11.

Greg Lynn- Animovan formy (autor, doba, charakteristika textu, pojem animcie, nov podoby komplexnosti)
Autor: Greg Lynn (*1964, Ohio)
tudoval na Miami University of Ohio, kde zskal tituly z architektry (Bachelor of Environmental Design) a filozofie (Bachelor of
Philosophy) alej pokraoval na Princeton University (Master of Architecture). Zskal estn doktort na VVU v Bratislave :)
Pracoval v ateliroch Petra Eisenmana a Antona Predocha. Roku 2002 sa stal univerzitnm profesorom na Angewandte vo Viedni.
Poslednch pr rokov je atelirovm profesorom na UCLA v Los Angeles, profesorom na European Graduate School, a profesorom na
Yaleskej univerzite. V roku 2008 vyhral Zlatho Leva na Bienle Architektry v Bentkach (Blobwall pavilin- vyroben z
recyklovanch hraiek). Jeho atelir sa nachdza vo Venice (Kalifornia) - medzi jeho realizovane projekty patri New York Presbyterian
Church v Queense, Cincinnati Country Day School, Bloom House, Rv (ROOM Vehicle) House Prototype. Greg Lynn definoval ako
architekti pouvaj potae ako mdium procesu tvorby. Projekty, publikcie, vskum a samotn prejav s formovan s vyuitm
modernej technolgie pri navrhovan a jej pridanm do samotnej kontrukcie objektov.

New York Presbyterian Church

Rv (ROOM Vehicle) House Prototype

Doba:
1992 Na uni v Columbii vznik DDL - Digital Design Lab na podnet B. Tschumiho.
1994 sa sformovalo Paperless tdio (univerzita nakpila hardware a software - Cad aj animan pouvan vo filmovej produkcii).
(Lynn tu uil)
1993 AD Folding In Architecture - je to sbor lnkov venujcim sa novm prdom preklpania, vkladania, prebaovania, zahbania
architektonickej formy. Lynn v om pe o animovanch procesoch a ich analgich ku kulinrstvu (poddajnos (the pliant, mieanie,
zmesi, vrstevnatenie)).
Lynn vyhlsi "zaiatok novej architektry - smola pre starch psov (kde kritizoval Eisenmana a jeho statick postupy - to bolo na
konferencich organizovanch Eisenmanom vdy s predponou -Any-(nzov))." Vznik architektra animovanch foriem. Lynn sa
odvolva v histrii na ud, ktor pracovali s asom (Giedion, experimenty 60tych rokov.)
vplyv - dizajnrskeho prostredia: postupy, navrhovanie, modelovanie, simulcie
- filozofick prostredie: Tisc plon, Deleuze, Guattari -napr. kapitola hladk a ryhovan.
To m sa zaoberal dizajn zaalo postupne prestupova do tvorby architektry - kontinulne povrchy, krivky, aerodynamika. NURBS
povrchy a krivky. V 90tych rokoch sa architektra zana zaobera silovmi poami a energiami. Architekti zanaj pracova s textami
Deluzeho - Tisc plon, The Fold. Deluze prina nov pohady na priestor. Vymedzuje tzv. ryhovan a hladk.
ryhovan - je to metrick priestor ktor m presn koordinty, je meraten a exaktn. Vyjadruje sa vzdialenosami medzi
bodmi, ie m miery ktormi "ryhuje" (kartezinsky). (napr. polia- ronk, mesto - ryhovacia sila).
hladk - typologick priestor, je transformovaten, nepostihnuten, podlieha neustlym premenm (morfuje). Nepozn
hrany, je ohybn elastick. Ocitme sa v neklasickom priestore kde jeho podstatn zloku tvoria sily a energie formujce hmotu.
(topologick)(napr. p, more).
Hladk priestor pozn hranice a povrchy ale nepozn protiklad przdno vs. plno. V om neexistuje takto binarita je to premenlivos
s nekonenom medzi hodnt. Priestor je silovm poom v ktorom sa menia povrchy tvarov podliehajce tmto silm.
Toto u nie je pohyb ako tak ani jeho fzovanie a ani mechanick. Je to evolcia tvaru. Prv ambcie chpa priestor ako dynamick
boli u Tschumiho - priestor ako udalos, v Parc la Villete, Par. Poda Lynna tvar vznik prve procesom psobenia sl a atraktorov v
poliach. Lynn uvdza prklad kriviek. Jedna je pevne definovan kartezinskym spsobom. Body a prepojenia + krunice, druh
podlieha "vyvaovaniu" a jej smerovanie je premenliv poda toho, ako silne v jednotlivch bodoch vyvinieme "praliv" sily na
krivku.

