Teória Spisovného Jazyka - Dolník

Prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc.
Teria spisovnho jazyka

(so zreteom na spisovn sloveninu)
VEDA, vydavatestvo Slovenskej akadmie vied
SLOVENSK AKADMIA VIED

Jazykovedn stav udovta tra
Recenzenti:
Prof. PhDr. Jana Svobodov, CSc.
Prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.
Prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc., 2010

VEDA, vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, 2010
ISBN 978-80-224-1119-6
o bsah
vod
I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA AJAZYKOVEJ KULTRY
1.
Ideov zdroj terie 10
1.1.
Ohlasy na Slovensku 13
1.2.
Rozvjanie terie 18
1.3.
Komunikan prstup kspisovnmu jazyku 22
1.4.
Retrospektvne hodnotenie Praskho lingvistickho
krku 25
1.5.
Budovanie empirickej bzy terie 28
II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK
2.
Relne aidelne 32
2.1.
Metareov ametajazykov hodnotiaca kompetencia
2.2.
Relne vz. idelne aspisovn jazyk 36
2.3.
Kultivovanie pouvatea spisovnho jazyka 40
34
III. SYSTM ANORMA SPISOVNHO JAZYKA

3.
Povaha jazykovho systmu 42
3.1.
Prirodzen orientan sprvanie inferencia 43
3.2.
Synchrnna dynamika jazykovho systmu 50
3.2.1.
Zkladn zdroje synchrnnej dynamiky spisovnho
jazyka 52
3.3.
Dynamika spisovnho jazyka afunknos 53
3.3.1.
Inojazyn vplyvy 60
3.3.2.
Preberanie vrazov ako problm 60
3.3.2.1. Anglicizmy 64
3.3.2.2. Spisovn slovenina aetina 71
3.3.2.2.1. Etnick va 84
3.3.2.2.2. Stereotypy vesko-slovenskom kontexte 87
3.3.2.3. Maarina ako fortifikan jazyk vo vzahu kslovenine
3.4.
Norma spisovnho jazyka 98
3.4.1.
Defincia, truktra afunkcie socilnej normy 99
3.4.2.
Normy spisovnho jazyka 100
3.4.3.
Idelna arelna spisovn norma 104
3.4.4.
Norma azus 107
93
IV. KULTRA AKULTIVOVANIE SPISOVNHO JAZYKA

4.
Pojem kultra spisovnho jazyka aprstupy
ku kultivovaniu 112
4.1.
Relna spisovn slovenina 116
4.1.1.
Kultivovanie spisovnej sloveniny 122
4.2.
Vedom zsahy aprirodzenos 124
4.3. Hodnotiace tandardy 130
V. SASN JAZYKOVOKULTRNY SVET SLOVKOV
5.
Vstup do jazykovho vseku slovenskej kultry 138
5.1.
Jazykov ovldanie kolektvu 140
5.1.1.
Potencilna rozpoltenos nositea jazyka 142
5.1.2.
Ideologizovanos slovenskho jazykovho spoloenstva
5.2.
Chpanie jazykovho systmu 146
5.3.
Spontnne jazykov zmeny akultivovanie jazyka 153
5.4.
Kodifikcia 162
5.4.1.
Kodifikcia presadzovan vslovenskom jazykovom
prostred 166
5.5.
Jazyk ako hodnota 174
5.6.
Jazyk ako kultrny jav 181
5.7.
Jazykov kritika 190
5.8.
Jazykov sebavedomie 197
5.9.
Jazykov inteligencia ako predpoklad jazykovej tvorivosti
VI. SPISOVN SLOVENINA AJEJ NOSITELIA
6.
Normlnos nositeov spisovnej sloveniny 216
6.1.
Norma apouvatelia spisovnho jazyka 222
6.2.
Normlny stav pouvatea spisovnho jazyka 228
6.3.
Jazykov ideolgia aspisovn slovenina 237
6.3.1.
Jazykov ideolgia vo vzahu ksasnej spisovnej
slovenine 242
6.3.1.1. Jazykov ideolgia apoznvanie sasnej spisovnej
sloveniny 244
6.4.
Jazykov politika 247
6.4.1.
Jazykov politika akultivovanie jazyka 250
6.4.2.
Identita 255
6.4.2.1. Prognza 264
VII. ROZVJANIE JAZYKOVEDNHO POZNVANIA ACHPANIE
SPISOVNHO JAZYKA
7.
Vvin jazykovednho myslenia 270
7.1.
Lingvistika, pouvate aspisovn jazyk 282
7.2.
Lingvistick poznvanie azaobchdzanie so spisovnm
jazykom 286
POSOLSTVO KNIHY
LITERATRA
292
291
144
208
VO D
Slovensk jazykov spoloenstvo patr k tm societm, ktorch tradcia

zaha nadpriemerne siln zujem o pestovanie spisovnho jazyka, o m,
prirodzene, dvody vyplvajce zokolnost kontituovania arozvjania tohto
jazykovho tvaru. Takpovediac odjakiva s jeho pouvatelia neustle napomnan, e maj venova zven pozornos jazykovej kultre, adlh desaroia slovensk lingvisti ju programovo skmaj. Vsledky vskumov s publikovan vodbornch asopisoch,zbornkoch aepizodickch shrnoch tdi,
ale napodiv okrem jednej vysokokolskej uebnice sa neobjavila rozsiahlejia knin publikcia, ktor by ponkla ucelen teoretick obraz spisovnho jazyka, ateda by sstavne vykladala zklady jeho terie, nastolila kov
otzky aproblmy, objasovala vzah medzi teriou apraxou aanalyzovala
metodologick bzu tandardizovanej terie. Tto kniha je jednm zmonch
prspevkov kvyplneniu tejto medzery.
Autor knihy reaguje na tri fundamentlne otzky: (1) Zoho vzila teria
spisovnej sloveniny ajej kultivovania? (2) Vom spova odborn spor, ktor je sprievodnm prznakom vedeckho poznvania tohto tvaru? (3) Ak
kultivovanie spisovnho jazyka je adekvtne sasnm podmienkam jeho
fungovania? Km odpove na prv otzku nie je nron, alie dve otzky
vyaduj siln koncentrciu na podstatu spisovnho jazyka ana povahu jeho
pouvateov, apreto im autor venuje v priestor. Usiluje sa oto, aby jeho
vklad bol vnman ako systematick teoretick zobrazenie spisovnho jazyka
ajeho kultivovania, ale sasne aj ako vyrovnvanie sa so zkladnmi teoreticko-metodologickmi otzkami so zreteom na sasn diskusie apolemiky
vodbornch kruhoch. Preto sa vtexte objavuj systematick vklady orientovan na fundamentlne pojmy avzahy medzi nimi aj reakcie na jazykov
javy, ktor ilustruj rozpory medzi slovenskmi jazykovedcami. Zkladn
orientan lniu pre itatea tvor na jednej strane vvin spisovnho jazyka
sohadom na dynamiku podmienok jeho fungovania ana druhej strane vvin
poznvania jazyka. Prv lnia je nartnut ako prechod spisovnho jazyka so
statusom umel do vvinovho tdia, v ktorom nadobda atribt prirodzen, adruh lnia ako pragmatizcia jeho teoretickho uchopovania, ako
vleovania terie do mylienkovch prdov po znmom komunikano-pragmatickom obrate.
Okrem vkladov bezprostrednch otzok terie spisovnho jazyka a jeho
kultivovania kniha zaha aj kapitoly, vktorch sa upozoruje na irie poznvacie svislosti tohto jazyka. Vychdza sa ztoho, e pri jeho analze treba
prihliada na dynamiku veobecnojazykovednho poznvania, konfrontova
7
vod
stav jeho vskumu sposunmi vlingvistickej metodolgii aoverova ich aplikan potencil vo vzahu kspisovnmu jazyku, resp. sledova aj to, ako me
skmanie spisovnho jazyka sptne vplva na rozvjanie jazykovednej terie
ametodolgie. Tto potreba sa najvraznejie prejavuje pri osvetovan povahy
systmu spisovnho jazyka, o nie je nhoda, lebo prve pojem systmovos je
pozadm azda najastejieho sporu pri kodifikanch rozhodovaniach. Sledovanie spisovnho jazyka zperspektvy veobecnej jazykovedy upriamuje pozornos aj na javy, ktor sa vdoterajch prcach odsvali do zadia, atak sa
ako osobitn kapitoly objavuj vklady ojazykovej ideolgii ajazykovom sebavedom. Ztejto perspektvy sa pertraktuj aj strnky spisovnho jazyka, ktor sa bu uchopovali viac alebo menej tzovite, alebo sa sce ozrejmovali, ale
bez prihliadania na relevantn implikcie. Ide najm otzu, e spisovn jazyk
je kultrny jav, kultrne dedistvo, kultrna hodnota. Prve pri tejto tme sa
ukazuje naliehav potreba zapoji teriu spisovnho jazyka ajeho kultivovania do sasnho mylienkovho prdu socilnych vied, ateda upatova ideu
interdisciplinrnosti ako teoretick reflexiu tohto jazyka vsvetle poznvacch
vdobytkov integrujcich sa socilnovednch discipln. Preto ani to nie je nhoda, e sa dva do pozornosti vzah jazykovedy k metodolgii prrodnch
ahumanitnch vied.
Pri prieniku do podstaty spisovnej sloveniny nemohli zosta bokom relevantn okolnosti jej kontituovania arozvjania. To je dvod, e kniha obsahuje kapitoly ovzahu spisovnej sloveniny ketine, ako aj ohistorickej role
vzahu sloveniny k maarine. Autor povaoval za dleit vrti sa k dielu . tra, kjeho filozofii jazyka, kexplananej sile tejto filozofie vo vzahu
kexistencii spisovnej sloveniny aj kidentite tohto jazyka ajeho nositeov. Interpretcia spomnanch vzahov atrovej filozofie m prispie khlbiemu
pochopeniu povahy sasnej spisovnej sloveniny, jej fungovania vsasnch
podmienkach, jej nositeov akvyvodzovaniu primeranch zverov pri zaobchdzan stmto tvarom slovenskho nrodnho jazyka.
I.
VVIN TERIE
S P I S OV N H O JA Z Y K A
A JA Z Y KOV E J K U LT RY
I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY
1. I de ov zdroj terie
Teria spisovnho jazyka ajazykovej kultry vslovenskom aeskom jazykovom priestore vzila zPraskho lingvistickho krku (PLK), ktorho lenovia
sa ocitli v odbornom spore s puristicky orientovanmi zasahovatemi do spisovnej etiny presadzujcimi svoje nzory najm vasopise Nae e. Prask
kola ako je veobecne znme sa vrazne odliuje od ostatnch klasickch
trukturalistickch kl (od enevskej, dnskej aj americkej) tm, e sa neupriamuje len na truktru jazyka, ale tuduje aj jeho spoloensk funkcie. Ztohto
hadiska sa, prirodzene, venuje spisovnmu jazyku ako tvaru scelospoloenskou platnosou. Bola to aj reakcia na krajn mladogramatick vnmanie spisovnho jazyka, vktorom sa tento jazykov tvar ukazoval ako menej hodnotn
predmet lingvistickho skmania. Plnohodnotnm predmetom tdia bol udov jazyk (nreia), lebo predstavuje jazyk vjeho prirodzenom vvoji. Km jazyk
vzdelancov, silne viazan na psan prejavy, sa vyvja vedome, kontrolovane,
vudovom jazyku prebiehaj spontnne, mimovon, neuvedomovan procesy. Tento kontrast znzornila metafora: udov jazyk je organicky rastci lesn
strom spisovn jazyk je umel dielo zhradnka. Ako botanik preferuje rastliny vo vonej prrode pred rastlinami vbotanickej zhrade, aj jazykovedec dva
prednos udovmu jazyku, ktor nie je zasiahnut racionalitou jeho pouvateov. Traduje sa protiklad prirodzen jazyk vz. umel jazyk.
Mladogramatick kola bola zahaden do histrie jazyka. Historick stanovisko vychdzalo v strety puristickmu prstupu k spisovnmu jazyku.
Jednou zpuristickch zsad je: uprednostova pvodn, starobyl truktry.
Inm variantom bolo vyhlsenie istho dejinnho obdobia za klasick ru danho jazyka advanie tohto jazyka za vzor pre sasnkov. Saussurovo oddelenie synchrnie od diachrnie malo aj ten zmysel, e stimulovalo kvmaniu
si sasnho jazyka zhadiska potrieb jeho pouvateov, danej society. Nastolila sa aj otzka spoloenskej uitonosti jazykovedy. Prve predstavitelia
PLK boli citlivej (v porovnan s ostatnmi trukturalistickmi kolami) na
spoloensk objednvku tkajcu sa spisovnej etiny po vzniku eskoslovenskej republiky. Pociovali potrebu fundovanho (a teda aj antipuristickho) zasahovania do spisovnho jazyka na zklade teoretickch zdvodnen na
rovni najnovch vdobytkov lingvistickho bdania. Ilo ozasahovanie do
spisovnho jazyka vduchu otzky, o prospieva tomuto jazykovmu tvaru,
o prispieva kjeho rozvjaniu vslade so skutonmi potrebami jazykovho
spoloenstva. Kee sa ukzalo, e puristick zsada historizmu nevyhovuje
10
1. Ideov zdroj terie
normlnemu rozvjaniu spisovnho jazyka, lebo zsahy vjej duchu narali

na odpor jazykovho vedomia jeho pouvateov avytvrali nenosn naptie
medzi jazykovm zom aproklamovanou normou, bolo treba prejs kinmu
princpu kprincpu funknosti. o je funkn, je dobr, ato bez ohadu na
histriu, genzu danej jazykovej truktry.
Zklady terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry vjej kontitunej fze
s najkonzistentnejie vyloen v prci Spisovn etina a jazykov kultura
(1932), ktor zaha tdie piatich elnch reprezentantov PLK, ato V. Mathesiusa, B. Havrnka, R. Jakobsona, J. Mukaovskho a M. Weingarta. Kov vznam m tdia B. Havrnka koly spisovnho jazyka a jeho kultura
(tame, s. 32 84). Zkladn idey terie s zhustene vyjadren vvode tdie
(s.32): Kulturou spisovnho jazyka rozumme zde pedevm vdom teoretick
pstn spisovnho jazyka, toti snahu aprci vdy ojazyce, linguistiky, usilujc ozdokonalen aprospch spisovnho jazyka. Prce jazykovdn me
prospvat spisovnmu jazyku tm, e pomh vytveti normu spisovnho jazyka aji stabilisovat ae podporuje jazyk vtom, aby ml pohotov dosti bohatch arozmanitch prostedk pro vechny sv poteby, pro vechny koly,
kter se na nj kladou; zvlt pak tm, e podporuje ty sloky, kterch je teba
pro speciln koly spisovnho jazyka, odlin od jazyka lidovho, a ovem
tmto slokm nebrn avbec se vyvaruje toho, aby sama spisovnmu jazyku
vniem nekodila. Nezbytnou podmnkou kad teoretick prce pro spisovn jazyk je, aby byl skuten stav pslunho spisovnho jazyka co nejlpe
zjitn apopsn; kodifikac jeho normy adobrm popsnm jeho prostedk
pomh jazykovdn prce je poznat auvat jich ijinm. Clem tohoto vdomho pstn spisovnho jazyka je kultivovan jazyk a jazykov kultura
utch, kte spisovnho jazyka vpraksi uvaj.
Nachdzame tu odpovede na tieto otzky:
1. Preo sa m jazykoveda zaujma ospisovn jazyk ausmerujco do
zasahova? Aby prispela kstabilizcii jeho normy aaby podporovala rast
bohatstva arozmanitosti jeho prostriedkov.
2. Akm nstrojom me jazykoveda zasahova do spisovnho jazyka? Kodifikciou jeho normy, o predpoklad dobr poznanie tohoto jazyka
ajeho kvalifikovan opis.
3. o je cieom teoreticky podloenho pestovania spisovnho jazyka? Kultivovan jazyk areov kultra pouvateov.
Aby sa osvetlila potreba teoreticky zdvodnenho pestovania spisovnho jazyka, dva sa tento jazykov tvar do kontrastu sudovm jazykom. Aj udov
jazyk m svoju normu, t sa vytvra len uzulne, m si tento jazykov tvar
vysta. Aj vzklade normy spisovnho jazyka je zus, ale nerozhoduje onej
len tento faktor. Len zus nevytvoril ani nevytvra normu spisovnho jazyka
vjej celom rozsahu. alm faktorom je vedom zasahovanie do nej, o sa zdvoduje pecifickosou normy spisovnho jazyka vpomere knorme udovho
jazyka. Jej pecifickos spova vtom, e je zloitejm sborom jazykovch
prostriedkov ako norma udovho jazyka, o vyplva ztoho, e funkcie spisovnho jazyka s bohatie rozvinut, diferencovan, ako aj vtom, e je zvz11
nejia ako nespisovn norma ae pouvatelia maj knej uvedomelej vzah.

Take km udov jazyk je pre lingvistu len predmetom poznvania, spisovn
jazyk je aj predmetom intervencie.
Zasahuje sa vmene stability normy spisovnho jazyka apodpory funknej
diferencicie jeho prostriedkov. Stabilita neznamenala, prirodzene, ustrnutos.
Aby sa zachytila aj dynamika normy, prijal sa termn prun stabilita (V. Mathesius s. 17 , pravda, pripomna, e nejde onov vec). Jazyk je kultivovan,
ke m ustlen vrazov hodnoty (jeho norma nie je rozkolsan, lebo rozkolsanos znamen jazykov neistotu). Stabilitu nara puristick zasahovanie
do normy vduchu zsady historickej istoty, ke sa iv, vit vraz nahrdza
vrazom umelo oivenm zminulosti. Stabilita sa dosiahne tak, e sa bude prihliada len na zus sasnho spisovnho jazyka reprezentovan jazykovmi
produktmi dobrch autorov vposlednom polstoro (odvolva sa na dobrho
autora V. Ertla predchodcu protagonistov funknho trukturalizmu). Stabilita sa nesmie narui vmene sprvnosti jazykovho vrazu (ke sa za sprvny
vyhlsi nejak pvodn vraz, ktorm sa m nahradi nesprvny vit vraz).
Sprvnos jazykovho vrazu sa m posudzova zperspektvy jazykovej vytrbenosti, vypracovanosti. V. Mathesius (op. cit., s. 14) charakterizuje vypracovan, kultivovan jazyk takto: Co je jazykov vytbenost? Jazyk je soustava
elnch prostedk vrazovch ajeho hodnotu lze mit jen tm, jak svmu
elu vyhovuje. Jinmi slovy, jazyk je nstroj ajeho hodnota je jako ukadho
nstroje mrn me, vn se osvduje pi plnn svho kolu. Kultivovan
jazyk spisovn je nstroj jemn aneselhvajc. Vyhovuje dobe kad zetnch
funkc, vnich se objevuje. Vyjaduje pesn, pln ajasn postehy amylenky
sebe subtilnj. Je poddajnm tlumonkem citu arozezpvv se kadou melodi, na kterou jej mluv nebo pisatel nalad. Pi tom ato si je teba zapamatovat
pro m vklady dal nek nikdy mysly toho, kdo ho dovede uvat, falenmi asociacemi nebo skpavm zabarvenm. Jak je vidt, je vytbenost jazyka
nco, co lze poznat jen zjeho praktickho uvan.
Podporovanie stability spisovnej normy neznamenalo smerovanie k jej
nivelizcii, k dosiahnutiu plnej jednotnosti, teda k odstraovaniu koexistujcich prvkov, ktor sa javia ako elementy rozkolsavajce normu, a to
preto, lebo by sa mohlo s proti funknej diferencicii spisovnho jazyka.
Zdrazovanie tejto vlastnosti spisovnho jazyka viedlo kbudovaniu terie
funknej tylistiky. Vychdza sa zfunkci spisovnho jazyka, ku ktorm sa
prirauj funkn jazyky, ktor sa vyskytuj vjazykovch prejavoch reprezentujcich rozlin typy funknch tlov. Pvodn schma B. Havrnka
(op. cit., s. 67 69):
F un kc e
jazyka spisovnho: F un k n j azy ky:
1. komunikativn
hovorov (konvers.)
2. prakticky odborn sdlovac pracovn (vcn)
3. teoreticky odborn
vdeck
4. estetick
bsnick
12
F un k n st y l y spisovnho jazyka:
A. podle kon kr e t n h o c l e projevu:
1. praktick sdlen, zprva
2. vybdnut (vzva), pesvdovn
3. obecn pouen (populrn)
4. odborn pouen (vklad, dokazovn)
5. kodifikujc formulace
B. podle zp sob u projevu:
intimn veejn,
stn psemn;
stn:
1. intimn: (monolog) dialog

2. veejn: e diskuse
psemn: 1. intimn

2. veejn: a) oznmen, plakt

b) projev novinsk

c) projev knin (revuln)
o sa tka kodifikcie ako nstroja kultivovania spisovnho jazyka, zdrazovalo sa teoretick poznanie jeho normy, jeho pramea, t. j. priemern
literrna prax vposlednom polstoro (nejde len oumeleck literatru) ajazykov povedomie intelektulnej vrstvy jazykovho spoloenstva prejavujce sa
vstnej komunikcii. Berie sa zrete na to, e aj spisovn jazyk je dynamick
jav, ateda kodifikcia nem umelo zadriava jeho vvoj. Nem ani podporova prehlbovanie rozdielu medzi hovorovm akninm jazykom, psobenie
princpu priamoiarej pravidelnosti aani silie onrodn osobitos jazyka sa
nesmie priei najvyej zsade funknosti jazykovch prostriedkov. Princp
funknosti m teda riadi aj kvalifikovan jazykov kritiku. Zkladnm kritriom hodnotenia jazykovch prejavov je adekvtnos pouvanch jazykovch
prostriedkov so zreteom na el prejavov.
Shrnne povedan, sledovan teria spisovnho jazyka ajazykovej kultry sa kontituovala na zklade antiromantickho, univerzalistickho aintrumentlneho chpania tohto jazykovho tvaru (porov. Dane, 1996). Odmieta
sa romantizmus puristov (hadanie dokonalosti vminulosti), nacionalistick
orientcia (upretos na svojskos) a do ohniska pozornosti sa dostva jazyk
ako nstroj (univerzlna vlastnos jazyka), ktor sa vyvinul na to, aby plnil ist
funkcie, apreto ho treba zdokonaova vduchu funknosti. Vrazn racionlno-intrumentalistick prstup kspisovnmu jazyku mal za nsledok, e in
aspekty jazyka zostali vzad (postoje pouvateov, ich emcie, in funkcie
spisovnho jazyka apod.).
1.1. O h l a sy na S lov e n s k u
Kontituovanie terie spisovnho jazyka a jazykovej kultry zaloenej na

idei funknosti malo na Slovensku odmietav aj shlasn ohlas. Vraznmi
13
reprezentantmi protichodnch ohlasov boli H. Bartek a. Novk. Vprspevku

Osprvnosti jazykovej (1933 1934, s. 2 3) H. Bartek vnmal funkn prstup takto: V ostatnom ase je sce proti prlinmu historizmu odpor, najm
modern esk lingvisti zPraskho lingvistickho krku vknike Spisovn
etina ajazykov kultura postavili sa vemi prudko proti metodm historickej istoty jazyka. Ich radiklne stanovisko sotva bude ma skor spech, lebo
esk nrod vemi hevnate sa vinie ete aj dnes kdvnej svojej minulosti ...
Bartek neodmietal aprirne prask koncepciu, ale jej neaplikovatenos vslovenskch podmienkach vyvodzoval ztoho, e z porovnan zkladov dnenej
spisovnej etiny asloveniny vychod vemi jasne, e slovensk gramatikr
mus posudzova sprvnos jazykov sinho stanoviska ako gramatikr esk.
Ani nie 90-ron tradcia spisovnej sloveniny proti niekokostoronej tradcii
spisovnej etiny poaduje u apriori rozlin kritri pri stanoven metd jazykovej sprvnosti (tame, s. 4). Napriek tomu, e prce H. Barteka maj rty
svediace opuristickom sklone, nachdzame vnich viac-menej skryt cenn
inpircie. Vjeho textoch venovanch otzke jazykovej sprvnosti sa implicitne nastouj otzky, ktor v slovenskom jazykovom (najm jazykovednom)
prostred sa nkaj do pozornosti aj dnes, lebo s aktulne, ato napriek tomu,
e v prslunej slovenskej lingvistickej produkcii sa to tak nejav. Aj v tejto
produkcii zostvaj tieto otzky na rovni implicitnosti, o vyplva z toho,
e vpodstate sa permanentne reprodukuj Bartekove idey ojazykovej sprvnosti, ktor sa vnmaj ako priezran, logick astle platn. Ich obsah uspokojuje zujemcu oodborn pohad na jazykov sprvnos, atak ako Bartek
nepocioval potrebu explicitne nastoli ist otzky, ich aktulnos je utlmen
aj vsasnch odbornch kruhoch. Poukeme na ne spresvedenm oich
relnej aktulnosti.
Bartekova predstava jazykovej sprvnosti je zaloen na prirodzenej orientcii na pvodnos aosobitos spisovnej sloveniny, pre ktor ahko naiel oporu
vtrovej argumentovanej vobe strednej sloveniny ako zkladu spisovnho
jazyka Slovkov Stredoslovci najviac zachovali pvodnos aosobitos Slovkov. U tu sa natska fundamentlna otzka jazykovofilozofickej povahy: Zoho vyplva pocit potreby nositeov istej kultry aj jazyka orientova sa na svoje
korene? Odpove na tto otzku by mala tvori jazykovofilozofick rmec prstupu kspisovnej slovenine. Jestvuje nieo ako etnick intinkt? Nevstupuje
do tohto javu aj mtus? Tieto otzky s zameran na pochopenie konkrtnej
(nielen veobecnej) podstaty kolektvneho pocitu spomnanej potreby. Tieto
otzky sa evokuj pri apercepcii Bartekovch textov a na zklade aktivizcie
viacstupovch asocici. Bliia asocian otzka sa dotka identity jazyka.
Vspomnanom prspevku (1933 1934, s. 4) pri sptnom pohade na zasahovanie do spisovnej sloveniny H. Bartek pripomna aj aktivity M. M. Hodu:
Sm M. M. Hoda horlivo sa pridal veslovanskho stanoviska, navrhoval
prijma asm prijmal ibez potreby inoslovansk slov avzby, priom azda
si ani neuvedomil, nakoko podrva zklady (zdraznil J. D.) spisovnej sloveniny... . ie prijmanm neslovenskch prvkov mu by ohrozen zklady spisovnho jazyka. Vyie spomenut fakt, e sa vnaom prostred perma14
nentne reprodukuj Bartekove idey, vtejto svislosti dobre ilustruje naprklad

rozvinut vrok zo sasnosti ide oreakciu na vskyt bohemizmov vsasnej slovenskej prze: Z hadiska jazykovej kultry sa nm vid tto skupina
slov najagresvnejia a zrove najnebezpenejia. Prirodzenm spsobom
rozklad vedomie pouvateov sloveniny a dotka sa priamo identity jazyka (Pisrikov, 1995, s. 80). Tento vrok reprezentuje typick reakciu vsasnom prostred jazykovej kritiky na Slovensku. Bartekov sudok, e Hoda
si neuvedomil nsledky svojho konania podrvanie zkladov spisovnej sloveniny , sa tu objavuje videi oohrozen identity jazyka. Pritom je npadn,
e otzka identity jazyka sa vnaom prostred vbec nerozober (na rozdiel
od zahraninch vedeckch aktivt vo vzahu ktejto otzke) azd sa, e sa
nepociuje ani potreba explicitne ju nadhodi ako problm. Pravdepodobn
prina je, e pojem identita jazyka sa povauje za samozrejm, jasn, pripisuje sa mu povaha aximy, o vyhovuje potrebe ma napordzi hotov nedotknuten argument pri posudzovan vskytu neslovenskch prvkov vspisovnch slovenskch komuniktoch. Vyhrotene povedan, axiomatick narbanie
stmto pojmom je spojen slatentnou tabuizciou jeho analzy, aby sa neohrozil pohodln argument, ktor navye m znan odrdzajcu silu (Kto
by sa odvil spochybni nevyhnutnos ochrany identity spisovnho jazyka?
Implikty s jasn). Ak sa nepustme do osvetovania identity ato virom
filozofickom asocilnovednom rmci , zostvame odsden na petrifikovan
reakcie pri posudzovan vskytu cudzch jazykovch prvkov. Reflexia sasnho stavu ukazuje, e pred poznvacm prstupom kidentite sa dva prednos
tandardizovanmu evalvanmu sprvaniu, ktor je konformn s jednoduchou logikou, poda ktorej nepotrebn, nefunkn cudzie prvky atakuj identitu jazyka, a t je dobrou oporou reflexnho odporu nositeov jazyka proti
jej potencilnemu narueniu. Ke sa vychdza zpresvedenia, e pre dobro
slovenskho nroda sa iada pestova zodpovedajci diskurz, ie treba dosiahnu, aby Slovci mysleli vslade stouto jednoduchou logikou, ateda aj
hovorili otomto jave vduchu tohto myslenia (anaopak, tm, e oom tak
hovoria, ustauj aj zodpovedajce myslenie), potreba poznvania identity sa
umtvuje. Lingvistika sa tu vymauje zpoznvacieho procesu ajej meno sa
stva nstrojom udriavania spomnanho diskurzu.
Citovan vrok H. Barteka, e Hoda si neuvedomil, ako podrva zklady
spisovnej sloveniny, pokrauje takto: ... a odcudzuje ju pvodnmu cieu:
by vyslovovatekou ivota slovenskho. Aalej Bartek poukazuje na snahy
po oiste spisovnej sloveniny, lebo re ahlavne spisovn re je ukazovateom kultrneho ipolitickho ivota nroda (op. cit., s. 6). Vnmame to ako
ozvenu humboldtovskho vkladu podstaty existencie jazykov, ktor rozhaden a (aj) lingvisticky kultivovan H. Bartek bezpochyby poznal. Inde hovor:
Dejiny mnohch spisovnch re ukazuj, e boj proti slovnkovm cudzotm
zko svis sustaovanm spisovnej rei aso starostlivosou ojej istotu apvodnos (1934 1935, s. 1). Zklad rieenia otzky primeranej istoty jazyka
videl vpoznan, ktor zachytva touto tzou: So vzrastajcim uvedomovanm
si pvodnosti jazyka vznik odpor proti zbytonm cudzm slovm (tame,
15
s. 6). ie: starostlivosou oistotu jazyka sa udriava pvodnos jazyka, o

je motivovan tm, e vjazyku sa zra ivot nroda; silnejce uvedomovanie
si pvodnosti jazyka je jej spoahlivm ochrancom. Medzi riadkami Bartekovho vkladu tame otzku: o vyplva z relativizcie pvodnosti k prvkom
cudzieho pvodu, pri ktorch necti cudzoty (op. cit., s. 2)? Tak prvky
(chlieb, kr, kaz, ema at.), prirodzene, nevyluuje zjazyka ani Bartek,
lebo s nenahraditen a... neuvedomujeme si ich pvod (tame). ie tak
prvky s dobr, hoci s len akoby pvodn, aj ony s vyslovovatekou ivota
slovenskho etnika. Pvodnos sa fiktivizuje, m sa roziruje extenzia kritria
pvodnosti pri hodnoten vrazov. Fiktivizcia sa viae na neuvedomovanie
si cudzoty (prvok sa vnma tak, akoby bol pvodn). Na druhej strane sa postuluje potreba uvedomovania si pvodnosti ako rezistennho faktora proti
cudzote. Tento raz sa pvodnos odfiktivizva, lebo sa abstrahuje od asovej
progresvnosti, toti od toho, e o si teraz uvedomujeme ako cudzie, po ase
sa tandardizuje ako necudzie. Nie je to tak, e fiktivizcia pvodnosti vo vzahu kminulosti zodpoved relnemu ivotu jazyka vbec? Nie je to tak, e historick originlnos jazyka je zaloen na fiktivizovanej pvodnosti?
Ale Bartek pripomna aj to, e ide onenahraditen prvky cudzieho pvodu, m upriamuje pozornos na ich potrebnos, funknos. Take sme op
pri znmom rom imperatve: prebera len potrebn prvky. Nepotrebn s
tie, ktor duplikuj dobr relny alebo potencilny domci ekvivalent. Bartek vyzdvihuje: Pozornos pouitej jazykovedy obracia sa na zbyton cudzie
slov, ktor nepotrebne vytskaj pvodn domce slov (op. cit., s. 3). Vynraj sa dve alie otzky: o sa stalo, ke vminulosti vytisol nejak cudz
vraz domci prvok? Relny jazykov ivot ukazuje, e sa to udialo vrmci
normlneho jazykovho procesu, ktor je vistom aspekte riaden princpom
fiktizovanej pvodnosti. alia otzka, ktor je aj vsasnosti najviac na povrchu aktor najtransparentnejie demontruje lingvistick vnmanie vskytu
cudzch prvkov vspisovnej slovenskej komunikcii, znie: Ako vyzer relna
dynamika diferencovanho pouvania spisovnho jazyka? Od objasnenia tejto otzky zvis adekvtnos posdenia funknosti i nefunknosti pouitho
cudzieho prvku. Vtejto svislosti je npadn, e pri kritike pouvania takch
prvkov vslovenskom prostred sa nepracuje spojmom situan norma, resp.
situan tandard (porov. niie). Uznva sa sce, e pouvanie spisovnej sloveniny sa diferencuje, vpozornosti je aj dlh asov sek fungovania tohto
tvaru z tohto hadiska, ale pohad na tento jav sa ohraniuje perspektvou
klasickch funknch tlov. Vyhrotene povedan, dynamika lingvistickho
nazerania zaostva za dynamikou diferencicie pouvania spisovnej sloveniny. Namiesto obrtenia pozornosti na poznvanie dynamiky diferencicie
a vyvodzovania fundovanch dsledkov prejavy tejto dynamiky sa hodnotia
zo zafixovanej pozcie. Vemi rchlo sa usdi, e dan cudz vraz je nefunkn, pretoe mme relny alebo potencilny domci ekvivalent. Akoby sa tu
nepociovala potreba alieho poznvania, ba ete viac, u pokus oiniciovanie
alieho skmania sa vnma ako pseudovedeck kamufl silia o podporu
cudzoty vspisovnej slovenine, ateda ojej pokodzovanie. Obava znsledkov
16
poznvania je celkove zaujmav psychologick jav voblasti vedy vtomto

prpade je tu navye nieo vemi pecifick.
Poun je Bartekovo uvaovanie o jazykovom cite, ktor vyzdvihuje ako
najdleitej inite vspisovnom ze. Problm vak videl vkeby: tento faktor by bol najspoahlivejou oporou sprvnosti, keby pouvatelia spisovnej
sloveniny mali jednotn jazykov cit. Lene jazykov cit... uns je jednotn
len vzkladnch veciach, vpodrobnostiach je a privea odchlok anepresnost. Preto jazykov cit neme nm by nateraz (zdraznil J. D.) jedinou
spoahlivou oporou pri rieen otzok sprvnosti jazykovej (Bartek, 1933
1934, s. 6). Odvtedy ubehlo viac ako sedemdesiatp rokov atento Bartekov
nhad na jazykov cit sa reprodukuje vrozlinch formulanch podobch
nateraz plat naalej. Atak sa navodzuje otzka, i niekedy bude jazykov
cit jedinou spoahlivou oporou. Ke si op pripomenieme Bartekovu tzu, e
so vzrastajcim uvedomenm si pvodnosti jazyka vznik odpor proti zbytonm cudzm slovm, vybavuje sa nm trojica pojmov, ato jazykov cit, jazykov uvedomenos, spisovn jazyk. V Bartekovom duchu meme poveda,
e ke pri pouvan spisovnho jazyka nesta jazykov cit, nastupuje jazykov uvedomenos. Nie je ak vyhmata tu implicitn otzku tkajcu sa
charakteristiky spisovnho jazyka so zreteom na opozciu prirodzen jazyk
: umel jazyk. Plat mera: m menej sa spisovn jazyk vedome kontroluje,
tm vyia je miera jeho prirodzenosti (anaopak). Na Bartekovu implicitn
otzku, kedy bude jazykov cit jedinou spoahlivou oporou pri rieen otzok
jazykovej sprvnosti, ponka sa odpove, e vtedy, ke sa ustlia podmienky,
za ktorch sa spisovn jazyk me prejavi ako prirodzen jazyk, pravda, prirodzen jazyk svojho druhu. Meme si poloi otzku, i u tak podmienky nastali, ateda i smerujeme ktomu, e vystame sjazykovm citom ako
oporou jazykovej sprvnosti. Prirodzene, neoakvame, e vetci Slovci bud
ma toton jazykov cit, ve v tom prpade otzka jazykovej sprvnosti by
sa ani nenastoovala. Oakva meme to, e vpodmienkach prirodzenosti
jazykov cit signifikantnej asti pouvateov spisovnho jazyka, ktor zaha
vemi irok okruh slovenskej populcie, sa vyznauje takou mierou diferencovanosti, ktor zodpoved prirodzenmu jazyku. Tto diferencovanos asasne aj interakn vyrovnvanie sa sou sa prejavuje vprirodzenom spisovnojazykovom ze.
Vimnime si tento vrok H. Barteka (op. cit., s. 6 7): Odvolva sa na (na
jazykov cit pozn. J. D.) smieme iba vtedy, ak nm zisten jazykov fakt shoduj sa sdobrm spisovnm zom asudovou reou. To, e dal do svislosti
jazykov cit, spisovn zus audov re, vnmame ako jeho intuitvne implicitn prognzovanie cesty spisovnho jazyka kprirodzenosti. Vyzdvihuje, e
udov re ... tvor zkladn reov fond spisovnho jazyka ... . ... dva spisovnej rei zkladn jazykov prvky, ba ivvinov tendencie, ona tvor jadro
spisovnej rei (op. cit., s. 7). o keby sme si poloili otzku, i po tokch
desaroiach od tchto vrokov nestva sa spisovn re naplno udovou reou,
pravdae, udovou vyieho vvinovho stupa, ateda i udov re, spisovn
zus ajazykov cit sa neocitaj vo vzahu aproximanej kongruencie? .No17
vk uvaoval vduchu praskho funknho trukturalizmu, atak pri otzke

rozliovania jazyka anreia vychdza ztoho, e pre teoretick modern lingvistiku je teda jedinm kritriom rozliovania jazykov funkcia a vntorn
jazykov truktra, ktor sa tejto funkcii neustle prispsobuje (Novk, 1935,
s. 102). Aj on si uvedomoval, e spisovn jazyk m in funkn motivciu ako
udov jazyk, zoho vyplva naliehav potreba ustlenia jeho normy, ako aj
nevyhnutnos permanentnho prispsobovania jeho gramatickho a lexiklneho systmu vyjadrovacm potrebm viazanm na to, o prina civilizan
akultrny rozvoj spolonosti. Kee udov jazyk neviae na seba tak potreby, nevyaduje tak normovanos (kodifikciu) a, prirodzene, nerozvja svoje
vrazov prostriedky vo vzahu kfunkcim, ktor mu nie s vlastn. Okrem
inho ztoho vyplva, e spisovn slovenina je spisovn jazyk anie nreie,
prve tak spisovn jazyk ako spisovn etina, spisovn potina, spisovn
rutina at. (op. cit., s. 105).
1. 2 . Roz v ja n i e t e r i e
Pri rozvjan praskej funknej koncepcie sa pociovala potreba explicitnejie uchopi okruh javov zahrnutch do extenzie pojmu jazykov kultra. Pojem sa extenzionlne pecifikoval takto (Jedlika, 1979, s. 13):
1. jazykov javy tka sa ich jazykov kultra vo vlastnom zmysle;
2. reov javy, javy jazykovch prejavov ide okultru rei.
Obidva druhy sa ete diferencuj:
a) kultra ako stav, ie rove jazyka arei;
b) kultra ako innos, t. j. pestovanie (kultivovanie) jazyka arei.
Km predmetom kultry jazyka (zahajcej stav aj innos) je spisovn
jazyk, kultra rei sa neobmedzuje na spisovn prejavy. Problematika jazykovej kultry sa tak roziruje apozornos sa upriamuje aj na otzku vskytu nespisovnch prvkov v spisovnch (verejnch) prejavoch, o zasa stimulovalo kosvetovaniu hranice medzi spisovnmi anespisovnmi jazykovmi
prostriedkami, ateda aj knazeraniu na spisovn jazyk ako na jeden ztvarov
nrodnho jazyka (porov. niie).
Teria sa rozvjala sbene srieenm aktulnych otzok jazykovej kultry
vdanch podmienkach prslunho jazykovho spoloenstva. Poukazovalo sa
na to, e problematika jazykovej kultry kadho spisovnho jazyka je spojen sproblematikou jazykovej situcie. Tmto termnom sa konceptualizovalo,
ako ist jazykov, resp. komunikan spoloenstvo (truktrovan socilne,
regionlne aj generane) vyuva tvary nrodnho jazyka (spisovn jazyk, nreia, ben hovoren jazyk apod.) vrozlinch komunikanch sfrach, teda
vodbornej, publicistickej, umeleckej sfre apod. Vznamn je to, e koexistencia tvarov nrodnho jazyka (do jazykovej situcie mono vak zahrn
aj koexistenciu jazykov) vedie kinterferencii prostriedkov zjednotlivch tvarov, ateda kvzjomnmu ovplyvovaniu ich noriem (Jedlika, 1979, s.18).
Skmanie truktry jazykovej situcie ajej dynamiky sa stalo prirodzenou sasou osvetovania problmov jazykovej kultry. Poznanie jej pecifickosti je
predpokladom spoznania pecifickosti spisovnho jazyka ajeho kultry.
18
Jednm z momentov jazykovej kultry, ktor zostal v kontitunej fze

funknej terie vzad, s postoje pouvateov ahierarchizcia hodnotiacich
kritri. Analza tchto momentov znamenala vrazn vklad do rozvjania terie. Ide ovklad F. Danea (1979). Vychdza ztoho, e zistenie skutonch
postojov jazykovej society kvlastnmu jazyku, kspisovnmu jazyku aj inm
tvarom nrodnho jazyka, kprocesom, ktor vnich prebiehaj, kzmenm
avvojovm tendencim, kjednotlivm jazykovm prostriedkom aj kspsobom ich pouvania vkomunikcii je zvanou podmienkou efektvnosti jazykovokultrnych aktivt. Postoje sa prejavuj vkontrastoch, zktorch najzvanejie s:
a) racionlny vz. neracionlny postoj; emocionlny postoj m posilova racionlny (nie vak antiracionlny) postoj;
b) nzory na spisovn jazyk (resp. presvedenia) vz. skuton jazykov
sprvanie, ie realistick vz. idean postoj;
c) skuton podnety jazykovho sprvania anzory vz. proklamovan motvy sprvania anzory (pouvatelia niekedy idealizuj podnety, ktor sa im
javia ako spoloensky ako prijaten);
d) rezistentn postoj kzmenm vz. akceptan postoj; svis sdynamikou
jazyka azachovvanm jeho identity;
e) izolacionizmus vz. univerzalizmus, t. j. divergentn vz. konvergentn tendencia; postoj podporujci separciu spisovnho jazyka vz. postoj konformn
smedzijazykovmi kontaktmi spojenmi sobohacovanm spisovnho jazyka;
f) jednotnos (uniformita) vz. variantnos; ide ofunkne regulovan variantnos oproti predstave rigidne stabilnho spisovnho jazyka.
Jazykov spoloenstvo je nastaven na uvedenie tchto protikladov do relatvnej (dynamickej) rovnovhy prostrednctvom istho hodnotovho vzorca
(systmu hodnt). Takto vzorec nie je univerzlny, lebo zvis od danej sociolingvistickej situcie, ktor zaha celkov stav spisovnho jazyka, jeho pomer
kostatnm zlokm nrodnho jazyka, ako aj spoloensk podmienky, vktorch funguje. Predpoklad sa, e vkadom spoloenstve vistej dobe koexistuje viacero vzorcov, ktor si konkuruj, ale spravidla jeden je dominantn.
alm prspevkom k rozvjaniu terie citovanm autorom je rozbor hodnotiacich kritri pouvanch pri kodifikcii normy spisovnho jazyka. Ide
okritri, ktor vyplvaj zobjektvnych vlastnost tohto jazykovho tvaru
podmieujcich jeho efektvne fungovanie. Z tohto hadiska ako relevantn
sa ukazuj tri vlastnosti: (1) intitucionlnos, (2) intrumentlnos a (3) systmovos spisovnho jazyka. Plat, e kad spoleenstv lid potebuje relativn jednotn inn nstroj komunikace; ktomu cli vyvine apostupn dle
vypracovv smiotick (znakov) systm, kter vzhledem kjeho spoleensk
dleitosti (potebnosti) institucionalizuje (Dane, 1979, s. 86).
Osobitnm problmom je dynamika jazykovho systmu: m sa zisti,
v akom vzahu je dan dynamick jav v slade s vvojovmi tendenciami.
Vzhadom na to, e odhalen vvojov tendencia umouje len veobecn
prognzu (skuton vvin jednotlivost sa ned predvda s potrebnou istotou), zjej zistenia sa vyvodzuje kodifikan zver so slabou normatvnou si19
lou (dan jav sa pripa). Zvan je, e autor zdvodnil hierarchiu hodnotiacich kritri normovanos (vitos), funkn adekvtnos, systmovos
(podrobnejie vkapitole okodifikcii). Tto hierarchia sa uplatuje vnormlnej sociolingvistickej situcii.
Vrozvjan terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry sa odrali zmeny
vjazykovej asociolingvistickej situcii. Po re dobrho autora, resp. priemeru literatry v poslednom polstoro sa op vynorila otzka, kde treba
hada pramene spisovnej normy. Otzka upriamila pozornos na historick
lniu pohybu spisovnho jazyka. Vtejto lnii sa daj vymedzi tri seky:
(1) Spisovn jazyk je knin, literrny jazyk, teda obmedzen na psan
jazyk. Naznauje to aj motivcia spisovn. Pri tomto vymedzen vraz spisovn jazyk je u historizmom. Spisovn jazyk vznikol na zklade potreby
jednotnho komunikanho prostriedku v obdob, ke socioekonomick
podmienky vyadovali bezporuchov komunikciu v relevantnch sfrach
ivota spolonosti. Bola to sfra administratvnej komunikcie svisiacej so
spravovanm ttu, sfra prvnej komunikcie svisiacej aj so sfrou obchodnho styku, sfra literrneho umenia a, pravdae, sfra urnalistickej komunikcie, ke sa objavili noviny. Boli to komunikan sfry, vktorch dominoval psomn styk, take prvotn potreba spisovnho jazyka sa viazala na
grafick komunikcu. Spisovn jazyk sa kontituoval pre potreby tejto komunikcie, o ovplyvnilo aj jeho truktru (najm lexiklnu asyntaktick).
Nositemi tohto jazyka boli len komunikanti v spomnanch sfrach, ie
spisovn jazyk mal svoju privilegovan socilnu bzu. Pravda, lenovia tohto
socilneho zoskupenia sa vyznaovali diglosiou alebo aj bilingvizmom, o
nezostalo bez nsledkov pre spisovn jazyk. Vnanie prvkov zinch existennch foriem jazyka, resp. zinch jazykov sa stalo prirodzenou sasou
pouvania spisovnho jazyka. Od poiatku existencie spisovnho jazyka
plat, e jeho hranice s otvoren (ako hranice vetkch variet nrodnho jazyka), e jeho rozvjanie prebieha vinterakcii sostatnmi jazykovmi tvarmi, ako aj vkontakte sinmi jazykmi.
(2) Spisovn jazyk je tvar, ktor sa uplatuje v psanch aj hovorench
verejnch prejavoch v rozlinch komunikanch sfrach. Toto vymedzenie
sa vzahuje na t fzu rozvjania spisovnho jazyka, ktor je spt srozrenm oblasti verejnej komunikcie, ato psanej aj stnej (sfra politiky, kultry,
vzdelvania, vedy apod.). Spisovn jazyk vtomto vymedzen zaha psomn
aj stnu podobu. Ide odve formy spisovnho jazyka, pretoe hovoren spisovn jazyk nie je, prirodzene, mechanickm transponovanm psanho jazyka
do stnej podoby. Psan ahovoren jazyk sa uplatuj vodlinch komunikanch podmienkach, o sa prejavuje aj vodlinostiach vich stavbe. Dleit
je (a) rozrenie technickch monost verejnej stnej komunikcie (rozhlas,
televzia) a (b) rozrenie socilnej bzy spisovnho jazyka (potu jeho aktvnych pouvateov). Znamen to, e do rozvjania spisovnho jazyka sa oraz
vraznejie zasahuje zpozcie hovoriacich ae spisovn jazyk sa alej stvruje ahodnot prostrednctvom jazykovej praxe ana zklade jazykovho povedomia vraznejej asti nositeov nrodnho jazyka.
20
(3) Spisovn jazyk je tvar, ktor sa uplatuje vo verejnch prejavoch aj

vprejavoch vsfre benho dorozumievania (vneformlnych prejavoch). Najm kolskou vchovou sa socilna bza spisovnho jazyka rozrila natoko,
e sa stal duchovnm vlastnctvom drvivej viny spolonosti, a spisovn
jazyk sa natoko upevnil vjazykovom povedom jej lenov, e sa pouva aj
vsfrach neverejnej komunikcie (pri benom pracovnom styku aj vbenej
mimopracovnej komunikcii). Za tchto podmienok sa spisovn jazyk ete
viac diferencuje, ato jeho psomn aj hovoren podoba, ajeho rozvjanie je
ovplyvnen novmi okolnosami jeho pouvania.
Vpozad uvedench troch vymedzen spisovnho jazyka je zoveobecnen
vvinov lnia tohto jazykovho tvaru. Na tejto lnii pozorujeme, e vodlinch socioekonomickch podmienkach sa aktualizuj ist strnky spisovnho
jazyka. V kontitunom obdob spisovnho jazyka, ke sa reagovalo na potrebu jednotnho komunikanho nstroja, aktualizovala sa jeho integran
strnka. Monos vzjomnej vmeny informci je predpokladom fungovania
spolonosti na istom stupni civilizanho akultrneho rozvoja. Vobdob, ke
sa integrovan jazykov spoloenstvo zana diferencova vrozlinch aspektoch, aktulnou sa stva diferencian strnka spisovnho jazyka. Aktualizciou tejto strnky sa spisovn jazyk otvra voi jazykovmu zu, stva sa vnmavm voi tomu, ak prostriedky sa ustlili vreovej praxi. Spisovn jazyky
sa vak nesprvaj rovnako vo vzahu kzu. Ztohto hadiska sa spisovn jazyky daj priradi ktmto typom:
a) univerzalistick typ, ktor je otvoren voi zu v optimlnej miere (je
liberlny voi zu);
b) intencionlny typ, ktor je orientovan na prestne prostriedky (zzu
prijma prostriedky, ktor pouvatelia pociuj ako prestne);
c) integran typ, ktor je orientovan na u spisovn zus (je tu tendencia usmerova jazykov prax vduchu tohto zu);
d) rezistentn typ, ktor je orientovan na zachovanie danho stavu (konzervatvny typ).
Ako zvan faktor urujci status spisovnho jazyka anhady na sa ukzalo rozirovanie jeho socilnej bzy, ie jeho demokratizcia. Prve narastanie potu aktvnych pouvateov spisovnho jazyka aktualizovalo otzku
pramea zisovania spisovnej normy (Jedlika, 1978, s. 59 69). Kee pouvatelia netvoria homognnu societu, otzka sa pecifikovala: Kto patr kvlastnej zkladni spisovnej normy? Ak retrikcia je primeran? Do pozornosti sa
dostala vzorov spisovn norma, resp. vybran jazykov prax (Ruika, 1967).
Prame sa teda hadal vsbore jazykovch prejavov, vktorch sa zna typick manifestcia spisovnej normy. Zistilo sa, e sa postupne oslabuje vplyv jazyka umeleckch textov na utvranie spisovnej normy ana upevovanie jeho
povedomia aoproti tomu narast vplyv apsobenie jazyka odbornho (predovetkm populrnoodbornho) ajazyka publicistiky (nielen psanho, ale
aj hovorenho; Jedlika, 1978, s. 61). Vsbore tchto textov sa hadala opora
zisovania spisovnej normy.
21
1. 3 . Ko m u n i k a n p r st u p k s p i s ov n m u ja z y k u
Vysok stupe demokratizcie spisovnho jazyka stimuloval ku komunikanmu prstupu: do verejnej komunikcie vstupuje oraz ir okruh pouvateov srozlinm jazykovm zzemm. Do pozornosti sa dostva otzka,
ako prebieha dorozumievanie vo verejnej komunikanej sfre ao sa deje so
spisovnm jazykom v podmienkach jeho vysokostupovej demokratizcie.
Aktualizovala sa otzka vzahu spisovnho jazyka kalm tvarom nrodnho jazyka. Predpokladom jej objasovania je vymedzenie tvarov nrodnho
jazyka, teda variet, ktor funguj vjazykovej komunikcii danho spoloenstva. Vskumy sa sstredili na stratifikciu nrodnho jazyka ana normu zkomunikanho pohadu.
J. Horeck (1979; 1982) nartol takto stratifikciu slovenskho nrodnho
jazyka:
1. celonrodn formy:
a) spisovn forma
b) tandardn forma
c) subtandardn forma
2. nadnreov forma
3. nreov forma
4. umeleck jazyk.
Spisovn jazyk nestrca ani vtejto stratifikcii svoju dleitos, ale nsledkom toho, e aktvnymi astnkmi verejnej komunikcie je irok okruh pouvateov s rozlinm jazykovm zzemm, a teda komunikcia nezaha
len kodifikovan jazykov prostriedky, prestva by takm jednotiacim acharakterizanm prvkom jazykovho spoloenstva ako vkontitunom obdob
spisovnho jazyka, ke jeho integran rola bola zreten, a do povedomia
sa oraz viac dostva nrodn jazyk. Ukazuje sa, e prirodzenm rmcom
komunikanho spoloenstva je nrodn jazyk... V starch obdobiach sa
za znak nroda pokladal ... spisovn jazyk, jazyk jeho literatry vnajirom
zmysle. Srozvojom technickch monost, ale aj spoloenskch podmienok
pre renie hovorenho slova vak tto charakterizan funkcia spisovnho jazyka zretene ustupuje do zadia ajej miesto zaujmaj tak formy nrodnho jazyka, vktorch sa tak zkostlivo nedodriava norma spisovnho jazyka
(Horeck, 1979, s. 17). Mysl sa predovetkm na tandardn formu, ktor sa
tak rozrila, e sa stala zkladnou formou realizcie nrodnho jazyka. Svis
to aj s dominanciou jej hovorenej podoby, ktor sa vyznauje uvonenejou
normou. Zopozcie spisovn forma : tandardn forma vyplva monos pri
kodifikcii uvaova o rigorznej a tolerantnej norme. Za hranicou tolerantnej normy je subtandardn forma, ktor vykazuje u siln prznakov prvky,
tak, ktor pouvatelia vnmaj (pociuj) ako opozin voi tandardnm
prvkom (ilustran prklad: spis. dosta tand. obdra subtand. keca).
Osobitos umeleckho jazyka spova vtom, e sa vom uplatuj prostriedky zo vetkch tvarov nrodnho jazyka, resp. aj tak, ktor sa traduj ako
nesprvne. Vpozad takhoto prstupu kspisovnmu jazyku je zven draz
na to, e norma spisovnho jazyka teda vznik u pouvateov spisovnho
22
jazyka aje vecou samch pouvateov spisovnho jazyka (Pauliny, 2000, s.

10) aloha jazykovedcov pri utvran normy spisovnho jazyka je dos obmedzen avzsade trpn (tame, s. 11).
Komunikan prstup rozril perspektvu nazerania na normu. Vpozornosti nie s u len systmov (jazykov, tvarov) normy, ale normy komunikan (Jedlika, 1981). Km systmov normy zahaj jazykov prostriedky
apravidl, ktor jazykov spoloenstvo prisudzuje jazykovm tvarom ako im
vlastn, komunikan normy sa vytvraj konvencionalizciou jazykovch (aj
mimojazykovch) prostriedkov vistch komunikanch podmienkach. Vsvislosti stmito podmienkami sa pozornos upriamila na komunikan sfry.
Rozliuje sa medzi funknmi asituanmi komunikanmi sframi. Funkn
komunikan sfry sa zhoduj so sframi spoloenskej innosti (sfra vedy,
umenia, verejnej sprvy ariadenia apod.), ie ide osocilne korelty funknch tlov. Situan komunikan sfry sa tkaj prostred, v ktorch komunikcia prebieha (na celottnej, regionlnej alebo miestnej rovni, ako aj
vskupinch). Vymedzenm tchto sfr sa pecifikovala komunikan zloka
jazykovej situcie (zaha ete jazykov asocilny komponent). Pri poznvan
komunikanej normy sa zisuje distribcia tvarov nrodnho jazyka vdanej
situanej komunikanej sfre; zisuje sa, o je dominantn, typick vtejto sfre. Tto norma sa toti vyznauje zmieanm jazykovm charakterom komunikanch aktov je poznaen interferenciou prvkov zrozlinch tvarovch
noriem. Kzkladnm typom noriem jazykovej komunikcie sa ete prirauj
tlov normy, priom vklad funknch tlov sa nemus obmedzova na spisovn jazyk (ako sa to tradine robilo). Zaalo sa rozliova medzi hovorovm
tlom ako tlovm tvarom spisovnho jazyka abenm hovorenm jazykom, ktor je uren sborom t oznaovanm ako komplexn hovorenos
(v protiklade s komplexnou psanosou): spontnnos, situanos, neverejnos, neoficilnos, resp. dialogickos. Zaviedol sa pojem hovorovos vzahujci sa na vlastnos jazykovch prostriedkov svisiacu sich sptosou sstnymi
prejavmi pouvateov spisovnho jazyka. Hovorovos sa ukazuje ako siln
dynamizujci faktor spisovnho jazyka, lebo cez filter hovorovosti vstupuj
do systmu spisovnho jazyka jazykov prostriedky z benho hovorenho
jazyka, resp. znespisovnch tvarov diferencovanch profesionlne, socilne
azemne (Horeck Buzssyov Bosk akol., 1989, s. 297 298).
VPLK spisovn jazyk sa dval do protikladu sudovm jazykom, atak sa
osvetlila pecifickos spisovnej normy azdvodnila sa potreba intervencie do
nej, potreba kultivcie tohto jazykovho tvaru prostrednctvom kodifikcie.
Neskr sa (a) zopozcie spisovn jazyk : nespisovn jazyk (nreia) vyvodzovali alie zvery a (b) do opozcie sa vtiahli alie tvary nrodnho jazyka.
(a) Na protiklad spisovn varieta vz. nespisovn varieta treba nazera
z funknho aj truktrneho hadiska (Vachek, 1977). Ukazuje sa, e km
zfunknho stanoviska je zkladovm tvarom nespisovn varieta anadstavbovou formou spisovn jazyk, zo truktrneho zornho uhla je to naopak.
Variety sa posudzuj na zklade ich situane funknej atruktrne funknej
primeranosti. V prvom prpade ide o primeranos jazykovch prostriedkov
23
vo vzahu k mimojazykovm situcim (ako zodpovedaj potrebm viazanm na situcie), km v druhom prpade primeranos sa tka truktrnej
rovnovhy, vyvenosti jazykovho systmu, m sa mysl tak usporiadanie
jednotiek jazykovho systmu, ktor je potrebn na to, aby systm mohol
plni lohy spojen so situanou jazykovou komunikciou. Zfunknho hadiska je nespisovn varieta zkladov preto, lebo sli benej, kadodennej,
praktickej komunikcii, ktor tvor zkladn vrstvu naej interakcie. Spisovn
varieta je nadstavbov, lebo lenom jazykovho spoloenstva sprostredkva
najvyie civilizan akultrne hodnoty. Zistilo sa, e nespisovn varieta je
spravidla truktrne dslednejia (vyvenejia) ako spisovn varieta, vsystme ktorej je viac okrajovch, perifrnych prvkov, take ztohto hadiska je
nadraden (nadstavbov). Takto protichodn hierarchizcia tchto jazykovch variet sa vysvetuje tak, e perifrne prvky vspisovnej variete funguj
ako signly vyieho, pecilnejieho charakteru tejto nadstavbovej variety,
km ich neprtomnos, resp. ni poet signalizuje funkn nepecifikovanos zkladovej nespisovnej variety. Komunikcia v zkladnch ivotnch
situcich vyaduje o najv mon stupe truktrnej vyvenosti, o
najjednoduchiu realizciu prvkov danej truktry. Vychdza sa ztoho, e
ke sa vspisovnej variete udruj perifrne prvky, maj nejak pecifick
funkciu. Kee nespisovn varieta zaha niekoko existennch foriem jazyka, treba pota stm, e zfunknho hadiska nie s vetky formy vrovnakej miere zkladov.
(b) Na zklade istch empirickch dajov zkomunikcie vrmci nrodnho jazyka sa stanovili ist parametre ako porovnvac zklad na vymedzenie
jeho tvarov. truktra nrodnho jazyka (niekedy oznaovan ako diasystm) sa potom zobrazuje poda schmy opozinch prznakov (Jedlika, 1978,
s. 38 40):
I. 1. stna forma, stnos psan forma, psanos
2. priamy kontakt komunikantov nepriamy kontakt komunikantov
3. dialogick charakter prejavu monologick charakter prejavu
4. situan zakotvenos prejavu situan neviazanos prejavu
5. skromn charakter prejavu verejn charakter prejavu
6. neoficilny charakter prejavu oficilny charakter prejavu
7. spontnnos prejavu pripravenos prejavu
II. 8. regionlne obmedzenie tvaru celospoloensk platnos tvaru
9. vymedzen skupina pouvateov nevymedzen skupina pouvateov
III. 10. jednotnos normy regionlna variantnos normy
11. kodifikovanos normy nekodifikovanos normy
12. tlov diferencovanos tlov jednoliatos.
Ako s zastpen tieto prznaky vtvaroch (vyhranench alebo len formujcich sa), zvis od pecifickosti jazykovej situcie azastpenos sa, pravdae, diferencuje aj vrozlinch vvinovch obdobiach nrodnho jazyka. Nejde
ostroh protiklad +prznak : prznak, ale orozlin stupe, odlin intenzitu
zastpenosti. m zretenejia je zastpenos prznakov, tm vyhranenej je
24
dan jazykov tvar. Poznamenvame, e poukazovanie na stupe, intenzitu

zastpenosti je smerovka kprototypovmu vymedzovaniu tvarov.
Pri zobrazovan truktry nrodnho jazyka do pozornosti sa dostva otvorenos spisovnej variety voi inm tvarom, atak sa nastouje otzka jej hranice (Koi, 1986; Horeck, 1988). Teria reagovala rozporne na to, e aj ben pouvatelia spisovnho jazyka, no najm jeho profesionlni pouvatelia
sa dovolvaj rozirovania tzv. dolnej hranice spisovnho jazyka ie hranice
smerom knespisovnm tvarom, dovolvaj sa rozrenia spisovnho jazyka
najm v oblasti hovorovho vyjadrovania, a to z toho dvodu, aby spisovn
slovenina mohla adekvtnejie sli komunikatvnym potrebm celej spolonosti (Koi, 1986, s. 175).
1. 4 . R e t ro s p e k t v n e h o d n ot e n i e t e r i e Pr a s k h o

l i n gv i st i c k h o k r k u
Autorita PLK bola tak vysok, e dlho bola imnna voi kritickej analze.
A po desaroiach sa objavuje monografia skritickm hodnotiacim pohadom
na zklady terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry uns zpera Z. Starho (1995). Autor kontatuje, e po 50-60-ronom uplatovan tejto koncepcie
vpraxi, teda po vye polstoronom kultivovan spisovnej etiny zostva naptie medzi ou aivou jazykovou praxou. Vyten cie sa nielene nedosiahol,
ale proklamovan mta, ako sa zd, sa ete viac vzdialila. Toto zistenie je nm
znme aj vo vzahu k slovenskej jazykovej situcii. Vyhrotenie sa formuluje
ako havarijn stav jazykovej praxe z hadiska jazykovej kultry. Potia by
toto zistenie nebolo a tak prekvapujce, lebo otomto stave sa u vea povedalo. Ist ok vak vyvolva zver analzy, poda ktorho musme prizna, e
funkn koncepcia jazykovej kultry, oktor sa opierala kultivan innos
zameran na spisovn etinu (amy vieme, e aj na spisovn sloveninu), zlyhala. Tento zver vyznieva a kacrsky. Ak hovorme oprinch havarijnho
stavu, hadme ich vnedostatkoch jazykovovchovnej prce avrozlinch
faktoroch, ktor ovplyvuj pouvateov jazyka, ale sotva nm napadne pochybova oterii jazykovej kultry, ktor uplatujeme vkultivanej innosti.
o by vns vyvolala provokan otzka, i onen havarijn stav nie je nsledkom zlyhania naej koncepcie jazykovej kultry?
Pochybnos Z. Starho oprimeranosti funknej koncepcie jazykovej kultry je vsledkom kritickho rozboru terie, ktor sa kontinulne rozvjala ako
adekvtna teria. Kritick pohad ho privdza kzveru, e (1) teria jazykovej
kultry PLK m osudn spolon rty seskm purizmom, ktor bol touto
teriou programovo negovan, e (2) tto teria nebola vlastne ani teriou, le
doktrnou ae (3) nepln funkn prstup kotzkam jazykovej praxe neodstrauje rozpor medzi spisovnm jazykom aivou jazykovou praxou. Sledujme, na zklade oho dospel autor ktmto zverom.
Prask kola budovala svoju koncepciu jazykovej kultry vpolemike spurizmom. Ako sme si u pripomenuli, purizmus zasahoval do jazykovej praxe na
zklade historickho, nacionlneho aestetickho hodnotiaceho kritria. Pretoe
puristick zsahy do jazykovej praxe na podklade tchto kritri vytlali znej
25
prostriedky, ktor boli u vit, zafixovan vze, ateda poda predstaviteov

PLK vyhovujce zhadiska vyjadrovacch potrieb, puristick cibrenie jazyka sa
dostvalo do konfliktu so schopnosou jazyka vyhovie vyjadrovacm potrebm
jeho pouvateov. Ztoho sa vyvodzovalo, e keby zsahy neboli vrozpore stmito potrebami, odstrnil by sa aj rozpor medzi jazykovou praxou aspisovnou
normou, resp. kodifikciou. Prirodzenou reakciou protagonistov PLK bolo, e
vyjadrovacm potrebm prisdili rozhodujcu lohu pri regulcii zsahov do
jazyka. Dominantnm regultorom kultivcie jazyka sa stalo funkn kritrium.
Toto kritrium malo zarui, e vsledkom jazykovej kultivcie bude optimlna
zhoda spisovnej normy sjazykovou praxou. Polstoron prax ukzala, e predpoklad sa nesplnil. Postupne sa dostaneme kvysvetleniu, ktor sme zatia len
naznaili, preo zlyhala protipuristick koncepcia jazykovej kultry.
Jednm zdleitch faktorov, ktor ovplyvovali prstup keskej jazykovej
praxi, ale aj samotn prax u od ias obrodenia, bolo to, o Z. Star nazva
ako syndrm nrodnho delu. Pri zrode tohto syndrmu je interpretcia barokovho obdobia ako obdobia padku, ako doby temna. Takto sa barokov
obdobie interpretovalo zhadiska zmien hodnotovch hierarchi, ku ktorm
dochdza vdobe nrodnho obrodenia. Barok vtejto interpretcii bol obdobm nrodnej katastrofy, ohrozenia nrodnej existencie vrtane jazyka, padkom nroda ajeho jazyka. Vobdob nrodnho obrodenia sa vytvra mylienkov stereotyp, ktor si osvojili puristi, ato aj puristi vprvej polovici minulho
storoia, aktorho sa plne nezbavili ani predstavitelia PLK.Upuristov sa to
prejavuje u vich programe, ktor je zameran na odinenie nsilia, na odstrnenie jeho nsledkov, na zvrtenie padku. Vslade stmto programom
pri prstupe kcibreniu jazyka nemohli vychdza zjazykovho zu, ktor bol
vich oiach poznaen prvkami zdoby kultrneho padku, ateda neprijali
ani ideu V. Ertla odobrom autorovi ako ozdroji poznvania dobrho jazyka.
Zsahy do jazyka (intervencia) robili vmene naplnenia idelu plnohodnotnho nrodnho (spisovnho, tandardnho) jazyka. Ich cieom bolo pribli
sa ktomuto idelu. Purista J. Haller hlavn cie formuluje takto (citujeme zo
s. 113 vknihe Z. Starho): ...osvobodit tak () jazyk zcizch pout, kter jej
stle t. Teprve jazyk oitn od vech zbytench pmsk cizch bude
pravm, plnm vrazem na nrodn apolitick svrchovanosti.
Vprotiklade spuristickmi kritriami predstavitelia funknej koncepcie jazykovej kultry spjali svoje kritrium sjazykovm zom. Preto prijali mylienku dobrho autora. Vich cieli dominuje poiadavka, aby esk jazyk mal
dosti bohatch arozmanitch prostedk pro vechny sv poteby, pro vechny koly, kter se na nj kladou (ide oHavrnkov vrok zroku 1932, ktor je
citovan taktie na s. 113). Vprospech tohto ciea treba intervenova. Puristov
a PLK spja teda veobecn idea, e z neplnohodnotnej spisovnej etiny
treba urobi plnohodnotn, ato sa d len intervenciou, vedomm cibrenm,
pestovanm jazyka. Vzia plnohodnotnho nrodnho jazyka (= spisovn etina me am fungova ako ktorkovek popredn kultrny jazyk vEurpe)
je jednm z determinantov intervennej stratgie prstupu k jazykovej praxi. Druhm je spomnan mechanizmus syndrmu nrodnho delu, ktor
26
ovplyvnil aj PLK, pravda, menej npadne ako puristov. Na prv pohad sa to

nezd, ve mathesiovci postavili aktulne vyjadrovacie potreby nad historick kritrium a tie nachdzaj svoj prejav v ze, resp. u dobrho autora bez
ohadu na to, i sa tam stretvame aj sprvkami neprijatenmi zhadiska ich
historickej istoty. Okrem toho vpolemike spurizmom odobrom autorovi odmietaj nzor, e vbaroku dolo kpadku etiny. Preo teda treba zasahova
do jazyka? Preto, lebo zus sm nevytvra normu spisovnho jazyka. Intervencia je potrebn tu sa do koncepcie vkrda onen syndrm , pretoe vina slovanskch jazykov m pomerne mlad tradciu alebo preruovan vvin
(vprpade etiny obdobm preruenia mohol by predsa len barok). Napokon
tretm determinantom intervennej stratgie je protichodnos tendenci uplatujcich sa pri vytvran a vvine spisovnch jazykov. lohou teoretickch
zsahov je zafixovanie vslednho vektora tchto tendenci.
U sme uviedli, e vsledkom (2) analzy autora monografie je poznatok,
e teria jazykovej kultry PLK nebola vlastne teriou, ale doktrnou. Doktrna sa chpe ako jazykov kritika (analogicky s literrnou kritikou), ktor
jazykov prax (innos) reguluje, km teria je opisom pravidelnost amonost, ktormi sa ist innos me riadi, teda stoj nad innosou, nie je jej
sasou. Purizmus aj funkn koncepcia boli doktrnami, hoci koncepcia PLK
mala predpoklady na to, aby bola chpan ako teria vprsnom zmysle, lebo
sa vytvrala vsvislosti svahami oveobecnch princpoch riadiacich jazykov prax. Funkn koncepcia sa vak nestala teriou, pretoe sa jej prisdilo
poslanie, aby bola bezprostredne spojen sjazykovou praxou, aby usmerovala prax vkonkrtnej jazykovej situcii. Tm, e si neudrala dostaton odstup
od jazykovej praxe, nemohla teoreticky uchopi javy tak, aby sa dali vyvodi
zvery, platn aj mimo konkrtnej jazykovej situcie. Funkn koncepcia bola
len jazykovou kritikou, ktor nahradila puristick doktrnu.
Najzvanej poznatok je zahrnut do vsledku (3) jeho analzy. Zstancovia funknej koncepcie sa chceli vyhn zpornmu efektu puristickch zsahov do jazyka, toti konfliktu intervenci svyjadrovacmi potrebami, ale ich
kultivan innos nepriniesla optimlnu zhodu medzi spisovnm jazykom ajazykovou praxou. Ako sme u spomenuli, ztohto faktu sa vyvodzuje, e funkn
koncepcia zlyhala. Bezprostrednou prinou zlyhania je neplnos funknho
kritria. Neplnos spova vtom, e (a) sa nepecifikuj funkcie, ktor s skutone aktulne, (b) neposkytuje sa opora pre rozhodovanie otom, ktor jazykov prostriedky maj plni prslun jazykov funkciu (vzhadom na to, e
pomer medzi jazykovmi prostriedkami ainkami nie je 1 : 1). Kultivan prax
ukzala, e bez tejto pecifikcie aopory niet zruky, e sa zsahy do jazyka
vduchu funknej koncepcie nebud rozchdza sfaktickmi vyjadrovacmi potrebami. Jazykov prax sa me zaobs bez tej-ktorej funknej ditinkcie, na
ktor je zameran kultivan zsah, alebo sa me realizova inmi prostriedkami, ak sa usilujeme presadi intervenciou. Prax nm dva dos asto najavo, e
ani funkne dobre zdvodnen zsah pouvatelia jazyka nerepektuj. Neprejavuje sa vtom vntorn rozpor vkoncepcii jazykovej kultry? Ve prostriedok
kultivcie jazyka (kodifikcia) je vrozpore sjej vsledkom.
27
Kultivcia sa vdy dotkala spisovnho jazyka. PLK vyzdvihoval jeho funkn bohatstvo, funkn pluralitu (porov. sfunknmi jazykmi). Je vak funkne
univerzlny? Ak si osvojme tzu, e vjazyku nejestvuj dva prostriedky, ktor
by boli funkne toton, funkcie, ktor sa viau na nespisovn vrazy, s za hranicami spisovnho jazyka, ateda odpove je zporn. Kultivcia jazyka je sasne jeho tandardizciou (o je kultivovan, je spisovn). Ak tandard nezaha
vetky mon funkcie, tandardizcia spova vretrikcii vyjadrovacch funkci.
Pretoe funkn spektrum sa d retringova viacermi spsobmi, treba pota
sviac ako sjednm tandardom (existennmi formami i variantmi spisovnho
jazyka?). Preferencia istho tandardu by mala by podloen vymedzenm jej
elu adoplnen opisom priorizovanch funkci so zdvodnenm.
V predchdzajcom odseku sa u objavilo ist ponauenie z analzy
funknej koncepcie jazykovej kultry. alie vyplva zo zistenia, e tto koncepcia bola doktrnou, anie teriou. Pretoe PLK chbal primeran teoretick
odstup od jazykovej praxe, nekldol si otzku, i kultivan ciele s vslade
so zvolenmi prostriedkami. Teria jazykovej kultry sa m sta skutonou
teriou, t. j. mus si vytvori odstup od bezprostrednho stavu jazykovej praxe,
na ktor je upnut (ako doktrna), aby odhalila cel spektrum kultivanch
monost. Presun pozornosti na budovanie terie jazykovej kultry neznamen, e sa lingvistika m vzda priameho vplyvu na jazykov prax. Ide o to,
aby sa neobmedzovala na zsahy do jazykovej praxe, ale aj reflektovala lohu
intervencie vtejto praxi. Lingvistika m by teriou intervencie, jej vedeckm
opisom aj explanciou. Jej sasou je naprklad aj reflexia intervenci na horizonte spisovnho jazyka ako jednej zmonch alternatv. o sa tka prstupu kjazykovej praxi, treba sa vymani zvlunosti intervennej stratgie, aby
mohol psobi prirodzen mechanizmus vzjomnho prispsobovania jazykovho spoloenstva ajazykovej normy. Treba hada optimlny pomer medzi
intervennm aneintervennm prstupom.
1. 5 . B u d ova n i e e m p i r i c k e j b z y t e r i e
Od poiatku budovania terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry sa povaovalo za samozrejm, e kvalifikovan kodifikcia predpoklad dkladn
poznanie pouvania spisovnho jazyka. Systematick vklad kodifikanho
prstupu zaha trojetapov schmu (Dane, 1979, s. 79 80): 1. deskriptvnu,
2. regulan (sevalvanou avlastnou kodifikanou podetapou), 3. realizan.
Vdeskriptvnej (zisovacej) etape sa zist a pope existujc spisovn norma,
objektivn, vcel sv sloitosti, rozrznnosti adynaminosti. Rovn tak se
objektivn (t metodami sociolingvistickmi) zjist rzn sociln hodnoty
pipisovan jazykovm spoleenstvm spisovnmu jazyku, jednotlivm jeho
prostedkm azpsobm uvn, atakt rzn pesvden onm apostoje k nmu u danho spoleenstv (tame, s. 79). Skuton stav pouvania
spisovnho jazyka apostoje jeho pouvateov sa zisuj sociolingvistickmi
metdami, medzi ktormi dominuje dotaznkov metda.
Veskej jazykovede sa zaalo pracova dotaznkovou metdou vroku 1955
abola zameran na spisovn gramatick normu. Dotaznk zahal morfolo28
gick javy svediace orozpore medzi spisovnm zom akodifikovanou normou. Zisovalo sa jazykov povedomie bench pouvateov pri kolsavch
javoch (pu/pi, dkuju/dkuji, t/tent apod.). Vsledky vskumu sa potom premietli do pravy tvaroslovnej kodifikcie. Neskr sa zisovali postoje
pouvateov kspisovnmu jazyku akjeho prostriedkom (napr. aj kpravopisu; Jedlika, 1978, s. 63 69). Podobn vskum na Slovensku sa zaal realizova koncom osemdesiatych azaiatkom devdesiatych rokov vrmci projektu
Slovenina vsasnej komunikcii (Buzssyov, 1989) abol zameran na zkladn daje ovzahu pouvateov kspisovnej slovenine (Slanov, 1990),
na sociolingvistick interpretciu niektorch morfologickch variantov (Buzssyov, 1991; Bosk, 1992, 1993), na jazykov vedomie redaktorov (Oravcov,
1992), na vslovnos prevzatch slov (ikra, 1992), na jazykov postoje voblasti dramatickch umen (Ondrejovi, 1995) apod. Sociolingvistika vrazne
vstpila do osvetovania fungovania spisovnho jazyka autvrania predstavy
ojazykovej kultre (porov. napr. Ondrejovi, 2008). Kbudovaniu empirickej
bzy terie prispievaj aj potaov korpusy (esk nrodn korpus aSlovensk nrodn korpus), ktor sa postupne obohacuj okomunikty zhovorenej
podoby jazyka.
Upriamovanie pozornosti na zskavanie empirickch dajov orelnom stave pouvania jazyka evokovalo nmietku, e jazykov daje nesta len zhromaova, lebo ve treba aj posdi, o je spisovn anespisovn, kultivovan
anekultivovan, ie jazykov javy treba aj hodnoti. Prve vak poznvanie
jazykovej reality podporuje prechod od dichotomickho hodnotenia spisovn
nespisovn kklovmu hodnoteniu: iada sa hovori ostupoch od pln
spisovnosti pes standard bnho hovoru ksubstandardu (Sgall, 1996, s. 54).
Vtendencii kbinrnemu hodnoteniu spisovn : nespisovn avtendencii
kklovmu hodnoteniu sa prejavuje protiklad normativistickho akomunikanho (aj sociolingvistickho) prstupu kspisovnmu jazyku. Km prv
prstup vychdza zjazykovej normy regulovanej zpozcie klasickej systmovej lingvistiky, ateda je spt spreferenciou systmovosti vduchu tejto lingvistiky, druh prstup je orientovan na relne fungovanie spisovnho jazyka,
na jeho podmienky vdanom obdob ana poznvanie pouvateov svyvodzovanm zverov pre kodifikciu. Kinterpretcii sociolingvistickch dajov prispieva lingvistickopragmatick vklad jazyka, ktor je vopozcii sklasickm
systmovolingvistickm vkladom. Lingvistick pragmatika dva odpove na
otzku, preo sa roziruj vze jazykov javy, ktor s znormativistickho
hadiska neprijaten. Lingvistick pragmatika teda funguje komplementrne
ksociolingvistike: sociolingvistika zhromauje daje so zreteom na okolnosti vskytu jazykovch javov alingvistick pragmatika vysvetuje ich akceptovanie pouvatemi. Takto prstup zbliuje teriu spisovnho jazyka ajazykovej
kultry skoncepciou jazykovho manamentu (Neustupn Nekvapil, 2003),
ktor dva do centra pozornosti aktivity konkrtnych pouvateov apotrebu
manaovania ich relnych jazykovch problmov.
Vsasnosti vslovenskom aj eskom jazykovom prostred je stle naliehav
otzka poznvania pouvateov spisovnho jazyka, ich postojov aj skuton29
ho jazykovho sprvania. iada sa u tu doda, e nesta len zisti ich postoje

asprvanie, ale treba si kls aj otzku, ako sa ich reakcie daj vysvetli, o
potom smeruje kotzke, i tieto reakcie zodpovedaj ich objektvnym spisovnojazykovm potrebm. aisko lingvistickch aktivt vak zatia le na spore origorznejie alebo tolerantnejie zaobchdzanie so spisovnm jazykom,
na zdvodovan protichodnch pozci. Podstata sporu je vobidvoch spoloenstvch rovnak, len akcenty s in. Km v eskm prosted se u radu
let vedou neutuchajci spory tkajci se poteby/nepoteby spisovn etiny
(Svobodov, 2007, s. 58; porov. aj Svobodov, 2005), vslovenskom prostred
je vpopred diferencovanos sasnej spisovnej sloveniny asou svisiaca
otzka jej rozsahu akvality. Opozin postoje vobidvoch spoloenstvch pri
kultivovan spisovnho jazyka sa prejavuj ako silie o presadzovanie miernej, minimlnej intervennej koncepcie (Cvrek, 2008), resp. prirodzenho
zasahovania do spisovnho jazyka (ako sa to vysvetuje vtejto knihe) oproti
snahm verne udriava intervenn tradciu.
30
II.
RELNE VZ. IDELNE
A S P I S OV N JA Z Y K
2 . R elne aidelne
Relne aidelne s body jednej zo zkladnch sradnc, poda ktorch sa

orientujeme vo svete, a ich protiklad je fundamentlnou stavebnou zlokou
svetonzoru. Na rovni jednoduchho logickho rozboru tento protiklad vnmame ako analytick opozciu, ktor je zaloen na vskyte spolonch aodlinch vlastnost porovnvanch entt, o je podkladom ich funknej komplementrnosti: funkcia relneho spova vtom, e vytvra podmienky praktickho ivota, km funkcia idelneho je vymani loveka ztohto ivota. lovek si
vytvoril ivotn sfru aj tm, e svet truktruje ako vzah medzi tm, o je,
atm, o by malo by ako najlepia alternatva, aprv len tohto vzahu interpretuje ako to, o vymedzuje rozsah praktickho konania, km druhmu
lenu prisudzuje zmysel povznajci loveka. Na hlbej rovni protiklad
relne : idelne vnmame ako dialektick opozciu, riaden princpom binrnej descendencie: fundujcim prvkom vopozcii je relne, zktorho vzchdza idelne. Idelne m svoj zklad vrelnom arelne m videlnom svoju
perspektvu (porov. svkladom F. Mika, 1989), ie s vo vzahu diferencovanej jednoty: s to do seba navzjom preniknut entity. Dialektick jednota
relneho aidelneho sa reprodukuje ich interakciou atm sa reprodukuj aj
podmienky, vktorch tto dialektick opozcia vznikla afunguje. Ak s to
podmienky?
Pojem idelne (idel) patr do axiologickho pojmoslovia. Odpove na poloen otzku implikuje podotzku, vom koren hodnotiaca dispozcia loveka, ktor sa rozvinula tak, e jedinec dospel kfenomnu idelne (idel).
Vyjdeme zpsychologickch inpirci (Nakonen, 1998). Psycholgia vychdza ztoho, e na zaiatku s biologick hodnoty, ktor s vroden, asvisia
sfyziologickou mdrosou tela (pocity prjemnho aneprjemnho s signlmi iaduceho aneiaduceho, napr. pocit hladu signalizuje, e je iaduce
najes sa); hodnotiaca dispozcia sa teda prejavuje u udieaa, organismus
mu prostednictvm jeho vlastnch zitk k beze slov: to je pro m dobr,
to je pro m patn (op. cit., s. 42 43). Ztelesnho pocitu, e nieo je iaduce, sa vyvinula predstava, e nieo je lepie vporovnan sniem inm. Kee
lovek je socializovan bytos, tento vvin zaha aj diferenciciu individulne
aspoloensky iaduceho, ateda aj osvojovanie si spoloensky iaduceho, t. j.
spoloensky uznvanch hodnt. Atak tento vvin je aj vvojom od egocentrizmu (od vhradnho zretea na vlastn blaho) kalocentrizmu (kohadu na
inch jednotlivcov, ale aj na skupiny, nrod aj cel udstvo). Kontituovanm
32
2. Relne aidelne
socilnych kritri hodnotenia sa vytvoril predpoklad na sebahodnotenie. Vyvinut sebapoatie u zaha dvojrovinov ego, ato relne ego (zodpoved mu
to, za koho sa indivduum povauje) aidelne ego (zodpoved mu to, m by
jedinec chcel by).
Vvin sebapoatia, vktorom dozrievala dispozcia na hodnotenie vlastnho ja, je spt srozvjanm innostnho potencilu loveka, ato na zklade
zhromaovania sksenost spojench s aktivitami na uspokojovanie istch
potrieb. Aj tieto sksenosti prispievali kvykrytalizovaniu predstavy, e nieo
je lepie ako nieo in, priom si lovek zaal uvedomova, e svojou innosou me navodi stav lepieho. Rozvoj hodnotiacej kompetencie je zviazan s formovanm vedomia zdokonaovacej innosti. Vyvinula sa spsobilos
na hodnotiaci akt asasne dispozcia na zdokonaovanie nieoho. Vyvinut
hodnotiaci akt (ie aj vyvinut hodnotiaca kompetencia) sa vyznauje tm, e
u m oporu vrozvinutej hodnotiacej kle prispsobenej rozlinm druhom
entt. Vchodiskovm bodom tejto kly je hodnota na strane menej ako normlne ana strane viac ako normlne, priom stupnica na strane viac m
vrchol vhodnote idelne. Vyvinut zdokonaovacia innos zaha aktivity
na pozad tejto kly, teda nasmerovan na aproximciu kidelnemu.
Uvyvinutho (vzmysle predchdzajceho vkladu) loveka idea idelneho hr zvan rolu vjeho interpretcii sveta (vrtane seba), ktor mu m poskytn vyhovujcu orientan bzu, ako aj vsbore motivci riadiacich jeho
konanie. Videlnom odhauje skryt zmysel dynamiky bytia afundamentlnu
motivciu udskho konania. Bytie sa pre loveka men tak, e vkonenom dsledku sa posva kidelnemu ajeho innos je vkonenom dsledku motivovan silou idelneho. Idealizcia ako poznvac postup, ktor vedie krekontrukcii idealizovanch objektov (idelny plyn, idelna gua, idelny von
pd apod.), je prejav presvedenia, e idelne je skryt vpodstate objektov
(porov. sPlatnovou rou ide, ie vzorov dokonalosti: idey plnia rolu idelov
vkonfrontcii sjeho rou zmyslovch vec). Podporuje predstavu, e konanm motivovanm idelom lovek sa usiluje pribliova sa kdokonalosti tkvejcej vsamotnom objekte. Zdokonaovacie konanie je vslade sodhaovanm
podstaty, skutonej povahy objektu. Idelne ako hodnota na hodnotiacej kle
koreponduje sidelnym ako podstatou objektu (rekontruovanou abstrahovanm od jeho poiatonch a modifikanch podmienok), ie axiologick
idelne je ekvivalentn s epistemickm idelnym. Zameranos poznvajceho subjektu na odhalenie idelneho objektu je ekvivalentn so zameranosou
hodnotiaceho akonajceho subjektu na aproximciu kidelnemu. Vobidvoch
prpadoch sa lovek vymauje zobjatia relneho objektu (objektu zasadenho
do jeho modifikanch aindividulnych podmienok aobjektu hodnotenho
ako normlne, resp. menej ako normlne) aupna sa na naplnenie svojej poznvacej tby ana tbu po dokonalosti.
Podkladom ekvivalencie epistemickho aaxiologickho idelneho je oisten realita, ie realita zbaven vplyvu faktorov, ktor ju robia takou, akou ju
vnmame. Vsledok oisovania (abstrahovania) je vak premenliv. Obidve
idelne, ale najm axiologick, s variabiln entity. Pri epistemickom idelnom
33
sa to tka predovetkm humnno-socilno-kultrnej reality. Jej poznvanie

v rmci paradigiem a teoreticko-metodologickch koncepci vedie k odlinmu idealizovanmu obrazu, teda kidelnemu loveku, kidelnej spolonosti
akultre. Viac faktorov uruje kontruovanie axiologickho idelneho, priom
zkladn je odlenie individulneho a interindividulneho (kolektvneho)
idelu. Zhadiska poznvania je zvan, e variabilita me ma za nsledok
spletenie epistemickho aaxiologickho idelneho objektu. Toto spletenie sa
stva poznvacm apotom praktickm problmom (problmom praxe), ke
axiologick idelne funguje ako riadiaci inite, vodidlo poznvania. Naprklad
nejak predstava oidelnej spolonosti si podriauje poznvanie tak, aby epistemick idelna spolonos zodpovedala tejto predstave, ie spomedzi monch epistemickch idelnych spolonost je prve tto adekvtna. Problm
pramen ztoho, e pod vplyvom fiktvno-imaginrnej schopnosti, ktor lovek vyuva vprospech naplnenia svojich elan, tob apod., sa kontruuje
axiologick idelne, ktor sa u vymyk zrmca podstaty, skutonej povahy
objektu, ako sme otom hovorili vyie. Pritom sa, pravda, d vyui monos
prezentova axiologick idel ako ekvivalent epistemickho idelneho.
Ateraz sa vrme knastolenej otzke podmienok vzniku afungovania sledovanej dialektickej opozcie. Otzka sa teraz objavuje v podobe, za akch
podmienok sa vyvinie z diferencicie iaduceho a neiaduceho telesnho
pocitu dialekticky jednotn protiklad relneho a idelneho. Zkladnou podmienkou je aktivizcia potrieb, ktor motivuj psobenie individulneho alebo kolektvneho subjektu na relne, na dan stav sveta (vrtane seba), aby ho
prispsobil tmto potrebm, a teda aby bol svet lep. Potreby motivujce
asimilan psobenie subjektu na relny svet zahaj poznvacie potreby
(ma vpoznan lep svet, ak mme vbenom registrovan), potreby spt
spraxou, ako aj potreba sebarealizcie. Druhou podmienkou je zhromaovanie komparanch sksenost, na zklade ktorch sa rozvinie hodnotiaca
kla tak, e nadobda aj hodnotu idelne, ie subjekt maximalizuje svoje
hodnotiace vnmanie. Tieto sksenosti s zafixovan v rozvinutej hodnotiacej kompetencii, ktor je vzklade hodnotiacich aktov. Koncovm subaktom
hodnotiaceho aktu je preferencia lepieho, a tak psob idelne na relne
ako sila orientujca napreferenciu maximlne dobrho. Toto psobenie idelneho dva relnemu fundamentlny udsk rozmer: orientovanos na jeho
praktick aduchovn pretvranie smerujce kjeho istej podobe.
2.1. Metareov ameta jazykov hodnotiaca kompetencia
Tento udsk rozmer relneho je, prirodzene, vlastn aj reovej innosti. Do

obsahu ontogenzy, ateda aj fylogenzy, ktor sa do nej projektuje, patr aj vyzrievanie metareovej hodnotiacej kompetencie zpocitu iaduceho aneiaduceho vrei azporovnvania reovch prejavov so zreteom na ich spenos.
Shodnotenm reovch prejavov s spt reov preferencie, na podklade ktorch sa utvra povedomie aj vedomie zdokonaovania rei. Sasou rozvjania
zmyslu pre sebarealizciu je aj formovanie zmyslu pre sebazdokonaovanie.
Vyvinut metareov hodnotiaca kompetencia u zaha hodnotiacu klu so
34
2. Relne aidelne
stupom idelne. Jej dozrievanie je spojen srozvjanm spsobilosti na vedom zdokonaovanie rei (zdokonaovanie zrovne povedomia sa posva na
rove vedomia). Rtorika prezentuje predstavy idelnej rei, resp. idelneho
renka. Epistemick idelna re (viazan napr. na pojem prirodzenosti prirodzen re odra prirodzen poriadok sveta apod.) koreluje saxiologickm
idelom renckeho umenia. Na reov idel zrtoriky potom nadvzuje predstava kultivovanej rei (vpoet prznakov kultrnej rei).
Pravda, u antick rtorika zahrnula medzi cnosti jazykovho zobrazenia
mylienok (elocutio) aj jazykov sprvnos (latinitas). Ben pouvatelia hovorenho jazyka jazykov sprvnos viazali na zus, resp. na intuitvnu kontrolu jazykovch vrazov jazykovm citom. Zodpoved to prirodzenmu pouvaniu aregulovaniu jazyka, t. j. takmu pouvaniu aregulovaniu, pri ktorom pouvatelia vnmaj jazykov prostriedky ako viac alebo menej vhodn
vdanej komunikanej udalosti aako zodpovedajce jazykovm zvyklostiam
danho kolektvu, resp. ich duchu. Pouvatelia prevaj svoj jazyk ako samozrejm sas ich normlneho sveta, socilneho ivota a mentlneho sveta,
ateda niet potreby zaobera sa nm mimo komunikcie. Tto potreba sa aktualizuje vobdob rozvjania kultrneho jazyka, ke sa roziruje psomn komunikcia azana psobi tlak na integrciu nreovch kolektvov. Objavuje
sa potreba jazykovho normovania, osvojovania si noriem, ktor sa stanovuj
(aj) extrakomunikane, atak sa do prirodzenho pouvania aregulovania jazyka dostva prvok umelosti: pouvate sa v komunikcii ocit pod tlakom
otzky, i pe/hovor vslade sjazykovmi normami, ateda aj otzky, i ich
dostatone ovlda.
Normovanie jazyka upriamuje pozornos pouvateov na kvalitu jazykovch
vrazov so zreteom na stanoven normy, ie na ich sprvnos/nesprvnos.
To vedie krozvjaniu metajazykovej hodnotiacej kompetencie, kspsobilosti
na hodnotenie jazykovch vrazov mimo komunikcie. Otzka kvality jazykovch vrazov prerast na otzku, ako m vyzera jazyk. Normovanie jazyka
vyaduje nielen poznanie relneho stavu pouvania jazykovch prostriedkov,
ale aj ich poznanie ako celku, oktorom sa predpoklad, e m ist vntorn
usporiadanie. Atak sa aktualizuje idea jazykovho systmu ajeho opisu. Ale
vynraj sa aj poiadavky evokovan ideologickmi svislosami. Do metajazykovej hodnotiacej kompetencie sa vnaj kritri, ktor vzili z presunutia pozornosti zameranej na jazyk ako nstroj komunikcie na jazyk ako
atribt etnika, resp. nroda. Formuje sa puristick idel jazyka, vktorom s
maximalizovan atribty ako istota, pvodnos, historickos alebo estetickos
(vslubch ostatnch atribtov). Metareov hodnotiaca kompetencia, ktor
pouvate uplatuje pri hodnoten innosti, spenosti reovch prejavov,
ustupuje pred metajazykovou hodnotiacou kompetenciou, ktor orientuje
pouvatea na ideologicky aktualizovan vlastnosti jazykovch prostriedkov.
Epistemick idel jazyka zpuristickej pozcie je skryt vminulosti aaxiologick idel je jeho analgiou. Na upevovanie metajazykovej hodnotiacej kompetencie sa ustauje puristick jazykov diskurz, ktorm sa atakuje prirodzen
vnmanie jazykovch prostriedkov. Pouvate je orientovan na ich reflexvne
35
vnmanie zperspektvy idelu vyvodenho zo stavu jazyka vminulosti. Kee jazyk zrozlinch prin sa odklonil od tohto idelu, jeho zdokonaovanie
spova vnaprvan tohto stavu.
2 . 2 . R e l n e v z . i d e l n e a s p i s ov n ja z y k
Vobdob kontituovania spisovnho jazyka akodifikcie jeho noriem metajazykov hodnotiaca kompetencia sa vysva ete viac do popredia, pretoe kodifikcia zosiluje tlak zvznosti noriem na pouvateov. Tto kompetencia
sa rozvja tak, aby pouvate oddeoval nespisovn od spisovnho (kodifikovanho, resp. kodifikovatenho) svedomm, e spisovn je prestne. Fenomn
prestny pouvate spisovnho jazyka nadobda vjazykovom spoloenstve
osobitn hodnotu. Vspoloenstve sa utvra diskurz, ktorm sa pestuje potreba vedomho psobenia na spisovn jazyk ako prestny tvar, ktorho ovldanie znamen lenstvo vskupine prestnych pouvateov. Prijatenos tohto
diskurzu pre pouvateov je posilnen tm, e potreba zdokonaovania sveta,
osobitne nstrojov, prirodzene zaha aj spisovn jazyk vnman ako nstroj
celospoloenskej komunikcie. Nstrojov metafora m dleit lohu. Prena sa ou na jazyk zameranos loveka na zdokonaovanie nstrojov, aby mu
oraz lepie slili auahovali jeho prcu. Predpokladom vedomho zdokonaovania je poznanie nstroja, preniknutie do jeho podstaty, jeho ovldanie
asebazdokonaovanie vo vzahu knemu. Toto samozrejm vnmanie nstroja
priam automaticky podporuje vedom kultivovanie spisovnho jazyka vanalogickom chpan. Ke sa ktomu pridruuje vyzdvihovanie spisovnho jazyka ako entity predstavujcej osobitn nrodn hodnotu, idea zdokonaovania
a dokonalosti sa presadzuje s posilnenou veobecnou podporou. Pestovan
diskurz spisovnho jazyka upevuje mylienku, e spisovn jazyk ako celospoloensk komunikan nstroj a navye osobitn nrodn hodnota mus
by vedome kultivovan, zdokonaovan, aby sa posval kidelnemu stavu.
Vytvorili sa podmienky na vznik afungovanie dialektickej opozcie relneho
aidelneho vo vzahu kspisovnmu jazyku. Navodila sa potreba asimilanho
psobenia na spisovn jazyk, ktorm si jazykov spoloenstvo prispsobuje
tento jazykov tvar svojej predstave v jeho zdokonaovan. Tto predstava
implikuje obraz dokonalho (idelneho) jazyka, ktor sa objavuje na zklade
analgie s inmi vsekmi udskch sksenost (zhromaovanie komparanch sksenost viedlo khodnote idelne na hodnotiacej kle). Axiologick
idel spisovnho jazyka sa vyvodzuje zjeho epistemickho idelu. Kodifikcia
noriem spisovnho jazyka sa viae na jeho vedeck poznvanie, na preniknutie kepistemickmu idelu, kpodstate, kidealizovanej podobe tohto jazyka.
Do ohniska pozornosti sa dostva systm spisovnho jazyka. Perspektva idelneho spisovnho jazyka sa aktualizuje najm pri vklade jeho vvinu poukazovanm na ist deficity, nevhody jeho systmu vdanom stave. Vrazy
ako tendencia k zjednoduovaniu systmu, harmnia, vyvenos, symetria
vsystme, homognnos truktry apod. implikuj predstavu dokonalho jazykovho systmu. Ale aj vrazy ako prirodzen menej prirodzen, normlne menej normlne, bezprznakov prznakov, ktor sa uplatuj pri v36
2. Relne aidelne
klade vvinu jazyka (ako vvinu spovajceho vpreferovan prirodzenejch,

normlnejch bezprznakovch truktr) dvaj najavo, e vvin je zapojen
do perspektvy idelneho. Idealizciou (abstrahovanm od druhotnch, modifikanch podmienok) sa dospieva kistmu jazykovmu systmu, kjeho
idelnej podobe, atento epistemick idel sli ako opora axiologickho idelu. Riadiacou silou jazykovho systmu je princp systmovej primeranosti,
ktor funguje prostrednctvom truktrnych zkonitost. Ztejto perspektvy sa
nazer na zasahovanie do jazyka: Veobecne povedan malo by tu s oposilovanie systmovho charakteru jazyka, opodporovanie tch zkonitost vjazykovom systme, ktor s najveobecnejie anajrozrenejie, ktor s vcentre danho systmu as pre najcharakteristickejie, ktor teda robia zjazyka
vyven aspoahlivo fungujci systm... (Kaala, 1979, s. 164). Vyven
systm sa spja so spoahlivm fungovanm jazyka, apreto innos jazykovedcov pri zveaovan jazyka by nemala vedome nara systmovos jazyka,
lebo by to nebolo vzhode spotrebami pouvateov, ktorm tento jazyk sli.
Dynamicky sa rozvjajca spolonos ... neme toti ma zujem na vemi
komplikovanom dorozumievacom prostriedku ..., le prve naopak na relatvne jednoduchom apravidelnom systme, ktor si pouvatelia osvoja pomerne
ahko aspoahlivo (op. cit., s. 164 165). Idelom je jednoduch, pravideln
jazykov systm.
Prostrednctvom kodifikcie a jazykovej vchovy do tejto perspektvy
sa vahuje pouvate, ktor m ma na takom systme zujem. Jeho metajazykov hodnotiaca kompetencia sa m rozvja tak, aby dokzal hodnoti
jazykov truktry z tejto perspektvy a preferova tie truktry, ktor s
sou konformn. Jeho spisovnojazykov sebarealizcia sa m udia vtomto
duchu. Jeho sebahodnotenie so zreteom na pouvanie spisovnch jazykovch prostriedkov m zahrn perspektvu idelneho systmu. Odvolvajc
sa na systmovolingvistick teriu prirodzenosti (normlnosti), korene tejto
hodnotiacej kompetencie by sme mohli hada v prirodzenom osvojovan si
jazyka. Tto teria zaha tvrdenie, e hovoriaci nedisponuj len gramatickmi pravidlami materinskho jazyka, ale aj princpmi prirodzenosti, spravidla
obidvoma neuvedomene. Princpy prirodzenosti spolu spravidlami riadia jazykov sprvanie... (Wurzel, 1988, s. 497 498). Predovetkm ide oprincp
systmovej primeranosti, ktor si nosite jazyka osvojuje ako zkladn hodnotiaci parameter (pravdae, neuvedomovan). Na zklade tohto princpu (parametra) hovoriaci preferuj truktry, ktor s systmovo primeranejie ako
in truktry, take preferennmi reakciami sa systm optimalizuje (v sledovanej terii ide omorfologick systm). Hoci sa zdrazuje, e preferenn reakcie sa nemaj interpretova vduchu navodenia striktne systematickej
morfolgie, ale vzmysle vyhbania sa nepreferovanm ruivm truktram,
s ktormi sa pouvate stretva pri tvoren vpoved, perspektva idelneho
je vhre: vnmanie istch truktr ako ruivch znamen, e pouvate je
orientovan (nastaven) na systm sneruivmi truktrami. Nazeranie
na (morfologick) systm cez prizmu princpu systmovej primeranosti vedie kepistemickmu idelu systmu bez ruivch truktr aten sa prijma
37
ako axiologick idel. Tento idel sa stal zkladom jazykovej kritiky avchovy
orientovanej na pestovanie vedomej metajazykovej hodnotiacej kompetencie
bench pouvateov. Komponentom tejto kompetencie m by uvedomovanie si, o je systmov, resp. systmovejie (v pozad je typov frekvencia)
apripravenos na preferovanie truktr, ktor systmovos posiluj. Takto
pestovanie metajazykovej hodnotiacej kompetencie sa d, pravdae, podoprie
poukazovanm na rozlin svislosti spisovnho jazyka: svislos sahkm
aspoahlivm osvojenm si jazyka, sjeho spoahlivm fungovanm alebo
stm, e ide ovzcnu nrodn hodnotu apoda toho treba snm zaobchdza
vedom naranie systmovosti tomu protire.
Akcentovanie tej alebo onej svislosti spisovnho jazyka skrva vsebe vyie spomnan poznvac apraktick problm: axiologick idelne si nrokuje riadiacu pozciu vo vzahu kpoznvaniu. Stretvame sa stmto javom: Na
podklade klasickej systmovolingvistickej, resp. trukturalistickej metodolgie
sa skontruuje obraz systmu spisovnho jazyka, vktorom nachdzame vlastnosti ako rovnovha, harmnia, vyvenos alebo tendencia kspravidelovaniu, zjednoduovaniu; akcentuj sa ist svislosti spisovnho jazyka, spravidla rola spisovnho jazyka vivote nroda; alie poznvanie systmu sa deje
so zreteom na akcentovan, dostva sa pod jeho kontrolu, atak epistemick
idelne je podriaden axiologickmu idelnemu. Do poznvacieho obrazu systmu spisovnho jazyka sa vahuj mimokomunikan funkcie tohto jazykovho tvaru bez vysvetlenia vzahu tchto funkci kpovahe systmu. Ukazuje
sa, e tieto entity usvzauje len lingvista na zklade svojho axiologickho
idelu skontruovanho odchlenm sa od lnie poznvania, ktor smeruje
kobjasovaniu povahy sledovanej reality.
Idea dialektickej jednoty relneho aidelneho vracia bdatea kpoznvacej
lnii, sp do reality, do komunikanch udalost, vktorch sa reprodukuje spisovn jazyk. Ke spisovn jazyk je u rozvinut afunguje vnormlnych podmienkach, pouvateom sa otvra monos by naplno zapojen do perspektvy idelneho reovho konania, o je potencilnym motivantom jeho zdokonaovania. Fungovanie vnormlnych podmienkach zaha aj to, e nemusia by
vystaven umelmu tlaku poiadavky systmovosti, o sa prejavuje vtom, e
s zameran na reov vkon aorientuj sa poda noriem, ktor maj zva
zafixovan vjazykovch nvykoch (dobre to ilustruj automatick sebakorekcie pri prerieknut sa) aktor vnmaj prostrednctvom jazykovho sprvania
ostatnch pouvateov. Normy prejavujce sa v jazykovom sprvan lenov
jazykovho spoloenstva s typickm prkladom ilustrujcim pojem diferencovan jednota. Vtejto svislosti poznvanie spisovnho jazyka postupuje od
registrcie prvkov vjeho normch kjeho (abstraktnej) podstate, o si vyaduje idealizciu, ateda abstrahovanie od ich modifikanch (druhotnch) podmienok. Za normlnych podmienok jazykov normy vznikaj arozvjaj sa
konvencionalizciou jazykovch truktr vkomunikcii, ktor vzili vprde
komunikanch aktivt (do tohto rmca nepatr pravopisn norma, ktor sa
kontruuje mimo komunikcie). Vzchdzanie jazykovch truktr vkomunikcii je zaloen na intuitvnej analgii, t. j. na tom, e pouvatelia vytvraj
38
2. Relne aidelne
jazykov truktry, preberaj vrazov prostriedky akomunikane zaobchdzaj sjazykovmi jednotkami vtom duchu, vtom zmysle, ako sa vytvrali
jestvujce truktry, ako sa preberali prostriedky a ako sa u zaobchdzalo
spodobnmi jednotkami. Jazykov objekty vyprodukovan soporou ointuitvnu analgiu vkomunikcii s systmov jazykov prvky, ktor sa nkaj
na konvencionalizciu. Ztchto prvkov sa sklad obraz (abstraktnej) podstaty
jazyka, ie (epistemicky) idealizovanho jazyka.
Na tento idealizovan jazyk psobia dva modifikan faktory (druhotn
podmienky). Prvm faktorom je lovek ako bytos obdaren schopnosou
uvaovania avystaven tlaku tejto schopnosti, ateda pouvate so sklonom
k uvaovaniu o jazykovch objektoch, resp. o jazyku. Tento sklon sa bene
prejavuje ako viac alebo menej nhodn, epizodick uvaovanie o istom jazykovom vraze spoukazovanm na jeho nedostatky (napr. pota nesli
na potanie, dvojit zpor nikto nepriiel znamen nieo kladn, na poslednom zhromaden ve ete bud alie zhromadenia apod.). Vobdob normovania predspisovnho kultrneho jazyka tento sklon sa u elitnch
pouvateov transformuje na systematick uvaovanie ojazykovch vrazoch
avobdob presadzovania spisovnho jazyka, ke sa kodifikuj jeho normy,
systematick uvaovanie m u vyhranen vedeck podklad. Systematick
uvaovanie protagonistov jazykovej elity m vplyv na cel jazykov spoloenstvo. S tm svis druh faktor: nerovnak status lenov jazykovho spoloenstva. Ich status je uren ich miestom vhierarchii socilnych vzahov so
zreteom na rozvinutos uvaovacej kompetencie vo vzahu kjazyku. Najvy
status sa pripisuje kodifiktorskej elite, ktor tvoria kodifiktori ajazykov kritici avychovvatelia, ktor si osvojili uvaovanie kodifiktora. Ke sa stabilizuje spisovnojazykov diskurz riaden kodifiktorskou elitou, upouvateov
jazyka snim statusom sa ustauje predstava, e pre fungovanie spisovnho
jazyka je smerodajn uvaovacia kompetencia kodifiktorskej elity, ktor je
pre nich nedosiahnuten, atak s vmanvrovan do pozcie, ktor uruje povinnos sprva sa poda vplodov tejto kompetencie apopiera prvo opiera
sa ovlastn zmysel pre jazyk podloen intuitvnou analgiou. Stabilizovanm
tohto diskurzu sa vytvra atmosfra, vktorej sa ako samozrejm vnma kontrolovan fungovanie spisovnho jazyka (kontrolovan v duchu uvaovacej
kompetencie kodifiktorskej elity). Jazykov sprvanie zaloen na intuitvnej
analgii je obmedzovan touto kompetenciou.
Axiologick idel korepondujci s epistemickm idelnym jazykom spovajcim na intuitvnej analgii je teda bliie k jazykovmu zu, na ktor
spomnan uvaovacia kompetencia nem vplyv. Jazykov zus vak me
len smerova kidelnemu, neme knemu, pravdae, dospie. Aj ke sa spomnan spisovnojazykov diskurz nahrad diskurzom podloenm demokratickejm prstupom kspisovnmu jazyku, modifikan podmienky sa neodstrnia, len sa zmenia, zmen sa ich sila. Z povahy relneho (spisovnho)
jazyka vyplva, e sa pouvatelia ocitaj pred javmi, pri ktorch intuitvna
analgia nara na prekku (ie pouvate stoj pred relnym jazykovm
problmom), atak sa aktualizuje mimokomunikan uvaovanie. Epistemic39
k idealizovan jazyk zaha idealizovanch pouvateov, ktorch mechanizmus intuitvnej analgie nezlyhva ani pri tchto javoch. Idealizcia vo vzahu
kpouvateom spova aj vtom, e sa mylienkovo odstrauj rozdiely medzi
nimi so zreteom na ich status. Vskutonosti diferencovanos pouvateov sa
ned eliminova, ale navodenm primeranho spisovnojazykovho diskurzu
rozdiely medzi nimi sa daj zmierni tak, aby jednotlivci snim statusom
vnmali seba ako plnohodnotnho pouvatea spisovnho jazyka, ktor sa prirodzene reprodukuje arozvja vkomunikcii. Takto sebavnmanie je spojen
spestovanm jazykovho sebavedomia. Jazykovo sebavedom pouvatelia spisovnho jazyka s silou psobiacou proti smerodajnosti uvaovacej kompetencie kodifiktorskej elity pri fungovan spisovnho jazyka.
2 . 3 . K u lt i vova n i e p o u vat e a s p i s ov n h o ja z y k a
Zodlinch prstupov idelneho vo vzahu kspisovnmu jazyku vyplvaj

dve stratgie kultivovania pouvatea. Obidve stratgie maj spolon to, e
zahaj zdokonaovanie reovej innosti. Idelne dva perspektvu reovej
praxi, motivuje jednotlivca kreovmu sebazdokonaovaniu (edukcia m neustle aktivizova aposilova tto motivciu), ie navodzuje naptie medzi
relnym aidelnym egom so zreteom na reov innos. Rozdiel medzi stratgiami sa viae na to, ako sa vyvodzuje jazykov systm a ak rola sa pripisuje uvaovacej kompetencii vo vzahu knemu. Vpozad prvej stratgie je
klasick systmovolingvistick, resp. trukturalistick vyvodzovanie systmu
zrei, ktor treba zdokonaova, teda kultivova ako predpokladov bzu rei
(podporova pravidelnos, vyvenos, symetriu, harmniu apod.). Rozvjanie
uvaovacej kompetencie sa viae na zdokonaovanie tejto bzy. M sa navodi
naptie medzi relnym aidelnym egom vo vzahu ksystmu spisovnho jazyka. Vpozad druhej stratgie je vyvodzovanie jazykovho systmu rekontrukciou jeho existencie ako vsledku psobenia mechanizmu intuitvnej
analgie vjazykovej komunikcii. Idelne je, ke psobenie tohto mechanizmu nie je obmedzovan (vpraxi sa obmedzovanie d len zmenova). Uvaovacej kompetencii sa prisudzuje len komplementrna rola: uplatuje sa vtedy,
ke mechanizmus intuitvnej analgie naraz na vkuum (vtedy sa vedome
had analgia). Zdokonaovanie tejto kompetencie spova len v tom, e sa
pouvate pripravuje na vedom hadanie analgie vprpade vpadku intuitvnej analgie. Nejde ozdokonaovanie jazykovho systmu, ale opestovanie
spsobilosti pouvatea na doplnenie dobre fungujcej intuitvnej analgie,
ke sa ocitne pred nezvyajnm jazykovm javom. Evidentn je, e opozin
stratgie sa opieraj o in obraz jazykovho systmu. Km prv stratgia je
zviazan stradinou predstavou jazykovho systmu, ktor sa formovala aplikciou terie systmov na jazyk, druh stratgia nadvzuje na spochybovanie
relnosti takho jazykovho systmu, oktorom Ortega y Gasset (1957) u pred
polstorom sa vyjadril ako orom lingvistickom kontrukte. Systematicky sa
na odvolvaj integracionalisti (Harris, 1987; Hopper, 1992; Toolan, 1996;
Taylor, 1997).
40
III.
SYS T M A N O R M A
3 . P ovaha jazykov h o systmu
Odliuje sa svojou povahou systm spisovnho jazyka od systmu nespisovnch jazykovch tvarov? Tto otzka evokuje znmy poznatok, e spisovn
jazyk je spravidla regulovan (ateda umel), o sa prirodzene odra aj vpovahe jeho systmu. Vtejto svislosti je poun aplikcia poznatku ekonma
afilozofa F. Hayeka, e systm sa vyskytuje vdvoch zkladnch existennch
formch, ato ako kozmos, t. j. funkn samoregulan sbor vzahov, alebo
ako taxis, ktor sa kontituoval vedomm psobenm ud a funguje len na
zklade jeho regulovania. Aplikujc tto binaritu na jazykov systm, J. Kraus
(1996, s. 49) pregnantne vystihol zklad odpovede na nau otzku, apreto ho
citujeme: Je tedy jazyk systmem typu kosmos, nebo systmem typu taxis?
Odpov na tuto otzku vppad spisovnho jazyka je zejm, protoe tu jde
ovsledek dlouhodobho utven, na nm se podlela zmrn innost autor kodifikanch mluvnic aslovnk, npodoba dobrch autor izus uivatel, kter zrznych dvod povaujeme za vzorov asmrodatn. Pesto
vak direktivn aregulujc loha tchto faktor je znan omezena. Spisovn
jazyk jako systm typu taxis je toti pouze funkn varietou nrodnho jazyka,
tedy systmu typu kosmos. Vonkajia regulcia spisovnho jazyka, ie regulcia intervenciami, nezasahuje jeho systm do takej miery, aby ho posunula
do ostrho kontrastu s jazykovm systmom, ktor sa kontituoval a rozvjal prirodzenou cestou. o je vpozad kontituovania arozvjania jazykovho systmu? o uruje jeho povahu? Zkladn determinan faktor spova
vpotrebe orientova sa vjazyku (na nadvzuje pamov schopnos), apreto
sa iada objasni jazykov systm ztohto aspektu. Vemi veobecne povedan, jazykov systm m tak povahu, ktor zodpoved orientanej potrebe
jeho pouvateov. Vopred je uiton uvedomi si, e vivotnch situcich
sa orientujeme na zklade bench sksenost aj na zklade logickch analz
adedukci.
Jazykov truktry koreluj sorientanm sprvanm ich tvorcov apouvateov. Povaha jazykovho systmu je uren tm, e sa do premieta orientan sprvanie nositeov jazyka, a to prirodzen aj reflexvne sprvanie.
Zkladn je prirodzen orientan sprvanie. So zreteom na toto sprvanie
definujeme systm spisovnho jazyka.
Defincia pojmu:
Systm spisovnho jazyka je truktrovan celok abstraktnch jednotiek
narastajcej zloitosti, vktorom vpremenlivom pomere koexistuje projekcia
42
3. Povaha jazykovho systmu
prirodzenho orientanho sprvania do opakovanosti vzahov s projekciou

reflexvneho orientanho sprvania, ateda spontnne vytvoren sbor prvkov sprvkami poznaenmi vedomou regulciou.
Defincia vyaduje objasnenie prirodzenho orientanho sprvania vopozcii sreflexvnym orientanm sprvanm vo vzahu ku kontituovaniu arozvjaniu systmu spisovnho jazyka.
3 .1. Pr i ro d z e n or i e n ta n s p r va n i e i n f e r e n c i a
Vtiahnutm orientanho sprvania do objasovania povahy jazykovho

systmu sa ocitme na pde lingvistickej pragmatiky. Vjej pojmovom aparte
m zvan miesto pojem inferencia. Otzka je, ak je jej rola pri lingvistickopragmatickej interpretcii jazykovho systmu.
Jednm zopornch bodov naej orientcie vo svete je zistenie istej pravidelnosti vo vskyte javov. U pri benom pozorovan vsekov sveta zisujeme
naprklad, e ist vlastnosti entt koexistuj avkoexistencii sa opakovane vyskytuj. Nahromaden sksenosti tohto druhu sa premietli do myslenia ako
podklad induktvneho usudzovania ausudzovania analgiou. Pozorovania vysujce do zistenia, e ist vlastnosti sa opakovane vyskytuj vkoexistencii,
orientuj nae myslenie na predpokladanie spolonho vskytu danch vlastnost aj pri tch entitch, ktor sme ete nepozorovali. Ak sme naprklad zistili,
e ist entity maj vlastnosti AaB, sme nchyln na predpoklad, poda ktorho
svlastnosou Aaj pri alch entitch koexistuje vlastnos B. Induktvne usudzovanie ausudzovanie analgiou sa uplatuj pri benej orientcii vo svete,
ako aj pri vedeckom poznvan. Ns zaujma orientcia vo svete, jeho ben,
nevedeck poznvanie, pretoe jazyk sa vytvral na podklade takej orientcie,
takho poznvania.
Vlogike sa u oddvna rozliuje medzi absoltnym deduktvnym usudzovanm, ktor sa vyznauje tm, e zver logicky (nevyhnutne) vyplva zpredpokladov, aentymmatickm usudzovanm, pri ktorom zver vyplva zpredpokladov len sistm stupom pravdepodobnosti (vprpade, e sa aj tu hovor
ologickom vyplvan zveru zistch predpokladov, dodva sa, e to plat len
vzhadom na dodaton predpoklady, ktormi s poznatky usudzujceho).
Entymmatick usudzovanie zaha induktvne usudzovanie a usudzovanie
analgiou. Pojem entymmy je znmy u z antickej rtoriky. Uplatoval sa
vsvislosti svyplvanm, ktor nem logick povahu, lebo je zaloen na typickch svislostiach avzahuje sa na oblas pravdepodobnho. Pripomeme
si jeden zo znmych prkladov Aristotela: Striedmos je dobr vlastnos, bezuzdnos je oproti tomu kodliv. To, e dodriavanie istej miery (striedmos)
je rozumn (dobr vlastnos), logicky nevyplva ztoho, e opan konanie je
nerozumn (kodliv). Podkladom vyplvania je len ben pozorovanie, e
rozumnos nieoho sa d vyta znerozumnosti jeho opaku. Pozoruje sa
vskyt istej typickej svislosti.
Pri usudzovan, ktor nie je zaloen na prsnom logickom vyplvan, sa
vybavuje aj usudzovanie oznaovan ako default reasoning, t. j. usudzovanie
na zklade medzier vznalostiach, resp. obmedzench aktulnych znalost.
43
Uplatuje sa naprklad pri identifikcii typickch (prototypovch) vlastnost,

ie vlastnost, ktor nemusia ma platnos defininch vlastnost (vzmysle
nevyhnutnej vlastnosti zhadiska kategorilnej prslunosti danho objektu),
aby sa vnmali ako podstatn vlastnosti prslunch objektov. Naprklad ak
mme do inenia srybou oznaovanou ako kapor amme sksenostn znalosti, e ryby sa vyznauj upinami (avkladov slovnk ns vtom utvrdzuje;
poda Krtkeho slovnka slovenskho jazyka ryba = upinat vodn stavovec
dchajci iabrami apohybujci sa plutvami), aak nemme protikladn informciu, vyvodzujeme, e kapor m upiny. Pokia sa znalos kapor je ryba,
ktor funguje ako predpoklad usudzovania, nedopln informciou, e nie kad kapor m upiny, tento vrok je akceptovaten ako analyticky pravdiv.
Ide teda ovvod spravdepodobnosou, resp. otak logick vvod, pri ktorom
sa berie do vahy vedenie usudzujceho (porov. sopisom entymmatickho
usudzovania). Aby sme zretene odlili prsne logick usudzovanie od usudzovania sptho spravdepodobnosou zveru ajednoducho sa vyjadrovali,
na oznaovanie benho, intuitvneho usudzovania, ktor nie je zaloen na
prsnom logickom vzahu medzi predpokladmi azverom, pouvame vraz
inferencia.
Ateraz sa venujme inferencii ajazykotvornej innosti. Ete raz si povedzme,
e predpokladom inferencie je empirick poznatok, poda ktorho ist vlastnosti sa opakovane vyskytuj vkoexistencii, resp. vo svete sa vyskytuj ist
typick svislosti. Nae vnmanie sveta, nazeranie na je ovplyvnen aj touto
sksenosou. Povaujeme za normlne, prirodzen, e sa vo svete stretvame
stakou usporiadanosou. Inferenn schopnos je prejavom naej pripravenosti na to, e pri vnman sveta sa meme stretn snedslednou usporiadanosou (usporiadanos s pravdepodobnosou). Obraz takto vnmanho sveta na
podklade inferennej schopnosti sa nemohol neprejavi pri jazykotvornej innosti. Inferenn schopnos usmerovala tto innos tak, e sa jazyk vytvral poda obrazu normlneho, prirodzenho sveta. Vnmalo sa ako normlne,
prirodzen, e sa jazyk vytvral na podklade opakovanho vskytu vlastnost vkoexistencii, na podklade typickch svislost, priom sa ako prirodzen
bralo aj to, e opakovanos mohla by poznaen pravdepodobnosou. Prstup
kjazykovm javom, ktor bol poznaen inferennou dispozciou pouvateov jazyka, vysoval do ich systemizcie poznaenej prznakom pravdepodobnosti. Ak naprklad ist jednotka s istm smantickm komponentom,
resp. istm zvzkom komponentov, ie svlastnosou A,nadobudla formlnu
vlastnos B, aak sa objavila potreba utvori aliu jednotku svlastnosou A,
utvorila sa tak, aby sa opakovane vyskytli AaB vkoexistencii (vzmysle vskytu typickej svislosti medzi istmi vlastnosami). Vzhadom na sksenos
zbenho poznvania mimojazykovho sveta potalo sa aj stm, e AaB
sa spolone vyskytuj sistm stupom pravdepodobnosti. To zna, e sa povaovalo za prirodzen, normlne, e sa mon spolon vskyt AaB nerealizoval. Popri Asa nevyskytovalo B, resp. Asa vyskytovalo sinou vlastnosou
ako B. Preto ani sasn pouvate jazyka nevnma ako neprirodzen tak
javy, pri ktorch je naruen logick dslednos. Pre neho je normlny tak
44
stupe dslednosti, ktor zodpoved inferencii. Ako prirodzen, normlne

vnma naprklad to, e sa vyskytuj supletivizmy (napr. opakovan spolon
vskyt vlastnost mnohos x tvarotvorn zklad substantva v singulri +
plurlov koncovka je preruen pri dvojici lovek udia), e sa vyskytuje
slovo stavite, hoci prslun sloveso m podobu stava, e sa vyskytuje slovo jablo, hoci sa opakovane vyskytuje kombincia vlastnost strom a jeho
plod x zhodn vraz (hruka, via at.) pri oznaovan domcich ovocnch stromov aj ich plodov, alebo e sa vyskytuje opakovan kombincia tej
istej smantickej vlastnosti sodlinou formlnou vlastnosou. Km prv typ
prkladov (lovek udia, stavite, jablo) ilustruje to, e sa do jazyka premieta
sksenos zvnmania mimojazykovho sveta, poda ktorej opakovan spolon vskyt vlastnost AaB sa nerealizuje, o sa odra vpragmatickom komponente inferencie, druh typ prkladov koreponduje so sksenosou, poda
ktorej vlastnos Asa me opakovane vyskytova svlastnosou B alebo C alebo
X, priom entity vyznaujce sa kombinciami vlastnost Ax B, Ax C, Ax X
s ekvivalentn. Aj tento jav je sasou normlneho, prirodzenho sveta. Premieta sa aj do prirodzenho jazyka. Naprklad vlastnos osoba vykonvajca
innos vyjadren zkladovm slovesom sa kombinuje sviacermi slovotvornmi prponami. Pravdepodobnostn povaha vskytu istej kombincie sa prejavuje jednak vtom, e namiesto istej kombincie vminulosti sa vsasnosti
vyskytuje in kombincia, naprklad tvorite tvorca, udate udava, vyznvate vyznva, ajednak vtom, e sa vyskytuj dve kombincie, naprklad
lakova lakovnk, zmierovate zmierova, vybera vberca.
iada sa teda zdrazni, e jazykov systm sa kontituoval ako systemizcia utvranch prostriedkov na inferennom podklade. Oddvna je znma loha analgie vorganizcii jazykovch prostriedkov. Treba vak ma na pamti,
e usudzovanie analgiou m inferenn povahu, ie nepredpoklad vzah
nevyhnutnosti medzi premisou a zverom. Tm sa vysvetuje akceptovanie
logickej nedslednosti vsystemizcii jazykovch javov, vnmanie tejto nedslednosti ako prirodzenho fenomnu. Pravidelnos poznaen pravdepodobnosou je prirodzenm prznakom jazykovho systmu. Stavba tohto systmu
je naprogramovan tm, e vpodklade jeho kontituovania arozvjania je
inferencia.
U sme uviedli a ilustrovali, e dsledkom inferennho podkladu systemizcie je prirodzen akceptovanie nerealizcie istho monho exemplra
v triede urenej opakovanm vskytom istch vlastnost (napr. nerealizcia
monho exemplra dobrej, najdobrej vtriede stupovanch adjektv), ako
aj vskyt konkurennch kombinci (napr. zomrie, umrie). Charakteristickou vlastnosou jazykovho systmu je heterognnos vyplvajca zmonosti
konkurennej systemizcie jeho prvkov. Konkurencia vsystemizcii m dva
zkladn prejavy: (1) konflikt medzi systemizciami, (2) koexistencia systemizci.
(1)Konflikt medzi systemizciami je prtomn pri disjunktnch systemizcich, teda takch, ktor sa vyluuj apri ktorej sa jedna me presadi len
na kor druhej. Ide osystemizcie, ktor s nezluiten, apreto sa ned roz45
irova pravidelnos vskytu istej kombincie vlastnost bez toho, aby sa tm

