4.

Modern hnutie - intitucionalizcia modernho hnutia, CIAM, funkcionalizmus a medzinrodn tl a alternatvy: Kiesler
-vznik v Eurpe v 20. rokoch
Oproti tradinmu EU funkcionalizmu, ktor mal v 1. pol. 20. stor. siln socilne a ideologick konotcie, sa americk pohad
sstredil najm na formlne znaky funkcionalistickej architektry. asto je vak termn chpan ako priame synonymum
funkcionalizmu, popr. ako oznaenie tej etapy funkcionalizmu (od 30. let), kedy sa zaal silnejie rozirova v medzinrodnom
mertku.
-typick je programov antihistorizmus, absencia zdobnosti, nerozliovanie rznych druhov architektry poda funkcie (banka
vyzer na pohad rovnako ako obytn dom i ako nemocnica), tandardizcia ako vraz strojovej estetiky a ako prostriedok
vyjadrenia rovnakch potrieb pre vetkch. Kontrukn a formlne znaky architektry internacionlneho tlu s skeletov
kontrukcia, pravouhlos, psov okn, ploch strecha, asymetrick pdorys (len v poiatkoch) a nrys, svetl omietka,
opakovanie prvkov.
CIAM 1928
Congrs Internationaux dArchitecture Moderne, 1928- deklarcia z La Sarraz:
1. Idea modernej architektry zaha vzah medzi architektrou a celkovm ekonomickm systmom.
2. Idea ekonomickej vkonnosti neznamen vrobu zaisujcu maximum obchodnho zisku, ale vrobu zaisujcu
minimum pracovnho silia.
3. Potreba maximlnej ekonomickej vkonnosti je dsledkom biedneho stavu celkovej ekonomiky.
4. Najvkonnejou metdou je t, ktor sa opiera o racionalizciu a tandardizciu, ktor bezprostredne ovplyvuj
metdy ako v modernej architektre- koncepciu, tak v priemysle- realizciu.
5. Racionalizcia a tandardizcia sa prejavuj 3 spsobmi:
- vyaduj tak architektonick koncepcie, ktor ved k zjednodueniu pracovnch metd na stavbe aj v tovrni
- pre stavebn firmy znamenaj redukciu kvalifikovanch pracovnch sl, ved k zamestnvaniu menej
pecializovanch pracovnkov pod vedenm vysoko kvalifikovanch technikov
- predpokladaj, e uvate bude revidova svoje poiadavky a prispsob ich novm podmienkam
spoloenskho ivota (obmedzenie niektorch individulnych potrieb).
CIAM z roku 1928 otvorene prehlasoval, e architektra je nevyhnutne zvisl na irch politickch a ekonomickch
svislostiach. Ako sas reality priemyselnho sveta by sa v sil o veobecn kvalitu mala spolieha nielen na remeslo, ale na
veobecn osvojenie racializovanch vrobnch metd. Obhajovali zavedenie tandardizcie smerom k racionalizci stavebnej
vroby (rast bytovej vstavby). Rovnako radiklny postoj v La Sarraz zaujali k plnovaniu miest:
Urbanizmus neme by podmienen vopred danmi estetickmi poiadavkami, jeho podstata spova vo funknom
usporiadan... chaotick rozdelenie pdy (obchod, pekulcie, dedistvo) mus by zruen kolektvnou a metodickou
pozemkovou politikou.
3 fzy CIAM :
1.fza:1928-1933: kongresy vo Frankfurte 1929 a v Bruseli 1930, v mnohch ohadoch najdoktrinrskejia, pod vplyvom nemecky
hovoriacich architektov Neue Sachlichkeit, presvedenm socialisti. Kongres vo Frankfurte: Die Wohnung fr das
Existenzminimum sa venoval problmom minimlnych ivotnch tandardov.
Brusel (CIAM III) otzka optimlnych vok a odstupov pre najefektvnejie vyuitie pdy a materilov.
- z podnetu Ernesta Maya CIAM II vytvoril pracovn sekciu CIRPAC ( Comit International pour la Rsolution du Problme de l
Architecture Contemporaine), ktorej hlavnou lohou bolo pripravi tmy pre alie kongresy.
2. fza:1933-1947: dominujca osobnos Le Corbusiera, draz presunut na plnovanie miest.
CIAM IV v 1933: z urbanistickho hadiska nepochybne najobsanej. Predstavil komparatvnu analzu 34
eurpskych miest -Athnska Charta, ktor v 111 tzach zaha z asti vyjadrenie o podmienkach miest a z asti nvrhy na
npravu tchto podmienok, ktor s zoskupen pod 5 zhlav: Bvanie, Rekrecia, Prca, Doprava a Historick stavby.
Kritika Reinera Banhama, 1963: Dogmatick, ale vemi veobecn tn charty, nevzahujci sa k bezprostrednm praktickm
problmom, zakrva vemi zke poatie architektry a plnovanie miest a nasmeroval tak CIAM definitvne k rigidnmu
funknmu znovaniu miest so zelenmi psmi medzi oblasami vyhradenmi odlinm funkcim a tak k jedinmu typu
mestskho bvania, charakterizovanho slovami charty ako vysok a rozmern domy, kdekovek je nevyhnutn dosiahnu
vysok hustotu obyvateov. Toto inne paralyzovalo vskum inch foriem bytovej vstavby.
CIAM V, Par 1937: funkcionalizmus, idealizmus, stavby ostvali vinou nerealizovaten. Tma
kongresu: bvanie a odpoinok.
CIAM VI, Bridgewather, 1947 pokus o prekonanie abstraktnej sterility funknho mesta. Za ciel potvrdili
pracova na vytvran fyzickho prostredia, ktor uspokoj emocionlne a materilne potreby loveka (alej rozvjan anglickou
skupinou MARS- modern architectural research society).

