Dkaz a hodnotenie lieiv zaloen

na fyziklnom a fyziklnochemickom princpe

s vyuitm intrumentlnych analytickch metd

PharmDr. Iva Kapustkov, PhD.

11. 10. 2016

Literatra
1)

The European Pharmacopoeia. 8th Ed. Strasbourg: Council of Europe, 2013.

aktulne: 8.8th Ed., 07/2016: http://online6.edqm.eu/ep808/

2)

Slovensk liekopis 1, zv. I.VII., Bratislava: Herba, 19972004.

3)

Bezkov, . a kol.: Zklady farmaceutickej analzy. Kvalitatvne hodnotenie

chemickch lieiv. 1. vyd. Nitra: VA PRINT, 2002.

2.2.

Fyziklne a fyziklno-chemick metdy

o dkazy totonosti a skky na istotu

o fyziklnom zklade s zaloen na stanoven niektorch fyziklnych vlastnost ltok
o pri fyziklno-chemickch metdach sa uplatuj deje fyziklne aj chemick

2.2.

Fyziklne a fyziklno-chemick metdy

Plameov skky
1.2.
Rozpustnos (kapitola: 1.2. alie ustanovenie vzahujce sa na lnky a
veobecn texty)
2.2.4.
Teplota topenia
2.2.12. Teplota varu
2.2.17. Teplota skvapnutia
2.2.18. Teplota tuhnutia
2.2.11. Destilan rozmedzie
2.2.5.
Relatvna hustota
2.2.8.
Viskozita
2.2.3.
Potenciometrick stanovenie pH
2.2.4.
Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi hodnotami pH a zafarbenm
niektorch indiktorov
2.2.6.
Index lomu
2.2.7.
Optick aktivita

nevhody: prstrojov nronos, potreba referennch ltok, asov nronos;

s vyven vekou citlivosou a selektivitou, umouj automatizciu postupov
4

Dkaz lieiv pomocou farby plamea

Dkaz lieiv pomocou farby plamea

o

niektor prchav iny prvkov, prtomn v molekule za vysokej teploty charakteristicky

farbia plame:
o iny sodka lto
o iny draslka fialovo
o iny ltia karmnovo erveno
o iny vpnika oranovo
o najahie prchaj chloridy kovov navlhenie s HCl

pouva sa plame Bunsenovho horka

vzorka sa vna dokonale vyistenm platinovm drtikom do spodnej nesvietivej

povrchovej asti plamea alebo sa vkvapne okyslen (HCl) vodn roztok do plamea

metalorganick ltky a po splen organickho podielu

http://fphoto.photoshelter.com/gallery-collection/Chemistry/C0000AGiG6IN5fGI

Dkaz lieiv pomocou farby plamea

o

Sodn soli intenzvne lto

o Alcohol cetylicus et stearylicus emulsificans A, B
o Natrii cetylo- et stearylosulfas
o Natrii nitroprussias

Ltne soli karmnovo erveno

o Lithii carbonas
o Lithii citras

Organicky viazan chlr zeleno a modrozeleno

(vyhan meden plieok)
o
o

Niclosamidum
Niclosamidum monohydricum

Dkaz ltok pomocou horenia

o

Sra zaplen na vzduchu hor modrm plameom:

o Sulfur ad usum externum
S8 + 8 O2 8 SO2 (charakteristick zpach)
SO2 + H2O H2SO3 (farb modr lakmus na erveno)

Zleniny bru prchav estery kyseliny boritej horia zelenm plameom:

o Acidum boricum

o Natrii tetraboras
o Phenylhydrargyri boras

H3BO3 + 3 CH3OH

konc. H2SO4

B(OCH3)3 + 3 H2O

http://www.darkroastedblend.com/2012/09/fascinating-chemistry-photos.html?m=1

Dkaz ltok pomocou horenia

Medicinlne plyny:

Carbonei dioxidum

v atmosfre skanho plynu sa zha plame horiacich

triesok dreva

Dinitrogenii oxidum v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska vzplanie

Nitrogenum v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska zhasne

Oxygenum v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska vzplanie

Rozpustnos

10

Rozpustnos
o

vyjadruje pomer hmotnosti rozpustenej ltky k objemu rozpadla, zvis

od povahy rozpadla a od teploty

pracovn teplota je izbov (normlna) teplota (15C a 25C)

1 g ltky sa rozpa za stleho trepania v predpsanom mnostve rozpadla

Rozpadl:
o voda
o lieh 96 %
o ter
o roztoky zriedench minerlnych kyseln
o roztoky zriedench alkalickch hydroxidov
o dichlrmetn
o acetn
o glycerol
o hexn
o metanol
o aromatick uhovodky

11

Rozpustnos

12

Rozpustnos
o

daje o rozpustnosti s v liekopisnom lnku v odstavci Opis a vlastnosti s

priblin a informatvne, uren pre praktick potrebu, napr. pri prprave
roztoku

Liekopisn vyuitie skok rozpustnosti

o Povidonum

je ahko rozpustn vo vode

o Crospovidonum

vo vode prakticky nerozpustn; skka na istotu Ltky

rozpustn vo vode je zrove skkou totonosti

o Ethylcellulosum

nerozpa sa vo vode, rozpa sa v tolune za vzniku

slabo opalizujceho roztoku.

o Hydroxypropylcellulosum nerozpust sa vo vode, plne sa rozpust v etanole

o Hydroxypropylmethylcellulosum nerozpust sa vo vode, ani v etanole
o Lithii carbonas rozpustnos chloridu ltneho v liehu 96 %:
Li2CO3 + 2 HCl 2 LiCl + CO2 + H2O

13

2.2.18. Teplota tuhnutia

14

2.2.18. Teplota tuhnutia

o

Teplota tuhnutia je teplota, pri ktorej ltka

prechdza za predpsanch podmienok zo skupenstva
kvapalnho do skupenstva tuhho

Teplota tuhnutia je najvyia teplota zisten poas

tuhnutia chladenej kvapaliny = tavenina zostva
niekoko stupov pod teplotou tuhnutia, nsledne
teplota stpne a u istej ltky zostva urit as
kontantn = pokles teploty sa doasne zastav

http://www.keyword-suggestions.com/cHJvY2VzcyBvZiBmcmVlemluZyBsaXF1aWRz/

Ako teplota
tuhnutia sa
odta daj
z teplomera,
pri ktorom sa
pokles
teploty
doasne
zastav.

