Casopis SP - Teorie A Metody SP

Redakãní rada:
Mgr. Martin Bednáfi, Ph.D.

PaedDr. Oldfiich Chytil Ph.D.
doc. PhDr. Oldfiich Matou‰ek, CSc.
SP SOCIÁLNÍ PRÁCE
SOCIÁLNA PRÁCA
3/2003 Vydává Asociace vzdělavatelů v sociální práci
doc. PhDr. Libor Musil, CSc.

PhDr. Eva Mydlíková
PhDr. Pavel Navrátil, Ph.D.
PhDr. Milan Schavel, Ph.D.
doc. PaeDr. ·tefan StrieÏeniec, CSc.
doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc.
SOCIÁLNÍ PRÁCE/SOCIÁLNA PRÁCA – 3/2003

Teórie
Sociální práce/Sociálna práca
a metody
Odborná revue pro sociální práci
Vydává Asociace vzdûlavatelÛ v sociální práci
âíslo/roãník: 3/2003
Adresa redakce: FSS MU, Gorkého 7, 602 00 Brno
sociálnej
Tel.: +420 541 615 220
www: http://socprace.webpark.cz
E-mail: socialni_prace@quick.cz
Redakce: PhDr. Pavel Navrátil, PhD., Pavel Bajer, ThMgr. Stanislava ·evãíková,
práce
Mgr. Pavel Horák, Bc. Petra Jureãková, Ivo Bystfiiãan, Michal ·ediv˘
Autofii fotografií: Magda Kuchariãová, archiv
Grafická úprava: Libor Boãek, Graf B
Layout: Martin Málek
Pfiedplatné: roãní pfiedplatné (4 ãísla) pro studenty 236 Kã, obãanské 356 Kã, pro organizace 756 Kã;
pÛlroãní pfiedplatné (2 ãísla) pro studenty 118 Kã, obãanské 178 Kã, pro organizace 378 Kã Editorial 1 Fakty, vyhlá‰ky 24 ·koly sea predstavujÛ 126 Akcie, správy
Evidenãní ãíslo MK: MK âR E 13795
Oti‰tûné pfiíspûvky nejsou honorovány O ãom sa hovorí 2 Pohºady na vec 41 Recenzie 137 a oznámenia 154
ISSN: 1213-624 • ã.ú.: 777630001/2400 Anketa 22 Akademické state 49
Pokyny autorÛm
âasopis vychází ãtyfiikrát v roce a publikuje co nej‰ir‰í spektrum ãlánkÛ relevantních pro sociální práci. âlánky mohou b˘t zamûfieny na
jak˘koliv aspekt praxe, v˘zkumu, teorie ãi vzdûlávání. âasopis má následující strukturu:
1) Editorial; 2) O ãem se mluví; 3) Anketa; 4) Fakta, vyhlá‰ky, zákony, dokumenty...; 5) Pohledy na vûc; 6) Akademické statû; 7) Studentské
práce; 8) ·koly se pfiedstavují; 9) Inspirace pro praxi; 10) Recenze knih; 11) Zprávy, akce, oznámení ; 12) Kontakty
âasopis je zamûfien na publicisticko–praktickou a akademickou ãást. Zatímco v ãástech 6 a 7 jsou publikovány zejména texty, které referují
OBSAH: o v˘zkumu a studentsk˘ch pracech, ostatní ãásti jsou koncipovány ‰ífieji a jsou urãeny pro publikování textÛ autorÛ z praxe (informace
Editorial . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 o zajímav˘ch projektech, problematick˘ch skuteãnostech v˘konu profese atp.). Nároky na úroveÀ autorsk˘ch textÛ urãen˘ch pro publikaci
v jednotliv˘ch rubrikách jsou odli‰né. Následující pokyny jsou pak adresovány autorÛm do akademické ãásti ãasopisu.
O ãom sa hovorí
V sociálnej práci existuje vy‰e sto teórií a teoretick˘ch konceptov 1) Pokyny autorÛm akademick˘ch textÛ
Redakce pfiijímá pfiíspûvky, které odpovídají profilu ãasopisu. Zaslan˘ pfiíspûvek musí b˘t urãen v˘hradnû pro publikaci v ãasopise Sociální
(Rozhovor s doc. J. Levickou) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 práce / Sociálna práca. Uvefiejnûná staÈ se stává majetkem ãasopisu a pfietisknout její ãást nebo pouÏít obrázek v jiné publikaci lze jen s citací
Supervízia na Slovensku zostavá zatiaº popolu‰kou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 pÛvodu. Redakce si vyhrazuje právo provádût drobné stylistické úpravy. NevyÏádané rukopisy a pfiílohy se nevracejí.
Predstavenie Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Nabídka rukopisÛ

Redakci se zasílají tfii provedení rukopisu. Jedno provedení na disketû 3,5 palce ve formátu a dvû ti‰tûné kopie, které neobsahují jméno ani
SmrÈ kamaráta priviedla k práci s drogovo závisl˘mi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 pracovi‰tû autora. Odkazy v textu, které by mohly vést k identifikaci autora se uvádûjí na zvlá‰tním listu. Recenzní fiízení je oboustrannû
Ako vnímali rok 2002 klienti v resocializaãnom zariadení Tomky . . . . . . . . . . . . . . 18 anonymní, práce jsou posuzovány po stránce obsahové i formální. Na základû posudkÛ rozhodne redakãní rada o jejich pfiijetí ãi odmítnutí.
Podle pfiipomínek recenzentÛ mÛÏe b˘t práce vrácena autorÛm k doplnûní, ãi k pfiepracování.
Prístup Harm reduction sa osvedãuje viac ako autoritatívne metódy . . . . . . . . . . . 20
Anketa Rozhodnutí o vydání
O v˘sledku recenzního fiízení je autor vyrozumûn. V pfiípadû potfieby je autor vyzván, aby dodal koneãnou verzi práce buì na disketû 3,5 palce
Otazníky teorií a metod v sociální práci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 ve formátu RTF nebo elektronickou po‰tou. Disketu je nutno oznaãit nálepkou se jménem souboru.
Fakty, vyhlá‰ky NáleÏitosti rukopisu
Návrh zákona o povolaní sociálneho pracovníka, o vykonávaní sociálnej práce Text musí b˘t napsán v souladu s platn˘mi jazykov˘mi normami. Formátování textu odpovídá textové normostranû (tj. 30 fiádkÛ /fiádkovaã 2/ po
60 úhozech). Texty Ïádáme napsané písmem Times New Roman, velikost písma 12, styl písma Normální. Stránky jsou oãíslované.
a o Slovenskej komore sociálnych pracovníkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
Pohºady na vec 1. Titulní strana obsahuje v˘stiÏn˘ a struãn˘ název práce v ãe‰tinû a angliãtinû, jména v‰ech autorÛ, biografickou charakteristiku (do 50 slov)
a v poznámce pod ãarou také kontaktní informaci pro korespondenci.
Predkladan˘ návrh zákona je v˘sledkom viac ako dvojroãnej systematickej práce: 2. Abstrakt v ãe‰tinû v rozsahu maximálnû 200 slov.
3. Abstrakt v angliãtinû v rozsahu maximálnû 200 slov v angliãtinû.
·. StrieÏenec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 4. Vlastní text (rozsah maximálnû 5 000 slov)
Vznik komory môÏe v˘razne zvy‰ovaÈ kvalitu sociálnej práce: M. Kondelová . . . . . 47 5. Seznam citované literatury: Autory Ïádáme, aby zv˘‰enou pozornost vûnovali pfiesnému a korektnímu odkazování (viz níÏe). V textu se
odkazuje uvedením autorova pfiíjmení, roku publikace (Korda, 2002) a v pfiípadû, Ïe se jedná o doslovnou citaci také strany uvedené za rokem
Akademické state po dvojteãce. Seznam literatury je uveden na konci statû a je v nûm uvedena pouze literatura, na kterou se v textu odkazuje. Seznam je
·. StrieÏenec: Poznámky k teórii a metodológii sociálnej práce . . . . . . . . . . . . . . . . 49 uspofiádán abecednû podle autorÛ a v pfiípadû, Ïe se odkazuje na více prací téhoÏ autora, jsou jeho práce uvedeny chronologicky. JestliÏe se
odkazuje na práce autora, které publikoval v tomtéÏ roce, jsou práce odli‰eny uvedením písmena a,b atd u roku vydání.
J.Tánco‰,V. Longauer: Sociálna práca ako systém vedeckého poznania . . . . . . . . . . 62
L.Vaska, P. Brnula: Praktická v˘uãba v odbore sociálna práca, Citace a odkazy se uvádûjí v souladu s âSN ISO 690 (010197). Vybrané pfiíklady zde uvádíme:
Monografická publikace:
jej fungovanie a efektivita pre profesiu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71 PELIKÁN, J. Základy v˘zkumu. Praha: Karolinum, 1998.
Pfiíspûvky do monografické publikace:
M. Schavel: Sociálne poradenstvo – historick˘ kontext a súãasnosÈ . . . . . . . . . . . . . 76 FOUâKOVÁ, M. Reinkarnace a hlubinná terapie. In WHITTON, J.L. a FISHER, J. Îivot mezi Ïivoty. Brno: Bollingenská vûÏ, 1992, s. 9-14.
E. Mydlíková:V‰eobecná charakteristika poradenstva na Slovensku . . . . . . . . . . . . . 83 Pfiíspûvek do ãasopisu
WINTER, J. Z trosek likvidace signál celé Evropû. âeskomoravsk˘ profit, 1995, roã. 6, ã. 28, s. 10 –11.
M.Vlãková: Incest a páchateº incestu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90 Studentské práce akademického charakteru: Snaha o úroveÀ jako u akademick˘ch ãlánkÛ. Pfiedpokládá se pouze ãásteãná znalost
M. Seme‰iová: Hodnotov˘ systém star‰ích ºudí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98 a orientace v dané problematice. PouÏití literatury a citace jako u akademick˘ch statí jsou pfiedpokladem.
Studentské práce esejistického charakteru: Pfiedpokládá se osobní znalost a zku‰enost s tématem z praxe, popfi. jako kritická úvaha nad
M. Schavel, J. Goliá‰: Sociálna práca v armáde . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106 skuteãnou praxí. Citace a literatura nejsou podmínkou.
·koly sa predstavujú 2) Pokyny pro formát recenzí:
FZSP Trnava: Fakulta vysiela uãiteºov na deta‰ované pracovisko v Keni . . . . . . . . . 126 Rubrika recenze nabízí prostor v‰em zájemcÛm, ktefií chtûjí seznámit ostatní ãtenáfie se zajímav˘mi knihami z oblasti sociální práce a pfiíbuz-
n˘ch oborÛ.
Recenzie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137 Maximální rozsah recenze je stanoven na 1000 slov. Recenze musí obsahovat pln˘ bibliografick˘ údaj o hodnocené knize /zpracovan˘ dle
Akcie, správy a oznámenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154 âSN ISO 690 (010197)/ a struãnou biografickou informaci (do 50 slov) o autorovi recenze spolu s kontaktem na pracovi‰tû, pfiíp. e-mailem.
Nabídky recenzí zasílejte ve formátu RTF na disketû 3,5“ ãi e-mailem.
3) Ostatní rubriky
Objednávka predplatného . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161 Pfiíspûvky ostatních rubrik nemají stanoven˘ závazn˘ formát, jejich podoba bude upfiesÀována individuálnû na základû dohody s redakcí.
4) Kontaktní údaje:
Své pfiíspûvky zasílejte na adresu redakce:
âasopis ASVSP – Sociální práce / Sociálna práca

Fakulta sociálních studií MU, Gorkého 7, Brno 602 00
Telefon: +420 541 615 220, e-mail: socialni_prace@quick.cz, www: http://socprace.webpark.cz
EDITORIAL
V
áÏené ãtenáfiky a váÏení o povolání sociálního pracovníka
ãtenáfii, opût se Vám dostává do a o Slovenskej komore sociálnych pracovní-
rukou dal‰í, tentokrát tfietí ãíslo kov jako zastfie‰ující instituci.
ãtvrtletníku Sociální V akademické ãásti se seznámíme s texty
práce/Sociálna práca, vûnované vûnovan˘mi metodologii sociální práce
„teoriím a metodám sociální práce“. Jedná (·. StrieÏenec), vûdeckému poznání, které je
se vlastnû o historicky v˘znamn˘ poãin – nahlíÏeno prizmatem sociální práce
od rozdûlení âSFR se ãe‰tí a sloven‰tí (J.Tánco‰,V. Longauer), ale i s problemati-
odborníci v sociální práci poprvé rozhodli kou praktické v˘uky (L.Va‰ka, P. Brnula).
spoleãnû se podílet na profilaci specializo- Aktuálním tématem je, jak jiÏ bylo zmínûno,
vaného ãasopisu vûnovaného jejich oboru, sociální poradenství (M. Schavel, E.
sociální práci. Jistû jste uÏ zaregistrovali Mydlíková). Dále se nám pfiedstaví M.
jména slovensk˘ch odborníkÛ v redakãní Vlãková s textem o incestu, M. Seme‰iová
radû; a nyní jsme postoupili je‰tû o krok s prací o hodnotách star˘ch lidí a M.
dál, vydáváme témûfi v˘hradnû ãíslo ze Schavel a J. Goliá‰ se statí o moÏnostech
slovensk˘ch pfiíspûvkÛ. vyuÏití sociální práce v armádû.
PfiestoÏe ãasopis je prozatím distribuován V pravidelné rubrice se prezentuje FZSP
pfiedev‰ím v âeské republice, doufáme, Ïe Trnava a ãtenáfii nebudou ochuzeni ani
i tímto zpÛsobem oslovíme potenciální o recenze knih, které se vztahují k na‰emu
ãtenáfiskou a autorskou obec na Slovensku. oboru.
Pro ãeskou stranu se na druhé stranû Doufáme, Ïe i toto ãíslo pfiispûje ke zv˘‰ení
otevírá seznámení se ‰irok˘m spektrem spoleãenské prestiÏe a kultivaci na‰í
existence a v˘voje sociální práce na profese a Ïe ani ono nezÛstane bez Va‰í
Slovensku. Zcela jistû se nepodafiilo zmapo- ãtenáfiské odezvy a pfiíznû.
vat celou scénu, ale tento nedostatek byl Milí ãtenáfii, nemÛÏeme se vyhnout ani tak
zpÛsoben také tím, Ïe ãíslo vznikalo v ná- nepopulárním sdûlením, jako jsou finance.
roãn˘ch prázdninov˘ch mûsících, kdy âasopisu se za tfii ãtvrtû roku jeho reálné
vût‰ina lidí tráví svÛj zaslouÏen˘ odpoãinek. existence na trhu a za rok faktické existen-
V publicistické ãásti se ãtenáfii seznámí ce (pÛsobení redakce) nepodafiilo oslovit
s pokusy etablovat sociální práci jako ãtenáfiskou obec natolik, abychom získali
praktick˘ i teoretick˘ obor. Doc. StrieÏenec dobré finanãní zázemí v podobû pfiedplati-
o tom fiíká: „Sociálna práca na Slovensku telÛ. Proto pfiikládáme jiÏ v tomto ãísle
ako v˘uãbov˘ odbor sa zaãína etablovaÈ sloÏenku s Ïádostí o zaplacení úfiedplatné-
zaãiatkom deväÈdesiatych rokov.V súãasnos- ho na rok 2004. Pokud byste tak neuãinili,
ti vzdelávanie prebieha na desiatke univer- je ohroÏena samotná existence ãasopisu.
zít vrátane vysunut˘ch pracovísk. Pfiipomínám, Ïe na‰e transparentní úãty
PoÏiadavky na kvalifikovan˘ch sociálnych mÛÏete sledovat na www.ebanka.cz pod
pracovníkov sú enormné, preto iniciujeme hlaviãkou Asociace vzdûlavatelÛ v sociální
zriadenie samosprávnej stavovskej in‰titúcie práci, která ãasopis vydává.V‰ichni doufá-
Komory sociálnych pracovníkov Slovenska, me, Ïe prozatím nepfiíznivá situace bude
ktorá by mala patriÈ do tzv. regulovan˘ch pfieklenuta a staneme se standardním
profesií komory, na ktoré je prenesen˘ profesním ãasopisem.To pfiejeme sobû
v˘kon verejnej moci. Splnením odbornej i vám.
a zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti je
ãlenstvo v Komore nárokovatelné.“ ·tefan StrieÏenec, ãlen redakãní rady
Ke slovu se dostává supervize, potaÏmo Stanislava ·evãíková, redaktorka
Asociace supervizorov a sociálnych porad-
cov, která je i na Slovensku v plenkách. Dále
se ãtenáfi seznámí s návrhem zákona
SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 1

O ČOM V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV
sa hovorí
V titulnom
rozhovore ãísla
sa nad vyuÏitím
rôznych teórií
a metód sociál-
V sociálnej práci
nej prace na
Slovensku
existuje vy‰e sto teórií
zam˘‰ºa doc.
PhDr. Jana
Levická, Ph.D.,
a teoretick˘ch konceptov
vedúca Katedry
• MôÏete rozviesÈ, aké cia,AAT prístup, svojpomocné
teórie sociálnej metódy sa pouÏívajú, resp. skupiny atì.
práce na Fakulte z ak˘ch teórii sa vychádza
zdravotníctva v individuálnej, skupinovej • Ak˘m smerom sa vyvíja
a komunitnej sociálnej práci na debata o metódach sociálnej
a sociálnej práce práce na Slovensku?
Slovensku?
Trnavskej Na túto otázku sa dá odpove- Od zaãiatku 90.tych rokov,
univerzity daÈ buì príli‰ struãne, alebo kedy sa sociálna práca zaradila
(FZaSP TU). príli‰ rozvláãne, ak by som na na‰ich univerzitách ako
chcela byÈ dôsledná.Tá struãná ‰tudijn˘ odbor, prebieha disku-
OblasÈami jej odpoveì je: v‰etky, v závislosti sia o jej vedeckej podstate.
profesionálneho od voºby sociálneho pracovní- Otázka vedeckosti sociálnej
záujmu sú ka a problémov jeho klienta. práce sa prirodzene rie‰i aj
Ten druh˘ typ odpovede sa prostredníctvom diskusie
sociálna práca
nedá realizovaÈ v jednom o metódach sociálnej práce. Sú
s rodinou, rozhovore. Pokúsim sa aj autori, ktorí sa domnievajú, Ïe
sociálnoprávna napriek tomu zodpovedaÈ túto sociálna práca nemá vlastné
ochrana, teória otázku.V jednotliv˘ch oblasti- metódy (a následne chápu
ach sociálnej práce pouÏívajú sociálnu prácu ako aplikovanú
a metódy sociál- kolegovia v‰etky im známe vednú oblasÈ) a samozrejme sú
nej práce. metódy.Voºba metódy je závislá aj tí autori, ktorí sa usilujú
V oblasti sociál- od typu klienta a problému, rozpracovaÈ práve problemati-
s ktor˘m prichádza. Preto sa ku metód sociálnej práce.
nej práce má
v sociálnej práci pouÏíva K najzaujímavej‰ím problémom
dlhodobú prax. poradenstvo, ale tieÏ rôzne v tomto smere patrí otázka,
V rokoch 1990- druhy terapií, sociálna rehabili- ktorú v âechách otvoril kolega
1993 bola tácia, mediácia, terénna sociálna dr. O. Chytil a síce, ãi oznaãenie
práca vrátane streetworku, individuálne, skupinové a ko-
vedúcou v˘chovy munitné metódy zodpovedá
plánovanie, sociálna anal˘za,
v USS pre supervízia, videotrénning, ale realite. Zdieºam s ním a podob-
mentálne tieÏ napr. animácia, exemplifiká- ne tieÏ napr. so Schoartom,
2 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV
O ČOM
sa hovorí
Bisnem, Rauschenbachom, ãi objemu vykonanej práce, asi by
Galuskom presvedãenie, Ïe to bolo poradenstvo. Na‰Èastie. postihnut˘ch
v tomto smere nie je moÏné To ale neznamená, Ïe terapia by dospel˘ch.
hovoriÈ o metódach, ale o for- nemala maÈ rovnocenné miesto V nasledujúcich
mách, respektíve o prístupoch v praxi sociálnej práce. Z defi-
v sociálnej práci orientovanej nícií sociálnej práce môÏete ‰tyroch rokov sa
na jednotlivca, skupinu ãi vidieÈ, Ïe táto profesia sa stala metodiã-
komunitu.Táto diskusia je zatiaº orientuje na podporu, sprevád- kou pre oblasÈ
otvorená, ale keì uváÏite, Ïe zanie, vedenie klienta a tieÏ na
v˘chovy na
kaÏdá zo spomínan˘ch „metód“ praktickú pomoc. Nedá sa teda
v sebe obsahuje ìal‰ie metó- tvrdiÈ, Ïe sociálna práca by bola Stredisku sluÏieb
dy... viac poradenstvom, ãi terapiou. sociálnej starost-
livosti pri
• Ktor˘ prístup je najroz‰íre- • Má sociálna práca svoje
nej‰í? teórie? MPSVaR SR pre
Ak som správne porozumela, Samozrejme.Aj keì treba trnavsk˘ kraj.
p˘tate sa na teoretick˘ základ otvorene povedaÈ, Ïe v kraji- V roku 1996
profesionálneho konania. nách, v ktor˘ch podobne ako
pracovala ako
Na túto otázku vám neviem u nás aÏ donedávna postaãova-
presne odpovedaÈ. Nezaoberala lo pre v˘kon profesie stredo- vedúca odboru
som sa t˘mto problémom. ‰kolské vzdelanie, je situácia sociálnych vecí
Domnievam sa v‰ak, Ïe najroz‰í- podobná situácii v âechách, na Okresnom
renej‰ím je na klienta centrova- alebo na Slovensku.V celku
n˘ prístup.Vypl˘va to aj z pod- môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe v sú-
úrade v Trnave.
staty sociálnej práce. ãasnosti existuje v sociálnej Od nasledujúce-
Samozrejme, Ïe sú sociálni práci vy‰e sto teórií a teoretic- ho roku vyuãuje
pracovníci, ktorí sa orientujú k˘ch konceptov.Táto skutoã- na FZaSP TU.
skôr na problém a pod. nosÈ – ako upozorÀujú Engelke,
Postupne sa zaãína presadzovaÈ Lussi, S. Staub-Bernasconi, Medzi Àou
aj u nás ekosociálny prístup, Holstein-Brinkman,Thackeray, publikované
a to najmä v komunitnej Skidmore a ìal‰í – je prirodze- tituly patrí:
sociálnej práci. Ktor˘ prístup je n˘m dôsledkom rozvoja vedec-
najroz‰írenej‰í v rámci SR, na to kého poznania v dvadsiatom
Náãrt dejín
momentálne nepoznám odpo- storoãí. sociálnej práce
veì. In‰pirovali ste ma touto Ale aby som bola aj konkrét- (1999), Metódy
otázkou, pokúsim sa ju v bud- na, najroz‰írenej‰ou a najakcep- sociálnej práce
úcnosti zodpovedne vyrie‰iÈ. tovanej‰ou teóriou v sociálnej
práci je v súãasnosti systémová (2003),
• Chápete sociálnu prácu ako teória. K ìal‰ím teóriám patria Teoretické
poradenstvo, alebo ako tera- napr. organizaãné teórie, aspekty sociálnej
piu? ekosociálne teórie, behaviorál-
práce (2003)
Osobne by som nestavala ne teórie (kam sa zaraìuje
otázku takto. Oboje má v sociál- napr. aj behaviorálne teória a spolu s K. Ze-
nej práci svoje miesto.Ak by sociálnej práce) a pod. manom
sme sa rozhodovali podºa Sociálnoprávna
O ČOM V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV
sa hovorí
ochrana detí
a mládeÏe
(1998). V súãas-
nosti pôsobí
rovnako ako
redaktorka
ãasopisu
Sociálna práca
a zdravotníctvo
a ãlenka komisie
expertov pre
problematiku
domáceho
násilia pri
MPSVaR SR. • Preão sa hovorí vlastne hoval urãité konkrétne pozna-
o teóriách, keì sociálna práca nia a zároveÀ by prostredníc-
je r˘dzo praktická ? tvom neho objasÀoval a vysve-
Tzv. praktické vedné disciplí- tºoval napr. vznik a príãiny
ny majú samozrejme tieÏ svoje vzniku problémov, moÏnosti
teórie. Oznaãenie praktické rie‰enia a pod.Teoretické
neznamená, Ïe ide o „nevedec- poznanie v Ïiadnej vede nemá
ké“ oblasti, ale Ïe tieto vedy byÈ samoúãelné. Má dávaÈ
(kam mimochodom patrí tieÏ odpovede na otázky praxe.
napr. právo, medicína ãi ekono- Poznanie teórie v sociálnej
mika) sú orientované na vedec- práci umoÏÀuje pochopiÈ
ké ‰túdium praktick˘ch problé- problémy jednotlivca ale aj
mov a následne na vyuÏiteºnosÈ celku a ponúkaÈ adekvátne
poznania v kaÏdodennom formy pomoci.
Ïivote, v konkrétnej praxi
svojich predstaviteºov. • Aké je miesto sociálnej
práce na univerzitách? Patrí
• V ãom je ‰pecifické vyuÏí - tam vôbec?
vanie teórii v sociálnej práci? Sociálna práca ako ‰tudijn˘
Nemyslím, Ïe je rozdiel odbor pripravuje absolventov
v pouÏívaní teórie v sociálnej na prácu s ºuìmi, ktorí sú
práci a v in˘ch oblastiach neúspe‰ní pri zvládaní kaÏdo-
ºudského poznania. Pri budova- denn˘ch problémov. Sociálni
ní teórie vo vede ide vÏdy pracovníci pracujú so v‰etk˘mi
o snahu vybudovaÈ urãit˘ vekov˘mi skupinami a s rôzno-
systém, ktor˘ by jednak obsa- rod˘mi problémami. Oãakáva

V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV
O ČOM
sa hovorí
sa od nich, Ïe prispejú k rie‰eniu tak˘ch Pracujú na rôznych typoch liniek dôvery,
problémov, ako je nezamestnanosÈ, najmä na linkách pre deti. Niektorí
závislosti, chudoba, domáce násilie, strata zaãínajú uÏ ako na‰i ‰tudenti, keì v rámci
rodiny atì.A to nielen v akútnej situácii, povinnej praxe pracujú v t˘chto in‰titúci-
ale Ïe budú schopní predkladaÈ koncepã- ách. Jednotlivé linky ich pripravujú na
né rie‰enia napr. v oblasti náhradnej prácu na linke.Viacerí na‰i absolventi
rodinnej starostlivosti, sociálnej preven- pracujú na linke ako dobrovoºníci.
cie, sociálnych sluÏieb a pod.
Od ich rozhodnutia, bez preháÀania, • Poznáte niekoho, kto v sociálnej
ãasto krát závisí kvalita Ïivota ich klientov práci vyuÏíva logoterapiu?
a v extrémnych prípadoch môÏe od nich Áno. Na Fakulte humanistiky Trnavskej
závisieÈ aj Ïivot klienta. Myslíte si, Ïe univerzity existuje In‰titút existencionál-
potom staãí stredné vzdelanie? Ja osobne nej psychológie a noo-logoterapie, ktor˘
radím sociálnu prácu k tak˘m ‰tudijn˘m organizuje kurz logoterapie a prístup doÀ
odborom, ako je medicína, ãi pedagogika. majú aj sociálni pracovníci.
Sociálny pracovník musí byÈ pre v˘kon Logoterapeutick˘ kurz vedie pán prof.
praxe pripraven˘ ão najlep‰ie. Kvalitná Popielski z Poºska.Tento prístup je aj
príprava je predpokladom kvalitnej zásluhou spomínaného In‰titútu na
práce. Podºa mÀa toto ‰túdium na univer- Slovensku pomerne dobre známy.
zitu patrí.
• UplatÀujú sa na Linkách dôvery ºudia

so sociálnym vzdelaním? Rozhovor pripravil
Ak sa p˘tate na to, ãi na linkách dôvery Pavel Bajer
pracujú aj sociálni pracovníci, tak áno.

O ČOM SUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU
sa hovorí
Medzi metódy
pouÏívan˘ch
v sociálnej práci
patrí i supervízia.
So svojimi
Supervízia na Slovensku
skúsenostmi
a poznatky
nielen s praktiko-
zostavá zatiaº popolu‰kou
vaním supervízie
• âo je to supervízia? Preão nemu pracovníkovi, aby si
na Slovensku sa je vlastne supervízia potrebná? mohol overiÈ úãinnosÈ svojich
s nami zdieºal „Vecné“ profesie majú vo postupov, aby bol stále citliv˘
PhDr. Ján väã‰ine prípadov jednoznaãne k skutoãn˘m potrebám klienta,
Gabura, CSc., definovanú cestu k finálnemu aby dokázal akceptovaÈ jeho
prezident produktu, vyuÏívajú kvalitatívne individuálnu odli‰nosÈ. Priná‰a
i kvantitatívne normy hodnote- alternatívne pohºady na rie‰e-
Asociácie superví-
nia svojej práce. „V pomáhajú- nie rôznych situácií, pomáha
zorov a sociál- cich profesiách“ nie je cesta korigovaÈ neefektívne postupy
nych poradcov. rie‰enia problému vÏdy jedno- a stereotypy, je prevenciou
Po skonãení ‰koly znaãná a v˘sledok je ÈaÏko jatropatogenizácie klienta, je
dva roky uãil na kvantifikovateºn˘. KaÏdá situá- prevenciou burn out syndrómu
cia pomoci klientovi ãi pacien- sociálneho poradcu, vytvára
Lekárskej fakulte
tovi je jedineãná, preto práca moÏnosti pre kvalitnej‰ie
Univerzity na tomto poli nemá presné fungovanie sociálnej práce
Komenského návody, ãi recepty, ktoré by boli a in‰titúcie realizujúcej sociál-
v Bratislave, stopercentne úspe‰né pri práci nu prácu.
potom zakladal so v‰etk˘mi klientmi. Preto sa SúãasÈou supervízie je i su-
manÏelské kompetencie práce s ºuìmi pervízia organizácie, ktorá
nedajú nauãiÈ iba z kníh, môÏe vìaka supervízii fungovaÈ
a rodinne pora- predná‰ok, ale dôleÏitá je efektívnej‰ie, môÏe zvládaÈ
denstvo na vlastná skúsenosÈ a celoÏivotné krízové stavy, optimalizovaÈ
Slovensku vzdelávanie. SúãasÈou odborné- podmienky pre prácu sociálne-
(v tejto oblasti ho rastu sociálneho pracovníka ho pracovníka a pre spokojnosÈ
pracoval 20 je i supervízia, ktorú chápeme klienta.
ako metódu kontinuálneho
rokov), dva roky
zvy‰ovania profesionálnych • MôÏete charakterizovaÈ
pracoval na kompetencií a skvalitÀovania v˘voj supervízie, supervíznych
Psychologickom procesu práce s klientom, metód? Koºko existuje typov
ústave rodinou, skupinou a komuni- supervízii? S ak˘mi metódami
tou. Supervízia pomáha sociál- supervízie ste sa stretol?

SUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU
O ČOM
sa hovorí
PouÏíva sa u nás niektorá ké ‰koly. Základná orientácia
metóda ãastej‰ie ako iná, napr. supervízie je teda závislá od a posledn˘ch 12
bálintovská? ‰tyroch terapeutick˘ch prúdov, rokov je vedúcim
História supervízie je úzko hovoríme o dynamickej super- Katedry sociálnej
spätá s históriou sociálnej vízii, behaviorálnej supervízii, prace. Absolvoval
práce, ktorá sa zaãína v USA na experienciálnej supervízii
5-roãn˘ v˘cvik
prelome 19. a 20. storoãia. a eklektickej supervízii.
V roku 1904 sa objavuje prvá Poznáme rôzne delenia superví- v skupinovej
publikácia o supervízii od J. zie: individuálnu a skupinovú psychoterapii,
Bracketta Supervision and supervíziu, priamu a nepriamu, v˘cviky v hypnó-
Education in Charity, v roku povinnú a dobrovoºnú. Z hºadis- ze, v terapii
1911 sa v USA koná prv˘ kurz ka fókusu poznáme supervíziu
funkãn˘ch
supervízie na podnet Charity jedného sedenia, supervíziu
Organization Department of celého prípadu alebo superví-
sexuálnych
the Russel Sage Foundation. ziu incidentu. Podºa profesio- porúch, v sociál-
V tomto období sa supervízia nálneho v˘vinu supervidované- nej komunitnej
praktizovala ako práca na ho poznáme tútorskú prací, v riadení,
konkrétnom prípade väã‰inou supervíziu (pre ‰tudentov v supervizií atì.
individuálnou formou.V roku a zaãínajúcich pracovníkov),
Aktuálne vedie
1917 sa supervízia objavuje riadiacu supervíziu (realizátor
v prv˘ch ‰tandardoch americ- i vedúci pracovník), v˘cvikovú v˘cviky v psycho-
kej sociálnej práce. Neskôr sa supervíziu (supervízia poãas terapii, tréningy
supervízia dostáva do ostatn˘ch poradensk˘ch a psychoterapeu- v sociálnych
oblastí práce s ºuìmi (poraden- tick˘ch v˘cvikov), konzultant- zruãnostiach pre
stvo, psychoterapia, medicína) skú supervíziu (pre zrel˘ch
pomáhajúce
a postupne i do netradiãnej‰ích sociálnych pracovníkov).
oblastí (pedagogika, väzenstvo, Z hºadiska ‰t˘lu supervízie profesie, pripra-
policajná práca, súdnictvo).AÏ poznáme supervíziu orientova- vujem sociálnych
koncom 80.tych rokov sa nú na obsah sedenia sociálneho poradcov a su-
supervízia objavuje aj v ko- pracovníka s klientom, na pervízorov,
merãnej oblasti, napr. pre proces práce s klientom, na vediem v˘cviky
pracovníkov v obchode, pois- vzÈah medzi sociálnym pracov-
Èovníctve, bankovníctve, níkom a klientom.
v manaÏérskych
v podnikoch atì., kde dostáva zruãnostiach
supervízia trochu in˘ rozmer. • Ak˘ priebeh supervízie a outdoor v˘cviky
Spoãiatku sa supervízia praktikujete, ako ju vediete? zamerane na
rozvíjala ako podporná, kolegi- Ako ãasto sa koná supervízia? budovanie tímu,
álna, prípadová práca.AÏ Koºko ãasu obvykle zaberie
tímovú spoluprá-
neskôr sa zo supervízie vytvori- jedna supervízia?
la samostatnú metóda, ktorú So supervíziou som sa prv˘ cu a motiváciu
v˘razne ovplyvnili rôzne krát stretol v rámci psychotera- tímu.
poradenské a psychoterapeutic- peutického v˘cviku, absolvoval

sa hovorí
som dlhodob˘ v˘cvik v bálintovskej vzdelávacej ãasti a v˘cvikovej ãasti. Na
supervízii i kurz prípadovej supervízie Slovensku má tieto v˘cviky akreditované
v Nemecku. Kedysi som pomerne fre- Asociácia supervízorov a sociálnych
kventovane pracoval s individuálnou poradcov, ktorá ich organizuje aj so
priamou supervíziou, dnes v ãasovom zahraniãn˘mi lektormi. ëal‰ou nevyhnut-
strese uprednostÀujem skupinovú super- nou podmienkou pre vykonávanie super-
víziu. Z metód vyuÏívam najãastej‰ie vízie je prax s klientmi, prípadne pacient-
bálintovské skupiny, prípadovú supervíziu mi. Urãitú úlohu zohráva aj osobnostné
audio nahrávky s prepisom, supervíziu vybavenie uchádzaãa o rolu supervízora
videozáznamu. âoraz viac robím superví- a vylúãenie ÈaÏkej psychopatológie.
ziu pre organizácie, kde sa vyskytol urãit˘
problém, alebo manaÏment chce skvalit- • S ak˘mi témami sa na vás najãastej‰ie
niÈ a zefektívniÈ prácu organizácie. Jedno obracajú supervidovaní?
individuálne sedenie s klientom trvá Zákazka supervidovan˘ch je väã‰inou
zvyãajne okolo hodiny, sedenie skupino- orientovaná na problematické situácie
vej supervízie najãastej‰ie robím víkendo- v priebehu procesu práce s klientom,
vo, práca na jednom prípade trvá jeden napr. sociálny pracovník má pocit, Ïe sa
a pol hodiny. s klientom neh˘be z miesta; sociálny
pracovník si chce overiÈ, ãi jeho interven-
• Lí‰i sa priebeh supervízie podºa cia bola primeraná; na sociálneho pracov-
terapeutického zamerania supervízora? níka sa klient fixoval príli‰ tesno; sociálny
Uznávajú v‰etky etablované psychotera - pracovník chce spracovaÈ preru‰enie
peutické smery supervíziu? kontaktu zo strany klienta; klient vzbud-
Samozrejme, Ïe sa priebeh supervízie zuje v sociálnom pracovníkovi pocity
lí‰i od terapeutického zamerania superví- úzkosti a strachu; sociálny pracovník sa
zora (je uÏitoãné, ak supervízor a klient nevie vysporiadaÈ s agresivitou klienta.
sú v tomto kompatibilní). Na Slovensku V organizáciách je najãastej‰ou témou
v‰ak väã‰ina supervízorov pracuje eklek- akútny konflikt, zlá atmosféra na pracovis-
ticky, vyuÏíva rôzne supervízne prístupy ku, vzÈahové problémy, problémy morál-
podºa typu klienta, podºa druhu problé- ky, moÏnosti optimalizácie pracoviska.
mu, ãasov˘ch moÏností a základného
kontraktu medzi supervízorom a supervi- • V ak˘ch ìal‰ích oblastiach okrem
dovan˘m. psychoterapie a sociálnej práce sa prakti-
kuje supervízia? Uplatnila by sa superví-
• Aké musí maÈ supervízor vzdelanie? zia, prípadne sa praktikuje, v zdravotníc -
MôÏe sa po doplnení vzdelania staÈ tve a ‰kolstve?
supervízorom kaÏd˘ psychológ? Okrem sociálnej práce, poradenstva
Supervízor by okrem humanitného a psychoterapie som robil supervíziu aj
vysoko‰kolského vzdelania (sociálny pre lekárov, sudcov, obchodníkov, poisÈo-
pracovník, psychológ, lieãebn˘ pedagóg, vacích agentov a supervíziu v komerã-
lekár atì.) mal maÈ ‰peciálny v˘cvik n˘ch podnikoch.
v supervízii, ktor˘ pozostáva z teoreticko-

SUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU
O ČOM
sa hovorí
• Kde sa uplatÀu-
je supervízia
najviac, v ak˘ch
typoch zariadení,
organizácií? Kde je
naopak nedostaãuj-
úca, kde ch˘ba?
V ak˘ch organizáci -
ách ste sa uÏ
s praktikovaním
supervízie stretol?
Kde je beÏná?
Supervízia na
Slovensku je skôr
popolu‰kou, nemá
e‰te dostatoãnú
tradíciu, ºudia si ju
zamieÀajú s kontro-
lou a kritikou.
Supervízia podºa
môjho názoru je
najsystematickej‰ie
rozpracovaná
a realizovaná
v centrách pora-
densko-psycholo-
gick˘ch sluÏieb
(v˘cvik supervízo-
rov v tejto oblasti
sme realizovali
zaãiatkom 90.tych
rokov). Mierny
útlm nastal v akã-
nosti Bálintovskej spoloãnosti, sporadicky mestách na Slovensku je najroz‰írenej‰ia?
sa supervízia robí v zdravotníckych Nie sú hendikepované men‰ie mestá, kde
zariadeniach (psychiatria, lieãba závislos- asi supervízori ch˘bajú?
tí), v sociálnych zariadeniach a najväã‰í Supervízia nemá na Slovensku dlhú
rozmach supervízie nastáva v sociálnych tradíciu.V pomáhajúcich profesiách bol
organizáciách tretieho sektoru. ãlovek finálne kvalifikovan˘ ukonãen˘m
vzdelaním, prípadne teoretickou skú‰kou
• Ako hodnotíte mieru vyuÏitia superví - atestaãného charakteru. Prvé náznaky
zie na Slovensku? V ktor˘ch oblastiach, formovania systematickej supervízie sa

sa hovorí
objavili v b˘valom âeskoslovensku môÏe padnúÈ do osídiel protiprenosu,
koncom 60.tych rokov, kedy sa zaãal alebo dopustiÈ sa in˘ch ch˘b.V zahraniãí
budovaÈ systém v˘cvikov v psychoterapii. je zauÏívanou praxou, Ïe supervízor má
Supervízia sa postupne stávala súãasÈou e‰te svojho supersupervízora, s ktor˘m
v˘cvikov a po ich ukonãení kontinuitne konzultuje svoju prácu, problémové
pokraãovala. Najväã‰í boom supervízie na situácie, od ktorého oãakáva otvorenú
Slovensku nastal v 80.tych rokov, kedy za spätnú väzbu.
pomoci ãesk˘ch kolegov sa zaãalo rozví-
jaÈ hnutie bálintovskej supervízie a zaloÏi- • Ak˘ je správny postup v prípade, ak
la sa bálintovská spoloãnosÈ na sa supervízor dozvie, Ïe supervidovan˘ je
Slovensku, pri ktorej zrode stáli J. podozriv˘ z trestného ãinu?
RuÏiãka, P. Breier, J. Ha‰to,V. Hlavenka, J. Keì sa supervízor dozvie, Ïe supervido-
Gabura. Keì sociálna práca opú‰Èa van˘ je podozriv˘ z trestného ãinu, ktor˘
adminstratívno-byrokratick˘ prístup a do závaÏne ohrozuje jeho alebo in˘ch ºudí, je
centra jej záujmu sa dostáva sociálny povinn˘ poru‰iÈ mlãanlivosÈ a v zmysle
klient, objavila sa potreba zaloÏiÈ fungujú- zákona prípad nahlásiÈ kompetentn˘m
ci systém supervízie v tejto oblasti. Na ‰tátnym orgánom. Dilemu zachovávaÈ
podnet nemecko-slovenskej pracovnej utajenie toho, ão sa dozvedel od supervi-
skupiny sa realizoval prv˘ v˘cvik superví- dovaného a povinnosÈ informovaÈ o verej-
zorov v sociálnej práci, ktor˘ odborne nom ohrození by mal vyrie‰iÈ v prospech
gestorovali M. Scherpner z Nemecka a J. druhej alternatívy.
Gabura. Odvtedy sa realizovali e‰te dva
v˘cviky sociálnych supervízorov. Stále • Aká je budúcnosÈ supervízie, kam
môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe supervízia na smeruje, vyvíja sa? Existujú nové trendy?
Slovensku je iba v zaãiatkoch, je málo V súãasnej situácii sa ukazuje najmä
kvalifikovan˘ch supervízorov, ktorí potreba supervízie zdola (zo strany
skutoãne aj supervíziu robia, ale dopyt po prakticky orientovan˘ch sociálnych
supervízii je stále väã‰í. Supervízori sú pracovníkov) a absentuje snaha sociál-
koncentrovaní najmä v Bratislave, ale pri nych politikov, manaÏérov, legislatívcov
v˘bere sme pamätali na to, aby mali zastre‰iÈ supervíziu do prehºadného
zastúpenie aj v ostatn˘ch krajoch a okre- kontextu sociálnej práce, s jasne definova-
soch Slovenska.Väã‰inu sociálnych n˘mi kompetenciami a personálnym
supervízorov je organizovan˘ch zabezpeãením.
v Asociácii supervízorov a sociálnych Nov˘m trendom je zvy‰ujúci sa záujem
poradcov, ktorá sídli v Bratislave. o supervíziu v komerãnej sfére.
Rozhovor pripravil
• Stávajú sa prípady, Ïe supervízor Pavel Bajer
u‰kodí?
Supervízor nie je nadãlovek a môÏe
urobiÈ chybu, tak ako kaÏd˘ in˘ odborník.
MôÏe nieão dôleÏité prehliadnuÈ, môÏe
nevhodne naformulovaÈ spätnú väzbu,

ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV
O ČOM
sa hovorí
Asociácia supervízorov
a sociálnych poradcov
Grösslingova 67, 811 09 Bratislava, ¤6 aktívnych dobrovoºníkov
tel./fax.: 02 – 527 337 97 Poãet registrovan˘ch ãlenov
www.changenet.sk/assp k 31.12.2002 je 70.
e-mail: assp@changenet.sk
Správny orgán na‰ej organizácie má 3
ãlenov.
Kto sme? ·tatutárnym zástupcom a prezidentom
Poslaním ASSP je prispievaÈ svojou obãianskeho zdruÏenia je PhDr. Ján
ãinnosÈou k roz‰irovaniu odborn˘ch Gabura, CSc. ìal‰ími ãlenmi správneho
vedomostí a praktick˘ch zruãností orgánu sú Martin Scherpner (SRN)
v sociálnej práci prostredníctvom vzdelá- a PhDr. Slavomír Krupa, PhD.
vania, v˘cvikov, stáÏí a ìal‰ích aktivít pre
ãlenov svojho zdruÏenia a in˘ch záujem- Pôsobenie na‰ej organizácie
cov. Na‰a organizácia ponúka pre jednotliv-
cov, ale aj pre organizácie tieto sluÏby:
Na‰a organizácia bola zaregistrovaná – certifikované vzdelávanie
dÀa 15.6.2000 ako obãianske zdruÏenie – poradenstvo a konzultácie
so sídlom v Modre, neskôr od roku 2001 – supervízie
v Bratislave.ASSP má celoslovenskú – sociálno-psychologické v˘cviky
pôsobnosÈ a medzinárodné kontakty. – ‰kolenia
– poskytovanie odbornej literatúry
Ako renomovaná mimovládna organizá-
cia, zasahujúca aj do legislatívy, sa ãasto Certifikované vzdelávanie
zúãastÀujeme rôznych diskusn˘ch relácií Na‰a organizácia ponúka pre záujem-
v médiách, ako aj v odborn˘ch kruhoch, cov 5 druhov certifikovaného vzdeláva-
kde nás ãasto priz˘vajú. nia. Na kurzy sa môÏe prihlásiÈ ktoko-
ºvek, kto spæÀa dané podmienky.
Momentálne má na‰a organizácia: Absolvent kaÏdého z t˘chto kurzov musí
– 1 zamestnanca na pln˘ úväzok prejsÈ závereãnou skú‰kou a po jej
– 4 zamestnancov na poloviãn˘ úväzok úspe‰nom zvládnutí obdrÏí certifikát M·
– 12 pracovníkov na dohody o vykona- SR. PrihlásiÈ sa na kurz je moÏné telefo-
ní práce (podºa potreby) nicky, po‰tou a aj cez internet, priãom

O ČOM ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV
sa hovorí
záujemca obdrÏí spätne informáciu o vovaní pre prácu supervízora.Absolvent
poãte uchádzaãov a predbeÏnom termí- kurzu získa odborné vedomosti v oblasti
ne kurzu. supervízie, zruãnosti vo vedení individu-
Ponúkame nasledovné kurzy: álnej aj skupinovej supervízie, znalosti o
skupinov˘ch procesoch a didaktike.
Základy sociálnej práce Cieºom kurzu je odborne pripraviÈ ºudí
160 hodinov˘ kurz urãen˘ sociálnym pre pomáhajúce profesie a komerãnú
pracovníkom, ktorí majú úplné stredo- oblasÈ, ktorí sa uplatnia v praxi a pomôÏu
‰kolské vzdelanie s maturitou, prípadne skvalitÀovaÈ prácu s ºuìmi a minimalizo-
V· nehumanitného smeru.Absolvent vaÈ ich po‰kodzovanie.
kurzu získa znalosti z teórie sociálnej
práce, jej historického vymedzenia, ManaÏérske zruãnosti
formy a metódy sociálnej práce, základy 360 hodinov˘ kurz urãen˘ pre vedú-
psychológie a sociológie a ostatn˘ch cich pracovníkov organizácie, ktor˘ je
spoloãensko-vedn˘ch disciplín, teoretic- rozdelen˘ do 12 samostatn˘ch, na seba
ké základy práce s ãlovekom, komuniká- nadväzujúcich 30 hodinov˘ch modulov:
cia, poradensk˘ proces. sebapoznávanie a poznávanie in˘ch,
komunikácia v práci manaÏéra, asertívna
Príprava sociálnych poradcov v komunikácia, rie‰enie konfliktov, vedenie
sociálnej oblasti ºudí, budovanie tímu, rozhodovanie a
160 hodinov˘ kurz urãen˘ pre sociál- delegovanie v riadení, motivácia v pra-
nych pracovníkov s minimálne 3 roãnou covnom procese, manaÏment zmeny,
odbornou praxou, absolventov kurzu projektové riadenie, efektívne vedenie
Základy sociálnej práce s S· vzdelaním porád, ãasov˘ manaÏment a manaÏment
alebo úãastníkov s V· vzdelaním vhodné- stresu. Organizácia na poÏiadanie môÏe
ho humanitného zamerania (vhodnosÈ vydaÈ potvrdenie o absolvovaní príslu‰-
posudzuje ASSP).Absolvent kurzu získa ného modulu.
odborné vedomosti z oblasti sociálnej
práce, psychológie a sociológie, optimál- Sociálny operátor-dobrovoºník
nej komunikácie s klientom, v komuni- 290 hodinov˘ kurz urãen˘ pre absol-
kaãn˘ch zruãnostiach pri práci s rôznymi ventov stredn˘ch ‰kôl, ktorí pôsobia v
typmi klientov, zruãnosti v zvládaní sociálnych in‰titúciách a pracujú so
konfliktov a záÈaÏov˘ch situácií, schop- skupinou zdravotne a sociálne postihnu-
nosti vedenia rozhovoru zameran˘ch na t˘ch klientov. Kurz je rozdelen˘ na dve
mobilizáciu klienta, schopnosti primera- ãasti, teoretickú a praktickú.
ne zvládnuÈ poradensk˘ proces.
Poradenstvo a kozultácie
Supervízia Sociálne orientovan˘m mimovládnym
240 hodinov˘ kurz urãen˘ pre huma- organizáciám, ale aj jednotlivcom, posky-
nitne V· vzdelan˘ch pracovníkov, ktorí tujeme poradenstvo a konzultácie hlavne
pracujú s klientmi, chovancami, pacient- v t˘chto oblastiach:
mi, sú vedúcimi pracovníkmi a sú moti- -riadenie organizácie

O ČOM
sa hovorí
-získavanie finanãn˘ch prostriedkov z Rozsah aj obsah v˘cviku sa zostaví
Donorského fóra podºa poÏiadaviek organizácie.
-získavanie finanãn˘ch prostriedkov zo
‰tátnych a verejnoprávnych zdrojov ·kolenia
-identifikácia a vyuÏívanie lokálnych ·kolenia sú realizované formou trénin-
zdrojov gu (zabezpeãuje aktívne zapojenie
-písanie sociálnych projektov v‰etk˘ch úãastníkov a v˘sledkom celo-
dennej práce je napísanie modelového
Supervízia projektu).VeºkosÈ skupiny je minimálne
Supervízor je ãloveka s vysok˘m 10 a maximálne 25 ºudí.Tréning trvá 4
odborn˘m aj ºudsk˘m potenciálom. prípadne 8 vyuãovacích hodín.
Vìaka nezainteresovanosti môÏe nájsÈ Momentálne ponúkame pre záujemcov
rie‰enia, ktoré Vy nevidíte. Na základe nasledovné ‰kolenia:
Va‰ich poÏiadaviek pripravíme supervíz- -projektov˘ manaÏment
ne stretnutia k Vami zvolenej téme, buì -manaÏment dobrovoºníkov
priamo na Va‰om pracovisku alebo u nás, -písanie sociálnych projektov
s moÏnosÈou vyuÏitia audio vizuálnej -zriadenie chráneného pracoviska/diel-
techniky. Na‰a sluÏba je vhodná naprí- ne
klad pre organizácie, kde: -získanie finanãn˘ch prostriedkov
-sa v práci s klientom dostali do slepej z donorského fóra
uliãky a nevedia, ako ìalej -získanie finanãn˘ch prostriedkov zo
-sa atmosféra na pracovisku stáva ‰tátnych a verejnoprávnych zdrojov
neznesiteºnou a nevedia nájsÈ vhodné -vedenie ºudí
rie‰enie -budovanie tímu
-potrebujú zmenu stratégie, produktov -rozhodovanie a delegovanie v riadení
alebo cieºovej skupiny -motivácia v pracovnom procese
-a iné -manaÏment zmeny a zavádzanie zmien
SieÈ aktívnych supervízorov pôsobia- v organizácii
cich v rámci celého Slovenska sa nachád- -efektívne vedenie porád
za na na‰ej www stránke. -ãasov˘ manaÏment
-manaÏment stresu
S o c i á l n o - p s y c h o l o g i c k é v˘cviky
So skupinou renomovan˘ch lektorov P o s k y t o v a n i e odbornej l i t e r a t ú r y
zo psychológie Vám poskytneme základ- Na‰a organizácia vydala niekoºko
né zruãnosti v oblastiach: publikácií zo sociálnej oblasti.Vhodné sú
-verbálna a neverbálna komunikácia predov‰etk˘m pre ‰tudentov a neziskové
-rie‰enie konfliktov a ich predchádza- organizácie.V‰etky publikácie sa dajú
nie objednaÈ v na‰ej organizácii telefonicky,
-zv˘‰enie asertívneho správania faxom, po‰tou, osobne a cez internet.
-prostredníctvom sebapoznávania
poznaÈ in˘ch Dobrovoºníctvo na Slovensku alebo
-rozvoj manaÏérskych zruãností a iné „âo si poãaÈ s dobrovoºníkom“

O ČOM ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV
sa hovorí
Autori: Mydlíková Eva a kolektív Publikácia je druh˘m prepracovan˘m
Dátum vydania: Január 2002 vydaním. Nájdete v nej okrem iného aj
Cena publikácie: 180,- Sk vzory konkrétnych formulárov a Ïiadostí
55 stranová publikácia formátu A4 ÚP, presné návody a postupy pre zriade-
obsahuje základnú charakteristiku dobro- nie chráneného pracoviska, ako aj infor-
voºníctva a pojmov s t˘m spojen˘ch.V mácie o dotáciách a ìal‰ích moÏnostiach
publikácii sú rozpracované teoretické zákona pri zamestnávaní ZPS/ZËP/âID.
základy dobrovoºníctva (faktografia, Ak pouÏívate túto publikáciu pri písaní
motivácia, práca s dobrovoºníkom ...), projektov na ÚP, nestane sa Vám, Ïe na
ako aj praktické návody pre prácu s nieão zabudnete.
dobrovoºníkom.
Sociálne poradenstvo Letom – svetom do sociálnej práce v
Autori: Ján Gabura-Mydlíková Eva-Milan treÈom sektore
Schavel Zostavila Mydlíková Eva, 1999
Dátum vydania: Október 2002 II. upravené vydanie, 2001
Cena publikácie: 180,- Sk Cena publikácie: 100,- Sk
60 stranová publikácia formátu A4 75 stranová hrebeÀovo zviazaná publi-
obsahuje základnú charakteristiku sociál- kácia formátu A5, v ktorej sa ãitateº
neho poradenstva, venuje sa jeho v˘voju dozvie ão to o treÈom sektore, získa
na Slovensku, ako aj koncepciou jeho prehºad v problematikách, ako sú dobro-
rozvoja.Autori publikácie Gabura, voºníctvo, nezamestnanosÈ, zdravotne
Mydlíková, Schavel v nej rozpracovali postihnutí obãania a iné. Okrem iného sa
proces práce s klientom, formy a metódy doãítate aj o Rade pre poradenstvo v
sociálneho poradenstva, spracovali sociálnej práci.V prílohách potom
charakteristiku sociálneho klienta. nájdete struãn˘ popis nadácií pôsobia-
Zaoberali sa tieÏ problematikou eviden- cich na Slovensku a o konkrétnych
cie a dokumentaristiky v poradenstve, ãíslach o slovenskom treÈom sektore.
profesiou sociálneho poradcu a etick˘mi Poskytovanie sociálneho poradenstva a
princípmi. prevencie ne‰tátnymi subjektami v
intenciách zákona o sociálnej pomoci
Medzisektorová spolupráca (komuniká- Zostavila Mydlíková Eva
cia s úradom práce; chránené pracovis- Dátum vydania: marec 2002
ko/dieºÀa) Cena publikácie: 60,- Sk
Spracovala Mydlíková Eva, 1998 a 1999 33 stranová hrebeÀovo zviazaná publi-
II. upravené vydanie, 2001 kácia formátu A4, v ktorej ãitateº nájde
Cena publikácie: 130,- Sk nasledujúce informácie:
66 stranová hrebeÀovo zviazaná publi- -základy sociálneho poradenstva (cha-
kácia formátu A4, ktorá obsahuje presne rakteristika, vymedzenie pojmu, klienti,
definované návody a informácie pre ...)
kaÏdého, kto komunikuje s úradom -poskytovanie soc. poradenstva z
práce, alebo sa zaujíma o chránené pohºadu zákona
pracovisko/dielÀu. -povolenie MPSVaR SR na vykonávanie

O ČOM
sa hovorí
soc. prevencie a poradenstva (podmienky -Konferencia „Európsky sociálny
vydania, postup pri podaní Ïiadosti, ...) t˘ÏdeÀ“ (16. – 19. októbra 2003)
Ako jediná slovenská partnerská
Súãasná p r o j e k t o v á ãinnosÈ organizácia na poÏiadavku EURO MF,
V súãasnej dobe máme rozpracované Belgicko (pri Európskej komisii) spoluor-
tri nasledovné projekty: ganizujeme konferenciu pre cca. 250
-Minimálne ‰tandardy kvality sociálne- úãastníkov z celej Európy. OtváraÈ ju
ho poradenstva bude Helmut Kohl.
Grant na tento projekt je od Nadácie
ETP z programu Tvoja zem a plánované Kontakt na nás
ukonãenie je v máji 2003. ASSP – Asociácia supervízorov a sociál-
nych poradcov
-Spoloãn˘mi silami do EU Grösslingova 67, 811 09 Bratislava 1
Cieºom projektu je napomôcÈ integrácii
slovensk˘ch sociálne orientovan˘ch MVO Tel/fax: 00421(0)2 527 337 97
do celoeurópskych aktivít a sietí MVO. e-mail:aassp@changenet.sk
Projekt zároveÀ podporuje kooperáciu http://www.changenet.sk/assp
medzi jednotliv˘mi MVO, roz‰iruje ich
informaãné kapacity v sociálnej oblasti âíslo úãtu: 4 010 120 004 / 3100
a rozvíja zruãnosti práce pracovníkov Názov úãtu:ASSP
sociálne orientovan˘ch MVO s modern˘- Banka:ªudová banka Bratislava
mi informaãn˘mi technológiami.
Cieºovou skupinou projektu sú veºké V˘konná riaditeºka:
sociálne orientované organizácie, ktoré PhDr. Eva Mydlíková
majú potrebné zruãnosti a prostriedky e-mail: mydlikova@changenet.sk
na spolurealizáciu cieºov projektu pri- Koordinátori:Mgr. Elena Kopcová
ãom nadobudnuté poznatky a skúsenosti e-mail: kopcova@changenet.sk
môÏu odovzdaÈ ìalej. Medzi hlavné mobil: 00421(0)907 154 601
aktivity, ktor˘mi chceme ciele projektu
naplniÈ patria: vytvorenie internetového Mgr. Kristína BaÈová
portálu so sociálnou tématikou, realizácia e-mail: assp@changenet.sk
‰kolení zameran˘ch na 1. rozvoj zruãnos- mobil: 00421(0)903 318 895
tí pre prácu s modern˘mi technológiami
2. financovanie MVO, vytvorenie interne- Mgr. Martina Gymerská
tovej kniÏnice, internetové poradenstvo, e-mail: gymersky@changenet.sk
supervízia a diskusie, vyhºadávanie a IT manaÏér: Boris Gymersk˘
sprostredkovávanie medzinárodn˘ch e-mail: gymersky@changenet.sk
partnerov pre zapojené MVO, on-line mobil: 00421(0)902 288 007
konferencia.
Projekt podporila NPOA z programu
ACCESS a predpokladan˘ termín ukonãe-
nia je september 2003.

O ČOM SMRŤ KAMARÁTA PRIVIEDLA K PRÁCI S DROGOVO ZÁVISLÝMI
sa hovorí
SmrÈ kamaráta
priviedla k práci s drogovo závisl˘mi
Resocializaãné zaradenie Road-Tomky,
n. o. pre drogovo závisl˘ch vzniklo pred
siedmymi rokmi. „Road, n. o. je nezávislá,
nevládna, nepolitická organizácia s celo-
slovenskou pôsobnosÈou poskytujúca
sociálne sluÏby ºuìom závisl˘m na dro-
gách.V Tomkoch neìaleko Trnavy pre-
vádzkujeme resocializaãné zariadenie
rodinného typu s kapacitou ‰tyri dievãatá
a dvanásÈ chlapcov. Klienti, ktorí Ïijú
v malom rodinnom dome so záhradou,
pob˘vajú v resocializácií 14 mesiacov
a viac, rozdelen˘ch do ‰tyroch postupo-
v˘ch fáz,“ predstavuje zariadenie jedna
z terapeutov Andrea Vasilescu, absolvent- Andrea Vasilescu
ka odboru sociálna práca na Trnavskej
univerzite. vysvetºuje terapeutka. Do náplne pracov-
Formou pracovnej terapie si klienti vo nej terapie patrí práca s drevom v dielni,
veku od 18 rokov osvojujú pracovné práca v záhrade, príprava jedál a varenie.
zruãnosti a návyky, medzi in˘mi: chodiÈ „Jednoducho povedané v‰etko, ão treba
na ãas do práce, pristupovaÈ zodpovedne, robiÈ na dome a v komunite a poprípade
byÈ spoºahliví, nauãiÈ sa plánovaÈ, v‰etko, ak prídu okolití susedia poÏiadaÈ o pra-
ão títo mladí ºudia nestihli nadobudnúÈ covnú pomoc,“ dodáva. Okrem pracovnej
z obdobia pred fetovaním.Väã‰ina z nich terapie ponúkajú v Tomkoch aj skupinovú
zaãala experimentovaÈ s drogami v obdo- terapiu.
bí 12-13 rokov, keì e‰te nav‰tevovali Lieãenie je zaloÏené na kognitívno-
základnú ‰kolu. Pracovná terapia je päÈ behaviorálnej a rodinnej terapii. Poãas
dní v t˘Ïdni po ôsmych hodinách. „Tak dÀa sú na programe dve sedenia. Jedno
ako beÏne v Ïivote chodíme do zamestna- po obede a druhé na veãer, kde klienti
nia, tak isto aj klientov sa snaÏíme viesÈ rozprávajú ako sa cítia, spomienky z mi-
k pracovn˘m návykom a najmä vãleniÈ sa, nulosti, nad ãím rozm˘‰ºali poãas dÀa.
teda resocializovaÈ, ich naspäÈ do Ïivota,“ „Poãas sedení klienti dostávajú od ãlenov

SMRŤ KAMARÁTA PRIVIEDLA K PRÁCI S DROGOVO ZÁVISLÝMI
O ČOM
sa hovorí
skupiny feedback-spätnú väzbu, ako keby V Tomkoch uÏ dva roky funguje zmie‰a-
zrkadlo, na základe toho sa posúvajú ná komunita, predt˘m bola len chlapãen-
dopredu. ëalej sa snaÏia vyrovnaÈ so ská. „Do kaÏdej správnej rodiny patria aj
situáciou, Ïe sa stali narkomanmi a ão Ïeny.Tak ako v Ïivote sú odli‰nosti medzi
v‰etko boli pre drogy ochotní urobiÈ,“ oboma pohlaviami, tak to funguje aj
rozpráva Andrea.Ak niekto poãas dÀa v komunite. Je to obohacujúce pre
potrebuje hovoriÈ o svojich vnútorn˘ch v‰etk˘ch jej ãlenov,“ ozrejmuje klady
pocitoch, môÏe kedykoºvek zvolaÈ ostat- Andrea.
n˘ch ãlenov „novej rodiny“.Terapeuti Úspe‰nosÈ resocializácie za roky 1996-
formou rozhovorov, skupinov˘ch sedení, 2001 ãiní 75 %. „Nestáva sa príli‰ ãasto,
psychohier nabádajú klientov k moÏnosti Ïe je niekto opakovane v resocializácií,“
zlep‰enia si sociálnych zruãnosti, ako je komentuje úspe‰nosÈ terapeutka.
napríklad komunikácia, vystupovanie, V Tomkoch sú zamestnaní ‰tyria terape-
asertivita.V resocializaãnom zariadení uti. Okrem nich tu pracuje odborná
ìalej ponúkajú klientom program garantka, riaditeºka - manaÏérka, dve
Anonymní narkomani zdruÏujúcich ekonómky, terapeut venujúci sa klientom,
muÏov a Ïien, pre ktor˘ch sa drogy stali ktorí uÏ ukonãili pobyt a terapeutka
ich hlavn˘m problémom. pracujúci s rodiãmi.
Terapeuti pracujú nielen s klientmi Klienti, ktorí uÏ ukonãili pobyt v resoci-
priamo v resocializácií, ale aj s rodiãmi alizácií sa stretávajú s terapeutom, ktor˘
závisl˘ch. Dvakrát do mesiaca má stretnu- s nimi robí raz do t˘ÏdÀa sedenie. „Do
tia s rodiãmi matka abstinujúcího narko- budúcnosti plánujeme Dom na pol ceste
mana, ktor˘ bol medzi prv˘mi klientami pre klientov, ktorí ukonãia riadne resocia-
v resocializácií. „Ide teda o svojpomocné lizáciu, a nemajú sa kam vrátiÈ naspäÈ,“
skupiny, bez odborníkov.Väã‰ina rodiãov prezradzuje Andrea, ktorú priviedla
má záujem spolupracovaÈ, pravidelne sa k práci s narkomanmi smrÈ kamaráta,
stretávajú a rozprávajú o svojich poci- ktor˘ bol drogovo závisl˘. Potom sa
toch, vyrovnávajú sa s t˘m, Ïe majú dieÈa rozhodla, Ïe bude pracovaÈ v tejto sfére.
narkomana,“ zdieºa sa terapeutka. UÏ na vysokej ‰kole pracovala ako dobro-
Konfrontácia medzi rodiãmi a deÈmi voºník v rôznych organizáciách. Zaãala
prebieha na voºnej tribúne, ktorá je raz s primárnou prevenciou s deÈmi v roves-
do mesiaca.Voºnej tribúny sa môÏu níckych skupinách, neskôr pracovala so
zúãastniÈ rodiãia aÏ vtedy, ak ich dieÈa stredo‰kolákmi v centre voºného ãasu.
prejde do druhej fázy, teda po troch „Potom som sa zaãala venovaÈ ºuìom,
mesiacoch pobytu v resocializácií. „Poãas ktorí zaãali experimentovaÈ s drogami,
dvojhodinového posedenia rodiãia teda sekundárnej prevencii a teraz som
a klienti hovoria o svojich pocitoch v terciárnej prevencii,“ uzatvára.
a preÏívaniach, s ktor˘mi sú nevyrovnaní. Pavel Bajer
Hºadajú si k sebe cestu naspäÈ navzájom,
pretoÏe závislosÈou netrpí len klient, ale
celá rodina je chorá a poznaãená,“
upozorÀuje terapeutka.

O ČOM ROK 2002: AKO HO VNÍMALI KLIENTI
sa hovorí
Rok 2002
Ako ho vnímali klienti
Mi‰ka: s drogami a ako hºadaÈ zmysel Ïivota
Za minul˘ rok môÏem zhodnotiÈ to, Ïe v nieãom inom.Tu sa uãím ÏiÈ normálne.
som pri‰la na Tomky a tu som sa nauãila
smiaÈ a radovaÈ sa z maliãkostí, ão som Lucia
predt˘m nevedela za ostatné roky. Som Som tu ‰iesty deÀ, ale naozaj som
rada, Ïe mi je umoÏnené tu byÈ. ‰Èastná, Ïe tu môÏem byÈ. Sú tu veºmi milí
ºudia, ktorí mi pomáhajú zo v‰etk˘ch síl.
Ivan: Je to proste moja rodina.
Volám sa Ivo a ìakujem za to, Ïe tu
môÏem byÈ, a Ïe to, ão sa tu deje má pre PeÈo:
mÀa veºk˘ v˘znam. ëakujem. Na Tomkoch som skoro 11 mesiacov
a veºa ma nauãili a pomohli mi zmeniÈ
Sa‰a: pohºad na Ïivot a nájsÈ nieão pekné
Volám sa Sa‰a. Na Tomky som pri‰la a pozitívne na Àom, ktoré som doteraz
6. 12. 2002, aby som na‰la samu seba. nevidel. Získal som skutoãn˘ch priateºov,
Momentálne sa spoznávam a nie je to niã ktor˘ch som doteraz nemal.
ºahké. Mám veºa záporn˘ch vlastností,
ktoré, keì chcem zostaÈ ãistá, musím za Jakub:
kaÏdú cenu zmeniÈ. Na Tomkoch som 4 mesiace. Pri‰iel
som, lebo som uÏ nezvládal svoje fungo-
Zuzka: vanie s drogou. Bol som ako zviera. Stratil
Na Tomkoch som uÏ ‰tyri mesiace. Pred som úplne náklonnosÈ svojej rodiny, takÏe
príchodom sem som vedela jedinú vec - inú cestu ani nemám. SnaÏím sa uvedomiÈ
utekaÈ pred problémami - a mojim útoãis- si, ão vlastne v Ïivote chcem ÏiÈ.
kom bola droga.Tu sa uãím problémy
rie‰iÈ. Michal:
Na Tomkoch som piaty mesiac.
Janko: Dodávajú mi silu a chuÈ bojovaÈ so
Na Tomkoch som len krátko. Doteraz závislosÈou a viem, Ïe v tomto boji bude
som nemal predstavu o tom, ako prestaÈ stáÈ niekto za mnou. ëakujem.

