1 OBVÄZOVÝ MATERIÁL A OBVÄZOVÁ TECHNIKA

Ciele
Študent bude schopný :
- charakterizovať obväzový materiál štandardne používaný v praxi
- zhotoviť základné pomôcky z mulu a vaty
- pripraviť pacienta, prostredie a pomôcky k zhotovovaniu obväzov
- zhotoviť jednotlivé obväzy : šatkové, ovínadlové, prakové a z pružného úpletu.
Študent bude oboznámený s rámcovým procesuálnym štandardom ošetrovateľských
výkonov :
č. 19 Bandáž dolnej končatiny.

Základné pojmy: obväzový materiál, ortézy, obviny, obväzy, bandáž, zásady pri
obväzovaní

1. 1 OBVÄZOVÝ MATERIÁL

V klinickej praxi sa používa široká paleta materiálov zhotovených z textílií, celulózy

a syntetických látok, ktoré slúžia na ošetrovanie rán, fixáciu, zhotovenie pomôcok a
k ošetrovaniu pacientov, súborne nazývaných obväzový materiál.

Obväzový materiál sa delí podľa toho, z akého materiálu je vyrobený a na aký účel slúži. Pri
ošetrovaní pacienta používame tkaniny, vlákniny, náplaste, ovínadlá a hadicové obväzy.

TKANINY

Tkaniny sú textilné výrobky, ktoré vznikajú tkaním z priadze. Ako základný materiál pre ich
zhotovenie sa používa bavlna, ľan, juta, vlna, hodváb alebo syntetické vlákna.
Medzi tkaniny patrí hydrofilový mul, tylexol, pružná tkanina na elastické ovínadlá,
hadicové obväzové materiály a netkaný textil.

1. Hydrofilový mul
Hydrofilový mul (obväzová gáza) je riedka biela tkanina utkaná zo 100 % bavlny. Gáza
je k dispozícii v rôznom vyhotovení - rolovaná, skladaná a v prierezoch. Pre dobré
hydrofilné (absorpcia tekutín) a nealergizujúce vlastnosti má v klinickej praxi široké
uplatnenie. Z mulu sa vyrábajú ovínadlá 5-10 metrov dlhé a široké 3-20 cm, aby boli
použiteľné na rôzne časti tela.
Pomôcky z hydrofilového mulu : tampóny, štvorce rôznych veľkostí, longety, mulové
drény a rúšky rôznych veľkostí.

2. Tylexol
Je špeciálna hydrofóbna polyesterová sieťová látka (pripomína tyl) môže byť
impregnovaná masťou tzv. mastný tyl. Nastrihaný a zložený tyl zaleje sa mastným
materiálom a sterilizuje sa. (Obr. 1.1)
 Samotný základ masti je permeabilný pre plyny a priepustný
pre sekréty. Tým sa zaistí dostatočný prístup vzduchu k rane a
rýchly transport sekrétov. V praxi sa používa napr. mastný tyl
s obsahom striebra (Atrauman® Ag), ktorý cielene ničí
choroboplodné zárodky.

Obr. 1.1 Tylexol

3. Pružná tkanina na elastické ovínadlá

Pružná tkanina na elastické ovínadlá je tkaná tak, že pozdĺžna niť je zo špeciálnej krepovej
priadze (polyamidové a elastanové vlákna) rôzne krútenej, kým priečna niť je z bežnej
priadze. Tým sa dosiahne, že ovínadlo je po dĺžke pružné. Používa sa pri prvej pomoci, na
spevnenie kĺbov a ako kompresívny obväz pri chorobách dolných končatín.

4. Hadicové obväzové materiály

Pružná sieťovina (Pruban) je tkanina so širokými okami z bielenej bavlny a latexových nití
s polyamidom. Používa sa na zhotovenie krycích obväzov. Vďaka vysokej elasticite je krytie
kompresov Prubanom pevne fixované i pri extrémnych pohyboch. Dodávaný je v kotúči,
z ktorého sa odstrihne potrebná dĺžka.
Coverflex materiál je vyrobený z viskózy, elastanu a polyamidu. Je trvalo elastický hadicový
obväz, používa sa na liečbu atopickej dermatitídy. Pôsobí ako vlhký, chladivý obväz na
zmiernenie bolesti a svrbenia. (Obr. 1.2)
Trikot je pružný úplet bez švov. Používa sa na ortopedickom alebo chirurgickom oddelení
k podkladaniu škrobových, sadrových obväzov a k zhotoveniu extenznej punčochy.
Stülpa bezšvový pletený hadicový obväz s vysokou priečnou i pozdĺžnou pružnosťou a ši-
rokým použitím, ktorý sa osvedčil, ako stabilný fixačný prostriedok. Materiál je vhodný ako
podklad zinkoglejových, sádrových obväzov a na zhotovenie spevňujúcich a extenzných
obväzov. (Obr.1.3)

Obr. 1.2 Coverflex Obr. 1.3 Stülpa

5. Netkaný textil

Vyrábaný je z polypropylénových alebo

polyesterových vlákien (napr. Spunbond, Meltblown,
Spunbond, Perlan). Vyrábajú sa z neho trojrohé šatky,
kompresy, rúšky, podložky, utierky, žinky na jedno
použitie, operačné plášte atď. (Obr. 1.4)

Obr. 1.4 Použitie netkaného textilu

Obväzové kaliko v súčasnosti sa už nevyrába.

NÁPLASTI
Náplasti sú obväzové materiály, obsahujú zložky : lepidlo a nosný materiál. Lepidlo je
vyrobené z prírodného, syntetického kaučuku alebo polyakrylátovej lepiacej zmesy. Nosným
materiálom môže byť tkaný alebo netkaný textil, umelý hodváb alebo porézna transparentná
fólia. Požiadavkou je, aby boli hypoalergénne a dobre priľnavé, majú chrániť ranu pred
sekundárnou infekciou, tlakom a nárazom. V klinickej praxi majú široké použitie.

Druhy náplastí

Tapovacie fixačné pásky - môžu byť z textilnej tkaniny na ošetrenie menších poranení
alebo elastické, vyrobené na báze sieťovinových podkladov. Fixačné pásky vytvorili základ
novej techniky, obväzovanie nazývané taping. Tapovacia fixačná páska sa používa na
ošetrenie menších poranení, predovšetkým v oblasti kĺbov a kónických častí tela, u pacientov
s citlivou pokožkou. (Omnitape)

Náplasť s vankúšikom „rýchloobväz“ - používa sa na ošetrenie menších poranení.

Perforovaná krycia fólia chráni vankúšik na rany pred znečistením alebo na ošetrenie miesta
vpichu. (DermaPlast classic, DermaPlast® textile elastic, DermaPlast sensitive, DermaPlast
injection sensitive)

Fixačné náplasti - ak nosným materiálom je tkaná textília používa sa u pacientov

s normálnou citlivosťou kože. Pri aplikácii treba dbať, aby pokožka bola čistá a suchá. Ak je
nosná tkanina z umelého hodvábu alebo poréznej fólie (dobre prepúšťajú vzduch, vodnú paru
a nedráždia citlivú pokožku) používa sa u pacientov s citlivou pokožkou.
Vhodné sú na fixáciu obväzov všetkých druhov, na transparentné upevnenie kanýl, sond,
katétrov a pod. (Omniplast, Omnisilk, Omnipo, Omnifilm, Omnifix elastic)

Pooperačné náplasti - výrobcovia ponúkajú niekoľko druhov pooperačných náplastí.

Niektoré majú hydrofóbnu mikrosieťku (sieťka rýchlo odvádza sekrét do absorpčného
vankúšika) proti prilepeniu, alebo mäkkú netkanú textíliu prepúšťajúcu vzduch a vodné pary.
Ďalšou vrstvu náplasti je vankúšik (vyrobený zo 100 % čistej bavlnenej vaty s vysokou
hydrofóbnou schopnosťou a ochranným mechanickým účinkom). Náplasti nenarúšajú
prirodzené funkcie pokožky a výmena obväzu prebieha bezbolestne.
Používajú sa na pooperačné ošetrenie rán, fixáciu kanýl, sterilné ošetrenie bežných poranení
napr. v rámci prvej pomoci. (Cosmopor ,Cosmopor E , Cosmopor i.v.)

