ETIKA VO SVETLE PRAVDY

ETIKA VO SVETLE PRAVDY

sloboda hodnoty identita in pravda

Peter Kondrla ed.

Nitra 2014

Etika vo svetle pravdy

Recenzenti:

prof. ThDr. Viliam Judk, PhD.

prof. ThDr. Pavol Farka, PhD.

Editor:

Peter Kondrla

Vydavate:

Dielo sv. Maximilina M. Kolbeho, o.z.

Tla:

Publica Nitra

Poet vtlakov: 150

ISBN 978-80-971822-0-5

Na miesto vodu

SPOMIENKA NA NEFORMLNE ROZHOVORY S PTROM

J. OPRALOM, SJ
Tom Kozk 8
ETIKA VO SVETLE PRAVDY
Cyril Diatka 15
O JE PRINOU VEOBECNEJ NESPOKOJNOSTI
V SASNEJ SPOLONOSTI?
Jozef Michalov 22
HADANIE PRAVDY O JAZYKU V SLOVE A HADANIE
PRAVDY O LOVEKU V REI
Zuzana Kovov 26
ETIKA SLOVA A UDSK ZBLIOVANIE
Igor Lomnick 45
VZNAM CNOSTI PRAVDIVOSTI V UNIVERZITNOM IVOTE
Andrea Blakov 51
HODNOTY MOTVY I CIELE NHO KONANIA
Peter Kondrla 58
PODOBY DOBRA A PROBLM ZLA V DIELA JOZEFA OPRALU
Mria Klobuick 67
TOS, DOBR IVOT A SASN SVET
(K OTZKE ETIKY NOVHO HUMANIZMU)
Sabna Glikov Tolnaiov 78

REINTERPRETCIA MORLNEHO DKAZU BOHA?
POZNMKY K FILOZOFII R. SCHAEFFLERA
Martin Vaek 94
HADANIE PRAVDY AKO PREDPOKLAD MORLNEHO
KONANIA LOVEKA
Miroslav Lyko

111

Resum

120

NAMIESTO VODU
Zdravica astnkom konferencie.
Ven organiztori a astnci odbornho seminra Etika vo
svetle pravdy dovote, aby som Vs pozdravil a poakoval Vm za spomienku na vzcneho loveka P. Jozefa Opralu, SJ organizovanm aj
tohto odbornho seminra. Prve jeho zsluhou i vakou vtedajieho
dekana Vysokej koly pedagogickej a neskorieho rektora Univerzity
Kontantna Filozofa prof. Petra Libu, sa na tunajej akademickej pde
mohlo uskutoni vzdelvanie budcich uiteov nboenstva. Bola to
priam revolun zmena na kole, kde hlavnou ideolgiou budcich
uiteov bol ateizmus. Zaiste v tejto vzcnej chvli je potrebn vrti k
existencilnym vchodiskm nho katolckeho kolstva po roku 1989.
Pretoe ak sa dobre pamtme, vetkch ns oslovila vzva Katolckej
cirkvi na Slovensku k obnove! o sa tm myslelo? Vonkoncom nie nvrat k modelom cirkevnho kolstva pred rokom 1948. Ani len nvrat k
modelom cirkevnho kolstva v zpadnch ttoch Eurpy. Ilo predsa
o radiklnu duchovn obnovu ud a celho nroda, o uvedomenie si
vymodlenej a vytrpenej slobody a prv Cirkvi i obanov, ilo o obnovu
(nie obrodu!) duchovnho Slovenska, ilo o mravn a nrodn obnovu,
na princpe sksenosti ateistickho reimu, ale aj sksenosti Eurpy,
ktor v tom ase u strcala kresansk tvr. Obnova musela a mus
teda smerova do vntornej premeny loveka, do zhodnocovania jeho
novej ivotnej situcie, ktor naznaovala aj nov pozciu Cirkvi a v nej
aj nboenskho vzdelvania, ba aj irieho kultrno-socilneho psobenia. Nebudem tu hodnoti tento zloit proces. Len si chceme pripomen nov, zloitejiu situciu tohto obdobia i sasnej doby. Iste aj
na to myslel ppe Jn Pavol II., ke lenom KBS v atne (01.07.1995)
o. i. povedal: Vzhadom na nov poiadavky sasnho sveta je vak
potrebn, aby ohlasovanie evanjelia oivoval a podporoval nov zpal
6

ducha. Tento zpal m vies k hodnovernejiemu kresanskmu tlu

ivota a k trvalmu siliu podva vhodnmi metdami a spsobmi vyjadrenia ven mlados spsneho posolstva v plnej vernosti pokladu
viery. Prajem Vm a vyprosujem, ven organiztori a astnci, aby
aj dnen podujatie, ako aj alie iniciatvy a tudijn zmer Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre boli otvoren aj v budcnosti pre tieto
hodnoty na akademickej pde.
S ctou,
Viliam Judk, nitriansky biskup

Nitra 24. janura 2014

SPOMIENKA NA NEFORMLNE ROZHOVORY S PTROM

J. OPRALOM, SJ
TOM KOZK
Abstrakt
Za vemi krtke obdobie svojho psobenia na akademickej pde v
Nitre pter J. Oprala, SJ inicioval a priinil sa o vytvorenie vzdelvacieho a vskumnho pracoviska, jednho z prvch, ak nie prvho, na pde
slovenskch vysokch kl, so zameranm na kresansk etiku a socilnu prcu. Pri osobnch stretnutiach, ktor sa z nhodnch postupne stali
pravidelnmi, mal som monos bliie pozna nzory ptra J. Opralu, SJ,
na vznam a opodstatnenos prieniku kresanskej pedagogiky na akademick pdu. Pri prleitosti 20. vroia jeho mrtia som sa poksil obnovi si v spomienkach obsah tchto rozhovorov z priateskch stretnut a
sformulova ich do psomnej podoby, z cty k pamiatke ptra J. Opralu,
SJ.
Historick pozadie obdobia psobenia ptra J. Opralu, SJ na
akademickej pde
Osobn spomienky na ptra Opralu s bezprostredne spojen s
mojim nstupom do akademickej funkcie v roku 1991 na vtedajej Pedagogickej fakulte v Nitre, fakulte, z ktorej v roku 1993 bola kontituovan Vysok kola pedagogick a neskr, v roku 1996, sasn Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre.
Bolo to obdobie tesne po zmene spoloenskej orientcie v bvalom eskoslovensku a vzniku samostatnho ttu Slovkov. Mylienky
vytvrania novej, slunej, demokratickej spolonosti rezonovali azda
na vetkch spoloenskch rovniach, a to neraz bez toho, aby si spoloenstvo dsledne a so vetkmi nsledkami uvedomovalo podstatu,
8

zmysel a vznam udalost, ktorch sa jeho jednotlivci stali osobnmi

astnkmi. Myslm si, e jednotlivci a cel skupiny, ktor boli skryt
v spoloenskej anonymite, si v tomto ase ani dostatone neuvedomovali svoju osobn zodpovednos za smerovanie budceho vvoja. Toto
obdobie je preto mon vnma aj ako fzu hadania nielen osobnej, ale
i spoloenskej identity, alebo ako obdobie hadania odpovede na otzku Ako alej?, a to nielen v rovine veobecnch vah, ale aj v rovine
osobnej. Bolo to obdobie, v ktorom sme mohli jednoznane identifikova mylienkov a nzorov balansovanie znanho potu jednotlivcov z genercie, medzi dovtedy zauvanm spoloenskm systmom a
novm, ktorho spoloensk a mravn princpy a hodnoty neboli ete
ustlen a jasne definovan. Vemi rchlo a asto a chaoticky sa menili princpy a prstupy k rieeniu ekonomicko-hospodrskych vzahov,
menili sa sasne aj spoloensk a osobn vzahy prejavujce sa a v
deformcii existennej hodnoty loveka. Dsledky tchto deformcii z
tohto obdobia a neskorieho vvoja s citen i v sasnosti.
S tmto obdobm je spojen aj prienik liberlnych a inch mylienkovch prdov prichdzajcich najm zo zahraniia, z krajn s prosperujcou ekonomikou, ale i inch.
Cel jedna genercia, po poiatonom obrovskom naden, na zaiatku 90. rokov, sa takmer z jednho da na druh ocit vo vntornom
zmtku, ale asto aj v ekonomickej neistote. Rozpadol sa jej navonok
vemi stabiln a rokmi zauvan systm socilnych istt, v ktorom sa
vina z populcie u bezproblmovo vyrovnala s uritmi obmedzeniami slobody, spovajce naprklad v slobodnom vycestovan do zahraniia alebo vyjadrovan sa a s uspokojenm vnmala a bola stotonen aj s dvojakm prejavom spsobu svojho ivota. Inm na verejnosti a
mnohokrt inm vo svojom osobnom ivote a ivote v rodinch.
Treba vak aj otvorene poveda a zdrazni, e toto obdobie bolo
aj obdobm vzrastu cirkevnej autority, uvonenia a proklamovania nboenskej slobody a oivenia viery v udsk idely a snh o dosiahnutie
veobecnho dobra. Odpoveda na otzku, preo s postupom asu tieto
9

najuachtilejie idely upadali, mnohokrt a do otvorenho ignorovania alebo odmietania, bude iste v budcnosti predmetom analz analytikov z rznych oblast spoloenskch vied. Pre sasnho loveka je to
vak otzka, na ktor si mus kad jedinec dokza odpoveda alebo aj
neodpoveda sm.
Zrod a priebeh stretnut s ptrom J. Opralom, SJ
V opsanej spoloenskej atmosfre, v jedno popoludnie, mi zazvonil doma telefn. Po zdvihnut som poul oslovenie asi v takomto znen: Tu je nejak Oprala. Z poiatku som nevedel, o o ide. Po
krtkej pauze sa vak pter Oprala bliie predstavil a poiadal ma o
stretnutie. primne povedan, vzhadom na to, e som nevedel, o o
ide, ctil som sa aj zaskoen a nevedel som sa ani spta na irie svislosti a zisova dvod, prinu iadosti ptra o stretnutie. Jednoducho
som prijal pozvanie na stretnutie. Z pohadu sasnosti, u to nie je
dleit vedie a nepovaujem ani za potrebn rozma o tom, ak boli
dvody iadosti ptra Opralu. Na druh, alebo tret de po telefonte
sme sa osobne stretli vo vestibule Pedagogickej fakulty na Lamonosovej
triede. Stretnutie bolo vemi krtke. Pter niekokmi vetami spresnil,
kto je a o rob na fakulte. Kee v tento de nebol asov priestor na
dlh rozhovor, rozili sme sa s prsubom op sa stretn a pokraova
v zaatom rozhovore. Prijal som pozvanie na osobn nvtevu v jeho
pracovisku. U pri prvom stretnut s ptrom Opralom ma uptala jeho
bezprostrednos, uvonenos a prirodzen nevtieravos pri komunikcii, ale aj ist nadhad nad dianm a udalosami, ktor dominovali v
jeho vystupovan a v prejave. Takto sa zaalo obdobie naich neformlnych a asto neplnovanch stretnut, ktor trvali po cel alie dva
roky a do jeho smrti.
Dobre si pamtm to popoludnie medzi sviatkami na prelome rokov 1993-1994, ke dva dni pred smutnou udalosou ma neakane, bez
ohlsenia priiel pter navtvi domov. A po rokoch som si uvedomil,
10

e to tak malo by a e to bola rozlkov nvteva. Poas viac ako dvojhodinovho rozprvania, v ktorom prevane rozprval pter, pozvone
rozvinul svoju predstavu o vytvoren odborne uznvanho vedecko-pedagogickho pracoviska socilnej prce a etiky s kresanskou orientciou, s medzinrodnou autoritou, na pde vtedy u Vysokej koly pedagogickej v Nitre. Zvl zdrazoval socilnu prcu, ktorej sa chcel aj
osobne vedecky a pedagogicky venova.
Jozef, ako som ho postupom asu oslovoval, v to popoludnie spomenul aj svoje zdravie a nebolo to po prvkrt pri naich stretnutiach.
Bol si vedom toho, e m za sebou dve alebo tri srdcov prhody, presne si u poet nepamtm a tie si uvedomoval, e alia prhoda me
by pre neho osudn. Przvukoval som mu, e ak nechce, aby tomu tak
bolo, mus predovetkm zmeni spsob svojho ivota vzhadom na
stav svojho zdravia, a to bez ohadu na svoje okolie. Zdrazoval som
mu, e neme by zaaen povinnosami a slubou inm celch 24
hodn bez ohadu na to, i je de alebo noc a by vdy v pohotovosti a k
dispozcii. Mus sa naui aj aktvne oddychova.
Ako mnohokrt predtm, aj v toto popoludnie, s presvedenm,
odhodlanm a s predsavzatm, ako u niekokokrt predtm povedal,
e to zmen, ale teraz ete mus pomc spolubratom poas sviatkov
Zjavenia Pna a po sviatkoch pjde urite na vyetrenie a lieenie do
Brna. Toto predsavzatie sa mu vak u nepodarilo splni.
Prv obdobie rozhovorov
Rozhovory poas prvho obdobia mono nazva obdobm hadania aktvneho pretvrania ducha vysokokolskej komunity a filozofie
rozvoja fakulty. Rozhovory smerovali k realizcii mylienky umoni
tudentom uiteskch odborov zoznmi sa a pozna zklady kresanskej nuky a filozofie a ich vplyvu na rozvoj a psobenie v humanitnch
vedch. Nuky, ktor bola pre mnohch dovtedy nedostupn alebo len
v obmedzenej miere.
11

Tak vznikla osobn iniciatva ptra na zorganizovanie cyklu prednok poprednch osobnost z oblasti kresanskej filozofie, na ktorch
by mali monos zoznmi sa nielen tudenti, ale aj pedaggovia s kresanskmi filozofickmi smermi. Pre ma bolo osobne vemi prjemn
a mil, ke ma pter Oprala osobne zoznmil s pozvanmi hosami a
mohli sme zotrva aj v dlhom priateskom rozhovore.
Pter Oprala, okrem organizanho a odbornho formovania
katedry, s plnou zodpovednosou a vervou presadzoval otvorenie uiteskho programu Katechetika. Zdalo by sa, e v atmosfre tej doby
nemali vznikn pochybnosti a problmy s kreovanm tohto tdia.
Problmy vak boli a iba vaka siliu a irej podpore i u akademickch funkcionrov, ale aj v dsledku pochopenia niektorch predstaviteov cirkv, sa napokon dosiahlo schvlenie tohto tdia. Ani tejto tme
sme sa nevyhli pri naich stretnutiach. Poda svojich monost som sa
snail podpori snaenie ptra Opralu a pomha mu pri dosiahnut
ciea tohto tdia. V tchto snaeniach a aktivitch ptra Opralu som
mal monos povimn si jeho prstup k prci, spsob a nasadenie pri
prci, cieavedomos, hevnatos a oddanos mylienke, ktor povaoval za sprvnu, aby sa presadila a bola zrealizovan. Postupne som
spoznval, e to nie je nhodn prejav a prstup ptra Jozefa k prci, ale
uveden vlastnosti s jeho osobnmi charakterovmi vlastnosami, ku
ktorm je potrebn ete prida aj aliu vlastnos, a to obetavos.
Druh obdobie rozhovorov
Druh obdobie naich spolonch rozhovorov bolo vymedzen
obdobm vzniku Vysokej koly pedagogickej v Nitre. V tomto obdob sa
pter Oprala u v prostred Filozofickej fakulty uvedenej koly (VPg)
snail prispie a aj ovplyvni smerovanie katedry, v ktorej bol vedci.
Na stretnutiach z tohto obdobia som sa ctil viackrt ako tudent,
ktor pova predstavy svojho uitea o vchodiskch socilnej nuky
a o tom, ako vytvori priestor pre vedeck prcu a pedagogick aktivity
12

na katedre, ktor viedol. Bol si vedom istch obmedzen, ktor limitovali naplnenie jeho predstv a ktor boli dan predovetkm obsadenm pracoviska a jeho miestom vo vznikajcom univerzitnom systme
v rmci VPg v Nitre. Tm viac ho trpilo nepochopenie spolubratov
k jeho aktivitm mimo komunitu. Tak ako on mne asto s typickm
smevom povedal vydra tak aj ja som mu to v tomto obdobm
niekedy s smevom vrtil slovami Jozef vydra.
Uvedomujc si jeho kladn vzah a dveru, ktor prechovval k
mojej osobe, som asto prijmal jeho vzvy k spolonej asti na niektorch i u odbornch podujatiach, alebo aj osobnch stretnutiach
v rmci Nitry, Slovenska alebo aj mimo Slovenska. Na tchto pracovnch, poloskromnch alebo skromnch stretnutiach, sa vdy naskytla prleitos na vmenu nzorov a pre ma, asto aj zskanie novho
poznania skutonost, o ktorch som mal dovtedy iba hmlist, nejasn
a nedostaton vedomos alebo predstavu. Pter Jozef vlastnil a vyznaoval sa osobitnou schopnosou ivo a pravdivo popsa javy zo ivota,
svoje osobn sksenosti a zitky. S pokorou spomnal na svoju as v
cirkevnom ivote, v cirkvi, ktor bola zatlaen do zadia poas dlhho
obdobia a na prcu, ktorej sa aktvne venoval. Bolo zaujmav, e pri
vetkch starostiach a akostiach, ktor ho postihli, nestratil ivotn
optimizmus, ktor sa naprklad prejavoval aj tm, e dokzal vo vhodnej chvli spolonos zabavi a prtomnch odpta od kadodennch
starost povedanm priliehavho vtipu alebo grotesknej situcie zo svojej pastoranej prce.
Ven astnci seminra, ktor ste viac alebo menej poznali ptra
Opralu, verme, e pter Jozef naiel ven odmenu v Slove, v ktor veril,
dfal a ktorho vyznanie hlsal.
Zver
Poslanm, cieom a elom mjho vystpenia na seminri s nzvom Etika vo svetle pravdy, ktor je venovan spomienke na ptra J.
13

Opralu, SJ nebolo analytick hodnotenie jeho diela, odkazu. Na to sa

nectim by oprvnen a ani povolan. Nemal som v mysle vystpi s
prspevkom s filozofickou alebo vedeckou vahou na niektor z tm,
ktorm venoval pter Oprala pozornos vo svojej pedagogickej a vedeckej prci. Som presveden, e k tomu mte Vy, tu prtomn kolegovia,
aleko lepie predpoklady a oprvnenie ako mm ja, ale tie aj mnoh
al, ktor boli ptrovi v odbornej oblasti blzky alebo s nm spolupracovali.
Zdverenm sa Vm so svojimi osobnmi spomienkami, ktor nepovaujem za pln a ani celkom kompaktn a dsledne prepracovan,
som sledoval, mal som zujem a chcel som vyjadri ist osobnostn,
charakteristick prejavy katolckeho kaza, ktor dokzal prejavi spolupatrinos a empatiu ku kadmu loveku bez ohadu na jeho postavenie v spoloenskom rebrku. Snail som sa, iba po rokoch vyjadri
mj primn vzah k jeho osobe. Nikdy som nezabudol na jeho smevn povzbudzovanie pri prekonvan rznych akost a prekok, o
ktorch vedel iba on sm. Nemono tie zabudn na neopakovaten
vydra.
Ak moje vystpenie na tomto seminri malo iba ten vznam, e
som sa kadodenne, viac ako mesiac, vracal v spomienkach k stretnutiam s ptrom Jozefom, moje vystpenie malo zmysel. Myslm si a som
presveden, e pter Oprala rozumel mne, vedel ma pochopi a ja som
vedel jeho.
Vnmal som a pochopil jeho prstup k evanjelizcii, ktorej zkladom bola vieroun nuka ppea Jna Pavla II. a teolgie reprezentovanej kardinlom Ratzingerom, neskorm ppeom Benediktom XVI.
a almi vznamnmi teolgmi, o ktorch mylienky sa zaujmal a venoval pozornos tdiu ich diel. Iste to bola va Pna, v ktorho veril,
v ktorho dfal, ktor si ho povolal skr ako sa mohol doi pontifiktu
sasnho ppea Frantika, ktor by mu bol iste vemi blzky svojimi
pastoranmi mylienkami a aj spsobom evanjelizcie v prostred kadodennho ivota s ochotou pomha a do konca svojich sl.
14

ETIKA VO SVETLE PRAVDY

CYRIL DIATKA

Abstrakt
innos ptra Opralu ako zakladatea Katedry etiky a socilnych
vied, jeho profil a mravn postoj k ivotu i ku kazskmu povolaniu.
Mravn profil vyjadren v rovine neistoty a odhodlania ako jednej z
kresanskch zsad v zmysle pravdy morlneho konania. Vzia ptra
Opralu a jeho odkaz.
Pter Jozef Oprala, SJ priiel na pdu vtedy Nitrianskej univerzity
v roku 1991 v ase, kedy sa formovala z pvodnej Pedagogickej fakulty
na vysok kolu novho typu. Vstpil do tohto zpasu, nie vak v zmysle budovania intitcie podobnej inm, vtedy u existujcim vysokm
kolm. Priiel, aby ukzal uom, e zpas o vytvorenie intitcie je
predovetkm dleitm znamenm doby, pretoe vzdelanie bez duchovnho zkladu strca svoje ukotvenie a asom vyprch jeho ptos.
Bola to bezpochyby doba zlomu, koniec starho poriadku, reality, ktor
sa opierala o deklarovan istotu, avak upadla do neistoty, pretoe neistotu ako asov problm vylila zo svojho ideologickho repertora.
Tento moment akoby predchdzal iriemu momentu, kedy z hadiska
asu, ktor sa otvra do budcnosti, hadiska istoty vytvorenej lovekom, stretval s nezaopatrenosou v ase.
Pter Jozef Oprala, SJ priniesol nov pohad na otzku vzdelvania
a vchovy, ktor pre neho predstavovala nov monos vybudova pracovisko, ktor bude v irom zmysle plni nielen lohu vzdelvaciu, ale
aj lohu forman v zmysle duchovnej formcie tudentov. Katedra etiky a socilnych vied, ktor vznikla k 1. septembru 1992, bola vytvoren
na bze podobnch katedier v Raksku, Nemecku a vajiarsku. Koncepcia katedry bola zaloen na prieniku filozoficko-antropologickho
tdia, socilneho a sociologickho zamerania smerom k pomoci od15

kzanm uom v spolonosti a bol tu aj priestor pre doplnenie odbornho vzdelvania pre uiteov nboenstva na strednch a zkladnch
kolch (katolckej vierouky). Pter Oprala si priniesol so sebou nielen
svoje hlbok presvedenie o potrebe duchovnej formcie ud pre nov
dobu a nov socilne podmienky. Pokia ide o otzky duchovnch hodnt, niet pochb, e na univerzitu priiel lovek, uite a kaz, ktor bol
schopn a ochotn dva vetky svoje sily v prospech pracoviska i celej
intitcie. Pter Jozef Oprala, SJ nepriniesol iba svoju vziu, priniesol
predovetkm seba samho.
Ak vychdzame z niektorch teologicky orientovanch prc, ako
s naprklad Peter Wust, Walter Kasper, John Powell SJ, meme kontatova, e v slade s nzvom tchto autorov osobnos ptra Opralu mala
v sebe ist charizmu odhodlania, ktor vychdzala z antropologickho
rozmeru nezaopatrenosti udskho bytia, ktor sa otvra do budceho
asu cez osobn slobodu. Doba, v ktorej sa jeho pln uskutonil, bola
prhodnm asom, asom, ktor v grtine je oznaovan ako kairos.
Je to as, ktor prina zmenu, je otvoren zmene a smeruje od ustlench, navyknutch pomerov do neistoty, ktor prina horizont budceho asu. V tom ase ilo o poriadok, ktor u stratil svoj zmysel a
pre politick nsilie a nezvldnutie socilnych otzok sa zrtil. Tak dlho
t, ktor reprezentovali epochu komunizmu, hlsali pd starho sveta,
a nakoniec sami spolu so starm svetom upadli do skazy, pretoe
nedokzali pochopi skutonos, e istotu, ktor si vybuduje lovek na
bze svojej vle a predsavzat, neme podra napriek meniacemu sa
asu, pretoe budcnos, cez ktor prichdza vdy zmena, je otvoren.
Pter Jozef Oprala, SJ priiel v tomto ase zmeny a usiloval sa od
poiatku, aby nielen pracovisko, ktor zaloil, ale aj formujca sa Vysok kola nadobudla duchovn rozmer. Pretoe duchovn rozmer nemono nahradi ani predsavzatiami, ani dobre pripravenmi programovmi tzami. Ak intitcia tohto typu rezignuje na tento duchovn
rozmer, je a bude vdy ohrozen v horizonte prichdzajceho asu,
pretoe udsk va a predsavzatia nemu by zrukou istoty, ktor
16

nie je ukotven v hlbej rovine zmyslu. Pter Oprala si uvedomoval,

e nesta iba deklarova vieru, ale je nevyhnutn pripravi cestu, aby
t, ktor tto duchovn hodnotu neprijali, mohli sa s ou oboznmi
a konfrontova ju so svojou hlboko preitou sksenosou. Nejde len o
ben vznam slova veri viera, pod ktorm sa mysl zvyajne nieo,
o povaujeme za pravdiv bez dostatonho overenia. Viera je vdy
hlbinn ponor loveka v konfrontcii seba samho so sebou samm,
so ivotom a najm s inmi umi v danom asovom seku ivota. V
iadnom prpade nemono vieru povaova za nieo odovzdan ako
hotov vec, je to skr vyjadrenie vntornho slobodnho rozhodnutia,
ktor podmieuje konanie loveka a sasne je vchodiskom motvov
konania kadho z ns. V rovine viery sa meme stretn s otzkou, i
lovek m vo svojom ivote nieo, o je vopred zaisten, alebo i lovek
je ako bytos v napt medzi poriadkom sveta a vlastnou predstavou o
svete. Na jednej strane je tu istota lovekom vybudovanej predstavy o
sebe samom a o svete, v ktorom ije spolu s inmi a na strane druhej je
tu zvltna forma udskej slobody sloboda voby.
My ako udsk bytosti nie sme ani plne podmienen podmienkami, v ktorch ijeme, ale sasne nie sme ani bytosti, ktor za kadch
okolnost s ochotn podstpi riziko slobodnho rozhodnutia a konania. lovek na rozdiel od intinktvneho zaistenia zvierat je odkzan
na pochopenie zmyslu cez slovo a vyjadrenie svojho vntornho sveta
prostrednctvom slova, ale tie je odkzan na poiadavku lsky, t. j.
prijatia. Tmto momentom je udsk ivot viazan vdy na urit poiadavku duchovnho naplnenia svojho ivota, o sa odra aj poas
ivotnch fz v sksenosti toho-ktorho z ns. Inak by sme nemohli
hovori o morlnosti loveka a jeho schopnosti rozhodova sa vdy pre
t-ktor monos v danom ase. V tomto zmysle sme vdy nejakm
spsobom ohrozen, e istota, ktor sme si vybudovali v konfrontcii
z prichdzajcim asom sa men na neistotu, ktor prichdza a sasne
vdy otvra i nov monosti pre ns. V istom zmysle meme hovori,
e jedinec, ktor doke toto naptie medzi nezaistenosou a poiadav17

kou novej istoty preva, ije v uritom napt, ktor zvykneme nazva
slobodou. V tomto kontexte mono hodnoti zakladatesk in ptra
Jozefa Opralu, SJ ako nadviazanie a pokraovanie misie Kontantna
Filozofa, ktorho meno nesie naa univerzita bez ohadu na to, e pter
Oprala sa ustanovenia univerzity s tmto nzvom nedoil. Aj to je dkazom toho, e ke lovek ukotv svoj ivot v duchovnej rovine, nachdzajc zmysel pre veci, ktor presahuj as, stva sa pokraovateom na
tej istej ceste vetkch tch, ktor ho v jeho sil predili. Poas psobenia na Katedre etiky a socilnych vied prejavoval pter Jozef Oprala,
SJ zvltnu schopnos pochopi poiadavku zmeny a urobi vetko preto, aby sa tto zmena realizovala. To sa prejavilo nielen vo formovan
jednotlivch tudijnch programov, ale i v schopnosti nachdza ud
s podobnm zameranm a pracova s nimi tak, aby pochopili, e ich
vlastn vntorn nastavenie je fakticky potvrdenm ich najvntornejej
tby realizova sa v slube pre zveadenie a kultivovanie loveka v jeho
prprave na povolanie. Stalo sa v niektorch prpadoch, e sm takmer
v danom okamihu odcestoval do zahraniia, aby zskal dobrho prednajceho z radov slovenskch uiteov, ktor boli alebo v emigrcii,
alebo psobili v tom ase mimo eskoslovenska.
Bezprostredne po nvrate pracoval alej na prprave dleitch
dokumentov alebo sa zastnil dleitch rokovan na novovznikajcej vysokej kole. My, ako pracovnci novovzniknutej katedry, sme boli
konfrontovan s prstupom, s ktorm sme sa dovtedy nestretli. Mohli
sme porovnva predchdzajci spsob organizcie vchovy a vzdelvania, ktor sa zakladal na kadodennej rutine, ktor sa opierala o
vopred stanoven a ideologicky podmienen zsady, priom sa nebral
do vahy osobn rozmer tudenta. Ak zoberieme do vahy sksenos
viery a ivota vo viere, meme kontatova, e prstup ptra Opralu bol
naozaj prstupom loveka, ktor je plne oddan tm hodnotm, ktor
s vchodiskom jeho ivotnho zamerania. Aj v otzke jeho kazskej
sluby bolo vidno, e do nej vklad cel svoju osobnos s tm, e nesta
iba odovzdva, ale treba sa dva, aby osobn postoj k uritm hodno18

tm bol sasne vzvou k nasledovaniu. V takomto postoji bolo mono vidie a pochopi, na om sa zaklad jeho innos. Nielen v zmysle
organizovania, ale v zmysle prpravy budcich povolan, ktor bud
musie eli podmienkam, ktor ako vdy zdrazoval pter Oprala.
Bud komplikovanejie, zloitejie a mono z vysokou mierou uritosti
mono oakva, ako sm zdrazoval, tok na identitu osoby. Tieto
jeho predpovede vak neboli vmyslom vizionra, ale realistickm odhadom loveka, ktor mal vek sksenos s prcou s umi a vykonval tto prcu ako svoje ozajstn osobn poslanie. V tejto svislosti
mono citova Petra Wusta z jeho knihy Neistota a odhodln: Ako
bytos telesn a sasne aj duchovn je lovek vpleten do paradoxnej
situcie. Je vdy bytosou zmyslovou a sasne bytosou duchovnou.
Naptie, ktor z tohto spojenia vyplva, je vyvolan tm, e sa zmyslovos a rozum vntorne zjavne prelnaj a vzjomne formuj. Aj ke je
pritom rozum podstatne vy v prsnejom zmysle ako inite urujci
a aj vtedy, a napriek tomu, ak ho premu zmysly.1 Z rozumu a z jeho
vntornho naptia prenik urit zloka, ktor mono vystopova a
vtedy, ke sme konfrontovan dkou nutnosou i prekkou v naom
konan, a vtedy sa objavuje osi ako silie o presah, ktor prenik a do
nae zmyslovosti a men sa vdy na urit konkrtny vnem. Takmto
spsobom sa v rovine zmyslovho chpania rod oakvanie a napriek
tomu, e ide o zmyslov vnem, vznik monos dotyku s duchovnom.
V takejto svislosti meme pochopi, e naa zmyslovos je akoby otvoren smerom k nekonenosti. Z toho vyplva naa citlivos, urit
chvenie vyvolvajce v ns naptie, ktor prevame vdy pred uritm
rozhodnutm. Je to v istom zmysle prejav toho, e sme ako udsk bytosti odlen od inch ivch bytost, ktor s zaisten u len vo svojej
prirodzenosti. loveku je dan, aby bol vlenen medzi telo a ducha,
t. j. medzi bios a logos. Takto sme vlenen ako udsk bytosti do obidvoch poriadkov, ale v iadnom z nich nie sme uzatvoren. Poas ivota
neustle prevame vo vej i menej miere naptie, ktor v kadom
1 WUST, P., Neistota a odhodln, s. 21.

