1.

CHARAKTERISTIKA PORADENSTVA

Poradenstvom sa dnes zaoberajú všetky pomáhajúce profesie, je považované za všestrannú činnosť,

na ktorej sa podieľa mnoho osôb a organizácií. Poradcu je možné nájsť bežne v inštitúciách, ako sú
stredné a vysoké školy a vzdelávacie inštitúcie vôbec, armáda, väznice, psychiatrické zariadenia a
kliniky, podnikový sektor, organizácie, inštitúcie a združenia v občianskych komunitách. Nielen
školskí poradcovia vedia, že k dôležitým schopnostiam človeka patrí umenie učiť sa, pracovať s
informáciami, komunikovať, spolupracovať, rozhodovať sa, riadiť a rozumieť meniacemu sa svetu.
K rozvoju človeka, predovšetkým dospelého, dochádza sebarozvíjaním osobnosti cestou
objavovania.
Poradenstvo neposkytujú len promovaní poradcovia. Rady ľuďom poskytujú taktiež ich rodičia,
príbuzní a priatelia, v širšom slova zmysle ich získavajú prostredníctvom rozličných vzdelávacích,
priemyselných, sociálnych, náboženských a politických inštitúcií a taktiež prostredníctvom tlače a
ďalších médií.
Užitočnejší je širší pohľad na poradenstvo a jeho možnosti, ktorý ho chápe ako metódu vzdelávania
a výchovy, metódu redukovania emocionálenho napätia, metódu pomoci človeku pri riešení
problémov a pri hľadaní nových, primeranejších možností.
Poradca by mal byť iba katalyzátorom, ktorý umožňuje a uľahčuje tento proces, pomáha klientovi
uvedomiť si jeho latentné možnosti pre konštruktívne zmeny seba samého, svojho okolia i
fungovania vo vzťahoch k iným ľuďom.
Preto základná koncepcia poradenstva by mala vychádzať z rešpektovania osobnosti jednotlivca,
jeho základnej ľudskej odlišnosti a z viery v človeka, že si pomocou poradcu dokáže riešiť svoje
problémy.

SOCIÁLNE PORADENSTVO
Sociálne poradenstvo sa podľa materiálu Socioklubu ( 1997 ) delí na dva typy:
• základné
• odborné
Oba typy pomoci poskytujú štátne a neštátne subjekty sociálnej pomoci.
Základné sociálne poradenstvo poskytuje informácie o nárokoch, službách a možnostiach, ktoré
môžu vyriešiť alebo zmierniť krízovú situáciu človeka. Poskytované informácie vyplývajú zo
systému sociálnej ochrany občana, ku ktorému patrí poistenie, podpora, pomoc, alebo zo systému,
ktorý zaisťuje zamestnanosť.
Poradenstvo na základnej úrovni môže poskytovať najlepšie sociálny pracovník alebo pracovník
obecného úradu, ktorý musí prejsť špeciálnym školením.
Odborné sociálne poradenstvo poskytuje priamu pomoc ľuďom pri riešení ich sociálnych
problémov. Ide o problémy v manželskom alebo medzigeneračnom spolunažívaní, pri starostlivosti
o deti, so staršími a zdravotne postihnutými osobami, s osobami prepustenými z výkonu trestu.
Odborná pomoc je zameraná na konkrétnu pomoc a praktické riešenie krízovej sociálnej situácie
človeka. Najčastejšie ide o situáciu v hmotnej alebo sociálnej núdzi, prípadne o obe. Súčasťou
odborného poradenstva sú aj terapeutické činnosti. V tomto zmysle ide predovšetkým o oblasť
rodiny a manželských či partnerských vzťahov, zdravotného poistenia, problematiky páchateľov
trestnej činnosti a delikventných jedincov, drogových a iných závislostí, tzv. následnej starostlivosti,
týkajúcej sa osôb, ktoré odchádzajú z ústavnej alebo ochrannej výchovy a pestúnskej starostlivosti.
Patrí sem aj oblasť životných kríz, rozvodové a porozvodové situácie apod. Odborné sociálne
poradenstvo zahŕňa pracovníkov mnohých profesií, ako sú sociálni pracovníci, psychológovia,
psychiatri, špeciálni pedagógovia, sociológovia a v mnohých prípadoch aj lekári rôznej odbornosti a
právnici. Pre odborné poradenstvo je charakteristické používanie špeciálnych odborných postupov,
ktorých cieľom je ovplyvniť uvažovanie a jednanie človeka, ktorý sa nachádza v krízovej situácii,
ktorú sa mu nepodarilo vyriešiť vlastnými silami alebo s pomocou rodiny a priateľov.
POMOC A PORADENSTVO
M. Scally a B. Hopson ( 1979 ) rozlišujú 6 typov pomoci druhým, podľa potrieb osoby, ktorá
pomoc vyhľadala:
• Pomáhanie podaním jednoduchých vecných informácií je určené osobám, ktoré ju potrebujú
pre riešenie svojej situácie, ako je to napríklad pri neznalosti vyplniť príslušný formulár,
alebo pri potrebe prehľadu o agentúrach poskytujúcich ďalšie potrebné služby.
• Pomáhanie poskytovaním rád spočíva v poskytnutí názoru odborníka na to, ako by si iná
osoba poradila lepšie, pričom by nemal chýbať pohľad do situácie danej osoby. Príkladom je
právnik alebo daňový poradca.
• Pomáhanie prostredníctvom učenia znamená umožniť niekomu získať určité znalosti alebo
vedomosti pomáhajúce jeho situáciu zlepšiť.
• Pomáhanie prostredníctvom psychologického náhľadu spočíva v pomoci druhému pochopiť
problém, objasniť prečo a kde vzniká a ukázať možné cesty, ako si poradiť , aby sa jedinec
správne rozhodol. Najčastejšie ide o pomoc ľuďom, aby si dokázali pomáhať sami.
• Pomáhanie prostredníctvom priamej akcie spočíva v tom, že pomáhajúci niečo vykoná za
inú osobu alebo jej zaobstará niečo, čo práve nutne potrebuje, napríklad jedlo, pôžičku,
bývanie, vyplnenie formulára, jednanie s úradmi.
• Pomáhanie vyvolané zmenou systému spočíva v ovplyvnení alebo zmene systému, ktorý
jedincovi spôsobuje problém. Môže ísť o organizačné úpravy, zmenu v predpisoch apod.

Kľúčová veta, ne ktorej sa odborníci zhodujú, znie: ,, Pomáhať znamená pomôcť ľuďom, aby si
dokázali pomôcť sami. “
Poradenstvo je teda jednou z ciest, ako pomáhať ľuďom prekonať ich problémy, ako objasňovať ich
osobné ciele a ako ich dosahovať.

PORADCA
Čo charakterizuje dobrého poradcu
C.R.Rogers prišiel s dobre overiteľnou hypotézou o tom, čo utvára dobrého poradcu. Tvrdí, že
poradca musí byť otvorený a musí vedieť dokázať, že má pozitívny vzťah ku svojim klientom.
Prijíma klientov jako cenné osoby bez ohľadu na to kým sú, čo hovoria, alebo čo robia.
Kongruencia ( zhoda ) znamená, že poradca nemá skrývať svoje pocity. Úprimnosť poradca by
mala byť základom jeho poctivosti. Empatia poradca spočíva v jeho schopnosti vcítiť sa do vzťahu
klienta a vidieť svet jeho očami, aj keď sám zostáva mimo.
Čo charakterizuje zlého poradcu
V určitom zmysle je jednoduchšie vymenovať to, čo zjavne bráni dobrému poradenstvu.
J.W.Loughary a T.M.Ripley ( 1979 ) delia zlých poradcov na štyri typy podľa toho, čo vravia
svojim klientom:
• „ Vy si myslíte, že máte problém ! Tak si vypočujte aké problémy mám ja ! “
• „ Dovoľte, aby som vám poradil, čo máte robiť. “
• „ Rozumiem tomu, pretože som už raz taký problém mal. “
• „ O všetko sa postarám a vyriešim to. “
Prvé tri prístupy sú jasne kontraproduktívne, zatiaľ čo štvrtý sice môže pomôcť, ale neumožňuje
klientovi, aby sa sám naučil situáciu riešiť.
Osobný rozvoj poradcu
Osobný rozvoj poradcu zahŕňa rast sebavedomia, počet a rozsah vedomostí, sledovanie vlastnej
úspešnosti a rozvoja, využívanie vedomostí, ktoré pomáhajú rozvíjať druhých, poskytovanie a
príjmanie podpory prostredníctvom komunikácie, učenia sa od druhých. Zvlášť u poradcov platí
zásada: „ Mením iných a súčasne mením seba pod vplyvom ostatných a systému. “
Odbornosť poradcu
Aby si kvalifikovaný poradca počínal odborne a dosahoval úspech vo svojej práci, musí mať
solidné teoretické vzdelanie a vedieť ako svoje teoretické poznatky uplatňovať v praxi. Odbornosť
v pomáhajúcej profesii súvisí s vierou klienta, že poradca pozná odpoveď na mnoho otázok, ktoré
klienta trápia a má informácie ako danné problémy zvládať. G.Egan ( 1986 ) sa domnieva, že táto
viera je založená na objektívnej skutočnosti, že poradca vlastní nejaký diplom alebo osvedčenie,
ovláda súbor presvedčivých údajov a má povesť experta. S.R.Strong ( 1986 ) zistil, že miera, v
ktorej je poradca považovaný za experta, zmenšuje pravdepodobnosť, že bude klientom
považovaný hneď na začiatku za málo spôsobilého pomáhať. Preto tento autor navrhol
dvojstupňový model poradenstva. V prvom stupni poradca podporuje klientovo presvedčenie o
svojej odbornosti, dôveryhodnosti a príťažlivosti. V druhom stupni poradca začne vužívať svoj
vplyv a znižuje hodnotu nežiadúcich spôsobov chovania klienta. Takže poradca si najprv vytvorí
určité puto dôvery s klientom, ktoré potom využíva v prospech klienta.

VEDENIE PORADENSKÉHO ROZHOVORU

Zahájenie
Prvým krokom v rozhovore je pomoc klientovi uvoľniť sa a cítiť sa čo najpohodlnejšie. Je to ťažké
pokiaľ nie je uvoľnený sám poradca. Keď má poradca poskytnúť nejaké odporúčania, je nesmierne
dôležité nechať klienta, aby sa najprv pokúsil nájsť ich sám. Častokrát navrhne kroky, ktoré chcel
doporučiť poradca a ten potom klientovi vlastné návrhy potvrdí.
Nadviazanie vzťahu
Rozhovor sa v skutočnosti začína až nadviazaním osobného kontaktu. Na ňom závisí výsledok
celého rozhovoru. Napomáha tomu rýchla orientácia poradcu v situácii a jeho schopnosť vytvoriť
priaznivú atmosféru. Poradca vždy dáva najavo záujem o odpoveď, ale v žiadnom prípade sa
nechová familiárne, neovplyvňuje priebeh rozhovoru sugestívnymi poznámkami ani prekladaním
vlastných názorov.
Načúvanie
Ide o jeden zo základných postupov vo vedení rozhovoru. Dobrý poradca je aj dobrý
poslucháč..Ako sa však pozná dobrý poslucháč? Ten, kto druhého často prerušuje, čo by za daných
okolností urobil on, dobrý poslucháč nie je. Ale nie je ním ani ten, kto len sedí a nereaguje.
Nereagovanie znamená nezáujem.

Existuje niekoľko typov rozhovoru:

• Informačný – jeho cieľom je získať alebo odovzdať informácie, rozšíriť svoju
informovanosť alebo informovanosť partnera.
• Ventilačný – slúži na odreagovanie napätia a stransparentnenie nespokojnosti alebo
nepríjemných pocitov.
• Motivačný – motivuje klienta k práci nad svojim problémom, k uskutočneniu zmien
• Persuazívny – jeho cieľom je presvedčiť klienta k implementácii zmien, o ich potrebnosti a
účelnosti a aktivizovaniu ich pre realizáciu
• Hodnotiaci – využíva sa pri hodnotení vzťahov, výsledkov procesu.
• Podporný – pomáha pozitívne posilňovať klientove schopnosti, rozvíjať jeho zručnosti a
činnosti, ktoré vedú k zlepšeniu prežívania jeho problému
• Poradenský – umožňuje získanie ďalších poznatkov a zručností, potrebných pre úspešné
zvládnutie problematickej časti života klienta.
• Diagnostický – pomáha orientovať sa v nových životných situáciách a pri príjmaní nových
rozhodnutí.
• Klasifikačný – širšie a hlbšie osvetľuje aspekty problému klienta, alebo jeho vzťahov.
Systematický terapeutický prístup výdatne pracuje s rozhovorom jako terapeutickou metódou.
Podľa tohto smeru rozhovor by mal mať charakter konštruktívnosti a mal by prebiehať postupne.
ROZHOVOR???????

PORADENSKÉ PRÍSTUPY
Existuje množstvo poradenských metód a postupov. Všeobecne sa usudzuje, že rôznymi cestami sa
dá prísť k rovnakému cieľu. Poradenské systémy sa rozďeľujú do troch širších poradenských
prístupov:
• 1. Dynamický prístup – Dynamický prístup je založený ne princípe determinácie
súčasného správania minulosťou a využívaní princípu kauzality. Poradca sa snaží pracovať s
intrapsychickými silami klienta. Poradca by sa mal vyvarovať osobných pocitov, postojov a
hodnôt. Poradenský vzťah je asymetrický, pripomína vzťah lekár-pacient. Pri práci sa
využívajú verbálne pramene – voľné asociácie, analýzy prenosu a obrán, práca so snami a
fantáziami, interpretácia, náhľad, jednak sa pracuje s napätím, tenziou, úzkosťou.
• 2. Behaviorálny prístup – Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, že každé
správanie je výsledkom toho, čo sa človek naučil alebo nenaučil. Na tom je založený
poradenský vzťah učiteľ-žiak. Využíva techniky učenia. Vo svojom repertoári má
podmieňovanie, posilňovanie, nácvik, tréning, modelovanie, inštruovanie, presviedčanie,
averzívny nácvik atď.
• 3. Experienciálny prístup - Experienciálny prístup vníma človeka jako aktívnu bytosť s
potenciálom k ďalšiemu rastu, preto sa nesústreďuje na odstránenie symptómu, ale na
uvedomenie si svojich možností a schopnosť naučiť sa ich využívať. Vzťah medzi poradcom
a klientom je emocionálne naplnený ľudský vzťah, založený na ľudskom spojenectve človek
– človek.

Tabuľka jednotlivých prístupov

Téma DYNAMICKÝ BEHAVIORÁLNY EXPERIENCIÁLNY

Koncept riešenia riešenie skrytých odstránenie rast osobnosti,
problémov konfliktov, nevedomé symptómov, naučených aktualizácia potenciálu,
sa dostáva do vedomia návykov, zmena spolupatričnosť k
správania, redukcia vlastným zážitkom
anxiety
Spôsob zmeny hlboký vhľad, priame učenie bezprostredné
pochopenie rannej prežívanie, spontánne
minulosti vyjadrenie zážitku
Časový prístup historický, subjektívna nehistorický, ahistorický,
minulosť objektívna prítomnosť fenomenologický
okamžik
Úloha poradcu pochopiť nevedomé programovať, povzbudzovať
psychické obsahy odmeňovať, hľadať sebavyjadrenie,
odpovede na podnety akceptovať, integrovať
Prostriedky voľné asociácie, podmieňovanie, stretnutie, vzájomný
analýza prenosu, posilňovanie, cvičenie, dialóg, empatia,
odporu, snov, chybných formovanie kongruencia
výkonov, interpretácie
Poradenský model terapeutické učebné spojenectvo ľudské spojenectvo
spojenectvo

Anxieta – patologický pocit strachu bez známej príčiny – úzkosť

kongruencia – zhoda,súbeh, rovnosť
fenomenologický – opisujúci skúmanie súborov, javov

Ekletické poradenstvo – Väčšina poradcov pracuje ekleticky, symbioticky spája alebo selektívne
využíva rôzne poradenské prístupy, metódy a formy práce. Poradca svoj prístup často prispôsobuje
charakteru problému alebo typu klienta.

RIZIKOVÍ KLIENTI

1. Špecifická práca s nedobrovoľným klientom

Nedobrovoľný klient prichádza do poradne bez vlastnej motivácie riešiť poradenskými
prostriedkami svoje problémy, ak vôbec pripúšťa, že nejaké problémy má. Poradcovia sú skôr
pripravovaní na prácu s klientmi, ktorí sú motivovaní k zmene, ochotní pracovať na sebe, či na
vzťahu. Existuje však skupina klientov, ktorí nie sú ochotní kooperovať, nepripúšťajú si problémy a
ak aj áno, nie sú ochotní riešiť ich v tejto poradni s týmto poradcom. Nedobrovoľného klienta
zvyčajne vysiela do poradne inštitúcia, napríklad učiteľ žiaka, súd rozvádzajúcich sa manželov či
neplnoletých snúbencov, lekár pacienta, kurátor klienta, alebo nedobrovoľných klientov pod určitou
hrozbou či nátlakom donúti navštíviť poradňu rodič.
2.Klient v odpore
Odpor k určitým zmenám či určitým intervenciám predstavuje klientove obranné mechanizmy.
Odpor vlastne chráni ego pred prijatím nežiadúcich alebo nebezpečných impulzov. Keď spraví
poradca krok, ktorý môže ohroziť ego klienta, klient informáciu poprie, nepríjme alebo skreslí. Vo
všeobecnosti poznáme tri typy odporu. Odpor, keď si klient problém nepripúšťa, keď sa klient chce
zmeniť, ale nevie ako, alebo zmena ho ohrozuje, keď klient chápe problém, ale nechce sa meniť.
3.Poradenská práca s mlčanlivým klientom
Mlčanie klienta zvyčajne vyjadruje jeho úzkosť, neistotu, nedôveru. Poradca by sa mal naučiť
nechať klientovi priestor na mlčanie bez toho, aby ho to zneisťovalo, dráždilo, alebo nutkalo
prerušiť ticho. Najmä nováčikovia v poradenstve majú tendenciu okamžite reagovať svojim
vstupom na každé odmlčanie sa klienta, aby “hluchý“ priestor nediskvalifikoval ich profesionálnu
kompetenciu ( klient si pomyslí, že poradca nevie ako ďalej ). Poradca by nemal robiť nátlak na
klienta, aby hovoril to, čo on chce počuť. Klient možno potrebuje čas, aby sa adaptoval na situáciu,
aby veci dôkladne premyslel, možno zbiera odvahu pred náročnou témou, sumarizuje si celú
situáciu. Mlčanie by však nemalo byť pridlhé, pretože pridlhé mlčanie často sťažuje pohotovosť k
otvoreniu rozhovoru. Poradca môže prerušiť takéto mlčanie s tým, že sám referuje o tom, čo mu
počas mlčania prebiehalo hlavou, na čo myslel, ako sa cítil. Ak sa poradca otvorí, je veľká
pravdepodobnosť, že klient bude na to reagovať a hovoriť o tom, čo mu bežalo hlavou. Môžeme sa
stretnúť s klientmi, ktorí sú málo zhovorčiví, majú problémy referovať o sebe i o probléme.
Niekedy je potrebné ponúknuť klientovi iné formy komunikácie jako iba verbálny kanál. Poradca
môže klientovi dať úlohu, aby doma, alebo v poradni spracoval svoj problém písomne. Klient má
teda priestor premýšľať nad problémom, jeho príčinami a formulovať všetko do slov.
4.Poradenská práca s depresívnym klientom
Depresívna nálada alebo afekt je súčasťou bežného ľudského prežívania. Najčastejšie sa prejavuje
ako zármutok pri strate niekoho alebo niečoho dôležitého.
5.Poradenská práca so suicidálnym klientom
Suicidálny klient je kategória, ktorá by sa mala primárne objavovať v ambulancii psychiatrov.
Problematika suicidality sa však objavuje aj v poradniach a preto by mal byť na ňu poradca
pripravený. Pre poradcu je dôležité identifikovať, o aký typ suicidality ide. Môže to byť bilančné
premýšľanie o smrti, môže to byť reakcia na náročnú životnú situáciu, môže to byť signál
“potrebujem pomoc“. Klienta, ktorý hovorí o samovražde, třeba nechať vyrozprávať a poskytnúť
mu neprerušovanú pozornosť ( možno, že to je to, čo mu v živote chýba ). Poradca by mal byť s
týmto klientom, pokúsiť sa ho pochopiť, akceptovať jeho pocity a nie ho lacno utešovať
optimistickými rečami. Nemal by ho odsudzovať ani z etických ani náboženských dôvodov.
6.Manipulatívny klient
Manipulatívny, manipulovať, manipulácia sú slová, s ktorými sa v poradenstve často stretávame. V
neutrálnom slova zmysle manipulovať znamená šikovne ovládať, v poradenstve však toto slovo
dostáva negatívnu konotáciu a najčastejšie znamená ovládať nečistými prostriedkami vo vlastný
prospech. Manipulatívny je pojem určený klientom. Poradca často hovorí o klientovi, že je veľký
manipulátor, manipuluje, aby sa javil čo v najlepšom svetle. Manipuláciu označujeme jako
úmyselný vplyv alebo smerovanie k určitej výhode. Využíva sa klam, prehováranie, zvádzanie,
šarm, obviňovanie, podplácanie. Budú sa snažiť prekrývať svoje vlastné problémy problémami
podľa ich názoru akceptovateľnejšími. Využívajú pri tom rôzne prostriedky. Napríklad sa poradcu
snažia získať tým, že zisťujú rodinný okruh a okruh známych poradcu, hľadajú styčné osoby. Klient
môže tvrdiť: „ Pán doktor, poznám vašu sestru, často sme sa o vás rozprávali.“, a tým poradcovi
ponúka dve informácie.Prvá, že sú spriaznené duše, patrí skoro k nim do rodiny a druhá: „rozprávali
sme sa o vás, aj ja viem na vás všeličo“. Klient sa môže snažiť manipuláciou zmeniť ohrozujúcu
atmosféru poradne za voľnejšiu atmosféru kaviarne. Z čoho pramení potreba klienta manipulovať?
Manipulácia často slúži ako ochrana krehkého ega, klient ňou reaguje na strach z odkrytia
nebezpečných tém, do ktorých by sa nerád púšťal, pričom cíti, že tieto témy sú pre neho dôležité.
Manipulácia môže byť obranou před vonkajším svetom, ktorý môže byť prežívaný jako
nebezpečný, ohrozujúci. Pri práci s klientmi s manipulatívnym správaním je užitočné hľadať
odpoveď na otázku, čoho sa klient obáva a akceptovať klientov strach. Třeba skúmať spolu s
klientom realističnosť jeho strachov a pripustiť každú možnú neistotu. Otvorený rozhovor s
klientom a pochopenie pomáha prelomiť ľady a vytvoriť pracovné spojenectvo.
7.Poradenská práca s agresívnym klientom
Pri poradenskej práci s nedobrovoľnými klientmi, s klientmi, ktorým sa pri spolupráci s poradcom
nesplnili ich očakávania, s klientmi, ktorí podozrievajú poradcu z aliancie s inštitúciou či
partnerom, sa môže poradca stretnúť s agresívnymi prejavmi klienta. Keď je pravdepodobnosť
zvýšenej frekvencie takýchto prejavov, je potrebné špeciálne upraviť konzultačnú miestnosť.
Odporúča sa, aby takáto konzultačná miestnosť mala dvoje dvere, čo umožňuje konzultantovi únik
v kritickej nebezpečnej situácii. Niekedy môže byť užitočné využiť pri práci s agresívnym klientom
niektoré prvky asertivity. Pri presadzovaní oprávnených požiadaviek možno pracovať s technikou
“pokazená gramoplatňa“, ktorá je založená na stálom opakovaní svojej požiadavky bez
vysvetľovania či ospravedlňovania sa. Ďalšou využiteľnou technikou je “sebaotvorenie“. Poradca
hovorí klientovi o svojich pocitoch pri jeho útokoch. Príklad otvorenia sa poradcu: „ To, čo teraz
tvrdíte, sa ma dotýka a necítim sa pri rom dobre.“ , alebo: „ Keď vás počúvam, narastá vo mne
zlosť!“, alebo: „ Je mi ľúto, že si to myslíte.“ Pri poradenskej práci s agresívnym alebo kritickým
klientom by sa poradca mal zamyslieť nad tým, čomu slúži takéto správanie. Často sa agresívne
prejavujú klienti, ktorí sú bazálne neistí, krehkí, ktorí majú veľké obavy z odmietnutia, zo zmeny, z
kroku do neznáma, ktoré pre nich poradenstvo i poradca môže predstavovať. Po akceptácii a
uvoľnení obrán sa často títo klienti stávajú kooperativnými a aktívne participujú na riešení
problémov.

14.2.2010 OLAH

PORADENSTVO V SOCIÁLNOM SYSTÉME

Významné miesto pri posudzovaní sociálnych problémov obyvateľstva má rezort práce, sociálnych
vecí a rodiny. Tento rezort zabezpečuje poradenské služby prostredníctvom niektorých inštitúcií,
ktoré svojimi poradenskými aktivitami prispievajú k pozitívnej zmene ľudí, ktorí sa ocitli v
hmotnej, alebo sociálnej núdzi, v kolíznych životných situáciách, pričom zmenu svojho stavu nie sú
schopní zabezpečiť vlastnými silami.

SOCIÁLNE PORADENSTVO
V súčasnej dobe sa neustále zvyšuje počet ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, nachádzajú sa v
sociálnej alebo hmotnej núdzi a nie sú schopní riešiť svoje problémy bez pomoci inej
zainteresovanej osoby alebo inštitúcie. Sociálne poradenstvo ako pojem, ale aj ako nástroj
praktického uplatňovania sociálnej pomoci, prechádza v súčasnosti určitým vývojom. Genéza
formovania jeho pojmového a obsahového vymedzenia nemá dlhú históriu a určite nie je ukončená.
Napriek tomu, že uplatnenie sociálneho poradenstva bolo prirodzenou súčasťou práce sociálneho
pracovníka, konkrétna definícia tohto pojmu sa objavuje medzi odbornou verejnosťou až v zákone o
sociálnej pomoci č. 195/1998 Z.z. NR SR § 12 nasledovne: „ Sociálne poradenstvo je odborná
činnosť zameraná na zaistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na
zaistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej alebo
sociálnej núdze. Sociálne poradenstvo sa zameriava na aktivizáciu klienta pri riešení sociálnej
kolízie. Sociálne poradenstvo ako celok je nutné chápať ako formu riešenia hmotnej a sociálnej
núdze, ktorá pomôže občanovi získať informácie o svojich nárokoch, vyplývajúcich zo systémov
sociálneho zabezpečenia občana ( sociálne poistenie, sociálna podpora, sociálna pomoc ). “

ŠPECIFIKÁ SOCIÁLNEHO PORADENSTVA

V sociálnom poradenstve má významné miesto sociálny poradca, ktorého úlohou je minimalizovať
neprimerané očakávania klienta, ponúknuť mu aktívnu participáciu. Základným predpokladom
prístupu sociálneho poradcu ku klientovi je rešpektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho
odlišnosti, vcítenie sa do jeho aktuálnej situácie, motivácia a povzbudzovanie klienta ku zmene.
Vzájomná spolupráca poradca – klient može mať dlhodobý charakter. Musíme si uvedomiť, že pre
optimálne fungovanie sociálenho poradenstva v sociálnej praxi a zabezpečenie efektivity
intervenčných poradenských postupov je v tejto súvislosti nevyhnutná:
1. zmena prístupu ku klientovi, ktorý bol v administratívno-dávkovom systéme odsúdený do
role pasívnej bytosti, ktorej je zvonku pomáhané, ktorá je celkom závislá na tejto pomoci.
Klient sa mení vo vzťahu so sociálnym pracovníkom na aktívnu bytosť, ktorá
spolurozhoduje o svojom osude a preberá primeranú mieru zodpovednosti.
2. zmena pozície vo vzťahu sociálny pracovník – klient, doterajší výrazne asymetrický vzťah,
ktorý je založený na tom, že jedine sociálny pracovník vie, čo je pre klienta najlepšie
( napodobňuje vzťah učiteľ – žiak, alebo rodič – dieťa ), sám rozhoduje, prikazuje, určuje a
klient sa iba pasívne prispôsobuje. Vzhľadom k novému prístupu sa tento vzťah symetrizuje,
monitoruje vzťah človek – človek, akceptuje autonómnosť klienta, jeho jedinečnosť.
3. zmena ťažiska sociálnej starostlivosti a pomoci od štátneho zastrešovania, ktoré vlastne
narušilo podpornú funkciu rodiny a komunity, k diferencovaným aktivitám rôznych
nositeľov sociálnej starostlivosti a pomoci, ktorí sú bližšie ku klientovi, a preto môžu účinne
využívať prirodzené sociálne väzby, uplatňovať systémový a sieťový prístup, ktoré sú
efektívnejšie ako individuálny prístup, pretože riešia problémy klienta v širších sociálnych
súvislostiach ( Gabura, 1999 ). Sociálne poradenstvo má v sociálnej praxi nezastupiteľné
miesto, oblasti jeho využitia sú veľmi rozmanité a konkrétne ich môžeme rozčleniť do
nasledovných okruhov:
• problémy v sociálnych vzťahoch
• deficity v sociálnych zručnostiach
• problémy vo vzťahu k sociálnym inštitúciám a iným organizáciám
• problémy zo zvládnutím sociálnych zmien ( strata zamestnania, rodiny, problémy
zdravotného stavu )
• interpersonálne konflikty v rôznych vzťahoch
• sociálne insuficiencie ( chýbajúci domov, peniaze atď. )
• problémy sociálnej adaptácie
• sociálne problémy ( sociálno – ekonomické problémy, zdravotné problémy, ťažké zdravotné
postihnutie )
• problémy v oblasti sociálno – patologických javov

M.Scherpner ( 1998 ) v tejto súvislosti hovorí o niekoľkých základných princípoch pri uplatňovaní
sociálneho poradenstva v praxi:
1. akceptovať iných bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali
2. vytvárať pozitívnu atmosféru založenú na dôvere a vzťahu
3. individualizovať a rešpektovať autenticitu klienta
4. začať tam, kde sa klient nachádza, tým, o čom klient žiada
 5. zvoliť tempo práce primerané klientovi
6. pomáhať klientovi hľadať riešenie, neimponovať rýchlymi návodmi a radami
7. preferovať spoluprácu s klientom a kolegami, nie súperenie
8. stanovovať spolu s klientom realistické ciele
9. vytvárať priestor pre klienta, stávať sa postupne nepotrebným