15

2.2.18. Teplota tuhnutia

o

Teplota tuhnutia je fyziklna kontanta, ktor je pre dan ltku charakteristick a

me by vyuit ako skka totonosti:
o Acidum undecylenicum 21 C a 24 C
o Calcii stearas, Magnesii stearas, Zinci stearas (po vytesnen organickej
kyseliny dkaz kyseliny stearovej)

o
o

nepatrn prtomnos neistoty teplotu tuhnutia vrazne zniuje

Liekopis teplotu tuhnutia ako kritrium istoty predpisuje:
o Acidum aceticum najmenej 14,8 C
o Anisi etheroleum 15 C a 19 C
o Benzylis benzoas najmenej 17 C
o Butylhydroxytoluenum 69 a 70 C (skka na istotu je aj skkou totonosti)
o Dimethylis sulfoxidum nie je niia ako 18,3 C
o u pomocnch ltok polyetylnglykolov:
o Macrogolum 300 a 35 000
o Paraldehydum 10 C a 13 C
o Phenolum najmenej 39,5 C
16

2.2.11. Destilan rozmedzie

17

2.2.11. Destilan rozmedzie

o

Destilan rozmedzie je rozmedzie teploty v C, pri ktorom cel skan objem tekutiny
alebo jeho urit as (frakcia) predestiluje za liekopisom uvedench podmienok

Destilan rozmedzie je charakteristick vlastnos kadej tekutiny, stanovuje sa pomocou

destilanho prstroja

teplomer stupnica delen po 0,2 C

ortuov banka teplomera o 5 mm niie ako spodn as bonho ramena, ska sa 50 ml

skanej kvapaliny

predpsan hodnoty sa vzahuj na atmosfrick tlak 101,323 kPa (760 torrov) poda
vzorca:

t1 = t2 + k (101,3 p)
kde

t1 =

korigovan teplota

t2 =

teplota odtan pri tlaku p

korekn faktor (v tabuke,

ak nie je udan)

tlak poas destilcie,

vyjadren v kilopascaloch
18

2.2.11. Destilan rozmedzie

o

Destilan rozmedzie je charakteristick kontanta pre ist kvapaliny

hodnota sli ako skka totonosti, aj ako kritrium istoty:
o
o
o
o

Aether 34,0 C a 35,0 C, skka na istotu je zrove skkou totonosti,

uruje sa, ak skan ltka vyhovuje skke na Peroxidy.
Aether anaestheticus 34,0 C a 35,0 C, skka na istotu je zrove skkou
totonosti, uruje sa, ak skan ltka vyhovuje skke na Peroxidy.
Halothanum 49,0 C a 51,0 C. 95 % mus predestilova v rozmedz
1,0 C. Skka na istotu je zrove skkou totonosti.
Paraldehydum najviac 10 % predestiluje do 123 C, a najmenej 95 % predestiluje
do 126 C

19

2.2.12. Teplota varu

20

2.2.12. Teplota varu

o

Teplota varu je korigovan teplota, pri ktorej tlak nad kvapalinou sa rovn
101,3 kPa (760 torrov)

prstroj
o rovnak ako na stanovenie destilanho rozmedzia
o teplomer umiestnen tak, aby doln as ortuovej banky bola
na rovni dolnho okraja hrdla
o ska sa 20 ml skanej kvapaliny

Teplota varu charakteristick kontanta pre ist kvapaliny

o identifikan kontanta
o kritrium istoty chemickch indivdu
o v liekopise sa skka totonosti teplota varu aplikuje v liekopisnch
lnkoch:
o Ethylendiaminum 116 C a 118 C
o Ethylis acetas 76 C a 78 C

21

2.2.5. Relatvna hustota

22

2.2.5. Relatvna hustota

o

Hustota (mern hmotnos) pomer hmotnosti m a objemu V danej ltky,

oznauje sa
=

o
o
o
o
o
o

1 kg.m-3
hustota je fyziklna kontanta, je pre ltku charakteristick, lebo zvis
od povahy ltky
hustota charakterizuje ltku a jej stanovenie pomha overi totonos,
hodnoti istotu
zvis od teploty, nepatrne od tlaku
hustota pri teplote t sa oznauje t
zvis od koncentrcie
(jedna ltka v jednom rozpadle!),
vzah nie je linerny v celom rozsahu

23

2.2.5. Relatvna hustota

o

20
Relatvna hustota d20 ltky
= pomer hmotnosti (m) uritho objemu ltky m pri teplote 20 C
k hmotnosti (mv) rovnakho objemu vody R mv pri teplote 20 C

20
d20 =

20
Relatvna hustota d4 ltky
= pomer hmotnosti (m) uritho objemu ltky pri teplote 20 C
k hmotnosti (mv) rovnakho objemu vody R pri teplote 4 C

20
d4 =

24

2.2.5. Relatvna hustota

o

Relatvna hustota kvapalnch ltok sa stanovuje s presnosou na tak poet

desatinnch miest, ak sa predpisuje v lnku, priom Ph. Eur. na meranie
relatvnej hustoty predpisuje:
o pyknometer (kvapaliny, pevn ltky)
o hydrostatick vhy (pevn ltky)
o hustomer (kvapaliny)
o digitlny denzitometer s oscilujcim prevodnkom (kvapaliny a plyny)
vyznauje sa zvenou presnosou

vzduch prtomn v ltke poas venia sa neberie do vahy, me vnies chybu

jednej jednotky na treom desatinnom mieste

25

2.2.5. Relatvna hustota

26

2.2.5. Relatvna hustota

Vzah medzi

relatvnou hustotou (d20

20 ;

20

d4 ) a

hustotou (20 [kg/ ]):

