Masarykova univerzita

Filozofická fakulta
Historický ústav

Partizánska skupina Žiar a jej miesto v dejinách protinacistického

odboja na Slovensku
(magisterská diplomová práce)

Bc. Martin Vitko

Vedoucí práce: PhDr. Vladimír Černý, Ph.D. Brno 2013

 Prehlasujem, že som magisterskú diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol
všetku použitú literatúru a pramene.

dátum vlastnoručný podpis

 Ďakujem PhDr. Vladimírovi Černému, Ph.D. za vedenie práce a cenné podnety, ktoré
mi poskytoval po dobu spracovania témy. Zároveň by som chcel poďakovať všetkým tým,
ktorí mi k skúmanej problematike boli ochotní poskytnúť svoje materiály, prípadne nejakou
radou prispeli k vytvoreniu finálnej podoby tejto práce. Poďakovanie patrí aj mojim
najbližším za ich neustálu trpezlivosť a podporu.
1. ÚVOD .................................................................................................................................................... 5
1.1. PRAMENE A LITERATÚRA .................................................................................................................. 6
2. PARTIZÁNSKE HNUTIE V POHORÍ ŽIAR................................................................................... 9
2.1. POČIATKY ODBOJOVEJ AKTIVITY...................................................................................................... 9
2.2. CHRONOLÓGIA NAJDÔLEŽITEJŠÍCH UDALOSTÍ, TÝKAJÚCICH SA ČINNOSTI PARTIZÁNOV V ŽIARI
(NOVEMBER 1944 – APRÍL 1945).................................................................................................. 14
2.3. „NEDOŽERSKÝ BUNKER“ ................................................................................................................ 22
3. OBDOBIE PO SKONČENÍ VOJNY ................................................................................................ 30
3.1. POVOJNOVÝ OBRAZ PARTIZÁNSKEHO HNUTIA V POHORÍ ŽIAR VO SVETLE VYBRANÝCH
DOKUMENTOV A LITERATÚRY REGIONÁLNEHO CHARAKTERU ................................................... 30
3.1.1. Horný Turiec...................................................................................................................... 30
3.1.2. Horná Nitra ....................................................................................................................... 32
3.2. POVOJNOVÉ OSUDY ĽUDÍ ZO ŽIARU A ICH POHĽADY NA VLASTNÉ ODBOJOVÉ AKTIVITY .............. 34
3.2.1. Účastníci odboja z bunkra v Kukovskej doline .................................................................. 35
3.2.2. Ľudia z iných úkrytov na turčianskej strane Žiaru ............................................................ 39
3.2.3. Osadenstvo „nedožerského bunkra“ ................................................................................. 41
3.3. BOHUSLAV MAJZLÍK ...................................................................................................................... 45
4. PARTIZÁNSKA SKUPINA ŽIAR? ................................................................................................. 48
5. ZÁVER ................................................................................................................................................ 55
6. ZOZNAM PRAMEŇOV A LITERATÚRY .................................................................................... 57
6.1. ARCHÍVNE PRAMENE ...................................................................................................................... 57
6.2. PUBLIKOVANÉ DOKUMENTY, EDÍCIE PRAMEŇOV ........................................................................... 58
6.3. NEPUBLIKOVANÉ PRÁCE ................................................................................................................. 58
6.4. MONOGRAFIE, KNIŽNÉ PRÁCE ........................................................................................................ 59
6.5. ŠTÚDIE A ČLÁNKY .......................................................................................................................... 61
6.6. ELEKTRONICKÉ ZDROJE .................................................................................................................. 61
6.7. FOTOGRAFIE ................................................................................................................................... 62
6.8. MAPY .............................................................................................................................................. 62
7. ZOZNAM SKRATIEK ...................................................................................................................... 63
8. ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................................... 65
1. Úvod
Partizánske hnutie na Slovensku existovalo počas rokov 1944 – 1945 v rôznych
organizačných formách, od menších oddielov až po väčšie brigády či zväzky.1 Pozornosť
historikov sa však zvykne venovať predovšetkým rozsiahlejším útvarom, nakoľko práve tie
mali dostatok prostriedkov podnikať väčšie akcie proti nepriateľovi.2 Stranou teda zostávajú
skupiny menšie, prevažne s regionálnou pôsobnosťou, ktoré viac či menej spolupracovali
s ďalšími partizánskymi jednotkami a podľa možností vyvíjali odbojovú aktivitu. Medzi ne
býva radená i partizánska skupinu Žiar3, pôsobiaca v rovnomennom stredoslovenskom pohorí
na rozhraní hornej Nitry a horného Turca. Udalosti okolo jej fungovania dodnes nie sú vecne
spracované, čoho následkom je pretrvávanie rôznych mylných tvrdení o odbojovej
(ne)činnosti jej príslušníkov. K ich vyvráteniu, dúfajme, prispeje i táto magisterská diplomová
práca.
V prvej časti, venovanej samotným vojnovým udalostiam, budú preto načrtnuté všetky
podstatné okolnosti vzniku a rozšírenia odbojového hnutia v pohorí Žiar, ako aj
najdôležitejšie uskutočnené odbojové akcie. Detailnejším zameraním na osadenstvo jedného
konkrétneho bunkra skupiny sa budeme snažiť poukázať na jednotlivé problémy, týkajúce sa
každodenného života ľudí v horách. Dobou po skončení vojny sa bude vo vzťahu
k partizánskej skupine Žiar zaoberať druhý samostatný celok práce. Jeho predmetom je
zoznámenie čitateľa s rôznymi pozoruhodnými archívnymi materiálmi, regionálnymi
literárnymi prácami, ako aj samotnými vyjadreniami niektorých ľudí, ktoré sa dovedna
podieľajú na vytváraní obrazu skupiny Žiar, hoci nie vždy rovnakého. Po ňom bude
nasledovať kľúčová pasáž, pojednávajúca o nejasnostiach okolo existencie a pôsobenia
skúmanej partizánskej skupiny. Cieľom predkladanej práce je čo najobjektívnejší popis dejín
partizánskej skupiny Žiar a zhodnotenie jej prínosu v rámci protinacistického odboja na
Slovensku.
Zároveň by sme chceli poznamenať, že citáty použité v tejto práci sme sa snažili
uviesť v ich pôvodnej podobe, odpovedajú teda dobe svojho vzniku a môžu obsahovať isté
gramatické nezrovnalosti. Dovoľujeme si tiež upozorniť, že priezviská niektorých osôb, ktoré
sa v priebehu doby zmenili (najmä pri osobe Júliusa Kohna, neskôr Koreňa), nemusia byť
1
Bližšie pozri VIMMER, Pavel. Organizačné formy partizánskych jednotiek na Slovensku počas Slovenského
národného povstania. In Vojenské aspekty Slovenského národného povstania: Zborník príspevkov a materiálov
z medzinárodnej vedeckej konferencie v Bratislave 23. - 24. 8. 1994. Žilina: Vojenský historický ústav, 1994, s.
103 – 115.
2
Z posledných prác pozri napr. UHRIN, Marian a kol. II. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika. Vyd. 1.
Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2009.
3
Objavujú sa aj iné varianty názvu, napríklad Žiar – Budiš, Žiare.

5
v texte vždy uvádzané v jednotnom tvare, ale vzhľadom na kontext sa objavujú v rôznych
podobách – napr. J. Kohn (obdobie do zmeny priezviska), J. Koreň (doba po zmene
priezviska) či J. Kohn-Koreň (všeobecne).

1.1. Pramene a literatúra

Vzhľadom na špecifickosť a úzke vymedzenie tematiky, ako aj s tým súvisiace

komplikovanejšie nachádzanie pramenného materiálu, bolo pri spracovávaní dejín
partizánskej skupiny Žiar potrebné vyhľadať a prejsť rozličné archívy, fondy a zbierky
inštitucionálneho i súkromného charakteru. Vzájomnou kritikou jednotlivín z týchto zdrojov
bolo následne možné vytvoriť prácu v takej podobe, ako je v súčasnosti predkladaná
čitateľovi. Použité pramene možno podľa ich náplne rozdeliť do niekoľkých základných
okruhov.
Na prvom mieste sú to autentické dokumenty k činnosti partizánskych jednotiek z obdobia
vojny, ktoré dnes môžeme nájsť v zbierkach Vojenského historického archívu v Bratislave
(Zbierka písomností z partizánskeho hnutia) a pražského Vojenského ústředního archivu –
Vojenského historického archivu (Partyzánské a odbojové hnutí v Československu).
Nemenej významné sú materiály regionálneho charakteru, uložené v príslušných
pobočkách štátnych archívov. Pre oblasť horného Turca je to Štátny archív Bytča, pobočka
Martin; pre hornú Nitru bojnická pobočka Štátneho archívu Nitra. V predkladanej práci sú
využité predovšetkým dokumenty z proveniencie vtedajších úradov (miestnej i okresnej
úrovne),4 ale i zbierky zahrňujúce materiály k tematike protinacistického odboja.5 Niektoré
pramene, zamerané na lokálny priebeh odbojových udalostí je možné dohľadať
i v Slovenskom národnom archíve, najmä v Zbierke č. 27 (zoznamy účastníkov odboja
z jednotlivých obcí) a v Zbierke dokumentov o národnooslobodzovacom boji (správy
o odbojových udalostiach v rámci jednotlivých obcí).
Napokon boli využité dokumenty, týkajúce sa v rôznych aspektoch jednotlivých,
konkrétnych osôb. Základné a pomerne hodnoverné informácie o priebehu vojenskej služby
jednotlivcov poskytujú vojenské osobné spisy, v súčasnosti archivované v bratislavskom
Vojenskom historickom archíve a v trnavskom Vojenskom archíve – centrálnej registratúre.
Podobného charakteru, avšak so zameraním na službu v bezpečnostných zložkách
ministerstva vnútra, sú personálne spisy z rovnomenného fondu Archivu bezpečnostních

4
Miestnych národných výborov, obvodných úradov miestnych národných výborov, okresných úradov,
okresných národných výborov apod.
5
Zbierka dokumentov o Slovenskom národnom povstaní a zbierka Hornonitrianska partizánska brigáda – obe zo
Štátneho archívu Nitra, pobočka Bojnice.

6
složek v Prahe. Naproti tomu, oveľa väčšiu obozretnosť pri preberaní údajov vyžaduje práca
s dokumentmi, vytvorenými v rámci procesu získavania osvedčenia podľa zákona 255/1946
Zb., nachádzajúcimi sa v archíve Oddelenia vojnových veteránov a vydávania osvedčení
Ministerstva obrany Slovenskej republiky.6 Po aplikovaní dôkladnej kritiky však môžu
poslúžiť ako cenné svedectvo odbojovej činnosti konkrétnych osôb. Špecifickými boli pri
spracovávaní nami skúmanej problematiky osobné archívy jednotlivých ľudí, väčšinou
rodinných príslušníkov bývalých partizánov. Osobitné miesto medzi nimi zastáva pozostalosť
po bývalom veliteľovi oddielu Slovan Bohuslavovi Majzlíkovi, ktorú opatruje jeho dcéra
Ľudmila Domancová. Práve v nej bolo objavených množstvo unikátnych dokumentov
o partizánskom hnutí v pohorí Žiar, bez ktorých by nebolo možné skompletizovať túto prácu
v súčasnej predkladanej podobe.

Dejinám partizánskej skupiny Žiar sa v odbornej literatúre doposiaľ podrobnejšie

nevenoval prakticky nikto, a to najmä vzhľadom na jej miestny charakter. V rámci
nepublikovaných prác však prináleží spomenúť niekoľko textov Bohuslava Majzlíka
o partizánskom hnutí v hornom Turci, ktoré sa viac či menej dotýkajú aj činnosti skúmanej
skupiny.7 V rámci svojho predošlého výskumu sa čiastočne touto problematikou zaoberal
i autor predkladanej diplomovej práce.8
Pri spracovávaní vybraných aspektov dejín protinacistického odboja na Slovensku sme
využili viacero diel, často encyklopedického či slovníkového charakteru.9 S rozvahou bolo
treba pristúpiť najmä k informáciám, obsiahnutým v rozsiahlom piatom zväzku Dejín
Slovenského národného povstania 1944 z 80. rokov, medzi ktorými možno často nájsť
nepresnosti.

6
V dobe záverečných úprav textu predkladanej práce boli v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky
uskutočňované organizačné zmeny, ktoré sa dotkli i existencie spomínaného oddelenia. Po novom by malo byť
začlenené do Sekcie ľudských zdrojov, avšak v tejto práci budeme ešte odkazovať na pôvodné umiestnenie
dokumentov, teda v rámci Oddelenia vojnových veteránov a vydávania osvedčení.
7
Vojenský historický archív Bratislava (ďalej VHA Bratislava), fond Špeciálne zbierky (ďalej f. ŠZ), č. X-172,
X-177 a X-257. Bližšie o Majzlíkovi a jeho dielach pojednáva podkapitola 3. 3. tejto práce.
8
VITKO, Martin. Účasť obyvateľov obce Nedožery na frontoch druhej svetovej vojny: (prípadová štúdia k
brannej povinnosti občanov slovenskej národnosti v rokoch 1939-1945). Brno, 2011. Kapitola 4.2.2, Skupina
v pohorí Žiar, s. 75 – 76. Dostupné z:
<http://is.muni.cz/th/341805/ff_b/Ucast_obyvatelov_obce_Nedozery_na_frontoch_druhej_svetovej_vojny.pdf?la
ng=en>. Bakalárska diplomová práca. Masarykova univerzita Brno, Filozofická fakulta, Historický ústav.
Vedúci práce PhDr. Vladimír Černý, Ph.D.
9
Dejiny Slovenského národného povstania 1944: 5. zväzok. Encyklopédia odboja a SNP. 1. vyd. Bratislava:
Pravda, 1984; Dôstojníci a štáby povstaleckej armády: Organizačná štruktúra 1. československej armády na
Slovensku. 1. vyd. Banská Bystrica: M. O. Enterprise, 1994; JABLONICKÝ, Jozef, KROPILÁK, Miroslav.
Slovník Slovenského národného povstania. Druhé doplnené a opravené vydanie. Bratislava: Epocha, 1970.

7
 Všeobecnejšie údaje, ktoré sa týkajú dejín 1. Slovenskej republiky (ďalej SR),
Slovenského národného povstania (SNP) či protinacistického odboja ako takého, boli čerpané
z viacerých najnovších prác slovenskej historiografie na túto tému.10
O použitej literatúre regionálneho charakteru bude podrobnejšia zmienka v jednej
z nasledujúcich častí predkladanej práce, preto si ju dovolíme na tomto mieste bližšie
nekonkretizovať.11

10
CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska: V. zväzok (1939 – 1945). Bratislava: Magnet Press,
2008; LACKO, Martin. Slovenská republika 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava: Perfekt; Ústav pamäti národa,
2008; LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Prvé slovenské vydanie. Bratislava: Slovart, 2008;
MIČEV, Stanislav a kol. Slovenské národné povstanie 1944. Vydanie prvé. Banská Bystrica: Múzeum SNP,
2009.
11
Bližšie pozri podkapitolu 3.1. tejto práce.

8
2. Partizánske hnutie v pohorí Žiar
2.1. Počiatky odbojovej aktivity

Prvopočiatky organizovania partizánskeho hnutia v pohorí Žiar možno zaznamenať už na

jar 1944, kedy boli na jeho turčianskej strane zakladané prvé lesné tábory. O ich vznik sa
zaslúžili predovšetkým ilegálni odbojoví pracovníci Gejza Lacko („SLAVO“)12 a Adolf
Předák („MARTIN“). Za pomoci miestnych spolupracovníkov sa im takéto úkryty podarilo
založiť v chotároch obcí Budiš a Dubové, konkrétne pri potoku Piešť či osadách Na Hutu a
Haľaksince. Ich obyvatelia koncom augusta 1944, po vypuknutí povstania, vstúpili prevažne
do 5. oddielu 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika13, v radoch ktorého sa zúčastnili rôznych
bojových akcií.14
Opätovne sa žiarske lesy zaľudnili počas SNP, v druhej polovici septembra 1944.15 Po
prelomení povstaleckého frontu pri Prievidzi a následnom prieniku okupačných vojsk na
Nemecké Pravno16 sa velenie 1. Československej armády na Slovensku (ďalej 1. ČSAS)
snažilo zamedziť ďalší postup nepriateľa práve obranou hrebeňov tohto pohoria. Po
niekoľkých dňoch však nacistické jednotky prekonali odpor povstaleckých obrancov a dostali
sa tak do horného Turca.17
Porážkou povstania na konci októbra 1944 započala pre bývalých príslušníkov 1. ČSAS
a partizánskych jednotiek nová etapa ich životov. Napriek vydaniu rozkazu o prechode na
partizánsky spôsob boja bola väčšina povstalcov nútená ujsť do hôr a konať na vlastnú päsť.

12
Gejza Lacko (*1907 Kremnica) – ilegálny pracovník Komunistickej strany Slovenska (ďalej KSS),
organizátor partizánskeho hnutia a revolučných národných výborov (ďalej RNV) v okrese Kremnica. Počas SNP
veliteľ 5. oddielu 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika. JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji II : Štúdie
a články. Prvé vydanie. Bratislava: Kalligram, 2006, s. 284.
13
5. „kremnický“ oddiel 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika – veliteľ G. Lacko, komisár N. Svistun,
náčelník štábu V. Vítek. Tvorili ho najmä občania z okolia Kremnice. Po vypuknutí SNP oddiel obsadil
Kremnicu, bol nasadený do frontových bojov v Turci, ale i Honte a Pohroní. V novembri 1944 sa rozdelil na
menšie skupiny, ktoré v spolupráci s inými partizánskymi jednotkami pôsobili v Gaderskej doline, Kremnických
vrchoch a Veľkej Fatre. GAŽO, Emil. Partizánske hnutie na Slovensku: Organizácia a bojová činnosť jednotiek
II. Druhé, doplnené spracovanie. Bratislava, 1984, s. 309 – 310. Strojopis.
14
GIAČ, Michal (zost.). Turčianske obce v odboji (1938 – 1945). 1. vyd. Martin: Osveta, 1989, s. 237 – 238;
KUBOVČÍK, Jozef (zost.). Z minulosti a prítomnosti Turca 2. Vydanie 1. Martin: Osveta, 1974, s. 103 – 104,
207 – 208; Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci. Turčiansky Sv. Martin: Turčianska
partizánska brigáda M. R. Štefánika, 1947, s. 46 – 47.
15
Z najnovších relevantných prác o SNP pozri LACKO, M., Slovenské národné povstanie 1944; MIČEV, S. a
kol., Slovenské národné povstanie 1944.
16
Dnes Nitrianske Pravno. Nemecké Pravno. In MAJTÁN, Milan. Slovenské slovníky: Názvy obcí Slovenskej
republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-04-18]. Dostupné z:
<http://slovniky.korpus.sk/?w=Nemeck%C3%A9+Pravno&s=exact&c=Cb87&d=sss&d=obce&ie=utf-
8&oe=utf-8>.
17
Bližšie pozri napr. BOSÁK, Pavel. Z bojových operácií na fronte SNP. 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1989, s. 90
– 102.

9
Mnohí z nich padli do zajatia nemeckých vojsk, iným sa podarilo rôznymi dobrodružnými
spôsobmi dostať domov, ďalší sa pridali k už existujúcim partizánskym jednotkám alebo
začali vytvárať svoje vlastné. Slovenské hory sa tak naplnili stovkami strádajúcich osôb,
pričom výnimkou nebolo ani pohorie Žiar. Už začiatkom novembra 1944 sa totiž stalo
útočiskom bývalých príslušníkov vojenských a partizánskych jednotiek, pochádzajúcich
z rôznych okolitých podhorských obcí. Na základe dohovoru s G. Lackom z 1. Štefánikovej
brigády sa sem rozhodli vrátiť i Július Kohn18 a Nikolaj Osipov19. Ich úlohou bolo
v pôvodnom táborisku spred povstania a na jeho okolí opätovne organizovať odbojovú
činnosť. Za pomoci miestnych obyvateľov sa im úspešne podarilo prekĺznuť cez územie
Turca až k obci Dubové. Ich ďalšie kroky potom smerovali do neďalekého úkrytu pri osadách
Za Háj a Haľaksince, kde sa pod vedením Jána Gulisa20 zhromažďovali roztrúsení vojaci a
partizáni. Ani tu sa však dlhšie nezdržali a 3. novembra 1944 prešli do Kukovskej doliny, kde
si pri potoku Jasenica upravili pôvodný bunker.21 Okrem J. Kohna a N. Osipova sa do tohto
úkrytu postupne dostali i bývalí ilegálni odbojoví pracovníci a účastníci povstania nemeckej
národnosti Ernst Greschner22 a Štefan Gürtler23. Najväčší rešpekt však medzi týmito ľuďmi
budil bývalý povstalecký komisár Nemeckého Pravna Jozef Šovčík24.

18
Július Kohn [po vojne si zmenil priezvisko na „Koreň“ – pozn. M. V.] (*1908 Slovenské Pravno) – za 1. SR
bol kvôli svojmu židovskému pôvodu viac rázy internovaný. Od r. 1942 sa začal ukrývať pred deportáciami
a výraznejšie sa zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti v okolí svojho rodiska. S vypuknutím SNP sa pripojil
k povstaleckým jednotkám, ako ppor. v zálohe mal na starosti zdravotnícku časť u skupiny stot. Jána Gondu. Po
akciách v nemeckou menšinou obývanej oblasti hornej Nitry (tzv. Hauerlande) bol neskoršie zasadený s
práporom „ORECH“ pri Čremošnom. Koncom októbra 1944 sa dostal na Krížnu, kde stretol bývalého
spolupracovníka a organizátora partizánskeho hnutia v hornom Turci, G. Lacku. Vojenský archív – centrálna
registratúra Trnava (ďalej VA – CR), fond Osobné spisy (ďalej f. OS), J. Kohn-Koreň (1908); Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky (ďalej MO SR), Oddelenie vojnových veteránov a vydávania osvedčení (ďalej
OVVaVO), spisy č. 5810/57, 5700/66, 52283/70 – J. Kohn-Koreň (1908); Dôstojníci a štáby povstaleckej
armády, s. 120.
19
Nikolaj Osipov (*1923 Novočerkask, dnes v Ruskej federácii) – sovietsky partizán, dôstojník Červenej
armády (ďalej ČA). Na jar 1944 sa mu podarilo pri Čadci ujsť zo zajateckého transportu a dostať sa do
Žingorovho partizánskeho tábora v Malej Fatre. Neskoršie bol pridelený ku G. Lackovi, v jednotke ktorého
pôsobil i počas SNP. V dobe stretnutia s Kohnom na Krížnej však nebol v dobrom zdravotnom stave – trpel
údajne na pohlavnú chorobu. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 251; OA Ľudmily Domancovej, strojopisné
poznámky B. Majzlíka k práci Turčianske obce v odboji (IV. úsek), s. 84; LACKO, Martin, SABO, Ján. Žandár
troch režimov: Gustáv Polčík a jeho služba v Prievidzi v rokoch 1942 – 1972. 1. vydanie. Bratislava: Ústav
pamäti národa, 2011, s. 150.
20
Ján Gulis (*1887 Kaľamenová) – roľník. V dobe 1. SR zapojený do ilegálnej odbojovej činnosti. Počas SNP
príslušník II. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika (Žingor), s ktorou sa zúčastnil akcii v Hauerlande.
Po ústupe povstalcov z tejto oblasti sa uchýlil do úkrytu neďaleko osady Za Háj, nakoľko bol hľadaný
nemeckými jednotkami. MO SR, OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887).
21
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 251 – 252; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR (strojopis B.
Majzlíka z r. 1974), s. 1.
22
Ernst Greschner (*1911 Gajdel) – tesár. Ešte pred vypuknutím povstania bolo o ňom známe, že je
protinacistického zmýšľania. Po obsadení Gajdla partizánmi 28. 8. 1944 sa stal jedným z popredných obecných
činiteľov a podľa niektorých výpovedí sa mal dopustiť na tamojšom nemeckom obyvateľstve istých neprávostí.
Neskoršie sa stal príslušníkom partizánskeho oddielu Thälmann. Niekedy v dobe po potlačení SNP sa potom
dostal do bunkra v pohorí Žiar. Štátny archív (ďalej ŠA) Nitra, pobočka (ďalej p.) Bojnice, f. Okresný národný

10
 Okrem ľudí zdržujúcich sa v bunkri v Kukovskej doline prebývala v lesoch Žiaru už
spomenutá skupinka J. Gulisa, v rámci ktorej pôsobil i jeho syn Vladimír. Neskoršie sa pridal
Jozef Fontány25, ako aj ďalší obyvatelia Kaľamenovej.26
Na severných svahoch pohoria, v priestore vrchu Košarisko, zhromaždilo sa v ďalšom
bunkri niekoľko účastníkov potlačeného povstania, pochádzajúcich prevažne
27
z hornoturčianskej obce Budiš. Najvýraznejšou postavou medzi nimi bol správca miestnej
školy Matej Gašpar28.
Nevyhnutným krokom k prežitiu bolo pre všetkých týchto ľudí nadviazanie kontaktu
s rozličnými odbojovými spolupracovníkmi, ktorí pochádzali z neďalekých obcí horného

výbor v Prievidzi (ďalej ONV Prievidza), spis č. 14 252/1947 administratívny (ďalej adm.); ŠA Nitra, p.
Bojnice, zbierka Hornonitrianska partizánska brigáda (ďalej zb. HNPB), p. č. 94; WOHLAND, Ludwig a kol.
Schicksal Hauerland: Untergang des deutschen Siedlungsgebietes in der Mittelslowakei. Eine dokumentation.
Stuttgart: Hilfsbund Karpathendeutscher Katholiken und Arbeitskreis Hauerland, 1989, s. 56.
23
Štefan Gürtler (*1902 Horné Saliby) – tesár. Po presťahovaní sa na hornú Nitru sa so svojou rodinou usadil
v Gajdli. Bol členom komunistickej strany od r. 1923, po jej zákaze za svoju ilegálnu činnosť viackrát zatknutý,
väznený a vykázaný z Gajdla i Nemeckého Pravna. V dobe vypuknutia SNP býval v obci Nedožery. Pripojil sa
k povstaleckej jednotke por. J. Litvanského, s ktorou sa zúčastnil bojov od Zemianskych Kostolian cez Prievidzu
až po Banskú Bystricu. V povstaní padol aj jeho sedemnásťročný syn. Až do konca novembra 1944 potom
bojoval ako príslušník oddielu Thälmann partizánskej brigády Stalin (Martinov). Spolu s ďalšími sa mu podarilo
prebiť z obkľúčenia okupačných jednotiek, a následne sa dostal cez Nevidzany a Nedožery až do hôr Žiaru. MO
SR, OVVaVO, č. 13421/69 – Š. Gürtler (1902); ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 14263/1947 adm.;
PETRÁŠ, Jozef. Zoznam občanov Československej republiky a zahraničných bojovníkov, ktorí položili životy v
boji proti fašizmu počas II. svetovej vojny [CD-ROM]. Trnava: Vojenský historický archív Trnava, 2005, s. 43.
24
Jozef Šovčík (*1916 Poluvsie) – pôvodne poľnohospodársky robotník, neskôr pracovník na píle. V auguste
1944 sa stal príslušníkom 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika (Veličko), v rámci ktorej bol poverený
prevziať komisársku funkciu v Nemeckom Pravne. Na základe nemeckých hlásení a výpovedí svedkov tam bol
počas jeho „vládnutia“ rozpútaný skutočný teror. Okrem rabovania majetku mali na jeho príkaz zadržať aj
niekoľko desiatok tamojších majetnejších Nemcov, ktorí nakoniec skončili postrieľaní v masovom hrobe
pri Hornej Mičinej. Po obsadení územia nemeckými jednotkami sa dostal na popredné priečky ich záujmu a za
jeho dolapenie bola vypísaná značná finančná odmena. VHA Bratislava, f. OS, J. Šovčík (1916); OA Ľ.
Domancovej, korešpondencia B. Majzlíka s J. Šovčíkom (1985); PREČAN, Vilém (zost.). Slovenské národné
povstanie: Nemci a Slovensko 1944: Dokumenty. 1. vyd. Bratislava: Epocha, 1971, s. 278 – 280, 577 – 578;
WOHLAND, L. a kol., Schicksal Hauerland, s. 58, 74 – 75.
25
Jozef Fontány (*1916 Budiš) – poľnohospodársky robotník, roľník. Po vypuknutí SNP bol zaradený do
jedného z oddielov 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika (Žingor), s ktorým sa zúčastnil bojov na hornej Nitre
a v Turci. Po potlačení povstania sa dostal do pohoria Žiar. VHA Bratislava, f. OS, J. Fontány (1916); MO SR,
OVVaVO, č. 13425/49 – J. Fontány (1916).
26
Okrem Fontányho sa spomína Ján Kuka a ďalší občan, s priezviskom Kašuba (údaje o jeho krstnom mene sa
rôznia – raz je udávaný ako Ondrej, inde zas ako Jozef). Slovenský národný archív Bratislava (ďalej SNA),
Zbierka dokumentov o národnooslobodzovacom boji (ďalej zb. SNP), škatuľa (ďalej šk.) 16, fascikel (ďalej
fasc.) 1, spis č. 18; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 252 – 253; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s.
141, 239 – 240.
27
Podľa B. Majzlíka sa v Žiari postupne zdržiavalo až 20 Budišanov. Ich menoslov pozri vo VHA Bratislava, f.
ŠZ, č. X-172, s. 253 – 254; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR (strojopis B. Majzlíka z r. 1974), s. 2;
OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar – pri Budiši (menoslov príslušníkov).
28
Matej Gašpar (*1913 Horná Mičiná) – učiteľ. Za 1. SR ilegálny odbojový pracovník, v r. 1940 – 1941 za túto
činnosť dva mesiace väznený. Po prepustení až do vynesenia rozsudku suspendovaný. Od r. 1942 učiteľ
v Budiši, kde sa opäť zapojil do ilegálnej činnosti. Pred vypuknutím povstania pomáhal G. Lackovi a ďalším
v organizovaní zbierok pre formujúce sa partizánske skupiny. Počas SNP dôstojník, veliteľ 2. roty 52. pešieho
práporu „JELEŇ“ VI. Taktickej skupiny 1. ČSAS. Po jeho potlačení ustúpil do Nízkych Tatier, avšak po strate
kontaktu so svojimi spolubojovníkmi sa vrátil späť do Turca. Keďže mu hrozilo zatknutie, uchýlil sa do pohoria
Žiar. MO SR, OVVaVO, č. 211112/76 – M. Gašpar (1913); Dôstojníci a štáby povstaleckej armády, s. 129.

