pecilna pedagogika - ttnicov otzky

1. Pojem, predmet a cie pecilnej pedagogiky

Z lat. specialis=osobitn, grc. paidagogik tachn=umenie vchovy
pecilna pedagogika vedn oblas v sstave pedagogickch vied. Zaober sa teriou
a praxou vchovy, edukcie det, mldee a dospelch vyadujcich pecilnu
starostlivos z dvodu mentlneho, senzorickho, somatickho postihnutia alebo
naruench komunikanch schopnost, i psychosocilneho naruenia, alebo z dvodu
inch pecifickch danosti, porch uenia, sprvania. Zarauj sa sem aj jedinci s
vnimonm nadanm a talentom, i inmi pecifickmi potrebami.
Predmetom je skmanie podstaty a zkonitost vchovy a vzdelvania postihnutch z
aspektu etiolgie (nuka o princh vzniku chorb), symptomatolgie, korekcie, metd
edukcie,

reedukcie

(prevchovy)

tie

profylaxie

(predbench

ochrannch

lieebnch opatren) neadekvtneho vyrovnania sa s postihnutm a jeho dsledkami, i

inmi pecifickmi danosami.
Cieom pecilnej pedagogiky v praxi je vychovva, vyuova a vzdelva postihnutch
alebo naruench jednotlivcov tak, aby sa o najskr a o najdkladnejie vntorne
vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktor z neho vyplvaj,
o najpozitvnejie prispsobili spolonosti a boli spsobil i relatvne plnohodnotn
ivot ako tvorcovia, konzumenti i ochrancovia hodnt vytvorench cieavedomou
innosou.
Pri tchto vchovnch snaeniach sa plne vyuvaj potencilne monosti jedinca, jeho
motivcia, prirodzen kompenzan schopnosti, kreativita a in danosti. Uplatuj sa
pecilne

metdy

modifikovanch
uplatovanm

vchovy

organizanch

poiadavky

vyuovania,

modifikovan

formch

vchovy

individulneho

prstupu

obsah

vyuovania

vzdelvania
za

vychovvanmu.

pri

dslednm
Pritom

sa

vychdza z poznania jeho danosti a dispozci pre vchovu a vzdelvanie zskanch

prostrednctvom pecilnopedagogickej diagnostiky.
V zujme dosiahnutia urench cieov mus sa pecilna vchovn starostlivos zaa o

najskr u od narodenia, resp. o najskr od vyskytnut sa defektu, poruchy i

naruenia. To si vyaduje spoluprcu s rodimi postihnutch det, ktor si tie musia
osvoji zkladn metdy a princpy pecilnej vchovy. Okruh zujmu a psobenia
pecilnej pedagogiky sa tmto roziruje z dieaa na jeho rodiov, o vyaduje
dsledne vybudovan systm poradn a inch pecializovanch zariaden.
Vzhadom na integran tendencie, ktor sa v sasnosti uplatuj, aby sa
postihnut i naruen deti, ak im to stav dovol, vychovvali v podmienkach bench
kl pre intaktnch, spoluprca a usmernenie tchto kl sa dostva do popredia ako
jedna z alch loh pecilnej pedagogiky. Poradensk aktivity sa tmto roziruj aj
na uiteov a vychovvateov. Takto spolon a vzjomne sa dopajce silie
napomha cieavedome a systematicky:
-rozvin potencionlne monosti det na maximum
-sprostredkova im v. vedomosti a spsobilosti a vycvii ich vo vetkch nvykoch,
ktor si mu osvoji
-pripravi a uspsobi ich na to, aby zskan poznatky, spsobilosti a nvyky uplatnili
vo svojom ivote tak, aby v om ili ako najsamostatnej a najaktvnej jednotlivci.
pecilna pedagogika pln cel rad loh, ktor maj pomerne heterognny charakter. Z
toho dvodu predstavuje zloit, vntorne viacnsobne lenen systm. Vzhadom na
tto skutonos nie je celkom jednoznan, i mono o nej hovori ako o homognnom
"vednom odbore", alebo radej o "vednej oblasti", kde oznaenie zastreuje systm
vednch discipln, ktorch integranm systmovo-tvornm prvkom je to, e sa
zaoberaj

edukciou

postihnutch,

naruench

jedincov

alebo

jednotlivcov

so

pecilnymi potrebami na jednej strane a diferencujcim prvkom to, e je to systm

vednch discipln, z ktorch kad sa zaober problematikou edukcie inho druhu
postihnutia i naruenia, alebo pecilnych potrieb.Ich integrujcim initeom je
potreba poznvania veobecne platnch zkonitost pecilnopedagogickch javov a
procesov, pecilnopedagogickej edukcie, skmania podmienok, priebehu a vsledkov
edukcie,

skmanie

historickho

vvoja

odboru,

metd

zskavania

vedeckch

poznatkov, intitucionlnej sstavy, kde sa pecilny edukan proces uskutouje.

Diferencujcim initeom je skutonos, e edukan proces sa realizuje u det a
mldee, ktor maj pribline rovnak druh postihnutia i naruenia. To vytvra uie
zameran odbor, pecializovan na uie koncipovan predmet, pritom vntorne
diferencovan v rmci danho postihnutia alebo naruenia. Naprklad pedagogika
mentlne postihnutch m svoju vntorn truktru ako je teoretick zklad,

metodolgia,

histria,

teria

vyuovania,

teria

vchovy,

metodiky

vchovy

vyuovacch predmetov mentlne postihnutch.

2. Miesto pecilnej pedagogiky v sstave vied, hranin odbory a pomocn vedy
V sasnosti sa teria a prax vchovy a vzdelvania jedincov vyadujcich pecilnu
starostlivos oznauje ako pecilna pedagogika, ale i ako defektolgia. Vetky tieto
nzvy vystihuj svoj cie /rehabilitciu, resocializciu, revalidizciu, kompenzciu,
korekciu, reedukciu/, svoj predmet /vchovu a vzdelvanie postihnutch jedincov/ a
miesto, kde sa vchovno-vzdelvac proces uskutouje.
V naej terminolgi, vzhadom na tradcie a chpanie odboru, je potrebn termny
defektolgia a pecilna pedagogika chpa relatvne oddelene, nakoko kad m svoj
vlastn osobitn vznam. Vychdzajc z ucelenho chpania loveka ako jednoty
bio-psycho-socilnych faktorov aj vedn odbor o defektnom /postihnutom, naruenom/
jedincovi mono vymedzi, ako shrn poznatkov z oblasti patobiolgie, patopsycholgie
a

socilnej

patolgie,

multidisciplinrneho

ktor

charakteru

shrne

vytvraj

oznaovan

ako

komplexn

humnna

vedn

defektolgia.

odbor
ie,

definujeme ju ako irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je skmanie

zkonitosti rozvoja socializcie postihnutho jedinca z hadiska pecilnej pedagogiky,
patobiolgie, psycholgie, socilnej patolgie, kybernetiky a inch odborov.
Predmetom pecilnej pedagogiky je skmanie zkonitosti spojench s vchovou,
vzdelvanm a rozvjanm postihnutho jedinca. Vo vzahu ku humnnej defektolgi
m uie zameranie. pecilna pedagogika ako vedn odbor resp. vedn oblas
predstavuje

relatvne

ucelen,

integrovan

vntorne

diferencovan,

logicky

usporiadan systm vedeckch poznatkov o pecilnopedagogickch javoch, procesoch,

ako

aj

ich

vzjomnej

vedeckovskumnej

interakci,

ktor

vedecko-bdateskej

sa

buduje

innosti.

na

Za

zklade

kritrium

vsledkov
vedeckosti

jednotlivch poznatkov sa povauje monos ich empirickej verifikcie.

pecilnopedagogickmi javmi v tejto svislosti sa rozumej tak kategrie a ich
nositelia, akmi s naprklad postihnutie, postihnut jedinec, naruenie, naruen
diea, handicap, handicapovan jedinec, pecifick potreby, diea so pecifickmi
potrebami,

akovychovvatenos,

akovychovvaten

diea

pod.

pecilnopedagogickmi procesmi sa v tejto svislosti rozumej aktivity oznaovan

pojmami,

ako

naprklad

pecilna

edukcia,

stimulcia, reedukcia, kompenzcia a pod.

vchovn

rehabilitcia,

korekcia,

Podstatu pecilnej pedagogiky tvor interakcia medzi pecilnopedagogickmi javmi a

procesmi. Vedeck poznatky pecilnopedagogickch javov a procesov sa zskavaj
prostrednctvom vedeckch metd, ktor umouj prenikn od vonkajch prejavov k
podstate. Pramene zskavania poznatkov pre tento odbor s: archvne materily,
zachoval

prvne

pedagogick

normy,

daje

zachovalch

knininch

asopiseckch diel, vronch sprv a kronk pecilnych kl a zariaden, obrzkov a

in materil, uebn pomcky, kompenzan technika, vpovede ijcich pamtnkov a
in zdroje. V sasnosti je u viacero historickch materilov, dokumentcie a dajov
sstredench v Mzeu pecilneho kolstva na Slovensku v Levoi, ktor bolo otvoren
v roku 1990. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave je pecilnopedagogick kninica.
Spolonos pre pecilnu a lieebn vchovu na Slovensku, ktor zastreuje vetkch
pecilnych pedaggov v minulosti vydvala asopis Otzky defektolgie a toho asu
vydva asopis Efeta.
pecilna pedagogika vzhadom na svoj predmet patr v najirom svojom vzname do
sstavy vied o loveku. V uom vzname do systmu pedagogickch vied. V rmci
tchto tvor relatvne samostatn vedn odbor /vedn oblas/ pozostvajci so irie,
veobecnejie koncipovanej pecilnej pedagogiky a uie zameranch jej jednotlivch
pecializci - odborov. pec. pedagogika pri plnen svojho poslania kooperuje s celm
radom svzanch vied, kt. poznatky vyuva pri formulovan svojich cieov, a to pri
opisovan udskho jedinca, u ktorho sa maj dosiahnu urit ciele. Tieto vedy sa
oznauj ako pomocn. K nim patr: etika, logika, estetika, patopsycholgia,
patobiolgia,

socilna

patolgia,

psycholingvistika,

bionika,

teria

informcie,

semiotika.
Etika - zaober sa skmanm morlky. pec. pg. pomha pri formulovan vchovnch
cieov z etickho hadiska, vzhadom na osobitosti, ktor vyplvaj z postihnutia alebo
naruenia. Dobre uskutoovanou vchovou mono u postih. det a mldee dosiahnu,
aby pomocou autoregulcie vedeli ovlda svoje socilne sprvanie a usmerova ho
tak, aby to zodpovedalo poiadavkm mravnho sprvania sa.
Logika - veda o pravidlch a spsoboch sprvneho myslenia a poznvania poskytuje
poznatky na formulovanie cieov vchovy mysliaceho loveka. Navrhuje, ako by tieto
procesy mali prebieha, naznauje, v ktorch oblastiach sa mu vyskytn v dsledku
postihnutia prekky pri realizci poznvacch procesov. Pomha vytvra teoretick
kontrukty o tom, ak by mal by postih. jedinec po pec.-pedagogickej vch.
intervenci.

Estetika - veda o krse. Pomha z formlneho i obsahovho aspektu pri formulovan

vchovnch cieov zameranch na rozvoj estetickch citov a potrieb. V citovej vchove
s poznatky z estetiky vemi dleit. Pre postihnutch m vek vznam.
Patopsycholgia - u postihnutch skma osobitosti utvrania a vvinu psychickch
procesov,

vlastnost

stavov,

utvranie

ich

osobnosti.

Poskytuje

poznatky

postihnutom jedincovi z psychologickho aspektu.

Patobiolgia - zaober sa anatomickmi, fyziologickmi a morfologickmi osobitosami,
etiolgiou, priebehom a prognzou chorobnch zmien. Z tchto hadsk opisuje jedinca.
Socilna patolgia postihnutch - zaober sa skmanm negatvnych javov v
spolonosti a ich dsledkom pre postihnutch. Negatvne javy sa prejavuj deviantnm
sprvanm sa takchto jedincov. Je to tak sprvanie, ktor sa odchyuje od
spoloenskch, mravnch a prvnych noriem.
Psycholingvistika - skma re a jej vnmanie v zvislosti od truktry prslunho
jazyka. Opisuje osobitosti reovch procesov - reovho sprvania sa u postihnutch a
naruench.
Kybernetika - umouje systmov prstup k ponmaniu loveka a jeho skmania. Pre
pecilnu pedagogiku m osobitn vznam najm teria informci a komunikci, ktor
umouj

uplatova

nov

prstupy

skmaniu

komunikcie,

rmci

vchovno-vzdelvacieho procesu, identifikova bariry a kompenzova ich.

Bionika - vedn odbor kybernetiky. Zaober sa biologickmi systmami, prijmanm,
zaznamenvanm a spracvanm informci, monosami koopercie medzi udskm
organizmom a elektronickmi systmami. Na takto zskanch poznatkov sa zaklad
modern elektronick protetika. Pre pecilnu pedagogiku poskytuje teoretick
poznatky na vysvetlenie a skmanie takch zloitch psychickch a inch procesov,
ktor zatia nemono priamo skma.
Semiotika - teria o systmoch znakov. Pre pecilnu pedagogiku m vek vznam,
vzhadom na skutonos, e komunikcia pri viacerch druhoch postihnutia sa realizuje
pomocou znakov. Naprklad: bodov psmo pre nevidiacich, znaky pre nepoujcich a
pod. - Optimlne volen znaky s v tchto prpadoch predpokladom optimlnej
komunikcie. Druh skupinu vednch odborov, z poznatkov ktorch pec. pedagogika

erp tvoria tzv. hranin odbory. To s tak odbory, ktorch v centre svojho zujmu
stoj tie lovek, ale zaoberaj sa nm z inho aspektu. Ich poznatky maj pre
pecilnu pedagogiku mimoriadny vznam. S to najm medicnske disciplny,
pedagogika, psycholgia, biolgia, sociolgia. Z medicnskych discipln patria sem
lekrske odbory: pediatria, neurolgia, oftolamolgia, otorinolaryngolgia, foniatria,
ortopdia, psychiatria, kolsk hygiena a alie. Z pedagogiky najm teria vchovy a
vyuovania. Zo psycholgie vvinov psycholgia, veobecn psycholgia, pedagogick
psycholgia a psycholgia osobnosti. Z biolgie najm genetika a antropolgia.
aliu skupinu hraninch odborov tvoria vedn odbory, predmetom ktorch je taktie
lovek, ale postihnut alebo naruen, i jedinec so pecifickmi potrebami. Sem
patria: Humnna defektolgia - irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je
skmanie zkonitosti rozvoja a socializcie postihnutho i naruenho jedinca z
hadiska pecilnej pedagogiky, patopsycholgie, socilnej patolgie, patobiolgie a
inch vednch odborov. Prostriedkom socializcie je rehabilitcia jedinca.
Lieebn pedagogika - intervenuje prostrednctvom pecilnych psychoterapeutickch
metd,

ako

je

muzikoterpia,

arteterpia,

pohybov

terpia,

dramatoterpia,

biblioterpia a pod. Tieto nuky o socializci postihnutch sa dosahuj ich komplexnou

rehabilitciou.
Hranin odbory
a/ Intaktn jedinec- pedagogika
-psycholgia
-sociolgia
-biolgia
b/ Postihnut jedinec- nuka o postihnutch (humnna defektolgia)
-lieebn pedagogika
Pomocn vedy
a/ Normatvne- etika
-logika
-estetika
b/ Deskriptvne1/ priame- patopsycholgia
- patobiolgia

- socilna patolgia
2/ nepriame- psycholingvistika
- bionika
- teria informcie
- semiotika
3. Systm pecilnej pedagogiky
pec.

pg.

predstavuje

vo

svojom

integrovanom

celku

mnostvo

systematicky

usporiadanch poznatkov teri a praxi edukcie postihnutch, naruench jedincov.

Tieto poznatky sa daj zoskupi poda kritri, ktor maj
a/veobecn zameranie - platn na vetky druhy postihnut, naruen a pecilnych
potrieb
b/pecifick uie zameranie - platn pre urit druh postihnutia, naruenia i
pecilnej potreby.
Takto vznik:
1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran
2/Systm pecilnej pedagogiky v uom zameran
1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran sa del na tieto disciplny:
-Veobecn zklady pecilnej pedagogiky /termny, pojmy, predmet, systm/
-Historiografia pecilnej pedagogiky /odboru, intitci, vzdelvanie pecilnych
pedaggov/
-Metodolgia pecilnej pedagogiky /metodolgia vskumu, diagnostika
-Filozofia pecilnej pedagogiky
-Teria komunikcie postihnutch
-Vchovn rehabilitcia /zsady, metdy edukcie, metodiky predmetov/
-Nuka o pecilnych kolch a zariadeniach /systm, riadenie/
-Komparatvna pecilna pedagogika
-pecilna pedeutolgia /vzdelvanie, uplatnenie sa, alie vzdelvanie/
2/Systm pec. pedagogiky v uom zameran sa del poda druhu postih., naruenia
al. pec. potreby:

-Pedagogika mentlne postihnutch - psychopdia

-Pedagogika zrakovo postihnutch - tyflopdia
-Pedagogika sluchovo postihnutch - surdopdia
-Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench - somatopdia
-Pedagogika det s naruenou komunikanou schopnosou - logopdia
-Pedagogika psychosocilne naruench - lieebn pedagogika
-Pedagogika s viacnsobnm postihnutm
-Pedagogika s poruchami uenia
-Pedagogika s poruchami sprvania - etopdia
-Pedagogika vnimone nadanch a talentovanch
Poda interpretcii poznatkov o pecilnopedagogickch javoch a procesov z rznych
svetonzorovo-filozofickch pozci, mono P leni na:
1.kresansk
2. materialistick
3.antropozofistick
4. psychoanalyticky orientovan
5.behavioristick
6. kognitivistick
7.kontruktivistick
8. humanistick
9.pragmatick
10. P vychdzajce z inch vchodsk
Etopdia zaober sa vchovou a vzdel. soc. naruench alebo akovychovvatench
det a mldee. Sleduje priny a prejavy sprvania loveka mimo spoloen. normy a
had monosti reeduk. a primeran starostlivos. Somatopdia /gr.sma-telo/ sa
zaober vchovnmi, vzdelvacmi a veobecne spoloenskmi svislosami telesne
postihnutch,

chormi

demi

mldeou,

telesne

oslabenmi,

jedincami

obmedzenou pohyblivosou alebo neschopnosou pohybu vbec. Tto neschopnos

pohybov me by primrna, ako nsledok handicapu alebo sekundrna, ktor zhoruje
celkov zdravotn stav.
Vetky dielie pecilnopedagogick disciplny sleduj jednotliv handicapy a poruchy,
jednak z hadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hadiska dopadu na osobnostn a
socilny rozvoj loveka. Nie vdy je ak postihnutie tou najvou zaou pre ivot
jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vdy znamen viu mieru defektivity

/postihnutie socilnych vzahov a poruchu integrity osobnosti/. Mnoho zvis od typu

osobnosti handicapovanho, na jeho schopnosti vyrovna sa s nronou a krzovou
situciou / ktorou handicap je/, a na postoji blzkeho i irieho prostredia. ahk
znevhodnenie loveka me so sebou nies ak defektivitu a naopak vznamn
pokodenie me by aj formou normality. pecilnu pedagogiku chpeme, ako
pedagogick odbor, ktor sleduje komplexn rozvoj osobnosti dieaa s ohadom na
jeho pecilne vchovn a vzdelvacie potreby v oblasti fyzickej, psychickej i socilnej.
4. Terminolgia, zkladn princpy v pecilnej pedagogike
Postihnutie - relatvne trval vrazn nedostatok integrity alebo funkcionovania
udskho organizmu alebo jeho vznamnej asti. Poda rozsahu a dsledkov pokodenia
sa rozoznva :
postihnutie - relatvne ireparabiln pokodenie
naruenie - relatvne reparabiln pokodenie
ohrozenie - prpady, pri ktorch ak sa neposkytne pec. vchovn starostlivos, me
nasta naruenie.
Postihnutie alebo defekt sa me vyskytova v oblasti:
somatickej

(deformity,

malformcie,

chronick

choroby,

zdravotn

oslabenie,

porazov stavy)
senzoriky - zraku (slepota, slabozrakos, tupozrakos, strabizmus)
- sluchu (hluchota, zvyky sluchu, nedoslchavos)
rei (NKS, ktor sa me prejavi ako vroden chyba rei alebo zskan porucha rei)
mentlnych funkci (mentlna retardcia rzneho druhu a stupa, demencia)
psychosocilnej (psychopatia, sociopatia)
Zdravotne postihnut osoba- ktorkovek osoba, ktor si nie je schopn zaisti, plne
alebo iastone, potreby benho spoloenskho ivota v dsledku vrodenho i
zskanho nedostatku fyzickch alebo duevnch schopnost. Zdravotne postihnut
osoby maj okrem inch prv prvo na lekrske, psychologick a funkn oetrenie,
vrtane protetickch a ortopedickch pomcok, na lieebn a socilnu rehabilitciu,
vzdelanie, pracovn rehabilitciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnen a
alie sluby, ktor im umonia max. rozvin ich schopnosti a zrunosti a urchlia
proces ich zalenenia al. nvratu do spolonosti.
iak so pecilnopedagogickmi potrebami- diea s akmkovek postihnutm alebo

naruenm, navtevujce matersk, zkladn, stredn kolu alebo in kolu. Vyaduje

systematick

odb.

starostlivos

pec.

pedagga

(prpadne

aj

spoluprcu

so

psycholgom, odb. lekrmi a inmi odbornmi pracovnkmi).

OSOBY SO PEC. POTREBAMI - relatvne heterognna skupina osb, ktor z nejakho
dvodu sa vrazne odliuj od benej populcie. Sem patria deti s poruchami sprvania
al. uenia, ale i deti talentovan a nadan.
HANDICAP

zporn

dsledok

defektu

na

innos

postihnutho

jedinca,

znevhodnenie. Zasahuje kvalitu a kvantitu samotnej innosti jedinca, jeho socilne

postavenie a vzahy.
HAND. JEDINEC - na zklade svojho defektu je znevhodnen v kol. prci, vo
vkonnosti a v soc. vzahoch
DEFEKT - /z lat. defectus = chyba, porucha, nedostatok/ - nedostatok v integrite
organizmu, ktor me ma formu orgnov, alebo funkn a vyskytuje sa v oblasti
psychickej, senzorickej i somatickej, dsledkom oho jedinec vyaduje pecilnu
starostlivos. Synonymom defektu je termn p o s t i h n u t i e, viac pouvan v
kolskej terminolgi. Defekt z hadiska vekosti odchlky od normy znamen najv
odklon.
DEFEKTIVITA - porucha integrity loveka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktor sa
prejavuje

poruchou

spoloenskm

spoloenskch

prostredm.

vzahov

Znakmi

medzi

defektivity

s:

defektnm
vzjomn

jedincom
psobenie

jeho
medzi

postihnutm a prostredm, relatvne dlhodob trvanie, ktor sa me zlepova,

zhorova, ale i vymizn. Ide tu v podstate o poruchu spoloenskch vzahov.
CHYBA - vyjadruje miernejiu odchlku od normy ako defekt. Spravidla je vvinovo
podmienen.
PORUCHA /NARUENIE/ - vyjadruje tie odchlku od normy. Zskava sa poas ivota a
m reparabiln charakter, vyskytuje sa v pestrejej kle (poruchy uenia, poruchy
sprvania, naruenie kom. schopnosti).
ANOMLIA - /z grck. a=ne, zpor, nomos=zkon, pravidlo/. Je to relatvne trval
negatvna odchlka od normy v oblasti somatickej i psychickej, alebo v ich kombinci.

Nepovauje sa za patologick stav.

DEVICIA - /z lat. via=cesta, deviatio=odboenie z cesty/. Tka sa sprvania, m sa
jedinec stva npadnm, odkloujcim od normy. Napr. sexulne devicie.
DEFORMITY - /z lat.deformitas=znetvorenie, zohavenie/ s to somatick devicie.
REHABILITCIA

/z

lat.

re=znovu,

op,

habilitas=

spsobilos,

schopnos/

znovupsobenie, optovn dosiahnutie spsobilosti. Oznauje sbor aktivt zameranch

na socializciu postihnutho jedinca.
RESOCIALIZCIA

od

voden

od

slova

socializcia

/z

lat.

socialis=drun,

spoloensk/, znamen zapjanie do pracovnho a spoloenskho ivota. Ide o jedinca,

ktorho sprvanie vyboilo z rmca prvnickch a etickch noriem a treba ho op do
nich vtesna.
EDUKCIA - shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku, ktorch
sa postihnut jedinec stva relatvne vychovanm alebo vzdelanm.
REEDUKCIA

/z

lat.re=sp,

educatio=vchova,

prevchova/

je

to

shrn

pecilnopedagogickch aktivt zameranch na rozvjanie nevyvinutch funkci, alebo

na pravu poruench funkci /hybnosti, sluchu, zraku/.
KOMPENZCIA

/z

lat.

compensatio=vyrovnanie,

vyvenie/.

Sbor

aktivt

zameranch na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu orgnu i funkcie

pravou alebo zvenm funkcie inch orgnov, funkci.
KOREKCIA - /z lat. correctio=nprava, polepenie/. Pouva sa na oznaenie aktivt,
ktor s zameran na npravu, pravu chybnej funkcie, orgnu alebo sprvania sa.
Defektolgia sa vnma ako ir vedn odbor a P ako u vedn odbor, ktor je len
sasou defektolgie.
5. Osobnos postihnutho a naruenho jednotlivca
OSOBNOS je osobitn shrn individulnych vlastnosti loveka a sasne aj jednotka s
uritou

truktrou.

Kad

lovek

osobitn,

individulny

celkov

charakter

somatopsychickch vlastnosti, ktor reaguje na vplyvy okolitho sveta osobitnm

spsobom. Osobnos teda nie je len shrn psychickch vlastnost, ale aj jednotou

vzjomne svisiacich vrodench a zskanch, vntornch a vonkajch morfologickch a

funknch podmienok, ktor sa vplyvom vonkajieho prostredia vytvraj v rmci
biologicky danch hranc.
Osobnos

je

syntetickm

pojmom,

ktor

zahruje

vetky

osobitosti

udskho

organizmu, tak psychick, ako aj somatick, celho aktvne konajceho loveka, od

narodenia a po jeho smr. Z psychickho aspektu je osobnos plnm, nepretritm
komplexom duevnch javov, osobitm shrnnm znakom duevnho ivota, v ktorom
sa prelnaj: temperament, zujmy, schopnosti a charakter. Do pojmu osobnosti patria
procesy, spsoby poznvania, utvrania vzahov a adaptcie jednotlivca. Tto
viacdimenzionlna defincia osobnosti je univerzlne platn, to znamen, e plat pre
kad osobnos teda aj naruen resp. postihnut., handicapovan. Nevystihuje
kvalitatvne znaky naruenej osobnosti. Vvin dieaa, je to vlastne vzjomn
psobenie prostredia a indivdua, a jeho vroden a zskan, vonkajie a vntorn,
morfologick

funkn

predpoklady,

pre

ktor

charakteristickm

znakom

je

dynamizmus. Jeho naruenie sa d vystihn len v tomto vzahovom rmci a to tak, e

njdeme faktory, ktor spsobili postihnutie a ich nsledky. Priebeh vvinu naruenej
osobnosti sa zjavne li od vvinu zdravej osobnosti, naruen osobnos je zjavne in
ako zdrav osobnos.
PRINY NARUENIA A JEHO PRIMRNE NSLEDKY.
Pri definovan prin, nie je mon predloi pln zloit reazec prin a ich primrnych
nsledkov v celej jeho zloitosti. Jedna urit prina me ma nielen jeden druh
nsledkov, ale rozlin typy klinickch obrazov a primerane tomu aj rozlin druhy
naruenej osobnosti. A naopak za rozlinmi obmenami naruenej osobnosti mu by
viacer priny a urit klinick obraz me vznikn v dsledku shrnu rozlinch
prin. Pokodenie osobnosti je teda multikauzlne /m viac prin/ a multifaktorilne
/existuje tu viacero initeov/.
Priny delme na dve vek skupiny:
1. Predkoncepn - pred poatm /tka sa rodiov/
2. Pokoncepn - postkoncepn
1. a/ Geneticky podmienen, dedinos pri vzniku naruenej osobnosti dedin
prenos gnmi m urit lohu. Pri vskyte slabomysenosti, sluchovej poruchy,
alkoholizmu v rodine alebo v prbuzenstve, pomerne asto vznik mentlna retardcia,
hluchota a pod.

b/ Priemyseln kodliviny /ortu, olovo/ v prostred , v ktorom rodiia ij

c/ Nesprvna viva a iarenie /rtg. iarenie/ rodiov
d / Infekn ochorenia / zpal peene, zpal prunc mums/ rodiov
2. a/ Prenatlne - v priebehu vntromaternicovho ivota mu psobi rozlin
kodliv faktory. Dleit je kedy, v ktorom obdob embryonlneho ivota jednotliv
faktor psob. Patria sem infekn ochorenia matky ako je rubeola, ospky, mums a
pod., ktor mu vyvola mentlnu retardciu, Downov syndrm, zmyslov poruchy a
poruchy hybnosti rzneho stupa /detsk mozgov obrny/. Toxoplazmza, ktor
roziruj zvierat me spsobi rzne vvinov abnormality, pokodenie nervovej
sstavy. In ochorenia matky napr. srdcov, oblikov, poruchy krvnho obehu,
hormonlne poruchy vyvolvaj mentlnu retardciu. Avitaminza matky /nedostatok
vitamnov A, B2, D / a extrmne hladovanie matky spsobuj vvinov abnormality
/mikrocefaliu mal a nedostatone vyvinut mozog/. Mechanick vplyvy na plod a
uvanie kodlivch liekov mu vyvola abortus potrat.
b/ perinatlne pokodenia poas produ. Prod me by predasn, abnormlny,
dlhotrvajci. Diea me ma otoen pupon nru okolo krku. Poas produ me
nasta krvcanie do mozgu, ktor vyvol hypoxiu /nedostatok kyslka/ a spsobuje
najrozlinejie pokodenia celej nervovej sstavy u jedincov. alm nebezpeenstvom
je fyzick pokodenie pri prode, ktor sa tka jednak pokodenia nervovej sstavy,
ale tie telesnch deformt. Vznikaj niektor typy ahkch mozgovch dysfunkci,
retardcie mentlneho i telesnho vvinu.
c/ postnatlne poprodn pokodenia s vsledkom nepriaznivch okolnosti v
priebehu

ivota

loveka.

