VZNIK A VÝVIN SLOVENSKÉHO JAZYKA

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a

dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Slovenčina patrí do skupiny indoeurópskej jazykovej rodiny. Ide o najväčšiu jazykovú rodinu, pričom
vo svete existuje 27 rodín. Na ich deľbe sa podieľa historický pôvod, pričom v prípade našej je veľmi
zaujímavé, že sme v rovnakej rodine ako sú aj iránsky jazyk, jazyk Indie, Albánska, či Keltov. Prajazyk v
Euroázií, ktorý dal vzniknúť mnohým ďalším, má počiatky možno až v dobe 7500 pred našim
letopočtom v Ázií, alebo pred 4500 rokmi v oblasti v okolí južného Ruska až Ukrajiny. Nesie určité
podobnosti a postupný vývoj slov. 
Jazykové skupiny v indoeurópskej rodine
1. Slovanská skupina: slovanské krajiny ako Rusko,
Ukrajina, Bielorusko, Česko, Poľsko, Slovensko a tie ktoré od predchádzajúcich oddelil
vpád Maďarov a ich neúspešné pokusy dostať sa ďalej na západ. Pod Maďarskom (pozor,
maďarčina patrí do cudzej uralsjko-altajskej skupiny jazykov) sa nachádzajú Srbi, Slovinci,
Chorváti, Macedónci, Čierna Hora, Bulhari.
2. Baltská skupina: zahŕňa v sebe národy žijúce v
Pobaltí ako Litva, Lotyšsko
3. Románska skupina: v nej nájdeme taliančinu,
moldavčinu, rumunčinu, francúzštinu, španielčinu, portugalčinu.
4. Germánska skupina sa delí na dve. Rozoznávame
západných Germánov ako Anglicko, Nemecko, Belgisko, alebo severozápadných
Germánov, čo sú Škandinávske krajiny mimo Fínsko, ktoré patrí do altajskej skupiny ako
maďarčina. Germánske jazyky severozápadu sú teda len švédčina, dánčina, nórština.
5. Kelti: keltské jazyky zostávajú stále živé a sú známe
ako bretónčina, katalánčina a škótčina taktiež. Ďalšími sú waleština, britčina, írčina, alebo
mŕtvy jazyk galčina
6. Grécka jazyková skupina zahŕňa len Grékov
7. Albánska jazyková skupina zahŕňa len Albáncov
8. Arménska jazyková skupina má v sebe len
Arménsko a priľahlé regióny.
9. Indická jazyková skupina v sebe zahŕňa jazyky
západnej Indie
10. Iránska jazyková skupina v sebe zahŕňa len perzské
jazyky. Pozor, Irán nie je arabská krajina, ale perzská, čo je veľmi podstatný rozdiel.
11. Hebrejčina, avšak pozor.Hebrejčina ako taká patrí
do semitskej jazykovej rodiny podobne ako arabčina. Do indoeurópskej jazykovej skupiny
však patrí moderná hebrejčina používaná v Izraeli, pretože od pôvodnej bola výrazne
pozmenená a v súčasnosti patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny.
Číslo 12. a 13. sú už mŕtve jazykové skupiny
Tocharské jazyky a anatolské jazyky sú dve skupiny, ktoré podľa vedeckej literatúry patria do tohto
delenia. Tocharské v sebe zahŕňajú pôvodné, ale už mŕtve dve podoby starého jazyka, ktorý používal
indické písmo a nachádza sa v súčasnej Číne, a anatolská skupina v sebe zachovávala jazyky národu
Chetitov, Lýkie a ďalších.
OBDOBIA VO VÝVINE SLOVENČINY
- Dve obdobia: Predspisovné obdobie a Spisovné obdobie
PREDSPISOVNÉ OBDOBIE - Praslovančina (do 8.st.) -bola spoločným jazykom predkov všetkých
Slovanov, mala okolo 50 hlások -špecifické hlásky (tvrdý jer ........... a mäkký jer .............. - Stará
slovenčina (9.st.) -po 5.storočí sa na území neskoršieho Nitrianskeho kniežatstva formuje
praslovanský dialekt ako osobitý západoslovanský jazyk. - Staroslovienčina (9.st.) Knieža Rastislav
vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III mu v
roku 863 poslal bratov zo Solúna Konštantína a Metoda, ktorí zostavili prvý slovanský spisovný jazyk –
STAROSLOVIENČINU.
(Čo znamená trojjazyčníctvo? ...................................................................................................... Prečo
Knieža Rastislav žiadal
vierozvestcov? ....................................................................................................... - jazyk, ktorý sa
vyrovnal latinčine i gréčtine. Mal gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň. Konštantín a Metod
zostavili HLAHOLIKU – na základe malých písmen gréckej abecedy. CYRILIKA – na základe veľkých
písmen gréckej abecedy. Cyrilika je pramatkou dnešnej azbuky. -staroslovienčina = jazyk vytvorený na
základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna. -špecifické hlásky: jery, nosovky, dlhá samohláska ě...
-zachovali sa názvy obcí: Štitáre, Vozokany - Stará slovenčina (od 10.st.) -preberá prvky a vplyvy z
iných jazykov (lexika – omša, pápež) -Aj keď sa po páde Veľkej Moravy nestala úradným a liturgickým
jazykom v uhorskom štáte, ale sa stala na dlhé stáročia stmeľujúcim elementom slovenského etnika. -
Latinčina na území Slovenska (11.-18.st.) Bola jazykom vzdelancov celej Európy, a preto sa stala v