ROK 2002: AKO HO VNÍMALI KLIENTI
O ČOM
sa hovorí
Andy:
Mal som sa asi veºmi dobre a stále mi Klient 999:
nieão ch˘balo. Bol som nespokojn˘, tak Rozhodol som sa prestaÈ braÈ drogy
som fetoval.Teraz sa uãím ÏiÈ normálne. a tak som zaãal práve tu na Tomkoch.
Abstinencia. Urãite nie je ºah‰ia, ale zato Urobil som dobré rozhodnutie po dlhom
lep‰ia a kvalitnej‰ia cesta, ktorá stojí za ãase.
to. Zaãínam byÈ ‰Èastn˘.
Prehºad klientov (v ãíslach) v resocializaãnom zariadení ROAD, n. o. v roku 2002
Poãiatoãn˘ stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov

Poãet nástupov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 klientov
Poãet odchodov (riadne ukonãenie) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 klientov
Predãasné ukonãenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 klientov
Koneãn˘ stav k 12/2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov
Resocializáciou pre‰lo za roky 1998 - 2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101 klientov

Riadne ukonãilo pobyt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 klientov
Z toho abstinuje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 klientov
Predãasne ukonãilo pobyt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 klientov
V zariadení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov

O ČOM PRÍSTUP HARM REDUCTION SA OSVEDČUJE VIAC...
sa hovorí
Prístup Harm reduction

sa osvedãuje viac ako autoritatívne metódy
Komunite injekãn˘ch uÏívateºov drog
a osobám pracujúcim v sexbiznise, sa
venuje od roku 1997 v Bratislave obãian-
ske zdruÏenie Odyseus. „Cieºom na‰ej
prace je prevencia ‰írenia HIV/AIDS
a in˘ch krvou a sexuálne prenosn˘ch
ochorení,“ predstavuje ãinnosÈ zdruÏenia
streetworkerka Zuzana ·trbáková.
Zakladatelia zdruÏenia akútne pociÈovali
absenciu t˘chto sluÏieb v systéme sociál-
nej starostlivosti na Slovensku.
Nosn˘m projektom Odysea je ChráÀ sa
sám. „Ide o program terénnej sociálnej
práce spojenej s v˘menou a distribúciou
injekãn˘ch striekaãiek a distribúciou
Zuzana ·trbáková
sterilného zdravotníckeho materiálu.TieÏ
distribuujeme kontakty na rôzne sociálne
a zdravotnícke in‰titúcie, podºa poÏiadavi-
ek a potrieb klientov,“ vysvetºuje Zuzana. tovaÈ ho v sociálnej sieti tak, aby vedel na
·peciálne vy‰kolen˘ team terénnych ktorú in‰titúciu sa obrátiÈ.
pracovníãok ponúka klientom moÏnosÈ Vzdelávacou aktivitou urãenou pre
nechaÈ sa otestovaÈ na protilátky na cieºovú skupinu projektu ChráÀ sa sám
syfilis.Túto aktivitu zaãal Odyseus robiÈ predstavuje ãasopis Intoxi, ktor˘ vychád-
v októbri 2002.Testovanie sa koná pria- za od júna 2002. „Tento v podstate info-
mo v teréne. edukaãn˘ materiál urãen˘ pre uÏívateºov
ëal‰ím projektom je Sociálna asistencia. drog a osoby pracujúce v sexbiznise, sa
Sociálna asistentka ponúka pomoc javí ako veºmi efektívny. Klienti tam môÏu
klientom prostredníctvom doprevádzania, nájsÈ veºa informácií z rôznych oblastí.
napr. pri vybavovaní dokladov (obãiansky âasopis tvoríme vlastne my, zamestnanci
preukaz, karta poistenca), lieãby, pomoci zdruÏenia, v spolupráci s klientmi. Myslím
pri vybavovaní podpory v nezamestna- si, Ïe je to jedna z metód, ako vzdelávaÈ
nosti, sociálnych dávok. Cieºom je nauãiÈ na‰ich klientov a klientky,“ kon‰tatuje
klienta efektívne rie‰iÈ problémy, zorien- terénna pracovnica.

PRÍSTUP HARM REDUCTION SA OSVEDČUJE VIAC...
O ČOM
sa hovorí
Odyseus vzdeláva svojich terénnych mie ãloveka, ktor˘ si potom trúfa a reali-
pracovníkov podºa vlastného edukaãného zuje zloÏitej‰ie zmeny vo svojom Ïivote,“
plánu. Zámerom je nielen odborná charakterizuje Z. ·trbáková prístup blízky
príprava nov˘ch záujemcov o túto profe- ãlenom a pracovníkom zdruÏenia. „V kon-
siu, ale aj roz‰irovanie odborn˘ch vedo- takte s cieºovou skupinou terénnej práce
mostí a zruãností uÏ aktívnych terénnych sa osvedãuje viac ako autoritatívne
pracovníkov. „Vzdelávanie sa deje prost- metódy,“ dodáva.
redníctvom interaktívnych v˘cvikov; Jedn˘m z cieºov Odysea vÏdy bolo
stretnutí s odborníkmi z oblastí, ktoré vzdelávaÈ klientov a poskytovaÈ im
zasahujú do na‰ej práce, teda s lekármi, pravdivé informácie. K dispozícii sú
so záchranármi, s ºuìmi z organizácií, nielen odborné konzultácie s terénnymi
ktoré sa zaoberajú ºudsk˘mi právami; pracovníkmi, ale aj ãasopis Intoxi, broÏúr-
úãasÈou na konferenciách a tieÏ pravidel- ky, letáky a ìal‰ie materiály. „Informácie si
n˘mi supervíziami,“ informuje Zuzana. môÏu preãítaÈ, môÏu ich maÈ pri sebe,
V obãianskom zdruÏení v súãasnosti nájsÈ ão potrebujú.V prípade, Ïe ich
pracuje 19 ºudí. PäÈ pracuje na pln˘ zaujíma nieão, ão v materiáloch nie je,
úväzok a 14 streetworkerov pracuje na môÏu sa op˘taÈ kohokoºvek z terénnych
dohodu o pracovnej ãinnosti. Za jeden pracovníkov.Vedia, na koho sa môÏu
mesiac stretnú v teréne pribliÏne 200 obrátiÈ v hºadaní rie‰enia pre svoj pro-
klientov, muÏov aj Ïien. blém.V globále teda môÏeme hovoriÈ
Odyseus vychádza z filozofie Harm o tom, Ïe ponúkame viac nízkoprahov˘ch
reduction, prístupu zniÏovania rizík sluÏieb cieºovej skupine,“ odpovedá
a následkov, spojen˘ch so Ïivotn˘m streetworkerka. Od zamerania na prevaÏ-
‰t˘lom cieºov˘ch skupín. Jedná sa o zniÏo- ne zdravotné riziká, sa pozornosÈ terén-
vanie zdravotn˘ch aj sociálnych rizík, nych pracovníkov presunula na sociálne
spojen˘ch s uÏívaním drog a prácou intervencie.
v sexbiznise. Základnou zásadou prístupu „Pre efektívnej‰ie naplnenie potrieb
Harm reduction je akceptácia a práca cieºov˘ch skupín sa ukazuje ako stále
s ºuìmi „tam, kde práve sú“. „Nielen aktuálnej‰í vznik nízkoprahového kon-
v priestorovom slova zmysle, ale aj taktného centra, ktoré na Slovensku zatiaº
v zmysle sociálno-psychologickom. ch˘ba. Za efektívne povaÏujeme pracovaÈ
Niektorá odborná literatúra hovorí aj s komunitou, v ktorej sa cieºové skupi-
o prístupe Harm reduction aj ako o filo- ny pohybujú a Ïijú,“ prehlasuje Zuzana,
zofii, ktorá vychádza z predpokladu, Ïe ktorú na jej práci oslovuje predov‰etk˘m
ºudia ºah‰ie dosiahnu men‰ie a reálnej‰ie zriedkav˘ stereotyp. „KaÏdá situácia
ciele, ako jednu obrovskú zmenu. v teréne môÏe byÈ iná, a hlavne si myslím,
Motivujúcim prvkom je, Ïe úspe‰n˘m Ïe táto práca má zmysel,“ tvrdí.
splnením men‰ích úloh rastie sebavedo- Pavel Bajer


ANKETA OTAZNÍKY TEORIÍ A METOD V SOCIÁLNÍ PRÁCI
Leto‰ní prázdni-
ny se podepsaly
i na na‰í anketû.
Mnoho oslove-
n˘ch sociálních
Otazníky teorií
pracovníkÛ si
skrze vlastní
dovolenou ãi
a metod v sociální práci
pfiípravu prázd- 1. Jakou metodu v sociální práci pouÏíváte?
ninového progra-
mu pro klienty 2. Z jakého teoretického rámce pfii své ãinnosti
nena‰lo ani vycházíte?
chvilku, vyjádfiit
Mgr. Milan Pilát, 29 let, hlavnû cirkulární dotazování,
se k na‰im
absolvent oboru psycholo- reflexívní otázky, externalizaci,
anketním otáz- gie na FF MU Brno, profes- ocenûní, systémové modelová-
kám. Proto tuto ní orientace: klinická psy- ní. Pfii práci s dûtmi pak pouÏí-
chologie, sociální
anketu vnímejte psychologie, rodinná psy- vám transové techniky a artete-
jen jako zajíma- choterapie a psychologické rapeutické techniky. Souãástí
v˘ exkurs do poradenství. Od r. 1998 mé klinické praxe jsou i psy-
manÏelsk˘ a rodinn˘ po- chodiagnostické metody, tedy
praxe dvou kon- radce v ManÏelské a rodin- testy, dotazníky, atp.
krétních sociál- né poradnû Bethesda
v Brnû, od r. 2002 navíc
ních pracovníkÛ. psycholog na oddûlení 2. Metody mé práce, respekti-
Tématem tohoto dûtské psychiatrie a klinic- ve mÛj zpÛsob pfiem˘‰lení
ké psychologie v Dûtské o klientech, o nahlíÏení a popi-
ãísla jsou teorie nemocnici FN Brno.
su jejich problémÛ a následné
a metody sociál-
hledání moÏností, jak je fie‰it,
ní práce, proto 1. Hlavní tûÏi‰tû mé práce
jednoznaãnû vychází ze syste-
jsme se zeptali: spoãívá v psychoterapii a psy-
mického pfiístupu, kter˘ je
chologickém poradenství.To
zaloÏen na filozofii radikálního
obná‰í pfiedev‰ím psychotera-
konstruktivismu, na teorii
peuticky veden˘ rozhovor
systémÛ a na moderní biologic-
(z formálního vymezení v rámci
ké teorii. Nutno dodat, Ïe
rodinn˘ch, párov˘ch, individuál-
v‰echny tyto teorie, tedy i cel˘
ních ãi zfiídka i skupinov˘ch
pfiístup jako jejich komplex,
sezení) a v nûm obsaÏené
jsou ovlivnûny postmoderním
psychoterapeutické techniky,
v˘vojem my‰lení a obratem
metody. Konkrétnû vyuÏívám
k jazyku.

OTAZNÍKY TEORIÍ A METOD V SOCIÁLNÍ PRÁCI ANKETA
Martin Holi‰, 27 let, absolvent dala zafiadit také mezi preventivní metody
oboru sociální politika, sociální sociální práce.Vzhledem k tomu, Ïe klient
práce na FSS MU Brno a student nevyhledává mne, ale já jeho, snaÏím se
oboru sociologie na téÏe fakultû. o co nejvût‰í dojem dÛvûryhodnosti,
V souãasné dobû pÛsobí jako terén-
ní sociální pracovník a zároveÀ která je základem dal‰ího vztahu s klien-
koordinátor projektu Streetwork tem. Pfii jednání s klientem se snaÏím
v obãanském sdruÏení Ratolest dodrÏovat zásady nedirektivního pfiístupu
Brno. inspirovaného Rogersem, protoÏe hlav-
ním cílem mé práce je, aby se klient
1.Ve své práci vyuÏívám metodu „stre- dokázal osvobodit od vnitfiních zábran
etwork“. Jde o vyhledávací terénní a pfiipravil se na fie‰ení problémÛ vlastní-
sociální práci. Jako streetworker se mi silami.
zamûfiuji na aktivní vyhledávání a kontak-
tování sociálnû ãi jinak ohroÏen˘ch 2. Streetwork v na‰í práci vychází
jedincÛ (ve vûku 14 aÏ 24) pfiímo v jejich z faktu, Ïe mnoÏství mlad˘ch lidí, ktefií
pfiirozeném prostfiedí. Streetworker sv˘m potfiebují sociální pomoc, tuto pomoc
klientÛm nabízí základní sociálnû právní sami nevyhledají. Namísto pasívních
poradenství, pomoc pfii fie‰ení jejich modelÛ fie‰ení sociálních konfliktÛ
problémÛ nebo zprostfiedkování jiného nabízíme aktivní vyhledávací formu
odborníka. Nabízí také volnoãasové sociální intervence a krizové pomoci.
aktivity, jeÏ jsou pro nû pfiijatelné. Pfiipravila Petra Zoubková
Nabídka napfi. volnoãasov˘ch aktivit by se

fakty, NÁVRH ZÁKONA O POVOLANÍ SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA...
VYHLÁŠKY...
Návrh zákona
o povolaní sociálneho pracovníka,
o vykonávaní sociálnej práce
a o Slovenskej komore
sociálnych pracovníkov
PRVÁ âASË
§1 ãinnosÈ a pedagogická ãinnosÈ podºa
Predmet zákona osobitn˘ch predpisov.
Tento zákon upravuje (3) Povolanie sociálneho pracovníka sa

a) povolanie sociálneho pracovníka vykonáva
b) vykonávanie sociálnej práce a) v pracovnoprávnom vzÈahu,
c) vznik, postavenie, pôsobnosÈ a orga-
nizaãnú ‰truktúru Slovenskej komory b) na základe povolenia poskytovania
sociálnych pracovníkov (ìalej len komo- sociálnej starostlivosti alebo
ra)
c) samostatne, vo svojom mene, na
§2 vlastnú zodpovednosÈ a za odmenu, ak je
Povolanie sociálneho pracovníka drÏiteºom osvedãenia na vykonávanie
povolanie sociálneho pracovníka vydané-
(1) Povolanie sociálneho pracovníka na ho Slovenskou komorou sociálnych
úãely tohto zákona je súbor odborn˘ch pracovníkov.
sociálnych ãinností, ktoré vykonáva
sociálny pracovník pri poskytovaní §3
sociálnej starostlivosti. âinnosÈ sociálnej práce
(2) SúãasÈou v˘konu povolania sociálne- âinnosÈ sociálnej práce odvodzujeme

ho pracovníka môÏe byÈ aj vedecká z celku sociálneho Ïivota:

NÁVRH ZÁKONA O POVOLANÍ SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA...
fakty,
VYHLÁŠKY...
a) podporuje rie‰enie problémov 2. Za vzdelanie oprávÀujúce vykonáva-
v medziºudsk˘ch vzÈahoch v spoloãnosti nie ãinnosti sociálnej práce sa môÏu
a v Ïivote jednotlivcov, rodín a komunít uznaÈ aj iné príbuzné odbory vzdelania,
prostredníctvom rozvíjania vlastného ak ide o osobu, ktorá najmenej desaÈroã-
sociálneho potenciálu, nou ãinnosÈou v odbore sociálna práca
b) zasahuje tam, kde sa ºudia dostávajú dostatoãne preukázala svoju odbornú
do interakcie s prostredím, podporuje (teoretickú i aplikaãnú) spôsobilosÈ alebo
moÏnosÈ obohatiÈ vlastn˘ Ïivot a zabraÀo- vykonala rigoróznu skú‰ku v odbore
vaÈ dysfunkciám v solidarite s t˘mi, ktorí sociálna práca alebo ukonãila doktorand-
sú sociálne znev˘hodnení pri zaãleÀovaní ské ‰túdium v odbore sociálna práca.
do spoloãnosti, a získala osvedãenie na vykonávania
c) prostredníctvom anal˘zy komplex- povolania sociálneho pracovníka vydané-
n˘ch sociálnych situácií a sociálnych ho komorou.
systémov uºahãuje individuálne, organi-
zaãné, sociálne a kultúrne zmeny, 3. âinnosÈ sociálnej práce podºa tohto
d) vyuÏíva metódy a postupy zodpove- zákona môÏu vykonávaÈ samostatne, vo
dajúce súãasn˘m poznatkom a stavu svojom mene, na vlastnú zodpovednosÈ
praxe, a za odmenu alebo v ne‰tátnych zariade-
e) usiluje pomôcÈ získaÈ ºuìom sociálne niach iba sociálni pracovníci, resp. osoby
sluÏby a prostriedky v spoloãnosti, odborne spôsobilé, ktoré sú zapísané
f) ãinnosÈ sociálnej práce zah⁄Àa v registri sociálnych pracovníkov komory
individuálnu, skupinovú a komunitnú a sú drÏiteºmi osvedãenia na vykonávanie
sociálnu prácu, jej pôsobnosÈ siaha od povolania sociálneho pracovníka vydané-
primárnych, na jednotlivca zameran˘ch ho komorou.
psycho-sociálnych procesov, aÏ po anga-
Ïovanie sa v sociálnej politike, v plánova- 4. Kto vykonáva ãinnosÈ sociálnej
ní a v hospodárskom rozvoji. práce, môÏe v súlade so svojím osvedãe-
ním pouÏívaÈ oznaãenie „sociálny pracov-
§4 ník“.
Vykonávanie ãinnosti sociálnej práce
§5
1. âinnosÈ sociálnej práce podºa tohto Odborná spôsobilosÈ a zdravotná
zákona môÏu vykonávaÈ len osoby, ktoré spôsobilosÈ
absolvovali vysoko‰kolské vzdelanie
prvého stupÀa (Bc), vysoko‰kolské (1) Sociálni pracovníci sú povinní
vzdelanie druhého stupÀa (Mgr) v odbore podrobiÈ sa posúdeniu odbornej alebo
sociálna práca, alebo spæÀajú podmienky zdravotnej spôsobilosti na návrh príslu‰-
vypl˘vajúce z vnútorn˘ch predpisov ného orgánu komory alebo na návrh
komory v rozsahu vykonávania ãinnosti príslu‰ného orgánu ‰tátnej správy na
sociálnej práce. základe zisten˘ch nedostatkov v odbornej
spôsobilosti, v zdravotnej spôsobilosti vo
v˘kone povolania sociálneho pracovníka.

VYHLÁŠKY...
(2) Pri posudzovaní odbornej spôsobi- (7) Na konanie o posudzovaní odbornej
losti sociálneho pracovníka príslu‰n˘ spôsobilosti a zdravotnej spôsobilosti sa
orgán (snem) rozhodne nadpoloviãnou vzÈahujú v‰eobecné predpisy o správnom
väã‰inou v‰etk˘ch ãlenov na základe konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
predloÏen˘ch dokladov a zisten˘ch
nedostatkov vo v˘kone povolania sociál- §6
neho pracovníka, Ïe podozrenie zo straty PovinnosÈ mlãanlivosti
odbornej spôsobilosti je
a) neopodstatnené alebo (1) Sociálny pracovník je povinn˘
b) opodstatnené a príslu‰n˘ orgán podá zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoãnostiach,
návrh na preskú‰anie sociálneho pracov- o ktor˘ch sa dozvedel v súvislosti s vyko-
níka odbornou komisiou komory sociál- návaním ãinnosti sociálnej práce vo
nych pracovníkov. v‰eobecnosti a s klientom.
(2) ZbaviÈ povinnosti mlãanlivosti môÏe
(3) Pri posudzovaní zdravotnej spôsobi- sociálneho pracovníka iba klient alebo
losti sociálneho pracovníka príslu‰n˘ jeho zákonn˘ zástupca, alebo na základe
orgán (snem) rozhodne na základe v‰eobecne záväzn˘ch právnych predpisov
dokladu o v˘sledku posúdenia zdravotnej stanoven˘ch zákonom.Ak súd chce zbaviÈ
spôsobilosti na v˘kon povolania sociálne- mlãanlivosti sociálneho pracovníka musí
ho pracovníka. Pri potvrdení straty toto zru‰enie o mlãanlivosti prejednaÈ
zdravotnej spôsobilosti podá návrh na ãestná rada komory, ktorá vydá rozhodnu-
zánik alebo preru‰enie ãlenstva v komore tie.Ak zachovanie mlãanlivosti by malo
sociálnych pracovníkov. byÈ na ‰kodu klienta, sociálny pracovník
dodrÏí princíp mlãanlivosti aj napriek
(4) Príslu‰n˘ orgán vydá rozhodnutie, súhlasu na jeho poru‰enie.
ktoré musí byÈ písomné a musí obsahovaÈ
v˘rok, odôvodnenie a pouãenie o odvola- §7
ní. Sústavné vzdelávanie a ìal‰ie vzdeláva -
nie sociálnych pracovníkov
(5) Sociálny pracovník môÏe proti
rozhodnutiu príslu‰ného orgánu podaÈ (1) Sociálny pracovník je povinn˘
odvolanie príslu‰nému orgánu. Odvolanie sústavne sa vzdelávaÈ. Sústavne vzdeláva-
moÏno podaÈ do 15 dní odo dÀa doruãe- nie je priebeÏné dopæÀanie a obnovova-
nia rozhodnutia. Rozhodnutie príslu‰ného nie, dopæÀanie a prehlbovanie vedomostí
organu je koneãné a nemoÏno sa proti a spôsobilosti zodpovedajúcich získanej
nemu odvolaÈ. odbornosti v súlade s rozvojom odboru
poãas v˘konu povolania sociálneho
(6) Rozhodnutie príslu‰ného orgánu je pracovníka.
preskúmateºné súdom podºa osobitného
predpisu. Súd môÏe odloÏiÈ vykonateºnosÈ (2) Rozsah a podmienky sústavného
tohto rozhodnutia. vzdelávania sociálnych pracovníkov urãí
ministerstvo práce, sociálnych vecí

fakty,
VYHLÁŠKY...
a rodiny v spolupráci s ministerstvom DRUHÁ âASË
‰kolstva a po dohode so Slovenskou Slovenská komora sociálnych pracovníkov
komorou sociálnych pracovníkov.
Kontrolu plnenia podmienok sústavného §9
vzdelávania vykonáva Slovenská komora Základné ustanovenia
sociálnych pracovníkov.
(1) Zriaìuje sa komora ako samospráv-
(3) Slovenská komora sociálnych na stavovská organizácia.
pracovníkov sa spolupodieºa s odborn˘mi (2) Komora je právnická organizácia so
spoloãnostiam a vzdelávacími in‰titúcia- sídlom v Bratislave.
mi na ìal‰om vzdelávaní sociálnych (3) PôsobnosÈ komory je daná územím
pracovníkov. Slovenskej republiky.
(4) Komora môÏe zriaìovaÈ regionálne
(4) Slovenská komora sociálnych komory sociálnych pracovníkov ohraniãe-
pracovníkov deleguje svojich zástupcov n˘ch príslu‰n˘m územn˘m celkom
do vedeck˘ch rád a skú‰obn˘ch komisií a sekcie komory.
in‰titúcií, ktoré vykonávajú ìal‰ie vzdelá- (5) Regionálne komory sociálnych
vanie sociálnych pracovníkov. pracovníkov plnia úlohy v územnom
obvode svojej pôsobnosti.
(5) Slovenská komora sociálnych
pracovníkov na základe akreditovania § 10
‰pecializácii sociálnych pracovníkov Úlohy komory
ministerstvom ‰kolstva môÏe udeºovaÈ
osvedãenie na vykonávanie povolania (1) Komora sociálnych pracovníkov
sociálneho pracovníka. plní tieto základné úlohy:
a) zdruÏuje sociálnych pracovníkov,
§8 ktorí sú ãlenmi komory,
Etické zásady povolania sociálneho b) chráni a obhajuje práva ãlenov
pracovníka komory, vrátane pracovn˘ch podmienok
potrebn˘ch na v˘kon povolania sociálne-
(1) Povolanie sociálneho pracovníka ho pracovníka,
vykonáva sociálny pracovník v súlade c) poskytuje ãlenom komory sociálnych
s etick˘mi zásadami v˘konu povolania pracovníkov odborné, právne a ekono-
sociálneho pracovníka, ktoré ustanovuje mické poradenstvo v súvislosti s vykoná-
etick˘ kódex. vaním povolania sociálneho pracovníka,
d) rie‰i podnety a návrhy a sÈaÏnosti
(2) Etick˘ kódex je záväzn˘ pre kaÏdé- ãlenov komory sociálnych pracovníkov
ho sociálneho pracovníka, jeho poru‰enie v súvislosti s ich právami a povinností
podlieha disciplinárnemu konaniu podºa vypl˘vajúce z tohto zákona,
tohto zákona. e) vedie register ãlenov a zoznam
ãlenov a zoznam ãestn˘ch ãlenov komo-
ry,

VYHLÁŠKY...
f)poskytuje údaje z registra ãlenov a zo pracovníkov v sociálnych zariadeniach
zoznamu ãlenov a ãestn˘ch ãlenov podºa osobitn˘ch predpisov,
komory, e) môÏe vykonávaÈ podnikateºskú
g) vydáva potvrdenia o zaplatení ãinnosÈ vo vlastnom mene v oblasti
zápisného, o zápise do zoznamu ãlenov vzdelávania, vydávania odborn˘ch ãasopi-
komory a zaplatení ãlenského príspevku, sov a publikácií na podporu plnenia
h) rozhoduje o disciplinárnych opatre- svojich úloh v súlade so svojim postave-
niach, ním,
i) zriaìuje regionálne komory sociál- f) vykonáva ìal‰ie ãinnosti, ak to
nych pracovníkov, ustanovuje tento zákon.
j) vyjadruje s o odbornej spôsobilosti,
zdravotnej spôsobilosti a etickej spôsobi- § 11
losti sociálnych pracovníkov podºa âlenstvo v komore
osobitného predpisu,
k) na základe v˘sledkov osobitn˘ch (1) âlenom komory môÏe byÈ ten kto:
odborn˘ch skú‰ok vydáva osvedãenia a)kto vykonáva povolanie sociálneho
oprávÀujúce vykonávaÈ povolanie sociál- pracovníka,
neho pracovníka na základe skú‰obného b) skonãil bakalárske alebo magisterské
poriadku, vysoko‰kolské ‰túdium v odbore sociálna
l) kontroluje dodrÏiavanie podmienok práca, alebo má doklad o získaní vzdela-
ustanoven˘ch v tomto zákone a spolupra- nia na zahraniãnej odbornej alebo vyso-
cuje s orgánmi ‰tátnej správy a s orgánmi kej ‰kole alebo spæÀa ìal‰ie podmienky
územnej samosprávy podºa osobitného stanovené ‰tatútom komory na prechod-
predpisu, nú dobu,
m) vydáva vnútorné predpisy komory c) je spôsobil˘ na právne úkony,
(2) Komora ìalej d) je bezúhonn˘,
a) spolupracuje s ministerstvom pri e) zaplatí urãené zápisné.
urãovaní siete sociálnych zariadení, (2) âlenstvo sa zachováva za udrÏiavací
b) spolupracuje s ministerstvom, so príspevok pri odchode do dôchodku,
stavovsk˘mi organizáciami, s profesiov˘- strate alebo preru‰ení v˘konu povolania
mi zdruÏeniami a obãianskymi zdruÏenia- sociálneho pracovníka (materská dovo-
mi, s odborn˘mi in‰titúciami, so vzdeláva- lenka a pod.).
cími in‰titúciami a s ìal‰ími fyzick˘mi (3) âlenstvo v komore vzniká
a právnick˘mi osobami v sociálnej sfére a)zápisom do registra sociálnych
vo veciach súvisiacich s v˘konom povola- pracovníkov,
nia sociálneho pracovníka, b) zápisom do zoznamu ãlenov komory
c) spolupracuje pri tvorbe právnych alebo
predpisov a na tvorbe sadzobníka odmien c) udelením ãestného ãlenstva v komore.
za úkony súvisiace s v˘konom povolania (4) âlen komory je súãasne ãlenom
sociálneho pracovníka regionálnej komory podºa územnej
d) zúãastÀuje sa na v˘berov˘ch konani- pôsobnosti v˘konu sociálneho pracovní-
ach pri obsadzovaní miest vedúcich ka alebo ãlenom sekcie komory

fakty,
VYHLÁŠKY...
(5) âlenstvo v komore je povinné pre neho pracovníka, poÏiadali o ãlenstvo
v‰etky osoby, ktoré vykonávajú sociálnu v komore a nespæÀajú podmienky regist-
ãinnosÈ samostatne, vo svojom mene, na rovan˘ch ãlenov komory.
vlastnú zodpovednosÈ a za odmenu alebo
v ne‰tátnych zariadeniach. (4) âestní ãlenovia sú veden˘ v zozna-
(6) Komora môÏe udeliÈ fyzickej osobe, me ãestn˘ch ãlenov komory.
ktorá v˘znamnou mierou prispela k roz-
voju komory ãestné ãlenstvo v komore. § 13
(7) Na obãana ãlenského ‰tátu Register sociálnych pracovníkov
Európskej únie (ìalej len ãlensk˘ ‰tát)
ktorému ministerstvo vydalo povolenie (1) Register sociálnych pracovníkov je
na vykonávanie povolania sociálneho súhrn údajov o sociálnych pracovníkov.
pracovníka na území Slovenskej republi- Register sociálnych pracovníkov obsahuje
ky podºa osobitného predpisu sa nevzÈa- najmä meno, priezvisko, titul, rodné ãíslo,
hujú povinnosti podºa......... ak preukáÏe, trval˘ pobyt, zamestnávateºa, najvy‰‰ie
Ïe je ãlenom rovnocennej stavovskej dosiahnuté vzdelanie, ‰pecializáciu a udaj
organizácie v danom ãlenskom ‰táte. o doteraj‰ej praxi. Údaje z registra sa
Takúto osobu zapí‰e komora do registra sprístupÀujú v rozsahu podºa osobitného
sociálnych pracovníkov a poãas vykoná- predpisu.
vania povolania sociálneho pracovníka na
území Slovenskej republiky sa na neho (2) KaÏd˘ má právo nahliadnuÈ do
vzÈahujú práva a povinnosti súvisiace registra sociálnych pracovníkov a má
s vykonávaním povolania sociálneho právo na vyhotovenie odpisu alebo
pracovníka okrem povinnosti platiÈ v˘pisu. Za vyhotovenie odpisu alebo
ãlensk˘ príspevok. v˘pisu z registra sociálnych pracovníkov
sa uhrádzajú poplatky ustanovené osobit-
§ 12 n˘m predpisom.
Evidencia sociálnych pracovníkov
(3) Ministerstvo práce sociálnych vecí
(1) âlenovia komory sú a rodiny Slovenskej republiky je oprávne-
a) vedení v registri komory, né bezplatne získavaÈ údaje potrebné na
b) vedení v zozname ãlenov komory, úãely ‰tátnych ‰tatistick˘ch zisÈovaní
c) vedení v zozname ãestn˘ch ãlenov podºa osobitného predpisu.
komory.
(4) Na zhromaÏìovanie, uchovávanie
(2) V registri ãlenov komory sú vedení a poskytovania údajov z registra sociál-
ãlenovia, ktorí spæÀajú podmienky stano- nych pracovníkov sa vzÈahujú ustanove-
vené v § 4 ods. 1 a 2 nia osobitného predpisu.
(3) V zozname ãlenov komory sociál- (5) âlenovia Slovenskej komory sociál-
nych pracovníkov sú vedené fyzické nych pracovníkov a ich zamestnanci sú
osoby, ktoré vykonávajú povolanie sociál- povinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoã-

VYHLÁŠKY...
nostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli v súvis- (4) ÎiadosÈ o zápis do registra sociál-
losti s vedením registra, zoznamu ãlenov nych pracovníkov musí obsahovaÈ
a zoznamu ãestn˘ch ãlenov komory. a) meno, priezvisko, titul, rodné ãíslo,
udaj o ‰tátnom obãianstve, udaj o trvalom
(6) âlen komory je povinn˘ oznámiÈ pobyte a u cudzincov s dlhodob˘m
zmeny údajov, ktoré sa dot˘kajú jeho pobytom na území Slovenskej republiky
osoby alebo v˘konu povolania sociálneho údaj o dlhodobom pobyte na území
pracovníka do 30 dní odo dÀa, keì sa Slovenskej republiky,
o nich dozvedel. Nesplnenie oznamovacej b) údaje o odbornej spôsobilosti,
povinnosti a uvedenie nepravdiv˘ch c) spôsob v˘konu povolania sociálneho
alebo neúpln˘ch údajov sa posudzuje ako pracovníka.
disciplinárne previnenie.
(5) K Ïiadosti o zápis do registra sociál-
§ 14 nych pracovníkov treba doloÏiÈ
Podmienky zápisu do registra a) doklady preukazujúce údaje v odse-
ku 4,
(1) Príslu‰né orgány zapí‰u do registra b) doklad o zdravotnej spôsobilosti na
sociálnych pracovníkov do 30 dní odo v˘kon sociálneho pracovníka, ktor˘ sa
dÀa doruãenia písomnej Ïiadosti sociálne- preukazuje v˘sledkom lekárskej prehliad-
ho pracovníka, ktor˘ ky,
a) je obãanom Slovenskej republiky c) doklad o bezúhonnosti, ktor˘ sa
a spæÀa podmienky podºa § 4 ods. 1 a 2, preukazuje v˘pisom z registra trestov,
b )má spôsobilosÈ na právne úkony ktor˘ nesmie byÈ star‰í ako tri mesiace.
v celom rozsahu,
c) je zdravotne spôsobil˘, (6) Za bezúhonného sa na úãely tohto
d) je bezúhonn˘, zákona nepovaÏuje ten
e) vykonáva povolanie sociálneho a) kto bol právoplatne odsúden˘ za
pracovníka úmyseln˘ trestn˘ ãin a bol mu uloÏen˘
nepodmieneãn˘ trest odÀatia slobody,
(2) Príslu‰n˘ orgán zapí‰e do registra b) kto bol právoplatne odsúden˘ za
sociálnych pracovníkov cudzinca do 30 trestn˘ ãin spáchan˘ z nedbanlivosti
dní odo dÀa doruãenia písomnej Ïiadosti, v súvislosti s poskytovaním sociálnej
ak získal povolenia na v˘kon povolania starostlivosti a bol mu uloÏen˘ nepodmie-
sociálneho pracovníka podºa osobitného neãn˘ trest odÀatia trest odÀatia slobody,
predpisu. c) kto bol právoplatne odsúden˘ za
trestn˘ ãin spáchan˘ z nedbanlivosti
(3) O zápise podºa odsekov 1 2 vydá v súvislosti s poskytovaním sociálnej
príslu‰n˘ orgán sociálnemu pracovníkovi starostlivosti a bol mu uloÏen˘ trest
potvrdenie o zápise do registra sociál- zákazu ãinnosti v oblasti poskytovania
nych pracovníkov najneskôr do piatich sociálnej starostlivosti,
dní odo dÀa zápisu do registra sociálnych d) komu bol uloÏen˘ zákaz v˘konu
pracovníkov. povolania podºa osobitného predpisu.

fakty,
VYHLÁŠKY...
§ 15 preskúmateºné súdom podºa osobitného
Odmietnutie zápisu do registra predpisu.
(1) Príslu‰n˘ orgán odmietne zapísaÈ do (7) Po rozhodnutí právoplatnosti

registra sociálnych pracovníkov, ak rozhodnutia a odmietnutí zápisu do
nesplnil podmienky na zápis do registra registra sociálnych pracovníkov sa prime-
sociálnych pracovníkov. rane postupuje podºa ustanovenia (pa-
rag.)
(2) O odmietnutí zápisu sociálneho
pracovníka do registra sociálnych pracov- § 16
níkov vydá príslu‰n˘ orgán rozhodnutie Zánik a preru‰enie ãlenstva
do 30 dní odo dÀa doruãenia Ïiadosti
o zápis do registra sociálnych pracovní- (1) âlenstvo v komore zaniká:
kov. a) úmrtím alebo bol vyhlásením za
m⁄tveho,
(3) Rozhodnutie musí byÈ písomné b) písomnou ÏiadosÈou o zánik ãlenstva
a musí obsahovaÈ v˘rok s uvedením v komore,
právneho predpisu, podºa ktorého sa c) prestal spæÀaÈ podmienky ãlenstva
rozhodlo, odôvodnenie, v ktorom sa komory,
uvedú skutoãnosti, na ktor˘ch základe sa d) bol vylúãen˘,
rozhodovalo, a pouãenie o opravnom e) odborná komisia vymenovaná
prostriedku. Na doruãovanie sa primera- ministrom práce sociálnych vecí a rodiny
ne vzÈahujú ustanovenia pracovnoprá- Slovenskej republiky dospela k záveru, Ïe
vnych predpisov o doruãovaní. sociálny pracovník stratil spôsobilosÈ na
v˘kon povolania sociálneho pracovníka.
(4) Proti rozhodnutiu podºa odseku
x môÏe sociálny pracovník podaÈ odvola- (2) O zániku ãlenstva v komore vydá
nie príslu‰nému orgánu. Odvolanie príslu‰n˘ orgán rozhodnutie do 30 dní
moÏno podaÈ do 15 dní odo dÀa doruãe- odo dÀa, keì sa dozvedel o skutoãnosti-
nia rozhodnutia. ach uveden˘ch v odseku x.
(5) O odvolaní proti rozhodnutiu podºa (3) Rozhodnutie o zániku ãlenstva musí
odseku x rozhoduje príslu‰n˘ orgán, byÈ písomne a musí obsahovaÈ v˘rok
ktor˘ napadnuté rozhodnutie potvrdí, s uvedením právneho predpisu, podºa
zmení alebo zru‰í.Ak príslu‰n˘ orgán ktorého rozhodlo, odôvodnenie, v ktorom
napadnuté rozhodnutie zru‰í, vráti vec na sa uvedú skutoãnosti, na ktor˘ch základe
nové konanie príslu‰nému orgánu alebo sa rozhodovalo a pouãenie o opravnom
sa zastaví konanie. Rozhodnutie o odvola- prostriedku. Na doruãenie sa primerane
ní je koneãné a nemoÏno sa proti nemu vzÈahujú ustanovenia pracovnoprávnych
odvolaÈ. predpisov o doruãovaní.
(6) Rozhodnutie podºa odseku x je (4) Proti rozhodnutiu o zániku ãlenstva

VYHLÁŠKY...
podºa odseku X môÏe sociálny pracovník povolenie na vykonávanie povolania
podaÈ odvolanie príslu‰nému orgánu do sociálneho pracovníka.
15 dní odo dÀa doruãenia rozhodnutia.
(11) Ak súd zru‰í rozhodnutie o zániku
(5) O odvolaní proti rozhodnutiu ãlenstva v komore, zamestnávateº je
o zániku ãlenstva podºa odseku x rozho- povinn˘ nahradiÈ tomuto sociálnemu
duje príslu‰n˘ orgán, ktor˘ napadnuté pracovníkovi ‰kodu spôsobenú nespráv-
rozhodnutie potvrdí, zmení alebo zru‰í. nym rozhodnutím Slovenskej komory
Ak príslu‰n˘ orgán napadnuté rozhodnu- sociálnych pracovníkov.
tie zru‰í, vráti vec na nové konanie
príslu‰nému orgánu alebo zastaví kona- (12) Slovenská komora sociálnych
nie. Rozhodnutie o odvolaní je koneãné pracovníkov je povinná nahradiÈ ‰kodu
a nemoÏno sa proti nemu odvolaÈ. zamestnávateºovi, ktorá vznikla konaním
podºa odseku X. Slovenská komora
(6) Príslu‰n˘ orgán, ktor˘ rozhodol sociálnych pracovníkov je povinná
o zániku ãlenstva za‰le právoplatné obnoviÈ ãlenstvo v Slovenskej komore
rozhodnutie (podºa odseku 5) tomuto sociálnych pracovníkov.
sociálnemu pracovníkovi a jeho zamest-
návateºovi do piatich dní odo dÀa rozhod- (13) Ak súd zru‰í rozhodnutie o zániku
nutia o zániku ãlenstva. ãlenstva oznámi to orgánu príslu‰nému
na vydanie povolenia, ktor˘ je povinn˘
(7) Príslu‰n˘ orgán, ktor˘ rozhodol postupovaÈ podºa osobitného predpisu.
o zániku ãlenstva, za‰le právoplatné Slovenská komora sociálnych pracovní-
rozhodnutie tomuto sociálnemu pracov- kov je povinná sociálnemu pracovníkovi
níkovi, orgánu príslu‰nému na vydanie obnoviÈ ãlenstvo a nahradiÈ ‰kodu spôso-
povolenia do piatich dní odo dÀa rozhod- benú nesprávnym rozhodnutím.
nutia o vyãiarknutí z registra.
(14) âlenstvo v komore sa doãasne
(8) Rozhodnutie o zániku ãlenstva je preru‰í
preskúmateºné súdom podºa osobitného a) na ÏiadosÈ ãlena,
predpisu. Súd môÏe odloÏiÈ vykonateºnosÈ b) na základe právoplatného rozhodnu-
tohto rozhodnutia. tia súdu doãasnom zákaze v˘konu povola-
nia sociálneho pracovníka,
(9) Po nadobudnutí právoplatnosti c) poãas v˘konu trestu odÀatia slobody,
rozhodnutia o zániku ãlenstva podºa d) na základe právoplatného rozhodnu-
odseku x sa na postup zamestnávateºa tia o doãasnom pozastavení ãlenstva.
zamestnanca vzÈahujú osobitné predpisy.
(15) Opätovne moÏno poÏiadaÈ o ãlen-
(10) Po nadobudnutí právoplatnosti stvo v komore, ak pominú dôvody zániku
rozhodnutia o zániku ãlenstva podºa ãlenstva alebo preru‰enia ãlenstva.
odseku x príslu‰n˘ orgán na vydanie
povolenia zru‰í sociálnemu pracovníkovi

fakty,
VYHLÁŠKY...
§ 17 (3) âlensk˘ príspevok sa uhrádza podºa
Práva a povinnosti ãlenov komory vnútorn˘ch predpisov komory. âlensk˘
príspevok je príjmom komory.
(1) âlen komory má právo:
a) voliÈ a byÈ volen˘ do orgánov komo- § 18
ry a do orgánov príslu‰nej regionálnej Disciplinárna zodpovednosÈ
komory v súlade so ‰tatútom komory
a volebn˘m poriadkom komory, (1) Za závaÏné alebo opätovné poru‰e-
b) vyuÏívaÈ odborné, právne a ekono- nie povinností ustanoven˘ch t˘mto
mické poradenstvo v súvislosti s v˘ko- zákonom a osobitn˘mi predpismi vzÈahuj-
nom povolania sociálneho pracovníka, úcimi sa na v˘kon povolania sociálneho
c) vyuÏívaÈ sprostredkovanie zastupova- pracovníka a vnútorn˘mi predpismi
nia v konaní pred súdmi alebo orgánmi komory, ak nejde o trestn˘ ãin, moÏno
‰tátnej správy a územného celku v súvis- uloÏiÈ ãlenovi komory tieto disciplinárne
losti s v˘konom povolania sociálneho opatrenia
pracovníka, a) ústne napomenutie,
d) zúãastÀovaÈ sa na vzdelávacích b) písomné pokarhanie,
aktivitách komory, c) podmieneãné zaniknutie ãlenstva
e) na vydanie potvrdenia o zápise do v komore aÏ na dva roky.
registra ãlenov komory, zápise do zozna-
mu ãlena komory alebo o zápise do (2) Ak ide o ãlenov komory podºa xx,
zoznamu ãestného ãlena komory. moÏno uloÏiÈ tieto ìal‰ie disciplinárne
opatrenia
(2) âlen komory je povinn˘: a) peÀaÏnú pokutu aÏ do v˘‰ky 5 000
(a) vykonávaÈ svoje povolanie sociálne- Sk,
ho pracovníka odborne, spôsobom b) odÀatie osvedãenia na samostatné
ustanoven˘m v‰eobecne záväzn˘mi vykonávanie povolania sociálneho pra-
právnymi predpismi a v súlade s etick˘m covníka aÏ na dva roky,
kódexom, c) vylúãenie z komory aÏ na päÈ rokov.
(b) oboznamovaÈ sa s vnútorn˘mi
predpismi komory a dodrÏiavaÈ ich, (3) Pokuty podºa odseku X sú príjmom
(c) oznamovaÈ komore zmeny údajov, komory.
ktoré sa dot˘kajú jeho osoby alebo
v˘konu povolania sociálneho pracovníka, § 19
(d) plniÈ úlohy vypl˘vajúce z ãlenstva Disciplinárne konanie
komory, (1) O uloÏení disciplinárneho opatrenia
(e) plniÈ uznesenia orgánov komory, rozhoduje ãestná rada komory..
(f) vãas a riadne platiÈ ãlenské príspev- (2) Disciplinárne konanie sa zaãína na
ky okrem obãana ãlenského ‰tátu, návrh kontrolného v˘boru komory.
(g) podrobiÈ sa absolvovaniu doplÀujú- (3) Návrh na zaãatie disciplinárneho
ceho ‰kolenia. konania moÏno podaÈ do troch mesiacov
odo dÀa, keì sa kontroln˘ v˘bor dozve-

VYHLÁŠKY...
del o disciplinárnom previnení, najneskôr i) prezídium komory
do jedného roka odo dÀa, keì k nemu j) prezident komory
do‰lo. k) ãestná rady komory
(4) Rozhodnutie o disciplinárnom l)kontroln˘ v˘bor komory
opatrení podºa x musí byÈ písomné
a musí obsahovaÈ okrem v˘roku discipli- (3) Funkãné obdobie komory je ‰tvor-
nárneho opatrenia aj jeho odôvodnenie roãné.
a pouãenie o opravnom prostriedku. Na
doruãenie rozhodnutia sa primerane (4) Funkcie ãlenov orgánov komory sú
vzÈahujú ustanovenia pracovnoprávnych ãestné. Za ich v˘kon sa poskytuje len
predpisov o doruãovaní. náhrada za stratu ãasu a preukázané
(5) Proti rozhodnutiu o uloÏení discipli- náklady. Za v˘kon funkcie moÏno poskyt-
nárneho opatrenia môÏe podaÈ odvolanie núÈ aj mimoriadnu finanãnú odmenu.
postihnut˘ ãlen komory aj kontroln˘ O odmene rozhoduje snem komory.
v˘bor komory. Odvolanie moÏno podaÈ
do 15 dní od doruãenia rozhodnutia. (5) Funkcia prezidenta komory a ãlena
Odvolanie má odkladn˘ úãinok. prezídia komory je nezluãiteºná s funkci-
(6) O odvolaní proti rozhodnutiu ou ãlena kontrolného v˘boru komory,
o disciplinárnom opatrení rozhoduje rada ãlena ãestnej rady komory a ãlena skú-
komory, ktorá môÏe napadnuté rozhodnu- ‰obnej komisie. Rovnako je nezluãiteºná
tie potvrdiÈ, zmeniÈ alebo zru‰iÈ a vec funkcia ãlena kontrolného v˘boru komo-
vrátiÈ na nové konanie. Rozhodnutie rady ry s funkciou ãlena ãestnej rady komory.
komory môÏe zmeniÈ iba snem komory.
(7) âlen komory postihnut˘ podºa (6) Spôsob voºby funkcionárov komory
x môÏe sa domáhaÈ ochrany na súde. stanovuje volebn˘ poriadok komory.
§ 20 § 21
Orgány komory a orgány regionálnej Snem komory
komory
(1) Snem komory je najvy‰‰í orgánom
(1) Orgány komory sú: komory.
a) snem komory (2) Snem komory
b) rada komory a) schvaºuje, mení a zru‰uje vnútorné
c) prezídium komory predpisy komory, ktor˘mi sú najmä ‰tatút
d) prezident komory komory, volebn˘ poriadok, rokovací
e) ãestná rady komory poriadok, hospodársky poriadok, discipli-
f) kontroln˘ v˘bor komory nárny poriadok komory a ‰tatút sekcií,
b) volí a odvoláva v tajn˘ch voºbách
(2) Orgány regionálnej komory sú: prezidenta komory a ãlenov orgánov
g) zhromaÏdenie delegátov regionálnej komory okrem prezídia komory,
komory c) zriaìuje, zluãuje, rozdeºuje a zru‰uje
h) rada komory regionálne komory,

fakty,
VYHLÁŠKY...
d) hodnotí ãinnosÈ rady komory, komory a delegátov snemu komory,
prezidenta komory, ãestnej rady komory b) hodnotí ãinnosÈ rady regionálnej
a kontrolného v˘boru komory, komory, prezidenta regionálnej komory,
e) zriaìuje a zru‰uje sekcie komory, ãestnej rady regionálnej komory a kon-
f) schvaºuje v˘‰ku ãlenského príspevku, trolného v˘boru regionálnej komory,
g) môÏe zru‰iÈ alebo zmeniÈ rozhodnu- c) môÏe zru‰iÈ alebo zmeniÈ rozhodnu-
tie rady komory okrem rozhodnutí podºa § tia rady regionálnej komory okrem
h) schvaºuje v˘‰ku náhrady za stratu ãasu. rozhodnutí vydan˘ch podºa x
d) uzná‰a sa na ìal‰ích veciach, ktoré si
(3) Snem komory písomne zvoláva rada vyhradí a ktoré nie sú vo v˘luãnej právo-
komory najmenej raz za kalendárny rok. moci in˘ch orgánov komory.
Ak o to písomne poÏiada aspoÀ tretina
ãlenov komory, prezident komory, tretina (3) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej
regionálnych komôr alebo kontroln˘ komory písomne zvoláva rada regionálnej
v˘bor komory, rada komory je povinná komory najmenej raz za kalendárny rok.
zvolaÈ snem komory do dvoch mesiacov Ak o to písomne poÏiada aspoÀ tretina
odo dÀa doruãenia Ïiadosti. ãlenov regionálnej komory, prezident
(4) Snem komory tvoria ãlenovia regionálnej komory alebo kontroln˘
komory alebo delegáti regionálnych v˘bor regionálnej komory, rada regionál-
komôr. Spôsob voºby delegátov urãí nej komory je povinná zhromaÏdenie
komora vo volebnom poriadku delegátov regionálnej komory jedného
(5) Snem komory je schopn˘ uzná‰aÈ mesiaca odo dÀa doruãenia Ïiadosti.
sa, ak je prítomná aspoÀ polovica delegá-
tov. Na platnosÈ uznesenia snemu komory (4) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej
je potrebn˘ súhlas nadpoloviãnej väã‰iny komory tvoria delegovaní ãlenovia
prítomn˘ch delegátov. Pri rozhodovaní regionálnej komory.
o ‰tatúte komory je na platnosÈ uznesenia
potrebn˘ súhlas dvoch tretín prítomn˘ch (5) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej
delegátov. komory je schopné uzná‰aÈ sa, ak je na
Àom prítomná aspoÀ polovica delegátov
§ 22 regionálnej komory. Na platnosÈ uznese-
ZhromaÏdenie delegátov regionálnej nia zhromaÏdenia delegátov je potrebn˘
komory súhlas nadpoloviãnej väã‰iny prítomn˘ch
delegátov.
(1) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej
komory je najvy‰‰í orgánom regionálnej § 23
komory. Rada komory a rada regionálnej komory
(2) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej (1) Rada komory je riadiaci orgán

komory komory v období medzi zasadnutiami
a) volí a odvoláva prezidenta regionál- snemu. âlenov rady komory volí snem
nej komory a ãlenov orgánov regionálnej komory v súlade s volebn˘m poriadkom.

VYHLÁŠKY...
zovanie odbornej spôsobilosti na v˘kon
(2) Rada komory povolania sociálneho pracovníka,
a) volí a odvoláva prezídium komory e) hospodári s majetkom regionálnej
a viceprezidentov komory, komory,
b) hodnotí ãinnosÈ prezídia komory, f) schvaºuje vyhodnotenie hospodárenia
c) má právo meniÈ alebo zru‰ovaÈ regionálnej komory za uplynul˘ rok,
rozhodnutia prezídia komory, g) plní uznesenie zhromaÏdenia delegá-
d) schvaºuje návrh rozpoãtu na kalen- tov regionálnej komory,
dárny rok, h) rozhoduje o v‰etk˘ch otázkach
e) schvaºuje vyhodnotenie hospodáre- dot˘kajúcich sa ãinnosti regionálnej
nia komory za uplynul˘ rok, komory okrem vecí vo v˘luãnej právomo-
f) plní uznesenie snemu komory, ci zhromaÏdenia delegátov regionálnej
g) rozhoduje o v‰etk˘ch otázkach komory,
dot˘kajúcich sa ãinnosti komory s v˘nim- i) spolupracuje s orgánmi ‰tátnej správa
kou vecí vo v˘luãnej právomoci snemu a samosprávy,
komory, j) podáva návrh na zriadenie, zlúãenie,
h) rozhoduje o odvolaniach proti rozdelenie a zru‰enie regionálnych
rozhodnutiu prezídia komory, komôr.
i) podáva záväzn˘ v˘klad vnútorn˘ch
predpisov komory, (5) âlenstvo v rade komory je nezluãi-
j) rozhoduje o odvolaniach proti roz- teºné s ãlenstvom v kontrolnom v˘bore
hodnutiam rady regionálnej komory a v ãestnej rade komory. âlenstvo v rade
o uloÏení disciplinárneho opatrenia. regionálnej komory je nezluãiteºné
s ãlenstvom v kontrolnom v˘bore regio-
(3) Rada regionálnej komory je riadiaci nálnej komory a v ãestnej rade regionál-
a v˘konn˘ orgán regionálnej komory nej komory.
v období medzi zasadnutiami zhromaÏde-
nia delegátov regionálnej komory. Radu § 24
regionálnej komory volí z ãlenov regio- Prezídium komory a prezídium regio -
nálnej komory zhromaÏdenie delegátov nálnej komory
regionálnej komory v súlade s volebn˘m
poriadkom. (1) Prezídium komory je v˘konn˘ orgán
komory. âlenov prezídia komory volí rada
(4) Rada regionálnej komory komory z ãlenov rady komory v súlade
a)volí a odvoláva prezídium regionálnej s volebn˘m poriadkom komory.
komory a viceprezidenta regionálnej
komory, (2) Prezídium komory
b) hodnotí ãinnosÈ prezídia regionálnej a) zvoláva riadne zasadnutia rady komory,
komory, b) zvoláva mimoriadne zasadnutia rady
c) má právo meniÈ alebo zru‰ovaÈ komory, ak o to poÏiada aspoÀ pätina
rozhodnutia prezídia regionálnej komory, ãlenov rady komory, prezident komory
d) vymenúva ãlenov komisie na posud- alebo kontroln˘ v˘bor komory,

fakty,
VYHLÁŠKY...
c) plní uznesenia snemu komory a rady f) zabezpeãuje informaãnú, dokumen-
komory, taãnú a publikaãnú ãinnosÈ,
d) zapisuje oprávnené osoby do registra
ãlenov komory, zoznamu ãlenov komory § 25
a zoznamu ãestn˘ch ãlenov komory, Prezident komory a prezident regionál-
e) hospodári s majetkom komory nej komory
a zodpovedá za hospodárenie komory,
f) rozhoduje o v‰etk˘ch veciach podºa (1) Prezident komory je ‰tatutárny
tohto zákona, ak o nich nerozhodujú iné orgán komory. Prezidenta komory volí
orgány, snem v súlade s volebn˘m poriadkom.
g) zabezpeãuje informaãnú, dokumen- Prezident komory je pri v˘kone funkcie
taãnú a publikaãnú ãinnosÈ, viazan˘ rozhodnutiami orgánov príslu‰-
h) vydáva ãlenom komory potvrdenia n˘ch na rozhodovanie v danej veci.
o zápise do registra ãlenov komory,
zoznamu ãlenov komory a zoznamu (2) Prezident komory
ãestn˘ch ãlenov komory, a) zastupuje a koná za komoru navonok,
i) riadi sekretariát komory a zodpovedá b) zvoláva a vedie zasadnutia prezídia,
za jeho ãinnosÈ, c) vedie zasadnutia rady komory,
d) predsedá zasadnutiam snemu komory.
(3) Prezídium regionálnej komory je
v˘konn˘ orgán regionálnej komory. (3) Prezidenta komory poãas jeho
âlenov prezídia regionálnej komory volí neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho
rada regionálnej komory z ãlenov rady práv a povinností viceprezident komory.
regionálnej komory v súlade s volebn˘m Prezident môÏe poveriÈ viceprezidenta
poriadkom. komory aj v in˘ch prípadoch, aby ho
zastupoval v rozsahu jeho práv a povin-
(4) Prezídium regionálnej komory ností.Viceprezidenta volí a odvoláva rada
a) zvoláva riadne zasadnutia rady komory.
regionálnej komory,
b) zvoláva mimoriadne zasadnutia rady (4) Prezident regionálnej komory je
regionálnej komory, ak o to poÏiada ‰tatutárny orgán regionálnej komory.
aspoÀ pätina ãlenov rady regionálnej ko- Prezidenta regionálnej komory volí
mory, prezident regionálnej komory zhromaÏdenie delegátov regionálnej
alebo kontroln˘ v˘bor regionálnej komory v súlade s volebn˘m poriadkom.
komory, Prezident regionálnej komory je pri
c) plní uznesenia zhromaÏdenia delegá- v˘kone funkcie viazan˘ rozhodnutiami
tov regionálnej komory a rady regionálnej orgánov komory príslu‰n˘ch na rozhodo-
komory, vane v danej veci.
d) hospodári s majetkom regionálnej
komory, (5) Prezident regionálnej komory
e) rozhoduje o v‰etk˘ch veciach podºa a) zastupuje a koná za regionálnu
tohto zákona, ak nerozhodujú iné orgány, komoru navonok,

VYHLÁŠKY...
b) zvoláva a vedie zasadnutia rady v súlade s t˘mto zákonom a disciplinár-
regionálnej komory, nym poriadkom,
c) predsedá zhromaÏdeniu delegátov b) vyjadruje sa o etick˘ch otázkach
regionálnej komory. v˘konu povolania sociálneho pracovníka,
c) volí a odvoláva predsedu ãestnej
(6) Prezidenta regionálnej komory rady regionálnej komory.
v ãase neprítomnosti zastupuje v rozsa-
hu práv a povinností viceprezident § 27
regionálnej komory. Prezident regionál- Kontroln˘ v˘bor komory a kontroln˘
nej komory môÏe poveriÈ viceprezidenta v˘bor regionálnej komory
regionálnej komory aj v in˘ch prípadoch
aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv (1) Kontroln˘ v˘bor komory je kontrol-
a povinností.Viceprezidenta regionálnej n˘ orgán komory. âlenov kontrolného
komory volí a odvoláva rada regionálnej v˘boru komory volí snem komory v súla-
komory. de s volebn˘m poriadkom.
§ 26 (2) Kontroln˘ v˘bor komory

âestná rada komory a ãestná rada a) kontroluje ãinnosÈ komory,
regionálnej komory b) kontroluje plnenie uznesení snemu
komory a rozhodnutí rady komory,
(1) âestná rada komory je etick˘ orgán c) kontroluje hospodárenie komory,
a disciplinárny orgán komory. âlenov d) kontroluje ãinnosÈ prezídia komory,
ãestnej rady komory volí snem komory e) kontroluje ãinnosÈ regionálnych
v súlade s volebn˘m poriadkom. komôr v oblasti dodrÏiavania vnútorn˘ch
predpisov a rozhodnutí orgánov komory,
(2) âestná rada komory f) rozhoduje o sÈaÏnostiach a ak ide
a) vykonáva disciplinárnu právomoc o opodstatnenú sÈaÏnosÈ, podáva návrh
v súlade s t˘mto zákonom a disciplinár- na zaãatie disciplinárneho konania,
nym poriadkom, g) volí a odvoláva predsedu kontrolné-
b) vyjadruje sa o etick˘ch otázkach ho v˘boru, ktor˘ riadi ãinnosÈ kontrolné-
v˘konu povolania sociálneho pracovníka, ho v˘boru komory,
c) volí a odvoláva predsedu ãestnej h) podáva odvolanie proti rozhodnutiu
rady komory. ãestnej rady regionálnej komory o uloÏe-
ní disciplinárneho opatrenia.
(3) âestná rada regionálnej komory je
etick˘ orgánom a disciplinárny orgán (3) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komo-
regionálnej komory. âlenov ãestnej rady ry je kontroln˘ orgán regionálnej komory.
regionálnej komory volí zhromaÏdenia âlenov kontrolného v˘boru regionálnej
delegátov regionálnej komory v súlade komory volí zhromaÏdenie delegátov
s volebn˘m poriadkom regionálnej komory v súlade s volebn˘m
(4) âestná rada regionálnej komory poriadkom.
a)vykonáva disciplinárnu právomoc

fakty,
VYHLÁŠKY...
(4) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komory (3) Poslanie a úlohy sekcií vymedzí
a) kontroluje ãinnosÈ regionálnej ‰tatút komory.
komory
b) kontroluje plnenie uznesení zhro- § 29
maÏdenia delegátov a rozhodnutí rady Skú‰obná komisia
regionálnej komory,
c) kontroluje hospodárenie regionálnej 1. âlenovia komory, ktorí sa uchádzajú
komory, o vykonávanie povolania sociálneho
d) kontroluje ãinnosÈ prezídia regionál- pracovníka sú povinní podrobiÈ sa odbor-
nej komory, nej skú‰ke pred skú‰obnou komisiou.
e) kontroluje ãinnosÈ regionálnej Podrobnosti o spôsobe vykonania skú‰ok
komory v oblasti dodrÏiavania vnútor- upraví skú‰obn˘ poriadok komory.
n˘ch predpisov a rozhodnutí orgánov 2. Skú‰obnú komisiu tvoria ãlenovia
regionálnej komory, komory sociálnych pracovníkov, ktor˘ch
f) rozhoduje o sÈaÏnostiach a ak ide volí snem komory.
o opodstatnenú sÈaÏnosÈ, podáva návrh 3. âlenovia skú‰obnej komisie nemôÏu
na zaãatie disciplinárneho konania, byÈ ãlenmi rady komory a ãlenmi prezídia
g) volí a odvoláva predsedu kontrolné- komory..
ho v˘boru regionálnej komory, ktor˘ riadi 4. Podmienkou na vykonanie skú‰ky je:
ãinnosÈ kontrolného v˘boru komory, a) absolvovanie aspoÀ trojroãnej praxe
vo vykonávaní povolania sociálneho
(5) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komo- pracovníka,
ry podáva návrh rade regionálnej komory b) obãianska bezúhonnosÈ.
na posúdenie odbornej spôsobilosti alebo 1. Uchádzaãovi, ktor˘ úspe‰ne vykonal
zdravotnej spôsobilosti sociálneho pra- skú‰ku podºa x vydá komora osvedãenie,
covníka, u ktorého sa zistili závaÏné ktoré ho oprávÀuje na vykonávanie
nedostatky vo v˘kone povolania sociálne- povolania sociálneho pracovníka.
ho pracovníka.
§ 30
§ 28 Majetok a hospodárenie komory
Sekcie komory a sekcie regionálnej
komory a odborné sekcie (1) Komora a regionálne komory
spravujú svoj majetok a hospodária na
(1) Komora a regionálne komory môÏu základe rozpoãtu schváleného na príslu‰-
zriaìovaÈ sekcie komory a regionálne n˘ rok.
sekcie komory.
(2) Ak rozpoãet na príslu‰n˘ kalendárny
(2) Komora môÏe zriaìovaÈ odborné rok nebol schválen˘ do 31. decembra
sekcie na rie‰enie ‰pecifick˘ch otázok beÏného roka, spravuje sa hospodárenie
v˘konu povolania sociálneho pracovníka komory posledn˘m schválen˘m rozpo-
v jednotliv˘ch odboroch. ãtom

VYHLÁŠKY...
(3) Pravidlá hospodárenia upravuje vypl˘vajúcich z tohto zákona, ktoré
hospodársky poriadok komory. predloÏí na prerokovanie a schválenie
snemu komory.
(4) Majetok komory tvoria hnuteºné
a nehnuteºné veci, ktoré sú vlastníctvom 3. Snem komory na svojom prvom
komory, príjmy zo zápisného, príjmy zasadnutí schváli ‰tatút komory, organi-
z ãlensk˘ch príspevkov, príjmy z peÀaÏ- zaãnú ‰truktúru komory, volebn˘ poria-
n˘ch pokút, registraãn˘ch poplatkov, dok a uskutoãní voºby prezidenta komo-
darov, dotácií a in˘ch príjmov získan˘ch ry, rady komory, ãestnej rady komory
v súlade so v‰eobecne záväzn˘mi predpis- a kontrolného v˘boru komory a prijme
mi. ìal‰ie potrebné opatrenia na zabezpeãe-
nie ãinnosti komory.
TRETIA âASË
§ 31 § 32
Prechodné a závereãné ustanovenia
Sociálni pracovníci, ktorí po nadobud-
1. Do zvolenia v˘konn˘ch orgánov nutí úãinnosti tohto zákona vykonávajú
Slovenskej komory sociálnych pracovní- povolanie sociálneho pracovníka bez
kov práce súvisiace so zriaìovaním osvedãenia na vykonávanie povolania
komory zabezpeãuje Asociácia vzdeláva- sociálneho pracovníka, budú môcÈ
teºov v sociálnej práci Slovenskej republi- pokraãovaÈ vo svojej ãinnosti, ak dodatoã-
ky. Eviduje prihlasujúcich sa za ãlenov ne získajú takéto osvedãenie do dvoch
komory. rokov od úãinnosti tohto zákona. K ich
Ïiadostiam na skú‰ky sa nevyÏaduje
2.Asociácia vzdelávateºov v sociálnej potvrdenie o absolvovaní praxe.
práci Slovenskej republiky zvolá do
dvoch mesiacov od úãinnosti tohto § 33
zákona snem komory. Pripraví návrh
‰tatútu komory a ìal‰ích náleÏitosti Tento zákon nadobúda úãinnosÈ .......

PREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ
POHĽADY
na vec
Predkladateº
Predkladan˘ návrh zákona zákona Doc.