19

z ns vyvolva pocit ohrozenia, preto nau existenciu musme vdy

znova a znova pociova a chrni, o sa premieta do nho hlbieho
intmneho zmyslu. Tieto skutonosti poukazuj na neukotvenos, resp.
neplnos nho bytia vo svete, o sa prejavuje v astnch i neastnch
chvach nho itia. Sme jednoducho bytosti otvoren pre nekoneno.
Tto skutonos pter Jozef Oprala, SJ pochopil a dokonca ju aj preval. Z jeho vzahu k udom, pracovnkom vychdzala zvltna aura,
akoby bol pripraven v kadom okamihu svojho ivota odpoveda: ...
premohol si ma Pane... Ilo o prejav hlboko prevanej zodpovednosti voi sebe sammu ako siln vntorn imperatv morlnosti loveka,
ktor sa dval pre dan vec, pre dan hodnotu a ni si neprisvojoval.
Ni mu nepatrilo, vetko bolo v danej chvli k dispozcii pre t vec alebo
pre toho-ktorho konkrtneho loveka. Takto stav vntornej nezaistenosti, ako ju spomna P. Wurst, dva zruku, e nebudeme sli preto,
aby sme posilovali osobn moc, pretoe pravda o ivote nevyplva z
takejto zaistenosti, ale naopak je zneistenm, ktor ns viae k pravde,
ktor je istou nezakrytosou v naom myslen, konan i v postoji tu a
teraz. Pravda nho ivota sa podob anci, ktor sa obnovuje vdy vtedy, ke stojme pred zvanm rozhodnutm a kedy ctime, e as, ktor
prichdza, oakva od ns urit schopnos vnma a chpa to, o ete
nie je danm poriadkom, ale o sli duchu, ktor jedin dva zmysel v
prichdzajcom ase.
Na zver dve mylienky z knihy Kresansk etika (1986): Boh
chce da bytie svojmu stvoreniu natoko, e ho urob nezvislm, autonmnym pnom vlastnho bytia a innosti. To ist sa deje i s lovekom
vaka tomu, e je slobodn. Pomocou milosti, ktor je darovanm plnosti ivota a bytia, Boh chce rozvi zvntra samu prirodzenos tm,
e ju realizuje ako udsk prirodzenos, rozriac jej ontologick, gnozeologick a mravn priestor2 a kad udsk innos, i ke by sme
odhliadli od milosti, je msi vekm, ako je vek i sm lovek, pretoe
kad in m nekonen rozmery. Nikdy sa dostatone nevyzdvihne
2 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 16.

20

dstojnos udskej osoby. Pretoe ide o zchranu a garanciu takej vekej hodnoty, sm Boh zakrouje, aby vysvetlil lovekovi mravn normy.
Kresansk zkon je udsk zkon, priveden k svojmu plnmu objasneniu a vyjadreniu Bom slovom v Starom i Novom zkone, ete viac
ivotom Slova, ktor sa Vtelenm stalo pre loveka cestou, pravdou a
ivotom. 3
Pter Jozef Oprala, SJ vyuil zlom asu, pd starho poriadku ustanovenho lovekom na to, aby sa mohla v plnosti rozvin alternatva
prichdzajceho budceho asu. Nastpil cestu nezaistenej udskej
slobody, ktor nenachdza zmysel v sebe samej, ale v otvorenosti pre
budci as. Sm to vyjadril v mylienke ak mme hovori o mravnosti,
musme sa vdy pta na loveka konkrtne existujceho4. Zanechal
nielen urit stopu, ale jeho konanie a spsob, akm pristupoval k rieeniu problmov je v tomto naom sil stle vzvou a inpirciou aj pre
ns v sasnosti.
Pouit literatra
KASPER, W. 1991. vod do viery. Spisk kapitula : Kazsk seminr,
1991. 126 s. ISBN 80-7142-002-08.
OPRALA, J. 1996. Kresansk etika. Nitra : GARMOND, 1996. 78 s.
ISBN 80-967296-3-2.
POWELL, J. 2007. Preo mm strach poveda ti, kto som? Trnava : Dobr
kniha, 2007. 101 s. ISBN 978-80-7141-575-6.
WUST, P. 1970. Neistota a odhodln. Praha : Vyehrad, 1970. 160 s.

3 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 18.

4 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 21.

21

O JE PRINOU VEOBECNEJ NESPOKOJNOSTI

V SASNEJ SPOLONOSTI?
JOZEF MICHALOV
Abstrakt
Vieme, e po 2. svetovej vojne poznanie udstva nesmierne pokroilo
v hospodrskom a technickom smere. Nebudem vypotava vetky vedecko-technick spechy udskej spolonosti, ale neodpustm si kontatova,
e napriek tomu vade panuje urit nespokojnos, veobecn nervozita a
urit druh neustleho vzjomnho upodozrievania.
Pozrime sa na to, o je prinou tchto nedostatkov v ivote ud, v
udskej spolonosti? Vieme, e veobecne vemi poklesla autorita osobnosti i v ekonomike, v politike alebo v kultre, ale bohuia aj v religionistike. Vieme, e udsk spolonos bola, je a bude hierarchickho
charakteru vo vetkch smeroch svojej existencie. V hierarchii sa vetko riadenie a konanie odvdza od autority.
Autorita je ctenm vnman a preukzaten dveryhodnos alebo
prvny nrok uritej osoby alebo veci (knihy) presvedi in osobu o
pravdivosti venho stavu alebo o platnosti uritho ustanovenia alebo
ju voi nemu zaviaza, aj ke tieto zleitosti nie je mon bezprostredne
vidie. Nrok niekoho naozaj presvedi alebo ho zaviaza predpoklad,
e je tu aspo mysel zaisti mu pochopenie zleitosti. Bezprostredn
nahliadnutie predpoklad podrobn informcie, pochopenie zloitch
svislost, vzdelanie, spoloensk a nboensk sprvanie a podobne.
Kde v tomto zmysle autorita odopiera as lenov spoloenstva, dialg men autoritatvne konanie v autoritatvne panovanie. Autorita nevldne, ale ukazuje smer cesty vedcej k cieu. Autorita v spolonosti je
sluba spolonosti, t. j. ukazuje a vedie lenov spolonosti po sprvnej
ceste k dosiahnutiu pravdy. Prijatie pravdy s odvolanm na autoritu nazva sa vierou (spoloenstvo ver autorite), prijatie zvzku od autori22

ty poslunosou lenov spoloenstva (lenovia spoloenstva prakticky

repektuj autoritu); obidve s spsobom nepriameho poznania, lebo
spova na autorite sprostredkujceho. Krtko povedan podriaden
ver vedcemu a hlavne jeho zmerom a metdam prce a prma jeho
spsoby jednania s podriadenmi. Autorita je vymedzen mravnmi
zvzkami. Zkon zmieruje jej vkon tm, e presne vyznauje aj prva podriadench. Ke ide o deti, autorita otca nad nimi sa m zameriava na ich dobr vchovu. V oblasti politickej autority je lovek vemi
nklonn prekroi medze svojej vldy. Opojen svojou mocou sm si
privlastuje zsluhy, sm seba zbouje a stva sa dikttorom. Zvrhl
autorita zvzuje svoje zujmy so zujmami zlch moc, nakoniec padne
spolu s nimi, naprklad Hitler, Stalin a rzni faistick a komunistick
pohlavri.
Nu pozrime sa na to, ako je to s autoritou v praxi. Nemusme ani
aleko chodi, veobecne je jasn, e autorita je v akejsi krze, a preo?
Kde je a v om je prina? Poriadok v spolonosti zvis od repektovania autority a toto zvis od charakteru lenov spoloenstva. Z toho
vyplva, e je tu vek deficit autority a morlneho charakteru lenov
spoloenstva. Musme si uvedomi, e autorita a morlka spoloenstva
s spojen ndoby. To znamen, e priny kontatovanho nedostatku
s predovetkm v nedostatku morlneho sprvania sa. Myslm si, e
priny je potrebn hada v zkladoch vchovy, i po strnke etickej,
alebo nboenskej, a to nie len u mladch, ale aj u dospelch. Veriaci
lovek, ktor povauje za najvyiu autoritu Boha, nem problm uzna
aj autoritu predstavenho v prslunej spoloenskej destincii, ak kon
v rmci morlnych kresanskch noriem.
S touto mylienkou shlasil aj zakladate Katedry etiky a katechetiky P. Jozef Oprala, SJ. Je potrebn si uvedomi vetky okolnosti
a podmienky vchovy uznvajcej princpy autority v udskej spolonosti, ako aj dsledky nesplnenia tejto podmienky. Vieme, e kad organizmus funguje dobre dovtedy, km podriaden zloky plnia lohy
nadriadenej zloky. Km v hlave vetko funguje dobre, aj ostatn orgny
23

pracuj v rmci poriadku organizmu. Mu sa vyskytn poruchy v riadiacich zlokch ako patogny prpad, ale nie ako detrukn element v
riaden ivho organizmu. Tento prklad meme aplikova na loveka
a na udsk spolonos. Km existuje dobr shra v innosti jednotlivch zloiek prslunho spoloenstva, existuje aj dobre fungujci podnik alebo akkovek organizcia a jeho a jej jednotliv asti. Pokia je
dobr shra medzi riadiacimi predstavitemi, podnik (organizcie) pln
svoje lohy vemi dobre a vetci lenovia s spokojn.
Vemi dleit lohu tu zohrva otzka charakteru loveka na ele
spoloenstva i ide o loveka zaaenho negatvnymi vlastnosami, alebo pozitvnymi z minulosti, alebo nadobudnutmi
v sasnosti v
dsledku negatvnych charakterovch vlastnost. lovek s negatvnymi
vlastnosami me urit as vystupova ako autorita, ale skr i neskr
sa jeho negatvna strnka charakteru prejav, lebo nevie ukazova smer
cesty vedcej k cieu. To doke len lovek s pozitvnymi vlastnosami.
Takhoto loveka je potrebn vychova a vystroji patrinmi vedomosami a umoni mu aksi zcvik v lohe riadenia i ukazovania cesty.
o nie je tak jednoduch, ak uchdza o vedcu funkciu minulosti vyrstol v systme, kde boli proteovan udia s uritou ohybnosou chrbtice, ako sa prispsob sasnm podmienkam a vemi ahko upadne
do upodozrievania podriadench a prenasledovania, lebo nie je si ist
a boj sa, e niekto in ohroz jeho pozciu, e mu vyfkne vedci post,
o je v sasnosti u ns vemi ast prpad. Je jasn, e jedno zlo plod
druh a v takom systme, kde chba autorita, ide to od buka do buka.
Z toho, o sme uviedli, vidme, e dokia existuje na ele organizcie ozajstn autorita, lovek povajci pln dveru a ctu podriadench spolupracovnkov, nie je dvod k protestu a k neplneniu loh.
Ozajstn autorita doke plne zmeni vetko smerom k dosiahnutiu
dobrch vsledkov. Autorita vak nepad z neba, ani sa ned kpi, d
sa len vychova. Preto je potrebn zaa u v rodine, v kole, v spoloenskch organizcich a vo veden samozrejme sebavchovy a sebavzdelvania.
24

V dejinch mme vemi vea dobrch prkladov autority a vsledkov jej psobenia, len je potrebn chcie nasledova prklady a chcie
by dobrm a estnm! Neustle si uvedomova, e iadna chyba sa
ned skry, ale len napravi a uvies svoje konanie do sladu s dobrm
svedomm, ktor sa mus tie vychova, a to u od rodiny, cez zkladn
a stredn kolu. Na to maj sli vyuovacie predmety nazvan etick
a nboensk vchova!

25

HADANIE PRAVDY O JAZYKU V SLOVE A HADANIE

PRAVDY O LOVEKU V REI
ZUZANA KOVOV

Abstrakt
Kognitvna metafora je v kognitvne orientovanej lingvistike povaovan za vchodisko nho poznania. Je zaloen na pojmovch
schmach; telesnos je zkladn predstavov schma. Cel udsk pojmov systm m metaforick povahu. Analza konceptov vypoved o
mentalite nroda. Komparcia jazykovho materilu je dkazom toho,
e niektor pojmov schmy s univerzlne. Pre porozumenie je rozhodujca intencia.
1.1 Re myslenie poznanie
Ak s zkonitosti vzniku a formovania udskej rei, ak je vzah
myslenia a jazyka, resp. ak je vzah medzi udskm poznanm a jazykom, to s otzky, ktor ptaj pozornos vedcov viacerch odborov
od ias Aristotela a dodnes nie je bdanie v tomto kontexte uzavret.
Objavuj sa vdy nov otzky, ktor na jednej strane znamenaj zaiatok alch vedeckch objavov a posvaj nae poznanie o jazyku, na
druhej strane akoby svojou podstatou ukazovali nekonen dimenzie
artikulovanej rei, akoby len vdy viac a viac poodkrvali nevyerpaten potencil nstroja, ktorm je obdaren len lovek.
Schopnos dorozumieva materinskm jazykom stvrnenm v
podobe artikulovanej rei povaujeme za prirodzen. Z prirodzenosti
produkova artikulovan reov signl pramenia alie fenomny, ktor z aspektu vntornch hodnt zohrvaj v ivote jednotlivca kov
lohu, a to bez ohadu na storoie, v ktorom ije. Rovnako prirodzen
ako re je tba loveka po spravodlivosti a vroden je aj zmysel ud
pre narciu a prbeh.
26

1.2 lovek komunikcia re

Na otzku, ak je najdleitejia funkcia jazyka, odpovedaj udia
najastejie, e hlavnou funkciou jazyka je komunikcia a dorozumenie
sa, resp. odovzdanie si obsahu svojich mylienok. Toto s odpovede,
ktor nm diktuje uvaovanie, vedom rozumov aktivita, v ktorej sa
vak chtiac-nechtiac prejavuje jej nedokonalos v porovnan s intuciou
a podvedomm. V skutonosti na dorozumenie v procese komunikcie
nevyhnutne nepotrebujeme tak zloit a dokonal systm, akm je jazyk a tak mnohodimenzionlnu aktivitu, akou je re. Ako argumenty
pouijeme poznatky, ktor prina sasn veda o komunikanch systmoch spoloenstiev z re hmyzu a zvierat. Vedci predpokladaj, e
odkrvanm podstaty tchto komunikanch systmov sa priblia k
poznaniu podstaty jazyka, k identifikcii konkrtnych ast mozgovej
kry, ktor je zodpovedn za reov aktivitu, e identifikuj mechanizmus rozpoznvania rei a inch percepnch aktivt.
Na zaiatku artikulovanej rei stoj napodobovanie recipovanch
zvukov, t. j. imitcia. Imitcia je vak vlastn aj inm ivm organizmom,
ide o najrozrenej prenos informcie v prrode. Napodobovanie v
ri hmyzu sa deje vdy s perspektvou istho druhu reakcie adresta,
ktormu je uren. Imitovanie m v prrode vek vznam, ktor vak
biolgovia pred polstorom nedocenili a opakovane prehodnocuj
znme prpady imitcie a objavuj jej nov typy. Napodobovanie bolo
pvodne povaovan za vizulny jav, ukzalo sa vak, e me ma aj
in formy.5 Bol identifikovan mechanizmus komunikcie hsenc
modrska iernokvrnitho Maculinea arion. Hsenice tohto mota
v ase, ke s pripraven na zakuklenie, vysielaj chemick signl,
1 Pre hmyz je chemick komunikcia asto dleitejia ne vizulna rozmanitos
a me by odpovan viacermi predtormi. Peter Forbes opsal objav Jeremy
Thomasa. FORBES, P., Misti klamu, s. 65 - 67. V roku 2009 Jeremy Thomas identifikoval mechanizmus komunikcie hsenc modrska iernokvrnitho Maculinea
arion. In: PAETSCH, M., Objavovanie slov, s. 29-35.

27

ktorm nielen prilkaj ervenho mravca Myrmica sarbuleti, ale ho

sasne presvedia, aby sa staral o hsenice ako keby boli jeho vlastnm
druhom. Podobne non motle sa nauili oklama netopiere: zatia, o
denn motle poieraj ltky, ktor s pre netopiere toxick a dvaj
to najavo svojm sfarbenm, non motle tto vizulnu informciu
nemu prena. Nauili sa preto pouva in efektvne rieenie,
a to: vydvaj imituj akustick signl, ktor netopiere spjaj s
nepovatenou korisou. V prrode bolo identifikovan klamanie
predtorov sfarbenm, zpachom, zvukom, ale aj prijmanm podoby, t.
j. imitciou podoby inho tvora. 1
Vetky spomenut prklady s dkazom prebiehajcej komunikcie, zmyslom ktorej je printi adresta k nejakmu druhu sprvania.
Vedcov osobitne lkaj otzky komunikcie vych ivonych druhov, predovetkm cicavcov, pretoe predpokladaj viacnsobn analgie s mechanizmom prenania signlov medzi umi. Tu sa otvra
vea otzok svisiacich s existenciou i neexistenciou komunikcie v
prenatlnom obdob a ukazuj sa ist analgie vzahu medzi reou a
myslenm. Otzka komunikcie, identifikcie a imitcie je znane rozpracovan v dsledku tdia ivota a dorozumievania delfnov. Re
delfnov sa vedecky skma od 60. rokov minulho storoia a na zaiatku bolo zistenie, e medzi umi a tmito zvltnymi cicavcami me
prebehn komunikcia. K spolonm prienikom popri tom, e ide o
cicavcov, ktorch kapacita mozgu sa pribliuje ku kapacite udskho
mozgu a faktu, e ide o cicavcov, ktor ij v spoloenstve a v proch,
patr schopnos rozpoznva zvuky a identifikova sa produkciou vlastnho zvukovho signlu. Tu vidia antropolgovia nepriame indikcie
toho, e diea u v prenatlnom obdob identifikuje zvuky, teda vytvra
sa bza pre fonologick vvin materinskho jazyka. Rovnako do tohto
2 V roku 1988 objavili v Indii druh malej chobotnice Thaumoctopus mimicus, ktor
napodobuje cel rad inch tvorov, a to nielen svojou farbou, ale aj tvarom. Zmyslom napodobovania je ochrni sa pred predtorom. In: PAETSCH, M., Objavovanie
slov, s. 29-35.

28

obdobia patr vnmanie a uchovvanie podstatnch znakov prozodickho systmu jazyka, ktor dva vznik meldii rei, ako aj diskrimincia hlsok, ktor materinsk jazyk nem. Aj v prpade delfnov, aj
nenarodenho dieaa sa zvukov vlny ria vaka vodnmu prostrediu.
Komunikcia medzi dvoma subjektmi a porozumenie obsahu
komunikcie je pojem ir ne dorozumievanie sa, t. j. porozumenie
dosiahnut na zklade artikulovanej rei. Napriek tomu reov komunikcia, ktorej predpokladom je zvldnutie jazykovho systmu je najefektvnejm spsobom komunikcie medzi umi. Deti mimoslovn
signly objavuj ete skr, ne zan rozprva a Gwyneth DohertySneddon hovor, e s dleitm ukazovateom rastceho porozumenia svetu, v ktorom diea ije.2 Z aspektu dieaa je mimoslovn
komunikcia dleitm nstrojom, ktor mu umouje vstupova do
interakcie s dospelm. Vemi mal deti, ktor ete nemaj jazykov
kompetencie, zskavaj podstatn as informci z neverblnych signlov. Znakom takejto interakcie je vnmavos a schopnos reakcie, splnenm tchto predpokladov me prebehn odovzdvanie informcie,
o je podstatou kadej komunikcie. Slovo komunikcia je odvoden z
latinskho communico, o znamen zdiea mylienky, resp. pocity. Ak
je komunikcia loveku vroden, dan, potom aj gestikulcia je loveku dan. Tento prvotn spsob komunikcie gestom vaka reovmu
vvinu postupne ustupuje do zadia, no v skutonosti sa nikdy nestrat definitvne. Stva sa sprievodnm javom naich reovch aktivt, a
to tak v spontnnej rei, ako aj v pripravench prejavoch, naprklad v
prpade prednky. Gesto rob nau vpove jednoznanou, odkrva
nae postoje a citov angaovanos. o je vak najzaujmavejie, je to,
e spravidla nie je nam vedomm v celom rozsahu kontrolovaten,
preto nonverblny prejav bva identifiktorom li i komunikanej
stratgie a systematicky sa vyuva napr. v kriminolgii. Prirodzen
gesto je aksi zlon systm dorozumievania a v prpade neschopnosti
artikulovanej rei sa premiea na plnohodnotn komunikan systm,
ktor m pomenovanie metaforickho charakteru znakov re.
3 DOHERTY-SNEDDON, G., Neverbln komunikace dt, s. 12.

29

1.3 Re od ias Chomskeho rastie, no predpokladom je socilna

interakcia
Komunikcia a porozumenie v komunikcii a v rei zko svisia so socilnym faktorom utvrania artikulovanej rei. V kontexte
Chomskho terie sa v jazykovede prijal predpoklad, e s dispozciou
zvldnutia jazykovho systmu sa lovek narod a tento systm sa realizuje v rei, resp. re je realizciou jazykovho systmu, no predpokladom jej sformovania je interakcia dieaa s dospelmi umi.
Jazykovedkya Susan Curtisov opsala prbeh dieaa, dievaa, ktor svet pozn pod menom Genie.3 Genie od tleho detstva a
do svojich 13 rokov ila takmer v plnej izolcii. A do jej 13 rokov s
ou nikto neprehovoril a nepoula ani re z rozhlasu i televzie. Rodiia ju zamykali v izbe priviazan o stoliku a v noci bola uvznen v
spacom vaku. Takto zanedban diea objavili v roku 1970 v Los Ageles,
okrem inho bolo podvyiven, vilo 27 kilogramov. Genie sa stala
predmetom vekho zujmu jazykovedcov a psycholgov, pretoe vedci
dfali, e by sa im takto mohlo podari odkry proces osvojovania jazyka. Genie sa stala sasou vedeckho vskumnho projektu, ila v
domcnosti Susan Curtisovej a bola vystaven intenzvnemu reovmu
trningu. Nauila sa rozprva a po 4 rokoch poznala niekoko sto slov a
vrazov. Poda hodnoten spomenutej vedkyne vak nikdy neprekroila
rove malho dieaa, nevedela pouva naprklad trpn rod a gramaticky sprvne skontruova otzku. Z aspektu kognitvnej lingvistiky
je jazykov sprvanie, a to tak receptvnej, ako aj produktvnej povahy determinovan spolupsobenm jazyka, veobecnch poznatkov a
poznatkov zaloench na sksenosti tkajcich sa truktry socilnych
interakci.
Pravdepodobne na zaiatku utvrania udskej rei vznamn lohu zohrvaj stereotypy. Ide tak o stereotypy sprvania, ako aj o reo4 PAETSCH, M., Objavovanie slov, s.32

30

v stereotypy a interakciu najmenej tchto dvoch druhov stereotypov.

Tie sa ukladaj v najhlbch truktrach mozgu, v prpade potreby sa
aktivuj a prejavuj sa navonok v podobe automatickch/automatizovanch operci, ktor vyhodnocujeme ako intuitvne. Naa myse je
kompetentn prebera cel koncepty, o naprklad v prpade kontruovania vety meme chpa ako osvojovanie si stereotypov truktrovania mylienky. Dkazom toho, e stereotypy s uloen hlboko v naej
mysli je, e pri uen sa cudzch jazykov po 6. roku veku nedochdza
k automatizcii rozdielnych truktr tak rchlo. Podobne je to s fonologickm i morfologickm systmom jazyka.4 Stereotypy povauje za
druh mentlneho nastavenia z aspektu socilneho poznvania. Ide o
fakt, e lenovia socilnej skupiny maj jednotn charakteristick rysy,
v naom prpade re.5 V tomto kontexte je dkazom aj pokraovanie prbehu a osudu Genie. Po 4 rokoch profesionlnej starostlivosti
sa minuli peniaze na projekt a Genie dali do pestnskej starostlivosti,
optovne sa stala objektom zlho zaobchdzania, na o reagovala tm,
e prestala hovori. Re nepouvala ani po tom, o sa jej ivotn podmienky po zsahu kompetentnch intitci zasa zlepili.
V lingvistickej literatre ostatnho storoia sa objavili a postupne prevldli nzory, e re nie je len otzkou vvinu, ako to tvrdili behavioristi, ale e so schopnosou komunikova prostrednctvom rei a
jazyka ako dorozumievacieho kdu systmovho charakteru sa lovek
narod. Poda Noama Chomskeho lovek disponuje komunikanou
kompetenciou a komunikanou performanciou.6 Aj ke v sasnosti
niekedy dochdza k vznamovm posunom tchto dvoch pojmov, zostva zkladnm axiomatickm vchodiskom poznatok o jazyku ako
kde a systme.
5 STERNBERG, R., J., Kognitivn psychologie, s. 406.
5 Poznmka: Negatvny vznam slova stereotypy znamen, e ide o druh mentlneho nastavenia, ke stereotypy brzdia schopnos rieenia problmov, lebo z pozorovania sme nesprvne usdili, e vetci lenovia skupiny maj ist vlastnos a tomu
podriaujeme neefektvne alie innosti.
7 CHOMSKY, N., Language and mind, s. 32.

31

 V ase kedy sa u dieaa utvra artikulovan re, zohrvaj vznamn lohu stereotypy. Diea sa nau7 istej konkrtnej a viackrt
sa opakujcej situcii priradi ten ist zvukov reov prejav. Pouije
ten ist rad fonm na oznaenie konkrtnej osoby resp. veci. Dospel
lovek sa prihovra dieau od jeho narodenia. To postupne, tak ako
sa u neho zdokonauje zmyslov vnmane sveta, napodobuje pout
zvuky. Sluchov vnemy t. j. recepcia fonetickch celkov vymedzench
przvukom, prpadne pauzou, s zkladnm predpokladom toho, aby k
imitatvnemu napodobovaniu vbec dolo (tento fakt netreba dokazova, je aprirne znmy, dkazom je fakt, e nepoujce deti sa nenauia rozprva).
Priraovanie konkrtneho radu fonm k uritej osobe, veci i situcii nomincia znamen zaiatok narbania so slovom ako symbolom, t. j. ako s vecou, ktor stoj za in vec, ie ju zastupuje, o je zaloen na identite predstavy: t ist predstava vznik pri vysloven slova,
ako aj pri zmyslovom vnman prve oznaovanej veci, a to aj vtedy, ak
sa u tento proces oddel, ie nedeje sa simultnne.
Nzory Noama Chomskeho na vznik a vvin re spsobili v 60.
rokoch obrat v nazeran na jazyk ako systm. Poda Chomskho si diea
vo svojom jazykovom vvine osvojuje abstraktn generatvne a transformatvne pravidl, ktor mu umouj vytvra nekonene mnoho
gramaticky sprvnych viet. Tvrd, e diea sa nau hovori preto, lebo
je obdaren Language Aquisition Device, o je univerzlna jazykov
danos, ktor je predpokladom toho, e diea v jazykovom sprvan intuitvne dospieva k veobecnm abstraktnm pravidlm jazyka, k jeho
gramatike, ie k jazykovej kompetencii. N. Chomsky uenie sa udskej rei vysvetuje takto: Dt, kter se u jazyku, vytvoilo si v jistm smyslu vlastn gramatiku na zklad svho pozorovn vt a nevt.
Studium skuten pozorovan schopnosti mluvho rozliovat vty od
7 Slovo ui sa tu pouvame nie v zmysle behaviorlnej vedy, kde je uenie zaloen
na odmeovan, t.j. je podmienen, ale v takom istom vzname, ak mme na mysli,
ke vidme vta, ktor sa u lieta, i rieb, ktor sa poka chodi.

32

nevt, ns zejm vede k zvru, e tato gramatika m nesmrn sloit a abstraktn charakter a e malmu dtti se podailo vypracovat
nco, co se z formlnho hlediska pinejmenm zd pozoruhodnm
typem konstruovn teorie. Navc pak tento kol spln srovnatelnm
zpsobem vechny dti.8 Chomsky alej pokrauje tvrdenm, e deti
si pozoruhodne rchlo osvoja zloit gramatiky, z oho usudzuje, e
udsk bytosti s preduren k tejto innosti a maj schopnos formulova hypotzy, na zklade ktorch gramatick systm zvldnu. Schopnos dieaa priamo generalizova syntaktick pravidelnosti v malom
heterognnom sbore viet a neviet, ktorm je diea vystaven, nie je
podmienen, ide o vysoko komplexn deduktvnu teriu, na zklade
ktorej diea generuje a truktruje nekonene vea viet.9
Utvranie rei je spojen s procesom socializcie. Z aspektu asovho ohranienia sa hovor o tzv. kritickom obdob a tto otzka sa
roziruje aj o problematiku zvldnutia cudzieho jazyka.
V sasnosti sa objavuj kritick hlasy k ueniu Chomskho, priom k jeho najvm kritikom patr jeho bval iak Daniel Eweret,
ktor v mene dokzania zkonu rekurzie zaal skma jazyk primitvneho kmea Piraha v povod Amazonky. Vsledkom jeho skmania a
najm sksenost z prostredia primitvneho kmea je tvrdenie, e rekurzia neexistuje a jazyk je darom, ktor udstvo dostalo. Nzory Ewereta rozptali medzi lingvistami brliv diskusie. Jeho vskum nebude
mon prehbi, pretoe brazlska vlda organizuje v tejto oblasti projekt, sasou ktorho je uenie det i dospelch tohto kmea portugalskmu jazyku.10
V sasnosti sa ako jedna z najperspektvnejch teri o podstate
jazyka jav holistick koncepcia, ktor stavia na truktrovan vedomia
loveka predpojmovmi schmami. Treba vak poznamena, e Chom9 CHOMSKI, N., Review of Skinners Verbal Behavior, s. 47.
9 Tamtie.
11 V druhom februrovom tdni na T 2 bol premietan dokument s touto problematikou.