Hlavnm

zdrojom

handicapov

ochorenia

ako

je

novorodeneck ltaka, zpaly mozgu, endokrinn poruchy, poruchy metabolizmu,

infekn ochorenia, ktor psobia kodlivo na centrlnu nervov sstavu, m nsledne
vznik mentlna retardcia, poruchy hybnosti a zmyslov poruchy. alej s to razy,
dsledkom oho dochdza k plnm alebo iastonm stratm funkcie zmyslovch
orgnov.
Tieto priny sa povauj za vntorn tzv. endognne, priny vznikajce vo vntri
organizmu a pokodzujce vvin indivdua.
Exognne vonkajie priny tzv. psychosocilne naruenia vplyvom prostredia. Ich
nsledky s vemi rznorod. Vdy spsobuj naruenie osobnosti a mu vies a k
neurzam. Diea od narodenia me by vystaven kodlivm psychosocilnym
vplyvom. Rodina, kola, vchovn zariadenie i pracovisko poda charakteru vzahov
me z vchovnho hadiska vplva na jedinca kladne a aj kodlivo v irej i v uej
svislosti. Chbanie matky, resp. rodiny, zl rodinn prostredie, rozvody, zmeny

prostredia, striedanie prostredia, vemi vysok poiadavky na uenie, chudobn a

jednotvrne

podnety

zitky,

uniformn

podmienky

vchovnch

zariaden,

obmedzenie pohybu a hry, nejednotn vchova, prli prsna, alebo rozmaznvajca,

zanedbvajca, nedsledn. Zitky z nespechu v kole, vsmech spoluiakov, zitok
tzv. inkapacity /v svislosti obst s vkonom, obava zo slabieho vkonu/ a pod.
Tieto kodliv vplyvy s mimoriadne nebezpen, pretoe v interpersonlnych vzahov,
v spolunavan, ktor je pre loveka nevyhnutn, sa prejavuj ako circulum vitiosus
bludn kruh. asto aj sm lovek je pvodcom kodlivch vplyvov a sasne nimi aj
sm trp. kodliv psychosocilne vplyvy maj mimoriadne vek vznam aj pri vzniku
psychopatickch ochoren, ktorch pvod ete nie je dostatone objasnen najm pri
hraninch poruchch osobnosti, ale tie pri vzniku psychz duevnch ochoren.
Vetky uveden priny a ich primrne nsledky, ktor mu psobi resp. mu sa
vyvin v priebehu ontogenzy, spsobuj naruenie osobnosti. Toto naruenie me
by reverzibiln zvratn, lieiten aj vylieiten a me by ireverzibiln,
nelieiten, resp. nevylieiten. Mentlna retardcia, slepota, poruchy hybnosti s
ireverzibiln. Porucha rei a psychosocilne poruchy s reverzibiln, lieiten aj
vylieiten. Zle od stupa a druhu postihnutia a tie od asovho faktoru, kedy
postihnutie vzniklo.
Najnepriaznivejiu prognzu maj vroden pokodenia, alebo pokodenia zskan do 2.
roku ivota. asov faktor m aj pozitvny vznam, ak pri vasnom diagnostikovaniu
vrodench, v dojenskom veku zskanch pokoden je zabezpeen ich skor odborn
starostlivos lieba, vchova, rozvjanie, mono narueniu /zle od stupa
pokodenia/ preds, zmierni ho, alebo aspo v znanej miere ovplyvni. V prpadoch
pokoden, ku ktorm dochdza u v neskorom veku ivota dieaa /najm choroby a
razy/, m vek vznam vvinov rove, ktor diea u dosiahlo. Je teda dleit,
ak rove malo z hadiska vvinu osobnosti predchdzajce obdobie, ak kodliv
faktor psob na rozvoj osobnosti a tie i sa vytvoria optimlne podmienky na jej al
rozvoj. V takchto prpadoch napr. organick pokodenie nervovej sstavy v zvislosti
od stupa pokodenia me psobi regresiu dosiahnutej rovne, demenciu /padok/
ke vvin osobnosti v alom obdob vyvja disharmonicky, obmedzene.
6. Socializcia v pecilnej pedagogike/z lat. socialis=drun, spoloensk/
Je to proces zalenenia jednotlivca do spolonosti, po strnke pracovnej /vchovnej a
vzdelvacej/,

spoloenskej

subjektvnej

/v

zmysle

sebeuplatnenia

sebauspokojenia/. lovek sa stva plnohodnotnou osobou, ktor sa aktvne zastuje

na spoloenskom a kultrnom ivote danej spolonosti. V socializanom procese ide o

vzahy vzjomnho psobenia medzi spolonosou a jednotlivcom poas celho ivota.
Kad etapa ivota detstvo, mlados, dospelos i staroba m svoje osobitosti.
V socializci dieaa je dleit, aby ilo v harmonickej rodine, v ktorej s dobr
vzjomn emocionlne vzahy medzi vetkmi jej lenmi, ale hlavne medzi matkou a
dieaom. Diea sa v rodine oboznamuje so spoloenskmi normami, hodnotami a fixuje
ich formou rznych socilnych nvykov. Osvojuje si vzory sprvania, spsobov celkovej
socilnej komunikcie. V rodine sa vytvra zklad sociokultrnych vlastnost a
hodnotovho systmu jedinca, formuje sa morlka, citov a vov sfra, identifikcia
so socilnymi lohami. V kole sa diea zapja do irokej siete socilnych vzahov,
pozci a loh v rozlinch zoskupeniach, a tm sa na ne aj adjustuje.
Socializcia dospievajcich nadvzuje na vsledky socializcie v detstve. alej sa
rozvja a upevuje hodnotov systm, vzory a normy sprvania. Mlad lovek sa
pripravuje na samostatn ivot v spolonosti /na povolanie, zaloenie si vlastnej rodiny,
as v spoloenskch zoskupeniach/. Zaleovanie jednotlivca do spoloenskch
vzahov prebieha aj v dospelosti, poas celho ivota sa klad naho nov poiadavky,
ktor mus zvldnu.
Najvznamnejou podmienkou socializanho procesu je vchova a vzdelvanie. Cel
socializan proces sa realizuje v rozlinch intitcich, z ktorch s najdleitejie
rodina a kola. Plnia lohu socializanch initeov, ku ktorm patria najm skupiny
rovesnkov, socilne skupiny na pracovisku a rzne osoby, s ktormi jednotlivec
vstupuje do rznych dlhie trvajcich vzahov. Ak s uveden initele nejakm
spsobom naruen, mu ma na rzny negatvny vplyv, naruujci jeho socializciu.
Socializcia postihnutch jedincov m svoje pecifickosti, dan druhom a stupom
postihnutia a naruenia v istom veku. Postihnut maj saen podmienky pri zalenen
sa do spolonosti. Ich socializcia me by saen u v rodinnom prostred tm, e
postihnut deti klad vysok nroky na svojich rodiov. Rodiia sa ako doku
vyrovna s postihnutm svojho dieaa, mali by dosta kvalifikovan radu a pomoc pri
rieen vchovnch problmov. Socializcia postihnutch sa vinou uskutouje v
pecilnych kolch a zariadeniach, kde sa pouvaj pecilnopedagogick metdy a
prstupy. Nevhodou tchto zariaden je, e diea sa socializuje pre prostredie
postihnutch jedincov, a nie pre ben ivot. V sasnosti sa u rozvja proces
integrovanej vchovy postihnutch s intaktnou populciou.
Prprava na povolanie tchto jednotlivcov m svoje obmedzenia aj v tom, e je vopred

vymedzen len ist okruh profesi, ktor postihnut a naruen mu vykonva. Ist
socializan funkciu v naej spolonosti plnia aj organizcie, obhajujce prva a lepie
postavenie postihnutch a naruench v spolonosti. Cieom socializcie postihnutch
jedincov je dosiahnu o najvhodnejie a najspenejie zapojenie do spolonosti, ich
pracovn, spoloensk a osobn uplatnenie. pecilnopedagogickmi prostriedkami sa
vytvraj podmienky sebarealizcie postihnutch, a tm sa odstrauj /zmieruj/
dsledky ich postihnut.
Socializcia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a socilnej rovine. Je podmienen
sociabilitou. Stupe dosiahnutej socializcie postihnutch je podmienen tm, do akej
miery sa podarilo defektivitu prekona. Rozliuj sa tieto stupne: (poda miery
zapojenia postih. jednotlivca do pracovnho a spoloenskho ivota)
a/integrcia /z lat. integer=neporuen/ t.j. pln zapojenie postihnutho jedinca do
spolonosti zdravch ud, vo vchove a vzdelvan, v pracovnom uplaten i v
spoloenskom ivote. Tm sa stva plne samostatnm a nezvislm, subjektvne sa
vyrovnal so svojm postihnutm.
b/adaptcia /z lat.adaptatio=prispsobenie/, postihnut jedinec sa doke zapoji do
spoloenstva, len za uritch podmienok. Je samostatn len za uritch okolnosti a
ohadov na individulne vlastnosti, schopnost a potreby jedinca. Napr. sluchovo
postihnut za pomoci navacieho apartu.
c/utilita /z lat. utilis=uiton/, postihnut jedinec sa realizuje v spolonosti len za
predpokladu celoivotnej ochrany a pomoci druhch ud. Jeho pracovn a spoloensk
uplatnenie sa me realizova len pod dohadom a vedenm. Mentlne a telesne
postihnut v stavoch socilnej starostlivosti.
d/inferiorita /z lat.inferior=ni/ neschopnos pracovnho a spoloenskho zaradenia.
Jedinci s plne nesamostatn a odkzan na starostlivos inch, s vylenen
/segregovan/ zo spolonosti. ako telesne a mentlne postihnut v azylovch
stavoch /celoivotn starostlivos/.
rove

socializcie

postihnutch

jedincov

zvis

od

vzahu

nepostihnutch

postihnutm, ktor by sa mal formova u od tleho veku v rodine a v kole.

Resocializcia (navrtenie) - proces, v ktorom postihnut jedinec nsledkom plnho
prekonania svojej defektivity, resp. vylieenia je schopn sa zapoji bez problmov do

spoloenskho a pracovnho ivota.

7. Norma, normalita v pecilnej pedagogike
Norma: stav, vlastnos a proces, ktor nevybouje z priemeru benosti alebo zo
zauvanch i predpsanch pravidiel. Normalita znamen stav, ktor zodpoved
obvyklosti, pravidelnosti alebo oakvaniu. Normalita sa me tka somatickej,
psychickej alebo socilnej strnky loveka. Normalita a abnormalita sa spjaj s
manifestovanmi prejavmi (znakmi, vsledkami, dajmi) u jednotlivca vo vzahu k
urenm normm alebo kritrim v nasledovnom chpan: v tatistickom, v socilnom,
v medicnskom, v psychologickom, v pecilnopedagogickom
- normlny vvin m nevratn charakter, uskutouje sa v asovom slede, v
urench obdobiach, poda zkonitost, vyven, bez neiaducich chyliek /anomli/,
chpeme ho ako funkciu veku a initeov vvinu
- anomlny vvin vyvolan patognnymi faktormi, spomal sa, zamedz vvin, a
zmen smer
- predasn vvin ke dosiahnut stupe vvinu prekrauje oakvan hodnoty poda
normy vnimone nadan, talentovan
a) ustrnul vvin je dsledkom psobenia patognnych faktorov, pri kt. nedochdza k
vvinu orgnu alebo funkcie (diea sa narod bez oka, ucha, je slep, alebo hluch - nie
je vyvinut ucho)
b) obmedzen vvin - znamen, e orgn alebo funkcia sa od zaiatku ivota vyvjaj
bez obmedzenia (MP, vroden nedoslchavos, slabozrakos, poruchy citovch vzahov)
c) oneskoren vvin - m reverzibiln (vrtny) charakter vtedy, ak je poskytnut vasn
lekrski, pec. Pg alebo socilna intervencia (det zo soc. oneskorenho prostredia)
d) preruen vvin - je tak dsledok psobenia patognnych faktorov, e vvin
orgnu alebo funkcie sa nhle spomal, alebo plne preru. Detsk demencie, mozgov
disfunkcie
e) pochyben vvin - je tak anomlia vvinu, pri kt. orgn alebo funkcia, alebo ich.
kombincie sa vyvjaj, ale nesprvnym smerom (mlad delikventi)
1. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DOBY VZNIKU
a/ Poruchy prenatlne vznikaj vplyvom nepriaznivch okolnosti v obdob pred
narodenm loveka.
b/ Poruchy perinatlne s dsledkom nronho, neetrnho alebo dlhotrvajceho

produ a inch nepriaznivch okolnost v poprodnej dobe .

c/Poruchy a handicapy postnatlne s vsledkom nepriaznivch okolnost poas ivota
loveka, ktor limituj normlny vvin v oblasti telesnej, psychickej a socilnej.
2. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA STUPA
a/ahk handicapy a poruchy s identifikovaten ako u osb vyadujcich osobitn
starostlivos, tak aj v benej populci. Ide tu o problmy, ktor pri citlivom prstupe k
nm s zvldnuten benmi pedagogickmi prostriedkami a nevyaduj osobitn
intitucionlnu starostlivos.
b/Handicapy a poruchy strednho stupa s to telesn, psychick alebo socilne
znevhodnenia, ktor vyaduj vemi pecilny prstup. Obyajne komplikuj ben
kolsk dochdzku a s rieen za pomoci pecilnych kolskch a vchovnch
intitci poda typu a stupa znevhodnenia.
c/ak poruchy a handicapy znamenaj zsadn naruenie integrity osobnosti a ich
socilnych vzahov. asto s klasifikovan ako postihnutia znemoujce vzdelvanie a
podstatne limituj i vchovu. Vyaduj pecializovan prstup. Osoby takto naruen s
umiestnen v pecilnych zariadeniach /stavy socilnej starostlivosti/, pretoe ich
denn starostlivos v bench kolskch a v rodinnch podmienkach je prli nron a
nezvldnuten.
3. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DRUHU
a/Mentlne poruchy rzne prejavy a formy obmedzenia alebo subnormality
rozumovch

schopnost

loveka.

Prejavuj

sa

jednak

chbajcim

potencilom

schopnost, jednak spomalenm alebo vymiznutm existujcich funkci / mentlna

retardcia, demencia, slabomyselnos/.
b/Poruchy telesnho vvoja vznikaj dsledkom ochoren, razov alebo straty hybnost.
Ich prejavy s vemi variabiln a nsledky pre ivot loveka s spojen jednak s ich
rozsahom, jednak s vzbou na alie obmedzenie, zmyslovho alebo mentlneho typu.
Zvltne postavenie maj dnes chronick choroby, alergick ochorenia a stavy spojen
so stratou imunity a obrany schopnosou organizmu.
c/Poruchy komunikcie ukrvaj v sebe niekoko druhov problmov, ktor obmedzuj
alebo dokonca znemouj normlny priebeh komunikcie a celho ivota jedinca.

Handicap nastva v oblasti prijmania podnetov, v oblasti ich identifikcie a v tvorbe

novch produktov. Medzi tieto poruchy patria poruchy zmyslov - zraku a sluchu a
poruchy rei.
d/Kombinovan poruchy predstavuj spojenie dvoch alebo viac porch. Z vchovnho
a socilneho hadiska zsadnm problmom je, e s ako diagnostikovaten a tm
ich vchovn a socilna starostlivos neme by vykonvan jednoducho a izolovane.
Napr. kombincia telesnho a rozumovho postihnutia, spojenie straty sluchu a zraku/.

e/Poruchy sprvania sa popisuj ako zsadn odchlky spoloensky uznvanch a

vyadovanch noriem pre sprvanie loveka. Tieto normy s dan jednak systmom
zkonnch a prvnych opatren v danej spolonosti, jednak vsledkom historickej
tradcie a zvykov prezentujcich sa vo verejnej mienke. o do rozsahu, zvanosti
medzi

poruchy

sprvania

patria

vvinov

anomlie

vyplvajce

vchovnho

prostredia alebo z istej banality /ako je vzdorovitos, zlozvyky/, tak aj zvan

antisocilne, patologick prejavy /agresivita, ikanovanie, lpen vrada apod./
Z hadis.vznamnosti a dopadu na vvin osobnosti a ich vonk.vzahy, poruchy
sprvania sa delia na 3 skupiny:
- disocilne sprvanie relatvne mlo zvan, odstrniten a zvldnuten za
pouitia bench pedagogickch prostriedkov. S to vvinov odchlky, alebo viazan
na stavy po raze, po traumch i u socilnych alebo emonch, ktor s postupne
zvldnuten racionlne i emocionlne / napr. vzdorovitos detsk, adolescentn odpor
voi autorite, apatie, agresie, ako nsledok stresu v rodine a pod./
- asocionlne sprvanie u predstavuje urit riziko a nebezpeie pre normlny vvin
osobnosti jedinca. Sekundrne s potom aj zsadnm problmom pre spolonos ako
celok, pretoe prejavuj sa najm v socilnych vzahov. Do tejto skupiny sprvania sa
zarauje cel komplex zvislostnho sprvania, krdee, sebavrady a pod.
- antisocilne sprvanie je tak, ktor je vrazne zameran primrne alebo sekundrne
pokodi, obmedzi prva druhch. Je to prejav socilnej patolgie. Patr sem: vrada,
patologick
nedospelch.

agresivita,

zneuvanie

obmedzovanie

veobecnch

prva

najm

Triedenie /klasifikcia/ postihnutch jedincov

Klasifikcia, zatriedenie postihnutch jedincov sa uskutouje na dvoch rovniach.
Prvou je oznaenie hlavnch skupn, ie ide o klasifikciu poda druhu postihnutia a
druhou je ich vntorn rozlenenie, ie ide o klasifikciu poda stupa. Hlavn skupiny
s dan tzv. hlavnmi symptmami, ktor determinuj charakter postihnutia so
zreteom zaradenia do sprvneho vchovno-vzdelvajceho /event. i pracovnho/
procesu. Hlavn skupiny s:
-mentlne postihnut: oligofrnia a demencia
-zmyslovo postihnut
zrakovo: slepota a slabozrakos
sluchovo: hluchonemota, ohluchlos, zbytku sluchu, nedoslchavos,
-reovo naruen: bezrenos a sluchonemota, neurzy rei, straty rei, orgnov
poruchy rei a chyby vslovnosti
-telesne postihnut, chor a oslaben: stavy po obrnch, razov stavy, vvinov chyby
konatn,

chronick

choroby

obmedzujce

lokomociu,

srden

chyby,

alergick

choroby, choroby dchacie, kostn

-emocionlne postihnut: zhrnut do celkovej skupiny akovychovatench
-kombinovane

postihnut:

slepohluchonemota,

mentlna

slepota,

mentlna

hluchonemota, mentlne a telesne postihnutia

Je samozrejm, e niektor postihnutia sa nedaj tak jednoducho oddeova, e asto
ide o ist kombinciu, pretoe kad orgnov i funkn zmena me sa premietnu do
psychiky postihnutho. Vntri hlavnch skupn existuj alie hadisk zatriedenia:
-in symptmy, ktor existuj popri hlavnom prznaku a determinuj truktru
naruenej osobnosti
-stupe postihnutia
-asov faktor /kedy dolo k postihnutiu a kedy sa zaala pecilnopedagogick
starostlivos/
-rove intelektu
-rove rozlinch schopnost
-monos socializcie
8. Vvin, vvinov anomlie
Vvin dieaa a jeho mon anomlie patria medzi vemi zvan problmov oblasti
pecilnej pedagogiky. Na zklade diagnostickch zverov so zameranm na vvin a
jeho pecifik sa volia metdy a obsah stimulcie, korekcie, rehabilitcie a edukcie. Aj

urenie prognzy vychdza z dosiahnutej rovne vvinu v jednotlivch oblastiach

svisiacich s vychovvatenosou a vzdelvatenosou.
Vvinom sa oznauje proces pozitvnych a kvantitatvnych zmien organizmu (orgnu
alebo funkcie), ktor sa realizuje v uritom asovom slede. Ide o interakciu medzi
endognnymi (vntornmi) genetick informcie a hereditrne (biologicky dedin)
initele a exognnymi (vonkajmi) faktormi vchova a prostredie. Vsledkom
psobenia uvedench faktorov je, e organizmus prechdza zmenami - vvinom, v
dsledku ktorho m tendenciu nrastu a zdokonaovania sa (zskanm novch
vlastnosti kvalitatvne vych, pozitvnu zmenu proporci a pod.) Tento vvin sa
oznauje ako normlny.
Normlny vvin m ireverzibiln (nezvratn) charakter, prebieha v jednosmernom
asovom slede, v uritch obdobiach, poda urench zkonitost, jednotliv vvinov
faktory psobia vyvene, v dsledku oho vvin prebieha bez neiaducich anomli.
Opakom normlneho vvinu s vvinov anomlie spsoben patognnymi faktormi,
ktor poda svojej povahy a skladby mu negatvne ovplyvova vvin od
spomalenia a po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny jeho smeru.
Od abnormlneho vvinu je potrebn odli vvin predasn, akcelerujci, pri ktorom
aktulny stav v dosiahnutom stupni vvinu uritej schopnosti vrazne prekrauje
oakvan hodnoty poda normy. Takto jedinci s oznaovan ako vnimone nadan a
talentovan. Vyaduj tie pecilnopedagogick prstupy, upraven obsah vzdelvania,
teda pecilnu starostlivos. Je iaduce, aby sa ich talent vhodne rozvjal, ale pritom
aby sa nezanedbal vestrann a harmonick rozvoj osobnosti vo vetkch ostatnch
oblastiach.
Vvin loveka prebieha v troch sfrach: v biologickej, psychickej a socilnej. Pre
potreby pecilnej pedagogiky pri globlnom prstupe a hodnoten je potrebn ucelen
globlny pohad na loveka z hadiska jednoty tchto troch sfr. Anomlny vvin je
multifaktorilne podmienen, podiel jednotlivch patognnych faktorov me by rzny
a rzne mu by aj vsledky ich psobenia. Dsledky psobenia patognnych faktorov
sa prejavuj vo vvinovch anomlich. Mu ma rznu formu a dosiahnu rzny
stupe v ase posudzovania. Existuje cel rad monch kategorizci vvinovch
anomli. Pre potreby pecilnej pedagogiky ich delme na:
- ustrnut vvin je dsledkom takho psobenia patogn. faktorov, e k vvinu orgnu
alebo jeho f.nedochdza. Sem sa zarauje vroden slepota, hluchota, plne nevyvinut

orgn /konatina/, al. aj tzv. morlna slepota.

- obmedzen vvin, urit orgn alebo jeho funkcia sa u od zaiatku ivota vyvja
obmedzene a nikdy nedosiahne stupe normlneho vvinu. Sem mono zaradi
niektor formy mentlnej retardcie, vroden nedoslchavos, slabozrakos, alebo v
oblasti telesne postihnutch vroden malformcie /odchlky tvaru orgnu/, vroden
poruchu citovch vzahov.
-

oneskoren

vvin

je

reverzibiln

pri

vasnom

poskytnut

lekrskej,

pecilnopedagogickej alebo socilnej intervenci. Jeho zaiaton fza je podobn

obmedzenmu vvinu. Rozdiel je v tom, e pri tejto forme je intenzvnej efekt na
vasn intervenciu a mono sa pribli k normlu, km u obmedzenho tento ostva
trvalo limitovan. Naprklad oneskoren vvin rei, oneskoren vvin motoriky chdze.
- preruen vvin - vvin orgnu i funkcie sa nhle spomal alebo plne preru. Z
hadiska prognzy tento stav me ma stagnujci charakter, alebo v alom priebehu
me ma dynamick formu /zhorujci stav, i postupne zlepujci/. Sem patria
detsk demencie, mozgov dysfunkcie, ochrnutia.
- pochyben vvin orgn alebo funkcia sa sce vyvjaj, ale neiaducim scestnm
smerom, ktorho vsledok je patologick. Me sa tka asti alebo celku. V socilnej
oblasti je to vvin delikventnej osobnosti.
Uveden anomlie vvinu sa mu vyskytova bu relatvne samostatne, alebo
nsledne, napr. po preruenom vvine nasleduje scestn alebo oneskoren a pod.
Anomlie sa mu tka biologickej, psychickej alebo socilnej sfry, i ich kombinci,
manifestujc sa v rznych stupoch intenzity. Vemi vysok je interindividulne
podmienen variabilita, z oho vyplva potreba globlneho prstupu posdenia
vvinu, i jeho anomli u dieaa, ktor vyaduje multidisciplinrny tmov prstup.
Vvin a jeho mon anomlie predstavuj multifaktorilne podmienen fenomn, vemi
zloit tak z etiologickho. ako aj symptomatologickho aspektu..
9. Edukcia v integrovanch a relatvne segregovanch podmienkach
Integrcia iakov so pecilnopedagogickmi potrebami/z lat.integrare=sceova/. Je to
koncepcia pec. vchovy a pec. vzdelvania ako organickej zloky veob. vchovy a
vzdelv., a to v tom zmysle, e sa m deom vyadujcim pec. starostlivos

poskytova v rmci bench vchov. a vzdelvacch initci a nie oddelene. Postihnut

i naruen diea m prvo na to, aby mu spolonos poskytovala tie ist prleitosti a
podnety na jeho vvin, ako poskytuje jeho zdravm rovesnkom.
Segregcia sa zdvodovala tm, e je potrebn odbremeni rodiov, ktor nemaj
monosti, ani prostriedky, a u vbec nie vzdelanie na ich vchovu a vyuovanie.
Neskr sa ukzalo, e pecilnopedagogick intitcie nie vdy plnia oakvanie
verejnosti a me v nich djs k deprivci, ba i k inm narueniam postihnutch.
Ide tu aj o nehumnnos vytrhova deti z ich prirodzenho rodinnho prostredia a z
neho potom vyplvajce odcudzenie postihnutch det od rodiov, ochladnutie
srodeneckch vzahov. Tie, aby sa nepostihnut deti i dospel nauili i s
postihnutmi, povaovali za samozrejmos pomha im a hlavne ich chpa a
repektova. Pri integrci aie a ako postihnutch jedincov popisuj sa tri ich formy
vchovy:
1.miestna - postihnut deti sa vzdelvaj v tej istej budove ako nepostihnut, ale vo
vyhradench priestoroch, triedach. Kontakty s nepostihnutmi s obmedzen alebo len
sporadick.
2.socilna - vchova a vzdelvanie sa uskutouj v odlinch priestoroch, ale
dochdza k pomerne pravidelnmu stretvaniu sa postihnutch s nepostihnutmi. Na
ihriskch, v jedlach, v mimok. aktivitch.
3.funkn - postihnut deti navtevuj kolu /triedu/ s nepostihnutmi demi, maj
rovnak uebn osnovy a vchovn tandardy.
Pokia ide o miernejie poruchy a naruenia napr. emocionlne naruenia, naruenie
schopnosti naui sa ta, psa alebo pota, mierne poruchy sprvania, ahk
mozgov dysfunkciu a pod. je samozrejme silie o integrciu ete naliehavejie.
Naprklad dyslektick a dyskalkulick deti na hodiny tania sa prerauj z tried do
vybranch uebn vybavench pecilnymi pomckami. Z vyuovacch predmetov, v
ktorch deti vykazuj deficity, sa iaci neklasifikuj. V praxi sa v naich zkladnch
kolch realizuje kolsk integrcia v dvoch formch:
1. Individulna integrcia v benej zkladnej kole v mieste bydliska, diea je zaraden
v benej triede.
2. Integrcia v pecilnych triedach zkladnch kl , kde s zaraden iaci s uritm

druhom postihnutia.
Celkovo sa ukazuje, e integrcia je, alebo me by pre niektor postihnut deti, resp.
niektor druhy i stupne postihnutia nadmernou zaou pre samotn diea. A tak aj tu
plat, e sce integrova, ale len vtedy, resp. len natoko, nakoko je to naozaj v
prospech jednotlivho postihnutho dieaa. Segregcia vchovy v pecilnych kolch
a zariadeniach umouje:
- homogenizciu triedy z hadiska druhu a stupa postih., po uvanie kompenzanej a
didaktickej techniky
- postup rovnakm tempom, monos skupinovej aplikcie, adekvtneho obsahu
vzdelvania, metd a foriem
- odbornos pedagga z hadiska pecilnej pedagogiky
- pecifick pravu priestorov pre potreby edukcie v rozsahu postihnutia
- v pocit spolupatrinosti v rmci triedy
- monos astejieho dosahovania a prevania spenosti
-

monos

poskytovania

komplexnej

rehabilitanej

starostlivosti

pecializov.

zariadeniach koly i stavu

- poskytovanie vieho rozsahu vchovnej starostlivosti /celodenn, celotdenn, i
celomesan /
- pre pecilne koly zariadenia vytvra odborn bzu na rozvjanie praxi prslunej
pracovnej edukcie
- pri pecilnych kolch a zariadeniach viu monos efektvneho vyuvania uie
pecializovanch rehabilitanch ustanovizni
Stupne integrcie:
1.socilna integrcia postihnut sa zastuje vetkch spoloenskch aktivt
2.inhibovan as- zahruje osoby, u ktorch postihnutie vyvolva urit nevhody,
znamenajce mierne obmedzenie plnej asti na spoloenskom ivote.
3.zmiean as v dsledku postihnutia as na spoloenskom ivote je obmedzen
na komunitrne vzahy ako rodinn, pracovn a pod.
4.ochudobnen vzahy obmedzenie vo fyzickch, psychickch, alebo v socilnom
vvoji
5.redukovan vzahy jedinci s schopn udriava vzahy iba k vybranmu lovekovi
alebo skupine
6.naruen vzahy ide o jedincov neschopnch udriava trvalejie vzahy s
ostatnmi umi, zmeny v sprvan psobia negatvne aj v prostred prirodzenej

skupiny. S to spoloensky izolovan osoby, ktorch miera schopnosti integrcie je

nezistiten pre ich izolovanos. S to najm prpady plnej segregcie.
Integrcia a socilne aspekty.
Integrcia je vo svojom poat multidisciplinrny jav, ktor sa tka otzok filozofickch,
etickch,

sociologickch,

psychologickch,

pedagogickch,

zdravotnckych,

ekonomickch, politickch a legislatvnych. Nzory na integrciu sa vyvjaj v priebehu

asu. Znan poet postihnutch sa k integrcii stavia kladne za predpokladu, e bud
splnen vetky poiadavky, aby bol iak v benej kole na hornej hranici svojich
monost. Diea by nemalo by spoluiakmi a uitemi trpen. Uitelia bench Z sa
integrcie obvaj z dvodu nevedomosti poiadaviek, ktor bud na ne kladen pri
integrovanej forme vzdelvania.
Rzne bvaj aj nzory rodiov, via as rodiov sa ako zmieri s tm, e diea m
by vzdelvan mimo rodinu, m sa pridruuje socilna izolcia. Diea takto strca
svoje socilne zzemie.
Integrcia a jej psychologick aspekty.
Postihnut iaci sa lia mierou svojich rozumovch schopnost. Tak, ako to bva medzi
intaktnmi demi, vyplvaj aj ich osobn ambcie a plny tkajce sa ich vzdelvania
a profesijnho uplatnenia. Deti sa vak mu vyznaova svojimi pecifickmi vlohami
a nadanm, mu ma vyhranen svoje osobn zujmy, ktor by chceli realizova.
Postihnut diea bva znane ovplyvnen aj svojou emocionlnou nestabilitou,
potrebuj viu citov oporu. Pri rieen svojich problmov potrebuj osobu, ku ktorej
maj dveru. Postihnut deti sa navzjom lia potrebou socilnych kontaktov a mierou
socilnej citlivosti. Socilne a psychick problmy nespovaj len v povahe, alebo
hbke a miere postihnutia, ale aj v tom, ako lovek postihnutie preva a prijma. Toto
sa tka aj rodiov.
Pedagogick aspekty integrcie.
Skor pomoc postihnutm by mala by poskytovan v rodine, ktor je schopn
stimulova ich psychick rozvoj. Ak m by vzdelanie iakov s MR efektvne a vies k
prprave pre ivot, mali by by vyuovan v kude tried so znenm potom iakov a
uitelia so psychopedickou kvalifikciou. Kontakt s nepostihnutmi vrstovnkmi by mal
by zaisten najm v mimokolskch atmosfrach, zujmovch krkoch, kolskch

kluboch a vade, kde deti nadvzuj socilne kontakty.