15.2.2010 OLAH

OBSAHOVÉ ZAMERANIE SOCIÁLNEHO PORADENSTVA VO VYBRANÝCH

CIEĽOVÝCH SKUPINÁCH

SOCIÁLNE PORADENSTVO PRE ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH

O vzájomnom previazaní choroby a sociálnych problémov niet pochýb, ako príklady možem uviesť
tieto vzťahy: nezamestnanosť – depresie, nezamestnanosť – drogová závislosť, poruchy výživy s
množstvo ďalších ochorení – chudoba. Klasickým príkladom je aj globálne vnímanie ťažkého
zdravotného postihnutia a problémov súvisiacich s integráciou jednotlivcov, s ich podmienkami na
bývanie, vzdelávanie, s možnosťami pracovať a komunikovať s okolitým svetom. Zdravotné
postihnutie môže mať aj podobu spoločenskej izolácie a problémov s nevhodnými reakciami okolia
na postihnutého jedinca. K Repková ( 2003 ) vníma zdravotné postihnutie ako trvalú poruchu
telesného alebo duševného zdravia v interakcii so sociálnym prostredím s predpokladom
minimalizácie jeho znevýhodnenia prostredníctvom intervencie v rámci sociálnej politiky a
sociálnej práce.
Kategória ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím je často odkázaná na pomoc štátu a poskytovanie
sociálneho poradenstva je pre zabezpečenie ich existencie veľmi významné. Sociálne poradenstvo
je zamerané z hľadiska svojho obsahu na riešenie týchto problémov:
• poskytovanie a prehodnotenie dávky sociálnej pomoci
• posúdenie opodstatnenosti peňažného príspevku na kompenzáciu pri jeho zavedení, určení a
uvoľnení osobitného príjemcu peňažného príspevku na kompenzáciu
• zníženie alebo odňatie účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti ťažko zdravotne
postihnutých občanov
• poskytovanie opatrovateľskej služby, prepravnej služby
• poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb
• odňatie sociálnej služby, zastavenie poskytovania sociálnej služby, zníženie alebo zvýšenie
úhrady za poskytovanie sociálnej služby, prípadne neplatenie sociálnej služby
Tieto súvisiace sprievodné poradenské aktivity vymedzuje zákon NR SR o sociálnej pomoci č.
195/1998 Z.z. pričom je potrebné si uvedomiť, že ďalšie poradenské aktivity sa uplatňujú při
samotnej interakcii s klientom a v rešpektovaní samotného postihu, osobnostných vlastností a
intelektovej úrovne klienta.
Sociálne poradenstvo pre ťažko zdravotne postihnutých ( ŤZP ) klientov sa vykonáva spravidla v
rámci:
1. štátnej správy
2. samosprávy
3. neštátnych subjektov – občianskych združení
4. zariadení sociálnych služieb

Štátna správa – Štát garantuje v zmysle zákona o sociálnej pomoci ťažko zdravotne postihnutým
občanom poskytnutie príspevkov na kompenzáciu buď prostredníctvom finančných dávok, alebo
prostredníctvom zdravotnej pomôcky. Posudzovanie klientov zabezpečujú oddelenia posudkových
činností príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát často nie je schopný zabezpečiť
základné rámcové podmienky ( materiálno – technické, personálne, priestorové, organizačné ) pre
prácu posudkových útvarov, čo ovplyvňuje aj predlžovanie čakacej doby vybavenia žiadosti klienta.
Klienti prichádzajú na oddelenia posudkových činností:
 • spontánne ( informácie od známych, príbuzných, z médií )
• z podnetu inštitúcie( zväzy, asociácie, občianske združenia )
• z podnetu ošetrujúceho lekára
• z podnetu odborného lekára
• na základe distribúcie kolegu sociálneho pracovníka z iného oddelenia odboru sociálnych
vecí
• na základe informácie získanej u kompetentného zamestnanca verejnej správy
Početnosť a prvotnú návštevu klientov podnecujú aj samotní sociálni pracovníci, zamestnanci
posudkových útvarov, ktorí v rámci svojich činností v teréne upozorňujú potencionálnych klientov
na možnosti kompenzácie ich ťažkého zdravotného postihnutia.
Samospráva preberá kompetencie pri zriaďovaní zariadení sociálnych služieb, starostlivosti o
starých ľuďí, v opatrovateľských a ošetrovateľských činnostiach. Tento proces je úplne prirodzený,
jeho význam je najmä v priblížení sa svojmu občanovi, v mapovaní konkrétnych problémov, v
zapájaní občanov do riešenia sociálnych problémov obyvateľov z ich bezprostredného okolia apod.
Sociálny pracovník v samospráve taktiež komunikuje s príslušnými inštitúciami a subjektmi v
meste, ktoré zabezpečujú vybrané sociálne činnosti a podieľajú sa na riešení niektorých sociálnych
problémov obyvateľstva, ako sú najmä:
1. opatrovateľská služba
2. ošetrovateľská služba
3. posudzovanie miery zdravotného postihnutia
4. prepravná služba
5. stravovanie pre dôchodcov
6. prevádzkovanie zariadení sociálnych služieb
Neštátne subjekty, najmä občianske združenia, poskytujú sociálne poradenstvo, ktoré je veľmi
intenzívne zamerané na integráciu občanov so zdravotným postihnutím, ich posilnenie v samotnej
schopnosti človeka prirodzene sa orientovať v osobnom a spoločenskom živote.
Zriadenia sociálnych služieb – Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb je možné
poskytovať občanovi, ktorému nie je možné poskytovať inú sociálnu službu v zmysle zákona o
sociálnej pomoci, alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši
hmotnú alebo sociálnu núdzu tohto občana. Na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych
služieb pre ťažko zdravotne postihnutých občanov môže zriaďovať samospráva a neštátne subjekty
najmä tieto zariadenia sociálnych služieb:
• domov sociálnych služieb
• zariadenie chráneného bývania
• rehabilitačné stredisko
• zariadenie opatrovateľskej služby

