Professional Documents
Culture Documents
Dale Carnegie - Ako Si Získavať Priateľov A Pôsobiť Na Ľudí
Dale Carnegie - Ako Si Získavať Priateľov A Pôsobiť Na Ľudí
John Wanamaker, zakladateľ siete obchodov, ktoré nesú jeho meno, sa Daleovi
Carnegiemu raz zveril: „Už pred tridsiatimi rokmi som pochopil, že je zbytočné sa
rozčuľovať. Mám dosť problémov s tým, aby som napravil svoje vlastné nedostatky,
prečo by som sa mal teda hnevať preto, že Boh neobdaroval všetkých ľudí rovnakou
porciou inteligencie.“
Wanamaker pochopil túto pravdu veľmi skoro, ale ja sám (Dale Carnegie) som
sa cez tridsať rokov pretĺkal týmto starým svetom, než som konečne pochopil, že
v deväťdesiatich deviatich prípadoch sto sa ľudia spravidla neobviňujú z ničoho, aj
keď spáchali tú najhoršiu vec.
1
George B. Johnston z Enidu v Oklahome je bezpečnostný technik u jednej
stavebnej spoločnosti. K jeho povinnostiam patrí dozerať, či zamestnanci nosia prilby,
kedykoľvek sú na stavenisku. Rozprával, že kedykoľvek nachytal niekoho bez prilby,
prísne mu vynadal a vinníci sa museli prispôsobiť. Výsledkom bolo, že zamestnanci
prijímali jeho výčitky s podráždenosťou a ako náhle sa vzdialil, prilby si aj tak zložili.
Rozhodol sa teda pre iný prístup. Keď znovu pristihol pracovníkov bez prilby,
spýtal sa ich, či je toľko nepríjemné nosiť neustále túto ochrannú pomôcku, alebo ju
odkladajú preto, že im nesadnú. Potom zmierlivo vysvetlil pracovníkom, že tieto
prilby boli vyvinuté pre ich ochranu proti úrazom, a odporučil im, aby ich počas práce
nosili. Výsledkom bolo väčšie porozumenie pre tento predpis a zmizol aj odpor
a zloba.
Miesto toho, aby sme odsudzovali druhých, snažme sa ich pochopiť. Snažme
sa pochopiť prečo sa tak správajú. Je to rozhodne výhodnejšie a viac
vzrušujúce než kritika. Prináša to takisto viac sympatií, znášanlivosti
a láskavosti. „Ten kto pozná všetky pohnútky, ten tiež vie všetko odpustiť.
2
Takmer všetky tieto priania sa nám spravidla vyplnia s výnimkou posledného.
Ale stále v nás ostáva hlboká túžba, ktorá býva mále kedy vyplnená. Je to práve to, čo
Freud nazýva „túžbou stať sa významným“. A Dewey zase hovorí o „prianí stať sa
dôležitým“.
Túžba po naplnení pocitu dôležitosti jedným z hlavných rysov, ktoré nás, ľudí,
odlišujú od zvierat.
Povedzte mi, ako uspokojujete svoj pocit dôležitosti a ja vám poviem, aký ste.
Podľa toho sa totiž formuje váš charakter a takisto o vás najviac vypovedá.
Charles Schwab bol jedným z prvých v americkom biznise, ktorého ročný plat
presiahol milión dolárov. Bolo to v dobe keď sa 2600 dolárov za rok považovalo za
slušný plat. Shwaba si v roku 1921 vybral Andrew Carnegie ako prvého prezidenta
novo vytvorenej spoločnosti United States Steel Company.
Schwab vedel o spracovávaní oceli omnoho menej, než mnohí z tých, ktorí
pracovali pod ním. Schwab tvrdil, že svoj obrovský plat dostával pre svoju schopnosť
zaobchádzať s ľuďmi. Tu je jeho tajomstvo vyjadrené v slovách:
„Považujem svoju schopnosť nadchnúť ľudí, za svoju najväčšiu prednosť
a domnievam sa, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo
v sebe majú.
Nič iného tak nezabíja ctižiadosť ako kritika od nadriadených. Nikdy nikoho
nekritizujem. Skôr sa snažím podnietiť ľudí k práci. Za každú cenu chválim
a nevyhľadávam chyby. Ak som s niečím spokojný, úprimne to ocením a nešetrím na
chvále.“
Pozor na lichotenie. Z dlhodobého hľadiska lichotenie urobí viac škody než úžitku.
3
3) Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.
„Ten kto toto dokáže, s tým kráča celý svet. A kto na to nemá, putuje
sám.“
Svet je plný ľudí, ktorí sa starajú len o svoje záujmy. Takže tí vzácni ľudia,
ktorí nesebecky slúžia druhým, majú potom neobyčajný úspech. Nemajú totiž
v podstate konkurenciu.
Jeden pán, sa bál o svojho malého chlapca, pretože mal podváhu a odmietal
poriadne jesť. Jeho rodičia najskôr použili obvyklé metódy: „Maminka chce, aby si
zjedol to či ono, ocko si praje, aby si jedol a bol z teba urastený chlap.“
Zaujímali ale toho chlapca priania jeho rodičov? Nie, vôbec ich nevnímal.
Nikto nemôže očakávať, že trojročné dieťa sa na problém bude pozerať očami
tridsaťročného otca. A práve toto však tento otecko očakával. Potom si ale položil
otázku „Čo by mohol chcieť ten náš chlapec? A ako by som najlepšie spojil jeho
prianie s mojím?“
Riešenie bolo hneď po ruke, stačilo len trochu rozmýšľať. Jeho syn mal
trojkolku, na ktorej sa rád vozil po chodníku pred ich domom v Brooklyne. Len o pár
domov ďalej býval jeden väčší chlapec, bitkár, ktorý za každým zhodil malého
chlapca z trojkolky a vozil sa on, až kým nezakročila matka poškodeného. To sa
opakovalo takmer každý deň. Chlapec teda túžil po odvete. Jeho najväčším prianím
bolo rozbiť bitkárovi nos. A keď mu otec vysvetlil, že silnejšieho chlapca zbije keď
bude silnejší a na to musí poriadne jesť, prestali mať s jedlom problémy. Chlapec
4
dokonca začal jesť od špenátu po nasolenú makrelu len preto, aby stĺkol bitkára, ktorý
ho toľko ponižoval. Podobným spôsobom vyriešili aj ostatné problémy.
2) Usmievajte sa.
5
Záujem o zdanlivo bezvýznamných ľudí pomohol udržať zisky obchodnému
cestujúcemu Edwardovi M. Sykesovi z Chathamu v štáte New Jersey.
„Pred mnohými rokmi som ako zástupca firmy Johnson a Johnson navštevoval
zákazníkov v oblasti Massachusetts. Jedným z odberateľov bola drogéria v Hinghamu.
Kedykoľvek som vstúpil do obchodu, vždy som si nejakú chvíľku pohovoril
s predavačmi ešte predtým, než som zašiel za majiteľom s ponukou tovaru. Jedného
dňa som prišiel a majiteľ mi oznámil, že už nemá záujem kupovať výrobky od firmy
Johnson a Johnson, pretože si myslí, že táto firma sa príliš zameriava na potravinárske
obchody na škodu malým drogériám. Odišiel som bez nálady a niekoľko hodín som sa
prechádzal mestom. Nakoniec som sa rozhodol vrátiť sa do obchodu a vysvetliť
majiteľovi stav vecí. Keď som sa vrátil pozdravil som personál, ako obvykle. Len čo
som vstúpil do kancelárie majiteľa, uvítal ma s úsmevom. A hneď na to mi dal
objednávku, ktorá bola raz tak veľká ako obvykle. Spýtal som sa ho čo sa vlastne stalo
v dobe mojej neprítomnosti. Majiteľ povedal, že chvíľu po mojom odchode prišiel do
jeho kancelárie jeden z predavačov s tým, že ja som jediný zo všetkých obchodných
zástupcov, ktorému stojí za to pozdraviť pri vstupe do obchodu personál. A predavač
povedal, že ak si niekto zaslúži objednávky tak som to ja.
Nikdy som nezabudol, že úprimný záujem o druhých je najväčšie bohatstvo
každého obchodného zástupcu, čo samozrejme platí pre všetkých ľudí.
2) Usmievajte sa.
6
Váš úsmev je pre druhých znamením dobrej vôle a rozradostní všetkých, ktorí
vás stretnú. Pre človeka, ktorý stretol tucet zamračených tvárí je váš úsmev
ako záblesk slnka, ktorý prerazil hradbu mrakov.
