You are on page 1of 67

INF 2.

ročník

Charakteristika pojmu informatika


Pojem informatika môžeme definovať z 2 hľadísk:
1. Informatika je vedný odbor, ktorý sa vyčlenil z matematiky a zaoberá sa
získavaním, spracovávaním, triedením a ukladaním informácií a údajov pomocou
počítača.

2. Informatika je vyučovací predmet, ktorý sa vyučuje na ZaSŠ a rozvíja myslenie


žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať problémy, hľadať optimálne riešenia
problémov... Žiaci musia v rámci predmetu zvládnuť základné činnosti pri práci
s počítačom a počítačovými aplikáciami.

História počítačov
Počítače 0. generácie – v roku 1944 bol v USA vyrobený počítač MARK-I, ktorý
pozostával z 26 skríň, bol umiestnený v 15 m hale, a použilo sa
v ňom 800 km medeného drôtu (stál niekoľko miliárd dolárov).
Dokázal iba počítať, bol nespoľahlivý a pomalý.

Počítače 1. generácie – v roku 1946 bol vyrobený počítač ENIAC, v ktorom sa začali
používať elektrónky. Počítač ENIAC pozostával z 18 000
elektróniek, 70 000 rezistorov, 6 000 prepínačov a vážil 30 ton.

Počítače 2. generácie – v roku 1948 boli elektrónky nahradené tranzistormi, čo značne


zmenšilo rozmery počítačov. Prvý krát sa použila klávesnica pre
zadávanie údajov a alfanumerický displej pre zobrazovanie
údajov.

Počítače 3. generácie – v roku 1969 sa v počítačoch začali používať integrované obvody


– súčiastka, ktorá v sebe zahŕňala mnoho tranzistorov (najprv 10,
100 a potom aj 1000).

Počítače 4. generácie – počítače, ktoré používame v súčasnosti, sú charakteristické


použitím mikroprocesora – integrované obvody na 1 kremíkovom
čipe. V počítačoch tejto generácie sa začala používať aj operačná
pamäť a vstupno-výstupné obvody.

Počítače 5. generácie – od roku 1983 sa v Japonsku intenzívne pracuje na 5. generácii


počítačov. Od počítačov 4. generácie sa budú líšiť tým, že to bude
sieť tisícov až miliónov počítačov pracujúcich súčasne na rôznych
častiach tej istej úlohy.

Počítače 6. generácie – nadviažu na na 5. generáciu počítačov ale budú sa vyznačovať


umelou inteligenciou.

1 zo 67
INF 2. ročník

Charakteristika základných pojmov


Počítač (počítačová zostava, počítačový systém) – je elektronické zariadenie na získavanie,
ukladanie a spracovávanie informácií a údajov. Rozoznávame prenosné počítače
(notebook, laptop, palmtop) a stolové počítače (desktop, tower, miditower).
Za základnú počítačovú zostavu stolových počítačov považujeme: základnú
skrinku, vstupné zariadenia: klávesnicu a myš a výstupné zariadenie: monitor.

Softvér (program) – programové vybavenie počítača. Je to akýkoľvek program, ktorý nám


umožňuje pracovať s informáciami a údajmi. Najznámejšie programy sú operačný
systém Windows, MS Word, MS Excel, hry, filmy, hudba a pod.

Hardvér – technické vybavenie počítača. Všetko, čoho sa môžeme rukou dotknúť. Monitor,
základná skrinka, klávesnica, myš, grafická karta, reproduktor, každá skrutka, drôt,
tlačidlo a pod.

Informácia – informáciami sú fakty, skúsenosti alebo vedomosti, ktoré pre nás znamenajú
niečo nové, dosiaľ nepoznané, neobjavené neznáme.

Údaj –ako náhle informáciu uložíme do počítača, stáva sa z nej údaj. Údaje tiež nazývame
dáta. Dáta v počítači môžu byť v ľubovoľnom formáte (zvuk, obraz, text), pretože
do počítača sa ukladajú v binárnom kóde (preto je počítač schopný spracovať
akékoľvek údaje, len na to potrebuje dostatočný HW a SW).

Vstupné zariadenia počítača


Vstupné zariadenia nám slúžia na zadávanie vstupných údajov do počítača. Patria tu:
klávesnica, myš, tablet, skener a iné.

Myš

Myši posudzujeme z dvoch hľadísk:


1. Podľa princípu fungovania myši delíme myši na mechanické, optické a laserové.
Princíp fungovania mechanickej myši spočíva v tom, že guľka, ktorá sa pohybuje po
podložke rotuje dva valčeky, čím sa presúva kurzor na monitore v horizontálnom
i vertikálnom smere:

2 zo 67
INF 2. ročník

4 Pohľad na
3 3 mechanickú myš
zospodu:
Gulička.
2
Valčeky.
1 Tlačidlá myši
Rolovacie koliesko.
2

Princíp fungovania optickej myši spočíva v tom, že LED dióda produkuje svetelný lúč,
ktorý sa od hladkého povrchu odráža na senzor, ktorý vyhodnocuje polohu kurzora na
monitore.
Pri laserovej myši ide o rovnaký princíp, len namiesto svetelného lúča z LED diódy ide
o laserový lúč.
2. Podľa počtu tlačidiel rozoznávame dvojtlačidlové, trojtlačidlové a viactlačidlové myši,
s rolovacím kolieskom a pod. V súčasnosti sa používajú päťtlačidlové myši a
viactlačidlové myši používajú hlavne grafici, dizajnéri a pod.

Klávesnica
Klávesnica – vstupy zadávame pomocou kláves. Rozlišujeme tieto klávesy:
1. Alfanumerické klávesy: nachádzajú sa v strede
klávesnice a zaberajú najväčšiu časť. Zadávame z nich
čísla i písmená.
2. Numerické klávesy: sú umiestnené v pravej časti
klávesnice a pomocou nich zadávame číslice 0 – 9 a
matematické znamienka +-*/.
3. Funkčné klávesy F1 - F12 majú pridelenú rôznu
funkciu (napr. F1 – vyvolá HELP).
4. Klávesy na pohyb kurzoru - šípky, PgUp, PgDwn,
End, Home, Delete.
5. Špeciálne klávesy – Enter – slúži na potvrdenie
vstupných informácií. Má rovnakú funkciu, ako keď
myšou klikneme na tlačidlo OK.
ESC – ruší nejakú operáciu. Má
rovnakú funkciu ako, keď
tlačidlom myši klikneme na
tlačidlo Zrušiť.
Insert – prepína režim vkladania
a prepisovania textu.
Ctrl – používa sa v kombinácii
s inými klávesami na rýchle
vykonanie niektorých operácií
(Ctrl+c = kopírovanie...).
Alt – taktiež sa používa
v kombinácii s inými klávesami.
Napr. Alt+Shift prepína medzi

3 zo 67
INF 2. ročník

nainštalovanými klávesnicami
(Slo.Eng).
Tab – posúva kurzor
Backspsace – maže text pred
kurzorom.
Skener

Skener – je zariadenie, ktoré nám umožňuje skopírovať do počítača obrázok, ktorý je


nakreslený, odfotený alebo iným spôsobom zobrazený na papieri. Pri skenovaní prebieha po
papieri svetelný lúč, ktorý informácie z papiera digitalizuje a prenáša do počítača. Skeneri
posudzujeme podľa schopnosti rozlíšenia. Rozlišovaciu schopnosť udávame v jednotkách
DPI (Dots per Inch = body na palec, 1 palec = cca 2,54 cm). Hovoríme o 300, 600 DPI a viac.
Medzi vstupné zariadenia patrí aj mikrofón.

Tablet

Tablet pozostáva z podložky a elektronického pera. Pohybom pera po podložke pohybujeme


kurzorom na monitore. Jeho výhoda spočíva v tom, že iba pomocou tabletu dokážeme
nakresliť obrázok (myšou nikdy nenakreslíme obrázok tak, ako rukou) a môžeme aj písať
písaným písmom (elektronický podpis).

Výstupné zariadenia počítača


Výstupné zariadenia počítača – vďaka týmto zariadeniam môžeme vidieť výsledky, ktoré
počítač spracoval po zadaní vstupných údajov. Poznáme tieto výstupné zariadenia: monitor,
tlačiareň, ploter, reproduktor a iné.

Monitor

Monitor je špeciálne farebné videozariadenie, ktoré nám na svojej obrazovke (displeji)


umožňuje sledovať grafické výstupy z počítača. Monitory posudzujeme podľa viacerých
kritérií.
1. Medzi základné kritériá patrí veľkosť ich uhlopriečky, ktorá sa udáva v palcoch (15´,
17´, 19´ = štandard, 20´, 21´...),
2. Schopnosť rozlíšenia, ktorá sa udáva v pixeloch (640x480, 800x600, 1024x768
pixelov...), pričom 1. číslo = stĺpce, 2. číslo = riadky.
3. Podľa princípu fungovania delíme monitory na CRT monitory – sú najlacnejšie, ale
zaberajú veľkú plochu a je pri nich dôležité posudzovať obnovovaciu frekvenciu (CRT
monitor sa musí neustále obnovovať (vykresľovať každý bod znovu). Frekvencia pod
85 Hz unavuje oči a škodí zdraviu. LCD monitory začínajú nahrádzať CRT monitory,
sú drahšie a pomalšie zobrazujú body (pixely), ale ich výhodou je menšia spotreba,
zaberajú menej miesta a neškodia zdraviu tak ako CRT monitory. Tretím typom sú
plazmové displeje, ktoré sa využívajú najmä v prenosných počítačoch.

4 zo 67
INF 2. ročník

Tlačiareň

Tlačiareň je zariadenie, ktoré nám na papier zobrazuje výstupné informácie z počítača.


Rozoznávame tlačiarne:
ihličkové – v súčasnosti sa už používajú veľmi málo. Sú lacné, ale hlučné, pomalé a kvalita
tlače je nízka. Výstupné údaje vznikajú údermi ihličiek na farbiacu pásku podobnej páske
v písacom stroji.
- atramentové – sú drahšie, ale tlač je kvalitnejšia. Pomocou dýz nastrekujú na papier
atrament (čierny a alebo farebný).
- laserové – sú síce najdrahšie, ale tlač je najkvalitnejšia. Farba sa z toneru napaľuje na papier
pomocou laserového lúča.

Ploter

Ploter – zariadenie je podobné tlačiarni, ale na papieri sa nezobrazujú body po riadkoch, ale
po papieri sa pohybuje kresliace pero (tlač grafov, náčrtov a pod.).

Medzi výstupné zariadenia patria aj reproduktory.

Vstupno – výstupné zariadenia


Vstupno–výstupné zariadenia sú také, ktoré nám zabezpečujú aj vstupy aj výstupy. Medzi
primárne vstupno-výstupné zariadenia patria dotykový monitor, dotykové displeje a medzi
sekundárne vstupno-výstupné zariadenia patria: disketová mechanika, CD mechanika,
DVD mechanika, Blue-ray mechanika, sieťová karta, digitálny fotoaparát, zvuková
karta a pod.

5 zo 67
INF 2. ročník

Základná skrinka počítačovej zostavy

Základná skrinka – nachádza sa v nej hardvér, ktorý je potrebný pre správne fungovanie
počítača, alebo slúži na pripojenie vstupných a výstupných zariadení počítača. Obsahuje
napr.:
> Matičnú dosku – nachádza sa na nej procesor, operačná pamäť a sloty. Je to tzv. centrála
počítača, na ktorej sa nachádza najdôležitejšia súčiastka – procesor a do jej slotov sa
zasúva ďalší hardvér ako grafická karta, zvuková karta a iné.
> Procesor – riadi chod celého počítača od zadania požiadavky zo vstupných zariadení,
spracovania údajov až po konečný výstup na výstupnom zariadení. Kvalitný procesor
značne ovplyvňuje výkon celého počítača. Procesor spracúva všetky údaje a jeho výkon sa
v súčasnosti udáva v GHz za sekundu.
> Slot – slúži na pripojenie ďalšieho hardvéru k matičnej doske ako grafickej karty,
zvukovej karty, sieťovej karty a pod (ISA = čierny a dlhší, PCI = kratší a biely). Je to
akýsi medzičlánok medzi daným hardvérom a matičnou doskou.
> Port – slúži na pripojenie vstupných alebo výstupných zariadení k príslušnému hardvéru
(monitora ku grafickej karte, sieťový kábel ku sieťovej karte, klávesnicu, myš, tlačiareň
k matičnej doske, atď. Rozoznávame tieto porty: sériový port je pomalý a preto sa
využíval hlavne v minulosti na pripojenie myši, tabletu, digitálneho fotoaparátu,
paralelný port je rýchlejší ako sériový a pripája sa k nemu tlačiareň, skener a externé
mechaniky, port PS/2 slúži na pripojenie klávesnice (v minulosti DIN konektor) a myši,
USB port – v súčasnosti veľmi rozšírený port, ku ktorému pripájame externé mechaniky,
externé médiá, digitálny fotoaparát, tlačiareň atď.
> Grafická karta (grafický akcelerátor, grafický čip) – od nej závisí, ktoré grafické údaje
monitor zobrazí a v akej kvalite budú zobrazené. Grafické karty majú vlastnú pamäť,
ktorú nazývame videopamäť. Z videopamäte sa údaje „prekresľujú“ na monitor, z toho
vyplýva, čím väčšia videopamäť, tým lepšia grafická karta. V súčasnosti sa udáva veľkosť
videopamäte grafických kariet v megabajtoch..
> Zvuková karta – pomocou nej sme schopný vnímať zvukové údaje, ktoré sú
reprodukované v externých reproduktoroch alebo interných reproduktoroch v monitore
alebo v slúchadlách.
> Sieťová karta - je určená pre prácu v počítačovej sieti – lokálnej i v internete.

V základnej jednotke si ešte môžeme všimnúť:


> Disketovú mechaniku – slúži na vkladanie diskiet. Údaje na diskete môžeme pomocou
nej čítať, prepisovať i mazať.
> Mechaniku CD-ROM/DVD-ROM – slúži na vkladanie CD, DVD. Pomocou nej
môžeme údaje na CD, alebo DVD iba čítať. Nemôžeme ich prepisovať ani mazať.
> Napaľovaciu mechaniku CD, DVD (CD-RW, DVD-RW, DVD+RW)– pomocou týchto
mechaník môžeme údaje na CD, alebo DVD čítať, prepisovať, alebo úplne zmazať,
> Napaľovaciu mechaniku DVD RAM – pomocou týchto mechaník môžeme údaje čítať,
prepisovať, alebo úplne zmazať na médiách typu DVD RAM.

6 zo 67
INF 2. ročník

Pamäť počítača
Pamäť je nevyhnutnou časťou počítača. Už sme spomínali, že informatika sa zaoberá aj
uchovávaním údajov. Pamäť je preto dôležitá kvôli uchovávaniu údajov. Pamäť však
rozlišujeme z viacerých kritérií a preto je potrebné rozlišovať:

1. Pamäť rozlišujeme podľa funkcie v počítači na:


a. Prídavnú pamäť – pevný disk, disketa, CD médium, DVD médium, USB
kľúče, Zip diskety a pod. Údaje v týchto pamätiach sú uložené aj po vypnutí
počítača.
b. Operačnú pamäť (RAM) - pamäť nevyhnutná na prácu počítača, je tzv.
pracovnou plochou procesora, pretože procesor si do nej ukladá údaje dôležité
pre jeho prácu. RAM – Random Access Memory – pamäť s náhodným
prístupom. Táto pamäť si uchováva údaje len dovtedy, kým nevypneme
počítač. Od jej veľkosti závisí výkon počítača a jej veľkosť sa udáva v MB (2,
4, 8, 16, 32, 64, 128, 256, 512, 1024 MB...),

2. Pamäť v počítači rozlišujeme podľa možnosti meniť údaje v pamäti na:


a. Pamäť typu ROM – Read Only Memory – je pamäť, v ktorej údaje už
nemôžeme zmeniť. Ide o CD-ROM médiá, DVD-ROM médiá, BIOS v starších
počítačoch.
b. Pamäť typu RWM – Read Write Memory – je pamäť, v ktorej údaje môžeme
zmeniť. Patrí tu pevný disk, disketa, USB kľúč, CD-RW médium, DVD-RW
médium, DV D+RW médium, MP3 prehrávače, digitálne fotoaparáty a pod.

3. Pamäť v počítači rozlišujem podľa možnosti prenosu pamäte na:


a. Pamäť bez možnosti prenosu – pevný disk – už s názvu vyplýva, že pevný
disk je v počítači priskrutkovaný a preto ho v praxi nemôžeme preniesť
z jedného počítača do druhého (aj keď po uvoľnení skrutiek to možné je). Dá
sa povedať, že k neprenosným pamätiam patria aj operačná pamäť a BIOS.
b. Prenosné pamäte – sú to pamäte, ktoré môžeme prenášať medzi počítačmi
a tieto pamäte sú zároveň určené ne prenos údajov medzi počítačmi. Patria tu
disketa, USB kľúč, MP3 prehrávače, digitálne fotoaparáty, SD karty, blue-ray
disky, Zip diskety CD médiá a DVD médiá všetkých typov.

4. Pamäť v počítači rozlišujem podľa spôsobu záznamu údajov do pamäte na:


a. Magnetický záznam – údaje sú menené pri elektromagnetickom poli a jeho
zmenách. K pamätiam s magnetickým záznamom patrí najmä pevný disk
a disketa.
b. Optický záznam – údaje sú menené pomocou lasera. Patria tu všetky typy CD
a DVD médií, blue-ray disky.
c. Záznam elektrickým výbojom – pri zmene elektrického výboja dochádza
k prepísaniu dát. Patria tu najmä všetky Flash pamäte ako SD karty, memory
stick, USB kľúče a digitálne fotoaparáty.

7 zo 67
INF 2. ročník

Pamäťové médiá
Hardisk (pevný disk)

Hardvér uložený v základnej skrinke počítača, ktorý slúži na ukladanie údajov. Údaje z neho
môžeme čítať, môžeme ich mazať, alebo upravovať. Údaje na ňom uložené sa nestratia ani po
vypnutí počítača. V súčasnosti sa udáva jeho veľkosť v GB. V počítači sa pevný disk
označuje veľkým písmenom C. Príp. ak sú v počítači 2 pevné disky označujeme ich C, D... Pri
kúpe počítača by sme mali uvažovať minimálne o 80 GB disku.

Disketa

Funguje na rovnakom princípe ako pevný disk ale výhodou diskiet je, že sú prenosné.
Nevýhodou je ich kapacita – 1,44 MB. V počítači ich označujeme veľkými písmenami A
alebo B.

CD-ROM,CD-R

CD – Compact disc sú prenosné pamäťové médiá, ktorých výhoda spočíva v ich kapacite (CD
majú kapacitu 650, MB alebo 700 MB. Ich nevýhodou je hlavne to, že údaje na nich môžeme
iba čítať a nemôžeme ich meniť ani mazať.

CD-RW

Majú rovnaké vlastnosti ako predchádzajúce médiá, ale údaje na nich môžeme nielen čítať,
ale aj meniť, prepisovať, či mazať.

DVD médiá

DVD – najskôr Digital Video Disc, no teraz Digital Versatile Disc. V súčasnosti existujú 4
základné typy DVD médií. Hovoríme im štandardy DVD.

1. DVD – 5 – jednostranné jednovrstvové DVD médium s kapacitou 4,7 GB. Údaje sú


uložené len na jednej strane DVD v jednej vrstve.
2. DVD – 9 – jednostranné dvojvrstvové DVD médium s kapacitou 8,5 GB. Údaje sú
uložené len na jednej strane DVD v dvoch vrstvách.
3. DVD – 10 – obojstranné jednovrstvové DVD médium s kapacitou 9,4 GB. Ide vlastne
o DVD, ktoré je možné otočiř, čiže ako keby boli na sebe zlepené 2 DVD
médiá
4. DVD – 18 – obojstranné dvojvrstvové DVD médium s kapacitou 18,1 GB. Každá
strana DVD média je tvorená dvomi vrstvami.

Určite by ste chceli vedieť, ako je možné, že laser dokáže čitať dáta z dvoch vrstiev. Princíp je
založený na rozdielnom zaostrení laseru.