33

skho teria mala vek vznam pre vvoj umelej inteligencie a formlneho jazyka.
1.4 Kognitvny obrat a jazyk v perspektve sasnej vedy
V rmci sasnho vskumu recepcie jazyka sa hovor o dvoch
prstupoch. Autonmne modely spracovvania opisuj recepciu ako
proces, ktorho priebeh nezvis od znalost o svete, tie nastupuj a po
prvotnom spracovan informcie. Interaktvne modely predpokladaj,
e veobecn znalosti ovplyvuj cel proces spracovvania jazykovej
informcie od samho zaiatku.11
Kognitvny obrat v psycholgii v 60. rokoch minulho storoia nasledovala spolu s inmi vedami aj lingvistika. Zujem o mentlne spracovanie jazyka nadviazalo na vskumy J. Pjageta a L. S. Vygotskeho, a
to najm v otzke procesu porozumenia a v skman vzahu jazyka a
poznania. Z ich vskumov vyplva, e k realizcii semizy dochdza v
symbolickch procesoch, a to uplatovanm rznych druhov nstrojov.
Osobitne aktulnymi sa stvaj otzky porozumenia viacvznamovm slovm, gramaticky nesprvnym i neplnm vetm, ironickm tvrdeniam, lexikalizovanej i konvennej metafore a metonymickm pomenovaniam.
Kognitvna lingvistika sa zaober odrazom kogncie v jazyku. Pre
nae poznanie je rozhodujca schopnos kategorizcie a konceptualizcie. udia asto pouvaj slov nie na rovni ich vznamov, ale na
rovni konceptov a konceptulnych prznakov. Ist skupinu slov vyuvaj ako hotov kli a nezaujmaj sa o ich tzv. slovnkov vznam. In
skupina jazykovch z prameov ich formovania v poznan loveka. Aby
sme mohli narba s konceptmi ako vsledkami rozumovej innosti, je
nevyhnutn tieto koncepty verbalizova, t. j. pomenova, vyjadri jazykovm prostriedkom svojimi vznamami odovzdva len as konceptu,
o sa potvrdzuje mnohopoetnmi synonymami, rznymi definciami,
11 SCHWARZOV, M., vod do kognitivn lingvistiky, s. 120.

34

vymedzeniami a textovmi opismi toho istho konceptu. V kontexte

tchto tvrden treba zdrazni, e predmetom kognitvnej lingvistiky je
chpanie lexm, frazm, textov ako v jazyku a rei vymedzench konceptov.
Vysvetlenie podstaty konceptu je najjednoduchie prostrednctvom jazyka.12 Slov nie s pre formovanie a jestvovanie konceptov nevyhnutn. S nevyhnutn pre pochopenie konceptov, ich odkrytie a s
jednm znakom a nahradi jazykovm znakom. Jedno a to ist slovo
me v rznych komunikanch situcich predstavova rzne vlastnosti konceptu, a to v zvislosti od komunikanej situcie, komunikanej stratgie, od objemu a zvanosti informcie, ktor je predmetom
sprostredkovania v komunikanom akte.
1.5 Jazykov reprezentcia konceptu a metafora
Ak pod jazykovou reprezentciou konceptu rozumieme naprklad
slovo a sasne slovo chpeme ako symbol, potom sa do vzjomnho vzahu dostvaj nielen symbol a metafora, ale aj udsk vnmanie,
myslenie a vyjadrovanie. Podstata a vlastnosti symbolu a metafory sprevdzaj uvaovanie o podstate nho myslenia, poznvania, fantzie i
benej udskej komunikcie. Uvaova o symbole a metafore znamen
uvaova o symbolickosti a metaforickosti udskho myslenia. Vzah
symbolu a metafory je vemi blzky, niektor autori ich stotouj.
Symbol sa spja s jednoznanosou a presnosou, metafora ako
mnohovznamov prvok je viac nepresn ako presn, viac individulna ako veobecn. Ak vak obrtime pozornos na vzah loveka ku
skutonosti, zistme, e je to zloit proces, ktor je sprevdzan nhodilosou a m individulne modifikcie. Poznanie a rozhodovanie je
zasaden do neuritosti a nepresnosti, ale na druhej strane m svoje
limity i tolerancie. Prirodzen jazyk m tie svoje nepresnosti, nejednoznanosti a neuritosti. Napriek tomu je efektvnym nstrojom po13 ALEFIRENKO, N. F. KORINA, N., Problemy kognitivnoj lingvistiky, s. 30.

35

znvania a rozhodovania. Do prirodzenho jazyka a do chpania slov,

ich vzjomnch vzieb, symbolov a metafor sa premietaj rzne ivotn
sksenosti a prstupy a spsobuj viacvznamovos, a to aj v prpade
najjednoznanejch znakov a vrazov. Metafora tak me by nstrojom presnho vyjadrenia prve svojou nejednoznanosou.
Metaforickos, symbolickos a modelovos s vntorn strnky
poznvacieho procesu. Ich vzjomn sptos a sasne pecifickos kadho z nich bude najlepie pochopen v ich celistvosti. Takto sa potom
poznvac proces ukazuje vo svojej mnohoaspektovosti.
G. Lakoff rozoznva tzv. truktrne metafory, ke sa jeden vznam pouije v inom vzname, t. j. ke dochdza k preneseniu vznamu
na zklade tvarovej podobnosti a al typ metafory, ke niet truktrneho usporiadania v zmysle pouitia jednho vznamu v zmysle inho
vznamu, ale dochdza k organizcii celho systmu vznamov poda vzoru nejakho inho systmu. Takto typ metafory Lakoff nazva
orientan metafory, pretoe vina vznamov je zviazan s priestorovou orientciou. Konkrtne ide o protiklady typu: hore dolu, vntri
vonku, predn strana zadn strana, hlbok plytk, centrlny perifrny.13
Metaforick orientcia sa opiera o nau fyzick a kultrnu sksenos. Stupe, v akom konkrtne orientovan metafory ovplyvuj n
jazyk, ilustruje osobitosti predstavy sveta v naich kognitvnych typolgich. K najrozrenejm metaform sa radia metafory zaloen na
opozcii hore dolu, ku ktorm pristupuj hodnotenia na rovni dobr
zl, naprklad vysok ciele nzke pudy, vysok nebo hlbok peklo,
vysoko nad priemer hlboko pod priemer. Tto opozciu reflektuje aj
frazma Kto vysoko rbe, hlboko spadne.
Metaforick povahu m aj vek as terminolgie: vysok nezamestnanos, vysok preferencie, vysok roky, vysok mrtnos, vysok tl, vysok sledovanos.
14 LAKOFF, G., eny, ohe a nebezpen vci. Co kategorie vypovdaj o na mysli,
s. 14 20.

36

Schopnos loveka produkova nov pomenovania na metaforickom zklade a sasne im porozumie, sved o metaforickom zklade nho myslenia a vyjadrovania. Metafora m vo svojej podstate
zakotven obrazn charakter. V kadej metafore sa zachovva tvarov
podobnos s vchodiskovm, t. j. motivujcim slovom i pomenovanm. Frekvencia metafor a ich automatick porozumenie intuitvnej
podstaty napoved, e nae myslenie je metaforickej, ie obraznej povahy.
Ak sa na cel problematiku pozrieme z aspektu ontogenzy, nae
prvotn poznanie je sprostredkovan zmyslovmi vnemami. Zrejme
najviac poznatkov zskavame na zklade zrakovch vnemov. Vidie
znamen vedie, o om sved aj vznamov blzkos obidvoch slovies.
Preto je prirodzen, e aj informcia sprostredkovan reou sa premiea na obraz, resp. nae podvedomie had a nachdza najkratiu cestu
k obrazovmu spracovaniu informcie. Ako prklad si meme zvoli
sloveso dotkn sa. Pomenovva dej, ktor sprostredkuje hmatom zskan vnem a nsledne prenos informcie. Tento fyzick kontakt s okolitm prostredm sa prena do naich mentlnych aktivt a takmer v
plnej analgii, ale vo virtulnom svete sa dotkame problmu, tmy,
nieo sa ns tka i netka alebo chceme nieo podotkn. Dokonca aj
slovo potkn sa znamen ist druh dotyku, ktor vak celkom nevyjadruje dej, ktor je v slade s vou loveka. Ak sa potkneme, v istom
zmysle zlyhme. A op sa potkname aj v mentlnom, nielen fyzickom
priestore. Podobne je to so slovesami prekroi, prikroi, vstpi, pristpi i odstpi, ktor zohrvaj kov lohu v prvnickej terminolgii.
K najstarej intennej aktivite loveka v zmysle preitia patr napanie ndoby, napr. jedlom, vodou a pod. Rovnako sa napaj aj slov
i plnia sny a plny. Prvna prava vzahov medzi umi pozn intitt
plnenia: pln sa zmluva, dohoda, zvzok, u rmske prvo pozn tzv.
solidrne plnenie. Aj samotn slov zmluva, zvzok a dohoda maj
povahu konceptulnej metafory. Zmluva je dokument, ktorho pvod
37

treba hada tam, kde bola nejak mluva re, a to najmenej medzi
dvoma subjektmi; dohoda je vsledok akhosi hdania o podstatu veci,
koniec hdania znamen, e sa s istm vsledkom hdanie dokonilo
a vznikla do-hoda. V minulosti bol lovek fyzicky ptan k miestu i
osobe, od ktorej zvisel jeho ivot a prosperita. Naprklad nevonk i
poddan bol spojen s pdou, obidva spojen prvky si boli navzjom
prospen. Posunom v mentlnom svete vznik zvzok ako prvny intitt a z neho plynci zvzok ako povinnos.
Ruka loveku pomha i, tvori, pracova, koniec-koncov i myslie, ak vezmeme do vahy, e jemn motorika m vzah k produktivite
a presnosti naich mylienkovch operci. Uchopi meme predmet,
ale aj tmu i problm. Do ruky meme vzia nstroj, ale berieme aj
rozum do hrsti, i argument do vahy. Za niekoho by sme dali aj ruku
do oha, o v prvnej terminolgii poznme ako intitt ruitea. Naa
va bva slobodn, o dvame najavo reou, preto ns niekto me
bra za slovo.
Frazeolgia sa povauje za uchovvatea konceptov, z ktorch
mono dedukova mentalitu nroda. V literatre s opsan koncepty hniezda, domova, rodiny, viery, ... V tomto kontexte pri odkrvan
znakov mentality nroda je zaujmav koncept pravdy. V kontexte spracovania lexiky Sdneho zkonnka Vekej Moravy ns zaujal vznam
slova pravda. E. Pauliny uvdza, e v posolstve byzantskmu cisrovi
Michalovi III. zachovanom v ivote Metodovom sa pe: ... posli tak
m14, ie ny ispravit vsjak pravd poli nm takho mua,
ktor nm zavedie veobecn spravodlivos. Slovo pravda tu znamen
spravodlivos, sdny poriadok, prvny poriadok, sdne rozhodnutie ...
V tomto vzname sa termn pravda u ns udral a do 18. storoia.
Aj tento vklad sved o tom, e pravda, prvo a prav patria k tomu
istmu konceptu. Koreov morfma prav - spolon pre vetky slov
15 V slovch mo, vsjako, pravdo, v staroslovienine namiesto samohlsky o treba
psa nosovku on, pre ktor sme vak nenali samostatn symbol.

38

znamen ozajstn, skuton, preto spravodliv.15

Machek v etymologickom slovnku uvdza, e prav, pvodne
znamenalo rovn, priamy, v etickom vzname idci bez okk iustus, verus.16 (Aj v slovenine rovn lovek znamen ten, ktor neklame,
neintriguje.) Prav znamen vpredu, dopredu. Prav ruka je t ruka,
ktor je skuton, lebo je ikovn, o sa prejavuje v intuitvnom konan
tak, e ju preferujeme pri prci, prv ju vystierame, aby sme naprklad
nieo uchopili. Prav slovo je to, ktor je opakom li a prvo znamen
dosiahnutie spravodlivosti. Viac ako 9 storo sa teda v naom prostred
stotooval vznam pojmov spravodlivos a prvo. Pravdepodobne z
toho vyplva aj vek repekt Slovkov nielen k zkonu, ale k psanmu
slovu vbec, resp. k slovu, ktor m charakter intitucionalizovanho
vroku, a to aj napriek tomu, e doba priniesla svojsk prispsobovanie si pravdy, a to aj mdiami i intitciami. Praslovansk zklad
slova prav zachovan v slovinine a jeho spojitos s prvom v slovinine, ako aj svislos so slovami sprvny a prav vo vzname skuton
interpretuje Vako.17
Tento repekt k slovu a pravde v om sa odra aj vo frazmach,
ktor posudzuj loveka, vypovedaj o jeho vntornch hodnotch.
Hodnotenie jednotlivca najm poda rei na osi dobr zl m vea
odtienkov. Tematicky tto otzku zastreuje prslovie tka pozn po
per a loveka po rei. Rozvny a nerozvny lovek sa vo frazeolgii
stvruj takto: dva pozor na jazyk, zvauje o povie, nerozvny si
nedva pozor na jazyk, povie o mu na jazyk prde, povie aj to, o by
nemusel, tra/trepe dve na tri. Tematicky sem patria aj prslovia Najprv
rozv, potom hovor. Dvakrt meraj a raz strihaj.
Re odhauje loveka pravdovravnho, primnho, srdenho, ale
i loveka negatvne nasmerovanho, teda falonho, zvistlivho, neprajnho. Neprimn a falon lovek m sladk rei, do oi chvli, za
15 PAULINY, E., Dejiny spisovnej sloveniny od zaiatkov po sasnos, s.26.
16 MACHEK, V., Etymologick slovnk jazyka eskho, s. 481.
17 VAKO, J., Slovenina medzi slovanskm vchodom a juhom, s. 234 236.

39

chrbtom han, m v stach med, v srdci jed, povieme o om: Ten veru
odahuje od pravdy, pravdou ani nedchane, nechce sa pravdou von,
kadeo si z prsta vycicia, ba neraz aj klame, a sa hory zelenaj.
Nelichotivo o loveku vypovedaj tieto frazmy, ktorch kov
slovo je jazyk: Ostr, jedovat, pichav a tipav jazyk a utipan rei
s charakteristick pre loveka kriepneho, ktor rd ohovra a klebet,
trsi rei, roztrubuje vetko do sveta, jazyk m ako britvu i ihadlo.
Osobitn podskupinu tu predstavuj frazmy o klebetnom loveku:
Brsi si na om jazyk. Zadiera do ivho. Obva ho jazykom. Vli si
po om jazyk. M jazyk ako britva. Maj ho v rei.
1.6 Konceptulna metafora znamen iv slovo
Reazenie pomenovan, tak ako ich vidme v prkladoch, ukazuje,
e potencil jazyka je na rovni produknch i recepnch aktivt nekonen. Jazyk sa vie vyrovna s novmi skutonosami tak, e vyber
invariantn zloku niektorho u konvencionalizovanho pomenovania,
a to tak, e preferuje najastejie pociovanie tvaru obrazu a aktivizuje
schmu koncept, uloen v naom podvedom. Koncepty a schmy sa
mu vrstvi a prelna, na koncepty, ktorch pvod je v telesnom pociovan sa mu vrstvi koncepty kultrnej povahy.
Ako ije konceptulna metafora, meme demontrova naprklad
na terminolgii z oblasti finannctva a bankovnctva ako odboru, ktor
sa prudko vyvja a mus rchlo reagova na meniace sa podmienky: utopen nklady nklady, ktor neprines profit, aktvne saldo, pasvne
saldo,18 protest do vetra je protest, ktor uplatnme v prpade zmenky,
po strate kontaktnho subjektu, usadenina priemern objem financi,
ktor trvalo zostva na te aj vtedy, ak robme finann opercie, rybrenie (phishing), farmrenie (pharming) formy finannch deliktov v
elektronickom bankovnctve, kzav rozpoet nie pevn rozpoet, kapitlov vank suma, ktor by sa nemala nikdy min, nsky mr v
18 KOVOV, J., Reforma MMF pod vplyvom finannej krzy, s. 791 802.

40

ekonomike je to opatrenie, ktor brni vynaniu informci, poiarne

steny brnia prelievaniu prostriedkov z oblasti komernho bankovnctva do oblasti investinho bankovnctva, obchodn anjeli skromn
osoby, ktor poskytuj vstupn kapitl pre zanajce firmy.
1.7 Jazyk je nstrojom loveka
Jazyk je nstrojom poznania, odkrvania obsahu mysle a charakteru, ale aj nstrojom odkrvania li a podvodu. Najm prejavy na rovni
nonverblnej komunikcie s indiktormi toho, e prejav nie je v slade s obsahom mysle hovoriaceho. Gesto svojou intuitvnou podstatou
v prpade klamstva odporuje obsahu vpovede. lovek rozumom vie
sledova obsah vpovede, no spravidla gesto i mimiku a podvedom
pohyby rozumom neovplyvn. Napriek tomu 100 % spenos v odkrvan klamstva nie je ani u pecilne kolench agentov. V prcach
najm americkch psycholingvistov sa objavuje hypotza prameniaca
z istej miery sksenosti, e osoby, ktor boli dlhodobo vystaven nejakmu druhu manipulovania i ntlaku rozpoznvaj lo i manipulciu najbezpenejie, priom rozhodujcu lohu zohrva nielen znalos
prejavov nonverblnej komunikcie, ale zmysel pre postihnutie intencie v prejave. Akoby ns gesto vracalo na poiatok formovania artikulovanej rei, ke diea ako komunikujci subjekt dosiahne porozumenie
u dospelho vaka intencii celho prejavu, no najm gesta. Inmi slovami: slovom mono zastrie skuton mysel, t. j. klama, ale gestom nie,
pretoe gesto sa vymyk spod naej rozumovej kontroly a je uloen v
podvedom, podobne ako archetypy v sprvan. Gesto primrne vizualizuje nau re, jej obsah. Vedenie a videnie stoja z aspektu prenosu i
zskania informcie blzko veda seba. Ak aj nemme dkaz na ich etymologick svislos, kognitvna lingvistika pracuje s asociciou a ako
argumenty akceptuje napr. frazmy (i in schmy) a tu u njdeme
vzah medzi vznamom slova vidie a obsahom vedenia. Ak nechceme
na nieo zabudn, musme to ma na oiach; naopak, prslovie hovor:
zde z o, zde z mysle.
41

Zver
lovek je disponovan pre zvldnutie artikulovanej rei a jazykovho systmu. Rovnako k potencilu jeho vyjadrovania patr schopnos
vyuva symbol, metaforu, metonymiu a vetky druhy anafory, a to tak
na rovni slovnej zsoby, ako aj na rovni syntaktickho systmu jazyka. Najmenou jednotkou jazyka, ktor m charakter konceptu, je slovo. Prirodzenou aktivitou loveka na uchopenie reality, na vyjadrenie
emci a na dosiahnutie porozumenia a poznania je re. Aj re, aj slovo
s iv: rast, umieraj i zamrzn a sprvaj sa ako in iv organizmy.
Pravda o jazyku sa skrva v konceptulnej povahe slova, pravda o
loveku je skryt v mnohodimenzilnosti jeho reovho prejavu, ktorho sasou je aj nonverblna komunikcia.
Zoznam pouitej literatry
ALEFIRENKO, N. F. KORINA, N. 2011. Problemy kognitivnoj lingvistiky. Nitra : FF UKF, 2011. 215 s. ISBN 978-80-8094-987-7.
BLACK, M. 1962. Models and methaphors. In: Ithaca, NY : Cornell
University Press. 1962.
BOLDYREV, N. N. 2001. Kognitivnaja semantika : Kurs lekcij po anglijskoj filologii. Tambov, 2001. 122s.
DEMJANKOV, V. Z. 1994. Kognitivnaja lingvistika kak roznovidnos
interpretirujuego padchoda. In: Vaprosy jazykoznanija. 1994, . 4, s.
17-33.
FORBES, P. 2011. Misti klamu. In: Scientific American. Mj 2011, s.
65-67.
DOHERTY-SNEDDON, G 2005. Neverbln komunikace dt. Praha :
Portl, 2005. ISBN 80-7367-043-7.
42

EWERET, D. 2014. Jazyk Piraha. [online]. Dostupn na internete:

<www.dobredovody.wordpress.com/2014/01/.../3x-daniel-everett-akmen-piraha>.
CHOMSKI, N. 1959. Review of Skinner's Verbal Behavior.
In: Language. ISSN 0097-8507, 1959, 35/1959, s. 26-58.
CHOMSKI, N. 1968. Language and mind. New York : Harcourt, Brace
& World, 1968.
JANDA, L. 2004. A methaphor in search of a source domain: The categories of Slavic aspect. In: Cognitive linguistics 15. 2004.
JOHNSON, M. 1987. The body in the mind: The bodily basis of meaning,
imagination, and reason. Chicago: University of Chicago Press. 1987.
KOVOV, J. 2013. Reforma MMF pod vplyvom finannej krzy. In:
EDAMBA 2013. Bratislava : Ekonm, 2013. s. 791-802. ISBN 978-80225-3766-7.
KUBRJAKOVA, E. 2001. Razmylenija o subach kognitivnoj lingvistiky na rubee vekov. In: Vaprosy filologii, 2001, . 1, s. 8- 17.
LAKOFF, G. JOHNSON, M. 2002. Metafory, ktermi ijeme. Peklad
a doslov M. ejka. Brno : Host, 2002. 282 s. (Metaphors We Live By.
Chicago London 1980).
LAKOFF, G. 2006. eny, ohe a nebezpen vci. Co kategorie vypovdaj
o na mysli. Peklad a doslov D. Luke. Trida, Praha 2006 (Women,
Fire, and Dangerous Things. What Categories Reveal about the Mind.
Chicago London 1987).
MACHEK, V. 1971. Etymologick slovnk jazyka eskho. Praha : Academia 1971.
PAULINY, E. 1983. Dejiny spisovnej sloveniny od zaiatkov po sas43

nos. Bratislava : SPN, 1983.

PAETSCH, M. 2010. Objavovanie slov. In: Geo. ISSN 1336-8001.7/2010,
ro. 6, . 3, s. 29-35.
SCHWARZOV, M. 1996. vod do kognitivn lingvistiky. Dauphin,
1996. Praha : 2009. 206 s. ISBN 978-80-7272-155-9.
STERNBERG, R. J. 2002. Kognitivn psychologie. Praha : Portl, 2002.
ISBN 80-7178-376-5.
ABKOV, I. 2009. Vplyv legislatvnych a intitucionlnych zmien na
vvoj finannho trhu na Slovensku. In: Derivt. Bratislava : Derivt,
2009. s. 10-22.
TURNER, M. 2005. Literrn mysl. O pvodu jazyka a mylen. Peklad
O. Trvnkov, doslov J. Trvnek. Host, Brno 2005 (Literary Mind.
The Origins of Thought and Language. Oxford 1996).
VAKO, J. 2012. Slovenina medzi slovanskm vchodom a juhom. Nitra : UKF, 2012. 282 s. ISBN : 978-80-558-0115-5.
VAKOV, I. 2008. Kognitivn lingvistika, re a poezie (Predben poznmky). [online]. Dostupn na internete: <www.ucl.cas.cz/tmt3-vankova.doc>, online 2008.
WIERZBICKA, A. 1997. Underestanding Cultures Through Their Key
Words. New York: Oxford University Press, 1997.

Prspevok je publikovan a podporovan v svislosti s rieenm projektu VEGA, .

1/0754/12 Antropocentrick smantick kategrie v slovenine (v porovnan s inmi
slovanskmi jazykmi).

44

ETIKA SLOVA A UDSK ZBLIOVANIE

IGOR LOMNICK
Abstrakt
lovek je tvor spoloensk a do spoloenstva je vahovan predovetkm spsobom udsky osobitej a hodnotnej komunikcie. Etick komunikcia mu umouje nadvzova nov vzahy, a tak spoluvytvra
harmonizujce spoloenstvo. K tomu je vak potrebn, aby bol lovek
schopn duchovnho rastu, permanentnej osobnostnej kultivcie a mal
primn zujem o dialg s druhou osobou. Zvl potrebn je poukza
na vyiu senzibilitu a uvliv spsob komunikovania v medziudskch
vzahoch. Ak sa vieme dorozumie s umi, vieme si vytvori aj bezkonfliktn prostredie. Naznaen komunikan model, ktor je inpirovan
aj mylienkami J. Opralu, smeruje k utvraniu osobnosti prostrednctvom
autentickho osobnostnho vzahu. Kvalitatvne posvanie hranc ivota
osobnho aj socilneho prostrednctvom etiky, je cesta k vlastnmu bytiu
so sebou samm, k medziudskej koexistencii, k tolerancii a repektovaniu
inakosti. Z toho vyplva, e kovou tmou vchovy loveka je prosocilnos a kresansk lska, ktor v komplexnom porozumen implicitne
zaha vetky atribty neopakovatenej udskosti.
Spolon uvaovanie ns m zbli, privies k lskyplnmu rozhovoru. V rozhovore sa mme monos navzjom otvori a pochopi.
Slov, ktor povame a premame, prechdzaj od jednho k druhmu ako posolstvo primnosti a ndeje.
Jozef Oprala
Naliehavou vzvou pre sasnho loveka s hodnoty viery, hodnoty hlbokej udskej cty, vzjomnho repektu, tolerancie, porozumenia, slunosti, zdvorilosti a taktnosti. Obraz sasnosti je vak aj tak,
45

e spomnan hodnoty sce nevymizli, bez nich by toti nebola mon

dlhodob kontinuita ivota, ale s asto skryt, akoby dnen lovek
chcel prehlui hlas svojho svedomia, nechcel vystpi sm zo seba a
urobi vo svojom srdci miesto pre prijatie druhho, pre prijatie dobrho. Socilnos je pritom nevyhnutnm znakom loveka i podmienkou
jeho existencie. Od narodenia sa lovek oboznamuje so spoloenskmi
zvyklosami, osvojuje si formy socilneho sprvania. V kontakte s umi absolvuje rad zmien, ktormi postupne prechdza zo stavu socilnej
nesksenosti do stavu plnej socilnej orientovanosti. Socilny kontakt
je jednou zo zkladnch potrieb loveka.
udsk konanie m aj v najlepch okolnostiach vne obmedzenia, je viac-menej nedokonal a vdy mu hroz potencilne stroskotanie. Najm vtedy, ak sme nekongruentn, je v ns rozpor medzi slovami
a inmi, prpadne nae slov s v rozpore s mimoslovnmi prejavmi.
Tieto rozpory mu spsobi znan zmtok vo vzjomnej interakcii.
Pre ud je mnohokrt namhav i dsledne a zodpovedne bez toho,
aby si neubliovali. Ak sa nechceme dobrovone plies a zavdza, pouvajme slov, nzory, ktor vecne vyjadruj to, na o myslme.19
Dnen lovek komunikuje zloito. asto venuje pozornos tomu,
o ho vntorne ochudobuje, rozdrobuje, paralyzuje, disharmonizuje a
naopak, nesstreuje sa na posilovanie svojho ducha. A to je chyba,
ve ivot je len tajn modlitba, priznane, i nepriznane. A kad sila
pochdza z vntra.20 Duchovnos loveka spova v jeho dialogickosti.
Komunikcia je oblas medziudskch stretnut a vzahov s dimenziou
transcendentnosti. udia do nich vstupuj ako JA a TY, ako osoby, ktormi sa stali v procese sebauskutoovania. Poda J. Opralu nastva
nm prehodnoti pomer medzi lovekom a lovekom. Kto m prednos
v hodnote vzahu ja a ty?21 Okolnosti, ktor nm nastouje ivot,
komplikuj jasne rozrieenie priority ivota vlastnho a ivota blne1 LIBA, P. OPRALOV, E., (ed.) vahy o etike Ptra J. Opralu, S.J, s. 46.
20 STRAUSS, P. lovek pre nikoho, s. 98.
21 LIBA, P. OPRALOV, E., (ed.) vahy o etike Ptra J. Opralu, S.J, s. 23.

46

ho. Aj v typicky spiritulnej pozii K. Wojtyla, nastenej transcendenciou a majcej podobu hlbokej extatickej kontemplcie, v bsni Piese
o jase vody nachdzame inpirciu loveka k vntornej istote, pokore
a vekodunosti. Ustat oi, tie s znamenm, /e temn vody noci prdili v slovch modlitby /-ach, neroda, neroda du!- /a teraz svetlo
studne hlbinou sz stpa k nim, /le o pla na ne- ak tak niekto sdi- nie
sen bil ...1
V akej miere a kvalite bude lovek rozvja svoju socilnos, ako
si osvoj socilne sksenosti a napln vlastn monosti tvorivho bytia
a lsky, zvis vo vekej miere od charakteru a kvality socilneho prostredia, v ktorom lovek ije, od psobenia ud a spolonosti a hlavne
od vchovy. Mravn vchova patr do udskej oblasti, je premyslen
konanie, ako sa sta dobrm lovekom.2
Zamera vchovu v rodine, v kole, v spolonosti na rozvoj osobnosti smerujci k sebapoznvaniu, pozitvnemu sebahodnoteniu, k sebazdokonaovaniu, k identite s vlastnm JA a cez tieto kvality smerova k poznvaniu a pozitvnemu hodnoteniu druhch, k empatickej a
asertvnej komunikcii, k prosocilnemu sprvaniu a k eticky iaducim
postojom a sprvaniu v rznych oblastiach ivota je hlavnou lohou
dnenej doby, je vzvou pre intelektulov z oblasti kultry, literatry,
umenia vyui pozitvny dar sebavyjadrenia prostrednctvom slova,
textu, obrazu, skladby na znovuzrodenie a permanentn oslobodenie
loveka.
Hoci v dejinnej prezentcii loveka ako duchovnej bytosti nenachdzame jeho predstavenie ako osamelej bytosti, pretoe to jednoducho nevyplva z jeho prirodzenosti, v skutonosti je to vemi ast uviaznutie loveka v plytine neautentickho duchovnho ivota. V kadom
ivote sa stane raz alebo astejie, e prestane by sebou samm. Nie je
ist, i nieo prestalo, i nieo nov pribudlo. lovek zomiera v sebe,
4 WOJTYLA, K., V hlbinch jasu.
2 LIBA, P. OPRALOV, E. (ed.) vahy o etike Ptra J. Opralu, S.J, s. 46.