čase formovania Uhorského kráľovstva, ktorého obyvatelia hovorili viacerými jazykmi, úradným,
liturgickým jazykom. Slovenčina sa používala napr. pri náboženských rituáloch, človek musel vedieť,
čo hovorí-sľubuje. - Čeština na území Slovenska (14.-19.st.) -česko-slovenské kontakty sa umocnili po
založení univerzity v Prahe v roku 1348. -český jazyk ako úradný bol prijateľnejší latinský jazyk. -vzniká
slovakizovaná čeština – Biblická čeština (Kralická Biblia)- Kultúrna slovenčina (16.-17.st.) -Popri
latinčine a češtine v administratíve a cirkvi. -Kultúrna západoslovenčina – bez celospoločenskej
platnosti. -Potreba jazyka: kamaludulskí mnísi (Červený Kláštor) -Jozef Ignác Bajza – sám si zvolil
jazykovú normu domáceho jazyka pri písaní literárnych diel. –– Narodil sa v Predmieri v rodine
zámožných gazdov. Vyštudoval teológiu. Pôsobil ako kňaz v Dolnom Dubovom a v Bratislave v Dóme
svätého Martina, kde je aj pochovaný. Navrhol používať jednotnú slovenskú národnú reč, reč
„Uhroslovákov“. Veľmi sa nelíšila od Čechoslovákov. Mal ostré spory s Fándlym a napísal proti nemu
útočný pamflet Anti-Fándly. - Tvorca prvého slovenského románu – RENÉ MLÁĎENCA PRÍHODI A
SKUSENOSŤI - skladá sa z dvoch dielov: Prvý diel: je sentimentálny román s didaktickým zameraním
Druhý diel: súbor epizód zo slovenského života
SPISOVNÉ OBDOBIE - Bernolákovské odbobie (koniec 18.st. a začiatok 19.st.) - snaha o uzákonenie
slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov - starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydávaním
ľudovýchovných diel a časopisov - podpora reforiem osvietenských panovníkov -Slovenské učené
tovarišstvo : 1792 – spolok založený katolíckymi vzdelancami s cieľov vydávať a šíriť knihy v
bernolákovčine, ktoré mali mravne a hospodársky pozdvihnúť slovenskú pospolitosť. Riaditeľ =
Bernolák, tajomník a pokladník = Fándly Anton Bernolák 1762 – 1813 rodák zo Slanice na Orave,
vyštudoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako tajomník arcibiskupa v TT, neskôr
až do svojej smrti ako dekan a správca hlavnej mestskej školy v Nových Zámkoch, kde je pochovaný. -
kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe jazyka vzdelancov v okolí Trnavy, r.1787 Diela:
Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (s prílohou Orthographia, Slovenská
gramatika) Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ZNAKY BERNOLÁKOVČINY: · fonetický
pravopis: píše sa iba i, í (y, ý nie je) - pravidlo „Píš, ako počuješ.“, · použil aj stredoslovenské prvky (ide
najmä o ď, ť, ň, ľ), · každé podstatné meno sa píše s veľkým písmenom (Woda, Zima), · mäkkosť ď, ť,
ň, ľ sa vždy označuje (Kňižki, rozľičních), · hláska j sa píše ako g (gazik), · dvojité w sa píše ako v, ·
neexistujú dvojhlásky (posilagú, Rečám), · predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti (s Kaplnki, z
Adamom), · zavádza sa spoluhlásková skupina šč (ešče, púščať) Bernolákov spisovný jazyk šírili: · Juraj
Fándly- Dúverná Zmlúva mezi Mňíchom a Diáblom (štýl populárno-vedecký) · Ján Hollý- eposy z dejín
Slovákov, Selanky (štýl literárno-umelecký). UKÁŽKY BERNOLÁKOVČINY: Miľí Slowáci! chceťeľi mať, w
budúcich Stoľetách našého Národu chwáľitebné, a pamatliwé Méno, pre toto, a pre Sláwu geho, eščš
wás gednúc láskawe, srdečne napomínám: podľa možného Spúsobu dopomahagťe k Tlačeňú
našínskích Kňích; gako gá wám s túto mogú Prácú, a Radú dobre pragem, tak wi z wašého Srdca
mogému zdrawí... J. Fándly – Piľní domagší a poľní Hospodár (úryvok - Štúrovské obdobie (polovica
19.st.) Národný program štúrovcov nastolil otázky spisovného jazyka. V júli, v roku ................. na fare
v ................................... sa stretli tri významné
osobnosti: .......................................................................... a dohodli sa na uzákonení spisovného
jazyka. Základom sa stal jazyk z okolia.............................................., čiže
tzv. ............................................................ nárečie a jazyk spočíval
na ....................................................... princípe (píš ako počuješ). Národné a politické centrum na
Slovensku: mesto ............................................. 24. Apríla 1836 sa uskutočnila vychádzka na Devín na
znamenie vernosti vlasti, účastníci prijali symbolické slovanské mená (Ľudovít VELISLAV Štúr, Jozef
MILOSLAV Hurban). V roku 1843 bol Ľudovít Štúr odvolaný z Katedry reči a literatúry československej
pre vlasteneckú činnosť. Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče.
