Kam!

Mame
demĺ/
politickej
ekonómie

Druhý
zväzok

Obežnj Druhá
proces kniha
kapitálu

Nakladaltľslw
Pravda
 mmol". doc. dr. Dušan Miloš Plachtinský, CSc.

\'l-ZDl-ZCKY
REDAKTOR doc. Ing. Ján Iša, CSC.

JAZYKOVÝ
LEKTOR dr. Stefan Peciar, CSc.

© Nakladateľstvo Pravda. 1985

TRANSLATION © doc. dr. Dušan Miloš Plachtinský, CSc., 1984
 Podľa
druhého
vydania,
ktoré
vydal
Fridrich
Engels
roku 1893
o Hamburgu
 11

Predslov "mm"

Nebolo lahke pripraviť druhú knihu Kapitálu do tlače,

a to tak, aby bola na jednej strane súvislým a čo
najucelenejším dielom, ale na druhej strane aj výlučným
dielom autora, a nie vydavateľa. Velký počet jestvujúcich,
zväčša úryvkovitých rukopisov sťažoval úlohu. Nanajvýš
jeden jediný z nich (rukopis IV), pokial siahal, bol od
začiatku do konca zredigovaný pre tlač; ale i jeho najväčšia
časťbola následkom neskorších redakcii zastaraná.
Prevažnć množstvo materiálu bolo síce zväčša spracované
z vecnej stránky, ale nie zo ,stránky jazykovej; bolo napísané
jazykom, ktorým si Marx zvykol robiť svoje výpisky:
nedbalý štýl, íamiliárne výrazy a zvraty, často poznačené
drsným humorom, anglické a francúzske technicke názvy,
často celć vety, ba aj strany po anglicky;-je to zápis
myšlienok v takej forme, v akej sa práve odvíjali v autorovej
hlave. Popri jednotlivých partiách vyložených dopodrobna
boli iné, rovnako dôležité, iba načrtnutć; materiál ilustrujúci
fakty síce zozbieraný, ale sotva utriedený a ešte menej
spracovaný; na konci kapitol, v nedočkavosti prejsť .
k najbližšej téme, často len pár útržkovitých viet s hlavnými
bodmi nedokončenćho výkladu; napokon známy rukopis,
ktorý niekedy nevedel prečítať ani _sámautor.
Uspokojil som sa s tým, že som rukOpisyzreprodukoval v čo
najvernejšom znení, že som na štýle zmenil iba to, čo by bol
 12

Predslovy zmenil i sám Marx, a vysvetlujúce vety a spojovací text som

vložil iba tam, kde to bolo absolútne nevyhnutné a kde bol
navyše zmysel úplne nepochybný. Vety, ktorých výklad
pripúšťal čo len najmenšiu pochybnosť, som dal radšej
vytlačiťcelé doslovne. To, čo som prepracoval a vložil,
netvorí dovedna ani desať tlačených strán a je len
formálnej povahy.
Púhy výpočet rukopisného materiálu k II. knihe, ktorý
Marx zanechal, dokazuje, s akou bezprikladnou
svedomitosťou, s akou prísnou sebakritickosťou sa usiloval
vypracovať svoje veľké ekonomické objavy až do úplnej
dokonalosti, kým ich uverejnil; s takou sebakritickosťou,
ktorá mu len zriedka dovolila prispôsobiť výklad po
obsahovej a formálnej stránke vlastnému obzoru, neustále
rozširovanému novými štúdiami. Tento materiál obsahuje
tieto zložky.
Najprv je to rukopis Ku kritike politickej ekonómie, 1472
strán kvartového formátu v 23 zošitoch, napísaný od augusta
'° Marx. K.: Ku krich 1861 do júna 1863. J e to pokračovanie prvého zošitui*
politicke] ekonómie.
Bratislava 1969. s rovnakým titulom, uverejneného roku 1859 v Berlíne.
Na stranách 1-220 (zošityI-V) a potom znova na
stranách 1159-1472 (zošityXIX-XXIII) sa rozoberajú
témy, ktoré sa skúmajú v I. knihe Kapitálu, od premeny
peňazí na kapitál až do konca, a je to jej prvá existujúca
redakcia. Na stranách 973-1158 (zošityXVl-XVIII)
sa rozoberajú: kapitál a zisk, miera zisku, obchodný kapitál
a peňažný kapitál, teda témy, ktoré neskôr nájdeme
rozvinutć v rukopise k III. knihe. Naproti tomu témy,
o ktorých sa hovorí v II. knihe, a velmi mnoho tém
rozoberaných neskôr v III. knihe, nie sú ešte usporiadané
osobitne. Rozoberajú sa mimochodom najmä v oddiele,
ktorý tvorí hlavný obsah daného rukopisu: strany 220-972
(zošity VI-XV): Teorie o nadhodnote. Tento oddiel
obsahuje podrobné kritické dejiny jadra politickej ekonómie,
teórie nadhodnoty, a zároveň sa tu rozvíja, v polemickom
protiklade k predchodcom, väčšina tých bodov, ktoré sa
neskôr v rukopise k II. a k III. knihe skúmajú osobitne
a v logických súvislostiach. Vyhradzujem si právo uverejniť
 13

kritickú časťtohto rukopisu ako IV. knihu Kapitálu, ked Predslov

: neho vypustim mnoho miest, ktoré sa vyriešia už v II.
a III. knihe.” Aj ked je tento rukopis veľmi cenný, pre toto
vydanie II. knihy sa dal použit len málo.
Chronologicky nasleduje rukopis Ill. knihy. Bol napísaný,
prinajmenšom jeho prevažná časť, v rokoch 1864 a 1865.
Až keď bol v podstate hotový, prešiel Marx k vypracovaniu
l. knihy čiže I. zväzku, uverejneného roku 1867. Tento
rukopis III. knihy spracúvam teraz pre tlač.
Z ďalšieho obdobia - po vyjdeníl. knihy - jestvuje
súbor štyroch fóliových rukopisov II. knihy, ktoré očísloval
sám Marx od 1 po IV. Z nich je rukOpís I (150 strán),
pochádzajúci pravdepodobne z roku 1865 alebo 1867,
prvým samostatným, ale viac-menej úryvkovitým
spracovaním II. knihy v jej terajšom členení. Ani z neho
sa nedalo použiť nič. Rukopis Ill pozostáva sčasti z prehľadu
citátov a odkazov na Marxove zošity excerptov - zväčša
k prvému oddielu II. knihy -, sčasti zo spracovania
jednotlivých bodov, najmä kritiky tćz A. Smitha o fixnom
a cirkulujúcom kapitáli a o zdroji zisku; dalej z výkladu
vztahu miery nadhodnoty k miere zisku, ktorý patrí do
III. knihy. Z odkazov sa nedalo vyťažiťvela nového
a vypracované body pre II. a III. knihu boli neskoršími
redakciami prekonanć, takže sa tiež museli zväčša odložiť
nabok. - Rukopis IV je do tlače pripraveným spracovaním
prvého oddielu a prvých kapitol druhého oddielu Il. knihy
a bol aj použitý na mieste, kam patril. Hoci sa ukázalo,
že bol napísaný skôr ako rukopis I1, mohol sa pre príslušnú
časťknihy predsa len vhodne použit, pretože bol
dokonalejší po formálnej stránke,- stačilo pripojit niekolko
dodatkov z rukopisu Il. - Tento posledný rukopis je
jediným ako-tak hotovým spracovaním II. knihy, ktoré
existuje, a pochádza z roku 1870. V poznámkach pre
konečnú redakciu, o ktorých sa hneď zmienim, sa výslovne
hovorí.-„Základom musí byťdruhé spracovanie.“
Po roku 1870 nastala znova prestávka, podmienená
hlavne chorobou. Marx si tento čas, ako obvykle, vyplňal
štúdiom; agronómia, americké a najmä ruské agrárne
 14

Predslovy pomery, peňažný trh a bankovníctvo, napokon prírodné

vedy: geológia a iyziológia, a najmä samostatné
matematické práce tvoria obsah početných excerpčných
zošitov z týchto čias. Začiatkom roku 1877 sa Marx citil
natoľko zotavený, že sa mohol znova pustiť do svojej
vlastnej práce. Z konca marca 1877 sa datujú odkazy
a poznámky z uvedených štyroch rukopisov ako základ
nového spracovania II. knihy, ktorého začiatok' je
v rukopise V (56 fóliových strán). Tento rukopis zahŕňa prvé
štyri kapiton a je ešte málo spracovaný; podstatné body
sa rozoberajú v poznámkach pod teXtOm; materiál je skôr
zozbieraný ako utriedený, je to však posledný úplný výklad
tejto najdôležitejšej časti prvého oddielu. - Prvým
pokusom urobiť z toho rukOpis súci do tlače je rukopis VI
(po októbri 1877 a pred júlom 1878); iba 17 strán
kvartového formátu zahrnujúcich najväčšiu časťprvej
kapitoly; druhým- a poslednýmpokusom - je rukopis VII,
„2. júla 1878“, iba 7 fóliových strán.
Zrejme si Marx v tomto čase jasne uvedomil, že ak
v jeho zdravotnom stave nenastane výrazný obrat, nikdy
sa mu nepodari dokončiťdruhú a tretiu knihu v takej
podobe, aby bol so spracovaním sám spokojný. Rukopisy
V-VIII sú naozaj až príliš často poznačené stopami
úporného zápasu s ubijajúcou chorobou. Najtažšia časť
prvého oddielu bola odznova spracovaná v rukopise V;
vo zvyšku prvého a v celom druhom oddiele (okrem
sedemnástej kapitoly) sa nevyskytovali významnejšie
teoretické ťažkosti,-naproti tomu sa Marxovi zdalo, že
treti oddiel- reprodukcia a obeh spoločenského
kapitálu - treba rozhodne prepracovať.V rukopise II
sa totiž reprodukcia skúmala najprv bez prihliadania na
obeh peňazí, ktorý ju sprostredkúva, a potom ešte raz
v súvislosti s týmto obehom. Malo sa to odstrániť a vôbec
celý oddiel sa mal prepracovať tak, aby to zodpovedala
rozširenému autorovmu obzoru. Tak vznikol rukopis VIII,
zošit, ktorý mal iba 70 strán kvartového formátu,- aie kolko
vedel Marx nahustiť do tohto priestoru, to dokazuje
 15

porovnanie s vytlačeným Ill. oddielom, okrem tých miest, Predslov

ktoré boli doň vložené 2 rukOpisu 11.
Aj tento rukopis je len predbežným spracovanim
predmetu, pri ktorom išlo predovšetkým o to, aby sa
ustálili a rozvinuli nové hľadiská získané oproti rukopisu ll,
kým body, o ktorých sa nedalo povedať nič nové, boli
ponechané bokom. Sem sa znova zaraďuje a rozširuje aj
podstatná časťXVII. kapitoly druhého oddielu, ktorá i tak
čiastočne presahuje do tretieho oddielu. Logický sled sa
často prerušuje, spracovanie má miestami medzery a najmä
ku koncu je úplne úryvkovité. Ale to, čo chcel Marx povedať,
je tu tak či onak povedané.
Taký je materiál k Il. knihe, z ktorého som, ako Marx
povedal krátko pred smrťou svojej dcére Eleanor, mal
„niečo urobiť". Bral som toto poverenie čo najužšie; kde to
len bolo možné, obmedzil som sa iba na volbu medzi
rôznymi redakciami. A to tak, že za zaklad som vzal vždy
poslednú jestvujúcu redakciu a porovnával som ju
s predchádzajúcimi. Skutočné, t. 1.iné ako iba technické
ťažkosti boli spojené len s prvým a tretím oddielom, ale zato
to boli nemalé ťažkosti. Usiloval som sa vyriešiť ich výlučne
v autorovom duchu.
Citáty v texte som zväčša prekladal s dokladanim faktov,
alebo tam, kde, ako napríklad pri miestach citovaných
2 A. Smitha, je k dispozicii originál pre každého, kto chce
prísť veci až na koreň. l ba v X. kapitole to nebolo možné,
pretože v nej sa kritizuje priamo anglický text. - Pri
citátoch z 1. knihy sa uvádzajú strany druhého vydania,
posledného, ktoré vyšlo ešte za Marxovho života.
Pre lll. knihu jestvuje okrem prvého spracovania
v rukopise: Ku kritike, spomínaných časti v rukopise II!
a niekoľkých krátkych poznámok, roztrúsených
v excerpčných zošitoch na rôznych miestach, iba toto.­
spomenutý lóliový rukopis z rokov 1864-1865, spracovaný
asi tak úplne ako rukopis ll pre ll. knihu, a napokon jeden
zošit z roku 1875: Vzťah miery nadhodnoty k miere zisku,
vyložený matematicky (v rovniciach). Príprava tejto knihy
 16

Predslovy do tlače rýchle napreduje. Pokiaľ to môžem doposiaľ

posúdiť, bude spojená len s technickými ťažkosťami, pravda,
okrem niekoľkých veľmi dôležitých oddielov.

Tu je namieste odmietnuť obvinenie, ktoré sa proti

Marxovi vznášalo najprv len potichu a ojedinele, a teraz, po
jeho smrti, ho nemeckí katedrovi a štátni socialistim a ich
prívrženci vyhlasujú ako hotový fakt - obvinenie, že Marx
vraj plagizoval Rodbertusa. Povedal som o tom to
najnutnejšie už na inom miesteĺ, ale až tu môžem uviesť
rozhodujúce doklady.
Pokiaľ viem, toto obvinenie sa vyskytuje po prvýkrát
v Emancipationskampf des vierten Standes od R. Meyera,
na s. 43:

„z týchto publikácií' (Rodbertusových prác, datujúcich sa spätne až do druhej

polovice tridsiatych rokov) „Marx dokázateľne čerpal najväčšiu časť svojej
kritiky.“

Až do ďalšieho dôkazu môžem azda predpokladať, že

celá „dokázateľnosť' tohto tvrdenia spočíva v tom, že pána
Meyera o tom ubezpečil Rodbertus. - Roku 1879 vystupuje
na scénu sám Rodbertus a píše J. Zellerovi (Zeitschrift
für die gesammte Staatszvissenschaftĺ31,Tübingen 1879,
s. 219), odvolávajúc sa na svoj spis: Zur Erkenntniss unsrer
staatszvirthschaftlichen Zustà'nde (1842), toto.­

„Zistíte, že ten istý' lmyšllenkový postup, ktorý sa v tomto spise rozvíjaj

„už celkom pekne využil Marx. pravda, bez toho. aby ma citoval'

A po ňom to potom bez rozpakov omieľa aj jeho

posmrtný vydavateľ Th. Kozak. (Das Kapital von Rodbertus.
Berlin 1884. Einleitung, s. XV.)- Napokon v Briefe und
socialpolitísche Aufsätze von Dr. Rodbertus-]agetzozv,
ktoré vydal R. Meyer roku 1881, hovorí Rodbertus priamo.­

'° Marx. K.: Bicda ' V predslovc k Marxovej práci: Das Blend der Philosophie. Antwort auf
lilozolic Bratislava Proudhons Philosophle des Elends. Nemecký preklad E. Bernsteina a K. Kautskć~
1980. ho. Stuttgart 1885.“
 17

„dnes vidim, ako ma Schäffle a Marx olúpili, bez toho, aby ma menovali.' predstav
(List č. 60, s. 134.)

A na inom mieste nadobúda Rodbertusov nárok určitejšiu

podobu:

„Vo svojom 3. sociálnom liste som ukázal, z čoho vzniká kapitalistova

nadhodnota, v podstate takisto ako Marx, ibaže kratšie a jasnejšie' (List
č. 48, s. 111.)

O všetkých týchto obvineniach z plagiátu sa Marx nikdy

nič nedozvedel. V jeho výtlačku Emancípationskampf bola
rozrezaná iba časťtýkajúca sa Internacionály, ostatné som
rozrezal ja až po jeho smrti. Do tübingenskćho časopisu sa
nikdy nepozrel. Briefe etc. R. Meyerovi takisto nepoznal
a na miesto o „olúpení“ ma láskavo upozornil až roku 1884
sám pán dr. Meyer. Naproti tomu list č. 48 Marx poznal,­
pán Meyer bol taký milý a daroval originál Marxovej
najmladšej dcćre. Marx, ktorému sa, pravda, dostalo do uší
dačo z tajomnćho pošuškávanía o tajnom zdroji jeho
kritiky, ktorý vraj treba hľadaťu Rodbertusa, mi ho ukázal
s poznámkou, že konečne tu má autentickć svedectvo
o tom, na čo si sám Rodbertus nárokuje; ak vraj netvrdi
nič viac, jemu, Marxovi, to môže byť celkom jedno; a ak
Rodbertus považuje svoj výklad za kratší a jasnejší, Marx
mu toto potešenie dožiči. Týmto Rodbertusovým listom
pokladal Marx celú záležitosť skutočne za vybavená.
Mohol ju pokladať za vybavenú tým skôr, že mu, ako
určite viem, celá Rodbertusova literárna činnosťostala
neznáma približne až do roku 1859, keď svoju vlastnú
kritiku politickej ekonómie mal hotovú nielen v základných
črtách, ale aj v najdôležitejších jednotlivostíach. Marx
začal svoje ekonomické štúdiá roku 1843 v Paríži veľkými
Angličanmí a Francúzmi; z Nemcov poznal len Raua
a Lísta, a mal ich dosť. Ani Marx, ani ja sme sa
o Rodbertusovej existencii nedozvedeli ani slovíčko, kým
nám roku 1848 neprišlo kritizovať v Neue Rheinische
Zeitung jeho prejavy ako berlínskeho poslanca a jeho
konanie ako ministra. Boli sme natoľko neinformovaní, že
sme sa vypytovaľi porýnskych ancov, kto je to ten
2 Kupim 2
 18

Predslovy Rodbertus, ktorý sa tak odrazu stal ministrom. Ale ani oni
nám nevedeli nič povedať o Rodbertusových ekonomických
spisoch. Naproti tomu to, že Marx už vtedy veľmi dobre
vedel, aj bez Rodbertusovej pomoci, nielen to, z čoho
„vzniká kapitalistova nadhodnota", ale aj ako vzniká,
" Marx. K.: Bieda dokazujú Misere de la Philosophie, 1847“ a prednášky
liiozolie. Bratislava
1900. o námezdnej práci a kapitáli, prednesenć roku 1847
v Bruseli a uverejnené roku 1849 v Neue Rheinische
3' Marx. K.-Bngels, F.: Zeitung v č. 264 až 269”. Až okolo roku 1859 sa Marx
Vybrané spisy
v piatich zväzkoch. dozvedel od Lassalla, že existuje aj ekonóm Rodbertus,
i. zv. Bratislava 1977, a potom našiel v Britskom múzeu jeho „treti sociálny list".
s.449-482.
Také sú skutočné súvislosti. A ako je to s obsahom,
o ktorý vraj Marx Rodbertusa „olúpil“?
„Vo svojom 3. sociálnom liste,' hovori Rodbertus, „som ukázal, z čoho vzniká
kapltalistova nadhodnota takisto ako Marx, ibaže kratšie a jasnejšie."

To je teda jadro veci.-teória nadhodnoty; a naozaj, tažko

povedať, čo ine by si Rodbertus u Marxa mohol pripadne
reklamovať ako svoje vlastníctvo. Rodbertus sa tu teda
vyhlasuje za skutočného pôvodcu teórie nadhodnoty,
o ktorú ho vraj Marx olúpil.
A čo nám hovori 3. sociálny listĺ41o vzniku nadhodnoty?
jednoducho to, že „renta“, takto zlučujeRodbertus
pozemkovú rentu a zisk, nevzniká z „prirážky hodnoty“
k hodnote tovaru, ale

„v dôsledku zrážky z hodnoty, ktorej podlieha mzda. inými slovami: pretože

mzda predstavuje len časť hodnoty výrobku'

a pri dostatočnej produktivite práce

..nemusi sa mzda rovnat prirodzenej výmennej hodnote jej výrobku, aby z nej
ešte zvýšilo na náhradu kapitálu (l) a na rentu'.

Pritom nám nehovorí, čo je to „prirodzená výmenná

hodnota' výrobku, pri ktorej nezostáva nič na „náhradu
kapitálu", teda zrejme na náhradu suroviny a opotrebenie
nástrojov. .
Na šťastie je nám dožičenć konštatovať, aký dojem urobil
tento epochálny Rodbertusov objav na Marxa. V rukopise
 19

Ku kritike atd. v X. zošite na s. 445 n. 1' je „Exkurz Predslov

Pán Rodbertus. Nová teória pozemkovej renty'. Treti '° Marx. K.: Teorie
sociálny list sa tu posudzuje len z tohto hladiska. o nadhodnote. 2. časť.
Bratislava 1063, s. e o.
Rodbertusova teória nadhodnoty sa vo všeobecnosti
odbavuje ironickou poznámkou: „Pán Rodbertus najprv
skúma, ako to vyzerá v nejakej krajine, v ktorej vlastnictvo
pôdy a kapitálu nie je od seba oddelene, a potom prichádza
k dôležitćmu záveru, že renta (pod ktorou rozumie celú
nadhodnotu) sa rovná len nezaplatenej práci alebo množstvu
výrobkov, v ktorom sa nezaplatená práca stelesňuje."
Kapitalistickć ľudstvo vyrábalo však nadhodnotu už
zopár storočí a postupne dospelo aj k tomu, že sa zamýšlan
nad jej vznikom. Prvý názor pramenil z bezprostrednej
obchodnickej praxe: nadhodnota vraj vzniká z prirážky
k hodnote výrobku. Tento názor vládol medzi
merkantilistami, ale už James Steuart pochopil, že to, čo
pritom niekto ziska, musi iný nevyhnutne stratiť. Napriek
tomu tento názor mátoži ešte dlho, najmä medzi
socialistami; z klasickej vedy ho však vytlačil A. Smith.
Vo Wealth of Nations, b. 1, ch. VI, piše:

„Len čo sa kapitál (stock) nahromadi v rukách jednotlivcov, budú bo. paro­

dzene, niektori z nich pouzivat na to. aby zamestnávali pracovitých ludi. ktorym
dodávajú materiál a životné prostriedky, aby dosiahli zisk z predaja produktov
ich práce, čiže z toho, čo ich praca pridala hodnote tohto materialu . .. Hodnota,
ktorú robotnicl pridávajú materiálu, sa tu rozpadá na dve časti, z ktorých jedna
piati ich' mzdu a druha zamestnávateľov zisk z celej sumy preddavkovanej na
suroviny a mzdy!

A o niečo dalej:

„Len čo sa všetka pôda v niektorej krajine stane súkromným vlastnictvom,

majitelia pôdy, ako aj všetci ostatni ludia. radi inú tam. kde nestali. a žiadajú
rentu dokonca aj za prirodzené plody pôdy... Robotnik . .. musi majiteľovi
pôdy prepustiť časť z toho, čo nazbiera! alebo vyrobil svojou pravou. Táto časť,
alebo, čo je to iste. cena tejto časti tvori pozemkovú rentu.'

K tomuto miestu poznamenáva Marx v spomenutom 3" Marx, K.: TCÓHC

o nadhodnote. 1. časť.
rukopise Ku kritike atd. na s. 25.3": „A Smith teda chápe Bratislava 1960. s. 69.
nadhodnotu, totiž nadprácu, prebytok vykonanej a o tovare
realizovanej práce nad zaplatenú prácu, teda nad prácu,
ktorá dostala svoj ekvivalent vo mzde, ako všeobecnú
z.
 20

Predslovy kategóriu a vlastný zisk 3 pozemkovú rentu iba ako jej

odnože.“
Ďalej hovori A. Smith, b. I, ch. VIII:

..Len čo sa pôda stane súkromným vlastníctvom, žiada majiteľ pôdy podiel

takmer zo všetkých produktov, ktoré robotník môže na nej vyrobit alebo na­
zbierat. Jeho pozemková renta je prvou zrážkou z produktu práce vynaloženej
na pôde. Ale ten, kto obrába pôdu, má len zriedka prostriedky na to. aby sa uži­
vil, kým zoberie úrodu. Zivobytie sa mu obvykle preddavkuje z kapitálu
(stock) zamestnávateľa. nájomcu, ktorý ho zamestnáva a ktorý by nemal nijaký
záujem zamestnávat ho, keby sa nepodieľal na produkte jeho práce, čiže keby
sa mu kapitál nenahradil so ziskom. Tento zisk je druhou zrážkou z produktu
práce vynaloženej na pôde. Rovnakej zrážke na zisk podlieha produkt takmer
všetkých ostatných druhov prác. Vo všetkých remeslách a priemysloch potrebuje
väčšina robotnikov zamestnávateľa, aby im preddavkoval materiál, mzdu a živo­
bytie do toho času, kým sa práca neskončí. Tento zamestnávateľ sa potom s nimi
podieľa na produkte ich práce čiže na hodnote, ktorú ich práca pridáva spra­
cúvanćmu materiálu, a tento podiel predstavuje jeho zisk."

'° Marx. K.: Teorie Marx k tomu poznamenáva (rukopis, s. 256 1"):„A. Smith
o nadhodnote. 1. časť.
Bratislava 1960. s. 71.
tu teda priamo a bez okolkov označuje pozemkovú rentu
a zisk z kapitálu ako púhe zrážky z produktu robotnika čiže
z hodnoty jeho produktu, ktoré sa rovnajú množstvu práce
pridanej k materiálu. Táto zrážka môže však pozostávat,
ako to A. Smith predtým sám dokázal, iba z tej časti práce,
ktorú robotník pridáva k materiálu nad množstvo práce,
ktoré platí len jeho mzdu, čiže dodáva len ekvivalent
za mzdu; teda z nadpráce, z nezaplatenej časti jeho práce.
„Z čoho vzniká kapitalistova nadhodnota“ a navyše
nadhodnota pozemkového vlastníka, vedel teda už A. Smith;
Marx to otvorene uznáva už roku 1861, kým Rodbertus
a kŕdel jeho ctiteľov, ktori za teplého letného dažďa štátneho
socializmu vyrastajú ako huby, na to zrejme načisto
zabudü.
„jednako však,“ pokračuje Marx, „nadhodnotuako takú
Smith neodlúčil ako osobitnú kategóriu od osobitných
foriem, ktoré nadobúda v zisku a v pozemkovej rente.
Z toho vyplýva u neho, a ešte viac u Ricarda, veľa omylov
3' Tamtlcž. s. 69. a nedostatkov pri skúmaniz't“- Táto veta sa doslova hodi
na Rodbertusa. Jeho „renta“ je jednoducho súčet pozemkovej
renty + zisku,-o pozemkovej rente si vytvára vonkoncom
nesprávnu teóriu, zisk nekriticky berie v takej podobe,
v akej ho nachádza u svojich predchodcov. - Naproti tomu
 21

Marxova nadhodnota je všeobecná forma hodnotovej sumy Predllov

privlastňovanej bez ekvivalentu vlastníkmi výrobných
prostriedkov, ktorá sa podla úplne špecifických zákonov,
odhalených až Marxom, štiepi na osobitné, premenenć
formy zisku a pozemkovej renty. Tieto zákony budú
vysvetlenć v lll. knihe a až tam sa ukáže, kolko
medzičlánkov treba na to, aby sa od pochOpenia nadhodnoty
vo všeobecnosti dospelo k pochopeniu jej premeny na zisk
a na pozemkovú rentu, teda k pochopeniu zákonov
rozdelovania nadhodnoty vnútri triedy kapitalistov.
Ricardo ide už značne dalej ako A. Smith. Svoje chápanie
nadhodnoty zakladá na novej teórii hodnoty, ktorá sice
existuje v zárodku už u A. Smitha, ale v jeho výklade sa na
ňu takmer vždy odznova zabúda, a ktorá sa od tých čias
stala východiskom celej ekonomickej vedy. Z určenia
hodnoty tovaru množstvom práce realizovaným v tovaroch
odvodzuje Ricardo rozdelovanie množstva hodnoty, ktoré
práca pridáva surovinám, medzi robotnikov a kapitalistov,
jeho štiepenie na mzdu a zisk (t. j. tu nadhodnotu). Ricardo
dokazuje, že hodnota tovarov ostáva tá istá, nech by sa
vzájomný pomer obidvoch týchto časti menil akokoľvek,
a pripúšťa z tohto zákona len ojedinele výnimky. Stanovuje
dokonca niektoré hlavné zákony o vzájomnom pomere
mzdy a nadhodnoty (chápanej vo forme zisku), aj keď ich
formuluje priliš všeobecne (Marx, Kapitál l, XV. kap., A" ), '° Marx.K.:Kapitál­
. e . . 1. zv. Bratislava 1985,
a ukazuje, ze pozemková renta je prebytok nad ziskom, ,_m4„
ktorý za určitýchokolností odpadá. - Ani v jednom
z týchto bodov nepokročil Rodbertus dalej ako Ricardo.
Vnútorné protirečenia Ricardovej teórie, ktoré boli pričinou
zániku jeho školy, ostali Rodbertusovi bud úplne neznáme,
alebo ho len zviedli k utopistickým požiadavkám, namiesto
toho, aby ho priviedli k ekonomickým riešeniam
(Zur Erkenntniss etc., s. 130).
Ricardovo učenie v hodnote a nadhodnote však
nepotrebovalo čakať na Rodbertusov spis Zur Erkenntniss 3' Marx.x.: Kapitál.
etc.. aby bolo využité na socialistickéciele. Na 3. 609 :šfmmm '9“'
prvého zväzku Kapitálu (2. vyd.)1° sa cituje.- „The possessors -'"vlastníci
of surplusproduceor capital* zo spisuThe Sourceand mamu“ a“
 22

Predslovy Remedy of the National Diificulties. A Letter to Lord John

Russel, London 1821. V tomto spise, na ktorého význam
musel upozorniť už sám výraz: surplus produce or capital
a v ktorom ide oštyridsatstránkový pamflet, vytrhnutý
zo zabudnutia Marxom, sa hovori .­

..Nech by kapitalistovi prináležalo čokoľvek' (z kapitalistovho stanoviska:.

„môže si vždy prisvojovat len robotnikovu nadpracu (surplus labour). pretože
robotník musi žit.' (p. 23.)

Lenže to, ako robotník žije a aká veľká môže byt preto
jeho nadpráca, ktorú si prisvojuje kapitalista, je velmi
relativne.

..Ak sa hodnota kapitálu nezmenšuje tou mierou, ako sa zväčšuje jeho množ­
stvo, bude kapitalista žmykat z robotnika produkt každej pracovnej hodiny nad
ono minimum, z ktorého môže robotník vyžlt kapitalista môže robotnikovi
napokon povedat: netreba ti chleba. žlt sa da aj z cvikly a zo zemiakov; a tam
sme dospeli! (p. 23, 24.) „Ak možno robotnlka priviesť k tomu. aby sa živil
zemiakmi, a nie chlebom, tak je neodškrieplteľne správne, že sa z jeho práce
dá vytlct viac; t. 1. ak vtedy. keď sa živil chlebom, bol nútený ponechal! si prácu
pondelka a utorka, aby uživil seba a svoju rodinu, potom vtedy, ked sa bude
živit zemiakmi, dostane pre seba len polovicu pondelka; a druhá polovica pon­
delka a celý utorok sa uvoľnia bud v prospech štátu alebo kapitalistu." (p. 26.)
„Je nesporne (it is admitted), že úrok, ktorý sa platí kapitalistom, či už v podobe
renty, úroku z peňazí alebo obchodného zisku, sa plati z prace inych." (p. 23.)

Tu máme teda celú Rodbertusovu „rentu ibaže on

namiesto „renta“ hovori „úroky“.
" Marx, K.: Teorie Marx k tomu poznamenáva (rukopis Ku kritike, s. 8521*).­
o nadhodnote. 3. časť.
Bratislava 1968. „Tento takmer neznámy pamilet - ktorý vyšiel v čase, keď
s. 196-197.
si začínal robiť meno tento »nemožný prištipkár«
MacCullochĺ5l- predstavuje podstatný pokrok Oproti
Ricardovi. Nadhodnota čiže »zisk«,ako ju nazýva Ricardo
(častoju označuje ako nadprodukt, surplus produce), alebo
7' úrok interest”, ako ju nazýva autor pamfletu, sa v ňom označuje
priamo ako surplus labour, ako nadpráca, práca vykonávaná
robotnikom zadarmo, nad to množstvo práce, ktorým sa
nahrádza hodnota jeho pracovnej sily,teda vyrába ekvivalent
jeho mzdy. Tak ako bolo dôležité zredukovať hodnotu na
prácu, bolo dôležité zredukovať aj nadhodnotu (surplus
value) stelesnenú v nejakom nadprodukte (surplus produce)
na nadprácu (surplus labour). V skutočnosti to vyslovil
 23

už A. Smith a je to jeden z hlavných momentov Ricardoth Predam

výkladu. Ale u nich to nie je nikde vyslovene ani lisované
v absolútnej forme.“ Dalej, nas. 8591' rukoplsu, sa potom Mam:gtgçľgu
hovori.- „lnak je autor opantaný tými ekonomickýml Bratislava
„a, k. zoe.
kategóriami, ktoré nachádza hotové. Takisto ako u Ricarda
vedie k neprijemným rozporom zamieñanie nadhodnoty
a zisku, má aj pre neho podobne dôsledky to, že nadhodnotu
pokrstil na úrok z kapitálu. Prevyšuje, pravda, Ricarda
predovšetkým v tom, že redukuje všetku nadhodnotu na
nadprácu, a keď aj nazýva nadhodnotu úrokom z kapitálu,
zároveň vyzdvihuje, že pod interest of capital rozumie
všeobecnú formu nadpráce na rozdiel od jej osobitných
foriem, renty, úroku z peňazí a priemyselného zisku. Lenže
pomenovaniejednej z týchto osobitnýchforiem- interest ­
berie zasa na označenie všeobecnej formy. A to stači na
to, aby upadol späť do ekonomického žargónu" (v rukopise
je slang).
Táto posledná pasáž je ako šitá na nášho Rodbertusa.
Aj on je v zajatí ekonomických kategórii, ktoré nachádza
hotové. Aj on dáva nadhodnote meno jednej z jej
premenenýchdruhotných foriem - renty, ktorú navyšerobi
úplne neurčitou. Obidve tieto chyby vedú k tomu, že upadá
späť do ekonomického žargónu, že kriticky nerozvija to,
v čom urobil pokrok oproti Ricardovi, ale naopak dáva sa
zviest k tomu, aby na svojej nezrelej teórii, ešte prv ako
sa zbavila škrupiny, založil utópiu, s ktorou, ako so všetkým,
prichádza prineskoro. Pamflet vyšiel roku 1821 a už celkom
anticipuje Rodbertusovu „rentu' z roku 1842.
Náš pamflet je len predsunutou prednou hliadkou celej
literatúry, ktorá v dvadsiatych rokoch obracia v záujme
proletariátu Ricardovu teóriu hodnoty a nadhodnoty proti
kapitalistickej výrobe, bojuje s buržoáziou jej vlastnými
zbraňami. Celý owenovský komunizmus, pokial vystupuje
ako ekonomická polemika, sa opiera o Ricarda. Okrem neho
však ešte celý rad spisovateľov, z ktorých Marx uvádza
už roku 1847 proti Proudhonovi (Misčre dela Philosophie,
p. 492') iba niekoľkých.- Edmondsa, Thompsona, Hodgskina " MamK-=ale“
' . IJ
atd. atd. „a ešteštyristranyatd.'. Z tohtonesmierneho 52m“ "
 24

Predslovy počtu spomínaných spisov vyberám len tak náhodne jeden:

An Inquiry into the Principles of the Distribution of Wealth,
most conducive to Human Happiness, by William Thompson;
a new edition, London 1850. Tento spis, napísaný roku 1822,
vyšielprvýkrát roku 1824. Aj tu sa bohatstvo prisvojovanć
tými triedami, čo nevyrábajú, označuje všade ako zrážka
z produktu robotnika, a to pomerne silnými výrazmi.

..Ustavičným úsilím toho, čo nazývame spoločnosťou, bolo, aby sa podvodom

alebo prehováranim. zastrašovanim alebo donútenim produktivny robotník
priviedol k tomu, aby vykonával prácu za čo najmenšiu časť produktu svojej
vlastnej práce! (p. 28.) ..Prečo by robotník nemal dostat celý absolútny produkt
svojej práce? (p. 32.) „Toto odškodnenie, ktoré si kapitalisti vynucujú od pro­
duktivneho robotnika pod titulom pozemkovej renty alebo zisku, sa požaduje
za užívanie pôdy alebo iných predmetov... Kedže všetky fyzicke látky, na kto­
rých alebo pomocou ktorých môže nič nevlastniaci produktívny robotník, ktorý
nemá nič okrem svojej schopnosti vyrábať, uplatniť túto svoju výrobnú schop­
nosť, sú majetkom iných osôb, ktorých záujmy sú protikladnć jeho záujmom
a ktorých súhlas je podmienkou jeho činnosti - či .potom nezávisí alebo nemusí
závisiet od milosti týchto kapitalistov, akú časť plodov jeho vlastnej práce
mu chcú dožičit ako odškodnenie za túto prácu?" (p. 125) „ . . . v pomere k veľ­
kosti zadržanćho produktu, či už tieto zrážky nazveme daňami, ziskom, alebo
krádežou' (p. 126) atd.

Priznávam, že tieto riadky nepišem bez istého zahanbenia.

To, že protikapitalistická anglická literatúra dvadsiatych
a tridsiatych rokov je v Nemecku tak úplne neznáma, hoci
na ňu Marx už v Biede filozofie priamo poukazoval a v prvom
zväzku Kapitálu z nej všeličoviackrát citoval - pamflet
z roku 1821, Ravenstona, Hodgskina atd. -, to sa ešte
'° vulgámy spisovateľ hádam znesie. Ale že nielen literatus vulgaris", „ktorý sa
(R. Meyer)
naozaj ničomu nenaučil" a zúfalo sa vinie k Rodbertusovmu
7' A. Wagner lonu, ale aj profesor s katedrou a patričnými hodnostami2*,
ktorého „hrud sa vypina učenostou“, natoľko zabudol svoju
klasickú ekonómiu, že Marxovi vážne vyčita, že zobral
z Rodbertusa to, o čom sa možno dočítat už 0 A. Smithovi
a Ricardovi - to dokazuje, ako hlboko dnes klesla oficiálna
ekonómia.
Ale čo nové potom povedal o nadhodnote Marx? Ako to,
že Marxova teória nadhodnoty udrela ako hrom z jasného
neba, a to vo všetkých civilizovaných krajinách, kým teórie
všetkých jeho socialistických predchodcov, vrátane
Rodbertusa, sa rozplynuli bez stopy?
 25

To nám môžu ukázať dejiny chémie na jednom príklade. Predslov

Ako je známe, ešte koncom minulého storočia vládla
flogistónová teória, podľa ktorej podstata každého horenia
spočíva v tom, že od horiaceho telesa sa oddeluje ínć,
hypotetickć teleso, absolútna horlavina, ktorú nazvali
flogistón. Touto teóriou sa dala vysvetlit väčšina chemických
javov, ktoré boli vtedy známe, ajked v niektorých
prípadoch bola použitá násilne. V roku 1774 však Priestley
opísal istý druh vzduchu,

,.o ktorom zistil. že je taký čistý čiže natoľko bez noglstónu, že v porovnaní
s ním obyčajný vzduch sa zdal už skazený'.

Priestley ho nazval: deflogistónovaný vzduch. Onedlho

nato opísal Scheele vo Švédsku ten istý druh vzduchu
a dokázal jeho existenciu v atmosfére. Scheele zistil aj to,
že tento druh vzduchu mizne, ked v ňom alebo v obyčajnom
vzduchu nejaké teleso horí, a nazval ho preto ohnivým
vzduchom.

..Z týchto výsledkov potom vyvodil záver, že zlúčenlna. ktorá vzniká spo­
jením noglstónu s istou súčasťou vzduchu' [teda pri horenll. ..nie je nič iné ako
oheň alebo teplo unlkajúce cez sklo."3

Priestley a Scheele opísali kyslík, ale nevedeli, čo majú

v rukách. „Ostali v zajatí' flogistónových „kategórii, tak ako
ich našli“. Prvok, ktorý mal vyvrátit celé flogistónovć
nazeranie a zrevolucionizovat chćmiu, bol v ich rukach
neplodný. Ale Priestley hned nato oboznámil so svojím
objavom Lavoisiera v Paríži a Lavoisier potom preskúmal,
vychádzajúc z tohto nového faktu, celú ílogistónovú chémiu,
a až on objavil, že nový druh vzduchu je nový chemický
prvok, že pri horení neuniká z horiaceho telesa tajomný
flogistón, ale že sa tento nový prvok s daným telesom
zlučuje, a až tak postavil na nohy celú chémiu, ktorá vo
flogistónovej forme stála na hlave. A aj ked Lavoisier
neopísal kyslík súčasne s inými a nezávisle od nich, ako to

3 Rosooe-Schorlemmer, Austůhrllches Lehrbuch der Chemie, Braunselsweíg

1377. 1., p. 13. sa.
 26

Predslovy neskôr tvrdil, predsa ostáva skutočným objaviteľom kyslíka

on, a nie ti dvaja, ktorí ho len opísali, pričom ani netušili, čo
opisali.
Aký je vztah Lavoisiera k Priestleymu a Scheelemu, taký
je vztah Marxa k jeho predchodcom v teórii nadhodnoty.
Existcncia tej časti hodnoty produktu, ktorú teraz nazývame
nadhodnotou, bola zistená dávno pred Marxom; takisto bolo
viac alebo menej jasne vyslovene, z čoho pozostáva, totiž
z produktu práce, za ktorú ten, kto si ju prisvojuje, nezaplatil
nijaký ekvivalent. Ale ďalej sa nedošlo. J edni - klasickí
buržoázniekonómi- skúmalinanajvýš kvantitatívny
pomer, v akom sa produkt práce rozdeľuje medzi robotníka
a majiteľavýrobnýchprostriedkov.Iní - socialistí­
pokladali toto rozdelovanie za nespravodlivć a hľadali
utopistickć prostriedky na odstránenie nespravodlivosti.
]ednii druhí ostali v zajatí takých ekonomických kategórii,
ktoré našli už hotové.
Tu vystúpil Marx. A to v priamom protiklade k všetkým
svojim predchodcom. Tam, kde oni videli riešenie, videl
Marx iba problém. Marx videl, že to, čo má pred sebou, nie
je ani deflogistónovaný vzduch, ani ohnivý vzduch, ale
kyslík, videl, že tu nejde ani o púhe konštatovanie istého
ekonomického faktu, ani o konflikt tohto faktu s večnou
spravodlivostou a skutočnou morálkou, ale o taký fakt,
ktorý bol povolaný uskutočniť prevrat v celej ekonómii
a ktorý dával klúč na pochOpenie celej kapitalistickej
výroby -- tomu, kto ho vedel správne použit. Vychádzajúc
z tohto faktu, skúmal všetky kategórie, ktoré našiel už
hotové, tak ako preskúmal Lavoisier dovtedajšie kategórie
flogistónovej chémie, vychádzajúc z kyslíka. Aby vedel, čo je
nadhodnota, musel vedieť,čo je hodnota. Predovšetkým
musela byt podrobená kritike sama Ricardova teória
hodnoty. Marx teda preskúma] prácu z hľadiska jej
schopnosti vytvárať hodnotu a zistil ako prvý, aká práca,
prečo a ako vytvára hodnotu, zistil, že hodnota nie je nič
iné ako stuhnutá práca tohto druhu - tento bod nepochOpil
Rodbertus do samého konca. Marx potom preskúmal vzťah
tovaru a peňazí a dokázal, ako a prečo musí tovar, pre svoju
imanentnú vlastnosť hodnoty, spolu s výmenou tovarov Precision
plodiť protiklad medzi tovarom a peniazmi ,-jeho teória
peňazí, ktorá sa na tom zakladá, je prvá vyčerpávajúca
teória peňazí, a teraz sa mlčky všeobecne uznáva. Preskúmal
premenu peňazí na kapitál a dokázal, že sa zakladá na kúpe
a predaji pracovnej sily. Tým, že tu namiesto práce dal
pracovnú silu, vlastnosť vytvárať hodnotu, razom vyriešil
jednu z ťažkostí, ktorá bola príčinou zániku Ricardovej
školy: nemožnosť uviesť vzájomnú výmenu kapitálu a práce
do súladu s Ricardovým zákonom určovania hodnoty prácou.
Tým, že konštatoval rozlíšenie kapitálu na konštantný
a variabilný kapitál, dospel ako prvý k tomu, že do
najmenších podrobností opísal proces tvorby nadhodnoty
tak, ako skutočne prebieha, a tým ho vysvetlil- čosa
nepodarilo nikomu z jeho predchodcov; teda v samom
kapitáli konštatoval taký rozdiel, s ktorým si Rodbertus,
rovnako ako ani buržoázni ekonómi, nevedeli vôbec poradiť,
hoci dáva klúč na riešenie najzložitejších ekonomických
problémov, čoho najpresvedčívejším dôkazom je tu zasa
druhá kniha, a ako sa ukáže, ešte väčšmi tretia kniha. Marx
potom dalej skúmal samu nadhodnotu, objavil obidve jej
formy: absolútnu a relatívnu nadhodnotu, a ukázal
rozdielnu, ale v obidvoch prípadoch rozhodujúcu úlohu, akú
hrali v historickom vývine kapitalistickej výroby. Na základe
nadhodnoty vytvoril prvú racionálnu teóriu mzdy, ktorú
máme, a prvýkrát načrtol dejiny kapitalistickej akumulácie
a opísal jej historickú tendenciu.
A Rodbertus? Ked si toto všetko prečítal, vidí v tom ­
ako každý tendenčný ekonóm - „útok na spoločnosť'ĺôl,
zisťuje, že on sám už povedal stručnejšie a jasnejšie, z čoho
vzniká nadhodnota, a nakoniec uzatvára, že to všetko sa
síce hodi na „dnešnú formu kapitálu", t. j. na kapitál, ako
historicky existuje, ale nie na „pojem kapitálu", t. j. na
utopickú predstavu pána Rodbertusa o kapitáli. Celkom
ako starý Priestley, ktorý do konca svojho života prisahal na
flogistón a nechcel ani počuť o kysliku. Lenže Priestley opísal
kyslík naozaj ako prvý, kým Rodbertus svojou nadhodnotou
alebo presnejšie „rentou' iba znovu objavil všeobecne
 28

Predslovy známu vec a Marx, na rozdiel od Lavoisierovho postupu, bol

povznesený nad to, aby tvrdil, že je prvý, kto objavil
existenciu nadhodnoty ako fakt.
Všetko ostatné, čo Rodbertus vykonal v ekonómii, je na
rovnakej úrovni. Jeho prepracovanie nadhodnoty na utópiu
skritizoval Marx neúmyselne, v rámci inej kritiky, už
v Biede filozofie; čo o tom bolo treba ešte povedat, to som
'° Man:. K.: Bleda
filozofie. Bratislava
povedal v predslove" k nemeckému prekladu tohto spisu.
1980, s. !37-149. jeho vysvetlenie obchodných kriz nedostatočnou spotrebou
robotníckej triedy je už v Sismondiho Nouveaux Principes
de l'Économie Politique, liv. IV, ch. IV.3
Ibaže Sismondi má pritom na zreteli vždy svetový trh,
kým Rodbertusov obzor nesiaha za hranice Pruska. Jeho
špekulácie o tom, či mzda pochádza z kapitálu alebo
z dôchodku, patria do scholastiky a definitivne s nimi
skoncuje tretí oddiel tejto druhej knihy Kapitálu. jeho teória
renty ostala jeho výlučným vlastníctvom a môže odpočivat
3' Man, K.: Teorie v pokoji, kým nevyjde Marxov rukopis, ktorý ju kritizuje.”
o nadhodnote. 2. časť.
Bratislava 1963. Napokon jeho návrhy na oslobodenie starého pruského
s. 5-90.
pozemkového majetku od tlaku kapitálu sú zasa vonkoncom
utopistické; obchádzajú totiž jedinú praktickú otázku,
o ktorú pritom ide - otázku: ako môže staropruský junker
rok čo rok poberat povedzme 20 000 mariek a vydávať
povedzme 30 000 mariek, a predsa nerobit dlhy?
Ricardova škola stroskotala okolo roku 1830 na
nadhodnote. To, čo nemohla vyriešiť ona, bolo tým menej
riešiteľné pre jej nástupkyňu, vulgárnu ekonómiu. Dva
body, na ktorých stroskotala, boli tieto:
Po prvé. Práca je mierou hodnoty. Živá práca má však
vo výmene za kapitál menšiu hodnotu ako spredmetnená
práca, za ktorú sa vymieňa. Mzda, hodnota určitého
množstva živej práce, je vždy menšia ako hodnota produktu,
ktorý toto isté množstvo živej práce vytvára, čiže je v ňom
obsiahnuté. V takejto formulácii je otázka skutočne

f ..Tak sa teda koncentráciou bohatstiev v rukách malého počtu majiteľov

vnutorný trh čoraz viac zužuje a priemysel je čoraz viac nútený hladat odby­
tiská na cudzích trhoch. kde naň čakajú ešte väčšie prcvraty' (totiž kriza z roku
1817, ktorá sa opisuje hneď nato). Nouv. Princ., ćd. 1819, 1, p. 336.
 29

neriešiteľná. Marx ju postavil správne a tým ju zodpovedai. Prodslov

Nie práca má hodnotu. Ako činnosť,ktorou sa vytvára
hodnota, nemôže maťpráca vlastnú hodnotu, práve tak ako
nemôže ani tiaž mať vlastnú hmotnosť, teplo vlastnú teplotu,
elektrina vlastnú silu prúdu. Ako tovar sa kupuje a predáva
nie práca, ale pracovná sila. Len čo sa pracovná sila stane
tovarom, riadi sa jej hodnota prácou, ktorá je v nej
stelesnená ako v spoločenskom produkte, táto hodnota sa
rovná práci spoločensky nutnej na jej výrobu a reprodukciu.
Kúpa apredaj pracovnej sily na základe tejto jej hodnoty nie
je teda vôbec v rozpore s ekonomickým zákonom hodnoty.
Po druhé. Podľa Ricardovho zákona hodnoty vyrábajú dva
kapitály použivajúce rovnaké množstvo rovnako platenej
živej práce, za inak rovnakých okolnosti, v rovnakom čase
produkty rovnakej hodnoty a takisto aj rovnako veľkú
nadhodnotu čiže zisk. Ak však tieto kapitály používajú
nerovnakć množstvá živej práce, nemôžu vyrábať rovnako
veľkú nadhodnotu, alebo, ako hovoria ricardovci, rovnako
velký zisk. Lenže je to práve naopak. V skutočnosti vyrábajú
rovnaké kapitály, bez ohladu na to, ako mnoho alebo málo
živej práce používajú, za rovnaký čas v priemere rovnaké
zisky. Tu je teda protirečenie so zákonom hodnoty, na ktoré
prišiel už Ricardo a ktoré nebola schopná vyriešiťani jeho
škola. Ani Rodbertus nemohol toto protirečenie nevidieť;
namiesto toho, aby ho vyriešil, robi z neho jedno z východisk
svojej utópie. (Zur Erk., s. 131). Toto protirečenie vyriešil
Marx už v rukOpise Ku kritike1'; riešenie bude podľa plánu '° Marx. K.: Tcóric
o nadhodnote. 2. časť.
Kapitáľu v III. knihe.” Kým však vyjde, uplynú ešte mesiace. Bratislava 1063.
Ekonómi, čo by chceli v Rodbertusovi objaviť Marxov tajný s. 11-15. 43-51.
137-190, 362-404.
zdroj a Marxovho predchodcu, ktorý ho prevyšuje, majú 3' Marx, K.: Kapital.
tu príležitosť ukázať, čo dokáže Rodbertusova ekonómia. 3. rv. Bratislava 1958.
1. a 2. oddiel.
Ak ukážu, ako sa rovnaká priemerná miera zisku môže
a musí vytvoriť nielen bez porušenia zákona hodnoty, ale
naopak na jeho základe, budeme sa spolu rozprávať dalej.
Nech sa však do tých čias ráčia poponáhľať. Brilantnć
rozbory tejto druhej knihy a ich úplne nové výsledky
v oblastiach doteraz takmer nedotknutých sú len úvodnými
slovami k obsahu Iľľ.knihy, v ktorej sú vyloženć konečné
 30

Predslovy výsledky Marxooho zobrazenia spoločenského procesu

reprodukcie na kapitalistickom základe. Ked vyjde táto
tretia kniha, bude sa o nejakom ehonómovi Rodbertusooi
hovoril už len málo.
Druha a tretia kniha Kapitálu mali byt venované, ako mi
to Marx často hovoril, jeho žene.

Londýn, na Marxove narodeniny

5. mája 1885
Fridrich Engels
 31

[Predslov Predslovy
k druhému vydania]

Toto druhé vydanie je v podstate dosiovným odtiačhom

prvého vydania. Opravili sa tlačové chyby, odstránili sa
niektoré štylistické nedbalosti, oyšhrtii sa niektoré krátke
odseky, obsahujúce len opakovania.
Ai tretia kniha, ktorá mi narobiia celkom neočakávanć
ťažkosti, je v rukopise už takmer hotová. Ak mi todovoii
zdravie, bude môcť ist do tlače ešte túto jeseň.

Londýn 15. júla 1893

P. Engels
32

Pre lepšiu prehľadnosť nasleduje

stručný zoznam miest
prevzatých z jednotlivýchrukopisov II - VIII.

Prvý oddiel

[1. kap.] 35 z rukopisu II

36- 44 z rukopisu VII
44- 47 z rukopisu VI
47- 63 z rukopisu V
[2.-4. kap.] 64-107 z rukopisu V
[4. kap.] 56515500:ch
107-109 poznámka, ktorá sa našla 'medzi
výpivskami
[5.-6. kap.] 5" 110-134 z rukopisu IV, ale
8. 116-117 sú vsunuté z ruk0pisu VIII
s. 120 a 125 poznámky z rukopisu II

Druhý oddiel
[7.-8. kap.] S. 135-143 koniec rukopisu IV
[8.-17. kap.] S. 143-293 všetko z rukopisu II

Tretí oddiel
18.kap. . 295-301 z rukopisu II
19.kap„I,IL . 302-327 z rukopisu VIII
III . 327-329 z rukopisu II
20.kap„l (hmmm
. 330-332 2 rukOpisu II, iba posledný odsek
2 rukOpisu VIII
II . 333-335 celé z rukopisu II
m-v . 335-355 2 rukopisu VIII
vx_1x 355-367 z rukopisu II
x-xn 368-402 2 rukopisu VIII
xm . 403-409 z rukopisu II
21. kap. . 410-438 celé z rukopisu VIII
 Druhá
Obežný kniha

proces
kapitálu
 Metamorfózy kapitálu oddiel

a ich kolobeh

Kolobeh Prvá
kapitola
peňažného kapitálu
Proces kolobehui kapitálu prebieha troma štádiami. ktoré podľa
výkladu v prvom zväzku tvoria taketo poradie:
Prve štádium: Kapitalista sa objavuje na trhu tovarov a na trhu
práce ako kupujúci; jeho peniaze sa premieňajú na tovar. čiže pre­
chádzajú aktom obehu P - T.
Druhé štádium: Výrobná spotreba tovarov. ktoré kapltalista kúpil.
Kapitalista pôsobí ako kapitalistický výrobca tovaru; jeho kapitál
prechádza procesom výroby. Výsledkom je tovar s väčšou hodnotou,
ako je hodnota prvkov jeho výmby.
Tretie štádium: Kapitalista sa vracia na trh ako predávajúci; jeho
tovar sa premieňa na peniaze, čiže prechádza aktom obehu T - P.
Vzorcc kolobchu peňažného kapitálu je. teda:
P- T V T' - P', kde bodkynaznačujú,že procesobehu
je prerušený, a '1" 3 P' označujú '1' a P zväčšenć o nadhodnotu.
O prvom a tretom štádiu sme v .prvej knihe hovorili len potiai,
pokiaľ to bolo nevyhnutné pre pochOpenie druheho štádia. procesu
výroby kapitálu. Rozličné formy, do ktorých sa kapitál vo svojich
rozličných štádiách zahaľuje a ktoré pri opakovani kolobehu hneď
na seba prijima, hneď zhadzuje, ostali preto bez povšimnutia. Teraz
sú najbližšim predmetom skúmania
Aby sme tieto formy pochopili v čistej podobe. musime predovšet­
kým abstrahovat od všetkých momentov, ktoré nemajú so striedanim
a vytváraním formy ako takým nič spoločné. Preto sa tu predpokladá
nielen to, že tovary sa predávajú za svoje hodnoty, ale aj to, že k to­
mu dochádza za nezmenených okolnosti. Odhliada sa teda aj od zmien
hodnoty, ktoré môžu nastať počas procesu kolobehu.

'zl-kp. u.
30
 36

1. oddiel 1.
Metamorfózy
kapitálu Prvé štádium. P--T2
a ich kolobeh

P - T predstavuje premenu istej sumy peňazí na istú sumu tova­

°ov; pre kupujúceho premenu jeho peňazí na tovar, pre predávajúcich
premenu ich tovarov na peniaze. Co z tohto procesu všeobecného
obehu tovarov robi zároveň istý funkčne určený úsek v samostatnom
kolobehu nejakého individuálneho kapitálu, nie je predovšetkým
jeho forma, ale jeho látkový obsah, špecifický úžitkový charakter
tovarov, ktoré si vymieňajú miesto s peniazmi. Sú to sčasti výrobné
prostriedky, sčasti pracovná sila, vecné a osobné činitele tovarovej
výroby, ktorých osobitný druh musi, pravda, zodpovedať druhu to­
varu, ktorý sa má vyrobiť. Ak nazveme pracovnú silu Ps, výrobné
prostriedky Vp, potom je suma tovarov, ktorú treba kúpiť, T = Ps +

+ Vp,alebokratšie: T < . AktP - T, skúmanýz hľadiskasvojho

obsahu,sa teda javí ako P - T < , t. j. P - T sa rozpadá na
P - Ps a na P - Vp; suma peňazí P sa štiepi na dve časti, z ktorých
jednou sa platí za pracovnú silu a druhou za výrobné prostriedky.
Tieto dva rady kúp patria k úplne odlišným trhom, jeden k vlastnému
trhu tovarov, druhý k trhu práce.
Okrem tohto kvalitatívneho rozštiepenia sumy tovarov, na ktorú

sa premieňaP, akt P - T < predstavujevšak ešte aj neobyčajne

charakteristický kvantitatívny vzťah.
Vieme, že hodnota, resp. cena pracovnej sily sa jej majiteľovi,
ktorý ju ponúka na predaj ako tovar, platí vo forme mzdy, t. j. ako
cena nejakej sumy práce obsahujúcej nadprácu; takže keď napríklad
denná hodnota pracovnej sily = 3 markám, produktu päthodinovej
práce, figuruje táto suma v zmluve medzi kupujúcim a predávajúcim
ako cena alebo mzda povedzme za desathodinovú prácu. Ak sa takáto
zmluva uzavrela napríklad s 50 robotníkmi, musia tito robotníci do­
dat kupujúcemu za jeden deň dovedna 500 'pracovných hodín, z čoho
polovica, 250 pracovných hodín = 25 desaťhodinovým pracovným
dňom, pozostáva len z nadpráce. Množstvo, ako aj rozsah výrobných
prostriedkov, ktoré treba kúpiť, musia stačiť na využitie tohto množ­
stva práce.
P . . . . . .
P - T < V; nevyjadmje teda len kvalitatívny vztah, ze určitá
suma peňazí, napríklad 422 e, sa premieňa na vzájomne si zodpo­
vedajúce výrobné prostriedky a pracovné sily, ale aj kvantitatívny
vzťah medzi časťami peňazí vynaloženými na pracovnú silu a na

7 Odtiaľ rkp. VII. začatý 2. júla 1878.

 37

výrobné prostriedky. pričom je tento vzťah vopred určený sumou 1. kapitola

nadpráce, ktorú určitý počet robotnikov musi vynaložiť navyše. Kolobeh
Ak napríklad v nejakej pradiarni týždenná mzda 50 robotníkov je peňažného kapitálu
50 C. musí sa na výrobné prostriedky vynaložiť 372 6. za predpo­
kladu, že je to hodnota výrobných prostriedkov premieňaných na
priadzu týždennou prácou v rozsahu 3000 hodín. z čoho 1500 hodin
predstavuje nadprácu.
Tu je celkom iahostajné. v akom rozsahu použitie dodatočnej práce
v rôznych odvetviach priemyslu podmieňuje pridanie hodnoty vo
forme výrobných prostriedkov. ide len o to. že časť peňazi vynakia­
daná na výrobné prostriedky kupované v akte P - Vp musí za
každých okolnosti stačiť, teda treba vopred počítať s tým. že sa
musí zaobstarať v zodpovedajúcej proporcií. Ciže množstvo výrob­
ných prostriedkov musi stačiť na to. aby absorbovalo množstvo
práce, aby sa ňou premenilo na výrobok. Keby nebolo dosť výrob­
ných prostriedkov, nedala by sa využiť nadbytočná práca. ktorou
disponuje kupujúci; jeho právo disponovať touto prácou by bolo
nanič. Keby výrobných prostriedkov bolo viac ako práce. ktorá je
k dispozícii, neboli by nasýtené prácou, nepremenili by sa na vý­
robok.

Len čo sa uskutočnil akt P - T < 5; , má kupujúci k dispozicii

nielen výrobné prostriedky a pracovnú silu potrebnú na výrobu neja­
kého užítočného predmetu. Disponuje väčším výkonom pracovnej
sily, čiže väčším množstvom práce, ako je nevyhnutné na nahradenic
hodnoty pracovnej sily. a zároveň disponuje príslušnými výrobnými
prostriedkami, ktoré sú potrebné na realizáciu čiže na spredmetne­
nle tejto sumy práce: disponuje teda činiteľmi výroby takých pred­
metov, ktorých hodnota je väčšia ako hodnota prvkov ich vý­
roby, čiže disponuje činiteľml výroby istého množstva tovarov
obsahujúccho nadhodnotu. Hodnota, ktorú preddavkoval vo forme
peňazí, je teda teraz v takej naturálnej forme, v ktorej sa môže reali­
zovať ako hodnota plodiaca nadhodnotu (v podobe tovarov). Pove­
dané inými slovami: je v stave alebo vo forme výrobného kapitálu.
ktorý má schopnosť fungovať tak, že vytvára hodnotu a nadhod­
notu. Označme kapitál v tejto forme ako V.
Lenže hodnota V = hodnote Ps + Vp = P. ktoré sa premenilo
na Ps + Vp. P je tá istá kapitálová hodnota ako V. len forma jej
existencie je iná, je to totiž kapitálová hodnota v peňažnom stave
čiže v peňažnej forme - peňažný kapitál.

P- T< čiževo svojejvšeobecnejformeP - T, sumakúp

tovarov, tento akt všeobecného obehu tovarov. je preto zároveň ako
štádium v samostatnom procese kolobehu kapitálu premenou kapitá­
iovej hodnoty z jej peňažnej formy na jej výrobnú fonnu. alebo
kratšie - premenou peňažného kapitálu na výrobný kapitál. V tom­
to vzorci kolobehu. ktorým sa tu zaoberáme. vystupujú teda peniaze
 38

l. oddiel ako prvý nositeľ kapitálovej hodnoty, takže peňažný kapitál vystu­
Metamorfózy puje ako forma, v ktorej sa kapitál preddavkuje.
kapitálu Peňažný kapitál je taký kapitál, ktorý môže vykonávať funkcie
a ich kolobeh peňazí, napríklad v danom prípade funkcie všeobecného kúpneho
a všeobecného platobného prostriedku. (O druhú funkciu ide, pokial
sa pracovná sila síce najprv kúpi, ale zaplatí sa až potom, keď už
pôsobila. Pokiaľ na trhu nie sú hotové výrobné prostriedky, ale
treba ich najprv objednať, pôsobia peniaze v akte P - Vp takisto
ako platobný prostriedok.) Táto schopnosť však neprameni z toho,
že peňažný kapitál je kapitál, ale z toho, že peňažný kapitál sú
peniaze.
Na druhej strane môže kapitálová hodnota v peňažnom stave
vykonávať iba funkcie peňazí a nijaké iné. To, čo robí z týchto
funkcii funkcie kapitálu, je ich určitá úloha v pohybe kapitálu, a tým
aj súvislosť toho štádia, v “ktorom vystupujú, s inými štádiami kolo­
behu kapitálu. Napríklad v pripade, ktorým sa tu zaoberáme, sa
peniaze premieňajú na tovary, ktorých spojenie vytvára naturálnu
formu výrobného kapitálu, ktorá teda latentne, ako možnosť, 'už
skrýva v sebe výsledok kapitalistického výrobného procesu.

Cast peňazl, ktoré plnia v akte P - T < funkciu peňažného

kapitálu, prechádza už tým, že vykonáva tento obeh, do takej funk.
cie, v ktorej sa ich charakter kapitálu stráca a ostáva len ich cha­
rakter peňazí. Obeh peňažného kapitálu P sa rozpadá na P - Vp
a P - Ps, na kúpu výrobných prostriedkov a na kúpu pracovnej sily.
Pozorujme tento druhý akt sám osebe. P - Ps je zo strany kapita­
listu kúpou pracovnej sily; zo strany nobotníka, majiteľa pracovnej
sily, je predajom pracovnej sily - môžeme tu povedať predajom
práce, pretože sa predpokladá forma mzdy. Co je pre kupujúceho
P - T (= P - Ps), je tu, ako pri každej kúpe, pre predávajúceho
(robotníka)Ps - P (= T - P), predajom jeho pracovnej sily. To je
prvé štádium obehu čiže prvá metamorfóza tovaru (I. kniha, 3. kap.,
Za); zo strany toho, kto predáva prácu, je to premena jeho tovaru
na peňažnú formu. Peniaze, ktoré takto dostane, robotník postupne
vydáva na sumu tovarov uspokojujúcich jeho potreby, na spotrebné
predmety. Celkový obeh jeho tovaru sa teda javí ako Ps - P - '1'.
t.j.poprvéakoPs-P(=T-P)apodruhéakoP-T, tedavo
všeobecnej forme jednoduchého obehu tovarov T - P - '1'.v ktorej
peniaze figurujú len ako miznúcí prostriedok obehu, len ako spro­
stredkovateľ vzájomnej výmeny tovarov.
P - Ps je charakteristický moment premeny peňažného kapitálu
na výrobný kapitál, pretože tvori podstatnú podmienku toho, aby sa
hodnota preddavkovaná vo forme peňazí skutočne premenila na
kapitál, na takú hodnotu, ktorá vyrába nadhodnotu. Akt P - Vp ic
potrebný len na to, aby sa reallzovaio množstvo práce kúpené aktom
P - Ps. Preto sa P - Ps skúmalo z tohto hladiska v I. knihe, v ll.
oddiele Premena peňazí na kapitál. Tu treba túto vec skúmať ešte
 39

aj z iného hľadiska, s osobitným zreteľom na peňažný kapitál ako 1. kapitola

javovú formu kapitálu. Koľobch
Akt P - Ps sa všeobecne pokladá za charakteristický pre kapita­ peňažného kapitál::
listický sposob výroby. Ale vôbec nie pre príčinu, ktorú sme uviedli,
že totiž kúpa pracovnej sily je taká kúpna zmluva, v ktorej sa zjed­
náva dodanie väčšieho množstva práce, ako je potrebné na nahra­
denie ceny pracovnej sily, mzdy; teda dodanie nadpráce, ktorá je zá­
kladnou podmienkou kapitalízácie prcddavkovanej hodnoty, alebo,
čo je to iste, výroby nadhodnoty. Pokladá sa za charakteristický skôr
preto, lebo vo forme mzdy sa práca kupuje za peniaze, a to sa po­
kladá'za znak peňažného hospodárstva.
Tu sa zasa ako charakteristický znak nepokladá iracionálnosť
danej formy. Táto iracionálnosť sa naopak prehliada. ľracionálnost
spočíva v tom, že sama práca ako hodnototvorný prvok nemôže mat
hodnotu, a že teda ani určite množstvo práce nemôže mat hodnotu,
ktorá by sa vyjadrovala v jej cene, v jej ekvivalencii s určitým množ­
stvom peňazi. Vieme však, že mzda je len istou zamaskovanou
formou, formou, v ktorej sa napríklad denná cena .pracovnej sily
prejavuje ako cena tej práce, ktorú táto pracovná sila vykonáva po­
čas jedného dňa, takže hodnota, ktorú táto pracovná sila vyrobí
povedzme za 6 hodín práce, sa vyjadruje ako hodnota jej dvanást­
hodinovćho fungovania čiže dvanásthodinovej práce.
P - Ps sa pokladá za charakteristické označenie, za znak tzv. .pe­
ňažného hospodárstva, pretože práca sa tu javí ako tovar svojho
majiteľa, a preto sa peniaze javia ako vec, ktorou sa kupuje - teda
v dôsledku peňažného vzťahu (t. j. kúpy a predaja ľudskej činnosti).
Peniaze však vystupujú už veľmi skoro ako vec, ktorou sa kupujú
takzvané služby, bez toho, aby sa P premieňalo na peňažný kapitál,
alebo aby sa prevratne zmenil všeobecný charakter hospodárstva.
Peniazom je úplne jedno, na aký druh tovarov sa premieňajú.
Peniaze sú všeobecnou formou ekvivalentu všetkých tovarov, ktoré
už vo svojich cenách ukazujú, že ideálne predstavujú určitú sumu
peňazí, že čakajú na svoju premenu na peniaze a že len tým, že si
vymenia miesto s peniazmi, nadobúdajú takú formu, v ktorej sa
môžu premeniť na úžitkové hodnoty pre svojich majiteľov. Keď je
teda pracovná sila už raz na trhu ako tovar svojho majiteľa a jej
predaj sa uskutočňuje vo forme platby za prácu, v podobe mzdy,
nepredstavuje jej kúpa a predaj nič pozoruhodnejšie ako kúpa a pre­
daj hociktorćho iného tovaru. Charakteristickć nie je to, že tovar
pracovná sila sa kupuje, ale to, že pracovná sila vystupuje ako tovar.

ProstredníctvomP - T < , premenoupeňažnéhokapitálu na

výrobný kapitál, uskutočňuje kapitalista spojenie vecných a osobných
činiteľov výroby, pokiaľ tieto činitele pozostávajú z tovarov. Ak sa
peniaze premieňajú na výrobný kapitál po prvýkrát, čiže ak po
prvýkrát fungujú pre svojho majiteľa ako peňažný kapitál, musí
ich majiteľ, prv ako kúpi pracovnú sílu, kúpiť výrobné prostriedky,
 40

1. oddiel budovy. stroje atď.: lebo keď začne disponovať pracovnou silou,
Metamorfózy musia tu byť výrobné prostriedky, aby sa dala použiť ako pracovná
kapqu sila.
a ich kolobeh Tak vyzerá vec z hľadiska kapitalistu.
Z hľadiska robotnlka: výrobné uplatnenie jeho pracovnej sily je
možné až od okamihu, ked sa pracovná sila spojí s výrobnými pro­
striedkami tým. že sa predá. Pred predajom existuje teda oddelene
od výrobných prostriedkov, od vecných podmienok jej fungovania.
V tomto stave oddelenia ju nemožno použiť ani priamo na výrobu
úžitkových hodnôt pre jej majiteľa, ani na výrobu tovarov, z ktorých
predaja by jej majiteľ mohol žiť. Len čo sa však pracovná sila svojím
predajom spojí s výrobnými prostriedkami, tvorí, práve tak ako výo
robné prostriedky, súčasť výrobného kapitálu toho, .kto ju kúpil.
Aj keď sa teda v akte P - Ps majiteľ peňazí a majiteľ pracovnej
sily správajú k sebe len ako kupujúci a predávajúci, aj keď stoja
oproti sebe len ako majiteľ peňazí a majiteľ tovaru, a je teda medzi
nimi po tejto stránke len peňažný vzťah - predsa vystupuje ku­
pujúci od samého začiatku zároveň ako majiteľ výrobných prostried­
kov, tvoriacich vecné podmienky výrobného vynakladania pracovnej
sily jej majiteľom. Inak povedané: tieto výrobné prostriedky vystu­
pujú voči majiteľovi pracovnej sily ako cudzie vlastníctvo. Na druhej
strane ten, kto predáva prácu, stoji voči tomu, kto ju kupuje, ako
cudzia pracovná sila, ktorá musí prejsť pod velenie kupujúceho, byl'
vtelená do jeho kapitálu, aby sa tento kapitál skutočne uplatnil ako
výrobný kapitál. V okamihu, v ktorom táto dvojica vystupuje oproti
sebe v akte P - Ps (z hľadiska robotníka Ps - P), triedny vzťah
medzi kapitalistom a námezdným robotníkom teda už jestvuje, už
sa predpokladá. Je to kúpa a predaj, peňažný vzťah, ale taká 'kúpa
a taký predaj, kde sa ako kupujúci predpokladá kapitalista a ako
predávajúci námezdný robotník, a tento vzťah je daný tým, že pod­
mienký na realizáciu pracovnej sily - životné prostriedky a výrob­
né prostriedky - sú od majiteľa pracovnej sily odlúčené ako cudzie
vlastníctvo.
Tu sa zaoberáme tým, ako vzniká toto odlúčenie. Keď sa usku­
točňujeP - Ps, už existuje. Nás tu zaujíma toto: okolnosť,že P - Ps
vystupuje ako funkcia peňažného kapitálu, alebo že peniaze tu vy­
stupujú ako forma existencie kapitálu, nevyplýva vôbec iba z toho.
že peniaze tu vystupujú ako prostriedok na zaplatenie nejakej ľudskej
činnosti, vyznačujúcej sa istým úžitkovým efektom, na zaplatenie
služby; nevyplýva teda vôbec iba z funkcie peňazí ako platídla. Pe­
niaze sa môžu vydávať v tejto forme len preto, lebo pracovná sila
je odlúčená od výrobných prostriedkov (vrátane životných prostried­
kov ako výrobných prostriedkov samej pracovnej sily), a preto, lebo
toto odlúčenie možno odstrániť iba tak, že sa pracovná sila predá
majiteľovi výrobných prostriedkov, takže kupujúcemu patrí aj fun­
govanie pracovnej sily, ktorého hranice sa vôbec nekryjú s hranicami
množstva práce, nevyhnutného na reprodukciu ceny pracovnej sily.
Kapitálový vzťah vo výmbnom procese vyplýva len z toho, že exis­
 41

tuje sám osebe v akte obehu, v odlišných základných ekonomických 1. kapitola

podmienkach, v ktorých voči sebe vystupujú kupujúci a predávajúci. Kolobch
vo svojom triednom vzťahu. Tento vzťah nie je daný peniazmi a ich peňažného kapitálu
povahou; naopak, práve preto, že tento vzťah existuje, môže sa púha
funkcia peňazí premeniť na funkciu kapitálu.
V chápaní peňažného kapitálu (máme tu s ním zatiaľ do čincnia
len v rámci určitej funkcie, v ktorej tu pred nami vystupuje) sa
obvykle vyskytujú paralelne alebo sa prepletajú dva omyly. Po prvé:
funkcie, 'ktoré vykonáva kapitálová hodnota ako peňažný kapitál
a ktoré môže vykonávať práve preto, lebo je v peňažnej forme,
odvodzujú sa omylom z jej charakteru ako kapitálu, hoci vyplývajú
len z peňažného stavu kapitálovej hodnoty, z jej javovej formy pe­
ňazí. A po druhé naopak: špecifický obsah funkcie peňazí, ktorý
z nej robí zároveň funkciu kapitálu, vyvodzuje sa z povahy peňazí
(takže sa peniaze zamieňajú s kapitálom), hoci predpokladá - ako tu
pri uskutočňovaní aktu P - Ps - spoločenské podmienky, ktoré
vôbec nie sú dané púhym obehom tovarov a jemu zodpovedajúcim
obehom peňazí.
Aj kúpa a predaj otrokov je z hľadiska .svojej formy kúpou a pre­
dajom tovaru. Ale peniaze nemôžu vykonávať túto funkciu bez exis­
tencie otroctva. Ak otroctvo existuje, môžu sa peniaze vynakladať
na kúpu otrokov. Naproti tomu peniaze v rukách kupujúceho ne­
stačia vôbec na to, aby umožnili otroctvo.
To, že predaj vlastnej pracovnej sily (vo forme predaja vlastnej
práce čiže vo forme mzdy) nie je izolovaný jav, ale spoločensky
určuj'úci predpoklad výroby tovarov, takže peňažný kapitál vyko­

náva funkciuP - T < , ktorú tu skúmame,v spoločenskomme­

radle - táto okolnosť predpokladá historické procesy, ktorými sa
rozložilo pôvodné spojenie výrobných prostriedkov s pracovnou si­
lou,- procesy, v dôsledku ktorých masa ľudu, pracujúci, stoja ako
nevlastnici proti nepracujúcim ako vlastníkom výrobných prostried­
kov. Pritom na veci nič nemení, či toto spojenie malo predtým, ako
sa rozložilo, takú formu, že aj sám robotník ako výrobný prostrie­
dok patril medzi ostatné výrobné prostriedky, alebo či bol ich ma­
jiteľom.

Skutočnosťou,ktorá tvorí základ aktu P - T < , je teda roz­

deľovanie; nie rozdeľovanie v obvyklom zmysle ako rozdeľovanie
spotrebných prostriedkov, ale rozdeľovanie prvkov samej výroby,
ktorých vecné činitele sú skoncentrované na jednej strane, a pracov­
ná sila, izolovaná od nich, na druhej strane.
Výrobné prostriedky, vecná časť výrobného kapitálu, musia teda
stáť proti robotníkovi už ako také, ako kapitál, prv než sa akt P - Ps
môže stať všeobecným spoločenským alctom.
Videli sme už,“ že kapitalistická výroba, len čo sa upevní, toto " Marx. K.: Kapital.
oddelenie pri svojom rozvoji nielen reprodukuje, ale ho aj v čoraz 1. zv. Bratislava 1965.
s. 471-637.
väčšom rozsahu rozširuje, pokým sa nestane všeobecne prevládajú­ A
 42

í. oddiel cim spoločenským stavom. Aie vec má ešte aj inú stránku. Na to,
Metamorfózy aby sa kapitál mohol vytvoriť a zmocniť sa výroby, predpokladá sa
kapitálu istý stupeň rozvoja obchodu, a teda aj obehu tovarov, a tým tova­
a ich kolobeh rovej výroby; iebo výrobky nemôžu vstupovať do obehu ako tovary,
ak sa nevyrábajú na predaj, teda ako tovary. Lenže tovarová výroba
vystupuje ako normálna, prevládajúca forma výroby až na základe
kapitalistickej výroby.
Ruskí pozemkovi vlastníci, ktorí v dôsledku tzv. oslobodenia roľ­
níkov už nehospodária na svojej pôde s pomocou nútene pracujú­
cich nevoíníkov, ale s pomocou -námezdných robotnikov, ponosujú
sa na dve veci: po prvé na nedostatok peňažného kapitálu. Uvádza
sa napríklad toto: prv ako sa predá úroda, treba vyplácať námczd­
ným robotníkom váčšie sumy, a na .to chýba .prvá podmienka ­
hotovosť. Kapitál vo forme peňazí musí byť ustavične k dispozícii
práve na výplatu mzdy, aby sa mohlo vyrábať po kapitalisticky. Ale
z toho si pozemkoví vlastníci nemusia robiť ťažkú hlavu. Trpezlivosť
ruže prináša. a priemyselný kapitalista už disponuje nielen svojimi
'° peniazmi iných peniazmi, ale aj i'argent des autres“.
Charakteristickejšia je však druhá ponosa, .totiž, že aj keď človek
má peniaze, nenájde dostatočné množstvo voľných .pracovných síl,
ktoré by mohol kedykolvek '.kúpiť, lebo ruský poľnohospodársky
robotník nie je ešte úplne oddelený od svojich výrobných prostried­
kov, teda nie je „slobodným námezdným robotnikom" v plnom zmys­
le slova. keďže pôda je v spoločnom vlastníctve dedinskej občiny.
Ale existencia „slobodného námezdného robotníka' v spoločenskom
meradle je nevyhnutnou podmienkou toho, aby P - T, premena
peňazí na tovar, mohla predstavovať premenu peňažného kapitálu
na výrobný kapitál.
Preto je úplne jasné, že vzorec kolobehu peňažného kapitálu:
P - 'I' . . . V . . . T' - P' je samozrejmou formou .kolobehu kapitálu
len na základe už rozvinutej kapitalistickej výroby, »keďže predpo­
kladá existenciu triedy námezdných robotnikov v spoločenskom me­
radle. Ako sme videli, kapitalistická výroba nevyrába len tovar
a nadhodnotu;reprodukuje - a to v čorazväčšomrozsahu - triedu
námezdných robotníkov a premieňa obrovskú väčšinu bezprostred­
ných výrobcov na námezdných robotnikov. Pretože prvým predpo­
kladom toho, aby sa mohol uskutočniť akt P - T . . . V . . . T' . . . P'.
je stála existencia triedy námezdných robotnikov, tento akt teda už
predpokladá kapitál vo forme výrobného kapitálu, a tým aj formu
kolobehu výrobného kapitálu.
 43

11. 1. kapitola
Kolobeh
Druhé štádium. Funkcia výrobného kapitálu peňažného kapitálu

Kolobeh .kapitálu, ktorý tu skúmame, sa začína aktom obehu

P - T, premenou peňazí na tovar, kúpou. Obeh sa teda musi doplniť
opačnou metamorfózou T - P, premenou tovaru na peniaze, pre­

dajom. Ale bezprostrednýmvýsledkomaktu P .- T < je preru­

šenie obehu kapitálovej hodnoty, preddavkovanej vo forme peňazí.
[Premenou peňažného kapitálu na výrobný kapitál nadobúda kapi­
tálová hodnota takú naturálnu formu, v ktorej nemôže dalej obiehať,
ale musí vstúpiť do spotreby, a to do výrobnej spotreby; Spotrebu
pracovnej sily, prácu, možno realizovať len v pracovnom procese.
Kapitalista nemôže predať robotnika opäť ako -tov'ar, pretože robot­
nik nie je jeho otrokom a kapitalista nekúpil nič iné ako zužitkovanie
jeho 'pracovnej sily na určitý čas. Na druhej strane môže kapitalista
zužitkovať pracovnú silu len tak, že jej dá zužitkovať výrobné pro­
striedky ako činitele tvorby tovaru. Výsledkom prvého štádia je teda
vstup do druhého, výrobného štádia kapitálu.

Tento pohybsa znázorňujeako p - T < 5; v, kde bodky

naznačujú, že obeh kapitálu je prerušený, ale proces jeho kolobehu
pokračuje, pretože zo sféry obehu tovarov kapitál vstupuje do sféry
výroby. Prvé štádium, premena peňažného kapitálu na výrobný ka­
pitál, sa teda javí len ako predbežná a úvodná fáza k druhému štádiu,
k funkcii výrobného kapitálu.

P- T< predpokladá,že jednotlivec,ktorý uskutočňujetento

akt, nedisponuje len 'hodnotami v tej alebo onej úžitkovej forme, ale
že má tieto hodnoty vo forme peňazí, že je majitelom peňazí. Ale
tento akt spočíva práve vo vydávaní peňazí a náš jednotlivec môže
ostať majiteľom peňazí len .tak, že mu peniaze aj aktom ich vydá:
vania plynú implicitne späť. Peniaze mu však môžu plynúť späť len
predajom tovarov. V tomto akte sa teda predpokladá, že tento jed­
notlivec je výrobcom tovaru.
P - Ps. Námezdný robotník žije len z predaja pracovnej sily. Jej
zachovanie - jeho sebazácbova - vyžaduje každodennú spotrebu.
Platenie robotnika sa teda musi ustavične opakovat v kratších ter­
mínoch, aby robotník mohol opakovať nákupy potrebné na svoju
sebazácbovu- abymoholopakovaťakt Ps - P - T aleboT - P ­
- T. Preto musi kapitalista voči nemu vystupovať neustále ako pe­
ňažný kapitalista a jeho kapitál ako peňažný kapitál. Aby však masa
bezprostredných výrobcov, námezdných robotnikov, mohla usku­
točňovaťakt Ps - P - T, musia zasa na druhej strane nevyhnutné
životné prostriedky vystupovať voči bezprostredným výrobcom ne­
ustále vo forme, v .ktorej ich možno kúpiť, t. j. v tovarovej forme.
 *M

I. oddiel Tento stav teda vyžaduje už vysoký stupeň obehu výrobkov ako
Metamorfózy tovarov a tým aj veľké rozšírenie tovarovej výroby. Len čo sa výroba
kapitálu pomocou námezdnej -práce stane všeobecnou, musi byt tovarová vý­
a ich kolobeh roba všeobecnou formou výroby. Za predpokladu, že je tovarová
výroba všeobecná, podmieňuje zasa stále rastúcu deľbu spoločenskej
práce, t. j. čoraz väčšiu špecifickost výrobku, ktorý vyrába určitý
kapitalista ako tovar. stále väčšie štiepenie navzájom sa doplňajúcich
výrobných procesov na samostatné výrobné procesy. Tou istou mie­
rou. ako sa rozvíja P - Ps, sa teda rozvíja aj P - Vp; t. j. v tom
istom rozsahu sa výroba výrobných prostriedkov oddeľuje od výroby
tovaru, ktorého výrobnými prostriedkami sú, a samy výrobné pro­
striedky vystupujú voči každému výrobcovi tovaru ako tovary, ktoré
sám nevyrába, ale ich kupuje pre potreby svojho konkrétneho vý­
robného procesu. Výrobné prostriedky vychádzajú zo samostatne
fungujúcich výrobných odvetví, úplne oddelených od jeho výrobného
odvetvia, a vstupujú do jeho výrobného odvetvia ako tovary, takže
sa musia kupovať. Vecné podmienky tovarovej výroby vystupujú
voči nemu v čoraz väčšej miere ako výrobky iných tovarových vý­
robcov, ako tovary. V tej istej miere musi kapitalista vystupovať
ako peňažný kapitalista, čiže v tej istej miere sa rozširuje rozsah.
v ktorom jeho kapitál musi fungovať ako peňažný kapitál.
Na druhej strane: tie isté okolnosti, ktoré vytvárajú základnú pod­
mienku kapitalistickej výroby - existenciu triedy námezdných
robotnikov - napomáhajú premenu všetkej tovarovej výroby na
kapitalistickú tovarovú výrobu. V tej miere, ako sa kapitalistická
tovarová výroba rozvíja, pôsobí rozvratne a rozkladne na každú
staršiu formu výroby, ktorá premieňa na tovar iba prebytok pro­
duktu, lebo je zameraná v prvom rade na bezprostrednú vlastnú
spotrebu. Hlavným záujmom sa stáva predaj výrobku, pričom na
začiatku sa zdanlivo nedotýka samého spôsobu výroby, ako to uka­
zuje napríklad prvý účinok kapitalistického svetového obchodu na
také národy, ako sú Číňania, lndovia, Arabi atd. A ďalej tam, kde
kapitalistická tovarová výroba už zapustila korene, ničí všetky formy
tovarovej výroby, ktoré sa zakladajú buď na vlastnej práci výrobcov,
alebo iba na tom, že sa ako tovar predáva len prebytočný produkt.
Najprv zovšeobccňuje tovarovú výrobu a potom postupne premieňa
všetku tovarovú výrobu na kapitalistickú.3
'Nech sú spoločenské formy výroby akékoľvek, jej činiteľmi ostá­
vajú vždy robotníci a výrobné prostriedky.' Ale pri ich vzájomnom
oddeleni sú aj robotníci aj výrobné prostriedky činiteľmi výroby len
potenciálne. Aby sa vôbec mohlo vyrábať, musia sa spojit. Osobitný
charakter a spôsob, akým sa toto spojenie uskutočňuje, odlišuje rôzne
ekonomické epochy, pokiaľ ide o štruktúru spoločnosti. V našom
prípade tvorí dané východisko oddelenie slobodného robotnika od
jeho výrobných prostriedkov a videli sme, ako a za akých podmienok
sa oboje spája v rukách kapitalistu - totiž ako výrobná forma exis­

' Potiaľ rukopis Vlľ. Odtiaľto rukopis V1.

 45

tencie jeho kapitálu. Preto sa aj skutočný proces, do ktorého takto 1. kapitola

vstupujú osobné a vecné činitele tvorby tovaru, výrobný proces, Kolobeh
sám stáva funkciou kapitálu - kapitalistickým výrobným procesom, peňažného kapitálu
ktorého povahu sme podrobne vysvetlili v prvej knihe tohto spisu.
Každý podnik zaoberajúci sa výrobou tovaru sa zároveň stáva pod­
nikom na vykoristovanie pracovnej sily; ale až kapitalistická tova­
rová výroba sa stáva epochálnym spôsobom vykoristovania, ktorý
vo svojom historickom vývoji, organizáciou pracovného procesu
a obrovským zdokonaľovanim techniky vyvoláva prevrat v celej
ekonomickej štruktúre spoločnosti a ďaleko predstihuje všetky -pred­
chádzajúce obdobia.
Výrobné prostriedky a pracovná sila sa ako formy existencie pred­
davkovanej kapitálovej hodnoty odlišujú medzi sebou ako konštant­
ný a variabilný kapitál v dôsledku rozdielnych úloh, ktoré hrajú
počas výrobného procesu pri tvorbe hodnoty a tým aj pri výrobe
nadhodnoty. Okrem toho sa ako rozdielne súčasti výrobného kapi­
tálu odlišujú od seba aj tým, že výrobné prostriedky, ktoré vlastni
kapitalista, ostávajú jeho kapitálom aj mimo výrobného procesu,
kým pracovná sila sa stáva formou existencie individuálneho kapi­
tálu len v rámci výrobného procesu. Kým pracovná sila je tovarom
len v rukách toho, kto ju predáva, v rukách námezdného robotníka,
stáva sa naproti tomu kapitálom len v rukách toho, kto ju kúpi,
v rukách kapitalistu, ktorému pripadá jej dočasné používanie. Samy
výrobné prostriedky sa stávajú vecnými podobami výrobného ka­
pitálu čiže výrobným kapitálom len od toho okamihu, keď k nim
možno privteliť pracovnú silu ako osobnú formu existencie výrob­
ného kapitálu. Ani ľudská pracovná sila, ani výrobné prostriedky
nie sú teda kapitálom od prirody. Tento špecifický spoločenský
charakter nadobúdajú len za určitých, historicky vzniknutých pod­
mienok, podobne ako len určité, historicky vzniknuté podmienky
vtláčajú vzácnym kovom charakter peňazí a .peniazom charakter
peňažného kapitálu.
Výrobný kapitál tým, že funguje, spotrebúva svoje vlastné súčasti,
aby ich pretvoril na množstvo výrobkov vyššej hodnoty. Keďže pra­
covná sila funguje len ako jeden z orgánov výrobného kapitálu, je
aj prebytok hodnoty produktu vyrobený nadprácou pracovnej sily
nad hodnotu jeho konštitutívnych prvkov plodom kapitálu. Nad­
práca 'pracovnej sily je bezplatnou prácou kapitálu a vytvára preto
pre kapitalistu nadhodnotu, takú hodnotu, ktorá ho nestojí nijaký
ekvivalent. Výrobok nie je teda len tovar, ale tovar oplodnený nad­
hodnotou. Jeho hodnota = V + M, rovná sa hodnote výrobného
kapitálu V spotrebovaného na jeho výrobu plus nadhodnote M vy­
robenej daným výrobným kapitálom. Predpokladajme, že tento tovar
pozostáva z 10 000 libier priadze a že na ich výrobu sa spotrebovali
výrobné prostriedky v hodnote 372 C a pracovná sila v hodnote 50 s.
Počas procesu spriadania preniesli spriadači na priadzu hodnotu vý­
robných prostriedkov, ktoré svojou prácou spotrebovali, vo výške
372 c, a zároveň, úmerne svojej vynaloženej práci, vytvorili novú
 46

1. oddiel hodnotu povedzme 128 B. Preto je 10000 libier priadze nositeľom

Metamorfózy hodnoty 500 6:.
kapitálu
a ich kolobeh
I1I .
Tretie štádium.T,-P,
Tovar sa stáva tovarooým hapitálom ako funkčná forma existen­
cie už zhodnotenej kapitálovej hodnoty, vyplývajúca bezprostredne
zo samého procesu výroby. Keby bola tovarová výroba v celom svo­
jom spoločenskom rozsahu organizovaná po kapitalisticky, bol by
každý tovar od samého začiatku prvkom nejakého tovarového kapi­
. tálu. či by týmto tovarom bolo surové železo, bruselské čipky, kyse­
lina sírová alebo clgary. Problém, ktoré druhy armády tovarov sú
pre svoju povahu povýšené do .hodnosti kapitálu a ktoré zasa určené
do radovej tovarovej služby, patrí medzi podivuhodné hlavolamy,
ktoré si vytvorila scholastieká ekonómia.
V tovarovej forme -musi kapitál vykonávať funkcie tovaru. Pred­
mety. z ktorých pozostáva, vyrobené od samého začiatku pre trh, sa
musia predat, premeniť na peniaze, a teda vykonať pohyb T - P.
Predpokladajme, že kapitalistov tovar pozostáva z 10 000 libier
bavlnenej priadze. Ak sa v procese spriadania spotrebovali výrobné
prostriedky v hodnote 372 C a ak sa v ňom vytvorila nová hodnota
za 128 C, má priadza hodnotu 500 6, »ktorú vyjadruje vo svojej rov­
nomennej cene. Povedzme, že táto cena sa realizuje predajom T - P.
Co z tohto jednoduchého aktu každého obehu tovarov robi zároveň
funkciu kapitálu? Nejde vôbec o nejakú zmenu, ktorá by sa mala
odohrávať v rámci tohto procesu, či už vo vztahu k úžitkovému
charakteru tovaru - lebo ako úžitkový predmet prechádza tovar
ku kupujúcemu - alebo vo vzťahu 'k jeho hodnote, pretože sa nc­
meni veľkost hodnoty, ale len jej forma. Hodnota existovala pred­
tým v priadzi a teraz existuje v peniazoch. Tak sa prejavuje pod­
'° v 1. a z. nemeckom statný rozdiel medzi prvým štádiom P - 1'“ a posledným štádiom
vydani; T - P; T - P. Tam fungujú preddavkované peniaze ako peňažný kapitál.
zmenené podľa textu, lebo sa prostrednictvom obehu premieňajú na tovary, ktoré majú
ktorý pripravil do
tlače Engels
špecifickú úžitkovú hodnotu. Tu, v štádiu T - P, môže tovar fungo­
vat ako kapitál len potiaI, pokial si tento charakter prináša už ho­
tový z výrobného procesu, prv ako sa začne jeho obeh. Počas procesu
spriadania vytvorili spriadačl hodnotu priadze v sume 128 s:. Z toho
predstavuje pre kapitalistu povedzme 50 z iba ekvivalent jeho vý­
davku na pracovnú silu a 78 C predstavuje - pri stupni vykoristo­
vania pracovnej sily 156% - nadhodnotu. Hodnota 10000 libier
priadze obsahuje teda po prvé hodnotu spotrebovaného výrobného
kapitálu V, ktorého konštantná časť = 372 C, variabilná časť =
50 C, ich súčet = 422 s: = 8440 libier priadze. Hodnota výrobného
kapitálu V však = 1', hodnote jeho konštitutívnych prvkov, ktoré
v štádiu P - T vystupovali voči kapitalistovi ako tovary v rukách
 47

tých, čo ich predávali. Ale po druhé hodnota priadze obsahuje ešte 1. kapitola
nadhodnotu 78 á) = 1560 libier priadze. T ako vyjadrenie hodnoty Kołobeh
10 000 libier priadze teda = T + AT, T plus prírastok T (= 78 8), peňažného kapitálu
ktorý budeme označovat ako t, pretože existuje v takej istej tova­
rovej forme, v akej teraz existuje pôvodná hodnota T. Hodnota
10 000 libier priadze = 500 a, teda = T + t = T'. To, čo 2 T ako
vyjadrenia hodnoty 10 000 libier priadze robi '1". nie je absolútna
veľkost jeho hodnoty (500 s), lebo tá je takisto ako pri každom inom
T, vyjadrujúcom hodnotu nejakej inej sumy tovarov, určená veľ­
kosťou práce, ktorá je spredmetnená v danej sume tovarov. Je to
relatívna veľkost jeho hodnoty, veľkost jeho hodnoty v porovnaní
s hodnotou kapitálu V spotrebovanćho na jeho výrobu. V nej je ob­
siahnutá táto hodnota plus nadhodnota dodaná výrobným kapitálom.
Hodnota T' je väčšia ako táto kapitálová hodnota, prevyšuje ju
o nadhodnotu t. Tých 10 000 libier priadze je nositeľom zhodnotcnej
kapitálovej hodnoty, obohatenej o nadhodnotu, a má tento charakter
ako produkt kapitalistickćho výrobného procesu. T' vyjadruje pomer
hodnôt, a to pomer hodnoty tovarovćho produktu k 'hodnote kapi­
tálu vynaloženćho na jeho výrobu, vyjadruje teda, že jeho hodnota
sa skladá z hodnoty kapitálu a z nadhodnoty. 10 000 libier priadze
je tovarovým kapitálom T' len ako premenená forma výrobného
kapitálu V, teda v súvislosti, ktorá existuje zatiaľ len v »kolobehu
tohto individuálneho .kapitálu, čiže pre kapitalistu, ktorý vyrobil
svojim kapitálom priadzu. Je to takrečeno len vnútorný, a nie von­
kajší vztah, ktorý 10000 libier priadze ako nositeľa hodnoty robi
tovarovým kapitálom; týchto 10 000 libier priadze nemá svoje kapi­
talistické materské znamienko v absolútnej veľkosti svojej hodnoty,
ale v jej relativnej veľkosti, vo veľkosti svojej hodnoty v porovnani
s tou hodnotou, ktorú mal v nich obsiahnutý výrobný kapitál pred­
tým, ako sa premenil na tovar. Ak sa teda týchto 10 000 libier
priadze predá za svoju hodnotu 500 6, je tento akt obehu, skúmaný
sám osebe = T - P, iba premenou nemeniacej sa hodnoty z jej to­
varovej formy na peňažnú formu. Ale ako osobitné štádium v kolo­
behu individuálneho kapitálu je ten istý akt realizáciou kapitálovej
hodnoty 422 s obsiahnutej v tovare + v ňom obsiahnutej nadhodnoty
78 s, čiže predstavuje T' - P', premenu tovarovćho kapitálu z jeho
tovarovej formy na peňažnú formu.li
Teraz je funkciou T' to, čo je funkciou každého tovarovćho pro­
duktu: premeniť sa .na peniaze, predat sa, prejsť fázou obehu T - P.
Pokiaľ teraz zhodnotený kapitál zotrváva vo forme tovarovćho ka­
pitálu, pokiaľ leží na trhu, výrobný proces stoji. Kapitál nepôsobí
ani ako tvorca výrobku, ani ako tvorca hodnoty. Podľa rôznej rých­
losti, akou kapitál zhadzuje svoju tovarovú formu a nadobúda svoju
peňažnú formu, čiže podľa rýchlosti predaja, bude tá istá kapitálová
hodnota slúžiť ako tvorkyňa výrobku a hodnoty veľmi rôznou mie­
rou, a tak sa bude rozširovať alebo zmenšovaf aj rozsah reprodukcie.

* Potiaľ mkopls Vi. Odtiaľto rukopis V.

 48

l. oddiel Ukázali sme v prvej knihe, že stupeň účinnosti daného kapitálu je

Metamorfózy podmienený istými potenciami výrobného procesu, ktoré sú do určitej
kapitálu miery nezávislé od veľkosti jeho vlastnej hodnoty.“ Tu sa ukazuje,
a ich kolobeh že proces obehu uvádza do pohybu nové potencie účinnosti kapitálu,
jeho expanzie a kontrakcie, nezávislé od jeho veľkosti.
'° Mar:. K.: Kapital.
Množstvo tovarov 1", ako nositeľ :hodnoteného kapitálu, musi
i. :v. Bratislava 1885. v celom svojom rozsahu prejst ešte aj metamorfózou T' - P'. Pod­
I. sen-sos. statným určením sa tu stáva množstvo predanćho. Jednotlivý tovar
figuruje už len ako integrujúca časť celkového množstva. Hodnota
500 s existuje v 10 000 librách priadze. Ak sa kapitalistovi podari
predat iba 7440 libier priadze za jej hodnotu 372 a:. nahradil iba hod­
notu svojho konštantného kapitálu, hodnotu vynaložených výrob­
ných prostriedkov; ak sa mu podari predať 8440 libier, nahradil iba
velkost hodnoty celkového preddavkovaného kapitálu. Aby reali­
zoval nadhodnotu, musí predat viac, a aby realizoval celú nádhodnotu
78 c (= 1560 librám priadze), musi predat všetkých 10 000 libier
priadze. Keď dostane v peniazoch 500 6, dostane len ekvivalent za
predaný tovar; jeho transakcia v rámci obehu je jednoduché T - P.
Keby svojim robotnikom namiesto 50 s zaplatil mzdu 64 s, nebola
by jeho nadhodnota 78 c, ale len 64 c a stupeň vykoristovania by bol
len 100%, a nie 156 °/o: ale hodnota jeho priadze by bola aj potom
nezmenená; zmenil by sa len vzájomný pomer jej rôznych časti; akt
obehu T - P by aj potom bol predajom 10 000 libier priadze za
500 a, za jej hodnotu.
1" = '1' -ł- t (= 422 6 + 78 c). - T sa rovná hodnote V čiže
výrobnému kapitálu, a ten sa rovná hodnote P, preddavkovanćmu
v P - '1'.pri kúpe výrobných prvkov; v našom príklade = 422 2. Ak
sa celé množstvo tovaru predá za svoju hodnotu, tak T = 422 a
a t = 78 z. hodnote nadproduktu 1560 libier priadze. Keď označime
t vyjadrenév peniazochako p, potom T' - P' = (T + H - (P 'I' D)
a kolobehP - T . .. V T' - P' vo svojej explicitnejforme je
teda=p-r<f,sp ...V...(T+t)-(P+p).
V prvom štádiu kapitalista odoberá úžitkové predmety z vlastného
trhu tovarov a z trhu práce; v treťom štádiu dáva tovar späť, ale len
na jeden trh, na vlastný trh tovarov. Ak ale svojím tovarom zasa
odoberá z trhu viac hodnoty, ako naň pôvodne dal, je to len preto,
že dáva na trh väčšiu tovarovú hodnotu, ako z .neho pôvodne odo­
bral. Dal na trh hodnotu P a odobral z neho ekvivalent T,- dáva na
trh 1' + t a odoberá z neho ekvivalent P + p. P sa v našom prí­
klade rovnalo hodnote 8440 libier priadze; kapitalista však dáva na
trh 10 000 libier, dáva naň teda väčšiu hodnotu, ako z neho odobral.
Na druhej strane však dal túto zváčšenú hodnotu na trh iba preto.
že vďaka vykorlstovaniu pracovnej sily vyrobil vo výrobnom procese
nadhodnotu (ako alikvotnú časťproduktu, vyjadrcnú v nadprodukte).
Len ako produkt tohto pmcesu je príslušné množstvo tovaru tova­
rovým kapitálom. nositeľom zhodnotenej kapitálovej hodnoty. Aktom
T' - P' sa realizuje jednak preddavkovaná kapitálová hodnota. jed­
 49

nak nadhodnota. Realizácia jednej i druhej sa uskutočňuje súčasne, 1. kapitola

bud radom predajov, alebo jednorazovým predajom celého množ­ Kolobeh
stva tovaru, ako sa to vyjadruje v T' - P'. Ale ten istý proces peňažného kapitálu
obehu, T' - P', sa pre kapitálovú hodnotu a pre nadhodnotu odli­
šuje potiaľ, .pokiaľ vyjadruje u každej z nich inć štádium ich obehu,
iný úsek v rade metamorfóz, ktorými musia v obehu prejst. Nad­
hodnota t prišla na svet až vo výrobnom procese. Vstupuje teda
na 'trh tovarov po prvýkrát, a to v tovarovej forme; táto forma je
prvou formou jej obehu, a preto je aj'akt t - p prvým aktom jej
obehu čiže jej »prvou metamorfózou, ktorú treba ešte doplnit .proti­
kladným aktom obehu čiže opačnou metamorfózou p - t.5
Inak je to s obehom, vykonávaným kapitálovou hodnotou T v tom
istom akte obehu T' - P', ktorý je pre ňu aktom obehu T - P, kde
= V, rovná sa pôvodne .preddavkovanćmu P. Kapitálová hodnota
začala svoj prvý akt obehu ako P, ako peňažný kapitál, a aktom
T - P sa vracia späť do tej istej formy; prešla teda obidvoma proti­
kladnými fázami obehu: 1) P - T a '2) T - P a je opäť vo forme,
v :ktorej môže začať ten istý proces !kolobehu odznova. 00 je pre
nadhodnotu prvou premenou tovarovej formy na peňažnú formu, to
je pre kapitálovú hodnotu návratom do jej pôvodnej peňažnej formy
čiže spätnou premenou na túto formu.

ProstredníctvomP - T< sa peňažnýkapitál premenilna

sumu tovarov Ps a Vp rovnakej hodnoty. Tieto tovary nefungujú
znova ako tovary, ako predmety, ktoré sú na predaj. Ich hodnota
existuje teraz v rukách .toho, kto ich kúpil, v rukách kapitalistu, ako
hodnota jeho výrobného kapitálu V. A vo funkcii V, vo výrobnej
spotrebe, premieňajú sa na istý druh tovaru, vecne sa odlišujúci od
výrobných prostriedkov, na priadzu, v ktorej sa ich hodnota nielen
zachováva, ale aj zväčšuje, zo 422 5; na 500 s. Vďaka tejto reálnej
metamorfóze sa tovary, odňatć v prvom štádiu P - T z trhu, na­
hrádzajú vecne a :hodnotovo odlišným tovarom, ktorý teraz musí
fungovať ako tovar, musí sa premeniť na peniaze a predať. Výrobný
proces vystupuje preto len ako prerušenie procesu obehu kapitálovej
hodnoty, v ktorom doteraz prebehla len prvá fáza, P - T. Druhou
a záverečnou fázou T - P prechádza kapitálová hodnota až potom,
keď sa T už .premenilo z vecnej aj z hodnotovej stránky. Ale pokiaľ
ide o samu kapitálovú hodnotu, skúmanú samu osebe. u nej sa zme­
nila vo výrobnom procese len jej úžitková forma. Existovala ako
hodnota 422 z v Ps a Vp a 'teraz existuje ako hodnota 422 z v 8440
librách priadze. Ak teda skúmame len obidve fázy procesu obehu
kapitálovej hodnoty. vzatej oddelene od jej nadhodnoty, vykonáva
táto hodnota 1) pohyb P - T a 2) pohyb T - P, pričom druhé T .má
zmenenú úžitkovú formu, ale tú istú hodnotu ako prvé T; ide teda

5 To plati prl akomkoľvek deleni kapitálovej hodnoty a nadhodnoty. V 10000

librách priadze je 1560 libier = 78 c nadhodnoty. ale v jednej libpe priadze ­
= 1 šilingu je tiež 2.496 uncii = 1.872 penny nadhodnoty.

