Regióny SR, zvyky a 

tradície v SR, štátne sviatky

Podľa územného (administratívneho) členenia Slovensko delíme na kraje, okresy, mestá,
obce, dediny a osady.
Podľa kultúrneho a historického členenia Slovensko delíme na regióny.
Mapa regiónov SR

Regióny Slovenska sú oblasti s vlastnou špecifickou kultúrou, tradíciami a nárečím. Ide o

tradičnú ucelenú oblasť bez presnej definície, často identickú s (historickou) uhorskou župou.

Slovenské nárečia
 Čo je to nárečie/dialekt? - forma slovenského národného jazyka s vlastným
systémom, slúžiaca na dorozumenie autochtónneho obyvateľstva v menšej
zemepisnej oblasti (tzv. nárečovej oblasti) v jeho každodennom spoločenskom a
pracovnom styku s najbližším okolím. Slovenské nárečia spolu so spisovným jazykom
v najširšom zmysle tvoria dokopy slovenský národný jazyk. Delíme ich na
západoslovenské/stredoslovenské a východoslovenské.

Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej

župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.
Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.
Základné znaky sú najmä:
 prízvuk na prvej slabike slova
 samohláska e v slovách ocet, buben, ven, deska, zdechnúť, kotel, a v slovách blázen,
švager, cuker (namiesto ocot, bubon, von, doska, zdochnúť, kotol, blázon, švagor,
cukor)
 samohláska a (v krátkych slabikách) resp. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného
ä (napr. maso, pata namiesto mäso,päta); v záhorských nárečiach je ale namiesto ä -
ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet namiesto hovädzí, päť)
 skupina šč namiesto spisovného šť (ešče, ščescí – ešte, šťastie a pod.)
 neplatí rytmický zákon
  podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri
skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori, v Juri –
namiesto na Zobore, v Jure)
 lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
 inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (s dobrú ženú)

Stredoslovenské nárečia tvoria jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny.

Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska
župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa,
Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy.
Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci. Na základe stredoslovenských nárečí historicky
vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej
slovenčiny.
Základné znaky sú najmä:
 prízvuk na prvej slabike slova
 namiesto dl, tl je len l (salo, mylo, umývalo namiesto sadlo, mydlo, umývadlo)
 u namiesto -l minulého času (bou, sadou, umyu namiesto bo, sadol, umyl)
 nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo namiesto
pekné)
 3. osoba plurál slovesa byť znie sa (kde sa? namiesto kde sú?)

Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch.

Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko
z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine.

Východoslovenské nárečia tvoria jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny.

Týmito nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Spišská župa, Šarišská župa, Zemplínska
župa, Abovská župa a na území časti Užskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí
Slováci. Historicky na základe týchto nárečí vznikla kultúrna východoslovenčina.
Základné znaky sú najmä:
 prízvuk na predposlednej slabike slova (okrem toho sprevádzaný charakteristickou
intonáciou)
 dlhé samohlásky neexistujú (volame, brazda, luka namiesto voláme, brázda, lúka)
 slabiky ro-, lo- na začiatku niektorých starých slovanských slov, podobne ako pri
západoslovenských nárečiach (rokita, lokec namiesto rakyta, lakeť)
 samohláska e namiesto iných samohlások (oves, chribet, ocec, viter namiesto ovos,
chrbát, otec, vietor)
 samohláska u namiesto ó, resp. neskôr namiesto ô (nuž, muj, vuz namiesto nôž, môj,
voz)
 namiesto slabičného r je ar/er, namiesto slabičného l je lu/ol (tvardi, śerco, slunko
namiesto tvrdý, srdce, slnko)
 namiesto ď, ť je c, dz (cicho, dzeci, dzešec, budze namiesto ticho, deti, desať, bude)
 používajú sa mäkké sykavky ś a ź (suśed, źima)
 podstatné mená stredného rodu mäkkých vzorov sú zakončené na -o, podobne ako
pri západoslov. nárečiach (poľo, ľico, vajco namiesto pole, líce, vajce)
 lokál singulár adjektívneho skloňovania je na -im (o tim dobrim dzecku namiesto o tom
dobrom dieťati)
Napr. ako sa povedia „zemiaky“ v rôznych nárečiach? - švábka (liptovské nárečie), bandurky
(spišské a uemplínske nárečie), grule (gemerské nárečie), erteple (záhorácke nárečie),
krumple (trenčianske nár.)...

 Čo je to kroj? - je to ľudový odev, ktorý označoval oblečenie ľudu žijúceho na

dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom.

záhorácky kroj gemerský kroj detviansky kroj

Slovenské štátne sviatky (historická udalosť/náboženská udalosť), sú dni v roku schválené

Národnou radou Slovenskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného
pokoja a pamätných dňoch:

1. Január: je deň vzniku Slovenskej republiky a Nový rok

6. Január: zjavenie Pána
Veľký piatok: (Veľká noc) - pohyblivý sviatok. Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista
na kríži. Je súčasťou Svätého týždňa. Všetci veriaci sa postia od mäsitých výrobkov a najesť sa
možno za deň len raz do sýtosti. Asi štyridsať štátov uznáva Veľký piatok ako sviatok
pracovného pokoja.
Veľkonočný pondelok: je deň, ktorý nasleduje po nedeli zmŕtvychvstania pána. Je spojený s
rôznymi tradíciami a zvykmi.
1. Máj je sviatok práce a deň pristúpenia Slovenskej republiky k EURÓPSKEJ ÚNII.
8. Máj je deň víťazstva nad fašizmom. Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé
štáty  pravidelne pripomínajú 8. mája.
5. Júl je deň Cyrila a Metoda. Tento deň oslavujeme aj zahraničných Slovákov.
29. August v tento deň si obyvatelia pripomínajú výročie začiatku SNP, ktoré vypuklo 29.
augusta 1944.
1. September je Deň ústavy Slovenskej republiky.
15. September je deň Sedembolestnej Panny Márie.
1. Novembra je sviatok všetkých svätých.
17. November je deň boja za slobodou a demokraciou.
24. December je štedrý deň. (od 12.00)
25. December je prvý sviatok vianočný.
26. December je druhý sviatok vianočný. Do druhej skupiny patria cirkevné sviatky ktoré
rozdeľujeme na dve časti. Sú prikázané a neprikázané sviatky.
 Vonkajší a vnútorný opis
Úvod: Koho a prečo? – kto je to? Čo pre nás znamená.
Jadro: Vonkajší opis a vnútorný opis. (lenivý ako voš, mokrý ako myš, chudobný ako
kostolná myš, unavený ako kôň, smädný ako ťava, vysoký ako žirafa/topoľ, lakomý ako
Škót, prešibaný ako líška....)
dobrá vlastnosť = cnosť zlá vlastnosť = neduh
mať talent na (koho? na čo?): na jazyky, na problémy 😊
mať zmysel pre humor, pre umenie, pre detail, pre zodpovednosť, pre spravodlivosť
je mojou dobrou kamarátkou (je moja dobrá kamarátka)
záver: vysloviť želanie, čo táto osoba znamená pre okolie a pre mňa