Predstavitelia realizmu (Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin

Kukučín, Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor-Tajovský, Janko Jesenský)

Jozef Gregor-Tajovský (1874-1940)

Život
Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Podľa rodiska si zvolil aj literárne meno (Tajovský) .
Pochádzal z mnohodetnej rodiny remeselníka, preto detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie
získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod
Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských
miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou pre národné presvedčenie. Napokon
odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu. Po štúdiu pracoval
v rôznych bankách (napr. Tatra banka) a súčasne pracoval i v Ľudových novinách. Oženil sa
s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako
Hana Gregorová. Tajovský sa stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, počas
vojny bol redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na
ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, neskôr sa
presťahoval do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Pochovaný je v Tajove.
Tvorba
Vo svojich poviedkach chcel poukázať na osud najchudobnejších a  vzbudiť súcit s ich
osudom. Sú to predovšetkým ľudové postavy, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia.
Neskrýva ani ich chyby, napr. alkoholizmus, zaostalosť. Príbehy zasadzoval najmä do
dedinského či malomestského prostredia, hojne využíva ľudový jazyk.
Na svojho starého otca, na smutné i veselé príhody, ktoré s ním zažil, si spomína v
poviedkach z takzvaného starootcovského cyklu, napr. v poviedkach Prvé hodinky, Do
kúpeľa, Do konca.
Do konca
V poviedke Do konca opísal smrť starého otca, Štefana Grešku, ktorého životnou filozofiou
bola práca až do konca života. Na smrteľnej posteli si spomenul na sľub, že príde starej materi
pomôcť na lúke, a keď sa stará mať vrátila, našla ho zomierajúceho na zemi vychystaného do
práce. Portréty chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí Tajovský napr. v
poviedkach Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena.
Maco Mlieč
Poviedka Maco Mlieč zobrazuje osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Už od
mladosti bol sluhom u richtára. Keď bol mladý, zomrela mu matka i otec. Maco býval v
maštali medzi zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba občas pár grajciarov na pálenku
a tabak. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že celý život pracoval zadarmo. Maco
krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil
a pýta sa, či mu nie je dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že ešte on mu je
dlžný trinásť zlatých. Maco do rána umrie. Richtár mu vystrojí krásny pohreb, za čo ho celá
obec chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, že ho mal za čo pochovať.
Na chlieb
V poviedke Na chlieb zobrazuje osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel
skoro o život. Núdza ho prinúti ísť do banky požičať peniaze, aby mal za čo kúpiť svojim
deťom chlieb, aby nemusel isť žobrať. Zmenku mu však podpíšu takí istí chudáci bez
majetku, ako on, a preto riaditeľ banky odmietne pôžičku. Keď mu napokon predsa len dá
súhlas k pôžičke, namýšľa si, že urobil veľký ľudomilný skutok.
Horký chlieb
Hlavná postava je vdova Turjanka s troma deťmi, ktorá sa po manželovej smrti ocitla vo
veľkej biede. Keďže musela sama živiť rodinu, prijala prácu u pánov – išla v noci strážiť
panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy. Turjanka nerada opúšťala svoje deti. Počas noci

1
si odbehla pozrieť sa na svoje deti a vrátila sa späť. Páni prišli domov až nadránom a dali jej
30 grajciarov. Bol to skutočne zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko
ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze. Autor naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Mamka Pôstková
Mamka Pôstková mala za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, často prepil i tých
pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil matku
z domu. Mamka Pôstková si zarábala pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku
pomáhala svojej neveste živiť deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala i perinu,
aby mohla pôžičku splatiť a pokojne zomrieť.
Apoliena
Pätnástročná Apoliena z poviedky Apoliena je slabá od hladu a hluchu od bitky otca-
alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako-tak naje, ale i
tu si užije dosť trápenia od pani majstrovej a učňov a napokon musí službu pre hluchotu
opustiť.
Tajovský bol nielen prozaikom, ale i dramatikom. Napísal jednoaktovky: Matka, V službe,
Hriech, Tma a dve klasické štvordejstvové hry: Ženský zákon a Statky-zmätky. Aj vo svojich
divadelných hrách zobrazuje Tajovský postavy z ľudu a sociálne problémy slovenskej dediny
na prelome storočí.
Ženský zákon
Šťastie zaľúbencov a priateľstvo dvoch rodín ohrozí bohatá richtárka, ktorá sa snaží
majetkom zlákať Miška za ženícha pre svoju starú dievku. Intrigám a klebetám – čiže
nepísanému „ ženskému zákonu” dedinského života – urobí koniec energický Miškov otec a
zachráni tak šťastie mladých ľudí.
Statky-zmätky
V tejto hre honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach. Bohatí a
pritom bezdetní Palčíkovci si chcú zabezpečiť spoľahlivú a lacnú výpomoc, lebo už
nezvládnu všetku prácu na gazdovstve. Zo svojho chudobného príbuzenstva vyberú si Ďurka
Ľavku a Zuzku Kamenskú. Zosobášia ich a vezmú ich k sebe s tým, že prepíšu na nich
majetok, ale v skutočnosti to nemali v úmysle urobiť. Zuzka bola tiché a pracovité dievča,
zvyknuté poslúchať, Ďurko však mal rád zábavy, tanec a ženy. Palčíkovci sú sklamaní, lebo
Ďuro sa o gazdovstvo nestará, chodí po krčmách a za predošlou frajerkou Betou. Zuzka trpí
pri Ďurkovi, ktorý si ju vôbec neváží. Zuza sa napokon rozhodne opustiť Ďurka, aj keď čaká
dieťa. Ďurko si privádza Betu, onedlho sa však začnú hádať kvôli majetku, chcú prinútiť
Palčíkovcov, aby už za života prepísali na nich majetok. Palčíkovci im však neveria a
obviňujú ich, že nepracujú poriadne a okrádajú ich. Beta časom tiež odíde. Palčík napokon
revolverom vyhna Ďurka z domu. Uplynul rok. Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o
prepáčenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej synu. Ďurko tiež prosí Zuzku o prepáčenie. Zuzka
mu už všetko odpustila, ale odmieta jeho ponuku, aby sa k nemu vrátila. Už mu viac neverí .

Ukážka (Statky-zmätky – úryvok)

ĎURKO: Čo povieš tomu dieťaťu?

ZUZKA: Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť…
ĎURKO: Čo keď narastie?
ZUZKA: Že si — že si umrel.
ĎURKO: A keď mu druhí povedia, že žijem?
ZUZKA: Nech potom sám súdi nad tebou.