TRETIA KAPITOLA

TIENE ZOZNAMU
NEPOSLUŠNÍKOV

Z
ubárčica!“ skríkol Santa a tleskol ruka-

„ mi. Skôr ako stihneš povedať cingi-ling sa

v pracovni objavil malý škriatok v bielom
plášti. Na vrecku mal vyšitú skratku RŠS  – Rých-
la škriatkovská služba.

„Prepáčte, priatelia. Dlho to trvalo?

Volali ste na mňa? Nič sa vám nestalo?“

zarýmovala Zubárčica po škriatkovsky.

„Nášho dinosaurieho priateľa asi bolí zub.
Zhodnotil som, že najlepšie bude obrátiť sa na od-

28
 T iene zoznamu neposlušníkov

borníka. Koniec koncov, som Santa, nie zúbko-

vá víla!“ Santa sa uškrnul a  pleskol sa do steh-
na.

„Jasné, Santa, namojveru,

volaj, keď máš v zube dieru.
Santasaurus, priprav sa,
otvor ústa, povedz: ÁÁÁ!“

Zubárčica zaspievala (nezabudni, všetci škriat-

kovia MILUJÚ spievanie, kedykoľvek sa dá, a naj-
mä pri práci, aby im išla pekne od ruky). Santa-
saurus neochotne odhalil rad ostrých zubov dosť
veľ kých na to, aby škriatka rozhrýzli na franforče-
ky. Čo by, samozrejme, NIKDY neurobil! Zubárči-
ca sa pozrela bližšie.

„Dozvončekov, mám vidiny?

Kde si vzal tú kopu špiny?!“

Zubárčica sa uškrnula, vyhrnula si rukávy na pláš-

ti a naklonila sa Santasaurovi k ústam!

29
 Santasaurus a   zoznam neposlušníkov

Santa s úžasom sledoval, ako malá zubárka vy-

tiahla z pomedzi dinosaurích zubov celú slávnost-
nú dlhočiznú hostinu. Zubárčica si popri práci ve-
selo pospevovala:

„Čas vianočný je na začiatku,

poďme pekne poporiadku:
Dvadsaťštyri zdobených perníčkov...
Osemnásť sladkých cukrových košíčkov...
Jedenásť koláčov z jahodovej peny...
Dvadsaťpäť cukríkov, každý naplnený...
Desať párkov v rožku,
k tomu mliečka trošku...
Šesť celých pečených zemiakov...
Päť paradajkových pretlakov...
RUŽIČKOVÝ KEL – sedemdesiat kúskov!
Šunkové sendviče plus desať obrúskov...
Dve plnené gule majú ťa na muške...“

Santa si nemohol pomôcť, vyskočil na nohy a z pl-

ných pľúc zahučal: „Chutnú jarabicu na hruške!“

30
 Ticho.

RŠS
 Santasaurus a   zoznam neposlušníkov

A čo škriatok zo severného pólu nemá rád naj-

viac na svete? Krádež záverečného verša piesne.
„Prepáč, neodolal som...“ zahanbil sa Santa.
„No? Ako to vyzerá so zubom?“

„NENÁJDEŠ TAM JARABICU S HRUŠKOU.

No náš modrý dino prejde ťažkou skúškou.
Nečistil si zuby, hlupáčik,
tento zub mu musíme vypáčiť!“

Zubárčica sa nadýchla a zľahka kopla do boľavé-

ho zuba, čím ho rozkývala, a Santasaurus vykríkol.
Potom zliezla po rebríku a potriasla hlavou, zatiaľ
čo si dinosaurus držal líce. Naozaj nie je nič horšie
ako bolesť zubov. No v prípade dinosaura, ktorý si
nikdy nečistil zuby a žije na cukríkoch a vianoč-
ných maškrtách, bol zázrak to, že mu vôbec nejaké
zostali.
„Neboj sa, môj milý dinosaurus. Zuby prichá-
dzajú a odchádzajú. Poďme na to!“ povedal Santa
vzrušene. Prečo sa dospelým páči trhať rozkývané
zuby, je jednou z najväčších záhad sveta.

32
 T iene zoznamu neposlušníkov

Ale Santasaurus si zub NECHCEL dať vytrh-

núť. Zovrel ústa a pokrútil hlavou.
„Je to jeho prvý rozkývaný zub,“ oznámil Santa
Zubárčici ako hrdý rodič. Akoby to profesionálnej
zubárke z Rýchlej škriatkovskej služby nebolo jas-
né na prvý pohľad.
Santasaurus však nebol z trhania prvého zubu
nadšený. V skutočnosti mu už len tá predstava roz-
kývala celý svet viac, ako sa kýval zub samotný.

„Maškrtám, sladkostiam daj ty rýchlo zbohom,

inak ťa rozbolí za najbližším rohom,“

zaspievala Zubárčica, siahla do vrecka a vytiah-

la stopkový zeler.

„Keď budeš jesť veľa zdravej zeleniny,

zubár ti nenájde v úsmeve trhliny!“

Skôr než sa vytratila, aby sa Santa s dinosau-

rom mohli vrátiť k práci, položila mu k nohám ze-
lenú stonku.

33
 Santasaurus a   zoznam neposlušníkov

Santasaurus veru nad jedlom nos neohŕňal, no

radšej by zjedol kel z minuloročnej vianočnej ve-
čere ako zeler.
Keď Santa zbadal, ako sa Santasaurovi od zne-
chutenia rozširujú nozdry, otvoril zásuvku v stole
a vytiahol červený telefón. Vyzeral ako telefón, čo
sa používa v kreslených filmoch len v núdzových
prípadoch a mal len jedno tlačidlo... priama linka
do kuchyne!
„Haló? Áno, stav najzelenšej pohotovosti,“ pove-
dal Santa do slúchadla a schuti sa zasmial na vlast-
nom vtipe. „Stav najzelenšej pohotovosti! Lebo ze-
lenina... ech... to je jedno. Len sa ponáhľaj!“
O necelé tri a pol sekundy sa ozvalo klopanie na
dvere a do miestnosti vošla škriatkuľ ka v zástere.
Tlačila pred sebou maličkú pojazdnú kuchynku!
„Ach, Kuchárčica, čo ti toľ ko trvalo? Máme tu
kúsok zeleru a hneď, a zaraz potrebujeme tvoje vý-
nimočné znalosti,“ povedal Santa najdôvernejšej
škriatkuľ ke šéfkuchárke. „Santasaurus dostal prí-
kaz jesť viac zeleniny, no zjavne mu to veľmi ne-
vonia.“

34