12. Predstavitelia III. genercie a architektonick tvorba v 60.

rokoch na Slovensku (Ivan Matuk a ttny projektov stav

obchodu, Vojtech Vilhan, tefan Svetko, Vladimr Dedeek, Duan Kuzma, slvne sae: Petralka a sa na prestavbu a
dostavbu SNG)
II. zlat vek svk architektry 20. storoia - 60. roky, uvonenie politickej situcie, Stalinova smr potom silie o uvonenie,
prebudovanie socializmu zvntra masov nvrat arch. k moderne, diela korepondovali s dielami povojnovej zpadnej Eurpy,
siln vplyv avice, 1959 - asopis Projekt - podnikov asopis Stavoprojektu, 1967 - vedeck asopis pri SAV Architektra a
urbanizmus (Hruka), masov produkcia typizovanch bytov, spriemyselovanie stavebnctva, viera vo vedu a pokrok,
experimentovanie, vek vstavba.
Bytov problm, centrlne plnovanie, hadanie univerzlne najlepieho rieenia, podpora ttom - no polovica bytov sa vlastne
stala rodinnmi domami, ktor sa stavali mimo vldnej organizcie. Nov materily, nov kontrukcie, nov technolgie.
Expozcia v Bruseli na EXPO 58, impulzy zo zahraniia, paviln bol ocenen ako najlep.
-kad genercia riei dobov lohy a vntorn architektonick problmy
-ktor smery a tly, ktor sa tu rozvjali s porovnaten/neporovnaten s tmi, ktor sa diali na zpade
- 60. roky krza miest (vo svete)
- u ns: socilna idea: zrovnoprvnenie, vyrovnanie sa mesta a dediny
- mest rstli, napr. Petralka
60. roky v slovenskej architektre
-problm = ako pomenova toto obdobie
-v svetovej architektre sa hovor o novej moderne, neskorej moderne, postmoderne
-je mon poui tieto oznaenia za vchodn umenie? - vznam malo napr. ke bol niekto slov. archit. spomnan,
publikovan v eurpskej literatre
- existovali 2-3 kdy, ktor sa pouvali pri psan, tvoren: 1.ako zakry problm dialgu s mocou 2. profesijn kd 3.osobn kd
vzia
3genercie architektov:
1.genercia Jurkovi, Bula
2.genercia Kramr, Lukaovi Weinwurm, Ignacz Vecsei, Emil Bellu, Juraj Tvaroek, Vladimr Karfk
3.genercia naroden okolo 30 gen. 60-tych rokov = Dedeek, Matuik, Svetko, Kuzma
3.genercia vzahy s predchdzajcimi generciami, s to iaci architektov 2. genercie modernistov SVT, existuje
kontinuita
- Slovensko trp tm, e nem histriu,
- snaha o nrodn, vlastn sloh pouvanie ornamentu formy - Jurkovi, Bellu, alt. pouvanie udovch metd
-tma:60:vo svete: regionalizmus, kritick regionalizmus
-mme napodobova udov formy/alebo pouva metdy kontrukcie, typick materily..?
-1.loha-nov: industrializcia Slovenska v 50s nov urbanistick celky - do toho novho industrial. prostredia stava
vybavenos
-2.loha:nov: babyboom nie problm socilneho bvania, ale problm ubytova mnostvo ud (+ znik rozdielov mesto dedina...)
-nov typy stavieb obchodn, kultrne, portov stavby.....vybavenos
-toto nebol svetov problm -svet riei utpie, nov podoby miest, u ns chbaj utpie, my sme realizovali
utpia
-utpie neboli potrebn
-ako rozri mesto - ale nie v rovine utpie
- o s utpie: projekty u ns: Kuzma 4-S vkresov, Matuk Obchodn, VAL-vtvarns aror.., Mlynark, Alexy
-otzka kadodennosti, naliehav otzky
-3: vntroarchitektonick problm
- katalg: Slovensk architektra v dejinch na BA hrade
-represvne zloky nie s v 60s a tak brutlne, umoovala sa kontrolou.
4
-existuje tu vojnov stav studen vojna v 60r sa zmieruje (Chruov, Kenedy..)
-z loklneho do eurpskeho kontextu (naopak oproti regionalizmu)
-mnoh prdy z uvedenej architektry sa odzrkadlili.
-modly seversk architektra, napr. Miluk sa vea inpiruje severskou arch.