neobmedzila pravidelnos inej kombincie. V tejto svislosti nm spravidla
prichdza na um konflikt medzi fonologickou systemizciou vzahujcou sa
na opakovan vskyt po sebe idcich dlhch akrtkych slabk (pravidlo orytmickom krten) amorfologickou (vrtane slovotvornej) systemizciou tkajcou sa pravidelnosti tvaru. Bu sa uplatn fonologick, alebo morfologick
systemizcia. Jedna systemizcia obmedzuje rozsah platnosti druhej systemizcie. Distribcia vskytu tchto systemizci nie je prsne komplementrna.
Vistch prpadoch je konflikt iv, napr. sel/siel, mliekar/mliekr, iadci/iaduci. Je to dsledok toho, e ke aj zistme, e distribcia konfliktnch systemizci sa viae na tie a tie podmienky, vzhadom na inferenn
podklad systemizcie sme pripraven na to, e sa meme stretn sprejavom pravdepodobnosti sptej sanalgiou (ie me sa realizova fonologick
systemizcia, ale nemus). Inm prkladom je konflikt medzi morfonologickou amorfologickou systemizciou. Naprklad jednm zprejavov morfonologickch systemizci je vskyt morfonm k/c, ch/spri tvoren nominatvneho
tvaru plurlu vtriede muskch ivotnch, resp. osobnch podstatnch mien.
Ke sa uplatn tto systemizcia vojak : vojaci, mnch : mnsi , obmedzuje sa
rozsah platnosti morfologickej systemizcie, pri ktorej sa nemen tvarotvorn
zklad (anaopak): Grk : Grci, beloch : belosi, drk : drci (pren.), ale Bask :
Baskovia, zloduch : zloduchovia, svk : svkovia, resp. klasik : klasici/klasikovia. Majc na mysli inferenn podklad systemizcie, nie sme prekvapen, ke
sa stretneme popri podobe Uzbeci spodobou Uzbekovia alebo popri Kazachovia sKazasi.
Z inferennho podkladu systemizcie vyplva, e aj v prpade dslednej
komplementrnosti vskytu dvoch systemizci je latentne prtomn pravdepodobnos naruenia pravidelnosti. Naprklad vloklnom tvare singulru podstatn men vzoru dub avzoru mesto maj po zadnch spoluhkskach -k, -g,
-h, -ch koncovku -u. Vzhadom na to, e systemizcia je tu dsledn, pripustenie monho naruenia sa me javi ako absurdn. Ke si vak uvedomme
inferenn podklad systemizcie, ani tto monos nememe vyli.
(2) Koexistencia systemizci sa dotka paralelnch systemizci, teda systemizci, ktor jestvuj sbene ako ekvivalentn monosti. Naprklad cudzie
podstatn men na -fil, -fb, -nm, -graf vnominatve plurlu nadobdaj koncovku -iaj ovia: rusofili/rusofilovia, echofbi/echofbovia, astronmi/astronmovia, etnografi/etnografovia. Vskyt paralelnej systemizcie vak nie je
nevyhnutn, take sa pota aj stm, e sa vyskytne len jedna zmonost (naprklad typografi). Konkurencia sa tu dotka len produktvnosti systemizcie.
Ke sme vyie hovorili osystemizcii ako fundamentlnom aspekte jazykotvornho procesu, abstrahovali sme od toho, e jazyk sa tvoril arozvja sa
vrei. Systemizcia utvranch jazykovch prostriedkov prebiehala aprebieha vrei (len vzriedkavch prpadoch napr. pri tvoren istho termnu sa
postupuje mimo prirodzenej rei). Niet pochybnost otom, e paradigmatick
vzahy s zafixovan vpamti nositeov jazyka. To vak neznamen, e hovoriaci m aksi intuitvny prehad osieti vzahov, ktor tvoria truktru jazyka
46
aktor zachytvaj opisn jazykovedn prce. Keby to tak bolo, nedochdzalo by krozporu medzi jazykovm zom akodifikciou. Tento rozpor vyplva
ztoho, e km kodifiktor sa riadi abstraktnmi vzahmi, ktor pozn zlingvistickej deskripcie jazykovho systmu aktor aktualizuje reflexvne, mimo
jazykovej komunikcie, hovoriaci sa riadi asociciami vrmci rozlinch fragmentov systmu, priom asocicie sa neaktualizuj reflexvne, ale spontnne
v rei. Tm sa vysvetuje to, e aj pri vemi jednoduchom pravidle, ktor si
nositelia jazyka osvoja vkole sexplicitnou formulciou, dochdza kvyboeniu, naprklad pri pravidle otvoren genitvneho singulrneho tvaru pri vzore
ulica: Soni, Di, Tni apod. Je to vsledok aktualizcie istej asocicie vrmci
istho fragmentu paradigmatickch vzahov evokovanho v rei. Z hadiska
lingvistu, ktor sa riadi abstraktnmi vzahmi apristupuje kjavom reflexvne,
sa to jav ako falon asocicia, ako nsledok nepozornosti, natrbenej jazykovej dispozcie apod. Dleit je vak uvedomi si, e (a) jazykov systm
sa kontituoval arozvjal na zklade asocici aktualizovanch vrei, e (b)
systemizcia, ktor sme prve uviedli, roziruje rozsah platnosti u zakotvenej systemizcie (zhoda G., D. aL. sg. pri vzore kos) ae (c) zinferennho
podkladu systemizcie vyplva, e vskyt opakovanej kombincie vlastnost
(ulica ulice) nie je nevyhnutn.
Poukzanm na inferenn podklad systemizcie jazykovch prvkov sa ned
plne vysvetli, preo akceptuj nositelia jazyka ist logick nedslednosti, naprklad supletivizmy. Inferenn dispozcia nositeov jazyka je, pravda, zkladn faktor, pretoe soporou ou s nastaven na vskyt prvkov reprezentujcich tieto nedslednosti. alm faktorom je ich mentlna aktivita, do ktorej
sa premieta jednak ich abstrakn flexibilita ajednak ich schopnos kognitvneho dotvrania apretvrania skutonosti, kognitvneho manipulovania srealitou. Ich abstrakn flexibilita sa prejavuje v tom, e doku odhliada od
rozlinch vlastnost, strnok, svislost entt, na zklade oho potom mu
vykonva ist mentlne opercie, mentlne zaobchdza sistou entitou poda
potreby. Zoberme si ako prklad supletvny tvar udia. Pri vnman tohto tvaru
ako plurlnej formy substantva lovek abstrahujeme od toho, e sa tu relne
neopakuje tvarotvorn zklad ako pri inch substantvach, asasne ho mentlne upravujeme tak, akoby sa zklad opakoval, azaobchdzame snm tak,
akoby tu bol normlny tvarotvorn zklad. Akoby bene pouvame vsitucich, ke chceme dosiahnu, aby sa niekto sprval vslade so stavom vec,
ktor aktulne nenastal. Hovorme naprklad:
Nedaj sa rui. Pracuj, akoby som tu nebol!
Dvaj pozor! Nes to, akoby to bolo zporcelnu!
Ten tudent je zcudziny. Ale skaj ho, akoby bol n!
Vraz akoby signalizuje, e vyzvan si m predstavi ist stav vec aprispsobi svoje sprvanie tomu stavu. Akoby m evokova predstavu oistom
stave vec. Spomnan vzvy sa chpu vtomto zmysle:
Predstav si, e nie som tu, avslade stm rob svoju prcu!
Predstav si, e je to zporcelnu, apoda toho sa sprvaj pri nesen!
Predstav si, e je to n tudent, apoda toho sa sprvaj pri skan!
47
Hovoriaci vyaduje od adresta mentlnu aktivitu, ktor spova vnavoden

istej predstavy ostave vec, sktorm treba zosladi sprvanie (konanie). Logickm jazykom meme vyjadri situciu touto formulou:
HARM(ACT(F(PROP)))
Prop(ozcia) = stav vec
F(antzia) = vpredstave upraven (nejde opsychologick pojem)
ACT
= konanie, sprvanie
HARM
= zosladi.
Opisne vyjadren: Zosla konanie spredstavovanm stavom vec. Symbol
F m rolu modlneho opertora, ktor udva, vakom moduse treba aktualizova ist stav vec. Tento symbol je u jednou zkontnt vo vzahu ksymbolu
M (premenn sobsahom veobecn modlny opertor). Druhou zkladnou
kontantou je R(ealita): je realitou, e stav vec je tak atak.
Strune povedan, entity meme vnma cez prizmu R (vnmame ich tak,
ak s, resp. ak sa nm javia) aj cez prizmu F (vnmame ich tak, e snimi
mentlne manipulujeme). Prizma F umouje mentlnu homogenizciu relne
nerovnorodch prvkov. Schopnos vnmania sveta cez prizmu F sa, prirodzene, uplatuje aj vo vzahu kjazykovmu svetu, ateda aj vtejto svislosti dochdza kmentlnej homogenizcii. Inferenn podklad systemizcie pripa
vskyt relne nehomognneho prvku vdanej triede, ale sasne sa uplatuje
schopnos vnmania prvkov cez prizmu F. Inferenn podklad systemizcie
pripa naprklad tvar udia, teda to, e sa tento tvar napriek nhradnmu
tvarotvornmu zkladu me relne vyskytova, ale sasne sa tento tvar vnma cez prizmu F, atak sa tento prvok mentlne homogenizuje. Pod vplyvom
inferencie je nosite jazyka pripraven na to, e sa nemus vyskytn pravideln opozcia lovek : lovekovia, ateda bez problmov akceptuje tvar udia, ale
sasne uplatuje svoju schopnos vnma tvar udia azaobchdza snm tak,
akoby bol pravideln, homognny prvok vdanej triede. Pod vplyvom inferencie sa tento tvar vnma cez prizmu (modlny opertor) R.
Je realitou, e plurlny tvar substantva lovek je udia,
ale sasne sa aktualizuje prizma (modlny opertor) F.
Predstav si, e tvar udia je pravideln, a poda toho s nm zaobchdzaj!
Teda:
Zaobchdzaj stvarom udia tak, akoby bol pravideln!
Hovorme, e nosite jazyka bez problmov akceptuje tvar udia pod vplyvom inferencie, e teda tento tvar vnma pod tmto vplyvom cez prizmu R. Pod
vplyvom oho sa navodzuje prizma F? Inferencia je podkladom pripravenosti
nositeov jazyka na mon preruenie opakovanho vskytu kombincie Ax
B. o je podkladom toho, e sa spreruenm vskytom zaobchdza, akoby
ilo oopakovan vskyt Ax B?
Do vkladu sa dostva prototypov perspektva. Pri odpovedi na tto otzku vychdzame zhypotzy opoznvacom prototype. Poznvacm prototypom
oznaujeme vsek skutonosti, ktor je vymedzen na zklade opakovanho
vskytu kombincie istch vlastnost. Ide teda oohranien triedu ontologicky
rovnorodch entt. Registrovanie takch entt je vchodiskom, prvm krokom
48
poznvania sveta. Vrazom prototyp vyjadrujeme jednak tento fakt, teda to, e
tak vsek skutonosti je zpoznvacieho hadiska prvotn (porov. spouvanm tohto vrazu vo vzname prv exemplr), ajednak to, e tento vsek je
zkladn, ato vtom zmysle, e vo vzahu knemu sa klasifikane spracvaj
alie entity. Je to vsek skutonosti sprvkami, na ktor sa d aplikova pln
empirick indukcia. Pri tejto indukcii vpredpokladovej asti (premisa) s dva
komponenty: uzavret mnoina prvkov p1, p2 ... pk svlastnosami VaZavrok so veobecnm kvantifiktorom, poda ktorho plat, e ak X m vlastnos
V, tak X sa rovn p1, alebo p2, alebo pk. Ztohto predpokladu vyplva zver, a
ak X m vlastnos V, tak m aj vlastnos Z. To, e X m aj vlastnos Z, vyplva
zempirickho poznania, poda ktorho vetky prvky X sa vyznauj kombinciou vlastnost VaZ. Je to poznanie zaloen na istote, apreto je zkladnou
oporou vnaej orientcii vo svete. Prostrednctvom poznvacieho prototypu sa
rozvjal zmysel loveka pre poriadok vo svete.
Poznvac prototyp je zafixovan vo vedom loveka ako model, ktor funguje ako prvotn interpretan kontrukt pri vnman vsekov skutonosti.
lovek sa vo svete prvotne orientuje poda modelu, ktor je kompatibiln
splnou empirickou indukciou. Tento model bol vjadre zkladu jazykotvornej innosti. Prostrednctvom neho sa ustaoval poriadok vjazyku asasne sa
upevoval zmysel pouvateov atvorcov jazyka pre tento poriadok. Tento model je podkladom toho, e sa spreruenm vskytom zaobchdza, akoby ilo
oopakovan vskyt Ax B. Pod vplyvom tohto modelu sa navodzuje prizma F.
Ke hovorme, e tento model je jadrom zkladu jazykotvornej innosti, chceme tm vyjadri, e na jeho zklade sa kontituovali jadrov, ie prototypov
vseky jazykovej skutonosti, ktor urili uhol vnmania jazykovch prvkov.
Tento model uruje, e jazykov prvky vnmame zprototypovej perspektvy.
Prototypov vnmanie aktivizuje prizmu F vprpade, ke jazykov prvok nie
je elementom prototypovho vseku jazyka, o vedie ktomu, e sa spreruenm vskytom zaobchdza, akoby ilo oopakovan vskyt Ax B.
Shrnne povedan, vzklade jazykotvornho procesu s dva komponenty:
inferencia amodel poznvacieho prototypu, ktor je spt splnou empirickou indukciou. Kad ztchto komponentov je zodpovedn za in strnku
tohto procesu, priom, pravda, prslun strnky s vzjomne spt. Km nsledkom inferennho komponentu je, e sa naruenie opakovanej kombincie Ax B akceptuje ako prirodzen, normlny jav vjazyku, zpsobenia druhho komponentu vyplva, e toto naruenie je irelevantn pre zaobchdzanie
sprslunm javom. Prototypov perspektva, ktor je zahrnut do modelu poznvacieho prototypu, je predpokladom toho, e toto naruenie nie je relevantn. Ktomuto predpokladu pristupuje naa schopnos mentlnej manipulcie
sjazykovmi javmi, pri ktorch sa aktivizuje prizma F.
Z psobenia spomnanch komponentov vyplva koexistencia pravej
anepravej systemizcie. Na jednej strane s nositelia jazyka pripraven na
zklade inferennho prstupu ksvetu na vskyt prvkov, ktor naraj systemizcie na podklade relne sa opakujcich vlastnost, na druhej strane vnmanie tchto prvkov zprototypovej perspektvy im umouje zaobchdza snimi
49
ako sprvkami, ktor systemizcie nenaraj. Jazykov systm ako produkt

systemizci je teda poznaen prototypovou perspektvou asasne inferenne podmienenou akceptciou neprototypovch prvkov. Ako sa d vysvetli,
e bez problmov sa prijali nzvy TATRA BANKA, DEVN BANKA? (Problmy
snimi maj len jednotlivci orientovan na tradin opis jazykovho systmu.)
Inferenn komponent vpodklade systemizcie spsobuje, e nositelia jazyka
s pripraven na to, e sa vatributvnej syntagme me vyskytn aj to, e sa
preru opakovan vskyt kombinci zhodn prvlastok x substantvum, ana
druhej strane vnmanie tchto nzvov z prototypovej perspektvy aktivizuje
prizmu F, o vedie ktomu, e snimi zaobchdzaj ako spravou atributvnou syntagmou (ako snzvami Komunlna banka, Dopravn banka apod.).
Psobenie modelu poznvacieho prototypu ainferencie sa vo veobecnosti
prejavuje vtom, e na jednej strane pozorujeme tendenciu po relnom vyhoven prototypovej perspektve (po rozirovan prototypovch vsekov jazyka)
a na druhej strane tendencie po imaginrnom vyhoven tejto perspektve,
o je podloen jednak schopnosou nositeov jazyka vnma jeho prvky cez
prizmu F ajednak ich pripravenosou akceptova neprototypov prvky na zklade inferencie. Ak mechanizmus riadi shrn tchto tendenci? Tto otzka
si iada osobitn analzu, ktor presahuje rmec tohto vkladu.
Ete si vimnime reflexvne orientan sprvanie. Toto sprvanie je nadstavbov determinan faktor povahy systmu spisovnho jazyka. Do stvrovania
jazykovho systmu sa premieta ako uvedomovan aktualizcia aakceptcia
truktr na zklade analzy prslunch vsekov systmu. Prenanm tohto
sprvania do jazyka sa upevuje umelos spisovnho jazyka. Vzhadom
na to, e umel truktry sa niekedy dostvaj do rozporu sprirodzenmi
truktrami (prejavuje sa to vnapt medzi kodifikovanou normou azom),
otzka pomeru medzi umelm aprirodzenm patr kaiskovm bodom terie spisovnho jazyka. Optimalizcia tohto pomeru zvis od okolnost, ktor
uruj stupe normlnosti stavu spisovnho jazyka. Dobrm vchodiskom
analzy normlneho stavu je pojem normlna sociolingvistick situcia, ktor
zaha tieto rty: spisovn jazyk je u kontituovan aprimerane rozvinut,
jeho nezvislos, resp. existencia nie je ohrozen, jeho spoloensk funkcia
sa me slobodne uplatova, spolonos, ktorej sli, sa riadi racionlnymi
princpmi (Dane, 1979, s. 90).
3 . 2 . Sy n c h r n na dy na m i k a ja z y kov h o syst m u
Najprv sa pristavme pri pojme synchrnna dynamika jazyka, ktor potom

dme do vzahu steriou spisovnho jazyka. aiskovm pojmom vo vklade
tohto pojmu je variantnos. Typick vklad: Dynamika se vjazyce nepochybn
projevuje ve variantnosti jazykovch jev. Zhlediska diachronn variantnosti
si vmme vystdn jednoho jazykovho jevu druhm. Synchronn variantnost se promt do konkurence koexistujcch jazykovch jev (Barnet, 1981,
s. 124). Alebo: Ve svch pracch jsem vnoval pozornost prv variantnosti
prostedk ze vech rovin jazykov stavby jako hlavnmu projevu synchronn
dynamiky... (Jedlika, 1981, s. 109). Variantnos je produkt pohybu vjazyko50
vom systme, ktor vedie ktomu, e spvodnmi prvkami koexistuj novie

elementy. o sa tu metaforicky oznauje ako pohyb, je abstrakcia, ktorej objektom (zoho sme pohyb vyabstrahovali) s reov aktivity prinajce jazykov inovcie, priom pvodn prvky sa zrei nevytrcaj, take vkomunikcii
sa vyskytuj tradin prvky aj inovcie. Abstrahuje sa od toho, ako sa inovcie
roziruj austauj vtakej miere, e sa stvaj prvkami internalizovanho jazykovho systmu ako predpokladovej bzy rei. Vrazom pohyb vjazykovom
systme sa vyjadruje, e pri istch komponentoch systmu dochdza kzmene
tm, e pribudol prvok, ktor koexistuje spvodnm elementom, m sa vniesol do systmu konkurenn vzah smonm diferencianm nsledkom. Pohyb vjazykovom systme, ktor spova vgenerovan konkurennch prvkov,
m semiotick zklad varbitrrnosti jazykovho znaku. Arbitrrnos znaku,
odvolvajc sa na znme vklady F. de Saussura, umouje tento pohyb, ale
sasne vytvra aj podmienku pre statickos vsystme. Jazykov systm sa
vyznauje kontantnosou aj variabilnosou, stlosou aj premenlivosou. Tento protiklad vyplva zarbitrrnej povahy jazykovho znaku. Kee vzah medzi znakovou formou aznakovm vznamom je arbitrrny, me si zachova
svoju stlos, ale me sa aj meni. Otom, ktor ztchto principilne danch
monost sa vdanom jazykovom systme realizuje, rozhoduj rozlin faktory.
Naprklad vslovenine je principilne mon, aby genitv aakuzatv singulru
pri priezviskch typu Krasko mali len podobu Krasku, ale arbitrrnos umouje aj tvar Kraska. Pohyb vjazykovom systme je teda principilne mon, je
umonen arbitrrnou povahou jazykovho znaku. Pri poznvan tohto javu
sa nastouje otzka, i faktory, ktor vyvolvaj ariadia pohyb, psobia tak, e
principilne mon zmena vistch prpadoch sa stva nevyhnutnosou. Narame na otzku zkonov, resp. zkonitost jazykovch zmien, ktor je zvan
aj vo vzahu ku kultivovaniu spisovnho jazyka.
Pojem synchrnna dynamika jazykovho systmu sa, pravda, neobmedzuje
na pohyb, ktor sa prejavuje vo variantnosti jeho prvkov. Zaha aj zmeny,
ktor umouje otvorenos jazykovho systmu aktor sa realizuj vsvislosti snovmi vyjadrovacmi potrebami. Ide oprrastky, ktormi sa jazykov
systm prispsobuje civilizanmu akultrnemu rozvoju. Pri nich sa najzretenejie prejavuje akomodan vlastnos jazykovho systmu. Do extenzie
sledovanho pojmu patria teda aj kvantitatvne zmeny, ktor nespsobuj variantnos. Ku kvantitatvnym zmenm patr aj ubdanie prvkov.
Defincia pojmu:
Synchrnna dynamika jazykovho systmu je shrn zmien vsstave sasnho jazyka, ktor sa prejavuj vkoexistencii konkurennch variantov, ako
aj vprrastku nevariantnch prvkov, ktormi sa uspokojuj nov vyjadrovacie
potreby, alebo vzniku nepotrebnch prvkov.
Dynamika jazyka, ateda aj synchrnna dynamika, je realizcia rozvjacieho
potencilu jazyka, ktor je jeho imanentnou vlastnosou. Jazykov systm sa
rozvja tak, e sa realizuje to, o umouje jeho povaha. Samotn rozvjanie
jazykovho systmu m principilne zdvodnenie varbitrrnosti jazykovho
znaku avotvorenosti systmu.
51
Zhadiska terie spisovnho jazyka ajeho kultivovania vsvislosti sjeho

synchrnnou dynamikou s dleit dve otzky. (1) Ak zmeny zasahuj systm sasnho spisovnho jazyka? Na tto otzku odpoved deskriptvna lingvistika, ktor registruje atriedi aj dynamick javy. (2) Ktor zmeny s prijaten zhadiska kultivovania spisovnho jazyka? Je to otzka pre preskriptvnu
lingvistiku. T mus prihliada aj na otzku (3): Preo dochdza kspontnnym
zmenm? Odpove na tto otzku ovplyvuje odpove na otzku (2).
3 . 2 .1. Z k l adn zdroje sy n c h r nnej dy na m i k y sp i s ovn h o
jaz y ka
Dynamika sasnho spisovnho jazyka m dva zkladn zdroje, ato vyjadrovacie potreby aheterogenitu. Vyjadrovacie potreby motivuj extern funkn diferenciciu jazykovch prvkov, nrast prvkov s externmi funkciami
alebo znik externe afunknch prvkov. Heterogenita sa dotka rznorodosti
jazykovho spoloenstva, tlovej rznorodosti spisovnho jazyka anerovnorodosti vjazykovom systme. Heterogenita je zdroj externej afunknej variantnosti aj zdroj, zktorho sa erp pri realizcii vyjadrovacch potrieb, ktor s
vkauzlnom vzahu sexterne funknmi prvkami. Najprv si vimneme prv
zdrojov aspekt heterogenity (poznamenvame, e niekedy sa externe afunkn varianty oznauj ako pln varianty, oproti ktorm stoja nepln varianty,
resp. namiesto vrazu variant sa pouva vraz diferencia).
Heterognnos jazykovho spoloenstva spova vtom, e sa sklad zo subspoloenstiev, ktor sa vzjomne odliuj tm, e s pouvatemi tvarov nrodnho jazyka vrozlinch kombincich (napr. pre slovensk jazykov spoloenstvo je typick kombincia spisovn jazyk + niektor zzemnch nre).
Ktomu pristupuje nerovnorodos zhadiska ovldania cudzch jazykov, resp.
z hadiska vzahu knim. Jazykov spoloenstvo je teda poznaen diferencovanou diglosiou (ovldanm viac ako jednho tvaru nrodnho jazyka) adiferencovanm bilingvizmom, resp. multilingvizmom (pecifikum slovenskho
jazykovho spoloenstva: slovensko-esk bilingvizmus). Interakciou jazykovch tvarov ajazykov je takpovediac naprogramovan interferencia apreberanie. Majc na zreteli jazykov tvary auplatujc pojem jazykov situcia,
A. Jedlika (1981, s. 109) sledovan jav vystihuje pregnantne: Synchronn dynamika souasnho stavu jazyka... se projevuje u vsamotn jazykov situaci,
tj. vexistenci avzjemnm psoben tvar nrodnho jazyka vzvislosti na
faktorech socilnch a se zetelem k jejich fungovn, asto konkurennmu
vjednotlivch funknch komunikativnch sfrch iza rznch podmnek situanch. Vsledkom aktualizci akolektvnej akceptcie (ateda ich fixcie
vjazykovom povedom) je, e sa vsystme spisovnho jazyka mohli objavi
externe afunkn varianty. Atak vspisovnej slovenine koexistuj naprklad
lexiklne varianty ako paradajka rajina, rieda stdo, ihava phava
apod. Tak varianty sa vyskytuj aj nsledkom kontaktu spisovnho jazyka
s cudzmi jazykmi, naprklad daje dta, uspokojova saturova, verejn
zhromadenie mting apod. Koexistencia tradinch externe afunknch pomenvacch jednotiek sa dostva do pozornosti pri posudzovan preberanch
52
slov, ato vsvislosti sozdrazovanm kritria funknosti, resp. sodmietanm zbytonch prevzat.
Heterognnos vyjadrovacch potrieb so zreteom na diferencovan okolnosti komunikcie je zdrojom tlovej varicie jazykovch prostriedkov. Komunikanmi okolnosami motivovan diferencicia vyjadrovacch potrieb
vedie k dvom prejavom dynamiky jazyka, a to k tlovmu rozvrstvovaniu
prostriedkov a k prechodom z jednej vrstvy do inej. Jednak ide o tlov
obohacovanie sstavy prostriedkov ajednak oich tlov prehodnocovanie.
Z hadiska terie spisovnho jazyka a jeho kultry s v popred dve otzky: (1) Patr ist vraz do niektorej zo tlovch vrstiev spisovnho jazyka?
Naprklad vKrtkom slovnku slovenskho jazyka (1997) sa prevzat slovo
workshop kvalifikuje ako slangov vraz, t. j. ako prvok, ktor sa nezarauje
do iadnej tlovej vrstvy spisovnej sloveniny. Mnoh pouvatelia jazyka
ho vak iste vnmaj ako prvok patriaci do pracovnej odbornej tlovej vrstvy
spisovnho jazyka, resp. ako knin vraz. (2) Ak tendencie prevldaj
v tlovch prechodoch? Tieto otzky sa tkaj zaraovania prostriedkov
do spisovnho jazyka, ako aj primeranho vnmania a hodnotenia fungovania jazykovch vrazov vsptosti sdynamikou komunikanch podmienok akomunikanho sprvania diferencovanho jazykovho spoloenstva.
Dobrm ilustranm prkladom tejto dynamiky je zakotvenie skromnch
televznych arozhlasovch stanc vsasnej masmedilnej sfre, o prina
so sebou npadn zmeny v jazykovom sprvan pouvateov vo verejnom
komunikanom styku. Je namieste okamit (aprirny) odmietav postoj?
Neiada sa hlbia analza sprvania zhadiska dynamiky komunikcie ajej
podmienok, ateda aj tlu?
Zdrojom dynamiky spisovnho jazyka je aj heterogenita jeho systmu.
Doposia chba systematick opis rznorodosti prvkov v systme sasnej
spisovnej sloveniny so zreteom na jeho dynamiku. Heterognnos vytvra
v systme konfliktn prostredie, a tak ho dynamizuje. Op si pripomeme
prejavy konfliktu medzi fonologickm a morfologickm aspektom systmu,
vplyv zkonitost tkajcich sa rytmickho krtenia na morfologick pravidelnos areakciu morfolgie na tento vplyv (vher/vhier) alebo tlak morfologickej pravidelnosti na morfonologick pravidelnos vprpade typu trbliece
sa/ trblieta sa (vmorfolgii opisovan ako expanzia pravidelnho asovacieho
vzoru chyta na kor vzoru esa). Pri prpadoch tohto typu sa ete vraznejie
vysva do popredia otzka funknosti (funknos je predsa fundamentlnou
ideou funknej terie spisovnho jazyka).
3 . 3 . Dy na m i k a s p i s ov n h o ja z y k a a f u n k n o s
Dynamika jazyka ajeho funkcie. Opis dynamiky spisovnho jazyka sa spravidla spja sjeho externmi aj internmi funkciami. Spomnan funknosystmov prstup je upnut na extern funkcie; porov. svrokmi V. Mathesiusa
(1932, s. 30): Nejvym rozhodm otom, co je vjazyce ppustn aco nikoli, je praktick zetel kjazykov vytbenosti. Ao je jazykov vytbenost?
Zopakujme jeho odpove: Jazyk je soustava elnch prostedk vrazovch
53
ajeho hodnotu lze mit jen tm, jak svmu elu vyhovuje (op. cit., s. 14).
Prax vak ukazuje, e u pri externej funkcii vznik pochybnos vyplvajca zvariabilnej funknej interpretcie danho prvku. Typickm prpadom s
cudzie slov, ktor sa dostvaj do zu sistou funknou interpretciou, ale
jazykov kritika ich odmieta ako nefunkn vpoiky. Naprklad kodifiktor vnma u spomnan vraz workshop ako nefunkn pre spisovn jazyk
(poukazuje na ekvivalenty seminr atvoriv diela), atak snm zaobchdza
ako so slangovm slovom, km mnoh pouvatelia ho interpretuj tak, e mu
prisudzuj aj pragmatick komponent zodpovedajci medzinrodnmu tandardu, askr ho hodnotia ako knin vraz. Pragmatick aspekt je dos asto
prekkou zhody zu stradinou predstavou kultivcie. Naprklad aj pragmaticky motivovan neskloovanie logonyma (prklad: Vitajte vIKEA) jazykov
kritik odmieta. Stretvame sa aj stm, e jazykov kritik interpretuje ist inovciu rozirujcu sa vze dokonca ako nelogick, t. j. nielen ako nefunkn,
ale a nezmyseln. Dobrm prkladom je adjektvum elov vspojen elov
lo (elov klamstvo). Jazykov kritik usudzuje, e toto spojenie reprezentuje
smantick nezmysel, pretoe ke dosadme na miesto slov elov vrazy
vyjadrujce vznam falon, nepravdiv, liv (aj vtomto vzname sa elov vyskytuje), dostaneme spojenie nepravdiv lo. Pouvatelia vak toto spojenie interpretuj ako lo so pecifickm (napr. politickm) zmerom. Vtejto
svislosti sa nastouje aj otzka synonymizcie vistch vsekoch jazyka. Kde
kritikova analza vysuje do kontatcie afunknosti, pouvate pociuje synonymick variciu, ak sa vyskytuje aj vinch astiach jazyka aktor komunikane dobre zuitkuje; naprklad slov spsta (hba, kopa, hromada), phy
(ry, hol, jednoduch, iba, len), sranda (zbava, art, hunctstvo, pestvo),
ktor kodifiktor vyluuje zo spisovnho slovnka ako nepotrebn (s eskej
proveniencie). Niekedy sa ukazuje, e ben pouvate m jemnej zmysel
pre ist jazykov procesy ako kolen kritik; naprklad zmysel pre demotivciu
alebo deaktualizciu smantickho komponentu (napr. kritik odmieta pouvanie predloky kvli v prinnom vzname aj na zklade argumentu, e je
ete iv lexiklny motv va, alebo trv na tom, e sloveso tei sa sa me
spja len svrazom vyjadrujcim nieo pozitvne, km ben pouvate sa
u dokzal takpovediac kolokane posun).
Problm funknosti dynamickch prvkov je ete vraznej vsvislosti sinternou funkciou. Do pozornosti sa nm nkaj spontnne jazykov zmeny,
ktor evidentne nie s vyvolan vyjadrovacmi potrebami. Tento jav je, pravda,
u oddvna predmetom lingvistickch analz, z ktorch sa na jednej strane
vyvodzovali funkcie ako ekonomizcia systmu (spravidelovanie, zjednoduovanie), jeho harmonizcia alebo odstraovanie prznakovch (menej prirodzench) javov, ana druhej sa dospelo kzveru, e tieto zmeny s afunkn.
Aj vslovenskej jazykovede je ben, e sa pracuje spojmom vvinov tendencia, ake sa zist, e jazykov inovcia je vslade sistou tendenciou, interpretuje sa ako funkn, pretoe sa u danej tendencii prisdila ist funkcia (napr.
tvar trkotajc popri trkocc sa vnma ako podpora tendencie kvyrovnvaniu
tvarotvornho zkladu chytajc > trkotajc , ktor interpretuje ako vklad
54
do spravidelovania slovenskej flexie). Vtakom prpade sa inovcia akceptuje

ako prvok kultivujci spisovn jazyk. Vprpade, e sa istej inovcii ned pripsa funkcia (na zklade prijatho internofunknho interpretanho kontruktu), dan prvok sa odmieta, pretoe neprispieva ku kultivcii jazyka (anavye
destabilizuje normu). Naprklad u spomnan koncovka -ivgenitve singulru mkkch enskch substantv typu ulica, ktor sa oraz viac roziruje vze
(najprv pri mench Tni, Mrii a pod., a potom aj pri apelatvach ako nii,
komisii apod.), sa povauje za afunkn, ba dokonca za antifunkn (pretoe vraj nara funkn ditinkciu medzi genitvom adatvom, resp. loklom).
Pristavme sa vak pri otzke funknosti spontnnych jazykovch zmien, ktor
nie s motivovan vyjadrovacmi potrebami, apreto sa motivcia had vjazykovom systme.
Vimnime si interpretciu spontnnych zmien. Funkn interpretcia spontnnych zmien je prvotne spt sobjektivistickm prstupom aextrakomunikanm vnmanm jazyka. Objektivizmus spova vtom, e sa zhromauj
daje odynamizanch javoch aporovn sa stav, ktor tieto javy navodili, so
stavom bez tchto javov, aby rozdiel medzi nimi ukzal objektvnu vvinov
zmenu. Zisuje sa nrast potu javov istho typu, resp. ich bytok aregistruje sa to ako vvinov tendencia. Registrovan tendencie stimuluj lingvistiku khadaniu zmyslu jazykovho pohybu atu asto dochdza ktomu, e sa
tendencie interpretuj pseudosubjektivisticky. Subjektivistick prstup je toti
spojen skomunikanm vnmanm jazyka aje zameran na rekontrukciu
spontnnych inovci aich rozirovania vjazykovej komunikcii. To zna, e
sa jazykov dynamika interpretuje zpozcie pouvatea so zreteom na to, ako
zaobchdza so svojm jazykom vkomunikcii. Pseudosubjektivizmus spova
vtom, e sa do objektivistickch zisten vna subjektvna dimenzia stendenciou kvysvetleniu zistench dajov zpozcie jazykovej aktivity pouvateov.
Naprklad lingvista opakuje kontatovanie, e v priebehu historickho vvinu
sa vslovanskch jazykoch prejavuj siln tendencie po unifikcii deklinanch
typov, t. j. utvorenia jednotnej deklincie vrmci istho gramatickho rodu,
aby potom dodal pecifick zistenie, e v spisovnej slovenine sistou mierou
zjednoduenia meme hovori ounifikanom sil vrmci muskho rodu
avrmci enskho astrednho rodu (Dvon, 1984, s. 76). Do objektivisticky
zistenej tendencie sa tu projektuje silie pouvateov, ktorm vraz silie to implikuje spravidelovanie, ateda zjednoduovanie tvarovej sstavy
vyhovuje, apreto sa tmto smerom aktivizuj. Jemnejm variantom pseudosubjektivizmu je, ke sa vyslovene popiera, eby pouvatelia vyvjali silie
naprklad ozjednoduenie istho vseku jazykovho systmu, avychdza sa
z toho, e pouvatelia sa len vyhbaj ruivm prvkom. Naprklad objektivisticky sa najprv zist, e niektor prvky s bezprznakov ain prznakov,
apotom sa prznakov javy interpretuj ako ruiv, apreto pouvatelia preferuj bezprznakov prvky. Funknos zmien spova vodstraovan ruivch
prvkov, ateda voptimalizcii systmu (porov. Wurzel, 1988). Vtomto duchu
sa vyklad naprklad aj prechod od slovesnho vzoru skonsonantickmi alternciami kslovesnmu vzoru bez takch alternci vspisovnej slovenine:
55
Oprvnene sa mono domnieva, e ide prve osilie vyhn sa konsonantickm alterncim, ktor s pri asovan slovies poda vzoru esa (Dvon,
1984, s. 105). Funknos pohybu v sledovanej oblasti morfolgie autor podiarkuje zhajcim vrokom, e aj v slovenine sa dnes uplatuje hlavne
integran ai unifikan tendencia scieom obmedzi pestros foriem slovies
v prospech jednoduchch, menej komplikovanch tvarov (op. cit., s. 106).
Teleologick, ateda aj funkn interpretcia tendencie sa ukazuje vspornom
svetle, ke sa pokame ozobrazenie vzniku apriebehu dynamizujcich javov zpozcie komunikujceho pouvatea, ie zo zornho uhla komunikanho prstupu kjazyku.
D sa vychdza z toho, e pouvate v normlnej komunikcii tam sa
objavuj a roziruj jazykov inovcie nejakm spsobom prejavuje vu
zjednodui, spravidelni nieo vtvaroslovnej sstave? Alebo vjemnejej verzii: Pociuje nejak tvar ako ruiv, a preto sa mu vyhba? Exemplifikane:
Pociuje alterncie t/c vtvarotvornom zklade slovesnej paradigmy esa epoce/epot, gagoce/gagot apod. ako ruiv jav, take ho to nutk vyhn
sa mu? Sotva. Sotva sa d akceptova idea priameho (silie pouvateov) i
nepriameho (vyhbanie sa ruivm javom) spsobu presadzovania zjednoduujcich, spravidelujcich javov. Tto pochybnos podporuj aj sprievodn otzky: Kedy sa zanaj pociova ist javy ako ruiv? Nie je koexistencia
pvodnho ruivho prvku sneruivou inovciou komplikovanm danho
vseku jazykovho systmu? Ako mme vnma prpady, ke dochdza kich
diferencicii? (Napr. citovan L. Dvon na s. 97 kontatuje: Pozorova pritom
ist diferenciciu dvojtvarov vtom zmysle, e vnocionlnej oblasti sa pouvaj tvary poda vzoru chyta aj esa, napr. tresta trestm aj trescem, vexpresvnej oblasti skr tvary poda vzoru esa, teda trescem.) A, pravdae,
napordzi je aj historick sksenos, ktor hovor, e objektivistick zistenie
rozdielov medzi stavmi systmu danho jazyka v porovnvanch asovch
sekoch so zreteom na pravidelnos, jednoduchos je irelevantn zhadiska osvojovania si, ovldania apouvania materinskho jazyka. Sotva mal pouvate materinskho jazyka niekedy pocit, e nieo je vsystme jeho jazyka
ruiv, o ho stimuluje ktomu, aby zaal dan jav ignorova vkomunikcii. Vo
vzahu kidei ruivosti vsledovanej koncepcii by sme mohli skr poveda, e
prve inovcie s potencilne ruiv prvky, pretoe naraj normu anvyky
pouvateov. Relny jazykov ivot vak demontruje, e vsledovanej svislosti problm ruivosti nevznik. Niet relneho dvodu predpoklada, e pouvatelia materinskho jazyka pociuj potrebu zdokonaova jeho systm navodenm pravidelnejch prvkov. Strune aexemplifikane povedan, slovensk konjugan sstava je pre nositea spisovnej sloveniny bezproblmov,
rovnak zhadiska pravidelnosti ajednoduchosti bez ohadu na to, i je pevn
hranica medzi paradigmami chyta aesa, alebo tieto paradigmy splyn.
Nastouje sa, pravda, znma otzka, preo teda dochdza k spontnnym
zmenm. Ide oafunkn zmeny? Znamen to, e objektivisticky zisten vvinov tendencie nemaj iadny zmysel? U dvnejie F. Dane (1979, s. 86)
v naom lingvistickom prostred obrtil pozornos na termn teleonmia
56
vzmysle biologickej elnosti (oproti teleolgii ako elnej innosti), ktor

sa d aplikova na neuvedomovan zloku jazyka ajazykovho sprvania. Biologick elnos spova vtom, e ist spsoby sprvania ivch organizmov
prispievaj k vvoju a zachovaniu existencie jedincov aj druhov. Na spsob
jazykovho sprvania, ktor navodzuje apodporuje spontnne zmeny, bude
azda vhodn vzahova termn jazykov teleonmia, ktorm sa vyjadruje, e
mimovon, nezmern novoty vrei s eln vtom zmysle, e udriavaj
historick kontinuitu prirodzenej retrukturcie jazyka, zachovvaj historick identitu prirodzenho pouvatea jazyka. Realizcia spontnnych zmien je
sasne ich elom. Tm, e sa uskutouj, prejavuj aj svoj el. Tm, e
ich pouvatelia realizuj, vyjadruj aj svoj schvaujci postoj knim. Pouvatelia navodzuj aprijmaj tieto zmeny na zklade intinktu pobdajceho
kzachovaniu si prirodzenej reotvornej aktivity. Tento intinkt je iven historicky overenou pozitvnou sksenosou, e zgenercie na generciu prechdzajci spsob osvojovania si a pouvania jazyka vyhovuje jednotlivcom aj
jazykovej komunite. Ide oreprodukciu asociano-nvykovho osvojovania si
apouvania jazyka podopretho optimlnou mierou racionality na rovni prirodzenej logiky. Spontnne zmeny s komponentom reprodukcie jazyka aich
funknos sa, pravdae, viae na funkciu reprodukcie, ktor spova vudriavan osvedenho spsobu osvojovania si apouvania jazyka. Pre zachovanie
tohto spsobu je rozhodujce to, e jazyk takto optimlne pln svoju sluobn
lohu, priom je osobitne dleit, e osvojovate apouvate jazyka pociuje
ovldanie svojho jazyka ako svoju prirodzen vlastnos, ktorej venuje pozornos len vosobitnch prpadoch.
Spontnne zmeny prebiehaj ako prleitostn nezmern rozirovania kolokci reovch segmentov vsptosti smodifikciou ich interpretcie, ktor
me (ale nemus!) vysti do ich reinterpretcie (kolokciou rozumieme koexistenciu istho segmentu sinmi segmentmi vreazci segmentov). Podstatn je, e rozrenie kolokcie istho segmentu je jeho novm pouitm vzmysle zafixovanch pouit, take kolokan rozirovanie je plynul, nenpadn.
A. Dauses (1991, s. 21) uplatuje v tejto svislosti pojem analgie, ktormu
pripisuje jeho pvodn obsah, ie ho chpe ako pouvanie a rozirovanie
jestvujcich prvkov aspsobov ich pouvania vzmysle zafixovanch kolokci. Analgia je preho rozrenm istej monosti, ktor je zakotven vdanom
jazyku. Uplatujc pojem analgie vtomto irokom zmysle, meme poveda,
e spomnan prirodzen permanentn retrukturcia jazyka vyplva ztoho,
e nositelia jazyka pri jeho pouvan sa riadia princpom analgie. To zna,
e jazykov prostriedky vrei podrobuj interpretcii, aby ich pouvali vich
zmysle, vslade sich interpretciou.
Analgia je zvan orientan perspektva. Analgia ako takpovediac systmovotvorn usudzovanie intuitvne usudzovanie pomocou analgie bolo
zkladnou mentlnou aktivitou pri formovan arozvjan jazykovho systmu
je bytostne spt sosvojovanm si jazyka asorientciou pouvatea vjeho
systme. Analgia, pravda, nie je spt len sjazykom, ale je aj jednm zfundamentlnych princpov, poda ktorch sa riadime pri orientcii v univerze.
57
Plat tza, e usudzovanie na zklade analgie je fundamentlnou orientanou

perspektvou subjektu. Pre neho ako pouvatea jazyka je tto perspektva
prirodzenm uhlom vnmania jazykovch prvkov, take aj spontnne zmeny
vrmci tejto perspektvy sa mu javia ako prirodzen. Jazykov sprvanie, ktor navodzuje zmenu, manifestuje prirodzen reakciu soporou otto orientan perspektvu. Ke pouvate vkomunikcii mimovone zareaguje na ist
prvok ako na stimul krozreniu jeho kolokcie (povedzme -ivtvare horolezci
sa rozri na tvar zujemci), me (ale nemus!) sa jeho pozornos odvrti od
pvodnej analgie (darcovia zujemcovia), a to preto, lebo jeho reakcia je
stle vzornom poli spomnanej orientanej perspektvy. Me to by zaiatkom mimovonho presadzovania inovovanej analgie (zujemci, vherci...),
ktor sa potom zobjektivistickho hadiska d interpretova ako posilovanie vvinovej tendencie (posilovanie paradigmy chlap na kor paradigmy
hrdina). Vskutonosti vak tak (potencilny) pohyb nem tento zmysel, len
sa realizuje monos, ktor implikuje perspektva analgie ako prirodzen orientan hadisko pouvatea. Nejde teda oto, e jeho metajazykov evaluan
kompetencia znejakho dvodu preferuje inovovan analgiu. Ide jednoducho oto, e mimovon reakcia na stimul, ktorou sa navodzuje inovovan analgia, nevybouje zprirodzenej orientanej perspektvy, atak je tto analgia
principilne rovnako akceptovaten ako pvodn analgia.
Nastouje sa otzka spontnnych zmien akultivovania spisovnho jazyka.
Ke sa kultivovanie spisovnho jazyka vnma ako jeho funkne motivovan
pestovanie, otzka je, i teleonomick interpretcia spontnnych jazykovch
zmien je kompatibiln sideou kultivcie. Poda teleonomickej interpretcie
funknos tchto zmien spova v zachovvan prirodzenho spsobu reprodukcie jazyka, ktorho variabilita je dan tm, e reprodukcia prebieha
vrmci zafixovanej prirodzenej orientanej perspektvy perspektvy analgie. Patr tto funkcia do funknej motivcie kultivovania spisovnho jazyka?
Zpozcie jazykovej teleonmie spontnne jazykov inovcie s vo vzahu ku
kultivcii jazyka neutrlne, ich objavenie sa neznamen prspevok ku kultivovaniu jazyka, ale ani naruenie jeho kultivovanosti. Ich sstavn vskyt
vak manifestuje, e s trvalm prznakom prirodzene kultivovanch lenov jazykovho spoloenstva, ktor sa vyznauj tm, e popri prirodzenom obohacovan adiferencovan systmu jazykovch prostriedkov sslade
sich potrebami reprodukuj aj t strnku prirodzenho pouvatea jazyka,
ktor sa dotka ich fixovanosti na perspektvu analgie ako na prirodzen
orientan perspektvu zahajcu ist varicie: lenovia jazykovho spoloenstva reprodukuj svoj status prirodzenho pouvatea jazyka, ktor
obsahuje aj sklon krealizcii monost, ktor ponka perspektva analgie.
Realizcia tchto monost nie je nevyhnutn, ale udriava sa vrmci kontinuity generci.
Zvkladu vyplva, e spontnne jazykov zmeny nie s sce sasou kultivovania spisovnho jazyka, ale s sprievodnm prznakom reprodukcie jazyka, ktor sved ozachovvan statusu prirodzenho pouvatea aj vspojitosti so spisovnm jazykom. Ztoho alej vyplva, e ak ist spontnnu ino58
vciu prijme signifikantn as jazykovho spoloenstva (ie sa dostane do

zu), ato bez ohadu na to, i sa jej na zklade objektivistickej, resp. pseudosubjektivistickej interpretcie pripisuje nejak intern funkcia alebo nie, ide
o prejav prirodzenej dynamiky jazyka, ktor prve pre svoju prirodzenos
nie je antikultivan. Jeho prirodzenos spova v tom, e je hoci nie je
nevyhnutn permanentne prtomn vdejinnom prde fungovania jazyka
aje spt sperspektvou vnmania, zktorej sa jazykov systm kontituoval.
Zvkladu je alej zrejm, e akceptovanie i neakceptovanie istej spontnnej
zmeny v spisovnom jazyku na zklade jej lingvistickej interpretcie (napr.
i posiluje ist vvinov tendenciu, ktor vedie kzjednodueniu systmu)
je prejavom implantcie istej predstavy do jazyka, ktor vyplva zo zkladnej a prirodzenej zameranosti vedeckho poznvania, toti zameranosti
na odhalenie prin, resp. elu zmien prebiehajcich vuniverze, ateda aj
zkonov, ktor ich riadia. Spontnne jazykov zmeny vak nemaj prinu
ani el vtom zmysle, vakom sa stretvame skauzalitou ateleologickosou
vmimojazykovom svete, resp. aj vinch oblastiach jazykovho sveta. Ke
u chceme aj pri nich hovori oprine, resp. ele, meme poveda, e tu
mme do inenia sakousi autokauzalitou, resp. autoteleolgiou. To zna, e
prina tchto zmien tkvie vpovahe kontitunej sily jazykovho systmu,
t. j. analgie sptej s pravdepodobnosou rekurencie (vskyt analogickch
truktr vistom rade me by preruen), ako aj vpovahe spsobu reprodukcie jazyka vkomunikcii. Vntorn dejiny jazykov demontruj, e semeno spontnnych zmien je uloen vspsobe reprodukcie, vprirodzenom
reproduknom sprvan pouvateov jazyka, take autoteleolgia spova
vzachovvan tohto prirodzenho spsobu. Vtomto zmysle sa hovor vyie
ojazykovej teleonmii.
Napokon zcelkovho vkladu vyplva, e odmietanie spontnnej inovcie
vspisovnom jazyku, ktor sa evidentne roziruje vze, na zklade vvodu
zlingvistickej analzy, e dan jav nem relnu funkn motivciu, je konformn len stakou predstavou ospisovnom jazyku, ktor je produktom istho obmedzenia jeho prirodzenosti, ato prve vmene toho, e ide ospisovn
jazyk. Demokratizcia spisovnho jazyka sa vak vzpiera proti takej retrikcii. Prina so sebou antiretrikn tlak. Ani spisovn slovenina u nie je
jazykom nejakej elity slovenskho jazykovho spoloenstva (hoci jazykov
kritika vzbudzuje niekedy dojem, akoby tak bolo, akoby vina Slovkov
neovldala spisovn jazyk) atento antiretrikn tlak je realitou aj vtomto
spoloenstve. Je to tlak na to, aby sa prirodzenos pouvateov mohla slobodne prejavi vtom rmci, ktor je dan ich prirodzenou jazykovou jednotou aj diferencovanosou. Zo stanoviska retriknej predstavy ospisovnom
jazyku kultivovanie tohto tvaru, ateda aj jeho pouvateov, je spt seliminciou antiretriknho tlaku. Ke vak vnmame spisovn jazyk ako tvar,
ktor nsledkom demokratizcie zbavuje svoj rozmer prirodzenosti umelej
zbrany, jeho kultivcia je zluiten so tandardnmi, resp. tandardizujcimi sa spontnnymi zmenami. Prejavuje sa vnich identita prirodzenho
pouvatea jazyka.
59
3 . 3 .1. In ojaz y n vp ly v y
Prienik cudzch prvkov do systmu spisovnho jazyka je vrazn dynamick jav. Opisuje sa ako preberanie cudzch prvkov ainternacionalizcia, ktor
sa vnma ako jedna zvvinovch tendenci sasnho spisovnho jazyka. Vo
vzahu kterii spisovnho jazyka ajeho kultivovania sa jav ako kov otzka kompatibility preberania cudzch prvkov so zachovanm identity vlastnho
jazyka. Majc na mysli identitu vlastnho jazyka, systematicky alebo aj epizodicky angaovan pouvatelia asto prejavuj viac alebo menej siln ochranrsky postoj, ktor bva ovplyvovan rozlinmi faktormi, ako naprklad
ideolgiou, tradciou, rkou aintenzitou kontaktov sinmi jazykmi, stereotypmi alebo ekonomicko-politickmi tlakmi na dan jazykov spoloenstvo.
Nastouje sa pritom otzka primeranosti ochranrskeho postoja vdanch podmienkach fungovania spisovnho jazyka, a teda aj otzka optimlnej miery
preberania. Vo veobecnosti sa uvedomuje, e aj spisovn jazyk sa vminulosti
permanentne obohacoval cudzmi prvkami, zktorch znan as zdomcnela tak, e ich pouvatelia vnmaj ako vrazy vlastnho jazyka, ale napriek
tomu sa pestuje rezistentn postoj, ktorho pozadm je pocit, resp. presvedenie, e prve dan doba mimoriadne i detrukcii vlastnho jazyka nporom
cudzch prvkov. Takm detruknm ivlom sa vsasnosti javia anglicizmy.
Vo vzahu kspisovnej slovenine sa popri anglicizmoch osobitne pertraktuj
bohemizmy ako tradin cudz ivel pecifickej povahy. Zd sa, e pestovanie
ochranrskej tradcie a prli vdatne iv stereotypn vnmanie ahodnotenie
cudzieho vplyvu, take sa nepociuje potreba pokusu oanalzu tohto fenomnu zaspektu, ktor je mimo zornho poa jazykovho ochranra. Ide opokus
pristpi kpreberaniu zpozcie bdatea, ktor sa neriadi tlakom stereotypu
(nedostaton jazykov vyspelos pouvateov umouje anglicizmom detrukne vplva na n jazyk), ale tlakom reazca istch poznvacch otzok.
3 . 3 . 2 . P reberan i e v raz ov ako pro b l m
Rozptie monch postojov k preberaniu cudzch vrazov je vymedzen

na jednej strane extrmnym purizmom a na druhej strane absoltnou toleranciou. Aj v slovenskom jazykovom prostred relne postoje sa nachdzaj
medzi tmito plmi adiferencuj sa poda miery tolerancie. Jazykov kritika
sa usiluje oudriavanie optimlnej miery tolerancie, apreto varuje pred neodvodnenm, nekontrolovatenm, nefunknm pouvanm cudzch vrazov, pred ich naduvanm, ktor signalizuje pokles jazykovej kultivovanosti,
cty k vlastnmu jazyku, resp. neuspokojiv mieru zodpovednosti za jeho
stav ajeho budcnos aktor dosiahlo u hranicu, za ktorou je zna vnych
komunikanch porch. Varovanie sa vzahuje, pravdae, na prudk nrast
anglicizmov vo verejnch komuniktoch. Jazykov kritika reaguje na vyboenie zoakvanho, normlneho pouvania spisovnho jazyka, konkrtne na
poruenie oakvanej miery vskytu cudzch vrazov, a teda na nesplnenie
oakvania vo vzahu k pouvaniu relnych alebo potencilnych domcich
vrazov. Otzka je, preo prslun pouvatelia spisovnho jazyka (novin60
ri, politici, vedci pracovnci vhospodrstve apod.) nevnmaj naduvanie

cudzch vrazov ako naruenie normlneho stavu pouvania spisovnho jazyka. Na tto otzku reagujeme pravdepodobne vetci tak, e odpove na u
meme da na zklade sociolingvistickho prieskumu. Tak prieskum nm
vak poskytuje daje otom, o vyplva zich uvaovania opouvan cudzch
vrazov, resp. ak postoje deklaruj, ale nie otom, ako prevaj tieto vrazy vkomunikcii vo vzahu kich zvenmu vskytu, ak s ich prevan
postoje. Kee naduvanie cudzch vrazov je realitou, pouvatelia spisovnho jazyka to zrejme neprevaj ako naruenie normlneho stavu jeho
pouvania, ato nezvisle od ich metajazykovej reflexie. Ako sa to d vysvetli?
Uvaujme otejto otzke.
Vzostup vskytu cudzch vrazov vo verejnch komuniktoch sa jasne jav
ako jazykov problm pri uvaovan ojazyku. Uvauje sa onich zhadiska
funknosti, potrebnosti, vhodnosti, zhadiska monch nsledkov pre materinsk jazyk, ako aj zhadiska jazykovho sebavedomia, ktor sa spja semancipovanosou nrodnho vedomia. Zuvaovania, zanalzy sa vyvodzuje hodnotiace kritrium: Pouit cudz vraz je dobr vtedy, ke je funkn, potrebn, vhodn, ke sa me integrova do vrazovej sstavy materinskho jazyka,
vktorej niet ani potencilneho plnohodnotnho ekvivalentu, ateda neoslabuje jazykov sebavedomie anenahlodva vedomie nrodnej identity. To, o sa
ukazuje ako problm pri uvaovan ojazyku, pouvatelia jazyka vkomunikcii nemusia pociova ako problm. Treba ma na mysli odlenie relneho jazykovho problmu, na ktor pouvatelia naraj vjazykovej komunikcii,
od reflexvneho, resp. lingvistickho jazykovho problmu. Relnym problmom pre komunikantov je naprklad podoba doktorant popri podobe doktorand, dvojica vis viz alebo tercirny tercilny apod. Dobrm prkladom
reflexvneho problmu je spochybnenie tvaru adjektva bilingvlny snvrhom
nahradi ho podobou bilingvick (Koi, 1996). Lapidrnou nmietkou proti
nzoru, poda ktorho naduvanie cudzch vrazov je reflexvny problm,
je, e sa neberie do vahy mon nepripravenos pouvateov jazyka vnma
tento jav vkomunikcii ako jazykov problm. Tto nmietka nabda khadaniu prin tejto nepripravenosti, o vedie ku kompletnej odpovedi na vyie
poloen otzku, ako sa d vysvetli, e pouvatelia neprevaj sledovan
jav ako naruenie normlneho stavu pouvania spisovnho jazyka. Spravidla
sa odpove nesie vduchu tejto nmietky (jazykov pohodlnos, nedostaton
znalos vlastnho jazyka, snobstvo apod.).
Otzka je, i toto vysvetlenie nie je dsledkom neoprvnenej implantcie
reflexvneho jazykovho problmu do relnej jazykovej komunikcie, i nejde
oto, e sa reflexvne sproblematizuje to, o vrelnej komunikcii problmom
nie je. Sociolingvistick prieskum by iste potvrdil predpoklad, e vek vina
pouvateov jazyka m zporn postoj kzplave cudzch vrazov, teda e
tento jav povauj za jazykov problm, avak nesmieme opomen, e ide
oproblm na reflexvnej rovine styku sjazykom. Ukzalo by sa, e aj t, ktor
deklaruj zporn postoj, maj podiel na tejto zplave. Tto mon jazykov dvojtvrnos je dsledkom toho, e uvaovanie ojazyku apouvanie
61
jazyka sa nezakladaj na totonej logike. Pomocou pracovnch termnov to

vyjadrujeme tak, e reflexvna jazykov logika sa plne neprekrva s intuitvnou jazykovou logikou. Zrozdielu medzi tmito logikami vo vzahu
kcudzm vrazom vyplva, e (1) ich funkn interpretcie zprslunch pozci sa mu rozchdza a e (2) vvody z miery ich vskytu na podklade
reflexvnej logiky protireia intucii.
Vo vzahu kfunknej interpretcii (1) azda najsilnejie sa vtiera do pozornosti prpad, ke pouvanie cudzch vrazov komunikant preva ako uspokojovanie prestnej alebo adaptanej funkcie preberanho vrazu. Pod prestnou funkciou rozumieme jednak to, e entita oznaovan cudzm vrazom
m by vnman ako preferovan exemplr prslunej triedy, a jednak to, e
komunikant pouitm vrazom vyjadruje svoju informovanos oprslunom
vseku skutonosti vzrkadle prslunho jazyka, o je prejavom silia ozvraznenie pozitvnej sebaprezentcie. Vimplikanom vzahu stouto funkciou
je adaptan funkcia preberanch vrazov, ktorou rozumieme to, e nosite
jazyka pouitm vrazom dva najavo prispsobenos chpania oznaenho
vseku skutonosti v domcom prostred tandardu vo svete prestnej ekonomiky, zbavy, tlae, televzie apod. Tieto funkcie sa neviau len na cudzie
vrazy. Uplatuj sa aj pri domcich, resp. zdomcnench vrazoch, napr.
pri pouvan termnov vneodbornej komunikcii, take pri cudzch vrazoch
ide len o rozrenie ich extenzie. Uvaovanie o tchto funkcich me vies
kzveru (avjazykovej kritike sa to aj prejavuje), e ide len opseudofunkcie,
ktorch aktualizcia vedie len ku komunikanmu pseudoefektu, resp. iluzrnemu efektu. To zna, e predstava pouvatea cudzch vrazov, poda ktorej
ich pouitie je stimulom kvnmaniu objektu, resp. emitenta ako prestneho
exemplra, je bu iluzrna, alebo ak aj vnmanie istch percipientov zodpoved tejto predstave, ide okomunikan pseudoefekt zaloen na deformovanej
interpretcii kontrastu medzi cudzm amonm domcim vrazom. Kontrastu sa pripisuje funkcia signalizcie preste vdsledku znenho zmyslu pre
hodnotu domcich vrazov. Stm svis aj to, e adaptan funkcia je zreflexvneho hadiska pseudofunkciou. Pouvate jazyka je pod vplyvom falonej
predstavy, e sa mus vzda domcich vrazov, ak chce da najavo adaptovanos, prestne chpanie oznaovanho vseku skutonosti.
Zhadiska reflexvnej jazykovej logiky preberanie cudzch vrazov potencilne oslabuje etnoidentifikan funkciu spisovnho jazyka, vedomie vlastnej
nrodnej jedinenosti, ale aj univerzlnu komunikan funkciu spisovnho
jazyka. Preberanie sa spja smonou aktulnosou efektu neviditenej ruky,
ktor tu spova vtom, e pouvatelia jazyka nemaj sce vmysle vytlai
ist vrazy z vlastnho jazyka, ale preferovanie cudzch vrazov, ktorm sa
pripisuje domnel funknos, potencilne ohrozuje ich existenciu. Tieto vvody (2) zmiery siahania po cudzch vrazoch sa javia zhadiska intuitvnej
jazykovej logiky ako dsledok toho, e prekroenie normlnej miery vplyvu
etnodiferencianho (ateda aj etnoidentifikanho) sebavnmania na fungovanie spisovnho jazyka sa povauje za elan stav. Poda intuitvnej jazykovej
logiky normlna miera tohto vplyvu je udriavan reprodukciou univerzlnej
62
komunikanej funkcie spisovnho jazyka v neustlom komunikatvnom vyrovnvan sa jazykovho spoloenstva scudzojazynmi inovciami. Dleit
je, e ide okomunikatvne vyrovnvanie sa. Vrmci komunikanej koopercie
adisonancie sa uruje osud preberanho vrazu, teda to, i zostane okazionalizmom, mdnym vrazom alebo nadobudne stabilitu.
V naom strunom vklade sme poukzali na rozdiel medzi extrakomunikanm a komunikanm uvaovanm o preberanch vrazoch (porov. so
znmym rozdielom medzi extrakomunikanm a komunikanm prstupom
kjazykovmu znaku). Prv typ uvaovania sa viae na pozciu pozorovatea
jazyka, jeho fungovania vkomunikcii. Ztejto pozcie sa hadaj argumenty
vprospech vej i menej miery tolerancie voi cudzm vrazom vmene objektvnej kultivcie jazyka, t. j. takej kultivcie, ktor zodpoved objektvnym
potrebm jazykovho spoloenstva. Druh typ uvaovania je spojen spozciou
pouvatea jazyka ponorenho do komunikanho diania arieiaceho konkrtne komunikan lohy. Uvaovanie ztejto pozcie sa orientuje na pochopenie
jazykovho sprvania komunikantov vo vzahu kpreberanm vrazom vrtane
vplyvu extrakomunikanho uvaovania. Vznik otzka adekvtnosti typu uvaovania vpomere ku kultivcii spisovnho jazyka. Kov vznam m zrejme pojem objektvnych potrieb jazykovho spoloenstva aotzka, i lenovia
jazykovho spoloenstva vkomunikanej interakcii vplnej miere spoznvaj
apresadzuj svoje objektvne jazykov potreby ai len zpozcie pozorovatea
sa uku tieto potreby vpravom svetle. Nadvzujc na predchdzajci vklad,
ide o to, i pouvanie cudzch vrazov, ktorm pouvate pripisuje prestnu aadaptan funkciu (napr. night club, fitness centrum, resp. fitnescentrum,
top modelka, supermarket, brfing apod.), zodpoved objektvnym jazykovm
potrebm jazykovho spoloenstva, alebo je snimi vrozpore, o sa vyjav pri
extrakomunikanom uvaovan. Ak objektvnymi potrebami rozumieme neoslabovanie funknho potencilu spisovnho jazyka ajeho neustle prispsobovanie meniacim sa komunikanm okolnostiam, obsahom sledovanej otzky
je mon naptie medzi tmito komponentmi objektvnych potrieb. Komunikan uvaovanie, ktor kopruje relne komunikan zaobchdzanie so spisovnm jazykom, sa uke ako adekvtne vo vzahu ku kultivcii jazyka, ke
sa zist, e sasn rove spisovnho jazyka zodpoved sasnm objektvnym potrebm jazykovho spoloenstva a e tento stav je vsledkom komunikanej prce jeho lenov, ktorou sa dokzali vyrovna smonm naptm
medzi zachovanm funknho potencilu jazyka ajeho prispsobovanm novm komunikanm okolnostiam. V opanom prpade je adekvtne extrakomunikan uvaovanie. Ilustrane povedan, ak sa zist, e sasn preberanie
vrazov night club, fitnescentrum, supermarket apod. m analgiu vminulom
pouvan spisovnho jazyka a e pouvatelia jazyka sa komunikane (teda
bez vonkajej regulcie) vyrovnali s prslunmi vrazmi, niet dvodu, aby
sa o tchto vrazoch vo vzahu ku kultivcii spisovnho jazyka rozhodovalo
z pozcie extrakomunikanho uvaovania. Ukazuje sa dleitos skmania
analgie v jazykovom sprvan pouvateov spisovnho jazyka v rozlinch
asovch sekoch (apritom sa neobmedzi na jeden jazyk).
63
Na jazykov sprvanie vtomto zmysle vzahujeme pojem etnokomunikan

analgia. Realizcia funkci spisovnho jazyka je riaden princpom etnokomunikanej analgie. lenovia jazykovho spoloenstva sa dria tohto princpu, m sa prirodzenm spsobom reprodukuje aj etnoidentifikan funkcia
jazyka. Explicitnejie vyjadrme obsah tohto princpu, ke ho sformulujeme
ako imperatv pre lenov jazykovho spoloenstva: Komunikuj tmi jazykovmi prostriedkami, ktor pouvali alebo by pouili komunikanti, na ktorch
generane nadvzuje na zklade etnickej spolupatrinosti, a pouvaj ich
vtom zmysle (vtom duchu), ako ich oni pouvali alebo by pouili! Vraz
v tom zmysle (v tom duchu) zodpoved vrazu analgia vpomenovan
princpu (porov. spouitm vrazu analgia pri vklade spontnnych jazykovch zmien). Prvlastkom etnokomunikan sa vyjadruje, e ide oanalgiu vo
vzahu ku komunikcii vrmci etnickho celku zmedzigeneranho pohadu. Vo formulcii imperatvu sa vyskytuj vrazy vindikatve aj kondicionli. Ide oto, e poda uvedenho princpu sa riadi jazykov sprvanie, ktorm
sa spisovn jazyk aj dynamizuje. Analgia znamen jednak to, e lenovia
jazykovho spoloenstva pouvaj jazykov prostriedky, ktor pouvali ich
predchodcovia, ato vtom zmysle ako tto, ajednak to, e pouvaj prostriedky, ktor sa predtm ete nepouvali, ale by ich prslunci predchdzajcej
genercie pouili, lebo sa uplatuj vtom zmysle, ako sa uplatovali inovan
prostriedky vminulosti. Tento princp sa d, pravda, formulova ako princp so
veobecnejou platnosou, teda nielen vo vzahu kspisovnmu jazyku.
3 . 3 . 2 .1. A nglicizm y
Expanzia anglicizmov sa vo veobecnosti vnma zdvoch hadsk. Zjednej

strany ide ojazykov pohyb vmedzinrodnom meradle, onajnov prejav jazykovej internacionalizcie, t. j. oprijmanie anglickch vrazov vmnohch
jazykovch spoloenstvch, o znamen aspo mal krok kich zbliovaniu,
k prekonvaniu bariry medzi nimi, ktor je nevyhnutn pre ud v obdob
stierania hranc medzi ttmi a takmer neobmedzenej mobility za rmcami
ttnych hranc. Uvaujc na pozad globalizcie sveta azperspektvy zjednocovania udstva vyvolanho najm vvinom ekonomiky, sledovan proces
sa jav ako smerovanie knastoleniu stavu zodpovedajcemu prastarmu mtu
ojednotnom udskom jazyku, ktor sa roztrietil pri pokuse ovstavbu Babylonskej vee. Kee sa udstvu nedar presadi niektor zumelch jazykov ako
svoj spolon dorozumievac prostriedok, internacionalizcia jazykov vsasnosti najm na podklade anglitiny je prirodzenou cestou smerom ktomuto cieu. Zdruhej strany expanzia anglicizmov vyvolva otzku, ako zasiahne tento proces nrodn jazyky. Zrejme kad uznva komunikan vhodu
vyplvajcu zpouvania spolonho jazyka vmedzinrodnom komunikanom priestore a prslunci jazykovch spoloenstiev chtiac-nechtiac sa prispsobuj tomu, e anglitina sa oraz vraznejie presadzuje ako internacionlny jazyk, ale zrove niet vle vzda sa vlastnho jazyka. tty podporuj
vubu anglitiny, narast poet anglicko-materinskojazykovch bilingvistov,
ale sasne pravda, vkadom tte svojm spsobom sa podporuje vuba
64
aj rozvoj nrodnho (najm spisovnho, resp. tandardnho) jazyka. Usiluj sa ooptimalizciu stavu, ke ich obania nie s znevhodnen tm, e s
jazykovo izolovan od medzinrodnho spoloenstva, azrove s nositemi
vlastnho (materinskho) jazyka, ktor ho udriavaj, rozvjaj apestuj ako
identifikan znak nroda.
Aj slovensk jazykov spoloenstvo preva na jednej strane aktulnos potreby prija anglitinu ako jazyk medzinrodnho dorozumievania (po spoloensko-politickej zmene v roku 1989 vuba anglitiny sa kvantitatvne aj
kvalitatvne vrazne zmenila) a na druhej strane psobenie materinskojazykovho intinktu sptho svedomm nrodnej spolupatrinosti. Aj tu sa pritom nastolila otzka optimalizcie pomeru domceho jazyka kanglickm jazykovm vplyvom, ktor s podporovan nielen znmymi mimojazykovmi
okolnosami, ale prve aj nrastom potu slovensko-anglickch bilingvistov.
Vo veobecnosti pri rieen tejto otzky sa akceptuje zsada funknosti. Aj vo
vzahu kanglicizmom sa prijma veobecn prkaz: prebera len funkn, potrebn prvky. Jazykov kritika poa pouvateov sloveniny, e prebera je
vhodn iba tak prostriedky, ktor naozaj nevyhnutne potrebujeme, ato vtedy,
ak na pomenovanie veci alebo javu nemme primeran domci prostriedok
anahradenie cudzieho prostriedku domcim by bolo vemi zloit ... Pouvanie anglickch slov avrazov, ako s headline nam. titulok, joint-venture nam.
spolon podnik, comeback nam. nvrat, workshop nam. seminr, tvoriv diela, ale aj pracovn porada a pod., naozaj nemono poklada za obohatenie
slovnej zsoby sloveniny (Povaaj, 1995, s. 196 197). Kritika sa odvolva na
to, e sasn npor anglicizmov aalch zbytonch cudzch slov na nau
slovn zsobu sleduj so znepokojenm nielen jazykovedci, ale aj t predstavitelia slovenskej kultry, ktor tento proces vnmaj ako ohrozovanie suverenity sloveniny, ako jej poniovanie (Masr, 1994, s. 142). Poukazuje sa na
pocit ohrozenia vlastnho jazyka, zoho sa vyvodila potreba jeho zkonnej
ochrany. Takto, resp. podobn postoj zaujmaj zva jazykovedci, ktor sa
sstavne venuj jazykovej kritike. In slovensk lingvisti s vo vzahu ktejto
otzke zdranlivej, resp. niekedy sa zich pera objavuj viac-menej deskripcie internacionalizcie sloveniny bez hodnotenia, take chba dkladnejia
analza naznaenho postoja.
V predchdzajcom citte sa hovor o ohrozovan suverenity sloveniny.
Pojem jazykovej suverenity (poda suverenita ttu, nrodn suverenita) sa
zaviedol ako mylienkov opora pri vklade vzahu nrodnho jazyka kinm
jazykom. Pri tomto vzahu jazykov suverenita sa prejavuje vtom, e regulovanm miery aspsobu preberania cudzojazynch prostriedkov sa zabrauje
rozruovaniu domceho systmu cudzmi prvkami a sleduje sa cie, aby sa
preberali iba potrebn alebo nevyhnutn prostriedky, za ktor niet v domcom jazyku rovnocennej nhrady alebo by sa takto nhrada musela vemi
prcne hada apropagova. Jazyk sa teda prirodzene brni nadmernmu preberaniu prostriedkov zinch jazykov zdvodov vlastnej stability azachovania svojej identity (Kaala, 1991, s. 5). Ke chvu mylienkovo zotrvme pri
pojme jazykov suverenita, uke sa, e nie je uplatniten pri vklade sle65
dovanho vzahu. Vrazom suverenita sa vyjadruje zvrchovanos, nezvislos pri spravovan vlastnch vec (op. cit., s. 4). Zmysel pojmu suverenity vo
vzahu kttu anrodu spova vtom, e sa nm zakotvuje prvo autonmne
sa rozhodova ovetkom, o sa dotka vlastnho ttu, resp. nroda. Jeho zavedenie bolo reakciou (ke nastali primeran podmienky) na situciu, ke ist
tty, nrody symbolicky povedan urovali osud inch ttov, nrodov.
Podstatn je, e pojem suverenity je reakciou na vnucovanie cudzej vle obanom istho ttu, lenom istho nroda. Obsah tohto pojmu je nekompatibiln
sobsahom lingvistickho pojmu preberania. Preberanie cudzch prostriedkov
je vkadom jazyku selektvne. Pojem jazykovej suverenity by bol primeran
vtedy, keby pri selekcii bolo treba eli cudzej vli, cudzm pokusom zasahova do vlastnho jazyka, urova, o sa m prebera ao nie. Ani slovenina
vak nemus niomu takmu eli. Citovan autor to aj dobre vystihuje, ke
pe, e u dvnejie sa uns vyslovila (amedzitm viac rz zopakovala) zsada, e pri preberan prostriedkov z inch jazykov je preberajci jazyk aktvny a preber iba to, o potrebuje (op. cit., s. 5). Ke sa vak dodva, e
aj v tejto formulcii sa prejavuje suverenita preberajceho jazyka (tame),
implicitne sa tm vyjadruje (na pozad prijatej idey, e jazykov suverenita
nielen zpomenvacieho, ale aj zvecnho hadiska zko svis so ttnou anrodnou suverenitou), e zvonka sa vnucuj aj nepotrebn prostriedky, e je
tu tendencia zvonka zasahova do vlastnho jazyka, ale jazyk doke tomu
eli, lebo je suvernny. Vskutonosti vak na n jazyk nepsob nijak cudzia va, a teda jazyk nemus eli takmu psobeniu, a to ani relne, ani
potencilne. Vyostrene povedan, spojmom jazykovej suverenity by bol kompatibiln pojem (cudzieho) vnucovania ako protiklad pojmu preberania. Ke
sa vo vyie uvedenom citte kontatuje, e sasn npor anglicizmov mnoh
vnmaj ako ohrozovanie suverenity sloveniny, vznik otzka, i sa tmto
nporom presadzuje nejak cudzia va. Realiztormi tohto nporu s vak
lenovia slovenskho jazykovho spoloenstva, ktor pouvaj svoj jazyk vsitucii, ke sa na medzinrodnej interaknej scne masvne objavuj denotty
a pojmy prvotne oznaovan a vyjadrovan anglickmi vrazmi, ke rapdne narast poet slovensko-anglickch bilingvistov ake anglitina posiluje
svoju pozciu vnadnrodnej komunikcii. Relna otzka neznie tak, i tmto
nporom je ohrozen suverenita sloveniny, le tak, ako sa tento npor
jav zhadiska normlneho mechanizmu preberania cudzojazynch prvkov.
Neakceptovaten pojem jazykovej suverenity je inpiratvny tm, e obracia
pozornos na otzku normlnosti jazyka so zreteom na preberanie. Ak sa hovor oohrozen, do vahy prichdza len ohrozenie normlneho mechanizmu
fungovania jazyka vo vzahu kpreberaniu. Alebo inak, natska sa otzka, i
vjazykovom spoloenstve normlne funguje mechanizmus regulcie pri preberan prvkov zcudzch jazykov. Normlne fungovanie tohto mechanizmu je
sasou normlneho fungovania jazyka, ateda je zahrnut do normlneho
stavu jazyka, za ktorm je normlny stav jazykovho spoloenstva. Sledovan
otzka sa teda dotka normlnosti jazyka. Analza sasnej sloveniny so zreteom na preberanie zanglitiny sa dotka normlnosti jej stavu, fungovania
66
a sprvania jej nositeov. Namiesto suverenity jazyka (jazykovej suverenity)

je primeran hovori onormlnosti jazyka, vdanom prpade so zreteom na
preberanie zanglitiny. Tto normlnos sa d adekvtne vystihn termnom
akomodano-asimilan rovnovha jazyka (porov. Dolnk, 2000 a).
Sjazykovou suverenitou sa spja idea, e jazyk sa teda prirodzene brni
nadmernmu preberaniu prostriedkov zinch jazykov zdvodov vlastnej stability azachovania svojej identity (Kaala, 1991, s. 5). Tto idea je rozren
vslovenskom jazykovom prostred. o znamen, e jazyk sa brni? Vprpade, e ide ometonymick spsob vyjadrovania sa, nadmernmu preberaniu
sa brnia nositelia jazyka. Pretoe s to oni, ktor preberaj, brnia sa znamen, e preberanie stria, kontroluj, reguluj, aby sa neohrozila stabilita
aidentita jazyka. To zna, e vo vzahu kpreberaniu sa sprvaj tak, e sa
nenaru normlny stav jazyka. Ak jazyk sa brni znamen, e jazyk uloen vo vedom reprezentatvnych (elitnch) nositeov zabrauje nadmernmu
preberaniu, ide oto, e normlny stav jazyka sa udriava psobenm tchto
nositeov. Tretia monos je, e zpovahy jazykovho systmu ajeho realizcie
vpodobe normy vyplva tlak na pouvateov, ktor by sa mal prejavi vregulovan sprvania so zreteom na preberanie poda jazykovho citu pre mieru
prtomnosti cudzch prvkov vo vlastnom jazyku. Vetky tri interpretcie ns
privdzaj k tej istej otzke: Ak mechanizmus zabezpeuje normlny stav
jazyka vo vzahu kpreberaniu? Relny obsah vroku typu jazyk sa brni nadmernmu preberaniu spova v poukazovan na fungovanie mechanizmu,
ktorm sa udriava normlnos jazyka aj vo vzahu k preberaniu. To, e sa
jazyk brni nadmernmu preberaniu, nie je prejav jeho suverenity, le jeho
normlnosti.
Pristavme sa pri otzke stavu sasnej sloveniny so zreteom na preberanie. o znamen normlnos jazyka vo vzahu k preberaniu? Normlne tu
zmamen tak, ak m by zhadiska potrieb, zujmov, elan apod. lenov
jazykovho spoloenstva (t. j. dobr). Zpredchdzajcich cittov, ktor reprezentuj dos rozren nzor vslovenskom jazykovom prostred, vyplva,
e normlnos sloveniny so zreteom na zplavu anglicizmov je ohrozen. Pripomeme si vrok o tom, e mnoh so znepokojenm sleduj sasn npor anglicizmov, adodajme, e to aj deklaruj. Pripomeme si vak aj
in jav. Ke sa optame pouvateov sloveniny (plat to zrejme aj v inom
jazykovom spoloenstve), i s za to, aby sa preberali nefunkn, nepotrebn
slov zanglitiny (alebo aj zinch jazykov), aby anglick vrazy nahrdzali
domce, odpove je bez vhania zporn. Lene medzi nimi s t, ktor s
za npor anglicizmov zodpovedn. Bene pozorujeme, e je asto rozpor
medzi deklarovanmi postojmi, nzormi, hodnoteniami jazykovch javov pouvatemi aich jazykovmi inmi. Vzahuje sa to aj na prevzatia. Pre Slovkov je vtejto svislosti osobitne zaujmav apoun, e tomuto rozporu sa
nevyhol ani . tr hlavn aktr intitucionalizcie spisovnej sloveniny. Pri
skman vzahu . tra kpreberaniu cudzch slov vslovenine J. Skladan
(1993, s. 259) zistila, e napr. tr ostro kritizuje S. Vozra za pouitie nepotrebnch cudzch slov vspise Hlas od Tatjer, ale niektor zkritizovanch
67
slov sm pouva; naprklad vprpade slova historia hovor, e dejiny je slovo

vbornuo, lepje od rckeho, priom vjeho textoch sa asto vyskytuj slov
histria, historik, historick, dokonca aj historiografia (op. cit., s. 260). Ako
sa d vysvetli bene pozorovaten neslad medzi deklarovanm postojom
pouvateov aich komunikanm sprvanm? Vysvetlenie spova vopozcii
medzi extrakomunikanm a komunikanm vnmanm jazyka, ktor sa do
lingvistickej metodolgie premieta ako protiklad medzi reflexvnologickm
apragmatickologickm prstupom kjazyku (bliie otejto otzke vknihe Dolnk, 2000 a). Rozdielne vnmanie anglicizmov vslovenine je len pecilnym
prpadom diferencie medzi komunikanm amimokomunikanm vnmanm
jazykovch javov a ich mon rozdielne lingvistick hodnotenie m zklad
vdiferencii medzi reflexvnologickm apragmatickologickm prstupom.
Pri mimokomunikanom vnman anglicizmov sme v pozcii pozorovatea saktualizovanou logikou, ktor uplatujeme aj vo vzahu knejazykovm
entitm. Logika je jasn: Ak sa do sloveniny preberie nadmern mnostvo
anglicizmov, ak sa preber aj nepotrebn vrazy, ak sa vytlaia domce vrazov prostriedky, naru sa jej stabilita a identita. To zna, e ak si chceme zachova stabilitu aidentitu sloveniny, musme sa postavi proti nporu
anglicizmov. Kritizovanm avchovou pouvateov sloveniny, apelovanm na
ich zodpovednos za stav abudcnos vlastnho jazyka, resp. na ich nrodn
uvedomelos, ale aj sankciami. Toto vetko sa aj deje, ale naalej sa registruje
naduvanie anglickch vrazov, hoci nikto nechce narui stabilitu aidentitu vlastnho jazyka (dodajme, e to ani nejde, keby aj niekto chcel). Pri komunikanom vnman anglicizmov sme vpozcii pouvateov jazyka vkomunikanej akcii, ktor je spt s istmi komunikanmi podmienkami. Prve
v tchto podmienkach nachdzame motivciu pouvania anglicizmov. Ich
kontrola prebieha vkomunikanej interakcii. Logika astnkov komunikanej
interakcie sa d opsa asi takto: Predpokladm, e pomocou tch atch anglickch vrazov dobre zrealizujem svoju komunikan intenciu. Ak sa uke,
e mj predpoklad neplat alebo u neplat (napr. pri vrazoch fungujcich len
ako mdne jednotky), prestanem ich pouva. Pravda, trv ist as, km sa
potvrd platnos i neplatnos predpokladu, ateda i sa ten alebo onen vraz
prestane pouva, take pozorovate to vnma ako naduvanie. Zvan je, e
pouvanie/nepouvanie vypoianch vrazov sa vkomunikanej interakcii
reguluje. Na jednej strane sa nepouvaj hocijak anglick vrazy selekcia je
uren komunikanmi intenciami , priom stle psob materinskojazykov
cit, resp. intinkt, ktor nedovol prekroi ist retrikn rmec stanoven
pre cudzie prvky vistom obdob (treba toti bra do vahy, e mnoh prevzat
prvky asom zdomcnej astrcaj prznak cudzosti), ana druhej strane vkomunikanej interakcii vrozlinch komunikanch sfrach konvencionalizuj sa pre ist obdobie tandardy pouvania cudzch prvkov, ktormi sa tieto
prvky kolektvne reguluj, priom vkomunikanej interakcii sa kontituuje aj
prirodzen filter, cez ktor prechdza len as pouvanch cudzch prvkov do
ustlenho jazykovho vlastnctva, t. j. do systmu. Shrnne askratkovite povedan, lenovia jazykovho spoloenstva aspoloenstvo ako celok disponuj
68
prirodzenm regulanm mechanizmom preberania cudzch prvkov teda aj

anglicizmov , take ohrozenie stability aidentity vlastnho jazyka neprichdza do vahy. Slovensk jazykoveda pristupovala doposia kotzke preberania
vposlednom ase najm zanglitiny dos vyhranene zreflexvnologickej
pozcie (inak: z pozcie objektivizmu), do ktorho sa premieta dominancia
extrakomunikanho vnmania preberanch prvkov (dos vyhranene znamen, e niektor jazykovedci aspo pociovali, in si aj uvedomovali spornos primeranosti tejto pozcie). Ke sa postavme na tto pozciu, npor
anglicizmov sa skutone jav ako ohrozovanie stability aidentity sloveniny.
Tieto prvky sa nm inak javia zpozcie pragmatickologickho prstupu (inak:
zpozcie subjektivizmu), vktorom sa odra komunikan vnmanie jazykovch javov. Sledujc javy ztejto pozcie, sloveninu neohrozuj iadne cudzie
prvky vrtane anglicizmov, ato preto, lebo existuje afunguje ako in jazyky
normlne, t. j. tak, ako je to vlastn prirodzenm jazykom (o preukzali
svojimi dejinami). Teda: stav sasnej sloveniny aj so zreteom na preberanie
vrazov zanglitiny je normlny.
Vrme sa kfunknosti anglicizmov akzsade, ktor vo veobecnosti zrejme nikto nespochybuje: prebera len funkn prvky. Polome si otzku, ako
je mon, e poda jazykovej kritiky mnoh Slovci siahaj aj po nefunknch anglickch vrazoch, ie takch, ktor sa daj poahky nahradi domcimi vrazmi, ktor s zbyton aneznamenaj obohatenie slovnej zsoby
sloveniny. Pri hadan priny tohto javu jazykov kritici spravidla poukazuj
na vlastnostn apostojov deformcie pouvateov, ktor im zabrauj primerane sa sprva vo vzahu kanglicizmom. Vpredchdzajcom vklade sa
ukzalo, e takto vnmanie nefuknosti, resp. funknosti anglicizmov atak
odpove na spomnan otzku maj podklad vreflexvnologickom (objektivistickom) prstupe kjazykovm javom. Je zrejm, e interpretcie funknosti
istho anglicizmu sa nemusia prekrva, ke raz je vpozad reflexvnologick
prstup ainokedy pragmatickologick pozcia. Km pri prvom prstupe sa deaktualizuj komunikan podmienky vskytu anglickch vrazov, vdruhom
prpade sa prve v nich had motv pouitia. V vode sme citovali kritick
nzor, e sa pouvaj vrazy ako headline, joint-venture, comeback, workshop
namiesto titulok, spolon podnik, nvrat, tvoriv diela tieto anglick vrazy s ahko nahraditen, a teda zbyton. Pri ich nhrade kritik berie do
vahy len signifikatvnu a designan (designt v zmysle trieda denottov)
tchto slov. Nekladie sa vbec otzka, vakch kontextovch podmienkach sa
tieto vrazy vyskytuj, ateda i ich vskyt je spojen snejakmi inmi najm pragmatickmi funkciami (neberie sa do vahy, v akch variciach sa
prejavuje synonymia ve tu ide oto, i sa prevzatm vrazom dubletizuje
a i synonymizuje vyjadrovanie). Pri pragmatickolingvistickom (subjektivistickom) prstupe je silie zameran na rekontrukciu rozhodovacieho procesu
pouvatea determinovanho (aj) danmi komunikanmi podmienkami. A
rekontrukn analza uke, i pouitie anglicizmu je jednoducho prejavom
vlastnostnej apostojovej deformcie pouvatea alebo je funkne motivovan.
iada sa podiarknu, e prve takto analzy umouj fundovane odpove69
da na dve otzky: (1) Ktor komunikan faktory uruj, e ist prevzatia

sa uplatnia len na rovni pouitia (ie neprenikn do jazykovej normy, ateda ani do lexiklnosmantickho systmu)? (2) Ktor pragmatick funkcie s
kompatibiln s funkciami spisovnho, resp. tandardnho jazyka? Odpove
na otzku (1) prispeje kobjasneniu druhej selekcie pri preberan, t. j. toho,
o sa preberie azarad do jazykovej sstavy (prv selekcia sa dotka otzky,
ktor prostriedky cudzieho jazyka s pre pouvateov danho jazyka vbec
predmetom zujmu). Rieenie otzky (2) je prspevkom kobjasneniu povahy
sasnho spisovnho jazyka. Ide naprklad oto, i prestna funkcia ako jedna zpragmatickch funkci, ktor sa asto realizuje anglickm vrazom (pouvate upozoruje na prestnos oznaovanho) je prijatenm dvodom na
jeho vskyt vkomuniktoch vyadujcich spisovn jazykov prostriedky.
Zver z vkladu vyznieva takto: Fakt, e sa v slovenskom jazykovom
prostred stretvame skritikou naduvania anglicizmov, sobavami ostabilitu aidentitu sloveniny, sdeklarciami obrannho postoja apresadzovanm
aktivt vduchu tohto postoja, nie je nejakm vnimonm javom ani zhadiska sprvania sasnch jazykovch spoloenstiev, ani zaspektu dejn jazykov.
Kritika prenikania cudzieho, ke sa zd, e prekrauje normlnu mieru, obavy
ovlastn jazyk, obrann postoje boli as sprievodnm prznakom jazykovho
ivota spoloenstiev. Vraznejie sa vdy prejavil v epochch masvnejieho
preberania. Zrejme tak epochu prevame vsasnosti vo vzahu kanglitine. Spomnan reakcie na anglicizmy zodpovedaj tandardu metajazykovho
sprvania pouvateov, ktor z takch i onakch dvodov pociovali, resp.
pociuj potrebu intervenne reagova v prospech vlastnho jazyka. Pre lingvistick poznanie by bolo prnosom, keby sa dalo zisti, ak bol relny vplyv
tchto metajazykovch reakci, aktivt na preberanie, obmedzenie prevzatch
prvkov vdomcom jazyku. Na zklade dajov o vskyte prevzatch prvkov
vjazykoch zminulosti aj prtomnosti d sa predpoklada, e nejde onejak
vznamnej vplyv. Tento predpoklad je podporovan aj spomnanm nesladom medzi deklarovanm postojom kpreberanm prvkom areakciou na ne
vo vlastnej jazykovej praxi. Azda oprvnene meme poveda, e sasou jazykovho ivota je na jednej strane kritick, obrann metajazykov sprvanie
vo vzahu kpreberaniu, priom toto sprvanie je tandardn, normlne, ana
druhej strane normlne fungovanie jazyka, ktor je od tohto sprvania vpodstate nezvisl. Sasn slovensk jazykov spoloenstvo asasn slovenina zodpovedaj tejto kontatcii.
Sasn slovenina ako jazyk scelonrodnou platnosou je tandardn jazyk, ktor normlne funguje aj so zreteom na preberanie zanglitiny. Jej nositelia pouvaj, preberaj vrazy ztohto jazyka zvlastnej vle, poda vlastnch potrieb pod dozorom normlneho regulanho mechanizmu. Je to prejav normlnosti jazyka ajazykovho spoloenstva aniet dvodu, aby Slovci
siahali po takom termne, akm je jazykov suverenita, ktorm sa verblne
(zvecnho hadiska umelo) podporuje postavenie vlastnho jazyka vo vzahu
kanglitine aj inm jazykom. Tento termn implikuje predstavu ohrozenia stability aidentity sloveniny. Je produktom myslenia vrmci extrakomunika70
nho areflexvnologickho prstupu kslovenine, ktor doposia dominoval

vslovenskej lingvistike. Treba pritom pripomen, e sa nikdy neanalyzoval
pojem identity jazyka (aby sme problm naznaili, uvedieme krtky citt vzahujci sa na anglitinu: More than half of its vocabulary is derived from Latin Baugh, 1974, s. 9, priom nikto nepochybuje oidentite anglitiny). Ke
sa pozrieme na anglicizmy (ana preberanie vbec) zpozcie komunikanho
apragmatickologickho prstupu, pri ktorom sa prihliada na relne fungovanie
jazyka, ateda aj na to, ako jazyk fungoval vminulosti, niet dvodu vyslovi
obavu oidentitu sloveniny. Sloveninu neohrozuj ani anglicizmy.
3 . 3 . 2 . 2 . S pisovn slovenina ae t ina
Hoci sa sstreujeme na vzah sloveniny a etiny, pripjame aj vklad

kotzke vzahu sloveniny kmaarine, aby sa lepie osvetlila sledovan relcia. Historick okolnosti spsobili, e slovenina (najprv ako teritorilne dialekty aneskr ako kultrny aspisovn jazyk) sa kontituovala arozvjala vnepretritom bezprostrednom kontakte s etinou a maarinou. Pri skman
kontaktov medzi jazykmi sa meme obmedzi na otzku, ako sa kontakty odraj vtruktre jazykov, ie ako sa jazyky vzjomne ovplyvnili so zreteom
na ich stavbu, inventr prvkov avzah medzi nimi. Na tto otzku sa zameriava klasick kontaktovolingvistick vskum, priom sa sleduj tak podotzky,
ako s symetrickos/asymetrickos vzjomnho vplyvu, jeho asov priebeh,
prejavy vplyvu na rozlinch rovinch jazyka, adaptan procesy, ale aj nsledky vplyvu vdanom jazyku. Takto zameran vskum sa pohybuje vrmci
truktrnolingvistickho aspektu jazykovch kontaktov, vktorom sa vdanom
jazyku zobrazuj stopy jeho bezprostrednch kontaktov sinmi jazykmi. Pri
poznvan tchto kontaktov sa vak prirodzene zjavuj alie otzky, ktor
vyaduj prekroenie hranc truktrnej lingvistiky. Vprvom rade sa nastouje
otzka, za akch podmienok prebiehalo vzjomn ovplyvovanie kontaktovch jazykov, o pozornos bdatea upriamuje na vonkajie dejiny sledovanch jazykov. Pritom nejde len oto, e tieto podmnienky urovali, o preniklo
zjednho jazyka do druhho, ale aj to, i apotom ako tieto podmienky determinovali kontituovanie, fungovanie arozvjanie danho jazyka. Inak povedan, neptame sa len na to, o prebrali nositelia danho jazyka od pouvateov
kontaktovch jazykov, ale aj na to, vakom vzahu boli kontaktov jazykov
spoloenstv (ao bolo vpozad tchto vzahov) aako vplvali tieto vzahy na
jazykov ivot danho spoloenstva. Dotkame sa tu socilnolingvistickho
aspektu jazykovch kontaktov, ktor sa vzahuje na vonkajie (netruktrne)
vlastnosti jazyka aprznaky jeho pouvateov podmienen socilnou interakciou (vnajirom zmysle) kontaktovch jazykovch spoloenstiev.
Tmto krtkym vodom do problematiky kontaktovej lingvistiky sme vymedzili zkladn rmec nho vkladu vzahu sloveniny ketine aj kmaarine
ako kbezprostrednm kontaktovm jazykom. Tento rmec je teda vymedzen
truktrno- asocilnolingvistickm prstupom ktomuto vzahu. To zna, e
pjde jednak oodtlaky tohto vzahu vtruktre sloveniny ajednak otie
strnky jej formovania, fungovania arozvjania, ktor boli determinovan tm71
to vzahom. Pri sledovan tohto vzahu zo truktrnolingvistickho hadiska

nemme vmysle poda nejak inventarizciu, resp. systemizciu bohemizmov ahungarizmov vslovenine ani prehad oasovej postupnosti prenikania
tchto prvkov do tohto jazyka (resp. ich vytrcania sa zneho), pretoe daje
tohto druhu s bene prstupn vprslunej odbornej literatre. Sstredme sa
na vklad tchto prvkov so zreteom na osobitosti vzahu sloveniny ketine
v porovnan s jej vzahom k maarine. Via as vkladu sa vak dotka
tohto vzahu zo socilnolingvistickho hadiska, zktorho je vcentre pozornosti otzka, ak rolu zohrali etina a maarina pri kontituovan, fungovan a rozvjan sloveniny, a teda aj pri formovan slovenskho jazykovho
spoloenstva, ako aj jazykovho povedomia (ie jazykovej intucie), resp. vedomia, ale aj postojov jeho lenov. Socilnolingvistick hadisko (zmerne sa
vyhbame vrazu sociolingvistick) vnaom vklade zaha vetky okolnosti,
ktor mali vplyv na kvalitu vzahu etiny amaariny na sloveninu, ateda
aj nositeov tchto jazykov na slovensk jazykov spoloenstvo. Toto hadisko je spt stakm pohadom na slovensk jazyk, ktor aktualizuje otzku,
ak podiel mali reakcie Slovkov na vplyv etiny amaariny na formovan
sloveniny, slovenskho jazykovho spoloenstva, jazykovho povedomia, aj
vedomia. Tieto reakcie boli sasou jazykovho ivota Slovkov, ie procesov aaktivt, ktormi sa utvrdzovala ich jazykov, ateda aj etnick aneskr
nrodn jedinenos, identita.
Prslunci slovenskho jazykovho spoloenstva reagovali na kontakty s etinou a maarinou, pravdae, v slade so svojimi potrebami, ktor
sa realizuj prostrednctvom jazyka. Vzhadom na podmienky, v ktorch sa
slovensk etnikum aneskr nrodn spoloenstvo vyhraovalo, dominovala
potreba etnickej a nrodnej sebaidentifikcie a sebazchovy. V bezprostrednom esko-maarskom prostred dozrievala tto prirodzen socilna potreba
vopozcii stmito kontaktovmi etnikami anrodmi. Pojem opozcie tu zaha rozmanit prejavy stavu pociova auvedomova si spolon aodliujce
a implikuje variabiln naptie medzi tmito plmi. Tento pojem je nosnm
pilierom vchodiskovej tzy nho vkladu: slovensk jazyk, ie aj slovensk jazykov spoloenstvo, sa kontituovali avyprofilovali vopozcii seskm
amaarskm jazykom ajazykovm spoloenstvom. Potreba etnickej anrodnej sebaidentifikcie asebazchovy bola uSlovkov silne podporovan prevanm auvedomovanm si tohto opozinho vzahu. To, e sa tu zoveobecnene jednm dychom hovor ovzahu ketine aslovenine akprslunm
spoloenstvm, neznamen, e neberieme do vahy vrazn rozdiel medzi
vzahom k jednmu a druhmu jazyku. Naopak, v alom vklade sa tento
rozdiel zretene prejav. Najprv sa sstredme na opozciu sloveniny ketine
apotom budeme sledova tento vzah medzi sloveninou amaarinou.
Spisovn slovenina a etina fakty z dejn. Najprv si vimnime niektor poznatky o etine vo vzahu k slovenskmu etniku z diela E. Paulinyho
(1983):
1. etina sa teda na Slovensku v15. storo chpala ako celospoloensk
podoba psomnho jazyka formujcej sa slovenskej nrodnosti. Teda medzi
72
etinou aslovenskmi nreiami bol vprvom rade vzah hierarchick: etina ako celospoloensk psomn jazykov forma sa chpala ako nadraden
forma domcim nreiam. Ale zfaktu, e Slovci prijali spisovn etinu ako
kultrneho reprezentanta svojho jazyka, nijako nevychod, e sa aj nrodnostnm ctenm pokladali za echov (op. cit., s. 78).
2. Za rekatolizcie vzrast uevanjelikov cta keskmu jazyku ... Podobn
osud eskch evanjelikov najrozlinejch smerov viedol slovenskch evanjelikov kzkemu zbleniu seskmi protestantmi akvzniku tzy ojazykovej
aneskorie inrodnej jednote eskoslovenskej (op. cit., s. 112).
3. Treba spomen najm hlasy Jungmannov, Palackho, Kollrov aafrikov. Tenorom vetkch hlasov bolo, e Slovci s slab na to, aby udrali svoj
spisovn jazyk aliteratru psan tmto jazykom. trovi sa vytalo, e odtrhujc Slovkov od echov, vedie ich do nrodnej zhuby (op. cit., s. 193).
4. Po roku 1918. Spisovn slovenina bola vtejto prvej fze pod silnm
vplyvom etiny. ... Vyvinul sa tak stav, e etinu ovldal (aspo pasvne) kad Slovk, ktor tal. ... Tento vplyv bol z jednej strany blahodarn. Mnoiace sa funkcie spisovnho jazyka si toti vyadovali neustle nov
anov jazykov prostriedky. Najm vodbornom vyjadrovan... vybudva sa
terminolgia vemi rchle poda eskch predlh. ... Pravdae, ... aj fakt, e
na sloveninu silne vplvala etina, spsobil, e zdeden predprevratov norma spisovnej sloveniny sa dos rchle poruila aoslabila (op. cit.,
s.228).
5. Po vydan Pravidiel slovenskho pravopisu vroku 1931. Kultivovanie spisovnho jazyka sa uskutoovalo poda starch pozitivistickch zsad, ibae
vslovenine namiesto historickej istoty plat zsada tzv. jazykovej svojskosti, poda ktorej m jazyk zachova vlastn celonrodn charakteristick jazykov rty am sa vyvarova cudzch vplyvov (op. cit., s. 238).
Delimitcia spisovnej sloveniny vo vzahu ketine. Tieto poznatky naznauj, e historick osvojovanie si spisovnho jazyka formujcim arozvjajcim sa slovenskm nrodom reprezentuje osobitn model prijmania spisovnho jazyka, ktor sa d opsa takto: Najprv sa prijme geneticky prbuzn
atruktrne vemi blzky jazyk, ktorm sa kompenzuje absencia jazykovho
tvaru vhodnho na plnenie funkcie spisovnho jazyka. Akceptovan jazyk
m dvojsmern vplyv. Prv smer sa prejavuje ako tendencia k jazykovmu
anrodnmu zjednoteniu prbuznch etnk. Druhm smerom je diferencian vplyv, ktor sa prejavuje ako tendencia kzvrazovaniu sebaidentifikcie
vpomere kprbuznmu etniku. Vkonkurencii tchto smerov sa presadila druh tendencia. Nahrdzanie prevzatho jazyka vlastnm jazykovm tvarom
vlohe spisovnho jazyka sa vyznauje dvomi protireivmi znakmi: (1) silm o ostr truktrnu delimitciu vlastnho jazyka vo vzahu k truktrne
vemi blzkemu jazyku, (2) vnmanm tohto jazyka ako prirodzenej opory pri
rozvjan vlastnho jazyka. Sprvm znakom svis sklon kpuristickmu zaobchdzaniu so spisovnm jazykom, km druh znak je spojen satendennm
prstupom knemu, pri ktorom sa prihliada na vvinov kontinuitu vprijman
spisovnho jazyka.
73
Nrt modelu ukazuje, e pri prijman spisovnho jazyka Slovkmi ide

oakceptovanie etiny ako jazyka, ktor vistom historickom obdob sa ukzal
ako optimlny komunikan prostriedok vo vtedajch sfrach psobenia spisovnho jazyka, apotom oodptavanie sa od nej, ke sa vytvrali podmienky
na realizciu vlastnho jazykovho potencilu vkultrnych sfrach nad rovou sfr, vktorch fungoval tzv. udov jazyk. Azda vstine zachytme sledovan proces formulciou, e spisovn slovenina sa formovala ako kultivovanie vlastnej jazykovej substancie vsptosti so systematickm vyrovnvanm
sa shistorickou rolou etiny vkultrnych dejinch slovenskho etnika. Vraznm komponentom dejn spisovnej sloveniny je sstavn rieenie otzky,
ak je optimlna miera eskho jazykovho elementu vspisovnej slovenine
vzhadom na jazykov potreby Slovkov vhistoricky rozlinch existennch
podmienkach. Vdy ilo oto, aby sa nala miera, ktor je optimlna vo vzahu
ku konkrtnym podmienkam umoujcim alebo neumoujcim prirodzen
rozvjanie slovenskej duchovnej substancie.
Spomnan otzka je prtomn aj vsasnej etape existencie spisovnej sloveniny. Sasn existenn podmienky vo vzahu kduchovnej substancii s
priazniv. Otzka je, ak miera prtomnosti eskho jazykovho elementu je
optimlna vtchto priaznivch podmienkach. Vduchu funknej terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry odpove znie, e optimlnos miery je uren funknosou. Okrem toho, e toto univerzlne kritrium samo osebe nie
je bezproblmov, o sa ukazuje pri prenikan cudzch prvkov do rozlinch
jazykov, vprpade posudzovania eskho elementu vspisovnej slovenine sa
ktomuto kritriu pridruuje otzka delimitcie. Sprievodnm znakom toho,
o sme nazvali odptavanm sa od etiny ako vistom historickom obdob akceptovanho spisovnho jazyka Slovkmi, je delimitcia spisovnej sloveniny
vpomere ketine. Na ilustrciu si pripomeme, e A. Bernolk povaoval za
najsprvnej ten zus vzdelancov, ktor je najmenej ovplyvnen etinou, e
trovsk ortografick, fonetick amorfologick kodifikcia sa ostro odlila
od etiny, e jednou zide, na ktorch bola zaloen kodifikcia S. Czambela,
bolo odeovanie spsobov vyjadrovania, e po roku 1932, kedy sa objavilo
prv slo Slovenskej rei, prenik do metajazykovho myslenia purizmus, ktor sa stavia proti preberaniu slov zetiny, e aj vsasnosti as jazykovej kritiky sstavne upozoruje na nekritick aneodvodnen preberanie eskch
prvkov, priom sa vsvislosti stmito prvkami uvauje tak, ako to znzoruje
citt zvodnej kapitoly, ktor tu ete raz uvedieme: Z hadiska jazykovej kultry sa nm vid tto skupina slov najagresvnejia azrove najnebezpenejia. Prirodzenm spsobom rozklad vedomie pouvateov sloveniny adotka sa priamo identity jazyka (Pisrikov, 1995, s. 80). Aplikcia kritria
funknosti je viac alebo menej zjavne ovplyvnen ideou odelimitanej potrebe. Objavuje sa aj vtedy, ke sa zdrazuje aj pozitvum uplatovanch bohemizmov, konkrtne tzv. kontaktovch variantov; porov.: Kontaktov javy tak
zohrvaj vslovenine dvojak lohu. Negatvnou strnkou je stieranie hranc
medzi dvoma blzkymi jazykmi ... (Buzssyov, 1995, s. 91 92). Vidme, e
otzka delimitcie sa vtiera do pozornosti tak pri puristickom prstupe kbohe74
mizmom, ako aj pri tolerantnom prstupe, pri ktorom sa poukazuje na ich obohacujcu rolu, take zrete na delimitciu neznamen tlak na nezaujat posdenie funknosti eskch prvkov, ako je to pri prstupoch sptch srozlinm
kvantom skrytho i zjavnho puristickho zmania. Na tomto mieste sa
natska otzka, nakoko je aktulna delimitcia spisovnej sloveniny vpomere
ketine vsasnosti, resp. preo je stieranie hranc medzi dvoma blzkymi
jazykmi negatvny jav vtakch podmienkach, vakch funguje sasn spisovn slovenina.
Analza sledovanho javu v duchu filozofie spisovnho jazyka prezentovanej vtejto knihe ukazuje, e zrete na delimitciu spisovnej sloveniny vo
vzahu k etine je umelo udriavan a e stieranie hranc medzi tmito jazykmi vtom prejave, ako to pozorujeme na fungovan bohemizmov vsasnej
slovenine, nie je negatvnym javom. o ns oprvuje ktakmu stanovisku?
Najprv sa op vrme kpoznaniu, ktor E. Pauliny vcitovanej knihe (1983,
s. 187) formuluje takto: esk kultrne vrazivo sa preberalo do kultrneho
jazyka na Slovensku u oddvna, utvorila sa teda ist pevn tendencia obohacova slovensk kultrny slovnk zeskch zdrojov; na tomto fakte sa ni
nezmenilo ani za tra. ... M. M. Hoda ... poklad preberanie kultrneho
slovnka zetiny za celkom prirodzen, ani ho nijako neodvoduje. Na toto
poznanie nadvzujeme, ke vyie hovorme otom, e jednm zo znakov nahrdzania prevzatho jazyka vlastnm jazykovm tvarom je vnmanie etiny ako prirodzenej opory pri rozvjan spisovnej sloveniny. Tento moment bol
stlym sprievodnm prznakom (vrozlinch obdobiach sa prejavoval sodlinou intenzitou) formovania akultivovania spisovnej sloveniny apatr kosobitostiam kultrnych dejn Slovkov. Tento moment m svoju stopu vjazykovom povedom asprvan generci Slovkov. Dleit je pritom zdrazni, e
tento moment nijako neohrozoval kultivciu spisovnej sloveniny, primeran
kokolnostiam jej existencie. Formovanie akultivovanie spisovnej sloveniny
prebiehalo so zreteom na delimitciu vpomere ketine, ale historick jazykov sksenos ukazuje, e spisovn slovenina sa primerane rozvjala aj bez
toho, aby sa vjazykovom povedom pouvateov spisovnej sloveniny zakorenila umel dslednos pri rozhranien obidvoch jazykov. Zrete na delimitciu bol zreteom na ohranienie tch komponentov formujcej arozvjajcej
sa spisovnej sloveniny, ktor boli vsostne domce so veobecnou akceptovatenosou vsfre psobnosti spisovnho jazyka aktor zretene manifestovali
odlinos spisovnej sloveniny od etiny. Rigorzna dslednos pri rozhraniovan nebola potrebn aprakticky nebola ani realizovaten.
etina vo vzahu kspisovnej slovenine. Kontituovanie arozvjanie spisovnej sloveniny je zrejme pecifickm prpadom rieenia otzky spisovnho
jazyka vsitucii, ktor sa vyznauje prtomnosou blzko prbuznch kontaktovch jazykov. Vtakej situcii prichdzaj do vahy dve monosti, ako sa d
riei otzka prijatia spisovnho jazyka. Bu sa vychdza ztoho, e prslun
jazykov spoloenstv vnmaj svoj spisovn jazyk ako dva varianty jednho
jazyka, alebo sa k otzke pristupuje s argumentovanou ideou o koexistencii
dvoch samostatnch spisovnch jazykov. Vdejinch Slovkov aechov boli
75
vhre obidve monosti. A vpolovici 19. storoia sa jasne ukazuje, e otzka sa

definitvne vyriei vduchu koexistennho modelu. Vdsledku historickej,
ekonomickej a kultrnej dominancie eskho jazykovho spoloenstva bola
otzka rozhodovania sa pre jednu ztchto monost pre Slovkov ovea naliehavejia. Bol to prve tento nrod, ktor preferoval anapokon presadil koexistenn model.
Konkurenica variantnho a koexistennho modelu sa prejavovala
vslovenskom jazykovom spoloenstve ako ist naptie medzi silm opotvrdenie svojej nrodnej identity a relnymi existennmi podmienkami, ktor
boli pre kontituovanie a rozvjanie spisovnho jazyka krajne nepriazniv.
Toto naptie poznailo postoj Slovkov kspisovnej etine, ktorej existenn
podmienky boli nepomerne priaznivejie. Vhistorickej retrospektve zpohadu slovenskho etnika spisovn etina sa jav ako potencilny funkn jazyk
azdrojov jazyk, ale sasne aj ako identifikan jazyk, t. j. ako jazyk, ktor
je potencilnym spisovnm jazykom Slovkov tto monos sa stala vistom
obdob realitou , alej ako jazyk, ktor permanentne poskytoval slovenskm
komunikantom vrazov prostriedky poda ich potreby bez toho, aby tieto
prostriedky sa vnmali ako prevzatia zinch jazykov, ale sasne ako jazyk,
ktor bol rozhodujci zhadiska jazykovej identifikcie slovenskho nroda,
lebo identita kontituujcej arozvjajcej sa spisovnej sloveniny sa vnmala
vo vzahu ktomuto jazyku. Protireiv pojmov komplex potencilny funkn
jazyk azdrojov jazyk, ale aj identifikan jazyk azda dobre vystihuje historick realitu tkajcu sa vzahu Slovkov kspisovnej etine.
Neskr budeme uvaova ootzke, ako sa d vysvetli, e sa presadil koexistenn model. Len pripomname okolnos, ktor sa u dvnejie brala
do vahy (porov. Bli, 1955), e politick hranica medzi Moravou aUhorskom bola zemnou, ekonomickou a etnopsychickou deliacou iarou, ktor
zaiste zohrala dleit lohu pri upevovan povedomia etnickej odlinosti
Slovkov od echov. Blzka prbuznos jazykov a zke kontakty medzi ich
nositemi spsobovali, e ke sa deaktualizovala politick hranica, oivila
sa idea eskoslovenskho nroda ajazyka. Reakcia na u bola, e sa vyzdvihovala svojbytnos Slovkov, priom sa argumentovalo tm, e slovenina sa
vyvjala paralelne s etinou ako samostatn jazyk, a poukazovalo sa na jej
pecifick truktrne vlastnosti ako vsledok samostatnho vvinu. Vpozad
tejto argumentcie bola aktualizcia vedomia nrodnej svojbytnosti, ktorho
vyzrievanie podporovala politick hranica aktorho sila psobila aj vtedy, ke
sa hranica odstrnila.
Teraz si vimnime etnojazykov (etnokomunikan) analgiu. Tento pojem
sme u vyie pouili. Aktulny je aj pri sledovanej otzke. Osvojovanie si jazyka aj pouvanie jazykovch prostriedkov prebieha na zklade analgie. Treba si pripomen, e vrazu analogick pripisujeme vznam v tom zmysle,
vtom duchu ako. Diea si osvojuje jazykov prostriedky tak, e ich preber od
dospelch apouva ich vtom zmysle, vtom duchu ako oni (hoci napr. jeho
artikulan schopnosti neumouj vyslovova hlsky tak, ako ich produkuj
dospel, predsa s platn ako ich hlsky, lebo s artikulovan vtom zmysle,
76
vtom duchu ako vnman hlsky). Jazykov vrazy produkovan rozlinmi

komunikantmi, ktor u normlne ovldaj svoj jazyk, nie s toton, s len
podobn, analogick, ie vraz istho komunikanta je produkovan v tom
zmysle, v tom duchu ako ten ist vraz inho komunikanta. Celkove meme kontatova, e pouvanie jazykovch prostriedkov istm komunikantom je analogick spouvanm tchto prostriedkov inmi komunikantmi, t. j.
ide opouvanie prostriedkov vtom zmysle, vtom duchu, ako ich pouvaj
in lenovia jazykovho spoloenstva. Ete veobecnejie: Jazykov sprvanie
toho istho pouvatea jazyka je analogick so sprvanm inch pouvateov. To zna, e nejde ototon, ale podobn sprvanie, tak, ktor zodpoved sprvaniu inch, ato interpretovanmu sprvaniu, pretoe len na zklade interpretcie sa vnma ist sprvanie ako analogick, teda sprvanie vtom
zmysle, vtom duchu ako sprvanie inch. Meme zafixova ideu, e jednm
zriadiacich princpov jazykovho sprvania je etnojazykov analgia. Atribtom etnojazykov sa vyjadruje, e ide o analogickos jazykovch sprvan
lenov jazykovho spoloenstva istho etnika. Jedinenos lenov istho spoloenstva nepreka pri fungovan jazyka ako kolektvneho dorozumievacieho
prostriedku preto, lebo vzklade jazykovho sprvania je analgia. Analgiou
sa preklenuje rozdiel medzi pouvatemi jazyka vprospech potreby spolonho komunikanho prostriedku.
Obrazne vyjadren, analogick jazykov sprvanie lenov jazykovho spoloenstva zo synchrnneho pohadu je horizontlnym rozmerom etnojazykovej analgie. Diachrnnym pohadom sa dostvame k jej vertiklnemu rozmeru. Etnojazykov analgia funguje, prirodzene, aj medzigenerane, lebo
ve jazykov sprvanie prslunkov jednej genercie je prevzatm sprvania
predchdzajcej genercie. Nejde, pravda, omechanick prevzatie, oprevzatie, ktor by znamenalo identitu medzigeneranho sprvania, ale oprevzatie
zaloen na interpretcii, o umouje analogickos jazykovho sprvania danej genercie vo vzahu kpredchdzajcej genercii. Pravda, hranica medzi
synchrnnym adiachrnnym nie je zreten. Znho hadiska je vak dleit
to, e medzigeneran kontinuita jazykovho sprvania istho etnika funguje
na princpe analgie, e jazykov sprvanie istej genercie sa riadi tmto princpom.
Pouvanie spisovnho jazyka sasnou generciou Slovkov je teda analogick spouvanm tohto jazyka predchdzajcimi generciami. Princp analgie vysvetuje, ako sa men jazyk asasne zachovva jeho identita. Jazykov
sprvanie sasnch Slovkov nie je toton so sprvanm predchdzajcich
generci, ale zodpoved mu. Je to sprvanie vtom zmysle, vtom duchu ako
tamto sprvanie, o zabezpeuje historick totonos jazyka asasne zodpoved za jeho premenlivos. Predchdzajce genercie zistch dvodov vahovali do pouvania spisovnej sloveniny esk prvky. Sasn genercia sa
jazykovo sprva aj vo vzahu ktomuto javu analogicky, t. j. neopakuje mechanicky pouvanie eskch prvkov zminulosti, ale uplatuje ich vtom zmysle
ako vtedy, m sa zachovva historick kontinuita vpouvan spisovnej sloveniny aj vtomto aspekte jej fungovania asasne sa tm vyhovuje potrebe
77
prispsobi pouvanie jazyka aj vtomto ohade sasnm podmienkam jeho

fungovania. Princpom etnojazykovej analgie sa reprodukuje historickmi,
spoloenskmi a kultrnymi okolnosami podmienen dispozcia (nklonnos, nchylnos) na selektvne komunikan vahovanie eskho vraziva do
sloveniny ana utvranie vrazov na podklade medzijazykovej analgie.
Ak s predpoklady funknho aj afunknho prenikania slov zetiny do
jazykovho povedomia priemernho nositea slovenskho jazyka? Je zrejm,
e ide ojazykov aj mimojazykov predpoklady, t. j. opredpoklady vyplvajce jednak zo znalosti jazyka ajednak zokolnost, ktor ovplyvuj postoj
kjazyku ajazykov sprvanie vzhadom na kontaktov jazyk (sohadom na
vysok stupe prbuznosti etiny asloveniny sa nehovor oetine ako ocudzom, ale kontaktovom jazyku).
Predpoklady na fungovanie medzijazykovej analgie s dan stupom
prbuznosti tchto jazykov s jazykovmi znalosami odrajcimi vntorn usporiadanos (truktru) materinskho jazyka. Je znme, e zvanm
systmotvornm vzahom je analgia. Jazykov znalosti, do ktorch sa tieto
vzahy premietaj, sa zakladaj na analogickom usudzovan, t. j. na rieen
propornej rovnice: x : y = x1 : ?. Vprpade kontaktovch jazykov sa oblas
analogickho usudzovania ahko roziruje vdsledku toho, e zvskytu znanho potu totonch alebo podobnch jednotiek ben komunikant vyvodzuje vskyt alch zhodnch jednotiek. Silne sa presadzuj tri typy analgie,
ato formlna, formlno-smantick asmanticko-formlna. Vimnime si, ako
sa tieto typy analogickho usudzovania prejavuj pri prenikan lexiklnych
jednotiek zetiny do sloveniny.
1. Formlna analgia. Oporou formlneho analogickho usudzovania s fonologicky (aj foneticky) zhodn slov vobidvoch jazykoch apravideln medzijazykov fonologick korepondencie. Dleit, pravda, je, e sfonologickou
zhodnosou sa stretvame pri vemi frekventovanch slovch, ktor sa dotkaj objektov apojmov vbenej sksenostnej oblasti komunikantov, take silne
podporuj usudzovanie na zklade analgie. S to slov zrozlinch slovnch
druhov: hlava, ruka, noha, buk, ryba, rada, oprava, poznmka, jemn, mal,
vysok, nhodn, potom, potichu, nahlas, jeden, sto, ja, ty, sm, ale, aby, tak
a mnoh alie. Na pozad slov tohto druhu slovensk komunikant vnma
mnoh esk slov, ktor sa zfonotaktickho hadiska vraznejie neodliuj
od fonotaktickch podb slovenskch slov, ako prpad medzijazykovej zhody,
atak si neuvedomuje, e m doinenia svrazom kontaktovho jazyka; naprklad (vztvorke uvdzame spisovn ekvivalenty) zvody (preteky), kart
(kefa), hpac (hojdac), akonhle (len o), kojenec (doja), prepka (priehradka, prieinok), zvada (chyba, porucha), prebor (preteky, majstrovstv)
apod. Svraznm vplyvom formlnej analgie sa stretvame vsvise spravidelnmi fonologickmi korepondenciami. Ktakm koreltom patria naprklad samohlsky i (es.) au (slov.), o ukazuj medzijazykov ekvivalenty ako
plivat puva, klika kuka, kl k. Na zklade formlneho analogickho
usudzovania sa identifikuje slovo kud (pokoj) ako slovensk nprotivok eskho substantva klid, teda poda rovnice kl : k = klid : kud. In prklad
78
tohto druhu predstavuje korepondencia ou- (es.) a -- (slov.), ako to ilustruj dvojice mouka mka, louka lka, kocour kocr. Vslade stouto
korelciou sa akceptuj slov ako phy (ry, hol, jednoduch) aspsta (hba,
kopa, hromada), ie sa uplatuje analgia moudr : mdry, pouh : phy,
mouka : mka, spousta : spsta. Za normlne korelty sa povauj dvojice
ako zbytek zbytok (zvyok), sek sok, sik (vrecko, vrecko), nmstek
nmestok (nmestnk), protjek proajok (nprotivok).
2. Formlno-smantick analgia. Na zklade analogickho usudzovania
tohto typu sa pripisuje slovu, ktor je neplnm formlno-smantickm ekvivalentom kontaktovho slova (neplnm vzhadom na polysmickos slova), vznam poda kontaktovho koreltu. Inak povedan, pouvate jazyka
roziruje smantick platnos formlno-smantickej zhody kontaktovch slov.
V tomto zmysle sa uplatuje naprklad sloveso podtrhn. esk slovo podtrhnout m poda Slovnka spisovnho jazyka eskho (1989; pri uvdzan
eskch slov sa vtejto asti odvolvame na tento slovnk) 6 vznamov, km
slovensk sloveso podtrhn m 2 vznamy, priom jeho pouitie vdruhom
vzname podiarknu, zdrazni sa hodnot ako subtandardn. Funguje tu
formlno-smantick analgia:
podtrhnout : podtrhn = podtrhnout : podtrhn
podrazi podrazi podiarknu podiarknu.
alie prklady:
vsadit : vsadi = vsadit : vsadi
vloi vloi stavi stavi
prapor : prpor = prapor : prpor
voj. jed. voj. jed. zstava zstava
obor : obor = obor : obor
sk. sel sk. sel odbor odbor
pojednvat : pojednva = pojednvat : pojednva
vies pojed. vies pojed. zaobera sa zaobera sa.
3. Smanticko-formlna analgia. Tento typ analogickho usudzovania je
zameran na vyhadanie formy slova, ktor vyaduje proporn rovnica zaloen na smantickom aj formlnom vzahu jej lenov. Systmov tlak na
nositea jazyka je tu azda najvraznej, o om sved to, e prve tie slov
z etiny, ktor prenikli do sloveniny na tejto bze, maj vemi siln stopy
vlexiklnej pamti priemernho nositea sloveniny. Silne je zakorenen naprklad subtandardn slovo obdra (dosta) na zklade analgie
dra dra dosta dosta
dret : dra = obdret : obdra.
Tento typ analgie ilustruj aj prklady ako
diel diel iastkov iastkov
dl : diel = dl : diel
psa psa list list
pst : psa = dopis : dopis
zaviaza zaviaza batoina batoina
zavzat : zaviaza = zavazadlo : zavazadlo
79
pra pra bielize bielize