PaedDr. ·tefan
StrieÏenec, CSc.
pôsobí na
j e v˘sledkom Pedagogickej
fakulte
Univerzity
viac ako dvojroãnej Komenského

Bratislava od jej
zaloÏenia.
systematickej práce Publikoval

monografie
Náãrt problema-
• Preão vznikol návrh zákona losti vydávaÈ osvedãenia opráv-
tiky sociálnej
o Komore sociálnych pracovní- Àujúce vykonávaÈ povolanie
kov Slovenska? sociálneho pracovníka v ne‰tát-
politiky (1993),
V regulovaní sociálnej sféry nej sfére. S Ministerstvom Slovník sociálne-
na Slovensku je potrebné práce, sociálnych vecí a rodiny ho pracovníka
vytvoriÈ priestor pre samos- spolupracovaÈ so stavovsk˘mi (1996), Úvod do
právne stavovské organizácie, organizáciami a profesn˘mi sociálnej práce
ku ktor˘m patrí aj Komora zdruÏeniami, odborn˘mi a vzde-
sociálnych pracovníkov
(1999),
lávacími in‰titúciami, ako aj
Slovenska. Úlohou komory je s ìal‰ími fyzick˘mi a právnick˘- Písomno-kvalifi-
zdruÏovaÈ sociálnych pracovní- mi osobami v sociálnej sfére vo kaãné práce
kov, chrániÈ a obhajovaÈ ich veciach, ktoré súvisia s v˘ko- v odbore sociál-
práva, vrátane pracovn˘ch nom povolania sociálneho na práca
podmienok potrebn˘ch na pracovníka v ne‰tátnej sfére.
(2001), ktorá
v˘kon povolania sociálneho PodieºaÈ sa na tvorbe právnych
pracovníka. predpisov a na tvorbe sadzob- ucelen˘m spôso-
Komora bude zabezpeãovaÈ níka odmien za úkony súvisiace bom reaguje na
odbornú, zdravotnú a etickú s v˘konom povolania sociálne- potreby magis-
spôsobilosÈ pre v˘kon povola- ho pracovníka, zúãastÀovaÈ sa terského ‰túdia
nia sociálneho pracovníka, na v˘berov˘ch konaniach pri sociálnej práce,
poskytovaÈ odborné, právne obsadzovaní miest vedúcich
a ekonomické poradenstvo pracovníkov v sociálnych
rigorózneho
v súvislosti s v˘konom povola- zariadeniach.VykonávaÈ ãinnosÈ pokraãovania
nia sociálneho pracovníka. Na vo vlastnom mene v oblasti a doktorandské-
základe posúdenia ich spôsobi- vzdelávania, vydávania odbor- ho ‰túdia.
POHĽADY PREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...
na vec
nej literatúry a publikácií na ºnom ãlenstve v komorách,
V súãasnosti podporu plnenia svojich a najmä o právomociach
pracuje na úloh v súlade so svojim posta- komôr. Domnievame sa, Ïe
monografii vením. základn˘m problémom právo-
Problémy teórie moci komory je otvorená
• Ako dlho sa pripravoval otázka udeºovania osvedãenia
a metodológie
návrh zákona o komore? na vykonávanie ãinnosti sociál-
sociálne práce. Predkladan˘ návrh zákona je nej práce v ne‰tátnej sfére,
Na katedre v˘sledkom viac ako dvojroãnej a s t˘m súvisiaceho vymedzenia
sociálnej práce systematickej práce Asociácie povolania sociálneho pracovní-
predná‰a Úvod vzdelávateºov v sociálnej práci, ka. MoÏno povedaÈ, Ïe definitív-
do sociálnej prípravného v˘boru komory za na podoba návrhu zákona
spoluúãasti ìal‰ích ‰tátnych závisí od vyjasnenia „právomo-
práce a sociálnej i ne‰tátnych sociálnych subjek- ci“ komôr na celoslovenskej
politiky, Teóriu tov. úrovni, a potom na úrovni
a metodológiu Komory sociálnych pracovní-
sociálnej práce, • Kto sa podieºal na príprave kov Slovenska.
Sociálnu politiku, n ávrhu zákona?
Navrhovan˘ zákon bol inicio- • Aké zmeny môÏe zákon
Podnikovú
van˘ Asociáciou vzdelávateºov priniesÈ v praxi?
sociálnu prácu v sociálnej práci, na diskusiu Zmeny v praxi vypl˘vajú zo
a vedie ‰tuden- boli prizvaní zástupcovia základného urãenia, ktoré sme
tov v sociálnych sociálnej sféry na Slovensku charakterizovali uÏ na zaãiatku.
projektoch. a koneãná podoba návrhu Za podstatné pokladáme
zákona bola schválená na spoloãné zv˘‰enie aktivity
Zorganizoval
Valnom zhromaÏdení Asociácie sociálnych pracovníkov v ne-
prvú celosloven- vzdelávateºov v sociálnej práci. ‰tátnej sfére, vyjasnenie zodpo-
skú konferenciu V decembri 2002 bol základn˘ vednej ãinnosti a spoloãné
s medzinárod- zámer odpublikovan˘ v rezort- úsilie na skvalitÀovaní sociálnej
nou úãasÈou nom ãasopise Práca a sociálna ãinnosti.
Súãasn˘ stav politika. S návrhom zákona
bolo oboznámené Ministerstvo • V ktor˘ch bodoch predpo-
sociálnej práce práce, sociálnych vecí a rodiny kladáte najväã‰ie kompromisy?
na Slovensku a Ministerstvo ‰kolstva. Treba zdôrazniÈ, Ïe ãlenstvo
a perspektívy jej v Komore sociálnych pracovní-
v˘voja (Zborník • Kedy by sa malo o návrhu kov je dobrovoºné. Podstatná
1999) a v spolu- zá kona hlasovaÈ v parlamente? otázka je, kto bude vydávaÈ
V súãasnosti sa na Slovensku „osvedãenie“ na vykonávanie
práci s ECSP-
venuje pozornosÈ „usporiada- sociálnej ãinnosti v ne‰tátnej
RESS bol spolu- niu“ komôr. OpäÈ sa diskutuje sfére a ak˘mi formami bude za
organizátorom o právomociach jednotliv˘ch kvalitu zodpovedn˘. Ná‰ pôvod-
európskej komôr, o povinnom a dobrovo- n˘ návrh je, Ïe v ‰tátnej sfére je

PREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...
POHĽADY
na vec
to jednoznaãne v právomoci v komplexe sociálneho regulo-
Ministerstva práce, sociálnych vania.To je zatiaº v kompeten- konferencie
vecí a rodiny a v ne‰tátnej sfére cii parlamentu a dotvorenia Príprava sociál-
by to malo byÈ v kompetencii ‰tatútu komory na základe nych profesii pre
komory. prijatého zákona. budúcu Európu,
kde je spoluedi-
• Kto bol (jednotlivec alebo • Prejdime k otázkam vychád-
skupina) najmenej naklonen˘ zajúcich z jednotliv˘ch bodov torom zborníka
návrhu zákona? zákona. âo bude súãasÈou (2001).
I keì pracujeme na návrhu skú‰ok sociálnych pracovníkov Je garantom
zákona viac ako dva roky, takto poriadan˘ch Komorou? sociálnej práce
sme si otázku nepoloÏili. Na‰im NepouÏíval by som pojem
na Katedre
záujmom je sledovaÈ t˘ch, ktorí „skú‰ky sociálnych pracovní-
sú návrhu zákonu naklonení kov“.Vydávanie „osvedãenia“
sociálnej práce,
a domnievame sa, Ïe drvivá má zámer skvalitniÈ vykonáva- predsedom
ãasÈ t˘ch, ktorí sa zaoberajú nie sociálnej ãinnosti na rigoróznej
sociálnou ãinnosÈou, vníma Slovensku. Je veºa sociálnych komisie, ãlenom
potrebnosÈ komory. pracovníkov, ktorí vykonávajú doktorandskej
sociálnu ãinnosÈ desiatky rokov
komisie na
• Kto prijatím návrhu zákona s najlep‰ím vedomím a svedo-
najviac získa? Klienti alebo mím, sú to ºudia, ktorí si zaslú- Trnavskej
sociálni pracovníci? Ïia najväã‰iu úctu a pre t˘ch univerzite
Poslaním zákona je vymedziÈ, chceme vytvoriÈ tvorivé prost- a Ostravskej
ohraniãiÈ a podnietiÈ sociálnu redie. Konkrétne rozpracovanie univerzite.
ãinnosÈ na Slovensku v záujme sa pripravuje v súãinnosti so
Rovnako predse-
celkového rozvoja sociálneho ‰tatútom komory.
Ïivota.V prvom rade by mal da Asociácií
ujasÀovaním sociálnych záme- • Za ak˘ch podmienok vzdelávateºov
rov získaÈ sociálny rozvoj ako (okrem potrebného vzdelania) v sociálnej práci
celok. ZískaÈ by mala spoloã- je moÏné staÈ sa drÏiteºom na Slovensku
nosÈ ako celok, jednotliví osvedãenia na vykonávanie
a je ãlenom
klienti a samotní sociálni povolania sociálneho pracovní-
pracovníci. ka?
pracovnej
Sociálna ãinnosÈ je mnohoú- skupiny akredi-
• MôÏe zákon o komore rovÀová. Spoãíva v dobrovoºníc- taãnej komisie.
zmeniÈ postavenie, vnímanie tve, v práci na ulici, v sociál-
sociálnych pracovníkov? nom poradenstve,
Keby sme neboli o tom v administratívnej ãinnosti,
presvedãení, tak nemáme v tvorbe efektívnych sociálnych
dôvod iniciovaÈ návrh zákona. projektov, celkového sociálne-
·pecifick˘m problémom je ho rozvoja, sociálneho manaÏ-
postavenie sociálnej práce mentu, riadenia sociálneho

na vec
rozvoja územn˘ch celkov, v tvorbe MlãanlivosÈ sociálneho pracovníka, ako aj
sociálnej doktríny a legislatívnych opatre- jeho profesionálna etická zodpovednosÈ
ní.Tu nás ãaká enormné mnoÏstvo trpezli- budú spracované v osobitnom predpise
vej práce, aby sme „osvedãením“ podnie- komory. KaÏd˘, kto sa stane dobrovoºné
tili aktivitu v‰etk˘ch zúãastnen˘ch. ãlenom komory, preberá na seba zodpo-
Z toho vypl˘va, Ïe problém nie je v „skú- vednosÈ stanovenú touto in‰titúciou. Sme
‰aní“, ale v spoloãnom postupe zefektív- toho názoru, Ïe v tomto prípade to nemá
Àovania sociálnej ãinnosti. Na ustanovujú- vôbec niã spoloãné s osobnou slobodou
com sneme komory sa tieto podmienky ãloveka. Spresnenie bude v etickom
stanovia v ‰tatúte komory. kódexe sociálneho pracovníka.
• MôÏete konkretizovaÈ, aké môÏu byÈ • Ako sa bude podieºaÈ komora na

nedostatky v odbornej ãi zdravotnej ìal‰om vzdelávaní sociálnych pracovní-
spôsobilosti vo v˘kone sociálneho pra- kov? Bude organizovaÈ, ãi sprostredková-
covníka? vaÈ kurzy?
V odbornej spôsobilosti je hlavn˘m Prieskumy v minul˘ch rokoch ukazova-
nedostatkom jednoznaãne ch˘bajúce li, Ïe kvalifikovanosÈ vykonávateºov
vzdelanie, potrebné na to, aby sa sociálna sociálnych ãinností nie je dostaãujúca.
ãinnosÈ vykonávala na profesionálnej V niektor˘ch lokalitách sa pohybovala
úrovní.Vydaním osvedãenia komora okolo päÈ, ‰esÈ percent. Bude potrebné
sociálnych pracovníkov preberá zodpo- zmapovaÈ, ão moÏno povaÏovaÈ za kvalifi-
vednosÈ za vykonávanie ãinnosti kaÏdého káciu, aké konkrétne komunikaãné
sociálneho pracovníka a preventívnym vybavenie je nutné pre spôsobilosÈ na
krokom je preskú‰anie jeho odbornej vykonávanie sociálnych ãinností. Z funkã-
a zdravotnej spôsobilosti. Predpokladáme, nosti komory vypl˘va priebeÏné dopæÀa-
Ïe aj tu budeme pristupovaÈ individuálne, nie, obnovovanie a prehlbovanie vedo-
s re‰pektovaním poÏiadaviek kladen˘ch mostí, odborn˘ch zruãností a spôsobilostí
na sociálnych pracovníkov. Je to predpo- v súlade s rozvojom v˘konu sociálneho
klad dôslednej ochrany vykonávania pracovníka. Spolupráca s ministerstvami
sociálnej ãinnosti. práce a ‰kolstva bude závisieÈ na forme
prijatého zákona.Vychádzame z toho, Ïe
• âo sa myslí t˘m, Ïe sociálny pracov- v ne‰tátnej sfére by plnenie podmienok
ník musí zachovávaÈ mlãanlivosÈ vo sústavného vzdelávania vykonávala aj
v‰eobecnosti? Znamená to, Ïe nesmie komora. Komora by na základe akredito-
o v˘konu svojej ãinnosti hovoriÈ ani vania ‰pecializácii sociálnych pracovní-
s rodinn˘mi príslu‰níkmi? A pokiaº áno, kov ministerstvom ‰kolstva, udeºovala
ako sa potom zluãuje povinnosÈ zachová- osvedãenie na vykonávanie povolania
vania mlãanlivosti s osobnou slobodou sociálneho pracovníka v ne‰tátnej sfére.
ãloveka?
Existuje zákon o osobn˘ch údajoch.Ten • Na aké ‰pecializácie sociálnych
ukladá kaÏdému obãanovi povinnosÈ pracovníkov vydáva ministerstvo ‰kolstva
zachovávaÈ mlãanlivosÈ vo v‰eobecnosti. akreditácie?

PREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...
POHĽADY
na vec
OpäÈ naráÏame na otvoren˘ problém Podstatn˘ vplyv na zákon o komore

vymedzenia povolania sociálneho pracov- budú maÈ legislatívne opatrenia, ktoré by
níka, ktor˘ bude potrebné legislatívne sa mali spresniÈ a vytvoriÈ reálny priestor
o‰etriÈ.V súãasnosti sa pripravuje zákon na fungovanie komory. Za podstatn˘
o povolaniach, v ktorom by sa mali rizikov˘ faktor pokladáme vyrie‰enie
základné veci usporiadaÈ. problému vydávania osvedãení - ãiÏe kto
bude toto osvedãenie vydávaÈ a aká bude
• âo je napr. povaÏované za poru‰enie z toho odvodená právomoc udelená
etick˘ch zásad? komore.
Na etick˘ch zásadách povolania sociál-
neho pracovníka sa v súãasnosti pracuje. • Koºko regionálnych komôr by malo
Je to jeden z materiálov, ktor˘ bude vzniknúÈ?
predloÏen˘ na schválenie na ustanovujú- Vznik regionálnych komôr bude dôsled-
com sneme komory.V˘chodiskom bude kom poãtu ãlenov komory, aktivity
etick˘ kódex sociálneho pracovníka. regionálnych ãlenov a aktivity jednotli-
v˘ch sekcií.
• âo môÏe ovplyvniÈ fungovanie
komory v praxi? Vidíte vo vzniku komory • Akú podobu môÏu maÈ disciplinárne
i rizikové faktory? opatrenia?

na vec
Za závaÏné, alebo opätovné poru‰enie daÈ jej ãinnosÈ v záujme celkového
povinností ustanoven˘ch zákonom sociálneho rozvoja.
o komore a ‰tatútom komory, moÏno
ãlenovi komory uloÏiÈ disciplinárne • âo môÏe byÈ dôvodom straty spôsobi-
opatrenia formou ústneho napomenutie, losti pre v˘kon povolania sociálneho
písomného pokarhania a podmieneãného pracovníka?
zaniknutia ãlenstva v komore.Ak ide Na konanie o posudzovaní odbornej
o registrovaného ãlena komory, moÏno spôsobilosti a zdravotnej spôsobilosti sa
mu odÀaÈ osvedãenie na samostatné primerane vzÈahujú v‰eobecné predpisy
vykonávanie povolania sociálneho pra- o správnom konaní, doplÀujú sa zákonom
covníka. O tomto v‰ak v plnom rozsahu o zriadení komory, ‰tatútom komory
rozhodne zákon o komore a snem komo- a vnútorn˘mi predpismi komory.To sú
ry, prostredníctvom schválenia ‰tatútu otázky v kompetencii kontrolného
komory. âlen komory, ktorému bolo v˘boru a ãestnej rady komory.
uloÏené disciplinárne opatrenie, sa môÏe
domáhaÈ ochrany na súde. • âo môÏe byÈ dôvodom na disciplinár-
ne opatrenie?
• Z akého dôvodu je povinné ãlenstvo Disciplinárnym previnením ãlena
v komore pre osoby, ktoré vykonávajú komory je poru‰enia povinností, ktoré
sociálnu ãinnosÈ samostatne a v ne‰tát - ustanovil zákon, ak nejde o trestn˘ ãin.
nych zariadeniach? âlen komory je povinn˘ vykonávaÈ svoje
V návrhu zákona nie je povinné ãlen- povolanie spôsobom, ktor˘ je ustanoven˘
stvo v komore. Návrh obsahuje podmien- v‰eobecne záväzn˘m predpisom, ‰tatú-
ky na udelenie „osvedãenia“ tak, Ïe kto tom komory a etick˘m kódexom. Pri
nie ãlenom komory, komora mu nemôÏe ukladaní disciplinárneho opatrenia sa
udeliÈ osvedãenie. Jednoducho povedané: prihliada na povahu poru‰enej povinnos-
iba ãlen komory môÏe poÏiadaÈ o osved- ti, spôsob konania alebo opomenutia,
ãenie na vykonávanie sociálnej ãinnosti mieru zavinenia, opakované disciplinárne
v ne‰tátnej sfére. Sociálna ãinnosÈ v ne- previnenie, alebo inú priÈaÏujúcu okol-
‰tátnej sociálnej sfére sa nemôÏe uskutoã- nosÈ.
ÀovaÈ bez ak˘chkoºvek strategick˘ch Rozhovor pripravil Pavel Bajer
sociálnych zámerov, potrebné je usporia-

VZNIK KOMORY MÔŽE VÝRAZNE ZVYŠOVAŤ KVALITU...
POHĽADY
na vec
Svoj pohºad na
Vznik komory návrh zákona

o povolaní
sociálneho
pracovníka,
môÏe v˘razne o vykonávaní

sociálnej práce
a o Slovenskej
komore sociál-
zvy‰ovaÈ kvalitu sociálnej práce nych pracovní-

kov nám posky-
tol ãlovek
• Ako tento zákon môÏete zácii, je ochrana profesn˘ch z praxe, PhDr.
uplatniÈ vo svojej praxi sociál - záujmov a zvy‰ovanie kvality. Mária
neho pracovníka? Myslím si, Ïe sociálni pracov- Kondelová,
Myslím, Ïe pre nás, sociálnych níci, ktorí sa stanú ãlenmi
riaditeºka
pracovníkov, bude tento zákon komory, získajú prostredníc-
dôleÏit˘, lebo upravuje povola- tvom aktivít komory nové Domova dôchod-
nie sociálneho pracovníka podnety a informácie, budú cov a domova
a vykonávanie sociálnej práce maÈ priestor na predkladanie sociálnych
v prvej ãasti a druhá ãasÈ sa svojich návrhov a komora by sluÏieb v obci
venuje zriadeniu Slovenskej mala byÈ ich partnerom pri NovoÈ.
komory sociálnych pracovní- presadzovaní poÏiadaviek
Zariadenie sa
kov.Te‰íme sa, Ïe koneãne a zmien oblasti sociálnej práce.
vzniká takáto stavovská organi- Návrh zákona sa venuje aj nachádza
zácia aj v na‰ej profesii, a ak odbornej a zdravotnej spôsobi- v okrese
komora bude plniÈ úlohy, ktoré losti.Tej by sa mal sociálny Námestovo, asi
sú v návrhu zákona, bude pre pracovník podrobiÈ na návrh 25 km od
sociálneho pracovníka oporou. príslu‰ného orgánu komory
Oravskej prie-
Dúfame, Ïe sa jej podarí svojou alebo na návrh príslu‰ného
ãinnosÈou zv˘‰iÈ status sociál- orgánu ‰tátnej správy ãi samos- hrady, na poºs-
neho pracovníka, lebo si to táto právy na základe zisten˘ch kej hranici. M.
profesia zaslúÏi. nedostatkov vo v˘kone povola- Kondelová
nia sociálneho pracovníka.Tu je pracuje v domo-
• Myslíte, Ïe prispeje ku priestor na ochranu klienta, ale
ve dôchodcov
kvalitnej‰iemu vykonávaniu aj na ochranu sociálneho
ãinnosti sociálneho pracovní - pracovníka v prípade, Ïe by
‰trnásÈ rokov,
ka? nedo‰lo k pochybeniu.V proce- zaoberá sa teda
Poslaním stavovsk˘ch organi- se rozsiahlej transformácie hlavne
POHĽADY VZNIK KOMORY MÔŽE VÝRAZNE ZVYŠOVAŤ KVALITU...
na vec
sociálnej sféry by mohla byÈ • Je pre vás zákon zrozumite -
problematikou dôleÏit˘m ãlánkom pri vytvára- ºn˘ a konkrétny? Ch˘bajú vám
seniorov, zvy‰o- ní kvalitn˘ch sociálnych v Àom niektoré témy, body?
vaním kvality sluÏieb. Úlohou komory bude MôÏete spomenúÈ jeho úskalia?
sociálnych podieºaÈ sa na príprave sústav- MôÏe zmeniÈ postavenie,
ného vzdelávania, zabezpeãovaÈ vnímanie sociálneho pracovní-
sluÏieb. Popri
supervíziu a poradenstvo, a t˘m ka v spoloãnosti?
práci sa príleÏi- v˘razne zvy‰ovaÈ kvalitu sociál- Myslím, Ïe návrh zákona je
tostne venuje nej práce. dôsledne vypracovan˘ a venuje
lektorskej sa mnoh˘m oblastiam. Obávam
ãinnosti v oblasti • V ãom konkrétne bude sa v‰ak, Ïe samotn˘ proces
ãlenstvo v komore prínosom? schvaºovania v Národnej rade
sociálnej práce.
V‰etky aktivity, ktoré som SR bude zdæhav˘ a nejak˘ ãas
Absolvovala tieÏ práve spomenula, sú pre potrvá, k˘m sa ãinnosÈ komory
v˘cvik supervízo- kvalitnú sociálnu prácu potreb- rozbehne tak, aby jej existenciu
rov a snaÏí sa né, ale pre mÀa je dôleÏité aj pocítili a ocenili aj radoví
venovaÈ aj tejto to, Ïe komora zdruÏuje sociál- ãlenovia.Veºa bude záleÏaÈ od
oblasti. nych pracovníkov a napomáha toho, ãi pre komoru budú
vytváraniu pracovn˘ch kontak- pracovaÈ schopní a obetaví
tov. Potrebu zdruÏovaÈ sa, ºudia.Verím, Ïe komora svojou
pociÈujeme najmä my, ktorí ãinnosÈou prispeje k tomu, aby
pracujeme mimo väã‰ích miest. sa povolanie sociálneho pracov-
Uvítam aj ponuku odborného níka vykonávalo kvalitnej‰ie
právneho a ekonomického a získavalo väã‰ie uznanie.
poradenstva a dúfam, Ïe kaÏd˘ V‰ímame si, Ïe iné stavovské
kto sa rozhodne dobrovoºne organizácie dostávajú pomerne
vstúpiÈ do komory, bude maÈ ãasto priestor v médiách a tak
záujem aj na svojom odbornom vyzdvihujú svoju profesiu
raste.Verím, Ïe sociálni pracov- a poukazujú na jej problémy.
níci získajú ãlenstvom v komo- Rozhovor pripravil
re obhajcu svojich práv a pra- Pavel Bajer
covn˘ch podmienok,
potrebn˘ch na v˘kon svojho
povolania.

POZNÁMKY K TEÓRII A METODOLÓGII SP / ŠTEFAN STRIEŽENEC
AKADEMICKÉ
state
Doc. PaeDr.
Poznámky k teórii ·tefan

StrieÏenec,
CSc.* pôsobí na
Katedre sociál-
a metodológii sociálnej práce nej práce

Pedagogickej
fakulty
Univerzity
Notices to theory Komenského

v Bratislave.
Zaoberá sa
and methodology of social work problematikou

vymedzenia
sociálnej práce
ako samostatné-
1. Úvod ho odboru.
RôznorodosÈ názorov na sociálnu prácu vyvoláva mnoÏstvo
ãiastkov˘ch polemík, v ktor˘ch sa vysporiadavame na jednej strane
so ‰irok˘m záberom univerzálnosti sociálnej práce a strane druhej
Abstrakt:
s postupmi re‰pektovania jej lokálnej funkãnosti.
Komunikácia v sociálnom Ïivote ãloveka, vrátane jeho kaÏdoden- StaÈ - Poznámky
ného rozmeru, má ‰irokú praktickú kaÏdodennú podobu.Adresná k teórii a meto-
funkãnosÈ sociálnej práce poÏaduje prechod od akademickej dológii sociálnej
v‰eobecnosti k ão najpln‰iemu re‰pektovaniu ‰pecifick˘ch podmie- práce - je
nok jednotliv˘ch krajín.V‰eobecn˘m v˘chodiskom je re‰pektovaÈ zameraná na
vymedzovanie priestoru v konkrétnej funkãnosti sociálnej práce
vymedzovanie
ako spoloãenskej in‰titúcie v sociálnom Ïivote ãloveka, obãana
a spoloãnosti. sociálnej práce
DôleÏit˘m prvkom je ujasnenie praktick˘ch kritérií sociálnej ako samostatné-
práce s re‰pektovaním rozvoja osobnej individuality klienta a sociál- ho odboru.
nej rozvojovej tendencie spoloãnosti. Cieºom autora je
Pri v˘raznom dynamickom zvy‰ovaní Ïivotn˘ch rizík je ochrana
naãrtnúÈ cestu
obyvateºstva v sociálnom rozvoji zloÏitá. Komplikované sú aj indivi-
duálné koncepcie Ïivota jednotlivca v mnohovrstevnosti sociálneho postupného
prostredia. Neustále sa roz‰irujúce dimenzie sociálneho Ïivota usporiadania
zvy‰ujú nároky na efektívnu komunikatívnu sociálnu gramotnosÈ základn˘ch
(Mrázová, 2000). teoretick˘ch
AKADEMICKÉ POZNÁMKY K TEÓRII A METODOLÓGII SP / ŠTEFAN STRIEŽENEC
state
Vo v˘uãbovej oblasti sa doteraj‰ie formovanie sociálnej práce
v˘chodísk, borilo s problémami AKO vyuãovaÈ sociálnu prácu na Slovensku
obsahu a rozsa- a menej pozornosti sa venovalo podstatnému postupu, âO máme
hu sociálnej v sociálnej práci uãiÈ. Îiada si to zamyslenie o jej predmeto-tvor-
práce a jej nom postupe.
Aj v legislatívnych opatreniach sa objavovali postupy, ktoré neboli
praktického
vÏdy v zhode s koncepãn˘m rozvojom sociálneho Ïivota ako celku.
vyuÏitia v „kaÏ- SolidárnosÈ bola nielen proklamovaná, ale nadobúdala aÏ protiroz-
dodennom vojové tendencie.
Ïivote ãloveka“. Spoloãenské vzÈahy majú aj svoju konfliktnú stránku v protireãi-
VyuÏívaním v˘ch záujmoch jednotlivcov, skupín a spoloãenstva, dochádza
k urãitému zahmlievaniu funkãnosti spoloãného úÏitku sociálnej
metódy holizmu
práce.
analyzuje meto- Doteraj‰iu genézu sociálnej práce na Slovensku z metodologické-
dologick˘ postup ho pohºadu moÏno zaãleniÈ do nasledovn˘ch postupov:
ãasti a celku. Po prvé, v zaãiatkoch sociálna práca vstupuje ako pomoc v spôso-
Sociálnu prácu be interpretácie sociálnych vzÈahov klienta v jeho Ïivote, v reakci-
sleduje v troch ách na sociálne situácie vyvolané konkrétnymi sociálnymi zmeny
v prostredí. Sociálne rozhodovanie je ãasto v kompetencii sociálne-
rovinách: ako
ho pracovníka, do urãitej miery sociálny pracovník vytvára klienta
pomoc, „pomoc na svoj vlastn˘ obraz.Tento prístup, Ïiaº, má sklony k manipulácii
k svojpomoci“ s klientom (StrieÏenec, 1996; Matulayová,1998; Îilová, 2000;
a vyúsÈuje do Levická, 2000; Hroncová, 2001;Tokárová, 2002).
sociálneho Po druhé, sociálnu prácu vnímame ako „pomoc k svojpomoci“,
s re‰pektovaním, Ïe jedinec je zodpovedn˘ za kvalitu svojho vlast-
potenciálu
ného Ïivota a t˘m narastá dôraz na jeho aktívny prístup a postoj.
ãloveka v pozíci- Predpokladáme jeho konkrétnu spoluúãasÈ, jeho chcenie v úãasti
ách sociálneho na prekonávaní kolíznych situácii (StrieÏenec, 1999).
rozvoja ako Po tretie, postupne sa zaãína zameriavaÈ pozornosÈ na rozvíjania
celku. Súãasne sociálneho potenciálu klienta. Predpokladá predstavu cieºového
naznaãuje, Ïe stavu z pozície celku sociálneho Ïivota a konkrétna sociálno-kolízna
situácia je jedn˘m z prvkov zloÏitého sociálneho Ïivota ãloveka.
koncentrácia Objektívne vyvoláva potrebu predstavy teoreticko-praktického
sociálnej práce modelu, z ktorého budeme ãinnosÈ sociálnej práce vyvodzovaÈ,
iba na dysfunkã- posudzovaÈ a uskutoãÀovaÈ. Posudzovanie koncepãnosti sociálneho
né prvky spôso- rozvoja umoÏÀuje hlb‰ie rozpoznávaÈ príãiny dan˘ch javov a re‰-
buje mnoÏstvo pektovanie vzájomn˘ch súvislostí najmä vo vzÈahu celku a ãasti.
V˘znamnou stránkou je aj funkãn˘ rozmer vznikajúcich a zanikaj-
nejasností
úcich sociálnych in‰titúcií, ktoré ako jeho súãasÈ, v˘znamne regu-
v artikulovaní lujú sociálny Ïivot ãloveka nielen progresívne ale aj regresívne.
predmetu SchopnosÈ orientovaÈ sa v explózii informácií (kognitivizácia
sociálnej práce. ãloveka), rozumieÈ im a vedieÈ ich vyuÏívaÈ, racionálne sa uãiÈ

AKADEMICKÉ
state
a vzdelávaÈ sa po cel˘ Ïivot a dokázaÈ pruÏne reagovaÈ na r˘chle
meniace sa podmienky Ïivota v záujme rozvoja ãloveka je kaÏdo- Autor pokladá
dennou poÏiadavkou na sociálny Ïivot ºudí. staÈ ako námet
Masová kríza adaptácie ãloveka na dynamické tempo meniacich k diskusii o soci-
sa osobn˘ch a spoloãensk˘ch záleÏitostí vyÏaduje, aby mal ãlovek álnej práci.
moÏnosÈ získavaÈ urãit˘ predstih v sociálnej rovine.Aby odcudzenie
ºudí, rozdeºovanie ãi prerozdeºovanie podºa „ak˘chsi“ hºadísk
v redukcii ºudského Ïivota malo aspoÀ ãiastoãne pochopiteºn˘ Abstract:
sociálny zmysel. The aim of the
Sociálna práca by mala poskytovaÈ orientáciu v rie‰ení v˘beru following article
strategick˘ch sociálnych rozvojov˘ch tendencií, identifikácie is to range social
dysfunkcií, schopnosÈ ich anal˘zy a porozumenia cieºov˘ch konflik-
work as an
tov. NemôÏe vnucovaÈ hotové rie‰enia, ale kultivovane vstupovaÈ,
ponáraÈ sa do problematiky a spolu s klientom hºadaÈ zmysel
independent
rie‰enia a vlastné rie‰enia. Sociálna práca sa mení od poãiatoãného branch. The
solidárneho prístupu k zásluhovosti, aktívneho prvku formovania author’ s aim is
osobnosti ãloveka. to draft a way
of a gradual
2. Îivotn˘ svet a sociálny Ïivot ãloveka
Dynamika zmien podmienok ºudského Ïivota a jeho sociálneho adjustment of
rozmeru, zmien v prostredí ãloveka, dosahuje takej intenzity, Ïe sa the theoretical
prejavuje v zmenách samotného ãloveka. Znaãná ãasÈ ºudí sa ãím basis, contents
ìalej zloÏitej‰ie a s väã‰ími ÈaÏkosÈami zorientováva uprostred and areas of
meniaceho sa sveta. Stále viac a viac sa prejavuje volanie po urãi-
social work and
t˘ch istotách, hodnotách, kon‰tantách, z ãoho viacero autorov
vyvodzuje potrebu postupne vypracovaÈ dokonca novú globálnu its practical use
vedu o ãloveku. in „the everyday
âistota ºudského Ïivota a sociálna prirodzenosÈ je súãasÈou life of a man“.
objektívnych podmienok, v ktor˘ch ãlovek Ïije. SociálnosÈ ako With the help of
jedna z foriem du‰evna ãloveka, pociÈovanie vzájomnej integrácie the holistic
obsahuje prirodzenú tendenciu vzájomne spolunaÏívaÈ a spolupra-
covaÈ.
method the
PoÀatie ãloveka a jeho sociálneho Ïivota ako „hodnoty v‰etk˘ch article analyzises
hodnôt“ je komplikované sociálnymi situáciami, ktoré priná‰a the methodologi-
„kaÏdodenn˘ Ïivot“ bez toho, ãi si to jednotlivci Ïelajú alebo s nimi cal approach of
nesúhlasia. the fragment
Pre existenciu ná‰ho sveta je zachovanie, rozvoj a kvalita ºudské-
and complex. It
ho Ïivota ako celku primárnou úlohou.. Existencia a v˘voj ºudského
rodu sú podmienené vzájomn˘mi medziºudsk˘mi vzÈahmi v sociál- follows social
nej ‰truktúre, ktorú ºudia vedome s koncepãn˘m zameraním vytvá- work in three
rajú. contexts: as
Vedecké poznávanie „Ïivotného sveta“ prebieha aj samoregulaã- a help, as
state
n˘mi tendenciami, ktoré sú overované ºudskou skúsenosÈou. Nárok
„help to self- rozhodovania ãi rozhodnutia, kto môÏe a kto nemôÏe ÏiÈ, je poru‰e-
help“ and finally nie základného práva de facto a nemôÏe byÈ ani v˘sledkom politic-
results in the kej dohody.
social potential Narastá v˘znamre‰pektovania ºudsk˘ch práv, medzigeneraãnej
i vnútrogeneraãnej spravodlivosti, (ktorej súãasÈou je aj demokratic-
of a man in the
ká zodpovednosÈ a transparentnosÈ vlád), práva na prístup verejnos-
position of social ti k informáciám, re‰pektovanie sprísnen˘ch noriem ochrany
developement as Ïivotného prostredia, zdravia, bezpeãnosti práce, sociálnych istôt
a whole. It a re‰pektovanie v‰eobecného princípu prevencie v sociálnom
indicates that Ïivote ºudí.
Vylúãená ãasÈ spoloãnosti (ktorú re‰pektujeme ako trvalú súãasÈ
the concentrati-
kaÏdej spoloãnosti), postupne si hºadá alternatívne spôsoby svojho
on of social vzÈahu k spoloãnosti. Pre pojem „underclass“ uÏ nepostaãuje spájaÈ
work on dys- ho s iba neúãasÈou na trhu práce, ale aj so závislosÈou na sociálnych
functional dávkach, dokonca aj so ‰pecifickou subkultúrou.
members only Rozhodovanie je potrebne presúvaÈ na niÏ‰ie úrovne podºa
causes plenty of princípu subsidiarity.VytváraÈ viac úrovÀové rozhodovacie mecha-
nizmy, prostredníctvom ktor˘ch by sa hºadali cesty zniÏovania rizika
darkness in the
zneuÏívania moci v ktorejkoºvek oblasti.
articulationing of Podmienkou správaÈ sa sociálne, nemoÏno bez prístupu k bohat-
the subject of stvu a blahu, ktoré sa Ïiada meraÈ presnej‰ie a dôslednej‰ie. Na
social work. The hodnotenie v‰eobecného individuálneho bohatstva a blaha je
author means potrebné sústavne spresÀovaÈ pouÏívanie oveºa komplexnej‰ích
kritérií a prístupov.
this writing to be
V sociálnom Ïivote ãloveka v˘raznej‰ie nastupuje sociálna akcep-
a topic for tácia, sociálna súdrÏnosÈ, sociálna stabilita, sociálna spotreba,
discussion about sociálny v˘kon, sociálna ochrana a zniÏovanie bezbrehej konkuren-
social work. cie schopnosti a pod. Hrozba narastania sociálnej vylúãenosti,
sociálna pasca, odkázanosÈ na pomoc druh˘m, sluÏby na komunit-
nej báze, sociálne vyjednávanie a mnoho ìal‰ích sociálnych kompo-
nentov nadobúdajú nové dimenzie.
Sociálny Ïivot nemoÏno ani vnímaÈ ani vyjadrovaÈ v sociálnej
práci iba jednorozmernosÈou „sociálne kolíznych situácií“, „dys-
funkãn˘mi prvkami“, ktoré by sme postavili do ich v˘luãnosti, ãi
dokonca preberaním z in˘ch odborov, ako sme sa stretávali, ãi e‰te
stretávame dodnes v pokusoch etablovania sociálnej práce. Rie‰enie
problémov sociálneho Ïivota ãloveka postupuje od zmapovania
a anal˘zy konkrétneho sociálneho prostredia k porovnaniu s urãi-
t˘m teoreticko-praktick˘m modelom a aÏ potom získavame opráv-
nenie na vymedzovanie dysfunkãn˘ch prvkov. Prekonávanie ãi
obrusovanie ostr˘ch hrán sociálnych problémov je iba jednou

AKADEMICKÉ
state
ãasÈou náplne sociálnej práce. Narastá zjavnosÈ potreby teoreticko-praktického modelu
sociálneho Ïivota ako v˘chodiskového podkladu pre ìal‰iu ãinnosÈ sociálnej práce.
Anal˘za ‰pecifick˘ch problémov jednotliv˘ch regiónov je potom ucelen˘m konkrétnym
podkladom na rozhodovanie, pouÏívania metód a foriem sociálnej práce.
Osobnostn˘ fond ãloveka sa prejavuje ako filter, ktor˘ by mal prepú‰ÈaÈ tie informá-
cie, ktoré podporujú sociálnu rozvojovú tendenciu ãloveka. MnoÏstvo prepusten˘ch
informácií v˘razne vpl˘va na postupy rie‰enia koncepãn˘ch a kolíznych prvkov. Na
jednej strane ohraniãuje moÏnosti a na druhej strane dynamick˘ zväã‰uje ãasopriestoro-
vú dimenziu. Spája sa to s otváraním doteraz nevyuÏívan˘ch kvantitatívnych a kvalitatív-
nych postupov, ìal‰ích procesov humanizácie, otváraním hraníc sociálneho Ïivota
o rozvojové tendencie ãloveka.
Potenciál ãloveka vnímame ako súhrn moÏností, schopností, ako neopakovateºnú
schopnosÈ jednotlivca v spôsobilosti vedome sa podieºaÈ na formovaní svojho vlastného
Ïivota i v jeho kaÏdodennom sociálnom rozmere Ïivota.Ako vyuÏívaÈ vnútornú silu
ãloveka, v realizácii svojho Ïivota v zhode so ‰pecifick˘mi podmienkami, podpory
vlastn˘ch ãinov jednotlivca s citliv˘m prístupom prostredníctvom sociálnej práce.
Sociálne hodnoty sa odvíjajú od vzÈahu ãloveka k sebe samému, k in˘m ºuìom
a k spoloãnosti. FunkãnosÈ sociálnych noriem vystupuje do popredia najmä vtedy, keì
sociálna situácia vyÏaduje alebo dovoºuje voºbu.
Sociálne normy vystupujú ako záväzn˘ prvok sociálnych vzÈahov pre kaÏdého ãloveka
osobitne. NedodrÏiavanie sociálnych noriem je nutné spoloãensky regulovaÈ, utlmovaÈ,
trestaÈ a dodrÏiavanie preferovaÈ a odmeÀovaÈ. Sociálne normy sú regulatívom sociál-
nych procesov, upravujú a vymedzujú formy sociálnej interakcie aj vo vnútri sociálneho
útvaru.
Re‰pektovanie sociálnych noriem je aj v tom, Ïe ãlovek sa stáva zodpovedn˘m za
svoje konanie. DokáÏe sociálne saturovaÈ v‰eobecne prijaté, dohodnuté a legislatívne
zabezpeãené hodnoty pre v‰etk˘ch obyvateºov. K funkciám noriem patria regulácia,
stabilizácie, hodnotenie a pod. Normy sú späté so sociálnou kontrolou. Preto sú nutné
sociálne pravidlá, podºa ktor˘ch sociálny pracovník premieta a zobrazuje informácie
o klientovi prijateºn˘m jazykom a symbolmi. Pritom volí adekvátnosÈ impulzov.
Sociálna motivácia je pohnútka ºudskej aktivity k sociálnemu konaniu, ktorá podmie-
Àuje a vyvoláva ãinnosÈ ãloveka zameranú na uspokojenie sociálnych potrieb a jeho
ìal‰ieho rozvoja. Najãastej‰ie to b˘va vedome uznan˘ podnet rozumovej povahy. Úmysel
vyjadruje, ão je ãlovek rozhodnut˘ vykonaÈ, motív je vyjadrením, preão sa má ãin
uskutoãniÈ, aké ciele sleduje.
UÏitoãnosÈ sociálnej práce vypl˘va z jej spoluzodpovednosti uspokojovaÈ ºudské
potreby. Je to proces uspokojenosti poÏiadavkami, ktoré sú nutné pre normálnu ºudskú
ãinnosÈ.
Sociálna produktívna ãinnosÈ je zaloÏená na uÏitoãnej ºudskej ãinnosti, ktorou sa
vyvodzuje postavenie ãloveka vo svete. Z tohto hºadiska je dôleÏitá procesuálnosÈ,
kontinuita, historicita, smer k zmysluplnosti ‰truktúr sveta. Praktické usadenie motivá-
cie, vymedzenie jej ‰pecifického miesta v sociálnej práci nám spresÀuje väzba motivácia

state
– stimulácia – sankcie. Prístup by mal vychádzaÈ z hºadania motívu sociálnej ãinnosti, ão
je klientovi blízke. S klientom by sme mali zaãaÈ hovoriÈ o tom, ão klient pozná. Ná‰
Ïivot je do znaãnej miery aj tak˘, ak˘m ho robia na‰e my‰lienky. Prístupn˘m spoloãn˘m
myslením môÏeme zmen‰iÈ nechuÈ ku komunikácii so zmenami. Drvivá ãasÈ vecí v na-
‰om Ïivote je dobrá. Keì Ïijeme, tak prevaÏne vecí k Ïivotu máme. Nevychádzame len
toho, ão nám ch˘ba. Zvyknime si kaÏdú udalosÈ vidieÈ komplexne, teda aj jej lep‰ie
stránky.
Upriamenie pozornosti Svetovou Asociáciou sociálnych pracovníkov na vyuÏitie
holizmu ako teórie vedy spoãíva v programe celostnej interpretácie pojmov, ktorá
zvy‰uje svoju usúvzÈaÏnenosÈ s podmienkami ich empirického overovania.
Holizmus a holistické videnie sveta sa postupne presadzuje aj v spoloãensk˘ch
vedách a nahrádza doteraj‰ie prevaÏujúce mechanistické videnie a chápanie sveta. Svet
je vníman˘ ako jeden celok vzájomne prepojen˘ svet je organizmom a naru‰enie
súvislostí je príãinami zmien.
Holizmus umoÏÀuje vzájomn˘ vzÈah indivídua a sociálneho celku a ako sa uvedená
dilema – individualizmus verzus holizmus alebo merizmus, premieta do rôznych sociál-
no-politick˘ch koncepcií a doktrín.
Kategória celku je zaujímavá aj zo systémového pohºadu. Nejde len o hierarchiu
úrovní reálneho bytia ãloveka, ale aj o spätosÈ t˘chto úrovní a o podmienenosÈ väzieb.
Dynamika poznania vytvorená a ovplyvnená ãlovekom znamená najmä prirodzené
(ºudské) ãasté zmeny v Ïivotnom cykle informácií.V nich sa formujú aj vzÈahy medzi
realitou a jej projekciou, konkrétnymi v˘znammi pojmov a potenciálu ich vyuÏitia
v konkrétnych situáciách.
3.Metodologické problémy
Základná úvaha o predmete vedy je, Ïe si veda nedáva predmet sama o sebe, hºadisko,
z ktorého sa urãuje predmet vedy, je vÏdy mimo tejto vedy, vypl˘va ist˘m spôsobom
z celku.
V úvahách o premete vedy sa zvykne rozli‰ovaÈ materiálny objekt (obiectum materia-
le) vedy, ktor˘ umoÏÀuje rozli‰ovaÈ materiálny objekt ako cel˘ konkrétny predmet, na
ktor˘ sa veda zameriava.Tento predmet môÏe byÈ zhodn˘ a aj b˘va zhodn˘ pre viaceré
vedné odbory.
Formálny objekt (obiectum formále) je ohºad, vzhºadom na ktor˘ sa skúma materiálny
objekt a pre kaÏdú vedu je smerodajn˘ formálny objekt.
V sociálnej práci sledujeme ºudsk˘ Ïivot, ako spôsob existencie ãloveka, skupín,
spoloãnosti, vzhºadom na sociálny Ïivot. Pritom vychádzame z re‰pektovania najv‰eo-
becnej‰ích kritérií poznania sociálnych javov, ich anal˘z, stanovenia postupov, realizácie
postupov a ukonãenia a zhodnotenia sociálnej ãinnosti.
Stav v˘voja sociálnej práce na Slovensku zaãína t˘m, Ïe sociálna práca sa stala skôr
odborom vzdelania ako samostatn˘m formálnym objektom vedy.
Teória sociálnej práce obsahuje doteraj‰ie poznanie praktick˘ch postupov a interpre-
tácie nov˘ch informácií. Stojí pred cieºom poukázaÈ a zodpovedaÈ na teoreticko-praktic-

AKADEMICKÉ
state
ké otázky sociálneho Ïivota ãloveka, testovaÈ hypotézy a podieºaÈ sa aj na rie‰ení sociál-
nych problémov t˘kajúcich sa sociálneho Ïivota ãloveka.
Podstatné vytvorenie spätn˘ch väzieb prostredníctvom v˘skumu – anal˘zy – v˘uãby
sociálnej práce aj na Slovensku sa zatiaº iba sporadick˘ naznaãuje.
Domnievame sa, Ïe aj v˘uãbov˘ proces by mal prebiehaÈ ako teoreticko-praktická
informácia vyuÏiteºnosti v˘sledkov súãasného stavu vedeckého poznania na efektívne
vytvorenie strategickej koncepcie rozvoja a rie‰enia sociálnych problémov v konkrétnej
kaÏdodennej praxi.
RozpornosÈ sociálnej práce sa ãasto uvádza ako protireãivosÈ najmä v súvislosti
s in˘mi odbormi vzdelania ako napríklad so sociálnou pedagogikou, sociálnou psycholó-
giou, sociálnou ekonomikou, sociálnou etikou a pod. Domnievame sa, tento prístup je
viac-menej vo v˘zname kolízie a nie rozpornosti, vo v˘zname jednak zráÏky klasického
chápania vied o ãloveku z pohºadu pedagógov, psychológov, sociológov, právnikov,
ekonómov, medicíny a pod.
Charakterizovanie sociálnej práce ako „problémovej disciplíny“ spoãíva v ÈaÏko
rie‰iteºnej alebo dosial nerozrie‰enej, otvorenej, spornej a pritom naliehavej otázky.
Nebudeme pristupovaÈ k sociálnej práci iba z pohºadov problémov˘ch súdov a vzÈah
subjektu k predikátu pokladaÈ iba za moÏn˘, lebo spoloãenská prax zjavne potvrdzuje
jej opodstatnenosÈ a naliehavosÈ.
StanoviÈ funkãnosÈ sociálnej práce nemoÏno ani z prístupu ãi z priebeÏného hodnote-
nia napr. Ïe sociálna prácu vnímame ako semidisciplinu, ale z uchopenia sociálnej
problematiky konkrétneho sociálneho Ïivota ãloveka, jeho v˘znamnosti a efektívnosti
a najmä funkãnosti.
VymedzovaÈ sociálnu prácu ako „hraniãnú disciplínu“, vo v˘zname myslenej ãiary
oddeºujúcej od seba urãité odbory vedy ani nenaznaãuje jej kontúry, pritom hraniãenie
moÏno vnímaÈ aj ako byÈ blízky k nieãomu, dokonca celkom sa podobaÈ nieãomu.
V˘raz „pomáhajúca profesia“ alebo „pomáhajúce profesie“ uÏ vôbec niã nerie‰i, skôr
komplikuje rozpätie sociálnej práce a to ãi uÏ ako odboru alebo odboru vzdelania. Je to
pravdepodobne odvodené od vnímania sociálnej práce len ako pomoci a nere‰pektuje
sa jej trojstupÀov˘ rozmer vyjadrovan˘ prostredníctvom pomoci, pomoci k svojpomoci
a vyuÏitia potenciálu kaÏdého jedinca na dôstojné preÏitie jeho pozemského Ïivota
v kaÏdodennom sociálnom rozmere.
V súvislosti s pojmom sociálna práca ako „aplikovaná veda“ otvára sa úvaha ãlenenia
vied. Podstatou aplikovateºnosti je vyuÏitie súãasného stupÀa poznania o ãloveku,
o spoloãnosti, o sociálnom prostredí a komunikácii.Aplikáciu vnímame ako formu
vedeckého prístupu, ãi postupu vyuÏitia poznaného, ako metódu postupov zov‰eobec-
Àujúceho poznania konkrétneho sociálneho Ïivota ãloveka, skupiny, komunity, spoloã-
nosti, Európy a sveta. Sociálna práca je historick˘ vznikajúci poznávací a pracovn˘
proces s konkrétnym adresátom, ktorému sprístupÀuje postupy, vytvára postupy uºahão-
vania orientácií a rie‰enie problémov sociálneho Ïivota.
V sociálnej práci ide i o naladenie alebo doladenie sociálnej aktivity jedinca, skupiny
tak, aby s najmen‰ími problémami dokázali pozemsk˘ Ïivot preÏiÈ vo svojich vlastn˘ch

state
intenciách, v reálnom súlade so spoloãensk˘m intenciami. PlnosÈ individuálneho preÏi-
tia Ïivota jednotlivca vyÏaduje od neho re‰pektovanie podstatn˘ch sociálnych dohôd,
úzusu, zákonitosti a zákonn˘ch opatrení.Vzájomné väzby individuálneho Ïivota a spolo-
ãenského Ïivota sú zakódované v spoloãnom dobre, solidarite, subsidiarite, v kompromi-
soch, v tolerancii a tieÏ v skúmaní moÏnosti prevencie, resocializácie a hodnôt.
Domnievame sa, Ïe súãasn˘ stav je v˘sledkom etablovania sociálnej komunikácie
jednotlivca a jeho potenciálu, prostredníctvom ktorého vstupuje do spoloãenského
diania alebo je z neho vyluãovan˘, ãi sám sa vedome alebo nevedome vyluãuje. Problém
sociálne slab˘ch a slab‰ích, kritéria na ich vymedzovania, sú len hºadan˘mi pomocn˘mi
kritériami.
Ani náãrt multidisciplinárnych, interdisciplinárnych a transdisciplinárnych prístupov
nerie‰i problém vymedzovania predmetu sociálnej práce, ako to vidieÈ uÏ v predchád-
zajúcej ãasti uvádzan˘ch názorov.
V‰eobecn˘m metodologick˘m problémom sociálnej práce, ão platí aj v in˘ch odbo-
roch vzdelania, je, Ïe ãas a priestor nemoÏno vnímaÈ len ako nemenné skutoãnosti,
v rámci ktor˘ch sociálny Ïivot existuje.
Okrem iného upútava úvaha zo Správy Gulbenkianovej komisie o re‰trukturalizácii
sociálnych vied v postkomunistick˘ch krajinách: „Existuje pravda nebezpeãie, Ïe vedci
budú chcieÈ jednoducho prevziaÈ existujúce západoeurópske ‰truktúry, pretoÏe predsta-
vujú budúcnosÈ odli‰nú od ich vlastnej bezprostredne predchádzajúcej minulosti, aby
pritom rozpoznali skutoãné potiaÏe, ktoré má západn˘ vysoko‰kolsk˘ systém“
(Wallerstein, I. 1998; 106).
Sociálna práca vnímaná ako transdisciplinárna oblasÈ spoloãenského regulovania
umoÏÀuje nadhºadovo vnímaÈ funkãnosÈ sociálnej práce a smerovaÈ k vlastnej konzi-
stenãnej teórii sociálnej práce, priãom sa sociálna práca stáva aj zdrojom ekonomického
a kultúrneho rozvoja.
Koncipovanie sociálnej práce ako sociálnej in‰titúcie v konkrétnej spoloãnosti,
v konkrétnom ãasopriestore umoÏÀuje re‰pektovanie danej ekonomickej situácie a jej
v˘hºadov.Treba ju koncipovaÈ so zjavn˘m prihliadnutím na existujúce reálne zdroje. Jej
funkãnosÈ je podmienená rozmnoÏovaním zdrojov tvorby bohatstva a sociálno-kultúr-
nych prínosov, ktoré sú v˘znamn˘m prvkom rozvoja demokratickej spoloãnosti.
Sprístupnenie sociálnej informovanosti zameriavame na sociálnu komunikáciu s prost-
redím na primeranej kultúrnej úrovni vrátane konkrétnych sociálno-politick˘ch opatre-
ní, fungovania sociálnych subjektov a aktivizácie jednotlivcov na úãasti tvorby zmien
sociálno-politického prostredia.
Sociálna práca vníma pokrok vo v˘raznej závislosti na raste ºudskej tvorivosti, na
vytváraní priestoru pre dynamické rozvíjanie vlastného potenciálu ãloveka, sebavyjadre-
nia ãloveka v tomto zloÏitom svete, vrátane jeho „kaÏdodenného rozmeru“. Pokú‰a sa
odkr˘vaÈ otázky Ïivota, ktoré sú vo vonkaj‰ích a vnútorn˘ch moÏnostiach, istotách
ãloveka a jeho celkového obohacovania.
AÏ potom sa dostávame v sociálnej práci pred konkrétnu úlohu vyvodzovania dys-
funkãn˘ch prvkov, k tomu, na základe ak˘ch kritérií ich identifikovaÈ a v neposlednom

AKADEMICKÉ
state
rade ako s nimi narábaÈ. NemoÏno prejsÈ mlãaním neprítomnosÈ vyvodzovania sociálnej
práce z celku sociálneho Ïivota.
4.Vyvodzovanie sociálnej práce

Princíp sociálnej spravodlivosti znamená, Ïe ãlovek môÏe získavaÈ takú ãasÈ materiál-
nych a duchovn˘ch prostriedkov a hodnôt, aké mu vzhºadom na jeho postavenie
v spoloãnosti patria. Rozdeºovanie je podºa toho, ão sám jednotlivec pre spoloãnosÈ
odovzdáva, spoloãnosÈou prijat˘ úzus vypl˘vajúci z diferenciácie investícií v predpro-
duktívnom veku, zásluhovosti v produktívnom a zabezpeãovania v poproduktívnom
veku.
V princípe spoloãného dobra je vyjadrená základná my‰lienka personálnej existencie
v individuálnom a sociálnom rozmere ãloveka.Väã‰ina dobier (hodnôt) , ktoré patria
k ºudskému bytiu sme schopní utváraÈ iba spoloãne.
Pokiaº nebudeme vnímaÈ spoloãné dobra zo spoloãného úÏitku, bez ktorého ºudstvo
nemôÏe existovaÈ, zaãíname strácaÈ zmysel a cieº ºudstva.
Predpokladom existencie spoloãného dobra je zmyseln˘ poriadok v spoloãenstve,
dodrÏiavanie pravidiel, funkãnosÈ in‰titúcií a orgánov, kodifikovanie pracovno-právnych
vzÈahov, preventívnych opatrení v záujme vyváÏeného fungovania spoloãenstva.
Z pozície ‰tátu je spoloãné dobro kodifikovan˘ a právne zaruãen˘ a zabezpeãen˘
zmier. Neznamená to, Ïe ‰tát rozhoduje o v‰etk˘ch hodnotách, zabezpeãuje najmä
organizaãno-politické predpoklady, kde sa môÏe jednotlivec v‰estranné rozvíjaÈ. Ide
o sociálno-právnu ochranu zabezpeãenia sociálneho zmieru prostredníctvom základ-
n˘ch ºudsk˘ch práv. ·tát nemôÏe v‰ak vziaÈ na seba celé spoloãenské uplatÀovanie
hodnôt.T˘m by negoval tvorivé sily celku, skupín a jednotlivcov a namiesto toho, aby
slúÏil, blokoval by rozvíjanie osobnej dôstojnosti ãloveka.
Spoloãné dobro v jeho „organizaãnej“ funkãnosti môÏe sa premietaÈ v dostatoãne
vymedzen˘ch formálnych pravidlách, právnych normách, in‰titúciách v rámci humánne-
ho spoluÏitia.Tieto hodnoty, i keì majú „formálny nádych“, dotvárajú zmysel základn˘ch
hodnôt a základn˘ch ºudsk˘ch práv prostredníctvom potrebn˘ch medzinárodne prija-
t˘ch princípov, in‰titúcií a pravidiel slobodného ústavného ‰tátu ako prvku spoloãného
dobra.
PrítomnosÈ a hrozba sociálnych vylúãenosti, sociálnych pascí, odkázanosti na pomoc
druh˘m, potreba sluÏieb na komunitnej báze, efektívneho sociálneho vyjednávania atì.,
stále v˘raznej‰ie poÏadujú orientácie na sociálnu akceptáciu, sociálnu súdrÏnosÈ, sociál-
nu ochranu, sociálnu stabilitu, sociálne potreby a sociálnu spotrebu a sociálneho v˘ko-
nu.
Na Slovensku prakticko-komerãné vymedzovanie, vzájomná odli‰nosÈ sociálnej práce
od psychológie, právnych disciplín ale najmä sociálnej pedagogiky, bolo poplatné
preberaniu existujúcich postupov v in˘ch odborov vzdelania do obsahu a rozsahu
sociálnej práce. Reálne bolo podmieÀované najmä t˘m, kto sa konkrétne podieºal na
zakladaní sociálnej práce ako odboru vzdelania, ãi to boli pedagógovia, psychológovia,
sociológovia a pod. Otvorené zostali otázky ‰trukturálnej a organizaãnej povahy.

state
Ani na Slovensku nedo‰lo za ostatn˘ch desaÈ rokov k v˘raznej‰ím pokusom v principi-
álnej diskusii o vymedzení odborov vzdelania, e‰te dodnes sociálna práca s je zaradená
do pedagogick˘ch vied. Úsilím je hºadanie a pokusy vymedziÈ obsah a rozsah sociálnej
práce vo väzbe k „sociálnemu Ïivotu“, a jeho kaÏdodennej sociálnej forme.
Súãasne sociálny pracovník zaãína byÈ vníman˘ v pozícii agensa, aktívneho ãiniteºa,
pôvodcu aktivizovania sociálneho potenciálu klienta, spolutvorcu v jeho rozhodovaní. Je
iniciátorom ãasto i pôvodcom vyvolan˘ch aktivít klienta. Okrem teoretického vzdelania
má byÈ vyzbrojen˘ poznaním praktického Ïivota, jeho kaÏdodenného rozmeru v prá-
vach a povinnostiach klienta voãi sebe samému a spoloãnosti.
Rozsah konkrétnej ãinností agensa moÏno zaãleniÈ do niekoºk˘ch rovín ãinností.
Podstatnou, finálnou ãinnosÈou sociálneho pracovníka je konkrétna ãinnosÈ s klien-
tom, jeho kooperatívna ãinnosÈ v sociálnom Ïivote klientov. Rozsah ãinností agensa je
v uÏ naznaãovanej konkrétnej ãinnosti s klientom v ‰ir‰ích dimenziách, v konkrétnej
ãinnosti v sociálnych in‰titúciách, v konkrétnych ãinnostiach rozvíjania sociálnej práce,
postupn˘m v˘razn˘m prezentovaním stavovskej profesionality a podielom na formovaní
celospoloãenského Ïivota spoloãnosti.
V súãasnosti ide na Slovensku o kolektívnu diskusiu vzdelávatel’ov v sociálnej práci
v hºadaní ciest terminologického vymedzovania ako odboru, funkãnosti a miesta v systé-
me spoloãensk˘ch vied so zameraním na aproximáciu sociálnej práce na Slovensku.
Prístup k ãloveku je prejavom jeho komplexného hodnotenia kaÏdodenn˘ch ºudsk˘ch
aktivít z pozície bio-psycho-sociálneho prístupu.
Sociálna práca sa tak stáva dieÈaÈom moderného civilizovaného Ïivota. Jej vznik je
nesprostredkovan˘, vyvolan˘ neustálou premenou Ïivotn˘ch súvislosti. Z toho moÏno
vyvodzovaÈ, Ïe dôleÏité spoloãenské procesy kaÏdodenne vyÏadujú od ãloveka mnoÏ-
stvo aplikovan˘ch vedomostí. Sociálna práca je konkrétny Ïivotn˘ odbor a jej sociálne
spory ako „profesionálny sociálny spor“ predpokladá ãloveka sociálne analyzovaÈ na
vysokej profesionálnej úrovni.
V sociálnej práci pristupujeme k ºudskému Ïivotu ako k „sociálnemu faktu“, s re‰pek-
tovaním, Ïe sa bez vlastného priãinenia rodíme, (ãlovek skôr dokáÏe svoj Ïivot ÏiÈ, ako si
uvedomiÈ jeho zmyseº), ako ku komplexnej ãinnosti Ïivej bytosti, ktorá je sprevádzaná
mnoÏstvom sprievodn˘ch komponentov a interakcií s in˘mi ºuìmi. Îiaduci je ‰pecifick˘
rozbor konania, spôsobu pohybu, v zmierlivom pohybe jedinca v pozemskom Ïivote.
ëalej je potrebn˘ profesionálny prístup ku kaÏdodennému Ïivotu, profesionálne anal˘zy
a rozbor, ktor˘ sa t˘ka svojráznych polôh, do ktor˘ch sa v Ïivote dostaneme. âo sa t˘ka
kaÏdodennej „svetskej konkrétnej Ïivotnej“ praxe, niektorí ºudia potrebujú vedenie, aby
si mohli zachovaÈ „autonómiu praktického Ïivota“.
Sociálna práca sprístupÀuje i laickému publiku moÏnosÈ nazrieÈ dovnútra problémov
a na rie‰enie otázok komplexne, bez osobitn˘ch kompetencií, ktoré sa ãastokrát venujú
z „vlastnej“ pozície a teda aj obmedzenej kompetencie.
Sociálna veda sa dnes formuje ako moderné ponímanie „sociálneho“, sociálnych
vzÈahov, ako spoloãensko-teoretick˘ vzÈah dne‰ka a zajtraj‰ka. Profesionálna prax nám
vytvorila základne v˘chodiska postupného „usadzovania“ sociálnej práce ako teoretic-

AKADEMICKÉ
state
ko-praktickej disciplíny.Autozámery jedinca a skupiny, ich rozvojov˘ rozmer moÏno
uskutoãÀovaÈ za podmienok poznania, a t˘m aj teoretickej pripravenosti sociálnych
pracovníkov.
Technológia komunikácie v‰edného dÀa je súãasne zloÏkou vedeckosti práce.
UmoÏÀuje identifikáciu problémov kaÏdodenného praktického sociálneho Ïivota ºudí
na komplexnom prístupe.
Postupne vzniká potreba urãitej konkrétnej odbornej prípravy na vykonávanie sociál-
nych ãinnosti a sociálna práca sa formuje ako prvok s obsahom od krátkodob˘ch
kurzov, postupn˘m vymedzovaním vzdelávacieho obsahu a rozsahu, aÏ dospieva do
formy univerzitného vzdelania vrátane rigorózneho pokraãovania a doktorandského
‰túdia ako najvy‰‰ej formy vysoko‰kolského vzdelania a tieÏ s moÏnosÈou habilitaãn˘ch
a inauguraãn˘ch postupov. Z toho vypl˘va, Ïe sociálna práca sa stala odborom vzdelania
a udeºuje sa jej z pozície vzdelávania akreditaãná suverenita.
Základn˘m zámerom 1. celoslovenskej konferencie sociálnej práce (máj 1999), bola
teória a metodológia sociálnej práce, metodika sociálnej práce a podiel in˘ch odborov
na formovaní sociálnej práce. Bol to pokus o urãité o urãité zjednotenie vzdelávateºov
sociálnej práce na Slovensku a tieÏ ako praktická príprava na európsku konferenciu pod
garanciou ECSPRESS s názvom: „Príprava sociálnych profesií pre budúcu Európu“
v auguste 1999 v Modre-Harmónii.
5. Teoreticko-praktick˘ model sociálnej práce a jej trendy v˘voja

Teória sociálnej práce usporiadava sústavu základn˘ch ideí poznania, ktoré podmie-
Àujú existenciu ºudstva a v˘razne sa zameriavajú na vyváÏenosÈ spoloãensk˘ch rozvojo-
v˘ch tendencií s ão najpln‰ím re‰pektovaním individuálnych záujmov prostredníctvom
uplatÀovania a rozvíjania vlastného sociálneho potenciálu klientov. Sociálnu prácu
vnímame ako súhrn, súbor problémov v oblasti sociálneho Ïivota ãloveka v jeho kaÏdo-
dennom rozmere.
Aproximácia sociálnej práce predpokladá priblíÏenie vnímania sociálnej práce k jej
historickému v˘voju, vnímaniu súãasného stavu vo svete a v Európe, a najmä v stredoeu-
rópskych krajinách. Je to aj postupné rie‰enie zloÏitej úlohy sociálnej práce v sloven-
sk˘ch podmienkach s re‰pektovaním slovensk˘ch ‰pecifík a najmä nevyhnutnej väzby
sociálnej politiky a sociálnej práce v transformaãnom procese vyjadreného zásadn˘mi
zmenami v ‰truktúre spoloãnosti (StrieÏenec, 1993).VyuÏitie slovenského potenciálu pre
tvoriacu sa architektúru slovenskej sociálnej práce je prirodzenou úlohou jej rozvíjania.
Zmyslom sociálnej práce zostáva vyváÏenosÈ ãloveka ako tvorcu hodnôt a konzumen-
ta. Sociálna politika na Slovensku, ako súãasÈ komplexnej politiky ‰tátu ponúka moÏnos-
ti realizácie individuálneho a skupinového potenciálu v‰etk˘ch ºudí, vytvára a ponúka
ìal‰ie moÏnosti sociálnej regulácie. Je ponorom do aktivity klienta, do prebudenia
„osobnostného potenciálu“ analyzovania a spoloãného hºadania v˘chodísk.V˘chodiska
môÏeme hºadaÈ iba spolu s klientom, sociálne zmeny do ktor˘ch klient vedome vstupu-
je sú podmienené jeho slobodn˘m rozhodovaním pri vyuÏívaní jeho vlastnej osobnej
aktivity.

state
Stratégia hospodárskeho rozvoja je alfou a omegou sociálneho rozvoja. Dane obyvate-
ºstva sú príspevkom na zabezpeãovanie sociálnej koncepcie v kultúrnom ‰táte.Verejn˘
sektor zv˘razÀuje zodpovednosÈ obãana prostredníctvom zodpovednosti za kvalitu
svojho vlastného Ïivota.
Medzi prínosy anal˘zy a realizácie sociálnej práce na Slovensku radíme aj potrebu
Komory sociálnych pracovníkov ako samosprávnej stavovskej organizácie, ktorá bude
zdruÏovaÈ sociálnych pracovníkov, chrániÈ a obhajovaÈ práva ãlenov komory, vrátane
pracovn˘ch podmienok potrebn˘ch na v˘kon povolania sociálneho pracovníka. Bude
poskytovaÈ ãlenom komory sociálnych pracovníkov odborné, právne a ekonomické
poradenstvo v súvislosti s vykonávaním povolania sociálneho pracovníka, rie‰iÈ podnety
a návrhy a sÈaÏnosti ãlenov komory sociálnych pracovníkov v súvislosti s ich právami
a povinností vypl˘vajúcimi zo zákona. Komora sa bude vyjadrovaÈ aj o odbornej a etic-
kej spôsobilosti sociálnych pracovníkov. Na základe osobitn˘ch odborn˘ch prístupov
vydávaÈ osvedãenia oprávÀujúce vykonávaÈ povolanie sociálneho pracovníka v ne‰tát-
nej sfére.
Záver
K zamysleniu sa o ìal‰om rozvoji sociálnej práce pre tretie milénium in‰piruje aj
definícia sociálnej práce prijatá na Valnom zhromaÏdení Medzinárodnej federácie
sociálnych pracovníkov v Montreale v Kanade v júli 2000, ktorá nielenÏe nahrádza
definíciu z roku 1982, ale dynamizuje v˘voj sociálnej práce a zdôrazÀuje, Ïe nijakú jej
definícia nemôÏeme povaÏovaÈ za vyãerpávajúcu.
UpozorÀuje na metodológiu sociálnej práce, ktorá sleduje na systematickom súhrne
teoretick˘ch a empirick˘ch poznatkov odvoden˘ch z v˘skumu a praktického hodnote-
nia lokálnych poznatkov, ‰pecifick˘ch pre dan˘ kontext. Prekonáva spomínan˘ akade-
mizmus sociálnej práce a súãasne je v˘zvou na postupné a trpezlivé postupy v˘skumu
s vyuÏívaním teórie o ºudskom rozvoji.
Aby bola sociálna práca efektívne fungujúcou in‰titúciou predpokladá vytvorenie
spätnej väzby so sociálnou politikou. Sociálna práca je verifikátorom praktickej sociálnej
politiky, ãím sa podieºa na dynamizácii sociálno-ekonomického rozvoja ako predpokladu
tvorby celkového prostredia pre vyuÏitie vlastného, osobnostného potenciálu jednotliv-
ca.
V rámci strategick˘ch zámerov rozvoja spoloãnosti a jednotlivcov reaguje sociálna
práca na komplexné rozvojové tendencie celku sociálneho Ïivota a na existujúce
krízové stavy v spoloãnosti, ktoré sú dôsledkom jej existujúcej ‰truktúry, organizácie
a regulovania.V˘znam spoãíva v selektovaní naliehav˘ch prípadov v kaÏdodenn˘ch
osobn˘ch a sociálnych problémoch obyvateºstva. Dysfunkãné prvky moÏno vyvodzovaÈ
z poznania funkãnosti teórie a skutoãného reálneho sveta.
Sociálna práca obsahuje aktivity v práci s jednotlivcom, skupinou a komunitou,
poradenstvo v odstraÀovaní uÏ existujúcich kolíznych a dysfunkãn˘ch prejavov s v˘raz-
n˘m zameraním na preventívnu ãinnosÈ (Schavel, 1999).
Vyústením sociálnej práce v praktickej podobe je nezastupiteºná funkãnosÈ pri

AKADEMICKÉ
state
koncipovaní sociálnych sluÏieb ako súãasti praktického rie‰enia kolíznych situácií
a rozvoja celkovej kvality Ïivota.
Predpokladom je komplexn˘ prístup mnoÏstva subjektov, ktoré artikulujú potreby
spoloãenskej praxe. Re‰pektovanie potrieb adresáta sociálnej práce – klienta, poÏiadav-
ky zamestnávateºov, i to ak˘ch konkrétnych sociálnych pracovníkov potrebujeme, ãím
majú byÈ sociálny pracovníci vybavení, aká má byÈ ich spôsobilosÈ.
Existujúci informaãn˘ tok o sociálnej práci, celkovú ‰tandardnosÈ odboru sociálnej
práce, nedosiahneme iba konzervovaním alebo nefunkãn˘m prená‰aním v˘sledkov
z in˘ch odborov.
* Kontakt na autora: e-mail: sapientia@ba.telecom.sk
PouÏitá literatúra:
Definícia sociálnej práce prijatá na Generálnom zhromaÏdení Medzinárodnej federácie
sociálnych pracovníkov (IFSW) v Montrealy v Kanade v júli 2000.
Drapela,V. J. Pfiehled teorií osobnosti. Praha: Portál,1997.
Hroncová, J., Hudecová,A.; Matulayová,T. Sociálna práca a sociálna pedagogika.
Banska Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2001.
Levická, J. Teoretické aspekty sociálnej práce. Bratislava, 2002.
ªudské práva. V˘ber dokumentov OSN. Bratislava:Archa, 1995.
Matulay, S.; Matulayová,T. Sociálna práca. Nitra: Univerzita Kon‰tantína Filozofa, 1998.
Mrázová,A. Sociálna práca a jej najfrekventovanej‰í pracovn˘ nástroj – rozhovor. Práca
a sociálna politika, 2000, ã. 10.
Schavel, M. Aktuálny stav a moÏnosti rozvoja sociálneho poradenstva na krajsk˘ch
a okresn˘ch úradoch – odboroch sociálnych vecí. In: Príruãka sociálneho pracovní-
ka.Tempus Phare Jiont European Projekt IBJEP 1341298.Vydavateºstvo Peter Huba,
1999.
StrieÏenec, ·. Náãrt problematiky sociálnej politiky. Bratislava: UK, 1993.
StrieÏenec, ·. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava:AD, 1996.
StrieÏenec, ·. Úvod d sociálnej práce. Trnava:AD, 1999.
Tokárová,A. a kol. Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce.
Pre‰ov, 2002.
Wallerstein, I. Kam smûfiují sociální vûdy. Zpráva Gulbenkianovy komise o restrukturaci
sociálních vûd. Praha: Sociologické nakladatelství, 1998.
Îilová A. Kapitoly z teórie sociálnej práce I. Îilina: Edis, 2000.


