15.

Sasn slovensk architektra (as generanch vrstiev sasnej situcii, vstup najmladch skupn, architektonick
asopisy, diskusie)
1999-2009
V poslednom desaro Slovensko v rmci Eurpy patr ku ttom s najvym rastom stavebnej vroby. 1999 - produkcia
predstavovala zhruba 1557 mil. eur, 2004 - u 2594 mil. eur
V dekde 1999-2009 rastie poet tudentov na kolch: FA STU - 156, 2009 - 260, takisto poet lenov Slov. Kom. Arch. 1999 327lenov, 2009 - 1665 l. V tomto obdob narast aj poet architektonickch kancelrii aj poet praxujcich architektov
(samostatne). Narast poet cien udeovanch sa arch a takisto poet architektonickch publikcii.
Ceny: cena za arch CE.ZA.AR - cena udeovan SKA od roku 2002., cena - Stavba roka, od roku 1990 Spolok architektov Slovenska
Cenu Duana Jurkovia, od roku 1998 existuje Cena ARCH.
asopisy: Od roku 1995 pribdaj na Slovensku okrem tradinho as. Projekt aj Architektra a urbanizmus, ARCH, ASB a Atrium.
Kenneth Frampton naznauje e pre vznik hodnotnej arch nie je rozhodujci kapitl ani tech. vyspelos. Dleit je priazniv
klma - spoloensk podmienky priaznivo naladen vo vzahu k architektre. Slovensko toto v uplynulom storo dokzalo
potvrdi. V 20. a 30. rokoch 20st. sa iniciovali vstavby viacerch vznamnch objektov. Zkladn koly, rady, zdravotncke
strediska, kpalisk (Zelen aba v Tren. Tepliciach - Fuchs 1937).
Objekty priaznivo naklonen verejnosti zabezpeujce a sprjemujce jej aktivity. Tto tradcia nezanikla ani po 2.sv vojne.
Okrem bytovej vstavby (tento socilny aspekt je pred vojnou vrazn u Weinwurma) sa kldol doraz na verejn budovy.
Realizcie kolskch alebo kultrnych stavieb (zrove snaha demontrova spenos komunistickej ideolgie).
Vysok kola ponohosp. v Nitre (Dedecek, 1965) SNP pamtnk v BB (Kuzma, 1969), krematrium v Ba (Miluk, 1967)
Od polovice 70. rokov kolaps verejnch investcii a padok hospodrstva m za nsledok stratu dvery verejnosti v architektru
a jej zujem o u. S tmto architektra viac menej bojuje aj dnes. Tto strata zjavne svis aj s nepriaznivmi zsahmi
architektry modernizmu vo vstavbe panelovch sdlisk, i rozsiahleho brania historickch truktr v 70. rokoch.
S nzkym potom verejnch investci svis aj absencia verejnch sa (rok 2007 - v Raksku vypsali 85, v echch 14, na
Slovensku od 1999-2009 ani 10). Slovensko v rmci medzinrodnej diskusie nem nijak pecifick tmy, nevytvra provokatvne
diela a nedisponuje ani svojimi autochtnnymi (vlastnmi pre svoje zemie, neimportovane) rieeniami. Slovenska architektra
je pragmatick. Radej uprednostnime relnu prcu ako vie mylienky a tzy. Kee je Slovensko geograficky vhodn
umiestnene a nie len kvli tomu nem problm architektra rchlo reagova na vonkajie podnety, mlokedy je vak schopn
pretvra ich do jedinench rieen. V minulosti to fungovalo aj na medzinrodnej rovni. Vznikali vrazn stavby (kolondov
most Pieany, Bellu, alebo Milukho krematrium - zaraden medzi najlepie diela eurpskej architektry). V medzinrodnej
diskusii dnes nachdzaj spech aj diela, ktor v domcom prostred nenachdzali uznanie (SNG, Kyjev).
Problm uzavretosti kl. Mal mnostvo zahraninch pedaggov na kolch, alebo mal mnostvo zahraninch tudentov a
tudentov so zahraninm vzdelanm medzi slov. arch. Na druhej strane sa architekti zastuj zahraninch sai. V
konfrontcii so zahraninmi astnkmi v saiach, ktor vypsali na Slovensku uspievaj relatvne dobre (Sadovsk, Vallo v
medzinrodnej sai na revitalizciu vydrine 2007, BKP (Kus, Pak - ustreie slovenskej sporitene, 2005-napravo).