CIAM VII v Hoddesdone, 1951: MARS vobou tmy Srdce mesta spsobil, e kongres sa venoval
rovnakm otzkam, ktor u v roku 1943 uviedli Siegfried Giedion, Jose Luis Sert, Fernand Lger, v manifeste kde pu: udia
chc budovy, ktor spaj poiadavky ich socilneho a komunlneho ivota. Chc, aby bola uspokojen ich tba po
monumentalite, radosti, dstojnosti a vzruen.
CIAM IX, Aix-en-Provence ,1953: neschopnos realisticky zhodnoti a riei zloitos problmov
povojnovho urbanizmu viedla k roztrke kde nov genercia veden Alison a Peterom Smithsonovcami a Aldom Van Eyckom
napadla 4 funkcionalistick kategrie Athnskej charty: bvanie, prcu, rekreciu a dopravu.
CIAM XI Smithsonovci, Van Eyck, Jacop Bakema, Georges Candilis, Shadrach Woods, John Voelcker,
William a Jill, Howellovci zaali hada trukturlne princpy rastu miest a identifikova jednotky irie ne rodinn bunka. Ich
kritick silie njs presnej vzah medzi fyzickou formou a socilne psychologickmi potrebami sa stalo hlavnou tmou
kongresu (preto Tm X).
Do roku 1932 (kdy probhla newyorsk vstava modern architektury), byl internacionln styl (respektive funkcionalismus)
pevn evropskou zleitost. V USA se mohutn rozvinul zvlt po pchodu architekt, kte odeli z nacistickho Nmecka, a
jeho autorita vrazn vzrostla po 2. svtov vlce, kdy se tento sloh (v souvislosti s jeho odmtnutm hitlerovskm Nmeckem a
stalinskm Ruskem) stal ideovm vrazem prosperujcho demokratickho mezinrodnho kapitalismu. V souvislosti s touto
novou ideovou funkc vak definitivn ztratil sociln utopickou orientaci pvodnho funkcionalismu. Bhem dvou povlench
desetilet se internacionln styl rozil tm po celm svt, zaaly vak slit (bez ohledu na adu kvalitnch staveb) i jeho
negativn dopady. Pat k nim zejm. plin typizace, nerozliitelnost (neznakovost) architektury a s n souvisejc ztrta
identity, neschopnost uspokojiv vyeit potebu monumentality a (snad nejvce paradoxn) rozevrajc se propast mezi
projektantem budovy a jejmi uivateli, zpochybujc zkladn principy funkcionalismu (funknost, praktinost = krsa). V
tomto smyslu se jako reakce na internacionln styl od zatku 60. let projevuj tendence k loklnm stylm, kter jsou o
desetilet pozdji vyuity a explicitn formulovny v teorii postmodern architektury, povaujc internacionln styl za
architektonick vyvrcholen negativnch tendenc moderny.
V poslednch dvou desetiletch 20. stol. se objevilo vce alternativ k internacionlnmu stylu, a to od jeho rznch modifikac
(high-tech, revivalismus ap.) a po jednoznan odmtnut (postmodern architektura, nov jednoduchost ap.). Pesto vak i na
pelomu tiscilet zstv tzv. umrnn moderna (mj. i v dsledku men nkladnosti ne je tomu u novch smr)
nejrozenjm
architektonickm
smrem,
by
nestoj
v
poped
teoretickho
zjmu.
Termn internacionln styl byl poprv pouit historikem architektury H. R. Hitchcockem a architektem P. Johnsonem v nzvu
katalogu The International Style. Architecture Since 1922 (Internacionln styl. Architektura od roku 1922), vydanho pro prvn
mezinrodn vstavu modern architektury, uspodanou roku 1932 v Muzeu modernho umn v New Yorku. Hitchcockova a
Johnsonova definice internacionlnho stylu vychzela ze t princip: skeletov konstrukce, standardizace a bezozdobnosti
(srovnej pt lnk nov architektury od Le Corbusiera). Vdom internacionlnho charakteru nov architektury bylo vak
mnohem starho data. Napklad ji roku 1925 vydal W. Gropius knihu Internationale architektur (Mezinrodn architektura).
Sloitj byl vvoj v komunistickch zemch. Po roce 1945 se zaalo obnovovat spojen jednotlivch nrodnch architektur (s
vjimkou architektury SSSR)s internacionlnm stylem, avak tuto tendenci od pelomu 40. a 50. let peruil nsiln import
architektury socialistickho realismu. Tato architektura byla postupn rozvjena v intencch domc tradice; projevil se zde tedy
postup od internacionlnho stalinskho historismu k domcm (loklnm) historismm. Po roce 1956 se projevil nov pklon
zem stedn a vchodn Evropy k internacionlnmu stylu pod ideovou ztitou socialistick architektury.
Je teba si uvdomit, e odklon vkusu od internacionlnho stylu zce souvis s mnostvm a kumulac tto architektury (z
komernch pin). Zatmco ojedinl stavby v 50. letech, jako nap. Seagram Building Miese van der Rohe, psobily v zplav
pseudohistorick architektury pmo oistn a osvujcm dojmem, jejich plin kumulace postupn vedla ke ztrt
identifikanch znak a k pocitu nudy. Zstvaj-li objekty modern architektury jedinen, jsou vtinou i v souasnosti pzniv
pijmny. Vchodn Evropa nebyla modern architekturou tolik pesycena, a proto i odklon od n byl podstatn mrnj.
Funkcionalizmus
-funkcia slovo zo psycholgie a sociolgie, prrodnch vied a matematiky. Funkcia v architektre- typizcia udskch innost.
-charakteristika moderny: exkluzvnos- vyluovanie- neprijma iadny in variant funkcionalizmu ( ako napr. Kiesler,
Zevi?,Wright?)
-NEUE SACHLICHKEIT (nov vecnos) k veciam samm vecn som ke sa zamam a hovorm vedecky.
Meyer: snail som sa o vedeckos a vecnos vo vyuovan."
-hnutie ktor vyvrcholilo na medzinrodnej vstave bvania (v rtane sdliska Weisenhof) v Studgarde 1927
Le Corbusier
Citrohan, model, 1922: podle LC dm pojat jako auto (zadn st motor servisn prostory, pedn st obvac kabina):
pravideln hranol na pilotech, pzem uvolnno pro cirkulaci, dvojit vka obvacho prostoru se sklennou stnou a
pedsunutou terasou. Inspirac byl pro LC zejm typ paskch malskch atelir s dvojitou vkou stropu. Typ Citrohan byl
pouit v mnoha dalch realizacch obytnch dom, kter LC realizoval ve 20.-30. letech 20. stolet.

