6.

Experimenty v arch 60tych rokov (Raksko, Archigram, nov urbanistick vzie)

vznam 60tych rokov: brutalizmus, trukturalizmus, metabolizmus, archigram, rod sa postmoderna a men sa pohad na
architektru.
T sa zana obraca k problmom asu - 1941 Giedion vydva knihu Space time architecture.
- nznaky e architektra me by asov, hovor e u kubisti boli asov a ich tvorba svis s Einsteinom. Existuje asopriestor,
u nich to bolo nielen viacpohadov ale aj asov fzovanie do plch obrazu.
- tvrd e Gropiov Bauhaus v Dessau je kubistickm asovm obrazom.
-Giedion tvrd e v dejinch arch. s tri vek obdobia:
1. Priestor vnmam cez objemy a plochy
na formy sa pozerm zvonka. Hovor o kultrach v ktorch je vylen, zakzan vchdza do miestnost budov - chrmov. Tto
fza sa vzahuje na orientlne kultry a po Grkov. Ide o konfigurciu objemov vnmanch zvonka (konfigurcie plnch objemov
napr. Egypt). Je to vonkaj priestor - aisko je v utvran zvonka,
2. Obdobie sprstupnenia posvtnch priestorov. Uvdza hlavne obdobie Rma a prklad Pantenu. Architektra sa stva
dutinou, pozornos sa obracia do vntra stavby, aisko tkvie aj v utvran vntornch priestorov (odoberan hmt). Nemm
zitok iba zvonka ale aj zvntra.
3. Do architektry sa dostva koncepcia asopriestoru. Uvedomenie si spojitosti tchto dvoch velin. Priestor sa mus
nevyhnutne vnma zrove s asom - asovom kontexte. Toto Giedion vid prve v rannch avantgardch
(neviem i to je tak evidentn v arch ale mono aj tautove snahy o kritalick architektru
mu byt prv prejavy jej transparencie)
V 60.tych rokoch, u aj o nieo skr existuje vntorn kritika modernizmu (vntri CIAMu). Odklon od funkcionalistickej
architektry v tomto obdob znamenal vynorenie novch smerov.
Team 10 ako formcia architektov s centrami hlavne v Holandsku (Bakema, van Eyck, Herzberger) a Anglicku (Smithsonovci,
Stirling), zaala tieto experimenty vo forme brutalizmu a trukturalizmu.
Kritika moderny v tomto obdob tkvela v individualizme. V moderne bola snaha o zjednocovanie a vymedzovanie priestorov v
prospech komunity(pokia ide napr. o bvanie) Nech robm okovek nedokem ale uspokoji vetky individulne poiadavky
vetkch ud.
Doteraz sa nevytvrala dostatone variovaten architektra.
Objavuj sa tri cesty ako pokraova:
1. vek tma bola loha udomcni variabilitu v architektre vzhadom na individulne potreby (tma novho humanizmu, viac
otzka 5.) napr. trukturalizmus.
2. vek tma: experimentlne a vizionrske prstupy v architektre (Archigram, Metabolisti - arch sama m by premenliv,
plug-in systmy)
3. tma: nvrat vznamov do architektry - semiotizcia architektry, pokusy vytvra architektru ako jazyk prvkov
(strukturalizmus, dekontrukcia) N. Schulz - Intentions in architecture,
-U. Eco - O funkcich v architektre. V nich hovor o znakoch v architektre.
Tvrd e to o architektra oznauje svojimi prvkami s funkcie - denotatvna semiolgia (napr. kad prvok oznauje nejak
funkciu nejakho pohybu (schodisko - stpanie a dvhanie nh, stolika sedenie). Je to zjavn vznam veci, fakt. Konotatvna
semiolgia je naprklad forma schodiska ktor nikam nevedie, to znamen e sce oznauje e po om mm stpa hore, ale
zrove to, e nikam nevedie predstavuje fakt, e m aj in vznam, oznauje aj nieo in. Je to skryt vznam.
To ist sa deje aj v architektre. Moderna tvrdila e architektra neme by umenm, lebo v nej nesmie djs k prevldnutiu
konotatvnej funkcie nad denotatvnou.
- nov prstup tvrdil ale opak. Me sa to sta (napr. postmoderna). Je treba ukoni toto modernistick modlrstvo a klaanie sa
priestoru, je nutn otvori architektru viacerm obsahom.
- Ch. Jencks : Jazyk postmodernej architektry - architektra m dvojit kdovanie.
Denotatvne a konotatvne znaky sa stretvaj v architektonickom jazyku.(pozri ot.8, 2blok)
1/2 60. rokov sa riei problm primrnych a sekundrnych vznamov v arch:
odkia sa v architektre ber vznamy? M architektra poslcha iba diagramy a
schmy funkcie?
- funkcie a vznamy sa v arch. rodia a v spojen s formami a kompozciami. Tieto formy sa menia. Architekti sa ptaj odkia sa
vzali tieto zkladn tvary ako kruh tvorec at.? Maj s nimi aj naalej pracova? Architektonick experimenty pracuj so
samotnm zmyslom architektry v spolonosti.
- je jasn e architektra m sli loveku, jeho potrebm. Vtedy je efektvna. Na jednej strane architektra neobauje, je
pohodln, skoro ju nevnmame, je idelna pre nae pohodlie. Na druhej strane meme arch. povaova za obaujcu zavadzia, zabrauje. Architekti ale hadali odpovede aj na to o vlastne znamen takto architektra. Je to architektra ktor
nara rytmus, akm sa lovek pohybuje alebo akm ije. Nara a nabrava stereotypy v spolonosti (Woods - architektra v
konflikte).

