Pravidla Slovenskeho Pravopisu

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.
Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
SLOVENSK AKADMIA VIED
Jazykovedn stav udovta tra

Tretie, upraven a doplnen vydanie pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Slavomr Ondrejovi, CSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., doc. PhDr. Jn Bosk, CSc., prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., prof. PhDr. Jn Findra, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., doc. PhDr. Ivor Ripka, DrSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., PhDr. Mria imkov, doc. PhDr. Jn Zambor, CSc. (lenovia), Mgr. Marta Zamborov (tajomnka). Prevan as vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Text upravench a doplnench ast vypracoval a definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Informciu o treom, upravenom a doplnenom vydan Pravidiel slovenskho pravopisu prerokovala a vzala na vedomie stredn jazykov rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 13. 11. 2000 v zmysle 2 ods. 2 zkona . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za jednu zo zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej podoby ttneho jazyka Slovenskej republiky. Autorsk kolektv bude van za poznmky a pripomienky k textu Pravidiel slovenskho pravopisu. Prosme pouvateov, aby svoje pripomienky posielali Jazykovednmu stavu . tra SAV (Pansk 26, 813 64 Bratislava).
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).
VEDA VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIED BRATISLAVA 2000 Recenzenti prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc. PhDr. Viktor Krupa, DrSc. Sprva lexiklnej bzy dt, potaov redakcia a potaov spracovanie Ing. Vladimr Benko Prprava tlaovch podkladov Mgr. Vladimr Radik tanie korektr Mgr. Marta Zamborov Nvrh oblky Hana Kohtov Zodpovedn redaktorka PhDr. Jitka Madarsov
Tretie, upraven a doplnen vydanie. Vydala a vytlaila Veda, vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, v Bratislave roku 2000 ako svoju 3340. publikciu zo sadzby Jazykovednho stavu udovta tra SAV. 592 strn. Prpravu Pravidiel slovenskho pravopisu iastone financovala Vedeck grantov agentra Ministerstva kolstva SR a Slovenskej akadmie vied (grant slo 2/6078/99).
Jazykovedn stav udovta tra SAV 2000 ISBN 80-224-0655-4
VOD K 3. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU
Predkladme verejnosti alie, u tretie vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu. Vychdzame tak v strety nstojivej poiadavke pouvateov spisovnej sloveniny, aby na kninom trhu boli vdy k dispozcii zkladn kodifikan prruky. Kee vskum pravopisnho systmu v sasnosti stle pokrauje a pokrauj aj diskusie o jednotlivch otzkach slovenskho pravopisu, v tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu s oproti druhmu vydaniu iba minimlne zmeny, opravy a doplnky. Ide o tieto pravy a doplnenia: 1. V kapitole IV. Psanie slov osobitne a dovedna doplnila sa poznmka o psan sel slicami. 2. V kapitole VI. Psanie vekch psmen a) upravilo sa psanie dvojslovnho pomenovania Svt otec v prospech psania s vekm zaiatonm psmenom v druhej asti, teda Svt Otec, a toto pomenovanie sa zaradilo medzi tituly vysokch cirkevnch hodnostrov; tto zmena v kodifikcii odra stav v relevantnej jazykovej praxi; b) v podkapitole 1. Vek psmen na zaiatku vlastnch mien a vntri viacslovnch vlastnch mien v slade s prevaujcou jazykovou praxou upravilo sa psanie plnch nzvov najvych orgnov intitci, nzvov prezdi, predstavenstiev a dozornch rd s vekm zaiatonm psmenom, napr. Prezdium Fondu nrodnho majetku Slovenskej republiky, Dozorn rada Veobecnej verovej banky. 3. V kapitole VIII. Interpunkcia a) v podkapitole 1. Interpunkcia a jej funkcie doplnila sa poznmka o spsobe psania niektorch interpunknch znamienok; b) v podkapitole 2.8. Pomlka doplnil sa bod o psan pomlky v prpadoch, ak podnik alebo vydavatestvo m sdlo v dvoch mestch, napr. Bratislava Vek ari; c) v podkapitole 2.9. Spojovnk doplnila sa poznmka o psan spojen typu TV program; d) v podkapitole 2.13. Lomka doplnil sa bod o psan lomky pri zaznaovan kolskho roka, napr. 2000/2001. 4. V kapitole Prehad uplatovania pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho pri vnimkch sa doplnili tvary neuritch zmen s asticami aj o zmen s asticami br-, brs-, bohvie-, ertvie-, ktovie-, neviem-, napr. brm, brskm, bohviekm, ertviem. 5. V kapitole Prehad tvorenia enskch priezvisk doplnil sa bod o tvoren enskch priezvisk od cudzch muskch priezvisk zakonench na tzv. nem e typu Wilde [vajld] Wildov [vajldov]. 6. Vo vkladovej asti Pravidiel slovenskho pravopisu doplnili sa niektor ilustran prklady. 7. V asti Pravopisn a gramatick slovnk doplnili sa viacer, najm nov slov (spolu vye 400 slov). 8. V asti Nzvy obc na Slovensku doplnili sa nzvy obc, ktor sa administratvne osamostatnili po roku 1997, a niektor nzvy dnes u administratvne nesamostatnch obc, pri ktorch pouvan vznikaj v jazykovej praxi ist problmy. 9. V tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu sa odstrnili korektorsk a tlaov chyby, ktor zostali v predchdzajcom vydan a ktor sa zistili pri jeho pouvan. Vetky spomnan pravy a doplnenia sa vykonali na zklade pozornho sledovania psomnch jazykovch prejavov rozhodujcej asti jazykovej praxe a dkladnho posdenia nadobudnutch poznatkov v pravopisnej komisii.
PREDHOVOR K 1. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU
1. Pravidl slovenskho pravopisu (PSP) maj na Slovensku u vye polstoron tradciu a vo verejnosti platia ako jazykov prruka s najvyou spoloenskou vhou. Je to podmienen najm tm, e za kadmi PSP stla autorita najvyej nrodnej, resp. vedeckej intitcie, akou v tridsiatych a tyridsiatych rokoch bola Matica slovensk a teraz je Slovensk akadmia vied, ako aj tm, e PSP od zaiatku boli vsledkom kodifikanho silia vieho kolektvu jazykovedcov a zainteresovanch kultrnych pracovnkov. Najvlastnejm zmyslom PSP ako jazykovej prruky s kodifikanou platnosou je na zklade zsad slovenskej pravopisnej sstavy poda sstavn opis psomnch, resp. grafickch prostriedkov, ktormi sa zachytva primrna stna, resp. hlskov podoba spisovnej sloveniny a tvor sa psomn prejav. Pri vydvan PSP sa vak u ns utvorila tradcia, e okrem vlastnej pravopisnej problematiky sa do PSP zahali aj vklady o vybratch jazykovch javoch, najm o tch, pri ktorch sa v dorozumievacej praxi ukazovali ist akosti. Doterajie PSP zachytvali aj niektor oblasti slovenskho hlskoslovia a vslovnosti, skloovania, tvorenia slov a skladby. 1.1. Vvin jazyka a ustavine rastce lohy spolonosti, ktor pouva jazyk ako svoj zkladn dorozumievac nstroj, spsobuj, e pravopisn pravidl treba primerane prispsobova stavu jazyka a novm spoloenskm potrebm. Jazykovedci zisuj, ktor pravopisn pravidl alebo pouky u nezodpovedaj dosiahnutej rovni vvinu jazyka a spolonosti, a na zklade sasnho stavu poznania formuluj nov, primeranejie pravidl alebo pouky. Aktulna je i potreba pravopisn sstavu zjednoduova a robi ju o najprstupnejou. Tieto ciele, ako aj nov situcia v prprave a skladbe kodifikanch prruiek spisovnej sloveniny viedli slovenskch jazykovedcov k rozhodnutiu pripravi a vyda nov PSP. 1.2. PSP doteraz vyli vo viacerch spracovaniach. Prv PSP ako vsledok prce pravopisnej komisie Matice slovenskej pod vedenm prof. Vclava Vneho vyli r. 1931 starostlivosou Matice slovenskej. Boli poznaen vtedajou teriou jednotnho eskoslovenskho nroda a eskoslovenskho jazyka. Kodifikan zsahy do spisovnej sloveniny v duchu tejto terie sa podarilo odstrni v novch PSP z r. 1940. V novej spoloensko-politickej situcii po r. 1945 boli pripraven nov PSP. Vyli r. 1953 v Slovenskej akadmii vied ako vsledok iastkovej reformy slovenskej pravopisnej sstavy a kodifikanej pravy niektorch javov spisovnej sloveniny. Bol to koncepne premyslen a spoloensky progresvny jazykov in, ktor priniesol podstatn zjednoduenie slovenskej pravopisnej sstavy vo viacerch citlivch bodoch a pravopisn sstavu priblil kultivovanej spisovnej vslovnosti. Nov PSP tak posilnili stabilitu najm slovenskho hlskoslovia a tvaroslovia, upevnili princp jednoty zvukovej a pravopisnej strnky v spisovnom vyjadrovan a v duchu demokratizcie kultrnych hodnt slovensk pravopis sprstupnili irokm vrstvm pouvateov spisovnej sloveniny. Prpravou pravopisnej reformy a vypracovanm PSP z r. 1953 bol poveren vtedaj stav slovenskho jazyka SAV, vlastn text pravidiel zostavila komisia poveren vypracovanm novho vydania PSP, ktor vymenoval vtedaj Zbor poverenkov. Nov pravopisn pravidl schvlila osobitn komisia na ele s akademikom Ondrejom Pavlkom, vtedajm predsedom SAV, vymenovan Zborom poverenkov. Pravdae, nzov ani pri tchto PSP celkom nevystihoval skuton npl; aj tieto PSP v skutonosti boli zkladnou jazykovou (teda nie iba pravopisnou) prrukou spisovnej sloveniny, kee podvali aj kodifikciu vybratch javov hlskoslovia, tvaroslovia, syntaxe a slovnej zsoby sasnej spisovnej sloveniny. V nasledujcich rokoch vylo vo Vydavatestve SAV alch 10 vydan PSP v sttiscovch nkladoch. Od r. 1971 nevyli PSP ako oficilna kodifikan prruka, za ktorou by bol stl Jazykovedn stav udovta tra SAV ako pracovisko s kodifikanou psobnosou v oblasti slovenskho spisovnho jazyka. Kodifikan poslanie PSP po r. 1971 nemohla celkom spoahlivo plni ani Prruka slovenskho pravopisu pre koly od autorov J. Oravca a V. Lacu, ktorej 1. vydanie vylo r. 1973 v Slovenskom pedagogickom nakladatestve. Tto prruka nemohla reagova ani na zmenen situciu v kodifikcii jednotlivch pravopisnch javov. 2. Situcia v kodifikovan niektorch pravopisnch javov sa v poslednch desaroiach vyvinula tak, e v odbornch kruhoch i vo verejnosti sa zaal pociova nedostatok oficilnej kodifikanej prruky. Preto v polovici 80. rokov Jazykovedn stav udovta tra SAV do svojich pracovnch plnov zaradil prpravu novch PSP. Na ich prprave pracovala jedenslenn pravopisn komisia. V komisii boli zastpen pracovnci Jazykovednho stavu . tra SAV, ako aj jazykovedci z inch stavov SAV a z vysokch kl v Slovenskej republike a predstavitelia spisovateov a prekladateov. Prcu komisie viedol len korepondent SAV a SAV Jn Kaala, riadite Jazykovednho stavu udovta tra SAV. Aby sa zaruila zodpovedajca odborn rove v chpan a podvan pravopisnej problematiky, zostavenm najvej asti textu novch PSP bol poveren PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., vedci vedeck pracovnk Jazykovednho stavu . tra SAV. Okrem neho sa na koncipovan niektorch ast textu zastnili aj al slovensk jazykovedci.
2.1. Vecn a organizan prprava novch PSP prebiehala r. 1984. V diskusich na pde Jazykovednho stavu . tra SAV sa sformovala a vytila koncepcia novej pravopisnej prruky v tom zmysle, e po prv m podva obraz o najsasnejej rovni poznania slovenskej pravopisnej sstavy a rieenia aktulnych problmov pravopisu, po druh maj sa v nej dodriava overen princpy slovenskej pravopisnej sstavy, najm fonematick princp, poda ktorho kadej fonme (resp. hlske) zodpoved osobitn grafma (psmeno), po tretie na rozdiel od doterajch PSP m podva vlune pravopisn problematiku a po tvrt m sa sstredi na prehben vklad pravopisnej problematiky s osobitnm zreteom na psanie vekch zaiatonch psmen, interpunknch znamienok, najm iarky, a na psanie slov dovedna, osobitne a so spojovnkom. Problmy slovenskej pravopisnej sstavy sa r. 1984 verejne rozobrali v cykle prednok prednesench v Slovenskej jazykovednej spolonosti pri SAV v Bratislave aj v jej pobokch v celej SR. Najzvanejie prednky sa publikovali v asopise Slovensk re, aby o prednesench problmoch bola informovan i iria odborn verejnos. Znova sa ukzalo, e as verejnosti, najm zo kolskch kruhov, je naklonen radiklnej pravopisnej reforme s odstrnenm psmena y zo slovenskej pravopisnej sstavy. Slovensk jazykovedci na tto poiadavku reagovali tak, e poukazovali na zloitos a mnohostrann spoloensk dosah radiklnej pravopisnej reformy, ktor je vecou celej spolonosti, nie iba jazykovedcov, alej na dlh tradciu psmena y v slovenskej pravopisnej sstave a na to, e na radiklnu pravopisn reformu nie s v sasnosti vhodn spoloensk ani ekonomick podmienky. 2.2. Vecn vchodisk novej pravopisnej prruky sa sformulovali do koncepcie novch PSP, ktor sa v oktbri r. 1984 predloila na oponentsk konanie pred stavnou radou Jazykovednho stavu . tra SAV. Zver oponentskho konania bol kladn. Riadite Jazykovednho stavu . tra SAV vymenoval pravopisn komisiu a t postupne prediskutovala jednotliv kapitoly tvoriace sas novch PSP. Text novch PSP je vyjadrenm kolektvneho nzoru lenov pravopisnej komisie a za ich konen podobu zodpoved cel pravopisn komisia. 3. Nov PSP sa vypracovali na zklade platnch a veobecne uznvanch princpov, na ktorch je vybudovan slovensk pravopisn sstava; predkladaj prehben pohad najm na problematick javy slovenskho pravopisu, obsahuj niektor iastkov pravy v pravopisnej sstave sloveniny a niektor nov kapitoly s rieenm tch pravopisnch otzok, ktor prina sasn kultrno-politick situcia. Nov PSP neprinaj zsadn zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisn reforma. Sasou PSP je pravopisn a gramatick slovnk; v om sa uvdzaj najfrekventovanejie slov sasnej spisovnej sloveniny, vber osobnch mien, cudzch zemepisnch nzvov a spis domcich zemepisnch nzvov spolu s obyvateskmi menami a odvodenmi prdavnmi menami. Nov PSP svojou koncepciou iastone poruuj doterajiu tradciu PSP; predchdzajce PSP neboli len pravopisnou prrukou, boli zkladnou jazykovou prrukou spisovnej sloveniny. Tm do istej miery miatli pouvateov jazyka, ktor pomenovanie pravopis asto prenali na cel jazyk. Nov PSP toto nedorozumenie odstrauj. Koncepcia novch PSP zrove signalizuje potrebu vypracova komplexnejiu kodifikan prruku o spisovnej slovenine. Nov situcia v kodifikcii vznikla tm, e s vydan osobitn kodifikan, resp. syntetick prruky pre jednotliv oblasti spisovnho jazyka, t. j. Pravidl slovenskej vslovnosti pre oblas hlskoslovia a vslovnosti, Morfolgia slovenskho jazyka v oblasti tvaroslovia, Krtky slovnk slovenskho jazyka v okruhu slovnej zsoby, viacer terminologick slovnky pre odborn slovn zsobu a Pravidl slovenskho pravopisu pre oblas grafickho, resp. psomnho zachytvania jazykovho prejavu. Tto situcia umouje, aby PSP prestali by veobecnou jazykovou prrukou a aby v plnom rozsahu plnili svoje vlastn poslanie ako pravopisn prruka s prehbenm vkladom pravopisnch javov. Pravdae, tento sbor kodifikanch prruiek sa v budcich rokoch iada doplni o spomnan komplexn jazykov prruku, zahajcu okrem krtkeho vkladu systmu slovenskho jazyka i rieenie najastejch jazykovch akost. 3.1. Pravopisn komisia sa pri kodifikovan pravopisnej sstavy usilovala vyhn extrmnym postojom, t. j. z jednej strany pridriava sa len tradinosti pravopisnej sstavy, ktor je vo vetkch rozvinutch jazykoch vemi siln, a z druhej strany pravopisn tradciu obchdza a poruova jej kontinuitu. Komisia si kldla za cie racionalizova slovensk pravopisn sstavu v tch bodoch, kde sa to so zreteom na vvin jazyka a na nov potreby spoloenskho ivota ukzalo odvodnen a s ohadom na sasn kultrno-spoloensk potreby a na nevyhnutnos repektova princp kontinuity aj mon. 3.2. Ako dozret problm v slovenskej pravopisnej sstave sa ukzal nov spsob psania nzvov typu Ulica osloboditeov, Most Slovenskho nrodnho povstania, Nmestie hrdinov, Sad slobody a pod. namiesto doterajieho spsobu psania typu ulica Osloboditeov, most Slovenskho nrodnho povstania, nmestie Hrdinov, sad Slobody, v ktorom sa zaiatok vlastnho mena nesignalizoval na pravom mieste: vlastnm menom je tu toti cel spojenie Ulica osloboditeov, nie iba jeho druh as (t. j. osloboditeov). Nov spsob psania takto spresuje i zjednoduuje grafick zznam asti vlastnch mien. 3.3. Potreba reagova na niektor nov javy v pouvan psomnej podoby spisovnej sloveniny v sasnosti sa napa tm, e v novch PSP sa formuluj zsady o spsobe jednotnho psania historickch osobnch mien z obdobia Uhorska ako niekdajieho ttneho rmca slovenskho etnika, resp. nroda, alej pravidl prepisu z grckej abecedy a hlavn zsady prispsobovania antickch mien ako kultrneho dedistva zo starogrckeho a latinskho jazyka, ako aj pravidl prepisu najdleitejch alekovchodnch grafickch sstav. Oakvame, e nov PSP tm prispej k zjednoteniu a ustleniu asto nejednotnej spoloenskej praxe. 3.4. Zjednoduenie a racionalizcia slovenskej pravopisnej sstavy sa dosahuje naprklad aj kodifikovanm variantnho spsobu psania prslovkovch vrazov, astc a citosloviec typu dobiela/do biela, naneastie/na neastie, dovidenia/do videnia a pod. s uprednostovanm psania tchto vrazov dovedna; doteraz sa niektor psali iba ako dve
slov a in zasa iba ako jedno slovo. Spresuj sa niektor pouky o psan interpunknch znamienok, najm iarky, a o psan vekch psmen. Pri psan iarky sa zjednoduenie a spresnenie dosahuje naprklad tm, e v prpadoch, ke sa medzivetn vzah signalizuje jednoznane priraovacmi spojkami a, i, aj, ani, alebo, i, nepoaduje sa u psa pred tmito spojkami iarku (aj ke ide o in ako zluovac vzah), lebo nie je na signalizovanie priraovacieho vzahu potrebn. S cieom podpori uplatovanie pravidla o rytmickom krten a vyhn sa nepotrebnm vnimkm ru sa vnimka z uplatovania pravidla o rytmickom krten v tvare innho prastia typu pci, vldnci. V shlase s hlskovm systmom sasnej spisovnej sloveniny, ako aj so skutonm spisovnm zom sa v novch PSP kodifikuj tvary typu puci, vldnuci. Platnos pravidla o rytmickom krten sa roziruje aj pri podstatnch mench s prponami -r, -re: kodifikuj sa podoby drhar, prevdzkare a pod. 3.5. Z jednotlivost sa iada osobitne spomen psanie slova smena vo vzname vymedzen pracovn as. Bola to jedin vnimka z pravidla o psan predpony s-/z- poda vslovnosti, ktor zostala po pravopisnej reforme r. 1953 a jej doven v r. 1968 a pri ktorej sa zachovval rozdiel medzi psanou a vslovnostnou podobou slov s predponou s-/z-. Je veobecne znme, e najm vnimky z pravopisnch pravidiel s u pouvateov spisovnho jazyka nepopulrne a vyvolvaj nevu, lebo pri osvojovan a uplatovan pravopisnch zsad zaauj pam. Okrem toho doteraj pravopis slova smena u menej informovanch pouvateov spisovnej sloveniny vyvolval nesprvnu psmenkov vslovnos zhodn s psanou podobou (t. j. so zaiatonm s-). Nov PSP namiesto doterajej podoby smena kodifikuj podobu z m e n a. Podoba z m e n a zodpoved princpom hlskovho systmu sloveniny, vslovnos so zaiatonm z- je kodifikovan v platnch Pravidlch slovenskej vslovnosti z r. 1984 a v tejto podobe sa odpora v inch kodifikanch a popularizanch prrukch, ako aj v poradenskej praxi Jazykovednho stavu . tra SAV. Odstrauje sa tak nepotrebn vnimka. 4. Nov PSP nadobdaj platnos od 1. 9. 1991. Poda dohody predstaviteov SAV a Ministerstva kolstva, mldee a portu SR nov PSP zrove platia ako kolsk prruka pre iakov a tudentov. Tm sa odstrni ist dvojkoajnos pri vyuovan pravopisu v kole, lebo medzi oficilnymi PSP a spomnanou Prrukou slovenskho pravopisu pre koly v rieen istch pravopisnch javov nebola pln zhoda. 5. Kee zmyslom prijatch prav slovenskej pravopisnej sstavy a vydania novch PSP je zjednoduenie a racionalizcia pravopisnej sstavy sloveniny a jej demokratizcia, mono predpoklada, e sa tieto pravy a nov PSP v slovenskej verejnosti stretn s porozumenm. Cieom zostavovateov novch PSP bolo pripravi novo koncipovan pravopisn prruku, ktor bud s itkom bra do ruky irok vrstvy prslunkov nho nroda a ktor prispeje k zveniu jazykovej kultry u ns. Prv vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV (predseda), zaslil umelec Ladislav Ballek, doc. PhDr. Jn Bosk, CSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., PhDr. Jn Ferenk, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Viktor Krupa, DrSc., prof. PhDr. Jozef Mistrk, DrSc., PaedDr. Matej Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc. (lenovia), PhDr. Emil Pcha, CSc. (tajomnk). Prevan as vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Recenzentmi prvho vydania boli prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., a prof. PhDr. bel Kr, DrSc. Informciu o prprave prvho vydania Pravidiel slovenskho pravopisu 26. 1. 1989 prerokovalo a vzalo na vedomie Predsednctvo Slovenskej akadmie vied a 28. 3. 1989 Predsednctvo Slovenskej nrodnej rady.
ZMENY, OPRAVY A DOPLNKY V 2. VYDAN PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

Zmeny, opravy a doplnky v 2. vydan Pravidiel slovenskho pravopisu (PSP) vyplvaj z vsledkov dosiahnutch pri vskume slovenskho jazyka, z posdenia niektorch kritickch hlasov asti odbornej i laickej verejnosti, najm vak jazykovedcov, uiteov, redaktorov a novinrov, po vyjden Pravidiel slovenskho pravopisu r. 1991 i zo sksenost so esronm pouvanm tejto zkladnej kodifikanej prruky v oblasti pravopisu. Ide o tieto pravy: 1. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa rozrilo uplatovanie pravidla o rytmickom krten aj na prpady s predchdzajcou dvojhlskou. Poda tohto pravidla krtke prpony -ar, -are nastupuj nielen po predchdzajcej slabike s dlhou samohlskou (typ rozprvka rozprvkar, frza frzare), ale aj po predchdzajcej slabike s dvojhlskou, napr. diaka diakar, mlieko mliekar mliekare, lahdka lahdkar lahdkare, klka klkar, viaza viazare, zlieva zlievare, prezlieka sa prezliekare. 2. Upravilo sa psanie nzvov vborov Nrodnej rady Slovenskej republiky a katedier vysokch kl s vekm zaiatonm psmenom, napr. stavnoprvny vbor Nrodnej rady Slovenskej republiky, Katedra jazykov Prvnickej fakulty Univerzity Komenskho. 3. V textovej asti PSP a) spresnili sa viacer formulcie, b) doplnili sa, prpadne sa aktualizovali niektor ilustran prklady, c) doplnilo sa hlskovanie slovenskej abecedy. 4. V slovnkovej asti PSP a) pri cudzch a prevzatch slovch sa zachytil teraj (vy) stupe ich vslovnostnho a pravopisnho zdomcnenia; to sa odzrkaduje aj v tom, e pvodn pravopisn znenie sa asto uvdza obyajnm typom psma, napr. dler, pv. ps. dealer; dizajn, pv. ps. design; hetrik, pv. ps. hattrick, b) doplnili sa mnoh, najm nov slov, nzvy ttov a hlavnch miest sveta a niektor vit zemepisn nzvy, c) doplnili sa niektor gramatick tvary (v podobe prpon, resp. zakonenia sa uviedli niektor problmov tvary pri skloovan podstatnch mien muskho, enskho aj strednho rodu a pri asovan slovies, prpona - v genitve mnonho sla podstatnch mien enskho a strednho rodu, prpona genitvu mnonho sla pri enskch krstnch mench, prpona genitvu pri spodstatnench prdavnch mench, prpony 3. osoby jednotnho a mnonho sla aj pri slovesch vzorov robi, pracova, chyta), doplnilo sa slovnodruhov zaradenie zmen, sloviek, prsloviek a ostatnch neohybnch slovnch druhov, dsledne sa doplnila vzba pri predlokch (napr. do predl. s G, na predl. s A i L), d) variantn podoby typu kvasi (sa), poomra (si) rozpsali sa do svojich relnych slovnch podb kvasi, kvasi sa; poomra, poomra si, e) v rmci spolonej heslovej jednotky sa upustilo od uvdzania skrtench podb odvodench slov, aj v spolonej heslovej jednotke sa uvdzaj iba cel tvary odvodench slov (napr. karantna -y -tn .; karantnny), f) skratky gramatickho rodu m, , s sa pre viu zretenos pouili s bodkou (m., ., s.). 5. Doplnil sa prehad skloovania podstatnch mien, prdavnch mien, privlastovacch zmen a asovania slovies. 6. Doplnil sa prehad uplatovania pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho. 7. Doplnil sa prehad tvorenia enskch priezvisk. 8. V novom vydan PSP sa odstrnili korektorsk chyby zisten pri viacronom pouvan pravopisnej prruky. Druh, doplnen a prepracovan vydanie pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Ivor Ripka, DrSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., doc. PhDr. Jn Zambor, CSc. (lenovia), PhDr. Sibyla Misloviov (tajomnka). Text doplnench a prepracovanch ast vypracoval a definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Informciu o druhom, doplnenom a prepracovanom vydan Pravidiel slovenskho pravopisu 30. oktbra 1997 prerokovala a vzala na vedomie stredn jazykov rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 12. novembra 1997 v zmysle 2 ods. 2 zkona . 270/1995 o ttnom jazyku Slovenskej republiky vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za jednu zo zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej podoby ttneho jazyka Slovenskej republiky.
ZOZNAM POUITCH SKRATIEK A ZNAIEK

a i. akuz., A angl. ap., a pod. arch. astron. at. bezpredm. bud. cit. . ast. sl. slov. dat., D dok. druh. elektr. filozof. franc. gen., G hist. hl. hovor. hromad. chem. intr., I jedn. lat. lok., L m. ma. min. mn. mu. napr. nedok. nem. neos. neskl. neur. neiv. n. l. nom., N oby. os. osob. oznam. ps. pl. podm. podra. podst. pomn. a in akuzatv anglicky a podobne archaizmus; archaick tvar v astronmii a tak alej bezpredmetov sloveso budci as citoslovce slo astica slovka slovkov datv sloveso dokonavho vidu druhov elektrick filozofick franczsky genitv historick hlavn hovorov vraz; hovorovo hromadn podstatn meno chemick intrumentl jednotn slo; jednotn latinsky lokl podstatn meno muskho rodu maarsky minul as; minul mnon slo; mnon musk naprklad sloveso nedokonavho vidu nemecky neosobn sloveso nesklonn vraz neurit neivotn; neivotn tvar; neivotn podstatn meno nho letopotu nominatv obyajne osoba osobn oznamovac spsob psan, psan; psanie plurl (mnon slo) podmieovac spsob podraovac podstatn pomnon podstatn meno
porov. pv. predl. prd. prp. prira. prsl. prslov. prt. r. rad. resp. rozk. s. sg., sing. skr. spoj. sps. spr. st. star. str. sv. t. j. tzv. ukaz. ur. vok., V v spoj. vsl. zm. zp. zn. zried. zv. zvrat. . en. iv.
porovnaj pvodn; pvodne predloka prdavn meno; prdavn prpadne priraovac prslovka prslovkov prtomn as rok radov respektve rozkazovac spsob 1. podstatn meno strednho rodu, 2. strana singulr (jednotn slo) skratka spojka spsob sprvne stupe starie; star stredn svt to jest takzvan ukazovac urit vokatv v spojen vslovnos zmeno zpadn znaka zriedkavo zvzok zvratn podstatn meno enskho rodu ensk ivotn; ivotn tvar; ivotn podstatn meno
I. PSMO, ABECEDA A PRAVOPIS
1. PSMO V SLOVENINE
Hovoren (stne) jazykov prejavy sa zaznauj psmom, sborom grafickch znakov, ie psmen (grafm, litier). V slovenine sa pouva h l s k o v p s m o l a t i n s k h o p v o d u (latinsk psmo, latinka). P s m e n a m i sa oznauj hlsky schopn rozliova vznam slov (fonmy). Na oznaenie jednej a tej istej hlsky sa zvyajne pouva jedno psmeno. Na oznaenie niektorch hlsok sa pouvaj psmen s diakritickmi (rozliovacmi) znamienkami. Pouvaj sa: de: , , , , , , , , mke: , d, , , , , , , dve bodky: , vok: . Niektor hlsky sa zaznauj spojenm dvoch psmen (zlokami): dz (spojenie psmena d a psmena z), d (d a ), ch (c a h). Kee ide o oznaenie nedelitench zvukovch celkov, aj zloky sa pokladaj za samostatn psmen. V psme sa popri psmench pouvaj i n t e r p u n k n z n a m i e n-k a. V slovenine sa pouvaj tieto interpunkn znamienka: bodka, vkrink, otznik, iarka, bodkoiarka, dvojbodka, vodzovky, pomlka, spojovnk, tri bodky, apostrof, ztvorky, lomka.
2. SLOVENSK ABECEDA
Sbor vetkch psmen, ktor sa pouvaj v istej grafickej sstave, nazva sa abeceda. P o r a d i e p s m e n v slovenskej abecede je takto: a, , , b, c, , d, , dz, d, e, , f, g, h, ch, i, , j, k, l, , , m, n, , o, , , p, q, r, , s, , t, , u, , v, w, x, y, , z, . Popri malch psmench sa pouvaj paraleln vek psmen: A, , , B, C, , D, , DZ, D, E, , F, G, H, CH, I, , J, K, L, , , M, N, , O, , , P, Q, R, , S, , T, , U, , V, W, X, Y, , Z, .
P o z n m k a. Psmen slovenskej abecedy sa hlskuj takto: a = [a], = [], = [irok e], b = [b], c = [c], = [], d = [d], = [], dz = [dz], d = [d], e = [e], = [], f = [ef], g = [g], h = [h], ch = [ch], i = [i], = [], j = [j], k = [k], l = [el], = [dlh el], = [e], m = [em], n = [en], = [e], o = [o], = [], = [uo], p = [p], q = [kv], r = [er], = [dlh er], s = [es], = [e], t = [t], = [], u = [u], = [], v = [v], w = [dvojit v], x = [iks], y = [ypsilon], = [dlh ypsilon], z = [z], = [].
V slovch cudzieho pvodu, najm vo vlastnch mench, pouvaj sa aj in psmen, napr. , , , . V istch situcich zachovvame v slovenine aj psanie psmen vyznaujcich sa najm inmi diakritickmi znamienkami, napr. , ; ; ; , ; , ; , ; , ; , ; , at. V slovch cudzieho pvodu sa zachovvaj aj zloky, napr. sz (v potine oznauje hlsku , v maarine hlsku s), sch (v nemine hlsku ), sh (v anglitine hlsku ), nh (v portugaline hlsku ), lj (v chorvtine hlsku ), nj (v chorvtine hlsku ). Niektor zloky v slovch cudzieho pvodu s rovnak ako v slovenine, ale oznauj in hlsky, napr. ch (v anglitine , vo francztine ) a pod. (Podrobnejie porov. v kapitole o psan slov cudzieho pvodu na s. 38 42.)
3. PRAVOPIS A JEHO PRINCPY
Pravopis je sbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykovch prejavov psmenami (malmi a vekmi) a interpunknmi (rozdeovacmi) znamienkami. Pravopis sasnej spisovnej sloveniny je vybudovan na viacerch pravopisnch princpoch s dominantnm postavenm fonematickho princpu. 1. F o n e m a t i c k p r i n c p. Jedna a t ist hlska schopn rozliova vznam slov alebo tvarov (fonma) pe sa jednm a tm istm grafickm znakom (psmenom). Tento princp sa dsledne zachovva pri hlskach a, , , b, c, , d, e, , f, g, h, j, k, l, , m, n, o, , p, r, , s, , t, u, , v, z, . Psmen dz, d, ch (t. j. zloky) oznauj osobitn hlsky v rmci morfm (vznamovch ast slov), napr. medzi, davot, picha. Pri stretnut d a z, d a , c a h na hraniciach morfm nejde o osobitn psmen (zloky) na oznaenie osobitnch hlsok, ale o stretnutie dvoch hlsok a dvoch psmen d + z, d + , c + h, napr. odzemok, oda, viachlasn.
Fonmy , , , sa oznauj osobitnmi psmenami s mkeom pred samohlskami a, o, u, pred spoluhlskami a na konci slova, napr. oba, aha, ra, ud, Peko. Pred e, i, , ia, ie, iu sa oznauj psmenami d, t, n, l (bez mkea), napr. deti, telo, leto, nzky, lstie, lia, lieta, havraniu. Tzv. i-ov dvojhlsky sa zapisuj znakmi ia, ie, iu. V slovch cudzieho pvodu a v zloench alebo odvodench slovch na hraniciach morfm spojenia ia, ie, iu obyajne oznauj rznoslabin spojenia samohlsky i so samohlskami a, e, u, napr. fialka, protialkoholick, diecza, protiepidemick, diuretikum, protiumeleck, priui. Tzv. u-ov dvojhlska sa oznauje jednm psmenom (o s vokom), nie spojenm psmen, zlokou (uo). Na oznaenie fonmy i sa pouvaj dve psmen i a y. Pu sa poda morfematickho, gramatickho a etymologickho princpu, ktor sa v slovenskom pravopise uplatuj popri fonematickom princpe. V slovch grckeho a latinskho pvodu sa na oznaenie spojen hlsok ks alebo gz pouva psmeno x, napr. xylofn, exemplr. V niektorch slovch cudzieho pvodu sa na oznaenie fonmy v pouva psmeno w, napr. watt. Psmeno q alebo spojenie qu sa v slovch cudzieho pvodu pouva na oznaenie hlsky k alebo spojenia hlsok kv, napr. Quito [kito], Quebec [kvibek]. 2. M o r f e m a t i c k p r i n c p. V spisovnej slovenine sa zachovva jednotn podoba slov a morfm so znelmi alebo neznelmi spoluhlskami na rozdiel od vslovnosti, kde sa na morfematickej hranici nevyskytuj kombincie znelostne nerovnakch hlsok (prestvka sa prejavuje ako neznel hlska): napr. slovo dub sa vyslovuje ako [dup] so spoluhlskou p na konci slova, ak sa vyskytuje pred prestvkou alebo pred slovom zanajcim sa neznelou spoluhlskou, napr. dub spadol [dup spadol], tvar duba a alie tvary sa vyslovuj so spoluhlskou b. Slovo chlap sa vyslovuje so spoluhlskou p na konci slova, ak sa vyskytuje pred prestvkou alebo pred nasledujcou neznelou spoluhlskou, napr. chlap sed. Ak nasleduje slovo so znelou spoluhlskou alebo samohlskou na zaiatku a medzi slovami nie je prestvka, vyslovuje sa b, napr. chlap zastal, chlap ostal [chlab zastal, chlab ostal]. V psme sa pouva grafick znak pre znel alebo neznel spoluhlsku poda vslovnosti pred samohlskou v inch tvaroch toho istho slova alebo v jeho odvodeninch: dub (poda tvarov duba, dubu at. a poda odvodench slov dubisko, dubov, dubina), chlap (poda tvarov chlapa, chlapovi at. a poda odvodench slov chlapk, chlapisko, chlapina at.), predpona roz- v slove rozbi i roztrha (poda vslovnosti v slove rozora) a pod. V tchto prpadoch sa v psme nerepektuje znelostn spodobovanie, zachovva sa jednotn psanie spoluhlsky (spoluhlsok) vo vetkch tvaroch slova a jeho odvodeninch. V tom sa prejavuje morfematick princp nho pravopisu. Morfematick princp sa neuplatuje pri psan slov s predponou s-/z-/zo- (pu sa poda fonematickho princpu), napr. spsa, zbi, zobra. V spisovnej slovenine sa jednotne pu slovotvorn, kmeotvorn alebo pdov prpony, napr. slovotvorn prpona -k/-ik v slovch ako tudentk (od tudent), chlapk (od chlap), uitelk (od uite), fzik (od fz), prpona - in v slovch ako susedin (od suseda), robotnkin (od robotnka), mamin (od mama), Lein (od Lea), Kittin (od Kitty), prpona -ya v slovch ako bohya (od boh), otrokya (od otrok), obrya (od obor), svtya (od svt); pdov prpona -i v nom. pl. ivotnch podst. mien mu. rodu a v gen., dat. a lok. sg. a v nom. pl. podst. mien en. rodu zakonench na spoluhlsku, napr. tudent tudenti (vyslovuje sa [tudeni]), chlap chlapi, astronm astronmi, kos kosti, zmes zmesi; kmeotvorn prpona -i, resp. - v slovesnch tvaroch hodi, kmi, vari, hod, kmi, var; pdov prpona -y v nom. a akuz. pl. neivotnch podst. mien mu. rodu a v gen. sg. a nom. a akuz. pl. podst. mien en. rodu v slovch ako hrad hrady, dub duby, strom stromy, ena eny, matka matky, fujara fujary, idea idey. 3. G r a m a t i c k p r i n c p. Psmen y, a i, sa pouvaj na rozlenie tvarov nom. sg. a nom. pl. prdavnch mien vzoru p e k n a tvarov nom. sg. a nom. pl. inch slov, ktor sa sklouj rovnako ako prdavn men vzoru p e k n , napr. pekn chlapec pekn chlapci, krsny chlapec krsni chlapci, jeden pocestn dvaja pocestn, aksi chlapec aksi chlapci, prv pretekr prv pretekri, volan astnk volan astnci. Tento princp sa neuplatuje pri psan prdavnch mien vzoru c u d z (tvary nom. sg. a nom. pl. sa pu rovnako), napr. cudz chlapec cudz chlapci. 4. E t y m o l o g i c k p r i n c p. V predponch a zkladoch d o m c i c h s l o v sa na oznaenie fonm i, pouvaj psmen i, a y, poda pvodu. Psanie tchto psmen sa v nich zachovva poda stavu v starom jazyku, ke jestvovali osobitn fonmy i, a y, (porov. kapitolu o psan samohlsok i, , s. 29 31). Etymologick princp sa uplatuje aj pri psan s l o v c u d z i e h o p v o d u , ktor v pravopise zachovvaj pvodn podobu, a zachovva sa (najm vo vlastnch mench) aj psanie cudzch psmen, ktor sa v slovenine bene nepouvaj, napr. cylinder, gymnzium, rytmus, hystria, histria, polygrafia, poliklinika, filozofia, idea, Rntgen (meno osoby), rntgen (pomenovanie prstroja), Sowacki, Magalhes, Ibaez, Keser, Gyr. Pravopisne zdomcnen slov sa pu v zhode s ustlenou slovenskou vslovnosou, spravidla sa vak zachovva pvodn psanie i, a y, , napr. futbal, menester, urnl, adresa, brigda, lra. V slovenskom pravopise m d o m i n a n t n p o s t a v e n i e fonematick princp s korepondenciou fonmy a grafmy. Dopa ho morfematick princp, ktorho uplatovanie prispieva k jednotnmu psaniu morfm (na rozdiel od zmien vo vslovnosti paralelnch znelch a neznelch spoluhlsok) a k jednotnmu psaniu niektorch morfm s i, a y, . V malej miere je zastpen gramatick princp. Znan zastpenie m etymologick princp, ktor sa tka psania slov domceho aj cudzieho pvodu. Kee ide o psanie poda stavu v starom jazyku alebo poda stavu v cudzch jazykoch, nem tento princp oporu v sasnom jazyku, a preto uplatovaniu a osvojovaniu tohto princpu treba venova osobitn pozornos.
II. PSANIE SAMOHLSOK A SPOLUHLSOK