Náplasti na rany - v klinickej praxi sa používa elastická textilná náplast', ktorá vydrží i
aktívny pohyb. Priľnavá náplasť z netkanej textílie na citlivú pokožku alebo pružná náplast'
s výstelkou, ktorá odoláva aj vode. (Cosmos Classic, Cosmos Elastic, Cosmos Sensitive
Cosmos Protect, Cosmos Water-Resistant, Cosmos Aqua, Cosmos Kids, Cosmos Hydro-
Active)
Špeciálne náplasti

Leukostripy „leukostehy“ sú elastické náplasťové stehy na bezbolestné sceľovanie rany

a výmenu obväzu.
V klinickej praxi sa používa elastická textilná náplast', ktorá
vydrží i aktívny pohyb, priľnavá náplasť z netkanej textílie na
citlivú pokožku alebo pružná náplast' s výstelkou, ktorá odoláva
aj vode. Leukostrip umožňuje sceľovanie rany bez
kozmetických rušivých jaziev. Prepúšťa vzduch a sekrét. Má
dobrú začiatočnú a dlhotrvajúcu lepiacu schopnosť. Okraje rán
sa spoľahlivo adaptujú. Výsledok zahojenia rany je dobrý,
s takmer nebadateľnými jazvami. (Omnistrip) (Obr. 1.5)
Obr. 1.5 Leukosteh

Leukotest je jemná testovacia náplasť používaná pre diagnostický epikutantest.*

Vďaka hypoalergénnej lepiacej hmote alergici znášajú túto náplasť bez reakcie. Testovacie
podušky (absorbčná vrstva) Leukotestu sú z chemicky čistej bavlny, ktorá zadržuje testovacie
látky. Použitý materiál prepúšťajúci vzduch a vodu zabezpečuje dobrú ventiláciu kože
a spoľahlivo zabraňuje tvoreniu macerácií.

VLÁKNINY

Vlákniny sú materiály vyrobené z rôznych druhov bavlny alebo celulózy. Používajú sa na

výrobu pomôcok k hygienickej starostlivosti, odberom biologického materiálu, aplikácii
liečiv a ošetrovaniu. Medzi vlákniny patria obväzová, buničitá, syntetická vata a krepový
papier.

Obväzová vata je základný zdravotnícky materiál, vyrábaný zo zmesi bavlny a viskóznej

striže alebo zo 100% bavlny. Dodávaná je vinutá alebo skladaná. Má výraznú hydrofílnú
schopnosť. Zhotovujú sa z nej tampóny, štetôčky - na výtery, čistenie uší a nosa alebo
nanášanie liečiv na kožu. Obalené mulom sa používajú, napr. na čistenie zubov.

Buničitá vata je vysoko čistená, bielená (kyslíkom) obväzová buničina, je druh lisovaného
savého papiera. Dodáva sa skladaná, rolovaná, alebo rezaná na štvorce rôznych veľkostí.
Vďaka svojej mäkkosti a absorpcii má široké použitie. Pripravujú sa z nej štvorce rôznej
veľkosti, valčeky pre stomatologickú prax, vreckovky na jedno použitie, hygienické vložky,
absorpčné podložky, plienkové nohavičky pre deti i ležiacich dospelých atď.

Syntetická vata je vyrobená zo zmesi zvlnených neabsorpčných polyesterových 50%

a polyamidových 50% vlákien. Nedráždi kožu, dobre priľnieva na časti tela, netvorí záhyby,
prepúšťa vzduch, sekréty a vyrovnáva teplotné rozdiely. Zhotovujú sa z nej ovínadla (Rolta),
ktoré slúžia ako podkladová výplň na ochranu kĺbov pri sadrovacích technikách. Dobre
odvádza vlhkost' a tým bráni vzniku otlakov a zatvrdlín pod sadrovým obväzom.

Krepový papier. Vyrábajú sa z neho bezdrevové, krepové ovínadlá s dobrou

rozťažiteľnosťou. Používa sa k ochrane kože pri zhotovovaní imobilizačných obväzov.

Surová obväzová vata v súčasnosti sa už nepoužíva.

*
Epikutantest používa sa na diagnózu alergických ochorení.
DLAHY

Dlahy sú pomôcky, ktoré chránia, podopierajú, stabilizujú poranené časti tela a udržiavajú ich
v indikovanej (žiadúcej) polohe.
Vyrábajú sa z rozličných materiálov a v rôznych veľkostiach. Používajú sa dlahy vakuové,
Crammerové, syntetické, termoplastické a sadrové.

Vákuové dlahy
Vakuové dlahy sa používajú pri poskytovaní prvej pomoci RZP. Špeciálnou striekačkou
z dlahy cez príslušný otvor sa odsaje vzduch. Vytvorené vakuum fixuje časť tela
v požadovanej polohe. Používa sa vakuový matrac, dlaha na dolnú a hornú končatinu i na
fixáciu krku. Pacient môže zostať s priloženou dlahou v nemocnici počas lekárskej prehliadky
i pri röntgenovaní. (Obr. 1.8)

Crammerova (Kramerová) dlaha

Vyrába sa v rôznej dĺžke a šírke. Je to rebríček zo zinkového drôtu. Môže sa ľahko upraviť
do požadovaného tvaru , ktorý je potrebný na fixáciu postihnutej končatiny. Pred použitím
dlahu obalíme vatou a hydrofilovým mulom. Cramerová dlaha sa používa len dočasne, napr.
pri Rtg vyšetrení verifikácie správnej repozície kostí pred trvalou fixáciou. (Obr. 1.6)

Syntetická fixačná dlaha - Rhena cast splint

Rhena cast splint sa skladá z pleteného polyesterového nosného materiálu, kombinovaného
s polyuretánovou živicou, ktorá tvrdne vo vode. Je zabalená vo vzduchotesnom uzatvorenom
vrecku z hliníkovej fólie, ktoré sa musí po vybratí materiálu opäť uzatvoriť. Dlaha Rhena sa
používa na ošetrenie fraktúr alebo drobnejších poranení tkaniva v oblasti končatín. (Obr. 1.7)

Obr. 1.6 Crammerová dlaha Obr. 1.7 Syntetická fixačná dlaha Obr. 1.8 Vakuová dlaha

Sadrová dlaha
Sadrová dlaha zhotovuje sa v sadrovni. Centimetrom odmeria sa potrebná dĺžka príslušnej
časti tela a nameraná hodnota zaznačí sa na pracovnom stole. Na ňom sa navrstvia 3-4
potrebné dĺžky (pruhy) sadrového ovínadla a namočia sa do 18-20 0C teplej vody. Po vybratí
z vody, vytlačí sa prebytočná voda a priloží sa na príslušnú podloženú končatinu. Dlaha sa
prikladá na niekoľko dní pred priložením celého sadrového obväzu.

Termoplastické profilové dlahy

Termoplastické profilové dlahy používajú sa na fixáciu pri zlomeninách drobných kostí
končatín. Pred priložením sa musia zohriať horúcou vodou alebo vzduchom na teplotu 70 –
90 °C asi 1-2 minúty. Dlaha sa vytvaruje za 1 minútu. Po uplynutí 5 minút dlaha získa
požadované fixačné schopnosti. Možno ju opakovane použiť - zahriať a remodelovať.
(Obr. 1.9)
ORTÉZY

Ortéza je zdravotná pomôcka, ktorá slúži na čiastočné znehybnenie končatiny alebo inej časti
tela ( napr. chrbtice). Je vyrobená z kovových pevných častí, ktoré sú obalené špeciálnym
textilným materiálom. Použitý materiál nesmie dráždiť pokožku, musí spĺňať hygienický
štandard a musí sa dobre udržiavať. Ortézy čiastočne odľahčujú postihnutú končatinu,
udržiavajú končatinu alebo inú časť tela vo fyziologickej polohe a zlepšujú pacientovu
pohyblivosť a sebestačnosť. Niektoré ortézy nahradili komplikované ovínadlové obväzy
hrudníka a chrbta. Špecializovaný pracovník (ortoprotetik) vyšetrí pacienta a objedná
(vyrobí) vhodnú ortézu. Okrem typizovaných ortéz môže sa vyrobiť i špeciálna ortéza podľa
druhu poranenia. (Obr. 1.9)

Obr. 1.9 Ortézy na jednotlivé časti tela

1.1.2 PRÍPRAVA POMÔCOK Z MULU A VATY

Výrobcovia ponúkajú rôzne druhy pomôcok zhotovených z obväzového materiálu. Sestry na

ošetrovacích jednotkách zhotovujú z mulu - štvorce, longety, dreny a tampóny. Z obväzovej
vaty – vatové tampóny, štetôčky a štetôčky obalené mulom. Pomôcky sa používajú pri
ošetrovaní pacientov.

Mulové štvorce (mulové kompresy) rôznych veľkostí (3x3, 6x6, 10x10 a väčšie) po
sterilizovaní sa používajú na krytie rán. Skladajú sa z nastrihaných štvorcov hydrofilového
mulu. Mulový štvorec zahneme z dvoch protiľahlých strán do stredu. Potom zahneme ďalšie
dve protiľahlé strany a ešte raz prehneme. Hotové štvorce musia byť upravené tak, aby zo
žiadnej strany netrčali zvyšky tkaniny. (Obr. 1.10)
 Obr. 1.10 Postup zhotovenia mulového kompresu

Longety zhotovujeme z rozlične dlhých pásov hydrofilových ovínadiel, ktoré sú 12-16 cm

široké. Longeta je dlhá 50 – 100 cm, podľa potreby. Na pracovnej ploche rozvinieme
ovínadlo. Zahneme vrchnú a spodnú časť ovínadla z oboch strán po dĺžke smerom ku stredu.
Ešte raz prehneme, čím sa vytvorí pás široký 3 – 4 cm. Pás navinieme na prsty a voľný koniec
zasunieme dovnútra vinutia. Longety sa používajú na vysušovanie rán.