lohou architekta sa stva archivcia a konzervcia adaptability a flexibility loveka v jej formch = naranie stereotypu.
Nachdza nov stratgie a metdy bvania a obvania je rovnako dleit ako bva. Experimenty v arch si klad toto za cie.
Treba hada nov spsoby premien udskch innost a ich aplikcie.
60te-70te roky krza pre arch a spolonos. Hadanie novch spsobov ako navrhova mest a organizova komunity. Rmsky
klub avizoval sprvu o katastroflnom raste populcie, s ktorm stpne zneisovanie prostredia. To vedie ku konenosti
"systmu".
- odpoveou architektov (archigram, metabolisti) boli prve vytvranie mench komunitnch centier, ktor sa bud o seba
vedie stara (tento trend a do dnes), alebo inch flexibilnch mestskch stratgi.
Archigram
Anglick skupina v Londne, ktor zaala publikova neofuturistick obrazy tesne pred vydanm prvho sla svojho asopisu
Archigram r. 1961.
/Warren Chalk, Ron Herron, Dennis Crompton, Peter Cook, David Greene, Michael Webb, >>teoretik Reyner Banham/
Nvznos na americkho projektanta Buckminstera Fullera = oslobodzujci skalpel budcnosti.
Megatruktry jednoznane smeruj k technicizmu rz vekch strojov, motorov, naftovch rafinri...
Nepokladal za nutn riei socilne a ekologick dsledky vo svojich megatruktrach.
V kapsuliach navrhuj priestorov tandardy, ktor s hlboko pod existennm minimom stanovenm povojnovmi
funkcionalistami.
Obytn bunky mali by autonmnymi schrnkami, navrhnutmi pre jednotlivcov a pry / bez det /.
Archigram bol vsledkom srie stretnut a debt...Jednalo sa o hnutie, ktor sa dostalo do povedomia prostrednctvom srie
publikci Archigram. Prostrednctvom nich mladi architekti takmto spsobom chceli prezentova svoje vzie Samotne
publikcie vnmali ako sriu naliehavch telegramov. Z toho ARCHItecture - teleGRAM. Bolo vydanch 8 sel. Graficky boli dos
inpirovan pop artom a komixovm spsobom prezentcie.
Archigram sa vtedy poksil vnies do spolonosti vahy o novej genercii architektry. Kriticky sa postavil voi modernistickmu
mainstreamu. Otzky, na ktor architekti hadali odpovede sa toili okolo problematiky ako vytvori architektru, ktor by drala
krok s dobou, vyvjala sa s ou, a bola by schopn flexibilne reagova a meni sa na zklade socilnych potrieb, zmien a veku. Ich
inpirciou bola priemyseln vroba, literatra science fiction, kozmonautikou alebo filmom - naprklad fascinovanie Jamesom
Bondom, konkrtne technologickch vynlezov v jeho inventri. V neposlednom rade hlavne vnmali ako sa oraz viac
technolgie dostva do kadodennho uvania. Architekti boli motivovan ambciami vytvori nov architektru, ktor
nepodlieha konvencim a akmusi knonu konzumnho kapitalizmu (zisk z architektry, doasn bvanie a fungovanie, ktor sa
asom znehodnot a odznova prebuduje - nepraktickos takchto rieen).
"The prepackaged frozen lunch is more important than Palladio." - Peter Cook v 1967.
Cook si takisto poloil otzku, ktorej hadanie odpovede vlastne tvorilo podstatu archigramu. "o sa stane ak bude mon
prostredie urbanizmu programova a sklada tak, aby bol variovateln alebo meniten?"
Skor a pravdepodobne najznmejie projekty Archigramu, vytvorene na zaiatku 60. rokov, predstavuj vizionrske nvrhy
miest, ktor boli aplikovan pre meniaci sa a rchly ivotn tl. Zujem hnutia sa takisto oraz viac priblioval k rieeniam
celkovej infratruktry teda fungovania ich architektry o prirodzene vychdzalo z ich nadenia technikou. Boli jedni z prvch,
ktor vo svojich projektoch odkrvali servisn elementy - truktru stavby, kontrukciu, technick vybavenie pripadne
mechanick systmy - ktor vtedy architekti z princpu zakrvali. D sa poveda, e kontrukcie - svoje projekty vnmali ako jeden
homognny mechanick organizmus, ktor nejako funguje, pripadne sli, preto jeho technick elementy nemu by potlan.
Plug - in city, Peter Cook /zastrkovacie mesto 1964/
. Predstavovalo obrovsk stle sa vetviace megatruktry, obrovsk skeletov rmy,
ktor boli schopn prija prefabrikovan jednotky na bvanie, koly, bytov, domov. Tieto s zdvhane obrovskmi eriavmi, ktor
s sasou infratruktry mesta a jeho fungovania a napomhaj k jeho neustlym premenm. Tento projekt sa istm
spsobom odvolva na tradciu modernistov - omilosuje mylienku kolektvneho bvania (Corbusier-Alr, Habitat).