4 Kapltll 2
 50

1. oddiel o pohyb P - T - P, 0 takú formu obehu, 'ktorá dvojitým premiest­

Metamorfózy nenim tovaru v opačnom smere, premenou peňazí na tovar a pre­
kapitálu menou tovaru na peniaze, nevyhnutne .podmieňuje návrat hodnoty
a ich kolobeh preddavkovanej v podobe peňazí do jej peňažnej formy, jej spätnú
premenu na peniaze.
Ten istý akt obehu T' - P', ktorý je pre kapitálovú hodnotu pred­
davkovanú v peniazoch druhou, záverečnou metamorfózou, návratom
do peňažnej formy, je pre nadhodnotu, zahrnutú zároveň v tovaro­
vom kapitáii a realizovanú jeho premenou na peňažnú formu, prvou
metamorfózou, premenou z tovarovej formy na peňažnú formu,
T - P, prvou fázou obehu.
Tu treba poznamenať dve veci. Po prvé: záverečná spätná preme­
na kapltálovej hodnoty na jej pôvodnú peňažnú formu je funkciou
tovarovćho kapitálu. Po druhé: táto funkcia zahŕňa prvú premenu
formy nadhodnoty z jej pôvodnej tovarovej formy na peňažnú for­
mu. Peňažná forma tu teda hrá dvojakú úlohu; predstavuje na jednej
strane formu, ku ktorej sa vracia hodnota pôvodne preddavkovaná
v peniazoch, teda návrat do tej formy hodnoty, ktorou sa proces
začal; na druhej strane predstavuje prvú premenenú formu hodnoty,
ktorá vstupuje do obehu najprv v tovarovej forme. Ak sa tovary,
z ktorých pozostáva tovarový kapitál, -predajú za svoju hodnotu,
ako sa tu predpokladá, T + t sa premení na P + p rovnakej hod­
noty; v tejto forme P + p (422 5: + 78 C = 500 i:) existuje teraz
realizovaný tovarový kapitál v kapitalistových rukách. Kapitálová
hodnota i nadhodnota existujú teraz ako peniaze, teda vo všeobecnej
ekvivalentnej forme.
Podľa toho je teda kapitálová hodnota na konci procesu zasa v tej
istej forme, v akej do neho vstúpila, takže ho môže znova začať
a prejsť nim ako peňažný kapitál. Práve preto, že východiskovou
a záverečnou formou procesu je forma peňažného kapitálu (P), ozna­
čili sme túto formu procesu kolobehu ako kolobeh peňažného kapi~
tálu. Na jeho konci nie je zmenená forma preddavkovanej hodnoty,
ale len jej velkosť.
P + p nepredstavuje nič iné ako peňažnú sumu určitej veľkosti.
v našom pripade 500 6. Ale ako výsledok kolobehu kapitálu, ako
realizovaný tovarový kapitál, obsahuje táto suma peňazí hodnotu
kapitálu a nadhodnotu, ktoré teraz už nie sú zrastenć dovedna ako
v priadzi, ale ležia vedľa seba. lch realizácia dala každej z nich samo­
statnú peňažnú formu. Z toho 2"hm predstavuje hodnotu kapitálu
422 6:, a 39/150nadhodnotu 78 6. Toto rozdelenie. spôsobené realizá­
ciou tovarovćho kapitálu, má nielen formálny obsah, o čom budeme
hneď hovoriť; stáva sa dôležitým v procese reprodukcie kapitálu
podľa toho, či sa p pripája k P celkom, sčasti, alebo vôbec nie, teda
podľa toho, či funguje ďalej ako súčasť preddavkovanej kapitálovej
hodnoty, alebo nie. P a p môžu vykonávať aj úplne rozdieiny obeh.
V podobe P' sa kapitál vrátil opäť do svojej pôvodnej formy P, do
:tvojltjtl
ap peňažnej
. formy, ale v takej podobe, v ktorej sa realizoval ako
 51

Predovšetkým je tu kvantitatívny rozdiel. Bolo tu P, 422 C, teraz 1. kapitola

je tu F, 500 a, a tento rozdiel sa vyjadruje v P . . . P', kvantitatívne Kolobeh
rozdielnych krajných bodoch kolobehu, ktoreho priebeh sa nazna­
čuje len troma bodkami.P' > P, P' - P = M, nadhodnote. - Ale i peňažného kapitálu
ako výsledok tohto kolobehu P . . . P' existuje teraz už len P'; je to
produkt, v ktorom proces jeho tvorby zanikol. P' existuje 'teraz í.

samostatne samo osebe, nezávisle od pohybu, ktorý ho vytvoril. Po­

hyb pominul, namiesto neho je tu P'.
Ale P' ako P + p, 500 5: ako preddavkovaný kapitál 422 5; plus
jeho prírastok 78 .C,predstavuje zároveň kvalitatívny vzťah, aj ked
sám tento kvalitatívny vzťah existuje len ako vzťah medzi časťami
rovnomennej sumy, teda ako kvantitatívny vzťah. P, preddavkovaný
kapitál, ktorý je tu teraz opäť vo svojej pôvodnej forme (422 s),
existuje teraz ako realizovaný kapitál. Nielenže sa zachoval, ale sa
aj realizoval ako kapitál, pretože sa ako taký odlišuje od p (78 a),
ku ktorému sa vzťahuje ako k svojmu prírastku, svojmu plodu, ako
k prírastku, ktorý sám splodil. Realizoval sa ako kapitál, lebo sa .reali­
zoval ako hodnota, ktorá splodila hodnotu. P' existuje ako kapitá­
lový vzťah; P sa už nejaví iba ako peniaze, ale je dané výslovne ako
peňažný kapitál, vyjadrené ako hodnota, ktorá sa zhodnotila a ktorá
má teda vlastnosť zhodnocovať sa, plodiť viac hodnoty, ako má
sama. P je dané ako kapitál svojim vzťahom k druhej časti P', ako
k niečomu, čo je dané nim, spôsobené nim ako príčinou, vzťahom
k tejto časti ako k následku, ktorého je príčinou. Tak sa P' javí ako
suma hodnoty, ktorá je sama v sebe diferencovaná, ktorá sa funkčne
(pojmovo) sama v sebe rozlišuje a vyjadruje kapitálový vzťah.
Ale tento vzťah je vyjadrený len ako výsledok, bez sprostredko­
vanía tým procesom, ktorého je výsledkom.
Časti hodnoty sa ako také kvalitatívne nelíšia jedna od druhej.
až na to, že môžu vystupovať ako hodnoty rôznych predmetov, kon­
krétnych vecí, teda v rôznych úžitkových formách a tým ako hodnoty
rôznych tovarových telies - čo je rozdiel, ktorý nevyplýva z nich
samých ako púhych častí hodnoty. V peniazoch zaniká všetka odliš­
nosť tovarov, lebo sú takou ekvivalentnou formou, ktorá je im všet­
kým spoločná. Peňažná suma 500 .s pozostáva zo samých rovnomen­
ných jednolibrových prvkov. Keďže v jednoduchej existencii tejto
peňažnej sumy sprostredkovanie jej pôvodu zaniklo a po špecifickej
odlíšností, ktorou sa rôzne súčasti kapitálu vyznačujú vo výrobnom
procese, ncostala ani stopa, existuje už len pojmový rozdiel medzi
základnou sumou (anglicky: principal) = preddavkovanćmu kapitálu
422 i: a nadbytočnou sumou hodnoty 78 s. Dajme tomu, že P' naprí­
klad = 110 a, z čoho 100 = P, základnej sume, a 10 = M, nadhod­
note. Obidve časti, ktoré tvoria sumu 110 i., sú absolútne rovnorodć
a teda pojmovo nerozdielne. Ľubovoľných 10 C predstavuje vždy
i/u celkovej sumy 110 a bez ohľadu na to, či predstavuje i/w pred­
davkovanej základnej sumy 100 s, alebo prebytok 10 a: nad ňou. Zá­
kladná suma a suma prírastku, kapitál a suma prebytku môžu sa
Preto vyjadriť ako zlomky celkovej sumy; v našom príklade tvorí
40
 52

1. oddiel “V" základnú sumu čiže kapitál a V“ sumu prebytku. Preto realizo­
Metamorfózy vaný kapitál vo svojom peňažnom vyjadrení vystupuje tu, na konci
kapitálu svojho procesu, v takomto bezobsažnom vyjadrení kapitálového
a ich kolobeh vztahu.
Pravda, plati to aj 0 T' (= T + t). Ale s tým rozdielom, že 1”,
v ktorom 'l' a t predstavujú tiež len pomerne časti hodnoty toho isté­
ho rovnorodého množstva tovaru, poukazuje na svoj pôvod vo V,
ktorého je '1" bezprostredným produktom, kým v P' ako forme po­
chádzajúcej bezprostredne z obehu, sa priamy vzťah k V stratil.
Bezobsažný rozdiel medzi základnou sumou a sumou prírastku,
obsiahnutý v P', pokial vyjadruje výsledok pohybu P . . . P', mizne,
len čo P' funguje znova aktívne ako peňažný kapitál a nefixujc sa
teda naOpak ako peňažné vyjadrenie zhodnoteného priemyselného
kapitálu. Kolobeh peňažného kapitálu sa nikdy nemôže začínal! 3 P'
(aj keď P' teraz funguje ako P), ale len 8 P; t. j. nemôže sa nikdy
začinat ako výraz kapitálového vztahu, ale len ako forma preddav­
kovania kapitálovej hodnoty. Len čo sa 500 6 preddavkuje znova
ako kapitál, aby sa odznova zhodnotilo, tvori týchto 500 s; výcho­
diskový bod, a nie bod návratu. Namiesto kapitálu 422 a: sa teraz
preddavkoval kapitál 500 C, preddavkovalo sa viac peňazí, viac ka­
pitálovej hodnoty ako predtým, ale vzťah medzi obidvoma súčasťami
odpadol, práve tak, ako pôvodne mohla ako kapitál fungovat suma
500 C, a nie suma 422 C.
Vystupovat ako P' nie je aktívnou funkciou peňažného kapitálu;
to, že peňažný kapitál vystupuje ako P', je naopak funkciou T'. Už
v jednoduchom obehu tovarov: 1) T, - P, 2) P - T2 funguje P ak­
tívne až v druhom akte, v P - T2; to, že vystupuje ako P, je len
výsledkom prvého aktu, vďaka ktorému vystupuje len ako preme­
nená forma T.. Pravda, kapitálový vzťah. obsiahnutý v P', vzťah
jednej jeho časti ako kapitálovej hodnoty k jeho druhej časti ako
k hodnotovému prírastku kapitálovej hodnoty, nadobúda funkčný
význam, ked sa P' pri ustavičnom opakovaní kolobehu P . . . P' štiepí
na dva obehy, na obeh kapitálu a obeh nadhodnoty, takže obidve
časti vykonávajú nielen kvantitatívne odlišné, ale i kvalitatívne roz­
dielne funkcie, P iné ako p. Ale forma P P', ked ju skúmame
samu osebe, nezahŕňa kapitalistovu spotrebu, ale výslovne len seba­
zhodnocovanie a akumuláciu, pokiaľ sa akumulácia vyjadruje pre­
dovšetkým v periodickom raste znova a znova preddavkovanćho
peňažného kapitálu.
Hoci ide o bezobsažnú formu kapitálu, predstavuje až P' = P + p
zároveň peňažný kapitál v jeho realizovanej forme, ako peniaze.
ktoré splodili peniaze. Ale tu si treba všimnúť rozdiel oproti funkcii

peňažného kapitálu v prvom štádiu, P - T < 5; . V tomto prvom

štádiu P obieha ako peniaze. Ako peňažný kapitál funguje len preto.
lebo len vo svojom peňažnom stave môže vykonávať funkciu peňazí.
premieňa( sa na prvky V, na Ps a vo, stojace oproti nemu ako tovary.
 53

V tomto akte obehu funguje P len ako peniaze; ale keďže ide o prvé 1. kapitola
štádium procesu, .ktorým prechádza kapitálová hodnota, je tento akt, Kolobeh
vd'aka špecifickej úžitkovej forme kupovaných tovarov Ps a Vp, peňažného kapitálu
zároveň funkciou peňažného kapitálu. Naproti tomu P', zložené 2 P,
kapitálovej hodnoty, a p, ňou vyrobenej nadhodnoty, vyjadruje
zhodnotenú kapitálovú hodnotu, cieľ a výsledok, funkciu celého
procesu kolobehu kapitálu. To, že P' vyjadruje tento výsledok v pe­
ňažnej forme ako realizovaný peňažný kapitál, nepramení z toho, že
je peňažnou formou kapitálu, peňažným kapitálom, ale naopak 2 to­
ho, že je peňažným kapitálom, kapitálom v peňažnej forme, z toho,
že v tejto forme kapitál proces začal, že sa preddavkoval v peňažnej
forme. Ako sme videli, spätná premena na peňažnú formu je funk­
ciou tovarového kapitálu T', a nie funkciou peňažného kapitálu.
A pokiaľ ide o rozdiel medzi P' a P, tento rozdiel (p) je len peňažnou
formou t, prírastku T; P' je = P + p iba preto, lebo T' bolo :7 T + t.
Tento rozdiel a vzťah kapitálovej hodnoty k nadhodnote, ktorú splo­
díla, existuje teda v T' a vyjadruje sa v ňom prv, ako sa kapitálová
hodnota a .nadhodnota premenia na P', na sumu peňazí, v ktorej
obidve hodnotové časti vystupujú jedna voči druhej samostatne, tak­
že ich možno použiť na samostatné, vzájomne odlišné funkcie.
P' je len výsledkom realizácie T'. Oboje, P' i T', predstavujú len
rôzne formy, tovarovú formu a peňažnú formu zhodnotenej 'kapitá­
lovej hodnoty, obidve majú spoločné to, že sú zhodnotenou kapitá­
lovou hodnotou. Obidve sú len realizovaným kapitálom, pretože tu
kapitálová hodnota existuje ako taká, spolu s nadhodnotou ako plo­
dom ňou získaným a od nej odlišným, aj keď sa tento vztah vyjad­
ruje iba v bezobsažnej forme vztahu dvoch častí jednej peňažnej
sumy alebo jednej tovarovej hodnoty. Ale ako výrazy kapitálu vo
vzťahu k nim vyrobenej nadhodnote a na .rozdiel od nej, teda ako
výrazy zhodnotenej hodnoty, sú P' a T' to isté a vyjadrujú to isté,
len v inej forme; .nelíšia sa ako peňažný kapitál a tovarový kapitál,
ale ako peniaze a tovar. Pokiaľ predstavujú zhodnotenú hodnotu.
kapitál, ktorý je činný ako kapitál, vyjadrujú len výsledok funkcie
výrobného kapitálu, jedinej funkcie, v ktorej kapitálová hodnota
plodi hodnotu. Pre P' i pre T' je spoločné to, že obidva, peňažný
kapitál í tovarový kapitál, sú spôsobmi existencie kapitálu. Prvý je
kapitálom v peňažnej forme, druhý kapitálom v tovarovej forme.
Preto špecifické funkcie, ktorými sa od seba odlišujú, nemôžu byť
ničím iným než rozdielom medzi funkciou peňazí a funkciou tovaru.
Tovarový kapitál ako priamy produkt kapitalistíckého výrobného
procesu tento svoj ,pôvod pripomína, a preto je vo svojej forme ra­
cionálnejši, menej bezobsažný ako peňažný kapitál, v ktorom je
každá stopa po tomto procese zahladená, ako vôbec v peniazoch
zaniká každá osobitosf úžitkovej formy tovaru. Bizarná forma P'
mizne preto len tam, kde samo P' funguje ako tovarový kapitál, kde
je bezprostredným produktom výrobného procesu, a nie premenenou
formou tohto produktu - teda vo výrobe samého peňažného ka­
 54

1. oddiel pitálu. Napriklad pri výrobe zlata by išlo o takýto vzorce: P - T <
Metamorfózy
kapitálu < 5; .. . V . . . P' (P + p), v ktorom P' figuruje ako tovarový pro.
a ich kolobeh dukt, lebo V dodáva viacej zlata, ako sa preddavkovaio na jeho vý.
robne prvky v prvom P, v peňažnom kapitáli. Mizne tu teda iracio­
náinost výrazu P P' (P + p), v ktorom sa jedna čast peňažnej
sumy javi ako matka inej časti tej istej peňažnej sumy.

IV.
Celkový kolobeh
Videli sme, že proces obehu sa po uplynutí svojej prvej fázy,

P - T < 5; , preruši výrobou V. v ktorej sa tovary Ps a Vp, kúpené

na trhu. spotrebúvajú ako látkové a hodnotová súčasti výrobného
kapitálu; produktom tejto spotreby je látkovo a hodnotovo zmenený
nový tovar, '1". Prerušený proces obehu, P - T, sa musí d0plnii
fázou T - P. Ale ako nositeľ tejto druhej a záverečnej fázy obehu
sa objavuje T', tovar, ktorý sa látkovo a hodnotovo odlišuje od pr­
veho T. Postupnost obehu sa teda znázorňuje takto: 1) P - T::
2) T', - P', kde sa v druhej fáze namiesto prvého tovaru T, pod­
strkuje iný tovar, T'z, ktorý má vyššiu hodnotu a odlišnú úžitkovú
formu, a to sa deje počas prerušenia obehu spôsobenćho funkciou V,
výrobou '1" z prvkov '1' ako foriem existencie výrobného kapitálu V.
Naproti tomu prvá javová forma, v ktorej sme sa stretli s kapitá­
lom (i. kniha, 4. kap., 1), P - T - P' (rozčlenená na: 1) P - T,;
2) T, - P'), ukazuje ten istý tovar dvakrát. Je to aj v jednom aj
v druhom pripade ten istý tovar, na ktorý sa v prvej fáze premieňajú
peniaze a ktorý sa v druhej fáze premieňa opäť na viacej peňazí.
Napriek tejto podstatnej odlišnosti majú obidva obehy spoločné to.
že v ich prvej fáze sa peniaze premieňajú na tovar a v druhej fáze
tovar na peniaze, takže peniaze vydané v prvej fáze plynú v druhej
zasa spát. Obidva obehy majú spoločný jednak tento spätný prúd
peňazi k ich východiskovćmu bodu, jednak prebytok tých peňazí.
ktoré prúdia späť, nad tými, ktoré sa preddavkovali. Potial sa uka­
zuje, že vo všeobecnomvzorci P - T - P' je obsiahnuté,aj P - 'l'
... T' - P'.
Z toho ďalej vyplýva, že v obidvoch metamorfózach P -- 'l'
a '1" - P', ktoré patria do obehu. proti sebe vždy stoja a navzájom
sa nahrádzajú rovnako velke, súčasne existujúce hodnoty. Zmena
hodnoty prináleži jedine metamorfóze V, výrobnćmu procesu, ktori
sa takto javí ako reálna metamorfóza kapitálu, na rozdiel od čisto
iormáinych metamorfóz obehu.
Preskúmajme teraz celkový pohyb P - T . . . V . . . T' . . . P' alebo

jehoexpiicitnú
ionnuP-T<5;...V...T' (T+t)-P' (P-ł-p).
 55

Kapitál tu vystupuje ako hodnota, ktorá prechádza radom vzájomne 1. kapitola

súvisiacich a navzájom podmienených premien, radom metamorfóz, Kolobeh
ktoré tvoria práve toľko fáz alebo štádii celého procesu. Dve z tých­ peňažného kapitálu
to fáz patria do sféry obehu, jedna do sféry výroby. V každej z tých­
to fáz je kapitálová hodnota v rozdielnej podobe, ktorej zodpovedá
rozdielna, špeciálna funkcia. V tomto pohybe sa preddavkovaná
hodnota nielen zachováva, ale aj rastie, zväčšuje svoju veľkost. Na­
pokon v konečnom štádiu sa vracia do tej istej formy, v ktorej vy­
stupovala na začiatku celého procesu. Preto je tento proces ako celok
procesom kolobehu.
Obidve formy, ktoré kapitálová hodnota nadobúda v štádiách
svojho obehu, sú formy peňažného kapitálu a tovarooého kapitálu;
forma, 'ktorá prináleži výrobnému štádiu, je forma výrobného kapi­
tálu. Kapitál, ktorý v priebehu svojho celkového kolobehu nadobúda
a zasa zhadzuje tieto formy a v každej z nich vykonáva funkciu,
ktorá jej zodpovedá, je priemyselný kapitál - pričom prívlastok
priemyselný tu má ten zmysel, že zahŕňa každé odvetvie výroby,
ktoré je organizované po kapitalisticky.
Ako peňažný kapitál, tovarový kapitál a výrobný kapitál sa tu
teda neoznačujú samostatné druhy kapitálu, ktorých funkcie tvoria
zároveň obsah samostatných a navzájom oddelených odvetví podni­
kania. Takto sa tu označujú iba osobitné funkčné formy priemysel­
ného kapitálu, ktorý postupne nadobúda všetky tri formy.
Kolobeh kapitálu prebieha normálne iba dovtedy, kým jeho rôzne
fázy prechádzajú jedna do druhej bez viaznutia. Ak kapitál uviazne
v prvej fáze, P - T, stuhne peňažný kapitál na poklad; ak uviazne
vo fáze výroby, ležia na jednej strane výrobné prostriedky nevyužité,
kým na druhej strane pracovná sila ostáva nezamestnaná; ak peňažný
kapitál uviazne v poslednej fáze, T' - P', zahatávajú nahromadené
nepredajné tovary prúd obehu.
Na druhej strane je v povahe veci, že sám kolobeh podmieňuje,
aby sa kapitál v určitých lehotách ustálil v jednotlivých úsekoch
kolobehu. V každej zo svojich fáz je priemyselný kapitál viazaný na
určitú formu, ako peňažný kapitál, výrobný kapitál, tovarovy' kapitál.
Až keď vykonal funkciu zodpovedajúcu svojej príslušnej forme,
nadobúda takú formu, v ktorej môže vstúpiť do novej fázy svojej
premeny. Aby sme to objasnili, predpokladali sme v našom príklade,
že kapitálová hodnota množstva tovarov vyrobeného v štádiu výroby
sa rovná celkovej sume hodnoty, ktorá sa pôvodne preddavkovala
ako peniaze, inými slovami, že celá kapitálová hodnota preddavko­
vaná ako peniaze prechádza naraz z jedného štádia do nasledujú­
ceho. Videli sme však (I. kniha, 6. kap.), že jedna časť konštantného
kapitálu, pracovné prostriedky vo vlastnom zmysle (napriklad stro­
je), slúžia vždy odznova vo väčšom alebo menšom počte Opakovani
ty'ch istých výrobných procesov, a preto aj odovzdávajú svoju hod­
notu výrobku iba po častiach. Neskôr sa ukáže, ako táto okolnosf
modifikuje proces kolobehu kapitálu. Tu postačí toto: v našom pri­
klade obsahovala hodnota výrobného kapitálu = 422 6 iba priemer­
 56

i. oddiel ne kalkulovanć opotrebenie továrenských budov, strojov atd., teda

Metamorfózy iba tú časťhodnoty, ktorí: pri premene 10 600 libier bavlny na 10 000
kapitálu libier priadze prenášajú na túto priadzu, na produkt šesťdesiathodi­
a ich kolobeh noveho týždennćho procesu spriadania. Preto vo výrobných pro­
striedkoch, na ktoré sa premenil preddavkovaný konštantný kapitál
372 i:. figurovali aj pracovné prostriedky, budovy, stroje atd. tak,
ako keby sa na trhu iba prenajali za týždennú splátku. To však na
veci nič nemení. Potrebujeme len vynásobiť množstvo priadze vy­
robene za týždeň - 10 000 libier - počtom týždňov rozpočítaných
na istý počet rokov, aby sa na priadzu preniesla celá hodnota pra­
covných prostriedkov, ktoré sa kúpili a v -tomto čase spotrebovaii.
Potom je jasné, že preddavkovaný peňažný kapitál sa najprv musi
premeniťna tieto prostriedky, a teda vystúpiť z prvého štádia P - T,
a až potom môže fungovať ako výrobný kapitál V. Práve tak je
v našom príklade jasné, že kapitálová hodnota v sume 422 a, pri­
vtelená k priadzi počas procesu spriadania, nemôže vstúpiť do fázy
obehu T' - P' ako súčasťhodnoty 10 000 libier priadze prv, ako sa
priadza dohotovi. Priadza sa nemôže predať, kým nie je spradená.
Výrobok V sa vo všeobecnom vzorci pokladá za materiáan vec,
ktorá sa líši od prvkov výrobného kapitálu, ako predmet, ktorý má
od výrobného procesu oddelenú existenciu a úžitkovú formu odlišnú
od výrobných prvkov. A to je vždy tak, ked výsledok výrobného
procesu vystupuje ako vec, dokonca aj tam, »kdečasť produktu vstu­
puje znova do obnovenej výroby ako jej prvok. Tak slúži obilie
svojej vlastnej výrobe ako osivo; ale produkt pozostáva len z obilia
a má teda podobu odlišnú od výrobných prvkov, ktoré sa použili
spolu s nim - pracovnej sily, nástrojov, hnojiva. Existujú však samo­
statné odvetvia priemyslu, v ktorých produkt výrobného procesu
nie je novým predmetným výrobkom, nie je tovarom. Z nich je eko­
nomicky dôležitá len oblasť komunikácii, či už ide o vlastnú dopravu
tovarov a ludi, alebo len o prenášanie správ, listov, telegramov atd.
A. Cuprov“ o tom hovori:
„Továrnik môže najprv vyrobiť výrobky a potom pre ne hladať spotrebiteľov'

[keď mu výrobok vypadne z výrobného procesu ako dohotovený,

prechádza do obehu ako tovar oddelený od výrobného procesu).
„Výroba a spotreba sa tak javia ako dva akty, oddelene v priestore a čase:
ale v dopravnom priemysle, ktorý nevytvára nove výrobky, ale len premiestňuje
ludi a veci. tieto dva akty spolu splývajú; služby železnice' Ipremiestňovaniei
..sa spotrebúvajú v tom istom okamihu. v ktorom sa vyrábajú. Preto sa oblasť.
v ktorej železnice môžu hladať odbyt pre svoje služby, rozprestiera nanajvýš
na so vierst' (33 km) ..po obidvoch stranách trate'

Ci sa prepravujú ľudia. či tovary, výsledkom je zmena miesta

ich pobytu, napriklad že priadza je teraz v Indii, a nie v Anglicku.
kde sa vyrobila.

' A. liynpos, Xenauoąopomloe xoaañcrso, Mocxsa 1875, cm. 69, 70.

 57

Lenže to, čo dopravný priemysel predáva, je samo premiestňova­ 1. kapitola

nie. Vytvorený úžitkový efekt je nerozlučne spojený s procesom do­ Kolobeh peňažného
pravy, t. j. s výrobným procesom v dopravnom priemysle. Ľudia kapitálu
a tovar cestujú spolu s dopravným prostriedkom, ktorého cesta, pre­
miestňovanie, tvori práve výrobný proces, uskutočňovaný týmto
dopravným prostriedkom. Úžitkový efekt možno spotrebúvaf len
počas výrobného procesu; úžitkový efekt tu neexistuje ako úžitková
vec, ktorá sa odlišuje od tohto procesu a :ktorá až potom, keď sa
vyrobila, funguje ako predmet obchodu, obieha ako tovar. Ale vý­
menná hodnota tohto úžitkového efektu je, ako u každého iného
tovaru, určená hodnotou výrobných prvkov, ktoré sa naň spotrebo­
vali (pracovnej sily a výrobných prostriedkov), plus nadhodnotou
vytvorenou nadprácou robotnikov zamestnaných v dopravnom prie­
mysle. Aj čo sa týka jeho spotreby, nelíši .sa tento úžitkový efekt
od iných tovarov. Ak sa spotrebúva individuálne, jeho hodnota sa
spotrebou stráca; ak sa spotrebúva výrobne, tak, že sám tento úžit­
kový efekt predstavuje štádium výroby dopravovaného tovaru, pre­
náša sa jeho hodnota ako dodatočná hodnota na samotný tovar.

Vzorecpre dopravnýpriemyselby teda bol P - '1'< . . . V- P',

pretože sa platí a spotrebúva sám proces výroby, a nie produkt,
ktorý sa od neho dá oddeliť. Podľa toho 'má tento vzorec takmer
presne tú istú formu ako vzorec pre výrobu drahých kovov, ibaže
P' je tu premenenou formou úžitkového efektu vytvoreného počas
výrobného procesu, a nie naturálnou formou zlata alebo striebra.
ktoré sa počas tohto procesu vyťažilo a z neho vypadlo.
Priemyselný kapitál je jediným spôsobom existencie kapitálu,
v .ktorom funkciou kapitálu nie je len prisvojovanie nadhodnoty,
resp. nadproduktu, ale aj jej tvorba. Preto priemyselný kapitál pred­
pokladá kapitalistický charakter výroby; v jeho existencii je zahrnutá
existencia triedneho protikladu medzi kapitalistami a námezdnými
robotníkmi. V tej miere, v akej sa zmocñuje spoločenskej výroby.
nastáva 'prevrat v technike a v spoločenskej organizácii pracovného
procesu a tým aj v ekonomicko-historiokom type spoločnosti. Ine'
druhy kapitálu, ktoré sa objavovali pred ním v zaniknutých alebo
zanikajúcich spoločenských výrobných pomeroch, sa mu nielen pod­
riad ujú a menia mechanizmus svojich funkcii tak, ako to zodpovedá
priemyselnému kapitálu, ale sa aj pohybujú už len na jeho základe,
a preto žijú a umierajú, stoja a padajú spolu s týmto základom. Pe­
ňažný kapitál a tovarový kapitál, pokiaľ vystupujú svojimi funkciami 4
ako nositele jednotlivých odvetví podnikania popri priemyselnom
kapitáli, predstavujú už len spoločenskou deľbou práce osamostatne­
né a jednostranne rozvinutć spôsoby existencie rôznych funkčných
foriem, ktoré priemyselný kapitál vo sfére obehu hneď prijíma, hned'
zhadzuje.
Kolobeh P. . . P' sa na jednej strane prepletá so všeobecným obe­
hom tovarov, vychádza z neho a vstupuje do neho a tvori jeho časť.
Na druhej strane tvori pre individuálneho kapitalistu vlastný samo­
 58

1. oddiel statný pohyb kapitálovej hodnoty, pohyb, ktorý sa sčasti odohráva

Metamorfózy vnútri všeobecného obehu tovarov, sčasti mimo neho, ale vždy si
kapitálu zachováva svoj samostatný charakter. Po prvé tým, že obidve jeho
a ich kolobeh fázy, ktoré prebiehajú vo sfére obehu, P - T a T' - P', majú funkč­
ne určený charakter ako fázy pohybu kapitálu; v P - T je T látkovc
určené ako pracovná sila a výrobné prostriedky; v T' - P' sa reali­
zuje kapitálová hodnota + nadhodnota. Po druhé výrobný proces,
V, zahŕňa výrobnú spotrebu. Po tretie návrat peňazí do ich východiso
kového bodu robi z pohybu P P' kolobeh, ktorý sa sám v sebe
uzatvára.
Na jednej strane teda každý individuálny kapitál v obidvoch polo­
vlclachsvojho obehu P - T a T' - P' tvori hybnú silu všeobecného
obehu tovarov, v ktorom funguje alebo je vpletený buď ako peniaze
alebo ako tovar, takže sám tvori článok vo všeobecnom rade meta­
morfóz sveta tovarov. Na druhej strane opisuje v rámci všeobecného
obehu svoj vlastný samostatný kolobeh, v ktorom sféra výroby tvori
prechodné štádium a v ktorom sa vracia do svojho východiskovćho
bodu v tej istej forme, v ktorej ho opustil. Vo svojom vlastnom kolo­
behu, ktorý zahŕňa jeho reálnu metamorfózu vo výrobnom procese,
meni kapitál zároveň velkosť svojej hodnoty. Nevracia sa späť jed­
noducho ako peňažná hodnota. 'ale ako taká peňažná hodnota, ktorá
sa zváčšila, vzrástla.
Napokon,keď skúmameP - T V T' - P' ako osobitnú
formu procesu kolobehu kapitálu popri jeho .iných formách, ktoré
preskúmame neskôr, je pre ňu príznačné toto:
i. Javi sa ako kolobeh peňažného kapitálu, lebo východiskový bod
a bod návratu v celom procese tvori priemyselný kapitál vo svojej
peňažnej forme, ako peňažný kapitál. Sám tento vzorec vyjadruje.
že peniaze sa tu nevydávajú ako peniaze, ale sa len preddavkujú, že
sú teda len peňažnou formou kapitálu, peňažným kapitálom. Tento
vzorec vyjadruje ďalej to, že určujúclm samoúčelom pohybu je tu
výmenná hodnota, nie úžitková hodnota. Práve preto, že peňažná
podoba hodnoty je jej samostatnou, hmatatelnou javovou formou,
forma obehu P P', ktorej východisko a záver tvoria skutočné
peniaze, vyjadruje najhmatateinejšie hybný motív kapitalistickej
výroby, robenie peňazí. Pre robenie peňazí je výrobný proces len
nevyhnutným sprostredkujúcim článkom, nevyhnutným zlom. [Preto
sa všetkých národov s kapitalistickým spôsobom výroby zmocňuje
z času na čas ošiai robit peniaze bez sprostredkovania výrobným
procesom]
2. Výrobné štádium, funkcia V, tvori v tomto kolobehu prerušenie
medzi dvoma fázami obehu P - T . . . T' - P', ktoré zasa iba spro­
stredkúvajú jednoduchý obeh P - T - P'. Výrobný proces sa v sa­
mej forme procesu kolobehu javi formálne a výslovne ako to, čím
v kapitalistickej výrobe je, iba ako prostriedok zhodnocovania pred­
davkovanej hodnoty, a tak sa obohacovanie ako také javí ako samo­
účei výroby.
3. Kedže poradie fáz kolobehu sa začína aktom P - T, je druhým
 59

článkom obehu akt T' - P' ,-východiskom je teda P, peňažný kapitál, 1. kapitola
ktorý sa má zhodnotiť, a záverom P', zhodnotený peňažný kapitál Kolobeh peňažného
P + p, v ktorom P figuruje ako realizovaný kapitál popri svojom kapitálu
výhonku p. Tým sa kolobeh P odlišuje od obidvoch ostatných kolo­
behov, od kolobehu V a kolobehu 7", a to v dvojakom ohľade. Na
jednej strane tým, že obidva krajne členy majú peňažnú formu; pe­
niaze sú však samostatnou hmatateľnou formou existencie hodnoty,
hodnotou výrobku v jej samostatnej hodnotovej forme, v ktorej je
zahladená každá stopa po úžitkovej hodnote tovarov. Na druhej
strane forma V . . . V sa nemusí premeniť na V . . . V' (V + 0), a vo
forme T' T' nevian medzi obidvoma krajnýmí členmi vôbec
nijaký rozdiel v hodnote. - Pre vzorecP P' je teda charakte­
ristické na jednej strane to, že východisko tvori kapitálová hodnota
a návrat zhodnotená kapitálová hodnota, takže sa preddavkovanie
kapitálovej hodnoty javí ako prostriedok a zhodnotená kapitálová
hodnota ako cieľ celej operácie; na druhej strane to, že tento vzťah
je vyjadrený v peňažnej forme, v samostatnej forme hodnoty, a preto
sa peňažný kapitál vyjadruje ako peniaze, ktoré plodia peniaze.
Výroba nadhodnoty 'hodnotou nepredstavuje len alfu a omegu pro­
cesu, ale je výslovne vyjadrená v blyštiacej sa forme peňazí.
4. Keďže P', realizovaný peňažný kapitál ako výsledok T' - P',
doplňujúcej a záverečnej fázy P - T, je absolútne v tej istej forme,
v ktorej začal svoj prvý kolobeh, môže, len čo z neho vyjde, začať
odznova ten istý kolobeh ako zväčšený (akumulovaný) peňažný ka­
pitál: P' = P + p; prinajmenšomP P' nevyjadruje,že sa pri T
opakovaní kolobehu obeh p oddeľuje od obehu P. Kolobeh peňaž-q
ného kapitálu, pozorovaný vo svojej jednorazovej podobe, z hľadiska
formy, vyjadruje preto len proces zhodnocovanía a akumulácíe.

Spotrebaje v ňom vyjadrenáaktom P - T < len ako výrobná

spotreba, 'len ona je zahrnutá v tomto kolobehu individuálneho ka­
pitálu. P - Ps je z hľadiskarobotnika Ps - P alebo T - P; je teda
prvou fázou obehu, ktorý sprostredkúva jeho osobnú spotrebu:
Ps - P - T (životné prostriedky). Druhá fáza, P -- T, už nepatrí
do kolobehu individuálneho kapitálu; ale tento kolobeh tvorí jej
úvod, predpokladá ju, lebo na to, aby robotník bol pre kapitalistu
vždy na trhu ako materiál na vykorisťovanie, musí robotník predo­
všetkým žiť, a teda udržiavať sa osobnou spotrebou. Ale aj sama
táto spotreba sa tu predpokladá len ako podmienka výrobnej spo­
treby pracovnej sily kapitálom, teda tiež len potial', pokiaľ sa ro­
_botník svojou osobnou spotrebou udržiava a reprodukuje ako prac
covná sila. A Vp, vlastné tovary, ktoré vchádzajú do tohto kolobehu,
tvoria len potravu pre výrobnú spotrebu. Akt Ps -- P sprostredkúva
robotnikovu osobnú spotrebu, premenu životných prostriedkov na
jeho mäso a krv. Pravda, musí tu byť aj kapitalista, ktorý teda musi
tiež žiť a spotrebúvať, aby mohol fungovať ako kapitalista. Na to by
mu vlastne stačilo, keby spotrebúval iba toľko akorobotník, a preto
sa v tejto forme procesu obehu viac ani neprcdpokladáJFormálne
 60

1. oddiel nie je vyjadrené ani to, pretože na konci vzorca jc P', teda výsledok,
Metamorfózy ktorý môže ihned znova fungovat ako zväčšený peňažný kapitál.
kapitálu 4 V 1" - P' je priamo obsiahnutý predaj 7”; ale T' - P', predaj na
a ich kolobeh jednej strane, je na druhej strane P - T, kúpou, a tovar sa kupuje
nakoniec len pre svoju úžitkovú hodnotu, na to, aby (Odhliadnuc od
medzipredajov) vošiel do procesu spotreby, či už ide, podľa povahy
kúpeného predmetu, 0 osobnú alebo o výrobnú spotrebu. Ale táto
spotreba nevchádza do kolobehu individuálneho kapitálu, ktorého
produktom je T'; tento produkt vypadáva z daného kolobehu práve
ako tovar, ktorý sa má predať. '1" je výslovne určené pre cudziu spo­
trebu. Preto nachádzame u vyznavačov merkantilistického systému
(ktorý sa zakladá na vzorci P - T . . . V . . . T' - P') veľmi obšírne
kázne o tom, že jednotlivý kapitalista musí spotrebúvat len toľko ako
robotník, že kapitalistický národ musi spotrebu svojich tovarov a vô­
bec spotrebný proces prenechat iným, hlúpejším návodom, a vziat si
naproti tomu za svoju životnú úlohu výrobnú spotrebu. Tieto kázne
pripomínajú často formou i obsahom podobné asketické napomínania
cirkevných otcov.

Proces kolobehu kapitálu je teda jednotou obehu a výroby, za­

hŕňajedno i druhé. Kedže obidve fázy, P - T a T' - P', sú aktami
obehu, tvori obeh kapitálu časť všeobecného obehu tovarov. Ale
ako funkčne určené úseky, štádia v kolobehu kapitálu, ktorý nepatrí
len do sféry obehu, ale aj do sféry výroby, vykonáva kapitál vnútri
všeobecného obehu tovarov svoj vlastný kolobeh. Všeobecný obeh
tovarov mu v prvom štádiu slúži na to, aby nadobudol takú podobu.
v ktorej môže fungovat ako výrobný kapitál; v druhom štádiu na to,
'° v prvom nemeckom aby sa zbaví] funkcie tovaru", v ktorej nemôže svoj kolobeh obno­
vydaní: formy tovaru vit, a zároveň na to, aby sa mu vytvorila možnosť oddeliť svoj vlastný
kolobeh kapitálu od obehu nadhodnoty, ktorá k nemu pribudla.
Kolobeh peňažného kapitálu je teda najjednostrannejšou, a preto
najvýraznejšou a najcharakteristickejšou javovou formou kolobehu
priemyselného kapitálu, ktorého cieľ a hybný motív - zhodnoco­
vanie hodnoty, robenie peňazí a akumulácía, tu priamo .bije do očí
(kupovat, aby sa predávalo drahšie). Tým, že prvou fázou je P - T,
vychádza najavo aj to, že súčasti výrobného kapitálu .pochádzajú
z trhu tovarov, a vôbec to, že kapitalistický výrobný proces je pod­
mienený obehom, obchodom. Kolobeh peňažného kapitálu, to nie je
len výroba tovaru; kolobeh peňažného kapitálu vzniká len prostred­
níctvom obehu, predpokladá obeh. To je dané už tým, že forma P,
ktorá prináleži obehu, vystupuje ako prvá a čistá forma preddav­
kovanej kapitálovej hodnoty, kým pri obidvoch druhých formách
kolobehu to tak nie je.
Kolobeh peňažného kapitálu ostáva vždy všeobecným vyjadrením
priemyselného kapitálu po tej stránke, že vždy zahŕňa zhodnotenie
preddavkovanej hodnoty. Vo V V vystupuje peňažné vyjadrenie
kapitálu len ako cena výrobných prvkov, teda len ako taká hodnota.
 61

ktorá sa vyjadruje ako počítacíe peniaze. a v takejto forme sa za­ 1. kapitola

chytáva v účtovníctve. Kolobeb peňažného
Osobitnou formou kolobehu priemyselného kapitálu sa P P' kapitálu
stáva vtedy, ked sa novonastupujúci kapitál preddavkuje najprv ako
peniaze a potom sa v tej istej forme zasa stlahne, či už preto, že
prechádza z jedného odvetvia podnikania do iného. alebo preto, že
daný priemyselný kapitál zanecháva podnikanie. V tom je zahrnuté
aj to, že nadhodnota, ktorá sa najprv preddavkuje v peňažnej forme.
funguje ako kapitál, a to sa najvýraznejšie prejavuje vtedy, ked fun­
guje v inom podnikaní než v tom, z ktorého pochádza. P . . . P' môže
byť prvým kolobehom nejakého kapitálu; môže byť posledným kolo­
behom; môže platiť ako forma celkového spoločenského kapitálu;
je to forma kapitálu, ktorý sa vkladá ako nový kapitál, bez ohľadu
na to, či ide o novoakumulovaný kapitál v peňažnej forme alebo
o starý kapitál, ktorý sa premieňa celý na peniaze, aby sa dal preniesť
z jedného výrobného odvetvia do druhého.
Ako forma, ktorá je vždy zahrnutá vo všetkých kolobehoch, vyko­
náva peňažný kapitál tento kolobeh práve pre tú časťkapitálu, ktorá
vyrába nadhodnotu, pre variabilný kapitál. Normálnou formou pred­
davkovania mzdy je platenie v peniazoch; tento proces sa musí vždy
obnovovať v kratších termínoch, lebo robotník žije z ruky do úst.
Preto musí kapitalista vystupovať voči robotníkovi ustavične ako
peňažný kapitalista a jeho kapitál ako peňažný kapitál. Tu, na roz­
diel od kúpy výrobných prostriedkov a predaja vyrobených tovarov,
nemá miesto priame alebo nepriame vyrovnávanie (tak, že väčšie
množstvo peňažného kapitálu figuruje fakticky len vo forme tovarov,
peniaze figurujú len vo forme počítacích peňazí a napokon ich ho~
tovosť slúži len na vyrovnávanie bilancií). Na druhej strane vydáva
kapitalista časťnadbodnoty plynúcej z variabilného kapitálu na svoju
osobnú spotrebu, ktorá patri do maloobchodu, a' vydáva ju. bez
ohľadu na možné okíuky, v hotovosti, v peňažnej forme nadhodnoty.
Ci je táto časť nadhodnoty väčšia alebo menšia, to na veci nič ne­
mení. Variabilný kapitál sa stále odznova objavuje ako peňažný
kapitál, ktorý sa vynakladá na mzdu (P - Ps), a p ako nadhodnota,
ktorá sa vydáva na úhradu osobných potrieb kapitalistu. Tak sa
P ako preddavkovaná variabilná kapitálová hodnota a p ako jeho
prírastok musia udržovať v peňažnej forme, aby sa v takejto forme
mohli vydávať.
VzorecP-T...V...T'-P'svýslodkomP'=P+PICSVO'
jou formou klamlivý, má iluzórny charakter, prameniacl z toho. že
preddavkovaná a zhodnotená hodnota existujú vo svojej ekvivalent­
nej forme, v peniazoch. Dôraz nie je na :hodnotení hodnoty, ale na
Peňažnej forme tohto procesu, na tom, že sa nakoniec z obehu odo­
berá viac hodnoty než sa pôvodne preddavkovalo. teda na rozmno­
žení množstva zlata a striebra patriaceho kapitalistovi. Takzvaný
monetárny systém je len vyjadrením bezobsažnejformy P - T - P'.
vyjadrením takého pohybu, ktorý prebieha výlučne v obehu, a preto
vie obidva akty: 1) P - '1' a 2) T' - P' vysvetliť len tak. že 1' sa
 62

i. oddiel v druhom akte predáva nad svoju hodnotu, a preto odoberá z obehu
Metamorfózy viac peňazí. než sa doň vložilo jeho kúpou. Naproti tomu akt
kapitálu P - T . .. V T' - P'. ustálenýako výlučnáforma. tvorí základ
a ich kolobeh rozvinutcjšíeho merkantilistickćho systému. v ktorom ako nevyhnut­
ný prvok nevystupuje len obeh tovarov, ale aj ich výroba.
lluzórnýcharaktervzorcaP - T V . .. T' - P' a jemu zod­
povedajúca iluzórna interpretácia sa objavujú, len čo sa táto forma
íixuje ako jednorazová. nie ako plynulá, neustále sa obnovujúca;
teda len čo neplatí ako jedna z foriem kolobehu, ale ako jeho výlučná
forma. Ale táto forma sama poukazuje na iné formy.
Po prvé celý tento kolobeh predpokladá kapitalistický charakter
výrobného procesu. a preto ako svoj základ predpokladá tento vý­
robný proces aj so špecifickým stavom spoločnosti, ktorý je nim

podmienený.P - T ==P - T < 5; ; ale P - Ps predpokladá ná­

mezdnćho robotníka a teda výrobné prostriedky ako časť výrobného
kapitálu. teda aj pracovný a zhodnocovací proces, výrobný proces
už ako funkciu kapitálu. „
Po druhé: ked' sa P . . . P' opakuje, ukazuje sa. že návrat k peňaž­
nej forme je práve taký prchavý ako peňažná forma v prvom štádiu.
P - T zaniká. aby sa uvoľnilo miesto pre V. Aj ustavične opakovaný
preddavok v peniazoch. aj jeho ustavičný návrat v podobe peňazí sa
javia len ako prchave momenty v kolobehu.
PO tretie:
4__
___
P-T...V...T'-P'.P-T...V...T'-P'.P-T...V.ĺ..atď.
ř Ť .J
Už pri druhom opakovaní kolobehu sa objavuje kolobeh V
.. . T' - P'. P a T . . . V. prv ako sa skončil druhý kolobeh P, a tak
sa všetky dalšie kolobehy môžu pozorovat vo forme V T' -­
- P - T . .. V. takže P - T ako prvá fáza prvého kolobehutvori
iba prechodnú prípravu neustále sa opakujúceho kolobehu výrob­
nćho kapitálu. ako to aj zodpovedá skutočnosti pri takom priemy­
selnom kapitáii, ktorý sa vkladá vo forme peňažného kapitálu po
prvýkrát.
Na druhej strane, prv ako sa dokončí druhý kolobeh V, prebehol
už prvýkolobehT' - P'. P - T V T' (skráteneT' . .. T'),
kolobeh tovaroveho kapitálu. Tak obsahuje prvá forma už obidve
ďalšie formy, a tak mizne peňažná forma. pokiaľ nie je len vyjad­
rením hodnoty. lež vyjadrenim hodnoty v ekvivalentnej forme, v pe­
niazoch.
Napokon: ked vezmeme nejaký novonastupujúci jednotlivý kapi­
tál. ktorý Oplsujekolobeh P - T . . . V . .. T' - P' po prvýkrát, je
P - T prípravnou fázou, predchodcom prvého výrobného procesu.
ktorým tento jednotlivý kapitál prechádza Preto fáza P - T nie je
daná apriorne. ale je skôr daná alebo podmienená výrobnýmpro­
eesom. Platí to však len pre tento jednotlivý kapitál. Všeobecnou
 63

formou kolobehu priemyselného kapitálu, pokiaľ sa predpokladá 1. kapitola

Kapitalistický spôsob výroby, teda v takom stave spoločnosti, ktorý Kolobeh peňažného
určuje kapitalistická výroba, je kolobeh peňažného kapitálu. Kapi­ kapitálu
talistický výrobný proces sa preto predpokladá ako priusi', aj ked
nie v prvom kolobehu peňažného kapitálu pri takom priemyselnom l' skoršl
Kapitáli, ktorý sa vkladá ako nový, tak mimo neho; nepretržitá
existencia tohto výrobného procesu predpokladá ustavične obnovo­
vanie kolobehu V . . . V. Sám tento predpoklad vystupuje už v prvom

štádiu v P - '1'< , kedže na jednej strane toto štádiumpred­

pokladá existenciu triedy námezdných robotnikov a keďže na druhej
strane to, čo je pre toho, kto kupuje výrobné prostriedky, prvým
štádiom P .- T, je pre toho, kto ich predáva, T' - P', pričomsa
v T' predpokladá tovarový kapitál, teda sám tovar ako výsledok
kapitalistickej výroby, a tým sa predpokladá funkcia výrobného ka­
pitálu.
 64

Druhá Kolobeh
kapitola
výrobného kapitálu

Kolobehvýrobného kapitálu má všeobecný vzorec: V T' ­

- P' - T V. Tento kolobeh znamená periodické Obnovovanie
funkcie výrobného kapitálu, teda jeho reprodukciu, čiže jeho výrobný
proces ako proces reprodukcie vzhľadom na zhodnocovanie; nielen
výrobu nadhodnoty, ale jej periodickú reprodukciu; funkciu priemy­
selného kapitálu, ktorý je vo svojej výrobnej forme, nie ako jedno­
razovú, ale ako periodicky sa opakujúcu funkciu, takže opätovný
začiatok je daný už samým východiskovým bodom. Časť T' môže
(v istých prípadoch, v istých odvetviach vkladania priemyselného
kapitálu) bezprostredne vchádzať znova ako výrobný prostriedok do
toho istého pracovného procesu, z ktorého vyšla ako tovar; tým sa
len ušetrí premena jej hodnoty na skutočné peniaze alebo peňažné
znaky, čiže táto hodnota nadobudne samostatné vyjadrenie len v po­
dobe počítacích peňazí. Táto časť hodnoty nevchádza do obehu. Tak
vchádzajú do výrobného procesu hodnoty, ktoré nevchádzajú do
obežného procesu. To isté plati o tej časti T', ktorú 'kapitalista spo­
trebúva in natura ako časť nadproduktu. To je však pre kapitalis­
tickú výrobu nepodstatné a zasluhuje si povšimnutie nanajvýš v poľ­
nohospodárstve.
Pn' tejto forme sú hneď nápadné dve veci.
Po prvé. Kým v prvej forme P . .. P' výrobný proces - funkcia
V - prerušuje obeh peňažného kapitálu a javí sa len ako sprostred­
kovateľmedzi obidvoma fázami obehu, P - T a T' - P', tvorí tu
celý obežný proces priemyselného kapitálu, celý jeho pohyb vo fáze
obehu, íba prerušenie a teda iba sprostredkovanie medzi výrobným
kfWitálom, ktorým sa tento kolobeh ako svojím prvým členom za­
čma. aj sa ním ako posledným členom v tej istej forme, teda VO
forme svojho opätovného začiatku, končí. Obeh vo vlastnom zmysle
tu vystupuje len ako sprostredkovanie periodicky obnovovanej a vd a­
ka obnovovaniu nepretržitej reprodukcie.
Po druhé. Celý obeh sa prejavuje v protikladnej forme voči tel
 65

forme, ktorú má v kolobehu peňažného kapitálu. Bol tam. keď ne­ 2. kapitola
prihliadamek veľkostihodnoty. P - T - P (P - 1'. T - P).-je aj Kolobeh výrobného
tu, zasa bez prihliadania na veľkosťhodnoty, T - P - T (1' - P. kapitálu
P - T), takže ide o formu jednoduchého obehu tovarov.

I.
Jednoduchá reprodukcia
Preskúmajmeteda najprv proces T' - P' - '1'.ktorý prebieha vo
sfére obehu medzi dvoma krajnýml členmi V . . . V.
Východiskom tohto obehu je tovarový kapitál: T' z: T + t =­
= V + t. Funkclu tovarového kapitálu T' - P' (realizáciukapitálo­
vej hodnoty = V, ktorá je v ňom obsiahnutá a teraz existuje ako
súčasť tovaru '1'. ako aj realizáciu nadhodnoty, ktorá je v ňom ob- .
siahnutá a teraz existuje s hodnotou t ako súčasť toho istého množ­
stva tovaru) sme preskúmali v prvej forme kolobehu. Ale tam tvo­
rila druhú fázu prerušeného obehu a záverečnú fázu celého kolobehu.
Tu tvori druhú fázu kolobehu, ale prvú fázu obehu. Prvý kolobeh
sa konči 3 P', a ked že P' môže takisto ako pôvodné P začať odznova
druhý kolobeh ako peňažný kapitál, nebolo zo začiatku potrebné
sledovať, či P a p (nadhodnota). obsiahnuté v P', budú vo svojej
dráhe pokračovať spoločne, alebo budú opisovať rôzne dráhy. To by
bolo potrebné len vtedy. keby sme prvý kolobeh sledovali ďalej.
v jeho obnovovani. V kolobehu výrobného kapitálu sa však musi
táto vec vyriešiť vzhladom na to, že od toho závisí už určenie jeho
prvého kolobehu a že T' - P' v ňom vystupuje ako prvá fáza obehu.
ktorú treba doplniť fázou P - T. Od tohto riešenia závisí to. či
vzorec znázorňuje jednoduchú reprodukciu alebo reprodukciu v roz­
šírenom rozsahu. V závislosti od riešenia sa teda meni charakter
kolobehu.
Vezmime teda najprv jednoduchú reprodukciu výrobného kapitálu
a pritom predpokladajme rovnaké okolnosti ako v prvej kapitole
vrátane kúpy a predaja tovarov za ich hodnoty. Za tohto predpo­
kladu vchádza celá nadhodnota do osobnej spotreby kapitalistu.
Len čo sa uskutočnila premena tovarového kapitálu '1” na peniaze,
obieha tá časť peňažnej sumy, ktorá predstavuje kapitálovú hodnotu.
ďalej v kolobehu priemyselného kapitálu; druhá časť, ktorá je speo
ňaženou nadhodnotou. vchádza do všeobecného obehu tovarov a tvo­
ri obeh peňazí, ktorý vychádza od kapitalistu. ale odohráva sa mimo
obehu jeho individuálneho kapitálu.
V našom príklade sme mali tovarový kapitál 'ľ'. pozostávajúci
z 10 000 libier priadze v hodnote 500 C: 422 a z toho je hodnota vý­
robného kapitálu a týchto 422 6 ako peňažná forma 8440 libier pria­
dze pokračuje v obehu kapitálu začatom s '1". kým nadhodnota
78 s:. peňažná forma 1560 libier priadze, zvyšujúca časť tovarového

.'i Kopltél 2
 66

1. oddiel produktu, z tohto obehu vystupuje a opisuje oddelenú dráhu'v rámci

Metamorfózy všeobecného obehu tovarov.
kapitálu
a ich kolobeh
T, +T _-
-P' +P -T<5:
t -- p -t
p - t je rad kúp za peniaze, ktoré vydáva kapitalista bud' na to­
vary vo vlastnom zmysle alebo na služby pre svoju vzácnu osobu,
resp. rodinu. Tieto kúpy sú rozptýlené, uskutočňujú sa v rôznych.
termínoch. Peniaze teda existujú dočasne vo forme peňažnej záso­
by určenej na bežnú spotrebu, čiže vo forme pokladu, pretože
peniaze, ktorých obeh sa prerušil, sú vo forme pokladu. Funkcia
peňazí ako obeživa, v ktorom je zahrnutá aj ich prechodná forma
ako pokladu, nevchádza do obehu kapitálu v jeho peňažnej forme P.
Peniaze sa v tomto pripade nepreddavkujú, ale vydávajú.
Predpokladali sme, že celkový preddavkovaný kapitál prechádza
z jednej svojej fázy do druhej vždy celý, predpokladajme teda aj tu,
že tovarový produkt V je nositeľom celkovej hodnoty výrobného
kapitálu V = 422 6 + nadhodnoty = 78 s, vytvorenej počas výrob­
ného procesu. V našom príklade, v ktorom máme do činenia s deli­
tel'ným tovarovým produktom, nadhodnota existuje vo forme 1560
libier priadze; práve tak ako pri prepočte na 1 libru priadze existuje
vo forme 2,496 uncií priadze. Naproti tomu, keby tovarovým pro­
duktom bol napríklad nejaký stroj za 500 a s tým istým hodnotovým
zložením, bola by sice istá časť hodnoty tohto stroja = 78 s, ale
týchto 78 92by existovalo len v celom stroji; stroj sa nedá rozdeliť
na hodnotu kapitálu a nadhodnotu bez toho, aby sa rozbil na kúsky
a aby sa tak s jeho úžitkovou hodnotou zničila aj jeho hodnota. Obi­
dve tieto súčasti hodnoty sa teda môžu znázorňovať v súčastiach to­
varového telesa len ideálne, a nie ako samostatné prvky tovaru T'.
ako je to v prípade každej líbry priadze ako oddeliteľného, samostat­
ného prvku 10 000 libier tovaru. V prvom prípade sa celkový tovar.
tovarový kapitál, stroj, musí predať celý a až potom môže p nastúpiť
svoj osobitný obeh. Naproti tomu, ak kapitalista predá 8400 libier
priadze, predstavoval by predaj dalších 1560 libier úplne oddelený
obeh nadhodnoty vo forme t (1560 libier priadze) - p (78 5) = 1:
(spotrebné predmety). Prvky hodnoty akéhokoľvek jednotlivého po­
dielu z 10000 libier vyrobenej priadze sa však dajú aj v častiach
produktu znázorniť takisto ako v celkovom produkte. Tak ako možno
rozdeliť celkový produkt, 10 000 libier priadze, na konštantnú kapi­
tálovú hodnotu (c), 7440 libier priadze v hodnote 372 a:. na variabilnú
kapitálovú hodnotu (v), 1000 libier priadze za 50 a, a na nadhodnotu
(m), 1560 libier priadze za 78 s, možno aj každú libru priadze roz­
deliť na c = 11,904 uncií v hodnote 8,928 d., v = 1.600 uncií priadze
v hodnote 1,200 (1., m = 2.496 uncií priadze v hodnote 1,872 d.
Kapitalista by mohol aj pri postupnom predaji 10 000 libier priadze
prvky nadhodnoty obsiahnuté v jednotlivých po sebe nasledujúcich
 67

častiach spotrebúvať postupne a takto postupne realizovať aj sumu 2. .kapitola

c+ 0. Ale i táto operácia nakoniec predpokladá, že sa predá všet­ Kolobebpýrobnćho
kých 10 000 libier, a teda aj to, že predajom 8440 libier sa nahrádza kapitálu
hodnota c + 0 (1. kniha, 7. kap., 2).
Nech je to akokoľvek, aj kapitálová hodnota aj nadhodnota ob­
siahnutá v '1" nadobúdajú vďaka T' - P' oddelitelnú existenciu,
existenciu rôznych súm peňazí; v obidvoch prípadoch tak P, ako aj p
je skutočne premenenou formou hodnoty, ktorá má pôvodne v '1"
len ako cena tovaru svoj vlastný, iba ideálny výraz.
t - p - t je jednoduchýobeh tovarov, ktorého prvá fáza, t - p.
je zahrnutá v obehu tovarovćho kapitálu T' - P', teda v kolobehu
kapitálu; naproti tomu jeho doplňujúca fáza p - tí' leží mimo tohto '° v 1. a 2. nemeckom
kolobehu, ako od neho oddelený akt všeobecného obehu tovarov. vydaní:t - P:
zmenené podľa
Obeh T a t, obeh kapitálovej hodnoty a nadhodnoty, sa po premene Marxovbo rukoplsu
T' na P' štiepi. Z toho vyplýva:
Po prvé: Tým,že sa aktom T' - P' = '1"- (P + p) tovarovýka­
pitál realizuje, vzniká možnosť, aby sa pohyb kapitálovej hodnoty
a nadhodnoty, ktorý je v '1" - P' ešte spoločný a ktorého nositeľom
je to isté množstvo tovaru, rozštlepil, pretože aj kapltálová hodnota
aj nadhodnota majú teraz samostatnú formu ako príslušné sumy
peňazí.
Po druhé: Ak sa toto rozštiepenle uskutoční tým, že p sa vydáva
ako kapitalistov dôchodok, 'kým P pokračuje vo svojej dráhe určenej
kolobehom ako funkčná forma kapitálovej hodnoty - možno prvý
akt, T' - P', v súvislostis aktami P - T a p - t, ktoré po ňom
nasledujú,znázomifako dva rôzne obehy:T - P - '1'a t - p - t;
obidva tieto rady podľa svojej všeobecnej formy patria do obyčaj­
nćho obehu tovarov.
Ostatne v praxi sa pri súvislých tovarových telesách, ktoré sa ne­
dajú rozdeliť, hodnotovć súčasti izolujú navzájom ideálne. Napriklad
v londýnskom stavebníctve, v ktorom sa prevažne využíva úver, doo
stáva stavebný podnikateľ preddavky podľa toho, v akých štádlách
je výstavba domu. Ani jedno z týchto štádii nie je domom, ale je len
skutočne existujúcou súčasťou budúceho domu, ktorý sa stavia; teda
napriek svojej reálnosti je len ideálnym zlomkom celého domu, ale
dostatočne reálnym, aby bol zárukou pre ďalší preddavok. (Pozri
o tom dalej, 12. kap.)
Po tretie: Ak sa pohyb kapitálovej hodnoty a nadhodnoty, ktorý je
v T a P ešte spoločný, rozdeluje len sčasti (takže sa čas( nadhodnoty
nevydáva ako dôchodok) alebo sa vôbec nerozdeľuje, tak sa meni
sama kapitálová hodnota ešte v rámci svojho kolobehu, pred jeho
dokončením. V našom príklade sa hodnota výrobného kapitálu rov­
nala 422 1:.Ak teda tento kapitál pokračuje aktom P - T napriklad
ako 480 9:alebo 500 a. prechádza poslednými štádiamí kolobehu ako
hodnota. ktorá je o 58 6 alebo o 78 s väčšia ako začiatočná hodnota.
To môže byť zároveň spojené so zmenou jeho hodnotovćbo zlo­
ženía.­
T' - P', druhé štádium obehu a záverečné štádium kolobehu
 68

ľ. oddiel 1 (P P'), je v našom kolobehu jeho druhým štádiom a prvým

Metamorfózy štádiom obehu tovarov. Pokiaľ ide o obeh, T' - P' sa teda musi
kapitálu doplniťaktom P' - T'. Ale '1" - P' má už za sebou nielen zhodno­
a ich kolobeh covaci proces (tu funkciu V, prvé štádium), ale sa už realizoval aj
jeho výsledok, tovarový produkt '1". Aj zhodnocovací proces kapi­
tálu, aj realizácia tovarového produktu, v ktorom sa zhodnotená
kapitálová hodnota prejavuje, sú teda aktom T' - P' skončené.
Predpokladali sme teda jednoduchú reprodukciu, t. i. to, že p - t
sa úplneoddeľujeod P - T. Kedže obidva obehy,t - p - t i T ­
- P - T, patria podľa svojej všeobecnej formy do obehu tovarov
(a preto sa ani neobjavujú nijaké hodnotové rozdiely medzi krajnými
členmi), možno ľahko, ako to robi vulgárna ekonómia, chápať kapi­
talistický výrobný proces iba ako výrobu tovarov, úžitkových hodnôt
určených na takú či onakú spotrebu, ktoré kapitalista vyrába len na
to, aby ich nahradil tovarmi inej úžitkovej hodnoty, čiže aby ich za
ne vymenil, ako sa nesprávne tvrdi vo vulgárnej ekonómii.
T' vystupuje od samého začiatku ako tovarový kapitál a cieľ celé­
ho procesu, obohacovanie (zhodnocovanie) nevylučuje kapitalistovu
spotrebu, narastajúcu s veľkosťou nadhodnoty (a teda aj kapitálu),
ale ju priamo predpokladá.
V obehu kapitalistovho dôchodku slúži vyrobený tovar t (alebo
taký zlomok tovarovćho produktu T', ktorý mu zodpovedá ideálne)
fakticky len na to, aby sa tento dôchodok premenil najprv na peniaze
a z peňazí na rad iných tovarov, slúžiacich osobnej spotrebe. Ale pri
tom sa nesmie prehliadnuť tá maličká okolnosť, že t je taká tova­
rová hodnota, ktorá kapitalistu nič nestála, že je stelesnením nad­
práce, a preto vstupuje po prvýkrát na javisko ako súčasťtovarového
kapitálu T'. Samo toto t je teda už svojou existenciou viazané na
kolobeh kapitálovej hodnoty v procese, a ked tento kolobeh uviazne
alebo sa akokoľvek inak naruší, obmedzuje sa alebo úplne prestáva
nielen spotreba t, ale súčasne s tým aj odbyt pre rad tovarov, ktorý
tvorí náhradu za t. To isté sa stane, ked' sa T' - P' nepodarí alebo
keď sa podarí predať len časť '1".
Videlisme, že t- p - t, ako obeh kapitalistovho dôchodku, vchá­
dza do obehu kapitálu iba dovtedy, kým je t časťou hodnoty T',
kapitálu v jeho funkčnej forme tovarového kapitálu; ale len čo sa
osamostatni vd'aka t - p, teda v' celej forme t - p - t, nevchádza
už do pohybu kapitálu, ktorý kapitalista preddavkoval, hoci z neho
pochádza. Súvisí s nim potiaľ, žc existencia kapitálu predpokladá
existenciu kapitalistu a že existencia kapitalistu je podmienená tým.
že spotrebúva nadhodnotu.
V rámci všeobecného obehu funguje T', napríklad priadza, len ako
tovar; ale ako moment obehu kapitálu funguje ako tovarový kapitál,
ako podoba, ktorú kapitálová hodnota striedavo na seba prijíma a zo
seba zhadzuje. Ked sa priadza predá obchodníkovi, vypadáva z pro­
cesu kolobehu toho kapitálu. ktorého je produktom, ale napriek
tomu ostáva stále v okruhu všeobecného obehu ako tovar. Obeh
toho istého množstva tovaru pokračuje, hoci prestal byť momentom
 69

v samostatnom kolobehu pradiarovho kapitálu. Skutočná, konečná 2. kapitola

metamorfóza množstva tovaru, ktoré kapitalista dáva do obehu, Kolobeh výrobného
T - P, to, že toto množstvo tovaru vypadne konečne do spotreby. kapitálu
sa preto môže v čase a v priestore úplne oddeliť od metamorfózy.
v ktorej funguje ako tovarový kapitál daného kapitalistu. Tú istú
metamorfózu, ktorá sa v obehu kapitálu už uskutočnila, treba vo
sféne všeobecného obehu ešte len uskutočniť.
Na veci nič nemení, keď priadza vojde zasa do kolobehu iného
priemyselného kapitálu. Všeobecný obeh zahŕňa tak vzájomné pre­
pletanie kolobehov rôznych samostatných zlomkov spoločenského
kapitálu, t. j. súhrn jednotlivých kapitálov, ako aj obeh hodnôt.
ktoré sa nedávajú na trh ako kapitál, resp. vchádzajú do osobnej
spotreby.
Vzťah medzi kolobehom kapitálu, pokiaľ je časťou všeobecného
obehu a pokiaľ tvori články samostatného kolobehu. ukazuje sa tialej
vtedy. ked pozorujeme obeh P' = P + p. P, ako peňažný kapitál,
pokračuje v 'kolobehu kapitálu. p, ako vydaný dôchodok (p - t).
prechádza do všeobecného obehu, ale vypadáva z kolobehu kapitálu.
Do tohto kolobehu kapitálu vstupuje len tá jeho časť, ktorá funguje
ako dodatočný peňažný kapitál. V t - p - t fungujú peniaze len
ako mince; cieľom tohto obehu je kapitalistova osobná spotreba.
Pre kretćnizmus vulgárnej ekonómie je príznačné, že tento obeh.
ktorý nepatrí do kolobehu kapitálu - obeh tej časti vytvorenej
hodnoty, ktorá sa spotrebúva ako dôchodok -, vydáva za charakte­
ristický kolobeh kapitálu.
V druhej fáze, P- T, je tu Opäťkapitálová 'hodnota P = V (hod­
note výrobného kapitálu. ktorým sa tu kolobeh priemyselného kapi­
tálu začína), zbavená nadhodnoty, a teda v tej istej veľkosti hodnoty
ako v prvom štádiu kolobehu peňažného kapitálu P - T. Hoci tu
peňažný kapitál, na ktorý sa teraz tovarový kapitál premenil, zaujima
iné miesto, jeho funkciou je to isté: premeniť sa na Vp a Ps, na vý­
robné prostriedky a pracovnú silu.
Súčasne s t - p prešla teda kapitálová hodnota vo funkcii tova­
rového kapitálu T' - P' fázou T - P a vstupuje teraz do doplňu­

júcej fázy P - T < \fps; celkový obeh kapitálovej hodnoty je teda

T-P-T<5;.
Po prvé: Peňažný kapitál P vystupoval vo forme 1 (v kolobehu
P P') ako pôvodná forma. v ktorej sa kapitál preddavkuje; tu
vVstupuje od samého začiatku ako časť peňažnej sumy. na ktorú sa
tovarový kapitál premenil v prvej fáze obehu T' - P'. vystupuje
teda od samého začiatku ako premena V, výrobného kapitálu, na
peňažnú formu, sprostredkovaná predajom tovarového produktu. Pe­
ňažný kapitál tu od samého začiatku neexistuje ani ako pôvodná ani
ako záverečná forma kapitálovej hodnoty, lebo fáza P - T, uzatvá­
rajúca fázu T - P, sa môže uskutočniť len opätovným zhodenim
Peňažnej formy. Preto aj tá časť P - T, ktorá predstavuje zároveň \
 70

ľ. oddiel P - ?3, sa už nejaví len ako preddavkovanie peňazí pri kúpe pra­
Metamorfózy covnej sily, ale ako preddavok, ktorým sa pracovnej sile preddavkuje
kapitálu v peňažnej forme tých istých 1000 libier priadze v hodnote 50 a,
a ich kolobeh ktoré tvoria časť tovarovej hodnoty vytvorenej pracovnou silou. Pe­
niaze, ktoré sa tu robotnikovi preddavkujú, sú len premenenou ekvi­
valentnou formou časti tovarovej hodnoty, ktorú on sám vyrobil.
A už preto akt P - T, pokiaľ predstavuje akt P - Ps, nie je vôbec
len náhradou tovaru v peňažnej forme za tovar v úžitkovej forme,
ale zahŕňa iné prvky, ktoré nezávisia od všeobecného obehu tovarov
ako takého.
P' vystupuje ako premenená forma T', ktoré je samo produktom
minulej funkcie V, výrobného procesu; celá suma peňazí P' preto
vystupuje ako peňažné vyjadrenie minulej práce. V našom príklade:
10 000 libier priadze = 500 s, produktu procesu spriadania; z toho
7440 libier priadze = preddavkovanému konštantnému kapitálu
c = 372 z; 1000 libier priadze = pre'ddavkovanému variabilnému
kapitálu v = 50 6 a 1560 libier priadze = nadhodnote m = 78 C.
Ak sa 2 P' preddavkuje znova iba pôvodný kapitál = 422 a, za inak
nezmenených pomerov, dostane robotník v akte P - Ps ako pred­
davok na budúci týždeň len istú časť z 10 000 libier priadze vyrobe­
ných v tomto týždni (peňažnú hodnotu 1000 libier priadze). Ako vý­
sledok T - P sú peniaze vždy vyjadrením 'minulej práce. Pokiaľ sa
d0plňujúci akt P - T uskutočňuje na trhu tovarov ihned, teda po­
kiaľ sa P premieňa na existujúce tovary, ktoré sú na trhu, je to zasa
premena minulej práce z jednej formy (peňazí) na inú formu (tovar).
Ale P - T a T - P sa nezhodujú v čase. Môžu byť výnimočne sú­
časné, keď napriklad kapitalista, ktorý uskutočňuje P - T, a kapi­
talista, pre ktorého je tento akt aktom T - P, prevádzajú “svoje
tovary jeden na druhého v tom istom čase, a P potom len vyrov­
náva bilanciu. Časový rozdiel medzi vykonaním T - P a P - T
môže byť viac alebo menej značný. Hoci P ako výsledok aktu T - P
predstavuje minulú prácu, môže pre akt P - T predstavovať pre­
menenú formu takých tovarov, ktoré ešte vôbec nie .sú na trhu, ale
budú na ňom až v budúcnosti, pretože P - T sa má uskutočniť až
vtedy, ked sa znova vyrobí T. P môže predstavovať aj také tovary.
ktoré sa vyrábajú súčasne s T, ktorého je P peňažným vyjadrením.
Napríklad v premene P - T (pri ,nákupe výrobných prostriedkov)
sa uhlie môže kúpiť prv, ako sa vyťaží z bane. Pokiaľ p figuruje ako
peňažná akumulácia a nevydáva sa ako dôchodok, môže predsta­
vovať bavlnu, ktorá sa vyrobí až v budúcom roku. Takisto pri vy­
dávaní kapitalistovho dôchodku, p - t. Takisto mzda Ps = 50 5:
tieto peniaze nie sú len peňažnou formou minulej práce robotníkov.
ale zároveň aj poukážkou na súčasnú alebo budúcu prácu, ktorá sa
realizuje teraz, alebo sa má realizovať v budúcnosti. Robotník si
možno za ne kúpi kabát, ktorý sa zhotoví až v budúcom týždni. To
plati najmä o veľmi veľkom .počte nevyhnutných životných pro­
striedkov, ktoré, ak sa nemajú skaziť, musia sa spotrebovať takmer
 71

priamo v okamihu ich výroby. Tak dostáva robotník v peniazoch, 2. kapitola

ktorými mu vyplácajú jeho mzdu, premenenú formu svojej vlastnej Kolobeh výrobného
budúcej práce alebo budúcej práce iných robotnikov. Kapitalista kapitálu
mu časťou jeho minulej práce dáva poukážku na jeho vlastnú budúcu
prácu. Jeho vlastná súčasná alebo budúca práca tvori ešte nejestvu­
júcu zásobu, ktorou mu platia za jeho minulú prácu. Tu sa úplne
stráca predstava o tvorbe zásob.

Po druhé: V obehu T - P - T < 5; menia tie isté peniaze svoje

miesto dvakrát; kapitalista ich dostáva najprv ako predávajúci a dá­
va ich ďalej ako kupujúci; premena tovaru na formu .peňazí slúži
len na to, aby sa z peňažnej formy premenil znova na tovarovú;
peňažná forma kapitálu, jeho existencia ako peňažného kapitálu, je
preto v tomto pohybe len prchavým momentom; čiže pokial' je po­
hyb plynulý, vystupuje peňažný kapitál, keď slúži ako prostriedok
kúpy, len ako obežný prostriedok; ako platobný prostriedok v pra­
vom zmysle vystupuje vtedy, ked kapitalisti kupujú navzájom jeden
od druhého, a preto treba vyrovnať len platobnú bilanciu.
Po tretie: Funkcia peňažného kapitálu, či slúži iba ako obežný
prostriedok alebo ako .platobný prostriedok, sprostredkúva len na­
hradenie T za Ps a Vp, t. j. nahradenie priadze, tovarového produktu
(po odpočitani nadhodnoty, ktorá sa má použiť ako dôchodok), kto­
rý je výsledkom výrobného kapitálu, za jeho výrobné prvky, teda
opätovnú premenu kapitálovej hodnoty z jej formy ako tovaru na
konštitutívne 'prvky tohto tovaru; sprostredkúva teda nakoniec iba
opátovnú premenu tovarového kapitálu 'na výrobný kapitál.
Na to, aby kolobeh prebehol normálne, musi sa '1" predat za svoju
hodnotu a musi sa predať celé. T - P - T nezahŕňa ďalej len na­
hradenie jedného tovaru iným, ale nahradenie v tom istom hodno­
tovom pomere. Z tohto predpokladu sa tu vychádza. Ale hodnoty
výrobných prostriedkov sa fakticky menia; práve 'kapitalistickej vý­
robe sú vlastné ustavičné zmeny 'hodnotových pomerov už pre ne­
ustále zmeny v produktivite práce, ktoré charakterizujú kapitalistic­
kú výrobu. Tu iba poukazujeme na túto zmenu v hodnote výrobných
činiteľov; rozoberieme ich neskôr“. Premena výrobných prvkov na " Tento zväzok.
tovarový produkt, premena V na T', sa odohráva vo sfére výroby. s. 241-247.
opätovná premena T' na V vo sfére obehu. Táto druhá premena je
sprostredkúvaná jednoduchou metamorfózou tovaru. Jej obsah však
tvori moment reprodukčného procesu skúmaného ako celok. T ­
- P - T ako forma obehu kapitálu zahŕňa istú funkčne určenú
výmenu látok. Podmienkou premeny T - P - T je dalej to, že
T' = výrobným prvkom určitého množstva tovaru T' a že tieto vý­
robné prvky si udržiavajú medzi sebou svoje pôvodné hodnotové
relácie; 'predpokladá sa teda nielen to, že tovary sa kupujú za ich
hodnotu, ale aj to, že ich hodnota sa počas kolobehu nemení; tam,
kde to tak nie je, nemôže proces prebieha( normálne.
V P . . . P' je P pôvodnou formou kapitálovej hodnoty, ktorú kapi~
 72

1. oddiel tálová hodnota zhadzuje, aby ju znova prijala. V akte V T' ­

Metamorfózy - P' - T V je P taká forma, ktorú kapitálováhodnota nado­
kapitálu búda iba v tomto procese a ktorú znova v tom istom procese
a ich kolobeh zhadzuje. Peňažná forma tu vystupuje len ako prchavá samostatná
forma hodnoty kapitálu; kapitál ako T' ju berie .na seba rovnako
úzkostlivo, ako ju vo forme P' zo seba zhadzuje, len čo sa do nej
zakuklil, aby sa mohol znova premeniť na formu výrobného kapitálu.
Pokým ostáva v peňažnej podobe, nefunguje ako kapitál, a preto sa
nezhodnocuje; kapitál sa nevyužíva. P tu funguje ako prostriedok
'° Tu sa v Manovom obehu, ale ako prostriedok obehu kapitálu.“ Zdanie samostatnosti,
rukopise poznamenáva ktorým sa vyznačuje peňažná forma kapitálovej hodnoty v prvej
..Proti Tookovi'.
forme svojho kolobehu (v kolobehu peňažného kapitálu), sa v tejto
druhej forme stráca, a tým táto forma tvorí kritiku formy I a redu­
kuje ju iba na osobitnú formu. Ak druhá metamorfóza, P - T, na­
razí na prekážky (napriklad ak na trhu nie sú výrobné prostriedky),
tak sa kolobeh, tok procesu reprodukcie prerušuje, takisto ako keď
kapitál ustrnie vo forme tovarového kapitálu. Rozdiel je však v tom­
to: v peňažnej forme môže kapitál vydržať dlhšie ako v pominuteľan
tovarovej forme. Ked' nefunguje ako peňažný kapitál, neprestáva
býtl peniazmi; ale keď je pridlho vo svojej funkcii tovarového kapi­
tálu, prestáva byt tovarom a vôbec úžitkovou hodnotou. Po druhé.
ked' je v peňažnej forme, môže namiesto svojej pôvodnej výrobnej
formy kapitálu vziať na seba nejakú inú formu, kým ako T' sa vôbec
nemôže hnút z miesta.
T' - P' - T zahŕňa čo do svojej formy akty obehu, ktoré sú
momentmi jeho reprodukcie, len pokiaľ ide 0 T'; ale na to, aby sa
uskutočniloT' - P' - T, je potrebná skutočná reprodukcia T, na
ktoré sa T' premieňa; tá je však podmienená reprodukčnými proces­
mi mimo procesu reprodukcie individuálneho kapitálu, ktorý je repre­
zentovanýT'. ­

VoformeI pripravujeP - T < iba prvú premenupeňažného

kapitálu na výrobný kapitál; vo forme II spätnú premenu z tovarové­
ho kapitálu na výrobný kapitál; teda, pokial' sa vkladá rovnako veľký
priemyselný kapitál, spätnú premenu tovarového kapitálu na tie
isté výrobné prvky, z ktorých vzišiel. Preto sa tu tento akt, podob­
ne ako vo forme l, javí ako pripravná fáza výrobného procesu, ale
už ako návrat k nemu, ako jeho obnovenie, a preto ako predchodca
procesu reprodukcie, teda aj opakovania zhodnocovacieho procesu.
Tu treba znova pripomenúť, že P - Ps nie je jednoduchá výmena
tovarov, ale kúpa tovaru Ps, ktorý má slúžiť na výrobu nadhodnoty.
a že P - Vp je len procedúnou, ktorá je na dosiahnutie tohto cieľa
látkovo nevyhnutná.

Tým, že sa uskutočníP - T < , premenilo sa P opäť na vý­

robný kapitál, na V, a kolobeh sa začína odznova.
Explicitnáformav...T'-P'-T...Vje tedatakáto:
 73

2. kapitola
T - P _r<f,;...v Kolobeb výrobného
V...T' + + kapitálu
1 - p -t
Premena peňažného kapitálu na výrobný kapitál je kúpou tovaru
kvôli výrobe tovaru. Len pokiaľ je spotreba touto výrobnou spotre­
bou, spadá do kolobehu samého kapitálu; jej podmienkou je to, aby
sa pomocou takto spotrebovaných tovarov vyrobila nadhodnota.
A to je niečo veľmi odlišné od výroby, a dokonca od tovarovej vý­
roby, ktorej cieľom je existencia výrobcu; taketo nahradenie tovaru
tovarom, podmienené výrobou nadhodnoty, je niečo úplne iné ako
výmena výrobkov sama osebe - sprostredkúvaná peniazmi. Ale
takto chápu vec ekonómi, aby dokázali, že nie je možná nijaká
nadvýroba.
Okrem výrobnej spotreby P, ktore sa premieňa na ?5 a Vp, ob­
sahuje kolobeh prvý článok P - Ps, čo pre robotnika predstavuje
Ps - P = T - P. Z obehuPs - P - T, ktorý vychádzaod robot­
nika a v ktorom je zahrnutá robotnikova spotreba, patrí do kolobehu
kapitálu iba prvý článok ako výsledok .P - Ps. Druhý akt, totiž
P - T, nepatrí do obehu individuálneho kapitálu, hoci z neho po­
chádza. Ale pre triedu kapitalistov je potrebná neustála existencia
robotníckej triedy, teda aj robotnikova spotreba sprostredkúvaná
aktomP - T.
Pokiaľ ide o pokračovanie .kolobehu kapitálovej hod-noty a o spo­
trebu nadhodnoty zo strany kapitalistu, akt T' - P' predpokladá
len to, že T' sa premenilo na peniaze, že sa predalo. Pravda, kupuje
sa iba preto, lebo daný .predmet je úžitkovou hodnotou a hodi sa
teda na nejakú spotrebu, výrobnú či osobnú. Ale ak T' obieha dalej.
napríklad v .rukách obchodníka, ktorý kúpil priadzu, .nemá to zo
začiatku nijaký vplyv na pokračovanie kolobehu individuálneho ka­
pitálu, ktorý vyrobil priadzu a predal ju obchodníkovi. Celý proces
pokračuje vo svojich koľajach a s ním aj kapitalistova a robotnikova
osobná spotreba, ktorá je tým podmienená. To je dôležitý bod pri
skúmaní kriz.
Len čo sa totiž T' predalo, premenilo na peniaze, môže sa opäť
premeniť na reálne činitele pracovneho procesu a tým aj reprodukč­
nćho procesu. Ci teda T' kúpil definitívny spotrebiteľ alebo obchod­
nik, ktorý ho chce znova predať, to nemení priamo nič na veci.
Rozsah 'množstva tovaru produkovaneho kapitalistickou výrobou sa
určuje rozsahom tejto výroby a jej potrebou neustále sa rozširovať,
a nie nejakým predurčeným okmhom dopytu a ponuky, potrieb.
ktoré sa majú uspokojiť. Pre masovú výrobu môže byť bezprost­
ným kupujúcim, okrem iných priemyselných kapitalistov, iba veľko­
obchodnik. Reprodukčný proces môže v istých hraniciach prebiehať
na tej istej alebo na vyššej úrovni, hoci tovary, ktoré z neho vyšli.
v skutočnosti nevošli do osobnej alebo výrobnej spotreby. Spotreba
 74

1. oddiel ' tovarov nie je zahrnutá do kolobehu kapitálu, z ktorého vzišli. Len
Metamorfózy čo sa napríklad priadza predala, môže sa kolobeh kapitálovej hod­
kapitálu . noty stelesnenej v priadzi začať odznova, nech by sa spočiatku s pre­
a ich kolobeh danou priadzou stalo čokoľvek. Pokým sa výrobok predáva, prebieha
z hľadiska kapitalistického výrobcu všetko v normálnych koľajach.
Kolobeh kapitálovej hodnoty, ktorú reprezentuje, sa neprerušuje.
A ak tento proces prebieha v rozšírenom rozsahu - čo zahŕňa
rozšírenú výrobnú spotrebu výrobných prostriedkov - môže túto
reprodukciu kapitálu sprevádzať rozšírená osobná spotreba (teda
dopyt) robotnikov, pretože ho začína a sprostredkúva výrobná spo­
treba. Tak môže výroba nadhodnoty a s ňou aj kapitalistova osobná
spotreba rásť, celý reprodukčný proces môže priam prekvitať a pri­
tom môže veľká časť tovarov vstupovať do spotreby iba zdanlivo,
ale v skutočnosti ležať nepredaná v rukách priekupnikov, teda byť
fakticky ešte na trhu. Vlny tovarov sa valia jedna za druhou, až sa
nakoniec ukáže, že spotreba pohltila predchádzajúcu vlnu len zdan­
livo. Tovarové kapitály súpería medzi sebou o miesto na trhu. One­
skorenci predávajú pod cenu, len aby predali. Predchádzajúce vlny
ešte nenašli odbyt a už sa blížia termíny ich splatnosti. Ich majitelia
musia vyhlásiť, že nie sú schopní platiť, alebo musia predať za každú
cenu, aby mohli zaplatiť. Tento predaj nemá absolútne nijaký vzťah
k skutočnému stavu dopytu. Týka sa len dopytu po platení, len abso­
lútnej nevyhnutnosti premeniť tovar na peniaze. Potom prepuká
kríza. Neprejavi sa v priamom poklese spotrebného dopytu, dopytu
zo strany osobnej spotreby, ale v poklese výmeny kapitálu za kapitál,
v zúžení reprodukčného procesu kapitálu. ­
Keď tovary Vp a Ps, na ktoré sa premieňa P, aby mohlo vykonať
svoju funkciu ako peňažný kapitál, ako kapitálová hodnota, ktorá
je určená na to, aby sa premenila opäť na výrobný kapitál - keď
sa tieto tovary musia kúpiť alebo zaplatiť v rôznych termínoch, takže
P - T predstavuje rad kúp a platieb uskutočňovaných za sebou.
vykonáva časťP akt P - T, kým druhá časť zotrváva v peňažnom
stave, aby mohla slúžiť .na súčasné alebo postupné akty P - T až
v čase určenom podmienkami samého procesu. Táto druhá časť je
stíahnutá z obehu iba dočasne, aby mohla v určitom momente vstú­
piť do akcie, vykonávať svoju funkciu. Toto jej nahromadenie je
potom samo istou funkciou určenou jej obehom a pre obeh. ]Ci
existencia ako kúpneho a platobného fondu, pozastavenie jej pohybu,
stav prerušenia jej obehu, je potom stavom, v ktorom peniaze plnia
jednu zo svojich funkcií, funkciu peňažného kapitálu. Ide o funkciu
peňažného kapitálu, lebo v tomto prípade sú aj peniaze zotrvávajúce
dočasne v pokoji časťou peňažného kapitálu P (P' - p = P), časťou
hodnoty tovarového kapitálu, ktorá = V, hodnote výrobného kapi'
tálu, z ktorého kolobeh vychádza. Na druhej strane všetky peniaze,
ktoré sú stiahnuté z obehu, sú vo forme pokladu. Forma pokladu.
v ktorej sú peniaze, sa tu teda stáva funkciou peňažného kapitálu
práve tak, ako sa v P - T funkciou peňažného kapitálu stáva funk­
cia peňazí ako kúpneho alebo platobného prostriedku, a to mam
 75

lebo kapitálová hodnota tu existuje v peňažnej forme. lebo peňažný 2. kapitola

stav je tu stavom priemyselného kapitálu. určeným súvislosťou kolo­ Kolobeh výrobného
behu v jednom z jeho štádii. Ale zároveň sa aj tu znova potvrdzuje. kapitálu
že peňažný kapitál nevykonáva v kolobehu priemyselného kapitálu
nijaké iné funkcie než funkcie peňazí a že tieto funkcie peňazí majú
zároveň význam funkcii kapitálu len vdaka ich súvislosti s inými
štádiami tohto kolobehu.
To, že sa P' javí ako vzťah p k P. ako kapitálový vzťah, nie je
bezprostredne funkciou peňažného kapitálu. ale funkciou tovarového
kapitálu '1". a samo toto '1". ako vzťah medzi t a 7'. vyjadruje zasa
len výsledok výrobného procesu, výsledok sebazhodnotenia kapitá­
lovej hodnoty, ktoré sa uskutočnilo vo výrobnom procese.
Ak pokračovanie procesu obehu naráža na prekážky, takže P musi
pozastaviť svoju funkciu P - '1' v dôsledku vonkajších okolností,
situácie na trhu atd.. a preto zotrváva kratší alebo dlhší čas v pe­
ňažnom stave. potom sú peniaze zasa v stave pokladu, k čomu
dochádza aj pri jednoducbom obehu tovarov, len čo sa prechod od
T - P k P - T preruší vonkajšími okolnosťami.To je nedobrovoľná
tvorba pokladu. V našom pripade majú tak peniaze formu nevyuži­
tého, latentného peňažného kapitálu. Tým sa však zatiaľ nebudeme
zaoberať.
Zotrvávanle peňažného kapitálu v jeho peňažnom stave sa však
v obidvoch prípadoch javí ako výsledok prerušenia pohybu, bez
ohľadu na to, či je toto prerušenie účelne alebo neúčelné, dobro­
voľné alebo nedobrovolné a či zodpovedá danej funkcii, alebo jej
odporuje.

II.
Akumulácia a reprodukcia v rozšírenom rozsahu
Kedže proporcie, v ktorých sa výrobný proces môže rozširovať,
nie sú ľubovoľné, ale predpísané technikou, môže realizovaná nad­
hodnota, hoci je určená na to, aby sa kapitalizovala, často až opa­
kovaním rôznych kolobehov narásť do takého objemu, v ktorom
môže skutočne fungovať ako dodatočný kapitál, čiže vstúpiť do
kolobehu kapitálovej hodnoty v procese (do tých čias sa teda musi
hromadiť). Nadbodnota teda tubne na poklad a v tejto forme tvorí
latentný peňažný kapitál. Latentný preto. lebo pokým zotrváva v pe­
ňažnej forme, nemôže pôsobiť ako kapitál.6m Tvorba pokladu tu
teda vystupuje ako moment obsiahnutý v kapitalistickom procese
akumulácle, moment, ktorý tento proces sprevádza a zároveň sa
'N Výraz ..latentný' je prevzatý z fyzikálne] predstavy o latentnom teple,
ktorá je teraz v podstate prekonaná teóriou o premene energie. Preto používa
Marx v treťom oddlele (redlgovanom neskôr) namiesto tohto výrazu výraz „po­
tenciálny', prevzatý z predstavy o potendálnej enetsli. alebo ..virtuálny kapitál“.
na základe analógie s D'Alembertovýmí vlrtuálnymí rýchlozťamí. - P. R.
 76

l. oddiel od neho .podstatne líši. Lebo tvorbou latentného peňažného kapitálu

Metamorfózy sa sám próces reprodukcie nerozširuje. Naopak. Latentný peňažný
kapitálu kapitál sa tu vytvára preto, lebo kapitalistický výrobca nemôže
a ich kolobeh bezprostredne rozšíriť rozsah svojej výroby. Ak predá svoj nadpro­
dukt výrobcovi zlata alebo striebra, ktorý dáva do obehu nové zlato
či striebro, alebo - čo je to isté - nejakému obchodníkovi, ktorý
importuje za časťnárodného nadproduktu ďalšie zlato alebo striebro
z cudziny, tvori jeho :latentný peňažný kapitál istý prírastok národ­
ného zlatého alebo strieborného pokladu. Vo všetkých ostatných
prípadoch ide len o to, že napriklad 78 a, ktoré boli v rukách kupu­
júceho obeživom, nadobudli v rukách kapitalistu formu pokladu;
došlo teda len k inému rozdeleniu národného zlatého alebo striebor­
ného pokladu.
Ak v transakciách nášho kapitalistu peniaze fungujú ako .platidlo
(tak, že kupujúci má zaplatiť tovar až po kratšej alebo dlhšej lehote),
tak sa nadprodukt určený na kapitalizáciu nepremieňa .na peniaze,
ale na dlžobné pohľadávky, vlastnicky titul na ekvivalent, ktorý má
kupujúci možno už v držbe a možno ešte len vo výhrade. Tieto pe­
niaze nevchádzajú do procesu reprodukcie kolobehu, práve tak ako
ani tie, ktoré sa ukladajú do zúročitelny'ch cenných papierov, aj ked
môžu vchádzať do kolobehu iných jednotlivých priemyselných ka­
pitálov. '
Celý charakter kapitalistickej výroby je určený zhodnocovanim
preddavkovanej kapitálovej hodnoty, teda na prvom mieste výrobou
čo najväčšieho množstva nadhodnoty; ale po druhé je určený výro­
bou kapitálu, teda premenou nadhodnoty na kapitál (pozri I. knihu,
22. kap.). Akumulácia čiže výroba v rozšírenom rozsahu, ktorá vy­
stupuje ako prostriedok na ustavičné rozširovanie výroby nadhod­
noty a tým na obohacovanie kapitalistu ako jeho osobný cieľ a ktorá
je zahrnutá vo všeobecnej tendencii kapitalistickej výroby, .stáva sa
však ďalej, ako sme ukázali v prvej knihe, vdaka svojmu vývoiu
nevyhnutnosťou pre každého individuálneho kapitalistu. Neustále
zváčšovanie jeho kapitálu sa stáva podmienkou jeho udržania sa.
Ale tu sa netreba vracať k tomu, čo sme už vyložili.
Skúmali sme najprv jednoduchú reprodukciu a predpokladali sme.
že celá nadhodnota sa vydáva ako dôchodok. V skutočnosti sa za
normálnych podmienok musi časť nadhodnoty vždy vydávať ako dô­
chodok a druhá časť kapitalizovať, pričom je úplne ľahostajné, či sa
v určitých obdobiach vyrobená nadhodnota raz celá spotrebúva, raz
celá kapitalizuje. V priemere tohto pohybu - a všeobecný vzorec
môže znázorňovať iba tento priemer - sa uskutočňuje aj jedno, aj
druhé. Aby sme nekomplikovali vzorec, je lepšie predpokladať, že

celá nadhodnota sa akumuluje. VzorecV . . . T' - P' - T' <5; . . .

V' vyjadruje: výrobný kapitál, ktorý sa reprodukuje vo väčšom
rozsahu a s väčšou hodnotou a začína svoj druhý kolobeh alebo, čo
je to isté, obnovuje svoj prvý kolobeh ako zväčšený výrobný kapi­
tál. Len čo sa začína tento druhý kolobeh, máme ako východisko
 77

opät V; lenže toto V predstavuje váčši výrobný kapitál ako prvé V. 2. kapitola
Podobne aj vo vzorci P P', ked sa druhý kolobeh začina s P', Kolobeh výrobného
funguje P' ako P, ako preddavkovaný peňažný kapitál určitej vel­ kapitálu
kosti; je to väčší peňažný kapitál ako ten, ktorým sa začinal prvý
kolobeh, ale len čo tento kapitál vystupuje vo funkcii preddavko­
vaného peňažného kapitálu, akákoľvek súvislosť s okolnostou, že
vzrástol kapitalizovanim nadhodnoty, sa stráca. V jeho forme ako
peňažného kapitálu, ktorý začína svoj kolobeh, je tento jeho pôvod
zahladený. A tak je to aj s V', len čo funguje ako východisko nového
kolobehu.
Ked porovnáme V . .. V' s P . . . P' čiže s prvým kolobehom, vidl­
me, že vôbec nemajú rovnaký význam. P P' vzaté samo osebe
ako izolovaný kolobeh vyjadruje iba to, že P, peňažný kapitál (alebo
priemyselný kapitál vo svojom kolobehu ako kolobehu peňažného
kapitálu), sú peniaze, ktoré plodia peniaze, hodnota, ktorá plodi
hodnotu, že P', peňažný kapitál, plodi nadhodnotu. Naproti tomu
v kolobehu V sa uplynutím prvého štádia - výrobného procesu ­
už uskutočnil aj sám zhodnocovaci proces a keď už prebehlo druhé
štádium (prvé štádium obehu), T' - P', existuje kapitálová hodno~
ta + nadhodnota už ako realizovaný peňažný kapitál, ako P', ktoré
v prvom kolobehu vystupovalo ako posledný člen. To, že sa vyrobila
nadhodnota, bolo vo forme V . . . V, ktorú sme preskúmali ako prvú,
znázornená obehom t - p - t, ktorý vo svojom druhom štádiu
vybočuje z obehu kapitálu a predstavuje obeh nadhodnoty ako dó­
chodku (pozri explicitný vzorec na s. 47“). Aj v tejto forme, v ktorej '° Tento zväzok.
sa celý pohyb znázorňuje ako V V, takže medzi obidvoma kraj­ s. 73.
nými bodmi nenastáva nijaký rozdiel v hodnote, sa teda znázorňuje
zhodnocovanie preddavkovanej hodnoty, výroba nadhodnoty, takisto
ako v P . . . P'; ibaže v P . . . P' akt T' - P' vystupuje ako posledné
štádium, a vo V . .. V ako druhé štádium .kolobehu a prvé štádium
obehu.
Vo V V' nevyjadruje V' to, že sa vyrobila nadhodnota, ale že
sa vyrobená nadhodnota kapitalizovala, že sa teda kapitál akumu­
loval, a preto V', na rozdiel od V, pozostáva z pôvodnej kapitálovej
hodnoty plus hodnoty kapitálu akumulovaného pohybom pôvodnej
kapitálovej hodnoty.
P', iba ako záver P . .. P', a rovnako aj 7", ako sa javi vo všet­
kých týchto kolobehoch. nevyjadrujú samy osebe pohyb, ale jeho
výsledok: zhodnotenie kapitálovej hodnoty, realizované vo forme
tovaru alebo vo forme peňazí, vyjadrujú teda kapitálovú hodnotu
ako P + p alebo T + t, ako vztah kapitálovej hodnoty k jej nad­
hodnote ako k jej plodu. Vyjadrujú tento výsledok ako rôzne formy
obehu zhodnotenej kapitálovej hodnoty. Ani vo forme T', ani vo
forme P' však nie je samo zhodnotenie, ktoré sa uskutočnilo, funk­
ciou tovarového alebo peňažného kapitálu. Ako osobitné, rozličné
formy. spôsoby existencie, zodpovedajúce osobitným funkciám prie­
myselnćho kapitálu, môže peňažný kapitál vykonavat len funkcie
Peňazí a tovarový kapitál len funkcie tovaru, líšia sa od seba pe­
 78

1. oddiel ňažný a tovarový kapitál len ako peniaze a tovar. Práve tak môže
Metamorfózy vo svojej forme výrobného kapitálu priemyselný kapitál pozostávať
kapitálu len z tých istých prvkov ako každý pracovný proces, v ktorom sa
a ich kolobeh vytvára výrobok, t. j. jednak z vecných podmienok práce (výrobných
prostriedkov), jednak z výrobne (účelne) fungujúcej pracovnej sily.
Tak ako môže priemyselný kapitál vo sfére výroby existovať len
v zložení, ktoré zodpovedá výrobnému procesu vôbec, a teda aj ne­
kapitalistickému výrobnćmu procesu, môže aj vo sfére obehu exis­
tovať len v takých dvoch formách, ktoré zodpovedajú tejto sfére,
vo forme tovaru a vo forme peňazí. Ale takisto, ako sa príslušná
suma výrobných prostriedkov od samého začiatku prejavuje ako
výrobný kapitál, tým, že pracovná sila je cudzia pracovná sila, ktorú
kapitalista kúpil od jej vlastného majiteľa, práve tak ako kúpil od
iných majiteľov tovaru svoje výrobné prostriedky, teda takisto, ako
sám výrobný proces vystupuje ako výrobná funkcia priemyselného
kapitálu, vystupujú aj peniaze a tovar ako formy obehu toho istého
priemyselného kapitálu, a teda aj ich funkcie ako jeho funkcie v obe­
hu, ktoré sú bud prípravou pre funkcie výrobného kapitálu alebo
z nich vyplývajú. Funkcia peňazí a funkcia tovaru sú tu zároveň
funkciou peňažného kapitálu a tovarovćho kapitálu len vdaka ich
súvislosti ako funkčných foriem, ktoré musí priemyselný kapitál
vykonávať v rôznych štádiách procesu svojho kolobehu. Preto je
nesprávne, ked sa špecifické vlastnosti a funkcie, ktoré charakte­
rizujú peniaze ako peniaze a tovar ako tovar, chcú odvodzovať z ka­
pitálového charakteru peňazí a tovaru, a práve tak je na0pak po­
mýlené vyvodzovať vlastnosti výrobného kapitálu z toho, že existuje
vo výrobných prostriedkoch. ­
Len čo sa P' alebo T' fixujú ako P + p, T + t, t. j. ako vzťah ka­
pitálovej hodnoty k nadhodnote ako k jej výhonku, je tento vztah
vyjadrený v obidvoch prípadoch, v prvom prípade vo forme peňazí.
v druhom vo forme tovaru, ale to na samej veci nič nemení. Tento
vzťah teda nevyplýva ani z tých vlastnosti a funkcií, ktoré prináležia
peniazom ako takým, ani z tých, ktoré prináležia tovaru ako takému.
V obidvoch prípadoch ide o vlastnosť, ktorá charakterizuje kapitál.
vlastnosť byť hodnotou, ktorá piodí hodnotu, ibaže sa táto vlastnosť
vyjadruje ako výsledok. '1" je vždy produktom funkcie V a P' ic
vždy iba formou T', ktorá sa premenila v kolobehu priemyselného
kapitálu. Preto realizovaný peňažný kapitál, len čo začína svoju
osobitnú funkciu ako peňažný kapitál, prestáva vyjadrovať kapitá­
lový vzťah obsiahnutý v P + p. Ked' už P P' prebehlo a P' za­
čína kolobeh odznova, nefiguruje už ako P', ale ako P, aj keby sa
kapitalizovala celá nadhodnota obsiahnuté v F. V našom prípade
sa druhý kolobeh začína s peňažným kapitálom 500 5:, a nie s kapi­
tálom 422 a, s ktorým sa začínal prvý kolobeh. Peňažný kapitál, ktorý
začína kolobeh, je o 78 a väčší než predtým; tento rozdiel existuje
v porovnani prvého kolobehu s druhým; ale vnútri každého jednot­
livého kolobehu toto porovnanie neexistuje. Týchto 500 E, preddav­
kovaných ako peňažný kapitál, z ktorých 78 a existovalo predtým
 79

ako nadhodnota, tu nehrá nijakú inú úlohu ako 500 s, ktorými ne­ 2. kapitola
jaký iný kapitalista začína svoj prvý kolobeh. Práve tak je to aj Kolobeh výrobného
v kolobehu výrobného kapitálu. Zváčšené V' vystupuje pri opätov­ kapitálu
nom začiatku ako V, takisto ako V v jednoduchej reprodukcii V. . .V.

V štádiu P' - T' <5; sa naznačuje narastanic veľkosti len ako

T', nie však ako Ps', ani ako Vp'. Kedže T je sumou ?3 a Vp, udáva
už T', že suma Ps a Vp, ktoré sú v ňom obsiahnuté, je väčšia ako
pôvodne V. Okrem toho by označenie Ps' a Vp' bolo nesprávne,
keďže vieme, že s rastom kapitálu je spojená zmena jeho hodnoto­
vého zloženia a že s postupujúcou zmenou hodnotového zloženia
kapitálu hodnota Vp rastie, kým hodnota ?8 sa vždy relatívne, často
aj absolútne, zmenšuje.

I I1.
Akumulácia peňazí
To, či sa p, speňažená nadhodnota, môže ihned pripojiť ku kapi­
tálovej hodnote v procese a či môže takto vstúpiť do kolobehu spolu
s kapitálom P, vo veľkosti P', závisí od okolností, ktoré nezávisia
len od toho, že p existuje. Ak p má slúžiť ako peňažný kapitál v inom
samostatnom podniku, ktorý sa má založiť popri prvom, je jasné, že
ho na to možno použiť len vtedy, ak dosahuje minimálnu veľkosť,
potrebnú pre takýto podnik. Ak sa má p použiť na rozšírenie pôvod­
ného podniku,'potom pmporcie vecných činiteľov V a pomer ich
hodnôt podmieňujú taktiež určitú minimálnu veľkosť p. Všetky vý­
robné prostriedky pôsobiace v tomto podniku sú medzi sebou nielen
v istom kvalitatívnom, ale aj v určitom kvantitatívnom vzťahu, je
medzi nimi istá proporcionalita rozmerov. Tieto vecné vzťahy a z nich
vyplývajúce hodnotová relácie činiteľov vchádzajúcich do výrobné­
ho kapitálu určujú minimálny rozsah, ktorý p musí mať na to, aby
sa mohlo premeniť na ďalšie výrobné prostriedky a pracovné sily
alebo len na ďalšie výrobné prostriedky, ako prírastok výrobného
kapitálu. Napríklad majiteľ pradiarne nemôže zväčšiť počet svojich
vretien, ak si zároveň nezadováži zodpovedajúci počet česacích
a predpriadacich strojov, nehľadiac na zvýšenie výdavkov na bavlnu
a na mzdy, ktorými je takéto rozšírenie podniku podmienené. Na to,
aby sa takéto rozšírenie mohlo uskutočniť, musi teda nadhodnota
tvoriť už dosť značnú sumu (počíta sa obvykle 1 a na každé novć
vreteno). Pokým p nemá tento minimálny rozsah. musí sa kolobeh
kapitálu opakovať niekoľkokrát, kým môže súčet p. ktoré tento

kapitál postupne vyrobí, fungovaťspolu 3 P. teda v P' - T' <5; °

Už aj zmeny v detailoch, napríklad v spriadacích strojoch, pokiaľ
zvyšujú ich produktivitu, vyžadujú väčšie výdavky na spriadací
materiál, zväčšenie počtu predpriadacích strojov atd. Medzitým sa
 80

1. oddiel teda p hromadí a jeho hromadenie nie je jeho vlastnou funkciou,

Metamorfózy ale výsledkom opakovania V . . . V. Jeho vlastnou funkciou je zotr­
kapitálu vávať v peňažnom stave do tých čias, kým z opakovaných zhodno­
a ich kolobeh covacích kolobehov, teda zvonku, nenadobudne prídavok dostatočne
velký na to, aby p dosiahlo minimálnu veľkosť potrebnú na jeho
aktívnu funkciu, takú veľkosť, v ktorej sa jedine môže prídružiť ako
peňažný kapitál, v danom prípade ako akumulovaná časť fungujú­
ceho peňažného kapitálu P, k jeho funkcii. Dovtedy sa hromadí
a existuje len vo forme pokladu, ktorý je v procese tvorby, rastu.
Akumulácia peňazí, tvorba pokladu, tu teda vystupuje ako proces,
ktorý dočasne sprevádza skutočnú akumuláciu, rozširovanie pôsob­
nosti priemyselného kapitálu. Dočasne, lebo do tých čias, kým po­
klad zotrváva v stave pokladu, nefunguje ako kapitál, nezúčastňuje
sa na zhodnocovacom procese, ostáva istou sumou peňazí, ktorá
rastie iba preto, lebo sa do tej istej truhlice ukladajú peniaze, ktoré
sa získavajú bez jej príčinenia. .
Forma pokladu je len formou peňazí, ktoré nie sú v obehu, peňazí,
ktorých obeh sa prerušil, a preto sa uschovávajú v peňažnej forme.
Pokiaľ ide o sám proces tvorby pokladu, je vlastný každej tovarovej
_výrobe a ako -samoúčel hrá tento proces istú úlohu len v nerozvi­
nutých predkapitalistických formách tovarovej výroby. Tu sa však
poklad javí ako forma peňažného kapitálu a tvorba pokladu ako
proces dočasne sprevádzajúci akumulácíu kapitálu, pretože a pokiaľ
tu peniaze figurujú ako latentný peňažný kapitál,- lebo tvorba po­
kladu, to, že nadhodnota existujúca vo forme peňazí je v stave po­
kladu, tvorí isté funkčne určené prípravné štádium pre premenu nad­
hodnoty na skutočne fungujúci kapitál, ktoré sa odohráva mimo
kolobehu kapitálu. Vzhľadom na toto určenie sú teda peniaze ]atent­
ným peňažným kapitálom, a preto je aj rozsah, ktorý musia dosiah­
nuť, aby mohli vstúpiť do procesu, vždy určený hodnotovým zlože­
ním výrobného kapitálu. Ale dokiaľ zotrvávajú v stave pokladu,
nefungujú ešte ako peňažný kapitál, predstavujú nevyužitý peňažný
kapitál; nie sú peňažným kapitálom, ktorého funkcia sa prerušila
ako predtým, ale peňažným kapitálom, ktorý ešte nie je schopný
vykonávať svoju funkciu.
Tu berieme hromadenie peňazí v jeho pôvodnej reálnej forme
ako skutočný peňažný poklad. Ale môže existovať aj vo forme pú­
hych dobropisov, dlžobných pohľadávok kapitalistu, ktorý T' predal.
Pokiaľ ide 0 iné formy, v ktorých aj tento latentný peňažný kapitál
dočasne existuje v podobe peňazí plodiacich peniaze, napríklad
v podobe bankového vkladu prinášajúceho úroky, v zmenkách alebo
cenných papieroch akéhokoľvek druhu, tieto formy sem nepatria.
Nadhodnota realizovaná v peniazoch vykonáva v týchto prípadoch
osobitné kapitálové funkcie mimo kolobehu priemyselného kapitálu,
: ktorého vzíšla; funkcie, ktoré po prvé nemajú s týmto kolobehom
ako takým nič spoločné a po druhé predpokladajú funkcie kapitálu.
ktoré sa odlišujú od funkcii priemyselného kapitálu a ešte sa tu ne­
skúmali.
 81

IV. 2. kapitola
Kolobeh výrobného
Rezervný fond kapitálu

Vo forme, ktorú sme práve preskúmali, je poklad, v ktorom nad­

hodnota existuje, fondom akumulácie peňazí, takou formou peňazí.
ktorú má dočasne akumulácia kapitálu a ktorá potiaí tvorí jej pod­
mienku. Tento fond akumulácie však môže vykonávať aj osobitné
vedľajšie služby, t. j. môže vchádzať do procesu kolobehu kapitálu
bez toho, aby mal formu V V', teda bez toho, aby sa kapitalis­
tická reprodukcia rozšírila.
Ak sa proces T' - P' predĺži nad svoju normálnu mieru, ak sa
teda tovarový kapitál zdržiava pri svojej premene na peňažnú for­
mu dlhšie, než je to normálne, alebo ak sa táto premena uskutoč­
nila, ked' napríklad stúpla cena výrobných prostriedkov, na ktoré sa
peňažný kapitál musi premeniť, nad úroveň, ktorú mala na začiatku
kolobehu, možno poklad, ktorý funguje ako akumulačný fond, po­
užiť na to, aby nastúpil na miesto príslušného peňažného kapitálu
alebo jeho časti. Fond akumulácie peňazí tak slúži ako rezervný fond
na vyrovnávanie porúch kolobehu.
Takýto rezervný fond sa odlišuje od fondu kúpnych a platobných
prostriedkov, ktorý sme skúmali v kolobehu V V. Tieto kúpne
a platobné prostriedky sú časťou fungujúceho peňažného kapitálu
(a teda formami existencie časti kapitálovej hodnoty, ktorá je vôbec
v činnosti), ktorého časti začínajú fungovať iba postupne, v rozličnom
čase. V kontinuite výrobného procesu sa neustále vytvára rezervný
peňažný kapitál, pretože dnes došli platby, a platiť treba až neskôr,
dnes sa predalo väčšie množstvo tovaru, a kupovať väčšie množstvo
tovaru treba až v nasledujúcich dňoch; v týchto intervaloch teda
existuje časť cirkulujúceho kapitálu ustavične v peňažnej forme.
Naproti tomu rezervný fond nie je súčasťou fungujúceho, presnejšie
peňažného kapitálu, ale súčasťou kapitálu, ktorý je v istom príprav­
nom štádiu svojej akumulácie, súčasťou nadhodnoty, ktorá sa ešte
nepremenila na aktívny kapitál. Inak je úplne samozrejme, že kapi­
talista sa v núdzi vôbec nevypytuje, aké funkcie majú vymedzené
peniaze, ktoré sú v jeho rukách, ale použije, čo má, aby udržal
v chode proces kolobehu svojho kapitálu. Napríklad v našom prí­
klade P = 422 2, P' = 500 s. Ak časť kapitálu 422 a existuje ako
fond platobných a kúpnych prostriedkov, ako zásoba peňazí, tak sa
u tohto fondu počíta s tým, že vojde celý do kolobehu za nezmene­
ných okolností a že na to aj postačí. Rezervný fond je však častou
nadhodnoty 78 C; môže vstúpiť do procesu kolobehu kapitálu, kto­
rého hodnota je 422 a, iba vtedy, ak tento kolobeh neprebieha za
nezmenených okolností, pretože je častou fondu akumulácie a tu
figuruje bez rozšírenia rozsahu reprodukcie.
Fond akumulácie peňazí znamená už existenciu latentného peňaž­
ného kapitálu, a teda premenu peňazí na peňažný kapitál.
5 Klpltll 2
 82

1. oddiel Všeobecný vzorce kolobehu výrobného kapitálu, .ktorý zahŕňa jed­

Metamorfózy noduchú reprodukciu i reprodukciu v rozšírenom rozsahu, je:
kapitálu 1 2
a ich kolobeh A, , A Ps ,
V...T-P .P-T<Vp...V(V)
AkV=V.takPmb2=P'-p;akV=V',taszub2jeväč­
šie ako P' - p, i:. 1. p sa úplne alebo sčasti premenilo na peňažný
kapitál. '
Kolobeh výrobného kapitálu je forma, v ktorej klasická ekonómia
skúma proces kolobehu priemyselného kapitálu.
 83

Tretia
Kolobeh kapitola
tovarového kapitálu

Všeobecný vzorec kolobehu tovarovćho kapitálu je:

T'-P'-T...V...T'.
T' vystupuje nielen ako produkt, ale aj ako predpoklad obidvoch
predchádzajúcich kolobehov, keďže to, čo je pre jeden kapitál P - T.
zahŕňa už T' - P' pre lný kapitál, pokiaľ je aspoň časť výrobných
prostriedkov sama tovarovým produktom iných individuálnych kapi­
tálov v ich kolobehu. V našom pripade predstavuje napriklad uhlie,
stroje atd. tovarový kapitál banského ťažiara. kapitalistickeho vý­
robcu strojov atď. Okrem toho sme už v 1. kap., v bode 4 ukázali.
že už pri prvom opakovani P .. . P' sa predpokladá nielen kolobeh
V V, ale aj kolobeh T' - T', a to ešte prv, ako sa tento druhý
kolobeh peňažného kapitálu ukončí.
Ak ide o reprodukciu v rozšírenom rozsahu, je záverečné T' väčšie
ako východiskovć 1", a preto ho tu budeme označovat ako '1"'.
Odlišnost tretej formy od prvých dvoch foriem sa ukazuje po prvé
v tom, že kolobeh sa tu otvára celkovým obehom s jeho dvoma
opačnými fázami, kým vo forme 1 je obeh prerušený výrobným
procesom a vo forme II celkový obeh so svojimi dvoma doplňujú­
clml sa fázami vystupuje len ako sprostredkujúci článok v procese
reprodukcie, a preto tvori sprostredkujúci pohyb medzi V V.
VP...P'máobehformuP-T...T'-P'=P-T-P.Vo
V...Vjetonaopak:T'-P'.P-T=T-P-T.Tútoformu má
obehaj v T' - T'.
Po druhé: Pri opakovaní kolobehov i a ll, aj ked konečné bo­
dY P' a V' tvoria začiatočnć body nového kolobehu, sa ich for­
ma. v ktorej boli vyrobene, stráca. P' -= P + p a V' = V + a
začínajú nový proces opät ako P a V. Vo forme lil sa však aj pri
obnovení kolobehu v tom istom rozsahu východiskový bod 1' musi
označovat ako 1", a to z tohto dôvodu. Len čo P' ako také otvára
vo forme I nový kolobeh, funguje ako peňažný kapitál P, ako pred­
 84

1. oddiel davok kapitálovej hodnoty, ktorá je v peňažnej forme a má sa

Metamorfózy zhodnotiť. Stúpla velkosť preddavkovanćho peňažného kapitálu, kto­
kapitálu rý v dôsledku akumulácie uskutočnenej v prvom kolobehu vzrástol.
a ich kolobeh Ale či je velkosť preddavkovaného peňažného kapitálu 422 s: alebo
500 C, nemení nič na tom, že vystupuje iba ako kapitálová hodnota.
P' už neexistuje ako zhodnotený kapitál, čiže ako kapitál obťažkaný
nadhodnotou, neexistuje ako kapitálový vzťah. Ved sa má ešte len
zhodnotiť v procese. To isté platí aj 0 V .. . V'; V' musi dalej fun­
govať a obnovovať kolobeh vždy ako V, ako kapitálová hodnota,
ktorá má vyrobiť nadhodnotu. - Naproti tomu kolobeh tovarového
kapitálu neotvára kapitálová hodnota, ale zväčšená kapitálová hod­
nota v tovarovej forme, zahŕňa teda od samého začiatku niclen ko­
lobeh kapitálovej hodnoty existujúcej vo forme tovaru, ale aj kolo­
beh nadhodnoty. Preto tam, kde ide v tejto forme o jednoduchú
reprodukciu, vystupuje aj v konečnom aj vo východiskovom bode
rovnako veľké T'. Ak časť nadhodnoty vchádza do kolobehu kapi­
tálu, v závere sa síce neobjavuje T', ale T", nejaké väčšie T', lenže
už nasledujúci kolobeh sa otvára znova s T', ibaže toto T' je väčšie
ako v predchádzajúcom kolobehu a začína svoj kolobeh s väčšou
akumulovanou kapitálovou hodnotou, a preto aj s pomerne väčšou
novovyrobenou nadhodnotou. V každom prípade začína T' kolobeh
vždy ako tovarový kapitál, ktorý sa rovná kapitálovej hodnote plus
nadhodnote.
'1" ako T nevystupuje v kolobehu jednotlivého priemyselného ka­
pitálu ako forma bohto kapitálu, ale ako forma nejakého iného prie­
myselného kapitálu, pokial sú príslušné výrobné prostriedky jeho
produktom. Akt P - T (t. j. P - Vp) prvého kapitálu je pre tento
druhýkapitál T' - P'.

V akte obehu P - T <5; sa Ps a Vp správajú identický potiaľ,

že sú tovarmi v rukách tých, čo ich predávajú, na jednej strane
robotnikov, predávajúcich svoju pracovnú silu, na druhej strane
majiteľov výrobných prostriedkov, predávajúcich tieto výrobné pro­
striedky. Pre kupujúceho, ktorého peniaze tu fungujú ako peňažný
kapitál, fungujú ?8 a Vp ako tovary len dovtedy, kým ich ešte ne­
kúpil, teda kým stoja proti jeho kapitálu existujúcemu v peňažnej
forme ako cudzie tovary. Medzi Vp a ?3 je tu len ten rozdiel, že VP
v rukách predávajúceho = '1". môže byť teda kapitálom, ked je
Vp_tovarovou formou jeho kapitálu, kým Ps je pre robotnika vždY
len tovarom a kapitálom sa stáva až v rukách kupujúceho, ako
súčasť V.
Preto T' nemôže nikdy otvárať nejaký kolobeh len ako T, ako
púha tovarová forma kapitálovej hodnoty. Ako tovarový .kapitál 1°
vždy niečim dvojakým. Z hľadiska úžitkovej hodnoty je to produkt
'° v 1. a a. nemeckom funkcie V, v danom prípade prladza, ktorej prvky Ps a Vp pochá­
WW: tem: dzajú ako tovary z obehu, fungovali len** ako činitele tvorby tohto
upravené podľa výrobku. Po druhé z hľadiska hodnoty je to kapitálová hodnota
Manovbo mkopim V plus nadhodnota m, vyrobená vo funkcii V.
 85

Iba v kolobehu sameho '1" sa môže a musí '1' = V = hodnote ka­ 3. kapitola
pitálu oddeliť od tej časti T', v ktorej existuje nadhodnota, od nad­ Kolobeh
produktu, v ktorom väzi nadhodnota, bez ohľadu na to, či sa sku­ tooarooćho
točne dá jedno od druhého oddeliť, ako v pripade priadze, alebo sa kapitálu
nedá oddeliť, ako v pripade stroja. Dajú sa od seba oddeliť vždy,
keď sa '1" premení na P'.
Ak celkový tovarový produkt možno rozdeliť na samostatné, rov­
norodć čiastkové produkty, ako je to napríklad v pripade našich
10000 libier priadze, takže sa akt 'ľ' - P' môže vyjadriť v sume
predajov uskutočňovaných po sebe, môže kapitálová hodnota v to­
varovej forme fungovať ako T, môže sa oddeliť od '1" skôr, než sa
realizovala nadhodnota, teda skôr, než sa '1" realizovalo ako celok.
Z 10 000 libier priadze za 500 i: hodnota 8440 libier = 422 6 =
= kapitálovej hodnote, oddelenej od nadhodnoty. Ak kapitalista
predá najprv 8440 libier priadze za 422 6, predstavuje týchto 8440
libier priadze T, kapitálovú hodnotu v tovarovej forme; nadpro­
dukt 1560 libier priadze, ktorý okrem toho obsahuje '1" a ktorý =
= nadhodnote 78 a, by obiehal až neskôr; kapitalista by mohol usku­

točniťT - P - T < 5; predobehomnadproduktut - p - t.

Alebo keby predal najprv 7440 libier priadze v hodnote 372 i:
a potom 1000 libier priadze v 1hodnote 50 6, mohli by sa prvou časťou
T nahradiť výrobné prostriedky (konštantná časť kapitálu c) a dru­
hou časťou T variabilná časť kapitálu v, pracovná sila, a dalej tak
ako predtým.
Ale ak dochádza k takýmto postupným predajom a ak to dovo­
iujú podmienky kolobehu, môže kapitalista namiesto toho, aby roz­
delil '1" na c + 0 + m, pristúpiť k takejto deľbe aj u alikvotných
časti T'.
Napriklad 7440 libier priadze = 372 6, ktoré ako časti T' (10 000
libier priadze = 500 s) predstavujú konštantnú časť kapitálu, možno
zasa .rozdeliť na 5535,360 libier priadze v hodnote 276,768 e nahrá­
dzajúcich iba konštantnú časť, hodnotu výrobných prostriedkov spo­
trebovaných na 7440 libier priadze, 744 libier priadze v hodnote
37,200 í. nahrádzajúcich iba variabilný kapitál a 1160,640 libier
priadze v hodnote 58,032 6, ktoré sú ako nadprodukt nositeľom
nadhodnoty. Z predaných 7440 libier môže teda kapitalista nahradiť
kapitálovú hodnotu, ktorá je v nich obsiahnutá, predajom 6279,360
libier priadze v cene 313,968 z, a hodnotu nadproduktu 1160,640 lio
bier = 58,032 5 vydať ako dôchodok.
Práve tak môže rozdeliť a podľa toho predávať aj 1000 libier
Priadze = 50 6: = variabilnej kapitálovej hodnote: 744 libier priadze
za 37,200 s: ako konštantnú kapitálovú hodnotu v 1000 librách pria­
dze, 100 libier priadze za 5,000 a ako v nich obsiahnutú variabilnú
časťkapitálu, teda 844 libier priadze za 42,200 6 ako náhradu kapi­
tálovej hodnoty obsiahnutej v 1000 librách priadze, a napokon 156
libier priadze v hodnote 7,800 5, ktoré predstavujú naprodukt obsiah­
nutý v 1000 librách priadze a môžu sa ako také spotrebovať.
 86

1. oddiel Napokon zvyšujúcich 1560 libier priadze v hodnote 78 a môže

Metamorfózy kapitalista, keď sa mu podari ich predať, rozdeliť tak, ze predaj
kapitálu 1160,640 libier priadze za 58,032 6 nahrádza hodnotu výrobných
a ich holobeh prostriedkov obsiahnutých v 1560 'librách priadze a že 156 libier
priadze v hodnote 7,800 6 nahrádza variabilnú kapitálovú hodnotu;
to dáva dovedna 1316,640 libier priadze = 65,832 5; ako náhradu
celej kapitálovej hodnoty; nakoniec ostáva nadprodukt 243,360 ii­
bier = 12,168 6, ktorý možno vydať ako dôchodok.
Tak ako možno každý prvok a, v a m obsiahnutý v priadzi znova
rozložiť na tie isté súčasti, možno na ne rozložiť aj každú jednotlivú
libru priadze v hodnote 1 sh. = 12 (1.
c = 0,744 libier priadze = 8,928 d.
0 = 0,100 „ = 1,200 „
m = 0,156 „ = 1,872 „

0 + a + :21= 1 libra priadze = 12 d.

Ak spočitame výsledky uvedených troch čiastkových predajov, do­
staneme ten istý výsledok, ako keď sa 10 000 libier priadze predá
naraz.
- Ako konštantný kapitál máme:
pri 1. predaji: 5535,360 libier priadze = 276,768 á)
„ 2. „ 744,000 „ = 37,200 „
„ 3. „ 1160,640 „ = 58,032 „

spolu 7440 libier priadze = 372 s:

Ako variabilný kapitál:
pri 1. predaji: 744,000 libier priadze = 37,200 6
„ 2. „ 100,000 „ = 5,000 „
„ 3. „ 156,000 „ = 7,800 „

spolu 1000 libier priadze = 50 5:

Ako nadhodnotu:
pri 1. predaji: 1160,640 libier priadze = 58,032 .4:
„ 2. „ 156,000 „ = 7,800 „
„ 3. „ 243,360 „ = 12,168 „

spolu 1560 libier priadze = 78 6

Celkový súčet:
konštantný kapitál: 7440 libier priadze = 372 i:
variabilný kapitál: 1000 „ = 50 „
nadbodnota: 1560 „ = 78 „

spolu 10000 libier priadze = 500 i:

 87

T' - P' samo osebe nie je nič iné ako predaj 10 000 libier priadze. 3. kapitola
Týchto 10 000 libier priadze je tovar ako každá iná priadza. Kupujú­ Kolobeh
ceho zaujíma cena 1 sh. za libru, alebo 500 a za 10 000 libier. Ak si pri tovarooého
jednani začne všímať jej hodnotové zloženie, robi to len s potmehúd­ kapitálu
skym úmyslom dokázať, že by sa libra priadze mohla predávať za
menej ako 1 sh. a že by predávajúci pritom urobil ešte vždy dobrý
obchod. Ale množstvo. ktoré kúpi, závisí od jeho potrieb; ak je .naprí­
klad majitelom tkáčovne, závisí od zloženia jeho vlastného kapitálu.
fungujúceho v tkáčovni, a nie od zloženia kapitálu výrobcu priadze,
od ktorého priadzu kupuje. PrOporcie. v akých má '1”na jednej strane
nahradit kapitál, ktorý je v ňom spracovaný (resp. jeho rozličné sú­
časti). a na druhej strane slúžiť ako nadprodukt, či už na vydávanie
nadhodnoty alebo na akumuláciu kapitálu. existujú len v kolobehu
toho kapitálu, ktorého tovarovou formou je 10000 libier priadze.
Tieto proporcie nemajú nič spoločné s predajom ako takým. Okrem
toho sa tu predpokladá. že '1" sa predáva za svoju hodnotu a že teda
ide len o jeho .premenu z tovarovej formy na peňažnú. Pre '1" ako
takú funkčnú formu v kolobehu tohto jednotlivého kapitálu. z kto­
rej sa musi nahradit výrobný kapitál, má, pravda, rozhodujúci vý­
znam, či sa pri predaji cena a hodnota navzájom rozchádzajú a do
akej miery, ale to sa nás na tomto mieste. kde skúmame iba rozdiely
formy, nijako netýka.
Vo forme I, P . .. P'. sa výrobný proces objavuje v strede, medzi
dvoma vzájomne sa doplňajúcíml a protikladnými fázami obehu
kapitálu; končí sa prv ako nastupuje záverečná fáza T' - P'. Pe­
niaze sa preddavkovali ako kapitál, najprv na výrobné prvky, z nich
sa premenili na tovarový produkt a ten sa premenil opäť na peniaze.
Je to úplne uzavretý obchodný cyklus, ktorého výsledkom sú peniaze,
použiteľné hocíkým na hocičo. Opátovný začiatok je tak daný len
ako možnost. P V P' môže byť práve tak poslednýmkolo­
behom, uzatvárajúcim funkciu nejakého individuálneho kapitálu,
ktorý sa vzdáva podnikania. ako aj prvým kolobehom kapitálu.
ktorý nastupuje do funkcie ako nový. Všeobecným pohybom je tu
P . .. P'. pohyb od peňazí k väčšiemu množstvu peňazí.
Vo forme ll, V . . . T' - P' - T . .. V (V'), nasleduje celý proces
obehu po prvom V a predchádza druhému V; uskutočňuje sa však
v opačnom poradí ako vo forme 1. Prvé V predstavuje výrobný ka­
pitál a jeho funkciu, výrobný proces, ako predpoklad nasledujúceho
procesu obehu. Naproti tomu konečné V nepredstavuje výrobný
proces; znamená len to, že priemyselný kapitál existuje znova vo
svojej forme výrobného kapitálu. A v tejto forme existuje V ako
výsledok premeny kapitálovej hodnoty uskutočnenej v poslednej'
fáze obehu, premeny na .Ps + Vp, na subjektívne a objektívne čini­
tele, ktoré vo svojom spojeni tvoria formu existencie výrobného
kapitálu. Kapitál je na konci, bez ohladu na to, či ide 0 V alebo 0 V'.
pripravený v takej forme, v ktorej musi znova fungovat ako výrobný
kapitál, fungovat znova vo výrobnom procese. Všeobecná forma
tohto pohybu, V V, je formou reprodukcie a neukazuje ako cieľ
 88

1. oddiel procesu zhodnotenie, ako P P'. Preto táto forma uľahčuje kla­
Metamorfózy sickej ekonómii neprihliadať na určitú, 'kapitalistickú formu výrob­
kapitálu ného procesu a zobrazovať ako cieľ tohto procesu výrobu ako takú,
a ich kolobeh takže ide údajne o to, aby sa čo najviac a čo najlacnejšie vyrábalo
a aby sa výrobok vymieňal za čo najvšestrannejšie iné výrobky,
slúžiace sčasti na obnovu výroby (P - T), .sčastina spotrebu (p - t).
A keďže P a p tu vystupujú len ako prchavć prostriedky obehu,
možno pritom zároveň prehliadať osobitosti tak peňazí, ako aj pe­
ňažného kapitálu a celý proces sa zdá jednoduchý a prirodzený,
t. j. vyznačuje sa prirodzenosťou zodpovedajúcou .plytkćmu racio­
nallzmu. Práve tak sa príležitostne zabúda .na zisk aj pri tovarovom
kapitáli, a keď je reč o kolobehu výroby ako celku, tovarový kapitál
figuruje len ako tovar; ale ked' sa hovorí o súčastiach hodnoty, figu­
ruje ako tovarový kapitál. Akumulácia vystupuje prirodzene v takom
istom svetle ako výroba.
VoformeIII, T' - P' - T V T', otvárajúkolobehdve
fázy procesu obehu, a to v takom istom poradí ako vo forme Il,
V . . . V; potom nasleduje V, a to ako vo forme I so 'svojou funkciou,
výrobným procesom; výsledkom výrobného procesu, v podobe '1".
sa kolobeh uzatvára. Podobne ako ho vo forme II uzatvára »Viba
ako opätovné bytie výrobného kapitálu. uzatvára ho tu T' ako opä­
tovné bytie tovarovćho kapitálu; podobne ako vo forme II kapitál
vo svojej konečnej forme V musi znova začať daný proces ako vý­
robný proces, tak aj tu sa musí kolobeh kapitálu otvoriť znova
fázou obehu T' - P', pretože priemyselný kapitál sa objavuje opäť
vo forme tovarového kapitálu. Obidve formy kolobehu sú nedokon­
čenć, lebo na ich konci nestojí P', zhodnotená .kapitálové hodnota,
premenená Opäť na peniaze. V obidvoch formách kolobehu sa teda
musi pokračovať. a preto aj jedna aj druhá zahŕňa v sebe reproduk­
ciu. Celkový kolobeh vo forme III má podobu T' . . . T'.
Tretia forma sa odlišuje od obidvoch prvých tým, že iba v tomto
kolobehu zhodnotená kapitálová hodnota, a nie pôvodná, ktorá sa
má ešte len zhodnotiť, vystupuje ako východisko svojho zhodnote­
nia. '1" ako kapitálový vzťah je tu východiskom a ako také má urču­
júci vplyv na celý kolobeh tým, že už v jeho prvej fáze zahŕňa v sebe
jednak kolobeh kapitálovej hodnoty, jednak kolobeh nadhodnoty.
a že sa nadhodnota. aj ked nie v každom jednotlivom kolobehu, ale
v priemere, musi sčasti vydávať ako dôchodok, :prechádzať obehom
t - p - t, a sčasti fungovaťako prvok akumulácie kapitálu.
Vo forme T' - T' sa predpokladá spotreba celého tovarovćho
produktu ako podmienka normálneho priebehu samého kolobehu
kapitálu. V robotnikovej osobnej spotrebe a v osobnej spotrebe nc­
akumulovanej časti nadproduktu je obsiahnuté celá osobná spotreba.
Do kolobehu T' vchádza teda ako podmienka spotreba v jej celku.
ako osobná a ako výrobná spotreba. Výrobnú spotrebu (v ktorej je
podľa povahy veci zahrnutá aj robotnikova osobná spotreba, ked že
pracovná sila je v určitých hraniciach ustavičným produktom robot­
 89

nikovej osobnej spotreby) uskutočňuje každý individuálny kapitál 3. kapitola

sám. Osobná spotreba sa predpokladá len ako spoločenský akt, a nie Kolobeh
ako akt individuálneho kapitalistu, ak len nejde o spotrebu, ktorá tooarooćho
je nevyhnutná pre jeho vlastnú existenciu. kapitálu
Vo formách l a II sa celkový pohyb predstavuje ako pohyb pred­
davkovanej kapitálovej hodnoty. Vo forme lll tvori východisko zhod­
notený kapitál v podobe celkového tovarového produktu a má formu
kapitálu v pohybe, formu tovarového kapitálu. Až po premene to­
varového kapitálu ma peniaze sa tento pohyb rozvetvuje na pohyb
kapitálu a pohyb dôchodku. V tejto forme je v kolobehu kapitálu
zahrnuté rozdelovanie úhrnného spoločenského produktu, aj osobit­
né rozdeľovanie produktu, pokiaľ ide o každý individuálny tovarový
kapitál, na jednej strane na fond osobnej spotreby a na druhej strane
na fond reprodukcie.
Vo forme P P' je obsiahnutá možnosť rozšírenia kolobehu.
v závislosti od veľkosti p, ktoré vchádza do obnoveného kolobehu.
Vo forme V . . . V môže V začať nový kolobeh s tou istou a možno
aj menšou hodnotou, a predsa môže predstavovať reprodukciu v roz­
širenom rozsahu; napriklad keď v dôsledku zvýšenej produktivity
práce zlacnejú prvky tovaru. V opačnom pripade môže výrobný ka­
pitál, ktorého hodnota vzrástla, predstavovať reprodukciu vo vecne
zúženom rozsahu, ked napriklad zdražia výrobné prvky. To isté plati
aj o '1" . . . T'.
V T' T' je kapitál v tovarovej forme predpokladom výroby;
vracia sa znova ako predpoklad v tomto kolobehu v druhom T. Ak
sa toto T ešte nevyrobilo alebo nereprodukovalo, kolobeh viazne:
toto T sa musí reprodukovať zväčša ako T' nejakého iného priemy­
selného kapitálu. V tomto kolobehu existuje T' ako východiskový.
prechodný, aj konečný bod pohybu, teda je tu stále. Tvorí stálu pod­
mienku procesu reprodukcie.
T' . . . T' sa odlišuje od foriem l a II ešte iným momentom. Všetky
tri kolobehy majú spoločné to, že forma, v ktorej kapitál otvára svoj
proces kolobehu, je zároveň formou, v ktorej ho uzatvára. takže
na konci je opäť v začiatočnej forme, v ktorej otvára ten istý kolobeh
odznova. Začiatočná forma P, V, T' je vždy formou, v ktorej sa
kapitálová hodnota preddavkuje (vo forme lll spolu s nadhodnotou.
ktorá k nej pribudla), teda pôvodnou formou kapitálovej hodnoty
vo vzťahu k danému kolobehu; konečná forma P', V, '1" je vždy
premenenou formou nejakej predchádzajúcej funkčnej formy v kolo­
behu, ktorá nie je pôvodnou formou.
Tak je P' vo forme l premenenou formou T', konečné V v ll pre­
menenou formou P (pričom sa vo formách l a ll táto premena do­
sahule jednoduchým aktom obehu tovarov, formálnym vzájomným
Premiestnenlm tovaru a peňazí); vo forme lll je T' premenenou
formou V, výrobného kapitálu. Ale tu, vo forme lll, ide po prvé
nielen o premenu funkčnej formy kapitálu, ale aj o premenu velkosti
lebo hodnoty; a po druhé táto premena nie je výsledkom čisto for­
 90

1. oddiel málneho premiestnenia, ktoré patrí k procesu obehu, ale dôsledkom

Metamorfózy skutočnej premeny, ktorou prešla úžitková forma a hodnota tova­
kapitálu rových súčasti výrobného kapitálu vo výrobnom procese.
a ich kolobeh Forma začiatočného krajného člena P, V, T' sa v zodpovedajúcom
kolobehu I, II alebo 111predpokladá; forma, ktorá sa opakuje v ko­
nečnom člene článku, je daná a teda podmienená radom metamorfóz
samého kolobehu. T' ako konečný bod kolobehu nejakého indivi­
duálneho priemyselného kapitálu predpokladá formu V, ktorá ne­
patrí k obehu, len u toho priemyselného kapitálu, ktorého je pro­
duktom. P' ako konečný bod v kolobehu I, ako premenená forma T'
(1" - P'), predpokladá P v rukách kupujúceho, ako P, ktoré exis­
tuje mimo kolobehu P . . . P' a vtahuje sa do neho predajom T', čím
sa stáva jeho vlastnou konečnou formou. Podobne predpokladá ko­
nečné V v kolobehu II, že Ps a Vp (T) existujú mimo neho a že sa
vtelujú do neho ako konečná forma aktom P - T. Ale nehľadiac
na posledný krajný člen, ani kolobeh individuálneho peňažného ka­
pitálu nepredpokladá existenciu peňažného kapitálu vôbec, ani kolo­
beh individuálneho výrobného kapitálu existenciu výrobného ka­
pitálu vo vlastnom kolobehu. V kolobehu I môže byť P prvým
peňažným kapitálom a v kolobehu II V prvým výrobným kapitálom
vstupujúcim na javisko dejín, ale v kolobehu III

Vp .
T' T-
-P' P-T<PS...V...T
t- p-t
sa T dvakrát predpokladá mimo tohto kolobehu. Raz v kolobehu

T' - P' - T <5: . Pokiaľtoto T pozostávaz Vp, je tovarom v ru­

kách toho, kto ho predáva; je samo tovarovým kapitálom, pokiaľ
je produktom nejakého kapitalistického výrobného procesu; a aj ked
nim nie je, vystupuje ako tovarový kapitál v rukách obchodníka.
Druhý raz v prípade druhého t v I:- p - t, ktoré musí takisto exis­
tovať ako tovar, aby sa dalo kúpiť. V každom prípade, či ide o to­
varový kapitál alebo nie, Ps a Vp sú tovarmí práve tak ako T' a sú
vo vzájomnom vzťahu ako tovary. To isté platí o druhom t v t ­
- p- t. Pokiaľ teda T' = T (Ps + Vp), sú prvky jeho vlastnej
tvorby tovarmí a T' sa musí v obehu nahradiť rovnakými tovarmí;
takisto treba aj v t - p - t druhé t nahradiť v obehu inými rovna­
kými tovarmí.
Na základe kapitalistického spôsobu výroby ako vládnúceho spô­
sobu výroby musi okrem toho každý tovar v rukách predávajúceho
byť tovarovým kapitálom. Je naďalej tovarovým kapitálom aj v ru­
kách obchodníka, alebo sa ním v jeho rukách stane, ak ním ešte
dovtedy nebol. Alebo musi byt tovarom, ktorý nahrádza pôvodnÝ
tovarový kapitál, takže mu dáva len inú formu existencie, napríklad
v podobe dovážaných výrobkov.
 91

Tovarové prvky Ps a Vp, z ktorých pozostáva výrobný kapitál V, 3. kapitola

nemajú ako formy existencie V tú istú podobu, ktorú majú na rôznych Kolobeh
tovarových trhoch, z ktorých sa získavajú. Sú teraz spojené a môžu tooarooého
vo svojom spojení fungovat ako výrobný kapitál. kapitálu
To, že iba vo forme lil T vystupuje vnútri samého kolobehu ako
predpoklad T, vyplýva z toho, že východiskom je kapitál v tovarovej
forme. Kolobeh sa otvára tým, že T' (fungujúce ako kapitálová hod­
nota, bez ohľadu na to, či sa zváčšilo o pridanú nadhodnotu alebo
nie) sa premieňa na tovary, ktoré tvoria prvky jeho výroby. Táto
premena však zahŕňa celý proces obehu T - P - T (==Ps + Vp)
a je jeho výsledkom. Tu je teda na obidvoch koncoch T, ale druhý
krajný člen, ktorý svoju formu T nadobúda vďaka aktu P - T zvon­
ku, z trhu tovarov, nie je posledným členom kolobehu, ale len po­
sledným členom jeho prvých dvoch štádii, v ktorých je zahrnutý
proces obehu. Jeho výsledkom je V, ktorého funkcia, výrobný pro­
ces. potom nastupuje. Až ako výsledok výrobného procesu, teda nie
ako výsledok procesu obehu, vystupuje T' ako záver kolobehu, a to
v tej istej forme ako začiatočný krajný člen, T'. Naproti tomu v P.. .
P' a vo V . . . V sú konečné krajné členy P' a V bezprostrednými
výsledkami procesu obehu. Tu sa teda iba na konci predpokladá, že
v cudzích rukách je v prvom prípade P' a v druhom V. Pokým kolo­
beh prebieha medzi krajnýmí členmi, nevystupuje ani P v prvom
pripade, ani V v druhom prípade - teda ani existencia P ako cu­
dzích peňazí, ani existencia V ako cudzieho výrobného procesu ­
ako predpoklad týchto kolobehov. Naproti tomu T' T' predpo­
kladá T (= Ps + Vp) ako cudzie tovary v cudzích rukách, pričom
sa tieto tovary prostredníctvom úvodného procesu obehu vfahujú
do kolobehu a premieňajú sa na výrobný kapitál a ako výsledok
jeho funkcie sa T' stáva konečnou formou kolobehu.
Ale práve preto, že kolobeh T' - T' predpokladá na svojej dráhe
iný priemyselný kapitál vo forme T (= Ps + Vp) (a Vp zahŕňa v sebe
rôznorodé iné kapitály, napriklad v našom prípade stroje, uhlie, olej
atd.), nabáda tento kolobeh k tomu, aby sa naň pozeralo nielen ako
na všeobecnú formu kolobehu, t. j. ako na takú spoločenskú formu,
v ktorej možno pozorovat každý jednotlivý priemyselný kapitál
(okrem jeho prvého vkladu), teda nielen ako na takú formu pohybu,
ktorá je spoločná všetkým individuálnym priemyselným kapitálom,
ale zároveň ako na formu pohybu sumy individuálnych kapitálov
a teda celkového kapitálu triedy kapitalistov, ako na taký pohyb,
v ktorom pohyb každého individuálneho priemyselného kapitálu vy­
stupuje len ako čiastkový pohyb pospletaný s pohybom iných kapi­
tálov a nim podmienený. Ak napriklad skúmame úhrnný ročný tova­
mVÝ produkt nejakej krajiny a analyzujeme pohyb, ktorým jedna
lebo časť nahrádza výrobný kapitál vo všetkých individuálnych pod­
nikaniach a druhá vstupuje do osobnej spotreby rôznych tried, skú­
mame T' . .. T' jednak ako formu pohybu spoločenského kapitálu.
lednak ako formu pohybu nim vyrobenej nadhodnoty, resp. nadpro­
duktu. To, že spoločenský kapitál = sume individuálnych kapitálov
 92

l. oddiel (vrátane účastinných kapitálov, resp. štátneho kapitálu, pokiaľ vlády

Metamorfózy používajú v baniach, na železniciach atd'. produktívnu námezdnú
kapitálu prácu, pokiaľ fungujú ako priemyselní kapitalisti) a že celkový po­
a ich kolobeh hyb spoločenského kapitálu = algebraickej sume pohybov indivi­
duálnych kapitálov, nijako nevylučuje to, že tento pohyb ako pohyb
jednotlivého individuálneho kapitálu sa vyznačuje inými javmi ako
ten istý pohyb skúmaný ako časť celkového pohybu spoločenského
kapitálu, teda v jeho súvislosti s pohybmi iných častí spoločenského
kapitálu, ani to, že sa tým zároveň 'riešia problémy, ktorých riešenie
sa pri skúmaní kolobehu nejakého jednotlivého individuálneho ka­
pitálu musi predpokladať, a nie z neho vyvodzovať.
T' T' je jediným kolobehom, v ktorom pôvodne preddavko­
vaná kapitálová hodnota tvorí len časť hodnoty krajného člena
otvárajúceho pohyb a v ktorom sa tak tento pohyb od samého za­
čiatku ohlasuje ako celkový pohyb priemyselného kapitálu; jednak
ako pohyb tej časti produktu, ktorá nahrádza výrobný kapitál, jed­
nak ako pohyb tej časti produktu, ktorá tvorí nadprodukt a ktorá sa
v priemere vydáva sčasti ako dôchodok a sčasti má slúžiť ako prvok
akumulácie. Pokiaľ je v tomto kolobehu zahrnuté, že nadhodnota
sa vydáva ako dôchodok, potiaľ je v ňom zahrnutá aj osobná spo­
treba. Ale spotreba je v ňom okrem toho zahrnutá aj na základe
toho, že východiskové T, tovar, existuje ako nejaký ľubovoľný úžit­
kový predmet; každý kapitalisticky vyrobený predmet je však tova­
rovým kapitálom, bez ohľadu na to, či ho jeho úžitková forma
určuje na výrobnú alebo na osobnú spotrebu, alebo na jednu aj
na druhú. P. ..P' poukazuje len na hodnotovú stránku, na zhod­
nocovanie preddavkovanej kapitálovej hodnoty ako cieľ celého pro­
cesu; V . . . V (V') na výrobný proces kapitálu ako proces reprodukcie
pri nezmenenej alebo rastúcej veľkosti výrobného kapitálu (akumu­
lácia); T' T', ktoré sa už vo svojom začiatočnom člene ohlasuje
ako podoba kapitalistickej tovarovej výroby, zahŕňa od samého za­
čiatku výrobnú a osobnú spotrebu; výrobná spotreba a zhodnotenie.
ktoré je v nej zahrnuté, vystupuje len ako odnož tohto pohybu.
Napokon, keďže T' môže existovať v takej úžitkovej forme, v ktorej
nemôže vojsť znova do nejakého výrobného procesu, naznačuje sa
tak od samého začiatku, že rôzne súčasti hodnoty T', vyjadrené
v častiach produktu, musia zaujímať odlišné miesto podľa toho, či
T' . . . T' znamená formu pohybu celkového spoločenského kapitálu.
alebo vyjadruje samostatný pohyb individuálneho priemyselného
kapitálu. Vo všetkých týchto svojich osobitostiach presahuje tento
kolobeh svoje vlastné hranice ako jednotlivého kolobehu nejakého
iba individuálneho kapitálu.
Vo vzorci T' .. . T' vystupuje pohyb tovarového kapitálu, t. j. p0­
hyb celkového kapitalisticky vyrábaného produktu, jednak ako pred­
poklad samostatného kolobehu individuálneho kapitálu, jednak ako
podmienený týmto kolobehom. Keď sa teda tento vzorec chápe v jeho
osobitosti, nestačí už, aby sme sa uspokojili s tým, že metamorfózy
T' - P' a P - T sú na jednej strane funkčne určenýmiúsekmi v me­
 93

tamorfóze kapitálu a na druhej strane článkami všeobecného obehu 3. kapitola

tovarov. Potom je nevyhnutné objasniť, ako sa metamorfózy nejaké­ Kolobeh
ho individuálneho kapitálu prepletajú s metamorfózami iných indi­ tooarooého
viduálnych kapitálov a s tou častou úhrnného produktu, ktorá je kapitálu
určená na osobnú spotrebu. Preto pri rozbore kolobehu individuál­
neho priemyselného kapitálu berieme za základ predovšetkým prvé
dve formy.
Ako forma jednotlivého individuálneho kapitálu vystupuje kolo­
beh T' . . . T' napríklad v poľnohospodárstve, kde sa počíta od žatvy
po žatvu. Vo vzorcl II sa vychádza od sejby. vo vzorci lll od žatvy.
alebo, ako hovoria fyziokrati. v prvom vzorci od avances", v druhom '° preddavkov
vzorci od repriseszñ Vo vzorci lll vystupuje pohyb kapltálovej hod­ 7° opátovných prijmov
noty od samého začiatku len ako časť pohybu celkového množstva
výrobkov, kým vo vzorcoch I a II pohyb T' tvori len istý moment
v pohybe nejakého jednotlivého kapitálu.
Vo vzorci III tvoria všetky tovary na trhu stály predpoklad výrob­
ného a reprodukčného procesu. Preto ak sa sústredime na tento
vzorec, zdá sa, že všetky prvky výrobného .procesu pochádzajú z obe­
hu tovarov a pozostávajú len z tovarov. Pri tomto jednostrannom
chápani sa prehliadajú také prvky výrobného procesu, ktoré nezá­
visia od tovarových prvkov.
Keďže v T' . .. T' je východiskom celkový produkt (celková hod­
nota), ukazuje sa tu, že (Odhliadnuc od zahraničného obchodu) k re­
produkcii v rozširenom rozsahu môže prl nemeniacej sa produktivite
dochádzať len tak, ak sú v časti nadproduktu. ktorá sa má kapita­
lizovat, už obsiahnuté vecné prvky dodatočného výrobného kapi­
tálu; teda tak, že pokiaľ výroba jedného roka slúži ako predpoklad
pre výrobu v budúcom roku, alebo pokial sa to môže uskutočniť
súčasne s procesom jednoduchej reprodukcie počas jedného roka.
nadprodukt sa vyrába ihned' v takej forme, ktorá mu umožňuje,
aby fungoval ako dodatočný kapitál. Zvýšená produktivita môže
rozmnožit len vecný obsah kapitálu, bez zvýšenia jeho hodnoty; ale
vytvára tým dodatočný materiál pre zhodnocovanie.
T'. . .T' tvori základ Quesnayho Tableau économique. To, že Ques­
nay zvolil v protiklade k P . . . P' (forme, ktorej sa výhradne pridr­
žiaval merkantilistlcký systém) túto formu, a nie V V, svedčí
o jeho skutočne bystrom postrehu.
 94

Štvrtá Tri vzorce

kapitola
procesu kolobehu

Ked' označime celkový proces obehu ako Ob, možno tri vzorce
vyjadriť takto:
I)P-T...V...T'-P'
II) V...Ob...V
III) Ob . . . V (T')
Keď zhrnieme všetky tri formy, javia sa všetky predpoklady tohto
procesu ako jeho výsledok, ako ním samým vytvorený predpoklad.
Každý moment vystupuje ako východiskový bod, prechodný bod
a bod návratu. Celkový proces vystupuje ako jednota výrobného
procesu a procesu obehu; výrobný proces sa stáva sprostredkovate­
ľom procesu obehu a naopak.
WWWQLQŠM ZhOdnomvmie
hodnoty
ako
určpjúçi cielkakohybgýmotiv. Vo vzorci I je to vyjadrené v jeho
Ernie. Forma II sa začína s V, samým zhodnocovacim procesom. Vo
vzorci III sa kolobeh začína zhodnotenou hodnotou a končí sa novo­
zhodnotenou hodnotou, aj keď sa pohyb Opakuje na tej istej úrovni.
Pokial T - P predstavuje pre kupujúcehoP - T a P -- T pre
predávajúceho T - P, predstavuje obeh kapitálu iba obyčajnú meta­
morfózu tovaru, pre ktorú platia zákony o množstve obiehajúcich
peňazí, uvedené pri jej výklade (I. kniha, 3. kap., 2). Ale ak nezosta­
neme pri tejto formálnej stránke, lež skúmame reálnu súvislosť
metamorfóz rôznych individuálnych kapitálov, teda fakticky vzá­
jomnú súvislosť kolobehov individuálnych kapitálov ako čiastko­
vých pohybov procesu reprodukcie celkového spoločenského kapi­
tálu, nemožno túto súvislosť vysvetliť len striedaním peňažnej
a tovarovej formy.
V neustále mm'úcom_kmh_u je každý bod „zároveňvýchodiskovy'm
boym__i„_5_o~dmg_vratu. Ke'ď_rořäčiĺ_prerušíme. nie je 'každý VÝ'
Éhodlskový bod bodom návratu. Tak sme videli, že nielen každý
osobitný kolobeh predpokladá (lmplicite) iný kolobeh, ale že aj opa­
 95

kovanie kolobehu v jednej forme zahŕňa v sebe opisovanie kolobehu 4. kapitola

v iných formách. Tak sa celý rozdiel ukazuje ako čisto formálny Tri vzorce
alebo tiež ako čisto subjektívny rozdiel, ktorý jestvuje len pre pozo­ procesu kolobchu
rovateía.
Pokiaľ sa každý z týchto kolobehov skúma ako osobitná forma
pohybu, v ktorej sú rôzne individuálne priemyselné kapitály, exis­
tuje aj táto odlišnosť vždy len ako individuálna odlišnosť. V skutoč­
nosti je však každý individuálny priemyselný kapitál súčasne vo
všetkých troch kóĺóbehoch. Tieto tri kolobehy, formy reprodukcie
troch podôb kapitálu, sa uskutočňujú nepretržite vedľa seba. Na­
príklad časť kapitálovej hodnoty, ktorá teraz funguje ako tovarový
kapitál, sa premieňa na peňažný kapitál, ale súčasne iná jej časť
vystupuje z výrobného procesu do procesu obehu ako nový tovarový
kapitál. Tak sa neustále opisuje kruhová forma T' . .. 7”; a takisto
aj obidve iné formy. Reprodukcia kapitálu v každej z jeho foriem
a v každom z jeho štádií je práve taká nepretržitá ako metamorfóza
týchto foriem a postupný prechod troma štádiamí. Tu je teda celkový
kolobehskutočnoujgdnotoujeho foriem. __ Ň***
V našom skúmaní sa predp'OkIadalo, že kapitálová hodnota, vzhľa­
dom na celkovú velkosť jej hodnoty, vystupuje celá ako peňažný
kapitál alebo ako výrobný kapitál alebo ako tovarový kapitál. Tak
sme napríklad 422 s: mali najprv vcelku ako peňažný kapitál, potom
takisto v celom ich rozsahu premenené na výrobný kapitál a nako­
niec ako tovarový kapitál: ako priadzu v hodnote 500 o: (z čoho je
78 c nadhodnoty). Rôzne štádiá tu tvoria rovnaký počet prerušení.
Pokým napriklad 422 s ostáva v peňažnej forme, t. j. kým sa ne­
uskutočnia kúpy P - T (Ps + Vp), existuje a funguje celý kapitál
len ako peňažný kapitál. Len čo sa .premení na výrobný kapitál.
nefunguje už ani ako peňažný ani ako tovarový kapitál. Celý proces
jeho obehu je prerušený, tak ako je na druhej strane prerušený celý
jeho výrobný proces, len čo funguje v jednom z obidvoch štádií obe­
hu, či už ako P alebo ako '1". Tak by teda kolobeh V . . . V predsta­
voval nielen periodické Obnovovanie výrobného kapitálu, ale záro­
veň aj prerušovanie jeho funkcie, výrobného procesu, kým nepre­
behne proces obehu; výroba by sa neuskutočňovala nepretržite.
ale nárazovito, a obnovovala by sa len po istých časových interva­
loch náhodnej dĺžky, podľa toho, či sa obidve štádiá procesu obehu
absolvujú rýchlejšie alebo pomalšie. Tak je to napríklad u čínskeho
remeselníka, ktorý pracuje len pre súkromných zákaznikov a ktorého
Výrobný proces sa zastavuje, kým nepríde nová objednávka.
To piati fakticky o každej jednotlivej časti kapitálu, ktorá je v po­
hybe, a týmto pohybom prechádzajú rad-radom všetky časti kapitálu.
Napriklad 10 000 libier priadze predstavuje týždenný produkt neja­
kého spriadača. Celých týchto 10 000 libier priadze prechádza zo sfé­
I'YVýroby do sféry obehu; kapitálová hodnota, ktorá je v nich obsiah
nutá, sa musí celá premeniť na peňažný kapitál, a kým ostáva vo
forme peňažného kapitálu, nemôže vstúpiť znova do výrobného
Pmcesu; musi najprv vojsť do obehu a premeniť sa opäť na prvky
 96

l. oddiel ýrobného kapitálu ?5 + Vp. Proces kolobehu kapitálu je neustále

Metamorfózy prerušovanie, opúšťanie jedného štádia a vstupovanie do nasledujú­
kapitálu ceho, zhadzovam'e jednej formy a jestvovanie v inej; každé z týchto
a ich kolobeh pš_t_ádiínielen podmieňuje iné štádium, ale ho aj vylučuje.
Kontinuita je však Charakteristickým znakom kapitalistickej vy'­
roby a podmieňuje ju jej technická základňa, aj keď sa nedá do­
siahnuť vždy, za každých podmienok. Pozrime sa teda, ako je to
v skutočnosti. Kým napriklad 10 000 libier priadze vstupuje na trh
ako tovarový kapitál a premieňa sa na peniaze (či už v podobe pla­
tobného alebo kúpneho prostriedku alebo dokonca iba v podobe
počítacích peňazí), nastupuje vo výrobnom procese na miesto tejto
priadze nová bavlna, nové uhlie atď., ktoré sa teda už premenili
z peňažnej a tovarovej formy opäť na formu výrobného kapitálu
a začínajú svoju funkciu ako takýto výrobný kapitál; a v tom istom
čase, v ktorom sa prvých 10 000 libier priadze premieňa na peniaze,
opisuje predchádzajúcich 10000 libier priadze už druhé štádium
svojho obehu a premieňa sa z peňazí opäť na prvky výrobného ka­
pitálu. Všetky časti kapitálu rad-radom prechádzajú procesom kolo­
behu, sú súčasne v jeho rôznych štádiách. Tak je priemyselný kapitál
v kontinuite svojho kolobehu súčasne vo všetkých jeho štádiách
a rôznych funkčných formách, ktoré im zodpovedajú. Pre tú časť
kapitálu, ktorá sa 'po prvýkrát premieňa z tovarového kapitálu na
peniaze, sa začína kolobeh T' T', kým pre priemyselný kapitál
ako pohybujúci sa celok kolobeh T' T' už prebehol. Peniaze sa
\
~.

jednou rukou preddavkujú a druhou prijímajú; začiatok kolobehu

P . . . P' v jednom bode je zároveň návratom peňazí v inom bode. To

.r isté platí o výrobnom kapitáli.

Skutočný kolobeh priemyselného kapitálu vo svojej kontinuite nie
je teda len jednotou obežného a výrobného procesu, ale aj jednotou
Jšetkých jeho troch kolobehov. Takouto jednotou však môže byť iba
potiaľ, pokial každá jednotlivá časť kapitálu môže postupne prechá­
dzať fázami kolobehu, ako nasledujú po sebe, prechádzať z jednej
fázy, z jednej funkčnej formy do druhej, a pokial' je teda priemy­
selný kapitál ako súhrn týchto častí súčasne v rôznych fázach a funk­
ciách, takže opisuje v tom istom čase všetky tri kolobehy. To, že
jednotlivé časti nasledujú za sebou, je tu podmienené tým, že exis­
tujú vedľa seba, t. j. rozdelením kapitálu. Tak je aj v rozčlenenom
továrenskom systéme výrobok neustále na rôznych stupňoch pro­
cesu svojej tvorby, ako aj na prechode z jednej výrobnej fázy do
druhej. Kedže individuálny priemyselný kapitál predstavuje určitú
veličinu, ktorá závisí od prostriedkov kapitalistu a vyznačuje sa
v každom odvetví priemyslu určitou minimálnou veľkosťou, musia
pri jeho delení jestvovať určité číselné proporcie. Veľkosť kapitálu.
ktorý je k dispozícii, podmieňuje rozsah výrobného procesu, kto­
rý zasa podmieňuje rozsah tovarového a peňažného kapitálu, p0­
kial fungujú popri výrobnom procese. Jestvovanie rôznych častí
kapitálu vedľa seba. ktorým je podmienená kontinuita výroby, je
však možné len vdaka pohybu častí kapitálu, v ktorom Opisujú PO
 97

sebe rôzne štádiá. Ich jestvovanie vedľa seba je len výsledkom ich 4. kapitola
nasledovania za sebou. Keď ,sa napriklad T' - P' zastaví pri jednej Tri vzorce
časti, keď sa tovar nemože predať, je kolobeh tejto časti prerušený procesu kolobehu
a nedochádza k jej nahradeniu výrobnými prostriedkami; pre nasle­
dujúce časti, ktoré vychádzajú z výrobného procesu ako 7", je vy­
striedanie ich funkcie znemožnené predchádzajúcimi časťami. Ak to
trvá istý čas, výroba sa obmedzí a celý proces sa zastaví. Každé
viaznutie postupnosti vnáša zmätok do súbežnej existencie, každé
uviaznutie v jednom štádiu vedie k väčšiemu alebo menšiemu viaz­
nutiu celého kolobehu, nielen pokiaľ ide o viaznúcu časť kapitálu,
ale aj pokiaľ ide o celý daný individuálny kapitál.
Najbližšia forma, v ktorej sa daný proces zobrazuje, je forma
postupnosti fáz, pri ktorej je prechod kapitálu do novej fázy pod­
mienený tým, že inú fázu opustí. Preto aj má každý osobitný kolo­
beh ako východiskový a návratný bod jednu z funkčných foriem
kapitálu. Na druhej strane je celkový proces skutočne jednotou
troch kolobehov, ktoré sú rôznymi formami vyjadrenia kontinuity
procesu. Celkový kolobeh sa pri každej funkčnej forme kapitálu jav:
ako jej špecifický kolobeh, totiž každý z týchto kolobehov podmie­
ňuje kontinuitu celkového procesu; kruhový pohyb jednej funkčnej
formy podmieňuje iný. Pre celkový výrobný proces a najmä pre
spoločenský kapitál je nevyhnutnou podmienkou, aby bol zároveň
procesom reprodukcie a teda kolobehom každého svojho momentu.
Rôzne zložky kapitálu prechádzajú postupne rôznymi štádiami
a funkčnými formami. Každá funkčná forma, hoci v nej vystupuje
vždy iná časť kapitálu, tak absolvuje svoj vlastný kolobeh súč ne
s inými. Casť kapitálu, ibaže vždy iná, stále reprodukovaná, existuje
ako tovarový kapitál, ktorý sa premieňa na peniaze; druhá časť ako
peňažný kapitál, premieňajúci sa na výrobný kapitál; tretia časť ako
výrobný kapitál, ktorý sa premieňa na tovarový kapitál. Ustavičná x\­
existencia všetkých troch foriem je sprostredkúvaná kolobehom cel­
kovćho kapitálu práve týmito troma fázami. 1­

Ako celok je potom kapitál v tom istom čase, priestorovo vedľa

seba, v 'rôznych svojich fázach. Ale každá časť prechádza ustavične
rad-radom z jednej fázy, jednej funkčnej formy do druhej, a tak fun­
guje postupne 'vo všetkých. Tieto formy sú tak plynuiými formami,
ktorých súčasnosť je sprostredkúvaná ich postupnosťou. Každá forma
nasleduje po inej a predchádza pred ňou, takže návrat jednej časti
kapitálu do jednej formy je podmienený návratom inej časti do inej
formy. Každá časť ustavične opisuje svoj vlastný obeh, ibaže v danej
forme je vždy iná časť kapitálu a tieto osobitné obehy tvoria len
súčasné a postupné momenty celkového priebehu.
Kontinuita celkového procesu sa uskutočňuje iba v jednote troch
kolobehov namiesto predtým opisanćho prerušovania. Celkový spo­
ločenský kapitál sa vyznačuje vždy touto kontinuitou a jeho proces
sa vyznačuje vždy jednotou troch kolobehov.
Pre individuálne kapitály sa kontinuita reprodukcie miestami viac­
menej prerušuje. Po prvé množstvá hodnoty sa v rôznych obdobiach
7 Kapitán 2
 98

1. oddiel často rozdeľujú medzi rôzne štádiá a funkčné formy v nerovnakých

Metamorfózy dávkach. Po druhé tieto dávky sa môžu rozdeľovať rôznym spôso­
kapitálu bom v závislosti od charakteru vyrábanćho tovaru, teda v závislosti
a ich kolobeh od osobitnej výrobnej sféry, v ktorej je kapitál vložený. Po tretie
kontinulta sa môže vo väčšej alebo menšej miere prerušiť v takých
výrobných odvetviach, ktoré závisia od ročných obdobi, či už pre
prirodne podmienky (poľnohospodárstvo, lov sleďov atd.) alebo pre
obvyklé okolnosti, ako je to napríklad pri takzvaných sezónnych
prácach. Najpravidelnejšie a najjednotvárnejšie prebieha proces v to­
várni a v banictve. Ale táto odlišnosť výrobných odvetví nevyvoláva
nijakú odlišnosť vo všeobecných formách procesu kolobehu.
Kapitál ako zhodnocujúca sa hodnota nezahŕňa v sebe len tricdnc
vzťahy, určitý charakter spoločnosti, založený na tom, že práca exis­
tuje ako námezdná práca. Kapitál je pohyprggces kolobehu rôznymi
štádiami, ktorý zasa sám zahŕňa FITrôzne formylprocesłkšlobehú.
P'ř'eł'ömnó'kämľäľp'öcľ'opíť len akő'p'óhybĺl'a nie ako vecąvpokoji.
Tiĺčö'šá'nä ošaiňostatnenie hodnotypóz'era'jú iba ako na abstrakciu',
zabúdajú, že pohyb priemyselného kapitálu je touto abstrakciou in
actu. Hodnota tu prechádza 'rôznymi formami, rôznymi pohybmi,
v ktorých sa zachováva a zároveň zhodnocuje, zväčšuje. Kedže tu
máme zatial do činenia iba s formou pohybu, neberieme do úvahy
revolúcie, ktoré môžu postihnúť kapitálovú hodnotu v procese jej
kolobehu; ale je jasné, že napriek všetkým revolúciám v hodnote
kapitalistická výroba existuje a môže dalej existovať iba dovtedy,
kým sa kapitálová hodnota zhodnocuje, t. j. dovtedy, kým osamo­
statnená hodnota opisuje proces svojho kolobehu a .kým sa teda
revolúcie v hodnote nejakým spôsobom prekonávajú a vyrovnávajú.
Pohyby kapitálu sa prejavujú ako akcie jednotlivého priemyselného
kapitalistu tak, že jednotlivý priemyselný kapitalista funguje ako
osoba, ktorá kupuje tovary a prácu, predáva tovary, i ako výrobný
kapitalista, teda svojou činnosťou sprostredkúva kolobeh. Ak po­
stihne revolúcia v hodnote spoločenskú hodnotu kapitálu, môže sa
stať, že jeho individuálny kapitál v nej neobstoji a zanikne, lebo ne­
môže spĺňať podmienky tohto pohybu hodnoty. Cim prudšími a čas­
tejšimi sa stávajú revolúcie v hodnote, tým viac sa presadzuje auto­
matický pohyb osamostatnenej hodnoty, pôsobiaci silou živelného
prírodného procesu, proti predvídaniu a výpočtom jednotlivého ka­
pitalistu, tým viac sa priebeh normálnej výroby podriaduje abnor­
málnej špekulácii, tým väčšie nebezpečenstvo hrozi existencii jed­
notlivých kapitálov. Tieto periodické revolúcie v hodnote teda
potvrdzujú to, čo majú údajne vyvracať: osamostatnenie, ktoré
nadobúda hodnota ako kapitál a ktoré sa pohybom kapitálu udržiava
a vyostruje.
Tento rad metamorfóz kapitálu v procese zahŕňa ustavične p0­
rovnávanie zmeny vo velkosti hodnoty kapitálu, ku ktorej došlo
v kolobehu, s pôvodnou hodnotou. Ak sa osamostatnenie hodnoľY
voči hodnototvornej sile, pracovnej sile, začína aktom P -- Ps (kúpou
pracovnej sily) a uskutočňuje sa počas výrobného procesu ako vka'
 99

risťovanie pracovnej sily, toto osamostatnenie hodnoty sa neobja­ 4. kapitola

vuje znova v tomto kolobehu, v ktorom sú peniaze, tovar a výrobné Tri vzorce
prvky len striedajúcimi sa formami kapitálovej hodnoty v procese procesu kolobehu
a v ktorom sa porovnáva predchádzajúca veľkosť hodnoty kapitálu
s jeho súčasnou zmenenou hodnotou.
„Value,' hovorí Baileyl'" proti osamoetatneniu hodnoty, ktoré charakterizuje
kapitalisticky' výrobný spôsob a ktoré on traktuje ako ilúziu niektorých ekonôo
mov, „value is a relation between cotemporary eommodities, because such only
admit of being exchanget with each other."' i' ..Hodnota je vzťah
medzi tovarmi. ktoré
Toto hovorí Bailey proti porovnávaniu hodnôt tovarov v rôznych existujú súčasne. lebo
len takéto tovary sa
časových obdobiach, proti porovnávaniu, ktoré pri ustálenej hodnote môžu medzi sebou
peňazí pre každé obdobie znamená iba porovnávanie práce, ktorú vymieňať!
treba vynaložiť na výrobu toho istého druhu tovarov v rôznych
časových obdobiach. To vyplýva z jeho všeobecne chybnej predstavy.
že výmenná hodnota = hodnote, že forma hodnoty je hodnota sama.
takže sa hodnoty tovarov nedajú porovnávať, ked nemôžu fungovať
aktívne ako výmenné hodnoty a ked sa teda nemôžu navzájom
realiter vymieňať. Nemá teda ani najmenšiu potuchu o tom, že hod­
nota funguje ako kapitálová hodnota čiže ako_k_apit_á_l__i_ba
poři'â'ľ,
pokiaľostávav'řôĺőycĺ'ľâ'žäĺšýömĺýmbíhĺň
ktorénie
3' súčasné
co't-čmporaryz'NaIenasledujú po sebe, totožná sama'so sebou a po.
rovnáva sasamamuÍwww
Na to, aby _s_aý__vz_greç„kolobehu
_mohol skúmať 'v čistej podobe,
nesfàčrpredpokladahžetoxąu-sajššýäžálúĺ.zájmclhêâñöm ale
aj žesa tak deje za inak nezmenených okolností._Vezmimenapríklad
formu V V, bez ohľadu na akékoľvek revolúcie v technike vý­
robného procesu, ktoré môžu znehodnotiť výrobný kapitál určitého
kapitalistu, a bez ohľadu na akékoľvek spätné pôsobenie zmeny
v hodnote prvkov výrobného kapitálu na hodnotu daného tovaro­
vého kapitálu, ktorá sa môže zvýšiť alebo znížiť, ak existuje jeho
zásoba. Predpokladajme, že 7”, 10 000 libier priadze, sa predalo za
svoju hodnotu 500 a; 8440 libier = 422 s nahrádza kapitálovú
hodnotu obsiahnutú v '1". Ale ak stúpla hodnota bavlny, uhlia atd.
(keďže tu neprihliadame iba na kolisanie clen), týchto 422 i: možno
nestačí na úplné nahradenie prvkov výrobného kapitálu; je potrebný
dodatočný peňažný kapitál, peňažný kapitál sa viaže. A naopak.
ak ceny týchto prvkov poklesli, peňažný kapitál sa uvoľňuje. Cel­
kom normálne prebieha proces len vtedy, keď hodnotové pomery
ostávajú konštantné; fakticky prebieha normálne dovtedy, kým sa
Poruchy opakovaním kolobehu vyrovnávajú; čím sú poruchy väčšie,
tým väčší peňažný kapitál musi mať priemyselný kapitalista. aby sa
mohol dočkať vyrovnanla; a keďže sa s rozvojom kapitalistickej
Výroby rozsah každého individuálneho výrobného procesu a s nim
aj minimálna veľkosť kapitálu, ktorý treba preddavkovať, zväčšuje,
Pdstupuje táto okolnosť k ostatným okolnostiam, ktoré premieňajú
funkciu priemyselného kapitalistu čoraz viac na monopol veľkých
peňažných kapitalistov, jednotlivých alebo združených.
 100

1. oddiel Tu treba mimochodom poznamenať: ked dôjde k zmene v hodno­

Metamorfózy te výrobných prvkov, ukazuje sa istý rozdiel medzi formou P . . . P'
kapitálu na jednej a V.. . V a '1"- '1"na druhej strane.
a ich kolobeh Vo forme P . . . P' ako vzorci novovkladaného kapitálu, ktorý vy­
stupuje najprv ako peňažný kapitál, bude pokles hodnoty výrobných
prostriedkov, napriklad surovín, pomocných látok atď., vyžadovať,
aby sa pri začatí podnikania určitého rozsahu vynaložilo menej pe­
ňažného kapitálu ako pred týmto poklesom, keďže rozsah výrob­
ného procesu (pri nemeniacej sa úrovni rozvoja produktivity) závisí
od množstva a rozsahu výrobných prostriedkov, ktoré môže určité
množstvo pracovných sil zvládnuť, a nie od hodnoty týchto výrob­
ných prostriedkov, ani od hodnoty pracovnej sily (hodnota pracovnej
sily vplýva len na veľkosť zhodnotenia). NaOpak, ak sa zvýši hodnota
výrobných prvkov tých tovarov, ktoré tvoria prvky výrobného ka­
pitálu, vyžaduje sa na založenie podniku daného rozsahu viac peňaž­
ného kapitálu. V obidvoch prípadoch sa to týka len množstva novo­
vkladaného peňažného kapitálu; ak nové individuálne priemyselné
kapitály pribúdajú do nejakého daného odvetvia výroby obvyklým
spôsobom, bude v prvom pripade peňažný kapitál prebytočný
a v druhom sa bude viazať.
KolobehyV V a T' T' vystupujúsamyako P P' iba
potiaľ, pokiaľ je pohyb V a '1" zároveň akumuláciou, teda pokiaľ sa
dodatočné p, peniaze, premieňa na peňažný kapitál. Nehľadiac na
to, zmena v hodnote prvkov výrobného kapitálu sa dotýka týchto
kolobehov inak ako kolobehu P . . . P' ; aj tu nechávame bokom spät­
ný účinok takejto zmeny hodnoty na súčasti kapitálu fungujúce vo
výrobnom procese. Tu sa táto zmena nedotýka priamo pôvodného
vkladu, ale kapitálu, ktorý je v procese svojej reprodukcie, a nie vo

svojomprvom kolobehu, teda premenyT' T <5; , opätovnej

premeny tovar ho kapitálu na prvky jeho výroby, pokiaľ pozostá­
vajú z tovarov Pri poklese hodnoty (resp. poklese ceny) sú možné
tri prípady: proces reprodukcie pokračuje na tej istej úrovni; potom
sa časť doterajšieho peňažného kapitálu uvoľňuje a dochádza k hro­
madeniu peňažného kapitálu bez toho, aby došlo k skutočnej aku­
mulácii (výrobe v rozširenom rozsahu) alebo k premene p (nad­
hodnoty) na akumulačný fond, ktorá začína a sprevádza skutočnú
akumuláciu; alebo, ak to technické proporcie dovoľujú, reprodukčný
proces sa rozširuje vo väčšom rozsahu, ako by sa to stalo za pred­
chádzajúcich podmienok; alebo dochádza k väčšej tvorbe zásob su­
rovín atd.
Pri vzostupe hodnoty prvkov, ktorými sa nahrádza tovarový ka­
pitál, je to naopak. Reprodukcia potom už neprebieha vo svojom
normálnom rozsahu (napriklad pracuje sa kratšie); alebo aby sa
v nej mohlo pokračovať v predchádzajúcom rozsahu, musí nastúpiť
dodatočný peňažný kapitál (peňažný kapitál sa viaže); alebo peňažnÝ
fond akumulácie, ak existuje, slúži celý alebo sčasti na to, aby sa
reprodukčný proces uskutočňoval na predchádzajúcej úrovni namies­
 101

to toho, aby slúžil na jeho rozšírenie. Aj v tomto prípade sa peňažný 4. kapitola

kapitál viaže. ibaže dodatočný peňažný kapitál tu neprichádza zvon­ Tri vzorce
ku, z peňažného trhu. ale z prostriedkov samého priemyselného procesu kolobehu
kapltalistu.
Pri V . . . V a T' T' však môžu nastať modifikujúce okolnosti.
Ak má náš výrobca priadze napriklad veľkú zásobu bavlny (teda
veľkú časť svojho výrobného kapitálu vo forme zásoby bavlny),
časť jeho výrobného kapitálu sa v dôsledku poklesu cien bavlny
znehodnotí; ak naproti tomu ceny bavlny stúpli, hodnota tejto časti
jeho výrobného kapitálu sa zvýši. Na druhej strane, ak má fixované
vel'ké množstvá vo forme tovarového kapitálu, napríklad v bavlnenej
priadzi, tak sa pri zlacneni bavlny časť jeho tovarového kapitálu.
teda časť jeho kapitálu, ktorá je v kolobehu, znehodnoti; pri vzo­
stupe cien bavlny je to naopak. Napokon, keď v procese T' - P ­

- T < 5:) došlo k T' - P, k realizácii tovarového kapitálu. pred­

tým ako sa zmenila hodnota prvkov T, dotkne sa to kapitálu len
tak ako v prvom pripade, totiž v druhom akte obehu. pri P - '1'<

< ; ak sa to však uskutoční pred dokončenímprocesu T' - P,

vedie za inak nezmenených okolností pokles ceny bavlny k zodpo­
vedajúcemu poklesu ceny priadze a naOpak. zvýšenie ceny bavlny
k zvýšeniu ceny priadze. Účinok na rôzne jednotlivé kapitály vložené
do toho istého výrobného odvetvia sa môže veľmi líšiť podľa rôznych
okolnosti, v akých tieto kapitály môžu byť. - Uvoľňovanie a via­
zanie peňažného kapitálu môže vyplývať aj z rozdielov v trvaní
procesu obehu a teda aj z rozdielov v rýchlosti obehu. Ale to patri
už do skúmania obratu. Tu nás zaujíma iba skutočný rozdiel medzi '
P P' a obidvoma inými formami procesu kolobehu, pokiaľ ide
o zmenu hodnoty prvkov výrobného kapitálu.
V období už rozvinutého, teda prevládajúceho kapitalistického spô­

sobu výroby bude v úseku obehu P - T < veľká časťtovarov,

z ktorých sa skladá Vp, výrobné prostriedky, sama cudzím tovaro­
vým kapitálom, vykonávajúcim svoju funkciu. Z hľadiska predáva­
júceho ide teda o '1" - P', 0 premenu tovarového kapitálu na peňaž­
ný kapitál. Ale to neplatí absolútne. Naopak. V procese svojho obehu.
v ktorom priemyselný kapitál funguje bud ako peniaze alebo ako
tovar, sa kolobeh priemyselného kapitálu, či už ako peňažného alebo
ako tovarového kapitálu, križuje s obehom tovarov z najrozmani­
tejších spoločenských spôsobov výroby, pokiaľ sú zároveň tovarovou
Výrobou. Ci je daný tovar produktom výroby založenej na otroctve
alebo produktom výroby roľnikov (Ciňania. indickí raíati). alebo
Pospolnosti (holandská Východná India). alebo štátnej výroby (ako
Výroba založená na nevoinictve, aká sa vyskytuje v skorších obdo­
biach ruských dejín), alebo polodivokých loveckých kmeňov atd. ­
ako tovary a peniaze vystupujú tieto produkty proti tým peniazom
a tým tovarom. v ktorých vystupuje priemyselný kapitál. a vchádzajú
 102

ľ. oddiel práve tak do jeho kolobehu, ako aj do kolobehu nadhodnoty ob.

Metamorfózy siahnutej v tovarovom kapitáli, pokiaľ sa nadhodnota vydáva ako
kapitálu dôchodok; vchádzajú teda do obidvoch vetiev obehu tovarového
a ich kolobeh kapitálu. Nezáleží na charaktere výrobného procesu, z ktorého po­
chádzajú; ako tovary fungujú na trhu, ako tovary vchádzajú tak
do kolobehu priemyselného kapitálu, ako aj do obehu nadhodnoty,
ktorá je v ňom obsiahnutá. Táto všestrannosť ich pôvodu a exis­
tencia trhu ako svetového trhu je teda charakteristickou črtou pro­
cesu obehu priemyselného kapitálu. Co plati o cudzích tovaroch,
platí aj o cudzích peniazoch; podobne ako tovarový kapitál funguje
voči cudzím peniazom len ako tovar, fungujú aj tieto peniaze voči
tovarovćmu kapitálu len ako peniaze; peniaze tu fungujú ako sve­
tové peniaze.
Tu však treba poznamenat dve veci.
Po prvé. Len čo sa ukončil akt P - Vp, tovary (Vp) prestávajú
byt tovarmi a stávajú sa jedným zo spôsobov existencie priemysel­
ného kapitálu v jeho funkčnej forme ako V, výrobný kapitál. Tým
však miznú stopy ich pôvodu; existujú už len ako formy existencie
priemyselného kapitálu, sú do neho vtelené. Ale nad'alej platí, že
na to, aby sa tieto tovary nahradili, treba ich reprodukovat, a potiaľ
je kapitalistícký výrobný spôsob podmienený výrobnými spôsobmi,
ktoré sú na inom vývinovom stupni. Kapitalistický výrobný spôsob
má však tendenciu premeniť pokiaľ možno všetku výrobu na tova­
rovú výrobu; ako hlavný prostriedok mu na to slúži práve toto vta­
hovanie tovarovej výroby do svojho vlastného procesuobehu; a sama
rozvinutá tovarová výroba je kapitalistickou tovarovou výrobou.
Prenikanie priemyselného kapitálu napomáha všade túto premenu.
ale s ňou aj premenu všetkých bezprostredných výrobcov na námezd­
ných robotníkov.
Po druhé. Tovary, ktoré vchádzajú do procesu obehu priemysel­
ného kapitálu (patria k nim aj nevyhnutné životné prostriedky, na
ktoré sa premieňa variabilný kapitál vyplatený robotníkom na re­
produkciu pracovnej sily), bez ohľadu na ich pôvod a spoločenskú
formu výrobného procesu, z ktorého pochádzajú - vystupujú oproti
samému priemyselnému kapitálu už vo forme tovarového kapitálu.
vo forme kapitálu zaoberajúceho sa obchodom s tovarmi čiže obchod­
ného kapitálu; ten už svojou povahou zahŕňa tovary všetkých VÝ­
robných spôsobov.
Tak ako kapitalistický výrobný spôsob predpokladá veľký rozsah
výroby, nevyhnutne predpokladá aj veľký rozsah predaja; teda pre'
daj obchodníkovi, a nie jednotlivému spotrebiteľovi. Pokiaľ je sám
tento spotrebiteľ výrobným spotrebiteľom, teda priemyselným kaPĺ'
talistom, teda pokiaľ priemyselný kapitál jedného výrobného odvet­
via dodáva výrobné prostriedky inému odvetviu, predáva aj jeden
priemyselný kapitalista priamo mnohým iným priemyselným kapĺ'
tallstom (vo forme objednávky atď.). Každý priemyselný kapitalista
je potiaľ priamym predávajúcim, je sám svojím obchodníkom, čim ic
ostatne aj vtedy, keď predáva obchodníkoví.
 103

Obchod s tovarmi ako funkcia obchodného kapitálu je predpo­ 4. kapitola

kladom kapitalistickej výroby a rozvíja sa čoraz viac s jej rozvojom. Tri vzorce
Predpokladáme ho teda príležitostne na ilustráciu jednotlivých stra­ procesu kolobehu
nok kapitalistického procesu obehu; ale pri všeobecnej analýze
kapitalistického procesu obehu vychádzame z priameho predaja. bez
sprostredkovania obchodníka. pretože toto sprostredkovanie zastiera
rôzne momenty tohto pohybu.
Pozrime sa na vec u Sismondiho. ktorý opisuje túto záležitosť '° ..Obchod používa
trochu naivne: značný kapittl.
o ktorom sa na prvý
pohľad zdá. že nie je
„Le commerce emploie un capital considérable qui parait. au premier coup vôbec súčasťou toho
d'oeii, ne point ťaire partie de eeiui dont nous avons détaiiié la marche. La kapitálu, ktorého
valeur des draps accumulés dans les magasins du marchand-drapier semble pohyb sme podrobne
d' abord tout-à-ťait étrangére à cette partie de la production annueiie que le opisali. Najprv sa zdá.
riche donne au pauvre comme saiaire pour le ťalre travailler. Ce capital n'a ťait akoby hodnota súkna
cependant que remplacer celul dont nous avons parlé. Pour saisir avec clarté ie nahromadeného
progrés de la richesse, nous l'avons prise a sa créatlon. et nous l'avons suivle v skladoch obchodníka
jusqu'à sa consommation. Aiors ie capital employé dans la manuťacture des so súknom nemala nič
draps. par excmpie, nous a paru toujours le meme; échangé oontre le revenu du spoločné s tou časťou
consommateur, ii ne s'est partagé qu'en deux parties: l'une a servi de revenu au ročnej výroby. ktorú
labricant comme produit, i'autre a servi de revenu aux ouvriers comme saiaire. dava bohatý
tandis qu'ils ťabriquent de nouveau drap. chudobnému v podobe
Mais on trouva bientôt que. pour i'avantage de tous, il vaiait mleux que les mzdy. aby pracoval.
diverses parties de ce capital se rempiacassant l'une i'autre. et que. si cent Tento kapitál však iba
milie écus suťťisaient a ťalre toute la circuiatlon entre le ťahricant ci te con­ nahrádza onen kapitál.
sommateur, ces cent milie écus se partageassent égaiement entre le ťabricant. o ktorom sme hovorili.
le marchand en gros. et le marchand en détail. Le premier. avec ie tiers seule­ Aby sme jasne
ment, ťit ie meme ouvrage qu'ii avait ťait avec la totaiité, parcequ'au moment pochopili rozvoj
mi sa ťabrlcation était achevée. il trouvait ie marchand acheteur beaucoup plus bohatstva. zachytili
tôt qu'il n'auralt trouvé ie consommateur. Le capital du marchand en gros se sme ho pri jeho tvorbe
trouvait de son côté beaucoup plus tôt rempiacé par ceiui du marchand en dé­ a sledovali sme ho až
taii . .. La dilťerénce entre les sommes des saiaires avancés et ie pri: d'achat du po jeho spotrebu.
dernier consommateur devait ťaire le profit des capitaux. Elle se répartit entre V tomto výklade sa
ie ťabrlcant, ie marchand et ie détaiiiant, depuis qu'ils eurent dlvisé entre eu: nam kapitál. použitý
leurs fonctions, et i'ouvragc accompii ťut ie méme. quoiqu'ii eút employé trois napriklad na výrobu
personnes et trois ťractions de capitaux. au iieu d'une.' (Nouveaux Principe:. súkna. zdai stale
1. p. 139. 140.) - „Tous' (obchodníci) ..conoouraient indirectement a la produc­ nczmenený; keď sa
tion; car celie-ci, ayant pour objet ia consommation. ne peut étre considérée vymenil za dôchodok
comme accompiie que quand elie a mis la chose pnoduite a la portée du con~ spotrebiteľa.
sommateur.' (lb.. p. 137)“ rozdelovai sa len na
dve časti: jedna časť
predstavovala
Pri skúmani všeobecných foriem kolobehu a vôbec v celej tejto továrnikov dôchodok
druhej knihe berieme peniaze ako kovové peniaze, a ponechávame v podobe zisku. druha
stranou symbolické peniaze. púhe známky hodnoty, ktoré sú špe­ dôchodok robotnikov
cialltou iba určitých štátov, a úverové peniaze, ktorými sme sa ešte v podobe mzdy za ten
ćas. kým vyrábajú
nezaoberali. Po prvé taký je aj historický vývoj; úverové peniaze nové súkno.
nehrajú v prvom obdobi kapitalistickej výroby nijakú alebo len ne­ Ale čoskoro sa prišlo
Patrnú úlohu. Po druhé nevyhnutnosť takéhoto ich vývoja je doká­ na to. že je pre
má aj teoreticky tým, že všetko, čo doposiaľ o obehu úverových vletlrých výhodnejšie.
ked' sa rôzne časti
Peňazí kriticky objasnili Tooke a iní. ich nútiio. aby sa vždy odznova
tohto kapitálu
vracali k skúmania. ako by to vyzeralo na zaklade čisto kovového navzajom nahradia
obehu. Nesmieme však zabúdať na to, že kovové peniaze môžu fun­ a ked sa v pripade.
80vať jednak ako kúpny, jednak ako platobný prostriedok. V tejto že na uskutočnenie
 104

1. oddiel il. knihe ich pre zjednodušenie berieme všeobecne len v prvej funkč­
Metamorfózy nej forme.
kapqu Proces obehu priemyselného kapitálu, ktorý tvorí iba jednu časť
a ich kolobeh procesu jeho individuálneho kolobehu, je určený, pokiaľ predstavuje
len rad istých aktov v rámci všeobecného obehu tovarov, všeobec­
nými zákonmi. ktoré sme vyložili predtým (I. “kniha, 3. kap.). To isté
celeho obehu medzi
továrnikom a
množstvo peňazí, napríklad 500 s, uvádza postupne do obehu tým
spotrebiteľom stači viac priemyselných kapitálov (alebo aj individuálnych kapitálov vo
stotisic toliarov, týchto forme tovarových kapitálov), čím väčšia je rýchlosť obehu peňazí,
stotislc toliarov a teda čím rýchlejšie prechádza každý jednotlivý kapitál radom svo­
rozdeli rovnakou
mierou medzi
jich tovarových alebo peňažných metamorfóz. To isté množstvo ka­
továrnika. pitálovej hodnoty vyžaduje podľa toho na svoj obeh tým menej
velkoobchodnlka peňazí, čím väčšmi fungujú peniaze ako platidio, .teda čím väčšmi
a maloobchodnika. treba napríklad pri nahrá-dzaní nejakého tovarovéh-o kapitálu výrob­
Továmik uskutočnil nými prostriedkami zaplatiť iba bilančný rozdiel, a .čím kratšie sú
iba s tretinou tejto
sumy to isté dielo ako platobné terminy, napríklad pri platení mzdy. Keď na druhej strane
predtým s celou predpokladáme, že rýchlosť obehu a všetky osm-“okolnosti ostá­
sumou. lebo keď vajú nezmenoné...ie.množstvo peňazí, ktoré-musí obiehatako peňažný
dokončil výrobu, kapitál, určené sumou cien tovarov (cena násobená množstvom to­
naiiel obchodnlka ako
kupujúceho ovela
varov), alebo, keď množstvo tovarov a ich hodnoty sú dané, hod­
skôr. než by bol našiel notou samých peňazí.
spotrebiteľa. Kapitái Ale zákony všeobecného obehu tovarov tu platia iba potial', pokiaľ
velkoobchodnika sa proces obehu kapitálu pozostáva z radu aktov jednoduchého obehu,
zasa nahradil ovela
a nie pokiaľ tieto akty tvoria funkčne určené úseky kolobehu indi­
skôr kapitálom
maioobchodnika . . . viduálnych priemyselných kapitálov.
Rozdiel medzi sumamí Aby sme to objasníii, je najlepšie, keď proces obehu skúmame
prcddavkovaných v jeho nepretržitej súvislosti, tak ako sa javí v týçhtłgvpch formách:
miezd a cenou. za
ktorú kupuje posledný ľ P

spotrebiteľ. by mal
tvorit zisk daných
1'- P-T<5;...V(V')
V...T'1_Płi
kapitálov. Tento
rozdiel sa rozdeluje
medzi továrnika,
Lt-- p-t
obchodnika r F

a maloobchodnika,
odkedy si rozdelili T- P-T<1;;...V...T'
T'i_Płi
medzi sebou svoje
funkcie a vykonané
dielo bolo to isté. t- jp-t
hoci zamestnáva tri /
osoby a tri časti ,i Ako rad aktov obehu vôbec predstavuje proces obehu (či ide
kapitálov namiesto í0 T _ P _ T alebo 0 P - T - P) iba dva opačné rady tovarových
jednej.“ . . . - „Všetci'
(obchodníci) ..sa šmctamorfóz. z ktorých zasa každá jednotlivé metamorfóza zahŕňa
nepriamo podieľali na łiopačnú metamorfózu cudzieho tovaru alebo cudzích peňazí.
výrobe; lebo l T - P zo strany majiteľa tovaru je zo strany kupujúceho P.-.-.I.°
predmetom výroby je
Spotreba. a preto ju
tovaruv 'I'- P jedruhou
metmnañäžöu
tohU
možno považoval za tOVEru.ktorý vystupuje ako P; v P - T je -to naopak. To, čo sme
ukončcnú. až keď sa ukázali o prepletaní metamorfózy tovaru v jednom štádiu s meta­
vyrobená vec dostane morfózou nejakého iného tovaru v inom štádiu, platí teda pre obeh
k spotrebiteľovi' kapitálu potial, pokiaľ kapitalista funguje ako ten, kto kupuje 8 Pre'
 105

dáva tovar, a pokiaľ teda jeho kapitál funguje voči cudziemu tovaru 4. kapitola
ako peniaze alebo voči cudzím peniazom ako tovar. Ale toto pre­ Tri vzorce
pletanie nevyjadruje zároveň prepletanie metamorfóz kapltálov. procesu kolobehu
Po prvé môže P - T (Vp) predstavovať, ako sme videli, preple­
tanie metamorfóz rôznych individuálnych kapitálov. Napriklad to­
varový kapitál majiteľa pradiarne, priadza, sa nahrádza sčasti uhllm.
Cast jeho kapitálu je v peňažnej forme a z nej sa premieňa na
tovarovú formu, kým kapitál kapitalistického výrobcu uhlia je v to­
varovej forme, a preto sa premieňa na peňažnú formu; ten istý akt
obehu tu predstavuje opačné metamorfózy dvoch priemyselných
kapitálov (patriacich do rôznych odvetví výroby), predstavuje teda
prepletanie radu metamorfóz týchto kapitálov. Ale ako sme videli,
Vp, na ktoré sa P premieňa, nemusí byť tovarovým kapitálom v ka­
tegorickom zmysle, t. j. funkčnou formou priemyselného kapitálu.
výrobkom nejakého kapitalistu. Ide vždy 0 P - T na jednej a 'I' - P
na druhej strane, ale nejde vždy o prepletanie metamorfóz kapitálu.
Okrem toho P - Ps, kúpa pracovnej sily, nie je nikdy prepletanim
metamorfóz kapitáĺuĺrlebo''pacovhá Sila'je sice robotnikon to­
varom, ale kapitálom sa stáva, až keď sapredá kapitalistovl. Na
druhej strane v procese T' - P' nemusí byťP' premeneným tovaro­
vým kapitálom; môže byť spcňaženim tovaru pracovná sila (mzdou)
alebo spcňaženim produktu samostatného výrobcu, otroka, nevoľ­
nika, pospolnosti.
A po druhé o funkčne určenej úlohe, ktorú hrá každá metamor­
fóza vyskytujúca sa v procese obehu nejakého individuálneho kapi­
tálu, vôbec neplatí, že predstavuje príslušnú opačnú metamorfózu
v kolobehu iného kapitálu, totiž keď predpokladáme, že všetka vý­
roba svetového 'trhu sa uskutočňuje po kapitalisticky. Napríklad
v kolobehu V . . . V môže byť P', ktorým sa premieňa T' na peniaze,
na strane kupujúceho len premenou jeho nadhodnoty na peniaze

(ked daný tovar je spotrebnýmpredmetom);alebo v P' - T' <

(kde sa teda kapitál akumuluje) môže táto metamorfóza pre toho,
kto predáva Vp, predstavovať iba náhradu preddavkovaného kapi­
tálu, alebo nemusi vôbec vchádza( opäť do obehu jeho kapitálu, ak
sa totiž oddeli ako vydávanie dôchodku.
To, ako sa rôzne čas-ticelkového spoločenského kapitálu, ktorého
sú jednotlivé kapitály iba samostatne fungujúcimi súčasťami, v pro­
ccse obchu navzájom nahrádzajú - či ide o kapitál alebo 0 nad­
hodnotu -, nevyplýva teda z jednoduchého prepletania mctamorfóz
tovarovćho obehu, ktoré je spoločné aktom obehu kapitálu i všet­
kým iným obehom tovarov, ale vyžaduje iný spôsob skúmania. V tej­
to otázke sa ekonómi doteraz uspokojovali s frázami, ktoré pri po­
drobnejšej analýze neobsahujú nič iné ako neurčité predstavy,
prevzaté jedine z takého prepletania metamorfóz, ktoré je vlastné
každému obehu tovarov.
106

Jednou z najvýraznejšich osobitostí procesu kolobehu priemysel­

ného kapitálu, a teda aj kapitalistickej výroby, je okolnosf, že na
jednej strane konštitutivne prvky výrobného kapitálu pochádzajú
z trhu tovarov a musia sa z neho neustále obnovovať, kupovať ako
tovary; na druhej strane, že produkt pracovného procesu vychádza
z neho__algmmmmm&mma$g§gwmdáyať. Stačí
porovnať napriklad moderného nájomcu pôdy z Dolného Škótska
s nejakým starosvetským drobným roľnikom na kontinente. Prvý
predáva celýsvoj produkt, a preto musí všetky prvky tohto produktu,
dokonca aj osivo, nahrádzať z trhu, druhý spotrebúva najväčšiu čast
svojho produktu priamo, kupuje a predáva čo najmenej a zhotovuje
si nástroje, šatstvo atď. pokiaľ možno sám.
Na tomto základe sa stavalo proti sebe naturálne, peňažné a úve­
rové hospodárstvo ako tri charakteristické ekonomické formy pohy­
bu spoločenskej výroby.
Po prvé tieto tri formy nepredstavujú rovnocenné vývojové fázy.
Takzvané úverové hospodárstvo je samo len formou peňažného hos­
podárstva, pokiaľ obidve tieto označenia vyjadrujú funkcie alebo
spôsoby vzájomného styku medzi samými výrobcami. V rozvinutej
kapitalistickej výrobe vystupuje peňažné hospodárstvo už len ako
základ úverového hospodárstva. Peňažné a úverové hospodárstvo tak
iba zodpovedajú rôznym vývinovým stupňom kapitalistickej výroby.
ale vôbec nie sú rôznymi samostatnými formami styku na rozdiel
od naturálneho hospodárstva. Rovnakým právom by sa proti nim
mohli postavit ako rovnocenné veľmi rozmanité formy naturálneho
hospodárstva.
Po druhé: keďže v kategóriách peňažné hospodárstvo, úverové
hospodárstvo sa nezdôrazňuje a nevyzdvihuje ako rozlišovací znak
hospodárstvo, t. j. sám výrobný proces, ale spôsob vzájomného styku
medzi rôznymi činiteľmi výroby alebo výrobcami, zodpovedajúci da­
nému hospodárstvu, muselo by to tak byť aj v prvej kategórii. Na­
miesto naturálneho hospodárstva by teda muselo byť výmenné hos­
podárstvo. Úplne uzavreté naturálne hospodárstvo, napríklad
peruánsky štát ľnkovĺsl, by nespadalo ani do jednej z týchto ka­
tegórii.
Po tretie: peňažné hospodárstvo je spoločné všetkým formám
tovarovej výroby a výrobok vystupuje ako tovar v najrôznejších
spoločenských výrobných organizmoch. Podľa toho by kapitalistickú
výrobu charakterizoval iba rozsah, v akom sa výrobok vyrába ako
predmet obchodu, ako tovar, a v akom teda musia aj prvky jeho
vlastnej tvorby, zasa ako predmety obchodu, ako tovary, vstupovať
do toho hospodárstva, z ktorého výrobok vychádza.
V skutočnosti je kapitalistická výroba tovarovou výrobou, ktorá
je všeobecnou formou výroby, ale je ňou a stáva sa ňou vo svojom
vývoji čoraz viac iba preto, lebo tu vystupuje ako tovar sama práca.
pretože robotník predáva prácu, t. j. funkciu svojej pracovnej SM.
:1to, podľa nášho predpokladu, za jej hodnotu, určenú nákladmi na
icĺ l'cpt'odukciu V tom rozsahu, v akom sa práca stáva námezdnou
 '107

prácou, stáva sa výrobca priemyselným kapitalistom; preto sa ka­ 4. kapitola

pitalistická výroba (teda aj tovarová výroba) objavuje v celom svo­ Tri vzorce
jom rozsahu až vtedy, ked je aj bezprostredný poľnohospodársky procesu kolobehu
výrobca námezdným robotnikom. Vo vzťahu medzi kapitalistom
a námezdným robotnikom sa peňažný vztah, vzťah medzi kupu­
júcim a predávajúcim, stáva imanentným vzťahom samej výroby.
Základom tohto vzťahu je však spoločenský charakter výroby, a nie
spoločenský charakter spôsobu styku; tento naopak vyplýva z prve­
ho. V charaktere spôsobu výroby nevidiet základ zodpovedajúceho
spôsobu styku, ale naopak, zapadá do buržoázncho obzoru, v ktorom
je hlava plná obchodných machinácii.7

Kapitalista dáva do obehu menej hodnoty vo forme peňazi, než

z neho vyberáfpmöž'e'dö neho 'dáva Vlachodnoty vo forme tovaru.
než 2 nebo vo forme tovaru odobral. 'Pokiaľ funguje len ako perso~
nifikácla kapitálu, ako priemyselný kapitalista( je jeho ponuka tova­
rovej hodnoty vždy väčšia ako jeho dopyt/po 'tOVaroÍvÉj' böaíóte.
Súlad jeho ponuky a jeho dopytu v tomto ohľade by znamenal, že sa
jeho kapitál nezhodnotil; tento kapitál by potom nefungoval ako
výrobný kapitál; výrobný kapitál by sa premenil na taký tovarový
kapitál, ktorý nie je obťažkaný nadhodnotou; nevytažil by počas
výrobného procesu z pracovnej sily nijakú nadhodnotu v tovarovej
forme a nefungoval by teda vôbec ako kapitál. šgpitąlista musi teda
skutočne „predávať drahšie než kúpil“, ale to 'sa mu dari práve len
pretorže'küjíěríý 'lacnejši tovar s menšou'hö'dnotou premenil vdaka
kapitalistickéínu' výrobnemu procesu na taký tovar, ktorý' má väčšiu
hodnotu a je 'teda drahší. Nepredáva teda drahšieprcto, že. predáva
svoj tovar nad jeho hodnotu,ale preto, žehgggqta tovaru je väčšia
ako suma hodnoty. prvkov jeho výroby.
Miera, v akej kapitalista zhodnocuje svoj kapitál, je tým väčšia.
čím väčší je rozdiel medzi jeho ponukou a jeho dopytom, t. j. čim
väčši je prebytok hodnoty tovaru, ktorý ponúka. nad tou hodnotou
tovaru, po ktorom prejavuje dopyt. Jeho cieľom nie je, aby sa po­
nuka a dopyt navzájom kryli, ale naopak, aby sa nekryli, aby jeho
ponuka čo najviac presahovala jeho dopyt.
Co platí o jednotlivom kapitalistovi, plati aj o triede kapitalistov.
Pokiaľ je kapitalista iba zosobnenim priemyselného kapitálu, po.
zostáva jeho vlastný dopyt len z dopytu po výrobných prostriedkoch
a pracovnej sile. Jeho dopyt po Vp je z hodnotoveho hľadiska menši
ako kapitál, ktorý preddavkuje; kupuje výrobné prostriedky za takú
hodnotu, ktorá je menšia ako hodnota jeho kapitálu, a preto aj ovela
menšia ako hodnota tovaroveho kapitálu, ktorý dodává na trh.
Pokiaľ ide o jeho dopyt po pracovnej sile, tento dopyt je 2 hod­

7 Potlaľ rukopis V. - To, čo nasleduje do konca kapitoly. je poznámka v zo­

lite z roku 1877alebo ms medzi výplslraml z knih.
 108

1. oddiel notového hladiska určený pomerom jeho variabilného kapitálu k jeho

Metamoriózy celkovému kapitálu, teda = 0 :K, a preto v kapitalistickej výrobe
kapitálu rastie menšou mierou ako jeho dopyt po výrobných prostriedkoch.
a ich kolobeh Kapltalista kupuje v stále rastúcej miere viac Vp ako ?8.
Keďže robotník premieňa svoju mzdu hlavne na životné prostried­
ky a z najväčšej časti na nevyhnutné životné prostriedky, je kapi­
talistov dopyt po pracovnej sile zároveň nepriamo dopytom po
spotrebných prostriedkoch vchádzajúcich do spotreby robotníckej
triedy. Ale tento dopyt = 0 a nie je ani o atóm väčší (ked' robotník
zo svojej mzdy šetrí - tu sme nútení nevšímať si nijaké úverové
vzťahy -, znamená to, že premieňa časťsvojej mzdy na poklad a že
" potlal nevystupuje pro tanto" ako predstaviteľ dopytu, ako kupujúci).
Maximálna hranica kapitalistovho dopytu = K = 0 + 0, ale jeho
ponuka = c + a + m; ak je teda zloženie jeho tovarového kapitálu
80c + 20\, + 20,., jeho dopyt = 80c + 20„„ čiže je z hodnotového
hladiska o 1/5menší ako jeho ponuka. Cim väčšie je percento ním
vyrobeného množstva m (miera zisku), tým menší je jeho dopyt v po­
mere k jeho ponuke. Hoci sa s pokrokom výroby kapitalistov d0pyt
po pracovnej sile, a tým nepriamo po nevyhnutných životných pro­
striedkoch, oproti jeho dopytu po výrobných prostriedkoch čoraz
viac zmenšuje, nesmieme na druhej strane zabúdať na to, že jeho
dopyt po Vp je vždy, a to deň čo deň, menší ako jeho kapitál. Jeho
dopyt po výrobných prostriedkoch musí teda vždy predstavovať
menšiu hodnotu ako tovarový produkt kapitalistu, ktorý pracuje za
inak rovnakých okolností s rovnakým .kapitálom a ktorý mu dodáva
tieto výrobné prostriedky. To, že ide o mnohých kapitalistov, a nie
o jedného, na veci nič nemení. Povedzme, že kapitál daného kapi­
talistu je 1000 .Ca že konštantná časť tohto kapitálu je 800 .e, potom
jeho dopyt voči všetkým kapitalistom, ktori mu dodávajú výrobné
prostriedky, = 800 s; dovedna na 1000 5: (bez ohľadu na to, koľko
z toho pripadá na každého z nich a akú časť celkového kapitálu
to u každého tvorí), pri rovnakej miere zisku, dodávajú výrobné
prostriedky v hodnote 1200 s, takže jeho dopyt kryje len 2/3ich po­
nuky, kým jeho vlastný celkový dopyt z hľadiska veľkosti hodnoty =
= len "/5jeho vlastnej ponuky.
Teraz musíme ešte, predbiehajúc ďalší výklad, prihliadnuť na obrat.
Povedzme, že celkový kapitál daného kapitalistu je 5000 x, z čoho
je 4000 z fixný a 1000 s cirkulujúci kapitál,°a že týchto 1000 =
= 800c + 200„, ako sme predtým predpokladali. Jeho cirkulujúci
kapitál sa musí obrátiť päťkrát do roka, aby sa jeho celkový kapitál
obrátil raz za rok; jeho tovarový produkt potom = 6000 5:, je teda
0 1000 i: väčší ako kapitál, ktorý preddavkoval, a to zasa dáva ten
istý pomer nadhodnoty ako predtým.
5000 K : 1000.“ = 100„., : 20,... Tento obrat nemení teda nič na
pomere celkového d0pytu kapitalistu k jeho celkovej ponuke, jeho
celkový dopyt je naďalej o 1/5menší ako jeho celková ponuka.
Dajme tomu, že jeho fixný kapitál sa má obnoviť za 10 rokov.
Amortizuje teda ročne i/w = 400 5:. Tak má vo fixnom kapitáli už
 109

len hodnotu 3600 i: + 400 e v peniazoch. Ak sú potrebné opravy, 4. kapitola

neprevyšujúce priemernú mieru, nie sú tieto opravy ničím iným ako Tri vzorce
vkladom kapitálu, ktorý kapitalista uskutočňuje až dodatočne. Mó­ procesu holobehu
čeme sa na túto vec pozerat aj tak, ako keby bol náklady na
opravy započítal priamo do ohodnotenia vloženćho kapitálu, pokiaľ
vchádza do ročného tovarového produktu, takže sú obsiahnuté v '/,0
pripadajúcej na amortizáciu. (Ak je v skutočnosti jeho potreba opráv
menšia ako priemer, je to pre neho výhoda, ak je väčšia, je to pre
neho škoda. Pokiaľ však ide o celú triedu kapitalistov zamestnaných
v tom istom odvetví priemyslu, vyrovnáva sa to.) V každom prípade
platí, že hoci pri jednom obrate jeho celkového kapitálu za rok jeho
ročný dopyt aj naďalej = 5000 z, ostáva rovný kapitálovej hodnote,
ktorú pôvodne preddavkoval, tento dopyt sa vo vzťahu k cirkulu­
júcej časti kapitálu zväčšuje, kým vo vzťahu k fixnej časti kapitálu
sa neustále zmenšuje.
Prejdime teraz k reprodukcii. Dajme tomu, že 'kapitalista celú nad­
hodnotu p spotrebúva a premieňa odznova -na výrobný kapitál iba
pôvodnú veľkosťkapitálu K. Potom je hodnota kapitalistovho dopytu
rovnaká ako hodnota jeho ponuky. Ale nie je rovnaká z hľadiska
pohybu jeho kapitálu; lebo .kapitalista prejavuje teraz dopyt len po
7; svojej ponuky (podľa veľkosti hodnoty) ako kapitalista; 1/5 spo­
trebúva 'ako nekapitalista, nie vo svojej funkcii kapitalistu, ale pre
svoju súkromnú potrebu alebo potešenie.
Jeho účet je potom v percentách takýto:
dopyt ako kapitalistu = 100, ponuka = 120
„ pôžitkára = 20, „ = „
Spolu: dOpyt = 120, ponuka = 120
Tento predpoklad sa rovná predpokladu, že neexistuje kapitalis­
tická výroba a že teda neexistuje ani sám priemyselný kapitalista.
Lebo predpoklad, že hybným motívom je osobná spotreba, a nie obo­
hacovanie, ruší kapitalizmus už v jeho základe.
Ale to nie je možné ani technicky. Kapitalista musí nielen vytvárať
istý rezervný kapitál, aby sa zabezpečil pred kolísaním cien a aby
mohol vyčkat na najpriaznivejšu'e konjunktúry pre kúpu a pre pre­
dal; musí akumulovat kapitál, aby tak mohol 'rozširovať výrobu
a vteľovať technický pokrok do svojho výrobného organizmu.
Na to, aby mohol akumulovat, musi najprv odňat z obehu istú
časť nadhodnoty v peňažnej forme, ktorá mu z neho plynie, a ne­
chat ju narastat ako poklad, kým nenadobudne také rozmery, aké
sa vyžadujú na rozšírenie starého podniku alebo na otvorenie ved­
ľâlšieho. Pokým trvá tvorba pokladu, nerozmnožuje kapitalistov
dopyt: peniaze znehybneli; neodnľmajú z trhu tovarov nijaký tova­
00V? ekvivalent za peňažný ekvivalent, ktorý sa odňal z trhu za
dodaný tovar.
Odhliada sa tu od úveru; a k úveru patri napríklad aj to, že kapi­
tahata ukladá peniaze v tej miere, ako sa mu hromadia, na bežný účet
do banky, na úrok.
 110

Piata
kapitola
Doba obehu8

Pohyb kapitálu sférou výroby a dvoma fázaml sféry obehu sa

uskutočňuje, ako sme videli, v istom časovom poradí. Cas, v ktorom
kapitál zotrváva vo výrobnej sfére, tvori jeho dobu výroby, čas,
v ktorom kapitál zotrváva vo sfére obehu, tvorí jeho dobu cirkulácíe
alebo obehu. Celkový čas, za ktorý kapitál opíše svoj kolobeh, sa
preto rovná súčtu doby výroby a doby obehu.
Doba výroby zahŕňa, pravda, aj obdobie pracovného procesu, ale
ho presahuje. Prípomeňme si najprv, že časť konštantného kapitálu
existuje v pracovných prostriedkoch, strojoch, budovách atd., ktoré
slúžia do konca svojho života v tých istých, stále odznova opako­
vaných pracovných procesoch. Periodické prerušovanie pracovného
procesu, napríklad v noci, prerušuje síce funkciu týchto pracovných
prostriedkov, ale nie ich prítomnosť na mieste výroby. K tomuto
miestu sú pripútané nielen vtedy, ked fungujú, ale aj vtedy, ked
nefungujú. Na druhej strane kapitalista musí mať pripravenú určitú
zásobu surovín a pomocných látok, aby výrobný proces mohol pre­
biehať počas istých kratšich či dlhších úsekov v d0predu stanove­
nom rozsahu, a nezávisel pritom od náhodilostí každodenného pri­
sunu z trhu. Táto zásoba surovín atd. sa spotrebúva vo výrobe len
postupne. Preto sa doba jej fungovania rozchádza s dobou jej vy'­
roby9. Doba výroby výrobných prostriedkov vôbec teda zahŕňa:
1. čas, v ktorom fungujú ako výrobné prostriedky, teda slúžia vo
výrobnom procese, 2. prestávky, cez ktoré sa výrobný proces, a teda
aj funkcia výrobných prostriedkov, ktoré sú doň vtelené, prerušuje.
3. čas, v ktorom sú síce pripravené ako podmienky procesu. a teda
už predstavujú výrobný kapitál, ale ešte nevošli do výrobného pro­
cesu.