Pavillon lEsprit Nouveau, Vstava dekorativnho umn Pa,1925: Vstavn pavilon ukazuje nov principy bydlen: LC pouil
princip vloen galerie, kter zvyuje obytn prostor a dv mu pi stejnch pdorysnch rozmrech luxusn vzdunosti. Na
fasd se toto een projevuje velkoplonou prosklenou stnou.

Weissenhof (1927): Na vstav modernho bydlen v zahradn tvrti Stuttgartu, realizoval LC obytnou skupinu, ve kter
manifestoval principy novho bydlen: obytn prostor na pilotech, psov okno a sten terasa.

Pt bod nov architektury formuloval LC v katalogu k vstav ve Weissenhofu, 1927:

1. Voln pln
2. Dm na sloupech
3. Zahrada na stee
4. Psov okno
5. Voln fasda
V dnen dob ji nechpeme 5 bod modern architektury v negativnm protikladu k historick architektue, jak zobrazil LC, ale
vnmme jako rozdln principy stejn hodnotnch prostorovch pln volnho a strukturlnho.
Modern interir: LC skica, na kter srovnv fyzick a psychick zahlcen historickho interiru
(centrln dispozice, tk nbytek), se vzdunost a funkn uspodanost modernho interiru (asymetricky een otvory,
psov okno, vestavn nbytek).
Architektonick prochzka / fr. promennade architecturale LC zavd tento pojem, kterm vysvtluje vnmn architektury
pohybem, nap. z rznch rovn obytnho prostoru spojench rampou.
Voln pln pedstavuje prostorov koncept podle 5 bod nov architektury formulovanch LC. Zde - na kresb LC se Voln pln
promt do urbanistickho funkcionalistickho konceptu, kter nahrazuje tradin blokovou zstavbu solitrnmi domy v zeleni,
navrenmi podle zsad nov architektury. Principy funkcionalistickho urbanismu, formulovan v Athnsk chart, byly
bohuel siln devalvovny pi hromadn vstavb ve 2. polovin 20. stolet.
Plan Libre- von pln, priestor je vntorne homognny, neutrlny, kdekovek meme umiestni okovek.
tak kontajner.
Architekt uspodv formy, a tak uskuteuje d, kter je istm vtvorem jeho ducha: prostednictvm forem se intenzvn
dotk naich smysl a vyvolv vtvarn ctn. Prostednictvm vztah, kter vytv, probouz v ns hlubok rezonance, dv
nm mru du, kter ctme jako shodu s dem svta a jej pociujeme jako krsu. LC Za novou architekturu
Vila Savoy - akoby banlny, ale predsa premyslen priestor, poloextern a pln priestory, jasn kompozin zmer, przdne
priestory - stred domu, obytn priestory - prechdzam nimi akoby po pirle. Stavan poda zsad, ktor sa objavuj v knihe Za
novou architektrou (psov okn, von dispozcia, pochdzna strecha, na piltoch...nim neviazan samostatn vila, biela
farba, ierne linky, kad podlaie je in, hore je otvoren przdne jadro, rampov komunikan priestor).