8 zo 67
INF 2. ročník

Pri CD a DVD médiách si treba uvedomiť, že DVD médiá sú vyrábané dvoma


technológiami. DVD- a DVD+-. Prvú technológiu (DVD-) zaviedla firma Pioneer a neskôr
sa firmy Sony a Philips rozhodli používať druhú technológiu (DVD+). Keďže firmy Sony
a Philips majú na trhu s elektronikou stabilné miesto, dá sa očakávať, že práve druhá
technológia bude rozšírenejšia, ale to ukáže až budúcnosť.

9 zo 67
INF 2. ročník

Binárny kód
Čo si predstavujete pod pojmom šifrovanie a kódovanie, je medzi nimi nejaký rozdiel,
čo je cieľom kódovania a čo je cieľom šifrovania???

Cieľom kódovania je prispôsobenie vyjadrenia informácie možnostiam technického


zariadenia (napr. Morseova abeceda pre telegraf) alebo možnostiam ľudí (Braillovo písmo pre
nevidiacich).
Kód je ľubovoľná, vopred dohodnutá a všeobecne známa množina pravidiel, ktorá
dovoľuje vyjadriť informáciu tak, aby sa dala požadovane spracovať.

Šifrovanie sa používa na utajenie obsahu informácie, je to špeciálne kódovanie, kedy


nechceme, aby sa o obsahu informácie dozvedel niekto iný ako ten kto má.

Binárny kód je pre svoju jednoduchosť a spoľahlivosť z konštrukčného hľadiska


najvhodnejší zápis informácií pre počítač, ktorý používa len dva znaky, znak 0 a znak 1.
Informácia zapísaná v binárnom kóde je zapísaná ako postupnosť núl a jednotiek - nazývame
ich digitálne informácie.

Ktorúkoľvek z dvoch číslic, 0 alebo 1, nazývame bit (binary digit – dvojková číslica)
a označujeme b. Bit je jednotkou elementárnej informácie, najmenšia jednotka informácie –
informácie o tom, ktorá z dvoch možností nastala, v ktorom z dvoch možných stavov sa
systém nachádza (vypnutý/zapnutý, zavretý/otvorený, stojí/v pohybe).

Toto by nám však na zápis všetkých znakov nestačilo a preto je základnou jednotkou
informácie (údaju) 1 bajt. Bajtom (byte, B) nazývame skupinu ôsmich bitov, čiže keď máme
2 znaky (1 a 0) na 8 miest, t.z., že máme 28 možností zakódovania daného znaku (256 rôznych
kombinácií). Dôležité je vedieť, že každý znak zaberie na nosiči 1 bajt.

Veľkosť údajov vyjadrujeme v B, KB, MB, GB, TB, pričom platí:

8 b = 1 B [: 8 bitov sa rovná 1 bajt :]


1 KB = 210 B = 1 024 B [:1 kilobajt sa rovná 1 024 bajtov :]
1 MB = 210 KB = 1 024 KB [:1 megabajt sa rovná 1 024 kilobajtov :]
1 GB = 210 MB = 1 024 MB [:1 gigabajt sa rovná 1 024 megabajtov :]
1 TB = 210 GB = 1 024 GB [:1 terabajt sa rovná 1 024 gigabajtov :]
Príklad:
Pri premieňaní jednotiek si vždy musíme uvedomiť 2 veci:
1. Či premieňame jednotky z menších na väčšie (b na B, B na KB, KB na MB, MB
na GB, GB na TB); vtedy čísla vždy delíme, alebo z väčších na menšie (TB na GB,
GB na MB, MB na KB, KB na B, B na b); vtedy čísla vždy násobíme.
2. Koľko jednotiek sa ešte nachádza medzi počiatočnou a konečnou jednotkou (napr. ak
premieňame GB na B, tak najprv musíme premeniť GB na MB, potom MB na KB

10 zo 67
INF 2. ročník

a až potom KB na B). To isté platí pri opačnom postupe (napr. ak premieňame b na


MB, tak najprv musíme premeniť b na B, potom B na KB a až potom KB na MB)!!!!

1. 10 MB = ?????? B
10 . 1 024 = 10 240 KB = 10 240 . 1 024 = 10 485 760 B
2. 4 096 KB = ????? MB
4 096 : 1 024 = 4 MB
3. 100 B = ???????? b
100 . 8 = 800 B
4. 5 046 586 572,8 B = ?????????? GB.
5 046 586 572,8 : 1 024 = 4 928 307,2 KB= 4 928 307,2 : 1 024= 4 812,8 MB= 4,7GB
(Ten, kto ma počúva vie, že 4,7 GB je veľkosť DVD média a teda na 1 DVD sa zmestí
5 046 586 572,8 B a to znamená 5 046 586 572,8 znakov (písmen, číslic, medzier atď.)

Desiatková pozičná číselná sústava

Ľudia používajú desiatkovú číselnú sústavu, pretože máme 10 prstov. Pozičná sústava
znamená, že každé číslo má svoju pozíciu:

Napr.: číslo 25 6 984 má: 4 jednotky => 4.100 = 4.1 = 4


8 desiatok => 8.101 = 8.10 = 80
9 stoviek => 9.102 = 9.100 = 900
6 tisícok => 6.103 = 6.1 000 = 6 000
5 desaťtisícok => 5.104 = 5.10 000 = 50 000
2 stotisícky => 2.105 = 2. 100 000 = 200 000

Spolu: 256 984

11 zo 67
INF 2. ročník

Dvojková pozičná číselná sústava

V desiatkovej číslenej sústave vždy používame 10 číslic a to 0 – 9. V dvojkovej číselnej


sústave používame iba 2 číslice a to 0 a 1. Keďže počítač dokáže zaznamenať iba 2 stavy,
dvojková číselná sústava je najideálnejším vyjadrením informácií a údajov pomocou počítača.
Z toho vyplýva, že všetky dáta (textové, grafické i zvukové) v počítači, sú zapísané
v dvojkovej číselnej sústave a hovoríme tomu binárny kód. Pre tých, ktorí už zabudli, každý
údaj zapísaný v binárnom kóde je digitálny údaj a teda, ak hovoríme o digitalizácii informácií,
máme na mysli premenu informácií do binárneho kódu (čiže dvojkovej číselnej sústavy).
Kým sme v desiatkovej číselnej sústave násobili číslice 0-9 mocninami čísla 10,
v dvojkovej pozičnej číselnej sústave násobíme číslice 0 a 1 mocninami čísla 2.

Napr.: číslo 1111 0101 má: 1 jednotku => 1.20 = 1.1 = 1


0 dvojok => 0.21 = 0.2 = 0
1 štvorku => 1.22 = 1.4 = 4
0 osmičiek => 0.23 = 0.8 = 0
1 šestnástku => 1.24 = 1.16 = 16
1 tridsaťdvojku => 1.25 = 1.32 = 32
1 šesťdesiatštvorku => 1.26 = 1. 64 = 64
1 stodvadsaťosmičku=> 1.27 = 1. 128 = 128

Spolu: 245
Skúška správnosti:

245(10) = ????????? (2)


Postup:číslo vydelíme dvomi (prípadne môžeme povedať, koľko je polovica
z daného čísla?

POZOR!!!! Zaujímajú nás vždy iba celé čísla!!!!. Ak zistíme výsledok


delenia, zapíšeme ho pod dané číslo a zvyšok (ktorý môže byť vždy
iba 0 alebo 1, zapíšeme ako výsledok; ale výsledky píšeme sprava
doľava).

1. krok: 245 : 2 = 1 245 : 2 = 122 (píšeme pod 245) a zvyšok 1 (píšeme vpravo)
122

2. krok: 122 : 2 = 01 122 : 2 = 61 (píšeme pod 122) a zvyšok 0 (píšeme pred 1)


61

3. krok: 61 : 2 = 101 61 : 2 = 30 (píšeme pod 61) a zvyšok 1 (píšeme pred 01)


30

4. krok: 30 : 2 = 0101 30 : 2 = 15 (píšeme pod 30) a zvyšok 0 (píšeme pred 101)


15

5. krok: 15 : 2 = 10101 15 : 2 = 7 (píšeme pod 15) a zvyšok 1 (píšeme pred 0101)

12 zo 67
INF 2. ročník

6. krok: 7 : 2 = 110101 7 : 2 = 3 (píšeme pod 7) a zvyšok 1 (píšeme pred 10101)


3

7. krok: 3 : 2 = 1110101 3 : 2 = 1 (píšeme pod 3) a zvyšok 1 (píšeme pred 110101)


1

8. krok: 1 : 2 = 11110101 1 : 2 = 0 (vždy nám ako posledné zostane 1:2 a preto


výsledok takéhoto delenia bude vždy 0. Jednotku,
ktorá zostala napíšeme na prvé miesto vo výsledku,
pretože tá jednotka je zvyšok. V tomto konkrétnom
príklade ju teda zapíšeme pred 1110101)

Výsledok je teda 245(10) = 11110101 (2)

Ešte jeden príklad:

628(10) = ????????? (2)

Výpočet Skúška
628 = 1001110100 Ideme sprava doľava:
314 0.20 = 0.1 = 0
157 0.21 = 0.2 = 0
2
78 1.2 = 1.4 = 4
39 0.23 = 0.8 = 0
4
19 1.2 = 1.16 = 16
9 1. 25 = 1.32 = 32
4 1. 26 = 1.64 = 64
7
2 0. 2 = 0.128 = 0
1 0. 28 = 0.256 = 0
9
0 1. 2 = 1. 512 = 512
_____________
Spolu: 628

13 zo 67
INF 2. ročník

Digitalizácia informácií

Človek svojimi zmyslami prijíma iba analógové (spojité) informácie. Počítače dokážu
spracovať iba digitálne informácie. Informácie z reálneho sveta (blízke človeku) treba pred
spracovaním v počítači digitalizovať – zapísať ich podľa dohodnutých pravidiel v binárnom
kóde.

Digitalizácia textu

Na zakódovanie textovej informácie používame medzinárodne dohodnutý kód, ktorý


nazývame ASCII [: aski :] kód. Znaky sú zakódované v tabuľke znakov a nazývame ju
ASCII tabuľka, ktorá sa používa dodnes, ale má svoje chyby. V ASCII kóde je každý znak
zakódovaný do 8 bitov, t. z. do 1 bajtu. Kto si pamätá vie, že ak máme 2 možnosti (0 alebo 1)
8
na 8 miest (8 bitov), dokážeme zakódovať 2 čiže 256 rôznych možností. To znamená, že
v ASCII kóde môžeme zakódovať 256 rôznych znakov (písmená anglickej abecedy, niektoré
národné abecedy, ale nemôžeme zakódovať všetky národné abecedy). Preto sa v súčasnosti
dostáva do popredia Unicode, ktorý kóduje každý znak do 16 bitov, čiže 2 bajtov. To
16
znamená, že 2 = 65 536 rôznych znakov a to stačí na zakódovanie všetkých národných
abecied.

ASCII tabuľka:

Ako v tabuľke čítame kódy?

14 zo 67
INF 2. ročník

Napríklad písmeno veľké dvojité W sa nachádza v stĺpci 80 v riadku 7. Keď tieto čísla
spočítame, dostaneme kód znaku veľké W 80 + 7 = 87.
V počítači to všetko prebieha v dvojkovej číselnej sústave na ôsmich bitoch, čiže
niektoré malé čísla sa začínajú 0, pretože pri kódovaní znakov v ASCII kóde, musíme mať
vždy 8 bitov 01010000 (80) + 00000111 (7) = 1010111 (87).

Opačný postup je tiež „jednoduchý“?

Napríklad hľadáme znak, ktoré kód je 01001101. Kto si pozorne všimol predchádzajúce
riadky, vie, že sme sčitovali dve čísla a preto aj 8 bitov musíme rozdeliť na 2 skupiny po 4
bitoch. To znamená že kód 01001101 rozdelíme na 0100 a 1101. Prvú štvoricu bitov
prevedieme do desiatkovej číselnej sústavy a vynásobíme číslom 16.
0100(2) = 4(10) = 4 . 16 = 64 => výsledok určuje nadpis stĺpca.

Druhú štvoricu prevedieme do desiatkovej sústavy a tak dostaneme hodnotu riadku.


1101(2) = 13(10) => že znak v riadku 13 a stĺpci 64 je znak veľké M.
Digitalizácia obrazu (grafika)

Obraz v počítači rozdeľujeme na 5 skupín:


1. Textová grafika.
2. Rastrová (bitmapová) grafika.
3. Vektorová grafika.
4. Digitálne video.
5. Počítačové animácie.

Textová grafika

Digitalizáciu textu sme si popísali v predchádzajúcom učive.

Rastrová grafika

Rastrovému obrázku hovoríme bitmapový obrázok, pretože pozostáva z bodov a každý


bod je zakódovaný v určitom počte bitov. Bitmapové (rastrové) brázkové súbory majú
príponu bmp (bitmapa), napr. hory.bmp, nokia.bmp atď. Kto sa logicky zamyslí, tak zistí, že
veľkosť takéhoto obrázku závisí od počtu bodov, z ktorých obrázok pozostáva a počtu bitov,
ktoré sú potrebné na zakódovanie každého bodu.

Príklad:
Nakreslili sme hlavu a keď obrázok zväčšíme, zistíme, že pozostáva z viacerých bodov.
Keďže ide o čiernobiely obrázok, na zakódovanie každého bodu nám postačí 1 bit, pretože
máme 2 možnosti (0 alebo 1) a 21 = 2, teda buď je bod biely (0), alebo je čierny (1).

15 zo 67
INF 2. ročník

Koľko bajtov bude zaberať takýto obrázok?


Takže obrázok pozostáva z 8 * 8 bodov = 64 bodov. Každý bod je zakódovaný v 1 bite,
teda veľkosť obrázku = 64 * 1 = 64 b; 64 : 8 = 8 B. Ak by sme chceli tento obrázok uložiť do
pamäte (na disketu, pevný disk, CD a pod.) zaberal by 8 B.

Predstavme si, že by sme chceli tento obrázok nakresliť štvorfarebne.


Koľko bitov potrebujeme na zakódovanie každého bodu? Keďže máme dve možnosti,
tak potrebujeme až 2 bity na zakódovanie 4 farieb, pretože máme 2 možnsoti (0 alebo 1)
a keď ich môžeme dať na 2 miesta, máme 2 2 možností. 22 = 4 a teda 4 farby zakódujeme
pomocou 2 bitov. Aká bude teda výsledná veľkosť bitmapového obrázka v 4 farbách?
8 * 8 = 64 bodov, každý bod je kódovaný pomocou 2 bitov, teda 64 * 2 = 128 bitov na
celý obrázok, 128 : 8 = 16 B. Štvorfarebný bitmapový obrázok o veľkosti 8 x 8 bodov by
v pamäti zaberal 16 B.

Pri výpočte veľkosti rastrového (bitmapového) obrázka používame rôzny počet farieb.
Predstavme si, že chceme vypočítať veľkosť bitmapového obrázka o veľkosti 640 x 480
bodov:

Čiernobiely: 640 * 480 = 307 200 bodov. Na zakódovanie 2 farieb mi stačí 1 bit,
pretože 21 = 2 možnosti. 307 200 * 1 = 307 200 bitov a 307 200 : 8 =
38 400 bajtov = 38 400 : 1 024 = 37,5 KB.

16 farebný: 640 * 480 = 307 200 bodov. Na zakódovanie 16 farieb potrebujeme


4 bity, pretože 24 = 16 možností. 307 200 * 4 = 1 228 800 b =
= 1 228 800 : 8 = 153 600 B = 153 600 : 1 024 = 150 KB.

256 farebný: 640 * 480 = 307 200 bodov. Na zakódovanie 256 farieb potrebujeme
8 bitov, čiže 1 bajt, pretože 28 = 256 možností. 307 200 * 1 (prečo
krát 1? Pretože 8 bitov je jeden bajt a teda je mi jednoduchšie
násobiť číslom 1 ako číslom 8. Treba dať ale pozor!!! Ak
násobíme počotm bitov, výsledok je v b toch, ak násobíme počtom
bajtov, výsledok je v bajtoch. Rozumiete????). takže ešte raz:
307 200 * 1 = 307 200 B = 307 200 : 1 024 = 300 KB.

High colour 640 * 480 = 307 200 bodov. Na zakódovanie 65 536 farieb potrebuje-
(65 536 farieb): me 16 bitov, čiže 2 bajty, pretože 216 = 65 536 možností.
307 200 * 2 = 614 400 B = 614 400 : 1 024 = 600 KB.

True colour 640 * 480 = 307 200 bodov. Na zakódovanie 65 536 farieb potrebuje-
(16 777 216 me 24 bitov, čiže 3 bajty, pretože 224 = 16 777 216 možností.
farieb): 307 200 * 3 = 921 600 B = 921 600 : 1 024 = 900 KB.

Rastrová grafika sa používa pri fotografiách, keďže ale pozostáva z množstva bodov,
nie je vhodné obrázky zväčšovať.

16 zo 67
INF 2. ročník

Vektorová grafika

Vektorová grafika má oproti rastrovej dve veľké výhody. V pamäti zaberie menej
miesta a vektorové obrázky môžeme ľubovoľne zväčšovať alebo zmenšovať. Môžete si to
skúsiť na nasledujúcom obrázku:

Obrázok vytvorený vo vektorovej grafike nepozostáva z farebných bodov, ale je to


postupnosť inštrukcií, čiže akýsi návod, ako ho zostrojiť. Ak chceme obrázok zväčšiť,
v počítači sa najprv prečíta návod ako ho zostrojiť a zmenia sa len niektoré údaje. Napríklad
ľavé koleso je zapísané ako K40Č150 200, čiže K40 (kružnica s polomerom 40 bodov),
Č (čiernou farbou), 150 200 (súradnice stredu kružnice). Ak by sme chceli koleso zväčšiť,
inštrukcie by sa prepísali K55Č150 200, čiže kružnica s polomerom 55 bodov, čiernej farby
so stredom 150 200 a pod.

Digitálne video

Digitálne video sú rastrové obrázky kombinované so zvukom. Kto ma pozorne počúval


na predchádzajúcich hodinách vie, že video je len rýchle striedanie statických (nehybných)
obrázkov, čo v nás vyvoláva pocit súvislého pohybu. Pri digitalizácii videa, teda postupujeme
podobne, ako pri digitalizácii rastrových obrázkov. Za 1 sekundu sa vystrieda asi 30
obrázkov. Ak sme dávali pozor, skúsme vypočítať, koľko pamäte by zaberala 1 sekunda
videa, ak striedame 30 obrázkov za sekundu o veľkosti 640 x 480 bodov?

640 * 480 = 307 200 bodov na 1 obrázok. Ak by sme tento obrázok kódovali iba do 256
farieb (čo je v súčasnosti minimum), jeden obrázok by zaberal 307 200 bodov * 1 bajt =
= 307 200 B. Za 1 sekundu sa vystrieda 30 obrázkov a teda 1 sekunda digitálneho videa, by
zaberala 307 200 B * 30 obrázkov = 9 216 000 B = 9 000 KB = 8,8 MB. Koľko by zaberal
dvojhodinový film? Ak 1 sekunda zaberá 8,8 MB, tak 1 minúta zaberá 8,8 * 60 = 528 MB
a teda dvojhodinový film by zaberal 528 * 120 minút = 63 360 MB = 61,9 GB, čo je viac ako
deväťdesiat 750 MB CD médií. Z toho vyplýva, že digitálne video musí obsahovať viacero
metód kompresie (zmenšovanie údajov).

Medzi najčastejšie metódy kompresia videa patria:

 použiť menší obrázok (320 x 240 bodov),

17 zo 67
INF 2. ročník

 nezobraziť za 1 sekundu 30 obrázkov, ale iba 12 (obraz síce nie je úplne plynulý, ale
mnohokrát to ani nezbadáme),
 použiť kompresiu na každý obrázok zvlášť (toto dokážu iba výkonné počítače),
 zapamätať si prvý obrázok a potom vykresliť iba tie časti, ktoré sa v nasledujúcom
obrázku zmenia,
 zvyšovať kapacitu pamäťových médií a vylepšovať metódy kompresie.