3 Odtiaľto rukopis IV.

' Doba výroby sa tu chápe aktívne: doba výroby výrobných prostriedkov tu
nie je čas, za ktorý sa vyrábajú, ale čas, v ktorom sa zúčastňujú na výrobnom
procese nejakého tovarovćho produktu. - P. 3.
 111

V rozdiele, ktorý sme pozorovali doteraz, ide zakaždým o rozdiel 5. kapitola

medzi časom, v ktorom výrobný kapitál ostáva vo sfére výroby, a ča~ Doba obehu
som, v ktorom ostáva vo výrobnom procese. Ale sám výrobný proces
môže vyžadovať prerušenia pracovného procesu a tým aj doby práce.
vyžadovaťtaké intervaly, v ktorých sa pracovný predmet'prenecháva
pôsobeniu fyzických procesov, bez ďalšieho pridávania ľudskej práce.
V takom prípade výrobný proces a tým aj fungovanie výrobných
prostriedkov pokračuje, hoci sa pracovný proces a tým aj fungo­
vanie výrobných prostriedkov ako pracovných prostriedkov pre­
rušuje. Tak je to napríklad s obilim, ktoré sa zasialo, s vínom, ktoré
v pivnici kvasi, a v mnohých manufaktúrach s pracovným matc~
riálom, ktorý sa prenecháva chemickým procesom, ako napríklad
v garbiarňach. Doba výroby je tu väčšia ako doba práce. Rozdiel
medzi nimi spočíva v prebytku doby výroby nad dobou práce. Ten­
to prebytok je vždy podmienený buď tým, že výrobný kapitál je
latentne vo sfére výroby, ale nefunguje v samom výrobnom procese.
alebo tým, že funguje vo výrobnom procese, ale nie je v pracovnom
procese.
Tá časť latentného výrobného kapitálu, ktorá je pripravená len
ako podmienka výrobného procesu, ako bavlna, uhlie atd. v pra­
diarni, nepôsobí ani ako tvorkyňa výrobku, ani ako tvorkyňa hod­
noty. lde o kapitál, ktorý zaháľa, aj keď jeho zahál'anie tvori pod­
mienku nepretržitého toku výrobného procesu. Budovy, pristroje
atd., potrebné na to, aby slúžili ako schránky výrobnej zásoby (la­
tentného kapitálu), sú podmienkami výrobného procesu, a preto
tvoria súčastí preddavkovaného výrobného kapitálu. Plnia svoju
funkciu ako prostriedky na uschovanie výrobných súčastí v príprav­
nom štádiu. Pracovné procesy, pokiaľ sú v tomto štádiu nevyhnutné,
zdražujú surovinu atď., ale predstavujú produktivne práce a vytvá­
rajú nadhodnotu, pretože sa za časť tejto práce, ako aj každej inej
námezdnej práce, neplatí. Normálne prerušenia celého výrobného
procesu, teda tie intervaly, v ktorých výrobný kapitál nefunguje,
ncvytvárajú ani hodnotu, ani nadhodnotu. Z toho vyplýva úsilie, aby
sa pracovalo aj v nocí. (1. kniha, 8. kap., 4.) - Prerušenia doby
práce, ktorými musi pracovný predmet prejsť počas samého výrob­
ného procesu, nevytvárajú am' hodnotu ani nadhodnotu, ale prispie­
Vaíú k vytvoreniu výrobku, tvoria časť jeho života; tvoria proces,
kľOFÝmvýrobok musí prejsť. Hodnota prístrojov atd. sa prenáša na
VÝrobokúmerne celej dobe, počas ktorej fungujú; výrobok privádza
do tohto štádia sama práca a používanie týchto prístrojov je pod­
mienkou výroby takisto ako rozprášenie časti bavlny, ktorá nevchá­
dla do výrobku, ale napriek tomu naň prenáša svoju hodnotu. Druhá
časť latentného kapitálu, ako budovy, stroje atd., t. j. pracovné
Prostriedky, ktorých fungovanie prerušujú len pravidelné prestávky
V0výrobnom procese - nepravidelné prerušenia v dôsledku obme­
dzovania výroby, kriz atd. predstavujú čisté straty -. pridáva hod­
notu, hoci nevchádza do tvorby výrobku; celková hodnota, ktoni
táto časť pridáva výrobku, je určená jej priemerným trvaním; stráca
 112

1. oddiel hodnotu, pretože stráca úžitkovú hodnotu aj v tom čase, v ktorom

Metamorfózy funguje, aj v tom, v ktorom nefunguje.
kapitálu Napokon, hodnota časti konštantného kapitálu, ktorá ostáva ne­
a ich kolobeh pretržite vo výrobnom procese, aj ked je pracovný proces preru­
šovaný, sa objavuje znova vo výsledku výrobného procesu. Sama
práca tu postavila výrobné prostriedky do takých podmienok, v kto­
rých prechádzajú samy od seba istými prírodnými procesmí, ktorých
výsledkom je určitý úžitkový efekt alebo zmenená forma úžitkovej
hodnoty výrobných prostriedkov. Práca prenáša vždy hodnotu vý­
robných prostriedkov na výrobok, pokiaľ ich spotrebúva naozaj
účelne ako výrobné prostriedky. Na tom nemení nič okolnosf, či
práca musí na dosiahnutie tohto efektu pôsobiť pracovnými pro­
striedkami na pracovný predmet bez prerušenia, alebo musí dať
na to len podnet uvedením výrobných prostriedkov do takých pod­
mienok, v ktorých samy, bez ďalšieho prispenia práce, prejdú za­
mýšlanou zmenou v dôsledku prírodných procesov.
Bez ohľadu na to, čo je príčinou presahovania doby výroby nad
dobu práce - či to, že výrobné prostriedky tvoria iba latentný vý­
robný kapitál, a teda stoja ešte len na prahu skutočného výrobného
procesu, alebo to, že sa ich vlastné fungovanie prerušuje prestáv­
kami vnútri výrobného procesu, alebo napokon to, že sám výrobný
proces vyžaduje prerušovanie pracovného procesu -, výrobné pro­
striedky nefungujú ani v jednom z týchto prípadov tak, aby vstre­
bávali prácu. Keď nevstrebávajú prácu, nevstrebávajú ani nadprácu.
Preto sa výrobný kapitál nezhodnocuje, pokým je v tej častí svojej
doby výroby, ktorá presahuje dobu práce, aj keby uskutočnenie
zhodnocovacieho procesu bolo akokoľvek neoddeliteľné od týchto
jeho prestávok. Je jasné, že čím väčšmi sa doba výroby a doba práce
zhodujú, tým sú produktivita a zhodnocovanie daného výrobného
kapitálu v danom časovom úseku väčšie. Preto má kapitalistícká
výroba tendenciu skracovat čo najviac prebytok doby výroby nad
dobou práce. Ale aj ked' sa pre kapitál jeho doba výroby môže líšiť
od jeho doby práce, zahŕňa doba výroby vždy dobu práce a sám
prebytok druhej nad prvou predstavuje podmienku výrobného pro­
cesu. Doba výroby je teda vždy čas, v ktorom .kapitál vyrába úžit­
kové hodnoty a sám sa zhodnocuje, teda funguje ako výrobný kapi­
tál, aj ked je v ňom obsiahnutý aj čas, v ktorom je kapitál bud
v latentnom stave, alebo vyrába, ale sa nezhodnocuje.
Vo sfére obehu má kapitál podobu tovarového a peňažného kapi­
tálu. Obidva jeho procesy obehu spočívajú v tom, že sa premieňa
z tovarovej formy na peňažnú a z peňažnej formy na tovarovú.
Okolnosf, že premena tovaru na peniaze je tu zároveň realizáciou
nadhodnoty, vtelenej do tovaru, a že premena peňazí na tovar je zá­
roveň premenou alebo opätovnou premenou hodnoty kapitálu do
podoby prvkov jeho výroby, nemení nič na tom, že v týchto pr0­
cesoch, ako procesoch obehu, ide o procesy jednoduchej metamorfóZY
tovarov.
Doba obehu a doba výroby sa navzájom vylučujú. V priebehu svo­
 113

jej doby obehu kapitál nefunguje ako výrobný kapitál, a preto nevy­ 5. kapitola
rába ani tovar, ani nadhodnotu. Ked skúmame kolobeh v jeho Doba obehu
najjednoduchšej forme, tak, že celá kapitálová hodnota prechádza
z jednej fázy do druhej vždy naraz, je úplne jasné, že pokým trvá
doba obehu, výrobný proces a teda aj sebazhodnocovanie kapitálu
sa prerušuje, a že sa výrobný proces bude obnovovať rýchlejšie
alebo pomalšie podľa toho, aká je dlžka doby obehu. Ak naproti
tomu rozne časti kapitálu absolvujú kolobeh po sebe, takže sa ko­
lobeh celkovej kapitálovej hodnoty uskutočňuje postupne kolobe­
hom jej rôznych častí, je jasné, že čím dlhšie sa rozne pomerné časti
celkovej kapitálovej hodnoty zdržiavajú ustavične vo sfére obehu,
tým menšia musí byť tá jej časť, ktorá funguje ustavične vo sfére
výroby. Rozpínanie a zmršťovanie doby obehu pôsobí preto ako
negatívna hranica zmršťovania či rozpínania doby výroby, alebo
rozsahu, v akom kapitál danej velkosti funguje ako výrobný kapitál.
Cim väčšmi sú metamorfózy obehu kapitálu iba ideálne, t. j. čím
viac doba obehu = 0, alebo sa blíži k nule, tým viac funguje ka­
pitál, tým väčšia je jeho produktivita a jeho sebazhodnocovanie. Ak
napríklad kapitalista pracuje na objednávku, takže zaplatí sa mu pri
dodaní výrobku a platí sa mu prostriedkami jeho vlastnej výroby,
približuje sa doba obehu k nule.
Doba obehu kapitálu teda obmedzuje vôbec jeho dobu výroby.
a tým aj jeho zhodnocovací proces. Pritom obmedzuje zhodnocovací
proces úmerne svojmu trvaníu. Jej trvanie sa však môže zväčšovať
alebo zmenšovať veľmi rozdielne, a môže preto obmedzovať dobu
výroby kapitálu vo velmi rozdielnom stupni. Politická ekonómia
však vidí len vonkajší prejav, totiž účinok doby obehu na zhodno­
covaci proces kapitálu vôbec. Tento negatívny účinok chápe ako
pozitívny, lebo má pozitívne následky. Lipne na tomto zdaní tým
viac, že sa zdá, akoby poskytovalo dôkaz, že kapitál má akýsi mys­
tický zdroj sebazhodnocovania, nezávislý od jeho výrobného procesu
a tým aj od vykorisťovania práce, ktorý mu priteká zo sféry obehu.
Uvidíme neskôr, ako sa týmto zdaním dáva oklamať aj vedecká eko­
nómia. Podporujú ho, ako sa ukáže neskôr, rôzne javy: i. Kapitalis­
tický spôsob vypočítavanía zisku, pri ktorom figuruje negatívna prí­
čina ako pozitívna, pretože pre kapitály vložené do rôznych sfér
odlišujúcich sa len dobou obehu dlhšia doba obehu pôsobí ako pri­
čina zvýšenia ceny, skrátka, ako jedna z príčin vyrovnávania ziskov.
2. Doba obehu tvorí iba moment doby obratu; doba obratu však
zahŕňa aj dobu výroby, resp. dobu reprodukcie. Zdá sa. akoby to.
čo vyplýva z doby výroby, resp. reprodukcie, vyplývaio z doby
obehu. 3. Premena tovarov na variabilný kapitál (mzdu) je podmie­
ncná tým, že sa tovary premenia najprv na peniaze. Pri akumulácii
kapitálu sa teda ich premena na dodatočný variabilný kapitál odo­
hráva vo sfére obehu, čiže počas doby obehu. Preto sa zdá, akoby
akumulácia, ktorá je tým daná. vyplývaia z doby obehu.
Vo sfére obehu prechádza kapitál dvoma protikladnými fázami,
T - P a P - 1', v jednom alebo v druhom poradí. Jeho doba obehu
8 Kapitli 2
 114

1. oddiel sa teda rozpadá na dve časti, na čas, ktorý potrebuje na to, aby sa
Metamorfózy premenil z tovaru na peniaze, a čas, ktorý potrebuje na svoju pre.
kapitálu menu z peňazí na tovar. Vieme už z analýzy jednoduchého obehu
a ich kolobeh tovarov (I. kniha, 3. kap.), že T - P, predaj, je najťažšou častou
jeho metamorfózy, a preto tvori za normálnych okolností väčšiu
časl.Idoby obehu. Keď má hodnota podobu peňazí, je vo svojej vždy
vymeniteľnej forme. Ked existuje ako tovar, musi túto podobu bez­
prostrednej vymeniteľnosti a tým aj vždy pohotovej účinnosti na­
' dobudnút až svojou premenou na peniaze. V procese obehu kapitálu
však ide v jeho fáze P - T o to, aby sa premenil na také tovary,
ktoré tvoria určité prvky výrobného kapitálu v danom podniku. Tieto
výrobné prostriedky možno nie sú na trhu, ale sa musia ešte len
vyrobit, alebo ich treba získať zo vzdialených trhov, alebo dochá­
dza k poruchám v ich obvyklom prisune, alebo sa zmenia ceny atd.,
skrátka, ide o celé množstvo okolnosti, ktoré v jednoduchej zmene
formy P - T nemožno spozorovat, ale ktoré vyžadujú aj v tejto
časti fázy obehu raz viacej, raz menej času. Ako môžu byť T - P
a P - T oddelené v čase, tak môžu byť oddelené aj v priestore,
takže trh, na ktorom sa kupuje, a trh, na ktorom sa predáva, môžu
byť priestorovo odlišné trhy. V továrňach sú :napríklad tí, čo naku­
pujú, a tí, čo predávajú, dokonca často rozdielne osoby. V tovarovej
výrobe je obeh takisto nevyhnutný ako sama výroba a činitelia obehu
sú v nej teda rovnako potrebni ako činitelia výroby. Proces repro­
dukcie zahŕňa obidve funkcie kapitálu, teda aj nevyhnutnosť, aby
tieto funkcie boli zastúpené bud' samým kapitalistom alebo námezd­
nými robotnikmi ako jeho činiteľmi. Ale to neoprávňuje na to, aby
sa činitelia obehu zamieňali s činiteľmi výroby, práve tak ako ani
na to, aby sa funkcie tovarového a peňažného kapitálu zamieňali
s funkciami výrobného kapitálu. Ciniteľov obehu musia zaplatit čini­
- telia výroby. Kedže však kapitalisti, ktorí kupujú a predávajú medzi
sebou, nevytvárajú týmto aktom ani výrobky ani hodnotu, nemení
sa to ani vtedy, keď im rozsah ich podnikania umožňuje a núti ich
k tomu, aby presunuli túto funkciu na iných. V niektorých podnikoch
sa tí, čo nakupujú, a tí, čo predávajú, platia podielom zo zisku.
Fráza, že ich platia spotrebitelia, tu vôbec nepomáha. Spotrebitelia
môžu platit len potiaI, pokiaľ si sami ako činitelia výroby vyrobia
nejaký ekvivalent v tovaroch, alebo si takýto ekvivalent prisvoja
od činiteľov výroby bud' na základe právneho titulu (ako ich spo­
. ločnici atd.) alebo za osobné služby.
Medzi T - P a P - T je istý rozdiel, ktorý vôbec nesúvisi s for­
málnou odlišnosťou tovaru a peňazí, ale vyplýva z kapitalistického
charakteru výroby. Aj T - P aj P - T predstavujú samy osebe iba
prevody danej hodnoty z jednej formy do druhej. Ale T' - P' je
zároveň realizáciou nadhodnoty obsiahnutej v T'. V akte P - T to
' tak nie je. Preto je predaj dôležitejši ako kúpa. P - T je za normál­
nych podmienok akt, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa hodnota
vyjadrená v P zhodnotila, ale nie je realizáciou nadhodnoty; je úvo­
dom k výrobe nadhodnoty, a nie jej dohrou.
 115

Pre obeh tovarovćho kapitálu T' - P' sú vymedzené určité hranice 5. kapitola
formou existencie samých tovarov, ich jestvovanim ako úžitkových Doba obehu
hodnôt. Ako úžitkové hodnoty sú tovary svojou povahou pominu­
tel'nć. Ak teda nevojdú v určitej lehote do výrobnej alebo osobnej
spotreby, podľa toho, na čo sú určené, čiže inak povedané, ak sa
v určitom čase nepredajú, skazia sa a stratia so svojou úžitkovou
hodnotou aj vlastnosť byť nositelmi výmennej hodnoty. Kapitálová
hodnotaf ktorá je v nich obsiahnutá, resp. nadhodnota, ktorá k nej
pribudla, vyjde navnivoč. Užitkové hodnoty ostávajú nositeľkami
trvalej a zhodnocujúcej sa kapitálovej hodnoty iba dovtedy, kým sa
neustále obnovujú a reprodukujú, kým sa nahrádzajú novými úžito
kovými hodnotami toho istého alebo iného druhu. Ich predaj v ho­
tovej tovarovej forme, teda ich prechod do výrobnej alebo osobnej
spotreby, sprostredkovaný týmto predajom, je však neustále sa ob­
novujúcou podmienkou ich reprodukcie. Musia v určitom čase vy­
meniťsvoju starú úžitkovú formu, aby mohli existovať d alej v nejakej
novej úžitkovej forme. Výmenná hodnota sa udržiava len týmto ne­
ustálym obnovovanim svojho telesa~ Úžitkové hodnoty roznych to­
varov sa kazia rýchlejšie alebo pomalšie; od ich výroby po ich
spotrebu môže teda uplynúť viac alebo menej času; môžu teda bez
toho, aby vyšli nazmar, zostať vo fáze obehu T - P ako tovarový
kapitál kratší alebo dlhší čas, vydržať ako tovary kratšiu alebo dlhšiu
dobu obehu. Hranica doby obehu tovaroveho kapitálu daná skazou
telesa samého tovaru je absolútnou hranicou tejto časti doby obehu,
čiže doby obehu, ktorou môže tovarový kapitál prechádzať qua to­
varový kapitál. Cim pominuteinejši je nejaký tovar, čim rýchlejšie
sa musí po svojej výrobe spotrebovať, teda aj predať, tým menej sa
môže vzdialiť od miesta svojej výroby, tým je teda priestorove užšia
sféra jeho obehu, tým viac má trh jeho odbytu miestny ráz. Preto
čím je nejaký tovar pominuteľnejši a čim viac je doba jeho obehu
ako tovaru absolútne obmedzená jeho fyzickými vlastnosťami, tým
menej sa hodí za predmet kapitalistickej výroby. Kapitalistická vý­
roba sa môže ujať takéhoto tovaru len tam. kde je značná hustota
obyvateľstva, alebo len v tej miere, ako sa rozvojom dopravných
prostriedkov skracujú vzdialenosti. Sústredenie výroby nejakeho
predmetu do neveľkćho počtu rúk na mieste so značnou hustotou
obyvateľstva však môže aj pre taketo predmety vytvoriť pomerne
:eľký trh. ako je to napriklad v pripade veľkých pivovarov. mlie­
árni atď.
 116

Siesta
kapitola Náklady obehu

I.
Čisté náklady obehu
I.
Doba kúp a predaja
Premeny kapitálu z formy tovaru na formu peňazí a z formy peňazí
na formu tovaru sú zároveň obchodnými transakciami kapitalistu.
aktami kúpy a predaja. Doba, počas ktorej sa uskutočňujú tieto pre­
meny formy kapitálu, je subjektívne, zo stanoviska kapitalistu, dobou
predaja a dobou kúpy, dobou, počas ktorej kapitalista funguje na
trhu ako predávajúci a kupujúci. Tak ako tvorí doba obehu kapitálu
nevyhnutný úsek doby jeho reprodukcie, tvorí aj doba, počas ktorej
kapitalista kupuje a predáva, zdržuje sa na trhu, nevyhnutný úsek
doby, počas ktorej funguje ako kapitalista, t. i. ako pcrsonifíkovaný
kapitál. Tvorí časť doby, počas ktorej kapitalista podniká.
[Kedže vychádzame z predpokladu, že tovary sa kupujú a predá­
vajú za svoje hodnoty, ide v týchto aktoch len o premenu tej istej
hodnoty z jednej formy na druhú, z tovarovej formy na peňažnú
a z peňažnej na tovarovú - ide len o zmenu stavu. Ak sa toval'Y
predávajú za svoje hodnoty, ostáva veľkost hodnoty aj v rukách
kupujúceho aj v rukách predávajúceho nezmenená; mení sa len for­
ma jej existencie. Ak sa tovary nepredávajú za svoje hodnoty, ostáva
suma premenenych hodnôt nezmenená; čo je na jednej strane plus,
je na druhej strane minus.
Metamorfózy T - P a P - 'I' sú však transakcie, ktoré sa usku­
točňujú medzi kupujúcim a predávajúcim; potrebujú čas, aby sa
zjednali, a to tým viac, že sa tu odohráva boj, v ktorom sa jeden
 117

druheho usiluje prekabátiť, a proti sebe stoja podnikatelia. takže: 6. kapitola

„when Greek meets Greek then comes the tug of war'm. Zmena Náklady obehu
stavu stojí čas a pracovnú silu, lenže nie na to, aby sa vytvorila
hodnota, ale na to, aby došlo k premene hodnoty z jednej formy
na druhú, pričom okolnosť, že obidve strany sa snažia prisvojiť si
pri tejto príležitosti nejake množstvo hodnoty navyše, na tom nič
nemení. Táto práca, zväčšovaná zlými úmyslami na obidvoch stra­
nách, nevytvára hodnotu, práve tak ako ani práca vynaložená v ne­
jakom súdnom procese nezvâčšuje hodnotu predmetu sporu. S touto
prácou .- ktorá tvorí nevyhnutný moment kapitalistickćho výrob­
ného procesu v jeho celku, ked kapitalistický výrobný proces zahŕňa
aj obeh alebo je zahrnutý v obehu - je to asi tak ako s úlohou
práce pri spaľovaní látky, ktorá sa používa na výrobu tepla. Táto
práca pri spaľovaní nevytvára teplo, hoci je nevyhnutným momen­
tom procesu horenia. Aby som mohol ako kurivo používať napríklad
uhlie, musim ho zlúčiť s kyslíkom a na to ho musím previesť z tu­
hćho do plynnćho stavu (lebo v kysličníku uhličitom, vo výsledku
spaľovania, je uhlie v plynnom stave), teda dosiahnuť istú zmenu
fyzikálnej formy existencie alebo zmenu fyzikálneho stavu. Vzájom­
nć oddelenie molekúl uhlíka, spojených do jedného pevného celku,
a rozloženie samej molekuly uhlíka na jej jednotlivé arómy, musí
predchádzať novému zlučovaniu a to vyžaduje vynaloženie určitej
sily, ktorá sa teda nepremieňa na teplo, ale ho odoberá. Preto keď
majitelia tovarov 'nie sú kapitalisti, ale samostatní bezprostrední
výrobcovia, predstavuje čas venovaný kupovaniu a predávaniu zráž­
ku z ich pracovného času, a preto sa vždy snažili (v staroveku
i v stredoveku) odložiť takéto operácie na sviatočnć dni.
Rozmery, aké obrat tovarov nadobúda v kapitalistových rukách,
nemôžu prirodzene túto prácu, ktorá nevytvára hodnotu, ale len
sprostredkúva zmenu jej formy, premeniť na hodnototvornú prácu.
i( takémuto zázračnćmu prevteleniu nemôže dôjsť ani na základe
transpozíeie, t. j. tým, že priemyselní kapitalisti zveria túto „spaľo­
vaciu prácu' tretím, nimi plateným osobám ako ich výlučne zamest­
nanie, namiesto toho, aby ju vykonávali sami. Pravda, tieto tretie \ \.
osoby im nedajú k dispozícii svoju pracovnú silu z lásky k ich beaux
yeux". Aj vyberačovi renty u pozemkového vlastníka alebo banko­ 1° krásnym očiam
vćmu sluhovi je jedno, že ich práca nezväčšuje veľkosť hodnoty
renty ani zlatých mincí, ktoré sa po celých vreciach prenášajú do
inej banky, čo len o grošjlo
Pre kapitalistu, ktorý necháva iných pracovať za seba, sa kúpa
a predaj stáva jednou z hlavných funkcií. Kedže si prisvojuje pro­
dukt mnohých vo väčšom spoločenskom meradle, musí ho v takomto
meradle aj predávať a potom zasa premieňať z peňazí späť na vý­
robnć prvky. Doba kúpy a predaja nevytvára ani potom nijakú
hodnotu. istú ilúziu sem vnáša funkcia obchodného kapitálu. I ked
sa tu tým nebudeme ešte podrobnejšie zaoberať, toľko je jasne už

'9 Textv zátvoricáchje z poznamkyv Monisu Vlll.

 118

1. oddiel vopred: ked sa nejaká funkcia, ktorá je sama osebe neproduktívna,

Metamorfózy ale tvorí nevyhnutný moment reprodukcie, v dôsledku deľby práce
kapitálu premení z vedľajšej činnosti mnohých na výlučnú činnosť niekol­
a ich kolobeh kých, na ich osobitne zamestnanie, charakter samej funkcie sa tým
nezmení. jeden obchodník (tu iba ako činiteľ premeny formy tova­
rov, iba ako kupujúci a predávajúci) môže svojimi operáciami skrátiť
dobu kúpy a predaja mnohým výrobcom. Potom sa možno na neho
pozerať ako na stroj, ktorý zmenšuje neužitočnć vynakladanie sily,
čiže pomáha uvoľňovať čas na výrobu.“
Aby sme vec zjednodušili (pretože \obchodníkom ako kapitalistom
a obchodným kapitálom sa budeme zaoberať až neskôr), budeme
predpokladať, že tento činiteľ kúpy a predaja je človek, ktorý pre­
dáva svoju prácu. Vynakladá svoju pracovnú silu a svoj pracovný
čas na tieto operácie T - P a P - T. A teda sa tým aj živí, ako sa
niekto iný živí napríklad pradenim alebo mastičkárstvom. Vykonáva
funkciu, ktorá je nevyhnutná, pretože proces reprodukcie zahŕňa aj
neproduktívne funkcie. Pracuje ako každý iný, lenže obsah jeho práce
l' neprave náklady nevytvára ani hodnotu, ani výrobok. On sám patrí medzi faux frais“
výroby. Nie je užitočný tým, že premieňa neproduktívnu funkciu na
produktivnu alebo neproduktívnu prácu na produktivnu. Keby sa
podobná premena dala uskutočniť takýmto prenesenim funkcie, bol
by to zázrak. Je užitočný skôr tým, že zmenšuje tú časť pracovnej
sily a pracovného času spoločnosti, ktorá je viazaná v tejto nepro­
duktivnej funkcii. Nielen to. Predpokladajme, že ide len o námezd­
ného robotnika, hoci lepšie platenćho. Ale bez ohľadu na to, ako ho
platia, pracuje ako námezdný robotník istú časť svojho času zadar­
mo. Možno dostáva na deň hodnotový 'produkt ôsmich pracovných
hodín a funguje desať hodin. Dve hodiny nadpráce, ktorú vykonáva.
nevyrábajú hodnotu, takisto ako ani osem hodín jeho nutnej práce.
hoci sa prostredníctvom jeho nutnej práce prenáša na neho časť
spoločenského produktu. Zo spoločenského hľadiska sa tu, tak ako
predtým, po prvé jedna pracovná sila využíva desať hodín len na
túto funkciu obehu. Túto pracovnú silu nemožno použiť na nič iné.
nemožno ju použiť na produktivnu prácu. Ale -po druhé spoločnosť
neplatí tieto dve hodiny nadpráce, hoci ich jednotlivec, ktorý túto

" „Náklady obchodu, aj keď sú nevyhnutné, treba považovať za výdavok

ktorý je na ťarchu.' (Quesnay, Analyse du Tableau Economique, in Daire, Physic­
crates, ic partie, Paris 18-16,p. 71.) - Podľa Quesnayho je „zisk', ktorý medzi
obchodníkmi ustaíuje konkurencia tak, že ich núti, „aby spustili zo svojej od­
meny či zo svojho zisku... pre toho, kto predáva z prvej ruky, a pre kupujúceho
spotrebiteľa, prísne vzatć, iba odorátenlm straty. Odvrátenie straty na nákladoch
obchodu však nie je skutočným produktom, ani prírastkom bohatstva získava­
'° Vlastníci pôdy ným z obchodu, či ho berieme sám osebe, jednoducho ako výmenu, nezávisle
3' výrobcovia od nákladov na dopravu. alebo v spojení s nimi' (p. 145. 146). ..Náklady obcho~
“ „platiaci' du sa platia vždy na úkor tých, čo výrobky predávajú; im by pripadla celá
5' ..platenl' cena. ktorú za výrobky platia tí, čo ich kupujú, keby nejestvovali nijaké nákladY
5' v 1. a z. vydaní: na sprostredkovanie' (p. 163). Proprićtaires“ a producteurs3° sú „salaríants'“.
..Problemes obchodníci sú ,.salarićs'“ (p. 164, Quesnay, Dialogues sur le Commerce et sur
ćronomiques' les Travaux des Artisans“, in Daire, Physiocrates. 1° partie, Paris 1646).
 119

nadprácu vykonáva, vynakladá. Spoločnosť sl tým neprlsvojuje nl­ 6. kapitola

jaký dalšl produkt či ďalšiu hodnotu. Ale náklady obehu, ktoré Náklady obehu
tento jednotlivec reprezentuje, sa zmenšujú o pätinu, z desiatich
hodin na osem. Spoločnosť ncplati nijaký ekvivalent za pátinu tejto
aktívnej doby obehu, ktorej činiteľom je daný jednotlivec. A ked'
tohto činiteľa zamestnáva kapitalista, zmenšujú sa tým, že sa dve
hodiny neplatia, náklady obehu jeho kapitálu, ktoré tvoria zrážku
z jeho príjmu. Pre kapitalistu je to pozltlvny zisk, lebo sa tak zužuje
negatívna hranica zhodnocovania jeho kapitálu. Pokiaľ drobni samo- .
statni výrobcovia tovarov vynakladajú na kúpu a predaj časť svojho
vlastného času, prejavuje sa to buď len ako čas vynaložený v pne­
stávkach ich produktivnej funkcie, alebo ako zmenšenie ich doby
výroby.
Cas vynaložený na kúpu a predaj je za každých okolnosti nákla­
dom obehu, takým nákladom, ktorý vymieňaným hodnotám .nič ne­
pridáva. Je to náklad, ktorý sa vyžaduje na to, aby sa premenili
z tovarovej formy na peňažnú. Pokiaľ ako činiteľ obehu vystupuje
kapitalistický výrobca tovaru, llši sa od bezprostredného tovarového
výrobcu len v tom, že predáva a kupuje vo väčšej miere, a teda
funguje ako činiteľ obehu vo väčšom rozsahu. A keď ho rozsah
jeho podnikania núti, alebo mu umožňuje, aby si kúpil (najal) vlast­
ných činiteľov obehu ako námezdných robotnikov, vecne sa tento
jav nemení. Pracovná sila a pracovný čas sa musia v istej miere
vynakladať v procese obehu (pokiaľ je iba zmenou formy). Ale to
sa teraz javí ako dodatočné vynaloženie kapitálu; časť variabllného
kapitálu sa musi vynaložiť na kúpu týchto pracovných sil, ktoré fun­
gujú len v obehu. Tento kapitálový preddavok nevytvára ani produkt
ani hodnotu. Zmenšuje pro tanto' rozsah, v akom preddavkovaný
kapitál funguje produktivne. To je to isté, ako keby sa časť pro­
duktu premenila na stroj, ktorý by kupoval a predával ostatnú časť
produktu. Tento stroj je príčinou istej zrážky z produktu. Nepósobi
vo výrobnom procese, hoci môže zmenšovať vynakladanie pracovnej
sily atd. v obehu. Tvorl len časť nákladov obehu.

2
Účtovníctvo

Pracovný čas sa okrem skutočnej kúpy a predaja vynakladá aj na

evidenciu, do ktorej vchádza okrem toho aj spredmetnená práca.
perá, atrament, papier, pisaci pult, kancelárske náklady. V tejto funk­
cii sa teda vynakladá jednak pracovná sila, jednak pracovné pro­
striedky. Tu je to celkom tak ako s dobou kúpy a predaja.
Ako jednota vo svojich kolobehoch, ako hodnota v procese, či už
vo sfére výroby alebo v obidvoch fázach sféry obehu, existuje kapitál
len ideálne v podobe počitacich peňazí, predovšetkým v hlave vý­
robcu tovaru, resp. kapitalistickébo výrobcu tovaru. Učtovníctvo,
 120

1. oddiel v 'ktorom je zahrnuté aj určovanie ceny čiže vypočítavanie cien to­

Metamorfózy varov (cenová kalkulácia), tento pohyb fíxuje a kontroluje. Pohyb
kapitálu výroby a najmä pohyb zhodnocovania - pri ktorom tovary figurujú
a ich kolobeh len ako nositele hodnoty, ako názvy vecí, ktorých ideálna hodno­
tová existencia je fixovaná v .počítacích peniazoch - .tak nadobúda
symbolické zobrazenie v predstave. Pokiaľ si jednotlivý výrobca to­
varu vedie účty bud len vo svojej hlave (ako napríklad roľník; až
kapitalistické poľnohospodárstvo vytvára nájomcu, ktorý si vedie
účty), alebo si vedie knihu o výdavkoch, príjmoch, platobných ter­
mínoch atd. iba príležitostne, v tom čase, keď nevyrába, dovtedy je
zrejmé, že táto jeho funkcia a pracovné prostriedky, ktoré pri nej
azda spotrebúva, ako papier atd., predstavujú dodatočné vynakla­
danie pracovného času a pracovných prostriedkov, ktoré je nevy­
hnutné, ale tvorí primeranú zrážku jednak z času, ktorý môže vý­
robca vynakladať na výrobu, jednak 2 pracovných prostriedkov,
ktoré fungujú v skutočnom výrobnom procese, vchádzajú do tvorby
výrobku a hodnoty.12 Povaha samej tejto funkcie sa nemení ani roz­
sahom, ktorý nadobúda vďaka tomu, že sa sústredí v rukách kapi­
talistického tovarovćho výrobcu a nevystupuje už ako funkcia
mnohých malých tovarových výrobcov, ale ako funkcia jedného ka­
pitalistu, funkcia v rámci výrobného procesu, ktorý sa uskutočňuje
vo veľkom rozsahu, ani tým, že 'sa odtrhne od výrobných funkcií,
ktorých bola príveskom, a že sa osamostatní ako funkcia osobitných
činiteľov, ktorí sú poverení výlučne ňou.
Deľba práce, osamostatnenie nejakej funkcie, nerobí z nej funkciu,
ktorá vytvára výrobok a hodnotu, ak ňou nie je sama osebe, teda
už pred svojim osamostatnením. Keď kapitalista vkladá svoj kapitál
ako nový kapitál, musí jednu jeho časť použiť na to, aby najal účtov­
níka atď. a aby zakúpil prostriedky na vedenie účtov. Ak jeho ka­
pitál už funguje, ak je v procese svojej neustálej reprodukcie, musí
časť tovarového produktu, ked' ju premení na peniaze, premieňať
zasa na účtovníkov, obchodných pomocníkov atd'. Táto časť kapitálu
je odňatá z výrobného procesu a patrí medzi náklady obehu, medzi
zrážky z celkového výnosu. (To platí i o pracovnej sile rpoužívanej
výlučne na túto funkciu.)
Ale medzi nákladmi spojenýmí s evidenciou, resp. so zodpove­
dajúcim neproduktívnym vynakladaním pracovného času na jednej
strane, a nákladmi spojenýmí iba s dobou kúpy a predaja na druhej
strane, je istý rozdiel. Tieto druhé náklady vyplývajú len z určitej
'3 V stredoveku sa s vedením účtov v poľnohospodárstve stretávame len
" Marx, K.: Kapitál. v kláštoroch. Videli sme však (l. kniha, s. 34.3“), že už v pradávnych indických
1. zv. Bratislava 1985. obecných pospolnostiach figuruje poľnohospodársky účtovník. Účtovanie sa tu
s. 302. osamostatnilo ako výlučná funkcia obecného úradníka. Touto deľbou práce sa
ušetrí čas. námaha a výdavky, ale medzi výrobou a vedením účtov o výrobe je
aj naďalej taký rozdiel ako medzi lodným nákladom a nákladným listom. V oso­
be účtovníka sa časť pracovnej sily obce odníma výrobe a náklady na jeho
funkciu sa ncuhradzujú jeho vlastnou prácou, ale zrážkou z produktu obce.
8 kapitalistovým účtovníkom je to mutatis mutandís ako s účtovníkom indickej
obce. (2 rukopisu ll.)
 121

spoločenskej formy výrobného procesu, z toho, že je to proces vý­ 6. kapitola

roby tovaru. Evidencia ako kontrola a ideálne zhrnutie procesu sa Náklady obehu
stáva tým ncvyhnutnejšou, čím viac sa daný proces uskutočňuje
v spoločenskom meradle a stráca čisto individuálny charakter; je
teda nevyhnutnejšia v kapitalistickej výrobe ako v rozdrobenej re­
meselnej a rolníckej výrobe, nevyhnutnejšla v kolektívnej výrobe
ako v kapitalistickej výrobe. S koncentráciou výroby sa však zmen­
šujú náklady na evidenciu, a to tým viac, čím viac sa evidencia pre­
mieňa na spoločenskú evidenciu.
Tu ide len o všeobecný charakter tých nákladov obehu, ktoré vy­
plývajú z čisto formálnej metamorfózy. Tu je zbytočné zastavovať
sa pri všetkých ich detailných formách. Ale ako môžu tieto formy,
vzťahujúce sa na čisto formálnu premenu hodnoty a teda vyplývajúce
z určitej spoločenskej formy výrobného procesu, ktoré u individuál­
neho tovarového výrobcu predstavujú len prchavé a sotva postreh­
nutelné momenty a ktoré prebiehajú popri jeho výrobných funkciách
alebo sa s nimi prepletajú - ako môžu biť do očí, keď nadobudnú
podobu obrovských nákladov obehu, to vidno už pri prijímaní a vy­
dávaní peňazí, len čo sa osamostatnl a skoncentruje vo veľkom
rozsahu ako výlučná funkcia bánk atď. alebo ako výlučná funkcia
pokladníka v individuálnych podnikoch. Musime však stále pamätať
na to, že tieto náklady obehu síce menia svoju podobu, ale nemenia
tým svoj charakter.

3.
Peniaze
Či sa výrobok vyrába ako tovar alebo nie ako tovar, je vždy vecnou
podobou bohatstva, úžitkovou hodnotou, určenou na to, aby vchá­
dzala do osobnej alebo výrobnej spotreby. Ak je tovarom, existuje
jeho hodnota ideálne v cene, ktorá nemení nič na jeho skutočnej
úžitkovej podobe. Ibaže to, že určité tovary, ako zlato a striebro.
fungujú ako peniaze a ako také majú svoj domov výlučne v procese
obehu (aj ako poklad, rezerva atd. ostávajú, hoci aj latentne, vo
sfére obehu), je čisto produkt určitej spoločenskej formy výrobného
procesu, ktorý je výrobným procean tovarov. Keďže sa na základe
kapitalistickej výroby tovar stáva všeobecnou podobou výrobku
a väčšina výrobkov sa vyrába ako tovar a musí preto nadobudnúť
formu peňazí, keďže teda množstvo tovarov, časť spoločenského
bohatstva. ktorá funguje ako tovar, neustále vzrastá - zväčšuje sa
tu aj množstvo zlata a striebra fungujúceho ako obeživo, platidlo,
rezerva atd. Tieto tovary fungujúce ako peniaze nevchádzajú ani do
osobnej, ani do výrobnej spotreby. Je to spoločenská práca ťixovaná
V takej forme, v ktorej slúži len ako stroj obehu. Okrem toho,
kedže časť spoločenského bohatstva je sputnaná v tejto neproduk­
tívnej forme, vyžaduje opotrebúvanie peňazí ich ustavičné nahrá­
dzanie čiže premenu väčšieho množstva spoločenskej práce - vo
 122

ľ. oddiel 5 forme výrobku - na väčšie množstvo zlata a striebra. Tieto náklady

Metamorfózy na nahrádzanie peňazí sú u vyspelých kapitalistických národov znač­
kapitálu né, lebo časť bohatstva sputnaná vo forme peňazí je vôbec značná.
a ich kolobeh Zlato a striebro ako peňažné tovary tvoria pre spoločnosť náklady
obehu, ktoré vyplývajú len zo spoločenskej formy výroby. Sú to faux
frais tovarovcj výroby vôbec, ktoré s jej rozvojom, a najmä s roz~
vojom kapitalistickej výroby, rastú. Ide 0 časť Spoločenskćho bohat­
stva, ktorá sa musí obetovať procesu obehu.m

II.
Náklady na úschovu
Náklady obehu, ktoré vznikajú len zo zmeny formy hodnoty, z obe­
hu v jeho ideálnej podobe, nevchádzajú do hodnoty tovarov. Pokiaľ
ide o kapitalistu, časti kapitálu vynaložené na tieto nákilady tvoria
iba zrážky z kapitálu, ktorý sa vynakladá produktivne. Náklady
obehu, ktoré skúmame teraz, sú inej povahy. Môžu vyplývať z vý­
robných procesov, ktoré len v obehu pokračujú, .takže forma obehu
iba zakrýva ich produktivny charakter. Na druhej strane môžu
predstavovať zo spoločenského hľadiska iba náklady, neproduktívne
vynakladanie či už živej alebo spredmetnenej práce, ale práve preto
« môžu mať pre individuálneho kapitalistu hodnototvorný účinok,
môžu tvoriť prirážku k predajnej cene jeho tovaru. To vyplýva už
z toho, že sa tieto náklady v rôznych sférach výroby a miestami aj
' u rôznych individuálnych kapitálov v .tej istej výrobnej sfére líšia.
Tým, že sa pridajú k cene tovaru, rozdeľujú sa v takom pomere.
v akom pripadajú na individuálnych kapitalistov. Každá práca, ktorá
pridáva hodnotu, môže však pridávať aj nadhodnotu a na kapitalis­
tiokom základe bude vždy pridávať nadhodnotu, lebo hodnota, ktorú
vytvorí, závisí od jej vlastnej veľkosti, a nadhodnota, ktorú vytvorí.
závisí od rozsahu, v akom ju kapitalista platí. Teda náklady, ktoré
zdražujú tovar a nepridávajú mu úžitkovú hodnotu, ktoré teda z hľa­
diska spoločnosti patria medzi faux frais výroby, môžu byť pre indi­
viduálneho kapitalistu zdrojom obohacovania. Na druhej strane
tieto náklady obehu nestrácajú charakter neproduktívnych nákladov
tým, že prirážka, ktorú pridávajú k cene tovarov, tieto náklady iba
rovnomerne rozdeľuje. Napríklad poisťovacie spoločnosti rozdeľujú
straty individuálnych -kapitalístov medzi triedu kapitalistov. Ale preto
ešte takto vyrovnané straty neprestávajú byť z hľadiska celkového
spoločenského kapitálu nad alej stratami.
l

'3 „Peniaze, ktoré obichajú v nejakej krajine, sú určitou časťou jej kapitálu
úplne odňatou výrobným cieľom, aby mohla uľahčiť alebo zvýšiť produktivitu
ostávajúeej časti; určitá suma bohatstva je teda práve tak nevyhnutná na to.
aby umožnila zlatu oblehať ako prostriedok obehu. ako je nevyhnutná na to. abY
vytvorila stroj, ktorý má uľahčiť ktorúkoľvek inú výrobu.' (Economlst. vol. V..
p. 520.)
 123

I. 6. kapitola
Náklady obehu
Tvorba zásob vôbec

Kým výrobok existuje ako tovarový kapitál, čiže kým je na trhu,

teda za ten čas, kým je v intervale medzi výrobným procesom, z kto­
rćho vychádza, a spotrebným procesom, do ktorého vchádza, tvori
tovarovú zásobu. Tovarový kapitál sa objavuje ako tovar na trhu,
a teda v podobe zásoby, v každom kolobehu dvakrát. raz ako tova­
rový produkt sameho kapitálu v procese, ktoreho kolobeh skúmame;
a raz naOpak ako tovarový .produkt ineho kapitálu, ktorý musi byt
na trhu, aby sa dal kúpiť a premeniť na výrobný kapitál. Pravda,
je možné aj to, že tento druhý tovarový kapitál sa vyrobí až na
objednávku. Potom nastáva prerušenie dovtedy, kým sa nevyrobl.
Plynulost výrobného a reprodukčneho procesu však vyžaduje, aby
iste množstvo tovarov (výrobných prostriedkov) bolo neustále na
trhu, teda aby tvorilo zásobu. Okrem toho výrobný kapitál zahŕňa
aj kúpu pracovnej sily a tu je peňažná forma iba hodnotovou for­
mou životných prostriedkov, ktore robotník musí nájsť zväčša na
trhu. V tomto paragrafe sa o tom zmienime podrobnejšie. Ale tu je
jasne už toto. Ked pozeráme na Vec z hľadiska kapitálovej hodnoty
v procese, ktorá sa premeníla na tovarový produkt a teraz sa musí
predat, čiže premeniť opäť na peniaze, teda ktorá teraz funguje ako
tovarový kapitál na trhu, je stav, v ktorom tvori zásobu, neúčelným
a nedobrovoľným zdržaním sa na trhu. Cim rýchlejšie sa predá, tým
je reprodukčný proces plynulejši. Zdržanie sa pri formálnej premene
T' - P' bráni reálnej výmene látok, ktorá sa v 'kolobehu kapitálu
musi uskutočniť, ako aj ďalšiemu jeho fungovaniu ako výrobného
kapitálu. Na druhej strane, pokiaľ ide 0 P - T, javí sa ustavičná
prítomnost tovaru na trhu, tovarová zásoba, ako podmienka plynu­
losti procesu reprodukcie a vkladania noveho alebo dodatočného
kapitálu.
Zotrvávanie tovarovćho kapitálu na trhu v podobe tovarovej zá­
soby vyžaduje budovy, zásobárne, úschovne tovarov, tovarové skla­
dy, vyžaduje si teda vynakladat konštantný kapitál a platit pracovne
sily pri uskladňovani tovarov v ich úschovniach. Okrem toho sa
tovary kazia a sú vystavovanć škodlin vplyvom živlov. Na ich
ochranu treba vynakladat ďalší kapitál, sčasti na pracovne prostried­
ky. v predmetnej forme, sčasti na pracovne sily.“
Existencia kapitálu v jeho forme ako tovarovćho kapitálu a ako

“ Corbet vypočítava roku 1841 náklady na uskladnenie pšcníce počas devät­

mesačnej sezóny takto: 1/, % na stratu z množstva. 3 % na úrok z ceny plenicc.
20/., skladnć, 1 0/, za presýpaníe a odvoz, 1/,°/. za prácu s vyskladnenim, spolu
7%. čiže 3 sh. 6 d. pri cene pšenice so sh. :a štvrtku. (Th. Corbet, An lnqulry
into the Causes and Mode: of the Wealth o! individual: etc. London 1041.
lp. 1401.)Podľa výpovedí liverpoolskych obchodníkov pred teleznlčnou komisiou
predstavovali (čisté) náklady na skladovanie pšenlce roku 1863 mesačne 2 d. na
štvrtku alebo 9-10 d. na tonu. (Royal Commission on Railways. 1867, Evidence.
D. 19. č. 331.)
 124

I. oddiel tovarovej zásoby zapríčiňuje teda náklady, :ktoré sa rátajú medzi

Metamorfózy náklady obehu, lebo nepatria do sféry výroby. Tieto náklady obehu
kapitálu sa odlišujú od tých, ktoré sme uviedli pod bodom I tým, že vchádzajú
a ich kolobeh v istom rozsahu do hodnoty tovarov a tak zdražujú tovar. Kapitál
a pracovná sila, ktoré slúžia na zachovanie a úschovu tovarovej zá­
soby, sú za každých okolností odňaté priamemu výrobnému procesu.
Na druhej strane kapitály, ktoré sa na to používajú, vrátane pra­
covnej sily ako súčasti kapitálu, sa musia nahradit zo spoločenského
produktu. Ich vynakladanie pôsobí preto ako zmenšenie produktiv­
nej sily práce, takže sa na dosiahnutie určitého úžitkového efektu
vyžaduje väčšie množstvo kapitálu a práce. Sú to náklady navyše.
Pokial' náklady obehu vyvolané tvorbou tovarovej zásoby vyplý­
vajú len z toho, že premena existujúcich hodnôt z tovarovej formy
na peňažnú trvá istý čas, teda len z určitej spoločenskej formy vý­
robného procesu (jedine z toho, že výrobok sa vyrába ako tovar,
a preto musí prejst aj premenou na peniaze) - majú tieto náklady
úplne rovnaký charakter ako náklady obehu uvedené pod bodom 1.
Na druhej strane, hodnota tovarov sa tu uchováva, resp. zväčšuje
iba preto, že úžitková hodnota, sám výrobok, sa dostáva do urči­
tých vecných podmienok, ktoré vyžadujú vynaloženie kapitálu, a po­
drobuje sa takým operáciám, v ktorých pôsobí na úžitkové hodnoty
dodatočná práca. Naproti tomu vypočítavanie hodnôt tovarov, evi­
dencia o tomto procese a akty kúpy a predaja nepôsobia na úžit­
kovú hodnotu, v ktorej existuje hodnota tovaru. Týkajú sa len jej
formy. Preto aj keď v predpokladanom prípade tieto náklady spo­
jené s tvorbou zásob (ktorá je tu nedobrovolná) vyplývajú len z toho,
že premena formy sa zdržuje, a z nevyhnutnosti tejto premeny, aj
tak sa odlišujú od nákladov pod bodom I tým, že ich predmetom ako
takým nie je premena formy hodnoty, ale zachovanie hodnoty, ktorá
existuje v tovare ako výrobku, ako úžitkovej hodnote, a preto ju
možno zachovat len tak, že sa zachová výrobok, sama úžitková
hodnota. Úžitková hodnota sa tu ani nezvyšuje, ani nezväčšuje, na­
opak, zmenšuje sa. Ale zmenšovam'e úžitkovej hodnoty je obmedzené
a úžitková hodnota sa zachováva Nezvyšuje sa tu ani preddav­
kovaná hodnota existujúca v tovare. Pridáva sa k nej však nová
práca, spredmetnená i živá.
Dalej treba preskúmat, do 'akej miery tieto náklady vznikajú
z osobitného charakteru tovarovej výroby vôbec a tovarovej výroby
v jej všeobecnej, 'absolútnej forme, t. j. kapitalistickej tovarovej
výroby, a do akej miery sú na druhej strane spoločné každej spolo­
čenskej výrobe a tu, v kapitalistickej výrobe, iba nadobúdajú osobit­
nú podobu, osobitnú javovú formu.
A. Smith vyslovil skvelý názor, že tvorba zásob je jav príznačný
pre kapitalistickú výrobu.15 Novší ekonómovia, napríklad Lalor, tvr­
dia naopak, že tvorba zásob sa s rozvojom kapitalistickej výroby

'5 Book ll, lntroduction.

 125

zmenšuje. Sismondi to dokonca pokladá za jednu z tienistých stránok 6. kapitola

kapitalistickej výroby.“°' Náklady obehu
V skutočnosti existuje zásoba v troch formách: vo forme výrob­
neho kapitálu, vo forme fondu osobnej spotreby a vo forme tova­
rovej zásoby čiže tovarovćho kapitálu. Zásoba v jednej forme sa
relativne zmenšuje, keď sa v inej zväčšuje, hoci jej absolútna veľkosť
môže rásť súčasne vo všetkých troch formách.
Je vopred jasné, že tam, kde je výroba zameraná priamo na uspo­
kojovanie vlastných potrieb a kde sa na výmenu či predaj vyrába
len v menšej miere, takže spoločenský produkt vôbec nenadobúda
formu tovaru alebo ju nadobúda len z menšej časti, tvori zásoba
vo forme tovaru čiže tovarová zásoba len malú a mizivú časť bohat­
stva. Pomerne velký je tu však fond spotreby, najmá fond vlastných
životných prostriedkov. Stačí, keď sa pozrieme na starodávne roľ­
nicke hospodárstvo. Prevažná časť produktu sa tu premieňa priamo
na zásobu výrobných prostriedkov alebo životných prostriedkov
a pritom netvori tovarovú zásobu, práve preto, lebo ostáva v rukách
svojho majiteľa. Nenadobúda formu zásoby tovarov, a práve preto
podľa A. Smitha v spoločnostiach, ktore sa zakladajú na takomto
spôsobe výroby, nejestvuje zásoba. A. Smith si pletie formu zásoby
so samou zásobou a nazdáva sa, že spoločnosť doteraz žila z ruky
do úst alebo sa spoliehala na to, čo prinesie zajtrajši deň." To je de­
tinskć nepochopenie.
Zásoba vo forme výrobného kapitálu existuje vo forme výrobných
prostriedkov, ktoré sú už vo výrobnom procese alebo aspoň v ru­
kách výrobcu, teda iatentne už vo výrobnom procese. Videli sme už
prv, že s rozvojom produktivity práce a teda aj s rozvojom kapi­
talistickćho výrobného spôsobu - ktorý rozvíja spoločenskú
produktivnu silu práce väčšmi ako všetky predchádzajúce spôsoby
výroby -, množstvo výrobných prostriedkov, ktoré sú vo forme
pracovných prostriedkov privtelenć k procesu raz navždy a fungujú
v ňom počas dlhšieho alebo kratšieho obdobia vždy odznova (budo­
vy, stroje atd.), neprestajne rastie, a že jeho rast je práve tak pred­

" Namiesto toho, aby tvorba zásob vyplývala až z premeny výrobku na to­
var a z premeny spotrebnej zásoby na zásobu tovarov, ako sa nazdáva A. Smith.
naopak. táto zmena formy zapríčiňuje počas prechodu od výroby pre vlastne
Potreby k tovarovej výrobe najprudšie krízy v hospodárstve výrobcov. Napriklad
v lndii sa až do najnovšich čias udržal ..zvyk ukladať do sýpok vo veľkých
množstvách obilie, za ktoré sa v rokoch jeho nadbytku nedalo veľa utťžiť'.
(Return. Bengal and Orissa Famine. H. 0( C. 1667. i, p. 230. 231. č. 74.) Náhle
zvýšenie dopytu po bavlne, jute atď. v dôsledku americkej občianskej vojny
viedlo v mnohých častiach indie k značnemu obmedzeniu pestovania ryže, k zvý­
šeniu jej cien a k predaju jej starých zásob u výrobcov. Navyše sa k tomu v ro­
koch 1664-1666 pripojil nesiýchaný vývoz ryže do Austrálie. na Madagaskar
atď. Tým sa vysvetluje akútny charakter hladornoru roku 1666. ktorý len v ob­
lasti Urisa skántril milión ludi. (i. c. 174, 173, 213, 214 a lil: Papers relating to
the Pamine in Behar. p. 32. 33. kde sa medzi pričinami hladomom zdôrazňuje
drain oť old stock'°.) (z rukopisu li.) '° vyčerpanie starej
zásoby
 126

1. oddiel pokladom rozvoja spoločenskej produktívnej sily práce, ako aj jeho

Metamorfózy následkom. Okolnosť, že bohatstvo v tejto forme nerastie len abso­
kapitálu lútne. ale aj relatívne (porov. I. knihu. 23. kap., 2), charakterizuje
a ich kolobeh predovšetkým kapitalistický výrobný spôsob. Lenže vecné formy
existencie konštantného kapitálu, výrobné prostriedky, nepozostá­
vajú 'len z takýchto pracovných prostriedkov, ale aj z pracovného
materiálu na najrôznejších stupňoch spracovania a z pomocných
látok. S rozsahom výroby a so zvyšovaním produktívnej sily práce
vďaka kooperácii, deľbe práce, strojovej výrobe atď. rastie množstvo
surovín, pomocných látok atd. vchádzajúcich do každodenného pro­
cesu reprodukcie. Tieto prvky musia byť prichystané na mieste vý­
roby. Rozsah tejto zásoby, existujúcej vo forme výrobného kapitálu.
rastie teda absolútne. Aby bol proces plynulý, musí byť na mieste
výroby vždy prichystaná väčšia zásoba surovín atd., ako sa spotre­
buje napríklad za deň alebo za týždeň - a to celkom nezávisle od
toho, či túto zásobu možno obnovovať každý deň alebo len v urči­
tých termínoch. Kontinuita procesu vyžaduje, aby existencia jeho
podmienok nezávisela ani od možného prerušenia každodenných
nákupov, ani od toho, že tovarový produkt sa predáva denne alebo
týždenne. lebo potom by sa jeho opätovná premena na prvky jeho
výroby mohla uskutočňovať len nepravidelne. Je však zrejmé, že
výrobný kapitál môže byť v latenimom stave čiže tvoriť zásobu vo
veľmi rozdielnom rozsahu. Je napríklad veľký rozdiel, 'či výrobca
priadze musí mať bavlnu alebo uhlie prichystané na tri mesiace alebo
na jeden. Vidno tiež, že táto zásoba sa môže relatívne zmenšovať.
hoci absolútne rastie.
To závisí od rôznych okolností, ktoré sa všetky redukujú v pod­
state na väčšiu rýchlosť, pravidelnosť a istotu, akými si možno za­
dovážíť potrebné množstvo surovín vždy tak. aby nikdy nedošlo
k prerušeniu. Cim menej sú tieto podmienky splnené, čím menšia je
teda istota, pravidelnosť a rýchlosť prísunu, tým väčšia musí byť
v rukách výrobcu latentná časť výrobného kapitálu, t. j. zásoba su­
rovín atď.. ktorá ešte len čaká na svoje spracovanie. Tieto podmien­
ky sú nepriamo úmerné úrovni rozvoja kapitalistickej výroby a tým
aj úrovní rozvoja produktívnej sily spoločenskej práce. To isté platí
aj o zásobe v tejto forme.
Ibaže to, čo sa tu ukazuje ako zmenšenie zásoby (napríklad u La­
lora), je sčasti len zmenšením zásoby vo forme tovarového kapitálu.
čiže zmenšením tovarovej zásoby vo vlastnom zmysle; teda iba
zmenou formy tej istej zásoby. Ak je napríklad množstvo uhlia.
ktoré sa denne vyrobí v nejakej krajine, veľké, ak sú teda rozsah
a energia výroby uhlia značné. nepotrebuje výrobca priadze na za­
bezpečenie kontinuity svojej výroby skladovať veľa uhlia. Je to
zbytočné vtedy, ked' je isté. že možno kedykoľvek dostať nové uhlie.
Po druhé: rýchlosť, akou môže produkt jedného procesu prejsť ako
výrobný prostriedok do iného procesu, závisí od rozvoja dopravných
a komunikačných prostriedkov. Veľkú úlohu pri tom hrajú nízke
ceny v doprave. Napríklad dopravovať neprestajne nové uhlie z bane
 127

do pradiarne by bolo drahšie, ako zásobiť sa na dlhší čas väčšlm 6. kapitola

množstvom uhlia pri pomerne lacnejšcj doprave. Obidve tieto okol­ Náklady obehu
nosti, ktoré sme skúmaii doteraz, vyplývajú zo samého procesu vý­
roby. Po tretie pôsobí tu aj rozvoj úverového systému. Cim menej
závisí výrobca priadze pri obnovovaní svojich zásob bavlny, uhlia
atd. od bezprostredného predaja svojej priadze -- a čím rozvínutcjší
je úvcrový systém, tým je táto bezprostredná závislosť menšia -.
tým menšia môže byť relatívna velkosť týchto zásob potrebných na
to, aby sa zabezpečila plynulá výroba priadze v danom rozsahu,
nezávisle od náhodilostí pri predaji priadze. A po štvrté mnohé su­
roviny, polovýrobky atd. potrebujú na svoju výrobu dlhšie časové
obdobia a to plati osobitne o všetkých surovinách dodávaných pol­
nohospodárstvom. Aby sa výrobný proces neprerušoval. musí existo­
vať určitá zásoba takýchto výrobkov na celé obdobie, počas ktorého
na miesto starého výrobku ešte nemôže nastúpiť nový. Ked sa táto
zásoba v rukách priemyselného kapitalistu zmenšuje, dokazuje sa
tým iba to, že sa zväčšuje vo forme tovarovej zásoby v rukách ob­
chodníka. Napríkiad rozvoj dopravných prostriedkov. umožňuje, aby
sa bavlna, ktorá je v dovoznom prístave, dala rýchlo previezť z Li­
verpoolu do Manchestru, takže továrnik si môže podľa potreby svoju
zásobu bavlny obnovovať v pomerne malých množstvách. Ale potom
tým väčšie množstvo tej istej bavlny bude ako tovarová zásoba v ru­
kách liverpoolskyoh obchodníkov. Zásoba tu teda iba meni formu
a to Lalor a ostatní prehliadli. A ked sa na to pozeráme z hľadiska
spoločenského kapitálu, je tu vo forme zásoby to isté množstvo vý­
robkov ako predtým. Pre jednotlivú krajinu sa s rozvojom doprav­
ných prostriedkov zmenšuje rozsah, v akom musí existovať zásoba
potrebná napríklad na rok. Ked medzi Amerikou a Anglickom pne­
máva mnoho parnikov a plachetníc, môžu sa v Anglicku zásoby
bavlny obnovovať častejšie a tak sa zmenšuje priemerné množstvo
zásob bavlny, ktorá sa musí v Anglicku skladovať. Taký istý účinok
má aj rozvoj svetového trhu a s ním spojené znásobovanie zdrojov
odberu toho istého výrobku. Výrobok sa potom po .častiach dováža
z rôznych krajín a v rôznych termínoch.

2.
Vlastná tovarom' zásoba

Videli sme už: Na základe kapitalistickej výroby sa tovar stáva

všeobecnou formou výrobku, a to tým väčšmi, čím väčšmi sa kapi­
talistická výroba rozvíja do širky a do hĺbky. Ako tovar teda exis­
t\lie - a to aj pri rovnakom rozsahu výroby - nepomerne väčšia
časť produktů oproti predchádzajúcim sposobom výroby aj oproti
kapitalistickému výrobnému spôsobu na nižšom stupni vývoja. Ale
každý tovar - teda aj každý tovarový kapitál, ktorý je iba tovarom.
ale tovarom ako formou existencie kapitálovej hodnoty - každý
 128

1. oddiel tovar, ktorý neprechádza zo sféry svojej výroby bezprostredne do

Metamorfózy výrobnej alebo osobnej spotreby a je teda medzitým na trhu, tvori
kapitálu prvok tovarovej zásoby. Tovarová zásoba sama osebe (t. j. toto osa­
a ich kolobeh mostatnenie a fixovanie tovarovej formy výrobku) - pri nezmene­
nom rozsahu výroby - teda rastie s kapitalistickou výrobou. Videli
sme už, že sa tým iba mení forma zásoby, t. j. že sa na jednej strane
zásoba v tovarovej forme zväčšuje, lebo sa na druhej strane vo for­
me priamej výrobnej alebo spotrebnej zásoby zmenšuje. Idc len
o zmenenú spoločenskú formu zásoby. Ak pritom rastie nielen rela­
tívna veľkosť tovarovej zásoby v pomere k úhmnćmu spoločenské­
mu produktu, ale aj jej absolútna veľkosť, je to preto, že s 'kapita­
listickou výrobou rastie množstvo úhrnnćho produktu.
S rozvojom kapitalistickej výroby sa rozsah výroby v čoraz menšej
miere určuje bezprostredným dopytom po výrobku a v čoraz väčšej
miere rozsahom kapitálu, ktorým disponuje jednotlivý kapitalista,
úsilím kapitálu zhodnocovať sa a nevyhnutnosťou, aby jeho výrobný
proces bol nepretržitý a aby sa rozširoval. Tým nevyhnutne rastie
v každom osobitnom odvetví výroby množstvo výrobkov, ktoré je
na trhu ako tovar, čiže hľadá odbyt. Rastie množstvo kapitálu, ktoré
je na kratší alebo dlhší čas fixované vo forme tovarovćho kapitálu.
Rastie teda tovarová zásoba.
Napokon prevažná časťspoločnosti sa mení na námezdných robot­
níkov, na ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, ktori dostávajú svoju mzdu
týždenne a vydávajú ju denne a ktori teda musia mať svoje životné
prostriedky v zásobe. Nech by jednotlivé prvky tejto zásoby ako­
koľvek rýchlo prúdili, ich časť musi neustále viaznuť, aby sa prúd
zásoby nikdy nezastavil.
Všetky tieto momenty vyplývajú z formy výroby a z premeny fo­
riem, ktorú táto forma výroby zahŕňa a ktorou výrobok musi prejsť
v procese obehu.
Nech má zásoba výrobkov akúkoľvek spoločenskú formu, jej
úschova vyžaduje náklady: budovy, nádoby atd., v ktorých sa vý­
robok uchováva; takisto vyžaduje, podľa povahy výrobku, väčšie
alebo menšie množstvo výrobných prostriedkov a práce, ktoré sa
musia vynakladať na odvrátenie rušivých vplyvov. Cim väčšia je
spoločenská koncentrácia zásob, tým sú tieto náklady relativne men­
šie. Tieto výdavky - teda v kapitalistickej forme výdavky kapitá­
lu - tvoria vždy časť spoločenskej práce, či už v spredmetnenej
alebo v živej forme, ale nezúčastňujú sa na samej tvorbe výrobku.
a znamenajú preto zrážky z výrobku. Predstavujú nevyhnutné ná­
klady spoločenského bohatstva. Sú to náklady na zachovanie spolo­
čenskćho produktu, .bez ohľadu na to, či skutočnosť, že existuje
ako prvok tovarovej zásoby, vyplýva len zo spoločenskej formy
výroby, a teda z tovarovej formy a nevyhnutnosti jej formálnej
premeny, alebo či posudzujeme tovarovú zásobu len ako špeciálnu
formu zásoby výrobkov, ktorá sa vyskytuje vo všetkých spoločnos­
tiach, aj ked nemá formu tovarovej zásoby, túto formu zásoby
výrobkov, ktorá prináleži procesu obehu.
 129

Teraz je otázka, do akej miery tieto náklady vchádzajú do hod­ 6. kapitola

noty tovarov. Náklady obehu
Keď už kapitalista svoj kapitál preddavkovaný na výrobné pro­
striedky a pracovnú silu premenil na výrobok, na množstvo hoto­
vých tovarov určené na predaj a tieto tovary ostanú nepredajnć na
sklade, ncviazne v tomto čase len zhodnocovaci proces jeho kapi­
tálu. Výdavky na budovy, na ďalšiu prácu atď., potrebné na udr­
žovanie tejto zásoby, tvoria pozitivnu stratu. Ten, kto od neho na­
koniec kúpi, by sa mu vysmial, keby povedal: Môj tovar sa šesť
mesiacov nedal predať a jeho udržiavanie za týchto šesť mesiacov
mi nielen umŕtviio toľko a toľko kapitálu, ale mi ešte zapričinilo
x nákladov navyše. Tant pis pour vous", povie kupujúci. Hneď vedľa '0 Tým horsie pre vás
vás je iný predávajúci, ktorého tovar dohotovili iba predvčerom.
Váš tovar je ležiak a asi bude viac-menej nahlodaný zubom času.
Musite teda predávať lacnejšie ako váš súper. - Okolnosť, či ako
výrobca tovaru vystupuje ten, kto daný tovar skutočne vyrobil, alebo
jeho kapitalistický výrobca, teda fakticky iba predstaviteľ jeho sku­
točných výrobcov, nemení nič na životných podmienkach tovaru.
Výrobca tovaru musí svoju vec premeniť na peniaze. Náklady na­
vyše, ktoré mu vzniknú tým, že sa daná vec fixuje vo svojej tova­
rovej forme, patria medzi jeho osobné príhody, ktoré sa nijako ne­
týkajú toho, kto tovar kupuje. Kupujúci mu nezapiati čas, za ktorý
jeho tovar obiehai. Dokonca aj vtedy, ked kapitalista svoj tovar
úmyselne nedáva na trh, v časoch skutočnej alebo očakávanej revo­
lúcie v hodnote, realizácia jeho dodatočných neproduktivnych ná­
kladov závisí od toho, či k tejto revolúcii v hodnote dôjde, od toho.
či jeho špekulácia bola správna alebo nesprávna. Ale revolúcia v hod­
note nie je následkom jeho neproduktivnych nákladov. Pokiaľ sa
teda tvorba zásob vzťahuje na viaznutie obehu, náklady, ktoré tým
vznikajú, nezvyšujú hodnotu tovaru. Na druhej strane zásoba nemô­
že existovať bez zdržiavania sa vo sfére obehu, bez dlhšieho či krat­
šieho zotrvávania kapitálu v jeho tovarovej forme; teda zásoba nie
je možná bez viaznutia obehu, celkom tak, ako peniaze nemôžu obie­
hať bez tvorby peňažnej rezervy. Teda bez zásoby tovarov niet obehu
tovarov. Ak kapitalista nenarazí na túto nevyhnutnosť pri '1" Š- P'.
narazí na ňu pri P - T; nie pokiaľ ide o jeho tovarový kapitál, ale
pokiaľ ide o tovarový kapitál iných kapitalistov, ktorí vyrábajú vý­
robné prostriedky pre neho a životné prostriedky pre jeho robot­
níkov.
To, či je tvorba zásob dobrovoľná alebo nedobrovoľná, t. j. či
výrobca tovaru udržiava istú zásobu zámerne. alebo či jeho tovary
tvoria zásobu preto, lebo ich predaj naráža na odpor, ktorý kladú
Predaju tovaru okolností sameho procesu obehu, nemôže na podstate
veci zdanlivo nič meniť. Pre riešenie tejto otázky je však užitočné
vedieť, čim sa odlišuje dobrovoľná tvorba zásoby od nedobrovoľnej.
Nedobrovoľná tvorba zásoby vyplýva z viaznutia obehu. alebo je
totožná s viaznutim obehu, ktoré nezávisí od vedomia výrobcu to­
varu a odporuje jeho vôli. Co diarakterizuje dobrovoľnú tvorbu
9 Kanitll 2
 130

1. oddiel. zásoby? Aj v tomto prípade sa predávajúci usiluje, aby sa svojho

Metamorfózy tovaru čo najrýchlejšie zbavil. Ponúka výrobok stále na predaj ako
kapitálu tovar. Keby ho vyňal z predaja, tvoril by výrobok iba možný
a ich kolobeh (ôvvájuzc),a nie efektívny (àvagyelqz)prvok tovarovej zásoby. Tovar
ako taký je pre predávajúceho nad'alej iba nositeľom svojej výmen­
nej hodnoty a ako taký môže pôsobiť len tak a len potom, ked
odhodí svoju tovarovú formu a príjme formu peňazí.
Tovarová zásoba musí mať určitý rozsah, aby mohla počas daného
obdobia stačiť na rozsah dopytu. Pritom .sa počíta s ustavičným
rozširovaním okruhu kupujúcich. Napriklad nato, aby vystačila na
jeden deň, musí časť tovarov, ktoré sú na trhu, zotrvávať ustavične
v tovarovej forme, kým iná časť prúdí, premieňa sa ,na peniaze. Tá
časť, ktorá viazne, kým iná prúdi, sa stále zmenšuje, ako sa zmen­
šuje rozsah samej zásoby, až sa nakoniec celá predá. Tu sa teda
s viaznutim tovarov počíta ako s nevyhnutnou podmienkou predaja
tovaru. Okrem toho musí byť rozsah zásoby väčší ako priemerný
predaj alebo ako rozsah priemerného dopytu. Inak by nebolo možné
uspokojiť nadpriemerne požiadavky. Na druhej strane sa zásoba musí
neprestajne obnovovať, pretože sa neprestajne stenčuje. Toto obno­
vovanie môže .koniec koncov pochádzať len z výroby, z prisunu
tovaru. To, či tovar pochádza z cudziny alebo nie, .na veci .nič ne­
mení. Obnovenie závisí od období potrebných na reprodukciu da­
ných tovarov. Ich zásoba musi vystačiť na tento čas. Tým, že tovarová
zásoba neostáva v rukách pôvodného výrobcu, ale prechádza rózv
nymi úschovňamí, začinajúc veľkoobchodníkom a končiac drobným
obchodníkom, mení sa len vonkajší prejav, a nie podstata veci. Po­
kým tovar mevošíel do výrobnej alebo osobnej spotreby, je z hladis­
ka spoločností časť kapitálu nadalej vo forme tovarovej zásoby. Ai'
výrobca má snahu udržiavať istý .stav zásoby, zodpovedajúci prie›
mernćmu dopytu po jeho tovare, aby nezávisel priamo od výroby
a aby si zabezpečil stály okruh zákazníkov. Podľa toho, aké sú obdo­
bía výroby, sa utvárajú termíny, v ktorých sa nakupuje, a tovar
tvorí dlhší alebo kratší čas zásobu, kým ho možno nahradiť novými
exemplármi toho istého druhu. Iba touto tvorbou zásob sa zabez­
pečuje stálosť a kontinuita procesu obehu a tým aj procesu repro­
'° v 1. a 2. nemeckom dukcie, v ktorom** je proces obehu obsiahnutý.
vydaní: v ktorej Musíme si pripomenúť: pre výrobcu T môže byťT' - P' ukončené.
hoci T je ešte na trhu. Keby výrobca chcel sám skladovať svoj vlastný
tovar, kým sa nepredá konečnému spotrebiteľovi, musel by uvádzať
do pohybu dvojaký kapitál, jeden ako výrobca tovaru a druhý ako
obchodník. Pre sám tovar - či ho posudzujeme ako jednotlivý tovar
alebo ako súčasť spoločenského kapitálu - sa vec nijako nemení
tým, či náklady spojené s tvorbou zásoby prípadnú na výrobcu -to­
varu alebo na celý rad obchodníkov, od A po Z.
Pokiaľ tovarová zásoba nie je nič iné ako tovarová forma zásoby.
ktorá by existovala na danom stupni spoločenskej výroby bud aim
výrobná zásoba (latentný výrobný fond) alebo ako spotrebný fond
(rezerva spotrebných prostriedkov), keby neexistovala ako zásoba
 131

tovarov, sú aj náklady, ktoré vyžaduje udržiavanie zásoby, teda 6. kapitola

náklady na jej tvorbu - t. j. spredmetnená a živá práca. ktorá sa Náklady obehu
na to vynakladá - iba transponovanýmí nákladmi na udržiavanie
spoločenského výrobného alebo spotrebného fondu. Zvýšenlm hod­
noty tovarov, ktoré spôsobujú. sa tieto náklady iba rozdeľujú pro
rata na rôzne tovary, lebo sú u rôznych druhov tovaru rozdielne.
Náklady na tvorbu zásob sú aj v takomto prípade zrážkami zo spo­
ločenského -bohatstva, hoci tvoria podmienku jeho existencie.
Len pokiaľ je tovarová zásoba podmienkou obehu .tovarov a takou
formou, ktorá v obehu tovarov nevyhnutne vzniká, pokiaľ je teda
táto zdanlivá stagnácia formou samého prúdenia, podobne ako je
tvorba peňažnej rezervy podmienkou obehu peňazí - len potial je
táto stagnácia normálna. Naproti tomu, ked tovary, ktoré sa zdržia­
vajú vo svojich rezervoároch obehu, neuvolňujú miesto nasledu­
júcej vlne výroby, takže sa tieto rczervoáre preplňajú, rozširuje sa
tovarová zásoba preto, lebo obeh viazne, podobne ako rastú po­
klady, ked viazne obeh peňazí. Pritom je jedno, či k tomuto viaz­
nutiu dochádza v skladlskách priemyselného kapitalistu alebo v skla­
doch obchodníka. Potom tovarová zásoba nie je podmienkou nepre­
tržitého predaja, ale následkom nepredajnosti tovarov. Náklady sú
tie isté, ale keďže teraz vyplývajú čiste len z formy, totiž z nevy­
hnutnosti, aby sa tovary premenili na peniaze, a z obťažnosti tejto
metamorfózy, nevchádzajú do hodnoty tovaru, ale tvoria pri reali­
zácii hodnoty zrážky, stratu hodnoty. Keďže sa normálna a anomálna
forma zásoby svojou formou nelíšia a obidve predstavujú viaznutie
obehu, môžu sa tieto javy medzi sebou zamieňať a mýlii' samých
činiteľov výroby tým viac, že pre výrobcu môže byť proces obehu
jeho kapitálu plynulý, hoci proces obehu jeho tovarov, ktoré prešli 4
do rúk obchodníkov, viazne. Ked stúpa rozsah výroby a spotreby,
stúpa za inak nezmenených okolností aj rozsah tovarovej zásoby.
Obnovuje sa a pohicuje sa s rovnakou rýchlosťou, ale jej rozsah je
väčší. Preto možno nadmerné stúpanie rozsahu tovarovej zásoby.
ku ktorému dochádza preto, lebo obeh viazne, pokladať omylom za
priznak toho, že sa rozširuje proces reprodukcie, a to najmä vtedy,
ked rozvoj úverového systému umožňuje, aby sa skutočný pohyb
mystifikoval.
Náklady na tvorbu zásob vyplývajú 1. z kvantitatívneho úbytku
množstva výrobku (napríklad pri zásobe múky): 2. zo zhoršenia kva­
lzíáľY:
3. zo spredmetnenej
soby. a živej práce, ktorú vyžaduje udržiavanie

III.
Dopravné náklady
Tu sa nemusíme zaoberať všetkými podrobnosfami nákladov obe­
hu, ako napríklad balenim, triedením atd. Ako všeobecný zákon platí.
že všetky náklady obehu, ktoré pramenla len zo zmeny formy too
 132

1. oddiel varu, nepridáoaiú tovaru nijakú hodnotu. Sú to jednoducho náklady

Metamorfózy na realizáciu hodnoty alebo na jej prevod z jednej formy do druhej.
kapitálu Kapital, ktorý sa 'na ne vynakladá (vrátane práce, ktorej tento ka­
a ich kolobeh pitál velí), patrí medzi faux frais kapitalistickej výroby. Tieto nákla­
dy sa musia uhrádzať z nadproduktu a ich úhrada tvori, pokiaľ ide
o celú triedu kapitalistov, zrážku z nadhodnoty alebo nadproduktu,
podobne ako je pre robotníka čas, ktorý potrebuje na ,nákup svojich
životných prostriedkov, strateným časom. Dopravné náklady však
hrajú privelmi dôležitú úlohu, aby sme sa tu pri nich ešte chvilu
nezastavill.
V kolobehu .kapitálu a v metamorfóze tovarov, ktorá tvorí jeho
časť, sa uskutočňuje výmena látok spoločenskej práce. Táto výmena
látok môže podmieňovať premiestňovanie výrobkov, ich skutočný
pohyb z jedného miesta na druhé. Obeh tovarov sa však môže usku­
točňovať bez ich fyzického pohybu a doprava výrobkov sa môže
uskutočňovať bez obehu tovarov, ba aj bez 'bezprostrednej výmeny
výrobkov. Dom, ktorý A predá B, obieha ako tovar, ale zato sa ešte
nepohne z miesta. Hnutel'né tovarové hodnoty, ako bavlna alebo
surové železo, povalujú sa v tom istom skladisku v tom istom čase,
v ktorom prechádzajú desiatkami obežných procesov, pričom ich
špekulanti kupujú a znova predávajú!7 Co sa tu skutočne pohybuje.
je vlastnioky titul na vec, a nie sama vec. Na druhej strane hral na­
priklad v ríši Inkov dopravný priemysel značnú úlohu, hoci spoločen­
ský produkt ani neobiehal ako tovar, ani sa nerozdeľoval prostred­
níctvom výmenného obchodu.
Keď sa teda na základe kapitalistickej výroby dopravný priemysel
javí ako pričina nákladov obehu, táto osobitná javová forma na veci
nič nemení.
Dopravou sa množstvá výrobkov nezväčšujú. Ani prípadná zmena
prírodných vlastnosti výrobkov spôsobená dopravou nie je, až na isté
výnimky, zamýšľaným úžitkovým efektom, ale neodvratným zlom.
Ale úžitková hod-.notaveci sa realizuje len v ich spotrebe a ich spo­
treba môže vyžadovať, aby zmenili miesto, môže teda vyžadovať
ešte dodatočný výrobný proces dopravného priemyslu. Preto výrobný
kapitál vložený do tohto priemyslu zvyšuje hodnotu dOpravovaných
výrobkov, a to jednak o prenesenú hodnotu dopravných prostried­
kov, jednak o hodnotu pridanú prácou v doprave. Táto ľnodnotapri­
daná prácou sa rozpadá, takisto ako pri .každej kapitalistickej výrobe.
na náhradu mzdy a na nadhodnotu.
V každom výrobnom procese hrá veľkú úlohu premiestňovanie
pracovného predmetu, ako aj pracovné prostriedky a pracovné sily.
ktoré sú na to potrebné - napríklad bavlna postupuje z mykárnc
do pradiarne, uhlie sa vyťahuje z bane na povrch. Ten istý 13V:
ibaže vo väčšom rozsahu, sa ukazuje pri prechode hotovćho výrobku
ako hotovćho tovaru z jedného samostatného miesta výroby na dru­
hć, priestorovo vzdialené. Po doprave výrobkov z jedného miesta

'° umelý obeh '7 Storch nazýva takýto obeh dnulation iactice“.
 133

výroby na iné nasleduje ešte doprava hotových výrobkov zo sféry 6. kapitola

výroby do sféry spotreby. Výrobok je hotový pre spotrebu až potom. Náklady obehu
ked' ukončil tento pohyb.
Ako sme už ukázali, v tovarovej výrobe plati ako všeobecný
zákon, že medzi produktivitou prace a hodnotou, ktorú práca pridáva
výrobku, je obratený vztah. To sa vzťahuje -nakaždý priemysel. teda
aj na dopravný priemysel. Cim menšie je množstvo prace, mŕtvej
i živej, ktoré vyžaduje doprava tovaru na danú vzdialenosť. tým
väčšia je produktivna sila práce a naopak.m
Absolútna veľkosťhodnoty. ktorú tovarom pridava doprava, je za
inak rovnakých okolnosti nepriamo úmerna produktivnej sile v do­
pravnom priemysle a priamo úmerna vzdialenostiam, ktoré treba
prekonať.
Relativna časť hodnoty, ktorú za inak rovnakých okolnosti pri­
dávajú k cene tovaru náklady na dopravu, je priamo úmerna objemu
a hmotnosti tovaru. Existuje však mnoho modifikujúcich okolnosti.
Doprava vyžaduje napríklad väčšie alebo menšie bezpečnostné opat­
renia a preto aj vynaloženie väčšieho alebo menšieho množstva prace
a .pracovných prostriedkov, podľa toho, či je dopravovaný tovar
relativne krehký, či podlieha skaze, alebo je výbušný. Tu vyvijajú
železniční magnáti väčšiu genialitu pri tvorbe fantastických druhov
ako botanici alebo zoológovia. Napriklad klasifikácia tovarov na
anglických železniciach zaplňa celé zväzky, pričom jej všeobecným
princípom je tendencia premieňat najrozmanitejšie prírodné vlast­
nosti tovarov na rovnaký počet závad pri doprave a obligátnych
zámienok na podvádzanie.
„Sklo, ktoré stálo predtým 11 t per crate' (debna istého objemu). ..stoji teraz.
vďaka pokrokom, ktoré sa dosiahli v priemysle, a preto, že sa zrušila dali zo
skla, iba 2 6. ale náklady na dopravu sú práve tak vysoké ako predtým a pri
doprave.cez kanal ešte vyššie. Predtým sa sklo a sklené výrobky na práce
s olovom roli v okruhu so mll od Birminghamupo 10 sh. za tonu. Teraz
sa cena dopravy zvýšila na trojnasobok pod zamienkou. že s dopravou krehkého
tovaru je spojené riziko. Kto však neplatí za to. čo sa naozaj rozbije, je riadi­
telstvo železnicf"

Okrem toho okolnosť, že pomerná časť hodnoty, ktorú pridávajú

dopravné náklady nejakému výrobku, je nepriamo úmerna jeho hod­

'3 Ricardo cituje Saya. ktorý pokladá za požehnanie obchodu. že zdražuje vý­
robky. čiže zvyšuje ich hodnotu o dopravné náklady. „Obchod.' hovori Say. ..nam
umožnuje ziskat tovar na mieste. kde vznika. a dopravit ho na iné miesto. kde
sa spotrcbúva; umožňuje nám teda zväčšiť hodnotu tovaru o celý rozdielmedzi
jeho cenou na prvom a na druhom miestefl'" Ricardo k tomu poznamenava:
„Správne, ale ako sa tovaru pridava tato ďalšia hodnota? Tak. že sa k výrob­
ným nákladom pripočítavajd po prvé výdavky na dopravu a po druhé zisk
z kapitálu. ktorý preddavkoval obchodník. Tovar je hodnotnejši jedine pre tú istú
príčinu. pre ktorú sa môže stat hodnotnejšim aj každý iný tovar. ak sa na jeho
výrobu a dopravu vynaloží viac prace ešte predtým. ako ho kúpi spotrebiteľ.
Ale to nemožno uvádza! ako jednu z prednosti obchodu' (Ricardo, Principlea o(
Pol. Bwn.. 3" ed.. london 1021. p. 300. 310.)
l'RoyalCornruissiononnalimwu. p.31.č630.
 134

1. oddiel note. stáva sa pre železničných magnátov osobitnou príčinou, aby

Metamorfózy naň stanovili poplatok priamo úmerný jeho hodnote. Sťažnosti prie­
kapitálu myselníkov a obchodníkov na túto vec sa opakujú v ci-tovanej správe
a ich kolobeh na každej strane svedeckých výpovedí.
Kapitalistický výrobný spôsob zmenšuje dopravné náklady na jed­
notlivý tovar rozvojom dopravných a komunikačných prostriedkov
a koncentráciou dopravy - zväčšovanim jej rozsahu. Zväčšuje tú
časť spoločenskej práce, živej i spredmetnenej, ktorá sa vynakladá
pri doprave tovarov, najprv tým, že premieňa prevažnú väčšinu
všetkých výrobkov na tovary, a potom tým, že nahrádza miestne
trhy vzdialenými trhmi.
Obeh, t. j. skutočné obiehanie tovarov v priestore sa redukuje na
dopravu tovaru. D0pravný priemysel tvorí na jednej strane samo­
statné výrobné odvetvie a teda aj osobitnú sféru vkladania výrobného
kapitálu. Na druhej strane je jeho odlišovacim znakom to, že vy­
stupuje ako pokračovanie výrobného procesu vnútri procesu obehu
a pre proces obehu.
 135

Obrat oddiel

kapitálu

Doba obratu Sicdma

kapitola
a počet obratov

Videli sme: celková doba kolobehu nejakeho daného kapitálu sa

rovná súčtu jeho doby obehu a doby výroby. Je to časový úsek od
okamihu preddavkovania kapltálovej hodnoty v určitej forme až po
návrat kapitálovej hodnoty v procese do tej istej formy.
Určujúcim cieľom kapitalistickej výroby je vždy zhodnotenie pred­
davkovanej hodnoty bez ohľadu na to, či sa táto hodnota preddav­
kovala vo svojej samostatnej, t. j. v peňažnej forme, alebo v tovare.
takže sa jej 'hodnotová forma vyznačuje len ideálnou samostatnosfou
v cene preddavkovaných tovarov. V obidvoch prípadoch prechádza
táto kapitálová hodnota počas svojho kolobehu rôznymi formami
existencie. Jej totožnosť so sebou samou sa konštatuje v kapitalis­
tových knihách, čiže vo forme počitacich peňazí.
Cl vezmeme formu P . . . P' alebo formu V . . . V. v obidvoch tých­
to formách je obsiahnuté 1. že preddavkovaná hodnota fungovala
ako kapitálové hodnota a že sa ako také zhodnotila; 2. že sa po
absolvovaní svojho procesu vrátila do tej formy, v ktorej ho začala.
Zhodnotenie preddavkovanej hodnoty P a aj návrat kapitálu do tejto
(peňažnej) formy jasne vidiet pri P... P'. Ale to iste sa deje aj v dru­
hej forme. Lebo východiskom V je existencia výrobných prvkov to­
varov danej hodnoty. Táto forma zahŕňa zhodnotenie tejto hodnoty
(v podobe 'P' a P') i jej návrat do pôvodnej formy, pretože pri dru­
hom V má preddavkovaná hodnota opät formu výrobných prvkov,
v ktorých sa pôvodne preddavkovala.
Videli sme už prv: ..Ak má výroba kApitalistickú formu, má ju aj
reprodukcia. Tak ako v kapitalistickom spôsobe výroby pracovný
proces vystupuje len ako prostriedok zhodnocovacicho procesu, tak­
isto aj reprodukcia vystupuje len ako prostriedok na reprodukova­
nie prcddavkovanej hodnoty ako kapitálu. t. j. ako zhodnocujúccj
sa hodnoty.“ (l. kniha. 21. kap., s. 588.'°) '° Mar:. k' Kapitál.
i ::v. Bratislava 1985.
Medzi troma formami kolobehu - 1) P . . . P'. ii) V . . . V a lil) s 473.
T' '1"-je takýto rozdiel:vo formeil (V V) sa obnovenie
 136

II. oddiel procesu, proces reprodukcie, vyjadruje ako skutočnosť, ale vo forme i
Obrat kapitálu len ako možnosť. Obidve tieto formy sa však odlišujú od formy lll
tým, že ich východiskový bod a teda aj bod návratu tvorí preddav­
kovaná kapitálová hodnota - či už ako peniaze, alebo v podobe
vecných prvkov výroby. Vo forme P . . . P' návrat predstavuje P' =
= P + p. Ak sa proces obnovi v tom istom rozsahu, tvori P zasa
východiskový bod a p nevchádza do procesu, ale nám len ukazuje,
že P sa zhodnotilo ako kapitál a tak vytvorilo nadhodnotu p, ale ju
od seba odvrhlo. Aj vo forme V . . . V tvori východiskový bod kapi­
tálová hodnota preddavkovaná vo forme výrobných prvkov V. Táto
forma zahŕňa zhodnotenie preddavkovanej kapitálovej hodnoty. Ak
ide o jednoduchú reprodukciu, začína tá istá kapitálová hodnota,
v tej istej forme V, svoj proces odznova. Ak dochádza k akumulácii,
potom proces otvára V', teraz ako zväčšená kapitálová hodnota
(ktorej veľkosť = P' = 1”). Ale tento proces sa opäť začína pred­
davkovanou kapitálovou hodnotou v začiatočnej forme, aj keď ide
o väčšiu kapitálovú hodnotu ako predtým. Naproti tomu vo forme Ill
kapitálová hodnota nezačína proces ako preddavkovaná kapitálová
hodnota, ale ako kapitálová hodnota, ktorá sa už zhodnotila, začína
ho ako celé bohatstvo dané vo forme tovarov, v ktorom preddavko­
vaná kapitálová hodnota tvori len jednu jeho časť. Táto posledná
forma je dôležitá pre treti oddiel, v ktorom sa pohyb jednotlivých
kapitálov chápe v jeho súvislosti s pohybom úhrnnćho spoločenského
kapitálu. Naproti tomu túto formu nemožno použiť pri obrate kapi­
tálu, lebo obrat kapitálu sa začína vždy preddavkovaním kapitálovej
hodnoty, či už vo forme peňazí, alebo vo forme tovaru, a predpo­
kladá vždy návrat obiehajúcej kapitálovej hodnoty do tej istej formy.
v ktorej sa preddavkovala. Co sa týka kolobehov I a II, treba sa
pridržiavať prvého, ked venujeme hlavnú pozornosť vplyvu obratu
na tvorbu nadhodnoty; druhého, keď ide o vplyv obratu na tvorbu
výrobku.
Ekonómi nerozlišovali rôzne formy kolobehov, a preto ich ani ne­
skúmali oddelene so zreteľom na obrat kapitálu. Obvylcle sa berie
forma P P', lebo ovláda jednotlivćho kapitalistu a slúži mu pri
jeho výpočch aj vtedy, keď peniaze tvoria východisko len v po­
dobe počitacíoh peňazí. Iní vychádzajú z výdavku vo forme výrob­
ných prvkov a sledujú ho až po jeho návrat, pričom sa o forme
návratu, o tom, či sa uskutočňuje v tovare, alebo v peniazoch, vôbec
nehovorí. Napriklad:
..Ekonomický cyklus... t. j. celý priebeh výroby od chvíle, ked sa uskutoč­
ňujú výdavky, až kým nedôjde k návratu' (EconomicCyele, ...the whole course
of production. from the time that outiays are made till returns are received. in
l' Vpoinohospodárstve agriculture seedtime is its commenccmcnt, and harvesting its ending." - 3. P.
je jeho začiatkom čas Nmnan, Elements of Pol. Boon., Andover and New York, p. 81.)
aejby a jeho koncom
žatva. Iní začínajú 3 T' (formou lil):
„Na svet výrobného styku sa možno pozerať tak, že obieha v kruhu, ktol'Ý
možno nazývať ekonomickým cyklom a v ktorom tento svet dokonči zakaždým
jeden obrat. keď obchod po vykonaní svojich poctupných transakcií dospelc
 137

opäť k tomu bodu. z ktorého vyliel. Začiatok možno datovať od toho bodu. 7. kapitola
v ktorom kapitalista dostal platby. ktorými mu jeho kapitál plynie späť; od tohto Doba obratu
bodu pristupuje kapitalista znova k tomu. aby si najal robotníkov a rozdelil
im v mzde ich obživu alebo skôr možnosť si ju zaopatrlť; aby od nich dostal a počet obratov
zhotovené tie výrobky, s ktorými obchoduje; aby tieto výrobky prinálal na trh
a dokončil tam kolobeh tohto jedneho radu pohybov tým. že predá svoj tovar
a že sa mu v tržbe uhradí vsetok kapitál. ktorý vynaložil.' (Th. Chalmers. On
Pol. Econ.. 2nd ed.. Glasgow 1832. p. ss.)
Len čo celá kapitálová hodnota. ktorú nejaký individuálny kapi­
talista vložil do akéhokoľvek výrobného odvetvia, opísala svojim
pohybom daný kolobeh, je znova vo svojej začiatočnej forme a môže
teraz ten istý proces opakovať. Musí ho opakovať, ak sa má hodnota
zvečniť a zhodnocovať ako kapitálová hodnota. Jednotlivý kolobeh
tvorí v živote kapitálu len jeden úsek, ktorý sa neustále opakuje.
tvorí teda len jedno obdobie. Na konci obdobia P P' je kapitál
opäť vo forme .peňažného kapitálu, ktorý prechádza odznova radom
íormálnych premien, zahrnujúcich proces jeho reprodukcie, resp.
zhodnocovanía. Pri ukončení obdobia V V je 'kapitál opäť vo
forme výrobných prvkov tvoriacich predpoklad obnovenia jeho kolo­
behu. Kolobch kapitálu. určený nie ako ojedinelý akt, ale ako perio­
dický proces, sa nazýva obrat kapitálu. Trvanie tohto obratu je dane
súčtom jeho doby výroby a jeho doby obehu. Tento súčet tvori dobu
obratu kapitálu. Meria teda interval medzi jedným obdobím kolo­
behu celkovej kapitálovej hodnoty a nasledujúcim obdobím; meria
sa ním periodicita v životnom procese kapitálu. čiže inými slovami
čas. za aký tá istá kapitálová hodnota obnoví, zopakuje svoj zhod­
nocovaci, resp. výrobný proces.
Nehi'adiac na individuálne príhody, ktoré môžu urýchliť či skrátiť
dobu obratu jednotliveho kapitálu, je doba obratu kapitáiov odlišná
pod!a toho, do akých odlišných sfćr sa vkladajú.
Tak ako je pre fungovanie pracovnej sily prirodzenou mernou jed­
notkou pracovný deň, tak je pre obraty kapitálu v procese prirodze­
nou memou jednotkou rok. Prírodný základ tejto mernej jednotky
je v tom, že najdôležitejšie piodíny mierneho pásma. ktoré je mater­
skou krajinou kapitalistickej výroby. sú ročnými produktami.
Ked rok ako mernú jednotku doby obratu označíme symbolom O.
dobu obratu určitého kapitálu symbolom a, .počet jeho obratov sym­

bolom :2,tak n :-g-n Ak je teda doba obratu o napríklad 3 mesiace.

tak n = 13/3= 4; kapitál vykoná za rok 4 obraty, čiže obráti sa styri
razy do roka. Ak 0 = 18 mesiacov, tak ti == 13/.. = 3/3.čiže kapitál
absolvuje za jeden rok len 3/, svojej doby obratu. Ak je doba jeho
obratu niekoľko rokov, počíta sa v násobkoch jedného roka.
Pre kapitalistu predstavuje doba obratu jeho kapitálu čas. na ktorý
musi preddavkovať svoj kapitál, aby ho mohol zhodnotiť a dostať
späť v pôvodnej podobe.
Prv než preskúmame bližšie vplyv obratu na výrobný a zhodnoco­
vací proces. musime sa pozrieť na dve nove formy. ktoré kapitál na­
dobúda z procesu obehu a ktoré pôsobia na formu jeho obratu.
 138

Osma
kapitola' Fixný kapitál
a cirkulujúci kapitál

I.
Rozdiely formy
*° Marx, K.: Kapital. Videli sme v I. lonihe, 6. kap.1°, že časť konštantného kapitálu si
1. zv. Bratislava 1985.
8. 177-178. zachováva voči výrobkom, ku ktorých tvorbe prispieva, tú určitú
úžitkovú formu, v ktorej vstupuje do výrobného procesu. Vykonáva
teda v neustále sa opakujúcich pracovných procesoch počas nejakého
kratšieho či dlhšieho obdobia vždy odznova tie isté funkcie. Napri­
klad budovy, v ktorých sa pracuje, stroje atď., skrátka všetko, čo
súhrnne označujeme ako pracovné prostriedky. Táto časť konštant­
ného kapitálu odovzdáva výrobku hodnotu v takom pomere, v akom
spolu so svojou vlastnou úžitkovou hodnotou stráca svoju vlastnú
výmennú hodnotu. Toto odovzdávanie hodnoty alebo tento prechod
hodnoty takéhoto výrobného prostriedku na výrobok, pri ktorého
tvorbe spolupôsobi, určuje sa výpočtom priemeru; meria sa prie­
merným trvaním fungovania takéhoto výrobného prostriedku od
okamihu, keď vstupuje do výrobného procesu, až po okamih, ked
je úplne opotrebovaný, odumretý, a musi sanahradiť novým exem­
plárom rovnakého druhu alebo reprodukovať.
Osobitosťou tejto časti konštantného kapitálu - pracovných pro~
striedkov vo vlastnom zmysle- je teda toto:
Cast kapitálu sa preddavkovala vo forme konštantného kapitálu.
t. j. výrobných prostriedkov, ktoré teraz fungujú ako činitele pra.
covného procesu do tých čias, kým si zachovávajú samostatnú úžit­
kovú podobu, v ktorej vstupujú do pracovného procesu. Hotový
výrobok a teda aj činitele jeho tvorby, pokiaľ sa .premenili na VÝ­
robok, opúšťajú výrobný proces, aby prešli zo sféry výroby do sféry
obehu ako tovary. Naproti tomu pracovné prostriedky nikdy ne­
opúšťajú sféru výroby, keď raz do nej vstúpili. Sú k nej pripútanć
 139

svojou funkciou. Casť preddavkovanej kapitálovej hodnoty sa !ixuje 8. kapitola

v tejto forme, určenej funkciou pracovných prostriedkov v pracov­ Pitný kapitál
nom procese. Fungovanim a teda Opotrebúvanim pracovného pro­ a clrlzulujůci
striedku prechádza časť jeho hodnoty na výrobok, kým druhá jej kapitál
časť ostáva fixovaná v pracovnom prostriedku a tým vo VÝrObnom
procese. Takto ťixovaná hodnota sa neustále zmenšuje, až kým daný
pracovný prostriedok nedoslúži a kým sa teda aj jeho hodnota ne­
rozdeii za nejake dlhšie alebo kratšie obdobie na príslušné množstvo
výrobkov, vychádzajúcich z radu neustále sa opakujúcich pracov­
ných procesov. Ale do tých čias, kým ešte pôsobí ako pracovný
prostriedok a kým sa teda nemusi nahradiť novým exemplárom
rovnakého druhu. ostáva v ňom stále fixovaná konštantná kapitá­
lová hodnota, kým druhá časť hodnoty, ktorá sa v ňom fixovala na
začiatku, prechádza na výrobok a obieha teda ako súčasť tovarovej
zásoby. Cim dlhšie daný pracovný prostriedok vydrži, čim pomalšie
sa opotrebúva, tým dlhšie ostáva konštantná kapitálová hodnota
fixovaná v tejto úžitkovej forme. Nech je však stupeň jeho trvan­
livosti akýkoľvek, pomer, v akom odovzdáva hodnotu, je vždy ne­
priamo úmerný 'celkovému času jeho fungovania Ked dva stroje
majú rovnakú hodnotu, ale prvý z nich sa opotrebuje za päť rokov
a druhý za desať, odovzdá prvý stroj za rovnaký čas dvakrát tolko
hodnoty ako druhý.
Táto časť kapitálovej hodnoty, fixovaná v pracovných prostried­
koch, obieha takisto ako každá iná časť. Videli sme vobec, že celá
kapitálová hodnota neprestajne obieha, a preto je v tomto zmysle
všetok kapitál cirkulujúcim kapitálom. Obeh tej časti kapitálu, ktorú
tu pozorujeme, je však svojrázny. Po prve neobieha vo svojej úžit­
kovej forme, ale obieha len jej hodnota, a to postupne, po častiach,
v tej miere. v akej z nej prechádza na výrobok, ktorý obieha ako
tovar. Istá časť jej hodnoty ostáva v nej stále fixovaná po celý čas
jej fungovania, samostatne voči tovarom, ktoré pomáha vyrábať.
Pre túto osobitosť nadobúda táto časť konštantného kapitálu formu
fixného kapitálu. Na druhej strane všetky ostatné vecne súčasti ka­
pitálu, ktorý sa preddavkuje vo výrobnom procese, tvoria v proti­
klade k tomu cirkulujúcl alebo plynulý kapitál.
~ Cast výrobných prostriedkov - totiž take pomocné látky, ktoré
sú spotrebúvanć samými pracovnými prostriedkami počas ich fun­
govania, ako je uhlie spotrebúvanć parným strojom. alebo také,
ktoré iba podporujú proces, ako svietiplyn atd. - nevchádza lát­
kovo do výrobku. Len ich hodnota tvori časť hodnoty výrobku. Vý­
robok uvádza ich hodnotu do obehu svojim vlastným obehom. To
majú tieto výrobné prostriedky spoločne s fixným kapitálom. Ale
v každom pracovnom procese, do ktorého vchádzajú. sa spotrebú­
valú úplne. a musia sa preto pre každý nový pracovný proces úplne
nahradiť novými exemplármi toho isteho druhu. Nezachovávajú si
mě“ svojho fungovania svoju samostatnú úžitkovú podobu. Preto
počas ich fungovania neostáva ťlxovaná ani jedna časť kapitálovej
hodnoty v ich starej úžitkovej podobe, v ich naturálnej forme. Okol­
 140

il. oddiel nosť, že táto časť pomocných látok nevchádza do výrobku látkovo,
Obrat kapitálu ale vchádza do hodnoty výrobku len svojou hodnotou, ako jej časť,
a to, čo s tým súvisí, totiž, že fungovanie týchto látok je spútané
so sférou výroby, zviedlo aj takého ekonóma, ako je Ramsay, k tomu,
aby tieto pomocné látky zaradil do kategórie fixného kapitálu (pri
'° Man. K.: Teórie súčasnej zámene fixného a konštantného kapitálu).1'
o nadhodnote. 3. časť.
Bratislava 1968.
Tá časť výrobných prostriedkov, ktorá vchádza do výrobku lát­
s. 270-273. kovo, teda surovina atď., tým nadobúda sčasti také formy, v ktorých
môže neskôr vstúpiť do osobnej spotreby ako spotrebný prostrie­
dok. Pracovné prostriedky vo vlastnom zmysle, vecné nositele fix­
ného kapitálu, sa spotrebúvajú len výrobne a nemôžu vstupovať do
osobnej spotreby, pretože nevchádzajú do výrobku čiže do tej úžit­
kovej hodnoty, ktorú pomáhajú vytvoriť, ale si naopak zachovávajú
voči nej svoju samostatnú podobu až do svojho úplného opotrebo­
vania. Výnimkou sú dopravné prostriedky. Úžitkový efekt, ktorý vy­
tvárajú dopravné prostriedky počas svojho produktivneho fungo­
vania, teda počas svojho pobytu vo sfére výroby, .premiestnenie,
vchádza zároveň do osobnej spotreby, napríklad u cestujúceho.
Cestujúci potom aj platí za ich použitie takisto, ako platí za použitie
iných spotrebných prostriedkov. Videli sme, že napríklad v che­
3' Marx, K.: Kapltál. mickom priemysle surovina a pomocné látky navzájom splývajú.2°
i. zv. Bratislava 1985. Podobne môže aj pracovný prostriedok splývať s pomocnou látkou
s. 161.
a surovinou. Napríklad v poľnohospodárstve látky, ktoré sa pridá­
vajú do pôdy pri rôznych -melioráciách, vchádzajú sčasti do rastlin­
ného produktu ako činitele jeho tvorby. Na druhej strane sa ich
pôsobenie rozdeľuje na dlhšie obdobie, napriklad na 4-5 rokov.
Preto jedna ich časť látkovo vchádza do výrobku a tým naň zároveň
prenáša svoju hodnotu, kým druhá časť fixuje vo svojej starej úžit­
kovej forme aj svoju hodnotu. Táto druhá časť 'jestvuje ďalej ako
výrobný prostriedok, a preto nadobúda formu fixného kapitálu. Ako
ťažný dobytok je vôl fixným kapitálom. Keď však slúži za potravu.
nefunguje ako pracovný prostriedok, .teda ani nie ako fixný kapitál.
Unčenie, v dôsledku ktorého časť kapitálovej hodnoty vynaloženej
na výrobné prostriedky nadobúda charakter fixného kapitálu, je dané
jedine svojráznym spôsobom, akým táto hodnota obieha. Tento oso­
bitný spôsob obehu vyplýva z osobitného spôsobu, akým pracovný
prostriedok odovzdáva svoju hodnotu výrobku, čiže ako sa správa
počas výrobného procesu ako činiteľ tvorby hodnoty. A to zasa
vyplýva zo špecifickosti funkcie pracovných prostriedkov v pra­
covnom procese.
Vieme, že tá istá úžitková hodnota, ktorá vychádza z jedného
pracovného procesu ako výrobok, vchádza do iného ako výrobný
prostriedok. Len to, že výrobok funguje vo výr_obnomprocese ako
pracovný prostriedok, robi z neho fixný kapitál. Naproti tomu ked
sám z procesu iba vychádza. nie je vôbec fixným kapitálom. Napri­
klad stroj ako výrobok, resp. ako tovar majiteľa továrne na výrobu
strojov patri do jeho tovarového kapitálu. Pixným kapitálom sa stáva
 141

až v rukách toho, kto ho kúpi, až v rukách kapitalistu, ktorý ho 8. kapitola

používa vo výrobe. Pitný kapitál
Stupeň fixnosti rastie za inak rovnakých okolností s trvanlivosfou a clrkulujúcí
pracovného prostriedku. 0d trvanlivosti pracovného prostriedku totiž kapitál
závisí, aký velký je rozdiel medzi kapitálovou hodnotou fixovanou
v pracovných prostriedkoch a tou častou tejto hodnoty, ktorú dané
pracovné prostriedky prenášajú v opakovaných pracovných proce­
soch na výrobok. Cim pomalšie sa toto prenášanie hodnoty usku­
točňuje - a hodnota sa .prenáša z pracovného prostriedku pri kaž­
dom opakovaní toho istého pracovného procesu -, tým väčší je
fixovaný kapitál, tým väčší je rozdiel medzi kapitálom, ktorý sa v da­
nom výrobnom procese používa, a kapitálom, ktorý sa v ňom spotre­
búva. Len čo tento rozdiel zmizne, pracovný prostriedok dožil a stra­
til so svojou úžitkovou hodnotou aj svoju hodnotu. Prestal byt nosi­
teľom hodnoty. Keďže aj pracovný prostriedok, tak ako každý iný
vecný nositeľ konštantného kapitálu, prenáša na výrobok hodnotu
len v tej miere, v akej stráca svoju hodnotu tým, že stráca svoju
úžitkovú hodnotu, je jasné, že čím pomalšie sa stráca jeho úžitková
hodnota, čím dlhšie daný pracovný prostriedok zostane vo výrob­
nom procese, -tým dlhšie je obdobie, počas ktorého v ňom ostáva
fixovaná konštantná kapitálová hodnota.
Ak sa nejaký výrobný prostriedok, ktorý nie je pracovným pro­
striedkom vo vlastnom zmysle, napríklad pomocná látka, surovina.
polovýrobok atd., správa, pokiaľ ide o prenášanie hodnoty a tým
aj pokiaľ ide o spôsob obehu jeho hodnoty, ako pracovný prostrie­
dok, potom je takisto vecným nositeľom fixného kapitálu, formou
jeho existencie. Tak je to pri spomínaných meiioráciách pôdy, kde
sa do pôdy pridávajú také chemické zložky, ktoré pôsobia počas
viacerých výrobných obdobi alebo rokov. Tu existuje istá časf hod­
noty popri výrobku nadalej vo svojej samostatnej podobe čiže v po­
dobe fixného kapitálu, kým iná časf hodnoty sa preniesla na výrobok,
a preto obieha spolu s nim. V tomto prípade nevchádza do výrobku
len časf hodnoty fixného kapitálu, ale aj úžitková hodnota. substan­
cla. v ktorej táto časf hodnoty existuje.
Ked odhliadneme od základného omylu - od zamieňania kate­
górií fixného a cirkulujúceho kapitálu s kategóriami konštantného
a variabilného kapitálu -, zmátok v doterajšom určovaní týchto
Doimov u ekonómov sa zakladá predovšetkým na týchto bodoch:
Z určitých vlastností, ktoré prináležia pracovným prostriedkom
látkove, robia sa bezprostredne vlastnosti fixného kapitálu, naprí­
klad fyzická nepohyblivosf, povedzme domu. Potom je vždy ľahké
dokázať, že iné pracovné prostriedky, ktoré sú ako také tiež íixným
kapitálom, sa vyznačujú opačnýmí vlastnosfami, napríklad fyzickou
pohyblivosfou, ako napríklad rloď.
Alebo sa ekonomická určenosf formy vyplývajúca z obehu hodnoty
zamieňa s vlastnosťou veci; ako keby veci, ktoré nie sú samy osebe
vobec kapitálom, ale sa ním stávajú len v určitých spoločenských
 142

ll. oddiel vzťahoch, mohli byť samy osebe a už od prirody kapitálom v jeho
Obrat kapitálu určitej forme, či už fixným, alebo cirkulujúcim kapitálom, Videli
sme v 1. knihe, 5. kap.*°, že výrobné prostriedky sa v každom pra­
'° Marx. K.: Kapital. ccvnom procese, bez ohľadu na to, v akých spoločenských podmien­
1. zv. Bratislava 1985. kach prebieha, rozdeľujú na pracovný prostriedok a pracovný pred­
s. 157-161. met. Ale aj jeden aj druhý sa stáva kapitálom, a to „výrobným
kapitálom', ako sme zistili v predchádzajúcom oddiele, až v kapita­
listickom výrobnom spôsobe. Tým sa rozdiel medzi pracovným pro­
striedkom a pracovným predmetom, založený na prirodzenej povahe
pracovneho procesu, odzrkadľuje v novej forme, ako rozdiel medzi
fixným kapitálom a cirkulujúcim kapitálom. Až tým sa nejaká vec,
ktorá funguje ako pracovný prostriedok, stáva flxným kapitálom.
Ak môže na základe svojich látkových vlastnosti slúžiť aj v iných
funkciách než vo funkcii pracovného prostriedku, je alebo .nie je
fixným kapitálom podľa toho, akú funkciu vykonáva. Dobytok ako
ťažný dobytok je fixným kapitálom; ako jatočný dobytok je suro­
vinou. ktorá vstúpi nakoniec do obehu ako výrobok, takže nie je
fixným, ale cirkulujúcim kapitálom.
Okolnosť, že nejaký výrobný prostriedok je fixovaný na dlhší čas
v opakovaných pracovných procesoch, ktoré však spolu súvisia, sú
nepretržite, a preto tvoria jedno výrobné obdobie - t. j. celkovú
dobu výroby potrebnú na zhotovenie výrobku -, vyžaduje sice, tak­
isto ako fixný kapitál, od kapitalistu preddavkovanie kapitálu na dlh­
šie alebo kratšie obdobie, ale sama osebe nerobi z jeho kapitálu fixný
kapitál. Napriklad osivo nie je fixným kapitálom, ale len surovinou.
fixovanou vo výrobnom procese približne na jeden rok. Všetok kao
pitál, pokiaľ funguje ako výrobný kapitál, je vo výrobnom procese
fixovaný, a preto sú v ňom fixovanć aj všetky prvky výrobného
kapitálu, bez ohľadu na ich vecnú podobu, ich 'funkciu a spôsob
obehu ich hodnoty. To, či toto fixovanie trvá dlhšie alebo kratšie.
podľa druhu výrobného procesu alebo podľa zamýšľaného úžitkového
efekgu,
lom. neovplyvñuje rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitá­
Casť pracovných prostriedkov vrátane všeobecných pracovných
podmienok sa pri ich vstupe do výrobného procesu vo funkcii pra­
covného prostriedku, resp. pri ich príprave na výrobnú funkciu, viaže
k nejakému miestu, ako napr. stroje. Alebo sa od sameho začiatku
vyrába v tejto nepohyblivej forme, viazanej na určité miesto, ako
napriklad meliorácie pôdy. továrenskć budovy, vysoké pece, kanály.
železnice atd. Tu je trvalá pripútanosť pracovneho prostriedku k vý­
robnćmu procesu, v ktorom má fungovať, zároveň podmienená
fyzickým spôsobom jeho existencie. Na druhej strane môže pracovný
prostriedok stále fyzicky meniť svoje miesto, pohybovať sa, a predsa
byť stále vo výrobnom procese, ako rušeň, lcd, ťažný dobytok atd.
Nepohyblivosť pracovného prostriedku mu v prvom pripade nedáva

3" Vzhľadom na to, že je veľmi ťažké určiť fixný a clrkulujúci kapitál. zastáva
pán Lorenz Stein názor, že toto rozlíšenie má len uľahčiť výklad.
 143

charakter fixného kapitálu, takisto ako mu ho v druhom pripade jeho 8. kapitola

pohyblivosť neodoberá. Ale okolnosť, že niektoré pracovné prostried­ Pixný kapitál
ky sú fixované miestne, že zapustili svoje korene do pôdy, prisudzuje a církuíujúcí
tejto časti fixného kapitálu osobitnú úlohu v hospodárstve národov. kapitál
Nemôžu sa posielať do cudziny, nemôžu obiehať ako tovary na svc­
tovom trhu. Vlastnícke tituly na tento fixný kapitál sa môžu striedať,
možno ho kupovať a predávať a potiaľ môže ideálne obiehať. Tieto
vlastnícke tituly môžu dokonca obíehať aj na zahraničných trhoch,
napríklad vo forme účastin. Ale tým, že sa menia osoby vlastníkov
takéhoto fixného kapitálu, nemení sa pomer tejto nepohyblivej, ma­
teriálne fixovanej časti bohatstva nejakej krajiny k pohyblivej časti
jej bohatstva.21
Svojráznemu obehu fixného kapitálu zodpovedá jeho svojrázny
obrat. Tá časť hodnoty, ktorú fixný kapitál stráca v naturálnej forme
svojim opotrebúvanim, .obíeha ako časť hodnoty výrobku. Výrobok
sa svojím obebom premieňa z tovaru na peniaze; na peniaze sa teda
premieňa aj časť hodnoty pracovného prostriedku, ktorú výrobok
vnáša do obehu. Hodnota pracovného prostriedku tak priteká po
kvapkách z obežnélho procesu ako peniaze a v tej miere, v akej daný
pracovný prostriedok prestáva byť nositeľom hodnoty vo výrobnom
procese. Hodnota pracovného prostriedku tým nadobúda dvojakú
existenciu. Jedna jej časť ostáva viazaná na úžitkovú alebo naturáinu
formu pracovného prostriedku, ktorá prináleži výrobnému procesu,
druhá sa od tejto-formy oddeľuje ako peniaze. Tá časť hodnoty pra­
covného prostriedku, ktorá existuje v naturálnej forme, sa počas
jeho fungovania neprestajnc zmenšuje a zároveň sa neprestajnc
zväčšuje časť jeho hodnoty premenená na peniaze, kým daný
pracovný prostriedok nedožije a kým sa celá jeho hodnota,
ktorá sa odiúčila od jeho mŕtvoly, nepremcni na peniaze. Tak
sa prejavuje svojráznosť obratu tohto prvku výrobného kapitálu.
Premena jeho hodnoty na peniaze postupuje súbežne s tým.
ako sa do peňazí zakukľuje tovar, ktorý je nositeľom jeho hod­
noty. Ale jeho Opätovná premena z peňažnej formy na úžitkovú
formu sa oddeľuje od opätovnej premeny tohto tovaru na ostatné
PWkYjeho výroby a je na rozdiel od nej určená obdobím jej vlastnej
reprodukcie, t. j. časom, za ktorý daný pracovný prostriedok dožije
a musí sa nahradiť iným exemplárom rovnakého druhu. Ak predsta­
vuje čas, v ktorom má fungovať stroj v hodnote povedzme 10 000 i:.
napríklad 10 rokov, je doba obratu hodnoty, ktorá sa naň pôvodne
preddavkuje, 10 rokov. Pokým neuplyníe tento čas, daný stroj sa
nemôže nahradiť novým. ale funguje dalej vo svojej naturálnej forme.
Jeho hodnota obieha za ten čas po častiach ako súčasť hodnoty tých
tovarov, na ktorých nepretržitú výrobu slúži, a tak sa premieňa po­
stupne na peniaze, až sa napokon po uplynutí 10 rokov premení celá
na peniaze a z peňazí opäť na stroj, a tým dokončí svoj obrat. Do
tých čias, kým nenastane táto reprodukcia, hodnota stroja sa po­

3' Potiaľ mkopis lv. - Odtiaľto rukopis ll.

 144

lI. oddiel stupne akumuluje, najprv vo forme rezervného peňažného fondu.

