William Dement prováděl počátkem 60.

let pokusy se snovou deprivací, při nichž

probouzel spící dobrovolníky pokaždé, když se na monitorujícím zařízení objevil začátek
REM-fáze. Činil tak několik nocí za sebou. Výsledky byly překvapí- a vé. Účastníky
výzkumu bylo nutné již během čtvrté nebo páté noci budit až třicetkrát. Po deseti nocích
nebylo možné v experimentech pokračovat, protože se po každém probuzení okamžitě
ponořili do REM-fáze spánku. (Černoušek, 1988, ! str. 44.) Po skončení pokusů se délka
paradoxního spánku během jedné noci pod- j statně prodloužila, a to o 60 až 160 % nad
normální stav. Zdá se tedy, že člověk má potřebu „dohnat" či nahradit chybějící REM-fázi.
(Fernand, 1997, str. 167.)
Lidé zbavení snových period byli zpočátku klidní, ovšem po několika dnech u nich
narůstala tenze a začala se objevovat úzkost. Každý další den experimentu se obtížněji
soustřeďovali, jejich pozornost kolísala, cítili se unavení, docházelo k menším poruchám
vštípivosti paměti, objevila se zvýšená podrážděnost. U kontrolní skupiny osob, které Dement
probouzel v non-REM-fázi spánku, se téměř žádné psychické potíže neobjevily. Dement
dospěl k závěru, že dlouhodobá snová deprivace může vést k vážným poruchám osobnosti. V
60. letech se v souvislosti s výše uvedenými pokusy objevila teorie psychické potřeby snu.
Snění začalo být pokládáno za významného mentálně-hygienického činitele, který napomáhá
k udržení optimální duševní rovnováhy

1. slide: Prechod z bdelého stavu do spánku

Niektorí ľudia zaspia hneď, ako sa uložia do postele nezávisle od toho či je deň alebo noc. Iní
sa dokážu prehadzovať kľudne aj dve hodiny kým zaspia. U všetkých je však rovnaký postup
alebo teda vzorec pri zaspávaní, a to:
veľké telesné pohyby ,zmeny polohy tela, prehĺbené dýchanie , pomalé zatváranie očí

HYPNAGOGICKÝ STAV je prechodné obdobie medzi bdením a spaním. V tomto štádiu

sa niekedy objavujú svalové kŕče alebo teda také to typické šklbnutie tela, ktoré nás môže na
chvíľu prebudiť. Tieto kŕče sú vyvolané motorickými impulzmi z nižších mozgových centier
a vedú telo k ďalšej etape spánku.

2. Slide: Zaspávanie a výskum spánkových stavov

• Znižuje sa svalové napätie, krvný tlak aj tepová frekvencia
• Nastávajú zmeny v elektrickej aktivite mozgu

VÝSKUMY:
1. Nathaniel Kleitman a Eugene Aserinsky - začiatok 50. rokov
Výskum spánku malých detí – zhromažďovali údaje počas spánku a keď sa im pozreli na
oči, všimli si také trhavé, koordinované pohyby očí pod zavretými viečkami (ako keď
niekto sleduje tenis). A toto bolo vlastne ten prvýkrát v histórii, keď si to niekto všimol, tak
to začali teda bližšie skúmať. Vlastne opakovane budili skúmané osoby v rôznych fázach
spánku a pýtali sa, ako sa cítili a čo prežívali krátko pred prebudením.
 Jedinci, ktorí boli prebudení pri rýchlych očných pohyboch, si v 80 % detailne
pamätali sen vrátane vizuálnych predstáv. Pri budení v neprítomnosti pohybov = len 20
% osôb si pamätali sen.
1953 - publikovali svoj objav rýchlych pohybov očných viečok (rapid eye movements - REM)
a domnievali sa, že to má súvislosť so snívaním.

3.Slide: Kleitman, William Dement : 1955-1957

• Začali používať EEG (encefalograf) prístroj, ktorý funguje tak, že sa pacientovi na
hlavu nasadí taká čapica s elektródami, to sa vodivo prepojí s hlavou takým gélikom,
to je spojené so zosilovačom a ten zas vedie výsledky do počítača, kde sa ukážu také
vlnky - OSCILÁCIE zistili, že v spánku dochádza k výrazným zmenám spontánnej
elektrickej aktivity mozgu
• Človek: bdelý = beta vlny – vysoká frekvencia a nízke amplitúdy
: zrelaxovaný = alfa – vlny = nižšia frekvencia, väčšie amplitúdy