Janko Matúška napísal báseň, ktorá sa stala našou
hymnou ........................................................................ ĽUDOVÍT ŠTÚR (*1815 , + 1856) Narodil sa v
Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, na
evanjelickom lýceu v Bratislave. Študoval na univerzite v Halle. Bol redaktorom a vydavateľom
Slovenských národných novín v BA. V septembri 1848 sa vo Viedni utvorila Slovenská národná rada
na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde.
Povstanie bolo ministerským predsedom Bachom potlačené a demokratické slobody zrušené. Od
roku 1851 žil pod policajným dozorom v Modre. Na následky pri poľovačke zomrel. Je pochovaný v
Modre. Bol politik, jazykovedec, básnik, filozof, historik, publicista, redaktor. Tvorba: Nárečja
slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí: odôvodnil potrebu uzákonenia spisovnej
slovenčiny. Náuka reči slovenskej: je to gramatika nového jazyka, poznatky z hláskoslovia, morfológie,
pravopisu a skladby. Žiadosti slovenského národa: žiadal uplatnenie slovenčiny na školách a úradoch,
žiadal autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Dumky večerní: zaznieva romantický smútok
vychádzajúci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Smlúva Slováku: vyjadruje lásku k domovu a k
Slovákom. O národních písních a pověstech plemen slovanských: dôraz na ľudovú slovesnosť, z ktorej
pramení láska a obetavosť za vlastný národ.
ZNAKY ŠTÚROVČINY: - grafémy pre dvojhlásky: ja, ju, uo -nekodifikoval hlásky: ľ, ä, ô, y - hláska i sa
zapisovala len grafémou i (nie y) Ukážky: Michal Miloslav Hodža a Martin Hattala - po kritike Štúrovho
spisovného jazyka (najmä Hodža) ako zástanca jednoty slovanstva požadoval, aby slovenčina mala
také hlásky, aké sa vyskytujú aj v iných slovanských jazykoch (ľ, ä, ě) došlo po dohode v Bratislave v
roku 1851 k jeho reforme.
Hattala – Krátka mluvnica slovenská – začalo sa rozlišovať i/y, prestala sa označovať mäkkosť na
hláskach e,i (etymologický princíp pravopisu). - Matičné a martinské obdobie (1863 – 1875 a koniec
19.stor.) V Turčianskom Svätom Martine bolo sídlo Matice slovenskej. Martinský úzus sa stal
základom pre kodifikáciu syntaxe spisovnej slovenčiny.
Samuel Czambel – Rukoväť spisovnej reči slovenskej – príručka, ktorá ustálila jazykovú normu najmä
v oblasti skloňovania. -príručka založená na stredoslovenskom nárečí, v ktorých korigoval
nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej kodifikácie a prispel k upevneniu spisovnej normy slovenského
jazyka. - Medzivojnové obdobie (1918 – 1945) -vznik ČSR – slovnečina sa stala štátnym, úradným a
vyučovacím jazykom (po období maďarizácie). -podpora z Čiech (Slováci nemali vlastnú inteligenciu
– vzdelaných ľudí). -v 20.rokoch snaha o československý jazyk (čechoslovakizmus) (Beneš, Masaryk)
-Pravidlá slovenského pravopisu (V.Vážny) – rôzne české prvky -Reakciou na pravidlá bol časopis
Slovenská reč v KE – očistenie od bohemizmov. - Povojnové obdobie (1945 – 1989) -pravopisná
reforma v r.1953 -akademické vydanie Morfológia slovenského jazyka -rozvoj Jazykovedného ústavu
Ľ.Štúra -renomovaní jazykovedci a slovakisti - Súčasné obdobie (od 1989) 1991 – Pravidlá
slovenského pravopisu - písanie veľkých písmen (Ulica Osloboditeľov) - náboženské názvy (Boh Duch
Svätý) - čiarky (Ideš alebo nejdeš?) - výnimky rytmického krátenia 1995 – Pravidlá slovenského
pravopisu 2003 – Krátky slovník slovenského jazyka 2004 – slovenčina sa stáva rokovacím jazykom
inštuáciách EÚ 2006 – Slovník súčasného slovenského jazyka: dvojtvary – mliekár/mliekar 2009 –
novela zákona o štátnom jazyku Jazyková kultúra - vypracovanosť teórie o jazyku, prístupnosť a
zrozumiteľnosť diel -jazyková úroveň používateľov uvedomenia -cieľavedomá starostlivosť
používateľov o úroveň jazyka -jazyková úroveň praxe -jazyková výchova (školy, masmédiá) -jazyk
krásnej literatúry.
do 8. stor. – spoločný jazyk všetkých Slovanov praslovančina. Praslovanský jazyk bol spoločný jazyk
Slovanov počas niekoľkých sto rokov, ale neexistuje ani jedna písomná pamiatka. Praslovanský jazyk
mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali a niektoré chýbali (napr. h,f). V prvých storočiach nášho
letopočtu sa z praslovanského jazyka začali formovať jednotlivé slovanské jazyky. V základnej slovnej
zásobe slovenčiny je dodnes veľa pôvodne praslovanských slov, napr. z oblasti prírody: hora, zem,
z oblasti príbuzenských vzťahov: otec, syn, z oblasti ľudského tela: koleno, hlava, pomenovania
činností: orať, žať, siať. Najstaršie slová v našej slovnej zásobe sú najkratšie.