Obrat kapitálu Ostatné prvky výrobného kapitálu pozostávajú 'jednak z prvkov
konštantného kapitálu, ktoré existujú v pomocných látkach a suro­
vinách, jednak z variabilného kapitálu, ktorý sa vynakladá na pra­
covnú silu.
Analýza pracovného a zhodnocovacieho procesu (I. kniha, s. kap.)
ukázala, že rôzne súčasti výrobného kapitálu majú pri tvorbe vý­
robku a hodnoty celkom odlišnú úlohu. Hodnota tej časti konštant­
ného kapitálu, ktorá pozostáva z pomocných látok a surovín - tak­
isto ako hodnota tej jeho časti, ktorá pozostáva 2 pracovných
prostriedkov -, sa objavuje znova v hodnote výrobku len ako pre­
nesená hodnota, kým pracovná sila pridáva výrobku prostrednictvom
pracovného procesu istý ekvivalent svojej hodnoty, čiže svoju hod­
notu skutočne reprodukuje. Dalej: časť pomocných látok, uhlie na
vykurovanie, plyn na svietenie atď., sa spotrebúva v pracovnom
procese, ale nevohádza látkovo do výrobku, kým druhá ich časť vchá­
dza do výrobku telesne a tvorí materiál jeho substancie. Ale pre
obeh a tým aj pre spôsob obratu sú všetky tieto odlišnosti bezvý­
znamné. Ked sa pomocné látky a suroviny spotrebujú pri tvorbe
príslušného výrobku úplne, prenášajú naň celú svoju hodnotu. Preto
aj celá ich hodnota obieha spolu s výrobkom, premieňa sa na peniaze
a z peňazí opäť na výrobné prvky tovaru. Obrat ich hodnoty sa ne­
pmrušuje ako obrat fixného kapitálu, ale prebieha bez prerušenia
celým kolobehom jej foriem, takže sa tieto prvky výrobného kapi­
tálu obnovujú neustále in natura.
Pokiaľ ide o variabilnú súčasť výrobného kapitálu, vynaloženú na
pracovnú silu: pracovná sila sa kupuje na určitý čas. Len čo ju kapi­
talista kúpil a začlenil do výrobného procesu, tvorí súčasť jeho kapi­
tálu, a to jeho variabilnú súčasť. Pracovná sila pôsobí denne v istom
čase, v ktorom pridáva výrobku nielen celú svoju dennú hodnotu,
ale navyše ešte aj nadhodnotu, ktorú si tu zatiaľ nebudeme všímať.
Keď sa pracovná sila kúpila napríklad na týždeň a aj týždeň pôso­
bila, musí sa kúpa v obvyklých termínoch neustále obnovovať. Ekvi­
valent jej hodnoty, ktorý pracovná sila pridáva výrobku počas svojho
fungovania a ktorý sa obehom výrobku premieňa na peniaze, musí
sa neustále premieňať z peňazí opäť na pracovnú silu, čiže musí
neustále opisovať úplný kolobeh svojich foriem, t. j. vykonávať obrat.
ak sa nemá prerušiť kolobeh nepretržitej výroby.
Časť hodnoty výrobného kapitálu preddavkovaná na pracovnú silu
prechádza teda na výrobok celá (stále tu odhliadame od nadhodno­
ty), opisuje obidve metamorfózy patriace do sféry obehu spolu s VÝ'
robkom a týmto svojím ustavičným obnovovanim ostáva pričienená
k výrobnému procesu. Nech sa teda z hľadiska tvorby hodnoty Pm'
covná sila inak akokoľvek líši od tých súčastí konštantného kapitálu.
ktoré netvorla fixný kapitál, má s nimi spoločný tento spôsob obratu
hodnoty, na rozdiel od fixného kapitálu. Tieto súčasti výrobného
kapitálu - tie časti jeho hodnoty, ktoré sa vynakiadajú na pracovnú
silu a na tie výrobné prostriedky, ktoré netvorla fixný kapitál -­
 145

stoja pre tento spoločný charakter svojho obratu proti ťixnćmu ka­ *8.kapitola
pitálu ako cirkulujúei alebo plynulý kapitál. . - .Pitný kapitál
Ako sme videli už skôr", peniaze, ktoré kapitalista plati robotni­ a cirkulujúcl
kovi za používanie pracovnej sily, sú v skutočnosu len všeobecnou kapitál
ekvivalentnou formou robotnikových nevýhnutných životných pro­
striedkov. Poüaľ variabilný kapitál látkovo pozostáva zo životných *' Marx. K.: Kapitál.
prostriedkov. Ale tu. pri skúmani obratu, ide o formu. Kapitalista 1. zv. Bratislava 1983.
nekupuje robotnikove životné prostriedky, ale samu jeho pracovnú s. 154-156.
silu. Variabilnú časť jeho kapitálu netvoria robotnikove životné pro­
striedky, ale jeho činná pracovná sila. V pracovnom procese kapita­
lista produktivne spotrebúva samu pracovnú silu. a nie robotnikovc
životné prostriedky. Až robotník premieňa peniaze. ktoré dostáva za
svoju pracovnú silu, na životné prostriedky, aby ich premenil opäť
na pracovnú silu, aby sa udržal nažive. takisto. ako napríklad kapi­
talista premieňa na životné prostriedky pre seba samého časť nad­
hodnoty obsiahnutej v tovare, ktorý predáva za peniaze. ale napriek
tomu sa .nedá povedať. že ten, kto kupuje kapitalistov tovar. plati
kapitalistovi životnými prostriedkami. Ba aj vtedy, ked robotnikovi
časť jeho mzdy vyplácajú v životných prostriedkoch, in natura, je
to v dnešných časoch druhá transakcie:. Robotník predáva svoju
pracovnú silu za určitú cenu a pritom sa uzatvori dohoda. že robot­
nik bude časť tejto ceny dostávať v životných prostriedkoch. Tým
sa meni len forma, akou sa platí, ale nie to. že robotník predáva
v skutočnosti svoju pracovnú silu. To je druhá transakcia, ktorá už
neprebieha medzi robotnikom a kapitalistom. ale medzi robotnikom
ako osobou, ktorá kupuje tovar, a kapitalistom ako osobou, ktorá
predáva tovar; kým v prvej transakcii je robotník osobou, ktorá to­
var (svoju pracovnú silu) predáva, a kapitalista osobou. ktorá tento
tovar kupuje. Je to takisto, ako keď si kapimlista dá svoj tovar
uhradiť iným tovarom, napriklad keď si stroj, ktorý predá železiar­
ñam, dá uhradiť železom. Určenie cirkulujúceho kapitálu v proti­
klade k fixnćmu kapitálu nenadobúdajú teda robotnikove životne
prostriedky. ani jeho pracovná sila, ale tá časť hodnoty výrobného
kapitálu, ktorá sa vynakladá na pracovnú silu a ktorá formou svojho
obratu nadobúda tento charakter, ktorý má spoločný s niektorými
súčasťami konštanmej časti kapitálu v protiklade k niektorým iným
jeho súčastiam.
Hodnota cirkulujúceho kapitálu - v podobe pracovnej sily a vý­
robných prostriedkov - sa preddavkuje len na taký čas. za aký sa
výrobok dohotovi, podľa rozsahu výroby. ktorý je daný rozsahom
fixného kapitálu. Táto hodnota vchádza celá do výrobku, takže sa
predajom výrobku zasa vracia z obehu celá späť a možno ju od­
znova preddavkovať. Pracovná sila a výrobné prostriedky, v kto­
rých existuje cirkulujúca súčasť kapitálu. sa odnlmajú z obehu v ta­
kom rozsahu. v akom je to potrebné na vytvorenie hotovćho
výrobku a na jeho pnedaj. Musia sa však neustále nahrádzať a ob­
novovať spätnou kúpou, spátnou premenou z peňažnej formy na
Pl'ka výroby. Odnimajú sa z trhu nam v mensich množstvách ako
10 Kapltái 2
 146

!1. oddiel prvky fixného kapitálu, ale zato tým častejšie, a tak sa kapitálový
Obrat kapitálu preddavok, ktorý sa na ne vynakladá, obnovuje v kratšich obdo­
biach. Toto neustále Obnovovanie je sprostredkúvané neustálym
obratom výrobku, v ktorom obieha celá ich hodnota. Napokon tieto
časti kapitálu opisujú neprcstajne úplný kolobeh metamorfóz nielen
čo sa týka ich hodnoty, ale aj čo sa týka ich látkovej formy; neustále
sa premieňajú z tovaru na výrobné prvky toho istého tovaru.
Pracovná sila ustavične pridáva výrobku spolu so svojou vlastnou
hodnotou aj nadhodnotu, stelesnenie nezaplatenej práce. Nadhodnota
teda neustále obieha s hotovým výrobkom a premieňa sa na peniaze
takisto ako ostatné prvky hodnoty výrobku. Ale tu ide predovšet­
kým o obrat .kapitálovej hodnoty, a nie o súčasný obrat nadhodnoty,
preto si tu obrat nadhodnoty nebudeme zatiaľ všímať.
Z toho, čo sme doteraz uviedli, vyplýva:
1. U-rčenia foriem fixného a cirkulujúceho kapitálu vyplývajú len
z rozdielneho obratu kapitálovej hodnoty fungujúcej vo výrobnom
procese, čiže výrobného kapitálu. Táto odlišnosť obratu vyplýva
z rozdielneho spôsobu, akým rôzne súčasti výrobného kapitálu pre­
nášajú svoju hodnotu na výrobok, a nie z ich odlišnej účasti na tvorbe
hodnoty výrobku, ani z ich charakteristického správania sa v zhod­
nocovacom procese. Napokon odlišné odovzdávanie hodnoty výrob­
ku - a tým aj odlišný spôsob, akým táto hodnota obieha spolu s vý­
robkom a akým sa obnovuje vo svojej pôvodnej naturálnej forme
v dôsledku jeho metamorfóz - vyplýva z odlišnosti látkových po­
dôb, v ktorých výrobný kapitál existuje, s tým, že jedna jeho časť
sa počas tvorby jednotlivého výrobku spotrebuje úplne a druhá sa
opotrebúva len postupne. Preto sa iba výrobný kapitál môže štiepif
na fixný a cirkulujúci. Naproti tomu tento protiklad nejestvuje.
pokiaľ ide o obidve iné formy existencie priemyselného kapitálu.
nejestvuje teda ani vo vzťahu k tovarovému, ani vo vzťahu k peňaž­
nému kapitálu, ani v protiklade obidvoch týchto foriem voči výrob­
nćmu kapitálu. Jestvuje len vo vzťahu k uýrobnému kapitálu a vnútri
výrobného kapitálu. Akokoľvek by peňažný a tovarový kapitál fun­
goval ako kapitál a akokoľvek plynule by obiehal, cirkulujúcim
kapitálom v protiklade k fixnému kapitálu sa môže stať, až keď sa
premení na cirkulujúce súčasti výrobného kapitálu. Ale okolnost.
že domovom týchto dvoch foriem kapitálu je sféra obehu, zviedla.
ako ešte uvidime, ekonómiu od čias A. Smitha k tomu, aby ich dá­
vala na jednu hromadu s cirkulujúcou časťou výrobného kapitálu. do
spoločnej kategórie cirkulujúceho kapitálu. Tieto dve formy kapitálu
sú v skutočnosti obehovým kapitálom v protiklade .k výrobnému
kapitálu, ale nie cirkulujúcim kapitálom v protiklade k fixnému ka­
pitálu.
2. Obrat fixnej súčasti kapitálu, teda aj čas potrebný na jej obrat.
zahŕňa niekoľko obratov cirkulujúcich súčasti kapitálu. Za ten istý
čas, za ktorý sa fixný kapitál obráti raz, obráti sa cirkulujúci kapitál
niekoľkokrát. Jedna z hodnotových súčastí výrobného kapitálu na­
dobúda formálnu určenost fixného kapitálu, len ked sa výrobný pro'
 147

striedok. v ktorom existuje. :nepotrebuje úplne za ten čas. kým sa 8. kapitola

výrobok dohotoví a vylúči z výrobného procesu ako tovar. Cast Pitný kapitál
hodnoty takéhoto výrobného prostriedku musi naďalej ostat viazaná a cirkulujúci
v starej úžitkovej forme. pokým jej druhá časť obieha spolu s ho­ kapitál
tovým výrobkom a prostredníctvom jeho obehu obieha celá hodnota
cirkulujúcich súčastí kapitálu.
3. Tá časť hodnoty výrobného kapitálu, ktorá sa vynakladá na
fixný kapitál, sa preddavkujc celá naraz. na celé obdobie fungovania
tej časti výrobných prostriedkov, z ktorej pozostáva fixný kapitál.
Kapitalista dáva teda túto hodnotu do obehu naraz. ale z obehu sa
táto hodnota odníma spát len po častiach a postupne. tak ako sa
realizujú tie hodnotové súčasti, ktoré fixný kapitál pridáva tovarom
po častiach. Na druhej strane sa samy výrobné prostriedky, v kto­
rých sa fixuje jedna súčasť výrobného kapitálu, odnímajú z obehu
naraz a potom sa začleňujú do výrobného procesu na celé obdobie
ich fungovania. Za toto obdobie ich však netreba nahrádzaf novými
exemplármi toho istého druhu, netreba ich reprodukovaf. Naďalej
prispievajú dlhší alebo kratší čas .k tvorbe tovarov, dávaných do
obehu. ale samy z neho neodoberajú prvky svojho vlastného obno­
vovania. Nevyžadujú teda za tento čas ani to, aby kapitalista obnovil
na ne preddavok. Napokon: Kapitálová hodnota vynakladaná na
fixný kapitál neprebieha počas fungovania výrobných prostriedkov,
v ktorých existuje, kolobehom svojích foriem látkove, ale len svojou
hodnotou, a aj to len po častiach a postupne. Ciže časť hodnoty
fixného kapitálu obieha stále ako časť hodnoty tovaru a premieňa
sa na peniaze, ale pritom sa nepremleňa z peňazí zasa na svoju pô­
vodnú naturálnu formu. K tejto spätnej premene peňazí na natu­
rálnu formu výrobného prostriedku dochádza, až keď sa skončí
obdobie jeho fungovania, 'keď sa daný výrobný prostriedok úplne
spotrebuje.
4. Prvky cirkulujúceho kapitálu sú vo výrobnom procese - ak
má byt' ncpretržitý - fixované práve tak, ako aj prvky fixného
kapitálu. Ale takto flxované prvky cirkulujúceho kapitálu sa neustále
obnovujú in natura (výrobné prostriedky novými exemplármi toho
istého druhu a pracovná sila stálym obnovovaním jej kúpY). kým
Prvky fixného kapitálu sa počas svojho ďalšieho jestvovania ani
samy neobnovujú, ani netreba obnovovať .ich kúpu. Suroviny a po­
mocné látky sú vo výrobnom procese stále, ale zakaždým ide o nové
exempláre toho istého druhu, keď sa pri tvorbe hotového výrobku
staré už spotrebovali. Takisto je vo výrobnom procese stále aj pra­
covná sila, ale len vďaka tomu, že sa kupuje vždy odznova. a to
často tak, že sa vystriedajú osoby. Naproti tomu tie isté. totožné
budovy. stroje atď. fungujú ďalej v tých istých opakovaných výrob­
"ÝChprocesoch, počas opakovaných obratov cirkulujúceho kapitálu.
 148

II. oddiel II.

Qbrathkapitálu
\ . Súčasti, náhrada, opravy,
akumulácz'a fixného kapitálu
V tom istom kapitálovom vklade majú jednotlivé prvky fixného
kapitálu rôznu životnosť a tým aj rôzne doby obratu. Napríklad na
železnici majú koľajnice, podvaly, zemné práce, staničné budovy,
mosty, tunely, -rušne a vagóny rôzne obdobia fungovania a repro­
dukcie, a preto má aj kapitál, \ktorý sa na ne tpreddaukuje, rôzne doby
obratu. Budovy, železničné nástupištia, vodojemy, viadukty, tunely,
pôdne výkopy a hrádze, skrátka všetko to, čomu sa na železniciach
" umelé stavby v Anglicku hovorí works of art“, netreba po dlhé roky obnovovať.
Predmety, ktoré sa najviac opotrebúvajú, sú koľajnice a vozňový
park (rolling stock).
Ked' sa budovali dnešné železnice, prevláda! zo začiatku* nazor.
podporovaný najvýznačnejšimi inžiniermi z praxe, že železnica pre­
trvá veky a že koľajnice sa budú opotrebúvať tak .nepatrne, že to
pre akékoľvek finančné a praktické ciele netreba -brať do úvahy;
rátalo sa, že životnosť dobrých koľajnic je 100-150 rokov. Ale
čoskoro sa ukázalo, že životnosť koľajnice, ktorá závisí, pravda, od
rýchlosti rušňov, hmotnosti a počtu vlakov, hrúbky samých koľaj­
nic a od množstva iných, vedľajších okolností, nepresahuje v prie­
mere 20 rokov. Ba v .niektorých staniciach, ktoré sú veľkými do­
pravnými centrami, sa koľajnice opotrebujú za rok. Okolo roku
1867 sa začali zavádzať oceľové koľajnice, .ktoré stáli asi dvakrát
toľko ako železné, ale zato mali viac ako dvojnásobnú trvanlivosť.
Životnosť drevených podvalov bola 12-15 rokov. Pokiaľ ide o vm­
ňový park, ukázalo sa, že nákladné vagóny sa opotrebúvajú oveľa
rýchlejšie ako osobné. Životnosť rušña sa roku 1867 odhadovala na
10-12 rokov.
Opotrebenie je spôsobené predovšetkým samým používaním. Vo
všeobecnosti sa koľajnice opotrebúvain úmerne počtu vlakov (R. C.
č. 17 645)”. Pri zvýšenej rýchlosti rástlo opotrebenie väčšou mierou
ako so štvorcom rýchlosti. t. i. pri dvojnásobnej rýchlosti vlakov
stúplo opotrebenie viac ako štvornásobne. (R. C., č. 17 046.)
Okrem toho dochádza k opotrebeniu aj pôsobením prírodných sil.
Napriklad podvaly netrpia len skutočným opotrebúvaním, ale al
tým, že hnijú.
..Náklady na udržiavanie trate nezávisia natoľko od opotrebenia spôsobcnćho
prepravou ako od kvality dreva, železa a stavebného materiálu. vystavených
poveternostným vplyvom. Jediný mesiac tuhej zimy narobl na trati viac škôd?

3 Citaty označené písmenami R. C. sú prevzaté z Royal Commission on Rall­

ways. Minutes of Bvidence taken before the Commissioners. Presented to both
Houses of Parliament, London 1867. - Otázky a odpovede sú očislované 3 N
sa uvádzajú ich čísla
 149

ako celý rok prepravy po nej' (R. P. Williams. On the Maintenance ot Permanent 8. kapitola
Way. Prednáika v Institute of Civil Bngíncers. jesen 1867.1'31) Pixný kapitál
Napokon, aj tu, ako všade vo veľkopriemysle. hrá svoju úlohu aj a cirkulujúcí
morálne Opotrebenie: Po uplynutí desiatich rokov možno obvykle to kapitál
isté množstvo vagónov a rušňov, ktoré stálo predtým 40 000 C. kúpiť
za 30000 i:. Tak sa pri týchto materiáloch musí počítať s ich zne­
hodnotením o 25 "/oz ich trhovej ceny, aj ked nejde o znehodnotenie
ich úžitkovej hodnoty. (Lardnen Railway Economy, [p, 120].)

„Rúrkové mosty v ich terajšej ťorme sa nebudú obnovovať'

(Lebo teraz existujú lepšie formy takýchto mostov.)

„Na týchto mostoch sa nedajú vykonávať bežné opravy. odstraňovať a na­
brádzať jednotlivé súčiastky." (w. B. Adams, Roads and Rails. London 1062.
lp. 1361.)

Pokrok priemyslu vedie neustále k prevratným zmenám veľkej

časti pracovných prostriedkov. Preto sa príslušné pracovné prostried­
ky nenahrádzajú vo svojej pôvodnej forme. ale vo forme, ktorá už
prešla daným prevratom. Množstvo fixného kapitálu, ktoré sa vložilo
v určitej naturálnej forme a má v nej vydržať po určitý čas prie­
mernej životnosti, je na jednej strane príčinou, prečo sa nové stroje
atď. zavádzajú len postupne, a tým .prekážkou rýchleho všeobecného
zavádzania zdokonalených pracovných prostriedkov. Na druhej stra.
ne núti konkurenčný boj, najmä keď ide o rozhodujúce prevraty.
nahrádzať staré pracovné prostriedky novými prv, ako dožili svoj
prirodzený život. Takúto predčasnú obnovu prevádzkového zariade­
:ia v širšom spoločenskom rozsahu si vynucujú hlavne katastrofy.
rľzy.
Opotrebenie (Odhliadnuc od morálneho) je tá časť hodnoty, ktorú
fixný kapitál svojím používaním postupne odovzdáva výrobku v tej
priemernej miere, v akej stráca svoju úžitkovú hodnotu.
Toto Opotrebenie má sčasti taký charakter, že fixný kapitál sa
vVillačuje istou priemernou životnosťou; preddavkuje sa na toto
obdobie celý; po jeho uplynutí sa musí celý nahradiť. Zívé pracovné
Prostriedky, napríklad kone, majú dobu svojej reprodukcie stano­
venú samou prírodou. ích priemerná životnosť ako pracovných pro­
striedkov je určená prírodnými zákonmi. Len čo táto lehota uplynie.
musia sa Opotrebované exempláre nahradiť novými. Koňa nemožno
nahradiť po častiach, ale len iným koňom.
Iné prvky fixného kapitálu pripúšťajú periodickú alebo čiastočnú
obnovu. Potom treba rozlišovať čiastočnú alebo periodickú obnovu
0d Postupného rozširovania podniku.
Fun? kapitál pozostáva sčasti z rovnorodých súčastí, ktoré však
“majú rovnakú trvanlivosť, ale sa obnovujú v rozličných obdobiach
k“ PO kuse. Napríklad koľajnice v staniciach sa musia nahrádzať
častejšie ako inde na trati. Tak je to aj s podvalmi. z ktorých sa
V Päťdesiatycb rokoch na belgických železnleiach obnovovaío podľa
 150

II. oddiel Lardnera ročne 8 0/0,takže sa za 12 rokov obnovili všetky podvaly.'m

Obrat kapitálu Tu ide teda o takýto vzťah: na určitý druh fixného kapitálu sa pred­
davkuje istá suma napríklad na desať rokov. Tento výdavok sa urobi
naraz. Ale určitá časť tohto fixného kapitálu, ktorej hodnota vošla
do hodnoty výrobku a premenila sa spolu s .nim na peniaze, sa na­
hrádza každý rok in natura, kým druhá jeho časť existuje d'aiej vo
svojej pôvodnej naturálnej forme. Práve tým, že príslušná suma sa
vynakladá naraz a že reprodukcia v naturálnej forme sa uskutočňuje
len po častiach, odlišuje sa tento kapitál ako fixný kapitál od cirku­
lujúceho kapitálu.
Iné časti fixného kapitálu pozostávajú z nerovnakých súčasti, kto­
ré sa opotrebúvajú za nerovnaký čas, a preto sa aj musia nahrádzať
v rôznom čase. Tak je to najmä so strojmi. To, čo sme práve pozna­
menali o rozdielnej životnosti rôznych súčasti nejakého fixného
kapitálu, vzťahuje sa tu aj na životnosť rôznych súčasti toho istého
stroja, ktorý figuruje ako časťtohto fixného kapitálu.
Pokiaľ ide o postupné rozširovanie podniku v priebehu čiastočnej
obnovy, poznamenávame toto. Hoci fixný kapitál dalej pôsobí, ako
sme videli, vo výrobnom procese in natura, časť jeho hodnoty, zod­
povedajúca jeho priemernému opotrebeniu, obiehala spolu s výrob­
kom, premenila sa na peniaze a tvori prvok rezervného peňažného
fondu určeného na to, aby sa daný kapitál nahradil in natura, ked
nastane čas jeho reprodukcie. Táto časť fixnej kapitálovej hodnoty.
premenená takto na peniaze, môže slúžiť na rozšírenie podniku alebo
na to, aby sa na strojoch urobili také zlepšenia, ktorými sa zvýši ich
účinnosť. Tak dochádza v kratších alebo dlhších časových úsekoch
k reprodukcii, a to - z hľadiska spoločnosti - k reprodukcii v roz­
šírenom rozsahu; extenzívne, ked' sa rozširuje pole výroby; inten­
zívne, keď sa zvyšuje účinnosť výrobného prostriedku. Táto repro­
dukcia v rozšírenom rozsahu nepramení z akumuláoie - z premeny
nadhodnoty na kapitál -, ale z toho, že hodnota, ktorá sa oddelila.
odpútala v peňažnej forme od telesa fixného kapitálu, sa zasa pre­
menila na nový, bud' ďalší, alebo účinnejši fixný kapitál rovnakého
druhu. Pravda, závisí aj od špecifického charakteru daného podniku.
nakoľko a v akých rozmeroch ho možno takýmto spôsobom postup­
ne zväčšovať, a teda aj to, v akých rozmeroch sa musí nazhromaždiť
rezervný fond, aby sa mohol takto zasa vložiť, a v akých časových
obdobiach sa to môže diať. Na druhej strane to, do akej miery sa na
existujúcich strojoch dajú urobiť drobné zdokonalcnia, závisí, pravda.
od charakteru daného zdokonalenia a od konštrukcie samého stroja.
Aká velká pozornosť sa však venuje tejto veci od samého začiatku
napríklad pri železničných stavbách, dokazuje Adams:
..Celá konštrukcia by sa mala riadiť zásadou, ktorá vládne vo včcľom úll -­
schopnosťou rozširovať sa bez hraníc. Všetky nadmieru solidne a už od samého
začiatku symetrické štruktúry majú tú chybu, že ich v pripade rozšírenia treba
odstrániť' (p. 123.)

Zväčša to závisí od priestoru, ktorý je k dispozicii. i( niektorým

 151

budovám možno pridať ďalšie poschodía. iné sa musia rozširovať 8. kapitola

do strán, takže je treba viac pôdy. V kapitalistickej výrobe sa pri Pixny' kapitál
postupnom rozširovaní podnikania mnoho prostriedkov aj premrhá, a cirkulujúci
aj sa mnoho stavieb rozširuje takto neúčelne do strán (sčasti na sko­ kapitál
du pracovnej sily), pretože sa nič nerobi podľa spoločenského plánu.
ale všetko závisí od nekonečne rozdielnych okolnosti, prostried­
kov atd.. ktoré určujú konanie jednotlivého kapitalistu. Z toho vzni­
ká veľké plytvanie výrobnými silami.
Toto opätovné vkladanie peňažného rezervného fondu (t. j. tej
časti fixného kapitálu, ktorá sa premenlla znova na peniaze) po čas­
tiach je najľahšie v poľnohospodárstve. Tu má priestorovo dané
pole výroby najväčšiu schopnosť absorbovať kapitál postupne. Tak
je to aj tam, kde ide o prirodzenú reprodukciu, ako pri chove do­
bytka.
Píxný kapitál zapríčiňuje osobitné náklady na udržiavanie. Udr­
žíavanie je sčasti dielom samého pracovného procesu; keď fixný
kapitál nefunguje v pracovnom procese, podlieha skaze (pozri l. kni­
hu, 6. kap., s. 1961*a 13. kap., s. 4233*: Opotrebovaníe strojov v do­ i' Marx, K.: Kapital.
i. :v. Bratislava 1983,
sledku toho, že sa nepouživajú). Preto pokladá anglický zákon vý­ s. 180-101.
slovne za poškodenie (waste), ked sa prenajaté pozemky neobrábajú 3' Tamtiež, s. 330.
tak, ako je to v kraji obvyklé. (W. A. Holdsworth, Barrister at
Lay/3°,The Law of Landlomd and Tenant, London 1857, p. 96.) Toto 3' právny zástupca
udržiavanie fixného kapitálu, 'ktoré vyplýva z toho, že sa používa
v pracovnom procese, je bezplatným prirodzeným darom živej práce.
Pritom má udržiavacia sila práce dve stránky. Práca udržuje jednak
hodnotu pracovných materiálov tým, že ju prenáša na výrobok, jed­
nak hodnotu pracovných prostriedkov, pokiaľ ju nepnenáša na vý­
robok, tým, že udržuje ich úžitkovú hodnotu prostrednictvom ich
činnosti vo výrobnom proceseĺ
Pixný kapitál však vyžaduje na svoje udržiavanie v dobrom stave
al priame vynaloženie práce. Stroje sa musia z času na čas čistiť.
Tu ide o prácu navyše, bez ktorej sa stroje stávajú nepoužiteľnými:
o púhe odvrátenie škodlivého pôsobenia žlvlov, nerozlučne spoje­
ného s výrobným procesom, teda doslova o udržiavanie strojov
V práceschOpnom stave. Pri normálnej životnosti fixného kapitálu
sa počíta samozrejme s tým, že podmienky, za ktorých môže po
tento čas normálne fungovať, sa spĺňajú, takisto ako sa predpokladá,
že človek, ked žije priemerne 30 rokov, sa aj umýva. Tu ani nejde
Onahradenie práce obsiahnutej v stroji, ale o sústavnú prácu navyše.
ktorú VYžaduje jeho používanie. Nejde o prácu, ktorú vykonáva
“1131.ale o prácu. ktorá sa vykonáva na ňom, o takú prácu, pri kto­
Rl Stroj nie je činiteľom výroby, ale surovinou. Kapital vynaložený
“3 ľúto Prácu patrí medzi cirkulujúcí kapitál, aj keď nevchádza do
”ho Pracovného procesu, ktorému výrobok vďačí za svoj vznik.
“to práca sa musí vo výrobe stále vynakladať, a preto sa aj jej
hodnota musi stále nahrádza( v hodnote výrobku. Kapital vynalo­
že“Ý na túto prácu patri k tej časti cirkulujúceho kapitálu. ktorá má
W všeobecné neproduktivne náklady a má sa rozdeliť na vyrobená
 152

ll. oddiel hodnotu podľa vypočítaného ročného priemeru. Videli sme", že vo

Obrat kapitálu vlastnom priemysle túto prácu spojenú s čistenim vykonávajú ro­
botníci v pracovných prestávkach bezplatne a že práve preto stroje
'° Marx, K.: Kapltll.
často čistia aj počas samého procesu výroby, čo býva zdrojom väč­
i. zv. Bratislava 1985. šiny úrazov. Táto práca sa nezapočitava do ceny výrobku. Potiaľ
s. 356, poznámka 190“. ju spotrebiteľ dostáva zadarmo. Na druhej strane má tak kapitalista
zadarmo náklady na udržiavanie svojho stroja. Robotník platí svojou
vlastnou osobou a v tom spočíva jedno z tajomstiev sebazáchovy
kapitálu, tajomstiev, ktoré podľa skutkového stavu vytvárajú právny
nárok robotnika na stroje a robia z neho spoluvlastnika týchto stro­
jov, dokonca aj z hľadiska buržoázneho práva. Ale v rôznych odvet­
' viach výroby, v ktorých sa stroje, keď ich treba čistiť, musia od­
staviť z výrobného procesu, a preto ich nemožno čistiť pri práci,
-ako je to napríklad s rušňami, započítava sa táto práca spojená
s údržbou do bežných nákladov, teda ako prvok cirkulujúceho
'wkapitálu. Rušeň sa musí najneskôr po trojdennej práci zatiahnuť do
depa a tam vyčistiť; kotol musi najprv vychladnúť, aby sa pri vy­
mývani nepoškodil. (R. C., č. 17 823.)
Opravy vo vlastnom zmysle čiže Opravárenské práce vyžadujú
také vynaloženie kapitálu a práce, ktoré nie je obsiahnuté v pôvodne
preddavkovanom kapltáli, takže sa ani nemôžu, aspoň nie vždy.
hradiť a ktyť postupným nahrádzanim hodnoty fixného kapitálu. Ak
hodnota fixného kapitálu napriklad = 10 000 c a jeho celková ži­
votnosť = 10 rokom, nahrádza suma 10 000 C, ked sa po desiatich
rokoch premení celá na peniaze, iba hodnotu pôvodne vloženćho
kapitálu, ale nenahrádza nový kapitál, resp. prácu, ktoré sa medzi­
tým pridali opravami. Je to dodatočná :súčasť hodnoty, ktorá sa
okrem toho nepreddavkuje naraz, ale podľa potreby, pričom je dané
povahou veci, že rôzne obdobia, v ktorých sa preddavkuje, sú ná­
hodné. Takéto neskoršie, postupné, dodatočné vynalcladanie kapi­
tálu v podobe pracovných prostriedkov a pracovnej sily vyžaduje
každý fixný kapitál.
Poškodenia, ktorým sú vystavené jednotlivé časti strojov atď., sú
podľa povahy veci náhodné, a preto aj opravy, ktoré si vynucujú.
majú náhodný charakter. Predsa sa však z tohto množstva opravá­
renských prác vyčleňujú dva druhy, ktoré majú viac-menej stály
charakter a spadajú do rôznych obdobi životnosti fixného kapitálu ­
neduhy jeho detského veku a oveľa početnejšie neduhy veku, keď
už má polovicu svojej životnosti za sebou. Napriklad nejaký strOl
sa pri svojom vstupe do výrobného procesu môže vyznačovať mi'
dokonalejšou konštrukciou; pri skutočnom používaní sa ukážu ne­
dostatky, ktoré sa musia odstrániť ďalšou prácou. Na druhej strane
čím viac prekročil daný stroj polovicu svojej životnosti, čim viac
teda rastie normálne opotrebovanie, čim je materiál. z ktorého p0­
zostáva. opotrebovanejši a zoslabnutejši vekom, tým početnejšiml
a značnejšimi opravárenskými prácami ho treba udržiavať naživc.
aby nedodýchal prv, ako uplynie jeho priemerná životnosť; takisto
ako aj starý človek, aby nezomrel predčasne, musi vynakladať na
 153

svoje zdravie viacej ako ten, kto má mladistvé sily. Tak sa opravá­ 8. kapitola
renské práce, napriek ich náhodnému charakteru, rozdeľujú nerov­ Pixný kapitál
nomerne na rôzne obdobia života fixného kapitálu. a cirkulujúcí
-Ztoho i 2 náhodného charakteru prác pri opravách stroja vyplýva: kapitál
Na jednej strane je to, koľko pracovnej sily a pracovných pro­
striedkov sa na opravy skutočne vydáva, náhodné, ako sú náhodné
aj okolnosti, ktoré si tieto opravy vynueujú; rozsah nevyhnutných
opráv sa rozdeľuje na rôzne životné obdobia fixného kapitálu nerov­
nako. Na druhej strane sa pri odhadovani priemernej životnosti
fixného kapitálu predpokladá, že ho stále udržujú vo výkonnom sta­
ve, jednak člstením (sem patrí aj udržiavanie čistoty v príslušných
priestoroch), jednak Opravami, kedykoľvek sú potrebné. Pri prená­
šani hodnoty opotrebúvanim fixného kapitálu sa počíta s jeho prie­
mernou životnosťou, ale pri samej priemernej životnosti fixného
kapitálu sa počíta s tým, že sa bude ustavične preddavkúvať doda­
točný kapitál potrebný na údržbu.
Na druhej strane je práve 'tak jasné, že hodnota pridávaná týmto
dalším vynakladaním kapitálu a práce nemôže vchádzať do ceny
tovarov súčasne s týmto skutočným vynakladaním. Napriklad vý­
robca priadze nemôže predávať svoju priadzu tento týždeň drahšie
ako minulý týždeň preto, že sa mu v tomto týždni zlomilo koleso
alebo roztrhol remeň. Tým, že sa v jednotlivej továrni prihodila
takáto nehoda, nijako sa nezmenili všeobecné náklady na pradenie.
Tu, ako pri každom určeni hodnoty, rozhoduje priemer. Skúsenosť
ukazuje, aký je priemerný rozsah takýchto nehôd a nevyhnutných
prác spojených s údržbou a opravou fixného kapitálu vloženého do
určitého odvetvia podnikania počas jeho priemernej životnosti. Ten­
to priemerný výdavok sa rozdeľuje na priemerný čas životnosti fix­
ného kapitálu a pridáva sa v príslušných alikvotmých častiach k cene
výrobku, a tak sa nahrádza jeho predajom.
Dodatočný kapitál nahrádzaný takýmto spôsobom patrí k cirku­
lujúccmu kapitálu, hoci sa preddavkuje nepravidelne. Kedže je na­
najvýš dôležité, aby sa všetky neduhy strojov liečili ihneď, existuje
v každej väčšej továrni istý personál, inžinieri, stolári, mechanlci.
zámočnici atd., pridružený k továrenským robotníkom vo vlastnom
zmysle. Mzdy tohto personálu tvoria časť variabilného kapitálu
a hodnota ich práce sa rozdeľuje na výrobok. Na druhej strane sa
nevyhnutné výdavky na výrobné prostriedky určujú podľa spome­
nutého výpočtu priemeru a tvoria podľa tohto výpočtu stálu časť
hodnoty výrobku, hoci sa fakticky pneddavkujú v nepravidelných
obdobiach, a preto aj v nepravidelných obdobiach vchádzajú do vý­
robku, resp. do fixného kapitálu. Tento kapitál vynakladaný na
Opravy vo vlastnom zmysle tvorí v niektorých ohľadoch kapitál
osobkného druhu, ktorý nemožno priradiť ani k cirkuiujúcemu, ani
k fixnému kapitálu, ale pretože patrí do bežných výdavkov, patri
skôr k prvému.
Spôsob účtovnej evidencie nemení samozrejme nič na skutočných
súvislostiach veci. o ktorých sa vedú účty. Je však dôležité pozna­
 154

ll. oddiel menať, že v mnohých odvetviach podnikania je zvykom počítať ná­

Obrat kapitálu klady na opravy spolu so skutočným opotrebenim fixného kapitálu
takto: Povedzme, že preddavkovaný fixný kapitál je 10 000 i: a má
životnosť 15 rokov; potom jeho ročné opotrebenie je 6662/3c. Opo­
trebenie sa však rozvrhne len na desať rokov, t. j. namiesto 6662/38
sa z titulu opotrebenia fixného kapitálu k cene vyrobených tovarov
priráža ročne 1000 8; t. j. 3331/3a sa rezervuje na opravy atd. (Čísla
10 a 15 sa berú len ako príklad.) Toľko sa teda vydá v priemere na
opravy, aby fixný kapitál trval 15 rokov. Týmto výpočtom sa samo­
zrejme neruši to, že fixný kapitál a dodatočný kapitál vynakladaný
na opravy tvoria rozličné kategórie. Na základe tohto spôsobu počí­
tania sa napríklad predpokladalo, že najnižšie náklady na udržiavanie
a nahrádzanie pamíkov sú 15 % za rok, teda doba reprodukcie =
= 63/3roka. V šesťdesiatych rokoch priznávala anglická vláda spo­
ločnosti Peninsular and Oriental Co. na to 16 % ročne, čo teda zod­
'° v 1. a z. nemeckom povedá dobe reprodukcie 61/41'roka. U železníc je priemerná život­
vydaní: CV; nosť rušňa 10 rokov, ale na opotrebenie, so zahrnutim opráv, sa
počíta 121/3%, čím sa životnosť skracuje na 8 rokov. Na osobné
a nákladné vagóny sa počíta 9 %, takže ich predpokladaná životnosť
je 111/9 roka.
Zákonodarstvo uznáva všade tam, kde ide o nájomné zmluvy na
domy a iné veci, ktoré sú pre ich vlastníka fixným kapitáiom a pre­
najímajú sa ako také, rozdiel medzi normálnym opotrebením, ktoré
je spôsobené faktorom času, pôsobením prírodných živlov, aj samým
normálnym používaním, a medzi príležitostnými opravami, ktoré sú
z času na čas potrebné na to, aby sa dom počas svojej normálnej
životnosti udržiava] v riadnom stave a dal sa normálne užívať. Prvé
idú spravidla na ťarchu vlastníka a druhé na ťarchu nájomníka.
Okrem toho sa rozlišuje medzi bežnými a generálnymi Opravami.
Tieto druhé predstavujú čiastočnú obnovu fixného kapitálu v jeho
naturálnej forme a idú takisto na ťarchu vlastníka, ak sa v zmluve
ta to:
nellciovorivýslovne Opak. Napriklad podľa anglického práva je to

..Pri prenájme z roka na rok je nájomnik povinný lba udržiavať budovy v ta­
kom stave, aby odolávali vetru a vode, pokial to možno zabezpečiť bez pod­
statných opráv, a postarať sa vôbec len o také opravy, ktoré sa dajú označiť
ako bežné. Aj v tomto ohľade sa musí prihliadať na vek príslušných časti budovy
a ich všeobecný stav v čase, keď ju nájomnlk prevzal, lebo nájomnik nie je
povinný ani nahrádzať starý a opotrebovaný materiál novým, ani hradíť znc­
hodnotenic, ktoré neodvratne vzniká vplyvom času a pravidelným užívaním'
(Iloldsworth, Law of Landlord and Tenant, p. 90, 91.)

Celkom iný charakter, na rozdiel od náhrady opotrebenia, ako ai

na rozdiel od prác spojených s údržbou a opravou, má poistenie
proti skaze vyvolanej mimoriadnymi prírodnými udalosťami, požia­
rom, povodňami atd. Poistné sa musí hradíť z nadhodnoty a tvorí
zrážku z-nej. Cíže ked sa na vec pozeráme zo stanoviska celej spo'
ločnosti: na to, aby boli k dispozícii výrobné prostriedky na VYPOV'
návaníe mimoriadnych strát spôsobených náhodnými udalosťami
 155

a prírodnými silami. musi dochádzať. aj bez akéhokoľvek prihlia­ 8. kapitola

dania na rast obyvatelstva, neustále k istej nadvýrobe. t. j výrobe Pitný kapitál
vo väčšom rozsahu, než je potrebné na jednoduchú náhradu a re­ a clrlzulujúcí
produkciu existujúceho bohatstva. kapitál
V skutočnosti len veľmi malá časť kapitálu určeného na obnovu
existuje ako peňažný rezervný fond. Najdôležitejšiu časť predstavuje
rozšírenie rozsahu samej výroby, pričom ide sčasti o jej skutočné
rozšírenie a sčasti to patrí do normálnych rozmerov tých výrobných
odvetví, ktoré vyrábajú fixný kapitál. Napríklad pri továrni na stroje
je potrebné prihliadať na to. že sa jednak továrne jej zákazníkov
budú každoročne rozširovať a jednak časť týchto továrni bude stále
potrebovať úplnú alebo čiastočnú reprodukciu.
Prí určovaní opotrebenia ako i nákladov na opravy podľa spolo­
čenského priemeru dochádza nevyhnutne k velkým nerovnostiam
aj pri rovnako velkých kapitáloch ,vložených za inak rovnakých pod­
mienok do toho istého výrobného odvetvia. Stroj atd. vydrží v praxi
jednému kapitalistovi dlhšie, ako je priemerná životnosť, a inému
nevydrží ani tolko. Jeden kapitalista má nadpriemerné náklady na
opravy. druhý podpriemerné atd. Ale prirážka k cene tovaru určená
opotrebením ako aj nákladmi na opravu je rovnaká a určuje sa
priemerom. Touto prirážkou k cene dostáva teda jeden kapitalista
viacej. ako skutočne pridáva, a druhý menej. Toto. ako aj všetky iné
okolnosti, pre ktoré je zisk rôznych kapitalistov v tom istom odvetví
podnikania pri rovnakom vykorisťovaní pracovnej sily rozdielny,
prispieva k tomu, že sa sťažuje pochopenie skutočnej povahy nad­
hodnoty.
Hranica medzi vlastnou opravou a náhradou, medzi nákladmi na
údržbu a nákladmi na obnovu, je viac-menej pohybllvá. Preto ten
večný spor, napríklad na železniciach, či isté výdavky predstavujú
opravu alebo náhradu a či ich treba uhradzovať z bežných výdavkov
alebo zo základného kapitálu. Prenášanie výdavkov na opravy na
účet kapitálu, a nie na účet dôchodku. je známym prostriedkom,
ktorým si riaditeľstvá železníc vyháňajú svoje dividendy umele do
výšky. Ale aj v tejto veci už skúsenosť poskytla najhlavncjšie oporné
boldy.
že Napríklad dodatočné práce počas prvého životného obdobia
eznice

..nie sú opravami. ale sa na ne musime pozerat ako na podstatnú súčasť vý­

stavby železnice, takže zaťažujú účet kapitálu. lebo nevyplývajú z opotrebenia
alebo z normálnych účinkov dopravy, ale sú spôsobené pôvodnou a nevyhnutnou
nedokonalosťou výstavby železnice' (Lardner. i. c. p. 40).
„Naopak, jedinou správnou metódou je zaťažovať každoročný dôchodok ta­
ký'n znehodnotením, k akému muselo dôjsť. aby sa tento dôchodok mohol
urobit. bez ohľadu na to. či sa príslušná suma skutočne vydala alebo nie!
(Captain Pítzmaurice. Committee oť lnqulry on Caledonian Railway. vytlačené
v Money Market Review, 1868.)

Prakticky nemožné a zbytočné je oddelenie náhrady a údržby fix­

ného kapitálu v poľnohospodárstve, prinajmenšom do tých čias, kým
ešte nevyužíva paru.
 156

li . oddiel ..Pri úplnom. ale nie nadmernom vybavení inventárom' (potrebným polno­
Obrat kapitálu hospodárskym a iným pracovným a hospodárskym náradim každého druhu)
„sa na ročné opotrebenie a údržbu tohto inventára obyčajne počita ako hrubý
priemer. podľa rozdielov v existujúcich pomeroch. 15-25 0/0 z kapitálu. ktorým
sa nadobudol' (Kirchhoť.Handbuch der landwirthschaftiichen Betriebslehre. Des­
sau 1832. p. 137.)

Pri vozňovom parku na železnici nemožno opravu a náhradu vôbec

od seba oddeliť.

..Udržujeme si plný počet nášho vozňového parku. Kolko rušňov máme.

tolko si udržiavame. Ked' sa časom nejaký rušeň stane nepouživatelným. takže
je výhodnejšie postaviť nový. postavime ho na účet dôchodku. pričom hodnotu
materiálu. ktorý ostal zo starého stroja. pripišeme prirodzene na účet dôchodku
k dobru... Ostane toho vždy dosť... Kolesá. nápravy. kotly atd.. skrátka.
ostane poriadna časť starého rušňa." ('l'. Cooch. Chairman of Great Western
" prezident Velkej Raiiway Co.'°. R. C.. č. 17 327. 17 329.) - ..Opraviť znamená obnoviť; pre mňa
západnej železničnej slovo »náhradac nejestvuje; ...ked raz nejaká železničná spoločnosť kúpila
spoločnosti vagón alebo rušeň. mala by ich opravovať tak. aby premávaii večne' (17 784).
..Náklady na rušne počitame sadzbou 81/, d. za anglickú milu vleku. Z týchto
81/, cl. udržiavame rušne navždy. Naše stroje obnovujeme. Ked' chcete kúpiť
nový stroj. vydáte viac peňazí. ako je nevyhnutné... Na starom stroji sa vždy
nájde zopár kolies, nejaká náprava. alebo nejaká iná použitelná čas'ť.a to po
máha. aby sa stroj. ktorý je taký dobrý ako úplne nový, vyrobil lacnejšie'
(17790). ..Teraz vyrábam každý týždeň jeden nový rušeň. t. j. rušeň. ktorý je
taký dobrý ako nový. pretože kotol. valec a podvozok sú nové' (17823. Archl­
3° hlavný kontrolór bald Sturroek. Locomotive Superintendent oť Great Northern Raiiwayľ. in R. C..
rušňov vo Veľkej 1867).
severnej železničnej
spoločnosti
Tak je to aj s vagónmi:
..Priebehom času sa zásoba rušňov a vagônov neustále obnovuje; raz sa nasa­
dia nové kolesá. inokedy sa urobi nový podvozok. Časti. na ktorých spočíva
pohyb a ktoré sú najviac vystavené opotrebeniu. sa obnovujú postupne; tak
sa stroje a vozne môžu podrobiť takej sérii Opráv. že v niektorých z nich neosta­
ne ani stopy po starom materiáli... Ba aj vtedy. ked' ich už vôbec nemožno
opraviť. sa časti starých vagónov alebo rušňov niekam vmontujú a tak nikdy
nemiznú zo železnice úplne. Pohyblivý kapitál sa teda reprodukuje neustále; čo
sa musi na železničnej trati urobiť v určitom čase naraz. ked sa znova kladie
celá trať. to sa na vozňovom parku robi postupne. z roka na rok. Tieto pro­
striedky majú trvalú existenciu a neustále sa omladzujú' (Lardner. p. 115. 116).

Tento proces. ako ho tu na železnici opisuje Lardner. sa nehodí

na jednotlivú továreň. ale priliehavo zobrazuje neustálu. po častiach
uskutočňovanú reprodukciu fixného kapitálu. prepietajúcu sa s jeho
opravou. v rámci nejakého priemyselného odvetvia ako celku alebo
vôbec v rámci celej výroby. skúmanej v spoločenskom rozsahu.
A ešte jeden dôkaz. v akých širokých 'hraniciach vedia šikovné
riaditeľstvá narábať s pojmami oprava a náhrada. aby mali dividendy.
Podla prednášky R. P. Williamsa. citovanej vyššie. rôzne anglické že­
lezničné spoločnosti odpisovali po viaceré roky ako náklady na opra­
vu a na udržiavanie železničnej trate a budov z účtu dôchodku
v priemere tieto sumy (na anglickú milu železničnej trate za rok):
 157

London a North Western 370 6 8. kapitola

- Midland . . . . . . 225 s: Pixný kapitál
London 8: South Western . 257 z a cirkulujúci
Great Northern -. . . 360 s kapitál
Lancashire a Yorkshire 377 a
South Eastern . 263 C
Brighton . . . . . 266 6
Manchester o Sheffield . 200 s:

Tieto rozdiely pramenía len vo veľmi nepatrnej miere z odiišnosti

skutočných výdavkov; ich zdrojom je takmer bez zvyšku rozdieina
kalkulácia, podľa toho. či sa príslušnými výdavkovými položkamí
zatažuje účet kapitálu alebo účet dôchodku. Williams hovorí priamo:
„Menšie zaťaženie sa berie preto, lebo je to potrebné pre dobrú dividendu.
a väčšie preto, lebo je tu vyšší dôchodok. ktorý to môže uniesl'."lm

V istých prípadoch predstavuje opotrebenle a teda aj jeho náhrada

prakticky mízivú veličinu. takže sa počíta len s nákladmi na opravu.
To, čo hovorí Lardner ďalej o works of art na železnici, plati vo
všeobecnosti o všetkých takýchto trvalých stavbách, kanáioch. do­
koch, železnýcha kamenných mostoch atď. ­
..Opotrebenie, ku ktorému dochádza na solidnejšich stavbách pomalým pôso­
bcním času. je za kratšie obdobia takmer nebadatei'né; ale po uplynutí dlhého
obdobia. napríklad niekoľkých storoči. musi aj pri najsolídnejšich konštrukciách
viesť k ich úplnej alebo čiastočnej obnove. Toto nebadatelné opotrebúvanie, na
rozdiel od zreteíného opotrebúvania iných časti železnice. možno prirovnať
k sekuiámym a periodickým odchýlkam v pohybe nebeských telies. Pôsobenie
času na masívnejšie železničné konštrukcie, mosty. tunely, viadukty atď.. posky­
tuje príklady na to, čo možno nazývať sekulárnym opotrebúvaním. Rýchlejšie
a viditeľnejšle znehodnocovanie, ktoré sa vyrovnáva opravami alebo náhradou
v kratšich obdobiach. tvori obdobu periodických odchýiolc Do ročných nákladov
na opravu sa zahŕňa aj oprava náhodného poškodenia. ktoré aj pri trvanlivej­
ších konštrukciách vznikne z času na čas na ich zovňajšku; ale aj nezávisle od
týchto opráv na nich pracuje čas a raz musi prist chvíľa. nech by bola akokoľ­
vek vzdialená. keď si ich stav vynúti, aby ich postavili odznova. Pravda. a ti­
nančného a ekonomického hľadiska je táto chviía možno príliš vzdialená na to.
aby sa s ňou v praxi počitaio.' (Lardner, i. c. p. 38, 39.)

To platí o všetkých takýchto dielach so sekulárnou trvanlivosfou,

pri ktorých teda netreba nahrádza( kapitál. ktorý sa na ne preddav~
koval. postupne. ako sa Opotrebúvajú. ale prenášať do ceny výrobku
iba priemerné ročné náklady na ich údržbu a opravu.
Hoci sa. ako sme videli, väčšia časť tých peňazí, ktoré sa vracajú
Späť.aby sa nimi nahradilo opotrebenle fixného kapitálu. premieňa
každý rok alebo aj v kratšich obdobiach znova na svoju naturálnu
formu. potrebuje napriek tomu každý jednotlivý kapitalista amon­
tizačný fond pre tú časť fixného kapitálu, pri ktorej termín jej repro­
dukcie nastúpi až po uplynutí niekoľkých rokov naraz a ktorú potom
treba nahradit celú. Značná čas( fixného kapitálu vylučuje svojimi
 158

!1. oddiel vlastnosťami reprodukciu po častiach. Okrem toho tam, kde nepro­
Obrat kapitálu dukcia po častiach prebieha tak, že sa v kratších intervaloch k zne­
hodnotenému vybaveniu pridáva nové, je prv, ako môže dôjsť k tejto
náhrade, nevyhnutná istá akumuláoia peňazí vo väčšom alebo men­
šom rozsahu, podľa špecifického charakteru daného výrobného od­
vetvia. Na to nestačí hocaká ľubovoľná suma peňazí, treba na to
peňažnú sumu určitej veľkosti.
Ked to pozorujeme len za predpokladu jednoduchého obehu pe­
ňazí, bez akéhokoľvek prihliadania na úverový systém, ktorý treba
vyložiť až neskôr, je mechanizmus pohybu takýto: v prvej knihe
(3. kap., 3a) sme ukázali, že keď jedna časť peňazí, ktoré sú v neja­
kej spoločnosti k dispozícii, leží stále bez úžitku ako poklad, kým
iná časť funguje ako obeživo, resp. ako bezprostredný rezervný fond
peňazí, ktoré sú priamo v obehu, meni sa ustavične proporcia, v akej
sa celkové množstvo peňazí rozdeľuje na poklad a na obeživo. V na­
šom prípade sa peniaze, ktoré .musia byť vo väčšom rozsahu na­
hromadcné v rukách nejakého väčšieho kapitalistu ako poklad,
dávajú do obehu pri kúpe fixného kapitálu naraz. Aj tieto peniaze
sa v spoločnosti znova rozdeľujú na obeživo a na poklad. Pomocou
amortizačného fondu, v ktorom sa hodnota fixného kapitálu vracia
podľa miery jeho opotrebenia späť k svojmu východisku, sa z časti
obiehajúcich peňazí vytvára zasa - na dlhší či \kratší čas - poklad
v rukách toho istého kapitalistu, ktorého poklad sa pri nákupe fix­
ného kapitálu premenil na obeživo a vzdialil sa od neho. Tak sa
rozdelenie pokladu, ktorý v spoločnosti existuje, ustavične mení
a sám poklad funguje raz ako obeživo a potom sa zasa oddeľuje od
množstva obiehajúcich peňazí ako poklad. S rozvojom úverového
systému, postupujúcim nevyhnutne ruka v ruke s rozvojom veľko­
priemyslu a kapitalistickej výroby, tieto peniaze nefungujú ako
poklad, ale ako kapitál, lenže nie v rukách svojho vlastníka, ale
v rukách iných kapitalistov, ktorým sa dávajú k dispozicii.
 159

Deoiata
Celkový obrat kapitola
preddavkovaného kapitálu.
Cykly obratu

Videli sme, že fixnć a cirkulujúce súčasti výrobného kapitálu sa

obracajú odlišným spôsobom a v odlišných obdobiach a že aj rôzne
súčasti fixného kapitálu v tom istom podnikaní majú rôzne obdobia
obratu, podľa toho, ako sa odlišujú svojou životnosťou a tým aj
dobou reprodukcie. (O skutočných alebo zdanlivých rozdieloch
v obrate 'rôznych súčasti cirkulujúceho kapitálu v tom istom podni­
kani pozri bod 6 na konci tejto kapitoly.)
1. Celkový obrat preddavkovaného kapitálu je priemerný obrat
jeho rôznych súčasti; spôsob výpočtu je uvedený nižšie. Pokiaľ ide
len o rozdielne časové obdobia, nie je, pravda, nič jednoduchšie ako
vypočítať ich priemer; ibaže
2. v tom nie je len kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rozdiel.
Cirkulujúci kapitál vchádzajúci do výrobného procesu prenáša na
výrobok celú svoju hodnotu, a preto sa musí predajom výrobku
nahrádzať neustále in natura, ak má výrobný proces prebiehať bez
prerušenia Fixný kapitál vchádzajúci do výrobného procesu prenáša
na výrobok len časť svojej hodnoty (opotrebenie) a funguje napriek
svojmu opotrebeniu dalej vo výrobnom procese; preto ho treba
nahrádzať in natura len v kratšich alebo dlhších intervaloch, v kaž­
dom pripade nie tak často ako cirkulujúci kapitál. Táto nevyhnut­
nosť náhrady, termin reprodukcie, sa u rôznych súčasti fixného
kapitálu liši nielen kvantitatívne, ale. ako sme videli, časť fixného
kapitálu s dlhšou, viacročnou trvanlivostou možno nahrádzať a pri­
dávať ln natura k starému fixnému kapitálu ročne alebo v kratšich
intervaloch: fixný kapitál s inými vlastnosťami možno nahrádzat iba
Mraz. po uplynutí jeho životnosti.
Preto treba osobitné obraty rôznych časti fixného kapitálu prc­
Vieeťna rovnakú formu. aby sa odlišovali už len kvantitatívne, vzhľa­
dom na trvanie obratu.
Táto kvalitatívna totožnosť nie je daná. keď berieme ako výcho­
disko V . . . V - formu nepretržitého výrobného procesu. Lebo určité
 160

ll. oddiel prvky V sa musia stále nahrádzať in natura. a iné sa nemusia. Zato
Obrat kapitálu forma P . .. P' poskytuje túto totožnosť obratu. Vezmime napríklad
nejaký stroj s desaťročnou trvanlivosťou, ktorého hodnota je 10000 i:.
z čoho sa teda '/,o = 1000 6 rok čo rok. premieňa 'opäť na peniaze.
Týchto 1000 e sa počas jedného roka premenilo z peňažného kapi­
tálu na výrobný kapitál a tovarový kapitál a z tovarového kapitálu
opäť na peňažný kapitál. 1000 6 sa vrátilo k svojej pôvodnej peňažnej
forme, ako cirkulujúci kapitál, ked' ho pozorujeme v tejto forme,
a je úplne ľahostajné, či sa tento peňažný kapitál 1000 i:. premení na
konci roka znova na naturálnu formu nejakého stroja alebo nie.
Preto fixujeme pri výpočte celkového obratu preddavkovaného vý­
robného kapitálu všetky jeho prvky v peňažnej forme, takže sa obrat
uzatvára návratom k peňažnej forme. Hodnotu berieme tak, ako
keby bola preddavkovaná vždy v peniazoch, a to aj pri nepretržítom
výrobnom procese, kde v tejto peňažnej forme hodnoty ide len o for­
mu počítacích peňazí. Tak môžeme potom vypočítať priemer.
3. Z toho vyplýva, že aj vtedy, keď sa prevažná časť preddavko­
vaného výrobného kapitálu skladá z fixného kapitálu, ktorého doba
reprodukcie a teda aj doba obratu predstavuje viaoročný cyklus,
môže kapitálová hodnota, ktorá sa za rok obráti, byť napriek tomu
väčšia ako celková hodnota preddavkovaného kapitálu, pretože
obraty cirkulujúceho kapitálu sa počas roka Opakujú.
Nech fixný kapitál = 80 000 a: a nech jeho doba reprodukcie =
= 10 rokom, takže sa z neho ročne vracia späť do svojej peňažnej
' formy 8000 s, čiže daný fixný kapitál vykoná za rok 1/,0svojho obra­
tu. Dajme tomu, že cirkulujúci kapitál = 20 000 C a že sa za rok
obráti päťkrát. Celkový kapitál potom = 100 000 i:. Fixný kapitál.
ktorý sa obrátil, = 8000 i:: cirkulujúci kapitál, ktorý sa obrátil, =
= 5 X 20 000 = 100000 s. Kapital, ktorý sa za rok obráti, teda =
= 108 000 6, je teda 0 8000 a väčší ako preddavkovaný kapitál.
Obrátilo sa 1 + 3/75kapitálu.
4. Obrat hodnoty preddavkovaného kapitálu sa teda rozchádza so
skutočnou dobou jeho reprodukcie alebo s reálnou dobou obratu jeho
súčastí. Povedzme, že kapitál 4000 5: sa obráti päťkrát za rok. Potom
kapitál, ktorý sa obrátil, = 5 X 4000 = 20 000 i.. Ale čo sa na konci
každého obratu vracia späť, aby sa odznova preddavkovalo, je ka­
pitál 4000 6, ktorý sa preddavkoval na začiatku. Jeho velkosť sa
nemení počtom období obratu, počas ktorých funguje opakovane ako
kapitál. (Nadhodnota sa tu neberie do úvahy.)
V príklade pod bodom 3 sa teda podla predpokladu vrátila na
konci roka do rúk kapitalistu a) hodnotová suma 20000 6, ktorú
kapitalista znova vynaloží na cirkulujúce súčasti kapitálu, a b) suma
8000 6, ktorá -sa v dôsledku opotrebenía oddelila od hodnoty pred­
davkovaného fixného kapitálu; pomímo nej existuje vo výrobnom
procese naďalej ten istý fixný kapitál, ale jeho hodnota sa zmenšila
z so 000 5: na 72 000 s. Kým nadíde čas, keď preddavkovaný fixný
kapitál dožije a prestane fungovať aj ako tvorca výrobku aj ako
tvorca hodnoty a musí sa nahradiť, treba teda pokračovať vo výrob'
 161

nom procese ešte deváť rokov. Preddavkovaná kapitálová hodnota 9. kapitola

musí teda opísať istý cyklus obratov, napríklad v danom prípade Celkový obrat
cyklus desiatich ročných obratov, pričom tento cyklus obratov je preddavkooaného
určený životnosťou používaného fixného kapitálu, teda dobou jeho kapitálu.
reprodukcie alebo obratu. Cykly obratu
Tou istou mierou, akou sa s rozvojom kapitalistického spôsobu
výroby rozvíja objem hodnoty a životnosť použitého fixného kapi­
tálu. rozvíja sa aj život priemyslu a priemyselného kapitálu v každom
osobitnom odvetví po viac rokov, v priemere povedzme desať. Tento
život sa na jednej strane predlžuje rozvojom fixného kapitálu a na
druhej strane sa skracuje neustálymi prevratmi vo výrobných pro­
striedkoch, ktoré sú s vývinom kapitalistického výrobného spôsobu
tiež čoraz častejšie. S tým súvisí aj zámena výrobných prostriedkov
i nevyhnutnosť ich neustáleho nahrádzania. pretože sa morálne opo­
trebovali ovela skôr, ako dožlli fyzicky. Možno predpokladať, že
v rozhodujúcich odvetviach veľkoprlemyslu tento životný cyklus trvá
teraz v priemere desať rokov. Tu však nejde o určité číslo. ide o to,
že týmto niekolkoročným cyklom navzájom súvisiacich obratov. ku
ktorým je kapitál pripútaný svojou fixnou súčasťou, vytvára sa ma­
terlálny základ periodických kriz, v ktorých podnikanie prechádza
postupne obdobiami ochabnutia, stredného oživenia, nadmerného
rozmachu a krízy. Obdobia, v ktorých sa kapitál vkladá, sú síce
veľmi rozdielne a veľmi sa rozchádzajú. Kríza však tvori vždy vý­
chodisko nového velkého vkladania kapitálu. Tvorí teda - keď po­
zorujeme celú spoločnosť - aj viacej alebo menej nový materiálny
základ pre nasledujúci obratový cyklus.”m

5. O tom, ako sa vypočítava obrat, necháme prehovorlť amerlc~

kého ekonóma.

..V niektorých odvetviach podnikania sa celý preddavkovaný kapitál obráti

alebo obehne viackrát za rok; v niektorých iných sa časť kapitálu obráti častej­
lle ako raz za rok. iná jeho časť sa ncobracia tak často. Kapltalista musi počítať
W0! zisk podla priemerného obdobia, ktoré potrebuje celý jeho kapitál na to.
ab? prešch jeho rukami, alebo aby vykonal jeden obrat. Predpokladajme. že
niekto vložil v určitom podnikaní polovicu svojho kapitálu do budov a strojov,
ktoré sa obnovujú raz za desať rokov. štvrtinu do nástrojov atď.. ktoré sa ohno­
vujú po dvoch rokoch. a že posledná štvrtina. vynaložená na mzdy a suroviny.
sa obráti dvakrát do roka. Povedzme, že celý jeho kapitál je 30000 dolárov.
Potom vynakladá za rok:
!0000
-T- 25000dolárov za 10 rokov - 2500 dolámv za 1 rok
50000
Ť-tzsoodolárovza Zroky - 6250
”i" ..Mestskávýrobaje viazanána turnus dní. nam“ tomu Vidím 'MN
na turnus rokov! (Adam H. Muller, Die Blemente der Staatskunst. Berlin :sna
mi:. N0.
'- 170.)Takto naivne si romantici predstavujú priemysel 3 ?GYM

ll Klpllll 2
 162

il. oddiel SGMO

-12500 dolárov za ll, roka - 23000 dolárov za 1 rok
Obrat kapitálu
za 1 rok - 33 780 dolárov.

Priemerný čas. za ktorý celý jeho kapitál vykoná jeden obrat. je teda 10 mesia­
covl'“ Vezmime iný priklad: itvrtina celkového kapitálu 50000 dolárov
obehne za 10 rokov; čtvrtina za 1 rok; zvyłujúca polovica obehno za 1 rok dva.
krát. Potom sa za rok vynaloži:
12 500
- = 1250 dolárov
10
12 500 = 12 500
25000 X 2 -I 50000 „
Za 1 rok sa obráti = 63 750 dolárov!

(Scrope, Pol. Bcon., edit. Alonzo Potter. New York 1041, p. 142, 141W"

6. Skutočné a zdanlivá rozdiely v obrate rôznych časti kapitálu. ­

Ten istý Scrope hovori na tom istom mieste [p. 141]:

„Kapital, ktorý nejaký továrnik, polnohospodár alebo obchodník vynakladá

na výplatu miezd, obieha najrýchlejšie, pretože vykoná jeden obrat možno za
týždeň, ak sa jeho ludia vyplácajú každý týždeň týždennými príjmami z jeho
tržieb alebo zaplatených účtov. Kapitái vynakladaný na suroviny alebo na ho­
tovć zásoby obieha s menšou rýchlosťou; môže sa obrátiť dvakrát alebo ltyrlo
krát za rok, podľa času, ktorý uplynie medzi kúpou surovin a predajom hoto­
vých zásob, ak predpokladáme, že sa kupuje a predáva s rovnakou lehotou
splatnosti úveru. Kapitál, ktorý váži v nástrojoch a strojoch, obieha eite po­
malšie, pretože sa v priemere obracia, t. j. spotrebúva a obnovuje možno
len raz za pát alebo desať rokov, hoci sa niektore nástroje úplne opotre­
bujú už v jednom jedinom rade operácii. Pokiaľ ide o kapitál, ktorý sa vyna­
kladá na budovy, napriklad továrne, obchody, sklady, sýpky, na cesty, závod»
ňovacie zariadenia atd., zdá sa, ako keby vôbec neobiehal. Ale v skutočnosti
sa aj tieto zariadenia, takisto ako tie, ktoré sme spomenuli prv, opotrebúvajú
tým, že prispievajú k výrobe, a musia sa reprodukovať, aby výrobca mohol
pokračovať vo svojich operáciách. Rozdiel je len v tom, že sa spotrebúvajú
a reprodukujú pomalšie ako iné . .. Kapitál vynaložený na ne sa obráti možno
až za 20 alebo 50 rokov!

Scrope tu zamieňa rozdiel medzi pohybom určitých častí cirkulu­

júceho kapitálu, ktorý je pre jednotlivćho kapitalistu podmienený
platobnými lehotami a úverovými vzťahml, s odlišnosťou obratu
vyplývajúcou z povahy kapitálu. Hovorí, že mzda sa každý týždeň
musí platiť týždennými príjmami z tržieb alebo zaplatených účtov.
Tu treba po prvé poznamenať, že podobné rozdiely existujú aj po­
kial ide o samu mzdu, podľa toho, aká je dlžka platobnej lehoty.
t. i. aký dlhý je čas, na ktorý má robotník poskytovať úver kapita­
listovi; teda podľa toho, či je lehota na zaplatenie mzdy týždenná.
mesačná, trojmesačná, polročná atď. Tu platí zákon, ktorý sme VY'
" v 1. az. nemeckom vodili už prv: ..Potrebné množstvo platobných prostriedkov (teda
vydani: nepriamo
1' Marx, K.: Kapitál.
peňažného kapitálu, ktorý sa musí preddavkovať naraz) je priama"
1. zv. Bratislava 1905. úmerne dĺžke platobných lehôt." (I. kniha, 3. kap., 3, b, 3. 129.)
s. 129. Po druhe: do týždennćho produktu vchádza nielen celá nová hod­
 163

nota. ktorá sa pri jeho výrobe pridala týždennou prácou. ale takisto 9. kapitola
aj hodnota surovín a pomocných látok opotrebovaných na týždenný Celkový obrat
produkt. Táto hodnota obsiahnutá v produkte obíeha spolu s nim. preddaokooaného
Predajom tohto produktu nadobúda peňažnú ťorrnu a musí sa znova kapitálu.
premeniť na tie isté výrobné prvky. To platí práve tak o pracovnej Cyth obratu
sile. ako aj o surovinách a pomocných látkach. Ale videli sme už
(6. kap., i, 1), že kontinuita výroby vyžaduje istú zásobu výrobných
prostriedkov. ktorá je v rôznych odvetviach podnikania rózna a je
rozdíelna aj v tom istom odvetví podnikania, pokiaľ ide o rôzne
súčasti tohto prvku clrkuiujúceho kapitálu. napríklad o uhlie a o ba­
vínu. Hoci sa teda tieto látky musia neustále nahrádzať in natura.
netreba ich ustavične znova kupovať. To, ako často sa ich kúpa
obnoví, závisí od veľkosti pripravenej zásoby, od toho, ako dlho
vydrží, kým sa vyčerpá. U pracovnej sily sa takáto zásoba nevytvára.
Casť kapitálu vynakladaná na prácu sa premieňa opäť na peniaze
ruka v ruke s premenou tej jeho časti. ktorá sa vynakiadá na po­
mocné látky a na suroviny. Ale opátovná premena peňazí na pra­
covnú silu na jednej a sumvíny na druhej strane prebieha oddelene.
pretože kúpne a platobné termíny týchto dvoch súčastí sú rozdielne,
jedna z nich sa kupuje v dlhších termínoch ako výrobná zásoba.
druhá. pracovná sila, v kratčích termínoch, napríklad týždenne. Na
druhej strane musí mať kapitalista okrem výrobnej zásoby aj istú
zásobu hotových výrobkov. Nehíadiac na ťažkosti s predajom atd.
treba napríklad vyrobiť určité množstvo na objednávku. Kým sa
jeho posledná časť vyrába, tá časť, čo je už hotová. čaká na sklade
do tých čias. kým sa nevybaví celá objednávka. Iné rozdiely v obrate
cirkuiujúceho kapitálu vznikajú. ked jedny jeho prvky musia zotrvať
v prípravnom štádiu výrobného procesu dlhšie ako iné (sušenie dre­
va atd.).
Úverové vzťahy, ktorých sa tu Scrope dotýka, podobne ako aj ob­
chodný kapitál, modifikujú obrat pre jednotlivého kapitalistu. V spo­
íočenskom meradle ho modifikujú iba potial, pokiaľ urýchľujú nie­
len výrobu, ale aj spotrebu.
 164

Desiata
kapitola Teória o fixnom
a cirkulujúcom kapitáli.
Fyziokrati a Adam Smith

Rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom vystupuje u Ques­

l' prvotnými nayho ako rozdiel medzi avances primitives“ a avances annueileszt
preddavkami Quesnay opisuje tento rozdiel správne ako rozdiel vnútri výrob­
3' ročnýml
preddavkaml ného kapitálu, ktorý je vtelený do bezprostredného výrobného pro­
cesu. Kedže jediným skutočne výrobným kapitálom je pre neho
kapitál používaný v poľnohospodárstve, teda kapitál nájomcu, vzta­
hujú sa aj tieto rozdiely len na nájomcov kapitál. Z toho vyplýva
aj ročná doba obratu jednej časti kapitálu a viac ako ročná (desat­
ročná) doba obratu druhej časti. Fyziokrati v priebehu ďalšieho vý­
voja prenášajú tieto rozdiely príležitostne aj na iné druhy kapitálu.
na priemyselný kapitál vôbec. Pre spoločnost ostáva rozdiel medzi
ročnými a viacročnými preddavkami taký dôležitý, že sa mnohí eko­
nómi vracajú k nemu ešte aj po A. Smithovi.
Rozdiel medzi obi-dvoma druhmi preddavkov vzniká až potom.
ked' sa preddavkované peniaze premenia na prvky výrobného kapio
tálu. Je to rozdiel, ktorý existuje jedine vo výrobnom kapitáli. Preto
Quesnaymu ani na um neprišlo, aby započítaval peniaze či už do
prvotných alebo do ročných preddavkov. Ako preddavky výroby ­
t. j. ako výrobný kapitál - stoja jedny i druhé jednak proti penia­
zom, jednak proti tovarom na trhu. Ďalej sa u Quesnayho rozdiel
medzi týmito dvoma prvkami výrobného kapitálu správne redukuje
na rozdielny spôsob, akým vchádzajú do hodnoty hotovćho výrobku.
teda na rozdielny spôsob, akým ich hodnota obieha s hodnotou vý­
robku, a tým na rozdielny spôsob ich nahrádzania alebo reprodukcie.
pri ktorej sa hodnota jedného z nich nahrádza každý rok celá
a hodnota druhého za dlhšie obdobia a po častiach.23

1' Pokiaľ ide o Quesnayho. porov. Analyse du Tableau Bconomique (thíĺo'

crates. éd. Daire. l. Partie. Paris 1846). Tam sa napriklad hovori: ..Ročné pred­
davky pozostávajú z takých výdavkov, ktoré sa platia každý rok za práce 89°'
jené s obrábanim pôdy: tieto preddavky treba odlišovať od prvotných preddav­
kov. ktoré predstavujú fondy na zariadenia pre obrábanie pôdy' (p. 59). -'
 165

A. Smith robi pokrok iba v tom, že tieto kategórie zovšeobeo­ !0. kapitola
ñuje. U neho sa už nevzťahujú na istú špeciálnu formu kapitálu. Teórie o iixnom
nájomcov kapitál, ale na každú formu výrobného kapitálu. Z toho a cirkulujúcom
už samo od seba vyplýva, že namiesto rozdielu medzi ročným a viac. kapitáli. Fyziokrati
ročným obratom, prevzatého z poľnohospodárstva. nastupuje vše­ a Adam Smith
obecný rozdiel medzi rozlične dlhými obratmi. takže jeden obrat
fixného :kapitálu zahŕňa vždy viac ako jeden obrat cirkuiujúceho
kapitálu, bez ohľadu na to, ako dlho tieto obraty cirkulujúceho ka­
pitálu trvajú, či rok. viac ako rok. alebo menej ako rok. Tak sa
u Smltha avances annuelles premieňajú na clrkuiujúcl a avances pri­
mltives na fixný kapitál. Jeho krok vpred sa však obmedzuje na
toto zovšeobecnenie kategórii. V ich výklade zaostáva daleko za
Quesnaym.
Už hrubo empirioký spôsob, akým Smith začina skúmanie, vedie
k nejasnosti:
..There are two different ways in which a capital may be employed so as to
yleid a revenue or profit to its employer."° (Wealth of Nations, Book ii. chap. i. '° ..Existujú dva rôzne
p. 183. Edit. Aberdeen 1848.) spôsoby. akými možno
použiť kapitál. aby
Spôsoby, akými možno vkladať hodnotu. aby fungovala ako kapi­ priniesol dôchodok
tál. aby prinášala svojmu majiteľovi nadhodnotu, sú práve tak od­ alebo zisk tomu, kto
ho používa."
lišné. tak rozmanité ako sféry vkladania kapitálu. Je to otázka rôz­
nych odvetvi výroby, do ktorých možno vkladať kapitál. Takto
formulovaná otázka siaha ešte ďalej. Zahŕňa otázku, ako môže hod­
nota. aj keď sa nevkladá ako výrobný kapitál, fungovať pre svojho
majiteľa ako kapitál, napriklad ako úrokový kapitál. obchodný kapi­
tál atd. Tu sme už teda nekonečne ďaleko od skutočného predmetu
analýzy, totiž od otázky: ako rozdelenie výrobného kapitálu na jeho
rozne prvky pôsobí na ich obrat, bez ohľadu na to, do akých rôznych
sfér sa vkladajú.
Hneď za tým A. Smith pokračuje:

“
„First, lt may be employed in raislng. manufacturing. or purchasing goods.
and selling them again with a profit:* 7° ..Možno ho použivať
po prvé na pestovanie.
A. Smith nám tu hovori len to, že kapitál možno použivať v pol­ výrobu alebo kúpu
nohospodárstve, v manufaktúre a v obchode. Hovorl teda len o rôz­ statkov. aby sa znovu
predali so ziskom!
nych sférach vkladania kapitálu a pritom aj o takých. v ktorých, ako
V obchode, kapitál nie je vtelený do bezprostredného výrobného
Procesu. teda nefunguje ako výrobný kapitál. Tým už opúšťa základ.
U neskoršich fyziokratov sa avanccs už častejšie označujú priamo ako capital:
»Capital ou avances'. - Dupont de Nemours. Maxima du Docteur Quesnay. ou
risumé de ses principes d'économle sociaie" (Daire. 1. p. 391); ďalej Le Trosne: 3' v 1. a 2.
..Pretože výrobky práce majú dlhšiu alebo kratšiu životnosť. má národ značnú nemeckom vydaril:
äsobu bohatstva. ktorá nesávlsi od jeho rodnej reprodukcie a predstavuje Orlgine s. Progres
halu! nahromadený po dlhý éas. pričom sa táto zásoba. platená pôvodne výo d'une science nouveiie.
nohami. stále zachovávaa rastie! (Daire. ii. p. saa. saa.) - 'rurgot už podiu 1767
“W0 capital namiesto avanoes pravidelnejšie a ešte vlami stotožňuje avanees
del manufacturlers“ s nájomeovými avanees. margot. Réfieñons sur la Por­ i' preddavky
ntlon et la Distribution des Richesses. 1766.) továmikov
 166

ii. oddiel o ktorý sa opierajú fyziokrati, ked vysvetľujú rozdiely vnútri výrob­
Obrat kapitálu ného kapitálu a ich vplyv na obrat. Nielen to, berie hned obchodný
kapitál ako priklad v takej otázke, v ktorej ide výlučne o rozdiely
vo vnútri výrobného kapitálu, o rozdiely v procese tvorby výrobku
a hodnoty, ktoré zasa vedú k rozdielom v obrate výrobného kapitálu
a v jeho reprodukcii.
A. Smith pokračuje:
..The capital employed in this manner yields no revenue or profit to its em­
ployer while it either remalns in his possession or continues in the same sha­
'° „Takto používaný pef“­
kapitál neprináša
tomu, kto ho použlva, The capital employed in this mannerl Lenže Smith hovori o kapi­
ani dôchodok ani zisk, táll, ktorý sa vkladá do poľnohospodárstva a do priemyslu, a neskôr
pokým ostáva v jeho nám hovori, že takto vložený kapitál sa rozpadá na fixný a clrkulu­
držbe alebo zotrváva
v tej istej podobe' júcil To, že sa kapitál takto vkladá, nemôže z neho urobit ani fixný
ani cirkulujúci kapitál.
Alebo mal na mysli to, že kapitál používaný na výrobu tovarov
a na ich predaj so ziskom sa po svojej premene na tovary musi pre­
dat a predajom po prvé prejst z držby predávajúceho do držby
kupujúceho a po druhé premeniť sa zo svojej naturálnej tovarovej
formy na svoju peňažnú formu, a že je preto pre svojho majiteľa bez
úžitku, pokým ostáva v jeho držbe alebo zotrváva - pre neho ­
v tej istej forme? Ale potom nám z toho všetkého vyjde toto: Tá
istá kapitálová hodnota, ktorá predtým fungovala vo forme výrob­
ného kapitálu, vo forme vlastnej výrobnému procesu, funguje teraz
ako tovarový kapitál a peňažný kapitál, funguje v tých svojich for­
mách, ktoré sú vlastne procesu obehu, teda nie je už ani fixným
ani cirkulujúcim kapitálom. A to platí práve tak o tých prvkoch
hodnoty, ktoré sa pridávajú surovinami a pomocnými látkami, teda
cirkulujúclm kapitálom, ako aj o tých, ktoré sa pridávajú opotrebú­
7' ..Statky, ktoré vanim pracovných prostriedkov, teda fixným kapitálom. Ani tak sme
má obchodník, mu
ncprlnášajú ani
sa nepribližili k rozdielu medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom ani
dôchodok ani zisk.
o krok.
kým ich nepredá za Dalej:
peniaze, a peniaze mu
prinášajú práve tak ..The goods of the merchant yield him no revenue or profit till he sells them
málo. kým Ich for money. and the money yields him as little till it is again exchanged for
nevymcnl znova za goods. His capital is continually going from him in one shape, and returnan
statky. Jeho kapitál sa to him in another, and it is only by means ot such circulation, or successlve
mu neustále vzdalujc exchangcs, that it can yield him any profit. Such capitals, therefone, may ver!
v jednej podobe properly be called circulating capitalsf"
a vracia sa k nemu
v inej a môže mu
prinášať nejaký zisk A. Smith tu definuje ako cirkulujúci kapitál to, čo ja budem nazÝ'
len takýmto obehom vat obehovým kapitálom. Ide o kapitál v takej forme, ktorá je vlastná
čiže postupnými procesu obehu a striedaniu foriem prostrednictvom výmeny (strieda­
výmenami. Takéto nia látok a striedanla rúk), teda o tovarový a peňažný kapitál v pro'
kapitály možno prcto
veľmi priliehavo tiklade k tej forme kapitálu, ktorá je vlastná výrobnému procesu.
nazvat cirkulujúcimi forme výrobného kapitálu. To nie sú osobitné druhy, na ktoré dell
kapitálmi.' svoj kapitál priemyselný kapitalista, ale sú to rôzne formy, ktoré
 167

vo svojom curriculum vitae“ postupne stále znova nadobúda a od­ 10. kapitola
hadzuje tá istá preddavkovaná kapitálová hodnota. Toto dáva Teórie o fixnom
A.Smith - a to je veľkýkrok spáf oproti fyziokratom - dohromady a cirkulujúcom
s odlišnosfami formy, ktoré vznikajú v obehu kapitálovej hodnoty, kapitán. Pyziohrati
v jej kolobehu vlastnými postupnými formami, ked je kapitálová a Adam Smith
hodnota vo forme výrobného kapitálu; pritom tieto rozdiely vyplý­
vajú z rozdielneho spôsobu, akým sa rôzne prvký výrobného kapitálu '° životnom putovani
zúčastňujú na hodnototvornom procese a prenášajú svoju hodnotu
na výrobok. Dôsledký tohto základného zamieňania výrobného ka­
pitálu a kapitálu, ktorý je vo sfére obehu (tovarového a peňažného
_kapitálu) na jednej strane, a fixného a cirkulujúceho kapitálu na
druhej strane, uvidime neskôr. Kapitálová hodnota preddavkovaná
na fixný kapitál obieha spolu s výrobkom takisto ako kapitálová
hodnota, ktorá sa preddavkuje na cirkulujúci kapitál, a premieňa
sa obehom tovarového kapitálu na peňažný kapitál takisto ako ka­
pitálová hodnota preddavkovaná na cirkulujúci kapitál. Rozdiel pra­
meni len z toho, že hodnota fixného kapitálu obieha po častiach,
a preto sa musi po časdach, v kratšich či dihšich obdobiach aj na­
hrádzaf, reprodukovaf v naturálnej forme.
To, že pod cirkulujúclm kapitálom A. Smith nerozumie nič iné ako
obehový kapitál, t. j. kapitálovú hodnotu v tých jej formách, ktoré
sú vlastné procesu obehu (tovarový a peňažný kapitál), dokazuje
priklad, ktorý si zvolil obzvlášť nešikovne. Ako priklad berie taký
druh kapitálu, ktorý vôbec nepatri do výrobného procesu, ale má
svoj domov len vo sfére obehu, ktorý pozostáva len z obehového
kapitálu, obchodný kapitál.
Aké nemiestne je začinaf prikladam, v ktorom kapitál nefiguruje
vôbec ako výrobný kapitál, hovori sám A. Smith hned nato:

„The capital of a merchant is aitogether a cireuiatins capital:* 3° „Kapitái

obchodníka je
Ale veď rozdiel medzi cirkulujúcim a fixným kapitálom má vyplý­ napoepoi
cirkulujúcim
vaf, ako sa nám hovori neskôr, z podstatných rozdielov vnútri sa­ kapitáiom:
mého výrobného kapitálu. A. Smith má na jednej strane na mysli
rozdiel zistený fyziokratmi a na druhej strane rozdiely foriem, kto­
rými prechádza kapitálová hodnota vo svojom kolobehu. A oboje
pletie jedno s druhým.
Lenže vôbec nevidno, ako môže vzniknúť zisk zmenou foriem
peňazi a tovaru, púhou premenou hodnoty z jednej z týchto foriem
na druhú. A objasnenie sa stáva absolútne nemožné, lebo Smith tu
začina obchodným kapitáiom, ktorý sa pohybuje len vo sfére obehu.
K tomu sa ešte vrátime; najprv si vypočujeme. čo hovori Smith
0 fixnom kapitáli:
..Seoondlý, it' (capital) ..may be emploýed in the improvement of land. in the
Purchase of useful machines and instrument: of trade. or in such like things
ls vleld a revenue or profit without changing masters, or drailating any further.
Such capitals, therefore. maý very properlý be called fixed capitals. Different
c“11103601"require very different proportions between the fixed and cirwla­
 168

ii. oddiel tina capitals employed in them... Some part of the capital of every master
artiflcer or manufacturer must be fixed in the lnstruments of his trade. This
Obrat kapitálu part. however. is very small in some, and very great in others . . . The far greater
part of the apital of all such master artlfleen' (ako sú krajčiri, obuvníci, tkáči)
'° ..Po druhé' (kapitál) ..however is eireulated, either in the wages of their workmen. or in the priee
..môže byť použitý na of their materials. and to be repaid with a profit by the price of the work."°
:lepienie pôdy, na
nákup užitočných
strojov a pracovných Nehľadiac na detínské určenie zdroja zisku, vidno tu slabosť a zmä­
nástrojov alebo na iné tok hneď v tomto: Pre továrníka vyrábajúceho stroje je napríklad
podobné vecí, ktoré stroj výrobkom, ktorý obieha ako tovarový kapitál, čiže povedané
prinálajú dôchodok slovami A. Smitha:
alebo zisk bez toho.
aby menili majiteľov,
alebo aby ďalej obie­ ..is parted with. changes masters. circulates further:*
hall. Takéto kapitáiy
možno preto veľmi pri. Stroj by teda podľa jeho vlastného určenia nebol fixným, ale cir­
ll'ehavo nazvat fixnými
kapitálmi. Rôzne kulujúcim kapitálom. Tento zmätok vyplýva zasa z toho, že rozdiel
činnosti vyžadujú medzi fixným a clrkuiujúcim kapitálom, prameniaci z odlišného obe­
veľmi odlišné hu rôznych prvkov výrobného kapitálu, si Smith pletie s rozdielmi
proporcie medzi foriem, ktorými prechádza ten istý kapitál, pokiaľ funguje vo výrobo
!inými a cirkulujúcimi
kapitáimi, ktoré sa
nom procese ako výrobný kapitál, a vo sfére obehu naopak ako
v nich používajú... obehový kapitál, t. j. ako tovarový alebo peňažný kapitál. Preto
istá časf kapitálu môžu u A. Smitha tie isté veci, podľa toho, aké je ich miesto v život­
každého majiteľa nom procese kapitálu, fungovat ako fixný kapitál (ako pracovné
remeselníckej dielne prostriedky, prvky výrobného kapitálu), aj ako „církulujúci' kapitál.
alebo manufaktúry
musi byt flxovaná tovarový kapitál (ako výrobok, ktorý sa vyčleñuje zo sféry výroby
v jeho pracovných do sféry obehu).
nástrojoch. Táto časf Ale A. Smith meni zrazu celý základ rozdelenia a protirečí tomu.
kapitálu je však u jed­ čim o pár riadkov vyššie celé skúmanie začal. Robi to touto vetou:
ných veľmi malá a u
dmhých veľmi veľká.
Oveľa väčšia časf ..There are two different ways in which a capital may be employed so as to
kapitálu všetkých ta­ yield a revenue or a profit to its employer'3°.
kýchto remeselníkov
však obieha bud
totiž ako cirkuíujúci alebo ako fixný kapitál. Podľa toho išlo teda
v podobe miezd ích
robotnikov alebo ceny o rozdielne spôsoby používania rôznych, navzájom nezávislých kapi­
ich materiálov a vracia tálov, ako sú napríklad kapitály, ktoré možno použivaf buď v prie­
sa so ziskom v cene mysle alebo v poľnohospodárstve. - Ale teraz čitame:
výrobku'
7° ..oddeľuje sa od ..Different occupatlons require very different proportions between :be used
neho, meni majiteľov, and clrculating capitals employed in them.'4°
obieha dalej'
3' ..Existujú dva rôzne
spôsoby, akými možno Fixný a cirkulujúci kapitál už nepredstavujú rozličné, samostatné
použif kapitál. aby vklady kapitálu, ale rôzne časti toho istého výrobného kapitálu.
priniesol dôchodok ktoré v rôznych sférach jeho vkladania tvoria rôzne podiely z jeho
alebo zisk tomu. kto celkovej hodnoty. Ide teda o rozdiely, ktoré vyplývajú z príslušného
ho používa' rozdelenia samého výrobného kapitálu, a preto platia len pre tento
*' „Rôzne činnosti
vyžadujú veľmi odlišné kapitál. Ale tomu zase odporuje okolnost, že obchodný kapitál, ktol'Ý
proporcle medzi je výlučne cirkulujúcim kapitálom, sa stavia proti fixnému kapitálu.
[iným] a clrkuiujúcimi pretože sám Smith hovori:
kapltálmi, ktoré sa
v nich používajú' ..Kapitál obchodníka je napospol clrkuiujúcim kapitálom.'
 169

Je to v skutočnosti taký kapitál, ktorý funguje len vo sfére obehu. 10. kapitola
a ako taký stojí vôbec proti výrobnému kapitálu. kapitálu vtelenému Teorie o fixnom
do výrobného procesu. ale práve preto nemôže stáť proti fixnej a cirkuiujúcom
súčasti výrobného kapitálu ako jeho plynulá (cirkulujúca) súčasť. kapitán. Fyziokrati
V príkladoch, ktoré Smith uvádza. určuje ako fixný kapitál instru­ a Adam Smith
ments of trade" a ako cirkuiujúci kapitál tú časť kapitálu, ktorá sa
vynakladá na mzdy a suroviny, vrátane pomocných látok (repaid
with a profit by the price of the work3°). '° pracovné nástroje
Najprv sa teda vychádza len z rôznych súčastí pracovného pro­ 3' a vracia sa so
ziskom v cene
cesu. z pracovnej sily (práce) a surovín na jednej strane a z pracov­ výrobku
ných nástrojov na druhej strane. ide však o súčasti kapitálu. pretože
sa na ne vynakladá určitá suma hodnoty, ktorá má fungovať ako
kapitál. Potiaí sú to vecné prvky. spôsoby existencie výrobného
kapitálu, t. j. kapitálu fungujúceho vo výrobnom procese. A prečo sa
jedna časť nazýva fixnou? Pretože
..some parts of the capital must be fixed in the instruments of trade'*. 3' ..určité časti
kapitálu musia byť
Ale aj druhá časť je fixovaná vo mzdách a surovinách. ibaže flxované v pracovných
strojea nástrojoch'

„instrumentsof trade such like things yleld a revenue or profit without

changing mastcrs, or circulatlng any further. Such capitals. therefore. may very
properiy bc called fixed capitals'“. 4' ..pracovné nástroje
...podobné veci
Vezmime napríklad banictvo. Tu sa surovlna vôbec nepoužíva, prinášajúdôchodok
alebo zisk bez toho.
keďže pracovný predmet, napríklad med, je produktom prirody.
aby menili majiteľov,
ktorý sa má ešte len prisvojiť prácou. Meď, ktorú treba ešte len čiže bez toho, aby
získať, produkt procesu, ktorý neskôr obieha ako tovar, resp. tova­ ďalej obichali. Takéto
rový kapitál, netvorí nijaký prvok výrobného kapitálu. Nevynakladá kapltáiy možno prcto
sa na ňu nijaká časť hodnoty výrobného kapitálu. Na druhej strane velmi prilichavo
nazvať fixnými
iné prvky výrobného procesu, pracovná sila a pomocné látky, ako kapltálmif
uhlie, voda atd., tiež nevchádzajú do výrobku látkovo. Uhlie sa
spotrebúva úplne a do výrobku vchádza len jeho hodnota, takisto
ako vchádza do výrobku istá časť hodnoty stroja atď. Napokon aj
robotník si zachováva samostatnosť voči výrobku. medi. takisto ako
stroj. iba hodnota, ktorú vyrába svojou prácou. je teraz súčasťou
hodnoty medi. V tomto prípade teda ani jedna súčasť výrobného
kapitálu nemení ruky (masters'i'), čiže ani jedna neobieha dalej, lebo 5' majiteľov
ani jedna z nich nevchádza látkovo do výrobku. Kde je tu teda cir­
kuiujúci kapitál? Podla vlastnej definície A. Smltha by celý kapitál.
ktorý sa používa v bani na med, pozostáva! len z fixného kapitálu.
Vezmime naopak iný priemysel, v ktorom sa používajú suroviny
tvoriace substanciu výrobku, a ďalej také pomocné látky, ktoré vchá­
dülú do výrobku telesne, a nie iba svojou hodnotou, ako uhlie na
kúrenie. Spolu s výrobkom, napríklad priadzou. mení ruky aj suro­
Vĺna.bavlna, z ktorej pozostáva prladza. a prechádza z výrobného
Procesu do procesu spotreby. Ale kým bavlna funguje ako prvok
VÝrobnéhokapitálu, majitel ju nepredáva. ale spracúva. dáva z nej
mb“ prladzu. Nedáva ju zo svojich rúk. Ciže keď použijeme Smithov
 170

ll. oddiel hrubo nesprávny, triviáiny výraz, majitel nedosahuje zisk by par­
Obrat kapitálu ting with it, by its changing masters, or by circulating it“. Nedáva
svoje materiály do obehu, takisto ako ani svoje stroje. Tieto mate­
" ,.tým. že bavlna sa riály sú fixované vo výrobnom procese práve tak ako spriadacie
od neho oddeľuje. stroje a továrenská budova. Ba časť výrobného kapitálu musi byť
meni majiteľov, čiže stále fixovaná vo forme uhlia, bavlny atď., takisto ako aj vo forme
obieha'.
pracovných prostriedkov. Rozdiel je len v tom, že bavlna. uhlie atd.,
potrebné napríklad na týždennú výrobu priadze, sa pri výrobe týž­
denného produktu vždy spotrebúvajú úplne, a preto sa musia na­
hrádzať novými exemplármi bavlny, uhlia atd.: takže tieto prvky
výrobného kapitálu ostávajú síce druhovo totožné, ale pozostávajú
stále z nových exemplárov rovnakého druhu, kým ten istý jednotlivý
spriadaci stroj, tá istá jednotlivá továrenská budova pôsobia dalej
v celom rade týždenných výrob bez toho, aby sa nahrádzali novým
exemplárom svojho druhu. Ako prvky výrobného kapitálu sú všetky
jeho súčasti stále fixované vo výrobnom procese, pretože bez nich
výrobný proces nemôže prebiehať. A všetky prvky výrobného kapi­
tálu, fixné aj cirkuiujúce, stoja rovnako ako výrobný kapitál proti
obehovému kapitálu, t. j. tovarovému a peňažnému kapitálu.
Práve tak je to aj s pracovnou silou. Musí v nej byť stále fíxovaná
časťvýrobného kapitálu, pričom ten istý kapitalista používa všade na
dlhší čas tie isté, totožné pracovné sily, ako aj tie isté stroje. Rozdiel
medzi pracovnými silami a strojmi tu nespočíva v tom, že stroj sa
kupuje raz navždy (čo okrem toho nebýva vždy, keď sa napríklad
spláca v termínoch), a robotník nie - ale v tom, že práca, ktorú
robotník vynakladá, prechádza do hodnoty výrobku celá a hodnota
stroja naproti tomu len po častiach.
Smith si pletie rôzne určenia, keď o cirkulujúoom kapitáli na roz­
diel od fixného hovorí:

..The capital employed in this manner yields no revenue or profit to its etn­
ployfr,
pe.' ° while it either remains in his possession or continues in the same sha­
1' ..Takto používaný
kapitál neprináša
tomu, kto ho používa, Císto formálnu metamorfózu tovaru, ktorou výrobok, tovarový
ani dôchodok ani zisk,
pokým ostáva v jeho
kapitál, prechádza vo sfére obehu a ktomu sa sprostredkúva pre­
držbe, alebo zotrváva chod tovarov z jedných rúk do druhých, dáva Smith do jednej roviny
v tej istej podobe' s telesnou metamorfózou, ktorou prechádzajú rôzne prvky výrobného
kapitálu počas výrobného procesu. Premenu tovaru na peniaze a pe­
ňazi na tovar, kúpu a predaj, tu bez ďalšieho hádže dovedna 3 pre­
menou výrobných prvkov na výrobok. Ako príklad cirkulujúceho
kapitálu uvádza obchodný kapitál, ktorý sa premieňa z tovaru na
peniaze a z peňazí na tovar - je to striedanie foriem T - P - T.
vlastné obehu tovarov. Toto striedanie foriem v obehu má však pre
fungujúci priemyselný kapitál ten význam, že tovary, na ktoré sa
peniaze znova premieňajú, predstavujú výrobné prvky (pracovné
prostriedky a pracovnú silu), a že teda sprostredkúva kontinuítu
jeho fungovania, výrobný proces ako nepretržitý proces čiže ako
proces reprodukcie. Celé toto striedanie foriem sa deje v obehu:
 171

sprostredkúva sa nim skutočný prechod tovarov z jedných rúk do 10. kapitola

druhých. Naproti tomu metamorfózy, ktorými prechádza výrobný Teorie o !iznom
kapitál vo svojom výrobnom procese, predstavujú také metamorťózy. a cirkulujúcom
ktoré sú vlastné pracovnému procesu a sú nevyhnutné na to. aby sa kapitán. Fyziokrati
výrobné prvky premenili na želaný výrobok. A. Smith sa opiera a Adam Smith
o to. že časť výrobných prostriedkov (vlastné pracovné prostriedky)
slúži v pracovnom procese (čo Smith vyjadruje nesprávne slovami:
yield a profit to their masteri°j tak, že nemeni svoju naturálnu formu. '° prináša zisk svojmu
opotrebúva sa len postupne; kým druhá časť. materiály, sa menia. majiteľovi
a práve tým, že sa menia. plnia svoje určenie ako výrobné prostried­
ky. Toto rozdielne správanie sa prvkov výrobného kapitálu v pra­
covnom procese však tvori len východisko rozdielu medzi fixným
a neťixným kapitálom, a nie sám tento rozdiel. čo vidieť už z toho,
že sa vyskytuje vo všetkých výrobných spôsoboch, kapitalistických
aj nekapitalistických. Tomuto rozdielnemu správaniu sa z látkovej
stránky však zodpovedá prenášanie hodnoty na výrobok. čomu zasa
zodpovedá nahrádzanie hodnoty predajom výrobku; a až to vytvára
spomenutý rozdiel. Kapitái nie je teda fixný preto, lebo je fixovaný
v pracovných prostriedkoch, ale preto, lebo časť jeho hodnoty vyna­
ložená na pracovné prostriedky ostáva fixovaná v týchto pracovných
prostriedkoch, kým druhá časť obieha ako súčasť hodnoty výrobku.
..lť it' (the stock) ..is employed in procuring future profit, it must procure
this proťit by staying with him' (the cmployer). „or by going trom him. in the
one case it is a ťixed. in the other it is a clrculating capitalf" (p. 189.) 3' „Keď sa' (kapitál)
„použiva na to. aby
Tu je nápadná predovšetkým hrubo empirická predstava o zisku. v budúcnosti priniesol
zisk. musi tento zisk
prevzatá zo spôsobu nazerania obyčajného kapitalistu, ktorá je v úpl­ priniesť bud tak. že
nom rozpore s lepším, ezoterickým chápanim A. Smitha. V cene ostane u neho' (u toho
výrobku sa nahrádza jednak cena materiálov, jednak cena pracovnej kto ho používa).
sily. ale takisto aj tá časť hodnoty pracovných nástrojov, ktorá sa ..alebo tak. že ho
prenáša na výrobok ich opotrebenim. Z tejto náhrady nemôže v ni­ opustí. V prvom
jakom pripade prameniť zisk. Okoinosť, či sa hodnota preddavko­ pripade ide 0 (iný.
v druhom ocirkuiujúti
vaná na výrobu nejakého výrobku nahrádza jeho predajom celá kapitál!
alebo po častiach, naraz alebo postupne, môže meniť iba spôsob
a čas náhrady; nemôže však za nijakých okolnosti to, čo je obidvom
Pripadom spoločné - nahrádzanie hodnoty - premeniť na tvorbu
nadhodnoty. Základom je tu bežná predstava. podľa ktorej nad­
hodnota, pretože sa realizuje až predajom výrobku. jeho obehom.
Pramení len z predaja. z obehu. Rozdielny spôsob vzniku zisku je
tu v skutočnosti len nesprávnym vyjadrením toho. že rôzne prvky
výrobného kapitálu hrajú v pracovnom procese rozdielne úlohy,
pôsobia ako výrobné prvky rozdielnym spôsobom. Napokon rozdiel
sa u Smltha nevyvodzuje z pracovného, resp. zhodnocovacieho pro­
cesu. zo samého fungovania výrobného kapitálu, ale má platiť len
subjektívne pre jednotlivého kapitalistu. pre ktorého je jedna časť
kapitálu užitočná tak a druhá inak.
Naproti tomu Quesnay odvodzoval tieto rozdiely zo samého pro­
cesu reprodukcie a z jeho ncvyhnutnosti. Ak má byť proces repro­
 172

ll. oddiel dukcie nepretržltý, musi sa každý rok 2 hodnoty ročného produktu
Obrat kapitálu nahrádzať celá hodnota ročných preddavkov, ale hodnota základného
kapitálu naproti tomu len po častiach, takže ju treba úplne nahradiť.
a teda celú reprodukovať (novými exemplármi toho istého druhu)
až o istý počet rokov, napriklad o desať rokov. A. Smith robi teda
veľký krok spáť oproti Quesnaymu.
A. Smlthovi tak neostáva na určenie fixného kapitálu nič iné ako
to, že sú to pracovné prostriedky, ktoré nemenia vo výrobnom pro­
cese svoju podobu a slúžia dalej vo výrobe, až kým sa neopotrebujú,
na rozdiel od výrobkov, pri tvorbe ktorých pomáhajú. Zabúda sa na
to, že všetky prvky výrobného kapitálu stoja neustále vo svojej na­
turálnej forme (ako pracovné prostriedky, materiály a pracovná sila)
proti výrobku i proti výrobku obiehajúcemu ako tovar, a aj na to,
že rozdiel medzi tou časťou kapitálu, ktorá pozostáva z materiálov
a pracovnej sily, a časťou, ktorá pozostáva 2 pracovných prostried­
kov, je len v tom, že pokiaľ ide o pracovnú silu: kupuje sa stále
odznova (nie na celý čas svojho trvania ako pracovné prostriedky);
pokiaľ ide o materiály: v pracovnom procese nefungujú stále tie
isté, totožné materiály, ale vždy nové exempláre toho istého druhu.
Zároveň sa tým vytvára falošné zdanie, že hodnota fixného kapitálu
neobieha, aj ked A. Smith, pravda, predtým vysvetlil, že opotrebe­
nie fixného kapitálu tvorí časť ceny výrobku.
Ked Smith dáva cirkulujúcl kapitál do protikladu k fixnému, nc­
zdôrazňujc, že cirkulujúcl kapitál predstavuje protiklad fixného len
ako tá súčasť výrobného kapitálu, ktorá sa musí z hodnoty výrobku
nahradiť celá, a preto musi vykonávať všetky metamorfózy výrobku
spolu s nim, kým pri fixnom kapitáli to tak nie je. Naopak cirku­
lujúcl kapitál hádže dovedna s tými podobami, ktoré kapitál na­
dobúda pri'prcchode zo sféry výroby do sféry obehu, ako tovarový
a peňažný kapitál. Ale obe tieto formy, tovarový i peňažný kapitál.
sú nositeľmi hodnoty fixných aj cirkulujúcich súčasti výrobného
kapitálu. Obidve sú obehovým kapitálom v protiklade k výrobnému
kapitálu, a nie cirkulujúcim (plynulým) kapitálom v protiklade
k fixnému.
Napokon: úplne pomýleným výkladom, že fixný kapitál vytvára
zisk tým, že ostáva vo výrobnom procese, a cirkulujúci kapitál tým.
že opúšťa výrobný proces a obieha - sa stotožnenlm formy pri.
značnej pre obrat variabilného kapitálu a cirkulujúcej súčasti kon­
štantného kapitálu zakrýva podstatný rozdiel medzi nimi, pokiaľ ide
o zhodnocooacl proces a tvorbu nadhodnoty, a tým sa celá záhada
kapitalistickej výroby ešte viac zatemňuje; spoločným označením
cirkulujúcl kapitál sa tento rozdiel ruší a to neskoršia ekonómia ešte
rozvinula, keď namiesto protikladu medzi variabilným a konštant­
ným kapitálom ustálila ako jediné podstatné rozlíšenie protiklad
medzi flxným a cirkulujúclm kapitálom.
Ked A. Smith najprv označil fixný a cirkulujúcl kapitál za dva
osobitné druhy kapitálových vkladov, z ktorých každý sám osebc
prináša zisk, hovori:
 173

..No tixed capital can yield any revenue but by means ot a circulating capital. 10. kapitola
The most uselul machines and instruments oľ trade will produee nothing without Teorie o llxnom
the circuiatlng capital which nľľords the materials they are employed upon. and
the maintenance of the workmen who employ them."° (p. see.) a cirkulujúcom
kapitán. Pyziokrati
Tu sa ukazuje, čo znamenajú predchádzajúce výrazy ..yieid a re­ a Adam Smith
venue. make a profit* etc.. že totiž obidve časti kapitálu slúžia ako
tvorkyne výrobku.
Potom A. Smith uvádza tento priklad: '° ..Nijaký ľixný
kapitál nemôže
..That part ot the capital of the ľarmer which is employed in the implements prinášať dôchodok
oi agriculture is a ľixed. that which is employed in the wages and maintenance inak ako pomocou
oľ his labouring servants is a clrculatlng capital* cirkulujúeeho kapitálu.
Ani najužitočnejile
(Tu sa teda rozdiel medzi iixným a cirkulujúcim kapitálom správne stroje a pracovné
vztahuje len na rozdielny obeh rôznych súčasti výrobného kapitálu. nástroje nevyrobia
nič bez cirkuiujúceho
na ich obrat.) kapitálu.
poskytujúceho
..He makes a proľlt oľ the one by keeping it in his own possession. and oi spracúvane materiály
a obžlvu robotnikov.
the other
capita ' by parting with lt. The price or value of his labouring cattie is a fixed ktori dane stroje
a pracovné nástroje
(tu je zase správne to. že rozdiel sa netýka vecneho prvku. ale hod­ použlvajú.'
'1017). 7' ..prlnálaľ dôchodok.
vytvárať zisk'
..in the same manner as that of the instruments oi husbandry; their mainte­ 3' ..Tá časť nájomcovho
nance' (pre (ažný dobytok) ..is a circulating capital. in the same way as that of kapitálu. ktorá sa
the iabouring servants. The tarmer makes his profit by keeping the iabourlng vynakladá na
cattle. and by parting with their maintenance* poľnohospodárske
náradie. je fixný
(Nájomca si ponecháva krmivo pre dobytok. nepredáva ho. Po­ kapitál. a tá časť.
ktorá sa vynakladá
užíva ho ako krmivo pre dobytok, kým sám dobytok použiva ako na mzdy a obžlvu jeho
pracovný nástroj. Rozdiel je len v tomto: krmivo pre dobytok sa čeľade. je clrkulujúcl
spotrebúva úplne a musí sa neustále nahrádzať novým krmivom kapitál.“
z poľnohospodárskeho produktu alebo z jeho predaja; sám dobytok “ ..Prvým dosahuje
sa nahrádza len v tej miere. ako sa jeho jednotlivé kusy postupne svoj zisk tak. že ho
ponecháva vo svojej
stávajú neschopnými pracovat.) držbe. a druhým tak.
že sa od neho odiúčl.
..Both the price and the maintenance of the cattle which are bouaht in and Cena alebo hodnota
ľattened. not for labour but for sale. are a circulatin; capital. The iarmer makes jeho tažnćho dobytka
his profit by parting with them:* je ľlxným kapitálom'
(. . .). ..takisto ako cena
(Každý výrobca tovaru. teda aj kapitalistlcký. predáva svoj vý­ alebo hodnota
robok. výsledok svojho výrobného procesu. ale preto ešte tento vý­ poľnohospodárskeho
robok nervori ani fixnú ani eirkulujúcu súčasť jeho výrobného ka­ náradia; krmivo' (pre
Ditálu. Naopak. tento výrobok je teraz v takej forme. v akej ho tažný dobytok) ..le
clrkulujúcim kapitálom
z Výrobneho procesu vyčlenlii a v ktorej musi fungovat ako tovaro­ takisto ako obtiva
VÝkapitál. Jatočný dobytok funguje vo výrobnom procese ako suro­ čeľade. Nájomca
Vĺna.a nie ako nástroj. ako je to v pripade tažneho dobytka. Vchá­ dosahuje svoj zisk
da teda do výrobku ako substancia a celá jeho hodnota vchádza do tak. že si ponecháva
tažný dobytok a odlúö
VÝmbkutakisto ako hodnota pomocných látok [jeho krmival. To je sa od jeho'krmiva.'
Ddčlna. pre ktorú tvori cirkulujúcu časť výrobného kapitálu. a nie 5' ..Cena i výłiva
to: Že predávaný výrobok - jatočný dobytok - tu má takú istú takeho dobytka. ktorý
 174

ii. oddiel naturáinu formu ako surovina. ešte nevykťmený dobytok. Táto okol­
Obrat kapitálu nosť je náhodná. Na tomto príklade však mohol Smith zároveň vidieť,
že určenie hodnoty, ktorá je stelesnená v danom výrobnom prvku,
sa kupuje a vykrmuje ako ťixnej alebo cirkulujúcej nevyplýva z jeho vecnej podoby, ale
na predaj, nie na z jeho funkcie vo výrobnom procese.)
prácu, je cirkulujúcim
kapitálom. Nájomca ..The whole value of the seed too is a ťixed capital. Though it goes backwards
dosahuje svoj zisk and lorwards between the ground and the granary, it never changes masters,
tým. že sa s nimi and thereťore it does not properly cireuiate. The ťarmer makes his profit not
rozlučuje.' by its sale, but by its increaseť“

'° ..Celá hodnotu osiva Tu sa v plnom svetle ukazuje celá bezmyšlienkovitosť Smithovho
je tiež fixným roziišovania. Podľa neho .by osivo bolo fixným kapitálom, keby ne­
kapitálom. Hoci sa
osivo pohybuje oboma
dochádzalo k nijakej change of master82°, t. j. vtedy, keď sa osivo
smermi medzi pôdou nahrádza priamo z ročného produktu, keď sa z neho odoberá. A na­
a sýpkou, nikdy opak, bolo by cirkuiujúcim kapitálom, keby sa celý produkt predal
nemeni majiteľa. a za istú časť jeho hodnoty by sa kúpilo cudzie osivo. V prvom pri­
a preto vlastne pade dochádza k change of masters, v druhom nie. Smith tu zasa
ncobieha. Nájomca
dosahuje svoj zisk zamieňa cirkulujúci kapitál s tovarovým kapitálom. Výrobok je vec­
jeho prírastkom, a nic ným nositeľom tovarového kapitálu. Ale, pravda, iba tá jeho časť,
jeho predajom." ktorá skutočne vchádza do obehu a nevchádza znova priamo do
-" zmene majiteľov výrobného procesu, z ktorého vyšla ako výrobok.
Ci sa osivo odoberá priamo z výrobku ako jeho časť, alebo sa
celý výrobok predá a časť jeho hodnoty sa použije na kúpu cudzieho
osiva, v obidvoch prípadoch ide len o nahrádzanie a týmto nahrá­
dzaním sa nedosahuje nijaký zisk. V jednom pripade vstupuje osivo
spolu so zvyšujúcou časťou výrobku do obehu ako tovar, v druhom
figuruje len v účtovníctve ako súčasť hodnoty preddavkovaného ka­
pitálu. Ale v obidvoch prípadoch ostáva cirkulujúcou súčasťou vý­
robného kapitálu. Pri tvorbe výrobku sa spotrebúva úplne a musi
sa z neho úplne nahradiť, aby bola možná reprodukcia.
..Suroviny a pomocné látky strácajú samostatnú podobu, v ktorej
vstúpili do pracovného procesu ako úžitkové hodnoty. Inak je to
s vlastnými pracovnými prostriedkami. Nástroj, stroj, továrenská
budova, nádoba atď. slúžia v pracovnom procese len dotiaľ, dokiaľ
si zachovávajú svoju pôvodnú podobu a zajtra môžu znova vstúpiť
do pracovného procesu v tej istej forme ako včera. Svoju samostatnú
formu voči výrobku si zachovávajú tak za svojho života, počas pra­
covného procesu, ako aj po smrti. Mŕtvon strojov, dielni, pracovných
budov aj naďalej existujú samostatne. oddelene od výrobkov, ktoré
3' Marx. K.: Kapitái. pomáhali vyrobiť." (I. kniha, 6. kap., 3. 192.3)
l. zv. Bratislava 1985.
s. 177.
Tieto rozdielne spôsoby, ktorými sa výrobné prostriedky používajú
pri tvorbe výrobku, kde si jedny zachovávajú voči výrobku svoju
samostatnú podobu a iné ju menia alebo úplne strácajú - tento rozv
diel, ktorý je vlastný pracovnému procesu ako takému, a preto sa
hodí aj na pracovné procesy zamerané len na vlastnú spotrebu.
napríklad patriarchálnej rodiny, bez akejkoľvek výmeny, bez tova­
ľOVCÍVÝľoby-, A. Smith skresľuje 1. tým, že sem vnáša, hoci to
tu vôbec nepatrí, také určenie zisku, podľa ktorého jedny výrobné
 175

prostriedky prinášajú svojmu majiteľovi zisk vďaka tomu. že si za­ 10. kapitola
chovávajú svoju podobu. a iné vďaka tomu. že ju strácajú: a. tým. Teorie o fixnom
že premeny jednej časti výrobných prvkov v pracovnom procese a clrkuíujůcom
dáva dovedna so striedaním foriem týkajúcim sa výmeny výrobkov, kapitáii. Fyziohrati
obehu tovarov (kúpy a predaja), a zároveň zahfňajúcim i zmenu vo a Adam Smith
vlastníctve obiehajúcich tovarov.
Obrat predpokladá. že reprodukcia sa sprostredkúva obehom, teda
predajom výrobku, jeho premenou na peniaze a opátovnou preme­
nou z peňazí na prvky jeho výroby. Pokiaľ vlak samému kapltalistic­
kému výrobcovi časť jeho_vlastného výrobku slúži zasa priamo ako
výrobný prostriedok, vystupuje tento výrobca ako niekto, kto tento
výrobok predáva sám sebe, a takto to aj figuruje v jeho účtovných
knihách. Potom táto časť reprodukcie nie je sprostredkúvaná obe­
hom, ale sa uskutočňuje priamo. Lenže tá časť výrobku, ktorá takto
slúži cpáť ako výrobný prostriedok, nenahrádza fixný, ale cirkulu­
júci kapitál, pokiaľ i. jej hodnota vchádza do výrobku celá a 2. daný
výrobný prostriedok celý sa nahradil in natura novým exemplárom
z nového výrobku.
Teraz nám A. Smith hovori, z čoho pozostáva cirkuiujúci a z čoho
fixný kapitál. Vymenúva tie veci, tie vecné prvky, ktoré tvoria fix­
ný kapltál, a tie, ktoré tvoria cirkuiujúci kapitál, ako keby táto urče­
nosť bola daná týmto veciam látkovo, od prírody, a nepramenila
naopak z ich určitej funkcie v kapitalistickom výrobncm procese.
A predsa v tej istej kapitole (Book li, chap. i) poznamenáva. že aj
ked istá vec, napriklad obytný dom vyhradený pre bezprostrednú
spotrebu.