47

lovek sa rod v sebe. o bolo, u nie je, o je, ete nebolo. 3

lovek, ktor nedoke nava v pokoji, pokore a v tichu sm so
sebou, nedoke ani sm seba pripravi na stretnutie s blnym alebo s
Bohom. Urobi miesto vo svojom srdci, podeli sa, potei, obdari, by
nositeom radosti. Ak toho vak nie je schopn, prestva by nositeom
udskosti, v obraznom vyjadren: ruou bez tnia, dieaom bez rodia,
lovekom bez svedomia, bez viery, ndeje a lsky. Vaka darujcej, obetavej a spoluastnej lske je vak potencil dobra v loveku nevyerpaten a nam poslanm je objavova ho, kreatvne odhaova, poznva,
skma, prija a prostrednctvom osobnej angaovanosti odovzdva.
Svet hodnt neexistuje sm osebe, bez loveka. Hodnotovos do sveta prirodzenej duchovnej a materilnej podstaty vna sm lovek. On
atribuuje i vo svojej vlastnej podstate elementy udskej morality. S upevovanm a prehlbovanm vzahov medzi umi sa asto sbene odohrva proces zvovania otvorench oblast dostupnch dorozumievaniu a zmenovania ukrytch a neznmych oblast. Ke sme k inm
otvorenej, vzrast ndej na dorozumenie. Ke podnecujeme inch k
otvorenosti, zmenuje sa oblas ukryt nmu vedomiu. asto nie sme
ochotn otvorene poskytova inm nae reakcie na ich sprvanie. Zvyajne skrvame svoje pocity, lebo nechceme druhch rani, nazlosti,
urazi, prpadne riskova, e ns odmietnu. Mme tie strach hovori
pred druhmi o sebe a nechceme da nikomu nahliadnu do svojich
skrytch zpasov.
Vntorn motivcia loveka zvi mieru otvorenosti vo vzjomnch vzahoch vak mus vychdza z tby zlepi ich a nie zo snahy
manipulova druhmi alebo si ich podrobova. Otvorenos nie je cie
sm osebe, ale vyviera z primnho zujmu o kvalitu vzjomnch vzahov. Otzka vzjomnej otvorenosti bezprostredne svis s rovou vzjomnej dvery. Jej tvorenie a posilovanie patr preto k najdleitejm
vzvam pre ud, ktor chc zlepi svoje vzahy.
Konkrtny lovek je vdy lovekom ako autentick bytos, a teda
6 STRAUSS, P., lovek pre nikoho, s. 99.

48

aj gruntovne udsky jedinenm. V jeho podstate spova schopnos

vlastnho sebaurenia, mravnho rozhodovania, identifikcie sa s
mravnmi hodnotami a dosiahnutie mravnej identity. lovek je jedin bytos, v ktorej sa vzah k sebe samej manifestuje prostrednctvom
reflexie, je slobodn a schopn sebaurenia, ale zrove i nesci zodpovednos.4
S udia, ktor ij zo da na de doslova ivoria. Sloboda osobnosti sa napa neustlym uenm sa i. Neustle sa zama nad svojimi krokmi, rozhodnutiami, ktor sa isto dotkaj aj inch, zama
sa nad cestou svojej sebarealizcie, ktor nem skznu do osobnho
egoizmu, ale m by zacielen na sstavn morlnu sebaaktualizciu
a sebatranscendenciu. Osobn hodnota m celkom in vysvetlenie,
ako hodnota veci. Osobu nemono zredukova na vec. V konenom
dsledku najvyou hodnotou je ivot sm. Zmysel hodnoty ivota jedinca vak dva jeho vzjomnos s inmi umi.5 K tomu, aby sme ili
sprvnou cestou, nm pomhaj aj udia okolo ns z rodinnho a spoloenskho ivota, teda relne vzory hodn nasledovania, z ktorch vyaruje udskos, pokoj a ochota nezitne pomha. Rovnako vznamn
s zobrazen vzory zachyten prostrednctvom mdi, ako aj v podobe
rznych kultrnych a literrnych nrov. Len treba si starostlivo vybera a neprijma vetko, o je ponkan. Nie vetci nositelia slova s pre
svojich posluchov a itateov morlne autority. A to dobr je asto
tajomne skryt, a preto si vyaduje kreatvne objavovanie a premanie. Okrem terie mravnej vchovy mus by i vzor. Bez vzoru niet
astnho uskutonenia terie. Ak vzor loveka? Hovor sa tomu i nasledovanie. Kresansk vchova k mravnosti m zmysel len ako osobn
formovanie.6
4 ILNEK, M., Pedagogick kompetentnos hodnotovo-mravnej kreativizcie osobnosti, s. 36.
5 LIBA, P. OPRALOV, E. (ed.) vahy o etike Ptra J. Opralu, S.J, s. 23.
6 LIBA, P. OPRALOV, E. (ed.) vahy o etike Ptra J. Opralu, S.J, s. 47.

49

Zoznam pouitej literatry

LIBA, P. OPRALOV, E. (ed.) 1995. vahy o etike Ptra J. Opralu, SJ.
Nitra : Nadcia Ptra Jozefa Opralu, SJ, 1995. 137 s. ISBN 80-9672960-8.
STRAUSS, P. 2000. lovek pre nikoho. Bratislava : DAKA, 2000. ISBN
80-967378-6-4.
WOJTYLA, K. 1994. V hlbinch jasu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1994.
ILNEK M. 2000. Pedagogick kompetentnos hodnotovo-mravnej
kreativizcie osobnosti. In: Personlna obnova humanity. Nitra : UKF,
2000. ISBN 80-8050-3346.

50

VZNAM CNOSTI PRAVDIVOSTI V UNIVERZITNOM IVOTE

ANDREA BLAKOV

Abstrakt
Prspevok sa zaober aktulnou problematikou prtomnosti i absencie cnosti pravdivosti vo verejnom ivote. V nadvznosti na reflexiu
Toma Akvinskho odliuje krajnosti (prli vea a prli mlo), medzi ktormi sa nachdza cnos pravdivosti. Z pohadu kresanskej etiky
naznauje potrebu prepojenia pravdivosti s vierou, ndejou a lskou.
Vma si opak pravdivosti lo a predstieranie. V poslednej asti poukazuje na znmky prtomnosti zdania a li v univerzitnom ivote a vol
tak po nvrate od odcudzenia k pravde ivota.
vod
V tradinom etickom uvaovan sa dstojnos udskej osoby vdy
spjala s vernosou pravde. Eticko-morlny rozmer vernosti pravde, o
ktor nm predovetkm pjde, je predchdzan trukturlnym i ontologickm kontituovanm osoby. By vern pravde, teda v prvom rade
znamen by v zhode s tm najpvodnejm v loveku, s tm, o je ako
predisponovanie k vekosti vpsan do udskej prirodzenosti. V miere,
v akej lovek vo svojej slobode, vychdzajcej z porozumenia sebe a
svetu, rozvja to, o je v truktre jeho prirodzenosti ako nezmeniten
danos, dosahuje pravdu ivota (veritas vitae).7
Vonkaj prejav vntornej pravdivosti
O eticko-morlnom rozmere pravdy ivota i vntornej pravdivosti mono uvaova len v prieniku ontologickej truktrovanosti a jej
7 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: Super Sent., lib. 4, d. 46, q. 1, a. 1, qc. 3 ad 1.

51

asopriestorovho vyjadrenia. ivot loveka sa toti neodvja v nemennch podmienkach, ale v komplexnom svete postupnho realizovania
seba samho i politickch truktr. Preto hoci tradin defincia cnosti
pravdivosti dva do popredia rozmer pravdivho vonkajieho prejavu (v slovch, skutkoch) toho, o a km lovek je vo svojom vntri, v
konkrtnom asopriestorovom uskutonen pravdivosti nesta zauja
principilny postoj, ale je potrebn zohadni okolnosti, dopad prejavu
seba na ostatnch ud.
In uchopenie toho istho, takpovediac ivho a plodnho naptia
v cnosti pravdivosti meme vybada na pozad tradinho zaradenia
pravdivosti medzi integrlne asti cnosti spravodlivosti. Aristoteles a
cel tradcia, ktor sa od neho odvja a neprestva naho poukazova,
zhrnula ist as udskej sksenosti do tvrdenia, e lovek je spoloensk ivoch. Tento fakt a tto danos v sebe zaha poiadavku rozvja spoloensk bytie ivotom v komunite, o by poda Toma Akvinskho nebolo mon, keby si udia navzjom neverili ako reciprone
si vyjavujcim pravdu.8 lovek druhmu loveku dlhuje vyjavovanie
pravdy9, ale na spsob cnosti; t. j. ke je to potrebn a nakoko je to
potrebn10, ie v nleitch okolnostiach.
Oba uveden postrehy ns privdzaj k prameu toho, o rob
kad cnos ivou a ivotodarnou. Tmto oivujcim princpom a zrove dvodom (ratio) je v kresanskom vyjadren lska (caritas)11. Ak
by lska nesprevdzala cnos pravdivosti, lovek by sa mohol min vznamu tejto cnosti; mohol by sa sta necitlivm voi tomu, o pravda
spsob blnemu. Guardini odhauje ist prekroenie sprvnej miery u
ud sce prirodzene pravdivch, ale bez rozumnosti a lsky, teda riskujcich, e druhm ukodia, e ich zrania. Pravda vyrieknut v neprav
chvu alebo nesprvnym spsobom me niekoho natoko vyvies z
2 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 109, a. 3 ad 1.
9 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 109, a. 3.
10 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 109, a. 1 ad 3.
11 V predkresanskom nahliadan by sme mohli poukza na priatestvo.

52

miery, e sa s tm len ako vyrovn. To by nebola iv pravdivos, ale

jednostrann; kodliv, ba niiv. (...) Pravdivos, aby zskala svoju pln
udsk hodnotu, mus by sprevdzan i taktom a dobrotou.1 Preto
lovek, ijci vo vntornej pravdivosti sm so sebou a pred svojm svedomm, mus ma sasne porozumenie pre druhho loveka, pre priebeh ivota a postupnos dozrievania; mus si pestova vntorn videnie
skutonosti skrze cnos lsky.
Guardini na druhej strane upozoruje na druh extrm, ktormu
me podahn lovek so silne vyvinutm citom pre druhho, ale bez
rozvnosti. Takto udia vyctia vntorn stav druhho, jeho potreby,
obavy, zkosti, ale podahn ich vplyvu, nechaj druhch, aby urovali
ich vlastn mylienky, m stratia nielen vonkajiu nezvislos v slovch
a skutkoch, ale asto i vntorn nezvislos sudku.2 Je zrejm, e v
tomto prpade je v hre aj nieo viac ne len nedostatok rozvnosti pri
akte cnosti. Takto citliv udia toti mu sami prebva vo vntornej
neistote a akoby ostchavosti, ktor niektor zvonka posudzuj ako
zbabelos, km ona je asto len o chban istt, o ktor sa mala postara vchova k pravdivosti. Voi tomuto neduhu a ohrozeniu pravdivosti treba argumentova s rovnakou nstojivosou ako voi prvmu.
Ak sme v prvom prpade uvaovali o korekcii prirodzenej pravdivosti a
odvahy dva najavo to, km lovek je skrze lsku (caritas), mnohokrt
bva deficit prirodzene vitlnej (predmorlnej) odvahy by sebou, by
pravdivm, dekompenzovan vierou a sprievodnou ndejou. Ke lovek kresan skutone ije v slade s tm, km je, a to i v slobodnom a
otvorenom vonkajom prejave, nein tak poda Pescha vlastnou silou,
ale z Boieho daru motivovan vierou a radostnou dverou v prsub
i psobenie blaenosti, o ktorej pu evanjeli.3 erpanie z tejto duchovnej sksenosti me a aj psob sptne na prirodzen pravdivos,
ktorej dva chbajcu odvahu.
6 GUARDINI, R., Pravdivost jako ctnost, s. 57.
2 GUARDINI, R., Pravdivost jako ctnost, s. 58.
3 Porov. PESCH, O., H., O prav kesansk otevenosti, s. 74.

53

Odcudzenie sa loveka pravde

Zmysel cnosti pravdivosti sa z inho uhla pohadu odhal aj tm,
e poukeme nielen na krajnosti, medzi ktormi je cnos, ale aj na to,
o pravdivosti priamo protire, ie na tie javy, ktor sa stavaj bezprostredne proti cnosti, proti pravde a nakoniec i proti samotnmu ivotu.
Tom Akvinsk za protipl pravdivosti povauje lo. Lo je neprirodzen, lebo odporuje lske4, teda sile zjednocujcej loveka s najpvodnejmi pramemi vlastnho bytia, s Bohom a s druhmi umi.
Lou lovek vonkajmi prejavmi naznauje in, ne o je v skutonosti5, teda predstiera a chce vyvola zdanie nieoho inho. Poda znalcov udskej due tak rob preto, lebo jeho cieom je osobn prospech
(lucrum) a mrna slva (inanis gloria)6. Takto vntorne disponovan lovek kon svoje skutky pre aplauz, prest a pozornos, resp. pre
obklopenie sa materilnymi vhodami. Na spsob pokrytca predstiera
osobu niekoho inho, cnostnho; avak cnos si neberie za cie ako tiaci ju ma, ale poda zdania, ako chcejci vyvola zdanie, e ju m.7
Najlep spsob, ako sa pribli k druhmu, je toti vzbudi zdanie, e
sme z rovnakho hodnotovho sveta.8 Takto lovek je kruto boh,
lebo vetko podriadil diktatre egoizmu. Nie je pomlen, ale podahol
tbe stava seba bez Boha, bez sptosti s pravdou, bez vzby na najvntornejie pramene svojho bytia. Solovjov vemi sugestvne vykreslil povahu tohto loveka v jednej zo svojich poviedok. Pe: Vedom si vekej
sily ducha v sebe, bol vdy presvedenm spiritualistom a jasn rozum
mu vdy ukazoval skutonos toho, v o treba veri: dobro, Boha, Mesi9 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 110, a. 4.
5 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 111, a. 1.
6 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, 111, 3 ad 3.
7 Porov. S. THOMAE DE AQUINO: STh II-II, q. 111, a. 3 ad 1.
8 Porov. ROSZAK, P., La hipocresa y sus peligros. El sermn Attendite a falsis de
Toms de Aquino, s. 605.

54

a. V to veril, miloval vak iba seba samho. Veril v Boha, ale v hbke
due nevdojak a mimovone dval prednos sebe pred Bohom. Veril v
dobro, ale vevidiace oko Venosti vedelo, e ten lovek sa sklon pred
zlou silou, len o si ho tto zska nie klamom citov a nzkych vn, ba
ani vysokm vnadidlom moci, ale pomocou nesmiernej samobosti.9
Tom Akvinsk nazva simultorov pravdy falonmi prorokmi
a poda evanjeliovho vyjadrenia (Mt 7,15-26) ich prirovnva k vlkom
prichdzajcim v ovom rchu, chladnokrvne a bez scitu rabujcim
to najhodnotnejie v ivote loveka, duchovn ivot. Ve o nastane,
ke sa tba loveka po pravde a dobre bude ivi interpretciami nepravch prorokov, dezorientujcimi interpretciami, za ktormi sa
skrva tba zvies ud, aby oslavovali proroka a nie pravdu samotn?
Bolo povedan, e pre spoloensk ivot je nevyhnutn zaloi vzjomn komunikciu na vzahoch dvery. o sa vak stane, ke bude tto
dvera kruto vyuit a zneuit?
loha univerzity v nadobdan cnosti pravdivosti
Dosah prenikania li, predstierania a zdania do spoloenskch
truktr m nedozern dsledky. Spsobuje nedveru a zmtok, teda
to, omu by sa spolonos mala vyhba aj za cenu vekch obet, lebo sa
niia jej zklady. Ak pecifick imitcie skutonho a pravdivho meme pozorova v univerzitnom ivote? Ktny medzi fenomnmi zdania presadzujcimi sa v akademickom prostred, ale nielen tam, uvdza tendenn prezentciu, teatrlne zviditeovanie sa, nahrdzanie
skutonej medziosobnej komunikcie prieskumami a sociologickmi
metdami, nebadan prijmanie a povyovanie provizrnych rieen na
sas systmu, nenleit zniovanie nrokov na univerzitnch tudentov, i byrokratick tlak na pedaggov.10 Nestoj za vetkmi tmi14 SOLOVJEV, V., Legenda o Antikristu, s. 10-11.
14 Porov. KTNY, I., Odcudzenie zkladnmu aspektu povolania. pecifik teologickomorlneho odlenia i v chpan Magistria Cirkvi ostatnch desaro, s. 116-117.

55

to javmi snaha oslabi pozciu univerzity v jej poslan ri vzdelanie a

pravdivos, napomha mladm uom nachdza cestu k sebe samm a
v konenom dsledku i k k chpaniu sveta? Ktorej vldnej garnitre
ide skutone o pln rozvinutie sa obanov? A na druhej strane, nestane
sa univerzita, ak podahne vplyvu zkona zdania, nakoniec kolaborujcou a zvedenou falonmi prorokmi? Nenech potemnie a zoslabn
jasn, no obaujce hlasy skutonch prorokov udskej vekosti zakorenenej v dobre, ktor presahuje biv suby udskch nositeov moci?
Preto to, o me univerzita prinies do spoloenskho diania, to je
popri zasvcovaniu tudentov do istch vsekov reality ono star a vdy
znovu aktulne umenie rozliova (ars discernendi) medzi skutonm a
zdanlivm.11 Nieomu tak bytostnmu vak nie je mon vo vlastnom
zmysle slova naui; toto umenie je mon iba prebudi a cibri. V prvom rade vytvorenm plodnho priestoru vmeny a tie tm, e samotn
osoby, ktor univerzitu tvoria, sa neprestan ui od vec, ktor nemu
klama a v realite stelesova stle pravdivejie vyjadrenie seba samch.
Zoznam pouitej literatry
GUARDINI, R. 1993. Pravdivost jako ctnost. In: Teologick texty. ISSN
0862-6944, 1993, . 2, s. 57-58.
KTNY, I. 2011. Odcudzenie zkladnmu aspektu povolania. pecifik teologicko-morlneho odlenia i v chpan Magistria Cirkvi ostatnch desaro. In: Studia Aloisiana. ISSN 13380508, 2011, ro. 2, . 1,
s. 109-120.
PESCH, O. H. 1998. O prav kesansk otevenosti. In: Rahner, Karl
Welte, Bernhard (eds.). Novou odvahu k ctnosti. Praha : Vyehrad, 1998.
s. 68-76. ISBN 80-7021-173-3,
11 Porov. ROSZAK, P., La hipocresa y sus peligros. El sermn Attendite a falsis de
Toms de Aquino, s. 602.

56

ROSZAK, P. 2012. La hipocresa y sus peligros. El sermn Attendite

a falsis de Toms de Aquino. In: Scripta theologica. ISSN 0036-9764,
2012, vol. 44, s. 584-611.
S. THOMAE DE AQUINO. 1856. Scriptum super Sententiis [skratka
Super Sent.] Textum Parmae 1856. Dostupn na internete: <http://
www.corpusthomisticum.org/iopera.html>.
S. THOMAE DE AQUINO. Summa Theologiae [skratka STh] Textum
Leoninum Romae 1888. Dostupn na internete: <http://www.corpusthomisticum.org/iopera.html>.
SOLOVJEV, V. 1936. Legenda o Antikristu. Olomouc : Krystal, 1936.

57

HODNOTY MOTVY I CIELE NHO KONANIA

PETER KONDRLA

Abstrakt
V terii hodnt sa tvrd, e spsobom existencie hodnt je ich
platnos. Uvaujeme o hodnotch ako platnch a o ich ontologickom
statuse. Platn hodnoty s predmetom nho poznania a stvaj sa motvom i cieom nho konania. Konanie na zklade poznanch hodnt
smeruje nielen k dosahovaniu objektu hodnoty, ale zhodnocovaniu reality. Kladieme si otzku: Ak je vzah medzi poznanm hodnt, ich
zvntornenm a konanm dobra?
Hovori o vzname ptra Jozefa Opralu, znamen hovori o praxi, o konan loveka, motivcii a zmysle konania. Ak chceme hovori
o konan loveka, chceme hovori o motivcii, ktor loveka k tomuto
konaniu privdza. Touto motivciou je prve hodnota, ktor nm dva
odpove na zkladn otzku, preo konme tak, ako konme. Hodnota
nm dva odpove na otzku motivcie, teda tartu a zaiatku konania a zrove je aj cieom toho, o chceme dosiahnu. Z tohto hadiska
m hodnota nezastupiten vznam pre rozhodovac proces a pre cel
sebarealizciu loveka. Pochopitene hr rozhodujcu lohu aj pri posudzovan morlnych hodnt a pri tvorbe etickho kontextu socilnych
celkov.
o je hodnota?
Sledova pojem hodnoty meme z historickho alebo systematickho pohadu. Historick hadisko sme brali do vahy v prcach Filozofia hodnt v 19. storo (2007) ako aj v prci Tri aspekty skmania
hodnt (2013). Preto teraz polome draz na systematick stanovis58

ko, ktor nm umon rozvin pochopenie hodnoty ako praktickho

nstroja hadania a dosahovania dobra v ivote loveka. Zkladn a
najpouvanejia defincia hodnoty je, e ide o kvalitu objektu, ktor je
meran adekvtnou normou.
S touto definciou prichdza v slovenskom prostred Vross vo
svojej prci vod do axiolgie, stotouje sa s ou Brok v prci Hodnoty a hodnotenie, ako aj Diatka v prci O etike a hodnotch (2005).
Uveden defincia reflektuje snahy americkho behavioristu a semiotika
Ch. Morrisa, ktor chcel pristpi k hodnotm ako k meratenm vlastnostiam, priom vak chce zachova ich transcendentn rozmer, ako
aj rozmer normatvny, ktor je spomenut v predchdzajcej defincii.
Podobn prstup vol aj Robert S. Hartmann, ktor sa v polovici minulho storoia snail fundova axiolgiu ako vedu so vetkmi atribtmi,
ktor m ma modern veda. Tento pokus realizuje vo svojej prci The
Structure of Value: Foundations of Scientific Axiology (1967), ktor
vak smeruje od semiotiky k psycholgii a socilnym vedm. Tak sa
postupne axiolgia, aspo v nami naznaenej lnii, dostva od hadania
vznamu hodnt k ich praktickmu vyuvaniu v marketingu, prpadne
v riaden firiem, ako aj pri tvorbe politickch alebo medilnych stratgi. To samozrejme vedie k presvedeniu, e hodnota je len jednm z
mnohch nstrojov, ktor meme pouva v rmci trhu a manipulcii
s lovekom. Marketingov stratgovia si tento fakt uvedomuj, pretoe
hodnota nie je spojen iba s dobrm pocitom, ktor sprevdza loveka
pri jeho trhovch aktivitch, ale hodnota je spojen aj s mravnm rozmerom udskho bytia a prve tento rozmer dva loveku utvrdenie o
sprvnosti vlastnho rozhodnutia a smerovania.
Meratenos hodnoty
Ak sa priklonme k faktu, e hodnoty meme mera, samozrejme adekvtnou normou, potom je na mieste dleit otzka: Kto m v
kompetencii definovanie a stanovovanie noriem? Teda kto je kompe59

tentn, aby rozhodol, o je dobr a o nie. Odpove na tto otzku je

vemi dleit, pretoe v tejto odpovedi sa rozhoduje o tom, i budeme
povaova hodnoty za podriaden nmu nzoru alebo budeme n nzor podriaova hodnotm. Prve monos mera hodnoty ns vedie
k tomu, e sa sname hodnotu chpa ako nieo, o je v kompetencii
nho vedomia, teda ako nieo, o om rozhodujeme my.
Motivcia nho konania strca rozmer transcendentnej uachtilosti, v ktorej hadme zmysel vlastnho konania. Naopak etick princpy, ktor boli alebo by mali by nadraden nam osobnm tbam a
preferencim, sa podriauj relativizujcemu postoju modernej slobody bez zodpovednosti. Latour oznauje tto tendenciu ako prechod z
roviny transcendencie do roviny imanencie. Znamen to, e z hodnt,
ktor sme vnmali ako idelne objekty nachdzajce sa v transcendentnej dimenzii, stvaj sa vlastnosti objektov, ktor s posudzovan v naom vedom, teda v dimenzii imanentnej.1 Citovan autor upozoruje,
e posun k imanencii hodnt nie je vsledkom postmodernch snh o
zavedenie plurality, ale je to vsledok modernch snh, ktor chceli a
chc cel realitu, vrtane hodnt a noriem vtesna do udskho vedomia, ktor napokon rozhoduje o vetkom.
Ak m by hodnota motvom nho konania, tak by mala by idelna, transcendentn, teda nedosiahnuten. Neustle ns vyzvaj k
novm a novm snahm o jej napanie. Ak vak plat, e vetko je
mon, anything goes, zrove plat, e hodnotn je vetko, o chceme
a povaujeme za hodnotn my v naom vedom. V takomto prpade
vak plat, e nekonme to, o je dobr, ale to, o chceme a povaujeme
za dobr. Na jedenej strane sa otvra priestor, ktor nekladie slobode
loveka nijak prekky, na druhej strane nem ani limity a normy, ktormi by sa riadil. A tak sa sprva ako nomd, o ktorom hovor naprklad
Deluze. Je to nomd, ktor vade kam prde, nachdza pravdu.2 Medzi
jednotlivmi oblasami pravdy tak nie je ani hierarchia ani svzanos.
1 LATOUR, B., Nikdy sme neboli modern, s. 167.
2 Porov. DELEUZE, G. - GUATTARI, F., Nomadology: The War Machine.

60

Nie je teda svis medzi tm, to o plat tu a o plat na opanej strane

spolonosti, pretoe kad m nrok na svoju pravdu. Strca sa centrlna hodnota, ktor by charakterizovala pecifikum udskho bytia a na
zklade ktorej by sa lovek identifikoval so sebou samm.
Objektivita hodnt a pravdy
Napriek tomu, e pojem objektvnej pravdy vyvolva vrazn antipatie u mnohch mysliteov, predsa len budeme tento pojem pouva
a budeme sa snai, aby sme ho pouvali korektne. V modeli subjektvnych hodnt a pravdy, kde je vetko mon, pojem objektvnej pravdy
strca zmysel. Objektivita pravdy a hodnt ako motvov nho konania
sa stala obeou ambci modernho rozumu, ktor si poloil za lohu
pozna a uchopi objektivitu vlastnmi prostriedkami, odstrni transcendenciu a vetko ovldnu vlastnmi pravidlami. Najskr sa rozum
poka pochopi, o sa deje vo svete, potom si stanovuje vlastn pravidl, naprklad Kant vo svojich kritikch a nakoniec vytvra systm,
v ktorom m vetko svoje miesto. Nie vak tak, ak mu je dan jeho
bytostnou kontitciou, ale tak, ako mu uril lovek. A to ist sa deje
aj s hodnotami. Je v moci loveka rozhodn, o je dobr a o nie, je v
moci loveka rozhodova o charaktere morlnych kategri a nakoniec
rozhodova aj osudoch inch. Rozum si stanovuje kritri, poda ktorch bude hodnoti morlne princpy a hodnoty. Musia to by kritri
racionlne a imanentn udskmu vedomiu. V prpade Kanta vak prichdza do oblasti hodnt jedna zsadn poiadavka. Hodnotou o sebe
je lovek, aj ke vec o sebe je nepoznaten, o hodnote loveka napriek
tomu nemono pochybova. Hodnotu lovek nezskava vaka inom a
zsluhm, je sasou jeho bytosti. Inak povedan, je transcendentn a
nie je v naej moci ju ignorova, zrui alebo meni. Prve transcendencia hodnoty loveka ako najvyej hodnoty, ku ktorej sa rozum doke
dopracova, je problmom pre jestvujce tendencie rozumu osvietenskho.
61

Prve na tto situciu reaguje pter Oprala, ktor reflektuje vo

svojej psomnej tvorbe, ale ete viac v praktickej innosti, sinnos objektvnej pravdy a hodnoty s jej uskutoovanm. V momente, kedy sa
stretvaj dve ideolgie vychdzajce z jednej spolonej platformy a
tou je devalvcia hodnoty loveka, ktor m o sebe. Na jednej strane
ideolgia materializmu v podan tzv. socializmu a na strane druhej ideolgia materializmu v podobe tzv. kapitalizmu. Obe ideolgie zabudli
na hlavn zloku a tou je lovek. V kontexte socializmu je podroben
dikttu spolonosti a jej morlky a v kontexte kapitalizmu je sasou
masy, ktorej hodnotov preferencie s minimalizovan na spotrebu ako
jedin meraten aspekt existencie loveka. V oboch prpadoch je hodnota loveka zabudnut a lovek sa stva prostriedkom a nie cieom.
Ak hovorme o prepojen pravdy a inu, hovorme o etike, ktor
stoj na transcendentnch princpoch a tieto princpy uskutouje v relnej praxi. To znamen, e vieme, o chceme, a to aj robme. Nenachdzame sa v neistote relativizmu, ani v przdnote spotrebnho kalkulu,
ale nachdzame sa v istote objektvnej pravdy, ktor je zdrojom istoty
nho konania. Pozna pravdu o loveku, znamen pochopi a prija
jeho hodnotu o sebe. Na zklade prijatia hodnoty druhho loveka a po
interiorizcii tejto hodnoty je na rade konanie. Prija a pochopi hodnotu inho loveka znamen kona a chcie kona dobro druhmu a pre
druhho. Prve v tom spova motivan funkcia hodnoty, je to vzva
ku konaniu dobra, prijatiu inho loveka, kadho loveka.
Hodnoty medzi motvom a inom
Preklen motivan a explanan rovinu je mon nvratom k
etike, o ktorej hovoril pter Oprala, teda k etike, ktor vychdza z transcendentnch princpov, teda k etike, ktor stoj na objektvnej a nespochybnitenej pravde. Nejde vak o pravdu, ktor by mala by zdrojom
totality a nsilia, ako by si to predstavoval modern rozum. Je to pravda, ktor ukazuje hodnotu loveka, jeho dstojnos a miesto v Boom
62

plne.3
Vrti sa k transcendentnej pravde je mon iba cez vieru a kresansk etiku, aspo v naich podmienkach. Transcendentno nememe pochopi, pretoe ns presahuje a rovnako ho nememe vtesna do
kategri nho rozumu. V tomto zmysle meme skma hodnoty nie
ako produkty nho rozumu, ale objekty, ktor stoja mimo ns a ktor pre ns predstavuj prototypy pre nae konanie. S to idely, ktor
uruj smer individulnej existencie a smerovanie dejn udstva a s
spojn s Bohom.
Iba ak pravda a hodnoty bud objektvne, mu by vzormi a motvmi konania. Tieto vzory a motvy nie s donucovacmi prostriedkami, ale s nstrojmi slobody, s to nstroje, ktor ns zbavuj totality a
nie cesty, ktor ns ved k totalite a strate slobody. lovek m v podobe
hodnoty ponknut motivciu, ktor ho privdza k monosti zvoli si
vlastn cestu, ktorou bude smerova k naplneniu idelu. lovek je teda
slobodn vo svojom vbere cesty. Zrove pred nm stoj zodpovednos, i cestu a prostriedky, ktor si vyberie, poved k cieu alebo nie.
Modern rozum si chce vybera nielen cestu, ale chce si vybera
aj cie. To vak nie je mon, pokia chpeme cie ako transcendentn.
Cieom je lovek a jeho hodnota. Transcendentn cie je ako hodnota absoltna a nespochybniten rozumom. Potom meme tvrdi, e
dobro je jedno a je cieom konania kadho loveka. V opanom prpade, ak je dobro v moci loveka, je to iba arbitrrny pojem a kad si
pod nm me predstavi okovek. Zodpovednos za konanie dobra je
najdleitejm motvom konania kadho loveka a zrove je aj jeho
cieom. Dosiahnutie dobra je naplnenm ambci vlastnej zodpovednosti, ktor m lovek za konanie dobra.
Vrti etike transcendentn princpy, znamen vrti ju k jednej
pravde, jednmu dobru a zrove to znamen necha loveku priestor
pre realizciu seba samho a vybudovanie vlastnej identity. Hodnoty a
objektvna pravda nie s pascou pre slobodu, naopak s prostriedkom
3 HLAD, ., Hugo Rahner e la teologia kerygmatica, s. 47.

