RONK XIII.

SLO

DECEMBER 2013

PF 2014

V mene redaknej rady Vm primne akujeme za priaze, ktor ste

preukazovali nmu asopisu v tomto roku.
Do novho roka 2014 Vm elme pevn zdravie, vea tvorivch sl
a mnoho spechov v osobnom ivote.

Jlius Handrik
fredaktor

Jozef Mravk
predseda redaknej rady
2

OBSAH
_______________________________________________________
KORENE A TRADCIE
Viktor Timura: Zamlan dejiny /predstavenie knihy/

Maro Puchovsk: Kraun-Vianoce-Nov slnko

Viliam ernk: Zoborsk listy

10
11

PRIESTOR SLOVA
Vatok zo sprvy o innosti SR ZSV za obdobie ...

14

Jn Tuinsk: Pandorina skrinka, Adrianina ni

24

KULTRA V TOKU ASU

Augustn Maovk: K prchodu vierozvestcov

32

Milan S. urica: Franczsky historik proti falovaniu dejn

Slovenska

34

Emlia Hrabovcov: Cyrilometodsk tradcia sa z zemia ...

36

Gabriela Pastvov: Po chorvtsky bez problmov

37

Mytolgie sveta, predstavenie knihy M.Puchovskho

38

ROZHOVOR
s Natliou.A.Naronickou: Preo ns nemaj radi?

40

ZAUJALO NS
Srska alternatva /lnok V. Putina/
3

53

Zlat medaila L.N. Tolstho J. Leikertovi

57

Stretnutie spisovateov v Belehrade

57

Spomienkov literrny veer

Zlat kniha Slovenska

58
58

Za slovenskm lingvistom z Vojvodiny

Do slovanskej minulosti

59
60

JUBILE: Michal Eli: Jubile v 1. tvrroku 2014

61

SLOVANSK VZJOMNOS , ronk XIII, slo 4.

Vychdza tyri razy do roka
Vydva Rada Zdruenia slovanskej vzjomnosti.
Vtvarn nvrh oblky: Ladon
Predseda redaknej rady: doc.Dr. Jozef Mravk, CSc., fredaktor: Jlius Handrik
Adresa redakcie: Dobinskho 16, 811 05 Bratislava, . tel. 52491861, e-mail: zsv@mail.tcom.sk, www.ozzsv.sk
ISSN 1335-9010, evidenn slo: MK SR EV1234/08. Vylo v decembri 2013

KORENE A TRADCIE
Zamlan dejiny
Predstavujeme Vm publikcia o etnogenze Slovenov-Slovkov,
ktor vychdza vo vydavatestve Eko-konzult. Nadvzuje na
spen
publikciu
o genze
Slovanov
Dvnovek
Eurpa(2011). Autor nm o tejto publikcii pre asopis
Slovansk vzjomnos uviedol:
Publikcia Zamlan dejiny analyzuje dostupn poznatky
k etnogenze Slovenov-Slovkov rznorodch prameov, ktor sa
dotkaj nho pvodu a zaiatku naich najstarch dejn. Zkladom
analzy s pvodn pramene antickch autorov medzi 5. storom
pred n. l. a 6. storom nho letopotu (Herodota, G. I. Caesara,
Strabna, K. Tacita, Plinia st., K. Ptolemaia, Cassia Diona,
Herodiana, Ammiana Marcellina, Eutropia, Markiana, Prokopia,
Jordana i alch) (rkp., s. 78-178.) Nejde o celkom neznme
poznatky, ale v naej historiografii zostvali doteraz nevyuit,
zamlan, aj odcudzen inmi etnikami.
Hadanie pvodu a zaiatkov naich najstarch dejn
etnogenza Slovenov-Slovkov ma tri zklady, popri poznatkoch
a teoretickch vchodiskch alch vied (archeolgia, mytolgia,
kulturolgia, filozofia dejn a i.). V prvom rade je to analza
vpadov rmskych lgii do Karpatskho oblka v prvej polovici l.
tiscroia n. l. vedench cisrmi M. Aurliom, Maximom Thrakom,
Dioklecianom, G. Maximianom, Constantianom II., Valentianom a i.,
ako ich uviedli K. Tacitus, A. Marcellinus, Eutropius, Herodianos
a . (rkp., s. 130-135 a 234-242), ako ich teda opisuj dobov antick
autori. Niektor z tchto vprav v 2.-4. storo n. l. viedli poda
antickch prameov priamo na zemie strednho a vchodnho
5

Slovenska (Marcus Aurlius okolo Hrona, Constantianus II. do

Sarmatie, ktor je oproti Druhej Pannii t. j. oproti zemiu nad
Matrou medzi Tisou a Dunajom, ktor neme by inm ako zemm
Slovenska; Maximus Thrak musel pre zmenu bojova v moiaroch,
ktor o nieo neskr Pseudo-Maurkios v diele Strategikon popisuje
ako sdla Sclavov-Slovenov, v ktorch sa vedia dobre pohybova,
chrni a bojova). Boli to odvety Rimanov za lpen vpady, ktor
odtia podnikali jazdeck skupiny na rmske provincie (najm do
Dcie, Moesie, Pannie aj do Dalmcie) a spsobovali Rimanom
vek kody. Cisr Constantius II. porazenm kmeom ustanovil aj
kra Zizaia. Z toho vyplva, e zemie strednho a vchodnho
Slovenska muselo by osdlen aj v 2.-4. stor. n. l. (Maximus Thrak
podnikol vpravu na zemie Slovenska niekedy medzi rokmi 235238 a Constantius II. niekedy medzi rokmi 337-340), napriek tomu,
e archeolgovia zva zotrvvaj na nzore, e nemaj poznatky
o osdlen zemia Slovenska v tomto obdob.
Druhou skupinou problmov je analza nzvov a ich
pravdepodobn vvoj. Niekoko storo bdatelia hadali pvod
nzvu Slovani-Slovania (Sclavi, Sloveni a p.). Na tto tmu bol
vysloven cel rad hypotz, z ktorch zatia ani jedna nebola
bezvhradne prijat (rkp. s. 191-211). Autor ponka celkom in
teriu, a zd sa, e by mohla vies k prijatenmu vysvetleniu. Na
Kaukaze a v okol je cel rad nzvov, ktor maj tvar alebo s
odvoden od korea van (naprklad jazero Van, jazero Sevan,
mesto Jerevan, kultov mesto Van na stoku riek Rioni a Sulory
v Kolchide, kde sa kmene Vanov udrali a do prelomu letopotov).
Medzi najzaujmavejie a najstarie vak patr archeologick objav
sdliska na hornom toku rieky Tigris s nzvom SAWWAN (rkp. s.
206 a i.). Poda archeolgov datovanie spodnch stavebnch prvkov
sdliska je 5500 rokov pred naim letopotom. Pravdepodobne parilo
k samarrskej kultre na severe Mezopotmie, s presahom do
predchdzajcej chalfskej i nadchdzajcej obejdskej kultry
s kontaktmi s ernomorskou oblasou. Potvrdzuj to spolon rty
materilnych nlezov tchto archeologickch kultr. Genetick
vskum DNA kostier potvrdil prbuznos obyvateov sdliska
Sawwan s kaukazskm obyvatestvom.
Vetko nasveduje tomu, e saw a wan s archaick slovn
korene jazyka Vanov, ktor boli na zaiatku vvoja vetvy Slovanov a
6

slovanskch jazykov. Z korea wan vznikli najprv nzvy Vani,

Vandili, Vandilikovia (Tacitus, Cassius Dion), ale aj men
zaznamenan v 1. stor. n. l.: Vannio, Vangio. Zmenami samohlsky
a v archaickom koreni wan prirodzenm vvojom slovanskch
jazykov (rkp.s.204-210) vznikali alie nzvy kmeov:
zmenou samohlsky a na -e, nzvy Vni, Vneje..., Veneli,
Veneti, Venedi, Venetulani;
zmenou samohlsky a na i, nzvy Vinedi, Vinidi, Vindi,
Windisch, Vindili, Vindelikovia a p. Analogicky z korea saw
nzov Savoni, a zmenou samohlsky a na o a u, ich
kombinciou a vvojom v slovanskch jazykoch nzvy Sovani,
Suoveni, Suaneti, Suavi; a z tvaru Suavi (Svavi) u Jordana a Prokopia
aj nzov Sclavi (Slavi), km z tvaru Suoveni (Svoveni) nzov Sloveni
(rkp. s. 206-211, 227-231).
Zaujmav s doteraz zamliavan tvary kmeovch nzvov
Savoni, Sovani a Suoveni v Ptolemaiovej Geographii. Tvar
Savoni Ptolemaios uviedol pri popise Sarmatie, km tvar Sovani
pri popise zemia okolo rieky Gangy v Indii, kde archeolgovia nali
aj keramiku zdoben nrou, ktor je spt s prchodom migrujcimi
skupn do Indie zo strednej a vchodnej Eurpy v 3. tiscro pred
naim letopotom (rijcov, Venetov, a z vyie uvedenho nzvu
Sovani vyplva, e aj Sovanov). Nzvy Sovani a Savoni, museli
teda existova vo vchodnej Eurpe najneskr v 3. tiscro pred
naim letopotom, ale zanikli v pohnutch historickch udalostiach
(njazdy Sktov, Sarmatov, Mongolov a celho radu alch
nomdskych kmeov). Tvar Suoveni Ptolemaios uviedol pri
vpote kmeov v Sktii (junejia as Sarmatie poda Jordana
Sktia je zemie od Pannie po Kaspick jazero a severne od
Dunaja). Medzi almi kmemi v tejto svislosti uviedol aj nzov
Suevi (Svvi-Svbi) (rkp. s. 193-194, 207). To s skutonosti,
ktor maj oporu v pvodnch antickch prameoch, v
archeologickch poznatkoch, aj v znmych historickch udalostiach.
Spolu s analzou svislosti zmien vo vvoji slovanskch jazykov
(rkp., s. 204 a .) priamo poukazuj na pvod a zaiatky dejn
Slovanov, a nepriamo aj na n pvod.
Tret okruh problmov predstavuje analza historickch
udalosti v druhej polovici 5. storoia n. l. (od r. 451) popisovanch
7

Jordanom, ktor as dajov prevzal od Cassiodora (o generciu

star od Joradana a Prokopia), vrtane nzvu Suavi (t. j. SvaviSlavi). as historikov tvar Suavi nesprvne stotouje s nzvom
Suevi (t. j. Svvi-Svbi). K takej zmene dolo aj pri popise a
analze historickch udalost, ktor sviseli s Cassiodorovm a
Jordanovm nzvom krovstva Suavov v originli Regio
Suavorum. Krovstvo Suavov bolo zoskupenie Suavov (SvavovSlavov) a Gepidov, ktor roku 467-469 podniklo pod vedenm
gepidskho Hunimmunda a suavskho Halarika vpady june od
Dunaja a do Dalmcie (rkp. s. 231-233). Svvi-Kvdi sa tchto
udalost v 2. polovici 5. storoia nho letopotu nemohli zastni,
ako uvdza Steinhbel, pretoe roku 406 odili na zpad. Skri,
Gepidi, Longobardi, ani Herulovia a Gti, ktor v tejto oblasti sdlili
do spoloenstva Svvov-Svbov nepatria. K Svvom-Svbom patrili
germnske kmene Rugov (sdlili june od Dunaja v Pannii), ktorch
via as odila u roku 402 s Vizigtmi pod vedenm Alaricha na
Apeninsk polostrov. Jordanes zemie Sclavov vymedzuje na
zpade od jazera Mursiamskeho (bdatelia sa nezhodli na jeho
lokalizcii, pravdepodobne je niekde medzi dnenmi mestami
Osjek a Terst), na sever od Dunaja (a Drvy) po horn tok Visly, a na
vchod po horn tok Dnestra. Vo vchodokarpatskch Beskydoch
(Slnske a Zemplnske vrchy, Vihorlat, vrtane karpatskho pohoria
nad Uhorodom a Mukaevom a v barinatom terne okolo Tisy
a vchodoslovenskch riek) sdlil slovansk kme Suavov, ktor
zko spolupracoval s Gepidmi u predtm (pri bojoch proti zvykom
porazench Hunov na rieke Nadao roku 454) aj neskr. Jordanov
a Prokopiov nzov Sclavi (Slavi) m pvod v tvare Suavi
(Svavi-Slavi). Jordanes a Prokopios si ho iste nevymysleli z nioho,
ale odvodili z najbliieho tvaru nepresnm prepisom fonetiky.
Paul Barford (anglick bdate psobiaci v Posku)
upozoruje, e je m alej aie prija nzor, e urit typy
vrobkov i ich sbory museli by pouvan vlune umi z uritej
jazykovej skupiny (napr. umi hovoriacimi germnskymi jazykmi,
km in pouvali vlune slovanskojazykov skupiny). Zvl na
zem s etnicky zmieanm osdlenm. Prijatie prve tohto nzoru
umouje archeolgom veri, e musel existova urit sbor
prvkov hmotnej kultry sprevdzajci etnick identitu, z oho
niektor bdatelia vyvodili zjednoduene, e o Slovanoch je mon
hovori a v dobe, ke sa objavuje tzv. slovansk keramika
8

(prasko-korakovsk typ keramiky). Lene slovansk obyvatestvo

mohlo rovnako vyuva materilnu kultru germnskych kmeov,
Vandili materilnu kultru Kvdov (juhozpadn Slovensko), Suavi
kultru Gepidov (gepidsk keramika sa objavuje po Vihorlat).
Priamy vzjomn vzah a svislos medzi materilnou kultrou,
jazykom a etnikom neexistuje. Etnogenza mus vzia do vahy aj
tieto skutonosti a nevyluova to, o sa nehod do konvenne
prijatch teoretickch koncepci.
Treba vzia do vahy aj to, ako uviedla esk bdateka B.
Dostlov, e k zvltnostiam byzantskej historiografie patri
oznaovanie etnk antickmi grckymi menami, menami kmeov,
ktor kedysi ili v oblastiach obsadench teraz u etnikami celkom
inmi. Bulhari s Msovia, balknski Slovania Ilri, Rusi maj meno
herodotovch Sktov a Franczi zostali Keltmi... Podobne ete aj
Leonikos Chalkokondyles pri opise dobytia Kontantnopolu
Turkami roku 1453 uviedol, e kme Ilrov sdli oddvna pri
Inskom mori... Teraz im hovoria Bosniaci, Dalmatnci, Msovia
a Tribalovia a tie Sarmati a hovoria rovnakm jazykom... menom
Ilri budem oznaova kme, ktor sdli na zem pozd Inskeho
mora a k susednej Istrii... Sarmatsk jazyk v dobe L.
Chalkokondyla v tomto priestore u neexistoval. Bol to jazyk
slovanskch kmeov. Tm skr sa tak dialo v pomenovvan
kmeov v ase markomanskch vojen a po nich, teda poda
germnskych a sarmatskch kmeov (poda Germnie a Sarmatie, aj
Sktie, i Kotnov) [kapitoly 1, 3/b]. Potvrdzuj to aj novie bdania
K. Pietu, T. Kolnka a i. aj sdla severokarpatskej kultry.
alie kapitoly s venovan obdobiu Samovej re,
Vekomoravskej re, vzahom s Franskou a Byzantskou rou, ktorej
vplyv sa udriaval dlho aj po vzniku Uhorska (rkp., s. 406-502). Na
pozad historickch udalosti, mocenskch vzahov, ale aj terie
kultry, umenia a estetiky (kulturolgie), publikcia prina analzu
charakteristickch znakov franskej, byzantskej a slovanskej kultry
aj tchto spoloenstiev (civilizci), vzjomnch kultrnych prelnan
a ovplyvovan. (rkp., s. 526-555-620). Z tchto odlinosti vyplva
aj in vzah k ivotu, in etick zsady, normy a zvyky sprvania sa,
a v mnohom aj in princp, z ktorho vychdza dejinn aktivita
zpadnej civilizcie zaloen na expanzivite, agresivite,
9

a parazitizme na bohatstve porazench a podmanench krajn a

nrodov.
Posledn kapitola (rkp., s. 621-675) je kritickm pohadom na
eurpsku historiografiu, ktor manipulciou s historickmi faktami
prispsobila eurpske dejiny mocenskm zujmom a vytvorila
skreslen a falon obraz o eurpskych dejinch a o kultrnej
nadradenosti zpadnej civilizcie. Niektor historick skutonosti
zamlala, in si prispsobila, vznamovo pozmenila i prisvojila. To
sa do znanej miery vzahuje aj na niektorch naich susedov.
/red./

Kran Vianoce Nov slnko

Maro Puchovsk
Pre niekoho Kran, pre niekoho Vianoce, pre niekoho Sviatky
pokoja a mieru, no pre kadho krsny okamih zastavenia sa na
konci roka. Sviatok zimnho slnovratu zo staroslovanskch ias,
sviatok narodenia Pna z ias kresanskch a sviatok darekov z ias
dnench. Akokovek sa pozerme na svet, slvime ho vetci.
Korene tohto sviatku s star ako udstvo samo. Odkedy zaal
by lovek lovekom a zaal si vma slnko nad hlavou, zistil, e po
oblohe kra v uritom rytme. Vtedy, ke je jeho krok najkrat, je
najkrat aj de. To je Kran Zimn slnovrat. Kad kultra si
tento de nazvala po svojom, no podstata je vdy rovnak od tejto
chvle sa dni zase predluj
a zana sa nov ivotn kolo. Je to
sviatok narodenia novho slnka.
V staroslovanskch asoch bol tento de zasvten Svarogovi,
bohovi svetla a slova a jeho synovi Svaroiovi, pnovi slnenho
kota. V starom Rme bol zasvten Saturnovi, pnovi asu. Pre
kresanov je dom narodenia Pna a zaiatkom novej doby. Pre
dnen globalizovan dobu je ostrovom rodinnej prtomnosti.
V naom stredoeurpskom priestore u len nzov tohto sviatku
sved o mnohch dejinnch zvratoch. Pvodn staroslovansk
Kran preiel do maariny ako Karcsony a do rumuniny ako
10

Craciun, naopak v slovenine ho nahradil vraz Vianoce

z nemeckho Weihnachten, o znamen Svt noci. V slovenskch
nreiach sa vak dodnes zachovali nzvy Kran, Kraun i Kra.
V obdob rokov 1948 1989 sa presadzoval vraz Sviatky pokoja
a mieru, ustpil jeho priamy nboensk vznam a zvraznili sa op
jeho udov tradcie. V dnenej dobe ustpilo vetko a do popredia sa
dostalo zhanie darekov pod stromek, take sa z neho vlastne
stvaj Darekonoce...
No kad doba nov tradcie aj tvor. Tm, e sa vyprzdni
vznam sviatku, dostan udia ancu naplni ho novm vznamom.
Mu si spomen na svojich predkov, ke pri tedroveernom stole
zaplia svieky presne tak isto, ako to robili u star Slovania. Mu
si spomen na svojich sasnkov, ke si zatelefonuj alebo sa
navtvia. Mu si spomen na svoju rodinu, ke ju obdaruj
darekmi, ktor jednoducho svedia o tom, e na seba navzjom
myslia. Podstatn je, e maj v tej chvli vo svojom vntri ten hrejiv
pocit blzkosti. e maj v sebe to nov slnko.