♦ 9. storočie – 863 – Konštantín a Metod prichádzajú na územie Veľkej Moravy, prinášajú prvý
kultúrny a cirkevný jazyk Slovanov staroslovienčinu, ktorý vytvorili na základe macedónskeho nárečia
z okolia Solúna. Po pôsobení ma Veľkej Morave do tohto jazyka prenikli západoslovanské prvky.
Neskôr ho ovplyvnili jazyky národov, na území ktorých sa používal ako literárny a hlavne liturgický
jazyk (bohoslužobný, náboženský). Jeho prvky sa zachovali dodnes v podobe cirkevnoslovanského
jazyka, ktorý u nás ako liturgický jazyk používajú gréckokatolícky a pravoslávni veriaci. V tomto
období vytvoril Konštantín slovanské písmo hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy.
Druhé slovanské písmo cyrilika vzniklo v kláštoroch v Bulharsku, kde pokračovala slovanská
vzdelanosť na základe veľkých písmen gréckej abecedy. Zachovalo sa dodnes v podobe azbuky.
Literárne pamiatky v staroslovienčine: pôvodné – Proglas – prvá slovanská báseň; Moravsko –
panónske legendy; prekladové – preklad Biblie, žaltár – kniha žalmov, breviár, modlitby atď.

♦ 10. stor. – rozpad Veľkej Moravy, postupné začlenenie Slovenska do Uhorského štátu. Po príchode
Maďarov a pri formovaní uhorského štátu, ktorého obyvatelia hovorili viacerými jazykmi, sa
spisovným jazykom i liturgickým jazykom stáva latinský jazyk.
Literárne pamiatky: po latinsky písané kroniky a legendy: Anonymova kronika (zač. 13.
stor.), Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (11. stro.), Legendy o sv. Štefanovi (11. až 12. stor.)