..may yíeld a revenue to its proprietor. and thereby serve in the function of
a capital to him. it cannot yield any to the public. nor serve in the function of
a capital to it. and the revenue of the whole body of the people can never be
in the smaíiest degree increased by it'.'° (p. 106.) " „môže svojmu
majiteľovi prináéať
A. Smith tu teda jasne hovorí, že vlastnosť byť kapitálom nepri­ dôchodok a slúžiť mu
náleží veciam ako takým a za každých okolnosti, ale že je to funkcia. tak vo funkcii kapitálu.
nemôže prinášať nijaký
ktorú veci podľa okolností plnia alebo nepinia. A čo piati o kapitáli dôchodok spoločnosti.
vôbec, platí aj o jeho jednotlivých súčastiach. ani jej slúžiť vo funkcii
Tie isté veci tvoria súčasť cirkulujúceho alebo fixného kapitálu kapitálu a dôchodok
podľa toho, akú funkciu vykonávajú v pracovnom procese. Napri­ včetkého obyvateľstva
sa tak ani v najmenšej
klad dobytok ako ťažný dobytok (pracovný prostriedok) tvori vecnú miere nikdy nemôže
formu existencie fixného kapitálu a ako jatočný dobytok (surovina) zvýšiť'
naopak súčasť nájomcovho cirkulujúceho kapitálu. Na druhej strane
môže tá istá vec fungovať raz ako súčasť výrobného kapitálu a ino­
kedy patriť do fondu bezprostrednej spotreby. Napríklad dom, keď
funguje ako miesto na prácu, je fixnou súčasťou výrobného kapitálu:
ked funguje ako obytný dom, nie je qua" obytný dom vôbec formou " ako
kapitálu. Tie isté pracovné prostriedky môžu v mnohých prípadoch
fungovaťraz ako výrobné prostriedky. raz ako spotrebné prostriedky.
Jeden z omylov vyplývajúcich zo Smithoth chápania bol tento:
Chipanie vlastnosti fixného a cirkulujúceho kapitálu ako vlastností
 176

il. oddiel veci. Už analýza pracovného procesu (l. kniha. 5. kap.l') ukazuje. že
Obrat kapitálu určenia pracovného prostriedku. pracovného materiálu a výrobku sa
menia podla rôznej úlohy. ktorú má tá istá vec v tomto procese.
k Marx.K.: “Du“. Určenia fixného a nefixného kapitálu vlak spočívajú na určitých úloo
i. zv. Bratislava 1003. hách. ktoré hrajú tieto prvky v pracovnom a teda aj v hodnototvor­
s. 157-164. nom procese.
3' ..Cirkuiujúci kapitál Po druhé však pri vyratúvani veci. z ktorých pozostáva fixný a cir­
pozostáva... kulujúci kapitál. sa celkom jasne ukazuje, že Smith zamieňa rozdiel
z najrôznejáích
potravin. materiálov medzi fixnými a cirkulujúcimi súčastami výrobného kapitálu. roz­
a hotových výrobkov; diel. ktorý má platnosť a zmysel len pokiaľ ide o výrobný kapitál
ktoré sú v rukách (kapitál v jeho výrobnej forme). s rozdielom medzi výrobným kapi­
prislulných táiom a formami pripadajúcimi kapitálu v jeho procese obehu.
obchodníkov.
s tovarovým a peňažným kapitálom. Na tom istom mieste hovori
a z peňazí. ktoré sú
nevyhnutné na obeh (p. 188):
a rozdelovanie týchto
veci atd.' ..The clrculatins capital conslsts... of the provisions. materials. and tlnished
work of all kínds that are in the hands of their respective dealers. and of the
3° „ . . .Treťou money that is necessary for circulating and distribut-lu them etc"o
a poslednou z troch
časti. na ktoré sa Keď sa na to pozrieme bližšie, tu sa, v rozpore s predchádzajúcim
prirodzene delí celý .výkladom, cirkulujúci kapitál opät stotožňuje s tovarovým a peňaž­
kapitál spoločnosti.
je cirkulujúci kapitál. ným kapitálom, teda s takými dvoma formami kapitálu, ktoré vôbec
pre ktorý je nepatria do výrobného procesu a netvorla cirkulujúci (plynulý) kapi­
charakteristické. že tál v protiklade k fíxnému, ale obehový kapitál v protiklade k vý­
prináša dôchodok iba robnému. Súčasti výrobného kapitálu pneddavkované na materiály
tak. že obieha. čiže
meni majiteľov. Skladá
(suroviny alebo polovýrobky), ktoré sú skutočne vtelené do výrob­
sa zo štyroch časti: po ného procesu, potom znova figurujú len popri týchto dvoch formách.
prvé z peňazi . . .' Smith hovori:
i' ..po druhé zo zásoby .....The third and last of the three portions into which the general stock
potravin. ktoré má of the society naturaíly divides itself. is the circulatlng capital. of which the
másiar, chovatei characteristic is. that it affords a revenue only by circulating or changing mak
jatoćného dobytka. ters. This is composed likewise of tour parts: first. of the money. . !3°
nájomca. ... ktorí
očakávajú. že ich
predajom dosiahnu (Lenže peniaze nie sú nikdy formou výrobného kapitálu. kapitálu
zisk. .. Po štvrté fungujúceho vo výrobnom procese. Sú vždy len jednou z foriem. ktoré
a nakoniec z hotových kapitál nadobúda v procese svojho obehu.) ­
a dokončených
výrobkov. ktoré sú ..secondiy. of the stock of provisions which are in the possesslon of the butcher.
vlak eáte the grazier. the farmer and from the sale of which they expect to derivc
v obchodníkových a profit... Pourthly and lastly. of the work which is made up and eompleted.
alebo továrnikových but which is still in the hands of the merchant and manulactuner! - A: ..thirdlm
rukách' - A: „po of the materials. whether aítogether rude or more or less manufaetured. o(
tretie z materiálov clothes. furniture. and building. which are not yet made up into any oi those
buď úplne surových three shapes but which remain in the hands of the powers. the manuiacttn'ers.
alebo viac či menej the mercers and drapers. the timber-merchants. the carpenten and jolners. the
spracovaných. zo liat. briekmakersetef“
nábytku a budov.
ktoré ešte nenadobudli Body 2 a 4 neobsahujú nič iné ako výrobky. ktoré sa ako také
ani jednu z týchto
troch podób, ale
vyčlenili z výrobného procesu a musia sa predat; skrátka sú to VÝ'
ostávajú v rukách robky, ktoré teraz fungujú ako tovary. resp. ako tovarový kam“
pestovateľov. takže majú takú íonnu a také postavenie v procese. že netvoda
 177

prvok výrobného kapitálu, nech je ich konečné určenie akékoľvek, 10. kapitola
t. j. či majú nakoniec podľa svojho účelu (podľa svojej úžitkovej Teóríe o fixnom
hodnoty) pripadnúť do osobnej alebo výrobnej spotreby. V bode 2 sú a církulujúcom
týmito výrobkami potraviny a v bode 4 všetky ostatné hotové vý­ kapitán. Fyziohrati
robky, ktoré zasa samy pozostávajú len z hotových pracovných a Adam Smith
prostriedkov alebo z hotových spotrebných prostriedkov (ktoré sa
líšia od potravín obsiahnutých v bode 2). továrnikov,
To, že Smith pritom hovorí aj o obchodníkovi, len ukazuje jeho obchodníkov
zmätok. Pokiaľ výrobca predal svoj výrobok obchodníkovi, ten už s hodváan a súknom.
netvorí vôbec nijakú formu jeho kapitálu. Pravda, zo spoločenského obchodníkov s drevom,
tcsárov a stolárov.
hľadiska je ešte stále tovarovým kapitálom, hoci aj v iných rukách tehllarov atd.'
ako v rukách svojho výrobcu; ale práve preto, že je tovarovým
kapitálom. nejde ani o fixný ani o cirkulujúci kapitál.
V každej výrobe, ktorá nie je zameraná na bezprostrednú vlastnú
spotrebu, musí výrobok obiehať ako tovar, t. j. musí sa predávať ­
nie preto, aby sa tým dosahoval zisk, ale preto, aby výrobca mohol
vôbec žiť. Pri kapitalistickej výrobe k tomu pristupuje ešte tá okol­
nosť, že predajom tovaru sa realizuje aj nadhodnota, ktorá v ňom
vázi. Výrobok vystupuje z výrobného procesu ako tovar, a preto ne­
tvorí ani jeho fixný ani jeho cirkulujúci prvok.
Ostatne Smith tu vyvracia sám seba~ Všetky hotové výrobky, nech
je akákoľvek ich vecná podoba alebo ich úžitková hodnota, ich úžit­
kový efekt, sú tu tovarovým kapitálom, teda kapitálom v takej
forme, ktorá je vlastná procesu obehu. Kedže sú v tejto forme,
netvoria nijaké súčasti prípadného výrobného kapitálu svojho maji­
teľa; táto okolnosť však vôbec nebráni tomu, aby sa po svojom pre­
daji stali v rukách toho, kto ich kúpi, súčasťami výrobného kapitálu,
či už cirkulujúcimi alebo fixnými. Tu sa ukazuje, že tie isté vecí,
ktoré v istom čase vystupujú na trhu ako tovarový kapitál, v proti­
klade k výrobnému kapitálu - môžu, len čo sú odňaté z trhu, fun­
govať alebo aj nefungovať ako cirkulujúce alebo fixné súčasti výrob­
ného kapitálu.
Výrobok majiteľa pradiarne bavlny - priadza - je tovarovou
formou jeho kapitálu, je pre neho tovarovým kapitálom. Prladza
nemôže opäť fungovať ako súčasť jeho výrobného kapitálu. nemôže
fungovať ani ako pracovný materiál, ani ako pracovný prostriedok.
Ale v rukách majiteľa tkáčovne, ktorý ju kúpi, sa začleňuje do jeho
výrobného kapitálu ako jedna z jeho cirkulujúcich súčasti. Pre ma­
iiteľa pradiarne je však priadza nositeľom hodnoty časti jeho kapi­
tálu, fixného i cirkulujúceho (keď neberieme do úvahy nadhodnotu).
Tak ai stroj. ako výrobok majiteľa továrne na stroje. je tovarovou
formou jeho kapitálu, je pre neho tovarovým kapitá-lom; a doklaľ
zotrváva v tejto forme, nie je ani cirkulujúcim, ani fixným kapitálom.
Ked sa predá továrnikovi, ktorý ho používa, stane sa fixnou súčas­
ťouvýrobného kapitálu. Ba ani vtedy, keď má výrobok takú úžitkovú
formu. že môže sčasti vchádzať znova ako výrobný prostriedok do
toho výrobného procesu, z ktorého vzišiel, ako napríklad uhlie do
VÝľObyuhlia. nepredstavuje práve tá časť vyťaženého uhlia. ktorá
12 Kapital 2
 178

ll. oddiel je určená na predaj, ani církulujúci, ani fixný kapitál, ale tovarový
Obrat kapitálu kapüáL
Na druhej strane môže mať výrobok takú úžitkovú formu, že je
úplne nevhodný na to, aby tvoril akýkoľvek prvok výrobného ka­
pitálu, či už ako pracovný materiál alebo ako pracovný prostriedok.
Napríklad nejaký životný prostriedok. Ale napriek tomu je pre svoj­
ho výrobcu tovarovým kapitálom, nositeľom hodnoty tak fixného,
ako aj cirkulujúceho kapitálu; a to podľa toho, či sa kapitál použitý
pri jeho výrobe musí nahradit úplne alebo sčasti, či tento kapitál
preniesol na výrobok svoju hodnotu úplne alebo len sčasti.
U Smitha figuruje v bode 3 surový materiál (surovina, polovýro­
bok, pomocná látka) na jednej strane ako taká súčasť, ktorá už nie
je vtelcná do výrobného kapitálu, ale v skutočnosti je len osobitným
druhom úžitkových hodnôt, z ktorých vôbec pozostáva spoločenský
produkt, všetkých tovarov .popri iných vecných súčastiach, vyme­
núvaných pod bodom 2 a 4, životných prostriedkoch atd. Na druhej
strane sa však tieto surové materiály uvádzajú ako materiály vtelené
do výrobného kapitálu, teda ako jeho prvky, ktoré sú v rukách
výrobcov. Zmátok je v tom, že sčasti sa chápu ako materiály fun­
gujúcc v rukách výrobcu (in the hands of the growers, the manufac­
'° v rukách turers etc.1'), na druhej Strane ako materiály fungujúce v rukách
pestovateľov. obchodníkov (mercers, drapers, timber-merchantsz'), kde predstavujú
továrnlkov atd.
3' obchodníkov iba tovarový kapitál, a nie súčasti výrobného kapitálu.
s hodvábom, súknom, V skutočnosti tu A. Smith pri vyratúvani prvkov cirkulujúceho
obchodníkov s drevom kapitálu úplne zabúda na rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim ka­
pitálom, ktorý platí len pokiaľ ide o výrobný kapitál. Naopak to­
varový a peňažný kapitál, t. j. obidve formy kapitálu patriace do
procesu obehu, stavia proti výrobnému kapitálu, ale aj to len ne­
vedomky.
Napokon je príznačné, že A. Smith pri vypočítavani súčastí cirku­
lujúceho kapitálu zabúda na pracovnú silu. A to má dvojakú príčinu.
Práve sme videli, že ked' necháme bokom peňažný kapitál, pred­
stavuje cirkulujúci kapitál len iný názov pre tovarový kapitál. Lenže
pracovná sila, pokým obieha na trhu, nie je kapitálom, nie je formou
tovarového kapitálu. Nie je vôbec kapitálom; robotník nie je kapl­
talista, aj ked' nosi na trh tovar, totiž svoju vlastnú kožu. Až keď
sa pracovná sila predá, vteli sa do výrobného procesu - teda až
potom, keď už prestala obiehat ako tovar, stáva sa súčasťou výrob­
ného kapitálu: variabilným kapitálom ako zdrojom nadhodnoty.
cirkulujúcou súčasťou výrobného kapitálu, pokiaľ ide o obrat kapi­
tálovej hodnoty, ktorá bola na ňu vynaložená. Kedže tu Smith za­
mieňa cirkulujúci kapitál s tovarovým kapitálom, nemôže vo svoicĺ
rubrike cirkulujúceho kapitálu nájsť pre pracovnú silu nijaké miesto­
Variabilný kapitál tu preto vystupuje vo forme tovarov, ktoré ro­
botník kupuje za svoju mzdu, vo forme životných prostriedkov.
V tejto forme má 'kapitálová hodnota vynaložená na mzdu patriť do
cirkulujúceho kapitálu. Ale do výrobného procesu sa vteľuje PH'
covná sila, sám robotník, a nie životné prostriedky, ktorými sa to'
 179

botnlk udržiava nažive. Pravda, videli sme (l. kniha, 21. kap.), že 10. kapitola
zo spoločenského hľadiska aj reprodukcia samého robotníka pro­ Teorie o fíxnom
strednlctvom jeho osobnej spotreby patrí do procesu reprodukcie a círhulujúcom
spoločenského kapitálu. Lenže to neplatí o jednotlivom, uzavretom kapitán. Pyzíokratí
výrobnom procese, ktorý tu skúmame. Acquired and useful abili­ a Adam Smith
ties" (p. 187), ktoré Smith uvádza v rubrike fixného kapitálu, tvoria
naOpak súčasti cirkuiujúceho kapitálu, pokiaľ predstavujú abilities '° Nadobudnuté
námezdného robotníka a pokiaľ ten už predal svoju prácu aj s jej a užitočné schopnosti
abilltles.
Smith sa dopúšťa veľkej chyby, ked celé spoločenské bohatstvo
rozdeľuje na 1. fond bezprostrednej spotreby, 2. fixný kapitál a 3. cir­
kulujúcí kapitál. Podľa toho by sa bohatstvo malo rozdeľovať na
1. fond spotreby, ktorý netvori nijakú časť fungujúceho spoločen­
ského kapitálu, hoci jeho časti môžu ustavične fungovať ako kapitál,
a 2. kapitál. Jedna časť bohatstva funguje podľa toho ako kapitál
a druhá časť ako nekapitál čiže ako fond spotreby. A pre všetok ka­
pitál sa tu ukazuje ako bezpodmienečná nevyhnutnosť, aby bol bud
fixný alebo cirkulujúci, asi tak, ako je pre nejakého cicavca pri­
rodnou nevyhnutnosťou, aby bol bud samcom alebo samicou. Videli
sme však, že protiklad medzi fíxným a cirkulujúcim možno vzťahovať
len na prvky výrobného kapitálu, že teda popri výrobnom kapitáli
existuje ešte značné množstvo kapitálu - tovarový a peňažný ka­
pitál -, ktorý je v takej forme, že nemôže byť ani fixný, ani cir­
kulujúci.
Pretože až na tú časť výrobkov, ktorú spotrebúvajú v naturálnej
forme jednotliví kapitalistickí výrobcovia sami priamo, bez predaja
alebo kúpy znova ako výrobné prostriedky, obíehajú všetky výrobky
spoločnosti- na kapitalistickej základni - na trhu ako tovarový
kapitál. je jasné, že tak fixné a cirkulujúce prvky výrobného kapi­
tálu, ako aj všetky prvky fondu spotreby sa berú z tovarového kapi­
tálu; čo neznamená fakticky nič iné ako to, že 'výrobné aj spotrebné
prostriedky vystupujú na základe kapitalistickej výroby najprv ako
tovarový kapitál, i keď sú určené na to, aby neskôr slúžili ako spo­
trebné alebo výrobné prostriedky; podobne sa aj sama pracovná
sila nachádza na trhu ako tovar, aj keď nie ako tovarový kapitál.
Z toho vzniká u Smitha nový zmätok. Hovorí:

..Oťthese four parts'

(of the circulating capital, t. j. kapitálu v jeho formách tovarovébo

a peňažného kapitálu, patriacich do procesu obehu - ide o dve
časti. ktoré sa premieňajú na štyri tÝm„ že Smith mzušuĺc Súčasti
tovarového kapitálu zase iátkovo)
..three - provisions, materials. and finished work, are either annually or in
3 '0"8cr or shorter period, regularly withdrawn from it. and plaeed either in
the fixed capital. or in the stock reserved ťor lnunediate consumptlon. Every
!hod capital is both originally derived from. and requires to be continuaily
"Wed by. a elrculatingeapltat All useful machines and instrument: oť trade

ll. oddiel
Obrat kapitálu
" ..Z týchto štyroch
časti' (. . .) ..sa tri ­
potraviny. materiály
a hotové výrobky ­
pravidelne. buď ročne
alebo v dlhších či
kratšlch obdobiach.
z neho odnlmajú
a vkladajú bud do
fixného kapitálu alebo
do zásoby vyhradencj
na bezprostrednú
spotrebu. Každý fixný
kapitál má svoj pôvod
v nejakom
clrkulujúcom kapitall
a musi sa z neho
neustále udržiavať.
Všetky užitočné stroje
a pracovné nastroje
majú svoj pôvod v cir­
kulujúcom kapitáli,
poskytujúcom
materiály. z ktorých sa
vyrobili. a prostriedky
obživy pre robotnikov,
ktori ich vyrábajú.
Okrem toho je kapitál
tohto druhu potrebný
aj na ich stálu údržbu'
3' „Pôda, bane a ryb­
nlky vyžadujú na
svoje využívanie
tak fixný, ako
aj cirkulujúci
kapitál;' (...) „a' (. . .)
..ich produkt nahrádza
so ziskom nielen tieto
kapitály, ale i všetky
ostatné kapitály
o spoločnosti'
180 '
are originally derlved from a circulatlng capital. which furnishes the materials
of which they are made and the maintenance of the workmen who make them.
They require. too. a capital of the same kind to keep them in eonstant repairfh
(p. 188.)
S výnimkou tej časti produktu, ktorú výrobcovia vždy priamo
spotrebúvajú opäť ako výrobné prostriedky, platí pre kapitalistlckú
výrobu táto všeobecná téza: Všetky výrobky prichádzajú na trh ako
tovary, a obiehajú teda pre kapitalistu ako tovarová forma jeho
kapitálu, ako tovarový kapitál, či už tieto výrobky musia alebo môžu
podľa svojej naturálnej formy, podľa svojej úžitkovej hodnoty, fun­
govať ako prvky výrobného kapitálu (výrobného procesu), ako vý­
robné prostriedky, a tým aj ako fixné alebo cirkulujúce prvky vý­
robného kapitálu; alebo či môžu slúžiť len ako prostriedky osobnej,
a nie výrobnej spotreby. Všetky výrobky sa dávajú na trh ako to­
vary; preto sa aj všetky výrobné a spotrebné prostriedky, všetky
prvky výrobnej a osobnej spotreby musia zasa kúpou odnimať z trhu
ako tovary. Táto triviáinosť (truizmus) je prirodzene správna. Platl
to teda práve tak pre fixné, ako aj pre cirkulujúce prvky výrobného
kapitálu, tak pre pracovné prostriedky, ako aj pre pracovné mate­
riály vo všetkých formách. (Pritom sa ešte zabúda, že existujú prvky
výrobného kapitálu, ktoré sú dané prírodou, ktoré nie sú výrob­
kami.) Stroj sa kupuje na trhu takisto ako bavlna. Ale z toho vôbec
nevyplýva, že každý fixný kapitál má svoj pôvod v nejakom cirku­
lujúcom kapitáli. Vyplýva to len zo Smithovej zámeny obehového
kapitálu s cirkulujúcim čiže plynulým, t. j. nefixným kapitálom.
Okrem .toho Smith vyvracia sám seba. Stroje ako tovary tvoria po.
dľa neho časť cirkulujúceho kapitálu uvedenú pod bodom 4. To, že
pochádzajú z cirkulujúceho kapitálu, znamená teda iba toľko, že
kým začali fungovať ako stroje, fungovali najprv ako tovarový ka­
pitál, ale že látkovo pochádzajú samy zo seba; práve tak, ako aj
bavlna ako cirkulujúci prvok kapitálu majiteľa pradiame pochádza
z bavlny na trhu. Keď však Smith vo svojom ďalšom výklade od­
vodzuje fixný kapitál z cirkulujúceho kapitálu preto, lebo na výrobu
strojov je nevyhnutná práca a suroviny, tak po prvé na výrobu
strojov sú nevyhnutné ešte aj pracovné prostriedky, teda fixný ka­
pitál, a po druhé fixný kapitál, stroje atd. sú potrebné aj na to,
aby sa vyrobili suroviny, pretože výrobný kapitál vždy zahŕňa pra­
covné prostriedky, ale nie vždy zahŕňa pracovný materiál. Sám
Smith hovorí hneď za tým:
,.Lands, mines, and fisherles, require all both a fixed and circulatlns “9"“
to cultivate them ;" '
(teda pripúšťa, že na výrobu surovín je potrebný nielen cirkulujúci.
ale aj fixný kapitál)
..and' (nasleduje nový omyl) „their produce replaces with a pnoñt. not on"
those capitals, but all the others in society:* (p. 188.)
T0 ÍC Úplne DomÝlenć. Ich produkt dodáva suroviny, pomocné
 181

látky atd'. pre všetky ostatné odvetvia priemyslu. Ale ich hodnota 10. kapitola
nenahrádza hodnotu všetkých ostatných spoločenských kapitálov; Teorie o iixnom
nahrádza len ich vlastnú kapitálovú hodnotu (+ nadhodnotu). a cirkulujúcom
U A. Smitha sa tu zasa prejavuje spomienka na fyziokratov. kapitáii. Fyziokrati
Zo spoločenského hľadiska je správne to. že časf tovarového ka­ a Adam Smith
pitálu pozostávajúca z výrobkov. ktoré môžu slúžiť len ako pracovné
prostriedky. naozaj bude skôr či neskôr fungovat ako pracovné
prostriedky - ak len nie sú vyrobené bez akéhokoľvek úžitku. ak
nie sú nepredajné -. t. j. že len čo tieto výrobky prestanú byt to­
varmi. musia na základe kapitalistickej výroby tvorit v zhode so
svojim určenim skutočné prvky fixnej časti spoločenského výrob­
ného kapitálu.
Existuje tu jeden rozdiel. ktorý vyplýva z naturálnej formy vý­
robku.
Napriklad spriadaci stroj nemá úžitkovú hodnotu. ak sa nepouživa
na spriadanle, ak teda nefunguje ako výrobný prvok, čiže z kapita­
ilstického hľadiska ako fixná súčasf výrobného kapitálu. Ale spria­
daci stroj je pohybllvý. Možno ho vyviezi z krajiny, v ktorej ho
vyrobili, a v cudzine ho .priamo či nepriamo predat bud' za suroviny
atd. alebo za čampanské. V krajine, v ktorej stroj vyrobili, fun­
goval len ako tovarový kapitál, ale nikdy, ani po svojom predaji.
ako fixný kapitál.
Naproti tomu výrobky, ktoré sú lokalizované tým. že sú pripútané
k pôde, a preto sa môžu používať len na danom mieste, napriklad
továrenské budovy, železnice, mosty, tunely, doky. meliorácie pôdy
atd. nemožno vyvážaf telesne. so všetkým, čo k nim patri. Sú nepo­
hybiivé. Sú bud bez úžitku alebo musia. ien čo sa predajú. fungovat
ako fixný kapitál v tej krajine, v ktorej ich vyrobili. Pre svojho
kapitalistického výrobcu. ktorý buduje továrne alebo melioruje po­
zemky na špekuláciu. aby ich predal. sú tieto veci formou jeho to­
varového kapitálu. teda podľa A. Smitha formou cirkulujúceho ka­
pitálu. Zo spoločenského hľadiska však musia tieto veci - ak nemajú
byt bez úžitku - nakoniec fungovat ako fixný kapitál vo vlastnej
krajine v nejakom výrobnom procese, fixovanom ich vlastnou loka­
iitou; z toho však vôbec nevyplýva, že nepohyblivé veci sú ako také
už samy osebe fixným kapltáiom; môžu, ako obytné domy atd..
patriť do fondu spotreby, a teda vôbec nepatrit do spoločenského
kapitálu. aj ked' tvoria prvok spoločenského bohatstva. v ktorom
kapitál predstavuje len jednu jeho časť. Výrobca týchto veci. aby sme
sa vyjadrili po smithovsky, dosahuje zisk tým. že ich predáva. Teda
cirkulujúci kapitáii Ten, kto ich uživa. kto ich naposledy kúpi. ich
môže využlvat len tak. že ich použiva vo výrobnom procese. Teda
fixný kapitáli
Viastnicke tituly. napriklad na železnice, môžu denne prechádzaf
: rúk do rúk a majitelia železnice môžu predajom týchto titulov
dosiahnut zisk aj v cudzine - takže vlastnícke tituly možno vyvážaf.
hoci sama železnica sa nedá vyviezf. Ale to nemenl nič na tom. že
tieto veci musia vo vlastnej krajine. v ktorej sú iokalizované. bud
 182

ll. oddiel ležať bez úžitku, alebo fungovať ako fixná súčasť nejakého výrob~
Obrat kapitálu ného kapitálu. Práve tak môže továrnlk A dosiahnuť zisk tým, že
svoju továreň predá továrnikovi B, čo však nebráni, aby továreň
fungovala i nadalej ako fixný kapitál.
Pracovné prostriedky, ktoré sú lokálne fixované a nedajú sa od
deliť od pôdy, musia teda už svojim určením nevyhnutne fungovať
ako fixný kapitál priamo vo vlastnej krajine, aj keď pre svojho vý­
robcu môžu fungovať ako tovarový kapitál a netvoriť prvky jeho
fixného kapitálu (jeho fixný kapitál pozostáva 2 pracovných pro­
striedkov, ktoré potrebuje na stavbu budov, železnic atd.), z toho
však vôbec naopak nevyplýva, že fixný kapitál nevyhnutne pozostáva
z nepohyblivých veci. Loď a rušeň fungujú len tak, že sa pohybujú;
a predsa fungujú ako fixný kapitál - nie pre toho, kto ich vyrobil,
ale pre toho, kto ich používa. Na druhej strane veci, ktoré sú sku­
točne fíxované vo výrobnom procese, ktoré v ňom žijú a zomierajú,
a keď raz doň vstúpia, nikdy ho neopúšťajú, sú cirkulujúcimi sú­
časťami výrobného kapitálu. Napriklad uhlie, 'ktoré sa spotrebúva
na pohon stroja počas výrobného procesu, plyn, ktorý sa spotrebúva
na osvetlenie továrenskej budovy atd., sú cirkulujúcimi súčasťami
výrobného kapitálu nie preto, že spolu s výrobkom telesne opúšťajú
výrobný proces a obiehajú ako tovar, ale preto, že do hodnoty to­
varu, ktorý pomáhajú vyrobiť, vchádza celá ich hodnota, a preto sa
musi predajom tohto tovaru aj celá nahradiť.
Na tomto mieste z A. Smitha, ktoré sme práve citovali, si treba
ešte všimnúť túto vetu:
..A circulating capital which furnishes... the maintenance of the workmcn
l' „Cirkulujúcl kapitál who make them"° (stroje atď.).
dodávajúci . . . obživu
robotnikom. ktorí ich'
(. . .) „vyrábajú'
U fyziokratov figuruje kapitálová hodnota preddavkovaná na mzdy
7' ročnými správne medzi avances annuelleszť, v protiklade k avances primiti­
pneddavkami ves3°. Na druhej strane u nich nevystupuje ako súčasť výrobného
3' prvotným kapitálu, ktorý nájomca používa, sama pracovná sila, ale životné
preddavkom prostriedky dodávané poľnohospodárskym robotnikom (the mainte­
“ obživa robo: nikov nance of the workmcn“, ako hovorí Smith). To sa presne zhoduje
s ich svojráznou doktrínou. Tá časť hodnoty, ktorú pridáva výrobku
práca (práve tak ako časť hodnoty pridaná surovinou, pracovnými
nástrojmi atd., skrátka vecnými súčasťami konštantného kapitálu).
sa totiž u nich rovná iba hodnote životných prostriedkov, ktoré sa
robotnikom platia a ktoré sa nevyhnutne spotrebúvajú, aby sa za­
chovalo ich fungovanie ako pracovných sil, Ich vlastná doktrína im
zabránila odhaliť rozdiel medzi konštantným a variabilným kapĺľŕ'
lom. Ak nadhodnotu vyrába práca (okrem toho, že reprodukuje svoju
vlastnú cenu), tak ju vyrába rovnako v priemysle ako i v poľnohos­
podárstve. Kedže ju však podľa ich systému vyrába len v jednom
odvetví výroby, v poľnohospodárstve, nadhodnota nepramení z prá­
ce, ale z osobitnej činnosti (spolupbsobenia) prirody v tomto odvetví.
A len preto je pre nich práca v poľnohospodárstve produktívnou
prácou na rozdiel od iných druhov práce.
 183

A. Smith určuje životné prostriedky robotnikov ako cirkulujúci 10. kapitola

kapitál v protiklade k fixnému Teórle o !ixnom
i. preto. lebo cirkulujúci kapitál v protiklade k ťixnému kapitálu a cirkulujúcom
zamieňa s formami kapitálu patriacimi do sféry obehu. s obehovým kapitán. Fyziokrati
kapitálom; toto zamieňanie sa po ňom nekrlticky preberalo ďalej. a Adam Smith
Zamieňa teda tovarový kapitál s cirkulujúoou súčasťou výrobného
kapitálu. a potom je len samozrejmé, že tam. kde spoločenský pro­
dukt nadobúda formu tovaru. musi životné prostriedky robotnikov
i nerobotnikov, materiály a samy pracovné prostriedky dodávať to­
varový kapitál.
2. Ale Smithovi sa vtiera aj fyziokratlcká predstava. hoci odporuje
ezoterickej - skutočne vedeckej - časti jeho vlastného výkladu.
Preddavkovaný kapitál sa vôbec premieňa na výrobný kapitál,
t. j. nadobúda podobu prvkov výroby, ktoré sú samy produktom
skorčej práce. (Medzi nimi aj pracovná sila.) Len v tejto forme može
fungovať vo výrobnom procese. Keď teraz robotnikove životné pro­
striedky zaujmú miesto samej pracovnej sily, na ktorú sa premenila
variabilná časť kapitálu. je jasné. že tieto životné prostriedky ako
také sa z hľadiska tvorby hodnoty neodlišujú od iných prvkov vý­
robného kapitálu. od surovín ani od životných prostriedkov ťažného
dobytka. a preto ich Smith podľa vzoru fyziokratov kladie na jed­
nom mieste, ktoré sme .predtým citovall, na roveň životným pro­
striedkom ťažného dobytka. Životné prostriedky nemôžu samy
zhodnocovať svoju hodnotu. čiže pridávať k nej nadhodnotu. ich
hodnota. takisto ako hodnota iných prvkov výrobného kapitálu, sa
môže len znova objaviť v hodnote výrobku. Zivotné prostriedky mu
nemôžu pridať viac hodnoty. ako majú ony samy. 0d fixného kapi­
tálu. pozostávajúceho z pracovných prostriedkov, sa odlišujú takisto
ako surovina, poiovýrobok atd. iba tým. že sa (prinajmenšom pre
toho kapi-talistu. ktorý ich plati) úplne spotrebúvajú vo výrobku. do
tvorby ktorého vchádzajú. a preto sa ich hodnota musi nahradiť celá.
čo sa pri fixnom kapitáii deje len postupne. po častiach. Casť výrob­
ného kapitálu preddavkovaná na pracovnú silu (resp. na robotnikove
životné prostriedky) sa teda teraz odlišuje od ostatných vecných
prvkov výrobného kapitálu už len látkovo. a nie vzťahom k pra­
covnému a zhodnocovaciemu procesu. Odlišuje sa len potiaľ. že
ai>01us jednou časťou objektívnych činiteľov tvorby výrobku (Smith
hovori všeobecne materials) patri do kategórie cirkulujúceho kapi­
tálu, v protiklade k druhej časti objektívnych činiteľov tvorby vý­
robku. ktoré patria do kategórie fixného kapitálu.
Okolnosť. že časť kapitálu, ktorá sa vynakiadá na mzdu. patri do
“fk“lulúccj časti výrobného kapitálu. že sa v protiklade k ľixnej
súčasti výrobného kapitálu vyznačuje plynulosťou. ktorá jej je spo­
bčná s jednou časťou vecných činiteľov tvorby výrobku. surovinami
atd.. sa absolútne netýka úlohy, ktorú táto variabilná časť kapitálu.
V Pmtiklade k jeho konštantnej časti. hrá v zhodnocovacom pro­
case. Týka sa len toho, ako sa táto časť proddavkovancl kapitálovcl
WWW musi z hodnoty výrobku prostrednictvom obehu nahrádzať.
 184

ii. oddiel obnovovať, a teda reprodukovať. Kúpa pracovnej sily a jej opako­
Obrat kapitálu vanie patria do procesu obehu. Ale až vo výrobnom procese sa
hodnota vynaložená na pracovnú silu meni (nie pre robotnika, ale
pre kapitalistu) z určitej, konštantnej veličiny na variabilnú, a až
tým sa preddavkovaná hodnota vôbec premieňa na kapitálovú hod­
notu, na kapitál, na takú hodnotu, ktorá sa zhodnocuje. Ale tým, že
sa ako cirkulujúca súčasť výrobného kapitálu neurčuje hodnota vy­
naložená na pracovnú silu, ale hodnota vynaložená na robotnikove
životné prostriedky, ako je to u Smitha, znemožňuje sa pochopenie
rozdielu medzi variabilným a konštantným kapitálom, teda pocho­
penie kapitalistickćho výrobného procesu vôbec. Určenie tejto časti
kapitálu ako variabilnćho kapitálu v protiklade ku konštantnćmu
kapitálu, vynaloženćmu na vecné činitele tvorby výrobku, je po­
chované pod určením, že časť kapitálu vynaložená na pracovnú silu
patri, pokiaľ ide o obrat, k cirkuiujúcej časti výrobného kapitálu.
Toto pochovanie je dovŕšenć tým, že ako prvok výrobného kapitálu
sa namiesto pracovnej sily vypočítavajú robotnikove životné pro­
striedky. Na tom, či sa hodnota pracovnej sily preddavkuje v pe­
niazoch alebo priamo v životných prostriedkoch, nezáleží. Hoci,
pravda, druhý pripad môže byť na základe kapitalistickej výroby len
výnimkou.24
Tým, že A. Smith takto stanovil určenie cirkulujúceho kapitálu
ako rozhodujúce pre kapitálovú hodnotu vynaloženú na pracovnú
silu - toto fyziokratickć určenie bez predpokladu, z ktorého fyzio­
krati vychádzali -, podarilo sa mu znemožniť svojim nasiedovnikom,
aby spoznali, že časť kapitálu vynaložená na pracovnú silu je varia­
bilná. Hlbšie a správne výklady, ktoré sám podal na iných miestach.
nezviťazili, ale zvíťazil tento jeho omyl. Ba neskorší autori neostali
pri tom, že z určenia časti kapitálu vynaloženej na pracovnú silu
ako cirkuluiúcehokapitálu - v protiklade k fixnćmu- urobili roz­
hodujúce určenie; ale aj povýšili na podstatné určenie cirkulujúceho
kapitálu to, že sa vynakladá na životné prostriedky pre robotnikov.
" Marx, K.: Kapltäl. Na to prirodzene nadviazalo učenie o fonde práce“ pozostávajúcom
1. zv. Bratislava 1985. z nevyhnutných životných prostriedkov ako o danej veličine, ktorá
s. 508-510.
na jednej strane určuje fyzické hranice podielu robotnikov na spo­
ločenskom produkte, ale na druhej strane sa aj musi v celom svojom
rozsahu vydávať na kúpu pracovnej sily.

3' Ako veľmi si A. Smith sám zatarasii cestu k pochopeniu úlohy pracovne]
sily v zhodnocovaoom procese, dokazuje táto jeho veta, v ktorej sa podľa 17350'
kratickćho vzoru práca robotnikov a práca ťažného dobytka kladie na jednu
rovinu: „Nielen jeho' (nájomoova) ..pracovná čeiaď, ale aj jeho ťažný doWO"
sú pmduktivnymi pracovnikmi.' (Book ii, chap. V, p. 243.)
 185

Iedenásta
Teórz'e o fixnom kapitola

a cirkulujúcom kapitáli.
Ricardo

Ricardo uvádza rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitáiom

iba preto, aby vyložil výnimky z pravidla o hodnote, totiž také pri­
pady, v ktorých miera mzdy vplýva na ceny. O tom budeme hovoriť
až v 111.knihe.“ '° Marx. K.: Kapital.
lil. zv. 1. časť.
Prvotná nejasnost sa však ukazuje už na tom. ako ľahostajne kla­ Bratislava 1958.
die vedia seba oboje: 11. kapitola.
..Tento rozdielny stupeň trvanlivosti nxného kapitálu a táto rozmanitosť pro­
porcli. v akých sa uvedené dva druhy kapitálu môžu kombinovat."

A ked sa opýtame, o aké dva druhy kapitálu ide, počujeme:

..Aj proporcie medzi kapitálom. ktorý má udržiavať prácu. a kapitaiom. ktorý
je vložený do nástrojov, strojov a budov, sa môžu kombinovat rôzne."
Teda fixný kapitál = pracovným prostriedkom a cirkuiujúci ka­
Dĺtál= kapitálu vynaloženému na prácu. Už výraz „kapitál, ktorý
má udržiavať prácu' je nemiestny a Ricardo ho preberá od A. Smitha.
Cirkulujúci kapitál sa tu na jednej strane stotožňuje s variabllným
kapitálom, t. j. s tou časťou výrobného kapitálu, ktorá sa vynakiadá
na prácu. Pretože sa však na druhej strane protiklad nevyvodzuje
zo zhodnocovaciehoprocesu - konštantný a variabilný kapitál -,
ale z procesu obehu (starý Smlthov zmätok), vznikajú z toho určenia,
ktoré sú nesprávne v dvojakom ohľade.
Po prvé: Rozdier v stupni trvanlivosti fixného kapitálu a roz­
diely v zložení kapitálu z konštantného a variabilného kapitálu sa
berú ako rovnocenné. Druhý rozdiel vsak určuje rozdiel vo výrobe
' ..This diiierence in the degree o( durability o! fixed capital. and this vas-lety
'gD:hc
cs. Propertions
p. 23. in which the two sorts o! capital may be comblned.' - Prin­
' ..The proportions. too. in which the capital that is to support iabour. and
the upital um u investedin tools.machinen. and bulIdlnsI.mv be urim
eombined.' - 1.c.
 186

ll. oddiel nadhodnoty; naproti tomu prvý rozdiel sa týka, pokiaľ ide o zhod­
Obrat kapitálu nocovaci proces, iba toho. ako sa daná hodnota výrobného pro­
striedku prenáša na výrobok; pokiaľ ide o proces obehu, týka sa
iba toho, za aké obdobie sa vynaložený kapitál obnoví, alebo inak
povedané. iba času, na aký sa preddavkuje. Ked sa namiesto toho,
aby sme postrehli vnútorný mechanizmus kapitalistického výrobného
procesu. postavime na stanovisko hotových javov, tieto rozdiely
vskutku splývajú. Rozdiely v dlžke obdobia, na ktoré sa kapitál
preddavkuje (teda napríklad odlišná životnosť fixného kapitálu),
a rozdielne organické zloženie kapitálu (teda aj odlišný obch kon­
štantného a variabilného kapitálu) majú pri rozdelovaní spoločen­
skej nadhodnoty medzi kapitály vložené do rôznych odvetví pod­
nikania rovnaký vplyv na vyrovnávanie všeobecnej miery zisku a na
premenu hodnôt na výrobné ceny.
Po druhé: Zo stanoviska procesu obehu stoja na jednej strane
pracovné prostriedky: fixný kapitál a na druhej strane pracovný
materiál a mzda: cirkulujúci kapitál. Naproti tomu zo stanoviska
pracovného a zhodnocovacieho procesu stoja na jednej strane: vý­
robné prostriedky (pracovné prostriedky a pracovný materiál), kon­
štantný kapitál; na druhej strane pracovná sila, variabilný kapitál.
'° Marx, K.: Kapitál. Pre organické zloženie kapitálu (I. kniha, 23. kap., 2, p. 647'°) je
1. zv. Bratislava 1985.
s. 511.
úplne ľahostajné, či to isté množstvo hodnoty konštantného kapitálu
pozostáva z veľkého množstva pracovných prostriedkov a malého
množstva pracovného materiálu alebo z veľkého množstva pracov­
ného materiálu a malého množstva .pracovných prostriedkov, všetko
totiž závisí od pomeru medzi kapitálom, ktorý sa vynakladá na vý­
robné prostriedky, a kapitálom, ktorý sa vynakladá na pracovnú
silu. NaOpak, zo stanoviska procesu obehu, zo stanoviska rozdielu
medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom, je práve tak ľahostajné.
v akom pomere sa dané množstvo hodnoty cirkulujúceho kapitálu
rozdeluje na pracovný materiál a na mzdu. Z jedného stanoviska
sa pracovný materiál zarad'uje do tej istej kategórie ako aj pracovné
prostriedky, na rozdiel od kapitálovej hodnoty vynaloženej na pra­
covnú sílu. Z druhého stanoviska sa tá časť kapitálu, ktorá sa vy­
nakladá na pracovnú silu, zaraďuje spolu s tou jeho časťou, ktorá
sa vynakladá na pracovný materiál, na rozdiel od časti kapitálu
vynaloženej na pracovné prostriedky.
Preto sa u Ricarda časť hodnoty kapitálu vynaložené na pracovný
materiál (suroviny a pomocné látky) neobjavuje ani na jednej stra­
ne. Táto časť hodnoty kapitálu úplne mizne. Nehodí sa totiž na stra­
nu fixného kapitálu, lebo sa svojím spôsobom obehu úplne zhoduje
s časťou kapitálu vynaloženou na pracovnú silu. A na druhej strane
ju nemožno priradiť k cirkulujúcemu kapitálu, lebo tým by sa samo
zrušilo stotožnenie protikladu: fixný a cirkulujúci kapitál 3 proti­
kladom: konštantný a variabilný kapitál, ktoré Ricardo preberá od
A. Smitha a mlčky zachováva. Ricardo má priveľa logického in­
štinktu, aby to nepociťoval, a preto sa mu táto časť kapitálu úplne
stráca.
 187

Tu treba poznamenať. že v jazyku politickej ekonómie kapitalista 11. kapitola

preddavkuje kapitál vynakladaný na mzdu v rôznych lehotách podľa Teorie o fixnom
toho, či piati túto mzdu napríklad týždenne, mesačne alebo troj­ a cirkulujúcom
mesačne. V skutočnosti je to práve naopak. Robotník preddavkuje kapitán. Ricardo
kapitalistovi svoju prácu na týždeň. na mesiac, na tri mesiace podľa
toho, či ho platia týždenne, mesačne alebo trojmesačne. Keby kapl­
taiista namiesto vyplácania pracovnej sily pracovnú silu kupoval.
keby teda platil robotníkovi jeho mzdu deň, týždeň, mesiac alebo
tri mesiace vopred, dalo by sa hovoriť o preddavkovaní na tieto
lehoty. Keďže však kapitalista platí až potom, keď práca už trvala
dni, týždne, mesiace, namiesto toho, aby ju kupoval a platil na to
obdobie, počas ktorého má trvať, ide v celej tejto záležitosti o kapi­
taiistickć quí-d pro quo, a preddavok, ktorý dáva robotník kapita­
listovi v práci, premieňa sa na preddavok, ktorý dáva kapltaiista
robotnikovi v peniazoch. Na veci nič nemení to, že kapitalista do­
stáva sám výrobok alebo jeho hodnotu späť 2 obehu, čiže realizuje
ich (spolu s privtelenou nadhodnotou), iba v kratšich či dlhších
lehotách - podľa toho, aký dlhý čas vyžaduje vyhotovenie výrob­
ku, alebo aj podľa toho, aký čas vyžaduje jeho obeh. Tomu, kto
predáva nejaký tovar, je úplne jedno, čo si s nim počne ten, kto
ho kúpi. Kapitalista nedostane stroj lacnejšie preto, že musi celú jeho
hodnotu preddavkovať naraz, kým tá istá hodnota mu z obehu plynie
späť iba postupne a po častiach; ani neplatí bavlnu drahšie preto.
že jej hodnota vchádza celá do hodnoty .výrobku, ktorý sa z nej
zhotovi. a preto sa aj predajom výrobku nahradí celá a naraz.
Vráťme sa k Ricardovl.
1. Pre variabilný kapitál je charakteristické to, že určitá, daná
(teda ako taká konštantná) časť kapitálu, daná suma hodnoty (po­
vedzme, že rovnajúca sa hodnote pracovnej sily, hoci je tu jedno, či
sa mzda rovná hodnote pracovnej sily, alebo je od nej väčšia či
menšia) sa vymieňa za zhodnocujúcu sa hodnototvornú siiu - za
pracovnú silu, ktorá nielen reprodukuje svoju hodnotu zaplatenů
kapitalistom, ale súčasne vyrába aj nadhodnotu, hodnotu, ktorá
predtým neexistovala a nevykúpiia sa nijakým ekvivalentom. Táto
charakteristická vlastnosť časti kapitálu vynaloženej na mzdu, vlast­
nosť, ktorou sa tento kapitál ako variabilný kapitál toto coelo" '° úplne
odlišuje od konštantnćho kapitálu, sa stráca, keď časť kapitálu vy­
naloženú na mzdu skúmame iba zo stanoviska procesu obehu. a javí
sa takto ako cirkulujúci kapitál oproti fixnćmu kapitálu vynalože­
nemu na pracovné prostriedky. Vyplýva to už z toho, že sa potom
v jednej rubrike - rubrike cirkulujúceho kapitálu - stavia spolu
s tou súčasťou konštantnčho kapitálu, ktorá sa vynakladá na pra­
covný materiál, proti druhej súčasti konštantnćho kapitálu vynakla­
dancl na pracovné prostriedky. Nadhodnota, teda práve tá okolnosť,
ktorá premieňa vynaloženú sumu hodnoty na kapitál, sa pritom
vôbec neberie do úvahy. Takisto sa neberie do úvahy, že časť hod.
nOty. ktorú pridáva výrobku kapitál vynaložený na mzdu. sa vy­
robila ako nová (teda sa aj skutočne reprodukovala), kým časť
 188

ii. oddiel hodnoty. ktorú pridáva výrobku surovlna, sa nevyroblla ako nová,
Obrat kapitálu skutočne sa ncreprodukovala. ale sa v hodnote výrobku iba zacho­
vala, zakonzervovala, a preto sa iba odznova objavuje ako súčasť
hodnoty výrobku. Rozdiel. ako sa teraz javí z hľadiska protikladu
medzi clrkulujúclm a fixným kapitálom, spočlva iba v tomto: hod­
nota pracovných prostriedkov použitých na výrobu tovaru vchádza
do jeho hodnoty len po častiach, a preto sa aj nahrádza predajom
tovaru len po častiach, teda nahrádza sa vôbec iba po častiach a po­
stupne. Na druhej strane hodnota pracovnej sily 3 pracovných pred­
mctov (surovín atd.) použitých na výrobu tovaru vchádza do tovaru
celá, a preto sa jeho predajom nahrádza celá. Potiaľ vzhľadom na
proces obehu vystupuje jedna časť kapitálu ako fixná a druhá ako
plynulá čiže clrkulujúca. V obidvoch prípadoch ide o prenášanie
daných, preddavkovaných hodnôt na výrobok a o ich opätovne na­
hradenie predajom výrobku. Rozdiel je teraz len v tom, či prená­
šanie hodnoty, a teda aj jej nahrádmnie sa deje po častiach a po­
stupne, alebo naraz. Tým sa stiera rozhodujúci rozdiel medzi
variabllným a konštantzným kapitálom, stiera sa teda celé tajomstvo
tvorby nadhodnoty a 'kapitalistickej výroby spolu s tými okolnos­
tami, ktoré premieňajú na kapitál isté hodnoty a veci, v ktorých sa
tieto hodnoty stelesňujú. Všetky 'súčasti kapitálu sa od seba líšia už
len spôsobom obehu (a obeh tovaru má prirodzene do činenia
len s takými hodnotami, ktoré už existujú, ktoré sú už dané); a oso­
bitný spôsob, akým obieha kapitál vynakladaný na mzdu, je mu
spoločný s tou častou kapitálu, ktorá sa vynakladá na suroviny, polo­
výrobky a pomocné látky, v protiklade k tej časti, ktorá sa vynakladá
na pracovné prostriedky.
Tak možno pochopit, prečo sa buržoázna politická ekonómia in­
štinktivnc pridržiavala Smithovho zamieňania kategórii „konštantný
a variabilný kapitál' s 'kategóriami „fixný a cirkulujúci kapitál'
a prečo ho po ňom z pokolenia na !pokolenic nekriticky a bezmyš­
lienkovite opakovala celé storočie. Cast kapitálu, 'ktorá sa vynakladá
na mzdu, sa v buržoáznej politickej ekonómii už vôbec neodlišuje
od časti kapitálu vynakladanej na sunovinu a od konštantnćho kapl­
tálu sa odlišuje len formálne - .podľa toho, či obieha s výrobkom
po častiach alebo celá. Tým sa zrazu rúca základ pre pochopenie sku­
točného pohybu 'kapitalistickej výroby a tým aj kapitalistickćho vy­
korlsfovania. Už ide len o opätovné vystupovanie preddavkovaných
hodnôt.
U Ricarda pôsobí nekritickć preberanie Smithovho zmátku ruši­
vejšie, nielen v porovnani s neskoršlmi apologćtmi, u ktorých zmie­
šavanie pojmov nie je nič rušivé, ale aj v porovnaní so samým
A. Smithom, pretože Ricardo na rozdiel od Smltha rozvíja hodnotu
a nadhodnotu dóslednejšie a presnejšie a fakticky obhajuje ezoteric­
kćho A. Smitha proti cxoterickćmu A. Smithovi.
" ročnými
preddavkaml U fyziokratov sa s takýmto zamieňanim pojmov nestretávame.
7' prvotnými V rozdiele medzi avances annuelles“ a avances primiuves” ide len
prcddavkami o rozdielne obdobia reprodukcie rôznych súčasti kapitálu, najmä poľ­
 189

nohospodárskeho kapitálu; naproti tomu ich názory na výrobu nad­ ii. kapitola
bodnoty tvoria časť ich teórie, ktorá nezávisi od tohto rozlišovanla, Teorie o !inom
tvoria to, čo sami fyziokrati vyzdvihujú ako polntu svojej teórie. a cirkulujúcom
Tvorba nadbodnoty sa nevysvetluje z kapitálu ako takého, ale sa kapitáli. Ricardo
prisudzuje iba určitej výrobnej sfére kapitálu, pol'nohospodárstvu.
2. Pre určenie variabilného kapitálu - a teda aj pre premenu
nejakej ľubovolnej sumy hodnoty na kapitál - je podstatné to, že
kapitalista vymieňa určitú danú (a v tomto zmysle konátantnú) hod­
notovú veličinu za hodnototvornú silu; to, že nejaká hodnotová
veličina sa vymieňa za výrobu hodnoty, za sebazhodnocovanie. Toto
podstatné určenie sa nijako nemeni tým, či kapitalista plati robot­
nika v peniazoch alebo v životných prostriedkoch. Menl sa len
spôsob existencie hodnoty, ktorú kapitalista preddavkuje a ktorá
existuje raz vo forme peňazi, za ktoré si robotník sám kupuje na
trhu svoje životné prostriedky, raz vo forme životných prostriedkov,
ktoré priamo spotrebúva. Rozvinutá kapitalistická výroba fakticky
predpokladá, že robotnika platia v peniazoch, ako predpokladá v6­
bec taký výrobný proces, ktorý je sprostredkúvaný procesom obehu,
predpokladá teda peňažné hospodárstvo. Ale tvorba nadbodnoty ­
a teda aj kapitalizácia preddavkovanej sumy hodnoty - neprameni
ani z peňažnej, ani z naturálnej formy mzdy, resp. kapitálu, ktorý sa
vynakladá na kúpu pracovnej sily. Prameni z výmeny hodnoty za
hodnototvornú silu, z premeny konštantnej veličiny na variabilnú. ­
Väčšia alebo menšia fixnost pracovných prostriedkov závisí od
stupňa ich trvanlivosti, teda od istej fyzickej vlastnosti. Pracovné
prostriedky sa budú za inak rovnakých okolnosti opotrebúvat rých­
lejšie alebo pomalšie, a teda fungovat ako fixný kapitál dlhšie alebo
kratšie podľa toho, aký je stupeň ich trvanlivosti. Ale ako fixný
kapitál nefungujú v nijakom pripade iba vďaka tejto fyzickej vlast­
nosti, trvanlivosti. V továrňach, kde sa spracúvajú kovy, je surovina
práve taká trvaniivá ako stroje, ktorými sa obrába, ba trvanlivejila
ako niektoré súčiastky týchto strojov, koža, drevo atd. Ale kov.
ktorý slúži ako surovina, tvori napriek tomu časť cirkulujúceho
kapitálu a fungujúci pracovný prostriedok, ktorý je vyrobený momo
z toho istého kovu, časť fixného kapitálu. Ten istý kov sa teda ne­
zaraduje raz do rubriky fixného a raz do rubriky cirkulujúceho
kapitálu pre svoju látkovú fyzickú povahu, pre svoju váčšiu alebo
menšiu pominuteinosf. Naopak, tento rozdiel vyplýva z últho ktorú
daný kov hrá vo výrobnom procese, v jednom pripade ako pracovný
predmet a v druhom pripade ako pracovný 9mm***­
Punkcia pracovného prostriedku vo výrobnom procese normálne
VYžaduje,aby pracovný prostriedok slúžil počas dlhšieho alebo krat­
šleho obdobia vždy odznova v Opakovaných pracovných procesoch.
Jeho funkcia mu teda predpisuje väčšiu alebo menšiu trvanlivosf
lebo materiálu. Ale trvanlivosf materiálu, z ktorého je urobený, ne­
robi z neho sama osebe fixný kapitál. Ked ide o surovinu, je tá istá
látka cirkulujúcim kapltálom, a u ekonómov, ktori zamieňajú rozdiel
medzi tovarovým a výrobným kapitálom s rozdielom medzi cirku­
 190

Il. oddiel lujúcim a iixným kapitálom, je tá istá látka, ten istý stroj ako vý­
Obrat kapitálu robok cirkulujúcim kapitálom a ako pracovný prostriedok fixným
kapitálom.
Aj ked z pracovného prostriedku nerobi fixný kapitál trvanlivosť
látky, z ktorej je urobený, predsa jeho úloha ako pracovného pro­
striedku vyžaduje, aby bol z pomerne trvanlivého materiálu. Trvan­
livosť jeho materiálu je teda podmienkou jeho fungovania ako pra­
covného prostriedku a teda aj materiálnym základom toho spôsobu
obehu, vďaka ktorému sa stáva fixným kapitálom. Väčšia alebo
menšia pominuteinosť jeho materiálu mu za inak rovnakých okol­
nosti vo väčšej alebo menšej miere vtláča pečať fixnosti, takže je
podstatne zrastená s jeho kvalitou ako fixného kapitálu.
Ked sa teraz časť kapitálu vynaložená na pracovnú silu pozoruje
výlučne z hľadiska cirkulujúceho kapitálu, teda v protiklade k fixné­
mu kapitálu, ked' sa teda aj rozdiely medzi 'konštantným a variabil­
ným kapitálom zamieňajú s rozdielmi medzi fixným a cirkulujúcim
kapitálom, je prirodzené, že tak ako látková realita pracovného
prostriedku tvori podstatný základ jeho charakteru ako fixného
kapitálu, teraz sa v protiklade k nemu z látkovej reality kapitálu
vynaloženého na pracovnú silu vyvodzuje jeho charakter ako cir­
kulujúceho kapitálu a že sa potom zasa cirkulujúci kapitál určuje
látkovou realitou variabilného kapitálu.
Skutočnou látkou kapitálu vynakladaného na mzdu je sama práca.
činná, hodnototvorná pracovná sila, živá práca, ktorú kapitalista
vymenil za mŕtvu, spredmetnenú prácu a privtelil k svojmu kapi­
tálu, a až tým sa hodnota, ktorá je v jeho rukách, premieňa na
hodnotu, ktorá sa sama zhodnocuje. Ale túto schopnosť zhodnocovať
sa kapitalista nepredáva. Táto schOpnosťtvorí takisto ako jeho pra­
covné prostriedky vždy iba súčasť jeho výrobného, a nikdy nie jeho
tovarového kapitálu, ako napriklad hotový výrobok, ktorý predáva.
Vo výrobnom procese pracovné prostriedky ako súčasti výrobného
kapitálu nestoja proti pracovnej sile ako fixný kapitál, tak ako sa
pracovný materiál a pomocné látky nezhodujú s pracovnou silou ako
cirkulujúci kapitál; pracovná sila stoji proti obidvom ako osobný
činiteľ, kým ony sú vecným činiteľom - to je zo stanoviska pra­
covného procesu. Obidva stoja proti pracovnej sile, variabilnému
kapitálu, ako konštantný kapitál - to je zo stanoviska zhodno­
covacieho procesu. Alebo ak tu máme hovoriť o látkovej odliš­
nosti a o jej vplyve na proces obehu, ide len o toto: z povahy hod­
noty, ktorá nie je nič iné ako spredmetnená práca, a z povahy činnej
pracovnej sily, ktorá nie je nič iné ako spredmetňujúca sa práca.
vyplýva, že pracovná sila počas svojho fungovania neustále vytvára
hodnotu a nadhodnotu; že to, čo sa na jej strane ukazuje ako pthb:
ako tvorba hodnoty, sa na strane jej produktu ukazuje vo forme
pokoja, ako vytvorená hodnota. Ked pracovná sila už pôsobila.
kapitál už nepozostáva z pracovnej sily na jednej strane a z VÝI'Ob'
ných prostriedkov na druhej strane. Kapitálová hodnota, ktorá sa
vynaložila na pracovnú silu, je teraz hodnotou, ktorá sa (i s nadhod­
 191

notou) pridala výrobku. Aby sa proces mohol opakovať, musi sa ii. kapitola
výrobok predat a z utŕžených peňazl sa musi pracovná sila stále Teorie o fixnom
odznova kupovat a prlvtefovat k výrobnčmu kapitálu. To potom a cirkulujúcom
dáva časti kapitálu vynaloženej na pracovnú silu, takisto ako časti kapitáli. Ricardo
vynaložcncj na pracovný materiál atď. charakter cirkulujúceho ka­
pitálu v protiklade ku kapitálu, ktorý ostáva flxovaný v pracovných
prostriedkoch.
Keď sa však z druhotnćho určenia cirkulujúceho kapitálu, ktoré
má variabilný kapitál spoločne s častou konštantnćho kapitálu (suro­
vinaml a pomocnýml látkami), urobi podstatne určenie časti kapitálu
vynakladancj na pracovnú silu - totiž, že hodnota vynaložená na
pracovnú silu sa na výrobok, pri ktoreho výrobe sa spotrebúva, pre­
náša celá, a nie postupne a po častiach, ako je to pri fixnom kapitáli,
a že sa preto musi predajom výrobku aj celá nahradit - tak časť
kapitálu vynaložená na mzdu nemôže ani látkovo pozostávat z činnej
pracovnej sily, ale musi pozostávať z látkovýoh prvkov, ktoré si ro­
botnlk kupuje za svoju mzdu, teda z časti spoločenského tovarovčho
kapitálu, ktorá vchádza do robotnikovej spotreby - zo životných
prostriedkov. Fixný 'kapitál potom pozostáva 2 pracovných pro­
striedkov, 'ktoré sa vyznačujú pomalšou pominuteľnostou, a preto
ich treba aj pomalšie nahrádzat', a kapitál vynaložený na pracovnú
silu pozostáva zasa zo životných prostriedkov, ktoré treba nahrá­
dza( rýchlejšie.
Ale hranice medzi rýchlejšou a pomalšou pominuteľnosťou sa stie­
rajú.

..Potraviny a odev, ktoré spotrebúva robotnlk, budovy, v ktorých pracuje.

a nástroje, ktoré mu pomáhajú pri práci - toto včetko podlieha skaze. Je však
obrovský rozdiel v čase, ktorý tieto rôzne kapltály vydržia: parný stroj vydrží
dlhšie ako loď, loď dlhšie ako robotnikov odev a robotnikov odev dlhšie ako
potraviny, ktoré spotrebúvaf'"

Ricardo pritom zabúda na dom, v ktorom robotník býva, na jeho

nábytok, na jeho spotrebné nástroje, ako nože, vidličky, nádoby atď..
čo všetko má takisto charakter trvanlivosti ako pracovné prostried­
ky. Tie isté veci, tie isté kategórie veci vystupujú tu ako spotrebné
prostriedky a tam ako pracovné prostriedky.
Ricardo formuluje rozdiel takto:
..Podľa toho, či sa kapitál opotrebúva rýchlo, a teda sa musi často reprodu­
kovaf. alebo sa spotrebúva pomaly, zaraďujeme ho medzi clrkulujúcl alebo
medzi fixný kapitál!!

*7..The food and clothing consumed by the iabourer, the buildings in which
be works, the implements with which his labour ls assisted. are all of a pc­
rishable nature. There is, however, a vast difference in the time for which
these different capitals will endure: a stenm~engine will last longer than a ship.
a ship than the clothing of the iabourer, and the clothing of the labourer longer
than the food which he oonsumes.' - Ricardo. etc. p. 26.
' ..According as capital is rapidly perishable and requires to be frequently
l'lilitiodueed or is of slow oonsumption. it is classed under the heads of cita:­
htlng. or fixed capital'
 192

il. oddiel K tomu poznamenáva:

Obrat kapitálu
..Toto delenie nie je podstatne a nemožno pri iicm určiť presne deiiacu
čiaru."

Tak sme šťastiivo dospeli zasa k fyziokratom, u ktorých rozdiel

medzi avances annuelles a avances primitives spočíva! v rozdielne)
dobe spotreby použitého kapitálu a tým aj v rozdielnej dobe jeho
reprodukcie. ibaže to, čo u nich vyjadruje jav dôležitý z hľadiska
spoločenskej výroby a čo sa v Tabieau economique zobrazuje aj
v súvislosti s procesom obehu, stáva sa tu subjektívnym, a ako
hovorí sám Ricardo, zbytočným rozlišením.
Keď sa časť kapitálu vynakladaná na prácu odlišuje od časti kapi­
tálu vynakiadanej na pracovné prostriedky iba obdobím svojej re­
produkcie, teda iba dobou svojho obehu, keď jedna časť pozostáva
zo životných prostriedkov a druhá z pracovných prostriedkov, takže
'° v 1.82. nemeckom sa životne prostriedky odlišujú od pracovných prostriedkov“ iba
vydaní: pracovné väčším stupňom pominuteľnosti, pričom sa aj samy životne pro­
prostriedky od striedky vyznačujú rôznymi stupňami pominuteľnosti - potom sa.
životných
prostriedkov pravda, stiera všetka differentia specifica medzi kapitálom vynakia­
daným na pracovnú silu a kapitálom vynakiadaným na výrobné pro­
striedky.
To úplne odporuje Ricardovmu učeniu o hodnote, ako aj jeho teórii
zisku, ktorá je fakticky teóriou nadhodnoty. Ricardo skúma vôbec
rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom iba potiaľ, pokial
rôzne proporcie medzi nimi, pri rovnako veľkých kapitáloch fungu­
júcich v rôznych odvetviach podnikania, ovplyvňujú zákon hodnoty.
a to potiaľ, pokiaľ zvýšenie alebo zníženie mzdy vplýva v dôsledku
týchto okolnosti na ceny. Ale aj v rámci tohto obmedzenćho skú­
mania sa dopúšťa najväčších chýb a fakticky vychádza z úplne ne­
správneho základu skúmania, pretože zamieňa fixný a cirkulujúci
kapitál s konštantným a variabilným kapitálom. Teda 1. pokial časť
hodnoty kapitálu vynakladanú na pracovnú silu treba zaradiť do
rubriky cirkulujúceho kapitálu, vykladajú sa nesprávne určenia sa­
mého cirkulujúceho 'kapitálu a najmä tie okolnosti, pre ktoré sa časť
kapitálu vynakladaná na prácu zaraďuje do tejto rubriky. 2. Zamie­
ňa sa určenie, podľa ktorého je časť kapitálu vynakladaná na prácu
variabilným kapitáiom, s určením, podľa ktorého je to cirkulujúci
kapitál v protiklade k fixnćmu kapitálu.
Od začiatku je jasné, že určenie kapitálu vynakladanćho na pra­
covnú silu ako cirkulujúceho alebo plynuieho kapitálu je druhotným
určením, v ktorom je zotretá jeho differentia specifica vo výrobnom
procese; pretože v tomto určení je na jednej strane kapitál vynaida­
daný na prácu a kapitál vynakladaný na suroviny atď. rovnocennÝ:
rubrika, v ktorej sa časť konštantnćho kapitálu stotožňuje s varia­

N „A division not essentiai, and in which the line 0! děmarcation cannot

be accurately drawn!
 193

bilným kapitálom, vobec neprihíiada na to. v čom spočíva dliíerentía 11. kapitola
specifica variabilného kapitálu v protiklade ku konštantnému kapi­ Teorie o !inom
tálu. Na druhej strane sa síce stavia proti sebe časť kapitálu. ktorá a cirkulujúcom
sa vynakladá na prácu. a časť, ktorá sa vynakladá na pracovné kapitán. Ricardo
prostriedky, ale vôbec nie v tom zmysle. že vchádzajú do výroby
hodnoty úplne rozdielnym spôsobom. ale z toho hladiska. že aj jedna
aj druhá prenášajú na výrobok svoju danú hodnotu. lenže za rozlične
dlhé obdobia.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o to. ako sa daná hodnota.
vynakladaná vo výrobnom procese tovaru - či je to mzda. cena
suroviny alebo cena pracovných prostriedkov -- prenáša na výro­
bok. teda obloha spolu s výrobkom a ako sa jeho predajom vracia
spát k svojmu východisku čiže nahrádza sa. Jediný rozdiel tu spočíva
v tom. „ako', akým osobitným spôsobom sa vyznačuje prenášanie.
a teda í obeh tejto hodnoty. '
Okolnost, či sa cena pracovnej sily, určená vždy vopred zmluvou.
platí v peniazoch alebo v životných prostriedkoch, nemení nič na
jej eharaktere, že je určitou danou cenou. Ale keď sa mzda plati
v peniazoch. je zrejmé, že do výrobného procesu nevchádzajú samy
peniaze, takisto ako doň nevchádza iba hodnota výrobných pro­
striedkov. ale aj ich látka. Ak sa naproti tomu životné prostriedky.
ktoré robotník kupuje za svoju mzdu, zaradía priamo ako látková
podoba církulujúceho kapitálu do jednej rubriky so surovínaml atď.
a postavia sa proti pracovným prostriedkom. javi sa vec inak. Ak sa
hodnota týchto veci, výrobných prostriedkov, prenáša v pracovnom
procese na výrobok, tak sa aj hodnota druhých vecí, životných pro­
stríedkov, objavuje opäť v pracovnej sile, ktorá ich spotrebúva.
a jej pôsobením sa takisto prenáša na výrobok. V celej tejto veci ide
rovnako o to. že sa hodnoty preddavkované počas výroby iba znova
objavujú vo výrobku. (Pyzíokratl to brali so všetkou vážnostou.
a preto popíerali, že práca v priemysle vytvára nadhodnotu.) Tak
Wayland na mieste, ktoré sme už citovali“, hovorí: " MI“.K.:
t. zv. Bratislava loss.
„Nezáležína tom. v akej forme sa kapitál znova obilWlC mm a '1 s. iso-m.
rôzne druhy potravín. žatstva a obydlia. potrebnć na 01181100“3 9011041“a“
veka. z času na čas sa spotrebúvajú a ich hodnota sa znova obhqu "1
(Elements o( Pol. Econ.. p. 31. 32.)

Kapitálové hodnoty preddavkované na výrobu v podobe výrobných

prostriedkov a životných prostriedkov sa tu rovnako iba znova obja­
Vülů v hodnote výrobku. Tým sa štastlívo dosiahla premena kapl­
talistickćho výrobného procesu na dokonalú záhadu a pôvod nad­
hodnoty obsiahnutej vo výrobku zmizol načisto z očú.
Tým sa zároveň dovršuje letišizmus, vlastný buržoáznej ekonómii.
ktorý premieňa spoločenský. ekonomický charakter, vtláčaný veciam
v spoločenskom výrobnom procese. na ich prirodzený charakter.
ktorý vyplýva z látkovej povahy týchto veci. Napriklad pracovné
prostriedky sú fixným kapitálom - scholastické určenie, ktoré vedie
k rozporom a zmátkom. Podobne ako sme ukázali pri pracovnom
uzasnu:
 194

ll. oddiel procese (l. kniha. s. kap.). že to. či jeho vecne súčasti fungujú ako
Obrat kapiqu pracovný prostriedok. či ako pracovný materiál alebo ako výrobok,
vždy zavisi jedine od úlohy. ktorú tieto vecne súčasti hrajú v určitom
pracovnom procese. od ich tunkcie - celkom tak sú aj pracovné
prostriedky lixným kapitálom iba tam. kde je výrobný proces vôbec
kapitalistickým výrobným procesom a kde sú teda výrobné prostded.
ky vôbec kapitálom. majú ekonomickú určenost. spoločenský cha.
rakter kapitálu; a po druhé pracovné prostriedky sú iixným kapio
tálom len vtedy. ked' prenášajú svoju hodnotu na výrobok osobitným
spôsobom. Ak to tak nie je. sú naďalej pracovnými prostriedkami.
ale nie sú iixným kapitáiom. Fixným kapitáiom sa stávajú aj po­
mocné látky. napriklad hnojivá. ak odovzdávajú hodnotu tým istým
osobitným spôsobom ako prevažná časť pracovných prostriedkov.
hoci nie sú pracovnými prostriedkami. Nejde tu o delinicie. do kto­
rých sa veci'zaraďujú. ide o určité funkcie. ktoré sa vyjadrujú v udio
tých kategóriách.
Ak sa životným prostriedkom ako takým prisudzuje vlastnosť.
ktorú majú za všetkých okolnosti. že sú kapitálom vynaloženým
na mzdu. stáva sa táto vlastnosť ..udržiavať prácu". to support iabour
[Ricardo, p. 25|. aj charakterom tohto ..cirkulujúceho' kapitálu. Cižc
keby životne prostriedky neboli ..kapitálom'. neudržiavali by pra­
oovnú silu. hoci práve ich kapitálový charakter im dáva tú vlast­
nost. že cudzou prácou udržiavajú kapitál.
Ak sú životné prostriedky ako také cirkulujúcim kapitáiom - len
čo sa tento kapitál premení na mzdu - vyplýva z toho dalej. že
veľkost mzdy závisí od pomeru medzi počtom robotnikov a daným
množstvom cirkulujúccho kapitálu - obľúbená tćza ekonómov -­
kým v skutočnosti množstvo životných prostriedkov. ktoré odnima
z trhu robotník, a množstvo životných prostn'cdkov. ktoré má na
svoju spotrebu k dispozícii kapitalista. závisia od pomeru medzi
nadhodnotou a cenou práce.
Ricardo. podobne ako Bartonm". všade zamieňa vztah variabilné'
ho kapitálu ku konštantnćmu kapitálu so vzťahom cirkulujúceho
'° Man:. K.: Kapitál. kapitálu k fixnćmu kapitálu. Neskôr" uvidime. ako to skresluje jeho
lll. zv. 1. časť. skúmanie miery zisku.
Bratislavams.
1. až 3. kapitola.
Okrem toho Ricardo stotožňuje rozdiely medzi fixným a cirkuluo
júcim kapitáiom s rozdieimi. ktoré vznikajú v obrate z úplne iných
príčin:
..Treba tiež poznamenal. že cirkulujúci kapitál môže obiebat. čiže vracať '3
k majiteľovi vo velmi rozdielnom čase. Pšenica. ktorú si kúpil nájomca na och.
je fixným kapitálom v porovnani s pšenicou. ktorú kúpil pekár na výrobu CNCN
Jeden ponecháva pženicu v pôde a po celý rok nemôže dostat nijaký VÝM­
druhý ju môže dat zomliet na múku a predat vo forme chleba svojim M'
nikom. takže za týždeň sa jeho kapitál uvolni. aby mohol obnoviť tú istú W'
ráciu alebo začal nejakú inú.”
3"" Observations on the Circumstances which influence the Condition of the
" Mars. K.: Kapitál. Labouring Glasses ot Society. London 1817. Prislušnć miesto je dtovane v I Imi­
i. av. Bratislava 1985. he. s. 655”. pozn. 79.
I. 526. 3° ..it is also to be observed that the circulating capital may drouiatc. 01' b'
 195

Tu je charakteristické, že pšenica je najprv cirkulujúcim kapitá­ 11. kapitola

lom, lebo je ako taká životným prostriedkom, aj ked neslúži ako Teorie o fixnom
životný prostriedok, ale ako osivo, ako surovina, a potom fixným a cirkulujúcom
kapitálom, lebo jej návrat trvá rok. Výrobný prostriedok sa však kapitán. Ricardo
nestáva fixným kapitálom len preto, že sa pomalšie alebo rýchlejšie
vracia, ale sa ním stáva vdaka určitému spôsobu, akým odovzdáva
hodnotu výrobku.
Zmätok, ktorý spôsobil A. Smith, viedol k týmto výsledkom:
i. Rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom sa zamieňa
s rozdielom medzi výrobným a tovarovým kapitálom. Tak je na­
priklad ten istý stroj cirkulujúcim kapitálom, ak je na trhu ako
tovar, a fixným kapitálom, ak je začlenený do výrobného procesu.
Pritom je absolútne nepochopiteľnć, prečo má byť určitý druh ka­
pitálu viac fixný alebo viac cirkulujúci ako iný.
2. Všetok cirkulujúci kapitál sa stotožňuje s kapitálom, ktorý bol
alebo má byť vynaložený na mzdu. Tak je to napriklad u J. St. Mil­
lal 1“' a u iných.
3. Rozdiel medzi variabilným a konštantným kapitálom, ktorý už
Barton, Ricardo a iní zamieňali s rozdielom medzi cirkulujúcim
a fixným kapitálom, sa nakoniec úplne redukuje na tento druhý
rozdiel, ako napríklad u Ramsayhoĺm, kde všetky výrobné prostried­
ky, suroviny atd'., ako aj pracovné prostriedky, tvoria fixný kapitál,
a cirkulujúcim kapitálom je len kapitál vynakladaný na mzdu. Preto­
že sa však redukcia uskutočňuje v tejto forme, skutočný rozdiel medzi
konštantným a variabilným kapitálom ostáva nepochOpený.
4. U najnovších anglických a najmä škótskych ekonómov, ktorí sa
na všetko pozerajú z nevýslovne obmedzenćho stanoviska bankového
úradníka, ako napríklad u Macleodaus', Pattersonam” a iných, sa
rozdiel medzi fixným a cirkulujúcim kapitálom mení na rozdiel medzi
money at call a money not at call (na peňažné vklady, ktoré možno
vybrat bez výpovede alebo len po predchádzajúcej výpovedí).

rcturncd to its employer, in very uncqual times. The wheat bought by a farmer
to sow is comparatively a fixed capital to the wheat purchased by a baker to
make into loavcs. The one leaves it in the ground. and can obtain no return
'0" 3 Year; the other can get it ground into Hour, sell it as bread to his custo­
mer:. and have his capital free, to rencw the same, or commence any other
employment in a week! (p. 26, 27.)
 196

Doanásta Pracovné obdobie

kapitola

Vezmime dve odvetvia podnikania s rovnako dlhým pracovným

dňom, povedzme s dosathodinovým pracovným procesom, napriklad
sprladanie bavlny a výrobu rušňov. V prvom odvetvi sa určité množ­
stvo hotového výrobku, bavlnenej priadze, dodáva denne, týždenne;
v druhom odvetví sa pracovný proces musi opakovat možno po
celé tri mesiace, aby sa vyrobil jeden hotový výrobok, jeden rušeň.
V prvom prípade je výrobok deliteľný a tá istá práca sa začína od­
znova každý deň alebo týždeň. V druhom pripade je pracovný proces
nepretržitý, zahŕňa väčší počet denných pracovných procesov, ktoré
vo svojom spojeni, v nepretržitosti svojej operácie dodávajú hotový
výrobok až za dlhši čas. Hoci tu denný pracovný proces trvá rov­
nako dlho, je velmi značný rozdiel v trvaní výrobného aktu, t. j. v tr­
vani opakovaných pracovných procesov, ktoré sa vyžadujú na to, aby
sa vyrobil hotový výrobok, odoslal na trh ako tovar, teda aby sa
premenil z výrobného kapitálu na tovarový kapitál. To sa nijako
netýka rozdielu medzi fixným a cirkulujúcim kapitáiom. Uvedený
rozdiel by existoval, aj keby sa v obidvoch odvetviach podnikania
fixný a cirkulujúci kapitál používali presne v tých istých pľOPOľ'
ciách.
Tieto rozdiely v trvaní výrobného aktu existujú nielen medzi rôz­
nymi sférami výroby, ale aj v tej istej výrobnej sfére, v závislosti
od toho, aký je objem výrobku, ktorý sa má zhotoviť. Obyčainl
obytný dom sa postaví za kratší čas ako väčšia továreň, a vyžaduje
preto menší počet nepretržitých pracovných procesov. Kým VÝľOba
rušňa vyžaduje tri mesiace, výroba križnika vyžaduje rok alebo nie'
kolko rokov. Výroba obilia trvá takmer celý rok, odchov dobyth
niekolko rokov, dopestovanie lesa môže zahŕňať 12 až 100 rokov:
tam, kde možno vybudovat cestu azda za pár mesiacov, vyžaduje
stavba železnice celé roky; obyčajný koberec sa dá vyrobiť hádam
za týždeň, gobellny až za niekoľko rokov atď. Rozdiely v trval!!I
výrobného aktu sú teda nekonečne rozmanité.
 197

Rozdiel v trvaní výrobného aktu musí pri rovnako veľkých vyna­ 12. kapitola
ložených kapitáloch zrejme viesť k rozdielnej rýchlosti obratu a teda Pracovné obdobie
k odlišnosti období, na ktoré sa daný kapitál preddavkuje. Dajme
tomu, že v strojovej pradiarni a v továrni na rušne sa používajú
rovnako veľké kapitály, že rozdelenie na konštantný a variabilný
kapitál je rovnaké, a takisto ích rozdelenie na fixné a církulujúce
súčasti kapitálu, a napokon, že pracovný deň je rovnako dlhý a že
jeho rozdelenie na nutnú prácu a nadprácu je rovnaké. Aby sme
ďalej vylúčili všetky okolnosti, ktoré pramenia z procesu obehu
a netýkajú sa daného prípadu, budeme predpokladať, že oboje, pria­
dza aj rušeň, sa vyrábajú na objednávku a že sa za ne platí pri dodaní
hotovćho výrobku. Majiteľ pradiarne dostáva pri dodaní hotovej
priadzc koncom týždňa späť vynaložený cirkulujúoi kapitál, ako aj
opotrebenie fixného kapitálu obsiahnuté v hodnote priadzc (od nad­
hodnoty tu abstrahujeme). Môže teda opakovať odznova ten istý
kolobeh s tým istým kapitálom. Kapitál uskutočnil svoj obrat. Na­
proti tomu výrobca rušňov musi po celé tri mesiace, týždeň čo týž­
deň, vynakladať vždy nový kapitál na mzdy a suroviny, a až po troch
mesiacoch, po dodaní rušňa, bude oirkulujúci kapitál, ktorý za tento
čas vynaložil postupne v jednom a tom istom výrobnom akte, na
výrobu jedného a toho istého tovaru, opäť vo forme, v ktorej môže
odznova začať svoj kolobeh; práve tak sa :mu až teraz nahrádza aj
opotrebenie strojov počas týchto troch mesiacov. Prvý vynakiadá
toľko, koľko stačí na týždeň, druhý toľko, koľko treba na týždeň
'krát dvanásť. Keď predpokladáme, že všetky ostatné okolnosti sú
rovnaké, musí mať prvý z nich k dispozícii dvanásťkrát väčší cirku­
lujúci kapitál ako druhý.
Ale okolnosť, že týždenne preddavkované kapitály sú rovnaké, tu
nemá nijaký význam. Nech je veľkosť preddavkovaného kapitálu
akákoľvek, v jednom prípade sa preddavkuje na týždeň a v druhom
na 12 týždňov, a až potom sa s ním dá operovať odznova, zopakovať
s nim tú istú operáciu alebo začať nejakú inú.
Rozdiel v rýchlosti obratu alebo v dĺžke času, na ktorý sa musí
jednotlivý kapitál preddavkovať, prv ako môže tá istá kapitálová
hodnota opäť slúžiť v nejakom novom pracovnom alebo zhodnoco­
vacom procese, tu vyplýva z tohto: _
Predpokladajme, že výroba rušňa alebo nejakého stroja vyžaduje
100 pracovných dní. Pokiaľ ide o robotnikov zamestnaných v pra­
diarni a v továrni na stroje, tvori týchto 100 pracovných dní v obi­
dvoch prípadoch nespojitú (diskrétnu) veličinu, ktorá podľa pred­
pokladu pozostáva zo 100 po sebe nasledujúcich oddelených
desaťhodinových pracovných procesov. Ale pokiaľ ide o výro­
bok - stroj -, tvorí týchto 100 pracovných dní spojitú veličinu.
pracovný deň zahrnujúci 1000 pracovných hodin, jediný súvislý akt
výroby. Takýto pracovný deň, vytvorený z väčšieho alebo menšieho
počtu po sebe nasledujúcich a navzájom súvisiacich pracovných dní,
nazývam pracovným obdobím. Keď hovoríme o pracovnom dni,
máme na mysli dĺžku pracovneho času, počas ktorého musi robotník
 198

Il. oddiel denne vynakladať svoju pracovnú silu, počas ktorého musi dcn'ne
Obrat kapitálu pracovať. Keď hovorime naopak o pracovnom obdobi, znamená to
počet navzájom súvisiacich pracovných dni, ktorý je v určitom od­
vetví podnikania potrebný, aby sa mohol dodať hotový výrobok.
Produkt každého pracovného dňa je tu len čiastkovým produktom,
ktorý sa deň čo deň dohotovuje a ktorý až na konci dlhšieho alebo
kratšieho pracovného obdobia dostáva svoju hotovú podobu, stáva
sa hotovou úžitkovou hodnotou.
Preto prerušenia a poruchy spoločenského výrobného procesu, na­
priklad v dôsledku kriz, pôsobia veľmi rozdielne na produkty
práce, ktoré sú svojou povahou delitel'nć, a na také, ktoré na svoju
výrobu vyžadujú dlhšie, súvislć obdobie. V jednom pripade po dneš­
nej výrobe určitého množstva priadze, uhlia atd'. nenasledujc zajtra
nová výroba priadze, uhlia atď. Ale inak je to s 'iod'ami, budovami,
železnícami atd'. Tu sa neprerušuje len práca, ale aj súvisiý akt
výroby. Ak sa v diele nepokračuje, boli výrobné prostriedky a práca,
spotrebované na jeho výrobu, vynaložené bez úžitku. A aj ked sa
práca na ňom obnoví, dôjde medzitým k nejakému poškodeniu.
Tá časť hodnoty, ktorú fixný kapitál denne odovzdáva výrobku,
sa navrstvuje počas celého trvania pracovného obdobia, až kým vý­
robok nedozreje. A tu sa zároveň ukazuje, aký dôležitý je rozdiel
medzi fixným a cirkulujúcim kapitáiom v praxi. Fixný kapitál sa
preddavkuje na výrobný proces na dlhšie obdobie a netreba ho
obnovovať, kým neuplynie táto lehota, ktorá môže trvať niekoľko
rokov. Okolnosť, či parný stroj odovzdáva svoju hodnotu priadzi.
výrobku nespojitého pracovného procesu, denne po častiach, alebo
ju odovzdáva rušñu, výrobku spojitého výrobného aktu, po tri me­
siace, nemení vôbec nič na vynaložení kapitálu nevyhnutného na
kúpu .parného stroja. V jednom prípade hodnota parného stroja
prúdi späť v malých dávkach, napríklad týždenne, v druhom pri­
pade vo väčších množstvách, napriklad trojmesačne. Ale v obidvoch
prípadoch sa parný stroj obnoví možno až za 20 rokov. Pokial' je
len .každé jednotlivé obdobie, za ktoré sa jeho hodnota vracia po
častiach predajom výrobku, kratšie ako obdobie jeho vlastnej exis­
tencie, funguje ten istý parný stroj ď alej vo výrobnom procese počas
viacerých pracovných obdobi.
Naproti tomu s cirkulujúcimi súčasťami preddavkovaného kapitálu
je to inak. Pracovná sila kúpená na tento týždeň sa počas tohto
týždňa vynaloží a spredmetní vo výrobku. Na konci tohto týždňa
sa musí zaplatiť. A toto vynaloženie kapitálu na pracovnú silu sa
opakuje každý týždeň počas troch mesiacov, ale vynaloženie tejto
časti kapitálu v jednom týždni neumožňuje kapitalistovi uhradiť
kúpu práce v budúcom týždni. Na platenie pracovnej sily sa musí
každý týždeň vydávať nový dodatočný kapitál a Odhliadnuc od akých­
kolvek úverových vzťahov, kapitalista musí byť schopný vyplácať
mzdu po tri mesiace, hoci ju platí len v týždenných dávkach. Práve
tak je to aj s druhou časťou cirkulujúceho kapitálu, so surovinami
a pomocnými látkami. Na výrobok sa ukladá jedna vrstva práce
 199

za druhou. Počas pracovneho procesu sa na výrobok neustále pre­ 12. kapitola

náša nielen hodnota vynaloženej pracovnej sily. ale aj nadhodnota. Pracovné obdobie
lenže obidve sa prenášajú na nedohotovený výrobok, ktorý ešte
nemá podobu hotového tovaru. teda ešte nie je schopný oblehať.
To isté plati o kapitálovej hodnote. ktorá sa po vrstvách prenáša
na výrobok zo surovin a pomocných látok.
Podla dihšieho alebo kratšieho trvania pracovného obdobia vy­
žadovanćho špecifickou povahou výrobku alebo úžitkového efektu.
ktorý sa má jeho zhotovenim dosiahnuť. je potrebné neustále vyna­
kladať dodatočný cirkulujúci kapitál (mzdy, suroviny a pomocné lát­
ky), pričom ani jedna časť tohto kapitálu nie je v takej forme. v ktorej
by mohla obiehať a tak slúžiť na obnovenie tej istej operácie; naopak
každá jeho časťje ako súčasť postupne vznikajúceho výrobku uložená
vo výrobnom procese. viaže sa vo forme výrobného kapitálu. Doba
obratu sa však rovná'súčtu doby výroby a doby obehu kapitálu.
Predĺženie doby výroby preto zmenšuje rýchlosť obratu takisto ako
predĺženie doby obehu. V danom prípade si však treba všimnúť dve
veci:
Po prvé: predĺžený pobyt vo sfére výroby. Napriklad kapitál
preddavkovaný v prvom týždni na prácu. suroviny atd., ako aj časti
hodnoty fixného kapitálu odovzdávané výrobku ostávajú počas ce­
lého trojmesačného obdobia pripútané k sfére výroby a pretože sú
vtelené do vznikajúceho, ešte nehotového výrobku, nemôžu vstu­
povať do obehu ako tovar.
Po druhé: kedže pracovné obdobie potrebné na akt výroby trvá
tri mesiace a tvori v skutočnosti iba jeden súvisiý pracovný proces.
musi sa neustále každý týždeň k predchádzajúcim dávkam cirkulu­
júceho kapitálu pridávať nová dávka. S dĺžkou pracovného obdobia
teda rastie množstvo postupne preddavkovaného, dodatočného ka­
pitálu. '
Predpokladali sme, že do pradiarstva a do výroby strojov sú vlo­
žené rovnako veľké kapitály, že tieto kapitály sa v rovnakom
pomere rozdeľujú na konštantný a variabilný kapitál a takisto aj
na fixný a cirkulujúci kapitál, že pracovné dni sú rovnako dlhé.
skrátka. že všetky okolnosti okrem dĺžky pracovného obdobia sú
rovnaké. V prvom týždni sú výdavky obidvoch rovnako veľké, ale
výrobok pradiara možno predať a z utržených peňazi kúpiť novú
pracovnú silu a nové suroviny atd'., skrátka pokračovať vo výrobe
v tom istom rozsahu. Naproti tomu výrobca strojov môže cirkulujúci
kapitál vynaložený v prvom týždni premeniť opäť na peniaze a začať
s nim odznova nové operácie až po troch mesiacoch. ked sa jeho
Výrobok dohotovi. Teda po prvé ide o mzdieinu návratnosť toho
istého množstva vynaloženébo kapitálu. Ale po druhé: v pradiarstve
a vo výrobe strojov sa počas troch mesiacov použiva rovnako velký
VÝľObnÝkapitál, ale velkosť preddavkovaného kapitálu je u pra­
diara a u výrobcu strojov úplne rozdielna, pretože v jednom pripade
sa ten istý kapitál obnoví rýchlo. takže môže znova Opakovať tú
*mi operáciu; v druhom pripade sa obnovuje pomerne pomaly.
 200

iľ. oddiel a preto sa musia až do termínu jeho obnovenia k starým množstvám

Obrat kapitálu kapitálu neustále pridávať nové. Teda ide jednak o rozdiel v dlžke
času, za ktorý sa určité dávky kapitálu obnovia, čiže o odlišnú dlžku
obdobia, na ktoré sa preddavkujú, jednak o rozdiel v množstve
kapitálu, ktoré sa musí vzhľadom na dĺžku pracovného procesu
preddavkovať (aj keď denne alebo týždenne používaný kapitál je
rovnaký). Túto okolnosť si treba povšimnúť preto, lebo dlžka obdo­
bia, na ktoré sa kapitál preddavkuje, môže rásť, ako je to v pripa­
doch, ktoré preskúmame v nasledujúcej kapitole, ale množstvo
kapitálu, ktoré treba preddavkovať, sa preto nemusí zväčšovať
úmerne dlžke tohto obdobia. Kapital sa musi preddavkovať na dlh­
šie obdobie a vo forme výrobného kapitálu je viazané väčšie množ­
stvo kapitálu.
Na menej rozvinutých stupňoch kapitalistickej výroby sa podujatia,
ktoré vyžadujú dlhé pracovné obdobie, teda veľký preddavok kapitá­
lu na dlhší čas, najmä v tých prípadoch, keď ich možno realizovať len
vo veľkom rozsahu, buď vôbec nevykonávajú po kapitalistícky, ale
na náklad obce alebo štátu, ako napríklad cesty, 'kanály atd. (pokiaľ
ide o pracovnú silu, v starších časoch zväčša pomocou nútenej
práce). Alebo sa take výrobky, ktorých zhotovenie vyžaduje dlhšie
pracovné obdobie, len v nepatrnej miere vyrábajú z prostriedkov
samého kapitalistu. Napríklad pri stavbe domu súkromná osoba,
pre ktorú sa dom stavia, plati stavebnému podnikateľovi preddavky
v istých dávkach. Platí teda za dom fakticky po častiach, podľa toho,
ako postupuje proces jeho výroby. Naproti tomu v rozvinutej kapi­
talistickej ére, keď sú na jednej strane obrovské kapitály koncen­
trovanć v rukách jednotlivcov, na druhej strane popri jednotlivých
kapitalistoch vystupuje združený kapitalista (účastinnć spoločnosti)
a zároveň je rozvinutý úver, stavia kapitalistický stavebný podnikateľ
už len výnimočne na objednávku pre jednotlivé súkromné osoby.
Náplňou jeho podnikania sa stáva budovanie celých radov domov
a celých mestských štvrti, podobne ako sa pre jednotlivých kapita­
listov náplňou ich podnikania stáva to, že budujú železnice na zá­
klade zmluvy.
O tom, aký prevrat spôsobila kapitalistická výroba v stavbe domov
v Londýne, nás informujú výpovede jedneho stavebného podnikateľa
pred Bankovým výborom roku 1857. Za jeho mladosti, hovori, sa
domy stavali spravidla na objednávku a patričná suma sa počas
stavby platila podnikateľovi v splátkach, vždy pri dokončení isteho
štádia stavby. Na špekuláciu sa stavalo len málo; podnikatelia sa
do nej púšťali predovšetkým iba z toho dôvodu, aby zabezpečili
svojim robotníkom pravidelné zamestnanie a tým ich udržali po­
hromade. Za posledných 40 rokov sa to všetko zmenilo. Na objed­
návku sa už stavia len veľmi málo. Ak niekto potrebuje novy' dom.
vyberie si nejaký z tých, ktoré sa postavili na špekuláciu. alebo
taký, čo sa ešte len stavia. Podnikateľ už nepracuje pre zákazníka.
ale pre trh; ako každý iný priemyselník, aj on je nútený mať na trhu
hotový tovar. Kým predtým mal podnikateľ na špekulácie v tom
 201

istom čase rozostavané povedzme tri alebo štyri domy. musí teraz 12. kapitola
kúpiť rozsiahly pozemok (t. j. podľa kontinentálneho spôsobu vy­ Pracovná obdobie
jadrovania prenajať ho spravidla na 99 rokov), postaviť na ňom
100 alebo 200 domov a pustiť sa tak do podnikania, ktoré presahuje
dvadsaťkrát až páťdesiatkrát jeho majetok. Fondy sa zadovažujú
hypotékami a podnikatel dostáva peniaze k dispozícii podľa toho.
ako postupuje výstavba jednotlivých domov. Ak potom nastane
kríza. pre ktorú sa vyplácanie preddavkovaných splátok zastavi, celé
podnikanie spravidla stroskotá; domy ostanú v najlepšom prípade
nedokončené, kým neprídu lepšie časy, v najhoršom pripade prídu
na bubon a predajú sa za polovičnú cenu. Bez špekulačnej výstavby.
a to vo veľkom rozsahu, dnes už nemôže prosperovať ani jeden
podnikateľ. Zisk zo samých stavieb je celkom nepatrný; jeho hlavný
zisk vyplýva zo zvýšenia pozemkovej renty, zo šikovného -výberu
a využitia stavebného pozemku. Na základe špekulácie, ktorá takto
anticipuje dopyt po domoch, sa vybudovala skoro celá Beigravia
a Tyburnia a tisíce a tisíce víl v okolí Londýna. (Skrátene z Report
from the Select Committee on Bank Acts, Part 1, 1857, Evidence.
Otázky5413-5418, 5435-5436.)
Realizácia diel, ktoré majú značne dlhé pracovné obdobie a veľký
rozsah, pripadá kapitalistickej výrobe úplne až vtedy, ked' je kon­
centrácia kapitálu už veľmi značná a ked na druhej strane rozvoj
úverového systému dáva kapitalistovi pohodlný prostriedok, aby
namiesto svojho vlastného kapitálu preddavkoval a teda aj riskoval
cudzí kapitál. Je však samozrejmé, že okolnosť, či kapitál preddav­
kOVanÝna výrobu patrí alebo nepatrí tomu, kto ho používa, nemá
mĺaký Vplyv na rýchlosť a dobu obratu.
Okoínosti, ktoré zväčšujú produkt jednotiivého pracovného dňa.
ako kooperácia. deľba práce, používanie strojov. skracujú zároveň
pri súvislých výrobných aktoch pracovné obdobie. Tak stroje skra­
cujú dobu výstavby domov, mostov atď.: žacie stroje, mláťačky
atď. skracujú pracovné obdobie potrebné na to, aby sa dozreté obilie
premeniio na hotový tovar. Zdokonalená stavba lodi skracuje vďaka
vyššej rýchlosti dobu obratu kapitálu vynaloženého na lodnú dopra­
vu. Tieto zdokonalenia, ktorými sa skracuje pracovné obdobie a tým
ai čas. na ktorý sa musí preddavkovať cirkulujúci kapitál, sú však
zväčša spojené so zvýšeným vynakiadanim fixného kapitálu. Na dru­
hej strane sa v určitých odvetviach pracovné obdobie môže skrátiť
lodnoducho rozšírením kooperácie; stavba železnice sa skráti tým.
že sa zmobilizujú velké armády robotníkov a že sa potom k dielu
Prístupnje z mnohých miest. Doba obratu sa tu skráti zváčšenim
Preddavkovaného kapitálu. Pod kapitalistovým velením sa musi
zjednotiť viac výrobných prostriedkov a viac pracovných síl.
Ak je teda skrátenie pracovného obdobia spravidla spojené so
zváčšenim kapitálu preddavkovaného na kratší čas. takže sa množn
stvo preddavkovaného kapitálu zväčšuje tou mierou. akou sa skra­
cule doba preddavkovanía - treba tu pripomenúť. že Odhliadnuc
0d množstva existujúceho spoločenského kapitálu všetko závisí od
 202
ll. oddiel toho, v akej miere sú výrobné a životné prostriedky, resp. dispo­
Obrat kapitálu novanie týmito prostriedkami roztrúsenć alebo zjednotené v rukách
individuálnych kapitalistov, teda od toho, aký rozsah už dosiahla
koncentrácia kapitálov. Pokiaľ úver sprostredkúva, urýchľuje a stup­
ňuje koncentráciu kapitálu v jedných rukách. prispieva tým k skra­
covaniu pracovneho obdobia, a tým aj k skracovaniu doby obratu.
Vo výrobných odvetviach, v ktorých je pracovné obdobie. či už
súvislć alebo prerušované, dané určitými prírodnými podmienkami,
nemôže dôjsť k nijakćmu skráteniu uvedenými prostriedkami.
„Výraz rýchlejší obrat nemožno použit na žatvu, lebo tu je možný len jeden
obrat za rok. Pokiaľ ide o dobytok, dajme si jednoduchú otázku: ako zrýchliť
obrat dvojročných a trojročných ovicc a štvorročných a pátročných volov?'
(W. Walter Good: Political, Agricultural, and Commercial Pallacies, London 1866,
p. 325.)

Nevyhnutnosť mať peniaze k dispozícii skôr (napríklad na zapla­

tenie pevne stanovených dávok, ako sú dane, pozemková renta
atd.) rieši túto otázku tým, že napríklad dobytok sa na veľkú škodu
poľnohospodárstva predáva a poráža prv, ako dosiahne normálny
ekonomický vek; to napokon ovplyvňuje aj rast cien mäsa.
„Ľudia, ktorí sa predtým venovali hlavne chovu dobytka a zaplñaií ním v lete
'° gróľstvach pastviny v mídland counties" a v zime maštale vo Východnýchgrófstvach . . . boli
stredného Anglicka natoľko postihnutí kolísanim a poklesom cien obilia, že sú radi. ak môžu zarobiť
na vysokých cenách masla a syra; maslo nosia na trh každý týždeň, aby mali
na bežné výdavky; na syr berú preddavky od príekupníka, ktorý si ho odváža.
len čo ho možno dopravovat, a ktorý si prirodzene určuje cenu sám. Pre túto
príčinu ako aj preto, že poľnohospodárstvo sa riadi zásadami politickej cko­
nómíe, teraz sa často už osemdňovć až desatdňovć teľcc, ktore predtým prichá­
dzali z mliekárskych oblasti na juh na vykŕmeníe, hromadne porážajú na bitún­
koch v Bírminghame, Manchestri, Liverpoole a iných okolitých vcľkomestách.
Naproti tomu keby nebol zdanený slad, zarobíli by na tom nielen nájomcovla.
takže by si mohli ponechať svoj mladý dobytok, kým bude starší a pribcrie na vá­
hc, ale i tí, ktorí nedržia kravy, mohli by použit slad namiesto mlieka na odchov
tcliec; a tak by sa v značnej miere odstránil terajší hrozivý nedostatok mladeho
dobytka. Ked sa teraz týmto drobným hospodárom odporúča. aby odchovávali
teľcc, vravia: Vieme veľmi dobre. že by sa vyplatilo kŕmlt ich mliekom, ale po
prve by sme museli do toho vložit peniaze. a to nemôžeme. a po druhé by
sme museli dlho čakať, kým by sa nám naše peniaze vrátili, a v mliečnom hoso
podárstve ich dostávame späť ihned." (Tamtiež, p. 11, 12.)

Ak má predĺženie obratu takéto dôsledky už u menších anglických

nájomcov, možno ľahko pochopit, aké poruchy musí vyvoláva(
u drobných rol'níkov na kontinente.
S dlžkou pracovného obdobia, a teda aj časového obdobia na
dohotovenie tovaru schopnćho obiehat, hromadí sa tá časť hodnoty.
ktorú fixný kapitál odovzdáva výrobku po vrstvách, a spomaľuie
sa jej spätný prítok. Ale toto spomalenie nevedie k novému vyna­
kladaniu fixného kapitálu. Stroj pôsobí dalej vo výrobnom procese
bez ohľadu na to, či náhrada jeho opotrebcnía priteká späť v peňažo
nej forme pomalšie alebo rýchlejšie. S cirkulujúcim kapitálom je to
inak. Musí sa nielen viazat na dlhší čas úmerne dĺžke pracovného
 203

obdobia, ale sa zároveň musi neustále preddavkovat nový kapitál 12. kapitola
na mzdy. suroviny a pomocné látky. Spomaienie spätného pritoku Pracovne obdobie
pôsobí teda na obidva kapltály rozdielne. Či je spátný pritok po­
malši alebo rýchlejši, fungovanie fixného kapitálu sa neprerušuje.
Naproti tomu cirkulujúci kapitál pri spomalenom pritoku stráca
schOpnost fungovat, ak je viazaný vo forme ncpredanćho alebo ne­
dohotovenćho, ešte nepredajnćho výrobku, a nie je k dispozicii nija­
ký další kapitál na jeho obnovu in natura. ­
..Kým rornik umiera od hladu, jeho dobytok sa má dobre. Hodne pršalo a kr­
moviny boli bujnć. indický roinik zahane od hladu vedia tučneho vola. Pred­
pisy povcry sa zdajú kruté voči jednotlivcovl. ale udržiavajú spoločnosť:
zachovanie tažnćho dobytka zabezpečuje chod poľnohospodárstva a tým aj zdro­
je budúcej obživy a bohatstva. Môže to znlet tvrdo a smutne. ale je to tak:
v lndii možno ľahšie nahradit človeka ako vola.“ (Return. East india. Madras
and Orlssa Famine, č. 4. p. 44.)

Porovnajmc s tým túto vctu z Manava-Dharma-Sastram'. kap. x.

5 62:

..Nezlštnć obetovanie života. aby ostali nažive kňaz alebo krava... môže
zaručiťblaženost týchto kmeňov nlzkeho pôvodu'

Pravda, pátročné zviera nemožno dodat prv, ako prejde päť rokov.
V istých hraniciach je však možné dosiahnut, aby zvieratá boli na
svoje určenie pripravené za kratší čas, ak sa zmeni spôsob ich chovu.
Práve to dokázal Bakewell. Anglicke ovce predtým, podobne ako
francúzske ovce ešte roku 1855, neboli súce na porážku prv, ako mali
štyri alebo päť rokov. Podľa Bakeweiiovho systemu možno vykŕmit
ovcu už za jeden rok a v každom pripade úplne dorastie prv, ako
uplynú dva roky. Vdaka starostlivemu výberu chovaných oviec Ba­
kewell, nájomca Dishley Grange, zredukovai kostru oviec na mini­
mum nevyhnutné pre ich existenciu. Jeho ovce pomenovali newlei­
cesterske.
„Chovatei môže teraz dodat na trh tri ovce za ten istý čas. za ktorý predtým
odchoval jednu ovcu. a pritom sú širšie, okrúhlejšle. vyvinutejšie v tých čas­
tiach. ktore dávajú najviac mäsa. Skoro celú hmotnost týchto oviec tvori čistá
'1530.' (Lavergne. The kura! Economy o! England etc.. 1833. p. zo.)