Tento koncept predstavuje novtorsk prstup k rieeniu opotrebovvania architektonickch prvkov a to s ich pravidelnm
nahradzovanm novmi a technicky lepmi. Dialo by sa to v uritch asovch intervaloch, a to poda druhov (napr. bunky :
predajne po 6 mesiacoch, kuchyne po 3 rokoch, spalne po 8 rokoch.) Komunikcie a samotn podporn truktra dosli za 20 40 rokov a bude nahraden novmi prefabriktmi. Takto sa architektra stala "konzumnou" ako auta alebo in spotrebie a
mesto m schopnos sa neustle obnovova. Metabolicky ako iv organizmus
Plug-in znovu dosadil inpirciu prvou rou modernistov. Megatruktra oddan kontinulnej cirkulcii, jej funkn pomieanie,
rozmazan ohranienie, omilostenie/odvrhnutie mylienky kolektvneho bvania a straideln pesimizmus o urbanizme.
Nvznos na terie Le Corbusiera /Alr projekt/, Sovietske linerne mesto 1920, existujce megatruktry: Wien Karl MarxHof od Karl Ehn, Le Corbusier Unit d Habitation v Marseilles.
PLUG IN skombinoval predol mylienky>>princp kolektvnosti, meniten obytn jednotky, zalenenie transportnch liniek.
Mest maj by ivotaschopn v re rapdnych zmien.
Estetika vtedajej doby boom vstavby servisn jadr s offismi, podlan roty, zvesn fasdy >> rntgenov pohad do
budovy.
PLUG IN PRINCPY - Peter Cook Shopping Centre Notthingham /obr.4//vmena invertnch U-jednotiek/
PLUG IN CITY 3D mesto /total project/
Montovan a kyberneticky riaden mesto. Najskr sa napoj na pvodn a asom ho plne nahrad. alej by sa rozrastalo po
krajine ako ps, napr. dianica.
Rrovit siete ako diamantov mrea = nosn podporn kostra pre jednotky, situovan okolo siet s transportom. Vetko sa
v nich nachdza, vetko v nich prebieha. Nosn kontrukcie tvaru dutho kuea na zasvanie obytnch buniek. Do tejto
truktry eriav umiestuje prefabrikovan jednotky kl, domov, bytov... Mesto bolo navrhnut na promptn urchlenie
cirkulcie /city in flux neustla zmena/
Popiera tradin ortodoxn fixn urban plnovanie. PLUG IN planning presadzuje architektru ako EVENT, ktor me by
uskutonen len aktvnym zapojen obyvateov. Dizajn long term structures pre podporu short term structures bol prevzat od
japonskch metabolistov Kenzo Tange Tokio bay project 1960.=HLAVN MYLIENKA PLUG IN CITY >> srdce mesta
asov obmedzenie buniek = REVITALIZCIA = pravideln nahrdzanie opotrebovanch jednotiek> predaja 6 mesiacov,
kuchya 3 roky, spla 8 rokov, komunikcie samotn megatruktra 20 a 40 rokov >> tak sa stala architektra
konzumnou. Neustle sa samo obnovuje = iv organizmus.
Priestorov mesto v podstate kovov, si nemme predstavova ako temn a zaouzen, ale upraven, ist.
PLUG IN men interirov dianie na anterior umiestnen vpredu.
Rieenie nemalo tak ekonomick podtn ako u japonskch metabolistov. Chceli sdob obraz sveta, reakcia na aktulnu dobu.
LEGO-LIKE SYSTEM zapjanie a spjanie = PRINCP
etick >>estetick
Obyvatelia boli zva radnci/white collar/, fabriky neboli oividn v meste, aj ke ich kreslili na olejovch rafinrich. Cesta
do prce bude vemi krtka, pozd poasiu odolnm drham. Pracovn miesta s situovan naproti obchodom, alebo zbavnm
centrm, generujce multiaktvnu zbavu. Dlhie drhy do inch centier autom s vntri loklneho sila. Cesta by mala by
nepotrebn, lebo mobiln budovy poskytuj celistvos reginu > levitcia
Walking City sa Ron Herrnon venuje mylienke chodiaceho mesta.
Konkrtne ide o skupinu 40 poschodovch budov, ktor s nesen teleskopickmi nohami a doslova sa po krajine prechdzaj
medzi sebou. V tomto projekte nejde ani tak o mesto v zmysle akm ho vnmame, ale skr o dopravu s monosou bvania.