Prklad barokovho priestoru, ktor je sce dynamick ale je tvoren striktnm vymedzenm tvarov (elps a kruhov) ich prienikmi a
nakoniec ich obkresovanm do vslednho pdorysu.
Do 90. rokov existuj 3 spsoby uvaovania ako zaleni as do architektry.
1. Duchampovsk prstup (akt zostupujci zo schodov - fzovanie pohybu, meme tam do istej miery akceptova aj
kubistov, futuristov)

2. Transparencia - prelnanie transparentnch vrstiev - Giedion, Rowe. Je to prca s klasickou geometriou, euklidovskou, s
jedinou silou - organizanou, je tam mon zaradi aj snahy Holananov o pohyb v priestore (schroeder
house) - toto je mechanick pohyb.
3. Eisenman - superpozcia jeho prstup k pohybu je prstup vrstvenia. Archeolgie a viacvrstvov diagramy v ktorch prve
takto prekladanie vrstiev je zapisovan do architektonickch foriem.
Kniha: Animate form (Animovan formy) 1999 - jeho prv kniha.
Lynn sa zaober animciou a jej aplikciou v architektre.
hne v vode definuje animciu: Animcia sa li od pojmu pohyb. Zatia o pohyb sa vzahuje k akcii, animcia sa vzahuje k
evolcii formy a sl, ktor na u vplvaj.
Animovan formy s formy, ktor nemaj pevn zklad. Tvary nie s dopredu dan, to znamen e si neapropriuj tvary ako
podklady ale je to skr evolcia a vynranie jednho tvaru z inho. Lynn hovor, e na popis takejto premeny potrebujem najskr
zmeni chpanie priestoru - z kartezinskeho (pevne urenho bodmi a linkami) do topologickho priestoru (evolun a asov).
Zalenenie animcie do arch. sa me zda problematike, lebo architektra je zaloen na statike. Ide o boj tradicionalistickej
statickej vs. dynamickej organizcie. Architekt vinou pracuje v prostred zaloenom na kartezinskom sradnicovom systme,
zatia o ostatne odvetvia dizajnu sa zaoberaj priestorom ako prostredm naplnenm silami a pohybom (automobilov, lietadlov,
lodn dizajn). Naprklad pri dizajne lod, je vchodiskov prostredie definovane vlastnosami tokov, turbulenci a viskozity. Trup lode
odpoved na pohyb bez toho aby sa jeho tvar menil. Architektra me by utvran prostrednctvom virtulneho pohybu a sl, to
vak neznamen, e sa mus v konenom dsledku meni tvar. Pojem virtulny tu odkazuje na abstraktn schmu, ktor m monos
by aktualizovanou, v rznych konfigurcich. "Tento posun od pasvneho priestoru statickch sradnc k aktvnemu priestoru
interakcii znamen pohyb od autonmnej istoty ku kontextulnej pecifickosti".
Animovan forma je definovan prtomnosou pohybu a sily v momente jej formlnej koncepcie.
Animovan formy - problm: ako aplikova animan postupy. V ktorej fze. Lynn tvrd, e v procese navrhovania pretoe konen
fza sa mus zapsa do technickch vkresov a teda sptn do euklidovskej geometrie. Uvedie prklad mesta v ktorom maj budovy
gravitan sily a tak vytvra podkladov silov pole pre vstupujce simulcie astc zastupujcich rzne arch. problmy (chodci,
doprava a in...).
Zaober sa predolmi architektonickmi pokusmi so zachytenm pohybu. ( toto me byt aj k otzke asovanie arch.)
Mylienka architektry v ktorej je as vpsan do formy ako pam je prtomn v celej histrii. Gideon (Time space architecture) spojil
kubistick a futuristick prstup k zachytvaniu asu viacero statickch snmkov objektu v case, prekrytch cez seba vytvara docasny
palimpsest. (Duchamp, Bocciony) Colin Rowe (Transparenci literal and phenomenal) formlna transparencia znamen vtlanie
hlbieho priestoru do povrchu- vytvranie stopy, akejsi grafickej notcie asu a pohybu v architektre. To nazva Lynn indexov
zpisy pohybu. Pohyb je nieo o je sptne dodan objektu pozorovateom. Toto naznauje, e sila je nieo, o me by do hmoty
pridan alebo z nej odobran (divkom). Z toho vyplva defincia, e hmota je nehybn, ale n zitok z nej zaha pohyb. Tento
statick model vyuva zastaran pochopenie gravitcie ako jednoduchej nemennej vertiklnej sily.
Gravitcia je vzjomn relatvna pralivos telies v priestore. Rovnovha je dosiahnut skr prostrednctvom orbitov (obench
drh), ne stabilizciou telesa. Ide o rozdiel medzi statickou (stasis) a dynamickou stabilitou. Stabilita je tu vnman ako
usporiadanie pohybu do rytmickch fz. V jednoduchom statickom modeli gravitcie je pohyb eliminovan len na zaiatok akcie,
zatia o pri komplexnom modeli gravitcie je pohyb usporiadavajci princp. Proste gravitcia je o pohybe, orbitoch, nie len o tom ,
e veci padn a leia.
Na arch. vak psobia aj Ine sily ako len gravitcia- napr. bon zaaenie vetrom, zemetrasenie, vztlak, strih... tieto sily psobia na
budovu z rznych smerov. Kad z tchto sl (live loads) me eventulne prekona relatvnu vhu budovy a jej vertiklne zaaenie (
dead load).
Vyuitie potaov (animcie) v arch.
Pokia chceme v arch. poui komplexn model gravitcie, musme do techniky navrhovania zahrn aj faktor asu a pohybu. Na
arch. prax ma vek vplyv deskriptvna metda akou bola architektra vytvran. Architekt bol vdy veden k tomu, aby eliminoval
otzky tokov a pohybu z rigidnho priestoru. Pota sa ukzal ako dobr deskriptvny a vizualizan nstroj, ale vnesenie
problematiky toku a pohybu nie je len vizulny fenomn. Pouitie potaovej animcie m svoje formlne a vizulne nsledky.
Naprklad posun od objemov definovanch kartezinskym systmom k topologickmu povrchu definovanmu U a V vektorovmi
koordinatmi (ako surface v Grasshopperi). Namiesto toho aby sme k potau pristupovali ako k udskmu mozgu alebo prrode, by
sme ho mali povaova viac za domceho milika skroten zviera, ktor vak mus by kontrolovan a cvien.
Existuj 3 zkladn charakteristiky potaovej organizcie, ktor mdia ako papier a ceruzka neobsahuj: topolgia, as a
parameter.
Topolgia
Existuje kriticky rozdiel medzi geometriou barokovho priestoru geometria viacerch bodov a kontinuitou topolgie ako mnohos
bez bodov. Kde je barokov geometria definovan bodmi a stredmi, topolgia je definovan ako flexibiln povrch zloen z kriviek
(spline) - bezierov krivky. Na rozdiel od iar spliny s toky vektorov definovane smerom. Doku sa prispsobova gravitcii alebo
zai. Formlny charakter takejto krivky zle na mnostve kontrolnch bodov. Z toho vyplva, e topologick entita je zloen z
mnostva vektorov vytvrajcich povrch schopn systematicky zahrn as a pohyb (vo forme inflexie- ohybu). Posun od linearity

