C. D. E. Pravdepodobnos spechu transplantcie je dan prbuzenskm vzahom genetickou zhodou imunosupresvnou terapiou ABC je sprvne BC je sprvne AC je sprvne Transplantt od jednovajenho dvoja sa nazva autotransplantt izotransplantt allotransplantt heterotransplantt idiotransplantt Transplantt od rodia sa nazva Autotransplantt izotransplantt allotransplantt heterotransplantt homotransplantt Transplantt koe loveka od zvieraa sa nazva Autotransplantt Izotransplantt Allotransplantt Heterotransplantt idiotransplantt

17.5 MHC I a II antignu s geneticky charakterizovan A. kondominanciou B. heterozygociou C. viacpoetnmi lokusmi D. autozomlne dominantnm prenosom E. viac monost je sprvnych (ktor) 17.5 A. B. C. D. E. Aktna reakcia na tep je charakterizovan odhojenm v priebehu mint odhojenm v dsledku aktivity existujcich senzibilizovanch T lymfocytov odhojenm sprostredkovanm vytvorenm reakcie na cudzorod antigny tepu odhojenm v dsledku existujcich protiltok odhojenm v dsledku straty tolerancie

17.6 Chronick reakcia na tep je charakterizovan A. odhojenm v priebehu mint B. odhojenm v dsledku aktivity existujcich senzibilizovanch T lymfocytov C. odhojenm sprostredkovanm vytvorenm reakcie na cudzorod antigny tepu D. odhojenm v dsledku existujcich protiltok E. odhojenm v dsledku straty tolerancie 17.7 A. B. C. D. E. 17.8 A. B. C. D. E. 17.9 A. B. C. D. E. Zrchlen reakcia na tep je charakterizovan odhojenm v priebehu mint odhojenm v dsledku aktivity existujcich senzibilizovanch T lymfocytov odhojenm sprostredkovanm vytvorenm reakcie na cudzorod antigny tepu odhojenm v dsledku existujcich protiltok odhojenm v dsledku straty tolerancie Hyperaktna reakcie na tep je charakterizovan odhojenm po niekokch tdoch odhojenm v dsledku aktivity existujcich senzibilizovanch T lymfocytov odhojenm sprostredkovanm vytvorenm reakcie na cudzorod antigny tepu odhojenm v dsledku existujcich protiltok odhojenm v dsledku straty tolerancie Host versus graft reakcia je typick pre reakciu pri transplantcii kostnej drene typick pri reakcii po druhej a alej transplantcii charakterizovan zlepenm prevanm v smere auto, iso, allo, xeno charakterizovan neprtomnosou pamovch buniek vetky monosti s pravdiv

17.10 Graft versus host reakcia je A. typick pre reakciu pri transplantcii kostnej drene B. typick pri reakcii po druhej a alej transplantcii C. charakterizovan zlepenm prevanm v smere auto, iso, allo, xeno D. charakterizovan neprtomnosou pamovch buniek E. vetky monosti s pravdiv 0.1 A. B. C. D. E. Okovanie proti pravm kiaham experimentlne vyskal a popsal Edward Jenner Louis Pasteur Ramzes I Ali Mao Malin Robert Koch

0.2 Pri okovan proti pravm kiaham bola pouit vlastnos antignnej podobnosti udskho a zvieracieho vrusu. Podobn princp sa pouva pri okovan proti A. tuberkulze B. tetanu C. ospkam D. detskej obrne E. iernemu kau

0.3 Ltka podobn toxnu, ktor m jeho antignne a imunognne vlastnosti a nem toxick vlastnosti sa nazva A. antitoxn B. toxoid C. toxn D. protiltka E. haptn 0.4 A. B. C. D. E. 0.5 A. B. C. D. E. Antitoxn je Toxicity zbaven toxn Protiltka proti toxnu Anatoxn Toxoid Antigenicity zbaven toxn Anatoxn alebo toxoid tetnickho toxnu sa pripravuje denaturciou toxnu obvykle formaldehydom separciou bielkoviny z imunizovanho zvieraa denaturciou varom riedenm toxnu do bezpench koncentrci vzbou na toleragn

