2. Architektonick avantgardy prvej polovice 20.

storoia (futurizmus a racionalizmus, Rusk kontruktivizmus)

Futurizmus a racionalizmus
Talianska moderna m 2 charakteristick prdy: Prv odkazuje na tradciu a kultru (Antika) RACIONALIZMUS, druh tto
tradciu zavrhuje - FUTURIZMUS.
Futurizmus
1909 bol vydan manifest futurizmu- Tommaso Marinetti v asopise Le Figaro, 1914 Saint Elia vydva manifest futuristickej
architektry
technick manifest sochrstva - Umbetro Boccioni - sochrstvo chpe ako architektru
oslava rchlosti a pohybu, maj sa zobrazova "silov polia" vec. Rozpanie pevnho tvaru.
je to vpad voi modernizmu, autonmnos architektry, nov materily, nov objavy, snaha zakomponova rchlos a silov
polia do domu. Futuristi zdoraznovali formy v pohybe. Bol to neustli zpas a nepokoj. v mabe to bol pohyb a jeho
fzy(animcia) dynamika, explzia. Maovali sa nie pevn objekty ale siloiary, metdy ako zobrazova energie (aj pohyb je gesto
a je vyvolan energiami)
Dynamick mapy mesta, dynamika mesta, vek urbanizmy, mnoh rovne, vahy v exteriroch...vzia novho mesta,
kaskdovit domy. Charakter technickch stavieb, prsna symetria, vrstven chpanie ulice. Mostov kontrukcie, vykonzolovan
prvky,
Hluk ulice a hluk mesta je hudbou 20. storoia (Luigi Russolo- Lapae zvuku/hluku).

Vojna- oista sveta, nastolenie novho poriadku, futuristick architekti boli vojakmi
manifesty boli publikovan v asopisoch.
1914 Skupina Nov tendencie
1914 vstava Milno v roku 2000 - ANTONIO SANT ELIA (1888 - 1916) vystavoval svoje dynamick expresvne vzie novho
mesta budcnosti (La Cit Nuova) u v prvom roku vojny. SANT ELIA vak roku 1916 vo vojne zahynul a tak sa preruil subn
rozbeh elnho tvorcu i novho hnutia, hoci sa potom futuristick trendy objavovali po cel medzivojnov obdobie.
V umen sa futurizmus objavuje vo vtvarnom umen (Balla, Carr,) a architektre. 1908 Marineti - Futuristicky manifest (v
asopise Le Figaro), 1914 Saint Elia vydva manifest futuristickej architektry. Futuristi zobrazovali formy v pohybe. Bol to
neustli zpas a nepokoj. v mabe to bol pohyb a jeho fzy (animcia) dynamika, explzia. Maovali sa nie pevn objekty, ale
siloiary, metdy ako zobrazova energie (aj pohyb je gesto a je vyvolan energiami)
V architektre naopak s tvary a objemy pevne definovan, ale futuristov skr zaujmaj budovy, ktor hraj dleit lohu
prve v procese premien energie alebo jej vedenia. S to elektrrne, transformtory, tovrne...
- elektrre je kumulciou sl - stavba ako stroj - technick stavby svojou ikonografiou mali demontrova mylienky futurizmu.
Architektra mala evokova dianie vo svojom vntri (evokcie)
V Taliansku sa paralelne s futurizmom vyvja metafyzick maba ktor ako tmu predklad statick nehybn predmety ako
prazklad foriem, umelci hadali inpirciu v antickej histrii, boli vyjadrenm pokoja ticha a statickosti. Vinou tam absentoval
lovek. Toto maj obe hnutia spolon. Absenciu loveka a potlaenie jeho mierky, zdrazovali strojovos a s ou svisiace
zvltne typy przdna.
- 2 monosti ako sa prejavuje dynamika vo futuristickej architektre
1. zdraznenie transportov a komunikci v architektonickch nvrhoch (vahy a rzne ploiny)
2. Zdanlivo sa v architektre ni nehbe , ale s to prve tmy transformtorov vysielajcich a premieajcich energiu, ktor sa
stva predmetom tejto architektry a je v skicch zdrazovan silovmi iarami.
Sant Elia - mlo realizcii.
- elektrre,
- New City
architektra a urbanizmus
m industrilnu futuristick
podobu. T je podporen
spletitm viacrovovm
dopravnm systmom.
E. Prampolini

- jeho futuristicky paviln v Turne je kompozciou rznych heterognnych tvarov, je tam cti rozpad na rozdiel od Eliovch
kresieb.