(priamosti) ku curvilinearite (zakrivenosti). Topolgia umouje nielen zalenenie jedinom okamihu, ale skr vieho potu
vektorov a preto, multiplicitu asov, v jednom svislom povrchu.
Animcia v potai prebieha prostrednctvom keyframov - poiatonch a konench tdi akcie, medzi ktormi sa odvja plynul
pohyb. Transformcie v ase mu by bu linernym morfovanm alebo nelinerne interakcie ovplyvnen dynamikou. Dizajnri
musia pochopi truktru topolgie, nie len cez vnmanie tvarov, ale ako sa utvra prostrednctvom dynamiky. Parametre - dta
(napr. gravitcia, teplota a rzne sily), ktor uruj vlastnosti virtulneho prostredia mu byt vloen do animcie ako parametre,
ktor ovplyvuj vsledn tvar. Na konci 18. storoia sa Etiene Julles Marley zaoberal zpisom pohybu a sily do krivky. Jednotliv
snmky fz pohybu usporiadal veda seba a nsledn pospjal iarami zodpovedajce body, ktor v ase menili svoju polohu - takto
vznikol zpis ako tok pohybu.
Blob (izometrick polysurface) komplexn tvar schopn fzie mnohch asti do jednho celku. Blob je definovan svojim
stredom, vonkajm obalom, objemom relatvnym voi ostatnm objektom a silovm polom psobnosti. Toto pole psobnosti
uruje znu, v ktorej sa blob zleje s druhm. Ke na nepsobia iadne sily je guou. Jeho hlavnou charakteristikou je, e je schopn
plynulej premeny tvaru na zklade psobenia susednch sl. Komplexnos je tu stle prtomna ako potencil, ktor je aj v tej
najjednoduchej primitvnej forme .