20 = 998,202 . d20
20

alebo

d20 = 1,00180 . 10-3 20

20 = 999,972 . d20
4

alebo

d4 = 1,00003 . 10-3 20

20

20

20

20

d4 = 0,998230 . d20

27

2.2.5. Relatvna hustota

o

Hustota
o
o
o

Relatvna hustota je skka totonosti v liekopisnch lnkoch:

o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o

charakterizuje rad ltok:

totonos
hodnotenie istoty
stanovenie koncentrcie roztokov vzah nie je linerny v celom rozsahu
(liehov tabuka)

Acidum lacticum 1,20 1,21

Alcohol isopropylicus 0,785 0,789
Ammoniae solutio concentrata 0,892 0,910
Dibutylis phthalas 1,043 1,048
Diethylis phthalas 1,117 1,121
Dimethylis sulfoxidum 1,100 1,104 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Aether anestheticus 0,714 0,716 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Aether 0,714 0,716 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Ethylendiaminum 0,895 0,905
Isopropylis myristas 0,850 0,855 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Isopropylis palmitas 0,850 0,855 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Methyleni chloridum 1,320 1,332 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Octyldodecanolum 0,830 0,850 (skka na istotu je aj skkou totonosti)
Propylenglycolum 1,035 1,040 (skka na istotu je aj skkou totonosti)

28

2.2.5. Relatvna hustota

o

Liekopis hodnotu relatvnej hustoty ako kritrium istoty vyuva v lnkoch:

Chemicky jednotn aj nejednotn ltky:

o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o
o

Acetonum 0,790 a 0,793

Acidum oleicum 0,889 a 0,895
Alcohol benzylicus 1,043 a 1,049
Amygdalae oleum 0,911 a 0,920
Amygdalae oleum raffinatum 0,911 a 0,920
Anisi aetheroleum 0,978 a 0,974
Balsamum peruvianum 1,14 a 1,17
Benzylis benzoas 1,118 a 1,120
Caryophylli floris aetheroleum 1,030 a 1,063
Chlorhexidini digluconatis solutio 1,06 a 1,07
Clofibratum 1,137 a 1,138
Ethylis acetas 0,898 a 0,902
Eucalypti aetheroleum 0,906 a 0,925

29

2.2.5. Relatvna hustota

o

Eugenolum 1,066 a 1,070

Glyceroli triacetas 1,159 a 1,164

Halothanum 1,872 a 1,877

Ichthammolum 1,040 a 1,085

Lactulosi liquidum najviac 1,38

Menthae piperitae aetheroleum 0,900 a 0,918

Methylis salicylas 1,180 a 1,186

Olivae oleum 0,910 a 0,916

Paraffinum liquidum 0,827 a 0,890

Paraffinum perliquidum 0,810 a 0,875

Paraldehydum 0,991 a 0,996

Phenoxyethanolum 1,105 a 1,110

Polyacrylatis dispersio 30 % 1,037 a 1,047

Ricini oleum 0,952 a 0,965

Sorbitolum 70 % cristallisabile najmenej 1,290

Sorbitolum 70 % non cristallisabile najmenej 1,290

Triglycerida saturata media 0,93 a 0,96

30

Dkaz lieiv pomocou hodnoty pH

a aktulnej reakcie roztoku
2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH
2.2.4. Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi
hodnotami pH a zafarbenm niektorch indiktorov

31

na urenie totonosti a istoty kvapaln, roztokov lieiv a na hodnotenie stability

sa vyuva stanovenie hodnoty pH roztoku:
o

elektrometricky (pH metrom)

alebo zistenie aktulnej reakcie roztoku, ktor sa uruje:

o

farebnmi indiktormi

reagennmi papierikmi

32

2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH

33

2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH

k kontanta zvisl od teploty, (25C, k = 0,0592)

34

2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH

Meranie pH

Prstroj Voltmeter s vntornm odporom najmenej 100 nsobne vm ako odpor

pouitch elektrd

meria sa rozdiel potencilov medzi dvomi vhodnmi elektrdami ponorenmi

do skanho roztoku:
Indikan elektrda citliv na vodkov (oxniov) iny (sklenen)
Porovnvacia (referenn) elektrda napr. nasten kalomelov elektrda

jednotky pH rozlenie najmenej 0,05 jednotiek pH (alebo najmenej 0,003 V)

teplota 20 C a 25 C, ak nie je v lnku predpsan inak

35

2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH

o
o
o
o
o

referenn tlmiv roztoky s pouvan na kalibrciu prstroja pripraven

z vody zbavenej oxidu uhliitho R
kalibrcia tlmivm roztokom hydrognftalanu draselnho (primrny tandard)
a alm tlmivm roztokom s rozdielnou hodnotou pH
nameran hodnota tretieho tlmivho roztoku (pH medzi hodnotami pH tlmivch
roztokov) sa nesmie li o viac ako 0,05 jednotiek pH
meranie pH skanho roztoku za rovnakch podmienok
pravideln kontrola nastavenia prstroja

Referenn tlmiv roztoky:

o
o
o
o
o
o
o
o
o

Tetraoxalt draseln 0,05 mol/l

Hydrognvnan draseln (nasten, pri 25 C)
Dihydrogncitronan draseln 0,05 mol/l
Hydrognftalan draseln 0,05 mol/l
Dihydrognfosforenan draseln 0,025 mol/l + Hydrognfosforenan sodn 0,025 mol/l
Dihydrognfosforenan draseln 0,0087 mol/l + Hydrognfosforenan sodn 0,0303 mol/l
Tetraboritan sodn 0,01 mol/l
Uhliitan sodn 0,025 mol/l + Hydrognuhliitan sodn 0,025 mol/l
Hydroxid vpenat, nasten roztok

pH (25 C)
1,68
3,56
3,78
4,01
6,87
7,41
9,18
10,01
12,45

36

2.2.3. Potenciometrick stanovenie pH

Skka Hodnota pH:

Acidum ascorbicum vodn roztok, pH = 2,1 a 2,6 odlenie od sol

Acidum maleicum vodn roztok, hodnota pH nesmie by niia ako 2,0

Carboxymethylamylum natricum A suspenzia vo vode, hodnota pH = 5,1 a 5,5 (ist.)