Mulové drény zhotovujeme z hydrofilového ovínadla širokého 4-5 cm. Postup je podobný
ako pri zhotovovaní longety. Poskladaný pás široký 1 – 2 cm stočíme do klbka „slimáka“.
Mulové drény sa používajú pri ošetrovaní rán. Bránia predčasnému uzatvoreniu rany,
odvádzajú sekrét alebo hnis z rany.

Mulové tampóny zhotovujeme z mulových štvorcov rôznej veľkosti. Používajú sa pri

ošetrovaní rán a ich okolia, na dezinfekciu pokožky. Na niektorých oddeleniach sa používajú
väčšie tampóny (chirurgia, gynekológia), na niektorých oddeleniach maličké asi 0,5 cm (očné
oddelenie).
Postup pri zhotovovaní tampónov :
a) Štvorec zložíme do trojuholníka. Pozdĺž základne urobíme malú manžetu a cípy
trojuholníka opakovane zložíme smerom do stredu. Vrchol stočíme smerom k základni
a zastrčíme ho za voľnú manžetu. (Obr. 1.11)

Obr. 1.11 Postup zhotovenia tampóna - a

b) Začiatok je rovnaký, ako pri prvom postupe, potom stred trojuholníka s manžetou
položíme na posledné články ukazováka a prostredníka. Cípy spojíme k vrcholu a všetky
vrcholy trojuholníka stočíme smerom k dlani. Vzniknutú “rolku“ zasunieme za voľnú
manžetu. (Obr. 1.12)

Obr. 1.12 Postup zhotovenia - b

Vatové tampóny Z obväzovej vaty odoberieme pásik veľkosti 3x6 cm obtočíme ho okolo
ukazováka. Potom vzniknutú rolku snímeme z prsta a upravíme konce smerom do vnútra.
Vatové tampóny používame na dezinfekciu kože pred aplikáciou injekcií.

Vatové štetôčky používame pri hygienickej starostlivosti na čistenie nosa alebo uší. Väčšie
štetôčky môžeme používať na dezinfekciu pokožky alebo nanášanie liečiv na kožu. Zhotovujú
sa tak, že chumáčiky vaty pevne natočíme na špajdle, ktoré sú dlhé 15 cm. Správne
pripravená štetôčka musí mať koniec dostatočne pokrytý vatou. Vata sa nesmie uvoľniť
ani spadnúť.

Vatové štetôčky obalené mulom. Zhotovenú vatovú štetôčku obalíme do štvorca

hydrofilového mulu veľkosti 5x5 cm. Hydrofilový mul upevníme niťou. Štetôčky používame
na čistenie ústnej dutiny, zubov a nanášanie liekov na sliznicu.

1.2 TECHNIKA OBVÄZOVANIA

Obväz je špecifický pracovný postup s cieľom dosiahnuť ochranu, fixáciu, kompresiu alebo
zabrániť skráteniu určitej časti tela.

Obväzy sa zhotovujú z trojrohých šatiek, ovínadiel, hadicových ovínadiel, postrekových

obväzov a výnimočne z náplasti. Výber konkrétneho obväzu závisí od reálnej situácie, od
toho aký účel chceme dosiahnuť, aký materiál budeme používať a aké druh techniky (obvinu)
zvolíme. (Tab. 1.1)

Výber obväzu podľa reálnej situácie :

1. Obväzy prvej pomoci : ich účelom je ochrana rany, zástava krvácanie, fixácia
poranenej časti tela a prevencia ďalšieho poškodenia.
2. Obväzy definitívne : zhotovujú sa v ambulanciách alebo ošetrovacích jednotkách, ich
účelom je liečba postihnutej časti tela.

Výber obväzu podľa účelu :

1. Obväzy krycie : ochraňujú ranu pred vonkajšími vplyvmi, nečistotou a chladom.
Zhotovujú sa z hydrofilových, hadicových ovínadiel a trojrohých šatiek.
 2. Obväzy fixačné (spevňujúce) : spevňujú kĺby, kosti alebo celú končatinu. Používajú sa
elastické, tuhnúce, syntetické ovínadlá a dlahy.
3. Obväzy kompresívne (tlakové) : liečia choroby žíl, zastavujú krvácanie. Zhotovujú sa
z elastických a kompresívnych ovínadiel.
4. Obväzy extenzné (naťahujúce) : vyrovnávajú skrátenie na končatinách spôsobené
fraktúrou (zlomeninou) dlhých kostí. Zhotovujú sa z hadicových ovínadiel, špeciálnych
pomôcok a zariadení.
5. Obväzy podporné : udržiavajú určitú časť tela v ordinovanej polohe (napr. pri úraze alebo
ochrnutí). Používajú sa kompresívne, tuhnúce, syntetické ovínadlá, dlahy a ortézy.
6. Obväzy redresné (nápravné) : pozvoľne menia nežiadúce postavenie alebo tvar určitej
časti tela (používajú sa hlavne v detskej ortopédii). Zhotovujú sa z tuhnúcich, syntetických
ovínadiel, používajú sa dlahy, ortézy a prístroje.

Tab. 1.1 Druhy obväzov podľa materiálu a techniky zhotovenia

Výber podľa materiálu Výber podľa techniky zhotovenia
1. Obväzy šatkové 1. Obväzy kruhové
2. Obväzy prakové 2. Obväzy hoblinové
3. Obväzy ovínadlové 3. Obväzy špirálové
4. Obväzy prubanové 4. Obväzy klasové
5. Obväzy imobilizačné 5. Obväzy prekladané
6. Obväzy postrekové 6. Obväz zbiehavý a rozbiehavý
7. Obväzy náplasťové

VŠEOBECNÉ POSTUPY PRI OBVÄZOVANÍ

V klinickej ošetrovateľskej praxi sestra sa so zhotovovaním obväzov často stretáva. Preto je

dôležité, aby si osvojila správnu techniku obväzovania. Musí pacienta posúdiť, pripraviť
potrebné pomôcky, prostredie, pacienta, dodržiavať zásady a správny postup obväzovania.

Posúdenie pacienta
Posúdime:
- ranu a jej okolie,*
- čistotu okolia kože,
- bolesť (použijeme Vizuálnu analógovú škálu – VAS),
- schopnosť udržať obväzovanú časť tela v požadovanej polohe,
- do akej miery je pacient schopný spolupracovať,
- sebestačnosť pri každodenných činnostiach,
- zisťujeme, či členovia rodiny sú schopní poskytnúť pacientovi primeranú starostlivosť.
Ak je potrebné, požiadame o spoluprácu sociálnu sestru.

Príprava pomôcok
* sterilné kompresy rôzneho druhu a rozmerov * ovínadlá potrebnej šírky a kvality
* sterilný peán na vyberanie materiálu * preväzové nožnice
* nepremokavá podložka * rukavice
* ordinované lieky a pomôcky na ich aplikáciu * emitná miska

*
Podrobne v predmete Chirurgia a ošetrovateľstvo.
Príprava sestry
- príprava prostredia (pripravíme pomôcky, ktoré pacientovi poskytnú pohodlie),
- podľa potreby zabezpečíme pomoc druhej osoby,
- očistíme kožu pacienta (musí byť suchá a čistá).

Príprava pacienta
Psychická príprava:
- pacienta informujeme o postupe pri obväzovaní,
- vysvetlíme pacientovi akú spoluprácu od neho očakávame,
- oznámime pacientovi čas a miesto, kde sa obväz bude zhotovovať.
Telesná príprava:
- na mieste, kde sa dotýkajú dve vrstvy kože (pod pazuchou, pod prsníkmi u žien) vkladáme
zapudrované štvorce mulu alebo vaty (prevencia zaparenín),
- podľa potreby oholíme miesto (pri dlhodobom priložení obväzu, ochlpenie môže byť
príčinou infekcie),
- pacientovi zabezpečíme pohodlie, berieme do úvahy celkový stav pacienta (slabosť,
závraty, obezitu, choroby srdca a pod.),
- pacient pri výkone zvyčajne sedí, alebo leží.
Vhodnú polohu pacienta volíme podľa toho, ktorá časť tela je poranená. Polohu končatiny
upravíme tak, aby bola vo fyziologickom postavení:
Poloha pacienta pri obväzovaní
a) ruka : je položená na pevnej podložke, prsty sú mierne ohnuté,
b) lakeť : rameno a predlaktie zvierajú pravý uhol,
c) plece : horná končatina je pozdĺž tela,
d) členok : noha a predkolenie zvierajú pravý uhol,
e) koleno : dolná končatina je mierne ohnutá.

Zásady obväzovania
1. Priložiť alebo vymeniť obväz podľa ordinácie lekára.
2. Dodržiavať techniku obväzovania.
3. Časť tela, ktorú ideme obväzovať musí byť čistá, suchá a v požadovanej polohe.
4. Pomôcky uložiť podľa poradia, ako ich pri obväzovaní budeme potrebovať.
5. Pred výkonom a po výkone realizovať hygienu a dezinfekciu rúk. Používať jednorazové
rukavice.
6. Počas výkonu stáť pred pacientom a udržiavať s ním kontakt.
7. Sledovať zmeny zdravotného stavu pacienta (napr. zmena farby kože, pot na čele, zmeny
výrazu tváre a pod.).

Poučenie pacienta po priložení obväzu

- ak nie sú členovia rodiny schopní poskytnúť pacientovi primeranú starostlivosť
vysvetlíme im možnosť spolupráce so sociálnou sestrou,
- vysvetlíme pacientovi alebo príbuzným, čo treba pozorovať na poranenej časti tela (napr.
zmena farby, opuch, pálenie, mravčenie, chladné prsty, necitlivosť prstov, zvýšenie
bolesti v mieste rany),
- ak sa objaví niektorý z týchto príznakov je potrebné, čo najskôr doviezť pacienta na
opakované ošetrenie,
- vysvetlíme pacientovi ako dlho bude mať obväz priložený a kedy má prísť na kontrolu.

Záznam do dokumentácie
- dátum a hodinu, kedy bol obväz zhotovený,
 - spôsob ošetrenia,
- druh priloženého obväzu,
- reakcie pacienta pri obväzovaní,
- informácie o ošetrovaní pacienta a ktoré sa odovzdali iným osobám (rodinným
príslušníkom, alebo iným zdravotníckym pracovníkom),
- v zázname nesmie chýbať meno lekára, sestry a razítko zdravotníckeho zariadenia.

1.2.1 ŠATKOVÉ OBVÄZY

Šatkové obväzy používajú sa pri poskytovaní prvej pomoci, ak je potrebné chrániť ranu
pred ďalším poškodením alebo určitú časť tela znehybniť. K zhotoveniu šatkových obväzov
používa sa trojrohá šatka, vyrábaná je zo zmesi bavlny a viskózovej striže alebo z netkaného
textilu. Musí byť súčasťou každej autolekárničky.

Priprava pomôcok bude závisieť od toho, kde k poraneniu došlo a v akých podmienkach
budeme postihnutého ošetrovať. Budeme potrebovať:
- prostriedok na očistenie rany (voda),
- prostriedky na ošetrenie rany (štvorec sterilného mulu z autolekárničky, čistú prežehlenú
vreckovku, atď.),
- trojrohú šatku.

Priprava postihnutého
- upokojíme a vysvetlíme postup.

Trojrohá šatka je najjednoduchšia obväzová pomôcka. Ak ju nemáme, môžeme si ju

zhotoviť preložením štvorrohej šatky. Zhotovujeme z nej obväzy fixačné, krycie a podporné.

Pri niektorých obväzoch sa šatka skladá do kravaty. Kravata je pás rôznej šírky, podľa toho,
ktorú časť tela ideme obväzovať. (Obr. 1.13)

Obr. 1.13 Popis šatky; skladanie kravaty.

ŠATKOVÉ OBVÄZY HLAVY

Šatkový obväz celej hlavy

Základňu šatky priložíme na čelo tesne nad obočie. Cípy šatky vedieme ponad ušnice hlboko
do záhlavia, na záhlaví ich prekrížime a vraciame sa späť na čelo. Na čele cípy šatky
zaviažeme. Voľný vrchol šatky na záhlaví zasunieme v mieste prekladu. Ak je šatka veľká
vzhľadom k veľkosti hlavy, na základni urobíme manžetu. Manžetu urobíme tak, že asi 5 cm
základni preložíme smerom dovnútra. (Obr. 1.14)

Kravatový obväz oka

Šatku zložíme do kravaty. Pruh kravaty priložíme na ošetrené poranené oko tak, aby jeho
kratší cíp viedol popod ušnicu. Druhý cíp šatky vedieme cez temeno. Hlboko na záhlaví cípy
prekrížime a na čele ich zaviažeme. (Obr. 1.15)

Kravatový obväz ucha zhotovíme rovnako ako obväz oka.

Obr. 1.14 Šatkový obväz celej hlavy Obr. 1.15 Kravatový obväz oka

ŠATKOVÉ OBVÄZY HORNEJ KONČATINY

Šatkový obväz celej ruky „packa“

Ošetrenú ruku dlaňou položíme na rozvinutú šatku tak, aby základňa šatky bola cca 5 cm pod
zápästím (ak je šatka veľká urobíme manžetu). Vrchol šatky preložíme cez chrbát ruky. Cípy
šatky prekrížime na chrbte (dorze) ruky a ovinieme okolo zápästia, zaviažeme ich na zápästí.
Konce cípov môžeme založiť do manžety. (Obr. 1.16)

Kravatový obväz chrbta a dlane ruky

Šatku zložíme do kravaty širokej 5-8 cm (šírka závisí od veľkosti ruky). Stred kravaty
umiestnime na chrbát ruky (alebo dlane podľa toho, kde je ošetrená rana). Oba cípy kravaty
vedieme do dlane (chrbát ruky) tam ich prekrížime a vedieme na zápästie. Cípy otočíme
okolo zápästia a zaviažeme. Konce cípov zasunieme. (Obr. 1.17)

Obr. 1.16 Šatkový obväz celej ruky „packa“ Obr. 1.17 Kravatový obväz
chrbta a dlane ruky
Kravatový obväz predlaktia
Na kravatový obväz predlaktia zhotovíme kravatu primeranej šírky (šírka bude závisieť od
veľkosti predlaktia). Stred kravaty priložíme na ošetrenú ranu, cípy vedieme na vnútornú
stranu, tam ich prekrížime a voľné konce cípov zaviažeme pod alebo nad poranením.
(Obr. 1.18 )

Obr. 1.18 Kravatový obväz predlaktia Obr. 1.19 Veľký záves hornej končatiny

Kravatový obväz lakťa

Šatku zložíme do kravaty širokej 10-15 cm (šírka závisí od veľkosti lakťa). Stred kravaty
priložíme na ošetrený lakeť. Voľné cípy šatky prekrížime v lakťovej jame. Spodný cíp
vedieme ponad lakeť, vrchný cíp popod lakeť tak, aby fixovali stred kravaty. Cípy šatky
uviažeme nad lakťom a založíme.
Veľký záves hornej končatiny
Základňu celej šatky priložíme kolmo cez hrudník (súbežne s osou tela). Hornú končatinu
šetrne dáme do fyziologickej polohy (rameno s predlaktím má zvierať pravý uhol). Vrchol
šatky smeruje k poranenému a ošetrenému lakťu. Jeden cíp šatky položíme na plece poranenej
končatiny. Druhý cíp šatky položíme na zdravé plece. Cípy zaviažeme na prednej strane
hrudníka (pohodlie pri sedení). Vrchol mierne potiahneme a urobíme uzol. Presvedčíme sa, že
váha ruky spočíva na základni šatky. (Obr. 1.19)
Kravatový záves hornej končatiny.
Zhotovíme kravatu asi 15 cm širokú (širšiu kravatu urobíme tak, že vrchol dáme cca 20 cm od
základne). Do stredu kravaty položíme zápästie a predlaktie postihnutého. Cípy kravaty
zaviažeme na prednej strane pri krku.
Šatkový obväz pleca a ramena
Pripravíme si pomôcku z dvoch šatiek.
Dve šatky položíme na seba tak, aby vrchol vrchnej šatky (b) bol cca 10 cm od stredovej čiary
a 2/3 pod vrcholom spodnej šatky. Zo spodnej šatky (a) urobíme úzku kravatu.
Takto pripravené šatky položíme na poranené plece tesne ku krku postihnutému. Kratší cíp
kravaty smeruje na hrudník, dlhší cíp vedieme šikmo cez chrbát popod zdravú pazuchu
a vpredu na hrudníku cípy kravaty zaviažeme. Na základni druhej šatky (b) urobíme malú
manžetu. Cípy šatky vedieme do podpazušia, tam ich prekrížime, otočíme okolo ramena, na
vonkajšej strane ramena zaviažeme a cípy šatky založíme do manžety. (Obr. 1.20)

Obr. 1.20 Šatkový obväz pleca a ramena

ŠATKOVÉ OBVÄZY DOLNEJ KONČATINY

Šatkový obväz celej nohy a priehlavku

Obväz sa zhotovuje podobne ako ruka. Nohu postihnutého položíme na šatku tak, aby
základňa bola asi 10 cm za pätou a vrchol šatky bol v smere prstov. Vrchol preložíme cez
dorzálnu stranu nohy, cípy šatky na priehlavku prekrížime, obtočíme ponad členok tak, aby
sme fixovali základňu za pätou a vpredu zaviažeme. (Obr. 1.21)