AKADEMICKÉ SOCIÁLNA PRÁCA AKO SYSTÉM... / J. TÁNCOŠ, V. LONGAUER
state
Doc. PhDr. Július

Tánco‰, CSc. je
vedúcim Katedry
rómskej kultúry
na Fakulte
Sociálna práca ako
sociálnych vied
Univerzity
systém vedeckého poznania
Kon‰tantína
Filozofa v Nitre.
Doc. PhDr. Social work as
Viliam Longauer,
CSc.* pracuje
ako vysoko‰kol-
a system of scientific cognition
sk˘ uãiteº na Úvod
Katedre rómskej Sociálna práca na Slovensku si aj napriek jej preru‰enému v˘voju
kultúry stejnej v predchádzajúcom období opätovne získala svoju pozíciu samo-
statnej vednej disciplíny, ktorá sa opiera o systém vlastn˘ch teore-
fakulty.
tick˘ch poznatkov. Dodnes sa e‰te diskutuje o tom, ãi sociálna
práca je aplikovanou alebo samostatnou oblasÈou vedeckého
poznania a ãi ju moÏno zaradiÈ do systému vedeckého poznania.
Z toho dôvodu, by sme chceli poukázaÈ na niektoré teoretické
Abstrakt: v˘chodiská sociálnej práce a potvrdiÈ jej opodstatnenosÈ o jej
Sociálna práca vedeckosti.
Sociálna práca ako odbor interdisciplinárny vzniká uÏ na urãitom
na Slovensku stupni v˘voja sociálneho, filozofického, ekonomického, spoloãen-
získava, aj ského myslenia, ale úvahy o sociálnej starostlivosti sú sprievodn˘m
napriek proble- znakom ºudstva poãas celej jeho existencie.Vyvíjalo sa od izolova-
matickému n˘ch my‰lienok aÏ po vypracovanie ucelen˘ch koncepcií sociálne-
v˘voju v pred- ho zabezpeãenia. Sociálna práca sa dnes na Slovensku ako vedn˘
odbor iba profiluje, jeho proces, v ktorom sa vymedzuje jej pred-
chádzajúcom
met skúmania, dotvára sa pojmov˘ aparát, vnútorná ‰truktúra, oblasÈ
období, opätov- praktického uplatnenia, jej in‰titualizácia, vzájomn˘ vzÈah k príbuz-
ne pozíciu n˘m vedám – sociológii, psychológii, pedagogike, histórii, práva,
samostatnej a pod.
vednej disciplíny,
Dejiny sociálneho myslenia
ktorá sa opiera Sociálne myslenie v starom Oriente – filozofické uãenie danej
o systém vlast- doby a spoloãenské prostredie svojím charakterom neumoÏÀovalo
n˘ch rozvoj sociálnych uãení a teórií. ªudia Ïili v roºníckom hospodár-
SOCIÁLNA PRÁCA AKO SYSTÉM... / J. TÁNCOŠ, V. LONGAUER
AKADEMICKÉ
state
stve, obklopení kastovníctvom, poverami, náboÏensk˘mi doktrínami
a neucelen˘m zákonodarstvom. Za zdroj sociálnych súvislostí teoretick˘ch
a zmien boli povaÏované nadprirodzené sily, a preto nebolo potreb- poznatkov.
né vytváraÈ koncepcie sociálneho pokroku. V posledn˘ch
Charitatívny charakter sociálnej práce má dlhodobú históriu. rokoch sa viedla
V starom v Egypte, Grécku existovala ústavná starostlivosÈ o cho-
na Slovensku
r˘ch, útulky a sirotince.V˘chodiskom sociálnych my‰lienok v tomto
období bol ideál slobodného obãana v slobodnom ‰táte, ktor˘ Ïil diskusia o tom,
z práce svojich otrokov, a preto od ‰tátu nepotreboval sociálne ãi je sociálna
garancie svojej existencie. Sociálnymi otázkami sa z radov antick˘ch práca aplikova-
mysliteºov zaoberal najmä Platón, ktor˘ svoje sociálne my‰lienky nou alebo
uviedol v diele Politeia (Ústava), kde vyjadruje sklamanie nad
samostatnou
svojimi spoluobãanmi a navrhuje ideálnu spoloãnosÈ slobodn˘m
obãanom zaloÏenú na cnosti, t. j. spravodlivosti a usporiadaní
oblasÈou vedec-
utopistick˘m ‰tátnym systémom, ktor˘ majú spravovaÈ filozofi, kého poznania.
chrániÈ stráÏcovia a ktorého základnú vrstvu tvoria remeselníci ZároveÀ vznikla
a roºníci.V tomto ideálnom ‰táte chor˘ch a zranen˘ch treba lieãiÈ diskusia o jej
len vtedy, ak je nádej, Ïe sa vrátia na miesto v deºbe práce ako zaradení do
vojaci alebo remeselníci. Úãelom lieãby je navrátiÈ pracovnú schop-
systému vied.
nosÈ naru‰enú chorobou alebo úrazom, nie predlÏovaÈ Ïivot cho-
r˘m a zranen˘m. PredloÏen˘
Aristoteles na rozdiel od Platóna rozvíjal svoju teóriu na empiric- príspevok
kej a racionálnej anal˘ze pozorovanej skutoãnosti, re‰pektujúc poukazuje na
realitu prírody, ãloveka a spoloãnosti. Hovoril o takom usporiadanie teoretické
spoloãnosti, ktoré prihliada k ‰pecifickosti, povahe a podmienkam
v˘chodiská
daného národa.Aristotelova etika vidí hlavn˘ cieº v najvy‰‰om
dobre, t. j. blaÏenosti, ktorá je zmyslom Ïivota. Slobodn˘ ãlovek ju sociálnej práce
dosiahne mravn˘m konaním. Chudobn˘, chor˘, ãi osudom prenasle- a na jej apliká-
dovan˘ ãlovek môÏe byÈ blaÏen˘, ako i cnostn˘. Slobodn˘ ãlovek cie vo v˘uãbe
má svoju cnosÈ – zdatnosÈ a prispôsobivosÈ uplatniÈ predov‰etk˘m sociálnej práce
t˘m, Ïe si pomôÏe sám a keì sa mu to nepodarí t˘m, Ïe bude rany na KRK.
osudu dôstojne zná‰aÈ.Aj Aristotelovi je cudzie pochopenie pre
t˘ch, ktorí sa ocitli v ÈaÏkej situácii.Vo svojich dielach spája neduÏi-
vé deti a deti s telesn˘mi vadami s usmrcovaním, hovorí o regulácii
sobá‰ov a pôrodnosti. Abstract:
V dejinách samotnej sociálnej práce prelomov˘m obdobím je 9. Although the
storoãie n. l., kedy sa rozvíja organizovaná sociálna práca prostred- development
níctvom klá‰torov a cirkevn˘ch spoloãenstiev. Zo stredoveku sú
was interrupted
známe chudobince a starobince, policajn˘ poriadok cisára
Ferdinanda z roku 1552 stanovil povinnosÈ starostlivosti o chudob- in the past,
n˘ch. Prvé novodobé in‰titúcie sociálnej starostlivosti vznikali za social work in
vlády Márie Terézie a Jozefa II., známe sú aj prípady jednotlivcov, Slovakia
state
ktorí sa starali o emigrantov, väzÀov, deti s postihnutím.
nowadays stands Poãiatky organizovanej sociálnej práce, vychádzajúc z jej podsta-
in the position of ty, sa spájajú s koncom 19. storoãia. Základ in‰titucionálneho
an independent ponímania sociálnej práce poloÏili utopisti v 19. storoãí. Sociálne
scientific discipli- in‰titúcie sú integrálnou súãasÈou spoloãenského usporiadania
‰tátu, ktoré spoluvytvárajú sociálne prostredie, v ktorom sa uspoko-
ne which ema-
jujú obãianske práva. Pravda, problémy ako je hlad, choroby, zneuÏí-
nates actual vanie, prenasledovanie, t˘ranie, chudoba, násilie sú v ºudskej spoloã-
theoretical nosti nepretrÏite prítomné. Oproti t˘mto negatívnym, sociálne
knowledge. zaÈaÏujúcim situáciám, ako keby na zdôraznenie ich obtiaÏnosti
In the past years stoja: prebytky, moc, sila ãi peniaze.Vplyv oboch protipólov na
individuálne ºudské Ïivoty, ako aj prístup spoloãnosti k rie‰eniu
experts in
t˘chto problémov, napokon vyústili do odborného, teoretického
Slovakia have ‰túdia spomínan˘ch problémov zo ‰pecifického pohºadu rodiacej
been discussing sa novej profesie – sociálnej práce.
the fact if social Prvá etapa rozvoja teórie sociálnej práce, t. j. roky 1890-1914, je
work is an charakteristická skúmaním otázok spojen˘ch s definovaním základ-
application or an n˘ch sociálnych problémov ako sú spoloãenské ‰truktúry, rozliã-
nosÈ sociálnych a ekonomick˘ch systémov a v náväznosti na refor-
individual part of
my pomoci poskytované v jednotliv˘ch krajinách.Teoretick˘mi
science theory otázkami sociálnej práce v tomto období sa zaoberali napr. Octavia
and they have Hill, Florence Kelly, Jane Addams, Grace Albott, Marry Richmoud,
also been Berta Reynolds,Alice Salomon, Ilse Arlt, Helana Radlinská, Elena
discussing the Maróthy- ·oltesová a ìal‰í.
Ústrednou témou teoretick˘ch prác v tomto období bola predov-
position of this
‰etk˘m otázka chudoby a sociálneho vylúãenia. Jednotliví autori sa
discipline. zameriavali na fungujúce mechanizmy, ktoré vo vnútri spoloãnosti
The submitted vedú k narastaniu chudoby a ktoré prispievajú k sociálnej, etickej
speech shows alebo inej forme nezná‰anlivosti a t˘m sa podieºajú na sociálnom
theoretical vylúãení jednotlivcov ãi cel˘ch skupín. SúãasÈou ich teoretick˘ch
standpoints of prác sú aj otázky, kto do akej miery a ak˘m spôsobom môÏe napo-
môcÈ rie‰eniu spomínan˘ch problémov.
social work and
also the applica- Moderné problémy sociálnej práce
tion models in Druhá etapa o vedeckom poznaní sociálnej práce zaãala uÏ
training courses v medzivojnovom, období t. j. v rokoch 1918-1941, ktoré vyústilo do
mnoÏstva prístupov v teoretickej v˘stavbe odboru sociálna práca,
of social work in
ako bolo napríklad psychodynamicky orientovaná sociálna práca,
The department ego-psychologická ‰kola, behaviorálne, ale tieÏ kognitívne zameraná
of Roma culture teória uãenia, teória sociálnych rolí, terapeuticky orientovaná
of FSS CPU. sociálna práca, rodinná terapia, atì.
Po I. svetovej vojne sa v teoretick˘ch prácach viacej objavujú

AKADEMICKÉ
state
(v porovnaní s predchádzajúcim obdobím) témy pracovného vylúãenia, problémy
súvisiace so Ïivotn˘mi cyklami, problémy spojené s vnútorn˘mi psychick˘mi procesmi,
otázky optimálneho spôsobu sociálneho diagnostikovania, v˘znamu sociálnej diagnózy
ako aj rozvoj in˘ch metodick˘ch postupov realizovan˘ch v sociálnej práci.
UÏ od 20. rokov minulého storoãia sa sociálna práca usilovala o zaradenie do v‰eobec-
ného systému vedeckého poznania. E. Engelke vo svojej práci disponuje veºk˘m mnoÏ-
stvom vedeck˘ch v˘chodísk, teoretick˘ch koncepcií, ãi vedeck˘ch modelov.Táto teore-
tická základÀa sociálnej práce je tak ‰iroká, Ïe pre jej oznaãenie sa Engelkemu javí
vhodnej‰ie pouÏívaÈ oznaãenie teoretick˘ súbor sociálnej práce a nehovoriÈ o jednej
teórii sociálnej práce.
RozsiahlosÈ a rozmanitosÈ tohto teoretického súboru spôsobuje, Ïe jednotlivé teórie ãi
koncepcie sociálnej práce veºa razy nie sú dostatoãne napæÀané, zostávajú len na úrovni
rozpracovania a Engelke preto navrhuje, aby sme hovorili rad‰ej o teoretick˘ch frag-
mentoch sociálnej práce.
Pre mnoÏstvo prác, ktoré v tomto období vznikli, je charakteristická na strane jednej
snaha o „vedecké spracovanie“ sociálnej práce a na strane druhej tieto práce „znova
prezrádzajú nedostatoãné znalosti literatúry a malú pripravenosÈ autorov zaoberaÈ sa
my‰lienkami in˘ch“.Tento záujem, evidentn˘ predov‰etk˘m u predstaviteºov nemeckej
‰koly sociálnej práce, Engelke podrobil ostrej kritike, priãom existujúce práce rozdelil
do ‰tyroch ‰kôl teoretického vzdelávania sociálnej práce, alebo inak povedané, do
‰tyroch ‰kôl teórie sociálnej práce:
- ‰kola zameraná technologicko-normalizaãne,
- ‰kola zameraná na hermeneutiku a „kaÏdodennú orientáciu“,
- ‰kola zameraná na ekonomiku a manaÏment,
- ‰kola zameraná na procesuálno-systemick˘ prístup.
Popri Engelkovom delení sa v teórii sociálnej práce môÏeme stretnúÈ so snahou
o „utriedení“ existujúcich prác aj napríklad u Helgy Marburgerovej (1971), Hansa
Schmidta (1981) ãi Alberta Mühluma (1986) a ìal‰ích.
Pre sociálnu prácu je v tomto i ìal‰om období charakteristickej‰í proces hºadania
vlastného priestoru vo vedeckom poznaní, ako proces dokazovania vedeckosti sociálnej
práce. Sociálna práca, ktorá je charakteristická vlastn˘m interdisciplinárnym a multifak-
toriálnym základom, je urãená pre tak ‰iroké spektrum odberateºov, Ïe rozvoj jednotnej,
v‰eobjímajúcej teórie sociálnej práce sa javí ako nesplniteºná úloha. Rozmanitá situácia,
rozmanitá klientela vyÏadujú rozmanitosÈ v prístupe, metódach a nakoniec i vo formách
konkrétnej pomoci.
Koncom 70. rokov sa zaãína v˘razne meniÈ sociálna realita v globálnej spoloãnosti,
narastá poãet nezamestnan˘ch, ekonomicky slab˘ch rodín, drogovo a inak závisl˘ch,
zniÏuje sa vek mládeÏe páchajúcej trestnú ãinnosÈ atì.V osemdesiatich rokoch 20.
storoãia, teda v dobe „veºk˘ch úsporn˘ch opatrení v sociálnej oblasti a v období maso-
vej nezamestnanosti obyvateºstva, vy‰la z módy, vnútorná perspektíva práce a to predov-
‰etk˘m sociálnej práce“. Úvahy o vnútornej perspektíve sociálnej práce boli jedn˘m
z viacer˘ch faktorov, ktoré prispeli k poãetn˘m kontraverzn˘m diskusiám ako o profesii

state
sociálna práca, tak i o teórii sociálnej práce.
Odpoveìou na tieto zásadné spoloãenské zmeny bol na jednej strane pesimistick˘
pohºad samotn˘ch sociálnych pracovníkov na vlastnú profesiu, reprezentovan˘ napr.
Achterhiusom, ktor˘ prisúdil sociálnej práci v na‰ej spoloãnosti v˘znamnú úlohu pri
zachovávaní utlaãovania prostredníctvom práce, na strane druhej je to hºadanie nov˘ch
moÏností rozvoja sociálnej práce, ktoré nakoniec vyúsÈuje do systemickej teórie sociál-
nej práce, ale tieÏ teórie Ïivotného prostredia, alebo do to teórií ako sú Life-model, ãi
teórie konania, teórie komunikácie a pod.
Toto úsilie nadobudlo najväã‰ej intenzity v 60.–70. rokoch a je preÀ charakteristická
v˘razná orientácia na tzv. psychologick˘ model sociálnej práce, v ktorom prevláda
z metodologického hºadiska individuálna sociálna práca, a to aj napriek faktu, Ïe kon-
com sedemdesiatych rokov sa popri individuálnej sociálnej práci rozvíja vo väã‰ej miere
(oproti predchádzajúcemu obdobiu) aj sociálna práca so skupinou.
Sociálna práca bola vo v‰eobecnosti síce v˘razne prepsychologizovaná, ale zároveÀ
bola chápaná samotn˘mi sociálnymi pracovníkmi ako nezávislá disciplína s vlastnou
vnútornou perspektívou.
Úspe‰nosÈ ãi zlyhanie sociálnej práce sa odvodzovalo od dvoch základn˘ch faktorov,
a to:
- od profesionálneho sociálneho pracovníka,
- od klienta.
Niektorí zo spomínan˘ch autorov samozrejme pokraãujú vo svoje tvorbe aj v tomto
období a pribúdajú k ním napr. Robinsonová, Konopková, Zeller, Krake‰ová-Do‰ková
a ìal‰í. Priãom hlavné problémy témy, na ktoré sa zameriavajú sociálni pracovníci,
nezaznamenali väã‰iu zmenu, aj keì rozdielnosÈ názorov bola v predkladan˘ch teoretic-
k˘ch prácach prítomná poãas celého obdobia. K zmene odborného záujmu v oblasti
teórie, sociálnej práce prichádza aÏ v období prvej väã‰ej kritiky metódy sociálnej
práce, ktorá zaãala v teoretickej rovine prebiehaÈ na rozhraní ‰esÈdesiatich a sedemdesi-
atich rokov 20. storoãia.
Jednotliví autori ako napríklad Kampl, Zeller, B. Kelbertová, Bruschwicková upriamujú
pozornosÈ na malé sociálne skupiny – najmä rodinu a problémy jej jednotliv˘ch ãlenov,
na problémy komunity, otázky diskriminácie, ºudsk˘ch práv, nedostatok finanãn˘ch
a materiálnych zdrojov, na problémy „ulice“, ale tieÏ na otázky súvisiace so zdravím
klientov, problémom, domácností, ‰kôl, ãi na v˘znam stresu vypl˘vajúceho z interakcie
klienta a jeho okolia.
Toto obdobie dalo by sa oznaãiÈ aj za obdobie kvasenia teórie sociálnej práce, keìÏe
jeho v˘sledkom je práve odklon od v‰eobecn˘ch problémov a presun autorov k rie‰e-
niu otázok spojen˘ch s problematikou sociálnej práce. 80. a 90. roky sa tak nesú v zna-
mení vedeckej diskusie orientovanej najmä na témy: sociálne sluÏby, ich obnovenie,
organizácia, zodpovednosÈ, úlohy, ‰tandardy kvality, klient v˘menné procesy, interakcia
a komunikácia, vzÈah jedinca a Ïivotného prostredia, atì. Opätovne a s väã‰ou odbor-
nou fundovanosÈou sa otvorila kritika metód sociálnej práce a s Àou spojené úsilie o ich
nové chápanie, otázky vzdelávania sociálnych pracovníkov, osobnej zodpovednosti ako

AKADEMICKÉ
state
klienta tak i sociálneho pracovníka a s t˘m súvisiace otázky profesionality, etiky a kom-
petencií sociálneho pracovníka.
V tomto období sa do popredia dostáva systémov˘ prístup reprezentovan˘ najmä
Goldsteinom, Pincusom a Minahanom,Thierschom, ãi S. Staub-Bernasconim, Lüssim
alebo Holstein-Brinkmannom.
Uvedené chápanie v˘voja teoretického myslenia v sociálnej práci je len fragmentál-
nou ukáÏkou a mohlo by byÈ reprezentované in˘mi autormi, ktorí sa venovali nielen
spomínan˘m témam, ale teoreticky rozpracovali napr. sociálno-právne otázky sociálnej
práce, ãi dejiny tejto oblasti atì.
Pred sociálnou prácou ako teoretickou disciplínou stojí v súãasnosti úloha opísaÈ,
vysvetliÈ a zhodnotiÈ ‰pecifickú sociálnu realitu, ktorú tvoria nielen klienti a ich sociálne
problémy, ale tieÏ moÏnosti ‰tátnych ãi súkromn˘ch organizácií v oblasti rie‰enia t˘chto
problémov. Do teoretického poºa sociálnej práce patria aj otázky jej cieºov, metód,
hodnôt ako aj praktick˘ch vedomostí, ktor˘mi musia sociálni pracovníci disponovaÈ.
„VedeckosÈ“ v sociálnej práci sa stala jednou z najdiskutovanej‰ích tém 20. storoãia vo
vzÈahu k tomuto odboru, av‰ak v Ïiadnom prípade nemôÏeme diskusiu o „vedeckosti“
sociálnej práce spájaÈ aÏ s koncom tohto storoãia.
Lord Beverdige, postavil pred sociálnu prácu otázku, ãi „voluntary action“, ktorú
chápal ako základnú metódu, re‰pektuje vedecké princípy.T. H. Marschall sa o. i. usiloval
nájsÈ odpoveì na Beverdigeho otázku o vedeckosti sociálnej práce.V Marshallovom
chápaní sa úzko viaÏe k v˘konu zamestnania. Marshall napokon dospieva k záveru, Ïe
samotná otázka vedeckosti sociálnej práce má v˘razn˘ teoreticko-vedeck˘ rozmer. Pri
rie‰ení tejto otázky ide o klasicky demarkaãn˘ problém z oblasti teórie vedy, ktor˘
súvisí s úsilím stanoviÈ hranice medzi vedou a nevedou, ãím sa v sociálnej práci otvorila
otázka, ktoré poznanie je moÏné oznaãiÈ za vedecké a preão.Vo vzÈahu k stanoveniu
hraníc vedeckosti neskôr pri‰iel Wagner s poÏiadavkou rozlí‰iÈ tri základné prístupy
k chápaniu samotnej vedy, resp. k vedeckosti v myslení, medzi ktoré zaradil:
a) Logick˘ pozitivizmus – typick˘m pre tento prístup je kriticky indukcionizmus.
Indukciu ako metódu poznania nemoÏno oznaÈ za vedeckú.AkceptovaÈ ju ako jedinú
vedeckú metódu je moÏné len v hypoteticko-dedukãnom modeli.Vedecká metóda je
zaloÏená na postavení hypotéz, ktoré musia byÈ overované, empirick˘m v˘skumom.
Priãom vo vede platí zásada verifikovateºnosti, predikuje, Ïe ak nie je v poznaní moÏ-
nosÈ riadiÈ sa zásadou verifikácie, potom nemôÏeme hovoriÈ o vedeckom poznaní.
b) Popperov kritick˘ racionalizmus – v poãiatkoch svojej ãinnosti v chápaní vedy
a vedeckého poznania vychádzal z princípov logického pozitivizmu, postupne prichád-
za s nov˘m pohºadom na moÏnosti vedeckého skúmania, ktoré on sám oznaãuje ako
„kritick˘ racionalizmus“. Popper sa opiera predov‰etk˘m o Humovo tvrdenie. Popper,
podobne ako Hume, namieta, Ïe empirické tvrdenia nie je preto moÏné jednoznaãne
empiricky verifikovaÈ a predkladá nov˘ model vedeckého poznávania, ktor˘ je vo svojej
podstate hypoteticko-deduktívny. Podºa Poppera zo v‰eobecného poznania, teda z teó-
rie, môÏeme dedukovaÈ empiricky testovateºné dôsledky. Popper sa opiera predov‰et-
k˘m o fakt, Ïe Ïiadne v‰eobecné tvrdenie nie je absolútne dokázateºné, ale kaÏdé takéto

state
tvrdenie je moÏné s istotou vyvrátiÈ.Vedecké tvrdenia sa teda majú opieraÈ o vyvrátite-
ºnosÈ, ktorá sa stáva znakom vedeckosti.
c) Veda a vedecké poznanie – z pohºadu pragmatického modelu reprezentovaného T.
S. Kuhnom. Kuhn kritizoval Popperov prístup k rie‰eniu poznateºnosti, vedeckosti
a objektívnosti poznania vo vede. Popperov prístup oznaãil Kuhn za nezluãiteºn˘
s reálnou vedeckou praxou. Kuhn v úsilí zosúladiÈ filozofické vedy a prírodné vedy, pri
zachovaní vedecky platnej metodológie popiera tvrdenie, Ïe vedecké poznanie musí
spoãívaÈ len v priamej empirickej vyvrátiteºnosti, uznáva závaÏnosÈ pozitívnych dôka-
zov, priãom poukazuje na fakt, Ïe vedeckému skúmaniu sa podrobujú programy, nie
izolované teórie. Kuhn prichádza s tzv. paradigmatick˘m modelom vedeckého poznania.
KaÏdá paradigma, ktorá v urãitom období tvorí vedeck˘ základ v‰eobecného poznania
je tak vo svojej podstate relatívna, z ãoho vypl˘va, Ïe vedu, ako proces v‰eobecného
poznania, nie je moÏné chápaÈ len na základe logickej rekon‰trukcie, bez akceptácie
procesu jej vlastného historického v˘voja. Hohemeier na príklade zmeny paradigmy
sociálnej práce, kde v ‰esÈdesiatich rokoch dominovala paradigma kuratívno-segregatív-
na (ktorá bola charakteristick˘ siln˘mi autoritami a prvkami disciplíny zameran˘mi na
zmenu chovania a tejto paradigme v praxi zodpovedali presne stanovené skupiny
klientov), bola nahradená v 70. rokoch terapeuticko-lieãebnou paradigmou s jej úsilím
o rozvoj profesionálneho prístupu v rie‰ení sociálnych problémov.
Na formovaní sociálnej práce, ako samostatnej oblasti vedeckého poznania sa prejavili
vplyvy v‰etk˘ch troch spomínan˘ch prístupov, ktoré môÏeme sledovaÈ v historickom
procese vedeckého poznania vo v‰eobecnosti.
Súãasné obdobie v oblasti teórie sociálnej práce je charakteristické viac úsilím o vy-
tvorenie a zdôraznenie jej profesionálnej identity. Coccoza (In: Havrdová, 1999) tvrdí, Ïe
profesionálna identita je dôleÏit˘ faktor, ktor˘ má dôsledky v kaÏdodennej práci.
Vedomie profesionálnej identity sa utvára prelínaním poznatkov a skúseností v praktic-
kom know-how, ktoré podloÏené znalosÈami, hodnotami a postojmi sa stáva základom
vymedzenia profesionálnej role sociálneho pracovníka.
Identita sociálnej práce je v˘razne ovplyvnená t˘m, ão sociálny pracovník robí, jeho
prístupom ku klientovi, rie‰ením vyhraden˘ch situácií ako aj etick˘mi princípmi.Táto
oblasÈ budovania odboru sociálnej práce úzko kore‰ponduje s problematikou profesio-
nálnych kompetencií, ktoré sú jedn˘m z predpokladov v˘konu profesií a zároveÀ je aj
objektom komparácie jednotliv˘ch vzdelávateºov.
Odpoveì na otázku, ãi je sociálna práca samostatnou oblasÈou vedeckého poznania
treba zaãaÈ hºadaním odpovede na otázku: Je sociálna práca osobitnou, samostatnou
profesiou?
Podºa Greenwooda sociálna práca je uÏ profesiou, lebo má priveºa jednotliv˘ch
spoloãn˘ch bodov, na to aby sme mohli tvrdiÈ nieão iné. Sociálna práca ako profesia sa
usiluje dosiahnuÈ na vy‰‰í stupeÀ v hierarchii jednotliv˘ch profesií, k autoritám a mono-
polu, ktor˘ vo v‰eobecnosti dosahuje len niekoºko popredn˘ch profesií.
Zdanlivo prekonanú etapu vo v˘voji sociálnej práce, ktorou je obhajoba sociálnej
práce ako samostatnej profesie, by sme mohli len spomenúÈ, keby sa na Slovensku

AKADEMICKÉ
state
neotvorila polemika o obsahu sociálnej práce a kompetenciách jej realizátorov – sociál-
nych pracovníkov.
Predpokladám, Ïe pripomienka tohto „zápasu“ za uznanie sociálnej práce ako samo-
statnej profesie môÏe pôsobiÈ povzbudzujúco pri neºahkej úlohe slovenskej sociálnej
práce v súãasnosti, a to pri dobudovávaní sociálnej práce na v‰etk˘ch jej úrovniach.
Jedno napriek tomu zostáva platné vÏdy. Zmyslom a cieºom sociálnej práce je aktívna
pomoc klientovi v jeho konkrétnej sociálno-problémovej situácii.
Jednotlivé vedecké koncepcie sú v˘razne ovplyvnené orientáciou na jednu „základnú
vedu“ sociálnej práce.Toto zdôrazÀovanie jednej hlavnej vedy, ktorá by mala tvoriÈ
teoretick˘ základ pre rozvoj vlastnej sociálnej práce v jej teoretickej i praktickej rovine,
charakteristické práve pre medzivojnové obdobie, vyústilo napokon do vytvorenia tzv.
modelov sociálnej práce kam radíme:
- ekonomick˘ model,
- právny model,
- medicínsky model,
- psychologick˘ model,
- pedagogick˘ model,
- sociologick˘ model,
- kombinované modely.
Predmetom sociálnej práce je teda klient a dôvody, pre ktoré potrebuje pomoc zo
strany sociálneho pracovníka na jednej strane, ale aj:
- metódy a formy práce s klientom,
- vzÈah spoloãnosti k objektu sociálnej práce,
- príprava odborníkov ako predpoklad dodrÏania kvality poskytovan˘ch sluÏieb.
Profesne sa tejto problematike zaoberá aj Katedra rómskej kultúry Fakulty sociálnych
vied Univerzity Kon‰tantína Filozofa v Nitre. Katedra rómskej kultúry realizuje prípravu
vysoko‰kolsky vzdelan˘ch odborníkov v odbore: Sociálna práca so ‰pecializáciou pre
prácu s rómskym spoloãenstvom. Príprava sa realizuje prostredníctvom 5-roãného
magisterského ‰túdia v internej a externej forme.
Cieºom v˘uãby sociálnej práce a jej disciplín (Teória sociálnej práce, Metódy sociálnej
práce, Sociálna politika, Nácvik sociálnej práce....) je podaÈ ‰tudentom informácie
v teoretickej a praktickej rovine.V˘znamn˘m aspektom je aplikácia predmetu na pod-
mienky Ïivota rómskeho spoloãenstva v Slovenskej republike.
Neoddeliteºnou súãasÈou sociálnej práce je osvetová práca. Formou osvetovej práce je
potrebné zv˘razÀovaÈ a upevÀovaÈ samostatnosÈ a zodpovednosÈ za budúcu kvalitu
rómskeho spoloãenstva, priãom je potrebné podporovaÈ ich kultúrne tradície a zvy‰o-
vaÈ právne vedomie.
Príprava vysoko‰kolsky vzdelan˘ch sociálnych pracovníkov pri práci s rómskym
spoloãenstvom, by mala pomôcÈ pri integrácii Rómov a pri postupnej zmene hodnoto-
vého systému vo vnútri rómskych rodín tak, aby sa vzdelanosÈ stala primeranou hodno-
tou a zároveÀ predpokladom na úspe‰né zvládnutie sociálnych, kultúrnych, ekonomic-
k˘ch a spoloãensk˘ch problémov.

state
* Kontakt na autora: e-mail: jtancos@ukf.sk
Levická, J. Sociálna práca ako vedecká disciplína. Sociálna práca a zdravotníctvo, roã. 2.
ã. 1-2/2001.
Havrdová, Z. Kompetence v praxi sociálnej práce. Praha: OSMIUM, 1999.
LAAN, G.Van der. Otázky legitimizace sociální práce. Boskovice:Albal, 1998.
Pogády, J., Bernadiã, M. Sociálna práca a zdravotníctvo. Sociálna práca a zdravotníctvo 1,
2000, ã. 1, str. 5-6.
Svec, ·. Sociálna práca je teoretická, alebo aplikovaná veda? Nepublikované, rukopis:
Uãebnica Základy sociálnej práce.
Schiling, J. Sociálna práca, hlavné smery v˘voja sociálnej pedagogiky a sociálnej práce.
Trnava: SAP, 1999.


PRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA
AKADEMICKÉ
state
Mgr. Ladislav
Praktická v˘uãba Vaska* poãas

‰túdia realizoval
na Slovensku
vzdelávací
v odbore sociálna práca, program ARKS

zameran˘ na
vzdelávanie ºudí
jej fungovanie a efektivita s minimálnym

vzdelaním.
Momentálne je
pre profesiu zamestnan˘

v Obãianskom
zdruÏení
Practical education Sociálna práca,

vyuãuje na
Katedre sociál-
in the branch social work, nej práce PdF

UK predmet:
Sociálna práca
s nezamestnan˘-
its functioning and effectivity mi.
Mgr. Peter
for the profession Brnula* pôsobí

na Katedre
sociálnej práce
Úvod PdF UK
âlovek a jeho teoretické znalosti sú základn˘m kameÀom jeho v Bratislave, kde
profesionálneho a osobnostného rastu.Teória, ktorou ãlovek dispo- predná‰a a je
nuje je len malou, ale nesmierne dôleÏitou súãasÈou v Ïivote a pra-
odborn˘m
covnej oblasti jednotlivca. Rozvíjanie teoretick˘ch znalostí na
vykonávanie urãitej profesie je urãujúcim smerom kvality v˘konu
garantom praxí
povolania.Veºmi dobre si v‰etci uvedomujeme, Ïe nielen teória ‰tudentov, ìalej
vytvára osobnosÈ ãloveka v jeho povolaní, ale práve samotn˘m v oblasti primár-
pracovn˘m v˘konom – praxou, získava neoceniteºné skúsenosti nej drogovej
a dopæÀa resp. rozvíja si svoje zruãnosti. Sociálna práca ako odbor prevencie.
AKADEMICKÉ PRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA
state
nie je len teoretick˘m, ale aj praktick˘m odborom pri ktorej v˘kone
Medzi vybrané je nutné poznaÈ a vedieÈ praktické zruãnosti na v˘kon povolania
profesijné sociálneho pracovníka. Podºa StrieÏenca sociálna práca „nadobúda
záujmy patrí: na v˘zname v dvoch základn˘ch rovinách:
terénna sociálna 1. Sociálna práca ako praktická ãinnosÈ starostlivosti o klientov,
ktorí sa ocitli v sociálne kolíznych situáciách.
práca, vedenie
2. „Usadzovania“ sociálnej práce ako teoreticko – praktickej
skupín, cieºové disciplíny“ (StrieÏenec, 2000; 5).
skupiny drogovo Problém, tému, ktorú chceme vo svojom príspevku vyzdvihnúÈ je
závisl˘ch a ute- práve v˘znam a prepojenie teórie a praxe uÏ poãas vzdelávania sa.
ãencov. Mnoho absolventov po ukonãení ‰túdia sa relatívne ÈaÏko zapája do
pracovného procesu hlavne z dôvodu nedostaãujúcich praktick˘ch
skúseností. Pri pohovoroch do zamestnania absolventi ºahko
Abstrakt: skrachujú z dôvodu, Ïe sú bez praxe. Koho rad‰ej uprednostní
Príspevok pou- zamestnávateº? Absolventa, ktor˘ je bez praxe alebo absolventa,
kazuje na ktor˘ poãas ‰túdia absolvoval dostatoãné mnoÏstvo praxe?
opodstatnenosÈ Odpoveì je jednoduchá.
praktickej Prax je ãinnosÈ, práca, ktorou sa ãlovek prezentuje, ktorú vykoná-
va poãas ‰túdia alebo práca, ktorú vykonáva vo svojom povolaní.
v˘uãby v odbore
Prax si môÏeme jednoducho rozdeliÈ na tri základné typy:
sociálna práca, 1. prax, ktorú vykonáva ‰tudent vysokej, resp. inej ‰koly poãas ‰túdia
prepojenie teórie 2. prax ako prácu, ktorú vykonáva poãas svojej pracovnej kariéry
s praxou, 3. praktická v˘uãba ako ideálne prepojenie teórie a praxe, ãi uÏ
o praktickej poãas ‰túdia alebo poãas pracovnej kariéry
Praktická v˘uãba je pojem zahrÀujúci teóriu a prax v jednom.
v˘uãbe na
V˘kon povolania sociálneho pracovníka si vyÏaduje okrem
Katedre sociál- teoretick˘ch základov aj praktickú v˘uãbu uÏ poãas ‰túdia na
nej práce PdF vysokej ‰kole. ·tudenti sociálnej práce na Pedagogickej fakulte UK
UK Bratislava v Bratislave poãas ‰túdia absolvujú povinnú prax v kaÏdom roãníku
v súãasnosti. kreditového ‰túdia v poãte hodín 90. ·tudent od zaãiatku ‰túdia
ZároveÀ naãrtá- v rámci praxe prechádza rôznymi typmi zariadení sociálneho
charakteru (ambulantné, rezidenciálne, ‰tátne a mimovládne) a rôz-
va niektoré nymi typmi praxe (exkurzia, záÏitkov˘ pobyt, práca s jednotlivcom,
profesionálne komunitou alebo skupinou), osvojuje si teoretické poznatky a záro-
problémy pri veÀ získava praktické skúsenosti a prehºad v oblasti sociálnej práce.
v˘kone praktic- Formuje sa jeho profesionálne zameranie a ºah‰ie sa uplatÀuje na
kej v˘uãby trhu práce.
Jednotlivé typy praxí na Katedre sociálnej práce PdF UK
‰tudentmi
v Bratislave sú:
a efektivitu • Exkurzia – je zameraná na náv‰tevu vybran˘ch typov zariadení
vyuÏitia praktic- v oblasti sociálnej práce a sociálnej politiky.Tento typ praxe slúÏi
kej v˘uãby ‰tudentom na to, aby získali základn˘ prehºad o in‰titúciách pracujú-

AKADEMICKÉ
state
cich v sociálnej sfére, tieÏ aby mohli porovnaÈ ‰tátnu a ne‰tátnu
sociálnu prácu vykonávanú v dan˘ch in‰titúciách. Je to v podstate také pre v˘kon
prvé oboznámenie sa ‰tudenta s konkrétnou sociálnou prácou v praxi. povolania sociál-
• Prax I – záÏitkov˘ pobyt – umoÏÀuje, aby si ‰tudent „odÏil“ nej práce.
sociálnu rolu klienta v niektorom zariadení, aby vykonával ãinnosti,
ktoré v danom zariadení vykonávajú klienti, pretoÏe si myslíme, Ïe
Abstract:
preÏit˘ záÏitok môÏe nechaÈ veºmi vysok˘ subjektívny dojem
v ãloveku.Tento dojem môÏe napomôcÈ ‰tudentovi sociálnej práce The following
sa v budúcnosti ku nemu vrátiÈ, keì nastúpi po ukonãení ‰koly do contribution
zamestnania a môÏe si sám uvedomiÈ, ako sa cítil ako klient, keì sa shows the
k nemu správali tak ãi onak, ão nesporne ovplyvní jeho profesionál- legitimacy of
ne pôsobenie a myslenie. Myslíme si, Ïe je to jeden zo spôsobov
practical educa-
ako si môÏe uvedomiÈ fakt hneì v zaãiatku vzdelávacieho procesu
‰tudenta sociálnej práce, Ïe sociálny pracovník je v in‰titúcii pre
tion in the field
klienta a nie naopak. of social work,
• Prax 2 – administratíva a riadenie v sociálnej práci – ponúka the connection
moÏnosti ‰tudentom oboznámiÈ sa s administratívou v odbore.Tu majú between theory
moÏnosÈ sa oboznámiÈ s konkrétnou úãinnosÈou zákonov, ich vykoná- and practice and
vaním, ako aj prácou s úradn˘mi materiálmi predpísan˘mi zákonmi.
the practical
• Prax 3 – individuálna práca s klientom – je vykonávaná pod
supervíziou daného pracovníka v zariadení, na tejto praxi si ‰tuden- teaching in the
ti môÏu overiÈ vlastné teoretické poznatky o práci s klientom – Department of
jednotlivcom a vyskú‰aÈ si ich v praxi. Social Work of
• Prax 4 – práca so skupinou alebo komunitou – ‰tudenti majú the Pedagogical
praktickú moÏnosÈ vyskú‰aÈ si rozdielnosÈ individuálnej a skupino-
Faculty of UK in
vej práce (Brnula, P.,Vaska, L., 2003).Táto prax je tieÏ vykonávaná
pod supervíziou daného pracovníka v zariadení. Bratislava in the
Praktická v˘uãba v odbore sociálna práca nezahrÀuje len povinnú present time. It
prax ‰tudenta, ale aj teoretické predná‰ky (kurzy) poãas ‰túdia, delineates some
ktoré obsahujú praktické ukáÏky, cviãenia, techniky, modelové of the professio-
situácie vyuÏiteºné v praxi. Praktická v˘uãba slúÏi na overenie si nal problems
teoreticko-praktick˘ch vedomostí z predná‰ok (kurzov) priamo pri
v˘kone praxi v priebehu ‰túdia alebo v zamestnaní.
concerning the
·tudenta poãas ‰túdia sprevádza jeho osobn˘ v˘kaz z praxe – practical tea-
portfólio, kde si overuje svoju úãasÈ a v˘kon praxe aj s referenciami ching of students
od ãloveka, ktor˘ ‰tudenta na praxi viedol – supervízora. Portfólio, and the efectivi-
ktoré ‰tudent dostane na zaãiatku ‰túdia a do ktorého vìaka rôzno- ty of using the
rodosti zamerania praxí, „zbiera“ poãas ‰túdia referencie a potvrde-
practical educa-
nia, môÏe efektívne vyuÏiÈ pri uchádzaní sa o zamestnanie.
Poznatky z praxe ‰tudent referuje na popraxov˘ch seminároch tion for the
u odborného garanta praxí – tútora, kde v niekoºkoãlenn˘ch career of a soci-
skupinách si ‰tudenti navzájom odovzdávajú poznatky a skúsenosti al worker.
AKADEMICKÉ PRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA
state
z absolvovanej praxe. Podmienkou pre uznanie absolvovania praxe je aj odovzdanie
závereãnej správy z praxe, kde ‰tudenti kon‰truktívne kritizujú a hºadajú moÏné rie‰enia
problematiky z oblasti sociálnej práce.
Má v˘znam praktická v˘uãba aj pre extern˘ch (di‰tanãn˘ch) ‰tudentov sociálnej práce?
Mnoho ºudí je presvedãen˘ch, Ïe externí ‰tudenti uÏ praktickú v˘uãbu vôbec nepo-
trebujú, pretoÏe ‰tudujú popri zamestnaní, kde prax vykonávajú dennodenne vo svojom
povolaní.
Extern˘ ‰tudent síce pracuje, ale to mu nebráni v tom, aby si roz‰íril svoje pole
pôsobnosti na pracovisku, osobn˘ rozhºad. Extern˘m ‰tudentom sociálnej práce done-
dávna povinná prax v ‰tudijnom programe ch˘bala. Zavedenie kreditového ‰túdia,
spoãiatku veºakrát odsudzovaného, v‰ak prinieslo veºa nov˘ch moÏností. K ponuke
povinn˘ch kurzov pribudlo pre denné a externé (di‰tanãné) ‰túdium mnoho nov˘ch,
‰pecifick˘ch povinne voliteºn˘ch a v˘berov˘ch kurzov, kde sa realizuje praktická v˘uã-
ba a príprava na prax priamo na predná‰kach. Okrem nov˘ch kurzov sa pre extern˘ch
‰tudentov zaviedla aj povinná prax v rozsahu 30 hod. Rozhodnutie zaviesÈ prax pre
externé (di‰tanãné) ‰túdium sa ukázalo ako opodstatnené, pretoÏe aj ºudia z praxou
dostali moÏnosÈ vidieÈ fungovanie in˘ch in‰titúcií a organizácií, vyuÏiteºnosÈ a funkãnosÈ
zákonov v praxi, vÏiÈ sa do role klienta a zároveÀ sa nauãiÈ pracovaÈ s ním alebo so
skupinou v inom prostredí, neÏ v akom pracujú. ëal‰ím dôleÏit˘m faktorom je uvedo-
menie si svojej vlastnej práce a svojho vlastného prístupu ku klientom vìaka absolvova-
nej praxi v inom neÏ vo vlastnom pracovnom prostredí.
Praktická v˘uãba dáva veºkú moÏnosÈ uvedomiÈ si ‰tudentovi sociálnej práce s k˘m je
schopn˘ pracovaÈ a s k˘m nie, kde sú jeho limity a hranice, prípadne ‰tudenta ovplyvní
tak, Ïe sa profesionálne minimálne zorientuje alebo sa rozhodne pre zmenu profesionál-
neho zamerania. Na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave pre‰la praktická v˘uã-
ba mnoh˘mi zmenami poãas jej existencie. Forma, ktorú má dnes praktická v˘uãba je
rie‰ením snahy skvalitniÈ a profesionalizovaÈ praktickú v˘uãbu, ktorá je jedn˘m z pilie-
rov vzdelávacieho procesu v sociálnej práci. Budujeme na novo profesiu, ktorá tu uÏ
pôsobila a práve preto hovoríme o praxi ako o jednom z pilieri vzdelávania, pretoÏe
podºa TvrdoÀa medzi „základné znaky profesie patria:
• príprava na povolanie a prax,
• intelektuálny komponent (tréning v intelektuálnych úlohách, psychologick˘ v˘cvik
pre styk s ºuìmi),
• existenãná a nezastupiteºná úloha (úzke ‰pecializácie v problematike)“ (TvrdoÀ,
2002, str. 145).
Kvalitná praktická v˘uãba ‰tudenta sa odvíja nielen od teoretick˘ch vedomostí samot-
ného ‰tudenta a pedagógov vyuãujúcich a pripravujúcich ‰tudentov na prax, ale najmä
od kvalifikovanosti ãloveka, ktor˘ vedie ‰tudenta na praxi – supervízora.Táto problema-
tika je veºmi diskutabilná a budeme sa jej venovaÈ v niektorom z ìal‰ích príspevkov.
Praktická v˘uãba je len náãrtom tejto problematiky. Osobitne je potrebné venovaÈ sa
samotnej príprave ‰tudenta na prax, triáde: tútor – ‰tudent (praktikant) – supervízor
(odbornej pripravenosti tútora a supervízora praxí pre ich odbornú pomoc ‰tudentovi)

AKADEMICKÉ
state
náplni práce tútora – ‰tudenta – supervízora,, problematike umoÏÀovania práce s klien-
tom priamo v praxov˘ch zariadeniach (mnohé zariadenia nepustia ‰tudenta – praktikan-
ta k práci s klientom pod supervíziou, jednoducho ‰tudent ostáva v polohe pozorovate-
ºa alebo len v polohe administratívneho pracovníka, ktor˘ klienta poãas praxe ani len
nevidí), uznávaniu rôznych foriem praxí, dodrÏiavanie etického kódexu sociálneho
pracovníka (Etick˘m kódexom sociálnych pracovníkov SR je kódex prijat˘ Asociáciou
sociálnych pracovníkov na Slovensku v máji 1997 (ASPS, 1999), na mysli máme jeho
dodrÏiavanie a prípadne ustanovenie kódexu pre ‰tudentov vykonávajúcich praktickú
v˘uãbu v zariadení sociálneho charakteru)
Záver
·tudijn˘ odbor sociálna práca v slovensk˘ch podmienkach napreduje míºov˘mi
krokmi, formuje sa a flexibilne reaguje na potreby spoloãnosti. ·irokospektrálnosÈ
praktickej v˘uãby a jej absolvovanie skvalitÀuje odbor sociálna práca, jej v˘kon, pomáha
‰tudentom uplatniÈ sa na trhu práce a pri v˘kone profesie sociálneho pracovníka, ktorá
si vyÏaduje nielen teoretické vedomosti, ale i praktické zruãnosti. Príspevok je len
náãrtom tejto problematiky. Osobitne je potrebné venovaÈ sa samotnej príprave ‰tuden-
ta na prax, triáde : tútor – ‰tudent (praktikant) – supervízor (odbornej pripravenosti
tútora a supervízora praxí pre ich odbornú pomoc ‰tudentovi), „náplni práce“ tútora –
‰tudenta – supervízora, problematike umoÏÀovania práce s klientom priamo v praxo-
v˘ch zariadeniach (mnohé zariadenia neumoÏnia ‰tudentovi – praktikantovi prácu
s klientom pod supervíziou, jednoducho ‰tudent ostáva v polohe pozorovateºa alebo
len v polohe administratívneho pracovníka, ktor˘ klienta poãas praxe ani len nevidí),
uznávaniu rôznych foriem praxí, dodrÏiavanie etického kódexu sociálneho pracovníka
(jedin˘m Etick˘m kódexom sociálnych pracovníkov SR je kódex prijat˘ Asociáciou
sociálnych pracovníkov na Slovensku v máji 1997 (ASPS, 1999)), alebo prípadne ustano-
venie kódexu pre ‰tudentov vykonávajúcich praktickú v˘uãbu v zariadení sociálneho
charakteru).
* Kontakt na autory: e-mail: vaska@socpraca.sk, brnula@socpraca.sk
Pdf UK, Katedra sociálnej práce, Znievská 26, 851 06 Bratislava
ASPS, Informaãn˘ spravodaj Asociácie sociálnych pracovníkov na Slovensku. Bratislava:
ASPS, 1999.
Brnula, P.,Vaska, L. V˘znam praxí ‰tudentov sociálnej práce – vyuÏitie teoretick˘ch
poznatkov v praxi. Príspevok na vedeck˘ seminár katedier sociálnej práce o praktic-
kej v˘uke v odbore sociálna práca, Nitra: UKF, 2003.
StrieÏenec, ·. Sociálna práca ako praktická a teoretická ãinnosÈ. In: Sociálna práca –
vybrané problémy, Bratislava: Národné osvetové centrum, 2000.
TvrdoÀ, M. Etika sociálnej práce a sociálneho pracovníka. In: Súãasn˘ stav sociálnej
práce na Slovensku a perspektívy jej rozvoja, Bratislava: PdF UK, 2002.

AKADEMICKÉ SOCIÁLNE PORADENSTVO – HISTORICKÝ KONTEXT A... / MILAN SCHAVEL
state
PaedDr. Milan
Schavel, Ph.D.*
pracuje ako
vysoko‰kolsk˘
Sociálne
uãiteº na Fakulte
zdravotníctva
a sociálnej práce
Trnavskej
poradenstvo –
univerzity od
roku 2003 ako
intern˘ zamest-
– historick˘ kontext a súãasnosÈ
nanec, zaoberá
sa sociálnym
poradenstvom, Social
counselling –
kompetenciami
sociálneho
pracovníka pri
práci s klientom,
podieºa sa na
tvorbe vzdeláva- – historical context and present
cích ‰tandardov Úvod
v sociálnej práci Sociálna práca zaznamenáva na Slovensku v ostatn˘ch rokoch
na Slovensku. v˘razn˘ rozvoj, ktor˘ bol podmienen˘ zásadn˘mi spoloãensko-
ekonomick˘mi zmenami uskutoãnen˘mi po roku 1989.Tieto zmeny
mali vplyv na v˘voj sociálnej situácie väã‰iny obyvateºstva, ão
zároveÀ vyvolalo potrebu rie‰enia niektor˘ch sociálnych problé-
mov.V spoloãenskej praxi sa zaãali prejavovaÈ fenomény ako
nezamestnanosÈ, bezdomovstvo, Ïobranie, ktoré sme predt˘m
Abstrakt: nepoznali, v˘razne sa zaãali prejavovaÈ niektoré sociálno-patologic-
Tento príspevok ké javy, ktoré boli buì latentné, alebo sa necharakterizovali ako
sa zaoberá sociálny problém spoloãnosti. Obãania zostali odkázaní na sociálnu
pomoc ‰tátu ãi uÏ formou dávok alebo in˘ch sociálnych sluÏieb.
v˘vojom sociál-
Uvedená situácia vyvolala potrebu oficiálnych zmien v sociálnej
neho poraden- oblasti, ako napríklad zmeny:
stva v rámci - v legislatívnej oblasti, v ktorej prijatiu v˘znamn˘ch legislatívnych
odkazov niekto- noriem (zákon o sociálnom poistení, o ‰tátnej sociálnej podpore,
r˘ch vybran˘ch o zamestnanosti a o sociálnej pomoci) predchádzala verejná disku-

SOCIÁLNE PORADENSTVO – HISTORICKÝ KONTEXT A... / MILAN SCHAVEL
AKADEMICKÉ
state
sia o sociálnej reforme, o tvorbe záchrannej sociálnej siete a o trans-
formácii sociálnej sféry, osobností z ob-
- v systéme centralizovaného riadenia a paternalistického fungo- lasti sociálnej
vania ‰tátu na decentralizovanú, diferencovanú sociálnu pomoc so práce, poukazu-
‰irokou moÏnosÈou realizácie rôznych subjektov s pestrou ponukou je na nevyhnut-
sluÏieb, ktoré sa orientujú bliÏ‰ie na klienta s re‰pektovaním jeho
né zmeny
jedineãn˘ch podmienok,
- v administratívno-byrokratickom prístupe zaloÏenom len na v prístupe
finanãn˘ch dávkach, bez úãinnej koncepcie ìal‰ej diferencovanej k sociálnemu
pomoci, so snahou vyuÏitia neoddeliteºnej súãasti práce s ãlovekom klientovi. V ìal-
– poradenstva. ‰ej ãasti vymed-
Tieto zmeny priniesli so sebou potrebu nov˘ch prístupov, foriem
zuje sociálne
a metód práce v sociálnej oblasti. Do centra obsahu sociálnej
pomoci sa postupne dostávajú také formy sociálnej práce, ktoré
poradenstvo
napomáhajú klientovi, rodine, sociálnej skupine alebo komunite a charakterizuje
zvládnuÈ nároãné Ïivotné situácie, s cieºom nauãiÈ sa vyrovnávaÈ so niektoré rozdiely
Ïivotom a optimálne fungovaÈ vo svojom sociálnom prostredí. medzi psycholo-
Jedn˘m z moÏn˘ch nástrojov sociálnej pomoci je aj sociálne pora- gick˘m a sociál-
denstvo.
nym poraden-
Problematika sociálneho poradenstva sa stáva aktuálnou v obdo-
bí, kedy sa kumulujú sociálne problémy.V súãasnej dobe sa neustále stvom.
zvy‰uje poãet ºudí, ktorí sú odkázaní na pomoc ‰tátu, nachádzajú sa
v sociálnej a hmotnej núdzi a nie sú schopní rie‰iÈ svoje problémy
bez pomoci inej zainteresovanej osoby alebo in‰titúcie.
Poskytovanie sociálneho poradenstva ako jednej z foriem sociálnej
Abstract:
pomoci obãanovi nie je dostatoãne docenené. Bude potrebné
postupne spracovaÈ teoretickú a praktickú bázu, spracovaÈ obsaho- This contribution
vé zameranie a moÏnosti uplatnenia sociálneho poradenstva v soci- deals with the
álnej praxi. development of
social counselling
V˘voj sociálneho poradenstva ( 19.– 20. storoãie)
Poradenstvo ako metóda sa zaãína formovaÈ koncom 19. a zaãiat-
in the scope of
kom 20. storoãia ako súãasÈ formujúcej sa oblasti v sociálnej práci. references of
Pri zrode sociálneho poradenstva stáli lekári (napr. Salomonová, some selected
Cabot, Reynoldsová), psychológovia (napr. Robinsonová, Plant), personalities
sociológovia (Hayes, Payot, Bláha), taktieÏ pedagógovia (napr. from the sphere
Radlinská) a pod., ktorí hºadali rie‰enia pre klienta aj mimo svojej
of social work, it
vlastnej vednej disciplíny. „Vlastná materská disciplína nebola
schopná ponúknuÈ tie rie‰enia, ktoré by klientov problém minimali- refers to inevi-
zovali, alebo odstránili, pretoÏe problém, ktor˘ klient potreboval table changes in
rie‰iÈ, nebol vÏdy v kompetencii tej ktorej vednej disciplíny. Napr. approach to
v oblasti medicíny i‰lo o problematiku TBC vo vzÈahu k extrémnej social client.
state
chudobe, medicína vedela nájsÈ rie‰enia pre oblasÈ lieãby TBC, ale
In the following tieto neboli dostupn˘m rie‰ením pre extrémne chudobn˘ch“
part it specifies (Levická,1999; 19).
social counselling „V˘sledkom úsilia nájsÈ rie‰enie t˘chto problémov bolo na strane
and characteri- jednej vytvorenie hraniãn˘ch disciplín ako sociálne lekárstvo,
sociálna psychiatria, sociálna psychológia, sociálna pedagogika atì.
ses some diffe-
a na strane druhej rozvoj novej vednej oblasti sociálnej práce,
rences between vrátane jej metód, ku ktor˘m patrí aj sociálne poradenstvo“
psychological (Levická; 20).
and social Rozvoju sociálneho poradenstva ako metódy napomohli aj prvé
counselling. teoretické práce zamerané na odborné, vedecké spracovanie
poznatkov novej vednej oblasti – sociálnej práce, ktorej rozvoj
nastal v 30.-40. rokoch tohoto storoãia.V struãnom prehºade uvedi-
em najv˘znamnej‰ích predstaviteºov.
Alice Salomon (Berlín, 1872 – New York, 1948), doktorka filozo-
fie, medicíny, aktívna sociálna pracovníãka, pôsobila v oblasti
‰kolstva a v oblasti teórie sociálnej práce. Napísala 30 odborn˘ch
publikácii z odboru sociálna práca a 350 odborn˘ch ãlánkov. Svojou
rozsiahlou vedeckou prácou a osobn˘m angaÏovaním sa ovplyvnila
rozvoj sociálnej práce tak, ako sa to nepodarilo nikomu pred Àou.
Je povaÏovaná za priekopníãku v oblasti sociálnej práce.
Formulovala aj hlavné tézy praxe, teórie a vzdelávania v sociálnej
práci (Schiling,1999).
Podºa Salomonovej je cieºom sociálnej starostlivosti maximálny
rozvoj celej osobnosti vedom˘m prispôsobením sa ãloveka jeho
okoliu alebo prispôsobením okolia poÏiadavkám a schopnostiam
postihnutého ãloveka. Úlohou sociálnej starostlivosti, ktorej súãas-
Èou je aj sociálne poradenstvo, je :
- podporovaÈ a rozvíjaÈ u ãloveka schopnosti, ktor˘mi disponuje,
- zachovaÈ a chrániÈ tieto schopnosti,
- predchádzaÈ a zabraÀovaÈ po‰kodeniu záujmov ãloveka,
- obnovovaÈ stratené schopnosti, reparovaÈ a vyrovnávaÈ po‰kodenia,
- zaopatrovaÈ a chrániÈ bezmocn˘ch ºudí.
Základom kaÏdej pomoci je stanovenie sociálnej diagnózy, v kto-
rej musia byÈ uvedené v‰etky dôleÏité údaje o jednotlivcovi a jeho
okolí. UÏ Salomonová tvrdila, Ïe pre tieto úlohy musia byÈ ‰peciálne
vy‰kolení pracovníci.V roku 1908 bola v rámci Pestalozziho-
Frobelovho domu v Berlíne zaloÏená prvá Ïenská sociálna ‰kola,
ktorej riaditeºkou bola Alice Salomonová. âinnosÈ tejto ‰koly ov-
plyvnila budovanie a roz‰irovanie ‰kôl sociálnej starostlivosti
v Nemecku od roku 1920 (Schilling, 1999).
Helena Radlinská (Warszava, 1879, Lodz, 1954), vedecká pracov-

AKADEMICKÉ
state
níãka v oblasti sociálnej práce a profesorka sociálnej pedagogiky, napísala 79 kníh a viac
ako 500 ãlánkov. Patrila k aktivistom boja za národnú nezávislosÈ, zaloÏila vzdelávacie
hnutie na poºskej dedine v r. 1918-1939.TaktieÏ zaloÏila prvú poºskú sociálnu ‰kolu.V r.
1925 vzniklo Oddelenie sociálno-vzdelávacej práce pri Slobodnej poºskej univerzite.
V oblasti vzdelávania sociálnych pracovníkov vyÏadovala ich selekciu na základe uÏ
dosiahnutého vzdelávania, úrovne ich doteraj‰ích teoretick˘ch a praktick˘ch zruãností
a vedomostí a pod. Jej snahou bolo, aby obsahom vzdelávania sociálnych pracovníkov
bolo aj vedenie k porozumeniu vzÈahu ãloveka a spoloãnosti v kontexte jeho konkrét-
nych tradícií, ão je dôleÏité pre jeho osobnostn˘ rozvoj (Levická,1999).
Mary Richmondová pracovala na úseku starostlivosti o mládeÏ a usilovala sa o vypra-
covanie jednej z metód sociálnej práce, konkrétne o vypracovanie a stanovenie sociál-
nej diagnózy a vytvorenie základného metodického postavenia v prípadovej práci.V r.
1917 svoje teoretické a praktické vedomosti zhrnula v knihe Social Diagnosis (Sociálna
diagnóza). Usilovala sa o spravodlivé a objektívne posudzovanie sociálnych prípadov.Vo
svojom diele sa venovala problematike techniky sociálnej evidencie, procesom vedúcim
k stanoveniu sociálnej diagnózy a jednotliv˘m typom sociálnej práce.
Veºk˘m prínosom pre spoloãnosÈ boli in‰titúcie, ktoré sa zameriavali aj na poraden-
stvo.V âSR vznikali postupne tieto in‰titúcie: napr. âeská akadémie pro sociální prácu,
Masarykova akadémie práce, Psychotechnick˘ ústav, Sociální ústav âSR a iné.
âeskoslovenskú republiku pri svojom zrode v oblasti sociálnej práce ovplyvnila práve
skonãená I. svetová vojna. Narástol poãet vojnov˘ch invalidov, sirôt, vdov, chudoba
a tento stav vyvolal v spoloãnosti zv˘‰enú potrebu sociálnej práce, teda aj sociálneho
poradenstva, ktoré je jej neoddeliteºnou súãasÈou.Vzniklo mnoÏstvo dobrovoºníckych
organizácií, súkromn˘ch in‰titúcií a tieÏ táto vzniknutá situácia ovplyvnila rozvoj ‰tátnej
podpory pre oblasÈ sociálnej práce.V ‰tátnej správe âSR nadviazala na uÏ existujúce
in‰titúcie, organizácie, orgány a tradície z b˘valého Rakúsko-Uhorska.Toto obdobie sa
vyznaãovalo nejednotnosÈou zastupiteºsk˘ch in‰titúcií, ão znaãne sÈaÏovalo prácu novej
republiky.
Rozvoj sociálnej práce bol veºmi v˘razne ovplyvnen˘ osobnosÈou T. G. Masaryka, podºa
ktorého je sociálnu prácu potrebné rozvíjaÈ v duchu ozajstnej lásky k blíÏnemu. Do
zaãiatku 20. storoãia je sociálna práca poskytovaná väã‰inou na dobrovoºníckej báze.
Av‰ak po skonãení I. svetovej vojny sa ukazuje dobrovoºníctvo ako nepostaãujúce a táto
situácia, ktorá nastala, ur˘chlila profesionalizáciu sociálnych pracovníkov. „Pre rozvoj
sociálnej práce ako v rovine teoretickej, tak i v rovine praktickej, v zaãiatoãnom období
âSR je charakteristické Masarykovo tvrdenie, Ïe ak má byÈ sociálna práca úspe‰ná, je
potom nutné, aby súkromná (ãiÏe dobrovoºná) i verejná (‰tátna) starostlivosÈ cieºavedo-
me spolupracovali, úãelne sa podporovali a navzájom sa dopæÀali“ (Levická, 1999; 72).
Vymedzenie pojmu sociálne poradenstvo

Podºa zákona NR SR o sociálnej pomoci ã.195/1998, § 12 „sociálne poradenstvo je
odborná ãinnosÈ zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo
sociálnej núdze, na zistenie príãin jej vzniku, na poskytnutie informácií o moÏnostiach

state
rie‰enia hmotnej alebo sociálnej núdze a na usmernenie obãana pri voºbe a uplatÀovaní
foriem sociálnej pomoci.“ Sociálne poradenstvo je zaloÏené na vzÈahu pomoci, podpo-
re, rozvoji a lep‰ej orientácii v Ïivote, zameriava sa na aktivizáciu klienta pri rie‰ení
sociálnej kolízie, je nutné ho chápaÈ ako celok, ako formu rie‰enia hmotnej a sociálnej
núdze, ktorá pomôÏe obãanovi získaÈ informácie o svojich nárokoch, vypl˘vajúcich zo
systémov sociálneho zabezpeãenia obãana (poistenie, podpora, pomoc), alebo zo
systému zamestnanosti.Tieto informácie môÏu byÈ poskytované aj v spolupráci s jednot-
liv˘mi rezortmi, ktoré s rie‰ením konkrétnej situácie súvisia.
StrieÏenec (1999) sociálne poradenstvo chápe ako profesionálnu odbornú ãinnosÈ,
vykonávanú odborníkom a zaloÏenú na vzÈahu, podpore, pomoci, rozvoji, optimálnom
uplatnení klienta a jeho reálnej orientácii v Ïivote. Sociálne poradenstvo slúÏi na odstrá-
nenie, zmiernenie negatívnych návykov alebo spôsobov správania klienta a jeho zaãle-
nenie do spoloãenského rámca, rodiny, pracovného kolektívu, komunity.
Cieºom sociálneho poradenstva by mala byÈ konkrétna pomoc pri rie‰ení obtiaÏnej
sociálnej situácie klienta, a to buì priamo ãinnosÈami, ktoré vedú k zmierneniu dôsled-
kov sociálnej situácie klienta alebo konkrétnymi ãinnosÈami, vedúcimi k odstráneniu
príãin a dôsledkov. ëal‰ou alternatívou je poskytovanie základn˘ch informácií, ktoré
umoÏÀujú orientáciu v moÏnostiach, ktoré sa jedincovi v nepriaznivej sociálnej situácii
naskytnú. Je veºmi dôleÏité motivovaÈ klienta k aktivite, k rie‰eniu svojej situácie vlast-
n˘m priãinením.
Autori nemeckého slovníka sociálnej práce (1993) priraìujú sociálnemu poradenstvu
v právnom ‰táte centrálnu funkciu. Sociálne poradenstvo umoÏÀuje na báze dobrovo-
ºnosti interakciu so sociálne slab‰ími skupinami, ich integráciu s prihliadnutím na chyby
v správaní, ktoré ich vyãleÀujú zo spoloãnosti.
Sociálne poradenstvo by malo v systéme sociálnej pomoci plniÈ dve základné
úlohy:
- zabezpeãovaÈ na jednotliv˘ch úrovniach ‰tátnej správy, samosprávy a ne‰tátnych
subjektov prostredníctvom príslu‰n˘ch pracovníkov plnú informovanosÈ o nárokoch,
ktoré vypl˘vajú pre obãanov z právnych noriem upravujúcich systémy sociálnej ochra-
ny, prípadne poskytovaÈ informácie obãanom v prípade potreby a tieÏ konkrétnu
pomoc prostredníctvom poradensk˘ch zariadení a in‰titúcií,
- pomáhaÈ obãanom v núdzi prostredníctvom odborn˘ch poradensk˘ch aktivít vráta-
ne sociálnej terapie (Baumruková a kol., 1997).
Pri vymedzení pojmu sociálneho poradenstva sa zam˘‰ºame predov‰etk˘m nad
rozdielmi, prípadne spoloãn˘mi v˘chodiskami sociálneho a psychologického poraden-
stva. Psychologické poradenstvo predstavuje osobitn˘ druh sluÏieb ãloveku – jednotliv-
covi, dvojici, skupine alebo in‰titúcii. UskutoãÀuje sa v ‰pecifickom type medziºudského
vzÈahu, v ‰pecifickej sociálnej situácii.
Psychologické poradenstvo sa uskutoãÀuje v interakcii klient – psychológ.VzÈah je
zaloÏen˘ na emocionálnych a behaviorálnych zloÏkách. Poradensk˘ psychológ pomáha
klientovi poznaÈ seba samého, svoje schopnosti, osobné vlastnosti. SnaÏí sa, aby klient
pochopil svoju minulosÈ, podporuje jeho osobnostn˘ v˘vin. Od poradensk˘ch psycholó-

AKADEMICKÉ
state
gov sa oãakáva, aby:
- sprostredkovávali kvalifikované rady, návody, informácie,
- rozpracovávali metódy, techniky a organizaãné formy poradenského procesu,
- vystupovali v ‰pecifick˘ch funkciách odborného konzultanta a experta,
- vystupovali ako diagnostici, uãitelia psychologického rastu – intrapersonálneho
a interpersonálneho rozvoja osobnosti,
- vystupovali ako aplikátori ‰pecifick˘ch foriem psychoterapie v poradenstve a v práci
so skupinami (Ko‰ão, 1987).
Rozdiel medzi t˘mito dvoma poradenstvami vidíme v tom, Ïe psychologické poraden-
stvo sa zameriava na ãloveka, jeho osobnosÈ, vlastnosti, poznanie seba samého.V sociál-
nom poradenstve je veºmi dôleÏit˘ ‰ir‰í pohºad na ãloveka ako osobnosÈ a zároveÀ
prostredie, v ktorom vyrastá a v ktorom sa pohybuje.T˘mto prostredím môÏu byÈ
kamaráti, kolegovia v práci, rodiãia, susedia a pod.
V sociálnom poradenstve má v˘znamné miesto sociálny poradca, ktorého úlohou je
minimalizovaÈ neprimerané oãakávania klienta, ponúknuÈ mu aktívnu participáciu na
rie‰ení problému, priãom by ho sociálny poradca mal podporovaÈ, informovaÈ, vzdelá-
vaÈ, vytváraÈ podmienky pre zmenu, mal by byÈ katalyzátorom procesu rie‰enia problé-
mu, mal by pomáhaÈ klientovi nahliadnuÈ na rôzne moÏnosti a alternatívy kon‰truktív-
nej zmeny. Základn˘m predpokladom prístupu sociálneho poradcu ku klientovi je
re‰pektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odli‰nosti, vcítenie sa do jeho
aktuálnej situácie, motivácia a povzbudzovanie klienta ku zmene, spoloãné hºadanie
optimálnych vzorcov správania a fungovania vo svete.
Sociálny pracovník – poradca sa podrobne zaujíma o vzÈahy, ktoré vládnu v prostredí
klienta, ovplyvÀujú ho, pôsobia na jeho spávanie, konanie. ZvaÏuje v‰etky moÏnosti,
ktoré mohli a aj vyvolali u ãloveka kolíziu, sociálnu udalosÈ, stav núdze, ãi uÏ hmotnej
alebo sociálnej.Vzájomná spolupráca poradca – klient môÏe maÈ dlhodob˘ charakter.
Poradca sa snaÏí motivovaÈ klienta k aktívnej spolupráci a spolupodieºaniu sa na rie‰ení
problému.
Musíme si uvedomiÈ, Ïe pre optimálne fungovanie sociálneho poradenstva v sociálnej
praxi a zabezpeãenie efektu intervenãn˘ch poradensk˘ch postupov je v tejto súvislosti
nevyhnutná:
- zmena prístupu ku klientovi, ktor˘ bol v administratívno-dávkovom systéme odsúde-
n˘ do role pasívnej bytosti, ktorej je zvonku pomáhané, ktorá je celkom závislá na tejto
pomoci, nemôÏe niãím ovplyvniÈ svoju situáciu.V nov˘ch prístupoch sa klient mení vo
vzÈahu so sociálnym pracovníkom na aktívnu bytosÈ, ktorá spolurozhoduje o svojom
osude, aktívne participuje na rie‰ení svojho problému a preberá primeranú mieru
zodpovednosti za seba a svoje okolie.
- zmena pozície vo vzÈahu sociálny pracovník – klient, doteraj‰í v˘razne asymetrick˘
vzÈah, ktor˘ je zaloÏen˘ na tom, Ïe jedine sociálny pracovník vie, ão je pre klienta
najlep‰ie: napodobÀuje vzÈah uãiteº – Ïiak alebo rodiã – dieÈa, sám rozhoduje, prikazuje,
urãuje a klient sa iba pasívne prispôsobuje.Vzhºadom k novému prístupu sa tento vzÈah
symetrizuje, monitoruje vzÈah ãlovek – ãlovek, akceptuje autonómnosÈ klienta, jeho

state
jedineãnosÈ, vypl˘vajúcu z individuálnej Ïivotnej histórie, skúseností a záÏitkov.
- zmena ÈaÏiska sociálnej starostlivosti a pomoci od ‰tátneho zastre‰ovania, ktoré
vlastne naru‰ilo podpornú funkciu rodiny a komunity, k diferencovan˘m aktivitám
rôznych nositeºov sociálnej starostlivosti a pomoci, ktorí sú bliÏ‰ie ku klientovi a preto
môÏu úãinne vyuÏívaÈ prirodzené sociálne väzby, uplatÀovaÈ systémov˘ a sieÈov˘ prí-
stup, ktoré sú efektívnej‰ie ako individuálny prístup, pretoÏe rie‰ia problémy klienta
v ‰ir‰ích sociálnych súvislostiach (Gabura, 1999).
Sociálne poradenstvo má v sociálnej praxi nezastupiteºné miesto.V súãasnosti, najmä
v in‰titúciách ‰tátnej správy e‰te stále pretrváva charakter paternalistického prístupu
v kontakte ku klientom, vyuÏitie základn˘ch princípov sociálneho poradenstva v praxi
je ÈaÏko realizovateºné. Uvedenú situáciu je potrebné zmeniÈ najmä z dôvodu celkovej
zmeny v poskytovaní sociálnej pomoci.V rámci uplatÀovania zákona o sociálnej pomoci
je základnou ideou zabezpeãiÈ motiváciu sociálneho klienta tak, aby problém svojej
sociálnej núdze rie‰il svojimi vlastn˘mi silami. Z tohoto dôvodu je nevyhnutné zabezpe-
ãiÈ kvalifikovanú prípravu sociálnych pracovníkov, vytvoriÈ priestorové a materiálne
podmienky v oblasti sociálneho poradenstva a to najmä na odboroch sociálnych vecí,
ale aj v zariadeniach sociálnych sluÏieb ‰tátneho a ne‰tátneho charakteru.
* Kontakt na autora: e-mail: mschavel@stonline.sk
Baumruková, P. a kol. Obce, mûsta, regiony a sociální sluÏby. Praha: Socioklub, 1997.
Fachlexikon der socialen Arbeit. Frankfurt: Deutsche Verein für öffentliche und private
Fürsorge, 1993.
Gabura, J. a kol. Poradenstvo v sociálnej práci. Projekt profesnej prípravy sociálnych
pracovníkov. Bratislava, Prievidza, 1999.
Ko‰ão, J. a kol. Poradenská psychológia. Bratislava: SPN, 1987.
Levická, J. Náãrt dejín sociálnej práce. Bratislava: SAP, 1999.
Schilling, J. Sociálna práca. Trnava: SAP, 1999.
StrieÏenec, ·. Úvod do sociálnej práce. Trnava:AD, 1999.


VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PORADENSTVA... / E. MYDLÝKOVÁ
AKADEMICKÉ
state
PhDr. Eva
V‰eobecná Mydlíková* je
spoluzakládate-
ºkou a riadite-
ºkou Asociácie
charakteristika supervízorov
a sociálnych
poradcov na
poradenstva na Slovensku Slovensku.

Vyuãuje na
Katedre sociál-
General nej práce na UK

v Bratislave a na
Trnavskej
characteristic
univerzite
v Trnave.
of the counseling in Slovakia Abstrakt:

Autorka v tomto
ãlánku struãne
Struãná charakteristika v˘voja sociálneho poradenstva popisuje históriu
Sociálna práca ako vedn˘ odbor pí‰e na Slovensku svoju veºmi sociálnej práce
krátku históriu od roku 1991, kedy vznikla prvá katedra sociálnej na Slovensku so
práce na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr na Trnavskej zreteºom na
univerzite v Trnave a na pôde ìal‰ích univerzít v Pre‰ove, Nitre,
sociálne pora-
Banskej Bystrici. Prví univerzitne vzdelaní sociálni pracovníci
prichádzajú do praxe aÏ v roku 1996, teda pred necel˘mi siedmymi denstvo v SR.
rokmi. ëalej porovnáva
Sociálnu prácu vnímame ako ‰irokú platformu pre uplatnenie sa sociálne a psy-
jednotliv˘ch nástrojov sociálnej pomoci sociálnemu klientovi. chologické
SúãasÈou tejto platformy je aj sociálne poradenstvo so svojou poradenstvo,
‰pecifickou metodikou a prístupmi ku klientovi.V tomto zmysle
chápeme sociálne poradenstvo ako ‰pecializáciu sociálnej práce
ktoré ma dlh‰iu
a sociálneho poradcu ako sociálneho pracovníka, ‰pecialistu. tradíciu a teda
Po revolúcii v roku 1989 sa sociálno patologické javy viac zaãali i rozvinutej‰ie
zverejÀovaÈ a postupne zaãali, aj pod vplyvom nástupu trhovej expertné
AKADEMICKÉ VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PORADENSTVA... / E. MYDLÝKOVÁ
state
ekonomiky, naberaÈ na intenzite. Prirodzenou reakciu ‰tátu na ne
zázemie. bola sociálna krízová intervencia, ktorú ‰tát realizoval prostredníc-
Súãasn˘ systém tvom zákona o sociálnom zabezpeãení a rôznych k nemu pridruÏe-
sociálneho n˘ch zákonov a vyhlá‰ok. Potreba modernizovaÈ a systematizovaÈ
poradenstva sa sociálnu pomoc nakoniec doviedla ‰tát k tvorbe zákona o sociálnej
pomoci ã.195/1998 Z. z., ktor˘ so svojimi novelami platí aÏ dodnes.
koncentruje na
Zákon a jeho novely preferuje a podporuje sociálne sluÏby.
verejn˘ a neve- Sociálnemu poradenstvu, ako aj sociálnej prevencii venuje zákon
rejn˘ sektor, nepomerne men‰iu pozornosÈ, nehovoriac o ich finanãnej podpore
ktorému sa a to aj napriek tomu, Ïe takmer v‰etk˘m odborníkom je jasn˘
autorka venuje. v˘znam a efekt prevencie.
V praxi sa v˘voj sociálneho poradenstva uberal viac menej
ëalej vysvetºuje
spontánne. Sociálne potreby ºudí doviedli niektor˘ch odborníkov
kontext sociálne- k tomu, aby sa zaãali poradenstvom viac zaoberaÈ.V podstate sa
ho poradenstva tvorili na dvoch základniach:
v systéme 1. vznikli na báze skúseností, vedomostí a siete uÏ existujúcich
sociálnej pomoci. poradensk˘ch systémov
Definuje pojem 2. alebo sa tvorili okolo svojpomocn˘ch skupín
Na Slovensku existovala relatívne dobre odborne aj technicky
„sociálne pora-
fungujúca sieÈ poradní napríklad Centrum poradensko-psychologic-
denstvo“, jeho k˘ch sluÏieb a Pedagogicko-psychologické poradne. Poradne sú
ciele a úãastní- v‰ak orientované predov‰etk˘m na prácu s problémami psycholo-
kov poradenské- gického a ‰peciálno-pedagogického charakteru. Odborní pracovníci
ho procesu. t˘chto poradní rie‰ia problémy predov‰etk˘m psychického charak-
teru ãloveka. Predpokladá sa, Ïe ak ãlovek si tieto vyrie‰i, sám
V závere ãlánku
iniciuje následne zmeny svojho prostredia. Klient, nav‰tevujúci tieto
sa autorka poradne, aktívne odborníka kontaktuje a obyãajne prichádza za ním
zaoberá základ- silne motivovan˘. Psychologické poradne sa prirodzene venujú
n˘mi poraden- rie‰eniu psychologick˘ch problémom klienta.V súãasnosti nemajú
sk˘mi prístupmi potenciál na vy‰‰iu flexibilitu a aktívnej‰ie prijatie aj sociálnych
a hranicami klientov. Úzkostlivo si stráÏia svoje psychologické pozície a univer-
zitne vzdelaného sociálneho pracovníka sú ochotné prijaÈ len do
odboru a naãrtá- pozície asistenta alebo sekretárky.T˘mto spôsobom sa pracoviská,
va ìal‰í, moÏn˘ ktoré majú obrovsk˘ odborn˘ potenciál redukujú na nepochopené
v˘voj kvality a uzavreté systémy.
sociálneho Naopak, sociálny klient, zväã‰a nie je schopn˘ aktívne vyhºadávaÈ
poradenstva, pomoc in˘ch a primárne ho trápia existenãné problémy. Odborník
na sociálne poradenstvo v oveºa väã‰ej miere neÏ psychológ aktív-
ktoré sa riadi
ne svojho klienta vyhºadáva. Sociálny pracovník rie‰i sociálny
·tandardmi problém ãloveka v kontexte s jeho prostredím. K rie‰eniu pristupu-
kvality sociálne- je z predpokladu, Ïe klient je súãasÈou svojho sociálneho systému
ho poradenstva. a rie‰i sa systém ako celok. Klient obyãajne oãakáva drobné v˘hody

AKADEMICKÉ
state
z kontaktu so sociálnym poradcom (príspevok na stravu, uhlie,
ubytovanie a podobne) a jeho motivácia na spoluprácu je t˘m silne Abstract
poznaãená. In this article,
V˘hodou sociálneho poradcu je, Ïe v prípade úspe‰ného vyrie‰e- the author
nia jedného problému klienta rastie jeho dôvera v oãi poradcovi. describes a short
Pri rie‰ení in˘ch problémov, resp. problémov klientov˘ch blízkych
history of social
je tak schopn˘ sa s ním opäÈ kontaktovaÈ. Klient sociálneho porad-
cu síce vníma ako autoritu, ale na rozdiel od psychológa ho prijíma work in Slovakia,
bez ostychu. with special
Na odboroch sociálnych vecí okresn˘ch úradov majú takmer focus on the
v‰etci pracovníci v náplni ãinností uvedenú aktivitu „poskytovanie social consultan-
poradenstva“. Materiálno technické ale aj personálne zabezpeãenie
cy developments
t˘chto pracovísk redukuje poskytovanie sociálneho poradenstva
klientovi na úroveÀ podávania kvalifikovan˘ch informácií. Na
in the Slovak
úradoch nie sú vytvorené podmienky na poradensk˘ vzÈah. Republic. She
Pracovníãky, ak aj majú kvalifikáciu (asi 6% pracovníkov ‰tátnej also briefly
správy má poÏadované vzdelanie), tak nemajú vytvorené materiálne compares social
a priestorové podmienky. Len ÈaÏko moÏno praktizovaÈ poradenstvo consultancy to
v miestnosti, kde sedia ìal‰ie tri aÏ ‰tyri pracovníãky. Prostriedky na
psychological
cestovné náklady pre prácu v terénne sú pre ne takmer nedostup-
né a „zavalenie“ in˘mi administratívnymi ãinnosÈami im nedáva consultancy,
priestor sa klientovi individuálne dlh‰ie venovaÈ. which has
Druhou základÀou, okolo ktorej sa vytvoril sociálno poradensk˘ a longer traditi-
systém sú svojpomocné skupiny. ªudia, sami trpiaci niektor˘m on, and thus
ochorením, resp. in˘m sociálno patologick˘m javom, si na základe
a more develo-
vlastn˘ch skúseností zorganizovali svojpomoc. âasto ich práve tieto
ovplyvÀujú v nápaditosti aktívne klientov vyhºadávaÈ a ponúkaÈ im ped expert base
svoju pomoc. Formy pomoci sú efektívne tak finanãne, ako aj in Slovakia.
programovo. Svojpomocné skupiny, pre veºmi obmedzené finanãné Moreover, the
zdroje, musia svoju energiu, ãas a peniaze investovaÈ naozaj efektív- current systems
ne. Sociálny klient oveºa r˘chlej‰ie nadobudne dôveru k poradcovi, of social advisory
ktor˘ s jeho problémom má svoje skúsenosti. Okrem toho pôsobia
priamo v teritóriu klienta, takÏe sú pre neho kedykoºvek dostupní.
centres within
Ich otvorenosÈ voãi klientele nie je deformovaná formálnymi the public and
pravidlami, ako sú otváracie doby, registrácia a plnenie formálnych the non-public
poÏiadaviek (napríklad evidencia klienta na úrade práce a podob- sectors are
ne). Zákon o sociálnej pomoci podmieÀuje vydanie povolenia na described here.
vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho pora-
The author
denstva t˘m, Ïe ne‰tátny subjekt musí spæÀaÈ isté kvalifikaãné
a prevádzkové podmienky, ktoré urãuje komisia MPSVR SR. explains the
Nespravodlivé je to, Ïe sa toto vydanie povolenia nevzÈahuje na context of the
verejné organizácie. Na druhej strane táto diskriminácia pozitívne social
state
ovplyvÀuje kvalitu sociálneho poradenstva v mimovládnom sekto-
consultancy re, ktorá v˘razne vy‰‰ia, neÏ vo verejnom sektore.
within the Aby sme dokázali poskytnúÈ sociálnemu poradenstvu také miesto
system of social v systéme sociálnej pomoci, aké mu patrí, musíme sa najprv pokú-
aid. She also siÈ definovaÈ základné podmienky, za ktor˘ch sa sociálne poraden-
stvo má poskytovaÈ.Tieto podmienky predstavujú repetitórium
defines the term
aspektov, ktoré sa t˘kajú personálnych poÏiadaviek, prevádzkov˘ch
‘social consultan- a procesuálnych podmienok.V‰etky sú premietnuté v ·tandardoch
cy’, its goals, kvality sociálneho poradenstva, ktoré by mali ochrániÈ klienta pred
and the partici- neodborn˘m zásahom sociálneho poradcu, resp. poradenskej
pants of the organizácie.
advisory process. Kontext sociálneho poradenstva
At the end of Slovenské slovo poradiÈ podºa Krátkeho slovníka slovenského
the article, the jazyka (str. 314) znamená ... „daÈ niekomu v ÈaÏkostiach radu,
author briefly poradiÈ ako má postupovaÈ...“.V˘znam tohto slova podporuje
describes the predstavy klienta v tom, Ïe poradca je tu na to, aby mu udelil
konkrétnu radu na vyrie‰enie jeho problému. Klient sa túto radu
basic advisory
rozhodne buì prijaÈ, alebo ju zamietne.
approaches and V‰eobecne je v‰ak poradenstvo proces, ktor˘ prebieha v istom
outlines of the prostredí. Úãastníkmi tohto procesu sú minimálne dvaja: klient
next, possible (resp. skupina klientov) a jeho poradca (resp. skupina poradcov).
development of V poradenskom procese sa vytvára medzi nimi vzÈah, ktor˘ sa
formuje prostredníctvom ich komunikácie, prijímania a poskytova-
the quality of
nia spätnej väzby, prijímania a odoslania informácie, rôznych straté-
social consultan- gií práce, vytvorenej databázy zdrojov a ponúk, interaktívnej ãinnos-
cy driven by the ti a ìal‰ích in˘ch aspektov.
Standards of Po dohode s poradcom si klient sám definuje cieº poradenského
Quality for the procesu, ktor˘ je determinovan˘ obsahom problému. Cieºom
Social poradenstva je v podstate eliminácia patológie, pomoc k nezávislos-
ti, osobnostn˘ rast, zv˘‰enie kvality Ïivota, rie‰enie potrieb ãloveka
Consultancy. v núdzi, jeho du‰evné a fyzické zdravie, mobilizácia „zdrav˘ch“
zdrojov prirodzeného prostredia klienta.
R˘chlosÈ postupu rie‰enia problému závisí od vonkaj‰ích a vnú-
torn˘ch faktorov poradenstva. Medzi vonkaj‰ie patria: prostredie
klienta aj poradcu, ãas, technické zabezpeãenie, finanãné prostried-
ky, legislatívne súvislosti, komunitné a spoloãenské podmienky.
Vnútorné faktory závisia predov‰etk˘m od: schopnosti klienta
mobilizovaÈ svoj osobn˘ potenciál k rie‰eniu problému, spolupráce
jeho okolia na rie‰ení problému. Nemenej dôleÏit˘ je aj kvalifikaãn˘
a osobnostn˘ potenciál poradcu.

AKADEMICKÉ
state
Obrázok 1: Kontext sociálneho poradenstva
OBSAH
komunikácia, metódy, formy
VZËAH
CIEª
Sociálny poradca
Sociálny klient
PROCES
prostredie
Sociálne poradenstvo je teda proces, zaloÏen˘ na vzÈahu medzi sociálnym porad-

com a sociálnym klientom, ktorého cieºom je zv˘‰iÈ kvalitu Ïivota klienta za pomoci
mobilizácie vnútorn˘ch a vonkaj‰ích zdrojov prirodzeného prostredia klienta
(kolektív autorov, Luãivná, 2002).
Poradenské prístupy
Existuje mnoÏstvo poradensk˘ch ‰kôl, metód a postupov. Dnes sa uÏ upú‰Èa od
hlásania superiority jednej ‰koly nad v‰etk˘mi ostatn˘mi ‰kolami.
Medzi hlavné prístupy sociálneho poradenstva patria zo psychológie prebraté: dyna-
mick˘, behaviorálny a experienciálny. Spomenieme e‰te aj najãastej‰ie pouÏívan˘ eklek-
tick˘ prístup.
Dynamick˘ prístup
Dynamick˘ prístup je zaloÏen˘ na princípe podmienenosti súãasného správania
minulosÈou. Dynamick˘ poradca pracuje s nevedom˘mi silami a motívmi klientmi, ktoré
ovplyvÀujú jeho aktuálne správanie bez toho, aby si to klient uvedomoval. Poradca sa
snaÏí u klienta posilÀovaÈ objavenie a pochopenie nevedom˘ch obsahov vyuÏívajúc

state
katarziu, abreakciu a vhºad. Snahou poradcu je reorganizácia klientovej osobnosti na
základe rie‰enia neurotického konfliktu. Poradensk˘ vzÈah je asymetrick˘, pripomína
vzÈah lekár – pacient. Pri práci sa vyuÏívajú jednak verbálne pramene: voºné asociácie,
anal˘za prenosu, odporu a obrán, práca so snami a fantáziami, interpretácie, náhºad
a zmena.
Podºa Gaburu (1995) je práca poradcu ãasto chápaná ako konfrontácia, klarifikácia
a interpretácia a spracovanie záÏitku. Pomerne veºk˘ priestor sa v dynamickom prístupe
vytvára pre prácu s transparentn˘m, skryt˘m ãi nevedom˘m odporom, s identifikáciou
rôznych obrán, ktoré komplikujú klientovi pochopiÈ svoj podiel na problémovej situácii
a hºadaÈ optimálne rie‰enia. Dynamick˘ prístup je dlhodob˘ a intenzívny. Nie je typick˘
pre sociálne poradenstvo, ale jeho prvky moÏno úãinne vyuÏívaÈ aj pri práci so sociál-
nym klientom (Gabura, 1995).
Behaviorálny prístup
Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, Ïe kaÏdé správanie je nauãené.Aj
maladaptívne správanie sa uãí ãlovek tak˘mi ist˘mi mechanizmami ako nauãené. KeìÏe
prístup zaloÏen˘ na uãení, poradensk˘ vzÈah je zaloÏen˘ na pomere: uãiteº – Ïiak.
Behaviorálne orientovan˘ poradca má vo svojej v˘bave techniky ako sú: podmieÀova-
nie, posilÀovanie, nácvik, tréning, modelovanie, in‰truovanie, presviedãanie, averziu
a podobne. SnaÏí sa redukovaÈ prvky neÏelaného správania, roz‰íriÈ repertoár správania,
resp. posilÀovaÈ jeho pozitívne prvky.Tento prístup je veºmi dobre vyuÏiteºn˘ práve
v niektor˘ch oblastiach sociálneho poradenstva pre svoju ãasovú nenároãnosÈ a r˘chle
navodenie zmeny. Okrem toho, sociálni klienti majú najväã‰ie problémy práve s dôsled-
kami svojho maladaptívneho správania.
Experienciálny prístup
Gabura (1995) spomína aj experienciálny prístup, ktor˘ vníma ãloveka ako aktívnu
bytosÈ s potenciálom k ìal‰iemu rastu, preto sa nesústreìuje na odstránenie symptómu,
ãi rekon‰trukciu osobnosti podºa cieºov poradcu, ale zameriava sa na dosiahnutie
vy‰‰ieho stavu vedomia, uvedomenie si svojich moÏností a schopnosÈ nauãiÈ sa ich
vyuÏívaÈ.VedieÈ ão robíme a cítiÈ to, môÏe byÈ pre klienta dôleÏitej‰ie ako vedieÈ preão
to robíme. Experienciálny prístup vidí patologick˘ koncept v strate zhody medzi von-
kaj‰ím a vnútorn˘m preÏívaním.Ako ìalej Gabura (1995) uvádza, poradca slúÏi ãasto iba
ako katalyzátor, v jeho prítomnosti si klient uvedomuje svoje latentné moÏnosti pre
formovanie svojho jástva.VzÈah medzi poradcom a klientom je emocionálne naplnen˘
ºudsk˘ vzÈah, zaloÏen˘ na ºudskom spojenectve ãlovek – ãlovek. Experienciálny prístup
je zaloÏen˘ na princípoch humanistickej psychológie, pracuje s akceptáciou, empatiou
a kongruenciou a jeho základnou metódou je ne‰truktúrovan˘ rozhovor.Tento poraden-
sk˘ prístup je v zahraniãí najãastej‰ie vyuÏívan˘m prístupom sociálneho poradenstva.
Eklektické poradenstvo
Väã‰ina poradcov na Slovensku pracuje eklekticky a spája alebo vyuÏíva rôzne pora-

AKADEMICKÉ
state
denské prístupy, metódy a formy práce, podºa potrieb, moÏností a schopností klienta.
V súãasnosti je pomerne beÏné, Ïe na jednom prípade poradca pracuje dynamicky,
s druh˘mi klientmi robí behaviorálny nácvik a s tretím prípadom pracuje ne‰truktúrova-
ne. Dá sa predpokladaÈ, Ïe aj sociálne poradenstvo bude maÈ eklektick˘ charakter.
Sociálny poradca bude pripraven˘ vyuÏívaÈ úãinné prvky v‰etk˘ch prístupov v snahe ão
najr˘chlej‰ie a najefektívnej‰ie pomôcÈ klientovi, rodine ãi skupine (Gabura, 1995).
Záver
V súãasnosti sa na Slovensku vedie intenzívna diskusia o tom, kde poradenstvo zara-
diÈ. Platn˘ zákon o sociálnej pomoci ã.195/1998 Z. z., ktor˘ poradenstvo povaÏoval za
jeden z nástrojov sociálnej pomoci, uÏ prekonal svoju aktuálnosÈ. Od roku 2005 vchádza
do platnosti nov˘ zákon o sociálnych sluÏbách, ktor˘ sociálne poradenstvo vníma ako
jednu z foriem sociálnej sluÏby. UÏ pripravené ·tandardy kvality sociálneho poradenstva
budú teda súãasÈou tohto zákona a budú spracované jeho osobitnou vykonávacou
vyhlá‰kou.V súãasnosti pracujeme na kalkulácii finanãn˘ch nákladov na sociálne pora-
denstvo a to vzhºadom na jednotlivé klientské skupiny a formu vykonávaného poraden-
stva (ambulantnú, rezidenciálnu a terénnu).V˘sledkom by mali byÈ finanãné ‰tandardy
sociálneho poradenstva.
Vzhºadom na relatívne priaznivú situáciu na MPSVR SR dúfame, Ïe sa nám tento
proces podarí do konca roka 2004 úspe‰ne aj legislatívne podchytiÈ.
* Kontakt na autorku: Asociácia supervizorov a sociáln˘ch poradcov, Grosslingova 67,

811 09 Bratislava, tel./fax: 00 421-2-527 337 97
e-mail: assp@changenet.sk, www.changenet.sk/assp
Gabura, J., PruÏinská, J. Poradensk˘ proces. Praha: Slon, 1995.
Gabura, J., Mydlíková, E., Schavel, M. Sociálne poradenstvo. Bratislava:ASSP, 2003.
Kol. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: SPN, 1981.
Pracovné materiály. Expertná skupina k ‰tandardom sociálneho poradenstva. Malá
Luãivná, 2002.


AKADEMICKÉ INCEST A INCESTNÝ PÁCHATEĽ / MÁRIA VLČKOVÁ
state
Doc. PhDr.
Mária Vlãková,
CSc.* pôsobí na
Katedre socioló-
Incest
gie v˘chovy
a mládeÏe
Pedagogickej
fakulty UK
a incestn˘ páchateº
v Bratislave.
Abstrakt:
Incest
Incest aj napriek
zákazu patrí
v súãasnom
období k najroz-
and incest offender
Úvod
‰írenej‰ím Jednou z foriem násilia na dieÈati, ktorá najmä v súãasnom období
je v centre pozornosti nielen laickej, ale predov‰etk˘m odbornej
formám sexuál-
verejnosti je sexuálne zneuÏívanie detí. Ide o traumatizujúci a niãím
neho zneuÏíva- neospravedlniteºn˘ akt násilia na dieÈati, atypickú sexuálnu aktivitu,
nia detí. obsahom ktorej je sexuálny kontakt medzi dospelou osobou a ne-
Dochádza dospel˘m jedincom (Convoy,Weiss, 1994). Zaãína tam, kde - podºa
k nemu v hlbo- Cvikovej (1977) - sa páchateº vedome pokú‰a ukájaÈ na tele dieÈaÈa
kej intimite alebo sa ním nechá ukájaÈ. Je vÏdy násilím a to bez ohºadu na jeho
podobu a skutoãnosÈ, ãi páchateº presadzuje svoje sexuálne záujmy
rodinného
fyzick˘m atakom na dieÈa, jeho psychick˘m zastra‰ovaním, odmeÀo-
prostredia, vaním alebo in˘m zv˘hodÀovaním. Je zneuÏitím jeho autoritatívnej
v dôsledku ãoho pozície a mocenskej prevahy nad mlad‰ím a neskúsen˘m, ktor˘ je
jeho odhalenie v‰ak ãasto závisl˘m od neho.
a následné
Definícia incestu
potrestanie Mimoriadne závaÏnou podobou sexuálneho zneuÏívania dieÈaÈa je
páchateºa je incest, ku ktorému H. Convoy a P.Weiss (1994) zaraìujú okrem
mimoriadne vlastnej súloÏe aj v‰etky formy nekoitálnych aktivít, vedúcich
zloÏité. k sexuálnemu vzru‰eniu a k uspokojeniu páchateºa. Je nielen
Z troch, moÏno najroz‰írenej‰ou, ale súãasne aj naj‰kodlivej‰ou podobou zneuÏíva-
nia detí (Patrícia D. McLendon, 1999) a to bez ohºadu na to ãi ide
povedaÈ klasic-
o incest priamy (biologick˘ rodiã a dieÈa) alebo nepriamy (nevlast-
k˘ch foriem n˘ rodiã a dieÈa).VÏdy totiÏ zanecháva na dieÈati nezmazateºné
incestu najvy‰‰iu a neraz len ÈaÏko predstaviteºné dôsledky, ktoré sa prejavujú tak
INCEST A INCESTNÝ PÁCHATEĽ / MÁRIA VLČKOVÁ
AKADEMICKÉ
state
v aktuálnom Ïivote, ako aj v podobe rozliãn˘ch psychiatrick˘ch
diagnóz v perspektívnom období Ïivota. frekvenciu
Incest (z latinského incestus, t. j. neãist˘, nízky, nehanebn˘) vykazuje otcov-
v najv‰eobecnej‰om vyjadrení je definovan˘ ako krvismilstvo, sk˘ incest. Jeho
pohlavn˘ styk medzi blízkymi príbuzn˘mi, alebo ako pohlavn˘ styk objektom je
medzi osobami príbuzensky blízkymi, priãom príbuznosÈ sa definu-
dcéra a pácha-
je v zmysle nemoÏnosti uzavrieÈ manÏelstvo medzi zúãastnen˘mi
osobami (Convoy,Weiss, 1994), t.j. ako vzÈah medzi osobami nato- teº - ako uka-
ºko príbuzensky blízkymi, Ïe ich manÏelstvo alebo sexuálny vzÈah zujú v˘sledky
je zákonom vylúãen˘. Podobne aj J. Dunovsk˘ (1995) definuje uskutoãneného
incest ako sexuálnu aktivitu medzi dvoma osobami, ktor˘m nie je v˘skumu -
zákonom dovolené uzavrieÈ manÏelstvo, t.j. sexuálny styk medzi
morálne naru‰e-
bezprostredne príbuzn˘mi osobami - rodiãmi - deÈmi, star˘mi
rodiãmi - vnukmi, súrodencami, prípadne dieÈaÈom a príbuzn˘mi,
n˘, nezdrÏanliv˘
priãom v˘poãet osôb, na ktoré sa vzÈahuje sexuálne tabu ako jedinec, v ‰iro-
i postoje k incestu sa transkulturálne odli‰ujú (Convoy,Weiss, kom vekovom
1994).Vcelku je teda moÏné charakterizovaÈ incest ako heterosexu- rozpätí, s nedo-
álny styk medzi ãlenmi nukleárnej rodiny (Geist, 1992), resp. ako statoãnou
fyzick˘ kontakt, sprevádzan˘ sexuálnym vzru‰ením medzi osobami
interiorizáciou
rovnakej socializaãnej jednotky, teda rodiny (Hubálek, 1983).
morálnych
Incest ako tabu hodnôt spoloã-
Incestuózne tabu je jedn˘m z najstar‰ích a najuniverzálnej‰ích nosti vôbec
tabu, priãom – ako kon‰tatuje P. Pöthe (2000) – niektorí antropoló-
a sexuálnych
govia povaÏujú tento zákaz za kºúãov˘ moment „poºud‰tenia“
ãloveka. Je podmienené nielen biologick˘mi zreteºmi (nebezpeãen- zvlá‰È. V˘skum
stvo prenosu dediãn˘ch chorôb, resp. vznik ich neÏiadúcich mutá- uskutoãnen˘
cií), ale predov‰etk˘m zreteºmi sociálno-psychologick˘mi, spojen˘- v zariadeniach
mi s jeho negatívnymi dôsledkami pre Ïivot dieÈaÈa, stabilitu rodiny pre v˘kon väzby
a plnenie jej základn˘ch funkcií. Incest je vÏdy príznakom závaÏnej v SR v roku
rodinnej patológie, naru‰en˘ch interpersonálnych vzÈahov a teles-
n˘ch i emocionálnych hraníc medzi jednotliv˘mi ãlenmi rodiny,
2000 ukázal, Ïe
práve tak ako aj naru‰en˘ch vzÈahov k ‰ir‰iemu sociálnemu prostre- vo vzÈahu
diu a prejavom patologick˘ch spôsobov komunikácie. Je v‰ak skôr k incestu sa
symptomom neÏ príãinou dysfunkãn˘ch rodinn˘ch vzÈahov (Weiss, vysoko rizikov˘-
2000). mi stávajú
Je preto pochopiteºné, Ïe vo v‰etk˘ch civilizovan˘ch spoloãnosti-
morálne naru‰e-
ach je incest povaÏovan˘ za nemorálny (Geist, 1992), bol a zostáva
zloãinom u prevaÏnej väã‰iny národov a etnick˘ch spoloãenstiev, ní muÏi, muÏi so
vrátane na‰ej judeo-kresÈanskej kultúry (Pöthe, 2000), v dôsledku sklonom k alko-
ãoho je incestuózne správanie nielen odmietané a hodnotené ako holu a s rozsiah-
neprijateºná podoba sexuálneho vzÈahu, ale aj sankcionované. lou kriminálnou
state
Napriek tomu v‰ak je zrejmé, Ïe incestné vzÈahy existovali nielen
ãinnosÈou vo v minulosti, ale – Ïiaº – existujú aj v dne‰nej modernej spoloãnosti.
veku 40 a viac PoznaÈ v‰ak skutoãn˘ rozsah jeho v˘skytu je prakticky nemoÏné.
rokov najmä K incestu dochádza totiÏ v najhlb‰ej intimite rodinného prostredia
v prítomnosti s ãím je spojená tak vysoká miera jeho utajenia, ako aj mimoriadna
nároãnosÈ a zloÏitosÈ jeho zisÈovania a dokazovania. Preto sa viac-
dcéry vo veku
menej v‰eobecne prijíma názor, Ïe akékoºvek údaje o incestnom
14 a viac ako zneuÏívaní detí majú len orientaãn˘ charakter. Sú vyjadrením len
14 rokov. policajne ‰etren˘ch prípadov, t. j. vrcholom ºadovca. Pocity viny,
sociálna stigmatizácia, hanba, reálnosÈ väzby páchateºa a vyÀatie
Abstract: dieÈaÈa z rodiny, neraz v‰ak aj ºahostajnosÈ a pasivita partnerky,
prípadne aj ‰ir‰ieho sociálneho prostredia spôsobujú, Ïe preváÏna
Altough there is
väã‰ina prípadov zostáva ak nie na vÏdy tak aspoÀ na veºmi dlho
inhibition, incest nepoznaná.
belongs to the ZávaÏnosÈ dôsledkov zneuÏívania dieÈaÈa, najmä v‰ak potreba jeho
most expanded ochrany a s t˘m spojenej úãinnej prevencie sústreìovala na seba
form of sexual pozornosÈ viacer˘ch autorov uÏ v 70. rokoch (MokráÀ,Topiafi,
abuse. It hap- Satková a iní), ale aj v 80. rokoch (Gromová, Hubálek a iní), a najmä
v 90. rokoch minulého storoãia (Vaníãková,Weiss, Pöthe, Dunovsk˘
pens in the deep
a ìal‰í).Aj keì svojim v˘skumom incestného zneuÏívania dieÈaÈa
intimacy of the a jeho páchateºa získali cel˘ rad veºmi zaujímav˘ch a hodnotn˘ch
family, so its poznatkov, jednako problém incestného zneuÏívania detí vyvoláva
detection and stále mnoho ìal‰ích otázok.
successive
V˘skum
punishment of V snahe poznaÈ obraz incestného páchateºa a priblíÏiÈ problém
the offender is motivácie jeho konania, uskutoãnili sme v roku 2000 v zariadeniach
extremely pre v˘kon väzby v Slovenskej republike v˘skum. Jeho objektom
difficult. Paternal bolo 149 jedincov, t. j. tí, ktorí v ãase realizácie v˘skumu boli vo
incest is the v˘kone trestu odÀatia slobody podºa § 245, 242, 243.Základnou
pouÏitou v˘skumnou technikou bol anonymn˘ dotazník, ktor˘
most frequent. prostredníctvom pracovníkov väzenskej a justiãnej stráÏe bol
Its object is doruãen˘ uveden˘m jedincom.
a daughter and Z celkového poãtu 149 odovzdan˘ch dotazníkov sa nám vrátilo
its offender len 79, t. j. 53,7 %. ·túdium odovzdan˘ch dotazníkov ukázalo, Ïe
a morally distur- pre neúplnosÈ je potrebné z ìal‰ieho spracovania vylúãiÈ dva
dotazníky.T˘m sa poãet probantov ustálil na poãte 77, t. j. 51,6 %
bed individuum
z celkového poãtu páchateºov.
of every age, Z uvedeného súboru sme vyãlenili podsúbor 28 incestn˘ch
with deficient páchateºov. Z nich 12 (42,85 %) zneuÏívalo vlastné dieÈa, päÈ (18,21
internal moral %) dieÈa svojej novej manÏelky, desaÈ (35,71 %) dieÈa z blízkej
sexual values rodiny a jeden páchateº (3,57 %) maloleté dieÈa v pestúnskej

AKADEMICKÉ
state
starostlivosti. Z celkového poãtu incestn˘ch páchateºov 18,21 %
priznalo pohlavn˘ styk s malolet˘m dieÈaÈom najmenej tri krát and social
a viac ako polovica z nich (53,57 %) ‰tyri a viac krát. values. A rese-
Anal˘za dotazníkov nám poskytla mnoÏstvo informácií o páchate- arch made in
ºoch incestu. Ukázala, Ïe vzorku incestn˘ch páchateºov reprezento- the prisons in
vali muÏi, z ktor˘ch preváÏna ãasÈ mala trvalé bydlisko na vidieku
Slovakia in the
(50 %), resp. v malom meste (18,21 %), prípadne vo väã‰om meste
(31,79 %). Z väã‰ej ãasti to boli muÏi star‰í ako 40 rokov (42,85 year 2000 has
%), resp. vo veku 36-40 rokov (21,42 %), Ïijúci v prevaÏnej miere shown that
v manÏelskom zväzku (42,85 %), prípadne v druÏskom spojení a very dange-
(28,57 %) alebo rozvedení ãi slobodní (28,57 %). Ich vzdelanostná rous group of
úroveÀ, vyjadrená najvy‰‰ím ukonãen˘m vzdelaním, sa ukázala ako
men with decli-
veºmi nízka – relatívne ãasto zodpovedala úrovni neúplnej základ-
nej ‰koly (21,47 %), prípadne ukonãenej základnej ‰kole (28,57
nation to incest
%).V˘uãn˘ list získalo 39,28 %, z toho 14,28 % v odbore murár. behaviour are
Obraz na‰ich incestn˘ch páchateºov veºmi zreteºne dokumentuje men of 40 years
ich kriminogénna anamnéza, v ktorej nachádzame mimoriadne of age and older
‰irok˘ register závaÏn˘ch trestn˘ch ãinov, zaãínajúc znásilnením, in the presence
ublíÏením na zdraví, opilstvom, lúpeÏami a krádeÏami, vydieraním,
of a 14-year-old
po‰kodzovaním cudzích vecí a útokmi na verejného ãiniteºa konãi-
ac. Ich trestná ãinnosÈ má recidivujúci charakter, dôkazom ãoho je daughter.
aj skutoãnosÈ, Ïe aÏ 82,1 % z nich bola uÏ v predchádzajúcom
období vo v˘kone trestu (zvy‰n˘ch 16,71 % bolo odsúden˘ch
podmieneãne), priãom väã‰ina z nich uÏ niekoºko krát.
V˘sledky v˘skumu ukazujú aj ìal‰iu ãrtu incestného páchateºa.
Tou je nedostatok empatie a urãitá miera arogancie. Na otázku ãi si
myslí, Ïe jeho správanie ublíÏilo maloletej 28,9 % si myslí, Ïe
„vôbec nie“, 10,7 %, Ïe „asi nie“ a 32,14 % to „nevie posúdiÈ“.
Podobné sú aj v˘sledky na otázku ãi po pohlavnom akte s malole-
tou pociÈoval v˘ãitky svedomia.Aj keì 39,28 % priznáva, Ïe preÏí-
valo v˘ãitky svedomia (7,14 % malo v˘ãitky len po prv˘ raz), treba
vidieÈ, Ïe väã‰ina páchateºov Ïiadne v˘ãitky svedomia nemala –
veì, podºa slov páchateºov, „preão by ich aj mala maÈ!“
Uvedenému názoru zodpovedá aj ich postoj k aktuálnemu v˘ko-
nu trestu. Len 28,57 % incestn˘ch páchateºov povaÏuje uloÏen˘
trest za spravodliv˘, zatiaº ão viac ako 70 % ho povaÏuje buì za
nespravodliv˘ alebo za „skôr nespravodliv˘“.
Z troch, moÏno povedaÈ klasick˘ch foriem incestného správania
(otec-dcéra, matka-syn, brat-sestra) sa vo v˘skume ukázala ako
jediná forma otcovského incestu. Objektom zneuÏívania boli
v na‰om v˘skume v˘luãne dievãatá rozliãn˘ch vekov˘ch skupín.
Pritom ako najohrozenej‰ia sa ukázala skupina dievãat vo veku 14

state
a viac ako 14 rokov.Ak skutoãnosÈ, Ïe objektom zneuÏívania boli len v men‰ej miere
dievãatá mlad‰ie ako 14 rokov dáme do súvislosti s poznaním, Ïe incestu sa ãastej‰ie
dopú‰Èajú muÏi star‰í neÏ mlad‰í, dostávame sa k reálnemu predpokladu, Ïe dôvodom
orientácie incestn˘ch páchateºov na dospievajúce dievãatá je ich snaha preÏívaÈ plno-
hodnotn˘ sexuálny vzÈah, ktor˘ z najrozliãnej‰ích dôvodov nepreÏívajú s manÏelkou,
resp. inou dospelou partnerkou.
Okrem poznania osobnostn˘ch vlastností incestného páchateºa, zaujímalo nás tieÏ, ão
ich viedlo k sexuálnemu vzÈahu s maloletou. S t˘mto cieºom sme probantom poloÏili
priamu otázku, ktorá túto skutoãnosÈ sledovala. I‰lo o polootvorenú otázku, v ktorej
op˘taní, okrem vyjadrenia vlastného názoru, mali moÏnosÈ vybraÈ si dve z naznaãen˘ch
odpovedí.
Odpovede na uvedenú otázku sú, nesporne, veºmi zaujímavé. Ukazujú, Ïe na väã‰ine
prípadov incestného konania sa podieºala náhoda (46,42 %). 21,42 % uviedlo, Ïe to
bola „nespokojnosÈ s vlastn˘m pohlavn˘m Ïivotom“, pre tak˘ ist˘ poãet to bola „dôver-
ãivosÈ maloletej“. 17,85 % k incestnému konaniu viedlo „vyz˘vavé správanie maloletej“,
14,28 % jej „fyzická príÈaÏlivosÈ“ a tak˘ ist˘ poãet uviedlo „zvedavosÈ“. „Nedostatok
in˘ch objektov“ pre uspokojenie svojej sexuálnej potreby uviedlo 10,71 %. Okolnosti
ako je „osamelosÈ dieÈaÈa“, „nevinnosÈ“ a „neskúsenosÈ“ dieÈaÈa, „sexuálna chladnosÈ
partnerky a „sexuálne návrhy maloletej“, uviedlo v kaÏdom prípade 7,14 %. NajniÏ‰ie
zastúpenie mali odpovede „neprítomnosÈ partnerky“ a „dlhodobá choroba partnerky“
(3,57 %). Bez zaujímavostí v‰ak iste nie je poznanie, Ïe takú okolnosÈ ako je „obava
pred AIDS“ neuviedol ani jeden respondent.
Naznaãené odpovede ukazujú ‰irok˘ rozsah rozliãn˘ch okolností, ktoré viedli na‰ich
probantov k incestnému konaniu. MoÏno v‰ak na prv˘ pohºad prekvapuje relatívne
vysoké zastúpenie „náhody“, uvádzanej probantami.Vysvetlením môÏe byÈ na jednej
strane snaha probantov ospravedlniÈ svoje konanie, na druhej strane v‰ak pravdepodob-
nej‰ím je chápanie „náhody“ ako poslednej fázy, ktorej predchádzali iné okolnosti, ktoré
priamo ãi nepriamo podnecovali páchateºa, ktor˘ k zneuÏitiu pristúpil akoby náhodne
vtedy, keì sa k tomu vytvorila vhodná situácia umocnená aj jeho alkoholov˘m stavom.
Potvrdzuje to aj skutoãnosÈ, Ïe z celkového poãtu probantov len 28,57 % uviedlo, Ïe
bolo pri svojom prvom sexuálnom kontakte s maloletou v triezvom stave a 25 % bolo
triezvymi aj pri ìal‰ích kontaktoch.
Nie menej zaujímavé je sledovaÈ problém okolností vedúcich incestného páchateºa
k zneuÏívaniu detí so zreteºom na vek zneuÏívan˘ch detí.Aj keì vo v‰etk˘ch troch
sledovan˘ch vekov˘ch skupinách (deti mlad‰ie ako 14 rokov, deti 14-roãné a deti star‰ie
ako 14 rokov) kategória „úplná náhoda“ má relatívne vysoké zastúpenie, jednako je
vidieÈ, Ïe v skupine najstar‰ích detí má v porovnaní s ostatn˘mi dvoma uÏ niÏ‰ie zastú-
penie.V tejto skupine má najvy‰‰ie zastúpenie kategória odpovedí „vyz˘vavé správanie
maloletej“ (45,4 %), resp. odpovedí typu „nespokojnosÈ s vlastn˘m pohlavn˘m Ïivotom“
a „zvedavosÈ“ (27,2 %). Relatívne vysoké je zastúpenie aj tak˘ch odpovedí ako je
„nedostatok in˘ch vhodn˘ch objektov“, „fyzická príÈaÏlivosÈ maloletej“ a „sexuálny
chlad partnerky“ (18,1 %), ktoré sa v dvoch mlad‰ích vekov˘ch kategóriách nevysky-

AKADEMICKÉ
state
tujú, alebo len v men‰om rozsahu. SkutoãnosÈ, Ïe odpoveì typu „dôverãivosÈ maloletej“
sa v najvy‰‰ej miere vyskytuje len vo vekovej skupine detí 14-roãn˘ch (28,5 %) a najmä
v skupine mlad‰ích ako 14 rokov (40,0 %) a vôbec sa nevyskytuje vo vekovej skupine
detí star‰ích ako 14 rokov neprekvapuje.
V súvislosti so sexuálnym zneuÏívaním dieÈaÈa v rodine sa vÏdy celkom zákonite
objavuje aj otázka o spôsoboch reakcie matky – partnerky na vzniknutú situáciu.
V‰eobecne sa usudzuje, Ïe to má byÈ práve ona, ktorá musí nielen novú situáciu v rodi-
ne spoznaÈ, ale ju aj radikálne rie‰iÈ (Vlãková, 2001).
V˘skum v‰ak ukázal, Ïe namiesto zásadného rie‰enia problému chrániaceho dieÈa,
partnerky incestn˘ch páchateºov volili viac pasívne spôsoby, ktor˘mi rie‰ili viac svoje
postavenie v rodine neÏ postavenie dieÈaÈa. Z odpovedí probantov totiÏ vypl˘va, Ïe
21,42 % partneriek nereagovalo nijako, 25 % s plaãom, 7,14 % odchodom zo spoloãnej
domácnosti a 7,14 % návrhom na rozvod. Len 28,57 % rie‰ilo situáciu trestn˘m ozná-
mením a 10,71 % in˘m spôsobom.
Záver
V˘sledky uskutoãneného v˘skumu ukazujú, Ïe incestu sa dopú‰Èajú muÏi ‰irokého
vekového rozpätia, najãastej‰ie v‰ak muÏi vo veku 40 a viac rokov, muÏi s niÏ‰ou úrov-
Àou vzdelania, Ïijúci v preváÏnej miere v manÏelskom zväzku, prípadne v druÏskom
spojení a vo vidieckom prostredí.
Podobne ako v in˘ch v˘skumoch podobného zamerania (Nedoma, 1969, Hubálek,
1983, Gromová, 1984, ëurinová, 2000) aj v na‰om v˘skume sa ukázalo, Ïe príznaãn˘m
pre incestn˘ch páchateºov je nedostatok empatickej schopnosti, absencia zodpovednos-
ti za svoje konanie, absencia sebaovládania a interiorizácie morálnych hodnôt spoloã-
nosti vôbec a sexuálnych zvlá‰È. Potvrdzuje to ná‰ predpoklad o incestnom páchateºovi
ako morálne naru‰enom a pohlavne nezdrÏanlivom jedincovi, pre ktorého je incest
cestou najmen‰ieho odporu získanie sexuálneho partnera, resp. náhrady za manÏelku,
ktorá neraz v dôsledku zvy‰ujúceho sa veku stáva sa pre neho uÏ málo atraktívna.
To v‰etko, spolu s relatívne rozsiahlou a recidivujúcou trestnou ãinnosÈou páchateºa
naznaãuje, Ïe incestné konanie nie je vôbec prejavom jeho sexuálnej, ale skôr prejavom
jeho osobnostnej patológie.
Získané v˘sledky nepotvrdili ná‰ predpoklad o transgeneraãnom prenose incestného
správania, práve tak, ako sa nepotvrdil ani vplyv katolíckeho náboÏenstva na správanie
a vyslovované názory incestn˘ch páchateºov.V nich sa totiÏ, bez ohºadu na náboÏenstvo
ku ktorému sa páchatelia prihlásili, prejavovala zhoda a celková vyrovnanosÈ.
V˘skum ukázal, Ïe obeÈami incestného správania sa stávajú dievãatá ‰irokého vekové-
ho rozpätia. Najrizikovej‰ou sa v‰ak ukázala skupina 14 a viac ako 14 roãn˘ch, teda
skupina dievãat, ktoré svojím dospievaním, príÈaÏliv˘m zjavom, ako aj vedom˘m, prípad-
ne aj nevedom˘m koketn˘m a maznav˘m prejavom, ktoré si páchateº úãelovo vysvetºu-
je ako ústretové, sa najãastej‰ie stávajú obeÈami incestu. Obzvlá‰È vysoká miera riziko-
vosti tejto skupiny sa ukázala v rodinnom prostredí s prítomnosÈou muÏa vo veku 40
a viac ako 40 rokov, muÏa sexuálne nezdrÏanlivého a nere‰pektujúceho morálne hodno-

state
ty, muÏa s kriminálnou anamnézou a sklonom k alkoholu, muÏa vyhºadávajúceho dobro-
druÏstvá a nové sexuálne skúsenosti. Cestu k incestu mu uºahãuje alkohol, ktor˘ jeho
incestné konanie aj najãastej‰ie sprevádza.
V˘skum v‰ak priniesol aj mnoÏstvo informácií o páchateºoch extrafamiliárneho
zneuÏívania detí. Z nich moÏno k najzaujímavej‰ím patrí skutoãnosÈ, Ïe v základn˘ch
charakteristikách incestn˘ch a ostatn˘ch páchateºov zneuÏívania detí neexistujú pod-
statné rozdiely. Urãité rozdiely sa prejavili len v niektor˘ch okolnostiach podmieÀujú-
cich zneuÏívanie dieÈaÈa.Av‰ak rovnako ako pre incestn˘ch tak aj ostatn˘ch páchateºov
najcharakteristickej‰ou ãrtou je porucha emotivity, percepcie, sebarecepcie a naru‰en˘
hodnotov˘ systém (ëurindová, Múãková,Timková, 2000).
Získané poznatky o incestnom páchateºovi, ku ktor˘m sme dospeli uskutoãnen˘m
v˘skumom sú veºavravné. Napriek tomu v‰ak nie je moÏné ich vo v‰etk˘ch znakoch
a prejavoch zov‰eobecÀovaÈ. K incestu totiÏ dochádza v najväã‰ej utajenosti a vynútené-
ho mlãania samotného dieÈaÈa, v dôsledku ãoho k odhaleniu a k následnému potresta-
niu páchateºa dochádza len v niektor˘ch prípadoch, najãastej‰ie v t˘ch, v ktor˘ch
páchateº pochádza z niÏ‰ích socio-ekonomick˘ch skupín. MoÏno v‰ak reálne predpokla-
daÈ, Ïe incest sa vyskytuje aj vo vy‰‰ích spoloãensk˘ch vrstvách, kde je v‰ak pravdepo-
dobne lep‰ie utajen˘ a ãastej‰ie sa rie‰i v rámci rodiny (Weiss, 2000).
To v‰etko dokazuje, Ïe incest a jeho páchateº predstavuje mimoriadne ‰irok˘ a zloÏit˘
problém, ktor˘ si vyÏaduje ìal‰ie poznávanie a v˘skumy.Av‰ak uÏ aj doteraj‰ie poznanie
zreteºne ukazuje potrebu ochrany detí pred t˘mto nebezpeãenstvom a to najmä prost-
redníctvom úãinnej preventívnej v˘chovy.
* Kontakt na autorku: e-mail: maria.vlckova@fedu.uniba.sk
Dunovsk˘, J., Dytrych, Z., Matûjãek, Z. T˘rané, zneuÏívané a zanedbávané dítû. Praha:
Grada, 1995.
ëurindová, Z., Múãková, D.,Timková, M. Sexuálni devianti a ich obete. Psychiatria, roã. 7,
ã. 2, 2000.
Convoy, H.,Weiss, P. Atypické sexuální zku‰enosti. âeskoslovenská psychologie, 38,
1994, ã. 5.
Cviková, J. O sexuálnom zneuÏívaní detí. In. DieÈa v ohrození VII. Násilie v rodine.
Zborník z interdisciplinárnej konferencie, konanej v dÀoch 30.-31.10.1997
v Bratislave. Bratislava: Detsk˘ fond SR, 1997.
Geist, B. Sociologick˘ slovník. Praha:Vodnáfi, 1992.
Gromová, K. Charakteristika psychosexuálneho v˘voja star‰ích muÏsk˘ch partnerov
v incestnom vzÈahu. âeskoslovenská psychiatrie, roã. 80, ã. 1,1984.
Hubálek, S. Incest a jeho pachatelé. Psychológia a patopsychológia dieÈaÈa., roã. 18, ã. 6,
1983.

AKADEMICKÉ
state
McLendon, P.D. Incest. Sexuálne zneuÏívanie detí. Aspekt, ã. 1, 1999.
MokráÀ,A., Kramer, R. Incest a incestné správanie sa vo forenznej praxi. âeskoslovenská
psychiatrie, roã. 73, ã. 5, 1976.
Nedoma, K., Mellan, J. Incestní pedofilní delikvence. âeskoslovenská psychiatrie, roã. 65,
ã. 4, 1969.
Pöthe, P. Sexuální zneuÏívaní dítûte v rodinû. In:Weiss, P. a kol. Sexuální zneuÏívání.
Pachatelé a obûti. Praha: Grada, 2000.
Topiafi,A., Satková,V. Chování objektÛ incestních delikventÛ. âeskoslovenská psychiat-
rie, 70, ã. 1, 1974.
Vlãková, M. T˘rané dieÈa. Bratislava: UK, 2001.
Weiss, P. Sexuální zneuÏití v dûtství – pachatelé a obûti. In.Weiss, P. a kol.:Sexuální
zneuÏívání – pachatelé a obûtí. Praha: Grada 2000.

AKADEMICKÉ HODNOTOVÝ SYSTÉM STARŠÍCH ĽUDÍ / MARTINA SEMEŠIOVÁ
state
Mgr. Martina
Seme‰iová*
pÛsobí jako
asistentka na
Hodnotov˘
KVD a SP na FF
PU v Pre‰ove. systém star‰ich ºudí
Abstrakt:
KaÏdá spoloã- The value
nosÈ, sociálna
skupina, jedinec
má svoje hodno-
system of older people
ty, vytvárajú si Úvod
sebe vlastné ªudstvo ako celok starne. Staroba, starnutie, star‰í ãlovek sa
dostávajú do pozornosti spoloãnosti. Je potrebné uvaÏovaÈ o staro-
hodnotové be, o tom, ão v‰etko so sebou priná‰a, ãoraz viac sa zam˘‰ºaÈ nad
systémy, ktoré problematikou starostlivosti o star‰ieho ãloveka, nad jeho voºnoãa-
vyjadrujú ich sov˘mi aktivitami, zdravotn˘m stavom, Ïivotn˘m ‰t˘lom, hodnoto-
záujmy a ciele. v˘m systémom.
Pri anal˘ze Ak sa chceme zaoberaÈ etick˘mi aspektmi v in‰titucionálnej
sociálnej práci, je nevyhnutné, aby sme dokázali rozpoznaÈ ãomu
etick˘ch aspek-
pripisuje star‰í ãlovek resp. obyvateº domovu dôchodcov v˘znam.
tov sociálnej
práce v in‰titúci- V‰eobecne o hodnotovom systéme star‰ích ºudí
ách Hodnotov˘ systém je neoddeliteºnou súãasÈou ãloveka.
Predstavuje jeho ist˘ komponent, jeho ãrtu. Mohli by sme povedaÈ,
(v Domovoch
Ïe predstavuje aktívnu zloÏku jedinca, je ukazovateºom jeho správa-
dôchodcov) je nia sa.
dôleÏitá hodno- âlovek je do znaãnej miery ovplyvÀovan˘ hierarchiou hodnôt
tová orientácia spoloãnosti.Tak ako sa menia generácie, menia sa aj hodnoty na
star‰ích ºudí. vrchole hodnotovej pyramídy spoloãnosti. U star‰ích ºudí môÏeme
postrehnúÈ zníÏenú schopnosÈ integrácie spoloãensk˘ch a osob-
n˘ch hodnôt do prijateºného Ïivotného ‰t˘lu. Z tohto dôvodu
Abstract:
môÏeme vyvodiÈ situáciu, kedy sa seniori povaÏujú za neakceptova-
Every society, nú súãasÈ spoloãnosti. Ich hodnoty odporujú meniacej sa societe.
social group or âasto sa uãia uznávaÈ odli‰né hodnoty in˘ch, no súãasne si zachová-
an individual vajú svoje. KaÏd˘ jednotlivec má individuálnu hierarchiu hodnôt,
have their ktorá je rozvrstvená od najv˘znamnej‰ích po najmenej v˘znamné.

