VOJENSKÉ UMENIE MAJSTRA SUNA

® Ministerstvo obrany SR Vydavateľská a informačná agentúra Bratislava

2001
ISBN 80-88842-42-5

NA ÚVOD

Už druhýkrát v pomerne krátkom čase sa vojenskému čitateľovi dostáva

do rúk vydanie jedného z najväčších diel v histórii vojenstva, klasické
dielo čínskeho vojenského umenia - Vojenské umenie Majstra Suna.
Knihu Vojenské umenie napísal jeden autor pravdepodobne Sun Wu alebo
jednoducho Majster Sun (Sun-c'), a to v období „bojujúcich štátov" (480 -
221 pred n. 1.) na sklonku staročínskej dynastie Zhou.

Vo svetovej histórii to bolo obdobie, keď Guatama Siddhártha (Buddha)

priniesol svoje filozofické posolstvo v Indii, Zoroaster v Perzii pripravoval
filozofickú živnú pôdu pre neskorší vznik islamských ideí, obdobie, keď sa
Tóra formovala ako morálny základ židovského štátu. Na západe v Grécku
v tomto období úspešne rozvíjali svoju filozofiu Sokrates, Platon a
Aristoteles a na východe v Číne Lao-c' a Konfucius kultivovali svoje
osvietené myslenie, ktoré malo formatívny vplyv na vznik tohto veľkého
diela. Vo svetových dejinách to bolo taktiež obdobie, keď Alexander Veľký
úspešne pokoril Indiu, Perziu a Grécko. Bolo to významné obdobie, ktoré
dalo zrod našej civilizácii a ktoré významne ovplyvnilo myslenie ľudstva v
ďalších tisícročiach.

Zatiaľ čo všetkým menovaným velikánom sa dostalo slávy a publicity v

priebehu celých vekov, Sun-c' ostal pre svet neznámy až do posledných
storočí tohto milénia. Prvý raz bolo jeho dielo (okrem Číny) publikované a
preložené v Japonsku v roku 1680 a následne vo Francúzsku (r. 1772), v
Rusku (r. 1803), v Anglicku (r. 1905) a v Nemecku (r. 1910). U nás vyšla
kniha Majstra Suna prvý raz v Prahe v nakladateľstve Naše vojsko v
päťdesiatych rokoch. Kniha vyšla za podpory dvoch vojenských historikov
a profesora Jaroslava Pruška, ktorý ju preložil z anglickej jazykovej
mutácie. Slovenskej vojenskej verejnosti bolo toto dielo predstavené
paradoxne veľmi neskoro, a to až v roku 1997. Zaslúžil sa o to Ing. Peter
Švec, ktorý sa s knihou oboznámil pri svojich štúdiách vo Veľkej Británii a
ktorý toto dielo preložil do slovenského jazyka z angličtiny.

Aby sme na Slovensku dobehli to, čo sme voči tomuto dielu dlžní a Čo
sme dlhodobo zanedbali, ponúkame tentoraz autentický preklad z
čínskeho jazyka. V krátkom zhodnotení diela by som rád priblížil slo-
venskej vojenskej komunite vlastné reflexie a chápanie tohto geniálneho
diela, a to z pohľadu slovenského dôstojníka, ktorý strávil v Číne päť rokov
svojej aktívnej vojenskej služby a ktorý svoje služobné pôsobenie v tejto
krajine využil i na štúdium čínskych vojenských klasických diel.
Vo svojej reflexii nebudem akcentovať vojensko odborné aspekty diela,
pretože toto už bolo v dostatočnej miere realizované. Zameriam sa
predovšetkým na vojensko filozofické a vojensko metodologické aspekty
významu diela Majstra Suna. Najprv je totiž potrebné pochopiť najvyššiu
filozofickú rovinu diela a od nej sa potom odvíjajú ďalšie vojensko
filozofické a vojensko metodologické aspekty významu diela Majstra Suna.

Traktát Majstra Suna O vojenskom umení je najstaršou dochovanou

knihou (či bambusovými zvitkami) monotematický riešiacou otázky
vojenskej stratégie a zároveň i najstaršou vojenskou doktrínou v dejinách
ľudstva.
Ide o traktát s trinástimi kapitolami, ktorý sa zaoberá zásadami a
pravidlami bojových stretnutí, pohybom a presunom vojsk, rozostavením
vojsk v teréne v rôznych taktických situáciách, no hlavne tým, ako vyhrať
vojnu bez zbytočného krviprelievania, pokiaľ možno i bez boja - teda
použitím takej stratégie, ktorá už sama o sebe vytvorí široké podmienky
na porážku protivníka.

Ide o knihu, ktorá ako prvá v histórii v ucelenej podobe systematizuje

spravodajskú a kontrarozviednu činnosť, knihu popisujúcu činnosť
viacerých druhov agentov podľa typológie, ktorá je funkčná do dnešných
čias.
Azda jedným z najdôležitejších odkazov Majstra Suna pre ďalšie veky i pre
našu súčasnosť je to, že Sun vo svojom diele neoslavuje vojnu ani násilie.
O vojne hovorí ako o nutnom zle, o nešťastí a tragédii pre štát, pre ľud a
pre každého človeka.

Britský spisovateľ Clevers, obdivovateľ Sunovho génia, vo svojom

predhovore v knihe Zákony Sun-c' (v angličtine Sun Tze), ktorá vyšla v
Londýne v roku 1983, zastáva názor, že keby boli politici a vojaci v Európe
dôkladne poznali obsah tejto knihy, mohlo sa zabrániť prvej a druhej
svetovej vojne, či prinajmenšom tieto dve svetové vojny nemuseli byť
natoľko kruté a nemuselo byť v nich toľko obetí.
Sun-c' apeluje na morálku vo vojne a jeho odkaz morálneho rozmeru
vojny, spolu s intelektuálnym, manévrovým a spravodajským rozmerom
vytvára dimenziu, v ktorej sa bude etablovať nová vojenská stratégia
informačného veku.

Novokoncipujúce sa platformy vedomostnej vojny, intelektuálnej vojny a

mentálnej vojny, ktoré budú dominovať v nasledujúcom storočí, budú v
širokej miere využívať strategemy, ktoré objavil Majster Sun.
Tvorba nových stratégií sa bude niesť v holistickom duchu
charakteristickom pre Sun-c'ovo chápanie stratégie a nové vojny sa budú
viesť už ani nie tak podľa Clausewitzových predstáv zodpovedajúcich
požiadavkám agrárno-priemyselného veku, ale podľa konceptu Majstra
Suna, ktorý svojou podstatou lepšie vyhovuje komplexite požiadaviek na
bojovú činnosť v informačnom veku.
Chápanie vojny je u Majstra Suna holistickejšie, intelektuálnejšie, ale i
celkovo duchovnejšie než napríklad u Clausewitza. Sun preferuje to, čomu
sa v modernej vojenskej terminológii hovorí „útok stratégiou či
strategemom - bojovanie bez boja". Preferuje porážku protivníka
intelektuálnymi prostriedkami, nekrvavo, pri bojovom nasadení len mini-
málneho počtu vojenských síl, dosiahnutie prevahy nie hrubou silou a
aroganciou, ale perfektnou logikou s využitím kvalitnej analýzy bojovej
situácie a z nej vyplývajúcej pravdivej a objektívnej predikcie dejov
nasledujúcich. Naproti tomu Clausewitz vo svojom diele „O vojne“ chápe
vojnu ako zrážku hlavných záujmov, ktorá sa rieši krviprelievaním.
Majster Sun na margo nutnosti vojny učí, že ak to nie je v záujme štátu,
panovník nemá ísť do vojny; ak sa vojna nedá vyhrať, tak treba byť
opatrný v nasadení vojsk a ak nie je štát v nebezpečenstve, nech
nebojuje.

Majster Sun pochopil (viac než dvetisíc rokov pred Clausewitzom), že

vojna má politickú povahu (prevahu politického nad vojenským), a preto
svoju koncepciu stavia na atribútoch a opatreniach, ktoré predchá-
dzajú vojne, čiže na preventívnej politike a diplomacii. (Tieto Sunove
závery dnes znovuobjavuje západná diplomacia!)
Z tohto dôvodu venoval veľkú pozornosť rozpracovávaniu spôsobov ako
predísť vojne ešte v etape, keď je to možné, to je v období zvyšujúceho sa
politického napätia, keď sú metódy diplomatického pôsobenia ešte účinné.

Rozvíja taktiež diplomatické postupy, ktoré sú vo vojnovej diplomacii

efektívne. Pre Suna je diplomacia najlepším prostriedkom na dosiahnutie
jeho ideálu -víťazstva bez boja a krviprelievania. Sun radí spoznať
nepriateľovu stratégiu a jeho zámery a napadať práve túto stratégiu
komplexom protiopatrení, ktoré nepriateľovi znemožnia jej naplnenie. K
tomu káže používať diplomatické a politické rokovania. V tomto zmysle
tiež vypracoval svoju teóriu o rozbíjaní spojeneckých zväzkov protivníka a
o vytváraní nových koalícií výhodných pre brániacu sa stranu. Dáva
návody ako využívať klamanie protivníka, jeho zavádzanie,
dezinformovanie, ako zahmlievať svoje zámery a ciele, ale i to, ako sa
pomocou rozviedky zmocniť tajomstiev protivníka. Je taktiež prvým
teoretikom vojenského odstrašovania.

Všetky tieto atribúty sa v súčasnosti zapracovávajú do

vojenskostrategických dokumentov významných krajín sveta.
Erudovanému pozorovateľovi je napríklad úplne zrejmé, že pri
rozpracovávaní novej britskej Strategickej obrannej review boli pri
vypracovaní konceptu vojenskej diplomacie (využívanie kombinácie
politického tlaku, diplomatických rokovaní a priamej vojenskej hrozby na
mieste) použité myšlienky Sun-c'. A ako sa ukazuje, je to jediná metóda,
ktorú rešpektuje Miloševič i Saddám Husajn.
Sun-c' ako prvý vypracoval ucelený koncept velenia a riadenia vojsk a
zaviedol do vojenstva tieto atribúty:
• meranie priestoru a hodnotenie jeho vplyvu na činnosť vojsk,
• zavedenie topografických fenoménov,
• materiálne a finančné kalkulácie,
• zavedenie aspektov hodnotenia vplyvu počasia na činnosť vojsk,
• porovnávanie bojovej sily súperiacich strán,
• vedecké hodnotenie šancí na víťazstvo podľa subjektívnych i
objektívnych kritérií.

Sun-c' rozpracoval i ďalšie oblasti dôležité pre súčasné vojenstvo:

• vplyv jednotlivých druhov terénu na bojovú činnosť vojsk,
• otázky vojnovej mobilizácie,
• otázky rozvoja ľudského faktora,
• otázky efektívnosti štýlov velenia,
• otázky velenia a riadenia vojsk,
• otázky spojenia,
• otázky vojenského tyla, finančníctva, vojenskej ekonomiky,
• otázky vojenskej futurológie a prognózovania,
• otázky vojenskej sociológie,
• otázky krízového manažmentu,
• otázky manévrového boja,
• otázky vysvetľujúce v súčasnosti modernú teóriu „centra gravity",
• otázky vojenskej diplomacie,
• otázky prieskumnej a kontrarozviednej činnosti,
• otázky protichemickej ochrany a použitia chemických zbraní,
• otázky plánovania, riadenia a vedenia bojových operácií,
• otázky spojené s využitím hlavných a záložných síl,
• otázky vojenského klamania, dezinformácie a propagandy,
• otázky operačného maskovania,
• otázky vojenskej diverzie a použitia špeciálnych a nekonvenčných
operácií,
• otázky prepojenia politiky - ekonomiky - vojenstva,
• otázky psychologickej vojny,
• otázky vojenského humanitného práva, vojenskej etiky atď.

Taktiež by sme nemali zabudnúť na prínos Majstra Suna k chápaniu

meniacich sa bojových podmienok a s tým súvisiacou potrebou - neustále
im prispôsobovať stratégiu a taktiku vojsk. Sun nedáva jednoznačný
návod ako vyhrať bitku Či vojnu, ale vyzbrojuje nás teoretickým a
metodologickým základom, ktorý však možno na dosiahnutie tohto cieľa
efektívne využiť.
Sunova metóda skúmania fenoménu vojny, ako môžeme v priebehu štúdia
tohto diela jasne vidieť a pochopiť, predstavuje skutočne komplexný a
holistický prístup ku skúmaniu vojny zo všetkých zorných uhlov a rovín.
Dielo je preto skutočnou pokladnicou vojenskej múdrosti a zaslúži si našu
ďalšiu pozornosť. Rád by som sa ešte vrátil ku apologetike diela Majstra
Suna v súvislosti s niektorými jeho kritikmi, ktorí mu zazlievajú, že je
mäkký ku nepriateľovi, že ho šetrí a že mu dokonca dáva i šancu utiecť z
bojiska, čo hodnotia ako prístup priečiaci sa všetkým zákonitostiam vojny.
Pochopiť motívy, ktoré viedli Sun-c' k takémuto chápaniu vojny, si však
vyžaduje znalosť Čínskej histórie, starých čínskych reálií, filozofií, hlavne
však taoizmu a jeho hlavného diela DAO DE JING (O Ceste Tao a jej
tvorivej energii), ktoré sa pripisuje Starému Majstrovi - Lao-c'.

Myšlienkový prúd taoizmu je charakteristický osvieteným, humánnym,

mystickým a intuitívnym prístupom k realite a z toho dôvodu i k vojne. Je
mu vlastná i dialektika, ktorá sa ani v diele Majstra Suna nedá zaprieť.
Starí taoisti chápali vojnu objektívnym spôsobom, a to tak, že sa jej síce
nedá úplne vyhnúť, ale že treba urobiť všetko, aby sa jej predišlo, a ak sa
to nepodarí, tak ju treba urobiť čo najmenej krvavou. Ako vidieť, ide o
veľmi racionálny prístup k fenoménu vojny. Neverili vo fatálnosť sveta, a
teda ani vo fatálnosť vojny ako takej. Starí taoisti neradi bojovali, radšej
sa zabávali, pestovali umenia, spievali, pili a užívali si života. Radi pili
víno, pozorovali prírodu a venovali sa mystickým rituálom.

Majster Sun, ako osvietený taoista, chcel svojím dielom naučiť vladárov,
politikov, vojakov i celé národy kultúre ľudského súperenia, ktoré by
nemalo vyústiť až do sebazničenia či totálneho zničenia protivníka.
Preto najväčším objavom Majstra Suna je HUMANIZÁCIA VOJNY a jej
INTELEKTUALIZÁCIA! Sun pochopil to, čomu sa v taoistickej filozofii
hovorí TAO VOJNY - pochopil najvnútornejšiu podstatu procesov jej vzniku
a vedenia a i to, že vojnu treba viesť len dovtedy, pokým sa naplnia jej
politické a strategické ciele, nič menej a nič viac. Chápal ju len ako zlo
nutné na dosiahnutie týchto cieľov.

Snažil sa do fenoménu vojny zaviesť kozmický poriadok - cestu - TAO, aby

i túto objektívne nutnú ľudskú činnosť zosúladil so zákonmi vesmíru,
prírody, so zákonmi duchovna a so základnými princípmi Božími.
Majster Sun na nás apeluje, aby sme dnes vojnu chápali novým,
moderným spôsobom, ukazuje nám, ako viesť konflikt kultúrnym a
humánnym spôsobom, ako i pri riešení konfliktnej situácie možno byť
veľkorysý, tolerantný, učí nás používať len nutné násilie.

Jeho filozofia akcentuje hravosť s akou sa intelektuálne a duchovne

vyzbrojený vodca zmocňuje problémov, eleganciu jeho brilantných
vojenských riešení a jeho ohromujúci intelekt a bravúrnosť pri vedení
bojovej činnosti. V prirodzených podmienkach je veľmi ťažko vychovať
vodcu takéhoto typu, no v súčasnosti, keď je rozhodovacia činnosť čím
ďalej tým viac kolektívna a vstupuje do nej kolektívny rozum, je to
predovšetkým len otázka napĺňania a rešpektovania prijatých pravidiel a
zásad. Všetko však nasvedčuje tomu, že v blízkej budúcnosti, keď sa bude
do riadenia bojových činností zapájať umelá inteligencia, bude ju možné
naprogramovať na také algoritmy, ktoré budú napĺňať kvality, aké
pripisuje ideálnemu vojvodcovi Majster Sun.

Majster Sun nás ďalej učí, aby sme v bojovej situácii, ale i pri riešení
bežných medziľudských konfliktov dali protivníkovi šancu zachrániť sa a
pomôcť mu, aby nestratil svoju tvár. Samozrejme za vhodných
podmienok. Filozofická analýza Sunovho diela ukazuje, že Majster Sun bol
takou osvietenou osobou, ktorá cítila zodpovednosť i za svojich
protivníkov, že myslel v konečnom dôsledku i na ich prospech, čo
znamená, že sa nenechal emocionálne vtiahnuť do sporu a konfliktu.
Vychádzal z toho, že zabíjanie je proti kozmickému poriadku, proti
prírode, čo sa neskôr v súlade s kozmickým zákonom spätného pôsobenia
vypomstí všetkým účastníkom konfliktu, každému podľa jeho dielu zodpo-
vednosti. Preto taký humánny a zodpovedný prístup k vojne a ľudskému
utrpeniu.

V plnej miere sa snažil pochopiť podstatu konfliktu (jadro jeho problému)

a preventívne riešiť podstatu problému politickými a diplomatickými
prostriedkami. Keď tieto opatrenia nepostačovali, tak vypracoval taký bri-
lantný plán vyriešenia daného konfliktu, ktorý zohľadňoval všetky
vojenské, technické i humanitné aspekty na zníženie deštruktívneho
dosahu daného konfliktu.

Kniha Majstra Suna O vojenskom umení (pre záujemcov o čínštinu Sun-c°

ping fa) je v poslednom desaťročí veľmi populárna medzi svetovou
vojenskou verejnosťou. Je zahrnutá do učebných programov prestížnych
vojenských akadémií na Západe i Východe a v celom rade armád ju
nováčikovia dostávajú pri nástupe vojenskej služby spolu s vojenskou
modlitebnou knižkou.

Taktiež sa každoročne konajú teoretické semináre a konferencie v Číne,

ale i vo svete o využití myšlienok Majstra Suna vo všetkých oblastiach
modernej vojenskej teórie a praxe. Nemenší záujem vyvoláva i medzi
predstaviteľmi civilných povolaní, a to hlavne medzi politikmi, politológmi,
ekonómami, obchodníkmi, filozofmi, psychológmi a medzi mnohými
ďalšími profesiami. V súčasnosti, pre ktorú je charakteristické vysoké
životné pracovné tempo a z toho vyplývajúci enormný tlak na ľudskú
psychiku, je bežným javom, že sa ľudia dostávajú do častých konfliktov.
Konflikt sa stal súčasťou nášho každodenného života. Mnohí z nás
oprávnene hľadajú metodickú pomoc zvonka, aby sa dokázali čestne
vyrovnať s každodennými konfliktnými situáciami na pracovisku či v
rodine.

A tak, milí priatelia, dovoľme i my vstúpiť Majstrovi Sunovi a jeho

osvieteným myšlienkam do nášho života a pomocou nich riešme svoje
problémy a konfliktné situácie. Majster Sun nám iste rád pomôže nielen v
našom zamestnaní pri obrane našej krásnej vlasti, ale môže nám byť
praktickou oporou pri elegantnom a brilantnom riešení problémov a
konfliktov, ktoré sa vyskytujú v našom okolí a ktoré chceme s ľahkosťou
vlastnou Majstrovi Sunovi nenásilne riešiť.

plukovník Dr. Michal Svetlík

Londýn november 1998
KAPITOLA [1]
O SNOVANÍ PLÁNOV

Majster Sun povedal:

Vojna je pre štát veľkou záležitosťou - je to miesto života a smrti, je

cestou k prežitiu či záhube. A preto ju treba skúmať.
Aby sme našli podstatu stratégie a dobre zosnovali plán, musíme skúmať
a porovnávať päť Činiteľov:

Prvým činiteľom je Cesta, čiže mravný zákon.

Druhým sú Nebesá, čiže činiteľ času.
Tretím je Zem, teda činiteľ terénu.
Štvrtým je generál, činiteľ velenia.
Piatym je metóda, čiže dobrá organizácia.

Cesta, mravný zákon - zjednocuje myseľ a vôľu ľudu s panovníkom. A to

tak, že ľud dokáže pre panovníka zomierať i žiť, a to bez ohľadu na hrozbu
nebezpečenstva.
Činiteľ času - ten určuje manévrovanie v rôznych časových
obmedzeniach a za rôznych podmienok - Či je deň alebo noc, či je jasno
alebo dážď, či je tma a či svetlo, chlad alebo teplo.
Činiteľ terénu - znamená, že sa musíme riadiť podľa toho, či sú cesty
ďaleko alebo blízko, či je krajina ľahko priechodná alebo nie, Či je miesto
široké a rozľahlé alebo naopak úžinaté, či je terén celkovo priaznivý na
prežitie.
Generál - ak chce byť dobrým veliteľom, musí mať päť cností. Musí byť
múdry, budiť rešpekt, musí byť ľudský, odvážny a spravodlivo udeľovať
odmeny a tresty.
Metóda - to je organizácia armády, jasné vymedzenie hodností a spôsob
zásobovania potrebným materiálom.

Niet generála, ktorý by o týchto piatich činiteľoch nepočul. Ale len ten, kto
im naozaj rozumie, víťazí. Kto im nerozumie, prehráva. Ak pri snovaní
plánov dôsledne preskúmame a porovnáme tieto činitele a podmienky na
obidvoch stranách, už dopredu môžeme vedieť, kto bude víťaz a kto utrpí
porážku. A tak sa pýtame:
Ktorý z panovníkov má v sebe hlbšie zakorenený mravný zákon?
Ktorý z generálov je schopnejší? Pre koho sú priaznivejšie časové a
terénne podmienky? Na čej strane je lepšia disciplína a dôslednejšie sa
vykonávajú rozkazy?
Ktorá armáda je silnejšia?
Kto má lepšie vycvičených dôstojníkov a vojakov? Kto má jasnejšie
vymedzené pochvaly a tresty? Keď si zodpovieme tieto otázky, bude nám
jasné, kto bude víťaziť a koho čaká porážka. Ten generál, ktorý sa bude
riadiť mojimi radami, určite zvíťazí a zotrvá na svojom poste. Ale ten,
ktorý ma neposlúchne, určite prehrá a vyženú ho.
A preto:
Spočítaj si, ktorá strana je na tom lepšie. Prinúť svojich podriadených, aby
ťa poslúchali. Potom naplánuj situáciu, za akej sa dá zaútočiť na
nepriateľa. Využi pritom všetky možné ľsti, prispôsobuj sa zmenám a
dobre manévruj.

Viesť vojnu, znamená využívať rôzne ľsti a triky. A preto:

Ak si schopný, tak predstieraj neschopnosť, ak chceš zaútočiť, predstieraj
nepripravenosť.

Ak sa chceš presunúť na blízke miesto, predstieraj, že hodláš ísť ďaleko.

Vylákaj na seba nepriateľa zdanlivou výhodou a predstierajúc zmätok
nečakane naňho zaútoč.

Ak je nepriateľ v plnej sile, priprav sa na jeho útok. Ak zistíš, že je silnejší,

dočasne sa mu vyhni.

Ak je rozzúrený, ešte viac ho provokuj, ak sa cíti skleslo, daj mu najavo

úctu a vzbuď v ňom pýchu.

Ak je oddýchnutý, tak ho vyčerpaj, ak má spojencov, tak ich od seba

oddeľ.

Útoč len tam, kde ťa nečaká, na miesta, na ktoré by nepomyslel.

Toto je spôsob, akým majstri vojny získavajú víťazstvá.

Vojna je vec nevyspytateľná a nedá sa v nej vedieť všetko dopredu. Ale

ten, kto mal už pred bitkou na porade v paláci starostlivo vypracované
plány, ten má nádej na víťazstvo.

Naopak ten, kto plány zanedbal, toho asi Čaká porážka. A čo už ten, kto
nemal žiadne plány? Z tohto hľadiska sú mi víťazi a porazení známi už
dopredu.
KAPITOLA [2]
O PRÍPRAVE BITKY

Majster Sun povedal:

Všeobecným pravidlom vedenia vojny je:

Ak posielaš do bojov tisíc rýchlych vozov, tisíc ťažkých vojenských vozov a

stotisíc obrnených mužov, potrebujú proviant na tisíc míľ(1). Ďalej musíš
počítať aj s ďalšími výdavkami doma i na bojisku: na pohostenie pre
cudzích hostí a vyslancov, ale i na také veci, ako sú lepidlá a laky, i
výdavky na údržbu výstroja a výzbroje. Na to potrebuješ najmenej tisíc
kusov zlata(2) denne. Len potom môžeš poslať do boja stotisícovú armádu
vojakov.

Poznámka:
1 Čínska míľa - približne sa rovná 0,5 km.
2 Tisíc kusov zlata - v čínskom origináli čchien-ťin, možno preložiť i ako
„veľké množstvo" zlata. Nie je známe, koľko presne „kus" zlata vážil.

Keď sa takáto armáda vyberá na ťaženie, jej hlavným cieľom má byť

rýchle víťazstvo. Pretože:

Dlhotrvajúce boje vedú nevyhnutne k tomu, že sa zbrane otupia, vojaci sa

unavia a upadá ich odhodlanosť na boj. Útočenie na opevnené mesto
odoberá veľa síl. Ak je armáda na dlhom ťažení, tak sa štátne zdroje
dostanú do ťažkostí.

Ak sú zbrane otupené, vojská demoralizované, veľa síl vyčerpaných,

zdroje štátu premrhané, tak to susední panovníci využijú, chopia sa
príležitostí a zaútočia. A hoci by si mal i najväčšieho mudrca, nenapraví to,
čo sa už stalo. A preto, čo sa týka vedenia vojny, počul som len o takej
vojne, ktorá bola síce vedená nešikovne, ale rýchlo, a preto sa skončila
víťazne, ale nikdy som nepočul o takom víťaznom ťažení, ktoré bolo
vedené umne a pritom sa zbytočne naťahovalo. Predlžovanie vojny nemô-
že byť pre nijakú krajinu prospešné.

Človek, ktorý dôkladne nechápe rôzne nebezpečenstvá vojny, nedokáže

dôkladne domyslieť ani výhody a zisky.
Dobrý generál nepovoláva do vojny dvakrát, nežiada tretíkrát o zásoby,
výzbroj si priváža zo svojej vlasti, ale potravu získava u nepriateľa,
pretože len tak jej bude mať dostatok.
Štát je vo vojne veľmi ožobračovaný tým, že všetko treba dopravovať na
veľké vzdialenosti. Dopravovaním zásob na veľké vzdialenosti ľud v krajine
chudobnie. Ak však vojsko táborí blízko domova, tak na trhoch prudko
rastú ceny. Ak rastú ceny, ľudia sú na tom stále horšie. A čím menej
peňazí môžu ľudia odovzdávať, tým viac im pribúda povinností a dávok.
Ak armáda stráca sily a zdroje sa vyčerpávajú, v krajine sa vyprázdňujú
ľudské príbytky. Potom až sedem desatín všetkých statkov sa premrhá,
šesť desatín štátnych výdavkov sa použije na opravu rozbitých vozov a
opateru uštvaných koní, na štíty, prilby, luky, kopije, obliehacie veže,
ťažné voly a ťažké vozy.

Múdry generál robí všetko pre to, aby získal potravu od nepriateľa. Jedna
merica obilia získaného od nepriateľa sa vyrovná dvadsiatim vlastným a
takisto i jeden balík krmiva dvadsiatim z vlastných zásob. A preto zabiť
nepriateľa je len aktom zúrivosti. Naozajstným ziskom je zmocniť sa jeho
majetku. Preto musia byť vojaci za svoju odvahu pri získavaní koristi
odmenení. Pri boji s vojenskými vozmi, ak si ukoristi] viac ako desať
vozov, tak odmeň toho, kto zajal prvý voz. Potom na zajatých vozoch
vymeň nepriateľské zástavy za vlastné, zaraď ich do vlastnej výzbroje a
použi ich v boji.

K zajatcom sa správaj dobre a dobre ich živ. Toto je spôsob, ktorému sa

hovorí „vyhrať nad nepriateľom a stať sa silnejším".
V bojoch sa cení víťazstvo a nie zdĺhavé ťaženie. Generál, ktorý je zbehlý
vo veciach vedenia vojny, je zodpovedný za osud svojho národa a je tým,
kto rozhoduje o bezpečí či skaze svojej krajiny.
KAPITOLA [3]
O DÔMYSELNOM ÚTOKU

Majster Sun povedal:

Všeobecným princípom vedenia vojny je:

Na prvom mieste je udržať celistvosť vlastnej krajiny, rozbiť nepriateľský

štát je až na druhom mieste. Na prvom mieste je udržať celistvosť
vlastného vojska, rozdrviť nepriateľa je až na druhom mieste.
Na prvom mieste je udržať celistvosť vlastných regimentov, rôt
a družstiev(3). Rozdrviť nepriateľove je až na druhom mieste.

Poznámka:
3) Podľa dobových prameňov mal regiment 500, rota 100 a družstvo S
mužov.

Pretože najlepší nie je ten, kto stokrát zvíťazil v sto bitkách, ale ten, kto si
podrobil nepriateľské vojská bez boja.

Najvyšším umením pri vedení vojny je poraziť nepriateľa svojou

dômyselnosťou.

Na druhom mieste je umenie šikovnou diplomaciou zničiť jeho spojenecké

zväzky.

Na treťom mieste je schopnosť poraziť nepriateľa v poli.

Najmenším umením je poraziť nepriateľa tak, že zaútočíme na jeho

opevnenia.

Nepriateľské opevnenie napádame len vtedy, ak už nemáme iné

východisko. Pretože postaviť útočné veže, zhotoviť katapultové vozy a
všetky potrebné nástroje zaberie najmenej tri mesiace. Ďalšie tri mesiace
potrebujeme na to, aby sme navŕšili valy. Ak generál nedokáže skrotiť
svoju netrpezlivosť a poženie svojich vojakov, aby ako mravce lozili po
stenách opevnenia, spôsobí, že tretinu z nich pobijú bez toho, aby bolo
opevnené sídlo vôbec dobyté. Takýto spôsob útočenia znamená
katastrofu.

A preto ten, kto dobre ovláda umenie vedenia vojny, podrobuje si

nepriateľské vojská bez boja. Na to, aby získal opevnené sídla,
nepotrebuje na ne zaútočiť. Na to, aby zničil nepriateľský štát,
nepotrebuje veľa času. Musí využiť všetky politické, diplomatické, ekono-
mické, strategické i vojenské prostriedky, a tak dosiahnuť bez veľkého
vyčerpania ciele, ktoré mu prinášajú veľa prospechu. Takto môže bez boja
získať i celé Podnebesie. Tomuto hovoríme umenie stratégie útočenia.
Ďalším princípom vojenskej stratégie je:

Ak si oproti nepriateľovi v desaťnásobnej presile, tak ho obkľúč.

Ak v päťnásobnej, tak naňho zaútoč.
Ak si v presile dva ku jednej, tak ho rozdeľ.
Ak sú vaše sily vyrovnané, stretnite sa v boji a môžeš ho pri umnej
stratégii poraziť.
Ak sú počty tvojho vojska nižšie, tak sa snaž, aby si sa pred ním ubránil.
Ak si po všetkých stránkach od neho slabší, tak sa mu vyhni.
Ak slabší neustúpi silnejšiemu, tak si ho ten veľký podmaní.

Generál je oporou každého štátu. Ak je generál všestranný a nemá väčšie

nedostatky, tak je silný i štát. Ak je jeho sila a všestrannosť narušená,
štát je slabý.

Panovník môže priviesť svoju armádu do ťažkostí tromi spôsobmi:

Po prvé: ak nevie rozpoznať, že armáda nie je schopná postupu a nariadi,

aby postupovala. A naopak, ak nevie rozpoznať, že armáda nieje schopná
ústupu a nariadi, aby ustúpila. Takéto správanie vojsko zmetie a rozloží.

Po druhé: ak dobre nepozná pomery v armáde a zasahuje do jej chodu.

To spôsobí zmätok medzi veliteľmi.

Po tretie: ak nepozná schopnosť prispôsobivosti svojich vojsk a dáva im

stále rovnaké úlohy. Vtedy o ňom velitelia začínajú pochybovať.

Keď vo vojsku vládne zmätok a pochybnosti, panovníci iných štátov

využijú situáciu a dostanú štát do ťažkostí. Tomu sa hovorí uviesť vojská
do zmätku a odviesť ich od víťazstva.

A preto existuje päť vecí, podľa ktorých poznáme víťaza:

Zvíťazí ten, kto vie, kedy môže a kedy nemôže bojovať.

Zvíťazí ten, kto vie zužitkovať vlastné sily.
Zvíťazí ten, koho vojská sú od najvyšších až po najnižších zjednotené
vôľou.
Zvíťazí ten, kto je v strehu a vie vyčkať na nepozornosť nepriateľa.
Zvíťazí ten, koho generáli sú schopní a nepotrebujú, aby ich vládca
usmerňoval.
A preto hovorím:
Poznaj nepriateľa a poznaj seba. Tak vyhráš sto bitiek a nebudeš
porazený. Ak nepoznáš nepriateľa, ale poznáš seba, raz vyhráš a raz
budeš porazený. Ak nepoznáš ani nepriateľa, ani seba, určite prehráš
každú bitku.
KAPITOLA [4]
O PODOBE VÍŤAZSTVA

Majster Sun povedal:

V dávnych dobách dobrí generáli najskôr zabezpečili vlastnú armádu, aby

ju nepriateľ nemohol poraziť, a až potom čakali na možnosť poraziť
nepriateľa. Zabezpečiť sa proti porážke je v našich vlastných rukách, ale
víťazstvo je i v rukách nepriateľa. A preto dobrý generál dokáže zabezpečiť
vlastnú neporaziteľnosť, ale víťazstvo nad nepriateľom nie je len v jeho
moci. A preto hovorím: je možné vedieť, ako dosiahnuť víťazstvo, ale
pritom ho nezískať.

Nebyť porazený, to je vec obrany. Môcť zvíťaziť, to je vec útoku. Bráň sa

vtedy, ak nestačíš na silu nepriateľa. Ak máš oproti nemu viac síl, zaútoč.
Ten, kto je dobrý v obrane, dokáže sa skryť tak, akoby sa prepadol pod
zem. Ten, kto je dobrý v útoku, zaútočí tak, akoby práve spadol z neba.
Toto je umenie zabezpečiť sa pred porážkou a dosiahnuť víťazstvo.
Osnovať víťazstvo na spôsob, ktorý je všeobecne známy, nie je nijakým
umením. Ak niekto zvíťazí tak, že jeho stratégiu pochopí každý, a preto ho
obdivuje celé Podnebesie, je to akoby zdvihol jesenný list - veď na
zdvihnutie jesenného listu netreba veľa síl. Veď ani na to, aby sme videli
mesiac a slnko, nepotrebujeme bystrozraké oči. A takisto údery hromu
začuje i ten, kto nemá jemné uši.

V dávnych dobách tých, ktorí ľahko porážali svojich nepriateľov,

nenazývali dobrými generálmi. Veď neboli ani múdri, ani slávni, ani
odvážni, ani záslužní. A to preto, že svoje víťazstvá dosahovali neomylne a
ich neomylnosť bola v tom, že víťazili nad tými, ktorí boli už vopred
vlastnou vinou predurčení na porážku.

A preto dobrý generál je na takom mieste, kde nemôže byť porazený a

pritom neprepasie čas, aby porazil nepriateľa. Víťazná armáda najskôr
víťazí a až potom útočí, porazená armáda najskôr útočí a potom hľadá
víťazstvo.

Tí, ktorí sú dobrí vo vedení vojny, pestujú mravnosť a dodržiavajú zákony

a zásady, a tak je víťazstvo či porážka vecou, ktorú majú vo svojich
rukách.

Takže toto sú dôležité aspekty vojenského umenia:

Prvým je posúdenie miesta, druhým je posúdenie možností, tretím

posúdenie množstva, štvrtým je posúdenie pomeru bojových síl na
obidvoch stranách a piatym je posúdenie nádeje na víťazstvo.
Posudzovanie miesta je založené na zhodnotení terénu. Od priestoru sa
odvodzujú možnosti, od možností množstvá, od množstiev pomery
bojových síl. A na pomeroch sa zakladá víťazstvo. A tak, keby sme
obrazne vážili na váhach víťazné vojsko a porazené vojsko, bolo
by to ako váženie predmetu s váhou jednej i a predmetu s váhou jednej
ču(4).

Poznámka:

Úder víťazov je ako príval vôd z roztrhnutej hrádze, ktorá sa prudko valí
do údolí.

KAPITOLA [5]
O POSTAVENÍ

Majster Sun povedal:

Vo všeobecnosti platí, že riadenie veľkého vojska je rovnaké ako riadenie

len malého počtu ľudí. V obidvoch prípadoch je najdôležitejšie ich správne
vnútorne zorganizovať. Bojovať s veľkým vojskom je také isté, ako
bojovať s nepočetnou skupinou - treba ich len správne rozostaviť a dávať
im jasné rozkazy a signály.

Aby bolo vojsko s istotou schopné odolávať nepriateľovi a vyhlo sa

porážke, musí byť úspešné nielen v priamom boji, ale musí vedieť i
prekvapiť a zmiasť.

Ak chceš zvýšiť silu svojich zbraní tak, aby sa valili na nepriateľa ako
mlynský kameň na vajcia, musíš vedieť rozpoznať čo je prázdne a čo plné,
čo je pevné a čo slabé.

S nepriateľom sa stretávaš v priamych bojoch a čelných stretoch. Ale aby

si zvíťazil, musíš využiť prekvapivý manéver. A preto sú tí, ktorí osnovajú
prekvapivé ťahy, takí nevyčerpateľní ako samotné Nebo a Zem,
nevysýchajúci ako rieky a potoky. Pre nich s každým koncom prichádza
nový začiatok, tak ako slnko a mesiac dookola zapadajú a zase
vychádzajú, či tak ako končia a začínajú štyri ročné obdobia.

Je len päť hlavných tónov. Ale ich nespočetnými kombináciami vzniká

toľko melódií, že ich nikto nikdy všetky nevypočuje. Aj základných farieb
je iba päť, ale ich kombináciami je možné dosiahnuť toľko odtieňov, že ich
nikto nikdy nebude môcť všetky uvidieť. Ani základných chutí nie je viac
ako päť, ale ich rôzne obmeny nikto nikdy všetky neochutná. Tak i v
bojovom umení sú len priamočiare ťahy a prekvapivé manévre, ale majú
toľko obmien, že sa nemôžu nikdy vyčerpať. Navzájom sa rodia v
neustálom kolobehu. A tak, kto ich kedy vyčerpá?
Ak divoká voda strháva balvany, je to preto, že má mohutnú a dobre
rozloženú silu. Keď dravý vták strmhlav zaútočí na svoju obeť a v
momente ju roztrhá, je to preto, lebo je rýchly a presný. A preto ten, kto
je zbehlý vo vedení vojny, je ako napnutý luk - má jeho silu a energiu a
presne v pravý moment vystrelí.

Aj keď sa uprostred rinčania zbraní, kriku a vravy zdá, že v boji vládne

chaos, v armáde nesmie zavládnuť zmätok. Aj keď sú bojové vozy a vojaci
v pohybe a bojové pole pôsobí chaoticky, armáda nesmie byť v neporiadku
- inak by sa nevyhla porážke. Zdanlivý a predstieraný chaos sa môže
zrodiť len z pevnej disciplíny, predstieraná zbabelosť iba z odvahy a
fingovaná slabosť len zo skutočnej sily. Poriadok alebo chaos závisia od
organizácie armády, odvaha či zbabelosť od schopnosti poraziť nepriateľa
a sila alebo slabosť od postavenia vojska.

Úspešný je ten, kto dokáže nepriateľa dostať do pohybu a vmanévrovať ho

tak do situácie, ktorej sa musí prispôsobiť. Nastraží na nepriateľa pascu
tak, že mu poskytne niečo, čo on určite chce, uvedie ho tak do pohybu a
dostane ho tam, kde naňho čaká so svojím pripraveným vojskom.

A tak dobrý generál vidí úspech skôr v dobrom rozostavení síl, v dobrom
postavení a využití situácie, ako v spoliehaní sa na svojich podriadených.
Vyberie si vhodných ľudí a vytvorí priaznivú situáciu na boj, kde to potom
vyzerá akoby sa valili mohutné kmene stromov Či kamene. Keď sú kmene
a kamene v pokoji, tak nemo ležia, ale keď ich postavia na strmý svah,
tak sa začnú rýchlo hýbať. Ak sú hranaté, Čoskoro sa zastavia, ale ak sú
guľaté, hýbu sa ďalej. Vojská, ktoré majú dobré postavenie, sú vd'aka
umnému veleniu ako tie kmene a kamene valiace sa z hory vysokej tisíc
siah.
KAPITOLA [6]
O PRÁZDNOM A PLNOM

Majster Sun povedal:

Vo všeobecnosti platí, že ten, kto sa prvý dostane na bojové pole a čaká

tam na nepriateľa, sa veľmi nevyčerpá. Naopak ten, kto sa tam dostane až
ako druhý, ten sa musí veľmi ponáhľať a stojí ho to veľa síl. A preto dobrý
generál donúti nepriateľa, aby musel prísť na miesto, na ktoré ho chce
dostať, a nikdy nedovolí nepriateľovi, aby ho prinútil prísť na ním vybrané
miesto.

Ak chceš, aby nepriateľ prišiel sám, musíš mu ponúknuť výhody. Ak chceš

dosiahnuť, aby sa nepriateľ neodvážil priblížiť, musíš ho zastrašiť.
A preto, ak je nepriateľ oddýchnutý, musíš ho dokázať unaviť, ak je sýty,
musíš ho vedieť vyhladovať, ak je pokojný, musíš jeho pokoj narušiť.
Napadni ho z miest, kam sa on nechystá a zaútoč naňho tam, kde by to
najmenej očakával. Presúvaj sa tak, aby si prešiel tisíc míľ bez toho, aby
sa tvoje vojská unavili, pohybuj sa po miestach, kde nie sú nepriatelia.

Kto chce zaútočiť na nepriateľa a mať istotu úspechu, musí útočiť na

miesta, ktoré nepriateľ nebráni. Kto chce mať istotu, že sa ubráni, musí
brániť i miesta, na ktoré nepriateľ neútočí.
A preto u dobrých útočníkov nepriateľ nevie, kde sa má brániť a u dobrých
obrancov nepriateľ nikdy nevie, kam by mal zaútočiť.
Aké je to len tajomné, že sa stávaš pre nepriateľa neviditeľným! Aké je to
len božské, že sa stávaš pre nepriateľa nepočuteľným! A potom je
nepriateľ plne v tvojej moci! Ak postupuješ a útočíš tam, kde je
prázdnota, nikto ti nemôže čeliť a odolať. Ak ustupuješ tak, že ťa nikto
nedokáže sledovať, si taký rýchly, že ťa nikto nikdy nedostihne.

A preto platí:

Ak my chceme s nepriateľom bojovať, zaútočíme na niečo, čo on musí za

každú cenu ubrániť, a tak ho prinútime k boju, aj keby ležal za vysokými
hradbami a hlbokými priekopami. Ak si my boj neprajeme, tak nás
nepriateľ nesmie napadnúť, aj keby sme mali brániť len to, čo sme
načmárali na kus zeme. Nepriateľa jednoducho odlákame niekam inam.
A preto, nepriateľ musí zostať viditeľný a my - nepostihnuteľní. Tak my
zostaneme celiství a on bude rozložený, z nás bude jeden šík, zatiaľ čo on
bude rozložený na desať častí. Ak my budenie jednotní a nepriateľ
rozdelený na desať častí, tak my v celku môžeme zaútočiť na jeho
desatinu, čiže celé naše vojsko bude bojovať len proti desatine z
nepriateľského vojska. To je zjavná prevaha. Tak vlastne budeme bojovať
s nepriateľom, ktorý je vopred oslabený a v tiesni.
Nepriateľ sa nesmie dozvedieť, kam chceme zaútočiť. Ak to nebude vedieť,
bude nás čakať na viacerých miestach. Keď bude nepriateľ pripravený na
viacerých miestach, tak mu zostane len málo vojakov na mieste, na kto-
rom na neho nakoniec zaútočíme. Ak bude nepriateľ posilnený v predných
líniách, v tyle bude mať málo mužov, ak bude mať veľa vojakov v tyle,
bude ich mať málo vpredu. Ak posilní pravé krídlo, nezostane mu veľa na
ľavom a naopak. Tak nebude mať nepriateľ ani jedno dostatočne silné
miesto a v konečnom dôsledku budú všetky jeho pozície oslabené.

A preto, ak vieš, kde a kedy sa bitka odohrá, tvoje vojsko zostane

sústredené a ty si môžeš dovoliť ísť na bojisko i tisíc míľ. Ale ak nevieš, na
akom mieste a v akom čase dôjde k boju, tvoje vojsko bude rozptýlené. A
vtedy, ak nepriateľ napadne tvoje ľavé krídlo, pravé krídlo ho nebude
schopné zachrániť, pravé nebude mať sily pomôcť ľavému, tvoje predné
línie nepomôžu zadným a zadné línie predným - a čo už bude v prípade,
ak budú vzdialenejšie oddiely od seba desiatky míľ a tie bližšie niekoľko
míľ?

Aj keď bude v tvojich odhadoch armáda štátu Jue početnejšia ako tvoja,
to ešte neznamená, že má väčšie predpoklady na víťazstvo!

A preto hovorím: Víťazstvo sa dá pripraviť - a to tak, že dokážeš zabrániť

nepriateľovi v boji, aj keď je oveľa početnejší.

A preto dôkladne poznaj nepriateľove slabiny a silné stránky, núť ho k

aktivite, aby odhalil svoje dôvody na pohyb či vyčkávanie, preskúmaj
dobre jeho krajinu, aby si poznal miesta, ktoré predurčujú prežitie alebo
smrť, provokuj ho, aby si spoznal v čom je dobrý a v čom má rezervy.

Rozmiestňovanie vojsk musí byť v prvom rade dobre utajené a

nenápadné. Potom ani vyzvedači, ktorí sa dostanú hlboko do tvojich
radov, ho nebudú môcť spozorovať a ani najväčší mudrci nebudú schopní
proti tebe zosnovať plány. Ak dokážeš všetko uchovať v najväčšej tajnosti,
potom zvíťazíš i nad početnejším rivalom. Vtedy budú všetci vedieť, že si
zvíťazil, ale nebudú vedieť, ako sa ti to podarilo.

A preto: nikdy neopakuj stratégiu, akou si dosiahol víťazstvo a vždy sa

zariaď podľa meniacich sa okolností.

Vojsko je ako voda, čo sa vyhýba výšinám a rýchlo sa valí dolu do nížin.

Ten, kto prahne po víťazstve, musí sa vyhýbať plnému a útočiť na
prázdne. Voda si vyberá svoju cestičku podľa tvarov zeme, vojsko si tvorí
víťazstvo podľa nepriateľa. A tak, ako voda nemá stály tvar, tak i vojna
nemá nemenné podmienky. Ak sa vojsko dokáže neustále prispôsobovať
nepriateľovi, a tak dosiahnuť víťazstvo, tomu sa hovorí božská múdrosť.
Veď i päť živlov sa dookola strieda a žiadny z nich natrvalo nevíťazí, štyri
ročné obdobia sa menia a žiadne sa neusadí naveky, dni sú i dlhé i krátke,
i mesiac sa stráca a znovu sa vynára.
KAPITOLA [7]
O ZAUJATÍ VÝHODNEJ POZÍCIE

Majster Sun povedal:

Všeobecným pravidlom vedenia vojny je, že generál najskôr prijme

rozkazy od svojho panovníka, potom zhromaždí vojsko a zmobilizuje ľudí a
presunie sa do blízkosti nepriateľa. Ale nie je nič ťažšie ako vydobyť si
výhodnú pozíciu a podmienky na boj. Na tom je najťažšie dokázať urobiť z
kľukatej cesty cestu priamu, z nevýhody učiniť výhodu a zviesť nepriateľa
predstieranými výhodami z priamej cesty na nepriamu. Ak nejakou ľsťou
zlákaš nepriateľa, aby postupoval okľukou a ty sám sa vydáš priamou
cestou a prídeš na bojisko pred ním, vtedy možno povedať, že ovládaš
umenie okľuky a priameho postupu. A preto v umení vydobyť si výhodnú
pozíciu je obsiahnutá tak výhoda, ako i nebezpečenstvo.

Ak chceš zaujať výhodnú pozíciu a vydáš sa na ťaženie s celým svojím

vojskom, so všetkými vozmi, zásobami a zbraňami, pravdepodobne prídeš
neskoro. Na druhej strane, ak na splnenie tejto úlohy pošleš len odľahčenú
Časť vojska, pravdepodobne prídeš o jej vozy.

Tu platí:

Ak nariadiš, aby tvoji vojaci odložiac svoje panciere pochodovali dňom a

nocou bez oddychu tak, že urazia za deň dvojnásobok obvyklej
vzdialenosti, aby čo najrýchlejšie dorazili do cieľa sto míľ vzdialeného, tak
tvoji velitelia budú zajatí, silnejší vojaci predbehnú slabších a do cieľa
dorazí iba každý desiaty. Ak pri snahe získať výhodnú pozíciu urazíš
päťdesiat míľ, prídeš o veliteľov predných línií a do cieľa dorazí polovica
vojakov. Ak prekonáš tridsať míľ, do cieľa sa dostanú dve tretiny vojakov.

Tu platí: armáda je bez vozov, bez jedla a bez potrebných zásob stratená.
Ten, kto nepozná plány nepriateľov a celkovú situáciu na bojiskách,
nedokáže nadväzovať diplomatické styky. Ten, kto nepozná dobre územie,
na ktorom sa bojuje, nedokáže úspešne bojovať. Ten, kto nedokáže využiť
obyvateľstvo na hľadanie cestičiek, priesmykov a únikových ciest, ten
nevie využiť vo svoj prospech terénne podmienky.
Pohybuj sa len vtedy, ak ti to prinesie úžitok a o tom, či máš vojsko
sústrediť alebo rozptýliť, sa rozhoduj podľa zmeny okolností.
Bojové operácie musia byť rýchle ako vietor a veľkolepé ako stromy v
lese. Prepadaj a plieň ako neskrotný oheň. Keď nechceš, aby o tebe
vedeli, musíš byť neviditeľný, tak akoby si bol skrytý za oblakmi, a pri
náhlom útoku musíš byť rázny ako blesk.
Ak drancuješ cudzie kraje, korisť rozdeľ medzi svoj ľud. Ak rozšíriš
územia, o zisky sa podeľ. Pohybuj sa až vtedy, keď zvážiš všetky výhody i
prekážky, až keď dobre spoznáš priame cesty i okľuky.
To je umenie zaujatia výhodnej pozície.
V starej knihe O vedení vojska sa hovorí:

„Počas bitky sa navzájom nepočujeme - na to máme gongy a bubny.

Počas bojov sa navzájom nevidíme - na to máme bojové zástavy."
A tak máme gongy, bubny a bojové zástavy, čo pomáhajú ušiam i očiam
bojovníkov, aby sa mohli navzájom spojiť. Keď sú spojení, odvážni
nemôžu sami napredovať a tí bez odvahy sa nedávajú sami na ústup. A
preto, ak sa bojuje v noci, všade počuť zvuky bubnov a vidno plápolať
ohne. A cez deň zase všade vidno bojové zástavy.

Stáva sa i to, že celé vojsko príde o svojho bojového ducha a generál o

svoju rozhodnosť a vôľu. Bojový duch je najsilnejší ráno, cez deň postupne
poľavuje a navečer odchádza. A preto ten, kto je zbehlý vo vedení vojny,
sa radšej vyhýba boju vtedy, keď sú nepriateľovi vojaci plní bojového
ducha a útočí vtedy, keď na druhej strane bojový duch ochabuje a
odchádza. To je majster v ovládaní ducha.

Ak dosiahneš to, že medzi tvojimi vojakmi bude panovať poriadok,

disciplína a pokoj a vyčkáš, kým v nepriateľskom tábore zavládne chaos a
nepokoj, a využiješ to, tak budeš majstrom v ovládaní rozhodnosti a vôle.

Ak sa ti podarí to, že budeš môcť v blízkosti cieľa čakať na nepriateľa,

ktorý musí prísť zďaleka, ak budeš môcť oddýchnutý sledovať nepriateľa,
ako sa pachtí a stráca sily a ak ty budeš nasýtený a nepriateľ hladovať,
tak budeš majstrom v ovládaní vlastných síl.

Ak nebudeš krížiť cestu dobre zorganizovaným jednotkám a ak sa nebudeš

púšťať do boja, ktorý nemáš dobre premyslený, tak budeš majstrom v
umení prispôsobiť sa podmienkam.

A preto ten, kto je dobrý vo vedení vojny, pozná tieto zásady:

Neútoč na nepriateľa, ktorý je na vysokom kopci, nestavaj sa do cesty

nepriateľovi, ktorý sa rúti z kopca, nesleduj nepriateľa, ktorý predstiera
útek, neútoč na vojská, ktoré majú silného bojového ducha, nedaj sa
oklamať nepriateľskou návnadou, nebráň nepriateľovi, ktorý' chce odísť,
obkľúčenému nepriateľovi nechaj únikovú cestičku a vyčerpaného
nepriateľa neuštvávaj ďalej.

Toto je umenie vedenia vojny!

KAPITOLA [8]
O DEVIATICH ZMENÁCH

Majster Sun povedal:

Obyčajne pred začatím vojny generál prijme rozkazy od svojho panovníka,

zhromaždí vojsko a zmobilizuje ľudí. Potom platí:

Tábory pre svoje vojsko nikdy nestavia na ťažko prístupných miestach.

So svojimi spojencami sa stretáva na ľahko prístupných miestach
pretkaných cestami. Nezdržiava sa zbytočne v odľahlých krajoch.
V strategických priesmykoch pripravuje pre svojho nepriateľa lesť.
Na miestach, z ktorých sa ťažko uniká a hrozí mu smrteľné
nebezpečenstvo, bojuje.

Sú cesty, ktorými nesmie postupovať.

Sú vojská, s ktorými nesmie bojovať.
Sú mestá, na ktoré nesmie zaútočiť a sú miesta, o ktoré nesmie bojovať.
Sú panovníkove rozkazy, ktoré nesmie splniť.

A preto generál, ktorý dokáže vykonávať deväť zmien tak, ako to vyžadujú
okolnosti a situácia vo svoj prospech, je dobrým veliteľom svojich vojsk.
Generál, ktorý to nedokáže, hoci i môže dobre poznať terén, nebude ho
vedieť využiť vo svoj prospech. Ten, kto riadi bojové operácie a nevie
vykonávať deväť zmien tak, ako to vyžadujú okolnosti a situácia, hoci i
bude mať dobré geografické pozície, nebude vedieť správne využiť svojich
vojakov.

Múdry generál musí vždy rozmýšľať nad výhodami i nad stratami. Lebo ak
uvažuje o výhodách, plní spoľahlivo svoje poslanie, ak uvažuje o stratách,
vyvaruje sa pohrôm.

Kto si chce podmaniť iných panovníkov, musí im spôsobiť straty a

pohromy, kto chce, aby mu iní panovníci slúžili, musí ich zaťažiť
množstvom problémov a uviesť ich do zmätku, kto chce, aby sa iní
panovníci za ním ponáhľali, musí im ukázať výhody.

Ďalším pravidlom vedenia vojny je:

Nespoliehaj sa na to, že nepriateľ nepríde. Najdôležitejšie je to, aby si ty

sám bol dokonale pripravený. Nespoliehaj sa na to, že nepriateľ nezaútočí.
Najdôležitejšie je to, aby si ty sám bol pripravený tak, aby sa ťa nepriateľ
neodvážil napadnúť.
Na každého generála číha päť nebezpečenstiev:

Ak je generál príliš odvážny a ľahkovážne riskuje svoj život, môžu ho

ľahko zabiť.
Ak sa generál príliš bojí o vlastný život, môže ľahko padnúť do zajatia.
Ak je generál veľmi prchkej povahy a ľahko sa rozzúri, možno ho ľahko
vyprovokovať.
Ak je generál príliš precitlivený sám na seba, neunesie svoje neúspechy.
Ak má generál príliš rád ľudí, prináša mu to veľa utrpenia.
Ak generál podlieha piatim nebezpečenstvám, dopúšťa sa mnohých chýb a
v bojoch spôsobuje množstvo pohrôm. Potom celé vojsko upadá do
záhuby a na generála čaká smrť. Preto sa nad nimi treba vážne zamyslieť.
KAPITOLA [9]
O VOJSKU NA POCHODE

Majster Sun povedal:

Ak si s vojskom na pochode a zaujímaš postavenie, musíš skúmať

postavenie nepriateľa. Pritom musíš venovať pozornosť týmto veciam:

Keď s vojskom prechádzaš cez hory, pridŕžaj sa údolí. Vyhľadávaj miesta,

na ktorých sa ti bude ľahšie bojovať a usadzuj sa na vyvýšených. Ale keď
je na vyvýšenine nepriateľ, nesnaž sa s ním bojovať.
Toľko o zaujímaní postavenia a boji v hornatej krajine.

Po tom, čo so svojím vojskom prekročíš rieku, tak sa od nej vzdiaľ. Keď

rieku prekračuje nepriateľ, neútoč naňho, kým je ešte vo vode, ale počkaj,
kým aspoň polovica jeho vojakov vystúpi na breh a potom zaútoč. Tak
budeš oproti nemu vo výhode. Ak chceš s nepriateľom bojovať,
nevychádzaj mu oproti vtedy, ak by si mal mať za chrbtom rieku.
Vyhľadávaj miesta, na ktorých sa ti bude ľahšie bojovať, usádzaj sa na
vyvýšeninách. Nikdy sa nepribližuj k nepriateľovi proti prúdu.
Toľko o zaujímaní postavenia a boji v blízkosti riek.

Keď so svojím vojskom prechádzaš cez močariská, postupuj čo

najrýchlejšie a zbytočne sa nezdržiavaj. Ak sa už
musíš v močariskách stretnúť s nepriateľom, uchyľuj sa na miesta, kde
rastú vodné rastliny a kde máš za sebou hustý les.
Toľko o zaujímaní postavenia a boji v močariskách.

Ak máš bojovať v rovinatej krajine, vyber si miesto, ktoré je ľahko

prístupné, aby si napravo i za sebou mal vyvýšené miesta. Tak budeš
zozadu ochránený a smrť bude číhať spredu.
Toľko o zaujímaní postavenia a boji v rovinatej krajine.

Toto sú tie štyri výhody pri vedení boja, pomocou ktorých Žltý cisár
porazil štyroch iných cisárov!

Či už v boji alebo pri pochode dávaj prednosť vyvýšeninám pred nížinami,

slnečným miestam pred tienistými. Hľadaj úrodné pôdy a dbaj o dostatok
čerstvej potravy. Tak sa tvoje vojsko vyvaruje mnohých chorôb a ty určite
zvíťazíš. Na kopcoch sa musíš držať na slnečnej strane, aby si mal napravo
i za sebou vysoký vrch. Týmto získaš mnoho výhod, ktoré ti poskytuje
terén.

Ak prídu veľké dažde a rieka sa rozvodní, a ty ju chceš prekročiť, počkaj,

kým voda opadne a rieka sa ustáli.
Zďaleka sa vyhýbaj horským riavam, jazierkam v úžinách, zradným
priesmykom, kaňonom či roklinám a rýchlo utekaj od nich. Ty sám sa k
nim nikdy nepribližuj, ale skús donútiť nepriateľa, aby sa on musel dostať
do nich. Urob to tak, aby si ty stál čelom k nim a nepriateľ ich mal za
sebou.

Ak už sú v blízkosti tvojich vojsk zradné kopce, močariská, vyschnuté

riečiská s vysokým tŕstím či husté lesy, tak ich dobre preskúmaj, lebo to
sú miesta ako stvorené pre zvedov a na pripravovanie nástrah.
Platí:
Ak je nepriateľ nablízku a napriek tomu zostáva v pokoji, tak sa určite
spolieha na svoju strategickú polohu a cíti sa bezpečne.
Ak je naopak ďaleko a pritom sa snaží provokovať, určite dúfa, že ty sa k
nemu priblížiš.
Ak je miesto, kde sa zdržiava, ľahko prístupné, chce ťa nalákať na zdanlivú
výhodu.
Ak uvidíš, že sa stromy v lese hýbu, prichádza nepriateľ.
Ak je vysoká tráva neobyčajne hustá, hľadaj v tom niečo podozrivé.
Ak vtáky vystrašene vyletúvajú, nepriateľ číha v zálohe.
Ak v lese vystrašene pobehuje divá zver, nepriateľ chystá útok.
Ak uvidíš, ako sa dvíhajú stĺpy prachu, tak sa určite blížia bojové vozy. Ak
sa prach dvíha len nízko nad zemou, to znamená, že sa blíži nepriateľova
pechota. Ak sa šíri všetkými smermi, tak sa blížia nepriateľovi
drevorubači.
Ak uvidíš len kde-tu malé obláčiky prachu, tak to si určite nepriateľ buduje
svoj tábor.
Ak nepriateľ ponížene hovorí o svojich slabostiach a pritom sa pripravuje
na boj, určite sa chystá na postup.
Ak sa naopak vystatuje svojou silou a zastrašuje ťa, chystá sa na ústup.
Ak posiela ľahké vozy na svoje obidve krídla, určite rozostavuje svoje
vojsko na bitku.
Ak ti ponúka mier bez zmluvy, ukul na teba nejaký plán.
Ak jeho vojaci rýchlo pobehujú a premiestňuje i vozy, určite nadišla tá
rozhodujúca chvíľa.
Ak časť jeho vojska ustupuje a časť postupuje, pripravuje na teba nejakú
pascu.
Ak sa jeho vojaci pri stojí opierajú o zbrane, znamená to, že sú
vyhladovaní.
Ak tí, ktorých poslali po vodu, sami sa najskôr napijú, vojsko trpí
smädom.
Ak si je nepriateľ vedomý svojich výhod a napriek tomu nepostupuje, jeho
vojaci sú vyčerpaní.
Tam, kde sa zlietavajú vtáky, tam nikto nie je.
Ak v noci počuť krik a vravu, v nepriateľových radoch panuje strach.
Ak je generálova autorita oslabená, v jeho vojsku vládne chaos.
Ak sa bojové zástavy mihajú sem a tam, vojsko je v zmätku a neporiadku.
Ak sú dôstojníci unavení, ľahko sa podráždia.
Ak nepriateľ zabíja svoje kone kvôli mäsu, vojsko nemá obilie.
Ak necháva kotly na varenie zavesené nad ohniskom, ak sa jeho vojaci
nevracajú na svoje miesta, to je znamením zúfalstva.
Ak sa vojaci medzi sebou stále na niečom potichu dohovárajú, generál
stratil ich dôveru.
Ak sa v nepriateľskom tábore udeľuje veľa odmien a trestov, generál sa
dostal do veľkých ťažkostí.
Ak je generál najskôr tvrdý a neúprosný a neskôr k svojim vojakom
zhovievavý, svedčí to o tom, že je nerozumný.
Ak nepriateľ začne posielať vyslancov so zdvorilými posolstvami, jeho
vojská sú unavené a potrebujú si oddýchnuť.
Ak nepriateľovi vojaci prekypujú bojovým duchom, a napriek tomu na teba
nezaútočia ani neustúpia, určite sa chystajú uskutočniť nejaký plán. Musíš
sa mať preto pred nimi na pozore!

Vo vojne neplatí: čím viac, tým lepšie. Dôležité je vyvarovať sa

unáhlených rozhodnutí a neuvážených útokov. Len ak máš dokonale
preskúmaného nepriateľa, môžeš sústrediť svoje sily a napadnúť ho. Ak
budeš pri hodnotení situácie nedôsledný a podceníš nepriateľa, nevyhneš
sa porážke či zajatiu.
Ak budeš svojich vojakov trestať a pritom nebudeš pre nich dôveryhodný
a nebudeš im blízky, nikdy sa ti nepodriadia. A ak sa ti nepodriadia,
nebudú ti dobre slúžiť. Ale ak pre nich budeš dôveryhodný a blízky a pre-
staneš ich trestať, tiež ti nebudú dobre slúžiť, pretože budú zneužívať
tvoju dobrotu.
A preto sa k nim správaj ľudsky a korektne, ale vždy dbaj na dodržiavanie
poriadku a disciplíny. Tak si ich určite získaš a budeš ich ovládať.
Prísne dbaj na to, aby tvoji muži vykonávali rozkazy. Tak si ich podriadiš.
Ak si zvyknú, že tvoje rozkazy nemusia vykonávať, potom stratíš nad nimi
kontrolu. Ak budeš trvať na vykonávaní svojich rozkazov, získaš si priazeň
svojho ľudu.
KAPITOLA [10]
O POVAHE TERÉNU

Majster Sun povedal:

Terén môžeme charakterizovať ako: ľahko prístupný, zradný, rozvetvený,

úžinatý, zovretý, vzdialený.

Terén, ktorý je voľne prístupný nám i nepriateľovi, sa nazýva ľahko

prístupný. V takom teréne predbehni nepriateľa a utábor sa na vyvýšenom
mieste na slnečnej strane. Pritom si musíš udržať zásobovacie cesty, aby
si získal výhodu ešte pred bojom.

Terén, do ktorého sa ľahko dostáva, ale z ktorého sa ťažko ustupuje, sa

nazýva zradný. V takom teréne vyrážaj na nepriateľa iba vtedy, ak nie je
pripravený. Tak budeš mať šancu na víťazstvo. Ale ak bude nepriateľ pri-
pravený a ty na neho zaútočíš a nedosiahneš víťazstvo, nebudeš mať
kadiaľ ustupovať a dostaneš sa do veľkých ťažkostí.

Terén, v ktorom nie je ani pre jednu stranu výhodné, aby vyrazila do boja,
sa nazýva rozvetvený. Ak ti v takejto krajine nepriateľ ponúkne nejakú
výhodu, nevyrážaj smerom k nemu, ale radšej odveď svoje vojská. Tým
nepriateľa vylákaš, aby sa pustil za tebou, a keď bude aspoň polovica jeho
vojska z takejto krajiny von, zaútoč.

Terén, ktorý tvoria údolia, priesmyky a úžiny, nazývame úžinatý. Takúto

krajinu sa snaž obsadiť ako prvý, nechaj tam početné vojsko a čakaj na
nepriateľa. Ale ak ju ako prvý obsadí nepriateľ, nasleduj ho len vtedy, ak
vojsko, ktoré tam má umiestnené, nie je dostatočne silné.

Terén medzi úzkymi a strmými zrázmi nazývame zovretý. Ak sa ti podarí

dostať do takého terénu ako prvý, usaď sa na kopci na slnečnej strane a
vyčkaj na nepriateľa. Ak sa tam ako prvý dostane nepriateľ, nikdy sa za
ním nepúšťaj, ale snaž sa ho odtiaľ vylákať von.

Ak je vzdialenosť medzi tebou a nepriateľom veľká a sila obidvoch vojsk

vyrovnaná, nesnaž sa vyprovokovať nepriateľa na boj, pretože taká bitka
by ti nepriniesla žiadny úžitok.

Týchto šesť druhov terénu musí každý generál dobre poznať a dôkladne sa
venovať ich skúmaniu.

Je šesť pohrôm, ktoré číhajú na každé vojsko - útek, svojvôľa, úpadok,

skaza, chaos, porážka. Nespôsobujú ich prírodné katastrofy, ale
zapríčiňujú ich chyby generála:
Ak generál zaútočí na vojsko, ktoré je v desaťnásobnej presile, pričom
ostatné podmienky sú vyrovnané, vojaci budú utekať.
Ak sú vojaci silní a dôstojníci slabí, medzi vojakmi panuje svojvôľa.
Ak sú dôstojníci tvrdí a vojaci slabí, vojsko upadá. Ak sú velitelia prchkí a
podliehajú hnevu, bezhlavo sa púšťajú do nepriateľa bez toho, aby počkali
na rozkazy generála, a to privoláva skazu.

Ak je generál príliš slabý a jeho slová nemajú žiadnu váhu, ak sú jeho

rozkazy nejasné a vojsko nemá jasnú organizáciu a disciplínu, zavládne
medzi vojakmi chaos.

Ak je generál neschopný správne posúdiť nepriateľovu silu, ak sa s malým

vojskom stretáva s početnejším nepriateľom, ak so slabším vojskom útočí
na silnejšieho, ak do predných línií nestavia vybratých vojakov, utrpí
porážku.

Toto je Šesť spôsobov ako privolať porážku. A preto je povinosťou

každého generála, aby sa nimi dôkladne zaoberal.

Poznať povahu terénu je pri vedení vojny veľmi dôležité. Ale podstatou
vojenského umenia je vedieť využiť danosti terénu a správne posúdiť
nepriateľovu situáciu, a tým si pripraviť víťazstvo.

Dobrý generál dokáže správne zhodnotiť prekážky, nebezpečenstvá a

vzdialenosti. Ak toto všetko dobre pozná a využije to v boji, víťazstvo ho
neminie. Ak to nie je schopný správne zhodnotiť a využiť, čaká ho
porážka.

Tu platí:

Ak je v bitke isté, že máš pred sebou víťazstvo, určite smieš bojovať ďalej,
aj keď panovník nariadi: nebojuj!

Ak je v bitke isté, že v nej nemôžeš zvíťaziť, určite smieš prestať bojovať,

aj keď panovník nariadi: bojuj!

Generál, ktorý dokáže postupovať dopredu bez toho, aby príliš bažil po
sláve, ustupovať bez toho, aby sa obával potupy a trestu, ktorý koná len v
záujme ochrany ľudí a prospechu svojho panovníka, ten je skutočným
pokladom svojej krajiny.

Na svojich vojakov pozeraj, akoby to boli tvoje vlastné malé deti. Potom
sa s tebou vrhnú hoci i do hlbokej priepasti. Ak sa k nim budeš správať
ako k svojim milovaným synom, potom budú pri tebe stáť i zoči-voči
smrti. Ale ak k nim budeš príliš zhovievavý, nebudú ti na nič. Ak ich budeš
príliš rozmaznávať, nebudú poslúchať rozkazy a ak potom vypukne chaos,
nezvládneš ich. Veď keď sa budú správať ako rozmaznané deti, len ťažko
ich budeš môcť použiť v boji.
Tu platí:

Ak viem, že moji vojaci sú schopní zaútočiť, ale neviem, či nepriateľ je

schopný útoku odolávať, tak je šanca na víťazstvo iba polovičná.
Ak viem, že nepriateľa je možné napadnúť, ale neviem, či moji vojaci sú
schopní na neho zaútočiť, tak je tiež šanca na víťazstvo len polovičná.
Ak viem, že nepriateľské vojská možno napadnúť a že moje vojská sú
schopné na ne zaútočiť, ale neviem, či je tvar terénu vhodný na boj, to je
tiež len polovičná šanca na víťazstvo.

A preto ten, kto je zbehlý vo veciach vedenia vojny, nikdy nezablúdi,

pretože už predtým, ako sa vydá na pochod, má cestu dobre premyslenú.
A pozná nekonečné množstvo spôsobov ako napadnúť nepriateľa. A preto
sa hovorí:

Poznaj nepriateľa a poznaj seba. Tak tvoje víťazstvo nič neohrozí. Poznaj
dobre podnebie a tvar krajiny a tvoje víťazstvo bude dokonalé a úplné.
KAPITOLA [11]
O DEVIATICH DRUHOCH ÚZEMIA

Majster Sun povedal:

Umenie vedenia vojny rozlišuje deväť druhov územia: rozptylové, ľahké,

dôležité, otvorené, prechodné, nebezpečné, nepriechodné, obkľúčené,
smrtonosné. Ak panovníci vedú vojnu vo vnútri svojho územia, takémuto
územiu hovoríme rozptylové.

Ak vstúpia do krajiny nepriateľa, ale neprenikajú príliš hlboko do

vnútrozemia, tak ide o územie ľahké.

Územie, ktoré poskytuje výhody tomu, kto sa ho ako prvý zmocní,

nazývame dôležité.

Územie, na ktoré môže voľne vstúpiť naša i nepriateľská armáda, sa

nazýva otvorené.

Územie, ktoré spája aspoň tri iné štáty a jeho získanie znamená nadvládu
nad väčšinou Podnebesia, nazývame prechodné.

Ak prenikneš hlboko do nepriateľskej krajiny, ale máš za sebou veľa

opevnených miest, ide o územie nebezpečné.

Územie, na ktorom sa nachádzajú samé hory a lesy, nebezpečné cestičky,

bažiny, močariská, jazerá a iné ťažko prístupné miesta, nazývame
nepriechodné.

Územie, na ktoré sa dá preniknúť len úzkymi priesmykmi a z ktorého sa

dá ustúpiť len úžinami, také, na ktorom naše početné vojsko môže byť
porazené i nepočetným vojskom nepriateľa, nazývame obkľúčené.

Územie, na ktorom sa dá prežiť len vďaka rýchlemu boju, kde zaváhanie

znamená smrť, sa nazýva smrtonosné.

A preto:

Na rozptylovom území nebojuj, na ľahkom území sa nezastavuj, na

dôležitom území sa nežeň do útoku, na otvorenom území dbaj, aby
jednotlivé oddiely neboli od seba odtrhnuté, v prechodnej krajine nadväzuj
spojenectvo so susedmi, na nebezpečnom území zhromažďuj korisť, v
nepriechodnej krajine neprestajne postupuj, na obkľúčenom území snovaj
plány a na smrtonosnom území bojuj.
V dávnych časoch tí, ktorí boli dobrí vo vedení vojny, dokázali odtrhnúť
nepriateľove predné línie od zadných, nedovolili, aby si nepriateľské malé
a veľké skupiny mohli navzájom pomáhať, nedovolili, aby si navzájom
pomáhali velitelia a vojaci, nadriadení a podriadení. A tak, keď už bolo
nepriateľské vojsko rozprášené, nedokázalo sa dať dohromady, a keď sa i
spojilo, nedokázalo sa zorganizovať. Vojská sa dávali do pohybu vtedy,
keď sa im naskytali výhody, ale keď netušili výhody, radšej zotrvávali.

Keby sa ma niekto opýtal: „Ak je nepriateľovo vojsko početnejšie, dobre

zorganizované a chystá sa ma napadnúť, ako sa mám k nemu postaviť?"
Odpovedal by som: „Predovšetkým sa zmocni toho, čo je nepriateľovi naj-
milšie, a tak ho prinútiš k tomu, aby ťa poslúchal."

Pre vedenie vojny je najdôležitejšia rýchlosť, schopnosť využiť to, čo iní

nedokážu, objaviť sa odtiaľ, odkiaľ to nepriateľ vôbec neočakáva a
schopnosť napadnúť ho na mieste, ktoré nestráži.

Všeobecnou zákonitosťou boja v nepriateľskej krajine je, že čím viac

prenikneš do hĺbky nepriateľovho územia, tým viac sú tvoji vojaci súdržní
a o to menšie sú nepriateľove možnosti, aby ťa prekonal.
V krajine nepriateľa sa zmocňuj úrody z najúrodnejších polí, aby mali
tvoje vojská dostatok potravy. Dopraj svojim vojakom dobré jedlo a príliš
ich nepreťažuj. Tak utužíš ich ducha a zdatnosť.

Presuny vojska maj dobre premyslené, ale dbaj, aby ich nepriateľ nemohol
predvídať. Dotiahni svojich vojakov na také miesta, odkiaľ nieto úniku, a
potom budú radšej umierať, akoby sa mali dať na útek. A tak, keď sa
vojaci a velitelia nebudú báť smrti, budú bojovať s nasadením všetkých
svojich síl, ak sa dostanú do zúfalého položenia, nebude v nich miesto pre
strach a obavy, a ak nebudú mať cestu na únik, pevne zotrvajú na svojich
miestach.

Ak sa dostanú hlboko do nepriateľovho územia, nebudú sa môcť rozptýliť,

zomknú sa, a preto budú odhodlaní bojovať s nasadením života.
A preto, takíto vojaci budú neustále v strehu, aj keď k tomu nebudú
nabádaní, svoje úlohy si budú plniť bez toho, aby ich o to velitelia žiadali,
budú stáť pri tebe aj bez prísahy a aj bez rozkazov sa ti budú podriaďovať.
Zakáž vo svojom vojsku veštenie a hádanie, aby vojaci, ktorí sa ocitnú
zoči-voči smrti, nevideli inú cestu.

Zapamätaj si:

Ak vojaci neoplývajú bohatstvom, nie je to tým, že by bohatstvom

opovrhovali. Keď nedosahujú vysoký vek, nie je to tým, že by netúžili po
dlhovekosti. V deň, keď zavelíš na pochod, tí velitelia a vojaci, ktorí budú
sedieť so slzami stekajúcimi po oblečení, tí velitelia a vojaci, ktorí budú
ležať s tvárou mokrou od slz, to sú práve tí, ktorých keď uvrhneš na
miesto, odkiaľ niet úniku, prejavia odvahu hodnú hrdinov Čuaa
a Kueja(5).

Poznámka:

5 Ču a Kuej - plnými menami Čuan Ču a Cchao Kuej, legendárni starovekí

hrdinovia, odvážni bojovníci.

A preto ten, kto je dobrý vo vedení vojny, je taký ako šuaj-žan, had z
hory Cheng - keď ho udrieš do hlavy, napadne ťa chvostom, keď ho udrieš
do chvosta, napadne ťa hlavou, a keď ho udrieš do stredu tela, zasiahne
ťa hlavou ä chvostom.

Keby sa ma niekto opýtal: „Môže byť vojsko také ako šuaj-žan?" Ja by

som odpovedal: „Môže. Napríklad ľudia zo štátu Wu a ľudia zo štátu Jue sa
navzájom nenávidia. Ale keby boli na tej istej lodi a prekračovali by rieku
a zasiahol by ich silný vietor, navzájom by si pomáhali a zachraňovali sa,
tak ako ľavá ruka ochraňuje pravú."

A preto hovorím:

Nemôžeš sa spoliehať na to, že popriväzuješ kone a bojovým vozom

zakopeš kolesá do zeme. Ak chceš naozaj zjednotiť armádu v bojovom
duchu a odvahe, musíš to dosiahnuť dobrou organizáciou a velením a
musíš naplno využiť silné a slabé stránky terénu.

A preto ten, kto je dobrý vo vedení vojny, vedie svoje vojská tak, akoby
viedol za ruku jediného muža. A to vďaka tomu, že vojakov rozmiestni na
správne miesta.

Povinnosťou každého generála je, aby bol rozvážny a mlčanlivý a aby

nevyzradil tajomstvo.

Musí byť prísny ale spravodlivý, aby si udržal poriadok a disciplínu.

Musí vedieť oklamať uši a oči svojich dôstojníkov a vojakov, aby ich udržal
v nevedomosti o svojich zámeroch. Musí nečakane meniť začaté akcie a
plány, aby ich nikto neodhalí!.

Musí meniť svoje tábory, pohybovať sa okľukami, aby nikto nemohol

predvídať jeho pohyb.

Keď príde ten správny čas na splnenie bojovej úlohy, koná tak, akoby
vystúpil na najvyšší vrch a odkopol pod sebou rebrík.
Keď vovedie svoje vojsko hlboko do územia iných panovníkov, musí sa
správať ako práve stlačená spúšť a uvoľnená tetiva- spáli svoje lode a
rozbije nádoby, ako pastier svoje ovce vodí svojich vojakov sem a tam,
aby žiadny z jeho mužov nevedel, kam mieri.

Poslaním pravého generála je zhromaždiť vojská a uviesť ich do

nebezpečenstva. Veľmi pozorne skúma rôzne možnosti správania sa podľa
deviatich druhov územia. Skúma výhody a nevýhody útoku i obrany, ako i
základné zákonitosti ľudskej povahy.

Vo všeobecnosti pre toho, kto je na nepriateľskom území, platí:

Čím hlbšie prenikneš na nepriateľské územie, tým je tvoje vojsko

súdržnejšie. Ak prenikneš len plytko, vojsko sa ľahko rozptýli.
Opustiť svoju krajinu, prekročiť hranice susednej krajiny a bojovať tam,
tomu sa hovorí byť na odrezanom území.

Územie, z ktorého vedú cesty na všetky svetové strany, nazývame

prechodné.
Nepriateľské územie, do ktorého sme hlboko prenikli, sa nazýva
nebezpečné.
Nepriateľské územie, do ktorého sme prenikli len plytko, sa nazýva ľahké.
Ak sú za chrbtom samé opevnené mestá a vpredu samé úžiny, takémuto
územiu hovoríme obkľúčené.

Územie, z ktorého niet úniku, nazývame smrtonosné.

A preto:

Na rozptylovom území zjednocujem vôľu svojich ľudí.

Na ľahkom území dbám na zachovanie súdržnosti svojich vojsk.
Na dôležitom území popoháňam svoje zadné rady.
Na otvorenom území mám ostražité obranné hliadky.
Na prechodnom území upevňujem spojenecké zväzky.
Na nebezpečnom území dopĺňam svoje zásoby.
Cez nepriechodné územie musím rýchlo prejsť.
V obkľúčenej krajine zatarasím všetky priesmyky.
V smrtonosnej krajine naznačím svojim vojakom, že nemajú šancu na
prežitie. Pretože povaha vojaka je taká, že keď je v obkľúčení, zúfalo, s
nasadením života bojuje o záchranu. Keď ho vrhnem do nebezpečenstva,
poslúcha moje rozkazy.

A preto:

Ten, kto nepozná plány susedných panovníkov, nemôže s nimi uzatvárať

spojenectvá.
Ten, kto nepozná tvar krajiny, jej hory a lesy, úžiny a rokliny, bažiny a
močariská, nemôže viesť vojsko na pochod.

Ten, kto nevie využiť miestnych sprievodcov, nedokáže využiť výhody

krajiny.

Ak nebudeš poznať čo len jedno z týchto nasledujúcich štyroch či piatich

poučení, tvoja armáda nikdy nebude vojskom vskutku kráľovským.

Ak vojsko najvyššieho z vládcov napadne veľkú krajinu tak, že sa jej

vojská nebudú stačiť sústrediť, nepriateľ prepadne strachu a hrôze a
nepomôžu mu ani jeho spojenci.

A preto:

Netreba súperiť o spojenectvo s kdekým v Podnebesí, ani sa netreba

usilovať o priazeň kdekoho v Podnebesí, ale treba veriť vo vlastnú silu a
moc. Ak svojou silou zastrašíme nepriateľa a ten prepadne strachu a
hrôze, tak môžeme zabrať jeho mestá i zničiť jeho krajinu.

Ak budeš rozdávať odmeny nie podľa ustálených pravidiel a vydávať

rozkazy nie podľa zabehaného poriadku, tak budeš vládnuť celej armáde
tak, akoby si vládol jedinému mužovi.

Podnecuj svojich ľudí k činom, ale neprezrádzaj im svoje plány, podnecuj

ich poskytovaním výhod, ale nehovor im o možných stratách. Potom, ak
ich uvrhneš na miesto, kde číha záhuba, prežijú. Ak ich vtiahneš do
smrteľného nebezpečenstva, vyviaznu z neho.

Len ak sú vojaci postavení zoči-voči nebezpečenstvu, len vtedy môžu

rozhodnúť o víťazstve či porážke.

A preto umenie velenia vojskám spočíva v tom, že podrobne preskúmame

plány nepriateľa a nasledujeme ho. Ak sme mu v pätách už tisíc míľ, sme
schopní zabiť jeho generála.

Tomu sa hovorí zavŕšiť dielo dômyselne a Šikovne! A preto v deň, keď sa

rozhodneš vyhlásiť nepriateľovi vojnu a vytiahneš so svojimi vojskami na
útočné ťaženie, musíš nepriedušne uzatvoriť svoje hranice, zakázať
prechod cez tvoje územie, prestať prijímať cudzích vyslancov, pri poradách
na dvore budeš prísny a rozhodný, aby tvoje pokyny boli splnené.
Ak objavíš na strane nepriateľa miesta, ktorými sa dá vniknúť do jeho
radov, urýchlene to využi.
 Najskôr sa zmocni miest, ktoré sú pre nepriateľa najdôležitejšie. Zároveň
sa tajne pripravuj na ďalší boj, a to podľa plánov, ktoré si si vopred
pripravil í podľa momentálnej situácie na strane nepriateľa.

A preto:

Vojnu začínaj nevinne a ostýchavo ako panna. Keď ti nepriateľ pootvorí

vrátka, vrhni sa naňho ako zajac, ktorý sa oslobodil z pasce, skôr ako sa ti
nepriateľ stihne postaviť na odpor.
KAPITOLA [12]
O ÚTOKU OHŇOM

Majster Sun povedal:

Je päť druhov útoku ohňom: dostať do ohňa ľudí, zapáliť sklady s

proviantom, zapáliť bojové vozy, zapáliť sklady so zbraňami, zapáliť
nepriateľove prístupové cesty.

Pri útoku ohňom musíme prihliadať na vhodnosť podmienok. Taktiež treba

nachystať zásoby horľavín a nástrojov, ktorými rozšírime oheň.

Na šírenie ohňa sú obzvlášť vhodné niektoré ročné obdobia, na zakladanie

ohňa niektoré dni. Čo sa týka ročnej doby, vhodné sú obdobia suché. Čo
sa týka vhodných dní, oheň treba zakladať, keď je mesiac v konjun-kciách
sita, steny, krídla a sochoru (6), pretože keď je mesiac v týchto
znameniach, dni bývajú zvyčajne veterné.

Poznámka:

6) Obdobia, keď je mesiac v konjunkciách sita, steny, krídla o sochoru,

zodpovedajú približne obdobiam našich znamení strelca, býka, leva a
vodnára.

Ak chceš zaútočiť ohňom, musíš sa vedieť prispôsobiť týmto piatim

podmienkam:

Ak zakladáš požiar v tábore nepriateľa, musíš byť naňho zvonku

pripravený.

Ak už v nepriateľskom tábore vzplanul oheň a nepriateľ napriek tomu

zostáva pokojný, neútoč, ale vyčkávaj a pozoruj. Počkaj, kým oheň
zachváti tábor, a potom podľa situácie rozhodni, či je vhodný čas na útok
alebo máš zostať mimo tábora.

Ak môžeš založiť oheň zvonku tábora, nečakaj, kým sa dá podpáliť

nepriateľ zvnútra - hlavné je založiť ho v pravú chvíľu.

Oheň sa šíri po vetre, preto nikdy neútoč proti vetru.

Cez deň vietor fúka dlhšie, v noci ustáva.

Každé vojsko musí poznať zásady útoku ohňom a vedieť sa podľa nich
správať. A hlavne musí poznať mnoho spôsobov, ako sa pred ohňom
chrániť.
A preto:

Ten, kto svoje útoky podporuje ohňom, preukazuje um a dômysel.

Ten, kto svoje útoky podporuje vodou, zväčšuje svoju silu. Ale: vodou síce
možno nepriateľa odrezať, ale nie je isté, Či sa tým zmocníme aj jeho
zbraní a iných vecí.
Ak ten, kto získa víťazstvo, zaberie nepriateľovu pôdu, mestá i celú
krajinu, ale nie je schopný svoje výdobytky rozvíjať a udržiavať, toho
stihne nešťastie. Tomu sa hovorí premrhaná šanca.

A preto hovorím:

Múdry panovník o tejto veci premýšľa a rozvažuje a dobrý generál ju

premieňa na skutky.
Ak to nie je výhodné pre tvoju krajinu, nevydávaj sa so svojimi vojskami
na pochod. Ak si si nie istý víťazstvom, neriskuj životy svojich vojakov. Ak
situácia nie je vážna, nepúšťaj sa ľahkovážne do boja.
Panovník nesmie zmobilizovať armádu len preto, že ho zachváti hnev. Ani
generál nesmie voviesť svoje vojsko do bitky len preto, lebo ho opantala
zúrivosť. Ak je pre krajinu prospešné, že sa dá vojsko do pohybu, urob to.
Ak nie, zastav ho. Hnev sa dá premeniť na radosť, zúrivosť na spokojnosť,
ale ak je raz krajina zničená, už sa to nedá odčiniť, ak sú raz muži mŕtvi,
už sa nedajú oživiť.