5. Počítačové animácie

Počítačové animácie sú počítačom generované obrázky, ktoré môžu byť v kombinácii


so zvukom. Počítačové animácie vznikajú kreslením (na papier a potom skenerom do
počítača, alebo kreslením priamo do počítača pomocou tabletu) a vytváraním animácií
pomocou počítača (pomocu rôznych programov môžeme vytvoriť rôzne animácie).
Počítačové animácie majú najčastejšie príponu gif (usmev.gif, zmurk.gif). pričom ide
o podobné striedanie obrázkov ako pri videu. Napríklad usmev.gif pozostáva z 2 obrázkov,
kde na jednom sú obe oči otvorené a na druhom je 1 oko zatvorené. Po spustení sa tieto
obrázky striedajú a vyvolávajú pocit, že oko žmurká...

Digitalizácia zvuku

Zvuk je analógový signál (šíri sa vzduchom a vlastne vlnenie vzduchu v nás vyvoláva
pocit vnímania rôznych zvukov). Pri digitalizácii zvuku, teda musíme analógový signál
digitalizovať (dostať do počítača) a pri prehrávaní zvuku, musíme digitalizovaný signál
previesť do analógového tvaru (reproduktory majú membrány, ktoré rozvlnia vzduch).
Na digitalizáciu zvuku potrebujeme zvukovú kartu. Digitalizácia zvuku prebieha
v dvoch veličinách. Vzorkovacia frekvencia nám udáva, koľkokrát za sekundu je zmerané
napätie na zvukovej karte. Z toho vyplýva, že čím častejšie je napätie zmerané, tým
kvalitnejšie daný zvuk zaznamenáme (ale bude zaberať aj viac miesta v pamäti). Druhá
veličina je bitová hĺbka (počet bitov), potrebných na zakódovanie práve 1 merania
zvukového záznamu (viď obrázo nižšie).

Vzorkovacie frekvencie: 11 025 Hz [:kilohercov:] je telefónna kvalita (stačí na


zakódovanie ľudského hlasu)

22 050 Hz je rozhlasová FM kvalita (stačí na prehrávanie


rádia cez Internet a pod.)

44 100 Hz je CD kvalita (hudba na CD médiách)

48 000 Hz je veľmi veľká kvalita, ale mnoho ľudí nepočuje


rozdiel medzi touto kvalitou a CD kvalitou

98 000 Hz je DVD kvalita (používa sa na DVD méiách)

18 zo 67
INF 2. ročník

Počet bitov: 8 bitov nám umožní zaznamenať 28 rôznych možností, čiže 256 rôznych
hĺbok zvuku.

16 bitov nám umožní zaznamenať 216 rôznych možností, čiže 65 536


rôznych hĺbok zvuku.

24 bitov nám umožní zaznamenať 224 rôznych možností, čiže viac ako
8 miliónov rôznych hĺbok zvuku.

Pri digitalizácii zvuku si musíme vždy uvedomiť, či ide o mono alebo stereo záznam.
Ak hovoríme o 16 bitovom stereo zázname, musíme rátať s tým, že 1 meranie zaberie nie 16
bitov, ale 32 bitov.

Príklad:
1. Vypočítajte koľko sekúnd zaberie záznam o veľkosti 39,1 KB, ak bol nahrávaný pri
vzorkovacej frekvencii 8 000 Hz, 16 bitovou hĺbkou a je to mono záznam?
8 000 * 16 (alebo krát 2, pretože 16 bitov sú 2 bajty) = 16 000 B na 1 sekundu =
15,63 KB na 1 sekundu.
39,1 : 15,63 = 2,5 sekundy.

2. Vypočítajte koľko sekúnd zaberie záznam o veľkosti 107,8 KB, ak bol nahrávaný
pri vzorkovacej frekvencii 22 050 Hz, 8 bitovou hĺbkou a je to stereo záznam?
22 050 * 8 (bitov) * 2 (pretože ide o stereo záznam) = 22 050 * 8 * 2 = 352 800 bitov
na 1 sekundu = 44 100 B na 1 sekundu = 43,07 KB na 1 sekundu.
107,8 : 43,07 = 2,5 sekundy

3. Vypočítajte koľko sekúnd zaberie záznam o veľkosti 156,3 KB, ak bol nahrávaný
pri vzorkovacej frekvencii 32 000 Hz, 8 bitovou hĺbkou a je to mono záznam?
32 000 * 8 = 256 000 b = 32 000 B = 31,25 KB.
153,6 : 31,25 = 5 sekúnd.

Domáca úloha:
1. Vypočítajte koľko sekúnd zaberie záznam o veľkosti 703,1 KB, ak bol nahrávaný
pri vzorkovacej frekvencii 48 000 Hz, 16 bitovou hĺbkou a je to stereo záznam?
2. Vypočítajte veľkosť rastrového obrázka o veľkosti 1 024 x 768 bodov, ak ide o High
colour.

19 zo 67
INF 2. ročník

Operačný systém WINDOWS


Operačný systém je program, ktorý zabezpečuje chod celého počítača. Uľahčuje
komunikáciu užívateľa s počítačom. Bez OS by počítač vôbec nefungoval. Medzi
najznámejšie OS patrí Windows (95,98,2000, ME, NT, XP).K ďalším rozšíreným OS patrí
Linux, Unix, OS2 a iné.
Výhody OS Windows:
1. Momentálne je to jeden z najpoužívanejších OS na svete.
2. Je to objektový grafický OS, čo znamená, že používateľ pracuje
v grafickom prostredí (v okne) s objektmi (ikonami) a nemusí ovládať
presnú syntax (slovosled) príkazov.
3. Je to OS typu Plug and Play (pripoj a spusť), čo znamená, že stačí pripojiť
nový hardvér a OS si ho dokáže sám nainštalovať tak, aby optimálne
fungoval (napríklad ak vymeníme monitor, OS Windows si vo svojom
registri sám vyhľadá potrebný ovládač [súbor] na jeho nainštalovanie).
4. Používa multitasking, čo znamená, že môžeme spustiť viacero programov
súčasne (napríklad z Internetu sťahujeme súbory a píšeme vo Worde a
zároveň počúvame hudbu na počítači, alebo máme spustené viacero okien
Internet Explorera, atď.).
5. Používa multithreading, čo znamená, že pri vykonávaní jednej úlohy,
môže túto úlohu vykonávať aj na viacerých súboroch súčasne (napríklad
predstavte si situáciu, že máte v počítači približne 20 dokumentov s vašou
adresou. Ak sa zmení adresa, musíte otvoriť každý dokument a adresu
prepísať. Multithreading umožní nastaviť súbory, v ktorých má oprava
prebehnúť a dôjde k oprave vo všetkých súboroch súčasne).

Operačný systém Windows je nainštalovaný na pevnom disku. Po zapnutím počítača sa


zavádza do operačnej pamäte. Keď sa nám na obrazovke zobrazí kurzor myši (bez
presýpacích hodín), znamená to, že môžeme s počítačom pracovať. To čo vidíme na
obrazovke sa nazýva prostredie OS Windows.

Popis prostredia OS Windows:


Prostredie OS Windows
ikony pozostáva z:
1. Pozadie pracovnej plochy.
2. Objekty pracovnej plochy,
ktoré nazývame ikony
pozadie (najdôležitejšie ikony sú ikony
pracovnej plochy Tento počítač [po dvojkliknutí
ľavým tlačidlom myši sa nám v
ponuka okne zobrazí všetko, čo počítač
Štart obsahuje], ikona Kôš
[po dvojkliknutí sa zobrazí všetko,
spustené hlavný
čo sme niekedy zmazali, ale
programy panel doposiaľ neodstránili z koša...])
stavové
3. Hlavný panel- nepatrí do
pole pracovnej plochy. Vľavej často
hlavného panela sa nachádza tlačidlo Štart (hlavná ponuka Štart).V pravej časti hlavného
panela sa nachádza stavové pole (informácie o určitom stave: čas, aktívna klávesnica, a pod.).

20 zo 67
INF 2. ročník

Ak máme otvorené nejaké okno, tak sa medzi tlačidlom Štart a stavovým poľom nachádzajú
tlačidlá so spustenými programami alebo názvami otvorených zložiek.

Zložka - je taký typ údajov, ktorý má len meno (napr. Tento počítač, Pevný disk C, Moje
dokumenty a pod.:).V zložke sa môžu nachádzať ďalšie zložky (jej podzložky) alebo
súbory.

Súbory - na rozdiel od zložky má súbor svoje meno a príponu, ktorá sa nachádza za bodkou
(napr word.exe, config.sys, hory.jpg...). Meno je konkrétny názov súboru a prípona
~

určuje o aký typ súboru ide. Napr. súbor ziadost.doc znamená, že súbor ziadost bol
vytvorený v programe MS word, súbor config.sys je súbor s názvom config a je to
systémový súbor, súbor hory.jpg je obrázok s názvom hory vo formáte jpg, atd.

Práca s myšou.

1 kliknutie ľavým tlačidlom myši = označenie objektu.


Dvojité kliknutie ľavým tlačidlom myši = spustenie programu alebo otvorenie zložky.
1 kliknutie pravým tlačidlom myši = vyvolanie kontextového menu, ktoré sa mení v
závislosti od objektu.
Premiestnenie objektu = stlačenie ľavého tlačidla myši na objekte a za stáleho držania
ľavého tlačidla objektu presunieme na iné miesto.

Pracovná plocha je zvyčajne obrázok, ktorý si môžeme ľubovoľne meniť. Postup zmeny
pozadia pracovnej plochy:

1. Klikneme pravým tlačidlom myši na také miesto pracovnej plochy, kde sa nenachádza
žiadna ikona.
2. Zobrazí sa menu, v ktorom klikneme ľavým tlačidlom. myši na možnosť' Vlastnosti =
otvorí sa okno, v ktorom je menší monitor s aktuálne nastaveným pozadím a pod ním sa
nachádzajú názvy obrázkov, ktoré môžeme použiť' ako nové pozadie.
3. Ľavým tlačidlom myši klikneme na názov obrázku, ktorý chceme nastaviť ako pozadie =
obrázok sa zobrazí na menšom monitore.
4. Ak je na malom monitore obrázok, ktorý chceme nastaviť ako pozadie obrazovky,
klikneme ľavým tlačidlom. myši na tlačidlo OK = obrázok sa nastaví ako pozadie pracovnej
plochy.

Práca s oknami.
Po dvojitom kliknutí ľavým tlačidlom myši na ľubovoľný objekt, sa otvorí okno, ktoré
je typickým znakom OS Windows.

21 zo 67
INF 2. ročník

Popis okna v OS Windows:

minim
.

1. Titulná lišta- je väčšinou modrej farby (závisí od


systémové- ho nastavenia)
a nachádza sa na samom vrchu okna. Na ľavej strane lišty je názov otvoreného objektu a na
pravej strane sa nachádzajú 3 tlačidlá pre prácu s oknom. (ľavé tlač. pre
titulná lišta minimalizáciu okna = okno nebude zobrazené na prac. ploche, ale iba na hlavnom
maximal. paneli, stredné tlač. pre maximalizáciu (obnove-nie veľkosti) okna = okno sa zobrazí
(obnoviť)
zavrieť vo svojej maximálne možnej veľkosti a pravé tlačidlo X slúži na zatvorenie okna =
okno úplne zatvoríme. Na tieto tlačidlá klikáme ľtlač. myši vždy iba raz.
2. Pracovná plocha okna zaberá najväčšiu časť a nachádzajú sa na nej ďalšie objekty.
4. Stavový riadok sa nachádza v spodnej časti okna a informuje nás o určitom stave
pracovná (napr. koľko objektov sa nachádza na pracovnej ploche, akou rýchlosťou sa
plocha prenášajú dáta a pod.).
s ikonami
stavový
Veľkosť okna môžeme meniť aj tak (ak nie je okno maximalizované), že
riadok
umiestnime kurzor na okraj okna = kurzor sa zmení na dvojitú šípku a za stáleho
držania ľ. tlač. myši posúvame okraj okna.
Ak umiestnime kurzor myši do rohu okna, môžeme meniť 2 okraje súčasne.
Okno, ktoré nie je maximalizované môžeme presunúť tak, že na titulnú lištu klikneme
ľavým tlačidlom myši a za stáleho držania ľavého tlačidla okno premiestnime na požadované
miesto.
Ponuka Štart
Na hlavnom paneli sa v OS Windows vľavo nachádza špeciálne tlačidlo Štart. Ak na neho
klikneme l'. tlač. myši, alebo na klávesnici stlačíme klávesovú skratku (CTRL+ESC),
zobrazí sa základná ponuka OS Windows:
1. Programy - po kliknutí (umiestnení kurzora) na túto možnosť sa zobrazí ponuka všetkých
nainštalovaných programov v počítači (Word, Excel, prehrávač filmov, hudby, hry...).
2. Dokumenty - po kliknutí sa zobrazí zoznam 15 súborov, ktoré sme naposledy otvárali
napr. súbor napísaný vo Worde, v Exceli...
3. Nastavenia – umožňuje meniť systémové nastavenia OS, tlačiarní, počítačových sietí
a iných

22 zo 67
INF 2. ročník

prídavných zariadení.
4. HI'adať – veľmi dôležité tlačidlo, ktoré využívame pri hľadaní nejakej zložky alebo
súboru na hardisku, diskete, ČD a pod.

Postup:
1. Klikneme na možnosť hľadať= zobrazí sa ponuka akcií.
2. Klikneme na možnosť Súbory alebo Priečinky.
3. V pravej časti okna sa zobrazí ponuka, v ktorej si vyberieme typ súborov aký chceme
vyhľadať (najlepšie je zadať všetky súbory a priečinky) = zobrazí sa okno do ktorého
je potrebné zadať parametre vyhľadávania.
4. V riadku Časť alebo celý názov súboru zadáme názov zložky alebo súboru, ktorý
chceme nájsť. Ak nevieme presný názov, môžeme použiť znak * = nahrádza
ľubovoľný počet znakov, a1ebo znak ? = nahrádza jeden znak (napr. ak zadáme
ja*.exe, vyhľadajú sa všetky súbory začínajúce sa písmenami ja s príponou exe, ak
zadáme p*o.*, vyhľadajú sa všetky súbory začínajúce písmenom p a končiace
písmenom o s ľubovoľnou príponou..., ak zadáme pet?.exe, vyhľadajú sa všetky
súbory začínajúce na pet a za týmito písmenami už len 1 znak, čiže napríklad peto,
peta, pete, atď).
5. V riadku kde hľadať zadáme oblasť, na ktorej sa majú dané zložky alebo súbory nájsť
(napr. hardisk C, D, disketa, CD a pod.).
6. Klikneme na tlačidlo Hľadať = OS Windows začne prehľadávať zadané oblasti,
pričom výsledky zobrazuje v danom okne.
7. Ak chceme nájdenú zložku alebo súbor otvoriť, klikneme na neho dvakrát ľ. tlač.
myši.

5. Pomocník - po kliknutí sa vyvolá nápoveda, ktorá nám pomáha riešiť problémy pri práci s
počítačom.
6. Spustiť - umožňuje nám priame spustenie nejakého príkazu OS Windows a to tak, že do
políčka napíšeme názov príkazu (napr. scandisk, format. Defrag...).
7. Vypnúť - po klik. sa zobrazí viacero možností, ktoré závisia od verzie OS Windows. Vo
Windows XP sú to tieto 3 možnosti:
a). Úsporný režim - (počítač zostane zapnutý, ale bude pracovať v úspornom režime,
ponechá si
v pamäti všetky údaje a po stlačení ľubovoľnej klávesy alebo tlač. myši nastaví na monitore
presne to, s čím sme naposledy pracovali).
b). Vypnúť - po kliknutí na túto možnosť dôjde k vypnutiu počítača - tento spôsob vypnutia
nazývame aj štandardný spôsob vypnutia počítača.
c). Reštartovať - po kliknutí na túto možnosť nedôjde k vypnutiu počítača, ale len k
opätovnému
spusteniu OS Windows. Táto možnosť sa používa vtedy, ak sme do počítača nainštalovali
nový
softvér a zmeny sa prejavia až po reštartovaní počítača.

V iných OS Windows to možu byť ďalšie 2 možnosti:


1. Prepnúť do režimu dlhodobého spánku (počítač si uloží údaje na disk, takže ho budeme
môcť vypnúť a pri opätovnom zapnutí nám Windows na monitore nastaví presne to, s čím
sme naposledy pracovali).
2. Odhlásiť používatel'a - počítač ostane zapnutý, ale kto chce na ňom pracovať, musí sa
prihlásiť heslom.

23 zo 67
INF 2. ročník

Vytváranie jednoduchého textového súboru

Súčasťou OS Windows (bez ohľadu na verziu) je program, ktorý slúži na vytváranie


jednoduchých dokumentov. Nazýva sa Poznámkový blok a spustíme ho nasledovne:
Postup:
1. Klikneme na Ponuku Štart ~ Programy ~ Príslušenstvo ~ Poznámkový blok.
2. Otvorí sa okno s názvom Poznámkový blok (názov na titulnej lište), menu s pracovnou
plochou.
3. Na pracovnej ploche môžeme písať text.
4. Po dopísaní dokumentu si môžeme dokument uložiť kliknutím v menu na možnosť Súbor
~ Uložiť (otvorí sa okno, v ktorom do riadku názov súboru zadáme vlastný názov, pod

ktorým si chceme súbor uložiť a potom klikneme na tlačidlo Uložiť.


5. Potom Poznámkový blok zatvoríme.

Vytváranie iednoduchého grafického súboru

Súčasťou OS Windows (bez ohľadu na verziu) je aj jednoduchý program na vytváranie


jednoduchých obrázkov. Nazýva sa Skicár alebo Mal'ovanie a spustíme ho nasledovne:
Postup:
1. Klikneme na Ponuku Štart ~ Programy ~ Príslušenstvo ~ Skicár (Mal'ovanie).
2. Otvorí sa okno s názvom skicár (názov na titulnej lište). V okne sa ešte nachádza menu,
pracovná plocha, v ľavej časti sa nachádzajú nástroje na kreslenie ako ceruzka, štetec,
sprej, guma... a v dolnej časti sa nachádza paleta farieb.
3. Najprv klikneme na farbu, ktorou chceme kresliť, potom si môžeme zvoliť nástroj, ktorým
chceme kresliť a na pracovnej ploche môžeme kresliť obrázok.
4. Po ukončení kreslenia si obrázok znovu uložíme kliknutím na možnosť Súbor ~ Uložiť.
Do riadku názov súboru zadáme vlastný názov, pod ktorým si chceme obrázok uložiť a
klikneme na tlačidlo Uložiť.
5. Potom Skicár zavrieme.

Vytváranie novej zložky

Postup:
Predstavte si situáciu, že chcete v zložke Prenos vytvoriť novú zložku s názvom Iba pre mňa.
1. Otvoríme si zložku, v ktorej chceme vytvárať novú zložku (v tomto prípade otvoríme
zložku Prenos).
2. V otvorenom okne (v tomto prípade v okne Prenos) klikneme pravým tlačidlom myši
na pracovnú plochu, kde sa nenachádza žiaden objekt (na bielu časť pracovnej plochy).
3. V zobrazenej ponuke klikneme ľavým tlačidlom myši na možnosť Nový.
4. V ďalšej zobrazenej ponuke klikneme na možnosť Priečinok.

Kopírovanie zložkv a súboru

Postup:

24 zo 67
INF 2. ročník

1. Označíme si zložku (súbor), ktorú chceme kopírovať.


2. Klikneme na neho pravým tlačidlom myši = zobrazí sa ponuka.
3. Zo zobrazenej ponuky si zvolíme príkaz Kopírovať.
4. Otvoríme si zložku, do ktorej chceme kopírovanú zložku alebo súbor vložiť.
5. Klikneme pravým tlačidlom myši na pracovnú plochu, kde sa nenachádza žiaden objekt =
zobrazí sa ponuka.
6. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Prilepiť = zložka alebo súbor sa prekopíruje na
nové miesto.

Premiestnovanie zložkv a súboru

Postup:
1. Označíme si zložku (súbor), ktorý chceme premiestniť.
2. Klikneme na neho pravým tlačidlom myši = zobrazí sa ponuka.
3. Zo zobrazenej ponuky si zvolíme príkaz Vystrihnúť.
4. Otvoríme si zložku, do ktorej chceme zložku alebo súbor prilepiť.
5. Klikneme pravým tlačidlom myši na pracovnú plochu, kde sa nenachádza žiaden objekt =
zobrazí sa ponuka.
6. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Prilepiť = zložka alebo súbor sa premiestni na
nové miesto.