♦ 14. až 16. stor. – kultúrny a spisovný jazyk je slovenčina s českými prvkami (slovakizovaná

čeština alebo bibličtina, t. j. jazyk, do ktorého bola preložená tzv. Kralická Biblia) sa začína používať
v administratívnych zápisoch v mestách. Literárne pamiatky: napr. Žilinská mestská kniha – 14. stor.,
hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu – pol. 14. stor. 

♦ 18. stor.- pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny J.I. Bajzom

♦1787 – uzákonenie prvého spisovného jazyka na základe kultúrnej západoslovenčiny A.
Bernolákom. Jazyk mal fonetický pravopis (píš ako počuješ) – všetky mäkké spoluhlásky musel
označiť mäkčeňom (ďeďina, swaďba), nerozlišoval i/y (našínskích = našich). Namiesto j používa g,
napr. gim = jim, im; mal dvojité w. Do západoslovenčiny (spíwať = spievať, kóň = kôň) pridali slabiky
de, te, ne, le.
Kodifikačné diela: Slovenská gramatika, Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách.

♦ 1843 – uzákonenie spisovného jazyka Ľ. Štúrom na základe stredoslovenského nárečia. Pravopis

bol fonetický. Jazyk prijali po počiatočných diskusiách slovenskí evanjelici aj katolíci. Kodifikačné
diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej. Štúr
nepoznal spoluhlásku ľ; samohlásku y, ä; dvojhlásky, napr. božú = božiu, kvjetím = kvietím.

 ♦ 1852 – M. Hattala M. M. Hodža – hodžovsko-hattalovská reforma- upravujú Štúrov jazyk po

celoslovenskej porade v roku 1851 v Bratislave. Podľa svetových jazykov a hlavne podľa češtiny
ustupujú od fonetického pravopisu a rozlišujú i/y, dodajú hlásky ľ, ä, neoznačujú mäkkosť spoluhlásky
pred e a i. atď.

♦ 1862 až 1875 – slovenčina je vyučovacím jazykom na troch slovenských gymnáziách a rokovacím

jazykom Matice slovenskej; obohacuje sa hlavne o odborné názvy
♦ 1875 až 1918 – maďarizácia; cieľavedomé pomaďarčovanie nemaďarských národov – úradníci
a zemania si musia pomaďarčiť mená, proces pomaďarčovania v Uhorsku vrcholí roku 1905
(Apponyiho školský zákon), keď sa nesmelo vyučovať materinským jazykom ani na najnižšom stupni
obecných škôl.

♦ 1918 – vznik l. ČSR; slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom. V 20. rokoch
nastalo vyvrcholenie snáh politického hnutia čechoslovakizmu o zjednotenie českého a slovenského
jazyka do československého jazyka. Vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu prof. Václava
Vážného, ktoré prinášali do slovenskej slovnej zásoby české slová, napr. láhev, límec, zeď atď.
Navrhol dať do slovníka slovenské slová bez dvojhlások: vedeť, videť, atď.

♦ 1940 – Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov.

Vzniká puristické hnutie (hnutie za očistu slovenčiny od českých slov).

♦ 1953 – zásadnejšie zmena pravopisnej normy. Zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní, napr. sjazd =
schôdza, zjazd = na lyžiach.

♦ 1991 – nastali podstatné zmeny v písaní veľkých písmen, mení sa písanie čiarky, zmeny
v rytmickom krátení, zjednodušilo sa písanie prísloviek, medzi určením miesta a času v liste sa
prestala písať čiarka, za názvom písomnej práce, útvarom písomnej práce, za dátumom sa prestala
písať bodka atď.

♦ 1996 – Zákon o štátnom jazyku v Slovenskej republike. Právna norma upravuje používanie

spisovného slovenského jazyka vo verejnom styku, napr. prikazuje zahraničným výrobcom, ktorí chcú
predávať výrobky na Slovensku, vyhotoviť preklad návodu na použitie výrobku do slovenčiny.