14.

Situcia v slovenskej architektre po roku 1990

(vznik atelirov architektry: Free A.R.T, AA, BKU, BKP, KSA, Ryawa, KOPA. diferencicia architektonickho kolstva, sae:
centrla VB, Nrodn banka Slovenska, Predstanin priestor, SNG a Such mto).
1989 salon architektury
Niektor z tejto genercie ete robili v projektovch stavoch, je to genercia prechodu medzi reimami, prechod medzi
intitciou stavu -> ateliry (skromn), nzorovo diferencovan genercia.
Zvodn a ostatn absolventi STU moderna, novomoderna
Vako ,Votink postmodern vkresy; taliansky design (90. roky ich tvorby) inpirovan boli knihou Mata Dullu:
Architektra dnes; alej inpirovan aj Zahou Hadid a jej vecami (Dulla v tej knihe del typy obdob poda Jenksa: new modern,
post-modern, deconstructivism), prv dekontruktivista o zavial do SR bol Liebeskind.
Archfest 96 : Greg Lynn bol tu na nvteve a rieila sa Petralka.
V SR nebola postaven iadna dekontruktivistick stavba; boli akurt tak projekty a rozoberala sa vo filozofii
Imro Vako sem z rumunskho workshopu priniesol nov tmy stretol sa tam s Lynnom; mapoval sa zemiak
FREE A.R.T. Ji Zvodn a Jozef Ondria, Fischer, Sdovsk
(od polovice 80. rokov do roku 1995) atelir v Stupave v bvalom JRD, pozvali vtvarnkov, aby im vymaovali atelir,
symbiza architekti + vtvarnci, zklada mylienka spoluprca s vtvarnkmi
- vdy pri kadom projekte arch. + umenie + dizajn
- tto lnia sa po zniku Free A.R.T.- u neobnovila
- prv realizcie - prestavba, vkladanie interirov
- vloen interiry, ale na spsob efemrnych stavieb (doasnch)
- materily na hranici scnografie a architektry
- snaili sa robi celostn umeleck dielo gesamtkunstwerk
cestovn kancelria Lauda Tour 1990, u neexistuje - v hoteli Forum, nieo medzi Holleinom a talianskym dizajnom (
ale Hollein by neurobil tak efemrnu vec), sochy, farebnos, sochy argonauti letiaci priestorom, citty typick pre
Free A.R.T.: ostov fragmenty, ostr uhly, vrezy
- dizajnov prostredia, ktor boli inpirujce: alchymia IT; Memfis, Boek pek ( CZ ), Zaha hadid, Knk
- vtvarn prostredie: transavantgarda, nieo divok, Bubn, Bulnov, Dany Jurkovi, Daniel Brunovsk, Laco Teren
- karikatra socialistickej ideolgie; mytologick bytosti (Brunovsk, Bubnovci), Free A.R.T.prijma prve tu nov
mytolgiu.
kancelria S aerolnii - 1992, farby, svietidla, dizajnov mobilir, pichav tvary, v arkdach: sochy kame + kov -> Dusan
Krlik.
office pre Eurotel - v Dedekovej budove Incheba - hotel, typick: - priestory psobia rozbito, mobilir pohybliv divadelne,
prvky, ktor jednotia priestor = zvltne pokriven lnie.
vstava v Prahe Slov. A es. vtvarnci
vila SRTIS odkaz na 30s, postavili ju na tl Mondriana, bielo modro erven farebnos, dos stroh, komn na vrchu ma
oste = mal dym, biela + modra farby moderny, odkaz na vraz Belluovch lodnch klubov, kontrukcia je oce + sklo;
plochy, ktor ho tienia s scnografick falon steny kad plocha ma kruhov vrez, modernisticky objem & priestor, ale
vloen steny existuj tu ako cudzopasnk na tom dome, nieo z Rietwelda posuvne listy posvanie deliacich stien, obrazy
slovensk moderna; holandsky neoplasticizmus, postavili ju na vlastn nklady, na vlastnom pozemku a potom ho predali
hotov, je na Kramroch.
Vila na rohu Mytnej a Vazovovej - prerobili socilne bvanie na administratvu, zo soc. ->
luxusn administratvne priestory, dom sa kedysi volal u Mtnika, interir pln sch;
navonok budova s 18. stor. ; vntri nov mytolgia.
KOPA (Koban & Pack) - psobia v Koiciach - personalistick architektra
BKU (Bogr, Krlik, Urban)- robili Danubiu v Petralke (1998), robili tie ambasdu vo
Washingtone (1995), robili tak ten zelen laser o iiel od michalskej po ventrsku, Laurinsk brna ( 1999)
Rybark, Pitka, Troliga v minulosti povyhrvali kopu sai, ale dnes u s v zabudnut, robili spolu 2 medzinrodn sae v
Holandsku a Vekej Britnii, Rybark potom sm navrhol Kostol vo Vojkovciach bol vystaven na prvom bienle v Bentkach;
jeden z naj kskov postmodernej sakrlnej arch. v SR vtedy (1990 93).