63

pre to, aby vynikla jedinenos a originalita loveka pri hadan ciest k
hodnote. Ak sme naznaili, e hodnota je nielen motvom, ale aj cieom
konania, potom sme chceli naznai, e hodnota pochopi vlastn konanie je mon len cez dimenziu transcendencie, ktor brni relativizcii a zrove ponka istotu, ktor je aj ponukou slobody.
Pter Oprala tto istotu poznania premietol do prepojenia etiky
so socilnou prcou. Realizciu jeho zmeru dnes vidme v podobe
vzniku mnohch pracovsk, ktor sa venuj socilnej prci, no zrove sledujeme stup z pozci etiky na pozcie prva. Socilna prca m
svoj zkladn rozmer v slube druhmu a t vychdza z pochopenia
dstojnosti loveka. Z tohto pochopenia sa nakoniec odvjaj vetky teoretick a praktick innosti, ktor socilna prca vykonva. Prve socilna prca ako pomoc loveku m zmysel iba ak vychdza z hodnoty
loveka. Nie z nariadenia ttnej moci, ani z poverenia kompetentnch
radov. Etika nie je akademickm uvaovanm nad tm, o je dobro, ale
je jeho praktickm konanm.
Etick kdex socilneho pracovnka, ktor je v sasnosti v platnosti, vychdza z toho, e prvm a zkladnm momentom pre vkon
socilnej prce je dstojnos loveka, i u ide o klienta alebo socilneho pracovnka. A prve na tento zkladn moment je nevyhnutn neustle pamta a nanovo ho rozpracovva v kontexte etiky.4 Prepojenie
motvu v podobe etickho vysvetlenia hodnoty loveka cez pochopenie
tejto hodnoty a k jej rozvjaniu v praxi je model, ktor zavdzal Oprala a ktor sa ukazuje ako jedine vchodisko pre aliu budcnos tak
etiky, ako aj socilnej prce. Samozrejme op je potrebn zdrazni, e
ide o kresansk etiku, ktor repektuje loveka a jeho hodnotu.
Zver
Na zver paralela. Tak ako Latour napsal, e sme nikdy neboli modern a nedosiahli sme ambciu vlastnej rozumnosti, tak pter Oprala
4 LYKO, M., Missionary work in families according to the 10 Commandments, s. 44.

64

naznauje, e sme sa chceli sta dobrmi, ale pritom sme nenali dobro
ako tak. Rozpustili sme ho v relativizme rznych teri, podrobili sme
ho kritike vedeckosti. Chceli sme sa oslobodi od pt etiky a zabudli
sme, e cieom etiky nielen len pozna dobro, ale, a to hlavne, vies ud
ku konaniu dobra, k videniu druhho loveka ako najvyej hodnoty
o sebe. Takmer by sa iadalo da za pravdu Sokratovi, ktor bol presveden o tom, e kto dobro pozn, ten ho aj kon. A ak sme dnes
svedkami toho, e sa okolo ns deje vetko mon len nie dobro, potom
to me by dsledok prve nepoznania a nepochopenia dobra. Nepoznanie neznamen nevedomos, ale znamen skr omyl v rozliovan
hodnt a v chpan ich obsahu a vznamu.
Dobro nie je okovek, o si zvolme, nie je to ani hlas verejne
mienky i reklamy. Zrove je pochopenie dobra vemi jednoduch,
pretoe je prtomn v kadom loveku. Pochopenie tohto jednoduchho a zkladnho faktu ns me privies nielen k efektvnemu prepojeniu teoretickej etiky a socilnej praxe, tak ako to robil pred 20. rokmi
pter Oprala. Me ns privies aj k pochopeniu naich civilizanch
socilnych neduhov, ktor sa prejavuj ahostajnosou, nezujmom a
netoleranciou k inm uom a ich problmom. Vzia prepojenia poznania a konania dobra je najvym idelom, ku ktormu sa me lovek
vyda. Je to vzia, ktor reflektuje dstojnos loveka. Nielen toho, ktor
je v ndzi, ale aj toho, ktor pomoc poskytne v mene dobra. Lebo odmietnutie dstojnosti inho loveka je odmietnutm dstojnosti seba
samho.
Zoznam pouitej literatry
BROK, V. 2004. Hodnotenie a hodnoty. Nitra : UKF, 2004. 248 s. ISBN
80-8050-680-9.
DELEUZE, G. GUATTARI, F. 1986. Nomadology : The War Machine.
New York : Semiotext(e), 1986.
65

DIATKA, C. 2005. O etike a hodnotch. Nitra : UKF, 2005. ISBN 808050-822-4.

HARTMAN, R. S. 1967. The structure of value: foundations of scientific
axiology. Illinois : Southern Illinois University Press, 1967.
HLAD, . 2013. Hugo Rahner e la teologia kerygmatica. Praha : EVC,
2013. ISBN 978-80-87386-16-3.
KONDRLA, P. 2007. Filozofia hodnt v 19. storo. Nitra : UKF, 2007. 81
s. ISBN 80-8094-027-4.
KONDRLA, P. a kol. 2013. Tri aspekty skmania hodnt. Ljubljana :
KUD Apolkalipsa, 2013. 122 s. ISBN 978-961-6894-29-6.
LATOUR, B. 2003. Nikdy sme neboli modern. Bratislava : Kalligram,
2003. ISBN 80-7149-595-6.
LYKO, M. 2013. Missionary work in families according to the 10 Commandments. In: Clinical social work : international scientific group of
applied preventive medicine I - GAP Vienna, Austria. - ISSN 2222-386X,
Vol. 4 , no. 1 (2013), p. 41-43.
VROSS, M. 1970. vod do axiolgie. Bratislava : Epocha, 1970.

66

PODOBY DOBRA A PROBLM ZLA V DIELA JOZEFA OPRALU

MRIA KLOBUICK

Abstrakt
Postavenie loveka v dnenom svete plnom fyzickho a mravnho
zla vyvolva u mnohch obavy. Svet je zapleten do sporov, hdok a nebezpeenstiev, ktor ohrozuj udsk slobodu, svedomie i nboenstvo.
Ist obavy pociuj nielen t, o s ukrten alebo utlaovan, ale aj t,
ktor sa teia vhodm pokroku, bohatstva a moci. A hoci nechbaj
udia snaiaci sa odstraova mnoh nedostatky pomocou hmotnch
prostriedkov, predsa v hbke srdca loveka existuje nepokoj. Tento nepokoj sa vzahuje na zkladn otzky udskho ivota. Je spojen so
zmyslom ivota, so starosou o budcnos loveka i celho udskho
pokolenia.
Zmysel morlky
Hadanie zmyslu morlky u loveka je dnes rovnako ako v minulosti bytostnou otzkou. Nezabudnuten ppe Jn Pavol II. sa k hadaniu zmyslu morlky vyjadril takto: Na prahu 21. storoia je morlka
oblasou obrovskho zmtku. S pojmami ako dobro a zlo, cnos a
povinnos sa kad pohrva, ako sa mu zachce, a strcaj svoj ben vznam. o je niekomu odporn, in poklad za zkladn udsk
prvo. o je pre niekoho skutok milosrdenstva, pre druhho je zloin
pre vlastn prospech. Ke djde na problm morlky, sasn svet hr
neraz rolu starho cynika Pontskho Pilta s jeho pohdavou otzkou:
o je pravda? (Jn 18,38). Pilt i vea dnench ud sa nazdva, e
touto otzkou sa kon cel diskusia o morlke. Jn Pavol II. v encyklike
Veritatis splendor naznauje, e tto otzka je vlastne iba zaiatok.5
5 WEIGEL, G., Svedok ndeje. ivotopis ppea Jna Pavla II., s. 727.

67

Profesor Diatka poznamenva: Morlka nie je iba vecou poznania, ale predovetkm udskho sebauvedomenia a nm orientovanho
sprvania, je zleitosou svedomia, ktor tto orientciu odobruje a
oceuje jej vsledky, presvedenia ustavine konfrontovanho s nrokmi kadodennho ivota, je vecou jedinenej a pritom slobodnej
bytosti, ktor je zodpovedn za svoje ponanie nielen sebe samej, ale
pospolitosti, ktorej va za svoju vedom existenciu a napokon vetkmu, o tto existenciu, ie toto sebavedom a slobodn jestvovanie
umouje.1
o je teda morlne? o chpeme pod pojmom morlna innos?
Je to tak innos, ktorou hodnotme alebo rozoberme dan udalos
v rmci vlastnho sudku alebo poda spoloenskch a kultrnych zsad. A prijmame za ne pln zodpovednos. Aj preto v povedom ud
stle psob predstava, e morlka je aksi sbor pravidiel, ktor uom
ukazuj i dokonca predpisuj, o maj a o nemaj robi. Nie kad
tak predstavu odmieta, ale takmer kad pripa, e tm morlka limituje monosti udskho sprvania, lebo predpisuje, o sa m a me
robi a zakazuje to, o sa robi nem a nesmie.2
Spravodlivos
Polome si otzku: sta len sama spravodlivos? Cit pre spravodlivos, ktor mme v sebe, ns upozoruje na vetko, o sa protiv
spravodlivosti, i u medzi jednotlivmi umi alebo spoloenskmi
triedami, medzi nrodmi, ttmi, obianskymi systmami, v celom
svete. Tieto hlbok a mnohotvrne duchovn snahy, nachdzajce sa v
podvedom dnenho loveka, svedia o etickej povahe zpasov a bojov
prebiehajcich vo svete.
Uvonenie mravov postihuje prve tieto citliv strnky udskho
ivota a spoluitia. S tm vak prichdza aj krza pravdivosti v me1 DIATKA, C., O etike a hodnotch, s. 74.
2 DIATKA, C., O etike a hodnotch, s. 79.

68

dziudskch vzahoch, menia pravdovravnos, snaha, ktor v styku s

inmi umi had len svoj prospech, zmenen zmysel pre skuton
spolon dobro a via nklonnos k zanedbvaniu tohto dobra. Take
nakoniec vetko strca svoju posvtn povahu a stva sa asto akosi neudskm: lebo lovek a spoloenstvo, ktormu ni nie je svt, napriek
vetkmu vonkajiemu zdaniu mravne upad.3
Mnoh udia dnes tvrdia, e podstatou modernho udskho delu
je pluralita, a maj pravdu. Prve preto je vemi potrebn poukza na
vzjomn svislos medzi morlnymi pravdami a slobodou. Bez pravdy
toti niet opravdivej slobody. V intelektulnej klme, v ktorej vldne
relativizmus, Jn Pavol II. kladie latku morlky v encyklike Veritatis
splendor znane vysoko, ke tvrd, e do udskho delu je zabudovan univerzlny morlny zkon zkon, ktor je spolonm jazykom
vnej diskusie o morlke, pre ud rozlinch kultr a ivotnch sksenost. Pochopi tto zakorenenos morlneho ivota v univerzlnej
udskej povahe je poda ppea zklad, na ktorom sa d stava nov
humanizmus schopn obhajova udsk dstojnos.4
Aj pravidl morlneho konania s tak a nemu by in, ak
maj plati pre vetkch a vies kadho z ud k iaducemu sprvaniu, ie k takej pti labyrintom sveta, v ktorom sa sce kad pohybuje
inak, ale vetci s kadm a kad so vetkmi m spene spolunava,
nielen s tmi, s ktormi spolupracuje, ale aj s tmi, o sa len prizeraj,
nielen s rovnako zmajcimi, ale aj s umi inho presvedenia, inej
viery, nielen s priatemi, ale napokon aj s neilivcami alebo dokonca s
nepriatemi.5
Otzky dobra a zla
Od prvho bolestnho vzdychu praloveka a po smrten vdych
4 JN PAVOL II., Dives in misericordia (Bohat na milosrdenstvo), s. 55 58, b. 12.
4 WEIGEL, G., Svedok ndeje. ivotopis ppea Jna Pavla II., s. 28.
5 DIATKA, C., O etike a hodnotch, s. 80- 81.

69

loveka, udia sa ptaj rozhorene alebo rezignovane, stoicky bezcitne

alebo oddane do otcovskej opatery Boej, ak m zmysel boles, omyl,
utrpenie a smr. Jednch to privedie k Bohu, aj ke s otzkou preo (si to dovolil?). Druhm to nedovol uzna Boha za Boha, pripusti
jeho jestvovanie, a to na zklade odvodnenia: Boh neme jestvova,
pretoe jestvuje boles. Prv uznvaj nadzmyslovos Boha a svoju obmedzenos, a teda zachovvaj pozitvny vzah k Bohu napriek tomu,
e nemu pochopi, preo Boh nezasiahne do chodu sveta, aby odstrnil zlo. Druh vyslovia v rozlinch obmench znmu Schellingovu
alternatvu: Alebo je Boh vemohci, a vtedy nie je dobr, alebo nie je
dobr, a vtedy nie je vemohci. i v jednom alebo v druhom prpade
Boh nie je Bohom.6
lovek so svojou krehkosou bytia m v sebe i urit vroden
slabos morlnej povahy. Vedno s tm sa spjaj rozlin utrpenia, na
ktor Biblia poukazuje ako na trest za hriech. Cel ivot loveka, tak
individulny, ako aj kolektvny, sa preto jav ako dramatick zpas medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou. Ba lovek zisuje, e je neschopn sm od seba inne premha npory zla, take kad sa cti
akoby sptan reazami. No sm pn priiel oslobodi loveka a posilni
ho tm, e ho vntorne obnovil a vyhodil kniea tohto sveta (porov.
Jn 12,31), ktor ho dral v otroctve hriechu. Hriech napokon oklieuje
loveka, lebo mu preka dosiahnu udsk plnos. Vo svetle zjavenia
nachdza svoj konen zmysel vzneen povolanie i hlbok bieda, ktor udia prevaj.7
Tba po evidentne jestvujcich a nezvisle od ns platnch princpov etiky je vak vemi siln a vetko, o jej vychdza v strety, nm
prina pocit istoty. Niekedy na to posta zlat tea, pravda nielen to
biblick. Nie je nhodn, e vetky nboenstv sa viac i menej zapodievaj aj etikou a odvodzuj jej zkladn normy zo zkonov Boch,
ktor s vdy vyjadrenm toho najzkladnejieho, ako spochybnite6 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 37.
7 JN PAVOL II., Pam a identita, s. 25.

70

nho dobra. A ke lovek napln svoj ivot silm o dosiahnutie ohosi

tak vzneenho, o je samo osebe dokonal, a preto m, alebo malo by
ma t najvyiu cenu pre vetkch, tak potom m jeho ivot zmysel a
hodnotu ctyhodn, tak, ktor ete aj zomierajceho ubezpeuje, e
neil zbytone8, dodva profesor Diatka.
Problm zla v diele Jozefa Opralu Kresansk etika
Pter Oprala kontatuje: Nastolen otzku mono vak postavi
aj in: Preo Boh vbec stvoril loveka, ak vedel, e spcha zlo a tm
pritiahne na seba nekonen neastie? Nepad tm vetka zodpovednos za zlo na Boha? Na tto otzku je naozaj ako odpoveda, lebo
ide o tajomstvo, neprstupn nmu rozumu. Na zklade spomenutch
princpov vieme viac-menej odvodni, e zlo, ktor spchaj udsk
tvory, nemono nijako pripsa Stvoriteovi, a teda sa tm nenatrb
ani jeho svtos, ani jeho spravodlivos. Ako vak mono da do svisu
stvorenie loveka, o ktorom Boh udsky povediac predvdal, e nedosiahne svoj ven cie, s nekonenou lskou Boou ku vetkmu, o
jestvuje? Pre n boh rozum tento problm ostane navdy nepreniknutenm tajomstvom.9
Niektor filozofi tvrdili, e vetko je Boh, aj svet je Boh a vznikanie
sveta je vznikanm Boha (panteizmus), in zase povedali, e svet je nevyhnutnm vronom Boha vytekajcim z tohto pramea a vracajcim
sa k nemu. A ete in tvrdili, e jestvuj dva ven princpy, Dobro a
Zlo, Svetlo a Tma a ich neprestajn zpas (dualizmus, manicheizmus).
Poda niektorch z tchto koncepci je svet (prinajmenom hmotn)
zl, produkt padku, ktor treba zavrhn a prekroi (gnza), in zase
pripaj, e Boh mohol urobi svet asi na spsob hodinra a ke ho
dokonil, potom ho opustil a ponechal na seba samho (deizmus) a konene al neprijmaj nijak transcendentn pvod sveta, ale vidia v
8 DIATKA, C., O etike a hodnotch, s. 78.
10 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 50.

71

tom ru hru hmoty, ktor vdy jestvovala (materializmus). Vetky tieto pokusy svedia o pretrvvan a veobecnej platnosti otzky pvodu.
Toto ptranie je vlastnosou loveka.
Kristov spsob rieenia problmu zla je metodicky i obsahovo absoltne nov. Kristus nevedie diputy a neu katedricky. Hovor, ale
nie slovami, ale svojm ivotom. Kto chce pochopi jeho rieenie, mus
pozorne rozjma o jeho ivote, najm o jeho kulminanch fzach o
kri a zmtvychvstan. Vtedy spozoruje, e Boh priiel na svet, e sa
narodil v uritej historickej spolonosti a vzal na seba vetky jej rizik: nevinne trpel, podstpil prenasledovanie spravodlivch, utlanie
bezbrannch, obalobu poctivch, bezprvie slabch, vyuvanie chudobnch, umlanie hlsateov pravdy, uvznenie osloboditeov, toky
na pokojamilovnch a smr bohabojnch. Stvorite sveta a suvernny
pn tvorstva preval od prvho a do poslednho da svojho ivota
vetky rizik loveka. Jeho ivot sa v niom okrem hriechu nelil
od ivota ud jeho doby a jeho kraja. Zoi-voi tejto Boej "slabosti"
odvolal svoju alobu na Boha aj Ivan Karamazov (t. j. Dostojevskij) a
mnoh in pred nm a po om.10
Svet, v ktorom ijeme, sa asto zd by vemi aleko od toho, o
om ns ubezpeuje viera; sksenos so zlom, utrpenia, nespravodlivosti a smr akoby protireili Dobrej zvesti; mu otrias vierou a sta
sa pre u pokuenm. Otec zjavil svoju Vemohcnos najtajomnejm
spsobom v dobrovonom ponen a Zmtvychvstan svojho Syna, m
premohol zlo.
Mravn zlo
Problm fyzickho zla je napriek vetkm akostiam rieiten.
Telesn boles a smr s zlom, ale neprekaj v dosiahnut definitvneho a venho dobra. Naopak, v mnohch prpadoch s cestou k nemu.
Celkom in je to v otzke mravnho zla, ktor loveka odvrti s defi11 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 46.

72

nitvnou platnosou od jeho trvalho dobra a astia. V tomto prpade

problm zla nadobda takmer nekonen rozmery. "Problm teodicey"
sa objav iba tu, a to vo svojej najostrejej forme. Ak Boh je naozaj prozreten, ak zlo nie je pre neho niem neoakvanm, prekvapujcim,
preo nezamedz ven, bytostn frustrciu loveka? Odkia vlastne
pochdza mravn zlo? o je jeho podstata? Poksime sa da odpove
na tieto pliv otzky.11
Prvotnm hriechom ud vstpilo do sveta mravn zlo, neporovnatene aie ako fyzick zlo. Boh nie je v iadnom prpade, ani priamo,
ani nepriamo prinou mravnho zla. Ak ho dovouje, tak len preto, e
repektuje slobodu svojho stvorenia a tajomnm spsobom doke z
neho vyvodi dobro: lebo vemohci Boh, kee je nanajv dobr, by
nikdy nedovolil, aby v Jeho dielach jestvovalo tak zlo, aby zo samotnho zla nemohlo povsta dobro. To, e Boh povouje fyzick a mravn
zlo, je tajomstvom, ktor Boh vysvetuje vo svojom Synovi Jeiovi Kristovi, ktor umrel a vstal z mtvych, aby premohol zlo.
Koreom kadho mravnho zla, hriechu, je teda osobnos loveka ako slobodnej a po absoltnej autonmii tiacej bytosti. V mravnom zle, kde je vlune alebo aspo iastone zainteresovan telo je
dos ahko stanovi genzu hriechu: niie mohcnosti loveka (sklony,
pudy, vne), ktor s samy v sebe mravne indiferentn, sa chc uplatni
na kodu celku (autonmia niej prirodzenosti). Ak sa rozum a va
nepostavia proti ich anarchickej innosti, lovek sa stva zodpovednm
za neporiadok svojej osobnosti: vyie mohcnosti slia nim, duch
telu, venos asu je to akoby centaurus naruby, t. j. zvieracia tvr na
udskom tele.12
Ak sa poksime pochopi, o je hriech, musme najprv uzna hlbok
zvzok loveka s Bohom, lebo mimo tohto vzahu sa zlo hriechu ned
demaskova vo svojej skutonej totonosti odmietania a opozcie proti
Bohu, priom neprestajne vis nad ivotom loveka a nad dejinami.
12 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 48.
12 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 49.

73

Sloboda a slobodn rozhodnutie

Kto pozorne uvauje o mravnom zle a o jeho nenapravitench
nsledkoch, neubrni sa otzke: ak pd do hriechu nevyplva nutne z
duchovno-telesnej truktry loveka ako slobodnho tvora, preo Boh
nestvoril loveka tak, aby hoci slobodn, nemohol zhrei? Ve predsa konkrtne priklonenie sa k zlu nepatr k podstate udskej slobody.
Sloboda toti spova v monosti rozhodn sa pre nieo v oblasti dobra. Odpove na tto otzku je dos jasn: Boh nemohol stvori takho
loveka hmotno-duchovnho tvora (v ase a v priestore), lebo tak
lovek by bol zrove bytm stvorenm i nestvorenm, konenm i nekonenm, nhodnm i nutnm, zaprinenm i nezaprinenm. Pova plnos slobody a neby schopnm voli si zlo, predpoklad toti
absoltnu autonmiu a nekonen plnos vetkch dokonalost, a teda
uveden otzka obsahuje v sebe protireenie, ktor sce mono vyslovi,
ale nikdy nie realizova.13
Vo Svtom psme nenjdeme ani jedin vetu kresanskho posolstva, ktor by, hoci len iastone, nebola odpoveou na problm zla.
Preo Boh nestvoril svet tak dokonal, e by v om nejestvovalo nijak zlo? Vo svojej nekonenej moci by Boh mohol vdy stvori nieo
lepie. Ale vo svojej nekonenej mdrosti a dobrote chcel Boh slobodne
stvori svet, ktor by bol "na ceste" k svojej poslednej dokonalosti. Toto
vznikanie zahruje poda Boieho plnu aj to, e jedny bytia vznikaj a
druh zanikaj, e s tm najdokonalejm jestvuje aj menej dokonal, s
budovanm aj branie. S fyzickm dobrom jestvuje aj fyzick zlo a bude
tak dovtedy, km stvorenie nedosiahne svoju dokonalos.
Boh je dobr pastier, ba viac je otec, ktor sa hlasom svedomia
obracia na vntro loveka. Ak lovek napriek vetkej jeho starostlivosti
predsa sa len rozhodne proti jeho lske a zotrv v nezmyselnom odboji
voi nemu, nepritiahne si tm na seba ako trest zo strany Stvoritea znienie svojho jestvovania. Boh mu d i naalej monos zotrvva, vene
9 OPRALA, J. Kresansk etika, s. 50.

74

by, repektujc jeho slobodu. U Dante to vybadal. Preto napsal nad

vchod svojho pekla: Eterno amor mi cre ven lska ma stvorila.14
Ak je teda prav tvr kresanskej ndeje a jej morlny poklad?
Nov genercie mu budova na vedomostiach a sksenostiach predolch generci, podobne mu erpa z morlneho pokladu celho udstva. Morlny poklad udstva nie je prtomn tak, ako predmety, ktor
pouvame. Jestvuje ako vzva na slobodu a ako monos slobody. To
vak znamen vysvetuje v encyklike Spe salvi ppe Benedikt XVI.:
1. Sprvny stav udskch vec morlny blahobyt sveta nikdy nemono zaisti len prostrednctvom truktr, akokovek hodnotn by
boli. Napriek tomu, e s tak truktry nielen dleit, ale nevyhnutn, nemu a nesm vyluova z hry slobodu loveka.
2. Slobodu treba vdy zskava pre dobro. Slobodn shlas s dobrom nikdy neexistuje jednoducho sm od seba. Ak by jestvovali truktry, ktor by nezvratnm spsobom ustanovovali ist dobr usporiadanie sveta, popierala by sa sloboda loveka, a preto by v konenom
dsledku tieto truktry vbec neboli dobr.15
lovek je vzhadom na svoju duchovn truktru schopn slobodnho rozhodovania, ktor sa odohr v okamihu, no me trva i
dlh as. Zsadne plat, e udsk va me chcie iba dobro alebo
presnejie iba to, o sa jej predstav ako dobro i skuton, i zdanliv.
Ak sa vak lovek asom presved, e volil nieo zl, zakzan, kodliv, vtedy sa pred nm otvraj dve monosti. Alebo sa prid na stranu
dobra uznajc tak svoju neautonmnos v byt a v hodnoten, vtedy aj
svoju absoltnu zvislos na objektvnom poriadku a na jeho Stvoriteovi, alebo sa priklon k zlmu, vediac, e to znamen pre neho skazu a
prpadne aj ven neastie.16
V Katechizme Katolckej cirkvi, v bode 1033 tame: S Bohom
10 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 51.
15 BENEDIKT XVI., Spe salvi. Encyklika ppea Benedikta XVI. o kresanskej ndeji,
s. 32 33.
16 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 48.

75

meme by spojen iba tak, ak sa ho slobodne rozhodneme milova.

Nememe vak milova Boha, ak sa ako prehreujeme proti nemu,
proti svojmu blnemu a proti sebe samm: Kto nemiluje, zostva v
smrti. Kad, kto nenvid svojho brata, je vrah. A viete, e ani jeden
vrah nem v sebe ven ivot (1Jn 3,14-15). N Pn ns vystrha, e
budeme od neho odlen, ak nebudeme bra ohad na zvan potreby
chudobnch a malikch, ktor s jeho bratmi. Umrie v smrtenom
hriechu bez poknia a bez zskania milosrdnej Boej lsky, znamen
navdy zosta odlenm od neho z naej vlastnej slobodnej voby.17
Boia lska nikdy neprestva a jeho mdrej vemohcnosti nestoj v ceste ani udsk sloboda. Boh nerob lovekovi nsilie. Vie vak jeho
slobodn rozhodnutia zaleni do svojich plnov tak, e sa vo vetkom
uke jeho mdros a moc v celej ich nekonenosti, pretoe Boh vie
podrobi do svojich sluieb dokonca i zlo a nechva zaiari dobro ako
nekonene chvatn zjav na temnom pozad udskho odboja. Dokonal poznanie tchto skutonost lovek vak dosiahne a vtedy, ke sa
objav vo "svetle slvy", ktor je korunou vernosti Dobru Bohu.18
Zoznam pouitej literatry
BENEDIKT XVI. 2008. Spe salvi. Encyklika ppea Benedikta XVI. o
kresanskej ndeji. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008. 66 s. ISBN
978-80-7162-700-5.
DIATKA, C. 2005. O etike a hodnotch. Nitra : FF UKF, 2005. 158 s.
ISBN 80-8050-822-4.
JN PAVOL II. 1981. Dives in misericordia (Bohat na milosrdenstvo).
Encyklika Svtho Otca Jna Pavla II. o Boom milosrdenstve z 30. 12.
1980. Rm : SSCM 1981. 79 s.
13 Katechizmus Katolckej cirkvi, s. 206.
18 OPRALA, J., Kresansk etika, s. 51.