-brutalizmus ako nov humanizmus
- u ns: v 60r: o brutalizme sa nepe, nehovor, a pritom sa tu stavali brutalistick stavby
- bralo sa to ako 2. fza moderny, pokraovanie v prci svojich uiteov
- teoretick debata o smerovan architektry u ns stle neexistuje
(pozn. Rastislav chrs esk psnost pokus pozmeova sasn dianie v eskej architektre (pozn. Hubek, SIAL)
- umelci a architekti drali spolu architekt si vyberal umelcov ale muselo to prejs cez:

-fondov zariadenia Fond vtvarnch umen

- zo zkona bolo vylenench pri kadej stavbe 5% na umenie
-nadtandardn vzahy s politikmi umoovali ur. vhody v zmysle ur. Slobody v zkazkch, stavby vznikali, ale museli ma
podporu politikov
-reim potreboval aj reprezentatvne, originlne stavby, ktor mohli oslovi eurpsku architektru, aby sa niem mohli popi
-kad architekt odpovedal na 2 zkladn lohy
- vyrovnva sa s poiadavkami ttu
- vyrovnva sa s brutalizmom, nrodnmi formami...-abstrakcie, analgie
- dleit stavby vevyslanectiev ete dleitejia reprezentcia napr. ambasda v Rme - Miluk (pozn. PetrKratochvl
Architektra 60-tch let pozrie)
- smola: nemme koncepty
- Kus ako prv pouva slov koncept - je to zahmlen
experimentlne projekty kl - paradox doby, experimentlne arch, koncepcie, normalizovan kolstvo.
nemocnice a sanatri - smerovanie k pavilnom. kramre
skokansk mostk v Tatrch, lyiarsky arel, Nov most
SAE:
-spoloensk uvonenie: znamenalo aj to e tu boli sae:
-sa Petralka
-obdobie konca 60s, slovensk architekti sa
najvia sa medzinrodn
zastnili aj svetovch sa ( a svetovch
slovenskch sa)
- sae: aj na PRIOR/Kamenn nmestie Matuk
- stvalo sa, e odborri/ politici menili pozadie, manipulovali vsledky sa
- kniha: Petralka sa katalg r SNG
PETRALKA sa na Ideov urbanistick tdiu junho obvodu mesta Bratislavy
-historicky a politicky sa to vyvjalo k urbanistickej asymetrii Bratislavy
(rzny rozvoj na dvoch brehoch Dunaja)
-na urit as ani Petralka nepatrila Slovensku.
Prbeh Petralky je charakteristickm obrazom toho, o sa stalo po roku 1968. Mylienka na vstavbu sdliska sa zrodila
zaiatkom esdesiatych rokov. Ilo o ambciu prekroi Dunaj a osdli mestskou truktrou dovtedy vidiecke zemie. Sa bola
vypsan tesne pred okupciou. Prejavil sa v nej vetok potencil, ktor sa nazhromadil v uvonenej spoloenskej atmosfre.
Dnes, samozrejme, mono kritizova u samotn megalomansk mylienku. Ilo vak o charakteristick dobov jav, ke
spolonos verila idelom a ich realizovatenosti. Sa na Petralku bola najvou saou, ak sa v eskoslovensku realizovala.
Bola otvoren celmu zpadnmu svetu, saili tam Ameriania, Japonci i Rakania.
Medzinrodn sa na Ideov urbanistick tdiu junho obvodu mesta Bratislavy sasnej Petralky vypsala rada
Nrodnho vboru po rokovan s Zvzom architektov SSR, Zvzom slovenskch architektov a prslunm orgnom
Medzinrodnej nie architektov (UIA) v roku 1966. Protektorom sae bol primtor Nrodnho vboru mesta Ing. arch. Milan
HLADK CSc. Sa bola verejn, anonymn. San podmienky si vyiadalo takmer 700 zujemcov z 35 krajn a v urenej lehote
bolo prvoplatne zaregistrovanch 310 astnkov z 28 krajn. Do urenho termnu odovzdania nvrhov bolo doruench 85
nvrhov z 19tich krajn. Program sae mal za cie riei v danom zem bvanie pre 100 000 obyvateov s komplexnou
obianskou vybavenosou. Vstavba mala umoova realizciu na etapy. Sasou programu mali by objekty a zariadenia
celomestskho a nadmestkho vznamu /Fakulta fyziklnej chmie, vskumn pracovisko eskoslovenskej akadmie vied, pre
odbor fyziklnej chmie, alebo potaovch strojov, park kultry a oddychu vrtane stleho cirkusu, vstavisko, telovchovn
a portov zariadenia, cintorn..../. Rieeniu zelench plch bola venovan osobitn pozornos, ktor pecifikovala plochy
a spsoby vyuvania. Vek sa na Petralku bola reprezentanou prehliadkou vdobytkov modernho urbanizmu, ktor videl
prleitos (jednu z poslednch monch) realizova svoje vzie vo vemi ilivch podmienkach socializmu, bez limitu
skromnho vlastnctva pozemkov. zemie bolo k dispozcii cel, vyvlastovanie starho sdla zabezpeen a bolo sa treba
vyrovna iba so samotnou matkou prrodou. Zo sae zostala krsna predstava, novho idelneho mesta v zeleni lunch
dunajskch lesov ozy ticha a romantickch dunajskch ramien, ostrova obklopenho zo vetkch strn Dunajom. Napriek
pompznosti sae, jej vsledky neboli uren k realizcii ich lohou bolo poskytn nov uhly pohadov a rozvojov
tendencie na problematiku z hadiska vvoja vtedajieho svetovho urbanizmu, ako aj nov npady a nmety pri rieen otzok
s konkrtne zadanmi podmienkami.