HODNOTOVÝ SYSTÉM STARŠÍCH ĽUDÍ / MARTINA SEMEŠIOVÁ
AKADEMICKÉ
state
Hodnoty, ktoré sú umiestnené na prv˘ch pozíciách majú tendenciu
zväã‰a pretrvávaÈ aÏ do ukonãenia Ïivotného cyklu. U star‰ieho intrinsic
ãloveka sa dostávajú na poprednej‰ie miesta tie hodnoty, ktoré boli values, create
pre jeho osobu v mlad‰om veku samozrejmosÈou (nezávislosÈ, own value
sebestaãnosÈ). systems presen-
KeìÏe kaÏd˘ ãlovek má svoje hodnoty, svoj rebríãek hodnôt, je
ting their goals
potrebné sa zamyslieÈ nad moÏnosÈou, Ïe aktívny star‰í ãlovek
môÏe uznávaÈ iné hodnoty, ako napríklad leÏiaci star‰í ãlovek. and interests.
U seniorov, ktorí sú umiestnení v domove dôchodcov, môÏu pretr- While analysing
vávaÈ na prv˘ch miestach iné hodnoty v hierarchii hodnôt, ako the subject of
u jedincov, ktorí sú v rodinnom kruhu blízkych a pod. the ethical
Väã‰ina autorov tvrdí, Ïe hodnoty - zdravie a rodina sú dominant-
aspects of the
n˘mi pre väã‰iu ãasÈ populácie. Zdravie, zabezpeãuje ãloveku
sebarealizáciu, priná‰a mu pocit nezávislosti a ‰Èastia. Rodina
institutional
a okruh priateºov dávajú star‰iemu ãloveku pocit, Ïe existuje e‰te social work
niekto, komu na Àom záleÏí, a ktor˘ mu dodáva pocit uÏitoãnosti. (retirement
Veºk˘ v˘znam je prikladan˘ taktieÏ práci, ktorá niektor˘m ºuìom homes) I consi-
s pevn˘m zdravím môÏe priniesÈ pote‰enie a zároveÀ môÏe byÈ der it important
dobrou náplÀou ich voºného ãasu. Nemalú úlohu v závereãnej fáze
to deal with the
Ïivotnej dráhy ãloveka zohráva viera. Star‰í ãlovek sa obracia
k Bohu s prosbou o pomoc, s vierou, Ïe mu pomôÏe vÏdy, keì mu problem of the
bude najhor‰ie. value system of
older people.
Hodnota zdravia v Ïivote star‰ieho ãloveka
Zdravie sa najãastej‰ie objavuje na vrcholnej pozícii v hodnoto-
vom systéme ºudí. Dalo by sa povedaÈ, Ïe je to najstabilnej‰ia zloÏka
hodnotového rebríãka, ktorá má markantn˘ v˘znam pre daného
jedinca. Geronti prikladajú zdraviu dvojnásobn˘ v˘znam a to preto,
lebo s pribúdajúcim vekom, pribúdajú ÈaÏkosti a choroby. U niekto-
r˘ch si zdravotn˘ stav vynucuje isté obmedzenia. Núti ich, aby
prestali pracovaÈ, nedovolí im staraÈ sa o domácnosÈ, strácajú
záujem o svoj zovÀaj‰ok a o zábavu, postupne obmedzia styky
s ostatn˘mi ºuìmi z ich okolia.Tieto obmedzenia spôsobujú to, Ïe
postihnut˘ star‰í ãlovek sa stáva nesamostatn˘m. Kozierová a kol.
(1995) uvádzajú, Ïe väã‰ina star‰ích ºudí Ïije nezávisle, je pre nich
veºmi dôleÏité, Ïe sa vedia sami o seba postaraÈ. Seniori potrebujú
maÈ pocit, Ïe to e‰te dokáÏu. Spoãiatku sa snaÏia vykonávaÈ v‰etky
ãinnosti tak, ako predt˘m.Akonáhle nastupuje úbytok fyzick˘ch síl
a zdravia, sú nútení ÏiadaÈ o pomoc. Pomoc im poskytujú najbliÏ‰í
ãlenovia rodiny.V prípade, Ïe rodina zlyhá, zaraìuje sa star‰í ãlovek
do ústavnej starostlivosti. Choroba má ãloveka v moci. Postihnut˘
jedinec môÏe byÈ hendikepovan˘ telesne, du‰evne, ale i vo sfére

state
sociálnej. Stráca sebestaãnosÈ a stáva sa závisl˘m na druh˘ch. ZávislosÈ ãasto súvisí
s motorick˘mi poruchami a poruchami pamäte. Objavujú sa tieÏ symptómy, ktoré
zniÏujú kvalitu Ïivota, napríklad inkontinencia, nemoÏnosÈ komunikovaÈ, chronická
bolesÈ, pohybové a orientaãné ÈaÏkosti. Podºa Pacovského (1990) je deprimujúci pocit,
keì si ãlovek uvedomí, Ïe prestáva ovládaÈ základné telesné funkcie.Ak si je ãlovek
plne vedom˘ toho, Ïe postupne stráca fyzické i rozumové sily, zaãne sa obávaÈ, Ïe ho
druhí budú pokladaÈ za neuÏitoãného, neÏelaného. Pavlíková - Kondá‰ová (1999) zistili,
Ïe prevaÏne alebo vÏdy potrebujú seniori pomoc najmä pri ÈaÏ‰ích prácach v domác-
nosti (veºké upratovanie, maºovanie, rôzne opravy...), ìalej v oblasti rôznych foriem
kontaktu s vonkaj‰ím, spoloãensk˘m prostredím (napr. pri vybavovaní na úradoch, úãasÈ
na kultúrnych podujatiach, ale aj pri beÏn˘ch nákupoch).V súvislosti s t˘mito zisteniami
musíme poukázaÈ na fakt, Ïe je potrebné rozli‰ovaÈ star‰ích seniorov (75 +) od mlad‰ích
seniorov (- 75) a to z toho dôvodu, Ïe u star‰ích seniorov sa bude s pribúdajúcim
vekom odkázanosÈ na pomoc in˘ch znásobovaÈ a pribudnú taktieÏ oblasti, v ktor˘ch
budú seniori nesebestaãní (napr. osobná hygiena).
Závazalová a kol. (1993), Cahová (1982) kon‰tatujú, Ïe zdraví star‰í ºudia môÏu rozvíjaÈ
svoje záºuby, koníãky, zúãastÀovaÈ sa na kultúrnom a spoloãenskom Ïivote. UdrÏujú
kontakty s okolím, majú pocit uÏitoãnosti a prospe‰nosti. Koníãky spojené s pohybom,
ãi s prácou v domácnosti majú taktieÏ kladn˘ vplyv na mentálnu hygienu.V literatúre sa
ãasto stretávame s názormi rôznych autorov na aktívnu starobu. Zväã‰a sa zhodujú
v tom, Ïe aktívny star‰í ãlovek má ‰ancu doÏiÈ sa vy‰‰ieho veku ako ãlovek, ktor˘ má
menej pohybu. ZároveÀ kon‰tatujú, Ïe ºudia Ïijúci na dedine majú viac príleÏitostí
k pohybu ako ºudia z mesta, aj keì uÏ nie sú zamestnaní, pracujú v záhradke alebo
okolo domu. Chôdza, práca v záhradke, turistika, plávanie patria podºa Trãu (1987)
medzi najvhodnej‰ie druhy telesného pohybu, av‰ak vÏdy so zreteºom na vek.Ak sú
star‰í ºudia vitálni, plní energie, necítia bolesÈ istého druhu, sú mobilní, niã im nebráni
v sexuálnej aktivite.
ªudská sexualita je trvalé aktuálna, av‰ak je vecou osobného postoja.Vo vzÈahu k star-
‰ím jedincom panuje v tejto oblasti spoloãenské tabu, kvôli tomu si niektorí ºudia
myslia, Ïe musia takéto túÏby potláãaÈ. Médiá zobrazujú sex ako záleÏitosÈ mlad˘ch
a ‰tíhlych ºudí. Na úãet star‰ích sa bavia v medziach humoru a star‰ích ºudí túÏiacich po
sexe, oznaãujú za chlipníkov.V‰eobecne moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sexualita nie je viazaná
iba na urãit˘ vek. Podºa Kozierovej a kol. (1995) pohlavn˘ pud pretrváva do 70-80 i 90-
tky ak má ãlovek dobré zdravie a partnera, ktor˘ má o sex záujem.Aj v období staroby
môÏe byÈ sexualita zdrojom siln˘ch citov˘ch záÏitkov a môÏe spríjemÀovaÈ toto Ïivotné
obdobie.
Hodnota rodiny v Ïivote star‰ieho ãloveka

Na ãloveka má vo veºkej miere vplyv prostredie, ktoré ho obklopuje.
Najprirodzenej‰ím prostredím pre star‰ieho ãloveka, ale aj pre ãloveka vôbec, je rodina.
Star‰í ãlovek bez pochyby túÏi byÈ súãasÈou rodiny. Pozícia rodiny a jej jednotliv˘ch
súãastí (vzÈah k deÈom, rodiãom) hrá, ako to uvádzajú GuráÀ, Filadelfiová (1997) jedno-

AKADEMICKÉ
state
znaãne dôleÏitú úlohu v hodnotovom svete seniorov a preto môÏeme rodinu oznaãiÈ za
univerzálnu hodnotovú prioritu. Star‰í ºudia majú pocit istoty a bezpeãia práve vtedy,
keì medzi ãlenmi rodiny pretrvávajú silné emocionálne väzby.V harmonickej rodine je
star‰í ãlovek nepostrádateºn˘m ãlenom, pre svoje rozváÏne rozhodnutia, rady a porozu-
menie. Kozíková, Bebjaková (1994) sa domnievajú, Ïe dieÈa, ktoré vyrastá v prostredí,
kde sa udrÏiavajú ãasté kontakty so star˘mi rodiãmi, sa od najrannej‰ieho detstva
prirodzen˘m spôsobom pripravuje na starnutie a starobu, lebo ju vníma ako nevyhnut-
n˘ proces Ïivota, získava od star˘ch rodiãov vedomosti o zvykoch, tradíciách a hodno-
tách predchádzajúcich generácií.
Deeken (1995) sa domnieva, Ïe ãím je ãlovek star‰í, t˘m viac potrebuje cítiÈ, Ïe je
uÏitoãn˘. Pocit uÏitoãnosti môÏe nadobudnúÈ pri v˘pomoci s v˘chovou svojich vnúãat,
pri vedení domácnosti, ak mu to zdravie umoÏÀuje, môÏe svoju uÏitoãnosÈ prejavovaÈ
navonok pri prácach v záhrade atì. Senilná precitlivenosÈ a sebeckosÈ, ako to uvádza
spomínan˘ autor, sa prejavujú túÏbou po moci, snahou panovaÈ, v pokusoch tyranizovaÈ
vlastnú rodinu a najbliÏ‰ie okolie. Egoizmus sa prejavuje ako zvlá‰tny druh materializ-
mu. Hmatateºné veci sa stávajú zvlá‰È dôleÏité: jedlo, pitie, bankové konto, príjemné
kreslo. Sú aj takí seniori, ktorí sú ochotní vzdaÈ sa mnoh˘ch materiálnych v˘hod v pro-
spech svojich detí.Toto v‰ak môÏe viesÈ k závislosti od star‰ej generácie, prípadne
k zneuÏívaniu gerontov.
So vzrastajúcou potrebou pomoci sa stávajú väzby na deti dôleÏitej‰ími. Spoãiatku deti
obmedzujú svoju pomoc rodiãom na materiálnu podporu, postupne si v‰ak starostlivosÈ
o star‰ieho ãloveka vyÏaduje buì pravidelné náv‰tevy alebo jeho prijatie do vlastnej
domácnosti. Podºa Farka‰a (1994) mlad‰í ºudia ochotne pomáhajú star‰ím príleÏitostne,
jednorázovo, v prípade momentálnej potreby.Vítajú ãasté kontakty so star‰ími, ak sú im
títo nápomocní, len ão by si ich v‰ak mali zobraÈ do vlastn˘ch domácností, ich dobr˘
vzÈah k star‰ím veºmi rázne chabne. Je vo v‰eobecnosti známe, Ïe existujú rodiny, ktoré
prenechávajú starostlivosÈ o svojho ãlena domovu dôchodcov, rôznym ústavom.
âastokrát sa stretávame aj so smutn˘mi prípadmi, kedy sa odrazu star‰í ºudia ocitnú
v ústavnom zariadení, sami nevediac ako. (Staãí sa len podpísaÈ.) Deti takto zneuÏívajú
dôveru svojich rodiãov a „odkladajú“ ich do domova, zatiaº ão oni uÏ rozm˘‰ºajú nad
prestavbou rodiãovského domu. Potom star‰í ãlovek zanevrie na celú rodinu a jeho
novou rodinou sa v t˘ch lep‰ích prípadoch stávajú priatelia z domova dôchodcov. Hegyi
(1996) presne vymenováva nepriaznivé okolnosti súvisiace s presÈahovaním star‰ieho
jedinca do ústavu, ktoré môÏu vyvolaÈ psychosociálnu traumu: odlúãenie od rodiny,
náhla zmena Ïivotného ‰t˘lu, strata osobného pohodlia, obmedzenie svojich návykov,
nutnosÈ prispôsobiÈ sa spolub˘vajúcim, nie vÏdy uspokojiv˘ kontakt so zdravotníkmi,
existenãná neistota, hrozba vzniku odkázanosti, dlhodob˘ charakter pobytu, pocit
vylúãenia z rodiny.Ak sa star‰í ãlovek Ïijúci dovtedy v hmotnom, ale i psychickom
pohodlí ocitne zrazu v pochmúrnom neosobnom ústave nemôÏe a ani nie je v mno-
h˘ch prípadoch schopn˘ sa prispôsobiÈ. Je známe, Ïe mnohí seniori po takejto zmene
skoro umierajú. Za kritické obdobie sa podºa Ha‰kovcovej (1989) povaÏuje 5.- 6. t˘ÏdeÀ,
poprípade prv˘ch ‰esÈ mesiacov. Iní autori povaÏujú za kritick˘ cel˘ prv˘ rok. Noví

state
obyvatelia, presÈahovaní do ústavu sú takmer vÏdy nervózni, náladoví, dokonca aj
plaãliví ãi agresívni. Ich prirodzen˘mi reakciami sú beznádej, smútok a zúfalstvo. Na
druhej strane sú aj takí, ktorí prichádzajú do domova dôchodcov radi, s nádejou, Ïe
práve tu zaãnú novú etapu svojho Ïivota. Zväã‰a ide o tak˘ch ºudí, ktorí boli osamelí
a nemali sa dobre, neÏili pokojn˘ Ïivot. Protipólom sú rodiny, ktoré si svojich star‰ích
ãlenov veºmi uctia a vìaãne im pomáhajú prekonaÈ poslednú etapu Ïivotnej dráhy.
Existujú dokonca rodiny, v ktor˘ch sa o star˘ch rodiãov starajú vnuãky alebo vnukovia
a star‰í ãlovek si dobre rozumie s mlad˘m ãlovekom.VzÈah medzi star˘mi rodiãmi
a vnúãatami je jedineãn˘ v rôznych smeroch, pln˘ obohatenia pre obe strany.
Mnohí z nás si ani neuvedomujú, Ïe star‰í ãlovek za to nemôÏe, ão sa mu prihodilo, Ïe
odrazu nemôÏe zo dÀa na deÀ chodiÈ alebo, Ïe odrazu rozpráva veci nie veºmi zapadajú-
ce do kontextu rozhovoru a môÏe sa mu prihodiÈ to, Ïe jeho blízki mu vôbec nerozu-
mejú. Niekedy sa stane, Ïe seniori sa v mnohom podobajú deÈom, chcú len pohladenie
alebo chcú „prehodiÈ“ zopár slov a nadobudnúÈ pocit istoty a sebavedomia. Zo strany
ãlenov rodiny nastanú ãasy, kedy ich Ïivoty sa obrátia o 360 stupÀov. Hegyi (1996)
uvádza, Ïe potreba opatrovaÈ ãlena rodiny odkázaného na pomoc, vÏdy znamená ob-
medzovanie slobody toho, ktor˘ opatruje. Najväã‰ej záÈaÏi sú podºa neho vystavené
najmä Ïeny stredného veku.Tento problém sa t˘ka jednak rodín, ktoré majú doma
star‰ieho chorého ãloveka, ktor˘ je nesebestaãn˘, ale t˘ka sa to aj rodín, ktor˘ch dedko
ãi babka sú sebestaãní, ale ich pamäÈ je obmedzená a pod., tak˘ch prípadov je mnoho.
âlenovia rodiny musia rie‰iÈ problém, kto ostane so star‰ím ãlovekom doma cez deÀ,
kto mu zabezpeãí normálny priebeh jeho potrieb (stravovanie,WC, hygienu atì.). Star‰í
ãlovek sa zaãne domnievaÈ, Ïe je na obtiaÏ a ãaká na odchod z tohto sveta ako na
vyslobodenie. Psychická i fyzická záÈaÏ sa prejavuje na v‰etk˘ch ãlenoch rodiny.Veºakrát
sa ãlenovia rodiny modlia k Bohu o vykúpenie z ÈaÏkého údelu, ale keì príde ãas
odchodu, uvedomia si, Ïe v ich vnútri je odrazu prázdno. Star‰í ãlovek im ch˘ba a ãasto
sa vracajú do minulosti, keì tu e‰te babka ãi dedko boli a ãasto si vyãítajú to, Ïe nieke-
dy mohli so star‰ím ãlovekom dlh‰ie komunikovaÈ, nemuseli ho okrikovaÈ a pod.
ZisÈujeme, Ïe vzÈahy v rodine sú nieãím v˘nimoãn˘m, majú silu akéhosi puta.
PovaÏujeme tu za nevyhnutné podotknúÈ, Ïe nie je moÏné hádzaÈ v‰etky rodiny a v‰etky
vzÈahy do jedného „vreca“.To aké sú vzÈahy v rodine je podºa nás podmienené v˘cho-
vou, t˘m ako si ºudia dokáÏu vypestovaÈ vzÈahy so svojimi deÈmi a ako si dokáÏu vype-
stovaÈ vzÈahy deti so svojimi deÈmi. Napriek tomu, Ïe sú seniori doma okríknutí alebo,
Ïe sa im obãas vo v‰etkom nevyhovie, má pre nich rodina nenahraditeºnú funkciu
a pozíciu v hodnotovom rebríãku. MoÏnosÈ bytia s rodinou v tejto závereãnej etape
ºudského Ïivota je podºa nás nenahraditeºná a umoÏÀuje star‰iemu ãloveku doÏiÈ sa
dlh‰ieho veku, prinajmen‰om mu priná‰a ‰Èastnej‰ie preÏitie kaÏdodenného Ïivota.
Rodina má byÈ skutoãn˘m útoãiskom od narodenia aÏ po smrÈ.
MinulosÈ je cel˘ preÏit˘ Ïivot, celé roky strávené dozadu v okruhu svojich blízkych,
priateºov a známych, má svoje opodstatnené miesto v hodnotovom systéme najmä pre
t˘ch, ktorí majú za sebou ‰Èastne preÏité roky. âlovek si v závereãnej etape Ïivotnej
dráhy nerobí veºké ciele a plány do budúcnosti, väã‰í dôraz kladie na minulosÈ, prevláda

AKADEMICKÉ
state
obºúbenosÈ spomienok. Ocitajú sa v poku‰ení nadmieru skrá‰ºovaÈ obraz svojej vlastnej
minulosti t˘m, Ïe preháÀajú svoje úspechy a zveliãujú svoj b˘val˘ v˘znam. OÏivia v sebe
ako to tvrdí Deeken (1995) zdravú hrdosÈ na to, ão dosiahli v práci. âlovek sa musí
v priebehu svojho Ïivota vyrovnávaÈ so svojou minulosÈou.Tento proces je v literatúre
oznaãovan˘ ako „pohºad z mosta“ (In: Hamilton, 1999).Tendencia bilancovaÈ svoj
vlastn˘ Ïivot, prehodnocovaÈ v‰etky svoje skúsenosti patrí podºa ·imovej (In:Tokárová
a kol., 1998) medzi zákonité javy v star‰om veku. Pri tomto spomínaní na minulosÈ
dospeje mnoho ºudí aj k pesimistickému hodnoteniu preÏitého Ïivota, k pestovaniu
pocitov krivdy, aÏ nenávisti a zloby voãi mnoh˘m a ãasto v‰etk˘m a v‰etkému.
Hodnota práce v Ïivote star‰ieho ãloveka

Pre väã‰inu ºudí je práca v ich povolaní ãinnosÈou, ktorá rozhodujúcim spôsobom
ovplyvÀuje ostatné sféry ich Ïivota. Je vo v‰eobecnosti známe, Ïe odchod do dôchodku
b˘va pre niektor˘ch ºudí váÏnym problémom, ktor˘ môÏe vyústiÈ do úzkostn˘ch stavov,
skºúãenosti a pod. Rosival a kol. (1980) usudzujú, Ïe bez práce je ãlovek straten˘,
pretoÏe práca je podºa nich najdôleÏitej‰ou Ïivotnou náplÀou, ktorá stotoÏÀuje ãloveka
so spoloãnosÈou. Pred ãlovekom, ktor˘ odchádza do dôchodku stojí podºa Bromleyho
(1974) problém, ako sa uvoºniÈ zo zamestnania bez toho, aby sa nedostal do ekonomic-
k˘ch ÈaÏkostí, nebol postihnut˘ citovo, napríklad osamelosÈou a nudou. Jedinec, ktor˘
prekroãí hranicu 60-65 rokov prijíma zväã‰a úlohu nezamestnaného dôchodcu, vystupu-
je z aktívneho pracovného Ïivota. Skonãenie doteraj‰ej pracovnej ãinnosti a prechod
do dôchodku sa vo v‰eobecnosti povaÏuje za ist˘ prelom v Ïivote jednotlivca, pretoÏe
poãas rokov v zamestnaní si ãlovek vytvára svoj status a urãité sebahodnotenie a akoná-
hle odíde do dôchodku, stráca spolu so zamestnaním aj svoj status. Dôchodcovia si
musia preto hºadaÈ nieão, ão by ich robilo jedineãn˘mi, ãím by si zaslúÏili váÏnosÈ, ktorá
predt˘m plynula z ich pracovného zaradenia (Hamilton, 1999). âlovek sa musí vedieÈ
vyrovnaÈ s t˘m, Ïe niekedy zastával vedúcu rolu v zamestnaní, ale i v rodine. Svoju
Ïivotnú spokojnosÈ si môÏe udrÏaÈ jedine tak, Ïe sa nauãí odovzdávaÈ vedúce postavenie
a hraÈ „druhé husle“ (Hamilton, 1999).
Platená práca hrá v Ïivote ãloveka dôleÏitú úlohu. Peniaze sa v‰eobecne pokladajú za
v˘menn˘ prostriedok.V tejto súvislosti sú viacerí autori toho názoru, Ïe star‰í ãlovek by
vymenil peniaze za svoju nezávislosÈ, pretoÏe je závisl˘ na pomoci druh˘ch vo sfére
ekonomickej, sociálnej, emocionálnej. Nesmieme v‰ak zabúdaÈ, Ïe ide o individuálnu
záleÏitosÈ. Seniori Ïijúci v na‰ej spoloãnosti potrebujú peniaze pre beÏné potreby
spojené so stravovaním, ubytovaním alebo na potreby spojené s kúpou zdravotníckych
pomôcok (ako sú napríklad plienky, podloÏky, barly, compresy atì.) a liekov.
Spektrum aktivít seniorov je rôzne, niektorí z nich ostávajú podºa Kozierovej a kol.
(1995) naìalej pracovaÈ, iní sa stávajú „nezamestnan˘mi“ dôchodcami. ªudia, ktorí majú
vlastn˘ podnik, pokraãujú v práci pokiaº sú zdraví. Práca im zabezpeãuje lep‰í príjem,
zmysel vlastnej uÏitoãnosti a ‰ancu pokraãovaÈ v dlho zauÏívan˘ch zvyklostiach.T˘ch,
ktorí sú kolektívom autorov povaÏovaní za „nezamestnan˘ch“ dôchodcov, nemôÏeme
povaÏovaÈ za neproduktívnu zloÏku populácie a to z toho dôvodu, Ïe sa podieºajú na

state
v˘chove mladej generácie, pracujú v domácnosti a pod. U kaÏdého jedinca je prechod
do dôchodku individuálnou záleÏitosÈou. Pre niektor˘ch to znamená moÏnosÈ vykonáva-
nia svojich vysnívan˘ch rekreaãn˘ch aktivít, robia v‰etko preto, aby nemuseli myslieÈ na
symptómy staroby, iní upadajú do depresie. Niektorí ºudia povaÏujú odchod z práce za
„oslobodenie“, iní za osobné obmedzovanie, pretoÏe sa mnohí e‰te cítia spôsobilí na
ãinnosÈ. Pre star‰ieho ãloveka, ktor˘ opustil svoje zamestnanie, by bolo prospe‰né, ak by
sa venoval urãitej záºube, koníãku, ktor˘ by vyplnil vzniknutú ãasovú prázdnotu.
Venovanie sa rôznym aktivitám, spomaºuje proces starnutia a ão najdlh‰ie udrÏiava
telesnú i du‰evnú ãulosÈ. Po odchode do dôchodku vzniká nahromadenie voºného ãasu.
Voºnoãasové aktivity sú determinované sociálno-demografick˘mi charakteristikami
jedinca (máme na mysli jeho pohlavie, vek, rodinn˘ stav, vzdelanie, v˘‰ku príjmu
a pod.). Pri star‰ích ºuìoch ide o to, aby sa zapájali do Ïivota celej spoloãnosti, zostali
aktívni ão najdlh‰ie a nestáli bokom. Dôchodcovia majú mnoho moÏností ako vyuÏiÈ
svoj voºn˘ ãas. Svoje voºné hodiny môÏu tráviÈ modlením sa, chodením na bohosluÏby
do kostola, prechádzkami prírodou s priateºmi alebo vnúãikmi, aktívnym cviãením (ak
im to zdravie dovoºuje), ãítaním beletrie, ruãn˘mi prácami, prácami okolo domu, sledo-
vaním televízie, poãúvaním rozhlasu a pod. S˘korová (1999) tvrdí, Ïe prevaÏná väã‰ina
seniorov preferuje pasívny odpoãinok a potrebu sociálnych kontaktov si uspokojujú
v rámci domova a v susedskej pospolitosti. Nahromaden˘ voºn˘ ãas si môÏu star‰í
jedinci vyplniÈ aj takou aktivitou akou je vzdelávanie.
Hodnota viery v Ïivote star‰ieho ãloveka

Viera poskytuje star‰iemu ãloveku veºkú silu na zvládnutie závereãnej dráhy Ïivota.
NáboÏenstvo posilÀuje ãloveka, dokáÏe daÈ zmysel Ïivotu i smrti. Senior, ktor˘ je postih-
nut˘ zdravotn˘mi ÈaÏkosÈami, sa obracia k Bohu s prosbou o pomoc s vierou, Ïe mu
pomôÏe. Niektorí geronti s tak˘mito ÈaÏkosÈami nazerajú na svoju chorobu ako na skú‰ku
viery, no zároveÀ je to skú‰ka aj ich príbuzn˘ch. Obidve uvedené skupiny veria, Ïe
choroba ustúpi prostredníctvom modlitieb, sºubov alebo pokánia. Jedinci, sa zam˘‰ºajú
nad zmyslom svojho Ïivota hlavne v pokroãilom veku. Obracajú sa k Bohu oveºa ãastej‰ie
ako predt˘m, keì boli mladí. âastej‰ie chodia na bohosluÏby do kostola, denne otáãajú
stránky modlitebn˘ch kniÏiek a prosia Boha o odpustenie hriechov mladosti. Uvedomujú
si, Ïe sú na sklonku Ïivotnej dráhy a prostredníctvom náboÏenstva hrdo nesú svoj „kríÏ“.
Sú pripravení na smrÈ, v ktorej vidia isté médium, prostredníctvom, ktorého sa stretnú
s Bohom. Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe nie kaÏd˘ star‰í ãlovek je veriaci.
Záver
Vychádzajúc z poznatkov doteraz realizovan˘ch prieskumov (bliÏ‰ie: Seme‰iová, 2002
S˘korová, 1999 Pavlíková, Kondá‰ová, 1999 a i., môÏeme vyvodiÈ skutoãnosÈ, Ïe najprefe-
rovanej‰ími hodnotami sú pre seniora hodnota zdravia a hodnota rodiny.

AKADEMICKÉ
state
* Kontakt na autorku: e-mail: martina_semesi@pobox.sk
Katedra vzdelávania dospel˘ch a sociálnej práce, FF Pre‰ovskej univerzity,
ul. 17. novembra, 080 01 Pre‰ov
PouÏitá literatúra
Bromley, O. B. Psychológia ºudského starnutia. Bratislava: Smena, 1974.
Cáhová, D. Aktivní stáfií jako zdravotní a sociální problém. Sociológia, 1982, ã. 2, str. 198-
203.
Deeken,A. V jeseni Ïivota. ZmysluplnosÈ starnutia. Trnava:Vydavateºstvo Dobrá kniha,
1995.
Farka‰, I. Seniori nechcú byÈ sami na sklonku svojho Ïivota. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 3,
str. 46- 47.
Farka‰, I. Star‰í ãlovek v rodine. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 4, str. 71-72.
GuráÀ, P., Filadelfiová, J. Hodnotov˘ svet v na‰ich rodinách. Práca a sociálna politika,
1997, ã. 7-8, str. 25-26.
Hamilton, I. S. Psychologie stárnutí. Praha: Portál, 1999.
Ha‰kovcová, H. Fenomén stáfií. Praha: Panorama, 1989.
Hegyi, L. Star˘ ãlovek v rodine. Rodina, 1996, ã. 10, str. 6-7.
Hegyi, L. JeseÀ Ïivota treba vychutnaÈ. Rodina, 1996, ã. 1, str. 17.
Hegyi, L. Doma najlep‰ie? Rodina, 1996, ã. 9, str. 16-17.
Kozierová, B. a kol. O‰etrovateºstvo 1. Martin: Osveta, 1995.
Kozíková,A., Bebjaková, D. Existenãné podmienky star‰ieho obyvateºstva v SR a socio-
logické aspekty starnutia. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 7, str. 149-151.
Pacovsk˘, V. O stárnutí a stáfií. Praha:Avicenum, 1990.
Pavlíková, E., Kondá‰ová,A. Zdravotná situácia seniorov a ich odkázanosÈ na pomoc.
Práca a sociálna politika, 1999, ã. 1-2, str. 2-6.
Rosival, L. a kol. Zdravoveda. Bratislava: Osveta, 1980.
Seme‰iová, M. Hodnotov˘ systém star˘ch ºudí. Diplomová práca.Vedúca:
Bayerová, M. Pre‰ov: FF PU, KVD a SP, 2002.
S˘korová, D. Rodina a obec ve stfiední Evropû. Sociologick˘ ãasopis, 1999, ã. 2, str. 207-
217.
·imová, E. V˘znam Univerzít tretieho veku v rámci celoÏivotného vzdelávania. In:
Zborník - Sociálna práca - ºudské práva - vzdelávanie dospel˘ch. Ed:TOKÁROVÁ,
A. a kol. Pre‰ov: FFPU, 1998.
Trãa, S. Cesty k dlouhovûkosti. Praha:Avicenum, 1987
Zavázalová, H.,VoÏehová, S. Zdravotn˘ stav osôb nad 60. rokov. Lekársky obzor, 1993, ã.
3, str. 137-141.


AKADEMICKÉ MOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ
state
PaeDr. Milan
Schavel, Ph.D.*
pracuje ako
vysoko‰kolsk˘
MoÏnosti vyuÏitia
uãiteº na Fakulte
zdravotníctva
a sociálnej práce
sociálnej práce v armáde
Trnavskej uni-
verzity od roku
2003 ako
intern˘ zamest-
The possibilities
nanec. Zaoberá
sa sociálnym
poradenstvom,
kompetenciami
of utilisation
sociálneho pra-
covníka pri práci
of social work in the army
s klientom, Úvod
podieºa sa na Problematika sociálnej práce v armáde doposiaº nebola rozpraco-
tvorbe vzdeláva- vaná.Armáda Slovenskej republiky (ìalej len ASR) nedisponuje
Ïiadnymi sociálnymi pracovníkmi, v niektor˘ch útvaroch zabezpe-
cích ‰tandardov
ãujú intervenciu v krízov˘ch Ïivotn˘ch situáciách kaplán alebo
v sociálnej práci sporadicky psychológ. Sme toho názoru, Ïe vyuÏitie sociálnej práce
na Slovensku. je aj v tejto komunite opodstatnené. Zdôvodnenie tohto tvrdenia
bolo predmetom a cieºom ná‰ho prieskumu na Fakulte zdravotníc-
Mgr. Jozef Goliá‰ tva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity. Pri jeho spracovaní sme
je absolventom sa opierali o skúsenosti z uplatnenia sociálnej práce v zahraniãn˘ch
armádach.Vychádzali sme z teoretick˘ch prameÀov slovenskej,
magisterského
a najmä zahraniãnej odbornej literatúry, z rozhovorov so slovensk˘-
‰túdia sociálnej mi odborníkmi pracujúcimi v armáde, z konzultácií so zahraniãn˘-
práce, iniciatívne mi odborníkmi - sociálnymi pracovníkmi, ktorí dlhé roky pracujú
sa zapája do v sociálnej práci v armáde. Nezanedbateºn˘ je aj prínos internetu,
moÏnosti vyuÏiÈ prostredníctvom ktorého sme vyuÏili niektoré informácie najmä
pre teoretické spracovanie. Prieskum povaÏujeme za priekopnícky,
ãinnosti sociálne-
anal˘zy obdobného charakteru neboli doposiaº realizované alebo
ho pracovníka neboli prezentované na verejnosti.V˘sledky prieskumu povaÏujeme
v armáde. za vlastn˘ prínos k danej problematike.V teoretickej ãasti na‰ej
práce charakterizujeme základné pojmy, popisujeme historick˘

MOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ
AKADEMICKÉ
state
kontext a skutoãnosti vzniku a postupného formovania sa sociálnej
práce v armáde, rozoberáme sociálnu prácu v armádnych zloÏkách. Abstrakt:
ëalej popisujeme úlohy a v˘znam sociálneho pracovníka v armáde, Príspevok pod-
potencionálnych klientov sociálnej práce, aktuálny stav sociálnej poruje snahu
práce v ASR a najãastej‰ie sa vyskytujúce sociálne problémy nielen o postupné
u nás ale aj v zahraniãn˘ch armádach.
zaãlenenie
Praktickú ãasÈ tvorí prieskum v ktorom sme vyuÏili dotazníkovú
metódu. Hypotézy sme stanovili na zistenie prítomnosti sociálno- sociálnej práce
patologick˘ch javov, snahu nadriaden˘ch rie‰iÈ sociálno-patologické a sociálneho
javy a postoj respondentov k prítomnosti a aktivitám sociálneho pracovníka do
pracovníka vo vojenskom útvare v profesionálnej armáde. Niektoré systému armád-
ìal‰ie javy a skutoãnosti, prezentujeme aj v samostatn˘ch prílo-
neho zoskupe-
hách.
Cieºom práce bolo teda poukázaÈ na moÏnosti vyuÏitia potenciálu
nia. Poukazuje
sociálneho pracovníka a sociálnej práce v Armáde Slovenskej na skúsenosti
republiky. v zahraniãn˘ch
armádach a na
1.Sociálna práca v armáde
prezentované
Sociálna práca, ako práca s ºuìmi, na‰la a nachádza svoje uplatne-
nie aj v armáde.Tu môÏe rozvinúÈ a uplatniÈ ‰iroké pole pôsobnosti sociálno-patolo-
svojich metód, teórií a postupov.Aj keì s pojmom armáda niekto- gické javy
r˘m ºuìom môÏe hneì asociovaÈ pojem politika, politick˘ vplyv, a potrebu ich
politické snaÏenie ãi vojna. Sociálna práca sa postupne, vplyvom rie‰enia práve
ãasu, kreovala a stále kreuje vplyvom rôznych skutoãností a reago-
prostredníctvom
vala a stále reaguje na v‰etky moderné problémy, ktoré sú dôsled-
kom Ïivota v období prebiehajúcej globalizácie a in˘ch ekonomic- intervencie
k˘ch, politick˘ch, ãi civilizaãn˘ch trendov. sociálneho
Sociálna práca v armáde (Military Social Work) je ãasto uvádzaná pracovníka.
ako model t˘kajúci sa pracovnej alebo priemyselnej (podnikovej) SúãasÈou prís-
sociálnej práce. Zaiste, programy armádneho du‰evného zdravia pevku je aj
a lieãby podstaty t˘rania, zaostrujú svoj pohºad na obnovenie alebo
zv˘‰enie ãlenského pracovného v˘konu. Naviac, môÏeme povedaÈ,
prezentovanie
Ïe vzájomné vzÈahy medzi armádnymi sociálnymi pracovníkmi v˘sledkov nená-
a vojenskou komunitou, sú tie isté, ako medzi profesijn˘mi sociálny- roãného priesku-
mi pracovníkmi a organizáciami, ktoré ich zamestnávajú (Harris, mu, ktor˘ bol
Kurzman, McNelis, Smith In: Garber, McNelis, 1995). uskutoãnen˘ vo
Nie v‰etky zahraniãné armády majú vo svojich ‰truktúrach sociál-
vybran˘ch
neho pracovníka.V poslednom období si ale sociálny pracovník
v armáde získava stále väã‰iu popularitu. armádnych
Armáda aktívne zamestnáva sociálnych pracovníkov (Military jednotkách.
Social Workers), ktorí sa tieÏ aktívne podieºajú na plnení úloh
a misií, ktoré im z tohto pôsobenia vypl˘vajú.

state
Armádni sociálni pracovníci pracujú v rámcoch, ktoré zahrÀujú
Abstract: vojenské bojové útvary, útvary du‰evného zdravia, programov
The contribution armádneho du‰evného zdravia, nemocníc, komunitn˘ch agentúr,
supports the v˘skumn˘ch ústavov a veliteºsk˘ch zloÏiek vo väã‰ine vojensk˘ch
effort to succes- ‰tábov. Funkcia sociálnych pracovníkov v armáde spoãíva v progra-
moch, vrátane programov detského a rodinného blaha, du‰evného
sively integrate
zdravia a spracovania podstaty t˘rania, v˘skumu, vládneho progra-
social work and mu a programu politick˘ch formulácií. Pomoc sociálnych pracovní-
social worker kov je orientovaná tieÏ na t˘ch, ktorí slúÏia povinnú vojenskú
into the system sluÏbu, na ãlenov ich rodín, ale tieÏ na vojnov˘ch vyslúÏilcov a ich
of military predpokladan˘ch rodinn˘ch ãlenov. Za ‰peciálnych okolností sa
môÏu staÈ príjemcami vojenskej sociálnej pomoci úãastníci humani-
grouping. It
tárnych a mierotvorn˘ch misií (Garber, McNelis, 1995).
points to experi- PozornosÈ si zaslúÏia najmä Spojené ‰táty americké (ìalej USA),
ence in foreign kde sa sociálna práca v armáde aktívne rozvíja uÏ viac ako pol
armies and to storoãie. Ich model sociálnej práce a tieÏ aj samotné skúsenosti vo
presented socio- v˘raznej miere prispievajú k jej rozvoju aj v in˘ch krajinách a jej
pathological modely sú ãasto preberané ako príklady fungovania aj v in˘ch
‰tátoch sveta.
phenomena and
KeìÏe v ozbrojen˘ch silách Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch pracujú
the necessity of jednak civilní a jednak aj uniformovaní sociálni pracovníci, musíme
their solutions by braÈ do úvahy aj niekoºko prirodzen˘ch faktorov, ktoré sa vyskytujú
means of inter- vo vojenskom Ïivote.Tie majú vplyv na kvalitu Ïivota nielen voja-
vention of the kov, ale aj samotn˘ch sociálnych pracovníkov.
social worker.
Podºa Garbera, McNelisa (1995) sú to najmä:
One part of the – typická sluÏba v armáde vrátane rozmanit˘ch a rozliãn˘ch
contribution is profesionálnych úloh, ktoré sú ãasto príkazom, neÏ osobn˘m
the presentation v˘berom.Armádni sociálni pracovníci musia z tohto dôvodu nacvi-
of the results of ãovaÈ tak osobnú ako aj profesionálnu zruãnosÈ. Musia zdokonaliÈ
undemanding ‰irok˘ rozsah v‰eobecn˘ch sociálnych zruãností aplikovateºn˘ch
k ich premenliv˘m profesionálnym úlohám. Civilní sociálni pracov-
research, which níci zamestnaní Ministerstvom obrany sú menej mobilní ako sociál-
was realised in ni pracovníci v aktívnej vojenskej sluÏbe, hoci veºa civiln˘ch sociál-
selected military nych pracovníkov pravidelne mení svoje úlohy v rámci systému;
troops. – v niektor˘ch bodoch vojenskej sluÏby, takmer v‰etci sociálni
pracovníci slúÏia v samostatn˘ch alebo v zahraniãn˘ch misiách
v rámci ich povinnej sluÏby. Obmedzená pouÏiteºnosÈ zdrojov
v t˘chto úlohách vyÏaduje individuálnu prax k zdokonaleniu
a poskytnutiu ‰irokého mnoÏstva sluÏieb.
Vplyv velenia a komunitného systému na individuálne sluÏby
ãlenov a ich rodín vyÏaduje od armádnych sociálnych pracovníkov

AKADEMICKÉ
state
vyvíjaÈ zruãnosti intervencie na v‰etk˘ch úrovniach sociálneho systému;
– v‰etky vojenské sluÏby uºahãujú v˘voj mnoÏstvá zruãností z ich úradov sociálnej
práce.Tie poskytujú tréning vo vojenskom vedení, v ‰tábnej práci a administrácii ako
beÏnej ãasti ich sluÏobného vzdelávania.Tento vzdelávací proces zaãína so základn˘m
dôstojníckym kurzom a pokraãuje cez ‰koly pre vy‰‰ie hodnosti.
MoÏno spojenie sociálnej práce a armády sa niekomu bude zdaÈ nemoÏné. Práve táto
symbióza je uÏitoãná a dôleÏitá pre obe strany - aj pre armádu a aj pre sociálnu prácu.Aj
samotná história spojenia sociálnej práce a armády poukazuje na jej zmysel a uÏitoã-
nosÈ.
2.Historick˘ pohºad na formovanie sociálnej práce

v armáde v celosvetovom meradle
K vzniku a rozvoju sociálnej práce prispelo veºa organizácií, ktoré boli zaloÏené
k poskytovaniu sluÏieb tzv. sociálneho blahobytu ozbrojen˘m silám pred príchodom
súãasného vojensko-sociálneho programu. Potreba oficiálneho individuálneho programu
sluÏieb pre vojakov bola re‰pektovaná uÏ poãas Obãianskej vojny. Prezident Lincoln
poveril súkromne financovanú U.S. Zdravotnícku komisiu (U.S. Sanitary Commission)
venovaÈ sa potrebám blahobytu jednotnej armády. Jeho organizátormi bola definovaná
jej misia ako prevencia nemocí a ustanovenie systému v‰eobecnej podpory (Torgerson
In: Garber, McNelis, 1995).
Armádny podporn˘ spolok (Army Relief Society) bol zaloÏen˘ v roku 1900, aby
podporoval biedne vdovy a siroty radov˘ch armádnych vojakov (Rooney In: Garber,
McNelis, 1995).
Americk˘ âerven˘ kríÏ, zaloÏen˘ v roku 1905, sa stal primárnym zdrojom poskytova-
nia sociálnych sluÏieb vojsku poãas I. svetovej vojny a pokraãoval v poskytovaní rozsiah-
lej sociálnej podpory americk˘m ozbrojen˘m silám aj poãas II. svetovej vojny. Prví
profesionálne trénovaní sociálni pracovníci boli príslu‰ne aktívni s vojskom, kde posky-
tovali dvojakú: ako psychiatrickú, tak lieãebnú sociálnu pomoc v spolupráci s americ-
k˘m âerven˘m kríÏom. Hoci jeho úloha sa rokmi podstatne zmenila, âerven˘ kríÏ ìalej
pokraãuje v poskytovaní v˘znamnej pomoci v sociálnych sluÏbách pre armádne zloÏky.
Oficiálne narodenie vojenskej sociálnej práce, tak ako ju dnes poznáme, sa datuje
od novembra 1943, keì armáda oficiálne potvrdila sociálnu prácu indikaãne s násled-
n˘m upresnením ãísla pre psychiatrickú sociálnu prácu. (Ross In: Garber, McNelis,
1995).
Niekoºko faktorov viedlo k jej oficiálnej ratifikácií. Prv˘m faktorom bola vytrvalosÈ
sociálnych pracovníkov, ktor˘m bola daná moÏnosÈ aplikovaÈ ich profesionálne zruãnos-
ti v sluÏbe ich krajine, a obzvlá‰È, ozbrojen˘m zloÏkám.
Elizabet Ross (In: Garber, McNelis, 1995), prvá osoba v sluÏbe ako konzultantka
sociálnej práce, kde pracovala ako armádna v‰eobecná lekárka, v oznámení k ratifikácii
sociálnej práce armádou, vyjadrila ako najimpresívnej‰í ...“trval˘ záujem sociálnej
práce slúÏiÈ profesionálne armáde“.

state
Druh˘m faktorom bola schopnosÈ sociálnych pracovníkov demon‰trovaÈ schopnosÈ
byÈ dobr˘mi vojakmi a zároveÀ profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi. Najslávnej‰ím
príkladom je zapísanie vojakov s tréningom profesionálnej sociálnej práce pri zaloÏení
Prvej armádnej du‰evnej hygienickej sluÏby (Army’s First Mental Hygiene Consultation
Service) vo Fort Monmouth, New Jersey, v októbri roku 1942.
O optimistickej úlohe minul˘ch prínosov a budúcej úlohy armádnej sociálnej práce,
Elwood Camp poznamenal: „Ich oddanosÈ k ich prideleniu a re‰pektovaniu ich
zaloÏenia pre ich profesiu medzi ich druhmi zaistilo ich profesii stále miesto v pro-
grame v‰eobecného lekárstva medicínskej starostlivosti pre armádu“ (In: Garber,
McNelis, 1995; 1730).
Tretím, ale tieÏ oprávnen˘m faktorom bola priama akcia a podpora zo strany profesio-
nálnych sociálnych organizácií.Títo skoro armádni sociálni pracovníci v rôznom ãase
získavali oficiálnu podporu bez pomoci Elizabet Rossovej a Vojnového úradu americkej
asociácie psychiatrick˘ch sociálnych pracovníkov (War Service Office of the American
Association of Psychiatric Social Workers), a taktieÏ Americkej asociácie sociálnych
pracovníkov (American Association of Social Workers).
Toto úsilie, hoci bolo akékoºvek, vpl˘valo z rôznych pohºadov. Po II. svetovej vojne
Rossová poznamenala: „âasu proti nejakému vyhnutiu sa odzvonilo: Kde je profesia?
âo robia profesionálne organizácie v tejto vojne, keì vojenskí psychiatrickí sociálni
pracovníci ich opú‰Èajú a ako armáda vysvetlí, na ão sú sociálni pracovníci trénova-
ní?“ (In: Garber, McNelis, 1995; 1730)
Napriek tak trocha obmedzenej podpore z profesie, títo armádni sociálni pracovníci
robili dobrú prácu v definovaní svojej úlohy aj k armáde a aj k ich profesii. MnoÏstvo
ãlánkov publikovan˘ch v sociálnych Ïurnáloch a v knihách sú pred a po vojne rozsiah-
lym dôkazom ich úspechu (Shellhase In: Garber, McNelis, 1995).
Odhady ãísel poãtu sociálnych pracovníkov, ktorí slúÏili uniformovane v armáde
poãas Druhej svetovej vojny striedavo kolísalo medzi 711 aÏ 1000 (Bevilacqua,
Darnauer, Camp In: Garber, McNelis, 1995). Od konca druhej svetovej vojny sociálni
pracovníci slúÏili v armáde ako dôstojníci. Pracovali v personálnych, zdravotn˘ch
a etick˘ch programoch (Horwitz, Lehman, Pikus In: Garber, McNelis, 1995).
Sociálni pracovníci poãas II. svetovej vojny akceptovali ‰pecifiká súvisiace s vojnou,
zriadením ‰peciálnej klasifikácie pre sociálnu prácu a v˘vojom sluÏieb pre vojnou
postihnuté komunity.V povojnovej dekáde, bolo vynaloÏené znaãné úsilie k zlep‰eniu
profesionálneho statusu.To zahrÀovalo ‰tandardizáciu agendy vykonávaÈ prax a rozvoj
medzidisciplinárnych doktorantsk˘ch tréningov˘ch programov.Vytvorenie V˘boru
vzdelávania sociálnej práce (Council on Social Work Education) v roku 1952 a zriadenie
Národnej asociácie sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers,
ìalej NASW) v roku 1955 posilnilo profesijn˘ status profesie. (www.ssw.umich.edu)
Súãastn˘ vojnov˘ program sociálnej práce zaãal naberaÈ uÏ konkrétne rozmery poãas
povojnového obdobia, s vytvorením armádneho medicínskeho zboru (Army Medical
Service Corps) so ‰pecializáciou 3605 (psychiatric social worker – psychiatrick˘ sociál-
ny pracovník). Prv˘ dôstojník bol menovan˘ v januári 1946 a malá sústava sociálnych

AKADEMICKÉ
state
pracovníkov sa zaãala rozvíjaÈ, a práve to viedlo k zriadeniu aktívnej jednotky v sluÏbe
vojakom a ich rodinám (Bevilacqua, Darnauer In: Garber, McNelis, 1995).
Zámerom povojnového programu bolo poskytovaÈ vysokú úroveÀ profesionálnej
sluÏby v mierov˘ch ãasoch a vybudovaÈ silnú skupinu rezerv ako pripravenú formáciu.
Hoci armádni sociálni pracovníci dosiahli status poveren˘ch pracovníkov, organizaãne
stále patrili pod psychiatriu a ich prax bola zameraná na mentálne zdravie a podobné
prípady. Ohnisko ich praxe bolo vymedzené nastavením oboch, ãi lieãebnej alebo
preventívnej funkcie. Niekoºko zloÏiek armádneho sociálneho programu z konca
‰tyridsiatych rokov bolo pomenovan˘ch Campom (In: Garber, McNelis, 1995), prv˘m
povojnov˘m sociálnym pracovníkom.Tieto iniciatívy pokraãovali ãasom a zodpovedali
za podporu kvality armádnej sociálnej práce.
3.Komplexn˘ pohºad na vojaka

V armáde sa najãastej‰ie stretávame s vojakmi, ktorí buì sú profesionáli, alebo slúÏia
základnú vojenskú sluÏbu. U profesionálov môÏeme predpokladaÈ, Ïe si armádu vybrali
ako svoje Ïivotné povolanie a svoju prácu v nej robia radi. U t˘ch ostatn˘ch to nie je
pravidlom.
Mladí, väã‰inou 18-roãní chlapci po ukonãení vzdelania sú povolávaní na odvodové
konanie a následne na základnú vojenskú sluÏbu. Nie u v‰etk˘ch sa to stretáva s pocho-
pením. U t˘ch chlapcov, ktorí sa chcú vyhnúÈ vojne a nepodarí sa im to, bude väã‰ia
pravdepodobnosÈ, Ïe sa na vojne stretnú s problémami, s ktor˘mi sa nebudú vedieÈ
vyrovnaÈ.
V rámci reformy sa ºady pohli aj pri odvodovom konaní. Sprísnili sa posudzovacie
kritéria, skrátila sa doba základnej vojenskej sluÏby. Je snahou, aby sa postupne zniÏoval
poãet vojakov základnej vojenskej sluÏby tak, aby poslední z nich opustili armádu
v roku 2006.
Psychick˘ profil vojakov v základnej sluÏbe a mlad˘ch vojakov z povolania nie je
urãovan˘ iba vekov˘mi zvlá‰tnosÈami, ktor˘mi sa ºudia v danej fáze v˘voja vyznaãujú,
bez ohºadu na spoloãensk˘ status a sociálnu príslu‰nosÈ, ale spravidla konkrétnymi
spoloãensko-historick˘mi podmienkami v ktor˘ch Ïijú (Pavlica, 1985).
Proces adaptácie na zmenu prostredia je rôzny. U niektor˘ch je nároãn˘ a u niekto-
r˘ch naopak - prebehne bez väã‰ích v˘kyvov. Zmena prostredia, vytrhnutie z domáceho
prostredia, poslúchanie a plnenie príkazov nadriaden˘ch, zv˘‰en˘ tlak okolia a star‰ích
vojakov, u niektor˘ch istá fyzická indisponovanosÈ a nakoniec samotn˘ strach z vojny
a prostredia kasární.Toto v‰etko môÏe vpl˘vaÈ na vojaka - jednotlivca.
Príchod do vojenskej jednotky predstavuje nutnosÈ novej adaptácie, ktorá je tentoraz
viac zameraná na sociálne vzÈahy a ‰t˘l komunikácie v konkrétnej skupine.Ak existuje
najkritickej‰í bod pre vznik ‰ikanovania a jeho akceptáciu, tak je to práve tu, uvádza
Delinãák (1999).
Tu je dôleÏité upozorniÈ, Ïe zákon o vojenskej sluÏbe (ã.370/1997 Z. z. o vojenskej
sluÏbe) upravuje aj profesionálnu sluÏbu, ktorá nahrádza základnú vojenská sluÏba.
Oberta, La‰‰ák (1999) na základe v˘skumov a anal˘z kon‰tatujú, Ïe u vojakov základ-

state
nej vojenskej sluÏby sa vyskytuje niekoºko sociálnych a psychologick˘ch javov, ktoré sa
oveºa ãastej‰ie v porovnaní s civiln˘m prostredím prezentujú práve poãas vojenskej
sluÏby. Ide predov‰etk˘m o:
1.Nedostatoãné motivaãné ãinitele
Vojenská sluÏba zo zákona je nedobrovoºná, väã‰inou je vykonávaná len ako voºba
men‰ieho zla (vyhnúÈ sa potrestaniu za nesplnenie zákonnej povinnosti) a vojakom k jej
v˘konu ch˘ba motivácia.
2.Vekové osobitosti
K základnej vojenskej sluÏby sú povolávaní mladí muÏi vo veku 18 - 30 rokov. Preto je
priebeh vojenskej sluÏby v˘razne ovplyvnen˘ v˘vojov˘mi problémami tej ktorej vekovej
skupiny.
3.Izolácia od spoloãnosti a blízkych
Vojaci Ïijú a pracujú vo vojensk˘ch objektoch, ktoré sú oddelené od spoloãnosti
plotom a pohyb ãi uÏ von alebo do vnútra je znaãne kontrolovan˘ a obmedzovan˘.
U vojakov sa preto stretávame s pretrhnutím priateºsk˘ch a partnersk˘ch väzieb.
4.Strata súkromia
Vojak vykonáva svoju vojenskú sluÏbu vo väã‰ích alebo men‰ích vojensk˘ch jednot-
kách, kde b˘va v izbe s ostatn˘mi vojakmi a nemá svoje súkromie. Menia sa osobné
vzdialenosti (haptika) a ch˘ba mu miesto, ktoré by patrilo iba jemu.
5.Strata nezávislosti
Vojak pri v˘kone vojenskej sluÏby stráca najmä ekonomickú a organizaãnú nezávis-
losÈ. Svoj finanãn˘ prídel dostáva mesaãne, ão znaãne ovplyvÀuje uspokojovanie jeho
Ïivota a osobn˘ch potrieb. Stráca tieÏ moÏnosÈ plánovaÈ a rozdeºovaÈ si ãas podºa
vlastn˘ch potrieb.
6.VzÈahy medzi vojakmi
Existujú dve hlavné príãiny problémov, ktor˘ch zmena by mohla ovplyvniÈ vzÈahy
medzi vojakmi: sú to formy a metódy riadenia zo strany profesionálnych vojakov a tieÏ
aj kultúra ‰ikanovania medzi vojakmi základnej sluÏby navzájom.
7.Problém odbornosti
Je zriedkavosÈou, aby vojaci na základnej vojenskej sluÏbe vykonávali svoju profesiu,
ktorá je podobná civilnej, ão je do veºkej miery zapríãinené rozdielmi medzi civiln˘mi
a vojensk˘mi hodnosÈami.
8.Nedostatky v uspokojovaní potrieb
Tu medzi najãastej‰ie kritizované a neuspokojované potreby patria hlavne potreby
primeraného stravovania, telesnej hygieny, pohlavnej aktivity a kultúrneho i ‰portového
vyÏitia. Uspokojovanie potrieb je obmedzené organizaãn˘mi pravidlami prostredia a tieÏ
aj ekonomick˘mi moÏnosÈami armády.
U profesionálnych vojakov je proces adaptácie a samotnej prípravy na svoje povole-
nie úplné in˘ ako u vojakov základnej sluÏby. Pripravujú sa v ‰kolách, ktoré sú ‰peciálne
urãené pre ich vzdelávanie.Vzdelávanie, príprava a v˘cvik pod dozorom civiln˘ch
a vojensk˘ch odborníkov a ‰pecialistov poskytuje vojakom ‰iroké spektrum moÏností
a ìal‰ieho uplatnenia sa v profesionálnom Ïivote. MoÏnosÈ vzdelávaÈ sa po dobu zvyãaj-

AKADEMICKÉ
state
ne piatich rokov, poskytuje moÏnosÈ dokonale sa zÏiÈ s kolektívom i svojím budúcim
prostredím. Dáva moÏnosÈ spoznaÈ v˘hody prostredia, spoznaÈ nástrahy i prednosti
povolania. Dôkladná starostlivosÈ po fyzickej i psychickej stránke, moÏnosti duchovného
Ïivota a psychohygieny minimalizuje moÏnosÈ vzniku patologick˘ch javov. No tvrdiÈ, Ïe
Ïiadne psychopatologické javy sa v tomto prostredí nevyskytujú, by bolo veºmi nezod-
povedné. Budeme sa im venovaÈ v ìal‰ej kapitole.
Na záver môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe ani vojak profesionál a ani vojak základnej sluÏby
to nemajú pri nástupe do vojenského prostredia ºahké.V‰etci sa vyrovnávajú s nov˘mi
podmienkami v novom prostredí rôzne, nakoºko v‰etci sú ako ºudia rôzni.
4.Postavenie sociálneho pracovníka v armáde

V ozbrojen˘ch silách Slovenskej republiky prácu a úlohy sociálneho pracovníka
zastupuje vojensk˘ psychológ, kultúrny pracovník a vojensk˘ kaplán.TaktieÏ pri akom-
koºvek náznaku problému napr. objavenie uÏívania drog v jednotke, preberá úlohu
sociálneho pracovníka jej veliteº.
V armádach zahraniãn˘ch krajín zohráva sociálny pracovník v súãasnosti dôleÏitú
úlohu pri plnení ich rôznych úloh a misií. Sociálni pracovníci, ktorí sú dislokovaní
v armádach zahraniãn˘ch krajín, plnia svoje úlohy podºa toho, ãi sú uniformovaní alebo
civilní. Uniformovaní ãlenovia podliehajú Kódexu vojenskej justície a musia dodrÏiavaÈ
príkazy a tieÏ sú zodpovední za svoje akcie. Civilní pracovníci nemusia poãúvaÈ rozkazy
a nezodpovedajú sa Kódexu vojenskej justície, hoci rodinní ãlenovia sú súãasÈou systé-
mu.
Tallant, Ryberg (...) vo svojej ‰túdii uvádzajú, Ïe vojensk˘ sociálny pracovník vykonáva
prácu profesionálneho sociálneho pracovníka a tieÏ prácu dôstojníka.Ak iné úlohy
v rámci sociálnej práce môÏu a ãasto vytvárajú konflikt, Ïiadna úloha v sociálnej práci
nevyrobí konflikt podobn˘ vojnovému.Vojenskí sociálni pracovníci prijímajú to isté
vzdelávanie ako ich civilní kolegovia. Podporujú a veria v primárny cieº profesie sociál-
nej práce a to zlep‰iÈ zdravie a pomáhaÈ plniÈ základné potreby v‰etk˘ch ºudí so zvlá‰t-
nou pozornosÈou k potrebám a splnomocneniu od ºudí, ktorí sú citliví, deprimovaní
a Ïijú v chudobe.
ëalej vojenskí sociálni pracovníci sa zameriavajú na individuálne bytie v sociálnom
kontexte. Dávajú pozor na enviromentálne prostredie, ktoré ãasto prispieva k Ïivotn˘m
problémom.
V USA po vstupe do armády, vojenskí sociálni pracovníci sú odvelení ako dôstojníci.
Prisahajú vernosÈ Ústave Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch, obraÀovaÈ a chrániÈ Spojené
‰táty proti v‰etk˘m domácim a zahraniãn˘m nepriateºom a postupovaÈ podºa príkazov
ich nadriaden˘ch. NajdôleÏitej‰ia povinnosÈ vojenského profesionála je podporovaÈ
bezpeãnosÈ a blahobyt, podºa vojenského práva.
Hasenfeld, English (In: Garber, McNelis, 1995) zdôrazÀujú, Ïe organizácie (rozumieme
vojenské jednotky) uskutoãÀujú svoju misiu za pomoci troch zreteºn˘ch stratégií. Prvá
je tá, Ïe organizácie preberajú zodpovednosÈ za socializáciu jedincov pre úlohy, ktor˘mi
budú slúÏiÈ spoloãnosti (napr. základn˘ tréning, sociálne a rekreaãné centrá atì.).

state
Druhou sa rozumie prevzatie zodpovednosti za sociálnu kontrolu identifikáciou a od-
stránením jedincov z ich rôl v spoloãnosti, ktorá sa neprispôsobila ich oãakávaniam
(napr. vynútenie práva, zákonu, medicínskej, sociálnej sluÏby atì.).A posledná je, Ïe
preberajú zodpovednosÈ za sociálnu integráciu poskytovaním hodnôt a zdrojov, ktoré
pomáhajú jedincom staÈ sa integrovanou súãasÈou rôznych sociálnych jednotiek (napr.
poradenstvo, terapia, finanãná podpora, rodinná podpora atì.).
Veºk˘ v˘znam práce sociálneho pracovníka spoãíva v tom, Ïe najãastej‰ie pracuje pre
vojenské zloÏky a ich rodiny s deÈmi.V˘znam a úlohy ich práce sú rôzne. Musíme si
uvedomiÈ najmä rozdiely, ktoré vypl˘vajú z toho, kde je sociálny pracovník umiestnen˘
a kde pôsobí. Sociálni pracovníci v armáde rie‰ia problémy vojensk˘ch odvedencov,
pracujú ako poradcovia v rámci du‰evného zdravia, pôsobia v rehabilitaãn˘ch pracovis-
kách a vojensk˘ch nemocniciach, vedú skupinové programy v rámci nápravy psychopa-
tologick˘ch javov, ktoré zapríãiÀuje vojenské prostredie a vojna. Ich úlohou je aj staraÈ
sa o du‰evné zdravie a poskytovaÈ aj iné sluÏby obyvateºom, personálu a rodinn˘m
ãlenom. ëalej sa podieºajú na sociálnych programoch pre vojensk˘ch veteránov, legisla-
tívno-právnych procesoch adopcie detí, poprípade rie‰eniu problémov detí, ktoré sa
stali sirotami, pretoÏe ich rodiãia pôsobili v armáde.
Rie‰ia aj problémy, ktoré sú úzko späté s rodinn˘m násilím. „Intenzita domáceho
násilia vo vojensk˘ch základÀach je ukazovateº stavu rodinnej adaptácie, ktorá
ukazuje celkovú schopnosÈ rodinn˘ch ãlenov úspe‰ne viesÈ ich rodinné spoluÏitie
ako celku, v kontexte k vojensk˘m poÏiadavkám a potrebám rodiny.“ (Bowen,
Martin, Nelson, In: Robert, Greeve, 2002; 551)
Za zmienku stojí spomenúÈ tieÏ, Ïe ‰peciálne trénovaní pracovníci uãia v rodine
praktické programy a robia klinickú sociálnu prácu s emocionálne a psychicky postih-
nut˘mi ºuìmi.
TaktieÏ vo vnútri armádnych organizácií, vyuÏívajú domov˘ model tieÏ k rozvíjaniu
komunitnej práce a asistencii vojakom a ich rodinám k adaptácii a k hºadaniu odpovedí
na najãastej‰ie problémové otázky.
Spolupodieºajú sa na v˘skume v rôznych in‰titúciách, kde sa skúma ‰iroká rôznosÈ
prípadov, ão v‰etko vpl˘va na Ïivoty vojakov, rodín a ich komunít.
Armádni sociálni pracovníci sú tieÏ prítomní pri repatriácii rukojemníka, pri ne‰Èasti-
ach a haváriách a pomocn˘ch humanitárnych operáciách.
Ako uvádzajú Garber, McNelis (1995) vo svojej práci v armáde sa sociálny pracovník
môÏe stretnúÈ aj s klientmi ako sú napr.
• rukojemníci v rámci procesu repatriácie;
• ºudia, ktorí sú súãasÈou humanitárnych vojensk˘ch akcií;
• ºudia, ktorí sú postihnutí prírodnou katastrofou alebo ne‰Èastím, kde pri ich záchrane
spolupracuje aj armáda;
• klienti, ktorí sa ãi uÏ fyzicky alebo psychicky lieãia v nemocniciach a lieãebn˘ch
zariadeniach;
• klienti, ktorí sú emocionálne a psychicky naru‰ení;
• klienti, ktorí sú súãasÈou rôznych nápravn˘ch, edukaãn˘ch a psychologick˘ch programov;

AKADEMICKÉ
state
• klienti, ktor˘ch lieãba vyÏaduje vzájomnú spoluprácu aj s in˘mi odborníkmi;
• vojaci a príslu‰níci ich rodín, ktorí potrebujú okamÏitú pomoc, prípadne potrebujú
prevenciu proti postraumatick˘m stresov˘m situáciám alebo poruchám.
V armádach, kde sociálna práca plní svoju funkciu buì samostatne alebo v spolupráci
s in˘mi odbormi, je badaÈ jej znaãn˘ prínos pri rie‰ení problémov˘ch situácií klientov,
ktorí sú poznaãení niekedy nároãnou a vyãerpávajúcou sluÏbou v armáde.
V zahraniãn˘ch armádach pri plnení svojej misie môÏeme e‰te stretnúÈ aj odborníkov
z oblasti medicíny, verejného zdravotníctva, práva, kultúry, psychológie a psychiatrie,
terapie, vzdelávania a podpory rodiny, detskej psychopatológie a psychiatrie, poraden-
sko-psychologick˘ch sluÏieb a sociálno-právnej ochrany.
5.VyuÏitie sociálnej práce v ASR

Súãasné podmienky pre vyuÏitie sociálnej práce v podmienkach Armády SR nie sú
také, aké sú v zahraniãn˘ch armádach. Pre konkrétnej‰ie zistenie aktuálneho stavu
vyuÏitia sociálnej práce v podmienkach ASR sme pouÏili zákon ã.211/2000 Z. z. (o slo-
bodnom prístupe k informáciám), kde sme v zmysle tohto zákona poÏiadali o sprístup-
nenie informácií.V odpovedi nám pracovníci Ministerstva obrany SR po zistení potreb-
n˘ch údajov zaslali nasledovné informácie: najprv musíme upozorniÈ, Ïe nám neboli
sprístupnené ‰tatistické údaje o poãte prípadov dezercie, drogovej trestnej ãinnosti
a ‰ikanovania za rok 2002 (poprípade 2001).TaktieÏ neboli sprístupnené údaje o celko-
vom poãte podan˘ch sÈaÏností v prípadoch ‰ikanovania, dezercie a drogovej kriminality
za rok 2002 (poprípade 2001), keìÏe v‰etky tieto údaje sú vyhradené v zmysle
„Vyhlá‰ky Národného bezpeãnostného úradu ã.432/2001, bod 288, 289 a 304“;
• sociálna práca je v ‰truktúre OS SR zastúpená pracovníkmi v˘chovy, kultúry a sociál-
no-psychologick˘ch sluÏieb, ktorí sú zaãlenení do systému personálneho manaÏmen-
tu. Poãíta sa s nimi aj v modeli OS SR 2010;
• v súãasnosti je sociálna práca zastúpená v OS SR od úrovne generálneho ‰tábu aÏ po
úroveÀ vojensk˘ útvar, zariadenie;
• poãet vojensk˘ch psychológov v OS SR je v súãasnosti 21 a vojensk˘ch duchovn˘ch
19;
• za realizáciu preventívnych programov zodpovedajú príslu‰ní velitelia. K tomu vyuÏí-
vajú pracovníkov personálneho manaÏmentu, vojensk˘ch duchovn˘ch a prácu ‰peciál-
ne na tento úãel vytvoren˘ch komisií;
• prevenãn˘ program boja proti drogám je rozbehnut˘ od roku 1996. Na „Národn˘
program boja proti drogám“ nadväzuje rozkaz náãelníka Generálneho ‰tábu OS SR,
ktor˘ stanovuje cel˘ rad úloh zah⁄Àajúcich osvetu, pôsobenie protidrogov˘ch aktivi-
stov (tzv. peer programy), aÏ po systém kontroly uÏívania nadväzujúci na represiu.
Prevencia proti dezerciám a ‰ikanovaniu je rie‰ená obdobn˘m spôsobom;
• v‰etci príslu‰níci OS SR majú moÏnosÈ obrátiÈ sa nielen na vojenského psychológa
a vojenského duchovného, ale aj na vojenského lekára a tieto sluÏby sa navzájom pri
poskytovaní pomoci vojakom podporujú a kooperujú spolu.
V súãasnosti sociálnu prácu v ASR vykonáva vojensk˘ psychológ a vojensk˘ kaplán,

state
ktorí suplujú úlohy sociálnej práce. Reforma a nedostatok peÀazí zatiaº bránia rozvoju
sociálnej práce, ako samostatnej profesie, ktorá by sa uskutoãÀovala v rámci ASR.
Rie‰enia mnoh˘ch problémov, ktoré sa pomerne ãasto vyskytujú nielen v ASR, ale aj
v armádach zahraniãn˘ch krajín, spadajú práve do kompetencie rie‰ení v rámci sociál-
nej práce. Je to práve sociálna práca, ktorá vyuÏíva metódy a teóriu, ktoré si na‰li uplat-
nenie v armádach zahraniãn˘ch krajín a kde aj úspe‰ne spolupracujú. Napr. v Spojen˘ch
‰tátoch má spolupráca ozbrojen˘ch síl a sociálnej práce tradíciu uÏ viac ako pol storo-
ãia.
V rámci praktickej ãasti sme uskutoãnili empirick˘ prieskum cieºom ktorého bolo
poukázaÈ na existenciu sociálno-patologick˘ch javov v ASR, na základe získan˘ch údajov
od vojakov ZVS a profesionálnych vojakov. Okrem toho sme sa chceli zameraÈ na
ochotu nadriaden˘ch rie‰iÈ sociálno-patologické javy po ich zistení v útvare a taktieÏ na
uplatnenie sociálneho pracovníka v armáde resp. v profesionálnej armáde.
Pre uvedené zistenia sme si stanovili nasledovné hypotézy:
Hypotéza ã.1
Predpokladáme, Ïe nadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla poãas svojho
pôsobenia v ASR so sociálno-patologick˘mi javmi ako sú drogové závislosti, „mazácka“
‰ikana a krádeÏ.
Hypotéza ã.2
Predpokladáme, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadriaden˘ po zistení
sociálno-patologick˘ch javov v ASR mal snahu rie‰iÈ problém.
Hypotéza ã.3
Predpokladáme, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálny pracovník bude pre
armádu prospe‰n˘.
Prieskumnou vzorkou boli profesionálni vojaci a vojaci základnej vojenskej sluÏby,
ktorí buì pracovali priamo v útvare (profesionálni vojaci) alebo slúÏili základnú vojen-
skú sluÏbu. KeìÏe v súãasnosti majú moÏnosÈ zamestnaÈ sa v armáde ako profesionálne
vojaãky aj Ïeny, máme ich tieÏ zastúpené v prieskumnej vzorke.
SnaÏili sme sa získaÈ tieÏ zastúpenie v‰etk˘ch hodností, ãi uÏ z radov vojakov slúÏia-
cich základnú vojenskú sluÏbu (najvy‰‰ia moÏná hodnosÈ vojaka na ZVS je desiatnik)
alebo z radov profesionálnych vojakov.
Na realizáciu prieskumu sme si zvolili jednu z metód empirického v˘skumu, a to
dotazníkovú metódu. Zhotovili sme si vlastn˘ dotazník (pozri prílohu ã.1), ktor˘ sme
potom aplikovali na prieskumnej vzorke 149 respondentov. Realizovali sme ho v rozpätí
od februára do apríla 2003.
V˘sledky prieskumu sme spracovali pomocou ‰tatistického balíka SPSS verzie 11.0 for
Windows.
V˘sledky prieskumu a ich interpretácia

V hypotéze ã.1 sme predpokladali, Ïe nadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla
poãas svojho pôsobenia v ASR s patologick˘mi javmi ako sú drogové závislosti, „mazác-
ka“ ‰ikana a krádeÏ.