Pred rokmi v jednom obchodnom dome ako výraz uznania svojim predavačom,
ktorí prestáli tlak, ktorému boli po dobu Vianoc vystavený, vyvesili nasledujúci
inzerát s prostým textom:
„Usmievajte sa.“
3) Pamätajte si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým
najdôležitejším.
Sid Levy navštevoval nejaký čas muža, ktorý sa volal Nicodemus Papadoulus.
Väčšina ľudí mu hovorila jednoducho „Nic“. Levy nám rozprával: „Dal som si zvlášť
záležať, aby som niekoľkokrát správne osamote vyslovil jeho plné meno, skôr než som
ho išiel navštíviť. A keď som ho oslovil plným menom: Dobré popoludnie pán
Nicodemus Papadoulus, bol doslova šokovaný. Niekoľko minút nemohol prehovoriť.
Nakoniec povedal, a slzy sa mu valili po tvári: Pán Levy, za celých pätnásť rokov, čo
som tu v tejto zemi, si nikto nedal prácu, aby ma oslovil mojím plným menom.“
Keď mal Andrew Carnegie, oceľový kráľ, desať rokov objavil, akú ohromnú
dôležitosť prikladajú ľudia svojim menám. A používal tento objav, aby si zaistil
spoluprácu druhých. Keď žil ešte ako chlapec v Škótsku, dostal králičiu samicu. Za
chvíľu mal plný košík malých králikov, ale nič, čím by ich nakŕmil. Ale mal skvelú
myšlienku. Povedal deťom zo susedstva, že ak mu donesú dosť jedla pre králiky,
pomenuje po nich králiky, na ich počesť.
Tento plán mu dokonale zabral a Carnegie si ho zapamätal.
Po rokoch zarobil milióny tým, že použil rovnakú technológiu v obchode.
7
Vypýtaná informácia alebo naša požiadavka, býva umocnená, keď je
vyslovená zároveň s menom osoby, na ktorú sa obraciame, od servírky až po
riadiacich pracovníkov. Použitie mena má kúzelný účinok pri našom jednaní
s ľuďmi.
„Pamätajte si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým
najdôležitejším.“
Raz som stretol jedného význačného botanika na party v New Yorku, ktorú
usporiadal akýsi nakladateľ. Ešte nikdy som pred tým nehovoril so žiadnym
botanikom a zistil som, že je to úžasný zážitok. Sedel som doslova na okraji stoličky
a počúval jeho rozprávanie, keď hovoril o exotických rastlinách a experimentoch,
ktoré majú za cieľ vypestovať nové odrody vhodné pre zimné záhrady. Sám som totiž
mal malý skleník, tak som privítal, že mi pomohol vyriešiť nejaké moje problémy.
Ako som už povedal, to všetko sa odohralo na party. Bolo tu veľa ďalších hostí,
ale ja som prekročil všetky spoločenské pravidlá, nikoho som si nevšímal a hovoril len
s týmto botanikom.
Prišla polnoc. So všetkými som sa rozlúčil a odišiel. Botanik po mojom odchode
zašiel za hostiteľom a povedal mu o mne niekoľko lichotivých slov o uznaní. Povedal,
že dokážem „veľmi zaujímavo rozprávať“.
Ale bola to pravda? Veď som dohromady nič nepovedal. Urobil som len jedinú
podstatnú vec, bol som sústredeným poslucháčom. Poslúchal som, pretože ma to
úprimne zaujímalo a môj spoločník to prirodzene vycítil.
Najlepšia cesta k srdcu každého človeka je, keď hovoríme o veciach, ktoré ho
najviac zaujímajú.
8
„Keď som mal osem rokov, strávil som víkend u mojej tety Libby Linsleyovej
v Stratforde. Jeden večer prišiel do domu na návštevu muž stredného veku. Potom, čo
prehodil pár spoločenských fráz s mojou tetou, zameral svoju pozornosť na mňa. V tej
dobe som sa vášnivo zaujímal o člny a návštevník so mnou hovoril na túto tému
spôsobom, ktorý ma úplne nadchol. Keď odišiel, hovoril som o ňom s nadšením. Aký
je to človek! Teta mi povedala, že je to newyorský právnik, ktorý sa v skutočnosti asi
málo zaujíma o člny. O člnoch so mnou hovoril jednoducho preto, že je to zdvorilý
človek. Videl, že sa zaujímaš o člny, tak hovoril o veciach, ktoré by ťa podľa neho
mohli potešiť. Snažil sa byť jednoducho príjemný. Nikdy v živote som na tetinu
poznámku nezabudol.“
Stál som raz v rade u priehradky s listami na poštovom úrade v New Yorku.