Zoborsk listiny historick klenot nho

psomnctva
Viliam ernk
Zoborsk listiny s najstarie a najcennejie originly popisujce
historick skutonosti uritho asovho seku nho stredovekho
obdobia. Prv bola napsan v roku 1111, druh ktorej 900.
vroie si tento rok pripomname v roku 1113. Cez prizmu tohto
asovho obdobia poodkrvaj as histrie a zemepisu nho
zemia. Mono poveda, e s aj poiatkom historickho zemepisu
Slovenska. S nam historickm dedistvom.
Prv Zoborsk listina
Z prvej Zoborskej listiny sa dozvedme o spore Gaufreda, opta
Zoborskho kltora sv. Hyppolyta, s krovskmi vyberami dan,
cla a mta, ktor neuznvali nrok optstva na pean prjmy
z trhovch miest a mtnych poplatkov. Vyberai dan vyuili zmtok
11

spsoben vojskami delnho knieaa moravskho Ota, brata

budceho eskho vldcu Vratislava I., ktor z historickho hadiska
je pre ns dleit presadzovanm a neskr aj realizovanm
cirkevnch obradov v staroslovenine v echch tak, ako to bolo
v ase psobenia Cyrila a Metoda na naom zem.
Opt Gaufred chcel prinavrti pomery existujce pred vojnovm
pustoenm a op zska prjmy aj majetky darovan refanom I.,
nachdzajce sa na zpadnom a strednom Slovensku spolu
s nevonkmi.
Spor s vyberami dan sa rieil v nitrianskej hradnej katedrle
prsahou svedkov pred ostrihomskm arcibiskupom Vavrincom
a krovskm splnomocnencom Batonom. Listina celkovo uvdza
vye 30 mien, najm obyvateov starej Nitry. Je prznan, e
prevan vina m slovensk pvod. Aj postavenie hodnostrov
dokazuje, e v Nitre slovensk etnikum nielene prevaovalo, ale
ete aj v 12. storo i riadilo orgny mesta, upy i krovstva.
V prospech zoborskho kltora svedili dve skupiny svedkov.
V prvej skupine boli 12 najstar svedkovia, ktor ili v obdob medzi
vldou tefana I. a rokom 1111: Una, dlhoron nitriansky upan,
jeho predchodca Baa, ktor bol tie vea rokov nitrianskym
upanom. Hne za nimi listina spomna Dedu a Kau, synov
najstarieho nitrianskeho upana Bukvena, ktor v ase prsahy u
neil. V druhej skupine bolo 11 svedkov, ktor mohli hodnoverne
potvrdi prvo zoborskho kltora na majetky a pean prjmy.
Z listiny spoznvame aj nitrianskeho richtra a trhovho sudcu
Peregrina, ktor je najstarm znmym richtrom v Nitre i na celom
zem Slovenska.
Druh Zoborsk listina
Pokraovanm udalosti popisovanej v prvej Zoborskej listine je
Zoborsk listina z roku 1113. Je spisom niekoko desiatok majetkov
zoborskho optstva, ktor sa nachdzali na rozsiahlom zem
zpadnho a strednho Slovenska. Kr Koloman ustanovil komisiu,
ktor mala prejs celm zemm a presne zadokumentova vetok
majetok zoborskho optstva. Medzi menami osb spomenutmi
v prvej Zoborskej listine a obc uvedench v druhej Zoborskej listine
je najviac slovenskch, potom nemeckch a latinizovanch. Svedi
to o tom, e zemie Nitrianskeho knieatstva bolo aj v 12. storo
vznamnm centrom slovenskho etnika, ale aj o postupnom
zaleovan neslovenskch etnk do slovenskho prostredia a nm
12

vytvorench nboensko-kultrnych truktr. V listinch nie s

spomenut maarsk nzvy a men, o vyvracia teriu o rozvrten
a obsaden Nitry turecko-tatrsko-maarskmi kmemi u v 10.
storo, kee v 12. a 13. storo si naalej zachovva slovensk
charakter.
Listina uvdza vye 150 nzvov slovenskch obc, ktor patrili
optstvu, ale aj obc, ktor s majetkami optstva susedili. Niektor
spomenut obce zanikli, niektorm sa nzvy zmenili, ale vea obc si
nzvy ponechalo (Nadlice, Solany, Trebatice, Bohunice,
Otrokovice, Novky, Prievidza, Kolany, Nitra, Malanta, Pohranice,
Cabaj, Voderady, Luianky, Drovce, titre a i.). Niektor majetky
zoborskho optstva nemali vlastn nzvy. V listine sa uvdzaj ako
optova zem, takou bola aj obec, ktor neskr nazvali Opatovce.
Tm obciam, ktor Zoborsk listina spomenula, otvorila vstupn
brnu do histrie, o si dnes s hrdosou v roku 900. vroia mnoh
z obc pripomnaj.
Okrem osd v zoborskej listine sa uvdzaj aj dolia, vrchy, lesy,
pramene, potoky, rieky, rybnky, studne, ostrovy. Pozemky, ktor
boli majetkom Zoborskho kltora sa ohraniovali vznanmi
alebo charakteristickmi prrodnmi bodmi - medznkmi. Boli nimi
stromy, skupiny stromov, medznkmi boli aj kry, studne, doliny aj
tvary vybudovan z kmeov a zeme ako vyveniny i vykopan
jamy.
Zoborsk listiny dvaj zkladn informciu o formlnej strnke
vtedajch psomnost, o ich vzhade, tle zpisu, spsobe
vyjadrovania i peatenia. Prv zoborsk listinu mohol napsa
Willermus gramatikus, uite gramatiky a psania a druh sm opt
Gaufred. Prtomnos uitea, dokazuje, e v tom ase v stredovekej
Nitre bola kola, ktor mohla nadvzova na uilite zaloen
solnskymi bratmi Cyrilom a Metodom.
Originly oboch listn a ich overen odpisy z neskorch obdob s
uloen v v Diecznom archve Nitrianskeho biskupstva, do ktorho
sa dostali v druhej polovici 15. storoia po zruen Zoborskho
benediktnskeho kltora uhorskm krom Matejom Korvnom.
Zoborsk listiny, hoci zachytvaj nepatrn asov sek z dejn
stredovekho Slovenska, povaujeme za nitrianske i celoslovensk
skvosty eurpskeho vznamu. Maj vek historick, zemepisn i
sociologick vpovedn hodnotu. Odra sa v nich naa nrodn
minulos. S malou uebnicou vekch dejn slovenskho nroda.
13

PRIESTOR SLOVA
Vatok zo Sprvy o innosti Slovenskej rady
Zdruenia slovanskej vzjomnosti za roky 2009 a
2013, ktor odznela na valnom zhromaden
16.novembra 2013
Valn zhromadenie Zdruenia slovanskej vzjomnosti, ktor sa
konalo 16. novembra 2013, malo svoju osobitos. Preo? Nu preto,
lebo rok 2013 je pre ns rokom viacerch historickch jubile 1150.
vroia prchodu Byzantskej misie vedenej Kontantnom
a Metodom na zemie Vekej Moravy, 165. vroia prvho
Slovanskho zjazdu v Prahe (jn 1848), 20. vroia vzniku druhej
Slovenskej republiky a 20. vroia zaloenia Zdruenia slovanskej
vzjomnosti. V tejto svislosti pokladme za nevyhnutn uvies, e
uveden historick medznky nielene ovplyvnili, ale do znanej
miery predurili podobu i dnen tvr naej prtomnosti.
Na podujatiach tohto typu, akm je nae valn zhromadenie,
mme hovori o aktulnych otzkach a sasnch problmoch
slovanskch nrodov. Napriek tomu dovote, aby sme zaali krtkym
historickm exkurzom. A to preto, lebo minulos je bezprostredne
spt s prtomnosou. Bez jej poznania nemono exaktne projektova
budci vvin slovanskch nrodov a Slovanstva ako celku. Zrove
si uvedomujeme, e sasn stav v Eurpe sa zsadne li od jari
nrodov roku 1848, ke sa postavili predstavitelia echov,
Slovkov, Srbov, Chorvtov a alch slovanskch nrodov proti
vstupu Raksko-Uhorska do tzv. Vekho Nemecka a usporiadali
v Prahe slovansk zjazd, ktor dal zklad medzinrodnmu
slovanskmu hnutiu. Bol to prv slovansk zjazd. Konal sa v Prahe
od 2. a 12 jna 1848 pod vedenm starostu Frantika Palackho.
14

Zjazd odmietol panslavizmus i pangermanizmus. Podporil heslo

Vekej franczskej revolcie sloboda, rovnos a bratstvo vetkch
nrodov.
Dnes slovansk nrody Bulhari, esi, Chorvti, Luick Srbi,
Poliaci, Slovci a Slovinci sa stali sasou Eurpskej nie, ktor nie
je budovan na princpe rovnoprvneho postavenia nrodov, ale na
princpe troch slobd: vonho pohybu osb, vonho pohybu peaz
a vonho pohybu tovarov. Mylienka rovnoprvnej spoluprce
nrodov sa nehod vldnucej finannej oligarchii v Eurpskej nii.
Nehod sa preto, e nrod, ktor si udruje a rozvja svoju kultru,
pozn svoju histriu a m vlastn ekonomick zkladu nie je ahko
ovldaten, ned sa ahko vykorisova inmi, v danej chvli
silnejmi nrodmi.
Ak sa Eurpska nia nemieni sta tvrtou rou, ale m by
dobrovonm spoloenstvom rovnoprvnych nrodov, tak sa m
usilova nielen o ochranu udskch prv, ale i prva nrodov na
zachovanie ich svojbytnosti, o spoluprcu bez straty suverenity
ttov, ktor vstpili alebo chc vstpi do Eurpskej nie. Cesta
k jednotnej Eurpe bude omnoho kratia a ahia, ke Zpad
a Vchod si vyjd v strety, ke zpadn civilizcia a slovansk
civilizcia nebud spermi, ale tvorcami novho, kvalitatvne
lepieho a socilne spravodlivejieho spoloenstva nrodov.
Aj nae Zdruenie slovanskej vzjomnosti (alej len Zdruenie)
napomha tomuto procesu a to prostrednctvom irokho spektra
kultrno-vchovnch, vzdelvacch a vydavateskch aktivt. Za
dvadsa rokov svojej existencie sme si napsali vlastn rukopis na
nov strnku idey slovanskej vzjomnosti poda ktorho ns
hodnotia spoluobania. Oddelili sme to, o me fungova
v demokratickej spolonosti. Na tejto ceste sme asi vetci stratili
vea idelov. Tch, o boli len ilziami nie je koda, tie
najdleitejie si kad me uchova sm. Nechceme nostalgicky
spomna, aka si. Navzdory hektickej dobe globalizujceho sa
sveta a eurpskej integrcie nae obianske Zdruenie si postupne
vytvra nov morlny kredit.
Medzi kov aktivity nho Zdruenia patria medzinrodn
konferencie, seminre a vydavatesk innos. Od svojho vzniku
v roku 1993 a do roka 2013 sme uskutonili v spoluprci
15

s Univerzitou Jana mosa Komenskho v Bratislave, s Univerzitou

Kontantna Filozofa v Nitre, Univerzitou Mateja Bela v Banskej
Bystrici a Slovenskou akadmiou vied 14 medzinrodnch
konferenci a seminrov na tmu slovensko-slovansk kultrne,
jazykov a literrne vzahy a kontakty. V rmci edcie Slovansk
reflexie sme vydali 13 kninch titulov na uveden tematiku, ktor
maj pozitvny ohlas v odbornch kruhoch doma i v zahrani.
Pri prleitosti 20. vroia vzniku Zdruenia okrem spomenutej
bohatej vydavateskej innosti nm ned nespomen aktivity, ktor
sme venovali predovetkm deom a mldei. Mnoh si ich
pamtme. Vypracovali sme nov tatty spevckej sae
Slovansk piese a vtvarnej sae Kvet lipy. Poda nich sme
organizovali celottne kol v Bratislave, Liptovskom Mikuli,
iline, v Dolnom Kubne. Boli sme organiztormi sae v prednese
ruskej pozie a przy s Asociciou rusistov s nzvom Ars poetika.
Realizovali sme tbory pre deti z Ukrajiny z postihnutej oblasti
ernobyu a nae deti. Zorganizovali sme koncertn turn
vynikajceho ruskho barytonistu lena Moskovskej opery Anatolija
Loaka, ktorho vystpenie vyvrcholilo koncertom v Dme sv.
Martina v Bratislave.
Ako jedin sme sa podujali pokraova v organizovan stretnut
obanov z vchodnho Slovenska a Ukrajiny pri vro ukonenia 2.
svetovej vojny a vazstva nad faizmom vo Vynom Nemeckom.
Spoloensky rezonujcimi sa stali pravideln konferencie
Zdruenia a Medzinrodnho Fra Vyslanci Slovanstva, ktor sa
konaj od roku 2001 na konci kalendrneho roka v rmci stlej
jednotnej koncepcie: Slovensko - Eurpa Svet. Spresnenie ich
tematiky je podmienen aktualizciou uritch problmov, stavu
a rozvoja Slovanstva. Tto aktivita pretrvva dodnes.
Medzi kontantn aktivity, ktor sme realizovali v hodnotenom
uplynulom pronom obdob a s orientovan predovetkm na
mladch ud patria:
Medzinrodn splav na rieke Poprad zo Starej ubovne do
Noweho Saczu v Poskej republike. tvrtho jla 2013 sa v Starej
ubovni konal v porad u 24. ronk za asti 171 astnkov zo
16

Slovenska, Poska, eska. Sprievodnm podujatm rchlostn

vodcke preteky pod nzvom Memoril Eduarda Kasperkevia, sa
vzdva kadorone hold zosnulmu tajomnkovi Slovenskej rady
Zdruenia slovanskej vzjomnosti.
Toto jedinen portov
a kultrno-spoloensk podujatie organizuj Centrum vonho asu
v Starej ubovni a jeho posk partner Start z Noweho Saczu so
spoluasou Slovenskej a okresnej rady Zdruenia.
Regionlnu spevcku sa det, mldee a dospelch
Slovansk piese od roku 2000 organizuje regionlna rada
Zdruenia Spi, Hnileck dolina, Prakovce. U 14 rokov sa ozvaj
koncom jna arelom Domu kultry v Prakovciach ndhern piesne
(umel a udov) slovensk, esk, moravsk, posk, chorvtske,
rusk, ukrajinsk, rmske, rumunsk a niekokokrt zaznel aj
staroslovensk chorl.
To, e Slovansk piese m v Prakovciach vek ohlas sved aj
narastajci poet inkujcich a saiacich. Km v roku 2000 ich
bolo 81, tak v roku 2013 ich bolo u 167. Aj tieto fakty potvrdzuj,
e regionlna spevcka sa v Prakovciach sa stala trvalou
hodnotou a mostom, ktor spja srdcia det, mldee a dospelch.
Pri tejto prleitosti chceme pripomen osobnos pna Fridricha
Sviteka, dlhoronho predsedu Zdruenia v Prakovciach a lena
republikovch orgnov Zdruenia, ktor opustil nae rady 1. aprla
2011. Pod jeho vedenm sa uskutonilo 11 ronkov Slovanskej
piesne. Dokzal spoji cel Prakovce na dobr vec. Tto jeho
zanietenos a nadenie sa plne preniesli na pani Anastziu Minrov,
predsednku ZSV Prakovce a na jej funkcionrsky aktv.
Do truktry stlych zujmovch umeleckch aktivt patr aj
celottna sa vtvarnej a literrnej tvorby det Dha, ktorej
usporiadateom je ubovnianske osvetov stredisko. Od roku 2000
sa spoluorganiztorom Dhy stala Slovensk a okresn rada
Zdruenia a to predovetkm z toho dvodu, e ju povaujeme za
pokraovatea naej vtvarnej sae Kvet lipy. V tomto roku sa
uskutonil u 17. ronk. Do sae sa zapjaj deti od materskch
kl, zkladnch kl, zo zkladnch umeleckch kl, aj deti
s mentlnym a zrakovm postihnutm. Na vyhodnoten sa
kadorone odovzdva mimoriadna cena, ktor udeuje Slovensk
rada Zdruenia.
17

Mimoriadne zslun prcu pri organizovan a komplexnom

zabezpeen medzinrodnch plenrov maliarov slovanskch
krajn m Ing. Vladimr Mezencev predseda Zdruenia slovanskej
vzjomnosti Koicko. V rokoch 2009-2013 sa uskutonili
medzinrodn plenry v Spiskom Podhrad, v Preove, Koiciach,
Vysokch Tatrch a v Bardejove. Zastnili sa na nich profesionlni
vtvarnci zo Slovenskej republiky, eskej republiky, Bulharska,
Poska, Chorvtska, Ruskej federcie a Ukrajiny.
Koncom augusta sa kon u tradine tafetov beh Vaky,
mieru, a svornosti po trase vyplench obc od Kalinova po Bansk
Bystricu. V roku 2011 sa tafetov beh zaal na Devne, pokraoval
do Nitry a Banskej Bystrice a bol zavenm jeho tyridsaronej
existencie. Organiztorom tafetovho behu bol Intitt vzdelvania,
umenia a portu v Preove v spoluprci so Slovenskou radou
Zdruenia slovanskej vzjomnosti, strednou radou Slovenskho
zvzu protifaistickch bojovnkov, primtormi miest a starostami
obc, kolami a spoloenskmi organizciami po trase tafetovho
behu. Pokraovateom podujatia tohto typu je tafetov beh mladch
Slovanov. tafetovm behom sme vyjadrovali vaku Sovietskej
armde za oslobodenie naej vlasti a bojovnkom Slovenskho
nrodnho povstania. Podujatie po dobu tyridsiatich rokov
garantoval a zabezpeoval PhDr. Milan Sidor, CSc.
Od ostatnho valnho zhromadenia v roku 2008 sa lenovia
a sympatizanti nho Zdruenia aktvne zastovali na
nasledujcich medzinrodnch podujatiach:
v doch 12.-13. novembra 2010 sa konal v hlavnom meste
Ukrajiny v Kyjeve Veslovansk zjazd, ktor bol oznaen ako
10.v tejto historickej postupnosti: prv (ako slovansk) zjazd sa
konal v Prahe roku 1848, druh v roku 1869 v Moskve, tret v roku
1908 v Prahe, tvrt v roku 1910 v Sofii, piaty v auguste 1941
v Moskve (ustanovenie veslovanskho vboru), iesty u ako
veslovansk v roku 1946 v Belehrade, siedmy v roku 1998 v Prahe,
smy v roku 2001 v Moskve, deviaty v roku 2005 v Minsku.
Na desiatom veslovanskom zjazde v Kyjeve sa zastnilo 351
delegtov z desiatich slovanskch ttov (chbali delegti zo
Slovinska, Chorvtska, Bosny a Hercegoviny). Slovensk delegcia
bola 9 lenn.
18

Vo vystpeniach delegtov rezonovali ostr protesty proti snahm

amerikanizova slovansk i ostatn svet, proti tzv. reniu
demokracie zbraami NATO, proti nezmyselnej propagande
vytvorenia unifikovanej, multikultrnej civilizcie. Sasne zazneli
vzvy na nov kvalitu vzahov, potrebu urovna vetky doterajie
spory a nedorozumenia medzi slovanskmi nrodmi. Nvrhmi na
konkrtne rieenie mnostva otzok o slovanskom obrodnom procese
bola naplnen prca ptnstich sekci, v ktorch slovensk delegcia
prezentovala viacero ponk na spoluas pri ich uskutoovan.
Naprklad slovensk delegcia navrhla spoluprcu slovanskch
nrodov v oblasti kultry a umenia,
koordinciu prce
vydavatestiev, reedcie vznamnch diel slovanskch autorov
a kultrno-vzdelvacie aktivity mldee.
Kyjevsk veslovansk zjazd schvlil stanovy Medzinrodnho
slovanskho vboru a zvolil prezdium. Prezdium Medzinrodnho
slovanskho vboru m tie pripravi projekt jednotnho
ekonomickho priestoru, ktor by zahal vetky slovansk tty.
V doch 3. a 7. oktbra 2012 sa konala v Bulharsku ( v meste
Varna) medzinrodn konferencia na tmu Dialg Eurpa- Ruskozia. Konferencia bola zorganizovan pod ztitou vldy Bulharska
a ttnych organizci Ruska a Nemecka.
Na medzinrodnej konferencii sa zastnili odbornci
z nasledujcich ttov: Bulharska, Ruska, ny, Nemecka, Turecka,
Rumunska, Luxemburska, Grcka, Slovenska, Lotyka, Kazachstanu,
Maarska a Srbska. Jedin reprezentanti za Slovensk republiku boli
delegti Zdruenia slovanskej vzjomnosti Prof. RNDr. Koloman
Ivanika DrSc. a doc. RNDr. Albeta Ivanikov, CSc.
Hlavnou tmou konferencie bola zmena svetovho poriadku,
o vznamnej lohe v eurozijskch vzahoch, ktor prebrala
Eurpska nia, Rusko a na; a o zabezpeen udratenosti planty
Zem, ako domova udstva a zchrany ivotnho prostredia planty
pre budce genercie.
V doch 18. a 20. oktbra 2013 sa uskutonilo zasadnutie
prezdia Medzinrodnej slovanskej rady v Kyjeve za asti
predstaviteov slovanskch vborov z Bieloruska, Bulharska, eska,
Poska, Slovenska a Ukrajiny.
19

