5.

Christian Norberg-Schulz: Od Intenci v architektre ku Geniovi loci

1.autor
-(1927 Oslo- 2000)
-tudoval na ETH v Zrichu u Giediona
-po tdich sa vracia do Nrska kde zaklad nrsku poboku CIAMu
-bol dekanom Intittu architektry na univerzite v Osle
-jeho dielo meme rozdeli na teriu a histriu
-dejiny kultry s pre neho kom k pochopeniu architektry a miesta.
-jeho tmou je : Existencilny vznam architektry
-najhlb vznam architektry nevid v plnen prakticko-utilitrnych funkci, ale v tom e utvra svet udskej existencie.
-napriek irokmu architektonickmu zberu je v kontakte so sasnm arch. dianm ( otzky vznamu arch. foriem.
-Ch. N-S ako jeden s prvch vyuva Heideggerovu ontolgiu a fenomenolgiu v architektre
FENOMENOLGIA ( z gr. fainomai- ukazujem sa)
-znamen skmanie javov. Namiesto skmania podstaty sa zaober sksenosou- tm ako sa veci ukazuj loveku
-zaloil ju Husserl- aby sa filozofia mohla sta pevnm zkladom pre vedeck skmanie skutonosti. Husserl nadviazal na
Descartovu metodick skepsu(o vetkom mono pochybova, jedinou istotou je pochybovanie samo). Vimol si e naa
intencia / pozornos k predmetu preskakuje od sksenosti k veci samej a tm sa pripravuje na monos skma
sksenos ako tak. Pritom vetko, o lovek pozn zskava prostrednctvom zmyslovej sksenosti.
-Heidegerova fenomenolgia (rozchdza sa s Husserlom) spochybuje fenomn - nie je ani objektvny ani subjektvny
pretoe sa odohrva v stretnut subjektu s objektom- INTERSUBJEKTIVITA
-otzky o byt
-pobyt a starostlivos - povahu pobytu definuje ako staros
-monos autentickho bytia, by sebou samm (na Heidegera nadviazal existencializmus)
KOMPLETN DIELO CH. N-S
Intentions in Architecture MIT Press, Cambridge, Mass., 1965.
Existence, Space and Architecture Praeger Publishers, London, 1971
Meaning in Western Architecture Rizzoli, New York, 1974.
-tematizuje arch. ako symbolick formu nescu udsk zmysel a kladie draz na vklad duchovnch obsahov hist.
Architektonickch foriem.
Baroque Architecture Rizzoli, Milan, 1979.
Late Baroque and Rococo Architecture Rizzoli, Milan, 1980.
Genius Loci, Towards a Phenomenology of Architecture Rizzoli, New York. 1980.
Modern Norwegian Architecture Scandinavian University Press, Oslo, 1987.
New World Architecture Princeton Architectural Press, New York, 1988.
Concept of Dwelling Rizzoli, New York. 1993.
-vracia sa k rovnakm otzkam arch. a mestskch foriem ale vklad ich do vzahu k truktram rznych foriem udskho
bvania
Nightlands. Nordic Building, MIT Press, Cambridge, Mass., 1997.
Principles of Modern Architecture Andreas Papadakis Publishers, London, 2000.
Architecture: Presence, Language, Place Skira, Milan, 2000.

2. doba
-60 roky kritika moderny z vntra (TEAM X), z vonka (Eco, Schulz), experimenty a vizionrstvo, vznik brutalizmus,
trukturalizmus, metabolisti,..., rod sa postmoderna. V zkladoch sa otriasa sama povaha architektry
-60-roky kritika moderny z vonka(Eco, Schulz- v niakom bode sa musel Schulz (zakladal Nrsky CIAM, Giedionov tudent)odvrti od moderny kedy, ako?, alebo chyba v poznmkach))
-nvrat vznamov do arch. semiotick arch.
-pokus objavi arch. ako jazyk.
-Umberto Eco o funkcich v architektre- had vznamy v architektre
Znaky:
-vznamy- denotcie (moderna)-oznauje funkcie napr. Funkcia schodov- pohyb hore/dole, stolika oznauje
funkciu sedenia.
-zmysel- konotcie (smeruje k postmoderne)-konotatvna semiolgia- napr. schodisko ktor nikam nevedie m
aj nejak in zmysel, rzne typy stoliiek, napr. trn oznauje majestt.
-architektra vdy oznauje primrne funkcie(denotatvne), ale vo vntri m aj nieo z kultry(konotatvne).
-v 60-tych rokoch- architektra m by predovetkm konotatvna, viazan s kultrou...nstup postmoderny(learning from
LV(72), Jazyk postmodernej arch(77))
-vznikaj vek knihy o krze miest (nehostinnosti miest, krze vekomiest):
Jane Jakobs: The Death and life of Great American cities