Vsledky sae slili ako vchodiskov podklady k prprave konenho plnu vstavby. Organizcia sae tak vekho rozsahu
u vtedy naznaovala e Petralka bude vznamnou sasou Bratislavy. Na zklade ocenench nvrhov bolo vypracovan nov
zadanie: z tchto piatich rieen vypracova jeden vsledn nvrh, na ktorom pracoval tm pod vedenm dvojice Stanislav Tala
a Jozef Chovanec.

SNG - najskr tipendijn loha, ktor organizoval zvz slovenskch architektov

- imkovi
- aj Dedeek najskr SNG- tipendijn loha, potom bola sa
- 2 fzy sae symptomatick: v 2 polovici 60s Svetko povedal Dedekovi aby spravil nieo modern
- toto rozhodlo o vsledku nvrhu
- vyzvan sa: kolektvy: Kunier, Lacko, Stavoprojekt, mono Miluk
Ivan Matuk a ttny projektov stav obchodu
(* 12. jl 1930, Bratislava)
Jeho tvorba desaroia predstavuje jeden z vrcholov slovenskej architektry. Vo svojej tvorbe vychdza ztradci funkcionalizmu
na Slovensku, sleduje vvoj eurpskej a svetovej architektry. Za obchodn domPrior v Bratislave zskal v roku 1969 najvyie
odborn ocenenie, cenu Duana Jurkovia. V roku 1995 mu Spolok architektov Slovenska udelil za jeho celoivotn dielo Cenu
Emila Bellua. Medzi jeho posledn anajvznamnejie diela patr futuristick rodinn dom Elipsion v Senci a vazn nvrh z
verejnej anonymnej sae na bratislavsk Podhradie Vydrica.
ivot
V roku 1949 zapoal tdium na FA a PS SVT v Bratislave, ktor ukonil v roku 1953. V roku 1954 pracoval v ateliri prof.
Svetlka na P mesta Bratislavy. Po absolvovan vojenskej sluby v Prahe-Motole,nastpil ako projektant do Vojenskho
Projektovho stavu (VP) v Bratislave v roku 1955. V tom istom roku sa oenil s profesijnou kolegyou Gabrielou Churovou. V
roku 1957 Slovensk vbor pre vstavbu Bratislavy zaal vydva asopis Projekt a Ivan Matuk sa stal lenom jeho prvej
redaknej rady. V rokoch 1958-61 pracoval ako vedci projektant v Stavoprojekte v Bratislave. V rokoch 1961-67 sa stva
hlavnm projektantom ttneho projektovho stavu obchodu Brno (PO) - atelir Bratislava. A neskr v rokoch
1968-1989 jeho riaditeom, so sdlom na Laurinskej ul.
V rokoch 1976-1980 psobil ako extern pedagg na FA SVT v Bratislave. Od roku 1994 je autorizovanm architektom
Slovenskej komory architektov (SKA).
Ocenenia a realizovane stavby Ivana Matuka
1957- postaven bratislavsk Slimk
1969 - Cena Duana Jurkovia za komplex OD PRIOR s hotelom Kyjev a budovy ministerstievna Kamennom nmest a pitlskej
ulici v Bratislave. Koncepcia arelu na Kamennom nmest v Bratislave predstavuje jeden z najvznamnejch stavebnch poinov
v centrlnej asti mesta po II. svetovej vojne. Rozsahom tento arel prekonva iba arel na Nm. slobody so sstredenou
vstavbou vysokch kl, budovy MDPaT SR, slovenskho rozhlasu a NBS, ktor sa budoval od roku 1942 a podnes.
1975 - Bancky rehabilitan stav v Bojniciach.
1995 - Cena Emila Bellua za celoivotn dielo v oblasti architektry
1996 - Pocta ministra kultry SR - medaila
2002 - Cena Duana Jurkovia - cena udelen na vernisi v Galrii architektry SAS da 4. decembra
2002 za realizovan architektonick dielo ELIPSION - dom pri Slnench jazerch v Senci
2003 - CE.ZA.AR - cena SKA v kategrii rodinn domy za dom Elipsion
Charakteristika
Matukova architektra poskytuje dostatok priestoru na zamyslenie sa nad jej kvalitou v ase.