Všimol som si, že úradník sa pri svojej práci zrejme nudí – vážil obálky, predával
známky, vydával potvrdenia a menil drobné – stále tá istá monotónna práca rok za
rokom. A tak som si povedal: Pokúsim sa získať si niečím tohto muža. Samozrejme
aby som si jeho priazeň získal, musím mu povedať niečo milého, prirodzene však, že
nie o sebe, ale o ňom samotnom. Okamžite som spozoroval niečo, čo si bezpochyby
pochvalu vyžadovalo.
A tak, zatiaľ čo vážil moju obálku, poznamenal som s obdivom: „Závidím vám
vaše vlasy.“
Vzhliadol takmer naľakane, ale jeho tvár sa rozžiarila. „Ďakujem, ale už to nie
je, čo bývalo,“ povedal polichotene a ja som ho uistil, že jeho vlasy sú stále skvelé.
Bol nesmierne potešený. Chvíľku sme sa ešte rozprávali a nakoniec mi povedal, že
veľa ľudí obdivuje jeho vlasy.
Stavím sa, že večer, keď prišiel domov, všetko vyrozprával svojej žene.
A nepochybne sa potom postavil pred zrkadlo a povedal si: Mám naozaj pekné vlasy.
Dbajte vždy na to, aby sa druhí cítili dôležito. Hlavnou podstatou ľudskej
povahy je túžba po uznaní.
Robte iným to, čo chcete aby robili vám, a naopak nerobte iným, čo nechcete
aby robili vám.
9
III. Ako získať druhých na svoju
stranu:
10
Rozprávač sa zmienil, že výrok pochádza z biblie. Mýlil sa a ja som to vedel
úplne iste. A tak aby som dodal na dôležitosti a ukázal na svoju nadradenosť,
upozornil som ho na omyl. Okamžite sa naježil. „Čože? Tvrdíte, že je to zo
Shakespeara?“ zaútočil. „Vylúčené! Úplný nezmysel. Tento citát pochádza predsa
z biblie a to viem úplne iste.“ Po pravici som mal starého priateľa Franka Gammonda,
ktorý zasvätil celé roky štúdiu Shakespeara. A tak sme sa dohodli, že spor rozhodne
on. Pán Gammond počúval, ale pritom ma významne kopol pod stolom do nohy
a nakoniec povedal: „Mýliš sa, Dale, tento pán má pravdu. Citát je naozaj z biblie.“
Keď sme sa potom vracali domov, povedal som Gammondovi: „Frank, ty si
predsa dobre vedel, že ten výrok bol zo Shakespeara.“
„Samozrejme,“ odpovedal, „Hamlet, piate dejstvo, druhý výstup. Ale sme boli
hostia pri slávnostnej príležitosti, môj milý Dale. Pýtal sa niekto na tvoj názor? Nesnaž
sa veci niekedy príliš vyostriť.“ A tak mi dal lekciu, na ktorú nikdy nezabudnem.
Sú frázy ako: „Pozri sa, mám dojem, že je to trochu inak ale možno, že sa
mýlim. Vlastne stáva sa mi to často. Skúsme preveriť fakty.“
11
3) Ak sa mýlite, uznajte svoj omyl rýchlo a ochotne.
Bojom veľa nezískate, ale keď ustúpite, získate viac než ste očakávali.
Kvapka medu
12
„Kvapka medu priláka viac múch než celý sud žlči.“ Takže ak chcete
presvedčiť ľudí o svojej pravde, najskôr sa presvedčite o tom, že ste ich
úprimný priateľ. To je tá pravá kvapka medu, ktorá polapí ich srdce. A hovorte
si čo chcete, je to najlepšia cesta k ich rozumu.
Pred rokmi, keď som ešte ako chlapec naboso chodieval cez lesy do dedinskej
školy na severe Missouri, čítal som bájku o slnku a vetre. Tí dvaja sa spolu hádali o to,
kto je väčší, a vietor povedal: „Dokážem, že mám pravdu. Vidíš tamto toho starca
v plášti. Stavím sa, že z neho zložím kabát skôr než ty.“
A tak sa slnko schovalo za mraky a vietor začal fúkať, až sa zmenil v tornádo.
Ale čím viac vial, tým tesnejšie sa starec halil do svojho plášťa.
