Poľná cesta

Počas posledných pár týždňov som hľadala miesto, na ktorom by som sa cítila ako doma.
Pred nedávnom som sa dozvedela že sa moji rodičia budú rozvádzať. Odvtedy sa doma
nedalo vydržať neustále sa hádali. Bolo to až tak neznesiteľné, že som sa jedného májového
podvečera rozhodla ísť sa trochu prevetrať. Na chladničke som nechala odkaz ,,išla som sa
prejsť, vrátim sa do deviatej”. Zbalila som si do batohu nejaké nevyhnutné veci ako napríklad
slúchadlá, zošit a ceruzku na kreslenie, vodu a sendvič kebyže ma popri prechádzke pochytí
hlad. Rozhodla som sa prejsť sa po poli čo bolo za našou bytovkou. Dala som si slúchadlá do
uší a vykročila som vpred. Prešla som popri ihrisku plnom detí a spomínala som na to, ako
ma na toto ihrisko brával ocino. Aby som sa dostala k môjmu vysnenému poľu musela som
prejsť cez lesík. Konečne som sa dostala k začiatku poľa, ktoré bolo teraz celé plné repky
olejnej. Vedela som že o kúsok ďalej sa začína poľná cestička ktorá by ma zaviedla naprieč
celému poľu. Nebola som tu už dávno a preto som mala trochu problém nájsť začiatok poľnej
cesty ale nakoniec som to zvládla. Prekročila som pŕhľavu žihľavu, ktorá ma nie raz
popŕhlila. Pofukoval tu príjemný vánok, ktorý mi privanul do nosa mix peľu ale aj pachy
zvierat, ktoré sa potulovali po okolí. Vybrala som sa ďalej a ako som si vykračovala zrazu
som začula jemné šuchotanie spoza mňa. Prudko som sa otočila, ale nikto alebo nič tam
nebolo. Neriešila som to a pokračovala som ďalej. ,,Šsšsšsš...” sa ozvalo znovu, ale tentokrát
z úplne iného smeru. Znovu som sa veľmi rýchlo otočila a čo som neuvidela, malá poľná
myška mi prebehla popod nohami. Videla som že neutiekla príliš ďaleko, ale schovala sa na
okraj cestičky po ktorej som práve kráčala. Opatrne som zastala a vytiahla som z batohu
sendvič, ktorý som si zabalila. Rozbalila som ho a vytiahla som z neho malý kúsoček syra.
Pomaly a opatrne som sa ohla a položila som kúsok syra na zem. Pokračovala som ďalej a
skrčila som sa do prázdneho miesta na poli kde ešte do nedávna rástla repka olejná, ale teraz
z nej nezostalo nič. Potichu som sledovala myšku ktorá už stihla vyliezť zo svojho úkrytu a
opatrne sa vybrala ku kúsku syra, ktorý som tam pre ňu nechala. Myška najprv syr ovoňala a
potom keď zistila že je to syr schmatla ho a utekala naspäť do svojej skrýše. Pokračovala som
ďalej až kým som neprišla k odbočke, ktorá viedla až na poľnú čistinku tam som si sadla,
zavrela som oči a začala som kresliť. Kreslila som všetko čo ma obklopovalo. Kreslila som
všetky kvety čo som po ceste videla, všetkých živočíchov čo som videla, ale hlavne som sa
sústredila na poľnú cestu po ktorej som išla. Dlhá úzka, kľukatá cesta obklopená kvetmi,
kamienkami, zvyškami peľu ale aj senom, ktoré ma neustále bodalo do nôh. Pomaly som sa
pobrala domov a pri odchode zapadalo slnko. Nedalo mi to a znovu som začala kresliť. Slnko
sa zarovnalo s poľnou cestou a ožiarilo celé pole na oranžovo. Vtom momente som si
uvedomila ako krásne je v mojom okolí. Rozhodla som sa že budem toto miesto navštevovať
častejšie a ako som na začiatku chcela, podarilo sa mi nájsť miesto, v ktorom som sa cítila
ako doma.