prt : pra = prdlo : prdlo
kuti kuti majster majster
kutit : kuti = kutil : kutil
krvn krvn prchk prchk
krevn : krvn = horkokrevn : horkokrvn.
Prklady ukazuj, e sa v mene analogickho vyrovnvania zanedbvaj
slovotvorn pravidl sloveniny. Tento jav asto pozorujeme aj pri formlnej
analgii; porov.
t : tia = obtia : obtia (akos)
platit : plati = oplatit : oplati (odplati)
koprovat : koprova = okoprovat : okoprova (odkoprova)
lzat : lza = lztko : lzatko (lzanka).
Sasne pozorujeme aj to, e sa uplatuj segmenty, ktor sa vyskytuj
vspisovnej slovenine, len ich pouitie je zjej hadiska nenleit. Formlna
totonos tchto segmentov vobidvoch jazykoch podporuje analogick vyrovnvanie pri prpadoch tohto druhu. Zaujmav je masvne preniknutie slov so
segmentom -tko, ktor m asocian oporu vrovnozvunom zdanlivom segmente pravtko: krutko (kruidlo), mertko (meradlo, mierka, miera), atko (aidlo), lehtko (leadlo), mvatko (mvadlo, mvaka) at.
Schopnos uplatovania medzijazykovej analgie so zreteom na etinu je
vonkajm prejavom sprievodnho prznaku slovenskho etnojazykovho povedomia. Slovensk etnojazykov povedomie ako jazykov povedomie kadho
inho etnika je zaloen na neuvedomovanch jazykovch znalostiach, ktor
vytvraj spolon jazyk aktor tvoria jeden zkomponentov etnickej solidarity. Jedinenos istho etnojazykovho povedomia spova, pravdae, vpe
cifickch vlastnostiach sstavy jazykovch znalost. pecifickm sprievodnm
prznakom slovenskho etnojazykovho povedomia s jazykov znalosti dotkajce sa etiny vtakej miere avtakej kvalite, ktor s uren prirodzenm
pasvnym ovldanm tohto jazyka, t. j. ovldanm, ktor je nsledkom kontaktu
sloveniny setinou ako blzkoprbuznm jazykom (priom vzjomn vplyv
vyplvajci ztohto kontaktu nikdy nebol vyven). Tm, e sa tieto znalosti
stali sprievodnm prznakom etnojazykovho povedomia Slovkov ako nsledok psobenia princpu etnojazykovej analgie za takch historickch okolnost, ktor urili, ak rolu zohr etina v kultrnych dejinch Slovkov ,
vytvorili sa podmienky na to, aby sa pri istch vsekoch jazyka dominantne
v lexiklnej zsobe ostro nevnmala hranica medzi znalosami vzahujcimi sa na sloveninu aetinu. Fakt, e spisovn slovenina sa kontituovala
na podklade vlastnho kultrneho jazykovho tvaru Slovkov, na podklade
jednej zo svojbytnch existennch foriem ich jazyka a e sa rozvjala ako
svojbytn (originlny) jazyk, sved otom, e tento sprievodn prznak nikdy
nezahalil kontrastn zloku opozinho vnmania (prevania) sloveniny
aetiny. Pasvna znalos etiny ako pecifick fenomn vslovenskom etnojazykovom povedom nikdy nezasiahla podstatu tohto povedomia, teda to, o
je vzklade jeho identity, ato preto, lebo tomuto epifenomnu vslovenskom
80
etnojazykovom povedom bola prisden osobitn funkcia: vo vzahu knemu sa utvrdzovalo slovensk etnojazykov povedomie ako jedinen slovansk povedomie. Ukzalo sa, e prtomnos tohto epifenomnu prina sce so
sebou zahmlenie istch sekov hranice medzi znalosami sloveniny aetiny,
ale sasne sli ako historicky vyiadan osobitn vonkaj identifiktor
bzy slovenskho etnojazykovho povedomia. Sila psobenia tohto epifenomnu bola vjednotlivch obdobiach odlin (vzvislosti od toho, ako vplvali
prslun podmienky na aktualizciu znalosti etiny vjazykovom povedom
Slovkov), ale tento fakt nijako neovplyvnil zachovanie bzy slovenskho etnojazykovho povedomia.
Etnojazykov povedomie sa formuje aupevuje vkomunikanej interakcii.
Vo vzahu kjazykovmu povedomiu zahrnujcemu znalos spisovnho jazyka sa nastouje otzka, ak vplyv m na uvedomovan vnmanie jazykovch
javov. Vsvislosti snaou problematikou sa natska otzka, ak lohu zohrali
uvedomovan vplyvy na pouvateov jazyka pri zachovvan, resp. upevovan identity slovenskho etnojazykovho povedomia. Otzka si vyaduje osobitn rozbor. loha tohto faktora je vak zrejme znane obmedzen. Rozhodujcu rolu hr jazykov interakn mechanizmus, prostrednctvom ktorho
pouvatelia jazyka si neustle potvrdzuj kolektvne znalosti tvoriace bzu
etnojazykovho povedomia, ale aj filtruj prvky vyskytujce sa vrei, ato tak,
e sa vtomto povedom nehromadia znalosti, ktor by oslabili jeho identitu.
Preskmanie tohto mechanizmu je predpokladom preniknutia do podstaty etnojazykovho povedomia Slovkov, o umon adekvtne odpoveda aj na otzku, i jestvuje nieo ako etnojazykov intinkt Slovkov, ktorm si zachovali
identitu etnojazykovho povedomia aj vkrajne nepriaznivch podmienkach.
Je zrejm, e tto otzka siaha a po slovensk etnick vitalitu.
Vzah medzi jazykovm povedomm avedomm. Zpohadu abstraktnej historickej perspektvy Slovci prijali etinu za svoj kultrny jazyk ako historicky
doasn rieenie, ato na zklade toho, e medzi ich jazykovm povedomm
a jazykovm vedomm, v ktorom sa lokalizovala etina, nebol prirodzen
vzah. Tento fakt sa d uvies ako jazykov zdvodnenie toho, e sa etina
nepresadila ako trval spisovn jazyk Slovkov. Pravda, pri vysvetovan tohto
javu treba bra do vahy aj mimojazykov faktory.
o sa rozumie pod prirodzenm vzahom medzi jazykovm povedomm
a vedomm? Je to vzah, ktor spja prvotne osvojen materinsk jazyk vo
funkcii dorozumievacieho prostriedku vzkladnch komunikanch situcich (ide oben neverejn komunikciu) sjazykom verejnho styku na zklade toho, e sa pociuj ako dve javov formy toho istho jazyka. To zna,
e nositelia jazyka disponuj osobitnm citom pre toton podstatu jazyka
uloenho vjazykovom povedom ajazyka, pri ktorom sa kontituuje arozvja jazykov vedomie. Otomto cite nevieme takmer ni. Ale tento cit Slovkov
bol zkladnm predpokladom toho, e napriek dlhodobej prtomnosti blzko
prbuznho jazyka vo verejnej komunikcii ajeho usadenosti vslovenskom
jazykovom vedom, tento jazyk sa neprijal ako vlastn spisovn jazyk. Na podklade tohto citu Slovci vdy vnmal (prirodzene s individulnou diferenco81
vanosou) etinu ako nevlastn kultrny jazyk, ktor im sce dobre sli pri
uspokojovan nadstavbovch komunikanch potrieb, ale ktor nevyrstol
zpodstaty vlastnho jazyka. Jasne to demontruje jav, ktor je obrne opsan vprslunej literatre: slovakizmy vo verejnch komuniktoch vobdob
fungovania etiny ako kultrneho jazyka na Slovensku. Mono sce poveda,
e tu mme do inenia sbenou interferenciou, ktor sa asto vyskytuje prve
pri blzkoprbuznch jazykoch, ale to nevystihuje podstatu veci. T spova
vspomnanom cite pre kompatibilitu, resp. inkompatibilitu pouvanho nadstavbovho jazyka spodstatou vlastnho jazyka. Aby nedolo knedorozumeniu, zdrazujem, e nejde onejak vnimonos Slovkov, ale oprirodzen,
normlny atribt nositeov ktorhokovek materinskho jazyka. Je to zrejme
univerzlna vlastnos, ktor svis sfungovanm kdu zvanho materinsk jazyk vivote lenov jazykovho spoloenstva atohto spoloenstva ako celku.
o znamen kompatibilita pouvanho nadstavbovho jazyka spodstatou
vlastnho jazyka? Podstatu vlastnho jazyka vzahujeme na to, o tento jazyk identifikuje, presnejie povedan, to, o roden pouvatelia pociuj ako
identifikan zklad vlastnho jazyka. Zhadiska lingvistickho opisu tomuto zkladu zodpovedaj zkonitosti, ktor pecifikuj dan jazyk, ateda ho
diferenciane uruj vo vzahu kinm jazykom. Daj sa zisti kontrastvnou
analzou, priom sa odhalia viac alebo menej ostr kontrasty. Potom sa kontatuje, e menej ostr kontrasty s potencilnym zdrojom interferencie. Tak
opis je vak len schematickm zobrazenm relneho identifikanho zkladu.
Schematick identifikan zklad bol oporou pri kontituovan spisovnej sloveniny (pri jej uzkonen) apri jej intervennom stvrovan vkovch historickch momentoch. Na jednej strane identifikan zklad sa odhaoval kontrastvnou slovensko-eskou analzou, na druhej strane akceptovali sa esk
prvky, ktor na zklade dslednej kontrastvnej analzy mali by odmietnut
ako nepatriace do identifikanho zkladu sloveniny. Tieto prvky vak nijako
neohrozovali identitu slovenskho jazyka. Je zrejm, e do centra pozornosti
sa dostva potreba diferencicie medzi schematickm arelnym identifikanm zkladom sloveniny vo vzahu ketine.
Vrme sa kotzke kompatibility pouvanho nadstavbovho jazyka spodstatou vlastnho jazyka. Podstatu vlastnho jazyka treba chpa ako jeho relny
identifikan zklad, t. j. zklad, oktor sa opierali aopieraj nositelia slovenskho jazyka pri jeho prevan vkonfrontcii setinou. Tento zklad je abol
sasou slovenskho jazykovho povedomia. etina ako nadstavbov jazyk
Slovkov vistom historickom obdob nebola kompatibiln srelnym identifikanm zkladom sloveniny, ato preto, lebo sa odliovala od sloveniny prznakmi, ktor sa dotkali typickch vlastnost materinskho jazyka Slovkov,
vlastnost, ktor Slovci intuitvne vnmali (prevali) ako typick. etina sa
neimplantovala do jazykovho povedomia Slovkov, pretoe mala vlastnosti,
ktor neboli typick pre sloveninu. Pojem typickosti povaujeme za kov
pri objasovan prirodzenho vzahu medzi zkladnm jazykom vjazykovom
povedom anadstavbovm jazykom vjazykovom vedom. Lapidrne povedan, vzah medzi etinou ako nadstavbovm jazykom v jazykovom vedom
82
Slovkov a sloveninou ako zkladnm jazykom v ich jazykovom povedom

nebol prirodzen, lebo na pouvan etinu reagovalo slovensk jazykov
povedomie v duchu tie a tie prostriedky nie s typick pre n materinsk
jazyk, s nm cudzie, aj ke s nm zrozumiten. Prirodzene sa akceptuje tak nadstavbov jazyk, ktor sa neodliuje od zkladnho jazyka vtypickch vlastnostiach. Ak niet takej diferencovanosti, vzah medzi nadstavbovm
a zkladnm jazykom je prirodzen, take aj vzah medzi jazykovm povedomm avedomm je prirodzen, normlny (vrazne neprirodzen bol tento
vzah pri pouvan latininy ako nadstavbovho jazyka). Ako sa d zdvodni
kov vznam javu zvanho typickos pri objasovan sledovanho vzahu?
Odvolanm sa na empirick realizmus. Ide oidentifikciu nadstavbovho jazyka ako vlastnho (smaterinskm jazykom kompatibilnho) jazyka, ale nie
oanalytick, mimokomunikan identifikciu, ktor je zaloen na medzijazykovej konfrontcii pomocou racionlnych poznvacch postupov, le okomunikan identifikciu, ktor je zaloen na benom spoznan totonosti.
Pri spoznvan totonosti zpozcie empirickho realizmu hraj rozhodujcu
lohu typick vlastnosti. Typick vlastnosti umouj rchlu, ahk, jednoduch identifikciu. Relny identifikan zklad sloveniny vo vzahu ketine
vrole nadstavbovho jazyka bol zaloen na typickch vlastnostiach. Komunikanti so slovenskm jazykovm povedomm na zklade typickch vlastnost
materinskho jazyka ahko identifikovali etinu ako nie vlastn jazyk. Zretene vnmali tie jej vlastnosti, ktor nie s typick pre sloveninu, a tak ju
nemohli prijma intuitvne, na podklade jazykovho citu, ale len racionlne,
na podklade komunikanej potreby. Takto sa d pragmatickolingvisticky zdvodni to, e napokon etina sa nestala vlastnm spisovnm jazykom Slovkov (opakujeme, e sa tu od alch faktorov len odhliada, o neznamen ich
ignorovanie). Ale sasne pomocou pojmu typickosti sa d zdvodni aj to, e
hranicu medzi etinou asloveninou Slovci nevnmali ako zreten predel
medzi mnoinami prostriedkov dvoch jazykov. Otzka delimitcie sloveniny
vo vzahu ketine je iv aj vsasnosti. Prejavuje sa pri nej naptie medzi
extrakomunikanm analytickm urenm tejto hranice ajej komunikanm,
resp. pragmatickolingvistickm vnmanm.
Identifikcia jazyka na podklade jeho typickch vlastnost implikuje delimitan neuritos. Medzi zretene typickm azretene netypickm je kla
zahrnujca odlin stupne typickch, resp. atypickch javov, take hranica
sa neme vnma ako priezran medza. Naopak, hranica sa strca voblasti menej typickch, resp. atypickch javov. Prirodzene, rozmytos hranice je
individulne variabiln apsob aj tu interindividulne vyrovnvanie delimitanho jazykovho citu, ale zjavne ide ointersubjektvny jav. To zna, e relny identifikan zklad sloveniny vo vzahu ketine nie je nejak statick,
nemenn, ustrnut sbor jazykovch prostriedkov, naopak, je to dynamick
fenomn, ale to, e je oporou pre takpovediac globlnu identifikciu vlastnho
jazyka, zostva jeho vlastnosou.
Tm, e Slovci napokon akceptovali ako svoj nadstavbov jazyk jazykov tvar, ktor je kompatibiln srelnym identifikanm zkladom vlastnho
83
jazyka, m sa nastolil prirodzen vzah medzi jazykovm povedomm avedomm, preukzali, e maj normlne jazykov povedomie, apreukzali normlny vzah kvlastnmu jazyku. Slovensk jazykov povedomie sa vo svojej
podstate nim neodliuje od inho jazykovho povedomia. Jeho pecifickm
sprievodnm prznakom je vak to, e je poznaen otvorenosou voi etine, o je nsledkom silnej tradcie etiny na Slovensku. Opakujeme, e ide
o sprievodn prznak, ktor nie je svedectvom oslabenho, resp. menej vyvinutho jazykovho povedomia, ale len prejavom vonkajch okolnost, za
ktorch slovensk jazykov povedomie fungovalo. Je prirodzen, e pri tejto
otvorenosti pre slovensk jazykov povedomie hranica medzi etinou asloveninou nemohla by ostr. A z hadiska identity slovenskho jazykovho
povedomia ostr hranica nebola ani potrebn, lebo otvorenos povedomia nemala vplyv na relny identifikan zklad sloveniny.
3.3.2.2.1. Etnick va
Pri rieen otzky pomeru medzi sloveninou aetinou, teda otzky samostatnosti sloveniny vo vzahu ketine, sa ned obs prca . Novka (1935),
hoci ju autor koncipoval pred mnohmi desaroiami, atak sa knej interpretane vraciame. Vduchu trukturalistickho imperatvu vrazne oddelil vvinov
hadisko od synchrnneho nazerania, teda geneticko-diachrnny pohad od
truktrno-funknho zornho uhla, ie od hadiska jazykovho povedomia
sasnkov. Inm jazykom povedan, funkne dopa objektivistick prstup
kjazyku od jeho uchopovania zpozcie subjektivistickej metodolgie. Vsvislosti srozliovanm medzi jazykom anrem hovor, e pre teoretick vedeck potreby posudzovania histrie jazykov je najlepie hovori onreiach
tohoe jazyka tam, kde tieto nreia vetky prevaj ete spolon, dleit
zmeny; kde u tejto schopnosti, preva spolon zmeny, niet, mono hovori
ozniku starej jazykovej jednoty aovzniku novch jazykov. Na pr. po zniku
jerov, t. j. asove zhruba po prchode Maarov do strednej Eurpy, neprevaly
u vetky esk aslovensk nreia spolon zmeny (Novk, 1935, s. 102).
Tomuto vkladu zodpovedaj naprklad kontatcie R. Krajovia (1988, s. 16)
po polstoro: To, e slovenina v10. 11. storo bola u osobitnm slovanskm jazykom silne poznaenm integritou, vyplva zporovnania jej ranho
vvinu s vvinom susednch slovanskch jazykov. Uvdza znme javy vyskytujce sa len vslovenine adodva: Napokon oznanom stupni integrity
sloveniny v10. 11. storo sved aj to, e niektor systmov zmeny, ktor
sa vtomto ase uskutoovali vsusednej potine aetine, vslovenine sa u
nerealizovali. Ztchto objektvnych jazykovch dajov vyplva, e slovenina je samostatn slovansk jazyk svlastnou psl. genzou (tame, s. 16 17).
Ale . Novk zdrazuje: ... ide tu orozliovanie, ktor m vznam iba pre
bdanie teoretick. Absoltne neme to znamena nejak rozliovanie shadiska jazykovho povedomia sasnch kolektv, ktorm sa tto otzka vbec
nekldla ani takto, ani tak, ako dnenm uom... (1935, s. 102). . Novk si
dobre uvedomoval, e pri zdvodovan sloveniny ako samostatnho jazyka
na zklade geneticko-vvinovej deskripcie slovanskch jazykov je relevantn
84
vo vzahu ku kontituovaniu slovenskej nrodnej ideolgie, ale je irelevantn

pre sebavnmanie Slovkov ako kolektvu svlastnm jazykom. Slovensk prpad vpomere keskmu najlepie ukazuje, ak vek vznam mala veda pre
vznik slovenskho nacionalizmu (op. cit., s. 119). Km esi nemuseli hada
argumenty pre tzu oosobitnom eskom nrode, Slovci museli budova nrodn ideolgiu, ato erpanm zrozlinch vied, ale najm zfilozofie ajazykovedy, resp. zfilolgie virom zmysle. Prijmala sa tza koko jazykov,
toko nrodov, take preukzanie samostatnosti sloveniny vspore skoncepciou eskoslovenskej jazykovej jednoty bol podstatnm komponentom kontituujcej sa slovenskej nrodnej ideolgie. Ako vedeck terie, ku ktorm
patr aj geneticko-vvinov empirick teria slovenskho jazyka, a nhady
vivote ben nie s veci toton, ale naopak podstatne rozdielne (op. cit., s.
126). Ke Slovk povie, e jeho jazyk je samostatn ae on je len samostatnho nroda, ztohto stanoviska s jeho vroky platn bez ohadu na to, i je
veda proti alebo za. ie zjazykovho anrodnho povedomia je irelevantn,
i zvedeckho hadiska slovenina aetina s dva samostatn jazyky, alebo
dve nreia (varianty) jednho jazyka. . Novk: Znamenalo by to nieo pre
Slovkovu tzu osamostatnej slovenine? Ni! Vonkoncom ni! Preo? Lebo
on to chce (tame, s. 127). To, e preho slovenina je samostatn jazyk,
je neotrasiten pravda ajeho vu maj repektova aj in, teda aj esi. Vsledok, ku ktormu dospieva veda, avsledok vyplvajci zbenoivotnho
vnmania vec . Novk vyjadruje vkontraste pravda vedy vz. pravda ivota.
Nakrtko sa pristavme pri tomto kontraste. Znho pohadu ide odva varianty pragmatickej pravdy. Pod pragmatickou pravdou tu rozumieme vsledok pripisovania pravdivosti istmu vroku so zreteom na vzah subjektu
k referennej entite vroku. V jednom aj druhom prpade mme do inenia
svovm vzahom. Rozdiel medzi nimi je vtom, e vprvom prpade komponent vovosti je zakryt prezentciou vroku ako objektvne pravdivho,
km vdruhom prpade je tento komponent priezran. ie stretvame sa tu
skontrastom latentn vz. transparentn pragmatick (voluntrna) pravda. Pri
interpretcii geneticko-vvinovej deskripcie sloveniny ako zobrazenia formovania sa samostatnho slovanskho jazyka svlastnou praslovanskou genzou
je latentne prtomn va ako motivan inite slovenskej nrodnej ideolgie
(podobne za inou interpretciou je va motivujca eskoslovensk nrodn
ideolgiu). Prtomnos tohto initea je zastret tm, e integran, resp. diferencian jazykov daje (d : za psl. di : g, krtkos vtruktrach vrana,
slama, breza apod., dka vkoreni tvarov typu vedl; porov. Krajovi, 1988,
s. 16) sa prezentuj ako objektvne ukazovatele osobitnho jazyka. Ide vak
ointerpretciu deskriptvnolingvistickch dajov so zreteom na vu zdvodni samostatnos sloveniny, ie o interpretciu, ktor zodpoved tomu, e
chcem, aby jazykovedn dta preukzali tento status slovenskho jazyka. Je to
interpretcia svovm komponentom, ktor vyplva znrodnoideologickho
zujmu. . Novk sa zretene vyjadril kotzke identifikcie jazyka anreia
na zklade geneticko-vvinovho nazerania: Pretoe s medzi dnenmi prbuznmi jazykmi, konkrtne na pr. slovanskmi, rozlin prechodn stupne
85
prbuznosti, nemono dobre poda tohto princpu presne rozhraniova. Neraz toti niektor nreie, ktor by poda historickej prbuznosti patrilo viac-menej nesporne kjednmu jazyku, poda ozajstnho dnenho jazykovho
typu patr skr kjazyku druhmu alebo je aspo prechodn (Novk, 1935, s.
100 101). Implicitne nastouje otzku, i jestvuje objektvna jazykov, resp.
nreov identita, t. j. identita, ktor je nezvisl od interpretcie svovm
pozadm, ie ktor je kompatibilln sobjektvnou pravdou. . Novk, nasiaknut praskou truktrno-funknou lingvistikou, nachdza pevnejiu pdu
v prechode od historickej perspektvy na stanovisko jazykovho povedomia
sptho s vou jeho nositeov. Pre neho je teda rozhodujca transparentn
pragmatick pravda. Hovor: Predpokladajme, e by blzkos medzi spisovnou sloveninou aspisovnou etinou bola ete via ako je vskutonosti!
Povedzme, eby bola a blzkos toho typu, ako je medzi srbtinou achorvattinou (...). No itakto mal rozdiel by mohol by dostaton ktomu, eby
Slovk mohol tvrdi: slovenina je osobitn jazyk (op. cit., s. 133 134).
A to preto, lebo to chce. Rozhodujca je preho transparentn pragmatick
pravda, ateda neprimeran je argumentcia, e spisovn slovenina aspisovn etina s preto koordinovan jazyky, lebo nreia, zktorch vznikli, mali
odchodn vvin (tame, s. 135). Primeran je vov zdvodovanie, ato
bez ohadu na ich vek prbuznos. Shrnne povedan, tza oslovenine ako
samostatnom jazyku je pravdiv vzmysle transparentnej pragmatickej pravdy
auplatnenie tejto pravdy je adekvtnym prstupom kposdeniu vzahu medzi
sloveninou aetinou.
Pravda, natska sa otzka, o je zkladom slovenskej vle, zoho vzila, o
je jej ivnou pdou. Na vtiahnutie itatea do tejto svislosti sa nka tto vaha . Novka: Keby sa uviedli akkovek argumenty vprospech eskoslovenskej nrodnej ideolgie, slovensk vzdelanec by reagoval: no, poukazovali
ste na premnoh okolnosti, ktor boli vemi pozoruhodn aoktorch hodno
bolo uvaova, ale my, Slovci, sme sa zpremnohch prin rozumovch, vedomch aj inch, mimorozumovch, asto len intinktvne ctench, rozhodli
in (op. cit., s. 130). Nepodahol takpovediac lingvistickmu nutkaniu vidie predsa len oporu vspomnanch integranch, resp. diferencianch jazykovch javoch, m by dal najavo, e uznva jednoduch korelciu medzi
geneticko-vvinovou deskripciou azobrazenm formovania slovenskho jazykovho, resp. nrodnho povedomia. Jeho inpircia khadaniu uspokojivej
odpovede na poloen otzku je stle iv. Vpredchdzajcom vklade sme
poukzali na pojem typickosti ako na jednu zmonch mylienkovch opr
pri hadan odpovede na nastolen otzku.
Vrme sa kNovkovmu kontrastu pravda vedy vz. pravda ivota, ktor sme
transponovali do vzahu medzi dvoma variantmi pragmatickej pravdy. Vraz
pravda ivota urite nechpal tak, e t neme by predmetom vedeckho
skmania. Jeho ideu by sme mohli rozvin tak, e ide oprotiklad vedeck
pravda : nevedeck pravda, ktor vyaduje vedeck skmanie zameran na
jej vysvetlenie. rt sa tu vemi znma metodologick opozcia, ktor sa d
vystihn ako objektivistick deskriptvny prstup smerujci k logickej ex86
plancii vz. subjektivistick prstup vedci k interpretanej explancii. Prv

metodolgia je vpozad geneticko-vvinovho opisu, ktorho vsledky sa ale
pragmatizuj, ke sa pragmaticky interpretuj, km druh metodolgia je
podkladom metd, pomocou ktorch sa interpretuje sprvanie kolektvu so
zreteom na ich nrodn aj jazykov sebaidentifikciu. Implicitn presunutie
pozornosti na druh metodolgiu povaujeme za aliu prepotrebn inpirciu . Novka. Skratkovite povedan, do popredia sa dostva otzka, ako
interpretoval ainterpretuje kolektv zvan Slovci svoj kultrny svet vrtane
jazyka. Berc do vahy obidve metodolgie, meme da jeho reakcii na vtedajiu stavu, vktorej sa hovorilo ojednom ttnom nrode eskoslovenskom
aj ojednom ttnom jazyku sdvoma zneniami, zretenejie kontry. Vyslovene zdrazoval, e zjazykovednho stanoviska vrok oeskom aslovenskom
znen jednho jazyka nie je absurdn. Meme ho doplni vtom zmysle, e
km zo stanoviska deskriptvno-logickej metodolgie je aj takto vrok mon, lebo vsledok geneticko-vvinovho opisu sa d interpretova tak aj tak,
zhadiska interpretano-explananej metodolgie je tento vrok neprijaten,
lebo nezodpoved faktu, e Slovci vnmali svoj jazyk ako samostatn aseba
ako osobitn nrod.
Vtejto svislosti sa objavuje aj tma identity jazyka zpozcie jeho nositeov.
Tto tma je zaujmav naprklad vo vzahu kpreberaniu zetiny, resp. kbohemizmom vslovenine. Tento jav . Novk nemohol obs. Strune zrekapituloval tradciu preberania zetiny apotom si poloil otzku: Bola to aje to
pre ns, pre Slovkov, nevhoda? Odpove : Nie! (op. cit., s. 108). Povaoval to za vek zisk, a to pre Slovkov aj echov. Argumentoval praktickm
vznamom terminologickej blzkosti apodporoval ideu budovania takej blzkosti, ako aj ideu budovania terminolgie poda jednotnho systmu, priom
u nemyslel len na etinu asloveninu: Ba dokonca bolo by vemi vhodn, keby vzahy medzi naou terminologickou sstavou asstavami vinch,
aspo svetovch jazykoch boly pravidelnejie (keby toti prekladanie, kalkovanie medzinrodne vznamnch slov bolo vade budovan poda uritch
smernc pre zachovanie pravidelnosti korepondenci) (op. cit., s. 109). Aj
niektor dnen slovensk lingvisti by mu pripomenuli, e upriamujc pozornos na komunikan itok takho konania, zabda na in funkcie spisovnej
sloveniny, na zachovvanie jej identity, svojskosti. Vynikajci myslite . Novk si vak, prirodzene, dobre uvedomoval funkcie spisovnho jazyka, take
jeho stanovisko vtomto bode treba vnma ako podiel na skman vzahu medzi komunikanou funkciou ainmi funkciami spisovnho jazyka, ako aj jeho
identity. Ponka sa najm pohad zpozcie spomnanej druhej metodolgie,
t. j. zo zornho uhla otzky, ako sa jav vzah medzi funkciami spisovnho
jazyka zhadiska novkovsky povedan jazykovho povedomia akedy sa
nara jeho identita ztoho istho hadiska.
3.3.2.2.2. Stereotypy vesko-slovenskom kontexte
Vychdzame z predpokladu, e k prieniku do esko-slovenskch vzahov

prispieva aj reflexia stereotypov, a to autostereotypov aj heterostereotypov.
87
Stereotypy sa tu chpu ako tandardizovan sudky vzahujce sa na seba

(autostereotypy) alebo na inch (heterostereotypy), ktor platia vistom kultrnom prostred a ktor truktruj vnmanie prslunch vsekov sveta
nositemi danej kultry. Treba ma stle na mysli, e pojem stereotyp predpoklad mon neslad, resp. len iaston slad srealitou. Ke nechceme
zosta pri registrcii stereotypov vistom kultrnom prostred, ale mienime ich
vyui ako prostriedok poznvania tohto prostredia, treba prihliada aj na ich
funkcie, ateda aj na ich stimulan bzu. Vo veobecnosti sa uvauje otroch
funknch sfrach stereotypov: a) orientan sfra (stereotypy funguj ako
jednoduch interpretan kontrukty na recepciu zloitch javov; tto funkcia
je azda najviac diskutovan, b) sfra socilnej kohzie (stereotypy funguj ako
kohzny prvok kolektvu, patr ktandardizcim reprodukujcim sdrnos
kolektvu, ie ksilm udrujcim dan kolektv), c) utilitaristick sfra (stereotypy funguj v prospech istch zujmov kolektvu alebo subkolektvu).
Vsvislosti snaou tmou do popredia dvame utilitrnu funkciu. Ete pred
poukzanm na funkcie stereotypov treba ich opsa aodpoveda aj na otzku,
o sa vnich prejavuje.
Vo veobecnosti sa d vopred poveda, e ak sa objavia nejak stereotypy
vesko-slovenskom kontexte, urite s istou reakciou na javy audalosti, ktor sa tkaj politickho, socilneho alebo kultrneho aspektu vzahu medzi
echmi aSlovkmi. Dejiny tohto vzahu ukazuj, e niekedy sa tieto aspekty
prejavovali takpovediac vkoopercii, inokedy vkonflikte. Hybnou silou premenlivosti vzahu bola, pravdae, vdy politika. Ke dominovali spolon
politick zujmy, posilovala sa tendencia kintegrcii, o malo oporu vostatnch aspektoch vzahu, ake sa do popredia dostali politickomocensk spory,
presadzovala sa dezintegrcia. Zkladom historickej stability tohto vzahu boli
jeho spomnan mimopolitick aspekty. Etnopsychologick blzkos akultrna prbuznos nielen uahovali socilnu interakciu, ale aj stimulovali nadvzovanie, rozirovanie a rozvjanie socilnych kontaktov. Osobitn vznam
mala pritom vdy blzka prbuznos jazykov, ktor zohrala lohu prvotnho
atraktora.
Zvltnu rolu maj stereotypy. V sasnom esko-slovenskom kultrnom
prostred jednak pretrvvaj ist stereotypy zminulosti ajednak sa po rozpade spolonho ttu objavuj nov, reflektujce zmenen politick rmec historicky vytvranej esko-slovenskej duchovnej klmy.Vimneme si p stereotypov, zktorch prv dva sa pestuj na slovenskej strane, alie dva sa tkaj
eskej strany aposledn sa vzahuje na obidve strany.
1. Akomodan stereotyp. Poda neho akomodan asymetria vjazykovom
sprvan Slovka aecha je nsledok nedostatonho rozvinutia jazykovho
anrodnho povedomia Slovkov. Zbench empirickch dajov vyplva, e
Slovci prejavuj vrazne silnej sklon kprispsobovaniu sa etine ako esi
slovenine. Ztoho sa vyvodzuje zver oniom stupni jazykovej anrodnej
uvedomenosti. Je to typick stereotyp, lebo sa vom odra polopravda. Pravde zodpoved akomodan asymetria, ale vyvoden zver je povrchn anepravdiv. Vyia miera slovenskej akomodanej pohotovosti je len pecifick
88
prznak normlneho jazykovho a nrodnho povedomia. Tento sprievodn

prznak epifenomn je len nsledok historickch okolnost, za ktorch
sa slovensk povedomie rozvjalo a upevovalo. Tm, e vzhadom na tieto
okolnosti Slovci museli by nadtandardne vnmav voi etine, rozvjanie
ich vlastnho jazykovho povedomia bolo sprevdzan udriavanm potencilnej dispozcie na komunikciu v etine, ktor sa aktualizovala vsptosti
s objektvnymi okolnosami aj so subjektvne motivovanmi rozhodnutiami.
Sstavn kontakt setinou podloen politickmi, socilnymi akultrnymi
kontaktovmi podmienkami spsoboval permanentn reprodukciu tejto dispozcie. Zdruhej strany prve najm na pozad etiny aestva sa formovalo a rozvjalo slovensk jazykov a nrodn povedomie. Uvedomovanie si
rozdielu medzi slovenskm aeskm ivlom, predpokladu eskej aslovenskej
identity viedlo ksystematickmu kultivovaniu slovenskho povedomia. Je to
normlne povedomie zaloen ako kad in nrodn povedomie na prevanej auvedomovanej nrodnej identite. Jeho epifenomnom je spomnan potencilna dispozcia, ktor nem iadny dosah na jeho kvalitu. Tento epifenomn sa prejavuje ako potencilna akomodan nklonnos Slovka, ktor sa aj
asto aktualizuje. Povrchn reflexia tohto javu vedie kstereotypu odeficitnosti
slovenskho povedomia.
2. Delimitan stereotyp. Poda tohto stereotypu dsledn delimitcia sloveniny vo vzahu k etine je nevyhnutn sprievodn prznak potvrdenia
identity avyjadrovacej potencie (ie vyspelosti) sloveniny. Tento stereotyp
evidentne svis spredchdzajcim stereotypom. Na jeho zklade sa praktizuje debohemizan jazykov kritika avchova, ktor je zameran na to, aby
pouvatelia spisovnej sloveniny srigorznou dslednosou vnmali hranicu
medzi ou aetinou. Motivciou takho konania je silie oodstraovanie domnelho deficitu vslovenskom jazykovom povedom sneustlym zdrazovanm vyjadrovacej potencie sloveniny, zpozcie ktorej sa uzulne bohemizmy
kvalifikuj ako afunkn, ateda nepotrebn. Pestovanm tohto stereotypu sa
reprodukuje permanentn konflikt medzi prirodzenou aumelou delimitciou
sloveniny aetiny. Oprvnenos stigmatizcie tohto stereotypu vyplva ztoho, e vjej pozad je ignorovanie toho aspektu jazykovho sprvania Slovkov,
ktor oznaujeme ako etnokomunikan, resp. etnojazykov analgia, m
sa mysl, e sasn genercie Slovkov sa jazykovo sprvaj vtom zmysle,
vtom duchu ie analogicky ako predchdzajce genercie, ato sa tka aj
pouvania eskho vraziva. Slovenina udriava svoju historick kontinuitu aj na zklade tohto analogickho sprvania reprodukujceho prirodzen
hranicu medzi sloveninou aetinou. Takto sprvanie je vslade stendenciou sasnho spisovnho jazyka kposilovaniu jeho prirodzenosti, ateda
k oslabovaniu jeho umelosti, ktor ho sprevdzala od jeho kontitunho
obdobia.
3. Barirov stereotyp. Tento stereotyp sa iv najm na eskej strane. Jeho
obsahom je, e po rozpade eskoslovenska sa zana vytvra jazykov barira
medzi echmi aSlovkmi, prirodzene, tka sa to najm mladej genercie. Odvodzuje sa to zo straty sstavnho kontaktu vo verejnej komunikanej sfre.
89
Vraj sa esi od Slovkov jazykovo vzauj. Blzky prbuzensk vzah medzi

jazykmi sa, samozrejme, nemen, take zkladn objektvny faktor apercepcie
slovenskch komuniktov echom je naalej priaznivej ako naprklad apercepcia potiny (prezentuje sa toti aj prognza, e vblzkej budcnosti pre
echov bude slovenina apercepne ekvivaletn spotinou). Objektvne dan
ahk prekonatenos medzijazykovch diferenci plat naalej, ale utlmuje
sa apercepn pohotovos. Bez primeranho mnostva podnetov potencilna
esko-slovensk apercepn kompetencia, ktor je dan blzkoprbuzenskm
vzahom, sa neme aktualizova, a tak sa vytvra priestor pre psobenie
predsudkovej anticipcie komunikanej poruchy. Aprirna predstava apercepnho problmu generuje stav, ktor by sme mohli oznai ako jazykov
kvzixenofbia, t. j. akoby odmietanie jazyka ako toho, o je cudzie, hoci
vskutonosti ide len oaprirnu psychick zbranu. Pravda, do vahy prichdza aj to, e psobia aj in faktory, ktor zujem oesko-slovensk komunikciu deaktualizuj (napr. ostro vyhranen zameranos na kultru Zpadu),
atak sa sledovan otzka dostva do svislosti smotivanm svetom najm
mladej genercie.
4. Mentlny stereotyp. Tento stereotyp sa nevzahuje na jazyk, ale na mentalitu slovenskho divadelnho publika zhadiska eskho herectva. Poda tohto
stereotypu je slovensk publikum spontnnejie, emocionlnejie ako esk, je
menej formlne pri prejavovan prevania dramatickho diela. Tento stereotyp
pravdepodobne nie je zaloen na istej emprii eskch hercov, ale na interpretcii sksenost na pozad veobecnho stereotypu vslovenskej mentalite,
ktor sa poda stereotypu vyznauje bezprostrednosou, prirodzenosou,
sklonom kivelnosti. esk herci to prezentuj ako pozitvum, ktor posiluje
ich motivciu vystupova pred slovenskm obecenstvom.
5. Heuristick stereotyp. Ide o stereotyp, ktor sa udomcnil v eskom aj
slovenskom prostred. Tento stereotyp je otom, e po rozpade eskoslovenska
vzah medzi echmi aSlovkmi sa kvalitatvne men, ato na zklade toho, e
sa vzjomne nanovo objavuj: Ditantnos navoden politikou spsobuje, e
esi aSlovci sa vzjomne vnmaj zinej perspektvy, ich vzjomn postoj je
zbaven zaaenost zo spoluitia vspolonom tte, atak vzjomn pralivos vyplvajca zblzkej etnickej prbuznosti nadobda nov kvalitu (viac si
via tento jedinen medzietnick vzah, hlbie si uvedomuj hodnotu tohto
vzahu, etnick akultrnu solidrnos si uvedomuj bez politickej motivcie).
Vpozad tohto stereotypu je elov interpretcia vzjomnho vzahu vintegranom apostintegranom obdob, ktorej motivciu treba analyzova. Implicitn konfrontcia esko-slovenskho vzahu z tchto obdob je podriaden
istmu elu.
o sa prejavuje v tchto stereotypoch? Ist efekty dialektiky koexistencie
blzkoprbuznch subjektov. Jednm z aspektov tejto dialektiky je naptie
(rozpor) medzi solidaritou aidentitou. Vesko-slovenskom kontexte je to naptie medzi etnicko-kultrnou solidaritou a etnickou a kultrnou identitou.
Na jednej strane zgenetickej blzkosti echov aSlovkov azhistorickho spolunavania vspolonom geografickom aj politickom priestore vziiel intinkt
90
a vypestovalo sa vedomie spolupatrinosti (solidarity) a na druhej strane

zvnmania vzjomnej odlinosti, ako aj zhistorickch okolnost, ktor ich od
seba oddeovali, sa posiloval intinkt aivilo sa vedomie primrnej identity,
ato najm uSlovkov, lebo ich historick priestor sebamanifestcie bol ovea
men ako esk. Tto historickopriestorov asymetria spsobila, e km zeskej perspektvy vzklade truktry vnmania esko-slovenskho vzahu vyjadren terminolgiou tvarovej psycholgie (Gestaltpsychologie) vpozcii
figry bola vdy solidarita, vperspektve slovenskho vnmania tohto vzahu
tto pozciu obsadila identita. Inak povedan, zeskho pohadu sa identita
vrmci tohoto vzahu presuponovala ako samozrejmos avzah sa pocioval
auvedomoval len vjeho solidrnom aspekte, zo slovenskho pohadu sa pri
pocite avedom solidarity permanentne aktualizovala potreba potvrdzovania
vlastnej identity.
Tento rozdiel vtrukturcii vnmania vzahu sa vrazne prejavuje vakomodanom adelimitanom stereotype pestovanom na slovenskej strane. Fakt, e
vohnisku vnmania je sebaidentifikcia, stimuluje hodnotiace reakcie stendenciou kpreferencii odmietania eskho vraziva akomunikanej adaptcie
na etinu. Nepridriavanie sa umelej delimitcie aneprimeran slovensk
akomodcia sa posudzuje ako prevrtenie normlnej hierarchie identita solidarita, o vyplva zprznakovosti slovenskho jazykovho anrodnho povedomia (prznakovos len vtejto svislosti).
Vbarirovom stereotype sa prejavuje postoj kpotencilnemu oslabovaniu
esko-slovenskej solidarity. Domnienka, resp. presvedenie, e sa slovenina najm mladej eskej genercii odcudzuje, implikuje predstavu naruenia
historickej kontinutity udriavania apestovania tohto vzahu. Tento vzah sa
vnma ako nie bezvznamn spoloensk hodnota, a teda jeho potencilne
oslabovanie znamen zsah do hodnotovej sstavy. Jazykov odcudzenie vnman ako signl deaktualizcie tejto hodnoty vyvolva zujem verejne hovori
oom, reprodukova toto hovorenie atm aktualizova postoj knemu.
Aj vmentlnom stereotype sa prejavuje hodnotov vnmanie esko-slovenskho vzahu, manifestuje sa nm solidarita asasne sa nm dva najvo esk
zmysel pre slovensk svojskos. Impliktom tohoto stereotypu je vyjadrenie
pocitu aj vedomia esko-slovenskej prbuzenskej komplementrnosti, o sa d
opsa asi tak, e esi a Slovci sa vzjomne obohacuj tm, e s prirodzenm porozumenm vnmaj mentlne danosti a kultrne vtvory, ktor ten
druh nem. Vznamn je, e ide oprirodzen porozumenie, ie tak, ktorho podkladom je chpanie esko-slovenskho mentlneho akultrneho sveta
ako celku svysokou mierou kohznosti spovajcej na znalosti spolonch
duchovnch zdrojov. Tto znalos je zkladom prirodzenho porozumenia slovensko-eskch mentlnych akultrnych diferenci.
Do heuristickho stereotypu sa premieta impulz na inovovan vnmanie
vzjomnej solidarity sdrazom na interakn bezporuchovos, ktor je podmienkou pestovania korektnosti acty vsolidarite. Interakn poruchy pred
rozdelenm spolonho ttu (kto doplca na koho, asymetria vpresadzovan nrodnch zujmov, druh strana sa latentne pripravuje na rozdelenie
91
ttu a pod.) narali historicky udriavan kontinuitu solidarity, a tak sa

dala predvda protireakcia, len o sa vytvor primeran politickospoloensk
klma. Nastolenm takej klmy sa vraj esi a Slovci zaali vzjomne znovu
objavova.
Vvode sa spomenulo, e stereotypy plnia aj utilitrnu funkciu. o je fundamentlnou utilitrnou funkciou uvedench esko-slovenskch stereotypov?
Stabilizova prirodzen proporciu prtomnosti solidarity a identity v diskurze o esko-slovenskej koexistencii (diskurz sa tu chpe vo foucaultovskom
zmysle, ie ako konvencionalizovan spsoby hovorenia, ktor uruj konvencionalizovan spsoby myslenia asasne s urovan tmito spsobmi
myslenia). Tto proporcia je prirodzen vtedy, ke identita je vdiskurze len
implicitne zastpen adiskurz sa koncentruje na solidaritu. Pravda, kad zo
spomnanch stereotypov inm spsobom pln tto zkladn funkciu.
Delimitan stereotyp ju pln tm, e implikuje predstavu, e lingvisticky
zdvodnenm ohranienm sloveniny od etiny sa prispeje kvytvoreniu situcie, vktorej sa me navodi spomnan prirodzen proporcia. Vpozad je
presvedenie, e na slovenskej strane sa ete nedosiahol optimlny stav internalizcie jazykovej anrodnej sebaidentifikcie, take tto prirodzen proporcia ete neme by nastolen. Omyl tohto stereotypu spova vtom, e sa
nm ignoruje prirodzen hranica medzi sloveninou aetinou aabsolutizuje
sa rola nepragmatickej lingvistiky pri rieen delimitanej otzky.
Vakomodanom stereotype sa ete markantnejie prejavuje presvedenie,
e a definitvnym vyrieenm otzky slovenskej sebaidentifikcie sa vytvor
predpoklad na tak diskurz. Obidva stereotypy ivia ochranrsky postoj kslovenskosti, ktormu sa dokonca dostalo legislatvnej podpory prijatm Zkona
ottnom jazyku Slovenskej republiky vroku 1995. Vodseku (2) paragrafu 5
tohto zkona sa hovor, e inojazyn audiovizulne diela uren deom do
12 rokov musia by dabovan do ttneho jazyka. Evidentn je tu zameranos
na ochranu det pred vplyvom etiny. Je to dobr prklad na to, e stereotyp
me prispie kzdvodovaniu presadzovania istej politickej vle.
Kee v barirovom stereotype sa prejavuje pocit hrozby deaktualizcie
diskurzu oesko-slovenskej koexistencii, sledovan funkciu pln tm, e stimuluje reagovanie eskej spolonosti na tento jav, ato vprospech zachovania
zkladnej podmienky (kontakt so sloveninou) na udriavanie diskurzu. Prototypovm exemplrom monch reakci je mentlny stereotyp, ktor priamo
podporuje vitalitu tohto diskurzu obsahujceho stabilizovan prirodzen proporciu medzi solidaritou aidentitou.
Heuristick stereotyp pln sledovan funkciu tak, e potvrdzuje esk aslovensk vu stabilizova vesko-slovenskom diskurze tto prirodzen proporciu. Vyie sa uviedlo, e v pozad tohto stereotypu je elov interpretcia
vzjomnho vzahu v integranom a postintegranom obdob. elovos interpretcie spova vtom, e sa nm presadzuje definitvne zmierenie medzi
echoslovakistami aseparatistami aneutralizcia interpretanej opozcie,
poda ktorej rozdelenie ttu znamenalo pre jednch vhru apre druhch prehru. Je to reakcia v duchu konsenzulnej mdrosti, ktorou sa deaktualizuje
92
jednak hypotza ovraznejej prosperite obidvoch nrodov vpretrvvajcom

spolonom tte ajednak kvzirealistick vklad fungovania dvoch ttov bez
masvnych prejavov nevle srozdelenm spolonej republiky ako dodaton
referendum schvaujce politick rozhodnutie. Vtomto stereotype sa odra
taktika obojstranne prijatenho retroaktvneho ospravedlnenia konania aj
nekonania echov aSlovkov vobdob, ke sa rozhodovalo oich alej koexistencii. Ve poda tohto ospravedlnenia nakoniec esi aSlovci dospeli koisteniu vzjomnho vzahu od detruknch nnosov, ateda kjeho
oiveniu na ozdravenej bze. Natska sa otzka: Nevypoved tto taktika nieo
oesko-slovenskej mentalite?
3 . 3 . 2 . 3 . M aarina ako f ort i f ikan jaz y k vo vza h u
kslovenine
E. Pauliny (1983, s. 48) pri vklade dejn sloveniny vobdob 10. 14. storoia vychdza ztzovitej kontatcie, e zaradenie predkov dnench Slovkov
do uhorskho ttneho tvaru bolo teda jednou zpodmienok vzniku aformovania slovenskej nrodnosti. Tto kontatcia je kompatibiln svkladom u
citovanho J. Blia (1955, s. 72), vktorom sa poukazuje na nezhodu esko-slovenskej politickej hranice ahranice medzi etinou asloveninou vustlenom chpan snreovou izoglosou vo vchodomoravsko-zpadoslovenskej
oblasti azdrazuje sa, e hranicu medzi slovenskm aeskm nrodom amedzi etinou asloveninou vytvorila politick hranice mezi bvalmi Uhrami
aMoravou, t. j. prv ta hranice, kter opravdu rozdlovala zem abyla meznkem dvoj pospolitosti hospodsk ipsychick. Ona se tak pirozen stala
rozmezm vuvn spisovn sloventiny aspisovn etiny. Vpozad tchto
vrokov je idea, e ttnozemn rozdelenie vekomoravskch Slovanov po
rozpade ich re bolo detruknm zsahom do atmosfry ich etnickej solidrnosti, resp. prbuznosti. Je znme, e toto rozdelenie sa asto interpretovalo
zpozcie eskoslovenskej nrodnej ideolgie. Ztejto pozcie bolo vytvorenie
eskoslovenskho ttu len nvratom kpvodnej jednote, spolupatrinosti echov aSlovkov. . Novk (1935, s. 227 228) vstine zhrnul interpretcie
ztejto pozcie: Niektor slovensk anajm esk odbornci prli przvukovali
vznam existencie starho Uhorska pre vznik spisovnej sloveniny bernolkovskej itrovskej. Vychodilo sa pritom ztzy opvodnej reovej atm aj
nrodnej jednote eskoslovenskej apoukazovalo sa, e takzv. eskoslovensk
rozkol vznikol iba ako stupok existencii bvalej Hungrie. Bez jej existencie
by nebola vznikla ani spisovn slovenina a o je ete dleitejie ani osobitn slovensk nacionalizmus. Mono len shlasi s. Novkom, ke tvrd,
e zalenenie starho slovenskho etnika do uhorskho ttu malo sce vplyv
na vznik novodobho slovenskho nacionalizmu, ale jeho zdvodovanie vlune tmto historickm faktom je vedecky neprijaten.
Faktom vak je, e slovansk obyvatestvo z vchodnej asti Vekomoravslej re sa ocitlo v rozpornom poloen. Obrazne povedan, dostalo sa
do poa psobnosti dvoch protichodnch pralivch sl. Zjednej strany na
psobila pralivos etnickej, ie aj jazykovej prbuznosti eskho jazyko93
vho spoloenstva, a z druhej strany bolo priahovan silou vytvrajceho

sa politicko-ekonomickho mechanizmu, ktorm sa budoval uhorsk ttny
tvar, ateda bolo odptavan od eskho etnika. Na jednej strane sa nemohlo
vytrati z povedomia predkov Slovkov, e s si s obyvatemi na zpad od
rieky Moravy etnicky aj jazykovo vemi blzki, a na druhej strane sa rtalo
apotom postupne upevovalo ich uhorsk povedomie, ktor viacer slovensk reprezentanti verejnho a vzdelvacieho ivota dvali najavo ako uhorsk vlastenectvo. Na psobenie tchto protichodnch sl vplvali tri zvan
okolnosti: (1) udriaval sa naalej bezprostredn styk seskm etnikom; (2)
slovami .Novka povedan Slovci mali hojn monos vduchu doby ...
uplatova sa ivstarom Uhorsku (op. cit., s. 230), o zaalo by ohrozovan
a od konca 18. storoia; (3) maarina ako jazyk politicky a ekonomicky
dominantnho etnika vUhorsku bola geneticky a typologicky vzdialenm
jazykom pre slovansk obyvatestvo. Psobenie protismernch sl za tchto
okolnost malo ten efekt, e sa nm podporovalo formovanie slovenskho etnicko-kultrneho povedomia, ktor potom prerstlo do slovenskho nrodnho povedomia avedomia. Bolo to teda aj podporou formovania slovenskho
jazykovho povedomia avedomia.
Na pozad predchdzajcich vkladov do interpretcie vzahu sloveniny
k etine a maarine so zreteom na profilovanie sloveniny vname tto
tzu: Km etina vo vzahu kslovenine zohrala rolu identifikanho jazyka,
maarine pripadla historick loha fortifikanho jazyka. Tto tza implikuje nasledovn vklad: Koexistencia potomkov obyvatestva zpadnej asti
zaniknutej Vekomoravskej re smaarskm etnikom vspolonom ttnom
tvare sa realizovala so zachovanm etnickej diferencie popri ich obianskej
integrcii vyplvajcej zpodmienok spolonho ttu. Zvanm prvkom tejto diferencie bol ostr kontrast medzi jazykmi. Vnmanm tohto kontrastu sa
upevoval pocit (resp. vedomie) jazykovej spolupatrinosti so zamoravskm
obyvatestvom, ie sa posilovalo slovansk jazykov povedomie viazan na
arel dnench Slovkov aechov. To znamen, e na jednej strane obianska integrcia odahovala Slovkov od echov, ale na druhej strane maarina ako typologicky odlin jazyk aktualizovala autvrdzovala slovensko-esk
jazykov povedomie (porov. so spomnanmi protichodnmi silami). V tom
spova fortifikan loha maariny. Sasne vak sila obianskej integrcie
podporovala svojbytnos sloveniny vpomere ketine. Vo vzahu ketine
sa identifikovala ako jazykov individualita. Jednoducho povedan, predkovia
dnench Slovkov reagovali na maarinu prirodzene (umoovali to pomery
vuhorskom tte), t. j. tak, e aktivizovali vlastn jazykov povedomie, ktor
intenzvnejie prevali pri vnman dispartneho cudzieho jazyka. Tto aktivizcia prispievala kposilovaniu pocitu jazykovej svojskosti, o podporovalo
postupn jazykov sebaidentifikciu vpomere ketine. Bezprostredn kontakt slovanskho obyvatestva setinou amaarinou bol teda externm stimulom, ktor aktivizoval jazykov (avbec etnick) sebaidentifikan reakcie
smerujce kvyhraneniu slovenskho jazykovho (avbec etnickho aneskr
nrodnho) povedomia avedomia.
94
Odlinos rol etiny amaariny vdejinch sloveniny vyplva zodlinho obsahu opozcie sloveniny ktmto jazykom. Km opozcia ketine bola
zaloen na truktrnom zklade, ie ilo ointern jazykov opozciu Slovci vnmali truktrnu afinitu etiny, ale aj diferencie medzi jazykmi, ktor
tvorili intern jazykov zklad identifikcie slovenskho jazykovho povedomia , opozcia k maarine spovala na externom jazykovom fundamente
(zo truktrneho hadiska sa maarina vnmala ako ostr kontrastn jazyk),
toti na tom, e slovenina amaarina reprezentovali etnik patriace do spolonho ttneho tvaru. Km v prvom prpade z hadiska reakci Slovkov
postupne dominoval jazykovokultrny rozmer diferenci (touto formulciou
implicitne vyjadrujeme, e ani tejto opozcii nechbal aj in, toti jazykovopolitick rozmer) vnman truktrne rozdiely medzi jazykmi vyvolvali potrebu kultivovania vlastnho jazyka, ktor potom bola posilovan znmymi
apotezami sloveniny (P.Rvai, J. B. Magin, J. Simonides, D. Krman, M.Bel
a pod.) , v druhom prpade sa dostvala do popredia jazykovopolitick dimenzia, ktor sa dotka monosti fungovania jazyka vo verejnch komunikanch sfrach. Tieto dimenzie spomnanch opozci sa vrazne prejavili vre
kontituovania apresadzovania spisovnej sloveniny.
Ke si uvedomme, e Slovci vnmali maarinu ako ostr kontrastn jazyk, e jej dejinnm poslanm bolo plni vo vzahu kslovenine rolu fortifikanho jazyka ae vopozcii sloveniny kmaarine dominovala jazykovopolitick dimenzia, ahko pochopme, e historick kontakt so starou maarinou nezanechal vslovenine tak vek stopy, ako by sa dalo oakva
(Krajovi, 1987, s. 209). Zretenejie s jej stopy vo vonkajch dejinch sloveniny. Vlenenie predkov Slovkov do uhorskho ttu psobilo delimitane
vo vzahu keskmu etniku, o vkonenom dsledku prispelo kvyhraneniu
slovenskho nroda svlastnm spisovnm jazykom, ale sasne kontakt sloveniny s maarinou permanentne aktualizoval slovensko-esk jazykov
blzkos, o prispievalo kprijmaniu etiny ako kultrneho jazyka, ktor sa
vo vzahu kslovenine oraz vraznejie prejavoval za vdatnej podpory politickej hranice ako identifikan jazyk.
Vimnime si vzah sloveniny kmaarine so zreteom na funkcie jazyka.
Jazykovopolitick dimenzia opozcie sloveniny kmaarine sa dotka otzky, ako mohli obidva jazyky plni svoje socilne funkcie v jednom ttnom
tvare. Pretoe do socilnych funkci jazyka sa premietaj potreby azujmy jazykovch spoloenstiev, vtejto dimenzii sa odra vzah medzi spoloenstvami vzhadom na presadzovanie svojich potrieb azujmov, ktorch pecifikcia
vyplva zo socilno-politickho statusu danho spoloenstva. Zrozdielneho
statusu slovenskho a maarskho spoloenstva v uhorskom tte pramen
aj pecifickos opozcie sloveniny k maarine v sledovanej dimenzii. Tento rozdiel sa vrazne prejavoval vprotiklade prestnos maarskho jazyka
vz. provinnos slovenskho jazyka. Cel dejiny vzahu sloveniny kmaarine s poznaen naptm, ktor vyplvalo ztohto protikladu. Vpodstate ilo
onaptie medzi tmito jazykmi vo vzahu kich etnosolidrnej funkcii, ktorej
realizciu pri maarine znan as slovenskej achty vnmala ako pozitvnu
95
socilnu sebaprezentciu, km pri slovenine ako stigmu spoloenskej perifrnosti. Pozitvnou socilnou sebaprezentciou sa sasne demontrovala prslunos kuhorskmu nrodu (natio hungarica) atm sa podporovalo mon
vystenie realizcie tejto funkcie maariny do nrodnoreprezentatvnej, resp.
nrodnointegranej funkcie vrmci Uhorska. Podporou tejto monosti bola aj
poiadavka verejnokomunikanej praxe, ktor sa aj zaala realizova ako presadzovanie maariny suniverzlnou komunikanou funkciou. Pripomeme
si naprklad druh bod vo vklade A. Bernolka vvode jeho slovnka, ktorm
zdvoduje svoje rozhodnutie, e vsvojom pjazynom slovnku do inicilovej pozcie dal sloveninu (Bernolk, 1827, s. 6) : Zkon zroku 1792 nariauje
pouvanie maariny vo verejnom styku, apreto sa iada, aby si maarimu
osvojili prslunci inch nrodnost vUhorsku. Ak bude kad slovensk obyvate Pannie ovlda radn jazyk, vkrtkom ase sa odvadia bude ozva
maarsk slovo.
Podporovanm univerzlnej komunikanej funkcie maariny tento jazyk
sa dostval do roly jazykovho atribtu uhorskho nroda vymedzovanho
vzmysle ttoprvneho pojmu nrod (podobne ako pojem eskoslovensk nrod, zktorho sa vychdzalo pri prprave prvej eskoslovenskej stavy). Vznikala klasick problmov situcia v multietnickom, resp. multinacionlnom
tte, ke tendencia k presadeniu istho etnickho, resp. nrodnho jazyka
vo funkcii dorozumievacieho prostriedku vrmci interetnickho, resp. internrodnho celku nara na tendenciu inho etnickho, resp. nrodnho jazyka kplnej realizcii svojho prirodzenho funknho potencilu. Problm sa
vyhrocuje tm, e jazyk s tendenciou k plneniu univerzlnej komunikanej
funkcie preber rolu integranho jazyka, o potencilne smeruje ktomu, e
sa stva atribtom nroda nielen vpolitickom, ttoprvnom, ale aj etnickom
zmysle (toto potencilne smerovanie sa stva relnym vzvislosti od politickch pomerov). Tendencia maariny k univerzlnej komunikanej funkcii
smonm vystenm do tohto smeru celkom prirodzene aktualizovala etno-,
resp. nrodnoreprezentatvnu funkciu sloveniny, o sa spjalo stendenciou
kstabilizcii prirodzenej prestnosti jej etno-, resp. nrodnosolidrnej funkcie. Stabilizcia prestnosti tejto solidrnej funkcie mohla by len epifenomnom vytvrania podmienok na to, aby sa pouvanie sloveniny vo verejnej
komunikcii vnmalo ako pozitvna sebaprezentcia, o, prirodzene, neznamen, e to malo ma nejak dosah na osvojovanie si maariny ako predpokladu asti na interetnickej verejnej komunikcii.
Na vyie spomnan protiklad prestnos maariny vz. provinnos sloveniny elita slovenskho jazykovho spoloenstva reagovala najprv stimulovanm potreby kultivovania vlastnho jazyka (pripomeme si naprklad znmu
bse Chvla budi tob... D. Krmana, vktorej veleb sloveninu ako matku
slovanskch jazykov avyta slovenskm vzdelancom nevmavos voi vlastnmu jazyku) aneskr silm ovytvorenie podmienok na fungovanie sloveniny bez retrikcie, ateda na neobmedzen realizciu jej funkci. Tto reakcia
prerstla do aktivt zacielench na realizciu jazykovopolitickho programu,
ktor bol sasou slovenskej nrodnoemancipanej stratgie od 40-tych rokov
96
19. storoia a do roku 1918. Do tohto programu, ktor je zakotven v najdleitejch nrodnoreprezentatvnych dokumentoch iadosti slovenskho
nroda zroku 1848, Memorandum nroda slovenskho zroku 1861, Viedensk memorandum slovensk ztoho istho roku, Memorandum Slovenskej nrodnej strany z roku 1911 a nsledn Vklad programu Slovenskej nrodnej
strany sa premietol prirodzen zujem slovenskho jazykovho spoloenstva
orozrenie spektra komunikanch sfr kontituujcej astabilizujcej sa spisovnej sloveniny. Rozsah tohto spektra je vymedzen u vliptovskomikulskych iadostiach zroku 1848: (1) rokovania na uhorskom sneme (mal to by
snem bratskch nrodov, na ktorom mali ma vetky jazyky krajiny status rokovacieho jazyka) ana osobitnom nrodnom sneme, na ktorch sa mali vies
nrodn porady (vpozad je znma poiadavka, aby sa vymedzili etnick hranice, o sviselo spredstavou onrodnej autonmii afederalizovan Uhorska;
slovenina mala by nrodnm jazykom voblasti vymedzenej nrodopisnmi
hranicami), (2) komunikcia v rmci intitucionalizovanho styku aj mimo
snemu (vrmci verejnej sprvy, sdnictva, nrodnej gardy, cirkvi), (3) vyuovanie vkolch (ato vcelej sstave nrodnho kolstva); iadalo sa zriadenie
slovenskch kl vetkch stupov, t. j. aj gymnzi, lce, akadmi, polytechnickho stavu, ako aj jednej univerzity). Monos fungovania sloveniny
vcelom spektre komunikanch sfr, ktor s domnou spisovnho jazyka,
bola predpokladom realizcie funknho potencilu arozvjania spisovnej sloveniny. Ilo omonos nehatenej funknej diferencicie spisovnej sloveniny
asbene obohacovania jej vrazovch prostriedkov vslade svyjadrovacmi
potrebami aj vo verejnch komunikanch sfrach. Elita slovenskho jazykovho spoloenstva si uvedomovala, e deprovincionalizcia sloveniny presadzovanm svojho jazykovopolitickho programu neznamen len tak zmenu
podmienok, v ktorch sa jazyk me rozvja diferenciciou komunikanej
funkcie, ateda sa me realizova jeho normlny kultrny vzostup, ale aj posilovanie innosti nrodnosolidrnej, ie aj nrodnoidentifikanej anrodnoreprezentatvnej funkcie spisovnho jazyka. Presadzovanie jazykovopolitickho programu bolo, pravda, nezluiten spolitickou praxou opretou oideu
jednho nedelitenho uhorskho nroda, ktor bola explicitne vyjadren aj
vnrodnostnom zkone zroku 1868. Pretoe vmene zachovania tejto jednoty
ani Slovci nemohli nadobudn vlastnos ttotvornho nroda (poda spomnanho zkona vak boli ako obania rovnoprvnymi lenmi uhorskho nroda), aj fungovanie spisovnej sloveniny bolo obmedzovan tak, aby sa nestala
plnohodnotnm atribtom nroda, ktor by vystupoval ako relny ttotvorn
subjekt.
Asymetria vzahu medzi sloveninou amaarinou so zreteom na podmienky realizcie ich funknho potencilu posilovala potrebu aktualizcie epifunkci spisovnej sloveniny (jej nrodnosolidrnu, resp. nrodnointegran,
nrodnoidentifikan, resp. nrodnodiferencian, nrodnoreprezentatvnu,
resp. nrodnoprezentan funkciu) samotn aktualizcia tchto funkci je prznan pre spisovn jazyk vobdob jeho kontituovania astabilizcie , o bolo
spojen ssilm oupevnenie komunikanej funkcie spisovnej sloveniny. Teo97
reticky (abstraktne) povedan, reakcie slovenskho jazykovho spoloenstva na

tto asymetriu smerovali ktomu, aby sa dosiahol stav, ke reprodukciou komunikanej funkcie spisovnho jazyka sa prirodzene (automaticky) reprodukuj aj
jeho epifunkcie, t. j. ke niet potreby aktualizcie tchto funkci (ich deklarovania, apelovania na lenov jazykovho spoloenstva, vyjadrovania iadost vsvislosti svytvranm primeranch podmienok apod.). Zkladom toho stavu je,
e niet iadnych vonkajch prekok pri vestrannom rozvoji kultry jazykovej
komunikcie, ateda normlnom kultrnom vzostupe jazyka. Jazykovopolitick program Slovkov bol zameran na odstrnenie takch prekok. Realizcia
tohto programu smerovala ktomu, aby slovenina mohla fungova analogicky
smaarinou, ie vtom duchu, vtom zmysle ako fungovala maarina. Podkladom analgie bol princp dominancie viny. Poda tohto princpu fungovala
maarina na celom zem ttu apodobne mala fungova slovenina na zem
vymedzenom etnickou hraninou lniou. silie elity slovenskho jazykovho
spoloenstva opresadenie sloveniny vduchu tejto analgie bolo vemi dsledn. Dobrm svedectvom je naprklad poiadavka, ktor bola zakotven vdruhej
asti Viedenskho memoranda slovenskho (Nvrh na privilegilnu listinu na
zriadenie aorganizciu osobitnho slovenskho ditriktu): Rokovacia radn
re vkrajinskom zhromaden ivo vbore je vlune (zvraznil J. D.) re slovensk. Amalo sa to vzahova aj na rokovania krajinskej rady aokresnch radov
(citovan poda M. Podrimavsk, 1994, s. 208). Vlunos sloveniny nemala
plati len pri styku sorgnmi na neslovenskom zem.
Meme kontatova, e vzah medzi sloveninou a maarinou so zreteom na funkcie jazyka spoval v tom, e maarina stimulovala sloveninu
k analogickmu fungovaniu. Reakcie na tento stimul, na ktor sa ale, pravdae, neredukuje podnetov zdroj kontituovania a socilneho upevovania
spisovnej sloveniny, smerovali, prirodzene, kostrmu vyhraneniu spisovnho jazyka ako atribtu slovenskho nroda, ateda kvraznmu zviditeneniu
relnej existencie tohto nroda (jestvujceho na etnickokultrnom podklade),
ktormu by sa nedalo uprie prvo na rolu ttotvornej individuality, o vak
nebolo vslade sideou jednotnho uhorskho nroda. Predstava elity slovenskho jazykovho spoloenstva ooptimlnom fungovan spisovnej sloveniny
vUhorsku bola analgiou fungovania maariny ajej realizcia by bola viedla
ktlaku na zmenu jazykovej politiky vuhorskom tte, sm s, samozrejme,
spojen politick attoprvne implikcie.
3 . 4 . Nor m a s p i s ov n h o ja z y k a
Norma ako komponent hodnotiacej interpretcie sveta. Jeden zo spsobov

bytia loveka spova vtom, e je vpoznvacom ahodnotiacom vzahu ksvetu. Norma svis shodnotiacim vzahom. Podkladom hodnotenia s potreby
azujmy loveka. Ke lovek nazer na ist entity zhadiska svojich potrieb
a zujmov, prisudzuje im ist zmysel. Hodnotenie je zaloen na prisudzovan istho zmyslu. Entity maj pre ns zmysel na zklade istch vlastnost.
Prostrednctvom tchto vlastnost ich hodnotme pomocou hodnotiacej kly.
Vchodiskovm bodom na hodnotiacej kle je hodnota normlne, t. j. dob98
r, alebo explicitne vyjadren tak, ak m by. Vtejto hodnote je zafixovan, e dan entita istmi vlastnosami vyhovuje tomu, o oakvame na podklade istej potreby alebo zujmu. Tto hodnota je zkladom naej hodnotiacej
orientcie, ktor spova v tom, e nieo registrujeme ako dobr, in ako
menej dobr, resp. viac ako dobr.
Hodnotenie sa, prirodzene, neuskutouje vdy tak, e sa ist entita dva do
bezprostrednho vzahu sistou potrebou alebo sistm zujmom. Tento vzah
je asto sprostredkovan. VTerii poznania (1986, s. 316) sa to vyjadruje takto:
Hodnotiaci subjekt nemeria potencilne hodnoty vdy priamo svojimi potrebami a zujmami. asto ich meria sprostredkovane, prostrednctvom relatvne ustlench kritri vzorov, noriem, idelov, ktor s jeho akumulovanou
praktickou hodnotovou sksenosou aktor tieto potreby azujmy vprocese
hodnotenia zastupuj. ie norma je istm hodnotiacim meradlom, pretoe
reprezentuje ist (relatvne) kontantn potreby alebo zujmy. Kee hodnotenie je spt spreferenciami o sa hodnot kladne je preferovan (anaopak)
, aj norma motivuje preferenn reakcie: o zodpoved norme, je za obvyklch okolnost preferovan (pred tm, o nezodpoved norme). Plat tu usudzovanie zaloen na poznan obvyklej svislosti: ak nieo zodpoved norme,
je obvykl, e sa preferuje. Ztoho vyplva, e ak nieo nezodpoved norme,
nemus by nepreferovan. Dvod je zrejm: norma ako akumultor intersubjektvnych potrieb azujmov, ateda (relatvne) ustlen hodnotiace meradlo,
sa za istch okolnost me dosta do rozporu s potrebami alebo zujmami
subjektu.
Hodnotiaca orientcia hr kov rolu vsocilnom sprvan loveka. Socializcia jednotlivca zaha aj osvojovanie si vzorov sprvania, ktor sa vdanej societe povauj za normlne, t. j. dobr. Tieto vzorce s vsledkom
tandardizci, t. j. konvencionalizci istch typov sprvan ako vyhovujcich
potrebe, resp. zujmu danej society. Ide orozlin tandardizcie, ktor nie
s pre dan societu rovnako dleit. Societa ich vnma ako modely sprvania sodstupovanou zvanosou. Tie vzory sprvania, ktor nadobudli normatvny charakter, vnmaj ako normy sprvania. Normatvnos znamen, e
vzor sa stal zvznm do takej miery, e odchlka od neho je spt skritikou,
korekciou alebo sankciou. Inak povedan, norma m regulatvnu silu.
3 . 4 .1. D e f i n c i a, trukt ra a f unkc i e s o c i l nej n o r m y
Vklad noriem spisovnho jazyka vleujeme do objasovania socilnej

normy (nie technickej normy, hoci medzi tmito pojmami je svislos), apreto ju definujeme.
Defincia socilnej normy:
Socilna norma je shrn socilnych tandardizci, v ktorch s akumulovan ist potreby alebo zujmy danej society, a teda je v nich zafixovan
motivcia preferennch socilnych sprvan, ktor vtejto societe nadobudla
regulatvnu silu. Je zkladnm hodnotiacim meradlom socilneho sprvania,
take vo vzahu knej sa vnma bezprznakovos sprvania vtandardnch situcich, ktor sa akceptuje (ateda nevyvolva osobitn postoj).
99
truktru socilnej normy tvoria vzahy medzi tmito prvkami (porov. Bartsch, 1985):
obsah normy, t. j. shrn socilnych tandardizci,
povaha normy, t. j. jej zvznos,
subjekt normy, t. j. kto normu akceptuje aosvojuje si ju ako smernicu konania, sprvania,
normatvna autorita, t. j. kto presadzuje normu vpraxi.
Funkcie socilnej normy:
a) Norma je jednm zkontituentov istej jednoty aporiadku v spolonosti,
lebo vymedzuje socilne relevantn aktivity jej lenov. Vo vzahu knorme sa
interpretuje ist sprvanie ako socilne relevantn konanie (ak sprvanie zodpoved norme, m povahu bezprznakovho relevantnho konania).
b) Norma pln lohu (orientanho) vzoru sprvania, t. j. modelu osvedenho spsobu sprvania, na zklade ktorho sa pri socilnej interakcii aktualizuje zodpovedajce oakvanie (oakvanie uahuje, zjednoduuje socilnu
interakciu).
c) Norma sli na stabilizciu danho stavu (status quo) aje sasou identifikanch prznakov danej society.
d) Normou sa zdvoduje sprvanie aje zkladom kritiky akorekcie sprvania. Opodstatnen naruenie normy me vies ku kontituovaniu novej
normy (predpokladom je, e lenovia society naruenie akceptuj).
e) Norma sli ako prostriedok koordincie aktivt jednotlivcov ako predpokladu fungovania spolonosti.
ie funkn potencil socilnej normy zaha:
a) socializano-unifikan funkciu (socializuje sprvanie, t. j. dva istmu
sprvaniu socilny zmysel, m prispieva kutvraniu audriavaniu istho socilneho poriadku, ktor je zaloen na istej jednote sprvania),
b) socilnohodnotov orientan funkciu (norma orientuje lenov danej
society vtom zmysle, e tto prostrednctvom nej identifikuj ist zafixovan
potreby, resp. zujmy society atm spoznvaj zodpovedajce sprvanie ako
jednu zo zkladnch hodnt spolonosti),
c) stabilizano-identifikan funkciu (normy stabilizuj dan stav kolektvnych sprvan atm podiarkuj kultrnu identitu society),
d) explanano-evaluan funkciu (normou sa vysvetuje, preo sa lenovia
danej society tak sprvaj, asasne sa ou hodnot sprvanie norma je hodnotiace meradlo; explanan funkcia implikuje motivan funkciu norma
motivuje kprimeranmu spsobu sprvania),
e) koordinan funkciu (norma prispieva touto funkciou kefektvnosti fungovania society).
3 . 4 . 2 . N o r m y sp i s ovn h o jaz y ka
Normy jazyka, a teda aj normy spisovnho jazyka, s pecilne prpady

socilnej normy. lenovia istej society si v procese socializcie osvojuj aj
socilne normy, ie aj normy jazyka. Vtomto procese sa kontituuje arozvja ich metajazykov axiologick kompetencia, t. j. schopnos evaluanho
100
vnmania jazykovch prostriedkov aich pouvania. Pretoe vnorme s akumulovan ist intersubjektvne potreby a zujmy, take sli ako fixovan
hodnotiace meradlo, normy jazyka s komponentom tejto kompetencie. Vnmanie jazykovch prostriedkov a ich pouvania cez prizmu tohto komponentu metajazykovej axiologickej kompetencie je sasou interakcie lenov
society so svojm jazykom. Km jazykov systm m svoj mentlny korelt
v jazykovej kompetencii, normy jazyka s interiorizovan v metajazykovej
axiologickej kompetencii. Normy jazyka s sasou hodnotiaceho ahodnotovho vnmania jazyka.
Normy jazyka sa nedotkaj len spisovnho jazyka, ale len vrmci tohto jazykovho tvaru jestvuj kodifikovan anekodifikovan normy. Kodifikovan
s jazykov normy, nekodifikuj sa komunikan normy. Najprv sa pristavme
pri jazykovch normch spisovnho tvaru. Zaneme definciou.
Defincia jazykovch noriem:
Jazykov normy s aktulne alebo potencilne kodifikovan tandardizcie
foriem, ich vznamov aich kombinci a suprasmantickch prznakov jazykovch jednotiek, vktorch s akumulovan kolektvne potreby azujmy korelujce sfunkciami noriem ateda je vnich zafixovan motivcia ich repektovania, ktor vdanej societe nadobudla regulatvnu silu.
Vimnime si komponenty tejto defincie. Npadn je, e do defincie je zahrnut kodifikcia. Vyjadruje sa tm jeden zditinktvnych prznakov normy
spisovnho jazyka. Hovor sa oaktulnej apotencilnej kodifikovanosti. S na
to dva dvody. Prv dvod spova vznmom fakte, e kodifikcia zaostva za
normou, take to, o je vrelnej norme, sa nemus objavi vaktulnej kodifikcii. Druh dvod je zvanej. Vzahuje sa na otzka, preo nie je ist prvok
zahrnut do kodifikcie, hoci je vdostatonej miere tandardizovan (napr.
slovo kud ajeho derivty vslovenine). Aj tak prvky s vreferennom poli
potencilnej kodifikcie. Aktualizcia takch potencilne kodifikovatench
prvkov zvis od okolnost, ktor ovplyvuj ich kodifikan prehodnotenie.
Tto otzka svis sopozciou idelna norma: relna (tatistick) norma. Idelna norma vyplva zistej predstavy otom, o je kompatibiln stou normou,
km relna norma zodpoved tomu, o sa d tatisticky zisti. Ak sa zist, e
ist prvok nie je zahrnut do idelnej normy, ale sa vyskytuje vkomuniktoch
sociologicky signifikantnej asti pouvateov vkomunikanch sfrach asitucich spisovnho jazyka, patr do relnej normy. Vtejto svislosti sa objavuje
aj opozcia norma : zus (porov. alej).
Vdefincii sa alej hovor otandardizcich, m sa podiarkuje, e vnorme je to, o sa konvencionalizuje zponuky jazykovho systmu, inch jazykov, resp. jazykovch tvarov alebo pouvateov, ktor sa vistch prpadoch
odchyuj od ponuky systmu (nesystmov prvky vnorme). tandardizuje
sa to, o sa akceptuje na zklade intersubjektvnej metajazykovej axiologickej
kompetencie. tandardizuj sa zvukov (a druhotne aj grafick) formy, ako
aj paradigmatick asyntagmatick formy jazykovch jednotiek (t. j. formy so
zaruenou ditinktvnosou aformy reprezentujce inherentn syntagmatick dimenziu jednotky, napr. jej valenn rozmer vznamov akombincie jed101
notiek). Napokon je re o tandardizcii suprasmantickch prznakov, m

sa myslia inherentn tylistick prznaky, ktor sa navrstvili na smantiku jazykovch jednotiek. Defincia normy pomocou pojmu tandardizcia neprotire znmej coseriovskej defincii, vktorej sa hovor oshrne kolektvnych
realizci jazykovho systmu, len sa nm vyjadruje, e nejde iba orealizcie
zponuky jazykovho systmu, ale hlavne sa nm zvrazuje, e norma je zaloen na konvencionalizcii, o je dleit pri sledovan vvinu jazykovch
noriem spisovnho tvaru (porov. alej). Vtandardizcich s akumulovan
kolektvne potreby azujmy, ktor koreluj sfunkciami noriem.
Ete pred vkladom funkci nakrtko sa pristavme pri vzahu normy ksystmu. Principilne je tento vzah uren tm, e ponuka systmu sa do normy
premieta ako prost, selektvna alebo rozlenen realizcia. Prost realizcia
je nsledok toho, e systm vmnohch prpadoch ponka skryt monosti,
ktorch realizcia je podmienen okolnosami spsobujcimi pohyb v jazyku. Pokia sa neaktualizuj tak dynamizujce okolnosti, vnorme sa realizuje
jednoducho to, o je vsystme zakotven. Naprklad slovn tvary eny, ulicou,
vysvedeniu at. s prost realizcie. Selektvnos normy vo vzahu ksystmu
spova v tom, e jazykov systm ponka relne (transparentn, nie skryt) monosti, zktorch si norma vyber. Tento jav dobre ilustruj niektor
slovotvorn modely (typy). Naprklad poda modelu slovesn zklad + -ova
svznamom miesto, kde sa odohrva dej oznaen slovotvornm zkladom
s utvoren slov pracova, oetrova, tudova apod. Relnou monosou
s aj odvodeniny tohto typu od slovies rokova, operova, montova a pod.,
ktor sa vak neaktualizovali, ateda sa nedostali do normy (norma si vybrala
dvojslovn pomenovania). In prklad ponka lexiklna smantika. Naprklad
slovo vran svznamom ierny ako vrana je vnorme zafixovan vo vzahu
kistmu denottu (vran k), hoci systm ponka pln denotan uplatnenie signifiktu ierny ako vrana. Opakom tohto vzahu medzi systmom
anormou je rozlenen realizcia, ktor spova vtom, e sa vnorme fixuj
ist obmeny systmovej jednotky. Naprklad aj vspisovnej slovenine sa vyskytuje znmy jav, e fonmy m an s vnorme zakotven ako kombinatrne
varianty. Podobne aj systmov (invariantn) lexiklny vznam mva vnorme
variantn korelty. Vraznm prkladom je adjektvum dobr sinvariantnm
vznamom zodpovedajci hodnotiacemu tandardu. Vnorme s zakotven
tandardy pre ist typy entt, naprklad dobr iak, dobr uite, dobr poasie
at. Kvzahu normy ksystmu treba, pravda, pripoji metodologick poznmku, e tu ide osystm vklasickom vymedzen, vktorom hr kov rolu opozcia aditinkcia.
Prechdzame k funkcim jazykovch noriem. Funkcie jazykovch norien
s pecifikcie funkci socilnych noriem, take ich opeme vnadvznosti na
nau predchdzajcu deskripciu.
a) Socializano-unifikan funkcia. Tm, e si jednotlivec osvojuje jazykov
normy spisovnho tvaru avslade snimi produkuje svoje reov celky, stva
sa lenom celonrodnho komunikanho spoloenstva adodriavanm tchto noriem prispieva kudriavaniu poriadku vtomto spoloenstve, teda kistej
102
jednote reovch produktov. Normovanie kultrnych jazykov (ist predkodifikan aktivity vpredspisovnej re jazykovej integrcie societ) bolo motivovan
potrebou odstrni jazykov neporiadok spsoben absenciou potrebnej miery
unifikovanosti pouvanch jazykovch prostriedkov. Vobdob celonrodnej
komunikanej integrcie, ke sa kontituoval spisovn jazyk, tto potreba vystpila ete viac do popredia. Udriavanm jazykovch noriem si celonrodn
jazykov spoloenstvo naalej zabezpeuje primeran poriadok v jazykovej
interakcii (atm aj vsocilnej interakcii). Ke si ich jednotlivec osvoj apoda
nich sa sprva (sas jeho socializcie), jeho jazykov sprvanie reprodukuje
tento poriadok. Vtom spova socilny zmysel tohto sprvania.
b) Socilnohodnotov orientan funkcia. Socilny zmysel jazykovho sprvania vslade sjazykovmi normami prezentuje toto sprvanie ako socilnu hodnotu (ist entita sa vnma ako hodnota prostrednctvom zmyslu, ktor
mu subjekt pripisuje). Jazykov normy usmeruj (orientuj) lenov society
na tak jazykov sprvanie, ktor predstavuje vznamn kolektvnu hodnotu. Tak jazykov sprvanie zodpoved kontantnm kolektvnym potrebm
azujmom, apreto funguje ako vzor, na zklade ktorho sa vspisovnej komunikcii aktualizuj zodpovedajce oakvania. Sprievodnm prznakom
udriavania jazykovch noriem je sankcionovanie komunikanta pri nesplnen
oakvania (porov. sfunkciou vbode d). Tto funkcia jazykovch noriem bezprostredne svis shodnotovm statusom spisovnho jazyka. Spisovn jazyk
sa v komunikcii realizuje prostrednctvom jazykovch noriem, take jazykov sprvania vslade snormami s prejavom repektovania hodnotovho
statusu tohto jazyka. Tto svislos nejestvuje len medzi spisovnm jazykom
ajeho normami. Hodnotov status spisovnho jazyka je vak umocnen prominentnm miestom tohto jazykovho tvaru vdiasystme nrodnho jazyka. Do tejto svislosti sa organicky vleuje znme Havrnkovo zistenie, e
knorme spisovnho jazyka maj jeho nositelia uvedomelej vzah ako knorme udovho jazyka. Zodpoved to hodnotovmu statusu spisovnho jazyka. Axiologick vnmanie jazykovch noriem spisovnho tvaru je poznaen
hodnotovm statusom spisovnho jazyka ich repektovanm sa hodnotov
status potvrdzuje , apreto sa vytvoril ktmto normm vzah na vyej rovine
racionality. Treba si vak poloi legitmnu vskumn otzku, i sa tento vzah
men, resp. ako sa men. Ide hlavne oto, i sa opozcia spisovn jazyk : nespisovn jazykov tvar vo vnman nositeov jazyka modifikuje (mme na mysli
mon modifikciu vdlhom asovom seku), apotom, i jestvuje korelcia
medzi modifikciou astupom uvedomelosti vzahu (na tto otzku reagujeme na viacerch miestach tejto knihy).
c) Stabilizano-identifikan funkcia. Reprodukciou jazykovch noriem
(ie jazykovch tandardizci) sa udriava stabilita jazykovch foriem aich
funkci, o je zkladnm predpokladom normlneho fungovania jazyka. Stabilita foriem afunkci m individulny aj interindividulny aspekt. Prv strnka
sa dotka poiadavky pamti: stabilita je podmienkou uchovania jazykovch
jednotiek vdlhodobej pamti aich bezproblmovej reprodukcie (reprodukcia
jednotiek zasa upevuje ich stabilitu). Z druhho aspektu sa do pozornosti
103
dostva identifikcia foriem afunkci: stabilita je podmienkou identifikcie foriem afunkci jazykovch jednotiek vkomunikcii, ateda elementrnym predpokladom normlnej komunikcie. Identifikan funkcia jazykovch noriem
vak spova aj vnieom inom. Tm, e jazykov normy s ist tandardizcie, s sasou kultry danej society, ateda patria kprznakom jej kultrnej
identity (najm pravopisn norma to vrazne demontruje). Ich identifikan
funkcia sa zretene prejavuje v opozcii kultrne blzkych nrodov, ktorch
jazyky s blzkoprbuzn (dobrm prkladom je opozcia slovensk nrod :
esk nrod).
d) Explanano-evaluan funkcia. Jazykov normy vysvetuj (zdvoduj)
jazykov sprvanie jednotlivcov, ktor sa vlenili do komunikanho priestoru
spisovnho jazyka (aje to dsledok motivcie: normy ich motivuj kprimeranmu sprvaniu, ateda ich sprvanie zdvoduj).
Sasne funguj ako hodnotiace meradlo, vo vzahu knim sa uruje sprvnos realizcie jazykovch jednotiek agrafickho stvrnenia reovch prejavov. Tu ide o platnos noriem. Jazykov normy s pre lenov danej society
platn, ke sa na ne odvolvaj ako na kritrium posudzovania sprvnosti jazykovho sprvania, ateda aj ako na zklad jeho kritiky akorektry (porov.
Bartsch, 1985, s. 218). Zvanou otzkou je vzah nositeov jazyka knormm.
Tento vzah uruje kvalitu platnosti noriem. Ak je tento vzah viac-menej formlny, t. j. pouvatelia ich repektuj pod ntlakom (vnmaj ich v duchu
vyaduje sa to, mus to tak by, je to dan zhora apod.), jazykov normy
maj charakter predpisu (viac-menej nantenho hodnotiaceho kritria). Pri
neformlnom vzahu, t. j. ak s normy zvntornene akceptovan (internalizovan), maj povahu prirodzenho hodnotiaceho kritria (prav normy). Ak
vzah dominuje vdanom jazykovom spoloenstve, zvis od komplexu faktorov (politick situcia, ideolgia, tradcia, vyspelos, resp. uvedomelos spoloenstva, sebavedomie vrtane jazykovho sebavedomia aalie faktory). Pri
internalizovanom vzahu jazykov normy sa akceptuj ako pochopen aprevan naakumulovan potreby azujmy kolektvu asankcie spojen sich nedodriavanm maj len sprievodn motivan silu. Vprpade externho vzahu motivan sila sankcie dominuje. Extern vzah jednotlivcov kjazykovm
normm je aj podkladom reklamnej prezentcie prslunosti kjazykovej elite
smonm sklonom ksnobstvu.
e) Koordinan funkcia. Tto funkcia svis sidentifikanm aspektom stabilizanej funkcie. Stabiln identifikovatenos jazykovch jednotiek zabezpeuje potrebn shru vjazykovom sprvan komunikantov atm aj zkladn
predpoklad efektvnej komunikcie. Transparentnejia je tto funkcia pri expanzii istej jazykovej inovcie. Norma vyvja tlak na koordinciu jazykovch
reakcii vo vzahu kinovcii.
3 . 4 . 3 . Ide l na are l na sp i s ovn n o r m a
Jazykov kritika neustle upozoruje na jazykov chyby vo verejnch prejavoch, ie na nedodriavanie spisovnej normy. Ide onormu, ktor sa vytvorila
jazykovou praxou kultivovanch pouvateov spisovnho jazyka, o normu,
10 4
ktor je realizciou systmovch monost (kultivovanos sa spja so znalosou tchto monost, pravda, do spisovnho jazyka predsa prenikli aj nestrojn prvky). Vpodstate je to idelna norma.
Defincia idelnej normy:
Idelna norma je funkne determinovan sstava tandardizci sregulatvnou silou, ktor (sstava) zodpoved idealizovanej predstave o realizcii jazykovho systmu apouvan jazyka. Idealizovan predstava je zaloen na
tendencii k striktnologickmu vnmaniu jazykovho systmu a na tendencii
kretriktvnemu vnmaniu rozmanitosti pouvania spisovnho jazyka.
Vslovenskom jazykovom prostred tradine funguje ako zkladn hodnotiace kritrium verejnch prejavov. Mali by ju dsledne dodriava vetci pouvatelia spisovnho jazyka bol by to idelny stav. Ale vetci ju dsledne nedodriavaj. Jazykov kritici na to neustle upozoruj, jazykov vchova je na
to ostro zameran. Avsledok? U sme citovali kontatovanie orozmhajcej
sa anarchii vjazykovom ze, onerepektovan normy spisovnho jazyka. Citovan autor (Koi, 1995, s. 14) nevid tento vzah ako vnimon: Sasn
stav vpouvan spisovnej sloveniny vmnohom pripomna situciu pred konferenciou okultre spisovnej sloveniny vr. 1966, ke sa ...otvorene hovorilo
ohavarijnom stave nielen vpouvan spisovnej sloveniny, ale aj vjazykovom
vedom pouvateov spisovnej sloveniny. Po tridsiatich rokoch sa stav nezlepil. Apodobn kontatcie njdeme aj vobdob pred rokom 1966. Mme
teda idelnu normu, ale mnoh pouvatelia s dlhodobo aleko od idelu.
Pouvatelia, ktor s povaovan (resp. ktor sa povauj) za kultivovanch,
si elaj (apreto kritizuj), aby aj t ostatn jazykovo dorstli na rove tejto
normy. Odchlky od tejto normy jazykov nesprvnosti sa nedaj tolerova,
ako sa ned tolerova in prejav nekultrnosti. Dvody poznme. Umel spisovn jazyk je spt sidelnou normou. Jeho zstancovia sa nauili i stm,
e kodifikcia tejto normy dlhodobo koexistuje s pouvatemi normy, ktor
nie s na jej rovni. Uprslunch odbornkov sa vypestoval stereotyp reakci:
obrana a zdvodovanie idelnej normy, poukazovanie na jej nedodriavanie vjazykovej praxi. Viacer neodbornci sa nauili koprova tento stereotyp
(srozlinm stupom povrchnosti). Niektor si toto koprovanie osvojili, aby
sa prezentovali ako zasvtenci do jazykovej kultry aako t, ktor zachrauj
spisovn sloveninu. Uniektorch vznikol pocit, e odsudzovanie rovne jazykovch prejavov patr kprezentcii vlastnej vzdelanosti, kultrnosti, vlastenectva.
Prirodzen spisovn slovenina je spt srelnou normou, ie snormou,
ktor si vypestovalo diferencovan jazykov spoloenstvo. Diferencovan spoloenstvo si vypestovalo zodpovedajcu diferencovan normu. Tto norma je
diferencovan do takej miery, ak zodpoved potrebe diferencovanho jazykovho spoloenstva. Je znme, e aj v idelnej norme nachdzame variantnos, ie diferencovanos (napr. sel aj siel, vyprat aj vypran, daktor aj
voaktor, lakovnk aj lakova, laser s vslovnosou laser aj lejzer, paradajka
aj rajina at.). alej je znmy pojem prunej stability, ktorm sa zachytva
prispsobivos normy zmenm vjazykovej praxi (prejavom jej prunosti je aj
105
to, e sa vnej objavili nestrojn, ale vit prvky). Na rozdiel od idelnej normy ohraniciach diferencovanosti aprunosti relnej normy nerozhoduje iba
t as jazykovho spoloenstva, ktor zaha pouvateov tradine povaovanch za kultivovanch, ale vetci nositelia celospoloenskho dorozumievacieho prostriedku. Ako to atribt prirodzen (spisovn slovenina) signalizuje, nejde ovedom rozhodovanie, le orozhodovac proces vjazykovej praxi. Tento
proces sa realizuje reprodukciou jednotnej aj diferencovanej analgie. Jednotn
analgia m drviv prevahu. Jej reprodukciou sa udriavala jednotn vslovnos hlsok (individulne rozdiely s tu bezvznamn, porov. sobsahom vrazu analgia), jednota viny gramatickch tvarov, jednota prevanej viny
slov at. Reprodukciou diferencovanej analgie norma nadobudla vistch bodoch alternatvnos, ktor vna do normy naptie, ak vldne pri vonej sai. Rozsah alternatvnosti presahuje rmec variantnosti, ktor sa vymedzuje
vonkajm zsahom (zavzujcou kodifikciou), take zaha aj tak alternatvy ako naprklad od Sone/Soni, hra na bicch nstrojoch/bicie nstroje, bielize/prdlo, lipa smkkm aj nemkkm l, zemiakov hranoleky/hranolky,
vyhlsenie/prehlsenie, vreckov/skov mlieko at. Do relnej normy patria
vetky prvky zahrnut do idelnej normy a prvky, ktor sa rozrili a ustlili
vjazykovej praxi ako (neuvedomovan) alternatvy kistm prvkom zidelnej
normy. Tieto alternatvne prvky sa zisuj tatisticky. Ak je frekvencia vskytu
vdlhom asovom seku vysok aprslun prvky s reprodukovan nezanedbatenm potom astnkov celospoloenskej komunikcie, tieto prvky s
sasou relnej normy. Opis relnej normy sa viae na sociolingvistick vskumy. Meme ju definova vexplicitnej opozcii sidelnou normou.
Defincia relnej normy:
Relna norma je funkne determinovan sstava tandardizci sregulatvnou funkciou, ktor (sstava) zodpoved relnej predstave orealizcii jazykovho systmu apouvan jazyka. Relna predstava je zaloen na prirodzenologickom vnman jazykovho systmu ana repektovan relnej rozmanitosti
pouvania jazyka.
Idelna norma predpoklad autoritatvnos aintoleranciu, relna norma demokratickos atoleranciu. Idelna norma je spt sprestnymi pouvatemi
spisovnho jazyka, ktor s netolerantn voi alternatvam mimo tejto normy,
lebo ve nemono tolerova jazykov nevedomos, ahostajnos, destabilizovanie spisovnho jazyka, nectu knemu ako ku kultrnej hodnote at. Relna
norma je spojen stm, e pouvate nie je obmedzovan pri analogickom
sprvan, me sa sprva vzmysle sprvania prestnych alebo inch pouvateov. Vldne pri nej prirodzen tolerancia. M tto tolerancia nejak zporn
nsledky? Jazykov prax ukazuje, e nem. Zporn dsledky sa objavuj pri
uvaovan ospisovnom jazyku zpozcie tradinej terie. Zporn dsledky sa
vyvodzuj zpredpokladov viazanch na tto teriu aimplantuj sa do obrazu
stavu a fungovania sasnej spisovnej sloveniny. Tradovan teria vak nie
je adekvtnym zobrazenm sasnej spisovnej sloveniny, pretoe je to teria
umelho spisovnho jazyka, zatia o sasn spisovn slovenina m status
prirodzenho spisovnho jazyka.
106
3 . 4 . 4 . N o r m a a zus
Uznanie relnej spisovnej normy (nejde, pravda, oarbitrrny akt, ale ozdvodnen akceptciu) m, prirodzene, za nsledok, e sa zmieruje asto registrovan naptie medzi normou a zom. Len sa zmieruje, rozdiel medzi
nimi sa nestrca (oponenti relnej spisovnej normy jej akcepttorom vytaj
prve to, e stotouj normu szom). Vom spova tento rozdiel? Odpove
na tto otzku predpoklad vymedzenie pojmu zus (pojem relnej spisovnej
normy sme u urili). Zanime tm, e uzulne je vo vyluovacom vzahu
kokazionlnemu. Uzulnos sa vzahuje na zvyklos, km okazionlnos sa
dotka prleitostnej jedinenosti. zus zaha jazykov zvyklosti. Jazykov
zvyklosti s tie vsledkom tandardizci, ateda aj zus meme charakterizova ako funkne determinovan sstavu tandardizci (porov. s definciami noriem). Rozhodujcim parametrom, ktorho pecifikcia manifestuje
ditinktvny prznak vprivatvnej opozcii norma : zus, je prejav regulatvnej
sily (tandardizcie).
Kovm faktorom je teda prejav regulatvnej sily tandardizci. Prejav
regulatvnej sily je uren tm, ak modus zvznosti sa spja so tandardizovanmi truktrami. Dleit je spsob existencie zvznosti. Schematicky
zobrazen, zvznos jestvuje bu ako vynten akceptcia tandardizci,
alebo ako ich prirodzen repektovanie. Prv spsob existencie zvznosti sa
presadzuje vtedy, ke sa spisovn norma (zakchkovek dvodov) interpretuje ako predpis. Spravidla stakou interpretciou je spojen presadzovanie idelnej normy. Pretoe vspisovnej jazykovej praxi s vdy odklony od idelnej
normy (prve preto, lebo je idelna), protagonisti tejto normy inklinuj kpredpisovaniu sprvnych truktr (napr. slovensk jazykov kritik asto argumentuje tm, e kritizovan vraz nie je vkodifikanom diele kodifiktor predpisuje, o je sprvne). Aj ke sa pouvatelia nestotouj sprotagonistami,
vyaduje sa od nich akceptovanie danch truktr (predpisov presadzovanie
normy sa zastiera tm, e pouvate je pouovan, preo je dan truktra
nesprvna, resp. sprvna; ten m pouenie pochopi ana zklade toho dan
jav akceptova). Druh spsob existencie zvznosti sa prejavuje vtedy, ke
sa spisovn norma interpretuje ako prirodzen regultor. Status prirodzenho
regultora m relna spisovn norma. Vpodmienkach, vktorch sa uplatuje
relna spisovn norma, zvznos sa prejavuje ako prirodzen (nevynucovan, nie umel) akceptovanie tohto regultora jazykovho sprvania. Ztohto
hadiska sa relna spisovn norma neodliuje od zu. Relna spisovn norma
aj zus sa vyznauje prirodzenou akceptciou tandardizovanch jazykovch
truktr.
Zafixujme si, e jestvuje prirodzen zvznos, ktor je spt s relnou
normou a zom, a prznakov (preskriptvna) zvznos, ktor sa spja
s idelnou normou. Km pri prznakovej zvznosti dominuje vzah by
niekm viazan (musm to repektova, lebo to vyaduje jazykov autorita), t. j. extern obligatrnos, prirodzen zvznos je zaloen na vzahu
zavzujem sa so zreteom na inch (chcem kontantne repektova to, o
repektuj aj in), t. j. na vzahu internej obligatrnosti. Takto oddeujeme
107
idelnu normu od relnej normy azu, ke berieme do vahy prejav regulatvnej sily (ateda spsob existencie zvznosti) tandardizcie. Ete treba
oddeli relnu normu od zu. Oporu nachdzame vjave, ktor sa vo formulcii zachytva ako o repektuj aj in. Kto s t in? Sociologicky (ie
aj sociolingvisticky) signifikantn as pouvateov spisovnho jazyka. Tto
pouvatelia rozhoduj otom, o patr do relnej spisovnej normy. Regulatvna sila tandardizci sa tu prejavuje ako ich prirodzen zvznos pre tchto
pouvateov. To, o sa tandardizovalo mimo okruhu tchto pouvateov, je
sasou zu. Na zklade benho pozorovania meme naprklad kontatova, e kud/kudn, zujemci, upresni s prvky relnej spisovnej normy,
km navi, nemocn, Ako ste to povedala? s elementy zu. Ist prvok
sa presva zzu do relnej spisovnej normy, ke ho signifikantn as pouvateov prirodzene akceptuje. Prirodzen akceptcia nemus znamena,
e kad pouvate zo signifikantnho okruhu m dan prvok v aktvnej
jazykovej zsobe naprklad niektor pouvaj spresni, ale nie upresni.
Nepreferovan prvok vak akceptuj vmene jazykovej solidrnosti stmi,
sktormi koexistuj vsignifikantnom okruhu.
zus (uzulne tandardizcie) vak nezahaj len prvky, ktor sa stabilne
reprodukuj mimo rmca signifikantnho. Vtomto rmci sa vyskytuj tandardizovan prvky, ktor sa pouvaj opozine k prvkom relnej spisovnej
normy. as tchto prvkov patr do rozsahu pojmu tandardn vrazy, sktormi zaali pracova autori Krtkeho slovnka slovenskho jazyka (ide len oas,
pretoe autori tohto slovnka inklinovali kidelnej norme, take za subtandardn povaovali aj vrazy patriace do relnej spisovnej normy). Ilustruj ich
naprklad vrazy koka (feanda), magajz alebo poli. Uzulne prvky koexistuj sprvkami relnej spisovnej normy vsituanch normch.
zus arelna spisovn norma s vo vzahu privatvnej opozcie. zus zaha prvky relnej spisovnej normy a spomnan tandardizovan prvky za
rmcom tejto normy.
Defincia zu:
zus je funkne determinovan sstava tandardizci sregulatvnou silou,
ktor (sstava) zodpoved relnej predstave orealizcii jazykovho systmu
apouvan jazyka, ako aj tandardizci mimo okruhu signifikantnch pouvateov spisovnho jazyka atandardizci, ktor akceptuje aj signifikatn as
pouvateov vopozcii sprvkami relnej spisovnej normy.
zus sa uruje tatisticky. tatistick daje sa vzahuj na poet pouvateov spisovnho jazyka, pre ktorch s jazykov prvky prirodzene zvzn, na
truktru pouvateov aich signifikantn as, na tandardizcie mimo tejto
asti ana tandardizcie, ktor sa vnmaj vopozcii krelnej norme. Vtejto
svislosti je aktulna tradin pripomienka lingvistov inklinujcich kidelnej
norme, e lohou jazykovedca zaoberajceho sa spisovnm jazykom nie je
len registrova javy vze, ale mus ich aj hodnoti vprospech kvalifikovanch
kodifikanch rozhodnot. Zistenie, e ist prvky s akceptovan signifikantnou asou pouvateov spisovnho jazyka, zaha aj ich hodnotenie. Je to
hodnotenie zpozcie komunikanho prstupu kjazyku, ie zo zornho uhla
108
prevania jazyka komunikantmi, ateda zhadiska ich prirodzenej metajazykovej axiologickej kompetencie. To, o akceptuje signifikantn as pouvateov, je evidentne dobre funkn azodpoved duchu danho jazyka. lohou lingvistu vtejto svislosti je skmanm akceptovanch prvkov prenikn
do ducha jazyka, t. j. spozna relny jazykov systm, jeho rozvjanie afungovanie. Op sa tu dostvame kmetodologickmu rozporu, ktor je prtomn
vzklade vkladov vtejto knihe. Uvaovanie stendenciou kidelnej norme sa
opiera len oklasick systmovolingvistick metdy poznvania, km myslenie
orientovan na relnu normu apribliovanie normy kzu m oporu vpragmatickolingvistickej metde skmania.
Vraz zus sa, pravda, pouva aj inak; porov. naprklad spisovn zus,
vydavatesk zus, individulny zus apod. Pouva sa teda jednoducho vo
vzahu kistm jazykovm zvyklostiam apreferencim. Vpozad rozmanitho pouvania tohto vrazu je veobecn vznam jazykov zvyklosti viazan
na istch pouvateov a na ist komunikan situcie. Z hadiska pomeru
norma : zus je relevantn to, e jestvuj pouvatelia (nesignifikantn as
nositeov spisovnho jazyka), ktor reprodukuj jazykov truktry mimo relnej spisovnej normy, ajestvuj komunikan situcie, vktorch sa tandardizovali prvky nepatriace do tejto normy. Naprklad vKrtkom slovnku slovenskho jazyka sa registruje vraz dolin (spoznmkou sprv. usvedujci)
ana zklade benho pozorovania registrujeme aj vraz omluvi sa, ale tieto
vrazy evidentne nie s prvkami relnej spisovnej normy, lebo s za rmcom
tandardizci akceptovanch areprodukovanch pouvatemi zo signifikantnho okruhu. Zkladnm pilierom zu s vak situan tandardizcie. Tie
komunikan situcie, vktorch tandardizovane koexistuj spisovn anespisovn prvky, s prototypov exemplre kategrie zus. Vo vzahu ktmto
situcim hovorme, e zus sa prekrva so situanou normou. Ide, prirodzene, okomunikan situcie, vktorch dominuje spisovn jazyk. Dobrm prkladom takej situcie je neoficilna, neformlna komunikcia vuom okruhu
na pracovisku (kolegilno-priatesk komunikcia), vktorej sa tandardizovali
vrazy ako majland, mejdan, klbosi, hefty, sekera (vemi prsny, rzny nadriaden) apod., ktor s kompatibiln len so situanou normou.
109
I V.
K U LT R A
A K U LT I VOVA N I E
4 . P ojem kult ra spis ov nh o jazyka aprstupy

ku kulti vovaniu
Vrme sa op k zdroju naej terie spisovnho jazyka a jeho kultry.

B.Havrnek (1932, s. 32) zana svoju fundamentlnu tdiu koly spisovnho jazyka ajeho kultura u veobecne znmym urenm vchodiskovho
pojmu: Kulturou spisovnho jazyka rozumme zde pedevm vdom teoretick pstn spisovnho jazyka, toti snahu aprci vdy ojazyce, linguistiky,
usilujc ozdokonalen aprospch spisovnho jazyka. Vedom teoretick pestovanie sa realizuje intervenciami do vvoja spisovnho jazyka. Ke si pripomenieme spravidla odvrhovan extrmne stanovisko vyjadren heslom Ruky
pre od jazyka apripojme knemu opan krajn nzor, e spisovn jazyk
m by pod absoltnou kontrolou vedomho teoretickho pestovatea, vybavia sa nm krajn body meradla intervennch koncepci ana tomto zklade
meme potom porovnva koncepcie azisova, ktor znich inklinuje viac
alebo menej kjednmu alebo druhmu plu. Tak zistenia nastouj jednak
otzku prin rozdielov vinklincii ajednak otzku primeranosti danej koncepcie, ateda podnecuj kjej hodnoteniu. Hodnotenie toho, e dan koncepcia inklinuje viac alebo menej kjednmu alebo druhmu plu, sa nm ukazuje
ako zreten komponent kultry spisovnho jazyka vspomnanom vymedzen, ke porovnme jednotliv koncepcie a navye sledujeme ist koncepciu
vrmci rozvoja danho spisovnho jazyka. Citovan Havrnkov vrok modifikujeme vtom zmysle, e kultra spisovnho jazyka spova (predovetkm)
vjeho primeranom (adekvtnom) teoretickom pestovan. Aj vHavrnkovom
vroku je primeranos hoci len implicitne prtomn: Primeran je pestovanie spisovnho jazyka zpozcie funknosystmovej lingvistiky znmej koly,
ktor zaruuje zdokonaovanie tohto jazykovho tvaru, ateda aj to, e zsahy na jej podklade ho nepokodzuj, ale explicitn vyjadrenie primeranosti
odkazuje na mieru intervenci a na jej implikcie. Hne sa, pravda, vynra
otzka, ak miera je primeran, ateda ak teoretick pestovanie je adekvtne.
VHavrnkovom vroku vyvolva otznik vraz zdokonaovanie (spisovnho
jazyka), hoci sa opakuje vdefincii kultry jazyka aj po takmer esdesiatich
rokoch (Kr Rzkov, 1990). Naprklad A. Stich (1979, s. 106) poznamenal:
Ne zcela vyjasnn vak je, co ve mme asmme vkldat do pedstav dokonalosti jazyka.... Ke odsunieme predstavu, e sa spisovn jazyk zdokonauje,
prichdza nm na um poznatok, e aj rozvoj tohto jazykovho tvaru prebieha
ako akomodano-asimilan proces. Akomodan aspekt tohto procesu spo112
4. Pojem kultra spisovnho jazyka aprstupy ku kultivovaniu
va vtom, e sa jazyk prispsobuje dynamike svojho stimulanho prostredia.

Ide ovonkajie stimuly, ktor sa dotkaj kvantity adiferencovanosti vyjadrovacch potrieb, aj ovntorn podnety, ktor vychdzaj zo samotnho jazyka,
zjeho dynamickho potencilu. Asimilan strnka tohto procesu zaha to,
e jazyk si prispsobuje nov stimuly svojej povahe, t. j. reaguje na ne vduchu
svojich tandardizci. Intervencie do spisovnho jazyka sa, pravdae, dotkaj asimilanho aspektu tohto procesu. Spomnan primeranos vedomho
teoretickho pestovania asou spojen miera intervencie sa tu objavuj ako
ist stav asimilcie. Primeranos zodpoved stavu normlnosti. Po uveden
fundamentlnych pojmov sa dostvame kdefincii.
Defincia pojmu kultra spisovnho jazyka:
Kultra spisovnho jazyka je stav asimilanej normlnosti vakomodano-asimilanom procese, vktorom sa tento jazykov tvar permanentne nachdza. Poda toho kultivovanie spisovnho jazyka spova v aktivitch, ktor
podporuj stav asimilanej normlnosti.
m je uren stav asimilcie? Pomerom medzi asimilanmi reakciami zaloenmi na prirodzenologickom zaobchdzan sjazykovmi jednotkami areakciami sreflexvnologickm podkladom. Povaha spisovnho jazyka je uren
tandardizciami tchto typov asimilanch reakci, take ke sa hovor osystme tohto jazykovho tvaru, treba ho interpretova ako koherenciu tandardizci, t. j. ako komplex pomerov medzi konvencionalizciami (pomer ekvivalencie, komplementrnosti, logickej podmienenosti, jednoduchej koexistencie,
disjunkcie apod.), priom ist pomery s zafixovan ich opakovanm vskytom, take prslun konvencionalizcie s systemizovan. omu hovorme
systm spisovnho jazyka, je koherencia tandardizci, ktor s zafixovan
rozlinm stupom systemizovanosti (porov. svkladom osystme jazyka).
Asimilan reakcie s zakotven vdanej koherencii tandardizci avdanom
komplexe systemizci. Pomer medzi prirodzenologickmi areflexvnologickmi asimilanmi reakciami sa dostva na povrch, ke si reakcie konkuruj.
Ilustrane povedan, ke si zemiakov hranolky konkuruj so zemiakovmi
hranolekmi. Ak stav je stavom asimilanej normlnosti, ktor reprezentuje
kultru spisovnho jazyka? Stav asimilanej normlnosti (ie bezprznakov,
prirodzen stav) koreluje so stupom rozvinutosti a demokratizcie spisovnho jazyka. Pri optimlnom stupni na takom stupni je aj sasn spisovn
slovenina tomuto stavu zodpoved optimlna redukcia teoreticky fundovanch reflexvnologickch asimilanch reakci (ateda optimlna expanzia prirodzenologickch reakci), ie aj intervenci, t. j. ich obmedzenie na relne
jazykov problmy, m sa mysl vkorepondencii steriou jazykovho manamentu ich ohranienie javmi, ktor ben pouvatelia jazyka prevaj,
resp. identifikuj ako jazykov problm vkomunikcii. Toto urenie stavu asimilanej normlnosti vyplva ztoho, e normlne rozvinutie aoptimlna demokratizcia spisovnho jazyka pribliuj jazykov spoloenstvo knormlnej
situcii, vktorej si jeho lenovia osvojuj apouvaj jazyk prirodzene, teda
riadia sa prirodzenologickmi asimilanmi reakciami. Umelos spisovnho
jazyka sa zniuje a, naopak, zvyuje sa miera jeho prirodzenosti.
113
Doposia sme abstrahovali od postojov ametajazykovho sprvania pouvateov. Ist stav asimilanch reakci je normlny, ke ho ako tak vnmaj
nositelia spisovnho jazyka. Tu sa dostvame kjavu, na ktor neustle poukazuj protagonisti jazykovej kultry avktorom nachdzaj vecn podklad presadzovania intenzvnej intervennej koncepcie, toti ktomu, e jazykov spoloenstvo je diferencovan aj zhadiska postojov kspisovnmu jazyku: Jedni
sa javia ako uvedomel, prejavujci zodpovednos voi spisovnmu jazyku,
uvedomujc si jeho hodnotov dimenzie, apreto podporuj tak intervenn
koncepciu, km inm tieto atribty vrozlinej miere chbaj, take nemu
by smerodajn pri koncipovan terie kultry spisovnho jazyka. Op ilustrane povedan, tm prvm je jasn, e slovo pilotn je nepotrebn prevzatie,
ateda intervenciou treba zabrni jeho preniknutiu do spisovnho zu, km t
druh toto slovo akceptuj, m poda spomnanch protagonistov preukazuj
absenciu uvedench atribtov. Analza sledovanho javu ukazuje, e tu funguje jazykovokultrny stereotyp, ktor je zaloen na presveden ozdvodovacej sile rozborov jazykovch javov na zklade klasickej funknosystmovej lingvistickej koncepcie ana pestovan takpovediac oddanho konformizmu
jazykovho ametajazykovho sprvania slingvistickou preskripciou na tomto
podklade ako prvotnho hodnotiaceho zkladu tchto sprvan. Vduchu tohto
stereotypu oddan konformnos vedie kprestnym nositeom spisovnho jazyka, teda ktm, ktor maj spomnan atribty. Tradovanm tohto stereotypu
sa pestuje prostredie, v ktorom pouvatelia tto konformnos maj vnma
ako prirodzen prznak fungovania spisovnho jazyka. Tak prostredie stimuluje kakceptcii takho stavu asimilanch reakci ako stavu asimilanej
normlnosti, ktor je prejavom absoltnej lojlnosti kjazykovmu preskriptorovi. tandardizcia bezvhradnej lojlnosti posiluje status preskriptora ako
jazykovho regultora, m sa podporuj reflexvnologick asimilan reakcie
asasne sa oslabuje motivcia zdvodovania asimilanch reakci vslade
s pokrokom v jazykovednom poznvan a myslen. (V tejto svislosti si pripomeme vrok H. Barteka, ktor spomna E. Pauliny 1979, s.47 : Keby
som napsal vSlovenskej rei, e toto nie je cigareta, ale e sa to po slovensky
vol vfuka, odzajtra by to kad volal vfuka.) Vtakom prostred kultra
spisovnho jazyka sa ukazuje ako stav asimilanej kvzinormlnosti, ktorho
akceptcia je spt svplyvom istej jazykovej ideolgie. Kultra jazyka vtomto
prejave je prznan pre silne ideologizovan jazykov spoloenstv, t. j. pre
society, vktorch sa jazykovej ideolgii prisudzuje funkcia kohzneho prvku.
Slovensk jazykov spoloenstvo patr ksocietm tohto typu. Ukazuje sa, e
osobitn vskumn pozornos si vyaduje jav, ktor oznaujeme ako jazykov
ideolgia. Vychdzame ztejto predbenej defincie prslunho pojmu (niie
sa vraciame ktomuto pojmu osobitnm vkladom): Jazykov ideolgiu predstavuje interpretcia roly jazyka vistej etnickej, resp. nrodnej societe zpozcie reprezentujcej nadvldu istho socilneho subjektu.
Jazykov ideolgia zviazan so spomnanm stereotypom psob proti presadeniu sa bezprznakovej kultry spisovnho jazyka. Sasn sociolingvistick situcia na Slovensku, t. j. celkov stav spisovnej sloveniny, stupe jej
114
demokratizcie aspoloensk podmienky jej fungovania (porov. Dane, 1979,

s. 83) je vak prirodzenou zkladou takej kultry jazyka. Natska sa otzka, preo by sa mal zmeni stav, ktor sme oznaili ako asimilan kvzinormlnos, ke ho pouvatelia aj ke pripustme, e pod vplyvom jazykovej
ideolgie vcelku akceptuj. Nie je to skrtka stav, ktor zodpoved potrebe
slovenskej jazykovej society? Pri odpovedi na tto otzku si treba vimn povahu akceptcie ajej sprievodn prznaky. Ide oakceptciu motivovan vzahom kjazykovmu elitrstvu. Jedni akceptuj stav preto, lebo si to vyaduje
prslunos kjazykovej elite (asto ju aj demontruj), in preto, lebo neakceptcia by ich ditancovala od elity, aal preto, lebo jednoducho plat to, o
prichdza zhora. Nie je to interiorizovan akceptcia (pouvatelia sa nezili so stavom), je podloen najm sklonom k elitrskej sebaprezentcii,
pocitom potreby chrni svoj socilny portrt pred elitrskym stigmatizovanm
aedukane pestovanm aj tradovanm subordinanm postojom. Ilustrcia:
Intervenciou vmene kultry spisovnho jazyka sa zabrauje rozreniu kolokcie u spomnanho tvarotvornho formantu -ido sfry genitvu singulru
substantv s deklinanou paradigmou typu ulica (ako sme u uviedli, v ze
sa najprv vrazne prejavoval pri osobnch mench Ani, Soni apod. apotom
aj pri inch proprich, ale aj apelatvach ako zBystrici, nii, komisii apod.).
Jedni akceptuj tto intervenciu preto, lebo tm dvaj najavo svoju vyiu
jazykov kompetenciu, t. j. to, e patria ktm, ktor lepie ovldaj gramatiku, ateda ktm vym, lepm, in preto, aby ich nepovaovali za pouvateov sgramatickm deficitom, ktor by ich odsunul od vych, a al
jednoducho preto, lebo u zo kolskch ias vedia, e preferova treba to, o
je dan tmi, ktor pu gramatiku, t. j. tmi zhora. Sprievodn prznaky takej akceptcie: (1) rozpor medzi metajazykovm ajazykovm sprvanm (pri
hovoren ojazyku pouvate demontruje svoju gramatick znalos, e napr.
slovo nia sa sklouje poda vzoru ulica, ale bene sa mu stva, e pouije
tvar znii), ateda medzi prirodzenologickm areflexvnologickm vnmanm
jazyka; (2) zastieranie interiorizovanho prirodzenho postoja kjazyku ajeho
vnmania ako kultrneho javu (tm, e pouvate mus zuvedench dvodov preferova tvarotvorn formant -e, hoci sa mu ako aj mnohm inm pouvateom akosi prirodzene tla na jazyk -i, sa umelo deaktualizuje tento
postoj, ktor je zaloen na sksenosti, e prirodzenologick zaobchdzanie
sjazykom je zkladnm spsobom jeho existencie ako kultrneho javu); (3)
naranie prirodzenho jazykovho sebavedomia pouvateov (al vklad
ktejto otzke podvame niie).
Predchdzajci strun vklad smeroval ktomu, aby sa ukzala zdvodnenos bezprznakovho kultivovania spisovnho jazyka, ktorou sa podporuje
prirodzen kultra tohto tvaru. Bezprznakovos je uren primeranosou
kultivovania kdanej sociolingvistickej situcii, ako aj kdanej epistemickej situcii vlingvistike avjej okol (vsvislosti so zdrazovanm primeranosti si
vo vzahu kHavrnkovej defincii kultry spisovnho jazyka treba pripomen vrok V. Mathesiusa 1932, s. 30 ztoho istho obdobia, e stabilita nov
spisovn etiny nen jet dostaten...). Kultra istho spisovnho jazyka
115
me by viac alebo menej prznakov (nejde teda ostroh binrnu opozciu).

Meradlom kultivovania spisovnho jazyka je jeho aproximcia k bezprznakovosti, resp. vzaovanie sa od nej. Kultivovanie sasnej spisovnej sloveniny sa k nej pribliuje. Tto teoretick reflexia sasnho stavu ukazuje aj
na smer, ktorm sa m ubera rozvjanie terie kultry spisovnej sloveniny
m sa rozvja tak, aby podporovala aproximciuu kbezprznakovosti, t. j.
kstavu asimilanej normlnosti. Ako osobitne zvan sa pritom ukazuj dve
otzky: (1) Metajazykov reakcie pouvateov spisovnho jazyka, najm ich
motivcia afaktory, okolnosti, ktor ich ovplyvuj. Osobitnm javom je vplyv
jazykovej ideolgie aideologizovanos slovenskho jazykovho spoloenstva
vrtane jej determinantov. Do pozornosti sa vtiera aj sila vplyvu mylienkovej
anzorovej liberalizcie na jazykov societu, relna prtomnos asto spomnanej postmodernistickej nechuti knormm vtejto societe alebo aj odklon
od tradinch hodnt. (2) Relna povaha systmu spisovnho jazyka. To predpoklad nezotrvvanie na metodologickej pozcii klasickej systmovej lingvistiky, resp. klasickho systmovho myslenia. Zfaktu, e jazyk je kultrny jav,
treba vyvodi aj zver pre hadanie adekvtneho prstupu kuchopeniu jazykovho systmu. Vyie navrhovan interpretcia tohto systmu ako koherencie
tandardizci nartva tak prstup.
Na zver tejto asti vkladu zdrazujeme tto zkladn ideu: Adekvtna
teria kultry spisovnho jazyka vsasnom obdob je zaloen na reflektovan reprodukcie stavu normlnosti asimilanch reakci vrmci akomodano-asimilanho procesu, vktorom sa jazyk permanentne nachdza. lohou
terie je opsa tento stav vrtane okolnost, ktor na vplvaj, zdvodni ho
ana zklade opisu jeho dynamiky poskytn oporu pre pochopenie jeho vvinu. Teoretick reflexia m pomc aj pri uchopovan relneho uvedomenho
zmyslu kultivovania spisovnho jazyka vsasnej sociolingvistickej situcii,
t. j. jeho funkcie vetape optimlnej rozvinutosti ademokratizcie tohto jazykovho tvaru, ako aj vsasnch socilnych podmienkach jeho fungovania.
Pri tomto bode sa op stretvame sjazykovou ideolgiou, toti sotzkou, ako
ovplyvuje tto ideolgia chpanie zmyslu kultivovania.
4 .1. R e l na s p i s ov n s lov e n i na
Ukazuje sa, e aktulne je konfrontovanie dvoch prstupov ku kultivovaniu spisovnho jazyka, ato pragmatickolingvistickho prstupu sklasickm
systmovolingvistickm prstupom. rt sa pritom pragmatickolingvistick koncepcia spisovnho jazyka. Tto koncepcia je kompatibiln s ideami
a vsledkami sociolingvistickho vskumu prestneho tvaru nrodnho
jazyka, apreto nie je nhoda, e pragmatickolingvistick asociolingvistick
bdania sa vzjomne podporuj a, pravdae, vdiskusich prslun bdatelia sa vmnohch otzkach zhoduj. Zklasickej systmovolingvistickej pozcie sa tieto bdania javia tak, e sa nimi popiera dobr tradin vnmanie
spisovnej sloveniny, e sa upnaj na jej komunikan aspekt, priom sa
zanedbva jej kultrny rozmer, e smeruj kodstrneniu hranice medzi normou azom, e vyvjaj tlak na kodifikciu, ktorho nsledkom me by
116
oslabenie jej stabilizanej aintegranej funkcie, ae vkonenom dsledku

ohrozuj kultivovanie jazyka, ba ich vsledky vplvaj na jazykov vedomie
a antikultivane. Ztejto pozcie sa vnma u atribt pragmatick (prstup)
ako neprijaten vo vzahu kanalze spisovnho jazyka. Tento vraz sa povauje za signl vskumnho programu, pri ktorom sa bdate odvracia od
vdobytkov systmovolingvistickej metodolgie, ignoruje u pevne zafixovan tzy onrodnoreprezentatvnej, integranej akultrnoreprezentatvnej
funkcii spisovnej sloveniny, prikla sa k zjednoduujcemu pohadu na
jazykov javy, prejavuje sklony k prakticizmu a podlieha ivotnej filozofii
sasnej doby, vktorej osveden hodnoty nemaj miesto. Takto vnmanie
pokusu o pragmatick (explicitne: pragmatickolingvistick) vklad spisovnho jazyka sa d pochopi, ke sa poddvame asocicim, ktor me vyvola vraz pragmatick. Pravda, ist dorozumievacie akosti mu vyplva aj
ztoho, e tento vraz sa vlingvistike uplatuje vrozlinch interpretcich,
ako aj ztoho, e pragmatick lingvistika nem pevne ohranien teritrium
azaha dos rozmanit javy. Je prirodzen, e aj pragmatick vklad spisovnho jazyka sa d objektvne posdi len vtedy, ke sa vnma bez vopred
pripravench sudkov, bez konotci evokovanch vrazom pragmatick a,
pravdae, bez aprirneho odmietavho postoja.
Venujme sa pragmatickmu prstupu. Aproximcia kbezprznakovmu kultivovaniu spisovnho jazyka predpoklad poznanie a repektovanie relnej
povahy tohto jazykovho tvaru vsasnch podmienkach jeho fungovania.
Stmto predpokladom je spt pragmatick chpanie spisovnho jazyka.
o vyvolalo mylienku opotrebe pragmatickho prstupu kspisovnej slovenine? (1) Je to naptie medzi kodifikciou ajazykovou praxou pri javoch,
pri ktorch toto naptie pretrvva u niekoko desaro, ato napriek tomu, e
s sstavne terom jazykovej kritiky apredmetom jazykovej vchovy. (2) Jazykov kritika a spodozrivou pohotovosou zdvoduje vskyt kritizovanch
jazykovch javov zpornmi vlastnosami nositeov jazyka (deficit vjazykovom povedom, jazykov pohodlnos, necta kspisovnmu jazyku apod.). (3)
Lingvistick argumentcia, na zklade ktorej sa odmietaj ist prvky a presadzuj in elementy, je dos asto nepresvediv. (4) Pri sptnom pohade
na vklady ospisovnej slovenine zhadiska jej kultivovania, na ktor nadvzuj aj sasn prce, nedalo sa prehliadnu, e obsahuj sporn momenty
pri kovch otzkach. (5) Vsledky sociolingvistickch vskumov vyvolali
podozrenie, e uplatovan koncepcia kultivovania spisovnej sloveniny nie je
zaloen na dostatonom poznan pracovne povedan relneho jazykovho
ivota. Boli to najm tieto faktory, ktor motivovali prklon kpragmatickmu
zornmu uhlu. Navye boli u napordzi idey apodnety dvoch veliknov sasnej slovenskej jazykovedy E. Paulinyho aJ. Horeckho.
Vom spova pragmatick prstup? Vtom, e sa na spisovn jazyk nazer
zpozcie jeho nositeov pri jeho pouvan, t. j. zo stanoviska komunikujcich
nositeov tohto jazykovho tvaru. Tento prstup je zameran na to, aby sa
spisovn jazyk odhalil ako psychick (mentlna) asocilna realita. Vychdza
sa zdvoch fundamentlnych ide: (a) Jazyk ako psychick realita jestvuje ako
117
mentlna reprezentcia jazykovch znalost, ktor s zaloen na prirodzenej

logike aktor povahu svojej organizovanosti manifestuj pri pouvan jazyka,
t. j. vkomunikcii. (b) Jazyk ako socilna realita jestvuje ako permanentn prirodzen osvojovanie si jazykovch znalost novou generciou, ako prirodzen
koordincia vyplvajca zinterindividulnych, resp. interskupinovch rozdielov vjazykovch znalostiach koordincia sa realizuje vpodobe koopercie aj
konkurencie aako tvar, ktor je diferencovan vslade spotrebou jazykovho spoloenstva odline sa jazykovo sprva vrozlinch komunikanch
sfrach asitucich. Pragmatick prstup je teda spt saktualizciou zmyslu
lingvistu pre relny jazyk, t. j. pre jazyk ako mentlnu asocilnu realitu. Tento
prstup nepripa, aby jazykovedec vnal do jazyka to, k omu dospel vo
svojich abstrakcich v rozpore s povahou relneho jazyka, a s tm, o je nezluiten sempirickorealistickm vnmanm jazyka.
Atribt pragmatick naznauje, e pri spoznvan relneho jazyka s vcentre pozornosti tri javy: pouvanie jazyka, jazykov znalosti aprznak prirodzen (prirodzen logika, koordincia apod.). Najprv upriamuje pozornos
na samozrejm fakt, e jazyk sa kontituoval, men sa arozvja vprocese jeho
pouvania. Pripomna, e nosite jazyka je bytostne spt so svojm jazykom
prostrednctvom komunikcie. Normlnym, bezprznakovm spsobom vnmania jazyka je jeho komunikan vnmanie. Jazyk ako plnokrvn realita
sa prejavuje vtomto vnman. Komunikan vnmanie jazyka jeho nositemi je
stle, neustle sa opakujce vnmanie, ktor im poskytuje relny obraz jazyka,
km jeho mimokomunikan vnmanie je viac alebo menej nhodn, ktor
je ovplyvovan rozlinmi okolnosami, aprve tieto okolnosti menia relny
obraz jazyka. Komunikan vnmanie jazyka je zviazan spragmatickologickm myslenm (objavenm svislost a usudzovanm), ktor patr do oblasti
prirodzenej logiky. Zopakujme si, e toto myslenie je zaloen na tom, e zo
svislost medzi jazykovmi javmi, ktor sa dostali do mysle pri pouvan jazyka, sa vyvodzuj (prirodzene, neuvedomene) ist zvery. Je to usudzovanie
pomocou analgie s pragmatickm komponentom, ktor je uren svislosami vnmanmi pouvateom jazyka vkomunikcii (porov. spojmom inferencia). Spravidla sa vsledky usudzovania vkomunikcii automaticky reprodukuj aprejavuj sa ako jazykov nvyky pouvateov. Dotka sa to drvivej
viny jazykovch prostriedkov, atak jazyk funguje spotrebnou mierou stability. V povahe usudzovania pomocou analgie so spomnanm pragmatickm komponentom (nememe ju tu analyzova) je vak zaloen aj monos naruenia automatickej reprodukcie, ateda monos zmeny jazykovho
nvyku. Realizcia tejto monosti prebieha ako spontnna jazykov zmena.
Vntorn dejiny jazykov potvrdzuj, e pragmatickologick myslenie ako prejav prirodzenej logiky je vyhovujcim podkladom ich systmu. Niet dvodu
uvaova tak, e pragmatickolingvistick myslenie me vies kdeformcim
vjazykovom systme.
Zo socilneho aspektu kontituovania arozvjania jazykovho systmu tu
vyzdvihujeme moment prirodzenej koordincie vo vzahu kdiferencovanosti
jazykovch znalost vjazykovom spoloenstve, ale aj vo vzahu kjazykovm
118
inovcim. Prirodzen koordincia spova vtom, e na jednej strane lenovia

jazykovho spoloenstva vkomunikcii kooperuj aj so zreteom na jazykov znalosti ustauje sa sstava jazykovch znalost tvoriacich npl danho
jazyka aakceptuje, resp. neakceptuje sa ist inovcia ana druhej strane si
pouvatelia jazyka priistch javoch konkuruj, atak ist as jazykovo spolunavaj. Prirodzen koordincia vdy zabezpeila tak diferencovan jednotu, ak dobre vyhovovala danmu jazykovmu spoloenstvu.
Nartneme modelov prklad. Pragmatick prstup zabrauje, aby interpretcia pozorovatench jazykovch javov protireila relnej povahe jazyka,
ktorej podkladom je prirodzen logika akoordincia. Ako modelov prklad
si zoberme ben lingvistick interpretciu dynamickch javov vjazyku. Pozorovaten s vstupn avstupn daje: Vase X bola naprklad slovensk
morfolgia v inom stave ako v neskorom ase Y. Porovnanie oboch stavov
ukazuje, e naprklad v stave Y je menej alternci, ist tvary sa analogicky
vyrovnali apod. Zmeny od stavu X po stav Y sa opisuj ako tendencie; hovor
sa otendencii kunifikcii, zjednoduovaniu aspravidelovaniu morfologickej
sstavy. Apotom nasleduje to, o je pre bdatea, ktor pod tlakom svojej terie neodsunul svoj zmysel pre jazykov realitu, neprijaten. Kladie sa toti
otzka priny, resp. elu zaregistrovanch zmien. A zrazu lingvista spja
svoju pozciu objektvneho pozorovatea s pseudopragmatickm prstupom.
Hovor osil zjednocova, zjednoduova, spravidelova tvary, aby si ich pouvatelia ahie osvojovali, aby bola sstava dokonalejia a pod. O pseudopragmatick interpretciu ide preto, lebo pvod zmien sa nehad vsprvan
pouvateov, vkomunikcii, kde vznikaj impulzy pre zmeny akde zmeny
sa aj presadzuj, ie zmeny sa nevnmaj zpragmatickho hadiska, ale zo
stanoviska objektvneho (mimokomunikanho) pozorovatea, aby sa potom
pozorovanm dajom prisdili dvody, resp. ely, ktor riadia prslun aspekty jazykovho sprvania pouvateov. Toto prisudzovanie sa zd logick.
Ve aj vinch oblastiach innosti sa udia usiluj oto, aby si zjednoduovali
veci, sktormi narbaj, aby si uahovali svoju innos, aby nemuseli vynaklada viac nmahy, ke je in monos, apod. Lene jazyk je tak pecifick jav, e pri om musme by vemi opatrn pri uplatovan logiky, ktor je
samozrejm vmimojazykovch oblastiach. Pozrime sa na vec zpozcie empirickho realizmu. Pociuje niekedy nosite materinskho jazyka nejak nedokonalos, komplikovanos, akos vtvaroslovnej sstave? Pociuj dospel
pouvatelia, e ich deti maj nejak akosti sosvojovanm si tejto sstavy?
Konkrtnejie: Prilo niektormu Slovkovi vne na um, resp. poctil niekto
nutkanie odstrni alternciu v tvarotvornom zklade v gen. pl. substantv
typu ena amesto, aby tak spravidelnil azjednoduil skloovanie? Prirodzene, nie. Navye je tu fakt, e pri morfologickch zmench ist, niekedy vemi
dlh as koexistuje inovcia spvodnm tvarom, take sa sstava komplikuje,
o by sme pseudopragmaticky vysvetovali tak, e predchdzajce genercie
prinaj jazykov obe nasledujcim genercim. Nehovoriac o znmom
jave, e spravidelovanie vjednej zloke jazyka (napr. vyrovnvanie tvarov)
m za nsledok znepravidelovanie vinej zloke (napr. naranie rytmickho
119
zkona). Je zrejm, e pseudopragmatickou interpretciou sa vna do relneho jazyka nieo, o je cudzie jeho povahe.
Pri pragmatickom prstupe sa usilujeme oto, aby sme zrekontruovali relne jazykov sprvania pouvateov vkomunikcii, ktor ved kzmene vmorfologickej sstave (avjazyku vbec). Najprv si uvedomujeme, e nositelia materinskho jazyka ovldaj jeho morfolgiu na rovni prirodzench nvykov
(vporovnan stmi, ktor si tento jazyk osvojuj ako cudz) asilie ozmenu
istho nvyku vprospech spravidelovania tvarovej sstavy (napr. vspisovnej
slovenine by niekto zaal presadzova tvar en, sten, cest apod. vgen.pl.) by
narazilo na odpor sily jazykovho nvyku. alej si uvedomujeme, e pouvatelia jazyka nepociuj iadny dvod na zmenu vsstave, pretoe im dobre
funguje. Ztoho vyplva, e ke dochdza kzmene, nedeje sa to vmene nejakho elu. Ako je potom mon, e dochdza kzmenm, ke niet dvodu ani
elu? Tak, e vjazykovej komunikcii sa zjavuj ist podnety, impulzy, ktor
mu (ale nemusia) nenpadne psobi na jazykov sprvanie pouvatea,
priom nenpadn zmena vjeho sprvan sa me (ale nemus) rozri vjazykovom spoloenstve. Ako tento proces prebieha, tu nememe opsa. Ide oto,
aby nm modelov prklad morfologickch zmien pomohol prenikn ktomu,
o nazvame relny jazyk.
Na tomto mieste sa me objavi nmietka, e re je ospisovnom jazyku,
ale pri vklade sa nenpadne vytratil prvlastok spisovn avklad sa vzahoval
na nepecifikovan jazyk. itate nm me pripomen, e spisovn jazyk
m svoje pecifik. no, m. Dnen spisovn slovenina sa zaala uvdza do
ivota zhruba vpolovici 19. storoia ako vedome kontituovan tvar pre celonrodn potreby, stabilizovala sa uvedomovanmi kodifikanmi pravidlami
arozvjala sa pod vplyvom vonkajch zsahov. Skrtka, ustaovanie akultivovanie spisovnej sloveniny je spt sregulciou na zklade premyslench,
zdvodnench intervenci. Treba si znovu pripomen aj to, e od poiatku
budovania funknej terie spisovnho jazyka a jeho kultivovania v praskej
kole sa zdrazovala uvedomenos spisovnej normy so veobecne znmym
zdvodnenm. Shrnne povedan, spisovn slovenina (ako aj in spisovn
jazyky) sa rozvjala pod extrakomunikanou kontrolou. Nevyplva z toho,
e pragmatick prstup k tomuto jazykovmu tvaru nie je adekvtny? Ve
pragmatick prstup je prstup zpozcie pouvatea vjazykovej komunikcii,
uktorho je uvedomenos vo vzahu kjazykovm truktram normlne deaktualizovan (normlne = vtandardnch komunikcich).
Pri odpovedi na tto otzku treba bra do vahy, e
(a) sasn spisovn slovenina funguje ako normlne rozvinut adiferencovan jazyk stakou prune stabilnou normou, ak vyhovuje potrebm jeho
nositeov;
(b) jej demokratizcia pokroila tak aleko, e ju aktvne ovlda vpodstate
kad Slovk ako svoj materinsk jazyk, ateda nm komunikuje ako svojm
prirodzenm jazykom (spisovn slovenina sa u nevnma ako umel jazyk, t. j. tak, ktor bolo treba uvedomene uvies do ivota Slovkov, vedome
ho dotvra, upravova, preosieva jeho prostriedky, ie ho cizelova, pre12 0
myslene ho stabilizova, cieavedome ho ri vnrode, implantova ho do

vedomia o najvieho potu Slovkov asasne pestova knemu vzah ako
kosobitnej hodnote, brni ho asledova, i sa nepokodzuje, nedeformuje,
resp. i sa vyvja, ako sa vyvja m);
(c) sasn komunikan podmienky zbliuj, komunikane integruj pouvateov spisovnho jazyka vcelospoloenskom rmci, o sa prejavuje vich
priamej komunikanej spletenosti v tomto irokom rmci, ktorej nsledkom
je, e pouvatelia vkomunikcii vnmaj, resp. prevaj spisovnojazykov
spolupatrinos vtakom irokom rmci.
Nositelia spisovnej sloveniny s teda nositemi plne rozvinutho prirodzenho jazyka, ktorm s komunikane integrovan vcelospoloenskom rmci.
S vstave, ktor je analogick so stavom nositeov udovho (prirodzenho,
neumelho) jazyka. Vytvorili sa podmienky na to, aby sa spisovn slovenina mohla pouva soptimlnou mierou prirodzenosti. o znamen optimlna miera prirodzenosti? Pri odpovedi na tto otzku vychdzame ztoho,
e vzah medzi prirodzenm aumelm jazykom koreluje spomerom medzi
jazykovm povedomm avedomm. Prirodzen jazyk umiestujeme do jazykovho povedomia, km umel jazyk je lokalizovan vjazykovom vedom.
Pravda, je to len vchodiskov idealizcia, zaokrhujca predstava omentlnej existencii prirodzenho a umelho. Pri konkretizcii tejto predstavy
sledovan vzah sa ukazuje ako zloitej. Postupn demokratizcia spisovnej
sloveniny znamenala jej postupn odumelizovanie, a teda postupn zniovanie miery asti jazykovho vedomia na komunikanom zaobchdzan
sjazykom ajeho ovldan (tto globlnu formulciu netreba vnma tak, e
sa zabda na diferencovanos slovenskho jazykovho spoloenstva, napr. na
to, e pre nositeov stredoslovenskch nre bola spisovn slovenina menej
umel ako pre ostatnch; celkove vak ilo oodumelizovanie). Zopanho
plu nazerania tento proces znamenal posilovanie prirodzenosti spisovnho
jazyka, t. j. zvyovanie miery asti jazykovho povedomia na jeho pouvan
aovldan. Optimlna miera prirodzenosti je tak miera asti jazykovho povedomia (ateda neasti jazykovho vedomia), pri ktorej sa jazykov vedomie
uplatuje len vtedy, ke sa vjazykovej komunikcii vyskytne problm, ktor
vyplva ztoho, e na zklade jazykovho povedomia komunikanti nedoku
normlne zareagova na ist pecifick vyjadrovaciu potrebu (ako napr. vyjadri ist vedeck pojem primeranm termnom alebo vyjadri ist tvar nejakho
prevzatho vrazu). Zhadiska sledovanej otzky meme poveda, e vvin
spisovnej sloveniny od jej kontituovania smeruje koptimalizcii proporcie
medzi asou jazykovho povedomia avedomia na komunikanom zaobchdzan sou, ako aj na jej ovldan.
Relna spisovn slovenina sa vyznauje tm, e funguje soptimlnou mierou prirodzenosti. Inak povedan, relna spisovn slovenina je optimlne prirodzen jazyk. Voptimlnej miere sa vnej me prejavova prirodzen logika
apri jej fungovan prirodzen koordincia. Adekvtne sa d uchopi zpragmatickolingvistickej pozcie, ktor viae lingvistu na jazykov realitu ako mentlnu entitu.
121
4 .1.1. K u lt i vovan i e sp i s ovnej s l oven i n y
Ak kultivcia je vslade spovahou sasnej (relnej) spisovnej sloveniny? Optimlne prirodzen kultivcia. Je to tak kultivcia, ktorou sa jazyk prispsobuje zodpovedajcim potrebm jeho nositeov (ateda jazykovho spoloenstva) na zklade ich jazykovch reakci opretch oich jazykov povedomie
aregulovanch prirodzenou koordinciou, ako aj na zklade reakci opretch
o jazykov vedomie pri vskyte relnych jazykovch problmov. Reakcie na
podklade jazykovho povedomia areakcie kontrolovan jazykovm vedomm
s vtakej proporcii, ktor udriava relnu spisovn sloveninu vstave vyznaujcim sa optimlnou mierou prirodzenosti. Adekvtna kodifikcia ako nstroj kultivovania spisovnho jazyka intitucionalizuje tto proporciu autvrdzuje nositeov jazyka vtom, e ich reakcie opret ojazykov povedomie aregulovan v prirodzenej koordincii s primeran, normlne, a sasne pln
pre nich lohu zdroja hodnovernch informci vprpade rieenia jazykovho
problmu, ktor vyaduje aktivizciu jazykovho vedomia.
Ak s podmienky optimlne prirodzenej kultivcie spisovnej sloveniny? S
to podmienky, za ktorch spisovn slovenina funguje ako optimlne prirodzen jazyk. Onich u bola re. Pribda knim ete jedna pecifick podmienka.
Touto podmienkou je, e nositelia spisovnej sloveniny s dostatone odoln
voi vplyvom, ktor potencilne podlamuj ich normlne jazykov sebavedomie. Toto sebavedomie vyplva ztoho, e nositelia jazyka nepociuj iadny
deficit vovldan jazyka ani pri komunikanom zaobchdzan snm (jazykovmu sebavedomiu venujeme osobitn vklad vbode 5.8.). To, e relna spisovn
slovenina nefunguje plne hladko, je spsoben ruivmi vplyvmi adiferencovanosou sklonu jej nositeov vo vzahu kich jazykovmu sebavedomiu. Ruivmi s tie vplyvy, ktor vyvjaj na relnu spisovn sloveninu tlak vmene jej
neprirodzenej ochrany aneprirodzenho kultivovania. Diferencovanos sklonu
pouvateov vo vzahu kjazykovmu sebavedomiu svis sdiferencovanosou
ich dispozcie na koordinatvne vz. subordinatvne sprvanie. Kto m dispozcie na koordinatvne sprvanie, je pripraven kooperova sinmi, ale vistch
prpadoch aj konkurova inm, km ten, kto m dispozcie na subordinatvne
sprvanie, je pripraven podriaova sa, ato najm autoritm. Sklon kstupu
od normlnej miery jazykovho sebavedomia m podklad vdispozcii na subordinatvne sprvanie. Autoritatvne zasahovanie do spisovnho jazyka skultivanm zmerom nachdza akceptan ohlas upouvateov stakm sklonom.
Zrove sa tm niie jazykov sebavedomie takpovediac pestuje.
Optimlne prirodzen kultivovanie spisovnej sloveniny predpoklad nositeov s normlnym jazykovm sebavedomm tento predpoklad je splniten
aprebieha tak, e sa nm toto sebavedomie utvrdzuje, lene nara na vplyvy,
ktor mu normlne sebavedomie podlomi, o meme uasti pouvateov
aj pozorova. Otzka voby spsobu kultivovania spisovnej sloveniny je aj otzkou ovplyvovania jazykovho sebavedomia. Spomnan adekvtna kodifikcia
ako nstroj kultivcie by znamenala pre nositeov spisovnej sloveniny utvrdzovanie ich normlneho jazykovho sebavedomia. Autoritatvna kodifikcia toto
sebavedomie zneisuje aoslabuje. Pri vobe spsobu kultivcie ide teda aj oto,
12 2
i sa podpor normlne jazykov sebavedomie pouvateov, ktor doku pouva spisovn jazyk tak, aby sa stabilizovala optimlna miera jeho prirodzenosti,
alebo sa podpor ist autoritrstvo, ktorm sa posiluje metajazykov sebavedomie preskriptvneho lingvistu na kor jazykovho sebavedomia pouvateov
(pojem jazykov sebavedomie sa osobitne osvetuje vsamostatnej kapitole).
Predchdzajci vklad vyvolva logick nmietku. Ve medzi mierou jazykovho sebavedomia arovou jazykovch znalost je proporn vzah: m
vyia je rove jazykovch znalost, m vy je stupe ovldania pravidiel
(zkonitost) jazyka, tm suvernnejia je orientcia vjazyku atm pevnejie
je jazykov sebavedomie. Ztoho vyplva, e upevovanie jazykovho sebavedomia vyaduje vedom prehlbovanie jazykovch znalost, teda aj zvyovanie
miery asti jazykovho vedomia na ovldan spisovnho jazyka a komunikanho zaobchdzania snm. Nmietka m oporu vo veobecnom poznatku,
e m viac znalost mme onejakom objekte, tm lepie ho meme ovlda,
zaobchdza snm, o je predpokladom istoty, suverenity asebavedomia pri
obhajovan, resp. zdvodovan nho konania. Odpove na tto nmietku
naznauje kurzva pri vraze logick (nmietka). Ide o to, e logika platn
v mimojazykovom svete loveka sa vna do jeho jazykovho sveta, priom
tento svet m svoju vlastn logiku, toti prirodzen logiku. Podstatn je to, e
povaha jazyka je uren touto logikou aou je riaden aj osvojovanie si materinskho jazyka ajeho pouvanie. Normlne (prirodzen) jazykov sebavedomie je determinovan jazykovmi znalosami sptmi slogikou jazykovho
sveta. Kee sasn spisovn slovenina je pre Slovkov jazykom soptimlnou mierou prirodzenosti, ich jazykov sebavedomie m oporu v prirodzench jazykovch znalostiach. Aj vtejto svislosti plat spomnan proporn
vzah, ale stou dleitou pecifikciou jeho obsahu, e ide ojazykov znalosti
aovldanie pravidiel jazyka nadobudnutch vprirodzenej jazykovej komunikcii. Jazykov znalosti zskan vrozmanitch komunikanch podmienkach
reprezentuj poznanie jazyka vjeho relnej povahe. Tu neplat logika ovldania objektov mimojazykovho sveta, poda ktorej m hlbie vnikme do ich
podstaty, tm suvernnejie vieme s nimi zaobchdza. Suvernne komunikan zaobchdzanie sjazykom nepredpoklad m hlb prienik do podstaty
vnmanho ako objekt poznvania. Predpokladom je prirodzen osvojovanie si
tch svislost, ktor boli vzklade prirodzenho kontituovania jazyka ajeho rozvjania aktor sa vjazykovej komunikcii neustle reprodukuj. (Poznamenvame, e prpadn diskusia ootzke, i sa d hovori oprirodzench
jazykovch znalostiach, teda oneuvedomovanch znalostiach uloench vjazykovom povedom, ns vrti kdvnejej diskusii vsvislosti svkladmi N.
Chomskho, v ktorej sa tto otzka u objasnila. alej poznamenvame, e
zameriavanie poznvania na prienik do podstaty jazyka vduchu objektivistickej teoreticko-metodologickej koncepcie je vemi sporn.)
Shrn aiskovch ide:
1. Relna spisovn slovenina jestvuje vjazykovom povedom lenov sasnho jazykovho spoloenstva ako celospoloensk jazykov tvar soptimlnou mierou prirodzenosti.
123
2. Optimlna miera prirodzenosti relnej spisovnej sloveniny je vsledkom

normalizcie proporcie medzi asou jazykovho povedomia a jazykovho
vedomia na ovldan jazyka ajeho pouvan. Jazykov vedomie sa normlne
aktivizuje len pri relnom jazykovom problme.
3. pecifickou podmienkou normlneho kultivovania relnej spisovnej sloveniny je nepoddajnos prirodzenho jazykovho sebavedomia jej nositeov.
Prirodzen jazykov sebavedomie koreluje sprirodzenmi jazykovmi znalosami apsob na sklon ku koordinatvnemu (upevuje ho), alebo subordinatvnemu (oslabuje ho) sprvaniu.
4. Adekvtna kodifikcia podporuje normalizovan stav spomnanej proporcie a je aj intitucionalizovanou oporou prirodzenho jazykovho sebavedomia. Autoritatvna kodifikcia psob opane.
5. Adekvtna kodifikcia predpoklad poznanie povahy relnej spisovnej
sloveniny. Teoreticko-metodologickm rmcom jej poznvania je pragmatickolingvistick koncepcia spisovnho jazyka sasnho slovenskho jazykovho spoloenstva. Vtejto koncepcii sa zdrazuje prirodzenologick podklad
jazykovch znalost aprirodzen koordincia vo vzahu kdiferencovanosti jazykovch znalost vjazykovom spoloenstve akjazykovm zmenm.
Poznmka: Prvlastok relna (spisovn slovenina) vyvolva otzku, i
jestvuje aj in spisovn slovenina. Jestvuje, ale len ako abstrakcia zrelnej
spisovnej sloveniny v medziach tradovanej koncepcie spisovnho jazyka.
Otzka je, i prav spisovn slovenina je t relna ai t vyabstrahovan.
4 . 2 . V e d o m z sa h y a p r i ro d z e n o s
U sme reprodukovali Havrnkovo zdvodnenie vedomch zsahov do

spisovnho jazyka. Jeho zdvodnenie sa akceptuje aj dnes avedom prstup
k spisovnmu jazyku sa ete viac zdrazuje. Naprklad vo vysokokolskej
uebnici (Kr Rzkov, 1990, s. 15) sa vyzdvihuje potreba kultivovania, ie
zdokonaovania jazyka: Tzv. modern jazykov spoloenstv musia tento
proces vedome podporova, lebo s komplikovanou organizciou spolonosti
asprevahou tzv. duevnej prce nad telesnou zvuje sa ich zvislos od stavu jazyka. A na s. 26 sa pe: Teoretickou prcou sa napomha diferencovanie jazyka a ustaovanie jeho prostriedkov, tvoria sa predpoklady pre ist
jazykov vvin ipredpoklady na zlepenie jazykovho vedomia pouvateov
jazyka. Ke to vetko zhrnieme, vyjde nm, e vedom prstup kspisovnej
slovenine avedom zsahy do nej s predpokladom jej kultivovania, ako aj
zdokonaovania jazykovho vedomia jej pouvateov. Zhadiska tohto vvodu je neprijaten nartnut idea o prirodzenej spisovnej slovenine. Ete si
vimnime, e vsvislosti sprirodzenou spisovnou sloveninou sme hovorili
o jazykovom povedom, km pri podporovan umelosti spisovnho jazyka
sa spomna jazykov vedomie. Optovne si pripomeme, e jazykovm povedomm rozumieme neuvedomovan jazykov znalosti, ktor zabezpeuj
ovldanie jazyka bez toho, aby sa nosite jazyka opieral overbalizovan (explicitn) pravidl. Jazykov vedomie zaha sstavu uvedomovanch jazykovch znalost, ktor zabezpeuj ovldanie jazyka soporou overbalizovan
124
pravidl. Tento rozdiel si znzornme takto: Km pri osvojovan si materinskho jazyka sa rozvja jazykov povedomie avkole na hodinch slovenskho
jazyka sa formuje jazykov vedomie, pri osvojovan si cudzieho jazyka (vkolskch podmienkach) pomocou pravidiel sa utvra prslun jazykov vedomie
avkomunikanej praxi sa rozvja jazykov povedomie.
o mono ma proti tomu, aby sa vedome zasahovalo do spisovnej sloveniny, vedome podporovalo jej kultivovanie arozvjalo sa jazykov vedomie jej
nositeov? Alebo inak: Ak nmietka sa d vznies proti zachovvaniu, resp.
posilovaniu umelosti spisovnej sloveniny? Alebo ete inak: o sa d uvies
v prospech mylienky, e treba repektova prirodzenos sasnej spisovnej
sloveniny? Pred odpoveou na tieto otzky si polome ete jednu otzku: o
sa sleduje vedomm zasahovanm do spisovnej sloveniny, vedomm podporovanm jej kultivovania asilm orozvjanie jazykovho vedomia jej nositeov?
Odpove: (a) udriavanie stability spisovnej normy, resp. predchdzanie jej
rozkolsaniu, destabilizcii, (b) zabraovanie prenikaniu nestrojnch (nesystmovch) prvkov do spisovnej normy, (c) udriavanie vvinu spisovnho jazyka vslade sjeho zkonitosami, (d) zabraovanie prenikaniu nefunknch
(nepotrebnch, najm cudzch) prostriedkov do spisovnho jazyka, (e) usmerovanie pouvateov jazyka pri rieen jazykovch problmov (naprklad pri
utvran termnov, zaraovan prevzatho vrazu do sstavy spisovnej sloveniny apod.), (f) dosiahnutie takho stavu jazykovho vedomia pouvateov
spisovnej sloveniny, aby sa dokzali orientova vjej pravidlch. Formulovan
iastkov ciele (a) a (f) ukazuj, ak predstava ospisovnej slovenine riadi jej
vedom kultivovanie. Poda tejto predstavy kultivovan spisovn slovenina sa
vyznauje stabilnou normou (presnejie: normou sprunou stabilitou; porov.
alej), pribdanm strojnch prvkov azmenami vslade sjej zkonitosami,
odolnosou voi nefunknm (nepotrebnm) prvkom (najm cudzm), ateda
zachovvanm a nadobdanm prvkov, ktor ju funkne diferencuj. Jej nositelia disponuj jazykovm vedomm, ktor im umouje dobr orientciu
vsstave jej pravidiel, auvedomene akceptuj usmernenia pri rieen jazykovch problmov. Ke ktomu dodme, e tto nositelia vnmaj svoj jazyk ako
kultrne dedistvo, nenahraditen kultrnu hodnotu aako fenomn, ktor
svis sich nrodnm (po)vedomm, cieov predstava je pln. Je tto predstava odobrom stave spisovnho jazyka prijaten? Sotva sa njde niekto, kto
by odpovedal zporne. Tto praliv predstava vak vyvolva znepokojenie,
ke ju porovnvame spraxou, srelnym kultivovanm spisovnej sloveniny.
Zoberme si miniatrnu mozaiku faktov anzorov.
asopis Slovensk re (1934 1935, s. 160): Peme ahovorme: Pn profesor, o ste robili? (nie: robil); Milostiv pani, kde ste boli? (nie: bola)... asopis
Kultra slova (1994, s. 184): Vyjadrenia typu Mohol by ste nm poveda, Bola
by ste tak dobr sa notoricky opakuj aj napriek astm upozorneniam, preto
sa znovu vraciame k vysvetleniu sprvneho spsobu vykania v slovenine.
Ten ist ronk Slovenskej rei (1934 1935, s. 128): V Slovenskej rei asto
sme u spomenuli, e dobre po slovensky je len vyhlsi ae prehlsi m
celkom in vznam. K. Hegerov (1995, s. 142) upozoruje na nesprvne po125
uvanie istch vrazov, o plat aj oslove prehlsi (prehlasujem schdzu za

skonen) ..., resp. oslove prehlsenie (vyjadrite sa ktomu prehlseniu), ktor
sa pouvali (vparlamente pozn. J. D.) namiesto slov vyhlsi avyhlsenie.
K. Habovtiakov (1979, s. 116): V oblasti ortoepie sa vari najastejie zanedbva vslovnos mkkho ... M. Pisrikov (1996, s. 186) zisuje, e medzi
najastejie poruovania vslovnostnej normy patr nevyslovovanie spoluhlsky vo vetkch polohch ... H. Bartek (1934 1935, s. 4): Anton Bernolk
zapoal sstavn boj proti zbytonm cudzm slovm vspisovnej slovenine.
Kultra slova (1995, s. 255): Ete jeden nevr sa nm tu rozmohol a silne
nara nae aj tak chab jazykov povedomie. Nval zbytonch cudzch
slov. F.Koi (1995, s. 213) upozoruje na zemiakov hranolky akontatuje:
Vtomto zmysle si naa pospolitos inepospolitos privykla aj na zemiakov
hranolky, lebo ete nedospela na rove takho pouvatea spisovnho jazyka, na ktorej by uvaovala dslednejie gramaticky. Ten ist autor (1995, s. 13)
zisuje, e slovensk jazykovedu zastihla priam neuveritene katastroflna
situcia vjazykovom ze, svojva vjazykovej komunikcii, nerepektovanie
normy akodifikcie sasnej spisovnej sloveniny vo verejnch oznamovacch
prostriedkoch...
Tto ukkov mozaika faktov anzorov m ilustrova rozdiel medzi nartnutou predstavou ospisovnej slovenine ajej nositeoch arealitou. Uveme ete
jeden nzor, ato u zcitovanej prce K. Habovtiakovej (1979, s. 118): Uviedli
sme zo sasnho jazyka izdejn spisovnej sloveniny niekoko prkladov na
vzah a rozpory medzi kodifikciou a normou. V sasnosti spisovn jazyk
vraznejie ako v minulosti nadobda celospoloensk platnos. Postupne sa
stva celonrodnm spoloenskm majetkom. Je to vak iba silie, aby sa stal
celospoloenskm majetkom. Spisovn jazyk ako celok sa vplnom rozsahu vari
nikdy nestane celonrodnm majetkom. Preto s ete aj dnes ist rozpory medzi
normou akodifikciou. Na tento rozpor (presnejie: rozpor medzi kodifikovanou normou atatistickou normou) sa mono dva zdvoch hadsk.
(1) Tento rozpor vyplva ztoho, e vedome kultivovan spisovn jazyk m
svojich prominentnch nositeov prslunkov jazykovej elity , ktor ovldaj kodifikovan normu asprvaj sa poda nej, asvojich masovch pouvateov, ktor ho viac alebo menej deformuj, ateda s zdrojom tohto rozporu.
Vychdza sa ztoho, e vedom pestovanie spisovnho jazyka je sprvne (dokazuje to jazykov elita), ale problm je vtom, e ist vrstvy jazykovho spoloenstva ete nedosahuj primeran rove jazykovej kultivovanosti. Tch
treba trpezlivo vychovva, vzbudi vnich aktvny vzah kspisovnmu jazyku.
Takto vzah by sa prejavoval okrem inho aj vuvedomovan si plnej zodpovednosti pouvateov za stav spisovnho jazyka aza rove jeho pouvania.
Bol by to nielen pragmatick vzah kjazyku ako nstroju dorozumievania, le
aj duchovn vzah kjazyku ako kultrnej hodnote (Kaala, 1993 b, s. 326).
(2) Tento rozpor vyplva zneadekvtnej koncepcie kultivovania spisovnho
jazyka. To znamen, e kore rozporu sa nem hada v intelekte, vo svete
hodnt, vo vovej sfre, videolgii (apod.) neprominentnch pouvateov,
le vnenleitosti koncepcie vedomho kultivovania spisovnho jazyka.
12 6
Vpozad koncepcie vedomho kultivovania spisovnho jazyka, na ktor sa

viae hadisko (1), s dve fundamentlne idey. Obsahom prvej idey je, e sasn spisovn jazyk (podobne ako tento jazykov tvar v minulosti) svoju
integran rolu realizuje tak, e ho odobria lenovia jazykovho spoloenstva
snajvyou jazykovou autoritou aostatn lenovia jazykovho spoloenstva sa
mu prispsobuj, zriekaj sa prvkov, ktor sa vymykaj zodobrenho jazyka, asprvaj sa jednotne tak, ako to preduruj odobren pravidl. Obsahom
druhej idey je, e spisovn jazyk m svoje zkonitosti, ktor treba pozna, aby
zsahy do boli vedecky zdvodnen. Tieto zkonitosti sa odhauj skmanm jeho systmu, ako aj uplatovania jeho prvkov vkomunikcii. Zpozcie
zstancu prirodzenho spisovnho jazyka, sktorou je spt hadisko (2), reagujeme na prv ideu tvrdenm, e spisovn jazyk pln svoju integran lohu
tak, e sa prispsobuje diferencovanosti jazykovho spoloenstva. Svis to
s vyie spomnanou demokratizciou spisovnho jazyka, ktorej nsledkom
je, e tento jazyk sa stal benm, samozrejmm prostriedkom komunikcie
v celospoloenskom rozsahu. Obrazne povedan, spisovn slovenina je u
vkrvnom obehu Slovkov, take jej vnmanie ako jazyka odobrenho istou autoritou nie je u aktulne. Je u tak silne zakotven vslovenskom jazykovom
povedom, e sa me prispsobi diferencovanosti tohto povedomia bez toho,
aby to malo nejak zporn nsledky. Skrtka, vo vzahu ksasnej spisovnej
slovenine plat, e jej nositelia sa jej u nemusia prispsobova ako umelmu jazyku, aby sa tm ustaoval celospoloensk dorozumievac prostriedok
aupevovala nrodn spolupatrinos pouvateov, ale naopak, jazyk sa prispsobuje jeho nositeom so zreteom na ich nerovnorodos, diferencovanos.
Sme vsitucii, ke spisovn slovenina u funguje ako udov jazyk slovenskho jazykovho spoloenstva, ktor je diferencovan, apreto sa diferencuje
aj tento jazyk. Reakciou na druh ideu je, e treba skma zkonitosti spisovnho jazyka, ale tak, aby sa ukzali vjazykovom povedom pouvateov.
Poznanie tchto zkonitost m prispie k poznaniu jazykovho povedomia,
kpochopeniu fungovania spisovnho jazyka cez prizmu tohto povedomia.
Podiarknime si op, e spisovn slovenina nadobudla vlastnos prirodzen na zklade toho, e si ju osvojilo cel slovensk jazykov spoloenstvo,
ato tak, e si ju prispsobilo svojej diferencovanosti (cel sa tu, prirodzene, nechpe v absoltnom zmysle; t, ktor sa vymykaj z tohto celku, s
vak irelevantn zhadiska sledovanej otzky). Sasn stav spisovnho jazyka a zmeny v om s urovan jazykovou aktivitou diferencovanho spoloenstva (profesionlnych aj neprofesionlnych pouvateov, ud snim aj
vym vzdelanm, Slovkov zrozlinch nreovch oblast apod.), pre ktor
otzka, i sa spisovn slovenina zachov arozvinie ako vhodn aakceptovan jazyk scelospoloenskou platnosou, je u dvno vyrieen. Toto spoloenstvo sa u neupna na spisovn jazyk ako na jednu zexistennch podmienok
nroda, lebo tento jazyk je jeho prirodzenou vlastnosou, take ho u osobitne
nevnma ako existenn podmienku, resp. identifikan znak nroda, ale ho
preva ako sas seba. Meme poui termn zpsycholgie apoveda, e
dolo kinteriorizcii, ie zvntorneniu spisovnho jazyka. Sasn spisov127
n slovenina je interiorizovanm (zvntornenm) jazykom Slovkov. Ztohto

hadiska odpove na otzky, ktor sme vyie poloili vsvislosti svedomm
kultivovanm spisovnho jazyka, znie: Akceptovaten je tak vedom zsah
do spisovnho jazyka, prijaten je tak vedom kultivovanie tohto jazyka,
ktorho obsah je zluiten stm, o vyplva ztoho, e ide ointeriorizovan
spisovn jazyk diferencovanho jazykovho spoloenstva. Valom vklade
sa bude ozrejmova, o ztohto faktu (ztoho, e ide ointeriorizovan jazyk)
vyplva. Vo vklade budeme pokraova tm, e pojem prirodzenho spisovnho jazyka dme do svislosti spojmami spisovn atandardn forma nrodnho jazyka.
Diferencovan analgia. J. Horeck (1979) nartol teriu, ktor zobrazuje
rozvrstvenie slovenskho nrodnho jazyka. Kcelonrodnm formm prirauje spisovn, tandardn asubtandardn formu. Vo svojej knihe Spolonos ajazyk (Horeck, 1982, s. 56) pe: Mono poveda, e vsasnosti je
prve tto tandardn forma zkladnou anajm rozrenou realizciou nrodnho jazyka. Ato aj preto, e vsasnom obdob s vemi ast hovoren
prejavy atie podstatne menej prechdzaj redaknm filtrom, vktorom sa
jazykov prejavy upravuj poda ustlench pravidiel spisovnosti. Pripomeme si zopr prkladov zo tandardnej formy: nevyslovovanie mkkho
pred i, e apred i-ovmi dvojhlskami, proti spisovnmu autiak stoj auk,
namiesto akuzatvnej vzby pri slovesch dosiahnu, docieli sa pouva vzba sgenitvom (dosiahnu spechov, docieli vazstva), namiesto zaa, otvori sa uplatuje zahji, pouvanie slov potiae, obdra, obnos, ssto at.
Ako je mon, e tandardn forma sa tak rozrila ae autor ju povauje dokonca za zkladn formu? Znho hadiska je to mon preto, lebo spisovn
slovenina je u interiorizovanm jazykom diferencovanho jazykovho spoloenstva. To, e spisovn jazyk je u interiorizovan, oslobodzuje lenov
jazykovho spoloenstva od prsneho pridriavania sa umelej spisovnej
formy, m sa vytvra priestor pre tandardn formu. m pevnejia je interiorizovanos, tm menie s zbrany pre uplatovanie tandardnej formy.
Kontatovanie J. Horeckho, e tto forma je zkladnou formou nrodnho
jazyka, treba teda da do svislosti s vysokm stupom interiorizovanosti
spisovnej sloveniny.
Hovorme odiferencovanom jazykovom spoloenstve. Vnaej interpretcii
Horeckho rozliovanie medzi spisovnou a tandardnou formou nrodnho
jazyka vyplva z toho, e spisovn jazyk je interiorizovan diferencovanm
spoloenstvom. V jazykovom povedom lenov spoloenstva s diferencovane zakotven (neuvedomovan) znalosti vzahujce sa na jednu aj druh formu nrodnho jazyka. Sstava tchto neuvedomovanch znalost tvor
to, o nazvame prirodzen spisovn jazyk. tandardn forma (bez ohadu
na to, i relne jestvuje ako forma nrodnho jazyka ai len ako sbor prvkov prevane vhovorenej podobe spisovnho jazyka) je prejavom toho, e sa
umel spisovn jazyk premenil na prirodzen. Zdrazujeme, e termnom
prirodzen spisovn jazyk sa mechanicky nezastreuj pojmy spisovn atandardn forma. Tento jazyk sa lokalizuje vjazykovom povedom, teda tam, kde
12 8
sa jazyk preva (anie uvauje oom). alej je dleit to, e tento termn
sa vzahuje na jeden jazykov tvar diferencovan spisovn jazyk. Km J.
Horeck (1979, s. 19) pripa dve mon kodifikan podoby (jednu pre spisovn formu, druh pre tandardn formu), pojem prirodzenho spisovnho
jazyka predpoklad jednu kodifikan podobu salternatvami. Pravda, vtomto prpade sa men funkcia kodifikcie, ato vtom zmysle, e nepredpisuje (nie
je prostriedkom vedomho zasahovania do jazyka), ale informuje, orientuje.
Km naprklad J.Horeck si predstavuje, e mkk vslovnos skupn le, li by
bola kodifikovan pre spisovn formu anemkk pre tandardn formu (to
by znailo, e t prv podoba by bola zvzn vspisovnch prejavoch), kodifikcia vtomto zmysle by zachytila obidve vslovnosti sinformciami oich
relnom vskyte.
Dospeli sme kbodu vkladu, pri ktorom sa zrejme najvraznejie prejav neshlas itatea vnorenho do tradovanej terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry. Kodifikcia spisovnej normy je predsa odjakiva zvznou
smernicou pre pouvatea jazyka, prispieva kstabilite tejto normy apomha
udriava spisovn jazyk v optimlnom stave. Kodifikan diela spisovnej
sloveniny predstavovali predsa vdy intitucionalizovan autoritu, ktor
zaruovala zdravie jazyka. Prirodzen spisovn slovenina vak s tmto
typom kodifikcie nie je zluiten. Zdoterajieho vkladu vyplva, e tento
novodob udov jazyk nepotrebuje ochrann aregulan kodifikciu, ale
informane aorientane zameran kodifikcia je pre oson. Tomuto jazyku nie je vlastn kodifikcia, prostrednctvom ktorej sa do vedome zasahuje
atento jazyk kultivuje. Kultivovanie prirodzenho spisovnho jazyka prebieha vjazykovej komunikcii vrmci prispsobovania jazyka diferencovanmu
jazykovmu spoloenstvu. Toto prispsobovanie prebieha na podklade toho,
o tu nazveme diferencovan analgia. Vraz analgia vystihuje to, e ako
len jazykovho spoloenstva vyslovujem hlsky, vrazy, intonujem, tvorm
slov, vety, nadvetn celky, pouvam vrazy v tom zmysle (ie analogicky), ako vyslovuj, intonuj, tvoria apouvaj vrazy in lenovia spoloenstva. Prvlastkom diferencovan sa vyjadruje, e nsledkom diferencovanosti
jazykovho spoloenstva pri istch jazykovch javoch sa analgia rozleuje, oho vsledkom je rozlenenos jazyka pri tchto javoch. Vprirodzenej
spisovnej slovenine sa stretvame stakou rozlenenosou naprklad pri vyslovovan mkkho (ist len spoloenstva vyslovuje analogicky ako as
spoloenstva, in len vyslovuje vtom zmysle, ako in as spoloenstva),
pri tvare vherci vhercovia, zujemci zujemcovia apod., pri vzbe hra
na bubne/na bubon (na gitare/na gitaru apod.), pri slovch obnos iastka suma, jeitn mrnomysen, vrecko sok apod. Km zhadiska
umelho spisovnho jazyka ajeho kodifikcie je tak diferencovan analgia neprijaten, zhadiska prirodzenho spisovnho jazyka je to normlny
jav, ktor zodpoved tomu normlnemu javu, e si jazykov spoloenstvo
prispsobuje svoj jazyk svojej diferencovanosti (tento jav je normlny preto,
lebo okolnosti, za ktorch jestvuje afunguje spisovn slovenina, s u na
rozdiel od minulosti normlne).
129
4 . 3 . Ho d n ot i ac e ta n da r dy
Kultra jazyka je spt saxiologickm nazeranm na jazyk. Vsvise sou

sa hovor ojazyku ako kultrnej hodnote sui generis aako objekte kultivcie,
ktor je spt s hodnotenm stavu jazyka a jeho pouvania. Poloili sme si
otzku, ako sa prejavuje sasn spisovn slovenina ztohto hadiska vslovenskej jazykovede. Poukzali sme na to, e sa oraz zretenejie rtaj dva
nzorov prdy, ktor koreponduj snzorovou diferenciciou vzahraninej
lingvistike voblasti terie jazykovej kultry. Vzhadom na to, e ide oaxiologick strnku spisovnho jazyka, nzorov rozdiely bezprostredne vyplvaj z hodnotiacej predstavy, ktor prslun lingvisti prijali ako hodnotiaci
tandard. Kultra jazyka sa meria vo vzahu k akceptovanmu tandardu.
Zo tandardu kultivovanho spisovnho jazyka sa odvodzuje tandard kultivovanch verejnch prejavov, ktor s vrazom monost kultivovanho jazyka.
Otzku kultry jazykovch prejavov sleduje jazykov kritika, ktor poskytuje daje otom, vakom stave sa nachdza jazykov spoloenstvo zhadiska
prijatho tandardu kultivovanho jazyka. Vprpade, e sa zist neuspokojiv
jazykov rove reprezentatvnej vzorky jazykovho spoloenstva, priny sa
spravidla hadaj vpouvateoch jazyka, vokolnostiach, ktor ich ovplyvuj, resp. vneinnosti jazykovej vchovy. Ak vak pri poznvan skutonosti
nechceme postupova tendenne, musme bra do vahy vetky monosti, teda
vnaom prpade aj to, e prinou me by aj neakceptovanie lingvistickho
tandardu pouvatemi jazyka. Ak sa tto monos uke ako relna prina,
automaticky sa objavuje nov kauzlna otzka, ato preo neprijmaj pouvatelia jazyka tento tandard. Krtime sa okolo otzky hodnotiaceho tandardu. Diskutovan nzorov diferencicia sa dotka tejto otzky.
Analyzujme hodnotiaci tandard. Hodnotiaci tandard zodpoved stavu entity ak m by avystupuje ako obraz tohto stavu, norma, vzor alebo idel.
Vsledok hodnotenia vyplva zo zistenho rozdielu medzi relnym stavom entity astavom m by. Do stavu m by, ie aj do tandardu, sa premietaj
ist potreby azujmy subjektu, zhadiska ktorho sa entita hodnot. Podmienenos tandardu potrebami azujmami hodnotiaceho subjektu sa zretene prejavuje pri funknch objektoch. tandard je pri nich vymedzen predstavou
o tom, akej funkcii, resp. akm funkcim m objekt vyhovova, priom tieto
funkcie s sprostredkovan potreby a zujmy loveka, ktor vleuje objekt
do svojej innosti. Jazyk je evidentn funkn objekt, apreto je prirodzen,
e sa hodnotiaci tandard prvotne utvral na parametri funknosti. Pdorysom
hodnotiaceho tandardu je tu predstava, poda ktorej dobr jazyk je tak, ktor dobre pln svoje funkcie, ie vyhovuje potrebm a zujmom pouvatea
vslade sjeho elanm. Ak zostaneme pri pdoryse tandardu, zisujeme, e
kad prirodzen jazyk je dobr, ie kultivovan, lebo ho nositelia vytvorili
arozvjali tak, aby im vyhovoval, dobre slil. Je zrejm, e mme na mysli vyjadrovacie adorozumievacie potreby jazykovho spoloenstva, ie komunikatvnu funkciu jazyka. Pri tomto bode neme vznikn iadny spor. Situcia sa
zana komplikova pri navrstvovan alch parametrov na pdorys tandardu
apri rieen otzky objektvnosti potrieb azujmov jazykovho spoloenstva.
130
Oakva sa, e hodnotiaci tandard je primeranm vyjadrenm vetkch relevantnch objektvnych potrieb a zujmov jazykovho spoloenstva. Lingvisti
ich zachytili pri systematickom opise jazykovch funkci. Zoho mu vyplyn odlinosti pri kontituovan hodnotiaceho tandardu, ateda koncepcie kultivovania jazyka? Rozhodujcu lohu hraj tyri faktory: (l) chpanie vzahu
medzi funkciami jazyka, (2) interpretcia funknosti jazykovch prostriedkov,
(3) chpanie objektvnych potrieb azujmov jazykovho spoloenstva, (4) chpanie jazykovho systmu, resp. systmovosti reovch prvkov. Tieto tyri faktory podmieuj povahu hodnotiaceho tandardu vtom zmysle, i maj status
istho idelu, ku ktormu sa jazyk m pribliova, alebo status deskriptvneho
obrazu, ktor sa utvoril na podklade dobrho poznania jazykovej reality apoda ktorho sa jazykov spoloenstvo prirodzene orientuje.
Sprtomnime si znovu tandardy vo vzahu kspisovnej slovenine. Dobrm
prkladom tandardu vzmysle idelu je predstava puristov okultivovanom jazyku, ktor sa zakladala na zdraznen historickho, nacionlneho aestetickho kritria. Zsahy do jazyka sa mali kona vprospech jeho pribliovania
kidelu, ktor zahal preferenciu historicky pvodnch anrodne svojbytnch prostriedkov, ako aj prostriedkov skladnm estetickm hodnotenm. Pretoe tento idel nebol primeranm vrazom objektvnych potrieb azujmov
jazykovho spoloenstva, nahradil sa civilnejm funknm tandardom,
ktor m teoretick zzemie vo funknom trukturalizme praskej koly. Tento tandard sa d opsa ako funkne bohato diferencovan jazyk svyvenm
systmom, ktorho fungovanie riadi jednotn norma (svariantmi len vistch
bodoch) vyznaujca sa prunou stabilitou. O varrovan tohto tandardu
rozhoduje interpretcia parametrov, na ktorch je zaloen, a od chpania
objektvnych potrieb azujmov jazykovho spoloenstva (porov. spomnan
tyri faktory). V slovenskej jazykovede pozorujeme dva varianty funknho
tandardu. Prv variant je pevnejie zakorenen vtradcii aje naklonen smerom k tandardu s povahou idelu, km druh variant je bli k tandardu
vzmysle deskriptvneho obrazu dkladne spoznanej reovej praxe. Meme
ich oznai ako deduktvny apragmatick tandard.
Zmetodologickho hadiska rozdiel medzi tmito tandardmi spova vtom,
e deduktvny tandard sa vyvodzuje zpoznania jazykovho systmu ajeho
fungovania vpodstate zo trukturalistickho hadiska, km pragmatick tandard je vsledkom utvrania predstavy okultivovanom jazyku na zklade poznania reotvornej aj jazykotvornej innosti pouvateov jazyka, vktorej sa
prejavuje mentlna existencia spisovnho jazyka. Vpozad tohto rozdielu je
ist odlinos vinterpretcii pojmu spisovnho jazyka, ktor vyplva zodlinch prstupov. Deduktvny tandard je spojen sobjektivistickm prstupom,
ktor sa viae na presvedenie, e jazykovedec na zklade poznania zkonitost stavby spisovnho jazyka ajeho fungovania vie zdvodni tandard, ktor
vyhovuje objektvnym potrebm a zujmom jazykovho spoloenstva. Pragmatick tandard je spojen snzorom, e tandard treba zdvodni zpozcie
metajazykovej axiologickej kompetencie pouvateov jazyka, o predpoklad,
prirodzene, jej poznanie.
131
Vrme sa kfaktorom, ktor ovplyvuj kontituovanie hodnotiaceho tandardu. Ak vzahy s medzi funkciami spisovnho jazyka? Existencia spisovnej sloveniny (azrejme spisovnho jazyka vbec) je motivovan (1) potrebou
celonrodnho dorozumievania, (2) potrebou prejavovania etnosocilnej spolupatrinosti, ateda aj odlinosti, (3) potrebou reovho prispsobovania sa
diferencovanm komunikanm podmienkam. Tmto potrebm zodpovedaj
tieto funkcie spisovnho jazyka (ide len omal posun pohadu vporovnan
s diferenciciou funkci v predchdzajcej kapitole): (1) univerzlna komunikan funkcia, (2) etnoidentifikan funkcia, (3) diferencian expresvna
funkcia (expresvna = dotkajca sa vyjadrovania). V akom vzahu s tieto
funkcie? Zkladnou je funkcia (1), lebo podmieuje efektvnos celospoloenskej koopercie, ateda vyhovujci stupe racionlnosti fungovania spolonosti. Funkcia (3) je jej pecifikciou: diferencicia vyjadrovania je pecifikciou
univerzlnej komunikanej funkcie. Funkcia (2) je epifunkciou, t. j. sprievodnou funkciou, ktor sa zvzne realizuje pri plnen zkladnej funkcie.
Pristavme sa pri vzahu medzi funkciou (1) a (2) so zreteom na spomnan tandardy. Jednm zo zdrojov naptia medzi kodifikovanou spisovnou
sloveninou ajazykovou praxou je ist konflikt medzi zkladnou aidentifikanou funkciou, ktor sa objavuje pri preferovan deduktvneho tandardu.
Konflikt sa objavil preto, lebo pri presadzovan tohto tandardu sa naruila
prirodzen zviazanos tchto funkci, ato tm, e sa prekroila aktualizan norma platn pre etnoidentifikan funkciu. Zpozcie, sktorou je spt
pragmatick tandard, tento konflikt sa jav ako umel, pretoe niet dvodu
na zasahovanie do tejto aktualizanej normy. Tto norma je uren spomnanou prirodzenou zviazanosou zkladnej funkcie aepifunkcie, toti tm,
e reprodukciou univerzlnej komunikanej funkcie sa sasne reprodukuje
aj etnoidentifikan funkcia. Tento reprodukn mechanizmus uruje normu aktualizcie epifunkcie. Je jasn, e aktualizcia epifunkcie nad rovou
normy je motivovan silm ooptimlnu istotu spisovnej sloveniny (vzhadom na to, e vraz istota evokuje puristick prstup kspisovnmu jazyku, nepouva sa, ale vskutonosti ide oistotu, ato optimlnu, teda tak,
ktor vyluuje nepotrebn, nefunkn nedomce prvky). Toto silie pramen
z obavy, e stav metajazykovej axiologickej kompetencie pouvateov spisovnej sloveniny nie je dostatonou zrukou bezporuchovho fungovania
onoho reproduknho mechanizmu, a preto treba osobitne aktualizova
epifunkciu, atak ovplyvova tto kompetenciu. Zhadiska pragmatickho
tandardu ide o zbyton obavu, pretoe interakcia metajazykovch axiologickch kompetenci pouvateov, ktor je regulovan univerzlnosou
komunikanej funkcie spisovnho jazyka, nepripa naranie fungovania
onoho reproduknho mechanizmu. Inak povedan, pouvatelia spisovnej
sloveniny vo vzjomnch kontaktoch, ktorch jazykov prejav je podriaden potrebe jednotnho komunikanho prostriedku, neustle reprodukuj
svoju potrebu aschopnos narbania so svojm jazykom vzmysle jeho historickej kontinuity, teda aj schopnos hodnotenia pouvanch jazykovch
prostriedkov vo vzahu ktejto kontinuite.
132
Je zrejm, e uveden dva tandardy bezprostredne svisia shodnotenm

stavu rovne nrodnho povedomia (nrodnej uvedomelosti). V koncepcii
objektivistickho tandardu prtomnos nedomcich prvkov vspisovnch prejavoch, v sasnosti najm anglicizmov, je ukazovateom oslabenho, resp.
nedostatone rozvinutho nrodnho povedomia. Osobitn aktualizcia etnoidentifikanej funkcie m prispie knprave tohto stavu. Koncepcia pragmatickho tandardu tak priame usudzovanie nepripa. Tto koncepcia je
zluiten sideou, e do spsobu pouvania spisovnho jazyka sa premieta
prirodzen nrodn povedomie. Vpozad tejto idey je opozcia prirodzen, t. j.
bezprznakov : prznakov. Jazykovm prejavom prirodzenosti, bezprznakovosti nrodnho povedomia je spomnan udriavanie stavu spisovnho jazyka vzmysle jeho prirodzenej historickej kontinuity, o (dleit je v zmysle
aprirodzenej) pripa zodpovedajcu toleranciu kcudzm prvkom. Prejavom prznakovosti (umelosti) nrodnho povedomia je ovplyvovanie stavu
spisovnho jazyka vslade sobjektivisticky interpretovanou historickou kontinuitou, o zniuje mieru tolerancie knedomcim jazykovm prvkom.
Ateraz sa venujme interpretcii funknosti jazykovch prvkov. Tradovan
silie okultivovanie spisovnej sloveniny m hlavn oporu vzsade, e treba podporova systmov afunkn prvky. Zrozdielu medzi komunikanm
a mimokomunikanm pohadom vyplvaj aj pri posudzovan funknosti
istch prvkov nzorov odlinosti. Vyskytuj sa u pri spomnanch spontnnych jazykovch zmench. Z mimokomunikanho aspektu s funkn len
tie zmeny, ktor prispievaj kspravidelovaniu, vyvaovaniu, zjednoduovaniu, zdokonaovaniu jazykovho systmu. Ztohto hadiska je naprklad proces
spontnneho odstraovania rozdielu medzi l a nefunkn, ba vlastne a antifunkn, lebo odstrnenm tohto rozdielu by sa zmenil aj hlskov systm
spisovnej sloveniny a po takomto zsahu by to u bol in systm. Hlskov, ale aj cel jazykov systm sloveniny sved teda vprospech zachovania
jestvujceho stavu, ktor sa vyznauje vyvenosou spoluhlskovch prov
zaloench na protiklade tvrdch amkkch spoluhlsok, ateda aj vprospech
zachovania spoluhlskovho protikladu tvrdho l amkkho (Kaala, 1997,
s. 67). Zkomunikanho hadiska sa spontnne zmeny javia inak. Vbec nejde oto, i ist zmena podporuje i podkopva vyvenos (apod.) systmu (ke zmenu pouvatelia akceptuj, osvojuj si ju, neme by kodliv
pre systm). Jednoducho ide oto, e spontnne zmeny vspisovnej slovenine
(ako prirodzenho, nie umelho jazyka) s prejavom udriavania historickej
kontinuity prirodzenej retrukturcie jazyka, zachovvania historickej identity prirodzenho pouvatea jazyka. S prejavom toho, e sasn pouvatelia jazyka komunikane snm zaobchdzaj vtom zmysle (teda analogicky)
ako predchdzajce genercie. Spontnne zmeny s komponentom reprodukcie jazyka aich funknos sa viae na funknos reprodukcie, ktor spova
vudriavan osvedenho spsobu osvojovania si apouvania jazyka. Vinom
zmysle sa ned hovori ofunknosti spontnnych zmien. Ovea vraznejie sa
zsada funknosti prejavuje pri preberan cudzch prvkov. Zopakujme si zsadu: Preberaj len funkn, ie potrebn prvky! Proti tejto zsade zrejme nikto
13 3
ni nenamieta. Prax vak ukazuje, e sa niekedy tie ist prvky odline vnmaj.
Ist preberan vrazy sa z funknho hadiska odline interpretuj, priom
odlinos vyplva ztoho, e interpretcia je ovplyvnen bu komunikanm,
alebo mimokomunikanm vnmanm vrazov (porov. svkladom preberania
cudzch prvkov, najm anglickch vrazov).
Ako je to s objektvnosou potrieb? Odlinos objektivistickho a pragmatickho prstupu implikuje odlin hodnotenie stavu jazykovej kompetencie
ametajazykovej axiologickej kompetencie pouvateov spisovnej sloveniny.
Vtejto svislosti sa vynra otzka, do akej miery je komunikan zaobchdzanie so spisovnm jazykom vslade sobjektvnymi potrebami jeho nositeov.
Inak povedan, objavuje sa otzka, do akej miery je vyvinut schopnos pouvateov spisovnho jazyka vnma ho ako objekt objektvnych hodnt, t. j.
takch hodnt, ktor zodpovedaj potrebe jazykovho spoloenstva realizova
arozvja sa ako diferencovan etnokomunikan celok. Z objektivistickho
aj pragmatickho hadiska je tento celok vdobrom stave vtedy, ke komunikan zaobchdzanie so spisovnm jazykom je zaloen na repektovan zsad funknosti, systmovosti azachovvania etnosocilnej identity. Nzorov
rozdiely vyplvaj zinterpretcie tchto zsad. Km objektivistick interpretcia je zviazan sidealizciou, ktor vyplva zgnozeologickho zotrvvania
na rovine abstraktnej podstaty aktor je motivovan apologetickm postojom
k spisovnej slovenine, pragmatick interpretcia je spt s deidealizciou,
ktor vyplva zo spjania abstraktnej podstaty skonkretizciou aktor je motivovan presvedenm, e spsob relneho komunikanho zaobchdzania
so spisovnou sloveninou je manifestciou dobrho stavu slovenskho etnokomunikanho celku, pretoe tento spsob zodpoved svojm zmyslom tomu
spsobu, ktor uplatovali predchdzajce genercie.
Predstavy okultivovan spisovnej sloveniny s teda odlin. Vdiferencicii
terie kultry spisovnej sloveniny sa reprodukuje spor ohodnotiaci tandard,
oto, i tento tandard je urovan relnym stavom metajazykovej axiologickej
kompetencie pouvateov, alebo elanm stavom, ktor sa vyvodzuje zide
funknej systmovej lingvistiky a ktor zodpoved predstave o usmerovanom zdokonaovan spisovnho jazyka ajeho nositeov. Znme prirovnanie jazyka knstroju (myslenia akomunikcie) vedie kpredstave, e aj jazyk ajeho
nositelia sa zdokonauj ako nstroj aich pouvatelia. Predstava okultivovan
spisovnho jazyka sa utvra adotvra poda predstavy okultivovan nstrojov.
Tto analgia nie je bezproblmov. Opozcia objektivistickho apragmatickho prstupu je opozciou predstv odokonalosti spisovnho jazyka ajeho
nositeov.
Spor ospisovn sloveninu ajej kultru m dve strnky: poznvaciu (gnozeologick) apsychologick. Zpoznvacieho hadiska ide osamozrejmos. Poznvanie napreduje vkadej vednej oblasti. Okrem inho preveruj sa terie,
kladie sa otzka, i zodpovedaj zmenenm podmienkam, vktorch sa ocitli
prslun objekty. Tlak poznvacieho napredovania sa musel dostavi aj pri
terii spisovnho jazyka a jazykovej kultry. Prirodzene, nikto nepochybuje onevyhnutnosti prehlbovania poznvania aj vtejto sfre. Je normlne, e
134
sprievodnm prznakom poznvania s nzorov spory, polemiky sargumentciou aprotiargumentciou. Ztohto hadiska je vetko tak, ak m by. Spor
sa komplikuje tm, e do jeho poznvacieho aspektu sa miea psychologick moment. o mme na mysli? Kspisovnej slovenine ako vlastnmu jazyku
mme prirodzen vzah. Je to takpovediac intmny vzah, ak mme naprklad
krodisku, vlasti apod. Je to prirodzen, prevan vzah, vzah, ktor nosme v sebe a ktor sa aktualizuje len v situcich, ke okolnosti zabrauj
n jazyk normlne pouva (pobyt vcudzom prostred, obmedzovanie jeho
pouvania a pod.). Tento prevan vzah sa d, pravda, verbalizova. A tu
je potencilny zrodok prejavu spomnanho psychologickho momentu. Pri
verbalizcii tohto vzahu dochdza ktomu, e sa uplatuj vrazy, ktor odsvaj jeho prirodzenos, prevanos nabok. Nastupuje hrozba deklaratvnosti
a vytvrania duchovnej atmosfry, v ktorej sa kladne hodnot, ke pouvate verblne dva najavo svoju ctu alsku ksvojmu jazyku, ako aj (prinajmenom) pocit zodpovednosti za jeho stav. Hroz konvencionalizovanie vzorca sprvania vo vzahu kspisovnmu jazyku, poda ktorho normlne (ie
dobr) sprvanie je tak, ktorm dvame najavo ctu, lsku aj zodpovednos.
m je tento vzorec hroziv? Tm, e sa stva zkladom umelho protikladu
medzi prestnymi uctievatemi vlastnho jazyka s osobitne vypestovanm
emocionlnym vzahom k nemu a s prebudenou zodpovednosou za jeho
stav a ostatnmi pouvatemi, u ktorch s tieto vlastnosti (vraj) utlmen,
resp. ktorm (vraj) tieto vlastnosti chbaj. Vidina patri kprestnym mnohch priahuje, apreto sa pridvaj ktm, ktor spomnan vlastnosti dvaj
verblne najavo. Hroz, e na prirodzen, prevan vzah (vzah, ktor nosme vsebe) sa navrstv deklaratvnos, povrchnos a snobstvo. Ba ete viac.
Umel diferencicia medzi prestnymi aostatnmi nositemi jazyka sa ahko
posunie a do polohy protikladu medzi tmi, ktorm vsostne zle na zachovan arozvjan slovenskho rodu aducha, atmi, ktor s vtejto veci vlan,
ahostajn ba a neprajn. Namieava sa prsada do ivnej pdy ochranrskeho
zaobchdzania so spisovnou sloveninou, ktor sa vo veobecnosti vyznauje
konzervativizmom (o sa, pravda, ned paulne odmietnu).
Vspore ospisovn sloveninu ajej kultru sa vrozlinch dvkach prejavuje aj tento psychologick moment (psychologick nie je presn oznaenie,
ale vtejto svislosti to nie je dleit). Je to ruiv zsah do silia oposun
v poznvan sasnej spisovnej sloveniny a jej fungovania. Vyjasovanie si
poznvacch pozci je potencilne zaaen tm, e do tchto pozci sa implantuje odlinos vpsychologickej motivcii. Akoby ilo oto, e voba protikladnch poznvacch pozci je motivovan vopred zaujatou psychologickou
pozciou. Akoby ilo oto, e sa had argumentcia aprotiargumentcia vprospech nevyhnutnho zdvodnenia jednej alebo druhej psychologickej pozcie.
alie poznvanie spisovnej sloveniny vak me naplno pokraova len bez
psychologickch prmes, zbran a predsudkov. Poznvanie predsa neme
napredova tak, e voi sledovanmu okruhu javov vopred zaujmeme naprklad zporn stanovisko apotom skmanie usmerujeme tak, aby jeho vsledok bol (za kad cenu) zluiten stmto stanoviskom. Azda najvraznejie
13 5
sa tto hrozba prejavuje pri skman bohemizmov v sasnej spisovnej slovenine. Ke sa zverejnil pokus ohlbie objasnenie vskytu eskch prvkov
vslovenskch spisovnch prejavoch, prejavili sa sklony kinterpretcii pokusu ako silia ovedeck zdvodnenie vopred zaujatho (kladnho) stanoviska
ktmto prvkom, o je zrejme motivovan tm, e tto interpreti sami pristupuj kpoznvaniu tchto javov zu vyhranenho (zpornho, ale dostatone
nezdvodnenho) stanoviska. Prirodzene, aj lingvista je sasne ben pouvate jazyka aako aj in nositelia aj on m ksledovanm javom ist postoj,
ktor me bez zbran propagova. Len spomnan mieanie je nezluiten
svedeckm poznvanm (in otzka je skmanie samotnho vzahu benho
pouvatea jazyka kvlastnmu jazyku).
Ete si treba vimn tento jav: Je prirodzen, e na jazykovedca ako znalca
voblasti jazyka sa ben pouvatelia obracaj sotzkami. Jazykovedec si pritom utvrdzuje svoju pozciu odbornej autority. Aj tu hroz psycholgia. Je to
hrozba, e vedomie odbornej autority zabrni nezaujato vnma jazykov sprvanie lenov jazykovho spoloenstva (porov. spriznanm literrneho kritika,
e u nevie ta ako normlny itate). Nekontrolovan vedomie odbornej autority sa ahko skzne na rovinu jazykovho autoritrstva. (Jazykovedci, ktor
sa venuj aj jazykovej kritike, asto zanaj svoju kritiku tm, e sa odvolvaj na pouvateov spisovnej sloveniny scitlivejm uchom. Niekedy sa
natska podozrenie, e ono citliv ucho je vlastne ucho jazykovedca, ktor je
postihnut tm, e je vnoren do hlbn odbornho nepokoja, ktor je upnut
na hadanie jazykovch kazov, lebo tm sa udriava vrovnovhe.)
136
V.
SASN
JA Z Y KOVO K U LT R N Y
SV E T S L OV KOV
5 . Vstup d o jazykov h o v seku sl ov enskej kult ry
K poznvaniu kultrneho sveta Slovkov patr aj prienik do ich zaobchdzania so svojm spisovnm (tandardnm) jazykom, do prejavov ich vzahu knemu a, pravdae, do neviditenho zzemia ich rozmanitch reakci na
tento stimul. Pretoe kultra sa prejavuje v tandardizcich, v centre naej
pozornosti bud tandardizovan vnmania sasnej spisovnej sloveniny, jej
reflexie areakcie na u, ako aj ich viac alebo menej skryt implikcie. Predchdzajce vklady u ponkaj ist pohad na tento svet. Zaneme kontatovanm, e so zreteom na sledovan okruh javov aj vslovenskom jazykovom
spoloenstve sa stretvame s diferencovanosou, ktorej zkladom je trojpilierov lenenos: nositelia jazyka, ktor sa vo vzahu kspisovnej slovenine
prejavuj vzmysle racionlneho liberalizmu, vz. nositelia sprejavmi vduchu
elitrskeho retriktivizmu amedzi nimi mliaca vina, oktorej sa pomerne mlo vie. Zkladn filozofia racionlneho liberalizmu spova videi, e sasn spisovn slovenina je vtakom stave afunguje vtakch podmienkach,
ktor umouj jej pouvateom, aby sou zaobchdzali ako sprirodzenm
kultrnym javom, ie javom, ktor je komponentom ivotnej reality vnmanej
ako normlna, ako tak, ktor lenovia prslunho kolektvu prevaj ako
svoj normlny svet. Je to svet tandardizci tradovanch v tomto kolektve.
Hoci mnoh tandardizcie nie s kompatibiln (napr. jedni chodia pravidelne
do kostola, in sa sprvaj ateisticky, niekde sa udriavaj domce svadobn
tradcie, inde sa tandardizovali svadobn sprvania a konania hotelovho
typu, pohreb skremciou vz. tradin cintornsky pohreb at.), predsa zaruuj prirodzen kohznos kolektvu (na u sa navrstvuj umel kohzne
faktory: sprvania akonania poda zkonov anariaden). Sasou sveta prirodzench tandardizci je aj spisovn jazyk. Aj tu sa stretvame sodlinmi
tandardizciami (norma vz. zus), ktor sa zpozcie racionlneho liberalizmu vnmaj ako zloka normlnej ivotnej reality. Atribt racionlny naznauje, e liberlny vzah kjazykovm tandardizcim m racionlny podklad.
Z hadiska elitrskeho retriktivizmu mnoh tandardizcie s neprijaten,
ateda na spisovn normu treba uvali retrikciu, ktor je riaden jazykovou
elitou, lebo ona disponuje potrebnou spisovnojazykovou kompetenciou. Aby
sa do spisovnho jazyka nedostali tandardizcie, ktor s mimo silovho
poa tejto kompetencie, spisovn jazyk treba regulova vduchu ochranrstva.
Komponentom retriktivizmu je konzervativizmus, ktor spova vtom, e sa
zdrazuje historick intervenn kontinuita, ktor sa zdvoduje nielen hl138
5. Vstup do jazykovho vseku slovenskej kultry
senm sa kvlastnej tradcii, ale aj tm, e spisovn slovenina vzhadom na

sasn okolnosti jej fungovania vyaduje aktne regulano-ochranrske aktivity. Vprotiklade snazeranm racionlneho liberalizmu, ktor vgloblnom
historickom pohybe spisovnej sloveniny vid jej smerovanie kprirodzenmu
stavu, ie krevitalizcii normlneho stavu fungovania jazyka, ke jazykov
spoloenstvo rozvja svoj jazyk audriava potrebn hladinu jeho jednoty na
zklade prirodzenho spoloenskho konsenzu, elitrsky retriktivizmus postuluje potrebu intervennej regulcie, ateda posilovania umelosti spisovnho jazyka. Ideovm vchodiskom kontrastu liberalizmus vz. retriktivizmus je
protichodnos vodpovedi na otzku, i dan okolnosti podporuj prirodzenos
alebo umelos spisovnej sloveniny, zoho potom vyplva odlinos nazerania
na rozsah akvalitu vonkajieho zasahovania do jej fungovania (prostrednctvom jazykovej kritiky, vchovy akodifikcie).
Mliacu vinu tvoria nositelia spisovnho jazyka, ktor aktvne nedvaj najavo, ako vnmaj, resp. prevaj spisovnojazykov ivot spolonosti,
ale pri epizodickch prleitostiach deklaruj kladn postoj knemu. Zaha
nositeov, ktor sce vnmaj metajazykov reakcie inch pohybujce sa vrmci kontrastu liberalizmus vz. retriktivizmus, ale nepociuj potrebu vlastnej
metajazykovej aktivity, ale aj nositeov, ktorch vmavos tieto reakcie obchdzaj. Spisovnojazykov sprvanie tejto viny sa vyznauje tm, e sa
do mechanicky vnaj korekcie stimulovan jazykovou kritikou, jazykovm
poradenstvom alebo nejakm autoritatvnym tlakom. Pri vahe o motivcii
takho sprvania (zatia niet takto orientovanch vskumov) dospievame ktomu, e pouvatelia sa riadia predstavou subordincie vyvolanou poznatkom
ospoloenskej debe prce vo vzahu kjazyku: niektor lenovia spolonosti sa zaoberaj jazykom, maj teda osobitn metajazykov znalosti (Oni sa
vjazyku lepie vyznaj), take ostatn s vpozcii laika alebo jednoducho
osvojenm veobecnm subordinanm stereotypom, poda ktorho jednotlivec mechanicky prijma to, o sa pod tlakom verejnej komunikcie jav ako
smerodajn, zodpovedajce sasnmu trendu, akceptovan tmi, ktor pochopili, o o ide, modern, mienkotvorn apod.
Psobenie na jazykov sprvanie mliacej viny sa deje v mene jej
kultivcie, zvyovania jazykovej kultry. Jej jazykov sprvanie m zaha
tak tandardizcie, ktor zodpovedaj stavu m by urenmu pvodcom
psobenia. V tejto svislosti je uiton pripomen si napomenutie sasnho kulturolga: Kultra nie je len spoahliv poradca udstva, ale aj pvodca nepokoja azvdza na zl cesty. Vyzva kvojne, lka khrdinskej smrti
achvli mierov spoluitie; podporuje demokratick poriadok aj dikttorsk
nerovnos; dva orientciu, ale zvdza aj na scestie (Hansen, 2000, s. 311).
Napomenutie, e kultru treba vnma aj bez aureoly, m tu ten zmysel, e
obracia pozornos aj na skryt strnku kultivcie pouvateov jazyka atm aj
samotnho jazyka. Intervenn kultivovanie spisovnho jazyka skrva vsebe
mocensk moment sideologickou amanipulanou implikciou. al vklad
spisovnej sloveniny ako sasti kultrneho sveta Slovkov sa nesie vznamen
prihliadania na tento moment.
13 9
5 .1. Ja z y kov ov l da n i e ko l e k t v u
Ma moc nad vekm kolektvom znamen ovlda ho poda vlastnej vle

vmene istej hodnoty, resp. hodnt. Potencilny aktr moci dobre pozn sugesciu hodnt, ktormi sa d zdvodni mocensk rola subjektu. Boh, nrod,
sloboda, vazstvo, potvrdenie nadloveka, komunistick spolonos apod. s
krikav prklady takch hodnt. Potencilny aktr dobre vie aj to, e ovldanie kolektvu sa dobre zna svysokm stupom jeho jednoty, sporiadkom
astabilitou. Pri premene na relneho aktra moci sa riadi tmito znalosami,
ie kon, zjednocuje v mene istch hodnt, presadzuje poriadok a potom
sa sna ostabilitu. Elitrsky retriktivizmus vo vzahu kspisovnmu jazyku
skrva vsebe takho potencilneho aktra. Ztejto pozcie sa zasahuje do spisovnej sloveniny vmene jej ochrany ako identifikanho znaku slovenskho
nroda, nrodnoreprezentatvnej entity akultrneho dedistva, ateda cennej
kultrnej hodnoty s drazom na poriadok v jazyku a stabilitu. Vimnime si
ideu poriadku.
Spojitosti medzi ovldanm kolektvu aporiadkom vychdza vstrety orientan potreba loveka. Pretoe chaos mu brni vorientcii, dva prednos
poriadku. Pri poznvan sveta had vom poriadok, resp. vna do usporiadanos. Vokol, ktor mu ponka ustlen poriadok, sa ahko orientuje, apreto ho akceptuje, pokia nepsobia zujmy nekonformn stmto poriadkom.
Kulturolgia tie upriamuje pozornos na poriadok: V rmci kultry tradovan zvyklosti slia jednotlivcom na to, aby sa viac alebo menej bezproblmovo
orientovali vtejto u usporiadanej, pragmaticky ohranienej realite (Hitzler,
1988, s. 74). loha kultry sa teda vid aj vtom, e vytvra pre jednotlivcov
ivotn realitu, ktor je vo svojich zkladnch formch tak kontituovan, aby
sa jednotlivec socializoval do sveta usporiadanho vslade sjeho orientanou
potrebou. Strune povedan, tandardizcie v komunikcii, myslen, cten,
sprvan akonan vypestovan vdanom kolektve (ie to, o tvor zklad kultry) vytvraj tak poriadok, ktor prvotne riadi aktivity jednotlivcov ako ich
orientan bza. Prostrednctvom tandardizci jednotlivci s riaden kolektvom, o koreponduje sich sklonom kporiadku svisiacom sich orientanou
potrebou aspocitom, e poriadok vna do ich sveta ist zmysel. tandardizcie jednotlivcov zjednocuj, skolektvuj. Do vzahu medzi tandardizciami ajednotlivcami sa potencilne implantuje mocensk semeno, ke sa do
tandardizci externe zasahuje, aby sa regulovali vmene istej hodnoty, resp.
hodnt. Znzornme si to prkladmi. Do tandardizci spojench sVianocami
sa za socializmu (najm vjeho prvej fze) zasahovalo tak, aby sa tieto kresansk sviatky interpretovali ako sviatky mieru apokoja, ateda aby sa kresansk
mylienkov, emocionlny ahodnotov tandard deaktualizoval. Zasahovanie
smerovalo kpodpore ideolgie, ktorej komponentom bola aj deklarcia boja za
mier. Intervencie do tandardizci boli vslade smocenskou politikou strany.
Vek noc sa zasa interpretovala ako sviatky jari ado tandardizci sa zasahovalo tak, aby sa vnmali len ako folklrna tradcia spt soslavou jari, m
sa malo zasa len otupi to, o oslabovalo mocensk ideolgiu. tandardizcie
viazan na oslavu Da matiek sa pretransformovali na oslavu Medzinrodn140
ho da ien, ktor sa stala ete vraznejm podpornm initeom mocenskej

ideolgie. Inm prkladom zsahu do tandardizci vmyslen, cten asprvan je ich vonkajia regulcia vsvislosti srozdelenm eskoslovenska. Vmene
takch hodnt ako prvo nroda na sebaurenie, nrodn suverenita, prvo
na vlastn tt spoukazom na tiscron boj Slovkov osvoje nrodn prva sa intervenovalo do tandardizci tak, aby sa eskoslovensky podloen
a orientovan mylienkov, emocionlne a behaviorlne tandardy transformovali vduchu slovenskej orientcie. Intervencia obsahovala zjavn mocensk element politick elita mala zujem osuvernne ovldanie slovenskej
spolonosti (asou aj ostatn obyvatestvo). Znane odlinm prkladom je
zsah obchodnch reazcov do ivotnch foriem Slovkov (a inch). Medzi
novmi tandardizciami (nakupovanie vo veernch hodinch, cez vkend aj
poas sviatkov, nkupn vychdzky apod.) ajednotlivcami je mocensk prvok konzumn ovldanie obyvatestva.
Aj jazyk je kultrny jav, ie produkt tandardizanch aktivt. Aj tento jav
sa vytvral arozvjal vslade so sklonom loveka kporiadku, sjeho orientanou potrebou. Lingvisti uchopili jazyk so zreteom na poriadok termnmi jazykov systm a jazykov norma. Pri intervencich do spisovnej sloveniny
prostrednctvom kodifikcie, jazykovej kritiky ajazykovho poradenstva zasahuje sa vduchu elitrskeho retriktivizmu sa spravidla poukazuje na to,
e ist vraz je nesystmov (vslovenskom jazykovednom prostred sa traduje termn nestrojn), je cudz systmu sloveniny, resp. je nepotrebn, lebo
vsystme je u potrebn vraz, ateda nepatr ani do jazykovej normy. Naprklad vKrtkom slovnku slovenskho jazyka (1997), ktor m platnos kodifikanho diela, nachdza pouvate spisovnej sloveniny mnostvo zsahov,
ktor maj podporova poriadok vjazyku: predloka kvli sa nem pouva
vprinnom vzname, sprvna predloka je pre, ie pre d, nie kvli dau; sloveso preplati sa nem pouva vspojeniach, vktorch s sprvne len
sloves vyplati, zaplati, uhradi (napr. odmeny); podstatn meno zbytok treba vyli zo spisovnej normy, lebo sprvne substantvum je zvyok; zloenina
poloostrov je nesprvna, sprvna podoba je polostrov; slovo presli patr len
do portovho slangu, vspisovnom jazyku je opis previ o do potu; napriek
vemi vysokej frekvencii slovo kud ajeho derivty kudn, kudne nepatria do
spisovnej sloveniny, lebo vnej s sprvne ekvivalenty pokoj, pokojn, pokojne; plat to aj osubstantve sok, ktor m vspisovnej slovenine nprotivok
vrecko, vrecko, sprvny je dvojslovn vraz zemiakov hranoleky, aj ke je
rozren vraz zemiakov hranolky; anglick slovo ou/show je prvok slovnej
zsoby spisovnho jazyka, ale oubiznis nie, atak ho treba nahradi opisom
podnikanie voblasti zbavy; ani workshop nie je spisovn vraz, len slangov,
spisovn nprotivok je seminr, tvoriv diela.
Tieto prklady ilustruj intervencie do spisovnej sloveniny vmene udriavania jej poriadku vrtane reazca tchto implikci: Udriavanie poriadku neznamen len udriavanie intrumentlnej funknosti jazyka, ale aj zachovvanie jeho identity, o je zvan preto, lebo ide okontitun znak nroda, ktor sa formoval historicky, ateda je historicko-kultrnym dedistvom, sktorm
141
treba primerane narba, komu patr jeho ochrana (nrodn dedistvo treba
ochraova). Pretoe poriadok konvenuje nositeovi jazyka, je vslade sjeho
zkladnm postojom ksvetu (preferuje poriadok pred chaosom), nem dvod
nepodporova konanie vmene poriadku vjazyku. Vtomto momente nachdza
ivn pdu mocensk semeno intervenci konatea elitrskeho retriktivizmu.
Intervent napa oakvania poriadkumilovnho nositea jazyka, take tento zsahy vta, najm ke s navye podloen (deklaratvnymi) argumentmi
zahajce tak vzneen idey ako ochrana nrodnho dedistva, najvyej
kultrnej hodnoty, nrodnej identity apod. Pre neho je intervent ten, kto sa
postar ojazykov poriadok, atak sa vtejto veci upna na neho. Intervent m
von ruku na jeho ovldanie. Nadobda moc nad nositeom jazyka. Zpozcie
garanta poriadku vjazyku, stability jazykovej normy, ochrany tejto zdedenej
kultrnej hodnoty zjednocuje nositeov jazyka aovlda ich. tandardizciou
subordinanho vzahu k interventovi nositelia jazyka sa ocitvaj v pozcii
ovldanch, ateda aj potencilne manipulovanch.
Natska sa komplex otzok, ktor nazname tm, e formulujeme tieto: (1)
Anem sa udriava poriadok vjazyku? (2) Nejde ouiton debu spoloenskej prce? (3) Implikuje tandardizcia subordinanho vzahu nieo neakceptovaten? al vklad sa ponesie vlnii tchto otzok.
5 .1.1. P oten c i l na rozp o lten o s n o s i te a jaz y ka
Vychdzajc zpredchdzajceho vkladu, nosite jazyka je vstave potencilnej rozpoltenosti. Na jednej strane bene pouva (sbene sinmi) ist vraz naprklad kvli dau bez toho, aby pocioval nejak naruenie poriadku vjazyku, ana druhej strane je pripraven akceptova npravn intervenciu
pre d spochopenm pouenia, e nprava sa deje vmene udriavania
poriadku v jazyku (s m sa spjaj spomnan implikcie). To zna, e je
pripraven vdanom bode poprie vlastn jazykov kompetenciu, ktor si inak
aj v tomto bode overil tm, e registroval zhodu svojej kompetencie s kompetenciami inch aj pri danom vraze. Ako sa to d vysvetli? (a) Osobitnou
povahou jazykovho poriadku a (b) spomnanou subordinciou.
(a) Naa spolon ben sksenos je, e pri epizodickch vahch benho pouvatea nad nhodne vybranm vrazom sa stretvame ssudkom, e
dan bene pouvan, vit vraz je nelogick alebo nesprvny, resp. neprimeran, nevhodn a pod. Naprklad ako neprimeran sa mu ukazuje such
zips, pretoe oznaovan vec sa mu jav ako prli vzdialen od zipsu aprvlastok such evokuje otzku, i jestvuje aj mokr. Vraz vak naalej normlne
pouva. Ukazuje sa, e jeden zpredpokladov spomnanej rozpoltenosti je zaloen v monom rozpore medzi mimokomunikanm logickm vnmanm
jazykovch truktr a ich komunikanm vnmanm. Prirodzen poriadok
v jazyku sa utvral z perspektvy komunikanho vnmania. Z perspektvy
mimokomunikanho vnmania sa javia ist truktry menej logick. Intervencie zpozcie mimokomunikanej logiky sa nositeovi jazyka ukazuj ako
prijaten, lebo ich vnma vrmci tejto perspektvy. Jeho prirodzen jazykov
nadanie ho vak usmeruje tak, e prirodzen poriadok vjazyku vnma ako
142
shru tandardizci. To zna, e na jednej strane sa udriava prostrednctvom

tandardizci prirodzen poriadok vjazyku, ale na druhej strane sa ponka
anca na jeho spochybnenie vistch bodoch, o je prve podklad shlasnej
reakcie na npravn intervencie.
(b) tandardizcia subordinanho vzahu nositea jazyka k interventovi
vduchu elitrskeho retriktivizmu posiluje spomnan rozpoltenos nositea jazyka. Jeho skonvencionalizovan podriadenos jazykovej vrchnosti neustle aktualizuje potencilne naptie medzi stavom je, ktor vkomunikcii
preva ako normlny, astavom m by, ktor sa mu zpozcie mimokomunikanej logiky pripomna. Neustle navodzovanie stavu m by ajeho automatick (tandardizovan asubordinane podfarben) akceptcia upevuje
pochybovan metajazykov sebavnmanie pouvatea, iv vom pocit jazykovej neistoty anara jeho prirodzen jazykov sebavedomie. Takto podriaden pouvate jazyka sa nauil i spocitom, e jeho jazykov kompetencia
je poruchov, atak sa mus upna na znalca, ktorho reprezentuje elitrsky
intervent. Tento sa ho dokonale zmocnil, ovldol ho ame plni svoju jazykovovodcovsk lohu.
Vynra sa u spomnan otzka: Nie je predsa len vporiadku, e sa aj voblasti spisovnho jazyka uplatuje spoloensk deba prce? Na jednej strane
s ben pouvatelia jazyka ana druhej strane jazykov experti, ktorch loha
je dva pouvateom odborn informcie. Nezabdajme tak znie nmietka
proti doterajiemu vkladu , e ide ospisovn jazyk, sktorm sa, o sa predsa vie minimlne u od B. Havrnka (1932), zaobchdza uvedomene (na rozdiel od udovho jazyka). Ke toto nestrcame zo zretea, tak usmerovanie
kstavu m by, ktor sa vyznauje vym poriadkom, je predsa sprvna cesta. Uvedomen zaobchdzanie so spisovnm jazykom znamen zauja pozciu
spomnanej mimokomunikanej logiky, take intervencia vduchu elitrskeho
retriktivizmu je namieste. Protinmietka je, e dnes je u spisovn slovenina
bene pouvan jazykov tvar drvivej viny Slovkov, take aj pri jeho pouvan prevaj tak pocit normlnosti ako pri pouvan inho bene uplatovanho tvaru. Epizodick mimokomunikanologick reakcie na jazykov
vrazy nie s vylen naprklad ani zo sfry zemnho nreia. Podstatn
vak je, e napriek logickm odhaleniam deficitu vporiadku jazyka pouvate preva jazykov tandardizcie ako normlne, ie tak, ak maj by.
Pocit normlnosti sa viae na tandardizcie, ale jazykov expert ho usmeruje v duchu jeho epizodickch mimokomunikanologickch reakci, o by
malo vies ktomu, aby epizodick reakcie sa premietli na systematick (to by
bolo vslade spredstavou, e spisovn jazyk m by pod kontrolou systematickej externej regulcie, ie sa m upevova jeho umelos). Jazykov prax
ukazuje, e pouvate sa vkomunikcii riadi pocitom normlnosti, ato preto,
lebo na takejto normlnosti je zaloen poriadok vprirodzenom jazyku (jeho
pocit koreponduje spovahou jazyka), ale jazykov expert vplva naho tak,
e tento pocit nahlodva. Spoloensk deba prce, pri ktorej jazykov expert
vystupuje vduchu elitrskeho retriktivizmu, nefunguje vslade spovahou
predmetu prce, a preto sa permanentne registruje rozpor medzi relnym
143
pouvanm spisovnho jazyka anormou kodifikovanou vduchu retriktivizmu. Tento rozpor je vslovenskom jazykovom spoloenstve u tandardizovan
ajeho sprievodnm prznakom je spochybujce metajazykov sebavnmanie
pouvateov jazyka, o svis svysokou ideologizovanosou tohto spoloenstva.
5 .1. 2 . Ide o l o g i z ovan o s s l ovensk h o jaz y kov h o
sp o l o enstva
Vyie sme u kontatovali, e slovensk spolonos patr ksilne ideologizovanm spolonostiam, odvolvajc sa na sociologiku A. Swidlerov (Swidler,
1986), ktor dva do opozinho vzahu silne aslabo ideologizovan kolektvy.
Ide oto, vakej miere sa vistom kolektve zakotvila ist ideolgia, ktor zjednocuje jeho lenov. Vslovenskej spolonosti sa usadila jazykov ideolgia, ktorej
zkladnou ideou je, e spisovn sloveninu ako kontitun silu slovenskho
nroda, ateda ako najvyiu nrodn hodnotu, treba permanentne ochraova. Tto idea vyplva zudriavania apestovania syndrmu permanentnho
ohrozenia slovenskho jazyka, ie aj slovenskosti vbec. V historickej perspektve ako ohrozujce elementy sa postupne vynraj Maari, esi, anglofnny imperialistick ivel anapokon piata kolna externch ohrozujcich
sl. ivenie syndrmu ohrozenia m zjednocujco vplva na slovensk nrod.
U sme si poloili rtorick otzku: Kto by odpovedal zporne na otzku, i
treba ochraova slovensk jazyk?
Silne ideologizovan jazykov spoloenstvo potrebuje elitu, ktor ideolgiu
pestuje aopierajc sa ou toto spoloenstvo riadi. Vtejto ideolgii m oporu
elitrskoretriktivistick prstup kspisovnmu jazyku. Tu sa dostvame kotzke, ktor sa implicitne nastoovala poas celho vkladu. Nie je to normlny
stav, e vspolonosti funguje elita (resp. elity vrozlinch oblastiach ivota
spolonosti), ktorej je vaka jej osvietenosti (vidia viac ahlbie ako ostatn) prisden loha udva smer pohybu spolonosti? Nie je to normlne, e
tto elita intervenuje do tandardizci vrtane jazykovch konvencionalizci
v mene istch hodnt? Nie je historick fakt, e trovci ako elita presadili
ivotaschopn spisovn sloveninu? Ako by sa to mohlo sta bez elity? Predpokladom kvalifikovanej odpovede na tto otzku je branie zretea na okolnosti, za ktorch elita intervenuje, povahu tandardizci, do ktorch zasahuje,
aemancipovanos lenov danho spoloenstva. So zreteom na tieto faktory
sa d posdi, i konanie elity vmene proklamovanch hodnt je mocensky
motivovan. Zpredchdzajceho vkladu by malo vyplyn, e za sasnch
okolnost fungovania spisovnej sloveniny a vzhadom na jej povahu nie je
normlne, ke sa do nej zasahuje z pozcie elitrskeho retriktivizmu. Na
emancipan proces lenov jazykovho spoloenstva, na ich socilnu vyspelos, obianske dozrievanie vak silne vplva (aj) jazykov ideolgia. Celkov
stav ich emancipovanosti dva ist priestor psobeniu elitrskeho retriktivizmu smocenskou motivciou.
Protiplom kelitrskemu retriktivizmu je racionlnoliberalistick prstup
kspisovnej slovenine. Tomuto prstupu je cudz mocensk zrodok, ie ne14 4
skrva vsebe vedom i nevedom zmer ovlda jazykov spoloenstvo, teda

presadzova svoju vu, pestova zvislos pouvateov jazyka od elity avytvra podmienky na to, aby mliaca vina vnmala elitu vspasiteskom svetle. Namiesto elitrskoretriktivistickch intervenci racionlny liberalizmus
ponka jazykov informan servis. Nezasahuje priamo do spisovnho jazyka, ale prispieva koptimalizcii podmienok na jeho normlne fungovanie, t. j.
tak fungovanie, ktor zodpoved jeho povahe vyplvajcej zjeho sasnho
stavu azo sasnch podmienok jeho pouvania. Koptimalizcii podmienok
patr aj poskytovanie informci otom, e naptia medzi sasnou kodifikovanou normou spisovnho jazyka azom s asto umel, e norma spisovnej
sloveniny je variantn, o vyplva zpovahy jej systmu (zjeho ponuky),
z dynamiky funknho vyuvania jazykovch prostriedkov, ktor prera
hranice tradovanho vnmania kontrastu funkn vz. nefunkn jednotky,
azdiferencovanosti pouvateov tohto jazykovho tvaru, ktor demontruj
jeho vysok rove demokratizcie. Koptimalizcii podmienok patr aj to, e
pouvatelia sa vymauj zo zvislosti od umele pestovanej jazykovej elity,
posiluj si svoje jazykov sebavedomie avnmaj sa ako plnohodnotn nositelia aspolurozvjatelia spolonho jazyka. Primeran jazykov sebavedomie
koreluje sakceptanm vnmanm prirodzenho poriadku vjazyku, t. j. takho, ktor je udriavan na zklade normlnej jazykovej interakcie pouvateov vkomunikcii. Dleit je, e ako jazykov problm sa vnmaj len tie
jazykov javy, ktor pouvatelia prevaj vkomunikcii ako problm, ateda
potencilne hadaj oporu u jazykovho experta. To zna, e sa pouvate
pri takom jave neobracia na experta zpozcie zvislho od jazykovej elity, ale
zpozcie suvernneho ovldatea jazyka, ktor vkomunikcii niekedy nara
na problmov javy vyplvajce zpovahy jazyka (teda nie zjeho neznalosti,
nerozvinutej jazykovej kompetencie apod.).
Prvlastkom racionlny sa vopred vyluuje interpretcia, e ide oliberalizmus vduchu akceptcie ohokovek, o sa objav vrei. Racionlnos liberalizmu spova vtom, e vonos vo vzahu kjazyku sa viae na prirodzenoracionlnu zdvodnenos, t. j. na tak zdvodnenos, ktor je podloen poznanm
relnej povahy sasnho spisovnho jazyka ajeho normlneho fungovania.
Zkladom tohto poznvania je pragmatickolingvistick asociolingvistick metodolgia. Sociolingvistika poskytuje poznatky o relnom stave pouvania
spisovnho jazyka, odiferencovanosti jeho pouvateov, orelnych vplyvoch
na pouvanie jazyka, ie podva informcie orelnom spisovnojazykovom
ivote, apragmatick lingvistika opierajc sa otieto informcie vysvetuje
stavbu afungovanie spisovnho jazyka videnho vsvetle tohto relneho ivota. Racionlnos liberalizmu m vpozad tieto tzy:
1. Aj systm spisovnej sloveniny je sbor systemizci, o je nsledok toho,
e sa v podstate kontituoval a rozvjal na tandardizanom podklade bez
toho, aby vonkajie regulan zsahy menili jej podstatu.
2. Aj pouvatelia spisovnej sloveniny prispsobuj jej pouvanie svojim novm potrebm, s m koreluje zjemovanie funknej diferencicie jej
prostriedkov.
145
3. Aj slovensk jazykov spoloenstvo sa riadi mechanizmom socilnej interakcie, ktor zabezpeuje jeho jednotu vrozmanitosti.
Tieto tzy s vpozad pomyselnho urovania rozptia jazykovej vonosti.
Nie je to neobmedzen rozptie. Obmedzujcim faktorom je tandardizan
selekcia, ktor prebieha pod dohadom kolektvneho hodnotenia vkomunikanom procese (vkolektve sa netandardizuje vetko, o sa dostalo do rei;
vyskytn sa vnej aj epizodick javy). Racionlnos liberalizmu je zaloen na
zdvodovan so zreteom na otzku, preo sa dan jav tandardizoval, resp.
je tandardizovaten.
Prienik do sasnho jazykovokultrneho sveta Slovkov ukazuje, e
vslovenskom jazykovom spoloenstve koexistuj dve predstavy okultivovan spisovnho jazyka, ateda aj jeho pouvateov. Predstava, ktor je spojen
selitrskoretriktivistickm prstupom ktomuto jazykovmu tvaru, je motivovan takou interpretciou sasnch podmienok fungovania spisovnej sloveniny, zktorej vyplva nutnos ochranrskeho prstupu knej. Idea ochrany
(pred tmi, ktor kodia jazyku) m ma zjednocujci inok. Pretoe spsob ochrany je vkompetencii jazykovej elity, tto sila je preduren na rolu
predvoja pri presadzovan objektvnych potrieb slovenskho nroda vo vzahu
kspisovnmu jazyku. ivenm pocitu ohrozenia jazyka atm ohrozenia slovenskej identity sa iv pocit potreby zjednocova sa avo vzahu kjazyku
sprva sa poda preskripcie elity. Riaden jazykov poriadok aporiadok vjazyku s aiskov komponenty ochranrsky orientovanej jazykovej ideolgie,
ktor je vzklade mocenskho prstupu ku kultivovaniu jazyka. Druh predstava, ktor je spojen s racionlnoliberalistickm prstupom k spisovnmu
jazyku, je motivovan takou interpretciou okolnost fungovania tohto jazyka,
zktorej vyplva podporn prstup knemu, ktor spova vtom, e sa optimalizuj podmienky na rozvjanie jeho potencie vkorelcii sjeho reprodukciou
vkomunikcii. Racionlny liberalizmus odmieta ideu ochrany jazyka (hoci sa
vo veobecnosti vnma ako samozrejme akceptovan, lebo ve ako me by
niekto proti ochrane vlastnho duchovnho bohatstva), lebo implikuje mocensk prstup, ktor je len nsilne kompatibiln so sasnm stavom fungovania
jazyka, anamiesto nej vychdza zidey starostlivosti ospisovn jazyk. aiskov komponenty tejto idey s: (a) poznanie relneho fungovania sasnho spisovnho jazyka, (b) poznanie jeho relnej povahy acelho funknho
rozptia, (c) podporovanie podmienok jeho prirodzenho fungovania, (d) odborn poradenstvo pri rieen relnych jazykovch problmov, (e) kodifikcia
relnej normy spisovnho jazyka, t. j. takej, ktor je zdvodnen poznanm
relnej povahy jazyka ajeho fungovania, (f) podporovanie rozvjania prirodzenej jazykovej kompetencie pouvateov atm aj upevovanie ich prirodzenho jazykovho sebavedomia.
5 . 2 . C h pa n i e ja z y kov h o syst m u
Opovahe jazykovho systmu aj ojeho chpan u bola re. Vtejto asti

vkladu podme ilustrovan objasnenie diferencovanho chpania systmu
spisovnho jazyka.
146
Aj lingvistika patr kempirickm vedm. Empirick daje zskava zreovch

produktov apodmienok ich vznikania afungovania. Zisuje, o je vpodklade
tchto produktov, alebo inak, o tvor predpokladov bzu tvorenia komuniktov. Zreovch produktov vyabstrahovala jazykov jednotky azaala skma
ich vlastnosti. Ukzalo sa, e zvan s vlastnosti, ktor s spt so vzjomnmi vzahmi jednotiek, sich miestom vsieti vzahov. Dospelo sa ktomu, e
jednotky s integrovan do systmu. Vskum sa sstredil na jazykov systm.
Opsala sa jeho truktra, odhalili sa vzahy, ktor uruj (definuj) systm,
aspoznali sa zkony, resp. zkonitosti jazykovho systmu. Uplatuje sa pri
tom aj mylienkov postup, ktor je ben pri vedeckom poznvan idealizcia. Pri idealizcii sa odhliada od vyjadren terminolgiou epistemolgov
modifikanch podmienok skmanho (sub)systmu. Naprklad slovensk
morfolgiu by sme mohli skma tak, e ju autonomizujeme, t. j. neberieme
do vahy vplyv inch subsystmov, m zisujeme, ako by vyzerala morfolgia ako tak. Tmto galileovskm tlom myslenia sa prenik do abstraktnej
podstaty, aby sa dospelo kidealizanm zkonom.
Na strnkach asopisu Slovensk re si dvaja autori vymieali nzory na
pravidlo orytmickom krten vspisovnej slovenine. Km J. Kaala (1998, s.
230 231) trv na tom, e tu ide orytmick zkon, ohlskoslovn zkon,
ktor vak vjazykovom systme ajeho fungovan nie je sm, atak sa dostva do protikladu s inmi zkonmi, L. Dvon (1998, s. 292) odmieta termn
zkon, lebo ak sa nejak zkon dodriava vmenom pote prpadov, ako je
poet prpadov, v ktorch sa nedodriava, je takto zkon sotva zkonom,
aradej hovor orytmickom krten. Autori vyvodzuj odlin dsledky zretrikcie platnosti krtenia dky po predchdzajcej dke (o by bolo poda
L. Dvona najsprvnejie vyjadren). S to dva odlin pohady na ten ist
jav. Prv pohad (zkon) je orientovan na idealizan perspektvu, hoci sledovan vzah nezodpoved idealizanmu zkonu naprklad vzmysle zkona
vonho pdu, ktor modifikovane plat za rozlinch okolnost (ie psobenie zkona nie je neutralizovan). Vpozad orientovanosti na idealizan
perspektvu je implikcia (viazan na citovan vrok): Keby nepsobil zkon
zmorfologickej roviny (anepsobili aj ist slovotvorn pravidl), rytmick zkon by platil neobmedzene. Druh pohad je empiricky orientovan. Ztohto
pohadu sledovan vzah nie je zkon, pretoe s ast prpady, ke sa tento
vzah neuplatuje. o je vpozad tchto dvoch pohadov? Diferencovan prstup ksystmu spisovnej sloveniny. Tm, e sa tento vzah interpretuje ako
zkon, dva sa najavo jeho zvanos v tomto systme (jeho podstatnos,
zkon je podstatn aveobecn anevyhnutn vzah). Pretoe ide ozkon
aete ktomu pecifick zkon spisovnej sloveniny , tento vzah je komponentom (romanticky povedan) ducha nho jazyka. Tak zkon treba pri
kodifikcii osobitne repektova. Ke sa sledovan vzah neinterpretuje ako
zkon, poukazuje sa na to, ako sa tento vzah relne uplatuje (anie na to,
ako by sa mal uplatova). Ksystmu spisovnej sloveniny treba pristupova
ako k realite vytvorenej a ovldanej jej pouvatemi. L. Dvon v citovanej
prci (1998, s. 293) pripomna dobre znmu poiadavku: Jazykovedec mus
147
pozorne sledova normu, resp. pohyb vnorme apoda toho robi zvery pre
kodifikciu. J. Kaala (1998, s. 233 234) reaguje na to tak, e uznva potrebu
sledovania toho, o sa deje vrei, ale zdrazuje, e jazykovedec sa nesmie
vzdva odbornho hodnotenia javov. A potom uvdza prpady realizovania
rytmickho pravidla, ktor maj ma ovea viu odborn vhu ako Dvonove doklady. Ztohto pohadu nzorov spor osledovanom jave ilustruje konfrontciu argumentci zdvoch kvalitatvne odlinch pozci (vy stupe
vz. ni stupe odbornosti). Vyia odbornos spova vtom, e dan jav
(podoby typu mliekar) sa logicky (presnejie: na podklade reflexvnej logiky)
vlen do srie prpadov, pri ktorch sa uplatuje skracovanie po dvojhlske.
Reprezentant niej odbornosti prihliada na empirick realitu, ktor interpretuje na pozad inch svislost (porov. sDvonovm vkladom dvoch protichodnch tendenci vo vvine rytmickho zkona).
Pohad, zktorho sa rytmick krtenie ukazuje ako zkon, zodpoved prstupu klasickej systmovej lingvistiky. Uplatuj sa v nej legitmne vedeck
postupy avaka nej mme ist vedeck obraz ojazykovom systme. Zdrazujeme: ist vedeck obraz. Je to obraz vytvoren na zklade objektivistickej
teoreticko-metodologickej koncepcie. Jazykov systm, ktorho rekontrukcia
sa zana vyabstrahovanm jeho jednotiek zrei, je objektvna danos, ktor je
prvotnm predpokladom rei. Klasick systmov lingvista odhauje v tomto systme svislosti, zkony, resp. zkonitosti. Ich spoznvanm jazykovedec vnik do podstaty jazyka, ktor vytvrali genercie. Natska sa otzka,
i jazykov systm opsan v rmci objektivistickej lingvistickej koncepcie
zodpoved systmu (neuvedomovanch) jazykovch znalost nositeov jazyka, ktor s vzklade ich reovej innosti. Vtejto svislosti si pripomeme
nasledovn lingvistick jav. Je dobre znme, e vjazykovede sa niekedy vone narba spojmami trieda atyp (naprklad vone sa zamieaj vrazy trieda textov, resp. druh textu a typ textu; podobne synonymicky sa pouvaj
vrazy klasifikcia a typologizcia tlov), ale mnoh lingvisti si uvedomuj
poznvac rozdiel, ktor je zakotven vopozcii tchto pojmov. Ako prklad
si zoberme vklad oklasifikcii atypologizcii textov vprci W. Heinemanna
aD.Viehwegera (1991, s. 144). Autori pripomnaj, e trieda textov, resp. druh
textu vsasnosti sa prednostne vzahuje na empiricky doloiten triedenie
textov. Vzahuje sa na ben klasifikciu textov, ktor vypracovali prslunci jazykovho spoloenstva aktor je zafixovan aj vich slovnku (list, nvod,
recept, bse apod.). Vslovnkovch vrazoch s kondenzovan ich znalosti
otriedach, resp. druhoch. Oproti tomu typ textu sa chpe ako teoretick kategria uplatovan pri vedeckej klasifikcii textov. Pouvatelia maj znalosti
dotkajce sa tried textov, ale nemaj znalosti vzahujce sa na typy textov.
To zna, e mylienkovm postupom typologizcie sa pohybujeme nad rmcom jazykovch znalost pouvateov. Typologizcia zodpoved odbornmu
(teoretickmu) pohadu na texty, km klasifikcia koreponduje svnmanm
textov benmi pouvatemi jazyka.
Soddelenm odbornho hadiska vspomnanom zmysle od pohadu, ktor
je spt svnmanm benho pouvatea jazyka, sa stretvame aj pri pertrak148
tovan javov systmu spisovnej sloveniny. Uvedieme dva prklady. M. Sokolov aF. imon (1999, s. 345) pu: Samohlskov skupiny sa mu vrozpore
skodifikciou vjazykovom povedom mnohch pouvateov chpa ako dvojhlsky (organizciam namiesto organizcim), a dodvaj, e z odbornho hadiska tu nemono predpoklada presadenie diftongizanch tendenci
vsystme spisovnej sloveniny, pretoe morfematick vk oddeujci gramatick morfmu patr knajsilnejm vkom. Druh prklad je zvyie citovanej
prce J. Kaalu (1998, s. 233). Vsvislosti sistmi prpadmi dotkajcimi sa
pravidla orytmickom krten autor sa vyjadruje takto: Tm neodmietam sledova zus, tvorbu novch prvkov vrei atendencie, ktor sa vnich prejavuj,
ale som presveden, e veciam treba pripisova relnu vhu aneslobodno sa
vzdva odbornho jazykovednho hodnotenia jazykovho javu ... o je za
odlenm odbornho hadiska od hadiska, ktor je spt sjazykovou praxou?
To, e sa povauje za samozrejm, e objektivistick koncepcia jazykovho
systmu (oinej sa ani neuvauje, resp. nepripa sa ani predstava, eby mohla
by aj in) je podkladom odbornho hadiska. Vskyt tvaru organizciam, pri
ktorom sa uplatuje ako to vyie citovan autori nazvali pseudorytmick
zkon, nezodpoved odbornmu hadisku, ktor je pre tento prpad (teda: organizcim) vrmci objektivistickej koncepcie nenapadnutene zdvodnen
(autori uvdzaj tri jasn argumenty). Pri citovanom vroku, e z odbornho
hadiska tu nemono predpoklada presadenie diftongizanch tendenci...,
itate si iste polo otzku: Zrieka sa odbornho hadiska ten, kto pripa aj
opan predpoklad? o by sa stalo, keby sa presadil pseudorytmick zkon?
(To, e nejde ovymyslen irelnu hypotzu, podporuje vyie citovan vrok
autorov omonom rozpore jazykovej praxe skodifikciou, za ktorm je zrejme
ist empirick poznanie. Autori mlky pripaj, e predstava opresaden sa
pseudorytmickho zkona nie je rou fikciou.) Znamenalo by to, e na jednej strane je dobre zdvodnen odborn hadisko, ana druhej strane je realita
zodpovedajca neodbornmu hadisku. Pri druhom prklade autor upozoruje na to, e neslobodno sa vzdva odbornho jazykovednho hodnotenia
jazykovho javu ... Aj tu sa natska u znma otzka. Vzdva sa jazykovedec
odbornho hadiska, ke naprklad zisuje, e rytmick zkon, ako sa fixuje zodbornho hadiska, nekoreponduje sjazykovou praxou? Odpoveou
je, e sa vzdva istej (objektivistickej) jazykovednej koncepcie, aby si vytvoril
tak koncepciu, ktor adekvtnejie zobrazuje jazykov realitu.
Odborn hadisko vspomnanom uren je hadiskom analytika jazykovho
systmu, ktor vychdza z toho, e svojou vedeckou analzou odhauje svislosti, zkony, resp. zkonitosti, prostrednctvom ktorch sa jazyk ukazuje
vo svojej podstate. Analytik je presveden, e objektvnymi vedeckmi metdami teoreticky zobrazuje jazyk ako objektvnu realitu. Vyie spomnan
otzku, i jazykov systm, ktor teoreticky zobrazil, zodpoved systmu (neuvedomovanch) jazykovch znalost nositeov jazyka, explicitne si nekladie.
On predsa vedeckmi metdami dospel kpoznaniu, e za reovmi produktmi
lenov jazykovho spoloenstva je tak atak jazykov systm. Tento systm
je vzklade reovej aktivity asasne aj jazykovej normy. Naprklad kompo149
nentom fonologickej sstavy spisovnej sloveniny je mikrosystm mkkostnch korelanch prov t , d , n , l . Vduchu klasickej systmovej
lingvistiky sa vysvetuje (citt opakujeme vtejto svislosti): Dvojica l je
pevnou sasou tejto spoluhlskovej sstavy atm aj celej hlskovej sstavy sasnej spisovnej sloveniny ... Po zruen systmovho protikladovho
pru l by sa zmenil aj hlskov systm spisovnej sloveniny apo takomto
zsahu by to u bol in systm. Hlskov, ale aj cel jazykov systm sloveniny sved teda vprospech zachovania jestvujceho stavu, ktor sa vyznauje
vyvenosou spoluhlskovch prov zaloench na protiklade tvrdch amkkch spoluhlsok (Kaala, 1997, s. 67). Ide oreakciu na to, e spoluhlsky l
a as Slovkov poklad za tak blzke, e ich vo vslovnosti (ba niekedy ani
vpsme) nerozliuje astotouje ich shlskou l (op. cit., s. 65). Tto blzkos
fonetici zdvoduj osobitosou artikulanho priestoru l a v porovnan
sostatnmi dvojicami aupozoruj aj na iaston nehomognnos fonickho stvrnenia protikladu /l/ // (Kr Sabol, 1989, s. 301). Vtejto prci sa
nehovor oasti Slovkov, le otom, e l vpozcich pred e-ovm ai-ovm
prvkom prenik zniieho tlu do neutrlneho tlu. Na jednej strane je teda
empirick realita stotoovanie sl, ktor je zdvodovan okrem artikulanej blzkosti ainmi faktormi aj tm, e sa pozoruje celkov tendencia po
ubdan spoluhlsky vslovenine (Kaala, 1997, s. 65) ana druhej strane
abstraktn realita, ato vyven iastkov systm, vktorom m dvojica l
pevn miesto. Napriek tomu, e je pevnou sasou vyvenho mikrosystmu, pozorujeme jeho ubdanie. o teda zodpoved tomuto vyvenmu
mikrosystmu? Mohli by sme odpoveda, e to, o je vjazykovom povedom
tch Slovkov, ktor vyslovuj. Ale aj umnohch znich ubda vistch pozcich. Okrem toho zrejme ani t najdslednej -ov Slovci vkomunikcii
nevnmaj ditinkciu typu polka Poka tak ostro ako ditinkciu typu pln
pl.
Tmto prkladom znzorujeme ideu, poda ktorej jazykov systm zobrazen a interpretovan z pozcie lingvistickho objektivizmu (a v duchu klasickej systmovej lingvistiky) nemono povaova za deskriptvny ekvivalent
mentlnej reprezentcie jazykovho systmu. Vmentlnej reprezentcii nositeov spisovnej sloveniny nie je vyven mikrosystm opozci sledovanch
spoluhlskovch fonm, vktorom dvojica l m pevn miesto. Ich jazykov sprvanie ukazuje, e pripisovan vlastnos vyvenos sa nedotka ich
systmu: ukazuj, e im dobre vyhovuje vyven aj nevyven systm
(keby plne odstrnili ). Poukazovanie na nsledky odstrnenia je zich hadiska tie irelevantn, lebo ve sjazykovmi zmenami aich nsledkami minul genercie ktorhokovek jazykovho spoloenstva sa vyrovnali bez toho, aby
poctili nejak jazykov problmy (ujmu na jazykovom zdrav). Vmentlnej
reprezentcii spomnan jazykov prvky s asociane spojen. Tieto spojenia
vznikaj na zklade toho, e nositelia jazyka neuvedomene vnmaj artikulan podobnosti medzi hlskami, ale aj kontrasty medzi fonmami, ktor sa
prejavuj vrei pri ich vzjomnej zmene. Toto patr kich neuvedomovanm
znalostiam. Tieto znalosti sa aktualizuj vrei. Me sa naprklad aktualizo150
va aasto sa to aj deje znalos artikulanej blzkosti al, priom sa me

ukza askutone sa ukazuje , e zmena za l m tak dorozumievacie
nsledky ako zmena inch fonm. Fonma sa me nahradi askutone sa
asto nahrdza fonmou l nezvisle od znalosti prbuznch spoluhlskovch
dvojc. Pouvatelia jazyka nepociuj nijak tlak, aby zachovali vyven
mikrosystm, ato ani t, ktor dsledne uplatuj (tu ide jednoducho osiln
nvyky zskan vnreovom prostred).
Hadanie poriadku, vyvenosti, harmnie, symetrie apod. vjazyku je takpovediac naprogramovan, ke sa jazyk skma zpozcie lingvistickho objektivizmu. Na evidentn fakt, e jazyk nie je chaotick shrn prvkov, takmer automaticky sa napja predstava oharmonickom systme, ktor riadi bdateovo
silie. Jeho silie vysuje naprklad do odhalenia spomnanho vyvenho
mikrosystmu spoluhlskovch dvojc. Treba poveda, e jazykovedec odhauje skutone to, o je skryt vjazyku, ktor vyabstrahoval zreovch produktov. Ako sme u naznaili, tieto odhalenia nie s adekvtne vo vzahu kpsychologickej (mentlnej) realite. Na tomto mieste me itate autorovi tohto
vkladu pripomen, e hovorme predsa o systme spisovnho jazyka. Do
spisovnho jazyka sa predsa zvonka odborne zasahuje, tento jazyk je vedome
regulovan, a teda oproti nespisovnm tvarom je poznaen uvedomenosou. Nie s vsledky analz zpozcie lingvistickho objektivizmu adekvtne
prve vo vzahu ktomuto jazyku? Nememe vychdza ztoho, e naprklad
spomnan vyven mikrosystm spoluhlskovch dvojc m korelt prinajmenom v mentlnej reprezentcii idelneho nositea spisovnej sloveniny?
Nie je toto odborn hadisko primeran povahe systmu spisovnho jazyka?
Vo vzahu knmu prkladu: Nie je predsa len adekvtn odborn argumentcia, e hlskov systm sloveniny sved vprospech zachovania ? Ke aj
akceptujeme ideu, poda ktorej analza zpozcie objektivizmu zodpoved statusu spisovnho jazyka, narame na problm monch opisov ainterpretci
jeho systmu, ateda aj argumentci (porov. svyie spomnanm nzorovm
sporom o podstate rytmickho krtenia v spisovnej slovenine). Ilustrujme
to nam prkladovm javom. U sme sa venovali interpretcii, poda ktorej
dvojica l je pevnou sasou vyvenho mikrosystmu, o vyaduje stabilizovanie . Z inej interpretcie vak vyplva opan argumentcia. Klasik
systmovej lingvistiky J. Vachek (1977) podal vysvetlenie empirickch zisten,
poda ktorch spisovn jazyk sa odliuje od nespisovnch tvarov aj tm, e
s vom nejasn, perifrne truktrne body, resp. e takch bodov je vom
viac ako vostatnch tvaroch. Zdvoduje fakt, e nespisovn tvary bvaj
truktrne dslednejie ako spisovn jazyk. Pe: Je toti dobe znmo, e
v mnoha jazycch spisovn varieta vykazuje ve svm fonologickm systmu
(aovem nejen vnm...) nkter jakoby protistrukturn prvky (op. cit., s. 83).
Vysvetlenie nachdza vo funknej odlinosti spisovnho jazyka a nespisovnch tvarov, ktor motivuje odlinos vich truktre. Zfunknho hadiska
nespisovn tvary tvoria zkladn len, km spisovn jazyk je nadstavbovm
lenom vprotiklade tchto tvarov, ato preto, lebo nespisovn variety slia
len hlavnej lohe jazyka, ktor spova vzabezpeovan kadodennej komuni151
kcie vzkladnch ivotnch situcich, km nadstavbov tvar pln aj vyie

lohy (sprostredkovanie najvych civilizanch akultrnych hodnt). Plnenie hlavnej lohy je konformn so najvym monm stupom truktrnej
vyvenosti (truktrna vyvenos, ie harmnia, sa chpe vduchu praskej
koly). Nadstavbovos spisovnho tvaru je signalizovan istmi pecifickmi
rtami tvoriacimi truktrnu heterognnos. ie: Heterognne truktrne
prvky spisovnho tvaru s signly tejto funknej pecializovanosti anaopak,
neprtomnos, resp. men poet takch prvkov signalizuje funkn nepecializovanos nespisovnej variety. o vyplva ztohto vkladu pre n ilustran
prklad? To, e prtomnos l je konformn so truktrnou charakteristikou
nreia, km osihoten l (ie absencia mkkho koreltu) signalizuje funkn nadstavbovos (pecializovanos) spisovnho jazyka. alej ztoho vyplva,
e ubdanie vspisovnom jazyku je vslade sfunkno-truktrnou diferenciciou spisovnej anespisovnej variety.
Takto protireivosti s vsledkom toho, e sa ten ist jav vleuje do inch
svislost. Vnaom prpade: Zjednej strany mon odstrnenie fonmy vspisovnej slovenine sa dva do svislosti snaruenm vyvenho mikrosystmu mkkostnch konsonantickch korelanch prov, zdruhej strany sa vleuje do svislosti truktrnej heterognnosti vsystme spisovnho jazyka na
pozad truktrnej homognnosti nespisovnho tvaru. Vtakchto prpadoch
sa nastouje otzka, ktor hadisko m vyiu odborn vhu. Inak povedan,
ide ootzku, ktor vroky s pravdiv, resp. s bliie kpravde. Vieme, e vrok je pravdiv vtedy, ke zodpoved prslunmu vseku skutonosti (pravda, vieme aj to, koko teoretickopoznvacch otzok skrva pojem pravdy). o
tvor realitu zvan jazykov systm? Sstava jazykovch prvkov a jednotiek
vjazykovom povedom pouvateov alebo inak povedan, mentlna reprezentcia jazyka ako zkladnho predpokladu reovej innosti.
N vklad smeroval ktomu, aby sme poukzali na problmy, ktor vyplvaj ztoho, e odborn hadisko vo vzahu k jazykovmu systmu sa automaticky spja sobjektivistickou lingvistickou koncepciou. Zkladn problm
spova v tom, e jazykov systm vyabstrahovan z reovch produktov
(aopsan vduchu lingvistickho objektivizmu) sa (implicitne i explicitne)
stotouje s relnou predpokladovou bzou rei. Za realitu zvan jazykov
systm sa poklad to, o sa zisuje metdami klasickej systmovej lingvistiky.
Na jednej strane odborn hadisko sa kladie oproti hadisku, sktorm svis
vskyt reovch javov neprijatench zodbornho hadiska (organizcim vz.
organizciam), ana druhej strane odborn hadisk sa dostvaj do konfliktu, priom vznik otzka adekvtnosti, resp. vyej i niej odbornosti.
Neuvauje sa o takom odbornom hadisku, ktor je preukzatene toton
s hadiskom, ktor koreponduje so znalosou jazykovho systmu, ktor
maj osvojen relni pouvatelia jazyka. Inak povedan, neuvauje sa opragmatickolingvistickom (resp. kognitvnolingvistickom) prstupe kjazykovmu
systmu. Z pragmatickolingvistickej pozcie odborn hadisko sa prekrva
shadiskom bench pouvateov jazyka (odbornos jazykovednho hadiska
spova vkonceptualizcii hadiska pouvateov).
152
Ukazuje sa, e aj v naom lingvistickom prostred treba uri poznvaciu

hodnotu opisu jazykovho systmu vduchu objektivistickej lingvistickej koncepcie (klasickej systmovej lingvistiky). V popred s dve fundamentlne
otzky: (1) Ak realitu reprezentuje vtomto duchu opsan jazykov systm?
Voakedy sme hovorili ovirtulnom kolektvnom jazyku (ete bez svislosti
svirtulnou realitou, oktorej sa hovor vpotaovej re). Mono, e sa ktomuto termnu treba vrti. (2) Kam smeruje objektivistick systmovolingvistick poznvanie? Na um prichdza reprodukn cyklus vedeckho poznvania amiesto klasickej systmovej lingvistiky vtomto cykle. Poznvanie smeruje ku konkrtnej (nezostva pri abstraktnej) podstate. Je to smer ku konkrtnej
podstate empiricky relneho jazyka?
5 . 3 . S p o n t n n e ja z y kov z m e n y a k u lt i vova n i e ja z y k a
Vo vklade synchrnnej dynamiky systmu spisovnho jazyka sme sa u

zmienili ospontnnych jazykovch zmench. Pristavme sa pri nich detailnejie.
Dynamika jazyka zaha zmern aj spontnne zmeny. Prkladmi zmernch
zmien s prrastky vsstave pomenvacch jednotiek, rozlin druhy skracovania lexiklnych vrazov alebo nhrada nestrojnho vrazu systmovm,
ako naprklad derivty typu dukelsk podobou dukliansky vsasnej slovenine. Vzah medzi kultivovanm jazyka azmernmi zmenami je priezran. Ak
s tieto zmeny funkn astrojn, zodpovedaj poiadavkm jazykovej kultry. Zloitej je vzah medzi kultivovanm jazyka aspontnnymi jazykovmi
zmenami. Ide o nezmern, nemyseln, neuvedomovan, nekontrolovan
zmeny, ktor prebiehaj ako postupn rozirovania istch jazykovch prvkov.
Typickmi prkladmi tohto typu zmien s znme analogick vyrovnvania tvarov alebo zmeny vsstave fonm. Pokia spontnny proces prispieva kobohateniu vyjadrovacch monost jazyka asmeruje kstrojnej zmene, naprklad
kvzniku potrebnej druhotnej predloky alebo kdruhotnmu vznamu slova,
je bezproblmovm komponentom kultivovania jazyka. Spontnna zmena sa
jav z hadiska jazykovej kultry ako problm, ke je sporn jej funknos,
ke vznik pri nej otzka, i je prnosom kskutonmu obohateniu sstavy
jazykovch prostriedkov alebo kjej retrukturcii. Tieto prpady spontnnych
jazykovch zmien mme na mysli pri ich analze vo vzahu ku kultivovaniu
jazyka. Pojem kultivovania jazyka stle pouvame vzmysle funknej koncepcie jazykovej kultry vypracovanej na ideovom podklade praskej koly ako
teoretickej opory pre kultivovanie spisovnho jazyka. Nastolen problm sa
ned riei bez prihliadania na otzku zluitenosti povahy spisovnho jazyka
so spontnnymi zmenami, ktor tu mme na mysli. Fungovanie spisovnho jazyka si vyiadalo prune stabiln kodifikovan normu. Kodifiktor stoj pred
otzkou, do akej miery sa zna prunos normy so spontnnymi zmenami.
Mon stanovisk. Ak stanovisk prichdzaj do vahy pri rieen otzky
vzahu kultivovania jazyka kspontnnym jazykovm zmenm? Rmec potencilnych analz a vah zaha tri mon pozcie, ktor sa daj modifikova
vzvislosti od toho, ako pevne sa ohraniia prslun stanovisk asakou dslednosou sa ich pridriavame.
15 3
1. Poda prvho stanoviska kultivovanie jazyka m smerova proti spontnnym jazykovm zmenm s cieom zabrni ich presadzovaniu alebo aspo
v zrodku potlai as javov v rei, ktor by mohli prers do jazykovch
zmien. Vpozad tohto stanoviska je predstava, poda ktorej podkladom opozcie spisovnho jazyka knespisovnm tvarom nrodnho jazyka je parameter
prirodzenosti. Evokovanie tejto predstavy je asociane spojen s jednm zo
stimulov, ktor vyvolali reakciu predstaviteov praskej koly vpodobe formovania funknej terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry. Ide oradiklne
mladogramatick chpanie spisovnho jazyka, poda ktorho tento jazyk nie
je plnohodnotnm predmetom lingvistickho skmania, pretoe jazykoveda
m skma jazyk vjeho prirodzenom vvine, teda udov jazyk, do ktorho
na rozdiel od spisovnho jazyka sa umelo nezasahuje aktor sa nerozvja vedome. Po tejto mylienkovej lnii meme dospie a ku krajnmu zveru, e
spisovnmu, umelmu jazyku s cudzie spontnne zmeny, na zklade oho
potom formulujeme spomnan poiadavku na kultivovanie jazyka.
Nastouje sa otzka, i umelos spisovnho jazyka, ktor vyplva zjeho
zmernho rozvjania, jeho zmernho pestovania, ponechva ist priestor
spontnnym zmenm, alebo ich plne vyluuje. Vo funknej terii spisovnho
jazyka ajazykovej kultry sa tto otzka explicitne nepoloila. Od poiatku
sa vnej zdrazuje: U spisovnho jazyka je zdraznn ... poadavku stability, spojen prv svt uvdomlost azvaznost normy, dno funkn ...
(Havrnek, 1932, s. 40). Vyzdvihuje sa uvedomelos (o je umel prvok vo
vzahu kjazyku), stabilita afunknos. Tieto tri faktory s vzjomne zviazan, o zretene ukazuje ich explicitn interpretcia: Pouvatelia spisovnho
jazyka si uvedomuj zvanos jeho normy, apreto nefunkne nenaraj jej
stabilitu. Dominuje faktor funknosti. Funkne sa zdvoduje poiadavka
stability normy aj prtomnos prvkov vnej amotvom uvedomelosti pouvateov spisovnho jazyka je prve jej funknos. Vimnime si, sakou pornosou sa pridriaval poiadavky funknosti V. Mathesius (1932, s. 31), ke psal:
Jev-li se vn (vspisovnej etine pozn. J. D.) kolsn, kter nem funknho dvodu, maj se bohemist rozhodnout pro jednu zexistujcch monost
aprohlsit ji za normu. Pi rozhodovn tom plat pedevm zase praktick
zetele funkn, vt vitost nebo vraznost jazykovho prostedku, okter
jde. Vtchto vrokoch nachdzame dvojak inpirciu. Na jednej strane je tu
nabdanie kdslednej analze jazykovho prostriedku zhadiska funknosti
ana druhej strane kpotlaniu nefunknch prostriedkov, o meme chpa
aj tak, e vetky funkne nezdvodnen nov reov javy vkomunikanch
sfrach spisovnho jazyka treba eliminova. Poda tohto chpania spontnne
jazykov zmeny nemaj miesto vrozvjan spisovnho jazyka, ktor prebieha
racionlne, teda poda prkazu V komunikanch oblastiach spisovnho jazyka hovor/p tak, ako to vyaduj tvoje objektvne potreby. Kultivovanie jazyka znamen cieavedom presadzovanie tchto potrieb. Zmeny, ktor nie s
kontrolovan vtomto duchu, s nezluiten spovahou spisovnho jazyka.
Na pde funknej terie jazykovej kultry sa, pravda, explicitne nevyslovil
nzor, e kultivovanie spisovnho jazyka je vprotireivom vzahu kspontn15 4
nym jazykovm zmenm. Zo zdrazovania vedomho, zmernho zasahovania do jazykovho diania vprospech stability spisovnej normy afunknosti
jej prvkov sa vak d vyvodi aj tak zver, ktor je vslade so stanoviskom
opisovanm v tomto bode. Ke sa k substantvu stabilita pridva prvlastok
prun, mysl sa len na funkne zdvodnen ohbanie normy. Pojem
prunej stability premietli protagonisti praskej koly do ciea kultivovania jazyka, ktor vidia vtom, aby se zvyovala ustlenost spisovnho jazyka aaby
se pispvalo kjeho funknmu aslohovmu rozlien (Stich, 1969, s. 104).
Jednm z monch zverov z takto chpanho ciea kultivovania jazyka je,
e spontnne jazykov zmeny nie s komponentom obsahu pojmu prunosti,
apreto ich treba vzrodku potla.
Vprospech sledovanho stanoviska sa d argumentova aj tm, e zabrnenm funkne nemotivovanm jazykovm zmenm sa zmenuj akosti medzigeneranej komunikcie vdlhej asovej perspektve. Udriavanie optimlnej stability normy, t. j. stability vzmysle nie viac, ako je potrebn zhadiska
vyjadrovacch potrieb, znamen zachovvanie optimlnej kontantnosti jazyka, teda jeho identifikovatenosti zhadiska budcich generci. Ktejto argumentcii sa d pripoji aj podporn vaha ozachovvan jazykovho dedistva
smravnmi alebo aj ideologickmi implikciami. Tto vaha me smerova
aj kznmej idei, poda ktorej treba eli takm zmenm, ktor naraj podstatu jazyka, resp. rozkladaj jeho systm.
2. Druh mon stanovisko je opakom predchdzajcej pozcie. Poda tohto
stanoviska kultivovanie jazyka je zluiten s absoltnou toleranciou voi
spontnnym jazykovm zmenm, snezasahovanm do spontnnych reovch
inovci, ktor s potencilnym zrodkom zmien vjazyku. Uznva sa, e aj
spisovnmu jazyku s vlastn spontnne jazykov zmeny. Krajnm prpadom
je, ke spomnan tolerancia sa vyvodzuje zo zsady nezasahovania do jazyka, ktor sa zasa vyvodzuje zidey ojeho samoregulcii. Je to mylienkov
lnia smerujca ksamokultivcii jazyka. Dolome ju aspo jednm cittom
zo starej literatry: Vvoji jazykovmu je ponechati volnost, vdy prbhu
jeho nezastavme pedpisy ani nsilnostmi, po kad se nad marn nae opravask snaen vyine jakoto jedin spravedliv soudce usus, zdrav obyej
jazykov (Janko, 1923, s. 283). Aj vnovom obdob je stanovisko Ruky pre
od jazyka sasou postojov kotzke zasahovania do jazyka. Vjeho miernejej verzii sa zasahovanie pripa, ale obmedzuje sa na objednvku pouvateov spisovnho jazyka, t. j. na prpady, ke tto vedome vnmaj ist jazykov
otzku ako skuton problm. Pretoe spontnne jazykov zmeny vyluuj
uvedomenos, zasahovanie tu neprichdza do vahy.
V pozad sledovanho stanoviska je neuznvanie kontrastu (v extrmnej
verzii) alebo uznvanie slabho protikladu (vmiernejom variante) medzi spisovnm anespisovnm jazykom na zklade parametra prirodzenosti. Obidva
jazyky s prirodzen, resp. spisovn jazyk je vistej miere menej prirodzen.
Argumentan vahy mono oprie oidey, e (1) jazykov kompetencia nositeov spisovnho jazyka sa prirodzene rozvja vsptosti svyjadrovacmi aakumulatvnymi potrebami vzahujcimi sa na nov prvky rozvjajcej sa kultry
15 5
jazykovho spoloenstva, e (2) prslun genercia komunikane zaobchdza

sjazykom tak ako predchdzajce genercie atoto zaobchdzanie plod spontnne jazykov zmeny ae (3) jazykov spoloenstvo doke prirodzene regulova jazykov kooperciu. Prirodzen rozvjanie kompetencie znamen, e
pouvate jazyka tvorivo vyuva svoje jazykov znalosti arealizuje monosti
svojho jazyka bez toho, aby si uvedomoval tvoriv potencil svojich znalost
avedome analyzoval tieto monosti. Neuvedomovan je aj komunikan zaobchdzanie so spisovnm jazykom, m je spt spontnne prehodnocovanie
jazykovch prostriedkov, o me vysti do jazykovej zmeny (predpokladom
premeny tejto monosti na relnos je jej akceptovanie jazykovm spoloenstvom). lenovia jazykovho spoloenstva udriavaj potrebn mieru stability
jazyka prostrednctvom kooperanej intucie, na zklade ktorej sa pridriavaj zsady analogickho komunikanho zaobchdzania s jazykom, poda
ktorej hovoriaci napodobuje inch hovoriacich, ale nekopruje, nereprodukuje ich, len uplatuje jazykov prostriedky vtom zmysle ako in. Tto intucia je
zkladom kooperanej samoregulcie jazykovho spoloenstva.
Ktomuto stanovisku treba ete doda, e pre nie je relevantn fakt, e mnoh spisovn jazyky sa kontituovali aspoiatku sa rozvjali vaka masvnej intervencii, ateda zaali jestvova afungova ako umel jazyk. Rozhodujce je
to, e ke sa tieto jazyky sformovali apouvatelia ich plne prijali, nadobudli
povahu prirodzenho jazyka, ktorch nositelia sa pri jeho pouvan neriadia
inmi princpmi ako vprpade nespisovnho jazyka.
3. Tretie mon stanovisko je kompromisom medzi predchdzajcimi dvomi
pozciami. Kompromis spova vtom, e sa nepripa ani absoltna tolerancia
spontnnych jazykovch zmien, ani ich pln potlanie, ale sa vyaduje ich
regulcia. Poda tohto stanoviska kultivovanie jazyka zaha tak zsahy, ktormi sa spontnne jazykov zmeny kontroluj, usmeruj. Regulan zsahy
maj by v slade s vedeckm poznanm spisovnho jazyka. Intervencie na
zklade dobrho lingvistickho poznania jazyka ajeho fungovania podporuj
presadzovanie tch zmien, ktor akceptuj kultivovan nositelia spisovnho
jazyka. Toto stanovisko zapad do predstavy, ktor rozvjal ete V. Mathesius
(1932, s. 25) vsvise sotzkou, i treba zasahova do jazyka: Bylo by sice
zcela mon spolehnout jen na tbc vliv spisovatelsk jazykov prakse ana
jazykovou kritiku nelinguist, nadanch jemnm smyslem pro vrazov odstny arytmus amelodii ei. Tyto sly alespo staily na vytvoen avytben
vtiny tch spisovnch jazyk, kter vznikly ped potkem XIX. stolet, ato
jsou nejvytbenj jazyky svta. Ale dnen situace linguistick teorie nm
umouje, abychom vdeckm zasahovnm proces tben trochu urychlili...
Vo vzahu k spontnnym jazykovm zmenm ide o urchlenie tch zmien,
ktor s lingvisticky zdvodniten. Vychdza sa ztoho, e kultivovan pouvanie spisovnho jazyka nie je nezluiten so spontnnymi jazykovmi zmenami, ale nie kad zmena je zhadiska kultivovania jazyka iaduca, apreto
treba do tohto procesu usmerujco zasahova. Op sa dostva do popredia
umelos spisovnho jazyka. Na samoregulciu jazykovho systmu, resp.
jazykovho spoloenstva sa nemono spolieha. Teria spisovnho jazyka aja156
zykovej kultry vznikla ako vsledok logiky vvinu lingvistiky v sptosti so

spoloenskou objednvkou motivovanou potrebou jazykovho spoloenstva
udriava spisovn jazyk sstavne vtakom stave, vakom m by zhadiska
meniacich sa potrieb jazykovho spoloenstva. Lingvistika je aj na to, aby pomhala jazykovmu spoloenstvu pri uspokojovan tchto potrieb.
Opis monch zkladnch stanovsk krieeniu otzky vzahu kultivovania
jazyka kspontnnym jazykovm zmenm ukazuje, ak monosti prichdzaj
do vahy pri vyrovnvan sa snehomognnosou jazykovch zmien. Km pri
druhom stanovisku sa vychdza ztoho, e nehomognnos zmien je prirodzenou vlastnosou spisovnho jazyka, ktorej vyhovuj prirodzen procesy samoregulcie asamokultivovania, sprvm atretm stanoviskom je spojen silie
ohomogenizciu zmien, ato bu eliminovanm spontnnych zmien (1. stanovisko), alebo ich interpretciou vzmysle zmernch zmien (3. stanovisko).
Pojem kultivovania jazyka, ktor sa rozvjal na mylienkovej bze praskej
koly, zodpoved tretiemu stanovisku. Pri vymedzovan obsahu kultivovania
jazyka spontnne jazykov zmeny spoiatku zostali vzad. Ete raz V. Mathesius (1932, s. 30): Nejvym rozhodm otom, co je vjazyce ppustn aco
nikoli, je praktick zetel kjazykov vytbenosti. Ao je jazykov vytbenost? Jazyk je soustava elnch prostedk vrazovch ajeho hodnotu lze
mit jen tm, jak svmu elu vyhovuje (op. cit., s. 14). Kultivovanie jazyka
teda znamen jeho pestovanie vprospech jeho funknosti. Ako sme u naznaili, nie je celkom jasn, ako je zluiten funkne motivovan kultivovanie jazyka so spontnnymi jazykovmi zmenami. Vzah kultivovania jazyka ktmto
zmenm sa nezahrnul vplnosti, so iaducou dslednosou do vah smerujcich kvybudovaniu funknej koncepcie jazykovej kultry. A pri objasovan
kodifikcie ako nstroja kultivovania spisovnho jazyka sa tieto zmeny dostvaj do poa pozornosti, ato pri rieen otzky, ako treba zaobchdza svariantmi ako konkurennmi javmi, ktor demontruj synchrnnu dynamiku
jazyka. M. Dokulil (1952, s. 136) sformuloval poiadavku perspektvnej hbky
kodifikcie, ktorej repektovanie predpoklad aspo ist stupe prediktability
jazykovch zmien. Predpovedanie pohybu vjazyku sa zaklad, pravda, na poznan zkonitost pohybu. F. Dane (1979, s. 88) spomnan poiadavku vyjadruje takto: Protoe jazykov systm je jevem dynamickm, je teba zjiovat,
zda, pop. jak je zkouman jev vsouhlase svvojovmi tendencemi. Citovan
autor si uvedomuje, e zisten vvinov tendencie sa daj povaova len za
veobecn prognzy (vpozad je znma spornos otzky vvinovch zkonitost vjazyku), apreto pota pri kodifikcii stolerovanmi javmi, ktor maj
vdanom podsystme spoiatku perifrne miesto, ale mu sa rozri adosta
sa do centra. Vvinov tendencia sa tu interpretuje ako smerovanie kretrukturcii prslunho podsystmu bez toho, aby sa atribtu vvojov pripsal
nejak zmysel. Dleit je len to, e mon posunutie perifrneho inovanho
prvku do centra vedie kvysokmu stupu jeho systmovosti. To zna, e ist
jav je vslade svvinovou tendenciou, ke sa ukazuje, e jeho vskyt sce nara dan podsystm, ale jeho rozrenie vedie zasa len kvntornej sdrnosti
apravidelnosti, teda nie koslabeniu systmovosti jazyka. Ak kodifiktor pri157
pa tak jav, kon vduchu zachovvania takpovediac historickej kontinuity

systmovosti jazyka. D sa toto konanie zaleni do extenzie pojmu funkne
motivovanej jazykovej kultivcie? Alebo tento aspekt kodifikcie sa vzahuje
na kultivovanie jazyka vosobitnom zmysle? Pri tchto otzkach treba poveda,
e sila idey funknosti pri vahch okultivovan spisovnho jazyka zasahuje
aj do sfry spontnnych jazykovch zmien. Hoci sa nestretvame s explicitnm prijmanm tzy oteleologickosti tchto zmien, vodbornch vkladoch
je implicitne prtomn ich funknos, elnos. Naprklad J. Kaala (1979,
s.164 l65) pripomna optovne ho citujme e innos jazykovedcov pri
zveaovan jazyka by nemala vedome nara systmovos jazyka, lebo by to
nebolo vzhode spotrebami pouvateov, apotom dodva, e ich poiadavke vyhovuje relatvne jednoduch apravideln systm, ktor si pomerne ahko aspoahlivo osvoja. Tieto vroky evokuj znmu tzu ozjednoduovan,
spravidelovan ako smere vvinu morfolgie spisovnej sloveniny (anielen
tohto jazyka). Teleologick asocicia je ete silnejia, ke sa kultivovanie jazyka vysvetuje ako jeho zdokonaovanie. U B. Havrnek (1932, s. 32) objasuje
pestovanie spisovnho jazyka ako silie lingvistiky ozdokonalen aprospch
spisovnho jazyka. Vraz zdokonaovanie sa objavuje naprklad aj vuebnicovej defincii: Kultra jazyka je proces, stupe astav zdokonaovania jazyka
(Kr Rzkov, 1990, s. 26). Uviedli sme u aj upozornenie A. Sticha (1979,
s. 106), e nie celkom vyjasnn vak je, co ve mme asmme vkldat do
pedstav dokonalosti jazyka..., take sa nevyluuj ani teleologick asocicie
vsvise so spontnnymi jazykovmi zmenami.
Vrme sa kotzke, i spontnne jazykov zmeny, ktor s vslade svvinovmi tendenciami, mu by komponentom kultivovania jazyka vduchu
funknej koncepcie. Jednoznan kladn odpove sa ponka, ak tto koncepciu interpretujeme tak, e kultivcia jazyka sa dotka jeho externej aj internej
funknosti, ie jazyk sa kultivuje sbene sdynamikou vyjadrovacch potrieb,
ako aj vprospech jeho organizovanosti (aby bol vdy ahko osvojiten) ajeho historickej kontinuity (aby sa rozvjal vslade svvinovmi tendenciami).
Teleologickos jazykovch zmien sa tu vzahuje aj na spontnne zmeny, o sa
zra vpojme internej funknosti. Kladn je odpove aj vprpade, ke intern funknos interpretujeme ako predurenos jazyka na spontnne zmeny,
ktor vyplva zjeho povahy apouvania. To zna, e realizcia tchto zmien
je sasne kultivovanm jazyka, lebo uznvame, e tieto zmeny s prirodzenou vlastnosou jazyka, ktorm pripisujeme elnos vtom zmysle, e sa nimi
realizuje program spontnnej zloky dynamiky jazyka. Odpove je zporn,
ak funkn koncepciu kultivovania jazyka interpretujeme tak, e sa dotka len
jeho externej funknosti.
Spontnnos a funknos je teda osobitn problm. Kompatibilita pojmov
spontnnosti afunknosti je, pravdae, kompatibilitou ich interpretci. Teleologick interpretcia spontnnych jazykovch zmien airok chpania funknosti robia tieto pojmy kompatibilnmi. Predchdzajci vklad nm priblil
dve verzie teleologickej interpretcie spontnnych zmien. Obidve verzie sa
opieraj opojem vvinovej tendencie. Vprvej sa jej prisudzuje elnos vtom
158
zmysle, e ide osmerovanie kzjednoduovaniu, spravidelovaniu, zdokonaovaniu jazyka. Je to objektivistick, nepragmatick interpretcia, ktor vyaduje objektivistick chpanie kultivovania jazyka vo vzahu kspontnnym
zmenm. Poda toho kultivovanie jazyka znamen konanie vslade sobjektvnymi vvinovmi tendenciami, take sa maj podporova tie zmeny, ktor prispievaj kzjednoduovaniu, spravidelovaniu, zdokonaovaniu jazyka.
Vdruhej verzii sa vvinovej tendencii nepripisuje tak elnos. Ide len oprejav istho spsobu reprodukcie jazykovho systmu. elnos spontnnych
zmien spova vtom, e zachovvaj tento spsob reprodukcie. Tmto spsobom sa udriava historick kontinuita systmovosti jazyka.
Od druhej interpretanej verzie je len krik k pragmatickej interpretcii
funknosti spontnnych jazykovch zmien, teda k interpretcii z hadiska
vzahu pouvatea jazyka ktmto zmenm. Mimovon, nezmern, necielen novoty vrei s eln vtom zmysle, e udriavaj historick kontinuitu
prirodzenej retrukturcie jazyka, zachovvaj historick identitu prirodzenho pouvatea jazyka. Realizcia spontnnych zmien je sasne ich elom.
Tm, e sa uskutouj, prejavuj aj svoj el. Tm, e ich pouvatelia jazyka realizuj, vyjadruj aj svoj (schvaujci) postoj knim. Pouvatelia jazyka
navodzuj a prijmaj tieto zmeny na zklade ich potreby zachova si svoju
prirodzen reotvorn aktivitu. Zoho sa d vyvodi tto potreba?
Tto potreba vyplva zhistoricky overenej pozitvnej sksenosti jazykovho
spoloenstva, e zgenercie na generciu prechdzajci spsob osvojovania
apouvania jazyka vyhovuje jeho lenom ako jednotlivcom aj ako komunite. Ide o reprodukciu asociano-nvykovho osvojovania a pouvania jazyka podopretho optimlnou mierou racionality na rovni prirodzenej logiky.
Spontnne zmeny s komponentom reprodukcie jazyka a ich funknos sa,
pravda, viae na funkciu reprodukcie, ktor spova vudriavan osvedenho
spsobu osvojovania si apouvania jazyka. Pre zachovanie tohto spsobu je
rozhodujce to, e jazyk takto optimlne pln svoju sluobn lohu, priom je
osobitne dleit, e osvojovate apouvate jazyka pociuje ovldanie svojho
jazyka ako svoju prirodzen vlastnos, ktorej venuje pozornos len vosobitnch prpadoch.
Stle treba ma na pamti, e spontnne jazykov zmeny prebiehaj ako
prleitostn nezmern rozirovania kolokci reovch segmentov vsptosti smodifikciou ich interpretcie, ktor mu vysti do ich reinterpretcie.
Podstatn je, e rozrenie kolokcie istho segmentu je jeho novm pouitm vzmysle zafixovanch pouit, take kolokan rozirenie je plynul, nenpadn. Vtejto svislosti sme u uplatnili pojem analgia sjeho pvodnm
obsahom ktormu pripisujeme jeho pvodn obsah, ie ho chpeme ako pouvanie arozirovanie jestvujcich prvkov aspsobov ich pouitia vzmysle
zafixovanch kolokci, take analgia je rozrenm istej monosti, ktor je
zakotven vdanom jazyku. Pouijc pojem analgia vtomto (irokom) zmysle, meme poveda, e spomnan prirodzen (permanentn) retrukturcia
jazyka vyplva ztoho, e nositelia jazyka pri jeho pouvan sa riadia princpom analgie. To zna, e jazykov prostriedky vrei podrobuj interpretcii,
15 9
aby ich pouvali vich zmysle, vslade sich interpretciou. Pripomeme si

ako prklad u analyzovan dvojicu hra na husliach hra na husle. U len pridvame, e meme teda podpori tvrdenie J. Horeckho (1989, s. 117) vsvise srozoberanmi spojeniami, e aj ke sa loklov vzba nahrad akuzatvnou, znova vznik truktrne prpustn tvar. Dodvame len, e znho
hadiska nejde onhradu, le ospontnnu zmenu. U sme spomnali, e sa
poukazuje na vplyv etiny, resp. nreia. Aj ke vychdzame ztoho, e podnet na zmenu vziiel ztchto prostred, dleit je, e tto zmena sa d rekontruova ako prejav prirodzenho spsobu pouvania jazykovho prostriedku
v tom zmysle, ako sme ho opsali, ie zodpoved inm prkladom prejavu
tohto spsobu.
Ako druh prklad si vimneme predloku kvli pouvan v prinnom,
resp. dvodovom vzname. Kodifikcia pripa len elov (cieov) vznam.
F. Koi (1996) tu vid vplyv etiny, prp. zpadoslovenskho nreia. Prechod
od elovho vznamu kprinnmu vak op meme zrekontruova ako
prirodzen, spontnny proces. Navdza ns na to aj naa ben sksenos, e
el konania sa normlne prezentuje ako jeho dvod. Zodpoved to prirodzenej logike. Vrei je op vhre interpretan posun aanalgia. F. Koi (op. cit.,
s. 190) uvdza ako jeden zdokladov ilustrujcich predloku kvli velovom
vzname tto vetu: ena sa doke kvli zamestnaniu presahova do inho
mesta (elov vznam = aby zskala zamestnanie). Mnoh mon kontextov pokraovania, ako napr. zamestnanie znamen pre u vemi vea alebo
predstava nezamestnanosti ju des apod., vyvolvaj asociciu prinnosti, o
vedie kposunu vinterpretcii predloky kvli. Prtomnos kauzlneho komponentu sa oraz viac ustauje, take naprklad vo vpovedi Kvli karire odila
do Ameriky koexistuje skomponentom elu (elom aj prinou jej odchodu
je karira). Postupn interpretan posun je spt s rozirovanm kolokcie
predloky, o vystilo vze do spojen ako kvli chorobe, kvli dau apod.,
ktor sa uplatuj vprinnom vzname. Hovoriaci sa riadia aj tu princpom
analgie, ku kauzlnemu pouvaniu predloky dospeli tak, e ju pouvali
sinterpretanm posunom, ale vdy vzmysle predchdzajceho pouvania.
Napokon sa pozrieme na tvar zujemci, ktor poda sociolingvistickho
prieskumu (Bosk, 1995, s. 37) je vrazne frekventovanej ako kodifikovan
tvar zujemcovia ajeho vskyt vze je jednm zdokladov pre sudok L. Dvona (1984, s. 29), e prpona -ije dnes produktvna pri slovch so slovotvornou
prponou -ca, ale aktulna kodifikcia tto formu nepripa sodvodnenm,
e tvar s -ovia je systmov (Povaaj, 1995, s. 63). Kodifiktora nepresvedilo
ani zistenie L. Dvona (op. cit., s. 74): V tch prpadoch, kde sa uplatnila nov
synonymita pd. prpon, napr. vN. pl. subst. vzoru hrdina so starou prponou -ovia (iba -ovia) anovou prponou -i, vvin vedie kposilovaniu novej
prpony. Znho pragmatickho hadiska nejde oneuvedomovan (au vbec nie ouvedomovan) reov sprvanie vduchu tejto vvinovej tendencie,
ale ospontnnu zmenu na zklade analgie vspomnanom vymedzen, priom mon vplyv etiny je len sekundrny faktor. Kolokcia segmentu -isa
rozrila na prpady ako zujemci, vherci na zklade prleitostnho presunu
160
pozornosti vrei na jeho vskyt po spoluhlske c vprpadoch ako zvedavci,

herci, chodci, astnci, divci apod., o me vies kreinterpretcii tejto koncovky, teda kmodifikcii pravidla ojej pouvan. Nmietka, e predsa nik
zns isto nepovie sudci, tvorci (Povaaj, 1995, s. 63) poukazuje len na to, e
spontnna morfologick zmena nie je reklasifikanm aktom, ktorm sa hromadne presun vetky prvky istej triedy do inej triedy, ale procesom, ktorho
priebeh je podmienen okolnosami reotvornej aktivity pouvateov jazyka.
Tvar zujemci je prejavom spontnnej morfologickej resystemizcie substantv
sformantom -ca.
Ak mme vmysle prija interpretciu spontnnych jazykovch zmien, ktor je zluiten sfunknou koncepciou kultivovania jazyka, skmame predovetkm ich mon nsledky. Zaujma ns zrejme to, i nenaraj funkciu
jazykovej normy ai nenatrbuj jazykov systm. Kladieme si otzku, i sa
tieto zmeny zmestia do rmca prunej stability normy, ktorho prekroenie
by znamenalo ohrozenie bezproblmovej identifikovatenosti ainterpretovatenosti jazykovch foriem, bezporuchovho dorozumievania a v konenom
dsledku jazykovej jednoty prslunho spoloenstva. Mu by takou hrozbou pre normu? Poda nho nzoru nie. Vyplva to zprincpu analgie, poda
ktorho sa tieto zmeny riadia. Tm, e hovoriaci reaguj vzmysle jestvujcich
foriem avznamov, reov novoty, ktor smeruj kspontnnym zmenm, s
kontinulne, interpretan posuny s prirodzen, nebadan, neruiv. Ohrozuj nejako jazykov systm? Stretvame sa sobavou, e nekontrolovan zmeny mu narui systm atm oslabi jeho funknos. F. Koi (1996, s. 192)
zdvoduje svoju kritiku pouvania predloky kvli v prinnom vzname
tm, e v zachovan vznamovej identity predloiek treba vidie nevyhnutn
potrebu adekvtne vyjadrova okolnostn podmienky realizovania slovesnho
deja vjazyku arepektova izachova ontologick svislosti jazyka smimojazykovou realitou. Na tej istej strane pe, e je neiaduce, aby sa vntorne diferencovan vznamov bohatstvo adverbilneho vyjadrovania zaalo
znho spisovnho jazyka vytrca. Tto obava m relny podklad len vtom
prpade, ke njdeme prklady vprospech argumentcie, e zmeny vjazyku
vdsledku prirodzenho (spontnneho) pouvania jazykovch prostriedkov
obmedzili vyjadrovacie monosti jazyka. Nepoznme tak prklady. Oobmedzovan tchto monost sa d hovori len vtedy, ke vnesieme do jazyka in
logiku, ak je mu vlastn, naprklad ke odmietame pripisovanie prinnho
vznamu predloke kvli sargumentciou, e z filozofickho hadiska sa toti prina adsledok ako gnozeologick kategrie zretene rozliuj (op. cit.,
s. 192). Predpoveda oslabovanie vyjadrovacch monost sa d len na zklade
lingvistickho usudzovania, ktor nezodpoved logike relneho pouvania jazykovch prostriedkov. Inou obavou je, e sa mu presadi nestrojn zmeny, ktor komplikuj systm alebo vnaj do neporiadok. Jednoduchos
alebo komplikovanos jazykovho systmu je vak relatvna. Rozhodujce je,
e zpohadu pouvateov materinskho jazyka akceptovan zmeny neznamenaj iadnu komplikciu. o sa tka strojnosti alebo nestrojnosti istej zmeny, u sme naznaili, e kodifiktor interpretuje zmenu, ktor je prirodzenou
161
resystemizciou istho prvku, ako jeho znestrojovanie, apreto ju odmieta.

alou obavou je, e ist spontnne zmeny, naprklad spontnne preberanie
slov zetiny do sloveniny, znamenaj hrozbu pre svojbytnos jazyka. Tto
obava sa umocuje vsptosti spredstavou, e prevzat prvky mu vytlai
z jazyka domce prvky (pravda, v kadej spontnnej zmene je skryt mon strata pvodnho prvku). Tto obava prestane by lingvisticky podloenou
obavou vtedy, ke preukeme, e aj tieto spontnne zmeny s komponentom
prirodzenho zaobchdzania sjazykom.
Nemusme hne shlasi snzorom, e kultivovanie spisovnho jazyka nem
smerova proti zachovaniu historickej identity prirodzenho pouvatea jazyka,
proti prirodzenej retrukturcii jazyka. Rozhodne je vak uiton pre rozvjanie
terie jazykovej kultry objasni si rozlin strnky prirodzenho zaobchdzania sjazykom, najm jeho univerzlne rty ajeho idiosynkretick prejavy. Potom sa treba op vrti kotzke, i zkonitosti prirodzenho zaobchdzania
sjazykom s relevantn pri kultivovan umelho spisovnho jazyka.
Zver: Naptie medzi kodifikciou azom, ktor vyplva zrozporu medzi
poiadavkou kontroly jazykovch zmien, svisiacou so zmernosou, uvedomenosou kultivovania spisovnho jazyka v zmysle funknej koncepcie,
asklonom pouvateov spisovnho jazyka knavodzovaniu aprijmaniu spontnnych zmien sa d riei dvojakm spsobom. Prv spsob smeruje kupevovaniu umelosti spisovnho jazyka a predpoklad posilovanie komponentu uvedomenosti vmetajazykovej axiologickej kompetencii ich pouvateov sbene sracionalizciou ich jazykovch znalost. Druh spsob spova
v repektovan spomnanho sklonu pouvateov spisovnho jazyka, a teda
ich prirodzenej metajazykovej axiologickej kompetencie. Pretoe spontnne
jazykov zmeny nie s nevyhnutn (alebo no?), ale vyplvaj zistho spsobu pouvania jazyka, ktor prechdza zgenercie na generciu, voba jednho ztchto dvoch spsobov sa me opiera len opragmatick argumentciu
(alebo aj in?). Otejto argumentcii treba alej diskutova.
5 . 4 . Ko d i f i k c i a
Jednm zo pecifickch znakov spisovnho jazyka je, e m kodifikovan

normu. Norma je vlastnos kadho jazykovho tvaru, ale len do normy spisovnho jazyka sa zasahuje intitucionlne na zklade jeho vedeckho poznvania, vedeckej terie ojeho stavbe, dynamike afungovan. T as jazykovedy, ktorej lohou je na zklade vedeckho poznania formulova pravidl kodifikova normy , je oznaovan ako preskriptvna lingvistika, ktor je zameran na teoreticky zdvodnen aplikciu vsledkov lingvistickho poznvania
systmu jazyka ajeho spoloenskho fungovania na rieenie otzok jazykovej
praxe. Vsledkom aplikcie s sstavy formulovanch pravidiel, ktor reprezentuj intitucionlne uznan aodporan smernice sprvnej realizcie jazykovch prvkov (ako vyslovova, intonova, psa at.).
Defincia pojmu:
Kodifikcia je oficializcia explicitne zobrazench noriem spisovnho jazyka ako socilnej intitcie. Oficializciou nadobdaj normy spisovnho jazy162
ka status radnch smernc, m sa radne potvrdzuje ich spoloensk vnos

asasne prestnos spisovnho jazyka, ateda aj jeho kolektvna hodnota.
Explicitn zobrazenie noriem zaha veobecne zrozumiten formulcie
pravidiel vzahujcich sa na prslun tandardizcie (porov. sdefinciou normy
spisovnho jazyka). Osocilnej intitcii sa vdefincii hovor vsociologickom
zmysle, ako oveobecne praktizovanom spsobe konania, ktor sa traduje vdanej kultre. Kodifikciou sa radne potvrdzuj normy spisovnho jazyka ako
zavzujci veobecne praktizovan spsob verejnho jazykovho sprvania.
Vrozlinch jazykovch spoloenstvch sa kodifikcii pripisuje odlin sila zvznosti, ateda aj snerepektovanm kodifikcie sa spjaj odlin sankcie.
Valom vklade podme prehadn orientan obraz kodifikanej problematiky poda fundamentlnej tdie F. Danea (1979). Kodifikcia predpoklad postupn rieenie niekokch loh.
1. Prvou lohou je opsanie noriem spisovnho jazyka. Dleit s pritom
tri momenty: (a) dkladn poznanie jazykovho systmu, (b) poznanie synchrnnej dynamiky systmu, (c) poznanie zu, relneho stavu vpouvan spisovnho jazyka, ale aj postojov pouvateov jazyka kpouvanm prostriedkom (tu sa uplatuj sociolingvistick metdy).
2. Druhou lohou je zhodnotenie jazykovch prostriedkov aspsobov ich
pouvania na zklade objektvnych kritri. Zhodnotia sa aj zisten postoje
pouvateov spisovnho jazyka. Zhodnotia sa predchdzajce kodifikcie
zhadiska vvinovej perspektvy noriem spisovnho jazyka.
3. Realizcia vlastnej kodifikcie, ato tak, aby formulovan pravidl poskytli
o najjednoduchiu orientciu vkodifikcii ajednoznan pouenie ojavoch.
4. Napokon uvdzanie kodifikcie do praxe, priom je dleit sptn vzba, t. j. registrovanie reakci pouvateov jazyka na kodifikciu.
aiskovm komponentom kodifikcie s spomnan hodnotiace kritri
(pri 2. lohe). Poda akch kritri sa daj jazykov prostriedky objektvne
zhodnoti? Ak kritri rozhoduj otom, e dan prostriedok je sprvny, ateda ho treba kodifikova? Pri odpovedi na tieto otzky sa vychdza ztoho, e
objektvne hodnotiace kritri treba vyvodi ztch vlastnost spisovnho jazyka, ktor s nevyhnutnou podmienkou jeho efektvneho fungovania vrmci
socilnej interakcie. Ktor vlastnosti spisovnho jazyka s relevantn zhadiska jeho efektvneho uplatnenia vkomunikcii? Rozbor tejto otzky ukazuje, e
ztohto hadiska s relevantn tri vlastnosti:
a) Spisovn jazyk je intitcia vsociolingvistickom zmysle, ie spoloensk zariadenie, ktor pln koordinan funkciu vspolonosti na zklade veobecne akceptovanej ajednotlivcami internalizovanej normy (vitosti).
b) Spisovn jazyk pln koordinan funkciu tm, e je nstrojom interindividulnej komunikcie, vktorej sa realizuj vyjadrovacie potreby lenov jazykovho spoloenstva.
c) Spisovn jazyk je semiotick systm, ie systm znakov, take jeho prvky s uren vlastnosami vyplvajcimi zo vzahov vsystme.
Ztchto vlastnost vyplvaj objektvne kritri hodnotenia, ktor s rozhodujce pre kodifikan rozhodovania:
163
a) Normovanos (v zmysle vitosti). Tto vlastnos maj tie jazykov

prostriedky, ktor s vzhode snormou, ktor sa hodnotia ako dobr, lebo
s jazykovm spoloenstvom prijat.
b) Funkn adekvtnos. Na zklade tohto kritria sa zisuje, ako vyhovuje
prslun jazykov prostriedok funknej potrebe jazykovho spoloenstva.
c) Systmovos (strojnos). Poda tohto kritria sa zisuje, i je prostriedok
vslade sprslunou pravidelnosou vjazyku, i upevuje ai oslabuje tto
pravidelnos.
Vo vzahu ku kritriu (c) kodifikan rozhodovanie je saen dynamikou
jazykovho systmu. Kodifiktor sa mus vyrovna sotzkou, ktor sa dotka
prunej stability spisovnho jazyka (tento termn pochdza od V. Mathesiusa). Na jednej strane prvky spisovnho jazyka musia by stabiln (vrazov
hodnoty jazyka musia by ustlen) prejavuje sa to v ustlenosti pravidiel
tvoriacich jeho normu ana druhej strane spisovn jazyk reaguje akomodciou na okolie, t. j. men sa, aby sa prispsobil zmenm vpotrebch jazykovho spoloenstva (porov. svkladmi dynamiky systmu spisovnho jazyka).
Kodifiktor zisuje, i inovcia (nov prvok) je vzhode sprslunou vvinovou
tendenciou vjazyku. Ide vak odos zloit problm, pretoe otzka vvinu
jazyka je komplikovan.
Spomnan tri kritri hodnotenia s spravidla vslade, ale vistch prpadoch dochdza ku konfliktu. Typickm prpadom je asto spomnan prklad,
ke sa v ze zafixoval nesystmov (nestrojn) prvok a ben pouvate
jazyka ho akceptuje ako normovan. Aby sa mohli tak prpady riei, treba
predpoklada ist hierarchiu hodnotiacich kritri. Ich hierarchizcia vyplva
z toho poznania: Spisovn jazyk zodpoved potrebe celospoloenskho komunikanho prostriedku a to, e tmto mdiom je systm znakov, je druhotn. Ztohto vyplva, e funkn adekvtnos je primrne kritrium vpomere ksystmovosti. Efektvne fungovanie spisovnho jazyka vak vyaduje
kolektvne zvzn normu. Norma zaruuje dobr fungovanie jazyka ato je
pre jazykov spoloenstvo rozhodujce. Take hierarchiu hodnotiacich kritri
tvor tto truktra:
1. normovanos (vitos),
2. funkn adekvtnos,
3. systmovos.
Ak sa tto hierarchia pri kodifikcii nerepektuje, prina je v osobitnch
okolnostiach fungovania prslunho spisovnho jazyka (najm v okolnostiach, vktorch je spisovn jazyk ohrozen).
K tomuto neutrlnemu vkladu treba doda to, o vyplva z odlinho
chpania systmu anormy spisovnho jazyka (porov. sprslunmi kapitolami).V prvom rade ide oto, i sa kodifikcia orientuje na idelnu alebo relnu
spisovn normu. Vprpade, e vnormlnej sociolingvistickej situcii prevlda
orientcia na idelnu normu, kodifikcia je prznakov. Normlnej sociolingvistickej situcii zodpoved prirodzen kodifikcia, ktor je orientovan na
relnu spisovn normu. Pozadm opozcie prznakov : bezprznakov (kodifikcia) je opozcia spisovn jazyk ako umel jazyk : spisovn jazyk ako
16 4
prirodzen jazyk (porov. s vkladom o prirodzenom kultivovan spisovnej

sloveniny). Stav vseku sledovanej reality je normlny, ke spisovn jazyk
nadobudol status prirodzenho jazyka, resp. jeho aproximcia ktomuto statusu je optimlna, ke sa pritom akceptuje relna spisovn norma a ke sa
kodifikuje tto norma (prirodzen kodifikcia). Stav nie je normlny, ke spisovn jazyk m ete status umelho jazyka, ke sa pritom akceptuje idelna
spisovn norma ake sa kodifikuje tto norma. Vtomto prpade je orientcia
kodifikcie na idelnu normu adekvtna. Tak orientcia vprpade normlneho stavu je prznakov.
Otzka je, m je determinovan odklon od adekvtnej orientcie vprpade
normlneho stavu, ie m je urovan prznakov kodifikcia. Ke niet iadnych politickomocenskch retrikci ie spisovn jazyk sa me normlne
rozvja afungova , do vahy prichdzaj tieto determinan faktory:
a) Spoloensk, resp. spoloensko-politick pozcia subjektu presadzujceho ist jazykov ideolgiu. Ak tak subjekt ovlda kodifikciu, resp. ju rozhodujcim spsobom ovplyvuje, kodifikcia je podriaden ideolgii, take
je ou poznaen. Rozhodujce je, i jazykov ideolgia je kompatibiln so
sociolingvistickou situciou.
b) Dominancia istho spsobu interpretcie sveta asnm svisiaci postoj
ksocilnym intitcim. Dobrm prkladom je postmodernistick interpretcia a s ou svisiaca zdranlivos voi normm. Prirodzen kodifikcia je
vtomto kontexte ohrozovan takpovediac zopanej strany, pretoe ete aj relna spisovn norma sa jav ako antiliberalizane psobiaca sila.
c) Zotrvan sila tradcie ajazykov emancipovanos pouvateov spisovnho jazyka. Tradcia orientcie na idelnu normu jej udriavanie je spojen so
zdrazovanm osobitnej hodnoty spisovnho jazyka (apreto ho treba osobitne pestova achrni) atradovan stereotyp samozrejmej dvery vkodifiktora, sm je spojen nevyzret jazykov sebavedomie pouvateov, utlmuje
potrebu prirodzenej kodifikcie.
d) Lingvistick metodolgia uplatovan pri vskume spisovnho jazyka.
Dobrm prkladom je opozcia klasick systmovolingvistick metodolgia :
pragmatickolingvistick metodolgia, oktorej je re vtejto knihe.
Kodifikcia m intrumentlnu funkciu: je kultivan nstroj spisovnho jazyka. Pretoe optimlna stabilita normy tohto jazykovho tvaru je zkladnm
prejavom jeho kultivovanosti, kodifikcia funguje ako stabiliztor normy. Kee norma spisovnho jazyka sa vyznauje prunou stabilitou, lohou kodifikcie je podpori optimlnu mieru stability asasne prunosti tejto normy.
Otzka je, ako m kodifikcia plni tto lohu. Vo vzahu knej sa diferencuje
chpanie kodifikcie. Prv chpanie sa vyznauje tendenciou kpripisovaniu
normotvornej funkcie kodifiktorovi, teda funkcie, ktor je prirodzen vobdob kontituovania spisovnho jazyka. Druh chpanie sa spja stendenciou
kprisudzovaniu orientano-poradenskej roly (porov. svkladom obezprznakovom aprznakovom kultivovan spisovnho jazyka). Jednm zurujcich
faktorov tejto diferencicie je odlin predstava ooptimlnej stabilite aprunosti normy. Km prv chpanie je kompatibiln srigorznou normou, druh
165
chpanie inklinuje ktolerantnej norme. Kovm momentom je interpretcia

dynamickch prvkov. Vsvislosti sdynamikou jazyka sa zdrazuje: Hlavn kol kodifikace je teba spatovat vplnovitm perspektivnm psoben na
vvoj spisovnho jazyka (Dane, 1996, s. 25). Ale sasne sa upozoruje na
to, e je toti teba respektovat tu skutenost, e pi asn sloitosti vzjemnch vztah sloek jazykovho systmu api rznorodosti vnjch sociolingvistickch faktor lze st sdostaten vznamnou mrou pravdpodobnosti
pedpovdt, kam a vvoj pjde (zejmna vjednotlivch ppadech) apesn
jakmi cestami (tame). Znma poiadavka, e kodifikcia m zodpoveda
presadzovaniu progresvnych vvinovch prvkov, evokuje toti otzku, i
progresvnos, resp. neprogresvnos istho prvku je relne zdvodniten
(porov. svkladmi dynamiky jazyka, ako aj spontnnych jazykovch zmien
vsvislosti skultivovanm spisovnho jazyka). Ktor chpanie kodifikcie je
akceptovan jazykovm spoloenstvom, zvis od vyie spomnanch okolnost (determinanch faktorov). Bezproblmov dominancia istej kodifikanej koncepcie vypoved jednak orozvinutosti danho spisovnho jazyka
ajednak ojazykovom stave prslunho spoloenstva. Od tohto stavu zvis,
i sa akceptuje kodifiktor autoritatvneho typu a i sa preferuje kodifiktor
sprirodzenou autoritou.
5 . 4 .1. Ko d i f i k c i a presadz ovan vs l ovensko m jaz y kovo m
pro stred
Slovensk jazykov spoloenstvo patr ku komunitm, vktorch sa kodifiktor spisovnho jazyka presadzuje ako autoritatvna socilna intitcia. Nasledujci vklad rozvja tto vchodiskov kontatciu so zreteom na tri otzky, ktor sa pri nej prioritne vynraj. (1) Ako sa prejavuje tto autoritatvnos?
(2) Preo je to tak? (3) Ak s nsledky tejto autoritatvnosti? Autoritatvnos
vo veobecnosti je vlastnos, ktor je nezluiten stoleranciou, ale je kompatibiln sfundamentalizmom auplatuje sa ako socilny regultor snaprogramovanou sptnou vzbou. Tieto prznaky sa premietaj aj do charakteristiky
autoritatvneho kodifiktora. ivnou pdou autoritrstva je relna alebo predstieran potreba vodcovskho zjednocovania spoloenstva vprospech jeho
dobrho fungovania, priom koreltom takho fungovania je tak predstava
o stave spoloenstva, ktor sa d dosiahnu a udriava na zklade dvery
lenov spoloenstva kregulanej elite. Autoritrstvo vyvolva odpor, ale bva
sprevdzan aj masovm konformizmom, bytkom svojbytnosti astratou sebavedomia. Tento selektvny pohad na autoritrstvo m navodi evaluan rmec vnmania autoritatvneho kodifiktora, priom sa, pravda, rta sdohliadanm vnmatea na to, i vopred dan evaluan rmec nedeformuje sledovan
realitu. Budeme ju sledova poda spomnanch otzok.
1. Autoritrstvo kodifiktora sasnej spisovnej sloveniny sa prejavuje
zhadiska vonkajej avntornej strnky kodifikcie, ie jednak pri presadzovan kodifikcie vjazykovom spoloenstve ajednak pri kodifikanch rozhodovaniach. Pri presadzovan kodifikcie sa hyperbolizuje jej rola vivote jazykovho spoloenstva stendenciou kjej fetiizcii. Najmarkantnejie to ilustru166
j odseky 2 a3 u citovanho paragrafu 2 Zkona Nrodnej rady Slovenskej

republiky ottnom jazyku Slovenskej republiky z15. novembra 1995: (2)
Kodifikovan podobu ttneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultry Slovenskej republiky... (3) Akkovek zsah do kodifikovanej podoby ttneho jazyka
vrozpore sjeho zkonitosami je neprpustn. S to odseky paragrafu, ktor
hovor o ttnom jazyku ajeho ochrane. Zkonom sa ochrauje kodifikovan podoba ttneho jazyka, ktor mus vyhlsi ministerstvo kultry, zoho
vyplva, e sa ned spoahn na prirodzen autoritu kodifiktora, ktorou
sa kodifikcia presad bez sprostredkovania zkonom aministerstvom. Deficit prirodzenej autority sa kompenzuje autoritatvnym opatrenm. Parameter
zvznosti kodifikovanho jazyka pre jazykov spoloenstvo tu nadobudol
hodnotu striktne zvzn striktnos je vystuen autoritou zkona aministerstva , ateda pouvate jazyka je vtlaen do rmca vymedzenho vou
kodifiktora. Jazykov preskripcia sa povila na zkon, va preskriptora sa
pretavila do vle zkonodarcu, atak sa stala striktne zvznou. Kee ide aj
ovu zkonodarcu, ie demokraticky zvolenho parlamentu, spsob presadzovania vle kodifiktora je demokratick. Preo teda hovorme oautoritatvnosti kodifiktora? Je zjavn, e vcitovanom jazykovom zkone sa jazykovedn regulovanie jazyka vlenilo do jeho legislatvnej regulcie. Inak povedan,
sfundamentlnym komponentom kultivcie spisovnho jazyka, ie jazykovej kultry kodifikcia je nstroj kultivcie tohto tvaru sa zaobchdza ako
so zlokou jazykovej politiky, alebo vyjadren terminolgiou zpadnej proveniencie, corpus planning vo svojom kodifikanom aspekte astatus planning
sa pragmaticky zjednotili. Jazykovokultrna otzka sa teda spolitizovala. o
me motivova kodifiktora rozvinutho spisovnho jazyka, ktor funguje
vneretriktvnych demokratickch podmienkach, khadaniu opory vlegislatve, t. j. politickej podpory? Ztejto otzky vyplva, e na Slovensku nie politika
vtiahla kodifiktora do svojej sfry, ale naopak, kodifiktor sa doadoval vstupu
do nej. Tento krok bol nsledkom inklincie kodifiktora krole normotvorcu,
o vo vyspelom slovenskom jazykovom spoloenstve nemohlo njs veobecn akceptciu, atak sa kodifikcia ako lingvistick kultivan nstroj pretavila na jazykovedno-politick intrument, m sa kodifiktor posva do pozcie
autoritrskeho preskriptora. Stretvame sa tu so zdanlivm paradoxom, toti
stm, e legitmne vyuitie parlamentu ako relnej demokratickej intitcie
vystilo do podpory autoritrstva. Vskutonosti vak ide oto, e pri legislatvnom uchopovan slovenskho jazyka zkonodarca neoddelil jeho politick
strnku od jeho kultivanho aspektu, atak sa kodifikcia musela dosta do
autoritrskej pozcie nadobudla status demokraticky ustanovenej autoritatvnej regulanej intitcie. Kodifikcia je, pravdae, naalej jazykovednm
nstrojom kultivcie spisovnho jazyka, ale tm, e sa ocitla vdomne politiky alegislatvy, opustila cestu kupevovaniu roly preskripcie sprirodzenou
autoritou avydala sa na cestu smerujcej kautoritatvnej preskripcii.
Pripomeme si ete raz as (3) zcitovanho paragrafu jazykovho zkona:
Akkovek zsah do kodifikovanej podoby ttneho jazyka vrozpore sjeho
zkonitosami je neprpustn. Kto rozhoduje otom, o je vrozpore so zkoni167
tosami kodifikovanej podoby jazyka? Konenou intanciou vrozhodovacom

procese je kodifiktor, pretoe on pripravuje kodifikan diela, v ktorch je
uren, o nie je vrozpore so zkonitosami spisovnho jazyka. o kodifikan dielo, ie kodifiktor, nepripa, nie je vslade so zkonitosami jazyka.
V praxi to znamen, e ke sa v jazykovom ze vyskytuje ist jav, ktor je
poda kodifiktora vrozpore so zkonitosami spisovnho jazyka, ateda ho
neme zaradi do kodifikanho diela, je zakzan zkonom. Oivme si niekoko prkladov, oktorch sa vposlednom ase vslovenskej jazykovede diskutovalo aktor sme u uvdzali vrozlinch svislostiavh. Vjazykovom ze
sa stretvame stmito javmi: predloka kvli aj vprinnom vzname (kvli
chorobe), hra na bicie (akuzatvna vzba), zemiakov hranolky, sloveso preplati vo vzname vykona prevod istej sumy na in osobu vhotovosti alebo
bezhotovostnm stykom, nominatv plurlu zujemci. V Krtkom slovnku
slovenskho jazyka sa tieto javy neakceptuj. Pri predloke kvli sa explicitne
upozoruje na to, e sprvnou predlokou pri vyjadrovan priny je pre (pre
chorobu); sloveso hra spredlokou na + nzov hudobnho nstroja sa vyskytuje len sloklom (hra na bicch); uvdza sa len vraz zemiakov hranoleky;
pri slovese preplati vspomnanom vzname je informcia, e sprvne s len
vrazy vyplati, zaplati, uhradi; pri substantve zujemca sa uvdza ako nominatv plurlu len zujemcovia. Napriek tomu, e sa prezentovali lingvistick
argumenty, ktor preukzali, e spomnan javy vze nie s vrozpore so zkonitosami spisovnej sloveniny, kodifiktor ich odmieta. Tm, e sa lingvistick stanovisko kodifiktora pretavilo do legislatvneho rozhodnutia zkonodarcu (ako sme spomenuli, zkonodarca nedokzal oddeli jazykovokultrnu
otzku od jazykovopolitickej problematiky), uveden javy s kodifikane zablokovan aj legislatvne, atak kodifiktor presadzuje svoju vu autoritou zkona. (A ak absurdnos me vyplyn zcitovanho odseku spomnanho
zkona, ukazuje vyjdenie prvho zvzku akademickho slovnka slovenskho
jazyka (2006), ktor sa vistch bodoch odkla od vyhlsenho kodifikanho slovnka. Slovnk spracvan vakademickej intitcii poda citovanho
zkona neprpustne zasahuje do kodifikovanej podoby ttneho jazyka, ateda poruuje zkon.)
Ke zlingvistickej analzy vrmci tej istej metodologickej pozcie vyplva
variantnos, nevznik pochybnos o kodifikovatenosti alternatv. Naprklad
kad jazykovedec vnma derivty lakovnk alakova ako strojn (systmov), lebo s utvoren vslade so slovotvornmi typmi vspisovnej slovenine.
Slingvistickmi polemikami sa vak stretvame vtedy, ke sa nevysta stak
povediac prvoplnovou analzou alebo sa analyzuje zrozdielnych metodologickch pozci. Naprklad v ze sa oddvna vyskytuje substantvum dotaz,
ktor sa vkodifikanom slovnku explicitne odmieta, aupozoruje sa na to,
e sprvne vrazy s otzka adopyt. Pretoe jestvuje sloveso dopta sa/dopytova sa, vanalytickom pohade sa okamite objav odvodenina dopyt, ato na
pozad prslunho slovotvornho typu (doviez/dova dovoz, dohliadnu/
dohliada dohad). Slovo dotaz nem tak oporu (vslovnku sa neuvdza, ale
vze sa vyskytuje dotazova sa, dotazovanie), ateda sa vyluuje. Kodifikovan
168
je vak substantvum dotaznk (aj adjektvum dotaznkov). Pouvate jazyka

vrazne pociuje motivciu tohto slova, a to lexiklnu aj truktrnu, vnma
segment dotaz aprostrednctvom slovotvornoparadigmaticky zoskupench
slov otzka, otzoka, otznik, otzny, dotaznk, dotaznkov vjeho jazykovom cite je zakotven aj viazan slovotvorn zklad -taz-/-tz-. Vslovenine
sce niet slovesa tza sa (podobne ako napr. neexistuje sloveso loi), ale to
nevyluuje odvodeninu dotazova sa (podobne ako napr. vyloi); vnaom prpade ide onedokonav formu, perfektov tvar nie je vze. Ale aj ke vylime sloveso dotazova sa, meme argumentova vprospech substantva dotaz
poukzanm na znmy jav zvan analogick slovotvorba, ktor je zastpen
aj vslovenine. Uns ho opsal J. Furdk (1993, s. 55) ako tvorenie slov napodobnenm morfematickej truktry existujcich derivtov bez zretea na fundujce slovo; naprklad hoci niet slovesa umera, jestvuje slovo mera, ktor
je analogickm derivtom ksubstantvu vmera sfundujcim slovesom vymera (autor argumentuje proti zaradeniu takho prpadu do prefixlno-sufixlneho tvorenia; tame, s. 57). Zjednej strany sa teda dotaz vnma ako fundujce slovo vpomere kdotaznk (ako napr. zpis zpisnk) azdruhej strany ako
produkt analogickej slovotvorby (ak odmietneme bra do vahy, e sa vze
vyskytuje sloveso dotazova sa, resp. slovesn podstatn meno dotazovanie).
Substantvum dotaz m zreten miesto vslovotvornej paradigme zaloenej na
morfme -taz-/-tz. Derivt dotaz nie je vrozpore so zkonitosami spisovnej
sloveniny, ale kodifiktor narba snm tak, akoby bol. Svoju lingvistickoanalytick pozciu premietol do kodifikanho diela adal ju pod ochranu zkona.
Poda jazykovho zkona je slovo dotaz neprpustn vkomuniktoch, vktorch sa vyaduje kodifikovan podoba ttneho jazyka, lebo je vrozpore sjeho
zkonitosami. Tento rozpor odhalil kodifiktor. Pri prstupe bez tendencie
kautoritrstvu by sa vychdzalo ztoho, e si konkuruj dva derivty dopyt
adotaz , ateda treba ich posdi ako prvky triedy konkurennch javov. To
zna, e bu sa zaregistruj ako vntrojazykov ekvivalenty stm vedomm,
e sa bud vyvja ako in synonymn dvojice, alebo sa zachytia spreferennm odporanm, ak sa zist, e to zodpoved stavu vich pouvan, ateda
toto odporanie je reakciou na implicitn objednvku jazykovej komunity.
A po spoznan tejto objednvky m lingvista ist ancu na jazykovedn
zdvodnenie preferencie. Pravda, aj opan postup je mon preferencia sa
odpora na zklade lingvistickej vahy odanom jave ajeho svislostiach ,
ale treba pota stm, e vsledok vahy m pravdepodobnostn povahu. Ak
naprklad zvahy vyplynie, e sa odpora uprednostova dopyt, lebo sa tm
upevn slovotvorn rad pta sa dopta sa/dopytova sa dopyt (smonou
perspektvou, e do pribudne dopytnk), treba bra vopred do vahy, e medzi tmto zdvodnenm (aj ke sa podpor almi systmovolingvistickmi
vahami) apouvanm nie je vzah nevyhnutnosti.
Citovan odsek (3) zparagrafu 2 jazykovho zkona demontruje vu zkonodarcu ochrni spisovn jazyk pred zsahmi, ktor by ho deformovali
tm, eby do vnali prvky vrozpore sjeho zkonitosami. U samotn vraz zkonitosti m vyvola upouvateov jazyka osobitn repekt, evokova
169
predstavu nevyhnutnej podriadenosti kodifikovanmu jazyku aupozorni na

to, e ide opodstatn strnku jazyka, ktor spoahlivo pozn prve lingvista-kodifiktor, a preto je on rozhodujcim posudzovateom sprvnosti zsahu
do normy spisovnho jazyka. Tieto asocian svislosti svrazom zkonitosti
sa prejavuj vjazykovej kritike (zpozcie kodifiktora) aj vodbornch diskusich. Dobrm ilustranm prkladom je kritika zameran na neskloovan
pouvanie loga, naprklad EUROVEA. Hoci jazykov kritik si uvedomuje motivciu takho pouvania funkn zachovanie nemennosti loga , odmieta ho
sodvodnenm, e je to vrozpore so zkonitosami sloveniny. Jednoduchm
pounm jazykom povedan, ned sa ni robi, lebo vslovenine sa podstatn
men sklouj, take sa tomu mus podriadi aj skloovaten EUROVEA, aj
ke sa tm prekaz zmer pouvatea. Po prijat jazykovho zkona sa me
na kodifiktor odvola aautoritatvne sa sprva. Vodbornch diskusich sa
asto preukazuje pracovne povedan viacrozmerovos jazykovch zkonitost. Autoritatvny kodifiktor jednoducho bu ignoruje lingvistick poznanie
istej zkonitosti vistom rozmere, alebo nm preferovanmu rozmeru prisdi
v vznam asvoju preferenciu prezentuje vkodifikanch dielach.
Globlny pohad na kodifikan filozofiu na Slovensku ukazuje, e je
vostrom kontraste sfilozofiou jazykovho manamentu, je jej krajnm nprotivkom. Km filozofia jazykovho manamentu je zaloen na idei, e skuton jazykov problmy s tie, ktor identifikuje pouvate jazyka vkomunikcii, sledovan kodifikan filozofia vychdza ztoho, e jazykov problmy
identifikuje odbornk avprpade sporu rozhodujcim arbitrom je kodifiktor,
ktor m prvo na autoritrske psobenie vjazykovom spoloenstve. Kodifiktor apeluje na zodpovednos najm profesionlnych pouvateov spisovnho jazyka za jeho stav avvin, ale najvyiu mieru zodpovednosti prisudzuje
sebe, zoho vyvodzuje zver pre svoju rolu vjazykovom ivote spoloenstva.
Ke sa ktomu pridva, e vnma seba ako vrchnho jazykovho experta, znalca jazykovch zkonitost, svoju pozciu v jazykovom ivote spoloenstva
umiestuje na miesto absoltneho regultora spisovnho jazyka.
2. Druh otzka sa dotka prin nartnutho stavu voblasti jazykovej kodifikcie. Treba ich hada vhistorickch asocilno-politickch podmienkach
vvinu slovenskho nroda, ako aj vsocilnopsychologickch faktoroch avo
vvine lingvistickho myslenia na Slovensku. Historick okolnosti boli tak,
e aktivity Slovkov motivovan etnickou existennou aevolunou potrebou
museli by permanentne zameran na presadenie sa ako rovnoprvneho nroda vttnych tvaroch, vktorch ili, t. j. vUhorsku apotom veskoslovensku. Rozhodujcim pvodcom nrodnoemancipanch aktivt bola, prirodzene, nrodne orientovan elita, ktor zohrvala lohu atraktora a integrtora
Slovkov svou podpori nrodn emancipciu, ako aj regultora vetkch
aktivt vyvolanch apelciou na nrodn povedomie, resp. aktualizciou jeho
potencilneho prevania. Vrmci aktivt tejto elity prebiehalo aj kultivovanie
spisovnej sloveniny ako zvan epifenomn nrodnoemancipanho silia.
Inak ani nemohlo by. Kodifikcia ako fundamentlny kultivan nstroj sa
realizovala vslade satraktorskou, integrtorskou aregultorskou rolou elity.
17 0
Kodifiktor ako jeden zreprezentantov elity ptal na seba pozornos aktvnych

pouvateov spisovnho jazyka ako subjekt, ktor je povolan zjednoti jazykov spoloenstvo a uri zkladn smernice pre jazykov sprvanie nrodnho spoloenstva. Pestovala sa tradcia elitrskeho kodifiktora aupevoval
sa elitrsky kodifikan model, vktorom kodifiktor vystupuje ako suvernny
arepektovan preskriptor.
Politick podmienky vvinu slovenskho nroda spsobili, e sa pestoval
obranrsky a ochranrsky postoj k spisovnej slovenine. Pomery vUhorsku
vyvolvali apologetick reakcie bolo treba obraova existenn oprvnenos
sloveniny ako atribtu slovenskho nroda , km veskoslovensku apologetika (aktualizovan potrebou vyrovna sa s ideolgiou eskoslovenskho
nroda aideou eskoslovenskho jazyka) postupne odznela ado popredia sa
dostal ochranrsky postoj, toti ochrana sloveniny pred silnm vplyvom etiny. Saktivitami stimulovanmi obranrsko-ochranrskym postojom sa vslovenskom povedom fixoval syndrm permanentnho nrodnho ohrozenia,
teda aj ohrozenia celonrodnho jazyka. Potreba eli ohrozeniu vyadovala
kodifiktora, ktor zodpovedajco zasahuje do spisovnej normy auruje, o
je vjazykovom ze spisovn. Politick podmienky podporovali normotvorcovsk chpanie kodifiktora.
Takto chpanie kodifiktora bolo aj vplodom socilnych podmienok,
vktorch sa kontituovala arozvjala spisovn slovenina. Spisovn slovenina vuhorskom obdob mala zku socilnu bzu (nebolo poetnej vrstvy
inteligencie ako aktvneho nositea spisovnho jazyka). Jej postupn rozirovanie urchlen v eskoslovenskom obdob aktvnym osvojovanm si
tohto jazykovho tvaru nositemi slovenskch nre prebiehalo ako prirodzen prispsobovanie sa jazykovej norme, ktor stanovil kodifiktor ako
dominantn informan zdroj vo vzahu kspisovnmu jazyku. Pouvatelia
jazyka boli vrole pasvneho akcepttora preskripcie kodifiktora apestoval
sa direktvny kodifiktorsko-pouvatesk vzah. Tento vzah bol prirodzen
vpredkulminanej fze demokratizcie spisovnho jazyka, t. j. pred dosiahnutm takho stavu, e spisovn jazyk aktvne ovldala podstatn as obyvatestva a postupne silnel jej diferencian tlak na tento tvar nrodnho
jazyka. Vpostkulminanom obdob demokratizcie spisovnho jazyka tento
vzah strcal prznak prirodzenosti, ale tradcia kodifiktora normotvorcovsko-direktvneho typu sa naalej udriavala. ivn pdu nala tto tradcia
vsocialistickch spoloensko-politickch pomeroch, vktorch centralisticko-direktvne riadenie zohrvalo kov rolu. Tto kodifiktorsk tradcia
sa nepreruila ani po vzniku samostatnej Slovenskej republiky so zmenenmi socilno-politickmi podmienkami. Spomnan ivn pda sa sce
odstrnila, ale kompenzovala sa rozdchavanm pocitu potreby pevnej
ochrannej ruky, ktor m eli detrukcii normy spisovnho jazyka vyvolvanej prostredm liberlneho myslenia asprvania, resp. postmodernistickho zmania aumeleckho konania. Autoritatvny kodifiktor m oporu
aj v tom, e konformnos s centrlno-direktvnym riadenm zanechala ist
stopy aas pouvateov sa sprva vtomto duchu.
171
Kauzlnym faktorom je aj udriavanie rigdnej kontinuity lingvistickho

myslenia vo vzahu kjazykovmu systmu aknorme spisovnho jazyka. Zotrvva sa pri klasickej koncepcii funknej systmovej lingvistiky stendenciou
k objektivistickmu, extrakomunikanmu prstupu k jazyku a pri nazeran
na diferencovanos spisovnho jazyka vmedziach funknch tlov. Rigdnos
kontinuity sa zretene prejavuje pri interpretcii dvoch aiskovch termnov,
ato strojnosti (systmovosti) afunknosti. Tendencia kextrakomunikanej
interpretcii strojnosti upriamuje pozornos na abstraktn jazykov systm
atla na lingvistu, aby sa pri posudzovan danho jazykovho javu zhadiska systmovosti orientoval len poda obrazu systmu, ktor ponka klasick
deskriptvna systmov lingvistika (porov. napr. su spomnanm prkladom
zemiakov hranolky). Tto tendencia odsva do zadia fakt, e jazykov systm sa kontituoval a rozvjal v komunikcii, a teda pri jeho poznvan ako
kognitvnej reality (ie ako relneho, nie preparovanho systmu) sa mus
na prihliada (zteoretickopoznvacieho hadiska ide oto, e postupnos poznvania smeruje od nevyhnutnej abstrakcie ku konkretizcii, t. j. na optovn
prihliadanie na relevantn podmienky, od ktorch sa najprv abstrahovalo). Istou oporou extrakomunikanho prstupu je, e mme do inenia so systmom
spisovnho jazyka, ktor bol predsa od poiatku pod uvedomenou kontrolou.
Treba vak bra do vahy, e sasn spisovn slovenina je u optimlne demokratizovan ajej systm ako kognitvna realita je prirovnaten ksystmu
prirodzenho jazyka (vzmysle opozcie prirodzen, ie udov jazyk vz.
umel, ie spisovn jazyk, ktor sa objavila vpoiatkoch skmania spisovnho jazyka), ateda sa natska otzka, i extrakomunikan prstup je primeran jeho povahe. Tto otzku si vak kodifiktor nekladie, atak vetky javy
vze, ktor s zhadiska extrakomunikanho prstupu nestrojn, vyluuje
zo spisovnej normy, aby nedeformovali jazyk. Ake je zus tvrdoijn, pomc m posilnen autorita kodifiktora.
Spomnan rigidita sa prejavuje aj pri funknosti. Tradine sa naprklad pripomna zsada, e schvaova sa daj len funkn prevzatia. Pojem funknosti
sa vak neanalyzuje. Potencilny prevzat vraz sa konfrontuje sdomcim vrazom na smantickom zklade, zist sa, e domci vraz je smanticky ekvivalentn, take cudz vraz je nefunkn, nepotrebn. Umel ochranrska
pozcia navdza na tendenn smantick interpretciu azastiera pohad na
pragmatick funkcie jazykovch vrazov. Zoveobecnene povedan, nenastouje sa otzka rozptia funkci jazykovch vrazov zluitench so spisovnm
jazykom vsasnch podmienkach.
3. Napokon sa dotkneme nsledkov autoritatvneho presadzovania kodifikovanej normy. Heslovite vyjadren, nsledky sa prejavuj ako jazykov subordincia, zneistenie aznenie prirodzenho jazykovho sebavedomia. Jazykov
subordincia je vsledkom pestovania nvykov mechanickho podriaovania
sa rozhodnutiam kodifiktora, viery vjeho dominantn kvalifikovanos, ateda nevyhnutnej zvislosti pouvatea pri posudzovan jazykovej sprvnosti.
Podporuje sa ou predstava, e kodifiktor vrole normotvorcu zodpoved prirodzenmu stavu, lebo tento subjekt stelesuje rozhodujceho znalca jazyka.
17 2
Jazykov kritika vmene kodifiktora utvrdzuje pouvatea vtejto predstave

atm, e sstavne poukazuje na odchlky zu od kodifikovanej normy, priom s absoltnou samozrejmosou presadzuje kodifikovan prvky ako elementy podloen autoritou znalca, obsadzuje pouvatea do roly deficitnho nositea spisovnho jazyka, ktor vstupuje do sfry verejnej komunikcie
spocitom obmedzenej autonmie (prejavuje sa ako permanentn obava pred
kritikou zstupcu znalca). Subjekt snaruenou prirodzenou jazykovou autonmiou vo verejnej komunikcii pouva jazyk so sprievodnm prznakom neistoty (Vyslovil som to sprvne?; Je to sprvny tvar?; Pouil som spisovn
slovo?). Sstavn zneisovanie pouvatea vtomto zmysle je atakovanm jeho
prirodzenho jazykovho sebavedomia. Apouvate snatrbenm prirodzenm jazykovm sebavedomm sa upna na znalca, ktorho stelesuje kodifiktor. Kruh sa uzatvra: Kodifiktor snormotvorcovskm sklonom predpisuje
sprvne jazykov prostriedky, jeho jazykov kritik kontroluje repektovanie
predpisu, pouvate pod kontrolou je zneisten, zneisten pouvate strca
jazykov sebavedomie atak pouvate sa upna na normotvorcovskho kodifiktora. Pouvate sa vo vzahu ku kodifiktorovi ocit vstave jazykovej subordincie. Pre prpad, e sa pouvate nezmieruje stmto stavom, kodifiktor
sa vmanvruje do pozcie autoritatvneho regultora.
Spomnan kruh je, pravdae, vyabstrahovanou pomyselnou drhou od kodifiktora k pouvateovi a sp. Navodzuje vak in perspektvu vnmania
sledovanej reality, ak je zafixovan vslovenskom jazykovom prostred. Nazdvame sa, e pri poznvan relneho stavu sledovanho fenomnu sa ned
obs ani tto perspektva nazerania. Sformulujme si obidve perspektvy vopozcii. Zo zafixovanej perspektvy sa slovensk jazykov kodifiktor vnma ako
zdvodnen rozhodujci upravovate zkladnho kultivanho nstroja spisovnho jazyka (ako subjekt kodifikcie s normotvorcovskm oprvnenm,
ktor je zdvodnen jeho jazykovoznaleckm statusom), ktor teda kultivuje
aj pouvateov (tm, e sa pouvatelia pridriavaj preskripcie), atak zabezpeuje zdrav vvin jazyka ajazykovho spoloenstva. Zdruhej perspektvy
sa slovensk kodifiktor jav ako tradin jazykov preskriptor, ktor je vkonflikte so sasnmi podmienkami fungovania spisovnho jazyka aso sasnm lingvistickm poznvanm jazyka, take siaha po autoritatvnom spsobe
presadzovania sa. Konfrontan analza tchto dvoch perspektv me len prispie kpoznaniu sasnej spisovnej sloveniny, jej fungovania, ako aj sasnho slovenskho jazykovho spoloenstva. Konfrontcia implikuje hlavne tieto
otzky: Je tradin odpove na otzku rozporu medzi kodifikovanou normou
a zom primeran? (Tradin odpove: rozpor vyplva z jazykovho deficitu pouvatea.) Je kodifikovan norma do takej miery prun astabiln, ak
zodpoved sasnm podmienkam spisovnho jazyka? Ako je diferencovan
slovensk jazykov spoloenstvo z hadiska prevanho (nie len deklarovanho) postoja kspisovnmu jazyku akjeho kodifikovanej norme? Ako vplva relne jazykov kodifiktor (najm prostrednctvom jazykovej kritiky) na
pouvatea? Ak je miera prirodzenej autonmnosti pouvateov spisovnej
sloveniny? (ie: Ak je ich presvedenie vo vzahu kovldaniu spisovnho
173
jazyka? Ako sa vedia sami orientova vjazyku? Na akej rovni je ich jazykov
sebavedomie? Apodobn podotzky.)
5 . 5 . Ja z y k a ko h o d n ota
Najm v svislosti s jazykovou kultrou a jazykovou vchovou sa asto

pripomna, e jazyk je hodnota, m sa chce zdrazni vnos a dleitos
pestovania vzahu knemu, osobitne kspisovnmu jazyku. Vrok, e jazyk je
hodnota, m spravidla funkciu apelu, aby s nm jeho pouvatelia zaobchdzali vslade sjeho lohou pri formovan arozvjan prslunho etnika, ako
aj vmaterilnom aduchovnom ivote spolonosti vsasnch podmienkach.
Pojem hodnoty vo vzahu k jazyku a jeho implikcie sa vak neanalyzuj.
iadaj sa vklady, ktor s zameran na rozbor axiologickej strnky jazyka
so zmerom postupnho budovania axiologickej terie jazyka. Vpozad takej
terie maj by filozofick analzy pojmu hodnota ametaetick rozbory hodnotiacich vrazov. V nasledujcom vklade sa objavujia pojmy, ktor koreponduj stmto pozadm. Zaha hutn reflexiu axiologickej strnky jazyka,
ato jazyka ako hodnoty aj objektu hodnotenia. Pertraktuje sa vom socilne
bytie jazyka, jazyk vaxiologickom aspekte, jazyk ako produkt hodnototvornej
innosti, pouvate jazyka ako hodnotiaci subjekt, jazykov spoloenstvo ako
hodnotiaci subjekt, intuitvne areflexvne hodnotenie, axiologick diferencie
aj aktulne vskumn otzky. Opornmi bodmi vkladu s pojmy oznaen
ako pragmatick recepcia jazyka, hodnotov bytie jazyka, axiologick nazeranie na jazyk, metajazykov axiologick kompetencia, axiologick koncept,
etnokomunikan analgia, jazykov norma, hodnotiaci tandard, intuitvne
a reflexvne hodnotenie, jazykov logika, dsledn racionlna logika, objektvnos hodnoty.
Obrme najprv pozornos na socilne bytie jazyka. Kjazyku (ako aj kinm
objektom) meme pristupova so zmerom uchopi ho vjeho naturlnom aj
socilnom byt. Pri prvom prstupe sa vskum zameriava na teoretick zobrazenie jazyka bez prihliadania na jeho socilnos, km druh prstup je orientovan
na jeho spoznvanie ako intravitlneho objektu, t. j. objektu vlenenho do
ivota jedinca aspolonosti. Naturlnym prstupom vymedzili svoj vskumn
priestor naprklad klasick trukturalistick koly (okrem praskej koly), ktorm vame za fundamentlne poznatky o stavbe jazyka. Prask kola sa
neobmedzila tmto prstupom, o explicitne vyjadrila vo svojej vchodiskovej
tze ofunknosti jazyka, resp. jazykovch prostriedkov. Vo funknom aspekte
jazyka sa prejavuje jeho spoloensk bytie. Uchopovanie jazyka vjeho socilnom byt znamen teda mylienkov zobrazenie jeho socilnej funknosti. Pri
skman jazyka v tomto byt zkladn komplex otzok sa dotka funknho
potencilu jazyka afunknej motivcie jeho stavby afungovania. Otzky svisiace sfunkciami jazyka s otzky, ktorch pozadm je otzka zmyslu jazyka.
lovek si osvojuje jazyk sjeho funkciami, atak sa vjeho povedom fixuje zmysluplnos jazyka, teda to, e jazyk je komponentom v truktre jeho aktivity,
ktor umouje dosahovanie jej cieov. Tieto ciele dosahuje jedinec vinterakcii
sinmi lenmi jazykovho spoloenstva, o podiarkuje ich socilnu podmie174
nenos. Ak vnmanie jazyka z hadiska innosti jeho pouvateov ozname

ako pragmatick recepciu jazyka, vyjde nm formulcia, e socilne bytie jazyka je funkciou jeho pragmatickej recepcie. Explicitnejie vyjadren, spoloensk bytie jazyka je zvisl od jeho vnmania cez prizmu jeho miesta vtruktre
innosti lenov jazykovho spoloenstva, ktor sa realizuje vinterakcii jej nositeov. Ak usvzanme pouit kov pojmy, ktor sme oznaili ako socilne
bytie jazyka (socilna funknos), zmysel (zmysluplnos) jazyka apragmatick
recepcia jazyka, dospejeme k tomuto mylienkovmu obrazu: Socilne bytie
jazyka koreluje sjeho pragmatickou recepciou, vktorej sa socilna funknos
jazyka (jeho funkcie) premieta do jeho zmyslu (zmysluplnosti) asasne zmysel jazyka sa zobrazuje vjeho socilnej funknosti.
Ateraz nazerajme na jazyk vjehoaxiologickom aspekte. Pojem pragmatickej recepcie zachytva intuitvne vnmanie jazyka jeho nositemi pri jeho normlnom pouvan. Je to vnmanie zo zornho uhla zmyslu jazyka pre jeho
pouvateov. Tento zorn uhol je uren potrebami, zujmami (elaniami,
predstavami a pod.) a ciemi pouvateov jazyka v ich interakcii. Vrok, e
jazyk m ist zmysel pre jeho pouvatea, vyjadruje, e pouvanm jazyka
sa uspokojuj ist jeho potreby, presadzuje nm ist svoje zujmy adosahuje
nm ist ciele. Nazeranm na jazyk z hadiska potrieb, zujmov a cieov konajceho subjektu sa dostvame do sveta hodnt. Z tohto hadiska sa jazyk
ukazuje ako hodnota. Zodpoved to filozofickmu chpaniu hodnoty, poda
ktorho pojmom hodnoty vyjadrujeme vlastnos vzahu objektvnej skutonosti ksubjektu, kjeho potrebm, zujmom ainnosti (ernk Farkaov
Vicenk, 1986, s. 310). Vzah medzi zmysluplnosou jazyka ajeho hodnotovosou je dan tm, e zmysluplnos jazyka je podmienkou jeho hodnotovosti.
Vpragmatickej recepcii jazyk vystupuje vsvojom hodnotovom (axiologickom)
byt. Pragmatick recepcia jazyka zodpoved teda axiologickmu (hodnotovmu) nazeraniu na jazyk. Axiologick nazeranie zaha hodnotiaci (evaluan)
postoj subjektu. To zna, e ke hovorme oaxiologickom nazeran, vyjadrujeme jednak to, e jazyk vnmame vjeho hodnotovom byt, ajednak to, e ho
vnmame ako hodnotiace subjekty. Nprotivkom axiologickho nazerania je
epistemologick (poznvacie) nazeranie na jazyk. Km v epistemologickom
nazeran jazykov prvky a truktry sa ukazuj ako identifikovan (a identifikovaten) jazykov entity, vaxiologickom nazeran sa zjavuj ako entity
sistm zmyslom, ktor vrozlinej miere zodpovedaj istej predstave (istmu
tandardu, idelu apod.) ojazykovch entitch. Axiologick nazeranie na jazykov entity je nazeranm zhadiska otzky, m je jazyk pre jeho pouvateov, ako aj vo vzahu kotzke, i jazykov prvky atruktry s tak, ak maj
by (tak, ako subjekt chce, aby boli). Inak povedan, toto nazeranie spova
jednak vpecifikcii roly jazyka vivote pouvateov jazyka vzhadom na ich
potreby, zujmy aciele ajednak vkonfrontcii stavu jazykovch entt, vktorom sa nachdzaj, so stavom, vakom sa maj nachdza (konfrontcia stavu
je so stavom m by).
Predstava orole jazyka ajeho stave vmode m by sa zaklad na takch
potrebch, zujmoch acieoch pouvateov jazyka, ktor sa viau na ich pe175
cifickodruhov, socilnu aetnick urenos. Potreby, zujmy aciele (a) loveka ako pecifickho druhu s uren jeho kognitvnymi aemocionlnymi
vlastnosami, (b) loveka ako socilnej bytosti jeho odkzanm na interakciu
sinmi subjektmi, (c) loveka ako etnicky integrovanho jedinca jeho intinktom etnickej solidrnosti. Jazyk sa ukazuje ako hodnota vo vzahu kpecifickodruhovm, socilnym aetnickm potrebm, zujmom acieom jeho nositeov. Vpredstave ostave jazyka vmode m by sa odra miera vlastnost
jazyka, na zklade ktorch jazyk optimlne uspokojuje spomnan potreby
a zujmy jeho nositeov a sli na optimlnu realizciu ich cieov (optimlne = najlepie v danch podmienkach). Stavu jazyka v mode m by teda
zodpoved optimlna miera vlastnost, ktor umouj, e jazyk pln funkcie,
ktor koreluj so pecifickodruhovo, socilne aetnicky urenmi potrebami
zujmami aciemi nositeov jazyka, t. j.
kognitvnu aemocionlnu (zaha estetick) funkciu,
komunikatvnu funkciu a
etnoidentifikan funkciu.
Vsvislosti sestetickou funkciou (hodnotou) jazyka poznamenvame, e
je nm znmy aj filozofick nzor, poda ktorho jestvuj aj hodnoty, ktor sa
nevzahuj na potreby. Ako prklad sa uvdza prve estetick hodnota, ktor sa
dva do vzahu sKantovou predstavou onezainteresovanom poteen (interesseloses Wohlgefallen) aktor sa povauje za absoltnu hodnotu (Reiner,
1965). Vpsycholgii (Linhart akol., 1987, s. 428) sa vak uvdzaj estetick
potreby, ato medzi sekundrnymi potrebami loveka.
Do pozornosti sa dostva jazyk ako produkt hodnototvornej innosti. Jazyk
je produkt jazykotvornej innosti generci, ktor je motivovan ich potrebami, zujmami a ciemi, ateda je jednm zprpadov hodnototvornej innosti. Jednou z osobitost jazykotvornej innosti je, e sa realizuje prostrednctvom reotvornej innosti at za normlnych okolnost neobsahuje intenn
komponent vzahujci sa na jazykov systm. Naprklad je dobre znme, e
prirodzen jazykov zmeny (teda tak, ktor nie s podmienen sociolingvistickmi faktormi) s loklne motivovan. To zna, e zmeny prebiehaj ako
spontnne rozirovania kolokci istch prvkov, s ktorm sa hovoriaci stretvaj vkonkrtnej reovej situcii, take zmena istho typu javov prebieha
postupne. Nejde teda onejak zmern, plnovan zmenu vjazyku, ale len
o neuvedomovan uplatnenie analgie (chpanej v pvodnom vzname: v
tom zmysle, v tom duchu, ako sme u viac rz spomenuli). Vtejto svislosti je uiton znovu si pripomen reakciu na otzku, ak druh fenomnu
predstavuje jazyk. Primeranou odpoveou je, e ide ofenomn tretieho druhu, ktor sa vyznauje tm, e je sce produktom udskej innosti, avak tto
innos je nezmern, neplnovan a spravidla ani neuvedomovan (porov.
Keller, 1989). alou vlastnosou fenomnov tohto druhu je, e s poznaen efektom neviditenej ruky (ide o vraz prevzat z politickej ekonmie
invisible hand). Tento efekt spova vtom, e pri vykonvan istej innosti
mnohmi umi sa mu zjavi aposilni sprievodn znaky, ktor s mimo pozornosti aktrov. Tento epifenomn ich innosti me ma za nsledok vznik
176
truktry, ktor nebola vzornom poli vykonvateov innosti. Jazyk ako jeden
zprpadov fenomnu tretieho druhu je tie poznaen tmto efektom.
Ak hovorme o jazyku ako o produkte hodnototvornej innosti, treba prihliada na spomnan okolnosti. Je to produkt, ktor vyhovuje prslunmu
jazykovmu spoloenstvu napriek vplyvu uvedenho epifenomnu. Hoci formovanie jazyka nie je intenn apodieaj sa na om aj sprievodn efekty reovej innosti, viadnom vvinovom tdiu jazyka nemono hovori otom, e
sa znila jeho hodnota, e primerane nezodpoved potrebm, zujmom acieom lenov jazykovho spoloenstva. Treba vychdza ztoho, e jazyk sa od
poiatku formoval a rozvjal ako fenomn tretieho druhu prostrednctvom
reovej innosti, ktorej sprievodnm prznakom je efekt neviditenej ruky,
ajeho tvorcovia apouvatelia nadobudli sksenos, poda ktorej tento spsob
formovania arozvjania jazyka je prirodzen avyhovujci.
Pouvate jazyka je aktvny aj ako hodnotiaci subjekt. U sme spomenuli,
e lovek si osvojuje jazyk sjeho funkciami, atak sa vjeho povedom fixuje
zmysluplnos jazyka. Sbene spoznvanm jazyka ajeho zmyslu sa uplatuje jeho hodnotiaca schopnos (axiologick kompetencia), ktor vo vzahu
kjazyku sa pecifikuje ako metajazykov axiologick kompetencia, ktorou sa
rozumie schopnos pouvatea hodnoti reov a jazykov javy, a teda jeho
pripravenos na preferovanie istch prvkov atruktr pred inmi elementami
atruktrami (hodnotenie implikuje preferenciu). Na zklade tejto kompetencie pouvatelia jazyka reguluj jazykotvorn innos. Zrei prenikaj do jazyka tie truktry, ktor vyhovuj kritrim zahrnutm do tejto kompetencie.
Ako sa utvra tto kompetencia? Ako sa formuje pouvate jazyka ako hodnotiaci subjekt?
Metajazykov axiologick kompetencia sa utvra pri vleovan dieaa do
komunikanho procesu, pri ktorom popri osvojovan si jazykovch truktr
prebieha aj akceptan adaptcia, m mme na mysli, e diea sa prispsobuje osvojovanmu jazyku ako osvedenmu komunikanmu prostriedku
aakceptuje ho ako mdium, ktor mu sli tak dobre, ako slilo tm, od ktorch jazyk preber. Pretoe osvojovan jazyk zodpoved aj jeho potrebm, zujmom acieom, preva ho ako dobr jazyk. Osobitn dleitos maj dva
momenty. Prv sa dotka fenomnu, ktor oznaujeme ako etnokomunikan
analgia (porov. svkladom vkapitole ovzahu sloveniny ketine). Tento
pojem sa vzahuje na fakt, e osvojovate jazyka sa u pouva jazyk vtom
duchu, vtom zmysle (teda analogicky), ako ho pouvaj t, ktor mu jazyk
odovzdvaj. Analogick pouvanie jazyka je vshre ato je druh moment
saktvnosou spomnanej adaptcie, ktor spova vtom, e osvojovate jazyka sa u vyuva jazykov prostriedky aj vslade so svojimi osobitnmi
zmermi. Tieto dva momenty s rozhodujce pre axiologick profilovanie
pouvatea jazyka. S rozhodujce pri ustaovan zkladnch hodnotiacich
kritri, ato kritria funknosti akritria systmovej primeranosti.
Jazykov spoloenstvo funguje tie ako hodnotiaci subjekt. Na otzku, ak
druh reality predstavuj hodnoty, filozofi odpovedaj, e ide oabstraktn entity, ktor sa vyznauj existenciou platnosti, teda tm, e platia, m sa mysl,
177
e ist societa alebo vetci udia ich uznvaj ako veobecne platn, ako nieo
zvzn, resp. ako nieo hodn silia. Hodnoty s realitou vsocilnom svete na zklade toho, e ako konvencionalizovan, intitucionalizovan entity,
ktor s za istch okolnost spojen sistmi sankciami, s akceptovan ako
zvzn (porov. Lenk, 1994, s. 179). Hovor sa tu vlastne otom, e socilne
hodnoty s spt snormami. Sjazykom ako hodnotou apoom hodnt je zviazan jazykov norma. Platnos jazyka ako hodnoty apoa hodnt je podmienen jazykovou normou.
Pouvate jazyka ako hodnotiaci subjekt je integrovan do jazykovej society
prostrednctvom jazykovej normy (porov. svkladom onormch spisovnho
jazyka vyie). Zjednocujcim faktorom s tu spolon potreby, zujmy aciele
vsptosti sjazykom. Jazykov norma je prejavom tandardizovanej predstavy
o vlastnostiach jazykovch prostriedkov a o ich pouvan. tandardizovan
predstava je zafixovan ako bod normy na hodnotiacej kle, ktor sli ako
meradlo hodnotenia vo vzahu k jazykovm prostriedkom. Hodnotov tandard je centrlnym komponentom axiologickho konceptu, ktor je zkladom
metajazykovej axiologickej kompetencie aktor sli ako interpretan kontrukt pri hodnoten jazykovch javov. To, o sa interpretuje ako zodpovedajce tandardu, sa hodnot ako dobr. Pravda, hodnotenie jazykovch
javov nie je obmedzen na binrny protiklad +dobr : dobr. Hodnotov
kla zaha jemnejiu diferenciciu, ktor sa aj uplatuje vo vzahu kprimeranm javom (najm vo vzahu kpouitiu jazykovch prostriedkov vistch
komunikanch podmienkach). Bod normy je vak zkladnm indexom na
hodnotiacej kle. Tvor vchodiskov, oporn orientan bod pri hodnoten,
o vyplva ztoho, e je vom zafixovan stereotypn predstava ostave jazykovch truktr vmode m by. Hodnotiaci interpretan stereotyp, ktorm
sa vkomunikcii automatizovane zisuje zhoda i nezhoda prslunch truktr shodnotovm tandardom (teda so stereotypnm stavom m by), je jednm zriadiacich initeov jazykovej aktivity, ktorm sa kontroluje reprodukcia
aprodukcia jazykovch truktr lenmi jazykovho spoloenstva.
Hodnotenie je intuitvne aj reflexvne. Ako rozliujeme medzi jazykovm
vedomm ajazykovm povedomm (jazykovm citom, jazykovou intuciou),
treba rozliova aj medzi reflexvnou aintuitvnou metajazykovou axiologickou kompetenciou. Intuitvne hodnotenie je sasou komunikanho zaobchdzania sjazykom, km reflexvne hodnotenie je spt suvaovanm ojazyku mimo jeho normlneho pouvania, resp. prleitostne v rmci neho.
Rozdiel medzi nimi dobre ilustruje ben prpad, ke lingvisticky nekolen
pouvate jazyka pri prleitostnom uvaovan oistom jazykovom prostriedku, ktor vkomunikcii bez vhania pouva ako dobr prostriedok, dospeje
kzveru, e by mal ma in podobu (naprklad vkomunikcii bene preferuje
genitvny tvar od Soni, ale po vahe si uvedom prslunos tohto mena knleitej paradigme aako dobr hodnot tvar od Sone). Ete vraznejie sa prejav tento rozdiel, ke zoberieme do vahy teoretick (lingvisticky podloen)
metajazykov axiologick kompetenciu (napr. ke sa na zklade lingvistickej
analzy vyaduje preferencia predloky pre vprpadoch, ke sa vbenej ko17 8
munikcii pouva predloka kvli). Preferencie vyplvajce z reflexvneho

hodnotenia nie s teda vdy zhodn s preferenciami sptmi s intuitvnym
hodnotenm jazykovch prostriedkov.
Mon rozdiel medzi preferenciami ns, pravdae, neprekvapuje. Ide oten
ist typ javu, ktor sa u dvnejie opsal vsvislosti sunilaterlnym abilaterlnym chpanm jazykovho javu. Rozdiel medzi tmito chpaniami sa vyvodil zdiferencie medzi komunikanm aextrakomunikanm zaobchdzanm
sjazykom. Vnaom prpade ide okomunikan (intuitvne) aextrakomunikan (reflexvne) axiologick zaobchdzanie sjazykom. Mon rozdiel preferenci vyplvajcich zhodnotenia vntri normlnej jazykovej komunikcie
azhodnotenia mimo nej m podklad vdiferencii medzi jazykovou logikou,
ktor sa uplatuje pri normlnej, prirodzenej komunikcii aktor poznaila
relny jazykov systm, adslednou racionlnou logikou, ktor sa normlne
uplatuje vmyslen vrozlinch svislostiach. Na ilustrciu meme vyui
u nm dobre znmy fakt, e km vskyt superlatvu typu najidelnej vbenej komunikcii m podklad v jazykovej logike, odmietnutie stupovanho
tvaru pri takch vrazoch vyplva zuplatnenia dslednej racionlnej logiky.
Repektovanie jazykovej logiky znamen zaujatie pozcie empirickho realizmu, ktorho vznam sa zvraznil vkognitvnych vedch, km pridriavanie sa
dslednej racionlnej logiky znamen zotrvvanie vpozcii objektivizmu.
Stretvame sa aj saxiologickmi diferenciami. Ben empirick poznatok,
e tej istej entite sa pripisuj odlin hodnoty, plat aj vo vzahu kjazyku. Mon odlinosti vyplvaj zmonej diferencovanosti pragmatickej recepcie jazykovch truktr lenmi jazykovho spoloenstva, ako aj zmonho rozdielu
medzi intuitvnym a reflexvnym hodnotenm. Mon axiologick diferencie
nadobdaj osobitn dleitos vo vzahu kspisovnmu jazyku, kjeho kodifikci, kjazykovej kritike, kterii apraxi jazykovej kultry. Pristavme sa pri
otzke axiologickho nazerania na spisovn jazyk ajeho pouvanie.
U sme spomenuli, e platnos jazyka ako hodnoty apoa hodnt je podmienen jazykovou normou. Do normy sa premietaj spolon potreby, zujmy aciele lenov jazykovho spoloenstva, apreto ju tto akceptuj ako zvzn hodnotiace kritrium. Norma spisovnho jazyka je pod tlakom jazykovho
zu a sasne pod dohadom preskriptvnej lingvistiky. V jazykovom ze
apreskriptvnolingvistickej innosti sa prejavuj spomnan mon axiologick diferencie, ktor spsobuj nezhody vo vzahu knorme, kodifikcii akjazykovej kultre. Pozrime sa bliie na pvod tejto diferencicie.
Jazykov zus sa vytvra konvencionalizciou opakovane sa vyskytujcich
jazykovch truktr vkomunikcii, ktor s kontrolovan intuitvnou metajazykovou axiologickou kompetenciou. Do zu neprenikn tie prvky zjazykovej komunikcie, ktor neprejd cez koordinan filter intuitvnej metajazykovej axiologickej kompetencie lenov jazykovho spoloenstva. Ben jazykov
prax ukazuje, e funguje prirodzen mechanizmus uzualizcie pouitho
prvku, ktor sa zaklad na vinovom intuitvnom konsenze nositeov zu.
Do jazykovho zu neprenikn bu tak prvky, ktor vinov intuitvna metajazykov axiologick kompetencia odnieta, pretoe prvky nezodpovedaj
179
spolonm potrebm, zujmom acieom, alebo prvky, ktor s na zklade tejto kompetencie akceptovaten, ale ich pouitie sa nerozri, lebo sa hodnotia
ako dobr pre netypick, pecifick, jedinen vyjadrovanie (okazionalizmy). Prv typ prvkov sved o tom, e v jazykovom spoloenstve s aj lenovia, ktorch intuitvna metajazykov axiologick kompetencia nedosahuje
rove tej kompetencie, vktorej sa odraj potreby, zujmy aciele jazykovho spoloenstva. Vtomto prpade meme poveda, e tto lenovia nemaj
dostatone vyvinut zmysel pre svoje objektvne potreby, zujmy a ciele vo
vzahu kjazyku, ie pre objektvnu hodnotu jazyka. Inak povedan, ich pragmatick percepcia jazyka nedosahuje rove zovho tandardu.
Je znme, e nie vetko, o je vze, je aj kodifikane zafixovan, pretoe
kodifikciou sa zachytva jazykov norma. Tento rozdiel sa ukazuje pri takom
prstupe ktmto javom, pri ktorom sa normotvorn socilna bza vymedzuje
uie ako okruh tvorcov zovho tandardu ado urovania normovch prvkov
je zapjan aj reflexvna metajazykov axiologick kompetencia. Kodifikciou
sa jazykov norma ohraniuje vpomere kzu na zklade tejto kompetencie.
Rozdiel medzi intuitvnym areflexvnym hodnotenm sa vkodifikovanej norme odstrauje tm, e sa preferuje reflexvne hodnotenie. Uvedomenos sa
povauje za vlastnos identifikcie normy spisovnho jazyka. Zdvoduje sa
to postavenm spisovnho jazyka medzi tvarmi nrodnho jazyka. Vychdza sa ztoho, e reflexvne hodnotenie prispieva kupevovaniu takej normy,
vktorej sa optimlne odraj objektvne potreby, zujmy aciele vo vzahu
kspisovnmu jazyku. Teoreticky podloen metajazykov axiologick kompetencia preskriptvnych lingvistov m zarui, e spisovn norma je vyjadrenm
skutonch objektvnych potrieb jazykovho spoloenstva. Km reflexvne
hodnotenie vedie k preferovaniu jazykovch truktr, ktor neprotireia dslednej racionlnej logike, intuitvne hodnotenie zaha preferencie vslade
sjazykovou logikou.V innosti preskriptvnej lingvistiky je implikovan predstava opospisovnen prirodzenho axiologickho nazerania na jazyk, ie
o optimlnom zapojen reflexvneho hodnotenia do pouvania spisovnho
jazyka.
Strun vklad oaxiologickom aspekte jazyka zakonme tm, e upriamime pozornos na fundamentlne otzky, ktor sa dotkaj axiologickej strnky spisovnho jazyka aktor vyaduj al vskum ateoretick osvetlenie.
Kovou otzkou je objektvnos hodnoty vrazovch prostriedkov spisovnho jazyka asou svisiaca otzka sprvnosti hodnotenia prostriedkov, ateda
aj objektvne zdvodnench preferenci. Hodnota spisovnho jazyka je uren
potrebami, zujmami aciemi prslunho jazykovho spoloenstva vistch
podmienkach socilnej interakcie. Ztoho vyplva, e objektvnos hodnoty je
dan objektvnymi potrebami, zujmami aciemi spoloenstva ae sprvne je
to hodnotenie, pri ktorom sa uplatuje objektvne hodnotiace kritrium. Prpady, ke je naptie medzi kodifiktorom spisovnej normy (resp. jazykovm kritikom) a tandardnm pouvateom spisovnho jazyka (nositeom zovho
tandardu), demontruj praktick potrebu analzy axiologickej objektvnosti
spisovnho jazyka. Vtejto svislosti sa vtieraj do pozornosti tieto otzky:
180
1. Znamen spomnan naptie to, e tandardn pouvate spisovnho jazyka nedoke dsledne realizova svoje objektvne potreby, zujmy aciele vo
vzahu ktomuto jazyku? Nie je dokonal jeho zmysel pre objektvnu hodnotu
spisovnho jazyka? Ako sa vytvra azdokonauje tento zmysel?
2. Ak je pomer intuitvneho areflexvneho hodnotenia vo vzahu kudriavaniu spisovnho jazyka vtakom stave, vktorom optimlne zodpoved objektvnym potrebm, zujmom acieom jazykovho spoloenstva? Kedy meme
hovori o optimlnej miere vplyvu teoretickho reflexvneho hodnotenia na
udriavanie tohto stavu?
3. Ak mechanizmus riadi fungovanie spisovnho jazyka a zmeny v om
vzhadom na individulne odlinosti v metajazykovch axiologickch kompetencich prslunkov jazykovho spoloenstva? Ako sa vytvra audriava
norma spisovnho jazyka ako objektvne meradlo jeho prostriedkov?
5 . 6 . Ja z y k a ko k u lt r n y jav
K pojmu kultra meme dospie viacermi cestami. V dejinch analzy

tohto fenomnu sa bene stretvame stm, e kultra sa kladie do protikladu sprrodou. Dejinn poiatok kultry sa spja sprocesmi, ktor viedli ktomu, e bytos nadobdajca vlastnosti loveka sa men zprrodnej bytosti na
bytos kultrnu. Prechod z prrodnho stavu do priestoru kultry sa poda
predpokladov zana vtedy, ke sa zana obrbanie pdy a uctievanie bostva. Oporou tohto predpokladu s aj dva vznamy latinskho slova colere: 1.
obrba, pestova; 2. uctieva (porov. so slovom kult). Obrbanm pdy auctievanm bostva sa lovek vrazne oddeuje od zvierat. Vznik kultry je teda
spt sprcou, ktor men prrodu, ako aj saktivitou, ktor men vntro bytosti transformujcej sa na loveka vkultrnom priestore. Kultra je ztohto
pohadu prejavom zmeny prrody (vrtane vntornej prrody udskej bytosti)
innosou loveka, ie zmeny prrodnho poriadku na poriadok utvoren lovekom. Stmto chpanm kultry koreponduje antick odkaz, e prroda je
stav nebezpenho barbarstva, km kultra je naplnenm silia o poriadok,
ktor m nejak zmysel. Nadvzuje na osvietensk myslenie voltairovskho
razenia, zktorho vzila idea opotrebe kultivovania udstva rozumom. Ocitli sme sa vmylienkovom rmci zaloenom na tze, e kultivovanie udstva
spova vo vzaovan sa od prrody, od prrodnho stavu, od nebezpenho
barbarstva. Sasne nm prichdza na um odmietajca reakcia, ktor vyhranene prezentoval Rousseau svojou tzou onvrate kprrode. Nvrat kprrode
ponkol ako alternatvu ku kultivovaniu, ktor vedie kvyumelkovanej a dekadentnej kultre. Aj bez hlbieho vniknutia do spsobu myslenia v duchu
nvratu kprrode ahko postrehneme, e tu dochdza kposunu vchpan
prrody, prrodnho. Je jasn, e za hlsanm nvratu loveka kprrode nie je
silie oaksi sptn transformciu loveka do stavu zvieraa, ktor predstavuje protipl kultrnej bytosti (porov. stzou okultre vz. prroda). lovek,
udstvo sa m vrti ktomu, o mu dala prroda do vienka, o mu je od prrody
dan, vlastn. Vychdza sa teda ztoho, e prroda nezaha len hmotn (nie
lovekom vytvoren) svet a biologick vybavenie loveka (ako as hmotn181
ho sveta), ale je vnej zaloen aj zmyslupln poriadok sveta vrtane udstva.

Popiera sa vchodiskov protiklad prrodn poriadok vz. poriadok utvoren
lovekom anahrdza ho poznvac model v poriadku sveta je zaloen aj
zmyslupln poriadok udstva. Svet vytvran lovekom je realizciou takpovediac hbkovho programu zafixovanho vprrodnom poriadku. Pojem prrody zaha potencilnu kultru. Realizcia potencilnej kultry je kultra
preduren poriadkom v prrode, ie prirodzen kultra. Zjavuje sa pojem
prirodzenosti a nov protiklad prirodzen vz. neprirodzen. Prirodzen je
to, o zodpoved prrodnmu poriadku (lebo ve z neho vyrstlo). Je zjavn, e do pojmu prirodzenosti sa u premieta axiologick hadisko. Prrodn
poriadok je normlny poriadok ato, o mu zodpoved (ie prirodzen) je
dobr, ateda m menej prirodzen, tm menej dobr. Realizcia potencilnej kultry (ie zaloenej vprrodnom poriadku) je normlna, dobr
kultra; kultra nezodpovedajca tomuto poriadku je zl (padkov, dekadentn apod.).
Etnolgovia, antropolgovia, ale aj in odbornci viau pojem kultry na
zvyklosti, tradcie, konvencie istej komunity. K. P.Hansen (2000, s. 39) definuje tento pojem ako tandardizcie platn vistch kolektvoch (od materilnej
kultry odhliada). Ahne dodva (op. cit., s. 41), e kultry nepozostvaj
len zo tandardizci, ale aj zo znakov. tandardizcie s u vlastne znaky
azdruhej strany vina znakov je tandardizovan aako napr. jazyk aj intitucionalizovan. tandardizciu chpe ako analogick sprvanie lenov danho kolektvu. tandardizcia sa roziruje astabilizuje komunikciou, socializciou atradciou. tandardizciami sa kontituuj komunity aprostrednctvom nich sa zaruuje lenstvo vkomunitch. Vsvislosti so znakovosou
kultry si pripomeme tzu U. Eca (1991, s. 52), e kultru mono lepie pochopi, ke sa skma zo semiotickch hadsk. Poda neho by sa mala kultra
skma ako komunikan jav zaloen na systme signifikci.
Poksme sa oanalzu jazyka apecilne spisovnho jazyka na pozad
nartnutch ide ojave zvanom kultra. Predchdzajci strun vklad (spomnan idey apojmy s, prirodzene, predmetom dlhodobch diskusi anzorovch sporov) posva do pozornosti tieto aspekty predmetu analzy:
a) jazyk ako sas bytosti vzaujcej sa od prrodnho stavu,
b) jazyk ako kultrny jav vo vzahu kprrodnmu poriadku,
c) jazyk ako komplex tandardizovanch znakov.
Jazyk avzaovanie sa od prrodnho stavu. Artikulovan jazyk sa stal jednou zkontitunch vlastnost bytosti, ktor sa vymaovala zprrodnho stavu
aoraz viac sa zaala odliova od bytost zotrvvajcich vtomto stave. Rozvjanie jazyka je sprievodnm prznakom premeny potencilnej udskej bytosti
na loveka a jeho postupnho vzaovania sa od prrodnho stavu. Potencilna udsk bytos sa men na kultrnu bytos vsptosti srozvjanm jazyka.
Pritom rozvjanie jazyka znamen vzaovanie sa od komunikcie na rovni
prrodnho stavu. Vzaovanie sa spova vtom, e formovanm arozvjanm
artikulovanho jazyka sa prekonva funkn obmedzenos komunikcie na
rovni prrodnho stavu jej viazanos na vmenu informci nevyhnutnch
182
na preitie. lovek nadobda zreten kontry kultrnej bytosti ajazyk sa stva kultrnym javom, ke zabezpeenie preitia prestva by jedinou motivciou komunikcie. Lapidrne povedan, lovek zana existova ako kultrny
tvor, ke m o poveda aj mimo komunikcie motivovanej zabezpeovanm
preitia, ajazyk nadobda povahu kultrneho javu, ke sli ako nstroj aj
takej komunikcie (kultrnej komunikcie). Toto urenie poiatku kultrnosti loveka a jazyka koreponduje s prekroenm rmca elementrnej zloky
ontogeneticky primrnych (zkladnch) potrieb ako motivanch sl (potreba zachovania vlastnho ivota, potreba zachovania rodu, potreba orientcie
vsvojom okol). al rozvoj loveka ajazyka ako kultrnych fenomnov je
spt snavodenm alch (nich) zkladnch potrieb (potreba socilneho
kontaktu, potreby spojen srozvojom vlastnej osobnosti, naprklad realizcie
vlastnch schopnost, primeranho socilneho sprvania apod.) anajm so
vznikom sekundrnych, ie kultrnych potrieb (morlne aestetick potreby,
potreba istho spsobu ivota, istho druhu innosti apod.; porov. sklasifikciou potrieb vprci Linhart akol., 1987, s. 427 428).
Neelementrne potreby motivuj funkn diferenciciu jazykovej komunikcie, a teda indukuj rozvjanie jazyka, realizciu jeho funknho potencilu, ato jeho operatvnej aj ikonickej zloky (operatvnos aikonickos
vzmysle koncepcie F. Mika, 1989). Kdvom lnim operatvnej aikonickej
vo funknom systme textu citovan autor (op. cit., s. 46) pripja poznanie
(odvolvajc sa na Lotmana), e miera rozvinutosti jednotlivch funknch
podsystmov poukazuje jednoznane na predominanciu pravej strany systmu, asved teda aj ocelkovom trende vvinu: od operatvnosti kikonickosti.
Vyjadrovanie predstavuje vy pl vvinu komunikcie, predstavuje jeho
kultrny vzostup. Ikonickos sa povauje za kultrny nprotivok operatvnosti (zoho, pravda, nevyplva, e voperatvnom bloku systmu niet kultrneho vzostupu; ide o prevahu kultrneho potencilu ikonickosti). Prina
kultrnej dominancie ikonickosti je zrejm. Ikonickos je funkn (vrazov)
kategria, ktor sa dotka vzahu komuniktu (ako vsledku komunikanej
aktivity) ksvetu. Je to interpretan vzah. Bytos nadobdala vlastnosti kultrneho loveka formovanm arozvjanm interpretanej kompetencie. Vzaovala sa od prrodnho stavu tm, e zaala vyvja aktivity (spoiatku obrbanie pdy auctievanie bostva), vktorch sa kontituovala interpretan
kompetencia, o bolo spleten sprekonvanm funknej obmedzenosti jazykovej komunikcie motivovanej elementrnymi potrebami. Jazyk ako kultrny
vtvor sa rodil arozvjal ako interpretan kontrukt. Fixovali sa (ateda sa aj
uchovvali) vom vsledky interpretcie sveta asasne fungoval ako interpretan prostriedok (ako interpretan schma; porov. spounm vkladom
interpretanch kontruktov na rovni filozofickho zoveobecnenia vprci
Lenk, 1994). Tento moment treba vyzdvihn aj preto, lebo prve nsledkom
determinovanosti jazyka interpretanou kompetenciou jeho nositeov je jeho
kultrna jedinenos. Mnoina prirodzench jazykov ako kultrnych jedinenost je realizciou interpretanho potencilu loveka ako bytosti svojho druhu. Zpozcie abstraktnho pozorovatea, ktor stoj nad komplexom prirodze18 3
nch jazykov, vid do nich, ateda me uvaova znadhadu ana zklade

prehadu ojazykoch, jazyky ako kultrne jedinenosti s produktom realizcie interpretanho programu, ktorou sa udstvo vybaven istmi danosami
zmocuje sveta ponkajceho otvoren mnoinu interpretanch monost.
Hoci tu hovorme oprograme, nespjame tto ideu steleologickm vkladom;
na konfrontciu si pripomeme znmy vklad L. Weisgerbera (1964, s. 173
174) ozmysle rozmanitosti jazykov: ... rozmanitos jazykov je mnohorakos ciest, ktorou sa naplno realizuje jazykov nadanie loveenstva a ktor
vpotrebnej rozmanitosti spsobov videnia privedie udstvo kjeho jazykovmu
cieu.
Doposia sme explicitne nebrali do vahy, e ist potreby jednotlivca, ktor motivuj kultrny vzostup komunikcie a jazyka, sa prelnaj s potrebami jazykovho kolektvu. Do pozornosti sa vak dostvaj potreby zviazan
s fungovanm a rozvjanm kolektvu. Tak potreby motivovali kultrnu komunikciu, ktor si vyadovala kultrny jazyk (vtradinom chpan) apotom
jeho spisovn podobu. Integran akooperatvna potreba motivovala kultivano-regulan aktivity, ktor sa potom stali predmetom poznvania. lovek so
svojm jazykom sa u na hony vzdialil od prrodnho stavu. Zaplietol sa do
zloitej siete socilnych vzahov avyhranil sa ako len nrodnho spoloenstva. Jazyk na ceste svojho kultrneho vzostupu sa ocitol vpriestore znane
rozmanitch socilnych interakci, ktor zahali zodpovedajcu rozmanitos
komunikanch stykov, asasne vpriestore nrodnho spoloenstva, ktorho sebaidentifikan potreba sa naloila na komunikan funkciu jazyka
ako epifenomn.
Jazyk ako kultrny jav vo vzahu kprrodnmu poriadku. Spisovn jazyk
ako jav na vysokom stupni kultrneho vzostupu, ktor sa dosiahol najm rozvinutm ikonickho potencilu jazyka v sptosti s realizciou spomnanho
interpretanho programu, je jednm z kontitunch prvkov novodobho
etnickho (nrodnho) spoloenstva. Rozvja sa alej tak, e je stle vslade
s potrebami vznikajcimi pri civilizanom a kultrnom rozvoji tohto spoloenstva. V tejto svislosti sa hovor o kultivovan jazyka, ato v zmysle jeho
zdokonaovania. Dospelo sa k poznaniu, e spisovn jazyk sa mus vedome
kultivova, t. j. zdokonaova. Odcitujme ete raz: Tzv. modern jazykov spoloenstv musia tento proces vedome podporova, lebo skomplikovanou organizciou spolonosti asprevahou tzv. duevnej prce nad telesnou zvuje sa
aj ich zvislos od stavu jazyka (Kr Rzkov, 1990, s. 15). Ako sa d pristupova ku kultivovaniu (zdokonaovaniu) spisovnho jazyka? Zvoltairovskej
alebo rousseauovskej pozcie.
Prstup zvoltairovskej pozcie spova vtom, e spisovn jazyk sa kultivuje
tak, aby sa vom upevoval arozvjal poriadok riaden rozumom. Rozumov
riadenie jazykovho poriadku znamen, e sa spisovn jazyk rozvja poda lnie
kultivovania udstva rozumom, t. j. poda lnie vzaovania sa od prrodnho
stavu racionlnym zdokonaovanm jazyka, racionlnym usmerovanm jeho
vvinu. Upevovanie a rozvjanie jazykovho poriadku riadenho rozumom
zodpoved predstave, e posvanie spisovnho jazyka po rebrku kultrneho
18 4
vzostupu (ie zvyovanie miery jeho kultrnosti) je odaovanm jeho poriadku od prrodnho poriadku jazyka, ktor m poiatok vjeho prrodnom
stave. Vlingvistike hovorievame oposilovan umelosti spisovnho jazyka.
Prstup zrousseauovskej pozcie ns nabda knvratu kprrode, ie knvratu kprrodnmu poriadku, ateda kchpaniu spisovnho jazyka ako prirodzenho kultrneho javu. Z tohto pohadu spisovn jazyk je normlny,
dobr kultrny fenomn, ke sa vom rozvja prrodn poriadok. To zna,
e kultivovanie nem posilova umelos spisovnho jazyka, ale naopak upevova prirodzenos vtomto jazyku.
Pri analze tchto dvoch prstupov sa nastouje otzka, o sa vystihuje
pojmom prrodnho poriadku v jazyku. o je prrodn v jazyku vo vzahu
kporiadku vom, t. j. jeho organizovanosti? Prrodn vjazyku je to, o sa do
premietlo zprrody (nie lovekom vytvorenho sveta) azloveka ako biologickej bytosti (teda sasti prrody). Vchodiskov stav prrodnho poriadku
vjazyku sa skontituoval vinterakcii formujceho sa loveka (sistou biologickou vbavou) sprrodou. Kontitun proces prebiehal na podklade postupne
sa vyhraujcej interpretanej aktivity sptej s orientanou potrebou, ktor
bola spoiatku zviazan selementrnymi potrebami (porov. svkladom vyie). lovek formujci sa interpretanou aktivitou oivoval znekonenho
mnostva mtvych vzahov asvislost vprrodnom svete tie, ktor korepondovali sjeho orientanou potrebou, atak odhaoval vtomto svete poriadok pre seba, teda poriadok, ktor mal pre neho ist zmysel. Jeho orientan
potreba vyadovala, aby spoznal, e (a) ist na prv pohad rozlin entity
s vistom zmysle tie ist entity, aby (b) ist entitu vistom prostred (okol)
spoznal aj v inom prostred a aby (c) postrehol zvislos istej entity od inej
entity; naprklad (a) ist erven aist modr bobua je t ist vtom zmysle,
e ide ojedl, chutn bobuu, (b) ide ot ist erven bobuu, hoci rastie na
inom krku vinom lese, (c) ist erven bobua rastie len na takom atakom
krku, dozrieva, ke ... at. Fundamentlny vznam malo pre orientciu poznanie, e vzahy a svislosti sa vyskytuj opakovane, pretoe umoovalo
predvdanie, ateda riadenie innosti (porov. spojmom aktivita odrazu vterii
odrazu; aktivita sa okrem inho spja sregulanou funkciou odrazu, ktor
m podstatn rolu pri riaden innosti asprvania loveka; Linhart Novk,
1985, s. 37). Na zklade spoznania tchto vzahov asvislost, opakovanosti
ich vskytu prrodn svet sa loveku ukazuje ako celok stakm poriadkom,
ktor m pre neho zmysel. Proces odkrvania poriadku prrodnho sveta bol
sasne procesom kontituovania interpretanej kompetencie.
Formovanie interpretanej kompetencie prebehlo spolu s kontituovanm
jazyka, ktor slil ako interpretan kontrukt. Aj vo vzahu ktrukturcii
jazyka psobila orientan potreba ako motivan faktor. Na jednej strane prrodn poriadok sa premietol do smantickej organizcie jazyka a na druhej
strane tento poriadok retriktvne vplval na rozsah rozmanitosti jazykovch
foriem. Poriadok vprrodnom svete aanalogick poriadok vjazyku mali pre
loveka ten ist zmysel: dobre vyhovovali jeho orientanej potrebe. Osobitne
treba vyzdvihn tto vlastnos prrodnho poriadku: opakovanos vskytu is18 5
tho vzahu, istej svislosti sa me vyznaova istm stupom pravdepodobnosti. Prrodn poriadok sa premietol do jazyka aj stouto vlastnosou bez toho,
aby tm utrpela orientan potreba. Tento poriadok premietnut do jazyka sa
stal jeho prirodzenou organizciou. alie rozvjanie jazyka najm prostrednctvom posilovania ikonickho bloku funknho systmu textu, a to jeho
pojmovej azitkovej vetvy (vzmysle terie citovanho F. Mika) prebiehalo
vrmci tohto poriadku, tejto organizcie. Jazyk sa rozvjal ako prirodzen kultrny fenomn vprocese rozvjania kultrnej komunikcie.
Ke sa jazykov spoloenstvo ocitlo vre spisovnho jazyka, potreba zjednocovania astability normy, ako aj kodifikcie silne motivovala metajazykov
aktivity. Vytvorila sa ivn pda na presadzovanie predstavy oracionlnej regulcii jazykovho ivota (pravda, pda sa pripravovala u vpredspisovnej
re tzv. kultrneho jazyka). Spisovn jazyk ako kultrny fenomn, ktor bol u
nedohadne vzdialen od jazyka vprrodnom stave (obmedzen na komunikciu motivovan potrebami sptmi spreitm), bol nevyhnutnm sprievodnm prznakom vraznho kultrneho vzostupu prslunho spoloenstva,
a teda aj zvznm atribtom jeho alieho rozvoja, take sa stal objektom
racionlnych zsahov podporujcich jeho al kultrny vzostup (odstraujc
prekky vyplvajce znejednotnej anestabilnej normy). Zaloila sa tradcia
intervenci do spisovnho jazyka ako prostriedku jeho kultivovania. Tto tradcia harmonizovala svoltairovskou ideou zdokonaovania udstva rozumom.
Intervencie do spisovnho jazyka vduchu jeho rozumovho zdokonaovania
zaali nara na odpor, ke ili proti duchu prirodzenho poriadku jazyka.
Aby sme sledovan jav dali pod ostr svetlo, volme tto extrmnu (idealizujcu) formulciu: Zvoltairovskej pozcie kultivovanie spisovnho jazyka nie je
len jeho odaovanm od prrodnho stavu jazyka (o sa prejavuje vrozvjan
funknho bohatstva jeho prostriedkov), ale aj zmenou jeho prrodnho poriadku (ilustruje to napr. poiadavka, e kodifikcia ako nstroj kultivcie
m podporova pravidelnos vjazyku). Km v udovom jazyku, ktor je
kultrnym javom niieho rangu, sa rozvja prrodn poriadok jazyka, povahe
apostaveniu spisovnho jazyka na rebrku kultrneho vzostupu zodpoved
racionlny poriadok. Avak to, e racionalizcia prrodnho poriadku nara
na odpor, obracia pozornos na rousseauovsk prstup. Tento prstup sa dostva tm viac do popredia, m viac sa spisovn jazyk vzdialil od svojho kontitunho obdobia, kedy zjednocovanie astabilizcia normy priam vyadovali
aktivity, ktor boli konformn svoltairovskm duchom, ateda otzka jednoty astability normy sa posunula do normlnej polohy. Rousseauovsk nvrat
kprrodnmu poriadku je vynucovan tm, e po naplnen integranej funkcie
spisovnho jazyka, o je spt sjeho demokratizciou, aj tento jazykov tvar
nadobudol status normlneho jazyka, t. j. takho jazyka, ktor sa ukotvil vjazykovom povedom lenov danho jazykovho spoloenstva ako ich materinsk jazyk, resp. variant tohto jazyka. Ich orientanej potrebe vo vzahu ktomuto jazyku ako normlnemu jazyku vyhovuje prrodn poriadok, prirodzen
organizcia. Op me unich naplno fungova mechanizmus prirodzenho
osvojovania si, pouvania arozvjania materinskho jazyka. Spisovn jazyk
186
sa stva jazykom, ktor sa rozvja spolu skultrnym vzostupom jazykovej komunikcie aso zachovanm monosti (rozrenej) reprodukcie jeho prirodzenho poriadku.
Jazyk je komplex tandardizovanch znakov. Poda u citovanho kulturolga (Hansen, 2000, s. 73) jazyk je kultrny fenomn, ktor je zaloen na
ubovonch (vzmysle arbitrrnych pozn. J. D.) tandardizcich. Zdrazuje sa, e systm takho druhu, akm je jazyk, nezodpoved zvyajnej (tandardnej) predstave osystme, pretoe je to vlastne konglomert tandardizci
(konvenci, zvyklost, tradci). Tak pohad na jazykov systm je dobre znmy aj vlingvistike; porov. naprklad spoukazovanm na heterognnos vjazykovom systme (napr. Bartsch, 1985). Podobne ako aj in kultrne vtvory
jazyk je produkt udskej innosti, ktor nebola plnovane, cieavedome zameran na vytvorenie istm spsobom truktrovanho celku. Pripomeme si, e
ojavoch, ktor maj sartefaktmi spolon to, e s produktom udskej innosti, ale na druhej strane ich spja sprrodnmi javmi to, e s nezvisl od vle
jednotlivca, sa hovor ako ofenomnoch tretieho druhu (Keller, 1989). Prirodzen jazyk je produkt komunikanej innosti, vznikol arozvjal sa prostrednctvom komunikcie. Ukzalo sa, e komunikcia sa dobre realizuje jednotkami, ktor s vsledkom konvencionalizcie, ie tandardizcie arbitrrneho priraovania vznamov kistm formm, t. j. tandardizovanmi jazykovmi znakmi. Jazykov znaky s len pecilnym prpadom tandardizovanch
znakov tvoriacich kultru istho spoloenstva (vduchu kultrnej semiotiky).
Ich pecilnos spova vtom, e vznikli ako relne alebo potencilne znaky
znakov. Uchovvaj sa vnich tandardizovan interpretcie oznaovanch entt, ktor samy maj alebo mu ma znakov funkciu, t. j. reprezentuj ist
tandardizovan interpretcie (vlingvistike sa vtejto svislosti tradine hovor
osignifikcii akonotcii). Tm, e jazykov znak je nosi tchto interpretci,
funguje ako stavebn prvok kultry danho spoloenstva.
Jazykov znaky ako akumultory tandardizovanch interpretci (signifikci a konotci) sa uchovvaj v tandardizovanch vzahoch. Podkladom
tandardizovanch vzahov s relcie medzi entitami, ktor dan kultrne
spoloenstvo aktualizovalo interpretciou sveta. Okrem toho zvanm podkladom s dva vzjomne spt faktory: prirodzen sklon loveka podobne
zaobchdza spodobnmi entitami au spomnan prirodzen orientcia loveka vo svete. Podobn zaobchdzanie spodobnmi entitami zbenho ivota sa prenieslo aj do znakotvornej aktivity vrmci komunikanej innosti.
Podobnos je vak, ako je dobre znme, relatvny jav. Entity mu by podobn zrozlinch hadsk. Dotka sa to aj jazykovch znakov. tandardizovali
sa podobn zaobchdzania zodlinch aspektov podobnosti; naprklad vslovenine dodriavanie tzv. rytmickho zkona (foneticko-fonologick aspekt)
vz. jeho nedodriavanie (morfologick aspekt), diferencovan podobn zaobchdzanie stmi istmi javmi (napr. musk zvieracie substantva stvrdm
alebo obojakm spoluhlskovm zakonenm v sg. sa sklouj poda vzoru
chlap, vpl. poda vzoru dub) alebo zaobchdzania spodobnmi javmi, ktor
sa ocitli vo vzahu podobnosti sodlinmi javmi (napr. hovorca je odvoden
187
od hovori podobne ako napr. tvorca od tvori, ale podobn substantvum hanobite je odvoden od hanobi podobne ako napr. spasite od spasi). Jazykov systm sa kontituoval arozvjal prostrednctvom takch tandardizci,
take jeho povaha zodpoved povahe systmu, ktor je vzklade neplnovane
vzniknutch, rozvjanch atradovanch kultrnych fenomnov. Ako produkt
tandardizci sa vyznauje protireeniami alogickou nedslednosou. Otom,
m je umonen tolerovanie tejto nedslednosti, u bola re: prenesenie prirodzenej orientcie loveka vo svete do oblasti jazyka. Prirodzen orientcia je
konformn sprirodzenou logikou, ktor nevyaduje usudzovanie zaloen na
striktnch zkonoch.
Jazyk ako fenomn tretieho druhu je aj pod vplyvom psobenia faktora
zvanho neviditen ruka (invisible hand; ekonomick fenomn tradovan od A. Smitha). Vznikajca arozvjajca sa jazykov komunikcia, vktorej
sa tandardizovali jazykov znaky atruktry, nebola zameran na kontituovanie arozvjanie jazykovho systmu. Jazykov systm je vsledok psobenia neviditenej ruky. Tento faktor je vkomunikcii stle latentne (neviditene) prtomn aspsobuje, e vjazyku vznikaj aupevuj sa javy, ktor
s mimo zornho poa komunikantov. Ke sa naprklad psobenm analgie
roziruj a tandardizuj tvary babiom, babiou (pouvanie takchto tvarov sa vyskytuje vplyvom ostatnch pdov, vktorch prevauj dvojhlskov
pd. prpony; Dvon, 1984, s. 81), zaiste nie je vpoli vnmania komunikantov
zmena vdiftongickom podsystme fonologickej sstavy sloveniny. Historick
zmeny naprklad vmorfologickom systme istho jazyka, ktor sa po ich shrnnom opise javia ako retrukturalizcia systmu, s dielom onej neviditenej ruky. Psobenie tejto ruky je spt skultrnou povahou jazyka.
Pri spisovnom jazyku sa do pozornosti dostva hodnotenie efektov neviditenej ruky. Intervencie do jeho normy sa daj zdvodni tm, e dobr,
oson efekty treba podporova, km zl, kodliv nsledky neslobodno
pripa. Neviditen ruka m by pod kontrolou, lebo zl efekty ohrozuj jazyk, ktor funguje voraz zloitejch anronejch spoloenskch podmienkach. Najlepie je, ke pouvatelia spisovnho jazyka doku predvda
mon zporn efekty apoda toho pouvaj jeho prostriedky arozvjaj ho
(vslovenskom prostred sa napr. u poukzalo na mon hroziv morfologick nsledky zanedbvania vslovnosti mkkho ). Zdruhej strany sa zjavuje nmietka, e hodnotiaca norma (hodnota dobr na hodnotiacej kle)
vo vzahu ktmto efektom je ubovon. Hodnotenie istho efektu ako dobr
apoda toho inho efektu ako zl je spojen len sjednou zmonch predstv otom, ak m by spisovn jazyk aak maj by jeho pouvatelia. Najzvanejie je vak to, e niet dkazov na potvrdenie monej kodlivosti istch
efektov.
Zhrme si vykladan aj so zvermi. Jazyk sa zaal rozvja ako kultrny
fenomn, ke sa vymaoval zrmca svojho prrodnho stavu. Zretrospektvnej vtej perspektvy rozvjanie jazyka pecifickho kultrneho fenomnu
jav sa ako rozvjanie interpretanho kontruktu, ktorm sa realizuje interpretan program loveka ako kultrnej bytosti. Tento program sa realizuje
188
rozmanitmi jazykmi interpretanmi kontruktmi, o na jednej strane prina nevhodu v podobe kultrno-komunikanej bariry medzi jazykovmi
spoloenstvami, ale na druhej strane sa tm naplno prejavuje interpretan
potencil loveka ako bytosti svojho druhu. Rozvjanie jazyka ako interpretanho kontruktu prebieha prostrednctvom kultrneho vzostupu jazykovej
komunikcie, ie jej funknho diferencovania, zjemovania, ato najm vjej
ikonickej dimenzii. Kultrny vzostup komunikcie je viazan na skultrovanie interpretanej kompetencie komunikantov, ktor je motivovan dynamikou ich potrieb.
Jazyk ako kultrny jav je produkt tandardizci. V danom jazykovom
spoloenstve sa tandardizovali interpretcie sveta, ktor sa reprodukovali
vjazykovej komunikcii aakumulovali sa vjazyku ako interpretanom kontrukte. Tto interpretan tandardizcia je spt so tandardizciou prvkov
avzahov, ktor kontituuj jazykov celok. Tento celok sa vytvral arozvjal
vjazykovej komunikcii aje poznaen efektom neviditenej ruky, ktor je
prznan pre objekty tretieho druhu. Nsledkom neplnovitosti kontituovania arozvjania tohto celku, ateda jeho formovania neviditenou rukou je,
e tento celok nem povahu striktnho systmu, le povahu tvaru pozostvajceho zkomplexu rozlinch systemizci ako vsledku tandardizci. Hoci
lingvistick opis jazykovho systmu je vemi komplikovan, lenovia jazykovho spoloenstva si ho osvojuj (zdeskriptvneho hadiska) sneuveritenou
ahkosou, samozrejmosou. To sved otom, e vprotiklade sdeskriptvnou
zloitosou pouvatelia jazyka sa vtomto systme orientuj stakou prirodzenosou, sakou sa orientuj vsvojom okol, vktorom sa bene, automaticky
pohybuj. D sa to vysvetli tak, e jazykov systm je zaloen na podobnom
prirodzenom poriadku, ak lovek odhalil vo svete pri uspokojovan svojej
benej orientanej potreby. Ukzalo sa, e aj ke sa jazyk vzaoval od prrodnho stavu (od stavu jazyk ako predkultrny fenomn), aj ke sa obohacoval, rozvjal, udriavanie prirodzenho poriadku prirodzenho systmu
vyhovovalo potrebm jeho nositeov. Prirodzen mechanizmus rozvjania jazyka, ktorho podkladom je tandardizcia, dobre fungoval vkadej vvinovej
etape, pokia sa nevytvorili vrazne nov podmienky.
Nehomognnos spoloenstva vo vzahu kspisovnmu jazyku vobdob jeho
kontituovania nebola konformn snormlnym fungovanm tohto prirodzenho mechanizmu. Kprimeranej miere jazykovej homognnosti nrodnho spoloenstva sa dospelo vonkajm zasahovanm do tohto mechanizmu. Vznikli
podmienky na racionlne zaobchdzanie s jazykom v duchu voltairovskho
zdokonaovania sveta rozumom, na vedom kontrolu psobenia neviditenej
ruky, a teda rozvjania jazyka. Zaloila sa kodifikan tradcia a pestoval sa
pocit potreby extrakomunikanho vnmania spisovnho jazyka ahodnotenia
jeho prostriedkov ztejto pozcie. Po dosiahnut primeranej homognnosti nrodnho spoloenstva vo vzahu kspisovnmu jazyku aprimeranej miery stability jeho normy vznikla situcia, ke sa spisovn jazyk me rozvja vslade
sprirodzenm poriadkom jazyka. Otvra sa monos nvratu kpreruenej tradcii prirodzenho rozvjania jazyka vduchu rousseauovskho nvratu kprro18 9
de, ku komunikanmu vnmaniu jazyka ako normlneho spsobu nazerania

na jazyk akhodnoteniu jeho prostriedkov ztejto pozcie. Jazykov spoloenstvo je pod vplyvom dvoch sl: Zjednej strany psob sila voltairovskej tradcie
racionlneho zdokonaovania (aj) jazyka, priom sa hadaj nov dvody na
pestovanie tejto tradcie, azdruhej strany sa oivuje sila tradcie prirodzenho
rozvjania jazyka, ktor evokuje ideu russeauovskho nvratu. Sasn spisovn slovenina je dobrm prkladom ilustrujcim naptie, ktor prina so sebou
stretnutie tchto sl. Vprslunej oblasti lingvistiky sa toto naptie prejavuje ako
konkurencia medzi tandardizovanm voltairovskm a tandardizujcim sa
russeauovskm myslenm vo vzahu kspisovnmu jazyku.
5 . 7. Ja z y kov k r i t i k a
Vyjdeme zlohy jazykovej kritiky. Predmetom jazykovej kritiky s verejn

jazykov prejavy, ktor sa viac alebo menej odchyuj od predstv okultivovanom pouvan jazykovch prostriedkov. Jej funkcia spova vpoukazovan
na nedostatky vo verejnch jazykovch prejavoch, teda na nekultivovan pouvanie jazykovch prostriedkov, m sa m zabrni tomu, aby sa vo verejnej
komunikcii udomcovali prostriedky, ktor nevyhovuj kritrim jazykovej
kultry. Jazykov kritika je sasou jazykovej vchovy, lebo kritiku spja sinformciami okultivovanom spsobe vyjadrovania. Jej zmerom je podporovanie jazykovho kultivovania pouvateov, o vkonenom dsledku znamen
podporu kultivovaniu jazyka.
Jazykov kritika me by odborn, ale aj neodborn, zaloen na viac alebo menej vedome osvojench hodnotiacich kritrich. Pouvatelia jazyka netvoria ani ztohto hadiska rovnorod spoloenstvo. Rozleuj sa poda toho,
ako citlivo reaguj na kultivovanos jazykovch prejavov, ale aj poda toho, e
maj odlin postoj kjazykovej kultre alebo odlin predstavy onej. Tieto
rozdiely sa zretene prejavuj pri odlinch reakcich na jazykov kritiku. Obas sme naprklad svedkami, e niektor slovesn umelci neprijmaj odborn
jazykov kritiku, priom argumentuj na zklade prirodzenho uvaovania
ojazyku. Kad pouvate jazyka neakceptuje kritiku, niektor ju prijmaj
pasvne, in sa daj poui, ale s aj tak, ktor si kritiku nevmaj adria sa
svojej jazykovej kompetencie. Dos asto nenachdza odborn kritika iadnu
ozvenu akritizovan javy sa optovne vyskytuj, priom niektor ztchto javov s neobyajne ivotaschopn. Ak si prelistujeme prslun literatru u
sme znej vybrali zopr ilustranch prkladov , zisujeme, e tie ist kritick
poznmky sa vistch intervaloch opakuj u desaroia. Pokia jazykov kritik nemieni zotrva na istch nzorovch stereotypoch, kladie si otzku, ako
sa d vysvetli, e sa odbornej jazykovej kritike nedar plni lohy, ktor s
zdvodnen apre jazykov spoloenstvo prospen.
Defincia pojmu:
Jazykov kritika je hodnotiaca reakcia na jazykov prejavy so zreteom na
ist predstavu jazyka a jeho pouvania v istch komunikanch podmienkach. Jej zmyslom je prispie ku kultivovaniu jazykovch prejavov, ateda aj
jazyka ajeho pouvateov.
190
innos jazykovej kritiky asto nie je vslade soakvaniami kritika. Preo je to tak?
Stretvame sa s protichodnmi nzormi. Pri hadan odpovede na poloen otzku jazykov kritika spravidla obracia pozornos na okolnosti, ktor
ovplyvuj jazykov sprvanie pouvateov aich postoje kjazykovej kultre.
asto sa im vyta ahostajnos, nedbajstvo, pohodlnos, necta kmaterine,
podceovanie jazyka ako kultrnej hodnoty aspomna sa aj nedostatone rozvinut nrodn povedomie. Nedostatky sa vidia aj vjazykovej vchove, ato
najm vkolstve, apermanentne sa hovor opotrebe uplatovania innejch
vchovnch metd aforiem. Menej rozren s hlasy, ktor sa usiluj upriami pozornos aj na samotn jazykov kritiku, na jej koncepciu, na jej teoretick vchodisk, na nosn pojmy jej teoretickho zzemia. Avak aj vslovenskom jazykovom prostred sa zana vraznejia nzorov diferencicia. Nie
je nhoda, e tiepenie nzorov je podporovan vnejmi pokusmi osociolingvistick vskum na Slovensku, ktorm sa poznva sasn jazykov prax
azisuj sa aj nzory apostoje pouvateov sloveniny. Zkladom nzorovho
tiepenia je odlin prstup kjazykovej praxi. Prv prstup sa zaklad na registrovan tch prvkov vjazykovch prejavoch, ktor naraj slad prejavov
spredstavou okultivovanom spsobe vyjadrovania, ana sil oodstrnenie
tchto ruivch prvkov. Ide otendenciu kidealistickmu alebo osvietenskmu
prstupu, ktor je spt so snahou opriblenie jazykovej praxe kistej predstave, kidelu, kstavu m by, ktor sa d dosiahnu jazykovou osvetou. Pri
druhom prstupe sa kladie draz na dkladn poznanie jazykovej praxe, na odhalenie skutonch prin istch jazykovch sprvan pouvateov, na zistenie
ich relnych postojov, na spoznanie ich relnej jazykovej kompetencie. Tento
prstup meme oznai ako realistick alebo demokratick, lebo je spojen
ssilm oopis aanalzu relnej jazykovej praxe, ojej vysvetlenie, aby sa na
podklade zskanch poznatkov budovala teria, ktor adekvtne uchopuje jazykov prax aktor zbliuje predstavu okultivovanch jazykovch prejavoch
smetajazykovou intuciou pouvateov.
Nie je tto nzorov diferencicia ruiv pri kultivovan spisovnej sloveniny? Nemali by sme sa dra prvho prstupu? Tento prstup m predsa relatvne
dlh tradciu, opiera sa oteriu svysokou vedeckou autoritou (bola onej re)
aje spt satraktvnym idelom kultivovanch jazykovch prejavov. Je pravda, e medzi idelom ajazykovou praxou je dlhodob naptie, e pouvatelia
jazyka, ktor by mali by reprezentantmi jazykovej kultry, s dos asto objektom jazykovej kritiky, ba dokonca ako sme u spomenuli polemizuj
sodbornou kritikou. Mme korigova n idel, aby sme vyli vstrety nepolepitenm pouvateom jazyka? Mme zni nroky na jazykov kultru,
lebo pouvatelia ete stle nedorstli na rove tchto nrokov? Nemali by
sme s naalej cestou trpezlivho avytrvalho pribliovania jazykovej praxe
kiaducemu stavu? Neradno okamite odpoveda na tieto otzky, hoci nejeden jazykov kritik by iste hne zareagoval, e tu niet oom diskutova, pretoe odborne podloen jazykov kritika neme viadnom prpade tolerova
jazykov nekultrnos, ak sa nechce vzda svojho odbornho presvedenia,
191
ktor zaha aj presvedenie otom, e prve tak kritika je prospen pre jazykov spoloenstvo. Uvliv odpove predpoklad sebareflexiu. Ksebareflexii
jazykovej kritiky nabda aj spomnan druh prstup. Ak u desaroia zisujeme, e nebadme zniovanie naptia medzi elanm arelnym stavom pouvania jazyka, musme sa predsa zamyslie aj nad tm, i elan stav zodpoved tomu, o je vslade sprirodzenm narbanm sjazykom, teda stakm
narbanm, ktor je riaden jazykovou akomunikanou kompetenciou lenov
jazykovho spoloenstva. Tu sa natska otzka, do akej miery poznme tto
kompetenciu (tto otzku posvaj do ohniska pozornosti zstancovia realistickho prstupu). Namiesto skmania tejto kompetencie meme, pravda,
na zklade dojmov vyhlsi, e nie je dostatone rozvinut, a preto ju treba
rozvja, samozrejme, vsmere knmu elanmu stavu. Astojme skalopevne
na naom stanovisku. Pozrime sa bliie na toto stanovisko.
Ide oteoretick zzemie jazykovej kritiky. Mylienkov pdorys sasnej jazykovej kritiky nachdzame uprotagonistov funknej terie jazykovej kultry,
ktor sa kontituovala na princpoch funknho trukturalizmu pestovanho
vpraskej kole. Tto teria m u vye sedemdesiatron tradciu ajej nositemi boli a s popredn predstavitelia eskej a slovenskej jazykovedy. Azda
prve preto absentuje zdrav kritick oponentra, ktor by inpirovala krozvjaniu terie na bze kritickej analzy jej pojmovho apartu. Mylienkov
rmec terie je presvediv, zopakujme si ho. Kultivovanie spisovnho jazyka
je zameran na to, aby jazyk bol neustle zosladovan sciemi apotrebami,
ktor jazykov spoloenstvo spja so spisovnm jazykom. Okultivan zsahy do jazyka ide len vtom prpade, ak ved kfunknmu obohateniu jazyka,
kprispsobovaniu jazyka meniacim sa funknm potrebm. Kultivovanie jazyka nesmie protirei princpu prunej stability, ktor zaruuje potrebn ustlenos (stabilitu) jazykovch prostriedkov asasne ich prispsobivos (prunos) novm vyjadrovacm potrebm. Tento princp sa uplatuje prostrednctvom jazykovej normy, ktor je zkladnm regultorom jazykovho sprvania.
Primrnym nstrojom kultivovania jazyka je kodifikcia. Je logick, e zkladn kodifikan kritri s aj zkladnmi hodnotiacimi kritriami jazykovej kritiky. Pripomeme si, e ide otri kritri, ato normovanos (vzmysle vitosti),
funknos a systmovos. Najastejie sa tieto kritri prejavuj v harmnii,
teda to, o je vnorme, je aj systmov adobre pln prslun funkciu. Nie je to
ale vdy tak, naprklad vnorme s aj nesystmov prostriedky.
Zd sa, e jazykov kritika disponuje dobre zdvodnenmi zkladnmi hodnotiacimi kritriami, ateda me dobre sli kultivovaniu jazyka. Ak sa tu
hovor ozkladnch kritrich, naznauje sa, e kritika verejnch jazykovch
prejavov sa neredukuje na ne. Zhadiska kultivovania jazyka s vak najdleitejie, apreto kritika upriamuje pozornos predovetkm na hodnotenie pouvanch jazykovch prostriedkov na zklade spomnanch kritri. Ak zodpovedaj norme, s sprvne. Sprvnos pouitch prostriedkov je elementrnym
predpokladom kultivovanosti jazykovch prejavov. Kladne sa hodnot tvoriv
(funkne zdvodnen) poruenie jazykovej normy. Ak sa vprejave vyskytuje
nesystmov prostriedok, ale je zakotven vnorme (ie je kodifikovan, resp.
192
ak na kodifikciu), hodnot sa, prirodzene, ako sprvny. In nesystmov

prostriedky s terom jazykovej kritiky, kritika ich odmieta ako prvky, ktor
svedia onatrbenej jazykovej kompetencii pouvateov, ie aj oniej rovni ich jazykovej kultrnosti. o sa tka kritria funknosti, jazykov kritika
odmieta nefunkn prrastky (najm cudzie slov) azmeny.
Jazykov prejavy, ktor zodpovedaj tmto kritrim, vyhovuj zkladnm
poiadavkm jazykovej kultrnosti. Meme nieo namieta proti tmto kritrim? Skritriami vnmanmi globlne sa d len shlasi. Ve kultivovan
jazykov sprvanie je pecifickm prpadom socilne relevantnho sprvania
loveka, ktor je regulovan socilnymi normami. Normovanos (vitos),
systmovos afunknos socilneho sprvania patria kjeho zkladnm kontitunm vlastnostiam. Nzorov rozdiely sa objavuj vchpan zkladnch
kritri kultivovanch jazykovch prejavov. Rozdiely vyplvaj z toho, e sa
vychdza z odlinej interpretcie kritri alebo z ich odlinej hierarchizcie.
Otejto odlinosti bola re vpredchdzajcich vkladoch.
Vimnime si mdu alogiku vjazyku. Jazykov kritika asto reaguje aj na
mdne vrazy a na nelogickos v jazyku. Na ilustrciu si najprv uveme
prklady zasopisu Kultra slova (4. slo zroku 1997; itate tam njde prspevky, ktor odzneli vSlovenskom rozhlase) aobrme pozornos na to, ak
pouenia dostali pouvatelia spisovnej sloveniny.
Kritizuje sa (cit. as., s. 246), e vsasnosti (vtom ase) sa na Slovensku
vetko mapuje: politick postoje, zujmy ud, vsledky tdia, charakterov
vlastnosti at. Upozoruje sa na to, e namiesto tohto vrazu sa daj poui
ovea vhodnejie slov, naprklad zisova, skma, pozorova, sledova, preverova, sondova. Pozornos pouvateov jazyka sa upriamuje na ochanos
anezaujmavos slova mapova vprenesenom vzname ana to ato si vimnime osobitne , e stlym opakovanm tohto vrazu prslun pouvatelia
predstavuj sloveninu ako chudobn jazyk. Tto pouvatelia si maj uvedomi, e slovenina nie je chudobn jazyk, naopak, poskytuje prostriedky, ktor
potrebujeme na kultivovan vyjadrovanie sa.
Kritika (cit. as., s. 251) smeruje aj proti mdnemu pouvaniu slova parketa, ktor sa rozrilo zo portovej oblasti (pri basketbale sa pouva vraz to je
jeho parketa). Vraj je to zatia tajomstvo, preo sa tento vraz tak asto pouva, ke pouvatelia mu siaha po slovch oblas, odbor, sfra, prleitos,
situcia. Nasleduje varovanie, e naduvanie tohto vrazu vedie pouvateov
jazyka do slepej uliky.
Upozornilo sa (cit. as., s. 247 248) aj na neprimerane vysok frekvenciu
slova regin, ato na kor domcich slov kraj, oblas, zemie, okres. Poukazuje
sa na vplyv anglitiny. Ist znmy spisovate dodva, e toto slovo neoznauje
aneupresuje ni, o by sme nemohli presne oznai naimi slovami. Ide len
oprejav lenivosti apohodlnosti vmyslen, ale aj o je horie o bujnejci
ndorek vmaterine, ktor je navye katastroflne infekn.
Nemusme uvdza alie prklady, lebo si ich itate ahko njde vprspevkoch jazykovej kritiky avchovy. Otzka je, ako mme pristupova kmdnym
vrazom. Pred odpoveou na tto otzku sa iada poveda, e mdne slov
19 3
s benm javom aj vinch jazykovch spoloenstvch. Ich vskyt je riaden

mechanizmom, ktor sa d zhruba opsa takto (porov. Bartsch, 1974):
1. S pouvatelia jazyka, ktor pociuj potrebu odli sa od inch, resp.
pestovania prestneho obrazu, ktor pritiahne pozornos inch.
2. S pouvatelia jazyka, ktor pociuj potrebu vyrovna sa tm, ktor uvaj prest, apreto sa knim pridvaj, konaj poda ich vzoru.
3. In pouvatelia jazyka nechc zosta bokom, nechc sa odliova od tch,
ktor udvaj tn vjazykovom sprvan, ain sa zasa mechanicky pridvaj
kostatnm, ke stle pouj vrazy, ktor s vkurze.
4. Tm, e sa mnoh pridali kprvotnmu pouvateovi vrazu, ktor sa stal
mdnym, neutralizuje sa motv jeho osobitnho uplatovania vkomunikcii.
Na odlenie sa od inch treba zavies nov vraz, na ktor, ke sa ujme, ak
osud alieho mdneho vrazu. Vraz, ktor sa rozril, atak prestal fungova
ako prostriedok na vytvranie prestneho obrazu, strca svoju vysok frekvenciu vskytu azarad sa op medzi normlne vrazy. To je osud mdnych
vrazov.
Postoje tch, ktor si vmaj mdne vrazy vo verejnch prejavoch, nie s
jednotn. Zjednej strany ich mono oprvnene odmieta vmene kultivovanho vyjadrovania sa, sktorm nie je zluiten neustle opakovanie vychytenho vrazu namiesto jeho obmieania almi vhodnmi vrazmi. Zdruhej
strany je mon aj zhovievav postoj, ato prve preto, lebo ide omdne vrazy, ktor sa vdy vyskytovali amaj krtku ivotnos. Ztoho, pravda, nevyplva, e treba podporova pouvanie takch vrazov. Prv postoj je sporn
vtedy, ke sa spja spredstavou, poda ktorej pouvanm mdnych vrazov
slovenina sa predstavuje ako chudobn jazyk, vtepuje sa do nej bujnejci ndorek, ktor je katastroflne infekn, a pouvatelia jazyka sa dostvaj do slepej uliky. Prvlastkom mdny sa naznauje prechodnos,
krtka ivotnos prslunho vrazu ako vychytenho prvku v jazykovch
prejavoch. Dotka sa to aj cudzch vrazov, naprklad anglicizmov, oktorch
u bola re. Po krtkom ase sa tieto vrazy bu prestan pouva (najm
cudzie vrazy), alebo klesne ich frekvencia na normlnu rove. Nie s teda
nijakm bujnejcim ndorekom vspisovnej slovenine, nezastieraj jej bohatstvo, lebo s poznaen prznakom mdnosti, ktor pouvatelia jazyka
vnmaj, take nestrcaj zo zretea alie jazykov prostriedky (po krtkom
ase sa knim naplno vracaj), aneved pouvateov do slepej uliky, len
im slia na uspokojenie takej perifrnej potreby, ako je potreba mdneho
vyjadrovania sa. Zd sa, e boj proti mdnym vrazom nem vyhliadky na
spech (opakujeme, e je to ben jav vhistrii aj prtomnosti inch jazykovch spoloenstiev), e vskyt tchto vrazov sa stal stabilnm sprievodnm
prznakom fungovania spisovnho jazyka. Dleit je, e ich vskyt nezabrauje normlnemu fungovaniu arozvjaniu spisovnho jazyka.
A teraz si vimnime nelogickos v jazyku. Je spojenie celkom przdny,
resp. celkom pln vo vete Sud je celkom przdny (pln) logick? Mohli by
sme poveda, e bu je przdny (pln), alebo nie, teda to spojenie je nelogick. Vieme vak, e toto spojenie dobre funguje aj napriek nelogickosti.
194
Je veta Ten strom je vek aj mal logick? Mohli by sme poveda, e bu

je vek, alebo mal, ale neme by sasne tak aj tak. Ale vieme, e ju
meme poui vo vhodnom kontexte (Ten strom je vek aj mal. Ke ho
dme sem, je vek, tam zas je mal). Je veta Skaly miluj d logick?
Mohli by sme poveda, e je nelogick, lebo skaly nemu milova, ale vieme, e ju meme interpretova obrazne, take aj tto veta sa d poui na
vyjadrenie obsahu, pri ktorom nevnmame nelogickos. Dalo by sa uvies
mnostvo prkladov na ilustrciu benho poznatku, e pouvanie jazykovch prostriedkov sa ned mechanicky hodnoti meradlom mimojazykovej
logiky. Osobitne si treba uvedomi, e kontext (vnajirom zmysle, teda jazykov aj mimojazykov kontext vrtane znalosti pouvateov jazyka) je tm
faktorom, ktor umouje jazykov odklonenie od mimojazykovej logiky.
Aete jeden fakt si treba pripomen. Ide oto, o sa vjazykovej psycholgii
oznailo termnom zmyslov kontanta. Mylienkov zklad tohto termnu
sa d opsa takto: Vzhadom na to, e vkomunikcii sa spravidla stretvame
sreovmi vtvormi, ktor maj zmysel (je to drviv vina vtvorov), n
zkladn postoj vjazykovej komunikcii je, e aj pri menej priezranch alebo a nepriezranch prpadoch hadme zmysel. Mme sklony ktomu, aby
sme pomocou kontextu skr hadali ist zmysel danho reovho vtvoru ako
ho hne zamietli ako nezmyseln reov jav. Je to predpoklad pouvania
naprklad prleitostnch metafor. Keby sme tto dispozciu nemali keby
nefungovala zmyslov kontanta , tak metafory by sme vnmali len ako nezmysly. Vskutonosti ist spojenia vyhlasujeme za nezmysly a vtedy, ke
kad n interpretan pokus zostal bez spechu.
Odborn aj neodborn jazykov kritika nara aj na javy, oktorch tvrd, e
s to nelogickosti, nezmysly, ktor, prirodzene, neme tolerova (jazykov
kultra je vtomto bode osobitne zviazan skultrou myslenia). Ke sa skutone zjavia vo verejnch prejavoch jazykov nezmysly, nikto ich, samozrejme, nebude obhajova. Ale aj vtomto prpade sa vynra otzka, i je mon,
e sa jazykov nezmysel, jazykov nelogickos rozri astane sa benm komponentom verejnch prejavov (in vec je, e sa obas takmer kadmu pritraf
vyprodukova men i v jazykov nezmysel, ale ten sa nerozri).
Pozrime sa op na zopr prkladov.
Vraznm prkladom je, apreto sa knemu vraciame, e sa prdavn meno
elov (asnm svisiaca prslovka elovo apodstatn meno elovos) asto pouva ako mdny zjemujci vraz svznamom falon, nepravdiv,
liv. Vyskytuje sa aj v spojen so substantvami lo, nepravda, klamstvo.
Jazykov kritik usudzuje, e spojenia elov lo, elov nepravda, elov
klamstvo s smantick, a teda jazykov nezmysly, pretoe ke dosadme
na miesto slova elov vrazy vyjadrujce spomnan vznam (falon, nepravdiv, liv), dostaneme spojenia nepravdiv lo, nepravdiv nepravda
apod. Kee spojenie elov lo ajeho obmeny sa asto vyskytuj (najm
vrei politikov), natska sa otzka, ako je mon, e ich pouvatelia nepociuj ako nezmysly (zmerne zrejme nepouvaj jazykov nezmysly). Ke si
pripomenieme spomnan jav nazvan ako zmyslov kontanta, naa po19 5
zornos sa upriami na hadanie interpretcie, ktorou sa tmto spojeniam pripe ist zmysel (vznam). Neme znamena elov lo tak lo, ktor sa
vyslovuje sistm pecifickm (napr. politickm) zmerom? Nepotvrdzuje to
mnostvo kontextov, vktorch sa toto spojenie vyskytuje? Predpokladme,
e pouvatelia sledovanch spojen by pri obhajobe ich pouvania vtomto
zmysle reagovali.
Kritizovalo sa aj spojenie zdecimova na polovicu, ato vsprve otom, e sa
poet zamestnancov vbaniach zdecimoval na polovicu. Upozoruje sa na to,
e (1) vzklade slovesa je latinsk slovka decem (desa) ae (2) prenesen
vznam tohto slovesa je znane zmeni, znii, vyhubi (nepriate zdecimoval armdu). Ztoho vyplva, e vspojen zdecimova na polovicu narame
(1) na nelogick stretnutie sla desa asla dva (vo vzname slova polovica)
ana (2) nezluitenos kvantitatvnej neuritosti (zmeni, znii, vyhubi)
s presnm urenm na polovicu. Skrtka, sledovan spojenie je nelogick.
Ke si vak op pripomenieme psobenie zmyslovej kontanty, neprekvap
ns tak interpretcia tohto spojenia, ktor nie je jazykovo nelogick. Op,
pravda, pomha kontext. Zo socilno-ekonomickho hadiska (naa znalos
o socilno-ekonomickej realite je sasou kontextu) je zredukovanie potu
zamestnancov na polovicu drastick in. Zdecimova na polovicu me znamena drasticky zni, ato a na polovicu, priom sprievodne je prtomn aj
dodatok o pripomna vyhubenie, znienie (spomnan prenesen vznam
slova zdecimova). Poda kritiky vhodnejie by boli vrazy zni, zmeni, zredukova. Autor mohol, pravdae, tieto vrazy uplatni. Nevybral si vak sloveso zdecimova preto, lebo chcel vyjadri drastickos aspomnan vznamov
dodatok? Skutone je vtomto prpade pouvate jazyka obmedzen logikou,
na ktor poukazuje jazykov kritika?
alm prkladom je spojenie tei sa nepriazni. Kritika upozornila na to,
e toto spojenie je vznamovo aj logicky nenleit, lebo ve tei sa mono
spoji len svrazom vyjadrujcim nieo pozitvne. Je to tak samozrejmos,
e sa musme udova, e normlny pouvate jazyka potrebuje tak pouenie. Ledae me nm prs na um autor myslel tei sa vvodzovkch. To
bene robme: U sa tem na operciu. U sa tem na tie neznesiten
horavy apod. Ke sa tak spojenia so slovesom tei sa rozria, vodzovky
u nemusme ani uvdza, domyslme si ich, spojenie berieme tak, akoby tam
boli. Tak sa me rozri spjatenos istho slova, pravda, sjeho vznamovm posunom. Vtomto duchu pouil zrejme kritizovan autor sloveso tei sa
vo vete Zvl vekej nepriazni sa za poslednch tyridsa rokov teili slovensk
kazi-nrodovci. Iste by bol vedel uplatni aj odporan spojenia by, resp.
i vo vekej nepriazni, streta sa svekou nepriazou, ale zrejme mal na mysli
aj moment emocionlneho prevania, ktor je zahrnut do vznamu slova
tei sa, priom, prirodzene, nemyslel na kladn emcie.
Upriamili sme pozornos na to, e pouvanie jazykovch prostriedkov vrelnej komunikcii je flexibilnejie, ako to vnmame pri nazeran na ne zu vyhranenho hadiska. To, o sa ztohto hadiska jav ako nelogick, nezmyseln,
vskutonosti me by logick ame ma zmysel.
196
5 . 8 . Ja z y kov s e b av e d o m i e
Zaneme motivciou zavdzania pojmu jazykov sebavedomie. Preo potrebujeme vjazykovede pojem jazykovho sebavedomia? Jeho zavdzanie m
empirick, teoretick aj reflexvnu motivciu. Ben sksenos znhodnho
pozorovania pouvateov spisovnej sloveniny prina aj poznatok (resp. navodzuje domnienku), e nedostatok jazykovho sebavedomia je ich potencilnym prznakom, ktor sa aj relne prejavuje vreakcich nevedno ako vekej
asti Slovkov. Pripomeme si zopr sksenost. Modertorka kontaktovej
relcie vrozhlase upozornila posluchov, e svoje otzky mu posiela aj
e-mailom. Vzpt ju ist posluch upozoruje, e nem pouva zbyton cudzie vrazy am zujemcov vyzva, aby otzky posielali elektronickou
potou. Modertorka sa ospravedluje aod tej chvle hovor vrelcii len oelektronickej pote. Vinej podobnej relcii modertorovi ajeho hosovi sa dostala
vitka, e dsledne nevyslovuj . Obidvaja prisbili, e sa bud snai pripomienku vpraxi akceptova. Pri prvch vetch sa oto aj usilovali, ale oskoro
ich silie zaniklo. Valej relcii vystupovala ako hos jazykov korektorka,
ktorej posluchka nepriamo (otzkou, i je to sprvne) vytala, e pouva
slovo proste (korektorka ho pouila opakovane, take je zrejm, e ho m vo
svojom jazykovom repertori). Korektorka odpovedala vtom duchu, e nevie,
i tento vraz je sprvny, o modertor doplnil tm, e veru aj jazykov korektorka sa me dosta do zkych. Vinej situcii uiteka slovenskho jazyka
pokarhala kolegyu, ktor zaala jednu zo svojich replk vdialgu tm, e ju
napadla mylienka. Pouila ju, e tiger napda svoju koris, ale mylienka loveka nie. Pouen zostala bezradn azaala si fixova vzbu sdatvom. Alebo
si pripomeme sksenos, e ben pouvate spisovnej sloveniny vprtomnosti slovakistov, resp. sloveninrov preva pri svojej rei naptie, ktor vyplva ztoho, e spomnan prtomn stelesuj vjeho oiach Damoklov me,
ktor bdie nad sprvnosou jeho sloveniny. Naptie vzbudzuje aiv jazykov neistotu. Mnoh itatelia si urite spontnne pripomen alie sksenosti,
ktor navodia mylienku, e otzka jazykovho sebavedomia je relny jazykovedn problm.
Nastolenie pojmu jazykovho sebavedomia m vak aj teoretick motivciu.
Jazykovedci vynaloili znan silie o poznanie jazykovho vedomia (resp.
jazykovho citu, jazykovej intucie, mentlnej reprezentcie jazyka a pod.).
V podstate ide o spoznvanie mentlnej existencie jazyka ako predpokladovej bzy rei. Jazykoveda vspoluprci sinmi disciplnami skma pecifick
aspekt udskho vedomia, ateda, prirodzene, prihliada na poznatky ovedom
vbec. Pritom sa dostva do jej pozornosti aj to, e lovek je sebareflexvny
tvor, reflektuje aj svoje vedomie. Neme sa to nedotka aj jeho jazykovho
vedomia. Asebareflexia sa spja so sebahodnotenm, vsledkom oho je ist
rove sebavedomia, ateda sreflexiou jazykovho vedomia koreluje ist prejav jazykovho sebavedomia. Je dobre znme, e sebavedomie ovplyvuje ist
reakcie loveka. Analogicky sa to vzahuje aj na jazykov sebavedomie. Prichdzame kpredbenmu veobecnmu poznaniu, e jazykov sebavedomie
ovplyvuje ist jazykov a metajazykov reakcie pouvatea. Km jazykov
197
vedomie je predpokladovou bzou rei, jazykov sebavedomie je koreltom

istch jazykovch ametajazykovch reakci vyvolanch istm tlakom na pouvatea jazyka pri uplatovan jazykovho vedomia. Toto predben poznanie
implikuje zaujmav vskumn otzky, take pojem jazykovho sebavedomia
sa ukazuje ako potrebn jazykovedn mylienkov koncentrt.
Zavdzanie tohto pojmu je napokon motivovan vahou o (aj) naom jazyku vsvislosti sinternacionalizciou socilnych interakci aeurpskou integrciou (reflexvna motivcia). asto sa zdrazuje dleitos sebavedomia pri
uplatnen sa vintegrujcom sa eurpskom spoloenstve. Ke si uvedomme,
e oraz viac sa bude rozirova okruh nositeov slovenskho jazyka, ktor sa
zaradia medzi multilingvistov abud vsstavnom kontakte snositemi inch
jazykov, kladieme si otzku, ak vplyv to bude ma na slovensk jazyk. Slovenina sa ocitne takpovediac vmasovej konfrontcii sinmi jazykmi, o povedie
kaktualizcii jej hodnotenia pouvatemi, avo vyhrotenej interferennej situcii. Nebude prve jazykov sebavedomie pouvateov spisovnej sloveniny
tm faktorom, ktor rozhodne otom, e tento jazyk si zachov svoje prirodzen miesto medzi jazykmi asvoju prirodzen identitu, t. j. tak, pri ktorej je jej
umel ochrana biagom nrodnoideologickej kovitosti?
Pojem jazykovho sebavedomia. Najprv si polome otzku, vo vzahu komu sa jazykov sebavedomie prejavuje. U vodn as vkladu naznaila, e
ide otri aspekty jazyka.
1. Ovldanie jazyka. Mme tu na mysli prirodzen ovldanie jazykovho
systmu, ie prirodzen jazykov kompetenciu, ktor definujeme ako schopnos reprodukova jazykov jednotky atruktry, produkova nov jednotky
a truktry, ako aj interpretova vnman jednotky a truktry. Dleit je
uvedomi si, e interpretan komponent je prtomn pri reprodukcii aj produkcii. Reprodukcia neznamen mechanick optovn realizciu jednotiek
atruktr. Je zaloen na analgii, ktor zaha interpretciu. Analgia znamen napodobnenos, ie vzah v tom zmysle, v tom duchu, anapodobovanie predpoklad interpretciu, ktorou sa identifikuje zklad vzahu v
tom zmysle. Dleitos tohto faktu spova vtom, e prihliadanm na vieme
relne vysvetli spontnne jazykov zmeny, pohyb vjazykovom systme. Zinterpretcie vyplva monos (teda nie nevyhnutnos) pohybu. So zreteom na
jeho ilustran silu vraciame sa znovu kprpadu prenikania relanej morfmy
-i do singulrneho genitvneho tvaru substantv paradigmy ulica, ako o tom
sved ben vskyt podoby uMi, od Di apod., resp. u aj pri apelatvach
ako nia (znii), komisia (zkomisii) apod. Prirodzen jazykov kompetencia umouje mimovon, prirodzen rozirovanie oblasti vskytu morfmy
-izdatvu aloklu tejto paradigmy do jej genitvnej sfry. Inak povedan, zpovahy tejto kompetencie vyplva, e rozirovanie kolokcie tvaru s -iza opozine dan hranicu (dat., lok. sg. verzus gen.sg.) sa pociuje ako prirodzen jav
(pravda, nie zpozcie kontrolovanho vnmania, najm ke m oporu vzafixovanej konfrontcii vnmanch reovch javov s kodifikovanou normou,
resp. s vvodmi klasickho systmovolingvistickho uvaovania). Ako sa d
vysvetli, e sa kolokcia roziruje bez toho, aby ben pouvate jazyka po198
cioval nejak poruchu? Na deficit vznalosti jazyka sa tu nememe odvolva, pretoe sledovan tvar sa nevyskytuje vprejavoch nejakch perifrnych
pouvateov spisovnej sloveniny, ktor nepochybne ovldaj genitvny tvar
aj pri tejto paradigme (ve bene pouvaj jednotky ako zulice, do kuchyne
at.). Vysvetlenie spova vreinterpretcii (vprehodnocovan) tvaru s -i. Kolokcia tohto tvaru sa hladko roziruje na zklade toho, e sa jeho ditinkcia vo
vzahu ku genitvu zana povaova za irelevantn, atak sa naprklad uMi
pouva analogicky (v tom zmysle) ako kMi, o Mi (genitvna funkcia
je vkontexte zrejm aj bez opozcie -e : -i; porov. sparadigmou kos). Tmto
interpretanm posunom sa identifikuje zklad vzahu v tom zmysle, t. j.
to, e morfma -i je nosiom singulrnej funkcie a ditinktorom vo vzahu
knom., ak. aintr. sg. vdanej paradigme. Sledovan jav shrnne sprehadn
tento strun opis: Reprodukovanie tvaru s -iprebieha, prirodzene, vrei. Ist
kontextov (alebo aj in; z hadiska tohto vkladu je irelevantn sledovanie
tejto otzky) asocicia navod formu s -i v genitvnej domne. Pouitie tejto
formy vtejto domne sa nevnma ani ako poruenie pravidla, ani ako inovcia,
pretoe ho pouvate jazyka interpretuje ako reprodukciu. To sa deje na tom
podklade, e vskutonosti sa reprodukcia spja sinterpretciou, pri ktorej tu
dochdza kprehodnocovaniu morfmy -i, atak sa tento tvar me prirodzene
poui vgenitvnej domne analogicky sjeho pouitm vdatvnej aloklnej
sfre. Mimovon rozrenie kolokcie tejto formy m oporu aj vinej asti morfologickho systmu. Pouvate na zklade svojej prirodzenej jazykovej kompetencie realizuje len to, o je vjeho jazyku zafixovan (tvar s -iaj zlenos
troch pdovch funkci vparadigme kos). Aby sme neodptali pozornos od
hlavnej tmy, u len dodvame, e je prirodzen aj to ako to dejiny spontnnych jazykovch zmien preukazuj , e analogick pouvanie tvaru spojen
sreinterpretciou sa dotka vybranch exemplrov triedy, take popri nich
sa reprodukuj exemplre bez prehodnocovania, o sa, pravda, me (ale nemus) zmeni.
O tom, e interpretan komponent je prtomn pri produkovan novch
jazykovch jednotiek atruktr, sa netreba ani alej zmieova, pretoe rola
analgie je tu oividn vrtane toho, e je spt sinterpretciou. Azda si len
treba pripomen, e prirodzen jazykov kompetencia zaha aj schopnos
loveka uplatova fikcie a imagincie, o mu umouje vytvra jednotky
atruktry bez relnej existencie bzovch prvkov (systematick vklad tohto
javu sa podva vprci Dolnk, 1999). Na ilustran oivenie tohto aspektu jazykovej kompetencie si spomeme na znmy protiklad slovotvorn analgia
vz. analogick slovotvorba, ktor u ns osvetlil J. Furdk (1970). Ke tento
protiklad neodsunieme za hranicu naej pamti, neprekvap ns, e sa objavil
vrobok snestrojnm pomenovanm msielka. Jazykov vtvory toho druhu nie s svedectvom deficitu vovldan jazyka, ako sa to jav zo stanoviska
klasickho systmovolingvistickho myslitea, ale manifestovanm prirodzenho ovldania jazyka, pri ktorom sa analgia spja aj sinterpretciou, ktor
sa opiera ofikciu aimaginciu. omu hovorme ovldanie (materinskho) jazyka, je prejavom fungovania prirodzenej jazykovej kompetencie, ktorej pro19 9
dukty sa dostvaj do jazyka prostrednctvom reovej interakcie pouvateov

jazyka. Vntorn dejiny jazyka aj sasn jazykov procesy potvrdzuj, e
vtejto interakcii sa ustauj aj vznamovo-vrazov truktry, ktor s zaloen na analgii narajcej vinov pravidelnos. Treba si uvedomi vetky
svislosti banlnej pravdy, e jazyk sa vytvral a pretvra v reovej interakcii, vktorej sa prirodzene uplatuje pragmatick logika, ie logika benho,
spontnneho myslenia. Prirodzen jazykov kompetencia je zviazan spragmatickologickm zaobchdzanm sjazykom.
2. Hodnota jazyka (porov. s kapitolou 5.5.). Hodnota jazyka je dan jeho
vzahom kmotivanmu svetu jeho pouvateov, je koreltom tohto sveta, je
tm aspektom, vktorom sa jazyk ukazuje svojim pouvateom, ke ho vnmaj cez prizmu svojho motivanho sveta. Motivan svet tvoria potreby, zujmy, elania, predstavy, oakvania aidely loveka, ktor uruj jeho postoje, hodnotenia aj konanie. Hodnota jazyka m praktick aduchovn strnku.
Praktick hodnota jazyka je koreltom praktickch potrieb, ako aj elan, predstv, oakvan aidelov vsvislosti sjazykovou praxou. Je zrejm, e zodpoved tm funkcim jazyka, vktorch sa odra potreba pouvateov vyjadri
svoje kognitvne, emocionlne avov stavy, oznai entity spoznvanho aj
fiktvneho aimaginrneho sveta, ale aj ovplyvni inch (porov. sprslunm
inventrom jazykovch funkci). Pouvate jazyka m potencilnu schopnos
mera praktick hodnotu jazyka, ie posdi, ako koreponduje jazyk sjeho motivanm svetom. Disponuje prirodzenou metajazykovou axiologickou
kompetenciou, ktor mu umouje hodnoti aj to, o mu jeho jazyk ponka.
Preo hovorme opotencilnej schopnosti? Aby sme tm vyjadrili, e aktivizovanie tejto schopnosti nie je stlym sprievodnm prznakom uplatovania
jazykovej kompetencie. Realizuje sa len vtedy, ke situcie navodia prslun
podnety (itate by nemal prehliadnu, e nejde oaktivizciu metajazykovej
axiologickej kompetencie ako takej, le o jej aktulne uplatnenie v sledovanom aspekte; tto kompetencia m aj in aspekty). Jednou ztakch situci je
naprklad vnmanie istho fragmentu vlastnho jazyka cez prizmu cudzieho
jazyka. Benou metajazykovou reakciou je, e ten aten jazyk m na to dobr
vraz, vraz toho atoho jazyka to lepie vystihuje apod., resp. e vnaom
jazyku sa to ned tak dobre poveda. Zvrokov tohto druhu sa asto vyvodzuj zoveobecujce sudky, ktormi sa hodnot vlastn jazyk ako celok (porov. svrokom typu Slovenina sa nehod na texty populrnej hudby, ktorm
je vlastn anglitina). Zoveobecnenia vysuj a do porovnvania jazykov
zhadiska ich praktickej hodnoty, o vedie kvnmaniu istho jazyka ako prestnejieho nstroja (o sa spravidla spja scivilizanou prestou danho
jazykovho spoloenstva).
Duchovn hodnota jazyka je koreltom pecifickho duchovnho aspektu
motivanho sveta jeho pouvateov. Jazyk sa vtomto aspekte prejavuje ako
identifiktor (jeden zidentifiktorov) historicky upevovanej kultrnej ohranienosti jeho nositeov, ateda aj ako entita, prostrednctvom ktorej nositelia
prevaj, resp. si uvedomuj svoju prslunos ku kolektvu urovanmu kultrou, ktorej sasou azrove aj konzervtorom ameditorom je ich jazyk.
200
Vo vzahu ktme tohto prspevku je dleit vyzdvihn, e vnmanie duchovnej hodnoty jazyka jeho nositemi je prirodzenm sprievodnm prznakom
osvojovania si jazyka vprocese socializcie vrmci danho kultrneho spoloenstva atto hodnota sa automaticky reprodukuje vkomunikcii tmto jazykom. Inak povedan, reprodukcia praktickej hodnoty jazyka viae na seba
reprodukciu jeho duchovnej hodnoty. Tmto vrokom upozorujeme na to,
e ke sa naprklad pri pertraktovan jazykovokultrnych otzok pripomna
nutnos prihliada aj na duchovn hodnotu jazyka (porov. svrokmi otom, e
jazyk je komunikan nstroj, ale m aj duchovn rozmer), treba si uvedomi
metodologick pozciu, zktorej sa pristupuje khodnote jazyka, ahlavne motivciu voby danej pozcie, aby nm neuniklo, e jazyk m sce aj duchovn rozmer, ale tento rozmer je permanentne sprtomovan, utvrdzovan
vpovedom nositeov jazyka prostrednctvom komunikcie. Vnej sa duchovn
hodnota jazyka automaticky reprodukuje.
3. Imnnos jazyka. Mme na mysli prirodzen imnnos jazyka. Vyjadrujeme sa tu metaforicko-metonymicky. Nositelia jazyka s prirodzene imnni
proti nkaze (ktor by rozruila jazykov organizmus). To zna, e jazykov spoloenstvo je prirodzene odoln proti vplyvom, ktor by vniesli chaos do
jazykovho systmu, rozloili jazykov normu alebo viedli k strate identity
jazyka. Prirodzen imnnos jazyka spova na dobre fungujcom interaknom mechanizme, ktor zabezpeuje (a) asimilano-akomodan rovnovhu
jazykovho systmu, m sa mysl, e jazyk sa prispsobuje novm vplyvom
asasne si ich prispsobuje tak, e si jazykov systm kontinulne zachovva svoju identitu a sstavne funguje ako objekt, ktor si pouvatelia prirodzene osvojuj asktorm bez problmov komunikane zaobchdzaj, (b)
udriavanie takho pomeru medzi prunosou astabilitou jazykovej normy,
ktor zodpoved miere diferencovanosti normy urenej stavom osvojenia si jazyka danm spoloenstvom ako jednotnho jazyka adiferencovanosou tohto
spoloenstva (porov. so znmou tzou odiferencovanej jednote jazyka). Otzka, pravda, je, ako tento mechanizmus funguje. Tu sa uspokojme stm, e sa
odvolme na dejiny jazykov, ktor potvrdzuj relnu platnos tzy oprirodzenej imnnosti jazyka. iadne jazykov spoloenstvo sa ete nevmanvrovalo
do situcie, e sa dostalo do akost pri osvojovan si apouvan vlastnho
jazyka, aani sa neocitlo na hranici straty svojej jazykovej identity.
Ateraz meme pristpi kdefincii sledovanho pojmu akjeho objasovaniu:
Jazykov sebavedomie je istota v jazykovom a metajazykovom sprvan,
ktor zvis od sebareflexie vo vzahu kovldaniu jazyka, od vnmania hodnoty jazyka aod presvedenia oimnnosti jazyka.
Explicitnm vyjadrenm zvislosti istoty od sebareflexie ovldania jazyka,
od vnmania jeho hodnoty a od presvedenia o jeho imnnosti poukazujeme jednak na referenn oblasti vrokov o jazykovom sebavedom a jednak
na to, e pojem istoty m tu platnos premennej veliiny. Istota vjazykovom
ametajazykovom sprvan zaha ist stupne presvedenia onormlnosti jazykovch ametajazykovch reakci (normlnos zodpoved predstave tak,
201
ak maj by), omu zodpovedaj hodnotiace vroky naprklad s vrazmi

normlne, nzke, prehnan (jazykov sebavedomie). Osvetlime si vzah istoty
kspomnanm referennm oblastiam.
1. Vzah istoty kovldaniu jazyka. Ide oistotu vo vzahu kprirodzenej jazykovej kompetencii. Istota zvis od reflexie vlastnej jazykovej kompetencie,
ktor zaha aj jej hodnotenie (hodnotenie vlastnej kompetencie ako komponent sebahodnotenia). Na zklade sebahodnotenia vtomto aspekte sa vytvra
mentlna reprezentcia vlastnho ovldania jazyka, ktor je zkladom jazykovho sebavedomia. Na zklade oho hodnot nosite jazyka svoju jazykov
kompetenciu? o je hodnotiacim zkladom tejto kompetencie? Evidentne je to
ekvivalencia vlastnej jazykovej kompetencie skompetenciou inch nositeov
toho istho jazyka. Explicitnejie povedan, hodnot sa poda toho, nakoko je
schopnos reprodukova jazykov jednotky atruktry, produkova nov jednotky atruktry ainterpretova vnman jednotky atruktry danho nositea jazyka ekvivalentn stakou schopnosou inch lenov danho jazykovho
spoloenstva. Pri alej analze vak treba by ostrait. Pojem ekvivalencie
navodzuje pojem triedy (nositelia istho jazyka tvoria triedu na zklade ekvivalencie ich kompetenci) a sasne prototypovej organizcie triedy, a teda predstavu o diferencovanosti jej lenov v zmysle prototypov (najlep)
nositelia, viac alebo menej vzdialen od prototypu a perifrni nositelia.
Prirodzen jazykov sebavedomie vak nesvis s takou implikciou pojmu
ekvivalencia. Vo vzahu knemu zkladom ekvivalencie nie je kvantita ovldanch jazykovch jednotiek atruktr (napr. poet lexiklnych jednotiek vaktvnej slovnej zsobe, mnostvo rozmanitch vetnch truktr alebo rozsah
tylisticky diferencovanch jazykovch jednotiek) ani kvalita ich reprodukcie
(napr. kvalita fonetickej realizcie fonm alebo presn reprodukcia abstraktnch alebo cudzch slov), produkcie novch jednotiek atruktr (napr. originlne metafory alebo funkn naruenie ustlench syntaktickch truktr),
ako aj interpretcie vnmanch jednotiek atruktr (napr. hbka interpretcie
umeleckho textu). Zkladom ekvivalencie tvoriacej zklad sebahodnotenia
vaspekte jazykovej kompetencie, zktorho vyplva prirodzen jazykov sebavedomie, je prirodzen znalos jazykovho systmu. Za normlnych okolnost nosite jazyka neuvedomene hodnot svoju prirodzen znalos jazykovho systmu ako tandardn, normlnu, t. j. ako tak, ktor je vsledkom
jazykovho zrenia vpodmienkach prirodzenej socilnej interakcie. Atribt
prirodzen (znalos jazykovho systmu) vyjadruje, e ide oznalos, ktor je
zaloen na prirodzenej logike aktor sa kontituovala amen sa vtejto interakcii. tandardnmu, normlnemu sebahodnoteniu vsledovanom aspekte
zodpoved normlne jazykov sebavedomie. Normlne jazykov sebavedomie
je sprievodnm prznakom prirodzenho ovldania jazyka ado pozornosti sa
dostva a vtedy, ke je naruovan, o sa kauzlne spja so zmenou vspomnanch normlnych okolnostiach hodnotenia, oktorej bude ete re.
Istota vo vzahu kovldaniu jazyka vnaom vymedzen je spt sprirodzenou neistotou, ktor vyplva zpovahy jazykovho systmu. Naprklad bene
pozorujeme, e pouvatelia spisovnej sloveniny pociuj neistotu, resp. maj
202
akosti pri tvoren nominatvneho tvaru vplurli pri istch muskch neivotnch, resp. zvieracch podstatnch mench na -l, -r: kotly i kotle (?), kanly
i kanle(?), kapry i kapre (?), zubry i zubre (?) apod.; pozorujeme to aj pri
lok. sg., naprklad vrdiournli i vrdiournle (?), vAlri i vAlre (?),
vlavre i vlavri (?) apod. Neistota sa prejavuje aj pri substantvach enskho rodu na -, -r, naprklad zmedi i zmede (?), zmysle i zmysli(?), masti
i maste (?), zrae i zrai (?) apod. alie prklady: rod pri slovch vzbroj
avstroj(?), plva i plve (?), profesiov, profesijn i profesn (?), potencilny
i potencionlny (?), bunkov i bunen(?), perenk i perank (?), kreditn
i kreditov (systm) (?) apod. Kjavom tohto druhu sa pridruuj prpady,
ke sa objav potreba vytvori vraz, o sa uke ako jazykov problm spojen spovahou jazykovho systmu, naprklad utvorenie obyvateskch mien
kistm nzvom ttov, miest apod. (Lesotho, Tonga, Togo, Svt Lucia, Oslo,
Baku apod.). Ke pri takch prpadoch pouvate jazyka zavha, nie je to,
samozrejme, prejav deficitu vovldan jazyka, ale reakcia na ist nezvyajnos
pri systemizcii, t.j. pri zaraovan danho javu do prslunho mikrosystmu. Kad jazykov problm si nakoniec pouvatelia vyrieia, take neistota
vnaznaenom zmysle neznamen neistotu vyplvajcu znerozvinutosti jazykovej kompetencie.
2. Istota vo vzahu khodnote jazyka. Objektvnym zkladom istoty so zreteom na praktick hodnotu jazyka je to, o jazykov systm ponka, t. j.
sstava relnych aj potencilnych jazykovch prostriedkov. Pouvate siaha
po nich vslade saktivizciou svojho motivanho sveta aj vslade so svojm jazykovm horizontom urenm jeho sksenosami zpouvania jazyka
v istch komunikanch situcich. Praktick hodnotu jazyka preva tm,
e pouvanm jeho prostriedkov uspokojuje svoje potreby viazan na jazyk.
Ocit sa vak aj v situcich, ke m pocit, e jeho jazyk neponka v plnej
miere to, o potrebuje na realizciu svojho zmeru sptho sjazykom (napr.
pri vyjadrovan svojich pocitov acitov, pri jazykovom nuansovan interpretovanho vseku sveta alebo pri prekladan z cudzieho jazyka). Potencilnym
vystenm takho pocitu je naruenie istoty vmetajazykovej reakcii na praktick hodnotu vlastnho jazyka. Naptie medzi zmerom azodpovedajcimi
jazykovmi prostriedkami vyvolva aj pocit spojen so sebareflexiou, z ktorej pouvateovi vychod, e zrejme nedoke naplno vyui to, o mu jazyk
ponka. Tento pocit potencilne rod neistotu vo vzahu kvlastnmu JA ako
podielnikovi jazykovho bohatstva. Prv prpad sa dotka jazykovho sebavedomia pouvatea ako zstupcu danho jazykovho spoloenstva (jazykov
sebavedomie so zreteom na interpretciu vlastnho jazyka vzhadom na jeho
praktick hodnotu), km druh prpad implikuje otzku jazykovho sebavedomia jednotlivca sjeho jazykovou empriou. Pravda, zobjektvneho hadiska
sa iada vjednotlivom prpade posdi, i ide oskuton ohranienos praktickej hodnoty jazyka ai oohranienos tejto emprie. Inou situciou je, ke
pozorovate dva najavo pouvateovi, e vistch momentoch neprimerane
vyuva praktick hodnotu jazyka, o je tie potencilnym zdrojom neistoty,
ateda aj naruenia jazykovho sebavedomia (porov. svkladom alej).
203
Istota vo vzahu kduchovnej hodnote jazyka m emocionlny podklad, o

sa prejavuje v prirodzenej metajazykovej reakcii astejie (za normlnych
okolnost) implicitne so zkladnm obsahom zodpovedajcim opisu mm
pozitvny vzah kvlastnmu jazyku. Tento emocionlny vzah je tranzitn,
zasahuje vlastn rod (lska krodu). Jazykov sebavedomie vtomto aspekte je zrasten snrodnm (resp. etnickm, rodovm) sebavedomm atoto
sebavedomie sa prejavuje v om. Duchovn hodnotu vlastnho jazyka pouvate preva ako hodnotu svojho vzahu kvlastnmu rodu, pretoe jazyk
je jednm zfundamentlnych spojv medzi nm arodom. Jazykov sebavedomie tu vyplva zhodnotenia seba na zklade vlastnost nroda, sktorm sa
pouvate stotouje, priom svoju prslunos knemu preva, resp. vnma,
interpretuje ako silne preferovan hodnotu.
3. Istota vo vzahu k imnnosti jazyka. Prirodzen jazykov sprvanie sa
okrem inho vyznauje tm, e sa akceptuj inovcie, posuny, zmeny, prevzatia bez toho, aby sa nejako reflektovali ich nsledky pre jazyk, resp. normu. Toto sprvanie je vobrui samozrejmej istoty, e jazyk naalej funguje
normlne, nenara sa jeho stavba, prunos normy neohrozuje jej stabilitu
aidentita jazyka sa zachovva. Napriek tomu, e pri fungovan jazyka psob
znma sila neviditenej ruky, ktor prina so sebou nebadan sprievodn
javy (napr. iadny Slovk nem, prirodzene, zujem o to, aby sa z gramatiky spisovnej sloveniny vytratilo anteprteritum, avak tm, e sa spontnne
preferuje prteritum jeho kolokcia sa roziruje do zemia anteprterita ,
tto gramma sa postupne odsva na existenn hranicu; je to sprievodn
efekt preferovania prterita, hoci pouvate tento efekt nem vzornom poli),
jazyku nehroz, e sa dostane do stavu, ktor potom treba naprva. Pouvatelia s vtiahnut do mechanizmu fungovania jazyka vsocilnej interakcii,
prostrednctvon tohto mechanizmu ho riadia, atak sa vich jazykovom sprvan reprodukuje istota vo vzahu kudriavaniu svojho jazyka vnormlnom stave. Jazykov sebavedomie sa vtejto svislosti jav ako vsledok intuitvneho
hodnotiaceho vnmania vlastnho jazykovho sprvania, ktor sa ukazuje ako
normlne, ateda nevyvolva pocit pochybnosti, neistoty. Aj vtomto prpade
sa jazykov sebavedomie aktualizuje, ke ho nieo nara (je tu podoba so
zdravm; vnmame ho, ke je naruen).
Naranie jazykovho sebavedomia. Pozorujeme zdanliv paradox: Tradin jazykov kritika a vchova, ktor s nasmerovan na zdokonaovanie
jazykovho vedomia pouvateov, na ich jazykov kultivovanie, celkove psobia proti reprodukcii normlneho jazykovho sebavedomia. V skutonosti
vak nejde oparadox (oprotireivos medzi cieom aktivity ajej efektom), ale
ozkonit slad medzi danou lingvistickou koncepciou jazykovej kritiky avchovy a naranm normlneho jazykovho sebavedomia. Naranie tohto
sebavedomia spova (1) v zneisovan pouvatea vo vzahu k ovldaniu,
khodnote aj kimunite jazyka, (2) vpestovan zvislosti od jazykovej autority
a (3) vdeformovan sebahodnotenia, t. j. mentlneho obrazu seba ako nositea
jazyka (autoportrtu, na ktorom som zobrazen ako homo loquens). Pristavme sa nakrtko pri jednotlivch bodoch.
20 4
(1) Zneisovanie pouvatea so zreteom na jeho jazykov kompetenciu

(ovldanie jazyka) prebieha ako vyvolvanie pochybnosti onormlnosti vlastnej kompetencie, t. j. o jej ekvivalentnosti s tm, o pouvate vnma ako
tandard reprezentujci tak ovldanie jazykovho systmu, ktor zodpoved
povahe tejto sstavy aktor je vsledkom prirodzenho osvojovania si jazyka vprocese socializcie, ateda aj sstavnej konfrontcie jednotlivca sinmi.
Siahnime po ilustranom prklade. Vsasnosti m uns vo verejnej jazykovej
kritike avchove prominentn miesto rozhlasov vysielanie. Posluch si naprklad vypoul radu, e vhodnm spsobom vyjadrovania je som hladn, som
smdn, a nie mm hlad, mm smd, pretoe spojenia s ma s nemeckej,
resp. eskej proveniencie, ide ovplyv tchto jazykov. Kad nosite spisovnej
sloveniny, pravdae, bene pouva spojenia by hladn, by smdn, ale
ako to jazykov prax ukazuje (prirodzen akceptovanie tohto javu) jazykovej
kompetencii pouvatea nie je cudzia ani monos rozrenia kolokcie slovesa ma (hlad, smd poda ma pocit, bolesti apod.). Pre pouvatea je spomnan vchovn rada takpovediac tichm okom, pretoe sa dotka nieoho,
o preva na zklade svojej jazykovej kompetencie akomunikcie sinmi ako
hlbok samozrejmos (to, e ma sa prirodzene spja aj shladom aso smdom ae sa me varrovane vyjadrova: som hladn, smdn / mm hlad,
smd), priom stav vnemine i etine (resp. vplyv tchto jazykov) je absoltne irelevantn. Pouvate sa ocit pod tlakom zneisovania, ktor preva
asi vtomto duchu: Ke to, o vnmam ako absoltne samozrejm, nie je dos
vhodn, moje ovldanie jazyka mus by zl. Vtejto svislosti si pripomeme
ben vitku verejnho jazykovho vychovvatea, ktor m zrejme posli ako povzbudenie, e predsa pravidlo je tak jednoduch (napr. pravidlo
ovykan, otvare gen.sg. pri vzore ulica apod.). Pouvateovi sa vsugerva,
e neovlda jednoduch pravidl (am si ich zapamta). Aj to je cesta kzneisovaniu aknahlodvaniu jazykovho sebavedomia. Nmietka proti tomuto
vkladu je znma. Nememe predsa akceptova netolerovaten len preto,
aby sme sa nedotkli jazykovho sebavedomia, resp. nememe podporova
falon jazykov sebavedomie, priom si treba osobitne uvedomi vetky implikcie toho, e ide ospisovn jazyk. Na tomto mieste odkazujeme na argumentciu proti lingvistickej koncepcii spisovnho jazyka ajazykovej kultry,
ktor je vpozad tejto nmietky, vcitovanej prci Dolnk (2000 b) asasne
na argumentciu vprospech tzy oprirodzenej sasnej spisovnej sloveniny,
zktorej vyplva aj pojem prirodzenej jazykovej kompetencie (vpozad je identifikcia metodologickej opozcie reflexvnologick vz. pragmatickologick
prstup kjazykovmu systmu, ktor je prejavom opozcie extrakomunikan
vs. komunikan prstup kjazyku).
Azda najmarkantnejm prkladom zneisovania pouvatea vo vzahu
kpraktickej hodnote jazyka je, ke jazykov kritik upozoruje na to, e dan
vraz sa pouva vinom vzname, ak vskutonosti m. Naprklad pouvate je pouovan, e (u spomnan) predloka kvli nem prinn vznam.
Hoci pouvateom tto predloka normlne funguje aj vkauzlnom vzname,
dozvedaj sa, e takho vznamu tu niet. ie aj tu sa stretvame stm, e
205
sa spochybuje to, o je pouvateovi plne samozrejm, a teda sa dostva

znovu pod tlak zneisovania, ktor vyvolva potencilnu otzku Ktor alie
vrazy pouvam mylne? (Vsledovanej svislosti odhliadame od otzky rozporu medzi pouvanm vrazu vdanom vzname apopieranm tohto vznamu kritikom; je to problm spomnanej metodologickej opozcie; itate vak
urite postrehol bizarnos toho, e kritik vlastne vyta pouvateom, e si
skonvencionalizovali ist vznam pri istom vraze, pretoe zjeho smantickej
analzy tohto vrazu vychdza, e takho vznamu tam niet, ateda pouvatelia podahli akejsi smantickej ilzii; jeho koncentrcia na lingvistick analzu
odptava pozornos od banlneho faktu, e vrazy nadobudli svoje vznamy
konvencionalizciou pouvatemi.) Zneisovania vo vzahu kduchovnej hodnote jazyka sa dotkneme niie.
Dobrm prkladom ataku na jazykov sebavedomie vo vzahu kimunite jazyka je sasn tasenie mea proti anglicizmom. Nara sa jazykov sebavedomie pouvatea ako reprezentanta jazykovho spoloenstva, a to tm, e
je presvedovan o tom (je to implicitn presviedanie, explicitne sa hovor
oohrozovan jazyka), e jazyk vtejto svislosti nevysta svojm prirodzenm
akomodano-asimilanm potencilom. Okrem toho do metajazykovej reakcie sa vtla predstava oopozcii malho jazyka kprestnemu asasne agresvnemu svetovmu jazyku, ateda pocit jazykovej malosti, ktor vyvolva
potrebu umelej ochrany. Je to pocit nositea jazyka snatrbenm jazykovm
sebavedomm.
(2) Zneisovanie atm oslabovanie jazykovho sebavedomia smeruje kpestovaniu zvislosti od jazykovej autority. Zneisten pouvate nadobda pocit nutnosti overova svoju jazykov kompetenciu dajmi zpera, resp. zst
jazykovch autort, o samo osebe neme vyvola iadne nmietky. Lene
spestovanou zvislosou sa oslabuje vlastn jazykov autonmia apozcia pouvatea pri rozrenej reprodukcii jazyka. Naruen prirodzen jazykov sebavedomie si vyaduje oporu (jazykov ttorstvo) azabrauje tomu, aby pouvate vnmal seba ako rovnocennho lena jazykovho spoloenstva, ktor
spolu sostatnmi lenmi rozhoduje ovlastnom jazyku. Vjazykovej praxi sa
tto zvislos prejavuje vjazykovopsychickom napt (o poviem / napem
zasa zle?), ktor obmedzuje normlne uplatnenie jazykovch prostriedkov
individulneho jazykovho povedomia, ako aj vpasvnom, ba pokornom prijman kritiky bez vyvjania silia oreflexiu svojho jazykovho produktu.
Osobitnm prejavom sledovanej zvislosti je sklon kjazykovokultrnemu
snobstvu, ktor spova vtom, e pouvate viac-menej epizodicky registruje
jazykov pouenia azpozcie povrchnho zujemcu ojazykov kultru dva
najavo svoju prslunos kjazykovej elite. Povrchn, mechanick preberanie
pouiek vmene vidiny svojej prslunosti kelite deformuje normlne jazykov sebavedomie vtom zmysle, e pouvate otupuje svoj (prevan) vzah
kvlastnej jazykovej kompetencii, umtvuje prevanie normlnosti tejto kompetencie apestuje si jazykov pseudosebavedomie.
(3) Zneisovanie so zreteom na jazykov kompetenciu apestovanie zvislosti od jazykovej autority sa premietaj do sebahodnotenia pouvatea jazy206
ka. Pouvate hodnot seba ako jazykov JA, ale aj ako jednho zo zstupcov
jazykovho spoloenstva, ie ako nositea jazyka sistmi kvalitami. Vprvom
prpade do sebahodnotenia sa vahuje vnmanie jazykovch ametajazykovch
reakci lenov jazykovho spoloenstva, ateda sa vytvra evaluan jazykov
obraz seba vzrkadle tchto lenov. Ke sa jazykov kritika avchova opiera
o tak lingvistick koncepciu, z ktorej sa vytratil zmysel pre prirodzen jazykov kompetenciu aprirodzen fungovanie jazyka (o je odrazom rigdnej
aplikcie zkladnch ide akritri terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry zobdobia jej kontitcie), do tohto zrkadla sa dostvaj aj prvky, ktor
ho krivia, ateda na sebahodnotenie vplva kriv zrkadlo. Tto krivos sa spravidla prejavuje pri reakcich na vit, rozren prvky, ktor sa najastejie
vmene systmovosti (ana pozad tzy oopozcii medzi normou azom, ale
aj presvedenia olohe lingvistu vsledovanej svislosti) odmietaj. Vinch
prcach sme uviedli dostatok prkladov (porov. s vyie citovanou knihou
ospisovnej slovenine ajej pouvateoch). Pouvate, ktor nem primeran
prirodzen imunitu proti vplyvu skrivenho zrkadla (priny tohto stavu je tie
zaujmav otzka), hodnot svoje jazykov JA ako deficitn, o sa nejako premieta do jazykovho sebavedomia (zniovania sebavedomia alebo pestovania
pseudosebavedomia).
V druhom prpade pouvate hodnot seba ako nositea jazyka sistmi
kvalitami je sebahodnotenie spojen svnmanm inch jazykov. Ke sa in
jazyk vnma ako prestnej vpomere kvlastnmu jazyku, je to signl znenho sebahodnotenia s primeranm dosahom na jazykov sebavedomie. Pri
otzke jazykovej imunity sme spomenuli boj proti anglicizmom ajeho vplyv
na jazykov sebavedomie avtejto svislosti vtlan predstavu oopozcii malho jazyka kprestnej anglitine. pecifickm prznakom nositea sloveniny je vnmanie etiny (porov. skapitolou 3.3.2.2.). Nosite sloveniny vnma
takpovediac historicky (zdrazujeme: historicky) etinu ako prestny
jazyk. Ako parcilny bilingvista (etinu ovlda pasvne) m monos hodnoti aj vpomere ketine. D sa vyslovi hypotza, ktor urite nie je vzdialen
od reality, e svoj jazyk vnma ako ekvivalentn setinou, o podporuje tak
sebahodnotenie, zktorho vyplva normlne jazykov sebavedomie. Do tohto
stavu vak ruivo zasahuje sstavn jazykov kritika, v ktorej sa odra zaostrenie pohadu reflexvnologicky orientovanho lingvistu na hranin lniu
medzi sloveninou aetinou. Hyperdslednos vdelimitcii, ktor je motivovan preukazovanm ekvivalentnosti sloveniny takreene bezo zvyku, psob op ide ozdanliv paradox na sebahodnotenie ajazykov sebavedomie
podkopvajco. Pouvate sloveniny, ktor vnma svoj jazyk ako ekvivalentn setinou aako normlny jazyk (tak, ak m by), je sstavne zneisovan
jazykovokritickou apelciou smylienkovm posolstvom, e si m uvedomova avyuva rovnocenn monosti svojho jazyka. Ako ho me tak posolstvo zneisti? Ve odhaovanie monost vlastnho jazyka podporuje jeho hodnotov vnmanie. Problm je vak vtom, e sa to deje vsptosti sdelimitciou
pri vitch vrazoch (asto sa to dotka aj esko-slovenskch paralel) aspja
sa s opozciou sprvne vz. nesprvne (bu alebo namiesto aj aj). Tm,
207
e pouvate je neustle nabdan kdelimitanej ostraitosti avystavovan

biagovaniu, spochybuje sa jeho hodnotenie sloveniny ako rovnocennho
a normlneho jazyka, o sa primerane odra aj v jazykovom sebavedom.
Dostva sa pod tlak otzky Som nosite rovnocennho anormlneho jazyka,
ke mm by neustle vstrehu, i som neprehliadol hranin bod medzi jazykmi? (Alebo: Je slovenina nevyhranen, nevyzret jazyk vo vzahu ketine?) Jazykovo sebavedom nosite sloveniny suvernne pouva svoj jazyk
bez toho, aby sa musel uchyova kosobitnej delimitane jazykovej disciplne. Pritom aj jeho vzah kduchovnej hodnote jazyka je normlny. Naopak,
neustlym pouovanm, e jazyk m aj duchovn rozmer nepripravenos na
hyperdsledn delimitciu sa povauje za podceovanie tohto rozmeru , sa
oslabuje prirodzen vnmanie tohto rozmeru, vna sa do neistota, pretoe
pouvate preva duchovn hodnotu jazyka jeho reprodukciou (automaticky
ou prejavuje svoj vzah ktejto hodnote) aspomnan pouovania natrbuj
jeho prevanie. Autentick vzah k duchovnej hodnote jazyka je prevan
vzah, nie verblny, deklaratvny atak, ktor treba racionlne zdokonaova
naprklad implantciou spomnanej hyperdslednosti. Tak silie me pouvatea len zneisti. Ztoho, pravda, pre lingvistu nevyplva, e nem odkrva,
resp. oivova slovenskejie vrazy aj pri vitch truktrach. Aniet dvodu,
aby ich verejne neprezentoval, neponkal do pozornosti. Pritlmene povedan,
sporn je vak, e sa to spja sdelimitanm deficitom pouvatea sloveniny
vo vzahu ketine. Navye sa asto argumentuje ad hoc ete niem, aby sa
dan vraz dokonale zdiskreditoval. Aspo jeden prklad zrozhlasovej jazykovej vchovy: Poslucha presviedali, e namiesto slova nekal treba pouva neestn apod., pretoe ide ovraz zeskej jazykovej kuchyne anavye je
nepriezran, apreto ho treba nahradi veobecne zrozumitenmi slovami
(neestn apod.). o vyvol uposlucha informcia, e naprklad pri spojen
nekal mysly sa vynra problm veobecnej zrozumitenosti?
Zveren poznmka. Vtomto vklade bola re len ojazykovom sebavedom. Tento pojem vak treba vleni do komplexu alch pojmov, medzi ktormi m kov miesto pojem reovho, resp. komunikanho sebavedomia.
Opis avklad tohto pojmu je alou vzvou. Pravda, aj pojem jazykovho sebavedomia si vyaduje aliu analzu, naprklad jeho rozbor v svislosti so
spomnanou novou situciou, toti so vstupom Slovenska do Eurpskej nie.
5 . 9 . Ja z y kov i n t e l i g e n c i a a ko p r e d p o k l a d ja z y kov e j

t vor i vo st i
Vraz jazykov inteligencia nie je vlingvistike bene pouvan, ateda ani

ako termn nem pevne vyhraden miesto vjej terminologickom aparte. Pritom je zrejm, e ide opecifick inteligenciu, ktor umouje jednotlivcovi
riei interakn problmy spojen s pouvanm jazyka. Kee pojem inteligencia m svoju najprirodzenejiu domnu vpsycholgii, prvotnou oporou
vkladu s psychologick poznatky zhrnut vdiele Nakonen (1998). Najprv
na tomto pozad sa vymedz veobecn pojem inteligencia scharakteristikou
jej truktry azneho sa vyvod pojem jazykov inteligencia. Vraz jazykov
208
inteligencia sa zavdza ako shrnn nzov pre jazykovooperan inteligenciu akomunikan inteligenciu, ale a po preskman vzahu medzi nimi (o
presahuje rmec tohto prspevku) mu meme pripsa primeran obsahov
truktru. Vklad vysuje do hypotzy otom, e jazykovooperan akomunikan inteligencia s vpriamoiarom vzahu sjazykovooperanou akomunikanou tvorivosou.
Pristpme k vymedzeniu pojmu inteligencia. Aj k opisu javu zvanho inteligencia sa d pristupova bu z pozcie benho pouvatea jazyka, ktorho slovnk zaha zodpovedajce slovo, alebo zo stanoviska objektvneho
pozorovatea pouvajceho vedeck metdy poznvania sistm teoretickm
pozadm. V prvom prpade by sa dalo postupova v duchu prototypovej kategorizcie, ie pomocou testov by sa urili prznaky, ktor tvoria prototyp
inteligencie, alebo vetnometodologickom duchu, t. j. tak, e sa sleduje, ako
interpretuj tento jav, resp. ako kontruuj vznam prslunho slova pouvatelia vkomunikanej interakcii. Vtomto vklade sa aplikuje druh prstup, ale
ani subjektivistick perspektva sa nestrca zo zretea. Oporou tohto prstupu
je pertraktcia tohto fenomnu vpsychologickej literatre.
Ako sa d oakva, psychologick literatra ponka niekoko definci
pojmu inteligencia. Vychdzame z vymedzenia, ktor m najdlhiu tradciu
aazda je najznmejie aj mimo psycholgie aktorho pvodcom je W. Stern.
Ten chpal inteligenciu ako veobecn schopnos psychickho prispsobenia sa loveka novm ivotnm podmienkam a lohm (Nakonen, 1995,
s. 100). Inteligencia spova teda v tom, e sa lovek doke psychicky prispsobi okoliu a problmom. Z nho pohadu treba vyzdvihn aktvnos
subjektu, teda to, e jeho schopnos prispsobova sa akomodan schopnos kooperuje sjeho schopnosou prispsobova si podmienky alohy
asimilan schopnos. Inteligencia sa potom ukazuje ako navodenie istho
pomeru (proporcie) medzi akomodciou aasimilciou, od ktorho zvis, ako
ovldne subjekt dan okolie adan problm. Vraz ist (pomer) implikuje
gradulnos inteligencie. Vraz ovldnu nieo/niekoho sa tu interpretuje
ako duchovne sa zmocni nieoho/niekoho tak, aby sa vom odhalili stimuly, ktor vyvolvaj reakcie srozlinm stupom oakvanosti.
Defincia pojmu inteligencia:
Inteligencia je schopnos loveka vinterakcii snovmi podmienkami aproblmami navodi ist akomodano-asimilan proporciu, ktorej zmysel spova
vich ovldnut.
Vdefincii je obsiahnut aj gradulnos inteligencie. Na om je tto schopnos zaloen? Otzka sa tka mentlnych schopnost, od ktorch zvis akomodano-asimilan konanie. Deduktvne urujeme tyri druhy mentlnych
schopnost: (1) umovo-rozumov, (2) orientan, (3) pamov a (4) evaluan schopnos.
(1) V pozad urenia umovo-rozumovej schopnosti je znma filozofick
koncepcia, poda ktorej udsk intelekt je diferencovanou jednotou umu (Verstand) arozumu (Vernunft). Soporou opublikciu (ernk Vicenk Viovsk, 1997) shrnne mono kontatova, e km funkciou umu je zska209
vanie poznatkov logickm usudzovanm aich systemizcia, funkcia rozumu

spova vheuristike. Vume sa odohrva konvergentn myslenie, ktor spova
vpouvan znmych spsobov rieenia problmov, km rozum funguje ako
divergentn myslenie, ktor spova vhadan novch spsobov rieenia problmov. Heuristick funkcia rozumu je spt sintuciou, ktor zaha obrazotvornos, praktick mdros anajm schopnos neuvedomovane syntetizova
na zklade okamitho postrehu vzahov alebo skratkovitch sudkov, ako
aj schopnos pochopi veci asvislosti na zklade vhadu (vzmysle tvarovej
psycholgie) alebo aj zdravho rozumu.
(2) Orientan schopnos umouje kategorizciu aidentifikciu, ako aj interpretciu, ktorou sa danej entite pripisuje ist truktra, ist usporiadanos.
Vyuvanie orientanej schopnosti aktivizuje umovo-rozumov schopnos.
(3) V svislosti s inteligenciou je pri pamovej schopnosti zvan to, i
subjekt doke vybra si zpamti tie jednotky, ktor s relevantn pri rieen
aktulneho problmu. Nejde teda len oto, o si doke zapamta, ale aj oflexibilitu vberu dajov zpamti.
(4) Evaluan schopnos je vzklade preferennch reakci. o sa hodnot
ako dobr, za normlnych okolnost je preferovan. o sa hodnot ako dobr, zvis od aktulneho stavu motivanho sveta subjektu (jeho predstv,
cieov, elan, zujmov apod.).
Kdefincii pojmu inteligencia meme doda, e schopnos vinterakcii navodi ist akomodano-asimilan proporciu predpoklad primeran kooperciu jeho umovo-rozumovej, orientanej, pamovej aevaluanej schopnosti.
Jazykov inteligencia. Vymedzenie pojmu jazykov inteligencia meme
vyvodi zdefincie pojmu inteligencia, ato tak, e sa pecifikuje interakn
objekt atribtmi jazykov, komunikan.
Defincia pojmu:
Jazykov inteligencia je schopnos pouvatea jazyka vinterakcii snovmi
komunikanmi podmienkami a jazykovmi a komunikanmi problmami
navodi ist akomodano-asimilan proporciu, ktorej zmysel spova v ich
ovldnut.
Zdefincie vyplva, e (1) aj jazykov inteligencia je gradulna ae (2) vraz jazykov inteligencia je stren pomenovanie, ktor zaha jazykovooperan akomunikan inteligenciu.
Jazykovooperan inteligencia. Prejavuje sa pri opercich pouvatea
s jazykovmi prvkami, ke m riei nejak jazykov problm. Jazykovm
problmom sa tu nazva stimul, ktor vyvolva rieitesk jazykovooperan reakciu, teda podnet na utvorenie novej pomenovacej jednotky, novho
expresvneho vrazu a vbec novej kombincie jazykovch jednotiek, ale aj
podnet vzchdzajci sjazykovou neistotou, ktor vyplva zpovahy jazykovho systmu. Navodenie istej akomodano-asimilanej proporcie pri interakcii
s tmto problmom a so sprievodnmi podmienkami sa pecifikuje tm, e
sa skr uplatn umov schopnos, alebo viac sa prejav rozumov schopnos,
ie rieenie problmu prebehne vrmci konvergentnho, alebo divergentnho myslenia. Ide oto, i sa pouvate prispsob jazykovej norme, resp. zu
210
alebo reprodukovanm truktram, alebo si prispsob jazykov systm svojej

schopnosti ovldnu ho. Pritom sa prejavuje schopnos pouvatea orientova sa vtomto systme, najm interpretova ho, ako aj jeho schopnos flexibilne operova vjazykovej pamti. Jazykovooperan inteligencia sa stupuje
schopnosou navodenia alternatvnych rieen jazykovho problmu, priom
sa aktivizuje evaluan schopnos pouvatea.
Zaujmavou poznvacou otzkou je, ako sa rozvja prirodzen jazykovooperan inteligencia aako na u vplva metajazykov kompetencia (pestovan
vedukanom prostred). Vyaduje si osobitn skmanie. Jednm zjavov, ktor vyvolvaj vahu smerujcu ktejto otzke, s ist nezhody medzi kodifikovanou normou a zom. Pozorovania (v slovenskom jazykovom prostred)
naznauj, e ben pouvate opierajci sa osvoju prirodzen jazykovooperan inteligenciu citlivejie vnma monosti (duch) jazykovho systmu ako
preskriptvne orientovan lingvista. Evidentne sa tu nastouje otzka pomeru
medzi umom a rozumom pri rozvjan spisovnho jazyka. Km kodifiktor
kon stendenciou kposilovaniu umovosti vspisovnom jazyku, ubenho
pouvatea s ahie priechodn rozumovo produkovan truktry.
Komunikan inteligencia. Prejavuje sa ako navodenie istej akomodanej
proporcie vinterakcii sdanmi komunikanmi podmienkami aproblmami
so zreteom na ich ovldnutie. Jej irm rmcom je socilna inteligencia, ktor
klasik vpsycholgii E. L. Thorndike uruje ako schopnos mdreho konania
vmedziudskch vzahoch avsasnosti sa veobecne chpe ako schopnos
ovlda inch (Nakonen, 1998, s. 104 105). Premieta sa do nej aj emocionlna inteligencia ako schopnos kontrolova, ovlda svoje emcie, ale aj
schopnos preciova aovplyvova emcie inch.
Najprv si vimnime komunikan inteligenciu z pozcie recipienta, teda
otzku, ako sa prejavuje pri recepcii komuniktu. Komunikan inteligencia
determinuje kvalitu interpretcie komuniktu. To znamen, e tto kvalita je
zvisl od umovo-rozumovej, komunikanoorientanej, komunikanopamovej aevaluanej schopnosti recipienta. Umovo-rozumov schopnos, ie aj
konvergentn adivergentn myslenie, sa manifestuje vo vyvodzovaniach, t. j.
v striktnologickch aj pragmatickologickch sudkoch, ktormi sa recipient
dostva za hranicu explicitne vyjadrenho, ale aj vintuitvnych objavovaniach
skrytch posolstiev komuniktu. Funkcia komunikanoorientanej schopnosti spova vtejto svislosti najm vnavoden poriadku vkomunikte, zktorho vyplva jeho zmysel, ako aj medzikomuniktovch svislost zahrnutch
do rozsahu pojmu intertextualita. Komunikan pam je pritom rozhodujci
predpoklad.
Pri rozhovoroch prejavom recipientskej komunikanej inteligencie je aj signalizcia vnmavosti voi partnerovi, ako aj zasahovanie do jeho priebehu. Vyjadren reou benho pouvatea, inteligentn komunikan partner vnma,
o sa mu hovor, vypouje si a, rozumie ti, nepreruuje a apod. Dotkame sa
tu recipientskej komunikanej kultry.
Zpozcie tvorcu komuniktu komunikan inteligencia sa odra vhodnote
komunikanej ponuky avkomunikanej obratnosti. Hodnota tejto ponuky je
211
uren kongruenciou motivanch svetov tvorcu arecipienta, t. j. ich potrieb,

zujmov, predstv, oakvan apod. Tto kongruenciu (srozlinou aproximciou koptimlnosti) navodzuje tvorca aplikovanm u viac rz spomnanch
schopnost tvoriacich truktru jeho komunikanej inteligencie. Jeho aproximcia koptimlnej kongruencii je ekvivalentn spriblenm sa koptimlnej
akomodano-asimilanej proporcii. Tvorca komuniktu riaden komunikanou inteligenciou je orientovan na tto kongruenciu, resp. proporciu, akon
tak, aby vrmci tejto orientovanosti ovldol komunikan podmienky aproblmy, resp. lohy, t. j. duchovne sa ich zmocnil tak, aby vnich odhalil stimuly,
na ktor me reagova srozlinm stupom oakvanosti (porov. svkladom
pojmu inteligencie v vode). Prklad: stupe implicitnosti komuniktu. Pri
zameranosti tvorcu na ovldnutie komunikcie nachdza stimuly, naprklad
spoznan, resp. predpokladan bystros recipienta alebo spoznan recipientova znalos istch intertextovch svislost aktomu spoznan skryt svislos vtme naprklad spotencilnym komickm efektom , na ktor reaguje
kontruovanm komunikanho prspevku stakou mierou implicitnosti, ktor
je pre recipienta vnmaten, priom vnmanie je sprevdzan istm stupom
oakvanosti. Komunikan konanie tvorcu je kontrolovan akorigovan jeho
evaluanou schopnosou, na zklade ktorej sa realizuj komunikanoreakn
preferencie. Evidentnm komponentom komunikanej inteligencie tvorcu je
emocionlna inteligencia, ktor sa osobitne aktualizuje pri orientcii tvorcu
na emocionlnu kongruenciu spojen so zameranosou na ovldnutie emci
recipienta, t. j. na nachdzanie stimulov, na ktor tvorca reaguje srozlinm
stupom oakvanosti recipienta (empatia je sasou tejto inteligencie).
Km obrazom komunikanej inteligencie tvorcu je jeho komunikan obratnos (poda vrazu socilna obratnos M. Argyleho; Nakonen, 1998, s.
104), ktor by sme vo vzahu ksocial skills spomnanho autora obmedzili na komunikan reakcie, vpodklade ktorch s komunikan zrunostn
znalosti akomunikan dvernostn znalosti (vpragmatike sa hovor otom,
e teoretick znalosti, dvernostn znalosti a zrunostn znalosti s nevyhnutnmi komponentmi viny innost; Nordenstam, 1986, s. 208). Tieto
znalosti reprezentuj praktick mdros vsfre jazykovej komunikcie, ktor
lovek nadobda komunikanmi sksenosami (zkladom s vzorov prklady) avchovou. Jav komunikan obratnos by sme mohli azda uchopi tak,
e ho charakterizujeme ako vedie komunikova (vzklade s zrunostn
znalosti) adisponova umenm komunikova (vzklade s dvernostn znalosti).
Ateraz sa pristavme pri vzahu jazykovej inteligencie ajazykovej tvorivosti. Ovzahu medzi inteligenciou atvorivosou sa vpsycholgii hovor: ... je
znmo, e vysoce obecn inteligentn osoby se nevyznauj vdy tak vysokou
rovn tvoivosti, ale vysoce tvoiv jedinci bvaj tak vysoce inteligentn (Nakonen, 1998 s. 104). Pravdivos vrokov otom, vakej miere je inteligencia
predpokladom kreativity, zvis, prirodzene, od toho, ako sa chpu tieto dve
veliiny. Za citovanm vrokom zpsycholgie ctime redukciu inteligencie na
umov schopnos akee kreativita nie je limitovan len vkonnosou umu,
212
zisuje sa pozitvna korelcia len medzi nimi. Tm, e sme do defincie pojmu
inteligencia zahrnuli asimilan schopnos, ktor sme spojili aj srozumovou
schopnosou aschopnosou konvergentnho myslenia, ako aj sintuciou ako
sich impliktom, vzah medzi inteligenciou atvorivosou sa jav ako priamoiara zvislos. Rozren vnmanie inteligencie je aj dsledok toho, e ako
sa to vvode tejto asti uviedlo pri prstupe ktomuto fenomnu zo zretea sa
nestrca ani subjektivistick perspektva (kto sa vyznauje inteligenciou zhadiska benho pouvatea). Z vkladu vyplva, e jazykov inteligencia je
bezprostredn predpoklad jazykovej tvorivosti, o najprv treba chpa ako shrnn vyjadrovanie sa ovzahu medzi tmito veliinami, za m s dve relcie:
jazykovooperan inteligencia > jazykovooperan kreativita akomunikan
inteligencia > komunikan kreativita. Potom si treba poloi otzku, vakom
vzahu s tieto dve relcie. Po odpovedi na tto otzku zskame poznatky naplujce obsah pojmu jazykov inteligencia.
213
VI.
S P I S OV N S L OV E N I NA
AJEJ NOSITELIA
6 . N o rmln o s n o site ov spis ov nej sl ov eniny
Ak je spisovn slovenina aak s jej nositelia? Tak, ak m by, tak, ak

maj by. Tak, ak s aj in spisovn jazyky, tak, ak s aj nositelia inch
spisovnch jazykov. Nie je horia, ale ani lepia, nie s hor, ale ani lep.
Inak to ani neme by. Nositelia spisovnej sloveniny si stvrovali, rozvjali
svoj celospoloensk jazyk tak, ako si to vyadovali ich mylienkov, vyjadrovacie, komunikan aestetick potreby na pozad prirodzenho citu kvlastnej
identite, prostrednctvom ktorho sa prezentuj pred inmi ako samostatn
jazykov spoloenstvo v mozaike rozmanitch jazykovch komunt. Ak m
niekto pocit ten vznik spravidla na podklade nhodnej i systematickej (pri
prekladan, resp. tlmoen) konfrontcie nho jazyka sinmi jazykmi , e
spisovn slovenina nem t kvalitu, ten vyjadrovac potencil ako naprklad
anglitina, francztina, nemina apod., ide len osubracionlne vvody zjednosmernho porovnvania cudz jazyk slovenina, pri ktorom sa zisuj
medzery vnaom jazyku (nemme ekvivalentn vraz, resp. aj my mme
tak vraz, ale to nie je ono). Pri porovnvan vopanom smere o sa deje
ovea zriedkavejie sa, pravda, zisuj medzery anepln ekvivalenty vcudzch jazykoch. Ak sa spomnan pocit verbalizuje ako tvrdenie, e spisovn slovenina je menej rozvinut ako vyspelejie jazyky (napr. preto, lebo
je mladm spisovnm jazykom, alebo preto, e Slovci boli v nevhodnej
kontelcii historicky danch okolnost), dva sa zvies lkadlom pohodlnho
priamoiareho usudzovania, poda ktorho civilizane, kultrne aspoloensky vyspelejie nrody maj (logicky) vyspelej jazyk, m sa mysl hlavne
bohatia slovn zsoba a tylistick, resp. sociolektov diferencicia jazyka.
Je to vemi povrchn usudzovanie. Spisovn slovenina je takm vyspelm
jazykom (vodzovkami naznaujeme, e dan vraz nie je primeran, ak sa
mu pripisuje hodnotiaci komponent; ide onormlny jazyk, ie slovenina je
takm istm normlnym jazykom) ako ktorkovek spisovn jazyk, o sa vminulosti ukzalo avsasnosti prejavuje vtom, e nositelia spisovnej sloveniny sa vdy vyrovnali bez problmov (resp. ak sistmi problmami, tak stakmi istmi, ak rieili aj nositelia inch jazykov vrtane tch dajne vyspelejch) sotzkou prispsobovania jazyka novm pomenvacm, tylistickm
alebo sociolektovm potrebm. Aj spisovn slovenina m popri pecifickch
prznakoch aj univerzlnu vlastnos, ktor nazvame akomodano-asimilan
schopnos (porov. skapitolou ospontnnych jazykovch zmench). Akomodcia spova vtom, e sa jazyk doke prispsobi meniacim sa okolnostiam
216
6. Normlnos nositeov spisovnej sloveniny
jeho fungovania. Akomodan schopnos vyplva z otvorenosti a tvorivho

(v najirom zmysle) potencilu systmu spisovnej sloveniny, a teda z flexibilnosti jazykovej kompetencie (vnajirom zmysle) jej nositeov. Tvorenie
novch slov vslade snovmi pomenvacmi avyjadrovacmi potrebami, smantick rozvjanie jestvujcich lexiklnych jednotiek, zjemovanie tylistickej diferencovanosti vyjadrovacch prostriedkov, preberanie vrazov z inch
jazykov, ale aj zinch tvarov nrodnho jazyka apod. to s prejavy akomodanej schopnosti. Ke prihliadame na tto univerzlnu vlastnos spisovnho
jazyka, ukazuje sa nm, e niet vyspelejieho amenej vyspelho jazyka, ateda
vahy otom, ak mieru vyspelosti predstavuje spisovn slovenina, nadvzuj
na povrchn pozorovanie. Spisovn slovenina ako kad in spisovn jazyk
vkadom obdob doke zuitkova svoju otvorenos asvoj tvoriv potencil
tak, aby vdy vyhovela komunikanm potrebm jej nositeov. Akomodcia
prebieha vsinnosti sasimilciou. Asimilcia spova vtom, e vplyvy zokolia si jazyk prispsobuje svojej povahe. Prostrednctvom nej sa zabezpeuje,
e akomodcia, ie prispsobovanie sa okoliu, nesmeruje k chaosu v jazyku, ktomu, aby sa oslabila schopnos nositeov jazyka normlne ovlda svoj
komunikan nstroj. Asimilcia znamen, e sa zachovva potrebn miera
stability jazyka, teda optimlna miera pravidelnosti a adaptovanosti novch
prostriedkov. Aj dynamiku spisovnej sloveniny ovlda tak akomodano-asimilan mechanizmus, ktor zabezpeuje, e na jednej strane je tento jazyk
vdy tak, ak m by zhadiska vyjadrovacch potrieb, ana druhej strane je
tak, ak m by zhadiska jej interindividulneho osvojovania si abezporuchovho fungovania. Skrtka, spisovn slovenina ako ktorkovek in spisovn jazyk neme by in ako vyspel, t. j. tak, ak m by.
Tento krtky vklad je reakciou na spomnan mon aniekedy aj skutone
vyjadrovan pocit, e spisovn slovenina nem tak kvalitu, ak maj vyspelejie jazyky. Je sasne aj reakciou na neprimeran a vlastne zbyton
obranrske postoje. Stretvame sa stm, e sa spisovn slovenina obrauje,
hadaj sa argumenty vprospech jej rovnocennosti, predkladaj sa dkazy, e
skutone je vyspelm jazykom, ba niekedy sa poukazuje na jej prednosti,
resp. jej kladn osobitosti (typickm prkladom je poukazovanie na osobitn miesto sloveniny medzi slovanskmi jazykmi, poukazovanie na stupe
pravidelnosti slovenskej flexie vporovnan setinou alebo poukazovanie na
ubozvunos sloveniny). Inokedy sa zdrazuje, e spisovn slovenina je
modern jazyk, ba vyzdvihuje sa aj suverenita sloveniny. Niet iadneho dvodu na obranrsky orientovan vysvetovania vlastnost spisovnej sloveniny,
ktor smeruj kpreukzaniu jej rovnocennosti, aniet ani potreby pripisova
jej redundantn prvlastky (modern, suvernna). Znho vkladu vyplva,
e spisovn slovenina jednoducho neme neby rovnocenn sanglitinou,
rutinou at., take silie overblne zachraovanie jej rovnocennosti sa rovn onomu povestnmu dobvaniu sa do domu cez otvoren dvere. Aneme
neby modern a suvernna. Doke si itate predstavi, ako by mohla by
spisovn slovenina nemodern? Podobne: Ako by mohla by nesuvernna?
Pripomeme si, e autor pojmu jazykov suverenita vid jeden zjeho prejavov
217
vtom, e regulovanm miery aspsobu preberania cudzojazynch prostriedkov sa zabrauje rozruovaniu domceho systmu cudzmi prvkami asleduje
sa cie, aby sa preberali iba potrebn alebo nevyhnutn prostriedky, za ktor
niet vdomcom jazyku rovnocennej nhrady alebo by sa takto nhrada musela vemi prcne hada apropagova. Jazyk sa teda prirodzene brni nadmernmu preberaniu prostriedkov z inch jazykov z dvodov vlastnej stability
azachovania svojej identity (Kaala, 1991, s. 5). Doke si itate predstavi,
eby si Slovci rozruili systm vlastnho jazyka chaotickm preberanm cudzojazynch prostriedkov? Ke vo svojej predstave zostaneme pri ivej jazykovej realite, idea omonom rozruen systmu vlastnho jazyka je absurdn.
Ete sa vdejinch udstva nepodarilo iadnemu jazykovmu spoloenstvu
rozrui systm vlastnho jazyka. To nie je, prirodzene, ani mon, pretoe na
najmen nznak rozkladu vlastnho jazyka reaguje jazykov spoloenstvo,
ktor hne vycti, e nieo nie je v poriadku. Mechanizmus interindividulneho fungovania jazyka jednoducho nieo tak nepripa. Pripa len
jazykov zmeny, ktor pouvatelia nepociuj ako pra vkomunikcii, resp.
pri osvojovan si jazyka. Pouvatelia spisovnej sloveniny nie s, prirodzene,
vnimkou.
Obranrsky postoj k vlastnmu jazyku vznikol v podmienkach ohrozenia
existencie jazyka, resp. retrikcie jeho fungovania, ke bolo treba brni prvo
na vlastn jazyk. Spisovn slovenina vsasnosti nie je zvonka nijako ohrozovan, nem takpovediac vonkajieho nepriatea. Napriek tomu obranrsky
postoj nezanikol. Motivcia pre jeho udriavanie vychdza zvlastnch radov.
Spisovn sloveninu ohrozuj vraj t pouvatelia, ktorm chba zodpovednos za jej stav a vvin, cta k nej, ale najm t, ku ktorm bola priraden
ist autorka istho novinovho lnku, ktor uprednostnenm makarnskeho
vrazu free atmosfra podporila tch, o podceuj sloveninu avo svojej jazykovej praxi znej programovo (zvraznil J. D.) vyrauj aj zkladn slovn
zsobu (Masr, 1995, s. 190). Zaiste si nejeden itate kladie otzku, o me
by vpozad programovho vyraovania slovnej zsoby, ako aj otzku, o sa
d dosiahnu takm programom. Aj ke pripustme, e tto udn idea oistch pouvateoch spisovnej sloveniny m ist relny podklad, toti e skutone jestvuj pouvatelia, ktor chc programovo kodi spisovnej slovenine
(to ke tu vyjadruje maximlnu mieru hypotetickosti), hne sa natska otzka,
ako me nejak skupina kodlivo vplva na spolon jazyk celho etnika,
dokonca tak kodlivo, e citovan autor vtejto svislosti sa doaduje zkonnej ochrany. Autorka onoho lnku vraj nechcene upozornila na to, e aj na
Slovensku dozrela potreba vyda zkon na ochranu nrodnho jazyka (op.
cit., s. 190). S nositelia spisovnej sloveniny vydan napospas nejakej skupine
programovch pokodzovateov jazyka, take ich treba ochraova zkonom?
Prirodzene, nie s atak ochranu nepotrebuj. Idea oprogramovom pokodzovan spisovnho jazyka je nezluiten sjeho relnym fungovanm, smechanizmom neustlej reprodukcie identity aoptimlnej stavby jazyka aokrem
toho je spt spodceovanm jeho nositeov, ich takpovediac spisovnojazykovej vitality. V pozad je zrejme tradovan, ale odborne nepodloen sudok
218
(teda vlastne predsudok), e Slovci nemaj nleite vyvinut jazykov povedomie. Je jasn, e spisovn sloveninu nemono ani programovo, ale ani
neprogramovo pokodzova, lebo sa to priei jej podstate a mechanizmu jej
fungovania. Ak by relne jestvovala skupina programovch pokodzovateov
spisovnej sloveniny, sama by sa, prirodzene, diskvalifikovala.
Na otzku, ak s nositelia spisovnej sloveniny, sme vvode odpovedali,
e tak, ak maj by. Tto odpove vyplva ztoho, e spisovn slovenina aj
vsasnosti sa udriava vtakom stave arozvja sa tak, aby optimlne vyhovovala prslunm potrebm. Tento fakt neme nikto spochybni, lebo je tu presvediv dkaz: jazykov prax. Jej pouvatelia, t. j. t, ktor ju tak udriavaj
arozvjaj, s teda tak, ak maj by. Vraz pouvatelia (resp. nositelia) sa tu
vzahuje na jazykov spoloenstvo ako celok. Toto spoloenstvo je, pravdae,
diferencovan. D sa poveda, e jednotliv lenovia spoloenstva s tak, ak
maj by? Alebo inak: Je slovensk jazykov spoloenstvo ako nosite spisovnej
sloveniny tak diferencovan, ako m by? Vrazy tak, ak maj by, tak,
ako m by smanticky sa interpretuj ako zodpovedajci norme, zodpovedajci tomu, o sa oakva, o je normlne. ie sa ptame na to, i diferencovanos slovenskho jazykovho spoloenstva zodpoved norme, tomu,
o sa oakva, o je normlne. To, o vtomto prpade oznaujeme ako norma
(oakvan, normlne), je dan stavom rozlinch jazykovch spoloenstiev.
Diferencovanos slovenskho jazykovho spoloenstva je normlna (podobne
ako nemeckho, anglickho, maarskho spoloenstva ainch spoloenstiev).
Diferencovanos m prirodzen motivciu: socilnu, teritorilnu, generan,
psychologick at. Otzka je, o vyplva zkontatovania, e diferencovanos
nositeov spisovnej sloveniny je normlna. Vprvom rade si znovu treba pripomen, e spisovn sloveninu reprodukuj a rozvjaj jej diferencovan
pouvatelia. Vjazykovej komunikcii sa vzjomne ovplyvuj, priom vplyv
prestnych pouvateov na ostatnch je silnej ako naopak (opan smer sa
vpodstate obmedzuje na hovoren jazyk). Pravda, ani prestni pouvatelia
netvoria nediferencovan celok, take ich vplyv na ostatnch nie je homognny aich ovplyvovanie ostatnmi je tie diferencovan. Naprklad niektor s
dslednej pri vyslovovan alebo pri asimilcii ako in, niektor sa vyhbaj
tvaru zujemci, in nie, niektor prijmaj slovo sranda alebo hranolky, in nie
apod. Sprievodnm prznakom reprodukcie arozvjania spisovnej sloveniny
je aj tto diferencovanos. Aj tento stav je normlny (aprirodzen). Zkontatovania, e diferencovanos nositeov spisovnej sloveniny je normlna, vyplva,
e diferencicia vakceptovan istch jazykovch prvkov ako spisovnch je tie
normlna. Dleit je, e diferencicia sa dotka malho potu prvkov vpomere k veobecne akceptovanm prvkom, take sa diferencicia nepociuje
ako element, ktor nara jednotu spisovnho jazyka. Pravda, normlne je aj
to, e niektor pouvatelia svojimi metajazykovmi reakciami dvaj najavo
svoj postoj kistm jazykovm prvkom, aby aj tmto spsobom ovplyvovali
inch. Je to sas normlnej jazykovej interakcie, vrmci ktorej plynie jazykov ivot. Vrmci tejto interakcie prebieha normlne kultivovanie spisovnej
sloveniny ajej pouvateov.
219
Teraz si polome otzku, ak vonkajie zsahy do spisovnej sloveniny (ak

regulovanie zvonka) s normlne zluiten sjej sasnm stavom, ako aj so
stavom jej nositeov. Hovorme onormlnej zluitenosti, t. j. otakej, pri ktorej
intervencia nenara normlnos reprodukcie arozvjania jazyka. Krikavm
prkladom nezluitenosti by boli zsahy vduchu klasickho purizmu. Celkove sa d poveda, e m vie kvantum purizmu, tm vy stupe nezluitenosti. Ale nejde len oduch purizmu. Ide aj ootzku rozsahu aintenzity
zasahovania. Vsvislosti svkladom oprirodzenej spisovnej slovenine (porov. sprslunou kapitolou) meme poveda, e ide oto, i sa intervenciou
zvyuje miera jej umelosti a i naopak vonkajie zsahy s tak, e sa do
nej vna len tak kvantum umelosti, ktor celkove neovplyvuje tendenciu
k posilovaniu prirodzenosti tohto tvaru. Za predpokladu, e sa striktne
pridriavame poznvacieho hadiska (ie nepodliehame elaniam srozlinou
mimopoznvacou motivciou), voba intervennej stratgie zvis od toho,
(1) o ak lingvistickopoznvaciu bzu sa opierame pri hodnoten jazykovej
kultry vjej zkladnch aspektoch (strojnos, normovanos [vitos], funknos) a (2) ako blzko je nae poznanie relneho vzahu spisovnej sloveniny
ksasnm podmienkam jej fungovania. Cel tto kniha sa vpodstate dotka
tchto otzok, take itate si me svislos medzi tmito faktormi avobou
intervennej stratgie ahko zrekontruova.
Do spisovnho jazyka sa zvonka zasahuje vprospech jeho kultivovania. Lkav je mylienka otzku kultivovania spisovnho jazyka vleni do irokej
otzky kultivanej innosti loveka. Ztejto mylienky sa vychdza pri vkladoch vZkladoch jazykovej kultry (Kr Rzkov, 1990). Hoci sme u tieto
idey citovali, uvedieme ich ete raz, aby sme ich vlenili do sledovanej svislosti. Vyzdvihuje sa: Dynamika udskho myslenia audskej prce maj nezvratn smer zdokonaovania a jazyk nemono vya zo svislost s nimi, take
jazyk m tie nezvratn, zkonit smer zdokonaovania(op. cit., s. 21). alej
sa zdrazuje, e sa zvuje zvislos spolonosti od stavu jazyka, pretoe
m komplikovan organizciu a vyznauje sa prevahou duevnej prce nad
telesnou, zoho sa vyvodzuje, e spolonos sa mus programovo (zdraznil
J. D.) stara osvoj jazyk, spolonos mus svoj jazyk cieavedome (zdraznil
J. D.) zdokonaova kultivova (tame, s. 15). Zvan rola sa pripisuje teoretickej prci, ktorou sa napomha diferencovanie jazyka austaovanie jeho
prostriedkov (tame, s. 26). Porovnajme tieto mylienky s argumentciou,
ktor sa predkladala na poiatku kontituovania funknej terie jazykovej
kultry. U sme si vtejto knihe pripomenuli Havrnkovu argumentciu zroku 1932: Funkcie spisovnho jazyka s bohatie rozvinut apresnejie rozlen (v porovnan s udovm jazykom). Jeho normu tvor zloitej sbor
prostriedkov. Tto norma je uvedomelejia azkonitejia, ateda aj poiadavka
stability je draznejia. Preto treba do spisovnho jazyka zasahova (porov.
Havrnek, 1932, s. 35). Vcitovanch Zkladoch jazykovej kultry je na s. 26
aj tto formulcia: S ekonomickm akultrnym vvinom sa toti zvyuj aj
poiadavky na jazyk: zvuje sa zloitos organizcie spolonosti, diferencuj sa innosti ansledne rast aj komunikan lohy jazyka. Porovnanie
220
mylienok zo starieho anovieho obdobia ukazuje, e myslenie m tu tento

smer: Tm, e rast nroky na spisovn jazyk, silnie poiadavka jeho vonkajej regulcie. To zna, e sa m posilova umelos spisovnho jazyka. To
je vprotiklade snaimi vkladmi, vktorch sa argumentuje, e spisovn slovenina nadobda povahu prirodzenho jazyka, ktor vyaduje vonkajie
zsahy, ktor s normlne zluiten sjej sasnm stavom.
Normlne zluiten so stavom sasnej spisovnej sloveniny s tak zsahy, ktormi sa reaguje na relne (presnejie: empirickorealistick) jazykov
problmy, t. j. tak, ktor vznikaj vnormlnej jazykovej komunikcii. Predpoklad sa tu rozliovanie medzi normlnymi (prirodzenmi) aumelm jazykovm problmom (pripa sa, pravda, e ani tu ako pri mnohch inch
triedeniach jazykovch javov hranica medzi triedami nie je ostr). Podobne
meme hovori onormlnej (prirodzenej) stabilite spisovnej normy vprotiklade sumelou stabilitou. Uvedieme zopr ilustranch prkladov. Umelm
jazykovm problmom je spochybovanie sprvnosti slovesa preplati vo
vzname zaplati, vyplati (porov. sdiskusiou: Horeck, 1999 vz. Povaaj,
1999), slova pok (nahraden slovom apk), tvaru zujemci, frazmy poveda nieo na rovinu alebo nzvu typu Devn Banka. Naopak, normlne, prirodzen s jazykov problmy spojen sotzkami: Ak podobu m prdavn
meno k vlastnmu menu Zlat Idka? Sobraneck i Sobransk okres? Ako
vyslovova OECD? Kedy sa daj pouva ensk priezvisk bez -ov? Treba
vdy skloova (skloovaten) vrazy vo funkcii loga? Vtejto svislosti je
vemi poun diskusia opredloke na vspojen typu strata na vedceho pretekra. J. Kaala (1999) objasuje gramatick asmantick vlastnosti spojen
tohto typu (so zreteom na predloku na) na podklade prslunch jazykovednch prc adospieva kzveru, e tieto spojenia s v sasnch jazykovch prejavoch osihoten avsystme slovenskho jazyka nezakotven (op.
cit., s.22), take nateraz za najprimeranejiu povauje podobu spredlokou
oproti (ma stratu oproti vedcemu pretekrovi). J. Horeck (1999) objasuje
tento jav zcelkom inej pozcie. Kladie si otzku, ako sa ktomuto spojeniu
dolo (...) ao sa nm vlastne m vyjadri, resp. inmi slovami: ak s vyjadrovacie potreby pouvatea spojen takhoto typu (op. cit., s. 87). Vychdza z terie vpovede a analyzuje situciu, s ktorou je sledovan spojenie
referenne zviazan. Vsledkom jeho rozboru je, e predlokou na vtchto
spojeniach sa vyjadruje presne to, o sa vyjadri m. Km tto analza sa
spja s rekontrukciou skutonej vyjadrovacej potreby vo vzahu so situciou vivej reovej realite, spomnan druh rozbor sa pohybuje vrmci lingvistickch opisov jazykovch javov, sktormi sa konfrontuje sledovan typ
spojenia. Km vpozad prstupu J. Horeckho je silie oopis toho, ako dobre sa jazykov prostriedky spisovnej sloveniny prispsobuj prevanm
vyjadrovacm potrebm, za prstupom J. Kaalu je inklinovanie kvtesneniu
tchto potrieb do rmca opsanch abstraktnch jazykovch prvkov atruktr. Je zrejm, e kjazykovm problmom, ktor sme oznaili ako prirodzen, normlne, sa dostvame zpozcie prvho prstupu, km problmy, ktor
sa nastouj zhadiska druhho prstupu, s umel.
221
Pouili sme aj spojenie umel vz. prirodzen (normlna) stabilita normy

spisovnho jazyka. Je samozrejmosou, e kodifikciou (ako prostriedkom
zasahovania do spisovnho jazyka, nstrojom jeho regulcie zvonka) sa sleduje stabilita spisovnej normy. Je norma sasnej spisovnej sloveniny stabiln? Jej stabilita je tak, ak m by, t. j. normlna, prirodzen. Je diferencovan, variantn aprun, ato vtakej miere, ak vyhovuje potrebe pouvateov spisovnej sloveniny viazanej na komunikciu spolonm jazykom.
Od kodifikcie sa oakva, e intitucionlne zafixuje tto normlnu diferencovanos, variantnos apodpor tto prunos. Ak sa ou intitucionlne
zakotvuj rieenia umelch jazykovch problmov, resp. sa nezakotv to, o
je vslade stendenciou po upevovan prirodzenosti spisovnej sloveniny,
ktor ide ruka v ruke s jej demokratizciou, vznik znme naptie medzi
intitucionalizovanou arelnou, ivou normou. Ale otejto otzke sme sa u
viackrt zmienili.
Bene sa hovor: Ak sme, tak jazyk mme. Mme dobr, ie normlny
spisovn jazyk, take ako jeho nositelia, pouvatelia sme tie dobr, normlni. asto povame vyjadrovania vtomto duchu: Kultivovan pouvatelia jazyka ... nevyhnutne kultivuj aj svoj jazyk ... Nekultivovan pouvatelia
mu vak svoj jazyk kazi, zneisova, destabilizova, mu vytvra neistoty o primeranosti jazykovch prostriedkov, zneostrova jeho diferenciciu
nerepektovanm dosiahnutho stavu afunkne neodvodnenmi individulnymi posunmi platnosti pouitch prostriedkov, take sa me citene sai
plnenie funkci jazyka (podiarkol J. D.) (Kr Rzkov, 1990, s. 27). Istee,
s viac amenej kultivovan pouvatelia spisovnej sloveniny. Me vak by
vplyv tch menej kultivovanch tak, e hroz citen saenie plnenia funkci
jazyka? Kad itate, ktor m pred oami relne fungovanie spisovnej sloveniny, zrejme vnma tto otzku prinajmenom ako akademick. Spisovn
slovenina ako kad in spisovn jazyk m diferencovanch nositeov, ktor ju vjazykovej komunikcii reprodukuj arozvjaj. Ako histria fungovania
jazyka, tak aj sasn jazykov prax ukazuj, e reprodukcia jazyka diferencovanmi pouvatemi neme sai plnenie jeho funkci. Ztoho, prirodzene,
nevyplva, e sa netreba stara ojazykov vchovu, e treba podporova ahostajnos kjazykovej nekultrnosti apod. Ide vak oto, i jazykov vchova
(vrtane jazykovej kritiky) smeruje k posilovaniu umelosti spisovnej sloveniny ai kpodpore jej prirodzenosti. S sanosti, e jazykov vchova
je nedostaujca, mlo efektvna apod. Nie je vak nzka innos jazykovej
vchovy aj (ba dokonca hlavne) vtom, e neharmonizuje so spisovnou sloveninou ako ivou realitou?
6 .1. Nor m a a p o u vat e l i a s p i s ov n h o ja z y k a
Norma spisovnho jazyka reprezentuje kolektvne sprvanie, atak sa natska otzka, vakom vzahu je knej jednotlivec, ktor si ju osvojuje. Ide opecifikciu otzky vzahu socializovanho jednotlivca ku kolektvu so zreteom
na kvalitu internalizcie noriem, ktor uruje, nakoko si skolektivizovan jednotlivec zachovva svoju identitu.
222
Kvalita vzahu jednotlivca ku kodifikovanej jazykovej norme zvis od toho,

ako s uneho rozvinut tri vlastnosti, ato sloboda, (jazykov) prirodzenos
a autonmnos. Tieto vlastnosti nie s, prirodzene, od seba izolovan, ale
zmetodickho dvodu budeme sledova vzah jednotlivca knorme postupne
so zreteom na ne, a to tak, e budeme hovori o slobodnom, prirodzenom
aautonmnom jednotlivcovi. Pritom pjde onormu spisovnho jazyka. Pretoe na optimalizciu vzahu medzi normou ajednotlivcom vplva aj prstup
kregulcii normy, budeme sa zaobera aj touto otzkou.
Slobodn jednotlivec anorma. Otzka slobody jednotlivca vo vzahu kjazykovej norme je pecifick prejav otzky vzahu jednotlivca ku kolektvu, vktorom ije. Osvojovanm si tandardizci kolektvu, ku ktorm patr aj jazykov norma, jednotlivec sa socializuje, ale sasne si zachovva individulnu
identitu. Socializcia so zreteom na jazykov normu znamen, e jednotlivec
vstupuje do poa psobnosti funkci normy. Ocit sa vsfre (minimlne) troch
nadvzujcich funkci:
1. lohou jazykovej normy je udriava bzu jazykovho sprvania, ktor sa
vdanom kolektve vnma ako prirodzen. Socializciou jednotlivec nadobda
aj pocit jazykovej prirodzenosti, ie pocit, e osvojovan jazykov sprvanie
je dan ako jazykov skutonos. Tto skutonos ako komponent ivotnej
skutonosti je jednotlivcovi vopred dan asocializujce sa indivduum sa na
u adaptuje.
2. Funkciou jazykovej normy je stabilizcia kolektvnych realizci monost
ponkanch jazykovm systmom. Vprocese socializcie si osvojuje tieto realizcie, ale sasne nadobda aj schopnos intuitvne vnma ponuky systmu.
Pri tomto momente sa kolektvnos prejavuje vjednotlivcovi ako znalos spolonch jazykovch preferenci, ale aj spolonej jazykovej stimulanej bzy.
3. Funkcia jazykovej normy spova aj vtom, e jazykov skutonos sa jednotlivcovi ukazuje ako usporiadan vsek ivotnej reality, ktor koreluje skolektvnou potrebou poriadku (aj) vjazykovom ivote. Realizcia tejto potreby
je predpokladom normlnosti tohto ivota, ktor m dve strnky, ato orientan aspekt asubordinan strnku. Na jednej strane poriadok zodpoved orientanej potrebe lenov kolektvu ana druhej strane jednotlivec je podriaden
kolektvu.
Budeme hovori o (1) behaviorlnej, (2) stabilizanej a (3) organizanej
funkcii jazykovej normy. Jazykov norma je sas komplexu tandardizci
ako existennej podmienky istho etnika, resp. nroda atieto jej funkcie zodpovedaj potrebm sptm s fungovanm kolektvu. Ak slobodu jednotlivca
viaeme na poznanie nevyhnutnosti a potom na jeho sprvanie na zklade
tohto poznania, tak plat, e miera jeho slobody zvis aj od kvality poznania jazykovej normy. To zna, e m kultivovanejia je jeho znalos normy,
tm je slobodnej pri jazykovom sprvan so zreteom na u (porov. so znmou tzou, e slobodn konanie je konanie so znalosou vec). Znalos normy je podloen intuitvnym poznanm, e je vnej objektivizovan kolektvna
potreba, lebo jej osvojovanm si jednotlivec preva tto potrebu. Slobodn
sprvanie poda normy znamen, e tto potreba je zakotven vmotivanom
223
svete jednotlivca, a teda jednotlivec ju akceptuje ako vlastn potrebu, take

kultivovanie znalosti normy je vslade stouto potrebou apodporuje slobodu
sprvania. Stretvame sa tu so zdanlivm paradoxom, e sloboda jednotlivca
je viazan na stotonenie sa skolektvom, ktor je premietnut do jazykovej
normy (ie m lepie si tto normu osvoj, tm je slobodnej pri jazykovom
sprvan). Nejde vak oparadox, pretoe neznalos normy, resp. jej ignorovanie ho sce vymauje zkolektvnej retrikcie (me hovori, ako chce, anie
tak, ako od neho chc), ale prina mu neslobodu so zreteom na mon
uplatnenie sa vdanom kolektve, ie obmedzuje ho vsocilnych rozhodovaniach. Naopak, znalos jazykovej normy je jednm zpredpokladov skutone
slobodnho rozhodovania. To je iria strnka sledovanho javu, ktor sa dotka tandardizci vbec (jazykov norma je ich sas). To, e nejde oparadox,
plat aj zuieho aspektu (jazykov sprvanie jednotlivca vo vzahu kjazykovej norme bez mimojazykovch svislost). Jazykovonormov sloboda jednotlivca je podmienen znalosou normy, ktor mu umouje rozhodova sa pre
ist jazykov sprvania, ktor vyplvaj zjej podstaty. Sledovan vzah sa jav
ako paradox vtedy, ke sa znalos jazykovej normy stoton smechanickm
osvojenm si kodifikcie asjej mechanickm uplatovanm vjazykovej praxi,
ie ke osvojovanie si jazykovej normy je usmerovan tak, e obohacovanie
znalosti normy vedie k obmedzovaniu priestoru, v ktorom sa me prejavi
individulna identita.
Evidentnm prejavom slobody jednotlivca vyplvajcej zkultivovanej znalosti jazykovej normy s odchlky, ktor s znme ako jej funkn poruovania. Vyuitm tejto slobody sa jednotlivec nevymauje zo sfry behaviorlnej
astabilizanej funkcie jazykovej normy, obidve funkcie potvrdzuje zmernm
kontrastnm jazykovm sprvanm. Tmto sprvanm prejavuje svoju individulnu identitu. Tm sa vak nevyerpva rozsah individulnej slobody. Jej
priestor svis aj sdynamikou (prunosou) jazykovej normy. Pri stabilizanej funkcii (funkcia 2) je uveden, e kznalostiam, vktorch sa odra kolektvnos vjednotlivcoch, nepatr len znalos spolonch jazykovch preferenci,
ale aj znalos spolonej jazykovej stimulanej bzy. Na jednotn stimulan
bzu jednotlivci nereaguj vdy jednotne, o dynamizuje jazykov normu.
Sloboda, ktor ztoho vyplva, je vyhraden pre prirodzenho jednotlivca (treba ma stle na mysli, e ide ojazykov prirodzenos).
Prirodzen jednotlivec anorma. Prirodzen jednotlivec sa sprva vduchu
stabilizanej funkcie jazykovej normy, ale je senzibiln aj voi ponukm jazykovho systmu (ako stimulanej bzy). Prirodzenos jednotlivca spova
vtom, e svoju senzibilitu nepotla, ale ju dr pod kontrolou svojej prirodzenej metajazykovej axiologickej kompetencie, ie schopnosti intuitvneho hodnotiaceho vnmania jazykovch javov. Stav prirodzenosti jednotlivca koreluje
so stavom prirodzenosti spisovnho jazyka. Spisovn jazyk je vtedy videlnom
stave prirodzenosti, ke je materinskm jazykom vetkch lenov jazykovho
spoloenstva, t. j. vetci si ho osvojuj prirodzenm spsobom ako svoj prvotn jazyk, ke ho vetci pouvaj ako preferovan jazyk (jazykov tvar),
pokia niet prirodzenej motivcie na preferovanie inho jazyka (tvaru), ako
224
naprklad demontrcia solidrnosti vrmci istho subkolektvu, ake vjazykovej komunikcii pociuj potrebu reflexie len pri relnom jazykovom problme, t. j. pri takom problme, ktor vyplva zpovahy jazyka azprirodzenho
silia ojeho adekvtne pouvanie. Poda toho idelny prirodzen jednotlivec
si takto osvojuje apouva spisovn jazyk apociuje potrebu reflexie len pri
takom problme. Predstava idelneho stavu sli ako meradlo na urenie
relneho stavu prirodzenosti spisovnho jazyka ajeho pouvateov.
Otzka je, preo je spisovn jazyk tm prirodzenej, m viac sa priblil
ktomu idelnemu stavu. Vyplva to zroly jazyka vivote loveka aspolonosti, zjeho rolovej pecifickosti. Pomocou jazyka sa lovek socializuje aprejavuje ako socilna bytos. Rolov (jazyk ako nstroj myslenia adorozumievania) pecifickos jazyka vyplva ztoho, e sa vytvral vprocese socializcie
jednotlivcov, ie pri kontituovan socilnych tvarov, take kontituovanie
socilnych tvarov ajazykov prebiehalo simultnne (teda jazyk sa nevytvral
ako nstroj, ktor sa potom pouval na realizciu zamanho). Simultnnos
tchto kontitunch procesov je vzklade prirodzenho formovania arozvjania jazyka. So simultnnosou je spojen to, e jazyk m status inherentnho
prznaku socializovanch jednotlivcov, ie aj socilneho tvaru. Rolov pecifickos jazyka spova vjeho kontitunej intrumentlnosti, t. j. vtom, e je
nstroj na kontituovanie socilneho tvaru asocilnej bytosti asasne inherentn kontituent tvaru abytosti. Vkontitunej intrumentlnosti jazyka
sa prejavuje simultnnos vytvrania arozvjania socilneho tvaru (ateda aj
socilnej bytosti) aj jazyka, a teda aj jeho funkn prirodzenos. Prirodzen
jednotlivec je viazan na tto funkn prirodzenos jazyka, alebo inak, prirodzen jednotlivec vziiel zkontitunej intrumentlnosti jazyka.
Do simultnnosti spomnanch procesov vak vstupuj sukcesvne momenty. Snimi sa stretvame vtedy, ke do pouvania jazyka zasahuje metajazykov reflexia. Markantnm prkladom je mimokomunikan prprava termnu na
jeho komunikan nasadenie. Metajazykov reflexiu stimuluj tyri faktory:
(a) sklon loveka uvaova nad javmi (prejavuje sa v epizodickch vahch
o jazykovch javoch), (b) komunikan momenty, ktor podnecuj k zvaovaniu voby vyjadrovacch prostriedkov, (c) neistota pri istch jazykovch
truktrach, ktor vyplva z povahy stavby jazyka, (d) jazykov nejednota
spoloenstva. Faktory (a), (b) a (c) vrazne nenaraj funkn prirodzenos
jazyka, lebo s zviazan sinherentnmi vlastnosami ich nositeov asamotnho jazyka. Faktor (d) vak nti kprprave jednotnho jazyka na komunikciu
v danom spoloenstve, m sa vytvra sukcesvna situcia: kontituovaniu
areprodukcii socilneho tvaru predchdza kontituovanie areflexvna reprodukcia spolonho jazyka. Na pozad tejto sukcesvnosti sa spisovnmu jazyku prisudzuje prznak umelosti.
Z vkladu vyplva, e sa tento prznak spisovnho jazyka utlmuje sbene s odstraovanm sukcesvnej situcie. A to sa deje prve vtedy, ke sa
bli kidelnemu stavu prirodzenosti. Tento stav sa, pravda, ned dosiahnu
(ve ide oidel) bol by to stav absoltnej simultnnosti , lebo faktory (a),
(b) a (c) sa nedaj relne vyli. Berc do vahy tieto faktory, idelny stav
225
sa jav ako optimlny stav prirodzenosti. Dosiahnutiu tohto stavu vak brnia
metajazykov reakcie, ktor boli stimulovan faktorom (d), ale sa neadekvtne
reprodukuj pri oslabovan tohto faktora. Z tohto hadiska meme kontatova, e optimalizcia prirodzenosti spisovnho jazyka spova vzosladen
metajazykovch reakci (podloench metajazykovmi reflexiami) s pokroilm stavom jazykovej jednoty danho spoloenstva (pokroil stav je uren
vysokm stupom demokratizcie spisovnho jazyka). Prirodzen jednotlivec
je podmienen prirodzenm stavom spisovnho jazyka aje jeho nositeom.
Odstraovanm sukcesvnej situcie sa revitalizuje simultnna situcia,
ktor sa, pravda, u teraz vsvislosti so spisovnm jazykom prejavuje ako
simultnna reprodukcia diferencovane jednotnho jazyka adiferencovane jednotnho spoloenstva. Kontitun intrumentlnos spisovnho jazyka sa
vtejto situcii prejavuje na rovni reproduknho automatizmu, o zna, e
prirodzenou komunikanou reprodukciou sa jazyk automaticky reprodukuje
aj ako inherentn kontituent spoloenstva, ateda aj vrmci neho socializovanch jednotlivcov. Jednotlivec ako spoluaktr prirodzenej komunikanej
reprodukcie spisovnho jazyka historicky revitalizuje svoj zmysel pre prirodzen jazykov systm asvoju senzibilitu voi jeho ponukm. Km vsukcesvnej situcii ponuky systmu, ktor nezodpovedaj predstave systmovosti vytvorenej pod tlakom obrazu elanho stavu jazykovho systmu, s
stigmatizovan, vprirodzenej situcii, vktorej nositelia spisovnho jazyka
nadobdaj op status prirodzenho jednotlivca, ponuky sa vnmaj ako
nsledky povahy prirodzenho jazykovho systmu, ku ktormu sa spisovn
jazyk po drhe historickej vvojovej pirly vracia. Senzibilita prirodzenho
jednotlivca voi ponukm systmu neznamen otupenie jeho citlivosti voi jazykovej norme, oslabenie zmyslu pre jej stabilitu au vbec nie nklonnos
kjazykovej anarchii. Stouto senzibilitou koreponduje zmysel pre prirodzen
spisovnojazykov normu, t. j. normu, ktor je prirodzene regulovan, ateda je
prirodzene stabiln.
Autonmny jednotlivec anorma. Azda netreba ani zdrazova, e ide orelatvnu autonmnos, lebo ve absoltna autonmnos jednotlivca by znamenala jeho socilnu izolovanos, asocializovanos. Dotkame sa optimlnej miery
relatvnosti. Vdejinch filozofickch prstupov kvzahu jednotlivec kolektv
pojem autonmny jednotlivec sa vyskytoval vsvislosti skontrastom medzi
Lockovm chpanm jednotlivca ako hrku bieleho papiera aDescartovm
vnmanm indivdua ako bytosti obdarenej vrodenmi ideami. Autonmnos
jednotlivca sa spjala sDescartovou predstavou ainterpretovala sa ako zachovvanie toho, o je jednotlivcovi sjeho narodenm dan, o mu je prirodzen. Ke tento kontrast aktualizujeme pri analze situcie, ke jednotlivec si
osvojuje jazyk a jeho normu v jazykovom spoloenstve, v ktorom je norma
externe regulovan, ukazuje sa, e osvojovanie si normy prebieha bu viac
vlockovskom duchu sstava jazykovch tandardizci snormatvnou silou
zapa hrok bieleho papiera , alebo viac vdescartovskom zmysle osvojovanie si tejto sstavy prebieha vinterakcii sprirodzenmi danosami jednotlivca. Km lockovsk interpretcia implikuje pln ovldanie jednotlivca, ie
226
ignorovanie jeho autonmnosti, vdescartovskej interpretcii sa sou pota,