Zmazanie zložkv a súboru

Postup:
1. Označíme si zložku alebo súbor ktorý chceme zmazať.
2. Klikneme na neho pravým tlačidlom myši = zobrazí sa ponuka.
3. Zo zobrazenej ponuky klikneme na príkaz Odstrániť.
4. Ak sa nás OS spýta na potvrdenie mazania potvrdíme to príkazom Áno zložka alebo súbor
budú vymazané.

Premenovanie zložkv a súboru

Postup:
1. Označíme si zložku alebo súbor ktorý chceme premenovať.
2. Klikneme na neho pravým tlačidlom myši = zobrazí sa ponuka.
3. Zo zobrazenej ponuky klikneme na príkaz Premenovať = podsvieti sa pôvodný názov.
4. Pôvodný názov prepíšeme na nový názov.

Prepínanie klávesnice

Postup:
1. Raz klikneme ľavým tlačidlom myši na SK, v pravej časti hlavného pane1a= zobrazí sa
zoznam nainštalovaných klávesníc.
2. Klikneme na klávesnicu ktorú chceme) nastaviť ako aktívnu = pôvodné SK sa zmení na
novo nastavenú klávesnicu (EN).

25 zo 67
INF 2. ročník

INTERNET EXPLORER
Internet Explorer je momentálne najpoužívanejší prehliadač www stránok. Medzi iné známe
prehliadače patrí FireFox, Mozilla, Opera, Netscape Navigator a iné. Prehliadač je špeciálny
program, ktorý nám umožňuje prezeranie www stránok, ukladať ich do prídavných pamätí
(disketa, pevný disk, USB kľúč...), alebo ich vytlačiť.

www- world wide web- je to len jedna zo služieb Internetu. Voľne to môžeme preložiť
ako celosvetová sieť tvorená textovými, obrazovými alebo multimediálnymi (obsahujú
zvuk) stránkami, ktoré sú uložené na počítačoch po celom svete. Počítač, na ktorom sú
uložené takéto stránky nazývame server.
www stránka - stránka uložená na serveri, ktorá je napísaná v jazyku HTML (HyperText
Markup Language).
URL adresa - (Uniform Resource Locator) jednoznačné určenie umiestnenia www stránky na
internete (napr. vww.azet.sk, wvw.post.sk...).Adresa pozostáva z 3 častí, ktoré sú oddelené
bodkami, pričom tieto časti môžeme popísať nasledovne:

www.názovstránky.doména
www určuje, že ide o službu www, názov stránky si určuje každý tvorca stránky sám a
posledná časť je tzv. doména. Doména určuje o aký typ servera ide. Rozoznávame
geografické domény, ktoré sú dvojpísmenové (sk, cz, jp, uk., ale výnimku tvoria
Američania, ktorí majú geografickú doménu com) a organizačné domény, ktoré sú
trojpísmenové (org, edu, gov, mil...).

Popis prostredia Internet Exploreru

Internet Explorer spustíme dvojitým kliknutím l'avého tlačidla na ikonu, Internet Explorera,
ktorá sa nachádza na pracovnej ploche, alebo cez ponuku Štart -> Programy -> Internet
Explorer, prípadne jedným kliknutím ľavého tlačidla myši na ikonu IE na hlavnom paneli.

Popis:
1. Titulná lišta- obsahuje názov
zobrazenej stránky.
2. Menu: Súbor, Úpravy, Zobraziť...
3. Panel úloh (ikony najčastejšie
vykonávaných činností ako napr.
Dozadu, Dopredu, Zastaviť, Obnoviť,
Domovská stránka...).
4. Riadok Adresa. Do neho zadávame url
adresu stránky, ktorú chceme zobraziť.
5. Pracovná plocha okna, v ktorej sa
zobrazí načítaná stránka.
6. Stavový riadok, ktorý nás informuje, či už je stránka načítaná (HOTOVO), alebo sa ešte
otvára a podobne.

26 zo 67
INF 2. ročník

Vyhľadávanie informácií na Intemete

Internet poskytuje obrovské množstvo informácií a pre orientáciu v týchto informáciách


potrebujeme vedieť, ako jednotlivé informácie vyhľadať. Na vyhľadanie informácií na
Internete používame vyhl'adávače. Medzi najpoužívanejšie slovenské vyhl'adávače patria:
www.google.sk, www.zoznam.sk, www.szm.sk, www.atlas.sk, www.dunco.sk,
medzi najpoužívanejšie české vyhl'adávače patria: vww.seznam.cz, www.at1as.cz,
www.uzdroje.cz. a medzi najpoužívanejšie svetové vyhl'adávače patria: www.google.com,
www.yahoo.com, ww.excite.com, www.altavista.com, www.lycos.com...

Postup vvhl'adávania informácií

Predstavte si, že chceme zistiť, koľko stojí mobil Nokia 6210.


1. Spustíme si vyhľadávač (napr. www.google.sk).
2. Do vstupného poľa zadáme kľúčové slová (v tomto prípade cena za mobil nokia 6210).
3. Ak máme možnosť označiť oblasť hľadania (hľadať iba na slovenských www stránkach,
hl'adať v obrázkoch, vo videosúboroch a pod), označíme potrebnú oblasť (v našom
prípade môžeme označiť oblasť hľadať iba na stránkach písaných po slovensky)
4. Spustíme hl'adanie kliknutím na tlačidlo hľadať, (hledat, search a pod)
5. Vyhľadávač nám na pracovnej ploche zobrazí zoznam všetkých stránok, ktoré sa týkajú
našich kľúčových slov.
6. Ak chceme zobraziť konkrétnu www stránku, klikneme ľavým tlačidlom na daný odkaz
v zobrazenom zozname = načíta sa daná www stránka.

Spresnenie vyhľadávaných informácií

1. Zadávame viac kľúčových slov.


2. Kľúčové slová zadávame s malými písmenami (vyhl'adávač vyhl'adáva odkazy aj s
malými aj s veľkými písmenami).
3. Ak chceme nájsť skupinu slov, zadávame ich v úvodzovkách napr. "new york" (pretože ak
zadáme slová new york bez úvodzoviek, vyhľadávač hľadá stránky, na ktorých so
spomína new alebo york, ak ich však zadáme v úvodzovkách, vyhľadávač hľadá iba také
stránky, kde sa tieto výrazy nachádzajú spoločne).

Konfigurácia prehliadača Internet Explorera

Často sa nám stane, že niektoré stránky sú zobrazené nesprávne, alebo môžeme povedať, že
zobrazené údaje nám v takejto forme nevyhovujú. Najčastejšie ide o nezobrazené znaky
slovenskej diakritiky, písmená sú príliš malé alebo príliš vel'ké, príp. prehliadač nám vôbec
nezobrazuje obrázky.

Zmena kódovania písma na www stránke

Postup:
1.V menu klikneme na príkaz Zobraziť.
2. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Kódovanie.
3. Vyberieme kódovanie aké nám vyhovuje (Stredoeurópske jazyky, Unicode, a pod.).

27 zo 67
INF 2. ročník

Zmena veľkosti písma na www stránke.

Postup:
1.V menu klikneme na príkaz Zobraziť.
2. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Veľkosť písma textu.
4. Vyberieme si možnosť, ktorá nám vyhovuje (najväčšie, väčšie, stredné, menšie,
najmenšie).

Ukladanie informácií z www stránkv.

Postup ukladania www stránky:


1.Ak si chceme uložiť načítanú stránku, klikneme v menu na príkaz Súbor.
2. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Uložiť ako = otvorí sa malé okno.
3. V okne si v riadku Uložit do vyberieme zložku, do ktorej chceme stránku uložiť.
4. V riadku názov súboru zadáme názov, pod ktorým si chceme stránku uložiť.
5. Kliknutím na tlačidlo Uložiť dôjde k uloženiu www stránky.

Tlač informácií z www stránkv.

Postup tlačenia www stránky:


1. Ak si chceme načítanú stránku, vytlačiť, klikneme v menu na príkaz Súbor.
2. V zobrazenej ponuke klikneme na príkaz Tlač = otvorí sa malé okno.
3. V otvorenom okne nastavíme podmienky tlače a potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.

28 zo 67
INF 2. ročník

Služba e-mail (elektronická pošta)


Vytvorenie si poštového konta

Pre používanie služby e-mail je potrebné používať špeciálny program, ktorý sa nazýva
poštový klient. Poštový klient nám umožňuje prijímať, odosielať, triediť a filtrovať
elektronickú poštu v našej e-mailovej adrese. V súčasnosti je možné odosielať nielen textové
správy, ale pripájať rôzne súbory (textové, zvukové, grafické alebo multimediálne) formou
prílohy.
Súčasťou operačného systému Windows je poštový klient s názvom Outlook, ale každý môže
využívať aj iných, verejných poštových klientov. Medzi najpoužívanejších verejných
poštových klientov u nás patrí www.pobox.sk, www.post.sk, www.szm.sk, www.inmail.sk
atď a zo zahraničných je u nás najpoužívanejší www.yahoo.com.

Vytvorenie e-mailovej adresy

Verejnú e-mailové adresu si môže každý zaregistrovať na ľubovoľnej vyššie uvedenej


www stránke. Každá e-mailová adresa pozostáva z:

názvu, špeciálneho znaku (zavináč @, ktorý zdávame klávesovou skratkou alt+64),


názvu poštového klienta a geografickej domény (napr.: jano@post.sk,
zuzana11@orangemail.sk, shaggy@inmail.sk, atď.).

My si ukážeme registráciu na poštovom serveri www.inmail.sk.

Postup
1. Spustíme stránku www.inmail.sk
2. V ľavej časti hore klikneme na riadok s názvom Zaregistrujte sa – založiť nový e-
mail.
3. V zobrazenom formulári vypíšeme potrebné údaje (v treťom riadku vlastne zadávame
názov našej e-mailovej adresy). E-mailová adresa nesmie obsahovať medzery
a diakritiku, môže obsahovať veľké písmená, číslice, pomlčky, podčiarkníky a bodky.
4. Po vyplnení formulára klikneme na tlačidlo Pokračovať.
5. Ak je formulár v poriadku dostaneme sa na jeho ďalšiu stranu, ináč musíme opraviť
to, čo nám oznamujú v prvých riadkoch.
6. Na ďalšej strane ešte prepíšeme do vstupného poľa text a klikneme na tlačidlo
Pokračovať.
7. Ak sme správne opísali text, musíme súhlasiť s podmienkami (klikneme na tlačidlo
Áno - súhlasím) a konečne sa dostaneme k tlačidlu Prihlásiť sa.

Prihlásenie sa do e-mailovej schránky

Postup
1. V IE zadáme url adresu www.inmail.sk.
2. Do vstupného poľa Schránka zadáme iba názov našej adresy.
3. Do vstupného poľa Heslo zadáme heslo, ktoré sme si zadali pri registrácii a klikneme
na tlačidlo Prihlásiť sa.
Vytvorenie a odoslanie novej správy s prílohou

29 zo 67
INF 2. ročník

Postup
1. V hornom riadku klikneme na príkaz Nová správa.
2. Zobrazí sa okno, v ktorom do riadku Komu zadáme e-mailovú adresu príjemcu.
3. Do riadku Kópia môžeme zadať ďalšie adresy príjemcov (každý, kto dostane našu
správu bude vedieť, komu bola kópia tiež odoslaná).
4. Do riadku Skrytá kópia môžeme zadať e-mailové adresy príjemcov, pričom tí
príjemcovia, ktorí sú uvedení v riadkoch komu a kópia nebudú vedieť, kto dostal
skrytú kópiu.
5. Do riadku Predmet správy zadávame predmet správy, ktorý sa príjemcovi zobrazí pri
doručenej pošte. Mnohí ľudia nezadávajú predmet správy, ale je to veľmi potrebné,
pretože mnohým príjemcom nepovie veľa adresa odosielateľa (shaggy@post.sk alebo
snehulka@orangemail.sk), ale keď vidí predmet poznámky informatika, obrázok
z výletu a podobne, tak môže tušiť, či ide o známeho, ktorý mu posiela niečo užitočné,
alebo ide o hackera, ktorý posiela vírus.
6. Potom do bielej pracovnej plochy zadávame text našej e-mailovej správy.
7. Ak chceme priložiť prílohu, klikneme v riadku Priložiť pod pracovnou plochou, do
ktorej sme zadávali text správy na tlačidlo Prehľadávať.
8. Otvorí sa známe okno, v ktorom si vyhľadáme súbor (nie priečinok), ktorý chceme
poslať ako prílohu (formou prílohy môžeme posielať iba súbory). Po nájdení
správneho súboru na neho 2 krát klikneme (poštový klient si súbor automaticky
načíta), alebo ho označíme a klikneme na tlačidlo Otvoriť.
9. Po načítaní súboru klikneme na tlačidlo Pripojiť.
10. Postup pripájania príloh môžeme opakovať viacero krát, ale treba myslieť na to, že
výsledná veľkosť všetkých súborov dohromady nesmie byť veľmi veľká (štandard je
do 100 KB).
11. Po vytvorení správy a priložení príloh klikneme na tlačidlo Odoslať správu, ktoré sa
nachádza vpravo dole pod plochou, kde sme písali text správy.

Prečítanie doručeného e-mailu a odpovedanie naň

Postup
1. Po prihlásení sa do svojej e-mailovej schránky sa doručená pošta zobrazí, ale
kedykoľvek môžeme kliknut v hornom riadku na text Doručená.
2. V zobrazenom zázname doručených e-mailov klikneme na odosielateľa, alebo
predmet správy.
3. Zobrazí sa text správy, na ktorú môžeme odpovedať kliknutím na príkaz Odpovedať
pod textom správy, alebo si ju po prečítaní môžeme umiestniť do nejakého priečinku
alebo zmazať (tlačidlá sa nachádzajú pod zoznamom doručených správ).

Odhlásenie sa z e-mailovej schránky

Počas práce v poštovom klientovi môžeme kedykoľvek kliknúť na príkaz Odhlásiť sa, ktorý
sa nachádza v ľavo hore poštového klienta. Tento spôsob je lepší, ako kliknúť na tlačidlo
X (zavrieť) v pravom hornom rohu okna.

30 zo 67
INF 2. ročník

Služba CHAT (komunikácia na Internete)


Služba chat je 3 základnou službou Internetu. Slúži podobne ako služba e-mail na
komunikáciu dvoch a viacerých ľudí pomocou Internetu, ale oproti službe e-mail má 1
obrovskú výhodu a 2 nevýhody.
Prvou nevýhodou je, že ľudia, ktorí chcú túto službu využívať, musia byť v reálnom
čase pripojení na Internet (takejto komunikácii hovoríme on-line). Pri službe e-mail nie
je potrebné, aby bol príjemca, ktorý dostáva e-mail pripojený v reálnom čase, teda takejto
komunikácii hovoríme off-line). Druhou nevýhodou je, že pri službe chat musia
komunikujúci používať rovnaký program (pri službe e-mail môžu mať komunikujúci rôznych
e-mailových klientov).
Výhodou služby chat je, že komunikácia nemusí byť len textová, ale aj zvuková alebo
audiovizuálna.

Program SKYPE

Program SKYPE je freeware (zadarmo) a môžeme si ho stiahnuť z www stránky


www.skype.com. Po uložení na pevný disk na neho 2 krát klikneme a nainštalujeme ho.
Program spustíme dvojitým kliknutím na ikonu Skype, ktorá sa nachádza na pracovnej
ploche.

Vytvorenie nového účtu v programe SKYPE:

1. Po dvojitom kliknutí na ikonu SKYPE sa otvorí malé okno s 2 záložkami.


2. Klikneme na záložku New Users - Create a Skype Account (otvorí sa formulár).
3. Vyplníme formulár pričom do poľa Choose Skype Name zadáme meno, pod akým
chceme vystupovať (johny, baby, studentik,...,).
4. 2 krát zadáme heslo a potvrdíme súhlas s podmienkami.
5. Vyplnený formulár potvrdíme kliknutím na tlačidlo NEXT.
6. Vyplníme aj da1ší formulár a potvrdíme kliknutím na tlačidlo Update, čím sa dostaneme
sa do svojho účtu v programe Skype.

Odhlásenie sa z programu SKYPE

1. V menu klikneme na príkaz FILE.


2. V ponuke klikneme na príkaz Log Off:

Prihlásenie sa do svojho účtu

Postup:
1. Na pracovnej ploche 2 krát klikneme na ikonu SKYPE.
2. Otvorí sa malé okno, v ktorom klikneme na príkaz Click here to log in.
3. Otvorí sa okno, do ktorého vyplníme svoje údaje (Skype Name a heslo).
4. Otvorí sa náš účet v programe Skype.

31 zo 67
INF 2. ročník

Popis prostredia v programe Skype

Pod titulnou lištou sa nachádza menu, v ktorom môžeme vykonávať všetky procesy týkajúce
sa našej komunikácie. Pod menu sa nachádzajú 2 panely nástrojov, kde sú ikony najčastejšie
vykonávaných úloh. Pod panelmi nástrojov sa nachádzajú 4 záložky. V záložke Štart
nájdeme informácie o počte kontaktov, s ktorými sme už pomocou tohto programu
komunikovali a možnosť vyhľadať iných používateľov tohto programu na celom svete.
Do záložky Kontakty si môžeme pridávať známych (samozrejme tých známych, ktorí
používajú program Skype.).
V záložke Dial sa nachádza telefónny číselník (telefonovanie na mobil alebo pevnú linku je
možné iba pri zakúpení kreditu, ale je to lacnejšie ako u všetkých telekomunikačných
operátorov).
V záložke Call List sa nachádza zoznam všetkých, s ktorými sme už komunikovali.

Vvhľadanie známeho a pridanie ku kontaktom

Postup:
1. Klikneme na záložku Štart.
2. V okne klikneme na príkaz Search for Skype users.
3. Otvorí sa okno, v ktorom do vstupného poľa zadáme meno, ktoré používa náš známy v
programe Skype.
4. Spustíme hľadanie kliknutím na tlačidlo Search (Program vyhľadá používateľov, ktorí
vyhovujú zadaným kritériám.
5. Ak nájdeme známeho ktorého sme hl'ada1i, klikneme na neho raz pravým tlačidlom myši.
6. Na spodnej časti okna klikneme na ikonu panáčika, čím dôjde k pridaniu vyhľadanej
osoby do kontaktov).

Komunikácia pomocou programu Skype

Postup:
1. Klikneme na záložku kontakty.
2. Klikneme na známeho, s ktorým chceme komunikovať.
3. Na panely nástrojov klikneme na ikonu (písmeno A v bubline) pre textovú komunikáciu,
alebo v spodnej časti na zelený telefón pre audio komunikáciu.

Pri audio komunikácii je potrebné mať pripojené slúchadlá a mikrofón, pri textovej
komunikácii sa otvorí okno, v ktorom prebieha komunikácia tak, že po napísaní textu
z klávesnice, stlačíme klávesu ENTER.

32 zo 67
INF 2. ročník

Dostupnosť programov a ich definície


Z Internetu a z rôznych CD "plných software" alebo od kamarátov sa dostávame k rôznym
programom a utilitám. Pritom je takmer všadeprítomné magické slovíčko free a tiež
na nás útočia výrazy ako freeware, shareware, adware, demo a trial. Jedná sa vlastne
o voľne šíriteľný software a tu nasleduje jeho prehľadné rozdelenie:

GPL - licencia na voľné používanie software (General Public Licence) - pôvodne určená
pre distribuciu Linuxu. Táto licencia slovkom „free“ nezaručuje, že program je
zadarmo, ale že každý dostane k programu zdrojový kód a tým pádom môže tento
program ľubovoľne upravovať a ďalej šíriť pod podmienkou, že aj on umožní ďalšie
úpravy zdrojového kódu..
Public domain - voľný software a autor sa zároveň vzdáva autorských práv (tu bývajú
priložené zdrojové kódy). Je to spôsob šírenia programového vybavenia (obvykle
vrátane jeho zdrojového kódu), pri ktorom sa autor zrieka nielen nároku na registračný
poplatok, ale aj samotného autorstva, takže je obvykle povolené (napr. po ukončení
vývoja programu pôvodným autorom) pokračovať v ďalšom vývoji programu
ďalšími autormi.
Freeware - klasický software na bezplatné použitie, spravidla nemá obmedzenie ale
nesmie sa modifikovať. Je to typ programového vybavenia, kedy sa autor zrieka nároku
na zaplatenie registračného poplatku, nezrieka sa však autorstva programu. Program je
možné šíriť v nezmenenej forme s kompletnou dokumentáciou, za toto šírenie ale
(podobne ako v prípade shareware) nie je povolené vyžadovať úhradu poplatku v
prospech šíriteľa, ktorý by výraznejšie prekročil vlastné náklady na jeho šírenie (cena na
zostavenie a výrobu CD ROM média a jeho dopravu k zákazníkovi).
Postcardware - ako freeware, ale treba poslať autorovi pohľadnicu - to je podmienka
používania.
E-mailware - ako postcardware, ale jedná sa o poslanie e-mailu autorovi.
Homepageware - tu autor požaduje, aby si užívateľ programu nastavil v prehliadači ako
Home Page určenú stránku.
Dareware - musíte súhlasiť s Deklaráciou ľudských práv a podielať sa na jej propagácii.
Donationware - zaplatenie za software je iba dobrovoľnou záležitosťou (nevyžaduje sa) -
myslí sa ľubovoľný príspevok.
Adware - program (stále) zobrazuje prúžok reklamy - dá sa odstrániť po zaplatení
poplatku.
Shareware - to je software s určitým obmedzením (obmedzenie nie je presne určené, môže
ísť o časové obmedzenie, funkčné obmedzenie a pod.).
Trial verzia - verzia komerčného software na skúšku na určité obdobie – po vypršaní
platnosti sa program zablokuje.
Demo - túto verziu možno voľne šíriť a používať, ale sú zablokované niektoré dôležité
funkcie - napr. Uloženie. Program je možné používať neobmedzenú dobu, ale s
obmedzenými možnosťami.

Pre úplnosť je treba spomenúť software, ktorý nie je možné voľne šíriť:
Komerčný software - treba najprv kúpiť licenciu na používanie, až potom inštalovať a
používať. Treba dodržiavať (zväčša prísnu) licenciu - program sa nesmie „len tak
dávať“ a kopírovať inej osobe, napaľovať viac kópií, dekompilovať a modifikovať
zdrojový kód. Typicky komerčný software je napr. balík MS Office od Microsoftu. Pri
takýchto programoch hovoríme o:

33 zo 67
INF 2. ročník

single lincencii – program s takouto licenciou môžeme používať iba na jednom počítači,

licencia pre obmedzený počet počítačov – spravidla 5, 10, 20 a pod, t.z., že daný program
môžeme používať iba na uvedenom počte počítačov,

multilicencia– môžeme nainštalovať na neobmedzený počet počítačov,

OEM licencia – program s takouto licenciou je lacnejší ako single licencia, ale daný program
môžeme využívať iba na tom hardvéri (počítači), ku ktorému bol zakúpený. T.z., že pri
výmene komponentov v počítači, nie je možné softvér legálne používať.

34 zo 67
INF 2. ročník

POČÍTAČOVÉ PRÁVO
Počítačové právo - nová právna disciplína, ktorá zahŕňa celý komplex otázok, týkajúcich sa
počítačových programov, autorov počítačových programov, tvorby počítačových programov
v zamestnaneckom pomere, obchodovania s počítačovými programami ako novou formou
duševného vlastníctva, počítačovým pirátstvom, počítačovou a multimediálnou kriminalitou,
elektronickým obchodom a právnym postavením internetu v informačnej spoločnosti, ochranu
osobných údajov v informačných systémoch, právne aspekty budovania štátneho
informačného systému, ochranu štátneho a služobného tajomstva a šifrovej ochrany
informácií.

Predovšetkým je tu úloha práva a právnikov včas registrovať a legislatívne zabezpečiť


novovznikajúce vzťahy v informačnej spoločnosti a na druhej strane nezanedbať možnosti
využívania počítačov v právnych vedách a v právnickej praxi.

Proces automatizácie a jeho právne aspekty zasahujú nielen technologickú oblasť (ochrana
technológie výroby, ochrana obchodného tajomstva) ale aj sociálnu (automatizácia výroby a
nevyhnutnosť novej kvalifikácie), ba aj spoločenskú (nový druh kriminality - počítačovej a
multimediálnej kriminality a počítačového pirátstva).

Počítačové právo - je obsahovo rozdelené do štyroch základných častí:

5. Prvá časť sa zaoberá právnou ochranou počítačových programov od jej vzniku až po


súčasnosť. Ide o súbor právnych noriem, upravujúcich vzťahy, týkajúce sa autorskej
právnej ochrany počítačových programov a jej tvorcov - programátorov.
6. Druhá časť sa venuje softvéru ako predmetu obchodných záväzkových vzťahov, t.j.
celým programovým vybavením počítačov vo väzbách na obchodné právo, čo úzko
súvisí aj s obchodovaním duševného vlastníctva v súčasnej informačnej spoločnosti a
to aj vo väzbách na medzinárodné dokumenty
7. Tretia časť predstavuje trestnoprávne aspekty počítačového práva so zameraním na
počítačovú a multimediálnu kriminalitu a počítačové pirátstvo
8. Štvrtá časť sa zameriava na právnu úpravu informácií a osobných údajov v právnom
poriadku SR.

35 zo 67
INF 2. ročník

Autorský zákon
zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon)
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a


iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím
zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového
vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a
použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového
vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon
ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.

§2

Pôsobnosť zákona

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na dielo autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej
republiky (ďalej len "občan Slovenskej republiky") alebo má na jej území trvalý pobyt alebo
dielo je zverejnené v Slovenskej republike, bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý
pobyt jeho autora.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na dielo chránené v Slovenskej republike podľa


medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.

Okrem vyššie uvedeným dielam treba definovať, čo je to počítačový program.

Počítačovým programom je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo


nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v
zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového
programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové
znaky diela (§ 7 ods. 1) je chránený ako literárne dielo.

36 zo 67
INF 2. ročník

DRUHÁ ČASŤ

AUTORSKÉ PRÁVO
Autor

(1) Autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila, prípadne autorom súborného diela ako
celku je fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto
vybraných alebo usporiadaných v súbornom diele nie sú dotknuté.

Autor má právo

2. označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo
pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri
každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
3. neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
4. rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
5. na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek
nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred
akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok
narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela
nevylučujú, má autor právo na autorský dohľad (autorská korektúra) nad nakladaním
so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor
nad zhotovením stavby.

Práv podľa odseku 1 sa autor nemôže vzdať; tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou autora
zanikajú.

Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu; dielo možno použiť len
spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym,
ak nejde o anonymné dielo. Ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba2),
a to aj v prípade, že zanikli majetkové práva k dielu. Tejto ochrany sa takisto môžu domáhať
aj autorské zväzy, profesijné komory a príslušná organizácia kolektívnej správy.

Majetkové práva autora

1. Autor má právo použiť svoje dielo.


2. Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na:

4. vyhotovenie rozmnoženiny diela,


5. verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom
alebo inou formou prevodu.

37 zo 67
INF 2. ročník

Počítačové vírusy

Vírus je niekým dômyselne napísaný miniprogram, ktorého spustenie má zväčša deštruktívne


následky. Vírus môže zmazať niektoré súbory, alebo ich odoslať prostredníctvom Internetu
niekomu inému. Zároveň sa dokáže sám kopírovať napríklad prostredníctvom počítačovej
siete, Internetu, prípadne disketami. Programátori počítačových vírov sú veľmi mladí ľudia,
prevažne od 12 do 30 rokov. Väčšinou ich vytvárajú, aby dokázali sebe a svojmu okoliu svoje
kvality. Žiaden vír nie je schopný sa sám aktivovať a ani zničiť váš hardvér. Aby mohol vír
spustiť svoju deštrukčnú, prípadne reprodukčnú činnosť, musí byť spustený nevedomým
užívateľom.

Počítačový vírus sa bez vedomia používateľa pripája k iným programom, dokumentom,


prípadne k systémovým oblastiam diskov, prepisuje, alebo inak modifikuje dáta v počítači,
reprodukuje sa a popri tom môže vydávať rôzne grafické alebo zvukové efekty.

Počítačové vírusy tvoria dve veľké skupiny :

- boot vírusy
- súborové vírusy

Boot vírusy

Telo vírusu je umiestnené v boot sektore diskety (každé médium má svoj boot sektor).
Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku.

Súborové vírusy

Súborový vírus sa pripojuje, alebo prepisuje spustiteľné súbory (.COM, .EXE), alebo
súbory, ktoré obsahujú spustiteľný kód (.BIN, .OVL a iné). Tento vírus sa aktivuje, po
spustení napadnutého súboru.

Vírusy môžeme ďalej deliť na :


 pamäťovo rezidentný (po aktivácii je trvalo umiestnený v pamäti. Rezidentný
vírus sa po spustení napadnutého súboru umiestni v operačnej pamäti).
 pamäťovo nerezidentný (nerezidentný vírus spôsobí nákazu len po spustení
napadnutého súboru. Bežne nakazí niekoľko súborov obvykle v aktuálnom
adresári)

Trójsky kôň je program, ktorý navonok pôsobí neškodne a navodzuje dojem užitočnosti. V
dokumentácii k programu sa môžete dočítať o funkciách programu, ktoré však program buď
vôbec nevykonáva, alebo na pozadí vykonáva nepozorovane nejaký druh deštrukcie dát.
Trójske kone sa nereprodukujú a v dnešnej dobe sú veľmi málo rozšírené.

Backdoory (backdoors) sú programy podobné trójskym koňom. No dáta vo vašom počítači


neničia, ale tajne poskytujú informácie prostredníctvom internetu autorovi vírusu. Ten môže

38 zo 67
INF 2. ročník

váš počítač úplne ovládať, prípadne dáta kradnúť, alebo ich priamo na vašom počítači
modifikovať. Samozrejme iba ak je počítač pripojený na sieť, resp. Internet.

Žartovný program (joke) je program, ktorý pre zábavu pôsobí ako vír a navodzuje
deštrukciu vašich dát. Po ukončení programu si ale vydýchnete, pretože zistíte, že išlo iba o
vtip.

Červy (worms) sú momentálne najrozšírenejšie a najobávanejšie programy napadajúce váš


počítač. Rozširujú sa väčšinou prostredníctvom internetu ako príloha v emailovej správe.
Tento program je úplne neškodný a nijako sa nereprodukuje.

Email HOAX - výnimočne nejde o program, ale iba o email obsahujúci poplašnú správu,
alebo inak na prvý pohľad užitočnú, alebo zaujímavú informáciu, ktorú užívatelia sami
rozosielajú v niekoľkých kópiách všetkým svojím známym. Tým email lavínovite šíria po
Internete. Ide o veľmi často vyskytujúci sa vírus, ktorý sa reprodukuje tým, že presvedčí
užívateľa, aby ho poslal ďalej. Zbytočne sa tým dezinformuje masa ľudí a zahlcuje internet.
Príkladom sú emaily končiace vetou pošli tento email každému, koho poznáš. Odporúčame si
o týchto poplašných emailoch viac prečítať na stránke www.hoax.cz

Antivírusové programy

Aby sme zamedzili prístupu vírusov do počítača, musíme ho pred takouto nežiadanou
návštevou chrániť.

Antivírový program je program, ktorý slúži na lokalizáciu, následné odstránenie vírusu a


maximálne napravenie škody ním spôsobené.

Najznámejšie antivírové programy.:

Medzi najpoužívanejšie antivírusové programy patria NOD, AVG, Kaspersky, Panda a Avast
a iné.

Na počítači môžeme používať vždy iba jeden antivírusový program, pretože ak ich máme
viac. Jeden detekuje ten druhý ako vírus.

FIREWALL

Firewall je špeciálny počítač, ktorý je jediným spojovacím článkom medzi vonkajším svetom
(Internetom) a našou sieťou, ktorú chceme ochrániť pred vonkajšími vplyvmi.
Čo sa týka firewallov, môžeme ich používať niekoľko. To znamená, že nevadí, ak ich máme
viacero na jednom počítači, prípadne v počítačovej sieti.

39 zo 67
INF 2. ročník

Textový editor

Textový editor je špeciálny program, ktorý nám umožňuje vytvárať, čítať a upravovať textové
súbory. Textové editory sú zvyčajne súčasťou kancelárskych balíkov.
Najznámejším kancelárskym balíkom je MS Office = Microsoft Office. Tento kancelársky
balík zahŕňa: textový editor MS Word, tabuľkový kalkulátor MS Excel, softvér na tvorbu
prezentácií MS Powerpointeditor a iné. Je to veľmi dobrý a užitočný softvér, ale ak ho
chceme používať, musíme za neho zaplatiť a nie je to lacná záležitosť. Existuje viacero
možností ako používať kancelársky balík legálne zadarmo.Veľmi známymi balíkmi, ktoré sú
zdarma sú: 602 Office Suite, StarOffice a najznámejší je Open Office.

Do verzie Open Office 2 bolo možné otvoriť akýkoľkovek súbor vytvorený v MS Office, ale
po úprave v Open Office ho už v MS Office otvoriť možné nebolo. To zanmená, že tieto dva
programy neboli kompatibilné. V súčasnosti existuje verzia Open Office 2, ktorá je
kompatibilná s MS Office, len treba správne uložiť súbory. My sa naučíme, ako pracovať so
súbormi, ktoré bude možné otvárať v akomkoľvek Office programe.

Microsoft WORD

MS WORD je textový editor, ktorý slúži na tvorbu textov (textových dokumentov). Po


spustení aplikácie MS Word sa otvorí prázdny dokument. Aplikáciu spustíme viacerýmii
spôsobmi:
1. Dvojitým kliknutím na ikonu MS Word na pracovnej ploche.
2. Jedným kliknutím na ikonu WORD-u na hlavnom paneli.
3. V ponuke Štart, Programy (všetky programy), MS Office, MS Word.
Pri týchto spusteniach sa vždy otvorí prázdny dokument.
Ak dvakrát klikneme na ľubovoľný súbor vytvorený vo Worde, otvorí sa vždy ten súbor, na
ktorý sme klikli.
1

Existujúci súbor sa dá otvoriť aj tak, že spustíme MS Word (viď vyššie) a potom v menu
klikneme na Súbor, Otvoriť a vyhľadáme dokument, ktorý chceme otvoriť.

40 zo 67
INF 2. ročník

Popis prostredia programu MS WORD


Titulná lišta
s názvom súboru

Hlavné menu

Štandardný
panel
nástrojov

Formátovací
panel
nástrojov

Horizontálne
a vertikálne
pravítko
Pracovná
plocha

Stavový
riadok
1. Na titulnej lište vždy zobrazí názov súboru (pri novom súbore je to Dokument 1).
2. V hlavnom menu sa nachádzajú všetky funkcie, ktoré program má.
3. Štandardný panel nástrojov je podobný ako v okne operačného systému Windows
a nájdeme tam nástroje ako Nový, Otvoriť, Uložiť, Tlačiť, Náhľad, atď.
4. Formátovací panel nástrojov slúži na formátovanie textu a nájdeme tam nástroje ako
zmeniť štýl, typ písma, veľkosť písma, formátovať text ako tučný, kurzíva,
podčiarknutý, zarovnať text vľavo, na stred, vpravo alebo podľa okrajov, atď.
5. Horizontálne pravítko (jeho biela časť) vymedzuje ľavý a pravý okraj strany.
6. Vertikálne pravítko (jeho biela časť) vymedzuje horný a dolný okraj strany.
7. Pracovná plocha nám slúži na samotné vytváranie textového dokumentu.
8. Stavový riadok nás informuje koľko strán má dokument, na ktorej strane sa
momentálne nachádzame a pod.

Existuje viacero spôsobov uloženia dokumentu:


Postup:
1. V menu klikneme na príkaz súbor.
2. V ponuke klikneme na príkaz Uložiť (uložia sa všetky zmeny, ktoré sme v dokumente
vykonali).
3. V ponuke klikneme na príkaz Uložit' ako pôvodný dokument sa nezmení a vytvorí sa
jeho kópia aj so všetkými zmenami, ktoré sme vykonali.

41 zo 67
INF 2. ročník

Písmo
Veľkosť a rezy písma

Treba si uvedomiť, že každý text, ktorý chceme formátovať (meniť jeho typ, veľkosť, rezy a
iné) musíme najprv označiť do bloku (za stáleho držania ľavého tlačidla myši).

Zmena typu písma

Postup
1. 1.Na formátovacom paneli nástrojov, nájdeme políčko, v ktorom sa nachádza typ
písma (Times New Roman, Arial...).
2. Klikneme na šípku v pravej časti tohto políčka a zo zoznamu vyberieme typ písma,
ktorý nám vyhovuje = typ písma označeného textu sa zmení.

Zmena veľkosti písma

Postup
1. Na formátovacom paneli nástrojov, klikneme do políčka. v ktorom sa nachádza
číslo (12, 14,...).
2. V políčku prepíšeme číslo na takú veľkosť, akú chceme označenému textu priradiť
(príp. vyberieme číslo zo zobrazenej ponuky).
3. Stlačíme klávesu ENTER = označenému textu sa zmení veľkosť písma.

Zmena rezu písma

Rezy písma používame na rôzne zvýraznenie textu pri čiernobielej tlači dokumentov (ak by
sme tlačili farebne, tak zmeníme farbu písma a text je zvýraznený, ale pri čiernobielej tlači
nám farebný text vytlačí ako čierny a preto používame rezy písma).

Postup
Môžeme použiť 3 rezy písma. Na formátovacom paneli nástrojov, klikneme na ikonu B -
tučné písmo, I - kurzíva (italika), alebo U - podčiarknuté.

Tieto 3 rezy môžeme ľubovoľne kombinovať.

Zmena farby písma

1. Označíme si text, ktorému chceme zmeniť farbu.


2. Na panely nástrojov klikneme na ikonu podčiarknutého písmena A (nachádza sa úplne
vpravo). Ak klikneme na ikonu, tak sa nastaví taká farba, akou je písmeno
A podčiarknuté. Ak chceme vybrať inú farbu, klikneme na šípku, ktorá sa nachádza
vedľa v strede.
3. Klikneme na farbu, ktorú chceme textu nastaviť a farba textu sa automaticky zmení.

Zmena farby pozadia textu

1. Označíme si text, ktorému chceme zmeniť farbu pozadia.

42 zo 67
INF 2. ročník

2. Na panely nástrojov klikneme na ikonu podčiarknutých písmen ab (nachádza sa ako


druhá z pravej strany). Ak klikneme na ikonu, tak sa nastaví taká farba, akou sú
písmená ab podčiarknuté. Ak chceme vybrať inú farbu, klikneme na šípku, ktorá sa
nachádza vedľa v strede.
3. Klikneme na farbu, ktorú chceme nastaviť ako pozadie textu = pozadie textu sa
automaticky zmení.

Zmena riadkovania

1. V menu klikneme na príkaz Formát.


2. V ponuke klikneme na príkaz Odsek.
3. V okne klikneme do riadku Riadkovanie a vyberieme to riadkovanie, ktoré nám vyhovuje.
4. Potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.

Medziznakové medzery

1. 1.V menu klikneme na príkaz Formát.


2. V ponuke klikneme na príkaz Písmo.
3. V okne klikneme na záložku Medziznakové medzery.
4. V riadku medzery nastavíme rozšírené a v pravej časti nastavíme o koľko majú byť
medzery rozšírené.
5. Potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.

Indikovanie odsekov

Na paneli nástrojov klikneme na ikonu ¶. V celom dokumente sa zobrazia rôzne znaky, ktoré
nás informujú o tom, kedy sme stlačili Enter, kedy sme zadali medzeru a pod.