K architektre sa pristupovalo rzne. Naprklad v 60. rokoch plnila svojimi vrazovmi prostriedkami dleit lohu pri
angaovan udu za plnenie zkladnch loh a cieov socialistickej spolonost. Architektra mala v podmienkach socializmu a
vedecko-technickej revolcie inne vyjadri idey socializmu a optimlne splni itkov a funkn potreby socialistickej
spolonosti. Je priam obdivuhodn, e napriek tomu sa obas podarilo postavi skvostn architektru. Popri sdliskch, ktor tak
akosi mali naplni potreby socialistickho loveka vznikli vekorys projekty. V centre Bratislavy v 60-tych rokoch vyrstol
komplex Prior a Kyjev. Stavba, ktor svojou vyvenou architektrou mierne upratala centrum Bratislavy, dodnes prejavuje svoju
nadasovos. Jeho ivot bol jednoduch, ako ivot Slimka. Sn len v
obdob rozmhajcej sa postmodernej architektry, ke takmer cel spolonos zaala nhle trpie nedostatkom mestskosti,
nedostatkom historickch vzieb i danosti, absenciou genia loci, sa objavili protesty. Mnoh netuili o historickej vzbe ni, ale
nhle sa stali jej vraznmi zchrancami a vyznavami gnia loci, hoci aj len z podnetu romantickho preciovan a protestu.
Akoby Prior i Kyjev neboli dostatone mestsk prvky i gnia loci nevytvrali. Prior preil rozlin zmeny; menili sa majitelia
(Prior, K-Mart, Tesco), menili sa prevdzkov podmienky, ale budova sa nezmenila. Z pvodne navrhovanch vstupov je sce
pouvan len jeden, prevdzke to vak nepreka a nikdy to neviedlo k fyzickmu zrueniu tch nepouvanch. Niektor zmeny
vak prinaj negatvne momenty namiesto pvodnej retaurcie na przem krku je dnes potaov hera, ktor neprjemne
nara socilne prostredie, priama zsobovacia
rampa potravn v Tesco bola - vzhadom na rozlinch majiteov uzavret, o spsobuje mierne komplikcie v zsobovan.
Komplex vak funguje spoahlivo a vhodne organizuje tto as centra. Ivan Matuk preczne pristupuje k svojej tvorbe, o ktorej
sved fakt, e bola dobr pred 50 rokmi a aj teraz. Rokmi overenmi architektonicky suvernnym stavbm pribdaj alie
sviee diela, ktor naalej prjemne prekvapuj architektonick verejnos. Ako sm autor povedal: "... Aj mal nrody mono
identifikova poda ich architektonickej kultry..."

PO
Vojtech Vilhan,
(* 14. jl 1926, Vrtky 1. november 1988, Bratislava) bol slovensky architekt, ktor ovplyvnil vvoj architektry na Slovensku,
aj ako pedagg, hlavne v 60. a 80. rokoch 20. storoia. Radme ho medzi zakladateov modernej slovenskej interirovej tvorby.
tdium
V roku 1932 a 1936 navtevoval udov kolu vo Vrtkach a nasledovne tudoval na relnom gymnziu v iline do roku 1941. U
v roku 1942 ke urobil prijmacie skky na sam jednotky na Vyiu kolu stavitesk pri Vyej priemyselnej kole v Preove,
znamenalo to jeho prv krok, ktor mu preduril smer v jeho ivotnej ceste. Po skonen koly v roku 1946mu Prof. Arch. Martin
Brezina odporuil tdium na Fakulte architektry a pozemnho stavitestva SVT v Bratislave ako jednmu z jeho najlepch
tudentov. V tom istom roku sa Vilhan zapsal na tuto fakultu. V roku 1948 psobil na stave vntornej architektry FAPS SVT
ako demontrtor. Po absolvovan FAPS SVT v roku 1950 Vilhana radme medzi zanajcich architektov, ktor neskr vrazne
ovplyvnili svoju i alie genercie architektov v tomto obdob.
Realizcia
Vilhan neopustil kolu a pokraoval v psoben na FAPS SVT v Bratislave naalej u prof. J. E. Koulu v roku 1950-51. Nato sa stal
odbornm asistentom a psobil naalej na FAPS SVT v Bratislave do roku 1957. Medzi tm psobil aj externe v roku 1955-1956
na Strednej kole umeleckho priemyslu v Bratislave, kde priiel do kontaktu s J. Vydrom a K. Rossmannom. V tomto obdob
Vilhan zaal prejavova silnej zujem o vstavncke podujatia, o ho v roku 1957 priviedlo do Prahy, kde psobil vo vstavnicko
interirovom ateliry v kolektve F. Cubrom, J. Hrubym a Z. Pokornm.