Carboxymethylamylum natricum B suspenzia vo vode, pH = 3,0 a 5,0 (ist.)

Flurazepami hydrochloridum vodn roztok, pH = 5,0 a 6,0 (ist.)

Histidini hydrochloridum monohydr. vodn roztok, pH = 3,0 a 5,0 (ist.)

Kalii hydroxidum vodn roztok, hodnota pH nie je menia ako 10,5

Metoclopramidi hydrochloridum vodn roztok, pH = 4,5 a 6,0

Natrii metabisulfis vodn roztok, pH = 3,5 a 5,0 (ist.)

Natrii hydroxidum vodn roztok, hodnota pH nie je niia ako 11,0

Phenoxymethylpenicillinum vodn suspenzia, pH = 2,4 a 4,0

37

2.2.4. Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a zafarbenm niektorch indiktorov

38

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

Farebn acidobzick indiktory

v acidobzickch systmoch podliehaj protonizanm alebo deprotonizanm

reakcim:

InH In + H+
o

resp.

In + H+ InH+

rozdiel medzi dvomi hodnotami pH, medzi ktormi sa pozoruje farebn zmena
je tzv. interval prechodu indiktora

39

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

Acidobzick indiktory v liekopise sa poda chemickej truktry rozdeuj

do troch skupn:
1/ Azofarbiv:

2/ Sulfoftaleny:

erve metylov

() pH 4,4 a pH 6,0 ()

erve Kongo

(m) pH 4

Zele brmkrezolov

() pH 3,6 a pH 5,2 (m)

Modr brmtymolov

() pH 5,8 a pH 7,4 (m)

erve fenolov

() pH 6,8 a pH 8,4 ()

Modr tymolov

() pH 1,2 a pH 2,8 ()
(z) pH 8,8 a pH 9,6 (m)

3/ Ftaleny:

Fenolftalen

(bezf) pH 8,0 a pH 10,0 ()

40

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

Indiktorov papiere:
o Papier lakmusov erven R
o Papier lakmusov modr R
o Papier fenolftalenov R
o Papier s erveou Kongo R

41

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

v liekopise sa reakcia roztoku oznauje slovne poda oblasti pH

k 10,0 ml skanho roztoku sa prid 0,1 ml indiktora poda tabuky 2.2.4.-1:

42

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

43

2.2.4.

Approximate pH of solutions

44

2.2.4.

Vzah medzi reakciou roztoku, priblinmi

hodnotami pH a farbou niektorch indiktorov

45

Skky totonosti na zklade skania reakcie roztoku

Skky totonosti na zklade skania reakcie roztoku:
o

Acidum aceticum 99 % - roztok je silne kysl

Acidum asparticum suspenzia vo vode je silne kysl

Acidum boricum roztok je kysl

Acidum citricum - roztok je silne kysl

Acidum hydrochloricum 35% - reakcia roztoku po zrieden je silne kysl

Acidum lacticum - roztok je silne kysl,

Acidum oleicum lieh 96 %, erve metylov roztok je oranov alebo erven

Acidum phosphoricum 10 % - roztok je silne kysl

Acidum tartaricum roztok S je silne kysl

Ammoniae solutio concentrata je silne zsadit

Bumetanidum - bezv. Na2CO3 sa vytesnia pary amoniaku - farbia erven lakmusov papier na modro.

Calcii hydroxidum fenolftalen vodn suspenzia erven

46

Skky totonosti na zklade skania reakcie roztoku

Skky totonosti na zklade skania reakcie roztoku:
o

Dikalii clorazepas modr brmtymolov roztok je fialovomodr

Dikalii phosphas roztok je slabo zsadit

Dinatrii phosphas dihydricus roztok je slabo zsadit

Kalii dihydrogenophosphas - roztok je slabo kysl

Kalii hydrogenocarbonas, Natrii hydrogenocarbonas vodn roztok fenolftalen farb sa

svetloruovo, po zahriat a vyumen oxidu uhliitho erveno

Natrii carbonas vodn roztok je silno zsadit

Natrii dihydrogenophosphas dihydr. roztok je slabo kysl

Natrii sulfis anhydricus - roztok je slabo zsadit

Natrii tetraboras - roztok fenolftalen sa farb na erveno, pridanm glycerolu erven

zafarbenie zmizne

Saccharinum nasten roztok farb lakmusov papier modr na erveno

Tosylchloramidum natricum roztok farb lakmusov papier erven na modro

Trometamolum roztok je silne zsadit.

Primidonum - po vytesnen pr amoniaku bezv. Na2CO3 sa amoniak dokazuje uchom a alkalickou

reakciou

47

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie roztoku:
o

dkaz prtomnosti kyslo alebo zsadito reagujcich neistt pomocou stanovenia

hodnoty pH roztoku alebo zisovania reakcie roztoku

Neistoty pozostatky nedokonalho vyistenia suroviny, nemusia by toxick, ale

ohrozuj stabilitu (napr. roztokov, ktor sa v nich uchovvaj), alebo mu
spsobova neiadce reakcie

Skky na zklade neutralizanej reakcie vo vodnom roztoku lieiva (bez CO2)

o Skka Hodnota pH (2.2.3)
o stanovenie hodnoty pH skanho roztoku potenciometricky pH-metrom
o skan roztok lieiva sa pripravuje z vody R bez oxidu uhliitho
o liekopisn lnok udva rozmedzie hodnt pH alebo najvyiu/najniiu
prpustn hodnotu pH

48

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Hodnota pH hodnotenie istoty lieiva v Ph. Eur.:
o