1925 paviln "obtoen okolo stromu" na EXPO v Pari

Przdno je u neho vdy sasou domu.
vyuva raster 9 tvorcov, prina to historick poukaz na Palladia.
dom ovldaj dynamick prdy, vone prdiaci priestor vo vntri skeletu.
Plan Libre pretek vo vntri kontrukcie a dynamizuje teci priestor- zkutia a otvory
PREISTOR CHPE ENERGICKY
relatvna jednoduchos
praktik, skladakov systmy,
asto chodil do Ruska - nvrh na Palc Sovietov
snaha o asopis, medzinrodn estetick revue ESPRITE NOUVEAU
manifest purizmu
urbanista, pe a vedecky skma architektru
MODULOR - pomer ktor sa pribliuje k zlatmu rezu, fibonaiho rad, univerzlne sla prrody natiahnut na udsk postavu,
urit sla zodpovedaj uritej udskej innosti.
Marseille DHABITATION Obytn jednotka iariace mesto
Vybudovan v rokoch 1947 1952. V slade s predstavou, ak mal Le Corbusier o obytnom dome, ktor definoval ako stroj na
bvanie, sa byt roziruje otvorenmi priestormi ters. Architekt tu uplatnil svoj modulor, systm proporci vychdzajcich z
udskho tela, ktor mu vdy umouje zachova v jeho koncepcich udsk mierku.
V plne Marseillskho iariaceho mesta Le Corbusier pouil zsady zhrnut v jeho terii P bodov architektry. Ide o: Stpy
(dom na stpoch, ktor je vo vzduchu, aleko od zeme, zhrada sa rozrast pod dom), zhrady na streche (ide hlavne o praktick
rieenie, nie je viac potrebn ikm strecha, daov voda cez piesok a korienky rastln presakuje a tm sa predchdza vzniku
trhln pri prudkom sahovan elezobetnu, na streche rastlinstvo bujnie, kvety, krky, stromy a niekedy cel trvnat lky), von
pdorys (ide o vek sporu priestoru a peaz, vaka elezobetnu u nemus by kad poschodie rovnak, d sa prispsobi
elaniam majitea), horizontlny oblok (elezobetn znamen revolciu v dejinch obloka, obloky mu siaha od jednho okraja
prieelia po druh), von prieelie (prieelia nie s nim inm ne ahkou membrnou izolujcich mrov alebo oblokov).

La Tourett - dominiknsky kltor, prv raz zmerne poruuje prevdzku kltora, krov chodbu umiestuje na strechu,
spojenie prrody a architektry.

verejn stavby v Chandigare

Dominiknska kaplnka v Ronchamp

vajiarsky paviln v Zurichu

Sasn mesto pre tri miliny obyvateov Plan Voasin
V tomto plne kontatujeme rozhodn oslobodenie sa od obmedzen, ktor boli vsledkom decentralizcie a rozrastanie mesta,
stojme tu pred teoretickm pokusom vytvori nov truktru mesta organizovan na parametroch odkrvenia centrlneho jadra,
rchlej cirkulcie dopravnch prostriedkov pozd celho jeho linerneho pdorysu, vzrastanie hustoty obyvatestva smerne s
rozirovanm zelench a stromami vysadench plch. Tento pln bol prvkrt predstaven v roku 1922. Tento pln vyjadruje
zkladn idelnu urbanistick truktru.

Vila Stein v Garches

Zkladn osnova horizontlnych prvkov, ktor jasne uruj kompozciu fasd, predstavujcich priehadn obal, vystriedali vo
vntornch priestoroch, na prvom poschod a na streche - terase von pdorysn plny, z ktorch vystupuj vertiklne plastick
pohyby prenikajce aj navonok, a dal by sa im poahky pripsa charakter iracionlnych zsahov narajcich prsnu a stroh
osnovu usmerujcich iar. Tieto koncepcie s predzvesou potencilnej plastickej energie, ktor sa nakoniec plne presad pri
priestorovom rieen kaplnky Ronchamp.

Nvrh na palc Spolonosti nrodov v eneve

Le Corbusier navrhuje Maison de travail, stavbu praktick, zodpovedajcu duchu sasnej doby, architektru pouen novou
estetikou, primeran veobecnmu rozvoju spolonosti. Jeho nvrh vak nevyhral, ako on sm tvrd: Vldcovia sa nevyvjaj
unisono s masami, ktorm vldnu a diplomacia m neprimeran sympatie k pozltenm sieam nebohch krov.
Medzinrodn tl
-Obdobie 2.sv vojny- rozrenie po celom modernom svete
-homognnos tlu bola klamliv- krajiny mali svoje pecifik- Hol plon formy sa v jemnch zmench prispsobovali
kultrnym a klimatickm podmienkam.
-nebol univerzlny ale predpokladal univerzlny prstup. tj.:
-ahk kontrukcie
-syntetick modern materily
-tandardizovan modulrne prvky- mala vies k uaheniu vroby a vstavby
-flexibilita vonho pdorysu- skeletov rmov kontrukcia.
- tam kde kultrne/ekonomick podmienky ahk kontrukcie neumoovali vznik formalizmus (stavby sa len snaia tvri, e
nasleduj princpy- fejkovanie)
Ludwig Mies van der Rohe
Prv zklady pre svoje neskorie remeselncke nadanie a budce povolanie zskal od otca, ktor vlastnil kamenrsku dielu. V
rokoch 1897 a 1900 navtevoval cirkevn kolu. V roku 1905 sa presahoval do Berlna, kde sa zamestnal u architekta a
nbytkovho dizajnra Bruna Paula.
Prv stavbu navrhol ako 21-ron architekt na vonej nohe v roku 1907. Bol to dreven dom v tle 18. storoia, ovplyvnen
anglickou architektrou. Od roku 1908 do roku 1912 spolupracoval s Petrom Behrensom. Venoval sa tdiu architektry
Friedricha Schinkela a Franka Lloyda Wrighta. V rokoch 1911 a 1912 pracoval na projekte Nemeckej ambasdy v St. Petersburgu
a na nvrhu rodinnho domu pre manelov Krllerovcov v Haagu.
Vlastn atelir si zaloil u v roku 1912. Vo svojich prvch dielach sa zasadzoval o radiklnejiu sptos architektry s technikou.
V spoluprci s Hansom Richterom, Wernerom Graefom a El Lissitzkm vydval revue G. (Gestaltung). Zastval industrializciu
vetkch oblast architektry.
Po skonen 1. svetovej vojny, v roku 1918, vstpil do Novembergruppe, kde slil ako riadite architektonickch vstav. Po ase
sa stal lenom Zehner Ring. V roku 1926 bol zvolen za 1. predsedu Deutscher Werkbundu.
Roku 1921 sa uskutonila sa, ktorej cieom bolo navrhn mrakodrap v Berlne. O Miesov nvrh vak nebol zujem a tak
stavba zostala vo fze estetickej tdie bez akhokovek vyuitia. Budova sa vyznaovala jednoduchosou a sklenenou fasdou a
urovala vvoj architektry mrakodrapov v 40-tych a 50-tych rokoch.
V roku 1921 sa rozviedol a zmenil si meno pridanm holandskho van der a rodnho priezviska jeho matky Rohe. Roku 1927
sa stal riaditeom expozci Werkbund Exposition. estns svetovo-znmych architektov z celho sveta prezentovalo nvrhy 320
modernch domov. Architekti pri tvorbe vyuvali poznatky z psycholgie a sociolgie. Pouit boli modern materily, hlavne
betn a sklo. Bol to prv projekt v ktorom boli pouit ploch strechy a kubick hmoty.
V roku 1928 mu bola ako riaditeovi nemeckej sekcie vstavy v Barcelone pridelen loha navrhn Nemeck paviln. Budova
slila ako informan centrum a nocahre. Stavba bola v roku 1930 znien a v 80 rokoch 20. storoia bola znovu postaven
aby slila ako vzor modernej architektry. Vznamn boli pouit materily a otvoren dispozcia ktor prepjala exterir s
interirom. Prepojenie vyplvalo z nutnosti zaisti plynul pohyb nvtevnkov na vstave.