Metódy. ktorými sa skracuje pracovne obdobie, možno v rôznych

Ddemyselných odvetviach použit len vo veľmi rozdielnej miere a pri­
tom sa nimi nevyrovnávajú rozdiely v dĺžke rôznych pracovných
obdobi. Aby sme ostali pri našom príklade, použitím nových obrába­
cich strojov možno absolútne skrátiť pracovné obdobie nevyhnutné
03 Výrobu rušña. Ak sa však so zdokonaienými procesmi v pra­
diarstve ešte rýchlejšie zväčší denne alebo týždenne dodávaný ho­
"WÝprodukt. tak sa pracovne obdobie pri výrobe strojov v porov­
W ' pradiarstvom predsa len relativne predĺži.
 204

Trinásta
kapitola Doba výroby

Doba práce je vždy dobou výroby, t. j. dobou, po ktorú je kapitál

pripútaný k sfére výroby. Ale naopak celá doba, po ktorú je kapitál
vo výrobnom procese, zato nemusí byť dobou práce.
Tu nejde o prerušenia pracovného procesu, ktoré sú podmienené
prirodzenými hranicami samej pracovnej sily, aj keď sa ukázalo, ako
veľmi už sama okolnosť, že fixný kapitál, továrenskć budovy, stroje
atď., sa počas prestávok pracovného procesu nevyužíva, bola jedným
z podnetov na neprirodzene predlžovanie pracovného procesu a na
“ Marx. K.: Kapltál. zavádzanie i nočnej práce.“ Tu ide o prerušenie, ktoré nezávisí od
1. zv. Bratislava 1985, dĺžkypracovného procesu a je podmienené povahou samého výrobku
0. 219-225.
a jeho výroby, počas ktorej sa pracovný predmet podrobuje kratšim
alebo dlhšim prírodným procesom, musi prechádzať fyzikálnymi, che­
mickýmí, fyziologickými premenamí, pričom je pracovný proces
úplne alebo čiastočne pozastavený.
Tak musí vylisovanć víno, aby dosiahlo určitý stupeň zrelosti.
najprv istý čas kvasiť a potom zasa istý čas ležať v pivnici. V mno­
hých priemyselných odvetviach sa výrobok musi sušiť, napríklad
v hrnčiarstve, alebo sa musí vystavovať istým vplyvom, aby zmenil
svoje chemické vlastnosti, napríklad pri bieleni. Oziminy potrebujú
asi deväť mesiacov, aby dozreli. Medzi sejbou a žatvou sa pracovnÝ
proces takmer úplne prerušuje. Pri pestovaní lesa, ked sa skončí
výsadba a iné .prípravné práce, ktoré sú s tým nevyhnutne spojené.
potrebuje semeno hádam aj 100 rokov, aby sa premenilo na hotový
výrobok; a po celý tento čas vyžaduje len pomerne nepatrnć pôso­
benie práce.
Vo všetkých týchto prípadoch sa počas veľkej časti doby výroby
pridáva ďalšia práca len zriedka. Vzťah opisaný v predchádzajúcej
kapitole, v ktorom sa ku kapitálu viazanćmu vo výrobnom procese
musí .pridávať ďalší kapitál a práca. tu vystupuje len s dlhšími alcbO
kratšimi prerušeniami.
Vo všetkých týchto prípadoch pozostáva teda doba výroby pred­
 205

davkovaného kapitálu z dvoch obdobi: z obdobia, v ktorom je ka­ 13. kapitola

pitál v pracovnom procese; a z iného obdobia, v ktorom sa forma Doba výroby
jeho cxistcncic - forma nehotového výrobku - prenecháva pôso­
beníu prírodných procesov, pričom nie je v pracovnom procese.
To, že sa obidve tieto obdobia .miestami križujú a navzájom preli­
najú, na veci nič nemení. Pracovné obdobie a výrobné obdobie sa
tu nckryjú. Výrobné obdobie je dlhšie ako .pracovné obdobie. Ale
výrobok je hotový, zrelý, teda schopný premeniť sa z formy výrob­
ného kapitálu na formu tovarového kapitálu až po skončení výrob­
ného obdobia. 8 dĺžkou tej časti doby výroby, ktorá nepozostáva
z pracovného obdobia. sa teda predlžuje aj doba obratu preddavko­
vaného kapitálu. Pokiaľ doba výroby presahujúca pracovné obdobie
nie je určená raz navždy danými zákonmi prirody, ako pri dozrie­
vani obilia, narastani dubov atd., možno dobu obratu často viac
alebo menej skrátiť umelým skrátenim doby výroby. Tak napriklad
tým, že namiesto bielenia na lúke sa zavedie chemické bielenie
a v procesoch sušenia sa zavedú účinnejšie sušiace pristroje. Podobne
aj v garbiarstve, kde napúšťanie koži trleslom podľa starej metódy
zaberalo 6 až 18 mesiacov, podľa novej metódy, v ktorej sa použiva
čerpadlo vzduchu, trvá len poldruha mesiaca až dva mesiace.
(J. G. Courcelle-Seneuil, Traité .théorique et prathue des entreprises
industrielles etc., Paris 1857, 2 éd. [p. 49].) Veľkolepý priklad umelé­
ho skracovania čistej doby výroby, vyplnenej prírodnými procesmi,
poskytujú dejiny výroby železa, najmä pokiaľ ide o premenu suro­
vého železa na ocel, za posledných 100 rokov. od pudlovania obja­
veného roku 1780 až po moderný Bessemerov proces a najnovšie
postupy, ktoré sa zaviedli od tých čias. Doba výroby sa nesmierne
skrátila, ale v tej istej miere sa zváčšil aj vložený fixný kapitál.
Osobitným príkladom na odchyľovanie sa doby výroby od pracov­
ného obdobia je výroba obuvnickych kapýt v Amerike. Tu vzniká
značná časťnákladov navyše z toho, že drevo sa musi kvôli vysušeniu
až 18 mesiacov skladovať, aby sa už :potom hotové kopyto nesťa­
hovalo, nemenilo svoju formu. Po tento čas .neprechádza drevo nija­
kým inÝmpracovným procesom. Doba obratu vloženého kapitálu sa
teda neurčuje iba časom, ktorý je potrebný na samu výrobu kopýt.
ale aj časom, po ktorý daný kapitál zaháia vo vysychajúcom dreve.
Drevo je najprv 18 mesiacov vo výrobnom procese a až potom môže
vstúpiť do vlastného pracovného procesu. Tento priklad zároveň
ukazuje, ako sa doby obratu rôznych časti celkového cirkulujúceho
kapitálu môžu odlišovať v dôsledku okolnosti, ktoré nevyplývajú zo
sféry obehu, ale z výrobného procesu.
Rozdiel medzi dobou výroby a pracovným obdobím je obzvlášť
znetciný v poľnohospodárstve. V našom miernom podnebí prináša
Pôda úrodu raz do roka. Samo skrátenie alebo predĺženie výrobného
obdobia (ktoré je pri oziminách v priemere deväť mesiacov) zasa
závisí od striedania dobrých alebo zlých rokov, a preto sa nedá
vopred presne určiť a kontrolovať ako vo vlastnom priemysle. iba
vedľallšievýrobky, mlieko, syr atd., možno sústavne vyrábať a pre.
 206
H. oddiel dávať v kratšich obdobiach. Naproti tomu pracovne obdobie vyzerá
Obrat kapitálu takto:

„V rôznych oblastiach Nemecka treba počet pracovných dní v troch hlavných

pracovných obdobiach, vzhľadom na klimatické a ine ovplyvňujúce podmienky,
odhadovať asi takto: v jarnom období od polovice marca alebo začiatku apríla až
do polovice mája na 50-60 dni; v letnom období od začiatku júna do konca au­
gusta na 85-80 dní,- a v jesennom období od začiatku septembra do konca
októbra alebo do polovice či do konca novembra na 55-75 pracovných dní.
V zime treba brať do úvahy iba tie práce, ktoré sa môžu vykonávať v tomto
ročnom obdobi, ako vyvážanie hnoja, zvážanie dreva, vozby na trh, dovozy na
stavbu atď.' (F. Kirchhof, Handbuch der landwirthschaftllchen Betriebslehre.
Dessau 1852, S. 160.)

Teda čím nepriaznivejšie je podnebie, tým kratšie je pracovné ob­

dobie v poľnohospodárstve, a tedaí čas, po ktorý sa vynakladá ka­
pitál a práca. Napríklad Rusko. Tam možno v niektorých severných
oblastiach pracovat na poli len počas 130-150 dní do roka. Preto
sa dá pochopiť, akú stratu by Rusko utrpelo, keby 50 zo 65 miliónov
jeho európskych obyvateľov ostalo počas šiestich alebo ôsmich zim­
ných mesiacov, ked' sa musí prerušiť všetka práca na poli, bez za­
mestnania. Okrem 200000 roľníkov, ktorí pracujú v 10 500 továr­
ňach Ruska, sa všade na dedináeh rozvinuli rôzne odvetvia vlastného
domáckeho priemyslu. Sú dediny, v ktorých sú všetci roľníci už po
celé generácie tkáčmi, garbiarmi, obuvnikmi, zámočnikmi, nožiarmi
atď.; tak je to \najmä v moskovskej, vladimirskej, kalužskej, kos­
tromskej a .petrohradskej gubemii. Mimochodom, tento domácky
priemysel je čoraz viac nútený slúžiť kapitalistickej výrobe; napriklad
tkáčom dodávajú osnovu a útok obchodníci bud priamo alebo pro­
stredníctvom faktorov. (Skrátené podľa Reports by H. M. Secreta­
ries of Embassy and Legation, on the Manufactures, Commerce etc..
Nr. 8, 1865, p. 86, 87.) Tu vidíme, ako skutočnosť, že výrobné a pra­
covnć obdobie sa rozchádzajú, pričom druhé tvorí len časť prvého.
vytvára prirodzený základ pre spájanie poľnohospodárstva s ved­
ľajším vídieckym priemyslom a ako sa na druhej strane zasa Vidiecky
priemysel stáva oporným bodom pre kapitalistu, ktorý sem preniká
najprv ako obchodník. Keď potom kapitalistícká výroba neskôr vedie
k oddeleniu manufaktúry a poľnohospodárstva, stáva sa poľnohos­
podársky robotník čoraz viac závislým od čisto náhodného vedlaj­
šieho zamestnania, a tým sa jeho postavenie zhoršuje. Pre kapitál.
ako uvidíme neskôr, sa všetky odlišnosti v obrate vyrovnávajú. Pre
robotníka sa nevyrovnávajú.
Vo väčšine odvetví vlastného priemyslu, baníctva, dopravy atd.
je prevádzka rovnomerné, rok čo rok sa vynakladá rovnaký pra­
oovný čas a ked neberieme do úvahy kolísanie cien, poruchy v ob:
chodoch atd'. ako nenorrnálne prerušenia, vynakladaný kapitál, ktorý
vchádza do denného procesu obehu, sa rozdeľuje rovnomerne. Al
spätný prítok eirkulujúceho kapitálu čiže jeho obnova sa za inak
nezmenených pomerov na trhu rozdel'uje po celý rok na rovnomerné
obdobia. Naproti tomu tam, kde pracovné obdobie tvori len časť
 207

doby výroby. je vynakladanle kapitálu charakterizované tým, že cir­ !3. kapitola

kulujúci kapitál sa počas roznych ročných obdobi vynakladá na­ Doba výroby
najvýš nerovnomerne, ale vracia sa späť iba naraz, a to v čase fixo­
vanom prírodnými podmienkami. Preto sa pri rovnakom rozsahu
podnikania, t. j. pri rovnakej veľkostí preddavkovaného cirkulujúce­
ho kapitálu, musí tento kapitál preddavkovaf naraz vo väčších množ­
stvách a na dlhší čas ako v odvetviach podnikania s nepretržítým
pracovným obdobím. Životnosť fixného kapitálu sa tu tiež značne
odlišuje od času, po ktorý funguje skutočne vo výrobe. V dôsledku
odlišnosti pracovného obdobia a doby výroby sa prirodzene na dlhší
alebo na kratší čas neustále prerušuje aj doba používania vloženého
fixného kapitálu, ako napríklad v poľnohospodárstve u fažného do­
bytka, náradia a strojov. Pokiaľ sú týmto fixným kapitálom tažné
zvieratá, vyžaduje stále rovnaké alebo takmer rovnaké výdavky
na krmivo atd., ako v tom čase, keď pracuje. Pri neživých pracov­
ných prostriedkoch spôsobuje isté znehodnotenie aj to, že sa nepo­
užívajú. Tak teda dochádza vôbec k zdraženíu výrobku, pretože
odovzdávanie hodnoty výrobku sa nepočíta .podľa času, v ktorom
fixný kapitál funguje, ale podľa času, v ktorom stráca hodnotu.
V týchto výrobných odvetviach tvorí nečinnosf fixného kapitálu, bez
ohľadu na to, či je navyše spojená s bežnými nákladmi alebo nie,
práve takú podmienku jeho normálneho používania ako napríklad
strata istého množstva bavlny 'pri jej spriadaní; podobne ako v kaž­
dom pracovnom procese ncproduktivne vynakladanie pracovnej sily,
ak je za normálnych technických podmienok nevyhnutné, má rov­
naký význam ako jej .produktívne vynakladanie. Každé zdokonale­
nie, ktorým sa zmenšuje neproduktívne vynakladanie pracovných
prostriedkov, surovín a pracovnej sily, zmenšuje aj hodnotu výrobku.
Obidve stránky, dlhšie trvanie pracovného obdobia i veľký rozdiel
medzi pracovným obdobím a dobou výroby, sa spájajú v poľnohos­
podárstve. Hodgskin o tom správne poznamenáva:
..Rozdiel medzi časom' jaj ked tu Hodgskin nerozlišuje prawvné obdobie
a dobu výrobyj. ..ktorý je nevyhnutný na dohotovenie produktov poľnohospo­
dárstva. a časom nevyhnutným v iných pracovných odvetviach je hlavnou pd­
činou veľkej závislosti poľnohospodárov. Nemóžu priniesť svoje tovary na trh
skôr ako za rok. Po celý tento čas sa musia zadlžovat u obuvníka. krajčlra.
kováča, kolára a u rôznych iných výrobcov, ktorých výrobky potrebujú a kto­
ľÝChVýrobky sú hotové za niekoľko dní alebo týždňov. V dôsledku tejto priro­
dzenej okolnosti a v dôsledku toho, že v iných pracovných odvetviach sa bo­
hatstvo rozmnožuje rýchlejšie, pozemkoví vlastníci, ktorí si monopollzovali
mnm Dôdukrajiny a navyše si ešte prísvojlll aj monopol zákonodarstva. napriek
tomu nie sú schopní zachrániť seba a svojich sluhov, nájomcov. pred osudom
bYľ "alzávislcjšľmi ľudmi v krajine' (Thomas Hodgskin. Popular Political Bro­
nomy. London 1827, p. 147, poznámka.)

Všetky metódy, ktorými sa v poľnohospodárstve jednak rovnomer­

nejšie rozdeľujú na celý rok výdavky na mzdu a pracovné prostried­
kv a jednak sa skracuje obrat tým, že sa produkujú róznorodejšic
"Utility a tak umožňujú rozličné úrody počas roka, všetky tieto
"WWWvyžadujú zväčšenie cirkulujúccho kapitálu pneddavkovanébo
 208
ii. oddiel na výrobu a vynakladančho na mzdu, hnojivá, osivo atd'. Tak je to
Obrat kapitálu pri prechode od trojpoľnćho hospodárstva s úhorom k striedaniu
plodín bez úhoru. Tak je to v prípade cultures dčrobecs“ vo Flám­
'° pestovania sku.
medziplodln
„Vezmime koreñovč porasty v culture dčrobče; to iste pole rodi najprv obliie.
lan. repku pre potreby ľudí a ked sa po žatve táto úroda zoberie. zasejú sa
koreñove rastliny na krmivo pre dobytok. Tento systém. pri ktorom tažný do­
bytok môže byt stále v maštali, vedie k značnčmu nahromadeniu hnoja a tak
sa stáva základom striedavého hospodárstva. V piesčitých oblastiach pripadá
na cultures dćrobćes viac ako tretina obrábanej plochy; to je to isté, ako keby
sa rozsah obrábanej pôdy zváčšil o jednu tretinu'

Popri koreňových porastoch sa na tento cieľ používa aj d'atelína

a iné krmoviny.
„Poľnohospodárstvo, ktoré dospelo do takeho bodu. že prechádza do záhrad­
níctva. pochopiteľne vyžaduje. aby sa doň vkladal pomerne značný kapitál. V An­
glicku sa počíta s vkladom 250 ľrankov kapitálu na hektár. Vo Flámsku by asi
naši roľníci pokladali 500 frankov vioženčho kapitálu na hektár za príliš málo!
(Essais sur l'Économíe Rurale de la Belgique, par Emíle de Laveleye. Bruxeues
1863. 9. 59. 60, 63.)

Napokon vezmime lesníctvo.­

..Výroba dreva sa podstatne odlišuje od väčšiny iných výrob tým. že tu sila
prírody pôsobí samostatne a pri prirodzenom omladzovaní lesa nie je potrebná
sila človeka a kapitálu. Napokon aj tam. kde sa lesy omladzujú umele. je vyna­
kladanie sil človeka a kapitálu v porovnaní s pôsobením prírodných síl len
nepatrnć. Okrem toho sa lesu darí aj na takých druhoch pôdy a v takých polo­
hách, kde sa už obiliu nedarí alebo sa jeho pestovanie nevypláca. Avšak v zá­
ujme riadneho hospodárenia vyžaduje pestovanie lesa aj väčšiu plochu ako pes­
tovanie obilia. pretože pri menších parceiách nemožno dosiahnut. aby ťažba
zodpovedala požiadavkám hospodárenia s lesom, vedľajšie úžitky sa zväčša
strácajú, ochrana lesa je tažšia atď. Navyše je výrobný proces viazaný na take
dlhé obdobia. že presahuje plány súkromného hospodárstva a v jednotlivých
prípadoch dokonca aj dĺžku ľudského života. Kapitái vynaložený na získanie
1' v 1. a 2. nemeckom lesnej pôdyž“
vydaní: ornej pôdy
[pri spoločnej výrobe tento kapitál odpadá a ide 'len o to, koľko pôdy
môže obec vziať z omej pôdy a pasienkov na pestovame lesaj
..prináša totiž bohaté plody až po dlhom čase a obracia sa len po častiach. pri­
čom úplný obrat niektorých druhov drevín vyžaduje až 150 rokov: Sustavná
výroba dreva sama vyžaduje okrem toho aj zásobu dreva na korem vo vyške
desatnásobku až štyridsatnásobku ročnej ťažby. Preto ten, kto nemá ešte iný
príjem a nevlastní značne plochy lesa. nemôže viest riadne lesne hospodárstvo.
(Kirchhof. p. 58.)
V dôsledku dlhej doby výroby (ktorá zahŕňa len pomerne nepatmć
pracovné obdobie) a tým aj dĺžky období obratu je lesníctvo odvet­
vím, ktoré je nevýhodnć pre súkromné a teda aj pre kapitalistíokć
podnikanie. lebo kapítallstíckć podnikanie je v podstate sukromnym
podnikaním aj vtedy. ked namiesto jednotliveho kapitalistu nastu­
puje združený kapitalista. Rozvoj kultúry a priemyslu sa vobec od
nepamäti prejavoval takou aktivitou pri ničení lesných porastov,
že všetko, čo sa na druhej strane v tomto rozvoji vykonalo na ich
 209

zachovanie a výsadbu. predstavuje proti tomu úplne mizivú veličlnu. !3. kapitola
V citáte z Kirchhoťa je pozoruhodné najmä toto miesto: Doba výroby

..Sústavná výroba dreva sama vyžaduje okrem toho aj zásobu dreva na ko­
renl vo výške desaťnásobku až čtyrldsaťnásobku ročnej ťažby!

Teda jeden obrat pripadá na desať až štyridsať i viac rokov.

Práve tak je to aj pri chove dobytka. Cast stáda (zásoba dobytka)
ostáva vo výrobnom procese, kým iná jeho časť sa predáva ako roč­
ný produkt. Za rok sa tu obráti len časť kapitálu. takisto ako pri
tixnom kapitáii, strojoch, ťažnom dobytku atd. Hoci tu ide o taký
kapitál, ktorý je fixovaný vo výrobnom procese dlhsi čas, takže
predlžuje obrat celkového kapitálu, tento kapitál netvori fixný ka­
pitál v kategorickom zmysle.
Určité množstvo dreva na koreni alebo dobytka - ktoré sa tu
nazýva zásobou - je relativne vo výrobnom procese (súčasne ako
pracovný prostriedok a pracovný materiál); v usporiadanom hospo­
dárstve v súlade s prírodnými podmienkami reprodukcie lesa a do­
bytka musí byť značná časť vždy v tejto forme.
Podobne pôsobí na obrat iný druh zásoby, ktorý tvori iba poten­
ciáiny výrobný kapitál, ale v závislosti od charakteru hospodárstva
sa musí nahromadiť vo väčších alebo menších množstvách. a musi sa
teda preddavkovať na dlhší čas výroby, hoci vchádza do aktivneho
výrobného procesu len postupne. Sem patri napriklad hnoj, kým sa
nevyvezie na pole, a podobne aj obille, seno atď. a také zásoby život­
ných prostriedkov, ktoré vchádzajú do výroby dobytka.
..Značna časť prevádzkového kapitálu je obsiahnutá v hospodárskych záso­
bách. Avšak hodnota zasob sa môže viac alebo menej zmenšiť, ked sa nedo­
držiavajú primerané opatrenia. potrebné na ich zachovanie v dobrom stave; ba
pri nedostatočnom dozore časť zasob výrobkov môže byť pre hospodárstvo aj
úplne stratená. Preto sa tu vyžaduje obzvlálť starostllvý dozor v sýpkach. sto­
doiach. kde je uložené krmivo a obiiie. v pivniclach a taktiež aby sa priestory
so zasobaml vždy riadne zatvárali a tiež udržiava" v čistote. vetrali atď.: obiiie
a iné uschované plodiny sa musia z času na čas obracať. zemiaky a repa chrániť
tak pred mrazom. ako aj pred vodou a hnilobou".' (Kirchhoť. p. 292.) „Pri vý­ i' v r. a z. nemeckom
počte vlastnej potreby. obzvlálť pre chov dobytka. treba uskutočniť rozdelenie vydani: ohňom
podľa rozsahu výrobku a účelu a pamätať nielen na to, aby potreba bola po.
krytá, ale okrem toho aj na to. aby ostala ełte primeranú zásoba na nepredvi­
dané pripady. Ked sa pritom ukáže, že potreba nemôže byť úplne pokrytá
vlastným výrobkom, treba najprv zvážiť. či sa tento schodok nedá pokryť inými
výrobkami (náhradnými prostriedkami), alebo či sa takéto výrobky nedajú za­
obstarať lacnejlle ako tie, ktoré nedostačujú. Ked sa napríklad ukáže nedostatok
sena. možno ho kryt zmesou okopanin a slamy. 'm treba vôbec sledovať vždy
vecnú hodnotu rôznych výrobkov a ich trhovú cenu a podla toho určiť spotre­
bu; keď je napriklad drahsi ovos. kým ceny hrachu a rail sú pomerne nizke.
je výhodné nahradiť časťovsa pre kone hrachom alebo ražou a ovos. ktorý takto
zvýšil. predat' (Tamtiež. p. 300.)

Už skôr, pri skúmani tvorby zásob”. sme pripomenuli. že je po­ 3' Tento zvlzok.
8. 116-119.
trebné určité väčšie alebo mensie množstvo potenciálneho výrobného
kapitálu. t. j. výrobných prostriedkov určených na výrobu. ktoré
id Kapitéi 2
 210
ll. oddiel musia byť vo väčších alebo menších množstvách v zásobe, aby po­
Obrat kapitálu stupne vchádzalí do výrobného procesu. V tejto súvislosti sme po
znamenalí, že pri danom podnikaní alebo činnosti kapitálu určitého
rozsahu velkosť tejto výrobnej zásoby závisí od väčšej či menšej
obťažnosti jej obnovenia, od relatívnej blízkosti odbytových trhov,
od rozvoja dopravných a komunikačných prostriedkov atd. Všetky
tieto okolnosti ovplyvňujú minimum kapitálu, ktoré musí byť k dis­
pozícii vo forme výrobnej zásoby, a teda ovplyvňujú aj dĺžku obdo­
bia, na ktoré treba kapitál preddavkovať, a objem kapitálu, ktorý
sa má preddawkovať naraz. Tento objem, ktorý tiež vplýva na obrat,
je podmienený dlhšim alebo kratšim časom, po ktorý je cirkulujúci
kapitál viazaný vo forme výrobnej zásoby len ako potenciálny výrob­
ný kapitál. Na druhej strane, pokiaľ toto viazanie závisí od väčšej
alebo menšej možnosti rýchleho obnovovania zásob, od pomerov na
trhu atd'., samo zasa pramení z doby obehu, z takých okolnosti,
ktoré patria do sféry obehu.
..Okrem toho všetky také inventárne predmety alebo náležitostí, ako ručné
náradie, sitá, koše, povrazy, kolomaž, klínce atď., aby sa dali okamžite nahra­
diť, musia byť prichystané v tým väčšej zásobe, čím je v blízkosti menej príle­
žitostí na ich rýchle zaobstaranle. Napokon treba každý rok v zime celý ínvcntár
náradia starostlivo prezrieť a postarať sa ihneď o doplnenie a opravu v po­
trebnom rozsahu. To, či si vo všeobecnosti treba udržiavať váčšíe alebo menšie
zásoby pre .potreby inventára, je však určované hlavne miestnymi pomermí.
Tam, kde nie sú v blízkosti remeselníci ani obchody. treba mať väčšie zásoby
ako tam, kde je oboje v mieste alebo aSpoň veľmi blízko. Keď sa však za inak
rovnakých podmienok zaobstarávajú potrebné zásoby vo väčších množstvách
a naraz, býva to spravidla spojené s výhodou lacného nákupu, ale len vtedy.
ak sa zároveň zvolí príhodná chvíľa na nákup: pravda, tým sa na druhej strane
odčerpáva z prevádzkového cirkulujúceho kapitálu naraz väčšia suma, bez ktorej
sa daný hospodársky podnik nie vždy môže dobre zaobísť.' (Kirchhoť, p. 301.)

Ako sme videli, odlišnosť doby výroby a pracovného obdobia pri­

púšťa veľmi rozdielne .prípady, Cirkulujúci kapitál môže prechádzať
dobou výroby prv, ako vstúpi do vlastného pracovného procesu
(výroba kopýt); alebo prechádza dobou výroby po tom, keď už pre­
šiel vlastným pracovným procesom (vino, osivo); alebo je doba vy­
roby z času na čas prerušovaná pracovným obdobím (obrábanie polí.
pestovanie lesa); veľká časť výrobku, ktorý môže obiehať, ostáva
vtelená do aktívneho výrobného procesu, kým ovela menšia časť
vchádza do ročného obehu (pestovanie lesa a chov dobytka); dlhší
alebo kratší čas, po ktorý má cirkulujúci kapitál formu potenciál­
neho výrobného kapitálu, teda aj väčšie alebo menšie množstvo.
v akom sa tento kapitál musi naraz vynakladať, vyplýva jednak z cha­
rakteru výrobného procesu (poľnohospodárstvo) a jednak závisí od
blízkosti trhov atd., skrátka, od takých okolností, ktoré patria do
sféry obehu. ' .
Neskôr uvidime (III. kniha), k akým nezmyselným teóriám prme­
dol MacCullocha, Jamesa Milla atď. pokus stotožniť dobu vyroby.
odchyľujúcu sa od pracovného obdobia. s pracovným obdobím, w
kus, ktorý sám pramení z nesprávnej aplikácie teórie hodnoty.
 211

Obratový cyklus. ktorý sme skúmali predtým. je daný trvaním 13. kapitola
íixneho kapitálu. ktorý sa preddavkuje na výrobný proces. Kedže Doba výroby
tento cyklus zahŕňa dlhší alebo kratší rad rokov. je v ňom zahrnutý
aj rad ročných. resp. počas roka sa opakujúcich obratov fixného
kapitálu.
V poľnohospodárstve takýto obratový cyklus vzniká zo systému
striedanía plodín.

..Doba prenájmu nemôže byť v nijakom pripade kratčia ako doba obratu
zodpovedajúca uvedenému striedaníu plodín. a preto sa pri trojpolnom hos­
podárstve počíta vždy s troma. liestími. deviatimí rokmi. Keď predpokladame
trojpornc hospodárstvo s čistým úhorom. pole sa za šesť rokov obrôba Iba Ityri
razy a v rokoch obrúbania sa obsleva ozíminami a jarinaml. pričom sa strieda
plenica a raž. jačmeň a ovos. ak to vlastnosti pôdy vyžadujú alebo umožňujú.
Každý druh obilia dáva na tej istej pôde väčúiu alebo menliu úrodu ako iný
druh. každý má inú hodnotu. aj sa predáva za inú cenu. Preto je výnos z poía
v každom roku obrábania iný. je iný aj v prvej polovici obratu' (v prvých troch
rokoch) ..a iný v druhej polovici. Ani priemerný výnos v prvej a druhej polovici
obratu nebude rovnako velký. pretože úrodnost nezávisí len od kvality pôdy.
ale aj od počasia v priebehu roka. tak ako aj ceny závisia od rozličných okol­
ností. Ked teraz výnos" z poľa vypočítame na základe priemernej ročnej úrody i' v I. a 2. nemeckom
a priemerných clen za cele šesťročnč obdobie obratu. dostaneme celkový ročný vydaní: suma
výnos tak pre prvé. ako aj pre druhe obdobie obratu. Ale nie je to tak v tom
prípade. keď sa výnos vypočítava len za polovicu času obratu. teda za tri
roky. lebo potom by celkový výnos nebol rovnaký. Z toho vyplýva. že pri troj­
poínom hospodárstve musi byt doba prenájmu určena najmenej na česť rokov.
Ale pre nájomcu aj pre prenajímateľa je vždy ovela výhodnejšie. keď doba
prenájmu je násobkom doby prenájmu' lslcl"| ..a keď je teda pri trojpolnom 2° tak je tu doslova!
hospodárstve stanovený na 12. 18 aj viac rokov. a nie na c a pri sedempoínom
hospodárstve na 14. 28 rokov, a nie na 7.' (Kírchhof. p. 117. 118.)

IV rukopise je tu napisane: ..Anglicke hospodárstvo so striedaním

plodín. Tu urobit poznámkufl
 212

Štrnásta
kapitola
Doba obehu

Všetky d0posiaI preskúmanć okolnosti, ktoré vyvolávajú rozdiel

v obdobiach obratu kapitálov vložených do rôznych odvetví podni­
kania, teda aj rozdiel v čase, na ktorý sa kapitál musi prcddavko­
vať, vyplývajú zo samého procesu výroby, ako je to v pripade vzá­
jomnej odlišnosti fixného a cirkulujúceho kapitálu, odlišnosti pra­
covných obdobi atd. Ale doba obratu kapitálu sa rovná súčtu jeho
doby výroby a jeho doby obehu čiže cirkulácíe. Preto je samozrejme.
že rozdielna dlžka doby obehu vedie k odlišnosti doby obratu a teda
k rozdielncj dlžke obdobia obratu. Najjasnejšie to vidno bud vtedy.
keď sa porovnajú dva rôzne vklady kapitálu, pri ktorých je rozdielna
len doba obehu a všetky ostatné okolnosti modifikujúce obrat sú
rovnaké, alebo keď se vezme nejaký daný kapitál s daným zložením
fixného a cirkulujúceho kapitálu, s daným pracovným obdobím atd.
a hypotetlcky sa meni iba doba obehu.
Jeden úsek doby obehu - a to relatívne rozhodujúci- pozostáva
z doby predaja, obdobia. v ktorom je kapitál v stave tovaroveho
kapitálu. Podľa relativnej dĺžky tohto obdobia sa doba obehu a tým
aj celé obdobie obratu predlžuje alebo skracuje. Môže sa stať aj to.
že na náklady na úschovu atď. treba vynaložiť další kapitál. Je
vopred jasné, že pre jednotlivých kapitalistov v jednom a tom istom
odvetví podnikania môže byť čas. ktorý je nevyhnutný na predaj ich
hotových tovarov, veľmi rozdielny; teda nielen pokiaľ ide o množ­
stvá kapitálu vložené do rôznych odvetvl výroby, ale aj pokiaľ ide
o rôzne samostatné kapitály, ktoré fakticky tvoria len osamostat­
nenć časti celkového kapitálu vloženćho do tej istej výrobnej sféry.
Za inak rovnakých okolnosti sa bude obdobie predaja pre ten istý
individuálny kapitál meniť v závislosti od všeobecného kollsanla
pomerov na trhu alebo od ich kollsania v tomto osobitnom odvetví
podnikania. Pri tom sa teraz nebudeme dlhšie zdržiavať. Konštant­
jeme len jednoduchý fakt: všetky okolnosti. ktore spôsobujú odliš­
nosf v obdobiach obratu kapitálov vložených do rôznych odvetví
 213

podnikania, majú za následok, keď pôsobia individuálne (napriklad 14. kapitola

keď sa jednému kapitalistovi naskytne príležitosť. aby predal rých­ Doba obehu
lejšie ako jeho konkurent, ked jeden kapltalista použiva viac metód.
ktoré skracujú pracovne obdobie, ako iný kapitalista atď). aj odliš­
nosť v obrate rôznych jednotlivých kapltáiov, pôsobiacich v tom
istom odvetvi podnikania.
Jednou z pričin, ktoré ustavične pôsobia na rozdiely v dobe predaja
a tým aj v dobe obratu vôbec, je vzdialenosť trhu, kde sa tovar
predáva, od miesta, kde sa vyrába“. Po celý čas svojho putovania " v 1. a z. nemeckom
na trh je kapitál spútaný do stavu tovaroveho kapitálu; ak sa vy­ vydani: miesta. kde
sa predáva
rába na objednávku, tak až do toho okamihu, keď sa dodá zákaz­
níkovi; ak sa tovar nevyrába na objednávku. pristupuje k času, po
ktorý tovar putuje na trh, ešte čas, po ktorý je na trhu na predaj.
Zdokonaľovanie komunikačných a dopravných prostriedkov skracuje
obdobie putovania tovarov absolútne, ale neruši relativnu odlišnosť
doby obehu rôznych tovarových kapitálov alebo aj rôznych časti
toho istého tovarovćho kapitálu putujúcich na rôzne trhy, odiišnosť,
ktorá vyplýva z tohto putovania. Napriklad zdokonalenč plachetnice
a parniky, ktoré skracujú cestu, skracujú ju tak pre blizke, ako aj
pre vzdialene prístavy. Relatlvny rozdiel ostáva, hoci sa často zmen­
šuje. Relativne rozdiely sa však v dôsledku rozvoja dopravných
a komunikačných prostriedkov môžu zmeniť tak, že to nezodpovedá
zemepisným vzdialenostiam. Napriklad železnica. ktorá vedie z mies­
ta výroby do hlavného vnútrozemskćho centra obyvateľstva, môže
absolútne alebo relativne predĺžiť vzdialenosť k nejakému bližšiemu
vnútrozemskćmu miestu, kam nevedie železnica. v porovnani s ta­
kým miestom, ktoré je zemepisne vzdialenejšie; v dôsledku tej
istej okolnosti môžu nastať aj zmeny v relativnej vzdialenosti miest
výroby od väčších odbytových trhov, čim sa vysvetľuje úpadok sta­
rých a nozkvet nových výrobných centier súčasne so zmenou doprav­
ných a komunikačných prostriedkov. (K tomu sa pridružuje ešte aj
okolnosť. že doprava na dlhšie vzdialenosti je pomerne lacnejšia
ako d0prava na kratšie vzdialenosti.) Súčasne s rozvojom doprav­
ných prostriedkov sa nezvyšuje len rýchlosť pohybu v priestore.
čím sa časovo skracuje priestorová vzdialenosť. Nezváčšuje sa len
množstvo komunikačných prostriedkov, takže napriklad do toho
istého pristavu odchádza súčasne mnoho lodi. medzi tými istými dvo­
ma miestami premáva po rôznych železničných tratiach súčasne
Viacej vlakov, ale napriklad nákladné lode chodia z Liverpoolu do
New Yorku každý týždeň v rôznych dňoch po sebe alebo nákladné
Vlaky odchádzajú z Manchestra do Londýna každý deň v rôznych
hodinách. Pri danej výkonnosti dOpravných prostriedkov táto okol­
nosť sice nemení absolútnu rýchlosť - teda túto časť doby obehu.
Mc množstvá tovarov nasledujúce po sebe sa môžu odosielať v krat­
łlch za sebou nasledujúcich časových úsekoch. a tak prichádzať
”mpnc na trh bez toho, aby sa hromadili vo váčšich množstvách
'ko potenciálny tovarový kapitál do tých čias. kým ich skutočne
neodošlú. Preto sa aj spätný prilev kapitálu rozdeluje na kratšie
 214
ll. oddiel obdobia nasledujúce za sebou, takže jedna časť sa ustavične pre.
Obrat kapitálu mieña na peňažný kapitál, kým druhá obieha ako tovarový kapitál.
Týmto rozdelením spätného prílevu na viacero období nasledujú­
cich za sebou sa skracuje celková doba obehu a teda aj obrat. Väčšia
alebo menšia frekvencia fungovania dopravných prostriedkov,
napríklad počet vlakov na nejakej železničnej trati, sa na jednej
strane zvyšuje najprv podľa toho, ako sa zväčšuje výroba v nejakom
mieste výroby, ako sa toto miesto stáva väčším výrobným centrom,
pričom táto zvýšená frekvencia smeruje k existujúcemu odbytovému
trhu, teda k veľkým centrám výroby a obyvateľstva, k vývozným
prístavom atď. Ale na druhej strane má táto neobyčajná ľahkosť
dopravy a tým aj zrýchlený obrat kapitálu (pokiaľ je obrat podmie­
nený dobou obehu) za následok urýchlenú koncentráciu jednak vý­
' robného centra, jednak zodpovedajúcich trhov. Súbežnc s takto
zrýchlenou koncentráciou ľudí a kapitálu na daných miestach postu.
puje koncentrácia týchto kapitálov v niekoľkých rukách. Zároveň
dochádza k novým presunom a k novému premiestňovaniu, keďže
sa v dôsledku zmenených dopravných prostriedkov mení relatívna
poloha miest výroby a trhov. Také miesto výroby, ktoré malo oso­
bitnú výhodu vdaka svojej polohe pri hradskej alebo kanáli, je teraz
bokom od jedinej odbočky železnice, ktorá funguje len v pomerne
dlhých intervaloch, kým nejaké iné miesto, ktoré bolo úplne stranou
od hlavných dopravných ciest, je teraz na križovatke viacerých tratí.
To druhé miesto sa vzmáha, prvé upadá. So zmenou v dopravných
prostriedkoch sa tak vytvárajú miestne rozdiely v dobe obehu to­
varov, v príležitostiach na nákup, predaj atd., alebo sa inak rozde­
ľujú už existujúce miestne mzdiely. Spory obchodných a priemysel­
ných predstaviteľov rôznych miest 3 ríaditeľstvami železníc ukazujú.
!- aká dôležitá je táto okolnosť pre obrat kapitálu. (Pozri napriklad
"Tentozvázok, s. 133. ' Modrú knihu Railway Committee, citovanú vyšších.)
Preto sa všetky výrobné odvetvia, ktoré sú povahou svojho pro­
duktu odkázané predovšetkým na miestny odbyt, ako napríklad
pivovary, rozvíjajú najviac v hlavných centrách obyvateľstva. Rých­
lejší obrat kapitálu tu sčasti vyrovnáva zdraženie niektorých výrob­
ných podmienok, stavebného .miesta atd'.
Ak je na jednej strane pokrok kapitalistickej výroby sprevádzaný
rozvojom dopravných a komunikačných prostriedkov, ktorým sa
skracuje doba obehu daného množstva tovarov, tak naopak ten istý
pokrok a možnosť daná rozvojom dopravných a komunikačných
prostriedkov vedú k nevyhnutnosti pracovať pre čoraz vzdialenejšle
trhy, jedným slovom pre svetový trh. Množstvo tovarov na ceste.
ktoré putujú do vzdialených miest, nesmierne rastie, a preto abso­
lútne i relativne rastie aj tá časť spoločenského kapitálu, ktorá je
neustále po dlhší čas v štádiu tovarového kapitálu, v dobe obehu;
Tým súčasne rastie aj tá časť spoločenského bohatstva, ktorá sa
vynakladá na dopravné a komunikačné prostriedky a na fixný a dr“
kulujúci kapitál, potrebný na ich prevádzku, namiesto toho aby
slúžila ako priamy výrobný prostriedok.
 215

Púha relatívna dlžka cesty tovaru od miesta výroby do miesta 14. kapitola
odbytu spôsobuje rozdiel nielen v prvej časti doby obehu tovarov. Doba obehu
v dobe ich predaja. ale aj v druhej časti. v opätovne) premene peňazí
na prvky výrobného kapitálu, v dobe kúpy. Napríklad tovar sa po­
siela do indie. To trvá povedzme štyri mesiace. Predpokladajme, že
doba predaja = 0, t. j. tovar sa posiela na objednávku a zaplatí sa
agentovi výrobcu pri dodaní. Odoslanie peňazí späť (na forme,
v akej sa posielajú, tu nezáleží) trvá zasa štyri mesiace. Tak trvá
dovedna osem mesiacov, kým môže ten istý kapitál opát fungovat
ako výrobný kapitál, ký-m možno týmto kapltáiom obnoviť tú istú
operáciu. Rozdiely v obrate, ktoré sa takto vytvárajú, tvoria jeden
z materiálnych základov rozličných úverových lehót. Ved' aj zámor­
ský obchod - napríklad v Benátkach a Janove - je vôbec jedným
zo zdrojov vlastného úverového systému.

..Kríza roku 1647 umožnila. aby sa v bankovej a obchodnej činnosti tých čias
lndická a čínska uzancia' (pre lehotu splatnosti zmeniek medzi týmito krajinami
a Európou) „znížila z desiatich mesiacov po vystavení na lest mesiacov po pred.
ioženi. a teraz sa vzhľadom na zrýchlenie dopravy a zavedenie telegraíov v po­
siedných dvadsiatich rokoch ukazuje, že ju treba zo šiestich mesiacov po pred­
iožení znižlt na štyri mesiace po vystavení ako prvý krok k štyrom mesiacom
po predložení. Plavba piachetnicou okolo mysu Dobre) nádeje z Kaikaty do
Londýna trva v priemere menej ako 90 dni. Uzancia štyri mesiace po predioženi
by zodpovedala splatnosti v lehote asi 150 dní. Súčasná uzancia žest mesiacov
po predložení zodpovedá splatnosti v lehote asi 210 dni' (Londýnsky Econo­
míst. 16. júna 1666.) ­

Naproti tomu:

..Brazílska uzancla je ešte vždy dva a tri mesiace po predložení. zmenky z Ant­
VCI'P' (na Londýn) ..znejú na tri mesiace po vystavení a dokonca Manchester
a Bradíord vystavujú zmenky na Londýn na tri mesiace a na dlhžie lehoty. Na
základe tichej dohody sa tak obchodníkoví dáva dostatočná priiežitost. aby svoj
tovar realizoval nie síce prv, ale iste do tých čias. kým sa naň vystavené zmenky
stanú zročnými. Preto uzancia indických zmeniek nie je nadsadená. Ak započí­
tame istý čas na predaj. indické výrobky. ktoré sa v Londýne predávajú zváčla
s trojmcsačnou platobnou lehotou. nemožno realizovať ovela skôr ako za pát
mesiacov a od kúpy tovaru v indii po jeho dodanie do anglického skladu uply­
nie priemernc ďalších pát mesiacov. ide tu o obdobie desiatich mesiacov. ale
splatnost zmeniek, ktore sa na príslušné tovary vystavujú. nebýva dlhšia ako
»dem mcslacov.' ('ramtiež. 30. júna 1666.) ..2. júla 1666 oznámilo pát velkých
Wŕmkych bánk ktore majú styky hlavne s lndiou a Čínou. ako aj parižsky
Gomptoir d'Bscompte. že ich pobočky a agentúry v Orlente budú od 1. januára
"67 kupovat a predavat iba také zmenky. ktoré nie sú vystavené na dlhlie
obdobie ako štyri mesiace po predložení.' ('l'amtiež. 7. júla 1666.)

Toto zníženie sa však neosvedčilo, a neskôr sa od neho muselo

"Dust". (Odvtedy to všetko prevratne zmenil Suezský prieplav.)
Je samozrejme, že pri dlhšej dobe obehu tovarov vzrastá riziko
zmeny cien na odbytovom trhu, pretože sa predlžuje obdobie, v kto­
rom môže dôjsť k tejto zmene.
Tan). kde sa neplatí hneď v hotovosti, vznikajú rozdiely v dobe
Obehu. a to jednak individuálne medzi rôznymi jednotlivými kapi­
 216

ll. oddiel tálmí v tom istom odvetví podnikania, jednak medzi rôznymi od­
Obrat kapitálu vetviami podnikania, vyplývajúce z odlišností platobných termínov
pri kúpe a predaji. Pri tomto bode, ktorý je dôležitý pre úverovy'
systém, sa tu nebudeme dlhšie zdržiavať.
Rozdiely v dobe obratu vznikajú aj z objemu kontrahovaných
dodávok, ktorý sa so zvyšovaním rozsahu a úrovne kapitalistickej
výroby zväčšuje. Zmluva o dodávke ako transakcía medzi kupujúcim
a predávajúcim je operácia, ktorá sa týka trhu, sféry obehu. Z toho
vyplývajúce rozdiely v dobe obratu pramenia teda zo sféry obehu.
ale bezprostredne sa odrážajú vo sfére výroby, a to úplne nezávisle
od platobných termínov a úverových vzťahov, teda aj pri platení
v hotovosti. Napriklad uhlie, bavlna, priadza atd. sú nespojité vý­
robky. Každý deň sa dodáva isté množstvo hotového výrobku. Ked
sa však majiteľ pradiame alebo majiteľ bane zaviaže dodávať také
množstvá výrobku, ktoré vyžadujú povedzme štvortýždňovć alebo
šesťtýždňové obdobie po sebe nasledujúcich pracovných dní, je to.
pokiaľ ide o dĺžku času, na ktorý treba preddavkovať kapitál, úplne
to isté, ako keby sa v tomto pracovnom procese zaviedlo nepretržité
štvortýždňové alebo šesťtýždňové pracovné obdobie. Tu sa, pravda,
predpokladá, že celé objednané množstvo výrobku treba dodať na­
raz, alebo že sa zaplatí až potom, keď sa dodá celé množstvo. Každý
...___.
deň, vzatý jednotlivo. takto dodal určité príslušné množstvo hoto­
vého výrobku. Ale toto hotové množstvo je vždy len časťou toho
množstva, ktoré sa má dodať podľa zmluvy. Aj keď v tomto pripade
časť objednaných tovarov, ktorá je hotová, už nie je vo výrobnom
procese, napriek tomu leží v sklade len ako potenciálny kapitál.
Prejdime teraz k druhému obdobiu doby obehu: k dobe kúpy, čiže
k obdobiu, v ktorom sa kapitál premieňa z peňažnej formy opäť
na prvky výrobného kapitálu. Počas tohto obdobia musí kapitál
ostávať dlhší alebo kratší čas v stave peňažného kapitálu, takže istá
časť celkového preddavkovaného kapitálu musí byť stále v tomto
stave, aj keď pozostáva z ustavične sa meniacich prvkov. V urči­
tom podniku musí byť z celkového preddavkovaného kapitálu vo
forme peňažného kapitálu napríklad n X 100 C, pričom všetky sú­
časti týchto n X 100 6 sa sústavne premieňajú na výrobný kapitál
a na druhej strane sa táto suma neprestajne znova dopĺňa prílevom
z obehu, z realizovaného tovarového kapitálu. Určitá časť hodnoty
preddavkovaného kapitálu je tak neustále v stave peňažného kapi­
tálu, teda v takej forme, ktorá nepatrí do jeho sféry výroby, ale do
jeho sféry obehu.
Videli sme už, že predĺženie času, po ktorý je kapitál viazaný vo
forme tovarového kapitálu, zapríčinené vzdialenosťou trhu, príaxno
vplýva na oneskorenie spätného prílevu peňazí, čím sa teda onesko­
ruje aj premena kapitálu z peňažného na výrobný.
Videli sme dalej (6. kap.), že pokiaľ ide o nákup tovarov, čas
potrebný na kúpu, väčšia alebo menšia vzdialenosť od hlavných
zdrojov surovín núti nakupovať sumviny na dlhšie obdobie a udr­
žiavať ich v použiteľnom stave vo forme výrobnej zásoby, vo forme
 217

iatentného alebo potenciálneho výrobného kapitálu; že sa-teda pri 14. kapitola

inak nezmcncnom rozsahu výroby zväčšuje množstvo kapitálu, ktorý Doba obehu
sa musí preddavkovať naraz, a predlžuje sa čas, na ktorý sa musí
preddavkovať.
V rôznych odvetviach podnikania podobne pôsobia kratšie alebo
dlhšie obdobia, v ktorých sa na trh dávajú väčšie množstvá surovín.
Tak napríklad v Londýne sa každé -tri mesiace konajú veľké aukcie
.vlny, ktoré ovládajú trh vlny; naproti tomu trh bavlny sa zásobuje
od úrody po úrodu vcelku súvisle, aj .keď nie vždy rovnomerne. Ta­
kéto obdobia určujú hlavné tenmíny nákupu týchto surovín a ovplyv­
ňujú najmä špekulativne nákupy, ktoré podmieňujú preddavkovanie
kapitálu na tieto výrobné prvky na dlhší alebo 'kratší čas, podobne
ako povaha vyrobených tovarov ovplyvňuje špekulativne, úmyselnć.
dlhšie alebo kratšie uchovanie výrobku vo forme potenciálneho to­
varového kapitálu.

„Aj poľnohospodár musi byt teda do istej miery špekulant a odkiadať predaj
svojich výrobkov podľa toho, aké sú v danom čase pomery. . ."

Nasleduje niekoľko všeobecných pravidiel.

..Pri odbyte výrobkov záleží však najviac na osobe. na samom výrobku a na

lokalite. Tomu, kto má popri svojej šikovnostl a šťasti (i) k dispozicii dostačujúci
prevádzkový kapitál, nemožno vyčitať, ked úrodu nechá pri neobvykle nizkych
cenách raz celý rok ležať; naproti tomu ten, kto nemá dostatok prevádzkového
kapitálu a vôbec (i) špekulačného ducha. bude sa usilovať, aby dosiahol bežné
priememć ceny, teda bude musieť predávať, kedykoľvek sa mu naskytne prile­
žitosť. Ak sa nechá vlna ležať dlhšie ako rok, prináša to takmer vždy len škodu:
ale obilniny a olejniny možno bez ujmy na ich vlastnostiach a kvalite uschovávať
niekoľko rokov. Také výrobky, ktorých cena obvykle podlieha veľkému stúpaniu
a klesaniu v krátkych časových úsekoch, ako napriklad olejniny, chmeľ, súken­
nicke štetky atd.. sa v tých rokoch, ked je ich cena hlboko pod výrobnou cenou.
právom nechávajú ležať. Najmenej možno otáľať s predajom takých predmetov.
ktorých udržiavanie je spojené s každodennými nákladmi, ako je to s vykť'me­
"Ýmdobytkom, alebo ktoré podliehajú skaze, ako je to s ovocim. zemiakmi atď.
V niektorých oblastiach má nejaký výrobok v istých ročných obdobiach v prie­
mere svoju najnižšiu cenu a v iných obdobiach naproti tomu najvyššiu; napriklad
na niektorých miestach je cena obilia okolo Martina v priemere nižšia ako
medzi Vianocami a Veľkou nocou. Niektoré výrobky možno zasa v niektorých
oblastiach výhodne predať len v istých obdobiach, tak je to napríklad s vlnou
na trhoch vlny v takých oblastiach, kde inak obchod s vlnou obyčajne viazne
atd.' (Kirchhoť. p. 302.)

Pri skúmani druhej polovice doby obehu, v ktorej sa peniaze

Dmmieňajú späť na prvky výrobného kapitálu, treba prihliadať nie­
len na samu túto premenu, vzatú osve; prihliadať nielen na ten čas.
DOktorý peniaze, v závislosti od vzdialenosti trhu, na ktorom sa
VÝľObokpredáva, prúdia späť; predovšetkým treba prihliadať aj na
to. aká je veľkosť tej časti preddavkovaného kapitálu, ktorá musi
be ustavične v peňažnej forme, v stave peňažného kapitálu.
Ked neberieme vôbec do úvahy špekuláciu, rozsah nákupu tova­
ľOV.ktoré musia ustavične existovať ako výrobná zásoba, závisí od
 218

ll. oddiel obdobi, v ktorých sa táto zásoba obnovuje, teda od takých okolnosti,
Obrat kapitálu ktoré zasa závisia od pomerov na trhu, a preto sa u rôznych surovín
atď. líšia; tu sa teda musia peniaze z času na čas preddavkovať
naraz vo väčších množstvách. V závislosti od obratu kapitálu prúdia
späť rýchlejšie alebo pomalšie, ale vždy po častiach. Časť týchto pe­
ňazi sa práve tak ustavične znova vydáva v kratších časových úse­
koch, totiž tá časť, ktorá sa premieňa opäť na mzdu. Ale druhá
časť, tá, ktorú treba premeniť opäť na suroviny atd., sa musí dlhší
čas hromadiť ako rezervný fond, ktorý slúži na nákupy alebo plat­
by. Táto druhá časť existuje preto vo forme peňažného kapitálu, aj
keď sa rozsah, v ktorom ako taký existuje, meni.
V nasledujúcej kapitole uvidime, že to, aby určitá časť preddav­
kovaného kapitálu existovala v peňažnej forme, si vynucujú iné
okolnosti, či už vyplývajú z výrobného procesu, alebo z procesu
obehu. Všeobecne však treba poznamenať, že ekonómovia veľmi radi
zabúdajú na to, že každá časť kapitálu, ktorý je v danom podnikaní
nevyhnutný, nielen neustále prechádza troma formami, striedavo
formou peňažného, výrobného a tovarového kapitálu, ale že zároveň
rôzne časti daného kapitálu neustále existujú popri sebe v týchto
troch formách, aj keď sa relatívna veľkosť týchto častí ustavične
meni. Ekonómovia zabúdajú najmä na tú časť, ktorá existuje usta­
vične ako peňažný kapitál, hoci práve táto okolnosť je pre pocho­
penie buržoázneho hospodárstva veľmi potrebná, a preto sa ako
taká presadzuje aj v praxi.
 219

Pätnásta
Pôsobenie doby obratu kapitola
na veľkosť
preddavkovanéh'o kapitálu

V tejto a nasledujúcej, šestnástej kapitole sa zaoberáme vplyvom

doby obratu na zhodnocovanie kapitálu.
Vezmíme tovarový kapitál, ktorý je produktom pracovného obdo­
bia trvajúceho napriklad deväť týždňov. Ak zatiaľ ponecháme bo­
kom jednak 'tú časť hodnoty výrobku, ktorá sa k nemu pridala
priemerným opotrebením fixného kapitálu, jednak nadhodnotu pri~
danú počas výrobného procesu, hodnota tohto výrobku sa rovná
hodnote cirkulujúceho kapitálu preddavkovaného na jeho výrobu,
t. j. hodnote mzdy, surovín a pomocných látok spotrebovaných na
jeho výrobu. Nech táto hodnota = 900 6, takže týždenný výdavok je
100 6:. Periodická doba výroby, ktorá sa tu zhoduje s pracovným
obdobím, je teda deväť týždňov. Pritom je jedno, či predpokladámc.
že tu ide o pracovné obdobie pre spojitý výrobok alebo o súvislé
pracovné obdobie pre nespojitý výrobok, ak len množstvo nespoji­
tého výrobku, ktoré sa dáva na trh naraz, stojí deväť týždňov práce.
Nech doba obehu trvá 3 týždne. Celé obdobie obratu teda trvá
12 týždňov. Preddavkovaný výrobný kapitál sa po uplynutí 9 týždňov
Premeníl na tovarový kapitál, ale teraz zotrváva tri týždne v období
obehu. Nová výrobná lehota sa teda môže začať odznova až začiat­
kom 13. týždňa, takže výroba by sa zastavila na tri týždne čiže na
štvrtinu celého obdobia obratu. Opäť nezáleží na tom, či predpo­
kladáme, že toto obdobie trvá tak dlho, kým sa tovar predá, alebo
či je tento čas podmienený vzdialenosťou trhu alebo platobnými
termínmi predávaného tovaru. Keby sa výroba každé 3 mesiace za­
stavila na 3 týždne, stála by teda za rok 4 X 3 = 12 týždňov = 3 me­
Siacom = 1/4 ročného obdobia obratu. Ak má teda výroba byť ne~
prettžitá a prebiehať týždeň čo týždeň v tom istom rozsahu, sú len
dve možnosti.
Prvá altemativa je, že sa musí zmenšiť rozsah výroby tak, aby
900 C stačilo udržiavať prácu v chode tak počas pracovného obdobia,
ako ai počas doby obehu prvého obratu. Potom sa 10. týždňom
 220

u. oddiel otvára druhé pracovné obdobie, teda aj druhé obdobie obratu, ktoré
Obrat kapitálu sa tak začína prv, ako sa skončilo prvé obdobie obratu, lebo obdobie
obratu trvá dvanásť týždňov a pracovné obdobie deväť týždňov.
900 s rozdelených na 12 týždňov dáva 75 6 na týždeň. Predovšetkým
je jasné, že takéto zmenšenie rozsahu podnikania predpokladá zmenu
veľkosti fixného kapitálu, teda vôbec menšie vklady do podniku. Po
druhé je otázne, či k tomuto zmenšeniu môže vôbec dôjsť, lebo
v rôznych odvetviach existuje isté normálne minimum vkladania
kapitálu, podľa toho, ako je rozvinutá výroba, a ak je vklad kapi­
tálu menší ako toto minimum, jednotlivý podnik prestáva byť schOp­
ný konkurencie. S kapitalistickým rozvojom výroby samo toto nor­
málne minimum neustále rastie, teda nie je fixné. Medzi normálnym
minimom, ktoré je vždy dané, a normálnym maximom, ktoré sa
neustále zvyšuje, existujú však početné medzistupnc -- stred, ktorý
pripúšťa veľmi rozdielnu mieru vkladania kapitálu. V hraniciach
tohto stredu môže preto dôjsť aj k zrnenšeniu rozsahu výroby, prl­
čom hranicu tvorí vždy samo dané normálne minimum kapitálového
vkladu. - Pri viaznuti výroby, preplnení trhov, zdražení surovín
atd. sa pri danom základe fixného kapitálu obmedzuje normálne
vynakladanie cirkulujúceho kapitálu tým, že sa obmedzuje pracovný
čas, takže sa pracuje napríklad len pol dňa; práve tak sa v časoch
prosperity cirkulujúci kapitál pri danom základe fixného kapitálu
abnormálne zväčšuje, jednak predlžovaním pracovného času, jednak
jeho intenzifikáciou. V podnikoch, kde sa vopred počíta s takýmito
výkyvmi, si podnikatelia pomáhajú jednak prostriedkami, ktoré sme
práve spomenuli, jednak tým, že zamestnávajú súčasne väčší počet
robotníkov, čo je spojené s používaním rezervného fixného kapitálu,
napriklad rezervných rušňov na železnici atd. Takéto abnormálne
výkyvy si však nebudeme všímať, lebo tu predpokladáme normálne
pomery.
Na to, aby výroba bola nepretržitá, sa tu teda vydávanie toho
istého cirkulujúceúio kapitálu rozdeľuje na dlhší čas, nie na 9, ale
na 12 týždňov. V každom danom časovom úseku funguje teda zmen­
šený výrobný kapitál; cirkulujúca časť výrobného kapitálu sa zmen­
šila zo 100 na 75, čiže o štvrtinu. Celková Suma, o ktorú sa zmen­
šuje výrobný kapitál fungujúci počas devâťtýždňového pracovného
obdobia. = 9 X 25 = 225 s, čiže 1/. z 900 8. Ale aj pomer doby
obehu k obdobiu obratu je 3/" = 1/4.Z toho vyplýva: ak sa počas
doby obehu výrobného kapitálu premeneného na tovarový kat)itál
výroba nemá prerušovať, ak sa v nej má naopak aj v tomto čase
nepretržite týždeň čo týždeň pokračovať, a ak na to nejestvuje oso­
bltný cirkulujúci kapitál, možno to dosiahnuť len zmenšením roz­
sahu výroby, skrátenim cirkulujúcej časti fungujúceho výrobného
kapitálu. Cirkulujúca časť kapitálu, ktorá sa takto počas doby obehu
uvoľňuje pre výrobu, je k celkovej sume preddavkovaného cirkulu­
júceho kapitálu v takom pomere. aký je medzi dobou obehu a obdo­
bim obratu. Ako sme už poznamenali, plati to len o takých výrob­
ných odvetviach, v ktorých sa pracovný proces uskutočňuje týždeň
 . 221
čo týždeň v tom istom rozsahu, takže v rôznych pracovných obdo~ 15. kapitola
biach netreba vy-nakladat rôzne sumy kapitálu, ako je to v polno­ Pôsobenie doby
hospodárstve. obratu na veľkosť
Ale ak naopak predpokladáme, že dispozicia podniku vylučuje preddavkovaného
zmenšenie rozsahu výroby a tým aj cirkulujúceho kapitálu, ktorý kapitálu
treba týždenne preddavkovat, možno kontinuitu výroby dosiahnuť
iba dodatočným cirkulujúcim kapitálom, v danom pripade vo výške
300 2. Za dvanásttýždňové obdobie obratu sa postupne preddavkuje
1200 t: a z toho je 300 C štvrtina, ako sú tri týždne štvrtinou z 12 týž­
dňov. Po uplynutí deváťtýždňového pracovného obdobia sa kapi­
tálová hodnota 900 i: premenila z formy výrobného kapitálu na
formu tovarového kapitálu. Pracovné obdobie daného výrobného
kapitálu sa skončilo, ale nemožno ho obnoviť s tým istým kapitálom.
Počas troch týždňov, po ktoré tento kapitál zotrváva vo sfére obehu
a funguje v nej ako tovarový kapitál, je vo vzťahu k výrobnému
procesu v takom stave, ako keby vôbec neexistoval. Všetky úverové
vztahy sa tu ponechávajú stranou a predpokladá sa teda, že kapi­
talista hospodári len s vlastným kapitálom. Ale po ten čas, kým sa
kapitál preddavkovaný na prvé pracovné obdobie zdržiava po ukon­
čeni výrobného procesu 3 týždne v procese obehu, funguje doda­
točne vynaložený kapitál 300 C, takže sa kontinuita výroby nepre­
rušuje.
V tejto súvislosti treba .poznamenatz
Po prvé: pracovné obdobie kapitálu 900 o, ktorý sa preddavkoval
na začiatku, je po uplynutí 9 týždňov skončené a tento kapitál sa
nevracia skôr ako o 3 týždne, teda až začiatkom 13. týždňa. Ale
nové pracovné obdobie sa ihneď začína znova pomocou dodatočného
kapitálu 300 s. Práve tým sa dosahuje kontinuita výroby.
Po druhé: fungovanie pôvodného kapitálu 900 C a fungovanie
kapitálu 300 s, ktorý sa k nemu pridal na konci prvého devättýž­
dňového pracovného obdobia ako nový kapitál a ktorým sa po skon­
čeni prvého pracovného obdobia bez prerušenia začína druhé, sú
v prvom obdobi obratu, alebo aspoň môžu byť, presne oddelené,
ale v priebehu druhého obdobia obratu sa naopak navzájom križujú.
Predstavme si túto vec názorne:
Prvé obdobie obratu trvá 12 týždňov. Prvé pracovné obdobie trvá
9 týždňov; kapitál preddavkovaný na toto obdobie dokončuje svoj
obrat začiatkom 13. týždňa. V posledných 3 týždňoch funguje doda­
točný kapitál 300 1:, ktorý začína druhé pracovné obdobie trvajúce
9 týždňov.
Druhé obdobie obratu. Začiatkom 13. týždňa sa vrátilo 900 s.
ktoré môžu začať nový obrat. Ale druhé pracovné obdobie sa začalo
už v 10. týždni pomocou daišich 300 5:; na začiatku 13. týždňa sa
pomocou tohto dodatočného kapitálu skončila už tretina pracovného
°bd0bĺa. 300 6 sa premenilo z výrobného kapitálu na výrobok.
Keďže na ukončenie druhého pracovného obdobia treba už len 6 týž­
dňov, môžu do výrobného procesu v druhom pracovnom obdobi
'OM už len dve tretiny kapitálu 900 6, ktorý sa vrátil spát, t. j. iba
 222

ll. oddiel 600 6. Z pôvodných 900 6 sa uvol'nilo 300 6 na tú istú úlohu, akú
Obrat kapitálu hral v prvom pracovnom obdobi dodatočný kapitál 300 0:. Na konci
6. týždňa druhého obdobia obratu sa druhé pracovné obdobie skonči.
Kapital 900 s vynaložený na toto obdobie sa vracia o 3 týždne ne­
skôr, teda na konci 9. týždňa druhého dvanásttýždňového obdobia
obratu. Počas 3 týždňov doby obehu tohto obdobia obratu nastupuje
uvoľnený kapitál 300 i:. Tým sa v 7. týždni druhého obdobia obratu,
čiže v 19. týždni roka, začína tretie pracovne obdobie kapitálu 900 s.
Tretie obdobie obratu. Na konci 9. týždňa druheho obdobia obra­
tu sa opäť vracia 900 6. Ale tretie pracovne obdobie sa začalo už
v 7. týždni predchádzajúceho obdobia obratu, a 6 týždňov už z \neho
uplynulo. Potrvá teda už len 3 týždne. Z 900 C, ktoré sa vrátili späť,
vchádza teda do výrobného procesu iba 300 s. Štvrté pracovne ob­
dobie vyplňa zvyšných 9 týždňov tohto obdobia obratu, a tak sa
37. týždňom roka začína súčasne štvrte obdobie obratu a piate pra­
covné obdobie.
Aby sme zjednodušili výpočet, budeme v danom prípade \pred­
pokladat: pracovné obdobie 5 týždňov, doba obehu 5 týždňov, teda
obdobie obratu 10 týždňov; budeme počítať s 50 týždňami do roka
a s tým, že týždenne sa vynakladá 100 s kapitálu. Pracovné obdobie
teda vyžaduje cirkuiujúci kapitál 500 a a doba obehu dalších 500 s
dodatočného kapitálu. Potom sa pracovné obdobia a obdobia obratu
znázorňujú takto:

pracovne obdobie týždeň tovar v e návrat

1. 1.- 5. 500 koncom 10. týždňa

2. 6.-10. 500 „ 15. „
3. 11.-15. 500 „ 20.
4. 16.-20. 500 „ 25.
5. 21.-25. 500 „ 30.
atd.

Ked' doba obehu = 0, teda obdobie obratu sa rovná pracovnému

obdobiu, rovná sa počet obratov počtu pracovných obdobi za rok.
Pri pâttýždňovom pracovnom obdobi je to teda 5% týždňov = 10
a hodnota kapitálu, ktorý sa obrátil, by bola = 500 X 10 = 5000.
V tabuľke, v ktorej sa .predpokladá doba obehu 5 týždňov, za rok
sa taktiež vyrobia tovary v hodnote 5000 6, ale z toho 1/w = 500 a
je stále v podobe tovarovćho kapitálu a vracia sa späť až o pát týž­
dňov. Na konci roka potom produkt dcsiateho pracovného obdobia
(46.-50. .pracovného týždňa) ukončil iba polovicu svojej doby obra­
tu,kpričom
ro u. jeho doba obehu spadá do prvých 5 týždňov nasledujúceho
Vezmime ešte treti priklad: pracovne obdobie 6 týždňov, doba
obehu 3 týždne, týždenný preddavok na pracovný proces 100 s.
1. pracovne obdobie: 1.-6. týždeň. Na konci 6. týždňa tovaroVY'
kapitál 600 a. ktoré sa vrátia koncom 9. týždňa.
2. mm obdobie:7.-12. týždeň.Počas7.-9. týždňa preddav­
 223

kovaných 300 s dodatočného kapitálu. Na konci 9. týždňa návrat 15. kapitola

600 s. Z toho sa preddavkuje na 10.-12. týždeň 300 63;na konci Pôsobenie doby
12. týždňa sa teda uvoľnilo 300 z a v tovarovom kapitáli je k dis­ obratu na veľkost
pozicii 600 a, ktoré sa vracajú koncom 15. týždňa. preddavkovanćho
3. pracovné obdobie: 13.-18. týždeň. Preddavkovanie spomenuo kapitálu
tých 300 6 na 13.-15. týždeň, potom návrat 600 a, z čoho sa
300 6 preddavkuje na 16.-18. týždeň. Na konci 18. týždňa sa
uvoľní 300 8 v peniazoch; v tovarovom kapitáli je 600 s, ktoré
sa vracajú koncom 21. týždňa. (Pozri podrobnejšie znázornenie
tohto prípadu nižšie, pod bodom 11.)
Za 9 pracovných období (= 54 týždňom) sa teda vyrobí tovar za
600 X 9 = 5400 6. Na konci devíateho pracovneho obdobia má
kapitalista 300 6 v peniazoch a 600 6 v tovare, ktorý ešte neukončil
svoju dobu obehu.
Ked porovnáme tieto tri prípady, zistíme po prve, že iba v druhom
príklade sa kapitál 1 v sume 500 6 a dodatočný kapitál ll tiež v sume
500 6 postupne striedajú, takže tieto dve časti kapitálu sa pohybujú
oddelene od seba, a to len preto, lebo sa tu iba výnimočne predpo­
kiadalo, že pracovné obdobie a doba obehu tvoria dve rovnaké
polovice obdobia obratu. Vo všetkých ostatných prípadoch, bez
ohľadu :na to, aký je rozdiel medzi obidvoma obdobiami doby obra­
tu, sa pohyby obidvoch kapitálov \prepletajú začínajúc už druhým
obdobím obratu, ako je to v priklade l a 111.Dodatočný kapitál ll
spolu s častou kapitálu I rpotom tvoria kapitál, 'ktorý funguje v dru­
hom obdobi obratu, kým zvyšok .kapitálu 1 sa uvoľňuje na tú funk­
ciu, ktorú pôvodne plnil kapitál II. Kapitál činný počas doby obehu
tovarovćho kapitálu tu nie je totožný s kapitálom 11,ktorý sa pô­
vodne na tento cieľ preddavkoval, ale rovná sa mu svojou hodnotou
a tvorí taký istý podiel z celkového preddavukovanćho kapitálu.
Po druhé: Kapitál, ktorý fungoval v pracovnom obdobi, je počas
doby obehu nečinný. V druhom príklade kapitál funguje počas pia­
tich týždňov pracovnćho obdobia. a .počas .piatich týždňov doby
obehu je nečinný. Celkový čas, po ktorý je tu kapitál 1 v priebehu
roka nečinný. je teda pol roka. Na tento čas potom nastupuje doda­
točný kapitál 11,ktorý je teda v tomto pripade tiež .pol roka nečinný.
Ale dodatočný kapitál, ktorý sa vyžaduje na to, aby sa dosiahla
kontinuita výroby .počas doby obehu, nie je určený celkovým roz­
sahom, resp. súčtom dôb obehu za rok, ale len pomerom doby
obehu k obdobiu obratu. (Tu sa prirodzene predpokladá, že všetky
Obraty sa uskutočňujú za tých istých podmienok.) Preto sa v pri­
klade ll vyžaduje dodatočný kapitál 500 i:. a nie 2500 6. To vyplýva
lednoducho z toho, že aj dodatočný kapitál sa obracia, takisto ako
Pôvodne preddavkovaný kapitál, a .preto takisto ako tento kapitál
nahrádza svoje množstvo počtom svojich obratov.
PO tretie: ak je doba výroby dlhšia ako pracovné obdobie, nemení
to nič na okolnostiach, ktoré tu skúmame. Pravda. celkove obdobia
Obratu sa tým predlžia, ale takéto predĺženie obratu si nevyžaduje
nijaký dodatočný kapitál na pracovný proces. Dodatočný kapitál
 224

!1. oddiel má iba vyplňať medzery, ktoré vznikajú v pracovnom procese v dô­
Obrat kapitálu sledku doby obehu; má teda chrániť výrobu pred poruchami, ktoré
vyplývajú z doby obehu; poruchy, ktoré vznikajú z vlastných pod­
mienok výroby, sa vyrovnávajú iným spôsobom, ale tým sa tu ne­
budeme zaoberať. Naproti tomu existujú také podniky, v ktorých sa'
pracuje iba nárazovo, na objednávku, kde sa teda môžu vyskytovať
prerušenia medzi jednotlivými pracovnými obdobiami. V takýchto
prípadoch nevyhnutnosť dodatočného kapitálu pro tanto odpadá.
Na druhej strane je pri sezónnej práci vo väčšine prípadov daná
aj istá časová hranica pre návrat kapitálu. Tú istú prácu nemožno
v nasledujúcom roku začať odznova s tým istým kapitálom, ak
medzitým neuplynula doba obehu tohto kapitálu. A naopak, doba
obehu môže byť aj kratšia ako časový úsek medzi dvoma výrobnými
obdobiami. V tomto prípade je 'kapitál nečinný, ak sa v tomto medzi­
období nepoužije inak.
Po štvrte: Kapital preddavkovaný na jedno pracovné obdobie,
napriklad 600 e v príklade III, sa preddavkuje sčasti na suroviny
a pomocné látky - na výrobnú zásobu pre :pracovné obdobie, na
konštantný cirkulujúci kapitál - a sčasti na variabilný cirkulujúci
kapitál, na zaplatenie samej práce. Tá časť, ktorá sa vynakladá na
konštantný cirkulujúci kapitál, nemusi existovať vo forme výrobnej
zásoby rovnako dlhý čas, napriklad surovina nemusí byť v zásobe
na celé pracovné obdobie, uhlie sa môže zaobstarávať každé dva
týždne. Keďže úver sa tu ešte vylučuje, musi táto časť kapitálu, po­
kiaí nie je k dispozicii vo forme výrobnej zásoby, ostať k dispozicii
vo forme peňazí, aby sa dala podľa potreby premieňať na výrobnú
zásobu. Na veľkosti konštantnej cirkulujúcej kapitálovej hodnoty.
ktorá sa preddavkuje na 6 týždňov, to nič nemení. Naproti tomu ­
ak ponecháme stranou zásobu peňazí na nepredvidanć výdaVkY.
vlastný rezervný fond na vyrovnávanie porúch - mzda sa platí
v kratšich obdobiach, zväčša týždenne. Ak teda 'kapitalista neprinútl
robotníka, aby mu preddavkoval svoju prácu na dlhší čas, musí byť
kapitál, ktorý je potrebný na mzdu, k dispozícii v peňažnej forme.
Teda pri návrate kapitálu sa jedna jeho časť musi ponechať v pe­
ňažnej forme, aby sa ňou platila .práca, kým druhá časť sa môže
premeniť na výrobnú zásobu.
Dodatočný kapitál sa rozdeluje práve tak ako pôvodný. Od kapi­
tálu 1 sa však odlišuje tým, že (keď neberieme do úvahy úverové
vzťahy)na to, aby bol k dispozicii pre svoje vlastné pracovne obdo­
bie, musí sa preddavkovať už po celé trvanie prvého pracovného
obdobia kapitálu i, do ktorého nevchádza. Už v tomto čase sa môže.
aspoň sčasti, premeniť na konštantný cirkulujúci kapitál pneddav­
kovaný na celé obdobie obratu. To, do akej miery nadobúda túto
formu alebo do akej miery zotrváva vo forme dodatočného peňaž­
neho kapitálu do chvíle, ked sa táto premena stane nevyhnutnou.
bude závisieť jednak od osobitných výrobných podmienok v urči­
tých odvetviach podnikanla. jednak od miestnych pomerov, od koli­
sania cien surovín atd. Ked máme na zreteli celkový spoločenskÝ
 225

kapitál, bude tento dodatočný kapitál z väčšej alebo menšej časti !5. kapitola
vždy v stave peňažného kapitálu na dlhší čas. Naproti tomu tá časť Pôsobenie doby
kapitálu II, ktorú treba preddavkovať na mzdu, bude sa premieňať obratu na veľkosť
na pracovnú silu vždy len postupne, v tej miere, ako sa dokončujú preddavkooanćho
a platia kratšie pracovné obdobia. Táto časť kapitálu Il je teda vo kapitálu
forme peňažného kapitálu počas celého trvania pracovného obdobia
dovtedy, kým nezačne fungovať ako výrobný .kapitál tým, že sa
premení na pracovnú silu.
Tým, že tu vystupuje dodatočný kapitál, ktorý je potrebný na to,
aby sa doba obehu 'kapitálu I premenila na dobu výroby, sa teda
nielen zväčšuje preddavkovaný kapitál a predlžuje čas, na ktorý sa
celkový kapitál musí preddavkovať, ale sa zároveň zväčšuje špeci­
ficky tá časť preddavkovaného .kapitálu, ktorá existuje ako peňažná
zásoba a je teda v stave peňažného kapitálu, pričom má formu po­
tenciálneho peňažného kapitálu.
To nastane - tak .pokiaľ ide o preddavok vo forme výrobnej
zásoby, ako aj pokiaľ ide o preddavok vo forme peňažnej zásoby ­
aj vtedy, keď k rozštiepeniu kapitálu na dve časti: na kapitál pre
prvé pracovné obdobie a kapitál, .ktorý 'ho nahrádza v dobe obehu.
zapričinenému dobou obehu nedochádza preto, že sa zväčšuje vyna­
ložený kapitál, ale preto, že sa zmenšuje rozsah výroby. Rast kapi­
tálu spútaného v peňažnej forme je tu v porovnani s rozsahom
výroby skôr ešte väčší.
Tým, že sa kapitál takto rozdeií na pôvodný výrobný kapitál a na
dodatočný .kapitál, sa vôbec dosahuje len to, že pracovné obdobia
nasledujú jedno za druhým bez prerušenia, že rovnaká časť pred­
davkovaného kapitálu môže neustále fungovať ako výrobný kapitál.
Všimnime si priklad II. Vo výrobnom procese je stále kapitál
500 s. Kedže pracovné obdobie = 5 týždňom, pracuje tento kapitál
v priebehu 50 týždňov (čo je podľa .predpokladu jeden rok) desať­
krát. Preto aj produkt, Odhliadnuc od nadhodnoty, je 10 X 500 =
= 5000 i:. Z hľadiska kapitálu, ktorý pracuje bezprostredne a ne- '
pretržite vo výrobnom procese - pri kapitálovej hodnote 500 s -,
sa teda zdá, akoby doba obehu úplne zmizla. Obdobie obratu sa
kľYies pracovným obdobím, doba obehu sa berie ako rovná nule.
Keby naproti tomu výrobná činnosťkapitálu 500 s .bola pravidelne
zastavovaná dobou obehu zahrnujúcou 5 týždňov, takže by mohol
Opäť vyrábať až po skončení celého obdobia obratu, trvajúceho
10 týždňov, mali by sme za 50 týždňov roka 5 desaťtýždňových
ObraľOV:v nich by bolo obsiahnutých 5 výrobných období .po piatich
ľÝŽdňoch,teda spolu 25 týždňov výroby s celkovým produktom
5 X 500 = 2500 C; a 5 páťtýždňových dôb obehu, takže celková
doba obehu by bola taktiež 25 týždňov. Keby sme teraz povedali, že
kapitál 500 e: sa obrátil za rok päťkrát, bolo by zrejmé a jasné, že
POčas polovice každého obdobia obratu tento kapitál 500 i:. vôbec
"eĺünsoval ako výrobný kapitál, že fungoval dovedna iba pol roka.
3 Vdruhej polovici roka vôbec nefungoval.
V našom príklade nastupuje na celých týchto páť dob obehu ná­
“ Kupim 2
 226

ll. oddiel hradný kapitál 500 c. a tým sa obrat 2500 C zvyšuje na 5000 5:. Ale
Obrat kapitálu aj preddavvkovaný kapitál je teraz 1000 c, a nie 500 a. 5000 delené
1000 sa rovná 5. Nejde teda o desať obratov, ale o päť. Tak sa to
potom aj v skutočnosti počíta. Keď sa však potom povie, že kapitál
1000 a sa obrátil za rok päťkrát, mizne v prázdnych hlaváah kapi­
talistov spomienka na dobu obehu a vzniká v nich zmätená predsta­
va. akoby tento kapitál .počas piatich obratov za sebou fungoval
neustále vo výrobnom procese. Keď však povieme, že tento kapitál
1000 6 sa obrátil päťkrát, je v tom zahrnutá nielen doba výroby, ale
aj doba obehu. Naozaj, keby vo výrobnom procese bolo skutočne
stále činných 1000 6, musel 'by .byťprodukt za našich predpokladov
10 000 z, a nie 5000. Ale aby vo výrobnom procese bolo neprestajne
1000 c, muselo by sa potom aj preddavkovať dovedna 2000 i:. Eko­
nómovia, u ktorých nemožno nájsť vôbec nič jasné o mcchanizme
obratu, stále prehliadajú tento hlavný moment, že totiž ak má vý­
roba prebiehať bez prerušenia, fakticky sa môže zúčastniť na výrob­
nom procese vždy len časť priemyselného kapitálu. Pokým je jedna
časť vo výrobnom obdobi, musí \byťdruhá časť vždy v období obehu.
Alebo inými slovami, jedna časť môže fungovať ako výrobný kapitál
len pod tou podmienkou, že druhá časť je z vlastnej výroby vyňatá.
a to vo forme tovarového alebo peňažného kapitálu. Prehliadať to.
znamená prehliadať vôbec význam a úlohu peňažného kapitálu.
Teraz treba preskúmať, aký rozdiel vzniká v obrate v závislosti
od toho, či sú obidva úseky obdobia obratu -- pracovné obdobie
a obdobie obehu - rovnaké, alebo či je pracovné obdobie dlhšie
alebo kratšie ako obdobie obehu, a ďalej, ako to pôsobí na viazanie
kapitálu vo forme peňažného kapitálu.
Predpokladáme, že vo všetkých prípadoch treba na týždeň pred­
davkovať kapitál 100 6 a že obdobie obratu je 9 týždňov, takže na
každé obdobie obratu treba preddavkovať kapitál = 900 a.

I.
Pracovné obdobie sa rovná obdobiu obehu
Hoci je tento pripad v skutočnosti iba náhodnou výnimkou, musi
slúžiť ako východisko skúmania, pretože sa tu vzťahy zobrazlllú
v najjednoduchšej a najnápadnejšej podobe.
Dva kapitály (kapitál l, preddavkovaný na prvé pracovné obdobie.
a dodatočný kapitál li, ktorý funguje počas obdobia obehu kapi'
tálu 1) sa vo svojich pohyboch striedajú. ale sa v nich nestretajú.
Preto sa tiež až na prvé obdobie, každý z týchto dvoch kapitálov
preddavkuje len na svoje vlastné obdobie obratu. Povedzme, že
obdobie obratu. ako v nasledujúcich príkladoch. je 9 týždňov, teda
pracovné obdobie aj obdobie obehu po 4ll/g týždňa. Potom máme
túto ročnú schému:
 227
T a b u ik a i 15. kapitola
Kapital i Pôsobenie doby
Obdobia obratu Pracovne obdobia Preddavok Obdobia obehu obratu na veľkosť
Týždeň Týždeň 0 Týždeň preddavhooaneho
i. 1.- s. 1.- 41/, 45o 41/,.- s. kapitálu
11. 10.-18. 10.-13*/2. 450 13%.-18.
m. 19.-27. 19.-22*/,. 450 22%.-27.
w. 28.-36. 28.-311/2. 450 311/,.-35
V. 37.-45. 37.-40'/,. 450 401/,.-45
vx. 46.-(54.) Ass-49%. 450 491/,.-(54.)="

Kapital il
Obdobia obratu Pracovne obdobia Preddavok Obdobie obehu
Týždeň Týždeň 5: Týždeň
i. 41],._134/,. 41/,.- 9. 450 10.43%.
11.131/,.-221/2. :si/,Pia 450 19.-221/,.
m. 221/,.-311/2. 221/,.-27. 450 28.-31'/,.
lv. 31|/,.-4oI/,. 311/,.-35 450 37.-401/2.
v. 401/,.-491/2. 401/,.-45 450 46.-491/2.
Vi. 491/2,-(531/3.) 491/,.-(54.) 4so (ss-58%.)

Za 51 týždňov, ktoré tu berieme ako rok, absolvoval .kapitál I šest

plných pracovných obdobi, teda vyrobil tovary za 6 X 450 = 2700 c,
a kapitál II v piatich plných pracovných obdobiach tovary za
5 X 450 = 2250 i:. Okrem toho vyrobil kapitál II v poslednom pol
druha týždni v roku (od polovice 50. týždňa do konca 51. týždňa)
ešte tovary za 150 a - za 51 týždňov to dáva celkový produkt
5100 6. Z hľadiska bezprostrednej výroby nadhodnoty, ktorá sa vy­
rába len počas pracovného obdobia, by to teda bolo tak, že celkový
kapitál 900 s by sa obrátil 52/3-krát (53/3X 900 = 5100 6). Ale ked
Dozorujeme skutočný obrat, kapitál 1 sa obrátil 53/3-krát, lebo na
konci 51. týždňa .musi absolvovať ešte 3 týždne zo svojho šiesteho
obdobia obratu; 53/3X 450 = 2550 z; a kapitál II sa obrátil SVB-krát,
lebo absolvoval zo svojho šiesteho obdobia obratu iba 11/, týždňa.
takže z neho pripadá na nasledujúci rok ešte 71/, týždňa; 5% X

\
X 450 = '2325c; skutočný celkový obrat = 4875 s.
Pozorujme kapitál I a kapitál II ako dva navzájom úplne nezávisle
kapitály. Ich pohyby sú úplne nezávislé; tieto pohyby sa dopĺňajú
'ba Preto. lebo pracovne obdobia a obdobia obehu obidvoch kapi­
tálov sa priamo striedajú. Na tieto kapitály sa možno pozerat ako
na dva úplne nezávislé kapitáiy, ktoré patria rôznym kapitalistom.
Kapitái I absolvoval päť úplných obdobi svojho obratu a dve tre­
dny šiesteho obdobia. Na konci roka je vo forme tovarovćho kapi­
tálu, ktorý potrebuje na to. aby sa normálne realizoval. ešte 3 týždne.
l(Ýmneuplynie tento čas, nemôže vojst do výrobného procesu. Fun.
Buic ako tovarový kapitál: obieha. Zo svojho posledného obdobia
Obratu absolvoval len 2/3. Dá sa to vyjadrit takto: obrátil sa len

" TÝidne pripadajúee na druhý rok obratu sa uvádzajú v zdtvorkách.

Iso
 228

ll. oddiel ' '-'./3-krát,len 2/3 jeho celkovej hodnoty vykonali úplný obrat. Hovo­
Obrat kapitálu rime: 450 e sa obráti za 9 týždňov, takže za 6 týždňov sa obráti
300 6. Pri takomto spôsobe vyjadrovania sa neprihliada na organický
pomer medzi dvoma kvalitatívne odlišnými súčasťami doby obratu.
Presný zmysel toho, že .preddavkovaný kapitál 450 a: sa obrátil
53/3-krát, je iba ten, že absolvoval päť obratov úplne .a zo šiesteho
len 2/3. Naproti tomu vo výraze, že kapitál, ktorý sa ,obrátíL =
= 53/3-krát preddavkovaný kapitál, teda v danom prípade 59/3
X 450 = 2550 i., je správne to, že keby sa tento .kapitál 450 C
nedoplňal iným kapitálom 450 s:. musela by v skutočnosti jedna
jeho časť byť vo výrobnom procese a druhá v procese obehu. Ak
sa má doba obratu vyjadriť množstvom kapitálu, ktorý sa obrátil,
možno ju vždy vyjadriť len množstvom existujúcej hodnoty (v skuo
točnosti množstvom hotovóho výrobku). Okolnosť, že preddavko­
vaný kapitál nie je v takom stave, aby mohol odznova začať výrobný
proces, sa vyjadruje v tom, že v stave, v ktorom môže vyrábať, je
len jeho časť,čiže vyjadruje sa v tom, že na dosiahnutie stavu, v kto­
rom by mohol vyrábať bez prerušenia, by sa kapitál musel rozdeliť
na istú časť, ktorá by bola stále vo výrobnom období, a na inú časť.
ktorá by bola stále v období obehu, podľa toho, aký je vzájomný
pomer týchto obdobi. Je to ten istý zákon, podľa ktorého sa množ­
stvo kapitálu fungujúceho stále ako výrobný kapitál určuje pome­
rom doby obehu k dobe obratu.
Z kapitálu II je na konci 51. týždňa, ktorý tu berieme ako koniec
- roka, 150 s preddavkovaných vo výrobe výrobku, ktorý ešte nie je
hotový. Ďalšia časť je vo forme cirkulujúceho konštantnćho kapitá­
lu - surovín atd'. -, t. j. v takej forme, v ktorej môže fungovaťvo
výrobnom procese ako výrobný kapitál. Ale tretia časť je v peňažnej
forme, totiž .prinajmenšom vo výške miezd za zvyšok pracovného
obdobia (3 týždne), ktoré sa však vyplácajú až na konci každého
týždňa. A hoci na začiatku nového roka, teda na začiatku nového
cyklu obratov, táto časť kapitálu nie je vo forme výrobného, ale vo
forme peňažného kapitálu, v ktorej sa nemôže zúčastňovať na VY"
robnom procese, napriek tomu je cirkulujúci variabilný kapitál.
t. j. živá pracovná sila, na začiatku nového obratu činný v0 VÝI'Ob'
nom procese. K tomuto javu dochádza preto, lebo pracovná sila
sa sice kupuje na začiatku pracovného obdobia, povedzme na týž­
deň, a hned sa aj spotrebúva. ale plati sa za ňu až na konci týždňa.
Peniaze tu slúžia ako platobný prostriedok. Preto sú peniaze na
jednej strane ešte v rukách kapitalistu ako peniaze, kým na druhej
strane pracovná sila, tovar, na ktorý sa peniaze premieňajú, už pô­
sobí vo výrobnom procese, teda tá istá kapitálová hodnota sa tu
objavuje dvakrát.
Keď pozorujeme iba pracovné obdobia, tak

kapitál i vyrobil 6 X 450 = 2700 s

„ ll „ 51/, X 450 = 2400 „
teda spolu 53/, X 900 = 5100 o:
 229

Celkový preddavkovaný kapitál 900 i: fungoval teda ako výrobný 15. kapitola
kapitál 52/3-krát za rok. Z hľadiska výroby nadhodnoty je ľahostajné. Pôsobenie doby
či 450 a funguje striedavo vždy vo výrobnom a 450 a vždy v obež­ obratu na velkost
nom procese, alebo či 900 a funguje v priebehu All/2týždňa vo vý­ preddaokooaného
robnom a v priebehu nasledujúcich 41/2týždňa v obežnom procese. kapitálu
Ale ked pozorujeme obdobia obratu, obrátil sa
kapitál I 5% X 450 = 2550 s
„ II 51/., × 450 = 2325 „
teda celkový kapitál 55/13× 900 = 4875 i:.
Obrat celkového kapitálu sa totiž rovná sume kapitálov i a il, ktoré
sa obrátili, delenému súčtom týchto kapitálov.
Treba poznamenaf, že keby kapitály I a ii boli navzájom nezá­
vislé kapitály, tvorili by aj tak iba rozličné samostatné časti spolo­
čenskćho kapitálu preddavkovaného v tej istej výrobnej sfére. Keby
teda spoločenský .kapitál v tejto výrobnej sfére pozostáva] iba z ka­
pitálov i a li, platil by pre obrat spoločenského kapitálu v tejto
sfére ten istý výpočet, ktorý tu platí pre obidve súčasti I a 11 toho
istého súkromného kapitálu. A ked ideme dalej, môže sa takto po­
čítať akákoľvek časť celkového spoločenského kapitálu vložená do
nejakej osobitnej sféry výroby. Nakoniec je však počet obratov cel­
kového spoločenského kapitálu rovný sume kapitálu, ktorý sa v róz­
nych výrobných sférach obrátil, delenej sumou kapitálu, ktorý 'sa
v týchto výrobných sférach preddavkoval.
Okrem toho treba poznamenať, že podobne ako sa tu pri kapi­
táloch I a II v tom istom súkromnom podniku roky ich obratu,
presne vzaté, nezhodujú (pretože obratový cyklus kapitálu II sa
začína o 4% týždňa neskôr ako obratový cyklus kapitálu i, takže
pre kapitál I uplynie rok o 41/, týždňa skôr ako pre kapitál ii), tak
aj rôzne súkromné kapitály v tej istej výrobnej sfére začínajú svoju
činnosť v úplne rozdielnych časových úsekoch, a preto aj končia
svoj ročný obrat v rozdielnych obdobiach roka. Na to, aby sa roky
obratu rôznych samostatných časti spoločenského kapitálu previedli
na jednotný rok obratu, postačí aj tu ten istý výpočet priemeru,
ktorý sme použili vyššie pre kapitály l a II.

II.
Pracovne' obdobie dlhšie ako obdobie obehu
Pracovné obdobia a obdobia obehu kapitálov i a ii sa nestriedajú,
ale križujú. Súčasne tu dochádza k uvolñovaniu kapitálu, čo sa ne­
Wskytovalo v prípade, ktorý sme skúmaii doteraz.
To však nemení nič na tom, že aj v tomto prípade 1. počet pra­
covłlýchobdobi celkového preddavkovaného kapitálu sa rovná sume
hOdnotyročného produktu obidvoch preddavkovaných častí kapitálu
 230
ll. oddiel delenej celkovým preddavkovaným kapltálom a 2. počet obratov
Obrat kapitálu celkového kapitálu sa rovná súčtu obidvoch súm, ktoré sa obrátili,
delenemu súčtom obidvoch preddavkovaných kapitálov. Aj tu sa na
obidve časti kapitálu musime pozerat tak, ako keby obraty, ktoré
vykonávajú, boli navzájom úplne nezávisle pohyby obratov.

Znovu teda predpokladáme, že na pracovný proces treba týždenne

preddavkovat 100 63.Nech pracovné obdobie trvá 6 týždňov, takže
zakaždým vyžaduje, aby sa naň preddavkovalo 600 a: (kapitál i).
Obdobie obehu nech trvá 3 týždne, takže obdobie obratu je, tak ako
predtým, 9 týždňov. Kapital II v hodnote 300 a: nech nastupuje
v priebehu trojtýždňovćho obdobia obehu kapitálu I. Ked pozoru­
jeme obidva kapitály ako navzájom nezávislé kapitály, schéma roč­
ného obratu sa zobrazuje takto:
T a b u ľk a H
Kapital l. 600 a
Obdobia obratu Pracovne obdobia Preddavok Obdobia obehu
Týždeň Týždeň a Týždeň
l. 1.- 9. 1.- 6. 600 7.- 9.
11. 10.-18. 10.-15. 600 16.-18.
!11. 19.-27. 19.-24. 600 25.-27.
IV. 28.-36. 28.-33. 600 34.-36. .
V. 37.-45. 37.-42. 600 43.-43.
VI. 46.-(54.) 46.-51. soo (52.-54.)

Dodatočný kapitál II, 300 a

Obdobia obratu Pracovné obdobia Preddavok Obdobia obehu
Týždeň Týždeň 6 Týždeň
l. 7.-13. 7.- 9. 300 10.-15.
ll. 16.-24. 16.-18. 300 19.-24.
lll. 25.-33. 25.-27. 300 28.-33.
IV. 34.-42. 34.-36. 300 37.-42. .
V. 43.-31. 43.-43. 300 46.-51.

Výrobný proces prebieha bez prerušenia po celý rok v tom istom

romahu. Obidva kapitály, I a II, ostávajú úplne oddelené. Ale na to.
aby sme ich zobrazili takto oddelene, museli sme odtrhnút od seba
tie úseky, v ktorých sa v skutočnosti križujú a prepletajú. a ľÝm
zmenit aj počet obratov. Podľa uvedenej tabuľky sa totiž obrátil
kapitál l 53/3 X 600 = 3400 a a
„ II 5 X 300 = 1500 C
teda celkový kapitál 54/9 X 900 = 4900 E.
To však nesúhlasí, lebo, ako uvidime, skutočne obdobia výwa
a obehu sa nekryjú absolútne 3 obdobiami výroby a obehu v uvedc°
nej schćme, v ktorej išlo hlavne o to, ukázať obidva kapitály, l a 11.
ako navzájom nezávislé.
 231

V skutočnosti totiž kapitál ll nemá ani osobitné pracovné obdobie. 15. kapitola
ani osobitné obdobie obehu, oddelené od obdobia kapitálu l. Pra­ Pôsobenie doby
covne obdobie je 6 týždňov, obdobie obehu 3 týždne. Keďže kapitál obratu na veľkost
li = iba 300 6, môže vyplniť i-ba časť pracovneho obdobia. Tak to preddaohooanćho
aj je. Na konci 6. týždňa vstupuje hodnota produktu o veľkosti kapitálu
600 a do obehu a na konci 9. týždňa sa vracia v peniazoch. Tým
vstupuje na začiatku 7. týždňa do činnosti kapitál II a krýje potreby
nasledujúceho pracovného obdobia na 7.-9. týždeň. Podľa nášho
predpokladu sa však toto pracovné obdobie koncom 9. týždňa do­
končí len spolovice. Na začiatku 10. týždňa teda vstupuje do čin­
nosti opät kapitál I v“sume 600 6, ktorý sa práve vrátil, a tento
kapitál krýje sumou 300 z preddavký potrebné na 10.-12. týždeň.
Tým je vybavené druhe pracovné obdobie. V obehu je hodnota
produktu o veľkosti 600 a: a vráti sa koncom 15. týždňa; okrem
toho sa však uvolnilo 300 i:. suma pôvodného kapitálu II, a týchto
300 a môže fungovať v prvej polovici nasledujúceho pracovneho
obdobia, teda v 13.-15. týždni. Po uplynutí tejto prvej polovice
sa potom znova vracia 600 6: z toho stači do konca tohto pracov­
nćbo obdobia 300 6 a 300 i: ostáva volných pre nasledujúce obdobie.
Vec teda prebieha takto:
1. obdobie obratu: 1.-9. týždeň.
1. pracovné obdobie: 1.-6. týždeň. Funguje kapitál I, 600 6.
1. obdobie obehu: 7.-9. týždeň. Na konci 9. týždňa sa 600 z
vracia späť.
li. obdobie obratu: 7.-15. týždeň.
2. pracovné obdobie: 7.-12. týždeň.
Prvá polovica: 7.-9. týždeň. Funguje kapitál II, 300 6. Na
konci 9. týždňa sa vracia 600 z (kapitál 1) v peniazoch.
Druhá polovica: 10.-12. týždeň. Funguje 300 a z kapitálu l.
Ostatných 300 s: 2 kapitálu I ostáva volných.
2. obdobie obehu: 13.-15. týždeň.
Na konci 15. týždňa sa vracia v peniazoch 600 s (vytvorených
spolovice z kapitálu I a spolovice z kapitálu ii).
lil. obdobie obratu: 13.-21. týždeň.
3. pracovné obdobie: 13.-18. týždeň.
Prvá polovica: 13.-15. týždeň. Do funkcie nastupuje vol­
ných 300 6. Na konci 15. týždňa sa vracia v peniazoch 600 s.
Druhá polovica: 16.-18. týždeň. Zo 600 C, ktoré sa vrátili,
funguje 300 i: a ostatných 300 i: ostáva zasa voľných.
3. obdobie obehu: 19.-21. týždeň, na konci ktorých sa opäť
vracia 600 6 v peniazoch; v týchto 600 i. teraz kapitál i a ka­
pitál il splýnuli tak, že ich už nemožno navzájom rozlišit.

Takto vychádza do konca 51. týždňa osem úplných obdobi obratu

kapitálu 600 a (i: 1.-9. týždeň: ii: 7.-15.: m: 13.-21.: IV. 19. až
27.: V: 25.-33.; VI: 31.-39.; VII: 37.-45.; Vlil: 43.-51. týždeň).
Keďže však 49.-51. týždeň pripadajú na ómne obdobie obehu, musi
 232

Il. oddiel na toto obdobie nastúpiť uvoľnený kapitál 300 i: a udržiavať výrobu
Obrat kapitálu v chode. Na konci roka potom obrat vyzerá takto: 600 z vykonalo
svoj kolobeh osemkrát, čo dáva 4800 s. K tomu treba ešte pripo­
číta( produkt posledných 3 týždňov (49.-51. týždňa), ktorý však
absolvoval iba tretinu svojho deväťtýždňovćho .kolobehu, a preto sa
do sumý obratu započítava len tretina jeho veľkosti, 100 s:. Ak teda
ročný produkt za 51 týždňov == 5100 C, obrátil sa len kapitál 4800 +
+ 100 = 4900s: celkový preddavkovaný kapitál 900 a sa teda obrá~
til 54/9-krát, čo je len o niečo viac ako v prípade 1.
V danom príklade sme predpokladali taký pripad, v ktorom pra­
covne obdobie = 2/3a doba obehu = 1/3obdobia obratu, takže pra­
covnć obdobie je jednoduchým násobkom doby obehu. Je otázkou,
či k uvol'ňovaniu kapitálu, ktoré sme konštatovali vyššie, dochadza
aj vtedy, ked to tak nie je.
Vezmime pracovné obdobie = 5 týždňom, dobu obehu = 4 týž­
dňom, týždcnne preddavkovaný kapitál 100 8.
l. obdobie obratu: 1.-9. týždeň.
1. pracovné obdobie: 1.-5. týždeň. Funguje kapitál I = 500 i:.
1. obdobie obehu: 6.-9. týždeň. Na konci 9. týždňa sa vracia
500 6 v peniazoch.
ll. obdobie obratu: 6.-14. týždeň.
2. pracovné obdobie: 6.-10. týždeň.
Prvý úsek: 6.-9. týždeň. Funguje .kapitál II = 400 0:. Na
konci 9. týždňa sa vracia v peniazoch kapitál I = 500 s.
Druhý úsek: 10. týždeň. Z 500 .s, ktoré sa vrátili, funguje
100 C. Ostatných 400 s ostáva voľných pre nasledujúce pra­
covnć obdobie.
2. obdobie obehu: 11.-14. týždeň. Na konci 14. týždňa sa vracia
v peniazoch 500 6.
Do konca 14. týždňa (v 11.-14. týždni) funguje uvoľnených 400 6.
o ktorých sa hovorilo vyššie: z 500 z, ktoré sa potom vrátili, do­
plňa 100c sumu potrebnú na tretie pracovné obdobie (11.-15.
deň), takže sa Opäť uvoľňuje 400 6 pre štvrté pracovné obdobie.
Ten istý jav sa Opakuje v každom pracovnom období; na jeho
začiatku je tu 400 C, ktoré stačia na prvé 4 týždne. Na konci 4. týž­
dňa sa v peniazoch vracia 500 6, z ktorých je na posledný ľÝŽÓCĎ
potrebných len 100 c a ostatných 400 c ostáva voľných pre nasle­
dujúce pracovné obdobie.
Vezmime dalej sedemtýždňovć pmcovnć obdobie s kapitálom l
0 velkosti 700 c a dvojtýždňovú dobu obehu s :kapitálom 11 o vel­
kosti 200 c.
Prve obdobie obratu potom trvá od 1. do 9. týždňa, z toho prvé
pracovne obdobie zahŕňa 1.-7. týždeň s preddavkom 700 C, a prvé
obdobie obehu 8.-9. týždeň. Na konci 9. týždňa sa vracia 700 C
v peniazoch.
Druhé obdobie obratu od 8. do 16. týždňa zahŕňa druhe pracovne
obdobie od 8. do 14. týždňa. Potreba v 8. a 9. týždni je krytá kaplo
 233

táiom li. Na konci 9. týždňa sa vracia 700 i.. »ktoré sa spomínali '15. kapitola
vyššie; z nich sa do konca pracovného obdobia (10.-14. týždeň) Pôsobenie doby
spotrebuje 500 s; 200 z ostáva voľných pre nasledujúce pracovné obratu na veľkost
obdobie. Druhé obdobie obehu trvá počas 15. a 16. týždňa; na konci preddavkovanćho
16. týždňa sa opäť vracia 700 i:. Ten istý jav sa odteraz cpakujc kapitálu
v každom pracovnom obdobi. Kapitál potrebný na prvé dva týždne
sa krýje sumou 200 i., ktorá sa uvoľnila na konci predchádzajúceho
obdobia; na konci 2. týždňa sa vracia 700 6, ale do konca pracov­
nćho obdobia ostáva už len 5 týždňov, takže možno spotrebovat už
len 500 s; teda stále ostáva 200 C voľných pre nasledujúce pracovné
obdobie.
Ukazuje sa teda, že v našom prípade, v ktorom sa predpokladá.
že pracovné obdobie je dlhšie ako obdobie obehu, sa na konci kaž~
dćho pracovného obdobia za každých okolnosti uvoľňuje istý pe­
ňažný kapitál, ktorý je rovnako veľký ako kapitál II, preddavkovaný
na obdobie obehu. V našich troch príkladoch kapitál II v prvom pri­
pade = 300 z, v druhom = 400 i: a v treťom = 200 z; v súlade
s tým sa na konci pracovného obdobia uvoľňoval kapitál 300, 400
a 200 8.

111.
Pracovne' obdobie kratšie ako-obdobie obehu
Najprv budeme znovu predpokladať obdobie obratu. ktoré trvá
9 týždňov; z toho 3 týždne trvá pracovne obdobie, na ktoré je k dis­
pozicii kapitál I'= 300 C. Obdobie obehu nech je 6 týždňov. Na
tÝchto 6 týždňov je potrebný dodatočný kapitál 600 6, ktorý však
môžeme zasa rozdeliť na dva kapitálý po 300 a:. pričom každý z nich
VYpĺñajedno pracovne obdobie. Potom máme tri kapitálý po 300 i:.
z ktorých je vždy 300 z činných vo výrobe, kým 600 C obieha.

Tabuľka iiľ

Kapital i:
Obdobia obratu Pracovne obdobia Obdobla obehu
Týždeň Týždeň Týždeň

l. 1.- 9. 1.- 3. 4.- 9.

H. 10.-18. 10.-12. 13.-18.
lll. 19.-27. 19.-21. 22.-27.
IV. 28.-36. 28.-30. 31.-36.
v. 37.-45. 37.-39. 40.-45.
Vi. 46.-(54.) 46.-48. 49.-(54.)
 234

ll. oddiel Kapital H:

Obrat kapitálu Obdobia obratu Pracovné obdobia Obdobia obehu
Týždeň Týždeň Týždeň

l. 4.-12. 4.- 6. 7.-12.

11.13.-21. 13.-15. 16.-21.
lll. 22.-30. 22.-24. 25.-30.
lV. 31.-39. 31.-33. 34.-39.
V. 40.-48. 40.-42. 43.-48.
Vl. 49.-(57.) 49.-51. (52.-57.)

Kapltál m:
Obdobia obratu Pracovne obdobia Obdobla obehu
Týždeň Týždeň Týždeň

l. 7.-18. 7.- 9. 10.-15.

ll. 16.-24. 16.-18. 19.-24.
lll. 28.-33. 25.-27. 28.-33.
IV. 34.-42. 34.-36. 37.-42.
IV. 43.-51. 43.-45. 46.-51.

Tu máme presnú obmenu prípadu I, len s tým rozdielom, že teraz

sa namiesto dvoch kapitálov striedajú tri. Kapitálý sa nekrižujú, ani
neprepletajú; každý jednotlivý kapitál možno sledovať oddelene až
do konca roka.. Podobne ako v prípade 1, nedochádza teda ani tu
k uvolňovaniu kapitálu na konci pracovného obdobia. Kapital I je
vynaložený celý na konci 3. týždňa. na konci 9. týždňa sa celý vracia
spát a začína zasa fungovat na začiatku 10. týždňa Podobne je to
s .kapitálmi II a lll. Pravidelné a úplné striedanie týchto kapitálov
vylučuje akékoľvek uvoľňovanie kapitálu.

Celkovýobrat sa wpočitava takto:

kapitál l 300 a: X 53/3 = 1700 C

„ II 300 „ X 51/3 = 1600 „
„ 111 300 „ x 5 = 1500 „

celkový kapitál 900 8 X 51/3 = 4800 i:

Vezmime teraz aj taký priklad, v ktorom obdobie obehu nie ic

presným násobkom pracovného obdobia; napriklad že pracovné ob­
dobie trvá 4 týždne a obdobie obehu 5 týždňov; zodpovedajúce sumy
kapitálu by teda boli pre kapitál 1 = 400 i:. pre kapitál ll = 400 i
a pre kapitál lll = 100 a. Uvádzame len prvé tri obraty.
 235
Tabuľkaiv 15. kapitola
Kapitái ĺ:
Pôsobenie doby
obratu na veľkosť
Obdobia obratu Pracovne obdobia Obdobia obehu preddavkovanóho
Týždeň Týždeň Týždeň
kapitálu
i. 1.- 9. 1.- 4. 5.- 9.
H. 9.-17. 9.10.-12. 13.-17.
lll. 17.-25. 17.18.-20. 21.-23.

Kapitál U:
Obdobia obratu Pracovne obdobia Obdobia obehu
Týždeň Týždeň Týždeň

ľ. 5.-13. 5.- 8. 9.-13.

ľľ. 13.-21. 13.14.-16. 17.-21.
lll. 21.-29. 21.22.-24. 23.-29.

Kapitál ľiľ:

Obdobia obratu Pracovne obdobia Obdobia obehu

Týždeň Týždeň 'týždeň

1. 9.-17. 9. 10.-17.
ll. 17.-23. 17. 18.-25.
lil. 25.-33. 25. 26.-33.

