DIPLOMATICKÝ PROTOKOL

1. Diplomatický protokol, historické základy diplomatického protokolu

Diplomatický protokol – definícia

Súhrn pravidiel, vzťahujúcich sa na formy diplomatického styku
 Súhrn noriem, osobitne vypracovaných pravidiel a zvykov, ktoré:
- riadia po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov a činnosť diplomatov,
- určujú vonkajšiu formu styku medzi diplomatmi a oficiálnymi predstaviteľmi štátov,
- určujú priebeh rôznych ceremónií.
Pojmom diplomatický protokol sa tiež označuje/ú:
 útvar ministerstva zahraničných vecí: uplatňovanie noriem a pravidiel voči oficiálnym
predstaviteľom cudzích štátov a voči diplomatickému zboru v danom štáte,
 protokolárne útvary ústredných orgánov štátnej správy a vrcholných orgánov
samosprávy – uplatňovanie štátneho protokolu/diplomatického protokolu pri
oficiálnych príležitostiach v pôsobnosti rezortu,
 pravidlá, normy diplomatického protokolu sa vyvinuli z ceremónií a obradov,
používaných na európskych panovníckych dvoroch (Španielsko, Francúzsko).

Historické základy DP
 Pravidlá foriem diplomatického styku sa formovali už v staroveku, napr. V
Mezopotámii, Číne, Egypte, Indii. Medzi jednotlivými štátnymi útvarmi boli
uzatvárané zmluvy, ktoré obsahovali aj ustanovenia o posloch, vysielaných do iných
krajín. Poslovia požívali mnohé výhody, napr. osobnú nedotknuteľnosť („toho, kto
rukou siaha na posla, čaká záhuba…“ - indický zákonník Manu). V starovekej Číne boli
ustanovené a dodržiavané prísne ceremoniále pravidlá vo vzťahu k poslom z iných
krajín.
 V starovekom Grécku boli na styk medzi mestskými štátmi boli určení poslovia,
ktorých volili priamo na ľudových zhromaždeniach. Existovali viaceré kategória poslov,
ktoré súviseli s ich osobitnými úlohami (posolstvami). V tomto období ešte nebol
vytvorený inštitút stáleho zástupcu (poslovia boli vysielaní na jednotlivé
posolstvá/úlohy).
 Podobne i v Rímskej ríši mali poslovia všeobecnú vážnosť a vzťahovali sa na nich
určité/vymedzené privilégiá a formy ochrany.
 Od 13. stor. nastáva v Európe inštitucionalizovanie diplomatického styku – vznikol
post stáleho zástupcu, ktorý má označenie nuncius (v súčasnosti sa tento titul
používa v súvislosti s pomenovaním vedúceho diplomatickej misie Vatikánu).

 V období vrcholného stredoveku prichádza k rozšírenie úloh diplomatického zástupcu.

Zavádza sa nový inštitút – prokurátor. Tento mal právomoc konať samostatne - v
rozsahu poverenia ambasádora (zmocnenca).
 Podľa zásad benátskej diplomacie (Benátska republika 8. stor. - 1797) napr. platila
zásada, že človek nemohol byť vyslancom v krajine, kde nevlastnil majetok, zásada
osobnej nedotknuteľnosti vyslanca a jeho sprievodu, sloboda prechodu do zeme
určenia, právo na dôstojné prijatie a podmienky pre plnenie diplomatických úloh,
právo na slobodný odchod a bezpečný návrat domov (z dnešného pohľadu je
kuriózne, že nemohol so sebou brať manželku – ochrana pred vyzradením tajomstiev).
  Od 15. stor. vznikajú špecializované úrady štátnej administratívy pre medzinárodný
styk v Európe (napr. Tajná rada v Benátkach, Stála rada vo Francúzsku, Španielsku,
Posolský úrad v Rusku).
 Koncom 16. storočia (1598) vzniká vo Francúzsku ministerstvo pre zahraničné
záležitosti ako špeciálny úrad pre zahraničné otázky.
 Od 18. storočia možno hovoriť o existencii vnútorných štátnych orgánov, ktoré
položili základ osobitnému úradu spravujúcemu medzinárodný styk (v súčasnosti
zodpovedajúce ministerstvá zahraničných vecí).

Medzníky vo vývoji DP

 Ukončenie náboženského a mocenského konfliktu – tzv. tridsaťročnej vojny (1618 –

1648) a podpísanie Vestfálskeho mieru priniesol okrem iných (napr. napr. nové
územno-mocenské členenie, zrovnoprávnenie katolíckeho a protestantského
vierovyznania – „cuius regio, eius religio“ – koho zem/panstvo, toho viera).
 Významným dôsledkom bol i rozvoj medzinárodného práva a rozšírenie
medzinárodných vzťahov. Boli definované pravidlá pre medzinárodný styk,
ktorých základným princípom bolo:
- stanovenie rovnosti všetkých štátnych útvarov,
- zavedenie inštitúcie stálych diplomatických zástupcov v Európe, neskôr i v ostatných
častiach sveta.
 Na sklonku 17. storočia bola vydaná prvá zbierka oficiálnych medzinárodných
dokumentov a zmlúv Codex Juris Gentium Diplomaticus (zbierku vydal Gottfried
Wilhelm Leibnitz - nemecký filozof, fyzik, diplomat).

Viedenský reglement (1815)

 Viedenský kongres (1814 – 1815) ukončil éru napoleonských vojen v Európe. Na
tomto kongrese bol prijatý Viedenský reglement, ktorý okrem zmien v politicko-
geografickom členení Európy, súvisiacimi s porážkou Napoleona, položil i základy
modernej diplomacie.
 Reglement obsahoval ustanovenie troch jednotných diplomatických tried:
1. veľvyslanci, pápežskí nunciovia a legáti (protokolárne najvyššia trieda),
2. vyslanci, pápežskí internunciovia,
3. chargé d´affaires (protokolárne najnižšia diplomatická trieda).
 Diplomat mohol jednať len v rámci udeleného zmocnenia, medzi jeho základné úlohy
patrilo reprezentovať svoju krajinu, plniť ceremoniálne úlohy, vyjednávať s domácimi
autoritami a pravidelne informovať o politických, ekonomických, sociálnych,
kultúrnych a iných záležitostiach štátu, do ktorého boli vyslaný.

Viedenský reglement
 Bol prijatý jednotný spôsob prijímania diplomatických zástupcov - zrušila sa prednosť
diplomatov zo šľachtického stavu pred diplomatmi „nešľachticmi (vo vývoji
diplomacie vo všeobecnosti platil úzus, že za diplomatov boli vyberané iba osoby
šľachtického pôvodu).
 Boli ustanovené kritériá pre post doyena - čl. 4 reglementu upravuje protokolárne
poradie vedúcich diplomatických misií podľa princípu seniority/ancienity (princíp
zohľadňuje dĺžku pôsobenia v prijímajúcom štáte – prvá pozícia v protokolárnom
 poradí prislúcha titulárovi s najdlhšou dobou pôsobenia v danej krajine); výnimka
bola prípustná iba v prípade apoštolského nuncia (pomenovanie vedúceho
diplomatickej misie Vatikánu) bez ohľadu na dĺžku pôsobenia mu mohlo byť priznaná
prvá pozícia v protokolárnom poradí.
 Cášskym protokolom (1818, Aachen) bol Viedenský reglement doplnený o
diplomatickú triedu ministra-rezidenta (v protokolárnom poradí mu patrilo miesto
pred chargé d´affaires).

Medzníky vo vývoji DP – 20. storočie

Dohovor o diplomatických úradníkoch:
 prijatý na 6. medzinárodnej konferencii amerických štátov r. 1928 v Havane (za účasti
21 štátov),
 medzinárodná zmluva, ktorou boli upravené pravidlá a podmienky výkonu činnosti
diplomatických zástupcov a vymedzené ich výsady a imunity.
Dohovor o výsadách a imunitách OSN:
 prijatý Valným zhromaždením OSN v New Yorku r. 1946,
 medzinárodná zmluva, ktorá upravuje výsady a imunity, vzťahujúce sa na OSN, ako aj
na jej úradníkov a zástupcov členských štátov OSN.

2. Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (1961)

 OSN v roku 1961 prijala dokument medzinárodnoprávneho charakteru - Viedenský

dohovor o diplomatických stykoch.
 Pozostáva z preambuly a 53 článkov.

Preambula (predstavuje filozofiu dokumentu):

 Štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru... „majúc na zreteli ciele a zásady Charty
Spojených národov, týkajúcej sa zvrchovanej rovnosti národov, udržiavania
medzinárodného mieru a bezpečnosti...,“
 veriac, že Dohovor... “prispeje k rozvoju priateľských vzťahov bez ohľadu na
rozdielnosti v ich ústavnom a spoločenskom zriadení“,
 uvedomujúc si, „že účelom výsad a imunít nie je prospech jednotlivca, ale
zabezpečenie účinného výkonu funkcií diplomatických misií…“
 potvrdzujúc, že „pravidlá medzinárodného obyčajového práva budú i naďalej platiť v
otázkach, ktoré nie sú výslovne upravené ustanoveniami tohto Dohovoru“.

Článok 1 definuje všeobecné pojmy:

 „šéf misie“ – osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala činnosti spojené s
touto funkciou,
 „členovia misie“ - šéf misie a členovia personálu,
 „členovia personálu misie“ – členovia diplomatického, administratívneho,
technického a služobného personálu,
 „diplomatický personál“ – členovia misie, ktorí majú diplomatické hodnosti
 „diplomatický zástupca“ – šéf misie alebo člen diplomatického personálu,
 „administratívny a technický personál“ – členovia misie zamestnaní v
administratívnych a technických službách misie,
  „služobný personál“ - vykonáva domáce služby,
 „súkromná služobná osoba“ - nie je zamestnancom vysielajúceho štátu, zamestnaná
v domácich službách,
 „miestnosti misie“ - budovy a časti budov a k nim priľahlých pozemkov, bez ohľadu na
vlastníctvo, používané pre účely misie.

článok 2:
stanovuje proces nadviazania diplomatických stykov a zriadenia stálych diplomatických misií:
„...uskutočňuje sa vzájomnou dohodou“
článok 3:
definuje funkciu diplomatickej misie:
 zastupovať vysielajúci štát v prijímajúcom štáte,
 chrániť záujmy vysielajúceho štátu a jeho príslušníkov v prijímajúcom štáte v rozsahu
dovolenom v medzinárodnom práve,
 viesť rokovania s vládou prijímajúceho štátu,
 zisťovať zákonnými prostriedkami podmienky a vývoj v prijímajúcom štáte a podávať
o nich správy vysielajúcemu štátu,
 podporovať priateľské vzťahy…
článok 4:
 vysielajúci štát sa musí ubezpečiť, že prijímajúci štát udelí agrément osobe, ktorú
zamýšľa poveriť ako šéfa misie v danom štáte,
 prijímajúci štát nie je povinný oznámiť vysielajúcemu štátu dôvody odmietnutia
udelenia agrément
článok 6:
 dva alebo viaceré štáty môžu poveriť tú istú osobu ako šéfa misie v inom štáte, ak
prijímajúci štát nemá námietky viesť rokovania s vládou prijímajúceho štátu
článok 9:
 obsahuje ustanovenia o persone non grata(nežiadúca osoba) – urobiť to môže štát
kedykoľvek bez povinnosti uviesť dôvody vysielajúcemu štátu,
 vysielajúci štát podľa okolností túto osobu odvolá alebo ukončí jej pôsobenie na misii
článok 14:
vymedzuje triedy šéfov diplomatických misií:
 veľvyslanci alebo nunciovia poverení u hláv štátov,
 vyslanci, ministri a internunciovia poverení u hláv štátov,
 chargés d´affaires poverení u ministrov zahraničných vecí
 S výnimkou poradia a etikety nebude sa robiť žiadne rozlišovanie medzi šéfmi misie s
ohľadom na ich zaradenie do tried.
článok 22:
 miestnosti misie sú nedotknuteľné – orgány prijímajúceho štátu nesmú do nich
vstúpiť, okrem so zvolením šéfa misie (čl. 24: nedotknuteľnosť sa vzťahuje aj na
archívy a písomnosti)

článok 29:
 osoba diplomatického zástupcu je nedotknuteľná, diplomatický zástupca nesmie byť
žiadnym spôsobom zatknutý alebo zadržaný
článok 31:
  diplomatický zástupca je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu, okrem
výnimiek, ktoré sú taxatívne vymenované
článok 42:
 diplomaticky zástupca nebude v prijímajúcom štáte vykonávať pre osobný prospech
žiadne zamestnanie alebo obchodnú činnosť
článok 44:
 v prípade ozbrojeného konfliktu musí prijímajúci štát osobám, ktoré požívajú výsady a
imunity, ako aj členom ich rodín, poskytnúť výhody umožňujúce im čo najskôr odísť

Ďalšie ustanovenia:
 povinnosti a právomoci šéfa misie
 práva a povinnosti prijímajúceho, ako aj vysielajúceho štátu
 proces udelenia/neudelenia agrément
 diplomatické výsady a imunity, nedotknuteľnosť osoby diplomatického zástupcu,
miestností, archívov a písomností
 zrieknutie sa vyňatie diplomatického zástupcu z trestnej jurisdikcie
 oslobodenie od daní, cla, verejných služieb, vojenských povinností
 obmedzenia členov diplomatickej misie (zamestnanie)
 právo vyvesovať vlajku a štátny znak
 udáva náležitosti týkajúce sa rodinných príslušníkov
 ukončenie funkcie diplomatického zástupcu (čl. 9, čl. 43)
 vymedzuje povinnosti tretích štátov
• upravuje povinnosti v súvislosti s prerušením diplomatickej misie...

Dohovor bol otvorený na podpis:

 všetkým členským štátom OSN, ktorémukoľvek inému štátu, ktorý Valné
zhromaždenie OSN vyzve, aby sa stal stranou dohovoru, účastníkom štatútu
Medzinárodného súdneho dvora a odborovej organizácii (čl. 48)
 do 31. 10. 1961 otvorený na podpis u ministra ZV Rakúska a potom v sídle OSN v New
Yorku (čl. 48)
 dohovor podlieha ratifikácii (čl. 49)
 dohovor vstúpi v platnosť 30. deň po uložení 22. ratifikačnej listiny (čl. 51)
 pre každý ďalší štát, ktorý dohovor ratifikuje po uložení 22. ratifikačnej listiny, vstúpi v
platnosť na 30. deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe
 originál Dohovoru, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie
majú rovnakú platnosť bude uložený u generálneho tajomníka OSN (čl. 53)
 Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 51, odsek 1, dňa 25. apríla
1964.
 V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor dojednaný a podpísaný
18. apríla 1961.
 Bývalá Československá socialistická republika sa k protokolu pridala vydaním vyhlášky
č.157/1964 Zb. z 10. 6. 1964.
 Viedenský dohovor o diplomatických stykoch bol uverejnený vo vyhláške ministra
zahraničných vecí ČSSR č. 157/1964 Zb.
 Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov Česko-slovenskej republiky do
Dohovoru sukcedovala 28. mája 1993.
  V oblasti konzulárnych stykov bol prijatý Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch
(Konferencia o konzulárnych stykoch1963, Viedeň), do platnosti vstúpil 19. marca
1967.
 Československo ratifikovalo dohovor v marci 1968, Slovenská republika do Dohovoru
sukcedovala 28. mája 1993.

Diplomat – nároky na jeho osobou

 Znalec histórie, geografie, vojenských vied, cit pre krásu a poéziu, byť z dobrej rodiny,
bohatý a nadaný, z dobrej rodiny, príjemného zovňajšku.
16. storočie
 Sedem cnostní diplomata: inteligencia, znalosti, postreh, rozvaha, pohostinnosť, šarm,
usilovnosť, odvaha.
osvietenstvo
 Veľvyslanec je poctivý človek, ktorého pošlú do cudziny, aby luhal v prospech svojej
krajiny. J. sir Henry Wotton (1568 – 1639, anglický diplomat a básnik)

3. Začiatok diplomatickej misie, protokolárne povinnosti

 Agrément – súhlas s akreditáciou diplomatického zástupcu u hlavy štátu, kde má byť

diplomat akreditovaný.
 Odchádzajúci titulár navštívi na pokyn svojho štátneho orgánu ministra zahraničných
vecí (resp. šéfa DP) štátu, v ktorom má prebiehať akreditácia, ústne oznámi úmysel
svojho štátu menovať nového veľvyslanca a odovzdá diplomatickému protokolu
ministerstva zahraničných vecí formou aide mémoir stručný životopis nového titulára.
 V žiadosti sa zároveň uvádza, v ktorých ďalších štátoch bude budúci titulár
akreditovaný a kde bude sídliť. Ak v prijímajúcom štáte nie je ustanovená
diplomatická misia vysielajúceho štátu, žiada sa o agrément prostredníctvom
zastupiteľského úradu v inej krajine.
 Žiadosť o agrément je prednesená v rovnakom čase do všetkých krajín, kde bude
titulár pôsobiť.
 Agrément je nevyhnutný pre veľvyslancov a vyslancov, obvykle sa žiada i o súhlas k
nástupu vojenského ataché (resp. leteckého a námorného ataché).
 Vedúci konzulárneho úradu dostáva od prijímajúceho štátu tzv. exequatur (súhlas –
paralela s agrément). Je podpísaný zvyčajne ministrom zahraničných vecí.

 Prijímajúci štát v krátkej dobe oznámi súhlas s akreditáciou rovnakým spôsobom, ako
bolo o agrément žiadané. Zdržiavanie udelenia agrément sa považuje za nevľúdny akt
zo strany prijímajúcej krajiny.
 K odmietnutiu prichádza veľmi zriedkavo – podľa Viedenského dohovoru o
diplomatických stykoch platí, že prijímajúci štát nie je povinný oznámiť dôvody, ak
agrément neudelí (čl. 4 Viedenského dohovoru).
 Agrément nie je vyžadovaný pre diplomatický personál.
 Úmysel vymenovať konkrétnu osobu za titulára sa pred udelením agrément
nezverejňuje.
 Ak má nastupujúci vedúci diplomatickej misie diplomatickú hodnosť chargé d´affaires,
vykoná návštevu u ministra zahraničných vecí, ktorý mu odovzdá poverovacie listiny
vo forme kabinetného listu (Lettre de cabinet) - udeľuje ho minister zahraničných
 vecí. Budúci šéf diplomatickej misie v hodnosti chargé d´affaires má povinnosť pred
nástupom na diplomatickú misiu navštíviť vedúceho diplomatickej misie prijímajúcej
krajiny.

4. Ceremoniál odovzdávania poverovacích listín

Protokolárne formality titulára pred odchodom do miesta pôsobenia

 Designovaný titulár v diplomatickej hodnosti veľvyslanec/vyslanec SR vykoná
návštevu u:
- prezidenta SR – hlava štátu odovzdá novému titulárovi
poverovacie listiny hlavy štátu - lettres de créance,
- predsedu NR,
- predsedu vlády,
- ministra zahraničných vecí,
- ďalších predstaviteľov SR podľa charakteru vzťahov s krajinou, do ktorej veľvyslanec
odchádza.
 Pred odchodom nastupujúci titulár uskutoční stretnutie s vedúcim diplomatickej misie
prijímajúcej krajiny – cieľom je vzájomne sa zoznámiť a nadviazať vzťah. Návšteva sa
koná zvyčajne na zastupiteľskom úrade, v niektorých štátoch sa riadi podľa
diplomatickej hodnosti – diplomat s vyššou hodnosťou pozýva diplomata s nižšou
hodnosťou.

Protokolárne formality titulára pri odchode do miesta pôsobenia

 Odchádzajúceho titulára odprevádza pri vycestovaní vedúci DP MZV, príslušní

pracovníci ministerstva, šéf diplomatickej misie prijímajúceho štátu.
 Ak titulár odchádza s manželkou, na rozlúčke je prítomná i manželka
titulára prijímajúcej krajiny.
 O príchode nového titulára býva informované tamojšie MZV, príp. i doyen miestneho
diplomatického zboru.

Protokolárne formality titulára pri príchode do miesta pôsobenia

 Privítanie sa uskutočňuje v súlade s privítacími zvyklosťami v danom štáte.

 Nastupujúci titulár sa stretne so šéfom protokolu MZV – cieľom je prerokovanie
prípravy a priebehu ceremoniálu, niekedy novovymenovaný veľvyslanec dostane opis
nástupného ceremoniálu.
 Uskutoční zvyčajne krátku návštevu u ministra zahraničných vecí - titulár odovzdá
kópiu svojich poverovacích listín, prípadne i kópiu odvolacích listín svojho
predchodcu.
 Správa o príchode titulára do krajiny býva spravidla publikovaná v tlači.

Nástupný ceremoniál

 Nástupná audiencia veľvyslanca/vyslanca sa zvyčajne koná do dvoch týždňov od

príchodu titulára do krajiny u hlavy štátu.
  Titulár prednesie nástupný prejav v úradnom jazyku svojho štátu, prejav má formálny
charakter a má tri časti (niekedy štylizované v troch vetách):
a/ česť odovzdať poverovacie listiny, ktorými je akreditovaný
u hlavy štátu (príp. informácia o odvolacích listinách svojho
predchodcu),
b/ uistenie o rozvíjaní vzťahov,
c/ prosba k hlave štátu o podporu (pomoc), zaželanie blaha
hostiteľskej krajine.
 Na nástupnej audiencii nový titulár odovzdá hlave štátu originál svojich poverovacích
listín a originál odvolacích listín svojho predchodcu.
 Hlava štátu prevezme listiny a prednesie krátky formálny prejav vo svojom úradnom
jazyku.
 Po slávnostnom ceremoniáli v SR pozve prezident/ka veľvyslanca na krátky súkromný
rozhovor, na ktorom je prítomný zvyčajne minister zahraničných vecí a vedúci
kancelárie prezidenta. Po ukončení rozhovoru sa veľvyslanec zapíše do knihy hostí.
 Počas slávnostného ceremeniálu v SR sú na sídle hlavy štátu vyvesené vlajky SR a
krajiny veľvyslanca.
 Po skončení odprevadí šéf protokolu veľvyslanca do jeho rezidencie.
 V deň nástupnej audiencie titulár oznámi listom vedúcim stálych diplomatických misií,
že odovzdal poverovacie listiny, zároveň požiada o určenie termínu návštevy; niekde
nový titulár usporiada recepciu pre členov diplomatického zboru.
 Ak nie je možná nástupná audiencia do dvoch týždňov od príchodu, MZV uzná
v titulára v jeho funkcii - titulár môže vystupovať pri rokovaniach na MZV, ale nemôže
vykonávať návštevy.
 Chargé d´affaires ako šéf misie nie je očakávaný pri vstupe do krajiny šéfom protokolu.
Svoj príchod ohlási na DP MZV prijímajúcej krajiny a dohodne návštevu u ministra
zahraničných vecí.
 Vykoná návštevu u ministra zahraničných vecí, ktorému odovzdá kabinetný list
(poverenie ministra zahraničných vecí).

Povinnosti titulára po nástupnej audiencii

 Vykonávanie návštev ako prejav úcty k štátnym a diplomatickým funkciám:

- návštevy u vedúcich diplomatických misií (ak je akreditovaný v iných
štátoch, prebiehajú návštevy i tam),
- nástupné návštevy u hlavných ústavných činiteľov, resp. členov vlády
a primátora hlavného mesta, sú formálne, spravidla trvajú 30 min.,
uskutočňujú sa medzi 11. – 12., resp. 16.-17. hod.,
- poradie návštev oznamuje DP MZ.
 Manželka titulátra vykonáva návštevy manželiek diplomatov v sprievode
manželky doyena, ktorú navštívi ako prvú; ak ju manželka doyena nesprevádza, dá jej
spravidla vizitku s označením p. p.
Niekde: titulár sprevádza manželku na návštevu manželky hlavy štátu.
 Slobodný titulár nemôže navštíviť manželku hlavy štátu – zašle vizitku alebo sa
zapisuje do knihy návštev.
5. Protokolárne formality po skončení diplomatickej misie

Odchod titulára z miesta pôsobenia

 Ceremoniál pri odchode je zvyčajne jednoduchší ako nástupná
audiencia, niekedy sa uskutoční prijatie u hlavy štátu (podľa
charakteru vzťahov). Ak dostáva odchádzajúci titulár od hlavy štátu
vyznamenanie, priebeh návštevy je tomu prispôsobený. Na prevzatie
cudzieho štátneho vyznamenania musí titulár dostať súhlas od
svojich štátnych orgánov.
 Ak sa návšteva u hlavy štátu nekoná, titulár sa s ním rozlúči listom.
 Odchádzajúci veľvyslanec vykonáva návštevy u ministra ZV, členov
vlády, predstaviteľov štátnych, nevládnych, hospodárskych,
spoločenských, kultúrnych organizácií, rovnako aj u významných
osobností, s ktorými nadviazal kontakt, rozlúči sa (osobne/listom)
zvyčajne i s primátorom hlavného mesta.
 Vykoná návštevu u doyena a vedúcich diplomatických misií, resp.
usporiada rozlúčkovú recepciu/koktail pre diplomatický zbor a
činiteľov nevládnych organizácií.
 Ak je titulár akreditovaný i v iných štátoch, rozlúčka sa koná i v týchto štátoch.
 Pri definitívnom odchode sa s titulárom rozlúči riaditeľ DP MZV

6. Pravidlá diplomatického protokolu v Slovenskej republike

(Uznesenie vlády SR k návrhu Pravidiel DP v SR č. 553 z 27. 06. 2007)

Pravidlá DP v SR (tzv. štátny protokol)

Stanovuje protokolárny postup v oblastiach:
 oficiálne a pracovné návštevy predstaviteľov a delegácií SR do zahraničia
 oficiálne a pracovné návštevy zahraničných predstaviteľov a delegácií v SR
 financovanie návštev vrcholných predstaviteľov
 príchod a odchod veľvyslancov a vyslancov akreditovaných v SR
 základné formálne prvky vystúpenia šéfov cudzích štátov a vlád v NR SR
 základné formálne prvky návštevy najvyšších ústavných
činiteľov na veľvyslanectve cudzieho štátu
 zasielanie blahoželaní, kondolencií, poďakovaní
 ceremoniál kladenia vencov
Iné ustanovenia:
• inaugurácia prezidenta SR
• štátny pohreb
• ceremoniál udeľovania štátnych vyznamenaní
• zdvorilostné prijatia
• protokolárne poradie (príloha č. 1)

Návštevy predstaviteľov štátov – typy návštev

Oficiálna návšteva:
 uskutočňuje sa na oficiálne pozvanie ústavného činiteľa
štátu iného štátu (prezident, predseda parlamentu,
 predseda vlády, podpredsedovia parlamentu,
podpredsedovia vlády, ministri vlády),
 oficiálna návšteva hlavy štátu sa považuje za štátnu návštevu,
 dĺžka návštevy trvá spravidla tri dni, počet členov oficiálneho
a neoficiálneho sprievodu sa obmedzuje na osoby, ktorých
prítomnosť je potrebná na splnenie cieľa,
 návštevu zabezpečuje prípravná skupina – advance team,
 manželky sa nezúčastňujú na služobných rokovaniach, majú
osobitný program, neskladajú sa im pocty, na spoločenských
akciách sprevádzajú manželov,
 môžu sa odovzdávať i dary – vopred sa konzultujú so zastupiteľským
úradom, dary sa neodovzdávajú osobne,
 o výmene štátnych vyznamenaní sa strany dohodnú vopred.
Pracovná návšteva (neoficiálna)
 účasť na konferenciách, rokovaniach medzinárodných organizácií,
zjazdoch politických strán, festivaloch, kultúrnych a športových
podujatiach...,
 sú spravidla kratšie, konajú sa zásadne v pracovných dňoch,
 zabezpečujú ich príslušné orgány štátnej správy SR,
Súkromná
 nekonajú sa oficiálne ceremónie a prijatia, ich termín sa
oznamuje DP MZV, najmä z hľadiska zabezpečenia ochrany a poskytnutia
nevyhnutnej protokolárno-organizačnej pomoci,
Tranzitná
 koná sa bez vojenských pôct, nehrajú sa hymny, spravidla sa pripraví
vlajková výzdoba na hraniciach,
 pri prechode v noci môže byť upustené od vítania a lúčenia na hraniciach
(prítomný môže byť poverený predstaviteľ štátu/štátny úradník MZV - podľa
charakteru návštevy).

Pravidlá DP v SR definujú prípravu, organizáciu i priebeh návštev, ako aj zodpovednosť –

gesciu, napr.:
 pri oficiálnej návšteve viceprezidenta, následníka trónu,
generálneho tajomníka OSN, NATO, Rady Európy, predsedu EK
platí protokolárny poriadok na úrovni predsedu vlády; prípravu
a priebeh koordinuje DP MZV SR,
 za návštevu predsedov parlamentných zhromaždení
zodpovedá Kancelária NR SR.
Pri jednotlivých návštevách sa vychádza z protokolárnej praxe
hostiteľskej krajiny. Zachováva sa princíp reciprocity.
Financovanie návštev
 Uznesenie vlády č 98/95 z 21. 2. 1995 – Zásady postupu pri uskutočňovaní
zahraničných stykov členov vlády, štátnych tajomníkov a predsedov
ústredných orgánov štátnej správy SR.
 Náklady spojené s návštevou hlavy štátu na pozvanie hlavy štátu sa hradia
z rozpočtu Kancelárie prezidenta SR, náklady spojené s návštevami
predsedu NR sa hradia z rozpočtu NR SR.
  Ostatné návštevy sa hradia z rozpočtu príslušných inštitúcií.

Ceremoniál oficiálnej návštevy – prezident SR

Koná sa oficiálny rozlúčkový / privítací ceremoniál:
 Na rozlúčke / privítaní sa zúčastnia (ak nie sú členmi delegácie):
podpredseda NR SR,
podpredseda vlády SR,
minister zahraničných vecí SR,
minister obrany SR,
vedúci Kancelárie prezidenta SR,
náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta SR,
riaditeľ sekretariátu prezidenta SR,
riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR,
riaditeľ DP MZV SR,
vedúci diplomatickej misie navštíveného štátu.
 Miesto (predné nádvorie/letisko) je vyzdobené štátnymi
vlajkami SR a navštíveného štátu, hrajú sa štátne hymny
oboch štátov v poradí hymna SR – hymna navštíveného štátu,
vykonajú sa vojenské pocty, je prestretý červený koberec.
 Ceremoniál môže byť pozmenený alebo zjednodušený podľa
konkrétnej situácie, zabezpečuje DP MZV v spolupráci s prezidentskou
kanceláriou.

Ceremoniál oficiálnej návštevy – členovia vlády

 Minister zahraničných vecí
Na rozlúčke / privítaní sa zúčastnia:
- štátny tajomník MZV SR (resp. vedúci úradu),
- generálny riaditeľ teritoriálneho odboru MZV,
- riaditeľ kancelárie ministra,
- riaditeľ DP MZV,
- pozvaný je šéf misie navštívenej krajiny
- miesto je vyzdobené vlajkami SR a krajiny návštevy.
Pri návšteve ministra obrany navyše: hrajú sa hymny a konajú sa
vojenské pocty.
 Minister vlády SR
Na rozlúčke / privítaní sa zúčastnia:
- štátny tajomník (resp. vedúci úradu),
- vedúci sekretariátu,
- vedúci protokolárneho útvaru.
Miesto nie je vyzdobené vlajkami SR a krajiny návštevy.

Pracovná návšteva – prezident SR

Na rozlúčke / privítaní sa zúčastnia (ak nie sú členmi delegácie):
- minister zahraničných vecí SR,
- minister obrany SR,
- vedúci Kancelárie prezidenta SR,
- riaditeľ sekretariátu prezidenta SR.
  Miesto odchodu je vyzdobené štátnymi
vlajkami SR a navštíveného štátu, nehrajú sa štátne hymny,
príslušníci čestnej jednotky vytvoria špalier, je prestretý červený koberec.

7. Štátne symboly – používanie štátnej vlajky SR, vlajky EÚ

a ďalších vlajok

Štátne symboly Slovenskej republiky definuje Ústava Slovenskej republiky v prvej hlave
(druhý oddiel, čl. 8, 9):
 Štátny znak
 Štátna vlajka
 Štátna pečať
 Štátna hymna
 Spôsob ich používania upravuje zákon NR SR o štátnych symboloch
a ich používaní č.63/1993 zb. z 13. februára 1993 a ďalšie metodické
pokyny, odporúčania a smernice ministerstiev.
 Používanie štátnej vlajky SR, vlajky EU a iných štátov, vlajky samosprávy
a im podradených organizácií upravuje: ODPORÚČANIE Ministerstva
vnútra SR, číslo SVS 204-2004/00329 z 19. apríla 2004 na používanie
vlajky Európskej únie pre štátne orgány a územnú samosprávu, nimi
zriadené právnické osoby a verejnoprávne inštitúcie v Slovenskej
republike.
Spôsob používania štátnej vlajky a štátnej zástavy Slovenskej republiky upravuje zákon NR SR
č. 63/1993.
Štátna vlajka
 má ústavou predpísaný pomer strán 2:3,
 vztyčuje sa na vlajkový stožiar alebo vlajkovú žrď, má spevnený
ľavý (stožiarový) okraj,
Štátna zástava
 je utvorená podľa štátnej vlajky,
 je pevne spojená so žrďou, s ktorou sa umiestňuje do
miestností, na budovy alebo nosí v sprievodoch,
 môže byť aj predĺžená, t.j pomer strán 2:3; 2:4; 2:5; 2:6,
Koruhva
 je pevne spojená s rahnom, je orientovaná zvislo a je predĺžená;
 pomer strán 2:3 je povolený výlučne ako stolová koruhva.

Používanie štátnej vlajky

 slovenská vlajka sa umiestňuje vždy vpravo (z pohľadu
pozorovateľa/z čelného pohľadu ju vnímame vľavo),
  slovenská vlajka je pri nepárnom počte vlajok v strede, druhé miesto je
na pravej strane, tretie po ľavej strane atď.,
 pri niektorých podujatiach nie je obvyklé stanovovanie poradia čestnosti –
vlajky sa umiestňujú v abecednom poradí slovenskej
abecedy, resp. jazyka, ktorý používa medzinárodná organizácia,
 pri rozmiestnení vlajok v kruhu – všetky sú si rovné,
 pri prijatí predstaviteľov OSN – slovenská vlajka na čestnom
mieste, druhá nasleduje OSN, iné vlajky sa nepoužívajú,
 vlajka Európskej únie - používa sa výlučne v prítomnosti slovenskej
vlajky (slovenská vlajka môže byť prítomná i bez prítomnosti vlajky EÚ, naša
vlajka sa umiestňuje vpravo, vlajka EÚ vľavo (z čelného pohľadu opačne),
 ak k nim pribudne vlajka inej krajiny, slovenská vlajka je v strede, vlajka
cudzej krajiny sa umiestňuje vpravo a vlajka EÚ je vľavo (pozorovateľ to
vníma nasledovne: vlajku SR v strede, vlajka cudzej krajiny vidí vľavo
a vlajku EÚ vpravo).
Bilaterálne rokovanie
 ak sedia oproti sebe - obaja predstavitelia majú vlajku umiestnenú pred
sebou po svojej pravej ruke,
 ak sedia vedľa seba – slovenská vlajka je pred slovenským predstaviteľom,
zahraničná pred partnerom, hosť sedí vždy po pravej ruke,

Slávnostné obedy, večere

 ak sedia oproti sebe – ako pri bilaterálnom rokovaní,
 ak je v čele slovenský predstaviteľ a po jeho pravej ruke hosť, slovenská vlajka
je po ľavej ruke hostiteľa a cudzia po pravej ruke hosťa,

Pri návštevách nevládnych medzinárodných organizácií sa vlajky nepoužívajú

príklady (ČELNÝ POHĽAD) :

1. SR 2.EÚ
2. ŠX 1.SR 3.EÚ
1.ŠB. 2.SR 3.ŠA 4.EÚ

Protokol pri podpise dohody

 pripravené sú dva rovnaké výtlačky dohody (v každom jazyku),
 za stôl sa umiestni toľko stoličiek, koľko je podpisujúcich pri dvoch
podpisujúcich domáci sedí vľavo),
 niekoľko hlavných predstaviteľov stojí za podpisujúcimi, ostatní stoja čelom
oproti podpisovému stolu,
 pred druhým podpisom vymenia dohody protokolárni pracovníci,
 po druhom podpise podpisujúci vstanú, vymenia si dohody a podajú si ruky (v
niektorých krajinách je zvyk vymeniť si i perá, s ktorými bola dohoda
podpísaná),
 ostatní zúčastnení krátko zatlieskajú, môže sa podať prípitok (len
šampanské/sekt).

8. Protokolárne poradie
 1. Prezident SR
2. Predseda Národnej rady SR
3. Predseda vlády SR
4. Predseda Ústavného súdu SR
5. Bývalí prezidenti (v poradí, v akom vykonávali funkciu)
6. Podpredsedovia NR SR (v abecednom poradí podľa priezvísk
7. Podpredsedovia vlády SR
8. Ministri vlády SR (v poradí: minister ZV, minister obrany, minister vnútra, ďalší
členovia vlády v poradí, v akom sú uvedení v Zákone č. 575/2001 Z.z. o organizácii
činnosti vlády a organizácií ÚOŠS
9. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, ak je prítomný v prípade oficiálnej návštevy
...)
10. Predseda súdnej rady a predseda najvyššieho súdu */1
11. Generálny prokurátor SR
12. Predseda Najvyššieho súdu SR
13. Guvernér NBS
14. Verejný ochranca práv
15. Predsedovia výborov NR SR (v poradí, v akom sú výbory uvedené na internetovej
stránke NR SR)
16. Poslanci NR SR (/poradie podľa priezvisk)
17. Člen Európskej komisie za SR
18. Apoštolský nuncius a vedúci diplomatických misií
19. Predsedovia výborov NR SR
20. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
21. Poslanci NR SR
22. Vedúci ústredných orgánov štátnej správy
23. Najvyšší predstavitelia cirkví SR
24. Štátni tajomníci ministerstiev SR
25. Náčelník Generálneho štábu Armády SR
26. Vedúci Kancelárie prezidenta SR
27. Vedúci Kancelárie predsedu NR SR
28. Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy
29. Primátor mesta Košice (vzhľadom na zákon o Košiciach)

Protokolárne poradie predstaviteľov samosprávy

a regionálnej štátnej správy
 Predseda samosprávneho kraja (v abecednom poradí samosprávnych krajov)
 Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy
 Primátor mesta Košice (vzhľadom na platnosť zákona o Košiciach Zákon o Košiciach
401/1990 – štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a
primátorom.)
 Primátor mesta, ktoré je sídlom kraja (v abecednom poradí miest)
 Primátor mesta, ktoré je sídlom okresného úradu
 Prednosta okresného úradu
 Primátor mesta, ktoré nie je sídlom okresného úradu
 Starosta obce
Protokolárne poradie zahraničných diplomatov v SR
 Stanovuje sa podľa dátumu odovzdania poverovacích listín vedúcich zastupiteľských
úradov cudzích krajín prezidentovi SR (Listina diplomatického zboru v SR - každoročne
vydáva a aktualizuje DP MZV SR.
 Na čele diplomatického zboru stojí doyen – je funkčne najstarším zástupcom v danom
štáte (princíp ancienity/seniority).
 Na základe rozhodnutia vlády SR z roku 1995 protokolárnu prednosť pred všetkými
veľvyslancami v rámci diplomatického zboru v SR má apoštolský nuncius, t.j. hlavný
predstaviteľ Vatikánu na Slovensku.
 Veľvyslanec má vždy protokolárnu prednosť pred chargé d'affaires, ktorý je vo funkcii
vedúceho zastupiteľského úradu i viac rokov.

Protokolárne poradie v OSN

 Poradie štátov sa určuje podľa anglickej abecedy.
 Poradie sa neriadi dátumom vstupu do OSN.
 Pri hlasovaní má každý štát jeden hlas
(bez ohľadu na to, či sa jedná o veľmoc, alebo malý štát).

9. Etiketa v diplomatickej praxi (princíp spoločenskej prednosti, prvé kontakty, pozdrav,

podávanie rúk, zásady priameho predstavovania, predstavovanie sprostredkované treťou
osobou).
Etiketa
Súbor pravidiel a zvyklostí správania sa, upravujúci spoločenský kontakt a profesionálny styk.
 Úspech pri pracovných stretnutiach a rokovaniach, pri
spoločenských stretnutiach i všeobecne v kontakte s ľuďmi závisí
od viacerých faktorov. Okrem osobnostných predpokladov
a odbornej spôsobilosti je nepochybne dôležitým činiteľom
kultivované správanie a vystupovanie.
 V diplomatickej praxi sa ovládanie spoločenskej etikety
považuje za jeden z predpokladov profesionálnej vyspelosti
a za súčasť profesionálnej výbavy pre prácu diplomata.
 Zásady profesionálneho správania a vystupovania sa odvíjajú od
spoločenských pravidiel a noriem, ktoré považujeme v styku s ľuďmi
za úzus resp. konvenciu.
 Tento úzus nie je záväzný všeobecne, ale osvojuje si ho isté
spoločenstvo vymedzené etnicky, národne, historicky, nábožensky,
sociálne, profesionálne ap.
 Pravidlá správania vyjadrujú stáročné skúsenosti. Konvencie a zvyklosti
správania, ktoré sa dodržiavajú v Európe sa historicky vyvinuli na
kráľovských dvoroch (predovšetkým v Španielsku a Francúzku), odkiaľ
sa ich používanie rozšírilo do európskych panovníckych a šľachtických
sídiel a postupne sa stali všeobecne vlastné celej spoločnosti.
 Spoločenské konvencie nepredstavujú dogmu, ale sú meniacim sa
súborom pravidiel, vyvíjajúcich sa v rôznych častiach sveta rôzne (napr.
 mnohé zo spoločenských pravidiel, ktoré upravujú formu spoločenského
styku u nás, sú neprijateľné pre obyvateľstvo v iných častiach sveta).
 Zmenu spoločenských zásad ovplyvňujú viaceré faktory – od vývinu
spoločnosti cez proces globalizácie ľudstva až po celkom pragmatické
aspekty spoločenských kontaktov (napr. v súčasnosti dáma môže prísť
na viaceré typy spoločenských udalostí bez sprievodu pána, avšak
v minulosti by sa takýmto príchodom spoločensky znemožnila).
 Napriek tomu niektoré zásady zostávajú nemenné - i keď podstata toho,
prečo boli zaužívané, stratila už svoje opodstatnenie (napr. pri vstupe
dámy a pána do verejných priestorov, napr. do divadla alebo reštaurácie
ako prvý vstupuje muž, čo je výsledkom pretrvávajúceho úzu, nie
pragmatických alebo logických dôvodov).

Princíp spoločenskej prednosti

Základnou zásadou v pravidlách spoločenského a profesionálneho správania
je princíp spoločenskej prednosti, ktorý charakterizuje:
v spoločenskom kontakte:
 prednosť ženy pred mužom,
 prednosť staršieho pred mladším,
 prednosť osoby vyššie postavenej pred nižšie postavenou,
 prednosť hosťa pred hostiteľom,
v profesionálnom kontakte:
 prednosť nadriadeného pred podriadeným,
 prednosť klienta / partnera / pracovnej návštevy pred zamestnancom
inštitúcie, firmy.
 Osoba, ktorá má spoločenskú prednosť, riadi formu spoločenského styku.
 Osoba so spoločenskou prednosťou sa môže - ak to pokladá za vhodné –
svojej spoločenskej prednosti vzdať. V praxi sa to prejavuje tak, že napr.
vedúci pozdraví svoje spolupracovníčky, dá im prednosť pri vstupe do
miestnosti ap. Osoba, ktorá takúto prednosť dostala, už sa jej nevzdáva –
jej povinnosťou je prijať prednosť, poďakovať sa a nevracať ju naspäť.

Prvý dojem
 Je dôležitou súčasťou nášho pôsobenia na iných, zároveň súvisí s tým,
ako posudzujeme iných ľudí a aký názor si o nich vytvárame.
Prvý dojem si utvárame na základe:
1. zmyslového vnímania:
 zrakové vnemy (črty a výraz tváre, postava, oblečenie, úprava
zovňajšku, chôdza, mimika, gestá ap.),
 sluchové vnemy (intenzita hlasu, prízvuk, nálada prejavujúca sa v hlase),
 hmatové vnemy (najmä pri podávaní rúk),
 čuchové vnemy (aj vône a pachy významne ovplyvňujú úsudok o iných),
2. osobných skúseností, vlastností a pozícií:
 vplyv vlastných vlastností - "podľa seba súdim teba",
 vplyv stereotypov (náš úsudok je často strnulý, s predsudkami –
zovšeobecňujúce pohľady na etnické, náboženské skupiny, vek, pôvod ap.),
  vplyv súkromných teórií osobnosti (všeobecná predstava o tom, aký by mal
byť človek podľa vzhľadu, vzdelania ap., aké vlastnosti sa vyskytujú spolu),
 vplyv "haló efektu" (stotožnenie sa s mienkou, ktorá o osobe prevláda,
zameranie sa na tie vlastnosti alebo vnemy, ktoré sú najvýznamnejšie ap.).
3.vplyvu okolností, za ktorých vnímame iného človeka:
 vplyv prostredia (priestor, v ktorom človeka stretávame),
 vplyv inej osoby (spoločnosť, v ktorej ho vnímame, podobnosť s inou
osobou ap.),
 vplyv vlastného momentálneho citového stavu (nálada výrazne ovplyvňuje
to, na čo sa sústreďujeme, čo nás podnecuje, čo nám prekáža ap.).
Prvý dojem je vytrvalý - má schopnosť odolávať zmene:
 ak si vytvoríme negatívny prvý dojem o človeku – máme tendenciu
zotrvávať na prvom úsudku – v prípade, že hodnotenie zmeníme, pri
akejkoľvek negatívnej skúsenosti sa vrátime k prvotnému úsudku (podľa
zásady: „ja som to vedel/a“) – prvotná negatívna informácia totiž v našej
pamäti zostáva,
 prvý dojem výrazne ovplyvňuje i to, aký model správania zvolíme - pri
pozitívnom prvom dojme je väčší predpoklad, že správanie komunikačného
partnera bude ústretovejšie.

Pozdrav
Je najčastejšou formou spoločenského styku, či už v osobnom alebo písomnom kontakte. Je
dôležitou súčasťou prvého dojmu a prvého kontaktu medzi ľuďmi. Pravidlá zdravenia sa
navzájom sú odvodzované od zásad spoločenskej prednosti:
 muž zdraví ženu,
 mladší staršieho,
 nižšie postavená osoba vyššie postavenú,
 domáci zamestnanec zdraví cudzích ľudí v inštitúcii (klienta, hosťa, stránku,
komunikačného partnera).
Pozdrav môže mať formu verbálneho a neverbálneho prejavu.
Neverbálny pozdrav:
 je doplnkom verbálneho pozdravu, resp. sa môže vyskytovať samostatne:
 úsmev, mimika,
 podanie ruky,
 pobozkanie tváre, ruky, úst, čela,
 skladanie klobúka,
 gestá alebo pohyby rúk (zamávanie, vztýčenie ruky, potľapkanie, objatie).

Verbálny pozdrav
 zdravíme sa s každým, s kým sa poznáme,
 pozdravíme sa vždy pri vstupe do miestnosti alebo uzatvoreného priestoru (zdravíme
sa aj pri vstupe do kupé, výťahu, menšieho obchodu, čakárne, ale nezdravíme sa
napr. pri vstupe do staničnej čakárne, letiskovej haly),).
 zdravíme každého neznámeho človeka, ktorého sme požiadali o láskavosť,
 jednotlivec sa zdraví viacerým, a to aj keď sú v skupine mladší; formuláciu pozdravu
použije takú, aby bol pozdrav adresovaný v skupine aj osobám neznámym,
  zdravíme cudzích návštevníkov inštitúcie, firmy, aj keď je to človek, ktorého osobne
nepoznáme - (tu platí pravidlo prednosti hosťa, t. j. pozdravom preukazujeme
návštevníkovi inštitúcie úctu prináležiacu hosťovi),
 odzdravíme sa vždy, ak nás niekto pozdravil,
 použitie vhodnej formulácie závisí od vzájomného vzťahu v kontakte, denného
obdobia a miesta stretnutia,
 vo formálnom pracovnom styku sa nepoužívajú neformálne pozdravy (dopo, dovi...);
pozdrav „ruky bozkávam „ sa považuje za spoločenský alebo familiárny pozdrav – vo
formálnom kontakte sa nepoužíva,
 pri pozdrave môžeme zostať i sedieť, ak sa zdravíme s osobou spoločensky rovnako
alebo menej významnou, alebo ak predpokladáme, že si nebudeme podávať ruku,

Podávanie rúk
Zásady:
 stisk ruky je citeľný, súčasťou pozdravu je mierny úklon
a pohľad do očí (na tvár),
 ruku podávame postojačky, sedieť môže zostať iba:
- výrazne staršia osoba,
- človek, ktorému by vstávanie robilo ťažkosti,
- ak sedíme vedľa seba v rade,
- ak si podávame ruku s malým dieťaťom,
- v osobitých situáciách (napr. dáma na spoločenskom podujatí pri stole –
len ak si podáva ruku s mužom),
 ponad prestretý stôl (napr. v reštaurácii) sa ruky nepodávajú, ponad
pracovný stôl je možné ruku podať (aby obchádzanie stola z dôvodu
podania ruky ostatných prítomných neobťažovalo),
 zvierať ruku druhou rukou alebo potľapkávať po pleci je možné len vtedy,
ak týmto vyjadrujeme vzťah srdečnosti (napr. pri blahoželaní), resp. ide o
prejav familiárnosti,
 neprijať podávanú ruku je nevhodné a považuje sa za urážku.

Bozkávanie
Bozkávanie ruky:
 je prejavom zdvorilosti a úcty,
 muž uchopí jemne prsty žene a bozk viac-menej iba naznačí (nedotkne sa perami
pokožky ruky ženy),
 muž nebozkáva ruku žene na ulici a ani v pracovnom kontakte,
 muž nebozkáva ruku ženám mladším ako osemnásť rokov (ani v spoločenskom
kontakte),
 žena sa bozk ruky neďakuje, pozdraví sa obvyklým pozdravom,
 mužom sa ruka zásadne nebozkáva, výnimku tvorí vysoký klérus, kde sa zvykovo
bozkáva prsteň.
Bozkávanie na tvár:
 bozkávanie na tvár je výrazom priateľského/familiárneho pozdravu,
 etiketa v našej kultúre neupravuje, kto prvý dá podnet na bozk ako formu pozdravu,
 bozk na tvár iba naznačíme tým, že priložíme líca k sebe,
 na ústa sa bozkávajú iba dôverní priatelia a príbuzní,
  bozk môže byť i súčasťou obradného pozdravu pri oficiálnych príležitostiach
(upravené napr. protokolom oficiálnej návštevy).

Predstavovanie
Predstavovanie je nevyhnutnou podmienkou nadviazania spoločenských
a pracovných kontaktov. Môže byť priame alebo sprostredkované ďalšou osobou. Hlavnou
zásadou predstavovania je, že osobu spoločensky menej významnú predstavujeme osobe
spoločensky významnejšej, jednotlivca predstavujeme skupine.

Priame predstavovanie v pracovnom kontakte:

 je záväzné pri pracovných kontaktoch, obchodných rokovaniach ap. (predstavujúci sa

uvedie svoje meno, názov inštitúcie/firmy, resp. pracovného zaradenia)
 je záväzné, ak máme hovoriť k druhým ľuďom (ako prednášateľ, diskutujúci na
seminári, konferencii, porade ap., kde sa všetci prítomní nepoznajú),
 v pracovnom kontakte sa môže prvá predstaviť aj žena, nie je potrebné uvádzať
zdvorilostnú formuláciu: „dovoľte, aby som sa predstavil/predstavila...“

Priame predstavovanie v spoločenskom kontakte:

 v zmiešanej spoločnosti – ak sa v skupine ľudia navzájom nepoznajú – sa vždy ako

prvý predstavuje najmladší muž, resp. muž s najnižším postavením, ak sa nepredstaví
najmladší muž ako prvý
 po predstavení pánov sa môžu predstaviť dámy (v súčasnosti sa odporúča predstaviť
sa i dámam),
 v dámskej spoločnosti sa ako prvá predstavuje najmladšia dáma,
 v spoločenskom kontakte je potrebné uviesť formulku: „dovoľte, aby som sa vám
predstavil/a" a po geste alebo úsmeve na znak súhlasu povedať svoje meno,
 ak sa predstavujeme sami, svoj občiansky titul (pán, pani, slečna) zásadne
nehovoríme, akademický/vysokoškolský titul zvyčajne nehovoríme.

Podávanie rúk vo štvorici – príklad

 Ž1, M1 – významnejší pár, Ž2, M2 – nemajú spoločenskú prednosť,

 ako prvá podá ruku žena 1 (dáma so spoločenskou prednosťou – je staršia, vyššie
postavená) žene 2,
 v druhom kroku podajú ženy ruku mužom (urobia to naraz),
 v treťom kroku podá ruku muž 1 (má spoločenskú prednosť) mužovi 2

Predstavovanie sprostredkované ďalšou osobou:

 muža predstavujeme žene, mladšieho staršiemu, podriadeného nadriadenému,

 mená osôb uvádzame s občianskym titulom (pán, pani, slečna), zvyčajne aj so
služobným, resp. akademickým titulom,
 ruku pri predstavovaní podáva ako prvá osoba, ktorej je ďalšia osoba predstavovaná,
t. j. je spoločensky významnejšia,
 svoje meno vysloví ako prvá osoba, ktorá je predstavovaná,
  po nej spoločensky významnejšia osoba, ktorej predstavujú cudziu osobu, vysloví:
„teší ma, že vás poznávam“ a môže povedať svoje meno – túto zdvorilostnú
formuláciu ako prvá hovorí osoba spoločensky významnejšia,
 ak predstavujeme niekoho všeobecne známej osobe – stačí, ak ju oslovíme, ale ju
nepredstavujeme, napr.: „pani ministerka, dovoľte, aby som vám predstavil svoju
manželku“ a uviesť meno manželky,
 povinnosťou hostiteľa je predstaviť svojich hostí, povinnosťou vedúceho tímu je
predstaviť svojich spolupracovníkov,
 pri predstavovaní treba vstať, nevstáva len výrazne staršia žena, alebo osoba, ktorej
by vstávanie spôsobovalo ťažkosti.

10. Vizitky a oslovovanie v profesionálnom a spoločenskom styku diplomatov, používanie

vizitiek v diplomatickej praxi (typy vizitiek, zásady práce s vizitkami, skratky na vizitkách,
oslovovanie, tituly, služobné tituly diplomatov).

Oslovovanie
Občianske tituly:
• pán, pani, slečna – používame ich vždy, ak oslovujeme priezviskom,
je možné ich použiť i keď oslovujeme krstným menom,
• oslovenie slečna prináleží nevydatej žene do približne 30 rokov,
žene nad 30 rokov prislúcha oslovenie pani (i v prípade, že nie je vydatá),
• k služobnému, akademickému titulu sa pridáva vždy občiansky titul pani(napr. pani
knihovníčka, pani sekretárka, pani doktorka, pani magisterka; nikdy NIE: slečna
sekretárka, slečna bakalárka),
• v našej kultúre je možné v priamom oslovovaní použiť alternatívy:
- pán Novák/pani Nováková,
- pán doktor Novák/pani doktorka Nováková,
- pán doktor, pani doktorka (bez použitia priezviska).

Titul excelencia:
• je formálne (slávnostné, čestné) oslovenie pre prezidenta/tku republiky pri
spoločenských a formálnych prežitostiach, v pracovnom styku sa používa
občiansky titul pán a funkcia (pán prezident/pani prezidentka),
• formálne (slávnostné, čestné) oslovenie pre predsedu parlamentu,
predsedu vlády a členov vlády (u nás sa toto oslovenie u členov vlády
nezvykne uplatňovať).
Zastupiteľské orgány:
• excelencia – titul prináleží veľvyslancom a vyslancom; titul je doživotný, prislúcha i
veľvyslancom, ktorí už nie sú v diplomatickej službe,
• používa sa pri formálnych príležitostiach, v pracovnom kontakte sa používa oslovenie
pán veľvyslanec,
• titul excelencia prislúcha i chargé d´affaires – ale len v prípade a na čas, kedy je šéfom
diplomatickej misie, po jej skončení mu titul excelencia neprislúcha,
• ostatní členovia diplomatickej misie: oslovenie pán/pani a diplomatická hodnosť,
resp. služobný titul, napr.: pán chargé d´affaires, pán kultúrny atašé, pán pridelenec,
pani radkyňa).
Univerzity:
 rektor univerzity – magnificencia (pri slávnostných príležitostiach) – jeho/jej/vaša
magnificencia,
 dekan fakulty – spektabilita (pri slávnostných príležitostiach) – jeho/jej/vaša
spektabilita,
 oslovenie spektabilis sa používa ako adjektívum (slovutný, slávny) – napr. spektabilis
pán dekan,
 v pracovnom styku sa používa občiansky titul v spojení s pracovnou pozíciou alebo s
akademickým titulom/vedecko-pedagogickou hodnosťou.
Cirkev:
 kardinál – eminencia,
 biskup, arcibiskup – excelencia.

Umelci:
 muži: je možné pri významných umelcov použiť titul maestro/majstre –
oslovuje sa iba titulom bez uvedenia mena (napr. „vítam vás majstre“),
 žena: titul majstro/majstre sa nepoužíva, uplatňuje sa občiansky titul spolu
s menom (napr. „vítam vás pani Kráľovičová“).
Prechyľovanie podstatných mien:
 Pri mene ženy sa uvádza titul s prechýľkou v ženskom rode, (napr. pani doktorka,
pani docentka, pani magisterka (nie magistra).
Viac titulov:
• v osobnom styku sa používa pri oslovení jeden titul (najvyšší),
• pri akademických funkcionároch sa uprednostňuje používanie služobného titulu pred
akademickým titulom (napr. pán rektor, pán dekan – definuje to jednoznačne ich
pozíciu a právomoci).
Poznámka: používať titul manžela i pre manželku sa u nás považuje za archaizmus (napr. pani
riaditeľová, doktorová – nepoužívať; v Rakúsku alebo v Bavorsku sa takéto oslovenie dodnes
používa.

Písanie titulov a hodností

Akademické tituly:
 JUDr., MUDr., MDDr., PhDr., MVDr., RNDr., PaedDr., PharmDr. Mgr. Art., Mgr., PhMr.,
ThDr. Ing., Ing. Arch., Bc. - uvádzajú sa pred menom, píše sa za nimi bodka, od mena
sa oddeľujú medzerou (napr. JUDr. Martin Kráľ),
 PhD., CSc., DrSc. - uvádzajú sa za menom, píše sa za nimi bodka, oddeľujú sa od mena
čiarkou a medzerou (napr. Martin Kráľ, PhD.),
 Vedecko-pedagogické hodnosti profesor, docent sa píšu pred akademickými titulmi s
malým začiatočným písmenom (napr. prof. Ing. Martin Kráľ, CSc., doc. JUDr. Viera
Kostolná, PhD.),
 viac titulov pred menom sa neoddeľuje čiarkami (napr. doc. PhDr. Martin Kráľ),
 vedecká hodnosť akademik sa píše pred menom a neskracuje sa; ostatné tituly sa
pritom vynechávajú (napr. akademik Martin Kráľ),
 čestný titul doctor honoris causa (Dr. h. c.) sa uvádza pred menom a ostatnými titulmi
(Dr. h. c. prof. JUDr. Martin Kráľ, PhD.),
  tituly akademický architekt, akademický sochár, akademický maliar sa píšu v
neskrátenom tvare za menom, od ktorého sa oddeľujú čiarkou a medzerou (Martin
Kráľ, akademický sochár).

Vizitky
Typy vizitiek:
Služobné / firemné
 služobné vizitky diplomatov, štátnych zamestnancov – obsahujú štátny
znak, meno, diplomatickú hodnosť/služobný titul, kontakty,
 firemné vizitky obsahujú logo firmy, meno, pracovné zaradenie, kontakty

Pracovné
 obsahujú meno, profesiu, kontakty
Súkromné
 obsahujú meno a ďalšie údaje podľa uváženia
Manželské
 v diplomatickej praxi sa uvádza iba meno diplomata, manželka je označená
občianskym titulom (napr. Monsieuret Madame Peter Horák, resp.: Mr. and Mrs.
Peter Horák); ak je veľvyslankyňa žena, na vizitke je uvedené meno diplomatky a
občiansky titul manžela (napr. Madame et Monsieur Pavla Horáková).

Práca s vizitkami
 vizitky sa tlačia jednostranne, (osobitne sa tlačia vizitky v slovenskom a osobitne napr.
v anglickom jazyku),
 dvojstranné vizitky možno použiť len v prípade transkripcie (napr. vizitka je v azbuke
– na druhej strane vizitky prepis do latinky; čínske znaky - latinka),
 na služobnú/firemnú vizitku sa neuvádzajú osobné údaje (napr. domáca adresa),
 vizitka sa nosí vo vizitkovníku - nie vo vreckách, v peňaženke,
 vizitka sa odovzdáva na začiatku, v priebehu, resp. na konci stretnutia, v
profesionálnom kontakte nie na ulici.
 vizitka sa pri stretnutí odovzdáva osobne,
 odovzdanie vizitky sa nemusí opakovať – je dôležité, aby odovzdal vizitku
ten, kto si chce udržať kontakt,
 za vizitku sa poďakuje, odkladá sa tak, aby to bolo prejavením úcty k partnerovi (do
vizitkovníka, na stôl - neprekrýva sa dokumentmi ap.)
 v profesionálnom kontakte nie je prípustné odovzdať vizitku, na ktorej sú prepisované
/dopisované údaje – ak sú údaje nesprávne, požiadame partnera, aby si údaje opravil,
resp. vizitku s nesprávnymi údajmi neodovzdáme.

Skratky na vizitkách
 V diplomacii sa na komunikáciu využívajú vizitky. Na vizitkách sa uvádzajú skratky,
prostredníctvom ktorých možno blahoželať, poďakovať sa, vyjadriť sústrasť, ohlásiť
návštevu ap.
 Skratky sa píšu do ľavého dolného rohu obyčajnou mäkkou ceruzkou.
Medzinárodne používané skratky na vizitkách:
 a. c. avec les compliment prikladá sa k darom a ku kyticiam
 p. r. pour remercier poďakovanie
  p. f. pour féliciter blahoželanie
 p. p. p. pour prendre part prejavenie sústrasti
 p. c. pour condolé prejavenie sústrasti
 p. a. a. pour annoncer l´arivée ohlásenie príchodu
 p. p. pour présenter za účelom predstavenia sa
 p. f . v. pour faire visite ohlásenie návštevy
 p. p. c. pour prendre congé na rozlúčku
- neodpovedá sa na skratky: p. p., p. p. c., a p. r.
- na skratky a. c., p. c., p. p. p., p. f. sa odpovedá vizitkou so skratkou p. r.

11. Oficiálne spoločenské podujatia - druhy spoločenských podujatí, pozvánka na

spoločenské podujatia, skratky na pozvánkach.

Spoločenské podujatia
 Recepcia - spoločný (všeobecný) názov pre prijatie a pohostenie hostí
 Rout (základ pohostenia tvorí studený bufet)
 Banket (slávnostný obed, slávnostná večera)
 Koktail (coctail, coctail party)
 Čaša vína (coupe de champagne, glass of wine)
 Pozvanie na kávu (coffee party)
 Pozvanie na pohárik (drink, drink party)
 Pozvanie na šálku čaju (high tea)
 Záhradná slávnosť (garden party)
 Neskorá večera (supper diner, réveillon)
 Ples (bal, soirée de gala)
 Pozvanie na loď (river party)
 Barbecue (grilovanie v záhrade, na terase)
 Hudobný večer (soirée musicale, heure de musique)
 Tanečný večer (soirée dansante)
 Bridžový večer (bridge party)

Spoločensko-kultúrne podujatia
Pracovno-spoločenské podujatia:
 Vernisáž (slávnostné otvorenie výstavy)
 Matinée (doobedňajšie kultúrne podujatie)
 Soiré (večerné spoločensko-kultúrne podujatie)
 Premiéra, Derniéra (prvé, posledné predstavenie)
 Slávnostné predstavenie v opere (une représentation de gala)
Pracovno-spoločenské podujatia:
 Pracovné raňajky (déjeuner)
 Pracovný obed (obed, buffet lunch)
 Pracovná večera (večera, buffet dinner)

Pozvánka na spoločenské podujatia

Pozvánka na meno obsahuje:
  meno hostiteľa a inštitúcie, štátny znak/logo firmy
 meno pozvaného, resp. ďalších sprevádzajúcich osôb – meno
pozvaného sa vpisuje perom a kaligrafickým písmom)
 označenie podujatia, vystihujúce jeho charakter
 miesto konania
 dátum a hodinu začiatku podujatia (resp. aj ukončenia)
 poznámky, skratky, kontakt
 pozvánka na meno je neprenosná

Pozvánka NIE na meno:

 meno hostiteľa a inštitúcie, štátny znak/logo firmy
 označenie podujatia, vystihujúce jeho charakter
 miesto konania, dátum a hodinu začiatku resp. i ukončenia podujatia
 poznámky (skratky)
 pozvánka môže byť prenosná, pozvánky sa nepodpisujú
 Pozvánka – riaditeľský/osobný list:
 je určený pre významných hostí
 píše sa konkrétnemu pozvanému, v úvode oslovenie, adresa za textom
a podpisom (na ľavej zvislici textu
Pozvánka - list sa podpisuje sa osobne

Skratky na pozvánkach
 skratka R.S.V.P. / r.s.v.p.
répodnéz s´il vous plait - odpovedzte, prosím, odpovedá sa vždy, v prípade účasti i neúčasti
(v prípade neúčasti sa neuvádza dôvod – vyjadrí sa poľutovanie z neúčasti)
 skratka R.S.V.P. / r.s.v.p. - prečiarknutá
n. A. (nur Absagen)
odpovedá sa len v prípade, ak sa podujatia nezúčastníme, pri účasti sa neodpovedá
 requested only
len pozvaný, len želaný – pozvánka je neprenosná

 skratka P. M., To remind

(pour mémoir - pre pamäť, pre pripomenutie) – uvádza sa, ak bol už hosť pozvaný inak
 skratka R. L. O.
ráčte láskavo odpovedať - rovnaký význam ako r.s.v.p.)
 s. t. (sine tempore) – vyžaduje sa presný príchod
 c. t. (cum tempore) – tolerovanie oneskorenia

12. Oblečenie diplomata na spoločenské podujatia - poznámky o type oblečenia.

White tie, cravate blanche

pán:
frak - slávnostné večerné oblečenie na reprezentatívne príležitosti po 20. hod.,
• čierne sako z ľahkej vlnenej látky, vzadu dlhé šosy, klopy saka sú
z lesklého čierneho hodvábu, sako sa nezapína,
 • nohavice - s lampasmi, bez manžiet, lakované čierne topánky, čierne
ponožky,
• košeľa - biela s tuhým golierom s ohnutými rohmi, biely motýlik,
• čierny jednoduchý plášť (dlhší ako konce fraku), biele rukavice (držia sa
v ruke), dlhý biely šál, cylinder,
dáma:
veľká večerná toaleta - dlhá
• z ľahších svetlejších materiálov, silueta sa na sukňovej šasti šiat rozširuje
• s výstrihom pravé šperky, perly, dlhé glacé rukavice,
• podľa ročného obdobia dlhý kožuch, kožušinové paleto, jednoduchý plášť
alebo štóla, malá kabelka,
• dlhé vlasy sú vždy vyčesané,
• k veľkej večernej toalete sa nenosí klobúk.

Black tie, cravate noir

pán:
čierny smoking (resp. tmavý smokingový oblek) – večerné spoločenské oblečenie len po 19.
hodine,
• sako má dlhé hodvábne revery alebo šálový golier, potiahnutý hodvábom,
resp. saténom,
• nohavice bez manžety, na boku s lampasmi
• košeľa biela – tuhý golier, léga, perleťové gombíky, čierny motýlik,
• lakované čierne topánky (resp. čierne topánky z hladkej kože),
• jednoduchý čierny plášť, šál, čierny klobúk,
• v tropických krajinách sa nosí biely smoking (resp. smotanovej farby) alebo
kombinovaný (biele sako, čierne nohavice, čierne topánky),
dáma:
malá večerná toaleta (dlhá, ale aj krátka – nie mini)
• ťažšie materiály, menší výstrih, zahalené ramená (dlhý rukáv/rukáv po lakte),
• voľba materiálov, strihu a farebnosti súvisí s vkusom nositeľky a prihliada sa
i na ročné obdobie,
• pravé šperky, spoločenská kabelka (listovka), topánky tzv. lodičky, pančuchy.

Oblečenie na spoločenské príležitosti

Formal, offical
pán:

tmavý oblek – formálne klasické oblečenie na denné i večerné príležitosti,

• konzervatívny strih (jednoradové alebo dvojradové zapínanie),
• môže byť vesta, čierne kožené topánky, čierne ponožky,
• biela košeľa, hodvábna kravata, príp. manžetové gombíky,
spona do kravaty
(podľa módy),
dáma:
formálne spoločenské šaty – nie výrazný dezén,
• kombinácia klasických materiálov, zahalené ramená,
 • farba podľa dennej doby (cez deň môže byť farba i svetlejšia),
• šaty s kabátikom, resp. kabátik prekrývajúci ramená, luxusný
kostým (nie
pracovný) i nohavicový, sukňa s luxusnou blúzou...
• pravé šperky, resp. kvalitná bižutéria, listová kabelka, topánky
tzv. lodičky.

Informal, inoffical, tenue de ville

pán:
vychádzkový oblek s jednoradovým alebo dvojradovým zapínaním,
(v zimných mesiacoch a večer skôr tmavý, v lete a cez deň môže byť
i svetlejšej farby),
• košeľa na večerné príležitosti biela, cez deň môže byť i
pastelových farieb,
resp. uplatňovať módne prvky,
• sako a nohavice; klubové sako sa nosí na denné príležitosti,
• kravata, resp. bez kravaty
dáma:
vychádzkové šaty – z klasických materiálov - jednodielne alebo dvojdielne,
prípadne s kabátikom / bolerkom,
• kostýmy (so sukňou alebo nohavicami), blúza, resp. tzv. top,
• sukňa/nohavice a blúza...
• farba a strih sú ovplyvnené vkusom nositeľky, módou, ročným
obdobím ap.,
• pravé šperky, bižutéria, elegantné topánky, kabelka

Oblečenie na spoločenské príležitosti

Žaket (cutaway, morning coat)

Denné slávnostné oblečenie, ktoré sa používa najmä v anglosaskej oblasti, resp. v krajinách
s monarchistickým zriadením.
• Sako je dlhšie, so šikmo strihanými prednými dielmi, dopĺňa ho sivá alebo
čierna vesta, nohavice bez manžety, o niečo svetlejšie (zvyčajne rôzne
odtiene sivej), prípadne s bielym prúžkom,
• biela košeľa s tvrdým golierom a ohnutými koncami, široká viazanka
s perlovou ihlicou, čierne kožené topánky,
• jednoduchý tmavý plášť (dlhší ako cípy saka), cylinder.

Décorations/décorations,vyznamenania
 originály vyznamenaní sa nosia iba na fraku
a na slávnostnej uniforme,
 stuha, šerpa sa nosí od pravého ramena k ľavému boku,
 na smoking sa pripínajú miniatúry (radové odznaky) alebo stužky,
  k ostatným typom oblečenia je možné nosiť radové stužky ,(zvyčajne jednu stužku –
najvyššie vyznamenanie, resp. najvyšší rad štátu, na počesť ktorého je spoločenské
podujatie usporiadané).
 stužky a rozety sa nosia v ľavej dierke klopy na saku, smokingu alebo žaketu.

Oblečenie do spoločnosti - dress code

 Dark suit - tmavý oblek pre mužov, primerané šaty (krátke) pre ženy
 Formal dress - muži tmavý oblek, ženy krátke šaty alebo kostým
 Informal, casual - neformálne oblečenie
 Unofficial, long suit - muži vychádzkový oblek (najlepšie sivý, môže byť s drobným
vzorom), ženy kostým alebo puzdrové šaty
 Smart casual - módne neformálne oblečenie (napr. namiesto kravaty šatka, bez
kravaty, prúžkované sako), ženy - hit sezóny
 Summer casual - tričko do saka, ľahké letné nohavice, mokasíny, ženy, ľahké letné šaty
alebo krátka sukňa s topom, ľahké neformálne sako
 Festive casual - slávnostné ale neformálne oblečenie - farebné alebo vzorované sako,
šatka namiesto kravaty, svetlé nohavice, ľahké šnurovacie topánky,
ženy - puzdrové šaty, sukňa s topom alebo blúzou..., nohavice so sakom, blúzou

Všeobecné zásady obliekania – muži

 zo šperkov nosia väčšinou hodinky, prstene (nie viac ako jeden na jednej ruke), ihlice
do kravaty, spony na kravatu; manžetové gombíky iba na večerné podujatia,
 zlaté a strieborné náramky a retiazky sa nenosia ku klasickému oblečeniu (oblekom)
- považujú sa za neformálny doplnok,
 prirodzenou súčasťou pánskych nohavíc je opasok,
 klasická hodvábna kravata je uviazaná tak, aby pod uzlom vznikla malá priehlbinka;
koniec kravaty prekrýva sponu na opasku,
 spodný gombík na jednoradovom saku nie je zapnutý, sako sa rozopína pri sedení, pri
vstávaní sa gombíky na saku zapínajú (okrem spodného),
 ak si muži vyzliekajú sako v spoločnosti, robia to naraz po tom, ako si vypýtali
dovolenie od prítomných dám,
 vo vreckách saka nosia muži biele (resp. svetlé) vreckovky – nenosia sa tam kľúče,
peňaženku, vizitky apod.