Instant City meme nazva aj ako mobiln technologick udalos, ktor m za lohu putova do zaostalch pustch alebo
odahlch miest pomocou vzduchovch balnov nescich doasn kontrukcie / priestormi na predstavenia/. Instant City cestuje
z mesta do mesta ako cirkus. Je dopravovane z miesta na miesto pomocou nkladnch vozov a vzducholod. Je ho mon postavi
a rozloi v krtkom ase do siete zbavnch komplexov, ktor ponkaj virtulny zitok z prostredia mestskho ivota, prinaj
najnovie sprvy, udalosti, senzcie...
Instant City je urbnnym zsahom do vidieckeho mesteka. Vzducholo vplva do mesta, zaves sa nad centrom a bombarduje
mesto s umenm, udalosami, doasnmi stavbami, infratruktrou mdi, ako s billboardy, projektory a pltna, a alie

simulcie. Potom nakoniec odplva, po intalcii irokej kly komunikanej infratruktry, ktor zapoj mesto do novej mestskej
siete. Zmerom je intenzvna a zmern kultrna urbanizcia.
Instant City je mobiln technologick udalos, ktor zaveje do zaostalch, fdnych miest prostrednctvom vzduchu (balny) s
doasnmi truktrami (performan priestory), v zvese. inok je myselne nadmerne vyrba masov kultru, s objatm
reklamnej estetiky. Cel snaenie m nakoniec necha po odchode za sebou modern technolgie.
Tento koncept bol navrhnut v 60. rokoch , architekt navtvil Woodstock o niekoko tdov neskr, a dajne vyhlsil: "mj
vyzeral lepie". al sasnej prklad by bola UK rave kultra v 90. rokoch, kde techno-fetiistick hudobn kultra vtrhla do
krajiny. Nie je prekvapujce, e konzervatvna vlda v tom ase skutone vytvorila psan prvo, aby sa poksila tomu zabrni.
Instant City projekt prichdza s mylienkou "cestujcej metropoly ". Balk, ktor prde do spolonosti, d jej chu metropolitnej
dynamiky - ktor je doasne vrbovan na miestne centr - a zatia o komunita sa ete stle spamtva zo oku, pouva tento
katalyztor ako prv fza nrodnho zavesenia. Sie informanch - vzdelvacch - zbavnch - \ "hraj a poznaj sm seba \"
monost.
Cestujca metropola, pohybujca sa v krajine, aby poskytla instantn, okujcu sksenos metropolitnho ivota, v miestnom,
provinnom meste.

Michael Webb - Sin palace:

Tento Zbavn palc zahal bowling, kin, divadl, bary, tanen sly, krmy. Za predpokladu vekho mnostva nvtevnkov,
Webb zvolil oben systm pre zabezpeenie hladkho prdenia ud medzi podlaiami. Funguj tu dva oben systmy,