Šatkový obväz päty a členkového kĺbu

Nohu na šatku položíme tak, aby vrchol bol za pätou. Cípy šatky vedieme po dorzálnej strany
nohy (prednej strane priehlavku) a pred členkom ich prekrížime, otočíme okolo neho, voľné
konce cípov zaviažeme a založíme. (Obr. 1.22)

Obr. 1.21 Šatkový obväz celej nohy a priehlavku Obr. 1.22 Šatkový obväz päty a členkového kĺbu

Kravatový obväz päty

Zhotovujeme ako šatkový obväz lakťa. (Obr. 1.23)

Obr. 1.23 Kravatový obväz päty

Kravatový obväz nohy, predkolenia alebo kolena

Šírku kravaty pripravíme podľa veľkosti obväzovanej časti tela. Noha a predkolenie asi
10-15cm, koleno 15-20 cm. Pri zhotovovaní obväzov postupujeme ako pri obväzovaní hornej
končatiny. (Obr. 1.24)

Šatkový obväz bedra

Po zhotovení pomôcky z dvoch šatiek postupujeme ako pri šatkovom obväze ramena a pleca.
(Obr. 1.25)

Obr. 1.24 Kravatový obväz nohy, Obr. 1.25 Šatkový obväz bedra
predkolenia a kolena
1.2.2 PRAKOVÉ OBVÄZY
Prakové obväzy zhotovujú sa pri poranení, krvácaní alebo operáciách brady a nosa.

Pri zhotovovaní prakových obväzov pripravíme si pomôcku, ktorá svojim tvarom pripomína
„prak“. 120 – 125 cm dlhý pás hydrofilového mulu nastrihneme na obidvoch stranách
smerom do stredu tak, aby v strede ostala pevná časť cca 10 – 15 cm. Pevný stred
nastrihnutých pásov fixujeme prvým krokom uzla tak, aby pevná časť v prostriedku vytvorila
„kolísku „ , ktorú priložíme na ošetrený nos alebo bradu. Pri obväzovaní môžeme pacienta
požiadať o pomoc – pridržať „kolísku“.

Prakový obväz nosa (funda nasi)

Na prakový obväz nosa použijeme ovínadlo široké 6 cm a upravíme ho podľa
predchádzajúceho opisu. „Kolísku“ priložíme na ošetrený nos. Dolné pásiky vedieme popod
ušnice na záhlavie a zaviažeme. Horné pásiky vedieme ponad ušnice, na temene ich
prekrížime a na čele zaviažeme. (Obr. 1.26)

Prakový obväz brady (funda mentum)

Pomôcku zhotovíme z ovínadla 8 cm širokého. Po ošetrení brady „kolísku“ priložíme na
ošetrenú bradu. Horné pásiky vedieme po laterálnej (bočnej) strane tváre na temeno hlavy
a zaviažeme. Dolné pásiky vedieme popod ušnice na záhlavie, tam ich prekrížime a vedieme
smerom dopredu (pre lepšiu fixáciu ich môžeme nad ušnicami podvliecť) a zaviažeme na
čele. ( Obr. 1.27)

Obr. 1.26 Prakový obväz nosa Obr. 1.27 Prakový obväz brady

1.2.3 OVÍNADLOVÉ OBVÄZY

Ovínadlové obväzy zhotovujú sa z rôznych druhov ovínadiel. Ovínadlové obväzy v klinickej

praxi patria medzi najčastejšie používané obväzy. Dokonalé zvládnutie techniky obväzovania
je nevyhnutné u všetkých zdravotníckych pracovníkov.

OVÍNADLÁ

Ovínadlo (fascia) je pruh tkaniny (z rôzneho materiálu) rôznej šírky a dĺžky používaný na
obviazanie určitej časti tela.

V klinickej praxi sa používajú na zhotovovanie krycích, kompresívnych, fixačných,

imobilizačných, extenzných, podporných a regresných obväzov. Ovínadlá sú vyrábané
z hydrofilového mulu, pružnej tkaniny, s pridaním stužujúcich látok a syntetických vlákien.
Hydrofilové ovínadlá
Hydrofilove ovínadlo je pletené ovínadlo s rôznou technikou tkania, vhodné na fixáciu krytia
rán. Je zložené zo 67% bavlny a 33% viskózovej striže. Ovínadlo je šetrné k pokožke, chráni
ranu pred mechanickými, chemickými a biologickými vplyvmi. Je hydrofilné a nebráni
cirkulácii vzduchu. Z mulu sa vyrábajú ovínadlá 5-10 metrov dlhé a široké 3-20 cm, aby boli
použiteľné na rôzne časti tela.

Kompresívne ovínadlá k predlekárskej pomoci

Kompresívne ovínadlá používajú sa pri poskytovaní prvej pomoci. Sú sterilné, zložené
z hydrofilného ovínadla a pevne pripevneného jedného alebo dvoch kompresov, ktoré sa
prikladajú na krvácajúcu ranu.

Elastické ovínadlá
Elastické ovínadlá sú vyrábané z pružnej tkaniny (viď. vyššie). Cieľom ich použitia je
vytvoriť tlak (kompresiu) na dolnú končatinu (prevencia alebo liečba tromboembolickej
choroby), hornú končatinu (po operáciách rakoviny prsníka) alebo fixovať pohybový aparát.
Ovínadlá musia : byť šetrné k pokožke, chrániť proti vonkajšiemu tlaku a nárazom, prepúšťať
vzduch, byť elastické, ale nesmú škrtiť, ani skĺzavať a obmedzovať pohyb. Ich aplikácia musí
byť rýchla a bezproblémová. V klinickej praxi sa používajú elastické krátkoťažné ovínadlá
(napr. Ideal), krátkoťažné ovínadlá s trvalou elasticitou (napr. Idealflex), dlhoťažné ovínadlá
(napr. Idealtex) a elastické ovínadlá s kohéznym (priľnavým) efektom.

Tuhnúce ovínadlá
Škrob, sadra a zinkoglej sú látky, ktorými sa impregnujú (napúšťajú) hydrofilové ovínadlá,
používajú sa pri zhotovovaní imobilizačných obväzov.

Škrobové ovínadlo
Škrob (amylatatae) je vyrábaný z ryže alebo zemiakov, po vysušení sa ním napúšťajú
hydrofilové ovínadlá.
Pred použitím sa namáčajú v horúcej vody a hnetú dovtedy, až voda prestúpi všetkými
vrstvami ovínadla. Po vybratí sa vyžmýkajú a prikladajú na určenú časť tela, dopredu
obalenú podkladovým materiálom. Jednotlivé obviny sa nesmú príliš uťahovať, pretože sa
ovínadlo po uschnutí zrazí. Škrobový obväz vyschne cca za 2 – 3 hodiny. Škrobovým
obväzom sa spevňujú kĺby tam, kde nie je potrebné pevné znehybnenie.

Sadrové ovínadlo
Sadra (calcium sulphuriucum ustum) je pomletý pálený síran vápenatý, ktorý sa mieša
s celulózou a ďalšími chemickými zložkami. Impregnujú sa ňou hydrofilové ovínadlá.
Ovínadlá sú v obale, ktoré neprepúšťa vlhkosť. Pred použitím sa ovínadlo potrebnej šírky
ponorí asi na 3 sekundy až 1 minútu do vody teplej 18 - 20 °C. (Teplotu vody a dĺžku
namáčania určuje výrobca). Pozor pri teplotách namáčacieho kúpeľa vyšších ako 22 °C
hrozí nebezpečenstvo popálenín pokožky! Po vybratí ovínadla z kúpeľa, voda sa z neho
ľahko vytlačí a ihneď sa prikladá. Používa sa na zhotovenie trvalých fixačných obväzov
a sadrových dláh.

Zinkoglejové ovínadlo
Zinkoglej (gelatine et zinco impregnatae) je žltkastá pružná hmota, ktorá sa nanáša na
hydrofilové ovínadlá. Musia byť zabalené v nepriepustnom obale, aby sa nezmenila ich
štruktúra. Sú lepkavé, ťažko sa odvíjajú ( niektoré druhy, výrobca odporúča namočiť). Pri
obväzovaní treba dávať pozor, aby nedošlo k nadmernej kompresii a poruche cirkulácie.
Povrch obväzu sa musí prikryť hydrofilovým ovínadlom. Používajú sa na znehybnenie kĺbov
pri menších poraneniach a pri liečbe zápalov žíl.

Syntetické ovínadlá
Rhena term je inovačné termoplastické ovínadlo, ktoré sa nelepí na pokožku. Môže sa
používať bez predchádzajúceho podloženia. Dobre prepúšťa vzduch a vodné pary. Ovínadlo
sa aktivuje pôsobením tepla (vodným kúpeľom s teplotou 70°C), potom je ľahko
tvarovateľný. Obväz je možné zaťažovať už po 15 minútach, ak je na dolnej končatine po 30
minútach.

Rhena cast je jednoducho aplikovateľné syntetické ovínadlo, umožňujúce silnú stabilizáciu.