Všeobecné zásady obliekania – ženy

 pri formálnych príležitostiach nosia dámy pančuchy (výnimkou môžu byť zvyky v
niektorých tropických krajinách), ak má žena oblečený klasický pracovný kostým, nosí
vždy pančuchy,
 do spoločnosti si dáma neobúva topánky na nízkom podpätku,
 ak má dáma dlhé rukavice nad lakeť, resp. akú sú doplnkom večernej toalety, rukavice
si pri podávaní rúk neskladajú, pri konzumácii jedla áno,
 ak má dáma kožené rukavice, pri príchode do miestnosti si skladá rukavice pri
podávaniu rúk,
 ak je klobúk súčasťou oblečenia, dáma ho z hlavy neskladá; na koncerte môže dáma
zostať v klobúku, do divadla sa veľké klobúky nenosia; na večere chodí bez klobúka,
 na spoločenské príležitosti nosí dáma bielu látkovú vreckovku.
13. Banket ako najslávnostnejšia forma spoločenského styku - charakter podujatia, zasadací
poriadok, menu, formálne náležitosti banket.

Banket
!!! Je najslávnostnejšou formou spoločenského styku, kde sa stretáva väčší počet hostí.
 Hostia prichádzajú v čase stanovenom v pozvánke, hostia sa môžu
pri uvítacom drinku zoznámiť so zasadacím poriadkom, resp.
i s menu (bývajú vystavené).
 Hostia si sadajú ku stolom na pozvanie hostiteľa, zasadací
poriadok je presne určený – striedajú sa dámy a páni, hostitelia
a hostia.
 Ako prvý prednesie prípitok hostiteľ, čestný hosť môže prípitok opätovať.
 Poradie jedál je presne stanovené, zvyčajne sa podáva klasické menu. Hosť si
spomedzi jedál nevyberá.
 Medzi jedlami sa servírujú nápoje, vhodné k podávanému typu jedla.
 Hostia sa rozprávajú so svojimi susedmi po pravej i ľavej ruke.
 Počas podávania jedla sa pri stole nefajčí, fajčiť možno až pri podávaní kávy.
 Akákoľvek konverzácia s obsluhujúcim personálom je počas banketu nevhodná.
 Ako prvý odchádza čestný hosť.
 Hostia sa neďakujú za jedlo, ďakujú sa za príjemne strávený čas.

Zasadací poriadok – francúzsky princíp

§ striedajú sa dámy a páni, hostitelia (domáci) a hostia, najvýznamnejší hostia sedia v
strede stola
§ krátke strany stola zostávajú prázdne
§ dáma nikdy nesedí na kraji stola

DP – hostiteľ, dp manželka hostiteľa

D – hostitelia (domáci) – číslo označuje poradie
H – hostia

Zasadací poriadok – anglický princíp

 § hostiteľ a jeho manželka sedia oproti sebe na krátkej strane stola
§ po ich pravici/lavici sú usadení najvýznamnejší/ie hostia/hostky
§ manželky hosťov majú rovnaké poradie ako ich manželia, slobodné dcéry, nasledujú
až po vydatých ženách
§ v strede stola sedia osoby s nižším statusom

Banketové menu
 Aperitív – ak sa prednáša slávnostný prípitok, býva pripravený na stoloch
 Studené predjedlo – Hours d´oeuvre froid, nápoj: pivo, resp. Ľahšie kyslasté víno
 Polievka – Potage, nápoj: pivo, resp, suché dezertné víno
 Teplé predjedlo - Hours d´oeuvre chaud, nápoj: ľahké biele víno, ružové víno, pivo
 Prvé mäsité jedlo – Entrées - ryba, resp. biele mäso, nápoj: biele suché víno
 Hlavný chod – Grosse piece, nápoj: červené víno
 Teplý múčnik, nápoj: dezertné víno
 Dezert, nápoj: dezertné víno, resp. sekt, ak nebol ako aperitív
 Syry, nápoj: biele/červené/ružové/víno
 Káva - môže sa podávať s digestívom

14. Rout - (pozvanie na rout – prijatie /odmietnutie účasti, formality, priebeh routu,
povinnosti usporiadateľa a hostí.

Rout - základom pohostenia je studený bufet

 Hostia prichádzajú v čase uvedenom na pozvánke.
 Hostiteľ víta svojich hostí - ak sú pozvaní s manželkami, hostiteľ víta hostí s
manželkou. Čestný hosť prichádza pribl. 15 min. po stanovenom termíne.
 Čašníci ponúkajú aperitívne občerstvenie.
 Na routových stoloch sú pripravené misy s rozličnými studenými jedlami z mäsa, syry,
šalát, zelenina, ovocie, slané pečivo, zákusky.
 Na rautovom stole sú poukladané príbory a taniere. Hostia sa obsluhujú sami
 Ak sa podáva teplý bufet, jedlo nakladá personál.
 Na nápojových stoloch sú pripravené rôzne druhy nápojov, z ktorých si hostia berú
sami, resp. nápoje roznášajú čašníci.
 Je nezdvorilé žiadať pokrmy a nápoje, ktoré sa nepodávajú, hosťom neprináleží
rozhodovať, čo má spoločnosť robiť - ráz podujatia udávajúhostitelia.
 Hostia nemajú k dispozícii plný počet miest na sedenie, prevažne sa pohybujú po
routovej miestnosti.
  Hostiteľ sa venuje najmä čestnému hosťovi, povinnosťou hostiteľov je starať sa o
svojich hostí.
 Na záver sa môže podávať káva alebo pohár šumivého vína.
 Hostia ostávajú do odchodu čestného hosťa – odchádza 30 -15 minút pred
skončením recepcie.
 Na rout sa nenosia dary a kvety, neprednášajú sa žiadne oficiálne prejavy.

15. Formality a etiketa vybraných spoločenských podujatí v diplomatickej praxi (koktail,

čaša vína, supper diner- réveillon, buffet lunch, buffet diner, party, coffee party, high tea,
river party... formality.

Koktail
 nie je záväzná doba príchodu/odchodu, hostia musia zotrvať minimálne 20 – 30 minút
 občerstvenie (kanapky, chuťovky) roznášajú čašnici na podnosoch
 nápoje (víno, miešané nápoje, ovocné šťavy) roznášajú čašníci, resp. Sa miešajú pri
barovom pulte
Čaša vína
 koná sa v ktorúkoľvek dennú dobu pri konkrétnej príležitosti
 trvá 30 minút, maximálne jednu hodinu
 hostiteľ môže predniesť krátky príhovor hostia sú pozývaní spravidla bez partnerky
(partnera)
 podáva sa víno, najčastejšie sekt, slané pečivo, oriešky, mandle, malé obložené
chlebíčky, chuťovky, drobné pečivo
 hostia sa môžu zapisovať do pamätnej knihy

Záhradná slávnosť – Garden party

 večerné spoločenské stretnutie slávnostného charakteru
 má formu routu, buffet diner lebo banketu
 program je často doplnený umeleckým vystúpením, využívajú sa svetelné efekty
Une représantion de gala
 slávnostné predstavenie v opere pri významných príležitostiach
 zúčastňujú sa predstavitelia politického, hospodárskeho, kultúrneho života, diplomati,
vysoký klérus, významní športovci, umelci atď.
 po skončení podujatia sú pozvaní zvyčajne zvyčajne pozvaní na rout
Supper (réveillon)
 slávnostná večera zvyčajne po kultúrnom podujatí neskoro v noci alebo o polnoci
 má charakter banketu, menu je jednoduchšie (niektoré chody sa vynechávajú)
Buffet lunch, buffet dinner
 kombinácia obeda/večere s routom,
 uskutočňuje sa ako samostatná forma recepcie, alebo ako súčasť iného podujatia,
 hostia prichádzajú v čase na pozvánke, po podaní aperitívu, pozve hostiteľ hostí k
bufetovým stolom,
 jedlo je pripravené formou studeného a prevažne teplého bufetu, oba bufety sú
otvorené súčasne,
 stoly sú prestreté – príbor na dva chody, poháre na červené a biele víno,
 zasadací poriadok chýba, hostia si sadajú k ľubovoľným stolom,
 dezert sa ponúka pri bufetových stoloch,konzumuje sa za stolom,
  na záver môže byť pozvanie na kávu (príp. i digestív) na terasu, do záhrad

Barbecue
 pohostenie pripravené v prírode na ražni, grile alebo špízi
 ak príprava jedla trvá dlhšie, umožní sa hosťom, aby sa na poslednej fáze prípravy
zúčastnili
 podáva sa aperitívny nápoj (i teplý), k jedlu víno, pivo, nealko nealkoholické nápoje
River party
 spoločenské podujatie uskutočnené na lodi
 forma pohostenia – buffet, raut
 umelecké vystúpenia, spoločenské hry, svetelné efekty
Olovrant
 hostia sú usadení za jedálenským stolom
 podávajú slané zákusky, chuťovky, obložené vajcia., sladké zákusky, dezertné víno,
káva
Pozvanie na šálku čaju (high tea)
 je spoločenským stretnutím predovšetkým pre ženy (popoludnie)
 hostia sú usadení do kresiel k malým stolíkom
 okrem čaju sa podáva i káva, likéry, víno, chlebíčky, sladkosti a ovocie
 hostiteľka môže obsluhovať svojich hostí (napr. nalievať čaj…)
Pozvanie na pohárik (drink party)
 pozvanie pre mužov, podáva alkoholický nápoj, príp. drobné pohostenie

16. Kultúrne podujatia - vernisáž, premiéra, derniéra, une représentation de gala, matiné,
soiré, bridž party, hudobný večer, tanečný večer, ples... formality).

Matiné
 dopoludňajšie stretnutie, súčasťou ktorého je koncert
 koná pri slávnostnej príležitosti v koncertnej sieni, divadle, galérii
 občerstvenie sa nepodáva (prípadne pohár vína a drobné chuťovky),
 na matiné môže nadväzovať popoludňajšia recepcia
Soiré
 večerné kultúrne podujatie (hudobné, scénické...) zvyčajne spojené s bufetom
 pohostenie je pripravené pred podujatím (niekedy po podujatí)
Musicale
 hudobný večer po 21. hodine
 nie je koncertom v koncertnej miestnosti, ale počúvanie zvyčajne
reprodukovanej hudby, sprievodné slovo
Une représentation cinématografique - filmový večer
Dansante - tanečný večer
Bridger party – bridžový večer
 pri všetkých podujatiach je pripravené pohostenie, zvyčajne
formou bufetu alebo čaše vína
Vernisáž
 slávnostné otvorenie výstavy umeleckých diel
 výstava býva otvorená prejavom, ktorý vzťahuje na hodnotenie tvorby autora a
vystavených diel
  súčasťou môže byť hudobné vystúpenie, recitácia alebo príhovory umelcov
 podáva menšie občerstvenie, má formu routu alebo buffet diner, niekedy koktailu
Premiéra
 slávnostné prvé predstavenie - divadelné, operné, baletné,
filmové, muzikálové, scénické
Derniéra
 slávnostné posledné predstavenie
 po premiére/derniére sa môže pre pozvaných hostí uskutočniť rout, čaša vína...
Ples

 Hostia prichádzajú v čase stanovenom na pozvánke.

 Hostiteľ / organizátor s manželkou víta hostí pri vstupe.
 Samotná dáma je pozvaná na ples len vo výnimočných prípadoch, hostiteľ jej
zabezpečí vhodnú spoločnosť pri stole.
 Oblečenie: páni - čierny oblek (resp. vyššieho rádu), dámy – toaleta, ak nie je na
pozvánke uvedené inak.
 Pri príchode ku stolu sa muž predstaví a predstaví i svoju partnerku.
 Do prvého tanca hostia neodchádzajú od stola.
 Prvý tanec patrí partnerke, páni: ak nieto pozve do tanca našu partnerku, je zdvorilé,
aby sme pozvali jeho partnerku.
 Jedlo je pripravené formou večere alebo bufetu, dáma si skladá pri jedle rukavice.
 Ples nie je voľnou zábavou – muž si nemôže povoliť kravatu alebo odložiť sako.
 Z plesu hostia odchádzajú tak, ako prišli – dokonale upravení.

17. Pracovný obed / pracovná večera, pracovné raňajky - pozvanie a usadenie

hostí, výber menu, objednávanie, priebeh obeda, prípitky... formality).

Návšteva reštaurácie - pracovný obed

Úlohou hostiteľa je starať sa o svojich hostí:
 od pozvania, výberu reštaurácie, vstupu do miestnosti, usadenie, hostí, výber menu,
platenie až po odchod z reštaurácie,
 ak je hostiteľkou žena, preberá na seba povinnosti muža v reštaurácii.
Usadenie hostí:
 vhodné je striedať dámy a pánov, hostiteľov a hostí ,
 nie je vhodné, aby dáma sedela na kraji stola (výnimkou je protokolistka).
Výber jedla:
 pri spoločnom menu je potrebné dbať na stravovacie zvyklosti hostí (najmä pri
zahraničných hosťoch),
 ak nie je spoločné menu, vyberať si môžu hostia, objednáva hostiteľ,
 pri pracovných obedoch nie je potrebné, aby bolo dodržané úplné menu,
 pri výbere jedla s personálom komunikuje hostiteľ,
 ak si hostia sami vyberajú z jedálneho lístka, hostiteľ nemôže vynechať chod, ktorý si
objednali jeho hostia,
 ak si hostia vyberajú jedlo sami, neobjednávajú si najdrahšie jedlo, ale ani jedlá pod
priemer cenovej ponuky,
 hostia sa môžu výberu jedla vzdať, hostiteľ môže vyberať z najdrahších jedál
  národné/krajové gastronomické špeciality sa neservírujú ako hlavné jedlo, pri
ponuke sa neodmietajú.

