O iných významoch výrazu 

Počítač pozri Počítač (rozlišovacia stránka).

Srdce dnešných počítačov tvorí procesor (CPU, na obrázku nezapúzdrený Intel Pentium 100 MHz).

Počítač (iné názvy: komputer, kompúter, computer[1]; v slangu: komp(ík)[2][3]; angl. computer) je zariadenie alebo stroj na

realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú
z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentmi dávajú
počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne na konfigurovaný (aj správne naprogramovaný), možno počítač
použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri napríklad modelovanie). Ak sa takto nakonfigurovanému
počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva veda o počítačoch alebo počítačová
veda. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa
nazýva informatika. Schopnosť človeka komunikovať s počítačom využívaním znalostí o jeho technickom (hardvéri) a
programovom vybavení (softvéri) a o informačných technológiách sa nazýva Počítačová gramotnosť.

Základná doska desktop počítača s dvomi procesormi.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Slovo "computer" sa v angličtine pôvodne používalo na označenie osoby zaoberajúcej sa umením počítať (hoci sa toto použitie
v USA a UK v súčasnosti už vytráca). Oxfordský slovník angličtiny uvádza prvé použitie tohto slova na označenie
mechanického počítacieho zariadenia v roku 1897. V roku 1946[4] bolo zavedených niekoľko prídavných mien umožňujúcich
rozlíšiť medzi typmi takéhoto zariadenia. Tieto prídavné mená boli: analógový (v princípe nie digitálny, teda aj
mechanický), digitálny a elektronický. Podľa Online etymologického slovníka[4] prvé použitie pojmu počítač v súčasnom zmysle
ako "programovateľný digitálny elektronický počítač" ("programmable digital electronic device for performing mathematical or
logical operations") pochádza z roku 1945, teda z obdobia keď boli vyrobené prvé takéto počítače (napr. ENIAC v roku 1946).
Teoreticky rovnocenné je pomenovanie Turingov stroj používané od roku 1937.[4] V súčasnosti je tento význam
("programovateľný digitálny elektronický počítač") jediný, ktorý sa spája so slovom počítač. Je preto zbytočné sa pri definíciách
vracať k histórii a rozdeľovať počítače na analógové a digitálne, pretože tie prvé prakticky zanikli v minulom tisícročí.

História[upraviť | upraviť zdroj]
 Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny počítačov
Pred vznikom elektronických počítačov (najprv analógových, potom digitálnych) existovali mechanické pomôcky na
uľahčenie počítania. Počítadlo (abakus), ktorý slúžil na sčítanie a odčítanie sa používa už asi 5 000 rokov. Spôsob, akým
sa ešte v stredoveku delilo sa nazýval galejným. Jediná pomôcka, ktorá ho zjednodušovala boli tabuľky už vypočítaných
hodnôt. Najstaršia takáto tabuľka, ktorá sa zachovala, pochádza zo 17. storočia pred naším letopočtom. Neskôr sa
postupne začali objavovať dômyselnejšie tabuľky, ktoré slúžili napríklad na výpočet dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o
tabuľky druhých a tretích mocnín a trigonometrických funkcií. Mechanickou pomôckou, ktorá významným spôsobom
ovplyvnila vznik ďalších mechanických strojov, boli Napierove kosti (zverejnené až po jeho smrti v roku 1617), ktoré
umožňovali násobiť a deliť, ale dá sa pomocou nich zistiť aj druhá odmocnina. John Napier bol aj autorom myšlienky,
ktorá viedla k zostrojeniu logaritmického pravítka. Zdokonaľovaniu a vývoju nových mechanických kalkulátorov sa
venovali aj významní matematici ako Blaise Pascal (1642), Wilhelm Gottfried von Leibniz (1673). Významným
predchodcom priekopníkom počítačov bol  Charles Babbage, ktorý v 19. storočí vymyslel základné princípy fungovania
mechanického, programovateľného stroja pre riešenie zložitých výpočtov.
Od mechanických kalkulátorov bol však ešte dlhá cesta k elektronickej kalkulačke tak ako ju poznáme dnes. Ako sa
ukázalo neskôr dôležité bolo využiť práve elektrické namiesto mechanických zákonitostí. Na základe myšlienky James
Thompson, brata Lorda Kelvina z roku 1886 (princíp analógie meranej elektrickej veličiny a mechanického
posunu) zostrojil v roku 1930 Vannevar Bush analógový počítač, ktorý dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi
nezávislými premennými.
Za počítače v súčasnom slova zmysle, teda také ktorých princíp prevodu problému na čísla (digitálny počítač) sa používa
doteraz, možno považovať elektromechanické počítače nultej generácie. Založené sú na myšlienke, ktorú v roku
1937 prezentoval Claude Shannon, keď demonštroval, že výpočty Boolovej algebry možno realizovať pomocou
elektromagnetických relé. Za počítače prvej generácie sa označujú počítače skonštruované pomocou vákuových
elektrónok. Za priamych predchodcov súčasných univerzálnych plne elektronických počítačov možno považovať
napríklad elektrónkový ENIAC, na vývoji ktorého sa počas druhej svetovej vojny v Británii podieľal Alan M. Turing.
Američan John von Neumann v tomto období navrhol schému počítača, ktorá je používaná dodnes.