0.6 Okovanie me spsobi autoimunitn ochorenia, nie je potrebn lebo infekn ochorenia proti ktorm okujeme u neexistuj. Tieto trvrdenia s A. pravdiv na zklade potvrdench dajov imunologickch a epidemiologickch tdi B. pravdiv na zklade imunologickch prehadov C. nepravdiv a prezentovan antivakcinanmi aktivistami D. nie s dostatone preskman a preto ich je mon tolerova E. s dostatone preskman a je potrebn ich propagova NEVIEM 0.7 A. B. C. D. E. 0.8 A. B. C. D. Medzi eradikovan infekcie patr besnota ospky tetanus prav kiahne ovie kiahne pecifick aktvnu imunitu zskan prirodzene zskame transplacentrne od matky po ochoren po okovan po podan imnneho sra

0.9 pecifick aktvnu imunitu zskan umelo navodme F. transplacentrne od matky G. po ochoren H. po okovan I. po podan imnneho sra

0.10 pecifick pasvnu imunitu zskan prirodzene zskame A. transplacentrne od matky B. po ochoren C. po okovan D. po podan imnneho sra 0.11 pecifick pasvnu imunitu zskan umelo navodme A. transplacentrne od matky B. po ochoren C. po okovan D. po podan imnneho sra 1. Antign reaguje s protiltkou : a, len in vivo b, len in vitro c, me reagova in vivo i in vitro 2. Inaktivovan srum zskate z erstvho sra jeho zahriatm na 37 C - 3O(mint) a, no b, nie (56st.C 30min.) 3. Kompletn antign je : a,haptn b,semihaptn c, imunogn, mus ma imunognnos a pecifickos 4. Antign pri komplement viacej reakcii me by len: a, korpuskulrny b, koloidlny c, korpuskulrny alebo koloidlny 5. Zloky KVR (BWR) s : a, antign; protiltka; C; HS b, antign; protiltka; C c, antign; protiltka; HS 6. Na dkaz difterickho toxnu pouijete: a, jednoduch imunodifziu b, dvojit imunodifziu c, radilnu jednoduch imunodifziu 7. Pri niektorch ochoreniach udsk erytrocyty s aglutinovan pri teplote O-5C a,s to chladov aglutinny b,nie s to chladov aglutinny 8. Pri priamej aglutinanej reakcii riedime geometrickm radom: a, srum pacienta b, antign

9. Pri kvantitatvnej precipitanej reakcii riedime: a, antign b, protiltku 10. Nosiom pre solubilne antigny me by: a, korpuskulrny antign b, erytrocyt c, latexov astice d, vetky odpovede s sprvne 11. Pri KFR je potrebn robi titrciu komplementu: a, no b, nie 12. Oznate koloidlny antign: a, erytrocyt b, astice latexu c, toxn 13. Najvie zriedenie sra , ktor ete reaguje s antignom je : a, titer sra b, titer protiltok 14. Pri prstencovej precipitcii /Ring test/ oditavame: a, precipitan lnie b, precipitan prstenec 15. Widalova reakcia je: a, priama aglutincia b, nepriama aglutincia c, je to precipitcia preveden na aglutinciu 16. Vsledok pri KFR je sprvny: a, hemolza no, vsledok je pozitvny b ,hemolza nie, vsledok je negatvny tu su obe nespravne lebo ked sa naviaze Ag a Ab je vysledok pozitivny a nedochadza k hemolyze. Inak ak budu chybne zadania otazok z ich strany, bude nam pripocitany bod za danu otazku 17. Za signifikantn pre dan infekciu sa povauje vsledok: a, najmenej 4 nsobny vzostup titra protiltok v druhej vzorke b, titer 2. vzorky sa rovn titru protiltok 1. vzorky c, titer 2. vzorky je 2 nsobny oproti titru 1. vzorky 18. Na dkaz protiltok je citlivejia: a, aglutincia b, precipitcia 19. Pri dkaze protiltok aglutinciou fenomn prozny spsobuj blokujce protilatky a,no

b, nie 20. Precipitcia: a, v agaroze sa oznauje ako imunodifzia b, antign pri nej mus by korpuskulrny 21. Jednoduch radilnu imunodifziu v prave pani Maniniovej pouijete na: a, stanovenie CRP b,stanovenie baktericdnej aktivity sra c, na urenie koncentrcie tried imunoglobulnov 22. Oznate dvojicu kapsulrny a somatick antign : a, O a H antign b, O a K antign c, K a H antign 23.Baktrie,ktor maj biky ,maj antign: a, antign H b, antign O c, antign K 24. Ktor z uvedench monost oznauje titer sra: a, 16O b, 1: 16O c, 1 x16O 25. Serotypizcia je: a, priama aglutinan reakcia b, nepriama aglutinan reakcia c, je to precipitan reakcia 26. Na dkaz difterickho toxnu in vitro sa pouva : a, metda jednoduchej radilnej imunodifzie b, imunoelektroforetick metda c, dvojit imunodifzia - Elekova 1. Stanovenm protenov aktnej fzy zpalu (CRP) v sre pacienta sledujeme imunitu : a. pecifick bunkov b. pecifick humorlnu c. Nepecifick bunkov d. Nepecifick humorlnu 2. a. b. c. d. 3. Stanovenm C3, C4 zloiek komplementu v sre pacienta sledujeme imunitu: pecifick bunkov pecifick humorlnu Nepecifick bunkov Nepecifick humorlnu Pri uren koncentrcie lyzozmu vo vzorke od pacienta sa vyuva:

a. b. c. d. 4. a. b. c. d. 5. a. b. 6. a. b.

M. lysodeicticus E. coli Precipitcia v kapilrach Sklkov aglutincia Suspenzia E. coli s pridanm vzorky pacientovho sra sa vyuva pri stanoven: Zloiek komplementuC3, C4 Bakteriostatickej aktivity sra Baktericdnej aktivity sra C-reaktvneho protenu Poet fagocytujcich PMNL v percentch udva: Fagocytrna aktivita Fagocytrny index Priemern poet fagocytovanch elementov na 1 PMNL udva: Fagocytrna aktivita Fagocytrny index

7. Reakciu pecifickej protiltky s antignom pri aktivcii komplementovej kaskdy vyaduje: a. Alternatvna cesta b. Klasick cesta c. Lektnov cesta 8. Cytokinmi indukovan tvorba zpalovch protenov v peeni aktivuje komplementov kaskdu: a. Alternatvnou cestou b. Klasickou cestou c. Lektnovou cestou 9. Schopnos aktivcie komplementu ihne po vstupe cudzorodch buniek do organizmu je pri: a. Alternatvnej ceste b. Klasickej ceste c. Lektnovej ceste 10. Medzi biologick inky komplementu patr: a. Lza buniek (vytvorenie MAC) b. Opsonizcia c. stimulcia fagocytzy d. neutralizcia vrusov e. extravazcia a chemotaxia leukocytov v mieste zpalu f. vetky monosti s sprvne 11. Precipitciou v kapilrach stanovujeme kvalitatvne: a. FA b. Baktericdnu aktivitu sra c. Koncentrciu lyzozmu d. C-reaktvny proten

e. f.

FI CH50 zloku komplementu

12. Poruchy komplementu sa neprejavuj: a. znenou obranyschopnosou organizmu b. znenm sklonom k recidivujcim infekcim pyognnymi baktriami c. sklonom k imunokomplexovmu ochoreniu 13. Do nepecifickej bunkovej imunity nepatr: a. Stanovenie potu lymfocytov b. stanovenie cirkulujcich imunokomplexov c. stanovenie fagocytrnej aktivity 14. Do nepecifickej bunkovej imunity patr: a. Stanovenie koncentrcie lyzozmu b. Stanovenie cirkulujcich imunokomplexov c. Stanovenie fagocytrneho indexu d. Stanovenie C-reaktvneho protenu 15. Do funknej nepecifickej bunkovej imunity patr: a. Stanovenie koncentrcie lyzozmu b. Stanovenie baktericdnej aktivity sra c. Stanovenie fagocytrnej aktivity d. Stanovenie potu lymfocytov 16. Bunky lymfatickho systmu: a. Produkuj imunoregulan cytokinny b. Neovplyvuj ostatn asti imunitnho systmu c. Neposkytuj pecifick ochranu proti Ag 17. Usaden tkanivov makrofgy sa: a. Nachdzaj v spojivovom tkanive b. nenachdzaj v CNS c. Nachdzaj v peeni a nie s prtomn v pcach 18. T-lymfocyty zohrvaj kov lohu v imunite: a. Bunkovej b. Protiltkovej 19. Dendritick bunky s: a. Cirkulujce monocyty b. S usaden tkanivov makrofgy c. S makrofgom podobn bunky 20. Do myeloidnej rady nepatria: a. Eozinofily b. NK bunky c. Makrofgy 21. NK bunky:

a. b. c.

S bunky vrodenej imunity Neniia ndorov bunky Neniia bunky napadnut vrusom

22. Antign prezentujce bunky (APC): a. Nie s prtomn v lymfatickch uzlinch b. Maj schopnos fagocytova c. Neumouj prezentciu antignu T-bunkmi