ubomr Zvodn (AA ;architektonick kancelria)

zazil Matusika, Bahnu (na niekokch projektoch je podpsan s Bahnom), s Bahnom rekontruuje kaviare METROPOL
96 zaklad atelir (sdlo ma dnes na idovskej ulici), nzorovo je trochu rozporupln: pri srii vl
je relatvne homognny; bytov domy (4 v amorne -> 1 z nich od Zvodnho
funkcionalistick prstup); rekontrukcie vkovch domov (budova J&T na patronke, Tower
115 - celkovo tak novo- medzinrodn tl). Rob aj polyfunkn obchodne budovy :
Tatra centrum mierka v sajte je ohromn, v terne kaskdovito kles (ale ako si to vimn,
lebo to je a tak vzadu stupovan, nie ta jeho eln strana) , je rozbit na niekoko asti.
Budova ATRIUM ( pri Relaxe v Petralke ), model Kieslerovskho obchodnho domu; vade sa
dostvame rampami/platformami, zky dlh ps medzi cestou a eleznicou, je to predaja
nbytku, z jednej strany presklen a z 2. pln uzavret, z tej uzavretej strany s vysunut
konzoly; vplyv holandskej arch., tto budova je plne in ako Tatra centrum.

Zvodn rob aj sakrlne stavby (protestantsk a katolcke kostoly), so spoluiakom Poliakom