take jednotlivec tu nie je vpozcii plne ovldanho, ale vrole emancipovanho nositea jazyka, ktor sa opiera osvoju prirodzen danos, t. j. oto, e
m danos nielen na prirodzen osvojenie si jazyka, ale aj na nadobudnutie
zmyslu pre intuitvne hodnotenie jazykovch prostriedkov. Autonmny jednotlivec so zreteom na jazykov normu sa vyznauje tm, e tto danos nie
je uneho utlmen, o sa prejavuje vjeho prirodzenom jazykovom sebavedom. Prirodzen jazykov sebavedomie je teda prejavom autonmneho jednotlivca. Pretoe termn jazykov sebavedomie sme obrne vysvetlili vosobitnej
kapitolke, meme sa tu obmedzi na vyzdvihnutie kovho aspektu tohto
javu. Jazykov sebavedomie je istota vjazykovom ametajazykovom sprvan,
ktor zvis od sebareflexie vo vzahu kovldaniu jazyka, od vnmania hodnoty jazyka aod presvedenia oimnnosti jazyka. Pojem istoty m platnos
premennej azaha ist stupne presvedenia onormlnosti jazykovch ametajazykovch reakci. Vo vzahu k ovldaniu jazyka istota zvis od reflexie
vlastnej jazykovej kompetencie, ktor zaha aj jej hodnotenie. Za normlnych
okolnost nosite jazyka neuvedomene hodnot svoju prirodzen znalos jazyka ako normlnu, t. j. tak, ktor je vsledkom jazykovho zrenia vpodmienkach prirodzenej socilnej interakcie. Atribt prirodzen (znalos jazyka)
vyjadruje, e ide oznalos, ktor je zaloen na prirodzenej logike aktor sa
kontituovala amen sa vtejto interakcii. Normlnemu sebahodnoteniu vsledovanom aspekte zodpoved normlne jazykov sebavedomie.
Istota vo vzahu khodnote jazyka zaha praktick aj duchovn aspekt hodnoty. Praktick hodnotu jazyka preva tm, e pouvanm jeho prostriedkov
uspokojuje svoje potreby viazan na jazyk. M potencilnu schopnos mera praktick hodnotu jazyka, ie posdi, ako koreponduje jazyk s jeho
motivanm svetom. Aktivizuje sa len vtedy, ke situcie navodia prslun
podnety. Prirodzen jazykov sebavedomie je podloen aj touto schopnosou. Vnmanie duchovnej hodnoty jazyka jeho nositemi je prirodzenm sprievodnm prznakom osvojovania si jazyka vprocese socializcie atto hodnota
sa automaticky reprodukuje vkomunikcii stmto jazykom. Duchovn hodnotu vlastnho jazyka pouvate preva ako hodnotu svojho vzahu kvlastnmu rodu, pretoe jazyk je jednm zfundamentlnych spojv medzi nm
a rodom. Jazykov sebavedomie tu vyplva z hodnotenia seba na zklade
vlastnost nroda, sktormi sa pouvate stotouje, priom svoju prslunos
knemu preva, resp. vnma, interpretuje ako silne preferovan hodnotu.
Istota vo vzahu k imnnosti jazyka sa dotka jeho prirodzenej odolnosti
proti vplyvom, ktor by vniesli chaos do jazykovho systmu, rozloili jazykov normu alebo viedli kstrate identity jazyka. Prirodzen imunita jazyka
spova na dobre fungujcom interaknom mechanizme, ktor zabezpeuje
(1) asimilano-akomodan rovnovhu jazykovho systmu, t. j. to, e jazyk
sa prispsobuje novm vplyvom a sasne si ich prispsobuje tak, e si jazykov systm kontinulne zachovva svoju identitu asstavne funguje ako
objekt, ktor si pouvatelia prirodzene osvojuj a s ktorm bez problmov
komunikane zaobchdzaj, (2) udriavanie takho pomeru medzi prunos227
ou astabilitou jazykovej normy, ktor zodpoved miere diferencovanosti normy urenej stavom osvojenia si jazyka danm spoloenstvom ako jednotnho
jazyka a diferencovanosou tohto spoloenstva. Pouvatelia s vtiahnut do
mechanizmu fungovania jazyka vsocilnej interakcii, prostrednctvom tohto
mechanizmu ho riadia, atak sa vich jazykovom sprvan reprodukuje istota
vo vzahu kudriavaniu svojho jazyka vnormlnom stave. Jazykov sebavedomie sa v tejto svislosti jav ako vsledok intuitvneho hodnotiaceho vnmania vlastnho jazykovho sprvania, ktor sa ukazuje ako normlne, ateda
nevyvolva pocit pochybnosti, neistoty.
Zhrnutie vkladu ponka takto poznvac obraz: Pomer medzi jednotlivcom a normou spisovnho jazyka, ktor reprezentuje jazykov kolektv, je
normlny vtedy, ke sa jednotlivec me jazykovo sprva asprva sa ako slobodn, prirodzen aautonmne indivduum. Jeho sloboda spova vznalosti normy vsptosti so znalosou spolonej stimulanej bzy, zktorej norma
vzchdza. Jeho senzibilita voi tejto bze, ktor kontroluje svojou metajazykovou axiologickou kompetenciou, signalizuje jeho prirodzenos. Prirodzen
jednotlivec vziiel zkontitunej intrumentlnosti jazyka avo vzahu kspisovnmu jazyku sa me takto prejavi, ke s podmienky na historick revitalizciu jeho zmyslu pre prirodzen jazykov systm ajeho citlivosti voi
jeho ponukm. Tieto podmienky sa vytvraj odstraovanm sukcesvnej situcie, vktorej kontituovaniu areprodukcii socilneho tvaru predchdza
kontituovanie areflexvna reprodukcia spolonho jazyka. A vsimultnnej
situcii me uplatni svoj zmysel pre prirodzen spisovnojazykov normu,
t. j. normu, ktor je prirodzene regulovan aprirodzene stabiln. Autonmnos jednotlivca sa prejavuje vjeho jazykovej emancipovanosti, ktorej rove
je dan rovou jeho jazykovho sebavedomia. Zvkladu vyplva, e pri vedecky zdvodnenom prstupe knorme spisovnho jazyka je rozhodujce urenie miesta spisovnho jazyka vdanej vvinovej fze na osi pohybu od umelosti kprirodzenosti, pretoe surenm miestom koreluje status jednotlivca
so zreteom na jeho slobodu, prirodzenos aautonmnos. Od tohto poznania
zvis primeranos narbania snormou spisovnho jazyka.
6 . 2 . Nor m l n y stav p o u vat e a s p i s ov n e j s lov e n i n y
Pokraujme vo vklade sledovanho javu pod heslom Normlnos kodifikovanej normy. Vnmanie nieoho ako normlne m vnaej orientcii vo
svete zvan miesto. Vbenom ivote sa nieo asto hodnot ako normlne
(resp. nie normlne), m sa dva najavo, e toto nieo zodpoved zkladnmu vchodiskovmu orientanmu bodu v hodnotiacom vnman. Vrazom
normlne sa vyjadruje hodnotiaci vzah vzmysle zodpovedajce tomu, o je
konformn sistou predstavou otom, ak m by entita istho druhu vo vchodiskovom stave so zreteom na jej akceptan vnmanie. Predstava normlnosti sa dostala aj do lingvistickch vkladov, naprklad vopozci bezprznakov : prznakov sa bezprznakov len vnma ako normlny (Wurzel, 1984)
alebo uruj sa podmienky, za ktorch je sociolingvistick situcia spisovnho
jazyka normlna (Dane, 1979, s. 90). V citovanej prci F. Dane vo vzahu
228
khierarchii kodifikanch kritri kontatuje: m normlnj je vak sociolingvistick situace, tm vce aspnj se uplatuje pirozen d vc
(op. cit., s. 89 90). ie normlnos koreluje sprirodzenm poriadkom vec,
ktormu zodpoved hierarchia kritri sdominanciou noremnosti. Aj nae
vklady s zaloen na tom, e tto hierarchia kritri 1. vitos (noremnos), 2. funkn adekvtnos, 3. systmovos je bezprznakov, prirodzen,
normlna, ateda plat, e vnormlnej sociolingvistickej situcii norma spisovnho jazyka je vnormlnom stave vtedy, ke jej regulcia koreponduje stouto hierarchiou. Ale ak regulcia normy je normlna vo vzahu kete nevitm
jazykovm prvkom alebo aj kvitm elementom bene hovorenho jazyka,
ktor sa tlaia do normy? ie: Ak regulcia prunosti stabilizovanej normy je normlna? Tza zdvodovan vnaich vkladoch znie, e normlnos
regulcie normy spisovnho jazyka je uren vnmanm normy zperspektvy
normlneho pouvatea. Ak je norma spisovnho jazyka, ktor sa nachdza
vnormlnej sociolingvistickej situcii, regulovan ztejto perspektvy, je vnormlnom stave, ie vstave m by. Problm sme presunuli na normlneho
pouvatea jazyka.
Akceptcia tejto tzy zvis od toho, ak miera komunikanoregulanej
kompetencie vo vzahu knorme sa pripisuje pouvateom jazyka. Vprpade
vysokej miery stav m by koreluje spocitom normlnosti pouvateov. Normlny stav normy spisovnho jazyka je uren tm, e ju pouvatelia vnmaj
ako sas ich normlneho sveta. Ke sa tejto kompetencii prisudzuje vlastnos
nepostaujca, explicitne sa udvaj prznaky normy vstave m by, vmene
ktorch sa zasahuje do normy, aby sa prekonvalo kompetenn obmedzenie
pouvateov. Ide oprznaky, ktor sa dotkaj zachovania identity, svojskosti jazyka a prslunho spoloenstva, resp. jeho krsy (porov. s puristickm
idelom istho, svojskho aestetickho jazyka, vmene ktorho zdrazovali
nacionlnos, historickos aestetickos pri regulovan normy) alebo systmovosti afunknosti jazykovch prostriedkov (porov. svchodiskami funknej
koncepcie regulcie normy). Stav m by sa vyvodzuje zpreferennho zaobchdzania spotrebami jazykovho spoloenstva, ktor s zviazan so spisovnm jazykom. Tento stav je nastolen vtedy, ke norma spisovnho jazyka
obsahuje prvky, ktor koreponduj s potrebami viazanmi na tento jazyk.
Otzka, pravda, je, ak prejav tchto potrieb vnorme zodpoved jej normlnemu stavu (vakej miere sa m zachova istota jazyka, ako m vyzera jeho
pravidelnos, ktor prvky s funkn apod.). Meme vychdza ztoho, e
vpodmienkach, ke je spisovn jazyk plne rozvinut, demokratizovan aneobmedzovan pri jeho fungovan, je ten prejav tchto potrieb normlny, ktor
zodpoved pocitu normlnosti pouvateov jazyka aktor presadzuj svojou
komunikanoregulanou kompetenciou? Prvotnm motvom oprvnenosti tejto otzky je neustle naptie medzi kodifikciou atatistickou normou.
Sledovan otzky obracaj pozornos aj na vzah medzi spisovnojazykovou
normou ako imperatvom jazykovho spoloenstva apouvateom jazyka ako
jedincom so slobodnou vou. Ide opecifick prpad vzahu medzi kolektvom ajednotlivcom, ako sme to osvetlili vpredchdzajcej kapitole. Jazykov
229
norma predstavuje ist tlak kolektvu na jednotlivca, ktor na me reagova

prejavovanm svojej slobodnej vle vrozlinej miere (automaticky sa sprva
poda normy, neshlas sistmi prvkami normy, ale sa podriauje, vzpiera sa
proti istm pravidlm apod.). Aj vtej svislosti si kladieme otzku normlnosti: Kedy je vzah medzi jazykovm spoloenstvom zastpenm normou
spisovnho jazyka apouvateom jazyka ako jedincom so slobodnou vou
normlny? Kedy je tento vzah tak, ak m by? Ke stav pouvateov jazyka
je normlny.
Meme kontatova, e normlny stav normy spisovnho jazyka je uren
jednak tm, ako sa do nej premietaj potreby jazykovho spoloenstva viazan na spisovn jazyk, a jednak tm, ako zodpoved optimlnemu vzahu
medzi jazykovm spoloenstvom, ktor prostrednctvom normy vyvja tlak
na jednotlivca, apouvateom ako jedincom so slobodnou vou. Vzklade
normlneho stavu normy aj normlneho stavu vzahu medzi kolektvom ajednotlivcom je normlny stav pouvateov spisovnho jazyka. Preto je vcentre
naej pozornosti normlnos stavu pouvateov.
Normlny stav pouvatea. Kedy je pouvate jazyka vnormlnom stave?
Defincia pojmu:
Pouvate spisovnho jazyka je vnormlnom stave (ie vstave m by)
vtedy, ke jeho stav je ekvivalentn so stavom pouvatea prirodzenho jazykovho tvaru, ktor vinterakcii sostatnmi pouvatemi reprodukuje jazyk
so vetkmi jeho funkciami tm, e ho vkomunikcii pouva poda svojho
pocitu normlnosti.
Poda kulturolga (Hansen, 2000, s. 302) pocit normlnosti vznik znvykov reprodukovanch vinou vdlhom asovom seku (porov. s1. vznamom slova normlny = obvykl, obyajn, pravideln, ben). Sasou tohto
pocitu je aj intuitvna analgia, na ktorej sa zaklad rozren reprodukcia jazyka. Ide oanalgiu jednak vzmysle rieenia propornej rovnice (naprklad
pri vytvran novch pomenvacch jednotiek) a jednak v zmysle komunikanho zaobchdzania sjazykom vtom zmysle (vtom duchu), ako to robili
predchdzajce genercie (napr. pouvanie cudzch slov). Pocit normlnosti
sa objavuje austauje vprocese socializcie jednotlivca, ke je vahovan do
sveta tandardizci danho spoloenstva, ktor sa stva pre neho normlnym
svetom. Jazykov norma je jednm zkomponentov tchto tandardizci, ateda sasou tohto sveta. Pretoe ide opocit (nie vedomie) normlnosti, mme
na mysli jazykov tandardizcie, ktor si lenovia spoloenstva osvojuj prirodzenm spsobom. Tento spsob osvojovania si jazykovej normy je zkladn, lebo je vslade so zkladnm zmyslom existencie jazyka, ktor spova
vtom, e pln funkciu kontituenta loveka ako socilnej bytosti. Fylogeneticky aj ontogeneticky plat, e kontituovanie loveka ako socilnej bytosti nie
je vedom proces. Kontituovanie aosvojovanie si jazykovej normy ako sas
tohto procesu maj prirodzen priebeh, t. j. tak, ktor vyplva z jej povahy, ztoho, e je prostriedok plnenia spomnanej kontruknej funkcie jazyka.
Vzkladnej (pvodnej) socializanej situcii jazykov norma je prirodzen socializan prostriedok. Ztejto situcie pochdza pocit normlnosti vo vzahu
230
kjazykovej norme. Prav pocit normlnosti pouvatea je spt stouto socializanou situciou. Tento pocit uruje jeho normlny stav.
Na zkladn socializan situciu sa navrstvuje nov situcia vobdob kontituovania spisovnho jazyka. K prirodzenm jazykovm tvarom pribda
umel jazykov tvar. Kprirodzenej socializcii prostrednctvom jazykovej
normy pvodnch tvarov sa pridruuje umel socializcia prostrednctvom
normy spisovnho jazyka. Ide onadstavbov socializciu, pri ktorej sa pouvate vychlil zo svojho normlneho stavu zaloenho na pravom pocite normlnosti, take ani jazykov norma nemala tak status, ateda aj vzah medzi
normou (kolektvom) ajednotlivcom sa odchlil od normlnosti. Zasahovanm
do normy spisovnho jazyka prostrednctvom kodifikcie aposilovanm prestnosti kodifikovanej normy sa zvil tlak kolektvu na jednotlivca, tlak na
jeho prispsobovanie sa kolektvu zastpenho kodifiktorom, priom sa odchlka od normlnosti mohla zvova rozhodovaniami kodifikanho subjektu. Ak je vvinov lnia spisovnho jazyka po jeho kontitunom obdob?
Postupne sa vytvraj podmienky na to, aby sa potlala umelos spisovnho jazyka, ateda na to, aby sa tento tvar priblioval kprirodzenmu jazyku.
Rozhodujce s tie podmienky, ktor podporovali demokratizciu spisovnho jazyka. Rozirovanm jeho socilnej bzy, ie narastanm potu aktvnych
pouvateov, sa upevoval predpoklad pre optimalizciu vzahu medzi jazykovou normou ajednotlivcom, t. j. na pribliovanie sa knormlnemu stavu.
Vrmci demokratizcie sa presadzuje prirodzen spsob osvojovania si spisovnho jazyka (zreten je to napr. vslovenskom jazykovom spoloenstve),
resp. vyvja sa tlak na kodifikovan jazyk prostrednctvom jazykovho tvaru,
ktor sa prirodzene osvojuje (napr. tlak obecnej etiny na kodifikovan esk jazyk). Zvuje sa objem hovorench komunikci v spisovnom jazyku,
resp. v jazykovom tvare, ktor sa prirodzene osvojuje, m sa pouvatelia
pribliuj kpvodnej podobe jazykovej komunikcie (podpornm initeom
s komunikan mdi, najnovie pota a mobiln telefn). Demokratizciou spisovnho jazyka sa zreluje revitalizcia normlneho stavu pouvatea. Relnym sa stva historick oivenie jeho pravho pocitu normlnosti
vo vzahu kjazykovej norme, o je spsoben historickopirlovm nvratom
kprirodzenej socializanej situcii, vktorej jazykov norma funguje ako prirodzen socializan prostriedok. m vy je stupe demokratizcie spisovnho jazyka, tm viac sa jednotlivci pribliuj kmonosti ocitn sa vstave
normlneho pouvatea. Realizcia tejto monosti vak nara na prekky.
Retardan vplyv tandardizcie. Hoci vslovenskom (ale napr. aj eskom)
jazykovom prostred s vytvoren podmienky na to, aby sa norma spisovnho jazyka dostala do stavu normlnosti, doposia sa to nestalo. Vychdzame
ztoho, e kodifikovan jazykov norma vobidvoch prostrediach nezodpoved
pravmu pocitu normlnosti pouvateov. Prejavuje sa to vtom, e pouvatelia prisudzuj jazykovmu sprvaniu poda danej kodifikcie prestnos,
vnmaj ho suznanm, ale vo vlastnom sprvan sa od kodifikovanej normy
odchyuj. Na jazykov kritiku a vchovu zameran na poruovania tejto
normy spravidla reaguj aspo vslovenskom prostred akceptane, maj
231
pred nimi repekt aspravidla nemaj pochybnos otom, e kritika avchova

usmeruj pouvateov kstavu m by (len vnimone sa objavuj ist obrann reakcie vprospech kritizovanch avychovvanch). Kodifikovan normu povauj za vy jazykov princp, ktor riadi sprvne jazykov sprvanie apredstavuje dokonalos ovldania spisovnho jazyka, ktor je pre nich
nedosiahnuten (nepriamo to potvrdzuje napr. slovensk jazykov kritika,
ke pouvateom pripomna notorick jazykov chyby, ktor sa u desaroia
opakuj). Kodifikovan normu pociuj ako normlnu (aj ju vedome vnmaj
ako tak, ak m by), ale nie je to prav pocit normlnosti, ktor je viazan
na jazykov normu ako prirodzen socializan prostriedok. Otzka je, preo
maj pouvatelia pocit normlnosti, ateda o im zabrauje vtom, aby mohli
preva prav pocit, ie aby sa dostali do stavu normlneho pouvatea. Ke
opozciu stavov ozname ako prav stav vz. neprav stav, otzka znie: Ako
je mon, e vsasnch (normlnych) podmienkach fungovania spisovnho jazyka sa udriava situcia, vktorej pouvatelia neprav stav vnmaj ako
prav? Ako je mon, e sa ustlila situcia, ke sa neutralizuje opozcia nepravho apravho pocitu normlnosti apritom sa presadzuje prznakov len
opozcie? Pretoe podmienky fungovania spisovnho jazyka s normlne, mal
by sa presadzova bezprznakov len. Vyhrotene povedan, ide odeterminanty stavu jazykovho spoloenstva, ke sa dar reprodukcii falonho pocitu
normlnosti.
Odpove na poloen otzku vrozlinch variantoch treba hada vo vzahu tandardizci platnch v danom kolektve k jeho lenom. Vychdzajc
zpodnetov, ktor ponka kulturolgia svojimi analzami tohto javu (napr. u
citovan H. P.Hansen), prisudzujeme tandardizcii so zreteom na sledovan otzku tri sily, ktormi psob na nositeov. Tieto sily s vlastn aj tandardizovanmu akceptanmu postoju pouvateov ku kodifikovanej norme
aimplikovanm tandardizovanm reakcim (napr. na jazykovokritick ajazykovovchovn podnety). Tento postoj sa tandardizoval v kontitunom
a stabilizanom obdob existencie spisovnho jazyka a tto tandardizcia
sa stala sasou tandardizci tvoriacich zklad duchovnej kultry danho
spoloenstva. Socializciou sa jednotlivec vleuje do tejto kultry astva sa
nositeom aj tohto akceptanho postoja. Aj tto akceptan postojov tandardizcia ako aj in tandardizcie psob retardane na realizciu potencilnych zmien vreakcich jej nositeov (vkulturolgii sa stretvame sokrdlenou
sentenciou, e kultra je retardanm faktorom civilizcie, o koreponduje
sudovou mdrosou, e zvyk je elezn koea). Rozhodujce s tri sily tandardizcie, ato odbremeujca sila, normalitn sugescia aderacionalizan
potencia.
Akceptan postojov tandardizcia odbremeuje pouvatea jazyka od
rozhodovania sa pri evaluanom vnman ponk kodifikovanej normy. Automaticky ich vnma ako tak, ak maj by, aj ke sa jeho jazykov sprvanie
odchyuje od istch ponk. Aj tu plat, e tandardizcia zjednoduuje rozhodovac priestor, atm vychdza vstrety sklonu loveka zbavova sa rozhodovacieho bremena, toho, o ho zaauje. Vprpade, e jeho jazykov sprvanie
232
nie je vslade skodifikovanou normou, tto tandardizcia mu utlmuje potrebu zaobera sa stmto rozporom, riei ho, ie rozhodova sa pre ist rieenie. To, e na jednej strane m akceptan postoj ku kodifikovanej norme, ana
druhej strane pouva truktry zzu, ktor nezodpovedaj norme, ilustruje
rozpory medzi tandardizciami, ktor s prtomn vkadej kultre. zus je
tie tandardizcia sodbremeovacou silou, ateda je konformn so spomnanm sklonom loveka. Odbremeuje pouvatea od toho, aby sa musel rozhodova pri realizcii toho, o mu jazykov systm, resp. fungovanie jazyka
(napr. domci vz. prevzat vraz) ponkaj. Jedna aj druh tandardizcia
psob vslade sjeho sklonom nezaaova sa rozhodovaniami, atak mu vyhovuje rozporn stav, ke sa sprva poda zu, apritom prejavuje akceptan postoj ku kodifikovanej norme. Tm, e sa sprva vduchu zu, prejavuje
akceptan postoj ktejto tandardizcii. Koexistencia tchto postojov je zdroj
monho pohybu smerom knormlnemu stavu pouvatea jazyka.
Zjavnejou a vraznejou silou tandardizcie je jej normalitn sugescia.
tandardizcie predstavuj pre socializujceho sa jednotlivca vopred dan ivotn realitu, ktor sa pre neho stva prevanm svetom, vsugervaj mu, e
tento svet je normlny svet, zodpoved svetu, ak m by, o sa mu potvrdzuje, ke sa mu naskyt prleitos na vnmanie tandardizci patriacich do
inch kultr. Tto sugestvna potencia tandardizcie svis, prirodzene, sjej
odbremeovacou silou. Sprvanie pod vplyvom tejto sugescie odbremeuje
jednotlivca od subjektvnej motivcie (simplikovanmi reakciami). Normalitn sugescia tandardizovanho akceptanho postoja ku kodifikovanej norme
spsobuje, e tento postoj sa vnma ako tak, ak m by, ateda sa prijma
ako samozrejmos, o je podporovan odbremeovacou silou tejto tandardizcie. Deaktualizcia subjektvnej motivcie jej nhradou vonkajm riadenm
znamen, e sa jednotlivec vtejto svislosti odindividualizuje, stva sa skolektivizovanm indivduom asvojm sprvanm sa stotouje skolektvom.
Obsahom vonkajej motivcie je pralivos viny (Ke maj skoro vetci
tak postoj, tak je to dobr postoj) v spojitosti s vytvorenou spoloenskou
klmou sprvania (Kto nem tak postoj, patr na perifriu spolonosti).
Sasou tejto klmy je aj stereotyp expertnosti kodifikovanej normy, ie
tandardizovan usdenie, e zo zvanosti roly spisovnho jazyka vivote
nroda vyplva potreba expertnho zaobchdzania sjeho normou, zoho alej vyplva, e ktakto podloenej norme mono ma len akceptan postoj.
Oporou tohto stereotypu je sksenostn znalos vzahujca sa na spoloensk
debu prce: Ako vinch oblastiach udskej innosti, aj voblasti regulcie fungovania spisovnho jazyka s experti, ktor veci rozumej, ateda ich odborn
kompetencia zaruuje, e kodifikovan norma je tak, ak m by, take
loha pouvatea spova u len vjej repektovan. S dva dvody, ktor tu
oprvuj pouitie vrazu stereotyp (vzmysle tandardizovanho sudku istho kolektvu, ktor nezodpoved, resp. nie celkom zodpoved realite): (1)
sasn podmienky fungovania spisovnho jazyka (porov. svkladom ojeho
aproximcii k prirodzenosti), (2) vecn konflikty medzi expertmi, ktor s
mimo percepnho poa pouvateov.
233
S normalitnou sugesciou tandardizcie je zviazan jej deracionalizan

sila, ktor spova vtom, e tandardizcia potla otzku zmyslu (ak je jej
zmysel). Odindividualizovan jednotlivec strca motivciu vnmania zmyslu
sprvania, pretoe tto otzku povauje za vyrieen tm, e toto sprvanie
sa vdanom kolektve skonvencionalizovalo. Nsledkom straty motivcie je, e
nemus chpa, resp. celkom chpa zmysel tandardizovanho sprvania, ateda ani relevantn svislosti. Deracionalizcia sa dotka aj tandardizovanho
akceptanho postoja ku kodifikovanej norme. Pouvatelia nevnmaj zmysel
tohto postoja (pripomeme si op odbremeovaciu silu tandardizcie); nepociuj potrebu vnma ho, lebo s pod vplyvom normalitnej sugescie astereotypu expertnosti. Tm, e touto sugesciou atmto stereotypom je otzka
zmyslu postoja utlmen, u pouvatea je umtven podnet na aktivizujce
vnmanie rozdielu medzi kodifikovanou normou ajeho jazykovm sprvanm,
o podporuje udriavanie nepravho stavu akceptanej recepcie. Aktivizujce vnmanie rozdielu skrva vsebe mon ujasovanie si odchylnosti zu od
kodifikovanej normy z pozcie pouvateov demokratizovanho spisovnho
jazyka, a teda stimul k posilneniu pravho pocitu normlnosti. Kee vak
otzka zmyslu akceptanho postoja je suspendovan, pouvate si nekladie
otzku, preo vlastne bezvhradne zaujma tento postoj (obmedzuje sa len
na to, e to robia, resp. maj robi vetci, pretoe ide predsa ospisovn jazyk,
oktor sa staraj experti), nedostva sa mu do povedomia, e zmenen podmienky fungovania spisovnho jazyka si nevynucuj bezvhradn akceptciu
kodifikovanej normy, ato preto, lebo tieto podmienky s konformn spravm
pocitom normlnosti.
Odbremeovacia sila, normalitn sugescia aderacionalizan sila tandardizovanho akceptanho postoja psobia na pouvateov ako retardan faktor pri ich prechode do normlneho stavu, ktor sa nastouje vtedy, ke tandardizovan akceptan postoj ku kodifikovanej norme je vslade spravm
pocitom normlnosti. Tento faktor spsobuje, e s dynamikou podmienok
fungovania spisovnho jazyka nekoreluje dynamika akceptanho postoja ku
kodifikovanej norme. Dynamika podmienok je konformn shistorickou revitalizciou normlneho stavu pouvatea, ale akceptanopostojov tandardizcia zdriava tto revitalizciu. Ide opecilny prpad veobecne platnho
retardanho vplyvu tandardizcie na mentlnu aktivitu jednotlivca. Tento
vplyv sa prejavuje vustrnulosti akceptanho postoja, m sa nara korelcia
medzi spomnanmi dynamikami, atak pouvatelia spisovnho jazyka ij
spocitom pravej anepravej normlnosti. Vplyv tandardizcie spsobuje, e
tto rozpornos vpocite neprevaj ako za, ktor by naliehavo vyadovala
zmenu. tandardizovala sa situcia, ke pouvatelia bezvhradne uznvaj
kodifikovan normu asasne sa sprvaj vduchu zu.
Racionalizcia vnmania spisovnho jazyka. Zpozcie kodifikcie vychdza
tlak, ktorm sa m nastoli stav, ke prav pocit normlnosti koreponduje
skodifikovanou normou, ktor stoj nad zom. Ztejto pozcie ide oto, aby sa
jednotlivec stotonil skodifikovanou normou aaby sa toto stotonenie vnmalo ako normlny stav. Tlak, ktorm sa m dosiahnu tento stav, spova vraci234
onalizcii vnmania spisovnho jazyka. Jazykov kritika avchova, ktorou sa

vyvja tlak na pouvateov, vkonenom dsledku smeruj kich vntornmu
stotoneniu sa skodifikovanou normou, ie ktomu, aby sa jednotlivec nestotooval snormou len pod vplyvom hrozby sankci. Zpozcie kodifikcie je
teda nepostaujce, e (aj) deracionalizan sila tandardizovanho akceptanho postoja retarduje revitalizciu pvodnho normlneho stavu pouvatea
jazyka. Retardcia pomha udriava prest kodifikovanej normy, resp. autority kodifikcie, ale deracionalizan sila preka pri prechode kvntornmu
presvedeniu pouvatea onormlnosti kodifikovanej normy. Deracionalizan sila tandardizovanho postoja m by preto neutralizovan racionalizciou
vnmania spisovnho jazyka. Racionalizcia vnmania znamen zvenie miery uvedomenosti pri zaobchdzan stmto jazykom, o implikuje uvedomovanie si zmyslu sprvania poda kodifikovanej normy. Oporu pre u nachdzame
u vzaiatkoch koncipovania funknej terie spisovnho jazyka ajazykovej
kultry: B. Havrnek (1932, s. 35) pri konfrontcii normy spisovnho jazyka
snormou udovho jazyka zisuje okrem inho, e norma spisovnho jazyka
je uvdomlej... Racionalizcia vnmania m zodpoveda povahe spisovnho jazyka ajeho normy.
Racionalizcia vnmania m oporu aj v povahe pouvatea. Pri presadzovan racionalizcie sa objektvne vyuva (z opanej pozcie zneuva)
epizodick aplikcia prirodzenho sklonu loveka kreflexii jazyka. Pri viac
alebo menej nhodnch prleitostiach uvauje o jazykovch javoch, usudzuje aprichdza naprklad kzveru, e ist vraz je nelogick (dotka sa
motivcie), nesprvny (aj ke je kodifikovan) alebo nejasn (hoci sa bene pouva). Vsledok epizodickho uvaovania vak spravidla nem vplyv
na jeho jazykov sprvanie. Racionalizcia vnmania spisovnho jazyka m
teda ist vntorn podklad upouvatea asmeruje ktomu, aby epizodick
reflexie prerstli do systematickej racionlnej kontroly spisovnojazykovho
sprvania so zreteom na rozpor medzi zom akodifikovanou normou. Ide
otandardizciu takej kontroly, ie odosiahnutie stavu, ke psob normalitn sugescia tandardizcie.
tandardizcia racionlneho vnmania spisovnho jazyka jeho pouvatemi m vies ku kolektvnemu interpretanmu kontruktu (modelu), ktorho
uplatovanie pri pouvan spisovnho jazyka sa automaticky reprodukuje.
Uplatnenm tohto kontruktu sa vnmaniu spisovnho jazyka pripisuje tto
truktra: spisovn jazyk je prominentn tvar nrodnho jazyka v dsledku svojich osobitnch funkci vkodifikcii jeho normy sa prejavuje uvedomovanie si jeho statusu a zodpovednos za jeho stav a vvin , kultivovan
pouvanie prostriedkov tohto tvaru sa riadi touto normou. Z tejto pozcie
pouvatelia spisovnho jazyka s vnormlnom stave vtedy, ke tento kontrukt je integrovan do jazykovej sfry ich mentlneho sveta. Internalizciou
tohto kontruktu sa vo vzahu kjazykovej norme krytalizuje pocit normlnosti, ktor zodpoved povahe a statusu tohto jazykovho tvaru. Nie je to
prav pocit normlnosti? Nie je prve tento pocit zkladom normlneho stavu
pouvateov spisovnho jazyka?
235
tandardizan povaha jazyka. Znovu sme sa dostali kotzke normlnosti

stavu pouvateov spisovnho jazyka, ateda aj knormlnosti jeho normy. Je
normlny ten stav, vzklade ktorho je prav pocit normlnosti spt sprocesom, ktorm umel spisovn jazyk nadobda povahu prirodzenho jazyka
(porov. svkladom vyie), alebo ten stav, vzklade ktorho je prve spomnan internalizovan interpretan kontrukt? N vklad hovor vprospech
prvej monosti apodporuje ho aj jazykov prax. Zpozcie doterajch kodifikci normy spisovnej sloveniny aj etiny sa vdy vychdzalo zadekvtnosti
druhej monosti. Kodifikcie podporovali silie otandardizciu racionlneho
vnmania spisovnho jazyka, ie snahu oprispsobovanie pouvateov expertne podloenej kodifikovanej norme. Ich odborn pozadie tvor funkn
teria spisovnho jazyka ajazykovej kultry. Kontinulny rozpor medzi normou azom vak sved oproblematickosti tohto silia, atak sa vynra otzka: Jak si tedy vysvtlit, e po relativn dlouhm obdob, kdy se kotzkm
esk (aj slovenskej pozn. J. D.) jazykov praxe pistupovalo dajn vduchu
teorie jazykov kultury, panuje mezi pedmtem tto kultivace (spisovnou etinou; aj sloveninou pozn. J. D.) afaktickou eskou (aj slovenskou pozn.
J. D.) jazykovou prax rozpor? (Star, 1995, s. 19). Odpove, ktor vyplva
znho vkladu, znie: Tento rozpor je nsledok toho, e postupn zmeny podmienok fungovania spisovnho jazyka podporovali vnmanie jeho normy ako
prirodzenho kohzneho prvku spolonosti, ale zotrvvanm pri kodifikanej
tradcii, ktor vzila zobdobia, ke spisovn jazyk mal jasn status umelho
jazyka, sa udriaval tlak na pouvateov, aby tto normu vnmali ako kohzny prvok so zvznm prznakom externej riadenosti, ie ako prvok, ktor
mus by primerane umel. Jazykov norma m platnos prirodzenho kohzneho prvku, ke ju pouvatelia vnmaj s pocitom prirodzenej (pravej)
normlnosti. Dynamika podmienok fungovania spisovnho jazyka tento pocit
oivuje, ale kodifikan tradcia vyvja na pouvateov tlak smerujci ktomu,
aby sa dostali do stavu, e vo vzahu ktomuto jazykovmu tvaru prav pocit
normlnosti je zviazan skodifikovanou normou.
Rozvjanie funknej terie spisovnho jazyka a jazykovej kultry vychdza vstrety vnmaniu normy tohto tvaru, ke vtride kodifikanch kritri najvyia pozcia sa prisudzuje parametru noremnos" (vitos). Sledovan rozpor sa vak aktualizuje pri prvkoch, ktor sa vvaj, resp. s
potencilne noremn. Tu vid funkn teria priestor na realizciu svojho
poslania, odvolvajc sa na to, e vnej je zachyten hlbie poznanie jazyka,
apoukazujc na to, e pouvatelia sami iadaj expertn pomoc. N vklad upriamuje pozornos na to, e prirodzen jazyk je kultrny jav, ateda
jeho kontituovanie arozvjanie je zaloen na tandardizcii (konvencionalizcii). Tm, e sa spisovn jazyk pribliuje k stavu prirodzenosti (porov.
vyie), nvratne sa v om posiluje tandardizan povaha prirodzenho
jazyka. Z tohto prstupu nevyplva radiklne odmietnutie externho zasahovania do spisovnojazykovho ivota, ateda sa nepopiera osonos zodpovedajcich lingvistickch aktivt. Vyplva zneho to, e tieto aktivity nemaj
psobi ako protichodn sila kspomnanej aproximcii spisovnho jazyka.
236
Aktivity maj smerova kdosiahnutiu stavu, ke motivciou lingvistickho

zasahovania je relny jazykov problm, t. j. tak, ktor ako problm vnma,
preva vjazykovej komunikcii pouvate vnormlnom stave. Poukaz na
to, e pouvatelia sami iadaj expertn pomoc, implikuje e ich iados
obsahuje relne (prirodzen) aj umel jazykov problmy. Umel problmy s bu vsledkom sklonu pouvateov kuvaovaniu ojazyku (prejavuje
sa epizodicky), alebo tlaku na nich smerom kracionalizcii vnmania spisovnho jazyka. Prax ukazuje, e tento tlak vedie ktandardizcii oddanej zvislosti pouvateov od nedotknutenej kodifikovanej normy. Onsledkoch
tejto zvislosti bola re u vyie. Tu ete raz zdrazujeme ideu, e vdemokratickom prostred ide ooptimalizciu miery tejto autonmnosti (autonmia jednotlivca je, prirodzene, relatvna, o je dan jeho socializciou).
Autonmnos jednotlivca sa prejavuje v jeho jazykovej emancipovanosti,
ktorej rove je dan rovou jeho jazykovho sebavedomia.
6 . 3 . Ja z y kov i d e o l g i a a s p i s ov n s lov e n i na
Pojem jazykov ideolgia je prvok sasnho pojmoslovia vzahujceho sa

na poznvanie jazyka ako fundamentlneho kontituenta udskej bytosti zakotvenej vsocilnom svete. Nejde opojem vytvoren vrmci jazykovednho
poznvania, ale o socilnovedn poznvac koncentrt, v ktorom sa odra
spoznanie spojiva medzi spsobmi hovorenia (psania) asocilnymi formami.
Do sstredenejej pozornosti jazykovedcov sa vzah medzi jazykom aideolgiou dostva ich zujmom odiskurzn analzu, vterii ktorej pojmy diskurz
aideolgia maj kov miesto. Diskurz vduchu M. Foucaulta sa chpe ako
konvencionalizovan spsoby hovorenia, ktor vytvraj konvencionalizovan
spsoby myslenia asasne s vytvran tmito spsobmi myslenia. Ideolgiu
kontituuj takto spojen spsoby hovorenia amyslenia, ie diskurz aideolgia splvaj. Ideolgia sa osobitne vyzdvihuje vrmci metodologickho prdu
zvanho Kritick diskurzn analza (prototypov prca Fairclough Wodak,
1997), vktorej dominuje idea, e diskurz patr kprincipilnym aktivitm ud,
prostrednctvom ktorch sa reprodukuje aupevuje ideolgia sliaca na udriavanie moci. Hlavn loha kritickodiskurznej analzy spova vodhaovan
toho, ako s diskurz aideolgia prepleten.
Pojem jazykov ideolgia (chpan napr. ako shrn nzorov na jazyk vjeho rozlinch aspektoch) akonjunkciu pojmov jazyk aideolgia (napr. bene
uchopovan ako ideologick vnmanie jazyka) meme, pravda, vidie aj ako
navodenie dvoch vskumnch tm. Tto otzku monej pojmovej ametodologickej diferencicie tu nechvame bokom a zostaneme pri tom, e pojem
jazykov ideolgia sa dotka diskurznho aspektu jazyka so zreteom na kontituovanie areprodukovanie istch ideolgi. Treba ho, prirodzene, definova.
Jednm zatribtov jazykovej ideolgie je jej etnick, resp. kultrne podmienen variabilita (aj preto pritiahol tento jav pozornos antropolgov). Na tomto
pozad hovorme ojazykovej ideolgii vsasnej slovenskej societe skoncentrciou na spisovn jazyk. Definciu jazykovej ideolgie vyvodme zdefincie
pojmu ideolgia.
237
Ideolgia. Ako sa d oakva, vraz ideolgia sa spja srozlinmi interpretciami (dobr prehad so zreteom na jazykov ideolgiu ako pole vskumu
podva Woolard, 1998). Vraz sa interpretuje bu so zpornm hodnotiacim
komponentom, alebo ako evaluane neutrlny termn. Hodnotiaci komponent
je prtomn vtedy, ke sa ideolgia chpe vsptosti smocou, ke sa vychdza
ztoho, e ideolgia je podriaden moci. Ide opartikulrnu interpretciu vrazu,
pri ktorej sa na ideolgiu nazer ako na kognitvnu vlastnos asti society zainteresovanej na moci. Vdruhom prpade sa stmto vrazom zaobchdza ako
sistm deskriptvnym slovom aspja sa stotlnym chpanm ideolgie, ato
ako sstavy ide, ktor je duchovnm vlastnctvom celej society. Vnaom vklade interpretcia ideolgie je kompatibiln spartikulrnou aevaluanou koncepciou. Poda tejto koncepcie ideolgia sa prejavuje vpraktikch istej dominantnej
asti society a tvor ju systm reprezentci, ktor maskuj socilne procesy
a zlegitmuj ist socilny poriadok (Bloch, 1985; citovan poda Woolard,
1998, s. 8). Spja sa sdiskurzom ajav sa vduchu spomnanho Foucaultovho
vkladu ako diskurz spt smocou. Kee ideolgia je nstroj dominantnch
socilnych skupn na udriavanie moci (politickej, ekonomickej, socilnej alebo
duchovnej dominancie), ateda je podriaden moci, nie je jej cudzia deformcia,
ilzia, mystifikcia (asto sa pripomna znma Marxova aEngelsova metafora:
ideolgia je camera obscura). Skresovanie skutonosti adeformcia vedeckho
poznvania s takpovediac prirodzene zluiten spovahou ideolgie.
Ideov rmec zaloen na spjan ideolgie smocou implikuje pragmatick
axiologick pozadie tohto javu. So zreteom na tento rmec stmto pozadm
definujeme pojem ideolgia takto:
Ideolgia je shrn tandardizovanch kognitvnych preferenci, fungujcich
ako interpretan kontrukty, prostrednctvom ktorch sa utvrdzuje ist so
cilny poriadok.
Preferencie s nsledkom pragmatickho axiologickho vnmania vsekov
sveta a sasne funguj ako kontrukty na ich interpretciu potvrdzujcu
dan socilny poriadok ako prirodzen asprvny. Podkladom pragmatickho
axiologickho vnmania je aktulny stav motivanho sveta subjektu, t. j. jeho
zujmov, potrieb, elan, predstv, idelov. Preferuje sa to, o zodpoved tomuto svetu, azafixovan preferencie sa uplatuj ako kontrukty, prostrednctvom ktorch vseky reality sa interpretuj tak, aby vyhovovali tomuto svetu.
Atribt kognitvne (preferencie) vyjadruje, e preferencie sa tkaj prijmania,
spracvania, ukladania a uplatovania informci (v slade so tandardnou
interpretciou pojmu kogncia v kognitvnych vedch). Za tmto atribtom
sa skrva spomnan camera obscura. Selekcia informci, spsob ich spracovania aukladania ametda ich uplatovania mu vies kskresovaniu skutonosti, kzdanlivej pravde, kilzii, kmystifikcii. Atak sa do sfry kognitvnych preferenci dostvaj aj stereotypy, resp. predsudky, ie sudky, ktor
nezodpovedaj alebo nie celkom zodpovedaj skutonosti, resp. predasn
sudky (sudky bez primeranho poznania) alebo sudky vyplvajce skr
zemocionality ako zo skutonho poznania reality. Atribt tandardizovan
(preferencie) znamen konvencionalizovan (zkonotanch dvodov upred238
nostujeme vraz tandardizcia). Prostriedok tandardizcie je diskurz. Ale

nielen tandardizcie, ale aj formovania, stvrovania ideolgie. Aktulny stav
motivanho sveta stimuluje ist typ preferennch reakci, ktor sa varrovane pecifikuje, skonkrtuje, obsahovo rozvja prostrednctvom diskurzu.
Kee diskurz je prostriedok (nie nstroj) stvrovania atandardizcie ideolgie, funguje ako emergentn inite, ako faktor, ktorm typ preferennej
reakcie stimulovanej motivanm svetom nadobda podobu ivej ideolgie.
Ideolgia teda vznik zpodnetu istho stavu motivanho sveta, ale vytvra
sa emergentne, t. j. v priebehu socilnej interakcie realizovanej diskurzom.
Ideologickos diskurzu pramen z mocenskho zdroja motivanho sveta,
zorientovanosti subjektu na moc. Orientovanos na moc riadi diskurz tak, aby
sa interpretcia istho vseku sveta zjej pozcie vdanej societe presadila ako
veobecne akceptovan. Vdiskurze sa upevuje interpretan kontrukt ako
dispozin filter, cez ktor sa vnma dan vsek sveta, priom vnmanie cez
tento filter nadobda prznaky prirodzen, sprvne. Tmto vnmanm sa
potvrdzuje prirodzenos asprvnos socilneho poriadku zodpovedajceho
istej mocenskej predstave. m vy je stupe tandardizovanosti kognitvnych preferenci, a teda stupe automatickosti fungovania interpretanho
kontruktu, tm vy je predpoklad, e ideolgia sa stane takm komponentom duchovnho sveta danej society, akm je kultra (dleit lohu hr vtejto svislosti sila tandardizcie vbec; otejto otzke porov. Dolnk, 2007).
Jazykov ideolgia. Jazykov ideolgia je pecifick prpad ideolgie, take defincia pojmu je tie len pecifikciou defincie veobecnho pojmu
ideolgia:
Jazykov ideolgia je shrn tandardizovanch kognitvnych preferenci vo
vzahu kjazyku, fungujcich ako interpretan kontrukty, prostrednctvom
ktorch sa utvrdzuje interpretcia jazyka zodpovedajca istmu socilnemu
poriadku.
Vraz jazyk (vo vzahu kjazyku, interpretcia jazyka) zaha vetky aspekty jazyka ajeho svislost, ktorch sa dotka metajazykov diskurz podriaden moci. Metajazykov diskurz predstavuje tandardizovan spsoby hovorenia (psania) ojazyku, ktor uruj zodpovedajce spsoby myslenia oom
asasne s nimi urovan. Preferencia spsobov hovorenia amyslenia ojazyku je nsledok pragmatickho axiologickho vnmania jazyka, ktorho podkladom je aktulny motivan stav subjektu so zreteom na jazyk. Motivan
svet stimuluje vznik jazykovej ideolgie, ktor sa formuje v metajazykovom
diskurze. Pretoe jazykov ideolgia je pecifick prpad ideolgie at vyplva
zorientcie subjektu na moc, jazykov ideolgia je podriaden tejto orientcii. Ztoho vyplva, e metajazykov diskurz ako pecifick prpad diskurzu
je riaden orientciou na moc, ktor je vzklade zodpovedajceho diskurzu.
Aj jazykov ideolgia sa vytvra emergentne, ie vsocilnej interakcii realizovanej metajazykovm diskurzom. Tento diskurz funguje aj ako prostriedok
tandardizcie jazykovej ideolgie, vrmci ktorej sa kontituuje aj interpretan kontrukt, ktorho fixcia areprodukovan aplikcia vnucuje presvedenie
oprirodzenosti asprvnosti tejto ideolgie.
239
Pre transparentnos interpretcie pojmu jazykov ideolgia bude uiton

tto schma:
obsah jazykovej ideolgie:
tandardizovan kognitvne preferencie vo
vzahu kjazyku
podklad preferenci:
pragmatick axiologick vnmanie jazyka
stimul takho vnmania:
motivan svet so zreteom na jazyk aorien
tovan na moc
vytvranie jazykovej ideolgie:
emergentn prostrednctvom metajazykovho diskurzu riadenho orientciou na
moc
upevovanie jazykovej ideolgie: interpretanm kontruktom fixovanm
vmetajazykovom diskurze
efekt jazykovej ideolgie:
presvedenie o jej prirodzenosti a sprvnosti
funkcia jazykovej ideolgie:
udriavanie aupevovanie socilneho poriadku zodpovedajceho moci.
Osobitne sa treba pristavi pri obsahu jazykovej ideolgie, ie pri tandardizovanch kognitvnych preferencich vo vzahu kjazyku. Ide oprijmanie,
spracovanie, ukladanie a vyuvanie informci (resp. poznatkov) o jazyku
vnajirom zmysle. Vtejto svislosti sa do pozornosti dostva opozcia ideologizovan : +ideologizovan poznvac prstup kjazyku. Rozdiel medzi tmito prstupmi spova v tom, e km ideologizovan prstup je poznaen
nazeranm na jazyk zperspektvy moci, neideologizovan prstup je podriaden len moci poznvania. Tm, e ideologizovan poznvanie jazyka sli
udriavaniu, upevovaniu ekonomickej, politickej socilnej alebo duchovnej
moci, je, prirodzene, tendenn. To zna, e sa tendenne postupuje pri spomnanch kognitvnych aktoch. Treba vak zdrazni, e ide o tendennos
riaden mocou, pretoe, ako je znme, aj pri neideologizovanom prstupe sa
niekedy postupuje tendenne (napr. tendenne sa odhliada od istch javov,
strnok, svislost), ale tendennos je motivovan len poznvacou koncepciou (poznvanie sa podriauje prijatej koncepcii). Dleit je uvedomi si aj
to, e ideologizovan tendennos nemus by uvedomovan, ie poznvac
subjekt si nemus by vedom toho, e jeho prstup k jazyku je v slubch
moci. Tto monos je implicitne zahrnut vinterpretcii atribtu tandardizovan (kognitvne) preferencie. Sila tandardizcie vtejto svislosti spova
vtom, e podporuje sugestvnos ideolgie (o je veobecne prijman, kee je konvencionalizovan, je praliv jednotlivec sa prispsobuje konvencii) autlmuje kognitvnu aktivitu, oho potencilnym nsledkom je aj to, e si
subjekt neuvedomuje ideologizovanos tandardizovanho prstupu kjazyku.
Prirodzenm sprievodnm prznakom tohto javu je, e sa akceptuj aj stereotypy, stereotypn vroky ojazyku.
Rozdiel medzi neideologizovanm aideologizovanm prstupom kjazyku
koreluje s diferenciou medzi logickou (korepondennou) a pragmatickou
pravdou. Km poznvanie jazyka vrmci prvho prstupu je orientovan na
to, aby sstava metajazykovch vrokov zodpovedala jazykovej realite, pri
24 0
druhom prstupe ide oto, aby sstava vrokov zodpovedala predstave jazyka,
vyhovujcej moci. Pragmatickej pravde pecifikovanej jej vzahom k ideolgii zodpoved znme Foucaultovo urenie pravdy ako entity kontituovanej
vrmci diskurzov udrujcich moc audriavanch mocou, ie ako nieoho,
o je kontituovan ideolgiou (vpozad je evidentne udov mdros Kto m
moc, m pravdu). Jednoducho povedan, o je uiton (je zjavn, e vraz
pragmatick sa vtomto prpade pouva vtomto zmysle, teda vzmysle klasickho filozofickho pragmatizmu) pre moc, je pravdiv. Treba si vimn, e sa
tu hovor osstave vrokov aich pragmatickej pravdivosti, o nevyluuje, e
jednotliv vroky s logicky pravdiv. Vprospech pragmatickej pravdivosti sstavy vrokov sa vak daj vybra ausporiada logicky pravdiv vroky, mu
sa vnma vsvislostiach avyvodzova zvery, ktor smeruj kideologizovanej pravde. Jednoduch (nznakov) ilustran prklad:
1. Identita jazyka J je dan jeho pecifickmi zkonitosami a vlastnmi
zdrojmi jeho rozvjania.
2. Do jazyka J prenik vek mnostvo cudzch prvkov.
3. Ke do istho jazyka prenik vek mnostvo cudzch prvkov, jeho identita je ohrozen.
4. Identita jazyka J je ohrozen.
Ak premenn J zafixujeme vhodnou kontantou (napr. slovensk jazyk),
vetky vroky sa ukazuj ako logicky pravdiv. Napriek tomu sstava tchto vrokov je pragmaticky pravdiv, je podriaden predstave ohrozenho jazyka, ktor je stimulovan audriavan zujmom duchovnej, socilnej, resp.
politickej moci. Aby tto sstava bola logicky pravdiv/nepravdiv, selekciu
poznatkov, ktor je riaden sledovanou ideolgiou, treba doplni poznatkami
tkajcimi sa vzahu medzi vekm mnostvom cudzch prvkov aidentitou jazyka so zreteom na prslun relne jazykov procesy, ktor prebiehali
vdejinch jazykov aprebiehaj aj vsasnosti, ako aj poznatkami zanalzy
identity entt aidentity jazyka osobitne. Orientcia na takto zameran poznvanie zpozcie pragmatickej (ideologizovanej) pravdy je vak potencilne nebezpen, lebo jeho vsledky nemusia zodpoveda sledovanej ideolgii. Pravda, akceptovanie ideologizovanej pravdy nemus by uvedomovan (ako sme si
to pripomenuli pri tendennosti). Niekedy ide oto, e poznvac deficit, resp.
chbajca motivcia alieho poznvania znamen konformitu s orientovanosou na pragmatick pravdu bez ohadu na uvedomenos avu subjektu.
Neideologizovan aideologizovan prstup kjazyku sa diferencuje aj vyuvanm logickej artorickej argumentcie (vduchu aristotelovskho uenia;
drme sa ducha jeho uenia, neaplikujeme ho vak mechanicky). Km vklad
jazyka zpozcie neideologizovanho prstupu vyaduje len logick argumentciu, vklad vrmci ideologizovanho prstupu nie je nezluiten srtorickou argumentciou, pokia sa pomocou nej potvrdzuje pragmatick pravda.
Na ilustrciu rtorickej argumentcie pri vklade jazyka si zoberme spomnan prklad. Argumentujeme vprospech tzy, e identita jazyka J je ohrozen.
Oporu nachdzame vbenej mylienke, e ke do sstavy istch prvkov (napr.
sstavy ud nazvanch Slovci) vpustme vek mnostvo inch prvkov (nie
241
Slovkov), nov prvky pohltia pvodn (nadobudn prevahu, ato aj tm, e

mnoh pvodn prvky mu nahradi, ateda zo sstavy vytlai), ateda tto
sstava sa podstatne zmen (napr. sstava Slovkov by sa zmenila na in sstavu). Tento vzah vnmame ako zkon, oktor sa opierame pri argumentcii.
Tza: Identita jazyka J je ohrozen.
Zkon: Ak do istej sstavy prenik vek mnostvo cudzch prvkov, men sa
jej podstata (identita).
Vrok oJ: Do jazyka J prenik vek mnostvo cudzch prvkov.
Zver: Potvrdenie tzy.
Na prv pohad ide o logick argumentciu (resp. logick vysvetlenie),
ve argumentuje sa zkonom (uplatuje sa subsumpn model vysvetovania). Tto argumentcia je vak len rtoricky presvediv avskutonosti ide
len ortorick argumentciu. Istee plat, e ist sstava sa podstatne zmen
astrca svoju identitu, ak ju zaplavia cudzie prvky, priom nahradia mnoh
pvodn prvky, take ich zo sstavy vytlaia (vplatnosti tohto vzahu spova rtorick presvedivos argumentcie), ale tento veobecn vrok, ktormu
prisudzujeme nomologick povahu, je len zdanlivo aplikovaten na sledovan aspekt prirodzenho jazyka. Dvod je zjavn: Prenikanie cudzch prvkov
do jazyka je spt sprocesmi (za ktormi s aktivity pouvateov), ktor na
vzah medzi preberanm aidentitou jazyka psobia regulane. Logick argumentcia mus ma oporu vzkone, ktor sa tka vzahu medzi prenikanm
cudzch prvkov do istej sstavy ajej identitou so zreteom na procesy, ktor
vtejto sstave prebiehaj.
6 . 3 .1. Jaz y kov i de o l g i a vo vz a h u ks asnej sp i s ovnej
s l oven i ne
Aj vo vzahu ksasnej spisovnej slovenine jestvuj tandardizovan kognitvne preferencie, ktor funguj ako mentlne kontrukty, ktormi sa tento jazykov tvar interpretuje zperspektvy moci, m sa reprodukuje poriadok zodpovedajci moci. Prslun diskurzy ospisovnom jazyku udriavaj vzjomn
determinciu tandardizovania spsobov hovorenia amyslenia oom, ateda aj
zodpovedajcu jazykov ideolgiu. Oak moc ide? Ma (skuton) moc znamen ovldanie inch. Jazykov ideolgia patr k prostriedkom moci, ie je
prostriedkom ovldania jazykovho spoloenstva. Posvame otzku: V akom
zmysle je slovensk jazykov spoloenstvo ovldan (spisovno)jazykovou ideolgiou? V duchovnom, socilnom aj politickom zmysle. Duchovn ovldanie
spova vtom, e prostrednctvom diskurzov vnmanie spisovnho jazyka lenmi spoloenstva je ohranien sstavou metajazykovch vrokov sideologizovanou pragmatickou pravdivostnou hodnotou. inkom metajazykovch diskurzov je, e lenovia spoloenstva vo svojich metajazykovch reakcich sa riadia
vou protagonistov (spisovno)jazykovej ideolgie bez toho, aby zaregistrovali,
resp. uvedomili si stratu svojej kognitvnej autonmie vo vzahu kspisovnmu
jazyku a, prirodzene, aj absenciu vlastnej vle prejavi tto autonmiu. Socilne ovldanie je zaloen na vzahu spisovnojazykovej elity kostatnm. Elita
ich ovlda tm, e zahaj prestnych nositeov aznalcov spisovnho jazyka,
24 2
ktor maj status urujcej sily vspisovnojazykovom ivote spoloenstva, priom tento status je podporovan znalosou ospoloenskej debe prce. Politick
ovldanie vsledovanej svislosti znamen, e va spt sjazykovou ideolgiou
sa presadzuje jazykovopolitickmi opatreniami. Jazykov ideolgia je premietnut do tchto opatren, aby sa presadzovali zpolitickomocenskej pozcie. Shrnne povedan, jazykov ideolgia vo vzahu ksasnej spisovnej slovenine
je udriavan duchovnou, socilnou apolitickou mocou, ktorou sa udriava aj
hierarchizovan socilny poriadok zhadiska spisovnho jazyka.
Natska sa otzka ideovho zdroja sasnej slovenskej jazykovej ideolgie,
ateda aj ideovej opory duchovnej, socilnej apolitickej moci, ktor je vpozad prslunch metajazykovch diskurzov. Odpove treba hada v dejinch
sloveniny, osobitne spisovnej sloveniny a jej nositeov. Dejinn okolnosti
boli tak, e presadenie aupevovanie spolonho jazyka bolo pre Slovkov
extrmne dleitou nrodno-politickou otzkou, take pestovanie spolonho
jazyka malo neobyajne siln motivciu, e socilna bza spisovnho jazyka
sa len pomaly rozirovala, take sa upevovala zvislos (podriadenos) jazykovho spoloenstva od elity, ae sa viedli spory orozlinch otzkach spisovnej sloveniny, ktorch spolonm menovateom bolo o je lepie zhadiska zujmu slovenskho nroda. ie osobitne zvan s tieto prznaky
dejinnch okolnost:
1. spisovn slovenina ako vrazn komponent nrodno-politickej otzky,
2. hierarchizovanos jazykovho spoloenstva so zreteom na spisovn jazyk,
3. metajazykov reakcie vmene zujmov slovenskho nroda.
Tieto prznaky koreluj sfundamentlnymi imperatvmi konania vo vzahu
kspisovnej slovenine:
a) Kspisovnej slovenine pristupuj ako kbytostnej strnke slovenskho nroda!
b) So spisovnou sloveninou zaobchdzaj tak, ako to predpisuj znalci!
c) V spisovnej slovenine uprednostuj to, o jej prospieva a je v zujme
slovenskho nroda!
Vyabstrahovan prznaky dejinnch okolnost azodpovedajce fundamentlne imperatvy zretene poukazuj na ideov zdroj slovenskej jazykovej ideolgie: podriadenos zaobchdzania sjazykom nrodno-politickm zujmom.
Jazykov elita iniciovala a udriavala metajazykov diskurzy v mene tchto
zujmov. V jej motivanom svete sa permanentne aktualizovala potreba riadi jazykov ivot Slovkov vmene jej nrodno-politickch zujmov. Konanie
stimulovan touto potrebou sa tandardizovalo astalo sa zkladnou normou
zaobchdzania so spisovnm jazykom. Ide o najvyiu maximu, ktor m
najvyiu vhu pri rozhodovaniach tkajcich sa spisovnej sloveniny. Tto
maxima So spisovnm jazykom zaobchdzaj len vslade snrodno-politickmi zujmami! je pragmatickm (innostnm) vyjadrenm pozcie moci
vo vzahu kspisovnmu jazyku.
Kontinulnou reprodukciou metajazykovch diskurzov jazykov ideolgia
vytvoren zo spomnanho ideovho zdroja sa naalej udriava. Je zafixovan
243
ako fundamentlny interpretan kontrukt, prostrednctvom ktorho sa priamo alebo sprostredkovane posudzuje vetko, o sa tka spisovnho jazyka.
Pri posudzovan tchto javov je rozhodujcim kritriom spomnan najvyia
maxima. Vedome i nevedome je jej podriaden aj poznvanie spisovnho jazyka.
6 . 3 .1.1. Jaz y kov ideolgia apoznvanie s asnej
spisovnej slovenin y
Tm, e jazykov ideolgia usmeruje poznvanie spisovnho jazyka kodhaovaniu pragmatickej pravdy, obmedzuje metodolgiu poznvania askmanie tohto tvaru slovenskho nrodnho jazyka izoluje od vvinu sasnho
lingvistickho poznvania. Teoreticko-metodologickm zzemm ideologizovanho prstupu k spisovnej slovenine je klasick systmovo-funkn lingvistick koncepcia (truktrny funkcionalizmus; porov. alej), ie vpodstate trukturalistick chpanie jazykovho systmu s prihliadanm na funkcie
spisovnho jazyka. Vychdza sa zdichotmie jazyk re, do ktorej vstupuje
norma ako regultor rei soporou ojazykov systm, ako aj ztoho, e spisovn jazyk nem len komunikan, ale aj nrodnoreprezentatvnu aintegran
funkciu, komu sa pripja, e je aj nrodnm kultrnym dedistvom akultrnou hodnotou. Ideologizovanos poznvacieho prstupu kspisovnmu jazyku
sa prejavuje u vtom, e fundamentlne pojmy sa bu reprodukuj ako petrifikovan kontanty, alebo sa pouvaj ako samozrejm jednotky myslenia
ospisovnom jazyku, ktor nevyaduj analzu. Takto prstup kpojmom je
konformn sideologizovanm prstupom kjazyku, ideologizovan prstup takto narbanie spojmami vyaduje. Typickm prkladom je pripomnanie, e
spisovn jazyk je nrodn kultrna hodnota bez toho, aby sa skmal tento
jazykov tvar ako tak hodnota. Tento pojem je ale silne asociane spojen
so spomnanou najvyou maximou. Sprievodnm javom ideologizovanho
prstupu k spisovnej slovenine je aprirne odmietanie prekonvania rmca
zafixovanej systmovo-funknej metodolgie (a teda stigmatizcia aktrov
prekonvania tohto rmca). Atribt zafixovan tu znamen, e pojmy jazykov systm afunkcie spisovnho jazyka sa reprodukuj ako pevne vymedzen
interpretan schmy, ktor nepodliehaj zmenm, take loha poznvacieho
subjektu spova len vich aplikcii.
Ke sa na poznvanie spisovnej sloveniny sptho s jazykovou ideolgiou dvame z hadiska vvoja humnnych vied od sedemdesiatych rokov
minulho storoia, ukazuje sa, e zotrvva na teoreticko-metodologickej
bze scientisticky ladenho truktrneho (systmovho) funkcionalizmu.
Charakterizuje ju zameranos na odhaovanie kvziprrodovednch zkonov
a truktr, ktor s v zklade pravidiel riadiacich socilny svet, ako aj ich
funkci, ktor zdvoduj ich existenciu. Aj takto orientovan lingvistika je
zameran na zkony atruktry jazykovho systmu ana jeho funkcie. Kulturolg K. P.Hansen (2000, s. 251) dobre vystihuje ideov oporu prstupu
ksocilno-kultrnym celkom zpozcie systmu: Hovorenie osystme znamen v tom ase preukazovanie funknosti a stability kultry. Aby mohla
24 4
fungova, musia jej asti do seba zapada, take tvoria stabiln celok. Retrikcia vnmania pojmom (dobre fungujci) systm zatieovala relevantn
strnky sledovanch entt. Nebezpeenstvo takej retrikcie dobre vytuil aj
L. Dvon (1998, s. 292), ke vdiskusii upozoruje svojho protivnka, e rd
hovor o systme a o systmovch zmench, o je prznan pre sasn
slovensk jazykovedu alebo pre jej prevan vinu, v mene systmu sa
vak odmieta akkovek pohyb vjazyku. Vvoj socilno-humnnych vied,
stimulovan aj potrebou reagova na scientizmus truktrnofunkcionalistickho razenia, vak smeruje k odptaniu od kvziprrodovednho prstupu
k objektu svojich vskumov. V jazykovede sa sce scientizmus udral, ale
ako skuton scientistick uchopovanie jazyka (univerzlna gramatika vgeneratvnej terii).
Kee sa ukzalo, e jazykov ideolgia, z hadiska ktorej sa pristupuje
kspisovnej slovenine, je konformn skvziscientistickm vykladanm jazyka, nenastolila sa potreba vstpi aj na poznvaciu cestu, ktorou sa uberaj
sasn socilno-humnne vedy. Voba jednej z dvoch ciest scientistick
vz. antiscientistick cesta (ide, prirodzene, ogloblny pohad na vvoj poznvania vneprrodnch vedch) m, pravdae, historick zzemie. Meme sa poui ufilozofov ametodolgov, ktor poukazuj na to, e sledovan
protiklad sa vyvodzuje z vznamov slova rozumie: a) rozumie nieomu
znamen predovetkm nieo pojmovo uchopi (Begreifen), rozumovo spozna povahu veci, vyzna sa vjej vntorne diferencovanom zklade, zktorho mono vysvetli, prpadne aj predvda jej vlastnosti avzahy, jej pohyb
avvin; b) rozumie (porozumie) vak me znamena aj rozumovo acitovo pochopi (Verstehen) zmysel avznam nieoho, ma pochopenie pre niekoho, zinterpretova, zrekontruova, prpadne aj precti zmysel avznam
nieoho (konania, textu, intitcie), spolupreva nieo sniekm, spolucti
sdruhm apod. Na rozdiel medzi tmito dvoma vznamami slova rozumie
upozornil svojho asu u G. W. F. Hegel; J. G. Droysen aW. Dilthey na tomto
rozdiele postavili svoju koncepciu nesmeratenosti medzi metdou prrodnch asocilno-humanitnch vied (ernk Vicenk Viovsk, 1997, s.
16). Hnacm motorom pohybu na neprrodovednej ceste vsasnosti sa stal
zakladate modernej interpretanej kultrnej antropolgie C. Geertz (1983),
ktor vyvinul vea silia na stieranie hranc medzi socilnymi akultrnymi
vedami. Socilne a kultrne javy sa uchopuj interpretanou explanciou,
ktor je upriamen na otzku, ak vznam, zmysel maj tieto fenomny
pre ich nositeov. aisko vskumnej pozornosti sa presunulo z vnmania
spolonosti akultry ako systmu (organizmu) na vnmanie ainterpretciu
socilnych a kultrnych vrazovch foriem z pozcie nositeov. Zkladn
metda sa oznaila znmou metaforou hust opis (dobre sa uplatnila pri
prototypovom prstupe klexiklnemu vznamu), ktor na rozdiel od riedkeho opisu zachytva vetko, o je relevantn zhadiska nositeov kultry
aaktrov socilneho ivota. Na otzku, kde s hranice hustho opisu, sa
odpoved tak, e ich treba hada vaproximcii kinterpretcim tchto nositeov aaktrov. Vsociolgii tento prstup presadzovali etnometodolgovia
245
(Garfinkel, 1972; Turner, 1974), ktor sa vzopreli proti uplatovaniu vopred

danch objektvnych kategri na empirick daje a obrtili pozornos na
etnick metdy ainterpretcie, t. j. tak, ktor s vlastn aktrom socilnej interakcie. Vtomto duchu sa rozvjala konverzan analza. Sledovan
cesta poznvania spojen so sklonom kintegrcii socilnych ahumnnych
vied vystila do diskurznej analzy chpanej ako vskumn metda, ktorou sa spoznvaj socilne akultrne fenomny prostrednctvom diskurzu
(v zmysle aktulnej komunikanej udalosti; Schiffrin, 1994). Psycholgia
sa sstreuje na diskurzn subjekt. Odiskurznom subjekte sa vnej hovor
vtom zmysle, e pouva symboly, ktorch vznam je funkciou ich pouvania vdiskurze. Diskurz zaha interakcie prostrednctvom symbolov, ako
aj konvencie a vzahy, v ktorch s tieto interakcie viazan neformlnymi
pravidlami anavzjom prepojen spsobmi, ktor, ako to vyjadril Foucault,
odraj poriadok vec(Harr Gillett, 2001, s. 53).
Nrt ukazuje, e ide o prklon k empirickmu realizmu sptho s perspektvou zastnenho pozorovatea (nie pozorovatea aplikujceho vopred
dan pojmy akategrie na empirick daje). Aj vskum jazyka je vlenen
do tohto prdu. Jazyk sa vnma ako proces (nie v humboldtovskom zmysle), ako nieo vytvran pouvatemi vinterakcii, vprocese ich socilneho
ivota, ateda do jazyka mono vnikn prostrednctvom diskurzov, ktormi
sa realizuje socilny ivot (porov. napr. Becker, 1991). Prstup k spisovnmu jazyku v rmci tejto paradigmy socilnych a kultrnych vied znamen
vskumne sa sstredi na jeho pouvateov bez bremena jazykovej ideolgie ametodolgie aplikovanej vkonformite sideolgiou (Ondrejovi, 1995,
s.43, vstine hovor okvzisystmovom prstupe), na ich jazykov ivot
vlenen do ich socilneho ivota akultry avzchdzajci zich socilno-kultrneho sveta. Vynra sa tto fundamentlna otzka: Ako sa udriava
arozvja spisovn slovenina vsocilnych interakcich avaktivitch reprodukujcich a modifikujcich kultrny svet jej nositeov? Odpove na tto
otzku vyaduje hust opis vskytu jazykovch truktr vrelnych socilnych interakcich, ie so zreteom na vetky svislosti relevantn zhadiska
interaktrov, ateda aj interpretan explanciu tchto truktr zpozcie
sasnho pozorovatea. iada sa vtiahnutie spisovnojazykovej komunikcie do vskumnho poa interaknej sociolingvistiky, vnmanie komunikcie
ako reprodukcie, modifikcie aj produkcie kultry ajej interpretcia ako formy socilno-kultrneho ivota nositeov jazyka. Vrmci tejto paradigmy sa
pecifikuj kultrne zklady avzby spisovnho jazyka, ktor uruj jeho
povahu op nadobudnut vobdob jeho optimlnej demokratizcie aneretriktvnych podmienok jeho fungovania. Jeho poznvanie vmedziach tejto
paradigmy nie je konformn sjazykovou ideolgiou, pretoe je zameran na
hust empirick daje, ktorch spracovanie vzujme istej moci sa d dosiahnu len ich falovanm. Vzhadom na zafixovanos metajazykovho diskurzu (vo foucaultovskom zmysle) poznaenho jazykovou ideolgiou nie je
jednoduch prejs kodideologizovanmu diskurzu. To, pravda, nesmie by
dvod na ignorovanie paradigmatickej zmeny vpoznvan.
24 6
6 . 4 . Ja z y kov p o l i t i k a
Jazykov situcia. Jazykov politika svis s jazykovou situciou. Reaguje

na u, reguluje ju, stabilizuje vnej ist poriadok. Pojem jazykov situcia patr preto kvchodiskovm konceptom jazykovej politiky. Vymedzenie pojmu
(porov. Jedlika, 1978):
Jazykov situciu tvoria tri zloky, ato (1) socilna, (2) komunikan a (3)
jazykov zloka.
(1)Socilna zloka zaha stratifikciu spolonosti, ktor tvoria pouvatelia jazyka alebo jazykov.
(2) Komunikan zloku predstavuj komunikan sfry, a to funkn
asituan. Funkn komunikan sfry sa zhoduj so sframi spoloenskej
innosti, t. j. so sfrou vedy a vzdelania, verejnej sprvy a riadenia spolo
ensko-politickej innosti, publicistiky, umeleckej innosti (porov. sfunknmi tlmi). Situan komunikan sfry s uren prostredm, vktorom
komunikcia prebieha, resp. situciou komunikcie, take zahaj komunikciu v celozemnom rozsahu, regionlnu a miestnu komunikciu, ku
ktorej patr mestsk komunikcia akomunikcia vidieka) ako aj skupinov
komunikcia.
(3) Jazykov zloka obsahuje jazyky pouvan vprslunom ttnom tvare aich rozlenenie na jazykov tvary.
Sasou jazykovej situcie je sociolingvistick situcia, ie celkov stav
spisovnho jazyka so zreteom na jeho pomer kostatnm zlokm nrodnho
jazyka ana spoloensk podmienky, vktorch funguje.
Jazykov situcia je, prirodzene, dynamick jav, men sa v kadej zloke
zmenou pomeru medzi jej prvkami. V socilnej zloke je rozhodujce, ktor socilna vrstva m vdanom asovom seku dominantn postavenie, ateda
najv vplyv na chod spolonosti. Vkomunikanej zloke sa men trukturcia komunikanej sfry avjazykovej zloke trukturcia nrodnho jazyka
apomer medzi jazykmi.
Vo vzahu kjazykovej zloke si pripomeme ben poznatok, e jazyky
ani jazykov tvary nie s rovnocenn, s funkne diferencovan, o naznauj aj ben pomenovania ttny, resp. radn jazyk, jazyk meniny,
loklny jazyk, mestsk jazyk a pod. Medzi tvarmi nrodnho jazyka m
osobitn postavenie spisovn jazyk, ktor sa vnma ako prestny jazyk. Pripomenutm pojmu prestnosti upriamujeme pozornos na to, e jazykov
zloka jazykovej situcie implikuje hodnotiace postoje lenov jazykovho
spoloenstva.
Jazykov politika je nstroj cieavedomho ovplyvovania jazykovej situcie. Pripomeme si, e tento termn sa pouva najm vstredoeurpskej avchodoeurpskej lingvistike, km vzpadoeurpskej aamerickej jazykovede sa
pracuje stermnom language planning, ie jazykov plnovanie. Nejde vak
orozdiel vpomenovan toho istho, oist terminologick odlinos, apreto
sa treba snimi oboznmi oddelene. Kee ide ojazykov politiku, ie opecifikovan prejav politiky (porov. ekonomick, edukan, kultrna apod. politika), definujeme ju pecifikciou pojmu politika.
247
Defincia pojmu:
Jazykov politika je shrn aktivt, ktormi sa reguluj podmienky na fungovanie jazykov ajazykovch variet koexistujcich vdanom politickom tvare.
Jazykov politika teda zaha sbor opatren, ktor s zameran na zachovanie alebo zmenu postavenia jazyka alebo funknho tvaru jazyka, na zachovanie alebo zmenu oblasti ich pouvania. S to opatrenia ttnych alebo
inch spoloenskch intitci, ktor sa dotkaj spoloenskho statusu jazyka ako komunikanho prostriedku. Typickmi prkladmi takch opatren je
priznanie statusu spisovn istmu jazykovmu tvaru (napr. znme uzkonenie spisovnej sloveniny) aprisdenie statusu ttny alebo radn
istmu jazyku na zklade jazykovho zkona.
Km v naej tradcii sa hovor o jazykovej politike a jazykovej kultre,
vinom diskurze sa uplatuje pojem jazykov plnovanie. Jazykov plnovanie
sa chpe ako zmern regulan innos voblasti jazyka, ktor realizuje tt
prostrednctvom svojich intitci, organizci alebo ist autoritatvne subjekty. Zaha innos zameran (a) na status jazyka, jazykovho tvaru status
planning a (b) na jazykov korpus corpus planning. Zloka (a) zaha vber istho jazyka, tvaru na plnenie istej funkcie vistch komunikanch oblastiach aopatrenia na presadenie voby vpraxi ana kontrolu jeho priebehu,
naprklad na tandardizciu istho jazyka, ktorou ist tvar nadobda status
tandardu (porov. s pojmom spisovnho jazyka a kodifikcie; treba si vimn aj odlin uplatovanie vrazu tandardizcia). Takisto zaha rieenie
otzok medzinrodnho dorozumievania azsahy voblasti umelch jazykov.
Zloka (b) sa dotka kultivovania jazyka virokom zmysle, t. j. modernizcie
jazyka (najm lexiky), reformovania pravopisu, oisty jazyka, ovplyvovania
komunikanch noriem, ovplyvovania pouvateov jazyka prostrednctvom
jazykovej kritiky a vchovy. Tto zloka teda zaha vstavbu jazyka (jazykov elaborciu), ie rozvjanie gramatiky, lexiklnej zsoby, ako aj tlov
aregistrov vprospech uspokojovania vyjadrovacch akomunikanch potrieb,
apestovanie jazyka vuom zmysle (starostlivos ojazyk), t. j. stabilizovanie
normy tandardnho jazyka (teda aj kodifikciu) ajazykov vchovu vrtane
jazykovej kritiky (porov. napr. Fishman, 1972).
Jazykov politika (ako politika vbec) je vprvom rade presadzovanie politickch zujmov vo vzahu kjazykom vistom politicko-spoloenskom rmci,
vktorom je aktulne rieenie tandardizcie (resp. uzkonenia) istho jazyka ako spolonho komunikanho nstroja, arieenie otzky konkurencie jazykov, resp. ich komplementrneho fungovania. Je teda zameran na urenie,
resp. zachovanie aposilnenie statusu istho jazyka ana distribciu pouvania
jazykov vdanom komunikanom makropriestore. Najvraznejie sa prejavuje
vobdob etablovania istho nroda alebo formovania istho ttneho tvaru,
ke sa stva aktulnou tandardizcia istho jazyka, resp. jazykovej variety,
t.j. ke jazyk alebo varieta nadobda status tandardu, resp. spisovnho jazyka (napr. ke sa tandardizovala kultrna stredn slovenina, teda nadobudla
status spisovnho jazyka). Vtejto svislosti si treba, pravda, pripomen, e
nie je vdy zrejm, i status tandardu sa pripisuje jazyku alebo variete vzha24 8
dom na ich mon interpretciu spolitickm pozadm. Ako priam modelov

prklad posli jazykov situcia v ne (de Francis, 1972; sprostredkovane
Bartsch, 1985, s. 220). Mandarnina, kantonsk ntina, hakka, amoy-svanov afoochov s rozlin jazyky, ale zpolitickej pozcie (sptej so zujmom
dosiahnu politick jednotu) sa interpretovali ako zemn dialekty, m sa
zdvodnila potreba zavedenia spolonho spisovnho jazyka pod heslom Jeden nrod jeden jazyk. Ale ani lingvistick kritri na diferenciciu jazyka
od variety nie s vdy spoahliv, o, pravdae, nevyplva zdeficitu lingvistickho poznania, le zpovahy tchto javov. Citovan R. Bartschov (tame)
zha kritri: spolon pvod, spolon aodlin jazykov prvky atruktry, veobecn zrozumitenos (spolon dorozumievanie); k nim pribdaj:
jestvovanie spolonej spisovnej (psanej) jazykovej formy, spolonej literrnej
tradcie apolitick jednota. Otzka, i ide odva rozlin jazyky, alebo odva
dialekty jednho jazyka, niekedy nie je ani tak lingvistick otzka ako otzka politicky motivovanho uznvania (spojenho sideolgiou asemciami,
ktor dobre funguj ako prostriedok persuzie). Dobrm prkladom je etina aslovenina. Interpretcia zpozcie echoslovakizmu viedla kuznvaniu
jednho jazyka, km znrodnoemancipanej pozcie vklad vystil do tzy
odvoch jazykoch. o je rozhodujce? Politick va, ktor riadi interpretciu
odhalench spolonch aodlinch javov.
Spsob presadzovania jazykovopolitickch zujmov je vpriamej zvislosti
od spsobu regulcie politickch vzahov vdanom spoloenstve, atak sa aj zkladn kvalita jazykovej politiky uruje poda toho, i sa vyznauje autoritatvnosou, alebo demokratickosou, resp. i inklinuje kjednmu ai kdruhmu
spsobu. Najvraznejm jazykovopolitickm nstrojom je jazykov zkon,
ie legislatvna forma presadzovania jazykovopolitickch zujmov, vktorej sa
odra ako aj vinch politickch zkonoch va politickch subjektov dominujcich vaktulnom obdob. Ukkovm exemplrom triedy jazykovch
zkonov je u spomnan Zkon nrodnej rady Slovenskej republiky o ttnom jazyku Slovenskej republiky zroku 1995. Vychdza sa vom zstavy
Slovenskej republiky, ktor stanovila, e ttnym jazykom na zem Slovenskej republiky je slovensk jazyk, avymedzuje oblasti zvznho fungovania
sloveniny vradnom styku. Vvode sa pe, e slovensk jazyk je najdleitejm znakom osobitosti slovenskho nroda, najvzcnejou hodnotou jeho
kultrneho dedistva avrazom suverenity Slovenskej republiky aj veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov, ktor zabezpeuje ich slobodu arovnos ... Prezentuje sa, e jazykovm zkonom sa presadzuje nrodnopolitick zujem Slovkov, ktor je podloen ich identitou (osobitosti slovenskho nroda), ich historickou zakotvenosou (kultrneho dedistva),
prvom na sebaurenie (vrazom suverenity) aich ttotvornou potenciou
(veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov). Vzhadom na to,
e slovensk jazyk fungoval pred prijatm jazykovho zkona tak dobre ako po
om aniet iadnych prekok, aby naalej fungoval bez obmedzen, ide skr
opolitick gesto, ktorm sa manifestuje podstata politickej praxe spovajcej
vpresviedan, e politick subjekt kon vprospech nroda. Slovensk jazy249
kov zkon evokuje najm dve diskusn otzky. Jedna sa tka ochrany jazyka
paragraf 2 m nadpis ttny jazyk ajeho ochrana adruh sa vzahuje na
identitu. Valom vklade sa pristavme pri tchto otzkach.
6 . 4 .1. Jaz y kov p o l i t i ka aku lt i vovan i e jaz y ka
Jazykov politika ajazykov kultra, teda aj kultivovanie jazyka, s, prirodzene, zviazan. Ve jazykov politika vytvra priazniv alebo aj menej priazniv podmienky na kultivovanie spisovnho jazyka, podporuje vznik ainnos
intitci, ktor nejakm spsobom vplvaj na jazykov kultivciu, acelkove
prispieva kvytvraniu istej spoloensko-politickej klmy, vktorej spisovn jazyk funguje viac alebo menej normlne. Deba prce vo vzahu kjazykovej
politike akjazykovej kultre anormlny vzah medzi nimi sa nara vtedy,
ke jazykov politika obmedzuje normlne kultivovanie spisovnho jazyka.
Typickm prpadom je retrikcia v mene ochrany jazyka. Meme ho pozorova v sasnosti v slovenskom jazykovom prostred, v ktorom sa iv idea
ochrany spisovnho jazyka. al vklad je preto zameran na otzku, i je
vsasnosti potrebn ochraova slovensk jazyk, nazerajc na u zperspektvy vzahu medzi jazykovou politikou ajazykovou kultrou, priom sa prihliada na podmienky jeho fungovania, ako aj na veobecne akceptovan tzu
ojednote vrozmanitosti. Osvetlenie naruenia normlneho vzahu medzi jazykovou politikou ajazykovou kultrou vsasnom slovenskom jazykovom
prostred sa spja sobjasovanm konfliktu vjazykovednej situcii na Slovensku so zreteom na ochranu jazyka a oobranu primeranej realizcie spomnanej tzy, ktor sa tka aj reprodukcie slovenskho jazyka mimo Slovenska
(napr. vMaarsku).
Apologetika jazyka je znmy jav zhistrie etnk anrodov. Aj zdejn Slovkov. Sasou zpasu oprvo na sebaurenie bola aj obrana jazyka. Ke sa
toto prvo prestalo spochybova, potreba obrany jazyka zanik, ale aktualizuje sa potreba ochrany jazyka. Vsasnosti sa spja snsledkami globalizcie, resp. eurpskej integrcie: komponentom globalizanho aintegranho
diskurzu je existenn ohrozenie kultry ateda aj jazyka mench nrodov, resp. etnk. Zkladnm znakom duchovnho rozmeru tchto procesov je
aktivita riaden ideou smerovania kjednote vrozmanitosti. Zachovanie kultrnej ie aj jazykovej rozmanitosti znamen zachovanie azveaovanie
kultrneho bohatstva udstva a zachovanie nrodnej, resp. etnickej identity
subjektov. Voficilnych dokumentoch Eurpskej nie idea jednoty vrozmanitosti a potreba ochrany kultr a jazykov maj vrazn miesto, priom sa
osobitne vyzdvihuje ochrana menn aich jazykov. Tto idea apotreba m mimoriadne rodn pdu vslovenskom spoloenstve, o je pochopiten vzhadom na dejiny slovenskho etnika a nroda a na tradciu zaobchdzania so
slovenskm jazykom. VZkone ottnom jazyku Slovenskej republiky zroku
1995 odseky paragrafu 2 s vyznaen ako ttny jazyk ajeho ochrana. Aj
as slovenskch jazykovedcov orientovanch na vskum spisovnho jazyka
alebo len vyjadrujcich sa k spisovnej slovenine zdrazuje dleitos jej
ochrany a sstavne iv potrebu vypracovania a presadzovania ochrannch
250
opatren. Diskusie apolemiky osasnej spisovnej slovenine odkrvaj rozporn postoje kviacerm otzkam spisovnho jazyka avkonenom dsledku
maj do inenia spojmom ochrany jazyka. Nastouje sa otzka, ako je mon,
e idea ochrany slovenskho jazyka, ktor m okrem domcej tradcie oporu aj vspomnanch dokumentoch Eurpskej nie, je predmetom zsadnho
sporu vkruhu slovenskch lingvistov. Pri reflexii tejto otzky treba, pravda,
vopred vyli ako vysvetlenie banlnu tendenn interpretciu, poda ktorej
vrozpornom postoji kochrane jazyka sa prejavuje protiklad angaovan vzah
kvlastnmu jazyku, ateda kvlastnej kultre akvlastnmu nrodu vz. ahostajn, ba mono a zkodncky vzah. Tto poznmka vyplva z toho, e
takto tendenn pseudovysvetlenie je viac alebo menej explicitne prtomn
vspomnanch diskusich apolemikch.
Otzku nleitho pouvania pojmu ochrana jazyka vyvolva u spomnan paragraf 2 jazykovho zkona snadpisom ttny jazyk ajeho ochrana.
Poda tohto paragrafu tt utvra tak podmienky, aby si kad oban Slovenskej republiky mohol osvoji apouva ttny jazyk slovom aj psmom, astar sa ovedeck vskum ttneho jazyka, ojeho kodifikciu aj ozvyovanie
jazykovej kultry. alej tento paragraf hovor otom, e kodifikovan podobu
ttneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultry SR na nvrh odbornch slovakistickch jazykovednch pracovsk. Nakoniec upozoruje na to, e akkovek
zsah do kodifikovanej podoby ttneho jazyka vrozpore sjeho zkonitosami je neprpustn. ie ochrana jazyka sa tka jednak podmienok osvojovania
si apouvania jazyka, ako aj jeho vedeckho vskumu, ajednak zvyovania
jazykovej kultry akodifikcie, ktorej sa prisudzuje prvnonormatvna sila. To
zna, e nielen optimalizcia podmienok osvojovania si apouvania jazyka,
ako aj jeho vedeckho vskumu, ale aj kodifikcia azvyovanie jazykovej kultry s aktivity riaden ideou ochrany jazyka. Vidme, e tu extenzia pojmu
ochrana jazyka zaha jazykovopolitick aj jazykovokultrnu oblas. Na tento
fakt meme reagova tzou, e pojem ochrana jazyka patr do pojmovej sstavy jazykovej politiky, ale nie je organickm prvkom vpojmoslov jazykovej kultry. Ztzy vyplva, e nejde ospochybnenie oprvnenosti samotnho
pojmu, ale oodmietnutie jeho pouvania za rmcom jeho skutonej domny.
i je mon nmietka oprvnen, e vpozad tzy je odtrhnutie jazykovej politiky od jazykovej kultry, e sa zveliuje ich autonmia, uke vklad. Vopred
vak upozorujeme na to, e zdrazovanie sptosti jazykovej politiky sjazykovou kultrou me dobre posli na spolitizovanie jazykovej kultry.
Ztzy alej vyplva, e iadny spor nevznik, ke sa pojem ochrana jazyka
aplikuje na jazykovopolitick otzky. lohou jazykovej politiky vdemokratickom politicko-spoloenskom systme je zabezpeenie podmienok na optimlne fungovanie nrodnho, ateda aj spisovnho jazyka. VSlovenskej republike
tak podmienky s vytvoren. Ak sa objavia okolnosti, ktor psobia retriktvne na fungovanie jazyka, nikto nepochybuje opotrebe ochrannch opatren. Ak by boli naprklad vedeck pracovnci nten publikova svoje prce len
vanglitine, take vtejto komunikanej sfre by sa nemohol uplatni domci
jazyk, aktulnos jeho ochrany by sotva niekto popieral. Aplat to aj zoveo251
becnene. Ak by na zklade ekonomicko-politickho tlaku anglitina deformovala normlne fungovanie domceho jazyka, ochrann politick intervencia
do jazykovho ivota neme vyvola nmietky. Tie sa oprvnene objavuj
vtedy, ke sa vskyt anglicizmov vslovenskch komuniktoch sce vnma ako
jazykovokultrna otzka, ale reaguje sa na u jazykovopoliticky, toti vduchu
ochrany jazyka. Hovor sa onadmernom pouvan cudzch prvkov, opreberan nefunknch cudzch vrazov, ktor neobohacuj domci jazyk, ale ho
ohrozuj, apreto treba siahnu po ochrannch opatreniach. Ke vylime absurdn tzu, ktor vak istej asti slovenskch lingvistov, resp. pouvateov
nie je neprijaten, toti tzu, e vslovenskom jazykovom spoloenstve psobia sily, ktor cieavedome, programovo vnaj do sloveniny cudzie prvky,
aby ju rozleptvali, vskyt anglicizmov vslovenskch komuniktoch patr do
okruhu otzok jazykovej kultry. To zna, e ke sa anglicizmy vnmaj, resp.
pociuj ako problm, je to problm kultivovania jazyka. Kultivovanie jazyka
nespova vjeho ochrane, vsvislosti sanglicizmami vochrane jazyka pred
ich prenikanm sdetruknm nsledkom, ale opresadzovanie jeho prirodzenej akomodano-asimilanej vlastnosti. Jazyk sa permanente prispsobuje vyjadrovacm asocilnointeraknm potrebm pouvateov, priom na akomodan produkty psob asimilan sila jazyka, ie pouvatelia prispsobuj
objavujci sa vraz duchu svojho jazyka. Ke do domny jazykovej kultivcie
vtiahneme jazykovopolitick pojem ochrana jazyka, vychdzame zpredpokladu, resp. zpresvedenia, e vplyvn as pouvateov (keby nebola vplyvn,
niet sa oho obva) plne nezvlda jazykov akomodciu, a teda ohrozuje
jazyk, o stimuluje ochranrsku reakciu. Vnmanie anglicizmov cez prizmu
pojmu ochrana jazyka tto as pouvateov jazykovopoliticky stigmatizuje
autlmuje interpretan citlivos, resp. zmysel pre motivan rozmanitos ich
pouvania vrtane zmyslu pre rozliovanie medzi relnymi prevzatiami asituane viazanmi pouitiami anglickch vrazov sprechodnou ivotnosou.
Vskutonosti ide ojazykovokultrnu otzku, ktor sa d formulova naprklad
takto: Je vskyt anglicizmov vslovenskch komuniktoch vslade sprirodzenou, resp. normlnou realizciou akomodano-asimilanho potencilu jazyka? Tto otzka vyvolva reazec alch jazykovokultrnych otzok. Naprklad: Ako sa d uri prirodzenos, resp. normlnos realizcie akomodanho
potencilu jazyka so zreteom na cudzie vrazy? Ako funguje interakn regulan mechanizmus vjazykovom spoloenstve vo vzahu kpouvaniu takch
vrazov? Ako vplva diskurz opouvan cudzch vrazov na postoj knim ana
relne jazykov sprvanie pouvateov so zreteom na tieto vrazy? Tak aalie podobn otzky, ktor ponkaj poznvacie podnety, pri ochranrskom
prstupe zostvaj mimo obzoru, lebo ochranrska prizma nazerania iv poznvac apriorizmus. Naopak, jazykovokultrny prstup stimuluje k siliu
opochopenie dynamiky akomodano-asimilanch jazykovch aktivt, resp.
procesov, o je predpoklad ich kvalifikovanho posdenia akvalifikovanch
reakci. Pri tomto prstupe zo zornho poa sa neodsva shra materinskojazykovej kontanty v mentlnom svete pouvateov a akomodanch reakci
na meniace sa podmienky, ktor stimuluj aj ku komunikanmu vyuvaniu
252
nedomceho vraziva, priom je dleit, e tto kontanta funguje ako prirodzen identifikan faktor jazykovho spoloenstva. Permanentn reprodukcia materinskojazykovej kontanty jazykovou komunikciou, ktorej sasou
je aj asimilcia jazykovch prrastkov, je prirodzen prostriedok kontinulneho zachovvania identity jazykovho spoloenstva. Sjazykovokultrnym prstupom nie je kompatibiln umel odpor proti anglicizmom prejavujci sa ako
verejn pranierovanie pouvateov, apel na ich nrodn hrdos a pod., lebo
to protire spomnanej prirodzenosti materinskojazykovej kontanty. Tento
prstup je kompatibiln svytvranm, resp. udriavanm jazykovopolitickho
prostredia, vktorom sa dar pestovaniu zmyslu pre diferencovan pouvanie
jazyka, ktor zodpoved dynamike diferencicie okolnost fungovania jazyka.
Kultivovanie tohto zmyslu sa deje vrmci prirodzenej reprodukcie materinskojazykovej kontanty.
Problematickos (z hadiska nho vkladu neprijatenos) vnesenia jazykovopolitickho konceptu ochrana jazyka do domny jazykovej kultry sa
dostva do ostrho svetla prve vsvislosti sdynamikou diferencicie jazyka
ajeho pouvania korelujcou sdynamikou podnetov, na ktor jazyk, teda pouvatelia jazyka, reaguje. Aktivity vduchu ochrany jazyka psobia retriktvne na tto diferencovanos, vlastne tto diferencovanos stimuluje ochranrske
reakcie. Ako hlavn nstroj tohto psobenia m fungova kodifikcia. V duchu tradcie praskej koly kodifikcia, norma spisovnho jazyka sa chpe ako
nstroj jeho kultivovania, ale tm, e dostala zkonn podporu (jazykovm
zkonom), nadobudla povahu jazykovopolitickho nstroja. Ete raz odsek
3 paragrafu 2 jazykovho zkona: akkovek zsah do kodifikovanej podoby
ttneho jazyka v rozpore s jeho zkonitosami je neprpustn. Odhliadnuc
od bizarnosti, e zkonitosti jazyka m potvrdi zkon, zvan je to, e kodifikovan podoba jazyka je chrnen jazykovopolitickm nstrojom, ateda
so samotnou kodifikciou sa zaobchdza ako stakm nstrojom. Kodifikcia
ako jazykovopolitick nstroj m chrni jazyk pred rozleptanm, m chrni
jeho identitu, a tomu je podriaden aj jeho jazykovokultrna rola spovajca v zabezpeovan potrebnej stability a jednoty jazykovej normy. Relny
spisovnojazykov ivot sa mus vtesna do rmca vymedzenho kodifikciou
riadenou ideou ochranrstva. Jazykovokultrne chpanie kodifikcie zbaven
idey ochrany jazyka je iven sledovanm relneho jazykovho ivota, ktor
je dynamick astle sa diferencujci, priom prirodzene funguje spomnan
materinskojazykov kontanta. Kodifikcia vtomto chpan m by zaloen
na zmysle kodifiktora pre tento ivot. Tak kodifikcia je kultivanm nstrojom spisovnho jazyka vtom zmysle, e pre pouvateov sli ako orientan
opora pri jazykovej neistote asasne ako opora pri pestovan ich zmyslu pre
jazykov rozmanitos, diferencovanos.
Pristavme sa ete pri idei rozmanitosti, diferencovanosti jazyka. Vsasnosti vEurpskej nii je u stabilizovan diskurz stmou jednota vrozmanitosti. Ustlila sa predstava, e sasou zjednocovania eurpskych ttov je podporovanie reprodukcie nrodnch aetnickch kultr, ateda aj jazykov, aby sa
zachovvalo cel kultrne bohatstvo Eurpy. Tto predstava je aktulna aj vo
253
vzahu k slovenskej kultre a slovenskmu jazyku v najirom zmysle, teda

nielen vrmci Slovenskej republiky. Pokia politickospoloensk podmienky
vade tam, kde ij slovensk komunity, neobmedzuj pestovanie vlastnej
kultry avlastnho jazyka, aktulna nie je umel ochrana, ale vntorne motivovan starostlivos okultru ajazyk. Tto vntorn motivcia (preo sa hlsime kvlastnmu koreu) je zaujmav socilnopsychologick, sociologick,
kulturologick aj filozofick otzka. Tto otzka vak nie je predmetom tohto
vkladu. Spomname ju len preto, lebo evokuje predstavu variabilnej manifestcie slovenskej (veobecne: nrodnej, resp. etnickej) identity. Variabilita manifestcie tejto identity je, prirodzene, uren loklnymi podmienkami, vktorch sa reprodukovala afunguje kultra are danej komunity. Osobitosti kultry ajazyka slovenskch komunt ijcich vrozlinch podmienkach tvoria
obsah rozmanitosti slovenskej kultry aslovenskho jazyka. Tieto osobitosti
s sasou kultrnych dejn Slovkov, s sprievodnm prznakom historickej
reprodukcie slovenskej etnicity, ateda stmto vedomm treba snimi zaobchdza. Pripomeme si vtejto svislosti mdru reakciu R. Jakobsona (1932, s.
117) na boj eskch puristov proti germanizmom vobdob nstupu praskej
koly na esk jazykovedn scnu: Zdrazujeme jet jednou, e heslo boje
proti vitm germanismm neme bt vdecky odvodnno. Zddn germanismy spisovnho jazyka jsou stejnm odkazem kulturn minulosti jako
na pklad tsn souvislost eskho romantismu s nmeckm nebo jako zvislost ideologie eskho obrozen azejmna slovansk mylenky na nmeck
filosofii. Ke tento nzor zoveobecnme, vychdza nm toto Jakobsonovo
posolstvo: Aktulna genercia m vnma svoj jazyk ako kultrne dedistvo so
stopami podmienok, vktorch fungoval arozvjal sa. Tieto stopy patria kidentite jazyka, spoluvytvraj jeho jedinenos atreba ich akceptova ako normlnu vlastnos tohto dedistva. Toto posolstvo nie je neaktulne ani pri vnman
sloveniny na zem Slovenska aj mimo neho.
Na zem Slovenska sa jeho aktulnos prejavuje najm pri vnman sloveniny vo vzahu ketine. Bohemizmy vslovenine s toti javom, ktor
generuje vrazn prspevok knaptiu medzi kodifikciou, resp. jazykovou
kritikou ajazykovm zom, ako aj kontroverznos pri ich posudzovan. Aj
tu sa vynra naa znma otzka: Ide len ojazykovokultrnu otzku, alebo je
to aj jazykovopolitick problm? Aj Jakobsonovo posolstvo potvrdzuje, e tu
mme do inenia len sjazykovokultrnou otzkou, atak treba kbohemizmom aj pristupova. Stopa historickej koexistencie Slovkov sechmi vslovenine avjazykovch reakcich Slovkov je jednou zcharakteristickch t
tohto jazyka asprievodnm prznakom historickho jazykovho povedomia
jeho nositeov, ie dotvra osobitos tohto jazyka. Ke sa na otzku bohemizmov nazer aj ako na jazykovopolitick problm, aplikuje sa na u pojem
ochrana jazyka (napr. vodseku 2 paragrafu 5 jazykovho zkona sa hovor:
Inojazyn audiovizulne diela uren deom do 12 rokov musia by dabovan do ttneho jazyka; je zrejm, e za tmto prkazom je predovetkm
ochrana slovenskch det pred etinou, lebo ve t je pre nich veobecne
zrozumiten).
25 4
V slovenine mimo teritria Slovenska s, prirodzene, stopy podmienok,

v ktorch slovensk komunity udriavaj svoj jazyk. Predstavuj ich osobitos akontituent rozmanitosti, diferencovanosti slovenskho jazyka. Vrazne
podiarkuje fakt, e aj slovenina jestvuje ako jednota vrozmanitosti. Jej variabiln manifestcie s obsahom jej bohatstva. Ke niet jazykovopolitickch
prekok, toto bohatstvo sa prirodzenm spsobom zveauje, atak niet prirodzenej prekky potla, resp. odstraova tieto stopy. Naprklad vjazyku
Slovkov vMaarsku je vrazn fonetick stopa vyplvajca zich koexistencie smaarinou. Povaujeme ju za jednu zmanifestci zvukovho bohatstva
slovenskho jazyka anevnmame ju ako nejak deformovan fonetick prejav
slovenskch fonm, take ani nevidme prirodzen motivciu na jeho umel
odstraovanie. Vyjadren v duchu kulturolgie (porov. Hansen, 2000), slovensk jazyk je spolonou stimulanou bzou Slovkov, na ktor reaguj pod
vplyvom modifikanch aindividulnych podmienok, atak diferencuj manifestcie svojho jazyka, m ho obohacuj. Ksystematickmu opisu sloveniny
patr aj deskripcia jej variantnosti vplnosti, ateda aj prezentcia ucelenho
adostatone transparentnho obrazu sasnho stavu jazyka so zreteom na
jeho modifikovan realizcie vslovenskch komunitch.
6 . 4 . 2 . Ident i ta
Slovensk jazykov zkon evokuje aj otzku identity jazyka (v svislosti

stzou opotrebe ochrany jazyka so zreteom na jeho ohrozenos, na stratu
jeho identity). Na osvetlenie tejto otzky je uiton vrti sa kmylienkovmu
svetu . tra. Najprv podme (1) interpretciu vseku zo trovho ideovho
sveta, ktor sa dotka zdvodovania potreby spisovnej sloveniny, apotom
nadvzujcu (2) interpretciu sasnho vedomia slovenskej identity. tra
a sasnos dvame do svislosti s mylienkovou lniou smerom od fixcie
vedomia slovenskej identity (tr) kjej prirodzenej reprodukcii (sasnos).
Interpretcia (1) zaha tieto kov pojmy: metafyzick nevyhnutnos pouvania a rozvjania sloveniny, autentick ivotn formy, jednota obsahu
aformy, sebaidentifikan intinkt, systmov racionalita. Pri interpretcii (2)
sa uplatuj aiskov pojmy kultrna nevyhnutnos pouvania arozvjania
sloveniny, jazykov akultrna pam, generan analgia, kontinulna identita, akomodano-asimilan proces (akomodano-asimilan prunos).
(Poznmka: Citcie diel . tra, ktor sa uvdzaj v texte, pochdzaj
zvydania jeho prc udanho vbibliografii. Citty sa dotkaj jeho dvoch fundamentlnych prc Nreie slovensk alebo potreba psania vtomto nre
aNuka rei slovenskej aich zdroje sa oznauj ako Nreie aNuka.)
Fixcia areprodukcia vedomia identity. Nepragmatick vznam kodifikanho zsahu . tra do jazykovho ivota Slovkov spova v tom, e nm
vrazne prispel k fixovaniu vedomia slovenskej identity. Tento vklad je zameran na rekontrukciu ideovho pdorysu fixovania tohto vedomia, ktor
posli ako stimulan bza teoretickej reflexie reprodukcie slovenskej identity vsasnosti. Km vtrovom obdob bolo aktulne zapeatenie listiny,
vktorej histria zachytila postupn formovanie vedomia slovenskej identity,
255
v sasnosti, ke odraz trovej peate je takpovediac dedinm prvkom

mentlnej vbavy potomkov trovskej ry, aktulna je otzka jej zachovvania. trovi pripadla dejinn loha zafixova vedomie slovenskej identity,
vsasnosti ide ojej reprodukciu. Tto samozrejm postupnos od fixcie
kreprodukcii treba zdrazova preto, lebo pri zdvodovan zasahovania
do spisovnej sloveniny sa stretvame stm, e sa rozvjaj vahy, ktor s
kompatibiln s vvinovm stavom fixcie. asto sa argumentuje tak, akoby
sa vvoj vedomia slovenskej identity ete stle nachdzal vo fixanom stave,
ie tak, akoby toto vedomie ete nebolo dostatone pevne zakotven, take si
stle vyaduje fixan prstup. trovsk genercia urobila rozhodujci fixan krok, nasledujce genercie pokraovali vupevovan tohto vedomia, ale
vvoj postupoval tak, e sa prekroila hranica fixanej fzy aSlovci sa ocitli
vo vvojovom tdiu, ke sa u len reprodukuje zafixovan vedomie identity. Pre nzorn orientciu vvojov postupnos si mono predstavi tak, e na
poiatku je fza fixovania vedomia identity, t prechdza do obdobia fixanej
reprodukcie, t. j. do seku vvoja, ke alie genercie reprodukuj toto vedomie ete stle pod tlakom potreby jeho kolektvneho upevnenia, vreprodukcii
sa postupne deaktualizuje fixanos, atak sa vvoj dostva do tdia reprodukcie u zafixovanho vedomia. Km tr rieil lohy spojen sfixciou, vsasnosti sa vynraj lohy spt sreprodukciou zafixovanho.
trov ideov pdorys. Pri zdvodovan potreby kodifikane zasiahnu do
jazykovho ivota Slovkov tr vychdza ztzy, ktor sa d rekontrukne
formulova takto: pouvanie sloveniny Slovkmi je metafyzick nevyhnutnos. Nie vecn ani logick nevyhnutnos, le nevyhnutnos vyplvajca zo
slovanskej substancie, ktor sa manifestuje v slovanskch kmeoch (ako je
znme, po dichotmii substancia manifestcia siahali filozofi vtedy, ke sa
akceptovala logick nemonos). Touto substanciou je slovansk duch. Rozvjanie sloveniny je rozvjanm potencie slovanskho ducha. Pripomeme si,
vom videl tr hlavn prinu vzniku nre vrmci istho nroda (nreie
a nrod v zmysle trovej terminolgie): Prina hlavn... je bohatos, velik obdarenos, vzprunos aivot ducha nroda, ktor sa sprvotnou reou
nespokojuje, ale ju vdy alej tvor apri kadej zadanej prleitosti vypluje
a obohacuje... (Nuka, s. 162). Rozvjanie sloveniny je metafyzick nevyhnutnos, lebo Slovci s jednm zkmeov slovanskho nroda ajeho substancia sa me naplno manifestova len vtchto kmeoch, jeho duch sa me
stelesni len vich jazykoch (nreiach). Rozvjanie slovenskho jazyka ako
aj ostatnch slovanskch nre je vynucovan psobenm duchovnej sily
slovanskho nroda. Kmeovitos nroda je prejavom tejto sily: Kmeovitos
teda nroda je pekn, znamenit kaz pri samom nrode, svedectvo vydvajci ovyej jeho duchovnosti aduchovnej nroda ivosti, preto mus sa ona,
kde sa nachdza, jako sa len najlepie me, zachovva, ochraova aopatrne
rozvja (Nreie, s. 34). ie metafyzick nevyhnutnos je dan tlakom duchovnej sily nroda.
Krtkou poznmkou si pripomeme, e trova argumentcia smetafyzickm zkladom duch nroda ako substancia je metafyzick entita evident256
ne svis s jeho znalosou nemeckej filozofie. Odra sa v nej herderovsk

koncepcia nrodnho ducha, ie podstaty nroda, ktor je v zklade jeho
kultry. Nrodn duch je objektvna, od loveka nezvisl substancia, ie
nematerilne jestvujca, priamo neuchopiten entita. Uchopiten s len jej
manifestcie, t. j. jej prejavy. trove vklady zodpovedaj Herderovmu opisu
kultry v zmysle nrodnej podstaty, ktor sa prejavuje vivotnch formch
nroda (kultru meme vnma ako ivotn formy nroda). Na zklade rekontrukcie trovho filozofickho prstupu kzdvodneniu potreby spisovnej
sloveniny zisujeme, e tr ponka idey na budovanie kulturologickej terie
(spisovnho) jazyka (jazyk vnma ako jednu zpodstatnch foriem ivota nroda, ie ako kultrny jav). Spoznanie metafyzickej nevyhnutnosti rozvjania
sloveniny sa premieta do uvedomovania si vlastnej identity, take sa nevyhnutnos akceptuje ako pozadie nrodnej akmeovej identity. Spoznanie tejto
nevyhnutnosti sa pretavuje do vle kona vjej zmysle, pretoe sa nm posiluje tlak identity. Tlak nrodnej identity naznauje tr (Nreie, s. 42) naprklad pri zdrazovan potreby poznania ducha nroda, ktor mus by poznanie obsahu (Inhalt) ivota nroda nho apodstatnch jeho foriem, vktorch
on ije ai me ako nrod tento (zvraznil J. D.). Tlak kmeovej identity
spoznvame v jeho vzve: Pte, kmene slovansk, ktor mte nreia ete
ist, nezakvasen, k vyjadreniu svojich mylienok spsoben, pte v nreiach svojich, to je poadovanie opravdivho ivota nho (Nuka, s. 166).
Opravdiv ivot je autentick ivot, t. j. tak, ktorm sa manifestuje vlastn
identita. Vlastn identitu si uvedomujeme poznanm ducha nroda, toho, ako
sa tento duch manifestuje vspoloenskch formch ivota. Ke toto poznme, poznme samch seba apovedieme ivot tak, ak ak i mme vies
musme (Nreie, s. 43).
Ke si to zhrnieme, vychdza nm, e tr sa opiera otento vchodiskov
mylienkov kontrukt: Slovensk identita je metafyzick nevyhnutnos. Je
nevyhnutnm prejavom slovanskej substancie, ku ktormu sa dospelo vrmci
realizcie potencie slovanskho ducha. Poznvanm tohto ducha, o je, pravda,
mon len prostrednctvom poznvania jeho manifestci, poznvame vlastn
podstatu a uvedomujeme si vlastn identitu. V zklade autentickho ivota
Slovkov je tto podstata auvedomovanie si vlastnej identity ich upriamuje na
zachovanie arozvjanie autentickch ivotnch foriem. Ak chceme i opravdiv (skuton, vlastn, autentick) ivot, musme sa pohybova vrmci naej
identity. Takto ivot zodpoved objektvnej vntornej potrebe Slovkov.
Poda druhej fundamentlnej tzy . tra obsah ducha istho nroda
akmea vyaduje vlastn formu. Nreie je osobitn duchovn forma. Vo forme sa zra obsah aobsah sa me vyjadri len touto formou. Uveme si aspo
jeden vrok vzahujci sa na tto otzku: ivot n my len plne vystavme
avystavi meme vnre naom vlastnom, bo ono je nm najbliie, ono je
nm reou najzrozumitenejou, ono m ksrdcu imysli naej prstup najsnadnej avom s imyse isrdce nae najotvorenejie, preto treba nm k tomuto nmu nreiu, ke ivot n poname, sa privin avom sa duchovno
rozvja (Nreie, s. 30). Stouto predstavou ojednote obsahu (ducha) afor257
my pristupoval krieeniu otzky vzahu sloveniny ketine, ako aj kzdvodovaniu voby stredoslovenskho dialektu ako zkladu spisovnej sloveniny.
etinu nemu Slovci akceptova ako svoj jazyk, lebo vnej sa duch slovensk plne, tak ako by treba bolo, nevyslovuje anevyra..., aaby obsah teda
aforma sa docela vyrovnali, treba mylienky nae aj vich vlastnej forme, vtej,
v ktorej ony u ns povstvaj, do ktorej sa v duchu naom obliekaj, predstavi... (Nreie, s. 55). Prve so zreteom na vlastn formu sa tr rozhodol pre stredn sloveninu: vnej je duch aivot n nanajviac vyrazen
(Nuka, s. 169). Pri otzke prijmania strednej sloveniny vetkmi Slovkmi
je zvan trovo tvrdenie, e kad sa krem toho ksvojmu aj nevedomky
(zvraznil J.D.) tiahne (tame). Vpozad vroku je zrejme nejak predstava sebaidentifikanho intinktu, ktorho aktivcia vyvolala prklon nositeov
zpadoslovenskho avchodoslovenskho dialektu kstrednej slovenine. To
zna, e nositelia tchto nre sa nesprvali len na zklade rcia, toti pochopenie toho, e stredn slovenina je najistej slovensk jazykov tvar, ateda
prve vom sa odra najslovenskej duch aivot, ale aj na zklade akhosi
intinktvneho vyctenia vlastnej podstaty, vlastnej identity v tej forme, ak
vnmali vstrednej slovenine. trov vchodiskov mylienkov kontrukt sa
teda kompletizuje takto: (Aj) slovensk identita je reprezentovan jednotou
obsahu ducha aformy jeho vyjadrenia, ktor je zaloen na vzahu idiosynkratickej vzjomnej nevyhnutnosti (obsah sa rod vjedinenej jazykovej forme, apreto len tto forma me plne vyjadri obsah ducha). Ztoho vyplva,
e vtomto vzahu neme vystupova ani blzkoprbuzn jazyk (etina) ae
optimlnym formovm koreltom obsahu je najistej jazyk (stredn slovenina). Nositelia jazyka disponuj niem ako sebaidentifikan intinkt, ktor
podporuje akceptan postoj knajautentickejiemu jazykovmu tvaru.
Na podklade tohto mylienkovho kontruktu tr podnikol kroky vedce
kfixovaniu vedomia slovenskej identity.
Fixcia vedomia slovenskej identity. tr vypracoval svoj mylienkov kontrukt tak, aby zvchodiskovch tz ztzy ometafyzickej nevyhnutnosti pouvania sloveniny ako spisovnho jazyka aztzy ojednote obsahu aformy
vyplynulo, e Slovci musia ma vlastn spisovn jazyk ae nm mus by
najistejia existenn forma sloveniny. Deduktvnu argumentciu podoprel
indukciou zoveobecnenie empirickch dajov o poslovenovan eskch
textov psanch Slovkmi, orozdieloch medzi sloveninou aetinou, ovnman etiny Slovkmi a pod. vysovalo do toho istho zveru. Idea nevyhnutnosti spisovnej sloveniny aidea privilegovanosti strednej sloveniny ako
najautentickejieho slovenskho jazykovho tvaru boli zkladnou oporou fixcie vedomia slovenskej identity. Vedomie identity sa fixovalo tm, e slovensk svojskos sa transponovala zo sfry prevania, ktor sa stransparentovala
nesstavnou racionalizciou, do sfry systmovej racionality. Uchopenie slovenskej osobitosti na rovni systmovej racionality malo pre vedomie slovenskej identity zakladajci vznam. Tto transpozcia sa mohla uskutoni na
zklade trovho mylienkovho kontruktu, ktor je kostrou mylienkovho
systmu zobrazujceho rovnoprvnu slovensk idiosyntaktickos.
258
Vrokom, e slovensk svojskos sa zaala vnma na rovni systmovej

racionality, sa vyjadruje, e (1) tento jav bol podroben teoretickej reflexii
na rovni sdobho poznania a (2) tto reflexia vystila do systmu pojmov
avrokov, ktormi sa tento jav zobrazil azdvodnil, zoho vyplynuli pragmatick zvery, ie imperatvy konania (o maj robi Slovci a ako maj
kona vsvislosti sfixovanm arozvjanm vedomia vlastnej identity). Vraz
systmov racionalita implikuje odstupovan racionalitu vnmania sveta. Vo
vzahu kfylogenze Slovka: vvin sebavnmania smeroval od pocitu, tuenia
actenia slovenskosti cez uvedomovanie si odlinost od inch (najm od eskho etnika) kpochopeniu vlastnej identity. Postupovanie kvyiemu stupu
racionality sebavnmania prebiehalo spolu so zdvodovanm oprvnenosti
etnickej, resp. nrodnej sebaidentifikcie. trovo posunutie sebavnmania
Slovkov na rove systmovej racionality znamenalo, e sa fixovalo vedomie
identity soporou orozvinut znalos jej determinantov. Na zklade jeho teoretickej reflexie Slovci mali dokonca chpa svoju identitu ako (metafyzick)
nevyhnutnos (Slovci nevyhnutne vyplynuli z kmeovitosti slovanskho
nroda, oho podkladom je tvoriv sila ducha tohto nroda).
trov mylienkov kontrukt zodpoved dobovmu diskurzu vzahujcemu sa na koncepty nrod ajazyk, ale je poznaen aj tendenciou kistej regulcii poznvania, ktorou sa strila jednota jeho vsledkov a potrieb, elan
azujmov protagonistov nrodnobuditeskho hnutia. Naprklad zistenie, e
germnsky nrod nie je ten nrod iv, erstv, ksvetu obrten, ako je nrod
n slovansk, apreto sa ivos t vo kmeoch ani ukza nemohla (Nreie,
s. 60), alebo e ako nrod slovansk je nad in nrody kmeovit, tak aj re
slovansk je hlavne nren ame sa bezpene pre svoju nekonen bohatos, pre svoju rozvitos arozmanitos nazva reou re. o sa po inch reiach
len rozhoden nachod, to je vetko skopen vrei re, vjazyku slovanskom
(Nuka, s. 163), je evidentne vsledkom regulcie posvajcej poznanie kelanmu stavu, m sa mala posilni motivcia vedomho stotonenia sa so slovanskm nrodom aslovenskm kmeom. Alebo aj hodnotenia istch prejavov etiny sa podriauj takej regulcii; porov. naprklad: Srdene utujeme
my Slovci, e bratia nai svoje nreie neminou, ato dos zhusta, napaj
(Nreie, s. 87); alebo: V pozii eskej ete mloo je podarenho ao sa hlavne podarilo, cudzm duchom pchne (op. cit., s. 98). Ide tu opodriadenos
predstave oistote jazyka, ktor tr potreboval so zreteom na tzu ojednote
obsahu aformy avsvislosti sargumentciou vprospech strednej sloveniny.
Ist tendennos vinterpretcii poznvanho avhodnoten istch javov mala
siln pragmatick motivciu: ponknu ideov oporu na fixovanie vedomia
slovenskej identity. Vsledky poznvania ahodnotenia javov sa prezentovali
zpersuazvnej perspektvy stouto motivciou, take tento postup sa ukzal
ako adekvtny vzhadom na tto motivciu.
Poznmka ktrovej predstave istoty jazyka. Kto nadvzuje na tra len
reprodukne, ocit sa vdomne klasickho purizmu. Bude si stle pripomna,
e tr sa rozhodol pre stredn sloveninu ako najslovenskej, najpravdivej, najpvodnej, najkraj, najistej jazykov tvar, ateda konanie vzmysle
259
trovho odkazu m by puristick (pravda, vsasnosti sa kpurizmu nikto

nehlsi, ale pri intervencich do spisovnho jazyka puristick tendencia je badaten). Interpretan prstup so zmerom pochopi trove vklady aerpa znich pri rozvjan terie spisovnho jazyka vak kpurizmu nevedie. So
zreteom na to, e otzka istoty jazyka utra nie je vintennom poli tohto
prspevku, dvame len do pozornosti, e osobitn analzu si vyaduje trova
tza o jednote obsahu a formy, na ktor sa odvolva pri predstave o istote
jazyka, ato najm otzka dynamiky tejto jednoty. Inpiratvne aepistemologicky aj metodologicky provokan s jeho vahy otom, vakej miere sa mohol prejavi slovensk duch naprklad vdielach J. Kollra alebo P.J. afrika,
ke jazykom ich tvorby bola etina, alebo jeho interpretcia poslovenovania
eskch textov slovenskmi autormi (slovakizcia etiny ako prejav tlaku
slovenskho ducha). Otzka je, vakom zmysle sa aktivizovali slovensk jazykov prvky pri reflexii sveta prostrednctvom etiny. Je to zaujmav aspekt
skmania jednoty obsahu aformy.
Reprodukcia vedomia slovenskej identity. Po viac ako poldruhastoronom
odstupe od trovej kodifikcie aj Slovci s vo vvojovom tdiu prirodzenej
reprodukcie vedomia vlastnej identity. Nzorne vyjadren, km tr musel
deklarova, e S konenou platnosou vyhlasujeme, e sme Slovci. Dobre si
to uvedomme!, atto deklarciu kodifikanm aktom apresadzovanm spisovnej sloveniny vecne napa, vsasnosti aktualizcia zodpovedajceho
stimulu vyvolva reakciu Je samozrejm, e sme Slovci, ktor sa vnma ako
prirodzen. Pri teoretickej reflexii sasnho stavu trovu tzu ometafyzickej nevyhnutnosti pouvania sloveniny nahrdzame tzou o kultrnej nevyhnutnosti pouvania slovenskho jazyka. Pristavme sa pri pojme kultrna
nevyhnutnos.
Ide o nevyhnutnos, ktor je dan prirodzenm generanm preberanm
aodovzdvanm ivotnch foriem vypestovanch vkolektve, ktor sa stabilizoval ako slovensk nrod. Obsahom ivotnch foriem s tandardizovan
sprvania, konania, myslenia, prevania a komunikcie, ktor zahaj tandardizovan prostriedky, ato mimojazykov aj jazykov; (nematerilnu) kultru tvor komplex tchto tandardizci. ie generane sa preberaj aodovzdvaj tieto tandardizcie. Odovzdvanie tandardizci prebieha vrmci prirodzenej interakcie (prirodzen komunikcia prebieha vo vlastnom jazyku, staria
genercia, prirodzene, odovzdva nvyky akonvencionalizcie) aprejavuje sa
ako ben interakn prax. Ale prslunci genercie prevaj (resp. epizodicky alebo aj systematicky si uvedomuj) odovzdvanie ako potrebu zachovania
tandardizci (vzklade je pravdepodobne potreba jednotlivca vyrovna sa sasovou obmedzenosou svojej existencie). Sledovan nevyhnutnos sa dotka tejto potreby (ie op nejde ovecn ani logick nevyhnutnos). Kee tandardizcie tvoria obsah kultry, hovorme o kultrnej nevyhnutnosti. Generan
odovzdvanie slovenskho jazyka je sasou prevania tejto potreby, zoho
vyplva, e prevanie slovenskho jazyka je kultrna nevyhnutnos.
Prijmajca genercia preva preberanie tandardizci ako kultrne dedistvo. Pretoe obsahom tandardizci je vetko to, o kolektv vytvoril apre260
il, kultrnym dedistvom sa udriava jeho kultrna pam. Kultrna pam

je kohzny inite, na zklade ktorho sa jednotlivci identifikuj ako nrod.
Vedomie slovenskej identity je zaloen na slovenskej kultrnej pamti. Nosnou zlokou tejto pamti s jazykov tandardizcie, ateda slovensk jazyk
je centrlnym komponentom tohto vedomia. Tza, e pouvanie slovenskho
jazyka je kultrna nevyhnutnos (ie vyplva zpotreby odovzdvania tandardizci, o prijmajca genercia preva ako kultrne dedistvo), e ono je
prejavom udriavania kultrnej pamti, ateda manifestciou nrodnej identity, je vyie spomnan trova prv tza transponovan do sasnej situcie
asasnho poznania. Sasn stav poznania (vtomto prspevku odkazujeme
na kulturologick literatru; napr. Hansen, 2000) u umouje obs metafyzick pojem substancia, duch (slovanskho) nroda, sktorm pracoval tr,
a uchli sa k nemu ns nentia ani sasn existenn okolnosti spisovnej
sloveniny. Existennou motivciou slovenskej identity je slovensk kultrna
pam. Reprodukcia identity spova v udriavan tejto pamti. Vimnime si
povahu tohto procesu vsasnch podmienkach fungovania spisovnej sloveniny.
Zrejm je to, e nejde ojednoduch, mechanick reprodukciu, lebo ve preberajce genercie neopakuj prosto tandardizcie odovzdvajcich generci. Ide orozren reprodukciu podloen interpretciou. Reprodukcia jazyka
ako jeden zprejavov reprodukcie identity je pod akomodanm tlakom. Jazyk
sa prispsobuje meniacemu sa kognitvnemu, emocionlnemu a vovmu
svetu jeho nositeov (prrastky vjazyku vysoko prevyuj bytky oividn
prejav rozrenosti reprodukcie), ale aj tomu, e pouvatelia opakuj, napodobuj vnman jazykov vrazy atruktry na zklade (spravidla neuvedomovanej) interpretcie, o vedie kposunom, inovcim, ateda ku kvalitatvnej
dynamike jazyka. Vpodstate mme do inenia sanalogickm sprvanm. Preberajce genercie sa aj jazykovo sprvaj vtom duchu, vtom zmysle (ie
analogicky) ako odovzdvajce genercie, ateda jazyk zostva ten ist, hoci sa
men. Zachovva sa tak identita jazyka, ktor uruje generan analgia. Reprodukcia jazykovej identity je zaloen na generanej analgii. Podiarknime
si: Jazykov pam nroda ako sas jeho kultrnej pamti sa udriava reprodukciou jazykovch tandardizci, ktor je zaloen na generanej analgii,
t. j. na analogickom jazykovom sprvan preberajcich generci. Analogick
zklad reprodukcie zabezpeuje kontinulnu identitu jazyka.
Aj vo vzahu kspisovnej slovenine plat, e jej reprodukciou sa zabezpeuje jej kontinulna identita. Termnom kontinulna identita sa vyjadruje, e
ide ohistorick nadvznos stavov totonosti, ktorej (nadvznosti) povaha je
uren generanou analgiou. Pouijc znmy termn V. Mathesiusa, meme
poveda, e stavy totonosti s prejavom jej prunej stability. Stabiln je to,
na zklade oho sa dan jazyk stle vnma ako osobitn kvalita vjazykovom
svete. Historicky aktulni nositelia spisovnej sloveniny vdy vnmali aktulny
stav jej totonosti tak, e ju prevali, resp. si ju uvedomovali ako svoj jazyk,
ktorm sa odliuj od inch (najm od echov). Prunos stability bola vdy
pod kontrolou toho, o sa vyie nadvzujc na trov vklad oznailo
261
ako sebaidentifikan intinkt. Akomodcia spisovnho jazyka bola vdy vsilovom poli tohto intinktu.
Tza okontinulnej identite spisovnej sloveniny plat, prirodzene, aj vsasnosti. Naalej psob sebaidentifikan intinkt, ktorho tandardizovanm sprievodnm prznakom je vedomie slovenskej identity manifestovanej
(aj) spisovnm jazykom. Toto vedomie sa reprodukuje (aj) reprodukciou tohto
jazyka. Eurpskointegran okolnosti funguj ako stimultory intinktu aj vedomia. Sstavn masvny bezprostredn kontakt Slovkov sinakosou permanentne drdi sebaidentifikan intinkt akultrna stratgia Eurpskej nie,
ktor spova vsil ozachovanie kultrnej ateda aj jazykovej rozmanitosti,
i prirodzenej reprodukcii vedomia slovenskej identity. To, e ide onormlny jav, potvrdzuje historick sksenos Slovkov. Ve vminulosti boli vystaven permanentnej stimulcii tohto intinktu najm v sstavnom masvnom
bezprostrednom kontakte seskou kultrou astimulcia intinktu bola aj stimulciou pestovania vedomia slovenskej identity.
Otzka je, i zistenie, e integran (aglobalizan) okolnosti vlastne podporuj prirodzen reprodukciu slovenskej identity, nie je jednostrann, ateda poskytujce deformovan pohad na realitu. Ve prevame predsa nepretrit prenikanie cudzch tandardizci ajazykovch prvkov (zlopovestn
anglicizmy) do slovenskho duchovnho sveta. Nie je to tok na kontinulnu
identitu spisovnej sloveniny ana vedomie slovenskej identity? Pri tejto prleitosti sa vrtime ktrovej tze ojednote obsahu (ducha) aformy, ktor
sme vyie pertraktovali ako jeho druh fundamentlnu vchodiskov ideu.
Pripomeme si ete raz, e poda neho Slovci sa musia chyti toho, vom je
duch aivot n nanajviac vyrazen, o je najslovenskejie (Nuka, s. 169).
Stalo sa. Slovci sa chytili strednej sloveniny. Ako kad jazyk, aj ona sa
sstavne akomodovala, ale cudzie prvky, ktor do nej prenikli vakomodanom procese, sa aj asimilovali. Akomodciou sa slovensk duch a ivot
obohacoval, pod tlakom jednoty obsahu aformy jazykov vrazy vyjadrujce obohacujce obsahov prvky sa asimilovali astali sa sasou slovenskej
formy. Reprodukcia spisovnej sloveniny zaha aj akomodano-asimilan
proces astavy, ktor reprezentuj jej kontinulnu identitu, s poznaen vysteniami tohto procesu. Okolnosti, ktor akomodane pomknali spisovn
jazyk, s sasou slovenskej kultrnej pamti, a teda aj vedomia nrodnej identity. Sasn tok na kontinulnu identitu spisovnej sloveniny
je vtiahnut do akomodano-asimilanho mechanizmu, ktor spoahlivo
funguje u od obdobia jej fixanej reprodukcie. S istm ptosom vyjadren, kontinulnym pestovanm reproduknho mechanizmu sakomodano-asimilanm komponentom sa slovensk spoloenstvo dobre vyzbrojilo aj
proti sasnmu ataku cudzieho. Normlna reprodukcia identity spisovnej
sloveniny avedomia slovenskej identity funguje alej. Pravda, sprievodnm
javom reprodukcie boli a s reakcie nositeov jazyka v rozpt od opatrnej
obavy a po rzne obranrstvo. tandardizovan reakcie typu vyhba sa
nefunknmu preberaniu, nepripusti ohrozenie vlastnho jazyka, treba posilni jazykov anrodn povedomie s sasou slovenskej kultrnej
262
pamti (nie je to, pravda, len osobitos naej kultrnej pamti). Ak je miera
vplyvu tchto reakci na reprodukciu vistom vvinovom obdob, je osobitn
vskumn otzka. Sledovanie tohto javu vsasnom obdob ukazuje, e sa
reprodukuje u pevne zafixovan spisovn jazyk, t. j. tak, ktor m u status prirodzenho jazyka (prirodzen vsvislosti snazeranm na spisovn
jazyk ako na umel tvar), anormlne zafixovan vedomie nrodnej identity, take reprodukcia je od tohto sprievodnho javu celkom nezvisl. Tm,
e sasn spisovn slovenina m u jasn status prirodzenho jazyka,
je splnen rozhodujca podmienka na jej prirodzen reprodukciu, ie reprodukciu bez ochranrskych intervenci. Ochranrske intervenn aktivity
zhadiska tejto analzy sa javia ako pokusy vnies implantty do prirodzene fungujceho zdravho udskho organizmu, ktor prve vaka tomuto
stavu vinterakcii sprostredm udriava prirodzen akomodano-asimilan
rovnovhu, sodvodnenm, e ho treba ochraova. Tak hyperochranrstvo
len destabilizuje prirodzen stav organizmu. Vo vnman spomnanch tandardizovanch metajazykovch reakci nie je skryt bojov postoj voi nim,
ale podnet na hlbie pochopenie ich motivcie. Prienik do tejto motivcie je
aktulna sociolingvistick vzva.
Zhrnutie: trova kodifikcia slovenskho jazyka mala zsadn vznam pre
zafixovanie vedomia slovenskej identity. tr upevnil toto vedomie na rovni
systmovej racionality. Zkladnm pilierom systmu jeho ide je tza o metafyzickej nevyhnutnosti pouvania arozvjania sloveniny, sm svis nevyhnutnos uvedomovania si vlastnej identity, atza ojednote obsahu ducha
aformy jeho vyjadrenia. Ztchto tz vyplva, e uvedomenie si vlastnej identity je objektvna vntorn potreba Slovkov, a teda aj predpoklad kontroly
autentickosti ich ivotnch foriem (opravdivho ivota). Svedectvom toho,
e Slovci tto vntorn potrebu pociovali, je slovakizovan etina aspontnne akceptovanie stredoslovenskho kultrneho jazyka nositemi zpadoslovenskch avchodoslovenskch dialektov. S to prejavy sebaidentifikanho intinktu Slovkov. tr rozhodujcim spsobom prispel ktomu, e tento
intinkt nadobudol pevn racionlnu oporu aslovensk identita sa fixovala na
presvedivej ideovej bze.
Vo vzahu ksasnosti, ke sa u vedomie slovenskej identity prirodzene
reprodukuje, je primeran nahradi trovu tzu o metafyzickej nevyhnutnosti pouvania sloveniny tzou ojeho kultrnej nevyhnutnosti. Tto nevyhnutnos vyplva zpotreby generanho odovzdvania tandardizci (obsah
kultry), m sa zabezpeuje kontinulna identita jazyka anroda, t. j. historick nadvznos stavov slovenskej identity. Aj identita sa vyznauje prunou
stabilitou, ktor je dan tm, e generan preberanie tandardizcii prebieha
na zklade analogickho sprvania novch generci (generan analgia), e
niet totonho sprvania, ale napodobovania na zklade interpretcie. Reprodukciou tandardizci sa udriava kultrna pam nroda ako jeho kohzny asebaidentifikan faktor. Prirodzene reprodukovan vedomie slovenskej
identity, ako aj sebaidentifikan intinkt Slovkov ako zrodok tohto vedomia s stimulovan intenzvnou interkultrnou interakciou vrmci Eurpskej
263
nie, o je kompatibiln sjej kultrnou stratgiou zameranou na zachovanie

kultrnej rozmanitosti E. Vo vzahu kcudzm vplyvom spisovn slovenina
a slovensk vedomie preukazuj normlnu (primeran) akomodano-asimilan prunos, take niet potreby ochranrskych intervennch aktivt.
6 . 4 . 2 .1. P rognza
trova filozofia jazyka m ist vysvetovaciu silu aj prognostick potenciu.

