Medzinárodné právo verejné I.

- Riešenie sporov

Riešenie sporov sprevádza MP od nepamäti. Štáty najprv riešili svoje spory individuálne, aj
vojensky. Následne došlo k prijatiu dvoch haagskych dohovorov, ktoré upravujú riešenie
sporov. Neskôr dokonca Spoločnosť národov zriadila Stály dvor medzinárodnej
spravodlivosti. Až vznikom OSN a prijatím charty OSN (2 ods. 4) sa zakázalo použitie sily na
riešenie sporov medzi štátmi, pričom sa stanovila povinnosť riešiť spory mierovým spôsobom
napr. pred medzinárodným orgánom.

Veda MP zvykne rozlišovať spory na:

1) Právne – riešia sa právnymi prostriedkami

2) Politické – právne prostriedky sú vylúčené, riešia sa diplomaticky

Princípy riešenia sporov podľa MP:

- Povinnosť riešiť spory mierovými prostriedkami – viaže sa na riešenie sporu

- Princíp slobodného výberu mierových prostriedkov – majú k disp. Viacero druhov
mierových prostriedkov – čl. 33 Charta (rokovanie, vyšetrovanie, súdne konanie,
arbitráž....) Výpočet v charte nie je konečný.
- Princíp konsenzuálneho výberu mierových prostriedkov – výber prostriedku je
založený na vzájomnej dohode štátov ktoré sa sporia.
- Princíp možnosti výberu mierového prostriedku ešte pred vznikom sporu – štáty sa
vopred dohodnú na prostriedku aký prost. Použijú v prípade vzniku sporu.

Podľa časového pôsobenia

a) P. Prevencie – zamerané na mechanizmy predchádzania vzniku sporov, sú to

kontrolné mechanizmy ktorých cieľom je medzinárodná bezpečnosť.
b) P. Reakcie – riešia už vzniknuté spory

Podľa povahy

a) Nezáväzné
- diplomatické rokovanie - najčastejší prostriedok, strany si priamo hľadajú kompromis,
strany si vymieňajú návrhy a protinávrhy, výsledok není pre strany záväzný, rokovania
môžu byť ústne aj písomné, podľa princípu bonae fidei.
- dobré služby – od rokovania sa odlišuje účasťou tretej strany. Tretia strana uľahčuje
rokovanie sporových strán, napr. uvoľňovaním napätia, poskytnutia priestorov a pod.
- Sprostredkovanie – mediácia – tretia strana priamo už vstupuje do rokovaní, to je
odlíšenie od dobrých služieb. Mediátorom može byť aj jednotlivec. Napr. svätá stolica
bola mediátorom v spore medzi Argentínou a Chile.
- Vyšetrovanie – je to inštitucionalizovaný prostriedok, treťou stranou je vždy orgán
(vyšetrovacia a zmierovacia komisia zložené z nezávislých osôb)
- Zmierovacie konanie - tretou stranou je vždy komisia. Jeho cieľom je predloženie
konkrétneho riešenia čím sa približuje k mediácií. Navrhuje riešenie a strany ho buď
príjmu alebo nepríjmu. Teda jej cieľom je preloženie konkrétneho riešenia.
 b) Záväzne
- Arbitrážne – jeho výsledkom je konečné a právne záväzne vyriešenie sporu pričom aj
po takom vyriešení sa strany môžu dohodnúť na inom riešení sporu. Jednotlivé strany
si vyberajú nepárny počet arbitrov. Arbitri musia byť nezávislí a nestranní. Jej
výhodou je rýchlosť a nevýhodou je povinnosť strán niesť náklady za také konanie.
Výsledkom je arbitrážny nález ktorý je záväzný a prijímaný väčšinovým hlasovaním
a konečný (neexistencia opravného prostriedku).
Medzi stále arbitrážne organy patrí Stály arbitrážny dvor zriadený Haagskym
dohovorom o mierovom riešení sporov. Má stály zoznam arbitrov z ktorých si strany
vyberajú. Nerešpektovanie arbitrážneho nálezu zakladá medzinárodnoprávnu
zodpovednosť.
Rozhodcovský tribunál pre morské právo – rieši spory v zmysle dohovoru OSN pre
morské právo.
- súdne konanie – sporové strany nemajú ako v arbitráži na zloženie súdu, nemôžu si
ani určiť procesné pravidla riešenia sporu. Jeho rozhodnutia sú záväzné a konečné.
Orgány:
Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti
Medzinárodný súdny dvor – patrí medzi hlavné orgány OSN, tvorí ho 15 sudcov –
funkčné obdobie 9 rokov, zaoberá sa Chartou OSN, štatútom MSD, rokovací poriadok.
Medzinárodný tribunál pre morské právo
Súdny dvor Európskej únie

Podľa stupňa všeobecnosti

a) Univerzálne – mechanizmy OSN, konanie pred MSD

b) Regionálne – mechanizmy
c) Osobitné – konanie pred tribunálom pre morské právo a pod.

Podľa konsenzu

a) Bilaterálne
b) Multilaterálne

Podľa účasti tretej strany

a) Bez účasti tretej strany – diplomatické rokovanie
b) Za účasti tretej strany – súdne konanie

Systémy riešenia:

Univerzálny systém – v rámci OSN

Regionálne systémy – regionálne medzinárodné organizácie

Osobitné systémy – orgán pre riešenie sporov v rámci Svetovej obchodnej organizácie..