Pevné medzery

Zo slovenčiny vieme, že na konci riadkov by nemali zostávať predložky, alebo, že je veľmi


nevhodné, ak na konci riadku napíšeme krstné meno a do nového riadku priezvisko, prípadne,
ak napíšeme na koniec riadku číslo a do nového riadku zadáme Sk atď. Aby sme tomuto
predišli, namiesto klasickej medzery zadávame medzeru kombináciou kláves
CTRL+SHIFT+medzerník.
Týmto zabezpečíme pevnú medzeru, čo znamená, že slová oddelené takouto medzerou budú
vždy v tom istom riadku.

Odsadenie odseku

Na vodorovnom pravítku uchopíme myšou horný trojuholník – odsadíme ním 1. riadok v


odseku.
Na vodorovnom pravítku uchopíme myšou dolný trojuholník - odsadíme všetky ostatné
riadky v odseku okrem prvého riadku.

Orámovanie textu

1. Označíme si text, ktorý chceme orámovať.


2. V menu klikneme na príkaz Formát.

43 zo 67
INF 2. ročník

3. V ponuke klikneme na príkaz Orámovanie a podfarbenie.


4. V pravej časti okna vyberieme spôsob orámovania, v strednej časti štýl, farbu a hrúbku
rámu.
5. Potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.

Veľa krát sa stane, že klikneme na niečo, čo vyvolá v dokumente nežiadúce zmeny. Vtedy
klikneme na ikonu Späť (šípka smerujúca vľavo), ktorá sa nachádza na panely nástrojov.

Zarovnávanie textu

1. Každý text, alebo aj obrázok môžeme zarovnať 4 spôsobmi:


a) doľava (ikona na formátovacom panely nástrojov vpravo od ikony
na podčiarkovanie textu),
b) na stred (ikona na formátovacom panely nástrojov vpravo od ikony
na zarovnávanie vľavo),
c) doprava (ikona na formátovacom panely nástrojov vpravo od ikony
na zarovnávanie na stred),
d) podľa okrajov (ikona na formátovacom panely nástrojov vpravo od ikony
na zarovnávanie vpravo).

2. Pri zarovnávaní textu platí pravidlo, že zarovnanie sa prejaví vždy v celom odseku
a nielen v označenej časti dokumentu.

Náhľad pred tlačou

Pred každým vytlačením je vhodné prezrieť si dokument v náhľade a to kliknutím na ikonu na


štandardnom paneli nástrojov. Ak máme v dokumente viac strán, pohybujeme sa v ňom
pomocou kláves PgUp a PgDwn. Náhľad zavrieme kliknutím na tlačidlo Zavrieť.

Nastavenie strany

Nastavenie okrajov a spôsob zobrazenia textu na výšku alebo šírku strany nastavíme
nasledovne:

1. V menu klikneme na príkaz Súbor.


2. V ponuke klikneme na príkaz Nastavenie strany = otvorí sa malé okno.
3. V záložke Okraje môžeme nastaviť všetky 4 okraje (čísla prepíšeme, alebo klikáme
na šípky) a v strednej časti nastavujeme zobrazenie na výšku alebo šírku strany.

Práca s textom

Úpravy textu ako kopírovanie, mazanie a presúvanie vykonávame rovnako, ako vo Windows-
e. T. z . pomocou pravého tlačidla myši, alebo klávesových skratiek. Môžeme ich vykonávať
aj pomocou menu, alebo pomocou štandardného pane1a nástrojov. Platí však pravidlo, že
text, ktorý chceme upraviť (kopírovať, zmazať alebo presunúť) musíme vždy označiť do
bloku.

44 zo 67
INF 2. ročník

Pri mazaní iba jedného slova môžeme použiť klávesu BACKSPACE (maže znaky vľavo od
kurzora) alebo kláves DELETE (maže znaky vpravo od kurzora). Po každom vymazaní Word
automaticky posunie ostatný text.

Pri mazaní väčšieho počtu znakov je neefektívne mazať pomocou týchto kláves a preto
postupujeme takto: označíme si do bloku text, ktorý chceme vymazať (niekoľko riadkov) a
stlačíme klávesu DELETE.

Niekedy sa stane, že máme napísaný text, ale chceli by sme ho mať napísaný iba veľkým
písmenami. Nemusíme to zmazať a prepísať, ale stačí označiť daný text a použiť klávesovú
skratku Shift + F3. Samozrejme, že týmto spôsobom to funguje aj opačne.

Efekty písma

1. Označíme si text, ktorému chceme nastaviť efekt.


2. V menu klikneme na možnosť Formát.
3. V zobrazenej ponuke klikneme na možnosť Písmo.
4. V otvorenom okne klikneme na tretiu záložku s názvom Textové efekty.
5. V otvorenom okne si vyberieme jednu z animácií ak klikneme na OK.

Tabulátory

Ak potrebujeme údaje v riadkoch zarovnávať napríklad ako v tabuľke, potrebujeme na


vodorovnom pravítku zadať zarážky tabulátora.

Postup
1. Na vodorovnom pravítku klikneme pravým tlačidlom myši tam, kde chceme mať
zarážku.
2. Keď zadáme všetky potrebné zarážky, môžeme ich ľubovoľne presúvať po pravítku
tak, že ich za stáleho držania ľavého tlačidla myši posunieme na nové miesto.
3. Pri zadávaní textu postupujeme tak, že napíšeme text, stlačíme klávesu TAB (kurzor
sa automaticky presunie pod najbližšiu zarážku). Po napísaní textu pod poslednou
zarážkou sa kurzor po stlačení klávesy TAB presunie pod prvú zarážku do nového
riadku.
4. Výsledkom je pekné zarovnanie ako v tabuľke.

Tak ako zarovnávame text, tak aj pri zarážkach môžeme nastaviť, ako má byť pod nimi text
zarovnaný. V ľavom rohu, kde sa pravítka stretávajú sa nachádza ikona s písmenom L. Ak
budeme na pravítku klikať ľavým tlačidlom myši, zarážky budú mať tvar písmena L. To
znamená, že text pod týmito zarážkami bude zarovnaný vľavo. Ak by sme klikli na ikonu
v ľavom rohu, menila by svoj tvar na opačné písmeno T (text by sa zarovnával na stred),
opačné písmeno L (text by sa zarovnával vpravo) a pri číslach je veľmi dôležitá ikona
opačného písmena T s bodkou, ktorá zarovnáva text podľa desatinnej čiarky. skúste si
prezrieť nasledujúce údaje (1. stĺpec je zarovnaný vľavo – zarážka má tvar písmena L, 2.
stĺpec je zarovnaný na stred – zarážka má tvar opačného T, 3. stĺpec je zarovnaný vpravo –
zarážka má tvar opačného L a štvrtý stĺpec je zarovnaný podľa desatinnej čiarky – zarážka má
tvar opačného T s bodkou):

45 zo 67
INF 2. ročník

Názov tovaru Počet kusov Výrobca Cena za kus


Monitor 15 Taiwan 11 528,50
Myš 48 Čína 214
Grafická karta 33 Nemecko 6890
Klávesnica 47 Česká republika 99,90

Odrážky a číslovanie

Často potrebujeme oddeliť niektorý text do jednotlivých bodov. Po zadaní čísla 1 a bodky,
alebo písmena a a zátvorky, alebo znaku, alebo odrážky, Word po napísaní textu a stlačení
klávesy ENTER automaticky oddelí ďalší text do nového bodu.

Pre lepšiu prehľadnosť si sami môžeme zadať spôsob a druh odrážok a číslovania
jednotlivých bodov.
1. Klikneme na príkaz FORMÁT.
2. V ponuke klikneme na možnosť Odrážky a číslovanie.
3. Klikneme na 1 zo 4 záložiek. Záložka S odrážkami ponúka rôzne symboly ako
zarážky, záložka Číslované ponúka číslice), záložka Viacúrovňové ponúka symboly,
alebo číslice s rôznymi úrovňami) a záložka Štýly zoznamov ponúka rôzne štýly).
4. Vyberieme požadované odrážky.
5. V dolnej časti okna môžeme zadať, či chceme pokračovať od posledného zoznamu,
alebo od začiatku a potvrdíme kliknutím na tlačidlo OK.
6. Po kliknutí na OK Word zadá na začiatok riadku, v ktorom sa nachádza kurzor
odrážku (číslicu). Po napísaní textu a stlačení klávesy ENTER, Word do ďalšieho
riadku automaticky zadá ďalšiu odrážku, (číslicu), ktorá nasleduje. Ak už nechceme,
aby Word písal v ďalšom riadku odrážky (číslice), zadáme 2 krát ENTER (Word nám
vynechá 1 riadok a už nebude zadávať odrážky (číslice).

Stĺpce

V časopisoch sa často vyskytuje text napísaný v stĺpcoch. Vykonáme to veľmi jednoducho.

1. Text, ktorý chceme rozdeliť do stĺpcov označíme do bloku.


2. V menu klikneme na príkaz Formát.
3. V ponuke klikneme na príkaz Stĺpce.
4. V hornej časti okna zadáme počet stĺpcov, v pravej časti môžeme zadať, či chceme
oddeliť stĺpce čiarou a potvrdíme kliknutím na OK.

Tabuľky
Častokrát potrebujem do nášho dokumentu vložiť tabuľku a rôzne ju upravovať.
1. V menu klikneme na príkaz Tabuľka.
2. V ponuke vyberieme možnosť Vložiť.
3. V ponuke klikneme na možnosť Tabuľka.
4. V okne zadáme počet stĺpcov a riadkov.
5. Ak klikneme na tlačidlo Automatický formát, môžeme si vybrať aj štýl tabuľky.
6. Potvrdíme kliknutím na OK => Word automaticky vloží tabuľku na miesto kurzora.
7. Po jednotlivých bunkách tabuľky sa pohybujeme pomocou kurzorových kláves (šípok),
alebo klávesy tabulátora. Kurzor do jednotlivých buniek môžeme umiestniť aj tak, že do

46 zo 67
INF 2. ročník

bunky klikneme ľavým tlačidlom myši. Ak v bunke zadáme klávesu ENTER, Word
automaticky rozšíri bunku o 1 riadok..
Pridanie stĺpcov alebo riadkov

1. Kurzor umiestnime do bunky, ku ktorej chceme pridať bunky (riadok alebo stĺpec).
2. V menu klikneme na príkaz Tabuľka.
3. V ponuke klikneme na možnosť Vložiť.
4. V ponuke klikneme na takú možnosť, ktorá nám najviac vyhovuje (riadok nad - pod,
stĺpec naľavo - napravo...).
5. Word automaticky vloží bunky a označí ich do bloku. Blok vypneme kliknutím na
ľubovolné miesto na pracovnej ploche.

Odstránenie stĺpcov alebo riadkov

1. Označíme si stĺpce alebo riadky, ktoré chceme odstrániť.


2. Na označené bunky klikneme pravým tlačidlom myši.
3. Z ponuky vyberieme príkaz Odstrániť bunky (pri odstraňovaní riadkov), alebo
Odstrániť stĺpce (pri odstraňovaní stĺpcov)..

4. Word bunky odstráni, prípadne musíme zadať spôsob posunutia ostatných buniek.
Zmena veľkosti buniek

1. Umiestnime kurzor na mriežku, ktorú chceme premiestniť => kurzor sa zmení na


dvojitú šípku.
2. Za stáleho držania ľavého tlačidla myši posunieme mriežku na novú pozíciu.

Farba a šírka mriežky

1. Tabuľku označíme do bloku.


2. Klikneme na ňu pravým tlačid1om myši a z ponuky vyberieme možnosť Vlastnosti
tabuľky.
3. Klikneme na záložku Tabuľka.
4. Klikneme na tlačidlo Orámovanie a podfarbenie.
5. V strednej časti okna nastavíme štýl mriežky, farbu a hrúbku mriežky.
6. Klikneme na tlačidlo OK a ešte raz klikneme na OK.

Práca s údajmi v bunkách

Ak chceme v jednom stĺpci zarovnať údaje vľavo, v inom na stred a v ďalšom zase vpravo,
alebo ak chceme v jednom stĺpci použiť veľkosť písma 14, v druhom 17 atd., nerobíme to v
každej bunke jednotlivo, ale označíme do bloku tie bunky, ktoré majú mať spoločné vlastnosti
a potom tie vlastnosti zadáme. Je jedno, či sa v bunkách údaje nachádzajú, alebo nie,
nastavené vlastnosti sú pre bunky vždy platné.

47 zo 67
INF 2. ročník

Vytváranie a používanie štýlov


Používanie štýlov zabezpečí jednotnú úpravu dokumentu (napr. text rovnakého písma,
rovnaké typy nadpisov, riadkovanie a pod.). Predstavte si, že píšete rozsiahlu prácu, správne
používanie štýlov zabezpečí peknú úpravu a dobrú funkčnosť pri vytváraní obsahu. Správne
by sme mali na nadpisy kapitol používať štýl Nadpis 1, na názvy podkapitol štýl Nadpis 2,
potom Nadpis 3...
Vytvorenie vlastného štýlu

1. Upravíme si odsek podľa našich predstáv (Nadpis typom písma Courier Wl, veľkosť
19, tučné,
1. podčiarknuté).
2. Klikneme do poľa Štýly => nachádzajú sa vľavo od typu písma a nazveme si ho tak,
ako chceme.
3. Ak chceme tento štýl uplatniť na hociktorý iný odsek, tak do odseku umiestnime
kurzor.
4. Klikneme na šípku vpravo v poli štýly, na klávesnici zadáme prvé písmeno štýlu,
ktorý chceme použiť a klikneme na neho ľavým tlačidlom myši => celý odsek sa
prepíše.

Šablóny

V praxi existujú určité pravidlá, ako písať úradné dokumenty. Word zahŕňa viacero takýchto
dokumentov, ktoré nazývame šablóny.

1. V menu klikneme na príkaz Súbor.


2. V ponuke klikneme na možnosť Nový = v pravej časti pracovnej plochy sa zobrazí
ponuka. V tejto ponuke si v hornej časti môžeme zvoliť, či chceme vytvoriť prázdny
dokument, www stránku, e-mailovú správu a pod. Ak klikneme na možnosť V tomto
počítači (v strednej časti ponuky) vyvoláme všetky šablóny Wordu.
3. V okne so 7 záložkami klikneme na takú, ktorá nám vyhovuje (po kliknutí na niektorú
šablónu, tak sa v pravej časti zobrazí jej miniatúrny náhľad.
4. Ak sme našli šablónu, ktorú chceme použiť, 2 krát na ňu klikneme ľavým tlačidlom
myši.
5. V zobrazenej šablóne potom klikneme myšou tam, kde chceme niečo zmeniť a údaje
prepíšeme.

Premiestnenie obrázku
Obrázok môžeme premiestniť tak, ako ktorúkoľvek ikonu na pracovnej ploche. To znamená,
že naň klikneme ľavým tlačidlom myši a za stáleho držania ľavého tlačidla ho presunieme na
nové miesto.

48 zo 67
INF 2. ročník

Obrázok a text
Popri obrázku môžeme vypisovať aj text. Text môže byť napísaný po všetkých stranách
obrázku, alebo aj cez neho.
Vložme obrázok, zarovnajme ho na stred a vypíšme text vedľa jeho ľavého i pravého okraja.

POSTUP:
1. Klikneme na obrázok pravým tlačidlom myši.
2. V ponuke klikneme na možnosť Formátovať obrázok.
3. V okne klikneme na záložku Rozloženie.
4. Vyberieme 1 z možností (do štvorca, tesné, pred textom, za textom – toto nám umožňuje
písať text cez obrázok, čiže obrázok je pozadím textu) a potvrdíme na OK.

WORDART
Pomocou Wordu môžeme vk1adať aj text vo forme obrázku. Z toho vyplýva, že text je od
bežného textu značne odlišný:

POSTUP:
1. Umiestnime si kurzor tam, kde chceme vložiť nový text.
2. V menu klikneme na príkaz Vložiť.
3. V ponuke klikneme na možnosť Obrázok.
4. V ponuke klikneme na možnosť WordArt.
5. Word nám otvorí okno, v ktorom si môžeme vybrať štýl textu kliknutím na príslušné
políčko s textom WordArt.
6. Otvorí sa nové okno, do ktorého vpíšeme požadovaný text, príp. nastavíme farbu, typ
a veľkosť písma a potvrdíme kliknutím na OK.
7. S Wordartom pracujeme ako s inými obrázkami.

Vzorce a symboly
Ak potrebujeme v dokumente napísať nejaký matematický, fyzikálny, chemický vzorec, alebo
špeciálny znak, ktorý sa bežne na klávesnici nenachádza postupujeme nasledovne:

POSTUP vkladania symbolov (písmená z cudzojazyčnej abecedy, srdiečko, štvoruholník...):

1. Umiestnime si kurzor tam, kde chceme vložiť symbol.


2. V menu klikneme na príkaz Vložiť.
3. V ponuke klikneme na príkaz Symbol.
4. Otvorí sa okno, v ktorom klikneme na symbol, ktorý chceme vložit = symbol sa
označí a klikneme na tlačidlo vložiť, ktoré sa nachádza v pravom dolnom rohu.
5. Keď sme vložili všetky potrebné symboly, klikneme na tlačidlo Zavrieť.

POSTUP písania vzorcov (matematických, fyzikálnych či chemických a pod):

1. V menu klikneme na príkaz Vložiť.

49 zo 67
INF 2. ročník

2. V ponuke klikneme na príkaz Objekt.


3. V okne nájdeme možnosť Microsoft Equation 3.0 a potvrdíme OK.
4. Spustí sa program na vytváranie vzorcov a panel nástrojov, ktorý nám umožní vzorce
vytvárať.
5. Na panely klikneme myšou na taký nástroj, ktorý ideme vo vzorci použiť. Pri písaní
vzorcov sa medzi jednotlivými možnosťami prepíname pomocou klávesy Tab, alebo
pomocou myši.
6. Ak chceme ukončiť písanie vzorcov, klikneme myšou mimo vyznačeného objektu.

Hlavička a päta
V niektorých dokumentoch ste asi videli, že niečo je napísané šedým písmom nad textom,
prípadne pod textom. To, čo sa nachádza nad textom nazývame hlavička a to, čo je pod
textom nazývame päta dokumentu. Text sa väčšinou opakuje a ide o názov kníh prípadne
názov kapitoly.

Postup:
1. V menu klikneme na príkaz Zobraziť.
2. V ponuke klikneme na možnosť Hlavička a päta = otvorí sa malý panel a orámovaná
hlavička nad textom.
3. Napíšeme požadovanú hlavičku.
4. Na panely klikneme na 3. ikonu sprava (prepnutie medzi hlavičkou a pätou) =
zobrazí sa orámovaná päta.
5. Napíšeme požadovanú pätu a klikneme na tlačidlo Zavrieť = na každej strane budeme
mať zobrazenú rovnakú hlavičku a pätu.
6. Do päty sa väčšinou vkladá automatický text, ktorý sa nachádza v ľavej časti panela
s názvom Hlavička a päta. Ako automatický text sa často vkladá Strana X z Y, čo
znamená, že v päte sa zobrazí, číslo strany z celkového počtu strán.

Očíslovanie strán
1. V menu klikneme na príkaz Vložiť.
2. V ponuke klikneme na možnosť Čísla strán.
3. V otvorenom okne si v 1. riadku vyberieme umiestnenie čísel strán (spodná alebo
vrchná časť).
4. V 2. riadku si vyberieme zarovnanie čísel (vľavo, na stred, vpravo...).
5. Ak klikneme na tlačidlo formátovať, môžeme si zvoliť formát čísel., ale hlavne
v spodnej časti môžeme zadať, od ktorého čísla (začať od) sa začne číslovanie.
6. Ak ponecháme zaškrtnuté políčko začať číslovať na 1. strane, očísluje sa aj prvá
strana, ak ho odškrtneme, číslovanie začne až na druhej strane.

Hromadná korešpondencia
Hromadná korešpondencia slúži na rozosielanie rovnakého listu, e-mailovej správy alebo faxu
viacerým používateľom. Z toho vyplýva, že obsah listu je vždy rovnaký a mení sa len
oslovenie, adresa a pod. Samotný list, fax alebo e-mail nazývame hlavný dokument.