76

JN PAVOL II. 2005. Pam a identita. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2005. 164 s. ISBN 80-7162-537-X.
Katechizmus Katolckej cirkvi. 1998. Trnava : Spolok svtho Vojtecha,
1998. 918 s. ISBN 80-7162-253-2.
Svt psmo Starho i Novho zkona. 1995. Rm : Slovensk stav sv.
Cyrila a Metoda, 1995. 2623 s.
OPRALA, J. 1996. Kresansk etika. Nitra : Nadcia P. J. Opralu, SJ,
1996. 77 s. ISBN 80-967296-3-2.
WEIGEL, G. 2005. Svedok ndeje. ivotopis ppea Jna Pavla II. Bratislava : Prh, 2005. 943 s. ISBN 80-7252-110-1.

77

TOS, DOBR IVOT A SASN SVET

(K OTZKE ETIKY NOVHO HUMANIZMU)
SABNA GLIKOV TOLNAIOV
Abstrakt
V sasnosti kontatujeme rznos spsobov ivota sasnho loveka a im zodpovedajcich predstv o dobrom ivote. Sledujeme pritom
oslabenie orientcie loveka na jeden ivotn projekt (resp. zmysel). Tie
identifikujeme riziko nihilizmu hodnt a zmyslu determinujce povahu
sasnho tosu. V tomto kontexte nartvame povahu (staro)novho
humanizmu a etiky z neho vychdzajcej, resp. humanistickho modelu
ivota a tosu, v ktorch nejde o rezignciu na zmysel a hodnoty v sasnch podmienkach postmoderny. Taktie nartvame povahu humanistickej vchovy, ktor m axiologicko-etick rozmer a ktorej podstatnou
sasou je cultura animi.
vod
Dnes v postmoderne nm naa sksenos odkrva rast diferenci.
Aktulnou zkladnou sksenosou je pre ns, ako poukazuje W. Welsch, pluralitn stav usporiadania nho sasnho ivotnho sveta
ide o plurlne vzory zmyslu, ivotnch rozvrhov, o pluralitu spsobov
ivota, foriem konania, typov myslenia, socilnych koncepci, systmov
orientcie a menn.19 S tmto svis samozrejme aj pluralita naich sasnch predstv dobra a dobrho ivota. Sksenos nm vak odkrva nielen fragmentarizciu, ale aj kontingenciu sasnho (axiologickho) subjektu, ktorho sa poda O. Siskovej dotka o. i. krza identity
a adaptability v nejednoznanch podmienkach sasnej spolonosti.
Tlak nesmeratench ivotnch foriem, strata kritri a opory o tra1 WELSCH, W., Nae postmodern moderna, s. 12, 14.

78

din autority, a pod. sa poda spomnanej autorky odra osobitne v

dezorientcii jeho hodnoten a v zmench sebareflexie.20 Poda vetkho sme tie svedkami jeho tendencie k fetiizcii pragmatickho, ale
aj estetickho prstupu k svetu, k ivotu v om, priom v tomto kontexte mono identifikova tendenciu k antropologicky rizikovej inflcii
hodnt, resp. nebezpeenstvo skznutia do nihilizmus hodnt a taktie
zmyslu. V tomto kontexte povaujem otzku povahy sasnho tosu,
chpania dobrho ivota a tie otzku humanizmu, resp. (novej) humanistickej etiky a vchovy v sasnom postmodernom svete, za aktulnu a v nasledujcom sa poksim k zodpovedajcej problematike
aspo strune vyjadri.
Postmodern pluralizmus a riziko nihilizmu
Domnievam sa, e okrem u (v vode) spomnanho, k najzkladnejm momentom, v kontexte ktorch mono sledova situciu
dnenho postmodernho (axiologickho) subjektu a povahu jeho tosu, je prve moment oslabenia jeho ukotvenosti v kontexte jednho definitvneho ivotnho projektu, ktor je zaloen na dopredu danch
ukazovateoch ciest, cieov a opr, osobitne transcendentnej opory v
jedinom zmysle. U teda nie je samozrejmm ivotn projekt, v ktorom
m ivot pre loveka jeden konen zmysel21 . Postmodern lovek ako
2 SISKOV, O. Axiologick subjekt medzi modernou a postmodernou, s. 125.
21 V kontexte uvedenho spomenieme naprklad Z. Baumana, ktor poukazuje na
skutonos, e kedysi bol ivot pou v usporiadanom svete, bol projektom, plnom
na cel ivot. Predpokladal monos celistvho, spojitho a konzekventnho silia podriadenho jedinmu, raz zvolenmu a u nemenitenmu cieu. Dnes sa ale poda
neho u takto ivot nechpe, neije. V dnenom svete u nejestvuje cie ivotnho putovania cie cieov, ktor vetky ostatn premiea na prostriedky. Je pre chrakteristick koniec, znik takhoto konenho, jedinho ciea. BAUMAN, Z. vahy o postmodern dob, s. 36-37. B. ulavkov vak v tejto veci polemizuje so Z. Baumanom.
O. i. kontatuje, e ak by sme prijali stanovisko, e postmodern doba sa vyznauje
trendom fragmentcie a diskontinuitnosti osobnej identity, resp. jej absenciou, o om
hovor Bauman, ete by sme nevypovedali vbec ni o kvalite ivota, ktor je hlboko
spt a naviazan na atribt zmyslu. In: ULAVKOV, B., Autenticita a dobr ivot,

79

axiologick subjekt, zd sa, stratil zmysel pre takto ivotn orientciu,

a to zrove aj v zmysle akceptcie hierarchickej stupnice hodnt. Poda Lipovetskeho dnes toti zaname chpa, e teraz u je mon i
bez ciea v akomsi slede jednotlivch zbleskov. Potreba zmyslu sa vytratila a ivot ahostajn k zmyslu sa me rozvja alej, bez vzruenia,
bez obv a bez apircie na nov stupnicu hodnt.1
G. Lipovetsky nazval preto nau dobu rou przdnoty: Przdnota przdnota zmyslu sa ri poda Lipovetskho vo vetkch oblastiach
udskho ivota.2 Pritom tto przdnota, jej samotn prevanie, sa u
nevyznauje pocitom zfalstva i pocitom zkosti z jej nezmyselnosti3, ako sme tomu boli svedkami naprklad u existencialistov 20. storoia. Ten dnen nihilizmus zmyslu u takto pocity zkosti, zfalstva
z jeho straty nesprevdzaj. Postmodern przdnotu pln ahostajnosti
na obzore pustatiny udskho ivota sprevdza toti aksi masov a
stle rozrenejia patolgia, depresia, otrava a nuda4, ktor takmto
pocitom u nedva priestor. Domnievam sa vak, e je mon dnen
udsk situciu nahliada aj in, rozumie jej odline:
Lipovetsky poda vetkho hovor o ahostajnosti vo vzahu k
zmyslu, ktor vlastne nepripa ani minimlny priestor pre jeho rehabilitciu a rekontextualizciu do nho ivota. Ide o radiklnu ahostajnos k zmyslu, ke si u ani nezfame, netrpime sa nad jeho neprtomnosou i hadanm, ku ktormu ns u iadna moc nedoke
s. 153, 155. S tmto si dovolme s autorkou plne shlasi.
1 LIPOVETSKY, G., ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu, s. 58, 61.
2 Przdnota zasahuje poda Lipovetskeho vedu, moc, prcu, tie armdu, rodinu, ako
aj cirkev, politick vzahy at. A ako meme vidie na benom povzdychu dnench
ud Kie by som mohol ete nieo cti! LIPOVETSKY, G., ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu, s. 119. Przdnota sa nachdza aj v ich samotnch
emcich, prevan (naprklad vo vzahoch). Lipovetsky poukazuje, e dnen
lovek, prechdzajci svojou pustatinou sm bez akejkovek transcedentnej opory,
je vystaven przdnote plnej ahostajnosou, apatiou. In: LIPOVETSKY, G. ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu.
3 LIPOVETSKY, G., ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu, s. 56-59, 119.
4 LIPOVETSKY, G., ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu, s. 58.

80

vyburcova i printi. Na rozdiel od Lipovetskeho vak naprklad J.

Ponick vznamne postrehol, obrazne povedan, predsa len aspo
tlejcu, avak mono, e dnes ete naozaj hic et nunc mrnu, pretoe
prve samotnou dobou formovan, tbu po zmysle. Ponick sm
hovor: Hoci to postmodern lovek hodil cez palubu, predsa tm trp
mrnym volanm ontologickho svedomia po zmysluplnom, sprvnom it.5
Ako ukazuje naprklad aj A. Hogenov poda vetkho, predsa len nm chba pokoj, ijeme orgiasticky, extaticky. Predsa len nm
chba logos a eschaton ... To je to, o poda spomnanej autorky postmodernmu stratencovi chba najviac, vaka omu je bldiacim lovekom.6 Poda Ponickho ide dnes o novodob, do znanej miery
nevedom frustrciu (tame), o je, prirodzene, stav, ktor nemono
pre jeho vlastn charakter povaova pre loveka za celkom uteiten, dobr i zdrav stav. Sme bldiaci, zmten, frustrovan, lebo sme
stratili zmysel pre tradin poriadok bytia. Odmietli sme transcendentn oporu, ale stali sme sa takto vlastne zranitenmi, ako poukazuje aj sm u spomnan G. Lipovetsky.7 Sme zraniten poda ma v
samotnom pokuen nihilizmom zmyslu a hodnt, vystaven riziku, e
nechme degenerova zmysel, e podahneme fatlnosti ...
V kontexte nartnutch diagnz sasnosti si teda dovolm kontatova, e ivot postmodernho loveka, jeho tos, m charakter krzy
a rizika: je to, ako u bolo spomenut, nie utiten stav, avak a to
si dovolme zdrazni tie nie ireverzibiln vzhadom na svoju krzov povahu, teda zrove poskytujci ance pre mon modifikciu,
sprtomnenie naprklad aj svojho vlastnho opaku. Domnievam sa, e
v tejto situcii je potrebn uvedomi si, e aj ke dnes mono odmietame nemenn hodnoty, dopredu dan ukazovatele ciest, ciele a opory, predovetkm transcendentne dan, pred-psan zmysel, dan,
8 PONICK, J., lovk a jeho postaven ve svte, s. 24.
6 HOGENOV, A., Postmoderna a fenomenologie, s. 203, 204.
7 LIPOVETSKY, G., ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu, s. 73.

81

pred-psan eschaton ivota, nemalo by to pre ns znamena, resp.

vies k tomu, e sa n kadodenn ivot stane miestom banality, v
ktorej degeneruje kad ivotn zmysel.8 Navonok sa zd, e sme dezorientovan v naich hodnoteniach bez dopredu danch nemennch
ukazovateov, no pre ns nevyhnutne opusti nemenn hodnoty neznamen vyda sa naprostej nihilizcii, inflcii hodnt9 a spolu s tm
k nezmyselnosti.
Fatlne i toti nememe. Ako poukazuje O. Siskov, v naej
postmodernej situcii, ke nm kultra u jednoznane nedva overen
vzory, ale na druhej strane samotn dynamika ivota vyaduje cel srie
rozhodnut a preferenci, neme sasn udsk indivduum hodnoti
a voli fatlne.10 Dnes, vo veku informci, mdi a ich masovho brainwashingu, vo veku fragmentarizovanho spsobu udskho bytia v
kontexte mnohosti vetkho v sasnom ivote v postmodernej realite, resp. situcii, tlu ivota charakterizovanho hlavne extenzvneho
udskho prevania, nm ide poda ma napriek vetkmu o ivotn
formu loveka, resp. o jeho tos, kde nejde o rezignciu na zmysel a
hodnoty. Myslm si, e dnes pokan nihilizmom zmyslu a hodnt stojme pred ohlasujcim sa nrokom zmyslu a hodnt, a teda aj pred
naou vlastnou lohou obst zoi-voi tomuto nroku.

Nov humanizmus
Zd sa, e je dnes aktulny (staro)nov humanizmu, v intencii
ktorho je silie prinavrti loveku jeho celistvos a jeho ivotu zmyslupln obsah11 a ktor azda meme poda ma (o. i) preto nazva
holistickm. V intencii tohto humanizmu mono tie chpa, e ivot
loveka nie je len sled izolovanch epizd, fragmentrneho konania,
11 PINC, Z., Fragmenty k filosofii vchovy, s. 105
9 SYITE, I., vaha nad pedagogickm pnosem v dle Eugena Finka, s. 88.
10 SISKOV, O., Axiologick subjekt medzi modernou a postmodernou, s. 128.
11 ULAVKOV, B., Autenticita a dobr ivot, s. 24.

82

e je vdy aj celkom, jednotou naich skutkov, udalost, kde skladme ty za dodranie alebo nedodranie nho udskho spsobu bytia.12
Pre tento humanizmus nie je urujca nejak abstraktn idea udstva i udskosti (poda ktorej treba naprklad formova loveka tak, aby
bol jej stelesnenm obrazom). Ide o humanizmus, ktor m na zreteli
neredukovatene konkrtne loveenstvo loveenstvo osobn
ako ho m naprklad na mysli personalizmus13, ktorm kad z ns
odpoved na nroky bytia, ivota, ktor s relne situan. Reflektuje,
e ak sa u dnes v naich ivotnch vobch, rozhodovaniach, hodnoteniach nie je mon orientova na stabiln celoivotn projekty, musme vybera stratgie, ktor sa daj modifikova de o de. i v dobe
neuritosti a osta sm sebou je mon len dynamickm kreatvnym
spsobom.14 Napriek tomu vak humanizmus chpe ivot loveka aj
ako nieo viac, ne len sled izolovanch konan a epizd. Chpe, e
konkrtne konanie loveka nadobda svoj charakter v rmci irch
celkov15, resp. e udsk ivot mono a je aj potrebn chpa a hodnoti
ako celok.16
Z humanizmus vychod, e delom loveka je zvlda ivot v jeho
relnych konfrontcich so svetom. V udskom angaovan vo svete,
v ktorom je lovek vdy postaven pred nevyhutnosou voby, rozhodovania, vyaduje sa jeho zaktualizovan udsk jedinenos a nezamenitenos, uplatovanie vlastnch sl. udsk prslunos k svetu v
slobodnom angaovan znamen zrove vdy vlastn autentick zodpovednos zodpovednos za okruh ivota, resp. za dodranie udsk15 V tomto kontexte ide aj o nae valorizujce si uvedomenie vlastnej konenosti.
13 MODRZEJEWSKI, A., Universalistyczna wizja ladu wiatowego w personalistycznej optyce Karola Wojtyly Jana Pawla II.
14 SISKOV, O., Axiologick subjekt medzi modernou a postmodernou, s. 128.
15 MacIntyre poukazuje, e jednota cnosti v udskom ivote je zrozumiten len ako
charakteristick rys jednotnho ivota, ivota, ktor mono chpa a hodnoti ako
celok MACINTYRE, A., Ztrta ctnosti, s. 239.
16 Tamtie, s. 238.

83

ho spsobu existencie v om.

Humanizmus chpe a prijma, e v truktre sveta lovek rozvrhuje svoju udsk prax a personlne sa angauje na zklade porozumenia sebe a svetu, ktor mu umouje vedie sa slobodne a zodpovedne
rozhodova. Toto porozumenie nie je len vecou jeho myslenia, ktor
nemono redukova na obyajn schopnos disponova sstavou istho vedenia, sstavou poznatkov, ktor s axiologicky neutrlne, ale aj
ctenia: Emcie, pocity s kontitutvne v porozumen spolu s racionlnymi (intelektulnymi) prvkami, s ktormi sa vzjomne podmieuj a
podporuj.17 Ako tak je tie napokon toto porozumenie spoluurovan samotnou udskou praxou, konanm, ktor si vyaduje aj tak orientciu vo vznamoch skutonosti, ktor hodnotovo neutrlna nie je.
Tento humanizmus teda nechce strati, resp. nestrca zo zretea
neredukovatenho loveka, ktor tento svet humnne, to jest nielen
racionlne-kauzlne, ale i emocionlne, zmysluplne a hodnotovo usporiadava18, na zklade oho s pre neho veci, situcie, udalosti v kontexte ivotnho sveta zrozumiten. Vo veciach kadodennho ivota toti
mus lovek na zklade sebaporozumenia a porozumenia svetu rozhodova o tom, o je hodnotn, dobr, sprvne ..., avak prve to spoluutvra udsk spsob existencie, resp. prve toto formuje konkrtny,
jedinen tos loveka ako spsob bytia a spsob konania viditen
pre ostatnch.19
Je to humanizmus, ktor si, nanovo (dejinne niekokkrt u od
asu grckej starostlivosti o duu) kladie za lohu pripomen udskmu svetu hodnoty svet pravdy, dobra a krsy. A ver, e je mon udsk (znovu-) nadviazanie vzahu k zmyslu, e je mon by vo
vzahu k hodnotnmu . Ba aj vrti svojmu udskmu svetu a bytiu
humanistick zmysel a hodnoty, ak z neho obrazne povedan vypadli, alebo boli pozabudnut...
20 FARKAOV, E., Jej svet, jej teria?
18 PONICK, J., lovk a jeho postaven ve svte, s. 12.
19 FOUCAULT, M., Moc, subjekt a sexualita, s. 137.

84

Humanistick model a tos ivota

Meme poveda, e zmysel (spolu s hodnotami) je v humanistickom modeli ivota princpom ivoto-sprvy spravovania nho
jedinenho osobnho itia. Je zkladnou, akoby rmcovou orientciou v naom udskom, stle sa meniacom svete. Pritom tento zmysel
nie je prtomn v ivote loveka ako definitvny vsledok technologicko-intrumentlnych imperatvov (resp. ktor by bol prtomn v udskom ivote, naprklad ako implementovan mechanika, ako dsledok
uplatnenia nejakej techniky i technolgie). Poda vetkho sa ukazuje voi vzve intrumentlnej racionality relevantnos istho zpasu, udskej snahy o vzah k zmyslu a k hodnotm, ktor v jej kontexte
podliehaj neustlej rehabilitcii, rekontrukcii, a to prve preto, e nie
s niem samozrejmm a dopredu danm a definitvnym v udskom
ivote.
Humanistick model ivota v sasnej postmodernej dobe, ktor
nie je nevyhnutn chpa ako prsnu realizciu len jednho ivotnho ciea, resp. zmyslu, ku ktormu je priraden len jeden mon ivotn projekt20, meme oznai ako model hadania.21 V om sa cie
ivota stva zrozumitenm prve v procese hadania, kde lovek sa
mus vyrovnva s rznymi prekkami a nebezpeiami, ... je zrove
sebapoznanm.22 Takto ivot je mon bra ako vzvu a v tom vidie,
resp. nachdza jeho hlavn hodnotu, priom sme zodpovedn za toto
hadanie.23
23 Ako poukazuje ulavkov, poda vetkho relne s len mon konkretizcie zmyslu - prioritnho zmyslu, jeho iastkov alebo profilov ciele. D sa teda
hovori o pluralite zmyslov, ktor participuj na uskutoovan prioritnho zmyslu. Ten zkladne motivuje nae konanie, n ivot, a to ako jeho bzov motv.
ULAVKOV, B., Autenticita a dobr ivot, s. 155.
21 NAVRTILOV, D., Znovuobjavenie vznamu hodnt vo sfre morlky ako jedna z
ciest redefinovania postavenia etiky v kontextoch technologickej civilizcie, s. 260.
22 MACINTYRE, A., Ztrta ctnosti, s. 255.
26 Ako odpove na varovanie pred situciou, v ktorej socilne plnovanie riadia predovetkm technologicko-intrumentlne imperatvy (pretoe privdzaj

85

Ako kontatuje E. Kohk, najzkladnejm udskm poznanm

je, e lovek me dosiahnu naplnenie vlastnho ivota len tm, e
svoj ivot zasvt siliu o to, o je dobr, a tie pravdiv a krsne. Bytie
je dobr a my udia mme monos v medziach svojej slobody bytie
podporova, alebo nie. Nie je ahostajn, o si predsavzme, sme toti
zodpovedn za dobro.24 Pritom snaha by dobrm a dosiahnu dobro
v ivote sa jav ako zkladn potreba loveka. lovek vlastne neme
svoj ivot interpretova inak ako hadanie dobra. Dosahova dobro vak
vyaduje aj hada a pochopi, o je dobr ivot ... 25 V humanistickom
modeli sa teda tos formuje v kontexte relevantnho poznania a otzky dobra.
Vieme vak, e vdy mu relne existova situcie, ke nieo je
vinou dobr a v uritch situcich nie je. Realizova dobro z morlneho hadiska potom o. i. znamen repektova sprvny, primeran poriadok vecnch hadsk. Ide o schopnos repektova skutonos
v konkrtnom obsahu nho konania.26 V humanistickom modeli ide
teda skr o itie s orientciou na dobro a snahou ju ivotne udra. Ide
tu o dobr ivot27 ako k dobru obrten ivot. Mono vak aj inak
poveda, e prve dobro tu ivot vtiahlo i vahuje do svojho diania.
S orientciou v ivote zmyslom, a tie hodnotami, resp. dobrom,
stotoujeme to, o meme naprklad nazva spolu s J. Pekovou udskm obzorom28, bez ktorho niet humanistickho tosu. Ukazuje, e v
tose, resp. ivotnej forme v postmodernej dobe, v ktorej nejde o rezignebezpen situcie vedce k ohrozovaniu samotnch zkladov ivota) je tak model
ivota, ktor je chpan ako model hadania. V tom by mohla, ako sa domnieva
Navrtilov, spova autenticita udskho ivota. In: NAVRTILOV, D., Znovuobjavenie vznamu hodnt vo sfre morlky ako jedna z ciest redefinovania postavenia
etiky v kontextoch technologickej civilizcie, s. 260.
24 KOHK, E., lovk, dobro a zlo: O smyslu ivota v zrcadle djin, s. 245.
25 SMREKOV, D. - PALOVIOV, Z., Dobro a cnos. Etick tradcia a sasnos, s.
46, 79.
26 SPEAMANN, R., Zkladn mravn pojmy a postoje, s. 75.
27 KOHK, E., lovk, dobro a zlo: O smyslu ivota v zrcadle djin.
31 PEKOV, J., Technologie otevrn lidskho obzoru na prahu tetho tiscilet.

86

nciu na zmysel a hodnoty, nie je dleit ani tak schopnos nachdza

v uritch materilnych a duchovnch entitch a udalostiach trval
hodnotu a dlhodob vznam, ale skr schopnos rozpozna, omu tto
hodnotu a vznam prisdi.29 Domnievam sa, podobne ako autorka
Pekov, e sme stratili udsk potencil pre schopnos otvorenosti
udskho obzoru.30 Dnes teda ide o kultivciu potencilu pre schopnos otvorenosti udskho obzoru k tomu, o nm tento svet otvra a
rob ho udskm domovom.
Etika novho humanizmu a vchova
V humanistickom modeli ivota sa musme ui i, porozumie
sebe uprostred nho sveta. N. Hartmann svojho asu napsal, e je
mon ui vidie, prebdza naviazanie styku s hodnotami, utvra
a vzdelva orgn pre hodnoty. Existuje mravn vedenie, uvedenie do
hojnosti hodnt ivota, otvranie o vlastnm videnm, vedenm k
asti vlastnm zastnenm. Existuje vchova k udstvu rovnako ako
sebavchova k nemu.31 Mravn humanista32 pritom potrebuje kultivciu otvorenosti udskho obzoru, ktor nem technicko-intrumentlnu, a preto vlastne aj antropologicky rizikov povahu.
M. Foucault nm pre inpirciu pripomna etiku starostlivosti o
seba , ktor bola v antike starosou o slobodu, aby sa niekto dobre sprval, aby nleite praktizoval slobodu, musel sa zaobera sebou samm,
musel sa stara o seba,33 aby sa poznal (gnothi seauton), zrove utvral,
sm seba prekonval ... Staros o seba samho je tu sebapoznanm a
29 MALK, B., Pr poznmok k jednej antinmii vchovy, s. 28.
30 PEKOV, J., Technologie otevrn lidskho obzoru na prahu tetho tiscilet.
31 HARTMANN, N., Struktura etickho fenomnu, s. 33.
32 PROKOPIUK, W., O filozofii edukacji rozterki i nadzieje.
36 V grcko-rmskom svete bola starostlivos o seba samho spsobom, akm sa individulna sloboda reflektovala ako etika. Tma starostlivosti o seba samho prenikala
celou morlnou filozofiou v tomto svete. In: FOUCAULT, M., Moc, subjekt a sexualita,
s.132 -141.

87

znamen aj poznanie pravidiel sprvania a princpov, ktor s pravdami a zrove predpismi, ktor je potrebn osvoji si.34 Prve oni toti
odkazuj na sfru relnej slobody subjektu loveka, ktor si vak dnes
uvedomuje ich fiktvnu hru ako ochrannch ilzi.35
V tejto svislosti treba poveda, e dnes v postmodernej dobe
a situcii je vznamn prve etika pocestnho, ktor nie je lovekom zakorenenm vo svojom teritriu nem svoje istoty vo vlastnctve, ohranien a zkonoch ... Pocestn je ten, ktor had a nachdza oporu pre seba uprostred rozlinch sksenost ... Nomdstvo
dnench pocestnch je sklamanm silnch, ktor odmietaj fiktvnu hru ochrannch ilzi ... Je vlastne schopnosou obva svet v jeho
nevinnej nhodnosti, ne-bezpenosti ... Ako poukazuje A. Rajsk, nie je
pobldenm anarchizmom: Ide v om o etiku nezakorenenosti, ktor
u repektu k diferencii a diverzite, opatrnho zakania individulnej nedotknutenosti, priam posvtnosti druhho, inho .... 36
Je zrejm, e strata pevnch hranc (de-teritorializcia) a pevnch
tvarov v sasnej morlke nezna pln absenciu morlky (tame).
Ide skr o to, ako naznauje aj P. Rusnk, e v sasnosti iadan, dobr morlka je otvoren vzvam slobodnho myslenia, ktor nara a
prevracia zabehnut stereotypy a konvenn pravidl. Nevnucuje teda
pravidl sprvania, ale kadho stavia pred otzku vlastnho prspevku
v sil o zodpovednos. To plat aj pre oblas vchovy dobr vchova a
morlka sa toti poda spomnanho autora podmieuj.37
Dnes sa v naej mravnosti, resp. morlke, aj vo vchove, vyaduje prve aktvny podiel celho morlneho subjektu.38 Humanistick
vchova v tom najirom porozumen, ktor m axiologicko-etick
rozmer, neme by imperatvnym usmerovanm i formovanm
34 FOUCAULT, M., Moc, subjekt a sexualita, s. 136.
35 RAJSK, A., Nihilistick kontext kultivcie mladho loveka, s.179.
36 RAJSK, A., Nihilistick kontext kultivcie mladho loveka, s. 179.
40 RUSNK, P., Poznmky k metodolgii hodnt a vznamu sasnej morlky a
vchovy, s. 39.
38 KUEROV, S., lovk-hodnoty-vchova. Kapitoly z filosofie vchovy.

88

pomocou prkazov a zkazov39, nemalo by s v nej o predkladanie a

osvojovanie danch morlnych noriem, hodnt, zkonov, i tie o predkladanie a zskavanie, uenie u hotovch poznatkov z vied. ... Zohrva
by v nej mali dleit lohu tie personlne sksenosti (experiencie) a
poznvania (kognoscencie), priom je zrejm, e tu nejde o to plne
zbavi sa noriem a hodnt ako nejakho nepotrebnho obrazne povedanho apendixu.
V kontexte predchdzajceho mono skontatova, e zloitos sasnej (etickej) vchovy spova nielen v hodnotovej aktualizcii, ale
najm v komunikovan hodnt a ich individulnom interiorizovan40,
priom by malo s o aktvny hodnotiaci vzah. Malo by s o tvoriv
integrciu hodnt a nie o pasvnu adaptciu, resp. socializciu, ktor
je napr. aj poda S. Kuerovej idelom mravnosti a vchovy s etickm
rozmerom.41 A ak konkrtne v etickej vchove prevldalo doposia
silie iaduce sprvanie zabezpeova hlavne etickmi imperatvmi,
dnes je osobitne potrebn vyzdvihn dleitos sksenosti, ktor je
svojou jedinenosou a konkrtnosou bohatia ako to najdokonalejie
veobecn poznanie, okrem inho aj svojou motivanou innosou.
A prve ona je dleitm momentom kadej vchovy, vrtane vchovy
etickej, ako kontatuje I. Lomnick.42
Zver
Ako je u dnes zrejm, dolo v dejinch k zacloneniu udskho
duchovnho horizontu hodnt a zmyslu v byt loveka. Nemalou mierou k tomu prispela snaha o aplikovanie axiologicko-eticky neutrlneho
spsobu prstupu ku skutonosti, ktor predstavuje prstup modernej
vedy a techniky, takmer vo vetkch oblastiach udskho ivota. Ako u
bolo aj viackrt vo filozofii poukzan, predstavuje to jednu z hlavnch
39 DIATKA, C., O etike a hodnotch, s. 86.
40 LOMNICK, I., Hodnotov aspekty vzahu etiky, kultry a literatry, s. 135.
41 KUEROV, S., lovk-hodnoty-vchova. Kapitoly z filosofie vchovy.
42 LOMNICK, I., Hodnotov aspekty vzahu etiky, kultry a literatry, s. 135.

89

prin krzy, ktor je stavom (post)modernho loveka a jeho kultry.

Dnes ide, domnievam sa, o ist protiah voi tendencii aktulneho udskho vedomia skznu, prepadn sa do nihilizmu hodnt, a tie
zmyslu, podahn fatlnosti, strate viery a dvery ... Ide o protiah
voi anarchii v intelektulnom aj citovom ivote, degenercii mravnosti, protiah voi rezigncii na zmysel a hodnoty ... Zd sa, e sama
postmodern kritika dnes vyvolva k ivotu prame platonizmu, on
sokratovsk situciu, ktor je v prtomnej chvli znovu reinterpretovan
a njden ako komunikovaten a vypovedajca.43 Ohlasuje sa (staro)nov humanizmus, ktormu ide o kultivciu potencilu pre schopnos otvorenosti udskho obzoru, k tomu, o nm tento svet otvra
a rob ho udskm domovom.
V tejto svislosti dnes stojme aj pred aktulnou lohou ponknu
duchovn vedenie smerujce k zapleniu vedomia apelom na zrejmos a vntorn sksenos a nie dovolvanm sa legality predpisov44,
ktor je tie ako tak zbaven garancie mocou. Dnes je relevantn etika a vchova, ktor poaduje a vedie k vlastnmu prspevku a siliu
o zodpovednos v truktrach sveta. Podstatnou sasou sa v tomto
ukazuje prve cultura animi45, ktorej ide prve o humnne, nie axiologicko-eticky neutrlne porozumenie ivotnm vzahom loveka.