dopravn a pe. S to pecilne navrhnute jednotky, ktor obe vytvraj zkladn formu budovy. Ta je koncipovan ako "drive
in galeria" a je akmsi rozrenm ulice do budovy (prklad L.I.Kahn circular parking towers for Philadelphia).
Funguje tu teda ist shra dopravy a budovy kde nm architektra stavby dovouje v sebe prechdza priamo automobilom.
Cedric Price - Fun Palace:
Me by charakterizovan ako obrovsk hraka alebo transformovaten stroj. Mylienkou bolo vytvori aksi "laboratrium
zbavy" s monosami tancovania, hudobnch a divadelnch predstaven to vetko v pompznej hre farebnch svetiel. Projekt je
zaujmav vraznou oporou o svoju truktru s vyuitm najnovch technolgii tej doby. Price chcel vytvori architektru, ktor
je svojou truktrou schopn meni sa v ase poda potreby uvatea a tieto potreby svojou modifikovatenosou aj predvda.
ie aksi univerzlnu modifikovaten architektru, ktor je svojou skladbou "pripraven na vetko". Jasnm cieom bolo teda
vytvori budovu, ktor je schopn meni sa poda priania uvateov.
Jedin pevn element Fun Palace je mreov truktra oceovch stpov a nosnkov. Vetky ostatne programovacie elementy ako
zavesene divadla, priestory pre oddych a osobne aktivity, zavesene pltna na premietanie, obrazovky a reproduktory s
pohybliv a navrhovan ako sas prefabrikovanch modulov, ktor mohli by kedykovek odpojen alebo pripojen poda
aktulnej potreby. Stpy alebo servisn vee okrem kotvenia stavby taktie obsahuj servisn a nikov schody, vahy a
zabezpeuj monos vedenia technickch potrub a kabele.
Vzie Archigramu boli a s dodnes obrovskm zdrojom inpircie a vplyvu. Nielen skupina Archigram prila v tomto obdob s
tbou po architektre, ktor by fungovala a vyvjala sa s lovekom . Projekty Japonskch metabolistov v 60 a zaiatku 70 rokov,
cez trukturalistov a po sasn hi-tech architektru Normana Fostera, Renza Piana alebo Richarda Rogersa. Metabolizmus ako
hnutie vzniklo nezvisl na archigrame, ale podobne tendencie meme pozorova v oboch. Evidentn je zujem metabolistov o
mesta ako ijci a vyvjajci sa celok, ktor mus by schopn reagova na meniace sa spoloensk potreby.
Za priamu reakciu na archigram meme povaova aj Nrodn centrum umenia a kultry Georgese Pompidoua v Pari
Centre Pompidou - Renzo Piano, Richard Rogers: Centrum Pompidou je zrealizovan futuristick, provokatvna utopia.
Predstavuje syntzu radiklnych architektonickch mylienok a vzii 60 rokov 20. storoia.