kostol v Nitre, pastoran centrum a kostol na Raianskej, je to nieo medzi fnskou
architektrou a brutalizmom, z tejto genercie architektov ma Zvodn najviac realizci.
KSA (david kopeck & jn studen)
Jn Studen tudoval na VUT v Prahe (1985 1991) a AVU v Prahe (1990 1996), ije a
pracuje v Bratislave a Prahe.
David Kopeck tudoval na AVU v Prahe (1985 1991). Roku 1995 zaloili atelir Kopeck a
Studen architekti. Neskr v roku 1999 im bola udelen Cena za architektru ARCH99. V roku 2002 ich architektonick koncepty
oslovili kurtorov bentskeho Bienle v Taliansku. Bola im zveren realizcia esko slovenskej expozcie; Prezentcia mala by
nvodom pre porozumenie doterajch realizci KSA. Mala odkry podstatu konceptu architektry bez architektov .
KSA sa sna vytvori systmov rieenia, ktor s schopn uri mieru a spsob narbania so ivotnm prostredm a ochotu
kolonizova al priestor. Ich tvorba je charakteristick otvorenosou ku korekcim v kadom stupni realizcie.
Minimalizmus KSA je len prv pln, je zkladom pre aliu architektonick fzu ich domov. Uvate sm modifikuje a obohacuje
architektonick dielo ( neradme ich k minimalistom, skr ku konceptulnej arch. u ns), arch. zskava alie plny, alie vrstvy a
celkov charakter domu sa v ase men stavba rastie. Napr.: Seneck chata pri jazere - tento proces funguje skr ako
asopriestorov demontrcia, kedy sa dom svojm vonkajm plom otvra, a potom a potom zase uzatvra. Prklad pre ich
architektru bez architektov je Sklenen rodinn dom v Stupave.
BKP (Martin Kus & Pavol Pak)
atelir zaloili 1991
vodn dielo unovo pozemn objekty, realizcia 1997; realizovan asti projektu: hlavn
strojova hydrocentrly, plavebn komory a ich dozorne, objekt hate v inundcii, prevdzkov
budova energetiky.
vodn dielo ilina pozemn objekty, realizcia 1998; spoluautor Eduard utek; realizovan asti
projektu: strojova hydrocentrly objekty hate; prevdzkov budova.
slovensk nrodn divadlo (nov budova), verejn anonymn urbanisticko architektonick sa, 1. cena, 1980, realizcia
1985 2007, spoluautor Peter Bauer, 3 divadeln priestory: opera a balet 900 miest inohra 650 miest divadeln tdio
200 miest. Nrodn banka Slovenska, Bratislava, verejn anonymn urbanisticko - architektonick sa, 1. cena, 1996
realizcia 2002, administratvne, pracovisk, trezorov blok, pean manipulcia, parking, banka sa do tejto novej budovy
sahovala z pvodnej budovy od Bellua, prv inteligentn budova u ns, 2 plov fasda, priame vetranie budovy, v triu s
trezory (ttny poklad), s tam umiestnene stromy ( lipy ); ponka na rozprvku o stromoch, o rodili zlat jablk.
Obytn dom obydick /manhattan/ projekt II. 2007 realizcia 2010, spoluautori alexandra kus, martin kus ml., mria michali
kus, jana pakov, bvanie, obchod, parking.
Vevyslanectvo slovenskej republiky, Berln, verejn anonymn architektonick sa, 1. cena, 2003; realizcia 2010, radovne
konzultu a vevyslanectva, sluobn byty, parking.
Slovensk nrodn galria; verejn anonymn urbanisticko architektonick sa, 1. cena, 2005; projekt 2008; v sasnosti
realizan projekt; rekontrukcia a prestavba arelu, autor prestavby v 70-tych rokoch Vladimr Dedeek, expozin a
spoloensk priestory, kninica, depozitre, sprva.
Zastnili sa aj sae na centrlu veobecnej verovej banky (VUB) Mlynsk nivy (1994), vyhrali to Bahna a Zvodn.

diferencicia architektonickho kolstva:

v 90tych rokoch pribudli na scne 2 nov koly architektry: v Koiciach a na Stavebnej fakulte v BA tm sa vlastne to pole
psobenia troiku zaalo mixova a tvorilo sa niekoko vetiev; u to nebolo vetko vemi jednosmerne (pluralita). K tomu sa ete
pridalo aj to, e vznikali nove asopisy ako napr. ARCH, dovtedy toti fungovala tak hlpos, e architekti, ktor sa chceli
uchdza o nejak ceny sa mohli rovno hlsi na ich zskanie; teraz zaalo prostrednctvom asopisu tak predben sito, z
ktorho a t postupujci boli navrhovan na nejak ceny, zrazu bolo viacero cien za arch.: komora, spolok architektov, stavbr
roka tento poet udeovanch cien sa rozril v 90. rokoch; celkovo sa zvilo architektonick povedomie a troku sa niekam
posunula aj kritika.
Tto genercia sa nazvala aj genercia 66 architekti naroden cca okolo tohto roku, patr sem aj Roman Hjek ; atelir AFH
(Alexy, Ferjanc, Hajek), robili lohu prieluky pri obchodnej ul. z druhej strany Tatra Centra; nazvali to DOM KRATER zskali za
neho cenu ARCH 1998.
Interir domu krter , vrazn sa odliuje od okolitej zstavby, bol to vbec prv projekt o zskal cenu ARCH (1. krt udeovan).