1. PSANIE SAMOHLSOK i,
Samohlsky i, (krtke i a dlh ) sa oznauj psmenami i, alebo y, . Samohlsky i, sa teda v psme oznauj dvojako. Psmen i, sa pu astejie, psmen y, s zriedkavejie. Psmen y, sa pu v domcich morfmach aj v morfmach cudzieho pvodu. 1. V d o m c i c h morfmach sa y, pe v tchto prpadoch: a) v predpone vy-, v-: vybera, vyta, vyhlsenie, vber, vchod, vitka, vnimka, vraz a i.; b) v zkladoch domcich slov a od nich odvodench slov: po spoluhlskach d, t, n, l: dych, dychti, dcha, dym, dymi (sa), dya, dka, kedy, dokedy, odkedy, vtedy, vdy, nikdy, vladyka; ty, tyka, tka sa, dotyk, ty, tylo, tde, motyka, mot, ostcha sa, styk, stka sa, svtya, tyri, tra; Nrovce; lyko, lys, lysina, ltko, lye, lyica, blska sa, blskav, blya sa, mlyn, mlynica, plyn, plynn, plynre, plyn, ply, vplyv, vplyvn, vplva, ovplyvni, oplva, splva, plytk, plytina, slcha, vzlyka, vzlyk, zlyha a i. (netka sa to slova pijatika, onomatopoickch vrazov, napr. tik-tak, a niektorch vlastnch mien, napr. Dinka, Tiba); po spoluhlskach k, g, ch, h: kcha, kva, Beskydy, burgya, chyba, chysta, chyta, hyn a i. (netka sa to zvukomalebnch slov, napr. kikirka, hka, chichota sa); po spoluhlskach p, b, v, m, r, s, z v nasledujcich slovch (a v alch slovch odvodench od tchto slov): po p: pcha, pi sa, pynie, pyn, prepych, pyka, pr, pri sa, pysk (papua), pyskat, pytek, pta sa, spytova sa, opytova sa, dopyt, pytliak, kopyto; po b: by, aby, bk, b, byvol, by, bylina, bystr, bystrina, Bystrica, Byta, by (jestvova), ivobytie, bytos, bytostn, bval, bva, obva, obyvate, prebva, bydlo (bvanie), bydlisko, byt, bytn, prbytok, doby (zmocni sa), vydoby, vdobytok, dobva, dobja (zmocova sa), dobytok, nbytok, zbyton, nadbyton, prebytok, bytok, odbyt, neodbytn, prvobytn, kobyla, obyaj, obyajn; po v: vy (tvar zmena), vyka, vydra, vyha, vr (druh sovy), vska, vskot, vysok, vka, vina, Vyehrad, vye, vy (vydva zvuk), zavja, vyla, zvi sa, zvyova, zvyok, zvyk, zvyka, zvykn, zvyajn, nvyk; po m: my (my robme), myka, mykn, zamyka, odmyka, pomykov, mli sa, myln, omyl, myslie, mylienka, myse, prema, zmysel, mysel, vmysel, priemysel, mys, my, umy, umva, pomyje, mydlo, Myjava, mto, mtnik, mri sa, hmri sa, hmyz, smyk, priesmyk, mka sa, mykn sa, myk, mykavka, mka; po r: ryba, rybnk, rybina, rya, ryk, rdzi, rdzik, ryha, rchly, zrchli, zrchova, rys, rysova, ryav, ry (rozruova povrch), rozrva, r, ryvok, poryv, brzga, hrz, koryto, korytnaka, Korytnica, kry, skry, pokry, pokrvka, prikry, prikrvka, skra, kryt, kryha, prti, strko, strc, stryn, trzni, tryzna, trysk, varyto, rm, rmova sa, rpa, rytier, rya, bryndza, Torysa; po s: sychrav, sya, syka (vydva zvuk), sykav, sykot, skorka, syn, sypa, spka, ospky, sypk, syr, syrovnk, syse, sty, nasti, nensytn, vysycha; po z: jazyk, jazyn, jazynica, nazva, pozva, vyzva, prezva, vzva, ozva sa, prizva; c) v slovotvornej prpone -ya: svtya, otrokya, bohya, obrya, rovnako aj vo variante -kya: sprvkya, sudkya, zamestnankya a i.; d) v prponch -y, -ky v prslovkch: chlapsky, otrocky, poleiaky a i.; e) v pdovch prponch: -y v nom. a akuz. pl. neiv. podst. mien mu. rodu vzoru d u b, v gen. sg., v nom. a akuz. pl. podst. mien enskho rodu vzoru e n a: ploty, sudy, plny, hotely, domy, vlaky, vatry, rudy, eny, aureoly, matky, idey a i.; -/-y v nom. sg. prd. mien mu. rodu vzoru p e k n a v akuz. sg. prd. mien neiv. tvarov mu. rodu vzoru p e k n , napr. dut, mlad, asn, skvel, biely, krsny, skpy; -m/-ym v intr. sg. prd. mien mu. a str. rodu vzoru p e k n a v dat. pl. prd. mien vzoru p e k n , napr. dutm, mladm, asnm, skvelm, bielym, krsnym, skpym; -ch/-ych v gen. a lok. pl. vetkch rodov a v akuz. pl. iv. tvarov mu. rodu prd. mien vzoru p e k n , napr. dutch, mladch, asnch, skvelch, bielych, krsnych, skpych; -mi/-ymi v intr. pl. prd. mien vzoru p e k n , napr. dutmi, mladmi, asnmi, skvelmi, bielymi, krsnymi, skpymi;
P o z n m k a. Rovnako sa pu prpony -/-y, -m/-ym, -ch/-ych, -mi/-ymi v podstatnch mench, zmench, slovkch a trpnch prastiach, ktor sa sklouj ako prdavn men vzoru p e k n , napr. chor, on, tvrt, dvojnsobn, volan, chorm, onm, tvrtm, dvojnsobnm, volanm at.
-m, -ch, -m, -ch, -mi v intr. sg., gen., dat., akuz., lok. a intr. pl. prdavnch mien vzoru o t c o v (m a t k i n): otcovm, otcovch, otcovmi (napr. s otcovm priateom, od otcovch priateov, dar otcovm priateom, o otcovch
priateoch, s otcovmi priatemi); matkinm, matkinch, matkinmi (pozdrav matkinm rodiom, od matkinch rodiov, s matkinmi rodimi); -y v nom. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. pl. en. a str. rodu prdavnho mena r d: rady (napr. eny s rady, dievat s rady); -y v nom. pl. mu. neiv., en. a str. rodu osobnho zmena o n: ony; pri slovke j e d e n, a to -m v intr. sg. mu. a str. rodu a dat. pl. vetkch rodov (s jednm priateom, jednm iakom), -y v nom. a akuz. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. a akuz. pl. en. a str. rodu (jedny stromy, jedny nohavice, jedny dvere), -ch v gen. a lok. pl. vetkch rodov a akuz. pl. mu. iv. (od jednch ien, od jednch chlapov, stretn jednch chlapov, o jednch domoch) a -mi v intr. pl. (s jednmi husami).
P o z n m k a. V imperatve slovies umy, vymy, zmy, premy, ry, vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry sa y pe tak ako v zklade neuritku (nie je to prpona, ale sas zkladu): umy, vymy, zmy, premy, ry, vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry, umyme, umyte at.
2. V morfmach cudzieho pvodu (predponch, zkladoch slov a slovotvornch prponch) sa pe y, vtedy, ke sa toto psmeno pouva v jazyku, z ktorho sme slov s takmito predponami, zkladmi alebo slovotvornmi prponami prevzali do sloveniny (niekedy za pvodn y je v slovenine dlh ). V morfmach cudzieho pvodu je y, v tchto prpadoch: a) v predponch dys-/dyz-, hyper-, hypo-, poly-, syn-: dyslexia, dysgrafia, dysfzia, dyzartria, hyperaktivita, hypermodern, hypocentrum, hypomnia, polyamid, polycentrick, polyekran, polychrmia, polylexia, polygrafia, polyhistor, polymerizcia, polypropyln, synchrnia, synonymum, syntza a i.; b) v zkladoch slov: tfus, dynamo, nymfa, lra, kybernetika, kl, gymnzium, g, pyramda, hystria, ptick, Babylon, fyzika, myrta, mtus, rytmus, rm, Asria, cyklus, xylofn, oxymoron, xyln, xylza, yperit, ypsilon a i.; okrem toho sa v niektorch slovch franczskeho pvodu psmenom y oznauje samohlska i, ktorou sa nahrdza pvodn hlska (vo francztine psan ako u): v slovenine peme byro, pyr; c) v prpone -yl: fenyl, uranyl a i.
P o z n m k a. 1. Popri predpone grckeho pvodu dys-/dyz- s vznamom nesprvny, poruen, chybn, saen, zl je aj predpona dis-, ktor je latinskho pvodu a vyjadruje zpor, opak, protiklad, rozpor, neslad, nezhodu, napr.: disharmnia, disfunkcia, disjunkcia, diskontinuita, diskvalifikcia, dislokcia, disonancia, dispozcia, disproporcia a i. V slove poliklinika prv as polisvis s grckym slovom polis s vznamom mesto, nejde teda o predponu, ale o prv as cudzieho zloenho slova. 2. Psmenami i a y sa rozliuj pravopisn podoby slov bi (udiera) by (existova), bidlo (ty) bydlo (bvanie), dobi (dorazi) doby (zmocni sa), vr (krtava) vr (druh sovy), vi (spletanm zhotovova) vy (vydva zvuk), mi (dat. osob. zm. ja, napr. daj mi to) my (nom. osob. zm., napr. my robme), bit (1. jednotka elementrnej informcie, 2. slica dvojkovej sstavy) byt (miestnosti na bvanie, prbytok), tm (1. portov mustvo, 2. pracovn skupina) tm (tvar zmena ten). 3. Psmenami a sa rozliuj rovnako znejce tvary nom. sg. mu. rodu a nom. pl. iv. tvarov prd. mien mu. rodu vzoru pekn: pekn pekn (napr. dobr chlap dobr chlapi).
2. PSANIE SAMOHLSKY
Samohlska je stredn, nzka a krtka samohlska (poda polohy jazyka v horizontlnom smere, poda polohy jazyka vo vertiklnom smere a poda trvania). K samohlske na rozdiel od inch samohlsok niet dlhej samohlsky, je iba dvojhlska ia. Vyskytuje sa iba po spoluhlskach p, b, m, v, a to zva v zkladoch slov, zriedkavejie v prponch. V predponch sa nevyskytuje. V benej slovenskej spisovnej vslovnosti (v neutrlnom tle) sa namiesto samohlsky vyslovuje samohlska e. V pravopise sa bez ohadu na rozdiel vo vslovnosti zachovva psanie . Samohlska sa vyskytuje: po spoluhlske p: v zkladoch tchto slov: ps, p, pta, op, sp, -p (nap, odop, prip, rozop, up, vyp, zap, zop), v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. pp, chlp, dp; po spoluhlske b: v zklade slova bka, v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. bb, holb, rb, rieb; po spoluhlske m: v zkladoch tchto slov: mkk, mso, m (cha), mta, mdli, zmtok, pam, smd, najm, Demnov, v tvaroch slovesa mias: mtiem, mtie, mtie, mtieme, mtiete, mt, v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. lm, v zastaranch, resp. poetickch tvaroch brem, plem, sem, tem, vem (dnes s ben tvary bremeno, plemeno, semeno, temeno, vemeno s e); po spoluhlske v: v zkladoch tchto slov: v, vdn, vz, vzie, vzk, nadvzova, uvzova, zavzova (sa), obvz, zvz, hovdo, nevdza, svt, dev, rukov, odkvcn,
v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. sv. Psanie sa zachovva aj v slovch odvodench od vymenovanch slov a v zloench slovch, napr. pstika, pstiar, pstiarsky, pstiarstvo, ostop, ptn, nasp, sptn, pdesiat, psto, pmintovka, ptolza, pptko, chlptko, holbtko, riebc, povine, zvi, povdn, vznk, vzba, vznica, obvzok, zvzov, zvzok, hovdzina, nevdzov, posvti, svtec, svtokrde, devdesiat, devtnstka, devroie, svtko, mke, mkkopodnebn, mte, zmtkr, pam, pamtihodnos, smdi, smdn, Demnovan, demnovsk, lmtko a i.
3. PSANIE SAMOHLSOK V NIEKTORCH PRPONCH

1. Prpona -ci (-ca, -ce), ktorou sa tvor prtomn inn prastie, po predchdzajcej dlhej slabike sa skracuje na podobu -uci (-uca, -uce). Na rozdiel od tvarov typu volaj-ci, nes-ci, ij-ci, v ktorch je pred prponou krtka samohlska, peme v tvaroch po predchdzajcej dlhej slabike krtke u, napr. vldn-uci (vldn-uca, vldn-uce), hduci (hd-uca, hd-uce), p-uci (p-uca, p-uce), via-uci (via-uca, via-uce) at. 2. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa uplatuje pravidlo o rytmickom krten, t. j. po predchdzajcej dlhej slabike s dlhou samohlskou, dvojhlskou alebo , sa tieto prpony skracuj na podoby -ar, -are: na rozdiel od foriem typu vhybka vhybk-r, ochrana ochran-r, zsoba zsob-re, v ktorch sa pred prponou vyskytuje krtka samohlska, peme v odvodeninch po predchdzajcej dlhej slabike krtke a, napr. ka k-ar, bbka bbk-ar, bjka bjk-ar, bka bk-ar, cka ck-ar, drha drh-ar, frza frz- ar frzare, prekka prekk-ar, prevdzka prevdzk-ar prevdzk-are, rozprvka rozprvk-ar, snky snk-ar, siln prd silnoprd-ar, slab prd slaboprd-ar, stvka stvk-ar, vka vk-ar; cievka cievk-ar cievk-are, desiata desiat-ar, diaka diak-ar, dozrieva dozriev-are, lahdka lahdk-ar lahdk-are, mlieko mliek-ar mliek-are, oblieka sa obliek-are, odlieva odliev-are, ohrieva ohriev-are, omietka omietk-ar, otiepok otiepk-ar, pamiatka pamiatk-ar, pasienok pasienk-ar, pochdzka pochdzk-ar, polievka polievk-ar, poviedka poviedk-ar, premieta premiet- are, prezlieka sa prezliek-are, svieka sviek-ar sviek-are, klka klk-ar, ulieva sa uliev-are, viaza viaz-are, von mylienky vonomylienk-ar, vyzlieka sa vyzliek-are, zlieva zliev-are. Prpony -iar, -iare sa nikdy neskracuj, napr. mka m-iar, sie siet-iar, rchly rchl-iare, triedi triediare.
P o z n m k a. 1. V niektorch slovch s prponami -r, -re alebo -iar, - iare pred prponou nastva striedanie (alterncia) dlhej samohlsky alebo dvojhlsky za krtku samohlsku a prpona zostva dlh. Ide o slov s prponami -r, -re, - iar, -iare, ktor boli utvoren v starom, ale aj v novom obdob spisovnej sloveniny, alej o slov, ktor s utvoren od odvodench slov s prponami -k, -ek, -ko, od prevzatch slov zakonench na -n, -n, -na, -na, -va, -za, -za, -tka, napr. archv archiv-r, bieda bed-r, bldi blud-r, brnka brank-r, brsi brus-iare, ta it-re, drt drot-r, dusk dusik-re, dbnok dbank-r, hviezda hvezd-r hvezd-re, k kuiar, komn komin-r, liei lek-r, liek lekre, mr mur-r, ohba ohyb-re, psa pis-r, et ut-re, di ud-iare, umva umyv-re, vno vin-r vin-re, dka rdk-r; hlink hlinik- re, kok koik-re, kok koik-r, medovnk medovnik-r, praclk praclik-r, rybnk rybnik-r, slovnk slovnik-r, taxk taxik-r; gombek gombik-r, konek konik-r, autko autik- r, slovko slovik-r; betn beton-r beton-re, milin milion-r, vagn vagon-r, tern teren-r, doktrna doktrin-r, ablna ablon-r, deskriptva deskriptiv-r, majonza majonez-r, dita diet-r, bibliotka bibliotek-r, diskotka diskotek-r, fonotka fonotek-r. 2. Jednotliv slov s prponami -r, -re, -iar, -iare, -ar, -are sa uvdzaj v pravopisnom a gramatickom slovnku.
4. PSANIE SPOLUHLSOK , , ,
1. Spoluhlsky , , , peme ako , , , : a) pred samohlskami a, o, u, , , napr. akova, ak, vyha, ahk, oba, pociova, skloova, poova, umbier, ukn, ucha, ud, ber, gu, vylava, ply, ra, tos; b) vntri slov pred spoluhlskami, napr. loka, sieka, on oho, uiteka; c) na konci slov a tvarov slov, napr. cho (tvar slovesa chodi), psa, pl, vr (tvar slovesa vrti), skr (tvar podst. mena skria), , p (tvar slovesa pli). 2. Spoluhlsky , , , peme ako d, t, n, l (bez mkea): a) pred samohlskami e, i, v domcich a zdomcnench slovch, napr. delo, telo, nejak, leto, divadlo, ticho, nikto, lipa, dva sa, tina, snva, lstok; b) pred dvojhlskami ia, ie, iu, napr. diabol, vytiahnu, peniaz, voliar, diera, tiese, niekto, liek, halier, radiu, predmostiu, vysvedeniu, okoliu.
P o z n m k a. Pred samohlskami e, i, nestoja spoluhlsky , , , , ale spoluhlsky d, t, n, l (ktor sa aj zapisuj psmenami d, t, n, l) v tchto prpadoch: 1. pred prponami prdavnch mien vzoru p e k n a o t c o v (m a t k i n), napr. chudej, chud, ltej, lt, teho, temu, krsneho, krsnemu, krsni, krsne, malej, mal, stle, stli, matkine, matkini, matkinej; rovnako aj v kninch tvaroch prdavnch mien hoden, nehoden, vinen, nevinen;
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). 2. pred prponami v podstatnch mench, zmench, slovkch a trpnch prastiach, ktor sa sklouj rovnako ako prdavn men vzoru p e k n , napr. desiatej, Konistej, Trstenej, slneho, slnemu, pocestn, slni, Pohorelej, on (tvar zmena on), onej, tvrtej, tvrt, milintej, milinti, kokonsobnej, kokonsobn, preziabnutej, preziabnut, volanej, volan; 3. pred pdovmi prponami v podstatnch mench vzoru g a z d i n , napr. gazdinej, princeznej; 4. v zmench ten, tento, onen, iaden a pred prponami v tvaroch t, tie, tej, tto, tieto, tejto, on, onej, iadni, iadne, iadnej; 5. v slovke jeden a pred prponami v tvaroch jedni, jednej; 6. v slovch s predponami nad-, od-, pod-, popod-, pred-, napr. nads, ods, pods, popods, preds; rovnako aj v zmennch tvaroch nade, pode, popode, prede, ponade; 7. v slovch dere, dekan, teda, teraz, vtedy, pijatika, ter, vo zvukomalebnch slovch dnom-dnom, tik-tak, tika, tikot a v niektorch vlastnch mench, napr. Dezider, Debrecn, Temevr, Helena, Martin, Tibor, Segedn, Litva, Lvia; 8. v slovch cudzieho pvodu, ktorch nedomci pvod si zretene uvedomujeme, napr. technika, detektv, negcia, lektor, titul, diktt, unikt, politika, prest, tm, brigadr, chinn, vazelna, humanizmus.
5. PSANIE PROVCH SPOLUHLSOK
Spoluhlsky sa poda znelosti (asti hlasiviek pri artikulcii) rozdeuj na prov: neznel: p t c s k ch f znel: b d dz d z g h v neprov znel (zvun): m, n, , l (), , r (), j, (v). Na to, i sa v slove pe prov neznel alebo znel spoluhlska, ukazuje postavenie provej spoluhlsky pred samohlskami a zvunmi spoluhlskami v inch tvaroch toho istho slova: chlap chlapa, chlapovi, chlapa, chlapovi, chlapom, chlapi, chlapov, chlapom, chlapov, chlapoch, chlapmi (pe sa so spoluhlskou p), dub duba, dubu, dub, dube, dubom, duby, dubov, dubom, duby, duboch, dubmi (pe sa so spoluhlskou b). V niektorch postaveniach sa namiesto provch neznelch spoluhlsok vyslovuj prov znel alebo namiesto provch znelch prov neznel spoluhlsky (asimilcia provch neznelch spoluhlsok na prov znel a provch znelch spoluhlsok na prov neznel spoluhlsky). V pravopise sa neberie ohad na asimilciu (spodobovanie) spoluhlsok. Prov neznel alebo prov znel spoluhlska sa pe poda jej vskytu pred samohlskami alebo zvunmi spoluhlskami v tvaroch toho istho slova alebo v odvodench slovch. Takto sa v pravopise zachovva jednotn podoba morfmy (uplatnenie morfematickho princpu). Napr. vo vete Chlap odiiel sa slovo chlap vyslovuje so spoluhlskou b [chlab odiiel]. V pravopise sa zachovva psanie s p bez ohadu na tto zmenu vo vslovnosti. Jednotn podoba morfm sa zachovva aj v odvodench slovch. Napr. slovo hrob sa vdy pe so spoluhlskou b: hrob, hrobu, hrobe, hrobom, hroby, hrobov, hroboch, hrobmi. Psanie s b sa zachovva aj v odvodenom slove hrobka, ktor sa vyslovuje so spoluhlskou p [hropka]. Jednotn psanie morfm sa nezachovva pri predpone s-/z-/zo- (pozri v kapitole o psan spoluhlsok v predponch, s. 35 37).
6. PSANIE SPOLUHLSOK V PREDPONCH
1. Predpony nad-/nado-, pod-/podo-, od-/odo-, pred-/predo-, ob-/obo-, bez-/bezo-, cez-/cezo-, roz-/rozo-, v-/vo-, vz-/vzo- peme jednotne poda morfematickho princpu s provmi znelmi spoluhlskami. Tento spsob psania sa ustlil poda podb, v ktorch s prov znel spoluhlsky pred samohlskami: nad-/nado-: nadpsa, nadceni, nadas, nadchdzka, nadchli, nadkny, nadbyton, naddi, nadzmyslov, nadvlda, nadmorsk, nadnrodn, nadnies, nadlomi, nadradi, nadjazd, nadovetko a i.; pod-/podo-: podpsa, poda, podceni, podeustn, podskoi, podi, podkpi, podchdza, podfarbi, podbi, podda sa, podznai, poda, podvoli sa, podmorsk, podnzov, poda, podlomi, podrobi, podjazd, pods, podrovov, podomlie a i.; od-/odo-: odpsa, oda, odcudzi, odini, odskka, odtipn, odkpi, odchdza, odfarbi, odbi, odda, odzvua, odi, odvola, odmrazi, odnrodni, oda, odloi, odrobi, odjes, ods, odradova, odomlie a i.; pred-/predo-: predpsa, predtriedny, predcti, predasn, predspisovn, predkolsk, predkloni sa, predchdza, predfeudlny, predbernolkovsk, preddomie, predznai, predzves, predaldok, predglacilny, predhistria, predvojnov, predmanelsk, predna, prednies, predloka, predrevolun, predjedlo, preds, predoktbrov, predovetkm a i.; ob-/obo-: obplies, obtoi, obiahnu, obskka, obi, obchvat, obdari, obale, obtiera, obalova, obveseli, obmedzi, obnovi, obuba, objav, obs, oboplva a i.; bez-/bezo-: bezpredmetn, beztrestn, bezcieny, bezdetn, bezcoln, bezstarostn, bezkrdly, bezfarebn, bezhranin, bezvznamn, bezmotorov, bezndejn, bezoblan, bezradn, bezjadrov, bezalkoholick, bezelov, bezodn a i.; cez-: cezpon, cezhranin a i.;
roz-/rozo-: rozpsa, roztoi, roza, rozcvii, rozerti sa, rozsekn, rozri, rozkradn, rozchri, rozfakli, rozbi, rozda, rozdeli, rozvin, rozeravi, rozhlsi, rozveseli sa, rozma, rozna, roznies, rozlomi, roztosti sa, rozrazi, rozjasni sa, rozs sa, rozopn, rozosmia sa, rozora a i.; v-/vo-: vpsa, vtlai, vcapi, vleni, vsadi (vsun), vi, vkroi, vchdza, vkradn sa, vzva, vga, vhodi, vmesti sa, vna, vnma, vlma sa, vlietnu, vrazi, vjazd, voperova, vohna, vopcha sa a i.; vz-/vzo-: vzpna sa, vzchdza, vzbri sa, vzna sa, vza sa, vzs, vzoprie sa, vzostup a i. 2. Predponu s-/z-/zo- peme poda vslovnosti, nie poda morfematickho princpu: a) Pred neznelou spoluhlskou peme predponu s-, napr. spska, strati, stisn, scitlivie, sta, skamenie, schudn, sfilmova, sasti, skade, spredu. b) Pred znelou spoluhlskou (provou i neprovou) a pred samohlskou peme predponu z-, napr. zbra, zdrevenie, zaleka, zi sa, zgumova, zhorie, zvz, zmiea, znovu, znii, zlepi, zutova sa, zrovnoprvni, zjednoti, zabsolutizova, zefektvni, zs sa, zorganizova, zuitkova, zradova, zblzka, zdola, zaleka, zvysoka. c) Slabin podoba predpony sa vdy pe s psmenom z, teda zo-, napr. zopn, zotrie, zoa, zoceli, zosypa, zoi, zoznam, zomkn, zoradi, zovednie.
P o z n m k a. 1. Namiesto starej pravopisnej podoby smena (vo vzname vymedzen pracovn as) pouvame v zhode s kodifikovanou vslovnosou pravopisn podobu z m e n a. 2. Poda vslovnosti peme aj zloen predloky, napr. spod, spoza, spopod, spomedzi, sponad. 3. Predloka z, ktor sa pouva v spojen s genitvom, zachovva si rovnak podobu bez ohadu na zmeny v asimilcii, napr. z potoka, z tuku, z filmu, z budovy, z divadla, z hory. Slabin podoba predloky z je zo: zo strediska, zo steny, zo stavby. 4. V spojen s intrumentlom sa pouva predloka s, a to bez ohadu na zmeny v asimilcii, napr. s bbikou, s krikom, s otcom. Slabin podoba predloky s je so. Slabin podoba sa vyslovuje so spoluhlskou s iba v spojen s tvarom zmena ja: so mnou [so mnou], v ostatnch prpadoch sa vyslovuje so spoluhlskou z: so sestrou [zo sestrou].
7. PSANIE SPOLUHLSKY v
1. Pernozubn znel spoluhlska (v) sa oznauje psmenom v, napr. vata, veda, voda, vlas, vraj, slva, povaha, zvazi, kladivo, vta. 2. S psmenom v poda morfematickho princpu sa pe predpona v-/vo- a predloka v/vo (hoci sa pred neznelmi spoluhlskami vyslovuje ako f), napr. vbi, vpsa, vopcha, v Amerike, v budove, v dome, v jarnku, v tlai, vo svete, vo vode. V slovch, ktor vznikli zo spojen s predlokou v, sa takisto zachovva psanie s psmenom v, napr. vcelku (zo spojenia v celku). 3. S psmenom v sa pe aj predpona vz-/vzo-, napr. vzs, vznies sa, vzplan, vzoprie sa, vzostup. 4. V jednotlivch tvaroch slov sa zachovva psanie v rovnako ako v postaven pred nasledujcou samohlskou, napr. slovo gen. pl. slov, konzerva gen. pl. konzerv, rukv dat. sg. rukvu at. 5. S psmenom v sa pe pdov prpona gen. pl. podst. mien muskho rodu a akuz. pl. ivotnch podst. mien muskho rodu -ov, napr. chlapov, holubov, dubov, strojov, a prpona privlastovacch prd. mien muskho rodu -ov, napr. otcov (kabt), bratov (spech). 6. Psanie v sa zachovva aj v odvodench slovch pred slovotvornmi prponami, napr. slovo slovko, slva slvny, krava kravsk, ostrov ostrovek. 7. Psmeno v sa pe aj v niektorch slovch pred nasledujcimi neznelmi spoluhlskami, hoci nejde o slov s predponou v, napr. vera, vtk, vela, vak, vade, zovadia, vetko, vtedy, vt, vtkopysk, velr, vel, vakhej, nvteva.
III. PSANIE SLOV CUDZIEHO PVODU (PREVZATCH SLOV A CUDZCH VLASTNCH MIEN)
1. HLAVN ZSADY PSANIA SLOV CUDZIEHO PVODU
V slovenine sa veobecne prejavuje tendencia psa aj slov cudzieho pvodu po ich zdomcnen poda zsad, ktor sa uplatuj pri psan slov domceho pvodu. Poda stupa zdomcnenia (z hlskoslovnho, pravopisnho a morfologickho hadiska) slov cudzieho pvodu sa rozdeuj do troch skupn: 1. plne zdomcnen slov s to slov, ktor sa pu poda zsad slovenskho pravopisu, a to v zhode so svojou dnenou vslovnosou v spisovnej slovenine, napr. adresa, baa, halier, dma, gavalier, ininier, gar, krakoviak, doktor, brigda, krza, urnl, dp, dnsy; 2. iastone (neplne) zdomcnen slov s to slov, ktor sa pu zva poda zsad slovenskho pravopisu a v zhode so svojou vitou slovenskou vslovnosou, zachovvaj si vak niektor znaky pvodnho spsobu psania, napr. chirurg, rizling, nymfa, syntax, xylofn; 3. nezdomcnen slov s to slov, ktor sa pouvaj v pvodnej podobe a asto sa vyznauj tm, e s iastone alebo plne nesklonn, napr. derby, menu, vivace, kanoe, jury, sujet. Nezdomcnen slov cudzieho pvodu bvaj najm slov z istch oblast, napr. hudobn termny ako capriccio, allegro, arpeggio, termny z oblasti populrnej hudby, napr. country music, rozlin slov dobovho rzu, ktor sa bene nepouvaj, napr. nzvy mesiacov z obdobia Vekej franczskej revolcie, ako brumaire, fructidor, thermidor, pomenovania cudzch menovch jednotiek a peniazov, ako s napr. louisdor, re, peng, ako aj najrozlinejie in pomenovania, napr. risorgimento, charg daffaires a pod. Nezdomcnen s predovetkm vlastn men, a to: a) o s o b n m e n , t. j. rodn (krstn) men a rodinn men (priezvisk), napr. Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Georg Friedrich Hndel, Victor Hugo, Charles Gounod, Charles de Gaulle, George Washington, Thomas Jefferson, William Shakespeare, John Locke, Giovanni Boccaccio, Leonardo da Vinci, Gaetano Donizetti, Giuseppe Verdi, Gaius Iulius Caesar, Ion Luca Caragiale, Liviu Rebreanu, Klmn Mikszth, Zsigmond Mricz, Juliusz Sowacki, Jerzy Kuryowicz, Tadeusz Milewski, Henryk Sienkiewicz, Vatroslav Jagi, Svetozar Mileti, Ferno Magalhes, Luis Cames, Miguel de Cervantes y Saavedra, Jean Sibelius, Paavo Nurmi, Rembrandt Harmensz van Rijn, Anders Jns Angstrm; b) z e m e p i s n n z v y, napr. Reykjavk, Gteborg, Marseille, Le Havre, New York, Washington, Helsinki, Tbingen, Zrich, Gascogne, Liverpool, Manchester, Glasgow, Bologna, Coimbra, Olsztyn, Tarnw, Cluj-Napoca, Wall Street, Downing Street, Guadalquivir, Tajo, Mont Blanc, Rio Grande; c) i n n z v y, napr. Washington Post, New York Herald Tribune, Manchester Guardian, Le Monde, Sddeutsche Zeitung, Dagens Nyheter, Il Messaggero, Il Giorno (nzvy dennkov), Revue des tudes slaves, Rocznik Slawistyczny, Stern, let s Tudomny (nzvy asopisov), Standard Oil of California, Akademie-Verlag (nzvy podnikov), Associated Press, United Press, Polska Agencja Prasowa (nzvy tlaovch kancelri), Prix Danube, Grand Prix (nzvy cien) a i. Pri slovch cudzieho pvodu sa spravidla zachovva pvodn psanie i a y, napr. aniln, ria, bicykel, bilancia, biskup, bit, civilizcia, diftong, diftria, dinr, direktor, dirigent, disk, diskotka, emisia, filolg, filozof, firma, fixova, gigant, git, gitara, glorifikcia, histria, histamn, histolgia, hit, chimra, chinn, chirurg, inventra, kilogram, kino, kimono, liga, likr, lgia, maximum, milin, mikrofn, mikrofilm, minifutbal, mna, nikel, nimbus, nit, pacifista, parafn, pigment, pilier, pilot, pilta, pilulka, poliklinika, politika, prefix, prezident, rbezle, riziko, rizling, rizoto, signl, simulant, sra, sirup, titan, titul, tiger, tip, tipova (v portke), univerzita, vikr, vila, vla, vitalita, vitamn, vivrium, vivisekcia, votvny, zinok; acylpyrn, byreta, cylinder, cykln, cyklus, cynik, dka, dynamit, dynamo, dynastia, dyzentria, embryo, fenyl, fyloxra, fylogenza, fyzika, fyziolgia, gymnastika, gymnzium, gynekolgia, gyps, harpya, homonymia, hydropln, hyena, hygiena, hymna, hyperbola, hypnza, hypochondria, hypotza, hystria, chlorofyl, kyanovodk, kybernetika, kymograf, loby, lceum, lyn, lra, lyrik, lyzol, myrha, myriada, mystika, mtus, nylon, nymfa, polygrafia, pyramda, pyrit, pyama, ragby, rm, rytmus, sylabus, symbol, symetria, symfnia, sympatia, symptm, synagga, synoda, synonymum, syntax, syntza, systm, tfus, typ, typografia, tyran, uranyl, xylofn, yorkshirsk, yperit, ypsilon, yzop, yterbium, zygomorfia, zygospra, zymza, zystn. V zdomcnench slovch anglickho pvodu sa namiesto spojenia ea, ee pe , napr. vkend, striptz, tm, tvd, lder, spker (angl. week-end, strip-tease, team, tweed, leader, speaker). V niektorch slovch franczskeho pvodu sa pe y aj namiesto psmena u, ktorm sa oznauje hlska , napr. byro, pyr (franc. bureau, pur).
Psmeno y sa pe aj v niektorch slovch nemeckho pvodu, ktor prevzala slovenina u dvnejie, napr. rytier, Rn (nem. Ritter, Rhein). V slovch grckeho a latinskho pvodu a v slovch s predponou ex- sa ponechva pvodn x, napr. text, prax, taxa, index, exmen, exektor, exemplr, Alexander, Alexandria, xylofn, exkavtor, exkr, Exrakan a i. V inch slovch cudzieho pvodu peme ks poda vslovnosti, napr. koks, keks, buksa, aksamiet, hemendeks, komiks. V slovch cudzieho pvodu, najm v cudzch vlastnch mench, niekedy sa pouvaj aj psmen alebo zloky, ktor sa pri zapisovan slovenskch slov nepouvaj, napr. watt, Wall Street, Tbingen, Gteborg, Zrich, Guadalquivir, Quebec, Besanon, Sowacki, Constana, Krasiski, liziski, Jagi, Warszawa, Ibaez, Paasikivi, Dants, Bologna, Schumann, Schliemann, Magalhes.
Poznmka. Z typografickch dvodov (na zjednoduenie pri vrobe novn a popularizanch asopisov alebo pre nedostatok niektorch typov v tlaiarach) namiesto cudzch psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami mu sa pouva domce psmen poda vslovnosti alebo pvodn psmen bez cudzch diakritickch znamienok: namiesto poskho sa me psa l, napr. Sowacki Slowacki, Kuryowicz Kurylowicz, Sawski Slawski, namiesto poskho sa me psa , napr. Krasiski Krasiski, namiesto franczskeho sa me psa s, napr. Besanon Besanson, namiesto panielskeho sa me psa n alebo , napr. Ibaez Ibanez/Ibaez, namiesto portugalskho , sa me psa a, o, napr. Magalhes Magalhaes, Cames Camoes, namiesto rumunskho sa me psa , napr. Braov Braov, namiesto nrskeho a dnskeho sa me psa , napr. Bjrnstjerne Bjrnson Bjrnstjerne Bjrnson. Podobne sa mu nahrdza aj niektor in psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami. Ak by psanie bez diakritickho znamienka viedlo k chybnej vslovnosti, dva sa prednos psaniu poda vslovnosti, nie psaniu s jednoduchm vynechanm diakritickho znamienka, napr. po. Oska Osenka, nie Oseka (vslovnos [osenka] s en je bliia pvodnej poskej vslovnosti ako vslovnos [oseka] s e). Niekedy sa uplatuje prepis poda vslovnosti aj v takch prpadoch, v ktorch zachovanie pvodnho spsobu psania by u ns mohlo vies k nesprvnej vslovnosti, napr. albnske meno Hoxha sa prepisuje ako Hoda (v albnine xh = d). Zachovvanie pvodnho psania Hoxha s x by viedlo k nesprvnej vslovnosti psmena x (v slovch cudzieho pvodu s psmenom x sa v slovenine vyslovuje spojenie ks alebo gz). Takto prepis sa uplatuje iba vnimone (pri vemi znmych mench).
Namiesto pvodnch podb starogrckych a latinskch vlastnch mien sa v ustlench prpadoch pouvaj vit podoby, pri ktorch nejde iba o pravopisn poslovenenie (porov. Hlavn zsady prispsobovania starogrckych a latinskch mien, s. 43 44). Pri mench vemi znmych osobnost sa niekedy namiesto pvodnch podb rodnch (krstnch) mien a priezvisk pouvaj domce podoby, napr. Cristoforo Colombo (lat. Christophorus Columbus) Kritof Kolumbus. Nzvy vekch a znmych kultrnych stredsk, najm nzvy niektorch hlavnch miest eurpskych ttov a nzvy kultrnych stredsk v krajinch susediacich so Slovenskom, ako aj nzvy niektorch vekch riek maj popri pvodnej cudzej podobe aj vit slovensk podobu, napr. Wien Viede, Berlin Berln, Mnchen Mnchov, Leipzig Lipsko, Dresden Drany, Athnai Atny, Roma Rm, Torino Turn, Milano Milno, Firenze Florencia, Venezia Bentky, Bucureti Bukure, Ploieti Ploje, Constana Konstanca, Iai Jasy, Braov Braov, Budapest Budape, Debrecen Debrecn, Esztergom Ostrihom, Warszawa Varava, Pozna Pozna, Toru Toru, Krakw Krakov, d Lod, Paris Par, London Londn, Habana Havana, Rhein Rn, Seine Seina, Rhne Rhna, Loire Loira, Wisa Visla, Drava Drva. Odvoden slov sa tvoria iba od vitch podb, napr. Paris, Par Paran, Paranka, parsky; Wien, Viede Viedenan, Viedenanka, viedensk; Rhein, Rn rnsky; Wisa, Visla visliansky; Drava, Drva drvsky. V kartografickch dielach (na mapch, v atlasoch a inch prrukch), rovnako v zemepisnch dielach (v odbornch prcach), encyklopedickch dielach a pod. sa na prvom mieste uvdza pvodn nzov, popri om (v ztvorkch, menm typom psma a pod.) vit slovensk podoba. Pvodn podoby sa zvzne pouvaj aj v adresch do cudziny (nzov ttu sa pritom pe v pvodnej i vo vitej slovenskej podobe), napr. Zrich (Schweiz alebo Suisse vajiarsko), Stockholm (Sverige vdsko), Roma (Italia Taliansko), Wien (sterreich Raksko). Viacer vit slovensk podoby cudzch zemepisnch nzvov sa u v sasnej spisovnej slovenine bene nepouvaj, napr. Sonohrad Salzburg, Mohu Mainz, Rezno Regensburg, Celovec Klagenfurt, Pkostolie Pcs, Zhorelec Grlitz. S to u historick nzvy. Historick nzvy sa vyuvaj zva iba v textoch, ktor sa tkaj starch dejn, napr. Sonohrad v prcach z dejn Vekomoravskej re, podobne nzvy Mohu, Rezno a alie. V sasnej spisovnej slovenine ustupuj alie vit podoby, napr. Pasov Passau, Carihrad Istanbul. Iba zriedkavo sa doterajie vit slovensk podoby nahrdzaj novmi vitmi podobami, ktor s z hadiska vslovnosti bliie k vslovnosti v pvodnom jazyku, napr. Wrocaw Vratislav, novia tandardizovan podoba Vroclav. Ako vit podoby sa niekedy pouvaj aj pln alebo iaston preklady cudzch nzvov, napr. Cape Town, Kaapstad (anglick a afriknsky nzov) Kapsk Mesto.
P o z n m k a. Spis slovenskch vitch podb cudzch zemepisnch nzvov sa uvdza v publikcich radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem (Bratislava 2000) a Slovensk vit nzvy geografickch objektov leiacich mimo zemia Slovenskej republiky (Bratislava 1999).
Slov prebrat z jazykov s inmi grafickmi sstavami (nie s latinkou), v ktorch sa jednotliv hlsky zapisuj psmenami (grafmami), prepisuj sa do sloveniny dvojako:
1. Oproti psmenu jednej abecedy stoj psmeno alebo aj viacero psmen druhej abecedy poda vslovnosti na istom mieste. Tento spsob prepisu sa v naom jazyku pouva bene a vol sa t r a n s k r i p c i a. Zsady takhoto prepisu poda vslovnosti z cyrilskho psma (azbuky) a z grckeho psma do latinky pouvanej v slovenine sa podvaj v osobitnch tabukch (s. 76 84). 2. Oproti psmenu jednej abecedy stoj vdy to ist psmeno alebo to ist spojenie psmen druhej abecedy. Tento spsob prepisu sa vol t r a n s l i t e r c i a a pouva sa v odbornch prcach, v knininej praxi a bibliografich. Napr. poda zsad transkripcie sa meno prepisuje ako Piatakov, poda zsad translitercie ako Pjatakov, meno ako Voloa, resp. Volodja.
2. PSANIE HISTORICKCH OSOBNCH MIEN Z UHORSKHO OBDOBIA SLOVENSKCH DEJN