11
Turca. Viacerí z nich boli do ilegálnej činnosti zapojený ešte pred vypuknutím SNP. Mužov
v jednotlivých bunkroch nezásobovali iba potravinami či šatstvom, ale sprostredkovávali im
aj cenné odbojové kontakty, prípadne tlmočili správy o situácii v okolí. Takýto
spolupracovníci a spojky pochádzali najmä z podhorských dedín Jasenovo29, Budiš30,
Dubové31, Rudno32, Liešno33, Kaľamenová34 či Slovenské Pravno35.
Počet ľudí, hľadajúcich útočisko v pohorí Žiar, enormne stúpol s príchodom roka 1945.
Začiatkom januára totiž slovenská vláda vydala opatrenia, týkajúce sa povolávania brancov
desiatich ročníkov zálohy do činnej služby u novovytvorenej slovenskej armády –
Domobrany.36 Množstvo ľudí však túto službu nastúpiť odmietlo a rozhodlo sa uchýliť do
úkrytov v lesoch neďaleko svojho bydliska. Takýto osud si zvolili viacerí obyvatelia
podhorských obcí Žiaru, najmä muži z Dubového, ktorých odmietlo nastúpiť celkovo
pätnásť.37 Usadili sa do vopred vybudovaného bunkra neďaleko osady Za Háj,38 kde sa však
bez väčšej odbojovej aktivity ukrývali až do prechodu frontu.39
V hornonitrianskej časti pohoria Žiar sa usadila ďalšia skupina ľudí, ktorej odchod do hôr
bol taktiež motivovaný vyhlásením mobilizácie. Pôvodne mala byť umiestnená nad dedinou
Kanianka, v pohorí Malá Magura, na protiľahlej časti Hornonitrianskej kotliny. Pre

29
Juraj Baranka, Juraj Filc. MO SR, OVVaVO, č. 11871/69 – J. Filc (1901); OA Ľ. Domancovej, potvrdenie B.
Majzlíka J. Barankovi (1975). Pozri tiež VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 255 – 256.
30
Najmä Ján Ďurica, Jozef Hús, Juraj Hús, Mária Húsová, Ján Menich, Jozef Šimko, Juraj Šimko a ďalší. MO
SR, OVVaVO, č. 16358/69 – Jozef Hús (1910), 62319/71 – Juraj Hús (1913), 7691/69 – M. Husová (1900),
7144/69 – Jozef Šimko (1907), 33718/69 – Juraj Šimko (1910); OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar –
pri Budiši (menoslov príslušníkov). Pozri tiež VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 255.
31
Zuzana Kutniková, Ján Považan, Ján Puškár, Pavel Vereš a viacerí ďalší. MO SR, OVVaVO, č. 134781/73 –
Z. Kutniková (1921), 4054/69 – J. Puškár (1907), 132620/73 – P. Vereš (1909). Pozri tiež VHA Bratislava, f.
ŠZ, č. X-172, s. 255.
32
Ľudovít Kováčik. OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar – pri Budiši (menoslov príslušníkov). Pozri
tiež VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254.
33
Samuel Bielik, Pavel Ličko, Pavel Nepela, Ján Petrovič. MO SR, OVVaVO, č. 7667/69 – S. Bielik (1913),
7710/69 – P. Ličko (1914), 13108/69 – P. Nepela (1914), 7726/69 – J. Petrovič (1906). Pozri tiež VHA
Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 255.
34
Juraj Lettrich. Z osady Za Háj, ktorá vtedy patrila pod túto obec pomáhali: Samuel Boďa, Ján Černek, Pavol
Černek, Jozef Ondrej Hrivnák, Ján Štefan Vandlík. MO SR, OVVaVO, č. 7668/69 – S. Boďa (1908), 17316/51 –
J. O. Hrivnák (1899), 22833/74 – J. Lettrich (1893), 5029/65 – J. Š. Vandlík (1908). Pozri tiež VHA Bratislava,
f. ŠZ, č. X-172, s. 255.
35
Juraj Balla, Štefan Beňo, Marta Chorváthová, Juraj Páleš, Juraj Šimko a ďalší. MO SR, OVVaVO, č.
52632/70 – Š. Beňo (1909), 9971/67 – J. Šimko (1914); OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar – pri
Budiši (menoslov príslušníkov). Pozri tiež VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254.
36
Mobilizácia bola vyhlásená 12. 1. 1945. LACKO, M., Slovenská republika 1939 – 1945, s. 194. Bližšie pozri
CSÉFALVAY, F. a kol., Vojenské dejiny Slovenska: V. zv., s. 208 – 220.
37
SNA, zb. SNP, šk. 45, fasc. 2, č. 89; OA Ľ. Domancovej, strojopisné doplnky k textu B. Majzlíka [J. Kohn-
Koreň], s. 3; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 127.
38
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254, 256; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR (strojopis B.
Majzlíka z r. 1974), s. 2.
39
SNA, zb. SNP, šk. 45, fasc. 2, č. 89; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254, 256; OA Ľ. Domancovej,
Partizánska skupina ŽIAR (strojopis B. Majzlíka z r. 1974), s. 2. Okrem nich sa v období tesne pred
oslobodením uchýlilo do iných úkrytov v Malej Kukovskej, Besnej vode a Buntove ďalšie väčšie množstvo
mužov z Dubového a okolitých obcí. Ich menoslov pozri v GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 127.

12
nedostatok miesta a kvôli obavám z odhalenia sa tam však väčšie množstvo ľudí dlhšie
zdržiavať nemohlo.40 Ďalšie kroky členov tejto skupiny preto smerovali do chotára obce
Nedožery, kde si v lokalite Diel pri prameni Rysného potoka vybudovali vlastnú zemľanku.41
Jej počiatočné osadenstvo tvorili predovšetkým štyria občania Nedožier – bratia Štefan42 a
Jozef43 Humajovci, Jozef Solár44 a Vojtech Richter45. Hoci niektorí z nich boli viac či menej
zapojení do odboja, vo vtedajšej situácii sa chceli najmä ukryť.46 Spolu s nimi sa tu od
začiatku zdržiaval aj bývalý ilegálny pracovník a aktívny účastník povstania Vendelín
Mjartan47.
Ako teda môžeme vidieť, úkrytov v pohorí Žiar bolo v tejto dobe hneď niekoľko. Je nutné
však spomenúť ešte posledný, ktorý sa nachádzal najviac na juhovýchode, nad obcou
Ráztočno v prievidzskom okrese. I tu tvorili základ jeho osadenstva predovšetkým bývalí

40
V tej dobe sa tam ukrývalo približne 20 Židov a konvertitov, ktorým hrozili deportácie do koncentračných
táborov. Bližšie pozri JELÍNEK, Andrej Ješajahu, GUBIČ, Otto, KLIŽAN, Erik. Jedno storočie v Prievidzi:
(Dejiny Židovstva na hornej Nitre). 1. vydanie. Prievidza: vlastným nákladom, 2011, s. 111.
41
MO SR, OVVaVO, spis č. 67378/63 – P. Richter (1925); ŠA Nitra, p. Bojnice, zbierka dokumentov o
Slovenskom národnom povstaní (ďalej zb. SNP), p. č. 57; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR
(strojopis B. Majzlíka, 1974), s. 1 – 2.
42
Štefan Humaj (*1914 Nedožery) – murár. Keďže mu v tej dobe hrozilo, že bude povolaný do jednotiek
Domobrany, rozhodol sa pre úkryt v lese. Do odbojovej činnosti dovtedy nebol zapojený, ani sa nezúčastnil
povstania. VHA Bratislava, f. OS, Š. Humaj (1914); MO SR, OVVaVO, č. 142832/74 – Š. Humaj (1914).
43
Jozef Humaj (*1919 Nedožery) – pôvodom roľník. V r. 1944 absolvent Školy pre dôstojníkov v zálohe,
pobočník veliteľa oddielu delostreleckého pluku 2 2. divízie na východnom Slovensku. Koncom augusta sa
nenechal odzbrojiť nemeckými jednotkami a stal sa príslušníkom oddielu Žula vojensko-partizánskej brigády
Kriváň (Vogl-Sokolovský), s ktorou pôsobil na okolí Humenného a Michaloviec. Po sústredenom útoku
nemeckých jednotiek na základňu brigády stratil s ňou kontakt a spolu s niekoľko ďalšími spolubojovníkmi sa
rozhodol pre cestu domov. Za pomoci východoslovenských odbojových pracovníkov zohnal potrebné
dokumenty a podarilo sa mu prejsť až do rodných Nedožier. Doma sa však dlhšie skrývať nemohol, preto bol
nútený odísť do hôr. VA – CR, f. OS, J. Humaj (1919); VHA Bratislava, f. OS, J. Humaj (1919); OA autora,
kópie dokumentov z pozostalosti po J. H. a spomienky dcéry Moniky Chudej na neho (2008).
44
Jozef Solár (*1915 Nedožery) – roľník. Na konci augusta 1944, počas odzbrojovania východoslovenských
divízii, zajatý a zaradený do pracovnej jednotky nemeckej armády v Krkonošiach. V druhej polovici novembra
bol prepustený a po rôznych peripetiách sa dostal domov, k rodine do Nedožier. Kvôli nadchádzajúcej
mobilizácii i on zvolil možnosť ukryť sa v horách. VHA Bratislava, f. OS, J. Solár (1915); OA autora,
dokumenty z pozostalosti po J. S. a spomienky jeho manželky †Márie Solárovej na neho (2009, 2012).
45
Vojtech Richter (*1921 Nedožery) – študent. V r. 1944 poslucháč odboru lesnícke inžinierstvo na Slovenskej
vysokej škole technickej v Bratislave. Podobne ako ďalší príslušníci jeho rodiny, aj on aktívne pomáhal
povstaleckým jednotkám. Kvôli tejto činnosti, ako aj v januári 1945 vyhláseným mobilizačným nariadeniam,
tiež odišiel s ostatnými do hôr. VA – CR, f. OS, V. Richter (1921); ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Obvodný úrad
miestnych národných výborov (ďalej OÚ MNV) Nedožery, spis č. 93/1945 adm.; OA Ľ. Domancovej, životopis
V. Richtera [1985].
46
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ MNV Nedožery, č. 93/1945 adm.; OA autora, rozhovory s Gustávom Polčíkom,
Prievidza 1. 11. 2008, 28. 1. 2009 a 2. 9. 2010.
47
Vendelín Mjartan (*1906 Cigeľ) – roľník. Za 1. SR žil v osade Kúty pri Bojniciach. Už od roku 1939 bol so
svojim bratom Jozefom aktívne zapojený do odbojovej činnosti. Od vypuknutia SNP až do pádu Prievidze
pôsobil u jednotky por. J. Litvanského. Neskôr sa stal členom oddielu Major Hornonitrianskej partizánskej
brigády. Na prelome r. 1944/45 trpel na silné omrzliny nôh, bol preto nútený zísť z hôr a liečiť sa v Prievidzi. Po
uzdravení sa pripojil k skupine Nedožerčanov smerujúcej do pohoria Žiar. MO SR, OVVaVO, spis č. 33238/69
– V. Mjartan (1906); OA autora, kópie dokumentov z pozostalosti po V. M. a spomienky dcéry A. Šlaukovej na
neho (2010).

13
účastníci domáceho odboja, ktorých počet postupom času narastal.48 Hoci už mali
prostredníctvom spojky nadviazaný kontakt s veliteľom 2. partizánskej brigády M. R.
Štefánika Viliamom Žingorom, spolupráca sa im nezdala dostačujúca.49 Snažili sa preto nájsť
iné spojenie s organizovaným partizánskym hnutím.50

2.2. Chronológia najdôležitejších udalostí, týkajúcich sa činnosti

partizánov v Žiari (november 1944 – apríl 1945)
V súvislosti s potlačením SNP prechádzali cez vrchy Žiaru od začiatku novembra 1944
rôzne skupiny partizánov, ktoré sa snažili dostať ďalej do lesov Malej Fatry alebo opačne, na
Vtáčnik. Boli to najmä príslušníci samostatného oddielu Vorošilov51, smerujúci ďalej do
Turca. Po bojoch s jednotkami Heimatschutzu52 (ďalej HS), zloženými z miestnych
nemeckých obyvateľov, sa však v priestore dedín Hadviga53 a Vrícko navzájom roztratili. Dve
väčšie skupiny pod velením Vasilija Arsentijeviča Zavodcova a Kirila Gavriloviča Ivanova sa
následne snažili nájsť cestu späť do pohoria Vtáčnik. Počas týchto manévrov, ktoré sa udiali
v druhej polovici novembra a začiatkom decembra 1944, im viac rázy pomohli partizáni
usadení v Žiari, najmä však ich spolupracovníci z podhorských obcí, ktorí skupiny zabezpečili
potravinami, ako aj správami o situácii v oblasti. Okrem oddielu Vorošilov takýmto

48
Preto boli neskôr nútení vybudovať ďalšie dva úkryty. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 241 – 242;
KOVÁČ, Ján (zost.). Protifašistické hnutie a odboj na Hornej Nitre. Banská Bystrica: Stredoslovenské
vydavateľstvo, 1969, s. 137.
49
Vojenský ústřední archiv – Vojenský historický archiv Praha, zb. Partyzánské a odbojové hnutí
v Československu, šk. 33, inventárna jednotka (ďalej inv. j.) 485. Porovnaj VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s.
240 – 242.
50
Neskoršie sa im to prostredníctvom obyvateľov bunkra v Kukovskej doline aj podarilo. VHA Bratislava, f. ŠZ,
č. X-172, s. 258, 262 – 263; VHA Bratislava, Zbierka písomností z partizánskeho hnutia (ďalej zb. PH), inv. j.
474, Denník vedený odd. Slovan.
51
Partizánsky oddiel Vorošilov – veliteľ: K. G. Ivanov; komisári: V. A. Zavodcov, V. Vančo; náčelníci štábu: A.
T. Vorobjov, F. Pindroch. Oddiel pozostával z 3 rôt. Jeho jadro tvorila 15-členná organizátorská skupina Štábu
partizánskeho hnutia (ďalej ŠPH) 4. ukrajinského frontu, vysadená začiatkom septembra 1944 na východnom
Slovensku. Po prebití sa z obkľúčenia v Slanských vrchoch, presúval sa oddiel začiatkom októbra na západ, do
priestoru Valaská Belá. V tom čase mal približne 150 príslušníkov. GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku,
s. 446 – 449.
52
Heimatschutz – domobrana nemeckej menšiny na Slovensku. Organizovaná bola od júla 1944, avšak jej
vyzbrojenie sa neustále odďaľovalo. V dobe SNP a po jeho potlačení už čiastočne vyzbrojené jednotky HS
v niekoľkých prípadoch zasiahli do boja proti povstalcom a partizánom. JABLONICKÝ, J., KROPILÁK, M.,
Slovník Slovenského národného povstania, s. 88. Bližšie pozri SCHVARC, Michal. Heimatschutz – medzi
realitou a ilúziou (Organizácia a formovanie nemeckej domobrany). In LACKO, Martin (zost.): Slovenská
republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III. (Povstanie roku 1944). Trnava: Katedra histórie FF UCM
Trnava, 2004, s. 301 – 326; HALAJ, Dušan (zost.). Fašistické represálie na Slovensku. Druhé doplnené
a rozšírené vydanie. Bratislava: Obzor, 1990.
53
Dnes súčasť obce Brieštie. Hadviga. In MAJTÁN, Milan. Slovenské slovníky: Názvy obcí Slovenskej republiky
(Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-04-18]. Dostupné z: <
http://slovniky.korpus.sk/?w=Hadviga&s=exact&c=y21a&d=sss&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8 >.

14
spôsobom pomohli i skupine partizánov bývalého práporu Kuznecov 1. partizánskej brigády
J. V. Stalina54, ktorá taktiež prechádzala týmto pohorím.55
Vzhľadom na túto partizánsku aktivitu začali žiarske vrchy čoraz viac zamestnávať
pozornosť nemeckých okupačných vojsk a útvarov HS. Počas jednotlivých výprav
v posledných mesiacoch roka 1944 vypálili ich príslušníci viaceré horárne a lesné chaty.
Keďže partizáni pred nimi postupovali hlbšie do hôr a stretu sa vyhýbali, nepodarilo sa im ich
vypátrať. Dňa 2. decembra 1944 však mali nemeckí prenasledovatelia sprievodcov, vďaka
ktorým išli na istotu.56 Jednotky HS z Nemeckého Pravna a Hornej Štubne obkľúčili osadu Za
Háj a tamojších obyvateľov obvinili z ukrývania zbraní a spolupráce s partizánmi. Hoci
zbrane nenašli, osadu vyrabovali a so sebou odvliekli i osem jej mužských obyvateľov: Pavla
Černeka (*1892) so synmi Miloslavom (*1923) a Jánom (*1925); Jána Černeka (*1890) so
synom Jánom (*1924); bratov Jána Štefana (*1908) a Jozefa (*1914) Vandlíkovcov; a Jozefa
Ondreja Hrivnáka (*1899).57 Prežili iba tí, čo stihli včas ujsť alebo sa vtedy nachádzali mimo
osady.58 Všetkých ôsmich zadržaných obyvateľov Za Hája 23. decembra 1944, po výsluchu,
zastrelili a ich telá skončili v masovom hrobe pri obci Dolný Turček.59
Podľa niektorých dokumentov uskutočnila v priebehu januára 1945 časť partizánov
z pohoria Žiar menšiu akciu v turčianskej obci Jasenovo. V tamojšej hasičskej strážnici sa
mali zdržiavať nemeckí vojaci, majúci za úlohu kontrolovať účasť občanov na prevádzaní
opevňovacích prác. Po ich prepadnutí partizáni údajne ukoristili zoznamy obyvateľov,

54
Partizánsky prápor Kuznecov 1. partizánskej brigády J. V. Stalina – veliteľ: V. I. Kuznecov, po ňom G.
Ivanišin; komisár: B. J. Fjodorov; náčelník štábu: J. Špitzer. Vznikol v polovici septembra 1944, tvorili ho najmä
príslušníci bývalej „židovskej“ roty z nováckeho tábora. Počas SNP bol nasadený do obrany v priestore Turca
a pohoria Veľká Fatra. Koncom októbra bol zaradený do skupiny V. Klokova, s ktorou mal prejsť na Moravu,
avšak ten ju priviedol do priestoru partizánskej brigády Ján Žižka (Pola). V tejto dobe už nebol veliteľom
oddielu V. I. Kuznecov, ktorý sa stratil v hmle ešte vo Veľkej Fatre. Počas generálnej ofenzívy proti partizánom
Polovej brigády, koncom novembra 1944, táto jednotka fakticky prestala existovať a jej príslušníci sa roztratili.
GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 272 – 274.
55
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 256 – 258, 260; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 126 – 127,
132, 178, 307; GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 273 – 274, 448 – 449.
56
Viedli ich dvaja nemecky hovoriaci špióni. Tých pre údajný odpor proti fašizmu, ako utečencov, ukrývali
občania Dubového. Odtiaľ sa neskoršie dostali ku skupine J. Gulisa. Z nej však, po zistení, ktorí ľudia podporujú
partizánov (i z osady Za Háj), ušli. GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 123 – 126, 141.
57
SNA, Zbierka 27, šk. 21, archívna jednotka (ďalej a. j.) 62; PETRÁŠ, J., Zoznam občanov Československej
republiky, s. 22, 53, 151.
58
Patrili medzi nich i dvaja mladiství Černekovci, ktorí sa pripojili k partizánom, sústredeným v Gulisovom
bunkri. Zbrane, najmä pušky a munícia, boli neďaleko tejto osady skutočne ukryté a po tejto razii odovzdané J.
Kohnovi. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 252 – 253; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR
(strojopis B. Majzlíka z r. 1974), s. 1, 3.
59
Po oslobodení boli exhumovaní a pochovaní na cintorínoch v Budiši a Kaľamenovej. ŠA Bytča, p. Martin, f.
OÚ MNV v Slovenskom Pravne, spisy adm., šk. 3, inventárne číslo (ďalej inv. č.) 25, Zoznam padlých v
povstaní (1945).

15
podliehajúcich pracovnej povinnosti, ako aj úradnú pečiatku, ktorú neskoršie mohli využiť pri
vydávaní rôznych dokumentov.60
V podhorských obciach horného Turca boli v tejto dobe nasadení aj vojaci ukrajinskej
národnosti, bojujúci po boku nemeckých jednotiek.61 Vzhľadom na ich naštrbenú morálku sa
podarilo niektorých z nich presvedčiť, aby prešli do hôr k partizánom. V celkovom počte
desať ľudí,62 dovtedy ubytovaných v Budiši, Kaľamenovej a Liešne, sa úspešne dostali do
partizánskych bunkrov na turčianskej strane žiarskeho pohoria.63 Okrem odbojových
spolupracovníkov z jednotlivých dedín mal najväčšiu zásluhu na ich prehovorení ukrývajúci
sa správca školy v Budiši, Matej Gašpar.64
Počas zimných mesiacov 1944 – 1945 sa J. Kohn z bunkra v Kukovskej doline dostal do
bližšieho kontaktu so spojkou Jánom Vajdiakom65, od ktorého sa dozvedel o existencii
partizánskeho oddielu Slovan66, táboriaceho v Slovianskej doline v Malej Fatre. Dohodol sa

60
Zápis o tejto akcii sa nachádza v niektorých záznamoch veliteľa oddielu Slovan, B. Majzlíka, ktorému mala
skupina Žiar údajne podliehať. Vzhľadom na viacero vyskytujúcich sa nepresností treba toto tvrdenie brať
s rezervou. Samotný Majzlík ho prevzal od Kohna-Koreňa. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 263 – 264; OA
Ľ. Domancovej, Upresnenie niektorých údajov z roku 1939-44-45 [J. Kohn-Koreň] (1974), s. 3; GIAČ, M.
(zost.), Turčianske obce v odboji, s. 140.
61
V povojnových materiáloch sú uvádzaní ako „vlasovci“, títo na Slovensku však nikdy nepôsobili. Jednalo sa
zrejme o príslušníkov 14. haličskej divízie SS [14. Waffen-Grenadier Division der SS (Galizien Nr. 1)].
LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, s. 290. K účinkovaniu tejto divízie na Slovensku bližšie pozri
napr. ŠMIGEĽ, Michal, MIČKO, Peter. Evakuácia v znamení úteku: (Utečenci z Ukrajiny a Poľska na Slovensku
v roku 1944). Banská Bystrica: Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici, 2006, s. 77 – 89.
62
V priebehu prvých mesiacov roka 1945 ušli: Ivan Denescenko, Gregor Chaloši, Ondrej Kolesnikov, Ivan
Formenko, Gregor Aženko, Gregor Žinčenko, Gregor Konienko a Štefan Boháč. Priezviská zvyšných dvoch sa
nezachovali, známi boli iba ako Fedor a Sáša. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 252; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb.
SNP, p. č. 57; SNA, zb. SNP, šk. 16, fasc. 1, spis č. 18. Okrem nich sa dostal k partizánom ešte jeden Ukrajinec.
V horách sa však dlho nezdržiaval, keďže kvôli jednému dievčaťu často navštevoval jej príbytok v obci
Jasenovo. Z obavy pred prezradením boli Fedor a Sáša neskoršie poverení, aby ho chytili a zneškodnili, čo zo
strachu pred nesplnením rozkazu pravdepodobne i previedli. Inú verziu dôvodu zastrelenia Ukrajinca udáva J.
Kohn-Koreň – údajne sa tak stalo kvôli jeho snahe prejsť späť k Nemcom. LACKO, M., SABO, J., Žandár troch
režimov, s. 155; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 94. Porovnaj OA Ľ. Domancovej, strojopisné
doplnky k textu B. Majzlíka [J. Kohn-Koreň], s. 3.
63
So sebou mali priniesť i nezanedbateľnú výzbroj – údajne 1 ľahký guľomet, 2 samopaly, 7 pušiek, niekoľko
granátov a strelivo. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 262. Pozri aj GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji,
s. 94, 142, 156.
64
MO SR, OVVaVO, spis č. 7144/69 – J. Šimko (1907); VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 262; GIAČ, M.
(zost.), Turčianske obce v odboji, s. 94, 142, 156.
65
Ján Vajdiak (*1914 Novoť ) – robotník. Od r. 1941 pracovník ilegálnej KSS v Martine. V decembri 1944
jeden zo zakladajúcich členov partizánskeho oddielu Slovan. Po jeho vzniku mal na starosti nadväzovanie
spojenia s ďalšími účastníkmi domáceho odboja. Od 25. 1. 1945 sa ako politický komisár oddielu Slovan trvale
zdržiaval v horách. Dejiny Slovenského národného povstania 1944: 5. zv., heslo Vajdiak Ján, s. 583; MO SR,
OVVaVO, č. 12266/69 – J. Vajdiak (1914).
66
Partizánsky oddiel Slovan – veliteľ: B. Majzlík; komisár: J. Vajdiak. Vznikol ako miestny partizánsky oddiel
v polovici decembra 1944. Pôsobil v priestore Kláštor pod Znievom, odkiaľ pochádzala i väčšina jeho
príslušníkov. Od 14. 1. 1945 bližšie spolupracoval s 2. slovenskou národnou partizánskou brigádou (Popov).
Niektoré pramene uvádzajú, že ako II/3. batalión sa organizačne stal i jej súčasťou. GAŽO, E., Partizánske
hnutie na Slovensku, s. 362 – 363; VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan; VHA
Bratislava, zb. PH, inv. j. 483, Rozkaz č. 10.

16
s ním na spolupráci, pričom bol zároveň informovaný, že čoskoro by mali pohorím Žiar
prechádzať mínerské skupiny, majúce za cieľ uskutočniť diverzné akcie na železničnej trati
Horná Štubňa – Prievidza, ktorým by mal v plnení ich úloh pomôcť.67
Prvá takáto skupina sa do priestoru pohoria dostavila 26. februára 1945. Jej jadro tvorili
šiesti príslušníci oddielu Slovan68, vedení Ondrejom Strýčekom69 a mínerom z partizánskej
skupiny Vpřed70 Ludvíkom Orihelom. Už nasledujúceho dňa o 02.45 hod. sa im v katastri
obce Veľká Čausa v prievidzskom okrese podarilo pred prichádzajúcim nemeckým vlakom
vyhodiť mostík nad riekou Handlovkou, cez ktorý prechádzala železničná trať.71 Nakoľko
blížiaci sa rušeň železničiari po výbuchu neubrzdili, vykoľajil sa. K jeho väčšiemu
poškodeniu, ako aj stratám na životoch, však nedošlo.72 Partizáni akurát zničili jednu
koľajnicu a priľahlé telegrafné vedenie, v celkovej hodnote 15 000 Ks, ktoré boli ešte v ten
deň dopoludnia opravené.73
Začiatkom marca bola z táboriska oddielu Slovan vyslaná ďalšia osemčlenná mínerská
skupina.74 Prvý prechod do pohoria Žiar sa jej však kvôli nepriaznivému počasiu a silnejšej
koncentrácii nemeckých jednotiek na cestách nezdaril. Dňa 6. marca 1945 jej členovia
napokon úspešne dorazili do partizánskeho bunkra v Kukovskej doline. Zo svojej misie sa
potom vrátili až o viac ako týždeň neskôr.75 Za ten čas ich v pohorí Žiar zastihol jeden

67
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 111, 136, 261 – 264; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 52, 80 – 83, 90;
OA Ľ. Domancovej, Odpis z denníku miestnej partizánskej skupiny SLOVAN (doplnený o poznámky B.
Majzlíka).
68
Oldřich Hošek, Šimon Siredžuk, Alfréd Pavlík, Július Andraši, Ferdinad Duffer a Boleslav Gabriševský. VHA
Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
69
Ondrej Strýček (*1923 Svrčinovec) – študent. V r. 1944 poslucháč elektrotechniky na Slovenskej vysokej
škole technickej v Bratislave, trvalým bydliskom v Lazanoch pri Kláštore pod Znievom. Od 20. 1. 1945
príslušník partizánskeho oddielu Slovan. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Charakteristika – Ondrej Strýček
(1923); VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Soznam mužstva oddielu „Slovan“ - Majzlík.
70
Partizánsky oddiel Vpřed – veliteľ: J. Hečko („HORA“); komisár: K. Körper; náčelník štábu: Š. Kolár-Ševčík.
Oddiel pozostával z 2 bataliónov, koncom októbra 1944 mal 180 ľudí. Jeho jadro tvoril 9-členný výsadok ŠPH 1.
ukrajinského frontu, vysadený 16. 9. 1944 pri Banskej Bystrici. Okrem 35 Čechov sa v ňom nachádzali i 4
členovia komunistickej strany nemeckej národnosti. Rozkazom Hlavného štábu partizánskych oddielov dostal
úlohu prejsť na Moravu, čo sa však podarilo iba jeho malej časti. Štáb so zvyškom oddielu potom pôsobil
v Strážovských vrchoch a svoju činnosť zameriaval na priestor Valaská Belá – Fačkov – Kláštor pod Znievom.
S partizánskym oddielom Slovan spolupracoval od polovice februára 1945. GAŽO, E., Partizánske hnutie na
Slovensku, s. 450 – 451; VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
71
Predchádzal tomu prieskum situácie v obci Malá Čausa, ako aj získanie informácií od horára Jána Mečiara,
ktorého hájovňa sa nachádzala 200 m od miesta prevedenia akcie. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia
o prevedených akciách na železničných tratiach, Protokol a hlásenie č. 1; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Okresný úrad
v Prievidzi (ďalej OÚ Prievidza), spis č. D1-277/1945 prezidiálny (ďalej prez.).
72
Vo svojom hlásení udáva veliteľ mínerov O. Strýček nepomerne väčšie nemecké straty, a to 3 – 4 zničené
nákladné vozne a 1 poškodenú lokomotívu. Nesporne vierohodnejšie hlásenie o škodách spôsobenými
partizánmi poskytuje správa Žandárskej stanice v Ráztočne. Tamže.
73
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ Prievidza, č. D1-277/1945 prez.
74
Mala takmer rovnaké zloženie ako prvá, avšak s tým rozdielom, že O. Hošek bol nahradený Ignácom
Strýčekom. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
75
Tamže.

17
z protipartizánskych prepadov, ktorí viedli nemecké jednotky spolu s príslušníkmi HS.76 Po
návrate do Slovianskej doliny veliteľ mínerov O. Strýček vo svojom hlásení udal, že hoci sa
k železničnej trati dostali dva rázy, prichádzajúceho vlaku sa nedočkali. Prvú noc preto nálož
vybrali. Keď však vlak nešiel ani ďalšiu noc, po bezvýslednom vyčkávaní vyhodili do
vzduchu aspoň menší mostík, a to na tom istom úseku trate, ako počas prvej úspešnej akcie z
konca februára.77 Dňa 14. marca 1945 pred pol piatou ráno teda partizáni železničnú trať
skutočne poškodili a opätovným zničením jednej koľajnice a blízkeho telegrafného vedenia
spôsobili škodu v hodnote 12 000 Ks. Keďže po trati v tej dobe žiaden vlak nešiel, nedošlo
ani k žiadnym stratám na životoch. Doprava na tomto úseku bola opäť vyradená iba na pár
hodín, nakoľko ešte v ten deň predpoludním bola na nej prevádzka obnovená.78
Pri obidvoch týchto akciách by mínerské skupiny sotva splnili úlohy, nebyť podpory
partizánov pôsobiacich v pohorí Žiar. Kým oni mohli svoje akcie zrealizovať, títo im
poskytovali jednak svoje vlastné zemľanky ako útočisko, ale zásobili ich tiež aspoň nejakou
stravou, ktorú mali navyše. Niektorí, znalí terénu, im potom robili sprievodcov po tamojších
lesoch a zúčastnili sa s nimi i samotných akcií.79
K obom deštrukciám treba tiež podotknúť, že železničná trať bola v tej dobe strážená
príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (ďalej PO HG) z Prievidze.80 Bývalý
partizán v Žiari G. Polčík spomína, že už počas prvej akcie, pri prepade gardistického baraku,
títo prisľúbili, že ak im partizáni neublížia, budú s nimi spolupracovať. A naozaj, počas
žiadnej z akcií neboli ani na jednej strane zaznamenané straty na životoch,
pričom k poškodeniu trate došlo vždy.81 Aby však príslušníci PO HG nemali po týchto
sabotážach problémy, údajne sa dohodli s partizánmi navzájom po sebe strieľať iba „na
oko“.82

76
O. Strýček tvrdí, že počty nepriateľa v tejto výprave činili približne 380 mužov, vyzbrojených ľahkými
guľometmi, samopalmi a puškami. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia o prevedených akciách na
železničných tratiach, Hlásenie č. 2.
77
Tamže.
78
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ Prievidza, č. D1-311/1945 prez.
79
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 265 – 266; VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia o prevedených
akciách na železničných tratiach; OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
80
Stráž pozostávala z 12 (dňa 27. 2. 1945), resp. 9 (14. 3. 1945) mužov. ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ Prievidza, č.
D1-277/1945 a D1-311/1945 prez.
81
Bližšie pozri LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, s. 152 – 154; OA autora, rozhovory s G.
Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
82
Tamže. Nepriamo tomu môžu nasvedčovať i hlásenia žandárskej stanice o oboch poškodeniach trate,
v ktorých veliteľ stráže takmer navlas zhodne uvádza okolnosti prepadu (výstrel na poplach, dostanie paľby, jej
opätovanie – všetko oba rázy až v nápadne podobných časových intervaloch). ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ
Prievidza, č. D1-277/1945 a D1-311/1945 prez. Treba však podotknúť, že v hláseniach O. Strýčka niet
o spolupráci s PO HG žiadnej zmienky. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia o prevedených akciách na
železničných tratiach.