Pripomna stroje zo skc skupiny Archigram, konkrtne jednou z hlavnch inpirci pre architektov bol projekt FUN PALACE od
Cedrica Pricea. Budova, ktor meme prirovna k vesmrnemu korbu alebo k surovmu industrilu, vyrstla v centre Para v
dobe studenej vojny a spsobila vo vtedajej spolonosti plne in rozruch svojou drzou formou.
Je pojat ako obrovsk stroj z oceovch trubiek, zapusten do historickej siete Pariza. Ma to svoj vznam. Poiadavky, ktor si
architekti kldli boli jasne. Budova mala byt schopn prun reagova na meniace sa vstavy, exhibcie, archvy, kninice,
kancelrie. Prevrtenm technickch prvkov von zskali priestor, ktor im umooval variabilitu vntornho priestoru. Zklad
tvor 5 plon, ktor s nezvisl na obvodovej kontrukci nesen skeletom, ktor tvor pravideln modulov truktru zloen z
nosnkov a tiahel, ktor na okrajoch vytvra zklad pre vedenie rozvodov a trubiek. Tato modulrnos je alm odkazom na
archigram. Jednotliv asti boli na stavbu prinesene priamo z tovrne a na mieste pozapjan. Ide naprklad o pohybliv schody
na prieel alebo prefabrikovane kabnky s hygienickmi zariadeniami (podoba zo sin palace a jeho obenmi systmami dopravnm a pem).
Raksko
Skupina Haus-Rucker-Co
- skupina rakskych architektov a umelcov, zaloen v roku 1967 architektmi Laurids Ortner, Gnther Zamp Kelp a maliarom
Klausom Pinterom vo Viedni. Psobenie hlavne v 70-tych, 80-tych rokoch, na hrane medzi umenm a architektrou
- plastiky, intalcie vo verejnch priestoroch
- pecifick vnmanie architektry a urbanizmu s drazom na tmu: Bewusstseinserweiterung- rozrenie/rozirovanie hranc
vedomia
- neskor 60-te, 70-te roky: utopistick architektonick koncepcie, inpirovan Pop-artom a Fluxusom, s nzvom "MindExpanding-Program" pomocou intalci vo verejnch priestoroch sa malo aktivizova zmyslov vnmanie ud (schopnos ma
zitok z architektry)
-skupina sa zaoberala aj dekontruktivizmom a tzv. problmom druhej/druhotn prrody - ie tmou splvania prrodnho a
umelho
- draz v neskorej tvorbe: socilna plastika znienie a zneisovanie prostredia a vzaovania sa od skutonej prrody pomocou umelohmotnej membrny sa demontrovalo odlenie loveka od prrody

1967 Mind Expander, Viede

Intalcia, tzv. Kommunikations-Plastik (komunikan plastika), ktor pozostvala z asti na sedenie, ktor zafixovala dvoch
ud do istej pozcie a helmovitho balnu, ktor sa mohol rozprestrie nad hlavami sediacich.

1972 OASE Nr. 7 , v rmci Documenta 5,Kassel.

Intalcia transparentnej gule s priemerom 8 m na hlavnej fasde mzea Fridericianum.
Das Landschaftsbild, 1973- vizualizcia provizrneho zsahu do urbnneho priestoru
Sas programu skupiny: lohou urbanizmu je aj vytvranie programov, ktor demontruj obyvateom monosti vyuitia
mesta a zrove motivuj ich zapoji sa do procesu rozumnho vyuvania verejnch priestorov. as tchto zsahov me by aj
provizrna, ktor pomocou experimentu pomhaj konkretizova predstavy a tby obanov.