Sasne s tmto projektom navrhol aj vilu Tugendhat v Brne. Navrhol ju pre manelov Gretu a Fritza Tugendhatovch. V nvrhu
vyuval, podobne ako vo vstavnom pavilne v Barcelone, vek zasklen plochy a vek plynce priestory len nznakovo
prepojen. Podobn s aj pouit materily. Pouit bol travertn, nyx, makarsk eben, oce a sklo. Tieto stavby patria k
vrcholom medzivojnovej architektry a mali enormn vplyv na vvoj architektry v nasledujcich obdobiach.

V tomto obdob sasne navrhol aj naprklad projekt domu pre Emila Nolda, dom na berlnskej vstave, alebo projekt domu
Herberta Gericka, avak spomnan stavby neboli vemi znme. V rokoch 1930 1933 riadil berlnsku umeleck kolu Bauhaus,
pre ktor vypracoval aj niekoko nvrhov.

V roku 1938 vzhadom na politick situciu v Nemecku emigroval do Spojench ttov americkch. Ete v tom istom roku sa stal
riaditeom oddelenia pre architektru na Armour Institute, neskr Illinois Institute of Technology v Chicagu, pre ktor navrhol
arel a viacero stavieb.
Hlavnm znakom jeho prc bol v USA oceov skelet v pravidelnom pdorysnom module. V takomto module postavil vkendov
dom Edith Farnswortovej, ktor poal ako otvoren paviln.

almi stavbami, ktor vyuvali nov skeletov kontrukciu boli budova Fakulty Crown Hall pre I.I.T, pri ktorej vyuil mylienku
vekho spolonho priestoru pod stropom zavesenm na rmoch,

obytn budovy v Lake Shore Drive v Chicagu

a mrakodrap Seagram Building v New Yorku.

Jeho poslednou stavbou bola Nrodn galria v rodnom Berlne.

Zomrel roku 1969 v Chicagu.

AMERIKA
- Neutra a Schindler : Uili sa u Wrighta
Richard Neutra
-dobre navrhnut priestor m dobr vplyv na zdravie loveka.
-Dom zdravia dr. Philipa Lovella(LA,1927)- apoteza medzinrodnho tlu
Oceov rmov kontrukcia, ahk syntetick pl. V prudkom svahu s romantickm vhadom. Asymetria- von
pdorys- odraz osobnosti dr. Lovella (svojou osobnosou stelesoval atletick a progresvne rysy medzinrodnho
tlu).

Dom zdravia dr. Philipa Lovella(LA,1927)

R. Schindler
- Dom dr. Lovella, Newport Beach, (LA 1925)

Kaufmanov ptny dom, Palm springs(46-47)

-Sachsov bytov dom(LA,1929)

ANGLICKO
Peter Berens
-New Ways , Northampton 1926

Amayas Connell
-dom v Amershamu 1930

Berthold Lubetkin
-nedocenen rusk emigrant, zaloil firmu Tecton., sympatizant socialistickho realizmu.
-Highgate bytov dom .1(Londn, 1935)-usporiadanie na zloitom pozemku

-bytov dom . 2-nedosahuje kvalitu jednikyMARS (modern archietctural research group)

-anglick krdlo CIAMu(1932)
-iniciatva kanadskho prisahovalca: Wells Coatese, pritiahla avantgardnejch predstaviteov: Connella, Lubetkinda,
Maxwella Frye, Mortona Shande(kritik, historik)
-usporiadali vlastn vstavu- Nov architektra (Burlingtonsk galria 1938)
-Spracovali utopick pln Londna (40 roky)
-verili v plnovite usporiadan spolonos nevedeli sformulova ako ju dosiahnu.
ATO
-lavicov skupina, Lubetkin prechdza zo CIAMu(1936).
-rieili problm robotnckeho bvania
PANIELSKO
GATEPAC
-panielske krdlo CIAMU
-na ele boli socialisticky zmajci architekti (Serta, Mercadal)

-3 vek teoretick tdie (pred obianskou vojnou) - pln pre Barcelonu (spoluprca s Corbusierom)-2 podlaiahustota 1000obyvateov na hektr.
-7 podlan blok obecnch bytov- odkukan od Corbusiera
-panielsky paviln, svetov vstava Par 1937-Serta

BRAZLIA
-vek vplyv Corbusiera
Lucia Costa
-ministerstvo kolstva (Rio de Janero,1937) Corbk ako poradca, spolupracoval tie Niemeyer

.
Oscar Niemeyer
-brazlsky paviln sv. vstava NY (39), N+C. zskali si svetov uznanie, posunuli Cobikov koncept vonho pdorysuplynulos , prestupnos priestoru.