Fortunate Depero
- paviln pre bienle 1927(asi paviln knihy), paviln futurizmu v Pari 1931
Mario Chiattone
katedrla budcnosti 1914, nebol to nboensk objekt, romnske svety s vemi rezistentn, modern city 1914, tendencia
zachova klasick tvaroslovie- stpy, rmsy, nroia urbnnych blokov,

Vergilio Marchi
1918, kresl mest s umi a prostriedkami dopravy, dynamick pohady na budovy, krtiv a ako uchopiten pohady - to
umouje monumentlny charakter. inak s futuristick kresby skr technick a bez ud.
V 30. rokoch nastupuj nov tendencie.
farebnos a materily- vemi tradin, tehly, ren murivo- to pouvali aj ke hovorili o skle a oceli.
1927- vstava itkovch umen v Monze
1928- vstava v Turne- Futuristick paviln
Fioriny pracoval s extrmnymi hmotami, ktor evokuj skr kontruktivistick prstup k architektre. Mrakodrapy - horizontlne
"ehliky", najfascinujcej prejav sl na miestach, na ktorch to neaka. Tak ako u Sartorisa aj tu je ctit prcu s hmotami a so
silami ktor evokuj, extrmne konzoly a kontrukcie
Tullio Crali
-most Belvedere

G. Terragni hlavne RACIONALISTA

Jeho tvorba sa prelna medzi futurizmom a racionalistickou architektrou (Casa del Fascio, Como)
- futuristick pamtnk evokujci Eliove kresby a vzie (Como).
RACIONALIZMUS
Giuseppe Terragni
Casa del Fascio 1932 (Como) - Monument padlch v Come, Casa fascio 1933- propagandistick budova, palcov dispozcia,
portikus, otvracie mechanizmy dver, m znak futurizmu. Tie meme ta v reverzibilite formy - obdnik na tvorec - obmeny
a premeny tvorca do obdnika, dynamika (Eisenman). Je to ikonick dielo tohto hnutia. Budova podliehala striktnej racionlnej
geometrii vychdzajcej z hier tvorca a obdnika. Fasda bola otvoren tak, aby predznamenala prtomnos vntornho tria.

Budova je poat ako kontinulna priestorov matrica bez zjavnej smerovej orientcie hore alebo dole, doava alebo doprava.
Terragni mal vek zujem o transparentn architektru a projektovanie ulice do vntra stavby. Je to aj v Casa Del Fascio.
Povojnov talianske hnutie malo svoje miesto popri klasickm a snovm vrazom Metafyzickej maby(De Chirico). Zaloenie
skupiny Gruppo7 (S. Larco, G. Frette, C. Enrico Rava, A. Libera, L.Figini, G. Pollini, G. Terragni) Usilovali o dosiahnutie novej
racionlnej syntzy narodnch hodnt a tradcie talianskeho klasicizmu a trukturlnej logiky strojovho veku. Inpirovan boli
sasti nemeckm Werkbundom a dielom ruskch kontruktivistov. Vek doraz kldli ale na reinterpretciu tradcie ako na
samotn modernos. Bolo zko spojen s revolunm faistickm hnutm Mussoliniho Talianska. V polovici 30. rokov sa hnutie
dostvalo viac pod vplyv politiky. Zanali sa przdno koprova klasicistick formy. Paganov pln EUR42 (predchadzajca strana)
kopruje przdne arkdy.
V 1938 Terragni projektuje Danteum. Projekt postupne sklad z mench zhustench blokov, usporadva ich ako labyrint
symbolizujci stupne pekla, oistec a raj - u neho stle prevlda siln metafyzika a symbolika.
opozcia voi futurizmu

- pittura metafisica,
- klasicizujca arch. - s nastupujcim faizmom
- talianska racionalistick arch.