AKADEMICKÉ
state
Na základe ná‰ho prieskumu, ktor˘ sme realizovali v útvaroch OS SR sme zistili, Ïe
nadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla iba s patologick˘m javom „mazáckej“
‰ikany (pozri graf ã.1). Patologické javy drogovej závislosti a krádeÏí sa nám u nadpolo-
viãnej väã‰iny príslu‰níkov ASR nepotvrdili.
Kon‰tatujeme, Ïe hypotéza ã.1 sa nám potvrdila iba u „mazáckeho“ ‰ikanovania.
Graf ã.1
Okrem vy‰‰ie spomenut˘ch sociálno-patologick˘ch javov sme v na‰om dotazníku

zisÈovali aj prítomnosÈ javov ako sú ekonomická ‰ikana, neprimeraná konzumácia
alkoholu, neprimerané násilie a homosexuálne praktiky (tieto zistenia nie je moÏné
z dôvodu rozsahu uvádzaÈ v prílohách).
V hypotéze ã.2 sme predpokladali, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadria-
den˘ po zistení patologick˘ch javov v ASR mal snahu rie‰iÈ problém.
V˘sledky, ktoré sú prezentované v grafe ã.4 nám potvrdili pravdivosÈ hypotézy ã.2.
Zistili sme, Ïe aÏ 67% príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadriaden˘ po zistení neÏiadúce-
ho javu, mal snahu rie‰iÈ problém. Napriek tomu aÏ 19% respondentov nevedelo posú-
diÈ, ãi ich nadriaden˘ mal snahu rie‰iÈ problém, ktor˘ sa t˘kal sa sociálno-patologick˘ch
javov (pozri graf ã.2).
V prieskumnej vzorke sme v rámci dotazníka tieÏ zisÈovali, Ïe ak sa príslu‰ník ASR
stretol s prejavom ‰ikany, komu prvému tento fakt oznámil resp. neoznámil.AÏ 46
respondentov (30,9%) tento jav neoznámilo nikomu. Svojmu kamarátovi to povedalo
23,5% respondentov.

stat
Graf ã.2
V hypotéze ã.3 sme predpokladali, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálny

pracovník bude pre armádu prospe‰n˘.
Na základe v˘sledkov v grafe ã.3 môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe sa nám hypotéza ã.3
potvrdila.AÏ 66 % príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálny pracovník by sa uplatnil v ich
útvare (pozri graf ã.3).
Respondenti podobne odpovedali aj na otázku, ãi si myslia, Ïe sociálny pracovník by
sa uplatnil aj v profesionálnej armáde.Tu aÏ 58 % respondentov si myslí, Ïe sociálny
pracovník by v profesionálnej armáde uplatnil a bol by pre Àu prínosom (pozri graf
ã.4).

AKADEMICKÉ
state
Graf ã.3
Graf ã.4

state
Na základe v˘sledkov prieskumu môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe sociálno-patologické javy sa
v armáde vyskytujú, velitelia majú snahu ich rie‰iÈ a samotní príslu‰níci ASR by privítali
sociálneho pracovníka v tíme spolu s ostatn˘mi odborníkmi.
Záver
Sme presvedãení, Ïe charakteristikou, chápaním a popisom modelov a príkladov
sociálnej práce v zahraniãn˘ch armádach, sme prispeli k jej postupnému prijatiu a spo-
pularizovaniu aj v Armáde Slovenskej republiky.V˘znam sociálnej práce v armáde bude
ãoraz viac naberaÈ na váhe a dôleÏitosti, pretoÏe reforma ASR v rámci procesu zaãleÀo-
vania sa do NATO a Európskej únie si vyÏaduje celkom in˘ pohºad na armádu a na
vojaka, ak˘ bol preferovan˘ doteraz.
Sila armádneho sociálneho pracovníka tkvie v sile jeho povolania. Je to povolanie,
ktoré ãasto vyÏaduje obrovské nasadenie v teréne, teoretické a praktické skúsenosti
a neraz vyÏaduje aj to najcennej‰ie - Ïivot.
V˘znamn˘ je aj vplyv sociálnych pracovníkov na funkãnosÈ a chod samotnej armády,
kde priorita zamestnávania sociálnych pracovníkov v ãase mieru a v ãase vojny patrí
medzi prvoradé záujmy armádnych predstaviteºov. Cieºom na‰ej práce bolo poukázaÈ na
moÏnosti vyuÏitia a uplatnenia sociálnej práce v ASR.Aj keì v ‰truktúre ASR nie je
funkcia sociálneho pracovníka definovaná, veríme, Ïe informácie uvedené v teoretickej
i prieskumnej ãasti dostatoãne vypovedajú o jej dôleÏitosti pre armádu.
* Kontakt na autora: e-mail: mschavel@stonline.sk
Bowen, L. G., Martin,A. J., Nelson, J. P. A Community Capacity Response to Family
Violence in the Military. In: Robert,A. R., Greeve, G. J. (ed.). Social Worker’s Desk
Reference. Oxford, Oxford University Press, 2002.
Delinãák, J. Skúsenosti zo ‰ikanovania v niektor˘ch európskych armádach. In:
·ikanovanie v podmienkach Armády SR, moÏnosti jeho prevencie a odhaºovania.
Zborník z teoreticko-praktického seminára. Správa v˘chovy a kultúry G· Armády SR
1999.
Garber, D. L., McNelis, P. J. Military Social Work. In: Edwards, R.L.(ed.). Encyclopedia of
social work.Washington D. C., NASW 1995, str. 1726-1736.
Mozola, J. Niektoré skúsenosti z uplatÀovania preventívnych opatrení proti ‰ikanovaniu
v podmienkach veliteºstva 5. dopravenej základne. In: ·ikanovanie v podmienkach
Armády SR, moÏnosti jeho prevencie a odhaºovania. Zborník z teoreticko-praktického
seminára. Správa v˘chovy a kultúry G· Armády SR 1999.
Oberta, R. Základné problémy psychohygieny a regenerácie síl vojakov základnej
sluÏby. In: Psychohygiena a regenerácia síl vo vojenskej organizácií. Zborník z teore-
ticko-praktickej konferencie.Trenãín: Oddelenie v˘chovy a kultúry/ SPM G· Armády
SR, 1999.
Oberta, R., La‰‰ák, ª. ZáÈaÏové situácie v Armáde SR. In: Bianchi, G., Popper, M., Luk‰ík, I.,

AKADEMICKÉ
state
Supeková, M. Interakcia sexuálnych a drogov˘ch rizík zdravia vojakov základnej
vojenskej sluÏby. Bratislava: Polygrafia Slovenskej akadémie vied, 2000.
Pavlica, K. a kol. Základy vojenské psychologie. Praha: Na‰e vojsko, 1985.
2003, roã. 11, ã. 57, str.11.
Sukuba, M. Niektoré osobitosti a v˘voj trestnej ãinnosti páchanej v armáde. In: Zborník
z medzinárodnej konferencie o kriminalite mládeÏe. Bratislava: IUVENTA
a Ministerstvo vnútra SR, 2000.
·tivar, B. KresÈan na vojne. Pre‰ov:Vydavateºstvo Michala Va‰ka, 1998.
Internet
http://rotc.pdx.edu [19.01.2003]
http://www.aimpress.org [27.02.2003]
http://www.defense.gov.sk [18.11.2002]
http://www.defenselink.mil [19.02.2003]
http://www.gazeta.ru [27.02.2003]
http://www.military-net.com [15.02.2003]
http://www.nasw.org [05.10.2002]
http://www.recruiting.forces.gc.ca [09.12.2002]
http://www.redcross.org [05.11.2002]
http://www.rferl.org [12.02.2003]
http://www.rotc.monroe.army.mil [19.01.2003]
http://www.ssw.umich.edu [10.03.2003}
http://www.usafa.af.mil/jscope/JSCOPE/Tallant00html [22.10.2002]


state
Príloha ã.1
DOTAZNÍK
OSOBNÉ ÚDAJE
I. pohlavie:
MuÏ 1
Îena 2
II. rok narodenia (vypí‰te prosím) ..................................... .....................................
III. stav:
slobodn˘(á) 1
Ïenat˘ – vydatá 2
vdovec – vdova 3
rozveden˘(á) 4
IV. ukonãené vzdelanie:
neúplné základné 1
základné 2
uãÀovská ‰kola 3
stredo‰kolské s maturitou 4
vy‰‰ie stredo‰kolské (nadstavbové) 5
vysoko‰kolské 6
V. vojenská hodnosÈ:
vojak 1
slobodník 2
desiatnik 3
ãatár 4
iné ................................................................... (vypí‰te) 5
VI. dæÏka pôsobenia v armáde:

0 – 3 mesiacov 1
4 – 6 mesiacov 2
7 – 9 mesiacov 3
10 a viac mesiacov 4

AKADEMICKÉ
state
Otázky:
1. Stretli ste sa poãas svojho pôsobenia v armáde aspoÀ raz zo ‰ikanovaním tzv.
ekonomického charakteru?
a) áno 1
b) nie 2
c) neviem posúdiÈ 3
2. Stretli ste sa poãas svojho pôsobenia v armáde aspoÀ raz s tzv. „mazáckym“
‰ikanovaním?
a) áno 1
b) nie 2
3. Stretávam sa so ‰ikanovaním v útvare:

a) pravidelne 1
b) ãasto 2
c) obãas 3
e) niekedy 4
d) málokedy 5
e) nie 6
f) neviem posúdiÈ 7
4. Ak ste sa stretli s nejak˘m prejavom vy‰‰ie spomenutej ‰ikany, oznámili ste ju?
a) áno, svojmu veliteºovi 1
b) áno, vojenskému kaplánovi 2
c) áno, psychológovi 3
d) áno, kamarátovi 4
e) áno, iné ........................... ...................................................... (vypí‰te) 5
f) nie, neoznámil 6
g) nie, nestretol som sa 7
h) áno, vojenskej polícii 8
5. Stretávam sa poãas svojho pôsobenia v armáde s drogami?

a) áno, priamo v útvare 1
b) áno, na vychádzke 2
c) nie, nestretol som sa 3
d) neviem posúdiÈ 4
6. Stretávam sa v útvare s neprimeran˘mi prejavmi násilia?

a) áno 1

state
b) nie 2
7. Bol ste potrestan˘ Va‰ím nadriaden˘m z dôvodu neprimeranej konzumácie

alkoholu?
a) áno 1
b) nie 2
8. Máte osobnú skúsenosÈ s krádeÏou vo Va‰ej jednotke?

a) áno, viem aspoÀ o jednom 1
b) nie, neviem ani o jednom 2
c) nie, nemal som Ïiadny z vy‰‰ie uveden˘ch problémov 3
9. Máte osobnú skúsenosÈ s homosexuálnymi praktikami vo Va‰ej jednotke?

a) áno 1
b) nie 2
10. Myslíte si, Ïe Vá‰ nadriaden˘, po zistení prítomnosti aspoÀ jedného z vy‰‰ie
uveden˘ch problémov postupoval v zmysle platn˘ch predpisov?
a) áno 1
b) nie 2
11. Myslíte si, Ïe Vá‰ nadriaden˘ pri rie‰ení problémov pouÏil správne metódy?
a) áno 1
b) nie 2
12. Myslíte si, Ïe Vá‰ nadriaden˘ mal snahu rie‰iÈ aspoÀ jeden z vy‰‰ie spomenut˘ch
problémov?
a) áno 1
b) nie 2
13. Myslíte, Ïe vo va‰om útvare je potrebn˘ tak˘ pracovník, ktor˘ by mal v kompe -
tencii rie‰enie a predchádzanie vy‰‰ie spomenut˘ch javov?
a) áno 1
b) nie 2

studentské
PRÁCE
14. Myslíte si, Ïe ak by tak˘ pracovník existoval, na‰iel by svoje plné uplatnenie aj
v profesionálnej armáde?
a) áno 1
b) nie 2

školy sa FAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI
PREDSTAVUJÚ
Pre lep‰í prehºad

v ‰kolách so
sociálnym
zameraním sme
Fakulta
sa rozhodli
zaloÏiÈ rubriku
·koly se pfied-
vysiela uãiteºov
stavují / ·koly sa
predstavujú.
Odbor sociálnej
na deta‰ované pracovisko v Keni
V rubrike ·koly se pfiedstavuji / ·koly sa predstavujú sme
práce sa znova sa tentoraz zamerali na Slovensko. Fakultu zdravotníctva
stal odborom, a sociálnej práce Trnavskej univerzity zastupovala prode-
kanka prof. PhDr. AlÏbeta Mrázova, Ph.D., MPH.
ktor˘ usiluje
o svoju profesio- • Kedy bola fakulta zaloÏená? a vykonávam funkciu prode-
nalizáciu. Jednou Kto stál pri jej zrode? kanky. Dá sa povedaÈ, Ïe najmä
Trnavská Univerzita v rámci títo traja ºudia mali zásluhu
z oblastí, ktorá
svojich novodob˘ch dejín bola (samozrejme za podpory
v tomto úsilí zaloÏená roku 1992, kedy a iniciatívy ìal‰ích odborníkov
zohráva zásad- vznikli dve fakulty - fakulta a zanieten˘ch pedagógov) na
nú úlohu, je humanistiky a fakulta pedago- vzniku a rozvoji uvedenej
systém vzdeláva- gická. O rok neskôr sa z fakulty fakulty.
nia v tomto humanistiky vyãlenila fakulta
o‰etrovateºstva a sociálnej • Aké je zameranie fakulty?
odbore. Za viac
práce, ktorá o ìal‰ie dva roky Znovu musím hovoriÈ o uni-
ako desaÈroãné dostáva súãasn˘ názov - fakulta verzite ako takej, ktorá má päÈ
obdobie, ão sa zdravotníctva a sociálnej práce. fakúlt, jednou z nich je uÏ
ãeská sociálna Pri vzniku fakulty stál súãasn˘ spomínaná Fakulta zdravotníc-
práca zaãala dekan fakulty - profesor tva a sociálnej práce, ktorá
Vladimír Krãméry, v˘znamn˘ umoÏÀuje poslucháãom ‰tudo-
opäÈ profesionál-
onkológ svetového formátu, vaÈ v ‰iestich ‰tudijn˘ch odbo-
ne rozvíjaÈ, ktor˘ prezentoval záujem roch (sociálna práca, o‰etrova-
vznikol cel˘ rad vysoko‰kolského vzdelávania teºstvo, charitatívna a misijná
‰kolsk˘ch in‰titú- sociálnych pracovníkov, druhá práca, verejné zdravotníctvo,
cií, poskytujúcich bola prof. Danka Farka‰ová. Pri laboratórne vy‰etrovacie
rozvoji vzdelávania v oblasti metódy, rehabilitácia). Jedn˘m
‰pecializované
sociálnej práce na Trnavskej zo základn˘ch odborov je práve
odborné vzdela- univerzite som sa angaÏovala odbor sociálna práca. ·túdium
nie na úrovni taktieÏ ja, v súãasnosti som odboru sociálna práca zabezpe-
stredn˘ch, garantkou uvedeného odboru ãuje najmä katedra aplikovanej

FAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI
školy sa
PREDSTAVUJÚ
sociálnej práce a katedra teórie majú ‰iroké moÏnosti uplatne-
sociálnej práce.V ‰tudijnom nia v ‰tátnej správe, samospráve vy‰‰ích odbor-
odbore sa prezentuje zhruba a v treÈom sektore, ako aj vo n˘ch a vysok˘ch
‰esÈdesiat uãiteºov, ktorí zabez- verejno-právnych in‰titúciách. ‰kôl. V˘uãba
peãujú vzdelávanie pribliÏne sociálnej práce
950 ‰tudentov diaºkového • Aká je podoba praxe na
na seba berie na
i denného ‰túdia.V diaºkovom va‰ej fakulte?
‰túdiu je asi 610 ‰tudentov Odborná prax sa realizuje rozliãn˘ch
magisterského ‰túdia a 80 v dennom ‰túdiu priebeÏnou ‰kolsk˘ch praco-
bakalárskeho ‰túdia, pribliÏne praxou, tzn., Ïe jeden deÀ viskách rôznu
260 je v dennom magisterskom v t˘Ïdni chodia ‰tudenti od 1.- podobu. KaÏdá
‰túdiu. Bakalárske u nás trvá tri 5. roãníka (majú 6 - 10 hodín
‰kola predstavu-
roky a magisterské je ako praxe t˘Ïdne) na konkrétne
ucelená forma ‰túdia päÈroãné, pracoviská. Poslucháãi prvého
je svoj vlastn˘
zabezpeãuje sa ale v dvoch roãníka sa zoznamujú prostred- prístup k sociál-
stupÀoch: prostredníctvom níctvom exkurzií s ãinnosÈou nej práci, zame-
bakalárskeho s moÏnosÈou a zameraním jednotliv˘ch riava sa na
pokraãovania pri splnení vybran˘ch pracovísk (kaÏd˘ urãitú problema-
urãit˘ch kritérií, a prostredníc- t˘ÏdeÀ iné), pretoÏe je známe,
tiku, ist˘m
tvom magisterského ‰túdia Ïe sociálny odbor má asi 27
(plus dva roky).Túto formu úsekov práce, a moÏnosti spôsobom
‰túdia umoÏÀuje vysoko‰kolsk˘ uplatnenia sociálneho pracovní- profiluje svojich
zákon. Je to poãetnosÈou ka sú preto veºmi rozmanité. absolventov, volí
‰tudentov najsilnej‰í ‰tudijn˘ Potom uÏ chodia ‰tudenti ‰pecifick˘ postoj
odbor, v rámci fakulty je ‰tudij- pravidelne v skupinkách po 5 -
k praxi a úlohe
n˘ odbor sociálnej práce 10 ‰tudentoch na jednotlivé
zameran˘ v‰eobecne, nie je pracoviska, kaÏd˘ t˘ÏdeÀ jeden svojich ‰tudentov
koncipovan˘ ako ‰pecializova- deÀ. Prax je organizovaná v nej.
n˘ odbor na konkrétnu cieºovú priamo v Trnave, ale aj mimo Rubrika ·koly se
skupinu klientov alebo sociálny nej. pfiedstavují/·koly
problém. Na‰i absolventi môÏu Letnú prax majú ‰tudenti sa predstavujú
pracovaÈ tak v nápravno- povinnú dvojt˘ÏdÀovú. Z nej
v˘chovn˘ch zariadeniach, vypracovávajú seminárnu
chce priniesÈ
v detsk˘ch domovoch, v domo- prácu, sprievodca praxe ‰tu- lep‰í a ucelenej‰í
voch dôchodcov, v rôznych denta vystavuje potvrdenie prehºad o ‰ko-
typoch zariadení sociálnych a hodnotí ‰tudenta poãas jeho lách so zamera-
sluÏieb, v ‰tátnej správe na v˘konu praxe. ním na sociálnu
odboroch sociálnych vecí, ako Diaºkoví a externí ‰tudenti
prácu. Jej cieºom
aj v samospráve a v subjektoch praxujú len poãas leta.Tí, ktorí
tretieho sektoru so zameraním sú v priamom pracovnom je poskytnúÈ
na rie‰enie sociálnych problé- zaradení na odbore sociálnych obraz o ‰írke
mov.Absolventi sociálnej práce vecí alebo v zariadení sociál- ‰kôl, ktoré
PREDSTAVUJÚ
nych sluÏieb, prax nemusia rovaní jeho samotného obsahu.
vychovávajú absolvovaÈ, ale vypracovávajú Stretávame sa na odborn˘ch
najmä budúcich seminárnu prácu so zameraním konferenciách, ktoré robí kaÏdá
sociálnych na chod a organizáciu práce univerzita. Na‰i uãitelia na nich
pracovníkov. v danej in‰titúcii.Tí, ktorí získavajú mnoÏstvo cenn˘ch
pracujú len v obdobnom alebo skúseností a podnetov pri
Chceme ãitateºo-
príbuznom odbore, musia skvalitÀovaní obsahu ‰túdia
vi umoÏniÈ absolvovaÈ rôzne stáÏe na sociálnej práce. Naposledy to
porovnanie ‰kôl pracoviskách, aby získali obraz bola konferencia o organizova-
na základe ich o vyuÏití sociálnej práce a jej ní praxe ‰tudentov sociálnej
zamerania, praktickom profesijnom zame- práce, ktorú organizovala
raní. Fakulta sociálnych vied
‰pecifík, ideo-
Univerzity Kon‰tantína Filozofa
v˘ch v˘chodísk • Spolupracujete s niektorou v Nitre, a konferencia o rozvoji
a poÀatia ìal‰ou fakultou alebo ‰kolou dobrovoºníctva na Slovensku,
v˘uãby. podobného zamerania? Ako? ktorú organizovala na‰a fakulta.
Formou stabil- Spolupracujeme zo v‰etk˘mi
n˘ch otázok katedrami na Slovensku, ktoré • MôÏete priblíÏiÈ ‰pecifiká,
zabezpeãujú ‰túdium v odbore odli‰nosti fakulty?
predstavíme
sociálna práca. Sú to katedry Sme známi t˘m, Ïe sociálna
v tejto rubrike jednotliv˘ch fakúlt nasledo- práca na na‰ej fakulte sa ãasto
‰koly poskytujú- vn˘ch univerzít: Univerzita spája so zdravotníctvom a táto
ce vzdelanie Komenského v Bratislave, ‰pecializácia nám bola ãasto aj
v oblasti sociál- Pre‰ovská univerzita v Pre‰ove, prisudzovaná. Nejde o ‰peciali-
Univerzita Kon‰tantína Filozofa záciu, ale samotn˘ punc odbor-
nej práce
v Nitre a Univerzita Mateja Bela nosti a obsah ‰túdia do urãitej
z âeskej v Banskej Bystrici.Vzdelávatelia miery, najmä v zaãiatkoch, pri
a Slovenskej z jednotliv˘ch fakúlt sa stretá- profilovaní obsahu ‰túdia,
republiky. Jej vajú prostredníctvom Asociácie ovplyvÀovali odborníci z oblas-
súãasÈou bude vzdelávatelov v sociálnej práci, ti medicíny. Podobne moÏno
i zoznámenie sa vedúci katedier zabezpeãujú- hovoriÈ o in˘ch univerzitách,
cich ‰tudijn˘ odbor sociálna kde obsah ‰túdia sociálnej
s hlavn˘mi práca z menovan˘ch univerzít práce ovplyvÀovala napríklad
projektmi ‰kôl. sa spoloãne podieºali na spraco- andragogika, pedagogika alebo
vaní obsahu ‰tudijného odboru psychológia. Obsah ‰túdia
sociálnej práce, s cieºom ovplyvÀuje aj samotn˘ fakt
dosiahnuÈ aspoÀ 60% spoloãnej a prítomnosÈ ìal‰ích ‰tudijn˘ch
predmetovej skladby v na‰om odborov, ktoré sa na na‰ej
‰tudijnom odbore. Stretnutia fakulte postupne profilovali -
nám priná‰ajú mnoÏstvo ide o ‰tudijné odbory: verejne
podnetov a v˘menu skúseností zdravotníctvo, o‰etrovateºstvo,
pri organizácii ‰túdia a ‰truktú- rehabilitácia a laboratórne

FAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI
školy sa
PREDSTAVUJÚ
vy‰etrovacie metódy, charitatívna sociálna vaní doktorandského ‰túdia, zabezpeãova-
práca a misijná práca. Na na‰ej fakulte ní habilitácie, pri aktivitách v rámci
máme vysok˘ odborn˘ potenciál lekárov, ‰tudentskej vedeckej a odbornej ãinnosti,
ãiÏe ºudí so zdravotníckym vzdelaním v úãasti na vedeck˘ch radách a na ‰tát-
a skúsenosÈami.Aj tento fakt sa dá pova- nych závereãn˘ch skú‰kach. Myslím, Ïe
ÏovaÈ za urãité ‰pecifikum fakulty. Myslím v najbliÏ‰om období sa skvalitní aj spolu-
si, Ïe ojedinel˘mi sú aj aktivity na‰ej práca s brnenskou fakultou, sú na to
fakulty v rámci na‰ich deta‰ovan˘ch vytvorené v‰etky predpoklady.
pracovísk v Keni a najnov‰ie aj
v KambodÏi. Na na‰om území sú to • âo v‰etko bude vedieÈ a poznaÈ vá‰
deta‰ované pracoviská v Dolnom Kubíne, absolvent?
Spi‰skej Novej Vsi a v Bardejove, v kto- Ná‰ budúci absolvent je pripravovan˘
r˘ch sa zabezpeãuje externá forma pre prax prostredníctvom v‰eobecného
magisterského ‰túdia sociálnej práce. odborného základu, bez konkrétnej
‰pecializácie. Magistri sociálnej práce sú
• Ako vyzerá Ïivot va‰ich ‰tudentov pripravovaní na vedecko-v˘skumnú
v priestoroch fakulty? ãinnosÈ a riadenie odborn˘ch tímov,
Priestorov je tak stra‰ne malo, Ïe získajú vedomosti z oblasti jednotliv˘ch
‰tudenti nemajú kde tráviÈ ãas, keì majú príbuzn˘ch spoloãensko-vedn˘ch discip-
voºnú hodinu. Máme pomerne peknú lín. Profil absolventa im umoÏÀuje byÈ
kniÏnicu - ‰tudenti majú moÏnosÈ získaÈ pripraven˘ pre prácu manaÏéra ºudsk˘ch
teoretické vedomosti prostredníctvom zdrojov, ale aj pre prácu na odbore
‰túdia periodík a odbornej literatúry. sociálnych vecí pri administrovaní dávok
Mame poãítaãovú triedu, ktorá sa riadi sociálnej pomoci. Magister sociálnej
urãit˘m rozpisom. Pre ‰tudentov a dokto- práce by mal prejaviÈ svoje vedomosti pri
randov je prístupn˘ internet, Ïiaº len tvorbe koncepãn˘ch materiálov, tvorbe
v urãitú dobu. Rozvrh je rozpísan˘ podlá projektov, organizovaní ìal‰ieho vzdeláva-
roãníkov a krúÏkov, tak ako je voºno nia sociálnych pracovníkov. Niektorí
v poãítaãovej triede. Problémom je absolventi pracujú v rámci ústredn˘ch
taktieÏ nedostatok ubytovacích kapacít orgánov ‰tátnej správy, dvaja absolventi sa
pre ‰tudentov. Nemáme vlastn˘ internát, uplatnili v rámci administratívnych
ani zatiaº telocviãÀu, na‰i ‰tudenti b˘vajú ‰truktúr Európskej únie.Absolventi
na troch internátoch in˘ch univerzít.Veºa ‰tudijného odboru nachádzajú uplatnenie
‰tudentov b˘va na priváte. v ‰irokom spektre ãinnosti subjektov
tretieho sektora. Ukázalo sa nám, Ïe
• Nadviazali ste spoluprácu s niektorou najmä absolventi sociálnej práce s pred-
zahraniãnou fakultou? chádzajúcim zdravotn˘m stredo‰kolsk˘m
NajbliÏ‰iu spoluprácu máme s kolegami vzdelaním, sa dobre orientujú v rámci
z âeskej republiky, konkrétne s âesk˘mi profesijného pôsobenia v zariadeniach
Budûjovicami a s Ostravou, teda so sociálnej starostlivosti, teda v subjektoch
zdravotno-sociálnymi fakultami.Vzájomná so zdravotn˘m rámcom svojej ãinnosti.
spolupráca sa odráÏa najmä pri organizo-

PREDSTAVUJÚ
• Na ak˘ hodnotov˘ systém je va‰a problémov, s ktor˘mi sa sociálny pracov-
fakulta orientovaná? ník pri práci so sociálnym klientov
Fakulta je v rámci svojho pôsobenia stretáva. Prvoradou hodnotou je ochota
orientovaná v˘sostne humánne. SúãasÈou pomáhaÈ ºuìom v sociálnej a hmotnej
‰túdia sociálnej práce je etická v˘chova. núdzi a profilovanie sociálneho pracovní-
Obsah vzdelávania je orientovan˘ na ka, ako kompetentného odborníka pre
vytvorenie osobnostn˘ch, zruãnostn˘ch prácu s ãlovekom.
a vedomostn˘ch predpokladov pre Rozhovor pripravil
zvládanie aj t˘ch najÈaÏ‰ích sociálnych Pavel Bajer


školy sa
PREDSTAVUJÚ
Prehºad o prijímacích skú‰kach v odbore sociálna práca pre ‰kolsk˘ rok 2003/2004 -
FZaSP TU Trnava :
Externá forma, magisterské ‰túdium:

Pracovisko Poãet uchádzaãov Poãet prijat˘ch
Trnava 236 79
Spi‰ská Nová Ves 104 41
Bardejov 258 82
Externá forma, bakalárske ‰túdium:

Trnava 89 49
Denná forma, magisterské ‰túdium:

Trnava 199 43
Poznámka: Spi‰ská Nová ves a Bardejov sú deta‰ované pracoviská FZaSP.
INFORMÁCIE O MOÎNOSTIACH ·TÚDIA V AKADEMICKOM ROKU 2003/2004
Názov ‰tudijného Druh ‰túdia/ Forma DæÏka ‰túdia

odboru Titul ‰túdia Akreditácia v semestroch
Verejné zdravotníctvo Mgr. D A 10

Sociálna práca Mgr. D, E A 10
-misijná a charitatívna Mgr. E 10
práca
O‰etrovateºstvo Mgr. E A 10
Rehabilitácia Mgr. E A 10
LVM Mgr. E A 10
Informácie o prijímacom konaní
·tudijn˘ odbor Termín podania Termín prijímacích skú‰ok

prihlá‰ok (prijímacie konanie) Príspevok
Verejné zdravotníctvo
Sociálna práca
O‰etrovateºstvo 28. 2. 2003 máj, jún 2003 980 Sk*
a rehabilitácia
Laboratórne vy‰etrovacie
metódy

školy sa
PREDSTAVUJÚ
Charakteristika a podmienky prijíma- vosti vrátane foriem náhradnej rodinnej
cích skú‰ok pre jednotlivé odbory v ‰kol - starostlivosti,
skom roku 2003/2004 - pomoc pri rie‰ení hmotnej núdze,
- pomoc a podpora zdravotne postihnu-
SOCIÁLNA PRÁCA t˘m obãanom,
- pomoc a podpora obãanom vy‰‰ieho
1. Sociálna práca ako ‰tudijn˘ odbor: veku,
Sociálna práca je 10-semestrálne jedno- - pomoc a podpora nezamestnan˘m
odborové ‰túdium zamerané na prípravu obãanom,
profesionálov pre oblasÈ sociálnej práce - práca s deÈmi s poruchami správania,
na v‰etk˘ch úrovniach. ·túdium v odbore - práca s obãanmi v penitenciárnej
Sociálna práca pripravuje vysoko‰kolsky a postpenitenciárnej starostlivosti,
vzdelan˘ch, samostatn˘ch pracovníkov - práca so závisl˘mi obãanmi a podob-
schopn˘ch zabezpeãovaÈ, koordinovaÈ ne.
a priamo poskytovaÈ sociálnu starostlivosÈ
a sociálne sluÏby pre v‰etky skupiny ·tudijn˘ program je preto zameran˘ na
obyvateºov odkázan˘ch na sociálnu získanie vedomostí a osvojenie zruãností,
pomoc. Od siedmeho semestra sa môÏu ktoré oprávÀujú absolventa ‰túdia:
‰tudenti ‰pecializovaÈ na nasledovné - vykonávaÈ praktickú sociálnu prácu
úseky sociálnej práce: v in‰titúciách,
- sociálna práca v zdravotníctve - organizovaÈ, riadiÈ a zabezpeãovaÈ
- sociálnoprávna ochrana rozvoj sociálnej práce zameranej najmä
- sociálna práca s rodinou na nasledovné úseky:
- sociálna práca s rizikov˘m klientom. - sociálnu prevenciu,
- sociálne poradenstvo,
2. Sociálna práca ako vedn˘ odbor: - sociálne sluÏby,
Sociálna práca je multidisciplinárnou - sociálnoprávnu ochranu,
oblasÈou vedeckého poznania, ktorá sa - pracovaÈ v odborn˘ch multidisciplinár-
zaoberá vedeck˘m poznávaním sociál- nych tímoch,
nych problémov - ich vznikom, príãinami, - podieºaÈ sa na v˘skume v sociálnej
moÏnosÈami rie‰enia, otázkou zodpoved- práci,
nosti obãana aj ‰tátu, optimálnou mierou - sledovaÈ, hodnotiÈ a navrhovaÈ rie‰enia
a formami pomoci pre jednotlivca, k závaÏn˘m sociálno-patologick˘m javom
skupinu ãi komunitu. v spoloãnosti, ako je nezamestnanosÈ,
chudoba, kriminalita a pod.
3. Sociálna práca ako praktická oblasÈ:
Sociálna práca ako kaÏdodenná oblasÈ Obsah ‰túdia pozostáva z teoretick˘ch
praktickej realizácie ‰peciálnymi pracov- predná‰ok, prípravy zameranej na psy-
n˘mi metódami pomáha pri zvládaní chológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku,
tak˘ch sociálne problémov˘ch situácií právo, sociológiu, ale tieÏ na vybran˘
obãanov, ak˘mi sú: okruh informácií so zdravotnícky oriento-
- potreba realizácie rodinnej starostli- van˘ch predmetov, ktoré tvoria tzv. ‰ir‰í

školy sa
PREDSTAVUJÚ
v‰eobecn˘ základ ‰túdia a odborné ·túdium v odbore sociálna práca
predmety zamerané na získanie potreb- prebieha v dvoch formách: denné
n˘ch vedomostí a zruãností z oblasti ‰túdium a ‰túdium popri zamestnaní.
sociálnych sluÏieb, sociálneho poraden-
stva, prevencie sociálnoprávnej ochrany, SOCIÁLNA PRÁCA - externá forma
plánovania a rozvoja sociálnej siete,
organizácie a riadenia systému sociálnej 1. Pracovisko Trnava
pomoci a zabezpeãovania sociálnej 2. Deta‰ované pracovisko FZaSP TU
starostlivosti, teórie a metód sociálnej Spi‰ská Nová Ves, Zimná ul. 48
práce. 3. Deta‰ované pracovisko FZaSP TU
V˘uãba v riadnom dennom ‰túdiu Doln˘ Kubín
prebieha formou predná‰ok, cviãení,
seminárnych cviãení, kazuistick˘ch Prijímacie skú‰ky:
seminárov a v˘cvikov základn˘ch sociál-
no-psychologick˘ch zruãností. SúãasÈou Písomná ãasÈ:
programu v˘uãby sú tieÏ praktické - test z biológie,
odborné cviãenia poãas semestra a súvis- - test z odborn˘ch predmetov: psycho-
lá prázdninová prax 4 x 2 t˘Ïdne, ktoré sa lógia, sociológia, filozofia a etika, na
realizujú v zariadeniach a in‰titúciách úrovni gymnaziálneho uãiva,
poskytujúcich sociálne sluÏby, a to doma - test z aktuálneho uãiva spoloãenského
i v zahraniãí. ·túdium konãí rozpracova- diania.
ním a obhajobou magisterskej práce
a vykonaním ‰tátnych závereãn˘ch Ústna ãasÈ:
skú‰ok. Realizuje sa formou skupinového
rozhovoru zameraného na sledovanie
SOCIÁLNA PRÁCA - denná forma osobnostn˘ch postojov uchádzaãa o vy-
branú profesiu
Prijímacie skú‰ky: Jednou z podmienok pre zaradenie do
prijímacieho konania je minimálne 1-
Písomná ãasÈ: roãná prax na úseku sociálnej práce.
- test z biológie, Potvrdenie o praxi uchádzaã priloÏí
- test z odborn˘ch predmetov: psycho- k prihlá‰ke na ‰túdium. Prihlá‰ky treba
lógia, sociológia, filozofia a etika, na posielaÈ na adresu: FZaSP TU, Univerzitné
úrovni gymnaziálneho uãiva, námestie 1, 917 01 Trnava.
- test z aktuálneho uãiva spoloãenského
diania. SOCIÁLNA PRÁCA
Ústna ãasÈ: ·pecializácia: misijná a charitatívna

Realizuje sa formou skupinového práca
rozhovoru zameraného na sledovanie
osobnostn˘ch postojov a preverenie Charakteristika:
hæbky záujmu o profesiu sociálnej práce. Cieºom ‰túdia je pripraviÈ pracovníkov

školy sa
PREDSTAVUJÚ
pre misijnú a charitatívnu ãinnosÈ, ktorí Ne‰tátne in‰titúcie a organizácie, ako sú
sa uplatÀujú najmä: rôzne obãianske zdruÏenia, nadácie
a podobne.
1. v Slovenskej republike: v charitatív- In‰titúcie ako: detské domovy, domovy
nych a humanitn˘ch ustanovizniach dôchodcov, väznice, reedukaãné domovy,
cirkvi, ‰tátu, komunít a spoloãenstiev, azylové domy, krízové centrá, zdravotníc-
farností, ‰tátnej správy, miest a obcí. ke zariadenia- nemocnice, kúpele, sanató-
2. v zahraniãí: v podobn˘ch ustanovizni- riá, LDCH, hospicové zariadenia a pod.
ach ako v Slovenskej republike - v kraji- Medzinárodne in‰titúcie ako UNICEF,
nách postsocialistick˘ch, ìalej v krajinách UNHCR a podobne.
a najchudobnej‰ích oblastiach sveta, ale aj
v bohatom západnom svete, pre skupiny Adresa ‰koly:
osamel˘ch a odkázan˘ch na pomoc Univerzitné námestie 1, 918 43 Trnava,
in˘ch. Slovensko
tel./fax: + 421-33-534 89 41
Prijímacie skú‰ky:
Test z biológie - v rozsahu stredo‰kol-
ského uãiva.
Test z cudzieho jazyka - v˘ber z anglic- PREDSTAVENIE PROJEKTU:
kého jazyka alebo ruského jazyka (poÏa-
dovaná úroveÀ: stredne pokroãil˘ - Desatoro trnavskej univerzity pre tretí
v rozsahu gymnaziálneho uãiva). svet
Ústny pohovor, ktorého úlohou je zistiÈ
hæbku záujmu o ‰túdium. 1. PREâO SA FZSP TU ANGAÎUJE
V 3. SVETE?
UPLATNENIE ABSOLVENTOV V ODBO- Podºa ‰tatútu TU je jej poslaním nielen
RE SOCIÁLNA PRÁCA: uãiÈ, ale aj prakticky pomáhaÈ t˘m, ktorí
Absolventi ‰túdia sa uplatÀujú v zaria- sú v akejkoºvek núdzi. Prvorad˘m motí-
deniach: vom, bez ohºadu na ‰tatút je solidarita
uãiteºov a ‰tudentov fakulty a vedenia TU
Ministerstva práce, sociálnych vecí s chor˘mi, chudobn˘mi, hladn˘mi,
a rodiny, väzÀami a t˘mi, ão akokoºvek trpia a sú
Ministerstva ‰kolstva, bez prístupu k vzdelaniu v zmysle spoloã-
Ministerstva zdravotníctva, ného odkazu evanjelia (Mt 25), koránu (Sr
Ministerstva vnútra, 33) ako aj Desatora (Genesis) bez ohºadu
Ministerstva spravodlivosti. na náboÏenskú a rasovú príslu‰nosÈ.
Hlavné ÈaÏisko ich uplatnenia je vo
vykonávaní sociálnej práce priamo 2. KTORÉ SÚ HLAVNÉ PROBLÉMY
v teréne na úrovniach úradov ‰tátnej V MIESTACH, KDE PÔSOBIA?
a verejnej správy. Hlavné problémy sú tri:
·tátna správa. - negramotnosÈ a nízka úroveÀ vzdela-
Samospráva. nia

školy sa
PREDSTAVUJÚ
- infekãné choroby – Klinika v Lunga Lunga sa skladá
- hlad a nezamestnanosÈ z kliniky (jeden lekár a ‰tyria doktoranti)
K˘m v Nairobi sú prítomné vÏdy tri
problémy, v Sudáne sú podstatné prvé 6. KOªK¯M CHUDOBN¯M A CHOR¯M
dva. SA PODARILO POMÔCË V ROKU 2002
Na pracovisku v Mukuru (Keni) sme
3. KDE MÁ FAKULTA SVOJE o‰etrili v roku 2002 spolu asi 25 000
PROJEKTY? pacientov.
FZSP zabezpeãuje tri misie (dva projek- Na deta‰ovanom pracovisku
ty): v Mapuordite v Sudáne sme zaãali svoju
- v slumoch (chatrãiach) na predmestí ãinnosÈ aÏ v auguste v roku 2000.
Nairobi (Mukuru) v Keni, kde Ïije asi Lunga Lunga ‰tartovala v lete 2002.
milión ºudí v chatrãiach z vlnitého plechu
a papieru na h⁄be odpadkov, sme v r. 7. KTO PRACUJE NA PROJEKTOCH?
1997 otvorili sirotinec, v r. 1998 ‰kolu V Mapuordite (JuÏn˘ Sudán) sú traja
a kliniku uãitelia - lekári (chirurg, internista a ane-
- v JuÏnom Sudáne v Mapuordite, steziológ) ako operaãn˘ tím a jeden
krajine suÏovanej obãianskou vojnou sme logistik, ktorí sú v‰etci pracovníci FZSP
v lete 2000 zriadili kliniku pre územie TU.V Mukuru (KeÀa) sú traja uãitelia -
ako celá SR lekári, tieÏ pracovníci FZSP TU, jeden
- v roku 2002 sme otvorili ìal‰iu kliniku laborant a tri zdravotné sestry (z Kene
v Lunga Lunga (HIV) MPC) a dvaja logistici z Kene (MPC).
- vízia 2003 - Dental Health, Kayole V Lunga Lunga je jeden lekár a ‰tyria
(mobiln˘ dispenzár) doktoranti z TU.
4. AKÉ JE POSLANIE PROJEKTOV? 8. AKO SÚ TIETO AKTIVITY

Poslaním 1.A 3. Projektu v Keni FINANCOVANÉ?
(Nairobi-Mukuru) je zdravotnícka starost- Zo ‰tátneho rozpoãtu - FZSP idú len
livosÈ a vzdelanie, ako aj sociálna práca. mzdy a poistné na‰ich uãiteºov - lekárov.
Poslaním 2. Projektu v Sudáne Lieky a prístroje a ich transport a udrÏia-
(Mapuordit) je zdravotnícka starostlivosÈ. vacie náklady idú v˘luãne od sponzorov,
alebo z darov uãiteºov ãi ‰tudentov.
5. Z âOHO SA SKLADAJÚ MISIE? Roãne spotrebujeme na kaÏd˘ projekt
– Klinika FZSP v Mukuru - KeÀa/Nairobi cca 40 tisíc USD (1,5 miliónov Sk) hlavne
sa skladá z kliniky (5 ambulancií, operaã- na transport na‰ich pracovníkov na misie
ka, laboratóriá, centrálna registrácia), (do Sudánu je len charterové letecké
dropcentra (sirotinec) v rámci MPC a 1. spojenie - cesty sú zamínované), lieky,
roãníka FZSP magisterského programu potraviny, uãebné pomôcky, knihy, skrip-
(MSc, MPH) - 30 ‰tudentov. tá. ERKO od r. 2001 spolufinancuje
– Klinika v JuÏnom Sudáne sa skladá kliniku v JuÏnom Sudáne.
z operaãky, pôrodnice a jednej ambulan-
cie.

školy sa
PREDSTAVUJÚ
9. KTO SÚ NA·I HLAVNÍ SPONZORI? 10. AKO MÔÎEME POMÔCË AJ MY?
Medzi zlat˘ch sponzorov patria: Ak máte prístup k Ïivot zachraÀujúcim
ERKO - hnutie kresÈ. spol. deti (Ing. liekom (antibiotiká, antiTBC, antiHIV,
âauãík) antimykotiká, analgetiká),
CODECON (riaditeº Dr. ·ulka) Dajte nám ich, pokiaº ich exspirácia je
Katedra o‰etrovateºstva FZSP TU - prof. min. 1 rok. OZVITE SA NÁM.Ak máte
Farka‰ová zdravotnícke a laboratórne
Katedra sociálnej práce FZSP TU - ·PZ Prístroje a zdravotnícku techniku, resp.
(M. Mrázová) Poãítaãovú a telekomunikaãnú techniku -
SCP RuÏomberok (Ing. Fiºo) OZVITE SA NÁM.
DHL - Nitra,Trnava Ak máte finanãné prostriedky na
Pfizer SVC Bratislava letenky a transport - OZVITE SA NÁM..
Ing. Chovanec
Medzi strieborn˘ch sponzorov patria: Kontaktné adresy:
Pliva, Glaxo, SKB, Slovakofarma, Profesor MUDr.Vladimír Krãméry,
Chirana, DrSc., FRCP - tf,
Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR, fax: 02/529 243 08,
Swiss Bratislava mobil: 0903 449 776
Bronzov˘mi sponzormi sú: Ekonomick˘ riaditeº projektu
Darcovia z Bardejova, Ing. Dr. Îivica ako - Ing. Eva Urbanová
aj farmaceutické firmy Lek, Logista pre JuÏn˘ Sudán
Bristol Myers Sqiubb,Aventis, Janssen- - MUDr.Andrea Doczeová,
Cilag, Krka, Schering Plough, OKF FZSP, Heydukova 10,
Yamanouchi a Ministerstvo obrany SR, 812 50 Bratislava
Léãiva, Hikma, ICN, Ewopharma, tel./fax: 02/529 243 08
Hoffmann La Roche, Berlin - Chemie AG Fundraising:
a OUSA Bratislava Nikoleta Jurãáková, 0904 924 711

RECENZIE
Ewa Marynowicz-Hetka, Antonin k sociálnemu kontextu, ktor˘ je neustále

Wagner, Jacek Piekarski, (eds.): prítomn˘ aj vzhºadom na interdisciplinár-
European Dimensions in Training ny charakter vzdelávacieho procesu
and Practice of the Social v sociálnych profesiách;
Profesions. (Európske dimenzie vo
v˘cviku a praxi sociálnych profesií), - kategórie sociálnych profesií, ich rast
Âlàsk, Katovice, 1999. a dynamika vo vzÈahu k rôznym sociál-
Ewa Marynowicz-Hetka, Antonin nym kontextom, problémom a hlavn˘m
Wagner, Jacek Piekarski, (eds.): smerom rozvoja. Profesionalizácia sociál-
Profesje spo∏eczne w Evropie.
Z problemov kszta∏cenia i dzia∏ania, nej práce a problémy profesionálnych
Âlàsk, Katovice, 2001. vedomostí vyÏadovan˘ch praxou, podmie-
nené mnohorakosÈou a rôznosÈou regio-
Pri hodnotení integraãn˘ch snáh sa nálnych a kultúrnych podmienok;
ãoraz ãastej‰ie diskutuje o sociálnych - vzdelávanie pre sociálne profesie
dopadoch politick˘ch a ekonomick˘ch v kontexte národn˘ch skúseností v mno-
reforiem z nadnárodného a globálneho h˘ch oblastiach sociálnych aktivít, z rôz-
hºadiska. nych aspektov a modelov vzdelávania
Odrazom snáh analyzovaÈ a rie‰iÈ v sociálnej práci, s dôrazom na európske
sociálne problémy z celoeurópskeho dimenzie.
hºadiska je vznik zborníka zostaveného Zborník má úvod a päÈ tematick˘ch
z príspevkov 23 zástupcov z deviatich ãastí.. V úvode E. Marynowicz-Hetka,A.
kultúrne odli‰n˘ch krajín Európy: Poºska, Wagner a J. Piekarski definujú predmet
Slovenska, Francúzska, Bulharska, a funkcie sociálnej práce.Vyjadrujú
Nemecka, Írska, Maìarska, ·panielska presvedãenie, Ïe sociálna práca je akade-
a ·vajãiarska. Príspevky majú zjednocujú- mickou disciplínou.Ako v˘chodisko pre
cu my‰lienku: budúci osud sociálnej diskusiu o rozdieloch a podobnostiach
práce v kontexte zmien prebiehajúcich sociálnej pedagogiky a sociálnej práce sa
v Európe. Ich snahou bolo nájsÈ styãné autorom javí akceptovanie trendu k mno-
body názorov na sociálnu prácu a vzdelá- honásobnému prepájaniu a postupnému
vanie príslu‰n˘ch odborníkov. odbúravaniu hraníc medzi disciplínami.
Zborník bol pripraven˘ v rámci progra- 1. Prv˘ tematick˘ okruh je venovan˘
mu Phare – Fiesta II (projekt sociálnej práci v Európe a zmenám
068/0026/1/97/2) a v prvom vydaní európskeho kontextu – metodologick˘m
vy‰iel anglicky, nemecky a francúzsky a teoretick˘m prístupom.
v roku 1999 vo vydavateºstve Sl#sk Autori skúmajú metodológiu v sociálnej
v poºsk˘ch Katoviciach, v druhom vydaní práci (Antonin Wagner), zam˘‰ºajú sa nad
(v poº‰tine) vy‰iel zborník v roku 2001. v˘vojom názorov na predmet teórie
Editormi zborníka sú Ewa Marynowicz- sociálnej práce (Silvia Staub-Bernasconi)
Hetka,Antonin Wagner a Jacek Piekarski. a analyzujú sociálne aspekty globalizácie
Príspevky zborníka sa venovali trom (Anna Tokárová).
základn˘m tematick˘m okruhom: 2. Obsahom druhej ãasti zborníka je
- sociálna práca v Európe, prístupy problematika staronov˘ch kategórií
k teórii a metódam ako odraz vzÈahu sociálnych profesií a problém vzdelávania

RECENZIE
na európskej úrovni. a TEMPUS a ‰peciálne siete ECSPRESS
V tejto ãasti autori analyzujú a porovná- (Európske konzorcium sociálnych profe-
vajú problém vzdelávania pre sociálnu sií so vzdelávacími a sociálnymi ‰túdiami)
prácu z pohºadu tradícií jednotliv˘ch (Walter Lorenz a Friedrich W. Seibel)
krajín, priãom za najoptimálnej‰ie pova- a analyzujú vybrané koncepty a ‰tandardy
Ïujú univerzitné vzdelávanie prepojené vo vzdelávaní sociálnych profesií
s praxou (Christine Labonte-Roset, v Európe (Ewa Kantowicz). OblasÈou
Krysztof Frystacki, No#lle Fredefon) postgraduálneho ‰túdia v sociálnej práci
a zdôrazÀujú v˘znam empirického na Vy‰‰ej sociálnej ‰kole v ParíÏi sa
v˘skumu (Anna Kotlarska-Michalska). zaoberá príspevok Francoise Laot.Autori
3.VzÈah sociálnych profesií k súãasn˘m tieÏ analyzujú niektoré ‰pecifické problé-
spoloãensk˘m podmienkam a vybran˘m my vzdelávania v sociálnej práci – balkán-
sociálnym problémom je témou tretieho sku skúsenosÈ s faktormi podmieÀujúcimi
tematického okruhu zborníka. vzdelávanie v sociálnych profesiách,
Popri ‰pecifick˘ch podmienkach konkrétne situáciu v Macedónsku (Maria
transformácie sociálnej práce v jednotli- Donevska) a vzdelávanie sociálnych
v˘ch krajinách (Krzysztof Czekaj,Andrzej pracovníkov pre prácu s dieÈaÈom
Niesporek a Kazimier Wódz – Poºsko; v Poºsku (Lucina Telka).
Teresa Rossell – ·panielsko) je súãasÈou Ewa Marynowicz-Hetka v závereãnom
tretieho okruhu aj príspevok o problé- príspevku Európsky rozmer vo vzdelávaní
moch praxe sociálnej práce (Katalin Pik). a v˘kone sociálnych profesií sumarizuje
4. ·tvrt˘m okruhom publikácie je aktuálne trendy v Európe a v Poºsku.
profesionalizácia v sociálnej práci: kom- Hodnotí historick˘ prínos prác a praktic-
petencie sociálnych profesií súãasnosti k˘ch aktivít H. Radlinskej a A. Kami#ské-
a budúcnosti. ho, vznik a rozvoj poºského zdruÏenia
Autori zdôrazÀujú európsky charakter sociálnych ‰kôl (je jeho dlhoroãnou
sociálnej práce a profesionalizácie (Jerzy predsedníãkou), podãiarkuje európsky
Smagalski), priãom dôraz v otázkach rozmer vzdelávania a aktuálnosÈ koncep-
profesionálnych vedomostí v sociálnej cie dosahovania jednoty pri akceptovaní
práci odporúãajú klásÈ na komunikaãné rôznosti, aj v oblasti vzdelávania a v˘konu
a multikultúrne kompetencie ‰tudentov sociálnych profesií.
(Jacek Piekarski) a na prepojenie praxe Autori príspevkov sa zhodli na potrebe
a teórie ako predpokladu racionalizácie rozvíjania kontaktov a spolupráce v oblas-
odbornej praxe (Danuty Urbaniak-Zajàc). ti vzdelávania v sociálnych profesiách
5.Vzdelávanie v sociálnych profesiách: v rámci projektov SOCRATES a TEMPUS,
európske porovnania, sú témou piatej, ktor˘ch súãasÈou bola tematická sieÈ
závereãnej ãasti zborníka. ECSPRESS – Európske konzorcium sociál-
Autori pí‰u o v˘znamn˘ch iniciatívach nych profesií so vzdelávacími a sociálny-
v oblasti vzdelávania a v˘cviku, ktoré sú mi ‰túdiami. Medzinárodná spolupráca
zamerané na podporu in‰titúcií zapoje- má napomôcÈ pri zjednocovaní vzdeláva-
n˘ch do spolupráce medzi univerzitami cích ‰tandardov a pri ìal‰ej profesionali-
v rámci programov ERASMUS/SOCRATES zácii sociálnej práce v európskom kontex-

RECENZIE
te.Väã‰ia kompatibilita a ‰tandardy vo V kolektíve dvadsiatich autorov sú
vzdelávacích programoch pre sociálne zastúpení uãitelia v‰etk˘ch slovensk˘ch
profesie v rámci jednotliv˘ch krajín univerzít. Uãebnica je v˘sledkom rie‰enia
patria medzi nevyhnutné podmienky pre úloh vedeckého v˘skumu v rámci projek-
ìal‰ie budovanie sociálnej práce a efektí- tov grantovej agentúry VEGA, odborn˘ch
vnu ãinnosÈ sociálnych pracovníkov.Táto anal˘z V˘skumného ústavu práce a sociál-
úloha je zároveÀ podmienená hºadaním nych vecí, rokovaní rôznych expertn˘ch
dynamickej rovnováhy medzi európskou skupín a odborov Ministerstva práce,
a národnou identitou. sociálnych vecí a rodiny SR. Oponentmi
Tieto a mnohé iné úlohy sú v˘zvou pre a ãlenmi vedeckej rady uãebnice sú
sociálnu prácu do budúcnosti. Ich rie‰e- poprední odborníci v oblasti sociálnej
nie závisí od vzájomnej kooperácie práce a jej príbuzn˘ch disciplín.
pracovníkov v sociálnej práci, ale aj od Uãebnica je jedn˘m z krokov smerujú-
ich vzdelávateºov. Preto treba vydanie cich k systemizácii a kompletizácii
zborníka hodnotiÈ ako jeden z dôleÏit˘ch poznatkov potrebn˘ch pre profesionalizá-
krokov na ceste k budovaniu sociálnej ciu sociálnej práce ako povolania a pre
Európy.Vzhºadom na fakt, Ïe ide o mimo- rozvoj sociálnej práce ako ‰tudijného
riadne v˘znamn˘ zborník, vítame prípra- a vedného odboru.Autori nadväzujú na
vu jeho prekladu do slovenského jazyka publikácie z oblasti sociálnej pedagogiky
na Pre‰ovskej univerzite, ãím sa toto a sociálnej práce. Uãebnica sleduje aj
obsahovo bohaté dielo priblíÏi komunite ‰ir‰ie európske kontexty teórie a praxe
‰tudentov a sociálnych pracovníkov na sociálnej práce a sociálnej pedagogiky.
Slovensku. Reaguje na podnety obsiahnuté v zborní-
Peter Roháã koch z posledn˘ch celoeurópskych
••• kongresov, konferencií a publikácií, ktoré
poriadajú organizátori Európskej asociá-
Anna Tokárová a kolektív: Sociálna cie ‰kôl sociálnej práce a ìal‰ích európ-
práca. Kapitoly z dejín, teórie a me- skych organizácií sociálnych profesií
todiky sociálnej práce, Filozofická
fakulta Pre‰ovskej univerzity, zdruÏen˘ch v ECSPRESS (The European
Pre‰ov, 2003 Consortium of Social Professions with
Na Filozofickej fakulte Pre‰ovskej Educational and Social Studies –
univerzity vy‰la v˘znamná publikácia – Európske konzorcium sociálnych profesií
celo‰tátna vysoko‰kolská uãebnica pre vzdelávanie a sociálne ‰túdie. Reaguje
Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie na podnety obsiahnuté v zborníkoch
a metodiky sociálnej práce, ktorú pripra- z posledn˘ch celoeurópskych kongresov
vil kolektív autorov pod vedením Anny a konferencií a v publikáciách Európskej
Tokárovej. Ide o uãebnicu, obsahom asociácie ‰kôl sociálnej práce a ìal‰ích
i rozsahom mimoriadne bohatú (572 európskych organizácií sociálnych profe-
strán), je urãená ‰tudentom sociálnej sií zdruÏen˘ch v ECSPRESS.
práce.Vznikla na podnet Asociácie Uãebnica sa odli‰uje od typick˘ch
vzdelávateºov v sociálnej práci v SR uãebníc t˘m, Ïe autori jednotliv˘ch
(AVVSP). kapitol sa zámerne nevyh˘bali aktuálnym

RECENZIE
sociálno-politick˘m súvislostiam a fak- jeho odcudzenia (alienácie), úlohu
tom. Naopak, vychádzali z aktuálnych sociálnej politiky v sociálnom ‰táte.
spoloãensk˘ch potrieb a trendov, pretoÏe Na tvorbe ‰tvrtej kapitoly Teória a prax
– ako v úvode uvádza vedúca autorského sociálnej politiky sa podieºali ‰tyria
kolektívu – sociálna sféra, sociálne profe- autori: Rastislav Bednárik v podkapitole
sie a ãinnosÈ sociálnych pracovníkov Teória sociálnej politiky rozpracoval
musia oveºa viac ako iné profesie a sféry oblasti, subjekty, princípy a funkcie
sociálnej reality reagovaÈ na aktuálne sociálnej politiky;Tatiana Letková v pod-
zmeny v ekonomike a politike. kapitole ·tát a legislatívna základÀa
Obsah uãebnice tvorí deväÈ kapitol, sociálnej politiky objasnila kompetencie
ktoré sa vnútorne ãlenia na podkapitoly. ‰tátu, priority sociálneho zabezpeãenia
Za kaÏdou podkapitolou sú otázky a úlo- a nové makroekonomické pojmy; Iveta
hy zamerané na zdôraznenie v˘znamn˘ch Radiãová a Stanislav Koneãn˘ v podkapi-
faktov. Za kaÏdou kapitolou je zoznam tole Sociálna politika u nás a vo svete
literatúry. objasnili príãiny rozdielov v sociálnej
Prvá kapitola Vybrané teoreticko- politike rôznych krajín.
metodologické otázky sociálnej práce sa Na obsahu piatej kapitoly Profesionálni
ãlení na dve podkapitoly.V prvej Anna sociálni pracovníci a povaha ich práce
Îilová charakterizuje vybrané kategórie rovnako participovali viacerí autori. Júlia
sociálnej práce.V druhej podkapitole âechová rozpracovala determinanty
Anna Tokárová charakterizuje sociálnu kvality a úãinnosti práce sociálneho
prácu ako vednú disciplínu. pracovníka, Miroslav TvrdoÀ a Mária
Druhá kapitola Vybrané kapitoly z dejín Machalová problematiku profesionálnej
sociálnej práce, ktorej autorkou je etiky sociálnej práce a Tibor Haleãka
Dagmar Kováãiková, je najrozsiahlej‰ou vzÈah etiky a etikety v sociálnej práci
ãasÈou uãebnice. Je bohat˘m prameÀom a princípy etického kódexu sociálneho
poznatkov o metodologick˘ch otázkach pracovníka.V podkapitole Odborné
dejín sociálnej práce, o v˘voji sociálnych vzdelávanie sociálnych pracovníkov (Jana
názorov a teórií sociálneho zabezpeãenia. Levická) je naãrtnut˘ vznik a v˘voj ‰kôl
Tretia kapitola je venovaná sociálnej práce vo svete. Kapitolu uzatvá-
Makrosociálnym kontextom sociálnej rajú informácie o príprave a ìal‰om
práce.Anna Tokárová v podkapitole vzdelávaní sociálnych pracovníkov na
Globalizácia a jej sociálne súvislosti Slovensku (Anna Tokárová, Zdena
poukazuje na protireãiv˘ a nezvratn˘ Vasilová, Milan Schavel a Mária
charakter globalizácie, v podkapitole Machalová), o aktuálnych úlohách sociál-
Slovenská republika v procese európskej nych profesií v zjednocujúcej sa Európe,
integrácie a globalizácie sa venuje aktuál- o európskych a svetov˘ch profesijn˘ch
nym otázkam transformácie sociálnej asociáciách sociálnych pracovníkov
sféry, teórie a praxe sociálneho rozvoja (Anna Tokárová).
a celoÏivotného vzdelávania.V podkapito- Sociálna patológia a rizikové skupiny sú
le Trh a sociálna politika Tibor Haleãka predmetom ‰iestej kapitoly. Peter
charakterizuje ‰truktúru trhu a prejavy Ondrejkoviã rozpracoval základné pojmy

RECENZIE
sociálnej patológie, Jozef Kredátus proble- ale odporúãame ju do pozornosti aj
matiku alkoholizmu a Katarína Fuchsová ‰tudentom príbuzn˘ch vedn˘ch odborov
problematiku gamblerstva a homosexuali- a sociálnym pracovníkom, pre ktor˘ch sa
ty. urãite stane zdrojom odborného rastu.
VyuÏitie psychológie v sociálnej práci Beáta Balogová
rozpracovala v siedmej kapitole Eva •••
Îiaková. Objasnila v nej základné psycho-
logické pojmy, sociálno-psychologické Stanislav Kratochvíl: ManÏelská
terapie, Portál, Praha, 2000.
aspekty sociálnej práce a vybrané otázky
psychológie osobnosti. Kniha Stanislava Kratochvíla ManÏelská
Vybrané metódy a formy sociálnej terapie se zab˘vá moÏnostmi léãebného
práce spracovali odborníci, ktorí praktic- pÛsobení na poruchy manÏelského
kú sociálnu prácu poznajú aj z vlastnej souÏití.Autor chápe manÏelskou terapii
praxe. Metódy sociálnej práce s jednotliv- jako formu speciální psychoterapie, která
com spracovala Júlia âechová, prípadovú se zamûfiuje na manÏelskou dvojici a její
sociálnu prácu Marcela Havrilová, metódy problémy.Terapie smûfiuje k úpravû
práce so skupinou Jozef Kredátus, komu- manÏelského vztahu a k pozitivnímu
nitnú sociálnu prácu Anna Îilová a sociál- ovlivnûní manÏelského souÏití.V manÏel-
ne sluÏby Jana Levická. ské terapii se pracuje pfiedev‰ím s dvojicí,
Uãebnicu uzatvára kapitola Sociálne ale autor nevyluãuje ani moÏnost terapeu-
poradenstvo, ktorej autormi sú Kvûtoslava tické práce s jedním z partnerÛ oriento-
Vitkoviãová, Milan Schavel a Anna Îilová. vané na manÏelsk˘ vztah. Pojem manÏel-
Uãebnica Sociálna práca v˘raznou ské terapie odli‰uje od pojmÛ manÏelské
mierou prispieva k rozvoju metodologic- poradenství (s manÏelskou terapií se v‰ak
k˘ch základov teórie sociálnej práce. Má v mnohém pfiekr˘vá) a rodinná terapie
v‰etky znaky vedeckej monografie, ale (zamûfiuje se na celou rodinu vãetnû dûtí,
i typické znaky vysoko‰kolskej uãebnice. pfiiãemÏ hlavní pozornost je vûnována
Osobitne treba oceniÈ, Ïe uãebnica je vztahÛm rodiãÛ a dûtí).
vybavená Vecn˘m i Menn˘m registrom. Zámûrem knihy je poukázat na rozliãné
Bohat˘ zoznam na‰ej a zahraniãnej teoretické koncepce pouÏívané v souãas-
literatúry je v˘znamn˘m prameÀom né dobû v manÏelské terapii, jejich moÏné
informácií o monografiách, zborníkoch vyuÏití pfii fie‰ení problémÛ manÏelského
a ‰túdiách.V prílohe publikovan˘ Profil souÏití a zdokumentovat úãinnost jednot-
absolventa a návrh vzdelávacích ‰tandar- liv˘ch koncepcí na základû podání
dov v sociálnej práci na Slovensku je pfiehledu o poznatcích z v˘zkumÛ prove-
podnetn˘m koncepãn˘m materiálom pre den˘ch u nás i v zahraniãí.
tvorbu a rozvoj ‰tudijn˘ch programov Celá kniha je rozvrÏena do pûti oddílÛ.
sociálnej práce na slovensk˘ch vysok˘ch V první ãásti svého díla autor pfiedstavuje
‰kolách. jednotlivé koncepce manÏelské psychote-
Publikácia je síce primárne urãená rapie. Rozdíl mezi nimi spatfiuje v tom, jak
‰tudentom, uãiteºom, „rigorózantom“ chápou podstatné pfiíãiny a patogenezi
a doktorandom v odbore sociálna práca, manÏelského nesouladu a jaké preferují

RECENZIE
postupy jeho léãení. Nejvlivnûj‰í jsou problémy. Pfiitom se poukazuje na hlavní
podle nûj v souãasné dobû pfiístup pfiekáÏky správné komunikace i zpÛsob
dynamick˘, kognitivnû-behaviorální jejich odstranûní, vãetnû uvedení praktic-
a humanisticko-psychologick˘. k˘ch pomÛcek, které mohou partnerÛm
Dynamick˘ pfiístup vidí pfiíãiny souãas- poslouÏit jako kontrola úspû‰nosti jejich
n˘ch potíÏí v Ïivotních historiích obou nácviku.
manÏelÛ. Základem pro zmûnu je pocho- Nejrozsáhlej‰í oddíl vûnoval Kratochvíl
pení souvislostí jednání, náhled. základním typÛm problémÛ a jejich
Behaviorální manÏelská terapie se neza- fie‰ení. ManÏelské problémy podle autora
mûfiuje na zkoumání hlub‰ích pfiíãin spoãívají v osobnostech partnerÛ, v utvá-
manÏelského nesouladu, ale usiluje fiení a ve v˘vojov˘ch etapách jejich
o pfiímou zmûnu souãasného problémo- vztahu, ve vnitfiních funkcích manÏelství
vého chování s vyuÏitím principÛ podmi- i v ohroÏujících vnûj‰ích vlivech.V osob-
Àování a uãení. Humanisticko-psycholo- nostech manÏelÛ si v‰ímá normálních
gick˘ pfiístup vyrostl v opozici jak charakterov˘ch a temperamentov˘ch
k dynamickému pfiístupu, kter˘ se mu rysÛ (s vyuÏitím klasické Hippokratovy
zdá pfiíli‰ zamûfien na vlivy minulosti, tak typologie) i rysÛ abnormálních.Vûnuje se
k behaviorálnímu, kter˘ se mu zdá pfiíli‰ vÏdy popisu abnormálního rysu osobnos-
manipulativní. Usiluje o dosaÏení zmûny ti (napfi. astenické osobnosti, pedanta,
postoje k celkovému pojetí manÏelského schizoidní a hysterické osobnosti, Ïárlivce
souÏití, a to ve smûru otevfienosti, plného ãi alkoholika), jeho moÏné problematiã-
sebeprojevování a autentiãnosti manÏelÛ nosti v manÏelském vztahu a zpÛsobÛm,
a souãasnû ve smûru tolerantnosti jedno- jak s takov˘m ãlovûkem vyjít ve spoleãné
ho ke druhému, respektu k jeho odli‰nos- domácnosti.
tem a k jeho nezávislému osobnímu Pfii zkoumání manÏelského vztahu jako
rÛstu. Ménû podrobnû se pak autor zdroje problémÛ je potfieba zohlednit, co
zastavuje u racionálního ãi edukativního manÏele svedlo dohromady a jestli je tyto
pfiístupu, zmiÀuje se o hodnotovém faktory stále ve vztahu drÏí. Do kontrastu
pojetí, které klade v manÏelství hlavní jsou dána oãekávání Ïeny (posedût
dÛraz na vy‰‰í city, nadosobní hodnoty a popovídat, du‰evní porozumûní, vycítû-
a altruismus, a upozorÀuje také na systé- ní potfieby Ïeny a vyjadfiování lásky cel˘m
mov˘ a systemick˘ pfiístup, vyuÏívan˘ sv˘m Ïivotem) a muÏe (uvafieno a uklize-
pfiedev‰ím v rodinné terapii. Pfiehled no, sex, kdykoli se mu zachce, obdiv stále
koncepcí uzavírá naznaãením moÏnosti a nezatûÏovat starostmi) od Ïivotního
syntetického pojetí. partnera. Za v˘znamnou determinantu
Druhá kapitola je vûnována nácviku manÏelského vztahu jsou povaÏovány
komunikace.V komunikaci, jako podstat- vztahy plynoucí z primární rodiny, aÈ uÏ
né sloÏce manÏelského souÏití, jde o for- se jedná o pfiejímání rodiãovsk˘ch rolí
mu, jakou si manÏelé sdûlují své pocity, a vzorÛ vzájemného souÏití nebo opako-
sdílejí problémy a fie‰í situace.V této vání sourozeneckého vztahu ve vztahu
kapitole je dán návod, jak spoleãnû k partnerovi. Za podstatn˘ rys manÏelské-
manÏelé mohou konstruktivnû fie‰it ho vztahu povaÏuje Kratochvíl vzájemnou