Je vyrobené z pleteniny zo sklenených vlákien, ktorá je impregnovaná polyuretánovou
živicou. Ovínadlo sa aktivuje vodou. Jeho priloženie je jednoduché a rýchle. Materiál po
kontakte s vodou tvrdne v priebehu 5 minút a po 30 minútach je schopný plného zaťažovania.

ŠPECIFICKÉ POSTUPY PRI ZHOTOVOVANÍ OVÍNADLOVÝCH OBVÄZOV

Príprava pomôcok – doplníme

* liečebné prípravky a špeciálne kompresy podľa ordinácie lekára.

Príprava sestry
Zvolíme vhodnú šírku obväzu:
- prst ruky 3 cm,
- predlaktie a lakeť 6 cm,
- bandáž DK 10 – 12 cm,
- hrudník 12-20 cm.
Dodržiavame zásady pri prikladaní ovínadlových obväzov.

Posúdenie a príprava pacienta je rovnaká, ako pri všeobecných postupoch.

Zásady pri prikladaní ovínadlových obväzov

1. Šírku ovínadla voliť vzhľadom k veľkosti obväzovanej časti tela.
2. Hlavu (kaput) ovínadla držať v dominantnej ruke, ktorou obväzujeme (praváci v pravej,
ľaváci v ľavej) a voľný koniec (kauda) ovínadla v druhej ruke. Hlavica ovínadla sa
odvíja do dlane oproti palcu dominantnej ruky (prevencia pádu hlavy ovínadla - ak sa
tak stane ovínadlo nesmieme používať!). (Obr. 1.28)
3. Ranu ošetriť a prekryť sterilným kompresom.
4. Na miesta, kde sa dotýkajú dve plochy kože (pod pazuchami, pod prsníkmi) vložiť
chumáč vaty zasypaný zásypom ( prevencia zaparenín).
5. Všetky obviny sa musia viesť jedným smerom.
6. Nasledujúci obvin musí prekryť predchádzajúci do dvoch tretín.
7. Väčšinu obvinov viesť smerom k srdcu.
8. Obväz zhotoviť účelný a estetický. Obviny neuťahovať, ani nenechávať voľné.
9. Každý obväz začať a končiť základným kruhovým obvinom. Základný kruhový obvin -
na začiatku obväzovania : cíp konca ovínadla priložiť šikmo na príslušnú časť tela,
urobiť kruhový obvin, cíp založiť a obvin zopakovať. (Obr. 1.29)
10. Ak je potrebné pri obväzovaní použiť viac ovínadiel, nové ovínadlo podložiť 10 cm pod
voľný koniec predchádzajúceho ovínadla a obvin ešte raz zopakovať.
11. Sledovať zmeny zdravotného stavu pacienta (napr. zmena farby kože, pot na čele, zmeny
výrazu tváre a pod).
12. Pracovať rýchlo a šetrne.
13. Po ukončení obväzu prichytiť ovínadlo náplasťou alebo ho zaviazať. U dospelých
môžno použiť zapínací uzáver, ktorý je priložený k ovínadlu.

Obr. 1.28 Spôsob držania ovínadla Obr. 1.29 Základný kruhový obvin

Obvin je štandardná technika vedenia ovínadla okolo určenej časti tela.

Podľa typu obvinov a techniky zhotovenia rozlišujeme druhy obväzov.

DRUHY OBVÄZOV (OBVINOV) PODĽA TECHNIKY ZHOTOVENIA

1. Kruhový (dolabra circulus) – cirkulačné obviny „otáčaním“ vedieme niekoľkokrát

(2 – 3 krát) na tom istom mieste tak, aby sa prekrývali. Používame ho na krytie menších
rán.
2. Hoblinový (dolabra curens ) – je obväz s hustými otáčkami, ktoré vedieme v 300 uhle a
každá nasledujúca otáčka čiastočne prekrýva predchádzajúcu približne o 2/3 šírky
obväzu. Hoblinový obväz zhotovujeme na cylindrických častiach tela (od užšej časti
k širšej) môže byť vzostupný (dolabra ascendens ) t.j. obväzujeme od užšej časti k širšej
alebo zostupný (dolabra descendens) t.j. obväzujeme od širšej časti k užšej.
3. Špirálový (dolabra serpens) – je riedky plazivý obväz, pri ktorom nasledujúca otočka
neprekrýva ten predchádzajúci. Medzi obvinami je voľné miesto. Používame ho na
prichytenie dlahy alebo podkladovej vrstvy obväzu.
4. Osmičkový (spica simplex) – je obväz, kde obvinami vytvárame dve slučky, ktoré sa
v podobe osmičky križujú v jednom bode. Používame ho pri obväzovaní palca nohy.
5. Klasový (spica) – obväz zhotovujeme husto kladenými osmičkovými obvinmi, ktoré sa
prekrývajú v jednej osi (kríženie jednotlivých obvinov má prebiehať v priamke jedno nad
druhým ). Používame ho pri obväzovaní cylindrických častí tela. Môže byť ascendetný
alebo descendetný. (Obr. 1.30)
6. Korytnačí (dolabra testudo) - obväzovať môžeme lakťový, kolenný kĺb a pätu.
V praxi sa používame :
- Zbiehavý obväz (testudo inversa) : začíname kruhovým obvinom pod kĺbom alebo nad
ním. Osmičkovými obvinmi sa blížime ku kĺbu. Obväz ukončíme na kĺbe.
- rozbiehavý obväz (testudo reversa) : začíname na kĺbe. Osmičkovými obvinmi sa
vzďaľujeme od kĺbu. Obväz ukončíme nad kĺbom alebo pod ním. (Obr.1.31)
7. Prekladaný (dolabra reversa) – obväz zhotovujeme prekladaním obvinov. Hlavu
ovínadla vedieme šikmo okolo 180° pozdĺžnej osi, v mieste prehnutia koniec ovínadla
pridržíme palcom a hlavu ovínadla prevrátime smerom k palcu, urobíme otočku a postup
opakujeme. (Obr. 1.31)
Obr. 1.30 Druhy obvinov – kruhový, hoblinový, špirálový, osmičkový, klasový

Obr. 1.31 Druhy obvinov – zbiehavý, rozbiehavý, prekladaný

OVÍNADLOVÉ OBVÄZY HLAVY

Ovínadlové obväzy hlavy patria do skupiny krycích obväzov . Pri obväzovaní oka, obidvoch
očí, ucha používame 3 cm ovínadlo a pri obväzovaní záhlavia ovínadlo 6 cm široké.

Obväz jedného oka (monokulus)

Monokulus zhotovíme hoblinovým obväzom. Začíname kruhovým obvinom okolo hlavy. Pri
obväzovaní pravého oka začíname nad ľavým spánkom, pri obväzovaní ľavého oka opačne.
Z čela postupujeme cez koreň nosa, tesne popri krídle nosa, pod ušnicu do záhlavia a nad ľavú
ušnicu. Každý ďalší obvin vedieme o 1-2 cm vyššie cez oko. Obväz nepriťahujeme, dbáme
aby druhé oko, uši ostali voľné a ukončíme kruhovým obvinom okolo čela. (Obr. 1.32)

Obväz obidvoch očí (binokulus)

Obväz začíname nad pravou ušnicou základným kruhovým obvinom okolo hlavy. Potom
zhotovujeme klasový obväz – slučky osmičky vedieme cez záhlavie a zadnú stranu krku.
Osmičky sa krížia na koreni nosa. Prvé osmičky vedieme tesne popri krídlach nosa a po 3 – 4
obvinoch obväz ukončíme na čele. (Obr. 1.33)

Obväz ucha (dolabra auri)

Základný kruhový obvin vedieme okolo čela, od chorého ucha k zdravému. Zhotovujeme
hoblinový obväz cez postihnuté ucho. Urobíme 3-4 obviny, kým nie je ucho obviazané.
Obväz ukončíme na čele. (Obr. 1.34)
Obr. 1.32 Monokulus Obr. 1.33 Binokulus Obr. 1.34 Obväz ucha Obr. 1.35 Obväz záhlavia

Obväz záhlavia (spica coli)

Pri tomto obväze stojíme za pacientom. Pacienta požiadame, aby si položil prst vpredu na krk
(jednu slučku vedieme cez krk). Obväz začíname základným kruhovým obvinom okolo hlavy.
Zhotovujeme klasový obväz, kde slučky osmičky sú vedené cez čelo i krk a ich križovanie je
na záhlaví. Obväz končíme na čele. (Obr. 1.35)

Hippokratova čiapka (mitra Hippoctratis)

Obväz sa zhotovuje z dvoch ovínadiel rovnakej kvality a šírky 5-6 cm.
Prvé ovínadlo fixuje obviny, ktoré robíme druhým ovínadlom cirkulárnymi (kruhovými)
obvinmi. Začíname okolo hlavy, ovínadlo vedieme tesne nad obočím a hlboko do záhlavia,
aby hotový obväz splnil účel.
Druhé ovínadlo pokrýva temeno hlavy rekurentnými obvinmi (vedieme ich z čela do záhlavia
a späť). Na stred hlavy (na kruhový obvin) položíme koniec (kauda) ovínadla a obviny
vedieme striedavo vĺavo a vpravo od prvého obvinu. Každý rekurentný obvin spevníme
kruhovým obvinom. Robíme toľko obvinov, aby bola pokrytá celá hlava.
Obväz ukončíme kruhovým obvinom na čele. Hippokratova čiapka slúži na prekrytie rán vo
vlasatej časti hlavy. (Obr. 1.36)

Obr. 1.36 Hippokratova čiapka

OVÍNADLOVÉ OBVÄZY HORNEJ KONČATINY

Obväzy hornej končatiny majú kryciu, kompresívnu a fixačnú úlohu.