Alberto Sartoris R
ovplyvnil taliansku racionalistick architektru, nvrh na pomnk Marinettimu, futuristick kaplnka 1927, kostoly pripomnajce
tovrne, dynamika formy
futuristick kostol panny Mrie - obrovsk ak hmoty ktor vytvraj vzjomn konfigurciu prienikov s popret subtlnym
podoprenm piliermi. Je tam konflikt medzi skutonou hmotou a jej popieranm. Vyjadrenie vhy - energie v konfigurcii hmoty.
Do jeho prc prestupuje a neoplasticistick prstup. Kostol preber estetiku tovrne. Zaali sa hada architektonick odpovede
na nov, modern formu kostola. Hadala sa prve takmito experimentami.
U ns napr. Karfkov kostol v Petralke, cirkev na konci 90. rokov vyzva aj nekresanskch architektov k tvorbe kostolov.

Alberto Libera

paviln na svetovej vstave 1933, Gruppo 7

bol lenom CIAMu
EUR, esposizioneuniversaleRoma,kongresov palc v Rme 1953,
palc civilistov- vybudovan na poes rmskeho kolosea- pomnk kolosea (akoby vzia Chirica z jeho obrazov)
vila v kamennom tese Vila Capri vrasten do tesu, natan tu bol aj film Pohdanie s BrigitteBardot,
GRUPPO 7 skupina talianskych architektov, ktor chceli reformova architektru adaptovanm realizmu
- 1926, lenmi boli aj GiuseppeTerragnia AdalbertoLibera
RUSK KONTRUKTIVIZMUS
socilna orientcia, snaha o zahrnutie do programovej industrilnej produkcie, kontruktivistick umienie a architektra sa
najskr vyvjali spolu, ale vetvy sa oddelili potpm, o Naum Gabo a Antoine Pevsner (sochri) emigrovali pre z Ruska. hnutie sa
potom vyvjalo socilno-utilitrnym smerom,
1917-1924-1933 bol definitvne zakzan
uplatnenie kontrukcie v architektre, na AA sa k tomu zaali trochu vraca.
urbanizmus- psov mest
siln socilny program- bytov otzka- socilne kondenztory- stavby, ktor vytvraj nov socilne situcie
bytov domy a robotncke kluby
kolektvny dom s dlhmi chodbami a prienikovmi bytmi vymysleli kontruktivisti.
robotncke domy v Moskve,
otzka ak nov formy spoluitia m architekt vytvra? Formy vynucuj urit typ sprvania, v Rusku sa dal vytvori nov svet. V
Moskve vznik nov kola, vznik konkurujcich si atelirov.
1. Ladovsk a Melnikov
2. Ginsburg a bratia Vesnikovci
kontruktivizmus bol politicky ukonen.
politick prdy, vzia novho sveta, nov formy bvania a kontruktvne sily stavby s v popred.
kontrukcie sa akoby namhali a vytvrali dojem naptia. Silov naptie sa zvrazuje.
Jakob ernikov - pevn tvary a otvoren kontrukcie
antny, naklajce sa mrakodrapy, ohbajce sa formy, betnov zstavba
manifest na vstave v Pari 1925, Melnikov paviln,
zavesen retaurcie Palc prce - Melnikov - vek vykonzolovan hmoty, Kus bol nm vemi ovplyvnen- posluchrne STU.
MELNIKOV

Klub Rusakovovch zvodov

Gosplan garage

pavilon na expo 1925 v Pari

Hoci boli vrcholky avantgardnho hnutia na zem Ruska a neskr Sovietskeho zvzu podnieten radiklnou zmenou systmu v
Oktbrovej revolcii 1917, u predtm sa poas vojny objavuj prv nznaky novho vtvarnho myslenia. Zd sa, e tu malo
v vznam kvalitn tradicionlne kolenie protagonistov kontruktivizmu, ktor na dobrch zkladoch dokzali do vynikajcich
a kvalitnch podb dovies aj svoje radiklne protikladn novtorsk mylienky. U pred prvou svetovou vojnou sa v Rusku rodilo
abstraktn umenie. KAZIMR S. MALEVI mauje u roku 1913 svoj slvny ierny tvorec na bielom pozad. Roku 1915 formuluje
Manifest suprematizmu a v dvadsiatych rokoch sa dostva k abstraktnm hranolovm kompozcim pripomnajcim
architektru, odkia berie aj ich pomenovanie: architektony. (1923-1928, sadrov sochy, )
MALEVI - ARCHITEKTONY

Sn najznmejm dielom prvej fzy kontruktivizmu, ke sa v novej chudobnej krajine ete darilo dosta do realizcie iba mlo
projektov, je nvrh architekta VLADIMIRA J. TATLINA (1885 - 1953) na pomnk Tretej internacionly (1920).