Integrovan vzdelvanie
V druhej polovici minulho storoia sa v eurpskych kolch objavili ako MP deti.
Nielen vtedy, ale aj potom ich povaovali za prpady na oetrovanie. Zriadenie pec.
kl bolo historicky dleitm krokom. Ich cieom je umoni postihnutm iakom poda
i ch schopnost, spoluas na spoloenskom ivote. Ich zavedenm sa uznalo prvo
postihnutch na vzdelanie. Prve pre postihnut deti s v dejinch vzdelvania
pokusom o odstrnenie panujcej segregcie a izolcie postihnutch jedincov.
Minulosou presadzovan diferencicia pecilnych kl bola prinou a aj dsledkom
oddelenia postihnutch det z benho prdu vzdelvania a ich vzdelvania v
pecilnych kolch.
m viac sa deom poskytovala pecilna starostlivos, tm viac sa prehlboval rozdiel
medzi postihnutmi a zdravmi iakmi. Preto sa stle viac vyaduje, aby sa
vzdelvanie v pecilnych kolch presvalo do kl benho typu. Nie je aleko doba,
ke boli postihnut deti delen na vzdelvaten a nevzdelvaten na cel ivot. Tto
situcia zvisela od rovne kolstva, ktor nemalo k dispozcii koly a zariadenia pre
vzdelvaten deti s ami formami MP. Dodnes nikto nedal uspokojiv odpove i s
udia s MP vzdelvaten a kde zana a kon hranica vzdelvania a rove ich
rozumovch schopnost. Segregovan pedagogika vychdza z chpania loveka, ktor
sa orientuje na jeho odchlky a defekty a pecializuje sa na postihnutch jedincov. V
popred

pedagogickej

pozornosti

obmedzenia

oznaovan

ako

individulne

nedostatky tchto ud. Ako protiklad je integratvny prstup, ktor chpe loveka ako
biologicky, psychologicky a socilne integrovan jednotku. Takto lovek, s tmito
predpokladmi, ije ivot, ktor mu umouje jeho prostredie. Postihnutch ud
nememe chpa ako individulny osud, ale ako spoloensk fenomn.
10. Profesionlna orientcia postihnutch jednotlivcov
Dleitou lohou v rmci edukanej innosti na pecilnych kolch je profesionlna
orientcia postihnutch jedincov. Ide tu o skmanie dispozci, zujmov a motvov
iakov. Na zklade zskanch poznatkov sa jedinec zmerne vchovne ovplyvuje, aby
vsledkom profesionlnej orientcie bola relatvne o najvhodnejia voba povolania, na
jej zklade o najvhodnejia profesionlna prprava, o je zkladnm predpokladom
socilnej integrcie tchto jedincov.

Profesionlnu orientciu postihnutch jedincov mono charakterizova ako cieavedom,

multifaktorilne podmienen vchovn proces, ktor sa uskutouje na zklade
rozpoznania individulne podmienench dispozci aj zujmov, pri ktorom sa tieto
zosladia s poiadavkami kladenmi na profesionlnu prpravu. Tento proces vrchol
vobou

povolania.

hadiska

umiestnenia

profesionlnej

orientcie

procese

profesijnho vvinu handicapovanch ju mono zaradi do etapy predprofesionlnej

prpravy, ktor sa asovo lokalizuje do obdobia, poas ktorho jedinec navtevuje
zkladn pecilnu alebo osobitn, i pomocn kolu. V istom zmysle slova v tejto
etape mono hovori aj u chovancov v stavoch socilnej starostlivosti v nich
oddeleniach, kde sa v rmci diagnostiky skmaj monosti ich pracovnho zcviku.
lohou tejto etapy je poskytn jedincom zkladn poznatky, kolsk spsobilosti /
tanie, psanie a potanie/, zrunosti a nvyky, ako ich aj profesionlne orientova
tak, aby napriek ich evidentnej psychickej, biologickej ako aj socilnej nezrelosti, boli
schopn voli si relatvne najprimeranejie povolanie.
Na tto etapu nadvzuje etapa profesionlnej prpravy. Tto sa spravidla uskutouje v
strednch odbornch uilitiach, alebo v odbornch uilitiach, tie na pecilnych
strednch kolch. Odborn vcvik sa me realizova, okrem koly, aj u inch
prvnickch i fyzickch subjektoch. lohou profesionlnej prpravy je poskytn
komplexn predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolan. Ide o rozrenie
veobecnovzdelvacch poznatkov, o poskytnutie potrebnch teoreticko-odbornch
poznatkov zo zvolenej profesie, o osvojenie profesionlnych pohybov, konov a
operci

potrebnch

pre

praktick

vkon

povolania

spojench

nleitmi

profesionlnymi nvykmi a postojmi.

alou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej adjustcie. Nasleduje
tesne po ukonen profesionlnej prpravy a nstupu do zamestnania. Je to vemi
dleit obdobie, pretoe absolvent prvkrt zana pracova relatvne samostatne, bez
kolskho zzemia. Ak absolvent nezvldne zalenenie do prce, me nasta jeho
zlyhanie spojen aj so socilnym zlyhanm i inmi negatvnymi sprievodnmi javmi.
Zverenou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej integrcie, v rmci
ktorej pracovnk sa stva sasou pracovnho kolektvu, tento akceptuje, a je nm tie
akceptovan. V rmci tejto etapy sa alej zdokonauje v profesi, jeho pracovn
vkonnos stpa a po dosiahnutie kulminanho bodu, po ktorom v dsledku veku
pracovn vkonnos pomaly kles.
Uplatnenie sa postihnutho jedinca v podmienkach sae na trhu pracovnch sl

predpoklad

vemi

dobr

zvldnutie

vetkch

etp

profesijnho

vvinu,

ale

predovetkm profesijn orientciu. Sprvna voba povolanie je predpokladom dobrho

uplatnenia sa v sa na trhu pracovnch sl.
Zloit, multifaktorilne podmienen proces profesionlnej orientcie mono pri istej
simplifikci a zoveobecnen znzorni na
jednoduchom modeli, v ktorom s naznaen podmienky jeho funkcionovania v rmci
socilneho systmu. model str.50
Z modelu je zrejm, e v rmci socilneho systmu vystupuj v procese profesionlnej
orientcie dva zkladn komponenty socilneho systmu: jednotlivec a intitcia.
Zkladom fungovania procesu je jedinec, ktor m zujem o urit profesiu,
a takisto je potrebn intitcia, na ktorej sa me na dan povolanie pripravi. Zo
zkladnho vzahu indivdua a intitcie potom vyplva cel rad alch zloitch
vzahov a podmienok.
Kad intitcia si na profesionlnu prpravu kladie cel rad poiadaviek. Na ich
splnenie mus ma jedinec urit predpoklady dispozcie. Tieto potom intitcia
hodnot v rmci poznvacch /rozpoznvacch diagnostickch/ aktivt, km jedinec
svoje predpoklady dva do vzahu k poiadavkm v rmci sebahodnotenia. Vsledky
hodnotenia i sebahodnotenia potom vrazne ovplyvuj rozhodovac proces, vsledkom
ktorho je voba povolania. Cel tento zloit proces sa realizuje v uritom socilnom
prostred, ktor proces do istej miery ovplyvuje, priom i proces sptne psob na
socilne prostredie.
V rmci procesu profesionlnej orientcie stoja proti sebe poiadavky intitcie /pre
profesiu/ a individulne podmienen dispozcie jednotlivca /psychick, somatick a
socilne/. Na jednej strane vonkajia motivcia vyplvajca z poiadaviek, na druhej
strane vntorn motivcia vyplvajca z objektvnych faktorov psobiacich na jedinca,
akmi s: zujem, profesionlne predstavy a elania, snaha imitova rodiov, i in
vzory. Podstatou profesionlnej orientcie je rozpoznanie jednotlivch komponentov a
ich harmonizovanie.
Voba

povolania

bude

relatvne

spen,

ak

vina

komponentov

procesu

profesionlnej orientcie je v slade. Ide najm o slad poiadaviek vyplvajcich z

profesie a z individulnych dispozci postihnutho jedinca. Poiadavky s spravidla
formulovan a uren tzv. profesiogramoch, ktor v rmci uebnch odborov
naznauj napr. kolsk vedomosti, psychick predpoklady, somatick poiadavky

/napr. poiadavky na orgnov systmy, na motoriku, senzoriku a pod./ a cel rad

alch potrebnch na prpravu i uplatnenie sa v danej profesi. Z poiadaviek vychdza
vonkajia motivcia, ktor sa usiluje vzbudi zujem a silie pripravova sa v danom
povolan.
Oproti objektvnym poiadavkm s subjektvne danosti jedinca. Tieto s predmetom
zvenej pozornosti, pretoe preddeterminuje rozhodovac proces. Subjektvnym
faktorom je zujem a elanie jedinca z hadiska monosti uskutoni relny a irelny
variant /napr. sta sa pilotom/, z hadiska trvanlivosti trval a nestly meniaci, z
hadiska zameranosti na jednu profesiu alebo na viacero variant a pod.
alm faktorom s predstavy jedinca o budcom povolan. Vstinos predstv a ich
slad so skutonosou taktie me ma rznu mieru. Dleit lohu zohrvaj
profesionlne informcie, ktor umouj zska relnejie predstavy o budcom
povolan. Ich poskytovanie je jednou z dleitch poslan profesionlnej orientcie. Ak
si uvedomme, e postihnut jedinec v ase profesionlnej orientcie a nslednej voby
povolania je psychicky, ale i socilne nie celkom zrel, je jednoznane, e pecilny
pedagg vo funkci triedneho uitea i poradcu pre vobu povolania m mimoriadne
zodpovedn poslanie. Toto poslanie spova v sstavnom poznvan individulnych
predpokladov jedinca pre profesionlnu prpravu, v poskytovan vstinch informci o
profesich, o ktor jedinec jav zujem, o cieavedomom veden k sebepoznvaniu a k
sebahodnoteniu jedinca tak, aby relne odhadoval svoje predpoklady na elan
profesiu.
Osobitn vznam m vasn rozpoznanie monch kontraindikci, ktor by mohli
iastone alebo plne znemoni profesionlnu prpravu, i uplatnenie sa v uritch
povolaniach.

Predovetkm

tu

ide

zdravotn

poiadavky

/napr.

alergie

kontraindikciou pre cel rad pracovnch innost, kde sa me vyskytova kontakt s

alergnom ltkou vyvolvajcou alergiu u maliarov, natieraov s ktormi
syntetickmi farbami a pod./, alebo zvraty pri prcach, ktor sa vykonvaj vo
vkach a pod. Profesionlna orientcia u postihnutch jedincov sa zvyajne realizuje v
tchto formch:
a/v rmci pecilnopedagogickej diagnostiky /zisovanie profesionlnych zujmov a
elan, individulnych dispozci jedincov pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej
profesi, monch kontraindikci a pod./
b/v rmci vchovnho psobenia v informatvnej zloke /poskytovanm informci o
profesi/, vo formatvnej zloke / vies jedinca cieavedomm vchovnm psobenm k

relnemu sebahodnoteniu vo vzahu k poiadavkm vyplvajcim zo elanej profesie/.

Profesionlna orientcia vrchol vobou povolania. Po nej nasleduje profesionlna
prprava. Vhodn profesionlna prprava je zkladnm predpokladom pre pracovn
integrciu jedinca do spolonosti.
Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi
Zujem o povolanie postihnutch det je potrebn vzbudi a rozvja. Ak sa vytvrania
zujmov o budce povolanie ivelne vyvja, diea sa neskr me cti sklaman.
Neme sa vzbudzova zujem o nron, alebo neprimeran povolanie, vzhadom na
postihnutie. Pri vobe povolania je potrebn vychdza z adekvtnych monost a
schopnosti postihnutho jedinca, aby neskr pracovn innos nezhorovala a
nekomplikovala celkov stav postihnutho. Naopak, prca m by prirodzenou a stlou
pracovnou rehabilitciou, aby pomhala udriava a poprpade aj zlepova dan
postihnutie. Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi predstavuje vemi irok
klu profesi. Svis s edukanm procesom a socializciou resp. resocializciou
postihnutch.
Absolventi pecilnych kl so zmyslovm postihnutm pri zachovalch inteligennch
schopnostiach s schopn dosiahnu aj vysokokolsk vzdelanie. Telesne postihnut s
uitemi, lekrmi, prvnikmi, ininiermi, poda ich telesnch a motorickch schopnost
mu sa vyui v rozlinm remeslm a zamestna v rznych profesich. Sluchovo
postihnut

aj

pecilnymi

pedaggmi

surdopdmi,

niektor

tlmonci

nepoujcich, in s vyuen najm v odevnch profesich ako krajri, nvrhri

odevov. Zrakovo postihnut s dobr hudobnci, niektor s aj absolventmi konzervatri,
uitemi hudby, niektor s vyuen masri, ladii hudobnch nstrojov, knihviazai,
telefonisti. Mentlne postihnut pracuj v profesich primeranch ich postihnutiu ako
s: tesri, pomocn murri, maliari. Dievat sa uplatuj v zhradkrskych profesich
a v opatrovan starch ud. Psychosocilne narun po reedukci a npravnej korekci
mu vykonva a aj vykonvaj ben profesie. Uplatnenie postihnutch v praxi zvis
v plnej miere od ich socializcie resp. resocializcie.
11. Zsady princpy pouvan v pecilnej pedagogike
V pecilnej pedagogike zsadami sa rozumej zkladn pouky, pravidl, smernice,
ktor sa maj zachovva v pecilnej vchove. To je vber metd, foriem a
prostriedkov vchovy a vzdelvania postihnutch, naruench jedincov.

Zkladn kategrie zsad s:

-veobecne pedagogick
-veobecne didaktick
-pecilnopedagogick
-pecilnodiddaktick
K pecilnopedagogickm zsadm sa prirauje:
a/zsada prevencie - shrn aktivt zameranch na predchdzanie vskytu handicapov
/defektnch jedincov/ vchovnmi, lieebnmi a socilnymi opatreniami
b/zsada komplexnosti - starostlivos o postihnutch vo vetkch zlokch a oblastiach
c/zsada jednotnosti - koordinovan riadenie starostlivosti
d/zsada

dispenzarizcie

najvasnejie

evidovanie

sledovanie

kadho

postihnutho jedinca
e/zsada optimlneho prostredia - /aspo pokusn/ zaraovanie vetkch postihnutch
do vyej kategrie vchovno-vzdelvacch zariaden, aby im boli poskytovan o
najkvalitnejie podnety pre svoj vvin
f/zsada socilizcie /resocializcie/ - zameranie starostlivosti na aktvne a socilne
prospen zapojenie vetkch postihnutch do spolonosti
K pecilnodidaktickm zsadm sa zarauje:
a/zsada reedukcie - sstavn rozvjanie vetkch postihnutch, naruench alebo
oslabench orgnov a ich funkci v procese vzdelvania
b/zsada kompenzcie - rozvjanie a ncvik nhradnch innost tam, kde reedukcia
pvodnej funkcie do iaducej miery nie je mon
c/zsada rehabilitcie - sstavn mnohostrann psobenie na osobnos postihnutho
jedinca s cieom jeho uspsobenia relatvne plnohodnotne i
Tieto zsady dostvaj v jednotlivch odboroch pecilnej pedagogiky konkrtnu
podobu. Naprklad v logopdie to je:
-zsada sprvneho reovho vzoru - kad, kto komunikuje s dieaom, by mal
poskytova bezchybn reov vzor
-zsada minimlnej akcie - s dieaom sa rozprva tak hlasno ako je to mern stupu
postihnutia
-zsada substitcie - t.j. neopravova chybn vslovnos hlsky, ale vyvodzova ju ako
nov a pod.
Pri rozvjan pohybovch a dorozumievacch schopnost u postihnutch sa uplatuj
zsady:

- vvinovosti, reflexnosti rytmizcie hybnosti a rei, komplexnosti, kolektvnosti

primeranosti, individulneho prstupu
V pecilnej pedagogike je potrebn pamta na veobecne platn zsady:
-najprv poznaj, potom vychovvaj
-nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutho
-vychovvaj nielen postihnutho, ale aj jeho okolie
- zameraj sa na vyuvanie a rozvoj kompenzanch mechanizmov postihnutho
jedinca
-vytvraj a rozvjaj sprvne funkcie postihnutho
-posiluj osobn city a citov prevanie u postihnutho
-uvouj tenzie, stavy naptia u postihnutho
-spjaj podnety a reakcie do celkov v zujme vyvolania vch inkov.
12. Metdy pouvan v starostlivosti o postihnutch a naruench jednotlivcov
Metdy pecilnej pedagogiky
Rehabilitcia - /znovuuspsobenie/ - sbor aktivt zameranch na socializ. post.
jedinca.
Resocializcia - /v svislosti s psychosocilne naruenmi jedincami/ - zapjanie
jedinca do pracovnho a spoloenskho ivota.
Edukcia shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku ktorch sa
postihnut,

naruen

alebo

jedinec

so

pecilnymi

potrebami

stva

relatvne

vychovanm alebo vzdelanm.

Reedukcia - /prevchova/ - shrn pecilnych aktivt zameranch na rozvoj
nevyvinutch funkci alebo na pravu poruench /nehybnos, sluch, zrak/.
Kompenzcia aktivity zameran na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu
orgnu i funkcie pravou alebo zvenm innosti inch orgnov, funkci /aj
kompenzcia obsahu vzdelvania/.
Korekcia aktivity zameran na npravu, pravu alebo opravu chybnej funkcie, orgnu
alebo sprvania sa.
Vchovn rehabilitcia:
shrn pecilno-pedagogickch aktivt zameranch na socializciu jedinca
spsobuje pozitvne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti
podporuje terapeutick aktivity
m psychoterapeutick poslanie

Komplexn rehabilitcia shrn multidisciplinrnych aktivt zameranch na zmiernenie,

predchdzanie alebo odstraovanie nepriaznivch dsledkov postihnutia v prospech
optimlnej socializcie.
Formy komplexnej rehabilitcie:
Lieen

rehabilitcia

farmakoterapia,

chirurgick

terapia,

podporn

lieba,

vodolieba...
Vchovn rehabilitcia pecilna edukcia, reedukcia, korekcia, stimulcia
Socilna

rehabilitcia

psychoterapia,

kompenzan

pomoc,

ekonomick

zabezpeenie, prvna pomoc, spoloensk osvetov...

Pracovn rehabilitcia ergoterapia, profesionlna orientcia, profesionlna prprava,
podporovan zamestnanie
Vber metd zvis od viacerch initeov:
-od druhu a stupa postihnutia, naruenia
-od cieov a obsahu ich vzdelvania
-od vybavenia koly i postihnutch, naruench jedincov vhodnou kompenzanou
technikou.
Existuj rzne druhy delenia, ale pre potreby vyuovania ich delme na veobecn,
modifikovan

/metdy

pouvan

intaktnch

det

modifikovan

pre

potreby

postihnutch/ a na pecilne /pouvan len pre pecilne koly/. alie delenie je

poda:
a/ logickho postupu, poda ktorch sa rozvja uivo a to je:
-metda analytick a syntetick
-metda induktvna a deduktvna
-metda genetick a dogmatick
b/ prostriedkov zmerov, ktor pri vube prevldaj:
-metdy motivan
-metdy expozin /monologick, heuristick, problmov/
-metdy samostatnej prce
-metdy mimovonho uenia
-metdy fixan
-metdy diagnostick a klasifikan

Pri adaptci tchto metd druhu a stupa postihnutia, naruenia vznikaj pecilne
metdy, ktor sa uplatuj pri mentlne, zrakovo alebo sluchovo postihnutch. U
mentlne postihnutch metdy sa opieraj o prirodzen zujmy dieaa, o jeho
potreby, psychick a telesn monosti a o poiadavky obsahu a rozsahu uiva. U
sluchovo postihnutch metdy sa zameriavaj na zaiaton tvorbu rei. Metda me
by syntetick, ktor vychdza z predpokladu, e nepoujci vyjadruje svoje mylienky
len posunkovou reou. Metda analyticko-syntetick vychdza zo slov a viet, ktor sa
rozkladaj na slabiky a na hlsky a tie sa potom spjaj do slov.
Globlna metda vychdza z reovch celkov, ktorch vslovnos sa sluchovo
postihnut snaia napodobni, je tzv. orlna re. V materinskej metde ide o
pochopenie o je to rozprva a o zachytenie rytmu rei.
Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor s zameran na vyuovanie
jednotlivch predmetov a spsobilosti, ktor si deti maj osvoji. Ide tu o konkrtne
spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupa postihnutia,
naruenia. Medzi najznmejie pecilne metodiky patria postupy zameran na
osvojenie dorozumievacch spsobilosti postihnutch, naruench. Napr. u nevidiacich
je to metodika tania a psania pomocou bodovho psma, u telesne postihnutch
metodiky psania kpom, protzou, stami, nohami a pod.
Metdy vyuovania s spsoby usporiadania a realizcie vyuovacej innosti uitea na
dosiahnutie vyuovacch cieov. Ich vber zvis od viacerch initeov:
od druhu a stupa postihnutia alebo naruenia iakov
od cieov a obsahu ich vzdelvania
od vybavenie koly i iaka vhodnou kompenzanou technikou
Pre potreby vyuovania postihnutch delme metdy na:
veobecn
modifikovan (pouvan u intaktnch iakov modifikovan pre potreby postihnutch)
pecilne (pouvan len pre pecilne koly)
Metdy delme aj poda:
a/ logickho postupu, poda ktorch sa uivo rozvja:
analytick a syntetick
indukatvna a deduktvna
genetick a dogmatick

b/ prostriedkov a zmerov prevldajcich pri vyuovan:

motivan
expozin
metdy samostatnej prce
metdy mimovonho uenia
fixan
diagnostick a klasifikan
Pri adaptcii tchto metd poda druhu a stupa postihnutia alebo naruenia vznikaj
pecilne metdy. Proces vyuovania sa realizuje v nasledujcich etapch:
1.vodn (vstupn) prce
2.bezprostredn pozorovanie toho, o om sa deti uia
3.konkrtna expresia (vyjadrenie v rznych formch)
Poda spsobov sprostredkovania informci vo vyuovacom procese roroznvame
metdy:
viacnsobnho opakovania informci
nadmernho zvraznenia informci
zapojenia viacerch kanlov do prijmania informci
optimlneho kdovania
intenzvnej sptnej vzby
algoritmizcie obsahu vzdelvania
Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor mu by zameran na
vyuovanie predmetov alebo spsobilost, ktor si iaci maj osvoji. Ide o konkrtne
spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupu postihnutia.
13. Vskumn metdy v pecilnej pedagogike
Nstrojom poznania s vedeckovskumn metdy, prostrednctvom ktorch bdate
prenik od skmania vonkajch znakov pecilnopedagogickch javov a procesov k ich
podstate, k objaveniu zkonitost, kauzlnych vzahov a pod. Zskanie validnch
vsledkov predpoklad pouvanie adekvtnych vskumnch metd. V tejto svislosti
treba poukza na skutonos, e predmetom vedeckovskumnej innosti je postihnut
alebo naruen jedinec, resp. jeho vchova, vyuovanie a vzdelvanie, o si
nevyhnutne vyaduje, aby sa pri vbere, aplikci a interpretovan zskanch vsledkov
akceptovala tto skutonos.

Vskumn metdy musia spa viacero podmienok, akmi s:

validita platnos vsledkov zskanch danou vskumnou metdou u postihnutch
skmanch osb
reliabilita

spoahlivos

vsledkov

zskanch

danou

metdou

postihnutch

skmanch osb aj pri jej viacnsobnom opakovan.

Vskumn metdy napomhajce formulova vskumn problm
1.Literrne opieraj sa o tdium literrnych prameov, ktor sa doposia zaoberali
danou vskumnou problematikou. Na zklade tdia svzanej literatry mono uri,
do akej miery s k dispozcii poznatky o skmanom jave alebo procese a na zklade
tchto formulova vskumn problm, ciele, lohy vskumu a napokon aj hypotzy,
ktor v danej svislosti vskumnk predpoklad.
2.Historick zameriavaj sa na skmanie danho v problmovej oblasti z historickho
aspektu. Kedy a kto sa problmom zaal zapodieva, ako sa vyvjali nzory spojen s
danou problmovou oblasou, etapy v ktorch problm prechdzal vo svojom vvoji,
zhody a odlinosti v prstupoch vskumnkov k rieeniu a pod.
Vskumn metdy zameran na zskavanie empirickch dajov
1.Pozorovacie

metdy

pecilnopedagogickch

javov

k
a

najfrekventovanejm
procesov

patr

metdam

pozorovanie.

Vina

skmania
autorov

pozorovanie definuje ako cieavedom, zmern vnmanie pecilnopedagogickch

javov a procesov, so zameranm na odhalenie podstatnch vzahov a svislost. Na
zvenie presnosti a innosti pozorovania slia rzne spresovacie pomcky a
techniky. Vhodou pre pozorovatea je bezprostrednos situcie, priama as,
neviazanos vsledkov na vedomosti alebo spsobilosti pozorovanch, nevyaduje sa
aktvna spoluprca s pozorovanm. Nevhodou je neopakovatenos situcie, pasivita
pozorovatea a pod.
2.Expozin metdy k expozinm metdam sa spravidla zarauj: dotaznk,
rozhovor a riaden rozhovor.
3.Experimentlne metdy experiment predstavuje tak vskumn situciu, kde
vskumnk aktvne zasahuje do pecilnopedagogickch procesov a javov za presne
vopred urench podmienok, priom overuje hypotzy, v ktorch predpoklad urit

zkonitosti, ktormi sa dan proces alebo jav riadi.

4.Kazuistick metda je zaloen na starostlivom tdiu a zhodnoten vetkch
dostupnch psomnch a inch materilov, ktor svisia s problmom vskumu.
5.Rozbor vsledkov innosti produkty iackej innosti mu poskytova vemi cenn
daje pre pecilnopedagogick vskum. Ide tu o vsledky z rznych oblast udskch
aktivt viazanch na kolu. Mono ich rozdeli na niekoko okruhov:
Hodnotenie psomnch prc
Hodnotenie vtvarnch a inch produktov innosti
Hodnotenie vsledkov pracovnej innosti
6.Testovacie metdy testom sa spravidla rozumie tandardn sbor otzok alebo
loh a odpoved na ne, resp. ich rieenie.
7.Prstrojov metdy vekou vhodou prstrojov je ich presnos v registrcii a
minimalizovanie chb pri snman dajov.
Metdy zameran na spracovanie zskanch vsledkov
1.Matematicko-tatistick

spracovanie

vsledkov

spova

najm

usporiadan

zskanch selnch dajov, a to tak, aby bolo mon prostrednctvom nich, poda
zvolenho spsobu spracovania, bu porovnva vznamnos rozdielov hodnt, alebo
zisova vzahy medzi jednotlivmi premennmi, priom mono hodnoti daje
skmanch osb jednotlivo, alebo zoskupench do skmanch skupn, z ktorch jedna
je spravidla experimentlna a druh kontrlna.
2.Logick analza a syntza spovaj predovetkm v urovan kritri, poda
ktorch sa daje triedia do zoskupen. Sasou je presn vymedzenie pojmov,
vsledkom ktorho je tzv. operacionlna defincia urujca znaky na triedenie.
3.Indukcia a dedukcia indukcia je mylienkov postup, kde sa postupuje od
jednotlivho k veobecnmu, km pri dedukcii od veobecnho k jednotlivmu.
4.Metda porovnvania (komparcie) spova v mylienkovom alebo praktickom
porovnvan vybranch znakov poda urench kritri vzhadom na frekvenciu vskytu,
intenzitu a pod.