50 zo 67
INF 2. ročník

Postup
Otvoríme nový prázdny dokument.
1. V menu klikneme na príkaz Nástroje.
2. V ponuke klikneme na možnosť Listy a korešpondencia.
3. V ponuke klikneme na možnosť Hromadná korešpondencia = v pravej časti
pracovnej plochy sa zobrazí kompletný sprievodca, pomocou ktorého vytvoríme
hlavný dokument a príjemcov.
4. V 1. kroku sprievodcu vyberieme možnosť, aký dokument chceme použiť => listy, e-
mail a pod a klikneme na tlačidlo Ďalej.
5. V 2. kroku sprievodcu vyberieme možnosť aktuálny dokument a klikneme na Ďalej.
6. V 3. kroku sprievodcu si vyberieme príjemcov a ak ich už máme vytvorených,
v zozname vyberieme možnosť Použiť existujúci zoznam.
7. Ak sme zoznam príjemcov ešte nevytvorili, vyberieme možnosť Zadať nový zoznam
a klikneme na príkaz Vytvoriť = otvorí sa okno, v ktorom zadáme údaje príjemcov.
8. Po zadaní príjemcov klikneme na tlačidlo Zavrieť.
9. Vyberieme zložku, do ktorej chceme uložiť zoznam a zadáme jeho názov = po uložení
sa otvorí zoznam príjemcov s ich údajmi. Klikneme na OK.
10. Umiestnime kurzor tam, kde chceme vložiť blok textu zo zoznamu príjemcov => blok
pre adresu a pod.
11. Postupne vytvárame hlavný dokument a vkladáme do neho jednotlivé bloky.
12. Po vytvorení hlavného dokumentu klikneme na tlačidlo Ďalej.
13. Pomocou tlačidiel « a » si prezrieme príjemcov a ak sme spokojný, klikneme na Ďalej.
14. V poslednom kroku potom zadáme kritériá pre tlač hromadnej korešpondencie.

Hypertextové prepojenie

Pri prezeraní www stránok na Internete môžeme vidieť, že keď klikneme na niektoré vety,
zobrazí sa iná vww stránka, alebo obrázok. Nazývame to hypertextové prepojenie. Takéto
prepojenia vytvoríme vo Worde nasledovne:

1. Označíme si časť vety, ktorá má byť prepojená s iným súborom.


2. V menu klikneme na príkaz Vložiť a z ponuky vyberieme možnosť Hypertextový
odkaz.
3. V otvorenom okne vyberieme súbor, na ktorý má označená veta odkazovať a klikneme
na OK = časť textu zmení farbu na modro (farbu môžeme zmeniť ako pri bežnom
texte).
4. Ak stlačíme klávesu Ctrl a klikneme ľavým tlačidlom myši na daný odkaz,
automaticky sa nám otvorí súbor, s ktorým sme označený text prepojili.

Rámy
Rámy sú časti dokumentu mimo pracovnej plochy. Na nich sa najčastejšie nachádzajú odkazy
na jednotlivé kapitoly, alebo iné súbory napríklad hudobné alebo grafické.

1. V menu klikneme na príkaz Formát.


2. V ponuke klikneme na možnosť Rámy.

51 zo 67
INF 2. ročník

3. V ponuke klikneme na možnosť Obsah v ráme = v ľavej časti okna sa zobrazí rám so
všetkým obsahom (použijú sa všetky nadpisy, v ktorých sme použili štýl Nadpis 1,
Nadpis 2 alebo Nadpis 3).

Tlač hotového dokumentu


Už sme sa učili, že pred tlačou je potrebné vykonať náhľad pred tlačou. Ak sme s vytvoreným
dokumentom spokojný, môžeme ho dať tlačiť:

1. V menu klikneme na príkaz Súbor.


2. V ponuke klikneme na možnosť Tlačiť.
3. V otvorenom okne sú dôležité nasledujúce polia:
4. V hornej časti v poli názov vyberieme tlačiareň, na ktorej chceme dokument vytlačiť
(ak máme na počítači nainštalovaných viac tlačiarní).
5. V strednej časti vpravo v poli Rozsah strán vyberieme, či chceme tlačiť všetky
strany, niektoré strany (1-5; alebo 2,6,7,11 alebo len aktuálnu stranu).
6. V strednej časti vpravo v poli Počet kópií zadáme koľko kópií toho istého dokumentu
chceme vytlačiť.
7. V dolnej časti vpravo v poli Tlačiť vyberieme, či chceme tlačiť celý dokument, alebo
najprv párne strany a potom nepárne strany (toto sa používa vtedy, ak chceme tlačiť
obojstranne, ale tlačiareň nám neumožňuje obojstrannú tlač).
8. V dolnej časti vpravo v poli Počet strán na hárok si môžeme vybrať, či chceme tlačiť
na jeden list 2 strany a pod. (text je síce menší, ale ušetríme papier ))).

Kopírovanie formátu
Mnohokrát potrebujeme pri písaní dokumentov nastavovať rôzne parametre jednotlivým
odsekom, alebo len slovám. Predstavte si, že píšete text, v ktorom sú niektoré slová
zvýraznené (napríklad v referáte chcete zvýrazniť podstatné definície). Ak máte veľa
definícií, tak by ste museli každej definícii zadať rovnaké parametre, čiže napríklad červenú
farbu písma, tučné a podčiarknuté. Aby sme to nemuseli robiť stále, môžeme použiť štýl, ale

môžeme použiť aj možnosť Kopírovať formát . Ak označíme text, ktorý už má


nastavené potrebné parametre a klikneme na túto ikonu, kurzor sa zmení na taký štetec, ktorý
ak ním prejdeme za stáleho držania ľavého tlačidla myši po ďalšom texte, tak daný text
získava rovnaké parametre (formát), ako má dokument, ktorý sme pred kliknutím na danú
ikonu označili.

Nájsť a nahradiť
A na záver našej práce s textovým editorom som si nechal ešte jednu super vec. Spomínal
som vám, že môže sa stať, že stále robíme nejakú rovnakú chybu, napríklad namiesto dz
píšeme zd a podobne... Alebo len jednoducho, doteraz sme všade písali Evanjelické
gymnázium J. Tranovského a teraz to musíme prepisovať na Spojená škola. Komu by sa
chcelo hľadať v celom dokumente daný výraz a ešte ho aj stále prepisovať. Použijeme na to
funkciu Nájsť a nahradiť.

52 zo 67
INF 2. ročník

Postup:
1. V menu klikneme na možnosť Úpravy.
2. V ponuke klikneme na možnosť Nahradiť (ak by sme klikli na možnosť hľadať,
program nám iba vyhľadá určitý text, ale nenahradil by ho iným).
3. Do riadku hľadať zadáme text, ktorý chceme vyhľadať, teda v našom prípade by to
bolo Evanjelické gymnázium J. Tranovského.
4. Do riadku nahradiť čím zadáme text, ktorým chceme ten pôvodný nahradiť, v našom
prípade by to bol text Spojená škola.
5. Program nám automaticky začne prehľadávať dokument a ak nájde text, ktorý je
zadaný v riadku Hľadať, tak sa zastaví, označí nájdený text a je na nás, či klikneme
na tlačidlo nahradiť (dôjde k nahradeniu), nahradiť všetko (program sa už nezastaví,
ale automaticky nájdený text nahradí) alebo hľadať ďalej (program označený text
nenahradí, ale bude prehľadávať ďalej).
6. Keď program prehľadá celý dokument, vypíše upozornenie, že prehľadávanie je
ukončené.

53 zo 67
INF 2. ročník
riadok vzorcov
hlavičky
aktívna bunka stĺpcov
MS EXCEL

očíslovanie
riadkov
pracovná
plocha

pracovné
hárky

MS Excel je súčasťou kancelárskeho balíka MS OFFICE. Je to tabuľkový editor


(kalkulátor), ktorý umožňuje vytvárať tabuľky údajov, výpočet údajov pomocou rôznych
vzorcov, umožňuje aj grafické znázornenie údajov z tabuliek. Po spustení aplikácie MS Excel
sa otvorí prázdny dokument s mriežkou.

Popis prostredia MS EXCELU – u

Po spustení MS Excelu sa nám zobrazí pracovný hárok rozdelený mriežkou. Kým vo Worde
nám 1 strana predstavovala 1 list papiera, v Exceli to neplatí. Ak budeme držať klávesu
PageDown, alebo ak podržíte kurzorovú klávesu pravú šípku, tak zistíte, že každý hárok má
viac ako 65 000 riadkov a 256 stĺpcov. Je jasné, že toľko riadkov a stĺpcov sa nezmestí na 1
papier a preto môžeme povedať, že Excel je ako keby sme rozložili vedľa seba niekoľko
papierov.
Z MS Wordu už poznáte titulnú lištu, menu, stavový riadok, štandardný i formátovací panel
nástrojov a preto si popíšeme len niektoré nové veci:
1. Aktívna bunka – v tomto poli vždy vidíme, ktorá bunka je aktívna, t. z., na ktorej
bunke je umiestnený kurzor (napr. A1, C12, F8...).
2. Riadok vzorcov – v tomto riadku vždy vidíme, čo sa nachádza v aktívnej bunke.
Môže to byť buď text, číslo a pod, ale môže tam byť aj vzorec (neskôr sa naučíme, ako
vkladať vzorce).
3. Hlavičky stĺpcov – každý stĺpec je označený písmenom.
4. Očíslovanie riadkov – každý riadok je očíslovaní a vďaka hlavičkám stĺpcov
a očíslovaniu riadkov, môžeme zistiť, ktorá bunka je aktívna.
5. Pracovné hárky – ak otvoríme prázdny súbor, tak sa otvoria 3 hárky (Hárok1, Hárok
2 a Hárok 3).

54 zo 67
INF 2. ročník

Vkladanie údajov do buniek

TOTO SI TREBA DOBRE ZAPAMÄTAŤ!!!:


1. Do prázdnej bunky klikneme myšou a z klávesnice vložíme údaje. Po vložení údajov
stlačíme klávesu ENTER, alebo šípku.
1. Ak bunka nie je prázdna a vykonáme postup v bode l, údaje v bunke sa prepíšu.
2. Ak bunka nie je prázdna a údaje v nej nechceme prepísať ale len opraviť, klikneme do
bunky dvakrát, alebo klikneme raz a stlačíme klávesu F2 a potom údaje doplníme.
3. Po jednotlivých bunkách sa pohybujeme pomocou šípok alebo klávesy Tabulátor
alebo klávesy Enter.

Úprava rozmerov buniek

Ak chceme zmeniť okraj iba jedného stĺpca alebo riadku, umiestnime kurzor na jeho okraj
(kurzor sa zmení na dvojitú šípku) a za stáleho držania ľavého tlačidla myši mu nastavíme
novú veľkosť. Ak na daný okraj dvakrát klikneme ľavým tlačidlom myši, jeho veľkosť bude
taká veľká, aká je najširšia bunka v danom stĺpci alebo riadku, t. z., že program automaticky
nájde najširšiu bunku a podľa nej automaticky prispôsobí rozmer buniek.. Ak chceme zmeniť
väčší počet stĺpcov alebo riadkov, postupujeme nasledovne:

Postup:
1. Označíme si stĺpce alebo riadky, ktorým chceme nastaviť rovnaké rozmery do bloku.
2. V menu klikneme na príkaz Formát.
3. V ponuke klikneme na možnosť Stĺpec (ak chceme nastavovať šírku stĺpcov) alebo
Riadok pre zmenu výšky riadkov.
4. V ponuke klikneme na možnosť Šírka (pri stĺpcoch), alebo Výška (pri riadkoch).
5. Otvorí sa malé okno, do ktorého zadáme nový rozmer a klikneme na OK alebo
stlačíme ENTER.

Vkladanie buniek

Postup:
1. Pri vkladaní stĺpcov klikneme pravým tlačidlom myši na písmeno toho stĺpca, ku
ktorému chceme z ľavej strany vložiť nový stĺpec a v ponuke klikneme na možnosť
vložiť a vľavo sa vloží nový stĺpec.
2. Pri vkladaní riadkov klikneme pravým tlačidlom na číslo toho riadku, nad ktorý
chceme vložiť nový riadok a v ponuke vyberieme možnosť vložiť. Nad vyznačený
riadok sa vloží nový riadok.

Hromadné vkladanie buniek

MS Excel nám umožňuje veľmi jednoduché a pohodlné zadávanie údajov do buniek, ktoré sú
buď rovnaké, alebo sa menia podľa určitého pravidla (poradie čísel, dni v týždni a pod.).

Postup:
1. Do prvej bunky vpíšeme prvý požadovaný údaj (napríklad číslo 1).
2. Umiestnime kurzor do pravého dolného rohu bunky (zmení sa na tenké +).

55 zo 67
INF 2. ročník

3. Za stáleho držania ľavého tlačidla myši posunieme myš o niekoľko stĺpcov alebo
niekoľko riadkov a pustíme ľavé tlačidlo myši (počas pohybu myši vidíme, aké údaje
sa do buniek vložia).

TOTO SI TREBA DOBRE ZAPAMÄTAŤ!!!:

Ak sa bunky nevypĺňajú podľa našich predstáv, držíme počas posúvania myši stlačenú
klávesu CTRL (kurzor sa zmení na dvojité ++). Hovoríme tomu režim kopírovania buniek
(bez stlačenia klávesy CTRL) a režim vypĺňania buniek (stlačené CTRL).

Príklad:
1. Vložte nový stĺpec s názvom Počet ks. K 1. časopisu dopíšte 1 (čiže odoberáte 1 kus).
2. Vložte tento Údaj hromadne až po 35. riadok (Excel kopíruje číslicu 1 a výsledkom je,
že z každého časopisu odoberáte len 1 kus). Vráťte sa o krok spať (na panely
nástrojov) a vykonajte to isté pomocou stlačenej klávesy CTRL (Excel automaticky
vypĺňa údaje tak, že v novom riadku je číslo vyššie o hodnotu 1).

Ak zadáme rôzne údaje do rôznych buniek. ktoré nemajú žiadnu súvislosť, tak si ich
označíme do bloku a pri hromadnom vkladaní dôjde k neustálemu kopírovaniu.

Príklad: V stĺpci Jazyk zadajte pre 1. časopis slovenčina a pre 2. časopis čeština.
1. Označte si obe bunky do bloku a vyskúšajte hromadne vkladať tieto údajea ž po
35. riadok.
2. Vytvorte nový stĺpec s názvom Obľúbenosť a zadajte:
pre 1. časopis: Veľmi,
pre 2. časopis: Málo,
pre 3. časopis: Priemerný,
pre 4. časopis: Neobľúbený.

Vyplňte údaje hromadne až po 35. riadok.

Ak zadáme do rôznych buniek rôzne údaje, ktoré majú určitú súvislosť, Excel ich
automaticky vyplní od prvého po posledný.
Príklad:
1. Predstavte si, že si chcete vypísať čas, koľko ste v danom dni čítali daný časopis. Do
ďalšieho voľného stĺpca zadajte Pondelok.
2. V danom riadku Hromadne Vyplňte bunky.
Formát buniek

Niekedy potrebujeme do buniek vkladať text, niekedy desatinné čísla, niekedy dátum atď.
Preto je vhodné nastaviť bunkám potrebný formát.

Postup:
1. Označíme si bunky. ktoré chceme formátovať.
2. Na vyznačené bunky klikneme pravým tlačidlom myši.
3. V ponuke klikneme na príkaz Formátovať hunky = otvorí sa, okno s 5 záložkami.
4. Na záložke Číslo nastavujeme formát buniek, čiže aký typ údajov chceme vpisovať do
vyznačených buniek:
a) obecné = všeobecný tvar, väčšinou je nastavený pred zadávaním údajov,

56 zo 67
INF 2. ročník

b) číslo = tento formát buniek volíme vtedy, ak chceme zadávať čísla a môžeme
nastaviť aj počet desatinných miest,
c) mena = vyberáme vtedy, ak chceme zadávať nejaké peňažné sumy a v časti
symbol vyberáme menu, ktorá sa nám automaticky dopíše za zadanú peňažnú
sumu,
d) dátum = ak chceme zadávať dátum, v pravej časti si môžeme zvoliť formát
dátumu (napr. mesiac slovom, rok bez prvých dvoch číslic a pod.) a môžeme
vybrať aj národné prostredie (napr. v USA sa najprv udáva mesiac a potom deň),
podľa ktorého sa bude dátum zobrazovať,
e) čas = volíme vtedy, keď chceme zadávať čas, taktiež si môžeme zvoliť formát
času a národné prostredie,
f) percentá = platí to, čo pri mene, že po zadaní počtu desatinných miest nám Excel
automaticky dopíše znak %,
g) text = vyberáme, ak chceme do buniek zadať text,
h) špeciálne = veľmi potrebný formát, pretože skúste napísať číslo mobilu v tvaru
0909 451 565. Čo sa stane po stlačení klávesy Enter? Excel automaticky zmaže
nulu na prvom mieste a preto by sme nemohli zadávať telefónne čísla.

Zlúčenie buniek

Pre hlavičky tabuliek často potrebujeme zlúčiť viacero buniek.

1. Označíme si požadovaný počet buniek, ktoré chceme zlúčiť.

2. Na formátovacom paneli nástrojov klikneme na ikonu = označené bunky sa


zlúčia a údaje v nich budú zarovnané na stred.
3. Ak nechceme mať údaje v zlúčených bunkách zarovnané na stred, vyberieme si iné
zarovnanie (vľavo, vpravo...).

Vloženie nového hárku

1. V menu klikneme na príkaz Vložiť


2. V ponuke klikneme na možnosť Pracovný hárok = nový pracovný hárok sa vloží
vľavo od toho hárku, v ktorom práve pracujeme.
3. Ak chceme premiestniť hárky, postupujeme ako pri premiestňovaní objektov vo
Windovs-e, t.z., že ho za stáleho držania ľavého tlačidla myši premiestnime.
4. Ak chceme hárok premenovať, 2 krát na neho klikneme a prepíšeme ho na nový
názov.

Podmienené formátovanie

Pre lepšiu prehľadnosť môžeme jednotlivým bunkám nastaviť rôzne podmienky:

Postup:
1. Označíme si všetky bunky, ktorým chceme zadať podmienky.
2. V menu klikneme na príkaz Formát.
3. V ponuke klikneme na možnosť Podmienené formátovanie.

57 zo 67
INF 2. ročník

4. V otvorenom okne zadáme do 1. poľa či ide o hodnotu v poli alebo vzorec, v 2. poli
zadáme podmienku väčšie, menšie, rovná sa, nerovná sa a pod.) a do tretieho poľa
zadáme konkrétnu hodnotu, pri ktorej platí predchádzajúca podmienka.
5. Po kliknutí na tlačidlo Formátovať, si na záložke Písmo môžeme vybrať rez písma,
farbu a podčiarknutie, na záložke Orámovanie si vyberieme štýl, spôsob (vonkajšie,
vnútorné) a farbu orámovania bunky a na záložke Vzorky nastavíme pozadie danej
bunky.
6. Potvrdíme kliknutím na OK.
7. Ak chceme nastaviť ďalšiu podmienku, klikneme na tlačidlo Pridať a postupujeme
rovnako ako v bodoch 3 - 6.
8. Podstatné je, že po nastavení takýchto podmienok nám Excel automaticky naformátuje
bunky podľa zadaných kritérií. Ak v bunke prepíšeme hodnoty, nie je potrebné
zadávať podmienené formátovanie ešte raz, pretože Excel automaticky naformátuje
bunku podľa zadaných podmienok.

Tvorba vzorcov a adresovanie

Výhodou Exce1u je to, že ak zadáme do nejakej bunky vzorec, hodnota v bunke sa bude
meniť podľa vstupných údajov, ktoré sú v bunke na ktorú sa vzorec odvoláva. Po
vložení vzorca sa v bunke nezobrazuje vzorec, ale vypočítaná hodnota. Ak chceme vidieť tvar
vzorca, klikneme na danú bunku a vzorec sa zobrazí v riadku vzorcov.

Tvorba vlastných vzorcov


Postup:
1. Klikneme do bunky, ktorej chceme pridať vzorec.
2. Klikneme do riadku vzorcov a zadáme do neho znamienko =.
3. Za znamienko = napíšeme vzorec s adresami buniek (klikáme na bunky a pomedzi to
vk1adáme matematické znamienka +, -, * - násobenie, / - delenie).
4. Pri hromadnom kopírovaní, Excel automaticky prepíše bunky v jednotlivých
vzorcoch.