18
 V priebehu marca 1945 mal k partizánom v pohorí Žiar zbehnúť jeden z príslušníkov
nemeckej brannej moci, nasadený v Slovenskom Pravne.83 Pochádzal zo sliezskej obce
Třebovice84 a do armády, v ktorej pôsobil ako rádiotelegrafista, bol nedobrovoľne povolaný
na základe mobilizácie. Po nadviazaní spojenia s odbojovou pracovníčkou, učiteľkou Martou
Chorváthovou súhlasil so spoluprácou s partizánmi, ktorým prostredníctvom nej odovzdával
správy, získané počas výkonu svojej služby. Postupom času sa však stal pre svojich
spolubojovníkov podozrivým, preto bolo rozhodnuté, že v priestore rudnianskeho mlyna
prejde k partizánom. Počas cesty bol však nemeckou hliadkou zajatý a pri pokuse o útek
neďaleko lesa Brveník zastrelený.85
Dňa 16. marca 1945 bola z veliteľstva oddielu Slovan v priestore Kláštora pod Znievom
vyslaná štvorčlenná hliadka s veliteľom O. Strýčekom86, smerujúca do tábora partizánov nad
Ráztočnom.87 Počas spiatočnej cesty mala so sebou priviesť aj Júliusa Kohna a ďalších
mužov, ktorí sa s ním v Žiari zdržiavali. Po ich príchode bolo 21. marca 1945 rozhodnuté, že
Kohn a takisto aj dvaja s ním došlí Ukrajinci88 zostanú i naďalej v táborisku oddielu Slovan.89
K skupine bývalých účastníkov SNP nad Ráztočnom odvelil následne veliteľ Majzlík90
jedného zo svojich mužov, O. Strýčeka, s úlohou bližšie koordinovať a usmerňovať bojovú
činnosť skupín partizánov v žiarskom pohorí. Strýček sa však už 26. marca 1945 vrátil naspäť

83
Krstným menom bol Rudolf, avšak jeho priezvisko je udávané v rôznych verziách, a to v každom jednom
dokumente, ktorý o ňom pojednáva. Vyskytujú sa tieto varianty: Frichl, Frichtl, Friechel. VHA Bratislava, f. ŠZ,
č. X-172, s. 262 – 263; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 240; Slovenské Pravno a okolie. II.
vydanie. Slovenské Pravno: Obecný úrad, [1993], s. 207.
84
Dnes mestský obvod štatutárneho mesta Ostravy.
85
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 262 – 263; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 240; Slovenské
Pravno a okolie, s. 207. V r. 1949 boli jeho telesné pozostatky exhumované a pozostalými prevezené. ŠA Bytča,
p. Martin, f. OÚ MNV Slovenské Pravno, spisy adm., šk. 7, inv. č. 29, Exhumácia dvoch nemeckých vojakov
v Rudne (1949); VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 263.
86
Okrem veliteľa ju tvorili: I. Strýček, O. Hošek, Š. Siredžuk, B. Gabriševský. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j.
474, Denník vedený odd. Slovan.
87
Prostredníctvom partizánov v Kukovskej doline a spojky J. Vajdiaka podarilo sa skupine nad Ráztočnom
nadviazať spojenie s partizánskym oddielom Slovan. Už 7. 3. 1945 sa teda do tábora v Slovianskej doline
dostavili zástupcovia partizánov nad Ráztočnom, aby sa s veliteľom Majzlíkom dohodli na organizačnom
podriadení ich skupiny. Po vzájomnej dohovore boli s úlohou zorganizovať ráztočniansku skupinu (previesť
súpis mužstva a zbraní) vyslaní práve ľudia okolo O. Strýčka. Tamže; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 266.
88
I. Denescenko a G. Chaloši. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
89
Kohn bol ako bývalý študent medicíny zadelený do funkcie zdravotníka. V oddiele Slovan potom pôsobil až
do jeho rozpustenia v apríli 1945. Namiesto neho zostal v Žiari O. Hošek. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474,
Denník vedený odd. Slovan; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 133, 139.
90
Bohuslav Majzlík (*1914 Luhačovice, dnes v Českej republike) – maliar-natierač. V r. 1944 bydliskom
v Lazanoch, okr. Kláštor pod Znievom. Počas SNP príslušník telegrafnej jednotky v rámci V. Taktickej skupiny
1. ČSAS, účastník bojov od Strečnianskej tiesňavy po horný Turiec. Ako Čech sa potom prihlásil do
partizánskych jednotiek a bol zadelený do výcvikového strediska v Bujakove. Odtiaľ ho odvelili
k partizánskemu oddielu Vorošilov (Ivanov). V priestore Kláštora pod Znievom padol do zajatia, z ktorého za
krátky čas ušiel. Nakoľko však stratil kontakt s oddielom Vorošilov, odobral sa domov. Keďže bol hľadaný
nemeckými orgánmi, uchýlil sa do hôr a spolu s ďalšími zorganizoval miestny partizánsky oddiel Slovan,
v ktorom zastával funkciu veliteľa. VHA Bratislava, f. OS, B. Majzlík (1914); MO SR, OVVaVO, č. 121791/48
– B. Majzlík (1914); Dejiny Slovenského národného povstania 1944: 5. zv., heslo Majzlík Bohuš, s. 295.

19
s tým, že kvôli chorobe plniť úlohu vlastne vôbec neodišiel, nakoľko sa zostal liečiť
v neďalekej obci Lazany. Ešte v ten deň dostal opätovný rozkaz prejsť do Žiaru, tentoraz i so
šiestimi Ukrajincami, ktorí tam pôvodne boli umiestnení.91 Spolu s J. Šovčíkom a ďalšími
partizánmi mal v žiarskych vrchoch narúšať silnejúce presuny nemeckých vojsk na
komunikácii Nemecké Pravno – Jasenovo – Rudno – Slovenské Pravno.92 Avšak už posledný
marcový deň sa O. Strýček opäť objavil na stanovišti veliteľa oddielu Slovan.93 Nesplnenie
svojej úlohy Majzlíkovi zdôvodnil tým, že keď narazili na presunujúcu sa nepriateľskú
jednotku, Nemci ich začali prenasledovať a Ukrajinci sa rozutekali do pôvodných postavení
v pohorí Žiar. Preto ich zanechal a vrátil sa s mínermi.94 Získať ich pre ďalší boj sa nepodarilo
ani O. Hošekovi, ktorý po návrate do Slovianskej doliny svojmu veliteľovi konštatoval, že títo
bojovať už nechcú.95 Snaha veliteľa oddielu Slovan priamo zaktivizovať partizánov,
zdržujúcich sa v žiarskych lesoch, na vykonávanie konkrétnych samostatných akcií teda
nakoniec nebola úspešná.96
Jediným z partizánov v pohorí Žiar, ktorý po odchode Kohna udržiaval priamy kontakt
s veliteľstvom oddielu Slovan, bol Jozef Šovčík. Medzitým, čo bol O. Strýček vyslaný do
priestoru jeho úkrytu, on sa 29. marca 1945 dostavil do Slovianskej doliny, kde ho veliteľ
Majzlík poveril konfiškovaním akýchkoľvek častí vojenskej výzbroje97 a výstroje, ktoré sa
nachádzali medzi obyvateľstvom podhorských obcí. Tieto mali byť po prevzatí dopravené do

91
O. Kolesnikov, I. Formenko, G. Aženko, G. Žinčenko, G. Konienko a Š. Boháč. Týchto do tábora
v Slovianskej doline priviedol 24. 3. 1945 O. Hošek. Veliteľ oddielu ich ešte v ten deň vyslal na akciu, „aby
preukázali, že skutočne chcejú bojovať proti Nemcom i keď prišli tak pozde.“ Spolu s nimi šiel do Žiaru opäť
i Hošek. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan; OA Ľ. Domancovej, Július Kohn
(výňatky z činnosti skupiny v Žiari – strojopis B. Majzlíka).
92
Okrem toho mal previesť súpis partizánov pôsobiacich v Žiari. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník
vedený odd. Slovan; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 266 – 268; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 124, 131
– 133, 142, 146.
93
Vrátil sa spolu s mínerskou skupinou I. Strýčeka, ktorá v spolupráci s príslušníkmi oddielu Ráztočno 25. 3.
1945 úspešne previedla deštrukčnú akciu na železničnej trati Horná Štubňa – Prievidza. Bližšie pozri napr. VHA
Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia o prevedených akciách na železničných tratiach.
94
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 268.
95
V jednom z dokumentov sa uvádza: „Hlásil [O. Hošek], že Ukrajinci bojovať nechcejú, chcejú len prečkať
frontu. Sily na ich likvidáciu nemal, preto ich nechal vlastnému osudu.“ OA Ľ. Domancovej, Július Kohn
(výňatky z činnosti skupiny v Žiari – strojopis B. Majzlíka); VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený
odd. Slovan.
96
Majzlík Strýčekovi údajne jeho konanie vyčítal. „No v našom priestore sme tiež vstupovali do posledných dní
vojenských operácií fašistických armád, preto potreboval som každého čo bojoval proti fašizmu, preto som
hlbšie neskúmal príčiny takého počínania u príslušníka part. odd. SLOVAN-II/3. bat Ondreja Strýčka. Nebolo na
to času i keď sme ho mali brať na zodpovednosť, ako 10. marca 1945 prijatého člena do KSS pri part. odd.
SLOVAN.“ VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 269.
97
Najväčší záujem mal veliteľ oddielu Slovan o 3 protitankové pušky, ktoré sa podľa Šovčíka mali nachádzať
v Kaľamenovej. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 483, Rozkaz č. 41.

20
tábora oddielu Slovan.98 Súčasne mal v spolupráci so Strýčekom získavať ďalších mužov a
počas prechodu frontu zabezpečovať úlohy vyplývajúce z bojovej situácie.99 Namiesto
zotrvania v Žiari sa však Šovčík tretí aprílový deň ukázal v táborisku oddielu Slovan. Spolu
s ním prišiel partizán František Martinček a niekoľko ďalších mužov, spolupracujúcich
s Majzlíkom.100 Veliteľ oddielu Slovan ho opätovne poveril plnením úloh v pohorí Žiar,
nakoľko v oblasti hornej Nitry už naplno začínali prebiehať oslobodzovacie boje. Napriek
tomu sa Šovčík 4. apríla 1945 znova objavil v Slovianskej doline. Majzlík ho teda spolu
s ďalšími partizánmi poveril získať v priestore Polerieky od maďarských vojakov výbušniny
na deštrukčnú činnosť a pokiaľ možno pre túto činnosť získať aj samotných maďarských
vojakov. V prípade, že by sa im tento zámer nepodaril, mali sa presunúť so všetkým
mužstvom a výzbrojou do táboriska oddielu Slovan, odkiaľ mali zorganizovať koordinovaný
útok proti nepriateľským silám.101 Pri Polerieke však došlo medzi partizánmi a nemeckými
vojakmi k prestrelke, v ktorej padol i F. Martinček.102 Jozef Šovčík v intenciách predošlého
dohovoru s veliteľom oddielu Slovan nekonal a s Majzlíkom sa stretol až po prechode frontu
10. apríla 1945.103
Okrem vyššie spomenutých pokusov koordinovať osadenstvo bunkrov v pohorí Žiar
pomocou Strýčeka a Šovčíka, vyslal veliteľ oddielu Slovan B. Majzlík do tohto priestoru ešte
jednu skupinu svojich partizánov. Dňa 1. apríla 1945 dostal totiž od veliteľa 2. slovenskej
národnej partizánskej brigády Konstantina Karpoviča Popova rozkaz vyčleniť troch mužov,
poznajúcich spôsob, ako sa dostať smerom na Handlovú a do pohoria Vtáčnik. Cestou tam
a naspäť na štáb brigády mali sprevádzať jedného z Popovových partizánov, Vladimíra
Smorodina.104 Majzlík však po dohode so Smorodinom napokon uvoľnil len dvoch

98
O odobratých veciach mal Šovčík vystaviť potvrdenie s podpisom 19191316. Tamže; VHA Bratislava, zb. PH,
inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan; OA Ľ. Domancovej, Šovčík Jozef – poverenie od partizánskeho oddielu
SLOVAN.
99
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 268. V neskoršie datovanej práci (z r. 1975 – 1976) Majzlík udáva, že
Šovčík prišiel s návrhom presunúť všetkých partizánov zo Žiaru k nemu do Slovianskej doliny. Tento návrh však
mali zamietnuť, nakoľko „sa dá predpokladať, že partizánsky boj v južnej časti Žiarskeho pohoria môže byť
osloboditeľským armádam veľmi prospešný.“ VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 153 – 154.
100
Ich skupina bola podľa povojnových spomienok B. Majzlíka pod názvom Vädžer súčasťou oddielu Slovan.
Malo ju tvoriť celkovo 26 mužov. Tamže, s. 194.
101
Tamže, s. 169 – 170. Porovnaj s VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
102
Pochovaný bol po prechode frontu dňa 12. 4. 1945. Na jeho pohrebe mal k prítomným prejav B. Majzlík,
ktorý na počesť padlého partizána nechal vystreliť salvu. VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený
odd. Slovan; GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 178; PETRÁŠ, J., Zoznam občanov Československej
republiky, s. 96.
103
Do Kláštora pod Znievom ho ako zaisteného priviedol jeden z dôstojníkov ČA, nakoľko Šovčík prehlasoval,
že Majzlík bol jeho veliteľom. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 269 – 270.
104
Nie je bez zaujímavosti, že predtým v ten deň bol Smorodin z dôvodu pijanstva a chuligánstva pozbavený
funkcie námestníka veliteľa jedného z oddielov, a preradený medzi radových partizánov. VHA Bratislava, zb.
PH, inv. j. 483, Rozkaz č. 44.

21
príslušníkov svojho oddielu znalých tamojšieho terénu, a to O. Hošeka a A. Pavlíka.105
Smorodina mali previesť do jedného z bunkrov v Žiari, kde sa ukrýval V. Mjartan, ktorý mal
lepšie vedieť, ako sa spojiť s partizánskymi oddielmi v pohorí Vtáčnik.106 Po pričlenení
nového sprievodu sa tam mali Hošek s Pavlíkom oddeliť a spolu s príslušníkmi skupiny
Ráztočno vyhodiť do vzduchu nepriateľský vlak na trati Horná Štubňa – Prievidza.107
Napokon však k tomuto kroku ani nedošlo. Všetci traja sa spolu totiž dostali len do pohoria
Žiar. Nakoľko v tejto oblasti už prebiehali oslobodzovacie boje, zišli z hôr a pripojili sa
k jednotkám ČA.108

2.3. „Nedožerský bunker“

Zamerajme teraz pozornosť na jediný z bunkrov, ktorý bol umiestnený v hornonitrianskej

časti pohoria Žiar, konkrétne v priestore s názvom Štyri chotáre.109 Ako už bolo spomenuté,
jeho počiatočné osadenstvo tvorilo päť mužov, pochádzajúcich väčšinou z obce Nedožery.110
Neskoršie sa k nim v priebehu februára 1945 pripojil aj jeden z ich dovtedajších
spolupracovníkov, prievidzský žandár Gustáv Polčík.111
Už počas príchodu do hôr sa dostali títo ľudia do kontaktu so skupinou okolo Jozefa
Šovčíka. A to tak, že partizáni z Kukovskej doliny, hliadkujúc v ten deň na lesnej ceste
smerujúcej do Turca, spozorovali prichádzajúcu skupinu mužov. Zaujali obranné postavenie,
nakoľko si mysleli, že sa jedná o nepriateľských vojakov alebo príslušníkov HS, ktorí po nich
sliedili. Tento ich dojem údajne umocňoval i fakt, že osoby, ktoré skupinu viedli, boli
oblečené v kožených kabátoch, evokujúcich výzor príslušníkov nemeckých bezpečnostných

105
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 483, Rozkaz č. 46 a Rozkaz č. 47; VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474,
Denník vedený odd. Slovan.
106
Majzlík tak usudzoval pravdepodobne z toho dôvodu, že Mjartan bol bývalým príslušníkom oddielu Major,
ktorý operoval práve v tomto pohorí.
107
K tomuto účelu prevzali od Majzlíka finančnú hotovosť a niekoľko kilogramov trhaviny. VHA Bratislava, zb.
PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan.
108
Dňa 10. 4. 1945 ich, podobne ako Šovčíka, priviedli za veliteľom oddielu Slovan, ktorý ich ako príslušníkov
2. nár. part. brigády nechal uvoľniť. Vo svojom hlásení tvrdili, že trhavinu použili pred prechodom k ČA na
podmínovanie cesty smerom na Nemecké Pravno. Spolu s nimi sa vrátil tiež jeden z členov skupiny Ráztočno,
O. Kubis, s ktorým sa stretli v lesoch Žiaru. Veliteľovi Majzlíkovi niesol hlásenie o priebehu bojov v priestore
Handlovej a zoznamy príslušníkov svojej skupiny. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 189.
109
Máme na mysli jediný hornonitriansky bunker, ktorý podľa povojnových záznamov spadal pod partizánsku
skupinu Žiar oddielu Slovan. Okrem neho sa však v tejto časti pohoria, hoci viac na juhovýchod, nachádzali
i úkryty partizánov skupiny Ráztočno.
110
Bližšie pozri s. 12 – 13 tejto práce. Z tohto dôvodu budeme pre zjednodušenie ďalej nazývať tento bunker
„nedožerským“. Vo svojich spomienkach sa o ňom takto vyjadruje i jeho jediný dodnes žijúci bývalý obyvateľ.
111
Gustáv Polčík (*1918 Zákostoľany) – žandár. Od r. 1942 pôsobil v hodnosti strážmajstra na Žandárskej
stanici v Prievidzi, kde sa zapojil i do ilegálnej odbojovej činnosti. Počas SNP bol zaradený ako poľný četník pri
prievidzskom Okresnom revolučnom národnom výbore. V druhej polovici februára 1945 bol odvelený Hlavným
veliteľstvom žandárstva k 2. technickej divízii v Taliansku. Rozkaz však neuposlúchol a zbehol k partizánom
v pohorí Žiar. LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, Prílohy, s. XXXIX; OA autora, rozhovory s G.
Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.

22
zložiek. Keď však prišli bližšie, J. Kohn medzi nimi spoznal spolupracovníka z čias
povstania, Pavla Richtera112 z Nedožier. V poslednej chvíli teda bolo zlikvidovaniu
prichádzajúcich ľudí zabránené.113
Od tohto momentu o sebe tieto dve skupiny vedeli. Nedá sa však povedať, že by medzi
sebou udržiavali nejaký väčší styk. Ako udáva vo svojich spomienkach G. Polčík, keďže mali
rešpekt a strach pred Šovčíkovou povesťou114, styk s ním obmedzovali na minimum. Na
druhej strane nebolo ani žiaduce v tej dobe zanechávať v hlbokom snehu stopy či robiť nejaké
chodníčky medzi jednotlivými úkrytmi, nakoľko by boli ľahšie vystopovateľní.115
Samotný problém utajenia úzko súvisel najmä so zásobovaním osadenstva „nedožerského
bunkra“, ktoré bolo uskutočňované zásluhou viacerých ilegálnych odbojových pracovníkov.
Z bojnickej osady Kúty výrazne pomáhal najmä Tomáš Krško116. Potraviny zvykol prevážať
vo svojom voze, s ktorým zašiel až pod horu, náklad vyložil a kvôli maskovaniu zahádzal
hnojom. Potom po spojkách odkázal skrývajúcim sa v horách, kde sa aké zásoby
nachádzajú.117 Spolu s ním bol do spolupráce zapojený aj jeho brat Jozef118. Čo mohli,
poskytli i rodinní príslušníci skrývajúcich sa dedinčanov.119 Zaangažovaný bol obzvlášť
mlynár Jozef Richter120, ktorý dodával múku i ďalšie potraviny. Chlieb pre partizánov piekla

112
Pavel Richter (*1925 Nedožery) – mlynársky pomocník. Spolu s ďalšími členmi svojej rodiny sa koncom
augusta 1944 zapojil do SNP. Počas povstania vykonával funkciu motorizovanej spojky u bojovej skupiny stot.
J. Gondu, a to až do pádu Nemeckého Pravna. Začiatkom januára 1945 spolu s ďalšími spolupracovníkmi
previedol V. Mjartana a niekoľkých Nedožerčanov do pohoria Žiar. VA – CR, f. OS, P. Richter (1925); MO SR,
OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925). Kohn poznal Richtera z doby pôsobenia u skupiny „GONDA“, kde
v rámci svojho zadelenia prišli medzi sebou niekoľkokrát do kontaktu. MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P.
Richter (1925).
113
Tamže; OA Judity Richterovej, dokumenty z pozostalosti po P. Richterovi.
114
V materiáloch o „nedožerskom bunkri“ sa viackrát udáva Šovčíkova prezývka „Hrozný“. Akiste súvisela so
správami o jeho vykonávaní funkcie komisára Nemeckého Pravna v dobe povstania, ako aj jeho samotným
chovaním v horách. ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 57; MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925);
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
115
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
116
Tomáš Krško (*1902) – roľník. Počas 1. SR bydliskom Bojnice-Kúty, ilegálny odbojový pracovník. Po
potlačení SNP aktívny podporovateľ partizánskeho hnutia. Pomáhal i pri liečení a preprave chorého partizána V.
Mjartana. MO SR, OVVaVO, spis č. 8198/67 – Jozef Mokrý (1902); OA autora, rozhovor s Vladimírom Krškom
(synom T. Kršku), Bojnice-Kúty 20. 6. 2009; OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
117
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
118
Jozef Krško (*1913 Prievidza) – roľník. Pôvodne bydliskom v bojnických Kútoch, od r. 1940 však žil
u svojho svokra Juraja Šimku v Nedožeroch. Spolu s ním bol aktívne zapojený do ilegálnej odbojovej činnosti,
najmä ako spolupracovník partizánov. Okrem pomoci so zásobovaním podával správy a vykonával funkciu
spojky medzi ľuďmi v Žiari a prievidzskou žandárskou stanicou, ktorá bola tiež zapojená do odboja. VHA
Bratislava, f. OS, J. Krško (1913); MO SR, OVVaVO, č. 54826/70 – J. Krško (1913); OA G. Polčíka,
Vyjadrenie kádrovému odboru Krajskej správy MV z 10. 7. 1958. [za sprostredkovanie dokumentu ďakujem M.
Lackovi]
119
Okrem prakticky celej rodiny Richterovcov treba spomenúť najmä staršieho brata Jozefa Solára, Štefana. OA
autora, rozhovor s †Máriou Solárovou, Máriou Šimovou a Ing. Jánom Šimom (rodinnými príslušníkmi J.
Solára), Nedožery-Brezany 26. 1. 2012.
120
Jozef Richter (*1895 Nemecké Pravno) – mlynár, pôvodom nemeckej národnosti. Počas SNP predseda RNV
v obci Nedožery. Po jeho potlačení v odbojovej činnosti neustal a pokračoval zásobovaním partizánskych

23
manželka horára Antona Barloka z brezianskeho chotára. Do ich horárne v Ostrej doline sa
zvykli znášať zásoby, pričom vždy v noci partizáni schádzali z hory, a na základe
dohovoreného signálu vedeli, či si môžu veci prebrať alebo nie.121 Niečo málo so sebou
prinášali aj spojky z Nedožier – Karol Flimel122 alebo bratia Jozef123 a Pavel Richterovci.124
Tí si dávali obzvlášť pozor, aby po sebe zanechané stopy vždy nejakým spôsobom zakryli. Na
tento účel využívali napríklad konské poťahy, ktoré do hory chodili pod zámienkou
sťahovania dreva. Iný spôsob spočíval vo využití odrezaného stromčeka, ktorý po odbočení
z bežne používanej cesty vždy zapichli na jej okraj a vzniknuté stopy následne pozakrývali
snehom. Takto nebolo z používaného chodníka možné badať, že by niekto odbočil iným
smerom.125 Na posledné obdobie, kedy sa očakával prechod frontu, a teda aj prípadné dlhšie
zdržanie sa v horách bez kontaktu so spolupracovníkmi, boli pre istotu vytvorené väčšie
zásoby potravín, čiastočne dodané aj z prievidzského podniku Carpathia.126
Okrem potravinových zásob bola takýmito spôsobmi dodaná aj aspoň minimálna výzbroj.
Pochádzala najmä zo Žandárskej stanice v Prievidzi, odkiaľ sa predovšetkým zásluhou
strážmajstra Jána Ježíka127 dostávala ďalej k partizánom v horách.128 Z mála zachovaných

jednotiek. MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925); OA J. Richterovej, dokumenty z pozostalosti po

P. Richterovi.
121
MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925); OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 –
2010; OA autora, rozhovor s †M. Solárovou, M. Šimovou a J. Šimom, Nedožery-Brezany 2012.
122
Karol Flimel (*1905 Louzany, dnes v Rumunsku) – roľník. V 30. rokoch na poľnohospodárskych prácach vo
Francúzsku. Od januára 1940 príslušník ženijného práporu čs. zahraničnej armády vo Francúzsku. Na vlastnú
žiadosť koncom júna demobilizovaný a v r. 1941 sa dostal späť na Slovensko. Po potlačení SNP sa v januári
1945 opäť zapojil do odbojovej činnosti ako spolupracovník partizánov v pohorí Žiar, ktorým nosil zásoby
a podával správy o situácii v oblasti. MO SR, OVVaVO, č. 56728/70 – K. Flimel (1905).
123
Jozef Richter (*1923 Nedožery) – študent. Po absolvovaní Štátnej vyššej školy lesníckej v Banskej Štiavnici
mal v r. 1944 pokračovať v štúdiách na vysokej škole. Počas SNP, spolu s ďalšími svojimi rodinnými
príslušníkmi, aktívne pomáhal povstaleckým jednotkám. Ako spojka vykonával od zimy 1944/1945 cenné
služby pre ľudí zdržujúcich sa v Žiari. VA – CR, f. OS, J. Richter (1923); MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J.
Richter (1923).
124
MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925); OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 –
2010.
125
OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru; OA autora, rozhovor s †M. Solárovou, M. Šimovou a J.
Šimom, Nedožery-Brezany 2012.
126
Zamestnanci Carpathie poskytli najmä cukor, džem a marmeládu. OA autora, rozhovory s G. Polčíkom,
Prievidza 2008 – 2010. Podrobnosti ohľadne množstva a druhu potravín v bunkri pozri v ŠA Nitra, p. Bojnice, f.
ONV Prievidza, č. 3062/1945 adm.
127
Ján Ježík (*1914 Trenčianska Turná) – žandár. Od r. 1940 pôsobil v hodnosti strážmajstra na Žandárskej
stanici v Prievidzi, kde sa zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti. V máji 1944 bol odvelený k poľnému
žandárstvu na veliteľstvo tzv. Východoslovenskej armády v Prešove. Po vypuknutí SNP odtiaľ zbehol a ako
poľný četník bol zadelený ku svojim žandárskym kolegom z Prievidze. Koncom septembra 1944, po obsadení
hornej Nitry, nastúpil k pokračovaniu predošlej žandárskej služby na svojej kmeňovej stanici. V ilegálnej
odbojovej činnosti však neustal a všestranne podporoval rôzne partizánske skupiny v regióne. Archiv
bezpečnostních složek Praha (ďalej ABS), f. Personální spisy (ďalej PS), spis č. 1995/14 – J. Ježík (1914).
128
Po ústupe povstaleckých jednotiek z oblasti Prievidze boli ponachádzané zbrane povinne odovzdávané práve
na prievidzskú žandársku stanicu. Odtiaľ boli ilegálne dodávané rôznym partizánskym jednotkám na hornej
Nitre, najmä však oddielu Major Hornonitrianskej partizánskej brigády. Tamže; OA G. Polčíka, Vyjadrenie
kádrovému odboru.