Men osb vystupujcich v uhorskom obdob slovenskch dejn (do roku 1918), psan dosia nejednotne (zlokovm alebo maarskm pravopisom), pu sa poda zsad slovenskho pravopisu; odstrauj sa aj zdvojen a alie nefunkn psmen, najm h, a kvantita v nich podlieha rytmickmu zkonu. Naprklad: Pzmny sa pe Pzma, Rkczi/Rkczy sa pe Rkoci, Forgch/Forgcs sa pe Forg, Zichy sa pe Zii, Bercsnyi sa pe Berni, Ndasdy sa pe Ndady, Plffy/Plffi sa pe Plfi, Illshzy sa pe Ilehzi, Krolyi sa pe Kroli, Ghyczy sa pe Gici, Thurzo sa pe Turzo. O psan i, y v tchto mench plat, e po samohlskach a po vetkch spoluhlskach okrem tvrdch d, t, n sa pe i (emei, omodi, Ebergni, ri, Kohri, ki, Kroli, Tkli). Po tvrdch spoluhlskach d, t, n sa pe y (Erddy, Ndady, Platy). Vnimkou je meno Bokaj, ktor peme v zauvanej podobe s j. V slovenskej podobe sa pu tie men, ktor s v takejto podobe historicky doloen (Svtojnsky, Kubnsky, Paluck namiesto maarizovanch Szentivnyi, Kubnyi, Palugyai).
P o z n m k a. Zsady psania historickch osobnch mien z uhorskho obdobia slovenskch dejn boli vypracovan v slade so zvermi komisie pre historick terminolgiu pri Historickom stave SAV, ktor sa prediskutovali aj za asti alch historikov, literrnych a prvnych historikov, jazykovedcov, archivrov a bibliografov (porov. Slovensk archivistika, 15, 1980, . 2, s. 199 211). Nleit podoby mien uvdza eszvzkov Slovensk biografick slovnk (Martin 1986 1994).
3. HLAVN ZSADY PRISPSOBOVANIA STAROGRCKYCH A LATINSKCH MIEN

1. Mnoh antick grcke a latinsk men sa dlhoronm pouvanm v slovenine adaptovali, t. j. vyslovuj a pu sa ustlenm spsobom, ktor je pri grckych mench odchodn od prepisu vlastnch znakov poda tabuky na s. 83 84. Naprklad meno slvneho grckeho renka m v grtine podobu prepsan podoba je Dmosthens, ale v platnch kodifikanch prrukch sa zaznamenva podoba Demostenes. K takmto prpadom patria napr. osobn men Homr, Tles, Euklides, Sofokles, Euripides, osamostatnen asti niektorch viaclennch osobnch mien, napr. Ovdius (osamostatnilo sa z trojlennho mena Publius Ovidius Naso), Verglius (Publius Vergilius Maro), Horcius (Quintus Horatius Flaccus), alej men Katilna, Spartakus, Jlius, Hadrin, Vespazin, Dioklecin a i. Zo zemepisnch mien s to men Atny, Rm, Ibria, Trcia, Teslia, Dalmcia, Akvitnia at., z mien mytologickch bytost Herakles/Herkules, Bakchus, Poseidn, Sizyfos, Dionzos, z ostatnch vlastnch mien napr. Iliada, Odysea, Kvirinl. Adaptovan men sa uplatuj najm v kultrnej publicistike, v prekladoch umeleckej literatry, v popularizanej literatre. Tieto prklady ukazuj odvodnenos modifikcie hlavnch zsad prepisu pre potreby benej praxe. Modifikciou sa rozumie najm nezaznaovanie kvantity a aspirovanch hlsok poda stavu v grtine. Je to odvodnen vslovnosou (v slovenine je neaspirovan vslovnos a in kvantita ako v grtine), ustlenosou pravopisu v bene pouvanch mench (Teodor, Teofil), tradciou pri kodifikovan znanho potu starogrckych vlastnch mien a napokon aj sasnou praxou prekladateov antickch filozofickch, historickch a inch prc. S ohadom na to sa grafma prepisuje ako t, pouvaj sa teda podoby Demostenes, Temistokles, Pytagoras, Trcia. Obdobne namiesto grafmy sa najm na zaiatku slov nepe rh, ale iba r: Radamantys, Rodos, Reia. 2. Zaiaton grafma i sa aj v pozcii pred samohlskou v grckych mench ponechva, napr. Iokasta, Iamidovci, Iason, Ielysos, kee ide o slabin i. Grafma i na zaiatku latinskho mena, ke po nej nasleduje samohlska, sa prepisuje ako j, kee ide o neslabin i: Janiculum, Janigena, Juno, Jupiter. Grafma i oznaujca samohlsku i medzi dvoma samohlskami sa zachovva v grckych aj latinskch mench: Ptolemaios, Plataia, Pompeius (i je sasou klesavej dvojhlsky).
Latinsk grafma c vyslovovan ako k sa pri prepise, ale nie pri adaptcii, zachovva: Marcus, Cornelius, Crispus, Quinctius. Grafma t (vyslovovan ako c) v intervokalickom postaven, ako aj v pozcii po spoluhlskach n, r, c (vyslovovanej ako k) sa v latinskch mench ponechva: Palatium, Martialis, Actium, Terentius. Pri prepise sa zachovva intervokalick s, ktor sa okrem inho aj pod vplyvom grtiny a inch jazykov vyslovuje a neraz aj pe ako z, t. j. pe sa Hesiodos, Teseus, Perseus. Zdvojen spoluhlsky sa repektuj v grckych aj latinskch vlastnch mench: Achilles, Bellos, Pallanteum, Messapus, Hammn. Latinsk zloka ph oznaujca grcke sa prepisuje grafmou f: Paflagnia, Frgia, Memfis. Latinsk zloka ae vyslovovan ako sa zachovva: Scaevola, Laelius, Annaeus, Caecilius. Digram (dvojlenn grafick znak) qu sa pri prepisovan latinskch mien zachovva: Quiris, Quintilis, Tarquinius, Quintus. 3. Zreten rozdiely medzi grtinou a sloveninou, resp. latininou a sloveninou vo fungovan a rozloen kvantity spsobili, e v slovenine sa vo vslovnosti ani v pravopise nevili dve alebo dokonca tri dky za sebou. Men Nike, Antenor, Arete at. sa prepisuj v zhode s ustlenou vslovnosou bez dok (nie Nk, Antnr, rt). ast typ grckych mien s (= ) v poslednej slabike sa v zhode s ustlenou vslovnosou v slovenine prepisuje s krtkym e: Archimedes, Sokrates, Aristoteles, Perikles, Polydeukes, Polykrates, Pylades at. Bez kvantity sa vo vslovnosti aj v pravopise ustlili men typu Minos, Agenor, Nestor, Hektor. Naproti tomu men s koncovm -on, -ion sa v zhode so ivou vslovnosou prepisuj s dlhm , napr. Chiln, Kalydn, Xenofn, Apoln, Platn, Orin. Pravideln dku v slabike pred zakonenm maj aj men na -num, -neum, -num, -num, -za, -flia, -mnia, napr. Herkulneum, Palatnum, Germnia a i. 4. Niektor typy mien so zreteom na ich gramatick rod a zaradenie do skloovacieho vzoru je vhodn nielen prepsa, ale aj adaptova. ensk men Elis, Tetis, Lokris, Ceres mu ma v slovenine nominatvnu podobu Elida, Tetida, Lokrida, Cerera utvoren z grckeho, resp. latinskho genitvu. Odvodnenos takejto adaptcie sa uke pri ich porovnan s viacermi vlastnmi menami na -is, -es, ktor s v slovenine muskho rodu (Kalipolis, Memfis, Charkis). Rovnako je vhodn adaptova grcke ensk men s koncovm (= ) na podobu s koncovm -a: Arachn Arachna, rt Areta, Aigl Aigla, Atalant Atalanta at. Grcke ensk men zakonen na sa prepisuj s -o: Alekto, Lampito, Loto, Sapfo, Lto. Nezvyajn hlskov sklad na konci enskch mien sa pri prepise zachovva, napr. Nausika.
P o z n m k a. Nvrh zsad sa prerokoval na porade slovakistov a klasickch filolgov na osobitnom zasadnut pravopisnej komisie pri Jazykovednom stave udovta tra SAV 24. 11. 1988.
IV. PSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA
Jednotliv slov sa v psme oddeuj medzerami. Dovedna, teda bez medzier, pu sa jednotliv asti zloench slov, napr. medzistavn, trkopiesok, vekomesto, vedeckovskumn, pravdovravn. Niekedy (pri vyjadrovan samostatnosti zloiek, vzjomnosti a pod.) spolupatrinos pvodne samostatnch slov sa naznauje spojovnkom, napr. bielo-erven, slovensko-esk, esko-slovensk, bielo-modro-erven, vedeckotechnick (porov. kapitolu o psan spojovnka, s. 111 114). Dovedna sa pu zloen predloky, napr. ponad, sponad, popri. Dovedna sa pu pvodn predlokov spojenia, ktor sa zmenili na prslovky. S to najm: 1. prslovky asu, napr. podveer, nadrnom, predpoludnm; predverom, podchvou, pozajtra, popoludn, dodnes, donedvna; 2. prslovky spsobu, napr.: odoka, nahlas, namieste, doista, odspodku, pohromade, spravidla. V prslovkovch vrazoch vyjadrujcich najm farbu, ako aj v niektorch asticiach a citoslovciach peme predloku spolu alebo oddelene, uprednostuje sa vak psanie dovedna, napr. naerveno i na erveno, doervena i do ervena, naisto i na isto, zaslobodna i za slobodna, naneastie i na neastie, doerta i do erta. Dovedna sa pu slovky v zkladnom tvare, napr. ptns, dvadsasedem, stojeden, sedemstodvadsa, tiscp, sedemtiscdesa. V zloitch prpadoch mono na zvenie prehadnosti oddeova tiscky, stovky a desiatky s jednotkami, napr. 7 283 sedemtisc dvesto osemdesiattri, 15 348 848 ptns milinov tristotyridsaosemtisc osemsto tyridsaosem.
P o z n m k a. sla s viac ako tromi slicami sa lenia do skupn po troch sliciach od poslednej slice alebo od desatinnej iarky doava, alebo od desatinnej iarky doprava a jednotliv skupiny sa oddeuj medzerou, napr. 5 328, 28 565, 139 824, 2 785 632; 37 582,628; 3,141 592 65. Letopoty sa pu bez medzery, napr. v roku 1848, na zaiatku roka 2001.
V slovkch od 21 vyie peme oddelene od ostatnej asti jednotky: a) pri skloovan zkladnch sloviek, napr. stodvadsiati tyria mui, stodvadsiatich tyroch muov, so stodvadsiatimi tyrmi mumi; b) v radovch slovkch, napr. stodvadsiaty tvrt astnk, stodvadsiateho tvrtho astnka, v tiscdevstoosemdesiatom piatom roku.
P o z n m k a. slovky oznaujce stovky a tiscky sa pu spolu, napr. dvesto, sedemsto, tritisc, dvadsasedemtisc, stoosemdesiatdvatisc. Spolu sa pu aj radov slovky zloen z jednotiek, stovk a tiscok, napr. stoprv, dvetiscdruh. slovky oznaujce miliny, miliardy, biliny sa pu oddelene, napr. tyri miliny, p milinov, tri miliardy, sedem bilinov.
Dovedna sa pu zloen prdavn men s slovkou, resp. zlomkovm vrazom v prvej asti, napr. dvojron, trojnsobn, tvorramenn, pdov, triapolizbov, poldruhakilov, esdesiatwattov, dvestodvadsavoltov.
V. ROZDEOVANIE SLOV
V psme sa slov rozdeuj, ak sa cel nezmestia na koniec riadka. Rozdeuj sa iba viacslabin slov, jednoslabin slov, napr. trest, vlk, prst, Nr, Fn, ak, tak, vak, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, t, tk, sa nerozdeuj. Slov r o z d e u j e m e: 1. na rozhran morfm (najmench vznamovch ast slov), 2. na rozhran slabk (najmench rytmickch jednotiek, na ktor sa delia pri vyslovovan). Pri rozdeovan slov v prvom prpade sa berie do vahy vznamov lenenie slov, v druhom prpade zvukov lenenie slov. 1. Na rozhran morfm rozdeujeme slov takto: a) Oddeujeme jednoslabin alebo viacslabin predponov morfmy, napr. vy-bra, odo-bra, predo-strie, za-mkn, za-streli, po-sloveni, roz-s sa, ne-dba, pod-plukovnk, nad-strmajster, pra-slovansk, pri-mlad, proti-hr, shvezdie, vo-pcha, po-drobi (rozdrobi), po-drobn, pod-robi (podmani), zo-stpi, vzo-prie sa, in-truktor, prostredn, trans-litercia, syn-chronick. Neslabin predpony v-, s-/z-, vz- neoddeujeme, napr. vpsa, vrazi, voperova, spsa, zbra, vzs, vzplan. b) Oddeujeme odvodzovacie morfmy (slovotvorn prpony) zanajce sa na spoluhlsku alebo skupinu spoluhlsok, napr. vo-ba, sud-ca, kamart-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentn-an, Holand-sko, francz-tina, meradlo, tehliar-stvo, stroj-ek, pn-a, ro-n, po-sk, ohyzd-n, mk-k, nemen-n. c) Oddeujeme gramatick morfmy (pdov a osobn prpony) zanajce sa na spoluhlsku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristp-me, pristp-te (tvary slovesa pristpi), neopus-me, neopus-te (tvary slovesa neopusti), dvo-ma (tvar slovky dva/dve), tro-ma (tvar slovky tri). d) Oddeujeme slov v zloench slovch (asti zloench slov) na hranici zloenia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, f-lekr, es-uholnk, viac-elov, viac-hlasn, geo-metria, teo-lgia, video-poiova. Spjac vokl neoddeujeme od prvej asti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.
P o z n m k a. 1. Ak morfematick lenenie slov nie je dostatone zreten alebo si ho neuvedomujeme, dvame prednos slabinmu deleniu (deleniu na rozhran slabk), napr. nav-tvi, prj-mu (tvar podst. mena prjem), nj-mu (tvar podst. mena njom). Slabinmu deleniu meme da prednos aj vtedy, ke sa zkladov morfma kon na samohlsku a prponov morfma sa zana na skupinu spoluhlsok, napr. lieta-dlo i lietad-lo, ban-ctvo i banc-tvo, lao-sk i laos-k. Prdavn men utvoren prponou -n od prevzatch slov na -cia, v ktorch nastalo striedanie spoluhlsok c/, meme rozdeli poda morfematickho princpu, napr. komer-n, funk-n, alebo poda slabinho princpu, napr. komer-n, funk-n. V nejasnch prpadoch so skupinou spoluhlsok meme uplatni dvojak delenie, napr. jedno-tliv i jednot-liv, fun-kcia i funk-cia. 2. Ak zloen slov psan so spojovnkom rozdeujeme na mieste tohto rozdeovacieho znamienka, spojovnk peme na konci prvho aj na zaiatku nasledujceho riadka (spojovnk zopakujeme), napr. nzov Raksko-Uhorsko rozdelme na as Raksko- (na konci prvho riadka) a -Uhorsko (na zaiatku nasledujceho riadka), slovo slovensko-esk na as slovensko- a -esk, irokoaleko na iroko- a -aleko, vedecko-technick na vedecko- a -technick. Ak sa rovnako znejce slovo pe so spojovnkom, spojovnk opakujeme (spojovnk peme na konci prvho riadka i na zaiatku druhho riadka), ak sa pe bez spojovnka, spojovnk neopakujeme (spojovnk peme iba na konci prvho riadka), napr. slovo kultrno-politick (tkajci sa kultry a politiky) delme na as kultrno- a -politick, slovo kultrnopolitick (tkajci sa kultrnej politiky) delme na as kultrno- a politick.
2. Na rozhran slabk rozdeujeme slov takto: a) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou, slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je jedna spoluhlska, slovo rozdeujeme pred spoluhlskou, napr. e-na, pra-co-va, bie-ly, vl-na, vrtie, v-ba, S-a-va, ka-me-nr, pa-ra-bo-la, ia-ra, bie-lia-re, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie). b) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je skupina dvoch spoluhlsok, slovo rozdeujeme na rozhran medzi obidvoma spoluhlskami, napr. vet-ci, vet-ky, at-va, mas-lo, ls-ka, prch-k, mk-vy, ma-lika, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbt), pas-ca, Pop-rad, An-na, mot-to. c) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je skupina troch alebo viac spoluhlsok a vntri spoluhlskovej skupiny nie je morfematick rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prv spoluhlska patr do prvej slabiky (na koniec prvho riadka), ostatn spoluhlsky do alej slabiky (na zaiatok nasledujceho riadka), napr. ses-tra, An-glian, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, pen-dlk.
d) Slov rozdeujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlsok patriacich do rozlinch slabk, napr. ide-l, idelny, lce-um, gymnzi-um, glori-ola, ide-ov, indivdu-um, indivdu-ami (tvar slova indivduum), individu-lny, aktulny, distribu-ova, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-, gladi-tor, pi-onier, bedu-n, ka-oln. N e r o z d e u j e m e: 1. zloky (psmen) ch, dz, d, ktormi sa oznauj osobitn hlsky (kad zloka ako celok oznauje vdy iba jednu hlsku), napr. r-cho, me-dza, Me-dzilaborce, h-dem (tvar slovesa hdza), gun-da, Dobru-da. Ak nejde o oznaenie jednej hlsky, ale dvoch osobitnch hlsok, ktor patria do rozlinch morfm, slov delme medzi tmito hlskami, napr. viac-hlasn, od-zemok, od-a; 2. zloky ia, ie, iu, ktormi sa v domcich a zdomcnench slovch oznauj dvojhlsky, napr. ia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar prd. mena cudz), p-via, p-vie, p-viu (tvary prd. mena pv), vysvede-niu (tvar podst. mena vysvedenie); 3. zloku io, ktor sa pouva pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rio-ka ; 4. v slovch cudzieho pvodu spojenia samohlskovch alebo spoluhlskovch psmen, ktormi sa oznauje jedna samohlska alebo jedna spoluhlska, napr. Aber-deen (ee = ), Liver-pool (oo = ), Wa-shington (sh = ), Chur-chill (ch = ), Szath-mry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar nzvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ), Rze-szw (sz = ). Nerozdeujeme ani spojenia samohlskovch psmen, ak zodpovedajce spojenia maj jednoslabin vslovnos, napr. flau-ta, leu-kmia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovuj jednoslabine). Meme rozdeli spojenie dvoch rovnakch psmen, ktormi sa oznauje vo vslovnosti jedna spoluhlska, ak nasleduje samohlska, napr. Mariazell (s vslovnosou koncovho -zell ako -cel) Mariazel-lu (tvar nzvu Mariazell). Neoddeujeme koncov slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlsku, napr. K-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kre-a, Andre-u. Pri rozdeovan slov zvyajne neoddeujeme zaiaton slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlsku, napr. i-dea, a-merick, -ver, -ra, -ria, i-hrisko. V zkych novinovch, asopiseckch a pod. stpcoch takto slabiku meme oddeli. V zloench slovch poda monosti prv samohlsku z druhej asti nepripjame k prvej asti, ale slov rozdeujeme na rozhran medzi obidvoma asami, napr. stredo-americk, stredo-zijsk. Dodriavanie rozhrania medzi prvou a druhou asou zloench slov umouje lepie ta rozdelen slov.
VI. PSANIE VEKCH PSMEN
Vek psmen sa v spisovnej slovenine pu: 1. na zaiatku vlastnch mien, resp. aj vntri viacslovnch vlastnch mien ako pomenovan jedinench skutonost; 2. na zaiatku viet ako zkladnch dorozumievacch jednotiek; 3. v niektorch skratkch, ktor zastupuj viacslovn pomenovania, v ustlench znakch; 4. niekedy v pozii na zaiatku verov; 5. na vyzdvihnutie niektorch slov a ast slov alebo ast jazykovho prejavu; 6. na znak cty. Psanie vekch psmen popri malch prispieva k vej prehadnosti psanho alebo tlaenho jazykovho prejavu, k jeho optickej lenenosti, o umouje jeho ahie tanie a lepiu orientciu v texte.
1. VEK PSMEN NA ZAIATKU VLASTNCH MIEN A VNTRI VIACSLOVNCH VLASTNCH MIEN

1.1. VLASTN MEN
Vlastn meno je pomenovanie jedinenej osoby, zvieraa alebo neivho predmetu. Vlastn men slia na rozlenie jednotlivn v rmci toho istho druhu. Popri pomenovaniach, ktor s iba vlastnmi menami, napr. Jn, Bernolk, Bratislava, Vianoce, pouvaj sa ako vlastn men aj rozlin veobecn podstatn men, napr. kov Kov, vlk Vlk, slnko Slnko, alebo aj in slov, napr. zahraj Zahraj (meno psa), napred Napred (nzov asopisu), nai Nai (romn), devdesiattri Devdesiattri (romn), ahoj Ahoj (pomenovanie druhu salmy alebo aj inho vrobku), nie Nie (nzov lnku). Vlastnmi menami bvaj aj viacslovn pomenovania (oficilne nzvy), napr. ierny princ, erven iapoka, Panna Orlenska, Pyrenejsk polostrov, Atlantick ocen, Slovensk akadmia vied, Zlievare farebnch kovov (tovre), Hjnikova ena, Ako ilo vajce na vandrovku, Okolo Slovenska (cyklistick preteky), Trnavsk ulica. Vlastnm menom sa stva: 1. akkovek veobecn pomenovanie (jednoslovn alebo viacslovn) pouit na oznaenie jedinenho predmetu, napr. hviezda Hviezda (kino, kniha a pod.), vchodoslovensk tlaiarne (tlaiarne na vchodnom Slovensku) Vchodoslovensk tlaiarne (jeden z polygrafickch podnikov na vchodnom Slovensku); 2. veobecn pomenovanie v spojen s presnm urenm sdla, napr. okresn rad Okresn rad v Spiskej Novej Vsi, zkladn kola Zkladn kola v imanoch, okresn sd Okresn sd Bratislava I; 3. veobecn pomenovanie v spojen s presnm urenm miesta alebo rozsahu psobnosti, napr. ministerstvo hospodrstva Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky, pozemkov fond Slovensk pozemkov fond; 4. veobecn pomenovanie v spojen s dedikanm prvlastkom (urenm na poes nejakej osoby alebo udalosti), napr. gymnzium Gymnzium Jna Hollho, spolok Spolok svtho Vojtecha, memoril Memoril Michala Viana, tlaiarne Tlaiarne Slovenskho nrodnho povstania, nmestie Nmestie republiky. Popri p l n c h podobch vlastnch mien existuj pri niektorch vlastnch mench aj ich k r a t i e podoby. Vznikaj najastejie vynechvanm istch slov a osamostatnenm ostvajcich slov alebo spojen slov. Osamostatuje sa: 1. urujce prdavn meno stojace vo vlastnom mene pred urenm podstatnm menom, napr. Pekn ulica Pekn, trova ulica trova, Hviezdoslavovo nmestie Hviezdoslavovo, Rzusovo nbreie Rzusovo, Teheln pole Teheln, Zlat piesky Zlat, Predan nevesta Predan; 2. spojenie prdavnho mena s urenm podstatnm menom, napr. Slovensk nrodn divadlo (v Bratislave) Nrodn divadlo (a alej podoba Nrodn divadlo na Nrodn ako v bode 1), Vek franczska revolcia Franczska revolcia, Spisk Nov Ves Nov Ves, Spojen tty americk Spojen tty; 3. uren podstatn meno, ktor stoj na zaiatku celho vlastnho mena, napr. Barbier zo Sevilly Barbier (Rossiniho Barbier, Paisiellov Barbier), Matica slovensk Matica; 4. v istch ustlench a nepoetnch prpadoch uren podstatn meno, ktor je vntri alebo na konci nzvu, napr. Slovensk akadmia vied Akadmia, Bratislavsk hrad Hrad, Slovensk pohady Pohady, Slovensk nrodn povstanie Povstanie, Bratislavsk lra Lra; 5. nezhodn prvlastok v nzvoch ulc v adresch (na zsielkach), napr. Ulica Schneidera Trnavskho 5, Bratislava Schneidera Trnavskho 5, Bratislava; Ulica odbojrov 10, Koice Odbojrov 10, Koice.
Zriedkavejie vznikaj kratie podoby inm postupom, napr. Spojen krovstvo Vekej Britnie a Severnho rska Vek Britnia, bval nzov Zvz sovietskych socialistickch republk Sovietsky zvz. Kratie podoby maj zvyajne neoficilny, hovorov charakter, napr. Slovensk nrodn divadlo Nrodn divadlo, Nrodn. Zriedkavejie maj slvnostn rz, napr. Bratislavsk hrad Hrad, Slovensk nrodn povstanie Povstanie. Mu sa pouva vtedy, ke z predchdzajceho kontextu alebo zo situcie je zrejm, ktor pln viacslovn vlastn men nahrdzaj. Vo vine prpadov namiesto viacslovnch nzvov nepouvame kratie podoby (ktor sa takisto chpu ako vlastn men a poda toho sa pu s vekmi zaiatonmi psmenami), ale druhov pomenovanie, ktor je sasou takchto viacslovnch nzvov. Takto druhov pomenovania sa pu s malm zaiatonm psmenom, napr. Slovensk nrodn mzeum mzeum, Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky ministerstvo, prpadne druhov pomenovanie s blim urenm, napr. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky ministerstvo kultry. Pri niektorch jednoslovnch vlastnch mench jestvuj aj dvojslovn nzvy (s prdavnm menom odvodenm od jednoslovnho nzvu), napr. Atlantik Atlantick ocen, Jadran Jadransk more, Bajkal Bajkalsk jazero, Balcha Balchask jazero, Balt Baltsk more, Baltsk ina, Dardanely Dardanelsk prieliv, Tanganika Tanganick jazero. Dvojslovn pomenovania mvaj spravidla oficilny rz. Poetn vlastn men s tak znme, e sa zaobdu bez druhovho oznaenia (uvedenia veobecnho podstatnho mena), ktorm sa oznauje druhov prslunos, napr. Dunaj, Vltava (rieky), Kriv, Rysy (vrchy), Bajkal (jazero), Pacifik, Atlantik (oceny), Pyreneje, Apeniny (horstv), Vek Morava (tt), Bratislava, Koice (mest), Orava, Zempln (kraje). Sasou niektorch vlastnch mien bvaj druhov pomenovania, ktor ukazuj, o sa vlastnm menom oznauje, napr. Krabia hmlovina, Medved ostrov, Mamut polostrov, Vekomoravsk ra, Franczska republika, Horndska kotlina, Slovensk akadmia vied, Slovensk nrodn divadlo, Jazykovedn asopis, De vzniku Slovenskej republiky, Preteky mieru. V istch situcich je pri niektorch vlastnch mench potrebn osobitne uvdza aj druhov pomenovanie, a to najm vtedy, ak druhov pomenovanie bliie vymedzuje oznaen predmet alebo ak sa to ist pomenovanie pouva na oznaenie rozlinch jedinench skutonost. Druhov pomenovanie sa kladie pred vlastn meno a pe sa s malm zaiatonm psmenom, napr. hotel Devn, interhotel Slovan, kino Hornd, asopis Orava. Druhov pomenovanie je asto potrebn poui aj vtedy, ak vlastn meno svojm pvodom predstavuje veobecn podstatn meno a samo neukazuje, o sa nm oznauje, napr. Prca dennk Prca, Obzor vydavatestvo Obzor, kino Obzor, asopis Obzor. Druhov pomenovanie sa asto pouva pri vlastnom mene aj vtedy, ak vlastnm menom je predlokov vraz (predlokov vzba), napr. Na pai ulica Na pai, Na vyhliadke chodnk Na vyhliadke, Okolo Slovenska preteky Okolo Slovenska, U ervenho raka lekre U ervenho raka, Pri obuvnckej bate vinre Pri obuvnckej bate, Za rampami divadlo Za rampami. Druhov pomenovanie bva aj pri nzvoch, ktormi s neohybn slov, napr. Vpred asopis Vpred, Napred asopis Napred, spolok Napred. Rozvinut druhov urenie sa me kls aj za vlastn meno a oddeuje sa iarkou, napr. vydavatestvo SAV Veda Veda, vydavatestvo SAV; akciov spolonos Slovakoturist Slovakoturist, akciov spolonos. Ak sa spojenie vlastnho mena s druhovm oznaenm stva novm vlastnm menom, ktor u patr do inho druhu vlastnch mien, pe sa s vekm zaiatonm psmenom aj toto druhov urenie, napr. kr Svtopluk (vlastn meno Svtopluk s druhovm pomenovanm kr) Kr Svtopluk (nzov literrneho diela), otec Goriot (osobn meno Goriot v spojen s druhovm oznaenm otec) Otec Goriot (nzov literrneho diela), krnik Potemkin (nzvom krnika je osobn meno Potemkin, slovo krnik je druhov oznaenie) Krnik Potemkin (cel spojenie nie je u oznaenm dopravnho prostriedku, ale nzvom umeleckho diela). Takto vlastn men dostvaj poda svojej povahy nov druhov oznaenie, napr. Kr Svtopluk romn Kr Svtopluk, Otec Goriot romn Otec Goriot, Krnik Potemkin film Krnik Potemkin, Kr Lear divadeln hra Kr Lear.
1.2. ZSADY PSANIA VEKCH PSMEN VO VLASTNCH MENCH