46 PINC, Z., Fragmenty k filosofii vchovy, s. 105.

44 KRATOCHVL, Z., Vchova, zejmost, vdom, s. 158.
45 Jej klasickou cestou bola filozofia, ale tie nboenstvo a umenie. V dejinch bola
cultura animi (resp. psychaggia) prirodzenou sasou vchovy. Avak v kontexte
novovekej duchovnej tradcie v modernej dobe sa na u zabudlo spolu so zabudnutm na duu. K tomu: GLIKOV TOLNAIOV, S., Problm vchovy na prahu 21.
storoia (alebo o obrate k psychaggii v sasnej filozofii vchovy).

90

Zoznam pouitej literatry

BAUMAN, Z. 2006. vahy o postmodern dob. Praha : SLON. ISBN
80-86429-11-3.
DIATKA, C. 2005. O etike a hodnotch. Nitra: FF UKF. ISBN 80-8050822-4.
FARKAOV, E. 1994. Jej svet, jej teria? In: tyri pohady do feministickej filozofie. Bratislava : Archa, 1994. s. 57-74. ISBN 80-7115-067-3.
FOUCAULT, M. 2000. Moc, subjekt a sexualita. Bratislava : Kalligram.
ISBN 80-7149-389-9.
GLIKOV TOLNAIOV, S. 2007. Problm vchovy na prahu 21.
storoia (alebo o obrate k psychaggii v sasnej filozofii vchovy).
Bratislva : Irism, 2007. ISBN 978-80-89256-04-4.
HARTMANN, N. 2002. Struktura etickho fenomnu. Praha: Academia. ISBN 80-200-0970-1.
HOGENOV, A. 2006. Postmoderna a fenomenologie. In: PONICK, J. a kol. lovk a jeho postavn ve svte. Praha : Triton, 2006. s.
178-205. ISBN 80-7254-861-1.
KRATOCHVL, Z. 1995. Vchova, zejmost, vdom. Praha : Hermann
a synov, 1995.
KOHK, E. 1993. lovk, dobro a zlo: O smyslu ivota v zrcadle djin.
Praha : Jeek. 1993. ISBN 80-901625-3-3.
KRATOCHVL, Z. 1995. Vchova, zejmost, vdom. Praha : Hermann
a synov, 1995.
KUEROV, S. 1996. lovk-hodnoty-vchova. Kapitoly z filosofie
vchovy. Preov : ManaCon, 1996. ISBN 80-85668-34-3
91

LIPOVETSKY, G. 2008. ra przdnoty. vahy o souasnm individualismu. Praha : Prostor, 2008. ISBN 978-80-7260-190-5.
LOMNICK, I. 2011. Hodnotov aspekty vzahu etiky, kultry a literatry. Nitra : FF UKF, 2011. ISBN 978-80-558-0008-0.
MACINTYRE, A. 2004. Ztrta ctnosti. Praha : Oikoymenh, 2004. ISBN
80-7298-082-3.
MALK, B. 2012. Pr poznmok k jednej antinmii vchovy. In: Pedagogika.sk. ISSN 1338-09822012, ro. 3, . 1, s. 23-31.
MODRZEJEWSKI, A. 2009. Universalistyczna wizja ladu wiatowego
w personalistycznej optyce Karola Wojtyly Jana Pawla II.. Sopot : Wydawnictwo Uniwersytetu Gdaskiego, 2009. ISBN 978-83-7326-601-8.
NAVRTILOV, D. 2007. Znovuobjavenie vznamu hodnt vo sfre
morlky ako jedna z ciest redefinovania postavenia etiky v kontextoch
technologickej civilizcie. In: lovk-djiny-hodnoty III. Ostrava : Repronis, s. 257-262. ISBN 80-7368-273-7.
PEKOV, J. 1995. Technologie otevrn lidskho obzoru na prahu
tetho tiscilet. In: Dt, vchova a kulturn promny svta. Praha : PF
UK, 1995. s. 35-38.
PINC, Z. 1999. Fragmenty k filosofii vchovy. Praha : Oikoymenh.
1999. ISBN 80-7298-004-1.
PONICK, J. 2006. lovk a jeho postaven ve svte. Praha : Triton,
2006. ISBN 80-7254-861-1.
PROKOPIUK, W. 2003. O filozofii edukacji rozterki i nadzieje. In:
Sztobryn S. liwerski (eds). Idee pedagogiki filozoficznej (Pedagogika filozoficzna I), dz: Wydawnictvo universytetu dzkiego, 2003.
ISBN 83-7171-682-6 .
RAJSK, A. 2009. Nihilistick kontext kultivcie mladho loveka. Tr92

nava : SAD, 2009. ISBN 978-80-8082-297-2.

RUSNK, P. 2011. Poznmky k metodolgii hodnt a vznamu sasnej morlky a vchovy. In: Topolgia loveka v relcii k vchove a vzdelvaniu v obdob postmoderny po sasnos. Trnava : PeF TU, 2011. s.
32-41. ISBN 978-80-8082-493-8.
SISKOV, O. 1999. Axiologick subjekt medzi modernou a postmodernou. In: Slovensk a esk filozofia na prelome tiscro. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Preoviensis. Preov : FF PU, 1999. s.
120-129. ISBN 80-88885-66-3.
SMREKOV, D. PALOVIOV, Z. 2003. Dobro a cnos. Etick tradcia a sasnos. Bratislava : Iris, 2003. ISBN 80-89018-15-7 .
SPEAMANN, R. 1995. Zkladn mravn pojmy a postoje. Praha : Svoboda, 1995. ISBN 80-86005-01-0.
SYITE, I. 1997. vaha nad pedagogickm pnosem v dle Eugena
Finka. In: Pedagogika. ISSN 1335-1397, . 2, ro. XLVII, s. 110-114.
ULAVKOV, B. 2006. Autenticita a dobr ivot. Bratislava : Album,
2006, ISBN 80-968667-5-3.
WELSCH, W. 1994. Nae postmodern moderna. Praha : Zvon, 1994.
ISBN 80-7113-104-0.

93

REINTERPRETCIA MORLNEHO DKAZU BOHA?

POZNMKY K FILOZOFII R. SCHAEFFLERA 46
MARTIN VAEK

Abstrakt
Prspevok bol podnieten tanm textov sasnho nemeckho
kresanskho filozofa Richarda Schaefflera. Schaeffler sa poka o reinterpretciu klasickch dkazov Boha, ktor v jeho podobe rozvinutej
transcendentlnej filozofie zskavaj zmenen formu a vznam. Z pohadu nemeckho filozofa mravn sksenos objektvne zvznho m
tak charakter, e me by primerane pochopen iba ako vraz boskej
vle. Jeho nzory bud v poslednej asti lnku konfrontovan s ateistickm a postmodernm myslenm.
vod
Britsk filozof Peter Cole definuje morlny dkaz Boha nasledovne: tento dkaz chce ukzat, e v existenci Boha nachzme nejlep vklad obecn lidsk zkuenosti mravnho vdom a povinnosti.47
Medzi zstupcov tohto typu myslenia zarauje Toma Akvinskho a
Immanuela Kanta.
Richard Schaeffler patr medzi poprednch sasnch nemeckch
kresanskch filozofov nboenstva a zstancov transcendentlnej filozofie. Poka sa tie o nov interpretciu klasickch dkazov Boha.
V lnku sa zameriam konkrtne na jeho reinterpretciu morlneho
dkazu. Schaefflerovi nejde o argumentan spech, o zosilnenie dkaznosti, presvedivosti morlneho dkazu, ale o ocenenie jeho morlnej intencie. Zmerom teda nie je dkaz, ale reinterpretcia klasickch
1 Preklady z neminy do sloveniny s autorove.
47 COLE, P., Filozofie nboenstv, s. 53.

94

dkazov. Schaeffler vlastne otzku, i Boh existuje neriei, pretoe nboensk sksenos poda neho existenciu Boha dostatone zaruuje.
V zvere lnku vyslovm niekoko poznmok a kritickch vhrad voi
jeho filozofii z pozcie ateistickho a postmodernho prstupu (myslenia).
Rozdiel medzi originlnym dkazom a jeho novou podobou
Ako ukazuje nemeck autor Ch. Tapp, nov reinterpretcia uspokojuje tri nboensk zujmy.48
1. Otvra intelektulny prstup k Bohu, ktor oslobodzuje nboensk akt od iracionlnych pocitov a podozrenia zo subjektivizmu. Transcendentlno-filozofick reinterpretcia to dosahuje tm, e
vnma nboensk sksenos analogicky s inmi druhmi sksenosti.
Transcendentlna filozofia me preukza vntorn racionalitu nboenskej sksenosti, pretoe sa k nej (tak ako aj ku kadej inej), vyaduje
rozum. Aj v transformcii nboenskch zitkov do celku nboenskej
sksenosti a sksenosti vbec, je nevyhnutn aplikcia pravidiel rozumu (Verstandesregeln). Zrove tento prstup vytyuje kritria, na zklade ktorch je nboensk racionalita odlen od toho, o u takouto
racionalitou nie je.
2. Nov koncept rob monm hovorenie o Bohu, ktor je prstupn aj uom bez nboenskej sksenosti. Pre tch, ktor takto sksenos nepreili, resp. nie s pre u zatia otvoren. Transcendentlno-filozofick prstup opisuje truktru a vlastn zkonitos nboenskej
sksenosti, ktor me by prijat aj tmi, ktor tto sksenos nemaj.
Analogicky ako ke v pecilnych vedch napr. fyzik vyslovuje zkonitosti tkajce sa pecifickho charakteru jeho druhu pozorovania a sksenosti, ktor s (mu by) recipovan aj nevedeckm spoloenstvom.
3. Pojem Boha je tu tie zasaden do svislost, ktor presahuj
rmec nboenskho reginu. Poda Schaefflera nov typ dkazu in3 TAPP, Ch., Zu Richard Schaefflers Reinterpretation der Gottesbeweise, s. 142-143.

95

truuje toho Boha, o ktorom hovor viera, znovu spozna vo vetkom,

o ns stret a sce aj v plne profnnych korelcich, ako stvoritea
vetkch vec.1
Pokia ide o kozmologick dkaz, najvraznej rozdiel medzi
jeho pvodnou podobou a reinterpretciou spova poda Schaefflera
v tom, e v prvom prpade viedol kauzlny rad k prine, ktor je prli
vzdialen od subjektu sksenosti. V novom poat naproti tomu Boh
ako autor knihy sveta je mu podstatne bli, pretoe je prtomn v
kadej z jeho knh, hovor v kadom zo sksenostnch svetov.2 Tapp
ale uveden ideu spochybuje, kee nie je ahk vnma autora knihy
sveta ako dostatone blzkeho. Zrove vplyv prvej priny kozmologickho dkazu je pri zachovvan scna (conservatio) nutn, a preto je
tto scnu vntorne prtomn. Ned sa preto jednoznane hovori o jej
prlinej vzdialenosti od svetskho scna.
Nemeck autor Ch. Tapp z mjho pohadu vstine charakterizuje Schaefflerov zmer: premosti i preklen irok priepas medzi
takzvanm Bohom filozofov a Bohom nboenstva a tm aj v oblasti filozofie zosta bliie Bohu nboenstva. Nboensk sksenos
prtomnosti Boha m by filozoficky interpretovaten.3
aliu prednos jeho reinterpretcie vid sm Schaeffler v tom, e
sa nedopa chyby opsa transcendentlno-filozoficky poadovan
zklad jednoty (Einheitsgrund), pojmom zo sveta sksenosti. Tm e
zklad pre jednotu svetov sksenosti nepatr tomuto svetu, zabezpeuje
Schaeffler transcendenciu Boha.4 V prpade prvej priny v metafyzickom resp. kozmologickom dkaze (Erstursache) sa tto voi vntrosvetskm prinm nemus javi ako dostatone transcendentn.
5
Toto Schaefflerovo presvedenie sa op ukazuje ako neodvodnen,
4 SCHAEFFLER, R., Philosophische Einbung in die Theologie. Band 2: Philosophische Einbung in die Gotteslehre, 336.
2 TAPP, Ch., Zu Richard Schaefflers Reinterpretation der Gottesbeweise, s. 143.
3 Tame, s. 143.
4 Tame, s. 143.
8 Tame, s. 150-151.

96

nakoko aj prv prina mus st mimo kauzlneho radu vntrosvetskch objektov, pretoe inak by musela by podroben kauzlnej zvislosti a vysvetlen vyou prinou.
Schaefflerova reinterpretcia klasickch dkazov: prklad morlneho dkazu
Schaeffler pe: Odkry v texte tvojho sksenostnho sveta vdy
konkrtne podoby, v ktorch a Boh pouva (vyaduje) pre slubu
innho dosvedenia jeho prichdzajceho krovstva a zrove a
rob schopnm k naplneniu tejto lohy.6 Takto vklad rozumovho
postultu Boha pokrauje poda neho v argumentcii, ktor sa nachdza u Kanta. Jeho zmerom je ale podnikn alie kroky za Kantovu
filozofiu. Smer, v ktorom sa toto za Kanta me hada, bol naznaen samotnm Kantom: o v jeho systme chba, je historick poatie
rozumu. On tto medzeru spozoroval, ale nenaiel iadnu monos
ju vyplni. A smieme doda: to, o nehadal, t. j. teriu dejn nboenstva, otvra zrove cestu njs to, o hadal teriu dejn rozumu. Tto
cesta ale zana tm, o naiel: poatm nboenstva ako vrazu ndeje,
ktor sa ustanovuje ako postult.7
Dvodom rozhodnutia pre nov interpretciu morlneho dkazu
je tak nedostaton zohadnenie, i nereflektovanie dejn nboenstva
a historickho poatia rozumu u Kanta. Ak teraz zohadnme tieto aspekty, otvra sa pre ns priestor novm spsobom uvaova o morlnych povinnostiach loveka a ich obsahu. Schaeffler m na mysli prve
tie prvky i asti Kantovej filozofie, ktor je mon nanovo premyslie,
reinterpretova a doplni. Konkrtne dejiny morlky a dejiny nboenstva bude chpa ako dejiny, v ktorch Boh dokazuje vernos love6 SCHAEFFLER, R., Philosophische Einbung in die Theologie. Band 2: Philosophische Einbung in die Gotteslehre, s. 358.
7 SCHAEFFLER, R., Philosophisch von Gott reden. berlegungen zum Verhltnis
einer Philosophischen Theologie zur christlichen Glaubensverkndigung, s. 77.

97

ku tm, ktor prijali jeho poiadavky, vzvy a dveru. Dejiny s i dejinami hriechov, obratov a novch spsobov myslenia, vychdzajcich
z dialgu s Bohom a so svetom/skutonosou. Vznanm prkladom
s pre neho dejiny Izraela, v ktorch pozorujeme meniace sa spsoby
odkrvania Boej vernosti voi Izraelskmu nrodu, ktor tento ud
spoznval veden Jahwem. Schaeffler rozvja a prekrauje Kantovu filozofiu zjednotenm transcendentlneho typu filozofovania, s prstupom
akcentujcim dejinnos a s chpanm sksenosti ako dialgu loveka so
skutonosou.8
V rmci rozvjania Kantovej transcendentlnej filozofie do podoby terie dialgu so skutonosou zvrazuje nov aspekt, u Kanta ete
nerozpracovan. Ide o tropologick moment, ktor obsahuje kad
forma sksenosti: od subjektu sksenosti sa poaduje premena k novosti myslenia a konania. Zmena i pretvorenie je dsledkom vnmania
(prijmania) nroku skutonosti (Anspruch des Wirklichen) a odpovedania na. Pre kad pecifick oblas je vlastn urit forma nahliadania a myslenia, primeran danej asti skutonosti a spsob odpovedaniu tomu, o subjekt zaka.
Schaeffler spja jednotliv oblasti sksenosti (konkrtne hovor o
kultrnych oblastiach), nielen so zvltnym spsobom prstupu, myslenia a konania, ale aj s formovanm tosu, ktor je s nimi spt. Me
s o tos vedca, umelca, obana, i nboenskho loveka, v rmci ich
rozmanitch prstupov ku skutonosti. V tomto kontexte mu vyvstvaj dve otzky:
1. Jestvuj nadraden pravidl mravnosti, ktormi mu by pomeriavan ostatn formy tosu?
2. Ako sa vzahuje pecifick mravn sksenos
k
tropologickmu vznamovmu momentu, obsiahnutmu v rznych
11 Personlna transcendentlna sksenos je nsledne zaloen v personalite loveka
a v jeho dialogickej dejinnej sksenosti, v ktorej sa lovek zaka ako genuinn adrest pokynu bostva. NITSCHE, B., Eine kleine Einbung in Richard Schaefflers
groe Philosophische Einbung in die Theologie, s. 124.

98

typoch sksenosti?
Z pohadu nemeckho filozofa s nadraden i vyie pravidl
mravnosti nevyhnutn. Nadradenos sa d z jeho pohadu zdvodni
tm, e pre prpadn konflikt medzi rozdielnymi spsobmi tosu s potrebn kritri, na zklade ktorch subjekt rozhoduje v prpade divergentnch poiadaviek. Voba sa odohrva vo vntri jednho konkrtneho subjektu. Inak povedan: vedec je sasne obanom a me by
tie nboenskm lovekom, a pod. Prpadn konflikt rznych foriem
tosu sa ned vyli, a preto je dleit, kls si otzku o nadradench
pravidlch.
Odpove na druh otzku sa mu zd zloitejia. Ako sa vzahuje
vlastn zkonitos pecificky mravnej sksenosti k mravnm implikcim (tropologickmu vznamovmu momentu) inch druhov sksenosti?9 Problematiku konkretizuje a aplikuje na oblas nboenstva.
Pta sa, i jestvuje legitmne protireenie voi prkazom nboenstva
pri odvolvan sa na mravn sksenos. Alebo, i meme hovori aspo o prve vyloi prkazy nboenstva tak, aby neprotireili obsahom
mravnej sksenosti.
O takomto vklade uvaoval Kant a vyjadril ho nasledovne: ...
moud a pemliv uitel lidu vykldali svat knihy tak dlouho, a je
postupn uvedli, pokud jde o jejich podstatn smysl, ve shodu s obecnmi morlnmi zsadami vry.10 Stotoujem sa so Schaefflerom, ke
hovor o obave z vkladu, ktor zastva monos vslovne rozumovho
uchopenia nboenskch obsahov, ich transformciu na ist morlnu rozumov vieru. Vyvstva tak problm (v dejinch filozofie neraz
traktovan) o spsobe rieenia konfliktu medzi normami sprvania v
nboenstve a morlke (neviazanej na nboensk vchodisko).
Vzhadom na mon konflikty medzi rozlinmi formami tosu,
zskava dialektika rozumu nov podobu a postult Boha, ktor je k rie12 Tame, s. 361.
10 KANT, I., Nboenstv v hranicch pouhho rozumu, s. 143.

99

eniu tejto dialektiky nevyhnutn, nov vznam.11 Dialektika rozumu

12
sa v rmci jeho rozvinutej transcendentlnej filozofie tka nielen vzahu medzi svetom prrody a svetom morlnych povinnost (prrodnm
a mravnm zkonom) ako tomu bolo u Kanta, ale vystupuje vo vntri
sveta mravnho prkazu ete raz ako konkurencia truktrne rozlinch
spsobov tosu.13 Postult Boha je tu vrazom pre jedin, meme poveda zkladn, fundujce oslovenie Boha, z ktorho sa zdvoduje postoj loveka k svetu vbec a s tm spt a odhalen morlne povinnosti
loveka. Povinnos odkryt v mravnej sksenosti je z tohto pohadu
iba jednou z podb, resp. vrazom jedinho zkonodarstva jednho
Boha.14 Schaeffler preto rozliuje medzi boskm zkonodarstvom samm a mnohotvrnosou jeho javovch podb.
Zostva vak ete nevyjasnen u naznaen problm tkajci sa
rozrieenia monch konfliktov alternatvnych foriem tosu a otzka,
do akej miery k tomu prispieva prve postult Boha. Rieenie vid autor
v tom, e tento rozumov postult rob monm v praktickom konflikte medzi prkazmi konania, ktor vyplvaj z rozlinch druhov sksenosti, hada spsoby argumentcie, ktor ber ohad na vlastn zkonitos tchto druhov sksenosti. Hadanie argumentu, ktor umouje
urovnanie takchto konfliktov, je ospravedlnen prostrednctvom sksenosti samej, ke sa interpretuje vo svetle tohto postultu.15
Uvedenm konkrtneho biblickho prkladu sa poka vahy ete
viac prehbi a spresni. Pjde o poukzanie na truktrnu diferenciu
medzi mravnou sksenosou a mravnou implikciou nboenskej sksenosti. To o je z jednej strany mon vnma ako mravn kandl, je z
11 SCHAEFFLER, R., Philosophische Einbung in die Theologie. Band 2: Philosophische Einbung in die Gotteslehre, s. 362.
12 Pod dialektikou chpe spor rozumu so sebou samm. V tomto spore sa preukazuje
dialektick charakter rozumu, teda vytvranie rozporov a zaplietanie sa do nich.
13 Tame, s. 362.
14 Jede dieser Weisen, wie das Wirkliche uns in Anspruch nimmt, gewinnt ihre
unbedingte Verpflichtungkraft daraus, da uns in ihr die Anrede des einen Gottes
vernehmbar wird. Tame, s. 363.
15 Tame, s. 364.

100

nboenskho hadiska naplnenm prikzania.

Schaeffler vol prbeh o Samuelovi a Saulovi, z Prvej knihy Samuelovej.16 Voba prkladu nie je svojvon i nhodn, pretoe prklad sa
tka sporu Samuela a Saula, ktor bol Bohom zavrhnut. Na miesto
Saula bol pomazan za kra Dvid a udalos patr medzi centrlne v
dejinch Izraela. Saul nesplnil (resp. nie v plnej miere vykonal) prkaz
Boha tm, e neusmrtil kra Amalekov, dsledkom oho si zaslil
Bo hnev. Saul vykonal iba kliatbu zhuby nad premoenm krom,
ako ke zkon. Nepristpil ale k jeho usmrteniu, ktor vykonal drastickm spsobom dodatone Samuel.
itate tu stoj pred nronou pasou, kde vid zvl vyostren konflikt Boieho prkazu zabi (o vyznieva nadmieru paradoxne,
kandalzne) a mravnho zkazu (hlasu vo svedom) nevykona tento
in. Schaeffler uvdza dve odpovede idovskch mysliteov analyzujcich spomnan starozkonn prbeh, ktor odpovedaj na otzku, ako
mohol Saul odpoveda Samuelovi. Prv mon odpove naznauje
Emil Fackenheim. Saul mohol argumentova: nenasledujem nboensk prkaz, pretoe protire mojej mravnej sksenosti o udskej dstojnosti, ktor m aj porazen nepriate. Druh mon odpove podal
Martin Buber. Saul mohol odporova Samuelovi tm, e pochyboval o
jeho sprvnom pochopen Boieho prkazu, kee prav Boh by takto ukrutn prkaz nikdy nevyriekol. Tretm potencilnym rieenm je
opusti predol dve interpretcie a nasledova Kantove vahy. Znamen to pta sa, i je mon vyjadri podstatn zmysel tejto udalosti v
podobe morlnej rozumovej viery.
Samuel a Saul sa akoby pohybovali v dvoch svetoch. Pre Samuela
s kontitutvnymi kategriami vyvolenie a zavrhnutie spt s Izraelskm nrodom a tieto vymedzuj jeho svet sksenosti, zatia o pre
Saula je z pohadu Schaefflera podstatnou sksenos dstojnosti loveka. V Samuelovom prpade dominuje idea jednho Boha, radiklneho
16 1 Sam 15,17-35. Zavrhol si Hospodinovo slovo a Hospodin zavrhol teba, aby si
nebol krom nad Izraelom. 1 Sam 15, 26.

101

odmietnutia inch bostiev a rozhodnej voby plni jeho vu do dsledkov, neraz s krajnmi nsilnmi rieeniami. Pre Saula tento druh
sksenosti nie je rozhodujci a prijaten.17
Ako je teda vbec mon prekona spor, protireenie, i konflikt
nboenskho a morlneho prkazu? Ako na otzku odpoveda v prpade, ak oba druhy prkazov pochdzaj z vle jednho Zkonodarcu? Poda Schaefflera Saul mohol argumentova poukazom na mravn
implikciu Samuelovej nboenskej sksenosti18 a Samuel na nboensk implikciu Saulovej mravnej sksenosti. Z tohto zkladu preto v
konfliktom prpade nie je zbyton usilova o monos argumentcie,
kee nboensk sksenos obsahuje morlny aspekt a morlna sksenos aspekt/prvok nboensk. Skr otvra interferencia rozdielnych
spsobov sksenosti monos argumentova o nboenskej sksenosti
morlne, o morlnej sksenosti nboensky.19
Schaeffler si je ale vedom, e rieenie konkrtnej ivotnej situcie
me predsa v konenom dsledku vies k protikladnm rieeniam.
Tmto sa relativizuj argumenty a sksenos, z ktorej vychdzaj. Vchodisko z tejto situcie vid v hadan sprvania, ktor by prekonalo
a meme poveda sasne spojilo prstupy, ktor s na prv pohad
nezmieriten. V tomto, smieme poveda novom type konania, by bola
ochrnen dstojnos a ivot porazench a zrove by sa zabrnilo nebezpeenstvu sluby inm bohom, ako to bolo poadovan Jahwem.
Modlosluba by mohla by odmietnut bez nutnosti zabi inak zmajceho modlosluobnka. Cestu tohto spsobu naiel Izrael v priebehu jeho dejn tak v styku s druhmi vo vlastnej krajine, ako aj v
20 Zaujmav je z mjho pohadu analyzova prinu Saulovho rozhodnutia
neuposlchnu v plnej miere vu Boha. m je jeho voba zdvodnen, preo sa
rozhoduje prve takto? Vychdza z hlasu vlastnho svedomia, alebo je ovplyvnen
udom, resp. kon svojvone?
18 Ak je jednou zo zkladnch nboenskch presveden presvedenie o stvoren
loveka Boha, o loveku ako imago Dei, vrada by bola znienm Boieho obrazu.
19 Tame, s. 369.

102

kontakte s majoritou v krajinch jeho rozptlenia.20

vahy vysuj u Schaefflera do zdraznenia pravidla rozumu
(Verstandregel), poda ktorho v naej sksenosti mravnch povinnost
(poiadaviek, ktor ma zavzuj) neme by opomenut iadna oblas sksenosti povinnost ako irelevantn. Jednotliv formy tosu zostvaj fragmentrne, pokia odhliadaj od inch druhov sksenosti a
vziev k premene myslenia a konania. Zrove s vetky zjednoten
vo fundamentlnom postoji loveka ku skutonosti, ktor je kontituovan Bohom autorom poriadku a prkazov a nerozpadvaj sa
tak do mnostva separovanch regionlnych foriem tosu. Druhm
vystenm jeho vah o nevyhnutnosti postultu Boha, je zdvodnenie absoltnej zvznosti morlnych povinnost. Bez ich zaloenia v
boskej vli strcaj svoju absoltnu zvznos. Z tchto dvodov sa
postult Boha jav ako nevyhnutn. Schaeffler si je vedom nmietok
kritikov voi uvedenm zverom. Z jeho perspektvy pre vek skupinu
ud dobro skutone nem absoltne zvzn charakter. Neuvauj v
tomto kontexte ani o definitvnej odmene a treste za udsk iny. Okrem
toho, ak by sme za zdroj morlnych povinnost povaovali vlune udsk rozum, v interferencii truktrne rozlinch svetov sksenosti by
hrozilo naptie a rozbitie rozumom stanovench povinnost, m by
sa stratila jeho zkonodarn sila (gesetzgebende Kraft). Postult Boha
teda nem obmedzi autonmne zkonodarstvo rozumu, ale skr ho
rekontruova. Sprvne poat morlny dkaz chpe vu Boha ako
umoujci zklad mravnho samozkonodarstva rozumu.
Nevyhnutnos, ale aj prvo, chpa nae povinnosti ako Boie prkazy, nevyplva z toho, e by bolo nevyhnutn odvodi nae povinnosti
z inho zdroja ako zo samozkonodarstva rozumu (aus der Selbstgesetzgebung der Vernunft), ale z toho, e samozkonodarstvo rozumu
samo seba ru, ke sa nechpe ako prtomn a javov podoba Boieho
23 Tame, s. 370.

103

zkonodarstva.21
Zhrme v zvere tejto asti podstatu dkazu slovami B. Nitscheho:
Morlny dkaz Boha, ktor zana pri poiadavke najvyieho dobra
ako dokonalho morlneho sveta, rob pochopitenm sudky loveka
a imperatvy jeho svedomia ako prtomn spsoby nepodmienenho.
Tm sa stvaj subjektvne sudky a prkazy, pochopiten ako Boie
udalosti odhalenia a Boie prkazy.22
Niekoko poznmok k jeho koncepcii s prihliadnutm k mysleniu Otakara Fundu a k postmodernej filozofii
Ako bolo uveden na zaiatku, Schaeffler sa nezaober dokzanm
existencie Boha, pretoe z jeho pohadu je tto existencia dostatone
zaruen, garantovan nboenskou sksenosou. Prve tu vyvstva
kov problm tkajci sa jeho vchodiska, i aprirneho postoja k
nboenskej sksenosti a existencii Boha. Z pohadu ateistickej filozofie
je uveden vchodisko neakceptovaten, a tak na seba naraj dve
protikladn terie a prstupy. Doke rozum bez tejto sksenosti skutone uzna nevyhnutnos postultu Boha z toho dvodu, aby tm zamedzil sebazruenie samozkonodarstva tak, ako to vyslovil Schaeffler?
Predpokladm, e teistick a ateistick autor s v rovnakom postaven, kee ani jeden z nich nedoke poda dostatone presvediv
dkaz existencie i neexistencie Boha.23 Me hovori nanajv o istch
skutonostiach, ktor robia jeho existenciu pravdepodobnou i neprav21 Tame, s. 375. Poda Schaefflera niektor Kantovi itatelia a prvrenci nesprvne
pochopili jeho uenie o autonmii rozumu. Omyl spoval v tom, e ho poali ako
ospravedlnenie samozkonodarstva, autonmie indivdua. Ako morlne dobr sa
povauje to, o indivduum ako morlne dobr chce definova.
22 NITSCHE B., Eine kleine Einbung in Richard Schaefflers groe Philosophische
Einbung in die Theologie, s. 124.
23 Odhliadam teraz od inch prstupov zvl prstupu niektorch zstancov dialektickej teolgie, fenomenolgie, existencializmu, i personalizmu kde je absurdn
hovori o dkaze Boha, kee sfra dokazovania sa tka inch objektov. Napr. Karl
Barth, Gabriel Marcel, Jolana Polkov.