Nakoniec sa vietor upokojil a slnko vyšlo spoza mrakov a usmialo sa na starca.
Za čas si utrel čelo a zložil si plášť. Slnko potom povedalo vetru, že jemnosť
a priateľstvo boli vždy silnejšie ako zbesilosť a sila.
Tajomstvo Sokratove
Skúste donútiť vášho partnera, aby od začiatku hovoril: áno, áno. A zabráňte
pokiaľ je to možné nesúhlasu.
Miesto fráz ako „Podľa predpisu musíte vyplniť celý formulár!“ použite
Sokratovu metódu. Napr. „Predpokladám, že budete mať u nás svoje peniaze až so
smrti. Zrejme by ste chcel, aby potom boli peniaze podľa zákona prevedené na vašich
príbuzných. Nemyslíte teda, že by v tom prípade bolo dobré, keby ste nám poskytol
meno príbuzného, aby sme v prípade vášho úmrtia mohli vykonať vaše prianie?“
A takto donútil James Eberson, pokladník v Greenwich Savign Bank,
nespokojného zákazníka aby vyplnil všetky potrebné údaje vo formulári. Tým, že mu
kládol otázky na kladné odpovede obmäkčil ho a zabudol na svoj začiatočný odpor.
13
6) Nechajte hovoriť druhého.
Veríte skôr svojim vlastným nápadom než nápadom, ktoré vám niekto predkladá
trebárs na striebornom podnose? Ak je tomu tak, potom je chyba domnievať sa, že
vnútite svoje názory druhým. Nie je nakoniec múdrejšie, keď veci len nadhodíte
a ostatní nech si urobia svoj vlastný úsudok samy?
Adolph Seltz, predavač z autosalónu vo Filadelfii, stál jedného dňa naraz pred
úlohou dodať trochu nadšenia skleslým a ochabnutým obchodným zástupcom. Zvolal
schôdzu a požiadal zúčastnených, aby mu povedali úplne jasne, čo vlastne od neho
očakávajú. Ako hovorili, zapisoval ich myšlienky na tabuľu. A potom povedal: „Dám
vám všetko, čo odo mňa chcete. A teraz mi zase povedzte vy, čo od vás môžem
očakávať.“ Odozva bola okamžitá: lojalitu, iniciatívu, optimizmus, tímovú spoluprácu,
14
osem hodín plného pracovného nasadenia. Schôdzka skončila tým, že všetci boli
veľmi povzbudení a plní novej inspirácie – jeden dealer dokonca ponúkol, že bude
dobrovoľne pracovať štrnásť hodín denne. Nasledoval neuveriteľný vzostup príjmov.
„Príčina toho, že rieky a more prijímajú úctu stoviek horských potokov, spočíva
v tom, že ležia pod nimi. Týmto spôsobom teda môžu vládnuť horským
potokom. A tak múdry človek, ktorý chce byť nad druhými, sa ponižuje. A aby
sa dostal pred nich, stavia sa za nich – takže aj keď stojí nad nimi, nepociťujú
jeho váhu, a aj keď stoja pred nimi, nechápu to ako nespravodlivosť.“ povedal
pred 25 storočiami čínsky mudrc Lao-tse.
Vždy som sa rád prechádzaj a jazdil na koni v parku neďaleko svojho domova.
Rovnako ako kedysi druidskí kňazi nič tak nezbožňujem ako duby. Rok čo rok som
trpel tým, keď som uvidel, ako sú mladé stromy a kroviny zbytočne ničené ohňom.
Takmer vždy na tom mali vinu chlapci, ktorí si pod dubmi varievali ako divosi na
ohnisku polievku alebo vajcia. Niekedy sa tieto ohne rozhoreli tak prudko, že museli
byť privolaný aj požiarnici.
Na kraji parku bola ceduľa, na ktorej stálo, že každý, kto bude zakladať oheň,
vystavuje sa nebezpečenstvu udelenia pokuty a väzenia, ale upozornenie bolo
umiestnené na mieste, kade nechodilo veľa ľudí a málokto si ho všimol. Policajt na
koni mal síce v parku hliadkovať, ale svoju povinnosť nebral veľmi vážne, a tak sa
ohne opakovali rok čo rok. Pri jednej príležitosti som sa ponáhľal za policajtom
a povedal som mu o ohni, ktorí sa v parku rýchlo rozširoval, a chcel som, aby
upozornil požiarnikov. S nadhľadom mi povedal, že to nie je jeho vec, pretože požiar
nevznikol v jeho okrsku! Bol som zúfalý a od toho času, kedykoľvek som do parku
prišiel, správal som sa ako samo pozvaný strážca poriadku ochraňujúci verejný
majetok. Obávam sa, že spočiatku som sa príliš nesnažil na veci pozerať očami
druhých. Keď som videl medzi stromami oheň, bol som tak nešťastný a toľko chcel
zjednať poriadok, že som konal nemúdro. Ponáhľal som sa vždy za chlapcami, varoval
som ich, že by mohli byť kvôli zakladania ohňa potrestaní, a prikázal som im, aby
15
oheň uhasili. A keď odmietli, pohrozil som im väzením. Tak som si skôr uľavil ja sám,
bez toho, že by som sa vžil do ich postavenia.
A výsledok? Mrzuto a s odporom ma poslúchli. Ako náhle som zmizol za
kopcom, pravdepodobne znova urobili oheň a mali zrejme chuť spáliť celý park.
S postupom času som získal trochu viac skúseností, pokiaľ ide o medziľudské
vzťahy, a naučil som sa viac sa na veci pozerať s pohľadu druhého. Miesto toho, aby
som dával príkazy, prišiel som k ohni a začal som asi takto:
„Ako sa máte, chlapci? Čo si varíte dobrého? Keď som bol chlapec, tiež som rád
robil ohne – a vlastne páči sa mi to stále. Ale je to dosť nebezpečné, robiť oheň tu
v parku. Ja viem, že práve vy tu nechcete urobiť žiadnu škodu, ale všetci nie sú tak
opatrní. Prídu ale druhí chlapci a uvidia, že ste si tu urobili ohník a budú vás chcieť
napodobniť. Ale potom odídu domov, oheň nechajú horieť, plamene preskočia na
suché lístie a zhoria aj stromy. A ak nebudeme opatrní, za chvíľu tu nebudeme mať
žiadne stromy. Okrem toho by ste mohli byť potrestaní za zakladanie ohňa na tomto
mieste. Nechcem vám nič prikazovať a pliesť sa do vašej zábavy, som rád, keď vidím,
ako sa zabávate, ale prosím vás, odhrabte všetko suché lístie preč a keď budete
odchádzať, zahádžte ohnisko hlinou. A ak sa budete nabudúce chcieť zabaviť, mohli
by ste si založiť oheň tamto vzadu na piesočine. Tam nemôžete spôsobiť nijakú
škodu... Veľmi pekne vám ďakujem chlapci, majte sa dobre.“
Ako rozdielne tento príhovor pôsobil na deti. Mal za následok, že chlapci boli
ochotní so mnou spolupracovať. Bol koniec mrzutostí a odporu. Nemuseli totiž
počúvať nejaké príkazy a mohli si zároveň zachovať svoju tvár. Cítili sa lepšie a ja
tiež, pretože som vyriešil situáciu s porozumením, ktoré vychádzalo z toho, že som sa
pokúsil na vec pozrieť z ich strany.
Tri štvrtiny ľudí, ktorých kedy stretnete, túžia po sympatiách. A tak im túto
láskavú pozornosť doprajte – skutočne ich milujte.
16
Je skutočnosť, že všetci ľudia, s ktorými sa stretávame, majú o sebe vysokú
mienku a považujú sa za milé a nesebecké bytosti.
17
jej kočík, kam sa každý večer ukladali hračky, keď jej brat jazdil po izbe. A bolo zrazu
poupratované bez kázania, hádok a zastrašovania.
Každý úspešný človek má rád zdravú súťaživosť, ktorá prináša možnosť seba
uplatnenia. Len vtedy má možnosť dokázať svoju vlastnú cenu, môže
vyniknúť, vyhrať. Preto sa organizujú preteky v behu aj súťaže v jedení
koláčov. Za všetkým hľadajte túžbu po vyniknutí, túžbu cítiť sa dôležitý.
Charles Schwab mal vo svojej oceliarni vedúceho, ktorého ľudia neplnili normu.
„Ak je to možné,“ spýtal sa Schwab, „že taký schopný vedúci ako ty nedokáže
zariadiť, aby jeho ľudia pracovali podľa plánu?“......
Schwab sa obrátil k najbližšiemu robotníkovi s otázkou, koľko tavieb dnes
uskutočnili.