RECENZIE
lásku, která je podle jeho soudu v odbor- druh˘ partner neztotoÏÀuje. Ob‰írnûji se
né literatufie dost opomíjena. autor zab˘vá nevûrami, které jsou nejãas-
ManÏelsk˘ vztah se v ãase mûní. tûji fie‰en˘m problémem manÏelsk˘ch
NejenÏe se vyvíjí manÏelství s jeho poraden. Rozli‰uje tfii typy nevûr: mimo-
délkou trvání a zmûnami typu narození, manÏelsk˘ kontakt, jednorázov˘ a neváza-
dorÛstání a odchodu dûtí, ale mÛÏe dojít n˘ na konkrétní osobu; erotické dobro-
také k jeho rozpadu.Autor proto rozebírá druÏství, spojené se sexuální zvûdavostí;
problematiãnost druh˘ch manÏelství. a mimomanÏelsk˘ vztah, kter˘ má del‰í
Dále obrací pozornost ke dvûma krizo- trvání a vzniká v nûm citová vazba.
v˘m obdobím ve v˘voji manÏelství, Popisuje rovnûÏ typy osobností, které
o nichÏ konstatuje, Ïe se v manÏelském mají k nevûrám sklon.Terapie záleÏí na
souÏití objevují zákonitû a není tfieba za tom, zda se nevûra odhalila, na postoji
nimi hledat „vinu“ nûkterého z partnerÛ. k souãasnému manÏelství a na hodnotách
Dal‰í potenciálnû problematickou partnerÛ.
oblastí jsou vnitfiní manÏelské situace. âtvrtá ãást knihy je vûnována organiza-
Jedná se o konflikty ve vnitfiní manÏelské ci a taktice terapie. Po organizaãní strán-
interakci, v úkolech, které jsou vnitfinû ce spoãívá terapie v sezeních terapeuta
spjaty s fungováním manÏelství a jsou s jedním nebo obûma manÏeli nebo práci
záleÏitostí partnerské dvojice a jejích s manÏelsk˘mi páry ve skupinû. Rozvíjí
dûtí. Nejsou tedy zpÛsobeny zásahem metody terapeutické práce, které jsou
tfietích osob. Jde o rodinné hospodafiení známy z obecné individuální a skupinové
(rodinn˘ rozpoãet a rozdûlení práce psychoterapie (napfi. psychoterapii
v domácnosti), trávení volného ãasu racionální, empatickou, nácvikovou,
(rozdûlení ãasu vyhrazeného pro partnera autogenní trénink a dal‰í). Dále pak
a pro pfiátele, eventuálnû pfiijaté úkoly zdÛrazÀuje vliv chování a postojÛ terape-
mimo rodinu), v˘chovu dûtí (problémy uta na úspû‰nost terapie a uvádí mnoho
bezdûtného manÏelství, rozpory ve konkrétních správn˘ch i nesprávn˘ch
v˘chovû, obtíÏe s anomálním dítûtem, formulací, které terapeut pouÏívá. Zvlá‰È
vztah k nevlastnímu dítûti) a sexuální se vûnuje rozvodové terapii, která je
souÏití (frekvence, zpÛsob, trvání styku podle jeho názoru podceÀována a nedo-
a antikoncepce). tahována do konce (ãasto s formálním
Posledním okruhem problémÛ jsou rozvodem konãí i terapie).
vnûj‰í vlivy, tedy „zásahy“ rodiãÛ a pfiíbuz- Poslední kapitola je vûnována v˘sled-
n˘ch, pfiátel, znám˘ch, sousedÛ a mimo- kÛm dosud realizovan˘ch v˘zkumÛ,
manÏelsk˘ch vztahÛ. Problémy s rodiãi z nichÏ vypl˘vá, Ïe teoreticky zdÛvodnû-
mohou plynout ze sdílení bytu ãi rodin- né a prakticky osvûdãené postupy man-
ného domku, nebo souviset s nesympatie- Ïelské terapie dosahují stejn˘ch v˘sledkÛ
mi jednoho z partnerÛ k jeho tchyni ãi ve vlivu na zvládání manÏelsk˘ch problé-
tchánovi a neochotou rodiãe partnera mÛ. Uvádí zde také fiadu v praxi vyuÏíva-
nav‰tûvovat. Podobnû mÛÏe spory v man- n˘ch testÛ a metod hodnocení úãinnosti
Ïelství vyvolávat okruh pfiátel ãi znám˘ch terapeutick˘ch postupÛ.
jednoho z partnerÛ, s jejichÏ zájmy se Stanislav Kratochvíl ve své knize vyuÏí-

RECENZIE
vá zku‰eností z vlastní klinické psycholo- Pokud jde o reflexi sociologické discip-
gické praxe v terapii z psychiatrické líny, Merton upozorÀuje v eseji O historii
léãebny v KromûfiíÏi. Kapitoly jsou a systematice sociologické teorie na velk˘
doplnûny doporuãeními pro praxi a otáz- ne‰var, jehoÏ je sociologie jeho dnÛ
kami, které mÛÏe terapeut sv˘m klientÛ svûdkem – jde o smû‰ování historie
klást pro zji‰tûní stavu vûcí v dané oblas- a systematiky sociologické teorie.V tomto
ti.V pfiílohách mÛÏe ãtenáfi najít pfiíklady chybném pojetí se první z nich redukuje
testÛ manÏelského souÏití. Kniha je na shrnutí dfiívûj‰ích teorií, zatímco
urãena psychoterapeutÛm a manÏelsk˘m skuteãná „historie sociologie“ chybí.
poradcÛm, ale mÛÏe poslouÏit i pracovní- DÛleÏit˘m problémem v této souvislosti
kÛm dal‰ích pomáhajících profesí a stu- je rovnûÏ otázka kontinuity a diskontinui-
dentÛm lékafiství, psychologie a sociál- ty sociologické teorie, respektive kumula-
ních vûd. tivnosti sociologického poznání.
Petra Jureãková Tematizováno je dilema mezi originalitou
••• sociálního vûdce na stranû jedné a jeho
erudicí ve smyslu dÛkladné obeznáme-
Robert K. Merton: Studie ze socio- nosti s klasiky oboru na stranû druhé,
logické teorie, Sociologické naklada- které Merton fie‰í tak, Ïe klasiky doporu-
telství, Praha, 2000.
ãuje vnímat jako inspiraci, která podnûcu-
Za (moÏná posledního) sociologického je, spí‰e neÏ jako bfiemeno, které tíÏí.
klasika b˘vá oznaãován americk˘ socio- Ve stati Strukturální anal˘za v sociologii
log Robert King Merton. âesk˘ ãtenáfi má se Merton zam˘‰lí nad takfika permanent-
moÏnost seznámit se se zlomkem jeho ním lamentováním sociologÛ nad „krizí“
práce, a tak pfiípadnû posoudit relevant- svého vlastního oboru. Existenci „krize“
nost tohoto „titulu“ prostfiednictvím nepopírá, av‰ak nevnímá ji nijak negativ-
ãetby kníÏky Studie ze sociologické nû a naopak ji pfiiãítá samotné „podstatû“
teorie, kterou vydalo nakladatelství SLON sociologie, konkrétnû pluralitû paradig-
(2000). Skládá se ze sedmi statí, které mat, která ji charakterizuje a která je
pfiedstavují reprezentativní vzorek socio- podle nûj pfiínosná a smysluplná. Merton
logického uvaÏování zmínûného autora. odmítá tvrzení, Ïe lékem na zmínûnou
V˘bor ãerpá z Mertonov˘ch prací On krizi je nalezení jednotné (a jediné)
Theoretical Sociology, Five Essays, Old perspektivy – to by podle nûj krizi
and New (1967), Sociological naopak pouze prohloubilo. Pluralita
Ambivalence and Other Essays (1976) umoÏÀuje komplementaritu hledisek. Sám
i ze slavného díla Social Theory and Merton pak struãnû nastiÀuje hledisko
Social Structure (1968). jemu samotnému nejbliÏ‰í, jímÏ je per-
Úvodní dva texty a text závûreãn˘ spektiva strukturální anal˘zy, která mu
pfiiná‰ejí kritické a teoretické zamy‰lení umoÏÀuje zkoumat „strukturní zdroje
nad sociologií jakoÏto vûdeckou disciplí- a odstupÀované dÛsledky konfliktÛ,
nou, zatímco zb˘vající pfiíspûvky nás dysfunkcí a rozporÛ v sociální struktufie“
seznamují s nûkter˘mi z Mertonov˘ch (str. 90).
klasick˘ch sociologick˘ch konceptÛ. Na ãasté nepochopení úlohy a zpÛsobu

RECENZIE
práce sociologÛ poukazuje Merton spoleãnosti naráÏí Merton
v krátkém textu nazvaném pfiíznaãnû v SebenaplÀujícím se proroctví, kde
Kánon antisociologa, kde se vyrovnává aplikuje znám˘ teorém amerického
s typick˘mi námitkami, jeÏ b˘vají vzná‰e- sociologa W. I.Thomase „JestliÏe lidé
ny proti sociologÛm – mj. objasÀuje, definují situace jako reálné, jsou tyto
v ãem spoãívají metody sociologie, reálné ve sv˘ch dÛsledcích“ na problema-
souãasnû rozptyluje obavy ohlednû tiku rasové diskriminace a pfiedsudkÛ
údajn˘ch spoleãensky destruktivních v soudobé Americe. „Proroctví“ ménûcen-
dÛsledkÛ „sociálního inÏen˘rství“ sociolo- nosti a nepfiizpÛsobivosti, které vzná‰í
gie. bílá majorita vÛãi minoritám, se právû
Bezesporu nejãtivûj‰í a zejména pro díky sobû samému „naplÀuje“, a generuje
odbornou vefiejnost nejzajímavûj‰í texty tak zaãarovan˘ kruh etnick˘ch konfliktÛ.
z dané publikace pfiedstavují sondy do Klasick˘ pfiíklad ambivalentního fungo-
Mertonovy „praktické sociologie“. âtenáfi vání sociální struktury pfiedstavuje text
se tak mÛÏe „z první ruky“ obeznámit nazvan˘ Sociální struktura a anomie,
s typick˘mi mertonovsk˘mi tématy – kter˘ pátrá po kofienech spoleãensky
anomií, nezam˘‰len˘mi dÛsledky zámûr- deviantního chování. Merton upozorÀuje
ného jednání, sebenaplÀujícím se proroc- na problematick˘ aspekt americké spo-
tvím a byrokracií. Na tûchto pfiíkladech leãnosti, kde dochází k situaci, kdy
Merton demonstruje svou teorii, jeÏ je spoleãnost své ãleny na jedné stranû
sama rozvinutím star‰í verze strukturního vydatnû motivuje ke sledování urãit˘ch
funkcionalismu T. Parsonse. Merton se kulturních cílÛ (hodnot), na stranû druhé
snaÏí o zakomponování prvkÛ konfliktu v‰ak mnoh˘m z nich (díky samotnému
a dysfunkce do strukturální anal˘zy. Jedna uspofiádání vlastní struktury) nedokáÏe
z jeho základních tezí pak prohla‰uje, Ïe garantovat schvalované prostfiedky
zdrojem konfliktu mÛÏe b˘t samotná k jejich dosaÏení, ãímÏ vzniká stav ano-
sociální struktura, ãímÏ staví alternativu mie. RÛzní lidé na rÛzn˘ch pozicích
k tûm v˘kladÛm, které hledají pfiíãinu v rámci sociální struktury pak zaujímají
sociálních problémÛ a tenzí v biologické odli‰né adaptaãní strategie uprostfied této
(pudové) stránce ãlovûka. anomické kultury – jsou jimi konformita,
Ve stati Nepfiedvídané dÛsledky zámûr- inovace, ritualismus, únik a rebelie.
ného sociálního jednání se Merton snaÏí Podobnû si Merton v Byrokratické
odhalit nûkteré z moÏn˘ch zdrojÛ situace, struktufie a osobnosti v‰ímá i dysfunkãní-
kdy urãité sociální jednání vede k tako- ho charakteru rozvinut˘ch byrokratic-
v˘m dÛsledkÛm, které nebyly jednajícími k˘ch organizací, uvnitfi kter˘ch se rodí
pÛvodnû zam˘‰leny, pfiiãemÏ tyto nemu- typ „byrokratické osobnosti“, která sv˘m
sejí b˘t nutnû neÏádoucími. Pfii takové pfiísn˘m lpûním na formálních pravidlech
anal˘ze je dÛleÏité b˘t si vûdom moÏn˘ch fungování byrokracie znamená pfiekáÏku
rizik, mezi nûÏ patfií napfi. problém, jak a ohroÏení tohoto fungování samotného.
zjistit, co bylo pÛvodním zámûrem Vinou akcentace prostfiedkÛ oproti cílÛm
(otázka zpûtné racionalizace). se dan˘ „byrokrat“ stává neschopn˘m
Na jin˘ paradoxní aspekt fungování fie‰it problémy, kvÛli nimÏ daná formální

RECENZIE
organizace existuje. Z tohoto základního poznatku vycházejí
Jak jiÏ bylo naznaãeno, „leitmotivem“ dva zku‰ení odborníci v oboru dûtské
v˘boru z textÛ R. K. Mertona je onen psychiatrie ve své nové knize. Publikace
urãit˘ moment ambivalentnosti ãi para- si klade za cíl reagovat na nedostatek
doxnosti chodu moderní spoleãnosti. prostoru vûnovaného tomuto tématu
Právû v jeho reflexi podle tohoto americ- a jejím ãtenáfiem má b˘t pfiedev‰ím
kého sociologa spoãívá primární úloha odborná vefiejnost pracující s mládeÏí. Sto
sociologie.Abychom citovali: „Základní patnáct stran textu rozdûlili do jedenácti
premisou sociologie je, Ïe lidé v procesu kapitol s v‰enapovídajícími názvy.
sociální interakce vytváfiejí nové podmín- Uspofiádání umoÏÀuje, aby se i zaintereso-
ky, které nebyly souãástí jejich zámûru“ van˘ laik dokázal zorientovat v základních
(str. 226). Uvûdomûní si této skuteãnosti otázkách „sebevraÏedné“ problematiky.
ov‰em mÛÏe b˘t neopomenuteln˘m Zamyslíme-li se nad samotn˘m pojmem
pfiínosem i pro v‰echny ostatní, ktefií se sebevraÏdy, uvûdomíme si, kolik má
snaÏí proniknout do tajÛ Ïivota spoleã- rozmûrÛ. Proto je nejprve nutné si defino-
nosti a porozumût mu – aÈ uÏ proto, Ïe to vat to, co vlastnû za sebevraÏdu povaÏuje-
mají v popisu práce, ãi jen v dÛsledku me.Autofii si tuto nutnost uvûdomují
pfiirozené lidské zvûdavosti. a hned v první kapitole se o definici
V neposlední fiadû je tfieba upozornit na pokou‰ejí. Sami na nûkolika stranách
staÈ M. Petruska, která tvofií doslov recen- nastiÀují, jak rÛznorodé obory se proble-
zované knihy. Nestor ãeské (a ãeskoslo- matikou sebevraÏd zab˘vají.Ve svém
venské) sociologie zde prezentuje v˘ãtu neopomenou ani v˘tvarné umûní,
Mertona na pozadí diskuse o úloze literaturu ãi filozofii. UpozorÀují také na
a smyslu klasikÛ v sociologii, a to zpÛso- obtíÏnost nalezení univerzální definice
bem, kter˘ si bezesporu zaslouÏí bedlivou sebevraÏdy, která by vyhovovala v‰em
pozornost. Souãástí publikace jsou tûmto rÛznorod˘m oblastem lidské
i struãná biografie R. K. Mertona, soupis ãinnosti, které s danou problematikou
jeho hlavních prací i vybran˘ch textÛ souvisejí. Pfii volbû definice sebevraÏedné-
o jeho Ïivotû a díle. ho chování pro svou knihu se autofii fiídili
Roman Vido vlastní zku‰eností v oboru. Jejich definice
••• tedy za sebevraÏdu povaÏuje takov˘
„zámûrn˘ sebepo‰kozující akt s násled-
Jifií Kohoutek, Jana Kocourková: kem smrti, kter˘ je zpÛsoben sebou
SebevraÏedné chování – souãasné sam˘m s vûdom˘m úmyslem zemfiít“ (str.
poznatky o suicidalitû a její specifika
u dûtí a dospívajících, Portál, Praha 29). I tato definice je v‰ak hned vzápûtí
2003. poopravena a „vûdom˘ úmysl zemfiít“ je
nahrazen úmyslem zemfiít „zde a nyní“
Úmrtí v dÛsledku autonehody u nás (str. 30). Právû podle pfiítomnosti úmyslu
není tolik, kolik jich nastane v dÛsledku lze posuzovat riziko sebevraÏedného
sebevraÏd. Pfiesto se bezpeãnosti na jednání.Takov˘to úmysl se dá rozpoznat
silnicích vûnuje více pozornosti neÏ mimo jiné podle promy‰lenosti plánu.
právû problematice sebevraÏednosti. Pfii seznamování se s tématem sebevra-

RECENZIE
Ïedného chování se ãtenáfi setká s mnoha odli‰nost od dospûl˘ch jedincÛ. První
statistick˘mi údaji, tabulkami i grafy. a oãividn˘ rozdíl spoãívá v odli‰ném
Autofii sami v‰ak upozorÀují, Ïe v‰em pro v˘vojovém stupni.AÏ teprve mezi devá-
srovnání uÏívan˘m a statistikou pfiedstave- t˘m a jedenáct˘m rokem dítû zaãne
n˘m ãíslÛm nelze plnû dÛvûfiovat. Jak jiÏ chápat rozdíl mezi pohádkou a skuteã-
bylo v˘‰e zmínûno, definice sebevraÏdy je ností, porozumí nevratnosti smrti. Dal‰í
problematická a nejednotná.To, co je rozdíl souvisí s adolescentovou ochotou
v jedné zemi do statistick˘ch údajÛ riskovat, zpÛsobenou ãetn˘mi rozvahami
zaneseno jako sebevraÏda, mÛÏe b˘t jinde o Ïivotû a smrti, i doãasná neukotvenost
oznaãováno za nehodu. DÛvodÛ k tûmto v Ïivotû. Navíc jsou dûti a dospívající
rozdílnostem je mnoho: od kulturních závislí na sv˘ch rodiãích, ktefií na nû mají
odli‰ností v chápání sebevraÏdy, pfies nemal˘ vliv. SebevraÏedné chování je
sloÏitost odli‰ení úmyslu zemfiít od opfiedeno mnoha m˘ty.. ·kodlivé jsou
nehody, aÏ po nedbalé ãi neúplné zaná‰e- zejména tehdy, pokud jim rodiãe uvûfií.
ní údajÛ do statistik. Mnohem snáze lze uvûfiit staré známé
Podobné obtíÏe nastanou, zajímá-li nás pravdû, Ïe ten, kdo o sebevraÏdû mluví, ji
motiv sebevraÏedného aktu. Odhalit nespáchá, neÏ vyhledat odborníka a své-
sebevraÏedné motivy je je‰tû mnohem mu dítûti pomoci. âasto také rodiãe
sloÏitûj‰í. âlovûka, kter˘ si pohrává podceÀují sebevraÏedné my‰lenky a po-
s my‰lenkou sáhnout si na Ïivot, ovlivÀují kusy sv˘ch dûtí a s odborníky odmítají
motivy vûdomé i nevûdomé. Jak podot˘- spolupracovat. SebevraÏedn˘m ãinÛm
kají autofii, tyto motivy se dají oznaãit dûtí a adolescentÛ se dá nejlépe pfiedchá-
a následnû pozorovat jako tzv. rizikové zet, a proto autofii m˘ty vyvracejí.
faktory. Rizikové faktory v‰ak samy Ve velmi zajímavé kapitole o diagnosti-
nevedou k sebevraÏednému ãinu, ten ce se upozorÀuje na komplexní pfiístup,
nastane aÏ díky tzv. vyvolávajícímu fakto- kter˘ je nutno zaujmout pfii posuzování
ru, kter˘ by se dal pfiirovnat k pomyslné i léãbû suicidálních dûtí a adolescentÛ.
„poslední kapce“. U dûtí mÛÏe vyvolávají- Tento komplexní pfiístup pouÏili oba
cím faktorem b˘t napfiíklad úmrtí domácí- autofii, aby ãtenáfie seznámili se sebevra-
ho mazlíãka, pro dospívajícího rozchod Ïednou problematikou v co nejvût‰í ‰ífii.
s partnerem. DÛleÏité v‰ak je, Ïe samotn˘ Autofii tedy nastiÀují spletit˘ kontext
vyvolávající faktor nelze povaÏovat za sebevraÏedného jednání. Pfii této snaze
úpln˘ a jedin˘ motiv sebevraÏedného o vybudování dostateãného obecného
jednání, coÏ, jak se mÛÏeme z knihy zázemí pro diskusi se dot˘kají zajímav˘ch
dovûdût, platí i pfiesto, Ïe sám jednající souvisejících témat a momentÛ. ZmiÀují
vyvolávající faktor za motiv povaÏuje. se o kulturních odli‰nostech vnímání
Jednající totiÏ opomíjí nevûdomé motivy sebevraÏd, o rozdílech mezi muÏi a Ïena-
a tlaky, kter˘m podlehl. mi i dûtmi, dospívajícími a dospûl˘mi
Jak samotn˘ podtitul napovídá, hlavním v jejich sebevraÏedném chování. Dále
tématem knihy je sebevraÏedné chování ãtenáfie seznamují s rozli‰ováním forem
u dûtí a dospívajících.Této skupinû vûnují sebevraÏd (úãelová, bilanãní, demonstra-
oba psychiatfii zvlá‰tní pozornost pro její tivní, roz‰ífiená, atd.), s rozli‰ením zpÛso-

RECENZIE
bÛ sebevraÏedného chování, s právními Václav Soukup: Pfiehled antropolo-
následky sebevraÏedného jednání, s pro- gick˘ch teorií kultury, Portál, Praha,
stfiedky farmakoterapeutické léãby klien- 2000.
tÛ, s moÏnostmi prevence a podobnû.
Snaha takto ‰iroce uchopit otázku Pfiedstavitel soudobé praÏské kulturolo-
suicidálního jednání v‰ak naráÏí na úskalí. gicky vnímané antropologie Václav
Pfiednû takto nastolená témata ulpívají na Soukup se touto knihou pokusil o neoby-
povrchu, rozpl˘vají se v nûkolikrát opako- ãejnû uÏiteãn˘ poãin tím, Ïe pfiedloÏil
vaná obecná tvrzení, která jen na nemno- ãeské odborné vefiejnosti co nejkomplex-
ha místech pomohou lépe pochopit nûj‰í pfiehled o existujících antropologic-
problematiku sebevraÏedného chování ãi k˘ch teoriích kultury v zevrubn˘ch
do ní proniknout hloubûji.Vût‰ina zajíma- rysech. Prezentací chronologicky navazu-
v˘ch momentÛ zÛstane pouze „naÈuknu- jících ãi paralelnû se utváfiejících antropo-
ta“, nerozvinuta a nedoãká se prohloube- logick˘ch pfiístupÛ (smûrÛ a ‰kol) ke
ní. Jako by autofii pouze chtûli nastínit, studiu kultury a jejích dílãích elementÛ,
o co v‰e je moÏné se v problematice jakoÏ i neobyãejnou srozumitelností
sebevraÏd zajímat, a na ãtenáfii ponechali, formy a pfiitaÏlivostí obsahu textu knihy
zda si bude chtít více informací vyhledat autor nesplÀuje pouze pfiedpoklady v˘‰e
sám. MoÏná se autofii pouze snaÏili uvedené komplexnosti, ale i ãtivosti
upozornit, Ïe zde existuje problém a aktuálnosti publikace.
sebevraÏedného chování, stejnû jako Komu je v‰ak tato kniha urãena? Je
zpÛsoby, jak˘mi lze toto riziko odhalit studium sociální/kulturní antropologie
a jak˘mi lze postupovat pfii léãbû. vÛbec uplatnitelné v souãasné dobû, kdy
Souhrnem se dá konstatovat, Ïe kniha tradiãní objekt zájmu antropologie –
mÛÏe b˘t velice prospû‰ná pro zaintereso- lokální preliterární (primitivní) spoleã-
vaného, av‰ak zatím jen tu‰ícího laika.Tomu nosti – zaniká ãi je v˘znamnû modifiko-
bude kniha zajímav˘m prÛvodcem v oblasti ván difúzí kultur moderních postindustri-
sebevraÏedného jednání. Narazí zde na álních spoleãností? Odpovûì na vytyãené
spoustu zajímav˘ch i netu‰en˘ch souvislostí otázky mÛÏeme spatfiovat v novodobé po-
a dozví se mnoho nového. Mohou jej dobû existujících spoleãností a jejich
zaujmout kresby mlad˘ch lidí, ktefií se kultur a v pfiedmûtu zkoumání sociální/
o sebevraÏdu pokusili, ãi ukázky nûkter˘ch kulturní antropologie.Ta se nutnû pfiizpÛ-
posuzovacích ‰kál pro hodnocení deprese. sobila tûmto zmûnám tím, Ïe zamûfiila
Pfii orientaci v tematice sebevraÏd mu také svÛj zájem na zkoumání spoleãensky
pomohou diagramová znázornûní nûkte- v˘znamn˘ch (sub)kulturních celkÛ, jeÏ
r˘ch rozdûlení, podobnû jako vybrané lze jak˘mkoli zpÛsobem ve spoleãnosti
pfiípadové studie. ZároveÀ v‰ak bude identifikovat, diferencovat, a tak i blíÏe
pfieskakovat nûkteré velice odborné pasáÏe zkoumat (dÛchodci, lékafii, narkomani,
psané opravdu jen pro zasvûcené odborní- Ïeny, bezdomovci apod.).Tato kniha je
ky, mám na mysli ãást vûnovanou farmako- proto urãena nikoli pouze „kovan˘m“
terapii a psychofarmakÛm. antropologÛm, ale i v‰em odborníkÛm,
Irena Zatloukalová ktefií se zab˘vají zmínûn˘mi skupinami

RECENZIE
osob, aÈ jiÏ se jedná o sociology, psycholo- ké pojetí kultury, kter˘ se zab˘vá studiem
gy, lingvisty ãi sociální pracovníky. Navíc zpÛsobu Ïivota urãité spoleãnosti jakoÏto
zku‰enosti s teoretick˘mi úvahami systému artefaktÛ, sociokulturních regula-
a metodologick˘m zkoumáním primitiv- tivÛ a idejí sdílen˘ch ãleny zkoumané
ních kultur lze bezesporu uÏít ke zkou- spoleãnosti.
mání souãasn˘ch postmoderních spoleã- Následujících deset kapitol (z celkem
ností. tfiinácti) obsahuje základní my‰lenky
V poãáteãní kapitole knihy Václav jednotliv˘ch ‰kol a smûrÛ sociální a kul-
Soukup prezentuje pfiedmût a metody turní antropologie a Ïivotopisy a teoretic-
sociální a kulturní antropologie. ké koncepce jejich vÛdãích pfiedstavitelÛ
Respektuje pfiitom „tradiãní“ pojmové (s vkusn˘mi karikaturami), jeÏ se v˘raznû
rozdûlení antropologie na sociální antro- podílely na vytvofiení toho kterého
pologii, poplatnou evropsk˘m smûrÛm pfiístupu.Tyto smûry a ‰koly zde pfiedsta-
a ‰kolám, a kulturní antropologii, která je vuje evolucionismus, difuzionismus,
poplatná Spojen˘m státÛm americk˘m. konfiguracionismus, psychologická
Zatímco americká kulturní antropologie antropologie, funkcionalismus, struktura-
povaÏuje za kulturu v‰echny specificky lismus, neoevolucionismus, ekologická
lidské negenetické jevy tak, jak se proje- antropologie, nová etnografie (zastupující
vují v materiálních produktech lidské kognitivní a symbolickou antropologii)
ãinnosti (artefakty), ve zpÛsobech chová- a sociologická a kulturologická perspekti-
ní (sociokulturní regulativy) a v systé- va studia postmoderní antropologie.
mech my‰lení (ideje) ãlenÛ urãité spoleã- S ohledem na omezen˘ rozsah recenze se
nosti, britská sociální antropologie zde v krátkosti zmíníme pouze o vybra-
„...preferuje pojem spoleãnost a klade n˘ch antropologick˘ch pfiístupech.
dÛraz na studium hodnot, institucí a zvy- Evolucionismus jakoÏto pfiístup vyuÏíva-
kÛ v rámci sociální struktury“ (str. 18). jící biologické evoluãní teorie a osvícen-
Kromû zevrubného historického exkursu ské koncepce v˘voje jakoÏto nepfietrÏité-
do vzniku a v˘voje antropologie jakoÏto ho a nekoneãného pokroku lidsk˘ch
vûdní disciplíny autor prezentuje vznik dûjin je zde prezentován postavami Brita
pojmu kultura a typologii kultury. Uvádí E. B.Tylora a Ameriãana L. H. Morgana.
zde jednak (i) axiologické pojetí kultury, Kulturní zmûna, ke které dochází, je
které se omezuje na zkoumání kulturních pfiitom endogenní/vnitfiní, jejím zdrojem
jevÛ, které mají pozitivní hodnoty (umû- je lidská inovace. âtenáfi se zde tak mÛÏe
ní, vûda, literatura, v˘chova atd.), a (ii) blíÏe seznámit napfiíklad s Tylorovou
redukcionistické pojetí kultury, které koncepcí kulturní revoluce jakoÏto
omezuje pojem kultura, a tím i v˘sek dÛsledku pfievahy rozumu a lidského
zkoumané reality k zji‰tûní více informací poznání nad omylem a nevûdomostí, ãi
z men‰ího v˘zkumného prostoru (kogni- s Morganov˘mi v˘zkumy na poli rodiny,
tivní a symbolické vymezení kultury sociální organizace a dûjin kultury jako
jakoÏto systému znakÛ, symbolÛ a v˘zna- celku.
mÛ). Posledním typem, se kter˘m se Difuzionismus, jehoÏ stfiedem zájmu
autor ztotoÏÀuje, je globální antropologic- jsou kulturní zmûny vysvûtlované jako

RECENZIE
smí‰ení (exogenních/vnûj‰ích) kulturních individuálního chování“ (str. 67).
prvkÛ a migrace etnick˘ch systémÛ Filozoficky podnûtná (prakticky v‰ak
v prostoru,Václav Soukup pfiedstavuje zfiejmû neuplatnitelná) je kapitola odkr˘-
prostfiednictvím Brita G. E. Smithe vající pfiístup Belgiãana C. Lévi-Strausse
a Ameriãana F. Boase. Uvedena je zde jakoÏto pfiedstavitele strukturální antropo-
Smithova heliolitická teorie kultury, která logie v˘raznû ovlivnûné moderní lingvisti-
je zaloÏena na hypotéze, Ïe „vût‰ina kou F. de Saussura. Pfiedmûtem v˘zkumÛ
sloÏek star˘ch civilizací, pokud ne v‰ech- je zde vnitfiní skladba a vztahy mezi
ny, byly pfiímo nebo nepfiímo odvozeny prvky daného systému.V pfiípadû Lévi-
z Egypta“ (str. 42).Tato obecná hypotéza Strausse je pro vysvûtlení strukturalistic-
vychází ze Smithova zájmu o zkoumání kého postoje typické uÏití lingvistické
systému mumifikace, kter˘ se, podle jeho teorie binárních kontrastÛ zaloÏené na
názoru, zaãal ‰ífiit do okolních zemí pfiedpokladu, kdy „prvek systému nemá
prostfiednictvím obchodu a kolonizace. sám o sobû Ïádn˘ smysl, ale nab˘vá jej
Snahu zkoumat historick˘ pÛvod konkrét- tím, Ïe vystupuje v opozici k jin˘m
ních kulturních prvkÛ a jejich difúzi prvkÛm“ (str. 135). Lévi-Straussem zvaÏo-
a uplatnûní v rÛzn˘ch kulturách prosazo- vanou binární relací je protiklad pojmÛ
val zakladatel obecné americké koncepce kultura-pfiíroda, kter˘ je v osmé ãásti
antropologie Boas. Soukupovy knihy pfiedkládán na Lévi-
Konfiguracionismus, zaloÏen˘ na pfied- Straussovû eseji Kulináfisk˘ trojúhelník.
pokladu, Ïe „jednotlivé kultury pfiedstavu- Zde Lévi-Strauss vtipnû analyzuje kuchafi-
jí integrované systémy organizované ské postupy, které se nutnû vyskytují
v souladu s ,kulturní gramatikou# dané uvnitfi trojúhelníka vymezeného pojmy
spoleãnosti“ (str. 54) a studující mecha- syrové-vafiené-shnilé, pfiiãemÏ syrové
nismy integrace kultury, kulturní vzorce, pfiedstavuje neutrální pojem, vafiené
procesy akulturace a kulturní zmûny, je kulturní transformaci syrového a shnilé
v páté kapitole zastoupen americk˘mi transformaci pfiirozenou, pfiírodní.
antropology A. L. Kroebergem a R. F. Z pohledu uÏiteãnosti Soukupova
Benedictovou.Tento úsek knihy seznamu- „slovníku“ antropologick˘ch teorií
je napfiíklad s Kroebergovou teorií kultury pro ãtenáfie lze identifikovat jak
superorganické kultury, kdy „...kultura teoretick˘, tak i praktick˘ pfiínos. Zatímco
tvofií samostatnou dimenzi a zároveÀ teoretick˘ pfiínos spoãívá v pfiedloÏení
nejvy‰‰í jevovou vrstvu skuteãnosti“ (str. ucelenû strukturované antropologie
58) srovnatelnou svou nadindividuálností jakoÏto diferencované disciplíny odli‰nû
s Durkheimov˘m konceptem sociálních vnímané v prostoru (americk˘ dÛraz na
faktÛ, ãi s Benedictové koncepcemi pojmové vymezení „kulturní antropolo-
kulturních vzorcÛ a kulturní konfigurace, gie“ versus evropsk˘ dÛraz na pojmové
kdy kulturní vzorce pfiedstavují nauãená vymezení „sociální antropologie“) a ãase
schémata jednání ve standardních situa- (kumulativní a paralelní vznik antropolo-
cích a jejich integrace utváfií kulturní gick˘ch ‰kol a smûrÛ), praktick˘ pfiínos
konfiguraci, jejíÏ v˘znam je shodn˘ spoãívá ve vyuÏitelnosti dostupného
s „typem osobnosti pro pochopení materiálu pro úvahy a následné zkoumání

RECENZIE
artefaktÛ, sociálních regulativÛ a/ãi idejí do agresívních fantazií, které se externali-
u vybran˘ch spoleãensk˘ch skupin. zovaly pfii tvorbû zbraní a nástrojÛ. Stále
Pavel Horák nedostupnûj‰í potrava a úkryt zpÛsobily,
••• Ïe se na‰i pfiedchÛdci museli spolehnout
na svou zruãnost a co nejvíce ji rozvi-
George Frankl: Archeologie mysli, nout. Z ãlovûka doby ledové se tak stal
Sociální dûjiny nevûdomí – 1. ãást, Portál, v˘robce nástrojÛ a masoÏrav˘ dravec.
Praha, 2003. Chladné klima spolu s prodluÏující se
závislostí mláìat na matce vedly k budo-
V úvodu prvního svazku dvoudíln˘ch vání úkrytÛ v jeskyních, ke vzniku jak˘ch-
Sociálních dûjin nevûdomí se autor – si domovsk˘ch základen. Hovofiíme v této
psychoanalytik George Frankl zam˘‰lí nad souvislosti o tzv. jeskynní kultufie ledo-
tím, Ïe nejen jednotlivci, ale i sama v˘ch dob. Svazek mezi muÏem a Ïenou se
spoleãnost mÛÏe vykazovat známky v této dobû stává silnûj‰ím a nab˘vá
hluboké neurózy, kterou, zdá se, právû nov˘ch podob – postupuje diferenciace
souãasná spoleãnost trpí. Pfiedkládanou mezi pohlavími, Ïena se stále více spojuje
knihou pak chce odhalit její kofieny s domovem.
a zároveÀ poloÏit základy tzv. psychoana- Podle autora v‰ak nemohla mít sociální
lytické sociologie. organizace, jak tvrdil Sigmund Freud,
Autor postupuje ve svém v˘zkumu podobu patriarchátu, n˘brÏ jednalo se
obdobnû jako v psychoanalytické praxi, o jakousi (otcovskou) pospolitost. Frankl
kde platí, Ïe ãím podrobnûji jsou zkoumá- vychází ve své argumentaci z toho, Ïe
ny pacientovy neurotické symptomy, tím nepfiíznivé pfiírodní podmínky nutily
urãitûji vedou jeho asociace zpût do tlupu, aby se semkla, a dominantní samec
minulosti. Zaãíná tedy obdobím nejranûj‰í tak musel zaujímat vÛãi sexuálním potfie-
historie lidstva pfied zhruba 14 milióny bám mlad˘ch samcÛ tolerantní postoj. Na
let, kdy se v dÛsledku klimatick˘ch zmûn rozdíl od Freuda tak autor nepokládá
spojen˘ch s úbytkem lesÛ ãlovûk zaãíná patriarchát a oidipovsk˘ komplex za
vynofiovat jako Ïivoãi‰n˘ druh. âást hnací sílu lidské existence a za základ
lidoopÛ, která se tehdy pfiizpÛsobila spoleãnosti a kultury.
Ïivotu na otevfien˘ch pláních, se stala Patriarchátu totiÏ pfiedcházel i matriar-
základem druhu Homo sapiens. chát, jenÏ je pÛvodní kulturou Homo
Autor si klade otázku, jak mohli na‰i sapiens. âlovûk kromaÀonsk˘, evropsk˘
pfiedci tyto dramatické zmûny, jeÏ vyvr- pfiedstavitel tohoto druhu, totiÏ zcela
cholily v dobû ledové, vÛbec pfieÏít. zjevnû uctíval kult matky.Autor to doklá-
Odpovûì nalézá v psychoanalytické teorii dá velk˘m mnoÏstvím nalezen˘ch Ïen-
a srovnává vliv tehdej‰ího prostfiedí na sk˘ch soch a so‰ek, jeÏ mají ãasto v˘raznû
v˘voj na‰ich pfiedkÛ s vlivem akutní zdÛraznûné sexuální rysy, a také podobou
deprivace na v˘voj dûtí. Hominidi té doby staveb v tábofii‰tích, jeÏ velmi pfiipomíná,
museli ãelit extrémním a dlouhotrvajícím jak podot˘ká autor, souãasné i nedávné
stavÛm úzkosti, jeÏ zpÛsobovaly pfiebytek matriarchální civilizace.
neodreagované energie.Ta se promítala Jak ale tento matefisk˘ komplex vznikl?

RECENZIE
Pfiíãinu vidí autor v rostoucí spoleãenské obÏivu a Ïivobytí, zatímco Ïenám patfiily
roli Ïen, jeÏ na rozdíl od muÏÛ, ktefií vesnice, ch˘‰e a domácí potfieby, které
trávili mnoho ãasu mimo domov, na lovu, vyrábûly. Lovec byl vítán a vfiele pfiijímán
mûly lep‰í podmínky k organizaci Ïivota a tû‰il se bezpeãí a sexuální slasti, protoÏe
ve vsi, k zapojení se do rÛzn˘ch úkolÛ, podporoval svou rodinu a vesnici, ale
které s chodem spoleãenství souvisely. nevlastnil Ïenu ani dûti, domov ani
Îivot Ïeny tak jiÏ nebyl zcela oddán muÏi obsazenou zemi. Naopak patriarchální
a dítûti a Homo sapiens pfiekonával rodina pfiedstavuje muÏovo vlastnictví
nejistotu a úzkost z toho plynoucí tím, Ïe uplatÀované na území, které ovládne
tvofiil obrazy Ïen, a uji‰Èoval se tak o trva- a oseje, vãetnû vlastnictví Ïeny a v‰ech
losti jejich libida. potomkÛ, které mu porodí.
Ze zmûn v povaze v˘tvarn˘ch dûl na V závûreãn˘ch kapitolách se autor
konci magdalénského období autor zab˘vá rozvojem patriarchátu a podrob-
vyvozuje, Ïe v této dobû dochází ke krizi nûji se rozepisuje o civilizacích
matriarchátu. Obrazy, které celkovû Mezopotámie a Egypta. Zam˘‰lí se nad
pÛsobí napjatûj‰ím, agresívnûj‰ím a nepo- tím, jak vznikli králové, tj. co pfiimûlo lidi,
kojnûj‰ím dojmem, jsou zfiejmû v˘razem aby dobrovolnû vynesli urãité jedince
promûny ochraÀující a milující matky k neomezené moci, aby je oslavovali
v rozhnûvanou matku – bohyni. Frankl a podfiizovali se jim. Lidé totiÏ promítají
pfiedpokládá, Ïe dramatická promûna svou touhu po moci a majetku do urãi-
obrazu bohynû má svÛj základ ve zmûnû t˘ch jedincÛ, oslavují je jako krále, slouÏí
postojÛ skuteãn˘ch matek. Konflikt mezi jim a identifikují se s nimi, aby se podíleli
pohlavími byl zapfiíãinûn ztrátou intimity na jejich slávû.Autorita otce má dvojí
mezi muÏi a Ïenami ve velk˘ch sídli‰tích. aspekt: tkví jednak v jeho postavení
Kombinace efektÛ Ïivota ve zvût‰en˘ch v rodinû a jednak v jeho vlastním podfií-
sídlech, rostoucí moc Ïen a jejich nové zení králi a Bohu. KdyÏ se otec podrobí
ãinnosti a role a dlouhé pobyty muÏÛ královské a boÏské autoritû, ztotoÏní se
v dalek˘ch lovi‰tích zpÛsobily nejen s nimi, a tudíÏ reprezentuje jejich moc.
pocit separace mezi muÏi a Ïenami, ale MuÏ se podrobuje králi a král se podrobu-
i jejich vzájemné odcizení.V˘sledkem je boÏstvu – celé spoleãnosti tak vládne
bylo, Ïe Ïeny získaly sice ve vesnicích abstraktní obraz v‰emocného muÏe.Tento
mnohem vût‰í moc, ale zároveÀ se staly muÏ se ov‰em li‰í od loveckého vÛdce,
i frustrovanûj‰í. kter˘ sdílel po návratu do jeskynû domov
MuÏi plnû pfievzali dominantní roli ve i lásku Ïen s ostatními muÏi.To má
spoleãnosti ve chvíli, kdy se hlavním dÛsledek, Ïe je ostatními muÏi nejen
zdrojem obÏivy, centrem hospodafiení uctíván, ale stane se i objektem jejich
a kultury stalo zemûdûlství. Imaginaci agresívních fantazií.Tato ambivalence
a rituálÛm zemûdûlsk˘ch národÛ totiÏ mezi uctíváním a agresívními pocity vede
nedominovalo ani tak uctívání zemû, jako ke hlubok˘m konfliktÛm oidipovského
panování muÏe, kter˘ „.umoÏnil zemi, aby komplexu.
vydala Ïivot, kter˘ do ní zasel“. Lovec První díl knihy Sociální dûjiny nevûdo-
v matriarchální spoleãnosti poskytoval mí lze charakterizovat jako zajímavou

RECENZIE
interpretaci ran˘ch lidsk˘ch dûjin z po- bádání totiÏ autora nutil vycházet nejen
hledu psychoanal˘zy. Z toho dÛvodu jsou z psychologie, ale i z dal‰ích specializova-
mnohé závûry diskutabilní, nicménû je n˘ch oborÛ, jako je archeologie, mytolo-
moÏné pfiijmout jeho závûry jako hypoté- gie, prehistorické umûní ãi historie
zy k diskusi.Autor pí‰e srozumiteln˘m náboÏenství. Zda se autorovi podafiilo
jazykem, knihu lze proto doporuãit jak naplnit deklarovan˘ cíl, tj. odhalit pfiíãiny
odborníkÛm, tak laikÛm – zájemcÛm neurózy na‰í spoleãnosti, ukáÏe v plném
o psychologii a zvlá‰tû psychoanal˘zu, ale rozsahu aÏ druh˘ díl.
také historii a antropologii. Pfiedmût Markéta Kofienská

akcie, správy
A OZNÁMENIA
âeská asociace streetwork vyhlásila Semináfi byl urãen pro pracovníky
vítûze V˘roãní ceny pro pouliãní obecních úfiadÛ obcí s roz‰ífienou pÛsob-
a klubové pracovníky ností v Pardubickém kraji, dále pro
âeská asociace streetwork (âAS) pracovníky dûtsk˘ch domovÛ, kojene-
vyhlásila v ãervnu vítûze V˘roãní ceny ck˘ch ústavÛ, ãleny Spoleãnosti sociál-
pro pouliãní a klubové pracovníky. ních pracovníkÛ âR, uãitele a studenty
Historicky prvním vítûzem této novû VO· oboru sociální práce tohoto kraje.
vzniklé ceny se stala Bára Jindrová, Semináfi se konal pod zá‰titou starosty
vedoucí sociálního t˘mu obãanského mûsta Lan‰krouna Ing. Martina Ko‰Èála.
sdruÏení ·ance pro Tebe Chrudim a kon- V rámci semináfie zaznûly aktuální
taktní pracovnice nízkoprahového zafiíze- pfiíspûvky. O probíhající reformû vefiejné
ní pro dûti a mládeÏ Futur Chrudim. správy a jejím promítnutím do náhradní
Kromû ocenûní si vítûzka odnese také rodinné péãe informovala pfiítomné
plastiku Bota, jejímÏ autorem je Michal úãastníky PhDr. Lenka PrÛ‰ová
Zahradník – jedná se o skuteãnou pro‰la- z Ministerstva práce a sociálních vûcí. Pod
panou botu, kterou vûnovala jedna vedením Bc. Danu‰e Fomiczewové
z nejzku‰enûj‰ích ãesk˘ch streetworkerÛ vystoupili pracovníci Krajského úfiadu
Alena Vosáhlová.Vítûzka také obdrÏí v Pardubicích s pfiíspûvky, které se t˘kaly
hmotn˘ dar – obleãení od firmy Levi úkolÛ na úseku náhradní rodinné péãe,
Strauss, která oblast nízkoprahov˘ch ãinnosti psychologa, pfiípravy budoucích
programÛ pro dûti a mládeÏ dlouhodobû osvojitelÛ a pûstounÛ, realizace setkávání
finanãnû podporuje. pûstounsk˘ch rodin v tomto kraji.Velmi
V˘roãní cena pro pouliãní a klubové zaujala pfiedná‰ka primáfiky MUDr.
pracovníky je urãena jak streetworkerÛm, Drahomíry Pefiinové z Dûtského centra
tak pracovníkÛm z nízkoprahov˘ch Veská u Pardubic, která hovofiila o problé-
klubÛ. Nejde o ocenûní NEJlep‰ího, mech a úskalích náhradní rodinné péãe
NEJproduktivnûj‰ího a podobnû, více se z pohledu zdravotníka. Sociální pracovni-
cena podobá ocenûní za fair play. ce Bc. Sophia Dvofiáková z tohoto centra
Hlavními kriterii v˘bûru byly zejména pfiipojila své zku‰enosti z pohledu sociál-
odbornost práce, atraktivita a v˘jimeãnost ního pracovníka pfii propou‰tûní dítûte
práce nebo zafiízení a také typiãnost. do náhradní rodiny.
V˘znam ceny totiÏ nevidí âAS pouze Úãastníci semináfie velmi kladnû hodno-
v ocenûní jednotlivce, ale také v podpofie tili obsah tohoto setkání i kvalitu pfiedne-
oblasti nízkoprahov˘ch programÛ pro sen˘ch pfiíspûvkÛ.
dûti a mládeÏ. Jana Rybafiíková
(red)
Zv˘‰ení kvalifikace pracovníkÛ
Reforma vefiejné správy a náhradní v sociální péãi
rodinné péãe V druhé polovinû ãervna se konal, ve
Spoleãnost sociálních pracovníkÛ âR sboru CâE v Praze 6 – Dejvicích, pilotní
uspofiádala dne v dubnu odborn˘ semináfi vzdûlávací kurs Zv˘‰ení kvalifikace
na téma: Reforma vefiejné správy v sociál- pracovníkÛ v sociální péãi v rámci
ní oblasti a její realizace v náhradní celoÏivotního vzdûlávání.
rodinné péãi v Lan‰krounû Kurs se konal jako souãást projektu ã.

akcie, správy
A OZNÁMENIA
CZ/01/B/P/PP/134047, EUROCARE – DÛm sociálních sluÏeb Na DláÏdûnce
Improving the Lifelong Training of the
Social Care Staff in Europe, v rámci ·kolící témata vedli renomovaní odbor-
programu EU Leonardo da Vinci. níci v oborech
Tento kurs byl urãen pro pracovníky Ing. Jana Hrdá (PraÏská organizace
v sociální péãi bez zdravotnické kvalifika- vozíãkáfiÛ),
ce a pro pracovníky v rÛzn˘ch typech MUDr. Olga ·vestková, PhDr. (Klinika
sociální péãe (osobní asistenty, peãovate- rehabilitaãního lékafiství 1.LF UK Praha),
le, pracovníky stacionáfiÛ, atd.). Kurz Prof.MUDr. Jan Pfeiffer, DrSc. (Klinika
absolvovali také nûktefií vedoucí pracov- rehabilitaãního lékafiství 1.LF UK Praha),
níci. Úãast byla bezplatná, kursovné bylo MUDr.Tamara To‰nerová (ÚLE)
plnû hrazeno z grantu Evropské komise. Mgr. Jarmila Lemáková
Pfiedná‰ena byla tato témata: PhDr. Prokopová (ÚP hl.m. Prahy)
Charakteristika strukturované realizace Mgr. Lucie Kádnerová (Centrum
sociální péãe (pfiehled institucionální, Sluneãnice)
domácí, stacionární péãe, osobní asisten- Petra Holá (Gerontopsychologická
ce, apod.) poradna)
Trendy a v˘voj sociální péãe v Evropû AlÏbûta ·afránková a Dana âerná (Klub
Psychologie se zamûfiením na testy vozíãkáfiÛ Pet˘rkova)
kandidátÛ osobní asistence
Práce v multidisciplinárním t˘mu – Ke kaÏdému uãebnímu tématu byly
organizace a implementace k dispozici materiály, vhodné pro dal‰í
Komunikace a psychologie pouÏití úãastníky a po kaÏdé lekci násle-
Psychohygiena doval krátk˘ test. Délka kurzu byla 80
Specifika práce s dobrovolníky (napfi. hodin a absolventi získali osvûdãení
prevence syndromu vyhofiení). o úãasti.
Trénink sobûstaãnosti a aktivity volné- Na závûr kurzu bylo provedeno píse-
ho ãasu obãanÛ s handicapem mné hodnocení, na které navázala fiízená
Odborná rehabilitace (Integrace do diskuse a pfiipomínky úãastníkÛ.
pracovního procesu) V˘sledkem celého projektu bude
Optimální integrace seniorÛ a obãanÛ vzdûlávací modul, sestaven˘ odborníky
s handicapem ve spoleãnosti z VUSTE ENVIS, spoleãnost s r.o.,
Sociální percepce seniorÛ s postiÏením Bulharska, Itálie, Nûmecka, Rakouska
Marketing a management v fiízení a ·panûlska, vãetnû vzdûlávacích materiá-
peãovatelské sluÏby/ osobní asistence lÛ.
VyuÏití informaãních technologií Cíle projektu jsou v souladu s koncepcí
v praxi sociální péãe celoÏivotního vzdûlávání sociálních
Integrace obãanÛ s handicapem na trhu pracovníkÛ, kterou pfiijala vláda âR a také
práce s politikou zamûstnanosti v zemích EU.
Katefiina Hrdá
Teoretická v˘uku doplnili exkurse:
Klinika rehabilitaãního lékafiství
Klub vozíãkáfiÛ Pet˘rkova

akcie, správy
A OZNÁMENIA
I-KOS je obãanské sdruÏení zamûfiené a uÏiteãnosti tûchto zpÛsobÛ profesionál-
na podporu rozvoje know-how pomáhají- ní práce.
cích profesionálÛ a organizací. Institut
vychází vstfiíc nové spoleãenské poptáv- Podmínky pro zafiazení zájemce do
ce po vzdûlávání budoucích supervizorÛ v˘cvikového programu
a kouãÛ, ktefií budou schopni nabízet Min. S· vzdûlání s maturitou, min. 3-letá
pomáhajícím profesionálÛm a/nebo praxe v sociálních a/nebo zdravotnick˘ch
organizacím své odborné sluÏby. sluÏbách, v aktuální dobû bûÏící praxe
v tûchto sluÏbách, 3-stránkov˘ esej
I-KOS za tímto úãelem otevírá zachycující osobní charakteristiku a sebe-
300 hodinov˘ v˘cvikov˘ program hodnocení, popis dosavadní profesionální
supervize a kouãování dráhy a konkrétní pfiedstavu zájemce
o cílech souvisejících s absolvováním
Komu je v˘cvikov˘ program urãen? v˘cvikového programu.
V˘cvikov˘ program je urãen zájemcÛm, Lektofii si vyhrazují moÏnost pfiizvat
ktefií se chtûjí profesnû rozvíjet a realizo- zájemce na osobní pohovor.
vat jako supervizofii a/nebo kouãi v oblas- Vzhledem k tomu, Ïe poãet úãastníkÛ
ti pomáhajících profesí, pfiedev‰ím v˘cvikové skupiny je omezen, o zafiazení
v sociálních a zdravotnick˘ch sluÏbách. rozhoduje pofiadí do‰l˘ch pfiihlá‰ek.
Co je cílem v˘cvikového programu? Struktura v˘cvikového programu

Cílem programu je vybavit absolventy 300 hodin formou dvoudenních setkání
pro samostatnou práci supervizorÛ po 20 v˘ukov˘ch hodinách ve frekvenci
a kouãÛ schopn˘ch nabízet své profesio- cca po 6 t˘dnech ve skupinû 15 – 20
nální sluÏby jednotlivcÛm i organizacím úãastníkÛ.
a pokr˘t v místû svého pÛsobení tak Souãástí programu je samostatná práce
narÛstající poptávku po tûchto sluÏbách. na zadan˘ch úkolech a prÛbûÏné doku-
Po úspû‰ném absolvování programu mentování vlastní praxe prostfiednictvím
obdrÏí úãastník Certifikát supervizora videozáznamÛ.
a kouãe, kter˘ je dokladem o kvalifikaci
pro práci s jednotlivci, t˘my a organizace- Podmínky pro získání Certifikátu
mi. supervizora a kouãe
- 80 % úãast
Jaké dovednosti získá úãastník v˘cviko- - zpracování v‰ech písemn˘ch úkolÛ
vého programu? zadan˘ch v prÛbûhu programu
Absolventi získají ucelen˘ pfiehled - presentace a obhajoba závûreãné
o teorii a metodice supervize a kouãová- práce
ní jakoÏto úãinn˘ch formách pomáhání
jednotlivcÛm, pracovním t˘mÛm i organi- Odborní garanti a kmenoví lektofii
zacím. Osvojí si praktické dovednosti v˘cvikového programu
nezbytné pro úspû‰né vedení podpÛr- PhDr.Vratislav Strnad
n˘ch konzultací a v sebezku‰enostním psychoterapeut, psycholog, lektor
procesu se sami pfiesvûdãí o úãinnosti a supervizor

akcie, správy
A OZNÁMENIA
MUDr. Franti‰ek Matu‰ka Rekvalifikaãní kurs
psychoterapeut, psychiatr, lektor a su- V&T institutu SPAS Praha nabízí rekvali-
pervizor fikaãní kurs
PRACOVNÍK PRO RESOCIALIZACI
Zahájení v˘cvikového programu OSOB DU·EVNù NEMOCN¯CH,TùLES-
(1. v˘cvikové setkání) Nù, SMYSLOVù A MENTÁLNù HANDICA-
27. – 28. listopadu 2003 (tj. 1. v˘cvikové POVAN¯CH,
setkání, dal‰í termíny budou zájemcÛm a to ve spolupráci s regionálními
zaslány s dal‰ími informacemi) institucemi, které kurs organizují:
– v Ústí nad Labem – Sociální agentura,
Místo konání o. s. (kontaktní osoba: Mgr. Mirek
I-KOS, Máchova 23, 120 00 Praha 2 – Flanderka flanderka@socialniagentura.cz)
Vinohrady – termín zahájení: 2. 10. 2003
– v Brnû, SdruÏení PRÁH, o. s. (kontakt-
Cena a zpÛsob platby ní osoba: Mgr. Blanka Ve‰krnová
Základní cena v˘cvikového programu: veskrnova@atlas.cz) – termín zahájení:
45 000 Kã, tj. 150 Kã / 1 hodinu v˘cvi- 6. 11. 2003
kového setkání V Ústí nad Labem téÏ probûhne nad-
MoÏné zpÛsoby platby: stavbové setkání zájemcÛ z fiad absolven-
jednorázová platba: 40 500 Kã (tj. sleva tÛ v˘‰e zmínûného rekvalifikaãního kurzu
10%) PRACOVNÍK PRO RESOCIALIZACI OSOB
splátková platba: 2 splátky po 21 375 ... – SUPERVIZNÍ KASUISTICK¯ SEMINÁ¤
Kã (tj. sleva 5 %), 5 splátek po 9 000 Kã – program, kter˘ pomáhá absolventÛm
Podrobnosti t˘kající se plateb budou s odstupem ãasu reflektovat a dále
uvedeny ve Smlouvû o v˘cviku. rozvíjet znalosti a dovednosti získané
Cena neobsahuje DPH. v základním kurzu. Program probûhne
v termínu 13.-14. listopadu 2003.
Pfiihlá‰ky Podrobné informace lze získat, pfiípadnû
Zájemci o v˘cvikov˘ program se mo- pfiihlásit se je moÏné u kolegy Mirka
hou pfiihlásit písemnû na adrese I-KOS, Flanderky (kontakt viz v˘‰e).
Máchova 23, 120 00 Praha 2 – Vinohrady Nad rámec tûchto nabídek doporuãuje-
nebo prostfiednictvím e-mailu: i-kos@qu- me zájemcÛm k nahlédnutí nabídky
ick.cz, pfiihlá‰ky zasílejte formou dopisu vzdûlávacích institutÛ s nabídkou „pfiíbuz-
s udáním jména a pfiíjmení, data narození, n˘ch“ programÛ:
stávající profese, organizace pro niÏ http://www.isz.cz – stránky Institutu
pracujete, dále udejte Vámi zvolen˘ pro systemickou zku‰enost Praha s nabíd-
zpÛsob platby. kou komplexních v˘cvikov˘ch programÛ
(napfi. akreditovan˘ psychoterapeutick˘
Informace v˘cvik v systemickém pfiístupu UMùNÍ
Katefiina Goldschmiedová – manaÏerka TERAPIE)
I-KOS, mobil: 606 803 570 http://web.quick.cz/i-kos – stránky
Institutu pro kouãování a supervizi Praha
s nabídkou sluÏeb supervize a kouãování

akcie, správy
A OZNÁMENIA
pro jednotlivce i organizace a s nabídkou tab. (A)
v˘cviku SUPERVIZE A KOUâOVÁNÍ pondûlí 3.11.03
MUDr. Franti‰ek MATU·KA 8.30-9.00 Gjuriã
Stfiedisko psychoterapeutick˘ch ambu- 9.10–13.10 Satiterapie
lantních sluÏeb Máchova 23, /Karel Hájek/
120 00 Praha 2 – Vinohrady 14.40-18.40 Psychoanal˘za
mobil: (+420) 603 223 510 /Jana Kocourková/
tel./zázn.: (+420) 222 521 008 18.50-19.20 Gjuriã
e-mail: fr.matuska@quick.cz
www: http://web.quick.cz/fr.matuska úter˘ 4.11.03
8.30-9.00 Gjuriã
Vyber si svÛj psychoterapeutick˘ 9.10–13.10 Pesso Boyden
v˘cvik /Jan Sifiínek/
Zámûrem semináfie je napomoci Vám 14.40-18.40 Rogersovská
v krátkém ãase srovnat stávající dlouho- PCA
dobé psychoterapeutické v˘cviky popfií- /Vendula Junková/
padû si z tûchto v˘cvikÛ vybrat ten svÛj. 18.50-19.20 Gjuriã
Semináfi nekonfrontaãnû pfiedstaví,
pfiedev‰ím prakticky a záÏitkovû, co je stfieda 5.11.03
pro jednotlivé psychoterapeutické smûry 8.30-9.00 Gjuriã
typické, kde je jejich místo, v ãem jsou 9.10–13.10 Daseinanal˘za
dobré apod. /Jindfiich Hol˘/
Teorii se pokusíme v semináfii minimali- 14.40-18.40 SUR
zovat a zprostfiedkovat dodáním krátk˘ch /Miroslav Vyhnálek/
textÛ o prezentujících se smûrech. 18.50-19.20 Gjuriã
Jednotliví lektofii budou informovat
i podmínkách pfiihlá‰ení a kontaktech na ãtvrtek 6.11.03
jejich terapeutické ‰koly. 8.30-9.00 Gjuriã
RÛzné ‰koly bude prezentovat jejich 9.10–13.10 –
zástupce, nikoli jeden ãlovûk, kter˘ zná 14.40-18.40 –
více smûrÛ, protoÏe povaÏujeme za 18.50-19.20 Gjuriã
dÛleÏité i to, Ïe jednotlivé ‰koly jsou
zajímavé zapáleností a erudicí sv˘ch pátek 7.11.03
lektorÛ. 8.30-9.00 Gjuriã
KaÏd˘ den bude rámován raním a ve- 9.10–13.10 –
ãerním vstupem psychoterapeuta PhDr. 14.40-18.40 –
Andreje Gjuriãe. 18.50-19.20 Gjuriã
V tabulce (A) jsou uvedeny smûry
a lektofii, se kter˘mi se jiÏ podafiilo do- tab. (B)
hodnout na konkrétním termínu a záro- Transakãní anal˘za
veÀ ãasy jednotliv˘ch blokÛ. Rádi by- Logoterapie
chom doplnili i ostatní smûry do voln˘ch Gestaltterapie
termínÛ. Smûry, s jejichÏ zástupci vedeme KBT
jednání jsou uvedeny v tabulce (B)

akcie, správy
A OZNÁMENIA
poãet lidí âástka za semináfi je nedûlitelná, vÏdy je
12-20 potfieba zaplatit za v‰echny konané bloky.
Storno-poplatek je 50 % ãástky pfii
termín odhlá‰ení do ãtrnácti dnÛ pfied zahájením
3. 11. 2003 – 5.(6.,7.) 11. 2003 kurzu. Poté se peníze nevracejí.
podrobnûji viz. tabulka (A) Peníze zasílejte na úãet.
V pondûlí 3.11. 2003 pfiijìte prosím 15 151883939/0300; variabilní s. 031103109;
minut pfiedem. jako specifick˘ symbol pouÏijte Va‰e
pfiíjmení nebo IâO va‰í organizace.
lektofii
PhDr. Ing. Karel Hájek, Ph.D.; Mgr. Jan kontakt
Sifiínek; Ing. Jindfiich Hol˘, CSc.; Fokus Praha
Doc. PhDr. Jana Kocourková; PhDr. Tréninkové a vzdûlávací stfiedisko
Vendula Junková; PhDr. Miroslav Vyhnálek Václav Vopat
a dal‰í. adresa:Dolákova 24; 181 00 Praha 8
telefon: 233 551 241, 233 553 303
garant mail: tvs@fokus-praha.cz
Fokus Praha (PhDr.Andrej Gjuriã; Bc.
Václav Vopat)
Omluva
místo konání V ãísle 1/2003 Vzdûlávání jsme v rubri-
Dolákova 24, 181 00 Praha 8. U tohoto ce Kontakty v odstavci Univerzitní praco-
programu nezaji‰Èujeme ubytování. vi‰tû v âR opomenuli adresu Zdravotnû-
sociální fakulty OU.
platební podmínky http://www.osu.cz/fzs/ksp/index.php
Cena semináfie se bude odvíjet od (red)
skuteãného poãtu blokÛ. Se zasláním
pfiihlá‰ky zaplaÈte prosím za ‰est zatím
potvrzen˘ch blokÛ tj. 1 450 Kã, kopii
dokladu o zaplacení po‰lete spoleãnû
s pfiihlá‰kou. Bez toho nebude Va‰e
pfiihlá‰ka pfiijata.
âtrnáct dní pfied zahájením kurzu
budete vyzváni k zaplacení zbyl˘ch blokÛ
a to podle následujícího klíãe.
cena doplatíte
6 blokÛ 1 450 Kã 0
7 blokÛ 1 650 Kã 200
8 blokÛ 1 850 Kã 400
9 blokÛ 2 050 Kã 600
10 blokÛ 2 250 Kã 800

ceny
INZERCE
âasopis Sociální práce / Sociálna práca

Ceny inzerce
2. nebo 3.strana obálky (2 barvy): 15 000,-
4.strana obálky (2 barvy): 18 000,-
Formát B5:
vnitfiní strana (2 barvy): 10 000,-
Formát B6:
Formát B7:
Formát B8:
¤ádková inzerce 60 Kã za fiádku
Objednávky inzerce a kontakt na redakci:

ASVSP - Sociální práce / Sociálna práca
Fakulta sociálních studií MU
Gorkého 7
Brno 602 00
Tel.: +420 541 615 220

e-mail: horak@fss.muni.cz ãi socialni_prace@quick.cz
http://socprace.webpark.cz

OBJEDNÁVKA
předplatného
Objednávka pfiedplatného 2004

Adresa redakce:
ASVSP, Gorkého 7, 602 00 Brno, tel: 541 615 220 IâO: 49465619
Jméno a adresa objednavatele (PSâ)
telefonní ãíslo:
variabilní symbol (doplní redakce):
IâO, DIâ objednavatele:
ãíslo úãtu / kód banky:
Závaznû objednávám pfiedplatné ãasopisu Sociální práce / Sociálna práca na rok:
Poãet v˘tiskÛ od jednoho ãísla:
Prosím o zaslání minul˘ch ãísel:
Druh pfiedplatného (vybrané zakfiíÏkujte):

studentské
4 x 59 Kã za rok 2004: celkem 236 Kã
obãanské
pro organizace
Platbu provedu: sloÏenkou pfievodem z úãtu (vybrané zakfiíÏkujte).

na ãíslo úãtu: 777630001/2400
Studenty Ïádáme o doloÏení studia (napfi. potvrzení o studiu, kopie ISIC – oboustrannû)

OBJEDNÁVKA
předplatného
Objednávka pfiedplatného
Adresa redakce:
ASVSP, Gorkého 7, 602 00 Brno, tel: 541 615 220 IâO: 49465619
Jméno a adresa objednavatele (PSâ)
telefonní ãíslo:
variabilní symbol (doplní redakce):
IâO, DIâ objednavatele:
ãíslo úãtu / kód banky:
Závaznû objednávám pfiedplatné ãasopisu Sociální práce / Sociálna práca na rok:
Poãet v˘tiskÛ od jednoho ãísla:
Prosím o zaslání minul˘ch ãísel:
Druh pfiedplatného (vybrané zakfiíÏkujte):

studentské
obãanské
pro organizace
Platbu provedu: sloÏenkou pfievodem z úãtu (vybrané zakfiíÏkujte).

na ãíslo úãtu: 777630001/2400
Studenty Ïádáme o doloÏení studia (napfi. potvrzení o studiu, kopie ISIC – oboustrannû)

Casopis SP - Teorie A Metody SP

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Casopis SP - Teorie A Metody SP

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Redakãní rada:

Mgr. Martin Bednáﬁ, Ph.D.

doc. PhDr. Libor Musil, CSc.

SOCIÁLNÍ PRÁCE/SOCIÁLNA PRÁCA – 3/2003

Predstavenie Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Nabídka rukopisÛ

âasopis ASVSP – Sociální práce / Sociálna práca

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 1

2 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

4 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

• UplatÀujú sa na Linkách dôvery ºudia

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 5

6 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 7

8 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 9

10 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 11

12 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 13

14 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 15

16 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 17

18 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

Prehºad klientov (v ãíslach) v resocializaãnom zariadení ROAD, n. o. v roku 2002

Poãiatoãn˘ stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov

Resocializáciou pre‰lo za roky 1998 - 2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101 klientov

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 19

Prístup Harm reduction

20 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 21

22 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 23

Tento zákon upravuje (3) Povolanie sociálneho pracovníka sa

(2) SúãasÈou v˘konu povolania sociálne- âinnosÈ sociálnej práce odvodzujeme

24 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 25

26 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 27

28 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 29

30 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

(1) Príslu‰n˘ orgán odmietne zapísaÈ do (7) Po rozhodnutí právoplatnosti

(6) Rozhodnutie podºa odseku x je (4) Proti rozhodnutiu o zániku ãlenstva

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 31

32 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 33

34 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

(2) ZhromaÏdenie delegátov regionálnej (1) Rada komory je riadiaci orgán

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 35

36 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 37

§ 26 (2) Kontroln˘ v˘bor komory

38 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 39

40 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

Predkladan˘ návrh zákona zákona Doc.

viac ako dvojroãnej Komenského

systematickej práce Publikoval

42 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003 43

• MôÏete konkretizovaÈ, aké môÏu byÈ • Ako sa bude podieºaÈ komora na

44 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003