Jednoslovn vlastn men sa pu s vekm zaiatonm psmenom, napr. Jn, Rastislav, Mria, Benka, Jesensk, Vansov, Dunaj, Spi, Bratislava, Madrid, Mlados, Demokrati. Vo viacslovnch vlastnch mench sa vek psmen pu poda tchto zsad: 1. Vo viacslovnom pomenovan, ktor sa stva vlastnm menom len ako celok, peme s vekm psmenom iba prv slovo, napr. erven iapoka, Nov rok, Matica slovensk, Slovensk republika, Vskumn stav zvrask. 2. Vlastn meno, ktor je sasou viacslovnho vlastnho mena, ponechva si vek psmeno na ktoromkovek mieste nzvu, napr. Amerika Jun Amerika, Karpaty Mal Karpaty, Tatry Vysok Tatry, erven kr Slovensk erven kr, Univerzita Komenskho Filozofick fakulta Univerzity Komenskho, Posk republika Ministerstvo zahraninch vec Poskej republiky, Spojen nrody Charta Spojench nrodov, Organizcia Spojench nrodov. 3. V nzvoch miest a obc peme s vekmi zaiatonmi psmenami vetky plnovznamov slov, napr. Spisk Nov Ves, Nov Mesto nad Vhom, Dedina Mldee. Takto sa pu aj nzvy ast miest a obc ako administratvnych jednotiek (pvodne zvyajne nzvy samostatnch obc), napr. Star Mesto, Karlova Ves, Devnska Nov Ves (v Bratislave), Bardejovsk Kpele, Dlh Lka (v Bardejove).
Ak nzov obce obsahuje zemepisn nzov inho druhu, pe sa takto zemepisn nzov rovnako ako akkovek in zemepisn nzov (ponechva si svoju pravopisn podobu), napr. Zvada pod iernym vrchom (v nzve ierny vrch ako pomenovan vrchu, ktor je sasou nzvu obce, pe sa vek psmeno iba na jeho zaiatku). V rozlinch obraznch nzvoch, ktor nie s oficilnymi nzvami miest a obc, pe sa vek psmeno iba na ich zaiatku, napr. Ven mesto (Rm), Mesto svtch, Mesto vetrov (preklad nzvu Baku), Mesteko mldee, Detsk mesteko. Takto sa pu aj obrazn nzvy krajn, napr. Doln zem, Svt zem (Palestna) a nzvy tborov, napr. Tbor priatestva. 4. S vekm zaiatonm psmenom peme vetky plnovznamov slov aj v nzvoch ttov, krajn, hradov a zmkov, v ktorch podstatn meno neoznauje tt, krajinu, hrad alebo zmok, ale v tchto nzvoch s in oznaenia, ktor stratili pvodn vznam a s inm slovom vytvraj viacslovn vlastn meno na pomenovanie jedinenho geografickho objektu ttu, krajiny, hradu alebo zmku, napr. Pobreie Slonoviny (nzov ttu), ierna Hora (nzov ttu), Krsna Hrka (nzov hradu), erven Kame (nzov hradu). 5. V cudzch nzvoch peme poda zauvanho pvodnho pravopisu vetky plnovznamov slov s vekmi zaiatonmi psmenami (zachovvame pvodn psanie), aj ke nejde o nzvy miest a obc, napr. Alfa Centauri, Alfa Proxima, Gran Chaco, Gry Sowie, Rio Grande, East River, Baker Street, Victoria Station, Studia Academica Slovaca, Slavica Slovaca, Studia Slavica Academiae Scientiarum Hungaricae, Rocznik Slawistyczny, Dziennik Polski, New York Herald Tribune, Los Angeles Times, Sddeutsche Zeitung, Berliner Zeitung am Abend, let s Tudomny, Musica Aeterna, Societas Linguistica Europaea. V cudzch pomenovaniach, ktor uvdzame v pvodnej podobe (ako lexiklne citty), zachovvame psanie vekch psmen, aj ke z hadiska nho chpania (chpania v slovenine) nejde o vlastn men, napr. Homo sapiens fossilis, Pithecanthropus erectus, Sinanthropus pekinensis, Homo neanderthalensis (ale pitekantrop, neandertlec ako zdomcnen podoby alebo v slovenine utvoren podoby sa pu s malm zaiatonm psmenom). 6. Vo zdvojench vlastnch mench literrnych diel (pozostvajcich z dvoch ast) sa pe s vekm psmenom kad as, napr. Kocrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Spor o kultru alebo Dvojak vklad sveta, Veobecn dejiny ie ivot Rousseaua. Vek psmen sa nepu, ak as po spjacom vraze nie je samostatn, napr. Nreie slovensk alebo potreba psania v tomto nre. Uplatovanie viacerch pravopisnch princpov pri psan vekch psmen vedie niekedy k pravopisnmu rozliovaniu rovnako znejcich vlastnch mien, ktor predstavuj rozlin druhy vlastnch mien, napr. Pobreie slonoviny (pobreie) Pobreie Slonoviny (tt), ierna hora (vrch) ierna Hora (tt), ierna voda (potok) ierna Voda (obec), trbsk pleso (jazero) trbsk Pleso (administratvna as obce), Dobinsk adov jaskya (jaskya) Dobinsk adov Jaskya (administratvna as obce), Biely potok (potok) Biely Potok (administratvna as obce), erven kame (vrch) erven Kame (hrad), Krsna hrka (vrch) Krsna Hrka (hrad).
Vlastn men peme s vekm zaiatonm psmenom. Vlastn men s men ud a ivch bytost (antroponym), nzvy objektov vo vesmre a na ich povrchu (kozmonym a toponym), nzvy udskch vtvorov, ktor nie s pevne fixovan v prrode, pomenovania asovch sekov, dejinnch udalost, organizci, intitci, vrobkov, podnikov, spolkov, politickch strn, hnut, akci, vyznamenan a cien (chrmatonym). 1.3.1. MEN UD A IVCH BYTOST 1. Rodn (krstn) men, priezvisk, jednomenn pomenovania osb, rodov men, miestne predikty (prdomky), pseudonymy (krycie men), men po otcovi (otestv), prezvky, pomenovania osb v literrnych dielach, obrazn pomenovania osb, napr. Duan, Igor, Michal, Mria, Eva, Zuzana, Pribina, Bernolk, tr, Balzac, Vansov, Medveck, Lilgeov, Aristoteles, Marcus Tullius Cicero, Gaius Iulius Caesar, Pongrc z Mikula, Vavrinec Benedikt z Nedoier (Nedoersk), Leonardo da Vinci, Charles de Gaulle, Ludwig van Beethoven, Vincent van Gogh, Valry Giscard dEstaing, Jn Smrek, Piotr Iji ajkovskij, Anton Pavlovi echov, Nadeda Pavlovna Jegorovov, Hrdz, Papua, Neznmy, Bsnik (v literrnom diele), Neznmy vojak (hrob Neznmeho vojaka), Majster Pavol z Levoe, Majster bytianskeho oltra, Otec vlasti, Matka Terzia, Antihamlet, Lidimitrij, Pseudomaurkios. Prvlastky pri rodnch mench panovnkov, ppeov alebo inch historickch osobnost a postv (skutonch alebo vymyslench) pokladaj sa za vlastn men a pu sa s vekm zaiatonm psmenom (obdoba priezvisk), napr. Mojmr Prv (I.), Jozef Druh (II.), Jn Pavol Druh (II.), Peter Vek, Ivan Hrozn, Viliam Oransk, Kliment Bulharsk, Mria Katolcka, Lamme Stran, Ladislav Pohrobok, Kontantn Filozof, Julin Apostata, Henrich Moreplavec, Richard Levie srdce. S vekm zaiatonm psmenom sa pu aj spojenia pvodne veobecnch podstatnch mien so zhodnm prvlastkom stojacim za podstatnm menom, ktormi sa pomenvaj osoby, napr. Panna Orlenska, Anonym Perzsk (obdoba spojen rodnch mien a priezvisk). V obraznch pomenovaniach osb so spojenm prdavnho mena s podstatnm menom (prdavn meno je pred urenm podstatnm menom) vek psmeno sa pe iba na zaiatku celho pomenovania, napr. Orlie pierko, Sokolie
1.3. PSANIE JEDNOTLIVCH DRUHOV VLASTNCH MIEN
oko, Bleskov n (indinske men), Broskyov kvet, Lotosov kvet (nske men). Tieto men sa nechpu ako obdoba spojenia rodnho mena a priezviska, ide o pomenovania osb jednm menom. S vekm zaiatonm psmenom peme tvary mnonho sla vlastnch mien osb na -ovci pouit na oznaenie rodiny, napr. Svore Svoreovci, Jankovi Jankoviovci, Lilge Lilgeovci, Jesensk Jesenskovci, Mojmr Mojmrovci, Pavlov Pavlovovci, Pemysl Pemyslovci, Piast Piastovci, Bourbon Bourbonovci, Flvius Flviovci. S vekm zaiatonm psmenom peme aj tvary mnonho sla na -ovia pouit na oznaenie osb s rovnakm menom, napr. Svore Svoreovia (udia s menom Svore), Klimko Klimkovia, kultty kulttyovia, ako aj men na - ovia pouit v tylisticky podfarbenom prenesenom vzname, napr. Shakespearovia sa rodia len zriedkavo (udia ako Shakespeare), Ikarovia (udia ako Ikar).
P o z n m k a. 1. Zoveobecnen podstatn men, ktor vznikli z rodnch mien a priezvisk alebo zo spojen takchto mien s titulom, peme s malm zaiatonm psmenom, napr. jud (zradca), lazr (ako chor lovek, boiak), mecen (dobrodinec), donchuan (zletnk, suknikr), donkichot (lovek enci sa za fantastickmi dobrodrustvami, naivn rojko), kubo (hlupk), kalvn (stpenec nboenskho reformtora Jna Kalvna), kvisling (zradca nroda), lyn (bezprvne usmrcovanie zvyajne potvanm davom), bojkot (odmietanie, obchdzanie, myseln zaznvanie), sendvi (obloen chlebek), havelok (musk pl s dlhm golierom bez rukvov), axel, rittberger, salchov (skoky v krasokoruovan). 2. Men prvrencov alebo prslunkov nejakho hnutia odvoden od vlastnch mien pvodcov, vodcov alebo sdla, men zamestnancov podniku, prslunkov politickch, masovch, cirkevnch, portovch a inch organizci a spolkov, nboenskch vyznan a pod. nie s vlastnmi menami a pu sa s malmi zaiatonmi psmenami, napr. trovec, kantovec, hegelovec, darvinista, hurbanista (hurbanovsk povstalec), slovanista (prslunk alebo prvrenec telovchovnej jednoty Slovan), matiiar (len Matice slovenskej), lniiar (len umeleckho folklrneho sboru Lnica), slovnaftr (zamestnanec Slovnaftu), odborr, skaut, pionier, mnchovan, sokol, hlasista (stpenec Hlasu), radoinci (lenovia Radoinskho naivnho divadla), warchalovci (lenovia orchestra vedenho B. Warchalom), klimeovci (lenovia pracovnho kolektvu vedenho Klimeom), jnokovci (lenovia bojovho oddielu Jnok), katolk, rmskokatolk, grckokatolk, starokatolk, evanjelik, lutern, husita, mohamedn, moslim, budhista, dominikn, frantikn, benediktn, klariska, urulnka.
2. Nrodn a kmeov men a men prslunkov inch etnickch skupn, obyvatesk men utvoren od vlastnch mien, napr. Slovk, Neslovk, Francz, kt, Srb, Luick Srb, Anglian, Bulhar, Protobulhar, Maar, Nemaar, Nemec, Ultranemec, Ukrajinec, Poloukrajinec, Rakan, Exrakan, an, Japonec, Arab, Kurd, Kelt, Trk, Etrusk, id, Hind, Vandal, Ilr, Rm, Goral, Valach, Slovan, Praslovan, Zpadoslovan, Zpadoslovk, Vchodoslovk, Eurpan, Stredoeurpan, Amerian, Juhoamerian, Austrlan, Praaustrlan, kandinvec, Moravan, arian, Zemplnan, Siclan, Bratislavan, Nitran, Topoanec, Paran, Exparan, Newyoran, Maran, Mesiaan (domnel, fiktvny obyvate Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci).
P o z n m k a. 1. Veobecn podstatn men, ktor vznikli z vlastnch mien prslunkov nrodov, kmeov a inch etnickch skupn alebo z obyvateskch mien, peme s malm zaiatonm psmenom, napr. hotentot (nechpav lovek, vemi hlpy, obmedzen lovek), cig (klamr), hind (vyznva hindskho nboenstva), id (prslunk idovskho nboenstva, vyznva idovskej viery), flm (zbava, lumpovaka), martinan, mladoech, staroslovk (prvrenci politickch strn alebo hnut), vandal (niite), kt (skpy lovek, skup), valach (pastier oviec), nitran (druh salmy). 2. Zloen slov, v ktorch sa pomenovania prslunkov nrodov a obyvatesk men spjaj so slovami tie, hur, hej, kvzi a pod., maj tylisticky podfarben (ironick) vznam a pu sa s malm zaiatonm psmenom, napr. tieslovk, tiebratislavan, hurnemec, hejslovk, kvzifrancz. 3. S malm zaiatonm psmenom sa pu pomenovania utvoren od nrodnch a kmeovch mien alebo obyvateskch mien na oznaenie stpencov, prvrencov, napr. panslv, pangermn, proan, profrancz, proamerian, slavianofil, maarofil, maarofb. 4. S malm zaiatonm psmenom sa pu aj pomenovania druhov alebo plemien zvierat, ktor maj pvod v nrodnch a kmeovch mench alebo obyvateskch mench, napr. hucul (druh koa), paniel (druh psa), vlaka (sliepka), novozlanan, angoran, sibran, krovsk normanan (plemen krlikov).
3. Men zosobujce (personifikujce) niektor zjavy, najm men alegorickch a rozprvkovch bytost, napr. Zlatovlska, Lomidrevo, Miesielezo, Valibuk, Snehulienka, pkov Ruenka, erven iapoka, Orlie pierko, Popoluka, Popolvr, Mikul, Gaparko, Pravda, Lska, Smr. 4. Men bohov, bostiev, rozlinch biblickch bytost a pod. a v nboenskch textoch na znak cty kad pomenovanie zastupujce meno boha v kresanskom chpan, Jeia Krista a Panny Mrie, napr. Ra, Oziris, Baal, Quetzal, Alah, Pern, Vesna, Morena, Zeus, Aurra, Diana, Merkr, Vulkn, Boh, Hospodin, Otec, Stvorite, Jei, Kristus, Bo Syn (Syn Bo), Spasite, Vykupite, Barnok, Pn, Svt Duch (Duch Svt), Boia Matka (Matka Boia), Panna Mria, Sedembolestn matka (Matka sedembolestn), Bohorodika, Madona, Antikrist, Lucifer, Belzebub.
P o z n m k a. 1. V pravopise rozliujeme vlastn men zosobnench zjavov, mytologickch a biblickch bytost a veobecn podstatn men, ktormi sa pomenvaj osoby s istmi vlastnosami, napr. Zlatovlska zlatovlska (dieva alebo ena s vlasmi zlatej farby), Miesielezo miesielezo (silk, mocn lovek), Valibuk valibuk (silk), Lomidrevo lomidrevo (silk), Gaparko gaparko (komick postava, smiena figrka), Popoluka popoluka (skromn dieva alebo ena), Popolvr popolvr (skromn a odstrkovan lovek alebo leniv a pasvny lovek), Venua venua (krsna, zvodn ena), Lucifer lucifer (zl lovek), Belzebub belzebub (zl lovek), Mesi mesi (spasite), Madona madona (cnostn ena). Takto
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). pomenovania sa mu sta aj oznaeniami vec, ktor ako veobecn podstatn men sa takisto pu s malmi zaiatonmi psmenami, napr. vulkn (niiv sila), madona (obraz alebo socha Panny Mrie). 2. Slovo boh ako pomenovanie nadprirodzenej bytosti peme s malm zaiatonm psmenom. Veobecn podstatn meno boh sa pouva aj ako meno boha v kresanskom chpan a v takom prpade sa pe s vekm zaiatonm psmenom: Boh. Slovo pnboh peme s malm zaiatonm psmenom. V nboenskch textoch sa pouva podoba Pn Boh, podobne sa tu pouvaj podoby Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svt. 3. Prdavn meno utvoren od vlastnho mena Boh sa pe s vekm zaiatonm psmenom, teda Bo, napr. Bo sd, Boia milos, Boie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Bo pe s vekm zaiatonm psmenom vo viacslovnch vlastnch mench typu Boia Matka, Bo Syn. V rozlinch ustlench spojeniach a obraznch pomenovaniach sa pe slovo bo s malm zaiatonm psmenom, napr. palina boie drievko, boia prroda, kad bo de, bo dar (chlieb), vyjs na svetlo boie. 4. Rozlin pomenovania bytost, ktor poda starch predstv napaj cel prrodu, peme ako veobecn podstatn men s malm zaiatonm psmenom, napr. kriatok, troll (kriatok v severskom germnskom bjoslov), vodnk, zmok, vla, rusalka. Rovnako s malm zaiatonm psmenom peme aj niektor pomenovania bytost z nboenskej oblasti, napr. anjel, archanjel, ert, diabol, satan. S vekm psmenom sa mu takto slov psa iba vtedy, ak sa vyuvaj ako pomenovania postv v literrnych a inch umeleckch dielach, ako nzvy diel a podobne, napr. Rusalka, Satan, prpadne sa vyuvaj aj ako vlastn men inho druhu, napr. pomenovanie Satan ako nzov vrchu a pod., nzov Rusalka ako pomenovanie druhu vrobku at.
5. Men zvierat, napr. Sivko, Belko, Pozor, Duno, Rexo, Murko, Czar, Micka, Rysua, Jumbo, Vchor.
P o z n m k a. Slov sivko, belko peme s malm zaiatonm psmenom, ak ide o akkovek zviera (najm koa) so sivou alebo bielou farbou.
Prdavn men utvoren od vlastnch mien ud a ivch bytost (antroponm) sa pu s vekm alebo malm zaiatonm psmenom: 1. S vekm zaiatonm psmenom sa pu privlastovacie prdavn men utvoren od vlastnch mien prponami -ov a -in, napr. Peter Petrov, Eva Evin, Svtopluk Svtoplukov, Jnok Jnokov, Gonarov Gonarovov, Timrava Timravin, Zgurika Zgurikin, Anglian Anglianov (Anglianova chladnokrvnos), Lomidrevo Lomidrevov, Zlatovlska Zlatovlskin, Jupiter Jupiterov, Venua Venuin, Alah Alahov, Jehova Jehovov, Kristus Kristov, Madona Madonin; Duno Dunov, Jumbo Jumbov, Rysua Rysulin, Micka Mickin. 2. S malm zaiatonm psmenom sa pu prdavn men odvoden od vlastnch mien osb alebo zvierat prponami -ovsk, -sk alebo variantom -k, napr. tefan tefansk, Mikul mikulsky, Anna anensk, tr trovsk, Verdi verdiovsk, paniel panielsky, Rus rusk, Turek tureck, Jupiter jupitersk, Junna junnsky, Duno dunovsk. 1.3.2. NZVY OBJEKTOV VO VESMRE A NZVY TVAROV NA ICH POVRCHU 1. Nzvy kozmickch objektov a nzvy tvarov na povrchu mimozemskch objektov (kozmonym): nzvy hviezd a zoskupen hviezd, napr. Slnko, Algol, Diadm, Srius, Hydy, Jasliky, Plejdy, Tychova hviezda, Barnardova pka, Karolovo srdce, Gouldov ps hviezd, Keplerova supernova, Proxima Centauri, Krabia hmlovina, Galaxia (Mliena cesta), Arpove galaxie, Coma, Pegasus, Miestna superkopa galaxi (Miestna supergalaxia), Miestna skupina galaxi, Miestny mrak galaxi, Seyfertov sextet, Voroncovov-Veaminov kvintet; nzvy shvezd, napr. Andromeda, Baran, Drak, Jun koruna, Jun ryba, Mal voz, Mal lev, Vodn had; nzvy plant, napr. Jupiter, Mars, Urn, Venua, Zem; nzvy mesiacov, napr. Jnus, Eurpa, Mesiac; nzvy plantok (planetoidov) a skupn plantok, napr. Eros, Adonis, Hermes, Amor, Trjania, Flra; nzvy komt a skupn komt, napr. Bielova komta, Halleyho komta, Arendova-Rolandova komta, Jupiterova rodina komt; nzvy meteoritov, meteoritickch rojov, napr. Glorieta, Jiling, Lyridy, Perzeidy, Jlov Fnicidy; nzvy tvarov na povrchu mimozemskch objektov, napr. Humboldtovo more, More daov, Moiar spnku, Ocen brok, Jarn jazero, Jazero snov, Zliv astronautov, Rovn stena, Rumberov vrch, Veov vrchy, Baadeho dolina, Sneliova dolina, Hadleyho brzda, Beajev (krter na Mesiaci), Herkulov mys, Planina zostupu, Zklada pokoja.
P o z n m k a. 1. S malm psmenom sa pu pomenovania zornika, veernica (Venua), slnen sstava, galaxia, galaktick sstava, hmlovina, hviezdokopa, hviezdna populcia, kvazar, pulzar, planta, plantka (planetoid, asteroid), meteor, meteorit, meteorick roj, nova, supernova, biely trpaslk a i. Ide zva o pomenovania druhov objektov vo vesmre. 2. V pravopise rozliujeme: zem (s, pevnina, pda) Zem (naa planta, planta, ktor obvame), slnko (kozmick teleso ako zdroj tepla a svetla, hviezda) Slnko (nae slnko, naa hviezda), mesiac (kozmick teleso obiehajce okolo planty) Mesiac (mesiac obiehajci okolo Zeme, n mesiac), galaxia (sstava hviezd) Galaxia (galaxia, do ktorej patr Slnko a s nm naa Zem, naa galaxia). Nzvy Zem, Mesiac, Slnko sa pouvaj v odbornom jazyku (v astronmii, astrofyzike, kozmolgii), nzov Galaxia sa pouva popri nzve Mliena cesta.
2. Nzvy tvarov zemskho povrchu a objektov na zemskom povrchu (toponym): a) Nzvy tvarov horizontlneho lenenia zemskho povrchu:
nzvy kontinentov a subkontinentov, napr. Afrika, Amerika, Austrlia, Jun Amerika, Severn Amerika; nzvy ostrovov a sostrov, napr. Krta, Korzika, Nov Zland, Barentsov ostrov, Medved ostrov, Britsk ostrovy, Ostrov ndeje, Ostrov Alexandra I., Ostrov princa Karola, Zem kra Karola, Ostrov svtej Heleny (Svt Helena), Ostrovy Juana Fernandeza; nzvy pt, napr. Sahara, Gobi, Kalahari, Nbijsk p, Vek pieson p; nzvy prri, step, tundier a oz, napr. Vek prria, Baragansk step, Murmansk tundra, Baharijsk ozy; nzvy moiarov, napr. Pinsk moiare, Obsk moiare; nzvy polostrovov, napr. Kola, Mal zia, Predn India, Pyrenejsk polostrov, Tajmrsky polostrov, Mamut polostrov, Thurstonov polostrov, Polostrov Hjalmara Riisera-Larsena; nzvy ij, napr. Korintsk ija, Adamov most, Kra; nzvy mysov, ks, napr. Jun mys, Charlesov mys, Annin mys, Mys dobrej ndeje, Mys Morrisa Jesupa, Mys princa Waleskho, Mys svtho Luka, Vislianska kosa; nzvy pobre a fyzickogeografickch krajn, napr. Rivira, Doln Guinea, Stredn Amerika, Murmansk pobreie, Pobreie slonoviny, Adelino pobreie, Pobreie ierneho korenia, Pobreie Charitona Lapteva, Pobreie Viliama II., Pobreie kra Fridricha VI., Washingtonova zem, Zem Knuda Rasmussena, Viktriina zem, Zem Mrie Byrdovej, Zem kra Viliama, Zem krovnej Maud. b) Nzvy tvarov vertiklneho lenenia zemskho povrchu (vypuklch, vpadnutch a inch tvarov): nzvy pohor, napr. Tatry, Karpaty, Matra, Abruzzy, Alpy, Himalje, Vysok Tatry, Adulsk Alpy, Stredn Ural, Levosk vrchy, Andalzske vrchy, Macdonellove vrchy, Vrchy krovnej Alexandry, Cornwallsk vrchovina, Pornska bridlinat vrchovina, Krakovsko-enstochovsk vrchovina, Etipska vysoina, Arkdska hornatina, Zavihorlatsk pahorkatina, Jazern pahorkatiny, Baltsk jazern pahorkatina, Mokr planina, Langresk ploina, Bakonsk les, Slovensk rudohorie, Centrlny masv, Bajkalsk chrbt, Hiadesk sedlo; nzvy vrchov, napr. Kriv, Elbrus, Olivov vrch, Kociuszkov vrch, Kuevsk sopka, Gunnbjrnov vrch, Kamenn mu, Lomnick tt, Sninsk kame, Jankov vok, Mont Blanc, Mount Everest; nzvy priesmykov, napr. Dukliansky priesmyk, Dungrska brna, Vek svt Bernard, Priesmyk ervenej vee; nzvy nin, znenn, kotln a doln, napr. Andalzska nina, Podunajsk nina, Rhnsko-sanska znenina, Horndska kotlina, Transylvnska kotlina, Dyjsko- svrateck val, Mokr dolina, Mengusovsk dolina, Vek Studen dolina; nzvy tiesav, napr. Zdielska tiesava, Vek kaon, elezn vrta, Kurilsk priekopa; nzvy preliain, napr. Kaspick preliaina, Dolina smrti; nzvy panv, napr. Parska panva.
3. Nzvy krajn, krajov, zem, ttov, sprvnych oblast ttov a inch sprvnych oblast: nzvy krajn, napr. Slovensko, Nemecko, India, Rusko, Ukrajina, Bdensko-Wrttembersko, Alsasko-Lotrinsko, Galia, Dcia; nzvy zem, krajov, napr. Balkn, Orient, Zpad (zpadn tty), Vchod (vchodn tty), Spi, ari, Gemer, Zhorie, Novohrad, Han; nzvy ttov, spolkovch krajn a pod., napr. Malajzia, Maurcius, Fidi, Slovensk republika, Franczska republika, Rakska republika, Dnske krovstvo, Izraelsk tt, Luxembursk vekovojvodstvo, Lichtentajnsk knieatstvo, Omnsky sultant, Rusk federcia, Brazlska federatvna republika, Vatiknsky mestsk tt, Zpadosamojsk nezvisl tt, Nemeck spolkov republika, Spojen tty americk, Spojen krovstvo Vekej Britnie a Severnho rska; Alabama, Texas, Tirolsko, Doln Raksko, Bavorsk slobodn tt, rovnako aj starie nzvy ttov, napr. Zvz sovietskych socialistickch republk (Sovietsky zvz), alebo nzvy ttov ustlen dodatone historikmi, napr. Rmska ra, Vekomoravsk ra, Osmansk ra; nzvy sprvnych oblast ttov (aj starie, historick), napr. ilinsk okres, Nitriansky kraj, Trenianska upa, Gemersk stolica, Voronesk gubernia, Poznansk vojvodstvo, Federlny ditrikt Kolumbia, Budnsky paalk, Fiakovsk sandak, Vojvodinsk autonmny kraj, idovsk autonmna oblas, ukotsk autonmny okruh, Ninonovgorodsk oblas; nzvy inch sprvnych oblast (eleznc, armd, cirkv, priemyselnch oblast), napr. Vchodn eleznica, Vchodn vojensk okruh, Spisk diecza, Rybnick uhon oblas, Hornosliezska priemyseln oblas.
P o z n m k a. 1. Pomenovania ttov rozlen slovkami sa nepokladaj za vlastn men, a preto sa nepu s vekmi zaiatonmi psmenami, napr. prv republika, druh cisrstvo, tretia ra. Vlastnmi menami nie s ani rozlin nzvy motivovan istmi udalosami, osobami (panovnkmi) a pod., napr. predmnchovsk republika, habsbursk monarchia. Vlastnm menom je vak pomenovanie Samova ra (poda franskho kupca Sama), ktor bolo utvoren historikmi. 2. V oficilnom nzve esk a Slovensk Federatvna Republika, ktor sa pouval do rozdelenia federatvnej republiky na dva samostatn tty, Slovensk republiku a esk republiku, rozhodnutm Federlneho zhromadenia SFR z 20. 4. 1990 sa vnimone psali vetky plnovznamov slov s vekm zaiatonm psmenom. 3. Druhov oznaenie, ktor stoj pred vlastnm menom sprvnej oblasti ttu, pe sa s malm zaiatonm psmenom, napr. tt Texas, spolkov krajina Doln Raksko, okres ilina.
4. Nzvy jask a priepast, napr. Dvere, Maarn, Driny, tefanov, Uhlite, Vyvieranie, Burda, Matilda, Vaeck jaskya, ertova jaskya, Antonova jaskya, Dvojit jaskya, Dobinsk adov jaskya (ale Dobinsk adov Jaskya = administratvna as obce), Bojnick hradn jaskya, Doln krovsk jaskya, Ochtinsk aragonitov jaskya, Snen diera, Mnchovsk diera, Tomova diera, Vlia diera, Psie diery, Markov kt, Kamenn mlieko, Sovie oi, ertova pec, Kav previs, Bezodn studa, Blatncky tunel, Hladov vyvieraka, Tesn skala, Jaskya slobody.
5. Nzvy vodnch tokov a vodnch plch sveta: nzvy riek a potokov, napr. Dunaj, Vh, Visla, Seina, ierny Vh, Severn Dvina, Biely Dunajec, lt rieka, Hadia rieka, Rieka otrokov, Rieka svtho Vavrinca, Biely potok (ale Biely Potok = administratvna as obce), belovsk potok, Andick jarok, Pravltava; nzvy prameov, gejzrov, napr. Fatra, Laskomer, Gretzemacherov prame, Kysl voda, Grfov obed, Herliansky gejzr; nzvy rienych prieplavov, napr. Vek prieplav, Marnsko-rnsky prieplav; nzvy vodopdov, napr. Skok, Obrovsk vodopd, Angelov vodopd, Stanleyho vodopd, Viktriine vodopdy, Niagarsk vodopdy (Niagara); nzvy jazier a vodnch plch, napr. Izra, Bajkal, Povadlianske jazero, Bodamsk jazero, Ochridsk jazero, Rudolfovo jazero, Vek medvedie jazero, Plitvick jazer, Vek jazero otrokov, Vek kanadsk jazer, tefniino jazero, trbsk pleso (ale trbsk Pleso = administratvna as obce), P spiskch plies, Morsk oko, Karibsk priehrada, Asunska priehrada, Oravsk vodn ndr, Zemplnska rava, Rombersk rybnk, Bdkovianske rybnky; nzvy kanlov, napr. Krtky kanl, Krny kanl; nzvy ocenov, napr. Atlantick ocen (Atlantik), Tich ocen (Pacifik), Severn adov ocen; nzvy mor, napr. Stredozemn more, Krtske more, erven more, alamnovo more, Lincolnovo more, More Laptevovcov, More kozmonautov; nzvy zlivov, napr. Pearlharborsk zliv (Pearl Harbor), Perzsk zliv, Korintsk zliv, Vek Syrta, Fnsky zliv, Lbeck ztoka, Jamesova ztoka, Verybia ztoka, Veryb zliv, Foxov zliv, Mackenzieho zliv, Vek austrlsky zliv, Zliv trpezlivosti, Zliv svtho Juraja, Kotorsk boka, Zlat roh; nzvy prielivov, napr. Kandavu, Kostin ar, Dolphin a Union, Vek prieliv, Dnsky prieliv, Lamansk prieliv (La Manche), tvrt kurilsk prieliv, Foxov prieliv, La Prousov prieliv, Prieliv desiateho stupa, Prieliv svtho Juraja; nzvy morskch prieplavov, napr. Suezsk prieplav, Panamsk prieplav; nzvy in, napr. Bospor, Dardanely (Dardanelsk ina), Karsk vrta; nzvy morskch prdov a podmorskch tvarov, napr. Golfsk prd, Severn rovnkov prd, Mozambick terasa, Buldirsk tes, Centrlna vina, Arabsko-indick chrbt, Lawsonova lavica, Makarovov vrch, Makarovova panva. 6. Nzvy udskch sdel, ich ast a verejnch priestranstiev: nzvy miest, dedn, osd, napr. Bratislava, Madrid, Washington, Bartoova Lehtka, Spisk Podhradie, Trenianske Teplice, Buenos Aires, New York, Dedina Mldee, Kysuck Nov Mesto, Nov Mesto nad Vhom, Svt Jur, atn-Stre, Chlons-sur-Marne; nzvy ast miest a obc ako administratvnych jednotiek, napr. Petralka, Karlova Ves, Devnska Nov Ves, Star Mesto, Koick Nov Ves, Zvada pod iernym vrchom; nzvy ast miest a obc ako zkladnch sdelnch jednotiek nepredstavujcich samostatn administratvne jednotky, napr. Vlie hrdlo, Sdlisko SNP, Sdlisko osloboditeov, Sdlisko nad jazerom; nzvy ulc a nbre, napr. Dreven ulica, Such mto, Pekn cesta, Starotursk chodnk, Nevsk prospekt, udov aleja, Jaskov rad, Dostojevskho rad, Ulica Jozefa Cgera Hronskho, elezniiarska ulica, Jesenskho ulica, Horn strieborn ulica, Ulica slobody, Aleja vaky, Ulica gen. M. R. tefnika, Fajnorovo nbreie, Pri starom mte, Na pai, Na vyhliadke, Na briku; nzvy nmest, napr. Mierov nmestie, Hviezdoslavovo nmestie, Nmestie republiky, Nmestie udovta tra; nzvy sadov, napr. Sad slobody, Sad Janka Kra; nzvy zhrad, napr. Botanick zhrada Prrodovedeckej fakulty UK, Medick zhrada; nzvy cintornov, napr. Ondrejsk cintorn, Cintorn hrdinov SNP, Nrodn cintorn. 7. Nzvy vznamnch stavieb a ich ast: nzvy budov, domov, palcov, napr. Hofburg, Biely dom, Palc kultry, Palc vedy a kultry, Palc republiky, Primacilny palc, Dom umenia, Domov vedeckch pracovnkov SAV; nzvy tudentskch domovov, interntov, napr. tudentsk domov Juraja Hronca, tudentsk domov udovta tra, Svoradov, Druba; nzvy tadinov, napr. tadin desaroia, Olympijsk tadin, udov tadin; nzvy amfitetrov, napr. Amfiteter priatestva nrodov, Amfiteter slobody; nzvy hradov, zmkov, katieov, napr. Spisk hrad, Oravsk zmok, Markuovsk katie, erven Kame, Krsna Hrka; nzvy kostolov, chrmov, katedrl, bazilk, pagod, kltorov, napr. Kostol svtho (sv.) tefana, Dm svtho Martina, Chrm svtho Vta (Svtovtsky chrm), Chrm svtho Petra (Svtopetersk chrm), Chrm Vasilija Blaenho, Katedrla svtho Pavla, Konkatedrla svtho Martina, Bazilika svtho Petra, Bazilika Sedembolestnej Panny Mrie, Bazilika Boej mdrosti, Vek pagoda divch hus, Kltor svtho Emerma;
Poznmka. Ak druhov oznaenie sdlisko stojace pred vlastnm pomenovanm nie je sasou vlastnho mena, pe sa s malm zaiatonm psmenom, napr. sdlisko Chrenov (vlastnm menom sdliska je tu iba pomenovanie Chrenov).
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). P o z n m k a. Oznaenie kostolov, chrmov, kltorov a pod. poda prslunosti k istej reholi (rdu) nie je vlastnm menom a takto oznaenie sa pe s malm zaiatonm psmenom, napr. kapucnsky kostol, benediktnsky kostol, kostol klarisiek, kostol urulnok, frantiknsky kltor, kltor premontrtok.
nzvy brn, napr. Michalsk brna, Brna hrdinov; nzvy mrov, napr. Berlnsky mr, Mr komunardov, Mr nrekov, Vek nsky mr; nzvy vznamnch sien, dvorn a inch priestorov v budovch a stavbch, napr. Sie federcie, Sie Ladislava Novomeskho, Rytierska sie Bratislavskho hradu, Stpov sie Domu odborov, Dvorana predkov; nzvy mostov, napr. Prstavn most, Hviezdoslavov most, Most mldee, Most barikdnikov, Most Lafranconi, Nov most (v Bratislave); nzvy fontn, napr. Fontna mieru, Kaacia fontna, Ganymedova fontna; nzvy besiedok, napr. Besiedka priatestva, Besiedka udovta tra; nzvy vznamnch alebo jedinench elezninch spojen, napr. Povask eleznica, Tra mldee, Transsibrska magistrla, Koicko-bohumnska eleznica; nzvy vznamnch (jedinench) ciest, autostrd, napr. Jantrov cesta, Panamerick cesta, Severovchodn cesta, Tatransk magistrla, Via Appia; nzvy tunelov, napr. Kraoviansky tunel, Simplonsk tunel. 8. Nzvy ast chotrov, pol a pod., napr. Rovienky, Zhumenice, iarice, Smreina, Studniky, Hnilec, Jakubkov, Koiarec, Rakovec, Str, Horn lky, Riedky diel, Such Siminika, Mtna studa, Star laz, Star Rakovec, Pod skalou, Medzi vrchmi, Za lkami, Pri troch duboch, Za kalvriou, Pod Brlonm, Pod Moiarkou.
Poznmka. Zoveobecnen pomenovania, ktor vznikli zo zemepisnch nzvov, najastejie nzvov miest, peme s malm zaiatonm psmenom, napr. Amerika amerika (automobil americkej vroby), Kanada kanada (art, vtip, zbava), Panama panama (druh tkaniny, slamen pletivo na klobky a nbytok a in vznamy), Kamr kamr (mkk jemn tkanina z esanej ovej vlny alebo z pravej srsti kamrskej kozy obyajne s pestrmi vzormi), Kuba kuba (cigara strednej akosti), Emmenthal ementl (kvalitn tvrd syr s vysokoohrievanou a lisovanou syrovinou), Cognac koak (vnny destilt), Manchester menester (pevn bavlnen tkanina s psikovanou truktrou), Damask damask (bavlnen alebo anov tkanina na posten bielize), Roquefort rokfort (polotvrd ov syr s modrozelenou plesou), Angora, teraz Ankara angora (vlna z angorskch zajacov a angorskch kz a alie vznamy), Sterling terling (pean jednotka a platidlo vo Vekej Britnii), Charleston charleston (spoloensk tanec severoamerickho pvodu v 4/4 takte a skladba v tomto takte), Eidam eidam (druh polotvrdho syra), Babylon babylon (zmtok, chaos), Sodoma sodoma (nemravn ivot), Mekka mekka (vznamn centrum, stredisko, kde sa schdzaj obdivovatelia, priaznivci nieoho).
1.3.3. NZVY UDSKCH VTVOROV, POMENOVANIA ASOVCH SEKOV, DEJINNCH UDALOST, ORGANIZCI, INTITCI, VROBKOV, PODNIKOV, SPOLKOV, POLITICKCH STRN, HNUT, AKCI, VYZNAMENAN A CIEN
1. Nzvy jedinench dopravnch prostriedkov a spojov: nzvy vlakovch spojov (expresov, osobitnch spojov), napr. Tatran, Dargov, Horehronec, Lietajci kt, Chopin, Vindobona, Pannonia, Ostravan, Meridian, Modr p, Slovensk strela; nzvy lod, napr. Morava, Koice, Pieany, Mur, Profesor Zubrov, Vaz, Vazstvo, Devn, Titanic; nzvy lietadiel, vzducholod, napr. Pieany, Myjava. 2. Pomenovania vznamnch asovch sekov: nzvy sviatkov, napr. Nov rok, Vianoce, tedr de, Hromnice, Vek noc, Kvetn nedea, Vek piatok, Vekonon nedea, Turce, Sviatok vetkch svtch, Sviatok prce, Prv mj (1. mj); nzvy pamtnch dn, napr. De matiek, De vazstva nad faizmom, De vzniku Slovenskej republiky, De elezniiarov, De zeme, Svetov de zdravia, Medzinrodn de det, Pamiatka zosnulch.
P o z n m k a. 1. Pomenovania vianon sviatky, turne sviatky, svtodun sviatky, vekonon sviatky (spojenia prdavnch mien so slovom sviatky) peme s malm zaiatonm psmenom (nechpu sa ako vlastn men). 2. Rozliujeme pomenovanie nov rok (novch 365, resp. 366 dn, al rok po uplynut predchdzajceho roka, napr. vea astia v novom roku, vetko najlepie v novom roku, pln prce na nov rok, do novho roka s novmi predsavzatiami a pod.) a Nov rok (prv de v roku, sviaton de).
3. Pomenovania zvanch dejinnch udalost: pomenovania revolci a povstan, napr. Slovensk nrodn povstanie (Povstanie), Slovensk povstanie (r. 1848), Vek franczska revolcia (Franczska revolcia), Oktbrov revolcia, Parska komna, Mjov povstanie eskho udu; pomenovania vojenskch operci, napr. Stalingradsk bitka, Ptna brka, Overlord.
P o z n m k a. In pomenovania dejinnch udalost sa bene pu s malm zaiatonm psmenom, napr. tridsaron vojna, krymsk vojna, prv svetov vojna, druh svetov vojna, rusko-japonsk vojna, napoleonsk vojny, revolun udalosti na Slovensku (slovensk revolun udalosti), krompask vzbura, handlovsk trajk, versaillsk mier.
4. Nzvy jedinench radov a verejnch intitci a ich najvych sast (aj bvalch):
nzvy orgnov ttnej moci a ich najvych sast, napr. Nrodn rada Slovenskej republiky, Slovensk nrodn rada, Predsednctvo Slovenskej nrodnej rady, Federlne zhromadenie, Snemova nrodov Federlneho zhromadenia (v bvalej SFR), Poslaneck snemova eskej republiky, Nrodn zhromadenie (vo Franczsku, v Maarsku), Vek nrodn zhromadenie, Najvy soviet ZSSR (orgn ttnej moci v bvalom Sovietskom zvze), ttna duma (v Rusku), Kongres USA, Kancelria prezidenta Slovenskej republiky, rad vldy Slovenskej republiky; nzvy orgnov ttnej sprvy a samosprvy, napr. Rada ministrov Poskej republiky, Rada udovch komisrov (nzov vldy v bvalom Sovietskom zvze), Zbor poverenkov (nzov bvalho vldneho orgnu na Slovensku), Federlne ministerstvo zahraninch vec (nzov bvalho orgnu), Ministerstvo kultry SR, Zvzov sekretarit zahraninch vec Juhoslovanskej zvzovej republiky, ttny departement (ministerstvo zahraninch vec v USA), udov komisarit zahraninch vec ZSSR (nzov ministerstva zahraninch vec v bvalom Sovietskom zvze), Poverenctvo kolstva (nzov niekdajieho strednho orgnu ttnej sprvy na Slovensku), rad geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy, Krajsk rad v Trnave, Okresn rad v Spiskej Novej Vsi, Okresn rad Bratislava 5, Mestsk rad v iline, Obecn rad v Budmericiach; nzvy najvych a jedinench komisi, rd, vborov a pod., napr. Slovensk komisia pre ivotn prostredie, Slovensk komisia pre vedeck hodnosti; Akreditan komisia, poradn orgn vldy Slovenskej republiky; Legislatvna rada vldy Slovenskej republiky, Rada vldy Slovenskej republiky pre nrodnosti, stredn jazykov rada, stavnoprvny vbor Nrodnej rady Slovenskej republiky; nzvy vedeckch a kultrnych intitci, vedeckch a vskumnch stavov a zariaden, napr. Slovensk akadmia vied, Slovinsk akadmia vied a umen, Nrodn akadmia vied (v USA), Matica slovensk, Jazykovedn stav udovta tra SAV, Endokrinologick stav SAV, Vskumn stav celulzy a papiera, Mestsk stav ochrany pamiatok v Bratislave; nzvy kl, faklt, katedier, rektortov a dekantov vysokch kl, napr. Univerzita Komenskho, Univerzita P. J. afrika, Palackho univerzita, Slovensk technick univerzita, Technick univerzita v Koiciach, Vysok vojensk leteck kola, Vysok kola dopravy a spojov, Vojensk uilite podjavorinskch partiznov, Filozofick fakulta Univerzity Komenskho, Strojncka fakulta Slovenskej technickej univerzity, Katedra jazykov Prvnickej fakulty Univerzity Komenskho, Rektort Univerzity Mateja Bela, Dekant (Dekanstvo) Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho, Zkladn kola Jona Zborskho, Zkladn kola svtej (sv.) Urule, Stredn odborn uilite stavebn v Bratislave, Gymnzium v Modre, Vojensk gymnzium Jna iku, Priemyseln kola textiln a papiernick v Ruomberku; Matersk kola, Astrov ul., Bratislava; Zkladn kola v Pezinku, Fndlyho ul.; nzvy kninc, napr. Univerzitn kninica, ttna vedeck kninica v Banskej Bystrici, Slovensk technick kninica, stredn kninica Slovenskej akadmie vied, Mestsk kninica v Bratislave, Kongresov kninica (vo Washingtone); nzvy divadiel, napr. Slovensk nrodn divadlo, Nov scna, Divadlo P. O. Hviezdoslava (Hviezdoslavovo divadlo), Divadlo na korze, Divadlo pre deti a mlde, ttne bbkov divadlo, Divadlo Jona Zborskho, Divadlo bratov Mrtkovcov (v Brne), Vek divadlo (v Moskve), La Scala (v Milne); nzvy opernch sborov, napr. Komorn opera, Komick opera, Nrodn opera; nzvy kn, napr. Hviezda, Tatra, Obzor, Kino mladch, Kino nronho divka; nzvy hudobnch telies, spevckych a tanench sborov, napr. Slovensk filharmnia, Filadelfsk filharmnia, Viedensk filharmonici, Symfonick orchester Slovenskho rozhlasu v Bratislave, Slovensk komorn orchester, ttny komorn orchester v iline, Koick zbavn orchester, Slovensk filharmonick zbor, Camerata Slovaca, Slovensk udov umeleck kolektv, Malokarpatsk kapela, Moravanka, Hudci, Modus, Lnica, Ekonm; nzvy mze, napr. Slovensk nrodn mzeum, Turianske mzeum Andreja Kmea, Technick mzeum v Koiciach, Krajansk mzeum, Mzeum histrie Bratislavy, Mzeum udovta tra (v Modre), Mzeum historickch hodn; nzvy galri, napr. Slovensk nrodn galria, Galria mladch, Galria udovta Fullu (Fullova galria); nzvy tlaovch agentr (kancelri), napr. Tlaov agentra Slovenskej republiky, Novosti, Reuter, Associated Press, Prensa Latina, Polska Agencja Prasowa; nzvy sdov a prokuratr, napr. Najvy sd SR, stavn sd Slovenskej republiky, Generlna prokuratra Slovenskej republiky; nzvy nemocnc, napr. Fakultn nemocnica v Bratislave, Drerova nemocnica s poliklinikou, Nemocnica svtej Albety, Nemocnica s poliklinikou Svtho kra, Detsk fakultn nemocnica; in nzvy radov a verejnch intitci, napr. Veobecn zdravotn poisova, Slovensk sporitea, a. s., Nrodn banka Slovenska, Investin a rozvojov banka, a. s., udov banka, a. s., Ponobanka, a. s.; nzvy najvych orgnov intitci, nzvy prezdi, predstavenstiev a dozornch rd (ak sa uvdza pln nzov intitcie alebo podniku), napr. Krajsk riaditestvo Policajnho zboru Slovenskej republiky v Trenne, Prezdium Fondu nrodnho majetku Slovenskej republiky, Predstavenstvo a. s. Slovnaft, Dozorn rada Veobecnej verovej banky.
P o z n m k a. 1. Slovo vlda sa ustlene pe s malm zaiatonm psmenom, napr. vlda Slovenskej republiky, vlda vajiarskej konfedercie. 2. Pomenovania oddelen, odborov, sekci, rd, komisi a inch podobnch organizanch alebo pomocnch jednotiek intitci, stavov, radov, podnikov at. ani pomenovania kabinetov kl sa nepokladaj za vlastn men, a preto sa pu s malm zaiatonm psmenom, napr. civilnosprvny sek odboru veobecnej vntornej sprvy Ministerstva vntra SR, oddelenie jazykovej kultry Jazykovednho stavu udovta tra SAV, oddelenie dopravy Magistrtu hlavnho mesta SR Bratislavy,
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). fyziklny kabinet Gymnzia v Martine, komisia Predsednctva SAV pre zahranin styky, tvar noriem Nrodnho centra pre informatiku. 3. Nzvy typu miestny rad, obecn rad, okresn rad, okresn sd, matersk kola, zkladn kola, gymnzium, stredn priemyseln kola elektrotechnick, stredn odborn uilite, filozofick fakulta, pri ktorch nie je uveden presn urenie sdla, prslunosti k istej intitcii alebo miesta psobnosti a nemaj ani dedikan prvlastok, s veobecn nzvy a pu sa s malm zaiatonm psmenom. 4. Nzvy tudijnch odborov (na strednch a vysokch kolch) a uebnch predmetov pu sa s malm zaiatonm psmenom, napr. ekonomika zahraninho obchodu, slovensk jazyk a literatra, matematika, mechanizcia ponohospodrskej vroby, chemik opertor, strojrstvo stavba strojov.
5. Nzvy umeleckch a vedeckch diel, dleitch psomnost, publikanch orgnov a pod.: nzvy umeleckch diel (beletristickch, dramatickch, filmovch, vtvarnch, hudobnch), vedeckch a vedeckopopularizanch prc, rozlinch publicistickch materilov (v tlai, rozhlase, televzii, filme), napr. Tri gatanov kone, iv bi, Bratia Karamazovovci, Vojna a mier, Hjnikova ena, Hamlet, Viov sad, Joko Pik a jeho karira, Pieta, Pamtnk vazstva, Beg Bajazid, Lovci perl, Nedokonen, Baladick suita, Koncert pre klavr a orchester . 1 b mol, Morfolgia slovenskho jazyka, Encyklopdia astronmie, Za rozvoj demokracie, tart novho raketoplnu, Robme dos pre mlad rodiny?; nzvy dleitch psomnost (dokumentov), najm historickch, kdexov a zkonnkov, napr. stava Slovenskej republiky, Kutnohorsk dekrt, Zlat bula siclska, Magna charta, Tolerann patent, Oktbrov diplom (z r. 1860), Charta Spojench nrodov, Koick vldny program, Postupimsk dohoda, Obiansky sdny poriadok, Kdex knonickho prva, Zkonnk prce;
P o z n m k a. 1. Za vlastn men sa pokladaj iba pomenovania najzvanejch sprv s celospoloenskm vznamom, ktor bvaj publikovan v tlai alebo s uverejnen ako samostatn publikcie a nadobdaj rz zvanho dokumentu. Najrozlinejie sprvy a in dokumenty, ktor mvaj zvyajne intern charakter a nemvaj ir dosah, nepokladaj sa za vlastn men (pu sa s malm zaiatonm psmenom), napr. sprva o innosti Zvzu slovenskch dramatickch umelcov za rok 1995. 2. Nzvy zkonov, vyhlok, vldnych nariaden a pod. sa pu s malm zaiatonm psmenom, napr. zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, vyhlka Ministerstva financi Slovenskej republiky . 95/1993 Z. z. o kolkovch znmkach.
nzvy asopisov a zbornkov, dennkov a inch periodickch alebo neperiodickch tlaovch orgnov, napr. Slovensk pohady, Romboid, Kultra slova, ivot, Prca, Slovensk nrodn noviny, Veernk, Nov slovo, Literrny tdennk, Jazykovedn tdie, Slavica Slovaca, Studia Academica Slovaca, New York Times, Le Monde, ycie Warszawy; nzvy rubrk v asopisoch, nzvy pravidelnch relci v rozhlase a televzii, napr. Diskusie, Rdiomajk, Listy itateov, Krtke informcie, Rdiournl, Dialg, Aktuality, Melodick nokturno, Sondy, Kroky, Musica Viva; nzvy edci, napr. Nai klasici, Slovensk kninica, Jantr, Periskop, Nov prza, Kninica tudujcej mldee, Pamti, Mal modern encyklopdia. 6. Nzvy typov a znaiek sriovch vrobkov: nzvy technickch vrobkov (automobilov, motocyklov, traktorov, ponohospodrskych strojov, psacch strojov, plniacich pier a inch psacch potrieb, rozhlasovch a televznych prijmaov, gramofnov, videorekordrov, magnetofnov, fotografickch prstrojov, hodinrskych vrobkov, chladniiek, prok at.), napr. Tatra 613, koda Felicia, Renault, Fiat 1500 P, Volkswagen Passat, Zetor, Jawa 250, Consul, Olivetti, Novtor, iak, Pionier, Echo, Domino, Capella, Symfnia, Eroica, Philips, Sony, Praktica TL 5, Flexaret, Opema, Doxa, Omega, Prim, Calex, Perobot, Tatramat, Elektra, Elektrosvit; nzvy kozmetickch vrobkov, napr. Poana, Sneienka, Palmadent, Palmador, Nymfa, Chypre, Barbus, Derby, Columbia, Palmolive, Lavandon; medzinrodn (zva latinsk) odborn nzvy liekov (farmaceutickch vrobkov), rastln, ivochov a pod., napr. Acylpyrin, Dinyl, Streptomycin, Dihydralazin, Moduretic, Neocrystepin, Valeriana officinalis L., Rubus fruticosus L., Lepus europaeus, Falco subbuteo; odborn nzvy odrd, sort, kultivarov a pod., napr. Jonathan, Booskopsk erven (jablk), elezn kancelr (broskya), Senga sengana (jahoda); nzvy najrozlinejch inch vrobkov.
P o z n m k a. 1. Pomenovania niektorch vrobkov, ktor sa bene pouvaj, stvaj sa veobecnmi podstatnmi menami a pu sa s malm zaiatonm psmenom, napr. kuba (druh cigr), romadr, rokfort, eidam (druhy syra), bukas (druh drevrskeho vrobku), rizling (druh vna), koda (druh auta). V benom neoficilnom vyjadrovan sa pomenovania najastejie pouvanch liekov upotrebvaj v poslovenenej podobe a pu sa s malm zaiatonm psmenom, napr. aspirn, acylpyrn, dinyl. 2. Veobecnmi podstatnmi menami sa stali aj niektor slov odvoden od vlastnch mien, ktormi sa oznauj druhy vrobkov, odrd, napr. pragovka, kodovka, fordka, fiatka (automobily), tatramatka (prka), jonatnka (jablko). S to asto prostriedky hovorovho tlu jazyka.
7. Nzvy podnikov a zvodov (ttnych, komunlnych, astinnch, odborovch, drustevnch a i.): nzvy samostatnch zvodov, podnikov, zdruen podnikov, vydavatestiev a pod., napr. Bratislavsk automobilov zvody, Tesla, Benzinol, Zvody akho strojrstva, Zvody 29. augusta, Bane a huty na Slovensku, Palma- Tumys,
Stavomonte, Slovensk filmov tvorba, Podnik vpotovej techniky, Nbytok ilina, Tatran, Opus, Slovensk pedagogick nakladatestvo, Mlad let, Slovensk spisovate, Roncke drustvo v Stupave, Rozkvet, Pod Krivom (roncke drustv); nzvy sast zdruen podnikov, zoskupen podnikov (jednotlivch tlaiarn, hotelov, kaviarn, samostatnch prevdzok a pod.), napr. Svornos, Carlton, Kotva, U kra Mateja, Probetn.
P o z n m k a. Z predajn dostvaj osobitn pomenovania (vlastn men) iba niektor pecializovan predajne, napr. Elegancia, Elegn, Pokrok, Jednota, Vitoa, Gladiola, Sneienka. Oznaenia predajn druhom predvanho tovaru nepredstavuj vlastn men, napr. potraviny (predaja potravn), ryby, mliene lahdky, rozlin tovar, vno, papier, elektrospotrebie.
8. Nzvy spolkov, zdruen, spolonost, zvzov, politickch strn, hnut, portovch, vojenskch a inch organizci, stlych orgnov, cirkevnch organizci a spolonost, napr. erven kr, Slovensk erven kr, Slovensk jazykovedn spolonos pri SAV, Jednota slovenskch matematikov a fyzikov pri SAV, Spolok slovenskch spisovateov, Slovensk spolonos prekladateov umeleckej literatry, Spolok sv. Vojtecha, Konfedercia odborovch zvzov Slovenskej republiky, Hnutie za demokratick Slovensko, Kresanskodemokratick hnutie, Organizcia Spojench nrodov, Eurpska nia, Socilnodemokratick strana Rakska, Kresanskodemokratick nia (v NSR), Demokratick strana, Republiknska strana, udov front, Front nrodnho oslobodenia, Slovan Bratislava, Slvia STU, Armda Slovenskej republiky, Konferencia biskupov Slovenska, Slovensk katolcka charita, Evanjelick cirkev augsburskho vyznania na Slovensku, Rd maltzskych rytierov.
P o z n m k a. S vekm zaiatonm psmenom sa pu aj nzvy niektorch najvych sast politickch strn a celottnych organizci, napr. stredn rada Slovenskej nrodnej strany. Nzvy nich organizanch jednotiek sa pu s malm zaiatonm psmenom, napr. odboka Slovenskho zvzu zhradkrov, zvodn vbor Odborovho zvzu pracovnkov SAV.
9. Nzvy akci, zjazdov, vstav, sa, pretekov, cien, radov, vyznamenan, ocenen, nadci, fondov, napr. Bratislavsk hudobn slvnosti, Preovsk hudobn jese, Medzinrodn konferencia na obranu det, Mesiac bezpenosti prce, tudentsk tvorivos; Klenoty dvnej minulosti, Domcnos 88 (vstavy), Hviezdoslavov Kubn, Zlat krokodl, Okolo Slovenska, Preteky mieru, Vek starohjska, Vek pardubick; Rad M. R. tefnika, Nobelova cena, Rad SNP, Nrodn cena SR, Medaila za zsluhy o vstavbu Bratislavy, Cena SAV za vedeckopopularizan innos, estn plaketa SAV udovta tra za zsluhy v spoloenskch vedch, Nadcia Emlie Kovovej, Pro Slovakia.
Poznmka. 1. Ak sa pred nzvom podujatia uvdza radov slovka oznaujca poradie podujatia, vlastnm menom je cel nzov aj s uvedenm poradia podujatia, napr. Bienle ilustrci Bratislava 5. bienle ilustrci Bratislava (Piate bienle ilustrci Bratislava). 2. S malm psmenom sa pu pomenovania osb, ktor s nositemi rozlinch (aj bvalch) vyznamenan, hodnost, radov, cien a pod., napr. lauret Nrodnej ceny SR, lauret Nobelovej ceny, nrodn umelec, zaslil umelec, nosite vyznamenania Za statonos, zaslil majster portu, hrdina SNP, zaslil pracovnk SAV. 3. Z vtvarnch dvodov vlastn men v titulkoch knh, asopisov, v nzvoch lnkov, nadpisoch kapitol, na plagtoch, oznmeniach a podobne sa niekedy pu s malmi zaiatonmi psmenami. Takto psanie sa uplatuje najm vtedy, ak ide zrove aj o pouitie osobitnho, od inho textu odlinho typu psma. 4. V zriedkavch prpadoch sa vlastn men pu s malmi zaiatonmi psmenami v modernej pozii, napr. rytier klingsor zo sedmohradska / let navtvi svoj eisenach.
2. VEK PSMEN NA ZAIATKU VIET