Predmetom rokovania bola problematika vstupu Ukrajiny do

Eurpskej nie, informcia o innosti nrodnch slovanskch
vborov pri vytvran kladnho obrazu Slovanov v svislosti so
silnejcim tlakom a pokusmi neutralizova Slovanov. Na vetkch
rokovaniach Medzinrodnej slovanskej rady zastupuje Zdruenie Dr.
Dagmar Bollov, ktor je lenkou prezdia MSR.
Medzi vznamn domce podujatia nho Zdruenia patr
spomienkov stretnutie, ktor sa konalo 16. novembra 2012 pri
prleitosti 100. vroia narodenia a 69. vroia mrtia kapitna
Jna Nlepku. (v spoluprci s vevyslanectvami Bieloruska, Ruska
a Ukrajiny; zastnili sa ho aj zahranin hostia. Leonid Lavrineko,
predseda Medzinrodnej slovanskej rady. Jn Min, predseda
slovanskho vboru eskej republiky a Barbara Krieger,
podpredsednka slovanskho vboru Poskej republiky.)
Aj podujatm tohto typu sme chceli prispie k popularizcii
vynikajcej osobnosti naej novodobej histrie akou je kpt. Jn
Nlepka; oduevnen propagtor pokrokovch mylienok, obetav
a hevnat bojovnk proti krivde, tlaku a vykorisovaniu svojho
udu a hrdinsk slovensk vojak, ktorho 70. vroie mrtia si prve
dnes pripomname. Obetoval svoj ivot za zchranu stoviek ivotov
slovenskch vojakov a partiznov a za zchranu obyvateov miest
a obc kde operoval jeho partiznsky oddiel. Prtomnos kpt. Jna
Nlepku v naej sasnosti vemi vrazne pociujeme v jeho odkaze.
Nachdzame v om stle iv prame revolunej, vlasteneckej
a slovanskej spolupatrinosti.
Slovensk rada Zdruenia pri prleitosti 1150.vroia prchodu
vierozveztov Kontantna a Metoda na Vek Moravu a pri
prleitosti 20. vroia vzniku nho Zdruenia uskutonila
v duchu svojho projektu, ktor realizoval Dr. Stanislav Bajank na
slovenskch zkladnch kolch, strednch kolch, miestnych
odboroch Matice slovenskej v ase od marca do oktbra 2013
prezentciu dvoch umelecko-dokumentrnych filmov, prednky
a besedy. Dovedna sa v tomto ase uskutonilo 60 podujat, nielen
doma ale aj v Srbsku, Chorvtsku, na Ukrajine. Na tchto
podujatiach boli odovzdan v podobe darov nae publikcie,
asopisy, kalendr na rok 2013 a CD slovensk udov a nrodn
piesne s nzvom Od Dunaja hlbokho a po Kriv vysok, ktor
naspieval Ivan Ovt.
20

Tak ako sme v vode spomnali spoloensky rezonujcimi sa stali

pravideln konferencie Zdruenia a Medzinrodnho fra Vyslanci
Slovanstva. Od roku 2009 a do roku 2013 sa realizovali dve
konferencie a vydali sa tyri knin tituly: Priestor slova; Kultra
v krze, krza v kultre; Partokratizmus a demokracia;
Tabuizovan ivotaschopnos kapitalizmu.
Mimoriadny ohlas u odbornej aj laickej verejnosti m
vydavatesk innos nho Zdruenia. Od septembra roku 2001
vydva Slovensk rada Zdruenia asopis Slovansk vzjomnos.
Ide
o kultrno-spoloensk
asopis,
ktor
svojim
zameranm, obsahom a truktrou patr medzi originlne periodikum
v slovenskom medilnom priestore. Prostrednctvom esej a tdi
vznamnch odbornkov (domcich i zahraninch) asopis
objasuje rozmanit aspekty aktulnej medzinrodnej pozcie
a perspektvne lohy slovanskho spoloenstva a jednotlivch
slovanskch nrodnch kultr v globlnych civilizanch
svislostiach. Nazdvame sa, e asopis tohto typu jednoducho
neme by apolitick u len z toho dvodu, e kultra, umenie a
literatra je tie politikum a v istom zmysle politick je vetko, aj to
najprivtnejie prevanie, aj ten najosobnej problm. Nehovoriac
aj o politickom charaktere fenomnu chudoby, globalizcie, i
ochrany ivotnho prostredia. S to predsa fenomny, ktor viac
alebo menej sprostredkovane svisia s fenomnom kultry
a ignorova tieto svislosti by celkom isto nepomohlo rieeniu
existujcich ivotnch problmov nho udu. Ani asopis nho
Zdruenia neme zosta v zvetr pohybu, ktor na zaiatku tretieho
milnia s vekou pravdepodobnosou pozna nielen nae dejiny,
naich priateov a vari aj cel udstvo.
V roku 2010 vydala Slovensk rada Zdruenia publikciu
Letokruhy asopisu Slovansk vzjomnos. V tejto publikcii s
uverejnen prspevky od 37 domcich a zahraninch autorov.
Tvoria iba zlomok toho, o vylo v naom asopise a z oho vznikol
vber prspevkov, ktor sme ponkli nmu itateovi pre lepie
pochopenie naej protireivej a hektickej sasnosti.
Slovensk rada Zdruenia vydala nstenn Slovansk kalendr
na rok 2012. Kalendr obsahuje okrem kalendrovej asti- 13
obrazov fotografi vznamnch slovenskch a slovanskch
osobnost (sv. Cyril a Metod, Jn Holl, Jn Kollr, Pavol Jozef
21

afrik, udovt tr, Ladislav Novomesk, Jn Palrik, Adolf

Dobriansky, Jn Pavol II.), priekopnka slovanskch vzahov
(Duana Makovickho), vznamn podujatia (astnci prvho
slovanskho zjazdu r. 1848, Slovansk de na Devne, ozdobn
tituln list Stanov Matice slovenskej).
Pri prleitosti 1150.vroia prchodu byzantskej misie na zemie
Vekej Moravy vydala Slovensk rada Zdruenia Cyrilometodsk
kalendr 2013. Tvor ho 13 farebnch fotografi obrazov, gobelnov,
sch a architektonickch diel takch renomovanch autorov akmi
s: Benka, Clemens, Klimk, Cvengroov, Kulich, Berk,
Ambruov, Drotr a Tk.
V tejto svislosti pokladme za potrebn uvies, e predmetn
kalendr zskal v sai o najkraj kalendr Slovenska pre rok 2013
1. miesto v kategrii nstennch viaclistovch firemnch reprodukci
umeleckch diel. Hodnotiteom celottnej sae bola porota
zloen z kompetentnch zstupcov Klubu fotopublicistov
Slovenskho syndiktu novinrov a ttnej vedeckej kninice
v Banskej Bystrici.
Slovensk rada Zdruenia v snahe pripomen slovenskej
verejnosti vznamn kultrne i politick jubile v roku 2014 vydala
13 listov nstenn kalendr s nzvom Jubile a vroia 2014
Kalendr obsahuje tieto kultrne a politick jubile: 1120. vroie
smrti Svtopluka, 1145. vroie smrti Kontantna sv.Cyrila, 250.
vroie odsdenia Uhorskm snemom Adama Frantika Kollra za
knihu O poiatkoch a venom pouvan svetskej moci, 190. vroie
vydania Kollrovej bsne Slvy dcry, 170. vroie vzniku
hymnickej piesne Ponad Tatrou sa blska, 170. vroie vzniku
spolku Tatrn, 145. vroie smrti tefana Moyzesa, 95. vroie
oivotvorenia Matice slovenskej, 95. vroie tragickej smrti M.R.
tefnika, 75. vroie vzniku 1. Slovenskej republiky, 70. vroie
vypuknutia SNP a z edinej innosti Zdruenia slovanskej
vzjomnosti (mont vydan a podujat).
Pri prleitosti 20. vroia vzniku Zdruenia sme vydali vo
vydavatestve CCW knihu Jozef Mravk Slovo v pravom ase, ktor
m 11 kapitol a 272 strn. Slovensk rada Zdruenia, Vydavatestvo
CCW a Spolok slovenskch spisovateov oficilne predstavili knihu
Jozefa Mravka na autorskom tan, ktor sa konalo 19. marca 2013
22

v Klube slovenskch spisovateov v Bratislave. Predmetn dielo

uviedol renomovan slovensk prozaik a vynikajci esejista Dr. Jn
Tuinsk, PhD. Svoju recenziu nazval Mylienkovo kompetentn
brzda Jozefa Mravka.
V naej edcii Slovansk reflexie sme tie vydali knihu Maroa
Puchovskho Mytolgie sveta od starch Slovanov po Matrix,
ktor porovnva slovansk mytolgiu s mytolgiami ostatnch
indoeurpskych nrodov od najstarch ias po sasnos, vma si
podobnosti medzi mytologickmi systmami Eurpy, zie
i Ameriky a na zver ponka rekontrukciu zkladnho slovanskho
mtu. Kniha je literrnym spracovanm umelecko-dokumentrneho
cyklu, ktor autor predstavil aj v Slovenskom rozhlase.
Bez toho aby sme zachdzali do alch podrobnost pri analze
a hodnoten innosti nho Zdruenia za uplynul funkn obdobie
chceme na zver Sprvy o innosti Slovenskej rady Zdruenia
uvies, e Slovanstvo v novch geopolitickch svislostiach
a geostrategickch dsledkoch neme existova ako politick blok,
ani ako mesianistick ideolgia. Nae Zdruenie chpe ideu
Slovanstva skr ako kultrny ne genetick, skr ako jazykov
a spoloensk ne etnick fenomn. Chpe ju ako identitu
v kultrnom presahu v troch rovinch. V presahu individulnom,
tkajcom sa konkrtneho loveka, v presahu
nrodnom,
umoujcom prekonva obmedzenos nacionlneho pohadu,
v presahu veobecne udskom, pretoe jeho zkladom je udskos
a socilne chpan idea mieru. A prve preto by si Slovania mali
viac uvedomova svoje bytie v rovine kultry a civilizcie.
Pravda, a budca vek kniha naich dejn uke nakoko sme
boli v tejto chvli hodn svojich predsavzat pri napan zmyslu
a podstaty slovanskej vzjomnosti.

Spracovala: Ing. Edita Drrerov, predsednka ZSV

23

Pandorina skrinka, Ariadnina ni!

Jn Tuinsk
Krza, peniaze, zisky, korupcia, nezamestnanos, loklne vojny,
terorizmus, bohatstvo, chudoba, pozitvna diskrimincia, demokracia
to s najviac frekventovan slov dnenho globlneho diskurzu.
Ovea menej je tento diskurz nasten mimoekonomickmi
a trestno-prvnymi pojmami. Teda tmi, o odjakiva, azda a po
nstup postmoderny, tvorili chrbtov kos civilizcie
a jednotlivch autochtnnych kultr. Paradoxn je pritom
skutonos, e toto kvantum informci ekonomickej a trestnoprvnej povahy, ns nijako nenasycuje ani v smere veobecne
rastceho blahobytu, ani v rovine zmenujcej sa brutality trestnch
inov. Skr opak je pravdou.
Svetov chudoba narast ruka v ruke s loklnymi konfliktami (
ako dnes vzneene nazvame vojny) a po domce nsilie
v nebvalej miere. Ekonmovia zjavne nezvldaj politick
a duchovn formovanie sasnho sveta, hoci celkom zjavne ovldli
politiku aj politikov. Penalizan prvo tie tla pred sebou horu
nesplnitench loh, lebo celkom zjavne neme udra na uzde
zdiven kobylu amorlnosti druhej strany mince chudoby, ktorou je
vytvran pekulatvne bohatstvo. Ekonomicko prvna koncepcia
sasnho sveta (i si to jeho tvorcovia uvedomuj alebo nie) nie
je len duchovne plytk, ale aj neudratene neinn. Paradoxne nie
kvli prvu, ale kvli etike ( presnejie jej opaku!), ktor v sebe
sasn postindustrilna spolonos implicitne obsahuje. Umel
zaaenos spenosou za akkovek cenu zana by asovanou
kliatbou visiacou nad udskou individualitou, ktor sa mimo tohto
priestoru spenosti celkom viditene transformuje do duevne
patologickch rozmerov. A je vemi pravdepodobn, e
s narastajcim asom ju napokon nezvldnu ani psychiatri. Pacienta
toti u nemono liei na prosektre.
Sasn patologick stav postindustrilnej spolonosti m rastov
tendenciu. Vo veobecnej aj individulnej rovine. Navonok sa me
naivnm svetoobanom zgloblnenej dedinky Svet vidie, e
24

informan kanly ako internet a in mobiln siete im poskytuj

nebval mnostvo informci, ale sasne stle zabdaj na celkom
prost fakt, koko im v skutonosti poskytuj dezinformci. Ako sa
ich sloboda ocit v sieach, ohrozujcich ich integritu a jedinenos.
udia sa menia na prefabrikovanch tatistov. A skuton obcovanie
loveka s lovekom zana by vzcne. Alebo stoj medzi nm
pota, alebo mobil. Na oboch mme u prevdzkovateov
vytetovan sla, ako vzni slobodnho sveta. Podobne na ns
prostrednctvom tchto sel dohliadaj banky, poisovne, obchodn
reazce a kamerov systmy. Ostatn ukonuj dopravn policajti
a prpadne kukli.
To je zaiste len zkladn as slobody, do ktorej by sme mohli
zahrn daov rad a v rovine ducha slobodn mdi, ktor ns
ani natoko neobmedzuj, ako nm kradn zdrav rozum. Hoci
pravda je zdanlivo tak, e si za toto kradnutie ete aj platme.
Rovnako slobodne ako za surogty potravn v obchodnch
reazcoch.
Technolgia naej autentickej slobody je nespochybnitene
prepracovan. Tak sme za socializmu urite nemali. A ke ju ttna
moc niekomu pridelila, ozval sa cez slobodn mdi takmer cel
vtedaj svet. Treba poveda, e v tomto zmysle sa nemohol vemi
asto ozva, lebo v obdob relneho socializmu nebolo tak vea
ud, ktorch by bolo treba tak detailne kontrolova. Napriek tomu
sme akoby jednomysene odvrhli tento neslobodn systm, aby sme
zskali netuen slobodu a demokraciu. Ono je to vlastne mono aj
tak, e sme neboli pripraven ani na socializmus, ani na
postindustrilny kapitalizmus. A ako vstine a ironicky
poznamenva esk sociolg Jan Keller: Relny socializmus
neodmietla vina ud preto, lebo s nimi manipuloval, ale preto, e
s nimi nedokzal manipulova dostatone. Nedokzal uom zarui
to, o suboval neobmedzen konzum pikovej rovne kadmu
poda jeho potrieb. Nedodranm tohto subu vzbudil u vekej asti
obyvatestva obrovsk mravn pohorenie. Werbung rakskej
televzie mal na rozklad socializmu v SFR v vplyv ako cel
vtedaj disent. Ako ten ist autor sprvne poznamenva: Pokia
akkovek totalita doke zarui prosperitu, a to sa me sta
naprklad v krajine, ktor kontroluje vysoko iadan nedostatkov
25

zdroje, zostva otzka lsky ud k slobode otvoren. Pokia je

mon ai v Lbyi ropu, budeme tam mrne hada disidentov.
Vyspel demokracie s zjavne v akomkovek smere na tento
konzumn status slobody pripravenejie. Preto v nich udia aspo
intenzvnejie trajkuj. My sa spamtme len na u spomenutej
patolgi. Mono spolu s naimi nenmi odbormi. Lebo prve tie
spolu so socilnymi demokratmi s najvmi advoktmi
postfordovskho kapitalizmu (ako sasn formu jeho tdia
oznauje Mark Fisher).
V akom svete ijeme asi najjasnejie pochopme, ke si
uvedomme prost skutonos, e na ekonomickej krze najviac
profitovali a stle profituj banky, ktor ju spsobili. Nielen
finanne, ale paradoxne dostali politick reprezentcie takmer
vetkch ttov na kolen a urobili si z nich advoktov diaboli. Ve
s to reprezentanti USA a EU, ktor zatnaj daov sekeru do vzov
vlastnch obanov. A ntia ich hlavu skloni pred zlatom a cennmi
papiermi v bankovch trezoroch. Toto smutn zistenie zakliate do
demokratickch vld je krut. Nielene nevzbudzuje v nikom privea
optimizmu, ale sasne infikuje do demokraticky zvolench vld
malomocenstvo dos smradavej skepsy a zmtku.
Volme si teda prostrednctvom politikov lokajov bnk
a nadnrodnch spolonost? Je demokracia naozaj u natoko
duchovne vyprzdnen, aby v jej politickom priestore (okrem
volebnho asu) dominovali kupci najrozlinejieho svtenia,
v chrmoch bnk a nadnrodnch korporci? Sme ete ako
civilizcia schopn duchovnho zdvihu, alebo sme u celkom
podahli babotu experimentlnych ekonmov, hoci by im bolo
nebezpen zveri do rk aj biele myky v biologickom laboratriu?
Nech si na tieto otzky odpovieme akokovek, jedno je ako
spochybniten: sasn civilizcia si mli prostriedky s ciemi. Aj
preto meme aspo pritlmene pou hovori o druhej strane mince
sasnej ekonomickej krzy. Teda o krze duchovnej. Ona je vak
puponou nrou zviazan s podstatou sdobej civilizcie a jej
najvraznejou charakteristikou je duchovn przdnota. V rovine
autochtnnych kultr sa prejavuje vraznm odklonom od svojich
zkladov, podstt, ktor ju utvraj. Tvoria jej iv telo a tvr.
26

Jedinen, nezameniten... Ona vytvra spiritulnu podstatu

loveka, v om i v jeho vlastnom priestore. Je zkladom jeho
lovech istt, vedomia a sebavedomia, v ase jeho pobytu, teda
vedomho bytia, v konkrtnom ase a priestore.
Od kvality tohto priestoru sa celkom prirodzene odvjaj
monosti loveka v om. Ale tto kvalitu nijako nemono
stotoova s jej samotnou deklaratvnou strnkou. Prve ou sa
ohaj politici najrozlinejch svten. V ich stach sa idely
menia na frzy. Zaklnanie demokraciou, slobodou a rovnosou z ich
st ete nikomu neprinieslo viu mieru demokracie, ani slobody
a rovnosti u vbec nie. o raz prejde uvacm apartom politiky,
zana prudko pripomna exkrementy, a aj to tak chut. Kad
vznikajca truktra novej moci sa toti dostva na tribny po
chrbtoch ohnutch predchdzajcou mocou. A len o sa tie chrbty
trochu vyrovnaj, nov moc ich zana ohba, aby mohla po nich
ete tvrdie dubasi s trochu pozmenenmi heslami. Dnes by
presnejie bolo slovo slogan. Reklamn trik! Lebo vlastnou sestrou
politiky, presnejie jej nosn re, naozaj je, reklama. Odkedy tto
ropuchu pobozkal prezident USA Ronald Regan a ako odkliatu
princezn ju zo zkona pustil do seriznych mdi, opustili tieto
ustanovizne takmer vetko, o im dvalo punc kvality. Princeznika
sa v mdich op premenila na abu, ktor doslova a do psmena
sed na prameni informci a kal vodu. Ako veselo kontatuje Z.
Hradeck: Po dvadsiatich rokoch televzneho vysielania sa podarilo
(v R) vypestova nov druh loveka, ako hovoria Taliani demente
televisivo, divka celkom oddanho sladkobnym serilom,
brutlnym krvkom, vesmrnym prerm, prostoduchm reklamm,
dementnm debatm, ktor sa vyznauje znane znenm IQ
a zkladnmi pudovmi reakciami. Tento divk oprvnene
protestuje, ke strhujci prd pralivch reklm preruuj nudn
divadeln hry, relcie o architektre a koncerty. Faktom vak je, e
reklamn nasadenie celkom chba pri sstavnom solen nedenho
obeda v rmci siahodlhch debt politikov. Tu by bola reklama
naozaj zbyton. Divk sa bez reklamy zrejme pri debatch
politickch piiek nenud, lebo s celkom zrejme na rovni reklm.
Niekedy je to na rados divka u spomenutho kalibru ete
pikantnejie a tak vetci svorne divk, politici a tvorcovia reklm
spolu s vysielateom mu krochka od astia a skutonho
27