-casno v Pampulha-iv priestorov kompozcia, hedonistick poatie budovy

architektra mus vyjadrova ducha technickch a spoloenskch sl ktor v danej dobe vldnu
Mzeum modernho umenia RIO

10

-Mesto Brasilia- spolu s Costom

-ortogonlne usporiadanie do tvaru kra- zl dopravn dostupnos
-monumentlne vldne a obchodn mesto, zrove mesto chudoby
-znovanie do rozdielnych oblast poda socilnej truktry

Vlastn dom, Gavea(53-54)-organick.

-opa princp neformlnej funknosti- zaklad na om plynci priestor. Sstred sa na vytvranie istch foriem:
Mzeum modernho umenia v Carakase (55)- kompozcia obrtench piramd(nvrat k absoltnym hodnotm
klasicizmu), balancuj na hrane svahu

-vo svojej tvorbe sa dostva od poiatonej neviazanosti k dekadentnmu formalizmu (Brazlia, vldne budovy, neslia
loveku- plytvajca architektra)
JAPONSKO
-vea Japoncov tudovalo v zahrani, pracovalo u Corbika
Antonin Raymond-echoamerian.
-Postavil pre seba b. Dom v Tokiu(1923)-zaiatok medzinrodnho tlu v Japonsku. Vytvoril betnov skelet
s detailami ktor pripomnali tradin japonsk architektru. V dome bol konzolov nbytok z oceovch trubiek.
-Rising Sun(1926)-administratvna budova- vyuitie najnovch betnovch technolgi.
-domy pre Akahoi a Fukui (33-35)- navrhuje vetko od stavby cez nbytok a po ltky.
Sakakura
-Japonsk paviln (Par 37)-reinterpretcia tradinej ajovne v modernom duchu. Len vzdialen pripomienka tradinej
arch.

Isoja Joida
-san nvrh na divadlo v Charkove(ZSSR,31)
Kenzo Tange
-Olympijsk tadin(64)

11

-Pamtnk v Hiroshime (55)

-prefektra v Kuvaiky (35-58)-takmer klasick vyvenos.
-neskr takmer plne stratil zmysel pre udsk mertko-megatruktry(v 50 rokoch : bostonsk zliv(59), tokijsky
zliv(61))
Maekawa
-mzeum modernho umenia v Kamakure (51)
-bytov dom Harum (Tokio 57)-pokus o slad Z a Japonskho ivotnho tlu.
esko-Slovensko
-tdia Karola Honzka- texty- v nzve slovo funkcia
-okolo kritika Karola Teige sa vytvorila skupina Dev sl -hnacia sila lavicovho hnutia a funkcionalistickho hnutia S.
-asopis Stavba(1923)-Manifest Stavby(.2)-prv manifest eskho modernho hnutia.
Manifesty eskho funkcionalizmu:
Honzk, Havlika: Veobecn Penzjny stav (Praha 1934)

Fuchs, Tyl: Veltrn palc

V Katalgu Medzinrodn tl:

-Dvojdom Otta Eislera (Brno 1926)

-Vstavn paviln (Brno 1926)-Bohuslav Fuchs, bol formalistick.

