CITOSLOVCIA (INTERJEKCIE)

 sú neohybný, neplnovýznamový slovný druh

 obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety
 vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má
jednoznačnú definíciu.
 Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.

ROZDELENIE CITOSLOVIEC
I. podľa TYPU
a.) VLASTNÉ: vyjadrujú cit – ach, joj, ó, jejéj...
vyjadrujú vôľu – heš, haló, ahoj, čau, nazdar...
b.) ZVUKOMALEBNÉ – napodobňujú reálny zvuk – buch, pich, crrŕ, hav-hav...

II. rozdelenie podľa PÔVODU

a.) PRVOTNÉ – nie sú a neboli iným slovným druhom – ach, heš, kikirikí...
b.) DRUHOTNÉ – môžu byť iným slovným druhom –beda, pomoc, varuj...

PÍSANIE CITOSLOVIEC
 v citoslovciach často píšeme mäkké i aj po tvrdých spoluhláskach – kikirikí, hijó, tik-
tak, chi-chi
 niektoré citoslovcia píšeme dvojako:
 čary-mary/čáry-máry
 joj/jój/jóóój
 vŕ/vŕŕŕ
 cupi-lupi/cupy-lupy
 hi-hi-hi/hihihi
 ku-kuk/kukuk
 citoslovcia stoja vo vete samostatne, od ostatnej vety ich oddeľujeme čiarkou alebo
výkričníkom – Aha, už ide!
 ak zastupujú sloveso, čiarku nepíšeme, napr. Žaba čľup do vody.
 vety s citoslovcami majú na konci zväčša výkričník