Vek psmen peme: 1. na zaiatku jednoduchej vety a svetia, a to: a) na plnom zaiatku psanho prejavu, napr. udsk re je prostriedok na dorozumievanie. Na hrad (npis na orientanej tabuke) Ven priatelia! (oslovenie v liste); b) na zaiatku vety alebo svetia po predchdzajcej vete zakonenej bodkou, vkrinkom alebo otznikom, napr. Slovensk republika patr k poprednm strojrskym producentom a vvozcom. Najznmejie stredisk strojrskeho priemyslu s: Bratislava, Dubnica nad Vhom, Povask Bystrica a Martin. Prde na schdzku? Bude sa hovori o zjazde. 2. po dvojbodke: a) na zaiatku priamej rei, napr. Samo Cambel napsal: Slovenina me ma iba jeden rozumn, odvodniten cie, a to je: sli za most k vzdelaniu udu slovenskho.
b) ak po nej nasleduje vpoet, v ktorom niektor len obsahuje aspo jednu cel vetu, napr. Surov elezo vyroben vo vysokch peciach del sa na dve skupiny: 1. Surov elezo zlievarensk, ktor pretpanm v zlievarni mlo men svoje zloenie. 2. Surov elezo oceliarensk, kde premenou z nekujnho surovho eleza na kujn materil oce plne zmen svoje zloenie. Poda toho bud poiadavky kladen na zlievarensk surov elezo celkom in ako poiadavky kladen na oceliarensk surov elezo. Rozliujeme dva zkladn typy pohybov: 1. Pasvny pohyb, ke sa ivochy nechvaj prena bu fyziklnymi faktormi prostredia (napr. vodou, vzduchom), bu inmi ivochmi (ektoparazity a endoparazity). 2. Aktvny pohyb, ktor je vsledkom aktvnej pohybovej innosti ivochov v priestore. Tento typ je veobecnej, lebo ivoch me aktvne regulova polohu tela v zloitch podmienkach prostredia. Bielkoviny rozdeujeme na dve vek skupiny: 1. Proteny jednoduch bielkoviny; ich molekuly tvoria len aminokyseliny. 2. Proteidy zloen bielkoviny; maj v molekule okrem aminokyseln aj vznamn funkn skupinu nebielkovinovej povahy prostetick skupinu. 3. na zaiatku odsekov vo vpotoch, napr.:
P o z n m k a. Na zaiatku odsekov vo vpotoch sa novie pu vemi asto mal zaiaton psmen na ich tesnejie zoptie, napr.: Antigny rozdeujeme na tri skupiny: a) izoantigny bielkoviny, ktor s antignmi v rmci jednho ivoneho druhu, b) antoantigny antigny v rmci toho istho druhu, napr. bielkoviny oovky, spermi, hemoglobn, c) heteroantigny antigny medzi rozdielnymi ivonymi druhmi. Vvinov zmeny nastvaj dvojakm spsobom: a) men sa nervov funkcia, b) men sa organizcia, najm strednej nervovej sstavy. K vyej efektvnosti Bezpenostnej rady by poda memoranda mohli prispie tieto opatrenia: zavedenie uej spoluprce medzi jej stlymi lenmi. lensk krajiny by mohli pretudova monos vypracova tak procedry a vzjomn zvzky v duchu zdranlivosti a repektovania slobodnej voby ttov, ktor by vyluovali zapojenie vemoc do regionlnych konfliktov; aktivizcia mechanizmov oficilnych i neoficilnych konzultci lenov Bezpenostnej rady za asti generlneho tajomnka OSN a v prpade potreby i priamo zainteresovanch krajn; pravideln zasadanie Bezpenostnej rady na rovni ministrov zahraninch vec poas valnho zhromadenia alebo pred jeho zaatm. Mal psmen sa pu na zaiatku odsekov vo vpotoch, ktor neobsahuj vety, napr. iv sstavy maj: 1. pecifick chemick zloenie, 2. pecifick truktru, 3. za zklad biochemickch procesov enzymatick reakcie, 4. vlastnosti autoregulujcej sa sstavy, 5. schopnos reprodukova sa a sasne sa vyvja (prispsobova).
3. VEK PSMEN V SKRATKCH A USTLENCH ZNAKCH

Vek psmen sa pu v inicilovch skratkch a znakch: 1. vlastnch mien, napr. J. (Jn), L. (Ladislav), J. (Jesensk), M. K. (Martin Kukun), SR (Slovensk republika), ZS (Zvody akho strojrstva), NR SR (Nrodn rada Slovenskej republiky), SAV (Slovensk akadmia vied), UPJ (Univerzita Pavla Jozefa afrika), MD (Medzinrodn de ien), SNP (Slovensk nrodn povstanie), KSSJ (Krtky slovnk slovenskho jazyka), OSN (Organizcia Spojench nrodov), HK (Hviezdoslavov Kubn), BHS (Bratislavsk hudobn slvnosti); 2. rozlinch veobecnch pomenovan radov, intitci, podnikov a pod., napr. OD (okresn daov rad), OP (okresn rad prce), OP (okresn rad ivotnho prostredia), RD (roncke drustvo); 3. akademickch titulov a vedeckch hodnost, napr. MUDr. (medicinae universae doctor doktor medicny, doktor veobecnho lekrstva), PhDr. (philosophiae doctor doktor filozofie), Dr. (doktor), Ing. (ingnieur ininier), Mgr.
(magister), Bc. (bakalr), CSc. (candidatus scientiarum kandidt vied), DrSc. (doctor scientiarum doktor vied), PhD. (philosophiae doctor vedeck hodnos doktora filozofie); 4. chemickch prvkov a fyziklnych velin, napr. H (hydrogenium vodk), O (oxygenium kyslk), kW (kilowatt); 5. durovch hudobnch stupnc, napr. D dur, C dur (ale b mol, c mol); 6. pomenovan menovch jednotiek, napr. Sk (slovensk koruna), K (koruna esk), Ft (forint), L (lra), Fr (frank); 7. svetovch strn, psmovch asov a pod., napr. J (juh), Z (zpad), SV (severovchod), SE (stredoeurpsky as); 8. rozlinch inch nzvov a pomenovan, napr. VTR (vedecko-technick revolcia), MP (mldei prstupn v oznamoch filmov). Zvyajne sa zapisuje zaiaton psmeno slova, napr. SNR (Slovensk nrodn rada), SR (Slovensk re), OP (okresn rad prce), HK (Hviezdoslavova kninica), SPKK (Spolonos priateov krsnych knh), DPH (da z pridanej hodnoty). Niekedy sa priber aj alie psmeno, napr. VS (Vchodoslovensk eleziarne). Slovo esko-slovensk sa v starch skratkch zvyajne skracovalo ako S, napr. SAV (esko-slovensk akadmia vied), SA (esko-slovensk aerolnie). V niektorch starch skratkch, ktor sa ako celok do sloveniny prevzali z etiny, zapisovalo sa iba zaiaton psmeno slova esko-slovensk, napr. SD (esko-slovensk sttn drhy), SAD (esko-slovensk sttn automobilov doprava). V niektorch prpadoch sa na rozlenie skratiek zapisuje aj mal psmeno, napr. OP (okresn rad prce) ObP (obvodn rad prce), OD (okresn daov rad) ObD (obvodn daov rad), STK (stanica technickej kontroly) SlTK (Slovensk technick kninica). Mal psmen popri vekch sa pu aj v skratkch akademickch titulov a vedeckch hodnost, napr. PhDr. (philosophiae doctor doktor filozofie), DrSc. (doctor scientiarum doktor vied), v znakch menovch jednotiek, napr. Ft (forint), a v inch podobnch skratkch. Slov zanajce sa psmenami (zlokami) ch, dz, d skracujeme pomocou celch zloiek CH, DZ, D alebo Ch, Dz, D, napr. CHTF, ChTF (chemickotechnologick fakulta), BDD, BDD (Bratislavsk dezov dni). V slabinch skratkch peme vek zaiaton psmen, ak ide o skratky slov, ktor sa pu s vekmi zaiatonmi psmenami, napr. ud. (udovt), Slov. re (Slovensk re), Slov. nr. divadlo (Slovensk nrodn divadlo), Angl. banka (Anglick banka), Lit. tdennk (Literrny tdennk), Po. intitt (Posk intitt), Fn. republika (Fnska republika).
4. VEK PSMEN V POZII NA ZAIATKU VEROV

Vek psmen sa niekedy pu na zaiatku kadho vera, napr. Jak Fnix plpol Veitm ohom planie V bezodnch studniach tmy T rua kamenn. (P. Horov)
Vek psmen na zaiatku kadho vera sa bene pouvaj v starej pozii, v sasnej pozii sa pu iba zriedkavo.
5. VEK PSMEN AKO PROSTRIEDOK NA VYZDVIHNUTIE PREJAVU
NIEKTORCH SLOV A AST SLOV ALEBO AST JAZYKOVHO
Ako zdrazovac prostriedok sa pouvaj vek psmen najm v bsach, napr. A potom ahli noci / Krdlami havrana / o krka Never more. / Na slvu mjho udu / o v smutnch doliach / Nie, nikdy nezahynie / NEVER MORE! NIKDY NIE! (P. Horov) Typografick vyzdvihnutie slov alebo ast slov sli aj na to, aby si itate uvedomil svislosti medzi podobne znejcimi slovami alebo nhodnmi spojeniami slov, napr. DO MOJEJ CESTY VKRO A U A STHA PD / pd iat, pd tvojho tela, pd puta, ktor bol / Zd sa mi, e sa zdvha spod tvojich bielych iat / obetn dym a kresl nhodn epitoly / SMR PRI MARII zvyajne M RIASY / ako ty: nm v dese zbelej a jej sa chy / t er MRIA SI posledn, ktor sa o / nej dozvie a bude prv rozcucha / nmi vlasmi starn a do korienkov / piat MRY ASI a pohrebn voz vytvo / r kolesami vodiv ohnivo a tam a bude / lma za daa a bleskov. Len tvoje ho / rky za MARIA SI ma vo vyvrhnutch / koch. (J. kamla)
6. VEK PSMEN NA ZNAK CTY
Na znak cty sa pe vek zaiaton psmeno: 1. v priamom psomnom styku v tvaroch zmen Ty, Vy, Tvoj, V, ak sa vzahuj na adresta (individulneho i kolektvneho), napr. Navtvim a o najskr. Dostal som Tvoj list. Zasielam Vm svoj prspevok. Vemi ma zaujali Vae osudy. Vtame Vs (npis na transparente); 2. v oficilnom psomnom styku v niektorch tituloch a osloveniach asto historickej povahy, a to: a) v akademickch tituloch a osloveniach, napr. Vaa Magnificencia (oslovenie rektora), Vaa Spektabilita (oslovenie dekana fakulty); b) v panovnckych, achtickch a pod. tituloch, napr. Vaa Excelencia, Jeho Excelencia, Velienstvo, Vsos; c) v tituloch vysokch cirkevnch hodnostrov, napr. Svt Otec, Jeho Svtos (tituly ppea), Eminencia, Vaa Eminencia (oslovenie kardinla); d) v osloven vznamnch umelcov, napr. Majstre.
P o z n m k a. 1. Tvary zmen ty, tvoj, vy, v sa v rozlinch nvodoch, pokynoch, reklamnch textoch a pod. zvyajne pu s malm zaiatonm psmenom. 2. Ak nejde o oficilny psomn styk, achtick a in tituly sa zvyajne pu s malm zaiatonm psmenom, napr. vae blahorodie, vaa vsos, vaa krovsk vsos, vaa krovsk milos, vaa jasnos, vaa urodzenos, jeho excelencia, vae velienstvo. 3. S malm zaiatonm psmenom sa pu tvary zvratnch zmen sa, si, svoj a pomocnho slovesa by (si, ste), napr. Nezmenili ste svoj nzor? Kedy ste sa vrtili z dovolenky? Zapamtali ste si to dobre?
VII. PREPIS Z INCH GRAFICKCH SSTAV

1. BEN PREPIS Z CYRILSKHO PSMA
Cyrilsk psmo (cyriliku, azbuku) pouvaj niektor slovansk nrody a vina neslovanskch nrodov v bvalom Sovietskom zvze. Cyrilsk psmo sa podobne ako latinsk iastone li poda jednotlivch jazykov, v ktorch sa pouva. V pripojench tabukch sa uvdza ben prepis zo slovanskch jazykov pouvajcich cyrilsk psmo do sloveniny (do latinskho psma pouvanho v slovenine), a to z rutiny, ukrajininy, bielorutiny, bulhariny, macedniny. Pri prepise zo srbiny, v ktorej sa pouva cyrilika, uplatujeme psanie, ktor sa pouva v chorvtine (pouvajcej latinku).
1.1. PSMEN CYRILSKHO PSMA V SLOVANSKCH JAZYKOCH, KTOR SA PREPISUJ VDY ROVNAKO
a=a = b =v =d = =z =j =k =l = m = n o=o = p = r c =s =t =u = f =c = =
1.2. PSMEN CYRILSKHO PSMA V SLOVANSKCH JAZYKOCH, KTOR SA NEPREPISUJ VDY ROVNAKO
Latinka e ie Poloha po spoluhlskach po 1.2.1. RUTINA Azbuka e ee Cee Prklady Turgenev Sergej Bagdatiev Vasiliev Zinoviev Arseniev Jevgenij Dostojevskij Anikijev sjezd Ijiov Buonnyj Lomov Kiiov Aoa Panfiorov Bogatyriov Soloviov Jolkin prijom podjom Ermita poezija Fedin akademii
aae ace oe Acee Ee ocoec Ae ce o Aa
je
na zaiatku slova po samohlskach po po spoluhlskach , , ,
o o o o o io
po spoluhlskach po
ostatnch ao oa Coo o a o e aae
jo
e i ji
na zaiatku slova po samohlskach po vade okrem skupiny v skupine
Azbuka ,, ,
Latinka
, , , y ju
Ijiov oa Kondraji ce sjezd aa adjutant Poloha Prklady o Gorkij okrem polohy pred e, , oo Gogo o Bykov na zaiatku slova e Jukevi po samohlskach a armiju po aa adjutant po spoluhlskach okrem , , , o po a aa e a o oe Riutin Kriukov Iliua gauka utev ura Miukov Jakovlev
iu
u u u u ja
na zaiatku slova
po samohlskach po ia
aoc Majakovskij aae akademija e predjavi Piatakov Miasojedov Ciavlovskij Vasia Tretiakov Ulianov Voloa Kaa Tyanov apunov Gorkij Gonarov Chlebnikov erba Aksakov saksaul Alexandrov Alexej Axerod
x c
a a a a g ch ks x
po spoluhlskach okrem ao , , , coeo oc ac po eo o oo a o o o oao Xeo ea v ruskch slovch Acao na rozhran morfm caca v slovch so zretenm neruskm pvodom Aecao Aece Aceo
1.2.2. UKRAJININA Azbuka e x c Latinka e je i ji y ju iu u ja ia a h ch ks, x ako v rutine ako v rutine ako v rutine Ce aa Xoa oa Serhij Halyna Choma oka Poloha Prklady oe Poteba Oeca Odesa e Jefrem oo Kolomyjec a Ivan Ce Serhij aa Ukrajina o ylko Kyjiv coc slovianskyj
ako v rutine
1.2.3. BIELORUTINA Azbuka e Latinka je Poloha na zaiatku slova po samohlskach po po apostrofe Prklady e jem ce belaruskaje Ie Ivje e zjezd
e Azbuka Latinka jo
po spoluhlskach Poloha na zaiatku slova po samohlskach po apostrofe
ea Hlebka aaei Tarakevi iei Cvikevi Prklady Jody a rajon a abjom aa a Kavaov oman Miotly Piotr Bahuevi erykav Ivaceviy Vitka Sudnik rajicca Iji salavjicha Verabji Bry Padjavarka Jakub areja Haja Padjakta Ciahlo Hea akajev Juranka Dziajun adjutant Ciurli uba Antauk Bykavski Bajkov Hi
o o io po spoluhlskach okrem , na zaiatku slova po spoluhlskach po samohlskach po po po apostrofe na zaiatku slova po samohlskach po po apostrofe po spoluhlskach okrem ,
e i
ai a a a a caaxa ea aaa a a aa o aa aa a Aa ac ao i
ji
y ja
ia a a ju iu u u v h
na zaiatku slova po samohlskach po apostrofe po spoluhlskach okrem ,
1.2.4. BULHARINA Azbuka e Latinka e Poloha Prklady e Gruev ae Mladen Eaea Ekaterina aoea Blagoevgrad o Mitko Aeca Alexandr Xa Chrabr Ca Srta a Glka coa siomga
io
o o o o
o o o o ju iu
u u u u ja ia
x c
a a a a g ch t ks, x
oe co o oo na zaiatku slova a po samohlskach e po spoluhlskach okrem oa , , , aee e Aa a na zaiatku slova a po samohlskach a po spoluhlskach okrem oc , , , o o a a oa Xco aa coe ako v rutine
ovlen Krso Dio Koo Julka Bujukliev Giurova Rauvene uundiev Aua uba Jana Blgarija Drianovski ako ano Vaa Gaa Germanov Grozdan Christo bata skrovite
P o z n m k a. Psmeno mono z technickch prin nahradi psmenom a.
1.2.5. MACEDNINA Azbuka e e s e x Latinka e i g di de dz ne ni ch d Poloha Prklady aeoja Makedonija aoc pravopis ja jazik aa Blagina sea dzevgar aoo akovo o e e sea Saa e o aa o aee a Ox xaja Xoa ordi medi lude dzvezda Dzana uben ubomir raa ko laene dini kua Ochrid charmonija Choda
1.2.6. SRBINA Srbsk psmo e x kc Chorvtske psmo e i dj, nj () lj g h d (g) ks Latinka v slovenine e i dj, d nj () lj g h d (g) ks Poloha eoa ae C oe ac e aa ee aea Ja Xa aa Prklady Beograd Zagreb Split Djordje Djilas Mileti Banja Cetinje Kraljevica Jagi Hvar Karadi
Aecaa Aleksandar
P o z n m k a. Psmeno mono z technickch prin nahradi psmenom .
Na vedeck a odborn ciele (pri prprave a redigovan vedeckch a odbornch publikci, v knihovnctve, bibliografii, dokumentcii a pod.) pouva sa translitercia cyriliky do latinky. Pravidl translitercie cyrilskch psmen zo sasnch slovanskch jazykov, ktor pouvaj cyriliku, uruj slovensk technick normy.
2. PREPIS Z GRCKEJ ABECEDY

Litera Nzov alfa beta gama a b g n Prepis A B G Poloha Prklady Abdra Boitia Gordion Angelos Enkelados Anchises Sfinx Dareios Efesos Zakynthos Psych Achilleus Thapsos Ibykos Kypros Lmnos Makedonia Naxos Naxos Olympias Pallas Ares Salamis Titanos Mytiln Foinik Charn Psych rin Hektor
pred g, k, ch, x
delta epsilon zta ta thta ita kapa lambda m n ks omikron p r sigma tau ypsilon f ch ps mega
d e z e th i k l m n x o p r s t y f ch ps o
D E Z Th I K L M N X O P R S T Y F Ch Ps
pred koncovm s
pred koncovm r
Dvojhlsky , , , , , sa prepisuj ako ai, ei, oi, au, eu, ou. Ostr prdych sa prepisuje ako h (pred samohlskou a, dvojhlskou a po r): Haimn, Hlios, Pyrrhos. V plnosti sa tento spsob uplatuje pri prepise na vedeck ciele v textoch z oblasti starovekch dejn, literatry, filozofie a pod. a v bibliografii. Mnoh starogrcke men sa vak pu ustlenm domcim spsobom (podrobnejie pozri v kapitole Hlavn zsady prispsobovania starogrckych a latinskch mien na s. 43 44).
3. PREPIS Z JAZYKOV ALEKHO VCHODU

Uvdzame prepis z najdleitejch jazykov alekho vchodu, a to z ntiny, japoniny a krejiny. Pre tieto tri jazyky orientalisti vypracovali primeran prepisy, v ktorch sa o najvernejie zachytva ich zvukov podoba. Okrem naich prepisov sa mono stretn s viacermi prepismi (transkripciami aj transliterciami) do latinky, najm s anglickm, nskym, japonskm a krejskm, ako aj s ruskm prepisom do azbuky, ktor mu nho pouvatea dezorientova. Na ahk orientciu i monos korekcie uvdzame niekoko najbenejch prepisov zo vetkch troch jazykov v prehadnch porovnvacch tabukch.
3.1. NTINA
nske psmo je pvodom ideografick; dnes m zmiean ideograficko-fonetick podobu a jednotlivmi znakmi sa zapisuj v podstate jednoslabin morfmy. Slabika m v ntine ustlen truktru. Sklad sa zo samohlskovej zloky (z jednoduchej samohlsky, dvojhlsky, trojhlsky), ktor me by zakonen nosovmi hlskami -n, -ng, alebo zo spojenia zaiatonej spoluhlsky (inicily) s koncovou samohlskovou zlokou (finlou). Ak s slabiky asami slova alebo pomenovania, oddeuj sa spojovnkom. Jestvuje viacero prepisov z ntiny. Najznmejie a najrozrenejie s Wadov-Gilesov (anglick) a oficilny nsky transkripn systm, znmy ako pchin-jin c-mu alebo pchin-jin (v translitercii pinyin zimu alebo pinyin), prijat v nskej udovej republike. U ns sa vypracoval prepis z ntiny prispsoben naej grafike. Hlsky sa prepisuj tmi psmenami latinky, ktor vyjadruj zvukovo zhodn alebo blzke hlsky. Prepis nezachytva vetky osobitosti zvukovej sstavy ntiny (napr. tny rozliujce vznamy slov, erizciu, ie pripojenie koncovho - r k slovm a i.). Aspirovan inicily (spoluhlsky na zaiatku slova) sa v om prepisuj pridanm ch, teda ako pch, tch, kch, cch, ch, neaspirovan sa zapisuj neznelmi spoluhlskami. V nskom transkripnom systme sa neaspirovan hlsky pu ako znel, teda b, d, g, z, km aspirovan ako neznel: p, t, k, c. Hlsky , , , (mkeom ich musme oznaova aj pred i, na rozdiel od slabiky ti), ch v naom prepise sa v nskom zapisuj ako zh, sh, r, j, ch, alej ch ako h, j ako y, finla prepisovan u ns ako (apostrof) sa pe ako i. Mkk s a ch v naom prepise neoznaujeme (peme ich zjednoduene ako s a ch), v nskom sa na ich zpis pouvaj psmen x a q. Ostatn rozdiely s nepodstatn. Patr medzi ne naprklad pouvanie spojovnka v naom systme. Pri psan osobnch mien sa ako prv uvdza priezvisko. Bva zva jednoslabin (napr. Kuo), zriedkavo dvojslabin (napr. S-ma). Po om nasleduje rodn meno, ktor sa zvyajne sklad z dvoch slabk (napr. Ce-tung), me vak by aj jednoslabin (napr. Te). Toto poradie nie je vhodn meni. anky nemenia priezvisk ani po sobi, napr. Sung ching-ling (politick a ttna initeka, vdova po Sunjatsenovi). Niektor men a nzvy sa u ns pouvaj v poslovenenej podobe, napr. Sunjatsen (Sun I-sien, Sun ung-an), Konfucius (Kchung-c), ankajek (iang ie-), zemepisn nzvy Peking (Pej-ing), Nanking (Nan-ing), anghaj (ang-chaj), Kanton (Kuang-ou). Prklady zpisu nzvu najvej rieky a znmej lieivej rastliny: nsky prepis Yangzi jiang renshen Slovensk prepis Jang-c-iang en-en Anglick prepis Yang-tzu-chiang jen-shen Rusk prepis ee
Vo svete sa oraz astejie presadzuje nska transkripcia pchin- jin (v translitercii pinyin). V ne sa poklad za zvzn normu prepisu nskych znakov do latinky. V r. 1977 bol v OSN prijat nvrh na zavedenie pchin-jinu ako medzinrodnej normy na prepis nskych geografickch nzvov.
P o z n m k a. Slovo enen sa v slovenine pe u bez spojovnka ako zdomcnen, a nie ako cudzie slovo.
Porovnvacia tabuka nskych hlsok
Inicily nsky prepis b p m f d t n l g k h j q x zh ch sh r z c s Slovensk prepis p pch m f t tch n l k kch ch ch s ch c cch s Anglick prepis p p m f t t n l k k h ch ch hs ch ch sh j ts tz (pred u) ts tz (pred u) s sz (pred u) w y Rusk prepis x c c
w y
w j
(, e, , )
Finly V ztvorke s uveden finly tvoriace slabiku bez inicilovej spoluhlsky. nsky prepis -a (a) -o (o) -e (e) -e (po i, ) -i (yi) -i (po zh) (po z) -u (wu) - (yu) -ai (ai) -ei (ei) -ao (ao) -ou (ou) -an (an) -en (en) -ang (ang) -eng (eng) -ong (weng) -r (er) ia (ya) -iao (yao) -ie (ye) -iu (you) -ian (yan) Slovensk prepis -a (a) -o (o) -e (e) -e -i (i) - - -u (wu) - (j) -aj (aj) -ej (ej) -ao (ao) -ou (ou) -an (an) -en (en) -ang (ang) -eng (eng) -ung (weng) -r (er) -ia (ja) -iao (jao) -ie (jie) -iou (jou) -ien (jen) Anglick prepis -a (a) -o (o) -e (e) -eh -i (i) -ih -u -u (wu) - (y) -ai (ai) -ei (ei) -ao (ao) -ou (ou) -an (an) -en (en) -ang (ang) -eng (eng) -ung (weng) -r (erh) -ia (ya) -iao (yao) -ieh (yeh) -iu (yu) -ien (yen) Rusk prepis -a (a) -o (o) - () (e) - () - - - () - () -a (a) - () -ao (ao) -o (o) -a (a) - () -a (a) - () - () - () - () -o (o) -e (e) - () - ()
-in (yin) -iang (yang) -ing (ying) -iong (yong) -ua (wa) -uo (wo) -uai (wai) -ui (wei) -uan (wan) -un (wen) -uang (wang) -e (yue) -an (yuan) -n (yun)
-in (jin) -iang (jang) -ing (jing) -iung (jung) -ua (wa) -uo (wo) -uaj (waj) -uej (wej) -uan (wan) -un (wen) -uang (wang) -e (je) -an (jan) -n (jn)
-in (yin) -iang (yang) -ing (ying) -iung (yung) -ua (wa) -o (wo) -uo (po k, k, h) -uai (wai) -ui (wei) -uan (wan) -un (wen) -uang (wang) -eh (yeh) -an (yan) -n (yn)
- () - () - () - () -a (a) -o (o) -a (a) - () -a (a) - () -a (a) - () -a (a) - ()
3.2. JAPONINA
V japonskom psme sa pouvaj znaky, dve slabin abecedy a prleitostne aj latinka. nske psmo sa v Japonsku udomcnilo pravdepodobne v 6. storo n. l. nskymi znakmi sa vak nedali vyjadri gramatick prpony. Preto sa utvorili slabin abecedy: oblejia hiragana a hranatejia katakana. Poda dnenho zu sa kmene slov zapisuj nskymi znakmi a gramatick morfmy, citoslovcia a i. hiraganou; katakana sa dnes pouva najm na zpis slov prevzatch z eurpskych jazykov. Z viacerch prepisov do latinky je najrozrenej anglick, tzv. Hepburnov prepis. V 20. storo vznikol domci japonsk systm prepisu, ako aj rusk prepis. Ostatn prepisy (portugalsk, franczsky) sa dnes u nepouvaj. U ns sa pouva prepis zaloen vlune na naich grafmach. Vyznauje sa v om dka samohlsok, lebo v japonine m rovnak lohu ako v slovenine. V anglickom a ruskom prepise sa oznauje leatou iarkou nad samohlskou (napr. ), ale asto sa vynechva, v japonskom prepise vokom (napr. ). Najfrekventovanejie dlh samohlsky v japonine s a ; , , sa vyskytuj zriedkavejie. Pri prepise z japoniny je dleit aj oznaovanie zdvojench spoluhlsok. Japonci svoje osobn men pu v rovnakom porad ako ania, t. j. najprv priezvisko a potom rodn meno (napr. Kawabata Jasunari). Hoci nske men sa u ns pu v pvodnom porad, pri japonskch mench sa asto pouva slovosled poda nho poradia. Svis to so zmerom Japoncov prispsobi sa zpadnm zvykom pri styku so zahranim uvdzaj svoje men v opanom porad. V sasnosti sa vak v Japonsku presadzuje tendencia nemeni pvodn japonsk slovosled ani pri styku so zahranim. Pri preklade zo zahraninch textov (zaloench zva na anglitine) sa asto stva, e psmeno j sa netranskribuje ako d. Pritom pvodn sh, ch sa sprvne prepisuj ako , . Ak sa v texte vyskytuj sh, ch, znamen to, e ide o anglick prepis japoniny, preto psmeno j v om znamen hlsku d, ktor treba prepsa ako d. Psmeno y sa v tom prpade prepe ako j a ts ako c. Ak sa v texte vyskytuj psmen s diakritickmi znamienkami , , ide o slovensk prepis japoniny. Psmeno j potom oznauje hlsku j a hlska d sa mus prepsa ako d. Japonsk hlska v, vo vslovnosti odlin od slovenskej, prepisuje sa psmenom w. Prklady zpisu nzvu japonskho mesta a bankovho monopolu Japonska, ktor je na ele najvej japonskej podnikateskej skupiny: Japonsk prepis Hirosima Mitubisi Slovensk prepis Hiroima Micubii Anglick prepis Hiroshima Mitsubishi Rusk prepis Xoca c
P o z n m k a. Pouitie neslovenskho prepisu v slovenskch textoch je vhodn iba v prpade slov, ktor si zachovvaj cudz a cittov charakter, resp. predstavuj obchodn znaku pouvan na celom svete (napr. auto zn. Toyota, koncern Mitsubishi).
3.3. KREJINA
Krejsk psmo je hlskov. Vzniklo v 15. storo. Dovtedy sa krejina zapisovala nskymi znakmi. Z prestnych prin sa ani potom neodstrnili nske znaky, ale pouvali sa sbene tak, e sinokrejsk slov sa psali (nskymi) znakmi, krejsk slov a gramatick astice krejskou abecedou. Tto prax na juhu (v Krejskej republike) trv dodnes. Na severe (v Krejskej udovodemokratickej republike) pe sa len hlskovou abecedou. Pri prepise krejskch hlsok nevystame s psmenami benmi v slovenine, ale si vypomhame aj niektormi cudzmi znakmi: (tzv. otvoren o), (zvuk blzky franczskemu nemmu e), , , w. Z toho prv dve psmen sa zachovvaj len vo vedeckom prepise, in sa zjednoduuj na o a u. V krejine nejestvuje protiklad znelosti a neznelosti, vslovnos kole poda postavenia spoluhlsky v slove. Pre nae prov znel a neznel spoluhlsky m teda krejina len jedno psmeno. To ist plat aj o dvojici r/l. V prepise sa pridame vslovnosti. Vo vedeckej translitercii zachovvame dvojhlsku i, v benom prepise, ie transkripcii, ju zjednoduujeme na ui (napr. nzov mesta Sinidu peme ako Sinuidu alebo poda vslovnosti Sinidu). Z mnohch prepisov do latinky sme vybrali najpouvanej a najpraktickej McCunov-Reischauerov transkripn systm (anglick). Najnovie sa v anglickom a ruskom prepise zanaj psa druh zloky mien (osobn men) bez spojovnka. U ns sa zatia spojovnk pouva (napr. Ri Ki-jong). Krejsk systm psania osobnch mien je kpiou nskeho, to zna, e na prvom mieste sa uvdza priezvisko, ktor bva zva jednoslabin (napr. Kim), zriedkavo aj dvojslabin (napr. Tok-ko). Potom nasleduje rodn meno, ktor bva zva dvojslabin (napr. Man-dung), ale me by aj jednoslabin (napr. Il). Prklady zpisu nzvov hlavnch miest severnej a junej Krey: Krejsk prepis Pyeongyang Seoul Slovensk prepis Pchjongjang Soul Anglick prepis Pyngyang Sul Rusk prepis
Porovnvacia tabuka prepisu krejskch hlsok Krejsk prepis g gg n d dd l, r m b bb s ss ng j jj ch k t p h a ae ya yae eo e yeo ye Slovensk prepis k, g kk n t, d tt l, r m p, b pp s ss ng , d ch kch tch pch h a ja j o e jo je Anglick prepis k, g kk n t, d tt l, r m p, b pp s ss ng ch, j tch ch k t p h a ae ya yae e y ye Rusk prepis , , , , c cc , x, x x x x a , a o, e e , e e
o wa wae oe yo u weo we wi yu eu eui i
o wa w jo u wo we ju u ui, i i
o wa wae oe yo u w we wi yu i i
o a o o e
VIII. INTERPUNKCIA
1. INTERPUNKCIA A JEJ FUNKCIE