Jeden zo sasnch trendov je spoluprca s viacermi architektkami alebo atelirmi. Diela nevznikaj iba ako stavby jednotlivcov
ale vinou s to kolaborujce podobne zmajce kolektvy ud z rznych krajn a reginov. Prklad Barak architekti - obytn
tvr Aspern Viede, 2008.
o sa tyk topografickho rozmiestnenia. Vina diel vznik v a v okol 3 centier:
Bratislava, Nitra, Koice. V Koiciach snaha vybudova geograficky a nzorov
protipl k Bratislave. Juraj Koban zaklad v 1998 Fakultu umen na technickej
univerzite v Koiciach, sasou aj architektra.

V Nitre dnes pracuje niekoko vznamnch atelirov - Barak architekti, Antis, San - Huma 90. V minulosti pozornos modernistov
- Dedeek. o je pre slov. arch. charakteristick je absencia akchkovek zoskupen i na zklade generanej alebo nzorovej
prbuznosti. Tto fragmentarizcia je na jednej strane dsledkom absencie univerzlnej arch. paradigmy, na druhej moze
odkazova na slab nzorov profilciu jednotlivcov i tvorivch kolektvov. Do istej miery za to me aj spomnan
uprednostnenie relnej prace pred silnou ideou.
Celkovo mme 3 vysok koly, VVU (experimenty labarch, na tejto pde vznik aj n/a - Halada, Bradansk s ich
experimentlnym zameranm - rodinn domy). Charakteristickm nvrhom bol san nvrh polyfunknho domu na
Kollrovom nmest v Ba. (Halada, Bradansk, Vako, Sukop, Zavarsk, Zervan, Shawkat, Tokark, 2003) - parametrizmus.
V Bratislave problm kontextov. Schopnos navrhova stavby s citom pre zalenenie do prostredia. Takto autonmny prstup je
dobr na skmanie limitov, ale pre vvoj eu. arch. s dleit in kritria. Takto diskurz medzi umiestnenm a subjektvnou
estetikou nachdzame napr. v dielach:
MONTEX (M. itnansk, 2005), Mondrian obytny dom (A. Alexy, A. Klinkov, 2005), Elipsion (Matuk,2002): v porad

Vznikaj tak ikonick gest ktor v konenom dsledku nie s a tak ikonick ak ich porovnme so zahraninou produkciou.
Vieme rchlo reagova na zahranin impulzy, ale aie vytvra silne stavby a idey. Bratislava ma takisto problm vkovho
syndrmu. V Bratislave neexistuje zemno-plnov dokumentcia regulujca vku stavieb a preto ich mame hockde (v strede,
na kraji) a len z aka meme hovori o ikonickch stavbch.
Medzi tradine vlastnosti charakterizujce slovensk architektru meme zaradi: praktick strnku rieenia, kvalitu
stavebnho vyhotovenia, uprednostnenie mestskej truktry, menie mierky.), as generanch vrstiev v sasnej situcii:
okrem niektorch spomenutch v texte Bahna(IV. gen) - AA
Vila Linea, Bratislava (2000 - 2002), Kus, Pak(IV. gen) G villa, 2002
obytny subor Agria, Nitra NBS 2002

Kopeck a Studen RD Koice 1998-2000, realizcia a 2007 RD v Stupave 2000

J. Koban (KOPA) aj pe vo svojich najnovch textoch uvdza pojem entropie

-City park, Koice 2002

Matuk (III.gen)
Bytovy dom Triangolo, Nitra 2005 - 2008
dom elypsion, Senec 2001-2002
Zvodn
Kostoly v Nitre a Ba, ATRIUM dom nbytku - 2003)
Ingsteel - kancle, Bratislava, Tomikova, 2005
vstup najmladch skupn:
Vallo Sadovsk - iniciatva mestsk zsahy, prenosn paviln, Nadstavba obytnho domu, Bratislava, Dostojevskho rad 20052007, Radove obytn domy pekn bvanie, Raa
Halada, Brdansk
dom K, Tisovec 2006-08

Janok, Irakli Eristavi - CMYK obytne domy, Preov 2002-05

Janok, edivec - Knhkupectvo Alexis, Ba

Zdruenie Punkt, Total studio (Zavarsk, edivec, Tokark) -aj org. Pecha Kucha formtu