Acidum caproicum vodn roztok, pH = 4,5 a 6,0

Aqua purificata (KCl - nasten roztok 0,3 ml/100 ml), pH = 5,0 a 7,0

Amobarbitalum natricum vodn roztok, pH najviac 11,0

Chinini sulfas suspenzia 10 g/l vo vode, pH = 5,7 a 6,6

Cyclophosphamidum vodn roztok ihne po prprave, pH = 4,0 a 6,0

Dexpanthenolum vodn roztok, pH najviac 10,5

Pentobarbitalum natricum vodn roztok ihne po prprave, pH = 9,6 a 11,0

Bupivacaini hydrochloridum - skka Kyslos alebo zsaditos - hodnota pH limituje prtomnos

kyslch alebo zsaditch neistt: Po pridan 0,2 ml roztoku NaOH 0,01 mol/l k 10 ml vodnho roztoku
lieiva (bez oxidu uhliitho) je hodnota pH roztoku najmenej 4,7 (kysl neistoty); Po pridan
0,4 ml HCl 0,01 mol/l k tomuto roztoku je hodnota pH roztoku najviac 4,7 (alkalick neistoty)

Iopamidolum - skka Kyslos alebo zsaditos. Vodn roztok lieiva sa titruje odmernm roztokom
za potenciometrickej kontroly hodnoty pH. Na pravu hodnoty pH na 7,0 sa me spotrebova najviac
0,75 ml HCl 0,01 mol/l (alkalick neistoty) alebo 1,4 ml NaOH 0,01 mol/l (kysl neistoty)

49

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Hodnotenie istoty na zklade reakcie roztoku:
Princp neutralizan reakcia
Skky maj nzov:
o
o
o
o

Kyslos
Zsaditos
Kyslos alebo zsaditos
Kyslos a zsaditos

Vyhodnotenie skky mu ma kvalitatvny alebo kvantitatvny charakter

50

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Kvantitatvne skky prklady:
a) ku skanmu roztoku sa prid indiktor a znme mnostvo odmernho roztoku,
objem odmernho roztoku a sfarbenie indiktora limituje mnostvo neistoty:
Ureum Zsaditos k vodnmu roztoku lieiva sa prid erve metylov + 0,4 ml HCl
0,01 mol/l roztok je erven a oranov
Adeninum - Kyslos alebo zsaditos - k roztoku S (filtrt) sa prid modr
brmtymolov + 0,2 ml NaOH 0,01 mol/l, roztok je modr (kysl ltky) + 0,4 ml HCl
0,01 mol/l, roztok je lt (zsadit ltky)

51

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Kvantitatvne skky prklady:
b) Liekopis limituje spotrebu odmernho roztoku HCl 0,01 mol/l alebo
NaOH 0,01 mol/l
Barbitalum Kyslos k filtrtu sa prid erve metylov roztok je
oranovolt, na zmenu farby indiktora do lta sa nesmie spotrebova viac
ako 0,1 ml NaOH 0,1 mol/l
Barii sulfas - Kyslos alebo zsaditos - k filtrtu sa prid modr
brmtymolov - na zmenu zafarbenia sa me spotrebova najviac 0,5 ml HCl
0,01 mol/l alebo NaOH 0,01 mol/l
(Farebn prechod indiktora je pri pH 6,0 a 7,6 zo ltej do modrej)

52

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Skky s pouitm dvojice indiktorov:
o

Acetonum - Kyslos alebo zsaditos - k 5 ml sa prid 5 ml vody + fenolftalen + 0,5 ml NaOH 0,01
mol/l - roztok je ruov (limit pre kysl ltky) - + 0,7 ml HCl 0,01 mol/l + erve metylov - roztok
je erven a oranov (limit pre zsadit ltky)

Argenti nitras - Kyslos alebo zsaditos - k 2 ml roztoku S sa prid zele brmkrezolov - roztok je
modr (pH je nad 5,4 - kysl ltky); k 2 ml roztoku S sa prid erve fenolov - roztok je lt (pH je
pod 6,8 - zsadit ltky)

Macrogoli stearas - Kyslos alebo zsaditos - k liehovmu roztoku sa prid erve metylov roztok je oranov - pH = 4,4 a 6; k liehovmu roztoku sa prid modr brmtymolov - roztok nie je
modr - pH 7,4

53

Hodnotenie istoty na zklade zisovania hodnoty pH a reakcie

roztoku
Kvalitatvne skky prklady:
o

Skky informuj o aktulnej reakcii roztoku a tm aj o prtomnosti

neistoty charakteru kyseliny alebo zsady
Alcoholes adipis lanae Zsaditos fenolftalen nezafarb sa (pH 8)
Macrogolglyceroli hydroxystearas Zsaditos - modr brmtymolov - roztok nie je
modr (pH 5,8 a 7,4) ( - m )
Zinci undecylenas Zsaditos erve fenolov - roztok nie je erven (pH 6,8 a 8,4)
( )
Phenolum Kyslos oran metylov roztok je lt (pH 3,0 a 4,4) ( )

54

OPTICK ANALYTICK METDY

2.2.6. Index lomu
2.2.8. Optick otavos

55

2.2.6. Index lomu

56

2.2.6. Index lomu

o

Index lomu (
) vyjadruje zmenu rchlosti a smeru svetelnho la
dopadajceho ikmo na rozhranie dvoch opticky rozdielnych prostred (napr.
vzduch / kvapalina)

Snellov zkon:

1
2

= .

n index lomu
c1 a c2 rchlos svetelnho la v prostred 1 a 2
uhol dopadu v prostred 1
uhol lomu v prostred 2
(uhly meran od kolmice vedenej rozhranm oboch prostred)

Willebrord Snellius, naroden ako Willebrord Snel van Royen, (* 13. jn 1580, Leiden,
Holandsko 30. oktber 1626, Leiden) holandsk matematik a astronm

57

2.2.6. Index lomu

58

2.2.6. Index lomu

1. stupnica: Degrees Brix
(symbol Bx) is the sugar
content of an aqueous
solution. One degree Brix
is 1 gram of sucrose in 100
grams of solution and
represents the strength of
the solution as percentage
by mass.
2. stupnica: Index lomu