Tvorba štandardných vzorcov


Medzi najčastejšie operácie patrí výpočet súčtu a priemeru.
Postup:
1. Klikneme na bunku, do ktorej chceme vložiť vzorec.
2. Klikneme na ikonu fx vpravo od riadku vzorcov = otvorí sa malé okno.
3. V riadku vybrať kategóriu vyberieme kategóriu (matematické vzorce, naposledy
použité, všetky...).
4. V riadku vybrať funkciu vyberieme požadovaný vzorec (SUM pre súčet, Average pre
priemer a pod.).
5. Po kliknutí na OK, sa v otvorenom okne zobrazí hodnota buniek, pre ktoré má nastať
výpočet (ak nie sú zadané hodnoty správne, prepíšeme ich na 1.
bunka:pos1ednábunka, čiže napr. A8:F8 alebo C2:C11 a pod ) a klikneme na OK.
6. Skúsení používatelia Excelu toto všetko robia v riadku vzorcov (musia vedieť presnú
syntax vzorcov).

58 zo 67
INF 2. ročník

Adresovanie

Keď sme pri výpočte ceny DPH hromadne kopírovali vzorec, v ďa1ších riadkoch sa vzorec
prispôsoboval riadku (t. z., že v každom riadku odkazoval vzorec na iné bunky). Vtedy
hovoríme o
relatívnej adrese vzorca,
ktorá má tvar: E5+F5; D2-A3...
Často však chceme, aby vzorec odkazoval iba na 1 bunku, teda aby sa nemenil podľa riadkov.
V takomto prípade hovoríme o

absolútnej adrese vzorca,


ktorá má tvar $B$4*..., $C$3+..., $D$1/.... Znak $ zadávame klávesovou skratkou alt + 36.

Príklad:
1. Ako nový stĺpce vložte hlavičku Daň v ČR.
2. Do bunky A10 napíšte text: Zadajte počet % a do bunky B10 zadajte 23 (v Čechách
je totiž 23% DPH).
3. Do bunky F2 vložte vzorec v tvare =$B$l 0/100*D2, t.z., že aké číslo bude v bunke
B10, taký počet % bude Excel počítať v bunke F2.
4. Skúste teraz číslo 23 v bunke B10 prepísať na 50. Čo sa stalo? Excel bude
automaticky rátať 50% DPH, ak číslo prepíšeme na 10, bude rátať 10% DPH. Viete
praktické použitie? Predstavte si, že ste úspešný manažér, ktorý podniká so zahraničím
a dobre viete, že každý štát má svoju výšku DPH a preto, keď raz zadáte takýto
vzorec, stačí iba raz prepísať hodnotu v 1 bunke a Excel automaticky vyráta hodnoty
do ďalších riadkov.

Treťou možnosťou je

zmiešaný vzorec: F$3 (riadok sa nemení), $E14 (stĺpec sa nemení).


Tvorba grafu

1. Označíme si údaje, ktoré chceme v grafe zobraziť (ak nie sú všetky údaje (stĺpce)
vedľa seba, použijeme klávesu CTRL a klikáme len na tie údaje, ktoré chceme v grafe
zobraziť).
2. V menu klikneme na príkaz Vložiť.
3. V ponuke klikneme na možnosť Graf = spustí sa sprievodca grafom pozostávajúci
zo štyroch krokov.
4. V 1. kroku vyberieme štandardný alebo vlastný typ grafu a klikneme na tlačidlo
Ďalej.
5. V 2. kroku určíme, či sú údaje zobrazené v riadkoch alebo stĺpcoch.
6. Záložky zobrazené v tomto okne závisia od typu vybratého grafu v 1. kroku.
7. V 3. kroku na záložke Názvy vyberieme názov grafu, prípadne osí x a y, na záložke
Osi odškrtneme políčka pre Zobrazenie hodnôt osí x, y a z (tie čísla v ľavom stĺpci),
na záložke Legenda vyberieme umiestnenie legendy vzhľadom ku grafu a na záložke
Menovky údajov vyberieme údaje, ktoré chceme pri grafe zobraziť (stačí hodnota).

59 zo 67
INF 2. ročník

8. V poslednom kroku zvolíme, či chceme graf vložiť do samostatného nového hárku,


alebo ako objekt do aktuálneho hárku, v ktorom pracujeme a klikneme na tlačidlo
Dokončiť.
9. S grafom pracujeme ako s obrázkom vo Worde. Niektoré položky môžeme upraviť
tak, že na ne dvakrát klikneme.

Funkcia IF
Funkciu IF využívame vtedy, keď chceme zadať nejakú podmienku a údaje, ktoré podmienku
spĺňajú majú jednu hodnotu a údaje, ktoré ju nespĺňajú majú hodnotu inú.
Napr.: Majme tabuľku údajov:

A B C D E F
1 Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie
CD pesničiek
2 1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
3 2. Obyčajné slová Tomáš 499 13 Priemer
Bezdeda
4 3. Slová do tmy No name 399 15 Super
5

Chceme vložiť nový stĺpec, v ktorom budeme posudzovať cenu našich CD podľa toho, či CD
stálo do 500,- Sk alebo viac. Ak stálo do 500,- Sk tak hodnota bude primerané, ak je drahšie
CD, hodnota v poli bude Drahé.
Postup:
1. Najprv si vložíme nový stĺpec medzi stĺpce cena a počet pesničiek.
2. Do hlavičky stĺpca zadáme Názor na cenu.
A B C D E F G
1 Poradie Názov CD Interpret Cena CD Názor Počet Hodnotenie
na cenu pesničiek
2 1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
3 2. Obyčajné Tomáš 499 13 Priemer
slová Bezdeda
4 3. Slová do tmy No name 399 15 Super
5

3. Klikneme do bunky o riadok nižšie a klikneme na fx pred riadkom vzorcov.


4. V zobrazenom okne vyberieme funkciu IF.
5. Otvorí sa okno s 3 riadkami.
6. Do prvého riadku zadáme podmienku:
a) Klikneme na bunku, v ktorej je cena daného CD, čiže na bunku D2 a zadáme
<500.
b) Do druhého riadku napíšeme, akú hodnotu má mať bunka, ak je podmienka
platná (v tomto prípade ak je cena nižšia ako 500,- Sk, tak hodnota je
„primerané“)
c) Do tretieho riadku napíšeme, akú hodnotu má mať bunka, ak je podmienka
neplatná (v tomto prípade to je hodnota „drahé“)

60 zo 67
INF 2. ročník

d) Po kliknutí na OK sa do bunky vloží hodnota, ktorá sa prispôsobuje


podmienke. Ak prepíšeme cenu CD v bunke D2 na menej ako 500, tak bunka
E2 nadobudne hodnotu primerané, v opačnom prípade bude v bunke E2
napísané drahé.
Potom skopírujeme danú podmienku za pravý dolný roh aj pre ostatné riadky.

Orámovanie údajov

Ak si spustíme náhľad hárku zistíme, že tlačiareň by nevytlačila žiadnu tabuľku. Údaje totiž
sú iba v mriežke, ktorá sa netlačí. Aby sme mohli vytlačiť aj mriežku tabuľky, musíme si ju
najprv nastaviť.
Postup:
1. 1 Označíme si bunky, ktoré majú byť orámované mriežkou.
2. Klikneme na ne pravým tlačidlom myši a z ponuky vyberieme možnosť Formátovať
bunky.
3. V okne, v ktorom sme nastavovali typ údajov, klikneme na záložku Orámovanie.
4. V pravej časti otvoreného okna si vyberieme štýl a farbu mriežky a na ľavej strane
okna si môžeme vybrať, ktoré časti mriežky chceme zvýrazniť daným štýlom a farbou
a klikneme na OK.

Zoznamy dát

Údaje v tabuľkách tvoria zoznam. Často potrebujeme údaje v zozname usporiadať, alebo
vybrať iba niektoré podľa určitého kritéria. Jeden riadok zoznamu nazývame Záznam. Jeden
stĺpec zoznamu nazývame Pole.
Postup abecedného usporiadania:
Umiestnime kurzor do ľubovoľnej bunky v danom stĺpci a na panely nástrojov klikneme na
ikonu AZ! (usporiadanie od A po Z) alebo ZA! (usporiadanie od Z po A).Pomocou týchto
ikôn Excel usporiada údaje buď abecedne alebo pri číslach od najväčšej hodnoty po
najmenšiu.

Ak však máme viac údajov s rovnakými hodnotami (rovnaké priezviská) musíme použiť
menu.
Postup:
1. V menu klikneme na príkaz Údaje.
2. V ponuke klikneme na možnost Zoradiť.
3. V okne nastavíme postupnosť stĺpcov, podľa ktorých má Excel zoradiť údaje v
prípade rovnakých hodnôt (napríklad pri rovnakých priezviskách má ako druhé
kritérium brať krstné mená).

Filtrovanie údajov

Automatický filter

Automatický filter používame vtedy, ak chceme filtrovať údaje pomocou kritérií


v jednom stĺpci.

61 zo 67
INF 2. ročník

Postup:

1. Umiestnime kurzor do ľubovoľnej bunky s údajmi.


2. V menu klikneme na príkaz Údaje.
3. V ponuke klikneme na možnosť Filter -> Automatický filter = v h1avičke stĺpcov sa
zobrazia šípky.
4. Klikneme na šípku v stĺpci, podľa ktorého chceme údaje filtrovať.
5. V zobrazenej ponuke klikneme na možnosť Vlastné.
6. V okne zadáme podmienky pre filtrovanie a potvrdíme kliknutím na OK.
7. Filter vypneme kliknutím na menu Údaje -> Filter -> Automatický filter.

Rozšírený filter

Rozšírený filter používame vtedy, ak chceme filtrovať údaje pomocou kritérií vo


viacerých stĺpcoch.

Postup:

Predstavte si, že máme náš zoznam CD

Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie


CD pesničiek
1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
2. Obyčajné slová Tomáš 499 13 Priemer
Bezdeda
3. Slová do tmy No name 399 15 Super

1. Na použitie rozšíreného filtra je potrebné mať 3 voľné riadky (buď nad údajmi alebo
pod údajmi). Označíme si hlavičky stĺpcov a kopírujeme ich do druhého voľného
riadku.

Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie


CD pesničiek
1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
2. Obyčajné slová Tomáš 499 13 Priemer
Bezdeda
3. Slová do tmy No name 399 15 Super

Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie


CD pesničiek

62 zo 67
INF 2. ročník

2. Pod skopírované hlavičky zadáme kritériá. Chceme zobraziť iba tie CD, ktoré stáli
menej ako 600,- Sk, majú viac ako 11 pesničiek a sú hodnotené ako super.

Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie


CD pesničiek
1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
2. Obyčajné slová Tomáš 499 13 Priemer
Bezdeda
3. Slová do tmy No name 399 15 Super

Poradie Názov CD Interpret Cena Počet Hodnotenie


CD pesničiek
<600 >11 super

3. Potom klikneme do ľubovoľnej bunky (tým sa nám aktivuje menu). V menu klikneme
na príkaz Údaje a vyberieme možnosť Filter a potom Rozšírený filter.

4. Otvorí sa okno, v ktorom najprv klikneme do prvého riadku Oblasť zoznamu


a označíme si všetky údaje, ktoré tvoria náš zoznam CD (okrem tých, ktoré sme pred
chvíľou kopírovali).

5. Potom klikneme do druhého riadku Oblasť kritérií a označíme si všetky údaje, ktoré
sme pred chvíľou kopírovali spolu s kritériami, ktoré sme pod nimi zadali.

6. V okne si ešte môžeme všimnúť pole Priamo v zozname (nechávame zaškrtnuté, ak


chceme, aby sa filtrované údaje zobrazili priamo v našich údajoch), alebo Kopírovať
inam (zaškrtávame vtedy, ak chceme, aby sa filtrované údaje zobrazili na inom
mieste).

7. Potom klikneme na tlačidlo OK a zobrazia sa iba tie údaje, ktoré vyhovujú zadným
kritériám.

Poradie Názov CD Interpret Cena CD Počet pesničiek Hodnotenie


1. Mesto Gladiátor 599 12 Super
3. Slová do tmy No name 399 15 Super

Poradie Názov CD Interpret Cena CD Počet pesničiek Hodnotenie


<600 >11 super

Hlavička a päta

1. V menu klikneme na príkaz Zobraziť.


2. V ponuke klikneme na možnosť Hlavička a päta.
3. V otvorenom okne klikneme na možnosť Vlastná hlavička a podľa toho, či ju chceme
zarovnať vľavo, na stred a1ebo vpravo, vpíšeme hlavičku do prís1ušného poľa alebo

63 zo 67
INF 2. ročník

klikneme na jednu zo zobrazených ikôn nad danými tromi stĺpcami. Napríklad


môžeme kliknúť na ikonu Strana a Excel vloží číslo strany, ak dopíšeme z a klikneme
na ďalšiu ikonu Počet strán, Excel bude zobrazovať Strana z Celkového počtu
strán, alebo môžeme vybrať názov súboru a Excel nám vloží názov súboru, v ktorom
pracujem a pod. Môžeme použiť aj všetky 3 stĺpce, t.z., že do prvého môžeme zadať
názov súboru, do druhého niečo vpísať a do tretieho napríklad dátum a čas. Všetko sa
pekne zobrazí. Potom potvrdíme hlavičku kliknutím na OK.
4. Vrátime sa do pôvodného okna, v ktorom klikneme na možnosť Vlastná päta a podľa
toho, či ju chceme zarovnať vľavo, na stred a1ebo vpravo, vpíšeme ju do prís1ušného
poľa. Taktiež môžeme klikať na niektorú z vyššie zobrazených ikôn a nakoniec ju
potvrdíme kliknutím na OK. Taktiež môžeme vpisovať do všetkých troch stĺpcov päty.
5. Po odk1iknutí na OK zadáme náhľad pred tlačou a vidíme, že sa nám automaticky
napísala hlavička, pretože v hárku nie je vidieť ani hlavičku, ani pätu.

Zarovnanie buniek a podfarbenie buniek

Niekedy chceme vpisovať údaje do buniek pod určitým uh1om, prípadne chceme podfarbiť
bunky, alebo sa môže stať, že nám údaje nevojdú do 1 bunky.
1. Označíme si bunky, ktoré chceme za1omiť.
2. Klikneme na ne pravým tlačidlom myši a z ponuky vyberieme možnosť Formátovať
bunky.
3. Klikneme na záložku Zarovnanie a vpravo vidíme Text ->. Uchopíme tú šípku a
posunieme ju o prís1ušný uhol.
4. Ak v ľavej časti zaškrtneme políčko Zalomiť text, zabezpečíme tým písanie
viacerých riadkov do 1 bunky.
5. Klikneme na záložku Vzorky a vyberieme farbu, prípadne vzorku, ktorú chceme
nastaviť ako podfarbenie buniek.
6. Po kliknutí na OK, dôjde k zmenám, ktoré sme nastavili.

Nastavenie strany

Postup:
1. V menu klikneme na príkaz Súbor.
2. V ponuke klikneme na možnosť Nastavenie strany.
3. Na záložke Strana si v hornej časti vyberieme, či chceme orientovať údaje na výšku
alebo šírku strany.
4. Veľmi potrebná vec v strednej časti je Napasovať na strán zvislo. Po zadaní počtu
strán si Excel sám prepočíta mierku tak, aby všetky údaje boli na zadanom počte strán.

Náhľad pred tlačou a tlač údajov

Obe funkcie sú totožné s MS WORD-om.

64 zo 67
INF 2. ročník

MS POWERPOINT

Program MS Powerpoint slúži na prípravu kvalitnej prezentácie, ktorú je možné prezentovať


na monitore, na plátne v kinosálach alebo veľkoplošnej obrazovke. Program spustíme
rovnakými spôsobmi ako sme sa učili spúšťať MS Word alebo MS Excel.

Popis prostredia

Panel so
snímkami

V podstate jediná nová vec je panel so snímkami, ktorý sa nachádza v pravej časti. Na ňom sú
zobrazené všetky snímky, ktoré prezentácia obsahuje.

Pracovná plocha

Nájdeme tu panely, do ktorých potrebujeme kliknúť a v podstate stačí čítať, čo máme robiť
a intuitívne pracovať.
Kliknite sem a zadajte nadpis. a Kliknite sem a zadajte podnadpis.
Postup vkladania textu a obrázkov prezentácie

1. Text zadávame tak, že klikneme do príslušného rámčeka a zadáme text z klávesnice.


2. Text upravujeme tak, ako vo Worde.
3. Obrázky vkladáme rovnako ako vo Worde a rovnako s nimi aj pracujeme.

65 zo 67
INF 2. ročník

Postup vkladania zvuku

1. V menu klikneme na príkaz Vložiť.


2. V ponuke klikneme na možnosť Video a zvuk.
3. V ponuke vyberieme možnosť, ktorú potrebujeme (momentálne zvuk z galérie médií).
4. V otvorenom okne vyberieme, či chceme tento zvuk prehrávať automaticky, alebo len
po kliknutí na ikonu => ikona reproduktora sa vždy zobrazí v strede pracovnej plochy.
5. Ak si chceme vypočuť zvuk, dvakrát klikneme na ikonu reproduktora.

Postup vkladania nových snímok

1. V menu klikneme na príkaz Vložiť.


2. V ponuke klikneme na možnosť Nová snímka.
3. Ak chceme zmeniť poradie snímok, tak klikneme na snímku na panely so snímkami
(v pravej časti obrazovky). Za stáleho držania pravého tlačidla myši, premiestnime
snímku smerom nahor, alebo nadol na novú pozíciu.

Postup vkladania pozadia

1. Na panely nástrojov klikneme na tlačidlo Návrh.


2. V pravej časti obrazovky vyberieme pozadie => toto pozadie sa automaticky nastaví
pre všetky snímky v prezentácii.
3. Ak chceme niektorým snímkam nastaviť iné pozadie, tak si ich vyberieme pomocou
klávesy CTRL a kliknutím ľavého tlačidla myši na panely snímok a vybraným
snímkam nastavíme iné pozadie.

Postup nastavenia prechodu snímky

Pre krajší efekt je vhodné nastaviť snímke rôzne prechody.


1. Klikneme pravým tlačidlom myši na tú snímku, ktorej chceme nastaviť prechod.
2. V zobrazenej ponuke vyberieme možnosť Prechod snímky.
3. V pravej časti obrazovky si hore vyberieme typ prechodu, v strednej časti vyberieme
rýchlosť prechodu, zvuk pri prechode a prípadne jeho cyklické opakovanie. V dolnej
časti si môžeme zvoliť, či chceme daný prechod pre všetky snímky, alebo či chceme,
aby sa ďalšia snímka zobrazila automaticky po zadanom čase.

Postup vkladania animácií

Animácie môžu byť nastavené pre celú snímku, alebo postupne pre každý riadok. Najprv si
ukážeme, ako vkladať animácie pre celú snímku:
1. Na panely snímok klikneme na snímku, ktorej chceme nastaviť animáciu.
2. V menu klikneme na možnosť Prezentácia a potom na Schémy animácií.
3. V pravej časti obrazovky vyberieme animáciu, ktorú chceme nastaviť pre celú snímku.

Ak chceme na snímke nastaviť animácie, pre každý riadok zvlášť postupujeme podobne:
1. Označíme si text, ktorému chceme zadať animáciu.
2. V menu klikneme na možnosť Prezentácia a potom na Vlastné animácie.
3. V pravej časti klikneme na Pridať efekt.
4. V zobrazenej ponuke klikneme na možnosť Začiatok.

66 zo 67
INF 2. ročník

5. V zobrazenej ponuke klikneme na možnosť Ďalšie efekty.


6. V zobrazenej ponuke si vyberieme efekt a program nám automaticky očísluje riadky.
Koľko čísel máme, toľko animácií môžeme nastaviť.
7. V pravej časti v strede si vyberáme riadok a potom postupujeme rovnako ako pri
predchádzajúcich krokoch.
8. Každú snímku si môžeme prehrať kliknutím na tlačidlo Prehrať, ktoré sa nachádza
vpravo dole.

Spustenie a prezeranie prezentácie

1. Stlačíme klávesu F5.


2. Ak nie je nastavený automatický prechod snímok, je potrebné klikať myšou, aby sa
načítala ďalšia snímka.

67 zo 67

You might also like