Priebeh obedu:
 je nevhodné odmietnuť jedlá, ktoré sa servírujú (pri spoločnom menu),
 po usadení k stolu sa plátenný obrúsok položí na ľavú stranu od taniera,
počas stolovania zostáva na kolenách,
 klubový tanier zostáva počas stolovania na stole,
 polievka servírovaná v tanieri sa nedojedá, tanier sa nenakláňa, lyžica zostáva
v tanieri; pri servírovaní v miske, lyžica po dojedení sa kladie na podšálku,
 ak si hosť nakladá jedlo sám, dáva si toľko jedla, koľko zje – nenecháva zvyšky jedla
na tanieri,
 v reštaurácii sa hydina je príborom, zemiaky sa nekrájajú nožom, ale vidličkou,
 z chleba a rožkov sa neodhryzuje, ale odlamuje,
 kompót z drobného ovocia sa je lyžičkou, kôstky sa odkladajú na tanier - nie
klubový), kompót z veľkého ovocia /zeleniny sa je vidličkou, nekrája sa v miske,
 mištička vody s kúskom citróna slúži na opláchnutie prstov,
 ak sú prílohy servírované na osobitnom tanieri, môžu sa zjesť celé, ale ak sa
prekladajú na tanier minimálne na dvakrát,
 hostiteľ dojedá spolu s hosťami (neje sám) nečaká na hostí pri prázdnom
tanieri),
 po jedle sa látkový obrúsok položí na ľavú stranu od taniera,
 ďakuje sa za všetko, čo čašník prináša na stôl ku konzumácii,
 ak sa dáma vzdiali od stola alebo prichádza, páni sa postavia,
 počas jedla sa spoločensky konverzuje, nehovorí sa o pracovných témach.

Platenie:
 je nevhodné odmietnuť jedlá, ktoré sa servírujú (pri spoločnom menu),
 kto pozýva, ten platí,
 suma za konzumáciu sa nikdy neoznamuje pred hosťami
 prepitné (ak nie je zahrnuté v cene) na pohybuje v rozmedzí 5 – 10 % z účtu.

Pracovné raňajky
 menej formálne, časovo menej náročné,
 počet hostí a hostiteľov je zvyčajne rovnaký,
 podávajú sa ovocné, zeleninové šťavy, čaj, káva, nie alkohol,
 prvým chodom je syrový tanier, po ňom si hostia naberajú z bufetových stolov
raňajkové jedlá.
Nehody pri stole:
 ak sa stane pri stole nehoda, je potrebné ospravedlniť sa hosťom pri stole,
 personálu sa neospravedlňuje, je potrebné sa poďakovať za prácu pri odstránení
problému,
 ak spadne príbor na zem, je nevhodné ho hľadať, ale požiadať čašníka
o nový,
 ak vypadne časť jedla na stôl, možno ho zobrať vidličkou dať na kraj taniera,
 nehoda nie je faux pas – nehoda sa stáva celkom prirodzene J
Pracovný obed
Nápoje:
Víno
 dáva čašník po otvorení ochutnať preto, aby sa zistilo, či je víno v poriadku (teda nie
preto, aby si hosť vyberal medzi druhmi vín),
 pri nalievaní poháre zostávajú na stole, nedvíhajú sa.
 poháre sa pri štrnganí držia za stopku (zvuk je jasný), pri pití vína sa drží pohár tiež za
stopku (kvôli teplote),
 pohár s koňakom/brandy sa drží za čašu v dlani (otepľovaním sa uvoľňujú aromatické
látky).
 víno sa podáva zachladené, sekt/šampanské sa servíruje v nádobe s ľadom.
Káva
 pije sa po dúškoch
 ak sú hostia usadení za jedálenským stolom, zdvíha sa iba šálka s kávou, tanierik
zostáva na stole,
 ak sú hostia usadení za konferenčným stolíkom, pri pití sa berie do ruky šálka kávy
spolu s tanierikom.

Odovzdávanie darov
Francúzsky spôsob:
 dar sa daruje na začiatku stretnutia, obdarovaný sa poďakuje, odloží dar na viditeľné
miesto, dar rozbalí počas stretnutia.
Anglický spôsob:
 dar sa odovzdáva až na konci stretnutia, obdarovaný sa poďakuje, ale dar
nerozbaľuje,
 ak je predpoklad, že sa bude odovzdávať viac darov, je potrebné priložiť vizitku
(na vizitku je možné napísať skratku a.c.); dary sa v priebehu podujatia
rozbaľujú a môžu zostať vystavené na osobitnom stole.
 Kyticu odovzdáva muž žene a mužovi žena, pri pracovných rokovaniach sa
kvety nedávajú.
 Pri veľkých formálnych oslavách sa kytice doručujú predpoludním/popoludní,
aby sa kvety mohli naaranžovať.

Prípitky
Francúzsky spôsob:
 hostiteľ stojí, ostatní sedia, poháre sa zdvíhajú, neštrngá sa
Nemecký spôsob:
 pri prednášaní prípitku sa všetci postavia, pohármi sa neštrngá, resp. iba vpravo a
vľavo od seba
Aké prípitky prednášajú Angličania
 pondelok - významným osobnostiam
 utorok - sami sebe
 streda - športom
 štvrtok - nevestám a ženám
 piatok - náboženstvu
 sobota - profesiám prítomných
 nedeľa - neprítomným priateľom a lodiam na moriach
Anglický zasadací poriadok?

Zasadací poriadok – anglický princíp

§ hostiteľ a jeho manželka sedia oproti sebe na krátkej strane stola
§ po ich pravici/lavici sú usadení najvýznamnejší/ie hostia/hostky
§ manželky hosťov majú rovnaké poradie ako ich manželia, slobodné dcéry, nasledujú
až po vydatých ženách
§ v strede stola sedia osoby s nižším statusom

Francúzsky zasadací poriadok ?

Zasadací poriadok – francúzsky princíp

§ striedajú sa dámy a páni, hostitelia (domáci) a hostia, najvýznamnejší hostia sedia v
strede stola
§ krátke strany stola zostávajú prázdne
§ dáma nikdy nesedí na kraji stola

Definujte persona non grata?

 Je to nežiadúca osoba.

Čo znamená black tie?

pán:
čierny smoking (resp. tmavý smokingový oblek) – večerné spoločenské oblečenie len po 19.
hodine,
• sako má dlhé hodvábne revery alebo šálový golier, potiahnutý hodvábom,
resp. saténom,
• nohavice bez manžety, na boku s lampasmi
• košeľa biela – tuhý golier, léga, perleťové gombíky, čierny motýlik,
• lakované čierne topánky (resp. čierne topánky z hladkej kože), jednoduchý čierny
plášť, šál, čierny klobúk,
• v tropických krajinách sa nosí biely smoking (resp. smotanovej farby) alebo
kombinovaný (biele sako, čierne nohavice, čierne topánky),
dáma:
malá večerná toaleta (dlhá, ale aj krátka – nie mini)
• ťažšie materiály, menší výstrih, zahalené ramená (dlhý rukáv/rukáv po lakte),
• voľba materiálov, strihu a farebnosti súvisí s vkusom nositeľky a prihliada sa i na ročné
obdobie,
• pravé šperky, spoločenská kabelka (listovka), topánky tzv. lodičky, pančuchy.

Čo znamená white tie?

pán:
frak - slávnostné večerné oblečenie na reprezentatívne príležitosti po 20. hod.,
• čierne sako z ľahkej vlnenej látky, vzadu dlhé šosy, klopy saka sú z lesklého čierneho
hodvábu, sako sa nezapína,
• nohavice - s lampasmi, bez manžiet, lakované čierne topánky, čierne ponožky,
• košeľa - biela s tuhým golierom s ohnutými rohmi, biely motýlik,
• čierny jednoduchý plášť (dlhší ako konce fraku), biele rukavice (držia sa
v ruke), dlhý biely šál, cylinder,
dáma:
veľká večerná toaleta - dlhá
• z ľahších svetlejších materiálov, silueta sa na sukňovej šasti šiat rozširuje
• s výstrihom pravé šperky, perly, dlhé glacé rukavice,
• podľa ročného obdobia dlhý kožuch, kožušinové paleto, jednoduchý plášť
alebo štóla, malá kabelka,
• dlhé vlasy sú vždy vyčesané,
• k veľkej večernej toalete sa nenosí klobúk.

Agrément je :

 súhlas s akreditáciou diplomatického zástupcu u hlavy štátu, kde má byť diplomat

akreditovaný.

Pri slávnostných príležitostiach v SR pri nepárnom počte vlajok:

 Je slovenská vlajka v strede

Charakterizujte „Viedenský reglement“ (1815) a uveďte, čo bolo jeho obsahom:

 Po napoleonských vojnách položil i základy modernej diplomacie

 Reglement obsahoval ustanovenie troch jednotných diplomatických tried:
1. veľvyslanci, pápežskí nunciovia a legáti (protokolárne najvyššia trieda),
2. vyslanci, pápežskí internunciovia,
3. chargé d´affaires (protokolárne najnižšia diplomatická trieda).
 Diplomat mohol jednať len v rámci udeleného zmocnenia, medzi jeho základné úlohy
patrilo reprezentovať svoju krajinu, plniť ceremoniálne úlohy, vyjednávať s domácimi
autoritami a pravidelne informovať o politických, ekonomických, sociálnych,
kultúrnych a iných záležitostiach štátu, do ktorého boli vyslaný.
Uveďte , ktoré oblasti upravujú Pravidlá diplomatického protokolu v SR (tzv. Štátny
protokol SR) – uveďte aspoň 5 konkrétných oblastí/situácií.:

 oficiálne a pracovné návštevy predstaviteľov a delegácií SR do zahraničia

 oficiálne a pracovné návštevy zahraničných predstaviteľov a delegácií v SR
 financovanie návštev vrcholných predstaviteľov
 príchod a odchod veľvyslancov a vyslancov akreditovaných v SR
 základné formálne prvky vystúpenia šéfov cudzích štátov a vlád v NR SR
 základné formálne prvky návštevy najvyšších ústavných
činiteľov na veľvyslanectve cudzieho štátu
 zasielanie blahoželaní, kondolencií, poďakovaní
 ceremoniál kladenia vencov
 inaugurácia prezidenta SR
• štátny pohreb
• ceremoniál udeľovania štátnych vyznamenaní
• zdvorilostné prijatia
• protokolárne poradie

Kto je diplomat a aké má základné úlohy?

Diplomat mohol jednať len v rámci udeleného zmocnenia,

Základné úlohy:
reprezentovať svoju krajinu, plniť ceremoniálne úlohy, vyjednávať s domácimi autoritami a
pravidelne informovať o politických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych a iných
záležitostiach štátu, do ktorého boli vyslaný

všeobecné pojmy, proces nadviazania/prerušenia diplomatických stykov,

funkcia diplomatickej misie,

persona non grata,

imunita diplomatickej misie,

vyňatie z jurisdikcie prijímajúcej krajiny,

náležitosti rodinných príslušníkov,

práva a povinnosti vysielajúceho a prijímajúceho štátu,

povinnosti tretích štátov),

bude ovládať ustanovenia protokolárneho postupu v oblastiach, ako sú definované v Uznesení vlády SR k návrhu Pravidiel
diplomatického protokolu v SR č. 553 z 27. júna 2007

(oficiálne a pracovné návštevy predstaviteľov a delegácií SR v zahraničí a predstaviteľov zo zahraničia v SR,

príchod a odchod veľvyslancov a vyslancov akreditovaných v SR,

inaugurácia prezidenta,
vyvesovanie/umiestnenie vlajok,

protokolárne poradie

bude ovládať zásady profesionálnej a spoločenskej etikety v diplomatickej praxi (

princíp spoločenskej prednosti,

prvé kontakty,

oslovovanie,

práca s vizitkami,

formálne náležitosti pri spoločenských, kultúrnych a pracovných stretnutiach),

dokáže rozlišovať osobitosti medzi jednotlivými typmi podujatí.