1. Interpunkcia je sstava prslunch grafickch znakov (interpunknch znamienok), ktor sa pouvaj na lenenie textu. 1. V slovenine sa pouvaj tieto interpunkn znamienka: bodka (.), vkrink (!), otznik (?), iarka (,), bodkoiarka (;), pomlka (), tri bodky (), ztvorky ( ), dvojbodka (:), vodzovky (), lomka (/). V rmci pomenovania sa pouva spojovnk (-) a apostrof ().
P o z n m k a. Interpunkn znamienka, ako s bodka, vkrink, otznik, iarka, bodkoiarka, tri bodky, dvojbodka, pu sa bezprostredne za slovom bez vynechania medzery a medzera sa vynechva a za tmito interpunknmi znamienkami. vodzovky a ztvorky sa pu bez medzery nielen za vrazom, ktor sa kladie medzi tieto interpunkn znamienka, ale aj pred nm. Pomlka sa pe s medzerami, spojovnk sa pe bez medzier. Ak sa stretaj dve interpunkn znamienka, napr. vkrink a otznik (!?), bodka za skratkou a iarka (a pod., Varsik, B.:), pu sa bez medzery.
3. Interpunkn znamienka (kad poda svojej povahy) plnia v lenen textu viac funkci, a to a) vyleovaciu, b) pripjaciu, c) odleovaciu. 4. Medzi interpunkn znamienka, ktor maj v y l e o v a c i u funkciu, patr bodka, iarka, pomlka, dvojbodka, ztvorky a vodzovky. Bodkou sa najastejie oznauje zakonenie viet a svet, iarkami sa oznauj hranice medzi vetami v svet, ako aj hranice medzi samostatnmi (rovnorodmi) asami vetnch lenov. Ztvorky a vodzovky sa pouvaj vdy vo dvojici, maj prav a av stranu, iarka a pomlka sa vo vyleovacej funkcii takisto uplatuje vo dvojici (dve iarky, dve pomlky), ale ak vyleovan vraz stoj na zaiatku vety, av iarku, resp. pomlku nahrdza vek psmeno, ak vyleovan vraz stoj na konci vety, prav iarku, resp. pomlku nahrdza bodka, vkrink alebo otznik. 5. Interpunkn znamienka v p r i p j a c e j funkcii naznauj, e za vrazom, za ktorm stoja, bude nasledova al vraz alebo veta. Vrazn pripjaciu funkciu m najm iarka, signalizuje priradenie vetnho lena, hlavnej alebo vedajej vety. Pripjaciu funkciu m aj dvojbodka, pomlka a bodkoiarka. 6. Viacer interpunkn znamienka maj rovnak funkciu, napr. zakonenie vety (aj ako sasti svetia) me poda okolnost naznaova bodka, bodkoiarka, otznik, vkrink alebo iarka, vypustenie istej asti vety me naznaova pomlka alebo aj tri bodky. 7. Niektor interpunkn znamienka (osobitne iarka, pomlka a bodka) maj vyleovaciu aj pripjaciu funkciu (oznauje sa aj ako o d l e o v a c i a funkcia). Vyleuj von vetn leny, ale zrove naznauj ich svislosti so truktrou vety. 8. Viacer interpunkn znamienka (najm vkrink, otznik, tri bodky, pomlka) naznauj alebo zvrazuj vznamov a modlnu strnku jednotlivch slov alebo inch ast psanho prejavu (signalizuj oznmenie, otzku, rozkaz, elanie, zvolanie). Pomlka a tri bodky naznauj vypustenie asti prejavu. 9. Niektor interpunkn znamienka maj aj in funkcie: bodkou sa naznauje skrtenie slova alebo to, e ide o radov slovku (napr. stor., 2.); bodkou, pravou ztvorkou, lomkou (spolu s slicou alebo malm psmenom) alebo pomlkou sa oznauje zaiatok novch odsekov alebo jednotliv body pri vyratvan (napr. 1., a), b/). 10. Apostrofom (odsuvnkom) sa naznauje vynechanie znmej alebo pravidelne sa opakujcej asti istho, obyajne selne vyjadrenho znaku (napr. Bratislavsk lra 89, Taliansko 90) alebo vynechanie, resp. odsunutie istej hlsky najm v starch bsnickch textoch, napr. ks, os, var. 11. Niektor interpunkn znamienka sa pouvaj aj na vyjadrovanie rozlinch m a t e m a t i c k c h v z a h o v, napr. bodka oznauje nsobenie, dvojbodka delenie, pomlka odtanie, iarka odleuje desatinn hodnoty od celho sla, do ztvoriek sa dvaj mnoiny prvkov, dvojbodka oznauje pomer hodnt (napr. pri vsledkoch v porte).
2. INTERPUNKN ZNAMIENKA 2. 1. BODKA