Lynch: Obraz mesta

Rossi: Architektra mesta
Schulz: Intencie v Architektre, Existencia, priestor a arch. (od priestoru k miestu),
-pojem miesta oproti pojmu priestoru.
-Rmsky klub- zoskupenie intelektulov reagujcich na krzu v spolonosti. Hovoria o nvrate ku komunitm.
3.charakteristika textu, pokus o integrlnu teriu architektry a fenomenolgiu architektry.
INTENTIONS IN ARCHITECTURE(1963)
-touto knihou sa preslvil
-cieom bolo vytvori integrlnu teriu architektry- paraleln manifest k Venturiho postmoderne- ide vak o dve rozlin veci. Aj
u Schulza s najdleitejie vznamy. Skma ak typy intenci sa podieaj na vytvran arch.
- na kontruovanie terie architektry vyuva lingvistiku, gestalt psycholgiu a fenomenolgiu -v tch rokoch to bol obrat
pozornosti k psychologickm, sociologickm a kultrnym faktorom architektry- ie komplexnos arch. ktor prekroila
funkcionalistick terie.
-nadvzuje na Heidegera. (Bytie a as 1927)
-lovek vol mnostvo vec neuvedomene
- priestor sa utvra medzi umi, zloit naptie vzahov. Priestor mus by prevan, blzkos a odaovanie, priestor
ako nieo iv.
-lovek preva a a potom racionalizuje.
-Priestor ako silov polia
- topologick vnmanie- topos miesto- rozlin typy miest, nie jednotn priestor.
-Ako sa utvra priestor u det- predracionlna orientcia vo svete
-INTENCIA = zmernos jednania
- kov pojem fenomenolgie
- vetky nae duevn innosti s na nieo zameran, s predmetn (myslm na nieo, spomnam si na nieo)ZAMERANOS
-zaober sa elom architektry -vid 3 aspekty architektry
1.aspekt funkne praktick
2.aspekt tvorby prostredia
3.aspekt symbolickho sprostredkovania
Tj: stavebn diela poskytuj fyzick kryt, s nstrojom uspokojovania praktickch ivotnch funkci, zrove formuj
prostredie ako zmyslupln rmec udskch ivotnch aktivt, ktor s nasten symbolickmi obsahmi
Tj.: riei problm ako spoji formy s nrokom funkci udskej innosti, a semiotick problm.
-tie poiadavka novej monumentality ktor formoval jeho uite Giedion
-koncept bvania: Bvanie chpe vo filozofickom zmysle ako
1.stretvanie sa a vymieanie si produktov, mylienok, pocitov
2.by v zhode s druhm, prija mnoinu zdieajcich hodnt
3.by sm sebou, ma ksok sveta sm pre seba
-kolektvne, verejn, skromn bvanie
-materil pln architektonick funkciu ke sa podiea na budovan arch. priestoru
Integrlna teria architektry
-m tri hlavn sasti:
1. teria stavebnej lohy - vychdza z analzy udskch potrieb(vplyv gestaltu)
-INTENCIA = zmernos jednania
-do truktry potrieb zavdza hierarchiu- udsk jednanie je zvisl na hodnotch a cieoch. Tieto hodnoty a ciele maj
kultrno-spoloensk charakter. ie aj stavba praktickej povahy dokumentuje kultrne hodnoty.
-SPRTOMNENIE - konkretizcia kultrnych obsahov vo fyzickom prostred - treba ponma ako fyzick vystenie
stavebnej lohy, ktor napluje udsk potrebu zmysluplnho poriadku.
2.teria stavebnej formy
-analza rozmanitch formlnych stavebnch systmov. S odvolanm na Hansa Sedmayra definuje N-S svoju metdu ako
trukturlnu analzu so zdraznenm viacvrstevnatosti arch.
-zkladn elementy architektonickej formy: hmota, plocha, priestor- ich vzahy s topologick a geometrick.
-kritika nediferencovanosti modernej vstavby ned sa odli gar od kostola - modern formy sa nerozvinuli do
skutonho jazyka
-vyjadruje sa nejasne k definci priestoru.
3.sematika v teri sprostredkovania medzi obsahom a formou- symbolick povaha arch. architektra m komunikova
-alej v tejto knihe riei problematiku techniky a produkcie, vnmania architektry, poiadavky na vchovu architekta.
-truktra knihy:

vod
Background
-percepcia
-symbolizcia
Theory
-towards an integrated theory of architecture
-the building task
-form
-technics
-Sematics
-the Architectural totality
Outlook
-experience
-production
-analysis
-education
-na konci s ilustrcie
1967 N-S- prednka: INTENCIE A METDA V ARCHITEKTRE.
-predstavuje posun v jeho teri.
-fenomenologick otzka? Ak svet by mala architektra sprtomova?(svet vedy/ dan zmermi spoloenskho ivota/ svet
privtnych predstv?)
-draz na atmosfru a kvalitu miesta verzus vedeck koncept sveta (kvantitatvny)
-tvorba novch kategri: topologick a geometrick truktry sa mu vzahova k 3 zkladnm pojmom:
OHNISKO (centrum)
CESTA( linerny pohyb)
POLE (pravideln rozloenie priestoru)
EXISTENCIA, PRIESTOR, ARCHITEKTRA (1972)
- je prechodom od Intenci v architektre (integrlna teria architektry) ku Genius Loci ( k novej verzi priestorovej terie,
zaloenej na definovan architektry prostrednctvom existencilneho priestoru)
-architektonick priestor je konkretizciou existencilneho priestoru loveka.
- objektvny matematicko-fyziklny priestor sa nekryje s priestorom ako ho zava lovek v kadodennom ivote. Priestor
v ktorom ijeme nie je neutrlny, ale m rzne kvality a vznamov odtienky, m svoju truktru a je vnman z perspektvy
udskej existencie- ie je existencilnym priestorom, ktor je vdy centralizovan, vzahuje sa k miestu ako ku stredu.
-existencilny pojem miesta: pojem blzkosti, centralizcie a ohranienia, jednotliv miesta s vo vzahoch, ktor definuj SMERY
a CESTA- osi.
-cesta ako zkladn charakteristika udskej existencie.
-kov pojmy: MIESTA. CESTY, OBLASTI- oznauj truktru existencilneho miesta, s to zkladn organizan schmy.
-vzah medzi cestou a miestom- naptie medzi centralizciou a longitudinalitou (dynamika, otvorenos)
-N-S rozliuje hierarchick roviny existencilneho priestoru- schmy, miesta, cesty, oblasti- sa prejavuj aj v rovine krajiny,
mesta, domu a veci(od urbanizmu po nbytok) -architektra je konkretizcia hierarchickch priestorov.
-existencilny priestor je mentlnym obrazom, ktor si lovek utvra v interakci s konkrtnou truktrou prostredia, ak je
modifikovan intencionlnym vzahom k hodnotm a cieom.
-existencilny priestor je priestor zitkov, s nerovnakm vznamom, neizotropn, nehomognny, je negciou metrickch
priestorov(takch ktor sa daj mera)
-modern arch.- plynul priestor bez centra a hranc medzi vonkajkom a vntrajkom- toto je myln, neberie do vahy
truktru existencilneho priestoru.
- pojmy: domova, miesta, zeme.
-miesto je priestor, ktor ma jasne uren charakter. lohou architekta je vytvra vznamu pln miesta- vizualizova ich genia
loci.
-prrodn objektivita je to o kladie odpor.
-subjektivita, objektivita, intersubjektivita- objektvne ale nie s prrodn. Funguj v uritom ase na uritom mieste
v spolonosti- s to sedimentovan vznamy ( sedimentcia - objektivizcia zitkov) napr. Komentre, recenzie...s mimo ns
-architekt Konkretizuje existencilne priestory a intersubjektvne vznamy (vid. niie). Konkretizcia - zohadovanie
komplexnosti, jedinenosti- N-S- vnma architekta ako umelca nie ako vedca (modernisti)
-abstrakcia oistenie od niektorch vlastnost, pojmy vznikaj z abstrakcie- zoveobecnenie, strcanie vznamu.
GENIUS LOCI (1979/81)
o znamen konkretizcia a ak lohu m v nej architekt.
-zdanlivo je to kniha o tradinom meste a jeho urbanizme
-zujem vzbudila zdraznenm individuality miest. Architektra by mala rozvja a posilova tto identitu.

-tma genius loci je tie o vzahu loveka a architektry.

vod
Jadro- analza 3 miest
zver
-priestor ako systm miest s rznymi vznamami, kvalitatvny aspekt. priestor je zaplnen systmom miest a smerov. Kad
predmet m svoje miesto
-zakladanie miest bol ritulny kon.
-Genius loci- rmsky pojem= duch miesta. Kad miesto m svojho ducha (hodnoty, vznamy), lohou je zviditeni charakter
miesta. Takto miesta umouj loveku Identifikciu a Orientciu- s to vznamy, ktor spjam s domovom (domov - miesto
kde sa rd vraciam).
Identifikciu zabezpeuje morfolgia miesta- tvar miesta. S miesta ktor to neumouj- s necharakteristickmorfologicky neutrlne.
Orientcia- priestorov smery, je zaloen na existencilnom priestore(v abstraktnom sa nedokeme orientova)
--analza 3 miest: Praha, Rm, Chartm
-Prichdza k 3 monostiam:
1. mesto stelesuje orientciu a identifikciu- KLASICK MESTO. Napr. Rm. Architekt toto ZVIDITEUJE, spriehaduje
2. jedna zloka prekrva druh- ROMANTICK MESTO (prrodn), napr. Praha. Architekt DOPA orientciu
3.KOZMICK MEST- bez monosti identifikcie. Napr. Chartum. Architekt DOPA orientciu i identifikciu.
Idelom je 1 klasick mesto
-na zklade tejto knihy sa vyvinul fenomenologick lnia( pojem regionalizmu - postmodern vnmanie, Rossiho analogick
prstup, Palazzma, Michael Hyes, Steven Holl Kiasma)