V rokoch 1957-58 sa op vrtil na FAPS SVT v Bratislave, kde tentoraz externe prednal. Sasne od roku 1957 do roku 1962
zaal pracova v ttnom projektovom stave pre vstavbu miest a dedn, neskr v Stavoprojekte v Bratislave ako vedci
ateliru. Vilhan nikdy nezanechal irie podanie svojich sksenost, nielen v rmci atelirovej tvorby, ale naalej psobil na kole,
a to na Vysokej kole vtvarnch umen v Bratislave od roku 1962-88.
V roku 1967 bol menovan docentom.
Cena Duana Jurkovia sa spomna aj v svislosti s Vilhanom, ktor tie zskal toto ocenenie, a to dva krt v roku 1964 a 67.
Zskal aj vyznamenanie Za zsluhy o vstavbu v roku 1968. Karira pedagga Vojtecha Vilhana dosiahla vrchol, ke bol
vymenovan za profesora v roku 1984. Vojtech Vilhan zomrel v 1. novembra 1988 v Bratislave.
Tvorba
Po prchode na VVU sa Vilhan zaal intenzvnejie venova problematike interiru. S touto tematikou boli spojen aj jeho
publicistick aktivity. Neskr jeho prest v jeho oblasti narastala aj tm, e sa stal pedaggom. V lnkoch si vma
nesystematickos prce a podceovania vznamu interiru na Slovensku. Je proti oddeovaniu vznamu stavby a vrazu jej
vntornho priestoru. V lnkoch dospieva k definovaniu interiru ako organickej asti celku architektonickho diela v zmysle
komplexnosti. Presadzuje princp prelnania vonkajieho priestoru s vntornm, rozober neradostn stav zriaovacch prvkov.
Zdrazuje nutnos dokonalho stavebnho detailu. Tie vyzdvihuje dleitos celkovho dizajnu priestoru popri dizajne
jednotlivch vrobkov. Spoiatku sa aktvne podieal na rekontrukno - adaptanch prcach a na prehodnocovan interirov
historickej architektry pre potreby novej funkcie. Vilhanov prstup sa nikdy nevyerpal jednoduchou vobou nbytkovho
zariadenia. Vnal do tvorby stle nove dispozcie zohadujce poadovane funkcie jednotlivch miestnosti. Neuspokojil sa
jednoduchm nbytkom, ktor bol priemyselne, pasovo vyrban. asto si navrhoval vlastne interirov prvky. Pri tvorbe
novho interiru asto spolupracoval s vtvarnkom, ktorho staval do rovnocennej lohy spolutvorcu na celkovom vraze
interiru. Neponkal mu len vyhradene plochy na realizciu, ako to bolo zvykom, ale nechal ho sa realizova priamo na
dizajnrskom vraze jednotlivch interirovch prvkov.
Vber z interirovej tvorby a vstavnckych aktivt: vytriedi
1954 - Divadlo Jona Zborskho v Preove
1956 - Slovenska Nrodn Galria v Bratislave, stla intalan prava priestorov (s Milukm)
1964 - Slovenska Nrodn Rada v Bratislave
1967 - EXPO '67 v Montreali, slovensk koliba (s S. Talaom)
1967 - EXPO '67 v Montreali, Bratislavsk retaurcia v eskoslovenskom pavilne (s P. Milukm)
1968-69 - Nrodn zhromadenie v Prahe, reprezentane priestory v dostavbe budovy
1968 - prv tdia novej budovy Matice slovenskej v Martine (s G. Cimmermanovou)
1968-69 - Prezidentsk saln v budove Nrodnho zhromadenia v Prahe
1969 Putovne vstavy, Osaka
1971 - Slovenska nrodn rada v Bratislave, reprezentane priestory, I. etapa
1973-74 - Kabinet ministra kultry SR v Bratislave, rekontrukcia interirov a zariadenia
1973-74 - Vldny salnik v starej budove letiska v Bratislave - Ivanke, rekontrukcie a interiry (s J. Bahnom)
1973-76 - Odbavovacia hala letiska v Bratislave - Ivanke (s J. Bahnom)
1974-75 - dopracovanie a aktualizovanie projektu interiru Matice slovenskej v Martine
1976 - Slovenska nrodn rada v Bratislave, reprezentane priestory, II. etapa

1977 - Kerametal, rokovacie salniky (s J. Bahnom)

1978 - interir prezidentskho traktu v novom Zjazdovom palci v Prahe (s R. Jankom)
1979 - ttna banka eskoslovensk v iline (s J. Bahnom)
1986 - V. celosvetov vstava scnografie, Bratislava (s M. vehlom)
tefan Svetko,
(* 19. jn 1926, Moj - 8. september 2009)
Pochdza zo tyroch potomkov Jna a Pavlny, ako druh najstar syn Svetkovcov. Mimo tefana to bol star brat Jozef a dve
mladie sestry, Ruenka a Margita. Ruenka ako dvojron umrela na zpal pc, brat Jozef zomrel v roku 2008 vo veku 84 rokov.