24
materiálov a svedectiev môžeme aspoň čiastočne rekonštruovať výzbroj osadenstva
„nedožerského bunkra“. Okrem niekoľkých doma, „na čierno“ držaných zbraní či
poľovníckych pušiek mali k dispozícii jeden ľahký guľomet československej výroby vz. 26129
a niekoľko vojenských pušiek vz. 24 spolu so strelivom. Nachádzal sa u nich dokonca i jeden
ťažký guľomet vz. 35, ktorý však nebol streľby schopný. Pre nedostatok súčiastok sa ho
napokon ani nepodarilo opraviť.130
Tieto zbrane boli na prežitie v horách nadmieru potrebné. Príslušníci HS v pravnianskej
oblasti sa totiž niekoľkokrát snažili partizánov v pohorí Žiar vystopovať. Na mužov
zdržujúcich sa v „nedožerskom bunkri“ však ani raz nenatrafili. Títo svojim opatrným
správaním a dôsledným zahladzovaním stôp neposkytli prenasledovateľom možnosť, aby ich
našli. Okrem toho, o každej výprave do hôr boli vopred informovaní, a to najmä spojkami J.
Richterom či synom horára Barloka, Jánom131. Na prípadný priamy kontakt s nepriateľom sa
vždy pripravili, avšak ku žiadnemu ozbrojenému stretu nedošlo.132
Každodenný režim osadenstva „nedožerského bunkra“ bol zameraný predovšetkým na
vlastné zásobovanie a skvalitňovanie svojej zemľanky. Pôvodná neveľká, v zamrznutej zemi
vyhĺbená jama bola postupne vylepšovaná využitím rôzneho materiálu a dosiek,
pochádzajúcich z neďalekej rozostavanej horárne. Samotný bunker mal minimálne rozmery.
Nevyhnutný priestor na spánok poskytovali pre každého muža prične, ktoré sa nachádzali
vždy po dvoch nad sebou. Zvrchu bol úkryt zakrytý hlinou a zamaskovaný čečinami
alebo haluzím. „Interiér“ tvorila i menšia piecka, v ktorej sa podľa potreby prikurovalo, aj to
iba v nevyhnutných prípadoch, aby nedošlo k prezradeniu. Ako spomína G. Polčík: „Bol to
psí život... Kúriť vo dne sa nemohlo, aby sa nedymilo, a v noci zas, aby sa nesvietilo. Tak ale
keď pršalo, premokávalo tam. Keď napadol sneh, kúrili sme, tak sme sa pchali tam, kde
nekvapkalo – to taký život...“133

129
V niektorých materiáloch sa spomína, že do Žiaru boli presunuté až dva guľomety vz. 26. Pozri napr. OA G.
Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru; MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter (1923).
130
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.
131
Ján Barlok (*1922 Miezgovce) – lesný praktikant. Ako vojak prezenčnej služby sa koncom augusta 1944
zapojil v Zemianskych Kostoľanoch do SNP. S bojovou skupinou stot. Gondu sa v priebehu septembra zúčastnil
viacerých akcií na hornej Nitre. Neskoršie bol začlenený do 31. pešieho práporu („KORUND“), v radoch
ktorého bojoval v priestore Kremnických vrchov. Po potlačení povstania sa dostal do zajatia, z ktorého sa mu
však podarilo utiecť domov. Od januára 1945 sa skrýval a čiastočne spolupracoval s partizánmi v pohorí Žiar.
VA – CR, f. OS, J. Barlok (1922); MO SR, OVVaVO, č. 220049/77 – J. Barlok (1922).
132
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.
Naopak, veliteľ oddielu Slovan B. Majzlík vo svojich spomienkach udáva, že partizáni z „bunkra č. 3“ (t.j.
„nedožerského“), pri dvoch prepadoch paľbou donútili nemecké jednotky k úteku. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-
172, s. 264. Osobne za dôveryhodnejšie považujem spomienky bývalého obyvateľa tohto bunkra, G. Polčíka.
133
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010. Pozri tiež LACKO, M., SABO, J., Žandár troch
režimov, s. 148 – 149.

25
 Akýsi denný program zvyčajne začínal ranným likvidovaním vší, ktoré sa už po
niekoľkých dňoch usadili vo švíkoch oblečenia každého, kto v bunkri prebýval. „Najprv sme
ich pozabíjali, potom sme to vyzliekali, mali sme vedro, a keď sa dalo kúriť vnútri, potom sme
si oblečenie hodili do tej vody, vyvarili, a mali sme zase čisté. Lebo aj to zabíjanie, to sa
nedalo zničiť... Ale tým vyvarením sme to udržiavali aspoň v takej miere, že nás nezožrali.“134
V priebehu dňa bola na svahu po jednom držaná stráž, v rámci ktorej sa jednotliví členovia
osadenstva zemľanky za radom striedali. Vzhľadom na hrozbu zákroku zo strany HS nebola
za denného svetla uskutočňovaná nijaká väčšia činnosť.135 Len čo sa však zotmelo, takmer
každú noc schádzali všetci muži dole, aby prevzali a odniesli potrebné zásoby na ďalšie
prežitie v horách.136
Čo sa týka samotnej činnosti tejto skupiny ľudí, tá pozostávala najmä v strážnej
a hliadkovej službe okolo ich zemľanky. Ako už bolo konštatované, najväčší odbojový prínos
mužov zdržujúcich sa v tomto priestore spočíval v tom, že poskytli prechádzajúcim
mínerským skupinám oddielu Slovan svoje, neporovnateľne lepšie zásoby potravín. Partizáni
vysielaní na deštrukčné akcie na trati Prievidza – Horná Štubňa tu zvykli istú dobu pobudnúť,
skonsolidovať sa a následne pokračovať vo vykonávaní svojich úloh.137 Časť mužov, ktorá sa
orientovala v miestnych horách, im robila počas ich presunu tiež sprievodcov a spolu s nimi
sa svojou trochou na týchto akciách teda spolupodieľala.138
S príchodom jari sa spočiatku niekoľkočlenná skupina z bunkra na Štyroch chotároch
postupne rozrastala. V prvom rade sa sem premiestnilo viacero mužov, dovtedy pobývajúcich
v úkryte Šovčíkovom,139 konkrétne Š. Gürtler, E. Greschner, J. Solárik140 a dvaja dezertéri,

134
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
135
Čas si osadenstvo bunkra krátilo napríklad i hraním mariášu. LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov,
s. 148.
136
Tamže; OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
137
Celkovo boli z priestoru pohoria Žiar uskutočnené diverzné akcie trikrát (posledná však z priestoru skupiny
Ráztočno). Okrem tvrdení obyvateľa „nedožerského bunkra“ G. Polčíka o aktívnej spolupráci výpomoc
nevylučujú ani dochované hlásenia a protokoly spísané veliteľmi mínerských skupín oddielu Slovan. OA autora,
rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru; MO SR,
OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925). Porovnaj s VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Hlásenia
o prevedených akciách na železničných tratiach.
138
Tamže.
139
Okrem ďalej menovaných mal do „nedožerského bunkra“ údajne prejsť ešte jeden občan nemeckej
národnosti. Nakoľko však s ostatnými ľuďmi príliš nekomunikoval, jeho meno G. Polčíkovi nie je známe. Ešte
pred prechodom frontu mal potom s Greschnerom odísť k inému partizánskemu oddielu. OA autora, rozhovory s
G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru. Iné materiály týkajúce sa
tejto skupiny ďalšieho Nemca okrem Gürtlera a Greschnera neuvádzajú.
140
Jozef Solárik (*1922 Brezany) – obchodný pomocník. Koncom augusta 1944 vykonával vojenskú prezenčnú
službu u spojovacieho práporu v Turčianskom Sv. Martine. Po vypuknutí SNP sa ako rádiotelegrafista zúčastnil
bojov v Strečnianskej tiesňave a na okolí Banskej Bystrice. Počas posledných októbrových dní padol do zajatia,
z ktorého sa mu napokon podarilo ujsť domov, hoci v zlom zdravotnom stave. Istú dobu sa preto ukrýval

26
známi ako Fedor a Sáša141. Obzvlášť posledné týždne pred očakávaným prechodom frontu
však pribudlo niekoľko nových ľudí, vopred doporučených Richterovcami či inými
ilegálnymi spolupracovníkmi, a vyzbrojených.142 Takto sa v druhej polovici marca 1945 ku
skupine dostali Nedožerčania Jozef Jamriško143, Jozef Pračko144 a Michal Pračko145. Omnoho
špecifickejšie ale boli v tomto zmysle posledné dni, kedy sa osadenstvo bunkra rozrástlo
o väčšie množstvo ľudí, ktorí sa potrebovali v horách ukryť a bez úhony prečkať, kým bude
horná Nitra oslobodená.146
Počty tejto skupiny sa tak v období marca a apríla 1945 rozrástli až na niekoľko desiatok
osôb. Napriek tomu, že okrem pôvodného bunkra boli medzičasom vybudované i dva ďalšie,
menšie úkryty, nárast ľudí bol za posledné dni taký veľký, že všetci ani zďaleka nemohli byť
umiestnení v ich vnútri. Mužom v horách však pomohlo teplejšie počasie, a tak mnohí v noci
spali aj pod holým nebom. Situácia si vynútila tiež dopravenie niekoľkonásobne väčšieho
množstva zásob. Vzhľadom na dlhodobé budovanie obrannej línie sa v tejto oblasti totiž
nedali vylúčiť rozsiahlejšie frontové boje.147

u horára Barloka, kde sa dostal do spojenia s partizánmi v Žiari. K tým sa neskoršie aj uchýlil. VA – CR, f. OS,
J. Solárik (1922); MO SR, OVVaVO, č. 141843/47 – J. Solárik (1922).
141
Podľa spomienok J. Kohna-Koreňa udávali, že boli zajatí ešte v r. 1942 a pracovali na stavbe nejakej továrne
na území západných Čiech. Obaja tvrdili, že sú bývalí dôstojníci ČA. „Chovali sa statočne až na to, že došlo
niekoľkokrát ku konfliktu medzi Osipovom a nimi, nemohol im uznať, že aj keď boli v zajatí, že sa dali
zorganizovať k Vlasovcom.“ OA Ľ. Domancovej, strojopisné doplnky k textu B. Majzlíka [J. Kohn-Koreň], s. 2.
142
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.
143
Jozef Jamriško (*1924 Nedožery) – robotník. Na základe povolávacieho rozkazu od marca 1945 príslušník
pionierskej stavebnej roty v Topoľčanoch. Koncom toho istého mesiaca odtiaľ zbehol a po návrate do rodných
Nedožier sa prostredníctvom P. Richtera dostal ku skupine na Štyroch chotároch. VA – CR, f. OS, J. Jamriško
(1924); MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925).
144
Jozef Pračko (*1923 Nedožery) – robotník. Počas výkonu vojenskej prezenčnej služby v máji 1944 odvelený
k pešiemu pluku 2 na východné Slovensko. Jeho ďalšie osudy v dobe SNP a po jeho potlačení sú však ťažko
rekonštruovateľné. Pravdepodobne sa v bližšie nešpecifikovanej miere zapojil do povstania a po jeho neúspechu
sa skrýval doma u rodičov a známych. V r. 1945 potom narukoval k pionierskej stavebnej rote do Topoľčian,
odkiaľ sa po úteku spolu s ďalšími uchýlil do pohoria Žiar VA – CR, f. OS, J. Pračko (1923); ŠA Nitra, p.
Bojnice, f. Miestny národný výbor v Nedožeroch (ďalej MNV Nedožery), č. 318/1963.
145
Michal Pračko (*1922 Nedožery) – strojný zámočník. V r. 1944 vykonával vojenskú prezenčnú službu
v trenčianskej Ústrednej zbrojnici (ďalej ÚZ). Vypuknutie povstania ho však zastihlo na poľnohospodárskej
dovolenke v rodných Nedožeroch. Na základe mobilizácie narukoval k bojovej skupine „WEINHOLD“, s ktorou
sa zúčastnil bojov od Malých Uheriec po Nováky. Po strate kontaktu so svojim útvarom sa dostal domov, kde sa
skrýval až do novembra 1944, kedy opäť nastúpil činnú službu u Domobrany. Po preložení k nováckej odbočke
ÚZ v polovici marca 1945 utiekol a útočisko našiel v Žiari. VA – CR, f. OS, M. Pračko (1922); ŠA Nitra, p.
Bojnice, f. MNV Nedožery, č. 318/1963; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Nedožery-Brezany, M. Pračko
(1922).
146
Bolo medzi nimi viacero ľudí, dovtedy čiastočne zapojených do ilegálnej činnosti. Za všetkých spomeňme
aspoň spolupracovníkov z Nedožier – K. Flimela, bratov J. a P. Richterovcov, J. Kršku; ďalej J. Mokrého
z Necpál, Prievidžanov P. Zachara, žandára J. Ježíka, niekoľkých zamestnancov podniku Carpathia atď. MO SR,
OVVaVO, č. 56728/70 – K. Flimel (1905); 34359/49 – J. Richter (1923); 67378/63 – P. Richter (1925); 8198/67
– J. Mokrý (1902); OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie
kádrovému odboru.
147
Celým údolím severne od Prievidze, približne na čiare Brezany – Nedožery – Lazany – Kanianka, bola totiž
už od januára 1945 budovaná obranná línia, na ktorej sa nemecké vojská plánovali dlhšie udržať. OA autora,
rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ Prievidza, č. 25/1945 prez.

27
 Keďže sa aktivita v pohorí Žiar čoraz viac zväčšovala, okrem týchto opatrení sa pristúpilo
tiež k zosilneniu hliadkovej činnosti. O opodstatnenosti tohto rozhodnutia svedčí i jedna zo
spomienok G. Polčíka: „No ešte jeden raz, vtedy sme mali taký veľký poplach, keď naši
chlapci zbadali, že ide Nemec s guľometom, postupuje hrebeňom smerom k nám, tak hneď
sme zaľahli, už nebolo vtedy snehu. Ja som mal guľomet, vedľa pušky a Jožo Krško mal 6,35
[mm] pištoľ. Už som mal guľomet zamierený na toho Nemca, ten mal tiež pás nábojov na sebe
a guľomet, a tak išiel, ale len tak našľapoval ako líška, po tej ceste, po hrebeni. A počítali sme
s tým, že za ním ide rota, že on je ako prieskumník. A naraz sa vyhrnú za ním civili, nie vojaci!
Z Turca boli naverbovaní kopať okopy pre strelcov. Lebo Nemci už vedeli, že musia utekať
cez toto pohorie na Turiec, Hornú Nitru už obsadili Rusi. Tak chytro naverbovali v Turci ľudí
a kopali pre strelcov také jamy, no kde si ľahne – to sme až potom zistili. No a nemohol som
vystreliť. Tak najprv sme počítali s tým, že sme prepadnutí, ale naposledy sme zistili, že sú to
obyčajní turčianski ľudia. Aj ten Nemec s tým guľometom, ten ako ich mal ochraňovať, a zase
tam bol ďalší tučný Nemec, to bol voľaký, no odborník bol určite, voľaký inžinier, a ten
určoval, kde sa majú tie okopy vykopávať. A od nás ani nie sto metrov! No a my sme mali
z hory, bola taká rúbaň a na tú cestu bolo vidieť, tak som ho mal na muške a mohol som ho
zastreliť, no ale tak tí ľudia by boli trpeli. Ženy to boli väčšinou, motyky mali. Ale čo sa stalo!
Tento Jožo Krško, tak bolo vidno na nich strach, na niektorých, čo k nám poprichádzali, takto
s ním klepalo [ukazuje]. A vytiahol si tú pištoľ, teda, a pác! Vystrelil. A ten Nemec, možno sto
krokov od nás bol, ale nepočul. ‚Nepočul‘, takto, tak sa tváril. Lebo tak jak sa mohol cítiť, keď
mu sedemdesiat metrov za chrbtom niekto vystrelí. Možno teda povedať, že aj Nemci mali
strach...“148
Neďaleko „nedožerského bunkra“ totiž cez pohorie Žiar prechádzala stará štátna cesta
Nedožery – Rudno, ktorá začala byť v kritických dňoch na prelome marca a apríla 1945
nemeckými vojskami čoraz viac využívaná. Jeden raz v tie dni spozorovala hliadka z úkrytu
na tejto ceste ustupujúcich nemeckých vojakov. Dala preto okamžite vedieť ostatným
v zemľanke. Kým však do tohto priestoru dorazili ďalší ozbrojení muži, nepriateľ tam už
nebol a viac sa ani neukázal. Zostal po ňom iba jeden prevrhnutý voz aj s vojenským
materiálom, ktorý následne muži z bunkra ukoristili.149

K problematike opevňovacích prác pozri tiež BAKA, Igor. Nasadenie civilného obyvateľstva na Slovensku na
opevňovacie práce v rokoch 1944 – 1945. Vojenská história. 2007, roč. 11, č. 1, s. 70 – 85.
148
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010. Porovnaj s mierne nadsadenou verziou M.
Pračku v ŠA Nitra, p. Bojnice, f. MNV Nedožery, č. 318/1963.
149
Získali tak niekoľko kusov munície a spojárskeho vybavenia. Tamže; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému
odboru.

28
 Dňa 4. apríla 1945, kedy bola po väčšom útoku ČA obsadená značná časť
hornonitrianskeho územia až po líniu Brezany – Nedožery – Lazany – Poruba150, zostúpili
niektorí ľudia, pochádzajúci prevažne z Prievidze, už na oslobodené územie.151 Nedožerčania
zotrvali ešte dva dni v horách a potom sa tiež vydali k svojim rodinám, niektorí celkovo po
štyroch mesiacoch strávených vo veľmi biednych podmienkach.152

150
Už koncom marca 1945 sa ľavé krídlo 40. sovietskej armády (F. F. Žmačenko) spolu so 4. rumunskou
armádou (N. Dăscălescu) priblížilo k juhovýchodnej hranici okresu Prievidza. Priame oslobodzovanie regiónu
však začalo až v ranných hodinách 3. 4. 1945. O deň neskôr bola oslobodená Prievidza a 6. 4. 1945 Nemecké
Pravno. HOZÁK, Július. Horná Nitra v boji za slobodu: (Príspevok k dejinám protifašistického hnutia na hornej
Nitre). Vydanie 1. Martin: Osveta, 1989, s. 117 – 120.
151
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
152
OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 3062/1945 adm.

29
3. Obdobie po skončení vojny
3.1. Povojnový obraz partizánskeho hnutia v pohorí Žiar vo svetle
vybraných dokumentov a literatúry regionálneho charakteru
Od skončenia druhej svetovej vojny ubehlo už bezmála sedemdesiat rokov. Za túto dobu
sa populácia Slovenska rozrástla o dve či tri ďalšie generácie, ktorým bolo (a je) predkladané
veľké množstvo rôznych, často i protichodných informácií o udalostiach minulých. Zámerom
tejto kapitoly nie je zanalyzovať povojnové vnímanie odbojových aktivít v Žiari v celej ich
komplexnosti. Ako však už z názvu state vyplýva, ide skôr o snahu poukázať na niektoré
konkrétne dokumenty, z ktorých je možné badať dodnes pretrvávajúcu nejednotnosť názorov
na činnosť ľudí, zdržujúcich sa koncom vojny v lesoch Žiaru. Druhú časť potom tvorí rozbor
vnímania partizánskej aktivity v pohorí Žiar v jednotlivých dielach odbornej literatúry, ktorá
je dokladom oficiálneho vnímania udalostí z r. 1944 – 1945 na regionálnej úrovni.

3.1.1. Horný Turiec

Zo zachovaných archívnych materiálov je v prvom rade potrebné spomenúť správy

o priebehu odboja a SNP, ktoré mali v období bezprostredne po skončení vojny vypracovávať
jednotlivé obce na Slovensku. O partizánoch v Žiari vypovedajú elaboráty viacerých
hornoturčianskych obcí najviac v tom zmysle, že tam nejakí boli, pričom ďalej nie sú bližšie
špecifikovaní.153 V správe za obec Kaľamenová154 je už uvedených viac informácií, okrem
razie v osade Za Háj či prechodu „ruských zajatcov“ sa spomínajú i mená konkrétnych ľudí z
hôr, a taktiež ich podriadenie veliteľovi 2. slovenskej národnej brigády155 K. K. Popovovi.
Napokon obec Slovenské Pravno udáva, že zamestnankyne tamojšieho notariátu boli
v kontakte „s partizánskou skupinou ‚Slovan a Žiare‘.“156
K tomuto obdobiu sa viaže i kauza obvinenia Jána Gulisa a jeho syna Vladimíra zo
spolupráce s Nemcami a udavačstva. Ich pričinením malo byť údajne zatknutých 30
a zavraždených 10 – 15 ľudí. Vyšetrovaním však nebol dokázaný ich priamy úmysel.157

153
SNA, zb. SNP, šk. 16, fasc. 1, spis č. 13 (Jasenovo); SNA, zb. SNP, šk. 45, fasc. 2, č. 89 (Dubové).
154
SNA, zb. SNP, šk. 16, fasc. 1, č. 18.
155
2. slovenská národná brigáda – veliteľ: K. K. Popov; komisár: A. Sedláček (po ňom F. Eštov); náčelník štábu:
P. V. Ancupov. Vznikla začiatkom októbra 1944 osamostatnením sa od 2. part. brig. M. R. Štefánika (Žingor).
Tvorili ju 3 oddiely (batalióny), spolupracujúce i s ďalšími miestnymi partizánskymi oddielmi. Do 29. 3. 1945,
kedy brigáda dostala rozkaz prejsť na Moravu, pôsobila v priestore Malej Fatry. GAŽO, E., Partizánske hnutie
na Slovensku, s. 138 – 142.
156
SNA, zb. SNP, šk. 17, fasc. 1, č. 106.
157
Bližšie pozri s. 15 tejto práce, ako aj MO SR, OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887); GIAČ, M. (zost.),
Turčianske obce v odboji, s. 123 – 126, 141.

30
V úradnom zázname Stanice Národnej bezpečnosti (ďalej NB) Slovenské Pravno sa v tejto
veci tiež udáva: „Podotýka sa, že Gulisovci neboli partizáni a ani žiadne akcie proti Nemcom
nepodnikali. Oni sa čiste len skrývali v horách, a súc ozbrojení dochádzali si pre potrebné
potraviny a veci, ktoré vzhľadom na zimné obdobie potrebovali.“158 Teda v rovnakej dobe,
kedy boli vytvorené správy o odbojovej činnosti v hornoturčianskych obciach teda existoval
aj takýto, opačný pohľad na činnosť partizánov v Žiari.
Nakoniec je tu ešte jeden, neskoršie datovaný dokument (pravdepodobne zo 60. rokov),
a to návrh na štátne vyznamenanie obce Dubové. Píše sa v ňom: „Obec bola v trvalom styku
s partizánskymi jednotkami. V pohorí Žiare nebolo síce natrvalo usadenej partizánskej
jednotky, ale mnohé väčšie či menšie skupiny potrebovali sprievodcov, spravodajcov, bolo
potrebné ich prekryť, zásobiť potravinami a odevou. V tomto smere bol zainteresovaný veľký
počet občanov, a to ako doma v obci, tak i v bunkroch v horách. Obec bola vyhlásená za
partizánsku a plné dva mesiace bola obsadená nemeckou jednotkou...“159 Okrem tvrdenia
o neexistencii utáborenej partizánskej skupiny stojí za povšimnutie najmä fakt, že v horách sa
zdržiavali ľudia, ktorí neboli v partizánskom hnutí priamo činní, ale s ním iba spolupracovali.
Ak by sme si prezreli regionálnu literárnu produkciu, viac či menej dotýkajúcu sa
problematiky protinacistického odboja v hornom Turci, našli by sme pomerne dosť zmienok
o partizánskom oddiele Slovan. Avšak ani tie práce, ktoré o ňom pojednávajú podrobnejšie, sa
nezmieňujú o jeho spolupráci či snahe koordinovať partizánov z pohoria Žiar.160 Na druhej
strane informácie o existencii partizánskej skupiny v lesoch Žiaru v regionálnej literatúre
horného Turca predsa len nájdeme. Popri takmer nepatrnej, v oboch prácach úplne identickej
zmienke, popisujúcej udalosti tohto obdobia so zameraním na obec Slovenské Pravno161,
najviac informácií o skupine Žiar poskytuje kolektívne dielo Turčianske obce v odboji.
Autorom jednotlivých riadkov, ktoré o nej pojednávajú, je v drvivej väčšine bývalý veliteľ
oddielu Slovan B. Majzlík.162 Ak by sme to teda mali zhrnúť, až na dve-tri práce, týkajúce sa
odboja v hornom Turci, niet o výskyte partizánskeho hnutia v pohorí Žiar žiadnej zmienky.

158
MO SR, OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887).
159
MO SR, OVVaVO, č. 4054/69 – J. Puškár (1907).
160
Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci, s. 190, 201, 206 – 207; ŠTILLA, Miloš
(zost.). Zniev a okolie. 1. vyd. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 194 – 217; KEVEŠ, Ján
(zost.). SNP a Turiec: 1944 – 1974. 1. vyd. Martin: Osveta, 1974, s. 254 – 255; KEVEŠ, Ján (zost.). SNP
a Turiec: 1944 – 1979. 2. dopl. vyd. Martin: Osveta, 1979, s. 276 – 277; KEVEŠ, Ján (zost.). Odboj v Turci:
(1938 – 1945). 1. vyd. Martin: Osveta, 1985, s. 170, 176, 282, 294 – 295.
161
KUBOVČÍK, J (zost.), Z minulosti a prítomnosti Turca 2, s. 210; Slovenské Pravno a okolie, s. 207.
162
Pozri GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 94, 132, 140, 141 – 142, 156, 178, 207, 235, 239 – 240,
122 – 127, 239 – 240.

31
 3.1.2. Horná Nitra

V hornonitrianskej časti pohoria Žiar pôsobili okrem partizánov, združených v skupine

Ráztočno, iba ľudia z „nedožerského bunkra“. Napriek tomu sa v povojnovom období
vytvorilo značné množstvo protichodných záznamov o ich vtedajšej činnosti. Možno povedať,
že iba minimum z týchto dokumentov by bolo vzniklo, nebyť udalostí, ktoré sa udiali
v priebehu apríla a mája 1945.
Vtedy totiž došlo ku krádeži väčšieho množstva potravinových zásob a ďalšieho
materiálu, ktoré ešte dovtedy skrývajúci sa Nedožerčania nestihli z hôr zniesť dole, do
dediny.163 Obvinených bolo niekoľko obyvateľov Nedožier, väčšinou príslušníkov miestnej
milície, ktorí prehľadávali hory kvôli nevybuchnutej munícii. Pri tej príležitosti sa dostali i do
miest, kde sa pred nedávnou dobou zdržiavali ľudia z „nedožerského bunkra“. Hoci všetky
veci boli dobre schované, medzi milicionármi bol i jeden bývalý príslušník tejto skupiny,
ktorý mal možnosť vedieť konkrétne miesto ich ukrytia. Po zistení, že úkryt je rozkradnutý,
došlo k nahláseniu tohto zločinu na Stanicu NB v Prievidzi, kde sa prípadu chopil iný bývalý
príslušník skupiny, strážm. G. Polčík. Domové prehliadky u vytipovaných podozrivých
napokon priniesli úspech a páchateľov sa podarilo usvedčiť. Tí sa potom k činu i sami
priznali. Prípad mal tiež súdne pokračovanie, ktoré sa skončilo až začiatkom 50. rokov, kedy
bolo trestné konanie zastavené. Keďže spĺňali podmienky prezidentskej amnestie, páchatelia
nakoniec neboli odsúdení a došlo k ich omilosteniu.164
Od tej doby však možno badať snahy niektorých z páchateľov znepríjemniť život ľuďom,
ktorí sa mali podieľať na ich usvedčení. Keďže sa im podarilo medzičasom získať vplyvné
funkcie v miestnej odbočke KSS ale i na MNV, mali na to nejednu príležitosť.165 Pre nás je
dôležitý najmä fakt, že nezanedbateľná časť ich úsilia viedla k spochybňovaniu odbojovej
činnosti niektorých ľudí z „nedožerského bunkra“, keď sa ju tí snažili preukázať.166 Uveďme
úryvok aspoň z jedného dokumentu: „Je mi známe, že nad obcou Nedožery, v priestore
zvanom Štyri chotáre mala skupina, v ktorej bol Polčík, Koreň a ešte ďalší asi 2-3 vykopaný

163
Celková hodnota ukradnutých vecí činila 17.580 Kčs. Ich majiteľmi boli J. Richter, J. Krško, V. Mjartan a T.
Krško. Bližšie pozri ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 3062/1945 adm.; ŠA Nitra, p. Bojnice, f.
Okresný súd v Prievidzi, spis č. T490/50.
164
Nárok na amnestiu mali z toho dôvodu, že dokázali svoju účasť v SNP, a teda „osvedčili sa v odbojovom
hnutí za obnovu slobody Slovákov, Čechov.“ Tamže.
165
Ako je uvedené v jednom z dokumentov: „Odhalením týchto, ako páchateľov krádeže, títo utrpeli pred
občanmi určitú hanbu, nakoľko v obci Nedožery sa nevyskytlo po niekoľko generácii, aby miestny občan kradol.
To ešte i dnes by mohol hocičo na verejnom mieste si každý ponechať a nik sa mu toho ani nedotkne, pretože
trestnú činnosť tu občania považujú za najväčšie zlo a jednotne by páchateľa odsúdili.“ OA G. Polčíka,
Vyjadrenie kádrovému odboru.
166
Bližšie pozri MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925); ŠA Nitra, p. Bojnice, f. MNV Nedožery, č.
318/1963; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.

32
bunker, ktorých ľudí zásoboval Pavel Richter, potravinami, získanými pravdepodobne od
svojho otca. Podľa mojej mienky táto skupina bojovú činnosť nevyvíjala, ale skôr išlo o ľudí
skrývajúcich sa pred Nemcami. Dokladám to tým faktom, že v priestore od Nedožier po
Jasenovo Nemci sústredení boli, a keď by táto skupina mala záujem zaujať bojové postavenie
proti nim, mala na to možnosť kedykoľvek. Ja však o žiadnej takejto akcií neviem. Okrem
uvedenej skupinky v tom samom priestore bola umiestnená ešte jedna skupina pozostávajúca
z občanov obce Nedožery, ako napríklad V. Mjartan, bratia Krškovci, obyvatelia osady Kúty,
Humaj a ďalší včetne môjho syna nebohého Jozefa.167 Ani táto skupina aktívny boj proti
Nemcom nevyvíjala, ale sledovali účel ukrytia sa pred Nemcami, lebo bolo známe, že Nemci
berú mladých chlapov. Túto skupinu však Pavel Richter nezásoboval.“168 Na základe týchto
výpovedí je zrejmé, že prakticky už od prvých povojnových rokov sa medzi ľuďmi v obci
Nedožery objavovali značne rozdielne názory na odbojovú činnosť v pohorí Žiar.
Iné dokumenty – po skončení vojny vyhotovované správy o priebehu protinacistického
odboja v obciach hornej Nitry, nám neposkytnú takmer žiadne informácie o skupine Žiar, a to
najmä z toho dôvodu, že kľúčové obce Nedožery a Brezany takéto pramene nevytvorili, resp.
tieto sa nezachovali. K dispozícii sú teda iba dotazníkové odpovede vyhotovené obcou
Majzel169, konštatujúce, že nejakí partizáni v pohorí nad ich obcou počas vojny boli.170
Čo sa týka regionálnej literatúry, partizánska skupina Žiar nie je spomínaná v podstate
v žiadnom z diel, zaoberajúcich sa problematikou protinacistického odboja na
hornonitriansku.171 Práca Horná Nitra v boji proti fašizmu síce informuje o vykonaných
deštrukčných akciách na trati Horná Štubňa – Prievidza, pozoruhodné však je, že na rozdiel
od väčšiny iných uvedených udalostí nepopisuje, kto túto akciu vykonal.172 Ak by sme
v literatúre skúsili porovnať početnosť zmienok o skupinách Žiar a Ráztočno, dospejeme

167
Syn autora citovaných slov, ktorý sa ku skupine Nedožerčanov v pohorí Žiar dostal až koncom marca 1945,
zomrel dva roky po skončení vojny.
168
MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925). Vierohodnosť tejto výpovede znižuje tvrdenie
o nepodporovaní druhej skupiny, pozostávajúcej prevažne z Nedožerčanov. Z akého dôvodu by sa P. Richter
neusiloval pomôcť svojmu vlastnému bratovi prežiť v horách (Vojtech Richter bol práve v osadenstve tohto
„nedožerského bunkra“), a naopak by riskoval svoj život „iba“ kvôli nejakým cudzím ľuďom, ku ktorým nemal
prakticky žiadne väzby?
169
Dnes obec Vyšehradné, od r. 1960 pričlenená k Nitrianskemu Pravnu. Majzel. In MAJTÁN, Milan. Slovenské
slovníky: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-03-
20]. Dostupné z: <http://slovniky.korpus.sk/?w=Majzel&s=exact&c=c118&d=sss&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-
8>.
170
SNA, zb. SNP, šk. 16, fasc. 1, spis č. 106.
171
Napr. 15 rokov slobodného života v Nitrianskom kraji. Nitra: Krajský dom osvety, 1960; HOLKA, Filip.
Národnooslobodzovací boj na Ponitrí. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľské stredisko Zs KNV pri KPÚ, 1967;
KOVÁČ, Ján (zost.). Protifašistické hnutie a odboj na Hornej Nitre. Banská Bystrica: Stredoslovenské
vydavateľstvo, 1969; HOZÁK, Július. Horná Nitra v boji za slobodu (Príspevok k dejinám protifašistického
hnutia na hornej Nitre). Martin: Osveta, 1989.
172
Horná Nitra v boji proti fašizmu: (Výberová bibliografia). Prievidza: Okresná knižnica, 1974, s. 29 – 30.