udskho blaha. Duchovn potrava spolonosti je priam vrcholne

uspokojen. Aj pesimisti s optimistick, lebo vedia, e v budcnosti
me by u len horie. A tak sa vlastne z prtomnosti mu tei.
Napokon preo nie? Ve prve takto sa vlastnou kultrou,
presnejie jej stavom, stle intenzvnejie pribliujeme k tm
najvyspelejm kultram tzv. slobodnho sveta. Len by sme mali o
najrchlejie znii vetko osobit, odlin, o ns doteraz urovalo,
utvralo po cel genercie, aby sme mohli naveky zmizn
v beztvarom globlnom ceste na ceste odnikia nikam.
Lebo v tomto prudko slobodnom priestore je elaten
predovetkm uniformita sasnho kapitalistickho realizmu, ktor
nevie, o so sebou, ale zato vie celkom presne, o s nami! Prve
beztvar epistma demokracie je presiaknut mnoinou protireen
a prvkov sofistikovanej manipulcie s lovekom do takej miery, ak
svet doteraz nielene nepoznal, ale aj vedome odmietal. Duchovn
otec studenej vojny W. Churchil, vrhol svetu pod nohy poleno
vroku, poda ktorho: demokracia nie je sce dokonal, ale ni
lepieho sme nevymysleli. Tak i onak nm toto kontatovanie
nijako nepomha vymani sa z adovho zovretia kadodennch
mechanizmov a darov itej demokracie, v konkrtnom politickom
priestore. Jeho legitimitu takmer nik (okrem stle rastcich zstupov
trajkujcich odborrov Franczska, Nemecka. Grcka, panielska
a sem tam naich nench odborrov) priamo nespochybuje, ale
nikdy ju nespochybuj najm politick strany, lebo im sa dostva
dos priestoru i peaz na vlastn obslun innos vych
kapitlovch vrstiev, korporci a bnk. Sluba radovmu obanovi
zostva celkom iluzrna a fakticky sa z hadiska celkovej innosti
jednotlivch vld vemi podob tomu, o sme za socializmu
jednoznane pomenvali prostm ale zauvanm slovom: fuka!
Problm tejto legitimity sa vak sporadicky objavuje naprklad pri
vobch do parlamentu EU. Poet voliov naich zstupcov sa
pomaly zana pota na rozvetvenejiu rodinu a blzkych priateov
euro-poslanca. Jeho delegovan moc je vak nebval. Okrem dotci
najbohatch bnk me rozhodova a nariadi aj boho zakrivujcej
sa uhorke povinnos rs rovno, poda noriem. Ale to s len tak
lastoviky , o ktorch sme si v minulosti, km ete aj na Slovensku
existovala sie verejnch WC, mohli preta mnostvo duchaplnch
vrokov. N problm s demokraciou toti nie je s demokraciou, ale
28

s formou ou naoktrojovanej reality. A prve ona m privea t

dirigizmu, ostrakizmu, ale aj socilneho cynizmu. Do akej miery je
tto skutonos podmienen podstatami post-fordovskho
kapitalizmu a nainfikovan ciemi pekulatvneho kapitlu vbec, to
je otzka, ktor tvor podstatu relnej erzie zkladov demokracie. Za
predpokladu, e za jeden z podstatnch prvkov demokracie
povaujeme obiansku, teda i udsk slobodu.
Deklaratvne urite. Ale obmedzovanie tejto slobody zo
strany zkonodarcov a exekutv pod najrozlinejmi zmienkami
nadobudlo na hrane druhho a tretieho tiscroia tak kvantitatvne
a kvalitatvne rozmery, e vetko pripomna slobodnho slvika
v klietke.
Ak sa dnes lovek cestujci ocitne na letisku, me sa aj
zakn, e ho niekto poslal na lekrsku prehliadku. Ak sa vyberie
niekde na prehliadku historickch pamtihodnost, me nadobudn
presvedenie, e ho obsadili do nejakho vekofilmu ako komparz,
lebo zovadia ho snmaj kamery. Ak si lovek sadne do auta
a namieri si to vpadovkou von z mesta, privta ho sklen pohad
nadrogovanch dievat a na okamih ich sce me povaova za
stoprky, ale ke nhodou zastane, ponknu mu bez varovania
sexulne sluby. Na dianici sa naho vrhn namiesto skromne
umiestnench dopravnch znaiek reklamy od vmyslu sveta
a vykeren politici. A v tom zmtku, ke liapne na plyn, aby tomu
vetkmu unikol, zastav ho policajn hliadka a odovzd mu
pokutov ek a jasn sprvu o svojej nadradenosti.
To vetko je iba mal obrzok z celkovho rmca slobody.
A treba poveda, e som presveden o nevyhnutnosti, aby
spolonos akhokovek zamerania takto rmec vytvrala. Lene je
tu aj nevyhnutnos, aby ich nevytvrala tak, aby sa z nich stali mree
klietky hanby. Vetky mdy kultry slobody aj neslobody nho
predchdzajceho ivota na ns striehnu a puj nm do due, ke
ns v prtomnosti prichytia pri takch aktoch neslobody, na ak by
sme neboli pristpili ani v obdobiach tzv. neslobody. Tm chcem
okrem inho poveda aj to, e nae kultrne bytie nie je v nijakom
tdiu prtomnosti sprtomnen iba jednovrstvovo. Ani jednosmerne!
Ako sme mnoh zaili, tieto zloky kultrnej esencie sa nedaj ani
naoktrojova, ani odstrni, hoci dnen mdi sa o to vemi
29

sofistikovane usiluj. Kee sme aj na pde literatry a navye

v obdob, ke aj literrna veda falone tvrd, e nevie rozhodn, o
literatra je a o nie je. Teda nevie to vypoveda o konkrtnom texte,
nehovor tm vak ni viac a ni menej, len toko, e ona nevie, o je
jej predmetom. Ale literatra to imanentne vie. Tak ako mus vedie
aj tak prost fakt, e od tejto vedy neme ni oakva. V tomto
duchu jej literrna veda vlastne nikdy nechbala, ovea viac jej
chba itate.
Tak ako sasnej forme demokracie stle viac a viac
chba a bude chba oban. T kvalita, bez ktorej sa neme
fakticky realizova nijak politick priestor. U ns doma (ale aj
v rmci EU) v sasnosti zavame aksi politick dinizmus.
V urnch vdy na tyri roky zmtvej iv hlasy voliov a potom
prve cez poslaneck reinkarnciu straia ud hrzami
zdeformovanej demokracie na kik, ktor zvonil ako spieovec v
dvnych novembrovch hmlch.
Teraz u nie my na bvalom Vchode, ale udia na bvalom
Zpade, potrebovali by ho zdvihn a njs v tej chladnej hmle, aby
sme sa konene vymotali z labyrintu, do ktorho ns spolone vrhol
politick dinizmus. Lene kto njde v dnenom prepekulovanom
svete Ariadninu ni? Kto sa pozrie na dno Pandorinej skrinky, i
v nej ako posledn vec z prvch, ete stle le NDEJ?
V ase, ke Churchilov vrok o demokracii nielene takmer
ni nevysvetuje, ale ani neriei. Ve ak sme okrem demokracie ni
lepie nevymysleli, mali by sme sa zamyslie aspo nad tm, o sme
to teda vymysleli, ke po kadch vobch ovaj v urnch
straidl?
Ndej me tkvie aspo v tom, o priamo vyplva
z estetickej povahy vetkch vec fenomenlnej povahy. o bolo na
poiatku stran, bva na konci zkonite smiene. Politika sa takto
pozitvne vyvja. A smiech na konci vetkch jej snaen, zana by
oraz vmi aktulny, hoci skutonos je oraz viac depresvna.
Ete e s kad rok Vianoce! V obchodovatench demokracich,
kde sa d kpi a preda aj udsk ivot (ak mme veri reklame) aj
Vianoce. Zanaj sa u v letnch horavch a tak sa v naich
zemepisnch rkach pot aj Jeiko!
30

Ale my, potami a mobilmi otetovan obania si meme

pokojne navzjom vylieva srdcia, hoci niekedy ani nevieme, kto sa
na druhom konci rozprestretej siete nachdza, lebo ete stle verme,
e by to mohol by aj lovek. Ten, o ktorom Jozef Cger Hronsk
psal: Trp, Jozef Mak. lovek-milin si, nu vydr vetko, kee
nie je pravda, e najtvrd je kame, najmocnejia je oce, ale pravda
je, e najviac vydr na svete obyajn Jozef Mak.
i vak vek projektanti sveta ete stle zahaj do svojich
vpotov aj obyajnho loveka, neviem... Ve ako by aj mohli
zrta utrpenia, ktor s sasou ich chladnho kalkulu?

31

KULTRA V TOKU ASU

K prchodu vierozvestov
Augustn Maovk
Jubileum prchodu solnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na
Vek Moravu (863) je vhodnou prleitosou na priblenie ich
historickho odkazu, ako aj na zaznamenanie oblka, ako si ich
dejinn, duchovn a kultrnu misiu pripomnali a rili nasledujce
genercie najm od ias baroka, obrodenskho a matinho obdobia
a po sasnos. Zd sa, e v novej vlne dvhajceho sa historickho
vedomia na Slovensku najm po roku 1989 rastie aj zujem
o poznanie cyrilo-metodskho odkazu u ns, o sa prejavuje aj vo
vskumnej oblasti a s ou svisiacej edinej innosti. Z najnovch
vydavateskch aktivt treba zaznamena vzcne vahy Viliama
Judka k cyrilo-metodskmu jubileu iv dedistvo (Bratislava
2012); cenn pramenn vydanie ppeskch dokumentov o sv.
Cyrilovi a Metodovi z rokov 868-2012, ktor pripravili Viliam Judk
a Peter Liba pod nzvom Od Petrovho stolca k Vekej Morave
(Trnava 2012); a vberov antolgiu po nzvom Svt Cyril a svt
Metod v slovenskej literatre, zostaven P. Libom a Silviou
Laukovou (Nitra 2012)
V. Judk vo svojich vahch nielen aktualizuje cyrilo-metodsk
misiu, nielen sprtomuje udalosti a postavy, fakty a vzahy,
duchovn a spoloensk kontext doby a prostredia Vekej Moravy
a strednej Eurpy, ale ich osvetuje ako stle iv hodnoty v naej
prtomnosti (P. Liba v vode k vydaniu). V hodnotnom vbere Od
Petrovho stolca k Vekej Morave ( s odkazmi na literatru
a pramene) nachdzame 22 ppeskch dokumentov o sv. Cyrilovi
a Metodovi od vekomoravskho obdobia (ppesk listiny Hadrina
II., Jna VIII. a tefana V.) a po homlie, prhovory a apotolsk
listy Jna Pavla II. a Benedikta XVI. Poda vodu zostavovateov
32

sstreden ppesk dokumenty s jedinenm prameom pre

cirkevn dejiny vbec i dejiny miestnych cirkv, ale s zrove aj
prvnymi, morlnymi a usmerujcimi textami na pravdiv
historick poznanie (s.4)
Zostavovatelia antolgie Svt Cyril a svt Metod v slovenskej
literatre kontatuj v vode: I ke rovnako dlho, ako trvala cesta
Kontantna a Metoda z Byzancie na Vek Moravu, trvalo, km
sa akoby oblkom vrtili nasp do slovenskho psomnctva, aby
v om zotrvali a dodnes. Od vekomoravskch ias a do
sasnosti tradcia a dielo Kontantna a Metoda stali sa sasou
ns samch, naej kultry, nho myslenia, naej literatry. (s.7)
Dosveduj to texty sstreden v tejto vberovej antolgii, ktor
vecne (ukkami) sprtomuje, a to vvinovo i dokumentane, obraz
o duchovno-kultrnom a umeleckom psoben cyrilo-metodskej
misie, ako aj o jeho uchovan a zobrazovan v pvodnej slovenskej
spisbe (s.8).
V chronologickom a nrovom usporiadan na zaiatku antolgie
je
zaraden
text
Kontantnovho
bsnickho
Proglasu
k staroslovenskmu evanjeliu, po ktorom nasleduj texty o Cyrilovi
a Metodovi od sasnkov (ivot Kontantna Cyrila, ivot Metoda,
Sluba Metodovi, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, O psmench).
Samotn, rozsiahlejie asti predstavuje vber bsn slovenskch
autorov venovanch Cyrilovi a Metodovi od obrodenskho obdobia
(J. Holl, J. Kollr, A. Sldkovi) a po nedvnu minulos
a sasnos (R. Dilong, K. Strme, A. arnov, M. Rfus, V. Turny
a i.). Ohlas Cyrila a Metoda v prozaickej a dokumentrnej tvorbe
pribliuj vybran texty viacerch autorov (M Bel, J. Fndly, . tr,
L. Ndai-Jg, J. Hork, M. Ferko a i.). Antolgiu zavruj texty
o Cyrilovi a Metodovi v dramatickom spracovan (I. Stodola, R.
Dilong, M. Ferko, I. Hudec a i.).
Anotovan knin publikcie o sv. Cyrilovi a Metodovi
a o vekomoravskej tradcii treba privta ako dstojn prspevky
k novmu poznaniu a pribleniu naej nrodnej minulosti pri
prleitosti 1150. vroia prchodu vierozvestcov na Vek Moravu.
LT . 22-23/2013

33

Franczsky historik proti falovaniu dejn

Slovenska
Milan S. urica
Nestva sa asto, aby lovek dostal renomovan zahranin
asopis, v ktorom u na oblke sa poukazuje na dejiny Slovenska.
Mne sa to prihodilo prve poas letnch przdnin, ke m lovek
dos asu, aby si osi zaujmav hne aj pretal. Bude to ma
oskoro desiate vroie, ale nestrca to, ia, na aktualite. Lebo
franczsky autor nedvno vne onemocnel. Preto mi poslal svoju
jedinen zbierku vye dvetisc franczskych dokumentov,
tkajcich sa ivota a innosti Milana Rastislava tefnika, ktor
vyhadval a usporiadal poda ich pvodu. Je to poklad, ktor
ulom v Slovenskom nrodnom archve. Aj preto tto spomienka.
Nu dostal som z Para najnovie vydanie asopisu La Revue
universelle des faits et des ides, ktor pravidelne komentuje
dleit udalosti vo Franczsku, v Eurpe a v inch svetadieloch.
V tomto sle 215-216/2004 v rubrike V Eurpe sa nachdza
jedin prspevok s nadpisom: Y. GAYET: L histoire de la Slovaquie
falsifie (Falovan dejiny Slovenska). Na celch 10 stranch
asopisu parsky historik Yann Gayet, uznvan odbornk
v dejinch slovanskch nrodov, ktorch jazyky ovlda ako len
vemi mlo zpadnch historikov, analyzoval dve franczske knihy
o Slovensku, ktor u v titule svojej prce oznauje ako neserizne,
jednostranne a falovane predstavujce dejiny Slovenska. Ide o knihu
autorov Catherine Servant a Etienne Boisserie: La Slovaquie face
a ses hritages. Horizons critiques de la culture slovaque
contemporaine (Slovensko zoi-voi svojim dedistvm. Kritick
obzory sasnej slovenskej kultry), vydavatestvo LHarmattan,
Par 2004, 302 strn. V tom istom vydavatestve vyla u v roku
2003 aj druh, ete objemnejia (400 strn) kritizovan kniha:
Etienne Boisserie et divers: Un conflit entre normes europennes et
mmoires nationales. La question magyare en Roumanie et en
Slovaquie (1993-1997). V preklade: Konflikt medzi eurpskymi
prvnymi
normami
a nrodnmi
pamami.
Maarsk
otzka v Rumunsku a na Slovensku (1993-1997).
34

Franczsky kritik hne v vode kontatuje, e hlavn autor

a editor obidvoch diel je E. Boisserie, poveren prednanm na
INALCO (kurz Slovensk civilizcia) a fredaktor asopisu La
Nuovelle Alternative (Nov alternatva), ktorho redaktorom a
donedvna bol znmy beneovsk echoslovakista a notoricky
protislovensky orientovan Karel Bartoek. Tento asosopis inpiruje
a pravdepodobne aj financuje Srsov Open Society. Spoluautorka
prvej knihy Catherine Servant takisto predna esk literatru na
INALCO. Pre slovenskho itatea pokladm za uiton podotkn,
e INALCO je star franczska skromn, ale ministerstvom
kolstva od roku 1914 financovan Nrodn kola ivch
orientlnych jazykov (ENLOV), ktor bola v roku 1969 zalenen do
jednej z parskych univerzt a v roku 1971 dostala radn nzov
Nrodn stav orientlnych jazykov a civilizcii na univerzite Par
III.
Historik Y. Gayet sstreuje svoju pozornos iba na prv z hore
uvedench knh. (k druhej sa mieni vrti v alom svojom
prspevku. ( Po dkladnej analze poukazuje na to, e evidentnm
zmerom autorov tchto franczskych dejn Slovenska je
zamlova kov momenty historickho vvoja slovenskho
nroda a jeho ttnosti v jeho 1500-ronch dejinch a degradova
to, o s printen zaznamena, do kategrie romantickch
nrodnch motvov. Vyta autorom, e plne ignoruj bohat
historick literatru slovenskch autorov, vydan v eurpskom
i zmorskom zahrani a novie aj na Slovensku, a opieraj
sa vlune o vybratch slovenskch a eskch autorov, ktormi s
napospol echoslovakisticky a marxisticky orientovan bval
pracovnci ideologickch pseudovedeckch organizci obidvoch
zaniknutch eskoslovenskch reimov. Bohatmi cittmi
z kritizovanch knh dokazuje, e je to kniha zlomysen,
oplvajca nepresnosami a zaobalenmi nepravdami, ktor nerob
es franczskej univerzite.
Yann Gayet tmto svojm kritickm prspevkom urobil vzcnu
slubu historickej pravde a aspo iastone, ale inne nahradil t
prepotrebn, ale - ia plne chbajcu obranu slovenskho
nroda a jeho dejn v eurpskej odbornej literatre, ktor by mali
systematicky vykonva alebo aspo umoova prostrednctvom
svojich zastupiteskch radov vldne orgny Slovenskej republiky.
35

Cyrilometodsk cta sa z zemia Slovenska

nikdy nestratila
Emlia Hrabovcov

Cyrilometodsk cta bola v slovenskom prostred hlboko

zakorenen u od ias prchodu misie oboch vierozvestov na Vek
Moravu a nestratila sa ani poas stro, ke nai predkovia nemali
iadnu vlastn politick organizciu. Pre TASR to povedala
historika Rmskokatolckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty
Univerzity Komenskho Emlia Hrabovcov.
Faktom je, e a postupom asu spoznvame, ako kontinulne a
hlboko bola cyrilometodsk cta v slovenskom prostred zakorenen.
Tento nedostatok poznania vlastnch dejn m celkom jednoznan
historick priny, kontatuje. Prve v ase, kedy sa formovala
modern historick veda, vznikli modern vedeck intitcie
a systemtick historick vznam, zaali sa systematicky vydva
zbierky prameov
a formova zsadn paradigmy historickej
interpretcie jednotlivch nrodnch dejn, teda v druhej polovici
alebo poslednej tretine 19. storoia, prve vtedy Slovci prevali
najtvrdie obdobie maarizcie, pripomna. A najbolestnejie
pociovali absenciu akejkovek politickej a kultrnej autonmie,
ktor mala za nsledok, e boli pozbaven aj monost organizova
nezvisl a slobodn vskum o vlastnch dejinch a formova svoje
historick vedomie, dodva.
Ani dvadsiate storoie nebolo poda nej priaznivo naklonen
objektvnemu vskumu cyrilometodskch tradci. Dvadsiate
storoie bolo zasa poznaen inmi ideologickmi tlakmi, od
pokusov eskoslovenskej historickej vedy intrumentalizova
vekomoravsk dejiny vrtane cyrilometodskej misie ako dkaz
historickosti spolonho ttu, a po komunistick zneuitie
cyrilometodskej cty ako domnelho dkazu proti rmskej
a vchodnej orientcii Slovanov. A teraz meme postupne
odhaova, e vbec nie je pravdiv, e cyrilometodsk cta z naich
dejn na stroia diskontinulne zmizla podiarkuje Hrabovcov.
36

Dodva, e existuje mnostvo historickch zdrojov, ktor na

cyrilometodsk ctu poukazuj. Odhaujeme ju naprklad v
cirkevno-historickej oblasti. Z 13.-15. storoia poznme liturgick
knihy, misle, ktor svedia o ivej, praktizovanej cte k sv. Cyrilovi
a Metodovi, vysvetuje. S tu patrocnia kostolov, ktor vznikli
pod vplyvom vchodnej starokresanskej cty /napr. sv. Margita
Antiochijsk/ alebo pod vplyvom cyrilometodskm /patrocnia sv.
Klementa, ktorho ostatky solnski bratia priniesli na Vek Moravu
a odtia do Rma/. Aj samotn marinska cta v podobe cty
k Sedembolestnej je pravdepodobne cyrilometodskho pvodu. Na
zem Slovenska psobili stroia po cyrilometodskom obdob rehole
vchodnho aj zpadnho rtu, dodva.
Vznamnm medznkom v dejinch cyrilometodskej cty bolo
poda nej obdobie humanizmu, reformcie a katolckej reformy i
rekatolizcie, ktor je poznaen vemi ivou cyrilometodskou
ctou. Jej rukolapnm dkazom je naprklad spevnk Benedikta
Szllsiho Cantus catholici s jeho krsnym historickm vodom, ale
aj mnostvom inch dokumentov. Zsadn lohu v pestovan
cyrilometodskej cty zohrala Trnavsk univerzita, jezuiti a genercia
bernolkovcov, ktor systematicky pestovali vemi iv
cyrilometodsk ctu, ktor oduevnene prevzali trovci, tvrd
Emlia Hrabovcov. o sa men v 19.storo to nie je
znovuobjavenie nieoho mtveho na slovenskej strane. To, o sa
mono v druhej polovici 19. stoia men a posva , to je
znovuobjavenie cyrilometodskej cty na rovni univerzlnej cirkvi.
Ppei znovuobjavili cyrilometodsk ctu, podiarkla.

Po chorvtsky bez problmov

Gabriela Pastvov
Slovensko-chorvtska konverzan prruka Nema problema,
ktor vydalo vydavatestvo Perfekt, ponka irok klu tch
najpouvanejch chorvtskych slov, slovnch spojen a frz, ktor
uahia najm turistom bezproblmov a rchlu komunikciu poas
37

pobytu pri Jadrane. Prruka vak me posli i podnikateom

a tm, ktor sa o tento prbuzn slovansk jazyk zaujmaj
z osobnch alebo pracovnch dvodov a potrebuj sa dohovori po
chorvtsky i u v stnom, alebo psomnom styku. Autorka Alica
Kulihov usporiadala obsah publikcie do kapitol, priom sa v vode
venuje pozdravom, zkladnm frzam a zkazom, upozorneniam,
akostiam, pochybnostiam, zoznamovaniu a poasiu. V alch
kapitolch sa prruka sstreuje na cestovanie a rzne druhy
dopravy, ubytovanie, orientciu v meste, objednvanie jedla
a npojov, nvtevu lekra, obchodov a rznych sluieb, rozhovory
o tdich, zamestnan, spolonosti, politike i ovldan potaa.
Neobmedzuje sa tak len na slovn zsobu, ktor sa vyskytuje
v zkladnch komunikanch situcich, ale zaha aj odborn
vrazy a terminolgiu z rznych spoloenskovednch, technickch,
medicnskych a
inch odborov. Repliky v jednotlivch
konverzanch celkoch s usporiadan poda logickej nslednosti
a slovn zsoba je zoraden v abecednom porad. V zvere
publikcie sa nachdza aj krtky prehad chorvtskej gramatiky,
ktor me posli ako vchodisko pre dkladnejie zoznamovanie
sa s chorvtinou.

Mytolgie sveta
V oktbri 2013 vyla vo vydavatestve CCW v Bratislave v edcii
Slovansk reflexie zaujmav kniha Maroa Puchovskho:
Mytolgie sveta od starch Slovanov po Matrix.
Od pradvna sa udia snaia dosta za arovn oponu, ktor ich
del od tajomstiev stvorenia. Od najstarch ias chce lovek vedie,
ako vznikol svet, kde sa tu vzal on sm a ak je zmysel jeho
jestvovania. Preto vznikli najstarie bje. S odrazom due kadho
nroda, s pravzorom jeho myslenia, s svedectvom o jeho spojen
s nekonenom. Spolon mylienkov dedistvo sa prejavovalo po
tiscroia a pretrvva a do sasnosti. Aj v dnenej dobe vznikaj
nov mytolgie a tie star sa obnovuj.
38

Tto kniha je dobrm sprievodcom po fascinujcom svete bji

a mytolgi sveta. Autor ju napsal s vbornou znalosou svetovch
mytolgi a s odbornm vzjomnm porovnanm ich zkladnch tz
a bj. Osobitn pozornos venoval kapitole slovanskch mytolgi,
ktor navye doplnil pozoruhodnou rekontrukciou zkladnho
slovanskho mtu s vystenm a k stvoreniu loveka.
/red./

39

ROZHOVOR

Preo ns nemaj radi ?

Rozhovor fredaktora asopisu Story Vladimra ernova s N. A.
Naronickou, uverejnen 27.8. 2013.
Natlia Alexejevna Naronick /23.12.1948/, doktorka
historickch vied, poslankya ttnej dumy RF 4.volebn
obdobie, dcra akademika, historika encyklopedistu Alexeja
Leontievia Naronickho, odbornka na USA, Nemecko a
veobecn problmy a tendencie medzinrodnch vzahov. Ovlda
anglick, nemeck, franczsky a panielsky jazyk. V rokoch 1982
89 pracovala v Sekretarite OSN v New Yorku. Od roku 2008 stoj
na ele Medzinrodnho intittu historickej perspektvy pre
odstraovanie pokusov o falzifikciu histrie v Pari, je lenka
Spoloenskej rady pri Ministerstve vntra RF. Autorka mnohch
knh, najvznamnejia Rusko a Rusi vo svetovej histrii.
Popularitu zskala najm knihami o 2.svetovej vojne.
Najpopulrnejia kniha Za o a s km sme bojovali. Vystupuje na
domcich i medzinrodnch frach za zachovanie ttnej suverenity,
proti globalizcii a dikttu nadnrodnch ideologickch, finannch
a vojenskch truktr, ktor si uvedomuj lohu silnho Ruska ako
jedinej prekky na ceste k svetovlde.
V.ernov.: Natlia Alexejevna, svojho asu si u ns mysleli, e ns
svet nem rd kvli naej sovietskej minulosti. Ale prina nepriazne
bola nacionlna. Ve Rusko nikdy nebolo krajinou -uchvatiteom,
krajinou agresorom. Vdy to bolo obrovsk pokojn kontinentlne
imprium na rozdiel od skutone agresvnej a kolonilnej Anglie,
ktor ijc na svojich malikch ostrovoch obsadila pol sveta, ako
definoval zmery svojho impria Kipling. tajc Kiplinga zistme,
40

e jednm z hlavnch nepriateov Britnie bolo vdy Rusko. A nie iba

Britnie! Vea ich bolo, ale najdrzejia je kradm ruka yankeov.
N.A. Naronick: Star tma ! Myslte si, e iba monarchovia, ich
historici a ospevovatelia zpadnch impri nemali radi Rusko ?
Majstrami rusofbie boli klasici marxizmu Marx a Engels ! V ZSSR,
kde psobil cel Intitt Marxa-Engelsa-Lenina pri V KSSZ, kde
talmudisti rozoberali kad ich slovo, nebolo nikdy vydan
sborn dielo tchto naich ideovch uiteov! To preto, lebo as
ich prc obsahuje vek pohdanie a nenvis voi Rusku ! Aj Marx
a Engels ho povaovali za hlavn prekku uskutonenia svojich
zmerov. Necta k Slovanom, strach z ich zjednotenia sa vdy
otvorene prejavovali u Engelsa, ktorho vemi znepokojoval osud
nemeckho Grosraum /vekho priestoru/v prpade oslobodenia
Slovanstva. V diele Revolcia a kontrarevolcia v Nemecku /1852/
Engels vykresuje stran obraz: civilizovanm nrodom hroz
monos zjednotenia vetkch Slovanov, ktor sa mu odvi
vytlai alebo znii neelanch host...Turkov, Maarov a
predovetkm nenvidench Nemcov. Engelsovi patr aj mtus o
nelichotivo slvnom panslavizme, ktorm vytrvalo strail:...to
hlpe antihistorick hnutie, ktor m za cie nie menej, ako podrobi
civilizovan Zpad barbarskm Vchodom, mesto-dedinou, obchod,
priemysel, duchovn kultru primitvnym ponohospodrstvom
Slovanov nevonkov. A alej klasik vyhlasuje: Za touto
hlpou teriou stoj hrozn skutonos, predstaven ruskm
impriom..., v kadom kroku ktorho sa objavuje nrok povaova
cel Eurpu za vlastnctvo slovanskho plemena... Ale myslenie a
politika samotnho Mikula I., ktor svto dodriaval princp
legitimity a systm prijat na Viedenskom kongrese 1815, aj jeho
kacelra K.V. Nesselrodeho, nadovetko si viaceho vzjomn
porozumenie s rakskym ministrom - knieaom Metternichom, bolo
vemi alek od tchto zdanlivch cieov ! Rusko nielen e nemalo
iaden vzah ku slovanskmu kongresu v Prahe, ale naopak, bolo
mimoriadne znepokojen, e tak dojem me vznikn vo Viedni.
Jedin Rus na kongrese bol Michail Bakunin, ktor sa neskr ocitol
ako vze Petropavlovskej pevnosti...
V jednom z dielov, ktor boli u ns vytlaen, Engels pri
polemike s Bakuninom jeho vzve poda ruku vetkm nrodom
Eurpy, aj bvalm utlateom rzne vyjadril - stop ! Ve
41

Slovania s kontrarevolun nrody, Slovania s ...niotn odpad

histrie, ktor iba vaka cudziemu jarmu bol vystren na prv
stupe civilizcie. Preto sa netreba udova rusofbii zpadnej
tlae, problm vznikol pradvno. Aj dvorn historici, aj marxisti
rovnako nemali radi Rusko, bli sa ho. D sa to ahko zbada pri
tan prc vedcov 19.storoia. A nie iba vedcov pozrite sa na
britskho bsnika lorda Tennysona, modlu britskch salnov v ase
Krymskej vojny. Aristokrat, ktor zrivo nenvidel Rusko...
V. ernov: Ale ve zahranin cestovatelia v 19.storo oznamovali
svetu, ak je Rusko stran...
N.A. Naronicka: Nedvno jeden taliansky historik napsal knihu a
rozobral v nej prcu markza de Custina franczskeho monarchistu
o jeho cestovan po Rusku z ias Mikula I. Dokzal, e cel
koncepcia knihy a odtrhnutie od ruskej skutonosti v nej vznikli vo
vedom markza ete pred cestou, pretoe ni z toho, o relne videl,
nemohlo potvrdi to, o napsal. Tak naprklad skuva o krutch
mrazoch, v ktorch akoby doku i iba barbari, hoci cestoval v
lete. Jasn, e Custine od poiatku chpal Rusko ako nepriatesk
oporu livej viery. Aj siln crska vlda, aj poriadky sa zmerne
prekrcaj, alebo slia prekrtenm cieom! To nie je ako v
katolckom panielsku, kde inkvizcia upaovala zaiva heretikov.
Tam Custine hovor o svtom vzen! Ned sa nevidie za tm
ven iarlivos katolctva voi Byzancii a potom i ruskmu
pravoslviu, ktor k asu zastncu latinskej kultry zskalo v Rusku
siln materilne a ttne formy, o bolo nespochybniten. Aj Marx
narieka, e nie je mon vrti Rusko do ias Stolbovskho mieru
/uzatvorenho medzi Ruskom a vdskom v roku 1617/: Eurpa,
ktor ledva vedela o existencii Moskovije, stisnutej medzi Tatrmi a
Litovcami, zrazu s divom zistila, e m na vchodnej hranici
obrovsk imprium, rozprestierajce sa od Bugu po Tich ocen.
A Pukin, vnimone uvedomujc si vetko eurpske,
poznamenva s filozofickm smtkom: Mongoli sa bli s alej na
Zpad, zanechajc za sebou vykrvcan Rusko a odtiahli do step
svojho Vchodu. Rodiaca sa renesancia bola zachrnen
zadchanm Ruskom. Ale Eurpa bola vo vzahu k Rusku vdy
nevedom a nevan. Vzah k Rusku bol vdy nervzny...
V. ernov: Ale preo s k nm tak?...
42

N.A. Naronicka: Eurpu vdy poburoval n zvltny charakter.

Sme prli vek veliina, aby ns mohli ignorova a premeni ns na
svoj obraz sa im nedar ! U len samotn naa existencia, ako
samostatnho historickho objektu, ktor si vybral vlastn cestu a
vbec sa im nevtiera , samotn naa prtomnos vo svete nedovouje
nikomu riadi svet z jednho bodu. Preili sme i devdesiate roky
20.storoia a idea jednopolrneho sveta sa zrtila ! To s zkony
vekch objektov okolo nich ako okolo vekej planty je vdy zna
pralivosti. A to u je in svet, alternatva, vber. Tak naprklad,
len o sme vyslovili mylienku eurozijskho priestoru, riadne sa
vyplaili! Vber a to u je alternatva. Koko je tu rs, koko
nboenstiev, spsobov ivota ! Mimochodom, samotn Rusko je
zmenen model celho sveta. Ako psal Vasilij Osipovi
Kljuevskij, ete pred prijatm kresanstva v druine kyjevskho
knieaa bola cel internacionla, o odliovalo rusk tt od Eurpy,
ktor
ila
cestou
vytvrania
mnohonrodnch
a
mnohokonfesionlnych spoloenstiev. Rusko
po cel stroia
zhromaovalo uniktne sksenosti v spoluit a spoluprci nrodov
kad z nich sa mohol modli ku svojim bohom, ale
spolupatrinos k celku bola drahou cennosou.
Spoloensk dohoda Francza Rousseaua, ktor je povaovan za
zklad zpadnej demokracie, v podstate rozumie pod ttom spojenie
obanov , zjednotench jednoduchm zznamom v pase,
uzatvrajcich s nm akoby dohodu. V ruskom povedom, v slade s
uenm Filareta Moskovskho, je idelny tt spoloenstvo
rodinnho typu, ke nrod predstavuje jednu vek rodinu a vlda
nesie morlnu zodpovednos. Prema nie iba o tom, o je
racionlne a sprvne, ale aj o je pravdiv a nevyhnutn ako
skuton biblick otec.
A ete naa nklonnos neprijma pouovanie od kohokovek.
Aj ke nieo od niekoho prevezmeme, okamite to pretvorme na
nepoznanie, vytvorme nieo svoje. To sme, mimochodom urobili aj
s marxizmom... Samozrejme znetvoril Rusko, ale o urobilo s
marxizmom ono samotn ! Lenin s Trockm by sa obrtili v hrobe,
keby videli to vlastenectvo, ktor sa v krajine zachovalo po 70-tich
rokoch sovietskej vldy. Ve oni tvrdili, e proletarit nem vlas...
Eurpa by chcela, aby Rusko nemalo historick iniciatvu. Aby
niee zmizlo, ale aby slilo ich historickmu projektu. Aj v
ekonomike , aj intelektulne. Aby poslchalo hlas takzvanej
43

svetovej civilizovanej spolonosti - o je sprvne a o nie !

Eurpski a americk tvorcovia osudov sveta si sami prisvojili prvo
urova tandardy sprvania nie iba vo vntri svojich krajn, ale aj
vonku, sami kontrolova, sami vyna sd aj sami tresta. Ako
nejak Najvy sudcovia. Ale kto ich tm poveril ? o je to za
namyslenos? A v 90-tych rokoch naa ako zmyslov zbaven elita,
opit novm myslenm, v plnom ideovom poblznen rozdvala
nae stroiami vytvoren vlastnctvo ako dareky a svet poda
starho overenho myslenia ochotne vetko bral.
V.ernov: Doteraz nemem odpusti evarnadzemu, ktor len tak,
aby akoby vyrovnal hranice, zobral a venoval Amerike gigantick
zemie vetky nae rybrske oblasti v Tichom ocene. Ameriania
si mysleli, e bude za to chcie nasp Aljaku, ale on len si
zoberte, naa krajina je bohat, iba poriadku niet...
N.A. Naronicka: no, aj vetky vzjomn zvzky o pote
klasickch zbran v Eurpe, ktor boli prijat krtko pred
perestrojkou, sa ukzali ako jednostrann: my sme splnili vetky! A
druh strana sa ani nehla. Teda v kadom prpade o sa tka
vzbroje... Pretoe Rusko ako samostatn hr vo svetovej histrii je
im nepotrebn.
V. ernov:Stle sa ns pokali doby takm i onakm spsobom.
Ale naprklad Bismarck, ktor sa ctil v Eurpe neohrozen, nikomu
neradil, aby sa strkal do Ruska. A Napoleon ? il by ako
najastnej impertor celej Eurpy, celho Stredomoria a nebolo
by iadne Waterloo... Nao tiahol do Ruska ?
N.A. Naronicka: Skutone, racionlneho vysvetlenia niet. Nestailo
mu Stredomorie a pol Eurpy ! N vek rusk politick geograf
Venjamin Semionov an-ansk psal, e Stredozemn more patr k
moriam, okolo ktorch sa poas celej udskej histrie viedli vojny,
pretoe Pnom vtedajieho sveta sa mohol sta iba ten, kto
kontroloval cel jeho pobreie. Prklad vojny medzi antickm
Rmom a Kartgom s jeho vekm vojvodcom Hanibalom. A
potom, ke Rm ovldol Severn Afriku, stal sa Vekm rmskym
impriom. Aj Napoleonovi by sa to podarilo, ak by neliezol do
Ruska, podnecovan svojm dvnym sperom Anglickom. Napoleon
bol presveden, e je nemon sta sa pnom sveta, pokia jestvuje
obrovsk Rusko. iadnu ekonomick vhodu v sasnom poat
44

pochod na Moskvu nemal. O nafte vtedy nevedeli. Delili ns tisce

kilometrov priestoru bez dopravnho spojenia, o znemoovalo
akkovek dovoz tovarov, podnebie na presdlenie Franczov pre
nich nie je vbec lkav. Franczsko nebolo ani husto osdlen, malo
hbu kolni. Nie, prve tba po svetovom panstve, iarlivos na
existenciu ohromnho impria ho podnietili k dobrodrustvu.
No a Anglicko vene intrigovalo, aby zostalo bokom a do
chvle, km sa jeho kontinentlni speri strieaj a oslabuj jeden
druhho. Zaujmalo sa iba o to, aby sa suchozemsk giganty o
najviac vyerpali. Princpom anglickej politiky toti bolo o najviac
preka zskaniu prevahy akejkovek eurpskej mocnosti. Odtia
pochdza i tza: Nemme trvalch spojencov, mme iba trval
zujmy.
Anglia vdy bola a ostva nam venm geopolitickm sperom,
ktor vemi pozorne vetko sleduje a db, aby niekto nezskal vek
vplyv vo svete. Ona vdy bojovala nie za ivot, ale za zujmy. A
Rusko takmer vdy bojovalo za ivot. Aj pred 1. svetovou vojnou,
bolo mon myslie si, e dozrieva tvrd konflikt medzi Ruskom a
Anglickom a vbec nie konflikt s Nemeckm cisrstvom ! Lebo vo
fantzii britskch geopolitikov Rusko po zskan Strednej zie sa
pripravovalo kozckou jazdou prekona Pamr a oda im ich
indick majetky ! Mimochodom aj hnutie basmaov / po VOSR
ozbrojen
kontrarevolun
hnutie
feudlnych
bejov
a
musulmanskho duchovenstva / sponzorovali Britovia, ktor
stimulovali Turecko a Perziu proti Rusku niekoko storo,
vyvolvali tak nepokoje v junom podbru Ruska.
V prvej tvrtine 19.storoia vek diplomat Alexander
Gribojedov uzatvoril pre Rusko vemi vhodn Turkmanajsk
zmluvu /v roku 1828 sa ou ukonila rusko-irnska vojna a potvrdilo
sa prvo Ruska ma vojensk flotilu na Kaspickom mori/ s Perziou,
po ktorej vplyv Ruska v Perzii nesmierne vzrstol. Dokumenty z
tohto obdobia s v Britnii doteraz skryt, napriek dvno
skonenmu termnu utajenia. Britnia sa s ahostajnosou pozerala
na to, ako Rusko obsadzuje Sibr, tundru, ztoku Leny. Ale len o
vylo k iernemu moru a na Kaukaz, stal sa ten regin objektom
sstredenej pozornosti Britov. Ani jedna dohoda medzi Ruskom a
nejakou iernomorskou alebo stredozemnou krajinou sa neobila bez
toho, aby sa Anglicko nevmeovalo a neiadalo, aby bolo v dohode
treou stranou. Naprklad v roku 1833 bola uzatvoren dohoda s
45

Tureckom, o sa povaovalo za n najv diplomatick spech za

cel 19.storoie, ke sa bez vojny dohodli o vzjomnom regulovan
iernomorskch prielivov. Franczsko a Anglicko, ktor sa
nachdzali tisce m odtia, neuznali tto dohodu. Zaalo sa hnutie,
smerujce ku Krymskej vojne, v ktorej sa poksili odobra Rusku
status iernomorskho ttu. Ako vsledok naej porky v tejto
vojne Rusku bolo zakzan ma lostvo na iernom mori a muselo
zrca vetky pobren opevnenia.
V. ernov: To znamen, e ns nepali ku svetovm moriam ?
N.A. Naronicka: Samozrejme, ve prve to pridva ttu vhodn
pozciu! Ak by sme teraz na mape oznaili siloiary tlaku Zpadu na
Rusko, uvidme, e s to tie ist lnie, po ktorch sa Rusko svojho
asu rozirovalo, pokia sa nestalo vekou mocnosou. Je to Balt,
ierne more a Tich ocen. Predstavte si, e odtia oddeme a kde sa
ocitneme ? Na severovchode Eurzie. A o to je ? Tundra, kde s
tisce kilometrov medzi mestami, kde je zima a vene zamrznut
pda, vzdialenosti znemoujce akkovek vrobu, zhoruj sa
vetky trhov podmienky. Urob to mlo rentabilnou nau ekonomiku
doma a u plne nerentabilnou na svetovej rovni. Ve my sme v
90-tych rokoch otvorili svoju ekonomiku svetu.. A teraz ju u
nemono zatvori. Take, Britnia vdy dvala prednos taktike:
lavrova a st bokom a zamiea sa a vtedy, ke u je rozhodnut.
Amerika to vetko presne opakovala. V 1. svetovej vojne mal
Woodrow Wilson nejakho zhadnho poradcu plukovnka House,
ktor v roku 1916 vytvoril neoficilnu skupinu expertov na
vypracovanie modelu budceho sveta a v om lohu USA. House je
architekt celej americkej politiky. Zaujmav, e plukovnk House,
len o prehrmela naa revolcia, poradil prezidentovi Wilsonovi, aby
zablahoelal boevikom k revolcii! Preo nie? Imprium padlo!
V. ernov: Vysvetlite teda, preo mocnosti, ktor vstpili do vojny,
neboli zastaven vldcami, ktor boli vetci zviazan ete aj
prbuzenskmi vzahmi. Ve Mikul II., anglick Juraj V., cisr
Wilhelm II. boli bratanci, spolu sa v detstve hrali, poda fotografi
vidno, e si obas zo artu vymieali uniformy. o im prekalo, aby
sa dohodli po bratsky ?

46

N.A. Naronicka: To je ast chyba takto prema. Dynastick

zvzky nikdy neboli zkladom medzittnych vzahov. Neboli nikdy
ani prostriedkom zblenia, ani prekok v politike. Poda zkonov
nslednctva trnu na zachovanie akejsi vchovnej tradcie,
manelstvo sa povoovalo iba medzi lenmi krovskch rodn.
Prakticky vetky krovsk domy, ak mme sdi poda krvi, nie s
predstavitemi svojich nrodov. A to nie iba u ns !
V. ernov: Ako sa lovek, vystaven sasnmu ideologickmu
spracvaniu, stane slavianofilom ? Ako sa stvaj zpadnkmi, je
jasn. Jednoducho neuhne.
N.A. Naronicka: Viete o? Ja som pracovala v Amerike takmer
osem rokov. A na rozdiel od Jecina, ktor kdesi povedal, e obletiac
okolo sochy Slobody sa hlboko zmenil, ja po prchode tam ako
typick sovietsky inteligent s vekmi sympatiami k Zpadu, so
elanm mnoho odtia prija, som sa stala takou slavianofilkou, takou
zaplenou Ruskou, e sa to ako vyjadr ! Samozrejme, Amerika
zanech dojem svojm organizovanm ivotom a dostatkom, ale viac
nim. Ohromila ma najm tla a televzia. Tla na jedno kopyto
opakuje jedno a to ist kli. Sto televznych kanlov 24 hodn
oznamuje, propaguje jedny a tie ist mylienky : bij a valia, bij a
valia stle to ist, iadne alternatvne mienky.
U ns sa teraz mono rozuova: niet u ns slobody, pretoe
nevplvame na prijatie rozhodnut. Tak vs ubezpeujem, ani v
Eurpe, ani v Amerike iaden vplyv na rozhodnutia liberlnej elity
nrod nem. Inak by neignorovali nevdan demontrcie proti
zmenm dchodkovch zkonov a, samozrejme, nemohli by sa
tvri, e sa ni nedeje, ak v Pari (a ten je pkrt men ako
Moskva) vyli do ulc dva miliny ud proti zkonu o
homosexulnych manelstvch. A iadne referendum tam nebude!
Ve to je nov totalita ! A ohlupovanie ide, samozrejme, cez mdi.
Predovetkm v televzii. Hlavn nstroj politiky je manipulcia s
verejnou mienkou. Preto dnes vetkch vyzvam: premajte viac
sami a tajte. Menej vyuvajte internet s podstrenmi komentrmi.
V. ernov: Vemi sa zd, e udia sa dnes riadia nie morlkou, nie
mravnosou, nie duchovnmi hodnotami, ale takzvanmi trhovmi
vzahmi. Tam s plne in motvy a in kombincie. No, zahynie
47

nrod, nech, bol to nrod zl, prekal trhu, vypestujeme in, ktor
za hranice trhu ani nos nevystr.
N.A. Naronicka: Mte absoltnu pravdu. tt ako biznis-projekt.
Trh to je vetko, ale nrod... Ha, nrod mme aksi onak to ni,
prevychovme ! Pretoe lovek to je homo-ekonomikus, je to
skrutka v ekonomickom systme. O uoch v ekonomickch statiach
teoretici pu udsk rezervy. To je o ? Kto to je ? Alebo :
udsk kapitl. Viete preo v 19. storo tak termny nepouvali ?
Pretoe to bolo nekresansk. Ve lovek, aj najposlednej, ktor
sa va pod plotom, je lovek ! Je to Bo tvor, stoj vyie a je
cennej, ako akkovek vytvoren vec.
A tt neme by biznis-projektom, kde sa vetko nerentabiln
odstrni ! Teraz ke povate nejakho mladho loveka, zd sa, e
hovor zrozumiten veci: dve sedemdesiat tam, tri pdesiat sem,
zostva sedem dvadsa. Povate a i sa vm nechce. A k niomu
vs to nepovzbudzuje. tt mus myslie nie iba na to, o je
racionlne a sprvne, ale aj na to, o je potrebn a spravodliv.
V. ernov: Zd sa, e dnen totlna politkorektnos je pre niekoho
vhodn.
N.A. Naronicka: Vhodn je, samozrejme, elite odtrhnutej od
nrodnej pdy, ktor sama seba plod a nenvid vetko nrodn,
ktor je poda nej prekkou v pohybe sveta k jednotnmu vzoru.
lovek je poda nej oban sveta a nie oban domoviny.
Teraz, ke sme prijali zkon zakazujci propagandu
homosexulnych chyliek medzi dorastom, na n intitt v Pari
vyli eurpske konzervatvne organizcie, ktor sa sformovali na
vlne masovch franczskych protestov proti homosexulnym
manelstvm a poiadali zorganizova okrhly stl, pretoe pre nich
sa teraz stalo Rusko oporou, ochrancom kresanskch mravnch
hodnt ! Hoci nie som naden vetkm, o sa u ns deje, ale
nemono nevidie, e naa demokracia nedovouje hani a liapa po
vetkom, o je dobr pre vinu. Povaujem to za skutone
demokratick.
V poslednom ase v naej spolonosti sa stle viac ud zama
nad tm, aby nepreili ivot len uspokojujc svoje materilne
potreby, ale akosi ho ospravedlni pred samm sebou, uvidie v om
zmysel, nieo po sebe zanecha. A tento sklon nezotroi sa realitou,
48

sa tie nepi elite Eurpy, ktor vedie svoje nrody mysliace si, e
ij v Slobodnom svete, ale pritom s plne zotroen. no, s
absoltne slobodn vo vbere svojej sexulnej orientcie, ale i sn
iba v tom je sloboda ?
V. ernov: Novodvorsk si mysl, e obrovsk Rusko mus zomrie,
zosta m iba na nevekom ksku zeme, s rozlohou ako m Rjazask
oblas. Ale o robi s naou mentalitou, ktor nm tie vytka Zpad.
Zkladn motv naej mentality je vemocensk myslenie, ktorho sa
nm nijako nedar zbavi.
N.A. Naronicka: Ale Rusko je nemysliten bez vemocenskho
myslenia. Ono me by iba vemocou. Vek politika, vek
nacionlna idea, inakie si nememe uvedomova svoje nacionlne
zujmy, nebudeme chpa, nao s nm splavn rieky a
nezamzajce prstavy, ktor boli dleit pre monarchov 17.
Storoia a s aj pre oligarchov 21.storoia. V naej zemepisnej rke
nemono vybudova spotrebn civilizciu. A Zpad by nm
nedovolil jestvova, ani iastone, v takom Rusku, ak navrhuje
Novodvorsk. On by ns prehltol. Tak Rusko by sa nepilo Bohu.
Rusko me by iba vekou veliinou. A t potrebuje vek politiku
a vek myslenie, vek filozofiu a vek nacionlnu ideu. no, s
vek tty, naprklad Kanada, bez akejkovek idey. Krajina je to
vek, bohat, ale je tak nijak a nikto sa jej nepta na mienku na
iadnu otzku ! Posko, zdalo by sa, o to je v porovnan s Kanadou
a ak je to znmy, hlun tt! A ako zvyuje svoj hlas v Eurpe, nie
je dleit, i sa nm to pi alebo nie ! Je to nrod, ktor zachovva
svojho nacionlneho ducha, pamt svoje slvne strnky a nie ke
ich samotnch trhali na asti ! To niekedy dokonca vyvolva ctu
Ide o to, e vchodn a stredn Eurpa to s osudy malch
nrodov na strete speriacich geopolitickch systmov. S odsden
nema vlastn sprvanie, ich alebo vtiahnu do jednho alebo do
druhho systmu. A ke sa Sovietsky zvz rozpadol, Brzezinsk,
ktor m vdy na jazyku to, o na mysli, povedal: to nepadol
Sovietsky zvz, to napokon padlo nenviden Rusk imprium. A
zaalo sa sperenie o rusk dedistvo v celej rke, preahovanie
malch nrodov do inch geopolitickch konfigurci. Pozrite sa na
mapu farebnch revolci v postsovietskom priestore vetky pozd
naich hranc ! Aj teraz s oividn pokusy odtrhn od ns reginy,
ktor boli po stroia orientovan na ns !
49

V. ernov: A ak je poda vs najvhodnejie politick usporiadanie

ttu ? Monarchia, republika ?...
N.A. Naronicka: Ete pred 22-mi storoiami Aristoteles a Polbius,
dvaja grcki myslitelia, zaviedli termny : monarchia, demokracia a
opsali vetky zvrtenosti , mon pri kadom z tchto systmov.
Monarchia sa me zmeni na despotizmus, demokracia na
ochlokraciu, vldu tlupy a v skutonosti za jej chrbtom vldne
oligarchia, o vidme i teraz. Ja si vemi vim rusk absolutizmus a
vdy budem za to, aby sme ho vo svojom historickom chpan
vysoko vyzdvihli. Teraz spomname Romanovcov, prve za ich
vldy sa Rus stala Ruskom, rozrila sa od Bugu po Tich ocen,
stala sa vemocou. Ale nie som praktickm politickm
monarchistom, hoci u ns s aj tak. Zd sa mi, e netreba by
naivnm. Svojho asu ete vykladai monarchistickej idey, rusk
filozofovia psali, e zkladom a hlavnou podmienkou pre
pravoslvnu monarchiu a absolutizmus je jednota kresanskho
idelu u monarchu aj u nroda. U ns tejto jednoty niet. Demokracia
sa prve vtedy stva nevyhnutnm mechanizmom, ke v spolonosti
niet jednotnho nboensko-filozofickho idelu. Umouje
spoluitie rznych obrazov sveta, rznych svetonzorov. Ak sa
nezmen na totalitu liberlnej idey, ako teraz v Zpadnej Eurpe.
Musme sa usilova o to, aby naa demokracia dovoovala jestvova
nm, konzervatvcom, liberlom, aby kresan mohol vyjadri svoje
kresansk sudky a nebol zapsan v matrike ako rodi slo jeden
alebo dva poda elania sodomitov.
V.ernov: Potrebujeme nrodn ideu...
N.A.Naronicka: Rusk idea, o ktorej sa toko popsalo, za ktor
toko bojovali, nebola nikdy programom zostavenm z bodov,
urench pre proklamcie. Je to aksi neopakovaten shrn naej
svojrznosti, naej sptosti so svojou historickou dstojnosou, cesty
a hadania idelu Svtej Rusi. Myslm si, e musme by hrd u na
to, e v naich severnch rkach, kde nikto nikdy ni nestaval, sme
vybudovali vek mest, priemysel, to je skutone hrdinsk in. A
ete musme by hrd na to, e sme si zvykli, ponajc
predkresanskou dobou, spolui s predstavitemi inch rs, inch
nrodov, inej viery, i s nimi bok po boku a vi si inakos
druhch. Nikomu nevnucujc svoje. To je t Svt Rus, ako idel,
50

s ktorm lovek zmierene orie zem tam, kde mu je Bohom dan, aj

ke rody nie s vek. To je schopnos trpezlivo sa sprva k
inovercovi veda teba, pridriavajc sa svojej viery, pretoe ak
Hospodin dovouje rznymi cestami hada Boha, my nebudeme
menej milosrdn ako on. Mono ns tak preveruje, i sme hodn jeho
dvery alebo nie. e si nevypichujeme navzjom oi preto, e rzne
oslavujeme Boha. Prve toto vetko dalo ruskmu nrodu monos a
silu zjednoti okolo seba a pritiahnu na svoju oben drhu stovky
nrodov. Nikdy by sa neudralo imprium na bodkoch, keby nebolo
tejto idey.
Samozrejme, osou a ttotvornm nrodom bol a mus zosta
rusk nrod. Nezakazujte nm nazva sa Rusmi ! Ete Kutuzov
hovoril: Bu hrd na meno Rus, lebo to meno bude zstavou
vazstva ! Najvia chyba, vyplvajca z livho chpania
internacionalizmu, je, e ak je v tte vea nrodov, neme by
iadna nrodn idea, mus by vetko beznacionlne, neosobn.
Ktor Tatr, uva, Kalmyk by chcel vstpi do akhosi
veobecneudskho ttu diablovho vtvoru, kde niet ani viery,
ani nroda ? Vedeli, e vstupovali do ruskho pravoslvneho crstva
a nikto nespochyboval lohu ruskho nroda. Vetci spolone bili
Napoleona aj Hitlera! Naa sksenos stoj za pouenie. Ak vyije
rusk nrod, zachov svoje poslanie, vtedy rozkvitn v naom tte
aj vetky ostatn nrody, ktor spojili svoj osud s nami a zachovali
nm vernos.
Pretala som prekvapujci sociologick prieskum, v ktorom na
otzku: Ak zloin nemono ospravedlni za iadnych okolnost?,
nai udia, nrod chudobn a lkan pozemskm rajom, vystaven
dvojnsobnej sterilizcii marxizmom a liberalizmom, odpovedali
takmer jednohlasne: Vlastizradu! Aj sociolgovia zostali v
rozpakoch: ve v civilizovanej Eurpe je u dvno vlas tam, kde
s niie dane.
Otina to je bo dar, odovzdan nm pre nrodno-historick
iny, s jej vzletmi a nevyhnutnmi pdmi, ktor neodpudzuj od
vlastnej krajiny ani rozarovanho loveka. Tak lovek, aj ke
prevajci jej hriechy a pdy, nezavrhne svoju histriu. Lebo ahk
je milova svoju Otinu, ke sa ou mono hrdi, ke je siln a
vetci si ju via a boja sa jej. Ale prve vtedy, ke matka le
oput, vysmievan a opusten vetkmi iba ten je jej synom, ktor
51

sa neodvrti, prechdzajc okolo nej, zakryje jej hriech a ochrni ju

pred nadvkami.
Mimochodom, vo vzdelanom eurpskom spoloenstve
pozorujem oneskoren, ale predsa viditen prehodnocovanie svojej
vlastnej budcnosti. udia zanaj chpa, e v 21.storo, niekde v
jeho strede, sa plne zmen pomer sl vo svete. Eurpa prestane by
miestom, kde sa odohrvaj udalosti celosvetovho vznamu.
Hlavnmi tvorcami histrie sa stan na a vchodn civilizcie,
ktor rchlo rast, s tam miliardy obyvateov a islam, ktor sa
Zpad vemone sna fragmentova, rozdrobi. Lbia a Sria boli na
vchodn pomery prekvitajce krajiny. Prve Zpad, trajc
o demokraci,i tam vemone stimuluje vetky mon extrmistick
hnutia, aby ho zniil.
A mnoh zanaj vnma: m viac sa Eurpa obracia k Rusku
chrbtom, tm menej bude ona samotn znamena v budcich
medzinrodnch vzahoch. Prve spoluprca s Ruskom je jedna
strana novho trojuholnka, v ktorom mono zachovva rovnovhu.
Zdroj: http://www.pravmir.ru/za-chto-zhe-nas-ne-lyubyat/
Preklad: Dagmara Bollov
/krten/

52

ZAUJALO NS
Srska alternatva
( lnok Vladimra Putina uverejnen v americkom dennku
The New York Times)
Situcia, ktor sa vytvorila v sasnom svete, konkrtne situcia
v Srii a okolo nej, ma viedla k tomu, aby som sa priamo obrtil na
americkch obanov a politickch initeov. Povaujem to za
dleit v podmienkach, ke sa pociuje deficit kontaktov a
komunikcie medzi ruskou a americkou spolonosou.
Chcel by som pripomen, e vzahy medzi naimi krajinami
preli v svojom vvoji rznymi etapami. Boli sme spermi v obdob
studenej vojny. Ale boli sme aj spojencami a spolone sme porazili
faizmus v druhej svetovej vojne. A prve na zklade zverov tejto
vojny, s cieom odvrti zopakovanie vekej tragdie, vznikla
univerzlna medzinrodn organizcia OSN.
Otcovia-zakladatelia si uvedomovali, e osudov rozhodnutia v
otzkach vojny a mieru sa maj prijma konsenzom, a preto na
naliehanie Spojench ttov americkch zafixovali v stanovch OSN
prvo veta pre stlych lenov Bezpenostnej rady. M to hlbok
vznam, ktor v priebehu mnohch desaro zabezpeoval viac
alebo menej stabiln rozvoj medzinrodnch vzahov.
Nikto si neel, aby OSN zopakovala osud Ligy Nrodov, ktor
sa rozpadla pre nedostatok relnych pk vplyvu na medzinrodn
situciu. A tak nieo je mon, ak vplyvn tty bud podnika
nsiln akcie obdenm OSN, bez schvlenia Bezpenostnej rady.
Chcel by som poveda, e plnovan tok Spojench ttov
americkch na Sriu, napriek vnemu a ostrmu namietaniu
mnohch ttov, vekch politickch a nboenskch initeov,
vrtane ppea, me vies iba k novm nevinnm obetiam, k
53

eskalcii konfliktu, ktor prerastie hranice Srie. Nevyhnutne sa

rozri nsilie a nov vlna terorizmu. Raketovo-bombov tok me
znii mnohostrann silie zameran na rieenie irnskeho jadrovho
problmu a regulovanie arabsko-izraelskho konfliktu. Me vies k
alej destabilizcii celej situcie na Blzkom vchode a v Severnej
Afrike. Hroz plnm rozkolsanm systmu medzinrodnho prva a
svetovho poriadku.
Treba si uvedomi, e v Srii dnes nie je re o utvrden
demokracie, ale o ozbrojenom konflikte vldy a opozcie
v mnohonboenskom tte. Stpencov demokracie tam nie je a tak
vea. Zato extrmistov vetkch druhov a alkidovcov na strane
opozcie viac ne dos. Mimochodom, americk ttny department
sm uznal za teroristick skupiny opozinkov organizcie Dabhat
an-Nusra a Islamsk tt v Iraku a Levante. Vntorn konfrontcia,
ktor od zaiatku podohrievali dodvky zbran opozcii zvonka,
vystila do jednho z najkrvavejch konfliktov vo svete.
Neme neznepokojova fakt, e v Srii bojuj nielen oldnieri
z arabskch krajn, ale aj stovky bojovnkov zo zpadnch krajn a
Ruska. Kto zabezpe, e tto zloinci, ktor nazbierali sksenosti, sa
neocitn v naich krajinch, ako to bolo v Mali po lbyjskch
udalostiach? Je to relna hrozba pre ns vetkch. Stran tragdia
poas Bostonskho maratnu to iba potvrdzuje.
Rusko od zaiatku dsledne podporuje
medzinrodn dialg s cieom,
aby Sria sama vypracovala kompromisn model budceho rozvoja
krajiny. Neobhajujeme pritom srsku vldu, ale normy
medzinrodnho prva. Stle dokazujeme nevyhnutnos plnho
uplatnenia monost Bezpenostnej rady OSN. Vychdzali sme a
vychdzame z toho, e v sasnom zloitom a turbulentnom svete je
zachovanie prvneho poriadku jedna z mla pk, ktor doku udra
medzinrodn vzahy pred skznutm do chaosu. Zkon zostva vdy
zkonom. Jeho plnenie je vdy zvzn, nezvisle od toho, i sa to
niekomu pi, alebo nie. Platn medzinrodn prvo dovouje poui
silu iba v dvoch prpadoch pri sebaobrane, alebo z rozhodnutia
Bezpenostnej rady. Vetko ostatn je poda stanov OSN neprpustn
a kvalifikuje sa ako agresia.
54

Nikto nespochybuje fakt, e v Srii boli pouit chemick

jedovat ltky. Existuj vak predpoklady, e to neurobila srska
armda, ale opozin sily. Cie vyprovokova zsah ich silnch
zahraninch patrnov, ktor by v takom prpade vystpili na strane
fundamentalistov. V tomto kontexte na seba ptaj pozornos
informcie o tom, e bojovnci pripravuj nov chemick tok
tentoraz na Izrael.
Znepokojuje vak skutonos, e pokusy nsilnho zsahu do
rznych vntornch konfliktov sa pre USA stvaj obyajnou
zleitosou. Vznik otzka: zodpoved to dlhodobm zujmom
samotnch Spojench ttov? Pochybujem. Ve vo vedom milinov
ud na naej plante je Amerika stle viac vnman nie ako vzor
demokracie, ale ako hr, ktor rob stvku vlune na hrub silu,
ktor organizuje koalciu pre konkrtnu situciu pod heslom kto nie
je s nami, je proti nm.
Pouitie sily ukzalo svoju neefektvnos a nezmyselnos.
Afganistan sa zmieta v horkach a nikto nevie poveda, o sa tam
udeje po odchode medzinrodnch sl. Lbya je rozdelen na zny
vplyvu kmeov a klanov. V Iraku pokrauje obianska vojna a kad
de zomieraj desiatky ud. V samotnch USA robia mnoh
analgiu medzi Irakom a Sriou a v tejto svislosti sa ptaj: nao
opakova nedvne chyby?
Pouit nsiln akcie potvrdzuj aj to, e nech by boli akkovek
presn toky s pouitm najmodernejch zbran, obete medzi
civilnm obyvatestvom s nevyhnutn. Pritom v prvom rade bud
trpie starci a deti, ktorch ivoty sa akoby snaia ochrni pomocou
tchto zbran.
Podobn nsiln iny vyvolvaj zkonit reakciu vo svete ak
sa ned spoahn na medzinrodn prvo, potom treba hada in
varianty garantovanej ochrany vlastnej bezpenosti. A tak sa ete
v poet ttov sna ma zbrane hromadnho nienia, lebo
pracuje jednoduch logika: ak m bombu, nedotkn sa a. Potom
z toho vychdza fakt, e slov hovoria o nevyhnutnosti upevnenia
reimu nerozirovania, a v skutonosti sa to stiera.
Potrebn je skoni s jazykom sily a vrti sa na cestu
civilizovanho politicko-diplomatickho regulovania konfliktov.
55

Nov monosti zaobs sa bez vojenskej akcie v Srii sa objavili

v poslednch doch. USA, Rusko a vetci lenovia medzinrodnho
spoloenstva maj vyui pripravenos srskej vldy zavies
medzinrodn kontrolu nad svojm chemickm arzenlom a nsledne
ho zlikvidova. Sdiac poda vyhlsen prezidenta Baracka Obamu,
USA v tom uvideli ist alternatvu, ktor umouje zdra sa toku.
Vtam naladenie americkho ldra na pokraovanie dialgu s
Ruskom v srskej otzke. U dvno sme vyzvali k spolonej prci.
Teraz je vemi dleit spolonm silm nepripusti, aby zhasol
zblesk ndeje, ako sme sa dohodli na summite vekej osmiky v
Lough Erne a situciu nasmerovali rokovacm smerom. Ak sa
vyhneme nsilnej akcii proti Srii, kardinlne tm zmenme
atmosfru v medzinrodnch zleitostiach veobecne a upevnme
nau vzjomn dveru. Bude to n spolon spech, ktor otvor
perspektvu pre spoluprcu v inch dleitch problmoch
sasnosti.
Na zver by som chcel poznamena nasledujce. S prezidentom
Spojench ttov americkch Barackom Obamom sa u ns vytvraj
dvernejie pracovn aj osobn vzahy. Vim si to. Pozorne som sa
zoznmil s jeho prejavom k nrodu 10. septembra. Dovolm si vak
polemizova v otzke, ktor povaujem za absoltne kov a
fundamentlnu. Americk prezident vo svojom prejave urobil pokus
odvodni vnimonos americkho nroda. Spojenmi ttmi
uskutoovan politika, poda slov prezidenta USA, odliuje
Ameriku od inch. To je to, o ns rob vnimonmi, priamo
vyhlsil. Povaujem za vemi nebezpen vtepova uom do hlv
mylienku o ich vnimonosti, nech by to bolo motivovan
mkovek. S tty vek a mal, bohat a chudobn, s dvnymi
demokratickmi tradciami a tie, ktor si iba hadaj cestu k
demokracii. Prirodzene, robia rznu politiku. Sme rzni, ale ke
prosme Boha, aby nm poehnal, nesmieme zabda na to, e Boh
ns stvoril rovnmi.

Prevzat z Life News Slovakia

56

Zlat medaila L.N. Tolstho Jozefovi Leikertovi

Jozef Leikert sa stal prvm spisovateom zo Slovenska, ktor
prevzal prestnu cenu Gold medal of Leo Tolstoy, ktor udeuje
European Union of Arts. Za zvukov slvnostnej fanfry z 2. vety 8.
symfnie Antonna Dvoka mu ju v Bratislave odovzdal prezident
Eurpskej nie umenia Petr Vaek a prv viceprezident Genadij
Bazajev. European Union of Arts je medzinrodn zdruenie
osobnost kultry a umenia psobiacich v Eurpe a v alch
krajinch sveta. Zaloen bola v Bruseli roku 1999. Zlat medailu
L.N. Tolstho zskal Jozef Leikert za literatru faktu a poziu, jeho
knihy vyli v USA, vdsku, Raksku, Rusku, Posku, Maarsku,
Srbsku, Bulharsku, Macednsku, eskej republike a na Ukrajine.
Pozoruhodn je jeho biblioflia Venos koreov (vyla v Prahe),
ktor tvor jedna bse v 33 jazykoch. Na slvnostnom odovzdvan
ceny bol prtomn minister kolstva Duan aplovi a viacer rektori,
prorektori a dekani slovenskch vysokch kl.
L.T.

Stretnutie spisovateov v Belehrade

Koncom septembra sa uskutonil 50. ronk Belehradskho
medzinrodnho stretnutia spisovateov pod patrontom prezidenta
Tomislava Nikolia. Zilo sa tu pdesiat eminentnch spisovateov
z takmer tridsiatich krajn, rovnako aj devtnsti srbsk spisovatelia
z diaspry. Stretnutie s nzvom Pozia a histria sa nieslo v znamen
vro dvoch vekch srbskch spisovateov 200 rokov od
narodenia Petara II. Petrovia Njegoa a 120 rokov od narodenia
Miloa Crnjanskho a aj v znamen 70. vroia od smrti dvoch
vekch srbskch bsnikov Radeta Drainca a Jovana Duia.
Zrove si pripomenuli dvadsiate vroie od odchodu hdam
najvej srbskej poetky Desanky Maksimoviovej. Po otvoren
stretnutia v miestnostiach ZSS v povestnej Franczskej ulici . 7
sa konala stredn diskusn tribna nazvan Spisovate medzi
umenm a ttom a po nej programy Vrchy Urala, ktor uviedli
verami Miroslava Bielika. V drunom rozhovore predseda ZSS
Radomir Andri vyjadril ndej, e u poas nadchdzajceho
57

kninho vetrhu v Belehrade podpu dohodu o spoluprci so

Spolkom slovenskch spisovateov.
Martin Prebudila (LT 33-34/2013)

Spomienkov literrny veer

Koncom septembra zorganizoval Miestny odbor Matice
slovenskej v Bskom Petrovci spomienkov veer na Dr. Jna
Kmea, prvho akademika Srbskej akadmie vied z radov
vojvodinskch Slovkov, profesora slovenskho jazyka a literatry
na filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, doktora honoris
causa Univerzity Komenskho v Bratislave, nestora slovakistiky
v Juhoslvii. Narodil sa 18. oktbra 1927 v Aradi. Jeho rodiia
Martin Kme a matka Emlia Demkov psobili ako uitelia. Jn
Kme sa priinil o osamostatnenie katedry slovenskho jazyka
a literatry v Novom Sade, neskr o jej prerastanie na Slovakistick
stav. Zomrel 16. oktbra 2003 v Novom Sade, pochovali ho na
petrovskom cintorne.
Viera Benkov (LT 33-34/2013)

Zlat kniha Slovenska

Slovensk myslite Vladimr Clementis u ako dvadsapron
napsal sentenciu, ktor ns aj dnes privdza do asu: Tradcia je
putom pre ivotaschopnch! Kad nrod je povinn pestova si
sebactu cez poznanie vlastnch dejn a prostrednctvom
vznamnch dokumentov upevova svoju dstojnos. Odvaha
k skutkom je mierou ivotaschopnosti nroda. Zlatou knihou
Slovenska vraciame milovanmu slovenskmu nrodu istotu
sebavedomia, ktor mu utlaovatelia cez veky zmerne upierali.
Dokumenty o Slovenoch od najstarch antickch autorov, o starch
Slovkoch, o staroslovenine zapsan v starch dielach scriptri
doma aj v Eurpe, o vldcoch Pribinovi, Rastislavovi a Svtoplukovi
njden v Tajnom vatiknskom archve, jednoznane potvrdzuj
nau
nrodn
identitu,
legitimuj
vnos
a vznam
staroslovenskho psomnctva a kultry pre ivot Slovkov.
58

Potvrdzuj a dokazuj nae dlho popieran prvo na sebaurenie.

Preto je pre n nrod takm darom aj zvzkom vznik nezvislej
a demokratickej Slovenskej republiky 1. janura 1993. Knihu
zostavil spisovate Drahoslav Machala v odbornej spoluprci
s historikom prof. Richardom Marsinom.
( LT 31-32/2013)

Za slovenskm lingvistom z Vojvodiny Michalom

Trom
Vo veku nedoitch 71 rokov zomrel v minulch doch popredn
srbsk lingvista slovenskho pvodu, autor poetnch uebnc
slovenskho jazyka pre zkladn koly a vysokokolsk profesor
Michal Tr.
Narodil sa 26. oktbra 1942 v Pivnici, kde skonil zkladn kolu.
Po absolvovan gymnzia v Petrovci, v tdich pokraoval na
Filozofickej fakulte v Novom Sade. Na tejto fakulte obhjil roku
1973 po srbochorvtsky napsan magistersk prcu Glasovni sistem
slovakog govora Bakog Petrovca (Hlskoslovn sstava
petrovskho nreia). Doktort filozofickch vied zskal roku 1987
za dizertan prcu slovky v slovenine a srbochorvtine.
Okrem vekho potu vedeckch prc vydal aj dve knihy:
slovky v spisovnej slovenine a v spisovnej srbochorvtine (1991)
a Slovenina v praxi: tdie z konfrontanej a aplikovanej lingvistiky
(2004). Bol predsedom Slovakistickej vojvodinskej spolonosti
a hlavnm a zodpovednm redaktorom Slovakistickho zbornka. Za
svoju prcu bol niekokokrt vyznamenan. Patr sem Cena Spolku
vojvodinskch slovakistov (1990), Povelja Jugoslovenskog drustva
za primenjenu lingvistiku (2003), Pamtn medaila Univerzity
Komenskho za prnos v oblasti slovakistiky a jej propagcie vo
svete (2004), Medaila sv. Gorazda za celoivotn dielo (2011) a in.
Pietnu spomienku mali na novosadskej Filozofickej fakulte, kde
prof. Dr. Michal Tr psobil takmer tyridsa rokov.
Katarna Pucovsk (LT 35-36/2013

59

Do slovanskej minulosti
Hal noviny priniesli zaujmav sprvu o podujat, ktor sa
uskutonilo v sobotu 9. novembra 2013 v Luickom seminri
a v Barnickej rychte v Prahe. Spolonos priateov Luice
v spoluprci so Srbskm mzeom v dolnoluickom meste Cottbus
tam pripravila Drevansk de sbor prednok venovanch u
zaniknutmu jazyku z rodiny Polabskch Slovanov drevanskmu
jazyku. S histriou Drevanov, ktor patrili k Obodritom, zoznmil
prtomnch kurtor Srbskho mzea z mesta Cottbus pn Werner
Mekank. Drevani, ktor ili na zpad od rieky Labe v dnenom
dolnom Sasku, neboli Nemci, ale boli potomkovia pvodnch
Slovanov a obvali kraj, ktor sa dnes nazva Hannoversches
Wendland, alebo Lneburger Wendland. Hoci ich re vymrela u
pred 250 rokmi, viac ako tisc dnench nzvov miest a obc v tejto
krajine dodnes sved o pvodnom slovanskom osdlen celej tejto
oblasti.
Takmer polovica miest a obc dnenho okresu LchowDannenberg bola ete v 17. storo plne lebo iastone osdlen
pvodnm slovanskm obyvatestvom, ktor hovorilo drevanskm
jazykom uviedol W. Mekank. Vplyv panujceho nemeckho ivlu
spolu so zkazom pouva drevansk jazyk a tie nepriebojnos
slovanskch
vzdelancov
z Wendlandu
(na
rozdiel
od
luickosrbskch) zaprinili pln asimilciu pvodnho slovanskho
obyvatestva. Poslednm lovekom, ktor ete hovoril a spieval
drevanskm jazykom, bola Emerentz Schultzeov, ktor umrela
v roku 1756.
Na zver celodennej akcie vystpil drevansk sbor De
werpetters, ktorho kroje a tance ete zachovvaj kultrne
dedistvo Slovanstva lenovia sboru, ktor bol zaloen v roku
1956, zaspievali aj jedin zachovan drevansk udov piese
v pvodnom znen.
(Na zver treba azda pochvli organiztorov tohto podujatia,
ktor by mohlo by vraznm mementom pre vetky sasn nevek
slovansk nrody, vystaven v dnenej protislovansky orientovanej
globalizcii podobnmu osudu, ak postihol hornoluickch
Drevanov pozn. red.)

Jlius Handrik

60

JUBILE
JUBILE v 1. tvroku 2014
Tradcia je putom pre ivotaschopnch! Kad nrod je
povinn pestova si sebactu cez poznanie vlastnch dejn
a prostrednctvom vznamnch dokumentov upevova svoju
dstojnos.
Vladimr Clementis

JANUR
- 1. 1. 1993 vznikla druh samostatn Slovensk republika
stavnm rozdelenm eskej a Slovenskej federatvnej republiky.
21. vroie vzniku
- 1. 1. 1919 bola obnoven Matica slovensk. Minister s plnou
mocou pre sprvu Slovenska Dr. V. robr vydal nariadenie .
1/1919 (ktorm zruil uznesenie maarskej vldy z roku 1875
o zkaze innosti MS) a udelil jej dar 10 000 korn, o oznmil
v tento de na slvnosti v Martine. Zvolen prpravn vbor na
oivotvorenie MS poveril . Krmryho a M. Vanu vypracova
nvrh stanov. 95. vroie
- 1. 1. 1969 vstpil do platnosti stavn zkon . 143/1968
o eskoslovenskej
federcii.
Schvlen
bol
Nrodnm
zhromadenm v Prahe 27. oktbra 1968, podpsan bol 30.10.1968
na Bratislavskom hrade. - 45. vroie
61

- 1. 1. 1794 sa narodil v Paludzi osvetov pracovnk, vydavate

Gapar Belopotock. Zomrel 18. 5. 1874 v Liptovskom Mikuli.
Vyuil sa za knihra, psobil ako knihr a knhkupec. Zaloil prv
slovensk poiovu knh. Nm vydvan Nov i star vlasteneck
kalendr bol najrozrenejou knihou na Slovensku (a 14 tiscov
nklad). Spoluzakladate prvho slovenskho ochotnckeho divadla
vyberal, upravoval, prekladal a vydval hry pre cel Slovensko.
220. vroie narodenia, 140. vroie smrti
- 18. 1. 1914 sa narodil v Mohi maliar a grafik Eugen Nevan.
Zomrel v Bratislave 15. 10. 1967. Pvodne tudoval medicnu v
Prahe, neskr preiel na Akadmiu vtvarnch umen. Poas druhej
svetovej vojny namaoval expresvne obrazy (Lidice, Ubit,
transport), po vojne odiiel do Bratislavy bol pedagg na Vysokej
kole pedagogickej. Tam maoval a kreslil ensk akty, figurlne
kompozcie, krajiny a ztiia aj motvy krojovanch figr. 100.
vroie narodenia
- 19. 1. 1924 sa narodil v Ruomberku maliar, grafik a ilustrtor
Rbert Dbravec. Zomrel v Bratislave 8. 11. 1976. Psobil ako
vtvarn pedagg na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici
i Vysokej kole vtvarnho umenia v Bratislave. Bol spoluzakladate
spolku mladch vtvarnkov Majernk. Jeho tvorba odra socilnu
realitu (povstaleck cyklus, Listy proti vojne). Vznamn boli jeho
knin ilustrcie kolorovan drevorezy a linorezy. Vytvoril viacero
monumentlno-dekoratvnych vzdob. 90 vroie narodenia
- 22. 1. 1924 sa narodil v Boanoch teolg, historik, sociolg
a nboensk spisovate Jn Chryzostom kardinl Korec. Roku
1951 bol tajne vysvten za biskupa, vedca osobnos tajnej cirkvi.
Roku 1960 bol odsden na 12 rokov vzenia, po prepusten (1968)
pracoval ako robotnk. R. 1990 sa stal nitrianskym biskupom, r. 1991
kardinlom. Nm napsan Kninica viery obsahuje vye 90 titulov.
Za literrnu a vedeck innos i obranu udskej dstojnosti mu
udelili mnostvo ocenen a estnch doktortov. 90. vroie
narodenia
- 24. 1. 1894 zomrel v ake pedagg, publicista a nrodn budite
Martin ulen. Narodil sa 31. 5. 1823 v Brodskom. Bol
rmskokatolcky farr, profesor matematiky a riadite gymnzi.
62

Organiztor a riadite slovenskho gymnzia v Kltore pod

Znievom. Jeho uebn pln poloil zklady novho typu strednej
koly. Autor viacerch uebnc matematiky. Zakladal slovensk
spolky a intitcie, nespene kandidoval do uhorskho snemu.
Vrchnos ho prenasledovala a prekladala ako panslva - 120. vroie
smrti
- 25. 1. 1894 sa narodil v Liptovskom Mikuli maliar a spisovate
Janko Alexy. Zomrel v Bratislave 22. 9. 1970. Jeden zo
zakladateov slovenskej modernej vtvarnej maby. Venoval sa
expresvnym tmam z bratislavskej perifrie, nrovm motvom
z udovej slovesnosti (jnokovsk legenda) a krajinrstvu. Vytvoril
rozsiahle dielo (okolo 1300 olejov, pastelov a kresieb). Venoval sa
zchranrskej innosti (Bratislavsk hrad) a literrnej vydal vye
20 knh (Osudy slovenskch vtvarnkov). - 120. vroie narodenia
- 29. 1. 1909 sa narodil vo Zvolene generlmajor Milo Vesel.
Slovensk dstojnk, vznamn vojensk inite SNP. Roku 1944
bol veliteom posdky v Ruomberku, v 1950 ho prepustili z armdy
ako vinu povstaleckch dstojnkov slovenskej armdy, pracoval
ako robotnk. Hodnos generlmajora in memoriam mu udelili roku
1991. Zomrel v Ruomberku 22. jna 198. - 105. vroie narodenia
a 25. vroie smrti.
-29. 1. 1919 sa narodil vo Valaskch Kloboukch prozaik, autor
literatry faktu a dramatik Ladislav Mako. Zomrel 24. 2. 1994
v Bratislave. Psobil v redakcich Rudho prva, Pravdy i v
Kultrnom ivote, od roku 1968 v emigrcii v Raksku. Napsal
mnostvo cestopisnch i politickch reporti zo Slovenska
i zahraniia niektor s kritickm zameranm (Kde konia pran
cesty, Oneskoren reporte). 95. vroie narodenia
- 31. 1. 1989 zomrel v Bratislave herec a reisr Jozef Budsk.
Narodil sa 11. jna 1911 v Prahe. Najskr bol hercom v echch,
od roku 1935 psobil na Slovensku v inohre Slovenskho
nrodnho divadla, v rokoch 1945-1976 ako reisr a profesor
VMU v Bratislave. Bol vraznou postavou slovenskho divadla
i filmu. Zaslil sa o javiskov stvrnenie najm trovskej pozie.
25.vroie smrti
63