Internacionla bolo zdruenie svetovch komunistickch strn a Tatlinov objekt mal by symbolom socialistickej Moskvy. V
mohutnej dvojitej pirle, ktor stelesovala napredujci spoloensk vvoj mali by tri otajce sa hmoty - valcov, kueov a
najvyie sfrick. V nich boli hlavn sly a administratvne centrum politickho riadenia internacionly. Vea mala by 400
metrov vysok, ale vyhotovil sa iba jej dreven, 5 m vysok model, ktor sa nezachoval. Aj tak je vak stelesnenm nielen
kontruktivistickej podstaty hnutia a jeho utopickch politickch vzi, ale aj skvelch vtvarnch schopnost autora.
V poiatkoch kontruktivizmu, ale i v jeho neskorch fzach, mali svoj koncepn vznam nerealizovan tdie JAKOVA
ERNICHOVA (1890 - 1951), naprklad s nzvom architektonick fantzie,

alebo nvrhy NIKOLAJA A. LADOVSKHO (1881 - 1941) i alch vtvarnkov.

stanica Metra v Moskve

1922 retaurcia na tese

Razili cestu novmu hnutiu v polohe mylienkovej a kompozino-estetickej. Stavebno-kontrukn strnku rozvjali skor
realizcie ininiera VLADIMIRA G. UCHOVA (1853 - 1937), ktor naprklad postavil elegantn a kontrukne odvny majk v
Chersone pri iernom mori (1911) vysok 68 metrov a koncipovan ako subtlna prtov kontrukcia.

V podobe projektov zostali psobiv dynamicky kontruktvne diela IVANA I. LEONIDOVA (1902 - 1959). Vysoko cenen bol jeho
diplomov projekt na Leninov intitt z roku 1927. Kninica pozostva z dominanty - depozitu knh s vysokou antnou, vek
sla je umiestnen v sklenej guli na knickom pylne, zakotven oceovmi lanami. Budova bola vrazne utopick - naprklad
mala by spojen s mestom vrtunkmi. Leonidov psobil ako vysokokolsk uite architektry a udral si po cel dobu svojho
psobenia invenn nadhad aj vaka tomu, e nemusel dovies do akopdnej sovietskej realizcie iadne svoje dielo.

Avantgardn architekti sa zdruovali do tvorivch skupn, ktor formulovali svoje programy asto v dobovej komunistickej
rtorike a dbali najm na to, aby sa vyhranene postavili k problmu vtvarnosti architektry. Povine sa ostro stavali proti jej
umeleckmu rozmeru a iba na zklade ich konkrtnych diel sa dali sledova aj ich skuton umeleck schopnosti. To u na
zaiatku storoia (ale i neskr) patrilo k dobrmu tnu revolucionrov, e sa demontratvne zriekali umenia a dnes u iba z
kvality ich tvorivch vkonov vieme oceni stupe ich vtvarnej schopnosti.
Hdam najmenej sa umeleckej dimenzie vzdvala skupina ASNOVA (Associacija novych architektorov), ku ktorej patrili najm El
Lisickij, K. Melnikov, N. Ladovskij a V. Krinskij. V roku 1919 zadefinoval Ladovskij architektonick racionalizmus ako: "ekonmiu
psychickej energie v symbize s funkcionalistickmi poiadavkami na budovu." Skupina ASNOVA bola priamo ovplyvnen prcou
Huga Mnsterberga a Ladovskij postavil psychotechnick laboratrium v roku 1926 zaloen na Mnsterbergovej terii o
industrilnej psycholgii. Vo veobecnosti sa skupina zaoberala psychoorganizanmi efektmi s architektrou.
lenovia ASNOVA boli spen v projektovch saiach a konkurzoch, no s realizciou to bolo horie. Architekti Melnikov a
Ladovskij boli ocenen prvm a druhm miestom v sai o sovietsky paviln v roku 1925 na parskej vstave. Zopr
realizovanch projektov sa uchovalo aj v ZSSR. Vemi uznvan boli Ladovskho apartmnov dom na Tverskaja v Moskve (1929)

a sria troch kuch a obianskej vybavenosti postavench v Leningrade v rokoch 1928-1931, postavench ASNOVA tmom
zloenom z A. K. Barutov, I. A. Giter, I.A. Meerzon a J. O. Rubanik. Asnova sa spojila v roku 1928 ke Ladovsky zostavil svoju
vlastn skupinu ARU (Asocicia architektov-urbanistov).
Skupina ASNOVA zanikla v roku 1932 tak ako vea inch umeleckch asocici.