33
k zisteniu, že jednoznačne viac sa píše o ráztočnianskych partizánoch.173 Napokon sa však
predsa len dá nájsť aspoň jediná práca, spomínajúca partizánsku skupinu Žiar, a tou je
nedávno vydaná monografia obce Nedožery-Brezany. Pasáže o nej sú však v podstate iba
nekriticky prepísanými úryvkami z prameňov174, ktoré okrem niektorých faktografických
nepresností činnosť skupiny miestami neprimerane nadsadzujú.175 V konečnom dôsledku
teda, podobne ako v hornom Turci, ani literatúra týkajúca sa hornonitrianskej oblasti, až na
jedinú výnimku, partizánsku skupinu Žiar prakticky nespomína.

3.2. Povojnové osudy ľudí zo Žiaru a ich pohľady na vlastné

odbojové aktivity

Po skončení druhej svetovej vojny nastala pre obyvateľov podhorských dedín Žiaru nová
etapa, a to prevažne mierový život v znovu obnovenej Československej republike (ďalej
ČSR). Toto obdobie sa už od jeho počiatkov nieslo v znamení lepších životných vyhliadok
najmä pre aktívnych účastníkov protifašistického odboja, ktorí sa podľa druhu odbojovej
činnosti združovali v rôznych organizáciách.176 Rôzne formy zvýhodnenia boli zakotvené
i v legislatívnej podobe, a to už rok po skončení vojny. Prvým krokom v tejto oblasti bolo
prijatie zákona č. 34/46 Zb., ktorým sa charakterizoval pojem „čs. partizána“.177 Ďalším
v poradí bol zákon č. 136/46 Zb. o umiestňovaní a inom zaopatrení účastníkov národného
boja za oslobodenie,178 ktorý sa však stretol s negatívnymi pripomienkami, najmä v radoch
osôb väznených pre odbojovú a politickú činnosť. Požiadavky na jeho novelizáciu vyvrcholili

173
Pozri HOLKA, F., Národnooslobodzovací boj na Ponitrí, s. 130 – 131; KOVÁČ, J. (zost.), Protifašistické
hnutie a odboj na Hornej Nitre, s. 136 – 138. Z periodík pozri BIELIK, Oskar. Menej známy partizánsky oddiel.
Bojovník: dvojtýždenník antifašistov. 2011, roč. LVI, č. 11, s. 10.
174
Dajú sa pomerne jednoducho identifikovať, nakoľko niektoré časti sú z nich doslovne prepísané. Pozri ŠA
Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 57; OA J. Richterovej, dokumenty z pozostalosti po P. Richterovi; Kronika obce
Nedožery-Brezany: II. časť. Nedožery-Brezany, [b. r.]. Rukopis uložený na Obecnom úrade Nedožery-Brezany.
175
GÉCZYOVÁ, Iveta, GREŠNER, Lukáš (zost.). Nedožery-Brezany: Pamäť dediny a ľudí v nej. Nedožery-
Brezany: Obec Nedožery-Brezany, 2011, s. 38 – 39.
176
Na Slovensku spočiatku pôsobili Sväz protifašistických politických väzňov a ilegálnych pracovníkov, Sväz
vojakov slovenského národného povstania, Sväz vojakov čs. zahraničného odboja, Československá obec
legionárska I. a II. odboja na Slovensku, Sväz rasovo prenasledovaných, Sväz väzňov koncentračných táborov a
Sväz slovenských partizánov (ďalej SSP). V r. 1948 sa tieto zlúčili do Zväzu ľudových protifašistických
bojovníkov, ktorý sa o tri roky neskôr spojil s českým Svazem bojovníků za svobodu do jednotnej celoštátnej
organizácie s názvom Sväz protifašistických bojovníkov (ďalej SPB). Jeho nasledovníkom je v súčasnosti
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (ďalej SZPB). Bližšie pozri SCHMIDT, Tomáš. Vznik prvých
odbojových organizácií v povojnovom Československu v rokoch 1945 – 1948. In Pol storočie boja proti
fašizmu: Zborník dokumentov z konferencie k 50. výročiu 1. zjazdu SZPB konanej dňa 19. apríla 2007 v
Bratislave [online]. [2007], s. 3 – 6. [cit. 2013-03-18]. Dostupné z: <http://www.szpb.sk/szpb.html#histor>.
177
Zákon č. 34 ze dne 14. února 1946, jímž se vymezuje pojem „československého partyzána“. In Sbírka zákonů
a nařízení republiky Československé. 4. března 1946, roč. 1946, 16.
178
Zákon č. 136 ze dne 15. května 1946 o umisťování a jiném zaopatření účastníků národního boje za
osvobození. In Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. 18. června 1946, roč. 1946, 56.

34
ešte koncom roka 1946, a to v známom zákone č. 255/46 Zb.179 Práva podľa tejto legislatívnej
normy si mohli uplatniť len vlastníci osvedčenia, vydaného Ministerstvom národnej
obrany.180 Niet preto divu, že sa túto možnosť snažilo využiť veľké množstvo ľudí, počas
vojny viac či menej zapojených do protinacistického odboja. Obrovský nárast žiadostí
o vydanie Osvedčenia nastal najmä od konca 60. rokov, a to v súvislosti so zaradením
účastníkov odboja medzi dôchodkové skupiny.181
Práve vzhľadom na nutnosť dokladať vlastnú odbojovú činnosť, prípadne svedčiť
niekomu inému, vzniklo značné množstvo subjektívnych výpovedí, a to i k partizánskemu
hnutiu v pohorí Žiar. Okrem nich sa samozrejme vyskytli aj ďalšie vyjadrenia, pomocou
ktorých sa dá poukázať na rozdielnosti v prezentovaní vlastnej činnosti jednotlivými ľuďmi,
ale i v rámci života jednej osoby, a to v rôznych obdobiach jej života.

3.2.1. Účastníci odboja z bunkra v Kukovskej doline

Július Kohn bol po rozpustení partizánskeho oddielu Slovan v apríli 1945 dočasne
ustanovený za veliteľa Národnej stráže182 v Slovenskom Pravne a v tejto funkcii zotrval až do
konca vojny.183 Prvé mesiace v oslobodenej ČSR strávil prevažne v domácom liečení v
Slovenskom Pravne a bez zamestnania. Jeho vtedajšiu neľahkú životnú situáciu potvrdzuje
i fakt, že až na jeho družku, ktorú si čoskoro po vojne vzal za ženu, nikto z jeho najbližších
rodinných príslušníkov už nežil.184 Na jeseň 1945 sa mu podarilo zohnať prácu úradníka
drevárskej spoločnosti v Turčianskych Tepliciach. Po roku však zmenil povolanie
a v Bratislave sa stal osobným tajomníkom poslanca Ústavodarného národného zhromaždenia
Františka Komzalu.185 V tejto dobe si tiež zmenil priezvisko na „Koreň“.186 Po „Víťaznom

179
Zákon č. 255 ze dne 19. prosince 1946, o příslušnících československé armády v zahraničí a o některých
jiných účastnících národního boje za osvobození. In Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. 1946,
31. prosince 1946, 107.
180
Pre zjednodušenie budeme v nasledujúcich riadkoch označovať osvedčenie účastníkom národného boja za
oslobodenie iba skráteným tvarom „Osvedčenie“.
181
Bližšie pozri ŠVANDA, Petr. Realizácia zákona č. 255/1946 Zb. v podmienkach Slovenska. In Pol storočie
boja proti fašizmu: Zborník dokumentov z konferencie k 50. výročiu 1. zjazdu SZPB konanej dňa 19. apríla 2007
v Bratislave [online]. [2007], s. 13 – 15. [cit. 2013-03-25]. Dostupné z: <http://www.szpb.sk/szpb.html#histor>.
182
Národná stráž – jedna z provizórnych foriem bezpečnostných zložiek, ktoré z dôvodu udržiavania poriadku
vznikali po prechode frontu na oslobodenom území.
183
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Charakteristika – Július Kohn (1908); OA Ľ. Domancovej, potvrdenie
MNV v Slovenskom Pravne (24. 4. 1945).
184
Po návrate do rodnej obce našiel J. Kohn už len zvyšky domu svojich rodičov, ich majetok bol rozkradnutý.
Otec s matkou zahynuli v r. 1942 v Osvienčime, brat Vojtech bol koncom marca 1942 odtransportovaný do
poľského Lublinu, a tiež sa stal obeťou holokaustu. MO SR, OVVaVO, č. 5810/57 – J. Koreň (1908); VA – CR,
f. OS, J. Kohn-Koreň (1908); Vojtech Kohn. In Yad Vashem: The Central Database of Shoah Victims'
Names [online]. © 2013 [cit. 2013-03-19]. Dostupné z:
http://db.yadvashem.org/names/nameDetails.html?itemId=4703517&language=en.
185
Členom komunistickej strany bol už počas vojny, kedy vstúpil do organizácie fungujúcej pri partizánskom
oddiele Slovan. VA – CR, f. OS, J. Kohn – Koreň (1908).

35
februári“ bol v máji 1948 určený do funkcie správcu rekreačného strediska Revolučného
odborového hnutia v bardejovských kúpeľoch. V polovici 50. rokov sa presťahoval do
podtatranskej obce Štôla, kde pracoval ako vedúci prevádzky jednej z miestnych liečební.
Neskoršie pôsobil na neďalekom liečebnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb vo
Vyšných Hágoch, kde zároveň vykonával i funkciu predsedu tamojšej závodnej organizácie
komunistickej strany. Zomrel v novembri 1979.187
Za svoju odbojovú činnosť bol viac rázy vyznamenaný, a to Československým vojnovým
krížom 1939, odznakom Československého partizána a ďalšími medailami. Dlhé roky sa tiež
angažoval v SPB.188 Už v r. 1946 mu bol priznaný charakter čs. partizána za činnosť
u jednotky „II. Stalin – Brunovský“189, ktorej príslušníkom však nikdy nebol. Ako vysvetľuje
v jednom z neskorších dokumentov, názov tejto brigády mu bol zapísaný omylom a hoci
žiadal o zmenu v názve jednotky na oddiel Slovan, údajne mu nemalo byť vyhovené.190
Každopádne už rok od konca vojny vo viacerých výpovediach vystupuje ako príslušník
skupiny „Žiar“.191 Čo je však dôležité, vo svedectve J. Solárikovi z r. 1947 spomína aj svoju
veliteľskú funkciu, keďže je podpísaný ako „príslušník 2. part. brigády, oddiel Slovan, veliteľ
čaty“.192 On sám sa stal držiteľom „Osvedčenia“ v r. 1957, no v dokumentoch, ktoré sa k jeho
vybavovaniu viažu, nie je nejako zvlášť spomenuté, že by počas vojny zastával vyššiu pozíciu
veliteľa.193 Ako veliteľ partizánov v Žiari Koreň potom hromadne vystupuje až od 60. rokov,
kedy svedčí prakticky každému jednému bývalému príslušníkovi či spolupracovníkovi svojej
skupiny.194

186
Pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 141843/47 – J. Solárik (1922).
187
Tamže; MO SR, OVVaVO, č. 5810/57 – J. Koreň (1908); OA autora, e-maily MUDr. Petra Fabiana (vnuka J.
Kohna-Koreňa) autorovi (14. a 15. 10. 2008); OA Ľ. Domancovej, Zoznam príslušníkov partizánskeho oddielu
II. slov. nár. part. brig. 3. bat.
188
OA autora, e-maily P. Fabiana autorovi (14. a 15. 10. 2008).
189
Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina – veliteľ: I. D. Dibrova (neskôr J. Brunovský); komisár: D. Kováč
(neskôr G. M. Lošakov); náčelník štábu: J. Brunovský (neskôr Ľ. Ložek). Brigáda vznikla začiatkom októbra
1944, na jar 1945 mala 12 oddielov pôsobiacich na území Malých a Bielych Karpát. GAŽO, E., Partizánske
hnutie na Slovensku, s. 112 – 121.
190
MO SR, OVVaVO, č. 5810/57 – J. Koreň (1908), č. 7144/69 – J. Šimko (1907); VA – CR, f. OS, J. Koreň
(1908); MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána.
191
MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter (1923); OA Ľ. Domancovej, potvrdenia B. Majzlíka J. Kohnovi
(1945 – 1947)
192
MO SR, OVVaVO, č. 141843/47 – J. Solárik (1922). V tejto dobe ho ako veliteľa skupiny v Žiari vo
viacerých potvrdeniach spomína i B. Majzlík. OA Ľ. Domancovej, potvrdenia B. Majzlíka J. Kohnovi (1947) a
Ľ. Kováčikovi (1947).
193
MO SR, OVVaVO, č. 5810/57 – J. Koreň (1908).
194
Prvý raz vo vyjadreniach pre P. Richtera. MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925). Neskoršie
i ďalším, pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 52632/70 – Štefan Beňo (1909), 211112/76 – M. Gašpar (1913),
142832/74 – Š. Humaj (1914).

36
 Koreňov spoločník z bunkra, Jozef Šovčík, po vojne ako „zaslúžilý partizán“ dočasne
prevzal vedenie Nemeckého Pravna a neskoršie sa stal predsedom miestnej odbočky SSP.195
Podľa archívnych dokumentov bol v júni 1946 zatknutý príslušníkmi NB a odovzdaný
okresnému súdu v Prievidzi.196 Pravdepodobne to pre neho ale nejaké väčšie následky
nemalo. Vzhľadom k skutkom v minulosti a búrlivému životnému štýlu sa však jeho ďalšie
účinkovanie vo vtedajšom mieste pôsobenia stávalo neúnosným, preto sa odsťahoval do
česko-nemeckého pohraničia. Istú dobu žil v Děčíne, až sa napokon definitívne usadil v obci
Dubí u Teplic, kde s najväčšou pravdepodobnosťou i zomrel.197 Ešte ako člen SSP bol za
svoju odbojovú činnosť navrhnutý na vyznamenanie Pamätnou medailou Radu Slovenského
národného povstania.198 Od r. 1946 mu bol tiež priznaný charakter čs. partizána za službu
u jednotky „Veličko“199, ale to len v dobe od vypuknutia SNP do konca októbra 1944.200 Už
o rok neskôr vystupuje vo svedectve pred martinskou pobočkou SSP ako komisár oddielu
Žiar.201 V rovnakej funkcii sa potom prezentuje až v 80. rokoch, snažiac sa získať
„Osvedčenie“, v rámci ktorého sa uchádzal práve o rozšírenie doby odbojovej činnosti za
účinkovanie v partizánskej skupine Žiar oddielu Slovan.202
Nikolaj Osipov sa po prechode frontu ešte krátko doliečoval zo svojej nemoci a po
uzdravení bol pridelený k niektorému z útvarov ČA na území Rakúska. Jeho ďalšie osudy nie
sú známe.203
Štefan Gürtler bol v krátkom období po prechode frontu zvolený členom MNV
v Nemeckom Pravne, ako aj tamojšej miestnej odbočky SSP.204 Keďže bol pôvodne nemeckej
národnosti a nechcel opustiť územie republiky, žiadal začiatkom roka 1946 o zachovanie čs.
štátneho občianstva.205 Ako aktívnemu účastníkovi SNP mu v tejto veci nakoniec bolo

195
OA Ľ. Domancovej, svedecké vyhlásenie B. Majzlíka J. Šovčíkovi (1985); ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Okresný
výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prievidzi (ďalej OV SZPB Prievidza), spis č. 2/1946.
196
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 10/1946. Mal za sebou údajne i viacnásobné zločiny krádeže
a lúpeže. ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 19/1946.
197
OA autora, rozhovor s J. Š. (dcérou J. Šovčíka), Nedožery-Brezany 17. 3. 2009; VHA Bratislava, f. OS, J.
Šovčík (1916); LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, s. 154.
198
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 12/1946.
199
1. partizánska brigáda M. R. Štefánika – veliteľ: P. A. Veličko; komisár: A. K. Ľach (neskôr V. I. Chrapko);
náčelník štábu: J. J. Čarnogorov (neskôr V. I. Chrapko, P. I. Kononov). Brigádu tvorilo 6 oddielov s rôznymi
miestami pôsobenia. GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 302 – 310. [vzhľadom k osobe J. Šovčíka sa
údaje o brigáde vzťahujú len k obdobiu do konca októbra 1944 – pozn. M. V.]
200
MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána; VHA Bratislava, f. OS, J. Šovčík (1916).
201
MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter (1923).
202
OA Ľ. Domancovej, korešpondencia J. Šovčíka s B. Majzlíkom (r. 1985).
203
OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar – pri Budiši (menoslov príslušníkov); OA J. Richterovej,
dokumenty z pozostalosti po P. Richterovi.
204
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. D1-623/1945 prez.; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č.
10/1946.
205
Dovtedy sa väčšinou hlásil k nemeckej národnosti. ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 14263/1947
adm.

37
aj vyhovené. V Nitrianskom Pravne žil a väčšinu času potom pracoval ako tesár, a to až do
svojej smrti v r. 1972.206 Za svoje zásluhy v boji proti nacizmu bol navrhnutý
a pravdepodobne i vyznamenaný Pamätnou medailou Radu SNP, ako aj Pamätnou medailou
k 20. výročiu SNP.207 Popritom mal od r. 1947 nárok na nosenie odznaku čs. partizána,208 a to
za odbojovú činnosť, ktorú mal počas vojny vykonávať v rámci Hornonitrianskej partizánskej
brigády209. Práve príslušnosť k tejto brigáde, konkrétne jej oddielu Thälmann210, Gürtler vo
väčšine dokumentov vykazuje.211 Týka sa to nielen tesne povojnového obdobia, ale i 60. a 70.
rokov, kedy si sám žiadal o vydanie „Osvedčenia“.212 V tomto čase však vydával svedectvá
i bývalým príslušníkom skupiny Žiar, vystupujúc ako ich spolubojovník, ba dokonca aj ako
veliteľ.213
Ernst Greschner sa po skončení vojny stal v mieste svojho bydliska členom komunistickej
strany i SSP.214 Podobne ako Gürtler, aj on bol nemeckej národnosti, preto v r. 1946 žiadal
o zachovanie čs. občianstva pre seba a svoju maloletú dcéru.215 Nakoľko však v Gajdli216 z
jeho rodiny okrem nich už nikto nezostal, dobrovoľne odišli do Nemeckej demokratickej
republiky. Neskoršie sa Greschner presťahoval za svojou ženou do oblasti Bádenska-
Württemberska v Spolkovej republike Nemecko, kde nakoniec i zomrel.217 Svojou účasťou
v povstaní si ešte na čs. území vyslúžil návrh na vyznamenanie Pamätnou medailou Radu

206
Tamže; MO SR, OVVaVO, č. 13 421/69 – Š. Gürtler (1902); OA autora, list Obecného úradu (ďalej OcÚ)
Nitrianske Pravno autorovi zo dňa 23. 7. 2009.
207
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 12/1946; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Nitrianske
Pravno, Š. Gürtler (1902).
208
MO SR, OVVaVO, č. 13421/69 – Š. Gürtler (1902); MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs.
partizána; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 50/1946.
209
Hornonitrianska partizánska brigáda – veliteľ: F. Hagara; komisár: F. Mišeje; náčelník štábu: F. Konečný.
Okrem štábu ju mali tvoriť 4 oddiely: Vtáčnik, Dolné Vestenice, Major a Thälmann, pôsobiace v pohoriach
Vtáčnik, Rokoš či na okolí Kľaku. GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 156 – 158.
210
Oddiel Thälmann – veliteľ: J. Elischer; komisár: L. Maurer. Pozostával najmä z partizánov nemeckej
národnosti, pochádzajúcich z viacerých dedín Hauerlandu. Miestom jeho pôsobenia boli okolité pohoria Malá
Magura a Malá Fatra (okolie Kľaku). Tamže, s. 158.
211
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 14263/1947 adm.; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č.
42/1946; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. HNPB, p. č. 94; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Nitrianske Pravno,
Š. Gürtler (1902).
212
MO SR, OVVaVO, č. 13421/69 – Š. Gürtler (1902).
213
Pozri MO SR, OVVaVO, č. 54826/70 – J. Krško (1913). OA J. Richterovej, dokumenty z pozostalosti po P.
Richterovi.
214
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 14252/1947 adm.; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č.
42/1946.
215
V žiadosti si už uvádzal meno v poslovenčenom tvare – Ernest Grešner. ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV
Prievidza, č. 14252/1947 adm.
216
Dnes Kľačno. Gajdel. In MAJTÁN, Milan. Slovenské slovníky: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v
rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-03-20]. Dostupné z:
<http://slovniky.korpus.sk/?w=K%C4%BEa%C4%8Dno&s=exact&c=paea&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8>.
217
Jeho žena odišla zo slovenského územia ešte pred ním, v jednom z utečeneckých transportov. OA autora, list
Josefa Palescha autorovi (8. 7. 2008); OA autora, e-mail Obecného úradu (ďalej OcÚ) Kľačno autorovi (25. 6.
2009); OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa J. Šovčíkovi (30. 11. 1974).

38
SNP.218 Všetky jeho zmienky o vlastnej odbojovej činnosti sa viažu k pôsobeniu v oddiele
Thälmann Hornonitrianskej partizánskej brigády. V tom mále zachovaných prameňov
skupinu Žiar nikde nespomína.219
Dvaja bývalí dezertéri z nemeckej armády, Fedor a Sáša, mali od doby prechodu frontu
neľahkú situáciu.220 Len čo zišli z hôr, prihlásili sa na vojenskom veliteľstve ČA v Prievidzi,
kde s nimi však nezaobchádzali podľa ich predstáv.221 Z pivnice, v ktorej boli držaní, sa im
napokon podarilo ujsť a „na čierno“ vykonávať pomocné práce na hospodárstve T. Kršku
v bojnických Kútoch (Sáša) a v Prievidzi u istého Melišku (Fedor).222 Napriek snahe
ponechať ich v tomto umiestnení museli neskoršie na základe vyhláseného nariadenia
o povinnom sústreďovaní takýchto osôb odísť.223 Po eskortovaní do Turčianskeho Sv.
Martina224 mali byť údajne prevezení do Zvolena,225 avšak ich ďalšie osudy sú dnes už ťažko
rekonštruovateľné.226

3.2.2. Ľudia z iných úkrytov na turčianskej strane Žiaru

Jozef Fontány bol po prechode frontu zvolený členom MNV v Kaľamenovej. Neskoršie
pracoval ako strážny u Štátnych majetkov Slovenské Pravno. Zomrel v r. 1985.227 V r. 1947
mu bol priznaný charakter čs. partizána za činnosť u jednotky „M. R. Štefánik“228, na základe

218
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 12/1946.
219
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. 14252/1947 adm.; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č.
42/1946; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. HNPB, p. č. 94.
220
Ako bývalí občania ZSSR a zároveň príslušníci nemeckej vojenskej jednotky boli automaticky v hľadáčiku
sovietskych bezpečnostných orgánov. Nič na tom nemenil ani fakt, že sa rozhodli dezertovať medzi partizánov.
221
Vojenským veliteľom Prievidze bol od 10. 4. 1945 mjr. A. A. Profimov. HOZÁK, J., Horná Nitra v boji za
slobodu, s. 121.
222
Podľa inej výpovede G. Polčíka bol druhý z nich umiestnený v obci Nedožery u občana Šimu. OA G. Polčíka,
Vyjadrenie kádrovému odboru.
223
Najväčšiu aktivitu v tomto smere vyvíjal T. Krško, ktorý bol vtedy členom ONV v Prievidzi. ŠA Nitra, p.
Bojnice, f. OV SZPB Prievidza, č. 21/1946; OA autora, rozhovor s V. Krškom, Bojnice-Kúty 2009.
224
Dnes Martin. Turčiansky Svätý Martin. In MAJTÁN, Milan. Slovenské slovníky: Názvy obcí Slovenskej
republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-04-13]. Dostupné z:
<http://slovniky.korpus.sk/?w=Tur%C4%8Diansky+Sv%C3%A4t%C3%BD+Martin&s=exact&c=z75c&d=sss
&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8>.
225
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA autora, rozhovor s V. Krškom, Bojnice-
Kúty 2009. V niektorých aspektoch odlišnú verziu priebehu udalostí uvádza vo svojej obhajobe z 50. rokov G.
Polčík, kedy došlo k obvineniu jeho osoby z ukrývania „vlasovcov“. Vierohodnejšie však v tomto smere
vyznievajú jeho neskoršie výpovede v rámci rozhovorov s autorom tejto práce. Porovnaj OA G. Polčíka,
Vyjadrenie kádrovému odboru.
226
Podľa G. Polčíka boli ich životy ukončené ešte na Slovensku, vo Zvolene. V. Krško sa zas domnieva, že
skončili niekde na Sibíri. Tamže.
227
VHA Bratislava, f. OS, J. Fontány (1916); MO SR, OVVaVO, č. 13425/49 – J. Fontány (1916), č. 14257/69 –
J. Gulis (1887).
228
2. partizánska brigáda M. R. Štefánika – veliteľ: V. Žingor; komisár: K. Bacílek (neskôr A. Sedláček, po ňom
miesto neobsadené); náčelník štábu: L. Nosák (neskôr E. Hurta). Jej jadro tvorili príslušníci Slovenského oddielu
1. brigády M. R. Štefánika (Veličko). Počas celej doby pôsobenia sa až do oslobodenia viac rázy menilo jej
zloženie i počty príslušníkov. Bližšie pozri GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 122 – 137.

39
ktorého o dva roky neskôr dostal aj „Osvedčenie“.229 Od 70. rokov vydával svedectvá
mnohým obyvateľom hornoturčianskych dedín,230 v ktorých vystupoval ako veliteľ oddielu
partizánov, vytvoreného na rozkaz Vasila Stanku z partizánskeho zväzku Ján Žižka231.
Ján Gulis sa v r. 1945 stal predsedom MNV v obci Kaľamenová, kde dovtedy pôsobil ako
roľník. Už bolo spomenuté, že v tomto období bol obvinený zo spolupráce s Nemcami,
šetrenie jeho vinu ale napokon nepotvrdilo.232 Neskoršie, koncom 60. rokov, žil na dôchodku
v Martine – Priekope.233 Vzhľadom na preukázanú odbojovú činnosť u jednotky „Štefánik –
Žingor“234 sa v r. 1947 stal držiteľom charakteru čs. partizána.235 Neskoršie si vybavoval aj
„Osvedčenie“, ktoré mu však nakoniec vydané nebolo.236 Vo svojej žiadosti, ako aj
svedectvách iným ľuďom, uvádzal svoju činnosť ako príslušník 2. part. brigády M. R.
Štefánika.237
Jeho syn Vladimír Gulis pracoval po vojne ako súkromný úradník s bydliskom v Malom
Čepčíne. Podľa neskorších údajov bol strojným zámočníkom u martinského Tatra nábytku.
Zomrel v r. 1998.238 Podobne ako jeho otec, i on získal charakter čs. partizána už dva roky po
vojne a za činnosť u rovnakej jednotky, teda 2. part. brig. M. R. Štefánika.239 Zakrátko nato sa
stal i držiteľom „Osvedčenia“. Pri dokazovaní svojich aktivít vypovedal o sebe ako
o veliteľovi čaty Vyšehrad Žingorovej brigády.240
Matej Gašpar z bunkra pod Košariskom bol po oslobodení v r. 1945 zvolený za tajomníka
národného výboru v Budiši. Po presťahovaní sa do Banskej Bystrice pôsobil na odbore
školstva u tamojšieho Krajského národného výboru. Neskoršie sa stal riaditeľom Krajského

229
MO SR, OVVaVO, č. 13425/49 – J. Fontány (1916); MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs.
partizána; VHA Bratislava, f. OS, J. Fontány (1916).
230
Pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 62319/71 – J. Hús (1913), č. 13108/69 – P. Nepela (1914), č. 7144/69 – J.
Šimko (1907).
231
Partizánsky zväzok Ján Žižka – veliteľ: T. Pola; komisár: Š. Kaščák; náčelník štábu: V. I. Klokov. Vznikol
koncom novembra 1944 po náraste počtu príslušníkov pôvodnej rovnomennej part. brigády. Okrem štábu
a štábneho práporu ho tvorilo ďalších 12 práporov a niekoľko menších jednotiek, pôsobiacich v rôznych
priestoroch západného a stredného Slovenska. GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 501 – 531.
232
Bližšie pozri s. 15 tejto práce.
233
MO SR, OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887); SNA, zb. SNP, šk. 16, fasc. 1, č. 18.
234
2. partizánska brigáda M. R. Štefánika.
235
MO SR, OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887); MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs.
partizána.
236
Žiadosť na vydanie osvedčenia si podal v r. 1969. Proces uznania sa však čoraz viac predlžoval,
a pravdepodobne kvôli svojmu úmrtiu Gulis už ďalšie požadované doklady predložiť nemohol. MO SR,
OVVaVO, č. 14257/69 – J. Gulis (1887).
237
Tamže; MO SR, OVVaVO, č. 134781/73 – Z. Kutniková (1921).
238
VHA Bratislava, f. OS, V. Gulis (1918); MO SR, OVVaVO, č. 83152/48 – V. Gulis (1918).
239
Tamže; MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána.
240
Tamže; MO SR, OVVaVO, č. 62319/71 – J. Hús (1913). Partizánska skupina Vyšehrad – veliteľ: V. Gulis;
komisár: V. Blahovec; náčelník štábu: J. Kozol. Jednotka bola organizovaná od júla 1944 a až do prechodu
frontu v apríli 1945 pôsobila v priestore Turca, hornej Nitry či Malej Fatry. GAŽO, E., Partizánske hnutie na
Slovensku, s. 130.