kola
Na zkladn kolu nastpil v rodnej dedine Moji. kola bola po katieli nad majerom druh najv dom v dedine. Vuba
smich ronkov tu prebiehala v jednej triede, kde sa naraz stretvali iaci prvej a smej triedy. Osemtriednu kolu v Mojii
nedochodil, pretoe ho rodiia po piatej triede dali na metianku vo Varne. Po druhej triede metianky nastpil na ilinsk
gymnzium do 2. ronka. Na gymnziu tudoval sedem rokov. Po nespechu prijmacej skky na odbor maliarstva v Prahe si
podal prihlku na architektru. Na jese roku 1946 zaal tudova na Fakulte architektry a pozemnho stavitestva eskho
vysokho uenia technickho v Prahe. Na fakulte prijmal progresvne idey funkcionalistickch prdov, sprostredkovan svojimi
profesormi, predstavitemi svetovej moderny.
Prca
U poas tdia pracoval v ateliri rekontrukcie pamiatkovch stavieb architekta Dr. Lorenza a v roku 1950nastpil do
bratislavskho Stavprojektu, kde na nval prce, spojenej so zanajcou sa konjunktrov hromadnej bytovej vstavby nebolo
dos kvalifikovanch ud. Do Prahy chodieval u len pre zpoty a na skky. kolu vaka praxi v bratislavskom Stavprojekte
skonil s vyznamenanm. Pred skonenm koly bval v Bratislave u svojho fa Rudolfa Miovskho, ktor viedol v Stavprojekte
obianske a bytov stavby. Dva roky po svadbe roku 1949 s mladou Slovenkou Margitou Vagoviovou dostal v Bratislave
jednoizbov byt v historickom jadre, na Batovej ulici. Na zaiatok pomhal pri vykonvajcich projektoch, kreslil najm
perspektvne pohady budcich stavieb. Vemi skoro dostal aj samostatn projekty, medzi ktor patrila matersk kola v
Plaveckom tvrtku, arel podniku Karpatia v Novom Meste nad Vhom. Vojensk slubu slil vo Vojenskom projektovom
stave, kde robil viacero rekontruknch, ale aj novch vojenskch stavieb. Zaslil sa o rekontrukciu kasrn v Kromi,
vojenskch stavieb na Libave, administratvnu budovu v Olomouci, nov kasrne v Buovciach. Poas vojenskej sluby nadviazal
viacero novch priatestiev, najm vak s Ing. arch. tefanom urkoviom, s ktorm potom spolupracoval na projektoch po cel
ivot. Po vojne sa vrtil do Stavprojektu, kde vzniklo v tej dobe u komplexn pracovisko atelir slo 9, ktor sa venoval
stavebnmu rozvoju hlavnho mesta. Viedol ho budci profesor architektry doktor technickch vied Ing. arch. Martin Kus.
Poda tohto vzoru sa potom prebudovali vetky ateliry. V tom ase mal monos absolvova viacero ciest do zahraniia. V roku
1954 do Poska a o dva roky neskr do Sovietskeho zvzu. Oi mu vak otvorila a cesta do Juhoslvie, kde mohol vidie, kam
kra svetov vvoj. Skutonou kolou, ale najm povzbudenm boli cesty do Anglicka, Nemecka, na Svetov vstavu Expo v
Montreale, do Kanady i na Kubu.
Tvorba
Tvorba architekta tefana Svetka sa d lokalizova na deviaty atelir bratislavskho Stavprojektu, pod vedenm architekta
Kusho. Poiatky jeho tvorby tvoria obytn truktry v Bratislave, medzi ktor patria najm vntromestsk sdlisko na Koickej
ulici, sdlisko Malinovskho, sdlisko Februrka (Sdlisko na ulici Februrovho vazstva). Vo februri roku 1962 mu neakane
zomrela jeho manelka. Na tvare hlavnho architekta psobil v rokoch 1962 1968 ako vedci projektant a nmestnk
hlavnho architekta Ing. arch. Hladkho. Ten sa onedlho stal primtorom a neskr ministrom, tak bol tefan Svetko poveren
vedenm tvaru. Namiesto vlastnej tvorby ho akala prca pre inch, ktor spovala predovetkm z uvaovania v najirch
kontextoch dotkajcich sa ivota bench ud. V tomto obdob dochdza k miernemu uvoneniu politickej situcie a do istej
miery i v architektre sa objavuj odvnejie nvrhy. Prebiehala tie medzinrodn sa na Petralku. vahy o netradinch
formch realizcie Petralky radiklne ukonil politick vvoj okupcia eskoslovenska v roku 1968, ktor preruila takmer
vetky novonadobudnut kontakty so svetom. Okupcia, vstup vojsk na nae zemie mal za nsledok vylenie tefana Svetka
KS, podobne boli poznaen aj jeho najbli. V tomto obdob sa podarilo realizova vyten mylienku vznik nezvislch
tvorivch pracovsk, projektovch atelirov Zvzu slovenskch architektov (ZSA). V rokoch 1968 1969 sa pri ZSA vytvorili tri
zriadenia, podnik Architektonick sluba, Dielo siace vtvarnkom a APress, dokumentan stredisko architektonickej sluby
na Slovensku. Jednm bol atelir, v ktorom psobil . Svetko, . urkovi, Oto Hrabko a jedna administratvna pracovnka. Sdlil
v provizrnych priestoroch na Bajkalskej, neskr v sochrskom tdiu na bvalej Pionierskej ulici. Normalizcia v politickom, ale
aj kultrnom ivote mu priniesla spoloensk a odborn izolciu. Zdruenie projektovch atelirov bolo zruen a jej innos
prela pod tudijn, projektov a typizan stav, kde zakotvil po zruen spomnanho ZPA. V roku 1962 sa oenil s Katkou
Stravovou a zaal svojpomocne s vstavbou vlastnho rodinnho domu. Aj napriek spoloenskej izolci dostval vne prce,
len ich nesmel podpisova. Jednou takouto stavbou bol projekt ttneho ubytovacieho zariadenia na Briku, osobitn zariadenie
Javorina a prca na projekte novej budovy Slovenskho rozhlasu. V ase Helsinskej konferencie sa pustil do nronej a
prepotrebnej prce, do Prognznej tdie Vekho zemnho celku hlavnho mesta. V roku 1986 robil vstavu. Onedlho mu
ochorel syn. V roku 1989, nstupom slobody mu zomiera. Trauma mu zabrnila zastni sa na udalostiach v novembri a

decembri 1989. Ponoril sa do prce a onedlho aj do realizcie svojich predstv o vntornom usporiadan architektonickho
ivota. Zpasil pri tom s nepochopenm, nie len zo strany rozlinch inovnkov, ale aj architektonickej obce. V roku 1992 zaal
podnika. V roku 1998 sa mu dostalo jednej z najvych pct Cena Emila Bellua za celoivotn dielo. V roku 2009 bol
nominovan na cenu Kritov krdlo za celoivotn prnos v architektre.
Najznmejie diela
Budova Slovenskho rozhlasu, realizcia 1977 1980. Spoluautori: B. Kissling, . urkovi
Budova Slovenskho rozhlasu, model
Hotel Brik v Bratislave, r. 1974. Spoluautor: . urkovi Hotel Javorina. Spoluautor: J. Hauskrecht
Obytn sbor medzi jarkami v Bratislave, 1973. Spoluautor: . urkovi
Sdlisko na Februrovej ulici v Ba, 1957
Duan Kuzma
(* 17. marec 1927 - 17. jn 2008
bol slovensk architekt, pedagg a zaslil umelec. Je autorom pamtnka SNP v Banskej Bystrici. Narodil sa Michalovi Kuzmovi,
riaditeovi koly a Elene Kuzmovej, ene v domcnosti. Architektru zaal tudova na FASVT v Bratislave kde bol postupne pod
pedagogickm dohadoma Eugena Kramra, Emila Bellua a Vladimra Karfka. Poas tdia bol na przdninovej praxi u Augusta
Perreta kde sa venoval predovetkm tme - programov tvoriv smerovanie k organickej architektre a jej syntza s vtvarnm
umenm. Vysokokolsk tdium spene ukonil v roku 1952. alie dva roky psobil na FA SVT ako asistent prof. Emila
Bellua. V rokoch 1954 - 1960 pracoval v ttnej sprve ako vedci odboru architektry a vstavby. Od roku 1960 bol vedci
katedry architektry na VVU v Bratislave. Stl pri zrode VVU. Poas svojej tvorby a pedagogickej kariry na VVU programovo
sledoval spojenie architektry s vtvarnm umenm. Vo vlastnej sochrskej tvorbe sa sochrsky tvarovanmi objemami usiloval,
ako sm hovoril, da architektre urit zdienos. Nevyhbal sa vak ani spoluprci s vtvarnkmi. Najvraznejie sa jeho vzah
ku skulpturlnym formm a tba po expresvnejej rei architektry prejavili prve na jeho najvznamnejom diele, na
Pamtnku SNP v Banskej Bystrici. Toto jedinen brutalistick dielo vytvoril spolu so sochrom Jozefom Jankoviom. Okrem
Jankovia spolupracoval s Antonom Cimmermannom, s Jnom Kulichom a mnohmi almi architektmi a umelcami. Patr k
slovenskm architektom, ktor sa vznamne priinili k formovaniu kvalitnej slovenskej architektry predovetkm v obdob
socializmu.
Vzdelanie
FA SVT, 1952 profesori: Eugen Kramr, Emil Bellu, Emanuel Hruka, Vladimr Karfk
Zamestnanie
Autorizovan architekt pedagg
1952 1954: FA SVT, asistent prof. Emila Bellua
1954 1956: Poverenctvo kultry, vedci odboru architektry
1956 1960: Slovensk vbor pre vstavbu, vedci odboru
1960 1990: VVU, vedci katedry architektry
Diela
1954: Nhrobok Jna Levoslava Bellu, Bratislava, (s Ladislavom Majerskm)
1953 - 1956: Vskumn rad zvrask, Bratislava
1957: Nhrobok Ferdia Kostku, Stupava
1957: Pomnk Andreja Sldkovia, Krupina, (so Fraom tefunkom)
1963: Konzervatrium, Bratislava, ( s Antonom Cimmermannom), sa 1.cena
1967: Nhrobok Frica Kafendu, Bratislava
1964 - 1969: Pamtnk SNP v Banskej Bystrici, (s Jozefom Jankoviom) - oslobodenie architektry spod nadvldy stalinistickej
socialisticko-realistickej nadvldy. Pvodne to bol tvorec - vazn nvrh - odmietav nzor na socialisticko - realistick
ozdobovanie.
1973 - 1974: Pamtnk SNP, Bratislava, (s Jnom Kulichom)
1962 - 1975: Nov budova Matice slovenskej, Martin, (s Antonom Cimmermannom)
1982: Torzo arelu VVU, Bratislava
Ceny
1964: Za zsluhy o vstavbu
1970: Cena Duana Jurkovia
1975: Nrodn cena SR
1984: Zaslil umelec

Vladimr Dedeek
(* 26. mj 1929, Turiansky Svt Martin)
-typick lovek 60s orientuje sa v kontextoch, vie pouva kdy, nechce prs do konfliktov s mocou
-bol riaditeom ateliru Stavprojektu
-stretnutia na Spiskej kapitule
Venoval sa funkcionalizmu a sledoval problmy vo vvoji neskorho modernho trendu. Najprv sa pecializoval na kolsk
budovy, kde v spoluprci s Rudolfom Minovskm vytvoril netradin usporiadanie, naprklad druh pavilnov kl v Bratislave
koncom 50. rokov 20.storoia, ako aj na sveteln intalcie pre triedy. Navrhol komplex ponohospodrskej univerzity v Nitre
(1960-1966), uznanie mu patr za pokroil metdy a priestorov koncept. Pracoval na projekte Vysokej koly lesnckej a
drevrskej vo Zvolene a interntov v Mlynskej doline v Bratislave a zskal aj dleit oficilne objednvky, Krajsk politick kola
v Modre - Harmnia, 1972.
Tvorbu Vladimra Dedeka je mon rozdeli na obdobia:
uovsk roky 1953-1960, po absolvovan Fakulty architektry SVT sa venoval prevane kolskm stavbm
roky zrelosti 1960-1972, venoval sa kolskm stavbm, arelom a solitrom obianskej vybavenosti
majstrovsk roky 1972-1988, kedy vznikali jeho najvraznejie realizcie zver profesnej kariry a dchodok od roku 1989 do
roku 1992
Vber z projektov a realizci
Z Barca, 1955
Z Vchodn, 1956
Pota Tatransk Lomnica, 1958
Z sdlisko Februrka, 1958
Ekonomick kola, Raianska, 1963
Internty Mlynsk Dolina, Bratislava, 1975
Prrodovedeck fakulta, Bratislava, 1978
Matematicko-fyziklna fakulta, Bratislava, 1978
Slovensk Nrodn Galria v Bratislave, 1979
Administratvna budova Incheba, Bratislava, 1989
Najvy sd SR, Bratislava, 1989
Vstavisko Incheba, Bratislava, 1990
Obchodn centrum Devnska Nov Ves, 1994
Hromadn gare pre 250 ut, Petralka, Medveova ul., 1995
- Kniha: Konfitove administratvne budovy
- analzy -mapuj o bolo postaven
-smeruj stle k experimentlnejm
kola (vPezinku) ako mal palc
-povrchov kdy
historick...poz...
- Bellu a jeho vplyv
napr. v dispozcii, vstupe
Prevdzka , ktor spa ur. Zmer, Dedeek rozdeuje do pavilnov
Pri vysokch kolch prirodzen a modern prechdza k rozdeovaniu
BUDOVA AREL
HOMOGNNOS ROZPTYl
- obsahy architektry funkcia, prevdzka
Forma sa akoe nerieila
- probl. : - adcia, dedenie
- sloboda/nesloboda, otvoren/uzavret, monumentalita