4.Slide: Štádiá spánku

I. ZASPÁVANIE – HYPNAGOGICKÉ
Prechodné obdobie medzi bdením a spánkom, Po prebudení si človek myslí, že nespal
EEG: nepravidelné vlny s nízkou amplitúdou Zobudenie aj na slabý podnet
II. ĽAHKÝ SPÁNOK
EEG: väčšie pomalšie vlny prerušované rýchlymi vlnami , v tomto štádiu tiež prebieha
výrazné zníženie svalového napätia
Človek sa dokáže zobudiť už na oslovenie
III. HLBOKÝ SPÁNOK
Objavujú sa delta-vlny (pomalé vlny s veľkou amplitúdou), ktoré sú teda indikátorom
hlbokého spánku Zobudenie na hlasité oslovenie
IV. HLBOKÝ SPÁNOK
Prevládajú delta vlny, tvoriace viac ako 50% zíznamu EEG. Nastáva pokles srdcovej a
dychovej frekvencie, prehlbuje sa svalová relaxácia a chýbajú očné pohyby.
Po skončení štvrtého štádia sa človek znova vracia do štádií III. a II.
Zobudenie na bolestivý podnet

Cyklus postupného prehĺbenia a plytkého spánku trvá 90 minút, niekedy dlhšie.

5.Slide: REM-fáza
Po skončení úvodného cyklu nastáva prvá etapa rýchlych očných pohybov, ktorá je často
označovaná ako REM fáza (tie ostatné sú teda non-REM-spánok). Tieto fázy sa u človeka
objavia počas jednej noci až 4 krát
1. REM fáza trvá cca 10 minút, ďalšie sa postupne predlžujú. Človek sa budí počas
poslednej REM fázy, ktorá môže trvať niekedy pol, niekedy jednu celú hodinu.
Spiaci človek v tejto fáze začne ťažko a nepravidelne dýchať. Srdcová frekvencia sa
zvyšuje na hodnoty, ktoré pripomínajú bdenie.
Bábätká v REM fáze strávia 1/3 života , dospelí 1/12 života (2 h denne) vyskytuje sa aj u
vtákov a cicavcov, no ešte tam nedokázali súvislosť so snami.
6.Slide: Mozgová aktivita počas REM fázy
Podobá sa aktivite v bdelom stave, ale nie je tak pravidelná, pretože v nej prevládajú beta-
a theta-vlny. Prebudiť človeka je v tejto fáze ťažšie a telo je ochabnuté, prakticky ochrnuté
až na srdce, bránicu, okohybné svaly a hladkú svalovinu. Môžeme pozorovať uvoľnenú
tvár spiaceho.
Michel Jouvet označil REM-fázu ako paradoxný spánok ktorý sa výrazne líši od ostatných
fáz spánku, o ktorých sa hovorí ako o pravom (ortodoxnom) spánku.

Niektorí vedci nepovažujú REM fázu za spánok, ale nejaký tretí stav existencie, ktorý
charakterizuje vysoká mozgová aktivita a ochrnutie svalstva.
7.Slide: Sny v REM fáze
 Sú mimoriadne živé, a majú bizarný, nelogický priebeh narozdiel od snov v
ortodoxnom spánku, ktoré sa viac približujú našim myšlienkam v realite a sú
teda kratšie, menej časté, vnímame menej vizuálnych a sluchových predstáv
• Za noc mávame okolo 4-5 snov, najviac si pamätáme tie z REM fázy, no
spomenúť si, čo sa mi vlastne snívalo je ťažšie (súvis s nelogickosťou sna)
• Existujú sny, ktoré si pamätáme celý život – tam je úmysel si ich zapamätať-
napr. ak sa niečoho veľmi bojíme, ak sa psychológ zaujíma o svoje sny, lepšie si
ich bude pamätať.

8.Slide: Spánková a snová deprivácia

• Hlboký REM spánok slúži na odpočinok a obnovenie telesných síl narušenie

má negatívny vplyv na psychickú činnosť človeka.
• Potvrdzujú to aj výskumy: keď skúmali mačky a psy, zistili, že po 15tich dňoch
keď im dovolili len bdieť, uhynuli na celkové vyčerpanie organizmu.
• V pokusoch s ľuďmi obvykle trvala deprivácia 50 hodín, bez toho, aby tam bolo
nejaké zmätenie alebo neobvyklé správanie. Potom pritvrdili, no aj po 100
hodinách zistili, že sa nič vážne neudialo a ľudia dokázali fungovať normálne, až
na chybné vnímanie a občasné stavy nepozornosti (bežné pri insomnii)
• Najdlhšie dokázal človek nespať 265 hodín bez zdravotnej ujmy
• Čo je ale nebezpečnejšie je, že novšie výskumy potvrdili, že ak človek trpí
spánkovou depriváciou dlhšiu dobu, tak dokáže sa tak odtrhnúť z reality na pár
sekúnd, bez toho, aby vnímali okoliepoznáme pri šoférovaní ako
MIKROSPÁNOK, čo je častou príčinou dopravných nehôd
• Čo sa týka dĺžky potrebného spánku, tak je to individuálne. No postupom času sa
to mení – väčšinou mladí dorastenci potrebujú dlhší a hlboký spánok a starší
ľudia naopak majú ľahší a kratší spánok
9.Slide: