Poruchy správania sa psov – etopatie

U psov sa stretávame s poruchami správania. Nežiadúce správanie sa psov môže byť

podmienené aj plemenným príslušenstvo (zvýšená náchylnosť na stres, predráždenosť…) ale
aj osobnostnými vlastnosťami jedinca a najme prístupom chovateľa k svojmu psovi.

Je dôležité rozlišovať medzi zlozvykom u psa – čo je spôsobené nesprávnym prístupom

vo výchove psa a poruchou správania spôsobenou psychickou labilitou a strachom. Z údajov
zo zahraničia vyplýva, že z celkových chovných problémov psov asi 35 - 40 % predstavujú
práve etologické a zoopsychologické problémy. Príčiny tohto stavu treba vidieť v dvoch
disproporčných rovinách :

- Prvou je expanzia chovu psov ako reakcia na zmenu životného štýlu za posledných
desať rokov, ale aj ako prirodzenej závislosti človeka na zvierati v zmysle
psychosociálnej potreby.
- Druhá stránka problému je daná nízkym etickým povedomím mnohých majiteľov
psov, ktoré sa prejavuje nesprávnou motiváciou osvojenia si psa (exhibicionizmus,
snobizmus, atď.), ako aj minimálnymi poznatkami z kynológie a zoopsychológie.
Majiteľ pritom často vidí psa "len ako zviera", alebo naopak ho antropomorfizuje
(poľudšťuje).

Ani v jednom z týchto prípadov pes nemá adaptačné dispozície na zvládnutie takých
prístupov, následkom čoho je riziko vzniku problémových a anomálnych foriem správania
zvieraťa.

Pes, ako emocionálny sociálny druh zvieraťa s vysokým stupňom percepčno-kognitívnej

inteligencie, nie raz diagnostikuje majiteľa svojim správaním tak, že ho spoznajú skôr ako
majiteľ psa, pričom ani o tom nevie. Aj to sú rizikové situácie vzniku abnormálneho
správania, s následnými napätými vzťahmi človek - pes.

Z najfrekventovanejších deviácií správania psov sú tieto:

1. Agresivita - patrí medzi závažne behaviorálne problémy celospoločenského

charakteru.
2. Deštruktívna etopatia - forma správania orientovaná na predmety a to hryzením a
škrabaním.
3. Fóbická neuróza - strachová forma správania vyvolaná akútnym alebo chronickým
podnetom.
4. Extrémna volalizácia - intenzívne, frekventované brechanie bez primeraného podnetu.
5. Abnormálna hyperaktivita - extrémny pohyb zvieraťa, ktorý je neštandardný pre dané
plemeno.
6. Et - epimeletická anomália - abnormálna potreba psa sociálne komunikovať s
majiteľom.
7. Separačná depresia - extrémna apatická forma správania podmienená nečakaným a
intenzívnym sociálnym strádaním (smrť majiteľa, dovolenky, atď...).
8. Migračné aktivity - túlavé, útekové správanie.
9. Eliminačné etopatie - psychosomatické poruchy močenia a defekácie.
 10. Sexuálne anomálie - masturbácia, extrémna preferencia alebo ignorácia sexuálnych
partnerov.

Typy osobnosti

Dominantný a sebaistý: Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci
majú tendenciu byť dominantnejší ako suky. Dominantný pes sa obvykle horšie cvičí.

Submisívny a neistý: Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú
pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup. Povely by ste nemali vydávať príliš drsne.

Nesústredený pes: Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Také psy sa zrejme už
v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí. Výhodnejšie je cvičiť ich samostatne ako
v spoločnosti iných psov.

Spolupracujúci a bystrý pes: Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou

k ľudom. Pes, ktorý rád skúma nové veci a počúva ľudí sa učí najrýchlejšie.

Črty osobnosti

Dominancia: Niektoré psy sú mimoriadne dominantné a svoju dominanciu dávajú najavo

zastrašovaním. Upretým pohľadom, vzpriameným chvostom, prípadne vycerenými zubami
a výhražným štekotom. Pri psovi s takouto povahou je lepšie pri výcviku vyhľadať pomoc
profesionálneho cvičiteľa .

Podriadenosť: Opakom dominantných jedincov sú psy submisívne. Vyhýbajú sa vizuálnemu

kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Takéto psy
potrebujú citlivý a láskavý prístup majiteľa. Ani pri submisívnych psoch majiteľ nesmie
zabúdať na dôslednosť pri výcviku. Ak máte submisívneho psa a nemáte skúsenosti
s výcvikom, uvážte či nebude lepšie vyhľadať pomoc profesionála.

Kompromis: Veľká skupina psov nie sú čisto dominantné alebo submisívne psy. Za istých
okolností sa prejaví buď dominancia alebo submisivita.

Manipulácia: Niektoré psy šikovne ovládajú svojho pána predstieraním bezmocnosti

a podriadenosti. Vnucujú sa do pánovej pozornosti a vyžadujú maznanie, alebo naopak
odmietajú žrádlo. Títo manipulátori sú v skutočnosti dominantné zvieratá, ktoré si osvojili
rafinované metódy, ako presadiť svoju vôľu.

Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má
z pohľadu psa vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa
silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci
svorky svoje postavenie neohrozí. Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme
ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len
niektorých členov rodiny napr. malé deti.

Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania

zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi
inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Základným
pravidlom, ako predísť poruchám v právaní je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa
ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie
človeka za vodcu svorky. Preto by mal každý majiteľ cvičiť svojho psa sám.

Problémy súčasných psov: Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje
mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný
život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru. Jedným z dôsledkov
nudného života je zvyšujúci sa počet psov s problémovým správaním.

Nežiadúce spôsoby správania a ich náprava: Dôležité je si uvedomiť, že psy nemajú

morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich
skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr
riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti
prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá čo dovolené má a čo nesmie. Problémom býva
to, že majiteľ nie je dôsledný a keď raz psovi dovolí spať v posteli nemôže sa neskôr hnevať
keď bude pes sedieť pri posteli a čakať kedy bude môcť zaujať miesto na pánovom vankúši.
Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes
prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je väčšinou naše vlastné správanie. Náprava
môže byť úspešná len vtedy keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich.
Najefektívnejšie je zamedziť nevhodné správanie už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od
jeho úmyslu. Správna a dôsledná výchova a naučenie sa psej reči ešte predtým, než my ich
prinútime porozumieť tej ľudskej, môže predísť celej škále behaviorálnych problémov.

Základné pravidlá pri náprave:

Odhaľte vlastné chyby a odstráňte ich.

Náprava správania musí nastať v správnom čase, aby si pes vedel spojiť súvislosti.

Trest musí byť primeraný.

Žiadaný spôsob správania treba podporiť odmenou.

Najčastejšie zlozvyky ich príčiny a náprava:

Ťahanie na vodidle: Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len
v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré
ho lákajú. Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodí na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne,
že ťahaním nič nedosiahne prestane. Len čo sa pes na obojku vzoprie krátkym energickým
trhnutím ho pritiahneme k sebe a ideme ďalej rovnakým tempom. Po pritiahnutí vodidlo
uvoľníme čo pes bude pociťovať ako príjemné. Pri veľmi tvrdohlavých psoch môžeme použiť
ohlávku.

Nerešpektovanie povelu „ku mne„: Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“ často privádza
seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Zlým riešením je nedovoliť psovi
voľne behať bez vodidla. Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, kedy pes
skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných
miestach, kde nie je veľa rušivých momentov. Po úspešnom zvládnutí povelu môžete
postupne prejsť na rušnejšie miesta.

Vyskakovanie na ľudí: Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce

nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné pre
ostatných ľudí najmä ak ide o malé deti môže byť obťažujúce. Najlepšie je začať z odvykaním
už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len keď stojí
na zemi. Skloňte sa k nemu, pretože dôvod prečo pes na vás vyskakuje je, že sa chce dostať
bližšie k vašej tvári a rukám. Keď sa pes nabudúce pokúsi na vás vyskočiť zohnite sa, čím mu
zabránite vo výskoku a zároveň ho môžete pohladkať na privítanie.

Nepretržité štekanie: Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou
je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Frekvencia štekania závisí
u každého psa od jeho povahy a temperamentu. Psovi nemôžeme celkom zabrániť voalizácii,
ale môžeme jeho hlasové prejavy utlmiť. Ak pes neprestajne šteká keď je sám, dôvodom je
strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily. Zmenu dosiahneme
iba vtedy, keď pes prestane pociťovať samotu ako stres. Nátlakom a ostrými slovami
dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo
kosťou. Pomôcť môžu aj homeopatické prípravky na upokojenie.

Nečistotnosť v byte: U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie
v byte prejavom ochorenia. Pohnútky na vyprázdňovanie môžu byť rôzne. Najmä samce majú
sklon značkovať cudzie územie. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu už nábeh
na značkovanie. Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu.
Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je
trest nevhodný. Pokúste sa odpútať pozornosť psa a následne ho upokojiť.

Hypersexualita: Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Vyskytuje sa častejšie

u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie, hoci niekedy zvýrazní spávanie
nadradenej suky. Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú
pre psa prirodzené. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“
alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch. Krátkodobá
izolácia je účinná. Keď sa pes upokojí môže sa naspäť vrátiť do vašej spoločnosti.

Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov: Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov

vyplýva z prirodzeného spôsobu správania akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne
odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri
prenasledovaní. Najväčšie nádeje na úspech sú vtedy, keď hneď od začiatku udržujete toto
správanie pod kontrolou. Najúčinnejšia metóda je naučiť psa sadnúť si, alebo ľahnúť pri
povele vyslovenom na diaľku.

Agresivita ku psom: Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané

nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa. Samce majú väčší
sklon k agresivite ako suky. Značnú úlohu hrá samčí pohlavný hormón testosterón. Pri
agresívnych jedincoch môže pomôcť kastrácia. Kastrácia neurobí psa znášanlivejším.
Správanie sa musí zmeniť sprievodným nápravným výcvikom. Zabránenie psovi vo voľnom
pohybe nie je riešením. Dôležité pri náprave je, aby a psy stretli na neutrálnom území. Podľa
možnosti vyberte k stretnutiu menej agresívneho jedinca, alebo jedinca opačného pohlavia.
Psa sledujte, ale stojte bokom. Pes zneistie keď nebude cítiť vašu oporu.
Agresivita k ľuďom: Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité
riešenie zo strany majiteľa. Často nie je jednoduché odhaliť príčiny agresivity a siahnuť po
náprave. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom. Ak sú
príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta.
Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní
dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku. Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny
agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak
k submisívnemu psovi. Pomoc odborníka je vítaná.

Všetky vyššie opísané poruchy správania sa dajú napraviť správnym prístupom

v prípade, že pes je psychicky vyrovnaný. Následkom prešľachtenia a nekontrolovaného
rozmnožovania „čistokrvných“ psov bez preukazu pôvodu, sa častejšie vyskytujú poruchy
správania vyvolané psychickou labilitou jedincov.

Psychická labilita môže byť dedičného základu, ale môže byť vyvolaná aj zanedbaním
rannej socializácie šteňaťa zo strany chovateľa. V takom prípade pes prejavuje abnormálne
správanie často bez zjavnej príčiny a jeho náprava je veľmi ťažká. V takom prípade je
najlepším riešením vyhľadať pomoc odborníka, ktorý posúdi psychický stav psa a navrhne
majiteľovi spôsob riešenia. Podobne ako u ľudí aj u psov sa dajú rozlíšiť melancholické,
cholerické, sangvinické a flegmatické povahy. Najohrozenejšou skupinou sú melancholický
a cholerický jedinci, u ktorých z povahového založenia vyplývajú prehnané reakcie na
podnety, vysoká vzrušivosť a nervozita. Takýto jedinci sú zväčša ťažšie ovládateľný. V
stresových situáciách, ako je preprava autom, výstavy či návštevy u veterinára, môžu pomôcť
prírodné homeopatické preparáty, ktoré zviera ukľudnia, ale neotupia jeho reakcie. Poruchy
správania vyvolané psychickou labilitou sa dajú len ťažko odlíšiť od porúch vyvolaných
nesprávnym prístupom majiteľa, pretože deviačné prejavy psa sú podobné. Psychicky labilné
psy často preferujú deštrukčné správanie orientované na predmety, alebo sebadeštrukčné
prejavy. Časté sú fóbické neurózy (strachová forma správania vyvolaná akútnym alebo
chronickým podnetom), depresívne alebo agresívne poruchy správania.