5.Zoveobecnenie podstata zoveobecnenia pri spracovan empirickch dajov

spova v mylienkovch postupoch, pri ktorch sa na zklade vskytu uritch znakov
alebo vlastnost u skmanch osb, vyslov zoveobecujci sd alebo sudok, ktor
veobecn platnos vskytu uvedenho znaku alebo vlastnost za danch okolnost.
Vanov (2005) uvdza tieto vskumn metdy:
A/Metdy vskumu prevane kvantitatvneho charakteru:
-pozorovanie,
-interview (vskumnk kladie respondentovi otzky, aby zskal vhodn odpovede na
rieenie vskumnho problmu),
-metda verblnych vpoved (ide o zznamy verblnych vpoved subjektov, ktormi
sprevdzaj svoje mylienkov innosti),
-dotaznk (ide o hromadn zisovanie dajov),
-obsahov analza textovch dokumentov (kvantitatvne, alebo kvalitatvne skmanie
textovch dokumentov),
-projektvna metda (ide o mnohoznan podnety, ktor sa predloia skmanmu
subjektu, aby umonili lepie poznanie niektorch strnok jeho osobnosti),
-sociometerick metdy (zisuj truktru, vzjomn vzby a vzahy v malch
socilnych skupinch),
-experiment,
-prognostick metdy (slia na prognzovanie pedagogickch javov a procesov),
-metdy tatistickej deskripcie, analzy a hodnotenia,
-metdy logickej teoretickej deskripcie, posudzovania a hodnotenie (ide o mylienkov
spracovanie zskanch dajov).
B/ Metdy vskumu prevane kvalitatvneho charakteru
-kazuistick metdy zameran na jednotlivca (opis a rozbor skmanej osoby
kompletn psomn dokumentcia o om, in sprostredkovan informcie i vlastn
pozorovane),
-kazuistick metdy zameran na triedu, skupinu, kolu,
-pozorovanie,
-interview,
-metda verblnych vpoved,
-projektvne metdy,
-metdy kolskej etnografie,
-metdy historickej etnografie edukcie,
-metdy edukanej historiografie,

-metdy filozofovania o vchove,

-metdy porovnvacej pedagogiky mentlne postihnutch,
-metdy analzy dajov kvalitatvneho vskumu,
-metda ukotvenej terie.
14. Systm intitci pre postihnutch a naruench jednotlivcov
Sstava pecilnych kl pozostva zo:
1.sstavy zkladnch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos
2.sstavy strednch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos
3.sstavy pecilnych zkladnch kl s redukovanm obsahom vzdelvania
4.sstavy pomocnch kl /pecilnych zkladnch s vrazne redukovanm obsahom
vzdelvania/
5.sstavy odbornch uil
pecilne zkladn koly poskytuj iakom vchovu a vzdelvanie primeranm
spsobom a upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu. S to zkladn koly:
-pre sluchovo postihnutch
-pre zrakovo postihnutch (slabozrakch, so zvykami zraku,nevidiacich)
-pre deti s NKS (reovo chybnch, nehovoriacich)
-pre telesne postihnutch
-pri

zdravotnckych

zariadeniach

(detskej

lieebni,

detskej

kpenej

lieebni,

ozdravovni)
-pre akovychovvatench (pri diagnostickom centre, pri reedukanom detskom
domove)
pecilne stredn koly poskytuj iakom odborn vzdelanie primeranm spsobom a
upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu i narueniu. Ukonuj sa vykonanm
zverenej skky alebo maturitnej skky. Zriauj sa ako:
-pecilne stredn odborn uilitia
pre sluchovo postihnutch
pre zrakovo postihnutch
pre telesne postihnutch
pre naruench psychosocilnym vvinom
pri reeduaknom domove

-pecilne gymnzia (pre sluchovo postihnutch, pre zrakovo postihnutch, pre telesne
postihnutch)
-pecilne stredn koly /odborn koly/ (pre sluchovo, pre zrakovo a pre telesne
postihnutch)
Pre deti s rozumovmi nedostatkami sa zriauj pecilne koly /predtm osobitn
koly O/. Pre deti s viacermi chybami sa zriauj pecilne koly pre mentlne
postihnutch

a:

sluchovo

akovychovvatench,

postihnutch,

zdravotnckych

zrakovo

postihnutch,

zariadeniach,

deti

nehovoriacich,
s

naruenm

psychosocilnym vvinom
Pre deti, ktor maj tak nedostatky v rozumovom vvine, e sa nemu vzdelva ani
na osobitnej kole, ale pritom s schopn osvoji si aspo zkladn prvky vzdelania sa
zriauj pomocn koly. kola m desa ronkov a len sa na tyri ddelenia /ni,
stredn, vy a pracovn/. Sem patria pomocn koly pre viacnsobne postihnutch,
okrem inho aj pre deti slepo-hluch.
Pre mentlne postihnutch absolventov pecilnych kl sa zriauj odborn uilitia, v
ktorch sa pripravuj na povolania v uebnch odboroch s upravenm uebnm
plnom. Zriauj sa aj pre viacnsobne postihnutch. Zaraovanie postihnutch do
pecilnych kl a zariaden. Postihnut jedinci s zaraden do pecilnych kl a
zariaden

na

zklade

dkladnho

diagnostikovania,

ktor

pozostva

zo

pecilnopedagogickho vyetrenia, psychologickho vyetrenia /testy/, z odbornch

lekrskych vyetren a pozorovan sprvania sa dieaa. S zaraden do prslunch kl
/vyie uvedench/ na zklade typu a stupa postihnutia. Deti predkolskho veku s
zaraden do predkolskch zariaden - pecilnych materskch kl v slade s
vekovmi, individulnymi osobitosami a s osobitosami vyplvajcimi z postihnutia.
pecilne matersk koly:
-pre deti mentlne postihnut
-pre deti zmyslovo postihnut /sluchovo a zrakovo/
-pre deti telesne postihnut
-pre deti s naruenou komunikanou schopnosou
-pre deti s viacnsobnm postihnutm
Komplexn rehabilitan starostlivos pre postihnutch a naruench sa uskutouje v
sstave intitci, ktor v rozdielnej miere a forme zabezpeuj starostlivos v
jednotlivch zlokch rehabilitcie:
vo vchovno-vzdelvacej

v lieebno-preventvnej
v socilnej
Miera a forma starostlivosti je vekou mierou determinovan skutonosou, i ide o
jedinca s rodinnm zzemm, ktor je ochotn a schopn as potrieb zabezpei, alebo
o jedinca odkzanho vo zvenej miere na pomoc spolonosti. Mono tu hovori o
komplexnej rehabilitanej starostlivosti alebo jej jednotlivch zlokch v integrovanch
podmienkach

alebo

kompetencii

intitci

segregovanch
v

plnom

podmienkach,

rozsahu,

alebo

kde

zabezpeovanie

kombinovanej

forme,

je

kde

zabezpeovanie sa del medzi rodinn zzemie a intitcie.

Sstava pecilnych kolskch zariaden
Sasou vchovno-vzdelvacej sstavy s aj kolsk zariadenia, ktor sa prioritne
zameriavaj na oblas vchovy a zujmovho vzdelvania. kolsk zariadenia sa lenia
na:
vchovno-vzdelvacie zariadenia
pecilne vchovn zariadenia
poradensk zariadenia
zujmovo-vzdelvacie zariadenia
kolsk elov zariadenia
Vchovno-vzdelvacie zariadenia
S to vchovno-vzdelvacie intitcie uren pre deti a mlde, aby v slade s
vekovmi,

individulnymi

osobitosami,

ako

aj

osobitosami

vyplvajcimi

postihnutia, vytvrali podmienky pre hrov, zujmov a oddychov innos, pre

rozvjanie nadania a pecifickch schopnost a tvorivosti, v neposlednom mieste aj pre
prpravu na vyuovanie. Patria sem:
predkolsk zariadenia (matersk kola, pecilna matersk kola)
kolsk klub, kolsk stredisko zujmovej innosti a centrum vonho asu
domov mldee
kola v prrode
pecilne vchovn zariadenia

Maj lohy v svislosti s ochranou det pred patosocilnymi javmi, pri vkone stavnej
a ochrannej vchovy.
zariadenia vchovnej prevencie
zariadenia nhradnej vchovy
Poradensk zariadenia
pedagogicko-psychologick porada
zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva
Zujmovo-vzdelvacie zariadenia
jazykov kola
ttna jazykov kola
ttny stenografick stav
kolsk elov zariadenia
zaridenia kolskho stravovania
zariadenia praktickho vyuovania
zariadenia sluieb kole
Sstava intitci zujmovch organizci a nadci
Na komplexnej starostlivosti o postihnutch a naruench jedincov vznamnou mierou
participuj aj nadcie a zujmov zvzy pre postihnutch. Ich innos m charakter
spravidla:
prvnej a morlnej ochrany postihnutch
uspokojovania ich potrieb
alieho vzdelvania
uspokojovania kultrnych a rekreanch potrieb postihnutch
poradenskej innosti
socilnej rehabilitcie
pomoci pri obstarvan kompenzanch pomcok
15. Porovnvacia pecilna pedagogika

Porovnvacia pecilna pedagogika je odborom pecilnej pedagogiky, ktorho

predmetom je skmanie a porovnvanie vchovno-vzdelvacch sstav pre deti a
mlde vyadujcu pecilnu starostlivos v nadvznosti na filozofick a teoretick
vchodisk, z ktorch vychdzaj. Porovnva aj ciele, obsah, formy a obsah prpravy
pecilnych pedaggov. Porovnvanie sa me realizova bu synchrnne (asovo
sbene), t.j. k uritmu vymedzenmu termnu, alebo chronologicky (v asovom
slede, ako po sebe nasledovali). Z hadiska filozoficko-teoretickch vchodsk U.
Bleidick (1985) rozoznva 4 zkladn koncepcie:
normatvnu pecilnu pedagogiku, ktor si osobitne vma ciele a vsledky, ktor sa
usiluje

pecilna

vchova

dosiahnu.

Sem

zaraujeme

kresansky

orientovan

koncepcie vchovy, ale aj smery vychdzajce z antropozofickej filozofie

empirick-deskriptvnu pecilnu pedagogiku, ktor sa usiluje sksenosou zska o
najviac empiricky zskanch dajov, tieto zoveobecuje a opisuje
dialektick pecilnu pedagogiku, ku ktorej zarauje materialisticky orientovan
koncepcie vychdzajce z tridy: tza-antitza-syntza
racionalistick pecilnu pedagogiku, ktor v protiklade s empirickm ponmanm
zskania poznatkov kladie draz na rozumov poznvanie pecilnopedagogickch
javov a procesov
Pedagogika Marie Montessoriovej
Na starostlivos a vzdelvanie postihnutch det mala vek vplyv popredn talianska
lekrka Maria Montessoriov (1870-1952). Vek vznam pripisovala prostrediu, v
ktorom sa diea nachdza vo vchovnch situcich. Odporala vytvori stimulujce
prostredie, ktor spovalo v tom, e diea m von prstup k hrakm a pomckam.
Diea m monos vone s nimi manipulova. Materil je kontruovan tak, e pri
chybnej manipulcii m diea monos chybu zisti a opravi ju bez zsahu pedagga.
Postihnut

deti

od

najtlejieho

veku

prechdzaj

tvorstupovm

vchovnm systmom:
individulna montessoriovsk vchova
vchova v malch skupinch
integrovan vchova a vzdelvanie v montessoriovskej materskej kole
integrovan vchova a vzdelvanie v montessoriovskej zkladnej kole
pecilna pedagogika Marie Grzegorzewskej

nadvznm

Poda nej sa pecilna pedagogika vchovne star o deti: hluch, nevidom, rozumovo
zaostal, akovychovvaten (spoloensky neadjustovan), ako aj chor a telesne
postihnut. Ide o deti, ktor v dsledku funknho alebo organickho pokodenia maj
akosti pri:
poznan sveta
kontakte s okolm
musia by pecilne vychovvan
pecilna pedagogika Grzegorzewskej sa del na:
revalidizan pedagogiku
resocializan pedagogiku
Jensk pln
Medzi prdy v hnut novch kl patr aj Jensk pln, ktor zostavil profesor
pedagogiky a riadite pokusnej koly na jenskej univerzite Peter Petersen. Uplatnil v
om prvky z hnutia tzv. novch kl. Tkali sa usporiadania kolskch budov,
organizanch foriem vchovy a vyuovania a pod. Navrhoval spja kolsk budovu so
zhradou a ihriskom, aby sa vytvorili o najlepie a najprjemnejie podmienky pre
vchovu. Pri organizovan vyuovania odporal vytvra skupiny iakov nie poda
prslunosti k ronku, ale na zklade ich individulnych schopnost.
Waldorfsk kola
Zakladateom je Rudolf Steiner. Waldorsk kola m viacero pozoruhodnost z hadiska
organizcie, ale aj obsahovej nplne a v neposlednom rade i metd prce a filozofie
vchovy. Nem direktvnu formu riadenia, nem riaditea, jej innos riadi uitesk
zbor, nie je ani presne stanoven rozvrh hodn, ale vie uebn celky sa sasne
preberaj na viacerch vyuovacch predmetoch. iaci sa hodnotia tak, e pre
neprospech nedochdza k opakovaniu ronka. Vek draz sa kladie na vzjomn
spolunavanie uiteov a iakov. Uplatuje sa tu princp tzv. innej koly.
Steiner na vchovu uruje 7 loh:
podporova telesn a duevn zdravie
cti sa lenom celho ivota udskej spolonosti, a tm sa cti zodpovednm za
vetko, o lovek kon
uvedomi si, e pre ivot a svet maj mylienky a city rovnak vznam ako iny

pozna, e vlastn udsk bytos nevznik vo vonkajiu, ale vo vntri

uvedomi si vntorn povinnosti, ma ustlenos v rozhodnutiach a vnimky pripa
len v prpadoch omylu
by van za vetko, o sa loveku dostva
prijma ivot v tom zmysle, ako to iadaj uveden lohy
Vchovn psobenie rozdeuje, v zvislosti od fyziologickho vvinu dieaa, na tri
etapy:
do sedem rokov sa diea u napodobovanm; vchovn vplyv sa tu m sstreova
na vytvorenie vhodnho prostredia
od siedmich rokov do pohlavnej zrelosti dieaa; uite je tu autoritou a vzorom pre
nasledovanie
po dosiahnut pohlavnej zrelosti uite vedie diea k vlastnmu nzoru a k
samostatnosti a vzdva sa svojej autority
Pedagogika v ponman Dona Bosca
Don Bosco bol katolcky kaz, ktor uplatoval systm prevencie a reedukcie
disocilneho vvinu muskej adolescentnej mldee. Hlsal, e sa riadi poda boieho
vnuknutia a okolnost. Usiloval sa o:
vchovu celej osobnosti ako telesno-duevno-duchovnej bytosti s prihliadanm a
vyuvanm vetkch jej osobitost
vchovu s nevyvrtenm presvedenm vychovvatea a postupne aj chovanca o tom,
e kad, aj ten najskazenej lovek m predpoklady by charakternm, ba e je pre
mravn dokonalos priam predurenm
vchovu s osobnou aktvnou asou vychovvateov na ivote chovancov, na ich
vzdelan, kultrnej, hudobnej, portovej innosti a hre; vychovvan takto videli v
kadom svojom vychovvateovi skr lskavho otca, dvernho brata a priatea, ktor
sa s nimi te a s nimi trp, plne sa venujc starostlivosti o nich
Centrom jeho zujmu vak bolo silie o postupn zvyovanie rovne ich morlnosti a
nbonosti. Vchovn systm Bosca sa ukzal innm aj tam, kde zlyhali vetky in
systmy.
Daltonsk pln

Zostavila ho H. Parkhurstov a po prv raz ho uplatnila v r. 1920. Vychdzala z

nzorov J. Deweyho a M. Montessoriovej. Uebn predmety sa rozdeuj na hlavn
materinsk jazyk a cudzie jazyky, dejepis, zemepis, prrodn vedy, matematika a pod.
Vedajie predmety sa vyuuj hromadne, hlavn predmety sa iaci uia individulne.
Okrem uvedench predmetov s zaraden aj hodiny spoloenskej vchovy, spojen s
usporadvanm besiedok, slvnost a pod. O postupe iakov rozhoduj ich vsledky
dosiahnut v didaktickch testoch.
16. Pedagogika mentlne postihnutch
Psychopdia - /z greck.psych=dua, paideia=vchova, ie vchova due/.
pecilna pedagogika chpe mentlne postihnutie, ako nedostaton schopnos meni
informcie na poznatky, v dsledku toho aj transformova /prena/ veci a udalosti do
symbolickch

funkci,

tieto

uchovva,

takto

transformovanmi

informciami

zmysluplne narba a participova na udalostiach.

Pritom vznamn lohu zohrva poznvacia /kognitvna/ innos. Prve jej znen
rove spsobuje nedostaton schopnos transformova informcie na poznatky.
Rozvjanie kognitvnej innosti MP jedincov v harmonickom slade s rozvjanm sa celej
osobnosti je prioritnm zmerom pedagogiky mentlne postihnutch.
Mentlna retardcia /z.lat. mentis, mens = myse, retardare = meka, zaostva/, je
to sborn oznaenie pre vrazne podpriemern rove veobecnej inteligencie IQ pod
70, prejavujca sa u v tlom veku.
Del sa na oligofrniu a demenciu.
Oligofrnia - slabomysenos /oligos=mlo, fren=rozum/ je to obmedzenie vvinu
vetkch psychickch funkci, najm rozumovch, naruenie intelektu. Je to shrn
rznych prznakov, ktor etymologicky rezultuj z organickej poruchy mozgu.
Je zdeden alebo vroden, poprpade vznik v ranom obdob detstva, spravidla do 2.
roku ivota. Tento stav je trval, ireverzibiln, trv poas celho ivota, nemono ho
odstrni, napriek tomu, e existuj monosti vvinu a pec.rozvjania. Popri
primrnom pokoden mentlnej kapacity vyvolva aj naruenie celej osobnosti. Priny
mu by:(Mu psobi: prenatlne, perinatlne a postnatlne.)
a/ endognne (genetick, hereditrne a pod.)
b/ exognne- biologick, chemick, fyziklne a pod.

- socilne (patologick prostredie)

Prznaky s badaten v rozumovej oblasti, ako obmedzen, preruen a ustrnul
vvin. Nedokonale je vyvinut pozornos, /znen schopnos koncentrcie /obmedzen
je na pudov potreby, prevlda napodobovanie. Pam je mechanick. Myslenie je
konkrtne,

pri

ahch

formch

me

dosiahnu

stupe

zoveobecnenia

jednoduchho abstrahovania, ale nedosiahne rove logickho myslenia. Predstavivos

zle od typu. Zrakov typ doke vybavi viden a s dokonalou presnosou, sluchov
sa orientuje poda poutch vnemov. Re sa vyvja merne s rozumovm vvinom.
Pudov a afektvne prejavy rei s pri najaom stupni. Pri strednom stupni je
pomenovanie konkrtnych predmetov, osb, javov. Pri najahom stupni re dosiahne
rove slovnch a obsahovch zvukov.
Citov strnka je nevyven, instabiln. Afekty prevldaj nad emciami. Objavuje sa
citov tupos, alebo opak vbunos. Va je ovplyvovan afektami. Prevlda
sugestibilita, nekritickos najm v sprvan. Okrem tchto duevnch prznakov
vyskytuj sa aj rzne vvinov telesn anomlie napr. anomlia lebky, tvre, konatn
/ nzke elo, irok kore nosa, krtke ruky, prsty/.
Demencia je neskr zskan porucha mentlnych, povahovch i duevnch schopnost.
Vznik ako nsledok nejakho ochorenia, razov po 2. roku ivota, ke sa u vytvorili
zklady rozumovch schopnosti, myslenia a rei. Schopnosti, ktor sa do tej doby
vytvorili sa strcaj alebo sa postupne nerovnomerne rozpadvaj/ schopnosti
sstredi sa, sebaovldanie, pracovn vkony/.
STUPNE MENTLNEJ RETARDCIE
Stupe mentlnej retardcie sa zisuje testmi inteligencie, a je vyjadren selnm
kvocientom IQ. Za normu plat hodnota IQ okolo 10O. Na zklade toho rozliujeme:
1/ahk mentlna retardcia 70-50 IQ
2/stredn mentlna retardcia 49-35 IQ
3/ak mentlna retardcia 34-20 IQ
4/ hlbok mentlna retardcia 19-0 IQ
1/ - najah stupe mentlnej retardcie. Obmedzenie, oneskorenie psychickch
funkci a rozumovch schopnosti sa prejavuje a vo veku predkolskom a jasnejie a
pri vstupe do koly. Je vychovvaten a vzdelvaten v podmienkach pecilnej

vchovy. Nau sa ta, psa a pota, me sa vyui jednoduchmu remeslu.

2/ - stredn stupe MP. V popred je zaostvanie pohybovch zrunosti, sedenie,
chdza.

Diea

zaostva

pohybovo

je

neobratn.

Nie

je

vzdelvaten,

len

vychovvaten v podmienkach pomocnej koly. Je nesamostatn, odkzan na dozor a

vedenie druhej osoby. Nau sa jes a udriava istotu, poznva osoby a veci vo
svojom okol, prostred. Doke vykonva rzne pomocn prce, ale len pod vedenm
a kontrolou.
3/ a 4/ ak a hlbok mentlna retardcia. Celkov obmedzenie psychomotorickho
vvinu s prevldajcimi pudovmi a vegetatvnymi funkciami. Je trvalo zvisl a
odkzan na starostlivos druhch.
TYPY MENTLNEJ RETARDCIE
Poda prejavov sprvania a z reaktivity uruje sa aj typ mentlne postihnutch:
a/eretick /verzatiln, hyperkinetick/ - nepokoj, zven drdivos, pretrvvajce
vzruenie, vchovn problmy
b/apatick /torpdny, hypokinetick/ - strnulos, ahostajnos voi prostrediu, otupenos
reakcie na podnety, stereotypn pohyby
FORMY MENTLNEJ RETARDCIE
Mentlna retardcia sa vyskytuje pri rznych formch somatickch, metabolickch,
endokrinnch, neurologickch ochoreniach. Je ich vemi vea. Vymenujeme najastejie
sa vyskytujce.
-Downov syndrm-chromozmov anomlia, imbecilita,
-hydrocefalia-zvenie mozgomienej tekutiny
-fenylketonria-nedostatok

peeovho

enzmu,

porucha

metabolizmu

bielkovn

pokodzuje CNS
-kretnizmus - z nedostatku innosti ttnej azy
-Epilepsia - zchvatov ochorenie, ktorho charakteristickm rysom je zchvatov k
so stratou vedomia a nslednou amnziou, t. j. stratou pamti poas zchvatu.
Predchdza mu tzv. aura, vo forme bolesti hlavy, alebo zvltne predstavy, pri ktorom
sa niektor smej.

In druhy epilepsie s :
a/tzv. mal zchvat, pri ktorom nie s ke, vedomie je len sen
b/tzv. psychomotorick zchvat je len nhle zastretie vedomia spojen s nejakou
primitvnou nezmyselnou innosou, napr. pobehvanie.
Jedinci trpiaci epilepsiou po ase nadobudn urit epileptick povahu, prejavujcu sa
sklonom k presnosti, egocentrizmom, akopdne a zdhav jednanie, impulzvnos,
tvrdohlavos, dotieravos, surovos, zajakavos. asto je doprevdzan oligofrniou.
-Autizmus - vroden neschopnos nadviazania kontaktu s ostatnmi umi. Tto jedinci
od samho zaiatku ivota s npadnm svojim stereotypnm spsobom sprvania.
Chba im pud sebazchovy. Nedoku reagova na prtomnos inch ud, sprvaj sa k
nm ako neivm predmetom. Venuj sa len svojim innostiam, s demi sa nehraj.
Vetko vykonvaj v uritom nemennom porad, na tom istom mieste a rovnakm
spsobom. Niektor maj zvltne schopnosti, napr. hudobn nadanie, neobyajn
pam a pod. Cieom edukcie je osvoji si vedomosti, zrunosti pre prof. prpravu,
vytvori postoje k ostatnm uom k sebe, pripravi sa na praktick ivot.
Pomocn koly sa delia poda stupa MR:
1, ni stupe 1.-3. ronk
2, stredn stupe 4.-6. ronk
3, vy stupe 7.-8. ronk
4, pracovn stupe 10. ronk
Z hadiska symptomatolgie mono hovori o eretickom (vzruivom, podrdenom),
apatickom a nevyhranenom type. Z medicnskeho aspektu sa mentlne postihnutie
chpe z aspektu jeho etiolgie a symptomatolgie. Vnma sa ako difzne pokodenie
mozgovej hmoty, nedostatky v maturcii (obdobia ukonenho telesnho vvinu,
dospelosti), ktorej dsledky sa manifestuj znenmi mentlnymi vkonmi.
Z psychologickho hadiska sa zdrazuje znen inteligencia a miera znenia sa
spravidla vyjadruje pomocou inteligennho kvocientu (IQ), priom sa pozornos
venuje aj nedostatonej socilnej kompetencii takto postihnutch osb. Etiologick
faktory, ktor mu by prinou mentlnej retardcie, s nasledovn:
-infekcia alebo intoxikcia
-trauma alebo fyziklne faktory
-metabolick alebo nutrin initele

-ochorenia mozgu vekho rozsahu

-neznme prenatlne vplyvy
-poruchy tehotenstva
-chromozomlne abnormality
-indikcie psychiatrickho charakteru
-vplyvy prostredia
17. Pedagogika zrakovo postihnutch
/z

grc.

tyflos=slep,

paideia=

vchova/

Je

vedn

odbor

systme

pecilnopedagogickch vied, ktor sa zaober teriou a praxou edukcie zrakovo

postihnutch. Zrakovo postihnut jedinci maj v dsledku znenej alebo /nulovej/
priepustnosti optickho kanlu prjem zrakovch informci vrazne znen alebo aj
znemonen. V dsledku toho maj pecifick potreby v edukci, v pohybe a
priestorovej orientci, v komunikci prostrednctvom psanej rei, v sebaobsluhe, ale
aj v transformci optickch informci na poznatky.
Zrakovo postihnut ani s pouitm kompenzanch /nhradnch, vyronvacch/ alebo
koreknch /npravnch/ prostriedkov nemu pri innostiach vyadujcich zrakov
kontrolu dosahova tak vkony ako normlne vidiaci. Preto, nie ten kto nos okuliare
ale ten kto s okuliarmi nevid. Indikciou pre pecilnu vchovn rehabilitciu zrakovo
postihnutch s poruchy zraku alebo zrakovho orgnu v dsledku, ktorch dochdza k
zmene v stavbe a innosti zrakovch orgnov a procesu videnia.
Sem patria: chbanie oka, neschopnos vidie, vroden poruchy farebnho videnia,
bytok zrakovho poa /glaukm/, dvojit videnie, refrakn chyby /krtkozrakos,
alekoz., astigmatizmus/, strabizmus, tupozrakos.
pecifick potreby s determinovan stupom zrakovho postihnutia a tkaj sa metd
edukcie, komunikcie a spoloenskho uplatnenia sa. Zrakovo postihnut sa poda
stupa postihnutia rozdeuj do tyroch kategri:
a/nevidiaci
b/ iastone vidiaci
c/ slabozrak
d/ tupozrak a kav
Priny porch zraku s: dedinos, vvinov anomlie /chbanie oka/, intrauterinn
pokodenie, sekundrne degenercie, zpaly, razy, infekn ochorenia, ndory a tie

priny s neznme.
Nevidiaci - slep
Slepota sa prejavuje u na vzore postihnutho jedinca, a to ako v celkovej
obmedzenej pohyblivosti, tak aj v mimike tvre. Slep diea zana neskr chodi,
zaostva vo vvine motoriky. Vvin psychiky je obmedzen nedostatkom zrakovch
predstv. Nahradzuje sa hmatovm, sluchovm a uchovm vnmanm. Tieto nhradn
zmysly je potrebn zmerne vchovou zdokonali, nie s vroden, ako sa vo
veobecnosti predpoklad. Orientan schopnos je zaloen na tzv. diakovom cten,
ktor sa vytvra shrnom hmatovch, sluchovch, konch a uchovch pocitov. Re
sa vyvja mierne oneskorene a len sluchovou cestou. Slov nie s podloen nzorom a
preto nie vdy s adekvtne skutonosti. Myslenie, pre nedostatok konkrtneho nzoru
strca spojitos s realitou, je na rovni nerelnych abstrakci. V rei sa to prejavuje
verbalizmom. Pam sa opiera o sluch, je vemi dobr.
iastone vidiaci
Postihnut so zbytkom zraku sa otaj za svetlom a mu sledova rzne dobre
osvetlen predmety. pecilnymi pomckami a metdami sa mu zrakov zbytky
zlepi.
Slabozrak
Pri slabozrakosti je videnie obidvoma oami aj pomocou korekcie optickmi sklami tak
znen, e postihnut nie je schopn ta psmo benej vekosti. Slabozrak jedinec
nerozoznva podrobnosti, nevid vzdialenejie predmety, nerozliuje dobre farby. V
snahe

lepieho

videnia

rob

rzne

grimasy,

za

potom

je

povaovan

za

slabomysen. Prinou slabozrakosti s refrakn chyby vyieho stupa, ak formy

astigmatizmu, alej zkaly rohovky, oovky. V kolektve deti s nepriebojn, axizne,
vyhadvaj samotu. Vytvra sa v nich pocit neistoty a menejcennosti. Stvaj sa
zlomysenmi a agresvnymi.
Tupozrak
Tupozrakos postihuje len jedno oko, je to porucha binokulrneho videnia. asto je
spojen so kuavosou. Prinou s refrakn chyby o. Na sietnici jednho oka vznik

in obraz ako na sietnici druhho oka a tak sa pri viden neme vytvori syntza
jednho obrazu, a preto je vnmanie horieho /menej zretenho/ obrazu utlmen. Tm
zaostva a strca sa innos horieho oka a stva sa tupozrakm. Diea sstred
pozornos na lepie oko a slabie prestane pouva. Nsledkom toho strca sa
binokulrne videnie. Navonok sa to prejavuje strabizmom, klenm.
Farboslep
Farboslepos je vroden a dedin porucha schopnosti oka rozoznva farby. Prejavuje
sa ako iaston t. j. neschopnos rozoznva len niektor farby, alebo ako pln
/daltonizmus/ t. j. tka sa vetkch farieb. Pri plnej farbosleposti svet postihnutmu
sa jav v rznych odtieoch edej farby. Nepresn rozlenie farieb me by prinou
neprjemnch nsledkov v kolskej prci dieaa, pretoe farby hraj dleit lohu pri
orientci v uebnch textoch a v inch aktivitch. Je potrebn, aby uitelia o tejto
poruche vedel a toleroval ju u dieaa.
Refrakn chyby - chyby lomivosti oka
Vznikaj naruenm sprvneho pomeru medzi dkou oka a lomivosou optickho
prostredia. Patr sem:
Krtkozrakos /myopia/- zven lomivos, le sa spjaj u pred sietnicou, vznik
neostr obraz. Prejavuje sa okolo 10. roku a strca sa po 20. roku. Krtkozrak diea
sa sna zaostri si obrazy vzdialenejch predmetov primurovanm oka, alebo
mimickmi pohybmi, ktor asto s hodnoten a trestan ako grimasy. Niekedy diea
tm, e nevid na tabuu odpisuje od suseda. Takto via nmaha oka je
doprevdzan zvenou navnosou a bolesami hlavy.
alekozrakos /hypermetropia/ - menia lomivos, le sa spjaj a za sietnicou,
take obraz na sietnici je neostr. alekozrak diea zle vid do blzka. Preto sa d
aie zisti.
Astigmatizmus - nepravideln zakrivenie rohovky alebo oovky. Na sietnici vznik
nepresn obraz. Diea vid psmen neostro a rozmazane. Zrakov nmaha vyvolva
bolesti hlavy.
Vetky tieto chyby sa koriguj optickmi sklami, okuliarami. Pomcky esbodov
tabua, Pichtov psac stroj. U nevidiacich sa sprostredkovanie informci uskutouje

prostrednctvom sluchovho a hmatovho kanlu. Psan re sa uskutouje pomocou

Braillovho bodovho psma, tyflografickch pomcok a tyflotechniky. U iastone
vidiacich a slabozrakch je to optickm kanlom pomocou optickej techniky, ktor
nleite zvuj a zosiluj grafmy tak, aby zodpovedali individulnym monostiam
iaka. Osobitn draz sa kladie na psychohygienick aspekty nava zraku a pod. U
tupozarkch a kavch jedincov sa edukan proces realizuje sbene s korekciou
porch binokulrneho videnia. V komunikanom procese nevidiacich zaujmaj osobitn
miesto elektronick technick prostriedky, ktor s schopn snma tlaen psmen
(slov), previes ich do bodovej abecedy a tlakom prenies na snmac prst nevidiaceho.
Pre edukan proces je dleit aj as vzniku zrakovho postihnutia. Me by vroden
alebo zskan. Pri vrodenom absentuj akkovek predstavy o vizulnych obrazoch,
km pri zskanom mono na predtm zskan zrakov sksenosti nadvzova.
Tyflopedie
- zabv se vchovou a vzdlnm jedinc zrakov postiench
- zrak umouje lovku orientovat se v prosted v nm ije, porovnvat barvu, tvar,
velikost, dlku, hloubku, pohyb a klid v okolnm svt
- zrakov vnmn poskytuje lovku 75 80% vekerch informac o svt, m znan
vznam pro kadou praktickou innost uen, hra, prce, zjmy
- je tak bohatm zdrojem estetickch proitk, kter poskytuje proda, vtvarn
umn i ostatn prosted
- zrak je nejefektivnjm a nejvce uvanm smyslovm orgnem lovka a je tedy
nutn se o zrak starat a chrnit ho (prce pi dobrm osvtlen, obrazovky TV, PC,
zazen mstnost, )
- selhn nebo dokonce nemonost vnmat okoln svt zrakem je pociovno jako
netst a proto vyaduje trplivost, vchovnou pi a porozumn
dlme: a) vrozen nebo ddin
b) zskan tyto vady vznikaj bu jako nsledek nkterch onemocnn nebo porann
oka, zrakovho nervu, zrakovho centra v mozku - mohou bt zpsobeny vlivy:
1. fyzikln - radiov paprsky, ultrafialov p., rentgenov p., blesk, popleniny,
svteln p.
2. chemick - poleptn
3. mechanick - nitrolebn tlak, nitroon tlak, bodn, sen a ezn rna
4. infekn a chronick onemocnn - TBC oka, - trachom