-Bytov dom obuvy (Praha, 1929)- Ludvik Kyselka, prieelie zo sklenench tabl

--S pavilon na svetovej vstave v Pari-1937.-Jaromr Krejcar

12

esk literatra:
Karol Teige- Medzinrodn sdob architektra(1929)
Najmen byt (1932)- zrodok kolektvneho bvania
Ji Kroha (Nov Dubnica)- Propagtor soc. Realizmu.
Funkcionalistick analzy: Sociologick fragment bvania (kole)
Analzy bytu, funkci: proletrska ena, kapitalistick ena. Je to kol ktor sa ale opiera o vedeck fakty.
-esk funkcionalizmus- poetick funkcionalizmus, spojenie s eskm poetizmom -Honzk
Intitucionalizcia modernho hnutia (Internacionlneho tlu)
-20-30 roky
- v priebehu 5 rokov futuristi opaj svoje programy- stvaj sa nich modernisti.
- prichdza homogenizan prd (pln diferenci) - pokus o vytvorenie univerzlneho systmu, prostrednctvom intitcie.
Architektra mus by chpan ako veda- jej metdy s zopakovaten.
-Viedensk krok (zza. 20stor.) zdruenie fyzikov, filozofov, Loos. Zaoberali sa modelom jednotnej vedy: unifikcia, teria
vetkho,...-bolo to zaloen na fyzike.
-Intitucionalizcia modernho hnutia prebehla cez 4 kroky:
1.vznik intitcie: CIAM- (vid. niie)
-intitcia zjednocujca arch. rznych krajn. Mala regionlne truktry.
2. kolstvo
-tvorba jednotnch metd(predstava arch. ako vedy)
-distribcia vzdelanosti
BAUHAUSE zaloen r. 1919
-vldou dotovan kola.
-chcela by zrove akadmiou(umeleckou kolou) i experimentlnou kolou zameranou na
remeslo...schizofrnia. Neskr smeruje k vedeckosti.
- 3 obdobia 3 riaditelia
1.Gropius-rezignoval-nevedel ust schizofrniu
2.Hannes Mayer- smer k unifikci, nie k individualite. Prevauje vedeckos. Stavba budovy koly
v Dessau(sasou nvrhu s vedeck diagramy, svastikov pdorys)
3. Mies Van der Rohe
3. vstavy
1925 vstava dekoratvnych umen v Pari (diferencicia na nrodn pavilny)
1927 sdlisko Weisenhof- vstava socilneho bvania- jednoduch /jednotn charakter. Mies bol kurtor
4.pomenovanie
-katalg Medzinrodn tl k vstave Johnsona a Hitchkocka (vstava: vstava INTERNACIONAL STYLE (MOMA, 1932)
nebola tak vplyvn ako samotn katalg)
-katalg pozostval s fotografi (elovo vybratch), ktor ukazovali tlov pevnos a jednotu rznych krajn.
-V katalgu vstavy medzinrodn tl charakterizuj 3 bodmi:
1.Architektra ako uzavret (obklopujci) priestor.
-skeletov kontrukcia, variabiln pdorys- Pdorys sa uvouje, nie je primrne uren funkciou, me by
pouit na rzne funkcie(Mies: Pavilon/vila Tugenhat- zameniten pdorysy- vonos ktor umouje rzne
pouitia)
-obklopujca plonos- plonos fasdy, pravouhl systm.
2.Pravidelnos, Modularita
3. Oistenie od dekorcie
CIAM (Congres Internationaux d Architekture Moderne)
-deklarcia CIAMu- 1928
-draz na stavanie -zkladn udsk aktivita spojen s rozvojom udskho ivota
-architektra je zvisl na irch politickch a ekonomickch svislostiach
-mala by sa spolieha nie na remeslo ale na racionalizciu stavebnch metd
-potreba plnovanej ekonomiky a industrializcie

13

-zavedenie tandardizcie, racionalizcia vrobnch metd

-preferovanie pravidelnosti- predpoklad pre rast bytovej vstavby, nhrada remeselnch metd.
-zakladate: Le Corbusier, Gideon(tajomnk)
-3 fzy vvoja
1. 1928-33
28,29 najdoktrinrskej. Dominantn boli architekti Neue Sachlichkeit
Kongresy:
La Saraz (28) - hlavnmi organiztory prvnho kongresu CIAM byli Le Corbusier a vcarsk teoretik Sigfried
Giedion. Pozvni byli tak et architekti Josef Gor, J. Krejcar, Adolf Loos a O. Star, kte se nakonec
nezastnili. Prvn kongres se konal na zmku La Sarraz u Lausanne v roce 1928. Zabval se tmaty urbanismu,
nrodohospodstv, architektura a veejn mnn, architektura a stt. Architekti zdrazuj poadavek
kolektivnho pozemkovho hospodstv, kritizuj vchovu architekt i vsadn postaven oficilnho
akademismu.
Franfurkt (29) - problmy minimlnych ivotnch tandardov.
Brusel (30) - optimlne vky a odstupy pre najefektvnejie vyuitie pdy a materilu
2. 1933-47
Pod vedenm Le Corbusiera- tma plnovania miest.
Lo z Marseille do Atn (tde tam ostali) a sp (33)- komparatvna analza 34 eurpskych miest. Vznik
Atnskej charty (publikovanej o 10 rokov neskr). Pozostva z 111 tz o podmienkach miest a nvrhoch na
npravu v piatich tmach: bvanie, rekrecia, prca, doprava, historick stavby.
Par (37) - tma bvania, odpoinku. Uznanie vznamu historickch stavieb a vplyvu reginu na mesto
3. 1947-58
Bridgewater (Anglicko,47) -pokus o prekonanie sterility funknho mesta. Cie CIAM: vytvra fyzick prostredie, ktor
uspokoj emocionlne i materilne potreby loveka
Hoddesdonu (51) - pod vedenm MARS: tma jadro a srdce mesta. postupn strata idelov a trpezlivosti (neschopnos
navrhn rieenia pre komplikovan povojnov urbanizmus).
Aix-en- Provence (53) - ROZTRKA - kritika a generan rozdelenie: Mlad genercia( Smithsonovci, Aldo van Eyck)
napdaj 4 funkcionalistick kategrie arch. (bvanie, prca, rekrecia, doprava), neponkaj ale alternatvny sbor
pojmov. Hadaj trukturlne princpy rastu mesta, odmietaj racionalizmus funknho mesta.
Dubrovnk (56) - pripravovan Teamom X. posledn 10. Kongres
-oficilny znik 59, nastupuje Team X
Atnska charta
Ustanovenia a fakty
Vzahujce sa na rok 1931