Material
Vacuum
Gases at 0 C and 1 atm
Air
Carbon dioxide
Hydrogen
Liquids at 20 C
Benzene
Carbon tetrachloride
Ethanol (ethyl alcohol)
Silicone oil
Water
10% Glucose solution in water
20% Glucose solution in water
60% Glucose solution in water
Solids at room temperature
Diamond
Amber
Sodium chloride
Other materials
Water ice

(nm)

n
1 (by definition)

589.29
589.29
589.29

1.000293
1.00045
1.000132

589.29
589.29
589.29
589.29
589.29
589.29
589.29

1.501
1.461
1.361
1.3361.582
1.330
1.3477
1.3635
1.4394

589.29
589.29
589.29

2.419
1.55
1.544
1.31

Lens (human)

1.3861.406

Acetone

1.36

Ethanol

1.36

Glycerol

1.4729

Polytetrafluoroethylene (Teflon)

1.351.38

Poly(methyl methacrylate) (PMMA)

1.48931.4899

Sapphire

1.7621.778

Sugar solution, 25%

1.3723

Sugar solution, 50%

1.4200

Sugar solution, 75%

1.4774

59

2.2.6. Index lomu

Index lomu zvis od:
o chemickej povahy ltky (za danch podmienok je kontantou)
o vlnovej dky pouitho svetla (disperzia indexu lomu)
o na zskanie porovnatench hodnt je potrebn poui pri meran
monochromatick svetlo D lnia sodkovho svetla (589,3 nm)
o teploty (vemi vrazn) je potrebn temperova s presnosou aspo 0,5 C
o koncentrcie ltky v roztoku (linerna)
o tlaku

Absoltny index lomu

Relatvny index lomu
o

prechod svetelnho la zo vzduchoprzdna do meranho

prostredia
prechod z kadho inho prostredia

20
hodnoty relatvneho indexu lomu
s presnosou najmenej na tri desatinn
miesta sa vzahuj na spektrlnu lniu D sodkovho svetla s vlnovou dkou 589,3 nm
a na teplotu 20 C 0,5 C

60

2.2.6. Index lomu

Prstroj = Refraktometer
Refraktometer s kompenzciou na meranie v dennom svetle (polychromatickom) a priamym
odtanm tretieho desatinnho miesta
o

zkladnou asou prstroja je hranol:

20
o Abbeho refraktometer s dvomi hranolmi a stupnicou na meranie rozsahu
= 1,300
a 1,700 delenou po 0,001
o termostat; stupnica teplomera delen po 0,5 C alebo menej
o SL 1 predpisuje na kalibrciu prstroja referenn kvapaliny:
o trimetylpentn CR
o tolun CRS
o metylnaftaln CRS
(hodnota indexu lomu kadej referennej kvapaliny sa uvdza na ttku balenia)

61

2.2.6. Index lomu

Vyuitie indexu lomu v Ph. Eur.

Index lomu je cennou identifikanou kontantou a kritriom istoty

na spoahliv posdenie je potrebn stanovenie alch kontnt (hustota,

optick otavos), prpadne chemick skky

62

2.2.6. Index lomu

Skku totonosti Index lomu vyuva liekopis v lnkoch:
o

Acidum undecylenicum 1,447 a 1,450

Alcohol isopropylicus 1,376 a 1,379

Dibutylis phthalas 1,490 a 1,495

Diethylis phthalas 1,500 a 1,505

Dimethylis sulfoxidum 1,478 a 1,479 (ist.)

Eugenolum 1,540 a 1,542 (ist.)

Glycerolum 1,470 a 1,475 (ist.)

Glycerolum 85 % 1,449 a 1,455 (ist.)

Methyleni chloridum 1,423 a 1,425 (ist.)

Octyldodecanolum 1,454 a 1,456 (ist.)

Phenoxyethanolum 1,537 a 1,539

Propylenglycolum 1,431 a 1,433 (ist.)

Sesami oleum raffinatum 1,470 a 1,476 (ist.)

63

2.2.6. Index lomu

Hodnotenie istoty pomocou indexu lomu:
( 30 lnkov)
Alcohol benzylicus 1,538 a 1,541

Menthae piperitae aetheroleum 1,457 a 1,467

Anisi aetheroleum 1,552 a 1,561

Methylis salicylas 1,535 a 1,538

Benzylis benzoas 1,568 a 1,570

Myristicae fragrantis aetheroleum 1,475 a 1,485

Clofibratum 1,500 a 1,505

Nicethamidum 1,524 a 1,526

Dimercaprolum 1,568 a 1,574

Paraldehydum 1,403 a 1,406

Ethylis acetas 1,370 a 1,373

Propofolum 1,5125 a 1,5145

Eucalypti aetheroleum 1,458 a 1,470

Thymi aetheroleum 1,490 a 1,505

Hydroxyethylis salicylas 1,548 a 1,551

Triethylis citras 1,440 a 1,446

Iecoris aselli oleum A, B 1,477 a 1,484

Triglycerida saturata media 1,440 a 1,452

Isopropylis myristas 1,434 a 1,437

Isopropylis palmitas 1,436 a 1,440
Lavandulae aetheroleum 1,455 a 1,466

64

2.2.7. Optick otavos

65

2.2.7.

Optick otavos

66

2.2.7. Optick otavos

o

Optick otavos je vlastnos ota rovinu polarizovanho svetla, ktor vykazuj

opticky aktvne ltky:
o ltky pravotoiv (+) otaj rovinu v smere hodinovch ruiiek
o ltky avotoiv (-) ak ju otaj proti smeru hodinovch ruiiek

opticky aktvne ltky najastejie organick ltky s chirlnym (asymetrickm)

uhlkom v molekule, ale aj zleniny bez asymetrickho uhlka (N, S, P)

R2

R1

R4
R3

R1

R2

R1

R3
R2

ist opticky aktvna zlenina m dva izomry (enantiomry) lia sa priestorovm

usporiadanm

enantiomry vetky fyziklne a chemick vlastnosti s rovnak, okrem otania

roviny polarizovanho svetla v opanom smere o rovnak hodnotu a rchlosti reakcie
s inmi chirlnymi molekulami
67

2.2.7. Optick otavos

o

vekos uhla otoenia roviny polarizovanho svetla spsobenho opticky

aktvnou ltkou zvis od:

1.

chemickej povahy ltky

2.

vlnovej dky polarizovanho svetla

3.

hrbky vrstvy, ktorou svetlo prechdza (linerna)

4.

teploty

5.

koncentrcie roztoku

6.

druhu a povahy rozpadla

7.

in faktory pH roztoku, prtomnos alch ltok (neistt), doba sttia

roztoku a pod. (mutarotcia)

68

2.2.7. Optick otavos

pecifick optick otavos t
o

je otavos vyjadren v radinoch (rad), meran pri teplote t, pri vlnovej dke ,
vo vrstve hrubej 1 m kvapaliny alebo roztoku obsahujceho 1 kg opticky aktvnej ltky
na 1 m3 roztoku
o pre praktick vyuitie je pecifick optick otavos t vyjadren

v miliradmetroch tvorcovch na kilogram

(mrad.m2.kg-1)

69

2.2.7. Optick otavos

o

Liekopis prijal defincie:

Uhol optickej otavosti kvapaliny uhol otoenia roviny polarizovanho svetla vyjadren
v stupoch () pri vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla ( = 589,3 nm), meran
pri teplote 20 C a hrbke vrstvy 1 decimeter; v prpade roztoku je postup prpravy predpsan
v lnku
pecifick optick otavos 20
D kvapaliny uhol otoenia roviny polarizovanho svetla
vyjadren v stupoch () pri vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla ( = 589,3 nm),
meran pri teplote 20 C v skanej kvapaline, vypotan vo vzahu k vrstve hrubej 1 decimeter
a delen hustotou v gramoch na centimeter kubick
pecifick optick otavos 20
D ltky v roztoku uhol otoenia roviny polarizovanho svetla
vyjadren v stupoch () pri vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla ( = 589,3 nm),
meran pri teplote 20 C v roztoku skanej ltky a vypotan vo vzahu k vrstve hrubej
1 decimeter, obsahujcej 1 g ltky na mililiter
o

pecifick optick otavos tuhej ltky je vdy vyjadren s prihliadnutm na dan rozpadlo a
koncentrciu, v uritch prpadoch sa meria aj pri inej teplote a inej vlnovej dke

jednotka: .ml.dm-1.g-1; hodnoty v liekopise sa udvaj bez jednotiek

konverzn faktor z Medzinrodnho systmu (SI) na systm liekopisn:

20
20
D = D . 0,1745

70

2.2.7. Optick otavos

Prstroj = Polarimeter
o dva Nikolove hranoly:
= dva pravouhl hranoly,
vybrsen z krytlu
islandskho vpenca;
navzjom stmelen
kanadskm balzamom
o polariztor (zabudovan pevne)
o analyztor (oton spojen s uhlovou stupnicou)

o medzi hranoly sa vlo skan ltka, z vyiarenho svetla sa prepust len l, ktor kmit
iba v jednej rovine opticky aktvna ltka v trubici medzi polariztorom a analyztorom
ota rovinu prechdzajceho linerne polarizovanho la o urit uhol, ktorho vekos
sa zist otoenm analyztora, odtanie s presnosou najmenej na 0,01
o kontrola overenmi kremennmi dotikami
o overenie linearity stupnice roztokmi sacharzy

71

2.2.7. Optick otavos

Pracovn postup:
1. nastavenie nuly na prstroji:
o pri kvapalinch s przdnou trubicou,
o pri tuhch ltkach s trubicou naplnenou rozpadlom
2. na meranie sa pouije:
o

ltka bezvod, predpsanm spsobom vysuen,

skan ltku odvime na analytickch vhach (0,000X g) a

pripravme predpsan roztok do odmernej banky; roztoky musia
by re

3. vypota sa priemern hodnota najmenej z piatich meran

4. vyhodnotenie: liekopisn lnok udva rozmedzie hodnt pecifickej
optickej otavosti

72

2.2.7. Optick otavos

pecifick optick otavos 20
sa pota poda vzorcov:
o

pre kvapaliny:

20
=
o

. 20

pre tuh ltky v roztoku:

20
=

1000.
.

je uhol odtan na polarimetri

je mnostvo ltky v g obsiahnut v 1 litri roztoku

je dka polarimetrickej trubice v dm

20

je hustota kvapaliny v (g/cm3)

73

2.2.7. Optick otavos

Vpoet obsahu c v g.l-1 :

c =

1000 .
20
.

Vpoet obsahu c v percentch (m/m):

c =

100 .
20
. . 20

74

2.2.7. Optick otavos

o

jedna z identifikanch skok opticky aktvnych ltok

(viac ako 80 liekopisnch lnkov):

o
o
o
o
o
o
o
o

aminokyseliny
vitamny
cukry
hormny
alkaloidy
antibiotik
syntetick lieiv (-adrenolytik)

hodnotenie istoty
(viac ako 270 liekopisnch lnkov), liekopis predpisuje:

o
o
o
o

koncentrciu meranho roztoku lieiva predpsanm spsobom vysuenho

rozpadlo
rozmedzie hodnt 20
D

vyhodnotenie:
o liekopisn lnok udva rozmedzie hodnt pecifickej optickej otavosti 20
D
75

2.2.7. Optick otavos

Skky totonosti a hodnotenie istoty pomocou Optickej otavosti () a
pecifickej optickej otavosti ( )
o

Vodn roztok:
Atropini sulfas 0,5 a +0,05

Skka je uren na rozlenie od prirodzenho avotoivho alkaloidu, zrove ako

kritrium istoty, lebo prirodzen alkaloid m vyiu aktivitu. (tot., ist.)
Betadexum +160 a +164 (tot., ist.)
Calcii folinas +14,4 a +18,0 (tot., ist.)

Calcii pantothenas +25,5 a +27,5 (tot., ist.)