40
pedagogického ústavu. Za svoju odbojovú činnosť (najmä kvôli pôsobeniu u 1. ČSAS) bol
vyznamenaný Radom SNP II. triedy, Pamätnou medailou Radu SNP a Čs. medailou Za
chrabrosť pred nepriateľom.241 Nevedno, či si žiadal o priznanie charakteru čs. partizána,
každopádne jeho držiteľom nebol.242 „Osvedčenie“ získal až v polovici 70. rokov, už predtým
však svedčil niekoľkým ďalším ľuďom ohľadne ich spolupráce s „partizánskou skupinou
v pohorí Žiare“, ktorej mal byť i on príslušníkom.243

3.2.3. Osadenstvo „nedožerského bunkra“

Nedožerčan Štefan Humaj, ktorý patril medzi prvých ľudí, zdržujúcich sa v „nedožerskom
bunkri“, pracoval po vojne ako murár a obkladač v rôznych podnikoch. V rodnej obci žil až
do svojej smrti v r. 1985. O vlastnej odbojovej aktivite medzi partizánmi „skupiny Slovan
Štefánikovej brigády“ sa obšírnejšie vyjadruje až v priebehu 70. rokov, kedy sa stal držiteľom
„Osvedčenia“. Počas svojho života bol tiež členom SZPB.244
Jeho mladší brat Jozef pôsobil v prvých povojnových rokoch na viacerých bratislavských
úradoch. Neskoršie bol zamestnaný na rôznych funkciách v stavebníctve. Zomrel v r. 1998
v obci Nedožery-Brezany245. Bol organizovaný v miestnej odbočke SZPB, pričom mal
vybavené aj „Osvedčenie“. Jeho účasť v odboji bola ocenená Radom SNP II. tr., Pamätnou
medailou k 20. výročiu SNP a ďalšími medailami.246 Svoju činnosť po potlačení povstania
sprvoti popisuje v tom zmysle, že sa iba zdržiaval v lesoch.247 V neskorších svedectvách však
už uvádza seba i ďalších ako príslušníkov partizánskej skupiny v pohorí Žiar.248
Ďalší z Nedožerčanov, Jozef Solár, bol v apríli 1945 zvolený za Demokratickú stranu
(ďalej DS) do MNV. Od konca vojny až do dôchodku pracoval ako roľník, neskoršie

241
MO SR, OVVaVO, č. 211112/76 – M. Gašpar (1913); OA autora, e-mail Emílie Frnovej (starostky Budiša)
autorovi (21. 10. 2009).
242
MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána.
243
MO SR, OVVaVO, 11871/69 – J. Filc (1901), č. 211112/76 – M. Gašpar (1913), č. 33718/69 – J. Šimko
(1910).
244
Okrem potvrdenia o prítomnosti J. Richtera v „skupine Žiar“ sa dovtedy o svojej činnosti v pohorí Žiar
väčšmi nezmieňuje. MO SR, OVVaVO, č. 142832/74 – Š. Humaj (1914), č. 34359/49 – J. Richter (1923); OA
Jozefa Humaja, Zoznam protifašistických bojovníkov MO SZPB Nedožery-Brezany.
245
Od r. 1964 boli dovtedy samostatné Nedožery a Brezany zlúčené do jednej obce Nedožery-Brezany.
Nedožery-Brezany. In MAJTÁN, Milan. Slovenské slovníky: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch
1773 – 1997) [online]. Bratislava, 1998 [cit. 2013-03-20]. Dostupné z:
<http://slovniky.korpus.sk/?w=Nedo%C5%BEery-Brezany&s=exact&c=Ka38&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8>.
246
OA Moniky Chudej, dokumenty z pozostalosti po J. Humajovi; OA J. Humaja, Zoznam protifašistických
bojovníkov MO SZPB Nedožery-Brezany; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Miestny národný výbor v Nedožeroch-
Brezanoch (ďalej MNV Nedožery-Brezany), č. 427/1968.
247
OA M. Chudej, dokumenty z pozostalosti po J. Humajovi; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100,
Nedožery-Brezany, J. Humaj (1919). V jednom z dokumentov uvádza, že v priebehu januára až apríla 1945 sa
skrýval v lesoch, pričom k partizánskej jednotke sa mu dostať nepodarilo. VA – CR, f. OS, J. Humaj (1919).
248
MO SR, OVVaVO, 56728/70 – K. Flimel (1905), č. 8198/67 – J. Mokrý (1902); OA Ľ. Domancovej,
potvrdenie B. Majzlíka J. Humajovi (1980).

41
traktorista v miestnom jednotnom roľníckom družstve (ďalej JRD). Zomrel v r. 1991.249 Svoju
činnosť v horách údajne nikdy nepovažoval za partizánsku. Neangažoval sa preto
v odbojárskych organizáciách, nebol držiteľom nijakých vyznamenaní, ani sa nesnažil získať
„Osvedčenie“. Ľuďom, ktorí sa s ním v horách ukrývali, však ich prítomnosť v Žiari, ak ho
o to požiadali, dosvedčil.250
Vendelín Mjartan z bojnických Kútov sa po skončení vojny vrátil k roľníctvu, neskoršie
sa zamestnal na bani v Cigli. Zomrel v r. 1989.251 Bol príslušníkom SSP, pričom za svoju
činnosť v Hornonitrianskej partizánskej brigáde mal priznaný i charakter čs. partizána.252
Koncom 60. rokov sa stal držiteľom „Osvedčenia“, v dokumentoch ktorého sa zmieňuje i o
pôsobení v pohorí Žiar.253
Prievidzský žandár Gustáv Polčík sa po prechode frontu vrátil na miesto svojho
predošlého pôsobenia. Ako príslušník NB potom pracoval na rozličných funkciách, najmä
v Prievidzi, ale i Lužiankach a Novákoch-Laskári. V hodnosti kapitána odišiel v r. 1978 do
dôchodku. Žije dodnes v Prievidzi.254 Za svoju odbojovú činnosť bol vyznamenaný Pamätnou
medailou radu SNP, viacerými výročnými medailami i ďalšími oceneniami. Je organizovaný
v SZPB a bolo mu priznané i „Osvedčenie“.255 Prvé zmienky o jeho činnosti v Žiari
pochádzajú už z r. 1945, udávajúc, že „odišiel do hôr k partizánskej skupine, ktorá mala svoje
stanovište v katastri obce Budiš.“256 Vo vyjadrení Krajskej správe Ministerstva vnútra z r.
1958, kedy musel čeliť viacerým obvineniam, vzniknuvším z osobnej nevraživosti voči jeho
osobe257, obšírnejšie popisuje partizánsku činnosť v Žiari a zmieňuje sa tiež o podriadení ich

249
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ MNV Nedožery, č. 1392/1945 adm.; VHA Bratislava, f. OS, J. Solár (1915).
250
OA autora, rozhovor s †M. Solárovou, M. Šimovou a J. Šimom, Nedožery-Brezany 26. 1. 2012. Konkrétne
svedectvo pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter (1923).
251
OA Anny Šlaukovej, dokumenty z pozostalosti po V. Mjartanovi.
252
Činnosť mal uznanú od 29. 8. 1944 do 6. 4. 1945, teda aj za dobu, kedy pobýval v Žiari. MO SR, OVVaVO,
Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána; OA A. Šlaukovej, dokumenty z pozostalosti po V. Mjartanovi.
253
MO SR, OVVaVO, č. 33238/69 – V. Mjartan (1906); OA A. Šlaukovej, dokumenty z pozostalosti po V.
Mjartanovi. Takisto vo svedectve Š. Humajovi z „nedožerského bunkra“ udáva svoju vlastnú i jeho prítomnosť
v „skupine Slovan, ktorá sa zdržovala na pohorí Žiare.“
254
LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, Prílohy, s. XXXIX – XL.
255
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom (1918), Prievidza 2008 – 2010.
256
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV Prievidza, č. D1-515/1945 prez. Pozri tiež ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV
Prievidza, č. D1-829/1945 prez.
257
Bližšie pozri s. 32 tejto práce.

42
skupiny oddielu Slovan.258 V týchto intenciách sa vyjadruje aj v ďalších dokumentoch
a svedectvách.259
Hlava nedožerskej rodiny Richterovcov a aktívny podporovateľ partizánskeho hnutia,
mlynár Jozef Richter, sa taktiež v apríli 1945 stal jedným z členov MNV v Nedožeroch za
DS. Začiatkom 50. rokov prepísal svoj majetok do miestneho JRD. Zomrel v r. 1958.260
Jeho najstarší syn Vojtech po vojne ukončil vysokoškolské štúdiá lesníckeho zamerania
a v r. 1949 sa presťahoval do Bratislavy. Odvtedy neustále pracoval v rôznych orgánoch
lesného hospodárstva, počnúc Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy až po
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. Bol tiež mimoriadne činný v ústredných
poľovníckych organizáciách. V Bratislave žil až do svojej smrti v r. 2005.261 O vydanie
„Osvedčenia“ žiadal až v 80. rokoch, avšak pre náročnosť dokazovania svoju žiadosť do
konca nedotiahol.262 Z vlastných zmienok o jeho činnosti v pohorí Žiar poznáme len
svedectvo J. Solárikovi z r. 1947, kde spomína existenciu skupiny Žiar. Pozoruhodná je však
jeho knižne vydaná spomienková práca, v ktorej beletristicky popisuje i obdobie konca vojny,
kedy sa zdržiaval v bunkri v horách.263
Druhý syn J. Richtera, jeho menovec Jozef, úspešne absolvoval vysokú školu podobného
zamerania ako starší brat Vojtech. Po vyštudovaní sa tiež usadil v Bratislave, kde v r. 2002
i zomrel.264 Od r. 1949 je držiteľom charakteru čs. partizána i „Osvedčenia“. Až na malé
výnimky už v tejto dobe píše o sebe, ale i ďalších, ako o príslušníkoch partizánskej skupiny
Žiar.265

258
Ku konštatovaniu, že ľudia v Žiari a najmä on partizánmi neboli, píše: „... ja som to nikomu dosiaľ netvrdil
a ani od nikoho žiadnu odmenu ani milosť nežiadal a tým menej z partizánstva vyplývajúce výhody. To čo som
spravil pre porážku fašizmu a víťazstvo robotníckej triedy hovorí samo za seba čo som. Mnohí spravili viacej,
taktiež sa nikde nechválili a ani výhody z toho nežiadali, ale i takí boli, čo menej spravili a všetky výhody
vyťažili, ba i takí čo nič nespravili a do radov týchto sa vkĺzli. Nechcem ani teraz posudzovať moju činnosť sám,
nech ma ona chváli.“ OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.
259
Pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 8198/67 – J. Mokrý (1902), č. 34359/49 – J. Richter (1923), č. 141843/47 –
J. Solárik (1922); LACKO, M., SABO, J., Žandár troch režimov, s. 145 – 161; ČILIAK, Ondrej. Večné návraty.
Bojovník. 1985, roč. 30, č. 35 – 36, s. 7.
260
OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru; ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ MNV Nedožery, č. 1392/1945
adm.
261
VA – CR, f. OS, V. Richter (1921); OA Ľ. Domancovej, životopis V. Richtera [1985]; OA autora, e-maily
Juraja Richtera (syna V. Richtera) autorovi (5. 12. 2008, 5. 1. 2009).
262
OA autora, e-maily J. Richtera autorovi (5. 12. 2008, 5. 1. 2009); OA Ľ. Domancovej, korešpondencia B.
Majzlíka s V. Richterom (1985).
263
Pozri RICHTER, Vojtech. Poľovnícke rozpomienky: (nielen o poľovačkách). Bratislava: PaRPRESS, 1999, s.
19 – 22.
264
VA – CR, f. OS, J. Richter (1923); MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter (1923); OA autora, e-mail
Oddelenia registra obyvateľov Ministerstva vnútra SR autorovi (28. 2. 2013).
265
MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána; MO SR, OVVaVO, č. 34359/49 – J. Richter
(1923).

43
 Najmladší z Richterovcov, Pavel, zostal po vojne ako jediný v rodných Nedožeroch.
Väčšinu času do dôchodku pracoval ako technický úradník u Československej štátnej
automobilovej dopravy v Prievidzi. Zomrel koncom roka 2006.266 Ako člen miestnej
organizácie protifašistických bojovníkov bol vyznamenaný viacerými pamätnými
medailami.267 V súvislosti s riešením prípadu krádeže vecí z „nedožerského bunkra“, ktorá sa
udiala tesne po prechode frontu, netvrdí o tam cez vojnu prebývajúcich ľuďoch, že by boli
partizánmi.268 Avšak už v r. 1946 sa on sám stal držiteľom charakteru čs. partizána
a začiatkom 60. rokov i „Osvedčenia“.269 Práve vybavovanie jeho žiadosti sa nezaobišlo bez
rozsiahleho dokazovania odbojovej činnosti, ktoré bolo dôsledkom osobného sporu medzi
ním a ďalšími Nedožerčanmi.270 Nakoniec došlo k uznaniu jeho zásluh a od tejto doby sa P.
Richter stal snáď najaktívnejším obhajovateľom tvrdení o organizovanom partizánskom hnutí
v pohorí Žiar.271
Nedožerčan Michal Pračko sa po vstupe do komunistickej strany stal v povojnovom
období postupne až vedúcim jej dedinskej odbočky. Do svojho zvolenia predsedom MNV
Nedožery-Brezany pracoval na Okresnej odborovej rade v Prievidzi. Zomrel v r. 1992 vo
svojej rodnej obci.272 Za svoju odbojovú činnosť bol ocenený niekoľkými pamätnými
medailami. Na prelome 70. a 80. rokov predsedal miestnej odbočke SPB.273 Spolu s P.
Richterom bol najväčším zástancom tvrdení o existencii organizovanej partizánskej skupiny
Žiar, čo sa snažil vo veľkom množstve svojich vyjadrení vždy aj dokázať.274
Spolupracovník skupiny, prievidzský žandár Ján Ježík, sa po prechode frontu vrátil na
svoju materskú stanicu, ktorú v dobe nutnosti znovu nastolenia poriadku v r. 1945 dočasne
i viedol. Za zásluhy v odboji bol povýšený do hodnosti práporčíka a začiatkom 50. rokov ako
vrchný strážmajster preložený na Stanicu NB Partizánske. Krátko nato ho z radov NB na

266
MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925).
267
OA J. Humaja, Zoznam protifašistických bojovníkov MO SZPB Nedožery-Brezany; ŠA Nitra, p. Bojnice, f.
MNV Nedožery-Brezany, č. 427/1968; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Nedožery-Brezany, P. Richter
(1925).
268
„Koncom mesiaca marca a začiatkom apríla 1945 zdržovali sme sa v horách zvaných Horné Lazy v chotári
obce Nedožery, kde sme boli ukrytí s viacerými občanmi z okolia pred Nemcami.“ ŠA Nitra, p. Bojnice, f. ONV
Prievidza, č. 3062/1945 adm.
269
MO SR, OVVaVO, Zoznamy držiteľov charakteru čs. partizána; MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter
(1925).
270
Bližšie pozri s. 32 tejto práce.
271
Z množstva prameňov pozri aspoň MO SR, OVVaVO, č. 67378/63 – P. Richter (1925); OA J. Richterovej,
dokumenty z pozostalosti po P. Richterovi; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 57.
272
PRAČKO, Michal. Spomienky. Nedožery-Brezany, 1988, s. 1 – 4. Rukopis uložený v Miestnej ľudovej
knižnici Nedožery-Brezany.
273
ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Nedožery-Brezany, M. Pračko (1922); Kronika obce Nedožery-
Brezany: II. časť. Rukopis.
274
Tamže. Pozri tiež napr. ŠA Nitra, p. Bojnice, f. MNV Nedožery, č. 318/1963; ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP,
p. č. 57.

44
vlastnú žiadosť pre utŕžené krivdy prepustili. Následne nastúpil na miesto plánovača
v Chemických závodoch W. Piecka v Novákoch. Vzhľadom na svoju odbojovú činnosť sa stal
členom SPB. Bol tiež ocenený niekoľkými vyznamenaniami a medailami.275 Absolútna
väčšina Ježíkových odbojových zásluh je v dokumentoch viazaná k zásobovaniu oddielu
Major Hornonitrianskej partizánskej brigády276. Miestami však spomína aj svoju spoluprácu
s inými, menšími partizánskymi skupinami, pôsobiacimi pod Magurou alebo v pohorí Žiar.277

Na záver tejto časti je potrebné zmieniť sa o jednom dokumente, ktorý vznikol koncom
júna 1945, teda takmer dva mesiace po skončení vojny. Jeho obsah tvorí otázka prednostu
nedožerského Úradu miestnych národných výborov ohľadne výhod účastníkom partizánskeho
hnutia. Hoci nie je priamo spomenuté, že sa týka niektorej z osôb, ktoré sa počas vojny
zdržiavali v „nedožerskom bunkri“, považujeme za dôležité, aby bol spomenutý.278 I on totiž
podáva isté svedectvo o tom, ako sa v dobe jeho vzniku uvažovalo: „Úctive prosím o láskavé
zdelenie, či je možné aby bol účastný na výhodách partizánov taký, ktorý sa skrýval v horách
pred Nemcami ale v bojoch účasť nebral poťažme nezasahoval činne do týchto bojov, ba
mnohokrát takýto pracoval aj na kopaní opevnení prevádzaných v tunajšom obvode.
Dozvedám sa, že bolo mnohým takéto správanie považované za partizánske pričinenie a
dostal na túto dobu aj vyž. príspevok poťažme soc. výpomoc.“279

3.3. Bohuslav Majzlík

Už bolo spomenuté, že ľudia pobývajúci v pohorí Žiar od zimy 1944/1945 boli v kontakte
s príslušníkmi partizánskeho oddielu Slovan. Je preto vhodné uviesť, ako bola ich činnosť
vnímaná veliteľom tohto oddielu, Bohuslavom Majzlíkom.280 Podstatná časť informácií, ktoré
sa o partizánskej skupine Žiar od 70. rokov v rôznych publikáciách či periodikách objavovali,

275
ABS, f. PS, č. 1995/14 – J. Ježík (1914); ŠA Nitra, p. Bojnice, zb. SNP, p. č. 100, Prievidza, J. Ježík (1914).
276
Oddiel Major Hornonitrianskej partizánskej brigády – veliteľ: F. Ninis; zástupca veliteľa: J. Mikuš. Po
svojom vzniku v novembri 1944 pôsobil v pohorí Vtáčnik, najmä na okolí obce Cigeľ. GAŽO, E., Partizánske
hnutie na Slovensku, s. 157.
277
ABS, f. PS, č. 1995/14 – J. Ježík (1914); MO SR, OVVaVO, spis J. Ježíka (1914); ŠA Nitra, p. Bojnice, zb.
SNP, p. č. 100, Prievidza, J. Ježík (1914).
278
Už len z informácií v ňom obsiahnutých sa možno oprávnene nazdávať, že dotaz na prednostu úradu vzniesol
niektorý z bývalých obyvateľov bunkra. Podľa doterajšieho autorovho výskumu odbojovej činnosti obyvateľov
Nedožier sa totiž nezdá pravdepodobné, že by mal dôvod sa o veci takéhoto charakteru zaujímať niekto iný.
279
ŠA Nitra, p. Bojnice, f. OÚ MNV Nedožery, č. 1509/1945 adm.
280
Bohuslav Majzlík sa po vojne aj s rodinou presťahoval do Handlovej, kde bol zamestnaný ako maliar. V 50.
rokoch bol vylúčený z komunistickej strany. Až do dôchodku potom pôsobil na rôznych miestach. Zomrel v r.
2001 v Bratislave. Za svojho života sa angažoval v rôznych odbojárskych organizáciách. Ako člen okresnej
historicko-dokumentačnej komisie SZPB sa dlhú dobu venoval skúmaniu dejín partizánskeho hnutia. Bol
držiteľom charakteru čs. partizána, „Osvedčenia“, ako aj viacerých vyznamenaní. OA autora, rozhovor
s Ľudmilou Domancovou (dcérou B. Majzlíka), Bratislava 8. 4. 2013; OA Ľ. Domancovej, list B. Majzlíka J.
Šovčíkovi (25. 6. 1985).

45
je totiž z jeho pera.281 Prvou väčšou prácou, a teda i akýmsi základom všetkých ďalších, bolo
Majzlíkovo nepublikované dielo Kronika ilegálnej KSS v Kláštore pod Znievom a
partizánskeho oddielu Vorošilov a Slovan z r. 1974.282 Treba zároveň dodať, že popri tejto
vytvoril bývalý veliteľ oddielu Slovan ešte úctyhodné množstvo ďalších prác, viac či menej sa
dotýkajúcich nami skúmanej problematiky.283
Bohuslav Majzlík bol priamym aktérom udalostí novembra 1944 – apríla 1945. Na druhej
strane sa však na svoje vlastné spomienky príliš spoliehať nemohol, nakoľko on sám
s väčšinou ľudí v pohorí Žiar do kontaktu neprišiel.284 Okrem toho nemal k dispozícii ani
takmer žiadnu autentickú dokumentáciu o činnosti partizánov v Žiari. Vo svojich prácach teda
vychádzal najmä z údajov, ktoré mu poskytli Kohn-Koreň a Šovčík, aj to však väčšinou až po
vojne.285 Hoci Majzlík nebol profesionálnym historikom – zastával iba funkciu v historicko-
dokumentačnej komisii SZPB, nemožno mu uprieť istú snahu čo najvernejšie popísať
skutočnosť.286 Limity jeho prác však spočívajú v tom, že sa príliš spoliehal na tvrdenia
bývalých partizánov, ktoré mu boli predostierané s odstupom niekoľkých desaťročí, a aj to
niekedy ešte dodatočne korigované.287
V konečnom dôsledku je najviac potrebné venovať pozornosť informácii o tom, že ľudia
v pohorí Žiar boli organizovaní do jednej partizánskej skupiny s názvom „Žiar“, ktorá bola

281
Pozri napr. MAJZLÍK, Bohuslav. Pomáhali sme oslobodzovať Handlovú. Smer: Orgán stredoslovenského KV
KSS. 1975, roč. 27, č. 53, s. 4; MAJZLÍK, Bohuslav. Pomáhali sme oslobodzovať Handlovú. Smer: Orgán
stredoslovenského KV KSS. 1975, roč. 27, č. 57, s. 5; MAJZLÍK, Bohuslav. V spoločnom boji. In PAŽUR,
Štefan (zost.). Pamäť ľudu 2: Spomienky účastníkov partizánskeho hnutia na Slovensku. 1. vyd. Bratislava:
Pravda, 1989, s. 118 – 125. Pozri tiež zmienku o kolektívnom diele Turčianske obce v odboji na s. 31 tejto práce.
282
Pozri VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172.
283
Spomeňme najmä dve podobné, avšak menej rozsiahle práce, rozširujúce problematiku partizánskeho hnutia
v pohorí Žiar o ďalšie podrobnosti. Spísané boli taktiež v 70. rokoch. Pozri VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-177 a X-
257. Okrem VHA sa niektoré Majzlíkove diela dostali i do Archívu Múzea Slovenského národného povstania
v Banskej Bystrici. Kópie všetkých jeho elaborátov sa v súčasnosti nachádzajú v osobnom vlastníctve jeho
potomkov. OA Ľ. Domancovej, dokumenty z pozostalosti po B. Majzlíkovi.
284
On sám bol v pohorí Žiar iba v novembri 1944, kedy tadiaľ prechádzal ešte ako príslušník partizánskeho
oddielu Vorošilov. Už vtedy tam však našiel Kohna a s ním i niekoľko ďalších ľudí. Ako veliteľ oddielu Slovan
sa potom osobne stretol len s Kohnom a Šovčíkom, a to pri ich návštevách táboriska v Slovianskej doline. Pozri
napr. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 257, 266, 268.
285
OA Ľ. Domancovej, list B. Majzlíka J. Koreňovi (30. 5. 1978). Pozri tiež OA Ľ. Domancovej, list B. Majzlíka
Jozefovi Pálešovi (26. 12. 1986).
286
Ešte v dobe pred dokončením svojej prvej práce sa Majzlík vyjadruje nasledovne: „Čo ma mrzí, je to, že z tej
vašej skupiny Žiar nemôžem nič kľudného stvoriť... Som teda na veľkých rozpakoch, čo v tom mám robiť ja...
Poraď mi. Osobne som však toho názoru, že keď som to nerobil doteraz – nemám dôvodu, prečo by som mal
teraz meniť skutočnosť tých čias. Zatiaľ zo všetkých skupín mám údaje spracované najlepší v Turci a nik nemôže
mať proti nim podstatnejšie námietky. Nerád by som bol, keď by to malo byť práve pri vašej skupine ináč.“ OA
Ľ. Domancovej, list B. Majzlíka J. Koreňovi (4. 5. 1974).
287
V jednom z listov Kohnovi-Koreňovi Majzlík o práci Kronika ilegálnej KSS... píše: „V podstate sa
nazdávam, že tá činnosť, ktorú som uviedol je správna a nie je treba na nej čokoľvek meniť, nakoľko je to
spracované výlučne podľa Tvojich údajov, ako veliteľa skupiny a to tak, ako si mi ich postupne hlásil. Iné Ti
k tomu nemám čo písať, len to snáď, že i v novom spracovaní Zniev v protifašistickom boji som vychádzal z tých
istých poznatkov a doteraz mi nik z účastníkov domáceho odboja skupiny Žiar – Budiš nepotvrdil iné údaje.
Preto ich považujem za autentické.“ OA Ľ. Domancovej, list B. Majzlíka J. Koreňovi (30. 5. 1978).

46
súčasťou Majzlíkovho oddielu Slovan.288 O toto jeho vyjadrenie, teda ako o tvrdenie svojho
nadriadeného veliteľa, sa potom mohli opierať v podstate všetci tí, ktorí v priebehu
vybavovania „Osvedčenia“ potrebovali dokázať svoju príslušnosť k regulárne sformovanej
partizánskej jednotke v Žiari.289
Do akej miery možno s tvrdeniami o organizovanom partizánskom hnutí v pohorí Žiar
súhlasiť bude však už predmetom nasledujúcej kapitoly.

288
Nemyslia sa tu samozrejme partizáni z bunkrov nad obcou Ráztočno, ktorí boli organizovaní ako samostatná
podskupina oddielu Slovan. Pozri napr. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 230. Na druhú stranu v jednej z jeho
neskoršie datovaných prác už môžeme badať isté korekcie, napr. čo sa týka vyčlenenia niektorých ľudí zo
skupiny Žiar ako príslušníkov iného oddielu s názvom Štefánik. OA Ľ. Domancovej, Turiec a partizánska vojna
po prechode SNP do hôr (strojopis B. Majzlíka, 1993 – 1995), s. 157.
289
Zo zachovanej Majzlíkovej korešpondencie vyplýva, že on sám sa naozaj striktne snažil držať nariadení, a
nebol ochotný poskytovať svedecké vyhlásenia ľuďom, ktorých odbojovú činnosť nepotvrdzovali Kohn-Koreň
alebo ďalší ľudia, požívajúci jeho dôveru. Ak dotyčného žiadateľa Majzlík osobne nepoznal (čo bola väčšina
prípadov), vydal svedectvo, ktoré obsahovalo iba potvrdenie existencie skupiny Žiar, podriadenej oddielu
Slovan. Zároveň napísal, že Kohna-Koreňa a ďalších jemu známych svedčiacich (napr. Fontányho, Gulisa,
Mjartana atď.) pozná, tí sa skutočne v tom priestore zdržiavali, a teda odporúča uznať ich potvrdenia ako
hodnoverné. Pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 142832/74 – Š. Humaj (1914), č. 62319/71 – J. Hús (1913). č.
67378/63 – P. Richter (1925); OA Ľ. Domancovej, fascikel Partizánska skupina Žiar; OA Ľ. Domancovej, rôzne
potvrdenia vystavené B. Majzlíkom.

47
4. Partizánska skupina Žiar?
Pozornému čitateľovi zaiste neuniklo, že sme sa najmä v prvej časti práce vyhýbali
označeniu „partizánska skupina Žiar“. Dôvod je prostý, okolo samotnej organizácie ľudí,
resp. partizánov v pohorí Žiar v jednotný celok sa vynára nemálo otázok, vnášajúcich
oprávnené pochybnosti. Skúsme si teda na začiatok porovnať, čo hovoria materiály z obdobia
tesne po vojne a tie, ktoré pochádzajú z osemdesiatych rokov minulého storočia.
Po prechode frontu oblasťou horného Turca, 20. apríla 1945, B. Majzlík oficiálne
rozpustil partizánsky oddiel Slovan a svojmu vtedajšiemu nadriadenému V. Žingorovi
odovzdal dokumenty, pojednávajúce o odbojovej činnosti svojho oddielu. Po preštudovaní
materiálov, najmä denníka a zoznamu príslušníkov, však o existencii nejakej jemu
podriadenej partizánskej skupiny Žiar nenájdeme vôbec žiadnu zmienku.290
V porovnaní s týmto, v 80. rokoch minulého storočia bolo vydané rozsiahle dielo Dejiny
Slovenského národného povstania 1944. Jeho piaty zväzok obsahuje niekoľko hesiel,
z ktorých sa môžeme dozvedieť o existencii partizánskej skupiny Žiar. Veliteľom tejto
skupiny mal byť J. Koreň-Kohn, komisárom J. Šovčík a náčelníkom štábu N. Osipov. Od
marca 1945 bola údajne podriadená oddielu Slovan 2. slovenskej národnej partizánskej
brigády.291 Okrem tohto diela poskytuje základné údaje o skupine Žiar tiež rukopisná práca E.
Gažu, vytvorená pre vnútornú potrebu Ministerstva národnej obrany pri realizácii zákona č.
255/1946 Zb. O skupine Žiar udáva podobné informácie.292
Na základe uvedeného sa teda črtá otázka, ako je možné, že Majzlík v oficiálnych
materiáloch o činnosti svojich partizánov neuvádza o údajne jemu podriadenom oddiele
absolútne žiadne údaje?293 Čiastočne sa na toto snaží odpovedať vo svojej práci Kronika
ilegálnej KSS v Kláštore pod Znievom a partizánskeho oddielu Vorošilov a Slovan, napísanej
v polovici 70. rokov.294 Podľa neho fakt, že sa súpis mužstva, ako i ďalšie záznamy o činnosti
partizánov v Žiari nevyhotovili, má na svedomí komisár skupiny J. Šovčík, ktorý o to nejavil

290
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474.
291
Dejiny Slovenského národného povstania 1944: 5. zv., heslá Koreň-Kohn Július; Osipov Nikolaj; Slovan;
Žiar, s. 245, 363, 478 – 479, 644.
292
Zaujímavá je však nasledujúca voľba slov: „K oddielu ‚SLOVAN‘ sa hlási aj ‚Partizánska skupina ŽIAR‘...“
GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 362. (pozn. – podčiarkol M. V.)
293
Zaujímavosťou je, že v rámci pozostalosti po B. Majzlíkovi sa zachovala kópia denníka, v ktorej on sám
k jednotlivým udalostiam neskoršie podopĺňal údaje, týkajúce sa i skupiny Žiar. To však nič nemení na
skutočnosti, že pôvodný autentický denník informácie o tejto skupine vôbec neobsahoval, čo je v prípade jej
existencie prinajmenšom podozrivé. Pozri OA Ľ. Domancovej, Odpis z denníku miestnej partizánskej skupiny
SLOVAN (doplnený o poznámky B. Majzlíka).
294
Pozri VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172.

48
záujem.295 V podobnom duchu sa v jednom z listov adresovaných Majzlíkovi vyjadruje i J.
Kohn-Koreň: „Mal [Šovčík] kompletné zoznamy a denníky, ktoré odovzdal ale komu to
neviem.“296
Napriek tomu sa však na inom mieste Majzlíkovej základnej práce môžeme dozvedieť, že
už 20. januára 1945 „sa velitelia oboch skupín297 zaviazali urobiť súpis mužstva i výzbroje za
účelom predloženia veliteľovi brigády a spresnenia evidencie oddielu SLOVAN – II/3.
batalionu.“298 S podobným cieľom sa do Žiaru mala dostaviť aj hliadka Majzlíkových
partizánov pod velením O. Strýčeka, vyslaná 16. marca 1945. Do tretice, o desať dní neskôr,
bol rovnakou úlohou opäť poverený Strýček, ktorému mal pomôcť Šovčík.299 Ani v jednom
z týchto prípadov sa však súpis mužstva na veliteľstvo oddielu Slovan nedostal. Strýček sa
podľa povojnového Majzlíkovho tvrdenia splneniu tejto úlohy vyhýbal, za čo bol vraj
pokarhaný, avšak bez nejakých ďalších následkov.300
Nie je bez zaujímavosti, že iná skupina partizánov v Žiari, pôsobiaca nad obcou Ráztočno,
materiály o svojej činnosti, ako aj súpis mužstva vyhotovila a hneď po prechode frontu
veliteľovi oddielu Slovan sama odovzdala.301
Ak by sme aj uvážili, že skupina bola napriek nedochovaniu autentických záznamov
predsa len organizovaná, podľa spomenutých prameňov mal byť jej veliteľom J. Kohn, v tej
dobe hodnosťou dôstojník v zálohe.302 Dňa 21. marca 1945 však spolu s dvoma občanmi
Sovietskeho zväzu zo Žiaru odišiel, a až do oslobodenia zotrval s partizánmi Majzlíka
v Slovianskej doline.303 Na základe „charakteristiky“, napísanej veliteľom oddielu Slovan po
prechode frontu, nie je Kohn v žiadnom prípade uvádzaný ako veliteľ nejakej podriadenej
skupiny. Naopak, ako radový príslušník oddielu vo funkcii doktor-ošetrovateľ je vedený až od

295
Tamže, s. 256.
296
Kohn-Koreň aj v iných dokumentoch tvrdil, že zoznamy príslušníkov skupiny skutočne boli vyhotovené
a disponoval nimi J. Šovčík. Autorovi tejto práce sa ich v slovenských a českých archívoch však nájsť
nepodarilo. OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa B. Majzlíkovi (15. 10. 1974); OA Ľ. Domancovej, strojopisné
doplnky k textu B. Majzlíka [J. Koreň], s. 2.
297
Myslí sa Žiar a Ráztočno.
298
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 263.
299
Šovčík sa do táboriska oddielu Slovan dostavil i 3. 4. 1945, kedy mu mali byť opäť pripomenuté jeho úlohy
v Žiari. On sa však v tejto dobe už zdržiaval mimo tohto pohoria. Tamže, s. 266 – 269.
300
Tamže, s. 268 – 269. V „charakteristike“ O. Strýčeka z apríla 1945 tieto veci veliteľ Majzlík vôbec
nespomína. Skôr opačne, podľa neho sa Strýček „za celou dobu pobytu choval disciplinovane, svoje povinnosti
svedomite plnil a každý rozkaz splnil. Trestaný nebol.“ VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Charakteristika –
Ondrej Strýček (1923).
301
Táto skupina bola preukázateľne súčasťou oddielu Slovan od marca 1945. Bližšie pozri VHA Bratislava, zb.
PH, inv. j. 474, Miestna skupina Ráztočno.
302
VA – CR, f. OS, J. Kohn-Koreň (1908).
303
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan. Ako zástupca veliteľa údajne zostal pri
partizánoch v Žiari príslušník oddielu Slovan O. Hošek, ten sa však o niekoľko dní vrátil naspäť do priestoru
Kláštora pod Znievom. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 266. V iných spomienkach Majzlík udáva, že
skupinu Žiar mali naďalej viesť M. Gašpar a J. Šovčík. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 133.

49
doby príchodu do Slovianskej doliny v druhej polovici marca 1945.304 Majzlík o ňom ďalej
píše: „Prišiel s pohoria Žiar, kde o jeho činnosti mi nebolo ničoho známe.“305 Pritom podľa
neskorších tvrdení veliteľa oddielu Slovan mali jeho a Kohnova skupina udržiavať kontakt už
od 20. decembra 1944!306
Inú významnú funkciu, a to komisára skupiny Žiar, mal zastávať J. Šovčík. Odhliadnuc od
faktu, že vôbec nie je evidovaný medzi príslušníkmi oddielu Slovan,307 v denníku skupiny sú
spomínané aspoň jeho návštevy veliteľstva. Prvá však až dňa 29. marca 1945: „Šovčík Jozef,
ktorý do tábora prišiel cieľom nadviazania spojenia pre hory okolo Budiša, bol poverený pre
nás konfiškovať zbrane...“308 Šovčík okrem tohto údajne od Majzlíka prijal i niekoľko ďalších
rozkazov, s ich vykonaním to však bolo rôzne.309 Keď ho v prvej polovici apríla ako
zadržaného priviedol dôstojník ČA, veliteľ oddielu Slovan ho prepustiť nenechal. Zdôvodniť
to mal podľa vlastných slov nasledovne: „Necítim sa mu byť veliteľom, lebo odo mňa prijal
tri rozkazy a ani jeden nesplnil. Nech si hľadá veliteľa ďalej.“310 Na druhej strane však
existujú svedectvá, ktoré potvrdzujú Šovčíkovu nepísanú autoritu medzi ľuďmi, v tej dobe
prebývajúcimi v pohorí Žiar.311

304
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Charakteristika – Július Kohn (1908); VHA Bratislava, zb. PH, inv. j.
429, Likvidovanie oddielu – Určenie mužstva; OA Ľ. Domancovej, potvrdenie č. 25/45 pre J. Kohna.
V potvrdení k priznaniu charakteru čs. partizána z konca r. 1947 Majzlík svoje predošlé tvrdenia koriguje
a udáva, že Kohn bol v spojení s jeho oddielom už od 20. 12. 1944, kedy bol poverený priezvednou činnosťou
a organizovaním miestnych občanov. Po splnení tejto úlohy bol povolaný do táboriska v Slovianskej doline.
„Legitimáciu dostal vystavenú pod č. 25, kde sa mu potvrdzuje pobyt na Žiaru, ale omylom bola udaná doba len
od 20. marca 1945, ktorá mala byť od 20. decembra 1944.“ OA Ľ. Domancovej, potvrdenie pre J. Kohna (17.
12. 1947). Je pravdou, že sa v predošlom, vtedy dva roky starom, potvrdení Kohnov pobyt v Žiari spomína.
V žiadnom prípade však z neho nevyplýva, že by Kohn bol v tomto priestore nejakým spôsobom veliteľsky
činný. Skôr naopak, Majzlík udáva, že spojenie s Kohnom bolo nadviazané počas vykonávania akcií na
železničnej doprave v úseku Prievidza – Handlová, z ktorých prvá sa uskutočnila až 27. 2. 1945. Opäť teda
možno spochybniť hodnovernosť dátumu z konca decembra 1944.
305
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Charakteristika – Július Kohn (1908).
306
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 261; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 52. Tento dátum, kedy malo
dôjsť k stretnutiu Kohna s Vajdiakom (vtedy spolupracovníkom Majzlíkovho oddielu) je považovaný za dátum
vzniku organizovanej skupiny Žiar. Ak by to bola pravda, prečo by v „charakteristike“ Kohna Majzlík udával, že
o jeho predošlej činnosti nevie nič? Predsa keď mal byť Kohn veliteľom skupiny, s ktorou príslušníci jeho
jednotky plné tri mesiace udržiavali kontakt, určite by o jeho veliteľskej funkcii vedel...
307
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Likvidovanie oddielu – Určenie mužstva.
308
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 474, Denník vedený odd. Slovan. Na základe tohto vyjadrenia sa rysuje
otázka, do akej miery bol kontakt medzi partizánmi v Slovianskej doline a pohorí Žiar vôbec realizovaný?
Zavážil v tomto smere nejakým spôsobom odchod Kohna do táboriska oddielu Slovan? Povojnové Majzlíkove
práce túto otázku nijak zvlášť nereflektujú.
309
Malo sem patriť napr. už spomínané prevedenie súpisu mužstva a zbraní či organizovanie bojaschopných
mužov v pohorí Žiar. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 268 – 269.
310
Tamže, s. 269 – 270. Napriek tomuto vyjadreniu mu Majzlík v 80. rokoch potvrdenie o činnosti v Žiari
napísal. OA Ľ. Domancovej, svedecké vyhlásenie B. Majzlíka J. Šovčíkovi (1985).
311
Tá pramenila skôr zo strachu pred nevyspytateľnosťou jeho konania. Takýto rešpekt mal pred ním mať
údajne i „veliteľ“ Kohn. OA autora, rozhovory s G. Polčíkom (1918), Prievidza 2008 – 2010; LACKO, M.,
SABO, J., Žandár troch režimov, s. 150, 154.

50
 Čo sa týka údajného náčelníka štábu skupiny312 N. Osipova, ani on nie je v materiáloch
z obdobia prechodu frontu zahrnutý medzi príslušníkov partizánskeho oddielu Slovan.313
Okrem toho, v dobe keď sa zdržiaval v Žiari nebol jeho zdravotný stav práve najlepší.314 Je
teda otázne, prečo by mal zastávať takúto funkciu, zvlášť keď o nejakom štábe skupiny Žiar
niet nikde žiadnej zmienky.

Zásadnou otázkou tiež je, koho vlastne považovať za partizánsku skupinu Žiar? Práce B.
Majzlíka udávajú, že ju tvorili jednak ozbrojení partizáni, zdržujúci sa v piatich rôznych
úkrytoch, ale aj neozbrojení spolupracovníci z jednotlivých obcí. Postupom doby
a získavaním ďalších informácií sa počty príslušníkov v jeho prácach menili, stále však
kolísali okolo hranice 45 partizánov a 35 spolupracovníkov, teda celkovo približne 80 ľudí
zapojených do odboja.315 Tieto počty ale nemožno považovať za úplne zodpovedajúce
skutočnosti, sotva teda môžu byť definitívne. Treba ich brať s rezervou – iba ako približné.316
Ozbrojení partizáni tejto skupiny sa teda mali zdržiavať v piatich bunkroch, umiestnených
v rôznych častiach pohoria Žiar.317 Ako bunker s poradovým číslom jedna je označený úkryt
v Kukovskej doline, v ktorom sa zdržiavali ľudia okolo Kohna-Koreňa a Šovčíka. Títo boli
v priamom kontakte s príslušníkmi oddielu Slovan a prostredníctvom nich (neskoršie
i osobne) aj s veliteľom B. Majzlíkom. Vzájomnú odbojovú spoluprácu a previazanosť tu teda
nie je dôvod spochybňovať.
Iným prípadom je už bunker skupinky okolo Gulisovcov a Fontányho, vybudovaný údajne
smerom do Čertovej doliny.318 Majzlík ho síce spočiatku eviduje v rámci skupiny Žiar ako „č.
2“, v jednej zo svojich posledných prác však už Fontányho a ďalších vydeľuje mimo tejto

312
Niekde uvádzaný aj ako „dôstojník skupiny“. Pozri GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 363.
313
VHA Bratislava, zb. PH, inv. j. 429, Likvidovanie oddielu – Určenie mužstva.
314
Bližšie pozri s. 10 tejto práce.
315
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 230; VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 194. Z osobných poznámok
a zoznamov B. Majzlíka, ktoré odzrkadľovali aktuálny stav jeho bádania, vidno, že celkové stavy sa mali
pohybovať medzi 65 – 86 ľuďmi. Gažo uvádza jeho neskoršie údaje 47 partizánov a 37 pomocníkov. OA Ľ.
Domancovej, fascikel Partizánska skupina ŽIAR; GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 363. Len na
ilustráciu, oddiel Slovan podľa tu prvej citovanej práce čítal spolu 146 príslušníkov a spolupracovníkov; podeň
patriaca skupina Ráztočno mala pozostávať zo 44, a rovnako podriadená skupina Vädžer z 26, odbojovo činných
ľudí. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 230.
316
Ako konštatoval J. Kohn-Koreň v jednom z listov B. Majzlíkovi: „S tou skupinou Žiare sa ani veľmi netráp,
podívaj sa na to takto, ľudia sa sami „objavili“ keď ide o úpravu dôchodkov.“ OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa
B. Majzlíkovi (15. 10. 1974).
317
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 251 – 256. Bližšie pozri kapitolu 2.1. tejto práce.
318
Zaujímavé je, že Fontány neuvádza ako miesto svojho úkrytu túto lokalitu, ale priestor osady Haľaksince.
Pozri napr. MO SR, OVVaVO, č. 4054/69 – J. Puškár (1907), 7144/69 – J. Šimko (1907). Otázkou teda zostáva,
kto sa mal v bunkri pri Čertovej doline nachádzať?

51
skupiny, a organizačne ich radí pod jednotku Vasila Stanku319 z partizánskeho zväzku Ján
Žižka: „V priestore Budiš – Dubové nadviazal [Stanko] spojenie s účastníkmi SNP, ktorí pod
velením Jozefa Fontányho z Kaľamenovej /nepodriadil sa tu organizovanej skupine Žiar
Budiš, veliteľ Július Kohn/ a založil s ním part. oddiel Štefánik, ktorý sa podriadil veleniu
Vasila Stanka.“320 Na dôvažok, V. Gulis, ktorý sa mal tiež zdržiavať v tomto úkryte, je
v iných materiáloch vykazovaný ako veliteľ partizánskej skupiny Vyšehrad.321 Na rozdiel od
„bunkra č. 1“ v tomto prípade nie je možné určiť, k akej organizovanej jednotke (resp. či
vôbec k nejakej) títo ľudia patrili.322
V poradí tretí je Majzlíkom zaznamenaný „nedožerský bunker“, avšak i s jeho
osadenstvom to nebolo jednoznačné.323 Nejednotnosť sa odzrkadlila už v povojnových
tvrdeniach o veliteľovi partizánov v Žiari, kde okrem samotného Kohna-Koreňa boli na túto
funkciu udávaní i Osipov324, Gürtler, Mjartan či Polčík.325 Zaujímavá je v tomto zmysle

319
11. prápor partizánskeho zväzku Ján Žižka – veliteľ: V. Stanko; komisár: J. Hudec; náčelník štábu: P.
Ajdarov. Pôsobil v priestore Valaskej Belej. Vo februári 1945 stratil spojenie so štábom zväzku, preto sa
rozhodlo o jeho pochode na východ, smerom k frontu. GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 519.
320
OA Ľ. Domancovej, Turiec a partizánska vojna po prechode SNP do hôr (strojopis B. Majzlíka, 1993 –
1995), s. 157. Niekoľko rokov predtým Majzlík k tejto veci píše: „Skupina Jozefa Fontányho /resp. Gulisovcov/
nerešpektovala činnosť a spoluprácu s oddielom SLOVAN. Naďalej pôsobila, ako nikomu sa nepodriaďujúca
a bez ďalšieho spojenia. Koncom marca 1945, keď priestorom prechádzal part. oddiel zväzku Jána Žižku pod
velením Vasila Stanka – za bližšie nezistených okolností sa stala jeho skupinou.“ Datovanie udalosti na koniec
marca 1945 nemôže zodpovedať skutočnosti, nakoľko podľa Gažu bol Stankov prápor v polovici marca už ďalej
na východe, v priestore Podbrezovej. OA Ľ. Domancovej, strojopisné poznámky B. Majzlíka k práci Turčianske
obce v odboji (IV. úsek), s. 84; GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 519.
Za zmienku ešte stojí, že napriek tomuto dištancovaniu sa od Fontányho skupinky bývalý veliteľ oddielu
Slovan celkové počty skupiny Žiar neupravil a v tých istých prácach udával obdobné čísla ako v dobe, keď bola
Fontányho skupinka radená pod Kohnovu skupinu. OA Ľ. Domancovej, strojopisné poznámky B. Majzlíka
k práci Turčianske obce v odboji (IV. úsek), s. 85. Porovnaj s VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 230, 252 –
253; OA Ľ. Domancovej, fascikel Partizánska skupina ŽIAR.
321
Bližšie pozri s. 40 tejto práce. Gulisova skupina figuruje i v niektorých odborných prácach či archívnych
dokumentoch, predovšetkým vzhľadom na jej aktivity v dobe SNP. Niet však dostatok dôkazov, že by po
prelomení povstaleckého frontu na hornom Turci v druhej polovici septembra 1944 organizovane existovala
i naďalej, hoci jej časti (viď. sám Gulis) sa v horách až do oslobodenia zdržiavali. K zmienkam o nej pozri napr.
ŠABYpM, f. Miestny národný výbor v Rudne, šk. 7, inv. č. 106, spis č. 602/1967; Dejiny Slovenského
národného povstania 1944: 5. zv., heslo Vyšehrad, s. 612; GAŽO, E., Partizánske hnutie na Slovensku, s. 130.
322
O existencii Fontányho oddielu Štefánik poznáme tiež len minimum zmienok. Podľa Majzlíka odbojovú
činnosť nevykazoval. Oproti tomu Michal Giač uvádza, že jeho príslušníkmi boli obyvatelia Dubového,
skrývajúci sa v bunkri neďaleko osady Za Háj. Členovia oddielu Štefánik údajne pomáhali iným partizánskym
jednotkám či osloboditeľským vojskám ako sprievodcovia. OA Ľ. Domancovej, Turiec a partizánska vojna po
prechode SNP do hôr (strojopis B. Majzlíka, 1993 – 1995), s. 157. Porovnaj GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce
v odboji, s. 127.
323
Bývalý veliteľ oddielu Slovan, spočiatku viac-menej informatívne, evidoval za tento úkryt len 6 ľudí. Po
dodatočnom predložení menoslovu, ktorý schválili Kohn-Koreň i Šovčík, ich tam bolo ako príslušníkov skupiny
Žiar vykázaných viac než dvojnásobok. Hoci teda obsahoval väčší počet mien, až tento zoznam ľudí z bunkrov
č. 1 a 3 bol Majzlík ochotný považovať za hodnoverný. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 253; OA Ľ.
Domancovej, list B. Majzlíka J. Koreňovi (17. 10. 1974); OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa J. Šovčíkovi (30.
11. 1974).
324
V súvislosti s Osipovom a otázkou jemu pripísaného veliteľstva Majzlík v jednom z listov píše: „Ja osobne,
tak ako som to aj hovoril, cestou s. Jána Vajdiaka sme uznávali za veliteľa skupiny Júliusa Kohna-Koreňa a nie
Osipova, čo situáciu teraz komplikuje a robí ťažko riešiteľnou, takže vzhľadom na komplikácie nemôžem vydávať

52
i otázka samotného začlenenia skupiny, ktorej mali byť títo ľudia príslušníkmi, pod nejakú
vyššiu partizánsku jednotku. Okrem oddielu Slovan (Majzlík) 2. slovenskej národnej
partizánskej brigády (Popov) sa bez ohľadu na konkrétne obdobie objavila snaha vykázať
svoju činnosť dokonca i v rámci oddielu Vtáčnik Hornonitrianskej partizánskej brigády
(bratia Hagarovci).326 Vyššie uvedené nezrovnalosti sa už po predložení zoznamu
potvrdeného „veliteľom“ a „politickým komisárom“ skupiny Žiar neobjavovali. Zároveň treba
podotknúť, že ľudia z „nedožerského bunkra“ preukázateľne boli v styku a vypomáhali
ďalším ľuďom v pohorí, ako aj príslušníkom oddielu Slovan, hoci sami tento kontakt
nevyhľadávali a snažili sa limitovať ho na najnutnejšiu minimum.327
Štvrtý bunker sa nachádzal pod Košariskom a okrem M. Gašpara v ňom prebývali aj ďalší
obyvatelia Budiša.328 Práve Gašpar je uvádzaný ako veliteľ tohto bunkra, a v niektorých
materiáloch v súvislosti s odchodom Kohna-Koreňa do Slovianskej skupiny aj ako zástupca
veliteľa skupiny Žiar.329 Každopádne Gašpar sa s Kohnom-Koreňom poznal ešte z doby pred
povstaním, niet preto dôvod spochybňovať ich vzájomnú spoluprácu v tomto priestore i po
potlačení SNP. Na druhej strane však nemožno ani jednoznačne potvrdiť, že Gašpar a ľudia
okolo neho boli súčasťou jednej organizovanej skupiny v pohorí Žiar.330

potvrdenia ako veliteľ vyššej jednotky, do ktorej vaša skupina bola včlenená.“ OA Ľ. Domancovej, list B.
Majzlíka Š. Humajovi (24. 10. 1974).
325
MO SR, OVVaVO, č. 56728/70 – K. Flimel (1905); 42832/74 – Š. Humaj (1914); 54826/70 – J. Krško
(1913); 8198/67 – J. Mokrý (1902); 34359/49 – J. Richter (1923); 67378/63 – P. Richter (1925); 141843/47 – J.
Solárik (1922).
326
Tamže.
327
OA autora, rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010; OA G. Polčíka, Vyjadrenie kádrovému odboru.
Na margo vzájomných vzťahov s príslušníkmi oddielu Slovan ešte jedna zo spomienok G. Polčíka, svedčiaca
o nie je jednoznačnom vymedzení postavenia „nedožerskej“ skupiny: „Aj keď raz z tejto skupiny kláštorskej, tam
bolo veliteľstvo, prišli, lebo ja som bol na stráži – cez deň sme mávali stráž tam ako je ten svah, odkiaľ sme mali
prehľad, či Nemci nejdú. A raz dobehne, myslím, že Vojto Richter: ‚Gusto, Gusto!‘ Lebo vtedy neviem, či už sme
si tykali, hovorí: ‚Poďte, poďte, rabujú nás!‘ ‚Kto?‘ No, že z tej skupiny asi budú... A ja idem, guľomet som mal
ľahký, a to keď sa útočilo, sa dával takto na remeň, a tak jak samopal sa dal prispôsobiť. No tak som ho mal na
pleci, prispôsobil som ho na paľbu a išiel som tam. No a oni už vynášali si chleba, čo sme mali tam a tak, boli
asi štyria. A keď ma zbadali, ostali takí oplašení z toho stáť, a reku: ‚Toto čo je?‘, tak rezkým hlasom: ‚To čo
robíte?‘ A oni že: ‚Vy tam máte potraviny a my sme hladní!‘ ‚Keď ste hladní, mali ste pýtať, boli by ste dostali!
Ale nie rabovať... Už aj všetko naspäť!‘ S tým guľometom takto... [ukazuje] Oni boli z tej skupiny pod vedením
toho Orihela kedysi, na začiatku keď som tam prišiel, ale potom neviem prečo išli bez veliteľa, či sa odtrhli alebo
ako, to som neskúmal. No a nemali čo jesť a vedeli, že sú tam tie bunkre a išli rabovať tie bunkre...“ OA autora,
rozhovory s G. Polčíkom, Prievidza 2008 – 2010.
328
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 253 – 254; OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina Žiar – pri Budiši
(menoslov príslušníkov).
329
Pozri napr. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-257, s. 133.
330
Keď v r. 1974 žiadal Majzlík Gašpara, aby posúdil jeho rukopis o partizánskom hnutí v pohorí Žiar, tento mu
nevyhovel. Vo svojej odpovedi udával, že nemôže so všetkým súhlasiť, a že tam „je taktiež mnoho skreslených
faktov – nezodpovedajúcich objektívnej pravde.“ Podľa Kohna-Koreňa to Gašpar asi nechcel potvrdiť, „pretože
mal nejaké diferencie po skončení vojny s istým Budišanom a podobne.“ OA Ľ. Domancovej, list M. Gašpara B.
Majzlíkovi (13. 3. 1974); OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa B. Majzlíkovi (15. 10. 1974).

53
 Ako posledná, piata, sa uvádza zemľanka pri osade Za Háj.331 Podľa Majzlíkovej
základnej práce ju spočiatku obývalo niekoľko mužov z tejto osady, ktorí však boli začiatkom
decembra 1944 zaistení a viac sa už nevrátili. Následne sa tam malo uchýliť približne pätnásť
Dubovčanov, ktorí však, ako bývalý veliteľ oddielu Slovan sám udáva, v rámci skupiny Žiar
evidovaní nie sú.332 Záverom snáď, ak by sme prijali tvrdenia o vzniku organizovanej
partizánskej jednotky Žiar k 20. 12. 1944, niet predsa dôvod brať tento bunker ako jej súčasť
– veď na základe Majzlíkovho zoznamu sa tam po zatknutí Černekovcov a Vandlíkovcov
v tej dobe už nemal kto nachádzať.333

Na základe vyššie uvedených informácií je zrejmé, že organizácia partizánskej skupiny

Žiar nebola v období novembra 1944 – apríla 1945 na takej úrovni, ako ju prezentovala
väčšina povojnových prác. Ba čo viac, vo svetle viacerých dokumentov je možné oprávnene
sa nazdávať, že partizánska skupina Žiar, ako taká, počas vojny formálne neexistovala.

331
Za zmienku stojí, že tento bunker vo svojich prvých listoch J. Kohn-Koreň neuvádzal – v rámci skupiny Žiar
spomínal iba 4 úkryty. V jeho ďalšom liste, ktorý je datovaný o mesiac neskôr, však je bunkrov uvedených už 5.
OA Ľ. Domancovej, list J. Koreňa B. Majzlíkovi (január 1974); OA Ľ. Domancovej, Upresnenie niektorých
údajov z roku 1939-44-45 [J. Kohn-Koreň] (1974), s. 3.
332
VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254, 256. Giač ich však eviduje ako príslušníkov oddielu Štefánik pod
velením J. Fontányho. GIAČ, M. (zost.), Turčianske obce v odboji, s. 127. Bližšie pozri s. 12 a 15 tejto práce.
333
Jediný kto tam podľa zoznamu mohol zostať bol Ján Plica ml., pochádzajúci z neďalekej osady Haľaksince.
Jeho zdržiavanie sa v tomto úkryte však možno preukázateľnejšie viazať až do doby, kedy tu pobývali ľudia z
Dubového. Je preto nepravdepodobné, že by sa tam po nemeckej razii skutočne niekto skrýval. Zároveň však
možno pochybovať i o prítomnosti tam skrývajúcich sa ľudí ako takej. V poznámkach bývalého veliteľa oddielu
Slovan totiž obyvatelia Za Hája vystupujú takmer výhradne ako spolupracovníci a o „bunkri č. 5“ sa sprvoti
zmieňuje iba v súvislosti s Dubovčanmi. Až v neskorších materiáloch dochádza u neho k zmene, nevedno však
na základe čoho. OA Ľ. Domancovej, Partizánska skupina ŽIAR (strojopis B. Majzlíka, 1974), s. 2; OA Ľ.
Domancovej, Upresnenie niektorých údajov z roku 1939-44-45 [J. Kohn-Koreň] (1974), s. 2. Porovnaj s VHA
Bratislava, f. ŠZ, č. X-172, s. 254, 256; OA Ľ. Domancovej, Partizánsky oddiel SLOVAN: I. podskupina Žiar –
Budiš: Partizáni a ozbrojení spolupracovníci, s. 5.

54
5. Záver
Dejinám partizánskeho hnutia na Slovensku v období druhej svetovej vojny bolo za
posledné desaťročia venovanej pomerne veľa pozornosti. Napriek tomu nemožno povedať, že
by sa vždy dočkali objektívneho spracovania. Práve tento stav bol dôvodom spísania
regionálne zameranej práce, pojednávajúcej o jednej z menších partizánskych skupín
s názvom „Žiar“. V rámci možností bolo teda našim cieľom priniesť čo najtriezvejší pohľad
na pôsobenie tejto skupiny a jej význam v histórii protinacistického odboja na Slovensku.
Pozornosť bola v prvom rade venovaná udalostiam vojnovým, teda samotným počiatkom,
najväčšiemu rozmachu a konkrétnym odbojovým aktivitám v priestore pohoria Žiar v r. 1944
– 1945. Na príklade jedného z bunkrov, tzv. nedožerského, sme tiež detailnejšie poukázali na
jednotlivé aspekty pôsobenia ľudí v Žiari. Naproti tomu druhý, väčší celok práce bol
zameraný na dobu povojnovú. V rámci nej sme jednak upriamili pozornosť na najdôležitejšie
dokumenty a literatúru, vytvárajúce obraz partizánskej skupiny Žiar na regionálnej úrovni.
Popri tom sú v nasledujúcej stati stručne popísané povojnové osudy vybraných „aktérov
príbehu“, ale najmä ich vnímanie vlastnej odbojovej činnosti. Samostatný priestor sme
venovali i osobe Bohuslava Majzlíka, ktorý zohral významnú úlohu pri formovaní dejín
partizánskej skupiny Žiar. Záverečnú, avšak jednu z najdôležitejších častí práce, tvorí úvaha
o skutočnej existencii nami skúmanej partizánskej skupiny.
Práve posledná uvedená kapitola odráža najväčší problém, ktorý vyvstal v priebehu
skúmania tematiky, a to otázku samotného formálneho jestvovania partizánskej skupiny Žiar.
Vzhľadom na obmedzené množstvo autentických prameňov či rôzne protichodné povojnové
tvrdenia nebolo pre nás jednoduché zodpovedať túto otázku, najmä s takmer
sedemdesiatročným časovým odstupom. Vo svetle uskutočneného výskumu sme však
napokon dospeli k záveru, že organizácia partizánskej skupiny Žiar nebola vo väčšine
povojnových prác vykresľovaná tak, ako tomu bolo v skutočnosti. Zastávame preto názor, že
počas vojny ako jednotný organizovaný celok ani neexistovala.
Napriek tomuto tvrdeniu však nemožno v žiadnom prípade poprieť odbojovú činnosť
niektorých ľudí, zdržujúcich sa v tomto priestore. Tá bola koniec koncov i popísaná
v príslušnej kapitole tejto práce.334 Ako však už bolo naznačené vyššie, osadenstvo
jednotlivých bunkrov v žiarskom pohorí nemožno považovať za jednoliatu skupinu, a preto
nie je možné prisudzovať zásluhy jedných aj tým ostatným. Mnohí z týchto ľudí boli v odboji

334
Bližšie pozri kapitolu 2 tejto práce.

55
ešte pred vypuknutím povstania, iní sa ho aktívne so zbraňou v ruke zúčastnili, no a niektorí
neboli dovtedy zapojení do odbojovej činnosti vôbec. Skutočné pohnútky, s ktorými do tohto
pohoria jednotliví muži odchádzali a s akými zámermi sa v ňom zdržiavali už nikdy
presvedčivo nezistíme. Faktom však zostáva, že tú nemalú dobu v nehostinných podmienkach
v Žiari, čiastočne ozbrojení, prebývali. Za ten čas sa dostali do styku s rôznymi
organizovanými partizánskymi jednotkami (Vorošilov, Slovan atď.), s ktorými sa podelili
o svoje nesporne bohatšie zásoby. Správami od spojok či svojou znalosťou terénu im tiež
pomáhali v ich ďalšom presune. Veľká časť odbojových aktivít ľudí zo Žiaru sa sústredila
najmä na hornoturčiansky región, a to kvôli celkovému vplyvu a väčšej základni
spolupracovníkov ešte z doby pred SNP. Na druhej strane bol však ich prínos najviac
badateľný pri úspešnej realizácii minimálne dvoch deštrukčných akcií na železničnej trati
Horná Štubňa – Prievidza, ktoré previedli mínerské skupiny partizánskych oddielov,
utáborených v Slovianskej doline. V tomto skromnom príspevku, nepresahujúcom regionálny
rámec, spočíval teda najväčší prínos ľudí z pohoria Žiar protinacistickému odboju na
Slovensku.
„Partizánska skupina Žiar“, ako taká, každopádne má svoje nezastupiteľné miesto
v dejinách odboja. Jej vyfabulované prezentovanie je totiž samo o sebe svedectvom vtedajšej
povojnovej doby. A aj v tomto ohľade tkvie jej význam v rámci histórie partizánskeho hnutia
na slovenskom území.