Na obväzovanie prstov sú vhodné ovínadlá široké 1,5-3 cm, na predlaktie, lakeť a plece
6 – 8 cm.
Klasový obväz palca ruky (spica pollicis)
Obväz začíname obvinom na zápästí. Ovínadlo vedieme šikmo cez chrbát ruky okolo
posledného článku palca a späť na zápästie. Slučky sú vedené na palmárnej (dlaňovej) strane
palca a zápästia. Klasy sa krížia na dorzálnej strane palca ruky. Obväz ukončíme kruhovým
obvinom na zápästí. (Obr. 1.37)

Klasový obväz prsta (spica digiti)

Základný kruhový obvin začneme na zápästí. Potom prejdeme cez chrbát ruky na ošetrený
prst, kompres fixujeme špirálovými obvinmi ku končeku prsta, potom urobíme tri hoblinové
obviny. Bázu prsta obväzujeme klasovými obvinmi, ktoré sa krížia na báze prsta. Obväz
končíme na zápästí. (Obr. 1.38)

Obr. 1.37 Klasový obväz palca ruky Obr. 1.38 Klasový obväz prsta Obr. 1.39 Obväz prstov „rukavička“

Obväz prstov „rukavička“ (chirotheca completa)

Obväz zhotovíme kombináciou cirkulačných, špirálových a hoblinových obvinov.
Po základnom obvine na zápästí vedieme ovínadlo cez chrbát ruky k najvzdialenejšiemu prstu
(na pravej ruke k palcu, na ľavej ruke k malíčku). Špirálovým obvinom postupujeme ku
končeku prsta, k dorze ruky vrátime sa hoblinovými obvinmi, potom prejdeme cez chrbát
ruky na zápästie. Ovinieme zápästie a rovnakým spôsobom obviažeme ostatné prsty. Obväz
ukončíme na zápästí. Dlaň ostáva voľná. (Obr. 1.39)

Klasový obväz chrbta ruky (spica manus dorzun)

Môžeme zhotoviť obväz:
a) ascendnentný – základný kruhový obvin je na báze (základné články) prstov. Slučky
klasu vedieme cez palmárnu stranu ruky (dlaň) a zápästie, klas vzniká na dorze ruky.
Prsty a palec je voľný. Obväz končíme na zápästí.
b) descedentný – postup je rovnaký, ale základný obvin je na zápästí a obväz končíme na
báze prstov. (Obr. 1.40)

Obväz celej ruky „ labka „ (spica manus complete)

Začíname rekurentnými obvinmi od zápästia cez dorzálnu stranu ruky na končeky prstov
odtiaľ na palmárnu stranu k zápästiu a späť. Obviny opakujeme trikrát, tak aby sme prekryli
celý chrbát a dlaň ruky, pridržíme ich nedominantnou rukou. Palec ruky je voľný.
Cirkulárnym obvinom fixujeme všetky obviny a pokračujeme klasovými obvinmi. Slučky
osmičky vedieme cez dlaň a zápästie, krížia sa na chrbte ruky. Klas vzniká na chrbte ruky.
Obväz končíme na zápästí. (Obr. 1.41)
 Obr. 1.40 Klasový obväz ruky Obr. 1.41 Obväz celej ruky „ labka „

Obväz predlaktia ( dolabra antebrachii)

Obväz je ascendentný, začíname na zápästí a pokračujeme hoblinovým alebo klasovým
obväzom. Obväz ukončíme pod lakťom.

Korytnačí obväz lakťa (testudo cubiti)

Môže byť zbiehavý, obväz končíme v kĺbe alebo rozbiehavý a končíme pod alebo nad kĺbom.
(Obr. 1.42)

Obr. 1.42 Korytnačí obväz lakťa Obr. 1.43 Hoblinový obväz ramena Obr. 1.44 Klasový obväz
- zbiehavý a rozbiehavý vzostupný a zostupný ramena a pleca

Obväz ramena ( dolabra brachii )

Obväz zhotovujeme ascendentne alebo descendentne - hoblinový alebo klasový. (Obr. 1.43)

Klasový obväz ramena a pleca (spica brachii et omae)

Do axily (podpazušie) vložíme zapudrovaný chumáč vaty. Pri obväzovaní ľavého ramena
obviny vedieme z ľavej strany hrudníka, pri obväzovaní pravého ramena z pravej strany.
Začíname základným kruhovým obvinom v hornej tretine ramena, pokračujeme po jeho
laterálnej (bočnej) strane dozadu šikmo cez chrbát do podpazušia zdravej strany. Odtiaľ
vedieme obviny šikmo cez hrudník na prednú stranu ošetreného ramena a po obtočení ramena
opakujeme uvedené obviny. Klas sa vytvorí na laterálnej strane ramena. Obväz končíme
okolo hrudníka. (Obr. 1.44)

OVÍNADLOVÉ OBVÄZY DOLNEJ KONČATINY

Obväzy dolnej končatiny majú krycí, kompresívny, podporný a fixačný účel.

Na obväzovanie päty je vhodné ovínadlo 6 cm, na predkolenie a koleno 8 cm, na stehno
a bedro 12 cm široké.
Klasový obväz palca nohy (spica hallucis)
Obväz začíname kruhovým obvinom nad členkom, ovínadlo vedieme cez priehlavok
k malíčku, na plantárnu stranu (stupaj) a na palec nohy. Palec nohy obviažeme hoblinovými
obvinmi. Z palca pokračujeme cez priehlavok na plantárnu stranu, odtiaľ na členok. Obväz
ukončíme nad priehlavkom. (Obr. 1.45)

Obr. 1.45 Klasový obväz Obr. 1.46 Klasový obväz Obr. 1.47 Obväz päty
palca nohy priehlavku nohy

Klasový obväz priehlavku nohy (stapes)

Ascendnentný obväz nohy začíname základným kruhovým obvinom okolo bázy prstov nohy.
Pokračujeme osmičkovými obvinmi, cez priehlavok okolo členkového kĺbu a späť cez
priehlavok na stupaj. Obviny musia pokryť celý priehlavok, päta zostáva voľná. Obväz
ukončíme kruhovým obvinom okolo členka. Descedentný obväz začíname nad členkom
a končíme na báze prstov nohy. (Obr. 1.46)

Obväz päty a kolena (dolabra calcae et genu)

Zhotovujeme podobne ako lakeť. (Obr. 1.47)

Obväz predkolenia (dolabra cruris)

Obväz začíname základným kruhovým obvinom nad členkom, pokračujeme ascendetne
klasovými alebo hoblinovými obvinmi. Obväz ukončíme pod kolenom kruhovým obvinom.
(Obr. 1.48)

Klasový obväz bedra (spica coxae)

Klasový obväz bedra začíname okolo pása. Slučky klasu sú na zadnej strane stehna, na
prednej strane sa križujú a vytvárajú klas.
Klasový obväz obidvoch bedier robíme podobne, ako pri predchádzajúcom obväze. Osmičky
však striedavo zakrývajú pravé a ľavé bedro. (Obr. 1.49)

Obr. 1.48 Obväz predkolenia Obr. 1.49 Bedra a obidvoch bedier

klasový a hoblinový
OVÍNADLOVÉ OBVÄZY HRUDNÍKA

Obväzy hrudníka majú kryciu, kompresnú, podpornú a fixačnú úlohu. Podľa časti tela, ktorú
ideme obväzovať vyberáme ovínadlo 8 – 12 cm široké.