Animcie me poskytn sadu parametrov a tatistickch dajov pre generovanie architektonickej podoby. Tieto procesy by mohli
prinies to, o mono opsa ako abstraktn stroj a konkrtna mnoina (concrete assemblage). Ako abstraktn stroj, tieto truktry
s obojm- technologick statement a symbol, ale nie jedno alebo druh. Ako konkrtna mnoina, tieto truktry predstavuj
pohyby a organizciu prvkov zaloench na realite. Klvesnica potaa (QWERTY) je prkladom toho, o je konkrtna mnoina a
abstraktn stroj. Je konkrtna v tom, e je fyzick kus technolgie, a abstraktn, pretoe kov umiestnenia boli uren
prostrednctvom otvorenho algoritmu vyhodnocujceho efektivitu psania slov v anglickom jazyku. Potencil vyuitia tchto
algoritmov pri tvorbe arch. nvrhu me vies k stavbm, ktor mu by opsan ako iv (animovan), skr ne statick.
V druhej asti knihy s jeho realizovan aj nerealizovan projekty
- Artist Space Instalation - prezentcia virtulnych i fyzickch vsledkov, nechva v priestore vone pohybova bloby ktor na zklade
parametrov sa vzjomne voi sebe a priestoru chovaj a svojim postupnm rastom tak vytvraj interir
galrie.
- Cardiff Bay Opera House
- Port Authority Gateway - sa
- Yokohama Port Therminal - sa
- House Prototipe In Long Island - forma domu m vlastn kosti, ktorch pohyb ovplyvuje geometriu a tak ju ohbaj.
- Henie Onstad Kunstler Instalation Design
V knihe - prklad z nmornho designu kde nvrh trupu lode vznik ovplyvovanm jeho formy externmi silami ktorm me by lo
vystaven poas plavby. Lynn tvrd- architektra sa hbe v procese navrhovania alebo aj samotn poas existencie - interaktvne
prstupy v arch (NOX - snaha o zznam evolcie, ale sama arch nie je schopn fyzickch premien, o to viac sa venuj prve problmu
interaktivity). Vetky tieto postupy smeruj k digitalizcii postupov v arch., kde u lovek sm na tieto vpoty nesta.
Rozdiel medzi amorfnou a morfnou formou. Piesok je amorfn forma, formika (meme ju pochopi ako ryhujcu silu) je formn.
Animovan forma prestva by pevnou formikou. Ona samotn je premenliv, je to skr fkanie do piesku ako formovanie piesku
pevnou formou. Animovan forma m ambciu morfova - sta sa mkovek (prklad transformcie "koblihy" na hrnek s ukom odvolva sa na knihu Experiments in topology Stephen Barr). V procese navrhovania treba simulova relny priestor (musm by v
kontakte s metrickm priestorom, budovy...). Potom toky a sily s toky ut at... Z tohto stretnutia vznikaj nov formy. Vzjomnm
psobenm tchto elementov vznik vsledn truktra. Problm nastva v momente, ke chcem animciu zastavi. V ktorom
momente? Lynn priznal, e vtedy ide o intuitvne rozhodnutie. V knihe neskr hovor, e kad takto proces dospeje do srii
rovnovnych stavov a prve tieto by sa mali poui ako vsledky. Testujeme domy na kolzne situcie (tak ako prklad trupu lode) je to vbec v arch. mon a je mon hovori o tchto komplexnch formch, ktor vo svojom tvare zaznamenvaj multiplicitn
psobenie sl ako o plnohodnotnch architektonickch formch? asi hej lebo - Forma je tu dsledkom medzistavov a objem sa z nej
op stva, ke to prenam do vroby a sp zo silovho priestoru do kartezinskeho.