Bytov komplex, Sivtsev Vrazhek, sklad sa z 12 segmentov spojench v 120 uhle.

Najvznamnejou bola skupina OSA (Obestvo sovremennych architektorov), ktor bola vo svojich programoch zameran proti
akejkovek estetickej pekulcii. Patrili sem najm M. Ginzburg, traja bratia Vesninovci, dvaja bratia Golosovovci, G. Barchin a I.
Leonidov.
Ostro avicovou bola VOPRA (Vesojuznoe obestvo proletarskich architektorov). Stavali sa proti obom predchdzajcim a
proti ich dajnmu formalizmu. Zd sa vak, e ich ostros bola tendenn, lebo to boli povine jej lenovia, ktor sa po
Stalinovom zsahu stali protagonistami historizmu. K jej lenom patril poas svojho pobytu v Sovietskom zvze (1930 - 1936) aj
Hannes Meyer - druh riadite Bauhausu.

Vimnime si bliie hlavnch predstaviteov tchto trendov a spsob, akm vo svojom diele uplatnili mylienky kontruktivizmu,
alebo ako ich tvorivo prekroili.
Vznamnou saou, na ktorej sa zastnili mnoh zahranin architekti bola sa na Palc sovietov. Na nej sa zastnili
charakteristickm strojovo pomrnym, ale harmonicky komponovanm nvrhom bratia VESNINOVCI - LEONID (1880 - 1933),
VIKTOR (1882 - 1950) a ALEXANDER (1883 - 1959), ktorch otcovsk meno bolo ALEXANDROVI. Opakovan sa na Palc
sovietov napokon vyhral mlad americk architekt HECTOR HAMILTON, ktorho nvrh bol v historizujcom duchu a nerealizoval
sa. Nepostavil ani al projekt, ktor sa spracoval domcimi architektami (BORIS IOFAN kol.) u celkom v duchu socialistickho
realizmu s vekou Leninovou sochou na vrchole stupovitej stavby. Ale k tomu sa ete dostaneme neskr.

Vesninovci boli asi najproduktvnej o sa tka realizci. Podstatn rozdiely tvorivch nzorov sa u bratov neprejavili a na
kadom z ich projektov sa podieali vdy aspo dvaja z nich. Ete v predrevolunom Rusku sa orientovali na priemyseln stavby,
kde mohli s vhodou poui bezozdobn architektonick poatie. Ich nvrh Palca sovietov bol prekvapujci vraznmi
kontruktivistickmi atribtmi.

Projekt pozostval z dvoch mohutnch hmt - jedna bola valcovho tvaru s vekou slou a druh hranolov s uou veou, v nej
mala by administratva. Spjal ich most od vky iesteho podlaia. Budova bola vybaven obvyklmi technickmi vizulnymi

atribtmi, ako s antny a stoiare kotven ikmmi lanami. Kontrukne ju tvoril priznan elezobetnov skelet. Vesninovci
(Alexander a Viktor) navrhli roku 1924 budovu novn Leningradsk Pravda zo subtlneho skeletu vyplnenho sklom s
uhloprienym stuenm vahovej achty s viditenmi kabnami, s motvom kolies anch ve, s vekm reproduktorom, s
digitlnymi hodinami a zstavou, samozrejme ervenou. Tu sa zretene manifestoval dynamizmus a strojov estetika
kontruktivizmu.

Hlavnm teoretikom sovietskeho kontruktivizmu bol MOJSEJ JAKOVLEVI GINSBURG (1892 - 1946). tudoval v Milne a v
Moskve a po tdich sa stal uiteom na VCHUTEMAS - hlavnej avantgardnej moskovskej kole architektry. (Meno tejto koly
bolo typickm sovietskym skratkovm slovom a pochdzalo z nzvu Vyije chudoestvennyje technieskije masterskije, teda
otrocky po slovensky: Vyie umelecko-technick dielne. Aj tu vidme jasn draz na spojenie umenia s technikou.) Ginsburg
napsal knihu Rytmus v architektre (1924) a najm jeho dielo tl a epocha (1924) je prvou sbornou formulciou
architektonickho kontruktivizmu. V druhej polovici 20. rokov viedol s Vesninovcami medzinrodne uznvan asopis Sasn
architektra (Sovremennaja architektura). Svoje teoretick poznatky z oblasti bvania zhrnul v knihe Bvanie (1934). V Moskve
postavil obytn dom pre pracovnkov ministerstva financi Narkomfin (1928 - 1929) v duchu terie kolektvnych domov. Dom
stoj na piltach a je v om spolon kuchya s jedlou, kninica a gymnzium.