Bodka (.) sa pe:
1. na konci oznamovacej vety alebo svetia, napr. Slovensk republika je nrodn tt Slovkov. Jazyk ako pecificky udsk psychofyzick schopnos je tesne zviazan s celm spoloenskm ivotom, kultrou a myslenm ud. Dnes m veda obrovsk vplyv na vvin spolonosti, take je nevyhnutn, aby sa sama stala predmetom vedeckho bdania. 2. za osamostatnenm vetnm lenom, napr. Na jabloni, naklonenej z brehu, ernie sa diera. Na tri metre vysoko. ist, vykzan. 3. na konci vety so slovesnm tvarom rozkazovacieho spsobu, ale aj bez neho, ak m veta rz prosby, iadosti, rady, pokynu, alebo na konci elacej vety, napr. Marna, pomhaj, povedz nieo. Trecie plochy natierajte minerlnymi olejmi. Vyhadajte vo vetch podmet a prsudok. Br by bolo po tvojom.
P o z n m k a. Na konci elacej vety sa me psa nielen bodka, ale aj vkrink (porov. na s. 96).
4. za skratkou, napr. ., s. (slo), slov. (slovensk), s. (esko-slovensk), nr. (nrodn), ud. (udov), kpt. (kapitn), gen. (generl), genpor. (generlporuk), napr. (naprklad), porov. (porovnaj), resp. (respektve), a pod. (a podobne), t. j. (to jest), hod. (hodina), PhDr. (philosophiae doctor doktor filozofie), MUDr. (medicinae universae doctor doktor medicny), Ing. (ingnieur ininier), CSc. (candidatus scientiarum kandidt vied), DrSc. (doctor scientiarum doktor vied), PhD. (philosophiae doctor vedeck hodnos doktora filozofie), doc. (docent), prof. (profesor);
P o z n m k a. Bodka sa pe za skratkou rodnho mena a priezviska alebo za skratkou inho mena osoby, napr. A. Bernolk (Anton Bernolk), J. M. Hurban (Jozef Miloslav Hurban), M. K. (Martin Kukun), ako aj za skratkou zemepisnho nzvu alebo jeho asti, napr. B. B., B. Bystrica (Bansk Bystrica).
5. za slicami, ktor sa pu namiesto radovej slovky, napr. 1. (prv), 22. (dvadsiaty druh), 105. (stopiaty), 1. janura 1993 (prvho janura 1993), 1. janur 1993 (prv janur 1993), Mojmr II. (Mojmr Druh), Karol V. (Karol Piaty), III. zjazd kardiolgov (Tret zjazd kardiolgov), 7. (siedmy paragraf);
P o z n m k a. Bodka sa pe aj za slicami zastupujcimi vyjadrenia po prv, po druh at., napr. I. slovesn vety: 1. dvojlenn jednolenn vety, 2. slovesn slovesno-menn vety, 3. agentn deagentn vety, 4. vety s jednm, dvoma, troma, tyrmi obligtnymi aktantmi, II. neslovesn vety.
V spisovnej slovenine je es pdov: 1. nominatv, 2. genitv, 3. datv, 4. akuzatv, 5. lokl, 6. intrumentl.
6. za vekm psmenom, ktor sa pouva na oznaenie skupiny alebo podskupiny (podobne ako za arabskmi alebo rmskymi slicami), napr. I. vod do biolgie A. Biolgia a jej miesto v systme vied B. Veobecn metdy poznvania prrody 7. za slicami na oddelenie skupiny alebo podskupiny, napr. 1.1. (prv skupina, prv podskupina), 1.11. (prv skupina, jedensta podskupina) alebo 1.1.1.11 (bez bodky na konci); na konci sa bodka pe, ak za takmito slicami nasleduje vraz alebo veta, napr. 5. Vyhotovenie matrice innost, 5.1. Veobecn matrica innost, 5.2. Identifikcia innost, 5.3. Postupy pri vyhotovovan matrice, 5.3.1. Registrcia organizanch jednotiek, 5.3.2. Priradenie innost k organizanm jednotkm; 8. ako znamienko na oznaenie nsobenia (tu sa medzera vynechva aj pred bodkou), napr. 5 . 4 (pkrt tyri), a . b (a krt b); 9. ako znamienko na odlenenie hodn a mint vyjadrench slicami (tu sa za bodkou medzera nevynechva), napr. v utorok o 15.30 hod. Bodka sa nepe: 1. za menom autora a nzvom knihy alebo lnku, za nadpisom, za nzvom kolskej lohy, za nzvom slohovho tvaru v kolskej lohe, ktor sa uvdza v ztvorke, za npisom, za pomenovanm ulice, nmestia, nbreia a pod. (na ulinej tabuke), za krtkym oznamom, upozornenm, nzvom budovy, miestnosti a pod., napr. Martin Kukun Dom v strni Filozofia a rieenie problmov sasnho sveta Vroie zaloenia Slovenskej akadmie vied Diktt Moji rodiia (Opis) lovek a kultra (vaha)
Nmestie republiky Predaja pre rekontrukciu zavret Dom umenia Sie Ladislava Novomeskho Slovensk nrodn divadlo Galria mesta Bratislavy
P o z n m k a. Za nzvom lnku, sprvy, kapitoly a pod., ktor je sasou textu (hne za nm sa zana vlastn text), sa bodka pe (nzov bva zvyajne odlen aj typograficky, napr. polotunm typom psma, alebo je od ostatnho textu odlenen ete aj pomlkou), napr. Konferencia MAAE. Vo viedenskom kongresovom centre vera pokraovala 32. generlna konferencia Medzinrodnej agentry pre atmov energiu (MAAE).
2. za urenm miesta a dtumu (asovho daja), ktor s umiestnen osobitne (v osobitnom riadku), napr. Bratislava 28. 10. 1918 Koice oktber 1990 3. za doplnenm dajom v radnom tlaive, triednej knihe, na vysveden, v dotaznku a pod., napr. Rodn meno a priezvisko: Stanislav Kov Dtum narodenia: 20. 8. 1950 Miesto narodenia: Myjava 4. za inicilovou skratkou, napr. MS (Matica slovensk), STV (Slovensk televzia), SNR (Slovensk nrodn rada), NBS (Nrodn banka Slovenska), BAZ (Bratislavsk automobilov zvody), USA (United States of America), DPOH (Divadlo Pavla Orszgha Hviezdoslava), OP (okresn rad prce), OD (okresn daov rad), D (daov rad), RD (roncke drustvo), SE (stredoeurpsky as); 5. za slicou, ktor oznauje zkladn slovku stojacu za nadradenm menom, napr. v bode . 2 (v bode slo dva), uznesenie . 5 (uznesenie slo p), 7 ods. 2 (paragraf sedem odsek dva), Sputnik 2 (Sputnik dva), Mercury 4 (Mercury tyri), OS Bratislava I (Okresn sd Bratislava jeden), na s. 5 (na strane p); 6. za znakou (ustlenm dohovorenm symbolom) pozostvajcou z jednho alebo niekokch psmen, hlsok, slic alebo z ich kombincie, ktor sli na oznaenie rozlinej hodnoty alebo veci; s to: a) meracie jednotky, napr. m (meter), l (liter), cm (centimeter), cm2 (tvorcov centimeter), t (tona), bm (ben meter), i (hustota difzneho toku), h (hodina), s (sekunda), kW (kilowatt), dB (decibel), J (joule), Hz (hertz), b) chemick znaky, napr. O (oxygenium kyslk), Cu (cuprum me), Fe (ferrum elezo), c) medzinrodn znaky shvezd, napr. Sco (Scorpio korpin), Tau (Taurus Bk), d) hudobn znaky, napr. f (forte), ff (fortissimo), pp (pianissimo), e) znaky menovch jednotiek, napr. Sk (slovensk koruna; v kurzovch listoch SKK), L (lra), Ft (forint), DM (deutsche Mark), f) evidenn sla motorovch vozidiel, napr. BA-138AB, BAB 33-44.
P o z n m k a. Bodka sa pouva aj ako diakritick (rozliovacie) znamienko, napr. (psmeno v poskej abecede).
2.2. VKRINK
Vkrink (!) sa pe: 1. na konci rozkazovacch a elacch viet a svet, najm s formou zvolacch viet, a to: a) na konci samostatnch viet, napr. Utekajte! Zahraj, chlape, rozke, nech svet pouje, e sa mi vrtil syn! Nech sa vm vetko podar! Ak je t voda studen! b) na konci mennch vrazov, citosloviec a osloven s platnosou jednolennej vety, napr. Neuveriten! To, to! Jaj! Pssst! Pozor! Janko!
P o z n m k a. 1. Na zaiatku listov sa namiesto vkrinka benejie po osloven pe iarka a pokrauje sa na novom riadku, napr. Janko, vera som dostal Tvoj list a hne na aj odpovedm. 2. V silne expresvnom prejave, pri draznom zvolan alebo rozkaze sa asto pouvaj dva alebo aj tri vkrinky, napr. Podliak!! Dos!! To je lo!!! Ticho!!! St!!! 3. Za zvolacmi vetami, ktor maj povahu opytovacch viet, asto sa pe otznik aj vkrink, napr. Ako si to predstavujete?! o je to tu za poriadok?! Mme sa na to azda neinne pozera?! 4. Ke je viac vrazov, ktor vyaduj vkrink, pe sa vkrink iba za poslednm z nich, napr. Chlapci, dievat! Cho u, cho!
2. vntri vety v ztvorkch za jednotlivm slovom alebo vrazom, ke je potrebn itatea osobitne upozorni, e je to tak, ako sa uvdza vo vklade, hoci sa to me zda nepravdepodobn, sporn, problematick a pod., napr. Tento jeho nov prstup (tak!) nie je v nijakom prpade nov. Vkrink sa nepe: 1. za vetou s tvarom rozkazovacieho spsobu v prsudku, ke nejde o striktn rozkaz, ale iba o ponknutie, pobdanie, napr. Priatesky ho zval: Pote dnu, pote. 2. za vetou s takmto tvarom, ke ide o nvod, pokyn, napr. Napte jednotliv tvary slova hrdina. Nepotrebn slov vynechajte. Pokste sa zisti vetky rozmery. Prechdzajte iba na vyznaench miestach. Dodriavajte vetky pokyny. Uvonite miesta starm.
2.3. OTZNIK
Otznik (?) sa pe:
1. na konci opytovacch viet, a to: a) na konci samostatnej vety, napr. o rob? Kedy ste sa vrtili zo zjazdu? Bol si na prednke? Mm sa vrti, nemm sa vrti? b) na konci vrazu pouitho vo vetnej platnosti, napr. Skutone? no? Teda o piatej? Pdesiatp? Ten nov? 2. na konci podraovacieho svetia, ke hlavn veta je opytovacia, napr. Nevie, e na svete sa ni nestva bez priny? Pouli ste, e sa chyst alie vydanie? Hovorili o tom, o by sa malo predovetkm robi? 3. na konci priraovacieho svetia, ke je na konci svetia opytovacia veta, napr. Prdeme na kraj hory a o nevidme? 4. vntri vety v ztvorkch za jednotlivm slovom alebo vrazom, ke chceme naznai pochybnosti o sprvnom pouit alebo sprvnom znen vrazu, pochybnosti o sprvnosti alebo vhodnosti istho prstupu, postupu a pod., napr. Zmieoval sa o nevyhnutnosti (?) takhoto rieenia akost, ktor vznikli pri vrobe novho prstroja. Niet asu (?) na oddych. Otznik sa nepe: ak m rz opytovacej vety iba podraden vedajia veta, napr. Ptal sa ho, ako dlho bol na dovolenke. Mohli by sme sa pta, i m zmysel rok o rok sa takto stretva.
P o z n m k a. Za zvolacmi vetami, ktor maj povahu opytovacch viet, pe sa asto otznik aj vkrink, napr. Ako si to predstavujete?!
2.4. IARKA
iarka (,) ako interpunkn znamienko m vo vznamovej a gramatickej stavbe vety, resp. textu tri zkladn funkcie: 1. vyleovaciu, 2. pripjaciu, 3. odleovaciu. 2.4.1. VYLEOVACIA FUNKCIA IARKY iarkami sa vyleuj tie vrazy, ktor nie s vetnmi lenmi (citoslovcia, oslovenia, hodnotiace astice, kontaktov vrazy a vsuvky), ako aj uvdzacie vety vsunut do rei postv, rozvit vrazy v platnosti vetnch lenov, hodnotiace kontrukcie s trpnm prastm, rozvit prechodnkov kontrukcie a vety v podraovacom svet. 1. iarkami sa vyleuj citoslovcia: Beda, do dediny sme prili vemi neskoro. Ach, neastnk si ty nad neastnkov. Som sm a sm, ako tu, ha, stojm. Tento hlas, ach, to je lep svet budcnosti. Ke chceme, hm, zisti, ako sa zana, hm, abeceda, musme zaa od Adama To je teda zima, b! U aby som a tu nevidel, mar! Pouli ste vetci, h? Skupinu citosloviec a prpadne astc na zaiatku alebo na konci vety vyleujeme ako celok, napr. Ej veru, bolo to tak. Ach boe, ako to len mohol urobi!
P o z n m k a. Citoslovcia (obyajne zvukomalebn), ktor vo vete zastupuj sloveso v prsudku, iarkami nevyleujeme, napr.: Na tri d r c hlavou do lopty. Chyt ugau a p r a s k po mtohe.
2. iarkami sa vyleuj oslovenia: Janko, iadam a o rchlu pomoc. Neboj sa, Malka, ja ti neublim. S nm si, bratku, nepome. Naskte sa, deti, do stosti. o len s tebou bude, cha moje! Nehnevajte sa na ma, teta. Obed je u pripraven, vaa excelencia!
Oslovenie vyleujeme iarkami aj vtedy, ke pred nm predchdza zmeno 2. osoby sg. alebo pl. (ty, vy), napr. Na veeru pozvam aj vs, mil priatelia. Nezabudni na to ani ty, brat mj. Ty, ven kolega, mus s prkladom. A ty, lovee, potom trp sa! iarkami sa vyleuj aj citovo hodnotiace (zvolacie) vrazy, ktor vznikli posunom oslovenia do inej (tretej alebo prvej) gramatickej osoby, napr. Prilo, cha, cel utrpen. A ja, blzon, som ti uveril. Vak sa oni, chudci, dos s tebou natrpili. 3. iarkami sa vyleuj hodnotiace astice, ak sa nimi vyjadruje postoj hovoriaceho k obsahu celej vpovede, napr. Pravda, nie kad druh organizmu je schopn pta na seba akkovek materil. Bohuia, teraz sa musme rozli. Tohoron roda penice bola, chvalabohu, nad vetko oakvanie. Listiny s, prirodzene, psan v rozlinch jazykoch. Bude to, naopak, pre ns vek poteenie. Poklesky netreba zamliava, zaiste. Hodnotiace astice sa vyleuj iarkami aj vtedy, ke stoja tesne za spjacm vrazom, napr. Vetci prdeme, ak, pravda, budeme zdrav. Prila aj matka, ktor, ia, o tom ete nevedela. Hodnotiace astice sa vyleuj iarkami aj za spojkou a: iaci sa pripravia ete veer a, prirodzene, vetci prdu naas.
P o z n m k a. 1. astice, ktor sa vzahuj iba na jeden vetn len, sa iarkami nevyleuj: Iste bude ma z teba rados. Hdam nebude tak zl. Bol zrejme vemi vzruen. Chodil som ta veru asto. Poasie sa vari u umdri. 2. Spojenia po prv, po druh at. sa obyajne nevyleuj iarkami, napr. Po prv nie je to pravda a po druh by to znamenalo poruenie naich zsad. Pri zdraznen sa mu chpa ako samostatn vraz a vtedy sa vyleuj iarkou, napr. Po prv, prejavuje sa tu postupn odumieranie organizmu. Po druh, odumierajci organizmus nem dos obrannch sl.
4. iarkami sa vyleuj kontaktov vrazy vie, viete, rozumie, rozumiete, chpe, chpete, chp(te), prosm, prosm a (vs), pochop(te), predstav(te) si, (ne)povedz(te), ako vid (vidme, vidte), vak(e), vakver, hej(e), naozaj, pravda(e) a pod.: Ako vidme, vade rast ovocn stromy. Prosm a, pom mi, je to voajak ak. Predstavte si, vetko sa dalo do poriadku. Chpte, nemem to urobi bez zretea na dan situciu. Vie, to sa teraz nepatr. Pomte mi, prosm vs, u nevldzem. Nejde to, vake! Tebe sa to nechcelo urobi, pravdae. U budeme zadobre, hej? 5. iarkami sa vyleuj vsuvky (parentzy), ktor sce prinaj vznamovo zvan (najm subjektvne hodnotiacu) informciu, ale na porozumenie vety nie s nevyhnutn, napr. Madva, a to bola v tch asoch zvltnos, si pred lekrskym zkrokom umyl ruky. Vaa prca, to sa nebojm poveda, m vek budcnos. A prve toto, robi a nezarobi, trpi tefana Duvalu. 6. iarkami sa vyleuje uvdzacia veta vsunut do rei postavy alebo autora: Pijete mlo, povedal Lemnitzer, my sme navyknut na inakie tempo. Nezd sa, e by ste sa aj drali v tom tempe, povedal Marek. Jeden mdry lovek napsal, nrod nie s len spolone odit dejiny. Ak sa re postavy alebo autora uvdza v vodzovkch, av iarka uvdzacej vety sa dva pred vodzovky (podobne ako otznik a vkrink), napr. Ke m tak dobr hlavu, bude uencom, vyhlsila ma. Tvoje astie, e sa ponham, povedal dirigent. (Podobne ako v prpadoch: U sa aj prac! skrkol na syna v rozruen. Budeme ete dlho aka? sptala sa Irena.) 7. iarkami sa vyleuj tieto von vetn leny: a) von prvlastok: Dievence, opsan bielymi zsterami, roznali jedl. Kral popod brezy, zapren inovaou. Vo dvore leal zelen smrak, presten voou surovej zeme.
P o z n m k a. iarkami sa nevyleuje tesn prvlastok stojaci za nadradenm lenom (tesn postponovan prvlastok), ktor je vznamovo zko spt s obsahom celej vety (ak m ma veta dan vznam, nemono ho z nej vypusti), napr. Dom p o s t a v e n n a p i e s k u sa ahko zrti. iarkami sa nevyleuje tesn prvlastok so spojkou ako, napr. Jazyky a k o s l o v e n i n a a e t i n a s zpadoslovansk. Z takch byln a k o m t a , u b o v n k sa var aj, ako ani prvlastok typu my Slovci, napr. My S l o v c i od vekov ijeme medzi Tatrami a Dunajom. P o z n m k a. Zloitejie vsuvky sa astejie vyleuj ztvorkami alebo pomlkami.
b) vone pripojen rozvit doplnok (porov. aj bod 9): Vtky vyletovali zo skalsk, vyplaen ahavm hvizdom vlaku. Pobehne synovi naproti, otvoriac nru. Tobi u aj pohnal kone, ani neakajc na ctiv pozdrav. Sed, hlava pochovan v dlaniach. Hnan touto tbou, Krista Dominov zaala myslie na androv. Naiel ho doma, leiaceho na dlke. c) prstavok: Chlapci, synovia, krali za nm. Koht, vek jarab, rozkikirkal sa na cel dvor. Spomenul vtedy ete dos nov vec, kybernetizciu. RNDr. Jn Dubovsk, DrSc., sa stal vedcim oddelenia. Vhostav, a. s., ilina patr medzi najvie stavebn podniky u ns. Prstavok sa asto uvdza vysvetovacmi, rektifikanmi a inmi podobnmi vrazmi, ako t. j., napr., resp., ako, in, ie, nazvan, zvan, roden, dnes, kedysi, vlastnm menom, alias a pod., napr. Vtvarn umenie, napr. maliarstvo, m vek vplyv na rozvoj umeleckho ctenia. Vvin poznania od predstavy k pojmu, resp. od abstraktnho ku konkrtnemu, je sprostredkovan sdom a sudkom. U ns rast ihlinat stromy, ako smrek, jeda, borovica. Mezoterapiu, ie vstrekovanie liekov do kbovch spojov, nemono poui astejie ako tri razy
rone. Rezno, dnes Regensburg, sa spomna u v asoch Vekej Moravy. Mria Sopkov, roden Maugov, prila neskr. Jn Smrek, vlastnm menom Jn ietek, je vznamn slovensk bsnik. Trnava, kedysi krovsk mesto, mala v naich dejinch vznamn lohu.
P o z n m k a. Ak za rektifikanmi vrazmi respektve (resp.), eventulne, prpadne nasleduje iba jeden vetn len (hol alebo rozvit zhodn prvlastok), za tmto lenom sa iarka nepe, napr. Kpime si ojazden, resp. aj nov auto.
8. iarkami sa vyleuj kontrukcie s trpnm prastm vyjadrujce ist postoje, hodnotenie, napr. Prv sa, schematicky vysloven, koncentrovala na vonkajie deje. To je, strune povedan, poriadna blam. Logicky vzat, tento prpad nie je ni mimoriadne. 9. iarkou sa vyleuj rozvit prechodnkov kontrukcie (porov. aj bod 7b): To vedeli, pravdu povediac, vetci naokolo. Nadvzujc na verajiu diskusiu, budeme sa venova problmu mestskej hromadnej dopravy. 10. iarkami sa vyleuj vety v podraovacom svet (jednoduchom i zloenom). a) V podraovacom svet sa iarkami vyleuje vedajia veta z hlavnej, prpadne nadradenej vety. av iarka sa pe pred podraovacou spojkou, resp. pred vrazom s takouto funkciou. Ak je vedajia veta vsunut do hlavnej, prpadne nadradenej vety, vyleuje sa iarkami pred podraovacou spojkou, resp. spjacm vrazom, a na konci, napr. Oznmili, e prdu. Je prjemn, e ste sa k nm unvali. Hneval sa, lebo mu uiel vlak. o nejde, ke a vol? Veer, ke sa vracali domov, zaalo pra. Mete si predstavi, ako sa mama naplaila, ke som jej povedal tto novinu. Vetci, ktor robotu skonili, mu sa s umy. Dkladn expertzy, ktor dal urobi, ukzali, e je to npoj vemi zdrav. iarka sa za vsunutou vedajou vetou pe aj vtedy, ak za touto vetou nasleduje spojka a pripjajca aliu hlavn alebo nadraden vetu, alebo viacnsobn vetn len, napr. Rozkzal, aby mu priviedli koa, a vydal povely. Brat, ktor sa prve vrtil, a sestra sa pustili do istenia. b) Vedajia veta vloen za priraovaciu spojku (a, i, ale, alebo) avou iarkou sa osobitne nevyleuje, ale iarka sa pe pred priraovacou spojkou, napr. Vystpili sme na vrchol, a ke sme sa rozhliadli, nevedeli sme njs ani slovko obdivu. Neviem, ak tam mte povinnosti, ale ak kvli Magdalne, darmo sa budete ustva. c) Vedajia veta vloen za podraovaciu spojku tak, e sa k sebe dostvaj dve podraovacie spojky (e ke, e ak, ktor ke, lebo keby a pod.), avou iarkou sa osobitne nevyleuje: Povedal, e ak bude vhodn poasie, pjdeme na vlet. Boli si obaja v tom ist, e kto prv prekon prekku, vyhr. d) Vedajia veta sa vyleuje avou iarkou, aj ke je uveden porovnvacmi podraovacmi spojkami ako, ne, sa, ani, napr. Je tu lepie, ako som akal. Leskne sa, sa by bola zo zlata. Nehlsi sa ku mne, ani o by moja nebola. e) iarka sa pe aj pred zmenom ako vo funkcii spjacieho vrazu, ke uvdza jednolenn vetu vyjadren neuritkom a prpadnm alm vetnm lenom, napr. Nevedel, ako sa zachova. Priiel na to, ako prispsobi telo chladu.
P o z n m k a. 1. iarka sa pred zmennmi spojkovmi vrazmi (kto, o, ktor, ak, ako, kde, preo a pod.) nepe vtedy, ke stoja za hlavnou vetou izolovane bez vedajej vety, napr. Nevedel ako. Neptaj sa preo. Nepovedal komu. 2. iarka sa nepe ani pred zmenami o, kde, kto a pod. v kontrukcich typu Mm kde bva. Nemm kde spa. Nieto o jes. Je o pi. Nebolo o robi. Niet kde sa uloi. Nemal kto pomc. P o z n m k a. V nevetnom prirovnan sa pred spojkami ako, ne, sa, ani iarka nepe: Je to lepie ako (ne) vlani. Je rovn ani (sa) jeda.
2.4.2. PRIPJACIA FUNKCIA IARKY iarkou sa naznauje, e bude nasledova rovnorod vetn len, rovnocenn hlavn veta alebo rovnocenn vedajia veta. 1. iarka vo viacnsobnom vetnom lene: a) iarkou sa naznauje pripojenie rovnorodch priradench ast viacnsobnho vetnho lena: aa) viacnsobnho podmetu: Podmet, prsudok, predmet, prslovkov urenie a prvlastok tvoria truktru vety. Vo vklade boli vyloen bbiky, detsk koky, zvieratk, stavebnice, autka, lopty bb) viacnsobnho predmetu: Chlapec zhadval faky, fatiky, tgliky a voav vrecka. Hadel na dedinu, na dymiace komny, na zke uliky. Neurit zmen vyjadruj priblinos, neuritos, ubovonos. cc) viacnsobnho prvlastku: Zastihlo ns sychrav, dadiv, neprvetiv poasie. Tu sa dotate o skromnch, obetavch, ale aj hrdinskch, nepokorench a vaziacich uoch. dd) viacnsobnho prslovkovho urenia: Poriadok panuje v dome, na dvore, pred domom, v zhrade, vade. Piese znie mohutne, ale isto, zretene.
P o z n m k a. Postupne rozvjacie prvlastky (vznamovo nerovnocenn) sa nepripjaj iarkou, napr. moja rodn dedina, n prv slovensk romantick bsnik.
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). P o z n m k a. 1. Prslovkov urenia rozlinho druhu alebo toho istho druhu so irm a um urenm sa nepripjaj iarkou, napr. Richtr hadel chvku oblokom do tmavej noci. Do dediny nikdy na zbavy nechodieval. Priiel v nedeu veer o desiatej hodine. Sedel pri peci na lavici so zaloenmi rukami. Beal od potoka cez lku a k lesu. V sobotu 25. 5. 1997 bola premira novho natudovania opery. 2. iarkou sa neoddeuj ani prslovkov urenia v administratvnom daji dtumu s urenm miesta, napr. Bratislava 1. septembra 1991, Bratislava jl 1991.
ee) viacnsobnho doplnku: Kad de vychdzal z domu oholen, uesan, isto obleen a s aktovkou v ruke. Po pretekoch sme ho nali ete udychanho, vysilenho, spotenho, ale astnho. ff) viacnsobnej mennej asti slovesno-mennho prsudku: Stame sa lepmi, dokonalejmi, udskejmi. Na stavbe bol nosiom, murrom, leenrom i omietkarom. b) iarka sa pe pred vetkmi stupovacmi a odporovacmi priraovacmi spojkami okrem spojok a, i, aj, ani a pred spojkami z nepravho priraovania, napr. potrebn, ba (aj) nevyhnutn krok; ak, ale zslun prca; mlad, a preto (a tak, a teda) nerozvny. c) iarkou sa pripjaj aj asti viacnsobnho vetnho lena uvdzan dvoma protikladnmi zdrazovacmi vrazmi (napr. tak ako aj (i), nie tak ako, ako tak aj, sce ale, nielen ale aj) alebo aj dvoma tmi istmi spjacmi vrazmi (ve ve, hne hne, tu tu, z jednej strany z druhej strany, jednak jednak a pod.), napr. ako jeden, tak aj druh; Nie tak rosa, ako pot zroduje polia. Uvaovali sme jednak o novch tmach, jednak o novch lohch; raz jeden, raz druh; ve matka, ve dcra povzbudzovala otca. iarka sa pe aj pred spojkovm vrazom a to, ktor m zvyajne stupovac vznam, napr. Nastva neakan, a to a revolun zlom v myslen. d) Ak sa vo viacnsobnom vetnom lene opakuje t ist zluovacia alebo vyluovacia spojka viac rz, pred druhou a kadou nasledujcou spojkou sa pe iarka. Ide o tzv. dvojit, trojit at. priraovacie spojky i i i, aj aj aj, ani ani, i alebo, bu alebo, napr. I hrobr, i zvonr, i potr, aj pna notra ja holievam Mus vetko sm, aj z voza nosi, aj dva pozor, aj voda, aj mlyn Ktovie, v om to bolo, i v obleen, alebo v rei Ani pre jedno, ani pre druh sa vak netrpil. e) iarka sa pe aj v lexikalizovanch a frazeologizovanch spojeniach, ktor ako celok nadobdaj nov vznam, napr. ani veer, ani rno; ani sem, ani tam; ani z voza, ani na voz; ani vtika, ani letika; ani hlavy, ani pty; ani umrie, ani i. f) iarka sa pe medzi jednotlivmi dajmi v adrese uvdzanej v jednom riadku, napr. Jn Novk, Pekn cesta . 5, Bratislava.
P o z n m k a. Ak spojka a pripja as viacnsobnho vetnho lena so zretene inm vznamovm vzahom ako zluovacm (napr. stupovacm, odporovacm, dsledkovm, prpustkovm), iarka sa pred spojkou a nemus psa, lebo nie je na signalizovanie tohto vzahu potrebn; psanie iarky v takom prpade sa vak nevyluuje, napr. mal a nebezpen mal, a (= ale) nebezpen; prsny a lskav prsny, a (= hoci) lskav.
2. iarka v priraovacom svet: a) iarkou sa pripjaj hlavn vety v bezspojkovom priraovacom svet, napr. Taxk zastal, Anna zaplatila. Had do neba, mesiac sa mu uka, hviezdy padaj do hlbokej tmy. b) iarkou sa pripjaj hlavn vety, ktor nie s priraden spojkami a, i, aj, ani, alebo, i, napr. Boli by zajaca chytili, ale mal krtky chvost. Zbadala, le nedala to najavo. Brnka nebola zamknut, len sa ako otvrala. Tam vldne ticho, iba o vietor povieva korunami stromov. Usmeje sa na ma, ba aj ma pohladk po ruke. On to vie, vak je vysokokolk. Len cho, ve ja vydrm. Mus pracova, in tu neme zosta.
P o z n m k a. Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, i, ak medzi hlavnmi alebo rovnocennmi vetami je zreten stupovac, odporovac alebo vyluovac vznamov vzah, iarka sa nemus psa, lebo na signalizovanie tohto vzahu nie je potrebn; psanie iarky v uvedench prpadoch sa vak nevyluuje, napr. Jerguova tvr sa vyjasnila aj slab zvltny smev ou preletel. / Jerguova tvr sa vyjasnila, aj slab zvltny smev ou preletel. Koniec faiangov tu a zima nepopa. / Koniec faiangov tu, a zima nepopa.
c) iarkami sa pripjaj hlavn alebo rovnocenn vety aj vtedy, ke ich uvdzaj dvojit, resp. trojit at. priraovacie spojky aj aj, i i, ani ani, alebo alebo, bu alebo, i i a pod.: Aj dom m od eleznice, aj uhlie mu dva eleznica. Ani sa ty neboj, ani sa ty netras. Bu bude poslcha, alebo sa rozdeme. Tereza vtisla Artra do jarma, i sa mu to pilo, i nie. d) iarka sa pe pred spojkami a spojkovmi vrazmi, ktorch sasou je spojka a a ktor maj in ako zluovac vznam, napr. a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom, napr. Bolo sa treba stara o lky, a preto ich rozdelili obanom. Nenaiel som nikoho doma, a tak som odiiel. Nemusel, a predsa priiel. e) iarka sa pe pred spojkovm vrazom a to s vysvetovacm (dvodovm) vznamom, napr. Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ete neprili vetci.
P o z n m k a. Spojkov vraz a to treba odliova od spojenia spojky a s ukazovacm zmenom to vo funkcii vetnho lena, napr. Chlapci sa za tmy pustili cez les a to sa im veru neoplatilo.
2.4.3. ODLEOVACIA FUNKCIA IARKY iarkou sa odleuje: 1. vyten vetn len: Cesta na rebriniaku do hr, to bola moja starodvna tba. V Tatrch, tam je krsne. Otec, ten to vedel zaspieva najlepie. Uvaova o vchodiskch, to je najlepia cesta aj pre vs. Dobr rady, tie by sme teraz potrebovali najvmi. To asi potrebovala, vyrozprva sa. 2. osamostatnen vetn len (najastejie sa uvdza na konci vety): Vskum nm priniesol mnostvo novch poznatkov, zaujmavch a nepoznanch. Konene prili, obaja. V zime nepoujeme, v lete hej, cez otvoren obloky. 3. prilenen vetn len alebo vetn kontrukcia: Zahr, a zadarmo. Mohol i z nich cel rok, a nie chudobne. Ke ti lce len tak hor, ak je to lko. 2.4.4. IN FUNKCIE IARKY 1. iarkou sa naznauje obrten poradie v mench a v terminologickch spojeniach, a to najm v abecednch registroch, napr. Vesel, Jozef rovnica, seln Vesel, Viliam rovnica, kvadratick rovnica, matricov 2. iarkou sa oddeuj desatinn hodnoty od celch sel (za desatinnou iarkou sa medzera nevynechva), napr. 10,25; 0,4; 30,50 Sk. 3. iarkou sa oddeuj jednotliv hodnoty v radoch sel alebo inch symbolov, napr. 3, 8, 9, 15; A, B, C, D
2.5. BODKOIARKA
Bodkoiarka (;) sa pe: 1. v jednoduchej vete alebo svet pred tou ich asou, ktor podva vysvetlenie predchdzajcej asti, napr. Plodom ivota nemus by dielo; ivot sm me by dielom. 2. v jednoduchej vete na oddelenie vysvetovacieho prstavku, napr. Boli sme pohraninkmi jednej civilizcie; Chodovia Eurpy. 3. na oddelenie ast vpotov, ak ide o skupiny, ktorch leny vznamovo tesnejie svisia, napr. Poda Pavlova rozoznvame tyri zkladn typy vyej nervovej innosti: typ siln, pohybliv, vyrovnan; typ siln, pohybliv, nevyrovnan; typ siln, mlo pohybliv, vyrovnan; typ slab. Kritriom pritom je sila, pohyblivos a vyrovnanos zkladnch nervovch procesov, t. j. drdenia a tlmu. K stavovcom patria: k, vl, pes, orol, sokol; hlavtka, kapor a pod. 4. v svetiach na oddelenie vch ast na dosiahnutie prehadnosti, napr. Tento systm sa oznauje ako jazyk (langue) na rozdiel od rei (parole); tieto dve zloky vytvraj language udsk re. Vstala, zaala lamp; ke sa ozval vonku prv lovek, vybehla aj ona. 5. vo vpotoch uvdzanch ako samostatn odseky, napr. Pokia ide o spsoby a systmy zavlaovania vinohradov, meme u ns perspektvne pota s tmito smermi vvoja: 1. stabiln sie kostry a detailu so samovysvatenmi hydrantmi, nadstavcami i s postrekovami; 2. stabiln sie detailu na opornch kontrukcich pre vinohrad s drtenkovm vedenm (systm kovovch rr, polyetylnovch rozvodov a fixn linky); 3. brzdov podmok (pomocou panelovch nhonov a podpovrchovm rozvodom); 4. podpovrchov zvlahy (s detailom linernych zavlaovaov z polyetylnu a s podpovrchovm detailom); 5. kvapkov zvlaha.
P o z n m k a. Namiesto bodkoiarky sa vo vpotoch uvdzanch v kratch samostatnch odsekoch pouva aj iarka.
2.6. DVOJBODKA
Dvojbodka (:) sa pe: 1. za vetou alebo vrazom, ktor uvdzaj priamu re, napr. Povedali mu: Bojujeme za slobodu, za rovnos a spravodlivos medzi umi.
2. v jednoduchej vete alebo svet pred asou, ktor predchdzajcu as objasuje, rozvdza, dopa alebo vysvetuje, napr. Ak je politika umenm alternatvy, my sme mali len dve: i alebo umrie. Mal podobu (presnejie: bol zobrazovan v podobe) zvieraa. 3. vo vetnej peride na oddelenie jej ast (predvetia a zvetia), napr. o s to sakury, dozvedela som sa a od Adelky: s to japonsk ereov stromy, pestovan pre krsne kvety. Jej hlas, hoci nebol siln, niesol sa aleko v tichom smraku ponad tably zrejceho ita a slov piesne hovorili prve to, o star ma vtedy hovorila: hovorila o zelenom majorne, ktor nadarmo vdne na hriadke pod oknami, pretoe dieva nem komu uvi z neho pierko. ena privrela oi: usilovala sa pochopi kostrbat zplavu viet. Slovensk brat, objm si ma, b verne objat: zem slovensk je tvoja ma, miluj zem t svt.
P o z n m k a. Zriedkavejie sa asti peridy oddeuj bodkoiarkou, iarkou a niekedy bodkou ako prznakovm interpunknm znamienkom.
4. pred vpotom niektorch lenov vrazu, najm ak veta uvdzajca vpoet sama osebe nem zmysel, napr. Koles rozoznvame: diskov, hviezdicov, lov a drtov. altov uhorky zadeujeme do troch tried: I. trieda: uhorky zdrav, erstvo zobrat, neprestarnut, nezakrpaten, bez kvn, zodpovedajce odrode altovch uhoriek, II. trieda: plody nerovnako vyspel, vzhadom na dku nemerne hrub, nezoltnut, tvrd, neprezret, III. trieda: uhorky bachrat, zakrpaten. 5. na vyjadrenie pomeru (medzera sa vynechva pred dvojbodkou aj za ou), napr. Slovensko Franczsko 0 : 0, cement mieame so trkom v pomere 1 : 4; 6. v bibliografickch dajoch za menom autora, napr. VILEK, F.: Nae vtky. Dravce, sovy, kury a in. Bratislava 1964. SPAUSZUS, S.: Chmia dennho ivota. Prel. J. Vido. Martin 1958. Kolektv autorov pod vedenm K. Rosenbauma: Encyklopdia slovenskch spisovateov. 1 2. Bratislava 1984.
2.7. VODZOVKY
vodzovky () sa pu: 1. na zaiatku a na konci priamej rei alebo na zaiatku a na konci jednotlivch sekov priamej rei oddelench od seba uvdzacou vetou, napr. A i to mus by? ozval sa jeden. Mus. A kde ide? vol ona u za nm. Najedz sa skr a potom cho, kde chce s.
P o z n m k a. Na zaiatku a na konci priamej rei sa novie namiesto vodzoviek pouvaj pomlky.
2. na zaiatku a na konci doslovnch cittov, napr. V knihe sa pe: Vlk ije v opustench tichch krajoch a divoinch, najm v hustch tmavch lesoch, na moiaroch s trasoviskovmi aj suchmi miestami a na juhu v stepiach. 3. pri uvdzan vrazov prznanch pre ist prostredie alebo ud, napr. Rodiia mu doniesli jarmon. 4. pri uvdzan vrazov, od ktorch sa hovoriaci ditancuje, pouva ich s irniou alebo v akomkovek inom zmysle, ne sa pouvaj zvyajne, napr. Oprvnene sa mono pta, i tento jeho nov prstup je skutone nov. Je naase rozliova literatru a literatru. 5. v jazykovednch prcach pri uvdzan vrazov hodnotench ako nesprvne alebo nevhodn, napr. mestohrdina hrdinsk mesto; tkanivo, nie tk, tkne; weimarsk, nie vmarsk.
P o z n m k a. 1. V tlaench jazykovch prejavoch sa vo funkcii vodzoviek pouva niekedy iarka a obrten iarka umiestnen vyie, napr. Tvoriv, nie tvor. iarka a obrten iarka sa namiesto vodzoviek pouva najm na vyznaenie cittu vntri inho cittu, napr. Hm, odvetil Harhovsk, sotva slov pna Zpou povedz pnu Torhalovi, aby ervea na kad spsob zadra hadeli, a ke inak nie, teda mocou dao in znamenaj; a ke Zpoa hovor mocou, to u neho priatestvo nikdy nezna. 2. Nzvy knh, asopisov, umeleckch a vedeckch diel a pod. peme zvyajne bez vodzoviek. V prpade potreby (napr. ak je nzov pridlh a nie je jasn, kde sa kon) mono vak poui vodzovky.
Ak je v vodzovkch cel veta, pe sa bodka, vkrink alebo otznik na konci tejto vety pred koncovmi vodzovkami, napr. udovt tr povedal: Nasp cesta nemon, napred sa s mus. Ideme dnu i nejdeme? sptal sa ho. o!? ptala sa cel preaknut. Ak je v vodzovkch priama re a za ou nasleduje uvdzacia veta, iarka sa pe pred koncovmi vodzovkami, napr. Veer neprdem, povedal a odiiel. Ak je uvdzacia veta vloen do priamej rei alebo cittu, oznaujeme vodzovkami kad jednotliv sek priamej rei alebo cittu. Koncov vodzovky sa aj tu pu za inmi rozdeovacmi znamienkami (bodkou, vkrinkom, otznikom
alebo iarkou), napr. Nepochybujeme, hovoril, e sa nm cel pln podar. Neprisadne si? on na to. Trochu si o tom pohovorme. lovee, hore sa! o sa boj? udrel ho po pleci. elezo sa kuje, km je horce. Ak je v vodzovkch len slovo alebo vraz, peme koncov vodzovky pred bodkou, vkrinkom, otznikom, iarkou alebo bodkoiarkou, napr. Bol to skutone impozantn vkon, ako sa o tom dlho hovorilo. Bol to skutone, ako sa o tom dlho hovorilo, impozantn vkon.
2.8. POMLKA
Pomlka () sa pe: 1. vo vete s mennm prsudkom namiesto sponovho slovesa (v prsloviach, heslch, nadpisoch, npisoch a pod.), napr. Mlados rados, staroba choroba. Zdravie najcennejie bohatstvo. as tvrt objektvny rozmer. Sebauspokojenie brzda pokroku. 2. pri draznom naznaen, e nasleduje nieo neoakvan, prekvapujce, mimoriadne, napr. Odpad je predsa surovina. Kto nepozn Tatry nepozn Slovensko. 3. pred samostatnou vetou, ktor podva vysvetlenie k predchdzajcemu vkladu, napr. Kolonilne rozdelenie krajn zabrzdilo a zahatalo prirodzen vvoj formovania nrodov kolonilne tty vznikli bez zretea na etnick zloenie obyvatestva.
P o z n m k a. Namiesto pomlky sa me psa aj bodkoiarka, resp. dvojbodka, alebo sa veta me psa ako samostatn s vekm zaiatonm psmenom po predchdzajcej asti zakonenej bodkou.
4. pri naznaen nedokonenia rei: a) ke sa hovoriaci myselne odml (pretoe si nhle uvedom nevhodnos toho, o chcel pvodne poveda, nenachdza vhodn vraz, stratil svoju mylienku, nevie, ako pokraova v jazykovom prejave, nhle ho preru neakan udalos, napr. prchod alej osoby, neakan zvuk a pod.), napr. Povedal som, e b) ke hovoriaceho nhle niekto preru v rei, napr. Dora: A aj ty si u len vina, voao si Zuzana: Ja uznvam, e som, ale Dora: Neuznva
P o z n m k a. Namiesto pomlky sa v tomto prpade pu aj tri bodky.
5. pri oddeovan vsuviek (slov alebo spojen slov, celch viet, zriedkavejie aj svet), napr. Nemme zatia prirodzene tudijn vsledky. ilinsk stavbri ako je znme buduj kolsk stavby aj v alch okresoch. Jednotliv roviny jazyka hoci s asou jednho systmu nie s jednoducho priraden systmy, nie s vybudovan na rovnakch princpoch.
P o z n m k a. 1. asto sa vsuvky oddeuj iarkami alebo ztvorkami. 2. Ak je vetn vsuvka oddelen pomlkami vloen na konci nadradenej vety, pred podradenou vetou za pravou pomlkou sa dva iarka, napr. Ke iiel vozk popri ns, videl som bol som celkom blzko, take som rukou drabiny chytil , e m na sebe koeu, spod ktorej bolo vidno hol chrbt, cel poernet a skrvaven.
6. pri naznaen vzruenej, prervanej rei; takto sa prestvka vo vete vyznauje draznejie ne iarkou, napr. Vysok Tatry vlas moja zem krsna 7. pri zdvojovan alebo zopakovan slova alebo celch vrazov a viet, ak chceme dosiahnu v draz, napr. Nie som vinn nie som vinn. Ve u ve u 8. pri oddeovan priamej rei jednej osoby od priamej rei druhej osoby, ak sa neuvdzaj v osobitnch odsekoch, ale v svislom texte jedna za druhou, napr. Subuje? Subujem.
P o z n m k a. Pomlka sa nepe, ak je priama re kadej osoby v vodzovkch, napr. Pjde? Pjdem.
9. za otzkou, na ktor si hovoriaci sm hne odpoved, napr. Dalo sa nieo v tejto situcii robi? no, dalo sa. 10. pri oddeovan priamej rei, ktor sa uvdza v samostatnom odseku, napr. Ty si chlap, ako m by. Vie nejak remeslo? Som kov, a to dobr. Tak ti koa nikto nepodkuje ako ja. Rozviate mu povrazy, rozkzal rytier svojim zbrojnoom. Tak o je nov? Prichdzam so iadosou. Nu ujme s akou?
11. pri vypotavan jednotlivch bodov uvdzanch v samostatnch riadkoch, napr. Konferencia sa uzniesla: kona nov vobu o dva roky, venova viac financi na socilne potreby lenov, svojpomocne vybudova ihrisko.
P o z n m k a. V tlaench jazykovch prejavoch sa pri vypotavan namiesto pomlky pouvaj aj in grafick znaky, napr. , , , (pln krok, tvorek, trojuholnk, hviezdika), , , (przdny krok, tvorek, trojuholnk).
12. v svislom texte za nzvom prspevku (lnku, sprvy, kapitoly a pod.) po bodke, napr. Dohoda o pobrench vodch. Ministri zahraninch vec v pondelok podpsali dohodu o pobrench vodch. Skonili tak dlhotrvajci spor o prve na hospodrske vyuitie pobrenho elfu medzi oboma krajinami, predovetkm pokia ide o hadanie a abu najrozlinejch nerastov a surovn. Pravopis a vslovnos anglickch zloench slov s druhou asou -man. V prspevku venujeme pozornos pravopisu a vslovnosti starch a novch slov cudzieho pvodu zakonench na -man, ktor boli prevzat do sloveniny. 13. za vrazom, ktor sa uvdza samostatne a bliie sa vysvetuje, napr. hipodrm miesto pretekov na kooch alebo na vozoch so zprahom; 14. za vetami, ktor sa ako prklady uvdzaj svisle za sebou, napr. Vo dvore privtalo ich ozrutn psisko, valach popolavej srsti. Chlapci, synovia, krali s nm. Sparta, v staroveku skr tbor viacerch osd ne mesto, bola ponohospodrskym a vojenskm strediskom. 15. v odbornom texte niekedy medzi takmi pojmami alebo termnmi, ktor s spojen protikladovm vzahom, napr. Kategria odcudzitenosti neodcudzitenosti nie je prtomn iba v tchto jazykoch.
P o z n m k a. astejie odcudzitenosti/neodcudzitenosti. sa namiesto pomlky v takchto prpadoch pouva lomka: kategria
16. na naznaenie rozptia alebo vzahu rovnocennosti medzi dvoma, prpadne viacermi bodmi, a to: a) asovho a miestneho rozptia a rozptia v pote, priom nahrdza vraz a, napr. 1980 1990, janur februr, strana 5 12, b) stanc alebo zastvok na trati, najdleitejch miest na trase, napr. Praha Bratislava Budape Belehrad (stanice elezninej trate); Raa Raianske mto Nmestie udovta tra Raianske mto Raa (zastvky elektriky); Balt Tatry Balaton Adria (hlavn miesta motoristickej trasy), c) saiacich portovcov alebo portovch drustiev, napr. Kuera Becker, K Slovan Bratislava Spartak Trnava, Slovensko panielsko, d) partnerov v rokovaniach, rozhovoroch, napr. Gorbaov Reagan (rokovanie Gorbaova a Reagana), Irn Irak (rokovanie zstupcov Irnu a Iraku), e) spoluautorov, spoluusporiadateov, spojencov, napr. Kant Laplace, If Petrov, Pauliny Ruika tolc, Spojen tty Vek Britnia, Slovensko Posko, Par Madrid, f) umiestnenia podniku na dvoch alebo viacerch miestach, vydania knihy v dvoch alebo viacerch mestch, napr. esko-slovensk grafick nia Praha Preov, Bratislava Vek ari, Mannheim Wien Zrich, g) vzahov medzi rozlinmi inmi pojmami alebo javmi, napr. , s z, (dvojice fonm poda znelosti), vojna mier, dobro zlo, priatestvo nepriatestvo (protikladn pojmy); 17. v jazykovednch prcach na vyjadrenie vzahov medzi rozlinmi pomenovaniami alebo ich tvarmi, prpadne odvodenmi slovami a pod., napr. ena gen. pl. ien (tvar gen. pl. slova ena), ryba rybr (slovo odvoden od pomenovania ryba), zemepis geografia (slovo domceho a slovo cudzieho pvodu s rovnakm vznamom), kapesnk vreckovka (nesprvne slovo a jeho sprvny ekvivalent); 18. v matematike ako znamienko odtania, napr. 5 3 (p mnus tri), a b (a mnus b).
P o z n m k a. 1. Pomlka sa niekedy nevhodne pouva pri psan nzvov intitci s prvlastkom stojacim za nadradenm podstatnm menom, napr. stredn odborn uilite stavebn namiesto stredn odborn uilite stavebn. 2. Pomlka sa odliuje od spojovnka. Pomlka je dlhia ako spojovnk a od slov alebo grafickch znakov sa oddeuje medzerou. (Pri psan na niektorch psacch strojoch sa namiesto pomlky pe spojovnk a od slov sa takisto oddeuje medzerou.)
2.9. SPOJOVNK
Spojovnk (-) sa pe:
1. na vyjadrenie zluovacieho vzahu: a) v zloench vlastnch mench: aa) v osobnch mench (cudzch rodnch mench, priezviskch) napr. Jean- Paul, Hans-Dietrich (rodn men), Meli-uga, teller-teliar, Joliot-Curie, Rzusov-Martkov, Curie-Skodowska, Lackov-Zora (zloen priezvisk), bb) v zemepisnch nzvoch, napr. esko-Slovensko, Raksko-Uhorsko (nzvy dvoch krajn spojench do jednho celku), atn-Stre (nzvy pvodne samostatnch obc spojench do jednej), b) v zloench veobecnch podstatnch mench, napr. propn-butn, c) v zloench prdavnch mench na vyjadrenie zretene vydelench zloiek (ast), napr. bielo-modro-erven (bielo-modro-erven zstava, t. j. zstava s bielym, modrm a ervenm pruhom ako samostatnmi plochami), bielolto-erven, lto-zelen (lt a zelen), literrno-hudobn (literrny a hudobn), vedecko-technick (vedeck a technick), vedecko-popularizan (vedeck a popularizan), cisrsko-krovsk (cisrsky a krovsk), cyrilo-metodsk (tkajci sa Cyrila a Metoda), d) v zloench privlastovacch prdavnch mench utvorench od vlastnch mien, napr. Geigerov-Mllerov (pota), Rayleighov-Jeansov (zkon), Boylov-Mariottov (zkon); 2. na oznaenie obapolnosti, vzjomnosti, napr. esko-slovensk (esko-slovensk slovnk), slovensko-esk (slovensko-esk literrne vzahy), slovensko-rusk (slovensko-rusk slovnk), slovensko-posk (slovensko-posk styky), britsko-franczsky (britsko-franczske rozhovory); 3. v spojeniach s blim urenm, napr. Poprad-Tatry (oznaenie elezninej stanice alebo letiska v Poprade, ktor le v blzkosti Tatier), Bratislava-mesto (vlastn mesto), Bratislava-vidiek (najbliie okolie Bratislavy), Guinea-Bissau (tt Guinea s hlavnm mestom Bissau); 4. v spojeniach, v ktorch prv as oznauje celok a druh jej sas, napr. Bratislava-Devnska Nov Ves (mestsk as Bratislavy), ast-Papiernika (as obce ast); 5. na vyjadrenie priblinosti (priblinej miery), neuritosti v kvantitatvnych spojeniach, napr. dva-tri (dva-tri tdne), dnes-zajtra, dlh-krat, v-men, viac-menej; 6. v spojeniach, ktor vyjadruj plnos, vysok alebo neurit mieru nieoho, vyerpanie vetkch monost a pod. a vyznauj sa hlskovou podobnosou alebo vznamovou svzanosou ast, napr. hory-doly, krom- krom, zoivoi, telom-duou, rad-radom, sprava-zava, lhajc-vstvajc, sem-tam, rukami-nohami, sista-jasna, zubaminechtami, zkol-vkol, ak-tak, osi-kamsi, de-noc, dom-nocou (bez prestania, stle); 7. v spojeniach, ktorch zloky stoja v protiklade (so zporom v druhej asti), napr. kamart-nekamart, satiranesatira, cesta-necesta, Maar-Nemaar, panielsko-Nepanielsko (i ide o panielsko, alebo nejde o panielsko, ale o in krajinu), rd-nerd, voky-nevoky, chtiac-nechtiac, cestou-necestou; 8. v spojeniach na vyjadrenie stupovania, intenzity: a) s opakovanm vrazu, napr. ete-ete, ledva-ledva, pomaly-pomaly, teraz-teraz, vysoko-vysoko, u-u, len tak-tak, isto-iste (so spjacm voklom o), b) s pripojenm toho istho vrazu so stupovacou predponou, prponou alebo predponou i prponou, napr. dlhpredlh, ukrutn-preukrutn, astn-preastn, dlho-predlho, astne-preastne, dvno-pradvno, trocha-troka, hr-vyhrva; 9. v synonymnch spojeniach na spresnenie, zvenie zrozumitenosti alebo jednoznanosti, napr. astn-blaen, nasnva-navyma, nevedomky-nenazdajky, zle-nedobre, horko-ako; 10. v expresvnych vrazoch onomatopoickho pvodu, ktorch jednotliv zloky sa samostatne zva nepouvaj a vyznauj sa hlskovou podobnosou, napr. kuca-paca, tresky-plesky, trng-brnk, dnom-dnom, cingi-lingi, lromfrom, trma-vrma; me s aj o opakovan vrazy, napr. bum-bum, uk-uk, buch-buch; 11. na spojenie ast slov zapsanch slicami a psmenami, napr. 7-tisc (sedemtisc), 3-izbov (trojizbov), 3 1/2izbov (triapolizbov), 7,5-percentn (sedemapolpercentn), 45-ron (tyridsapron), 20-kilogramov (dvadsakilogramov), 2- a 5-litrov (dvoj- a plitrov), 4- nsobn (tvornsobn), 10-nsobok (desansobok), 25krt (dvadsapkrt); 12. pri rozdeovan slov na konci riadka, napr. pra-cova, pracov-nk (prv as so spojovnkom na konci prvho riadka, druh as na zaiatku alieho riadka). Ak sa slovo psan so spojovnkom rozdeuje na mieste spojovnka, spojovnk sa zopakuje na zaiatku alieho riadka, napr. Raksko-Uhorsko Raksko- (na konci prvho riadka) a -Uhorsko (na zaiatku alieho riadka), esko-slovensk esko- a -slovensk, esko-Slovensko esko- a - Slovensko;
13. v jazykovednch vkladoch na oznaenie nesamostatnch sast, na ktor mono slovo rozdeli, napr. h--de (rozdelenie slova na hlsky), slo-ven-sk (rozdelenie na slabiky), ryb-r-stv-o (rozdelenie na morfmy), predpona vy, odvodzovacia prpona -ka, pdov prpona -a, zklad -en- v slove oeni; 14. namiesto asti slova, ak za nm nasleduje slovo s rovnakou druhou asou, napr. troj- a tvornsobok (trojnsobok a tvornsobok), troj- a tvormiestny (trojmiestny a tvormiestny); ka; 15. na pripojenie pdovej alebo slovotvornej prpony k inicilovm skratkm, napr. SUK SUK-u, BEZ BEZ-
16. na oznaenie prervanej vslovnosti vntri slov, napr. Ne-ve-r? Sku-to-ne? Dvakrt sa ponila, po-n-i-la, slabikovala potichu;
P o z n m k a. Ak sa z spornch alebo inch dvodov v texte obyajne namiesto prdavnho mena pouije skratka alebo znaka, oddeuje sa medzerou, napr. rtg. snmka, TV program.
1. na spjanie symbolov so slovami, napr. D-glukza, 2-fenantyl;
18. v cudzch vlastnch mench poda pvodnho stavu (poda toho, ako sa vlastn meno pe v jazyku, odkia sa preber na pouitie v naom jazyku), napr. Aix-en-Provence, Chlons-sur-Marne, Johann-Strauss-Gasse; 19. poda starieho zu v nskych a krejskch vlastnch mench, napr. Li ching- ao, Tchao Jan-ming, Jao Iling, Jan-iang, chung-ching, Jang-c- iang, Tching-tchie-tche, Song Jo-wan. V zdomcnench podobch sa spojovnk nepe, napr. ankajek, Sunjatsen, Nanking, Peking, unking. Novie sa v latinke pouvanej v ne na prepis z nskeho psma spojovnk v mench nepe (pozri aj as o prepise z ntiny, s. 84 87).
P o z n m k a. Spojovnk sa odliuje od pomlky. Spojovnk je krat ako pomlka a neoddeuje sa medzerami.
Spojovnk sa nepe: 1. v zloench prdavnch mench: a) ke prdavn men vyjadruj jednotu, celistvos, napr. ltozelen (zelen dolta), bledomodr, staroruov; indoeurpsky; b) ke s prdavn men utvoren od zdruench pomenovan (spojen podstatnch mien s urujcimi prdavnmi menami alebo slovkami), napr. vedeck vskum vedeckovskumn, literrna veda literrnovedn, socilna demokracia socilnodemokratick, Mal Fatra malofatransk, Blzky vchod blzkovchodn, ierne more iernomorsk, erven kr ervenokrsky, druh stupe druhostupov;
P o z n m k a. Psanm alebo nepsanm spojovnka sa naznauje, i ide o vyjadrenie samostatnosti vznamov, alebo o vyjadrenie jednoty, celistvosti a o tvorenie od zdruench pomenovan, napr. grcko-rmsky (grcko-rmske vzahy, t. j. vzahy Grkov a Rimanov) grckormsky (grckormsky zpas, t. j. portov disciplna), politicko-ekonomick (politick a ekonomick) politickoekonomick (tkajci sa politickej ekonmie), kultrno-politick (kultrny a politick) kultrnopolitick (tkajci sa kultrnej politiky), anglo-americk (anglick a americk) angloamerick (tkajci sa Anglianov a Amerianov ako jednho celku).
2. v pomenovaniach, v ktorch ide o vyjadrenie bliieho vymedzenia, napr. len korepondent, minister predseda.
2.10. TRI BODKY
Tri bodky () sa pu: 1. na oznaenie vzruenej, preruovanej alebo prervanej rei, napr. Prekliati Pern vs skra Tisc rokov budete otrokmi Zanikne moja ra. obrkmi budete bez vlasti 2. na konci samostatnej vety alebo svetia: a) ke autor jazykovho prejavu myselne nedokon svoj prejav, lebo sa mu zd niektor vraz nevhodn, nepresn, nevie, ako v jazykovom prejave pokraova, at., napr. Keby nieo, pripravte nov Myslm, e Povedal by som, e tto tto forma nie je najvhodnejia. Odiiel do mesta a To u azda b) ke autora jazykovho prejavu nhle preru nejak udalos alebo osoba, napr. Povedal si mu to? Po Mne sa vak zd, e si s nm nehovoril, e to bolo celkom inak
P o z n m k a. V obidvoch prpadoch sa namiesto troch bodiek mu pouva aj pomlky.
3. v citte na oznaenie vypustenia takej asti, ktor v danej situcii alebo kontexte nie je dleit, napr. Morfolgia slovenskho jazyka je sasou niekokozvzkovho diela venovanho vestrannmu synchrnnemu opisu sloveniny. 4. na oznaenie vypustench slov vo veobecne znmych vyjadreniach a vrokoch, porekadlch, napr. Kde nechod slnko o stailo vera Nemmu dieau ani 5. v odbornch textoch pri oznaovan postupnosti velin, napr. al,an.
P o z n m k a. 1. Ak s tri bodky na konci neplnej vety (cittu), od ostatnej vety sa neoddeuj medzerou, napr. Namiesto toho, aby sa s nami teili, zvidia, e
najm v prsloviach a
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). 2. Ak s tri bodky na zaiatku neplnej vety (cittu), od ostatnej vety sa oddeuj medzerou, napr. chcela da bodku za svojm inkovanm. 3. Ak tri bodky nahrdzaj vynechan as uprostred vety, oddeuj sa medzerou pred druhou asou vety (cittu), napr. Morfolgia je nuka o tvaroch slov.
2.11. APOSTROF
Apostrof () sa pe: 1. ako znamienko vynechania hlsky, napr. osi os, ktosi ktos. Ak po takomto vynechan v jednoslabinom slove (najm v zmene si) ostva iba jedna hlska, pripja sa k predchdzajcemu slovu, napr. bol si bols; 2. ako znamienko skrtenia dajov o rokoch vyjadrench slicami v nzvoch rozlinch podujat, v blahoelaniach a pod. Apostrofom sa nahrdzaj prv dve slice z oznaenia tiscroia a storoia, napr. BIB 89 (Bienle ilustrci Bratislava 1989); INCHEBA 89; Pf 91; 3. pri prepise z cudzch grafickch systmov poda psmen (pri translitercii) namiesto psmen, za ktor nemme v naom psme ekvivalenty, napr. pri prepise z azbuky do latinky na oznaenie tvrdho znaku : sjezd. Pri prepise nskeho psma sa apostrofom oznauje neurit samohlska: Jang-c- iang.
P o z n m k a. V odbornej literatre sa apostrof niekedy pouva ako diakritick znamienko na oznaenie palatalizovanej spoluhlsky, napr. s, t, alebo na oznaenie przvuku (apostrof stoj pred przvunou slabikou), napr. sloboda.
2.12. ZTVORKY
Ztvorky s: 1. okrhle ( ), 2. hranat [ ], 3. lomen , 4. zloen { }. Najastejie sa pouvaj okrhle ztvorky. Do o k r h l y c h ztvoriek sa klad:
1. vloen slovo alebo vraz, ktorm vysvetujeme, objasujeme, rozvdzame alebo dopame a spresujeme hlavn mylienku jazykovho prejavu, napr. Ak m nrod svoj osobitn jazyk, uzn sa za nrod a ako takmu patr mu prvo udra si ist postavenie vo svete (. tr). Literrna innos v tchto obdobiach mala asto charakter psomnho prejavu, ktor zohrval dleit lohu pri rozvoji kultry, no nemal vyhranen literrnoestetick podobu, pretoe sa dotkal inch oblast kultrnej aktivity alebo tvoril priamo ich sas (historiografia, filozofia, jazykoveda, etnografia a pod.). Medzi tieto disciplny patr aj zemepis (geografia).
P o z n m k a. Namiesto ztvoriek mono poui aj iarky, alebo ak je vsuvka dlh, i pomlky.
2. meno autora za cittom alebo aj meno autora a nzov prce, prpadne aj s almi presnejmi dajmi, napr. Einstein zoveobecnil Newtonovu gravitan teriu, pripojil k pojmu priestor i al rozhodujci pojem as a ukzal, e vlastnosti asopriestoru zvisia priamo od mnostva hmoty, ktor je v tvorrozmernom asopriestore (Hajduk, A. tohl, J.: K horizontom vesmru. Bratislava, Obzor 1974, s. 225). 3. asov alebo in daj za menom osoby alebo nzvom, napr. I. Newton (1643 1727). Pochdza z Novho Sadu (Juhoslvia). 4. daje, ktor tvoria jeden celok a s ktormi sa narba ako s jednm celkom, napr. (a + b), (a + b)2; 5. prvky, medzi ktormi s ist vzahy, napr. R (a, b); 6. fakultatvne prvky, napr. bli(n)ka, pozera (sa), drobu(li)nk; 7. rozlin symboly a vrazy umiestnen v texte, napr. (!), (tak); 8. seln daje v svislom texte pri trieden, lenen na skupiny, napr. V spisovnom jazyku maj takto tvary najm: (1) pomenovania aritmetickch pojmov fungujce ako musk ivotn podstatn men, napr. napsa initea, menovatea, stanca, (2) niektor in pomenovania, napr. tancova kozka, ma bojovho ducha. Lamarck zhrnul svoju teriu o evolcii organizmu do tyroch zkonov. Rozliuje: (1) zkon rastu, (2) zkon funknej reakcie, (3) zkon pouvania a nepouvania orgnov, (4) zkon dedinosti zskanch vlastnost; 9. v odbornch textoch odkazy na literatru, napr. (Novk, 1935, s. 30). Do h r a n a t c h ztvoriek sa klad: 1. najm v odbornch prcach asti textu, ktor v pvodnom texte omylom chbaj, vysvetlivky skratiek pouitch v citovanom texte, autorove poznmky k citovanmu textu at., napr. Rozdiel medzi nm a dnes ijcim lovekom spova v stupni rozvoja [vyej] nervovej innosti. Poda Sonohradskch letopisov sa pri B. [Bratislave] odohrala roku 907 bitka medzi Maarmi a Bavormi. Okolo polovice 2. tiscroia pred nam letopotom sa k. p. [klinovm psmom] psala na celom Blzkom vchode diplomatick korepondencia a klinopis prenikol aj na dvor egyptskch faranov. Prspevok je podpsan skratkou J. . [Jn arisk]. Autor pe: Ak existuj takto formy [vari autor pochybuje, e takto formy existuj?], je ich existencia vyvolan vznamovou potrebou.
2. v odbornch jazykovednch vkladoch daje o vslovnosti, napr. dieva [ieua], vela [fela], Mozart [mcart]; 3. v bibliografich preklady cudzojazynch nzvov, napr. Childe Harolds Pilgrimage [Putovanie Childa Harolda]. Niekedy sa preklady dvaj do okrhlych ztvoriek, napr. Dielo poskho astronma Mikula Kopernika De revolutionibus orbium coelestium libri VI (O pohyboch nebeskch sfr, I. VI. zv.). L o m e n ztvorky sa mu pouva podobne ako hranat ztvorky. Vyuvaj sa aj vtedy, ke sa v texte, ktor je v ztvorkch, vyskytuje as, ktor je takisto v ztvorkch, napr. (Patr sem naprklad aj sloveso pribli <sa>) V z l o e n c h ztvorkch sa uvdzaj mnoiny, napr. S = {A, B, C},
m Sg=
{ }
(t. j. prpona v slovesnom tvare v jednotnom sle me by -m, - alebo ide o nulov prponu). Ako ztvorky sa pouvaj aj lomky (//). Lomky sa pouvaj najm pri psan na psacch strojoch, na ktorch nie s okrhle ztvorky. Okrem toho sa pouvaj aj zvisl iary. Medzi zvisl iary sa pu absoltne hodnoty, napr. |a|. Ak sa v ztvorkch uvdza cel veta alebo sa v ztvorkch uvdzaj vrazy, ktor maj samostatn postavenie, pe sa najprv bodka, vkrink alebo otznik a za nimi druh (prav) ztvorka, napr. V piatok bude prednka o tvorbe Janka Kra. (Prednka bude v zasadacej miestnosti na prvom poschod.)
2.13. LOMKA
Lomka (/) sa pe:
1. v odbornch textoch medzi variantnmi alebo protikladnmi vrazmi, napr. prbuzn/neprbuzn jazyky (prbuzn alebo neprbuzn jazyky, prbuzn a neprbuzn jazyky), kategria odcudzitenosti/neodcudzitenosti, -mi/-ami (pdov prpona so zkladnou podobou -mi a s variantom -ami), -r/-ar/-iar (slovotvorn prpona so zkladnou podobou -r a variantmi -ar a -iar), umy/umva (sloveso s dokonavou podobou umy a nedokonavou podobou umva);
P o z n m k a. Variantn vraz sa zvyajne uvdza po spojke alebo sa uvdza v ztvorkch, napr. prbuzn a neprbuzn jazyky, prbuzn alebo neprbuzn jazyky, prbuzn (neprbuzn) jazyky; pdov prpona -mi a jej variant -ami, pdov prpona -mi (-ami).
2. na vyjadrenie podielovho alebo pomernho vzahu dvoch velin, napr. 1/3 , 2/5 (jedna tretina, dve ptiny); spotreba 6 l/100 km (es litrov na sto kilometrov); Rchlos hviezdy je 120 000 km/s (120 000 kilometrov za sekundu); 3. na zaznaenie kolskho roka, napr. 1999/2000, 2000/01; 4. na oddelenie verov v svislom texte (tu sa pred lomkou aj za ou vynechva medzera), napr. V diake sa trasie. Vysok. / haj na u. By samm sebou je by / najm ke si v mnostve / plnom teplch udskch dychov.
P o z n m k a. Lomka sa pouva aj ako diakritick znamienko, ktorm je prekren psmeno, napr. (psmeno v dnskej, resp. nrskej abecede).
PREHAD SKLOOVANIA A ASOVANIA

V tabukch sa uvdza strun prehad skloovania podstatnch mien, prdavnch mien a privlastovacch zmen a asovania slovies. Pri podstatnch mench sa uvdzaj zkladn tvary. Variantn tvary, nepravideln tvary, ako aj tvary tvoren vkladnmi hlskami pouvate Pravidiel slovenskho pravopisu njde v asti Pravopisn a gramatick slovnk pri konkrtnych slovch.
Skloovanie podstatnch mien