vina miest dneka ponka obrzok chaosu: mest nijako nespaj svoj del, aby vyhovovali zkladnm biologickm
psychologickm potrebm jeho obyvatestva
kolaps v re strojov by vyvolal ohromn zmtok v udskom sprvan Ich sprvan v obytnch znach, podnikoch. V
asnej mechanickej rchlosti pri koncentrcii mestskho obyvatestva by nastal brutlny vvin bez nejakch
historickch svislost
dimenzovanie vetkch prostriedkov urbanistickho zariadenia sa neme odohrva v inom ako udskom mertku
vznam skromn bude podriaden spoloenskmu vznamu
podrobn nkresy sledujce prkazy mestskch urbanistov by mohli zastavi pribdanie prekok v doprave
predol nariadenia zostvali v platnosti a km nezaalo dochdza k neustlym problmom medzi chodcami a inmi
dopravnmi prostriedkami. Boli koncipovan irok ulice, aby zabezpeovali priehady na vznamn pamtnky a
budovy
stavebn iara niektorch tradinch obydl na okraji ulice nezaisuje dostaton preslnenie jednotlivch bytovch
jednotiek
m by stanoven minimlny as preslnenia jednho bytu
maj by zakzan zdhav dopravn spojenia pozd obydl
stavby maj by chrnen vo svojej celistvosti (samostatn stavby aj cel komplexy)
pri rozpade historickch pamiatok bude vynaloen maximlne silie o nhradu niem novm
pouitie historickch stavebnch slohov pod zmienkou estetinosti pri vstavbe m neblah dsledky
dodriavanie tchto faktov nebude tolerova vyuvanie iadnych historicky podobnch tvarov
zkladnm vznamom urbanizmu s jeho tyri zkladn funkcie- obytn, pracovn, rekrean a dopravn zadefinovan ako funkn znovanie
zemn rozplnovanie vetkch stavebnch truktr pridelench k tyrom funkcim s podriaden vzjomnej
komplexnosti
nov druhy musia jednoznane zaha matersk koly, koly, spoloensk centr a centr vonho asu tak, aby boli
vntorne pripojen k obydliam

14

urbanizmus je trojrozmern, nielen dvojrozmern. V priestore me vznikn element urujci veliinu modernej
doprave, ako aj rekrecii. A samozrejme tu musia by aj dostaton von priestory
stavby musia by dostatone priestorovo odsaden aby bola vade dodran vonos
kriovanie frekventovanch dopravnch ahov mus by regulovan
ulice bud rozdeovan poda ich urenia- obytn, prechodn, prejazdn, hlavn
chodec m monos vyuva aj in ako automobilov trasy

kongresy:

1928, CIAM I, La Sarraz, Switzerland, Foundation of CIAM

1929, CIAM II, Frankfurt am Main, Germany, on The Minimum Dwelling
1930, CIAM III, Brussels, Belgium, on Rational Land Development (Rationelle Bebauungsweisen)
1933, CIAM IV, Athens, Greece, on The Functional City (Die funktionelle Stadt)
1937, CIAM V, Paris, France, on Dwelling and Recovery
1947, CIAM VI, Bridgwater, England, on Reconstruction of the Cities
1949, CIAM VII, Bergamo, Italy, on Art and Architecture
1951, CIAM VIII, Hoddesdon, England, on The Heart of the City
1953, CIAM IX, Aix-en-Provence, France, on Habitat
1956, CIAM X, Dubrovnik, Yugoslavia, on Habitat
1959, CIAM XI, Otterlo, the Netherlands, organized dissolution of CIAM by Team 10

Kiesler (1890 Ukrajina - 1965 NY)

-architekt, umelec, sochr
-psal tie texty
-37-43 uil na Columbi
-priate s Mondrianom, psobil naho neoplasticizmus. Poznal tie Duchampa, Bretona
-organick architektra- vyhlasuje ju ako jedin formu funkcionalizmu
-m len jednu realizciu, rob projekty, vea modelov (vek sdrov krupiny)
-mzeum zvitkov Izrael(57-66):

Vaina priestoru je pod zemov. ierny kubus (pod zemou) je v protiklade k bielemu organickmu nekonenmu tvaru.
-Space House (priestorov/kozmick dom,33)
Kiesler builds the Space House for the Modernage Furniture Company in New York. The real-scale model of a one-family home
serves as display for the furniture. It represents Kiesler's decisive step away from the right-angled form to the biomorphic
language of forms. In the theoretical discourse which accompanies the installation, Kiesler propagates the end of the post and
lintel as traditional architectural motif of carrying and supporting.

-nekonen dom (endless house) na vstave model 1:1(NY 50)

The Endless House is called endless because all ends meet, and meet continuously. It is endless like the human body there is no
beginning and no end to it. The endless is rather sensuous, more like the female body in contrast to sharp-angled male

15

architetecure.
Excerpt from: Frederick Kiesler, Inside the Endless House, New York 1966.
Pdorys:problm prechdzania priestorom do nekonena.
-Oblakov formy domov-drten modely, inpirovan fluidnmi formami
-Nedokonen projekt pre obchodn dom Viede
-1939 vytvra Kiesler KOLERALIZMUS (correalism= nieo o dva do hromady rzne typy realt). Defincia: correalism expressed
the dynamics of continual interacition between man and his natural and technological enviroments. Korealistick modulorpohybujci sa lovek pred sebou tla priestor ktor nie je hranat. Jeho modulor vznikol paralelne s Le Corbusierom

.
-od 1920 tie divadeln scny(pirlovit typy scn v divadlch), divadl-inpircia barokovmi divadlami, princp variability
-Slvu zskal intalanmi systmami: vstavn plochy v rznych vkach, monos posva. Ilo o zavesen kontrukcie.
-Space Stage(1924-vien)

City in Space(1925 par- vystava dekoratvnych umen)

-vstavn systm pre Peggy Gugenheim (42, NY)

16

Vstava abstraktnho umenia- Art of this Century. Kinetick amorfn nbytok.

-Robil tie nbytok,
Coffe tables (35)

-paraleln urbanizmi- mest nad mestami

17