A preto:

Múdry panovník je opatrný, dobrý generál je ostražitý. Toto je spôsob,

ako možno zabezpečiť krajine pokoj a vojsku celistvosť.
KAPITOLA [13]
O VYUŽÍVANÍ ZVEDOV

Majster Sun povedal:

Vždy, keď sa s desaťtisícovou armádou vydáš na pochod dlhý tisíc míľ, ľud
tvojej krajiny a štátnu pokladňu to bude stáť každý deň tisíc kusov zlata.
Vo vnútri krajiny i mimo jej hraníc zavládne nepokoj a cesty budú plné
ľudí na úteku. Sedemstotisíc rodín bude musieť narušiť svoju prácu na
poliach(7).

Poznámka:

7) Cchao Cchao, slávny generál z 3. storočia, vo svojom komentári k

tomuto dielu píše: „Za dávnych čias [obdobie bojujúcich štátov, teda
doba, v ktorej žil Majster Sun] osem rodín tvorilo jedno spoločenstvo. Keď
jedna rodina musela poslať muža do armády, ostatné rodiny ju museli
živiť. A preto, keď sa desaťtisícová armáda vydala na pochod, sedem-
stotisíc rodín sa nemohlo plne venovať obrábaniu svojich vlastných polí."

Vojská sú schopné vyčkávať vedľa seba i po niekoľko rokov, len aby za

jediný deň uchvátili víťazstvo. Je vrcholom nehumánnosti, ak generál síce
ušetrí sto kusov zlata na hodnostiach a vyznamenaniach, ale v dôsledku
toho zotrváva v nevedomosti o situácii nepriateľa. Kto sa takto zachová,
nemôže byť tým pravým generálom, nemôže byť tým pravým radcom
panovníka a nemôže byť tým, kto je schopný dosiahnuť víťazstvo.

A preto hlavným nástrojom, vďaka ktorému osvietený panovník a múdry

generál víťazí jedným úderom, líšiac sa tak od obyčajných smrteľníkov, je
jeho predvídavosť. Avšak predvídavosť nezískame ani od bohov či duchov,
ani napodobňovaním minulých udalostí či sledovaním postavenia hviezd.
Jediným spôsobom je dôkladné spoznanie nepriateľa. A na to potrebujeme
zvedov.

Je päť druhov zvedov: zved miestny, zved vnútorný, zved obrátený, zved
stratený, zved prežívajúci.

Ak používame všetkých päť druhov zvedov naraz, tak sa v nich nepriateľ

nevyzná a nevie správne reagovať. Tomuto spôsobu sa hovorí božská
nepredvídateľnosť a je najvzácnejším pokladom panovníka.

Používať miestnych zvedov znamená získať na tieto účely obyvateľov

krajiny, v ktorej bojujeme.

Používať vnútorných zvedov znamená získať nepriateľských dôstojníkov a

úradníkov.
Používať obrátených zvedov znamená získať nepriateľových zvedov do
vlastných služieb.

Používať stratených zvedov znamená rozširovať nepravdivé správy tak,

aby sa ich dozvedeli naši zvedi a odovzdali ich nepriateľovým(8).

Poznámka:

O stratených zvedoch hovorí jeden z čínskych komentátorov textu ako o

vlastných zvedoch, ktorým predstierame nepravdivé veci tak, aby im sami
uverili. Keď sa potom dostanú do zajatia, podajú nepriateľovi nepravdivé
informácie o vlastnej armáde, ktorým sami veria. Nepriateľ sa podľa nich
zariadi, avšak keď zisti, že správy neboli pravdivé, dá zvedov popraviť.
Preto im hovoríme stratení.

Používať prežívajúcich zvedov znamená mať zvedov, ktorí sa vrátia od

nepriateľa a podajú nám správy o ňom.

A preto v celej armáde ti nemôže byť nikto bližší a dôveryhodnejší ako

zvedovia, nikto nemôže byť odmeňovaný veľkorysejšie ako zvedovia a nič
neudržiavaj vo väčšej tajnosti ako svojich zvedov.

Generál, ktorý nevyniká mimoriadným talentom a múdrosťou, nie je

dostatočne schopný, aby dobre využil zvedov, a generál, ktorý nie je
ľudský a spravodlivý, ich nedokáže dobre riadiť. Ak generálovi chýba
jemná ľstivosť a predstavivosť, nedokáže využiť správy od zvedov vo svoj
prospech.

Ó, majstrovská predstavivosť a ľstivosť!

Nič nedokážeš bez použitia zvedov. Ale ak sa výzvedný plán prezradí ešte
pred jeho uskutočnením, zved i ten, komu vec prezradil, musia byť
popravení.

Kedykoľvek, ak chceš zaútočiť na nepriateľovo vojsko, ak chceš zaútočiť

na jeho opevnenia či pobiť jeho mužov, musíš najskôr použiť svojich
zvedov, aby zistili, ako sa volá hlavný generál, jeho pobočníci, jeho radco-
via, jeho dôverníci i jeho sluhovia.

Nepriateľových zvedov, ktorí prišli k tebe na výzvedy, musíš dokázať

bezpečne vypátrať. Kúp si ich ponúknutím výhod a úplatkov, pover ich
nejakou úlohou a po čase ich pošli späť. Takto ich môžeš použiť ako
obrátených zvedov. Vďaka tomu, že sa od nich povyzvedáš o situácii
nepriateľa, môžeš použiť miestnych a vnútorných zvedov. A vďaka
službám miestnych a vnútorných zvedov môžeš vyslať k nepriateľovi
stratených zvedov, aby ho uviedli do omylu. A tak môžeš poslať k
nepriateľovi zvedov prežívajúcich.
Panovník musí dobre poznať úlohy všetkých piatich druhov zvedov. Ak ich
pozná dôkladne, určite sa bude najviac spoliehať na služby zvedov
obrátených. A tých bude zahŕňať štedrosťou.

Kedysi dávno, keď povstávala dynastia Shang, na dvore Sia slúžil istý I
Jin. Keď povstávala dynastia Čou, slúžil istý Li Ya na dvore Shang".
Len ten je osvieteným panovníkom, len ten je múdrym generálom, kto
dokáže využiť najbystrejších ľudí vo výzvedných službách. Takto určite
dosiahne najväčšie úspechy.

A preto najdôležitejšou vecou vo vojne je použitie zvedov. Od nich závisia

pohyby vojsk.

ŽIVOTOPIS
MAJSTRA SUNA

Majster Sun, nazývaný Wu, pochádzal zo štátu Čchi. Raz navštívil kráľa
štátu Wu, Che-lua, aby mu predviedol svoje vojenské umenie. Kráľ Che-lu
povedal: „Pozorne som si prečítal tvojich trinásť kapitol. Mohol by si mi
naživo predviesť niečo z tvojho vojenského výcviku? " Majster Sun
odpovedal: „ To by som mohol. " A kráľ pokračoval: „Mohol by si to
vyskúšať so ženami? " Keď Majster Sun súhlasil, kráľ Che-lu dal zavolať zo
svojho paláca stoosemdesiat krásnych žien. Majster Sun ich rozdelil na
dva oddiely a dve kráľove najobľúbenejšie konkubíny ustanovil ich
veliteľkami. Potom prikázal všetkým ženám, aby vzali do rúk halapartne. A
prísne zakričal: „ Viete, kde máte srdce, pravú ruku, ľavú ruku a chrbát? "
„ Vieme ", odpovedali ženy.
A tak Majster Sun pokračoval: „ Takže, keď zavelím vpred, tak sa otočíte
tým smerom, kde máte srdce. Keď zavelím doľava, tak sa otočíte tým
smerom, kde máte ľavú ruku, keď zavelím doprava, otočíte sa smerom,
kde máte pravú ruku. A keď zavelím vzad, otočíte sa tam, kde máte
chrbát."

Ženy zvolali na znak súhlasu. Keď takto Majster Sun

dohodol povely, zobral veľkú sekeru a názorne ženám predviedol
vykonávanie rôznych rozkazov a povelov. Potom udrel na gong a zavelil,
aby sa ženy otočili vpravo. Ale tie sa namiesto toho pustili do smiechu.

A tak Majster povedal: „Ak nie sú povely dostatočne jasné a rozkazy

dostatočne zrozumiteľné, je to chyba generála", a znova im zopakoval
svoje povely. Keď potom udrel na gong a zavelil, aby sa ženy obrátili doľa-
va, znova sa začali smiať.

Preto Majster povedal: „Ak nie sú povely dostatočne jasné a rozkazy

dostatočne zrozumiteľné, je to chyba generála. Ale ak to bolo vojsku
znova vysvetlené a ono napriek tomu povely a rozkazy nevykonáva, je to
chyba veliteľa " a požiadal, aby dal kráľ sťať veliteľky obidvoch oddielov.
Kráľ to všetko pozoroval z terasy svojho paláca. Keď ale počul, že Majster
Sun žiada popraviť jeho najobľúbenejšie konkubíny, veľmi sa zľakol. A
poslal dole svojho pobočníka, aby odovzdal jeho príkaz.

Pobočník Majstrovi povedal: „Kráľ sa už presvedčil, že ste zbehlý vo

veciach vedenia vojny. Ale ak mu vezmete tieto dve konkubíny, stratí chuť
do jedla. A preto vás prosí, aby ste popravu zrušili. "

Ale Majster Sun mu odpovedal: „Keďže som už raz prijal to, že ma kráľ
ustanovil svojím generálom, tak aj keď kráľ vydá rozkazy nemusím ich
všetky poslúchnuť", a dal sťať tie dve konkubíny, aby to poslúžilo ako
výstraha pre ostatné.

Potom vybral ďalšie dve konkubíny, aby sa stali veliteľkami oddielov. A

znova udieral na gong. A ženy sa otáčali vľavo a vpravo, vpred i vzad,
kľakali na kolená a zase vstávali, vzorne vykonávali všetky povely a neod-
vážili sa vydať ani hláska.

A tak Majster poslal pobočníka naspäť na terasu, aby kráľovi odkázal:

„ Vojsko je už disciplinované a jednotné. Nech teraz kráľ zíde dolu a sám
vyskúša a presvedčí sa, že vojaci vyplnia každé jeho želanie, hoci by ich
posielal i do vody či ohňa. "

Ale kráľ štátu Wu na to odpovedal: „ Nech si generál oddýchne a odoberie

sa do svojich komnát. Ja nechcem zísť dolu, aby som sa o niečom
presviedčal. "

Nato Majster Sun povedal: ,,Kráľ dokáže obdivovať iba moje slová o
vojenskom umení, ale nie je schopný ich zužitkovať."

Vtedy kráľ Che-lu spoznal, že Majster Sun je veľmi dobrý vo veciach

vedenia vojny a ustanovil ho svojím generálom. Potom jeho vojsko na
západe porazilo štát Cchu, vtrhlo do hlavného mesta Jing, na severe
zničilo štáty Čchi a Ťin. Jeho sláva sa rozšírila medzi všetkými vládcami.
Takto Majster Sun ukázal Podnebesiu svoju silu.

Tento životopis nachádzame v 65. kapitole veľkolepého staročínskeho

diela Zápisky historika, ktoré napísal veľký historiograf S'-ma Čchien (asi
145-85 pred n. l.)
Poznámka na záver

Dielo Majstra Suna je silnou výzvou pre odborníkov z jednotlivých vedných

odborov aj pre vojenských špecialistov. Záleží na nás, aby sme tvorivým
spôsobom rozvíjali jeho odkaz a rozpracovávali jednotlivé myšlienky na
súčasné podmienky Armády Slovenskej republiky.
Myslím, že by bolo účelné zaradiť štúdium tohto diela i do učebných
programov našich akadémií. Prečo nezadávať študentom témy
diplomových prác orientované na aplikáciu Sunových myšlienok do ich
vedného odboru? Prečo nevyužiť Študentskú vedeckú činnosť na prácu s
odkazom Majstra Suna? Prečo neorientovať našich budúcich doktorandov
na rozpracovávanie myšlienok tohto diela? Prečo nezaradiť štúdium tohto
diela do prípravy našich budúcich generálov? Prečo v najbližších rokoch
nezorganizovať vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou o aplikácii
myšlienok Sun-c' do modernej vojenskej teórie a praxe? Asi príliš mnoho
otáznikov naraz!

plukovník Dr. Michal Svetlík

Kapitolky o vojenskom umení
z čínskeho originálu preložila Jana Benická
Druhé vydanie
Vydalo Ministerstvo obrany SR
vo Vydavateľskej a informačnej agentúre
Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava
Zodpovedný redaktor: PhDr. Soňa Račková
Výtvarné riešenie obálky a grafická úprava: Alena Madajová a Attila
Molnár
Tlač: OPS MO SR
ISBN 80-88842-42-5