Musk rod Jedn. . N G D A L I Mn. . N G D A L I ivotn podstatn men chlap hrdin-a chlap-a hrdin-u chlap-ovi hrdin-ovi chlap-a hrdin-u chlap-ovi hrdin-ovi chlap-om hrdin-om chlap-i chlap-ov chlap-om chlap-ov chlap-och chlap-mi hrdin-ovia hrdin-ov hrdin-om hrdin-ov hrdin-och hrdin-ami Neivotn podstatn men dub stroj dub-a stroj-a dub-u stroj-u dub stroj dub-e stroj-i dub-om stroj-om dub-y dub-ov dub-om dub-y dub-och dub-mi stroj-e stroj-ov stroj-om stroj-e stroj-och stroj-mi
P o z n m k a. 1. Zvieracie podstatn men muskho rodu sa v jednotnom sle sklouj poda vzoru chlap, v mnonom sle poda vzorov dub alebo stroj v zvislosti od zakonenia. 2. V genitve jednotnho sla pri niektorch neivotnch podstatnch mench bva namiesto zkladnej prpony -a variantn prpona -u. Tvary genitvu sa vdy uvdzaj v pravopisnom a gramatickom slovnku. 3. Neivotn podstatn men zakonen na spoluhlsky g, h, ch, k maj v lokli jednotnho sla prponu -u, napr. glgu, behu, mechu, vlaku.
ivotn podstatn men a zvieracie podstatn men cudzieho pvodu zakonen na samohlsky i (psanej aj ako y), , e, , Jedn. . N kuli Mn. . N kuli-ovia G kuli-ho G kuli-ov D kuli-mu D kuli-om A kuli-ho A kuli-ov L kuli-m L kuli-och I kuli-m I kuli-ami ensk rod Jedn. . N en-a ulic-a dla kos G en-y ulic-e dlan-e kost-i D en-e ulic-i dlan-i kost-i A en-u ulic-u dla kos L en-e ulic-i dlan-i kost-i I en-ou ulic-ou dla-ou kos-ou Mn. . N en-y ulic-e dlan-e kost-i G ien ulc dlan- kost- D en-m ulic-iam dlan-iam kost-iam A en-y ulic-e dlan-e kost-i L en-ch ulic-iach dlan-iach kost-iach I en-ami ulic-ami dla-ami kos-ami Jedn. . Mn. . Jedn. . Mn. . N gazdin- gazdin- ide-a ide-y G gazdin-ej gazdn ide-y ide- D gazdin-ej gazdin-m ide-i ide-m A gazdin- gazdin- ide-u ide-y L gazdin-ej gazdin-ch ide-i ide-ch I gazdin-ou gazdin-ami ide-ou ide-ami
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000. Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon). P o z n m k a. 1. Podstatn men zakonen na -dza, -da, -a, -a, -ja, -a, - a, -a, -a, -a, -ia, -ya, ktor sa sklouj poda vzoru ulica, maj v genitve mnonho sla spravidla pdov prponu -, napr. sadz, gund, kad, Nast, ij, bagan, rokl, van, du, ko, edci, harpy. 2. Podstatn men zakonen na -ia, -ya maj v datve a lokli mnonho sla dlh prpony -m, -ch, napr. edcim, harpym, edcich, harpych. 3. Dlh prpony -m, -ch v datve a lokli mnonho sla sa po predchdzajcej dlhej slabike skracuj, napr. bsam, sviecam, bsach, sviecach. 4. Podstatn men zakonen na -ja maj v datve a lokli mnonho sla krtke prpony -am, -ach, napr. alejam, alejach.
Stredn Jedn. . N G D A L I Mn. . N G D A L I
P o z n m k a. 1. Podstatn men zakonen na -o s predchdzajcou tvrdou spoluhlskou g, h, ch, k maj v lokli jednotnho sla prponu -u, napr. tangu, blahu, tichu, mlieku. 2. Podstatn men zakonen na -o, -on, -um s predchdzajcou samohlskou, ktor sa sklouj poda vzoru mesto (koncov -on a -um sa pri skloovan odsva), maj v lokli jednotnho sla prponu -u a v genitve mnonho sla prponu -, napr. tdio o tdiu tdi, gymnzium o gymnziu gymnzi. 3. Dlh prpony v nominatve, datve, akuzatve a lokli mnonho sla pri vzoroch mesto a srdce sa po predchdzajcej dlhej slabike skracuj, napr. stda stdam stda stdach, miesta miestam miesta miestach, lca lcam lca lcach, okienca okiencam okienca okiencach. Rovnako sa tieto prpony v uvedench pdoch skracuj aj po spoluhlske j, napr. oja ojam oja ojach.
rod mest-o mest-a mest-u mest-o mest-e mest-om mest- miest mest-m mest- mest-ch mest-ami
srdc-e srdc-a srdc-u srdc-e srdc-i srdc-om srdc-ia sdc srdc-iam srdc-ia srdc-iach srdc-ami
vysveden-ie vysveden-ia vysveden-iu vysveden-ie vysveden- vysveden-m vysveden-ia vysveden- vysveden-iam vysveden-ia vysveden-iach vysveden-iami
diev-a diev-aa diev-au diev-a diev-ati diev-aom diev-at/-ence diev-at/-eniec diev-atm/-encom diev-at/-ence diev-atch/-encoch diev-atami/-encami
Skloovanie prdavnch mien

Vlastnostn prdavn men Jednotn slo Mu. rod pekn- pekn-ho pekn-mu pekn-ho (iv.) pekn- (neiv.) L pekn-om I pekn-m N G D A Mnon slo Mu. rod iv. N G D A L I pekn- pekn-ch pekn-m pekn-ch pekn-ch pekn-mi Mu. rod neiv., Mu. rod Mu. rod neiv., en. a str. rod iv. en. a str. rod pekn- pekn-ch pekn-m pekn- pekn-ch pekn-mi cudz- cudz-ch cudz-m cudz-ch cudz-ch cudz-mi cudz-ie cudz-ch cudz-m cudz-ie cudz-ch cudz-mi en. rod pekn- pekn-ej pekn-ej pekn- Str. rod pekn- pekn-ho pekn-mu pekn- Mu. rod cudz- cudz-ieho cudz-iemu cudz-ieho (iv.) cudz- (neiv.) cudz-om cudz-m en. rod cudz-ia cudz-ej cudz-ej cudz-iu cudz-ej cudz-ou Str. rod cudz-ie cudz-ieho cudz-iemu cudz-ie cudz-om cudz-m
pekn-ej pekn-om pekn-ou pekn-m
P o z n m k a. Pri skloovan prdavnch mien poda vzorov pekn a cudz sa dlh prpony po predchdzajcej dlhej slabike skracuj, napr. krsny, krsneho, krsnemu, krsnym, krsni, krsne, krsnych, krsnymi, krsna, krsnu; rdzi, rdzeho, rdzemu, rdzim, rdze, rdzich, rdzimi, rdza, rdzu.
Jednotn slo Mu. rod pv- pv-ieho pv-iemu pv-ieho (iv.) pv- (neiv.) L pv-om I pv-m N G D A en. rod pvia pv-ej pv-ej pv-iu pv-ej pv-ou Str. rod pv-ie pv-ieho pv-iemu pv-ie pv-om pv-m
Mnon slo Mu. rod osobn pv- pv-ch pv-m pv-ch pv-ch pv-mi Mu. rod neos., en. a str. rod pv-ie pv-ch pv-m pv-ie pv-ch pv-mi
P o z n m k a. Pri skloovan prdavnch mien poda vzoru pv sa pravidlo o rytmickom krten neuplatuje.
Privlastovacie prdavn men Jednotn slo Mu. rod otcov otcov-ho otcov-mu otcov-ho (iv.) otcov (neiv.) L otcov-om I otcov-m N G D A Mnon slo Mu. rod osobn N G D A L I otcov-i otcov-ch otcov-m otcov-ch otcov-ch otcov-mi Mu. rod neos., en. a str. rod otcov-e otcov-ch otcov-m otcov-e otcov-ch otcov-mi Mu. rod osobn matkin-i matkin-ch matkin-m matkin-ch matkin-ch matkin-mi Mu. rod neos., en. a str. rod matkin-e matkin-ch matkin-m matkin-e matkin-ch matkin-mi en. rod otcov-a otcov-ej otcov-ej otcov-u otcov-ej otcov-ou Str. rod otcov-o otcov-ho otcov-mu otcov-o otcov-om otcov-m Mu. rod matkin matkin-ho matkin-mu matkin-ho (iv.) matkin (neiv.) matkin-om matkin-m en. rod Str. rod matkin-a matkin-ej matkin-ej matkin-u matkin-o matkin-ho matkin-mu matkin-o
matkin-ej matkin-om matkin-ej matkin-m
Skloovanie privlastovacch zmen

Jednotn slo Mu. rod en. rod moj-a moj-ej moj-ej moj-u moj-ej moj-ou Str. rod moj-e mj-ho mj-mu moj-e moj-om moj-m mj mj-ho mj-mu mj-ho (iv.) mj (neiv.) L moj-om I moj-m N G D A
Mnon slo Mu. rod osobn moj-i moj-ich moj-im moj-ich moj-ich moj-imi
Mu. rod neos., en. a str. rod moj-e moj-ich moj-im moj-e moj-ich moj-imi
P o z n m k a. 1. V intrumentli jednotnho sla muskho a strednho rodu je tvar mojm s dlhm , km v datve mnonho sla je tvar mojim s krtkym i. 2. Skloovanie osobnch a ukazovacch zmen sa uvdza v pravopisnom a gramatickom slovnku pri jednotlivch zkladnch zmennch heslch.
asovanie slovies
Neuritok Prtomn as Jednotn slo 1. os. 2. os. chyt-a chyt-m - rozum-ie rozum-iem -ie nies- nes-iem -ie tr-ie tr-iem -ie hyn- hyn-iem -ie br-a ber-iem -ie es-a e-em -e -a n-em -e chudn- chudn-em -e u- u-j-em -e prac-ova prac-ujem -uje rob-i rob-m - vid-ie vid-m - kri-a kri-m -
3. os. - -ie -ie -ie -ie -ie -e -e -e -e -uje - - -
Mnon slo 1. os. 2. os. -me -te -ieme -iete -ieme -iete -ieme -iete -ieme -iete -ieme -iete -eme -ete -eme -ete -eme -ete -eme -ete -ujeme -ujete -me -te -me -te -me -te
3. os. -aj -ej - - - - - - - - -uj -ia -ia -ia
2. os. jedn. . rozk. sps. chyt-aj! rozum-ej! nes! tr-i! hy! ber! e! n-i! chudn-i! u-j! prac-uj! rob! vi! kri!
3. os. jedn. . min. asu chyt-al rozum-el nies-ol tr-el hyn-ul br-al es-al a-l chud-ol u-l prac-oval rob-il vid-el kri-al
P o z n m k a. Pri asovan slovies sa uplatuje pravidlo o rytmickom krten okrem prpadov, ktor sa uvdzaj medzi vnimkami z tohto pravidla, t. j. v tvaroch neuritku a prtomnho asu slovies vzoru rozumie, napr. krsnie krsniem krsnie krsnie krsnieme krsniete, a v prpone -ia tretej osoby mnonho sla vzoru robi, napr. chrnia, ctia, bia, kmia, hbia, iaria, kriesia (porov. aj vnimky z pravidla o rytmickom krten na s. 125 126).
PREHAD UPLATOVANIA PRAVIDLA O RYTMICKOM KRTEN A VNIMIEK Z NEHO

1. PRAVIDLO O RYTMICKOM KRTEN
V spisovnej slovenine nebvaj dve dlh slabiky bezprostredne za sebou. Ak sa tvarotvorn alebo odvodzovac zklad kon na dlh slabiku, ohbacie prpony (pri skloovan a asovan) alebo slovotvorn prpony s dlhou slabikou sa v rmci slova skracuj. Za dlh slabiky sa pokladaj slabiky s dlhou samohlskou, s dvojhlskou a s dlhm , . Pri skracovan sa dlh samohlsky a dvojhlsky menia na prslun krtke samohlsky, priom dvojhlsky sa striedaj takto: ia a, ie e, iu u, o. Pravidlo o rytmickom krten sa uplatuje v tchto prpadoch: 1. V pdovch prponch podstatnch mien, a to: a) v datve a lokli mnonho sla podstatnch mien enskho rodu, napr. radnkam radnkach, riekam riekach, hrdzam hrdzach, itram itrach, sviecam sviecach (ale enm ench, uliciam uliciach, dlaniam dlaniach, kostiam kostiach);
b) v nominatve, datve, akuzatve a lokli mnonho sla podstatnch mien strednho rodu, napr.: miesta miestam miesta miestach, lca lcam lca lcach (ale mest mestm mest mestch, srdcia srdciam srdcia srdciach). 2. V pdovch prponch akostnch a vzahovch prdavnch mien, radovch sloviek a prast, ktor sa sklouj poda vzoru pekn a cudz, napr. krsny krsneho krsnemu krsnym krsni/krsne krsnych krsnymi, krsna krsnu krsne, ierny ierneho iernemu iernym ierni/ierne iernych, ierna iernu ierne, ierne ierneho iernemu iernym, turiansky turianska turianske, siedmy siedmeho siedmemu siedmym siedmi/siedme siedmych, siedma siedmu siedme, rdzi rdza rdze, sviei sviea sviee, pracujci pracujceho pracujcemu pracujcim pracujcich a pod. (ale pekn peknho peknmu peknm pekn/pekn peknch peknmi, pekn pekn pekn, cudz cudzieho cudziemu cudzm cudz/cudzie cudzch cudzmi, cudzia cudziu cudzie). 3. V slovesnch tvaroch, a to: a) v neuritku, v prpone 3. os. mnonho sla, prechodnka a prtomnho innho prastia slovies vzoru padn, napr. vldnu vldnu vldnuc vldnuci, striehnu striehnu striehnuc striehnuci (ale chladn chladn chladnc chladnci); b) v prpone 3. os. mnonho sla, prechodnka a prtomnho innho prastia slovies vzoru esa, napr. lmu lmuc lmuci, viau viauc viauci (ale e ec eci); c) v prponch tvarov prtomnho asu slovies vzorov robi a vola, napr. chvlim chvli chvli chvlime chvlite, iernim ierni ierni iernime iernite, hlsam hlsa hlsa hlsame hlsate, spievam spieva spieva spievame spievate (ale robm rob rob robme robte, volm vol vol volme volte); d) v tvaroch prtomnho asu opakovacch slovies zakonench na -ava, napr. psava psavam psava psava psavame psavate, tava tavam tava, spievava spievavam spievava, kpava kpavam kpava (ale volva volvam volva volva volvame volvate). 4. V genitve mnonho sla podstatnch mien, ktor sa sklouj poda vzorov ena a mesto, po dlhej slabike sa vklad krtka samohlska o, napr. iarok, iapok, svieok, ukok, radnok, robotnok, sekretrok, lekrok; ltok, svetielok, krosienok, okienok, kolienok (po krtkej slabike sa vklad dvojhlska ie, napr. matiek, uiteliek, hereiek, sponiek, kvasiniek; oiek, klbiek).
P o z n m k a. Pred spoluhlskami m, n, l, r, v sa po dlhej slabike niekedy vklad nielen krtka samohlska e, ale aj dvojhlska ie, a tak vznikaj dvojtvary, napr. vhra vher/vhier, vzva vzev/vziev, psmo psem/psiem, krdlo krdel/krdiel, slo sel/siel, vlkno vlken/vlkien.
5. V zdrobneninch utvorench prponou -ko s vkladnou samohlskou v predposlednej slabike, napr. vlkenko k slovu vlkno, pltenko k pltno, krdelko ku krdlo, selko k slo, psemko k psmo (ale svetielko k svetlo, zrkadielko k zrkadlo, okienko k okno, kolienko ku koleno). 6. Pri tvoren podstatnch mien prponami -nk, -k, -ek, -ctvo, -k, -r, - re a pri tvoren prdavnch mien prponami -n -sk, -ck, -iansky po predchdzajcej dlhej slabike nastupuj krtke prpony -nik, -ik, -iek, -ictvo, -ak, - ar, -are, -ny, -sky, -cky, -ansk, napr. vrtnik, strnik, lekrnik, trvnik, hrienik, svietnik, rybrik, pohrik, fzik, snehuliaik, ddiek, ktiek, sdnictvo, papiernictvo, piatak, siedmak, bbkar, pamiatkar, prevdzkare, mliekare, kpny, mny, mlieny, vbny, panielsky, vdsky, taliansky, eurpsky, roncky, ostrolcky, komransk, drienansk.
2. VNIMKY Z PRAVIDLA O RYTMICKOM KRTEN
Druh dka sa nekrti v tchto prpadoch: 1. V pdovch prponch podstatnch mien strednho rodu zakonench na -ie, ktor sa sklouj poda vzoru vysvedenie, napr. lstie lstia lstiu lstie lst lstm, sklie sklia skl, prtie prtia prt, tstie tstia tst, siatie siatia siat. 2. V pdovej prpone - genitvu mnonho sla podstatnch mien enskho rodu, napr. hrdz, schdz, kliet, bsn, piesn, kzn, sien, strn, strojrn, tlaiarn. 3. V tvaroch genitvu mnonho sla s vkladnou dvojhlskou ie pri podstatnch mench enskho a strednho rodu, ktor sa sklouj poda vzorov ena, ulica a mesto, napr. vhra vhier (popri vher), Mlynrce Mlynriec, hospodrstvo hospodrstiev, cignstvo cignstiev. 4. V pdovch prponch ivonych prdavnch mien, napr. pv pvieho pviemu pvm, pvia pviu, pvie pvch pvmi, netopier netopierieho, netopieria netopieriu, netopierie; krokodl, krokodlia, krokodlie; divia, diviaia, diviaie. 5. V tvaroch prtomnho asu slovies vzoru rozumie, napr. zmdrie zmdriem zmdrie zmdrie zmdrieme zmdriete, zvnie zvniem zvnie, vytriezvie vytriezviem vytriezvie. 6. V prpone -ia 3. os. mnonho sla prtomnho asu, v prpone prechodnka -iac a v prpone prtomnho innho prastia -iaci, napr. chvlia, chvliac, chvliaci; hlsia, hlsiac, hlsiaci; via, viac, viaci; bia, biac, biaci; triedia, triediac, triediaci; via, viac, viaci.
7. V prpone minulho innho prastia -v, -via, -vie po predchdzajcej dvojhlske ia, napr. vyliav, vyliavia, vyliavie; zakliav, zakliavia, zakliavie; udiav sa, udiavia sa, udiavie sa. 8. V tvaroch opakovacch slovies zakonench na -ieva (dvojhlska ie sa neskracuje), napr. bldieva bldievam bldieva bldieva bldieval, chvlieva, kmieva, plieva, slvieva, trpieva. 9. V prponch -iar, -iare (dvojhlska ia sa neskracuje), napr. mliar, miar, bieliare, rchliare, triediare. 10. V zloench slovch, napr. tiscnsobn, tisckrt, druhkrt, tretkrt, viacmiestny, ftrner. 11. V tvaroch neuritch zmen s asticami nie-, br-, brs-, bohvie-, ertvie-, ktovie-, neviem-, napr. niekm, niem; nie, nieia, nieie, nieieho, nieiemu, niem, nieiu, niech, niemi, brm, brskm, bohviekm, ertviem, ktoviekm, neviemia, neviemiu, neviemie. 12. V slovch s predponami n-, z-, s-, napr. ndielka, nmietka, ntierka, zsielka, siastka.
PREHAD TVORENIA ENSKCH PRIEZVISK

1. DOMCE PRIEZVISK
1.1. Od domcich muskch priezvisk, ktor maj formu podstatnho mena a s zakonen na spoluhlsku, ensk priezvisk sa pravidelne tvoria prponou -ov, napr. Novk Novkov, Rybr Rybrov, Jank Jankov, Svetlk Svetlkov, Kuchr Kuchrov, Vlk Vlkov, vec vecov. 1.2. Pri tvoren enskch priezvisk od muskch priezvisk zakonench na - ec, -ek, -ok vkladn samohlska e, resp. o niekedy vypadva, a to poda toho, i vypadva alebo nevypadva pri skloovan muskho priezviska. a) Vkladn samohlska vypadva, ak sa ivo pociuje svislos priezviska so veobecnm podstatnm menom alebo s inm vlastnm menom, napr. Klinec (Klinca) Klincov, korec (korca) korcov, Nemec (Nemca) Nemcov, Adamec (Adamca) Adamcov, Komrek (Komrka) Komrkov, Vlek (Vlka) Vlkov, urek (urka) urkov, Petrek (Petrka) Petrkov, Svitok (Svitka) Svitkov, Pastorok (Pastorka) Pastorkov. b) Vkladn samohlska nevypadva, ak sa ivo nepociuje svislos priezviska so veobecnm podstatnm menom alebo s inm vlastnm menom, napr. Perec (Pereca) Perecov, Fusek (Fuseka) Fusekov. Vkladn samohlska spravidla nevypadva ani pri domcich (pvodom slovanskch) priezviskch psanch cudzm pravopisom, napr. Jellinek (Jellineka) Jellinekov, Kubitschek (Kubitscheka) Kubitschekov.
P o z n m k a. V niektorch enskch priezviskch sa vkladn samohlsky e, o na rozdiel od veobecnej zsady zachovvaj, resp. vypadvaj, ak ide o zachovanie rodinnej tradcie v pouvan prslunej podoby enskho priezviska, napr. Hudec Hudcov i Hudecov, Svitek Svitkov i Svitekov, Dudok Dudkov i Dudokov. Vkladn samohlsky e, o sa vdy zachovvaj pri tvoren enskch priezvisk od muskch priezvisk zakonench na -ek a -ok s predchdzajcou spoluhlskou a od priezvisk zakonench na -tek, napr. Stanek (Staneka) Stanekov, Turek (Tureka) Turekov, Kopok (Kopoka) Kopokov, Urbanok (Urbanoka) Urbanokov, Pitek (Piteka) Pitekov, Metek (Meteka) Metekov.
1.3. Od domcich muskch priezvisk zakonench na samohlsky -a, -o sa ensk priezvisk tvoria prponou -ov, priom sa koncov samohlska z muskho priezviska vynechva, napr. Ryba Rybov, Hrdina Hrdinov, Kniea Knieov, Kura Kurov, Lacko Lackov, Krno Krnov, Bartko Bartkov. 1.4. Od muskch priezvisk zakonench na -ov (-uv) sa ensk priezvisk takisto tvoria prponou -ov, priom prpona -ov sa pripja k celmu muskmu priezvisku (zakonenie -ov, -uv v muskom priezvisku sa nevynechva), napr. Horov Horovov, Matejov Matejovov, Ondrejov Ondrejovov, Pavlov Pavlovov, Mikuv Mikuvov. 1.5. Od muskch priezvisk zakonench na -iech, -ech, -ch (pvodne to boli rodinn privlastovacie prdavn men) sa ensk priezvisk spravidla tvoria prponou -ov, napr. Balaoviech Balaoviechov, Minaroviech Minaroviechov, Jankech Jankechov, Mikech Mikechov, Jurovch Jurovchov, Mikulovch Mikulovchov.
P o z n m k a. Pri tchto priezviskch s ensk priezvisk niekedy toton s muskmi priezviskami (prpona -ov sa nepridva), napr. Mikulovch Anna Mikulovch, Balaoviech Zlatica Balaoviech, Maleckch Zuzana Maleckch.
1.6. Od muskch priezvisk zakonench na -eje, -oje, -e (pvodne to boli takisto rodinn privlastovacie prdavn men) sa ensk priezvisk tvoria prponou -ov alebo zostvaj bez tejto prpony, napr. Mikejeov i Mikeje, Petrejeov i Petreje, Kovejeov i Koveje, Miejeov i Mieje, ovdojeov i ovdoje, Krneov i Krne. 1.7. Musk priezvisk zakonen na -ovie sa neprechyuj, ie ensk priezvisk zostvaj bez prpony -ov, napr. Jakubovie Albeta Jakubovie, Brezkovie ofia Brezkovie. 1.8. Od muskch priezvisk domceho pvodu zakonench na -i sa ensk priezvisk tvoria pravidelne prponou -ov, napr. Piovari Piovariov, Kraji Krajiov. 1.9. Od muskch priezvisk, ktor maj formu prdavnch mien, ensk priezvisk sa tvoria tak ako prdavn men enskho rodu, teda prponami -, - a, -ia, napr. Pekn Pekn, Kus Kus, Malik Malik, Jesensk Jesensk, Ilavsk Ilavsk, Rchly Rchla, Turiansky Turianska, Star Staria. 1.10. Od pvodne domcich priezvisk, ktor maj formu prdavnho mena, ale s zapsan cudzm pravopisom, a tm sa strca svislos s domcim slovom, ensk priezvisk sa tvoria tak ako prdavn men enskho rodu alebo sa tvoria prponou -ov, napr. Suhi Suh i Suhiov, Suhy Suh i Suhyov.
2. PRIEZVISK CUDZIEHO PVODU
2.1. Od muskch priezvisk cudzieho pvodu, ktor s zakonen na spoluhlsku, ensk priezvisk sa tvoria prponou -ov tak ako pri domcich priezviskch, napr. Hummel Hummelov, Fischer Fischerov, Berger Bergerov, Pardel Pardelov, Gottfried Gottfriedov, Szcs Szcsov. 2.2. Od muskch priezvisk cudzieho pvodu zakonench na samohlsky - a, -o sa ensk priezvisk tvoria prponou -ov, priom koncov samohlska z muskho priezviska vypadva, napr. Varga Vargov, Fuksa Fuksov, Cska Cskov, Bulla Bullov, Korolenko Korolenkov, Tkaenko Tkaenkov, Szabo Szabov, Szanto Szantov, Slya Slyov, Knya Knyov.
2.3. Od muskch priezvisk cudzieho pvodu zakonench na samohlsky e, , , , (), u, , , y, i, na skupiny ee [vsl. ], ey [vsl. i], ako aj od polatinench, pvodne domcich priezvisk na -i, -y sa ensk priezvisk tvoria prponou -ov, priom sa prpona -ov pridva k celmu muskmu priezvisku, napr. Fekete Feketeov, Rott Rottov, Sillanp Sillanpov, Lszl Lszlov, Szab Szabov, Ger Gerov, Hajdu Hajduov, Lassu Lassuov, Lau Lauov, Krmry Krmryov, Dulay Dulayov, Ldi Ldiov, Ladnyi Ladnyiov, Lvai Lvaiov.
P o z n m k a. 1. Pri tvoren enskch priezvisk od muskch priezvisk rumunskho, albnskeho a tureckho pvodu, ktor s zakonen na samohlsku -u, tto koncov samohlska sa spravidla vynechva, napr. Olteanu Olteanov, Dumitrescu Dumitrescov. 2. Od muskch priezvisk anglickho a franczskeho pvodu zakonench na -e, ktor sa nevyslovuje, toto tzv. nem e sa pri tvoren enskch priezvisk vynechva aj v psme, napr. Stone [stoun] Stonov [stounov], Wilde [vajld] Wildov [vajldov]. V mench na -ce, -ge, -che sa toto e zachovva, lebo naznauje vslovnos predchdzajceho psmena c ako s, g ako d (v anglitine), ako (vo francztine), ch ako , napr. Laplace [laplas] Laplaceov [laplasov], Lagrange [lagrn] Lagrangeov [lagrnov], Malebranche [malbrn] Malebrancheov [malbrnov].
2.4. Od muskch priezvisk slovanskho pvodu zakonench na -ev alebo -ov sa ensk priezvisk tvoria tak, e prpona -ov sa pridva k celmu muskmu priezvisku ako pri domcich priezviskch tohto typu, napr. Malcev Malcevov, Stojanov Stojanovov, Stojkov Stojkovov. 2.5. Od muskch priezvisk slovanskho pvodu, ktor maj formu prdavnch mien, tvoria sa ensk priezvisk tak ako domce priezvisk tohto typu, napr. Radecki Radeck, Kowalski Kowalsk, Nikitinskij Nikitinsk. 2.6. Od muskch priezvisk eskho pvodu zakonench na samohlsku - , resp. -e sa ensk priezvisk tvoria tak, e prpona -ov sa pridva k zkladu, ktor zostva po vynechan koncovej samohlsky -, resp. -e, napr. Biit Biiov, Purkyn Purkyov, Veee Veeov, Homole Homolov. Od muskch priezvisk typu Dt sa ensk priezvisk niekedy tvoria aj s rozrenm zkladom, ktor je aj pri skloovan muskho priezviska, napr. Dt Dov i Dttov. 2.7. Pri muskch priezviskch eskho pvodu zakonench na - zostvaj ensk priezvisk bez prpony -ov, napr. Jirk Jana Jirk, Jan Petra Jan, Paul Blanka Paul.
P o z n m k a. Niekedy sa ensk priezvisk od muskch priezvisk zakonench na - tvoria aj prponou -ov, priom sa toto koncov - vynechva, napr. Tom i Tomov.
2.8. Od muskch priezvisk zakonench na -, ktor s zva eskho pvodu, ensk priezvisk sa tvoria spravidla prponou -ov, napr. Ko Koov, Kraj Krajov, Krej Krejov.
P o z n m k a. Cudzie priezvisk znmych umelk sa mu (najm vo vetnej svislosti vyadujcej nominatv) ponecha v neprechlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale.
PRAVOPISN A GRAMATICK SLOVNK
V pravopisnom a gramatickom slovnku sa v pravopisne kodifikovanej podobe zachytvaj najpouvanejie slov veobecnej slovnej zsoby spisovnej sloveniny, vber osobnch mien, nzvy ttov a ich hlavnch miest a vber zemepisnch nzvov, najm slovenskch vitch nzvov geografickch objektov leiacich mimo zemia Slovenskej republiky (spolu vye 69 000 slov). Nespisovn slov sa neuvdzaj. Pri spracovanch jednotkch s zkladn slovnodruhov a gramatick daje, a to pri podstatnch mench oznaenie gramatickho rodu skratkami m., ., s., pri slovesch oznaenie vidu skratkami dok., nedok., pri ostatnch slovnch druhoch okrem prdavnch mien skratka prslunho slovnho druhu. Ak sa t ist lexiklna jednotka pouva nielen v platnosti prdavnho mena, ale aj inho slovnho druhu, signalizuje sa to skratkou prd. a alou skratkou slovnho druhu, napr. chor -ho prd. i m., chvastnsky prd. i prsl. Podstatn men sa identifikuj pomocou prpony, ktor maj v genitve jednotnho sla, a vina podstatnch mien enskho a strednho rodu pomocou prpony alebo zvyajne skrtenej podoby tvaru, ktor maj v genitve mnonho sla. V problematickch prpadoch sa pri podstatnch mench poda potreby uvdzaj (v skrtenej podobe) aj tvary inch pdov. Sloves maj pri sebe tvary 3. osoby jednotnho a mnonho sla. Pri nepravidelnch slovesch alebo v problematickch prpadoch sa poda potreby uvdzaj aj alie tvary (napr. skrten podoba tvaru 2. osoby rozkazovacieho spsobu, 3. osoby jednotnho sla minulho asu, prechodnka, prtomnho innho prastia, trpnho prastia). Variantn tvary sa uvdzaj za lomkou, napr. magazn -a/-u m.; lti -i -ia -/-i! nedok. Na orientciu pouvatea slia aj poznmky o vzname a pouvan niektorch slov. Tieto informcie sa uvdzaj iba vo vnimonch prpadoch (najm pri homonymnch alebo formou blzkych slovch, ktor by pri pouvan slovnka mohli vyvolva nejasnos) a ide pri nich iba o zkladn vznamov rozlenie danej dvojice slov. Ak pouvate potrebuje presnejiu informciu o vzname slova, je nevyhnutn, aby siahol za vkladovm slovnkom (takm je v sasnosti Krtky slovnk slovenskho jazyka z r. 1987, tretie, doplnen a prepracovan vydanie z r. 1997, alebo star eszvzkov Slovnk slovenskho jazyka z r. 1959 1968). Zsada spornosti pri spracvan slovnka a zrove silie poskytn maximlne mnostvo informci viedli autorov k tomu, aby vyuili postup spracovania viacerch slovotvorne zviazanch slov v spolonej heslovej jednotke. V spolonej heslovej jednotke sa spracvaj prechlen ensk podstatn men s prponou -ka, -ika, -kya, -ya, -aa a pod. a vzahov prdavn men s prponou -n, -ov, -sk, -, -ac a i. K prdavnm menm sa pridvaj prslovky so zakonenm -o, -e, -y a abstraktn podstatn men s prponou -os, - stvo, - tvo. Prklady: repa -y riep .; repn, repov; repka -y -piek .; evolcia -ie .; evolun; evolune prsl.; hevnat; hevnato, hevnate prsl.; hevnatos -i .; humanizmus -mu m.; humanista -u m.; humanistka -y -tiek .; humanistick; humanisticky prsl.; jazdec -dca mn. -i m. iv.; jazdkya -e -k .; jazdeck; jazdectvo -a s. Jedno zdrobnen podstatn meno sa spracva v spolonej heslovej jednotke so zkladovm slovom, dve a viacer zdrobnen podstatn men sa spracvaj v samostatnej heslovej jednotke. Zvelien podstatn men sa takisto uvdzaj v spolonej heslovej jednotke so zkladovm slovom. Prklady: dom -u m.; domov; domek -a m.; domisko -a s., jedn. i m.; rka -y -ok, ruika -y -iek . V spolonej heslovej jednotke sa spracvaj aj pomenovania rozlinch vednch odborov, hnut, smerov a zujmovch oblast, oznaenia odbornkov, resp. prslunkov hnutia a pod., ako aj zodpovedajce vzahov prdavn men a prpadne prslovky. Prklady: helmintolgia -ie .; helmintolg -a mn. -ovia m.; helmintologika -y -iek .; helmintologick; kameorytec -tca m.; kameoryteck; kameorytectvo -a s.; futbal -u L -e m.; futbalov; futbalista -u m.; futbalistka -y -tiek .; racionalizmus -mu m.; racionalista -u m.; racionalistka -y -tiek .; racionalistick; racionalisticky prsl. V spolonej heslovej jednotke s nezvratnm slovesom sa uvdzaj aj zvratn podoby nezvratnch slovies, resp. paraleln zvratn sloves, napr. lia leje lej lial nedok.; lia sa; porozprva -a -aj dok.; porozprva sa; porozprva si.
NZVY OBC NA SLOVENSKU

Tto as Pravidiel slovenskho pravopisu obsahuje nzvy obc na Slovensku poda zoznamu obc, ktor vydalo Ministerstvo vntra SR v roku 1996 a ktor je rozren o alie nzvy administratvne osamostatnench obc a niektorch mestskch ast a ast obc. Tento zoznam nenahrdza tatistick lexikn obc Slovenskej republiky ani oficilne zoznamy obc uverejovan v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. Pri kadom nzve obce sa uvdza prpona genitvu, prpadne aj loklu, rodov zaradenie nzvu, prslun obyvatesk meno v muskom a enskom rode, ako aj prslun prdavn meno. Vetky tri derivty s utvoren na zklade sasne platnch slovotvornch postupov tak, aby sa v nich zretene odral cel nzov obce. Preto sa v tomto zozname nevyskytuj skrten iv hovorov ani nreov podoby, ktor sa pouvaj v benom jazykovom ze, kde prslunos obyvateskho mena a prdavnho mena k nzvu obce je zreten z mimojazykovch (miestnych) svislost, napr. Bystrian, Bystrianka, bystrick, Lieskovan, Lieskovanka, lieskovsk namiesto Banskobystrian, Banskobystrianka, banskobystrick, Povaskobystrian, Povaskobystrianka, povaskobystrick, Dolnolieskovan, Dolnolieskovanka, dolnolieskovsk, Hornolieskovan, Hornolieskovanka, hornolieskovsk. Skrten podoby s hovorov, a teda spisovn. Pri zloench nzvoch obc s predlokovmi spojeniami sa popri bench podobch obyvateskch a prdavnch mien uvdzaj aj rozren podoby, napr. Hlink nad Hronom Hlinan i Hronskohlinan, Hlinanka i Hronskohlinanka, hlincky i hronskohlincky.
Porovnvacia tabuka prepisu japonskch slabk Japonsk prepis a i u ka ki ku sa si su ta ti tu na ni nu ha hi hu ma mi mu ya yu ra ri ru wa ga gi gu za zi zu da di zu ba bi bu pa pi pu kya kyu kyo sya syu syo tya tyu tyo nya nyu nyo hya hyu hyo rya ryu ryo gya gyu gyo zya zyu zyo dya dyu dyo bya byu byo pya pyu pyo n e ke se te ne he me o ko so to no ho mo yo re ro (wo) ge go ze zo ze do be bo pe po Slovensk prepis a i u ka ki ku sa i su ta i cu na ni nu ha hi fu ma mi mu ja ju ra ri ru wa ga gi gu za di zu da di zu ba bi bu pa pi pu kja kju kjo a u o a u o nja nju njo hja hju hjo rja rju rjo gja gju gjo da du do da du do bja bju bjo pja pju pjo n e ke se te ne he me re ge ze de be pe o ko so to no ho mo jo ro (wo) go zo do bo po Anglick prepis a i u ka ki ku sa shi su ta chi tsu na ni nu ha hi fu ma mi mu ya yu ra ri ru wa ga gi gu za ji zu da ji zu ba bi bu pa pi pu kya kyu kyo sha shu sho cha chu cho nya nyu nyo hya hyu hyo rya ryu ryo gya gyu gyo ja ju jo ja ju jo bya byu byo pya pyu pyo n e ke se te ne he me re ge ze de be pe o ko so to no ho mo yo ro (wo) go zo do bo po Rusk prepis a a ca c c a a xa x a a a a a a a a c c c x x x c x o o co o o xo o o (o) o o o o o

Pravidla Slovenskeho Pravopisu

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Pravidla Slovenskeho Pravopisu

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.

SLOVENSK AKADMIA VIED

Jazykovedn stav udovta tra

Jazykovedn stav udovta tra SAV 2000 ISBN 80-224-0655-4

VOD K 3. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

PREDHOVOR K 1. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

ZMENY, OPRAVY A DOPLNKY V 2. VYDAN PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

ZOZNAM POUITCH SKRATIEK A ZNAIEK

I. PSMO, ABECEDA A PRAVOPIS

3. PRAVOPIS A JEHO PRINCPY

II. PSANIE SAMOHLSOK A SPOLUHLSOK

3. PSANIE SAMOHLSOK V NIEKTORCH PRPONCH

5. PSANIE PROVCH SPOLUHLSOK

6. PSANIE SPOLUHLSOK V PREDPONCH

2. PSANIE HISTORICKCH OSOBNCH MIEN Z UHORSKHO OBDOBIA SLOVENSKCH DEJN

3. HLAVN ZSADY PRISPSOBOVANIA STAROGRCKYCH A LATINSKCH MIEN

IV. PSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA

VI. PSANIE VEKCH PSMEN

1. VEK PSMEN NA ZAIATKU VLASTNCH MIEN A VNTRI VIACSLOVNCH VLASTNCH MIEN

1.2. ZSADY PSANIA VEKCH PSMEN VO VLASTNCH MENCH

1.3. PSANIE JEDNOTLIVCH DRUHOV VLASTNCH MIEN

2. VEK PSMEN NA ZAIATKU VIET

3. VEK PSMEN V SKRATKCH A USTLENCH ZNAKCH

4. VEK PSMEN V POZII NA ZAIATKU VEROV

5. VEK PSMEN AKO PROSTRIEDOK NA VYZDVIHNUTIE PREJAVU

NIEKTORCH SLOV A AST SLOV ALEBO AST JAZYKOVHO

6. VEK PSMEN NA ZNAK CTY

VII. PREPIS Z INCH GRAFICKCH SSTAV

aae ace oe Acee Ee ocoec Ae ce o Aa

na zaiatku slova po samohlskach po po spoluhlskach , , ,

ostatnch ao oa Coo o a o e aae

na zaiatku slova po samohlskach po vade okrem skupiny v skupine

po spoluhlskach Poloha na zaiatku slova po samohlskach po apostrofe

na zaiatku slova po samohlskach po apostrofe po spoluhlskach okrem ,

P o z n m k a. Psmeno mono z technickch prin nahradi psmenom a.

P o z n m k a. Psmeno mono z technickch prin nahradi psmenom .

2. PREPIS Z GRCKEJ ABECEDY

3. PREPIS Z JAZYKOV ALEKHO VCHODU

Porovnvacia tabuka nskych hlsok

- () - () - () - () -a (a) -o (o) -a (a) - () -a (a) - () -a (a) - () -a (a) - ()

o wa wae oe yo u weo we wi yu eu eui i

1. INTERPUNKCIA A JEJ FUNKCIE

2. INTERPUNKN ZNAMIENKA 2. 1. BODKA

V spisovnej slovenine je es pdov: 1. nominatv, 2. genitv, 3. datv, 4. akuzatv, 5. lokl, 6. intrumentl.

Otznik (?) sa pe:

1. na spjanie symbolov so slovami, napr. D-glukza, 2-fenantyl;

2.10. TRI BODKY

Lomka (/) sa pe:

PREHAD SKLOOVANIA A ASOVANIA

Skloovanie podstatnch mien

Stredn Jedn. . N G D A L I Mn. . N G D A L I

Skloovanie prdavnch mien

pekn-ej pekn-om pekn-ou pekn-m

matkin-ej matkin-om matkin-ej matkin-m

Skloovanie privlastovacch zmen

3. os. - -ie -ie -ie -ie -ie -e -e -e -e -uje - - -

3. os. -aj -ej - - - - - - - - -uj -ia -ia -ia

PREHAD UPLATOVANIA PRAVIDLA O RYTMICKOM KRTEN A VNIMIEK Z NEHO

2. VNIMKY Z PRAVIDLA O RYTMICKOM KRTEN

PREHAD TVORENIA ENSKCH PRIEZVISK

2. PRIEZVISK CUDZIEHO PVODU

PRAVOPISN A GRAMATICK SLOVNK

NZVY OBC NA SLOVENSKU