5. mozkov ndory
Zrakov vady mohou postihnout kteroukoliv st oka (rohovka, zornice, oka, stnice,
blma, duhovka), zrakov nerv nebo zrakov centrum v mozku
dlen vad: 1) refrakn vady
2) barvoslepost a eroslepost
3) tupozrakost a ilhavost
4) slabozrakost
5) slepota
1) refrakn vady - zpsobeny patnou lomivost oky v oku, obraz se nepromt
pesn na stnici, nazvaj se:
a) krtkozrakost
- vid dobe na blzkou vzdlenost, obrazy se promtaj ped stnic, - brle nebo oky
(rozptylky)
b) dalekozrakost
- vid dobe na dlku, obrazy se promtaj za stnici
Ob tyto vady se m v dioptrich. Hodnota vady me bt na kadm oku rzn. V
posledn dob operace laserem, brouen oky.
astigmatismus mn obvykl, ale sloitj vada , nprava pomoc brl a zvlt
brouench skel
PREVENCE
- dodrovn hygienickch zsad (chybn vka idle, patn osvtlen, nvyky pi
sezen)
- dalekozrakch lid ve svt pibv (postupem asu = brle pi ten a psan), tato
vada se vyvj s vkem
k hormu
2) barvoslepost a eroslepost
- v ppad barvosleposti dochz k porue pk, jde o poruchu vrozenou nebo
ddinou
- stupn:
1) snen barvocit
- problm s rozliovnm odstn barev
2) sten barvoslepost = daltonismus

- nerozliuje ervenou a zelenou barvu, vid odstny ed

- mn astj je nerozliovn modr a lut
3) pln barvoslepost
- vid svt v blm, ernm a v odstnech edch
vchova: - v pedkolnm vku by mlo dt rozliovat a pojmenovat zkladn barvy
(erven, zelen, lut, modr), pozdji pozn dal barvy i odstny,- uitelka me
doporuit spec. vyeten a dle respektovat individuln pstup k dtti
- v ppad erosleposti dochz k porue tyinek, lovk m za snench svtelnch
podmnek velmi patn vidn => nevychzet za era na ulici, mt baterku, lovka u
sebe
3) tupozrakost a ilhavost
- podstatou tupozrakosti je nestejn ostrost obou o (binokulrn vidn), vsledkem je
zdvojen nebo neostr obraz
- postien dt se nau vyazovat oko s vadou, vyt ho do strany, co se me jevit
jako ilhavost, postien oko se necvi, vada oka se prohlubuje
nprava: brle
- na zdravm oku je okluzor, na patnm oku je sklo nebo mal dioptrie a namhnm
se vada odstrauje
- ilhavost, kter je zpsobena patnou funkc onch sval, dochz k operaci a teprve
pak se cvi (neplat u postien s tupozrakost)
4) slabozrakost
- vrazn snen schopnost vidn
- me jt o poruchou vrozenou nebo zskanou (vrozen me bt i ddin, zskan
razem, nemoc)
- me bt postiena kterkoliv st oka: me jt o vadu refrakn (oka, rohovka,
stnice), me jt o vadu rohovky (ed a zelen zkal)
- dlme na:
1) lehk a stedn stupe poruchy - zaazen do normln koly
2) t stupe poruchy
- dt umstno do spec. kolky a koly (kola pro slabozrak a nevidom), k dispozici
lupa, v psmena, tda bez roh, nbytku, svtl, dt samo v lavici, mluven slovo
uitelky, magnetofony,
- dti mohou bt velmi rozvinuty v hudb, me se postupn zalenit do normlnho
ivota s profes

- televizn lupa snm text na televizn obrazovce

5) slepota
- nevidom lid, vada = slepota
- zskan (nemoc, raz), lovk, kter vidl m pedstavy
- vrozen, nem pedstavy, t
- me bt postien kterkoliv st oka (oko, zrakov nerv, zrakov centrum v mozku)
- dlme na:
A) sten slepota - lovk m zachovn svtlocit, schopnost rozliovat svtlo a tmu,
za svtla rozliit odstny velkch vc
B) pln slepota - vid tmu, - ojedinl ppady
npravy: - vchova postiench (sebeobsluha, orientace v prostoru postien mus
mt pocit bezpe mimo dm, v dopravnch prostedcch), navtvuj speciln kolu
(Nevidomch a slabozrakch), knihy jsou psny Brailovm psmem, u se pst na
Pichtov psacm stroji, vyuit PC zejmna tch, kter umouj komunikaci hlasem,
existuj zvukov nahrvky lit. dl i romn pro nevidom, vchova me bt zamena
i na hudebn vchovu
- zvukov signly, vodc psi, slepeck brle a hole, v dopravnch prostedcch hlen o
zastvkch
- nabdnut pomoci pes cestu, v restauraci, v obchod
18. Pedagogika sluchovo postihnutch
/z lat. surdus=hluch, nepoujci, grc.paideia=vchova/
Nedostaton priepustnos akustickho kanlu spsobuje akosti v edukanej,
pracovnej a spoloenskej sfre. Tieto dsledky sa zmieruj pecilnou intervenciou,
zvislou od aplikovania pecilnych edukanch metd, reedukcie, rehabilitcie,
korekcie a aplikovanm elektroakusticko-technickch prostriedkov /navacie aparty/.
Cieom

tchto

vchovnch

aktivt

je

pozitvne

ovplyvova

rozvoj

osobnosti

postihnutho, uspsobi ho na socializciu, pomha pri jeho snahch o vyrovnanie sa

so svojm postihnutm tak, aby v konenom dsledku sa vytvorili podmienky pre
zmyslupln a relatvne plnohodnotn ivot.
lohou pedagogiky sluchovo postihnutch je vybudova optimlny komunikan
systm. Prostrednctvom komunikanho systmu vybudova systm poznatkov,
zrunost a nvykov. Nsledne permanentne upravova a pozitvne usmerova vzah k
sebe sammu a k svojmu okoliu. Usilova sa o primeran rozvoj osobnosti. Sluchovm

postihnutm sa spravidla rozumie tak znenie priepustnosti sluchovho kanlu, ktor

spsobuje akosti pri komunikci, pri prijman informci na akustickej bze a ich
pretvran na poznatky.
Stupe sluchovho postihnutia sa posudzuje poda intenzity zvukovho podnetu
vyjadren v decibeloch. Pri hodnoten sluchovch porch je potrebn bra do vahy,
kedy porucha vznikla, v ktorom tdiu vvinu rei, psychickch funkci, najm
myslenia.
Priny porch sluchu s orgnov, t.j. vznikaj z porch anatomickho substrtu
niektorej asti sluchovho analyztora. S jednak dedin, vroden alebo zskan.
Sluchov poruchy s rzneho typu:
a/prevodov - porucha je v strednej asti sluchovho analyztora /ucha/. Poruen s
hlbok tny.
b/percepn - porucha je vntornej asti sluchovho analyztora. Poruen s vysok
tny.
c/centrlny - porucha je v krovej asti sluchovho analyztora /v spnkovom laloku/,
porucha je v rozoznvan a poznvan jednotlivch zvukov.
Ke je pokoden sluchovopolohov nerv dieaa strca stabilitu. Porucha vnt.ucha ke pracujeme v hlunom prostred OTOSKLERZA: je ochorenie pzdra labyrintu.
Postihuje astejie eny. Ten, kto m otosklerzu lepie pouje v hlunom prostred.
OTYTDA: zpal v uchu
DRUHY SLUCHOVCH PORCH
HLUCHOTA: je porucha sluchu, pri ktorej postihnut nevnma vonkajie sluchov
podnety a preto sa neme dorozumie s vonkajm svetom. pln hluchota je vtedy,
ak nememe vyvola iadne sluchov reakcie. Ke sa daj zisti zvyky sluchu,
hovorme o neplnej hluchote. Vnman s len vibrcie hlbokch tnov, nie re.
Zdeden hluchota: astejie u ien.
Zskan hluchota: vznik pri prode, v rannom detstve, ako nsledok celkovho
ochorenia. Pri psoben toxickch ltok, tuberkulza. Hluchota me nasta aj po raze
hlavy, ke diea spadne z vekej vky a zlom si dno lebky.
Hluch, nepoujce deti sa nemu naui rozprva na zklade sluchovch podnetov,
preto sa u neho nevyvin akusticko artikulan spoje, preto diea zostva nem.

Nemota vznik pri vrodenej hluchote, ale aj pi ohluchnut ku ktormu dolo pred
vvinom rei, alebo pri nedokonenom vvine rei, me ale nasta po ukonen vvoja
rei, ale pri neustlenom prejave reovch foriem do 6. roku.
OHLUCHLOS: strata sluchu, ktor vznikla v priebehu vvoja rei, alebo v ase ke u
boli upevnen zkladn stereotypy rei. Re nadobudnut do obdobia straty sluchu,
nezanik ale je deformovan po vonkajej strnke pre stratu sluchovej kontrly.
Kvalita rei zvis od veku v ktorom diea ohluchlo. Ohluchnut diea v kolskom
prostred, potrebuje vhodn reov prostredie, ktor ho nabda k rei, aby neostalo
mlanliv, v dsledku uvedomovania si svojej poruchy. Preto je vemi dleit,
zapojenie novho kompenzanho initea, zraku.
NEDOSLCHAVOS (hypacusis): iaston strata sluchu trvalho charakteru, pri ktorej
sa postihnut ako dorozumieva so svojm okolm. Vyskytuje sa pomerne asto.
Rozoznvame dva typy nedoslchavosti:
PREVODOV: zvukov vlny nemu prenika cez stredn ucho k ovlnemu okienku.
Prinou bvaj ast zpaly strednho ucha, pri ktorch sa preru prevod zvuku,
alebo defekty bubienka. Strca sa ostros sluchu pre hlbok tny. Prinou me by aj
nepriechodnos eustachovej trubice, zpaly, zven nosn manda.
PERCEPN: je spsoben zpalovmi, toxickmi a degeneranmi zmenami Cortiho
orgnu a slimka, alebo sluchovho nervu a sluchovch drh; (vnmanie) bvaj
pokoden nervov asti analyztora, postihnut je kostn aj vzdun vedenie zvuku,
vrazn s straty sluchu pri vych frekvencich m trp zrozumitenos rei , pretoe
prve vysok tny s nositemi zrozumitenosti hlskovej a zvukovej formy rei. Pri
sluchovej skke je vek rozdiel medzi hlasnou a epkanou reou. epkan re pouje
postihnut ovea horie. Bada zl vslovnos sykaviek, zle vnmaj hovoren re. Ke
na nich zvime hlas, maj pocit, e na nich krime.
ZVYKY SLUCHU: je nepln strata sluchu. Vroden alebo zskan, ktor je spojen s
vvojovou bezrenosou, alebo obmedzenm vvoja rei. Zvyky sluchu s tak
nepatrn, e nestaia na vnmanie hovorenej rei, ale na vchovu rei postauj.
KOMBINOVAN PORUCHY: jedinec je postihnut viacermi poruchami sastne. Jedinci
sa

diferencuj

poda

dominantnho

postihnutia.

najastejie pridruuje mentlne postihnutie.

sluchovmu

postihnutiu

sa

STAROSTLIVOS O SLUCHOVO POSTIHNUT DIEA V RODINE

Rozhodujcu

lohu

zohrva

rodina.

Starostlivos

diea

netreba

preha,

rozmaznva, treba ho naui samostatnosti. Vetko o sa s dieaom rob m by

formou hry, nie drezrou. V rodine sa mus formova charakter dieaa. Ke je diea
odkzan prijma zrakom, dleit je diea naui odzera. V detskom veku sa formuj
vzahy k rodiom, srodencom. Vetko toto sa mus dia na citovom podklade. Ak ho
mme v triede treba by van aj za mal spech. S vchovou treba zaa o najskr.
Na kad nespech reagova kudne. Pred vstupom do klky, treba diea naui
sprvnemu dchaniu (sprvny ndych a vdych pri hovoren).
Vdy sa mus rodi s dieaom rozprva, snaha aby odzeralo z st. Starostlivos v
kole, postupuje sa poda osnov, pre ben intaktn koly, ale prispsoben pre
edukciu sluchovo postihnutch det. Hlavnou vyuovacou metdou je: orlna metda
odzeranie
ODZERANIE: je zkladn prostriedok, ktorm diea vnma re hovoriacej osoby a okolia
v ktorom sa diea nachdza. kola vdy zko spolupracuje s rodinou dieaa. Integrcia
sluchovo postihnutho dieaa do bench kl, ak diea so zvykami sluchu je schopn
ako tak sa dorozumieva, je zaraden do vyuovania v benej kole, treba mu ale
prispsobi podmienky na telesnej vchove. Ak je diea vrazne nepoujce treba ho
zaradi do pecilnej koly. Integrcia do benej koly len ak sme presveden, e ho
zvldneme.
POJMOTVORN PROCES SLUCHOVO POSTIHNUTHO
Cel sstava pojmov sa neustle men, vyvja sa a najprud vvin prekonva v procese
poznvania dieaa. ako uri hranicu vzniku prvch pojmov. Diea poas uritho
obdobia nerozumie obsahu slov a nepouva ani slov, to znamen, e si neme o
veciach, javoch, skutonostiach vytvra pojmy. A okolo 1. roku zana chpa a
pouva niekoko slov s jednoduchm obsahom. Toto znamen prechod na pojmov
myslenie. U nepoujcich det je toto predreov obdobie vemi krtke. Zmyslov
vnmanie sa naru ak je pokoden 1 zo zmyslov. Sluchov analyztor m najv
vplyv a vznam pre tvorenie symbolovch funkci, preto je vyradenie sluchovho
zmyslu, najaou monou stratou pre diea.

Nepoujce diea ije pred zakolenm v predreovom obdob, mysl iba konkrtne (v
obrazoch) , tieto obrazy mu zabezpeuj nhradn zmysly hmat, zrak, chu, uch.
Pojmotvorn proces je premena slova, ako hmotnho javu a pojmu ako abstraktnho
javu. Pri tvoren pojmov sa uplatuje zsada postupnosti t.j. diea si najskr osvoj
urit slovo. Tvorenie a rozvjanie rei sa nesmie dia mechanicky, bez aktivity dieaa.
Nepoujce diea mus pocti prv spechy porozumenia a artikulcie rei. Preto je t
dleitos rodiny a predkolskch zariaden. Zkladom pochopenia obsahu pojmu je
vystihnutie podstatnch znakov predmetu, ktor sa odliuj v detailoch napr. vo vke,
rke, farbe. Nepoujci vbec nevystihn podstatn znak predmetu, alebo javu a
pojem sa nevytvor, pokia diea nevie postrehn tieto detaily. Jednou z podstatnch
zloiek pri vytvran pojmov je vtvranie asocicii medzi predmetmi a slovami.
VZNAM SLUCHU PRE VVOJ OSOBNOSTI POSTIHNUTCH
Zkladnm problmom utvrania osobnosti sluchovo postihnutho, je e ije vo svete
kde niesu sluchov podnety, osvojovanie rei neprebieha za normlnych okolnost, m
je brzden vvin abstraktnho myslenia. Dleitm hadiskom vo vzahu k otzkam
osobnosti je as, v ktorom nastala sluchov porucha, stupe sluchovej poruchy. Kad
strata sluchu spsobuje poruchy v oblastiach vedomia, o sa nevyhnutne prejav aj vo
vvine osobnosti dieaa. V obmedzenej miere sa me sluchovo postihnut diea
podiea aj na kultrnych hodnotch (tanm knh). Najvznamnejou oblasou zvuku
pre loveka je re. Nedostatok reovch podnetov poznauje cel osobnos s.p.d.
Sluchovo postihnut deti s vplyvmi svojho postihnutia samotrske, nedveriv, radi
ij v izolovanosti.
19. Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench
/z grc. sma=telo, padeia=vchova/
- odbor pec. pedagogiky, ktor skma osobitosti edukcie jedincov s chybami
pohybovho, opornho a nervovho strojenstva a jedincov s vraznmi negatvnymi
zmenami v zdravotnom stave. Ide tu v podstate o tri kategrie osb, ktorch telesn
integrcie je obmedzen:
a/telesne postihnutch, u ktorch problematika vchovnej rehabilitcie nara na
akosti v hybnosti, prpadne odlinosti vo vonkajom vzhade a s tm spojenm
subjektvnym prevanm.
b/ chorch, ktorch zdrav. stav nedovouje edukciu v podmienkach bench kl, a
preto sa vzdelvaj individulne v zdravotnckych zariadeniach na lku (pouitm
pecilno-edukanch metd a pomcok).

c/zdravotne oslabench, ktor krat alebo dlh as sa nachdzaj v ozdravovniach

alebo v lieebniach z dvodu zdravotnej indikcie (lieenia alebo dolieovania sa) a je u
nich potreba vchovnej rehabilitcie.
Priny telesnho postihnutia s vroden /vvinov anomlie konatn, rztepy
chrbtice/ a zskan po raze alebo nsledkom nejakch ochoren /infeknch a pod/.
U telesne postihnutch iakov sa osobitn draz kladie na rozvjanie komunikanch
zrunost

prostrednctvom

vyuovacch

predmetov:

individulna

logopedick

starostlivos a pecilne psanie (stami, pahmi, protzami, nohami, upravenmi

psacmi strojmi a pod.).
Pomerne vek skupinu telesne postihnutch tvoria jedinci s detskou mozgovou obrnou
- DMO. Je to vvinov porucha mozgu, ktor vznik v najrannejom veku. Postihuje
rzne funkcie mozgu aj hybnos. Priny DMO mu by prenatlne, perinatlne a
postnatlne. Ako dsledky nezrelosti centrlneho nervovho systmu, ale tie aj
inkomptabilita Rh faktoru.
Prznaky sa prejavuj v hybnosti ale aj v inch oblastiach /v rei/. Hybnos je
postihnut obrnami rzneho typu a rozsahu. Mu by spastick a chab. Spastick
postihuj konatiny jednej polovice tela, alebo len horn, len doln, alebo vetky tyri.
Chab, nespastick formy sa prejavuj ako: dyskinetick - mimovon pohyby
konatn, hypotonick forma - npadn znenie svalovho naptia, ataktick forma vetky pohyby s neusporiadan.
Zvltnu skupinu DMO tvoria mal mozokov postihnutia, kde nejde vyslovene o
obrnu, ale o npadn motorick neobratnos. Tieto klinick obrazy nie s fixn, ale sa
menia s vvinom dieaa a s vyzretm centrlneho nervovho systmu. astejie sa
vyskytuj epileptick zchvaty, poruchy citlivosti a zmyslovho vnmania. Vchova a
vzdelvanie tchto det zvis od mnohch faktorov ako je rozsah postihnutia hybnosti,
rei, mentlnych schopnosti a pod. Poda toho s aj zatrieden do pecilnych kl.
ahie formy DMO s schopn navtevova zkladn kolu pre intaktn mlde.
Najaie formy s umiestnen v stavoch socilnej starostlivosti.
K najastejm poruchm hybnosti patria (v. s na bze centrlnych alebo perifrnych
porch nerv. systmu):

-poruchy chdze (abzia neschopnos chodi; dysbzia porucha rovnovhy pri

chdzi a alie)
-poruchy rovnovhy (astzia neschopnos st...)
-poruchy hybnosti (akinza neschopnos uskutoni pohyb; hyperkinza nadmern
mimovon pohyblivos; imobilita neschopnos pohybu; spazmoflia pohotovos k
svalovm kom...)
Telesnm postihnutm sa rozumej anomlie vraznho stupa odliuj jedinca od
ostatnch, napr.:
-deformcie kostry hornch konatn amlia (nevyvinutie hornch konatn)
-deformcie chrbtice gibbus (hrb)
-deformcie dolnch konatn konsk noha, vrazn znetvorenie kbov
-poruchy tvaru lebky makroceflia (nadmern vekos hlavy)
- mikrocefcia (vrazne mal hlava)
- znetvorujce poruchy aglosia (chbanie jazyka)
- anenceflia (nevyvinutie mozgu a kosti mozgovej asti hlavy)
- akroceflia (hlava v tvare zrezanho kuea)
- dymlia (tvorov vvinov odchlky konatn)
- dyzostza (poruchy vvinu kost)
- rztepy eust, podnebia a rztep chrbtice
20. Pedagogika det s naruenou komunikanou schopnosou
Re systmy dorozumievania sa medzi umi pomocou artikulovanch zvukovch
zoskupen, resp. ich grafickch reprezentci, pomocou kt. sa formuluj mylienky jedna z tzv. symbolickokomunikanch funkci mozgu (fzia), priom symbolmi s tu
slov.
Komunikcia udsk schopnos pouva vrazov prostriedky v medziudskch
vzahoch
Kom. schopnos vedom pouvanie jazyka ako kom. systmu, znakov a symbolov vo
vetkch formch
Verblna kom. - vetky kom. procesy, kt. sa vykonvaj pomocou hlasovej al. psanej
rei
Neverblna kom. - poukazuje na voklne a paralingvistick fenomny, kt. zahaj
kvalitu hlasu, spsob rozprvania, mimiku, gestikulciu, pohyb, dranie tela a zrakov
kontakt.
Komunikan schopnos jednotlivca je naruen vtedy, ak niektor rovina jeho

jazykovch

prejavov

psob

interferenne

(vzjomne

sa

negatvne

ovplyvuje)

vzhadom na jeho komunikan zmer. Ide o roviny:

foneticko-fonologick(zvuk.-hlskov)-sprvna vslovnos (tvorba hlsok, vslovnos
+vnmanie,rozliovanie)
morfologicko-syntaktick (tvaroslovne-vetn)-gramat. strnka (pouvanie sprvnych
tvarov slov +stavba vety)
lexiklno-smantick

(slovno

zsobov-slovno

vznamov)-obsah.strnka(adekvt.chpanie a pouvanie slov)

pragmatick (vyuiten) - schopnos aplikova komunik. schop. v praxi (soc.
uplatnenie + priama aplikcia)
Naruenie komunikanej schopnosti me by trval, alebo prechodn, vroden, alebo
zskan. Prve pre monos odstrnenia naruenosti v logopdi na rozdiel od ostatnch
odborov pecilnej pedagogiky hovorme o naruen a nie o postihnut. NKS me v
celkovom klinickom obraze:
-dominova, tj. me by hlavnm symptmom = primrne naruenie
-by symptmom, dsledkom inho dominantnho postih. = symptomatick poruchy
rei
Priny naruenia mu by orgnov alebo funkn, samotn naruenie me by
pln alebo iaston s rznym stupom, ktor sa pohybuje od ahkho, ktor si
jedinec ani neuvedomuje a po pln stratu rei. Pri princh ide o asov alebo
lokalizan faktor.
Z asovho hadiska ide o priny pre- (rztepy), peri- (pok. CNS) alebo postnatlne.
Z lokalizanho hadiska priny s vvinov odchlky (senzorick a motorick),
negatvne vplyvy prostredia, orgnov pokodenie receptorov, efektorov a centrlnej
nervovej sstavy. Za NKS sa zsadne nepokladaj prpady tzv. fyziolog. porch, kde je
relna pravdepodobnos autokorekcie, tj. ich zaniknutia BEZ logop. zkroku.
Logopdia - vedn odbor v sstave p.pg. vied, ktorej predmetom je edukcia,
prevencia, korekcia a rehabilitcia jedincov s NKS. - nuka o vvoji a poruchch
dorozumievania, o preventvnej a npravno-vchovnej starostlivosti zameranej na
odstraovanie tchto porch. Skma NKS z aspektu etiolgie, symptomatolgie,
frekvencie vskytu, nsledkov a monosti korekcie, ako aj sptn psobenie naruenia
komunikcie na osobnos jednotlivca. Skma aj monosti rozvjania komunikanej
schopnosti u tzv. intaktnej populci. Had inn metdy edukcie, rehabilitcie,

korekcie a eliminovania negatvnych socilnych dsledkov vyplvajcich z naruenej

schopnosti.
Cieom log. starostivosti je :
-edukan a soc. adaptcia a integrcia iakov s NKS
-zmiernenie a odstrnenie kom. problmov vo vetkch rovinch
-dosiahn sprvny hovoren prejav po strnke formlnej zvukovej
Formlna strnka sa rozvja v spojitosti s obsahovou strnkou rei, tzn. s rozvojom
poznania a poutia. Sekundrne dsledky naruenej schopnosti komunikova sa
nepriaznivo prejavuj aj v kognitvnej oblasti, vo sfre estetickho vnmania, v
emocionlno-vovej sfre, v oblasti kolskej spenosti, pracovnej resp. socilnej
adaptcie. Okrem toho naruenie komunik. schopnosti me by jednm z prvch
zjavnch indiktorov vnych ochoren napr. pri duevnch, mozgovch, ndorovch
ochoreniach, pri vasnej diagnostike sa tak umon rchly lekrsky zkrok.
Logopdia sa zaober 3 kategriami osb :
- vchovou nepostihnutch osb s naruenou komunikanou schopnosou (napr.
zajakav iaci Z)
- vchovou postihnutch osb s NKS (napr. MP dyslalici) tzv. symptomatick poruchy
rei
-

vchovou

(preventvnym

psobenm)

intaktnch

osb

(napr.

predchdzanie

zajakavosti u det s fyziolog. akosami rei)

V log. starostlivosti sa aplikuj metdy vchovy zo veob. pg., ako je metda cvienia
a metda prkladu. Zo pecilnopedagogickch metd s to postupy reedukcie,
kompenzcie a rehabilitcie. Realizuje sa v rmci 3 rezortov: r. kolstva: koly pre
chybne hovoriacich a nehovoriacich, pecializovan triedy, predmet ILS v pec.
kolch,pedag.-psychol. poradne
r. zdravotnctva: log. ambulancie, innos log. asistentov, przdninov dolieovacie
kurzy (pre zajakav deti)
r. prce a soc. vec: v stavoch soc. starostl. v rmci komplex. starostlivosti o
chovancov
1. naruenie lnkovania rei (dysllia, dyzartria):
a) dysllia - chybn tvorenie hlsok:
a1.) mogillia (vynechvanie hlsok)

a2.) parallia (zamieanie hlsok za in)

a3.) tvorenie hlsky na inom artikulanom mieste (napr. franczske R - rotacizmus)
a4.) dysllia multiplex (viac chybne tvorench hlsok)
a5.) tetizmus (takmer nezrozumiten re, nahrdzanie vetkch spoluhlsok hlskou
T)
b) dyzartria - porucha rei pri detskej mozgovej obrne.
Veobecn symptmy s v rznej miere naruen respircia, foncia, rezonancia,
artikulcia a prozdia.
2. naruenie plynulosti rei (zajakavos, brblavos):
a) zajakavos - syndrm komplexnho naruenia koordincie orgnov zastujcich
sa na hovoren:
a1.) klonick (opakovanie hlsok, slov alebo slabk)
a2.) tonick (kovit sahy na zaiatku slov)
a3.) zmiean forma: klonicko-tonick, tonicko-tonick
b) tumultus sermoris (brblavos) - poruenie tempa a rytmu rei.
3. naruen vvin rei (vvinov dysfzia, vvinov bezrenos):
a) vvinov dysfzia - truktrne a systmov naruenie niektorch oblast vvinu rei,
osvojovania si materinskho jazyka:
a1.) impresvny typ (neschopnos rozoznva pout vrazy a chpa obsah poutch
slov)
a2.) expresvny typ (nedostatok reovho prejavu pri dobrom chpan a porozumen
poutej rei)
a3.) zmiean typ
b) NVR na bze psychomotorickej retardcie
4. zskan neurotick bezrenos (mutizmus, elektvny mutizmus, surdomutizmus):
a) mutizmus - nhla strata u vyvinutej rei
b) elektvny mutizmus - vberov strata rei s negativistickm postojom - tlm rei k
uritm osobm, v uritom prostred, za uritch okolnost.
c) surdomutizmus - onemenie pri strate sluchu.
5. zskan orgnov bezrenos (afzia): afzia - porucha u vyvinutej rei, ktor
nastva po niektorch ochoreniach alebo razoch mozgu.
6. naruenie zvuku rei (fufnavos, palatollia):
a) fufnavos (rhinollia) - zmenen nosn rezonancia:

a1.) zatvoren (znen nosovos)

a2.) otvoren (zven nosovos)
a3.) zmiean
b) palatollia - vvinov chyba rei, ktor vznik na zklade rztepu podnebia.
7. naruenie grafickej podoby rei (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalklia):
a) dyslexia - vvinovo podmienen neschopnos naui sa ta benm vyuovacm
spsobom aj napriek normlnemu intelektu
b) dysgrafia - neschopnos naui sa psa
c) dysortografia - neschopnos zvldnu gramatiku
d) dyskalklia - neschopnos naui sa pota, psa slice, zvldnu niektor
matematick opercie.
8. symptomatick poruchy rei - sprevdzaj in dominantn postihnutie, naruenie
alebo ochorenie:
a) zrakov postihnutie
b) sluchov postihnutie
c) mentlnu retardciu
9. poruchy hlasu patologick zmeny akust. kvalt (vka, farba, sila hlasu), spsobu
pouvania a tvorenia
a) detsk hyperkinetick dysfnia: korene v tlom detstve - dvodom vzniku me by
dlh pla bbtka; krianie ako reakcia na slab hlas; snaha prekria ostatn deti v
kolektve; snaha upta na seba pozornos;
b) hyperkinetick dysfnia u dosp.: z premhania hlasu, najastejie u hlasovch
profesionlov;
c) psychognne poruchy hl.: psychognna dysfnia a afnia;
d) mutan poruchy - preden, predasn, perverzn mutcia a fistulov hlas.
10. autizmus - bezrenos spsoben vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z
neschopnosti nadvzova kontakty s okolitm svetom.
11. kombinovan chyby a poruchy.
Klasifikcia naruenej komunikanej schopnosti:
-bezrenos vvinov /allia, dysfzia/
-bezrenos zskan orgnov /afzia loklne pokodenie mozgu/

-bezrenos zskan neurotick /mutizmus, surdomutizmus, elektvny mutizmus/

-naruenie zvuku rei /fufavos, rinollia, palatollia - rztepy podnebia/
-naruenie lnkovania (vslovnosti) rei /dysllia, dysartria/
-naruenie plynulosti rei /zajakavos, brblavos, bradyllia extrmne pomal re/
-naruenie grafickej strnky rei /dysgrafia, dyslexia/
-symptomatick poruchy rei
-poruchy hlasu
-kombinovan chyby a poruchy rei
-naruenie nonverblnych foriem komunikcie
Bezrenos vvinov rozliujeme z dvoch aspektov :
a/ako vedaj prznak pri poruchch sluchu, mentlnej retardcie, detskej mozgovej
obrne
b/ako hlavn prznak spsoben patolgiou socilneho prostredia, ale najm ahkou
mozgovou dysfunkciou
Poda priebehu naruenho vvinu rei me s o oneskoren, obmedzen, odchyln
/scestn/ alebo preruen vvin rei. Prejavuje sa v rznych rovinch:
- v morfologicko-syntaktickej dysgramatizmom, ide o retardciu v gramatickej strnky
verblnych prejavov, neovldanie systmu gramatickch pravidiel, nesprvny slovosled
-v lexiklno-smantickej je npadn chudobn slovn zsoba, nepresn vyjadrovanie
-vo foneticko-fonologickej ide o naruenie fonologickch opozci, zmena znelch a
neznelch, tvrdch a mkkch spoluhlsok, naruenie sledu hlsok alebo ich redukcia,
poruchy v dchan, tvoren hlasu, v rezonancii, tvoren hlsok, v tempe, rytme, sile a
meldii celkovho re. prejavu
Bezrenos zskan orgnov (afzia) vznik pri nhlych cievnych ochoreniach mozgu,
pri ndoroch mozgu, razoch hlavy. U det sa vyskytuj vemi zriedkavo.
Bezrenos

zskan

neurotick

vyznauje

sa

stratou

schopnosti

prehovori

na

neurotickom alebo psychotickom podklade. Poznme tri druhy onemenie : totlne,

elektvne /vberov/ a sluchov onemenie. Totlne onemenie vznik nhle, ako reakcia
na extrmne preaovanie, vyerpanos, afekt, zaknutie, rozlenie. Prznaky s
jednoznan onemenie, pritom pouvaj nhradn formy komunikcie - gest,
posunky, psanie, pretoe silie a re kontrastuje s nemonosou prehovori. Vberov
onemenie - extrmne vystupovanie obv zo zlyhania v uritej situcich alebo v
kontakte s uritmi osobami. Klasickm prkladom je kolsk zaiatonk odmietajci
komunikova vlune v kolskom prostred, alebo vlune s uitekou, km v inch

situcich, resp. s inmi osobami bez zbran komunikuje. Prinou me by vek

psychick senzibilita voi svojim vlastnm vkonom, alebo aj psychicky zaaujce
sprvanie prostredia. Prznaky sa pecificky viau na urit situcie alebo urit osoby.
Npadn je celkov sprvanie zdranlivos, utiahnutos.
Sluchonemota je hystericky podmienen prejav labilnej osobnosti. Prznakom onemenia
je aj hluchota. Vyskytuje sa zriedkavo.
Naruenie zvuku rei poruchy rezonancie (pri hovoren) - fufavos zmena znelosti
otvoren zven nos. rezonancia - pri nedokonalom uzvere medzi rezon. dutinami
- zmen sa farba hlasu a sykavky (rztepy podnebia, skrten alebo ochabnut
svalstvo mkkho podnebia, zskan po razoch, po obrnch mkkho podnebia, ale aj
ako vsledok nedbanlivho reovho tlu, alebo napodobnenm rei, tzv. habitulna
/nvykov/ sa objavuje pri hystri a neurzach)
zatvoren znen - pri zmenen priestoru nosovej a nosohltan. dutiny ako nsledok
orgnovch zmien pri vyboen nosovej priehradky, pri vvinovch anomlich,
polypoch, pri zvenej hltanovej mandl, pri ndche
Prznakom je obmedzen dchanie cez nos pootvoren sta chrpu, re je
pridusen - zmenen nosovky: m=b, n=d, tlmen s samohlsky u , o
palatollia porucha rei pri rztepe podnebia
rztep

vroden

orgnov

defekt,

pri

ktorom

je

podnebnohltanov

uzver

nedostaton
Naruenie lnkovania rei (artikulcie) - neschopnos pouva jednotliv hlsky alebo
hlsk.skupiny v komunik. procese poda prslunch jazyk.noriem.
- nedostatky v lnkovan (sprvnej vslovnosti a umiestnen hlsok) mench re.
jednotiek, al. re. prejavu ako celku. Je najastejou poruchou rei u benej populci,
nie len u handicapovanch. Priny:
a/ dedinos - zdedenie artikulanej neobratnosti, znen schopnos fonematickej
diferencicie
b/negatvne vplyvy prostredia zanedbvanie, zl reov vzor, prli dlh tolerovanie
maznavej rei
c/naruen sluchov al. zrakov vnmanie nemonos napodobova sprvne zvuky
materinskho jazyka, resp. nemonos odzera pohyby re. apartu
d/ pokodenie dostredivch, odstredivch nervovch drh, centrlnej asti reflexnho
okruhu

Dysllia naruen schopnos lnkova menie re. jednotky , teda pouva urit
hlsky alebo hlskov skupiny v komunikanom procese poda noriem prslunho
jazyka
mogillia vynechvanie uritej hlskyparallia nahrdzanie inou
Dysartria naruenie lnkovania rei ako celku pri orgnovom pokoden nervovho
systmu
- pri detskej mozgovej obrne, v dospelosti pri degeneratvnych ochoreniach CNS
priny:

inervan

(nervovo-vlknov)

pokodenia:

zmknutie

mozgu,

dedin

hypoplzia, prodn komplikcie, encefalitda, meningitda, traumy hlavy, ndory a ich

metastzy
ast sprievodn znak slinotok, naruen foncia, dchanie
Anartria neschopnos lnkova vbec
Naruenie plynulosti rei
Zajakavos syndrm komplex. naruenia koordincie orgnov participujcich na
hovoren, kt. sa prejavuje tonickm, klonickm preruovanm plynulosti procesu
hovorenia, - patr k najam druhom NKS. Rozsah prin vzniku je extrmne irok.
Dedin dispozcia m vplyv na vznik. alej je to prostredie, najm rodinn, kde asto
psobia rozlin neurotizujce initele, ako prli prsna vchova s trestami, prehnane
starostliv, prli von, zanedbvajca, nsiln precviovanie avorukosti, rivalita
medzi srodencami, nejednotn vchova, konflikty v rodine, psychotraumy - ok,
zaknutie, hospitalizcia, duevn otras z neakanej sprvy, ale aj neakan dobr
sprva rados me vyvola zajakavos, kolsk prostredie, straenie dieaa kolou,
orgnov, poruchy metabolizmu, + kombincie.. .
Poda doby vzniku: predasn (pred 3.r), obvykl (medzi 3. a 7.r) a neskor (po 7.r.
ivota)
Prznaky na rei s: klonick forma: nepravideln, povrchn dchanie, foncia so
spazmami hlasiviek, opakovanie hlsok. tonick forma: tlaenie, napnanie
Prznaky na sprvan sa zajakavho s dan negatvnym postojom k verblnej
komunikci, najm logofbiou t.j. situan strach vyjadri osobn nzor, nedvera v
seba. asto je naruen aj koverblne sprvanie, spoloensky nevhodn konanie poas
rozhovoru ako s grimasy, prevanie, motoricky nepokoj, rzne siny a shyby
konatinami a pod.

Brblavos je extrmne zrchlen tempo verblnej produkcie, m organick pozadie.

Priny s: dedinos, prekren dominancia, ahk mozgov dysfunkcia, negatvne
vplyvy prostredia. Prejavy na rei s prli rchle tempo a hlasn re, poruchy dchania
a artikulcie, opakovanie a vynechvanie slabk. Celkov zjav a sprvanie brblavch
osb

vytvra

dojem

prenhlench,

povrchnch,

extravertovanch,

roztritch,

impulzvnych ud. asto si svoju poruchu ani neuvedomuj.

Poruchy celkovho re. prejavu - v plynulosti a tempe
prli spomalen a rozhlskovan (nesprvne dchanie) - bradyllia
prli rchly spd rei, bez intoncie nezrozumiten
porucha v sile hlasu, v przvuku, v meldii rei
agramatizmus osoby s obmedzenm rozum. vvojom, nepoujci, nevhodn vplyv
prostredia
Symptomatick poruchy rei
Naruenie

komunikanej

schopnosti,

ktor

sprievodnm

prznakom

inho,

dominujceho postihnutia alebo ochorenia. Vyskytuj sa v rznych formch v rznom

rozsahu. Pri mentlnej retardci sa vyskytuje vetky druhy vvinovch porch rei,
poruchy vslovnosti, zajakavos, brblavos, onemenie, nedostaton slovn zsoba,
dysgramatizmus /nesprvne pouvanie gramat. tvarov/.
Pri epilepsi re je monotnna, spomalen tempo. Spsob myslenia epileptika m svoj
odraz vo verblnej sfre, nedostatone jasn cie myslenia sa prejavuje neukonenmi
vetami a bezdvodnou zmenou tmy. asto sa objavuje zajakavos. Zrakovo postihnut
neskr zanaj hovori, asto je prtomn u nich verbalizmus - pouvanie slov, priom
nechpu ich zmysel, poruchy vslovnosti, zajakavos. Sluchovo postihnut sa nau
hovori a hovor primerane k sluchovej poruche, ako pouje. Pri strate sluchu do 7.
rokov re zostane na tej rovni ako sa vyvinula.
Prejavy ahkej mozgovej dysfunkcie, ako je hyperaktivita, emocionlna labilita, poruchy
koncentrcie, impulzivita, pojmotvorn a pamov nedostatky, tiky, anxiozita, tenzie,
toto vetky sa odraz aj v komunikci. Vyskytuj sa vetky druhy porch rei ako s:
vvinov poruchy rei, jemn reov problmy, zajakavos, brblavos, poruchy
vslovnosti, poruchy koordincie motoriky jazyka, dysgramatizmus. Osobitn skupinu
tvoria tzv. pecifick poruchy vslovnosti vo forme artikulanej neobratnosti jednotliv hlsky s sprvne vyslovovan, ale skupiny slov a zloitejie slov sa

vyslovuj chybne.
Emocionlne naruen deti komunikuj vrazne zriedkavejie ako zdrav. asto sa
obracaj na dospelch - viac od nich zvisia. V skupinovch situcich menej
komunikuj so skupinou ako celkom. astejie vyjadruj neshlas ako zdrav deti.
Poruchy rei najm vslovnosti mu by prznakom regresvneho sprvania, spsob
rei starch deti me by prejavom infantilnosti - detinskosti.
Poruchy hlasu (chrapav, hlb, drsnej, zven, krikav, nezvun)
Ide o patologick zmenu v akustickch kvalitch, v spsobe tvorenia a pouvania
hlasu. Prinami mu by:
- dedinos, vroden odchlky /rzne vvinov anomlie, zen hlasov rozsah na
dedinej bze/.
-choroby inervcie, ndor, pokodenie hrtana,
-mutan poruchy s vo forme predasnej, oneskorenej, neukonenej, predenej,
prli rchlej, oneskorenej mutcie. Vyskytuj sa astejie u chlapcov ako u dievat.
-neurotick poruchy najm v stresovch situcich, psychickej zai a pri hystri
dochdza ku kovitmu tvoreniu hlasu.
-nesprvne pouvanie hlasu vznik z neekonomic. pouvania hlasu (plytk a
nepravideln dchanie, stami), zlej hlasovej techniky, z tvrdch hlasovch zaiatkov,
z premhania najm pri nesprvnom spievan v kole.
Naruen vvin rei mono triedi z viacerch hadsk: z hadiska priebehu naruenho
vvinu rei, ide o :
- oneskoren vvin rei (spsoben dedinosou, negat. vchovnmi vplyvmi, ahkou
nedoslchavosou)
- obmedzen (pri MR, ach poruchch sluchu, pri extrmnej patolgii prostredia),
prognza dos nepriazniv
- preruen vvin rei (pri razoch, vnych duevnch ochoreniach, akch
psychickch traumch
- odchyln vvin rei (prejavuje sa odchlkou od normy iba v niektorej z rovn
reovho vvinu, deti s akm rtepom podnebia alebo deti s nesprvnym reovm
vzorom)
Triedenie z vekovho hadiska :

- fyziologick bezrenos (do 1. roku ivota sa zana u priemernho dieaa vlastn

vvin rei )
- preden fyziologick bezrenos (ak diea nezane rozprva do 3.roku ivota,
nemus s o naruen vvin rei, ak nie je postihnut sluch, intelekt, motorika, reov
orgny, ak prostredie primerane stimuluje vvin rei dieaa, me s o oneskoren
vvin rei s monosou dostihn rove normy)
- vvinov bezrenos (patologick, nemus s o pln, totlnu nemotu)
Symptomatolgia :
oneskoren zaiatok vvinu rei, chudobn slovn zsoba, dysgramatizmus, chybn
vslovnos, ktor vak nemono chpa ako samostatn odchlky s rznym pvodom.
Pri naruenom vvine rei je asto oneskoren aj celkov psychomotorick vvin.
Ak zistme, e diea vzhadom na medznky v danom veku evidentne zaostva, treba
aplikova pecifick diagnostick postupy. Cel vyetrenie realizujeme hravou formou.
Poui aj hraky, ktor m diea pomenova, priom si treba vma aj jeho gest a
celkov vraz. Je tie dleit zisti, i nejde o bezrenos na neurotickej bze
(mutizmus, elektvny mutizmus).
Logopedick starostlivos:
Zacieuje sa na komplexn vstavbu rozvjania rei a sasne na rozvjanie jednotlivch
rovn (gramatickej, lexiklnej, foneticko-fonologickej ). Dleit zloku tvoria prpravn
cvienia.
Prognza : ia, u vetkch det s naruenm vvinom rei nie je prognza tak
priazniv, e svoju retardciu bez vch problmov skoriguj t.j., e dosiahnu normu.
V nietkorch prpadoch ostva re npadn a objavia sa sekundrne nsledky
retardovanho vvinu aj v ostatnch oblastiach psychiky. V takchto prpadoch treba
vdy akceptova skuton, relne monosti dieaa, tzv. strop, ktor me dosiahn
a neneurotizova ho nrokmi, ktor neme splni.
Monosti prevencie: Treba predchdza prpadom, ktor s podmienen patolgiou
prostredia (pomocou logopedickej osvety). Ak ide o naruen vvin rei spsoben
orgnovm pokodenm, ide prevane o tzv. sekundrnu logopedick prevenciu.
Palatollia je porucha rei pri rztepe podnebia. Prina vzniku me by:
Endognna - dedin (spova v poruen gnov)

Exognna vonkajia (potame aj vrusov a bakterilne ochorenia, raz matky na

zaiatku archavosti, rdioaktvne a rtg. iarenie a in).
Dsledkami rztepov okrem palatollie s chyby estetickho rzu, deformcie
kostench a mkkch ast tvre a nosa, poruchy zhryzu a chrupu. Postihuje i primrne
funkcie. Znemouje sanie pre neschopnos vytvori v stnej dutine potrebn podtlak a
diea me zaostva v telesnom vvine za ostatnmi demi. ast s zpaly:
prieduiek, nosohltanu, stredouia, z ktorch sa me neskr vyvin porucha sluchu.
U tchto det bva aj oneskoren vvin rei, take fyziologick dysgramatizmus a
dysllia. Hlas sa me tvori nesprvnym spsobom a vznik palatofnia. Sovkova
klasifikcia palatollie uvdza 4 stupne:
I. stupe re nem vrazn rysy palatollie, vyskytuje sa prpadne otvoren
fufnavos alebo dysllia
II. stupe palatollia nie je prli npadn, zvuk rei i jej zrozumitenos celkom dobre
vyhovuj v dennom styku s okolm
III. stupe re je npadn, avak ete zrozumiten
IV. stupe re je celkom nezrozumiten
V praxi logopd vyuva rozlin pomcky a prstroje: didaktick (sbory obrzkov, slov
a

riekaniek),

stimulan

(detsk

hudobn

nstroje,

zvukov

hraky,

bublifuk,

balniky),
motivan (lego, detsk telefn, spoloensk hry),
derivan (odptanie pozornosti chybne hovoriaceho od svojho vlastnho prehovoru
metronm, um),
podporn (pachtle, lopatky, sondy psobiace podporne pri ncviku artikulcie),
nzorn (logopedick zrkadlo, indiktory signalizujce sprvnos zvuku),
registran (zvuk., optick, al. kombinovan zznam),
viacelov (logop. intrumentrium sprava viac ako 50 rozlinch pomcok,
potaov log.program Fono) Zkl. log. pomckou je logopedick zrkadlo.
Slia ako: kompenzan initele, motivan initele, urchujce prostriedky.
Dtsk vk, zejmna prvn ti roky, je dobou mohutnho vvoje celho organismu,
pedevm stedn nervov soustavy. Rozvj se innost smysl, pohyb a vznikaj
citov zklady osobnosti dtte. V tomto obdob se tvo a rychle rozvj e.
e m pro kadho lovka nesmrnou dleitost. Jej vasn a sprvn vytven je
nutnou podmnkou pro rozvoj vnmn, pamti, pedstavivosti a mylen. e ovlivuje

tak spoleenskou pizpsobivost, volbu povoln a spoleensk uplatnn.

Vvoj ei neprobh vdy jednodue a hladce. Velmi mnoho tu zle na zdravm
biologickm zkladu dtte a snad jet vce na podmnkch, ve kterch dt ije, i na
tom, jak se na vvoji jeho ei astn rodinn prosted a okol dtte vbec. To me
psobit kladn, ale bohuel nkdy se objevuj i zporn vlivy, kter mohou vyvolat
rzn nezdrav odchylky od normy. Nae populace je pedevm urena vem, kdo
mohou dtti osvojen ei usnadnit a odstranit vechny kameny i kamnky pekek,
pes kter by mohlo dt kloptat hned na zatku svho ivota i v pozdjm vku.
Logopedie je soust defektologie, zabv se sdlovacm procesem v cel jeho i,
tedy hlasem, e , sluchem, mimikou, psmem aj. Zkoum vechny dorozumvajc
formy a prakticky uplatuje zskan poznatky. Sna se preventivn pedchzet vzniku
poruch dorozumvn, pedevm ei, hlasu a sluchu. Pouv k tomu osvtovch
prostedk, ktermi psob na rodie, na pracovnky v kolektivnch zazench dtsk
pe, v kojeneckch stavech, v dtskch domovech, v mateskch a ostatnch
kolch, pedevm interntnch.
e je tsn spjata s mylenm. Bez ei by nebylo mylen, sprvn mylen se opt
projevuje e. P o sprvn vvoj ei podporuje i duevn rozvoj dtte a
pipravujeme je k tomu, aby se jednou pomoc e sprvn zalenilo do kolektivu.
Poruchy v dorozumvn omezuj lovka v jeho spoleenskm vztazch. lovk, kter
se nenauil sprvn mluvit, nen celm lovk. Dt, kter mluv patn, trp pro svj
nedostatek ve styku s jinmi dtmi, dospl jedinec v dennm styku s ostatnmi lidmi.
Lid se mohou dorozumt rznmi zpsoby. Mohou se na dlku dohodnout psknm
nebo

tlesknm,

svtelnmi

signly,

praporky

rznch

barev,

zvukem

bubn,

gestikulac, mnohdy posta jen pokynut hlavou, rzn mimika v oblieji, i dokonce
mrknut okem.
To nejsou prvky zanedbateln. Vdy stly vlastn na potku dorozumvn mezi
lidskmi jedinci a stoj i na zatku spoleenskho styku dtte s okolm. Plem,
smvem, pozdji pak gesty a vrazem oblieje vyjaduje batole sv poteby, pn i
nlady, samo tak velmi brzy reaguje na tyto prvky v ei osoby, kter na m mluv.
Proto je teba, aby dt v prvn vvojov fzi mohlo co nejastji pozorovat obliej
mluvc osoby. Matka m tedy probouzet u dtte zjem o obliej osob, kter s nm
pichzej do styku.
Tento zjem o vraz oblieje a pohotovost k naslouchn jsou pedpokladem pro

navozen rozumn ei, stejn jako vatln je pedpokladem pro pozdj e

(Janotov).
Prosted je ve, co je kolem ns a v em ijeme, ovzdu, proda iv i neiv, lid a
jejich vtvory umleck, vdeck, ideologick, technick atd. To ve psob na kadho
jedince a do urit mry jej formuluje nebo deformuje. Pro vvoj dtte, pro vvoj jeho
ei jsou dleit zejmna ti prosted. Rodinn, pracovn (u dt pedkolnho vku
jesle, matesk kola, dtsk domov, u starch kola, internt) a mimopracovn
(hit, ulice, zbavn mstnosti atd.).
Prosted psob na dt svmi vlivy vcemn iveln a nhodn. Sprvn vvoj dtte
se usmruje vchovou. Vchova je plnovit a zmrn psoben na fyzick a
psychick vvoj dt. Prosted, v kterm dti vyrstaj, jsou vak rznorod, psob
rznmi zpsoby a podnty. Proto tak dti nevyrstaj stejn, ale ani dti ve stejnm
prosted nepijmaj tyt initele stejnm zpsobem. Z rznch podnt, si kad dt
vybr to, co se mu nejvc lb, co na n nejvc psob a nkdy tak podle osob, s
ktermi se stk.
Na dt psob mnoho rznch vc, nejvce ovem na n psob lid, tedy prosted
sociln, spoleensk. Pro vvoj ei a mylen m prv nejvt vznam spolenost,
protoe dorozumvac prostedky vznikaj vlivem spoleensk prce a spolenosti
vbec. Dt bez mluvcho prosted by nemluvilo. Dti, kter vyrstaj v prosted, kde
je mlo eovch podnt, opouj se ve vvoji ei, mylen i jinch funkc.
Rodina je zkladn bukou spolenosti a je pirozenm vchovnm prostedm zejmna
pro dti v ranm a pedkolnm vku. Zpotku hraje nejvt roli matka. Po narozen
nastv u dtte urit pelom, adaptace na nov prosted a na nov zpsob ivota.
Matka dovede nejlpe a nejnnji uspokojovat vechny poteby dtte, jako koupn,
oisovn a zejmna fyziologickou potebu krmen. Kojen z hlediska psychologickho
pin dtti lib pocity. Jsou to dotyky tviky dtte pmo s pokokou matky, lib
pocity chuov, kter vyvolv vdy stejn tepl a lahodn matesk mlko, vldn
hlas, smv, nn slovo. Tmto pravidelnm a nnm uspokojovnm fyziologickch
poteb dtte se hromad lib poitky a navozuj kladn citov vztahy k sob, kter je
zdrojem tchto libch poitk a odstraovatelem situac nelibch. Tak se u dtte vyvj
smv, vatln a navazuj se prvn projevy pchylnosti, kter se pozdji vyvinou v
lsku. Matka vytv prvn citov ladn kojence a pozitivn vztahy k lidem.
Otec m stejn tak vznamnou lohu ve vchov dtte a oba se vzjemn ve

vchovnm psoben dopluj. Rodina m nejvt vznam pro dt zejmna v prvnch

obdobch jeho vvoje. Je to prvn spoleensk sloka, do kter se dt zapojuje.
Vznikaj zde vzjemn vztahy mezi dttem a jednotlivmi leny rodiny. V prvnm
obdob jsou to vztahy matka - dt, dle je dleit vztah mezi otcem a dttem, jeho
vznam vkem vzrst. Nesmme vak zapomnat ani na sourozence, kde vzjemn
pomr mezi mladmi a starmi dtmi je vlastn prvn socializan krok. Proto v
kolektivnch dtskch zazench a interntnch kolch, kde obvyklou spoleenskou
jednotku tvo dti stejnho vku na piblin stejn spoleensk rovni, nedochz k
vzjemnmu vchovnmu ovlivovn, jak je tomu v rodin. Objevuj se nyn snahy
spojovat uritm zpsobem dti rznho vku.
pln rodina je nejlep pro vvoj dtte, tedy otec, matka a sourozenci. Nepln
rodina vznik tehdy, kdy jeden z rodi chyb, bu mrtm, rozvodem, nebo kdy se
prakticky o vchovu dtte nestar. Nkdy do rodinnho seskupen pat tak prarodie.
Vzjemn zvislost vchovnho psoben je dna spe osobnmi vlastnostmi a
rodinnou harmoni ne jen matematickm potem osob. Je obecn znmo, jak velikou
roli hraj prarodie, zejmna babiky, v dnen situaci, kdy znan mnostv matek je
zamstnno. Stvaj se pak pmmi vychovateli svch vnuk, co me mt adu
hodnot kladnch, nkdy vak jsou zde i hodnoty zporn, zejmna kdy dojde ke sporu
ve vchovnch metodch. Tak hmotn a zdravotn pomry rodiny jsou dleit.
Citov vztahy mezi jednotlivmi leny rodiny jsou dleit pro harmonick vvoj dt.
Vznikne-li mezi rodii citov ochlazen a disharmonie, vdy se to odraz v duevn
pohod dt, i kdy se rodie sna ped dtmi rozpory zastt. Mnoho psychickch ok
u dt vznik, kdy se rodie vzjemn obviuj a sna se pethnout dti na svou
stranu. Tm vznik neurotizace dtte, kter nkdy vede k mluvnm neurzm. Tak
mezi sourozenci mohou vznikat rzn konfliktov situace, zejmna kdy rodie
nktermu z dt dvaj pednost. Nkdy vznikaj diference v dsledku rznch
povahovch sklon jednotlivch dt a rodie mus vhodn i taktn takov situace
vyrovnvat.
Dt chce bt milovno, chce mt jistotu v obtnch situacch, je neme samo
vyeit, potebu bezpodmnen dobr a bezpen rodinn zzem. Dt v, e je zvisl
na dosplch, m je mlad, tm je jeho zvislost vt. Jeho dvra se prohlubuje, m
vce mu dospl v obtnch situacch pomhaj a vysvtluj mu je. Pi vchovnch
chybch, pi konfliktovch situacch v rodin zan dt ztrcet dvru a mohou se
vyvinout etn zmny v jeho charakteru. Tak pemra citovch projev v rodin, kdy

je dt stedem veker pozornosti, psob nepzniv. Dt se stv pecitlivlm,

pokld za samozejm, e mu kad ustoup a e se kad jeho pn vypln. Tm se
pirozen v ir spolenosti dostv do spor, po kterch nsleduje pokrn a teba i
trest. To dt ct jako nespravedlnost, ztrc bezpenost i jistotu a objevuj se poruchy
chovn. Protoe samo nem jet dostatek vlastn zkuenosti ani schopnost sprvn
posuzovat situace, je pro n dvra k rodim zkladem veho. Pak je ochotn pijmat
pokrn i trest jako vhodn i spravedliv.
Lidsk e je velmi sloit innost, na kter se astn ada orgn v tsn a
koordinovan spoluprci. Je pochopiteln, e me dojt k poruchm ei, a to v
kterkoliv sti reflexnho okruhu. Poruchy mohou bt lehk, pechodnho rzu, ale i
tk a velmi tk, kter lze obtn upravit a nkter z nich jenom zlepit. Piny
poruch e dlme na dv velk skupiny: organick a funkn.
Organick poruchy
vznikaj pokozenm nkterho orgnu, kter se podl na realizaci ei. Poruchy mohou
bt vrozen nebo zskan bhem ivota. Jsou to poruchy smyslovch orgn.
Nejzvanjm pokozenm je snen ostrosti sluchu a hluchota. Dle jsou to poruchy
motoriky a kinestzie, kter se projevuj snenm pohybov obratnosti, svalov sly a
napt, zmny stednho nervovho systmu, snen rozumovch schopnost, poruchy
mluvidel, jako roztp rtu a patra, vady skusu, zbytnn nosohltanov mandle a jin. S
nktermi organickmi poruchami se dt ji rod, jin vznikaj nkdy pi obtnm
porodu. Bhem ivota pokozuj e rzn nemoce jako znty mozku a mozkovch
blan, tk infekn choroby, razy lebky, stedoun znty apod.
Funkn poruchy
jsou takov onemocnn nebo poruchy ei, pi nich nelze vyetovnm zjistit dn
organick pokozen. Vznikaj astji a snadnji u jedinc, kte maj k nim vrozen
nebo zskan sklon, dispozici. Vyvolvaj je vchovn chyby, konflikty a ada jinch
nevhodnch vliv z prosted. Mezi disponujc initele pat tak nevhodn typ vy
nervov innosti a nevhodn typ laterality.
Vchova a vzdlvn dt s vadami ei
Do kol pro dti s vadami ei se zaazuj dti s takovmi eovmi nedostatky, kter
nelze odstranit ambulantn p pi dochzce do zkladn koly, ppadn matesk

koly. Do kol pro dti s vadami ei se dti zaazuj jen na dobu nezbytn nutnou,
zpravidla na zatku roku nebo v pololet. Pro tyto dti jsou zzeny dva typy kol: pro
dti vadn mluvc a koly pro dti nemluvc.
Do zkladn koly pro vadn mluvc se zaazuj dti s normlnm rozumovm vvojem,
kter maj takovou vadu ei, e ji nelze odstranit ambulantn logopedickou p. Jsou
to dti s mluvnmi neurzami (koktavost a breptavost), s poruchami ei pi roztpu
patra a s tkmi formami patlavosti, dysllie. Specifickm kolem tto koly je,
zvltnmi metodami a formami prce (komplexn terapi) odstranit vady ei a obte
pi zalenn dt do kolektivu zdravch dt, do ivota a zamstnn. Zlikvidovat i
ppadn psychick dsledky vznikl vadou ei. Vzhledem k tomu, e lze po
systematickm vcviku pi nim potu dt ve td dosahovat stejnch vsledk jako
v zkladn kole, e pobyt k je v tto kole pechodn, vyuuje se podle uebnho
plnu, uebnch osnov i uebnic pro zkladn koly.
Do zkladn koly pro nemluvc se pijmaj dti nemluvc, alalici i afatici. V tto kole
se nesmrn nronou prac pedagog e tvo a rozvj specilnmi metodami,
pedevm pirozenou cestou sluchovou. kola pln koly prvnho a ptho ronku
zkladn koly. Clem a kolem koly pro nemluvc je rozvjen motoriky a vybudovn
ei jako nejdleitjho prostedku duevnho rozvoje. Nauit tedy dti mluvit, st a
pst. Pipravit je pro dal vzdlvn a vchovu v zkladn kole nebo v nkter kole
pro mlde vyadujc draz na vyuovan mateskho jazyka. Vlastivda a psan jsou
zalenny do mateskho jazyka. Nevyuuje se ciz jazyk, ponvad vstavba ei v
dalm jazyce je pro dti nenosn. Vce asu se vnuje pedmtm rozvjejcm
motoriku a vnmn, tedy tlesn vchov, pracovnmu vyuovn. Dv hodiny tdn se
rovn vnuj individuln logopedick pi.
Tato kniha je vnovna otzkm tkajcch se sprvnho postupu pi mluvn vchov a
pedchzen poruch, k nim by mohlo vinou vchovnho prosted dojt. Jsou to otzky
velmi vznamn, ponvad e souvis tsn s vvojem mylen kadho jedince a je
tak nejdokonalejm prostedkem k navazovn a udrovn mezilidskch vztah. Nebo
jin zpsoby vyjadovn a sdlovn mylenek a cit musme na dnenm stupni
vvoje lidstva pokldat jen za prostedky doprovodn, teba jsou pevnou soust
projev mluvench.
21. Pedagogika psychosocilne naruench
/z grck. thos=mrav, paideia= vchova ,vchova mravov akovychovvatench/ je

odborom pec. pedagogiky, predmetom ktorho je edukcia, reedukcia a celkov

vchovn rehabilitcia jednotlivcov s poruchami sprvania. Psychosocilne naruenie je
naruenm socilnej integrity, v dsledku ktorho sa jedinec maladaptvne sprva
/kon v rozpore s oakvanm/, t.j. vybouje z psma normality a vedome i
mimovone poruuje spoloensk, morlne alebo prvne normy. Poruchami sprvania
sa rozumie irok spektrum maladaptvnych foriem sprvania od drobnch priestupkov,
vzdoru i nadmernej plachosti a zkosti a po agresvne - ton sprvanie sa alebo
trestn iny. Poruchy sprvania z hadiska zvanosti sa delia na:
a/disocilne sprvanie - nie je spoloensky nebezpen, ale vymyk sa z noriem. S to
prejavy vzdoru, neposlunosti, even. in odchlky na bze neurz ako s tiky, nutkav
konanie, chorobn zkos, fbie
b/asocilne sprvanie - zkolctvo, toxikomnia, zvislos od hier, drobn krdee
c/antisocilne sprvanie - najzvanej stupe porch sprvania, ktor je spoloensky
nebezpen a je aj protispoloensky zacielen, pretoe sa poruuj prvne normy
spolonosti. Na oznaenie tohto stupa porch sprvania sa pouvaj termny
delikvencia a kriminalita.
Priny porch sprvania mu ma exognny alebo endognny charakter.
Exognny - patologick prostredie, negatvny vchovn ovplyvovanie, negatvne
vzory.
Endognne priny - hereditrne podmienen, poruchy centrlneho nervovho systmu,
dysfunkcie /MD/, dispozcia k neurzam, psychick poruchy rznej etiolgie.
Patolgia prostredia - vchovn zanedbanos spsobuje neiaduce sprvanie sa,
neprimeran veku a situcim. Nesprvny vzor sprvanie sa rodiov, disharmonick
spoluitie, rozpad rodiny, citov tupos rodiov, alkoholizmus, kriminalita, duevn
choroby rodiov sa vemi asto odra v osobnosti dieaa a v poruchch jeho
sprvania sa. Nzka ivotn rove rodiny vytvra tie dispozcie pre poruchy sprvania
sa. Ani vysok ivotn tandard rodiny nevyluuje vznik reaktvnych a nikovch
stavov.
Nesprvne vchovn psobenie /zmern alebo iveln/- drsn a nsiln me vies
diea k agresivite alebo k nikovmu sprvaniu. Povon vedie k rznym chylkm.
Poruchy vnmania - najm nespoznan zmyslov poruchy obmedzuj socializciu
jedincov, ktor svoje nedostatky chc neiaducim sprvanm prekona.

Poruchy citovej nevyrovnanosti ako je citov tupos, predrdenos, mu vyvola

poruchy sprvania, hoci s nsledkom mozgovej dysfunkcie.
Poruchy motoriky - motorick nevyrovnanos, motorick nepokoj, neobratnos sa asto
poklad za zlozvyk.
Ak dieaa nenachdza v spoloenskom prostred, v ktorom ije primeran odozvu na
svoje prejavy cti sa zbytonm, uchyuje sa do spoloenskej izolcie s odmietavm
sprvanm

sa.

Reedukcia

(prevchova)

korekcia

spova

vo

vybudovan

posilovan autoregulanch (samousmerovacch) mechanizmov jedinca, vo vytvran

prijatenej

hierarchie

hodnt,

posilovan

pozitvnych

foriem

sprvania,

vo

vybudovan vhodnch stereotypov sprvania, v posilovan vovho konania, v

schopnosti prekonva prekky ...
Vemi dleit lohu tu zohrvaj aj aplikcie metd pedagogiky arteterapia
muzikoterapia

(lieenie

hudbou),

pracovn

terapia,

kinezioterapia

(lieebn

gymnastika, pohybov lieba), ale aj metdy psychoterapie a hlavne individulne

pozitvne ovplyvovanie. ahie stupne porch sprvania sa daj odstrni v rmci
ambulantnch oetren, km pri ach formch, akmi je asocilne alebo antisocilne
sprvanie

je

potrebn

reedukan

proces

realizova

intitucionalizovanch

podmienkach, najm v reedukanch domovoch.

Disocilne poruchy sprvania
Zlozvyky - zanaj v ranom veku. Cumanie prstov, cumlka sved o citovom
nedostatku. Nechutenstvo je nvykov odmietanie jedla, nie chorobn nechutenstvo.
Prinou je nsiln ntenie do jedla, alebo prli vea zujmov pri jeden. Nvykov
nespavos je nsledkom chb a nejasnosti vo vchove, ke rodi prehnane toleruje
diea a kvli spnku kon poda vle dieaa.
Vzdorovitos - negativizmus. Objavuje sa okolo 3. roku ivota dieaa. Je vyvolan
nesprvnou vchovou. V minulosti sa pokladal za vvinov zkonitos.
Klamstvo - je benou, prechodnou poruchou. Me by elov, ako sebaobrana v
konfliktovch situcich, alebo zmern k zskaniu pozornosti, obdivu.
Krdee - maj vemi pestr motivciu. Je potrebn zvaova o viedlo diea ku
krdei. Me to by: tba po veci, vykona nieo mimoriadne, snaha pokodi

niekoho.
teky - prinou je strach z trestu, tba po dobrodrustve, zl zaobchdzanie s
dieaom v rodine.
Zkolctvo - motivovan je strachom z trestu alebo vsmechu pri nepripravenosti na
vyuovanie.
Asocilne poruchy sprvania
Negativizmus je formou niku z nronej situcie. Znamen odmietnutie vetkch
zsahov a podnetov zvonka, stiahnutie sa do seba, poprpade aj odmietnutia
komunikcie.
Zvislostn sprvanie, zvislos - vznik nie je viazan na konkrtne prostredie a
konkrtnu vec i osobu. lovek sa me sta zvislm na omkokovek, me to by
chemick substancia, dea, in lovek, urit prostredie a pod. Podstatn je o zvislos
vyvolalo, ak okolnosti k nemu viedli. Zvislos je vdy reakcia na nron situciu,
ktor lovek nezvldne benmi prostriedkami a vol si preto relatvne najprstupnejie
rieenie zloitch problmov. Zkladnm zmyslom zvislosti je vyvolvanie uritej
psychickej i telesnej zmeny spojenej so subjektvne prevanm stavom nieoho
prjemnho a pocitom blaenosti.
Toxikomnia a narkomnia s chorobnmi zvislosami na nvykovch ltkach.
Prinou s niky z reality a vyhadvanie eufrie /stav subjektvnej blaenosti/.
Alkoholizmus - alkohol je najstarm a najrozrenejm exitanm a omamnm
prostriedkom.

Obmedzuje

vnmanie,

otupuje

citovos,

men

charakter,

zniuje

chpavos, oslabuje vu. Vedie k surovosti, cynizmu, k nadmernmu egocentrizmu, k

tvrdohlavosti a k tyranstvu.
Kofeizmus a nikotinizmus s spoloensky tolerovan. V detstve s povaovan za
poruchu normality sprvania. Kofein me psobi otravu, ktor sa prejavuje
nesstredenosou,

pocitom

zkosti,

rozlenosou.

Kofein

obsahuje

kva,

aj,

Coca-cola, Pepsi-cola a iastone i kakao. Nikotn je prudk vegetatvny jed, ktor vo

vysokej koncentrci me psobi smr. U det fajenie spsobuje spomalenie rastu,
celkove meniu odolnos, astejie zdravotn komplikcie.

Patologick hrstvo gamblerstvo je relatvne novou formou zvislostnho sprvania,

zvl ku hre na hracch automatoch. Hrstvo je viazan jednak na rados z hry, ale aj
na pocit uspokojenia z vhry. Postupne dochdza k fixci na peniaze, o hra zvzuje
a berie mu rados z hry. Automat vyvolva podobn zmeny ako droga oslabenie vle,
zvyuje impulzvnos, agresiu. V dsledku dlhov a zanedbvanie pracovnch i
kolskch povinnost dochdza k rozkladu socilnych vzahov a dokonca a k detrukci
ivotnho zmyslu.
Sexulne abercie - sa vyskytuj v rznej forme a intenzite, vinou u duevne
chorch.

to:

trans-vestitizmus,

onania,

sadizmus,

homosexualita,

masochizmus,

exhibicionizmus,

fetiizmus,
sodmia,

narcizmus,
voayerstvo,

erotografomnia, pedoflia, gerontoflia,

Antisocilne poruchy sprvania
Delikvencia - je pojmom prvnickm. Poruchy sprvania, ktor prichdzaj do konfliktu
zo zkonom.
Priny delikvencie: Trestn in vyplva z poruchy sprvania. Patria sem krdee,
agresivita, detruktvne sprvanie. S dsledkom citovej nevyrovnanosti, vchovnej
zanedbanosti, nezrelosti mladistvch, z nedostatku sksenosti. Obyajne nerecidivuje.
astou prinou delikvencie je slabomysenos.
Delikvencia na podklade asocilnych a antisocilnych rysov, ke sa jedn impulzvne
bez ohadu na nsledky. Delikvencia na neurotickom podklade je charakteristick tm,
e trestn in nebol motivovan iadnou vhodou. Patria sem: kleptomnia /nutkav
krdee/, fantazijn klamanie, vymanie neskutonch prbehov
Poruchy sprvania maj rzne formy i stupne. Od jednoduchch, nenpadnch chyliek
obvyklch spsobov sprvania sa a po ohrozujce, pokodzujce spolonos.
Reedukcia

korekcia

spova

vo

vybudovan

posilovan

autoregulanch

mechanizmov jedinca vo vytvran akceptabilnej hierarchie hodnt, v posilovan

pozitvnych noriem sprvania, vo vybudovan vhodnch stereotypov sprvania, v
posilovan vovho konania, v schopnosti prekonva prekky.
Poruchy sprvania na zklade psychickch porch
Neurotick povaha - vznik z rznych konfliktov, v ktorom postihnut had rieenie

vytvorenm istej obrannej sstavy. Poda povahy indivdua a poda druhu konfliktov sa
vytvraj rzne druhy neurot. povh.
Hysterick - npadn teatrlnos, klamstvo, sebeck zdrazovanie vlastnej osb,
extrmy v citoch.
Obsedantn /nutkav/- prehnan svedomitos, opatrnos, neustle sa presveduje, i
vetko je dobre spraven /zhasnut svetlo, vypnut plyn/, alebo potreba vykona
nejak ceremonil, aby dosiahla spech a uspokojenie / potaj okn, chodia len po
uritej strane chodnka apod./
zkostlivos - pocit zkosti v novch situcich, tba by v bezpe. alej je to
precitlivelos, pesimizmus.
Neurotick povahy od neurz sa lia tm, e tu nie je vedomie choroby. S to len
povahov rysy, ktor sa i subjektvne povauj za osobn zvltnosti. Tvoria dobr
tern pre vznik neurz ako choroby.
Neurzy

funkn

ochorenie

nervovho

systmu,

vyvolan

negatvnymi

psychosocilnymi vplyvmi u neurolabilnch osb, ktor s dlhodobo vystaven

zaovm, konfliktovm situcim. Vznik okolo 3. roku ivota, ke diea zana
prekonva jednostrann zvislos od rodiov, druhch ud. Prznaky s rznorod.
Najastejie sa vyskytuj ako:
Neurastnia - nervov slabos, prejavuje sa poruchami spnku, navnosou so
znenou vkonnosou, citovou nevyrovnanosou, poruchami koncentrcie. astejie sa
vyskytuje u dievat.
Hystria - m rzne formy, ako s rzne zchvaty, strata hybnosti, strata rei, poruchy
vnmania, zven egocentrizmus, chorobn tby po sebauplatnen, teatrlnos,
sugestibilita.
Psychastnia - charakteristick s neistota, strach z brky, z choroby. U deti sa zrieka
vyskytuje.
Formy neurz vyskytujce sa u det
Tiky - najastejie sa vyskytuj v detskom veku, najm u chlapcov, a to rozumovo
nadpriemernch. S to stereotypn rchle pohyby v uritej oblasti svalovch skupn
/murkanie, toenie hlavou, posmrkvanie,

Bolesti hlavy - ast u deti menej nadanch, zkostlivch, svedomitch. Je to reakcia

na duevn premhanie sa v uen.
Hypochondria - je u det len napodobovan, odpozorovan.
Migrna - zchvatov boles hlavy, ktorej predchdza predzves ako je rozladenos,
depresia, podrdenos.
Enurza - pomoovanie deti, ktor nie je podmienen orgnovmi zmenami. Vznik a
pretrvva ako protestn reakcia na konfliktov situcie. Vyskytuje sa pri poruchch
spnku.
Enkopresia - neovldanie stolice u det, ktor sa u nauili udriava istotu. Me sa
vyskytova ako prejav strachu a zkosti, ale aj ako prejav odporu voi zmenm
vchovnho prostredia.
Psychognne zvracanie - najastejie sa vyskytuje pri rannom odchode do koly, z
zkosti pred vyuovanm, skanm, odpor ku kole a pod.
Non des /pavor nocturno/ - vyskytuje sa len u det. Prejavuje sa nepokojom,
zkostnm afektom, poruchou orientcie. Krtko po zaspan sa diea zobud a kri.
Prinou s rzne konflikty, neprjemn zitky aj z TV.
AUTISTICK DIEA
V poslednej dobe sa vea hovor o tejto pecifickej situci deti. S rozvojom ivotnch
podmienok a celkovej kultry nrodov viac sme upozornen k povimnutiu si takchto
jedincov. Spomna sa, e na 10 000 det pripad 4-5 autistickch. Postihnutch je 4x
viac chlapcov ako dievat. Vinou bva povaovan za mentlne postihnutie, ale je to
nesprvne , pretoe ak lovek o sebe nehovor, je uzavret do seba, do sveta svojich
predstv, komunikuje zvltnym spsobom komunikcie, vlastne nekomunikuje, nie
je dan len deficitom inteligencie. o to potom je?
Autizmus je chorobn zameranie k vlastnej osobnosti spojen s poruchou kontaktu s
vonkajm svetom a so stereotypne opakujcim repertorom zujmov a aktivt.
Autizmus je celoivotn postihnutie, pri om lovek strca schopnos njs a pochopi
zmysel nho sveta. Autista ije vo svojom svete. Prv prznaky sa vinou objavia do

troch rokov veku dieaa. Priny autizmu nie s dosia objasnen, predpoklad sa, e
s kombinciou vrusovch a infeknch ochoren, prpadne metabolickch porch alebo
gnovch chb. Autizmus nie je primrne spojen znenou inteligenciou aj ke
sprvanie dieaa veobecne, ale mylne sa tak hodnot. Napriek tomu asi u 80%
autistov je mentlna retardcia diagnostikovan. Pri vyetren rovne inteligencie sa
dopa chb a to tm, e autistick diea mysl, vnma, a rozhoduje v inch
dimenzich, ako t pre ktorch testov techniky boli roben. m m diea vyiu
inteligenciu, tm je lepia prognza autistickch prznakov. Medzi hlavn prznaky
autistickho sprvania, poda ktorch rodiia i uitelia sa mu orientova, patr:
1.Neschopnos nadviazania kontaktu s ostatnmi umi
2.Nezujem o prejavy inch ud
3.Odmietanie spoluprce vo vube
4.Neschopnos uvedomi si relne nebezpeenstvo
5.Odmietanie zmien v zvyknutej rutine a zkos zo zmien
6.akosti vo verb. i v nonverb. komunikci / pokia sa re vyvinie nepouva ju
zmysluplne, asto opakuje slov, frzy aj s intonciami, ktor pouje u ostatnch,.
Pokia sa re nevyvinie, diea ukazuje o chce./
7.Odmietanie telesnho kontaktu, objmania, maznania
8.Smiech, prpadne zchvaty zrivosti bez vonkajch prin
9.Vrazn telesn nepokoj spojen s bizartnou pohyblivosou /napr, toenm sa,
rytmicky neeln, opakovan pohyby./
10.Neschopnos predstavivosti a improvizcie pri hrch
11.Vyhbanie sa onmu kontaktu
12.Celkov uzavretos a samotrstvo
Autizmus / z gr. slova autos sm/ sa d charakterizova i ako osobitn druh
myslenia, ktorho obsahom s fantazijn produkcie, ktor niekedy maj charakter
dennho /snenia/ snvania. K takmto stavom me djs aj u normlnych osb. Diea
s vraznmi autistickmii sklonmi je tie uzavret do svojho vlastnho sveta, vbec
nereaguje na vonkajie podnety, alebo jeho reakcie s vberov a obmedzen.
Rozumov schopnosti zostvaj nezmenen a dobr, vzdelvac a vchovn potencil
je

vinou

zachovan.

Autistick

diea

kladie

vie

nroky

na

individulnu

starostlivos zo strany uitea, ktor sa mus prispsobi k zvltnemu tlu

komunikcie a pozna podporn a relaxan metodiky a techniky.
22. Pedagogika viacnsobne postihnutch

Vychdza z poznatku, e VP nie je mon posudzova ako set dvoch alebo viacerch
postihnut, ale v dsledku viacerch faktorov, vznik nov kvalita. Ide o monos
prijmania,

spracovania,

uchovania,

narbania

informciami

pri

limitovanch

senzorickch kanloch, i akosti transformcie na poznatky v dsledku MP alebo

komunikanch akosti. Pri hodnoten tejto novej kvality je potrebn vychdza zo
skutonosti, ktor z porch je rozhodujca a vedca v monostiach rozvjania osobnosti
vo vchove, vzdelvan, v pracovnej a socilnej interakci. Vsledok hodnotenia je
rozhodujci pri zaraovan do primeranej koly, pri primeranej pecilnopedagogickej
starostlivosti. Pri nesprvnej vchove a nevhodnom prostred sa u postihnutho jedinca
k primrnemu postihnutiu mu pridrui alie sekundrne, tercirne poruchy, ktor
asto s zvanejie ako pvodn. V podstate celkom izolovan postihnutia neexistuj,
pretoe skoro vetky vysuj do dsledkov v oblasti psychiky, osobnosti a socilnych
vzahov. Najastejie sa kombinuj s MP, so slabomysenosou, ale tie mentlne
postihnut maj najviac inch postihnut. Pri VP sa mu vyskytova akosti v recepcii
(prijman) informcie alebo pri jeho centrlnom spracovan alebo v expresii (spsobu
vyjadrovania),

tie

ich

kombincii.

Prvoradou

lohou

PVP

je

vytvorenie

komunikanch monost postihnutho.

PVP sa zaober edukciou jedincov, u ktorch nedostatky v kognitvnej, motorickej,
komunikanej i psychosocilnej sfre s takho rozsahu, e vyaduj zven
pecilnu starostlivos /individulny prstup, pecilne metdy, modifikovan obsah
vzdelvania a to aj oproti iakom s jednm postihnutm i naruenm/
Viacnsobn

postihnutie

multifaktorlne,

multikauzlne

multisymptomaticky

podmienen fenomn, ktor je dsledkom participujcich postihnut, alebo naruen.

Tm vznik synergick efekt nov kvalita postihnutia odlin od jednoduchho
stu prtomnch postihnut i naruen. Viacnsobn postihnutie je z etiologickho
hadiska dsledkom anomlneho vvinu.
(Bajo) vsledn zoskupenie jednotlivch zvanejch vvinovch postihnut, porch,
chb a nedostatkov dieaa. Na podklade prvotnho postihnutia sa pri nesprvnej alebo
absentujcej vchove, i nevhodnom prostred mu nahromadi alie sekundrne,
tercirne atd. Poruchy, ktor maj asto zvanejie dsledky ako pvodn, primrne
postihnutie.
(Vaek) aktulny, relatvne trval stav jedinca, pri ktorom sasne viacero faktorov
negatvne ovpyvuje v oblasti motorickej, senzorickej, mentlnej prjem spracovanie,
uchovanie, sprostredkovanie a zmyslupln vyuvanie informci, o m dopad na

kognitvne, komunikan, motorick alebo psychosocilne sprvanie jedinca. Pri

viacnsobnom postihnut spravidla v dsledku psobenia viacerch limitujcich faktorov
sa mu teda vyskytova akosti v recepcii informcie, pri centrlnom spracovan
alebo pri expresii, tie v ich kombincii. Viacnsobn postihnutie sa me vyskytova v
rznych poetnch varicich, v rmci ktorch interindividulne rozdiely vyaduj
prsne individ. prstup.
Rozdelenie PVP do 3 skupn:
1. Mentlne postihnutie v kombincii so senzorickm, alebo telesnm postihnutm
2. Poruchy sprvania v kombincii s alm postihnutm i naruenm (komunikcie,
uenie a pod.)
3. Slepohluchota
Etiologick faktory VNP: (Grossman 1983)
Infekcia alebo intoxikciaIndikcie psychickho charakteru
Trauma alebo fyziklne faktoryVvinov poruchy
Metabolick alebo nutrin initeleOchorenia CNS a zmyslovch orgnov
Ochorenia mozgu vekho rozsahuMechanick pokodenia
Poruchy tehotenstvaVplyvy materilneho prostredia
Chromozomlne abnormalityVplyvy socilneho prostredia
Genetick vplyvy Kombincie prin
Neznme prenatlne, perinatlne alebo postnatlne vplyvy
Delenie PVP poda vntornej truktry v zmysle veob. zamerania:
veobecn zklady pedagogiky viacnsobne postihnutch
historiografiu pedagogiky viacnsobne postihnutch
filozofiu pecilnej vchovy viacnsobne postihnutch
metodolgiu pedagogiky viacnsobne postihnutch
teriu komunikcie viacnsobne postihnutch
vchovn rehabilitciu viacnsobne postihnutch
nuku o pecilnych kolch a zariadeniach viacnsobne postihnutch
komparatvnu pedagogiku viacnsobne postihnutch
pecilnu pedeutolgiu so zameranm na pedaggov pre viacnsobne postihnuth
Obsahom je: - vymedzenie predmetu, systmu a urenie pomocnch vied
- vedeck jazyk pojmov a kategorilny apart, - urovanie vskytu viacnsobne
postihnutch v populcii

Predmetom je edukcia jedincov so pecilnymi vchovnmi problmami, ktor vznikli

z dvodu signifikantnch nedostatkov v kognitvnej, motorickej , komunikanej alebo
psychosocilnej sfre ako dsledky sasnho vskytu mentlneho a senzorickho,
alebo

telesnho

postihnutia,

alebo

naruenia

komunikanej

schopnosti,

psychosocilneho naruenia v konenom dsledku anomlneho vvinu.

Cieom je vchovnou rehabilitciou dosiahnu o najvy stupe socializcie a
optimlny rozvoj osobnosti s repektovanm osobitost, vyplvajcich z viacnsobnch
postihnut
Zkladn lohy: optimlne uspokojova ich pecifick potreby (pec.-edukan)
- zabezpeenie osvojenia si stanovenho obsahu edukcie v plnom rozsahu alebo aspo
jeho podstatnch ast
- podporova optimlny rozvoj kognitvnych procesov a komunik. predpokladov,
schopnost

zrunost,

motoriky,

senzoriky,

emocionality,

samostatnosti

sebaobsluhe, rozvoj adapt. schopnost ako predpokladov soc. uenia a procesu

integrcie do spolonosti, osvojovanie si iaducich foriem sprvania, proces rozvoja
pojmovej, praktickej, socilnej a emocionlnej inteligencie, komplexnej rehabilitcie,
budovanie primeranej rovne ich samostatnosti a nezvislosti
lenenie z h.veku: pg. VP predkolskho veku, kolskho veku, adolescencie,
dospelch a starch
Delenie hraninch vied pedagogiky viacnsobne postihnutch:
- deskriptvne /opisn vedy - patopsychlogia, patolgia,socilna patolgia/
- normatvne /urovanie cieov edukcie - etika, logika, estetika/
Filozofia pecilnej vchovy viacnsobne postihnutch
Boom uvdza tieto vchodisk, ktor s aplikovaten aj v pecilnej pedagogike.
1, biologick prstup /v ktorom s pecilno pedagogick javy a procesy interpretovan
z aspektu vied o stave a fungovan udskho organizmu a jeho patologickch zmien,
tento princp spova v deskripcii alebo popise postihnut z biologickho aspektu/
2, behaviorlny /vychdza z nzoru e zkladom poznan o loveku je empirick
vskum zameran na vzah stimul- reakcia, analyzuje sprvanie postihnutch z
aspektu podmet- reakcia a je vemi astm v pecilnej pedagogike, pri interpretcii
javov a procesov pravy curicula a predchdzanie neiadceho sprvania./
3, kognitvny /sstreuje sa na poznvacie procesy do ktorch patr pociovanie,

vnmanie, pozornos, pam, re, usudzovanie a vetky symbolick procesy./

4, psychoanalytick /vychdza z nzoru e sprvanie loveka je determinovan
vedommi procesmi. Zkladom tejto koncepcie Freud, ktor tvrd e vedomie vrazne
ovplyvuje sprvanie loveka lebo pozostva z mylienok, strachov a tob, ktor si
lovek nuvedomuje. Mylienky odvodzuje od pudov, ktor s v rozpore s konanm a
poiadavkami civilizcie preto ich lovek potlauje./
5, fenomenologick /vychdza zo subjektvnej sksenosti jednotlivcov z ich pohadov
na javy a udalosti, niektor z nich s oznaovan ako humanistick, lebo sa zaoberaj
takmi

procesmi,

ktor

vlastn

iba

loveku:

sebacta,

sebarealizcia,

sebazdokonaovanie/
Vchovn rehabilitcia VP - shrn pecilnopedagogickch postupov intervenci
zameranch na optimlny rozvoj osobnosti viacnsobne postihnutho jednotlivca a v
konenom dsledku na jeho socializciu.
Ciele:
A.Edukan vch.a vzdel. psobenie na VNP iaka, v zujme dosiahnutia stavu jeho
relatvnej vychovanosti a vzdelanosti.
Vo vchove VNP sa spravidla aplikuj individulne vzdelvacie programy IVP (musia
zodpoveda tmto pravidlm):
1.Mus obsahova aktulnu rove poznatkov a spsobilosti iaka (pec. ped.
diagnza).
2.Mus ma konkretizovan mon ciele a z nich vyplvajce krtkodob ciele.
3.Musia by uren pecilne vzdelvacie sluby, ktor sa iakovi poskytuj.
4.Dtum zaatia projektu, predpokladan as jeho trvania, objektvne kritri
hodnotenia dosiahnutch vsledkov, frekvenciu hodnoten.
B.Rehabilitan (pracovn, socilne, psychick a pod.) v rmci komplexnej
rehabilitcie.
C.Stimulan zameran na oneskoren vvin - rei, motoriky, percepcie a pod.
Stimulan programy maj charakter:
- somatickej stimulcie, vestibulrne stimulcie, vibranej stimulcie
- orlnej stim., stim. pociovania chute a pachu, akustickejstimulcie, taktilno-haptickej
stimulcie, vizulnej stimulcie
D.Rozvjajce zameran na rozvjanie komunikcie, motoriky, uenia sebaobsluhy a
inch spsobilost.

E.Reedukan zameran na zmiernenie alebo odstrnenie nedostatkov innosti

orgnov a funkci - reedukcia: sluchu a sluchovo post.; zraku u slabozrakch a
tupozrakch; rei u afatikov, porch sprvania a pod.
Reedukcia: a) rei (-artikulovanej, - psanej); b) sprvania; c) motoriky (hrubej,
jemnej).
F.Kompenzan - zameran na rozvoj innosti nhradnch orgnov i funkci. (napr.:
odzeranie z pier u sluchovo post., tanie pomocou bodovho psma u nevidomch,
nohami u telesne postih.
G.Korekn - nprava innosti orgnov i (dys)funkci. (dysllie, porch psania,
dysarti...).
Teria komunikcia VNP
Pod komunikciou rozumieme spsob sprostredkovania informcii medzi umi. Ide o
interpersonlnu komunikciu. Pod informciou rozumieme oznmenie, sprvu alebo
daj, ktor nm odstrni alebo zi mieru nevedomosti, ktor sme mali pred prijatm
informcie.

Prijatie

informcie

pozostva

percepcie,

dekdovanie,

uloenia,

nasledovnho vybavenia a adekvtneho pouitia. U VP me by tento kolobeh hocikde

preruen.
Verblna komunikcia v. komunik. procesy, kt. sa vykonvaj pomocou hlasovej al.
psanej rei
slovn (hovoren, psan, ukzan) sprostredkovanie slov, pojmov, vznamov
artikulovanou reou hlskami (fonmy)
psanou reou psmenami (grafmy)
prstovou abecedou daktylotika
dotyky prstov bodov psmo (Braillov)
chirografickmi znakmi
znaky symboly, vyjadrujce pojmy
Nonverblna mimoslovn poukazuje na voklne a paralingvistick fenomny, kt.
zahaj kvalitu hlasu, spsob rozprvania, mimiku, gestikulciu, pohyb, dranie tela a
zrak. kontakt
proxemika - pribliovanie, vzaovanie

 haptika - dotyky rk
posturika - fyzick postoje
kinezika - mimovon pohyby
gestika - pohyby rk, hlavy, tela
mimika vraz tvre
paralingvistika akustick prejavy
V svislosti s pedagogikou v.p. meme hovori aj o
1, augmentatvnej komunikcii: (doplnkov) pouva sa u tch jednotlivcov, u ktorch
sa

vyskytuj

urit

komunikan

spsobilosti,

ale

tieto

nedostaujce

prostrednctvom aug. systmov ich treba zvyova.

2, alternatvna komunikcia: (nhradn) pouva sa ako nhrada hovorenej rei.
Alternatvne systmy delme na : - dynamick: daktylotika, posunky, Makaton
- statick: piktogram, obrazy, Bliss systm
tieto komunik. systmy meme deli aj poda toho, ktor senzorick kanly s
sprostredkovatemi informcie:
lenenie optickch komunikanch systmov:
mimicko-gestikulan metda- je prirodzenm dorozumievacm prostriedkom aj u
intektnch jednotlivcov, ktor je akusticky sprevdzan reou. Jej nevhodou je nzka
rove vznamovch a vrazovch prostriedkov.
posunkov komunikcia- je prirodzenm dorozumievacm prostriedkom nepoujcich,
oznaujeme ju aj ako materinsk re nepoujcich
prstov abeceda- sli pre nepoujcich kde sa jednotliv hlsky znzoruj
jednotlivmi formami zloenia prstov jednej ruky, pouva sa najm v zaiatkoch
reovej vchovy nepoujcich det
znakov re, chirografia, - poloha prstov v uritom vzahu k tvri sasne s artikulciou
slabiky + psan re + odzeranie (z pozcie per hovoriaceho) + pohyby tela
lenenie opticko-akustickch a vibranch komunikanch systmov.:
orlna komunikcia - artikulovan re, ben prostriedok komunikcie. U intaktnej
populcie je to najfrekventovanej prostriedok komunikcie.

totlna komunikcia - (skromn dorozumievac systm) pouitie vetkch doteraz

znmych metd a prostriedkov komunikcie.
pomocou elektroakustickch prostriedkov do komunikanho procesu s zapojen
rzne zosilovacie elektroakustick prstroje individulneho i skupinovho charakteru.
pomocou vibranch zariaden - zosilnenie pocitov na citlivch miestach udskho tela
pomocou prstroja.
lenenie akusticko-taktilnch komunikanch systmov:
psmo na dla a prsty (Lormova abeceda) - na dorozumievanie sa so slepo-hluchmi.
Jednotliv psmena sa sprostredkuj pomocou bodovho, alebo pohybovho stlaenia
istej asti palca, tyroch prstov, resp dlane na ich ruke.
Najnronejia prca a dlhotrvajca je vtedy ke potrebujeme jednotlivca naui
pochopi, e jednotliv kombincie v stlan na prstoch, alebo dlani znamenaj slovo,
tj. na rznych astiach dlane s urit psmen.
Braillovo psmo (Braillova bodov abeceda)- na psomn dorozumievanie sa medzi
nevidiacimi. 1-5 bodov relifne vyrazench. 6 bodov schma v dvoch radoch pod seba
umiestnench troch bodiek. (63 kombinci).
Aplikcia Braillovch znakov na prsty ruky u hluchoslepch. Na prostrednk a
ukazovk sa stlanm na prslun miesta na prstoch naznauj psmen Braillovej
abecedy.
Komplexn komunikan systmy- umouj sprostredkova informciu pomocou
globlnych znakov ako piktogram, in symboly. Patr tu aj rbus, ktor predstavuje
systm ahko poznatench jednoduchch obrzkov, alebo symbolov. Vystihuje sa
mylienka vety. Pouvaj sa jednoduch vety. Pomocou Peabodyho tania rbusov sa
d vypestova kladn vzah k taniu u v.p. det.
BLISOV

DOROZUMIEVAC

SYSTM:

sstava

grafickch,

obrzkovch

alebo

abstraktnch znakov a symbolov- jednotlivec vyber alebo ukazuje tie, kombinciou

ktorch me vyjadri a sprostredkova nejak svoju mylienku.
Vytvoril ho raksky emigrant ijci v Amerike. Vytvoril ho pvodne ako prostriedok na
dorozumievanie v medziudskej komunikcii a m sli aj ako dorozumievac pre deti s
vraznmi reovmi chybami. Jeho vekou nevhodou je e musia ma aj obaja prstup

tak

svojej

ako

aj

partnerovej

tabuke,

aby

navzjom

videli

vetu

spolukomunikujceho.
MAKATON: Je toton s posunkami nepoujcich det, kde symboly zastupuj
konkrtne osoby a predstavy dieaa. Sprostredkovanie informci sa realizuje znakom
(posunkom), artikulovanm slovom a symbolom. Bazlna stimulcia (zskavanie
sksenost z okolia a vnmanie a spracovanie podnetu) - tvoria ju tieto zkladn
postupy:
= pomocou senzoriky vytvori systematick vzah
= cez sksenosti s predmetmi vybudova innostn schmy
= cez taktiln a telesn kontakty vybudova citov vzah
23. Pedagogika det s poruchami uenia
Poruchy uenia s z etiologickho a systematologickho hadiska pomerne rznorodou
skupinou, ktorej spolonm menovateom je skutonos, e iak v dsledku svojho
naruenia v prpade, ak mu nie je poskytnut pecilna vchovn starostlivos, zlyhva
v kole. Ide tu o iakov, ktor maj akosti s osvojenm a pouvanm jazyka, tanej a
psanej rei, manipulcie s grafickmi, matematickmi i muzickmi symbolmi,
aplikovania pravopisnch pravidiel a pod, priom prinou tchto akost nie s
primrne senzorick, somatick alebo mentlne postihnutia, socilne podmienen
faktory, prpadn nedostaton metodika vo vyuovan.
kolsk vkony s negatvne ovplyvnen nedostatkami v:
-porozumen hovorenej rei
-realizcii hovorenej rei
-technike tania
-porozumen pretanho
-realizcii psania
-aplikcii gramatickch pravidiel
-potan
-pochopen potovch operci.
Tieto akosti mu by dsledkom porch pozornosti alebo pamti, percepcie, i
percepno- motorickch, tie porch myslenia alebo rei. Ako etiologick faktory
najastejie sa uvdzaj ahk mozgov dysfunkcie, hereditrne podmienen faktory,
hereditrne encefalopatick faktory, neurotick faktory, rzne in etiologick faktory.
pecilnymi etiologickmi faktormi mu by alej poruchy symbolickch funkci.

Symbolick funkcie umouj predstavova skutonos prostrednctvom elementov,

ktor sa odliuj od oznaenej skutonosti. Poruchy sa mu objavova v jednej z
nasledovnch symbolickch funkci i v ich kombincii, a to v recepnej, centrlnej a
expresnej oblasti. V svislosti s poruchami uenia sa spravidla uvdzaj nasledovn
vvinov poruchy:
- poruchy symbolickch funkci:
-poruchy tania dyslexia
-poruchy psania dysgrafia
-porucha pravopisu dysortografia
-poruchy potania dyskalklia
-poruchy vvinu hovorenej rei dysfzia
- poruchy praktickch schopnost a zrunost:
-poruchy hudobnch schopnost dysmzia
-poruchy vtvarnch schopnost - dyspinxia
-poruchy pohyb. a manulnych schopnost dyspraxia.
pecilnopedagogikck intervencia primrne spova v diagnostike a v korekcii zistenej
poruchy. Diagnostika uvedench porch spova v rozpoznvan druhu a typu poruchy,
i ide o vvinov poruchu, alebo o stratu predtm zskanch spsobilost.
pecilnopedagogick intervencia globlne spova vo vchovnej rehabilitcii, ktor m
spravidla korekn a edukan as. Psob na cel osobnos naruenho jedinca v
zujme umonenia dosiahnu o najv jeho rozvoj. Edukcia det s poruchami uenia
m t pecifickos, e sa do sprostredkovacieho procesu obsahu vzdelvania implantuj
korekn prvky, teda aj vzdelvanie m miestami korekn charakter.
ADHD - attention deficit hyperactivity disorder porucha pozornosti sprevdzan
hyperaktivitou
ADD - attention deficit disorder porucha pozornosti
ADHD (po starom MD) je definovaten sborom prznakov:
porucha pozornosti(nesstredenos, slab vdr, nedbalos, zbudlivos)
poruchy sprvania (impulzivita, netrpezlivos)
hyperaktivita (neposednos, hlun sprvanie, nadmern vrenos)
poruchy uenia (dysgrafia - porucha grafickho prejavu, najm psania, dyslexia porucha

tania,

dysortografia

porucha

matematickch schopnost)
poruchy motoriky + vvinov chyby rei.

pravopisu,

dyskalklia

porucha

Treba si uvedomi, e porucha pozornosti a hyperaktivita nie s choroby. Je to stav

mozgovej innosti, spsob fungovania mozgu. Mozog je z rznych prin nastaven na
nadmern aktivitu, chbaj alebo s oslaben tlmiv procesy mozgu, ktor brzdia
zven motorick innos. Pri poruchch pozornosti sa predpoklad, e systmy
mozgu, ktor s zapojen do komplexu funkci svisiacich pozornosou, s oslaben,
alebo ete nezrel.
Hlavnmi prinami oslabenia nervovej sstavy s pokodenia plodu chemickmi
ltkami v priebehu tehotenstva, prodn traumy, nedostaton viva mozgu poas
produ, razy a choroby v ranch fzach ivota. Prejavy dysfunkcie sa nedaj
neurologickm vyetrenm zo stavu mozgu fyzicky zisti, ani z elektroencefalickho
zznamu /EEG/. Prve preto sa povauje za funkn poruchu
Postihnutie sa obyajne zist a v kolskom veku, ke diea pri normlnej inteligenci
nezvldne vubu. Svojm sprvanm provokuje rodinu a kolsk kolektv, ktor zaujme
voi nemu typick a nesprvny postoj, a tak sa pomaly, nepozorovane vyvja
patologick vzah dieaa k prostrediu a naopak. Diea, ktor nem spech v prostred
svojich rovesnkov, uchyuje sa k nesprvnym prejavom sebauplatnenia. Pritom
vznikaj sekundrne neurotick a psychopatick prejavy. Je vlastne najastejou
prinou vchovnch a vzdelvacch akosti v mladom kolskom veku. S dospievanm
sa tieto akosti strcaj, vyrovnaj.
1. Poruchy pozornosti a sstredenosti - obmedzen kvalita pozornosti, diea podlieha
kadmu ruivmu javu, sstreuje sa vekou nmahou a len na krtku dobu,
sstredenie ho vemi unavuje a vyerpva
2. Hyperaktivita - motoricky nekud, hravos, ivos, nezvldnuten divos, neustly
pohyb rukami, nohami, obhryzovanie predmetov. Vnimone sa prejavuje opakom
vraznou hypoaktivitou, ktor je spojen enormne pomalm ivotnm tempom,
spomalenmi reakciami, topornosou v prejavoch.
3. Emon labilita vrazn bezdvodn vkyvy nlad, nedostaton sebakontrola,
nezvldnutie noriem sprvania, vrazn drdivos, sprvanie sa bez zbran.
4. Percepn poruchy nedostatky v zrakovom, sluchovom a hmatovom vnman,
chyby vnman pohybov.
5. Poruchy motorickej koordincie zvan nedostatky v jemnej motorike,
v koordinci oka a ruky s nsledkami pre kvalitu psania, kreslenia a jemnej motoriky
prstov, poruchy ikovnosti /tzv. motorickej neobratnosti/, neschopnos kudnej chdze

 poskoky pri chdzi a zbyton pohyby, ktormi dospelch irituje /drdi/.

6. Poruchy uenia neschopnos zvldnutia benmi pedagogickmi prostriedkami
osvoji si zkladn zrunosti ta, psa, pota napriek nenaruenej inteligencii.
7. Poruchy myslenia, rei a pamti nedostatok abstrakcie, nesvislos v myslen,
poruchy vslovnosti, artikulan neobratnos, komolenie slov, spoluhlskovch skupn.
8. Neurologick akosti a abnormality neobratnos, strabizmus, avctvo.
9. Osobitosti v socilnom sprvan neschopnos dodriava zkladn spoloensk
normy ako je nezvldnutie vykania, formlneho kontaktu s dospelmi, vtieravos,
ahkovnos.
10. Vrazn nerovnomernos vo vkonoch a nevyvenos reakci.
V rmci tchto oblasti existuje ete irok kla symptmov. Vzhadom na vyie
uveden je nutn sprvne diagnostikova situciu dieaa a to preto, aby takto
pecifick sprvanie sa dieaa nebolo povaovan za vzdorovitos, negativizmus, aby
sa diea neobviovalo, e to schvlne rob, a tie aby vzdelvacie akosti neboli
povaovan za nedostatok schopnost a nedostatok inteligencie. Diea s ADD a ADHD
nie je hlpy provokatr a nepatr do pecilnej koly pre mentlne postihnutch alebo
do vchovnho stavu.
Problematiku deti s touto poruchou dkladne musia pozna osoby, ktor prichdzaj do
styku

demi,

ktor

pracuj

demi,

aby

dokzali

rozozna

neposlunos,

nevychovanos zverencov od tejto poruchy.

DYSLEXIA pecifick neschopnos naui sa ta pri normlnom intelekte. Je to
porucha vnmania psmen a priestoru, ie porucha v tan. Dsledkom toho je
nerozoznvanie hlsok, slabk, zsadn chyby s v hovorenom a psanom prejave,
oneskoruje sa aj rove itateskej zrunosti. Prejavuje sa ako:
1.Zmena zrkadlovch psmen /b-d, p-d, p-b, n-u/, nerozoznvanie tvarovo podobnch
psmen /m-n,,k-h/,
zvukovo podobnch /v-f, h-ch, t-d, s-z/.
2.Neschopnos

spojovania

psmen

do

zmysluplnch

slov,

neist

slabikovanie,

nevedomos v.psmen abecedy

3.Prehadzovanie psmen a slabk v slovch, vmysel novch slov, odhad poda
monho vznamu textu alebo grafickch signlov. Diea si spletie slova napr. sp
ps.
4.akosti v spjan slabk do slova a ich delenie, akosti tania viacslabinch slov.
To svis s poruchou orientcie v priestore .

5.Nerozliovanie mkkch a tvrdch slabk.

6. Nerozliovanie krtkych dlhch samohlsok, chyby v interpunknch znamienkach,
najm mkeov.
7.akosti v chpan a v tan dlhch a zloench slov.
Tieto chyby jedinec nevnma a tm ani nie je schopn ich opravi. Vyie spomenut
nedostatky s spsoben nedobrou kooperciou mozgovch hemisfr. Prav hemisfra
m funkciu pri tvarovom rozliovan a orientci v priestore, av riadi analzu a
syntzu, m zsadne determinuje kvalitu rei. Naruen jedinec za to neme a aby
nebol kvli tomu neurotizovan mus sa bra ohad na jeho indivudulne tempo, na
starostlivos v ncviku s minimom zafixovanch chb. Vo vch mestch s tzv.
dyslektick triedy, kde sa u pecifickmi metdami. Vinou tieto nedostatky s
odstrnen v nich tried, ale me sa vyskytn aj vo vych triedach a s prpady,
zriedka tieto poruchy trvaj stle.
Badaten je rozdiel medzi hovorenm a tanm prejavom, npadn je rozdiel v
jazykovch a v prrodovednch predmetoch.
Nsledky s vemi alekosiahle. Nespechy v tan a v psan fixuj vedom a neskr i
podvedom strach zo zlyhania vo vkonnostiach. Tm sa vytvra odmietav postoj k
innostiam, ktor dokazuj znen vkonnos. Hroz nebezpeenstvo, vyhbania sa
kontaktu s textom a s innosami, v ktorch sa robia chyby. Tm sa uzatvra
najdleitej informan a vzdelvac kanl, o negatvne ovplyvn vzah ku vzdelaniu
a k vobe profesi.
DYSGRAFIA vvinov porucha znenej schopnosti osvoji si zrunos psania. Postihuje
schopnos naui sa psa k primerane rozumovej rovni. Hlavn prejavy s ako pri
dyslexi, ale v psanej podobe. Patr sem:
1.Zmena psmen, vizulne podobnch m-n, r-e, u-n, h-b
2.Zrkadlov zmena psmen v slovch
3.Vynechvanie asti slov, psmen, chyby v psan interpunknch znamienok.
4.Vynechvanie krtkych slov, predloiek, spojok,
5.Nehadn, mnohokrt a neitaten, akoby nedbal psmo, asto sa nedr riadku.
Kvalita psomnho prejavu ostro kontrastuje s hovorenm prejavom a s intelektovmi
schopnosami.

DYSORTOGRAFIA sa asto spja s dygrafiou, o znamen znen schopnos osvoji si

gramaticky sprvne psanie. Tto poruchy ete viac vystihuje rozpor medzi hovorenou
a psanou formou reovho prejavu. Neschopnos naui sa gramaticky sprvne psa
sa netka celej gramatiky, ale vborovo len niektorch pecifickch javov, / psania i-y,
sykaviek, nedodrania dlhch samohlsok, pridvanie psmen do slov. Odstraovanie
tchto chb je vemi nron, ale nesmie sa rezignova. Rezigncia toho v dospelosti
prina vemi vne socilne nsledky, pretoe korektnos a kvalita psomnho prejavu
je jednm z vznamnch znakov osobnosti.
DYSKALKLIA vvinov porucha matematickch schopnost. Predstavuje vvinov
poruchu, ktor je diagnostikovan len zriedka. Niekedy je popisovan ako znen
schopnos pouva seln symboly. Nejde tu o neschopnos pota, ale vinou o
znen schopnos orientova sa v psomnej a symbolickej podobe matematickch
konov. Vrazn je rozdiel medzi psomnou a stnou vkonnosou. Diagnostikuje sa
tam, kde akosti sa nevysvetuj mentlnym handicapom. Veobecne je dyskalklia
vemi zloitou zleitosou a nzory na priny a prejavy s vemi rozdielne. Je potrebn
si uvedomi, e do zvldnutia matematickch konov je potrebn zapoji vea zrunosti,
z ktorch kad me by nejako pokoden. asto sa spja s dyslexiou a s prejavmi
hyperaktivity. Najastejm prejavom je zasa zrkadlov zmena slic /36-63/, zmena
podobnch slic /3-8.6-9/, ktor sa nedobre vnmaj a pu. Stretvame sa aj slicami
psanmi dole hlavou, alebo zavesenmi na riadku, tm je prejav neitaten.
Veobecne sa uvdzaj dva typy dyskalklie. Me s prejavi v neschopnost vybavi si
grafick podobu sla, alebo znenou schopnosou slom oznai potan predmety,
vymenovanie selnho radu. Prejavi sa me i ako tzv. operan dyskalklia, pri
ktorch sa plet jednotliv matematick opercie /stanie, odtanie, delenie a
nsobenie/.
DYSMZIA je to vvinov porucha oznaen ako nedostatok zmyslu pre hudbu a
rytmus. Me by spojen jednak so znenou schopnosou zapamta si, identifikova,
prpadne reprodukova hudobn motv, as meldie, alebo cel pesniku. Jedinec
meldiu pouje, ale nezapamt si ju, aj ke pozn slov alebo obsah textu. Dysmzia
expresvna sa prejavuje len v neschopnosti reprodukova znmy hudobn motv.
Dysmzia totlna znamen nedostatok hudobnho zmyslu vbec. Jedinec hudbu
nechpe, teda nem o u ani zujem, nedoke ju zreprodukova identifikova, ani si
ju nepamt.
DYSPRAXIA a DYSPINXIA znamenaj vemi presn podobu dysmzie, ale v inej oblasti
udskho vkonu. Vzahuj sa k motorickm zrunostiam, k monosti a kvalite

vtvarnho prejavu jedinca.

Jednotliv vvinov poruchy uenia maj rznu intenzitu a tie rzny dopad na
vzdelvaciu innos, druhotne potom aj na vvin osobnosti dieaa. Ich hlavnm
prznakom bva labilita /nestlos/, striedanie sprvneho a chybnho vkonu, o sa
zvl u ahch porch povauje za nepozornos a schvlnos dieaa.
Medzi zkladn chyby, ktorch sa rodina i kola dopaj je to, e mnohokrt
neuznvaj relnu existenciu tchto porch /tka sa to vchovne razantnch rodiov,
najm otcov/. Me djs aj k chybnej diagnze, take porucha je zamenen za
nevychovanos, tvrdohlavos, spurnos. Tm sa zanedbvaj vchovn monosti.
Dsledku toho sa diea zamotva do nespechov, neprospievaniu, do neustlych
/sstavy/ trestov, priom sa svoju poruchy neme. Je to tak, akoby diea mohlo zato,
e mus nosi okuliare, lebo je krtkozrak. Tmto spsobom sa vznik syndrm
nespenho iaka , ktorho nsledky nesie lovek cel ivot.
Pritom vetkom k dispozci mme u pomerne rozvinut pedagogick starostlivos ako
s pecializovan triedy - dyslektick, vyrovnvajce, zsadn individulny prstup, na
pedagogickopsychologickch poradch je pecilny pedagg, ktor sa zaoberm
vlune demi s poruchami uenia. Podstatnou pg. starostlivosou je zmena v
hodnoten a klasifikci dieaa s tmito poruchami uenia.
24. Pedagogika nadanch a talentovanch
Pedagogika NaT jedincov bola donedvna mimo pozornosti pec. pg., a to napriek
skutonosti, e edukcia takto vnimonch jedincov si vyaduje ist modifikcie, ako
je to u handicapovanch - t.j. indiv. prstup, aplikciu pecilnych metd a upraven
curriculum /vtane organizanch foriem/.
Pri skman problematiky talentovanch a nadanch sa vychdza z multifaktorilnej
podmienenosti fenomnov, o sa spravidla oznauje ako talent, alebo nadanie. Ide o
nasledovn faktory : schopnos, dedinos, prostredie a vchova. Poukazuje sa na
viacer problmy spojen s vymedzenm pojmu schopnos. O nadan mono hovori u
det, ktor vyku vysok vkon v jednej z oblasti veobecnch inteligennch
schopnost,

psychomotorickej

schopnosti,

alebo

oblasti

vtvarnho

interpretanho umenia. Taktie nadanie sa povauje za vsledok vzjomnho

spolupsobenia iestich komponentov: nadpriemerne schopnosti, kreativita, va k
vkonu, rodina, kola a vzjomn vzahy so spoluvrstovnkmi. Nadanie je dsledok

neustle sa meniacej interakcie medzi faktormi osobnosti a faktormi prostredia. Vysok

vkon sa dosahuje kognitvnymi a nonkognitvnymi osobnostnmi charakteristikami a
ekopsychologickmi komponentmi. Ku kognitvnym i nonkognitvnym faktorom sa
zarauje:

inteligencia,

kreativita,

socilna

kompetencia,

umeleck

schopnosti,

psychomotorick schopnosti , zujmy, motivcia k vkonu, potreba poznva. Za

ekopsychologick faktory sa povauje: vzdelvacie prostredie, poiadavky na zven
vkon, emon klma v rodine a v kole, reakcia okolia na spech i nespech. Viacer
autori rozliuj medzi pojmami nadanie a talent.
Nadanm sa asto oznauje vysok rove schopnosti v rozlinch oblastiach.
Manifestuje sa mimoriadnymi vkonmi, vo veobecnch alebo v pecifickch oblastiach
.
Talentom sa spravidla rozumej vroden dispozcie pre realizciu rznych aktivt, ktor
sa manifestuj rchlym a kvalitnm osvojenm, ich tvorivm rozvjanm. Ide o
dispozcie, ktor sa nedaj vchovou nahradi, napr. v umeleckej i v portovej innosti
a pod.
Osobitnm problmovm okruhom je identifikcia talentu alebo nadania. Je to obdobn
ako v prpade handicapovanch, kde vasn intervencia je zvisl od vasnej
identifikcie. Dleit lohu zohrva diagnostika, zisovania aktulneho vkonu dieaa
a jeho potencionlnych monost. V pedagogike NaT det podobne ako v pedagogike
handicapovanch nie je doteraz uspokojivo zodpovedan otzka, i pecilnu edukciu
realizova v integrovanch, alebo v segregovanch podmienkach. Je ale zrejm, e
pecilnu edukciu nadanch a talentovanch je potrebn uskutoova za vrazne
idividualizovanch podmienok s modifikovanm curriculum a metdami, dbajc pritom
na monos pracova takm tempom, ako jedincovi vyhovuje, sstavne upravova jeho
socilne sprvania a vzahy tak, aby tieto boli akceptabiln, dba aj o to, aby rove
poznatkov z predmetov, o ktor nem dostaton zujem bola vyhovujca, sledova a
usmerova rozvoj osobnosti, aby nebol jednostrann a pod. Je len samozrejm, e
edukciu pri zohadnen uvedench poiadaviek me realizova len pecilny pedagg
nadanch a talentovanch jedincov.
Obsah edukcie sa sprostredkuje prostrednctvom individulne urench pecilnych
programov, ktor mu by rozvjajce, zameran na tie oblasti, v ktorch sa jedinec
jav ako nadan. Edukcia nadanch a talentovanch sa me realizova:
a/v kolch
-v segregovanch podmienkach / pecilna trieda i pecilna kola pre urit nadanie
alebo talent/

-v integrovanch podmienkach pri ktorch nadan a talentovan sa vychovvaj a

vzdelvaj s ostatnmi demi s vyuvanm rznych programov alebo vyuvanm
mimoriadnych foriem vuby.
b/v mimokolskch zariadeniach v pecializovanch poradniach, v centrch pre
nadanch a pod.
c/v podmienkach rodinnej vchovy domci uitelia, trneri, /napr. pri zdokonaovan
jazykov, portu, vtvarnch a hudobnch aktivt a pod./
Pg. NaT pokrva vemi heterognne oblasti udskch aktivt, pre realizciu ktorch s
potrebn vnimon predpoklady intelektulneho, i kreatvneho myslenia, portov
alebo umeleck. Vasn rozpoznanie tchto predpokladov predterminuje ich rozvoj do
takej miery, e s schopn podva vnimon vkony. Nadan a talentovan (NaT)
maj pecilne vchovn potreby. Edukcia NaT si vyaduje ist modifikcie
(individulny prstup, aplikciu pec. metd a upraven curicullum = vrtane OF).
Pri

skman

problematiky

NaT

sa

vychdza

multifaktorilnej

podmienenosti

fenomnov, o sa oznauje ako talent alebo nadanie. Ide o nasledovn faktory:

schopnos, dedinos, prostredie a vchova.
TYPOLGIA - nadanie (Brka)
intelektov schopnosti
umeleck typ
pohybov talent
technick typ
organizan typ
Kritri urujce nadanie (Monksov model)
nadpriemern schopnosti
kreativita
va k vkonu
rodina
kola
vzjomn vzahy s vrstovnkmi
Heller a nadanie (oblasti)
port
jazyky
veda
umenie

remesl a technika
abstraktn myslenie
matematika
oblas socilnych vzahov
Podstatn zloky nadania:
Intelektov schopnosti (rozumov) - v rznych situcich sa uplatuj 3 odlin
aspekty inteligencie, kt. kad lovek disponuje v rozlinej miere:
a, kritick myslenie umouje podva dobr vkony v inteligennch testoch a
nachdza argumenty;
b, dimenzia vhadu otvorenos pre nachdzanie novch ciest;
c, praktick inteligencia - schopnos pochopi situciu a njs rieenie.
Tvorivos- tvoriv produkcia prina nieo nov, uiton a akceptabiln; najvy
prejav nadania (myslenie, intucia, ctenie, vnmanie).
Motivcia podiea sa na prejave nadania. pec. motivanou dispozciou je kontinulna
vntorn motivcia podva vysok vkon v oblasti svojho zujmu a hevnatos pri
dosahovan cieov.
Osobnostn rty vlastnosti nadanch vystupuj v protiklade: sebadvera a neistota
(zdroj hybnej sily); naivita a entuziazmus; emocionlne a socilne vlastnosti.
Rodinn

zzemie

nadanch

je

podporujce,

dleit

je

kompletnos

rodiny

komunikcia rodiov s demi.

Edukcia talentovanch a nadanch - me realizova len P NaT
individulny prstup,
aplikcia pecilnych metd
upraven curriculum (vrtane organizanch metd),
monos pracova tempom ak vyhovuje iakovi
sstavne upravova jeho socilne sprvanie a vzahy, aby boli akceptovaten
dba aby rove poznatkov z predmetov, o ktor nem dostaton zujem, bola
vyhovujca
sledova a usmerova rozvoj osobnosti (aby nebol jednostrann...)
Obsah edukcie sa sprostredkuje prostrednctvom individulne urench pecilnych
programov, ktor mu by rozvjajce (zameran na tie oblasti, v ktorch sa iak jav
ako nadan):
a)akceleran programy curriculum je upraven tak, e pre nadanch iakov

umouje rchly postup

b)obohacujce T iaci, s tbou po poznan vrazne silnou; globl. m alebo
predmetov zameranie - vskumy
c)skupinov predmetov vyuovanie det vybranch na zkl. ich zujmu a dispozci
rzny vek.
d)individulne zostaven poda ind. potrieb konkrt. iaka pre jeden, skupinu
predmetov ben/pec. trieda
e)vyrovnvacie jednostr. zameranie vvinu, m je naruen vestrann rozvoj
osobnosti (vb. matematik s nedostatonou schopnosou sstredi sa)
f)preventvne - pre N iakov, so sklonmi k nedostatonej socialibite vne naru. soc.
vzahov.
g)harmonizujce dosiahnutie akceptabilnho rozvoja aj ostatnch strnok osobnosti
iaka, v kt. nie je nadan.