„Šesť.“
Bez jediného slova napísal Schwab na podlahu veľkú šestku a išiel domov.
Keď nastúpila nočná zmena, robotníci sa pýtali, čo to číslo znamená.
„Bol tu dnes veľký šéf,“ povedal im vedúci, „ a pýtal sa, koľko tavieb sme
urobili. Povedali sme, že šesť, a on tu namaľoval kriedou tú veľkú šestku.“
Ráno Schwab znova prechádzal oceliarňou. Nočná zmena vymazala šestku
a namaľovala sedmičku. Do robotníkov prenikla súťaživosť a zakrátko táto huť, ktorá
zaostávala, mala väčšiu produkciu než ostatné v podniku.
18
IV. Buďte skutočne vedúcou
osobnosťou: Ako bez odporu
zmeniť ľudí bez toho, aby ste sa
ich dotkli alebo dokonca vyvolali
hnev
Jeden môj priateľ bol pozvaný do Bieleho domu, keď sa Calvin Coolidge ujal
svojho úradu. Keď prechádzal prezidentovými súkromnými miestnosťami, započul,
ako Coolidge hovorí jednej zo svojich sekretárok: „Máte dnes veľmi pekné šaty.
Vyzeráte v nich veľmi príťažlivo.“
Toto bola asi najväčšia pochvala, akú kedy sekretárke „Mlčanlivý“ Calvin
povedal. Bolo to tak neočakávané a neobvyklé, že sekretárka sa z rozpakov
začervenala. Nato Coolidge povedal priateľským hlasom: „Nepozerajte sa na ma tak
ohromene. A mne by zase urobilo radosť, keby ste nabudúce dávala väčší pozor na
interpunkciu.“
Jeho metóda bola účinná. Je totiž vždy príjemnejšie počuť nepríjemné veci až
potom, čo sme si vypočuli nejakú pochvalu.
19
Začnite vždy s chválou, asi tak ako zubár začína tým, že vám najskôr pichne do
ďasna injekciu. Potom vydržíte vŕtanie, pretože injekcia umŕtvi bolesť. Múdry vedúci
teda používa zásadu...
20
3) Než začnete niekoho kritizovať, hovorte najskôr o vlastných chybách.
Pri takom postupe človek jednoducho opraví svoje chyby. Táto technika totiž
umožní ľuďom, aby si udržali svoju tvár, a dodáva im pocit vlastnej dôležitosti.
Vedie skôr ku spolupráci než k protivenstvu.
21
5) Umožnite druhým, aby si zachovali svoju tvár.
Pred rokmi musela spoločnosť General Electric riešiť delikátnu úlohu, keď bolo
treba zosadiť Charlesa Steinmetza z miesta riaditeľa. Steinmetz, bol jednotka v obore
elektroniky, ale úplne sklamal ako vedúci spoločnosti. Ta však nechcela tohto muža
uraziť. Tak mu nakoniec dali nový titul. Urobili ho hlavným poradcom spoločnosti
General Electric – čo bol vlastne len nový názov pre funkciu, ktorú už robil, a niekoho
iného dosadili na miesto riaditeľa.
Steinmetz bol šťastný a spolu s ním aj predstavitelia G.E.
Pete Barlow bol môj starý priateľ. Mal niekoľko cvičených psov a poníkov
a strávil celý život tým, že cestoval s cirkusom. Rád som sa díval, ako Pete cvičí psy
na vystúpenie. Všimol som si, že keď pes dosiahol nejakého zlepšenia, Pete ho
pohladil, pochválil a dal mu kúsok mäsa a okolo tohto úspechu narobil veľké
pozdvihnutie.
To samozrejme nie je nič nového. Tento postup používajú cvičitelia zvierat už
storočia.
Udivuje ma, prečo nepostupujeme rovnako, keď cvičíme miesto psov ľudí.
Prečo radšej nechváliť, miesto aby sme druhých odsudzovali? Chváľme za každé
zlepšenie. Jedine tak povzbudíme druhých ku ďalším zlepšeniam.
22
7) Dajte druhým dopredu najavo, že o nich máte tú najlepšiu mienku, aby
sa podľa toho tak správali.
23
9) Snažte sa, aby ľudia radi urobili to, čo im navrhujete.
Spracoval:
Lukáš Zdechovan,
žiak Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25 Banská Bystrica
http://zdechovan.szm.sk
napoleon@post.sk
9. november 2004
24