FEBRUR
- 1. 2. 1844 sa narodil v Liptovskom Trnovci pedagg, spisovate
a prekladate Juraj Kello-Petrukin. Zomrel 3. 1. 1898
v Bardejove. Vytudoval teolgiu v Erlangene a v Rostoku. Psobil
ako uite a evanjelick farr. Pokal sa o zaloenie slovenskho
pedagogickho interkonfesionlneho asopisu. Psal vere
prleitostnho charakteru. Vznamnejie s jeho cestopisn rty
humoristickho obsahu. Prekladal z potiny. 170. vroie
narodenia
- 4. 2. 1924 sa narodil v Kalinke slovensk filmov reisr Stanislav
Barab. Preslvil sa vojnovmi filmami Piese o sivom holubovi
a Zvony pre bosch. Z televznych filmov bol najspenej prepis
Dostojevskho poviedky Krotk, ktor zskal cenu Grand Prix
v Monte Carlo. Emigroval do Nemecka, kde nakrtil filmy o vzahu
vyhnanca k domovu, ale i populrne serily a kriminlne trilery.
Zomrel 1. augusta 1994 v Hamburgu. 90. vroie narodenia, 20.
vroie smrti
- 5. 2. 1894 zomrel v Murnskej Dlhej Lke publicista, zberate
udovch povest Augustn udovt Gl. Narodil sa 30. 8. 1822
v Ratkovej. tudoval na lcech v Bratislave a Levoi a na univerzite
v Halle. Psobil ako skromn vychovvate, kapln, uite a farr.
Zastoval sa bojov o reov rovnoprvnos na kolch, zakladal
revcke gymnzium. Zakladajci len Matice slovenskej, zbieral
a upravoval slovensk udov povesti. 120. vroie smrti
- 6. 2. 1919 sa narodil v ahch archeolg, historik, akademik Jn
Dekan. Zomrel 21. 8. 2007 v Bratislave. Pracoval vo viacerch
vednch pracoviskch (v rokoch 1948-1951 aj v Matici slovenskej)
Archeologickho stavu a Umenovednho stavu SAV. Venoval sa
najstarm slovenskm dejinm a byzantolgii avarsko-slovanskm
vzahom, Vekej Morave, antickmu a byzantskmu umeniu. Je
autorom mnostva vedeckch monografi. 95. vroie narodenia
- 7. 2. 1994 zomrela v Martine mnohostrann hereka Naa Hejn.
Narodila sa v Martine 6. 10. 1906. Vytudovala obchodn akadmiu
v Martine a Vysok kolu obchodn v Prahe. Vyrastala v ochotnckej
64

rodine, rodiia boli lenmi Slovenskho spevokolu. Na javisku

vystupovala u ako sedemron. Do vzniku Slovenskho komornho
divadla ako ochotnka hrala asi 70 postv. V profesionlnom
divadle v Martine psobila 32 rokov a stvrnila stovku postv.
inkovala aj vo filme, televzii a rozhlase. 120. vroie narodenia
- 9. 2. 1914 sa narodil v Odese literrny vedec, estetik Mikul
Bako. Zomrel 20. 6. 1972 v Bratislave. Bol vedeck knihovnk
Univerzitnej kninice, vedeck pracovnk
stavu slovenskej
literatry a riadite stavu svetovej literatry a jazykov SAV. Robil
trukturalistick vskumy a rozbor jazyka modernej pozie.
Rozpracoval sociolgiu umenia a otzky estetickej vchovy,
propagoval marxistick estetiku, neskr sa zaslil o odstrnenie
zjednoduench princpov k jej hodnoteniu, najm k nadrealizmu.
Organizoval slovensk literrny ivot (vedeck pracovisk, spolky
a asopisy). 100. vroie narodenia
- 11. 2. 1939 zomrela v Martine
spisovateka, redaktorka
a zakladateka enskho hnutia Elena Marthy-oltsov. Narodila
sa 6. janura 1855 v Krupine. Stala sa vedcou predstavitekou
slovenskho enskho hnutia. Bola predsednkou iveny v rokoch
1894-1927. Redigovala asopisy a zbornky pre eny. V literrnej
tvorbe presadzovala realistick obraz skutonosti. Najspenejie
dielo je dvojzvzkov romn Moje deti. Jej memore vyli pod
nzvom Sedemdesiat rokov ivota. 75. vroie smrti
- 14. 2. 869 zomrel v Rme zakladate slovanskho psomnctva,
uite sv. Cyril-Kontantn. Narodil sa roku 827 v Soluni v Grcku.
Roku 863 na pozvanie knieaa Rastislava priiel s bratom Metodom
na zemie Vekej Moravy (Nitrianske a Moravsk knieatstvo).
Zostavil slovansk psmo hlaholiku a do slovanskho jazyka
preloil nboensk texty. Zloil aj prv bse v staroslovenine
Proglas. Vychoval viacero uenkov. Bojoval za uznanie
starosloveniny za bohosluobn re. Ppe Jn Pavol II. ho vyhlsil
aj s bratom sv. Metodom za spolupatrnov Eurpy. 1145. vroie
smrti
- 16. 2. 1844 sa narodil v Brezovej pod Bradlom advokt a hudobn
skladate tefan Fajnor. Zomrel 26. 4. 1909 vo Viedni, pochovan
je v Senici. Zaal tudova teolgiu (vylili ho z 1. ronka),
65

vytudoval prvo a skromne sa venoval hudbe. Zbieral

a harmonizoval udov piesne, skladal klavrne a zborov skladby.
Propagtor
Smetanovho
diela.
V procesoch
obhajoval
perzekvovanch Slovkov. 170. vroie narodenia, 105. vroie
smrti
-17. 2. 1864 sa narodil v Tajove vynlezca, rmskokatolcky kaz
Jozef Murga. Zomrel 23. 5. 1929 vo Wilkes Barre v USA. Okrem
teolgie tudoval aj maliarstvo, ktor pre nrodn presvedenie
nemohol dokoni. V roku 1896 sa vysahoval do USA, stal sa
kazom v slovenskej banckej osade vo Wilkes Barre. Vybudoval
tam kostol, kolu, kninicu, telocviu. Zaoberal sa fyzikou,
elektrotechnikou a rdiotelegrafiou. V oblasti rdiotelegrafie zskal
dev patentov. V septembri 1905 nadviazal historicky prv rdiov
spojenie s 200 km vzdialenou stanicou. Organizoval kultrny
a nrodn ivot slovenskch vysahovalcov. 150 rokov od
narodenia
- 18. 2. 1964 zomrel v Bratislave divadeln reisr, herec, dramatik
a prekladate, dekan Divadelnej fakulty VMU Janko Borod.
Narodil sa 18. 6. 1892 v Preove. Zakladate a budovate
slovenskho profesionlneho divadla. V SND uviedol diela
slovenskch klasikov. Vyiel z realistickch tradcii ochotnckeho
divadla. Vytvoril vye 100 divadelnch postv a vychoval desiatky
hercov. 50. vroie smrti
- 19. 2. 1894 sa narodil v Chynoranoch bsnik a prekladate
Valentn Beniak. Zomrel 6. 11. 1973 v Bratislave. Psobil ako
vedci notr na viacerch miestach, potom v prezidentskej kancelrii
a na ministerstve vntra. Bsnik modernista oscilujci medzi
symbolizmom a avantgardou. Bsnik rodnej zeme a jej udu.
Glostor prevratnch udalost, udskej i spoloenskej drmy vo
vojnovej kataklizme vrcholn predstavite slovenskej pozie.
Preloil diela svetovch autorov. 120. vroie narodenia
- 25. 2. 1919 sa narodil v Halii slovensk jazykovedec Gejza
Hork. Zomrel 28. 8. 2003 v Bratislave. Pracoval v Jazykovednom
stave . tra SAV v Bratislave. Venoval sa nreovmu vskumu,
problematike spisovnho jazyka a kultre rei. Napsal monografie
Nreie Pohorelej, Morfolgia slovenskho jazyka. Podieal sa na
66

prprave Pravidiel slovenskho pravopisu. Spolupracoval s Maticou

slovenskou. 95. vroie narodenia.
- 26. 2. 1904 sa narodil v Brodskom historik, autor literatry faktu
Kontantn ulen. Zomrel 7. 4. 1964 v New Yorku, USA.
Vystriedal mnoh povolania radnk poisovne, redaktor viacerch
asopisov, kultrny ata, tlaov f predsednctva vldy, sprvca
SNK. Na jar 1945 emigroval. Psal o osudoch slovenskch gymnzi,
monografie o J. Mallom-Dusarovi , M. ulenovi a dvojzvzkov
Dejiny Slovkov v Amerike. 110. vroie narodenia, 50. vroie
smrti
-27. 2. 1894 sa narodil v Tisovci generl eskoslovenskej armdy
Branislav Manica. Zomrel 14. 7. 1980 v Martine, pochovan je
v Bratislave. tdium na lekrskej fakulte neukonil. Bol
prslunkom sl. lgi v Rusku. Po nvrate bol dstojnkom s.
armdy. Mimo armdy bol v rokoch 1926 1939. V slovenskej
armde psobil v Martine, Ruomberku a na Kryme. V SNP mal na
starosti materilne a finann zleitosti. Po osloboden v SA
zskal hodnos generlmajora. Roku 1949 ho preradili do zlohy.
Zskal mnoh vyznamenania. 120. vroie narodenia
- 28.2.1904 sa narodil v Bskom Petrovci literrny historik a kritik,
univerzitn profesor, akademik SAV Andrej Mrz, autor viacerch
literrnych monografi i syntetickch dejn slovenskej literatry.
Pracoval ako referent, neskr predseda Literrneho odboru MS.
Je autorom dejn Matice slovenskej. Zomrel 29. 5. 1964 v Bratislave.
110. vroie narodenia, 50. vroie smrti

MAREC
- 2. 3. 1919 sa narodil v Tomaovciach evanjelick cirkevn
hodnostr Pavel Uhorskai. Zomrel 5. 10. 2010 v Luenci.
V pdesiatych rokoch bol uvznen, po troch rokoch prepusten
a postihnut zkazom pastoranej innosti. Pracoval ako robotnk.
Svoj osud opsal v autobiografii Ako to bolo. V rokoch 1990-1994
bol generlnym biskupom evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
95. vroie narodenia.
67

- 4. 3. 1824 sa narodil v Banskej Bystrici lekr, prrodovedec a

spisovate Gustv Kazimr Zechenter pseud. Laskomersk.
Zomrel 20. 8. 1908 v Kremnici. Lekr v rodisku, Brezne
a v Kremnici. Popredn nrodn inite, zstanca trovskej
spisovnej sloveniny. Rozvjal humoristick lniu slovenskej
literatry, jej prechod od romantizmu k realizmu najm v prze,
cestopisoch a v pamtiach. Venoval sa aj maliarstvu, speleolgii
a botanike. Patr k zakladateom pracovnho lekrstva. 190.
vroie narodenia
- 5. a 6. marca 1844 sa uskutonil exodus trovcov z Bratislavy do
Levoe. Svojrzna vzbura asti tudentov proti kolskej vrchnosti.
Na tedr de a na Silvestra 1843 uskutonili sa zasadnutia konventu
, ktor odstrnili udovta tra z lcea, zakzali mu predna. Na
protest proti tomuto rozhodnutiu sa 22 tudentov rozhodlo ods
z Bratislavy, z nich trinsti preli do Levoe. Exodus podnietil vznik
viacerch prleitostnch bsn v slovenine, medzi ktormi bola aj
Ponad Tatrou blska - dnen naa ttna hymna. 170. vroie
- zaiatkom marca 1844 vznikla v Bratislave na evanjelickom
lceu piese Ponad Tatrou blska, hromy divo bij. Autor Janko
Matka verami tohto protestnho songu reagoval na rozhodnutie
tudentov ods z Bratislavy. Zkladom meldie sa stala slovensk
udov piese Kopala studienku, pozerala do nej. Piese sa stala
populrnou, jej spevom odprevdzali odchdzajcich tudentov. Po
vzniku SR stala sa asou ttnej hymny a hymnou je dodnes.
170. vroie vzniku
- 11. 3. 1924 sa narodil v Udavskom katolcky cirkevn hodnostr
Jozef kardinl Tomko. Po tdich zostal v Rme a psobil ako
kurilny kardinl, prefekt kongregcie pre evanjelizciu nrodov pri
Svtej stolici. Prce publikoval vo viacerch jazykoch. Pre
Slovensko s dleit najm diela ako Svetlo nrodov, Vznam sv.
Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a slovenskch dejinch
a i. 90. vroie narodenia
- 14. 3. 1939 Slovensk snem v Bratislave odhlasoval utvorenie
samostatnej Slovenskej republiky. Udialo sa to v zloitej
medzinrodnej i vntropolitickej situcii, v ase prprav na likvidciu
68

esko-Slovenska, ke Hitler hrozil rozdelenm Slovenska medzi

susedov. 75. vroie.
- 17. 3. 894 zomrel na Vekej Morave najvznamnej
vekomoravsk panovnk Svtopluk I. Pochdzal z vekomoravskej
dynastie Mojmrovcov. U za panovania Rastislava bol knieaom
v Ponitr. Vldcom celej re sa stal po speren o vldu so strkom
Rastislavom, ktorho vydal Bavorom. Za jeho vldy dosiahol
vekomoravsk tt najviu zemn rozlohu a vrchol moci.
Vznikla kola pre vchovu kazov v slovanskej liturgii, ppe
povolil slovansk liturgiu a vytvoril samostatn moravsk provinciu.
Svtopluk nebol prvrencom slovanskej liturgie a po Metodovej
smrti na popud biskupa Wichinga boli slovansk kazi z re vyhnan.
Pred smrou uril za svojho nstupcu najstarieho syna Mojmra, ale
jeho ra sa oskoro rozpadla. 1120. vroie smrti
- 20. 3. 1849 dvadsaosemlenn deputcia slovenskch dejateov,
veden Jozefom Kozkom, odovzdala v Olomouci panovnkovi
slovensk prosbopis. iadali v om uzna svojbytnos slovenskho
nroda, zabezpei jeho rovnoprvnos s ostatnmi nrodmi
monarchie, Slovensko zaleni do sstavy korunnch krajn (aby
nepodliehalo uhorskej vlde), ma osobitn snem a nrodn sprvu,
radn jazyk sloveninu, zriadi najvy krajinsk rad, ktor
vypracuje stavu. 165. vroie
- 20. 3. 1924 sa narodil v Stakove na Kysuciach filmov, divadeln
a televzny herec Jozef Kroner. Zomrel 12. 3. 1998 v Bratislave. Bol
herec samouk bez odbornho vzdelania vytvoril vak zloit
dramatick lohy, ako s Kubo v Hollho rovnomennej hre, Pacha
hybskho zbojnka, profesora Poleajeva, doktora Galna
i muziklovho Fidlikanta na streche. Vye sto postv stvrnil
v divadle, filmoch a televzii. Za vrchol jeho ocenenia meme
povaova Oskara (1966) za film Obchod na korze. Zskal mnostvo
slovenskch i zahraninch ocenen, titul nrodnho umelca
i tehliku na Moste slvy v Trenianskych Tepliciach. 90.
vroie narodenia
- 23. 3. 1939 vpadli vojsk horthyovskho Maarska na vchodn
Slovensko. Maari. ktor dostali od Hitlera shlas na zabratie
Podkarpatskej Rusi, chceli okupciu rozri aj na vchodn
69

Slovensko. Vpd pod nzvom mal vojna trval tri dni a vyiadal si
36 udskch ivotov. Slovensko muselo po om odstpi Maarsku
alie zemia. - 75. vroie
- 22. 3. 1684 sa narodil v Oovej polyhistor, vlastivedn pracovnk
a uite Matej Bel. Zomrel 29. 8. 1749 v Bratislave. Bol ev. farrom
a rektorom koly v Banskej Bystrici a v Bratislave. Vytvoril projekt
komplexnho vlastivednho historicko geografickho vskumu
Uhorska, z ktorho sa realizovala len kniha zemepisu Notitia.
Z plnovanch 7 zvzkov tlaou vyli tyri, ostatn zostali
v rukopise. Dal nvrh na zaloenie celouhorskej uenej spolonosti,
ktor sa nerealizoval. Bol jednou z najvch slovenskch
vedeckch osobnosti 18. Storoia. 330. vroie narodenia
- 27. 3. 1924 zomrel v Bratislave pedagg a publicista Jn
Pravdoub Bella. Narodil sa 5. 12. 1836 v Liptovskom Mikuli.
Bol remeselnk remenr, uite a bankov radnk. Remeslo
vykonval v Peti a zapjal sa do nrodnej prce. Spolupracoval
s Palrikom, Viktornom, Franciscim a i. Pod Palrikovm vplyvom
zdramatizoval Kaliniakove povesti Bratova ruka pod nzvom
Ostatn Badnsky a Bozkovci. Do asopisov psal lnky
o zdravotnctve, vchove mldee, velrstve a ovocinrstve. 90.
vroie smrti
- 27. 3. 1754 sa narodil v Bnovciach nad Bebravou spisovate,
jazykovedec a etnograf Juraj Ribay. Zomrel 31. 12 1812 v Savino
Sele v bv. Juhoslvii. Bol uite, farr a knihovnk. Predstavite
osvietenskej vedy a zakladate slavistickch vednch discipln.
Zozbieral mnostvo slovack, bohemk, hungark a zostavil
bibliografiu eskej a slovenskej kninej produkcie. Robil vskum
dialektov a informoval J. Dobrovskho a slovenskch nreiach.
Psal prruky spoloenskej a zdravotnej vchove. 260. vroie
narodenia
- 27. 3. 1919 radne zaviedli nzov Bratislava. Nzov mesta sa
historicky dva do svislosti s menom jednho zo slovenskch
knieat zapsanch v Cividalskom evanjeliri zo 6. storoia, resp.
s menom pannskeho knieaa Braslava, zakladatea Bratislavy,
ktor padol v bitke proti Maarom v roku 900. V zznamoch o bitke
Bavorov s Maarmi roku 907 sa spomna meno mesta deformovan
70

do fransko-germnskej podoby BREZLAUSPURC a na prvch

striebornch minciach uhorskho kra tefana I., razench v tomto
meste, je spodobnen v nzve PRESLAVA CIVITAS. alie nzvy
boli nemecko-maarsky deformovan
do podb Pressburg,
Preporok, Pozsony, Posonium a pod. Bratislava dostala mestsk
vsady v r. 1291, slobodnm krovskm mestom bola od r. 1405,
v rokoch 1526-1784 bola hlavnm mestom Uhorska (t.r. Turkami
neobsadenho Slovenska a asti Burgenlandu) a v rokoch 1563-1830
bola korunovanm mestom uhorskch krov. 95. vroie

Jubile bez presnejch dajov

- 1514 po vyhlsen kriiackej vpravy proti Turkom, ktor mal vies
sedmohradsk achtic Juraj Da a po jej nslednom odvolan
vypuklo pod jeho vedenm sedliacke povstanie. Slovenska sa dotklo
len v juhovchodnom Zemplne. Povstanie bolo achtou kruto
potlaen a Du uplili na rozeravenom trne. 500. vroie
vzniku
- 1824 na kemarskom lceu vznikla prv slovensk tudentsk
spolonos.
- 1824 v Budne vyla bsnick zbierka Jna Kollra Slvy dcra.
Obsahovala 150 zneliek, ktor autor rozlenil do troch spevov
Sva, Labe, Dunaj. 190. vroie vzniku
- 1834 vznikol v Budapeti Spolok milovnkov rei a literatry
slovenskej. Bol vrazom zbliovania katolckej a evanjelickej
inteligencie. Jeho inicitormi boli bernolkovci Anton Ottmayer
a Martin Hamuljak. Prvm predsedom bol Jn Kollr, sprvcom
spolku bol Martin Hamuljak. Spolok vydvala almanach Zora. 180.
vroie vzniku
- 1949 za nrodn park bol vyhlsen Tatransk nrodn park
(TANAP). M rozlohu 50 964 hektrov, rozloha ochrannho psma
je 7 000 ha. Je sasou bilaterlneho nrodnho parku (posk as
bola vyhlsen za nrodn park v roku 1954). Zaber Vysok
a Belianske Tatry, vchodn as Zpadnch Tatier a severn okraje
Podtatranskej kotliny. Sprva parku sdli v Tatranskej Lomnici. 65.
vroie vzniku
71

- 1959 v Nitre zaloili Pedagogick intitt , roku 1964 sa

pretransformoval na Pedagogick fakultu, od roku 1997 je sasou
Univerzity Kontantna Filozofa.
- 1969 v USA zaali budova komunikan systm, ktor postupne
prerstol do globlnej komunikanej siete INTERNET. Americk
vldna agentra ARPA vytvorila sie tyroch potaov, urench na
vmenu informci pre vojensk ely. Postupne sa poet
pripojench potaov zvyoval. 45. vroie
- 1969 vznikol Zvz divadelnch ochotnkov na Slovensku
(ZDOS), dobrovon zujmov organizcia ochotnckych
divadelnch sborov. V rokoch 1969 1984 sdlil v Bratislave, od
roku 1984 v Martine. Jeho predchodcom bolo stredie divadelnch
ochotnkov Slovenska (SOD), ktor zaloila Matica slovensk
v roku 1922. 45. vroie vzniku
Michal Eli

72

73