56
6. Zoznam prameňov a literatúry
6.1. Archívne pramene

Archiv bezpečnostních složek, Praha (ABS)

• fond Personální spisy (PS)
Vojenský ústřední archiv – Vojenský historický archiv Praha
• zbierka Partyzánské a odbojové hnutí v Československu
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava (MO SR)
• Oddelenie vojnových veteránov a vydávania osvedčení (OVVaVO)
Slovenský národný archív, Bratislava (SNA)
• Zbierka č. 27
• Zbierka dokumentov o národnooslobodzovacom boji (SNP)
Štátny archív Bytča, pobočka Martin (ŠA Bytča, p. Martin)
• fond Miestny národný výbor v Rudne
• fond Obvodný úrad miestnych národných výborov v Slovenskom Pravne (OÚ
MNV Slovenské Pravno)
Štátny archív Nitra, pobočka Bojnice (ŠA Nitra, p. Bojnice)
• fond Miestny národný výbor v Nedožeroch (MNV Nedožery)
• fond Miestny národný výbor v Nedožeroch-Brezanoch (MNV Nedožery-Brezany)
• fond Obvodný úrad miestnych národných výborov v Nedožeroch (OÚ MNV
Nedožery)
• fond Okresný národný výbor v Prievidzi (ONV Prievidza)
• fond Okresný súd v Prievidzi
• fond Okresný úrad v Prievidzi (OÚ Prievidza)
• fond Okresný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prievidzi
(OV SZPB Prievidza)
• Zbierka dokumentov o Slovenskom národnom povstaní (SNP)
• zbierka Hornonitrianska partizánska brigáda (HNPB)
Vojenský archív – centrálna registratúra, Trnava (VA – CR)
• fond Osobné spisy (OS)
Vojenský historický archív, Bratislava (VHA Bratislava)
• fond Osobné spisy (OS)

57
 • fond Špeciálne zbierky (ŠZ)
• Zbierka písomností z partizánskeho hnutia (PH)
Osobný archív autora (OA autora)
Osobný archív Ľudmily Domancovej (OA Ľ. Domancovej)
Osobný archív Jozefa Humaja (OA J. Humaja)
Osobný archív Moniky Chudej (OA M. Chudej)
Osobný archív Gustáva Polčíka (OA G. Polčíka)
Osobný archív Judity Richterovej (OA J. Richterovej)
Osobný archív Anny Šlaukovej (OA A. Šlaukovej)

6.2. Publikované dokumenty, edície prameňov

PREČAN, Vilém (zost.). Slovenské národné povstanie: Nemci a Slovensko 1944: Dokumenty.
1. vyd. Bratislava: Epocha, 1971, 701 s.
Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. Ročník 1946.

6.3. Nepublikované práce

GAŽO, Emil. Partizánske hnutie na Slovensku: Organizácia a bojová činnosť jednotiek II.
Druhé, doplnené spracovanie. Bratislava, 1984, 590 s. Strojopis.
Kronika obce Nedožery-Brezany: II. časť. Nedožery-Brezany, [b. r.], [b. s.]. Rukopis uložený
na Obecnom úrade Nedožery-Brezany.
MAJZLÍK, Bohuslav. Kronika ilegálnej KSS v Kláštore pod Znievom a partizánskeho oddielu
Vorošilov a Slovan. [b. m.], 1974, 270 s. Strojopis. VHA Bratislava, f. ŠZ, č. X-172.
PRAČKO, Michal. Spomienky. Nedožery-Brezany, 1988, 48 s. Rukopis uložený v Miestnej
ľudovej knižnici Nedožery-Brezany.
VITKO, Martin. Účasť obyvateľov obce Nedožery na frontoch druhej svetovej vojny:
(prípadová štúdia k brannej povinnosti občanov slovenskej národnosti v rokoch 1939-
1945). Brno, 2011, 104 s. Bakalárska diplomová práca. Masarykova univerzita Brno,
Filozofická fakulta, Historický ústav. Vedúci práce PhDr. Vladimír Černý, Ph.D.
Dostupné z:
<http://is.muni.cz/th/341805/ff_b/Ucast_obyvatelov_obce_Nedozery_na_frontoch_druhej
_svetovej_vojny.pdf?lang=en>.

58
 6.4. Monografie, knižné práce

15 rokov slobodného života v Nitrianskom kraji. Nitra: Krajský dom osvety, 1960, 230 s.
BOSÁK, Pavol. Z bojových operácií na fronte SNP. 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1979, 280 s.
CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska: V. zväzok (1939 – 1945). 1. vyd.
Bratislava: Magnet Press, 2008, 287 s. ISBN 978-80-89169-16-0.
Dejiny Slovenského národného povstania 1944: 5. zväzok. Encyklopédia odboja a SNP. 1.
vyd. Bratislava: Pravda, 1984, 648 s.
Dôstojníci a štáby povstaleckej armády: Organizačná štruktúra 1. československej armády na
Slovensku. 1. vyd. Banská Bystrica: M. O. Enterprise, 1994, 230 s. ISBN 80-85342-05-7.
GÉCZYOVÁ, Iveta, GREŠNER, Lukáš (zost.). Nedožery-Brezany: Pamäť dediny a ľudí
v nej. Nedožery-Brezany: Obec Nedožery-Brezany, 2011, 201 s. ISBN 978-80-85674-31-
6.
GIAČ, Michal (zost.). Turčianske obce v odboji (1938 – 1945). 1. vyd. Martin: Osveta, 1989,
341 s. ISBN 80-217-0050-5.
HALAJ, Dušan (zost.). Fašistické represálie na Slovensku. Druhé doplnené a rozšírené
vydanie. Bratislava: Obzor, 1990, 150 s. ISBN 80-215-0063-8.
HOLKA, Filip. Národnooslobodzovací boj na Ponitrí. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľské
stredisko Zs KNV pri KPÚ, 1967, 190 s.
Horná Nitra v boji proti fašizmu: (Výberová bibliografia). Prievidza: Okresná knižnica, 1974,
67 s.
HOZÁK, Július. Horná Nitra v boji za slobodu: (Príspevok k dejinám protifašistického hnutia
na hornej Nitre). Vydanie 1. Martin: Osveta, 1989, 200 s. ISBN 80-217-0092-0.
JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji II: Štúdie a články. Prvé vydanie. Bratislava:
Kalligram, 2006, 710 s. ISBN 80-7149-781-9.
JABLONICKÝ, Jozef, KROPILÁK, Miroslav. Slovník Slovenského národného povstania.
Druhé doplnené a opravené vydanie. Bratislava: Epocha, 1970, 337 s.
JELÍNEK, Andrej Ješajahu, GUBIČ, Otto, KLIŽAN, Erik. Jedno storočie v Prievidzi: (Dejiny
Židovstva na hornej Nitre). 1. vydanie. Prievidza: vlastným nákladom, 2011, 142 s. ISBN
978-80-970790-4-8.
KEVEŠ, Ján (zost.). Odboj v Turci: (1938 – 1945). 1. vyd. Martin: Osveta, 1985, 433 s.
KEVEŠ, Ján (zost.). SNP a Turiec: 1944 – 1974. 1. vyd. Martin: Osveta, 1974, 259 s.
KEVEŠ, Ján (zost.). SNP a Turiec: 1944 – 1979. 2. dopl. vyd. Martin: Osveta, 1979, 282 s.

59
KOVÁČ, Ján (zost.). Protifašistické hnutie a odboj na Hornej Nitre. Banská Bystrica:
Stredoslovenské vydavateľstvo, 1969, 142 s.
KUBOVČÍK, Jozef (zost.). Z minulosti a prítomnosti Turca 2. Vydanie 1. Martin: Osveta,
1974, 238 s.
LACKO, Martin. Slovenská republika 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava: Perfekt; Ústav pamäti
národa, 2008, 205 s. ISBN 978-80-8046-408-0.
LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Prvé slovenské vydanie. Bratislava:
Slovart, 2008, 223 s. ISBN 978-80-8085-575-8.
LACKO, Martin, SABO, Ján. Žandár troch režimov: Gustáv Polčík a jeho služba v Prievidzi
v rokoch 1942 – 1972. 1. vydanie. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2011, 334 s. ISBN
978-80-89335-44-2.
MIČEV, Stanislav a kol. Slovenské národné povstanie 1944. Vydanie prvé. Banská Bystrica:
Múzeum SNP, 2009, 208 s. ISBN 978-80-970238-3-6.
PAŽUR, Štefan (zost.). Pamäť ľudu 2: Spomienky účastníkov partizánskeho hnutia na
Slovensku. 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1989, 218 s. ISBN 80-218-0007-0.
Príspevky k dejinám Slovenského národného povstania v Turci. Turčiansky Sv. Martin:
Turčianska partizánska brigáda M. R. Štefánika, 1947, 219 s.
RICHTER, Vojtech. Poľovnícke rozpomienky: (nielen o poľovačkách). Bratislava:
PaRPRESS, 1999, 167 s. ISBN 80-88789-52-4.
Slovenské Pravno a okolie. II. vydanie. Slovenské Pravno: Obecný úrad, [1993], 248 s. ISBN
80-900445-6-5.
ŠMIGEĽ, Michal, MIČKO, Peter. Evakuácia v znamení úteku: (Utečenci z Ukrajiny a Poľska
na Slovensku v roku 1944). Banská Bystrica: Katedra histórie Fakulty humanitných vied
Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2006, 119 s. ISBN 80-8083-282-X.
ŠTILLA, Miloš (zost.). Zniev a okolie. 1. vyd. Banská Bystrica: Stredoslovenské
vydavateľstvo, 1963, 234 s.
UHRIN, Marian a kol. II. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika. Vyd. 1. Banská
Bystrica: Múzeum SNP, 2009, 182 s. ISBN 978-80-970238-0-5.
WOHLAND, Ludwig a kol. Schicksal Hauerland: Untergang des deutschen
Siedlungsgebietes in der Mittelslowakei. Eine dokumentation. Stuttgart: Hilfsbund
Karpathendeutscher Katholiken und Arbeitskreis Hauerland, 1989, 389 s. ISBN 3-925-
69224-X.

60
 6.5. Štúdie a články

BAKA, Igor. Nasadenie civilného obyvateľstva na Slovensku na opevňovacie práce v rokoch

1944 – 1945. Vojenská história. 2007, roč. 11, č. 1, s. 70 – 85.
BIELIK, Oskar. Menej známy partizánsky oddiel. Bojovník: dvojtýždenník antifašistov. 2011,
roč. LVI, č. 11, s. 10.
ČILIAK, Ondrej. Večné návraty. Bojovník. 1985, roč. 30, č. 35 – 36, s. 7.
MAJZLÍK, Bohuslav. Pomáhali sme oslobodzovať Handlovú. Smer: Orgán
stredoslovenského KV KSS. 1975, roč. 27, č. 53, s. 4.
MAJZLÍK, Bohuslav. Pomáhali sme oslobodzovať Handlovú. Smer: Orgán
stredoslovenského KV KSS. 1975, roč. 27, č. 57, s. 5.
SCHMIDT, Tomáš. Vznik prvých odbojových organizácií v povojnovom Československu v
rokoch 1945 – 1948. In Pol storočie boja proti fašizmu: Zborník dokumentov z
konferencie k 50. výročiu 1. zjazdu SZPB konanej dňa 19. apríla 2007 v
Bratislave [online]. [2007], s. 3 – 10. [cit. 2013-03-18]. Dostupné z:
<http://www.szpb.sk/szpb.html#histor>.
SCHVARC, Michal. Heimatschutz – medzi realitou a ilúziou (Organizácia a formovanie
nemeckej domobrany). In Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III.
(Povstanie roku 1944). Trnava: Katedra histórie FF UCM Trnava, 2004, s. 301 – 326.
ŠVANDA, Petr. Realizácia zákona č. 255/1946 Zb. v podmienkach Slovenska. In Pol storočie
boja proti fašizmu: Zborník dokumentov z konferencie k 50. výročiu 1. zjazdu SZPB
konanej dňa 19. apríla 2007 v Bratislave [online]. [2007], s. 13 – 15. [cit. 2013-03-25].
Dostupné z: <http://www.szpb.sk/szpb.html#histor>.
VIMMER, Pavel. Organizačné formy partizánskych jednotiek na Slovensku počas
Slovenského národného povstania. In Vojenské aspekty Slovenského národného
povstania: Zborník príspevkov a materiálov z medzinárodnej vedeckej konferencie
v Bratislave 23. - 24. 8. 1994. Žilina: Vojenský historický ústav, 1994, s. 103 – 115.

6.6. Elektronické zdroje

PETRÁŠ, Jozef. Zoznam občanov Československej republiky a zahraničných bojovníkov,

ktorí položili životy v boji proti fašizmu počas II. svetovej vojny [CD-ROM]. Trnava:
Vojenský historický archív, 2005.
Slovenské slovníky [online]. [cit. 2013-04-18]. Dostupné z: <http://slovniky.korpus.sk/>.

61
Yad Vashem: The Central Database of Shoah Victims' Names [online]. © 2013 [cit. 2013-03-
19]. Dostupné z: <http://db.yadvashem.org/names/search.html?language=en>.

6.7. Fotografie

LOBÍK, Ján. Spomienky na SNP v Turci. Martin: Neografia; Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov, 1994, 156 s. ISBN 80-85186-60-8.
Osobný archív autora (OA autora)
Osobný archív Ľudmily Domancovej (OA Ľ. Domancovej)
Osobný archív Oľgy Gašparovej (OA O. Gašparovej)
Osobný archív Ľudmily Harinekovej (OA Ľ. Harinekovej)
Osobný archív Moniky Chudej (OA M. Chudej)
Osobný archív Heleny Jamriškovej (OA H. Jamriškovej)
Osobný archív Juraja Ježíka (OA J. Ježíka)
Osobný archív Vladimíra Kršku (OA V. Kršku)
Osobný archív Marty Kupčovej (OA M. Kupčovej)
Osobný archív Ing. Antona Mokrého (OA A. Mokrého)
Osobný archív Gustáva Polčíka (OA G. Polčíka)
Osobný archív Antona Pračku (OA A. Pračku)
Osobný archív Judity Richterovej (OA J. Richterovej)
Osobný archív Adely Solárikovej (OA A. Solárikovej)
Osobný archív J. Š. (OA J. Š.)
Osobný archív Anny Šlaukovej (OA A. Šlaukovej)
Štátny archív Nitra, pobočka Bojnice (ŠA Nitra, p. Bojnice)

6.8. Mapy

4461 Prievidza: Země Slovenská. 1:75000. Praha: Vojenský zeměpisný ústav, 1938.

62
7. Zoznam skratiek

a. j. archívna jednotka
adm. administratívny
brig. brigáda
ČA Červená armáda
čs. československý
ČSAS Československá armáda na Slovensku
ČSR Československá republika
DS Demokratická strana
f. fond
fasc. fascikel
HS Heimatschutz
inv. č. inventárne číslo
inv. j. inventárna jednotka
JRD jednotné roľnícke družstvo
Kčs koruny československé
Ks koruny slovenské
KSS Komunistická strana Slovenska
mjr. major
MNV miestny národný výbor
MO miestna odbočka
NB Národná bezpečnosť
OcÚ obecný úrad
part. partizánsky
PO HG Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy
ppor. podporučík
por. poručík
prez. prezidiálny
RNV revolučný národný výbor
SNP Slovenské národné povstanie
SPB Sväz protifašistických bojovníkov
SR Slovenská republika

63
SS Schutzstaffel
SSP Sväz slovenských partizánov
stot. stotník
strážm. strážmajster
SZPB Slovenský zväz protifašistických bojovníkov
škatuľa šk.
ŠPH Štáb partizánskeho hnutia
tr. trieda
ÚZ Ústredná zbrojnica
zb. zbierka

64
8. Zoznam príloh

Príloha č. 1: Tabuľka zistených osvedčení podľa zák. 255/46 Zb., o ktoré si žiadali ľudia,
spomínaní s odbojovou činnosťou v pohorí Žiar (spracované na základe dokumentov k
jednotlivým osvedčeniam, ako aj zoznamov držiteľov charakteru čs. partizána, uložených
na MO SR)
Príloha č. 2: Nákres operačného priestoru partizánskeho oddielu Slovan, ktorého autorom je
Bohuslav Majzlík [70. – 80. roky]. Červenou farbou sme zaznačili miesto pôsobenia
skupiny Žiar (OA Ľ. Domancovej).
Príloha č. 3: Dobová mapa, na ktorej sú vyznačené miesta, týkajúce sa odbojovej činnosti
v pohorí Žiar (zakreslené na základe pôvodného náčrtu B. Majzlíka) Použitá mapa: 4461
Prievidza: Země Slovenská. 1:75000. Praha: Vojenský zeměpisný ústav, 1938. (OA
autora).
Príloha č. 4: Bohuslav Majzlík, veliteľ partizánskeho oddielu Slovan; civilná fotografia
z obdobia prvých rokov po skončení vojny (OA Ľ. Domancovej).
Príloha č. 5: Jozef Hečko („HORA“), veliteľ partizánskeho oddielu Vpřed; snímka
z povojnových rokov (OA Ľ. Domancovej).
Príloha č. 6: Oldřich Hošek, príslušník partizánskeho oddielu Slovan, často vysielaný do
pohoria Žiar; civilná fotografia z obdobia prvých rokov po skončení vojny (OA Ľ.
Domancovej).
Príloha č. 7: Július Kohn-Koreň, označovaný za veliteľa partizánskej skupiny Žiar; civilná
fotografia z povojnového obdobia (OA J. Richterovej).
Príloha č. 8: Jozef Šovčík, údajný komisár partizánskej skupiny Žiar; civilná fotografia (OA J.
Š.).
Príloha č. 9: Ernst Greschner; civilná fotografia z obdobia prvých rokov po skončení vojny
(ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Okresný národný výbor v Prievidzi, spis č. 14252/1947
administratívny).
Príloha č. 10: Štefan Gürtler; civilná fotografia z obdobia prvých rokov po skončení vojny
(ŠA Nitra, p. Bojnice, f. Okresný národný výbor v Prievidzi , spis č. 14263/1947
administratívny.).
Príloha č. 11: Štefan Humaj; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby ako
vojak československej armády (OA O. Gašparovej).

65
Príloha č. 12: Jozef Humaj; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby ako
strelník ašpirant slovenskej armády (OA M. Chudej).
Príloha č. 13: Jozef Solár; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby
v hodnosti vojaka československej armády (OA autora).
Príloha č. 14: Vojtech Richter; výrez civilnej fotografie z obdobia prelomu 30. a 40. rokov
minulého storočia (OA A. Mokrého).
Príloha č. 15: Vendelín Mjartan; civilná fotografia z obdobia prvých rokov po skončení vojny
(OA A. Šlaukovej).
Príloha č. 16: Gustáv Polčík; na snímke v hodnosti strážmajstra Zboru žandárstva Slovenskej
republiky (OA G. Polčíka).
Príloha č. 17: Jozef Solárik; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby
v hodnosti strelníka slovenskej armády (OA A. Solárikovej).
Príloha č. 18: Ján Ježík; na snímke v hodnosti strážmajstra Zboru žandárstva Slovenskej
republiky (OA J. Ježíka).
Príloha č. 19: Michal Pračko; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby v
hodnosti strelníka slovenskej armády (OA A. Pračku).
Príloha č. 20: Jozef Pračko; na snímke z doby vykonávania vojenskej prezenčnej služby v
hodnosti strelníka slovenskej armády (OA M. Kupčovej).
Príloha č. 21: Jozef Jamriško; civilná fotografia (OA H. Jamriškovej).
Príloha č. 22: Pavel Richter; civilná fotografia (OA J. Richterovej).
Príloha č. 23: Karol Flimel; civilná fotografia (OA Ľ. Harinekovej).
Príloha č. 24: Jozef Richter starší; civilná fotografia (OA J. Richterovej).
Príloha č. 25: Tomáš Krško; civilná fotografia (OA V. Kršku).
Príloha č. 26: Pavel Richter s manželkou na jednej z povojnových návštev u Júliusa Kohna-
Koreňa (OA J. Richterovej).
Príloha č. 27: Hrob zavraždených obyvateľov osady Za Háj na cintoríne v Budiši (LOBÍK, J.,
Spomienky na SNP v Turci, s. 107).
Príloha č. 28: Pomník padlým v SNP, nachádzajúci sa pred obecným úradom v Kaľamenovej.
Väčšinu z nich tvorili zavraždení obyvatelia osady Za Háj (OA autora).
Príloha č. 29: Súčasný pohľad na osadu Za Háj zo smeru od pohoria Žiar (OA autora).
Príloha č. 30: Súčasný pohľad na miesto, kde bol vybudovaný „nedožerský bunker“ (OA
autora).
Príloha č. 31: Tabuľa osadená pod prístreškom na mieste, kde sa nachádzal „nedožerský
bunker“ (OA autora).

66
 Príloha č. 1: Tabuľka zistených osvedčení podľa zák. 255/46 Zb., ktorých žiadatelia boli spomínaní v súvislosti s odbojovou činnosťou v pohorí Žiar

Žiadosť o vydanie Zmienka u

Priezvisko a Ročník Držiteľ Doba Priznaná klasifikácia odbojovej činnosti (doba jej vykonávania); Kohna-
meno narodenia osvedčenia vybavovania účasť domáci [resp. žiadaná doba činnosti]
1
Koreňa alebo
partizán
v SNP odboj Majzlíka
2

Barlok Ján 1922 áno 1977 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-28.10.1944) nie
3
Beňo Štefan 1909 nie 1970-1973 áno nie áno [žiadal dobu 29.8.1944-4.4.1945] áno
Bielik Samuel 1913 áno 1969-1973 áno nie nie 1. ČSAS (29.8.1944-7.4.1945), z toho DO-PP (18.11.1944-7.4.1945) áno
Boďa Samuel 1908 áno 1969-1972 áno nie áno DO-PP (23.9.1944-7.4.1945) áno
4
Filc Juraj 1901 nie 1969-1974 áno áno nie [žiadal dobu 29.8.1944-9.5.1945] áno
áno 1969 nie nie nie zahraničná armáda (19.1.1940-26.6.1940)
Flimel Karol 1905 áno
nie5 1970-1973 áno áno áno [žiadal dobu 29.8.1944-máj 1945]
Fontány Jozef 1916 áno6 1949 áno áno nie čs. partizán (29.8.1944-7.4.1945) áno
Fontány Michal 1912 áno 1965 áno nie nie 1. ČSAS (29.8.1944-8.5.1945), z toho v liečení (20.9.1944-8.5.1945) áno
DO (15.3.1939-29.8.1944), 1. ČSAS (29.8.1944-10.11.1944), DO
Gašpar Matej 1913 áno 1976 áno nie áno áno
(11.11.1944-25.3.1945)

Gulis Ján 1887 nie7 1969 áno áno nie [žiadal dobu 23.8.1944-9.4.1945] áno
Gulis Vladimír 1918 áno8 1948 áno áno nie čs. partizán (26.7.1944-9.4.1945) áno
Gürtler Štefan 1902 áno9 1969-1971 áno áno nie DO (15.3.1939-4.4.1945), z toho čs. partizán (29.8.1944-4.4.1945)10 áno
Hrivnák Jozef Ondrej 1889 áno11 1951 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-23.12.1944) áno
Humaj Štefan 1914 áno 1974-1977 nie áno nie DO (3.1.1945-6.4.1945) áno

1
Použité skratky: 1. ČSAS (účastník SNP v rámci 1. čs. armády na Slovensku); DO (účastník domáceho odboja); PP (pomocník partizánov).
2
Myslí sa, či bolo jeho meno udávané v zoznamoch J. Kohna-Koreňa alebo v prácach B. Majzlíka.
3
Jeho manželka v r. 1976 však potvrdenie o jeho odbojovej činnosti získala.
4
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
5
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov (medzičasom zomrel).
6
Vydané na základe priznaného charakteru čs. partizána z r. 1947.
7
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947; zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov (zrejme medzičasom zomrel).
8
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947.
9
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947.
10
Čs. partizán u Hornonitrianskej partizánskej brigády (skupinu Žiar nespomína).
11
Žiadosť podala jeho manželka.

67
Hús Jozef 1910 áno 1969-1971 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-4.4.1945), z toho u 1. ČSAS (29.8.1944-22.9.1944) áno
Hús Juraj 1913 áno 1971-1973 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-7.4.1945) áno
Húsová Mária 1900 áno 1969-1972 nie nie áno DO-PP (1.1.1944-23.12.1944) áno
Chorvát Peter 1913 áno12 1974-1976 áno áno nie čs. partizán (26.8.1944-14.2.1945), zahraničná armáda (16.2.1945-5.5.1945) áno
Ježík Ján 1914 áno ? áno nie áno DO (1.10.1944-31.3.1945) áno
áno13 1957 áno áno nie 1. ČSAS (28.8.1944-19.12.1944), čs. partizán (20.12.1944-20.4.1945)
Koreň Július 1908 áno
nie14 1970-1973 - - áno [žiadal dobu 30.1.1940-27.8.1944]
Kováčik Ľudovít 1905 nie15 1965 áno nie áno [žiadal dobu 29.8.1944-20.9.1944] áno
Krško Jozef 1913 nie16 1970-1973 nie nie áno DO (1.11.1944-4.4.1945) áno
Kučera Jozef 1922 nie17 1969 áno áno nie [žiadal dobu 28.8.1944-20.12.1944] áno
Kutníková Zuzana 1921 áno 1973-1974 áno nie áno DO-PP (15.9.1944-7.5.1945) áno
Lettrich Jozef 1905 áno 1969-1973 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-7.4.1945) áno
Lettrich Juraj 1883 áno 1974 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-5.4.1945) áno
Ličko Pavel 1914 áno 1969-1973 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-7.4.1945) áno
Mečiar Ján 1914 nie18 1969-1974 nie nie áno [žiadal dobu február 1945-4.4.1945] áno
19 20
Mjartan Vendelín 1906 áno 1969 áno áno nie DO (15.3.1939-28.8.1944), čs. partizán (29.8.1944-4.4.1945) áno
Mokrý Jozef 1902 áno 1967-1968 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-4.4.1945) nie
Nepela Pavel 1909 áno 1969-1973 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-7.4.1945), z toho DO-PP (26.11.1944-7.4.1945)21 áno
Petic Ľudovít 1916 nie22 1974 áno áno áno [žiadal dobu 27.8.1944-4.4.1945] nie
Petrovič Ján 1906 áno 1969-1973 áno nie áno DO (29.8.1944-6.4.1945) áno
Puškár Ján 1907 nie23 1969-1973 áno nie áno [žiadal dobu 29.8.1944-apríl 1945] áno

12
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947.
13
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1946.
14
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
15
Zamietnuté pre krátku dobu činnosti a nepredloženie ďalších materiálov.
16
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
17
Žiadosť podala jeho matka; Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
18
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
19
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947.
20
Čs. partizán u Hornonitrianskej partizánskej brigády (skupinu Žiar nespomína).
21
Pomocník partizánov jednotky Štefánik.
22
Zamietnuté, nakoľko jeho činnosť bola vyhodnotená ako náhodná, nie sústavná.
23
Zamietnuté pre jeho údajné zastávanie funkcie miestneho veliteľa Hlinkovej gardy.

68
Richter Jozef 1923 áno24 1949 áno áno áno 1. ČSAS (29.8.1944-4.4.1945) áno
Richter Pavel 1925 áno25 1963-1964 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-5.4.1945) áno
áno 1947 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-29.10.1944)
Solárik Jozef 1922 áno
nie26 2003 - áno nie [žiadal dobu 29.10.1944-3.4.1945]
Šimko Jozef 1907 áno 1969-1972 áno nie áno DO-PP (29.8.1944-6.4.1945 áno
Šimko Juraj 1910 áno 1968-1969 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-30.10.1944), DO (31.10.1944-14.4.1945) áno
Šimko Juraj 1914 áno 1967-1968 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-19.9.1944), DO (20.9.1944-19.4.1945) áno
Štrba Andrej 1912 áno 1972-1973 áno nie áno 1. ČSAS (29.8.1944-17.11.1944) áno
Vandlík Ján 1908 áno27 1965 áno áno áno čs. partizán (29.8.1944-23.12.1944) áno
áno 1957 áno nie nie 1. ČSAS (29.8.1944-10.11.1944)
Vereš Pavel 1909 áno
áno 1973-1976 - nie áno DO (11.11.1944-7.4.1945)

24
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1949.
25
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1946.
26
Zamietnuté pre nepredloženie požadovaných materiálov.
27
Držiteľ charakteru čs. partizána z r. 1947.

69
 Príloha č. 2: Operačný priestor partizánskeho oddielu Slovan
(červenou farbou je vyznačené miesto pôsobenia skupiny Žiar)

70
Legenda:
Bunker v Kukovskej doline (Kohn, Šovčík) Pôvodné úkryty spred povstania (Lacko)
Bunker v Čertovej doline (Gulis, Fontány) Bunkre skupiny Ráztočno
Bunker na Štyroch chotároch („nedožerský“) Miesto uskutočnenia deštrukčných akcií
na trati Horná Štubňa – Prievidza
Bunker pod Košariskom (Gašpar)
Bunker pri osade Za Háj

Príloha č. 3: Mapa znázorňujúca odbojovú činnosť v pohorí Žiar

71
 Príloha č. 4 : Príloha č. 5:
Bohuslav Majzlík, Josef Hečko („HORA“),
veliteľ partizánskeho oddielu veliteľ partizánskeho oddielu
Slovan Vpřed

Príloha č. 6:
Oldřich Hošek,
príslušník partizánskeho oddielu
Slovan, často vysielaný do
pohoria Žiar

72
 Príloha č. 7: Príloha č. 8:
Július Kohn-Koreň, Jozef Šovčík,
označovaný za veliteľa údajný komisár skupiny Žiar
partizánskej skupiny Žiar

Príloha č. 9: Príloha č. 10:

Ernst Greschner Štefan Gürtler

73
Príloha č. 11: Príloha č. 12:
Štefan Humaj Jozef Humaj

Príloha č. 13: Príloha č. 14:

Jozef Solár Vojtech Richter

74
 Príloha č. 15: Príloha č. 16:
Vendelín Mjartan Gustáv Polčík

Príloha č. 17: Príloha č. 18:

Jozef Solárik Ján Ježík

75
Príloha č. 19: Príloha č. 20:
Michal Pračko Jozef Pračko

Príloha č. 21:
Jozef Jamriško

76
 Príloha č. 22: Príloha č. 23:
Pavel Richter Karol Flimel

Príloha č. 24: Príloha č. 25:

Jozef Richter st. Tomáš Krško

77
 Príloha č. 26:
Pavel Richter s manželkou na jednej z povojnových návštev u Júliusa Kohna-Koreňa

78
 Príloha č. 27: Príloha č. 28:
Hrob zavraždených obyvateľov osady Za Pomník padlým obyvateľom Kaľamenovej v SNP.
Háj na cintoríne v Budiši Väčšinu z nich tvoria ľudia z osady Za Háj

Príloha č. 29:
Súčasný pohľad na osadu Za Háj zo smeru od pohoria Žiar

79
 Príloha č. 30:
Súčasný pohľad na miesto, kde bol vybudovaný
„nedožerský bunker“

Príloha č. 31:
Tabuľa osadená pod prístreškom na mieste, kde sa nachádzal
„nedožerský bunker“

80