Predchdzajci vklad sa tkal aplikcie jeho modelu pri vysvetovan potreby
kodifikova sloveninu arozvja ju. Jeho filozofia vak inpiruje aj kvahm
ootzke budcnosti nrodov ajazykov vEurpskej nii, oprognzovan vvinu tohto javu. Pred prstupom ktejto otzke doplnme ete interpretciu tejto
filozofie zpredchdzajcej kapitoly.
Pri zdvodovan potreby kodifikanho zasiahnutia do jazykovho ivota
Slovkov arozvjania vlastnho spisovnho jazyka . tr sa riadil diferencianm zkonom udskho jazyka. Na pvod tohto zkona mieri naprklad tto
pas zo trovho vkladu: ... rozlinos re udskch sama od seba vytek,
lebo je to ist, e na ducha nekonene bohatho predmety sveta ajeho vlastn pocity apomysly rozline psobia azrozlinej strnky jeho pozornos na
seba obracaj, skadia potrebno vytek to, e sa na rozlin spsob duchu
predstavuj aprve preto aj rozline zloveka zvukom von vymhaj. Celkom
inakie predstavenie sveta apotrebne rozlin vyslovenie predstavenia tohoto
je rozlin re, o sa nielen vrozlinch celkom slovch, ale aj vrozlinom ich
sklade avcelkom inom stroji rei objavuje (Nuka, 1962, s. 169). Hovor sa tu
otom, e existencia rozlinch jazykov je nsledok interakcie ducha asveta. Interakcia zaha mnoinu monch interpretci sveta, ktorch realizciu ukotven jazykovmi zvukmi predstavuj jednotliv jazyky. Vo vkladoch tra
je implicitne prtomn diferencian zkon jazyka, ktorho obsahom je vzah
nevyhnutnosti medzi existenciou rozmanitch jazykov auchopovanm sveta
kolektvnymi subjektmi, ktor sa vnmaj ako jedinen kolektvy prve na zklade svojskho jazykovho stvrnenia sveta ajeho kdovania. Nevyhnutnos
vzahu spova vtom, e osobitn uchopenie sveta vyaduje osobitn jazyk.
Kee sa preukzalo, e slovenina je osobitn jazyk (najvie silie musel
aj tr vynaloi pri delimitcii sloveniny vo vzahu ketine), nevyhnutnos
jej existencie vyplynula zdiferencianho zkona (Ak plat, e medzi diferencovanm uchopenm sveta kolektvnymi subjektmi aexistenciou rozmanitch
jazykov je vzah nevyhnutnosti, aak plat, e slovenina reprezentuje osobitn
uchopenie sveta, tak je jej existencia nevyhnutn). Pravda, vynra sa otzka, preo sa svet uchopuje (interpretuje) odline, i je to nevyhnutnos, ktor
udstvo muselo repektova, alebo len monos, ktor udstvo aj vyuilo.
trova odpove znie, e je to spsoben migrciou kmeov, ktor vedie ktomu, e vdy in ain alebo aspo odchodn predmety kmene otaj aduch
nikdy nestojaci novmi vzpruhami vrozvjan svojom popchnut bva (op.
cit. s., 161), ale migrcia ainterakcia snovmi prostrediami je len okolnosou,
ktor umouje, aby sa uplatnila tvoriv ivos ducha; porov.: Vek tto
premena (ie rozvetvenie prajazyka pozn. J. D.) m svoj zklad vprvotnom
26 4
ete nerozvit avneplnosti prastoku tch re avustavinej tvorivej ivosti

ducha... (op. cit., s. 160). Vzklade diferencianho zkona udskho jazyka je teda princp tvorivej sily ducha. Ak sa perspektva nazerania posunie a
ktomuto princpu, aj existencia sloveniny sa ukazuje ako metafyzick nevyhnutnos. Univerzlnosou tohto princpu je dan, e psob na rovni udstva,
nroda aj kmea (vzmysle trovej terminolgie).
Interpretan pokraovanie vtrovch vkladoch ns privdza kpoznaniu,
e zdvodovanie potreby rozvja vlastn jazyk Slovkov je implicitne spojen sotzkou zmyslu rozmanitosti jazykov. Existencia sloveniny ajej rozvjanie je prspevok knapaniu zmyslu existencie rozmanitch jazykov. Vtomto
bode sa stretvame sW. Humboldtom, sjeho analzou zmyslu rozmanitosti
udskho jazyka. Pripomeme si ju poda vemi transparentnej interpretcie
L. Weisgerbera (1964, s. 173 174): Kad konkrtnojazykov stvrnenie sveta
poskytuje len jednostrann nazeranie na svet, toti len ist vsek priestoru,
ktor zaha mon jazykov stvrnenie sveta ako vsledku interakcie udskho ducha so svetom. Keby jestvoval len jeden udsk jazyk, nazeranie na svet
by bolo obmedzen, vyerpan jedinm spsobom. To by znamenalo torzovit realizciu potencie udskho ducha, urenie jedinej cesty kjazykovmu
poznaniu sveta. Rozmanitos jazykov odstrauje tto poznvaciu retrikciu.
Zmysel existencie rozlinch jazykov spova v tom, e sa prostrednctvom
nich naplno realizuje jazykov talent loveka audstvo dospieva ksvojmu jazykovmu cieu spotrebnou rozmanitosou nazerania na svet. Vjazykovom
talente loveka sa skrva tvoriv sila udskho ducha, ktor umouje loveku
zmocni sa sveta tak, e ho prevedie do duchovnho vlastnctva spsobom,
ktor je udskej bytosti uren. Jednotliv jazyky s prejavy urenho spsobu
zduchovnenia sveta.
Filozofia jazyka, ktor si tr vybudoval na hlbie zdvodnenie potreby rozvjania slovanskch jazykov, ateda aj sloveniny, nedva explicitn alebo implicitn odpove len na otzku, preo sa musia rozvja slovansk jazyky vrtane sloveniny, ako aj na otzku, vom spova zmysel ich existencie (ateda
ich rozvjania). Zodpoved na tieto otzky vyvodzuje aj el rozvjania tchto
jazykov smotivciou, ktor vyplva zobsahu odpoved. Vyjadruje ho vo vzve
slovanskm kmeom, aby psali vsvojich nreiach, ke ich nabda kuvedomeniu si, e to robte zvntornej potreby, plnho sa vyslovenia avyrenia
vetkho, o vo vs skryt je, iaby ste rozmnoili vzneenos aslvu ducha,
ktormu zabilo sa vybra nrod n za podkladok innosti svojej (Nuka,
s. 166). Na tento el nadvzuje pragmatick cie, ato kodifikcia sloveniny
ajej rozvjanie ako spisovnho jazyka.
trovej filozofickej reflexii sloveniny aslovanskch jazykov meme teda
prizna tento doplnen ideov model: Diferencicia udskho jazyka je riaden princpom tvorivej sily udskho ducha. Tto sila sa realizuje vinterakcii
ducha so svetom ako interpretan spracovanie sveta. Interakcia je ovldan
diferencianm zkonom udskho jazyka, poda ktorho rozlenenos udskho jazyka, jeho rozmanitos je nevyhnutn, lebo len tak sa mu realizova
rozlin interpretan spracovania sveta. Pretoe vzklade tohto vzahu je sila
265
ducha, je to metafyzick nevyhnutnos. Prina jazykovej rozmanitosti spova

vtom, e tvoriv sila udskho ducha sa me rozvin len diferenciciou udstva na kolektvne subjekty, ktor pomocou vlastnho jazyka realizuj mon
uplatnenia tvorivej sily ducha. Rozmanit jazyky predstavuj rozmanit nazeranie na svet (ie interpretcie sveta) avrozmanitosti nazerania sa prejavuje
tvorivos ducha. Jazykov rozmanitos je sce zkomunikanho hadiska zlo,
lebo sauje interkultrne dorozumievanie, ale jej existencia m hlb zmysel.
Ten spova vtom, e sa vnej mohol naplno rozvin tvoriv jazykov talent
loveka (udskho rodu), sktorm koreluje tvoriv potencil ducha, atm sa
napa jeho jazykovopoznvacie poslanie. Spoznanie priny a zmyslu rozmanitosti jazykov znamen pochopenie elu ich rozvjania. Toto spoznanie
by sa malo premietnu do organizmu kolektvneho subjektu ako vntorn potreba rozvja svoj jazyk atm tvoriv silu ducha transformovanho do tohto
subjektu.
Tmto ideovm modelom interpretoval tr aj slovanstvo; porov.: Slovansk ivot je zloit ako lipa na moc konrov, nrod je jeden, ale jeden vrozmanitostiach, inech teda je rozmanitos aj vduchovnom naom ivote zjavn... (Nreie, s. 35). Interpretanm uplatnenm tohto modelu sa utvrdil, e
slovansk nrody ajazyky tvoria jednotu, ale jednotu vrozmanitosti. Zd sa,
e tento model sa vyznauje univerzlnou aplikovatenosou na demokratick
rieenie koexistennho problmu v superkolektvoch zdruujcich nrody,
resp. etnik. Naprklad Eurpska nia je tak kolektv. Aj vnej sa deklaruje
jednota vrozmanitosti. Naprklad vl. 26 vkladovej sprvy kEurpskej charte regionlnych alebo meninovch jazykov sa hovor: Cieom Rady Eurpy je
dosiahnu viu jednotu medzi jej lenmi vzujme podpory ich spolonho
dedistva aidelov. Jazykov rznorodos je jeden znajhodnotnejch elementov eurpskeho kultrneho dedistva. Kultrna identita Eurpy neme by
vytvran na bze jazykovej tandardizcie. Ide ovstavbu Eurpy, ktor sa
me zaklada poda idelov lenov Rady Eurpy len na pluralistickom princpe. Zoho vyplva tak evaluan vnmanie jazykovej rznorodosti? Zjej
interpretcie vduchu opsanho ideovho modelu. Interpretcia je riaden tromi opornmi truktrnymi prvkami: prina, zmysel ael rznorodosti. Jej
kladn hodnotenie pramen zpoznania jej priny prostrednctvom jazykov
sa mohla uplatni tvoriv sila udskho ducha ajej zmyslu prostrednctvom
rozmanitch jazykov sa rozvinul jazykov talent loveka aspolu stm sa realizovalo jeho jazykovopoznvacie poslanie. Zpoznania priny azmyslu jazykovej rznorodosti vyplva el jej zachovvania, ateda podpora rozvjania
jednotlivch jazykov. elom podpory je udriavanie optimlnych podmienok
na kontinulne rozvjanie ducha kolektvnych subjektov ako nositeov danch
jazykov. Implicitne je tu prtomn aj idea jednoty obsahu (ducha) aformy, ktor patr aj ktrovm zkladnm tzam. Kontinulne rozvjanie tvorivej sily
ducha kolektvnych subjektov sa viae ako je to zakotven tejto idei na
zodpovedajcu formu, ie na vlastn jazyk; porov. naprklad s tmto vrokom .tra: Naa vntornos, n duch pln je pokladov vom zloench,
stmito musme von, asce tak, ako s skryt vns ajako hbu ducha nho:
266
musme sa my plne, jadrne, tak, ako ctime, ako myslme, vyslovi avyrazi
(Nuka, s. 167). Takto sa meme vyjadri len vo vlastnom jazyku. Treba si
vak op pripomen, e tr interpretoval slovensk element vgenetickom
rmci slovanstva. Slovensk ivel je dan kmeovitosou slovanskho nroda
(vtrovej terminolgii). Rozvjanie slovenskho ivlu je prspevok kplnmu
rozvitiu tvorivej sily slovanskho ducha, ateda nielen kpotvrdeniu slovenskej
identity, ale aj identity slovanskho nroda. Je primeran analogick tvrdenie,
e rozvjanie jazykov vrmci Eurpskej nie je prspevok kplnmu rozvitiu
tvorivej sily eurpskeho ducha? Slovansk duch m etnick zklad, vzrodkovom stave sa nachdzal na poiatku praslovanskho obdobia. Slovansk
jazyky, ateda aj slovenina, s produktom rozvjania potencilu tohto zrodku. A eurpsky duch? Tento pojem meme interpretova bu sumarizane
(vystupuje ako nadraden pojem v partonymickom vzahu, t. j. v relcii celok as: eurpsky duch slovensk duch...), alebo prototypovo, ie obsahom pojmu s typick eurpske duchovn vlastnosti, na zklade ktorch sa
vnma naprklad odlinos Eurpy od Severnej Ameriky na duchovnej rovine.
Ak vyjdeme zpredstavy, e udsk duch preukazuje svoju tvoriv silu vduchovnej rozmanitosti kolektvnych subjektov tto predstavu si osvojil aj tr,
len on obmedzil tto rozmanitos genetickm prbuzenstvom , primeran je
prototypov interpretcia. Poda tejto interpretcie eurpsky duch ako substancia, ktor je jednm zvariantov udskho ducha ako prvotnej substancie,
sa manifestuje v ivotnch formch (vrtane jazyka), ktor predstavuj europeizmy. Spoznvanie europeizmov je prienik do eurpskeho ducha. Vtejto
interpretcii eurpsky duch anapr. slovansk duch nie s vrodovo-druhovom
vzahu, le vo vzahu prieniku. Interakne koexistuj ako genetick aarelov
variant udskho ducha. To zna, e eurpske jazyky s manifestciou genetickho variantu, ale sasne prostrednctvom europeizmov aj manifestciou
arelovho variantu. Podporou reprodukcie jednotlivch jazykov sa podporuje
rozvjanie tvorivej sily ducha v obidvoch manifestcich (osobitn rozbor si
vyaduje vzah medzi nimi). Vcitovanej pasi zEurpskej charty je aj vrok,
e kultrna identita Eurpy neme by vytvran na bze jazykovej tandardizcie. Ekonomick, politick asocilne smerovanie Eurpskej nie vak
vytvra objektvne podmienky na realizciu takej monosti. Tieto podmienky
navodili stav, ke sa anglitina presadzuje ako lingua franca, azd sa, e sme
na poiatku ry tandardizcie myslenia, sprvania aj komunikcie, ktorou sa
zana formova eurpsky megakolektv. Ak sa vrmci tejto tandardizcie vyvinie aksi euroanglitina ako spolon jazyk, vytvor sa predpoklad na pln
rozvinutie arelovej substancie eurpskeho ducha , pretoe sa bude mc
manifestova vtomto jazyku. Bola by to situcia, vktorej by sa mohol naplno
uplatni princp jednoty obsahu (ducha) aformy, ktor zvrazoval aj . tr.
Tvoriv sila eurpskeho ducha by sa rozvjala vzviazanosti spaneurpskym
jazykom. Spomnan europeizmy by boli, prirodzene, vtiahnut do tohto procesu. Tto prognostick vaha vedie ktomu, e sa oakva posun vinteraknej koexistencii genetickho aarelovho variantu udskho ducha, ato vtom
zmysle, e sa optimalizuj podmienky na rozvjanie tvorivej sily arelovho
267
variantu. Pritom sa do prognzy vtiera aj otzka, i jednou zvlastnost tohto

arelovho variantu nebude potencilna kmeovitos, ktor tr zdrazoval pri charakteristike slovanskho ducha. Ztejto vlastnosti by vyplynula nreov povaha (vtrovom zmysle) paneurpskeho jazyka. Rozvjanie eurpskeho ducha vsptosti spaneurpskym jazykom by znamenalo kontituovanie eurpskej kultrnej identity na bze jazykovej tandardizcie. Rozvjanie
jednotlivch eurpskych jazykov znamen reprodukciu kultrnej identity kolektvov zahrnutch do eurpskeho megakolektvu (nrod, etnikum, regin).
Otzka je, i sa pri reprodukcii jednotlivch jazykov ustli nejak pomer medzi
aktualizciou adeaktualizciou vnmania toho, e sa reprodukuje kmeovitos genetickho variantu ducha, naprklad e sa slovenina reprodukuje ako
nreie slovanskho jazyka. Km ivotn okolnosti Slovkov vtrovom
obdob stimulovali vysok mieru aktualizcie vnmania tejto kmeovitosti,
vsasnosti je u ustlen stav deaktualizovanosti.
Na zklade svojej filozofie jazyka tr vysvetlil, preo sa mus rozvja slovensk jazyk (v svislosti s jeho kodifikciou). Nemechanickou aplikciou
jeho ideovho modelu vak mono poda ist vysvetlenie potreby rozvjania
jazykov vrozlinch podmienkach ich existencie avyai zneho zodpovedajce prognzovanie.
268
VII.
ROZ V JA N I E
JA Z Y KOV E D N H O
P OZ N VA N I A A C H PA N I E
VII. ROZVJANIE JAZYKOVEDNHO POZNVANIA A CHPANIE SPISOVNHO JAZYKA
7. V v in jazykov ednh o myslenia
Vvin jazykovednho myslenia sa riadi odpoveami na otzku, o by mala

lingvistika skma vsptosti sotzkou, o me skma, ie o je vjej poznvacej potencii. Teoretickopoznvacm determinantom je historicky reprodukovan naptie medzi prrodovednm a humanitnovednm prstupom
k jazyku, do ktorho sa premieta opozcia v objasovan povahy predmetu
socilno-duchovnch vied vporovnan spovahou predmetu prrodnch vied,
zktorej vyplva fundamentlny metodologick protiklad medzi tmito triedami vied. Otzka tkajca sa poznvacej potencie lingvistiky nevyhnutne implikuje otzku, ako by mala lingvistika skma jazyk vsptosti sotzkou, ako ho
me skma (ak je jej metodologick potencia).
Veobecne akceptovan je len to, e prvotnm objektom jazykovednho
skmania je re. Pri vymedzovan predmetu lingvistiky F. de Saussure (1989,
s. 43) vychdza ztoho, e ltka lingvistiky je dan predovetkm vetkmi
manifestciami udskej rei. Tento objekt mu ponka dva zkladn vskumn
predmety: jeden pre lingvistiku jazyka, druh pre lingvistiku hovoru. Toto lenenie mu vyplva zontolgie rei, ktor vyaduje primeran gnozeologick
reakciu. Celok rei je nehomognny (rznorod amnohotvrny), m fyzick,
fyziologick aj psychick strnku, okrem toho je socilnym aj individulnym
javom av kadom okamiku je aktulnou intitciou aj produktom minulosti (op. cit., s. 45). Tento celok sa ned zaradi do iadnej kategrie udskch
faktov, pretoe nevieme, ako vymedzi jej jednotu (tame, s. 46), zoho vyplva, e (re ako celok) je nepoznaten. Vchodiskom je, e poznvanie sa
rozvetv: lingvistika jazyka me skma to, o je v rei socilne a vlune
psychick, km lingvistika hovoru je kompetentn na skmanie individulnej
asti rei, ktor je psycho-fyzick. Hoci jazyk ahovor s vo vzahu vzjomnej
zvislosti, predsa s to dve plne odlin veci (tame, s. 54), take sa nedaj
skma vjednote zjednho hadiska.
Lingvistika jazyka si vymedzila predmet, ktor je homognny, a teda poznaten: je to systm znakov, vktorom to najpodstatnejie je jednota zmyslu aakustickho obrazu avktorom obidve asti znaku s vrovnakej miere
psychickej povahy (op. cit., s. 51). Ako m, resp. me lingvistika skma
tento systm? Odpove: tak, ako to zodpoved jeho povahe. Nastouje sa teda
otzka, ak je jeho povaha. Fundamentlnym dsledkom odpoved na tto
otzku je, i sa lingvistika jazyka zarad medzi prrodn alebo humnne vedy.
Treba poznamena, e elanie lokalizova lingvistiku na tej alebo onej strane
270
7. Vvin jazykovednho myslenia
mva aj ist riadiacu silu pri prstupe kjazykovmu systmu. Saussure vlenil
lingvistiku jazyka do (len kontituujcej sa) semiotiky ako vedy oznakoch.
Lingvistika je iba as tejto veobecnej vedy azkony objaven semiolgiou
sa bud da aplikova aj vlingvistike (op. cit., s. 52). Pojem systm apoukazovanie na zkony naznauj, e kontituovanm lingvistiky jazyka jazykoveda sa stva skutonou vedou. Poukzanm na to, e jestvuje kontantn
(systm) vpremenlivch reovch javoch, sa preruila tradcia prstupu kduchovnmu asocilnemu svetu. Javy tohto sveta vtejto tradcii s v protiklade s prrodnmi javmi jednorazov, individulne, a prve preto sa nemu
sta ako prrodn javy objektom exaktnho azoveobecujceho skmania
(Hjelmslev, 1972, s. 12). Idea, e kadmu procesu zodpoved nejak systm,
prostrednctvom ktorho meme tento proces analyzova (op. cit., s. 13), je
krokom ku kontituovaniu duchovnch odborov ako vedy. Osvojenie si tejto
idey znamen prklon kprrodovednmu prstupu kduchovnmu svetu, kvnmaniu prrodnch vied ako vzoru vedeckho poznvania, ateda poznvacch
postupov. Exaktnos, zoveobecovatenos, verifikovatenos a metodickos
s zkladn atribty skmania poda tohto vzoru. S touto ideou je spojen
presvedenie, e jazykov systm m tak povahu, e prve takm prstupom
sa d vedecky uchopi. Kee prrodovedn bdanie je zameran na odhaovanie zkonov vprrode, aj skmanie duchovnho sveta mus by orientovan
na jeho zkony. Vynra sa, pravda, otzka, i zkony zobidvoch svetov maj
rovnak povahu.
Saussure uvaoval ozkonoch vjazyku so zreteom na socilne aj prrodn zkony. Rozliuje synchrnne a diachrnne zkony a skma, i zodpovedaj charakteru socilneho zkona, ktor sa vyznauje tm, e je imperatvny (presadzuje sa nsilm) aveobecn (zaha vetky prpady vistom
ase apriestore). Synchrnny zkon (od diachrnneho zkona odhliadame)
je veobecn, ale neimperatvny. Neimperatvnos znamen, e niet iadnej
sily, ktor by zaruila dodriavanie pravidelnosti v jazyku, o sa prejavuje
vneustlych jazykovch zmench. Veobecnos znamen, e synchrnny
zkon je len prostm vrazom jestvujceho poriadku, kontatuje stav vec. ...
ak hovorme ozkone vsynchrnii, tak je to vzmysle usporiadania, princpu
pravidelnosti (Saussure, 1989, s. 120). Z neimperatvnosti vyplva doasnos poriadku. Zkony vzmysle prrodnch vied sa Saussurovi evokuj pri
otzke, i sa d jazyk skma zpanchrnneho hadiska (nieo sa vyskytuje
vdy avade). Vychdza mu, e vjazyku jestvuj tak zkony: V lingvistike
s tak ako vachovej hre pravidl, ktor prevaj akkovek udalosti. S to
vak len veobecn princpy, ktor jestvuj nezvisle od konkrtnych faktov
(op. cit., s. 122). Ide zrejme oveobecn zkony (napr. Jazykov znaky s
v opozinch vzahoch alebo V jazyku psob analgia), ktor s v zklade existencie jazyka vbec, ale nevypovedaj ni opovahe konkrtneho
jazyka. T je uren synchrnnymi zkonmi, ktor s vak neimperatvne,
apreto je nimi urovan poriadok doasn (ie dan poriadok me by aj
in). Evidentne to vyplva zarbitrrnosti jazykovho znaku azkonvennosti
jazyka, t. j. ztoho, e jazyk je prirodzen (nie umelo vytvoren) semiotick
271
objekt, ateda kultrny fenomn. Ke sa vak Saussure zaober otzkou, kde

jestvuje jazyk, prichdza kzveru, e existuje vmozgu lenov jazykovho
spoloenstva (ako shrn odtlakov uloench vkadom mozgu), je zrove
spolon vetkm, je vak mimo vle tch, u ktorch je uchovvan (porov. s. 54 55). Asynchrnna lingvistika m skma systmotvorn vzahy,
ato zhadiska, ktor zodpoved tomu, ako ich vnma kolektvne vedomie
(tame, s. 126). Vyzdvihovanie, e jazyk jestvuje nezvisle od vle jednotlivcov a e ho treba vnma z pozcie kolektvneho vedomia, evokuje tzu
A. Schleichera (1863), e jazyky s prrodn organizmy, ktor nie s uren
vou loveka, ateda patria kprrodnm objektom, zoho mu vyplva, e
lingvistika je sasou prrodnch vied.
Stretvame sa tu stm, e zjednej strany sa do pozornosti dostva arbitrrnos a konvennos, a teda kultrna povaha jazyka, a z druhej strany sa
pozornos upriamuje na objektvnos zkonov v zmysle ich nezvislosti od
vle loveka, o stimuluje vnmanie jazyka ako prrodnho fenomnu alebo
akoby takho javu (hoci je produkt udskej innosti, ovldaj ho objektvne
zkony, ako s aj prrodn objekty ovldan takmi zkonmi). Prrodn zkony aj zkony jazyka s objektvne. Zodpoved to tvrdeniu vterii poznania
(ernk Farkaov Vicenk, 1986, s. 189), e vedeck zkony s subjektvnym, vhlave loveka pretvorenm obrazom objektvnych, od vle avedomia ud nezvislch, prrodnch alebo spoloenskch zkonov. Adodva sa,
e objektvny zkon sa spravidla charakterizuje ako veobecn, nevyhnutn
apodstatn vzah (tame). Pri porovnvan prrodnch javov ajazyka vtejto
svislosti sa do ohniska pohadu vtiera objektvnos zkona (nezvislos od
vle) anevyhnutnos vzahu.
Polome si otzku, ako vzili (z oho vyrstli) jazyky. Prijaten odpove sa ponka, ke vyjdeme ztzy, e jazyk nie je ani prrodn objekt, ani
artefakt, ale fenomn tretieho druhu. Tto tzu dobre rozpracoval R. Keller
(2003), ktorho idey sme u zuitkovali. Jazyk m sartefaktom spolon to,
e je produkt udskej innosti, ale nie intennej innosti zameranej na, o
m zase spolon sprrodnmi fenomnmi, ktor sa od obidvoch opozinch
javov odliuj tm, e nie s produktom udskej aktivity. Fenomn tretieho
druhu je kauzlna konzekvencia individulnych intennch innost, ktormi sa realizuj aspo iastone podobn intencie (op. cit., s. 101). Jazyk ako
fenomn tretieho druhu vziiel zindividulnych intennch komunikanch
innost ako nezaman produkt tchto aktivt. Jednotlivci vyvjali komunikan innos so zmerom dosiahnu komunikan ciele bez toho, aby ich
myslom, vou bolo kontituovanie jazyka. Ich komunikan intencie boli
podobn, take sa vzjomne prispsobovali formami komunikanej innosti,
aby mohli realizova svoje intencie. Nsledkom opakovanch komunikanch
aktivt sptch sistmi intenciami bolo, e sa nemyselne vytvral jazyk. Jazyk teda vyrstol z nezmernho nsledku zmernch individulnych komunikanch innost. Nevziiel zvle jednotlivcov avtomto zmysle je objektvny. V porovnan s prrodnmi fenomnmi, ktor sa vyznauj istou
objektvnosou, objektvnos jazyka je poznaen psobenm pracovne po272
vedan jazykotvornho intinktu, ktor sa prejavuje vtom, e podporuje reprodukciu reovch produktov ako osvedench prostriedkov komunikcie.
Podpora spova v tom, e reprodukcia sa pociuje ako spsob uchovvania
prostriedkov na budce komunikcie. Kee sledujeme jazykov zkony aich
objektvnos, do pozornosti sa dostva rozren reprodukcia jazyka, ktorou
sa jazyk rozvja sistou usporiadanosou svojich prvkov. Rozren reprodukcia je zaloen na analogickom jazykovom sprvan v rmci analogickej komunikanej innosti. Analogick jazykov sprvanie znamen, e jednotlivec
narba sjazykovmi prostriedkami vtom zmysle, vtom duchu ako in aktulni aj predchdzajci pouvatelia, o vedie krozreniu vskytu jestvujcich
truktr v danom jazyku (podobne treba interpretova aj pojem analogick
komunikan innos). Pravidelnos, ktor sa vdanom jazyku takto kontituuje aupevuje, jednak nie je vsledkom vle jednotlivcov (va jednotlivcov
sa uplatuje vo vzahu ku komunikanej intencii, ich vou je jej realizcia)
ajednak m oporu vich jazykotvornom intinkte, ktor riadi jazykov aktivity
jednotlivcov so zreteom na zachovvanie jazyka (porov. napr. s intinktom
sebazchovy). Pretoe intinkt je biologick (teda prrodn) fenomn, hypotza ojazykotvornom intinkte len podiarkuje objektvnos jazykovch zkonov, ateda ich vnmanie pribliuje kvnmaniu prrodnch zkonov (azda by
sme mohli hovori ojazykotvornom intinkte jazykovho kolektvu auvaova
oom napr. vsvislosti setnickm intinktom, sintinktom zachovania etnika). Treba vak prihliada aj na nevyhnutnos ako al atribt zkona (zkon
je objektvny anevyhnutn vzah).
Evidentn je, e vzah nevyhnutnosti je medzi jazykotvornm intinktom
apravidelnosou: jazykotvorn intinkt nevyhnutne vyvolva analogick jazykov sprvanie, ktor reprodukuje aprodukuje pravidelnos. Vhre je analgia
(vspomnanom zmysle). Zvan s dve vlastnosti analogickho jazykovho
sprvania. Po prv to, e tak sprvanie zaha interpretciu (tu ide, prirodzene, oneuvedomovan, intuitvnu interpretciu). Prtomnos interpretcie
vanalogickom jazykovom sprvan spsobuje, e pri jednoduchej reprodukcii
jazykovch prostriedkov me (nemus!) djs kich zmene (je potencilnou
hnacou silou zmien), apri rozrenej reprodukcii, ktorou sa jazyk rozvja, vo
vzahu k istm javom sa otvraj ist monosti sprvania. Po druh to, e
mentlnym podkladom analogickho jazykovho sprvania je usudzovanie
pomocou analgie, ktor sa vyznauje tm, e platnos sudku pri danej potencilnej triede javov m len stochastick silu. Tieto vlastnosti analgie sa
vzjomne predpokladaj: interpretcia otvra monosti, atie s dan stochastickosou usudzovania pomocou analgie. Stochastickos tohto usudzovania je
podmienkou monost ainterpretcia ich odhauje (utvra). Kee analogick
jazykov sprvanie pri javoch tej istej potencilnej triedy je stochastick, principilne nie je striktne (imperatvne) usmernen na realizciu celej potencilnej
triedy, pravidelnosti ako jeho neintenn produkt nie s nevyhnutn. Take
zkony, ktorch obsahom s tieto pravidelnosti, s principilne stochastick
(i na tak pravidelnosti vzahujeme vraz zkon, je len otzka terminologickej konvencie).
273
Tradine sa hovor otlaku vychdzajcom zvntra jazykovho systmu na

hovoriaceho aotendencii jazykovho vvoja, ktor sa men na zkon (zkonitos), ke sa jedna zalternatv stva jedinou monou, ateda nevyhnutnou
realizciou exemplrov danej triedy jazykovch truktr. Naprklad poda
I. Nmca (1989, s. 84) meme pripusti, e tendencia je hybn sila, ktor
prerast do zkonitosti, ak spolupsob alia sila prina (inite, tendencia), ktor zabezpe nevyhnutnos dovenia, naplnenia onej tendencie avyli nhodnos. Naprklad tendencia kotvorenm slabikm vpraslovanine
zostvala iba tendenciou, pokia s otvorenmi slabikami koexistovala ete
star vslovnos so zatvorenmi slabikami. A ke sa stala on nov realizcia
jedinou monou, ateda nutnou, meme hovori ozkone alebo zkonitosti
(tame). Ztohto pohadu analogick jazykov sprvanie je pri istch typoch
jazykovch truktr istmi faktormi maximlne obmedzen, take hovoriaci
sa nevyhnutne mus sprva danm spsobom. Naprklad ke slovensk hovoriaci preber ist slovo vslovesnej podobe, nem pri vyjadrovan 1. osoby
prtomnho asu oznamovacieho spsobu jednotnho sla in monos ako
koncovku -m, a teda sa tak jednoducho mus sprva, ie prslun zkon
ho nti ktakmu sprvaniu. To ale znamen, e tu u nevychdzame zpredpokladu ousudzovan pomocou analgie ako omentlnom podklade analogickho jazykovho sprvania, ale ztoho, e mentlnym podkladom je plne
induktvne usudzovanie, ktor sa vyznauje tm, e zpredpokladov vyplva
veobecn zver (napr. Ak m dan prevzat vraz vlastnosti slovesa, m
v1. osobe ... koncovku -m). Lingvista sa usiluje vtejto svislosti oto, aby sa
dopracoval kteoretickej indukcii, teda ktomu, aby preukzal, preo je vzah
medzi predpokladmi azverom nevyhnutn (ie sa dokazuje, e dan jazykov truktra je nevyhnutn forma prejavu [neabstraktnej] podstaty, resp.
psobenia imanentnho zkona).
Dospeli sme k podnetu nahradi predpoklad o usudzovan pomocou analgie ako o mentlnom podklade reprodukcie jazykovch truktr predpokladom o plnom induktvnom usudzovan. Ak to urobme, vychdza nm,
e hovoriaci pri reprodukcii jazykovch truktr vkomunikcii sa riadi pravidlami, ktor s formulovan vdeskriptvnych lingvistickch dielach (take
deskriptvny lingvista len explicitne vyjadruje to, m disponuje pouvate jazyka). Pravidl sa formuluj vduchu tohto usudzovania, ie: zpredpokladov
logicky vyplva veobecn zver. Exemplre, ktor naraj veobecn zver,
sa vyrauj ztriedy ako vnimky. Niet pochb, e ben pouvate doke
zoveobecova sksenosti z reovho narbania s jazykovmi truktrami
ae skutone to aj rob. Pochybnos vak vyvolva to, e jeho zoveobecnenia
vysuj do implicitnch pravidiel takej povahy, ak maj pravidl formulovan deskriptvnym lingvistom. Predstavu, e pravidl (re)kontruovan pouvateom na zklade vlastnch jazykovch sksenost apravidl prezentovan
vopisnch lingvistickch prcach maj rovnak povahu, iv tradcia kolskej
jazykovej vchovy chpanej aj ako zdokonaovanie ovldania pravidiel materinskho jazyka (aj osvojovanie si cudzieho jazyka vkolskch podmienkach
koreponduje stouto predstavou). Tieto pravidl vak nemu by ekvivalent274
n, lebo nie s zaloen na ekvivalentnch generalizcich. Treba, pravda,

hne doda, e zoveobecovanie deskriptvneho lingvistu je pozorovateovi
prstupnejie ako generalizcia pouvatea. Zoveobecovanie lingvistu je globlne. Zextrakomunikanej pozcie (zo stanoviska pozorovatea) zoveobecn
ist vzah najprv registrovan pri istom pote prpadov , ktor si over vyerpvajcou registrciou prpadov, priom vyli prpady, ktor sa vymykaj zo
zoveobecnenia, ako vnimky. Ide ovedom, mimokomunikan agloblne
empirick usudzovanie. Pouvate jazyka zoveobecuje loklne, zkomunikanej pozcie a neuvedomene (intuitvne). Loklnos tu znamen, e dan
vzah zoveobecn pri aktulnom vskyte jazykovej truktry na zklade
analgie sevokovanou truktrou, resp. truktrami obmedzenho rozsahu.
Jeho zoveobecovanie sa vzahuje vdy len na al aktulny prpad. Km
globlne zoveobecovanie vedie kabstraktnmu pravidlu, ktor sa vyznauje
veobecne platnm imperatvom, loklna generalizcia vysuje do pravidla
spragmatickou retrikciou (pravidlo sa obmedzuje na prpady evokovan pri
pouit jazykovej truktry), ktorho imperatvnos sa vzahuje na evokovan
analogick jazykov truktry. Km lingvistick pravidlo predpoklad zaradenie danho jazykovho javu do prslunej triedy javov, pouvatesk pravidlo
je spt spriradenm danho javu kanalogickm javom evokovanm vkomunikcii. Take lingvistick pravidlo m podobu: ak trieda jazykovch javov m
vlastnos X, m aj vlastnos Y. Imperatv: ak zist, e dan jazykov jav m
vlastnos X, prip mu aj vlastnos Y. Pouvatesk pravidlo m tto formu:
Ak jazykov jav J m vlastnos X, m aj vlastnos Y, aak jazykov jav Km
vlastnos X, m aj vlastnos Y. Imperatv: Ak zist, e dan jazykov jav m
vlastnos X, prip mu aj vlastnos Y. Zpozcie lingvistickho pravidla sa ukazuje, e jazykov zaobchdzanie sjavom, ktor patr do danej triedy (anie je
vnimka), mus by unifikovan prslunm pravidlom. Zhadiska pouvateskho pravidla je to tak, e pouvate zaobchdza sdanm javom analogicky,
o predpoklad jeho interpretciu, a t me vies k inmu zaobchdzaniu,
ktor vyaduje lingvistick pravidlo. Meme si to ilustrova prkladom zo sasnej spisovnej sloveniny. Lingvistick pravidlo hovor, e pri vykan slovesn tvar je vmnonom sle: Pn Krlik, u ste sa vrtili?; Pani Krlikov, u
ste sa vrtili? Pouvatesk pravidlo vak nevyluuje, e pri osobch enskho
rodu sa evokuje analgia sprpadmi, pri ktorch sa tento rod gramaticky prejavuje (Pani Krlikov, u ste uesan?), atak sa objavuje aj Pani Krlikov, u
ste sa vrtila? (Zjavnm stimulom takej interpretcie je priamy kontakt sosobou enskho rodu.)
Treba si vak uvedomi, e jazyk je shrn jazykovch nvykov, ktor hovoriacemu umouj rozumie adorozumieva sa (Saussure, 1989, s. 106). Jazykov nvyky s zaloen na automatizovanej pravidelnosti, na automatickej
reakcii na stimul, ktor vyluuje pouvanie pravidla vzahujceho sa na tto
pravidelnos. Automatizcia reakcie na ist stimul znamen, e sa utlmuje a
umtvuje mentlny proces, ktor je v podklade vzahu stimul reakcia. To
zna, e pouvatesk pravidlo sa uplatuje len vtedy, ke sa jazykov nvyk roziruje na exemplr, ktor ete nie je automatizovan, alebo nvyk je
275
zasiahnut novm podnetom. Vsledovanej svislosti je dleit to, e ani

jazykov nvyky, ani zaobchdzanie sjazykovm javom poda pouvateskho pravidla sa nevyznauj nevyhnutnosou. Vzklade pravidelnost, ktor s
za jazykovmi nvykmi aj za pouvateskmi pravidlami, nie s nevyhnutn
vzahy, ktor s obsahovm komponentom zkona. Ist pravidelnosti sa javia
ako nevyhnutn, ke sa uchopuj lingvistickmi pravidlami, ktorch nevyhnutn fungovanie sa zdvoduje tak, e abstrahuje od relneho jazykovho sprvania pouvateov. Saussurovsky povedan, jazykov pravidelnosti s
neimperatvne (porov. vyie) as len vrazom jestvujceho poriadku, ako
sme to vyie citovali.
Strun zhrnutie vkladu o jazykovch zkonoch: Prirodzen jazyky sa
kontituovali ako fenomny tretieho druhu sasou jazykotvornho intinktu
pouvateov, ktor zaruuje pravidelnosti vjazyku. Prejavom tohto intinktu
je analogick jazykov sprvanie pouvateov aopakovanie osvedenho, o
vedie kjazykovm nvykom. Zpovahy analogickho sprvania ajazykovch
nvykov vyplva, e zodpovedajce jazykov pravidelnosti nie s nevyhnutn.
Pravidelnosti viazan na analogick sprvanie s obsahom pouvateskch
pravidiel, ale pravidelnosti, ktor s spt sjazykovmi nvykmi, nemaj pouvatesk pravidlov korelt. Povaha pouvateskch pravidelnost koreponduje schpanm jazyka ako kultrneho fenomnu, ateda pouvanie vrazu
zkonitos (zkon) m kulturologick (irie humanitnovedn) interpretciu.
Ke sa operuje s lingvistickmi pravidlami, inklinuje sa k chpaniu jazykovch zkonitost (zkonov) na vyom alebo niom stupni aproximcie kprrodnm zkonom.
Protiklad lingvistick vz. pouvatesk sa tka aj jazykovho systmu. Rozlin opisy gramatiky (vnajirom zmysle) na podklade odlinch teoreticko-metodologickch koncepci demontruj niekoko lingvistickch jazykovch
systmov. Ani vo vzahu klenom jazykovho spoloenstva nepredpokladme jeden pouvatesk jazykov systm. iadny lingvistick systm, ktor je
zaloen na lingvistickej interpretcii vzahov asvislost medzi jazykovmi
komponentmi, zameranej na vystihnutie objektvnej organizovanosti systmu,
neme by zhodn so iadnym pouvateskm systmom. Problm je vak
identifikcia pouvateskho systmu. Vzhadom na to, e sa ned priamo
zisti, vakej podobe jestvuj pouvatesk systmy, pozornos sa obracia na
jazykov normu, ktor je spolon vetkm pouvateom aprostrednctvom
ktorej si vetci osvojuj jazyk. R. Bartschov (Bartsch, 1985, s. 182) vyzdvihuje:
o je vistom jazykovom spoloenstve spolon, meme uri len prostrednctvom jazykovej normy, o, pravda, neznamen, e lenovia spoloenstva
maj v hlavch naprklad t ist gramatiku (autorka udva aj rozhodovacie
kritri vo vzahu kplatnosti istej normy vdanej komunite). Pravda, aj tu treba prihliada na sledovan protiklad. Lingvistick norma je poznaen tm,
e lingvistick pravidl sa transponuj na socilne pravidl snormatvnou silou (deje sa to vonkajmi zsahmi do normy), km do pouvateskej jazykovej normy sa premietaj pouvatesk pravidl, ktor sa konvencionalizovali
anadobudli normatvnu silu. o sa d vyvodi zpoznania pouvateskej nor276
my pri sil o priblenie si pouvateskho jazykovho systmu? Saussure

(op. cit., s. 126) videl lohu synchrnnej lingvistiky vtom, e m skma jazykov systm, ato tak, ako ho vnma kolektvne vedomie. Neskr sa hovorilo
aj tak, e jazyk je uloen vspoloenskom vedom. Je pouvatesk norma
manifestciou jazykovho systmu vnmanho kolektvnym jazykovm vedomm? Kee prostrednctvom nej sa konfrontuj individulne jazyky, natska
sa kladn odpove. Ke si vak uvedomme, e jazykov normu tvoria jazykov konvencionalizcie, ktor jednotlivci vznanom rozsahu ovldaj vpodobe
jazykovch nvykov, rt sa pokuenie pochybova orelnej existencii jazykovho systmu ako truktrovanho celku.
Km lingvistick trukturalizmus, resp. klasick systmov lingvistika
sa bu nezaujmala o mentlnu reprezentciu jazyka, ktor sa vyabstrahoval zrei, alebo sa mlky povaoval za samozrejmos, e tak reprezentcie
existuj, mentalistick program vrmci prstupu, ktor sa oznauje ako prv
kognitvna revolcia, vychdza ztzy, e vzklade innosti, sprvania loveka
s mentlne stavy a procesy, ktor sa daj odhali hypoteticko-deduktvnou
metdou. Architekti prvej kognitvnej revolcie boli mentalistami, ato vtom
zmysle, e existenciu mentlnych procesov za tm, o mono uud pozorova ako ich konanie, povaovali za samozrejm (Harr Gillett, 2001, s.38).
Mentlny mechanizmus, ktor je vzklade udskho konania, sa vnmal ako
univerzlny. Pri prstupe k jazyku u vyie citovan Hjelmslevova tza, e
kadmu procesu zodpoved nejak systm, prostrednctvom ktorho sa d
proces analyzova a opsa pomocou obmedzenho potu predpokladov, sa
nahradila tzou Chomskho, e vzklade schopnosti loveka pouva jazyk,
ie vzklade spsobilosti na reov innos, je truktra pravidiel aprincpov, ktor pravidl riadia, areprezentci generovanch pravidlami. Ovldanie
jazyka znamen by vistom mentlnom stave, ktorho obsahom je truktra
princpov a pravidiel (aj pouvanie jazyka podlieha pravidlm, ale tie maj
plne odlin povahu). Ide ouniverzlnu gramatiku chpan ako as genotypu, ktor charakterizuje jeden zaspektov poiatonho stavu udskej mysle
(Chomsky, 1981, s. 88). U vpriebehu budovania terie univerzlnej gramatiky nechbala, prirodzene, kritika, ktor napdala dichotmiu jazykov kompetencia performancia, ale aj ato je znho hadiska dleitejie ideu mentalizmu (mentalistickho pojmu znalos), toti tzu, e vkogncii je zafixovan mentlny program, ktor je za spsobmi sprvania loveka. Spochybuje
sa oprvnenos hypotzy omentlnej reprezentcii.
Ukazuje sa, e na otzku, na om je zaloen reov innos (o je vjej zklade), jestvuje niekoko odpoved. Strune ich preberieme.
1. Odpove sa spja s dichotmiou parole : langue. Jazykovmu systmu
(langue) vyabstrahovanmu zrei pripisujeme mentlny korelt. To zna, e
lingvistick abstrahovanie aopis vzahov medzi abstraktnmi jednotkami vnmame ako aktivity, ktor ved kvsledku nejako zodpovedajcemu tomu, do
oho vysuj mentlne procesy, resp. aktivity pouvateov, ke si na zklade sksenost z rei vytvraj jej predpokladan bzu. Tto odpove sa u
pertraktovala vyie. Ako kov momenty sa ukzali analogick sprvanie,
277
ktorho podkladom je usudzovanie pomocou analgie, jazykov nvyky ajazykov norma. Pretoe usudzovanie pomocou analgie nepredpoklad zoveobecnenie vzahujce sa na cel triedu javov, pouvate si kontruuje len
fragmenty systmu, ktor kontruuj deskriptvni lingvisti. Toto tvrdenie je
kompatibiln s poznatkami psycholgov o exemplrovom modeli ukladania
pojmov do pamti, resp. sexemplrovou verziou prototypovej kategorizcie.
Poda tohto modelu (Schrammeier, 1989, s. 1) generalizcia pojmu jeho aplikciou za hranicou znmych exemplrov je mon aj vtedy, ke vpamti s
uloen len pecifick reprezentcie jednotlivch exemplrov. Abstrahovanie
(ageneralizcia) sa realizuje a pri vbere zpamti. Entita, ktor sa m klasifikova, funguje ako podnet kvberu podobnch exemplrov. Entita sa zarad
do triedy, ke podnieti vber exemplrov triedy, ato skr, ako stimuluje vber
zkonkurennej triedy. Mon vber zmonej konkurennej triedy koreponduje sodklonom zoveobecnenia pri usudzovan pomocou analgie od generalizcie pri plnej empirickej indukcii. Pravda, niet dvodu domnieva sa, e
pouvate nie je schopn aj takho usudzovania, lene nvykov pouvanie
konvencionalizovanch jazykovch truktr (osvojovanch prostrednctvom
jazykovej normy) spsobuje jeho redundantnos. Pouvate vyvja osobitn
mentlnu aktivitu, ke pri komunikanom zaobchdzan sjazykovm javom
je pod prahom jazykovho nvyku. Vtedy upriamuje svoju pozornos na ist
vzahy medzi javmi, atak prejavuje svoju schopnos kontruova systmov
fragmenty. Vzklade reovej innosti s teda jazykov nvyky vytvran osvojovanm si jazykovch truktr prostrednctvom jazykovej normy apotencilne truktry vytvran loklnym zoveobecovanm.
2. Vzklade reovej innosti (aj osvojitenosti jazyka) je univerzlna gramatika ako vroden jazykov znalostn systm, ktor reprezentuje poiaton
stav mysle loveka ako bytosti obdarenej nadanm na jazyk. Zklad gramatiky
m teda intern reprezentciu, ktor je univerzlna azktorej sa kontituuj
gramatiky konkrtnych jazykov, ato fixovanm parametrov (ie monch opci) sptch sistmi princpmi univerzlnej gramatiky (prijala sa hypotza, e
mon varicie nie s spojen so substannmi lexiklnymi kategriami, t. j.
so slovesami, substantvami, adjektvami apod., ale s viazan na funkn kategrie, napr. flektvne kategrie, negcie, spojky apod.; Chomsky, 1981). Univerzlna gramatika je natoko liberlna, e je kompatibiln s rozmanitosou
gramatk konkrtnych prirodzench jazykov. Ako sa fixuj jej parametre, t.j.
akmi kontantami sa realizuj monosti ponkan parametrami (premennmi), je vak arbitrrne a konvenn. To zna, e diea si osvojuje materinsk jazyk na zklade zdedenho poiatonho stavu (univerzlnej gramatiky
ako biologicky nevyhnutnej vlastnosti loveka), ato tak, e vyuva empirick
daje zskan vjazykovej komunikcii na fixovanie parametrov. Fixcie parametrov s arbitrrne a konvenn (mu by vsledkom psobenia neviditenej ruky komunikanej innosti, ktor prostrednctvom nej vytvorila jazyk ako objekt tretieho druhu) a, prirodzene, vykazuj pravidelnosti. Otzka
je, ako je to smentlnou reprezentciou tchto pravidelnost, ktor by mala
predstavova mentlny podklad reovej innosti. Mentlny stav uren univer278
zlnou gramatikou je vzklade reovej innosti vtom zmysle, e obmedzuje

komunikan monosti prirodzenho jazyka, ie spsobuje, e variabilnos
konania hovoriaceho je fundamentlne obmedzen (ateda riaden) vrodenm
jazykovm znalostnm systmom. o sa tka mentlnej reprezentcie pravidelnost tkajcich sa fixci parametrov, evokuje sa odpove zbodu 1. Otzka
ns vracia kmentlnej reprezentcii konvenci ako predpokladu konvennho
sprvania akonania.
3. Relne nejestvuje jazyk ako objekt, ako sstava istch znalost, ako vopred dan prostriedok na vytvranie reovch produktov. Oivuje sa idea Ortegu y Gasseta (1957, s. 242), e to, o lingvisti nazvaj jazyk, je len utpia,
ich umel kontrukt. ie jazyk nie je prav objekt, ale len abstrakcia, kontruovan objekt. Jazyk nie je nejak fakt, ale nieo, o sa stle vytvra amen.
Vtomto duchu sa vyslovuje tza (Becker, 1995; Hopper, 1988 ain), e jazyk
nie je objekt, ale proces, ktor je vlenen do procesov socilneho ivota. Nezodpoved mu vopred dan jazykov kompetencia, sstava jazykovch znalost, ale proces neustleho vytvrania hovoriacimi vinterakcii, vktorej kad
registruje, o robia in, opakuje aprleitostne zoveobecuje to, o robia in.
Poukazuje sa na to, e to, ako sa hovor, lovek sa nau hovorenm vsocilnom ivote, v ktorom si kontinulne osvojuje nov spsoby sprvania a konania. Nastouje sa otzka pravidiel, ktor riadia (mali by riadi) trukturciu
reovej innosti. Rozliuje sa, prirodzene, medzi deskriptvnym, generatvnym
apreskriptvnym pravidlom. Deskriptvne pravidl s vsledkom tatistickch
zoveobecnen vzahujcich sa na u jestvujce reov produkty (pravidl
znme zo tandardnch opisnch gramatk), ie s formulovan zo sptnho pohadu na innos aktrov. Reov produkty (vduchu sledovanej odpovede na vyie poloen otzku) sa nevytvraj aplikciou tchto pravidiel. To
zna, e nefunguj ako generatvne pravidl, ktor u existuj ako mentlne
reprezentcie aktor sa vhodne uplatuj pri generovan ainterpretcii reovch celkov. Vduchu antimentalizmu (neakceptovanie jazykovej kompetencie
Chomskho) sa odmieta predstava, e sa reov produkty vytvraj vopred
danmi pravidlami, a vychdza sa z toho, e truktry a vznamy s emergentn, ie kontituovan, objavujce sa v interakcii (porov. Krupa, 2004).
Stretvame sa tu so znmou otzkou, i ist zoveobecnenia, ktorch s pouvatelia schopn, nemaj povahu generatvnych pravidiel majcich kognitvnu
reprezentciu, resp. i vetky zoveobecnenia nekoreponduj len s deskriptvnymi (tatistickmi) pravidlami.
Tretia odpove je konformn s ideami druhej kognitvnej revolcie, ktor
sa odvracia od tzy omentlnych stavoch aprocesoch, ktor (dajne) s za
sprvanm akonanm loveka, avychdza zWittgensteinovho presvedenia,
e mentlna aktivita vo svojej podstate nie je kartezinskou alebo vntornou
mnoinou procesov, ale e je to mnoina aktov alebo technk, ktor sa odohrvaj vkontexte udskej innosti. Podliehaj neformlnym pravidlm, ktormi sa na rozdiel od pravidiel zkonov dajne psobiacich vo vntornch
kognitvnych procesoch udia skutone riadia (Harr Gillett, 2001, s. 47).
Jazyk amyse sa vleuj do diskurzu, ktor sa nevnma ako prejav nejak279
ho kognitvneho stavu, ale ako vytvran kontrukcia, ktorej aktri prisudzuj

vznam (zmysel) vzvislosti od situcie asocilnej innosti. Ztejto perspektvy sa myse jav ako ist socilna kontrukcia, ktorej obsahom s spsobilosti
aakty fungujce ako prostriedok na pripisovanie vznamu svetu. Takou kontrukciou je aj jazyk.
Vklad smeroval aj ktomu, aby sa zretene ukzalo, e lingvistiku stle zamestnvaj jej fundamentlne otzky. M reov innos svoju predpokladov bzu ventite zvanej jazyk? Vprpade, e m: Je to objekt? Je to proces? Je
to sstava znalost? Vrodench? Nadobudnutch? Vrodench aj nadobudnutch? Ako akde jestvuj? Vprpade, e nem: Ako sa me realizova to, o
nazvame reov innos? m viac sa lingvistika upierala na reov innos,
tm viac sa zaplietala do poznvacej siete nuky oinnosti. Atak sa aj pre
u oivila fundamentlna teoretickopoznvacia ametodologick otzka: Ako
mme skma reov innos? Mme sa usilova odeduktvno-nomologick
explanciu? Alebo o interpretan explanciu? Rozhodnutie pre niektor
z tchto ciest zvis, prirodzene, od toho, ak povahu pripisujeme reovej
innosti, ako aj od toho, i sme presveden, e ani jedna ztchto explanci nie je univerzlna (ie aplikovaten na prrodn aj duchovn objekty).
Shrnne povedan, vohnisku pozornosti s dve makrootzky. Prv sa tka
jazykovch znalost adruh chpania aspsobu skmania reovej innosti.
Ke odsunieme nabok hypotzu ovrodench jazykovch znalostiach (univerzlna gramatika), zostva otzka konkrtnojazykovch znalost. U sa
tandardizoval poznatok, e znalosti sa diferencuj na deklaratvne (ukladaj sa do deklaratvnej pamti) a procedurlne (ukladan do procedurlnej pamti). Km deklaratvne znalosti sa ukladaj vo forme propozci, sri
apriestorovch obrazov, procedurlne znalosti s reprezentovan vzahom
ak ..., tak .... Poda toho lingvistick pravidlo sa osvojuje auklad ako procedurlna znalos, naprklad: Ak m utvori tret stupe prdavnho mena
alebo prslovky, pripoj ktvaru druhho stupa predponu naj-. Deklaratvne
znalosti sa osvojuj abruptne (priamo, bez opory onejak svislosti), ato
tak, e kognitvne truktry zpracovnej pamti sa stvaj stopami vdlhodobej pamti (Schrammeier, 1989, s. 43). Zrejme sa to deje rozirovanm u
jestvujceho, napodobovanm areprodukovanm, ktor s spt sinterpretciou (o sa roziruje, napodobuje areprodukuje, sa najprv interpretuje).
Interpretcia tu znamen, e reov aktr vnma rozirujci sa, napodobovan a reprodukovan reov produkt tak, aby sm produkoval v tom
zmysle, v tom duchu, ie analogicky. Prebieha to intuitvne, spontnne
svystenm do reovho automatizmu (do jazykovch nvykov). Ke vak
aktr naraz na vrazov problm, ie sa ocit pred rieenm otzky, ak
podobu m ma aktulny vraz, aktivizuje sa procedurlna znalos. Vslade
svkladom vyie vak treba kontatova, e primrne ide oprocedurlnu
znalos, ktor je pecifikovan usudzovanm pomocou analgie. (Je schopnos takho usudzovania vroden? Alebo vypestovan?) Zhadiska, zktorho sa odvjal tento vklad, jazyk ako predpokladov bza rei jestvuje ako
deklaratvne znalosti uloen vdeklaratvnej pamti aprejavujce sa vne280
ustlych interpretane podloench imitcich a reprodukcich, ktor funguj ako jazykov nvyky, a ako analgov procedurlne znalosti. Otzka
je, i jazykov znalosti sa daj ovplyvni lingvistickmi znalosami (vplyv
koly), o si vyaduje osobitn analzu (najm so zreteom na podmienky,
vktorch sa to deje, ana nsledky ovplyvovania).
Druh makrootzka sa tka spsobu skmania reovej innosti. Mme sa
usilova ojej pojmov uchopenie, zobrazenie jej vntornho zkladu, zktorho ju mono vysvetli, alebom by nae silie zameran na to, aby sme pochopili jej zmysel, resp. vznam? Prv as otzky zaha predstavu, e reov
innos sa d vysvetli tak, ako sa vysvetuj aj fyzick udalosti, km druh as
je spojen spredpokladom, e je fundamentlny rozdiel medzi pochopenm
reovej innosti avysvetovanm takch udalost. Vtomto kontraste sa odra
protiklad medzi socilnovednm vysvetovanm udskej innosti aprrodovednou explanciou fyzickch udalost. Do referennho rmca prvej asti otzky
patr Saussurova homognna zloka rei, Hjelmslevovo kontantn astabiln
za premenlivou reou, ako aj Chomskho vroden univerzlna gramatika s
prejavmi predstavy otom, o je za reovou innosou, ktor sa spja sradiklnou zmenou predstavy otom, o je za, resp. tento jav sa odsva nabok,
lebo vpopred je vznam, zmysel, teda interpretcia.
Do centra pozornosti sa dostala znma Wittgensteinova idea, e sprvanie a konanie loveka pochopme a vtedy, ke porozumieme vznamom
zahrnutm do jeho aktivt. Perspektvu nazerania presunul zo vzahu subjekt objekt na vzah subjekt subjekt realizovan aktivitami zahajcimi
pouvanie znakov. Nadvzuje sa na teriu G. A. Kellyho, vktorej je zakotven, e zkladnou udskou potrebou je njs vivote avsitucich vznam.
Tto kognitvna potreba nepsob tak ako vntorn tlaky i pudy dynamickej
terie. Je skr vyjadrenm aktvnej povahy loveka, ktor sa neustle sna
porozumie anjs spsob, ako da veciam okolo seba vznam (Harr Gillett, 2001, s. 154). Poda Kellyho to prebieha tak, e vytvranm osobnch
kontruktov prisudzujeme udalostiam vlastn interpretcie. Prostrednctvom
procesu abstrakcie si pre seba kontruujeme vznam tchto udalost (tame). Ztoho vyplva, e humanitn vedy maj poznva aj to, ako interpretuje
jednotlivec udalosti, s ktormi je v interakcii, a teda aj, ak vznam maj
pre neho. Z tejto perspektvy sa reov innos jav ako socilna vrazov
forma, ktor si iada interpretciu, ato tak, ktorou sa jej pripisuje vznam
zodpovedajci tomu, o vtejto innosti kontituuj jej aktri. Reov innos
sa teda ukazuje ako hermeneuticky prstupn fenomn, ktorho identita je
urovan aj jeho vznamom (zmyslom), anie identifikanou logikou, ako je
to pri prrodnch fenomnoch (tieto si vyaduj vysvetlenie, km ten druh fenomn podlieha pochopeniu, porozumeniu). Pritom sa do pozornosti
dostva kontext tejto innosti v najirom zmysle, a tak sa vskumu otvra sfra, ktor je domnou diskurznej analzy vo vemi irokom vymedzen, ie vrtane kritickej diskurznej analzy. U nejde len ovznamy, ale aj
ofungovanie reovch produktov vrozlinch svislostiach, vktorch nadobdaj ist zmysel.
281
7.1. L i n gv i st i k a, p o u vat e a s p i s ov n ja z y k
Ateraz sa pozrime na spisovn jazyk vzrkadle predchdzajcich vkladov.

Ich oporou bolo sledovanie dvoch strnok reovej innosti. Prv sa tkala jej
predpokladovej bzy a do pozornosti sa dostala konfrontcia lingvistickho
ajazykovho:

pravidlo
lingvistick (deskriptvne)
vz.
jazykov (pouvatesk)

systm
lingvistick (globlny)
vz.
jazykov (fragmentov)

norma
lingvistick (transponovan)
vz.
jazykov (konvenn)

znalosti
lingvistick
vz.
jazykov
Ke vychdzame ztoho, e spisovn jazyk, pre ns reprezentovan spisovnou sloveninou, je umel jazyk ako nsledok jeho vedomej regulcie, nastouje sa otzka, vakej miere je poznaen tmito protikladmi. Pouvate vnma
umelos tohto jazykovho tvaru, ke si ho neosvojuje prirodzene, teda tak,
ako sa osvojuje materinsk jazyk, ale umelo vedukanom prostred. U sa
lingvistick pravidl, oboznamuje sa s lingvistickm systmom, s lingvistickou normou auklad si do pamti procedurlne znalosti lingvistickej povahy.
Je jasn, e m viac s pouvatelia pri osvojovan si spisovnho jazyka odkzan na formalizovan edukan prostredie, tm vraznejie sa prejavuje jeho
lingvistick reprezentcia (ide oprpad, ke materinskm jazykom je nreie).
Anaopak. Jazykov (pouvatesk) reprezentcia je vpopred, ke osvojovanie si tohto jazykovho tvaru sa deje prirodzenm spsobom. To zna, e
ke jazykov spoloenstvo je vo vvinovom tdiu, vktorom jeho lenovia si
tento tvar osvojuj ako materinsk jazyk, oakvame, e jeho lingvistickos
vo vzahu knim ustpi do zadia. Zhadiska pouvateov demokratizcia spisovnho jazyka ide ruka vruke sjeho delingvistizciou. Od zaiatku budovania systmovo-funknej terie spisovnho jazyka sa vak poukazovalo na
uvedomenos pri jeho pouvan. Pripomeme si ete raz vrok B. Havrnka
(1932, s. 35), e ... norma spisovnho jazyka jest sloitj soubor jazykovch
prostedk ne norma jazyka lidovho, ponvad funkce spisovnho jazyka
jsou bohatji rozvinuty apesnji rozlieny, akonen norma spisovnho jazyka je uvdomlej azvaznj ne norma lidovho jazyka apoadavek jej
stability je draznj. Poiadavka uvedomenosti hovor vprospech stlej aktulnosti lingvistickosti spisovnho jazyka. Anie je to tak, e aj demokratizcia spisovnho jazyka vyaduje uvedomenos? Rozirovanie socilnej bzy
tohto tvaru predsa prina so sebou to, e ho pouva oraz viac ud srozlinm zzemm, ateda sa iada, aby si osvojovali lingvistick pravidl, znalosti, aby sa zaruila jednota vpouvan spolonho jazyka. Take aj ke ide
u o materinsk jazyk, lingvistickos nestrca na aktulnosti. ie: Nie je
uvedomenos, ateda lingvistickos na prospech pouvateov? Alebo: Nie je
lingvistickos sprievodnm prznakom funknej povahy spisovnho jazyka?
Nemme vnma lingvistickos ako komponent jazykovej emancipovanos282
ti pouvatea? Neznamen ovldanie lingvistickch pravidiel vyiu rove

ovldania jazyka?
Azda veobecne prijaten je tza, e jazykov emancipcia pouvatea
m podklad v narastan jeho asti na komunikanch udalostiach v rozlinch sfrach socilnej interakcie. Kvalita osvojenia si spisovnho tvaru ako
materinskho jazyka zvis od rozsahu komunikanch aktivt v irokom
rozpt komunikanch sfr asituci, anie od osvojovania si lingvistickch
pravidiel, znalost. Vtchto aktivitch pouvate nadobda arozvja jazykov (pouvatesk) znalosti (deklaratvne apouvatesko-procedurlne), ktor
vaktivitch reprodukuje vneustlej konfrontcii stm, ako hovoria/pu in.
Zo sledovanho hadiska je najzvanejie to, e osvojovanie si apouvanie
spisovnho jazyka preva avnma ako prirodzen spsob socilneho bytia,
ktor ho integruje do danho socilneho celku. Takto si pouvate pestuje
stav jazykovej pohotovosti ako stav svojho prirodzenho bytia, o mu umouje kedykovek nasadi seba do socilnej interakcie, atak reprodukova svoj
prirodzen spsob socilneho bytia. Pojem jazykov pohotovos implikuje, e
tento prirodzen stav pouvatea je automaticky aktivizovan jeho aktulnou
socilnointeraknou potrebou, realizciou ktorej reprodukuje spsob svojho
socilneho bytia. Automatick aktivizcia zaha, e jazykov pohotovos m
status presuponovanej zloky socilnej interakcie, t. j. entity, ktor sa v interakcii vnma ako nieo samozrejm, dan, o je samozrejmm predpokladom
vlastnej interakcie (ide tu oanalgiu spresupozciou avlastnm vznamom
jazykovho vrazu). Kee tto presupozcia socilnej interakcie m pvod
vemprii zpredchdzajcich interakci, ateda zo styku snormou, prirodzen
udriavanie primeranej jednoty normy je vnej zaloen. Jej lingvistizcia je
prirodzen vtedy alen pri momente, ke takpovediac aktualizuje sama seba,
pretoe sa jej fungovanie zaseklo bez vonkajieho zaprinenia, ie nsledkom vonkajieho zneistenia pouvatea. Neprimeran umel (lingvistizovan) regulcia normy (zdrazujeme: neprimeran) nara presupozin
status jazykovej pohotovosti, t. j. prirodzen jazykovoreakn mechanizmus,
ktorho povaha sa d vystihn pojmom intenn dynamick stereotyp. Vraz dynamick stereotyp odkazuje na pojem ztradinej psycholgie: Stereotypie byla povaovna za podstatu automatizovanch innostnch etzc
aadjektivum dynamick vystihovalo skutenost, e reflexn etzce se mohou
petvet, utlumit aposilovat vase (Linhart akol., 1987, s. 483). Ide oartikulan aakustick, ako aj oformovo-smantick asocian stereotypy stmto
obsahom ich dynamiky. Atribt intenn naznauje, e stereotyp sa vytvra
realizciami komunikanch aktov sistmi zmermi, myslami ae sa reprodukuj tmito aktmi. Teraz meme poveda, e jazykov emancipcia spova
vo zvovan objemu intennho dynamickho stereotypu, ie vrozirovan
aknho rdia jazykovej pohotovosti, o sa deje obohacovanm diferencovanch
komunikanch sksenost. Obsah intennho dynamickho stereotypu tvor
zklad pouvateskch jazykovch znalost, a to deklaratvnych aj procedurlnych. Procedurlne znalosti s zaloen na prirodzenologickom usudzovan a s zodpovedn za dynamickos stereotypu. Jazykov (pouvatesk)
283
znalosti sa obohacuj komunikanou cestou, len v osobitnch prpadoch aj

extrakomunikanm spsobom, ktorm sa aktualizuje moment uvedomenosti
(napr. pri tvoren termnu).
Ateraz sa vrme kotzkam: Nemme vnma lingvistickos ako komponent jazykovej emancipovanosti pouvatea? Neznamen ovldanie lingvistickch pravidiel vyiu rove ovldania jazyka? Tieto apodobn otzky evokuj pojem jazykov vedomie ajeho diferenciciu. Bohat stimuly na analzu
ponka prca J. Horeckho (1991), vktorej sa diferencicia jazykovho vedomia uchopuje atribtmi spontnne, teoretick, pouen, reflexvne, kultivovan, kreatvne atandardn. Spontnne jazykov vedomie sa vzahuje na jav
tradine zvan jazykov cit, ale poda autora (op. cit., s. 86) je to skr naivn,
insitn alebo spontnne jazykov vedomie. Ke ostaneme pri tom, e spontnne jazykov vedomie je naivn, insitn, me to plati len ouvaovan nad
jazykom, ojeho reflexii. Ake ktomu pridme, e teoretick jazykov vedomie sa formuje tdiom problematiky zvlastnho nzoru ... (tame, s. 87),
e medzi nimi stoj pouen jazykov vedomie, ktor sa formuje osvojovanm
poznatkov zuebnc, prruiek, ztania literatry (tame) at., zretene vychdza najavo, e hovorme ometajazykovom vedom. Hovorme otom, ako
doku rozlin typy pouvateov jazyka uvaova ojazyku, resp. oosvojenom jazyku. ie naivita, insitnos sa vzahuje na spontnne metajazykov
vedomie (porov. napr. sastou reflexiou kombincie ako strane pekn, strane dobr benmi pouvatemi, zktorej im vychdza, e tto kombincia je
protilogick, nezmyseln). Toto vedomie sa kontituuje vo vzahu k jazykovmu citu (resp. kjazykovmu povedomiu; inde som u poukzal na pojmov diferenciciu vrazov jazykov vedomie ajazykov povedomie, hoci poda
Krtkeho slovnka slovenskho jazyka povedomie je len knin korelt vrazu
vedomie). Jazykov cit (jazykov povedomie) je menej alebo viac rozvinut.
Zdanlivo paradoxne sa d hovori onaivnom teoretickom jazykovom vedom
(metajazykovom vedom), a to vtedy, ke sa systmovolingvistick deskripcia jazyka vnma ako korelt jeho mentlnej reprezentcie. Odvolvajc sa na
predchdzajce vklady, meme poveda, e jazykov cit sa opiera ojazykov (pouvatesk) znalosti, km metajazykov vedomie sa tka lingvistickch
znalost.
Vyie spomnan otzky sa teda vzahuj na vplyv metajazykovho vedomia na jazykov cit. Pre priezranos hovorme o vzahu medzi jazykovm
rozumom (rozmanm ojazyku) ajazykovm citom (preciovanm jazyka).
Jazykovm rozumom reflektujeme jazyk, jazykovm citom prakticky jazyk
ovldame. Vo veobecnosti plat, e sebareflexia, kontrola seba samho prispieva kzdokonaovaniu vlastnch aktivt. Plat to aj pri komunikanej innosti, nie vak vo vzahu kjazyku ako dynamickmu stereotypu, ktor sa formuje
pri prirodzenom osvojovan si jazyka. Povaha materinskojazykovej pohotovosti, ie prirodzenho jazykovoreaknho mechanizmu, sa zretene prejavuje
vkontraste scudzojazykovou pohotovosou vytvranou vedukanom prostred na zklade osvojovania si lingvistickch pravidiel. Aj ke si cudzinec dobre
osvoj pravidl adobre si nacvi ich aplikciu, vkomunikcii snositemi ma28 4
terinskho jazyka sa jav ako prznakov, viac-menej neprirodzen, ato preto, lebo mu chba (prirodzen) intenn dynamick stereotyp. Ke spisovn
jazyk je materinsk jazyk, zklad jeho znalosti je reprezentovan obsahom
tohto stereotypu. Osvojovanie si lingvistickch znalost, pravidiel, ktorm by
sa mali jazykov znalosti zdokonali, nara na prekku, ktorou je prirodzenos intennho dynamickho stereotypu. Jednoducho povedan, jazykov cit
m problm sabsorpciou informci jazykovho rozumu (pripomeme si op
znmy prpad, ke jazykov kritik apeluje na pouvateov poukzanm na to,
e ve pravidlo je tak jednoduch; ani jednoduchos lingvistickho pravidla jazykov cit neoslovuje). Korigujce zasahovanie jazykovho rozumu do
jazykovho citu nara prirodzen znalos jazyka, ktor zodpoved jeho povahe. Prirodzen ovldanie jazyka je zaloen na jazykovom cite, ktor sa d
len umelo korigova jazykovm rozumom, o, pravda, neprispieva klepiemu
ovldaniu jazyka. Len vtedy, ke jazykov rozum funguje vo vzahu kjazykovmu citu ako komplementrna sila, ke rozum cit dopa, meme hovori oasti metajazykovho vedomia na normlnom rozvjan jazyka, ateda
ovplyve na jazykov cit.
Shrn: Ben udsk zvedavos spojen s otzkou, o je pod povrchom,
ako vyzer, o na povrchu nevidme, vempirickch vedch sa prejavuje ako
poznvac postup od registrcie sksenostnch dajov kzobrazeniu veobecnch javovch foriem aabstraktnej podstaty sledovanho objektu. Saussurovsk lingvistika sa zamerala na otzku, o je za reovou innosou, anala to
vobjektvnom jazykovom systme. Kognitvna lingvistika dedukuje, e za ou
s mentlne truktry aprocesy. Reakcia vduchu Ortegu y Gasseta na pojem
jazykov systm je, e ide len o lingvistick kontrukt. Wittgensteinova inpircia viedla kspochybneniu mentlnych truktr aprocesov ako zkladu
reovej innosti. Otzka, ako sa kontituovali prirodzen jazyky, ns priviedla
kpojmu jazykotvorn intinkt, ktorm dopame vklad jazyka ako fenomnu tretieho druhu. Tento intinkt je vzklade analogickho jazykovho sprvania (ie v tom duchu, vtom zmysle ako nejak in jazykov sprvanie)
aopakovania osvedenho, o vedie ku konvencim anvykom. To, e zklad
existencie prirodzenho jazyka tvoria konvencie anvyky, ukazuje sa ako pecifick kultrny objekt (ktor sa kontituoval ako fenomn tretieho druhu).
Na otzku, o je za reovou innosou, o tvor jej predpokladov bzu,
odpovedme, e
(1) deklaratvne jazykov znalosti, ktor jednotlivec nadobda pomocou
prirodzenho jazykovoreaknho mechanizmu zaloenho na intennom dynamickom stereotype aprejavujcom sa ako jazykov nvyky,
(2) procedurlne jazykov znalosti, obsahom ktorch s automatizovan
spontnne usudzovania pomocou analgie, prleitostne dopan aktulnym
usudzovanm tohto typu.
Komponentom jazykovej kompetencie pouvatea s potencilne loklne
zoveobecnenia v komunikcii, ktor s v zklade pouvateskho (jazykovho, nie lingvistickho) systmu. Pouvatesk znalosti azmysel pre loklne zoveobecovania vkomunikcii tvoria obsah jazykovho povedomia, ie
285
jazykovho citu. Jazykov cit nie je len psychick, ale aj socilny jav, lebo sa
kontituuje a rozvja v socilnej interakcii, a to v konfrontcii s jazykovmi
konvenciami pouvateov, t. j. spouvateskou normou. Kolektvny jazykov
cit, ie spoloensk jazykov povedomie sa prejavuje v pouvateskej norme, t. j. vze. Prostrednctvom nej jazykov kolektv reguluje mieru jazykovej
diferencovanosti jednotlivcov, resp. subkolektvov aprijma jazykov inovcie
(vrtane prevzat), ktor zodpovedaj duchu jazyka, ateda aj duchu inovci
predchdzajcich generci.
Kee spisovn jazyk sa kontituoval areguloval na zklade znalost oom
(lingvistickch znalost), ustlila sa tradcia intervencie zpozcie metajazykovho vedomia, ktor sa iv aj vobdob pokroilej demokratickej fzy vvinu
tohto jazykovho tvaru, ke tto formcia nadobudla status materinskho
jazyka pre signifikantn as jazykovho spoloenstva. ivnou pdou tohto
vedomia je klasick systmov lingvistika, ktor vybudovala teriu jazykovho
systmu ako smernicu na opis systmu jazykov. Hoci opisy s lingvistick
kontrukty, poznatky vyplvajce znich sa aplikuj na regulciu jazyka, ktor
m jazykovocitov povahu. Metajazykov vedomie m riadi jazykov povedomie, ie jazykov cit. Ke jazykov cit vistom bode nevyhovuje jazykovmu
rozumu, povauje sa to za deficit citu. Problm je vak vtom, e metajazykov
vedomie pestovan na zklade lingvistickho systmu sa aplikuje na jazykov povedomie spovajce na pouvateskom (jazykovom) systme. iada sa
teda poznvanie jazykovho povedomia (citu) a pestovanie metajazykovho
vedomia vo vzahu knemu. Takto vedomie obsahuje znalosti ojazyku vpodobe, vktorej sa vyskytuje vjazykovom povedom.
Regulcia spisovnho jazyka rozumom teda nie je nerozumn. Ale len vtedy, ke sa rozma ojazyku so zreteom na jeho povahu, ktor je uren tm,
ako existuje vjazykovom povedom. Vtejto svislosti si treba poloi otzku,
ak okolnosti mimojazykov aj jazykov spsobuj, e jazykov rozum
me fungova ako prirodzen komplementrna sila vo vzahu kjazykovmu
citu. Formovanie metajazykovho vedomia (jazykovho rozumu) len na zklade klasickho systmovolingvistickho poznvania vedie ktomu, e jazykov
rozum nerozumie jazykovmu citu. Primerane pestovan vedomie rozumie citu. Zopanho hadiska: jazykov cit rozumie jazykovmu rozumu,
ke ho ten nespochybuje.
7. 2 . L i n gv i st i c k p oz n va n i e a z aob c h d z a n i e

s o s p i s ov n m ja z y ko m
Vzvere tdie ovzahu sloveniny aetiny so zreteom na jazykov kultru (1995, s. 95) K. Buzssyov podiarkuje, e jazykovedci niekedy zuuj
priestor variability, komunikanej a tylistickej diferencicie sloveniny, o
sa d zdvodni nedostaujco poznanm, resp. urenm statusom hovorenej i hovorovej sloveniny (...), a e niekedy akoby sa zabdalo na to, e
existuj komunikan sfry asitucie, vktorch hovoriaci pouvaj vo vej
alebo menej miere aj nespisovn prostriedky (...). Apotom vyvodzuje: Dsledkom ... potom je, e vekej asti slovenskej populcie (vrtane prestnych
286
pouvateov sloveniny, ktor pracuj scelm bohatstvom jazyka) sa vlastne

upiera, e vie po slovensky. o je vpozad takho zistenia? Tto otzka nabda okrem inho kanalze vzahu lingvistickho poznvania aspisovnho
jazyka. Optovnou reakciou na tto otzku sa vraciame kvzahu medzi pouvatemi spisovnho jazyka akodifikanm subjektom.
Povaujeme za samozrejm, e dynamika poznvania vo vednch disciplnach sa premieta do dynamiky zaobchdzania s prslunmi objektmi, ie
rozvjanie poznvania sa prejavuje vprimeranch zmench vpraktickom ovldan objektov. Vslade stm oakvame, e dynamika kodifikanho, jazykovokritickho ajazykovovchovnho zaobchdzania so spisovnm jazykom
koreponduje s dynamikou lingvistickho poznvania. Zrejme veobecne sa
akceptuje kontatovanie, e aktulnu odborn rove takho zaobchdzania
s tmto jazykovm tvarom treba posudzova poda aktulneho stavu jazykovednho poznvania, ak niet okolnost, ktor by tomu brnili. Za kadch
okolnost sa vak predpoklad, e kodifiktor, kvalifikovan jazykov kritik
avychovvate sa aspo vyrovnva saktulnymi lingvistickopoznvacmi produktmi. Prax vak ukazuje, e to tak nemus by, priom spisovnojazykov
ivot prslunho jazykovho spoloenstva plynie celkovo pokojne. Naprklad
sasn jazykov prostredie na Slovensku (a iste aj in prostredia) demontruje, e celkov spen fungovanie takho zaobchdzania so spisovnm
jazykom sa neviae na paralelu medzi dynamikou jazykovednho poznvania
a dynamikou aplikcie jeho vsledkov. Na tomto empirickom pozad vyslovujeme tzu, e vzah medzi aktulnym lingvistickm poznvanm acelkove
dobre fungujcim kodifikanm, jazykovokritickm a jazykovovchovnm
zaobchdzanm so spisovnm jazykom me by arbitrrny. Otzka je, ako je
to mon, apotom: Ak s nsledky tejto arbitrrnosti?
Odpove na prv otzku sa rt, ke aj na spisovn jazyk nazerme ako na
komponent kultry aupriamime pozornos na to, e kultra m vlastn dynamiku. Na jej znzornenie vyuime vklad filozofa Veblena ete zroku 1914
(citovan poda Hansen, 2000, s. 133 134), ktor sa tka vzniku azachovania
socilneho statusu mua vo vzahu kene. Poda neho vyie socilne postavenie mua sa kontituovalo v re, ke sa udstvo ivilo lovom a zbieranm
plodn. Zfyzickch danost mua aeny vyplynula deba prce, priom socilna prest mua sa zakladala na vyej vivnej hodnote ulovenej zveri, ateda
na poznan, e jeho prca je zhadiska preitia jednotlivcov arodu dleitejia ako prca eny. Privilegovanie mua malo teda zmysel. Tto interpretcia
vzahu mu ena sa ustlila ako nvyk myslenia. Ke sa zdrojom ivobytia
stalo ponohospodrstvo, tto motivcia privilegovanosti mua sa oslabila,
ale vyia socilna prest mua sa udrala, ato preto, lebo naalej fungoval
nvyk myslenia. Ztohto nvyku sa vyvinul aj nvyk sprvania, ie intitucionalizovan sprvanie. Jednoducho povedan, udia si zvykli na mylienku
nadradenosti mua, atak t pretrvvala aj po zniku motivanch podmienok.
tandardizcia myslenia asprvania, t. j. kultra, formuje loveka akolektv.
Nie je ak vidie analgiu medzi vvinom tohto javu avvinom spisovnho jazyka a zaobchdzania s nm. Ilustrujme to spisovnou sloveninou. So287
cilne podmienky vjej kontitunej aintegranej re motivovali kontinulne

intervencie do nej a pestovala sa prest tohto jazykovho tvaru v sptosti
sautoritou kodifiktora ajazykovho kritika avychovvatea vduchu kodifikcie. Spisovnojazykovm diskurzom vslovenskom jazykovom spoloenstve
sa formovalo povedomie, e zvznm sprievodnm prznakom preste spisovnho jazyka, ktor je dan jeho funkciami, je autoritatvna cieavedom
regulcia. Toto myslenie ajemu zodpovedajce sprvanie sa tandardizovalo
astalo sa sasou kultry slovenskej spolonosti. Vpostintegranom obdob,
ke sa optimalizovala socilna bza spisovnho jazyka atento tvar sa oraz
viac diferencoval, t. j. motivan podmienky takej regulcie sa strcali, tak
myslenie asprvanie pretrvva, ale u na novej bze na bze kultry. Dospelo sa kremotivcii myslenia asprvania: po zmene existennch podmienok
sa strcala ich pvodn motivcia anahradila sa kultrnou motivciou. Silne
internalizovan, tandardizovan myslenie a sprvanie funguj ako nvyky,
pri ktorch je zdvodovanie deaktualizovan.
Zkultrne motivovanho autoritatvneho regulanho zaobchdzania so spisovnm jazykom ajeho spoloenskho akceptovania vyplva monos odpojenia kultivovania tohto jazykovho tvaru prostrednctvom kodifikcie, jazykovej
kritiky avchovy od rozvoja lingvistickho poznvania. Kodifiktor ana neho
orientovan kritik avychovvate mu by naalej riaden tandardizovanm
myslenm a sprvanm, pretoe maj zaruen ich akceptovanie jazykovm
spoloenstvom. Kultrne motivovan myslenie asprvanie pouvateov fixuje
priestor pre takisto motivovan myslenie asprvanie kodifiktora, atak ho oslobodzuje od tlaku dynamiky jazykovednho poznvania. Podpornm faktorom
je hodnotiaci stereotyp zaloen na tandardizovanom postoji kverejnm jazykovm prejavom. Je to postoj orientovan na stigmatizciu ich aktrov. M dvojak motivciu: konzervova normotvorn aregulan dominanciu kodifiktora
apestova prestne vnmanie prslunosti kjazykovej elite.
V prostred, ktor je poznaen takmto kultrne motivovanm kodifiktorskm a pouvateskm myslenm a sprvanm, maj lingvistick spory,
vktorch je vhre pokrok vpoznvan, len potencilny futurologick vznam
(Azda vbudcnosti to bude ma nejak vznam). tandardizovan kodifiktorsk poznvanie je sasou kultry tohto prostredia, je komponentom
autoobrazu danho kolektvu avtejto svislosti je jeho kvalita vzhadom na
aktulny stav lingvistickho poznania irelevantn. Ke sa poznvanie spisovnho jazyka chpe ako kultrny jav, ako jedna zo ivotnch foriem danho kolektvu, dominuje reprodukcia tejto ivotnej formy, jej zachovvanie ako prvku
kultrnej identity danho kolektvu. Vedeck poznvanie je vsunut do perspektvy kultrnej identity, uklad sa do kultrnej pamti kolektvu, ateda je
orientovan na udriavanie tradcie. Kee kultrna motivcia poznvania je
extern motivcia, intern motivcia poznvajceho subjektu, ie aj jeho vedeck zvedavos, je potlan. Jazykovmu spoloenstvu, ktor sa vyznauje
tmto prznakom, je vlastn horca lingvistick kultra. Narame na rozliovanie medzi horcimi a chladnmi kultrami J. Assmannom (1992).
Takto lingvistick kultra je charakterizovan tm, e sasn intervencie do
288
spisovnho jazyka sa odvodzuj od kodifikanch aktivt, ktor s sasou

dejn tohto jazyka, avyboenie ztejto lnie sa vnma ako deformcia vzahu
kspisovnmu jazyku.
Predpokladom udriavania horcej lingvistickej kultry je primeran pouvatesk kultra, teda tandardizovan akceptovanie tejto horcej kultry.
Typickou vlastnosou pouvateov je vak vskyt nesladu medzi deklarovanm
postojom askutonm jazykovm sprvanm. Kultrne motivovan akceptcia
autoritatvneho regulanho zaobchdzania so spisovnm jazykom sa prejavuje
v tomto postoji, o sa premieta aj do spomnanho hodnotiaceho stereotypu.
Pouvatelia vnmaj spravidla rozpor medzi postojom avlastnm jazykovm
sprvanm ako deficit vovldan spisovnho jazyka. Vskutonosti za tmto rozporom je rozpoltenos pouvateskej kultry. Na jednej strane sa tto kultra
prejavuje ako tandardizovan deklaratvny postoj ahodnotiaci stereotyp ana
druhej strane ako tandardizovan jazykov sprvanie, ktor zodpoved povahe
jazyka. Analogicky meme hovori o horcej pouvateskej kultre, ktor
na jednej strane kopruje horcu lingvistick kultru, ale na druhej strane zaha horcu kultru jazykovho sprvania, ktor je zaloen na intuitvnom
odvodzovan sasnho sprvania od sprvania pouvateov vminulosti, ke
pouvanie jazyka sa dialo prirodzene, bez retrikci znmych zkodifikanho
obratu jeho fungovania. Prve prihliadanie na tento druh aspekt horcej
pouvateskej kultry vracia do hry relevantnos pokroku lingvistickho poznvania. Dopyt vo vzahu kposunu vlingvistickom poznvan sa aktualizuje,
ke sa aprirne neodmietnu prvky vjazykovom sprvan, ktor nie s vslade
skodifikovanou normou. Vtomto prpade u neobstoj zotrvvanie na kultrne
motivovanom kodifiktorskom myslen asprvan, branie zretea na dynamiku
lingvistickho poznvania je u zvzn azdvodovanie kodifikanch rozhodovan u neme by arbitrrne. Predpokladom dosiahnutia tohto stavu je nastolenie pomerov, vktorch relne spisovnojazykov sprvanie pouvateov sa
vnma ako sas pouvateskej kultry, ktor si iada lingvistick vysvetlenie.
To zna, e kodifiktorsk myslenie asprvanie motivovan vlastnou tradciou
sa deaktualizuje, aby sa ako motivan inite mohla uplatni relna pouvatesk kultra, ie horca kodifiktorsk kultra sa reviduje. Autoritatvna
regulan kodifikcia sa men na prirodzen orientan kodifikciu, ktor je zaloen na pochopen relnej pouvateskej kultry. Pravda, predpokladom tejto
premeny je odstrnenie rozpoltenosti pouvateskej kultry ako podpornho
piliera autoritatvnej regulanej kodifikcie.
Opsan situcia sa d interpretova ako zvltny prpad a spsob koexistencie dvoch subkultr, ktor sa v danej kultre vnmaj normatvne. tandardizovan normatvne vnmanie kodifiktorskej apouvateskej subkultry
sa prejavuje vtandardizovanej autoritatvnej regulcii avtandardizovanch
deklarovanch postojoch pouvateov. Je to vnmanie zaloen na extrakomunikanej racionalite. tandardizovan jazykov myslenie asprvanie tvoriace
druh zloku pouvateskej subkultry je vak zaloen na komunikanej
racionalite, take z toho vyplvajce naptie je v zklade spsobu koexistencie tchto dvoch subkultr. Je to koexistencia s asimilanm psobenm
289
kodifiktorskej subkultry na tandardizovan jazykov myslenie a sprvanie pouvateov. tandardizovanou akomodanou reakciou pouvateov je
ich deklaratvny postoj. Ak spisovn jazyk je optimlne rozvinut a funguje
v optimlnych spoloenskch podmienkach, ku ktorm patr aj vzjomn
vnmavos subkultr, adekvtne je, e sa navod asimilano-akomodan proporcia, ktor zodpoved normlnemu vzahu medzi subkultrami. Pozornos
sa obracia na kultivovanie ich koexistencie, ktor spova voptimalizcii tejto
proporcie. Rozhodujcim krokom k tejto kultivcii je deaktualizcia kultrnej motivcie kodifiktorskho myslenia asprvania aprprava na akomodan reakciu. Takto reakcia predpoklad poznanie pouvateskej subkultry,
ateda aj hadanie opory vpokroku lingvistickho poznvania. Prihliadanie na
tento pokrok u neme by arbitrrne. Kultivovanie koexistencie subkultr je
predovetkm kultivovanie akomodanej kompetencie kodifikanho subjektu (kodifiktora, kritika, vychovvatea), ktor sa nezaobde bez lingvistickho
poznvania pouvateskej subkultry. Zvanou zbranou akomodanej kultivcie tohto subjektu je tandardizovan normatvne vnmanie subkultr.
Druh otzka vvode znela, ak nsledky m spomnan arbitrrnos. Nsledky sa tkaj kodifikanho subjektu aj pouvateov. Kultrna motivcia
kodifiktorskho myslenia a sprvania spsobuje, e nazeranie na spisovn
jazyk sa nevymauje zo truktrno-funknej perspektvy, ktor sa zafixovala
ako kontantn hadisko poznvajceho subjektu. Pravdepodobne nikto neodmieta tvrdenie, e aj spisovn jazyk je kultrny jav, ale kodifikan subjekt si
u nekladie otzku, i tto perspektva je najkompatibilnejia spovahou tohto
javu. Neptra po odpovedi na otzku, ako sa skma, resp. ako sa m skma
kultrny objekt. Inak povedan, zexplicitnej i implicitnej deklarcie, e spisovn jazyk je kultrny jav, nevyvodzuje poznvacie zvery. Navye kultrna motivcia kodifiktorskho myslenia asprvania riadi poznvanie tak, aby
jeho vsledkom bolo potvrdenie elanho. Extrmnym nsledkom je a tabuizovanie poznvania vduchu korepondennej pravdy, ktor je nezluiten so
elanm vsledkom (tak nsledok je implikovan vpsmene (3) paragrafu 2
vyie uvdzanho Zkona Nrodnej rady SR ottnom jazyku SR zr. 1995:
Akkovek zsah do kodifikovanej podoby ttneho jazyka vrozpore sjeho
zkonitosami je neprpustn.).
o sa tka pouvateov, najzvanejm nsledkom je pestovanie deformovanho obrazu seba ako nositea spisovnho jazyka, ateda aj sebahodnotenia
ako komponentu tohto obrazu. Je to obraz pouvatea spisovnho jazyka so
stigmou defektnosti, ktor limituje realizciu potencilneho jazykovho ega
(km mem by ako nosite spisovnho jazyka). Lapidrne povedan, pouvatelia sa nauili i stm, e ich ovldanie spisovnho jazyka je stigmatizovaten ae s odsden na to, aby srepektom hadeli na prominentnch
nositeov jazyka, resp. na jeho znalcov. To m, prirodzene, vplyv na ich jazykov sebavedomie apovedomie jazykovej svojprvnosti. alm nsledkom je, e
namiesto kultivovania vzahu medzi kodifikanm subjektom apouvateom
sa reprodukuje tto zvislos, o je potencilnym prspevkom koslabovaniu
obianskej autonmnosti pouvatea.
290
Po s o l s t vo k n i hy
Jazykovedec, ktor sa zaober vlastnm spisovnm jazykom, je z jednej

strany vedeck poznvajci subjekt, ale zdruhej strany aj nosite tohto jazykovho tvaru. Ako vedec sa zavzuje, e vsvojom poznvan sa bude riadi
princpom optimlnej objektvnosti, ale ako pouvate preva svoj jazyk, m
knemu citov vzah apoda toho ho aj hodnot. Okrem toho ani jazykovedec
nie je izolovan od spoloensko-politickho diania aideolgi, o je vsvislosti so spisovnm jazykom osobitne dleit vzhadom na jeho rolu vivote
nroda. Atak je lingvista ako vedec vystaven tlaku jeho druhho JA, o me
vysti aasto sa to aj deje do presvedenia, e ako jazykovedec najlepie
prispeje kdobrmu, sprvnemu zaobchdzaniu so spisovnm jazykom, ke
sa bude riadi hlasom druhho JA. Poznvanie presva do perspektvy tohto
JA, podriauje ho jeho videniu, elaniu avkrajnom prpade ani tento prpad nie je vpraxi vnimon skmanie usmeruje tak, aby jeho vsledok
zodpovedal vopred danej predstave ospisovnom jazyku. Ak je tento vsledok
konformn sdeklarovanmi postojmi pouvateov, ktor sa reprodukuj udriavanm tradovanho spisovnojazykovho diskurzu bez ohadu na dynamiku podmienok fungovania jazyka, strca sa zujem ooptimlnu objektvnos
poznvania, ba hroz a obava, e tak poznvanie prinesie vsledky, ktor
s kodliv pre spisovn jazyk, ateda aj pre jazykov spoloenstvo. Atak sa
lingvista radej vyhne prirodzenmu postupu vedca, toti porovnvaniu vlastnho poznvania saktulnymi poznvacmi prdmi vdanom odbore, apresvieda seba aj inch oadekvtnosti svojich poznvacch vsledkov.
Posolstvo tejto knihy znie: Poznvanm spisovnho jazyka bez predpojatosti
lingvista nepln len svoju zkladn povinnos vo vzahu k vede, ale len tak
skutone posli pouvateom, jazykovmu spoloenstvu, nrodu, lebo len
tak im ponkne poznatky, zktorch sa vyvodia zvery vslade sich objektvnymi potrebami, o sa navonok prejav vtom, e sa odstrni rozpor medzi ich
deklarovanmi postojmi aich skutonm jazykovm sprvanm ae sa stan
sebavedommi, suvernnymi nositemi spisovnho jazyka. Vedeck poznvanie spisovnho jazyka, nevzdvajce sa princpu optimlnej objektvnosti, je
pre lingvistu ako vedca zvzn, o nevyluuje, aby sa kspisovnmu jazyku
vyjadroval aj ako jeho ben pouvate, ktor je poznaen rozlinmi vplyvmi svojho okolia. Ak vak ako vedec podahne kontamincii, strca svoju vedeck legitimitu apodporuje deformciu vo vzahu medzi spisovnm jazykom
ajeho pouvatemi. Pozor pred ikmou plochou vedeckho populizmu!
291
L i te ra t ra
ASSMANN, J.: Das kulturelle Gedchtnis. Schrift, Erinnerung und politische

Identitt in frhen Hochkulturen. Mnchen: Beck 1992.
BARNET, V.: Synchronn dynamika spisovnho jazyka. Jazykovedn asopis, 1981, ro. 32, . 2, s. 123 130.
BARTEK, H.: Osprvnosti jazykovej. Slovensk re, 1933 1934, ro. 2,
.1, s. 1 16.
BARTEK, H.: Cudzie slov aistota jazykov. Slovensk re, 1934 1935,
ro. 3, . 1, s. 1 6.
BARTSCH, R.: Sprachnormen. Theorie und Praxis. Tbingen: Max Niemayer Verlag 1985.
BAUGH, A. C.: History of The English Language. London 1974.
BECKER, A. L.: Ashort essay on languaging. In: Research and Reflexivity.
Ed. F. Steier. Thousand Oaks, CA: Sage 1991, s. 226 234.
BECKER, A. L.: Beyond Translation: Essays toward amodern philology. Ann
Arbor: University of Michigan Press 1995.
BLI, J.: Sedm kapitol oetin. Praha: Sttn pedagogick nakladatelstv
1955.
BERNOLK, A.: Repertorium Lexici Slavici-Bohemico-Latino-GermanicoUngarici. Budae 1827.
BOSK, J.: Sociolingvistick interpretcia niektorch morfologickch variantov (I). Slovensk re, 1992, ro. 57, . 6, s. 336 346.
BOSK, J.: Sociolingvistick interpretcia niektorch morfologickch variantov (II). Slovensk re, 1993, ro. 58, . 1, s. 15 21.
BOSK, J.: Sociolingvistick stratgia vskumu sloveniny. In: Sociolingvistick aspekty vskumu sasnej sloveniny. Zost. S. Ondrejovi aM. imkov.
Bratislava: Veda 1995, s. 17 42.
BRAUN, P.: Tendenzen in der deutschen Gegenwartssprache. Sprachvarietten. 3. Aufl. Stuttgart, Berlin, Kln: Kohlhammer 1993.
BUZSSYOV, K.: Sociolingvistick orientcia vskumnej lohy Slovenina vsasnej komunikcii. Jazykovedn asopis, 1989, ro. 40, . 2, s. 111
133.
BUZSSYOV, K.: Sociolingvistick pohad na priny kolsania tvarov maskuln poda ivotnho aneivotnho skloovania. Slovensk re, 1991, ro.
56, . 5 6, s. 262 276.
BUZSSYOV, K.: Vzah sloveniny aetiny ajazykov kultra. In: Spisovn slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J. Dorua. Bratislava: Veda 1995, s. 87 96.
292
Literatra
CVREK, V.: Regulace jazyka aKoncept minimln intervence. Praha: Nakladatelstv Lidov noviny / stav eskho nrodnho korpusu 2008.
ERNK, V. FARKAOV, E. VICENK, J.: Teria poznania. 1. vyd. Bratislava: Pravda 1986.
ERNK, V. VICENK, J. VIOVSK, E.: Historick typy racionality. Bratislava: Iris 1997.
DANE, F.: Postoje ahodnotic kritria pi kodifikaci. In: Aktuln otzky jazykov kultury vsocialistick spolenosti. Red. J. Chloupek. Praha: Academia
1979, s. 79 91.
DANE, F.: Teorie spisovnho jazyka Praskho lingvistickho krouku: pro
iproti. In: Spisovnost anespisovnost dnes. Sbornk pspvk zmezinrodn
konference Spisovnost anespisovnost vsouasn jazykov aliterrn komunikaci. lapanice uBrna 17. 19. ledna 1995. Ed. R. rmek. Brno: Masarykova
univerzita 1996, s. 19 26.
DAUSES, A.: Sprachwandel durch Analogie. Zu den Grenzen des sprachlichen Wandels. Stuttgart: Frank Steiner Verlag 1991.
DOKULIL, M.: Kotzce normy spisovnho jazyka ajej kodifikace. Slovo
aslovesnost, 1951 1952, ro. 13, . 2, s. 135 140.
DOLNK, J.: Princp ekvivalencie. In: Princpy stavby, vvinu afungovania
jazyka. Red. J. Dolnk. Bratislava: Filozofick fakulta UK 1999, s. 45 77.
DOLNK, J.: Inferencia, prototypov perspektva ajazykov systm. In: lovek ajeho jazyk. 1. Jazyk ako fenomn kultry. Ed. K. Buzssyov. Bratislava:
Veda 2000 a, s. 194 203.
DOLNK, J.: Spisovn slovenina ajej pouvatelia. Bratislava: Stimul 2000 b.
DOLNK, J.: Jazykov sebavedomie. Slovensk re, 2003, ro. 68, . 5,
s.257 270.
DOLNK, J.: Normlny stav normy spisovnho jazyka. Slovo aslovesnost,
2007, ro. 68, . 4, s. 256 270.
DORUA, J.: Slovci vdejinch jazykovch vzahov. Bratislava: Veda 1977.
DVON, L.: Dynamika slovenskej morfolgie. Bratislava: Veda 1984.
DVON, L.: Najnovie zmeny v oblasti kodifikcie rytmickho krtenia
vspisovnej slovenine. Slovensk re, 1997, ro. 62, . 4, s. 218 226.
DVON, L.: Rytmick krtenie vspisovnej slovenine. Slovensk re, 1998,
ro. 63, . 5, s. 291 299.
ECO, U.: Semiotik. Entwurf einer Theorie der Zeichen. 2. Aufl. Mnchen:
Wilhelm Fink Verlag 1991.
FAIRCLOUGH, N. WODAK, R.: Critical discourse analysis. In: Discourse as
Social Interaction. Ed. T. A. van Dijk. London: Sage 1997, s. 258 284.
FISHMAN, J. A.: Soziologie der Sprache. Eine interdisziplinre sozial
wissenschaftliche Betrachtung der Sprache in der Gesellschaft. Mnchen
1975.
FURDK, J. : Slovotvorn analgia aanalogick slovotvorba. Jazykovedn
asopis, 1970, ro. 21, . 1, s. 54 59.
FURDK, J.: Slovotvorn motivcia ajej jazykov funkcie. Levoa: Modr Peter 1993.
293
Literatra
GARFINKEL, H.: Remarks on ethnomethodology. In: Directions in Sociolinguistics. Eds. J. J. Gumperz D. H. Hymes. New York: Holt 1972, s. 308 324.
GEERTZ, C.: Dichte Beschreibung. Beitrge zum Verstehen kultureller Systeme. Frankfurt am Main: Francke Verlag 1983.
HABOVTIAKOV, K.: Orozporoch medzi kodifikciou anormou. In: Zterie spisovnho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1979, s. 116 123.
HANSEN, K. P.: Kultur und Kulturwissenschaft. 2. Aufl. Tbingen und Basel: A. Francke Verlag 2000.
HARR, R. GILLETT, G. R.: Diskurz amyse. vod do diskurzvnej psycholgie. Bratislava: Iris 2001.
HARRIS, R.: The Language Machine. London: Duckworth 1987.
HAVRNEK, B.: koly spisovnho jazyka ajeho kultura. In: Spisovn etina a jazykov kultura. Red. B. Havrnek a M. Weingart. Praha: Melantrich
1932, s. 32 84.
HEGEROV, K.: Jazykov kultra vparlamente. In: Spisovn slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J.Dorua. Bratislava: Veda 1995, s. 140 147.
HEINEMANN, W. VIEHWEGER, D.: Textlinguistik. Eine Einfhrung. Tbingen: Max Niemayer Verlag 1991.
HITZLER, R.: Sinnwelten. Ein Beitrag zum Verstehen der Kultur. Opladen
1988.
HJELMSLEV, L.: Ozkladech teorie jazyka. Praha: Academia 1972.
HOPPER, P.J.: Emergent grammar and the apriori grammar postulate. In:
Linguistics in Context: Connecting observation and understanding. Ed. D. Tannen. Norwood, NJ: Ablex 1988, s. 117 134.
HORK, G.: Jazykov kultra v praxi. Kultra slova, 1995, ro. 29, . 1,
s.11 13.
HORECK, J.: Vchodisk kterii spisovnho jazyka. In: Zterie spisovnho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1979, s. 13 22.
HORECK, J.: Spolonos ajazyk. Bratislava: Veda 1982.
HORECK, J.: Dynamickos adynamika vjazyku. In: Studia Academica Slovaca. 17. Prednky XXIV. letnho seminra slovenskho jazyka akultry. Red.
J. Mistrk. Bratislava: Alfa 1988, s. 189 199.
HORECK, J.: Hra na husliach i na husle. Kultra slova, 1989, ro. 23,
.4, s. 116 121.
HORECK, J.: Jazykov vedomie. jazykovedn asopis, 1991, ro. 42, . 2,
s. 81 88.
HORECK, J.: Slovotvorn motivcia ako odraz kultrneho pozadia. In: Studia Academica Slovaca. 21. Red. J. Mistrk. Bratislava: Stimul 1992, s. 28 32.
HORECK, J.: Strata na vedceho pretekra. Kultra slova, 1999 a, ro. 33,
. 2, s. 87 88.
HORECK, J.: Sloveso plati ajeho odvodeniny. Kultra slova, 1999 b, ro.
33, . 4, s. 211 215.
HORECK, J. BUZSSYOV, K. BOSK, J. akol.: Dynamika slovnej
zsoby sasnej sloveniny. 1. vyd. Bratislava: Veda 1989.
294
Literatra
CHOMSKY, N.: Regeln und Reprsentationen. Frankfurt am Main: Suhrkamp 1981.

JAKOBSON, R.: Odnenm brusistv eskm. In: Spisovn etina ajazykov kultura. Red. B. Havrnek aM. Weingart. Praha: Melantrich 1932, s. 85
122.
JANKO, J.: Autoritativn moc vjazyce nem mluvnick teorie, nbr usus.
Nae e, 1923, ro. 7, . 4, s. 283 299.
JEDLIKA, A.: Spisovn jazyk vsouasn komunikaci. 2. vyd. Praha: Univerzita Karlova 1978.
JEDLIKA, A.: Teorie jazykov kultury dnes. In: Aktuln otzky jazykov
kultury vsocialistick spolenosti. Red. J. Chloupek. Praha: Academia 1979,
s.12 20.
JEDLIKA, A.: Vvojov procesy asynchronn dynamika vkonfrontanm
osvtlen. Jazykovedn asopis, 1981, ro. 32, . 2, s. 107 116.
J. F.: Opvode slova gombk. Slovensk re, 1933 1934, ro. 2, . 2 3,
s. 79 80.
KAALA, J.: Vhady na kultivovanie jazyka. In: Zterie spisovnho jazyka.
Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1979, s. 161 169.
KAALA, J.: strojnos slovenskej vzby hra na husliach. Kultra slova,
1990, ro. 24, . 1, s. 17 25.
KAALA, J.: Vymedzenie pojmu jazykov suverenita. Kultra slova, 1991,
ro. 25, . 1, s. 3 9.
KAALA, J.: Sasn spisovn slovenina ajazykov kultra. Kultra slova, 1993 a, ro. 27, . 1, s. 3 9.
KAALA, J.: Sasn jazykov situcia aaktulne problmy jazykovej kultry. Kultra slova, 1993 b, ro. 27, . 11 12, s. 321 327.
KAALA, J.: Slovensk mkk spoluhlska . Kultra slova, 1997, ro. 31,
. 2, s. 65 72.
KAALA, J.: Smerovanie rytmickho zkona. Slovensk re, 1998, ro. 63,
. 4, s. 230 237.
KAALA, J.: Spojenia typu strata na vedceho pretekra. Kultra slova,
1999, ro. 33, . 1, s. 19 32.
KELLER, R.: Erklrung und Prognose von Sprachwandel. In: Zeitschrift
fr Phonetik, Sprachwissenschaft und Kommunikationsforschung, 1989, 42,
s.383 396.
KOI, F.: Hranice spisovnho jazyka. Slovensk re, 1986, ro. 51, . 3,
s.169 179.
KOI, F.: Teria spisovnho jazyka ajazykovej kultry vsasnej komunikcii. In: Spisovn slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J. Dorua. Bratislava: Veda
1995 a, s. 12 21.
KOI, F.: Vraj hranoleky vtgliku! Kultra slova, 1995 b, ro. 29, . 4,
s. 212 215.
KOI, F.: Otzka prdavnho mena ksubstantvu bilingvizmus. Slovensk
re, 1996 a, ro. 61, . 3, s. 155 159.
295
Literatra
KOI, F.: M predloka kvli prinn alebo cieov, resp. prospechov

vznam? Slovensk re, 1996 b, ro. 61, . 3, s. 189 192.
KRAJOVI, R.: Slovenina v dejinch kontaktov neslovanskch jazykov. In:
Studia Academica Slovaca. 16. Red. J. Mistrk. Bratislava: Alfa 1987, s. 203 213.
KRAJOVI, R.: Vvin slovenskho jazyka adialektolgia. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo 1988.
KR, .: Model reovho mechanizmu. Bratislava: Veda 1974.
KR, .: Odkia vzali Slovci spisovn sloveninu? Slovensk re, 2000,
ro. 65, . 2, s. 71 85.
KR, . SABOL, J.: Fonetika afonolgia. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo 1989.
KR, . RZKOV, A.: Zklady jazykovej kultry. Bratislava: Slovensk
pedagogick nakladatestvo 1990.
KRLIK, .: Nad novm slovnkom maarskch prevzat vslovenine. Slovensk re, 67, 2002, ro. 67, . 2, s. 81 91.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. 2. vyd. Red. J. Kaala aM. Pisrikov.
Bratislava: Veda 1989.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. 3. vyd. Red. J. Kaala, M. Pisrikov
aM. Povaaj. Bratislava: Veda 1997.
KRAUS, J.: Jazykov sprvnost ajazykov kultura vparadigmatu souasn
vdy. In: Spisovnost a nespisovnost dnes. Sbornk pspvk z mezinrodn
konference Spisovnost anespisovnost vsouasn jazykov aliterrn komunikaci. lapanice uBrna 17. 19. ledna 1995. Ed. R. rmek. Brno: Masarykova
univerzita 1996, s. 48 52.
KRUPA, V.: Paul Hopper ajeho emergentn gramatika. Jazykovedn asopis, 2004, ro. 55, . 1, s. 21 26.
Kultra spisovnej sloveniny. Red. J. Ruika. Bratislava: Vydavatestvo SAV
1967.
Kultra slova (asopis). 1997, ro. 31, . 4, s. 246; 247 248; 251.
Kultrnos naa kadodenn. Kultra slova, 1995, ro. 29, . 4, s. 254 255.
LENK, H.: Von Deutungen zu Wertungen. Eine Einfhrung in aktuelles Philosophieren. Frankfurt am Main: Suhrkamp 1994.
LINHART, J. AKOL.: Zklady obecn psychologie. Praha: Sttn pedagogick nakladatelstv 1987.
LINHART, J. NOVK, V. J. A.: Princip odrazu vbiologii apsychologii. Praha: Academia 1985.
MASR, I.: Aj slovenina potrebuje zkonn ochranu. Kultra slova, 1994,
ro. 28, . 3, s. 138 145.
MASR, I.: Nedovote urobi zo sloveniny makarninu. Kultra slova,
1995, ro. 29, . 3, s. 190.
MASR, I.: Dva postoje kotzkam terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry. Kultra slova, 1996, ro. 30, . 5, s. 263 270.
MATHESIUS, V.: Opoadavku stability ve spisovnm jazyce. In: Spisovn
etina ajazykov kultura. Red. B. Havrnek aM. Weingart. Praha: Melantrich
1932, s. 14 31.
296
Literatra
MIKO, F.: Aspekty literrneho diela. Nitra: Pedagogick fakulta 1989.

MISLOVIOV, S.: Sprvne vykanie. Kultra slova, 1994, ro. 28, . 3,
s.184 185.
NAKONEN, M.: Psychologie osobnosti. Praha: Academia 1998.
NMEC, I.: Principy jazykovho vvoje ahistorie etiny. Slovo aslovesnost, 1989, ro. 50, . 2, s. 81 96.
NEUSTUPN, J. V. NEKVAPIL, J.: Language management in the Czech Republic. In: Current Issues in Language Planning, 4, 2003, s. 181 366.
NORDENSTAM, T.: Ethische Kompetenz in pragmatischer Sicht. In: Die
pragmatische Wende. Eds. D. Bhler, T. Nordenstam, G. Skirbekk. Frankfurt
am Main: Suhrkamp 1986, s. 202 217.
NOVK, .: Jazykovedn glosy keskoslovenskej otzke. Tur. Sv. Martin:
Matica slovensk 1935.
ONDREJOVI, S.: Sociolingvistika ajazykov kultra. In: Spisovn slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach 27.
29. oktbra 1994. Red. J. Dorua. Bratislava: Veda 1995 a, s. 35 45.
ONDREJOVI, S.: Zvskumu jazykovch postojov voblasti dramatickch
umen. In: Sociolingvistick aspekty vskumu sasnej sloveniny. Zost. S.
Ondrejovi aM. imkov. Bratislava: Veda 1995 b, s. 74 81.
ONDREJOVI, S.: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistick etudy.
Bratislava: Veda 2008.
ORAVCOV, A.: Sonda do jazykovho vedomia redaktorov. Slovensk re,
1992, ro. 57, . 2, s. 87 93.
ORTEGA Y GASSET, J.: Man and People. New York: Norton 1957.
PAULINY, E.: Niekoko poznmok o spisovnom jazyku v sasnosti. In:
Zterie spisovnho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1979, s. 43 51.
PAULINY, E.: Dejiny spisovnej sloveniny. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo 1983.
PAULINY, E.: Norma spisovnej sloveniny azsady jej kodifikovania. Spisy
Slovenskej jazykovednej spolonosti pri SAV. 2. Red. S. Ondrejovi. Bratislava:
Slovensk jazykovedn spolonos pri SAV aJazykovedn stav udovta tra SAV 2000.
PISRIKOV, M.: Jazyk sasnej przy ajazykov kultra. In: Spisovn
slovenina a jazykov kultra. Materily z konferencie konanej v Budmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J. Dorua. Bratislava: Veda 1995, s. 73
81.
PISRIKOV, M.: Boav miesto vslovnos. Kultra slova, 1996, ro.
30, . 3, s. 186 187.
PODRIMAVSK, M.: Jazykov otzka vslovenskej politike rokov 1848 1918.
In: Studia Academica Slovaca. 23. Prednky XXX. letnho seminra slovenskho jazyka akultry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1994, s. 206 213.
POVAAJ, M.: Oprdavnch mench iaduci aneiaduci. Kultra slova,
1993, ro. 27, . 5 6, s. 146 151.
POVAAJ, M.: Sasn stav jazykovej kultry. Kultra slova, 1994, ro. 28,
. 5, s. 257 262.
297
Literatra
POVAAJ, M.: Zdiskusie. In: Spisovn slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J.Dorua. Bratislava: Veda 1995 a, s. 60 63.
POVAAJ, M.: Jazykov kultra ajej stav vsasnej spolonosti. In: Spisovn
slovenina ajazykov kultra. Materily zkonferencie konanej vBudmericiach
27. 29. oktbra 1994. Red. J.Dorua. Bratislava: Veda 1995 b, s. 121 127.
POVAAJ, M.: Zo sasnch problmov jazykovej kultry. Kultra slova,
1995 c, ro. 29, . 4, s. 193 197.
POVAAJ, M.: Ete raz oslovese preplati. Kultra slova, 1999, ro. 33, .4,
s. 216 220.
Pravidl slovenskho pravopisu. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991.
Pravidl slovenskho pravopisu. 2. vyd. Bratislava: Veda 1998.
REINER, H.: Gut und Bse. Freiburg 1965.
Rozlinosti. Slovensk re, 1934 1935, ro. 3, . 4, s. 128; . 5, s. 160.
RUIKA, J.: Problmy jazykovej kultry. In: Kultra spisovnej sloveniny.
Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1967, s. 9 22.
SAUSSURE, F. de: Kurs obecn lingvistiky. Praha: Odeon 1989.
SGALL, P.: Uivatel spisovnho jazyka a hyperkorektnost. In: Spisovnost
anespisovnost dnes. Sbornk pspvk zmezinrodn konference Spisovnost
anespisovnost vsouasn jazykov aliterrn komunikaci. lapanice uBrna
17. 19. ledna 1995. Ed. R. rmek. Brno: Masarykova univerzita 1996, s. 53
58.
SCHIFFRIN, D.: Approaches to Discourse. Oxford UK, Cambridge USA: Blackwell 1994.
SCHLEICHER, A.: Die Darwinsche Theorie und die Sprachwissenschaft.
Weimar 1863.
SCHRAMMEIER, A.: Wortbedeutung in Gedchtnis. Gttingen Toronto
Zrich: Verlag fr Psychologie 1995.
SKLADAN, J.: Vzah udovta tra kpreberaniu cudzch slov vslovenine. Slovensk re, 1993, ro. 58, . 5, s. 257 260.
SLANOV, D.: Anketov prieskum postojov k jazyku. Slovensk re,
1990, ro. 55, . 1, s. 3 19.
Slovenina na konci 20. storoia, jej normy aperspektvy. Sociolinguistica
Slovaca. 3. Ed. S. Ondrejovi. Bratislava: Veda 1997.
Slovnk spisovnho jazyka eskho. I VIII. 2. vyd. Red. B. Havrnek aJ.Bli. Praha: Academia 1989.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka. A G. Red. K. Buzssyov aA. Jaroov. Bratislava: Veda 2006.
Sociolingvistick aspekty vskumu sasnej sloveniny. Sociolinguistica
Slovaca. 1. Zost. S. Ondrejovi aM. imkov. Bratislava: Veda 1995.
Sociolingvistika a arelov lingvistika. Sociolinguistica Slovaca. 2. Zost.
S.Ondrejovi. Bratislava: Veda 1996.
SOKOLOV, M. IMON, F.: Oneslade medzi vslovnosou apravopisom
samohlskovch skupn so samohlskou ivprevzatch slovch. Kultra slova, 1999, ro. 33, . 6, s. 342 347.
298
Literatra
Spisovn etina a jazykov kultura. Prask linguistick krouek. Ed.

B.Havrnek aM. Weingart. Praha: Melantrich 1932.
Spisovn slovenina a jazykov kultra. Materily z konferencie konanej
vBudmericiach 27. 29. oktbra 1994. Red. J. Dorua. Bratislava: Veda 1995.
STAR, Z.: Ve jmnu funkce aintervence. Praha: Univerzita Karlova 1995.
STICH, A.: Souasn koly jazykov kultury. In: Kultura eskho jazyka.
Red. J. Bli akol. Liberec: Severoesk nakladatelstv 1969, s. 103 112.
STICH, A.: Kpojmu jazykov kultury ajeho obsahu. In: Aktuln otzky jazykov kultury vsocialistick spolenosti. Red. J. Chloupek. Praha: Academia
1979, s. 98 108.
SVOBODOV, J.: Kpojet spisovnosti dve adnes. In: Zpadoslovansk jazyky v21. storo. Ed. P.Odalo. Bansk Bystrica: Pedagogick fakulta Univerzity Mateja Bela 2005, s. 192 200.
SVOBODOV, J.: Jazyk aspisovnost vsouvislostech doby. In: Jazyk a komunikcia vsvislostiach II. Ed. O. Orgoov. Bratislava: Univerzita Komenskho
2007, s. 58 65.
SWIDLER, A.: Culture in Action: Symbolik and Strategies. American Sociological Review, 1986, . 5, s. 273 286.
IKRA, J.: Vslovnos prevzatch slov zo sociolingvistickho pohadu (1).
Slovensk re, 1992, ro. 57, . 2, s. 79 87.
TR, .: Dielo v piatich zvzkoch. Zvzok V. Ed. J. Ambru. Bratislava:
Slovensk vydavatestvo krsnej literatry 1957.
TAYLOR, T. J.: Theorizing Language: Analysis, normativity, rhetoric, history. New York: Pergamon 1997.
TOOLAN, M.: Total Speech: An integrational linguistic approach to language. Durham, NC: Duke University Press 1996.
TURNER, R. (ed.): Ethnometodology: Selected Readings. Harmondsworth:
Penguin 1974.
VACHEK, J.: Poznmky k fonologick stylistice jazykovch variet. Slovo
aslovesnost, 1977, ro. 38, . 2, s. 81 89.
WEISGERBER, L.: Das Menschheitsgesetz der Sprache als Grundlage der
Sprachwissenschaft. 2. Aufl. Heidelberg: Quelle und Meyer Verlag 1964.
WOOLARD, K. A.: Language Ideology as aField of Inquiry. In: Language
Ideologies. Practice and Theory. Ed. B. B. Schieffelin K. A. Woolard P.V.
Kroskity. New York/Oxford: Oxford University Press 1998.
WURZEL, W. U.: Zur Erklrbarkeit sprachlichen Wandels. Zeitschrift fr
Phonetik, Sprachwissenschaft und Kommunikationsforschung, 1988, 41, N. 5,
s. 488 510.
Zterie spisovnho jazyka. Red. J. Ruika. Bratislava: Veda 1979.
299
Prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc.
Teria spisovnho jazyka

(so zreteom na spisovn sloveninu)
Nvrh oblky: Eva Kovaeviov-Fudala

Zodpovedn redaktor: Emil Borin
Technick redaktor: Vladimr Radik
Prv vydanie. Vydala a vytlaila VEDA, vydavatestvo Slovenskej akadmie
vied, v Bratislave roku 2010 ako svoju 3 804. publikciu z tlaovch podkladov Jazykovednho stavu udovta tra SAV. 301 strn.
ISBN 978-80-224-1119-6

Teória Spisovného Jazyka - Dolník

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Teória Spisovného Jazyka - Dolník

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc.

Teria spisovnho jazyka

VEDA, vydavatestvo Slovenskej akadmie vied

SLOVENSK AKADMIA VIED

Prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc., 2010

III. SYSTM ANORMA SPISOVNHO JAZYKA

IV. KULTRA AKULTIVOVANIE SPISOVNHO JAZYKA

Slovensk jazykov spoloenstvo patr k tm societm, ktorch tradcia

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

1. Ideov zdroj terie

normlnemu rozvjaniu spisovnho jazyka, lebo zsahy vjej duchu narali

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

nejia ako nespisovn norma ae pouvatelia maj knej uvedomelej vzah.

2. prakticky odborn sdlovac pracovn (vcn)

1. Ideov zdroj terie

Kontituovanie terie spisovnho jazyka a jazykovej kultry zaloenej na

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

reprezentantmi protichodnch ohlasov boli H. Bartek a. Novk. Vprspevku

1. Ideov zdroj terie

nentne reprodukuj Bartekove idey, vtejto svislosti dobre ilustruje naprklad

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

s. 6). ie: starostlivosou oistotu jazyka sa udriava pvodnos jazyka, o

1. Ideov zdroj terie

poznvania je celkove zaujmav psychologick jav voblasti vedy vtomto

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

vk uvaoval vduchu praskho funknho trukturalizmu, atak pri otzke

1. Ideov zdroj terie

Jednm z momentov jazykovej kultry, ktor zostal v kontitunej fze

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

1. Ideov zdroj terie

(3) Spisovn jazyk je tvar, ktor sa uplatuje vo verejnch prejavoch aj

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

1. Ideov zdroj terie

jazyka aje vecou samch pouvateov spisovnho jazyka (Pauliny, 2000, s.

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

1. Ideov zdroj terie

dan jazykov tvar. Poznamenvame, e poukazovanie na stupe, intenzitu

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

prostriedky, ktor boli u vit, zafixovan vze, ateda poda predstaviteov

1. Ideov zdroj terie

ovplyvnil aj PLK, pravda, menej npadne ako puristov. Na prv pohad sa to

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

1. Ideov zdroj terie

I. VVIN TERIE SPISOVNHO JAZYKA A JAZYKOVEJ KULTRY

ho jazykovho sprvania. iada sa u tu doda, e nesta len zisti ich postoje

II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK

Relne aidelne s body jednej zo zkladnch sradnc, poda ktorch sa

II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK

sa to tka predovetkm humnno-socilno-kultrnej reality. Jej poznvanie

Tento udsk rozmer relneho je, prirodzene, vlastn aj reovej innosti. Do

II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK

klade vvinu jazyka (ako vvinu spovajceho vpreferovan prirodzenejch,

II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK

II. RELNE VZ. IDELNE ASPISOVN JAZYK

Zodlinch prstupov idelneho vo vzahu kspisovnmu jazyku vyplvaj

III. SYSTM ANORMA SPISOVNHO JAZYKA

3 . P ovaha jazykov h o systmu

3. Povaha jazykovho systmu

prirodzenho orientanho sprvania do opakovanosti vzahov s projekciou

Vtiahnutm orientanho sprvania do objasovania povahy jazykovho

III. SYSTM ANORMA SPISOVNHO JAZYKA

Uplatuje sa naprklad pri identifikcii typickch (prototypovch) vlastnost,

3. Povaha jazykovho systmu

stupe dslednosti, ktor zodpoved inferencii. Ako prirodzen, normlne