STUPNE SOCIÁLNEHO PORADENSTVA

Sociálne poradenstvo pre ťažko zdravotne postihnutých občanov je možné vykonávať na rôznych
stupňoch. Ich identifikovanie spočíva predovšetkým v závisloti od intenzity a situačnej
podmienenosti poskytovaného sociálneho poradenstva. Rozlišujeme tri základné stupne:
1. intermitentné – nárazové sociálne poradenstvo. Tento stupeň sociálneho poradenstva je
možné považovať za poradenstvo, ktoré je poskytované len v čase potreby. Môže ísť o
krátkodobú podporu, usmernenie, zorientovanie sa v probléme v prípade vzniku
zdravotného problému, ochorenia, straty práce apod.
2. limitované – sociálne poradenstvo je orientované na určitý časový úsek, poradenstvo môže
byť viazané na konkrétnu situáciu, ako napríklad príprava na integrovanie ťažko zdravotne
postihnutého dieťaťa do školy alebo dospelého do pracovného procesu.
3. extenzívne – sociálne poradenstvo pokrýva podporu pri riešení celej šírky sociálnych
problémov ťažko zdravotne postihnutého občana. Tento stupeň sociálneho poradenstva je
 orientovaný na poradenstvo zamerané na rodinných príslušníkov a najbližšie osoby,
zamestnávateľov alebo pedagógov, ktorí spolupracujú pri integrácii ťažko zdravotne
postihnutých.

OBSAH SOCIÁLNEHO PORADENSTVA

Formulovanie obsahu sociálneho poradenstva pre ťažko zdravotne postihnutých veľmi úzko súvisí s
kvalitou ich života. Z tohoto dôvodu je aj obsah sociálneho poradenstva pre uvedenú cieľovú
skupinu usporiadaný do nasledovných sociálno – poradenských okruhov:
1. ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY ako primárny fakt ovplyvňujúci zložité fungovanie jednotlivca
v spoločnosti. Sociálne poradenstvo je orientované na zvládanie zdravotných problémov a
ich dôsledkov, poskytuje možnosť podpory často prostredníctvom aktivít svojpomocných
skupín alebo konkrétnych občianskych združení.
2. ZÁKLADNÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY. Sociálne poradenstvo v tejto oblasti je orientované
predovšetkým na pomoc v oblasti bývania, zariadenia bytu, rekonštrukcie domácnosti v
súlade s predstavami ťažko zdravotne postihnutého občana.
3. RODINA. Dáva základné predpoklady pre osobnostný a emocionálny vývin dieťaťa, v
období dospelosti práve rodina môže významnou mierou prispieť k priaznivej možnosti
integrovať ťažko zdravotne postihnutého jedinca do spoločnosti.
4. Sociálne poradenstvo má svoje opodstatnenie aj v rámci SOCIÁLNYCH A
EMOCIONÁLNYCH VZŤAHOV, ktoré si vytvára klient s ostatnými ľuďmi, s ktorými sa
stretáva vo svojom živote.
5. Oblasť VZDELÁVANIA A PRÁCE je dôležitou súčasťou sociálneho poradenstva.
Vzdelanie, motivácia preň a snaha získať adekvátne možnosti pracovať sú často závislé od
poradenských vplyvov a smerovania zainteresovaného odborníka.

POŽIADAVKY KLADENÉ NA SOCIÁLNEHO PORADCU

Okrem požadovaného vzdelania v oblasti sociálnej práce a výcvikov komunikačných zručností si
vyžaduje práca sociálneho poradcu aj primeranú schopnosť:
• akceptovať právo klienta vyjadrovať sa k svojim potrebám, návrhom a požiadavkám na
riešenie problému ŤZP v súvislosti s jeho integráciou a optimálnym fungovaním v
spoločnosti
• spolupráce s ostatnými zainteresovanými odborníkmi
• vedieť spolupracovať s rodinou, prípadne skupinou, či komunitou, v ktorej sa klient
nachádza
• neustále získavať podrobné informácie o možnostiach pomoci ťažko zdravotne
postihnutému občanovi s cieľom zabezpečiť primeranú mieru integrácie a optimálneho
fungovania klienta
• analyzovať sociálnu situáciu ŤZP občana, identifikovať rozdielne potreby a možnosti ich
uspokojovania
• vedieť posudzovať a pozorovať správanie jednotlivcov a skupín
• odhaľovať prítomnosť rizikových faktorov ovplyvňujúcich riešenie problému klienta.

V sociálnoporadenskej intervencii je potrebné dodržiavať nasledovné princípy:

1. ťažko zdravotne postihnutí občania sú prirodzenou súčasťou spoločnosti, a preto si vyžadujú
uznanie, úctu a porozumenie tak, ako ostatní občania našej spoločnosti
2. rešpektovať špecifické potreby klientov a ich záujmy s prihliadnutím na druh a rozsah ich
postihnutia
3. akceptovať predstavy klienta o tom, ako by mal vyzerať jeho život, podnecovať rodinu a
najbližšie okolie k dosiahnutiu tohto cieľa
4. základná sociálnoporadenská intervencia by mala byť pre klienta dostupná v mieste jeho
 bydliska.
OLAH