Dexpanthenolum +29,0 a +32,0 (tot., ist.)
Ephedrini hydrochloridum 33,5 a 35,5 (tot., ist.)
Ephedrini racemici hydrochloridum 0,2 a +0,2 (tot., ist.)
Glucosum monohydricum +52,5 a +53,3 (tot.)
K pripravenmu vodnmu roztoku sa prid 0,1 ml zriedenho roztoku amoniaku R
(potlaenie mutarotcie). Roztok sa meria 30 min od prpravy.

76

2.2.7. Optick otavos

o

Roztok v liehu 96 %:
Camphora racemica 0,15 a +0,15 (tot., ist.) *
Levomentholum 48 a 51 (tot., ist.)
Mentholum racemicum 0,2 a +0,2 (tot., ist.) *
* na odlenie syntetickho gfru od prirodzenho pravotoivho a odlenie
syntetickho mentolu od avotoivho, skky s zrove kritriom istoty

Roztok lieiva v roztoku kyseliny chlorovodkovej:

Aminokyseliny (vetky)
Isoleucinum +39,0 a +42,0 (istota skka A), vodn roztok je pravotoiv
(Totonos skka B)
Leucinum +14,5 a +16,5 (istota skka A), vodn roztok je avotoiv
(Totonos skka B)
= na rchle odlenie leucnu a izoleucnu na zklade ich rozdielnej optickej otavosti
vodnho roztoku

77

2.2.7. Optick otavos

o

alie pouvan rozpadl: metanol, dimetylformamid, chloroform,

zmes kyseliny chlorovodkovej a liehu 96%, dichlrmetn

Roztok skanho lieiva v roztoku chloridu hlinitho:

Carbidopum 22,5 a 26,5 (ist.) (optick otavos hlinitho komplexu)

Roztok skanho lieiva v roztoku tetraboritanu sodnho:

Sorbitolum liq. Cristallisabile +0 a +1,5
Sorbitolum liq. Non cristallisabile +1,5 a +3,5
(meria sa komplex polyhydroxyzleniny sorbitolu s tetraboritanom sodnm)

78

2.2.7. Optick otavos

Acidum tartaricum. Optick otavos (2.2.7). 5,00 g sa rozpust vo vode R
a zriedi sa tm istm rozpadlom na 25,0 ml. pecifick optick otavos je +
12,0 a + 12,8. Vyhodnote skku na istotu, ak nvaok skanej ltky
q = 4,9925 g, dka polarimetrickej trubice l = 1 dm a priemern hodnota uhlu
otoenia pri 20 C, = + 2,40

Rieenie:

Odpove:

pecifick optick otavos pre tuh ltky v roztoku:

D
20 =

1 000
l.c

D
20 =

1 000 . 2,4
= 12,018 12,0
1 . 4,9925. 40

Skan ltka vyhovuje skke na istotu.

79

2.2.7. Optick otavos

80

2.2.7. Optick otavos

81

2.2.7. Optick otavos

82

Optick otavos

83

pecifick optick otavos

84

Vpotov prklady

85

2.2.7. Optick otavos

Acidum tartaricum. Optick otavos (2.2.7). 5,00 g sa rozpust vo vode R
a zriedi sa tm istm rozpadlom na 25,0 ml. pecifick optick otavos je +
12,0 a + 12,8. Vyhodnote skku na istotu, ak nvaok skanej ltky
q = 4,9925 g, dka polarimetrickej trubice l = 1 dm a priemern hodnota uhlu
otoenia pri 20 C = + 2,40
o

Rieenie:

Odpove:

pecifick optick otavos pre tuh ltky v roztoku:

D
20 =

1 000
l.c

D
20 =

1 000 . 2,4
= 12,018 12,0
1 . 4,9925. 40

Skan ltka vyhovuje skke na istotu.

86

2.2.7. Optick otavos

87

2.2.7. Optick otavos

Ringeri infusio cum glucoso

Glukza, spsob II: K 25,0 ml infzneho roztoku sa prid 1 kvapka zriedenho roztoku
amoniaku a po 5 min sa zmeria optick otavos tohto roztoku. Vypotajte obsah
glukzy v g.l-1. Priemern hodnota uhlu otoenia pri 20 C = +2,11, dka
polarimetrickej trubice l = 1 dm, hodnota D
20 = + 52,62.
o

Rieenie:

1 000 . 1 000 . 2,11

=
= 40,0988 40,1 g.l-1
D
1 . 52,32
l . 20

Odpove: Skan infzny roztok obsahuje 40,1 g glukzy v 1000 ml roztoku.

88

2.2.5. Relatvna hustota

Zistite i hodnota relatvnej hustoty ltky Acetonum vyhovuje poiadavke SL 1
20
( 20
= 0,790 a 0,793) ak diferennm venm v pyknometri (10,0 cm-3)
pri 20,0 C sme zistili: hmotnos vody mv = 10,0023 g, hmotnos skanho
acetnu m = 7,9125 g.
o

Rieenie:
20
20
=

7,9125
= 0,791068 0,791
10,0023

Odpove: Skan ltka Acetonum vyhovuje poiadavke SL 1.

89

2.2.5. Relatvna hustota

Vypotajte hodnotu 20 [g/cm3 ] teru pre anestziu, ak hodnota relatvnej hustoty

= 0,616.
o

Rieenie:
20
20 [kg/m3 ] = 998,202 . 20
20
20 [g/cm3 ] = 0,998202 . 20

20 [kg/m3 ] = 998,202 . 0,616 = 614,892 615 [kg/m3 ]

20 [g/cm3 ] = 0,998202 . 0,616 = 0,614892 0,615 [g/cm3 ]

Odpove:

Hustota 20 skanho teru pre anestziu je 0,615 [g/cm3 ].

90

2.2.5. Relatvna hustota

20
Vypotajte hodnotu relatvnej hustoty 20
kyseliny mlienej, ak hustota
3
20 = 1,200 [g/c ]

Rieenie:
20
20
= 1,001 80 . 10-3 . 20 [kg/m3 ]
20
20
= 1,001 80 . 20 [g/cm3 ]
20
20
= 1,001 80 . 1,200 [g/cm3 ] = 1,20216 1,202

Odpove:

20
Relatvna hustota kyseliny mlienej 20
je 1,202.