Obväz prsníka (dolabra mammae)

Do axily vložíme zapudrovaný chumáč vaty. Základný kruhový obvin začíname okolo
hrudníka tesne pod prsníkmi. Pri obväzovaní pravého prsníka vedieme obvin pod pravý
prsník šikmo cez hrudník na protiľahlé plece (na pleci robíme klasové obviny) urobíme
otočku, obvin vedieme šikmo cez chrbát do podpazušia ponad prsník. Obviny opakujeme.
Obviny vedieme zbiehavým smerom k stredu prsníka (dvíhajú a stláčajú ho). Obväz končíme
pod prsníkmi. (Pri obväzované ľavého prsníka hlava ovínadla smeruje doľava). (Obr. 1.50)

Obr. 1.50 Obväz prsníka Obr. 1.51 Desaultov obväz

Desaultov obväz
Do axíl vložíme zapudrovaný chumáč vaty. Základný kruhový obvin začíname okolo
hrudníka. Z axily vedieme obvin šikmo cez hrudník na ošetrené rameno z cronia (nadplecok)
ideme po zadnej strane ramena popod lakeť späť na rameno, potom šikmo cez chrbát do
zdravého podpazušia. Obvin vedieme po predlaktí okolo celého tela. Obviny opakujeme kým
celé rameno nie je obviazané. (Postup otáčok obväzu je : axila - rameno - lakeť - rameno
– chrbát – predlaktie - okolo celého tela – pod druhú axilu. Z axily – rameno – lakeť – rameno
...)*. Obväz končíme okolo hrudníka. (Obr. 1.51)

BANDÁŽ DOLNEJ KONČATINY

Bandáž dolných končatín je kompresívny obväz, ktorý komprimuje (stláča) chorobne

rozšírený povrchový venózny systém a zvyšuje tým prietok v hlbokom venóznom systéme.
Je súčasne pevnou oporou svalstva nohy, čím podporuje a zlepšuje prácu prirodzenej
venóznej pumpy, svalov a kĺbov. V profylaxii vzniku tromboembolickej choroby sa odporúča
bandáž aplikovať 2-krát denne na celých 24 hodín s dvoma 30 minútovými prestávkami,
kedy sa bandáž odstráni a pokožka sa ošetrí regeneračným krémom.

Bandáž môžeme robiť metódami podľa Sigga alebo Püttera.

*
V súčasnosti Desoultov obväz nahradila ortéza hrudníka.
Zhotovanie bandáže podľa Sigga
Príprava pomôcok a sestry
1. Pripravíme si 3-4 elastické vysokorozťažné ovínadlá** (s dlhým ťahom) široké 6, 8, 10
cm, napr. Idealtex, Lastodur,
2. Bandáž robíme :
- podľa špecifík konkrétneho oddelenia,
- na základe ordinácie lekára.
3. Bandáž môžeme urobiť :
- nízku : jednotretinová (1/3 – po koleno),
- stredne vysokú : dvojtretinová (2/3 – druhá tretina stehna),
- vysokú/ celú : trojtretinová (3/3 – až po inguinu). (Obr. 1.53)

Pri zhotovovaní bandáže musíme

meniť tlak, ktorý sa vyvíja na
určitú časť dolnej končatiny.
Tlak musí byť najväčší v oblasti
členku a smerom ku kolenu
pomaly klesá (Obr. 1.52).

Obr. 1.52 Sila tlakov na predkolenie

Postup
1. Pacienta uložíme do supinačnej polohy s elevovanou (zvýšenou) príslušnou DK
(minimálne o 15-20o).
2. Dolnú končatinu dáme do fyziologického postavenia.

Zhotovenie nízkej bandáže

1) základný kruhový obvin robíme tesne pod bázou prstou nohy,
2) tarsus (priehlavok) obväzujeme klasovými obvinmi,
3) pätu rozbiehavým obväzom,
4) predkolenie ascendentne klasovými alebo hoblinovými obvinmi,
5) obväz ukončíme pod kolenom.
Zhotovenie stredne vysokej bandáže
Opakujeme postup podľa bodov 1-4.
5) koleno obväzujeme rozbiehavým obväzom,
6) stehno ascendentne, hoblinovými alebo klasovými
obvinmi,
7) obväz ukončíme v druhej tretine stehna.
Zhotovenie vysokej bandáže
Opakujeme postup podľa bodov 1-6. Obr. 1.53 Vysoká bandáž
8) stehno obväzujeme ascendentne, hoblinovými alebo klasovými obvinmi,
9) obväz ukončíme pri ingvine (slabina). (Obr. 1.53)
Počas zhotovovania bandáže si overujeme u pacienta vhodnosť kompresie.*

**
Alebo kompresiu (ťažnosť) ovínadla podľa ordinácie lekára.
1.2.4 PRUBANOVÉ OBVÄZY

Prubanové obväzy patria do skupiny krycích obväzov. Používajú sa na obväzovanie prstov

ruky, celej ruky, bedra, hlavy, hrudníka, kde je problematické použitie ovínadlových obväzov
a na krytie rán s veľkou sekréciou, ktoré treba často preväzovať.
Použitie Prubanu je veľmi jednoduché, oproti klasickým obväzom je efektívne (šetria čas) a
pri nastrihnutí sa nepára. Základnou podmienkou je zvoliť správnu veľkosť a odstrihnúť
potrebnú dĺžku.
Vďaka vysokej elasticite a pevnosti Prubanu je krytie rán pevne fixované aj pri extrémnych
pohyboch. Obväzy Pruban priliehajú bez záhybov, neškrtia, neskĺznu a nevyťahujú sa.
Vysoký podiel bavlny zabezpečuje dobrú znášanlivosť s pokožkou. Pruban možno vyvárať a
sterilizovať, nepoškodzujú ho tuky, masti ani pot.

Postup
1. Zvolíme vhodný priemer sieťoviny tak, aby obväz tlakom neznižoval obeh (značený
výrobcom).
2. Potrebnú dĺžku sieťovej pančuchy odmeriame podľa obväzovanej časti tela, bez toho aby
sme materiál napínali a odstrihneme ju.
3. Na ošetrenú ranu Pruban natiahneme tak, že dovnútra vsunieme ruky alebo prsty,
sieťovinu napneme a navlečieme.
4. Obväz neprichytávame (napr. leukoplastom).
5. Podľa potreby vystrihnime do sieťoviny otvor.
6. Tam, kde by sieťovina pri potení mohla spôsobiť intertrigo (v axile, ingvine), podložíme
ju zapudrovanou vatou alebo mulom.
7. Pri výmene krytia rán nemusíme obväz dávať dole. Pruban nadvihneme a krytie na rane
vymeníme. Ak je potrebné pri preväze Pruban sňať, ruky vsunieme pod obväz
roztiahneme ho a opatrne zložíme. Ak nie je sieťovina znečistená, možno ju znova
použiť. Technika postupov. (Obr. 1.54-64)

Obr. 1.54 Prubanový obväz hlavy a krku

*
Bandáž dolnej končatiny podľa Püttera bude preberaný v predmete Chirurgia a ošetrovateľstvo.
Obr. 1.55 Prubanový obväz temena

Obr. 1.56 Prubanový obväz dlane

Obr. 1.57 Prubanový obväz prsta

 Obr. 1.58 Obväz prstov

Obr. 1.59 Prubanový obväz hrudníka

Obr. 1.60 Prubanový obväz pleca

Obr. 1.61 Prubanový obväz nohy

Obr. 1.62 Prubanový obväz stehna

Obr. 1.63 Prubanový obväz panvy

 Obr. 1.64 Prubanový obväz kýpťa

1.2.5 POSTREKOVÉ OBVÄZY

Postrekový obväz slúži ku krytiu aseptických rán, čistých drobných poranení či pooperačnej
jazvy. Postrekový obväz dobre drží, je pružný a zabraňuje vstupu mikróbov do rany. Strieka
sa na suchú pokožku. Po zaschnutí cca do 3 minút, vytvára plastický ochranný obväz, ktorý
zabraňuje prístupu baktericidních látok a vzhľadom ku svojmu zloženiu napomáhá vytvoriť
sterilné prostredie. Pokožku nedráždi a nezadržiava pot. Odstraňuje sa tampónom s benzínom.
Základnými látkami pre výrobu postrekových obväzov sú kyselina akrylová, kyselina
metakrylová a jej estery (Akutin).
Postrekové obväzy musia spĺňať niektoré základné požiadavky : nesmú dráždiť kožu, nesmú
byť toxické, nesmú rušiť proces hojenia, musia rýchlo zasychať, zostať trvalo pružné a musia
umožniť kožnú perspiráciu.

1.2.6 NÁPLASŤOVÉ OBVÄZY

Náplasť v súčasnosti sa používa hlavne k prichyteniu mulových štvorcov alebo špeciálnych

kompresov. Pokožka, na ktorú náplasť lepíme musí byť suchá, odmastená benzínom alebo
éterom. Zarastená časť tela sa doporučuje oholiť. Prúžky leukoplastu sa kladú horizontálne.
Klasickú náplasť (tkanina a nosný materiál) odstraňujeme opatrne, pomocou tampónu
s benzínom alebo odmočíme teplou vodou.
V dnešnej dobe sa náplasťové obväzy vo všeobecnosti už nezhotovujú (používajú sa iné
metódy liečby).
Náplast nesmieme použiť u pacientov trpiacich alergiou na ktorúkoľvek zložku náplasti. Preto
pred dlhodobejšou aplikáciou náplasti sa pacienta cielene pýtame, či v minulosti nemal
alergiu na náplasť.
Alergia na náplasť sa prejavuje pálením, svrbením a začervenaním v mieste aplikacie
leukoplastu.