104

depodobnou tak, ako to rob aj sasn esk ateistick filozof Otakar

Funda. Ako bolo povedan, Schaefflerovy nejde tak o dkaz, ale o
postult Boha, podobne ako u Kanta. Problematick vak je, i udsk
ratio skutone takto postult potrebuje pre zaloenie/zdvodnenie
morlneho ivota udskho indivdua a prekonanie dialektiky rozumu.
Domnievam sa, e tak ako aj v minulosti, aj v dnench filozofickch vahch sa problematick miesta kresanskch filozofi ukazuj
najlepie prve v konfrontcii s protikladnou ateistickou pozciou. Meme si v svislosti s rieenou problematikou poloi otzku, i m lovek vo svojom svedom istotu bezpodmienenej mravnej povinnosti. V
prpade pozitvnej odpovede, m je tto bezpodmienen povinnos
zdvodnen? Z pohadu nemeckho filozofa mravn sksenos objektvne zvznho m tak charakter, e me by primerane pochopen
iba ako vraz boskej vle.
Domnievam sa, e jednou z kovch otzok je, do akej miery sa
udsk rozum me dosta k bodu prieniku s nboenskm myslenm,
resp. narazi na to, o je prijman vo viere, pribli sa jej obsahom.
Za akch podmienok (a i vbec!) je rozum schopn odkry v skutonosti poiadavky, ktor Boh zveril loveku. Prienik by takto spjal filozofick a nboensk oblas (myslenie). Ako ukazuj dejiny filozofie i
sasnos, jestvuj filozofie obhajujce a dosahujce tto zhodu a tie
tie, ktor ju zsadne odmietaj.
Aj Funda pripa udsk, i priam nadudsk konanie nemotivovan egoisticky alebo pragmaticky. M svoj zmysel i ke relatvny vo
svete, ktor neobklopuje iadne absoltno, ale absurdita. lovek by sa
mal usilova o zmierovanie dopadov zla, utrpenia a mal by vyvin
silie, aby im predchdzal. V tomto sa obaja autori zhodn. V Schaefflerovch textoch je ale jasne vidno, ako je pre neho ak pripusti
zmysluplnos udskho konania vo svete, ktor nie je zaven postultom Boha a je obklopen niotou a absurditou.
Funda sce tie pojem Boh pouva, no m pre neho zsadne in,
dokonca protikladn vznam voi jeho kresanskmu chpaniu. V hl105

boko udskom morlnom ine lovek transcenduje ben udsk a dosahuje najhlbiu dimenziu udskosti. Nejhlub dimenzi lidstv jako paradoxu lsky uprosted absurdity. Tuto dimenzi lidstv meme pokud to
v kesansk tradici shledvme jet dvodnm ifrovat pojmem Bh.
Je to Bh jako ifra nejhlub dimenze lidstv, ten zcela jin Bh, ateistick
Bh. Lidmi vytven Bh.24
Predpokladm, e Funda by Schaefflera upozornil na divergenciu
racionalt, sksenost a interpretci, i ke sm je zstancom silia o objektvnos nho poznania. Re o dimenzii transcendencie, ale ako pe,
na rozdl od Bultmanna, povauji za lidsk postult, kter lovk vytvoil a nechal platit nad sebou.25
udsk ratio sa teda me dopracova k pojmom Boh a transcendenia, no zrove ich nemus chpa v zmysle naznaenom Schaefflerom. Sasn lovek sa doke pribli k posvtnmu, me ma cit a
zmysel pre hranicu, pre spytovanie a pre oakvanie, pre komunikciu
s niem, o loveka presahuje bez viery v zosobnen a prozreten bostvo.26 Schaeffler vak prve nechce strati zo zretea osobn charakter
Absoltna, morlneho Zkonodarcu. V kontexte etiky Otakara Fundu
tak je mon hovori o hlboko udskom ine, obetovan sa bez toho, aby
rozum potreboval prekona dialektiku absoltneho a absurdnho, ktor
spoznva v sksenosti: zmysluplnos a jedinenos hlboko udskho inu
na jednej strane a absurdnos ivota ako celku na strane druhej.
Schaeffler vo svojej rozpracovanej transcendentlnej filozofii hovor
o hermeneutickom prstupe ku skutonosti, hermeneutickom rozume,
o meniacej sa realite, s ktorou sa konfrontuje udsk racionalita, o dejinnej kontextulnosti nho prstupu k nej. Stle je vak pred nm predstava
jednej reality, ktor rozum poznva ako kontituovan Bohom. Z toho
pre loveka vyplvaj poiadavky univerzlneho charakteru. Odpovedanie na ne v princpe neme vies k diferencovanm morlnym postojom,
resp. ich dialektika je prekonan prve odvolanm sa na jedinho Zko27 FUNDA, A. O., Kdy se rkos chvje nad hladinou, s. 26.
25 FUNDA, A. O., Racionalita versus transcendence. Spor Hanse Alberta s modernmi
teology, s. 45.
26 BLAKOV, A., Etika cnosti poda Toma Akvinskho, s. 128.

106

nodarcu. Nemeck filozof je takto vystaven kritike nielen ateistickm,

ale aj postmodernm filozofom.
Najm postmodern filozofia zvraznila pluralitu svetov, sksenost,
interpretci a odmietla predstavu jednho (a jednotnho) sveta a jeho vkladu. Nachdzame sce aj v rmci postmodernch vah mylienky prekonania plurality, resp. hadania akhosi metapravidla pre udsk sprvanie (ako napr. v slabom myslen G. Vattima lsku caritas), no pluralita sa
tm neodstrauje a postult Boha sa nemus ukazova ako jedin rieenie.
Postmodern pochopenie a vklad plurality nemusia znamena iba hadanie konsenzu a spolonho vchodiska z plurality, ale mu ponka aj
zotrvanie v pluralite, ktor sa ani v najmenom nznaku nesna hada
styn body. ... Slab myslenie sa zbavuje nroku na absoltnu legitimitu,
teda sa zbavuje nroku na definitvnu platnos, a to i v oblasti hodnt
pravdivosti, krsy i dobra.27 Bolo by mon spomen i radiklnejie
terie Deleuza a Guattariho, kde diferencia nie je akanie v dialektike na
vystenie i vyrieenie protipozcie.28 Postmodern etick pluralizmus
(a v rmci neho napr. v sasnosti aktulna otzka tolerancie), ns tak
vedie k diskusii o monosti existencie prvch praktickch princpov i
substancilnych prvd, a teda spolonch rieen etickch otzok.29

Zver
Richarda Schaefflera meme zaradi do lnie kresanskch autorov,
ktor sa v 20. storo nestotonili s ostrou Pascalovou diferenciou Boha
filozofov a Boha teolgov.
Domnievam sa, e itateovi Schaefflerovch textov nie je celkom
jasn, ako by mal pozorovate sveta, konkrtnejie knihy sveta odhali
i vyptra jej jedinho autora. asto sa ukazuje, zvl v oblasti filozofie,
pre ktor je takto tanie nho sveta lohou, opan vsledok ne by
30 KONDRLA, P., Moralita a pluralita, s. 58.
28 Tame, s. 61. Z pohadu tchto autorov je realita nejednoznan, pohyb v nej
nron, je bez znaiek a zchytnch orientanch bodov.
29 BLAKOV, A., Zluitenos tolerancie a lsky k pravde v kontexte myslenia
Toma Akvinskho, s. 206.

107

oakval Schaeffler. itate neraz odmieta existenciu jej transcendentnho autora. Stotoujem sa s mylienkami u spomnanho Ch. Tappa,
i je vbec korektn hovori o jednej knihe sveta a nie skr o viacerch
knihch. Nemalo by by prve najskr demontrovan (ukzan), e ide
o jeden svet, bez toho, aby to bolo u vopred predpokladan? A alej:
od jednho autora mu predsa pochdza viacer knihy, alebo za mnostvom knh meme njs viacero autorov.30 Pokia Schaeffler bude ako
premisu bra to, o je nejasn a o by malo by zdvodnen, cel jeho zmer je pochybn. Ch. Tapp vstine poznamenva, e Schaeffler m elanie njs jeden zklad rozdielnych svetov sksenosti, no otzkou zostva,
i skutonos naozaj zodpoved tomuto elaniu.31
Na druhej strane ale povaujem za Schaefflerov prnos optovn
premanie a hadanie prienikov nboenskho a nenboenskho myslenia a konania. V rmci filozofie nechva neustle iv otzku, akm
spsobom sa bosk svet dotka udskho a ako me lovek tieto dotyky
odhali.
Vyslovme v zvere otzky, ku ktorm ns podnecuje myslenie nemeckho filozofa. Jestvuj zvan dvody k tomu, aby rozum postult
vyieho Zkonodarcu vylil, ak chce prekona vlastn dialektiku? Je
dnes na pde filozofie a etiky re o Bohu racionlne ospravedlniten?
Alebo musme tento spsob ptania sa opusti?

33 V tejto svislosti meme uvies, e s podobnm argumentom sa stretneme aj v

svislosti s kritikou Akvinskho dkazov Boha. P. Cole uvdza: Jak to, e ve kon u
jedinho? Pro by musel zptn postup vst k jedin prvn pin? Na sob nezvisl
dje by pece mohly vst nazpt k na sob nezvislm pinm. Pak by nebyla jedin
prvn pina, ale mnoho prvnch pin. COLE, P., Filozofie nboenstv, s. 35. Ukazuje sa, e tak ako boli napadnut originlne dkazy (dokzanie jednej prvej priny),
je rovnakm spsobom argumentcie napadnuten aj ich Schaefflerova reinterpretcia:
spochybnenie existencie jedinho autora knihy sveta.
31 TAPP, Ch., Zu Richard Schaefflers Reinterpretation der Gottesbeweise, s. 148.

108

Zoznam pouitej literatry

BLAKOV, A. 2009. Etika cnosti poda Toma Akvinskho. Nitra :
UKF, 2009.
BLAKOV, A. 2011. Zluitenos tolerancie a lsky k pravde v kontexte myslenia Toma Akvinskho. In Koren, P. (ed.): Diferencia a tolerancia. Nitra : UKF, 2011, s. 206.
COLE, P. 2003. Filozofie nboenstv. Praha : Portl, 2003.
FUNDA, O. 2009. Kdy se rkos chvje nad hladinou. Praha : Karolinum,
2009.
FUNDA, O. 2013. Racionalita versus transcendence. Spor Hanse Alberta
s modernmi teology. Praha : Filosofia, 2013.
KANT, I. 2013. Nboenstv v hranicch pouhho rozumu. Praha : Vyehrad, 2013.
KONDRLA, P. Moralita a pluralita. In: Etika a postmoderna. Nitra : UKF,
2009, s. 45-66.
NITSCHE B. Eine kleine Einbung in Richard Schaefflers groe Philosophische Einbung in die Theologie. In Neue Zeitschrift fr Systematische Theologie und Religionsphilosophie. 2007, 49, 1. s. 114-130.
SCHAEFFLER, R. 2003. Filosofie nboenstv. Praha : Academia 2003.
SCHAEFFLER, R. 2004. Philosophische Einbung in die Theologie. Band
2 : Philosophische Einbung in die Gotteslehre. Freiburg/Mnchen : Verlag Karl Alber 2004.
SCHAEFFLER, R. 2006. Philosophisch von Gott reden. berlegungen
zum Verhltnis einer Philosophischen Theologie zur christlichen Glaubensverkndigung. Freiburg/Mnchen : Verlag Karl Alber, 2006.
TAPP, CH. 2013. Zu Richard Schaefflers Reinterpretation der Gottesbe109

weise. In Irlenborn, B., Tapp Ch. (Hg.): Gott und Vernunft. Neue Perspektiven zur Transcendentalphilosophie Richard Schaefflers. Freiburg/
Mnchen : Verlag Karl Alber, 2013, s. 134-155.
VAEK, M. Kapitoly zo sasnej filozofie nboenstva. Bratislava : IRIS,
2012.
RORTY, R. VATTIMO, G. ZABALA, S. (ed.). 2007. Budoucnost nboenstv. Praha : Karolinum, 2007.
Prspevok vznikol v rmci projektu Christian Philosophy in Central and
Eastern Europe (ID 443.20132321/21885).

110

HADANIE PRAVDY AKO PREDPOKLAD MORLNEHO KONANIA LOVEKA

MIROSLAV LYKO
Abstrakt
Hadanie pravdy je vsadou a povolanm kadho loveka. Ak pravdu
had a poda nej riadi svoje konanie, je pravdepodobn, e sa bli k objektvne nleitmu morlnemu konaniu, ktor m svoje dsledky. Je v zhode
s udskou dstojnosou by teda neustle zaangaovan v dynamickom procese odkrvania pravdy najm o sa tka zkladnho (transcendentnho)
smerovania a zmyslu ivota. Hada pravdu je lovek povolan aj v bench
situcich ivota. Dleitos tohto faktu je umocnen aj znenm smeho
prkazu Desatora, ktor je prvom povaovan za zvzn morlny kdex.
Hadanie pravdy je poda kresanskho posolstva hadanm Jeia Krista,
ktor sa s pravdou stotonil. Aj tento podstatn fakt motivuje kresanov a
motivoval aj P. Jozefa Opralu SJ, vynaloi vek silie pri hadan pravdy.
Prspevok m ambciu by jednou z niekokch ast mozaiky vytvrajcej
pravdiv obraz o etike a morlke v prostred, ktor je nielen historicky silne
poznaen kresanskmi princpmi.
vod
Je prirodzen, e lovek za normlnych okolnost ti po pravde. Intinktvne had pravdu o sebe, o svojom zdrav i chorobe. Had pravdu
v oblasti politiky, medziudskch vzahov, kvality tovaru, sluieb a podobne. Uvta, ak mu s tmto hadanm niekto kompetentn pome. Hada
pravdu o loveku, o jeho ivote, o Bohu kompetentne pomhal druhm
na pde niekdajej Vysokej koly Pedagogickej v 1. polovici 90. rokov minulho storoia aj P. Jozef Oprala. V prspevku sa zamyslme nad monosou spoznvania a poznania pravdy, teda nad procesom, v ktorom bol
zaangaovan aj ten, na koho si spomname. Ako predbehol dobu, ke
111

napal niektor elania Biskupskej synody o novej evanjelizcii z roku

2012 u dvno pred ou.
Spoznvanie pravdy je hodn loveka
D sa vbec pozna cel pravda? Je spoznaten pravda o vetkom o
existuje? A vbec, nao je loveku poznanie pravdy? Ako svis poznanie
pravdy s morlkou? To s otzky, na ktor sa bude da nleite odpoveda
iba vtedy, ak sa v jeho virtulnom no skutonom ivotnom a hodnotovom
nrte bude prelna pravda s poznanm a s morlkou. Poznanie pravdy
je stav. Spoznvanie pravdy je proces. lovek ijci v tomto priestore a
ase, ktor chce zadosuini svojej udskej dstojnosti32, bude astn na
tomto procese, neuspokoj sa so stavom doteraz spoznanej pravdy, lebo
chce s alej za plnou pravdou.
Hada a spoznva pravdu je dobr, uiton. No bez toho, aby ju
lovek implementoval do ivota by bol tento proces nedostaujci. Preto je potrebn doplni nadpis tejto kapitoly takto: Spoznvanie pravdy je
hodn loveka, no ivot poda spoznanej pravdy je ete hodnejie loveka.
Salnna teolgia verzus relne spoznvanie pravdy
Kee sme na pde Katedry aplikovanej etiky a Katedry nboenskch tdi Filozofickej fakulty Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre,
na mieste, ktorho vznik je spojen aj s niektormi aktivitami jezuitu P.
Jozefa Opralu SJ, bude pohad tohto prspevku pod vplyvom autority Katolckej cirkvi. Tak, aby bola na jednej strane naplnen vyten tma a
na druhej strane, aby bolo zadosuinen aktulnemu elaniu Magistria Katolckej cirkvi. Mm na mysli slov exhortcie ppea Frantika o
novej evanjelizcii Evangelii gaudium: Evanjelizujca Cirkev oceuje a
povzbudzuje charizmy teolgov a ich snahu o teologick bdanie, ktor
32 Repektovanie tejto dstojnosti sa tka kadej udskej bytosti, pretoe je do nej
nezmazatene vtlaen vlastn dstojnos a vlastn hodnota (Kongregcia pre nuku
viery, Dignitatis personae, . 6.

112

presadzuje dialg so svetom kultry a vedy. Vyzvam teolgov, aby plnili

tto slubu ako sas spsonosnho misijnho poslania Cirkvi. Je vak
nevyhnutn, aby za tmto elom mali na srdci evanjelizan zameranie
Cirkvi a samotnej teolgie a neuspokojili sa s nejakou salnnou teolgiou1.
Vetci vieme, e psobenie P. Jozefa Opralu SJ malo rty novej evanjelizcie a jeho prca nebola salnnou teolgiou, ale praktickm rozliatm jeho vzby na Jeia Krista. Ako kresan, teolg, jezuita a kaz sa
zaiste usiloval takto hada pravdu, sprostredkovva ju druhm a ukazova na sebe jej zivotnenie v praxi. Usiloval sa dosiahnu, aby aj toto
univerzitn (vtedy vysokokolsk) pracovisko predstavovalo privilegovan prostredie na premanie a rozvjanie (...) evanjelizanho silia,
interdisciplinrnym a celistvm spsobom2. Ve strom pozna po jeho
ovoc (por. Mt 12,33). S odstupom asu to meme posdi.
O hadan pravdy v niektorch dokumentoch Magistria
Vrme sa vak trochu na zaiatok a bume konkrtni. Skutonos,
e hada pravdu a kona poda spoznanej pravdy je dstojn loveka, demontruj mnoh oficilne dokumenty Katolckej cirkvi.
- Gaudium et spes (Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu):
Ve jestvuje (lovek) iba preto, lebo ho Boh z lsky stvoril a stle ho z
lsky udriava. A ije naplno poda pravdy, iba ak tto lsku slobodne
uznva a odovzdva sa svojmu Stvoriteovi.3
- Dei verbum (Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu): Pravdu vak treba hada spsobom, ktor vyhovuje dstojnosti udskej osoby
a jej spoloenskej povahe.4
- Dignitatis humanae (Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu):
Vetci udia (...) s samou svojou prirodzenosou pobdan a zrove mravne povinn hada pravdu. (...) S povinn poznan pravdu aj
2 Frantiek, Evangelii gaudium, . 133
2 Frantiek, Evangelii gaudium, . 134.
3 Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu, Gaudium et spes, . 19.
4 Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu, Dei verbum, . 5.

113

prija a cel svoj ivot usporiada poda jej poiadaviek.5

- Veritatis splendor (encyklika Jna Pavla II.):
Nijak rozorvanos nesmie ohrozova harmniu medzi vierou a ivotom.6
- Vieroun nta o niektorch aspektoch evanjelizcie (Kongregcia
pre nuku viery):
Ak lovek popiera svoju zkladn spsobilos pozna pravdu, ak sa
stane skeptickm ohadne svojej schopnosti relne pozna to, o je pravdiv, nakoniec strat to, o jedinenm spsobom me oari jeho rozum a podmani si srdce.7
- Verbum Domini (exhortcia Benedikta XVI.):
Nboenstvo vtelenho Loga sa neme javi loveku, ktor primne had pravdu a konen zmysel svojho ivota a dejn inak ako hlboko
rozumn.8
- Spe salvi (encyklika Benedikta XVI.):
Je pravda, e ten, kto nepozn Boha, i ke me ma rzne ndeje,
v podstate je bez ndeje, bez vekej ndeje, ktor podopiera cel ivot pravou, vekou ndejou.9
- Lumen fidei (encyklika Frantika):
Nejestvuje iadna udsk sksenos, iaden udsk prstup k Bohu,
ktor by nemohol by prijat, osvieten a oisten tmto (Bom) svetlom.10
Uveden citty (niektor explicitne, niektor aspo implicitne) poukazuj na oprvnenos ambcie loveka hada pravdu. Dokonca a tak, e
v takom hadan mono vidie ancu loveka zharmonizova svoju vieru
so ivotom, prleitos ukotvi svoju existenciu v kresanskej ndeji a necha osvieti a oisti svoje hadanie partikulrnej pravdy Bom svetlom
6 Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu, Dignitatis humanae, . 2.
6 Jn Pavol II., Veritatis splendor, . 26.
7 Kongregcia pre nuku viery, Vieroun nta o niektorch aspektoch evanjelizcie,
2007, . 4.
8 Benedikt XVI., Verbum Domini, . 36.
9 Benedikt XVI., Spe salvi, . 27.
10 Frantiek, Lumen fidei, . 35.

114

(vi niektor predchdzajce citty Magistria).

Hadanie a spoznvanie pravdy je teda jednoznane nielen hodn a
dstojn loveka, ale tto udsk innos je natoko pre neho obohacujca, e mu me ukza sprvny cie a zmysel ivotnej cesty, vydldenej
jeho nleitm morlnym konanm.
Niektor z ciest hadania a spoznvania pravdy v sasnosti
Kad doba m svoje pecifik, ktor vplvaj na proces hadania a
spoznvania pravdy aktvnym lovekom. V nieom mu tomuto siliu
pomha, v inom ho zasa brzdi. Zostame vak v prtomnosti a v naich
podmienkach. Nemusme si pripomna ako asto je pravda relativizovan, subjektivizovan, prekrcan.11 Je vak aj asto primerane a zrozumitene pomenovan. Ako sa vak v tom zorientova? Je to loha kadho
rozumom obdarenho jednotlivca, ale aj rodn a alch spoloenstiev.
Nie je na tomto fre priestor na obrne rozvinutie vetkch monost
a prekok pri hadan pravdy zo vetkch tchto a ete aj inch alch
komunt. Skr je vhodn v svislosti s dnenou spomienkou na P. Jozefa
Opralu hovori o prnose akademickho pracoviska, ktor on spoluzakladal, pre hadanie pravdy tch, ktor boli a s na jeho, viac ako dve
desaroia trvajcej, ceste zaangaovan.
Je znme, e jedno z pracovsk, ktor po sebe zanechal ako duchovn spoluzakladate pvodnho materskho pracoviska P. Jozef Oprala, je
aj Katedra nboenskch tdi. T dnes zabezpeuje pvodn tudijn
program realizujci vysokokolsk vzdelvanie budcich uiteov nboenstva. Tento tudijn program sa jav v naom ponman ako zreten
spsob i prostriedok hadania pravdy pre tch, ktor sa na jeho realizcii podieali a podieaj ako garanti a vyuujci a pre tch, ktor ho
spene absolvovali alebo absolvuj. S tmto tudijnm programom ila
od zaiatku ruka v ruke aj duchovn formcia posluchov i pedaggov,
dnes intitucionalizovan v podobe Univerzitnho pastoranho centra.
11 KONDRLA, P.: Hodnoty a postmoderna, s. 57.

115

Zrove je tento tudijn program, vrtane alieho, niie spomenutho,

pod dohadom Nitrianskeho biskupstva, a to aj vaka zmluvnej spoluprci s Univerzitou Kontantna Filozofa.
Aj v duchu toho, o bolo vysloven, mono poveda, e zkon postupnosti a rastu pri hadan pravdy je prtomn aj v alej realizcii mylienok a mono aj vzie P. Jozefa Opralu SJ. Mm na mysli al tudijn
program, ktor vznikol pod gesciou Katedry nboenskch tdi misijn prcu. Ako jej absolventi bud mc pomha druhm uom nachdza pravdu a i poda nej je tma, ktor by si zaslila samostatn
prspevok.
Jei Kristus ten, ktor sa stotonil s pravdou12
V vode sme si poloili otzku nao je loveku poznanie pravdy,
ke me pre loveka znamena naprklad minimlne vo svedom za? Kondrla a kol. citujc mienku psycholgie v tejto svislosti pripomna, e hodnotn je to, o m pre loveka nejak vznam a z hadiska motivcie hodnotn veci loveka privdzaj k innosti.13 Hadanie
pravdy m teda aj svoje psychologick odvodnenie.
Kresan vie, e jestvuje Pravda, s ktorou sa stotonil Jei Kristus. A
tak poznvanie pravdy je zrove spoznvanm osoby Jeia Krista. To je
hlavnm dvodom, preo kra za pravdou a usporadva ivot poda
nej. Takto me lovek napa svoje zkladn povolanie, svoju dstojnos a s za nadprirodzenm cieom svojho ivota. Tto skutonos vyjadril teraj emeritn ppe Benedikt XVI. v druhom zvzku svojho diela
Jei Nazaretsk: Svet je pravdiv iba v miere, v akej odzrkaduje Boha,
stvoritesk Zmysel a ven Rozum, z ktorho sm pochdza. A bude sa
stva o to pravdivejm, o o viac sa bude pribliova k Bohu. lovek sa
stane pravdivm a stane sa sm sebou, ak bude v slade s Bohom. Vtedy
sa dostane k najhlbiemu jadru svojej podstaty.14 Preto je dobr pozn12 por. Jn 14, 6
13 KONDRLA, P. a kol., Tri aspekty skmania hodnt, s. 16.
14 RATZINGER, J. - BENEDIKT XVI., Jei Nazaretsk, druh diel, s. 189.

116

va pravdu a v rmci svojej zodpovednosti za spsu druhch, pomha aj

blnym napredova v tomto procese smerujcom k venej a plnej Pravde.
Morlne konanie bude potom dsledkom tohto sprvneho nasmerovania
loveka k pravmu a pravdivmu Absoltnu.
Zver
Nemono zabda na tch, ktor stli na zaiatku diela, ktor m u
svoje dobr ovocie aj v podobe njdenej pravdy v procese, ktor pokrauje
alej. Jednm z tch, ktor na zaiatku aj tchto aktivt stli, bol aj P. Jozef
Oprala SJ. Preto aj tto van spomienka na neho. Pokraova v kran
po ceste spoznvania pravdy, a teda spoznvania Jeia Krista, je na ns.
Pouit literatra
BENEDIKT XVI. 2008. Spe salvi. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008.
BENEDIKT XVI. 2011. Verbum Domini. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2011.
DOKUMENTY DRUHHO VATIKNSKEHOKONCILU. 2008. Dei
verbum. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008.
DOKUMENTY DRUHHO VATIKNSKEHOKONCILU. 2008. Dignitatis humanae. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008.
DOKUMENTY DRUHHO VATIKNSKEHOKONCILU. 2008. Gaudium et spes. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2008.
FRANTIEK: Evangelii gaudium, 2013. [online]. 2014, [cit. 201401-25]. Dostupn na internete: <http://www.radiovaticana.cz/clanek.
php4?id=19154>.
FRANTIEK. 2013. Lumen fidei. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2013.
JN PAVOL II. 1994. Veritatis splendor. Trnava : Spolok svtho Vojte117

cha, 1994. ISBN 80-7162-057-2.

KONDRLA, P. Hodnoty a postmoderna. Braislava : IRIS, 2010. ISBN 97880-89256-50-1
KONDRLA, P. a kol.: Tri aspekty skmania hodnt. Ljubljana : KUD
Apokalipsa, 2013. ISBN 978-961-6894-29-6.
KONGREGCIA PRE NUKU VIERY, Vieroun nta o niektorch
aspektoch evanjelizcie, 2007. [online]. 2014, [cit. 2014-01-25]. Dostupn na internete: In <http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/
cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_20071203_nota-evangelizzazione_sk.html>.
KONGREGCIA PRE NUKU VIERY. 2009. Dignitatis personae. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 2009.
RATZINGER, J. BENEDIKT XVI. 2011. Jei Nazaretsk, druh diel,
2011. Trnava : Dobr kniha, 2011.
Svt psmo, 1995. Rm : Slovensk stav svtho Cyrila a Metoda, 1995.

118

119

Resum
Jozef Oprala by his activity in the field of ethics has created a new
angle on the education of the younger generation. It is the angle of education towards truth and human values. The goal of such education is social
action.
This commemorative publication was conceived to honour the memory of the life and work of Jozef Oprala. This ceremony was attended
by the staff of the Constantine the Philosopher University in Nitra. They
included not only co-workers who had known Jozef Oprala personally,
but also those who seek to implement his ideas.
As doctors Kozk, Diatka, Michalov and Lomnick had worked together with Jozef Oprala, their papers offer a retrospective view of his
work and ideas, which have inspired not only the creation of university
departments, but has also become the basis for the education of the new
generation based on the principles of a respect for Christian ethical values and their implementation in the form of social work and helping the
professions. These contributions emphasize aspects of ethics that lead not
only to a knowledge of the good, but also to doing good, which is directly
associated with the value of the individual and respect for man as well as
the value of interpersonal relationships.
Though doctors Kovov, Blakov, Klobuick, Vaek, GlikovTolnaiov and Lyko had not worked with Jozef Oprala personally yet they
represent the generation of scholars that continues his legacy of moral
values. In their contributions they bring an analysis of the good from different points of view, whether from a linguistic, philosophical, theological
or ethical perspective. It shows the necessity of a link between basic anthropological aspects of humanity and their implementation in the form
of social action.
120

 Our perception of this has to lead us to know and live out the
truth. The truth relates to the good that is not only the subject of our
perception but also the impetus behind our action. Social action based on
morality is the very basis of the educational process at our universities. It
is not only decisive to know but also necessary for this knowledge to become the way toward the creation of a better man, a good and just society,
and this is a common vision of all the authors of this commemorative
publication.
Preklad: Tibor Mhrik

121

Etika vo svetle pravdy

Editor: Peter Kondrla

Vydavate: Dielo sv. Maximilina M. Kolbeho, o.z.
Rok vydania: 2014
Tla: Publica Nitra
Technick redakcia: Peter Kondrla
Design: Dariusz uk-Olszewski
Jazykov redakcia: Veronika Chovancov
Poet strn: 122
Poet vtlakov: 150
ISBN 978-80-971822-0-5