Ginsburg a spoluautor F. MINILIS tu ako prv pouili mezonetov byty na dvoch podlaiach.
GRIGORIJ BORISOVI BARCHIN (1880 - 1969) je autorom pozoruhodnej budovy novn IZVEST (1927) v Moskve. Kompaktn
elezobetnov objem je prelamovan vekmi oknami, na nro je ps kubickch balknov a na najvyom podla kruhov
lodn okn.

Svojsk vtvarn dynamizmus vkladal do kontruktivistickho zkladu svojich nvrhov vynikajci IJA ALEXANDROVI GOLOSOV
(1885 - 1945). (Aj jeho brat Pantelejmon bol vznamnm architektom.) Stavby tvaruje do hranolov a valcov a nechva ich
dynamicky sa navzjom prestupova. Charakteristick je jeho realizovan nvrh na Zujevov zvodn klub komunlnych
zamestnancov v Moskve (1926 - 1928). Na jeho nro je presklen valcov hmota schodiska, ktor prenik pozdnou hmotou.
T tvor v jednom krdle vrazn ieste podlaie budovy. Kompozciu dopa vertiklna pln hmota.

Osobitm zjavom bol LAZAR MARKOVI LISICKIJ (1890 - 1941), znmy pod menom El Lissitzky, ktor si vytvoril zo skratky
krstnho mena Lazar (EL) a zpadnho prepisu priezviska. Patril k najvznamnejm a najvestrannejm sovietskym
avantgardistom. Venoval sa mabe, architektre, grafike, vstavnctvu a typografii. Potom ako ho neprijali na akadmiu umen do
Petrohradu odiiel tudova do Darmstadtu. Po oktbrovej revolcii sa vrtil do Ruska a uil na VCHUTEMAS. V prvej polovici
dvadsiatych rokov sa asto vyskytoval v Nemecku, kde sa kontaktoval s Bauhausom a so skupinou De Stijl. Priniesol sem rusk
kontruktivistick podnety, ktor ovplyvnili tieto hnutia. Neskr psobil v Moskve. Preslvil sa utopickm nvrhom
takzvanch ehliiek mrakov (1923 - 1925).

Niektor pramene udvaj ako spoluautora holandskho avicovho architekta psobiaceho v Moskve MARTA STAMA. Mali to
by vkov budovy, ktorch horizontlne tvarovan horn as vrazne presahuje zku vysok podno. Lisickho horizontlne
mrakodrapy, ako ich on nazval, mali st na vznamnch kriovatkch na vonkajom moskovskom okruhu. Paradoxn je, e tto
idea sa sce realizovala - na tchto miestach postavili v ase stalinizmu vkov domy, ale v historizujcom poat.
Z idelnych Lisickho projektov je znmy nvrh dynamicky ikmej renckej tribny s npisom Proletarij a postavou Lenina, odtia
jej ast nzov Leninova tribna (1920 - 1924).

Sn najpozoruhodnejou osobnosou, ktor si dokzala udra svoj osobn tvoriv profil aj v hektickch prepolitizovanch
dobch mladho sovietskeho ttu a ktor sa dokzala v re programovho kolektivizmu dra individulnej vtvarnej vpovede
bol KONSTANTIN STEPANOVI MELNIKOV (1890 - 1974). Upozornil na seba v eurpskom meradle skvelm pavilnom
Sovietskeho zvzu na medzinrodnej vstave dekoratvnych umen v Pari roku 1925. Paviln je drobnejia stavba, ktorou
diagonlne prestupuje schodisko a lme ju na dva trojuholnkov kubusy. Stavba bola postaven z dreva a mala svojho
koncepnho predchodcu vpavilne Machorka na Veruskej ponohospodrskej vstave roku 1923. Parsky paviln
predstavoval na vstave, kde dominovali historizujce a ozdobn tendencie, mimoriadny poin a bol skvelou demontrciou
kontruktivistickej moderny nielen svojou originlnou koncepciou ale i jej majstrovskm stvrnenm.

Melnikov, ako syn chudobnho robotnka, vytudoval najprv maliarstvo, sochrstvo a architektru v Moskve vaka prispeniu
bohatho mecena. Najskr chcel by maliarom, ale r. 1914 sa dal na architektru.

Po parskom spechu krtko pobudol u LC kde vyprojektoval nerealizovan vekogar. Neskr navrhol sriu robotnckych
klubov Moskve, z ktorch sa es postavilo. Tu sa u Melnikov dostva ku kompaktnejiemu poatiu architektry. Najznmej z
nich je klub pre Rusakovove zvody (1928). Rozlenil tu hadisko do oddelitench sekci, medzi ne vloil schodisk a tri horn
sekcie odvne vysunul na horn konzoly so zavesenm podlh na oceovch lanch. Kubusy konzol tvoria vrazn monolitn
bloky, ktor dvaj expresvne kontrukn tvr celmu objektu.

Neskr sa jeho plastick poatie orientuje na kruhov a valcov objemy. V tomto nzore postavil vlastn rodinn dom (Moskva,
1927 - 1929). Pozostva z dvoch prenikajcich sa valcov - predn m zrezan predn as aby mohla by do vloen presklen
predn fasda. Zadn valec je deflorovan radom okien prekvapujceho tvaru: preven pravideln esuholnk. Tu sa Melnikov
vzdialil poetike kontruktivizmu a iiel vlastnou cestou silnho a expresvneho tvarovania.

Jeho tvorba sa stretvala so silnou kritikou a bol masovo obviovan z formalizmu. V tridsiatych rokoch sa vak ete dostal k
vm zakzkam a aj k urbanistickm projektom. Po druhej svetovej vojne psobil najm ako vysokokolsk uite. (Na
VCHUTEMAS uil aj v prvej polovici 20. rokov.)
Revolun vrenie v Sovietskom zvze neobilo ani tak tesne so spoloenskm zriadenm spojen oblas akou je urbanizmus.
Prebiehali tu principilne debaty o zmysle urbanizcie a dezurbanizce a formovali sa extrmne nzory oboch typov. Vytvorili sa
terie, poda ktorch sa potom realizovala vek skupina plne novch sovietskych miest zaloench na zelenej lke. K
najucelenejm teoretickm spisom patr koncepcia psmovho mesta od NIKOLAJA ALEXANDROVIA MILJUTINA, ktor
publikoval roku 1930. Jeho mesto malo pozostva z dvoch zkladnch psov: bvania a vroby, medzi ktormi mal by irok
pruh zelene.
Revolun novos sovietskeho kontruktivizmu i reality novej spolonosti pritiahli k prci na architektonickch a urbanistickch
projektoch rad avicovch zpadnch, najm nemeckch architektov. Treba vak popravde poveda, e tu iaden z nich nevytvoril
pozoruhodn architektonick dielo a asto sa po relnom poznan nzkej spoloenskej vyspelosti a napokon po zamietnut
modernej architektry Stalinom zo Sovietskeho zvzu stiahli.
Bohatos, mnohorakos a nezriedka ostr spory zstancov jednotlivch prdov sovietskej avantgardy viedli nakoniec Stalina k
rozhodnutiu zasiahnu do pomerne slobodnej tvorivej diskusie mocensky. Nariadil zjednotenie vetkch organizci architektov
do jedinej - Zvzu sovietskych architektov (1932). Nepokryte sa pod vplyvom mnohch nedostatkov nedokonalej vstavby
novch a neodskanch kontruktivistickch projektov zaala preferova historizujca konvenn architektra, vychdzajca zo
vzorov ruskho klasicizmu. Do popredia sa dostali najm architekti, ktor sa najviac politicky angaovali v organizcii VOPRA a
paradoxne zaali tvori v historizujcom duchu (A. G. Mordvinov, A. V. Vlasov). Tak sa nhle detruoval prv a najsilnej zdroj
inovci moderny - avantgarda sovietskeho kontruktivizmu. Historizujce obdobie sa pretiahlo a za Stalinovu smr (1953), teda
viac ako o dve desaroia.

10