Tu sa dané kapitáiý prepletajú potiaľ, pokiaľ sa pracovne obdobie

kapitálu III - ktorý stačí len na týždeň, a preto nemá samostatne
pracovne obdobie - krýje s prvým pracovným týždňom kapitálu 1.
Ale zato sa na konci pracovného obdobia .kapitálu 1, ako aj kapi­
tálu il uvoľňuje suma 100 a, ktorá sa rovná kapitálu III. Ked totiž
kapitál III Výplni .prvý týždeň druhého obdobia a všetkých dalších
Pracovných obdobi kapitálu I a celý kapitál I, 400 C, prúdi späť na
konci tohto prveho týždňa, zvyšujú z pracovneho obdobia kapitálu i
už len 3 týždne, čomu zodpovedá výdavok kapitálu vo výške 300 s.
Potom 300 a, ktoré sa takto uvoľnili, stači na prvý týždeň pracov­
neho obdobia kapitálu II, ktoré bezprostredne nasleduje: na konci
tohto týždňa sa celý kapitál ii 400 6 vracia spát; keďže však začatć
pracovné obdobie môže absorbovať už len 300 C, ostáva na jeho
konci opät 100 s voľných; a tak to ide d alej. Teda len čo doba obehu
nie je jednoduchým násobkom pracovneho obdobia, dochádza na
konci pracovneho obdobia k uvoľňovaniu kapitálu; pritom sa tento
uvoľnený kapitál mvná tej časti kapitálu. ktorá má vyplňat prebytok
obdobia obehu nad pracovným obdobím alebo nad násobkom pra­
covných obdobi.
Vo všetkých preskúmaných príkladoch sa pnedpokladalo, že vo
Všetkých činnostiach, ktorými sme sa tu zaoberali, sú tak .pracovne
Obdobie, ako aj doba obehu po celý rok rovnake. Tento predpoklad
 236

II. oddiel bol .nevyhnutný, ak sme chceli zistiť vplyv doby obehu .na obrat
Obrat kapitálu a na preddavkovaný kapitál. To, že tento predpoklad v skutočnosti
neplatí takto bezpodmienečne a často neplatí vôbec, na veci nič
nemení.
V celom tomto oddiele sme skúmali len obraty cirkulujúceho ka­
pitálu, nie obraty fixného kapitálu. Príčina je jednoducho v tom, že
otazka, ktorou sa zaoberáme, .nemá s fixným kapitálom nič spoločné.
Pracovné prostriedky atd., ktoré sa používajú vo výrobnom procese,
sú fixným kapitálom .ibapotiaľ, pokiaľ ich používanie trvá dlhšie ako
obdobie obratu cirkulujúceho kapitálu; pokiaľ čas, po ktorý tieto
pracovné prostriedky dalej slúžia v neustále Opakovaných pracov­
ných procesoch, je dlhší ako obdobie obratu cirkulujúceho .kapitálu,
teda pokiaľ = n obdobiam obratu cirkulujúceho kapitálu. Ci je cel­
kový čas, ktorý vytvára týchto n období obratu cirkulujúceho kapi­
tálu, dlhší alebo kratší, tá časť výrobného kapitálu, ktorá bola na
toto obdobie preddavkovaná vo fixnom :kapitáli, nebude sa počas
tohto obdobia preddavkovať odznova. Funguje vo svojej starej úžito
kovej forme ďalej. Rozdiel je len .v tomto: podľa toho, aká je dlžka
jednotlivého pracovného obdobia v každom obdobi obratu cirkulu­
júceho kapitálu, prenáša fixný kapitál väčšiu alebo menšiu časť svojej
pôvodnej hodnoty na produkt tohto pracovného obdobia a podľa
toho, ako dlho trvá doba obehu v každom obdobi obratu, vracia sa
táto časťhodnoty fixného kapitálu, prenesená .na produkt, rýchlejšie
alebo pomalšie v peňažnej forme. Povaha predmetu, ktorým sa za­
oberáme v tomto oddiele - obrat cirkulujúcej časti výrobného ka­
pitálu -, vyplýva z povahy samej tejto časti kapitálu. Cirkulujúci
kapitál použitý v jednom pracovnom období nemožno použiť v no­
vom pracovnom období prv, kým nedokončí svoj obrat, kým sa ne­
premení na tovarový kapitál, a z neho na peňažný a z peňažného
opäť na výrobný kapitál. Teda aby na prvé pracovné obdobie mohlo
ihneď nadviazať druhé, musí sa kapitál odznova upreddavkovaťa pu:­
meniťna cirkulujúce prvky výrobného kapitálu, a to v takom množ­
stve, ktoré stačí na vyplnenie medzery vytvorenej obdobím obehu
cirkulujúceho kapitálu preddavkovaného na prvé pracovné obdobie.
Tak vplýva dlžka pracovného obdobia cirkulujúceho kapitálu na roz­
sah pracovného procesu v danom podniku a na rozdelenie preddav­
kovaného kapitálu, resp. na pridávanie .nových častí kapitálu. A prá­
ve to sme mali v tomto oddiele preskúmat.

IV.
Závery
Z doterajšieho skúmania vyplýva:
A. Rôzne častí. na ktoré sa kapitál musí rozdeliť, aby jedna jeho
čas( mohla byť neustále v pracovnom období, pokým sú ostatné časti
 237

v období obehu, striedajú sa ako rozne, navzájom samostatné sú­ 15. kapitola
kromné kapitáiy v dvoch prípadoch: 1. Keď sa pracovné obdobie Pôsobenie doby
rovná obdobiu obehu, takže obdobie obratu sa delí na dva rovnaké obratu na veľkosť
úseky. 2. Keď je obdobie obehu dlhšie ako pracovné obdobie, ale preddavkovanćho
zároveň je jednoduchým násobkom pracovného obdobia, takže jed­ kapitálu
no obdobie obehu = n pracovných obdobi, kde n musí byť celé čislo.
V týchto prípadoch sa neuvoľňuje nijaká časť postupne preddavko­
vaného kapitálu.
B. Naproti tomu vo všetkých prípadoch, kde i. obdobie obehu je
väčšie ako pracovné obdobie, ale nie je jeho jednoduchým násobkom,
a 2. kde je pracovné obdobie väčšie ako obdobie obehu, sa na konci
každého pracovného obdobia, začinajúc druhým obratom, neustále
a periodicky uvoľňuje časť celkového cirkulujúceho kapitálu. Pri.
tom vtedy, keď je pracovné obdobie väčšie ako obdobie obehu, tento
uvoľnený kapitál sa rovná časti celkového kapitálu preddavkovanej
na obdobie obehu; a vtedy, keď je obdobie obehu väčšie ako pra­
covné obdobie, rovná sa tej časti kapitálu, ktorá .mávyplniť prebytok
obdobia obehu nad jedným pracovným obdobím alebo nad násob­
kom pracovných obdobi.
C. Z toho vyplýva. že pokiaľ ide o celkový spoločenský kapitál
z hľadiska jeho cirkulujúcej časti, musí byť uvoľňovanie kapitálu
pravidlom a jednoduché striedanie častí kapitálu. ktoré fungujú po­
stupne vo výrobnom procese, výnimkou. Lebo to, že sa pracovné
obdobie a obdobie obehu rovnajú, alebo že sa obdobie obehu rovná
nejakému jednoduchému násobku pracovného obdobia, táto pravi­
deiná proporcionálnosť dvoch súčasti obdobia obratu nijako nesúvisi
s povahou tejto veci, a preto sa môže koniec koncov vyskytovať len
výnimočne.
Veľmiznačná časť spoločenského cirkulujúceho kapitálu. ktorý vy­
konáva niekoľko obratov za rok, bude teda počas ročného cyklu
obratov periodicky vo forme uvoľneného kapitálu.
Okrem toho, ak o všetkých ostatných okolnostiach predpokladáme,
že ostávajú rovnaké, je jasné, že veľkosť tohto uvoľneného kapitálu
rastie súčasne so zväčšovanim rozsahu pracovného procesu čiže
s rozsahom výroby, .teda vôbec s rozvojom kapitalistickej výroby.
V Pripadc B. 2 rastie .preto, lebo rastie celkový preddavkovaný ka­
pitál; v pripade B. i preto. lebo s rozvojom kapitalistickej výroby
sa predlžuje obdobie obehu a tým aj obdobie obratu v tých pripa­
doch. »kdepracovné obdobie nie je v pravidelnom pomere s obidvoma
obdobiami.
Napríklad v prvom pripade bolo treba týždenne vynaložiť 100 C.
Na šesťtýždňové .pracovné obdobie je to 600 i:. na trojtýždňové
obdobie obehu 300 6, spolu 900 z. Neustále sa tu uvoľňuje 300 6.
Ale ked' sa týždenne vynaloží 300 s, máme na pracovné obdobie
1800 C. na obdobie obehu 900 a, teda periodicky sa uvoľňuje 900.
a nie 300 C.
D. Celkový kapitál. napriklad 900 e. sa mimi rozdeliť na dve časti.
a to podobne ako v predchádzajúcom príklade 600 a na pracovné
 238

ll. oddiel obdobie a 300 6 na obdobie obehu. Cast, ktorá sa skutočne vynakla­
Obrat kapitálu dá na pracovný proces, sa tým zmenšuje o tretinu, z 900 a na 600 C,
a tým sa o tretinu zmenšuje rozsah výroby. Na druhej strane týchto
300 a funguje iba preto, aby sa ncprerušovalo .pracovné obdobie
a aby sa tak v každom týždni roka mohlo na pracovný proces vy­
nakladaf 100 6.
Keď sa to vezme abstraktne, je .to to isté, či 600 i. pracuje počas
6 X 8 týždňov = 48 týždňom (produkt = 4800 9:), alebo či sa celý
kapitál 900 a vynakladá na pracovný proces počas 6 týždňov a potom
v priebehu trojtýždňového obdobia obehu leží nevyužitý; v druhom
pripade by kapitál 900 i: v priebehu 48 týždňov .pracoval 51/3X 6 týž­
dňov = 32 týždňom (produkt = 51/3X 900 = 4800 a) 'a 16 týždňov
by ležal nevyužitý. Ale aj ked neberieme do úvahy, že počas šestnásť­
týždňovej nečinnosti sa viac znehodnocuje fixný kapitál a že sa zdra­
žuje práca, ktorá sa musí platit po celý rok, hoci pôsobí len v prie­
behu jednej jeho častl, je takéto pravidelné prerušovanie výrobného
procesu vôbec nezlučíteľnć s prevádzkou moderného veľkopriemys­
lu. Sama táto mepretržitosf je produktívnou silou .práce,
Ked si teraz bližšie všimneme kapitál, ktorý sa uvoľňuje a ktorého
činnost sa fakticky pozastavuje, ukáže sa, že jeho značná časť musí
mať stále formu .peňažného kapitálu. Ostaňme pri našom príklade:
pracovné obdobie 6 týždňov, obdobie obehu 3 týždne, týždenný vý­
davok 100 3. V polovici druhého pracovného obdobia, na konci
9. týždňa, sa vracia 600 a, z ktorých treba počas zvyšujúcej časti
tohto pracovného obdobia vynaložiť iba 300 i.. Zo sumy 600 i: sa
teda na konci druhého pracovného obdobia uvoľňuje 300 5. V akom
stave je týchto 300 z? Predpokladajme, že 1/3treba vynaložiť na mzdy
a 3/3na suroviny a pomocné látky. Zo 600 a, ktoré sa vrátili, je teda
200 a na mzdy v peňažnej forme a 400 a vo forme výrobnej zásoby.
vo forme prvkov cirkulujúcej časti konštantného výrobného kwi'
tálu. Keďže sa však na druhú polovicu pracovného obdobia 11vyža­
duje len polovica tejto výrobnej zásoby, je druhá polovica, 3 týždne.
vo forme prebytočnej výrobnej zásoby, t. j. výrobnej zásoby, ktorá
prevyšuje potreby jedného pracovného obdobia. Kapitalista však
vie, že z tejto časti kapitálu (= 400 6), ktorý sa mu vracia, potrebuje
na bežné pracovné obdobie iba polovicu = 200 s. Bude teda závisicť
od pomerov na trhu, či týchto 200 C premení ihneď, úplne alebo len
sčasti, na nadbytočnú výrobnú zásobu, alebo či si ich ponechá, úplne
alebo sčasti, ako peňažný kapitál, v očakávaní priaznivejších p0­
merov na trhu. Na druhej strane je samozrejmé, že tá časť, .ktorú
treba vynaložiť na mzdy a ktorá = 200 a, sa ponecháva v peňažnci
forme. Ked kapitalista kúpil pracovnú silu, nemôže ju skladovaf
ako surovinu. Musi ju začleníf do výrobného procesu a platit ju na
konci týždňa. Z uvoľneného kapitálu 300 a bude mat teda ľÝChľo
100 i: v každom pripade formu voľného peňažného kapitálu, t. j. ta­
kého Peňažnćho kapitálu, ktorý nie je na dané pracovné obdobie
potrebný. Kapital uvoľnený vo forme peňažného kapitálu sa teda
musi prinajmenšom rovnaf variabilnej časti kapitálu, vynakladancl
 239

na mzdu; maximálne môže zahŕňať celý uvoľnený kapitál. V skutoč­ 15. kapitola
nosti stále koliše medzi týmto minimom a maximom. Pôsobenie doby
Peňažný kapitál, ktorý sa takto uvoľňuje púhym mechanizmom obratu na veľkosť
pohybu obratu (popri tom, že fixný kapitál sa vracia len postupne, preddavkovanébo
a popri peňažnom kapitáli, ktorý je v každom .pracovnom procese kapitálu
potrebný na variabilný kapitál), musí hrať závažnú úlohu pri roz­
vinutom úverovom systéme a zároveň .musi tvoriť jeden z jeho zá­
kiladov.
Predpokladajme, že v našom príklade sa doba obehu skrátila
z 3 týždňov na 2. Povedzme, že to nie je normálny jav, ale len ná­
sledok toho, že obchody idú dobre, že platobné terminy sa skracujú
atd. Kapital 600 a, ktorý sa vynaložil v priebehu pracovného obdo­
bla, sa vracia o .týždeň skôr ako je potrebný, takže je na tento týž­
deň voiný. Ďalej sa uprostred pracovného obdobia, ako aj predtým,
uvoľňuje 300 i. (časť spomínaných 600 s), lenže nie na 3, ale na
4 týždne. Na peňažnom trhu je teda jeden týždeň 600 c a 300 i:
4 týždne, a nie 3. Keďže sa to netýka len jedného kapitalistu, ale
mnohých, a keďže sa to v rôznych odvetviach podnikania deje
v rôznych obdobiach, objavuje sa tak na trhu viac 'disponibilného
peňažného kapitálu. Ak tento stav potrvá dlhšie, bude sa tam, kde
to ide, rozširovať výroba; kapitalisti, ktorí pracujú s vypožičaným
kapitálom, budú svoj dopyt na trhu peňazí obmedzovať, čím sa trhu
odiahči takisto ako pri zvýšení ponuky; alebo sa napokon sumy.
ktoré sa pre mechanizmus obratu stali nadbytočnými, vrhnú defini­
tívne na peňažný trh.
Skrátením doby obehu“ z 3 týždňov na 2, a tým aj skrátenim “vraa
obdobia obratu z 9 týždňov na 8, stáva sa 1/„celkového preddavko­ nemeckom vydaní:
vaného kapitálu prebytočnou; šesťtýždňovć pracovné obdobie možno doby obratu
teraz neprestajne udržiavať v chode s 800 C, takisto ako predtým
s 900 s. Preto časť hodnoty tovarovóho kapitálu, rovnajúca sa 100 63,
len čo sa premení opäť na peniaze, ostáva v tomto stave ako peňažný
kapitál a nefunguje už ďalej ako časť kapitálu preddavkovaného na
výrobný proces. Kým výroba pokračuje v nezmenenom rozsahu a za
inak nezmenených podmienok, ako sú ceny atď., suma hodnoty pred­
davkovanćho kapitálu sa zmenšuje z 900 a na 800 a; zvyšok 100 0:
z hodnoty, ktorá sa pôvodne preddavkovala, sa vyraď uje vo forme
peňažného kapitálu. Ako taký vstupuje na peňažný trh a tvori ďalšiu
časťkapitálov, ktoré na ňom fungujú.
Z toho vidno, ako môže vznikať nadbytok peňažného kapitálu, a to
nielen v tom zmysle, že ponuka peňažného kapitálu je väčšia tito
doPYtpo ňom - je to vždy len relativny nadbytok, aký sa vyskytuje
napríklad v „melancholickom obdobi', ktorým sa po skončení krízy
začína nový cyklus. Ale aj v tom zmysle, že určitá časť preddavkov
Vinci' kapitálovej hodnoty sa stala pre uskutočňovanie úhrnného
spoločenského reprodukčného procesu (ktorý zahŕňa aj proces obehu)
Zbytočnou, a preto sa z neho vyčleňuje vo forme peňažného kapi­
tálu. ide o taký nadbytok, ktorý vzniká pri nezmenenom rozsahu
WWW a nezmenených cenách iba preto, lebo sa skracuje obdobie
 240

ll. oddiel obratu. Okolnost, či je v obehu väčšie alebo menšie množstvo pe­
Obrat kapitálu nazi, nemá 'na to ani najmenší vplyv.
Predpokladajme naopak, že sa obdobie obehu predlžuje, napri­
klad z 3 týždňov na 5. Potom sa už pri najbližšom obrate návrat
preddavkovanćho kapitálu “oneskoruje o '2 týždne. V :poslednej časti
daného pracovného obdobia nemožno pokračovat vo výrobnom pro­
cese na základe sameho mechanizmu obratu preddavkovanćho ka­
pitálu. Keby tento stav trval dlhšie, mohlo by dôjsť k zúženiu vý­
robného procesu, k tomu, že sa zmenši rozsah, v akom sa uskutoč­
ňuje, podobne ako v predchádzajúcom prípade môže dôjsť k jeho
rozšíreniu. Aby výrobný proces mohol pokračovať v tom istom roz­
sahu, musel by sa preddavkovaný kapitál zväčšiť o 2/9 = 200 a na
celé trvanie tohto predĺženia obdobia obehu. Tento další kapitál
možno vziat len z peňažného trhu. Ak sa !predĺženie obdobia obehu
týka jedneho alebo viacerých velkých odvetví podnikania, môže viesť
k tlaku na peňažný trh, ak -sa tento jeho účinok neruši opačným
účinkom z druhej strany. Aj v tomto prípade je úplne očividne, že
tento tlak, podobne ako aj nadbytok peňažného kapitálu v pred­
chádzajúcom pripade, vôbec nesúvisi so zmenou cien tovarov ani so
zmenou množstva existujúceho obeživa.
(Príprava tejto kapitoly do tlače robila nemalé ťažkosti. Akokoľ­
vek zbehlý bol Marx v algebre, nebol zbehlý v počitani, najmä v ku­
peckých počtoch, hoci existuje hrubý zväzok zošitov, v ktorých pre­
počítal všetkými spôsobmi kupeckých výpočtov mnoho príkladov.
Ale poznať jednotlivé spôsoby výpočtu a mať cvik v bežnom prak­
tickom počitani obchodníka nie je vôbec to isté. A tak sa Marx vo
výpočtoch obratu zaplietol natoľko, že popri tom, čo ostalo nedo­
končenć, bolo nakoniec aj všeličo nesprávne a rozporné. V tabuľkách.
ktoré sú uvedené vyššie, som ponechal len to najjednoduchšie a arit­
meticky správne, a to hlavne z tohto dôvodu:
Nespoľahlivć výsledky tohto prácneho počítania podnietili Marxa
k tomu, aby istej okolnosti, ktorá - podla môjho názoru - je
fakticky málo dôležitá, pripisoval nezaslúžený význam. Mám na miin
to, čo Marx nazýva „uvolňovaním' peňažného kapitálu. Za pred­
pokladov, 'ktoré boli prijaté vyššie, sa veci majú v skutočnosti takto:
Bez ohľadu na to. aký je pomer medzi dĺžkou pracovného obdobia
a dĺžkou doby obehu. a teda aj pomer kapitálu I ku 'kapitálu II ­
po zavŕšeni prvého obratu sa kapitalistovi v pravidelných interva­
loch, zodpovedajúcich dĺžke pracovného obdobia, vracia v peňažnej
forme kapitál potrebný na jedno pracovne obdobie, teda suma rov­
najúca sa kapitálu l.
Ak pracovné obdobie = 5 týždňom, doba obehu = 4 týždňom
a kapitál 1 = 500 i:. vracia sa zakaždým peňažná suma 500 0:: na
konci 9., 14., 19., 24., 29. týždňa atď.
Ak pracovne obdobie = 6 týždňom, doba obehu = 3 týždňom
a kapitál 1 = 600 C, vracia sa vždy 600 C: na konci 9., 15., 21., 27..
33. týždňa atď.
Napokon, ak pracovne obdobie = 4 týždňom. doba obehu = 5 W'
 241

dňom a kapitán 1 = 400 z, vracia sa stále 400 1:: na konci 9., 13.. 16'. hapiťoia
17'.,21., 25. týždňa atď. Pdsobeniedebv
vobec nezáleží na tom. či tieto peniaze, ktore sa vrátili. prevyšujú obratu na velkosť
potreby práve prebiehajúceho pracovneho obdobia 'a či sa teda niečo preddaokonanćho
z nich uvoľňuje a koľko. Predpokladá sa. že výroba pokračuje bez kapitálu
prerušenia, v obvyklom rozsahu, a aby to tak mohlo byť, musia byť
k dispozícii peniaze, musia sa teda vracať bez ohľadu na to, či sa
„uvolňujú' alebo nie. Ak sa výroba preruši, prestane aj uvolňovaníe.
Inými slovami: Dochádza sice k uvoľňovaniu peňazí, teda k tvorbe
iatentnćho, iba potenciálneho kapitálu v peňažnej forme, ale do­
chádza k tomu za každých okolnosti, a nie iba za osobitných pod­
mienok, ktoré sa bližšie precizujú v texte, a to vo väčšom rozsahu,
než sa v texte predpokladá. Pdciaľ ide o cirkulujúci kapitál l, prie­
myselný kapitalista je ,na'konci každého obratu v takej istej situácii
ako pri založení podniku: tento kapitál je znova v jeho rukách celý
a naraz, ale na výrobný kapitál ho môže premieňať iba postupne.
V texte ide o to, aby sa dokázalo, že na jednej strane značná časť
priemyselného kapitálu musi byť vždy v peňažnej forme a na druhej
strane ešte väčšia jeho časť musi dočasne prijať peňažnú formu. Tý­
mito mojimi poznámkami, ktoré k nemu pridávam, sa tento dôkaz
iba upevňuje. - F. E.j

V.
Účinok zmeny cien
Doteraz sme predpokladalí, že na jednej strane ceny a rozsah
VÝbe ostávajú nezmenenć a na druhej strane sa skracuje alebo
Dmdlžuje doba obehu. Predpokladajme teraz naopak, že sa nemení
dlžka obdobia obratu ani rozsah výroby, ale že sa na druhej strane
menia ceny, t. j. že ceny surovin, pomocných látok a práce alebo len
03"? Prvých dvoch prvkov klesajú, alebo stúpajú. Dajme tomu. že
cena surovín a pomocných látok, ako aj mzda. polciesne o polovicu.
Potom by teda v našom príklade bolo potrebné na týždeň pmddav­
kovať kapitál 50 t: namiesto 100 C a na deväťtýždňovč obdobie obra~
tu 450 a namiesto 900 6. Z preddavkovanej kapitálovej hodnoty sa
“ÚPN vyčleňuje 450 8 ako peňažný kapitál, ale výrobný proces
Wide Vtom istom rozsahu, s tým istýmobdobím obratu a s jeho
mi!! rozdelením ako predtým. Aj ročné množstvo produktu
(Niva také isté, ale jeho hodnota klesla o polovicu. Túto zmenu.
Wàdzanú zároveň zmenou v ponuke peňažného kapitálu a v do­
pm po ňom, nevyvoialo ani zrýchlenie obehu obiehajúcich peňazí.
ani zmena ich množstva. Naopak. Pokles hodnoty, resp. ceny PWR“
výrobného kapitálu o polovicu by mal najprv ten účinok, že do pod­
tuku x, v ktorom sa pracuje ďalej v rovnakom rozsahu ako predtým.
W sa medaka o polovicumenšiakapitálováhodnotaa že by
Mne podnik x .mohol'dávaťna na iba polovicu pmdchádzajúcich
15 Kapim 2
 242

li. oddiel peňazí, pretože táto kapitálová hodnota sa v ňom preddavkuje naj.
Obrat kapitálu prv vo forme peňazí, t. j. ako peňažný kapitál. Množstvo peňazí,
ktoré sa dáva do obehu, by sa zmenšilo, pretože klesli ceny výrob­
ných prvkov. To by bol prvý účinok.
Ale po druhé: Polovica pôvodne preddavkovanej .kapitálovej hod­
noty 900 2 = 450 na,ktorá a) striedavo prechádzala formami peňaž­
ného, výrobného a tovarového kapitálu, b) bola zároveň stále vedľa
seba sčasti vo forme peňažného. sčasti vo forme výrobného a sčasti
vo forme tovarového kapitálu - táto polovica pôvodne preddavko­
vanej kapitálovej hodnoty :by sa vyčlenila z .kolobehu podniku ~x
a vstúpila by teda na peňažný trh ako dodatočný peňažný kapitál,
pôsobila by na tento trh ako dodatočná súčasť peňažného kapitálu.
Tieto uvoľnené peniaze, 450 i:. pôsobia ako peňažný kapitál nie
preto, lebo sú to peniaze, ktoré sa pre podnik X stali prebytočnými.
ale preto, .lebosú súčasťou pôvodnej kapitálovej hodnoty, .takže majú
naďalej pôsobiť ako kapitál a nemajú sa vydávať !len ako obeživo.
Najbližšia forma, ktorou možno dosiahnut, aby pôsobili ako kapitál.
je tá, že sa dajú na peňažný trh ako peňažný kapitál. Na druhej
strane by 'bolo možné aj zdvojnásobiť rozsah výroby (ked' neberieme
do úvahy fixný kapitál). S .tým istým preddavkovaným ,kapitálom
900 s by sa .potom zabezpečoval výrobný proces dvojnásobného
rozsahu.
Ak by na druhej strane ceny cirkulujúcich prvkov výrobného ka­
pitálu o polovicu stúpli, bolo by týždenne .treba namiesto 100 C
150 s, takže namiesto 900 a by bolo treba až 1350 z. Na to, abY
sa podnik viedol v rovnakom rozsahu, :by bol potrebný ďalší kapĺľál
450 z a to .bysa pro tanto, podľa situácie na peňažnom trhu. pre'
javilo vo väčšom alebo menšom -tlaku ma tento trh. Keby už bol
dopyt po všetkom kapitáli, ktorý je na peňažnom trhu k dispozícii.
vystupňovala by sa konkurencia o disponibilný kapitál. Keby časť
disponibilného kapitálu nenachádzala použitie. vyvolalo by to ipm
tanto jej aktivitu.
Ale po tretie pri danom rozsahu výroby, nemeniacej sa rýchlosti
obratu a nemeniacich sa cenách prvkov cirkulujúceho výrobného
kapitálu môže klesnúť alebo stúpnut aj cena výrobkov podniku X.
Ak cena tovarov dodávaných podnikom X poklesne, klesne cena
jeho tovarovćho kapitálu zo 600 C, .ktoré ustavične dával do obehu.
napríklad na 500 i:. Sestina hodnoty preddavkovaného kapitálu sa
teda z procesu obehu nevracia; stráca sa v ňom (nadhodnota. ktoré
vázi v tovarovom kapitáli, nás tu nezaujima). Kedže však hodnota.
map. cena výrobných prvkov ostáva nezmenená, stači týchto 500 C.
ktoré sa vrátili, nahradit iba 5/„ kapitálu 600 8, ktorý je stále činnÝ
vo výrobnom procese. Aby výroba mohla pokračovať v nezmenenom
rozsahu, by sa teda musel vynaložiť další peňažný kapitál 100 a.
A naopak: keby cena výrobkov podniku X stúpla, stúpla by al
cena jeho tovarovćho kapitálu zo 600 i: napríklad na 700 s. Sedmina
ceny tovarovćho kapitálu = 100z nepochádza z výrobného procesů
nepreddavkovala sa naň. ale plynie z procesu obehu. Ale na nahral'
 243

denie výrobných .prvkov je potrebných len 600 C; 100 6 sa teda 18. kapitola
uvoľňuje. Pôsobenie doby
Rozbor príčin, prečo sa v prvom pripade skracuje alebo predlžuje obratu na veľkosť
obdobie obratu, v druhom pripade stúpajú alebo klesajú ceny suro­ preddavltovaného
vín a práce a v treťom pripade stúpajú alebo klesajú ceny dodáva­ kapitálu
ných výrobkov, vybočuje z rámca doterajšieho skúmania.
Zato sem však iste patri toto:

I. pripad. Nezmenil sa rozsah výroby, nezmenili sa ceny výrob­

ných prvkov a výrobkov, zmena nastala v obdobi obehu a tým aj
v období obratu.

Podľa predpokladov nášho prikladu treba v dôsledku skrátenia

obdobia obehu celkove preddavkovať o 1/9kapitálu menej, takže sa
celkový preddavkovaný kapitál zmenšuje z 900 6 na 800 c a 100 6:
sa vyčleňuje ako .peňažný kapitál.
Podnik X dodáva i nadalej za 6 týždňov ten istý výrobok s tou
istou hodnotou 600 i: a keďže sa pracuje bez prerušenia po celý rok,
dodá za 51 týždňov to isté množstvo výrobkov v hodnote 5100 6.
Pokiaľ teda ide o množstvá a cenu výrobku, ktorý tento podnik dáva
do obehu, .ničsa nemení, a takisto ani pokiaľ ide o termíny, v akých
tento podnik dáva výrobok na trh. Ale vyčlenilo sa 100 i:. lebo
v dôsledku skrátenia obdobia obehu stačí na nasýtenie daného pro­
cesu preddavkovať iba kapitál 800 5:,a nie 900 ako predtým. Týchto
100 s kapitálu, ktorý sa vyčlenil, existuje vo forme peňažného ka­
pitálu. Týchto 100 a však vôbec nereprezentuje tú časť preddavko­
vanćho kapitálu, ktorá by musela neustále fungovať vo forme
peňažného kapitálu. Predpokladaime, že z preddavkovanćho cirkuiu­
júceho kapitálu 1 = 600 8 sa 4/5, rovnajúce sa 480 s, neustále vy­
nakiadajú na výrobné materiály a 1/5,rovnajúca sa 120 C, na mzdy.
Týždenne sa teda preddavkuje 80 6 na výrobné materiály a 20 6 na
mzdy. Podľa toho sa aj kapitál 11 = 300 C musi rozdeľovať zo
'/5 = 240 i: na výrobné materiály a z 1/5= 60 i: na mzdy. Kapitál
Vynakladanýna mzdy sa musi vždy preddavkovať v peňažnej forme.
Len čo sa tovarový produkt v hodnote 600 i: premení opäť na pc­
ňažnú formu, len čo sa predá, možno z týchto 600 i: premeniť 480 C
na výrobné materiály (na výrobnú zásobu), ale 120 a si zachováva
svoju peňažnú formu, aby mohli slúžiť na vyplácanie mzdy počas
8 týždňov. Týchto 120 i: tvori minimum vracajúceho sa kapitálu
600 6, ktorý sa neustále obnovuje a nahrádza vo forme peňažného
kapitálu, a preto musi byť neustále k dispozicii ako časť preddav­
kovaného kapitálu, ktorá funguje v peňažnej forme.
Ked sa teraz 2 300 0:. ktoré sa periodicky uvoľňujú na tri týždne
a ktoré sa dajú takisto rozdeliť na 240 z v .podobe výrobnej zásoby
a 60 e v podobe mzdy, skrátenlm doby obehu vyčleni 100 6 vo
ĺormepeňažného kapitálu, ktoré úplne vypadnú z mechanizmu obra­
tu - odkiaľ sa berú peniaze na týchto 100 s .peňažného kapitálu?
Iba jednu pátinu z nich tvori peňažný kapitál, ktorý sa periodicky
 24.4

'.Jl. oddiel ' uvoľňuje 'počas obratov. Ale "/5 = 80 8 sa :už .nahradili 'dodatočnou
Obrat kapitálu výrobnou zásobou tej istej hodnoty. Ako 'sa táto dodatočná výrobná
zásoba premieňa na peniaze a odkial sa berú peniaze na túto pre­
menu?
Ked sa už doba obehu skrátila. 'premieňa sa zo spomínaných
600 i.: na výrobnú zásobu namiesto 480 .s 'iba 400 i:. Zvyšujúcich
80 c sa ponecháva v peňažnej forme a tvorí spolu so -spomcnutými
20 8 určenými na mzdu 100 .s vyčlenenćho kapitálu. Aj ked' týchto
.1006 .pochádza z obehu na základe kúpy tovarového kapitálu za
600 z, a teraz sa z obehu odnímajú, pretože sa znova nevynakladajú
na mzdu a na výrobné prvky, nemožno zabúdať na to, ,že v 'peňažnej
forme .sú zasa v 'tej istej forme, v akej sa :pôvodne dali do obehu.
Na začiatku sa na výrobnú zásobu a na mzdy Vynakladal-o 900 i:
v peniazoch. Na uskutočnenie .toho istého výrobného procesu je teraz
potrebných už len 800 i:. 100 a, ktoré sa tým vyčlenili v peňažnej
forme, tvori teraz nový peňažný kapitál hľadajúci použitie, tvori
novú súčasť [peňažného rtrhu. Týchto 100 a: bolo síce aj predtým
periodicky vo forme uvoľneného .peňažného kapitálu a vo forme
dodatočného výrobného kapitálu, ale samy tieto latentné stavy boli
' podmienkou na uskutočnenie výrobného procesu. keďže boli pod­
mienkou jeho kontinuity. Teraz .už na to nie sú potrebné. a Pmľo
tvoria nový peňažný kapitál a jednu súčasť peňažného trhu, hoci
vôbec netvoria ani dodatočný prvok existujúcej spoločenskej peňaž­
nej zásoby (pretože existovali už pri založení podniku a ten ich dal
do obehu), ani novoakumulovaný poklad.
Pokiaľ je týchto 100 C časťou preddavkovanćho peňažného .kapi­
. tálu. ktorá sa už v tom istom podniku nepoužíva, ide skutočne
o peniaze vzaté -zobehu. Ale to .je možné len preto, že sa o týždeň
urýchiila premena tovaroveho kapitálu na peniaze a premena ľÝChÍO
peňazí na výrobný kapitál. T' - P - T, takže sa zrýchlil aj obeh
peňazí činných v tomto procese. Týchto 100 6:sa odoberá z obehu.
lebo už nie sú potrebné na obrat kapitálu x.
Predpokladá sa tu, že preddavkovaný kapitál patri tomu, kto ho
používa. Keby bol vypožičaný, nič by sa tým nezmenilo. Vd'aka
akráteniu doby obehu by si kapitalista namiesto kapitálu 900 i.: po­
treboval vypožičať už len kapitál 800 s. Keby vrátil 100 z verite­
l'ovi, tvorilo by týchto 100 a, takisto ako .predtým, nový peňažný
kapitál. ibaže by nebol v rukách x, ale v rukách Y. Ak dalej kapi­
talista x dostáva svoje výrobné materiály v hodnote 480 i: na úver.
takže na mzdu musi sám -preddavkovať v peniazoch iba 120 i.. mohol
by teraz odoberať .na úver 0 80 a menej výrobných materiálov.
a týchto 80 a by tak tvorilo prebytočný tovarový kapitál u toho
kapitalistu. ktorý poskytuje úver, kým kapitalista x by vyčlenil 20 6
v peniazoch.
Dodatočna výrobná zásoba sa teraz zmenšila o 1/3.Kedže tvorila
V5z 300 a, z dodatočného kapitálu li. rovnala sa 240 a a teraz sa
rovná len 180 s, t. j. predstavuje dodatočnú zásobu na 2 týždne.
a nie na 3. Namiesto toho. aby sa obnovovala .každé 3 týždne. obno­
 245

vuje sa teraz každé 2 týždne, ale zato aj'stači len na 2 týždne. a nie 15.' kapitola
na 3. Nákupy, napriklad na trhu bavlny. sa tak opakujú častejšie Pôsobenie äďby
a v menších množstvách. Z trhu sa odoberá to isté množstvo bavlny, obratu na veľkosť
pretože množstvo .produktu ostáva rovnaké. Toto odoberanie je však preddaokooaného
časovo inak rozdelené a na dlhší čas. Predpokladajme napriklad. že kapitálu
ide o 3 a o 2 mesiace; ročná spotreba bavlny nech je 1200 balov.
Vprvom pripade sa predá:

1. januára 300 balov, na sklade ostáva 900 balov

1. apríla 300 „ „ .. 600
1. júla 300 „ „ „ „ 300
1. októbra 300 „ „ „ „ 0

Naproti tomu v druhom prípade:

1. januára sa .predá 200. na siolade je 1000 balov
1. marca „ 200, „ „ „ 800
1. mája 200. „ „ 600
1. júla 200, „ „ „ 400
1. septembra 200. „ „ ,. 200
1. novembra 200. „ .. .. 0

Peniaze vynaložené na bavlnu sa teda vracajú úplne až o mesiac

neskôr, v novembri namiesto v októbri. Ak sa teda skrátenim doby
obehu a tým aj doby obratu vo forme peňažného kapitálu vyčleňuje
l/iipreddavkovaného kapitálu = 100a a ak sa týchto 100 s skladá
z 206 periodicky prebytočného peňažného kapitálu, určeného na vý­
Platu týždennej mzdy a z 80 6. ktoré existujú ako prebytočná výrob­
ná zásoba na jeden týždeň. pokiaľ ide o týchto 80 C, tomuto zmenše­
m“ Prebytočnej výrobnej zásoby u továrnika zodpovedá zväčšenie
tovamvej zásoby u obchodníka s bavlnou. Tá istá bavlna ležl na
!klade obchodnsta s bavlnou ako tovar tým dlhšie, čim kratšie leží
na sklade továrnika ako výrobná zásoba
Doteraz sme predpokladali. že skrátenie doby obehu v podniku x
VYPIÝVa z toho, že x predáva svoje tovary rýchlejšie alebo že mu za
0° l'Ýciilejšieplatia. resp. že pri úvere sa skracuje platobný termin.
Toto skrátenie sa teda odvodzuje z toho, že sa skracuje predaj to­
l"äll'u.premena tovarového kapitálu na peňažný kapitál, '1" - P. prvá
“za Pmcesu obehu. Mohlo by vyplývat aj z druhej fázy p - r. teda
30 súčasnej zmeny bud pracovného obdobia. buď doby obehu kapio
t*lov Y, Z atď., ktoré dodávajú kapitaliis x výrobné prvky jeho
i:il'kulujúceho kapitálu.
NaPríklad ked je bavlna. uhlie atď. pri starej doprave 3 týždne
na ceste od miesta. kde sa vyrába alebo skladuje. do miesta výroby
kapitalistu x. musi minimum jeho výrobnej zásoby stačiť najmenej
“3 3 týždne. kým neprídu nové zásoby. Pokým je bavlna a uhlie na
“Ste, nemožu siúät ako výrobné prostriedky. Počas svojej cesty sú
“mk Pracovným predmetom dopravného priemyslu a kapitálu.
mr? le v ňom činny, a pre toho. kto tažl uhlie alebo predáva
 246

ll. oddiel bavlnu, sú tovarovým kapitálom, ktorý vykonáva svoj obeh. Ak sa

Obrat kapitálu zlepší doprava, cesta sa zredukuje na 2 týždne. Potom sa trojtýž­
dňová výrobná zásoba môže zmeniť na dvojtýždňovú. Tým sa uvoľ­
ňuje 80 6 dodatočného kapitálu preddavkovaného na týždennú vý­
robnú zásobu a takisto 20 s dodatočného kapitálu určeného na
mzdu, .pretože kapitál 600 6 sa po dokončení svojho obratu vracia
o týždeň skôr.
Na druhej strane sa môže zmenšiť výrobná zásoba a môže sa skrá­
tiť časový úsek medzi jedným a druhým obdobím jej obnovenia aj
tak, že sa napríklad skráti pracovné obdobie toho kapitálu, ktorý
dodáva surovinu (príklady sme uviedli v predchádzajúcich .kapito­
lách), takže ju možno obnovovať v kratších intervaloch.
Ak sa naOpak doba obehu a tým aj obdobie obratu predlžujú, treba
preddavkovať dodatočný kapitál. Preddavkuje sa z vlastného vrecka
kapitalistu, ak dodatočný kapitál má. Ale potom sa tento kapitál
vkladá v tej či onej forme ako časť peňažného trhu; aby bol k dis­
pozícii, musí sa vylúpnuť zo starej formy, musia sa napríklad predať
účastiny, vypovedať vklady, takže aj to má nepriamy účinok na pc­
ňažný trh. Alebo si kapitalista musí tento kapitál vypožičať. Pokiaľ
ide 0 časť dodatočného kapitálu, ktorá je potrebná na mzdy, tá sa
musí za normálnych okolností preddavkovať vždy ako peňažnÝ ka'
pitál a tým vykonáva kapitalista X .priamy tlak na trh peňazí. Pri
tej častí, ktorú treba vložiť do výrobných materiálov, je to nevy­
hnutné len vtedy, ked' kapitalista musí za výrobné materiály platiť
v hotovosti. Ak ich môže dostať na úver, nemá to nijaký priaan
vplyv na peňažný trh, lebo dodatočný kapitál sa potom preddavkuje
priamo ako výrobná zásoba, a nie hneď ako peňažný kapitál. Pokial
by azda veriteľ zasa dal zmenku, ktorú dostal od kapitalistu X, pria­
mo na peňažný trh, pokiaľ by ju eskontoval atď., .pôsobilo by to na
peňažný trh nepriamo, z druhej ruky. Ale ak túto zmenku ,použije
na to, aby ňou napríklad vyrovnal dlh splatný neskôr, nebude mať
tento dodatočne preddavkovaný kapitál ani priamy ani nepriamv
vplyv na peňažný trh.

Il. pripad. Zmenili sa ceny výrobných materiálov, všetky ostatné

okolností sú nezmenenć.

Predpokladali sme práve, že z celkového kapitálu 900 6 sa 4/5=

= 720 z vynaložia na výrobné materiály a 1/5= 180 a na mzdu.
Ak výrobné materiály zlacnejú o polovicu, vyžaduje sa na 06
pre šesttýždňovć praoovnć obdobie len 2-10,a nie 480 6 a na doda­
točný kapitál 11nie je potrebných 240, ale len 120 z. Kapitál I sa teda
:menšízosooc na 240+ 120= asocakapitál 1123005;na 120+
+ 60 = 180 6. Celkový kapitál sa :menší z 900 i”.na 360 + 180 =
= 540 s. Vyčlenísa teda 360 0.
Tento kapitál. ktorý sa vyčlenil a teraz nie je činný, a .preto hladá
použitie na peňažnom trhu, tento peňažný kapitál nie je nič iné
ako časť kapitálu 900 s pôvodne preddavkovanćho ako peňažnÝ
 247

kapitál, ktorá sa v dôsledku poklesu cien výrobných prvkov, na ktoré 15. kapitola
sa periodicky premieňa, stala nadbytočná, ak sa podnikanie neroz­ Pôsobenie doby
šlruje, ale sa má v ňom pokračovať v doterajšom rozsahu. Keby obratu na veľkosť
príčinou tohto .poklesu cien neboli náhodné okolnosti (mimoriadne preddaokooančho
bohatá úroda. nadmerný dovoz atď.), ale zvýšenie produktivnej sily kapitálu
v odvetví dodávajúcom surovinu, predstavoval by tento peňažný ka­
pitál pre peňažný -trh a vôbec pre kapitál, ktorý je k dispozícii vo
forme peňažného kapitálu, absolútny prírastok, lebo by už nebol
neoddeliteľnou súčasťou kapitálu, ktorý sa už používa.

Hi. prípad. Zmenila sa trhooá cena sameho výrobku.

Tu sa pri poklese ceny časť kapitálu stráca, a preto sa musí na­

hradiť novým preddavkom peňažného kapitálu. Co takto stratí pre­
dávajúci, môže získať kupujúci. Priamo vtedy, ked trhová cena
výrobku poklesne len v dôsledku náhodnej konjunktúry a potom
opäť vystúpi na svoju normálnu úroveň. Nepriamo, ked je zmena
ceny vyvolaná zmenou hodnoty pôsobiaoou na starý výrobok a tento
výrobok vchádza opäť ako výrobný prvok do nejakej inej výrobnej
sféry a uvoľňuje tu pro tanto kapitál. V obidvoch prípadoch môžu
kapitál, ktorý X stratil, a preto sa uchádza na trhu peňazí o jeho
náhradu, poskytnúť ako nový dodatočný kapitál jeho obchodní pria­
telia. Potom sa kapitál iba .pmmiestňuje
NaOpak, ak cena výrobku stúpne, prisvojuje sa z obehu časť ka­
pitálu, ktorá sa nepreddavkovala. Nejde o nijakú organickú časť
kapitálu, ktorý sa preddavkuje na výrobný proces, a preto, ak sa
Výroba nerozširuje, tvori vyčlenený peňažný kapitál. Keďže sa tu
Predpokladá, že ceny prvkov výrobku bolí dané prv, ako výrobok
vstúpil ako tovarový kapitál na trh, mohla by tu skutočná zmena
hodnoty zapríčiniť zvýšenie cien, pokiaľ by pôsobila spätne, naprí­
klad pokiaľ by neskôr stúpli ceny surovín. V tomto prípade by ka­
Dltallsta X získal na svojom výrobku, ktorý obieha ako tovarový
kílllitál, a na výrobnej zásobe, ktorú má. Tento zisk by mu poskytol
dodatočný kapitál, ktorý teraz potrebuje na to, aby pokračoval vo
Woĺom podnikaní pri nových, zvýšených cenách výrobných prvkov.
Alebo je zvýšenie cien iba prechodné. Potom to, čo je na strane
kapitalistu x potrebné ako dodatočný kapitál, vypadáva na druhej
strane ako uvoľnený kapitál, pokiaľ výrobok kapitalistu X tvorí vý~
mbnÝ prvok pre iné odvetvia podnikania. Co jeden stratil, iný získal.
 248

Bettnásia Obrat
kapitola
varíabilného
kapitálu

I.
Ročná miera nadhodnoty
Predpokladajme cirkulujúci kapitál 2500 z, ktorého */5 = 2000 *5
pozostávajú z konitantnóho kapitálu (výrobných materiálov) a 1/15ř'
- 500 l: : variabilnćho kapitálu. vynaloženeho na mzdy.
Nech obdobie obratu - 3 týždňom; pracovné obdobie = 4 ÍÝŽ'
dňom.obdobieobehu - i týždňu. Potom kapitál 1 = 2000 C
:ostáva z 1000 a konitantnćho kapitálu a 400 i:. variabilnćho kam-v.
tálu; kapitä ll - 300 a:.z ktorých 400 a je konštantný a 100i: varia­
bilný kapitál. V každom pracovnom týždni sa výnakladá kapitál
500 e. Za rok. pozostávajúci z 30 týždňov. sa vytvor! ročný produkt
sox :oo-230001:. Kapitálloveľkoctlzoooc,krorýsaatale
pmdiva v jednom pracovnom obdobi. obráti sa teda iz'Irkrát­
ml, x 2000 - 25000 1:. z týchto 25000 0 pnedstavujú '/s =
-- 20000 1:korútantný kapitál. vynaložený na výrobné prostriedw.
I 'Is - 5000 a: variabilný kapitál. vynaložený na malý. Naproti
tomu celkový kapitál 2500 c sa obráti ”23% = iO-krát.
Variúilný mmm kapitál. vynaložcnýpoh: výmva može
slúžil v procese obehu odznova iba podal. pokiaľ sa výrobok. V kto­
rom je jeho hodnota reprodukovaná. predá. premení sa z tovarovćho
na peňažný kapitál. ktorý možno znova vynaložiť na platenie Pri'
rovnej sily. Ale práve tak je to aj s konštantným cirkulujúcim kwi'
tálom (s výrobnými materiálmi) vynaloženým na výrobu, ktoreho
hodnota sa znova objavuje vo výrobku ako ćas( jeho hodnoty. C0
mlů obidve tieto časti cirkulujúceho kapitálu - variabilné i kon­
ttantná - spoločne a čim sa odlišujú od fixného kapitálu. nie ie to.
te id! hodnota prenecená na výrobok. obieha prostrednictvom to­
 249

varového „kapitálu, t.;j._ prostrednictvom výrobku ako tovaru; Istá ; 16.*kapitola

časť hodnoty výrobku, a teda aj výrobku obiehajúceho- ako tovar, Í Obrat. -.
istá časť tovarového kapitáluj- pozostáva vždy z opotrebenia fixného ' varíabílného
kapitálu, čiže z tej časti hodnoty fixného kapitálu, ktorú fixný kapitál *kapitálu
preniesol počas 'výroby na výrobok. Ale rozdiel je v tomto: fixný ›

kapitál funguje vo výrobnom procese počas dlhšieho alebo kratšieho l

cyklu období obratu cirkulujúceho kapitálu (= cirkulujúcehO'kon- „

štantného + cirkulujúceho variabilného kapitálu) nadalej vo svojej
starej úžitkovej podobe; naproti tomu nahradenie celého cirkulujú­
ceho kapitálu, ktorý -- v podobe tovarového kapitálu -~ prešiel zo
sféry výroby do sféry obehu, je podmienkou každého jednotlivého
obratu. Cirkulujúci konštantný a církulujúcí variabilný kapitál majú'
prvú fázu obehu, T' - P', spoločnú. V druhej fáze obehu sa odde­
ľujú. Casť peňazí, na ktoré sa tovar opäť premenil, sa mení na výrob­
nú zásobu (na konštantný církulujúcí kapitál). Podľa toho, v akých
rôznych termínoch sa nakupujú jednotlivé súčasti výrobnej zásoby.
môže dôjsť k premene peňazí na výrobné materiály pri jednej jej
ąv.-'
r_'_v
-

časti skôr, pri inej neskôr, ale nakoniec sa všetky tieto .peniaze pre- r'
menia na výrobnú zásobu. Druhá časť peňazí utŕžených predajom
tovaru ostáva ležať ako peňažná zásoba, ktorá sa postupne vydáva
na platenie pracovných síl začlenených do výrobného procesu. Táto
časťtvorí variabilný církulujúcí kapitál. To však nemení nič na tom,
že z obratu kapitálu, z premeny kapitálu na výrobok, 2 výrobku na
tovar, z tovaru na peniaze vychádza zakaždým úplné nahradenie
jednej alebo druhej časti cirkulujúceho kapitálu. To je príčina, pre
ktorú sme v predchádzajúcej .kapitole obrat cirkulujúceho kapitá­
lu - konštantného i variabilného -- rozoberali osobitne i dovedna,
bez prihliadania na fixný kapitál.
Otázka, ktorou sa máme zaoberať teraz, vyžaduje, aby sme po­
stúpili o krok ďalej a skúmali variabilnú časť cirkulujúceho kapi­
tálu tak, ako keby církulujúcí kapitál tvorila iba ona sama. Budeme
teda odhliadať od konštantného cirkulujúceho kapitálu, ktorý sa
obracia spolu s variabilným kapitálom.
Preddavkovalo sa 2500 i: a hodnota ročného 'produktu = 25 000 C.
Variabilná časť cirkulujúceho kapitálu je však 500 a; preto sa varia­
bilný kapitál obsiahnutýv 25 000 s: rovná = 50002. Keď
týchto 5000 s vydelime 500, vyjde nám, že počet obratov je 10, pres­
ne ako pri celkovom kapitáli 2500 5:..
Tento výpočet priemeru, pri ktorom sa hodnota ročného produktu
delí hodnotou preddavkovaného kapitálu, a nie hodnotou tej jeho
časti, ktorá sa stále používa v jednom pracovnom období (takže tu
nie je delitelom 400, ale 500, nie kapitál 1, ale kapitál l + kapitál Il),
je tu. kde ide len o výrobu nadhodnoty, úplne presný. Neskôr „vi,
dime, že z iného hladiska nie je celkom presný, ako aj to, že tento
výpočet priemeru nie je vôbec úplne presný. T. j. stači pre praktické
ciele kapitalistu. ale nevyjadruje presne alebo primerane všetky reál­
ne okolnosti obratu.
 250

ll. oddiel Doteraz sme úplne odhliadali od jednej času hodnoty tovarovćho
Obrat kapitálu kapitálu, totiž od nadhodnoty, ktorá je v ňom obsiahnutá a ktorá
sa počas výrobného procesu vyrobila a prlvtelila k výrobku. Teraz
upriamime svoju pozornosť na ňu.
A-k predpokladáme, že variabilný kapitál 100 C vynaložený za
týždeň vyrobí nadhodnotu 100 0/0= 100 C, potom variabilný kapitál
500 s vynaložený za páttýždňovć obdobie obratu vyrobí nadhodnotu
500 i:. t. j. polovica pracovného dňa pozostáva z nadpráce.
Ale ak 500 s variabilného kapitálu vyrobí nadhodnotu 500 a, po­
tom 5000 C vyrobí nadhodnotu 10 X 500 = 5000 C. Avšak preddav­
kovaný variabilný kapitál = 500 6:. Pomer celkového množstva nad­
hodnoty, ktoré sa vyrobí za .rok, k sume hodnoty preddavkovaného
variabilného kapitálu nazývame ročnou mierou nadhodnoty. Ročná
miera nadhodnoty teda v danom prípade = 55:: = 1000 0/0.Bližší
rozbor tejto miery ukazuje, že sa rovná miere nadhodnoty, ktorú
preddavkovaný variabilný kapitál vytvorí počas jedného obdobia
obratu, násobeného počtom obratov variabilného kapitálu (ktorý sa
zhoduje s počtom obratov celého clrkulujúceho kapitálu).
Variabilný kapitál preddavkovaný počas jedného obdobia obratu
v danom prípade = 500 C; nadhodnota vyrobená v tomto období
obratu takisto = 500 z. Miera nadhodnoty za jedno obdobie obratu
teda = 500:1: 100 0/0.Keď týchto 100 0/0vynásobime desnatimi, poč­
ooo
tom obratov za rok, dostaneme 5500:1 = 1000 0/0.
To plati o ročnej miere nadhodnoty. Ale pokiaľ ide o množstvo
nadhodnoty, ktoré sa dosiahne za určité obdobie obratu, rovná sa
toto množstvo hodnote variabilnóho kapitálu preddavkovanćho p0­
čas tohto obdobia. tu = 500 a, násobenej mierou nadhodnoty, teda
tu 500 X = 500 X 1 = 500 i.. Keby preddavkovaný kapitál
bol 1500 a, pri rovnakej miere nadhodnoty by sa množstvo nadhod­
100
noty rovnalo 1500 X 100 = 1500 c.
Varíabilný kapitál 500 5:, ktorý sa obráti desatkrát za rok 3 W'
robi počas roka nadhodnotu 5000 z, takže jeho ročná miera nad'
hodnoty = 10000/0,nazvime kapitálom A.
Predpokladajme teraz, že nejaký iný variabilný kapitál B 0 veľ­
kosti 5000 6 sa preddavkuje na celý rok (t. j. tu na 50 týždňov).
takže sa obráti len raz za rok. Zároveň budeme predpokladať, že
na konci roka sa výrobok zaplatí v ten istý deň, keď sa dohotoví.
že sa teda peňažný kapitál, na ktorý sa premieňa. vracia v ten isľÝ
deň. Obdobie obehu tu teda = 0 a obdobie obratu = pracovnému
obdobiu. totiž = 1 roku. Tak ako v predchádzajúcom pripade. al tu
je každý týždeň v pracovnom procese variabilný kapitál 100 i:. teda
za 50 týždňov 5000 c. Miera nadhodnoty nech je naďalej rovnaká =
= 100 °,'„,t. j. nech pri rovnakej dĺžke pracovného dňa jeho polovica
 251

pozostáva z nadpráce. Keď vezmeme 5 týždňov, vložený variabilný 16. kapitola

kapitál = 500 6, miera nadhodnoty = 100% a množstvo nadhod­ Obrat
noty vyrobené za 5 týždňov teda = 500 z. Množstvo pracovnej sily, oarlabilnćho
ktoré sa tu vykorisťuje, a stupeň jej vykoristovania sú tu podla kapitálu
predpokladu úplne rovnaké ako pri kapitáli A.
V každom jednotlivom týždni vyrába vložený variabilný kapitál
100 i: nadhodnotu 100 a, takže za 50 týždňov vložený variabilný
kapitál 50 X 100 = 5000 8 vyrobí nadhodnotu 5000 C. Množstvo
nadhodnoty vyrobenej za rok je rovnaké ako v predchádzajúcom
pripade, = 5000 s, ale ročná miera nadhodnoty je úplne iná. Rovná
sa nadhodnote vyrobenej za rok, delenej preddavkovaným variabil­
5000 m , 0 .
ným kapitálom, teda: 5000 v = 10° (VD:'kYm PľCdľYm pri kapitáli A
sa rovnala 1000 %.
Predpokladali sme, že tak pri kapitáli A, ako aj pri kapitáli B sa
každý týždeň vynakladá 100 s variabilného kapitálu; práve tak je
rovnaký aj stupeň zhodnotenia čiže miera nadhodnoty = 100%;
veľkost variabilnćho kapitálu je tiež rovnaká, = 100 a. Vykoristujc
sa rovnaké množstvo pracovnej sily, veľkosť a stupeň vykoristo­
vania sú v obidvoch prípadoch rovnaké, pracovné dni sú rovnaké
a rovnako sa rozdeľujú na nutnú prácu a nadprácu. Suma variabil­
nćho kapitálu použitého za rok je rovnako veľká, = 5000 a, uvádza
do pohybu rovnaké množstvo práce a z pracovnej sily uvádzanej
do pohybu dvoma rovnakými kapitálmi taži rovnaké množstvo nad­
hodnoty, 5000 6. A predsa je medzi ročnou mierou nadhodnoty ka­
pitálov A a B rozdiel 900 0/0.
Tento jav, pravda, vzbudzuje zdanie, akoby miera nadhodnoty
závisela nielen od množstva pracovnej sily, ktorú variabilný kapitál
uvádza do pohybu, a od stupňa jej vykoristovania. ale aj od nejakých
nevysvetliteľných vplyvov, ktoré pramcnia z procesu obehu; tak
sa tento jav aj kutočne vykladal, aj ked nie v tejto svojej čistej
forme, ale v zložitejšej a skrytcjšej (vo forme ročnej miery zisku),
a viedol k tomu, že sa Ricardova škola dostala začiatkom dvadsia­
ľYclirokov na úplné ecestie.
To. čo je na tomto jave udivujúce, mizne ihned, len čo postavime
kapitály A a B do skutočne, a nie iba zdanlivo úplne rovnakých
Podmienok. Podmienky sú rovnaké len vtedy, ked sa celá suma
variabilnćho kapitálu B vynaloží na platenie pracovnej sily za ten
istý čas ako kapitál A.
5000 i: kapitálu B sa potom vynaloží za 5 týždňov, týždenne sa vy­
nakladá 1000 a, čo predstavuje za rok 50000 i:. Potom pri našom
Predpoklade aj nadhodnota = 50 000 i:. Kapitál. ktorý sa obrátil. =
= 50000 8, delený pneddavkovaným kapitálom = 5000 c, dáva
SMM
DOčetobratov = 10. Miera nadhodnoty = som 0- = 100 "f, ná­
sobená počtom obratov = 10, dáva ročnú unian nadhodnoty =I
_á. 50000m 10
m v = -1- = 1000%. Teraz sú teda nočné.miery nadhod­
 252

H. oddiel noty kapitálu' A a kapitálu B rovnaké, toriž 1000-%. ale množstvá

Obrat kapitálu nadhodnoty sú: pri kapitáli B 50 000 6, pri kapitáli A 5000 s; množ­
stvá vyrobenej nadhodnoty sú teraz v takom vzájomnom pomere
ako preddavkované kapitálové .hodnoty B a A, totiž ako 5000 :500 =='
= 10 : 1. Lenže kapitál B uviedol do pohybu za ten istý čas desat­
krát toľko pracovnej 3in ako 'kapitál A.
Nadhodnctu vyrába iba kapitál, ktorý sa skutočne používa v prao
ccvnom procese a pre ktorý .platia všetky zákony o nadhodnote.
teda aj zákon. že pri danej miere nadhodnoty je množstvo nadhod­
" Marx. K.: Kapitál. noty určené relatívnou veľkosťou variabilného kapitálu.“ .
1. zv. Bratislava 1983. Sám pracovný proces sa meria časom. Ak je daná dlžka pracovného
I. 257-264.
dňa (ako tu, kde o všetkých okolnostiach predpokladáme, že sú .pri
kapitáloch A a B rovnaké, aby sme objasnili rozdiel v ročnej miere
nadbodnoty), .pozostáva .pracovný týždeň 2 určitého počtu pracov­
ných dni. Alebo môžeme nejaké pracovné obdobie. tu napriklad
pättýždňové, pokladať za jediný pracovný deň, .pozostávajúci na­
priklad z 300 hodín, ak pracovný deň = 10 hodinám a týždeň =
= 6 pracovným dňom. Toto číslo však musíme ešte vynásobit poč­
tom robotníkov, ktorí sú spoločne deň čo deň súčasne zamestnávani
v tom istom pracovnom procese. Keby bolo toto číslo napriklad 10.
predstavovalo by to za týždeň 60 X 10 = 600 hodín a za p᝾ݞ'
dňové pracovné obdobie 600 X 5 = 3000 hodín. Rovnako velke
variabilné kapitály sa teda :používajú pri rovnako veľkej miere nad­
hodnoty a pri rovnakej dĺžke pracovného dňa vtedy, ked sa za ten
istý časový úsek uvádzajú do pohybu rovnaké množstvá pracovncĺ
sily (rovnajúce sa jednej pracovnej sile určitej ceny násobenej poč­
tom pracovných sil).
Vráťme sa teraz k našim pôvodným príkladom. V obidvoch pripil'
doch. A i 8, sa po všetky týždne v roku používajú rovnako velké
variabilné kapitály, 100 s týždenne. Používané variabilné kapitály.
skutočne fungujúce v pracovnom procese, sú teda rovnaké, ale pred­
davkované variabilné kapitály sú úplne rozdielne. V pripade A sa na
každých 5 týždňov preddavkuje 500 a, z ktorých sa každý týždeň
použije 100 8. V pripade B treba na prvé páttýždňové obdobie pred­
davkovat 5000 6, ale z nich sa za týždeň použije len 100 a, teda za
5 týždňov len 500 C = 1/10preddavkovaného kapitálu. V druhom
páttýždňovom obdobi treba rpreddav-kovat 4500 0:, ale použije sa
len 500 i“.atď. Variabilný kapitál preddavkovaný na určité časové
obdobie sa meni na používaný, teda skutočne fungujúci a pôsobiaci
variabilný kapitál len v tej miere. v akej skutočne vchádza do úse­
kov daného časového obdobia vyplnených pracovným procesom.
v akej skutočne funguje v pracovnom procese. V tom časovom intel'­
vale. ked sa jedna jeho časť preddavkuje preto. aby sa mohla použiť
v nejakom neskoršom časovom úseku, táto jeho časť akoby pre pri'
covný .proces neexistovala, a preto nevplýva ani na tvorbu hodnoty.
ani na tvorbu nadhodnoty. Vezmime napriklad kapitál A o velkosti
500 i:. Tento kapitál sa preddavkuje na 5 týždňov, ale do pracovného
procesu vchádza z neho každý týždeň postupne len 100 6. V prvom
 253

týždni sa z neho použije len lAs; *V5sú preddavkovanć, ale sa ne­ 16. kapitola
použivajú, Lhoci'musia 'byťv zásobe, a' teda preddavkovanć pre pra­ Obrat . ­
covne procesy nasledujúcich 4 týždňov. variabilnćho
Okolnosti, ktoré vedú 'k rozdielom v pomere medzi preddavkova­ kapitálu
ným a použivaným variabilným .kapitálom, ovplyvňujú výrobu nad­
hodnoty -- pri danej miere nadhodnoty - iba potiai a tým, že
vedú k rozdielom v množstve variabilného kapitálu, ktoré možno
skutočne použiť za určité časové obdobie, napríklad za 1 týždeň,
za 5 týždňov atd. 'Preddavkovaný variabilný kapitál funguje ako
variabilný kapitál iba potiaľ, pokiaľ sa skutočne používa, a iba v tom
čase, v ktorom Sa skutočne .používa ; v čase, v ktorom ostáva pred­
davkovaný ako zásoba, bez toho, aby sa používal, nefunguje ako
variabilný kapitál. Ale všetky okolnosti, ktoré vedú ik 'rozdielom
v pomere medzi preddavkovaným a použivaným variabilným kapi­
tálom, sú spolu obsiahnuté v odlišnosti obdobi obratu (danej tým.
že je odlišné 'bud' pracovné obdobie alebo obdobie obehu alebo
obidve). Zákonom výroby nadhodnoty je, že pri rovnakej miere
nadhodnoty vyrábajú rovnaké množstvá fungujúceho variabilnćho
kapitálu rovnaké množstvá nadhodnoty. Ak teda kapitál A a kapi­
tál B používajú za rovnaké časové úseky pri rovnakej miere nad­
hodnoty rovnaké množstvá variabilnćho kapitálu, musia za tie isté
obdobia vyrábať rovnaké množstvá nadhodnoty, bez ohľadu na to,
aký je .pomer tohto variabilnćho kapitálu .použitého za určité obdo­
bie k variabilnćmu kapitálu preddavkovanćmu počas toho istého
obdobia, a teda aj bez ohľadu na to, aký rozdielny je pomer vyro­
bcných množstiev nadhodnoty nie l( použitćmu, ale vôbec k pred­
davkovanému variabilnému kapitálu. Rozdielnost tohto pomeru
neodporuje zákonom o výrobe nadhodnoty, ktoré sme prv vyvodili,
31° naOpak, potvrdzuje ich a je ich nevyhnutným dôsledkom.
Pozorujme teraz prvý pâttýždňový výrobný úsek .kapitálu B. Do
konca -piateho týždňa sa použilo a spotrebovalo 500 i:. Vyrobcná
hodnota = 1000 i, teda :z: :1-: 100 0/0. Celkom tak ako pri kapi­
táli A. Okolnost, že pri kapitáli A sa nadhodnota aj preddavkovaný
kapitál realizovali, a pri kapitáli B nie, sa nás zatial netýka. lebo tu
ide ešte 'len o výrobu nadhodnoty a o pomer nadhodnoty k variabil­
nćmu kapitálu preddavkovanćmu počas jej výroby. Ak naproti tomu
pri kapitáli B počitame pomer nadhodnoty nie k tej časti preddav­
kovanoi'hokapitálu 5000 i:. ktorá sa použila. a teda spotrebovala
”čas i01'Výroby, ale k samému tomuto preddavkovanćmu kapitálu
akocelku,dostaneme = -1'5= 10%. Teda pre kapitál B 100/.,
3 Pre kapitál A 100 0/0, t. j. desat'krát viac. Keby sa teraz povedalo:
tento rozdiel v miere nadhodnoty pri rovnako veľkých kapitálocb.
ktoré uViedli do pohybu novnakć množstvo práce, a to takej práce.
"015 !a rovnakým dielom rozpadá na zaplatenú a nezaplatenú prá­
°“- odporuie zákonom o výrobe nadhodnoty - bola by odpoveď
jednoduchá a daná púhym pohľadom na faktidtć pomery: v pri­
 254

tt. oddiel pade A sa vyjadruje skutočná miera nadhodnoty, t. j. pomer nad­

Obrat kapitálu hodnoty, ktorá sa vyrobila variabilným 'kapitálom 500 i: za 5 týž­
dňov, k tomuto variabilnćmu kapitálu 500 C. Naproti tomu spôsob
výpočtu v prípade B nemá s výrobou nadhodnoty ani s určením
miery nadhodnoty zodpovedajúcim jej výrobe nič spoločné. V tomto
výpočte sa totiž 500 i: nadhodnoty vyrobených variabilným kapitá­
lom 500 6 nevzťahuje na variabilný kapitál 500 a, ktorý sa pred­
davkuje počas ich výroby, ale na kapitál 5000 z, ktorého 9/40,4500 i:.
nemá s výrobou tejto nadhodnoty 500 6 vôbec nič do činenia, ale má
postupne fungovat až počas nasledujúcich 45 týždňov, takže pre
výrobu počas prvých 5 týždňov, o ktoré tu jedine ide, týchto 4500 6
vôbec neexistuje. V tomto prípade teda odlišnost miery nadhodnoty
pri kapitáloch A a B .nerobí nijaké problémy.
Porovnajme teraz ročné miery nadhodnoty pre kapitály B a A.
Pre kapitál B máme :2:21: 100 0/o;pre 'kapitál A 5:2: ?- = 1000 0/0.
Ale pomer mier nadhodnoty je taký istý ako predtým. Tam sme mali:
miera nadhodnoty kapitálu B 10%
. a teraz máme:
miera nadhodnoty kapitálu A = 100%
ročná miera nadhodnoty kapitálu B 100 0/0
ročná miera nadhodnoty kapitálu A = 1000 0/0 '
0 o
ale
1: 4-:-: %. teda ten istýpomerako predtým.
A predsa sa teraz problem obrátil. Ročná miera nadhodnoty ka­
Pitálu B: 3522.?
:1 = 100 0/0nie je vôbec nijakou odchýlkou - ba ani
len zdanlivou - od zákonov o výrobe a jej zodpovedajúcej miere
nadhodnoty. ktoré už poznáme. Za rok sa preddavkovalo a spotre­
bovalo vo výrobe 5000.., ktoré vyrobili 5000,... Mieru nadhodnoľY

teda vyjadruje uvedený zlomok x :1 = 1000/0.Ročná miera nad­

hodnoty sa zhoduje so skutočnou mierou nadhodnoty. Anomáliu.
ktorú treba vysvetlit. teda v tomto pripade nepredstavuje kapitál B.
ako predtým, ale kapitál A.

Máme tu miem nadhodnoty -s-óö-:-no-= 1000 0/0. Lenže ak sa

v prvom prípade produkt 5 týždňov, 500,...počítal na preddavkovaný
kapitál 5000 C. ktorého g/m sa na jeho výrobu nepoužilo, tak teraz
sa počíta 5000...na 500., t. j. len na il“, toho variabilnćho kapitáon
ktorý sa na výrobu 5000... skutočne použil; lebo týchto 5000.. ic
produktom variabilnćho kapitálu 5000 i., ktorý sa vo výrobe sporte'
boval za 50 týždňov, a nie produktom kapitálu 500 i: spotrebovanćho
za jedine páttýždňovć obdobie. V prvom prípade sa nadhodnota
vyrobená za 5 týždňov počitala na kapitál preddavkovaný na 50 už'
dňov. teda na kapitál desatkrát väčší ako kapitál spotrebovaný 73
5 týždňov. Teraz sa nadhodnota vyrobená za 50 týždňov počíta na
kapitál, ktorý sa preddavkuje na 5 týždňov, teda je desatkrát mcznši
ako kapitál spotrebovaný za 50 týždňov.
 255

Kapitál A o velkosti 500 i: sa nikdy nepreddavkuje na dlhší čas 16. kapitola

ako na 5 týždňov. Po íoh uplynutí sa vracia späť a vďaka tomu, že Obrat
sa obráti desaťkrát, môže zopakovať ten istý proces desaťkrát do oariabilnćbo
roka. Z toho vyplývajú dve Veci: kapitálu
Po prvé.- preddavkovaný kapitál A je len päťkrát väčší ako tá
jeho časť, ktorá sa neustále používa vo výrobnom procese každý
týždeň. Naproti tomu kapitál B, ktorý sa obráti len raz za 50 týž­
dňov, a preto sa aj musí preddavkovať na 50 týždňov, je 50-rá2
väčší ako tá jeho časť, ktorú možno počas jedného týždňa použiť.
Obrat teda modifikuje pomer medzi kapitálom, ktorý sa preddav­
kuje na výrobný proces v priebehu roka, a kapitálom, ktorý možno
neustále používať na určité obdobie výroby, napríklad na týždeň.
A tým je daný náš prvý prípad, v ktorom sa nadhodnota z piatich
týždňov nepočíta na kapitál použitý za týchto 5 týždňov, ale na
kapitál použitý za 50 týždňov, ktorý je desaťkrát väčší.
Po druhé.- päťtýždňovć obdobie obratu kapitálu A tvori len i/m
roka, takže rok zahŕňa 10 takýchto období obratu, v ktorých sa
kapitál A o veľkosti 500 i: používa stále odznova. Použitý kapitál
sa tu rovná kapitálu, ktorý sa preddavkuje na 5 týždňov, násobe­
nćmu počtom období obratu za rok. Kapitál, ktorý sa použije za
rok, = 500 X 10 = 5000 s. Kapitál, ktorý sa preddavkuje za
5000
Nk. = 10
= 500 i:. Hoci sa týchto 500 s používa stále odzno­
va. v skutočnosti sa každých 5 týždňov nepreddavkuje nikdy viac
ako tých istých 500 6. Na druhej strane, pri kapitáli B sa síce v prie­
behu 5 týždňov použije a na týchto 5 týždňov preddavkuje iba
500 5:. Ale kedže obdobie obratu = 50 týždňom, nerovná sa kapitál,
ktorý sa použije v priebehu roka, kapitálu preddavkovanćmu na
5 týždňov, ale na 50 týždňov. Množstvo nadhodnoty vyrobené za
rok sa však pri danej miere nadhodnoty n'adi podľa kapitálu, ktorý
sa za rok použije, a nie podľa kapitálu, ktorý sa za rok preddav­
kuje. Preto množstvo nadhodnoty vyrobené za rok nie je pri tomto
kaDitáli 5000 C, 'ktorý sa obráti raz za rok, väčšie ako pri kapitáli
500 8, ktorý sa obráti desaťkrát za rok, a je také velke iba preto,
lebo kapitál, ktorý sa obráti raz do roka. je sám desaťkrát väčší
ako kapitál, ktorý sa za rok obráti desaťkrát.
Variabilný kapitál, ktorý sa za rok obrátil - teda časť ročného
produktu čiže aj rovnaká časť ročných výdavkov -, predstavuje
variabilný kapitál, ktorý sa v priebehu roka skutočne použil, spo­
treboval vo výrobe. Z toho vyplýva, že keď variabilný kapitál A.
ktorý sa obrátil za rok, a variabilný kapitál 8, ktorý sa obrátil za
FOR,sú rovnako veľké a používajú sa za rovnakých podmienok
zhodnocovania, takže miera nadhodnoty je pri obidvoch kapitáloch
rovnaká, musí byť aj množstvo nadhodnoty, ktoré sa vyrobí za nok.
pre obidva kapitály rovnaké; teda - kedže použité množstvá kapic
tálu sú rovnaké - musí byť rovnaká aj miera nadhodnoty v pre.
Dočteza rok, pokial sa vyjadruje zlomkom:
 256
množstvo nadhodnoty vyrobené za rok . , ., .„
viňà'biñíy'kapitál,ktorý sa obráti za rok 'Alebo wladrcnc “comm“ bez
Obrat kapitál ohľadu na to, aká je relatívna veľkosť variabilných kapitálov, ktoo
rć sa obrátia, je miera nadhodnoty, ktorú príslušné kapitály vyro­
bia za rok, určená mierou nadhodnoty, s akou pracovali v priemer­
ných obdobiach (napríklad v priemere'za 'týždeň alebo aj za deň).
To je jediný dôsledok, .ktorý vyplýVa zo zákonov o výrobe nad.
hodnoty a o určení miery nadhodnoty.
Všimnime si teraz ďalej, čo vyjadruje pomer:

m-lš-äaäggöäřýąägšâľ pričom, ako už bolo povedané, berieme

do úvahy len variabilný kapitál). Delením dostaneme počet obratov
kapitálu, ktorý sa preddavkoval v jednom roku.
5000 c kapitálu. ktorý sa obráti za rok
Pre kapitál A máme: ; pre kapi­
500 a preddavkovanćho kapitálu
tá] B. nooo c kapitálu. ktorý sa obráti za rok
' 5000 c preddavkovanćho kapitálu
V obidvoch pomeroch vyjadruje čitateľ preddavkovaný kapitál
násobený počtom obratov; pre kapitál A 500 X 10, pre kapitál B
5000 X 1. Ciže násobený obrátenou hodnotou doby obratu v pre­
počte na rok. Doba obratu pre kapitál A je i/„, roka; obrátená
10 .
hodnota doby obratu je -1-- roka, teda 500 X 312 = 5000; pre 3 1°

to 5000X = 5000. Menovateľvyjadruje kapitál, ktorý sa obrátil.

1

násobený obrátenou hodnotou počtu obratov; pre A 5000 X76- . P"

8 5000 × »:- .
Zodpovedajúce množstvá práce (súčet zaplatenej a nezaplatenej
práce), ktoré obidva variabilné kapitály, ktoré sa obrátia za rok.
uvádzajú do pohybu, sú tu rovnaké, lebo samy kapitály, ktoré sa
obrátlą sú rovnake a rovnaká je aj miera ich zhodnocovania.
Pomer variabilnćho kapitálu, ktorý sa obráti za rok, k preddaka­
vanćmu variabilnćmu kapitálu ukazuje 1. pomer, v akom je kapitál.
ktorý treba preddavkovat, k variabilnému kapitálu, ktorý sa v určí'
tom pracovnom obdobi použije. Ak počet obratov = 10, ako Pri
kapitáli A, a rok sa berie ako 50 týždňov, potom doba obratu =
= 5 týždňom. Variabilný kapitál sa musí preddavkovat na týchto
5 týždňov a tento variabilný kapitál preddavkovaný na 5 týždňov
musi byt pâtkrát väčší ako variabilný kapitál, ktorý sa použije za
jeden týždeň. 1'. j. počas jedneho týždňa možno použiť len 1/5pred'
davkovanćho kapitálu (tu 500 i). Naproti tomu pri kapitáli B, kde
DOČctObr-\ľov= -1 ~. doba obratu = 1 roku = 50 týždňom. Pomer
pmddavkovanćho kapitálu ku kapitálu, ktorý sa použije za týždeňo
je teda 50 : i. Keby bol tento pomer pri B rovnaký ako pri A. musel
by B vkladať týždenne 1000 z, a nie 100. - 2. Z 'toho vyplýva. Že
B použil desafkrát váčši kapitál (5000 6) ako A, aby uviedol do PO'
 257

hybu také isté množstvo variabilneho kapitálu, teda pri danej miere 16. kapitola
nadhodnoty aj také isté množstvo práce (zaplatenej i nezaplatenej), Obrat
a aby teda vyrobil za rok také isté množstvo nadhodnoty ako A. variabilnćho
Skutočná miera nadhodnoty nevyjadruje nič iné ako pomer variabil­ kapitálu
nćho kapitálu, ktorý sa použije za určite obdobie, k nadhodnote,
ktorá sa vyrobi za to iste obdobie; čiže vyjadruje množstvo neza­
platenej práce, .ktoré variabilný kapitál použitý za toto obdobie
uvádza do pohybu. Skutočná miera nadhodnoty nemá absolútne nič
spoločné s tou častou variabilnćho kapitálu, ktorá je preddavkovaná
v tomto čase, ale sa v ňom nepoužíva, a preto sa jej nijako netýka
ani pomer medzi tou častou kapitálu, 'ktorá sa na určité obdobie
preddavkuje, a tou jeho častou, ktorá sa v tom istom obdobi použije,
pomer, ktorý je modifikovaný a diferenoovaný obdobim obratu.
Z toho, čo sme už vyložili, vyplýva naopak to, že ročná miera
nadhodnoty sa len v jednom jedinom pripade zhoduje so skutočnou
mierou nadhodnoty, vyjadrujúcou stupeň vykoristovania práce; totiž
vtedy, ked sa preddavkovaný kapitál obráti len raz za rok, a teda
preddavkovaný kapitál sa rovná kapitálu, ktorý sa obráti za rok,
takže pomer 'medzi množstvom nadhodnoty vyrobeným za rok a ka­
pitálom použitým za rok na výrobu tejto nadhodnoty sa zhoduje
a je totožný s pomerom medzi množstvom nadhodnoty vyrobeným
za rok a kapitálom preddavkovaným za rok.
A) Ročná miera nadhodnoty sa rovná
množstvo nadhodnoty vyrobene za rok
Dmddavkovanývariabilnýkapitál ' Ale m“°žsw° nadh°d“°w WN'
benć za rok sa rovná skutočnej miere nadhodnoty násobenej varia­
bilným kapitálom, ktorý sa použil na jej výrobu. Kapitál, ktorý sa
použil na výrobu ročného množstva nadhodnoty, rovná sa preddav­
kovanćmu kapitálu násobenćmu počtom jeho obratov, ktorý ozna­
čime n. Tým sa vzorce A zmení na vzorec:
3) Ročná miera nadhodnoty sa rovná
Skutočná miera nadhodnoty X preddavkovaný variabilný kapitál X n O
prcddavkovaný variabilný kapitál
0/'
Napriklad pre kapitál B = ľ'ĺ-z'łšóosľčĺ , čiže 1000/0.Iba vtedy.
ked n = 1, t. j. ked sa preddavkovaný variabilný kapitál obracia len
raz za rok, teda sa rovná kapitálu, ktorý sa za rok použije alebo
°bľâľi. ročná miera nadhodnoty sa rovná skutočnej miere nadhod­
noty,
Označme ročnú mieru nadhodnoty ako M'. skutočnú mieru nad­
hodnoty ako m', preddavkovaný variabilný kapitál ako 0, počet
obratov ako n, potom M' = m' o n = m'n; teda M' = m'n a M' =
= M' iba vtedy, ked :1= 1, takže potom M' = m' X 1 = 02'.
Z toho dalej vyplýva: Ročná miera nadhodnoty vždy = m'n.
ľ-i. rovná sa skutočnej miere nadhodnoty, ktorá sa vyrobí za jedno
17 Kupim 2
 258

1I. oddiel obdobie obratu variabilným kapitáiom spotrebovaným počas tohto

Obrat kapitálu obdobia, násobenej počtom obratov tohto variabilného kapitálu za
rok alebo (čo je to isté) obrátenou hodnotou jeho doby obratu v prc­
počte na rok ako jednotku. (Ak sa variabilný kapitál obráti desat­
krát za rok, doba jeho obratu = 1/10roka; obrátená hodnota jeho
doby obratu teda = 113= 10.)
Z toho dalej vyplýva: M' = m', keď ti = 1. M' je väčšie ako m'.
'keď n je väčšie ako 1, t. j. keď sa preddavkovaný .kapitál obráti za
rok viac ako raz, čiže keď je kapitál, .ktorý sa obráti, väčší ako
preddavkovaný kapitál.
Napokon M' je menšie ako m', ked' n je menšie ako 1, t. j. ked
kapitál, ktorý sa obráti za rok, je len časťou preddavkovanćho ka­
pitálu a obdobie obratu teda trvá dlhšie ako jeden rok.
Ostañme chvíľku pri poslednom prípade.
Ponechajme všetky predpoklady nášho .predchádzajúceho prikla­
du, iba obdobie obratu nech sa predĺži na 55 týždňov. Pracovný
proces vyžaduje týždenne 100 s variabilného kapitálu, teda 5500 i:.
na obdobie obratu, a týždenne vyrobí 100„.; m' je teda 100 0/0 ako
.
doteraz. Pocet obratov ti tu = 5
50 10
= í,
, .
pretoze doba obratu je
1 + v,o roka (ak rok zahŕňa 50 týždňov), = % roka.
100% × 5500X1211
,_ _ 10_ 1000 _ Ľ O, .
M - „00 _ 100 ><-;í-_---11_ 90 m ,0, teda je
menšia ako 100 0/0. Keby ročná miera nadhodnoty bola 100 0/0. mu­
selo by 5500., vyrobit za rok v skutočnosti 5500,... ale na to sa vy­
n
žaduje í roka. Týchto 5500, vyrobí za rok iba 5000„.,teda ročná
5000 m 10 10
miera nadhodnoty = 3566-; = -1-1-= 90 í 0/0.
Ročná miera nadhodnoty, čiže porovnanie nadhodnoty vyrobenej
za rok s variabilným kapitálom, ktorý sa vôbec prcddaplzopal (na roz­
diel od variabllnćho kapitálu, ktorý sa za rok obrátil), nie je tccla
iba subjektívnym porovnaním, ale skutočný pohyb kapitálu vedie
k tomu, že sa oboje stavia takto proti sebe. Na konci roka sa mali'
telovi kapitálu A vráti jeho preddavkovaný variabilný kapitál =
= 500 z a okrem toho 5000 i: nadhodnoty. Veľkost jeho .preddav­
kovanćho kapitálu sa nevyjadruje množstvom kapitálu, ktoré za rok
použil, ale množstvom kapitálu, ktoré sa mu periodicky vracia. V tel'
to otázke vôbec nezáleží na tom, či kapitál na konci roka existul.c
sčasti ako výrobná zásoba. sčasti ako tovarový alebo peňažný kam:
tál, a v akom pomere sa rozdeľuje na tieto rôzne časti. Majiteľov_l
kapitálu 8 sa na konci roka vrátilo 5000 i., jeho preddavkovanY
kapitál. a k tomu 5000 C nadhodnoty. Majitelovi kapitálu C (5500 6.
ktorý sme skúmali nakoniec) sa počas roka vyrobilo 5000 6 nad'
hodnoty (pri vynaloženi 5000 c a pri miere nadhodnoty 100 0/0).31°
 259

jeho preddavkovaný kapitál ani vyrobená nadhodnota sa mu ešte 16. kapitola

nevrátili. Obrat ­
M' = m'n vyjadruje, že miera nadhodnoty, ktorá sa vzťahuje na variabilndbo
variabilný kapitál použitý počas jedneho obdobia obratu: kapitálu
množstvo nadhodnoty vyrobene počas jedneho obdobia obratu
variabilný kapitál .použitý počas jedného obdobia obratu '
musí sa násobiť počtom období obratu alebo období reprodukcie
preddavkovanćho variabilnćho kapitálu, počtom období, v ktorých
tento .kapitál obnovuje svoj kolobeh.
Videli sme už v I. knihe, 4. 'kap. (Premena peňazí na kapitál)
a potom v I. knihe, 21. kap. (Jednoduchá reprodukcia), že kapitálová
hodnota sa vôbec nevydáva, ale .preddavkuje, pretože táto hodnota
sa po absolvovaní rôznych fáz svojho kolobehu vracia opäť k svoj­
mu východiskovćmu bodu, a to obohatená o nadhodnotu. To ju
charakterizuje ako preddav-kovanú hodnotu. Cas, ktorý uplynie od
jej východiskovćho bodu po bod jej návratu, je časom, na ktorý sa
preddavkuje. Celý kolobeh, ktorým kapitálová hodnota prechádza,
meraný časom, ktorý uplynie od jej preddavkovania po jej návrat,
tvori jcj obrat a trvanie tohto obratu predstavuje jedno obdobie
obratu. Ked toto obdobie uplynie, ked' sa daný kolobeh skončí, môže
tá istá kapitálová hodnota začať odznova ten istý kolobeh, teda aj
odznova sa zhodnocovať, vyrábať nadhodnotu. Ak sa variabilný ka­
pitál obráti desaťkrát za rok, ako pri A, vyrobí sa za rok s 'tým istým
preddavkom kapitálu desaťkrát také množstvo nadhodnoty, aké
zodpovedá jednému obdobiu obratu.
Musime si ujasniť charakter preddavkovania z hľadiska kapitaliso
tlckej spoločnosti.
Kapitál A, ktorý sa obracia desaťkrát za rok. preddavkuje sa
Počasroka desaťkrát. Preddavkuje sa na každé nové obdobie obratu
odznova. Ale zároveň A nepreddavkuje počas roka nikdy viac ako
tú istú kapitálovú hodnotu 500 6 a fakticky nikdy nemá pre výrobný
Dmces, ktorý tu skúmame, k dispozícii viac ako 500 6. Len čo týchto
500 C dokončí jeden kolobeh, začína nimi A ten istý kolobeh od­
znova: tak ako zodpovedá povahe kapitálu, že si zachováva svoj
kapitálow charakter práve len tým, že neustále funguje v opakoc
“Web výrobných procesoch ako kapitál. Nikdy sa nepreddavkuje
na dlhší čas ako na 5 týždňov. Ak obrat trvá dlhšie. tento kapitál
nestačí. Ak sa obrat skráti, časť kapitálu bude prebytočná. Nepred­
dýVkuje sa desať kapitálov po 500 6. ale v istých po sebe nasledu­
lucich časových úsekoch sa dcsaťkrát preddavkuje jeden kapitál
500 t:. Ročná miera nadhodnoty sa preto ncvypočítava na desaťkrát
Dmddavkovaný kapitál 500 z, čiže na 5000 6, ale na jedenkrát pred­
davkovaný kapitál 500 6; celkom tak. ako keď 1 toliar. ktorý obehne
desaťkrát, predstavuje vždy len jeden obiehajúci toiiar, hoci vykoo
náva funkciu 10 toliarov. A pre toho. u koho sa pri každom strie­
dani svojich majiteľov práve nachádza. je tento toliar teraz tak ako
al Predtým tou istou, totožnou hodnotou jedneho toliara.
17°
 260

ll. oddiel Práve tak ukazuje kapitál A pri 'každom svojom návrate a aj pri
Obrat kapitálu svojom návrate na .konci roka, že jeho majiteľ operuje vždy len
s tou istou kapitálovou hodnotou 500 i:. Preto sa do jeho rúk zakaž­
dým vracia len 500 a:. Kapital, -ktorý preddavkuje, nie je teda nikdy
väčší ako 500 i:. Menovateľom zlomku, ktorý vyjadruje ročnú mieru
nadhodnoty, je preto preddavkovaný kapitál 500 5:. Pre ročnú mieru
m'un
nadhodnotysmevyššie mali tento vzorec: M' = 0- =m'n. Ked­
že skutočná miera nadhodnoty m' =-?-, rovná sa množstvu nadhod­
noty delenćmu variabilným kapitálom, ktorý ju mal vyrobit, môžeme
vo výraze m'n dosadit hodnotu m', teda ?z a dostaneme potom iný
, mn
vzorec:M = -v­
Ale tým, že sa obráti desatkrát a že sa teda jeho .preddavkovanie
desatkrát opakuje, vykonáva kapitál 500 s funkciu desatkrát väčo
šíeho kapitálu, kapitálu 5000 a, takisto ako 500 toliarovýoh mincí.
ktoré obehnú desatkrát za rok, splní tú istú funkciu ako 5000 toíia­
. rových mincí, ktoré obehnú za rok iba raz.

II.
Obrat jednotlivěho variabilněho kapitálu
„Nech už je spoločenská forma výrobného procesu akákoľvek.
musí byť nepretržitý, čiže periodicky musí vždy odznova prebiehať
tými istými štádiami . .. Preto každý spoločenský proces vÝmbY›ak
sa naň pozeráme v neprestajnej súvislosti a v ustavičnom toku jeho
obnovovania, je zároveň procesom reprodukcie. . . Nadhodnota ako
periodický prírastok hodnoty kapitálu čiže ako periodický plod ka'
pitálu nadobúda formu dôchodku rodiaceho sa z kapitálu." (l. kniha.
'° m x.: Kapital. 21. kap., s. 588, 589?)
i. zv. Bratislava 1985. Máme 10 pâttýždňových období obratu kapitálu A; v prvom Ob­
s. 473-474.
dobí obratu sa preddavkuje 500 C variabilnćho kapitálu; t. j. každÝ
týždeň sa na pracovnú silu premieňa 100 s, takže do konca prVćhO
obdobia obratu sa na pracovnú silu vynaloží 500 i:. Týchto 500 G
ktoré pôvodne tvorili časť celkového preddavkovanćho kapitálu.
prestalo byt kapitálom. Vyplatilí sa na pracovnú silu. Robotníci ich
zasa vydávajú na kúpu svojich životných prostriedkov, spotrcbů'
vajú teda životné prostriedky v hodnote 500 6. Tak sa isté množstvo
tovarov v tejto hodnote zničí (to, čo si azda robotník našetri ako
peniaze atd., takisto nie je kapitálom). Toto množstvo tovarov 83
pre robotnika spotrcbúva neproduktívne, až na to, že tým udržiava
v práceschopnom stave svoju pracovnú sílu, teda nástroj, ktoľÝ ic
pre kapitalistu nepostrádatelný. - Ale po druhé týchto 500 6 sa pre
 261

kapitalistu premieňa na pracovnú silu tej istej hodnoty (resp. ceny). 16. kapitola
Kapitalista spotrebúva pracovnú silu v pracovnom procese produk­ Obrat
tivne. Po skončení 5 týždňov je tu vyrobená hodnota 1000 C. Polo­ variabilnćho
vica z nej, 500 a, je reprodukovaná hodnota variabilnćho kapitálu, kapitálu
vynaloženćho na zaplatenie pracovnej sily. Druhá polovica. 500 a, je
novovyrobená nadhodnota. Ale táto páťtýždňová pracovná sila, na
ktorú sa premenila časť kapitálu, čím sa premenila na variabilný
kapitál, sa taktiež vynaložila, spotrebovala, aj ked produktívne.
Práca, ktorá bola činná včera, nie je tá 'istá práca, 'ktorá je činná
dnes. Jej hodnota, zväčšená o nadhodnotu, ktorú vytvorila, existuje
teraz ako hodnota nejakej veci, ktorá sa odlišuje od samej pracovnej
sily, existuje teraz ako hodnota výrobku. Keďže sa však výrobok
premieňa na peniaze, časť jeho hodnoty, ktorá sa rovná hodnote
preddavkovanćho variabilnćho kapitálu, môže sa znova premeniť na
pracovnú silu, a teda aj znova fungovať ako variabilný kapitál.
Pritom nezáleží na tom, že pomocou kapitálovej hodnoty, ktorá sa
nielen reprodukovala. ale aj premenila opäť na peňažnú formu, sa
zamestnávajú ti istí robotníci, t. j. ti istí nositelia pracovnej sily. Je
možné, že v druhom obdobi obratu kapitalista zamestná nových
robotníkov namiesto predchádzajúcich.
V skutočnosti sa teda v desiatich päťvtýždňovýchobdobiach obratu
Postupne vynaloží na mzdu kapitál 5000 C, a nie 500 z, a túto mzdu
robotníci zasa vynaložia na životné prostriedky. Takto preddavko­
vaný kapitál 500 a sa spotreboval. Už neexistuje. Na druhej strane
sa do výrobného procesu postupne začleňuje pracovná sila v hod­
note 5000 z, a nie 500 62,ktorá nielen reprodukuje svoju vlastnú
hodnotu = 5000 6, ale navyše vyrobí aj nadhodnotu 5000 i:. Varia­
bilný kapitál 500 a, ktorý sa preddavkuje v druhom obdobi obratu,
nie je totožný s kapitálom 500 s preddavkovaným v prvom období
obratu. Ten sa spotreboval, vynaložil sa na mzdu. Ale nahradil ho
HOV'ývariabilný kapitál 500 o:. ktorý sa vyrobil v prvom obdobi
Obratu v tovarovej forme a premenil sa opäť na peňažnú formu.
Tento nový peňažný kapitál 500 0: je teda peňažnou formou tovarov.
ktoré sa vyrobili ako nové v prvom období obratu. Okolnosť, že
V kapitalistových rukách je Opäť rovnaká peňažná suma 500 6.
t. j. Odhliadnuc od nadhodnoty práve tolko peňažného kapitálu.
kolko pôvodne preddavkoval, zastiera skutočnosť, že operuje 3 no­
VOVYľObeným
kapitálom. (Pokiaľ ide 0 iné súčasti hodnoty tovaro­
Vćho kapitálu, ktoré nahrádzajú časti konštantnćbo kapitálu, ich
hOdnota sa nevyrába ako nová. ale sa iba meni forma, v akej táto
hodnota existuje.) - Vezmime tretie obdobie obratu. Tu je očividne.
Že kapitál 500 1:, ktorý sa preddavkuje po tretí raz. nie je starý, ale
n°V0VYrobenýkapitál. pretože je peňažnou formou množstva tova­
ľOVvyrobených v druhom. a nie v prvom období obratu, t. j. časti
tohto množstva tovarov, ktorej hodnota sa rovná hodnote pred­
davkovanćho variabilnćbo kapitálu. Množstvo tovarov vyrobené
V prvom obdobi obratu sa predalo. Cast ich hodnoty, rovnajúca sa
lIncluote variabilnej častí preddavkovaneho kapitálu, sa premenila
 262

ll. oddiel na novú pracovnú silu pre druhé obdobie obratu a vyrobila nové
Obrat kapitálu množstvo tovarov, 'ktoré sa opäť predalo a ktorého časť hodnoty
tvori kapitál 500 a, preddavkovaný v treťom obdobi obratu.
A tak to pokračuje počas desiatich období obratu. V priebehu
týchto desiatich obdobi obratu sa každých 5 týždňov dávajú na trh
novovyrábane tovary (ktorých hodnota, pokiaľ .nahrádza variabilný
kapitál, sa vyrába taktiež ako nová a neobjavuje sa iba znova, ako
je to pri konštantnej časti cirkulujúceho kapitálu) a vďaka tomu sa
do výrobného procesu neustále začleňuje nová pracovná sila.
Tým, že sa preddavkovaný variabilný kapitál 500 a obráti desat­
krát, sa teda nedosahuje, že tento kapitál 500 a: možno spotrebovat
-.s
_hn*

vo výrobe desatkrát, alebo že variabilný kapitál, ktorý stačí na

5 týždňov, možno používat počas 50 týždňov. Naopak, za týchto
50 týždňov sa použije 10 X 500 á) variabilneho kapitálu a kapitál
500 i: stači vždy len na 5 týždňov a po uplynutí 5 týždňov sa musí
nahradit novovyrobeným kapitálom 500 9. To plati tak pre kapi­
tál A, ako aj pre kapitál B. Ale tu sa začína rozdiel.
Kapitalisti B aj A preddavkovali a vynaložili na konci prvého
pättýždňoveho časového úseku variabilný kapitál 500 a. B aj A pre­
menili hodnotu tohto variabilneho kapitálu na pracovnú silu a na­
hradili ju častou novej hodnoty produktu vyrobenej touto pracovnou
silou, a to častou, ktorá sa rovná hodnote preddavkovanćho varia­
bilneho kapitálu 500 e. Tak pre B ako aj pre A pracovná sila nielen
nahradila hodnotu vynaloženćho variabilnćho kapitálu 500 C novou
hodnotou v rovnakej sume, ale aj pridala nadhodnotu, a to - POdľa
nášho predpokladu - nadhodnotu rovnakej veľkosti.
Ale vyrobená hodnota, ktorá nahrádza preddavkovaný variabilný
kapitál a pridáva k jeho hodnote nadhodnotu, nie je u B v takej
forme, aby mohla fungovat odznova ako výrobný, resp. variabilný
kapitál. U A je v takejto forme. A \1 kapitalistu B sa variabilný ka­
pitál vynaložený v prvých piatich týždňoch a potom postupne VY'
nakladaný každých 5 týždňov sice nahrádza novovyrábanou hod­
notou plus nadhodnotou, ale 'ho až do konca roka nemá v takcl
forme, aby mohol fungovat odznova ako výrobný, resp. variabilnÝ
kapitál. Jeho hodnota sa síce nahrádza novou hodnotou, teda sa
obnovuje. ale neobnovuje sa forma jeho hodnoty (tu ide o absolútnu
formu hodnoty, o peňažnú formu).
Na druhe páttýždňovć obdobie (a tak postupne na každých 5 tiš­
dňov v priebehu roka) musi byt teda v zásobe ďalších 500 C, takisto
ako na prvé obdobie. Podľa toho musi byt na začiatku roka - 0d'
hliadnuc od úverových vzťahov - v zásobe 50001: ako latentnÝ
Prcddavkovaný peňažný kapitál, hoci sa v skutočnosti budú vydávať.
premieňat na pracovnú silu iba postupne v priebehu roka.
Naproti tomu u A. pretože sa kolobeh, obrat preddavkovanćbo
kapitálu dokončil, je náhrada hodnoty už po uplynutí prvých 5 ľÝž'
dňov v takej forme, že môže uviest do činnosti novú pracovnú silu
na 5 týždňov: je vo svojej pôvodnej peňažnej forme.
V Pñpade A aj v prípade 8 sa v druhom páttýždňovom období
 263

spotrebúva nová pracovná sila a na zaplatenie tejto pracovnej sily sa 16. kapitola
vynakladá nový kapitál 500 i:. Zivotnć prostriedky robotníkov za­ Obrat
platené prvými 500 e sa minuli a hodnota dávaná za ne sa v každom oariabilnćho
prípade 2 kapitalistových rúk stratila. Pomocou druhých 500 a sa kapitálu
kupuje nová pracovná sila, odoberajú sa z trhu nove životne pro­
striedky. Skrátka, vynakladá sa nový kapitál 500 8, nie starý. Ale
v prípade A je tento nový kapitál 500 i: peňažnou formou novo­
vyrobenej hodnoty nahrádzajúcej 500 i., ktoré sa vynaložili predtým.
V pripade B je táto náhrada hodnoty vynaloženeho kapitálu v takej
forme, v ktorej nemôže fungovat ako variabilný kapitál. Existuje,
ale nie vo forme variabilnćho kapitálu. Ak má výrobný proces po­
kračovať počas najbližších 5 týždňov, musi teda existovať a musí
sa preddavkovat další kapitál 500 i:. v peňažnej forme, ktorá je
tu nevyhnutná. Tak vynaložia A aj B za 50 týždňov rovnake množ­
stvo variabilného kapitálu, zaplatia a spotrebujú rovnake množstvo
pracovnej sily. Ale B musí túto pracovnú silu platiť takým preddav­
kom kapitálu, ktorý sa rovná jej celkovej hodnote = 5000 6. Na­
proti tomu A ju platí postupne, vďaka tomu, že hodnota, ktorú kaž­
dých5 týždňov vyrobí a ktorá nahrádza kapitál 500 s preddavkovaný
každých 5 týždňov, sústavne obnovuje svoju peňažnú formu. Tu sa
teda nikdy nepreddavkuje viac peňažného kapitálu ako na 5 týždňov,
t. j. nikdy sa nepreddavkuje väčší peňažný kapitál ako kapitál 500 z.
Preddavkovaný na prvých 5 týždňov. Týchto 500 i: stačí na celý rok.
Preto je jasné, že pri rovnakom stupni vykoristovanía práce, pri
rovnakej skutočnej miere nadhodnoty musia byť ročné miery nad­
hodnoty kapitalistov A a 8 v opačnom pomere ako veľkosti peňaž­
ných variabiíných kapitálov, ktoré sa museli preddavkovať, aby
Vpriebehu roka uvádzali do pohybu to isté množstvo pracovnej sily.
A: % 2": 10000/0,a B:%-:ĺ= 100",'„.Ale 500. :5000, = 1 : 10
=- 100 % : 1000 0/0.
Rozdiel vyplýva z odlišnosti období obratu, t. j. obdobi, za ktoré
môže hodnota nahrádzajúca variabilný kapitál použitý v určitom
časovom úseku fungovat odznova ako kapitál, teda ako nový kapi­
tál. U B ako aj u A sa nahrádza tá istá hodnota variabilnćho kapitálu
Použitćho počas tých istých obdobi. Aj prírastok nadhodnoty je za
tie isté obdobia rovnaký. Ale hoci u 8 sa nahrádza každých 5 týž­
dňov hodnota 500 z a okrem toho pribúda nadhodnota 500 a, predsa
táto náhrada hodnoty jeho variabilnćho kapitálu netvori ešte nijaký
"OVÝkapitál, lebo nemá peňažnú formu. U kapitalistu A sa stará
kall'itálová hodnota nielen nahrádza novou. ale sa aj obnovuje vo
"Olej peňažnej forme, takže sa nahrádza ako nový kapitál. schopný
f“lisovat
T0. či premena hodnoty, ktorá nahrádza použitý variabilný kapitál.
"3 Peniaze a teda na formu. v akej sa variabilný kapitál preddav­
kllle. nastáva skôr alebo neskôr, je okolnost, na ktorej pri samej
VÝl'Obenadhodnoty vôbec nezáleží. Výroba nadhodnoty závisí od
Veľkostipoužitého variabilnćho kapitálu a od stupňa vykoristovania
 264

1I. oddiel práce. Táto okolnosť však modifikuje veľkosť peňažného .kapitálu,
Obrat kapitálu ktorý sa musí preddavkovať, aby sa v priebehu roka uvádzalo do
pohybu určité množstvo pracovnej sily, a preto určuje ročnú mieru
nadhodnoty.

III.
Obrat variabilného kapitálu
zo spoločenského hľadiska
Skúmajme túto vec na chvíľu zo spoločenského hľadiska. Nech
jeden robotník stojí týždenne 1 c a pracovný deň nech = 10 hodi­
nám. V prípade A i v prípade B sa 'počas roka zamestnáva 100 ro­
botníkov (100 a týždenne pre 100 robotníkov predstavuje za 5 týž­
dňov 500 z a za 50 týždňov 5000 a), ktori pracujú 6 dní v týždni
a každý 60 pracovných hodín. 100 robotnikov odpracuje teda za
týždeň 6000 pracovných hodín a za 50 týždňov 300 000 pracovných
hodin. Túto pracovnú silu zhabali A aj B, a preto ju spoločnosť ne­
môže vynaložiť na nič iné. Potiaľ je to teda zo spoločenského hla­
diska rovnaké u A aj u B. Dalej: u A aj u B dostane 100 robotníkov
za rok mzdu 5000 s (200 robotníkov dovedna teda 10 000 i:) a za
túto sumu odoberú spoločností životné prostriedky. Potiaľ je to zo
spoločenského hľadiska v pripade A aj v prípade -8 .zasa rovnaké.
Kedže robotníkov vyplácajú v obidvoch prípadoch týždenne, berú
aj robotníci od spoločnosti životné prostriedky :týždenne 2 dávajú
za ne do obehu .peňažný ekvivalent v obidvoch prípadoch taktiež
týždenne. Ale tu začína rozdiel.
Po prvé. Peniaze, ktoré dáva do obehu robotník v .prípade A, nie
sú, ako pre robotnika v pripade B, iba peňažnou formou hodnoty
jeho pracovnej sily (v skutočnosti platidlom za už vykonanú prácu):
tieto peniaze sú už od druhého obdobia obratu po začatí činnosti
peňažnou formou jeho vlastného hodnoteného produktu (= cene
pracovnej sily plus nadhodnote) z prvého obdobia obratu a touto
peňažnou formou hodnoty sa platí jeho .práca v priebehu druhého
obdobia obratu. V prípade B to tak nie je. Vo vztahu k robotnikovi
sú tu sice peniaze prostriedkom na zaplatenie práce, ktorú robotník
už vykonal, ale za túto prácu sa neplatí jej vlastným speňažem"m
hodnotovým produktom (peňažnou formou hodnoty, ktorú sama W'
tvorila). To môže nastať až od druhého roka. keď 'budú robotnika
v pripade B platiť jeho vlastným speňaženým hodnotovým produk'
tom z minulého roka.
Cim kratšie je obdobie obratu kapitálu - teda čím kratšie sú
obdobia, v ktorých sa v priebehu roka opakujú terminy jeho t'cpľo'
dukcie -, tým rýchlejšie sa varíabilná časť kapitálu, ktorý kapitalista
Pôvodne preddavkoval v peňažnej forme, pnemieňa na peňažnú
formu hodnotového produktu (zahrnujúceho okrem toho aj nadhod­
 265

notu). ktorú robotník vytvoril na nahradenie tohto variabilného 16. kapitola

kapitálu; tým kratší je teda čas. na ktorý musí kapitalista preddav­ Obrat
'kovať peniaze z vlastného fondu, tým menši je vzhľadom na daný variabilnćho
rozsah výroby kapitál, ktorý vôbec preddav-kuje, a tým je relatívne kapitálu
väčšie množstvo nadhodnoty, ktoré vytlčie za rok pri danej miere
nadhodnoty, lebo môže tým častejšie robotnika vždy odznova ku­
povat peňažnou formou jeho vlastného hodnotového produktu
a uvádzať ňou do pohybu jeho prácu.
Pri danom rozsahu výroby sa úmerne tomu, ako sa skracuje ob­
dobie obratu, zmenšuje absolútna veľkost preddavkovaného peňažné­
ho variabilného kapitálu (a vôbec cirkulujúceho kapitálu) a rastie roč­
ná miera nadhodnoty. Pri danej veľkosti preddavkovaného kapitálu
rastie rozsah výroby a tým pri danej miere nadhodnoty aj absolútne
množstvo nadhodnoty, .ktoré sa vyrobí za jedno obdobie obratu.
pričom skrátenie obdobi reprodukcie vedie zároveň k zvýšeniu ročnej
miery nadhodnoty. Z toho, čo sme doteraz vyložili, vyplýva vôbec, že
v závislosti od rozdielov v dlžke obdobia obratu treba preddavkovat
veľmi rozdielny objem peňažného kapitálu na to, aby sa .pri tom
istom stupni vykoristovania práce uviedlo do pohybu to isté množ­
stvo výrobného cirkulujúceho kapitálu a to isté množstvo práce.
Po druhé - a to súvisí s prvým rozdielom- robotník v pripade
B aj v pripade A plati životné prostriedky, ktoré kupuje, variabil­
ným kapitálom, ktorý sa v jeho rukách premenil na obeživo. Z trhu
napriklad nielen odoberá pšenicu, ale zároveň ju nahrádza ekviva­
lentom v peniazoch. Keďže však peniaze, ktorými robotník v pri­
Fade B plati a odoberá z trhu svoje životné .prostriedky, nie sú pe­
ůažnou formou hodnotového produktu, ktorý dal počas roka na trh.
ako je to u robotnika v pripade A, dodáva robotník v prípade 8
tomu, kto mu predáva jeho životné prostriedky, sice peniaze. ale
"ĺlakýtovar - ani výrobné prostriedky ani životné prostriedky -.
kľOFÝby si predávajúci za utŕžené peniaze mohol kúpil. ako je to
naopak u robotnika A. Z trhu sa teda odoberá pracovná sila. životné
Prostriedky pre túto pracovnú silu, fixný kapitál vo forme pracov­
nÝChprostriedkov, ktoré sa používajú v pripade B. a výrobné matc­
ľĺáĺY.a náhradou za ne sa na trh dáva ekvivalent v peniazoch; ale
V priebehu roka sa na tnh nedáva nijaký výrobok. ktorý by nahrá­
dza] vecné prvky výrobného kapitálu, ktoré sa z neho odohrali. Ked
3' predstavíme, že nejde o kapitalistickú, ale o komunistickú spoloč.
nosť, potom predovšetkým úplne odpadá peňažný kapitál, teda aj
maskovanie týchto transakcií, 'ktoré vznikajú vďaka kapitálu. Vec
!a redukuje jednoducho na to, že spoločnosť musí VOpred vypočítať.
korko práce, výrobných prostriedkov a životných prostriedkov môže
bez akejkoľvek ujmy použit na tie odvetvia činnosti, ktoré. ako
n“Príklad stavba železnic, nedodávajú po dlhší čas, rok alebo aj
Viac. ani výrobné prostriedky ani životné prostriedky, ani neposky­
ľulú nijaký úžitkový efekt, ale zato odoberajú z celkovej ročnej vý­
mbY al prácu, aj výrobné a životné prostriedky. Naproti tomu v ka­
Pitalistickej spoločnosti, kde sa spoločenský rozum presadzuje vždy
 266

ll. oddiel až post festum, môžu a musia takto neustále vznikať veľké poruchy.
Obrat kapitálu Na jednej strane tlak na trh peňazí, kým naopak priaznivá situácia
na trhu peňazí zasa vyvoláva množstvo takých podnikov, teda práve
také okolnosti, ktoré neskôr vedú 'k tlaku na trh peňazí. Vykonáva
sa tlak na trh peňazí, pretože je tu potrebné .neustále preddavkovať
veľký objem peňažného kapitálu na dlhé obdobie. Nehovoriac o tom,
že priemyselníci a obchodníci vkladajú do špekulácii s výstavbou
železníc atd. peňažný kapitál, ktorý potrebujú na chod svojho pod­
niku, a nahrádzajú ho pôžičkami z trhu peňazí. - Na druhej strane:
tlak na dísponibilný výrobný kapitál spoločnosti. Keďže sa prvky
výrobného kapitálu neprestajne odoberajú z trhu a na trh sa za ne
dáva iba peňažný ekvivalent, rastie 'kúpyschopný dopyt, ktorý však
sám od seba nedodáva nijaký prvok ponuky. Preto rastú ceny tak
životných prostriedkov, ako aj výrobných materiálov. Navyše sa
v tomto čase obyčajne robia podvody, pričom dochádza k veľkým
presunom kapitálu. Banda špekulantov, dodávateľov, inžinierov.
advokátov atd. sa obohacuje. Vy-tvárajúna trhu silný spotrebný do­
pyt, popritom stúpajú mzdy. Pokiaľ ide o potraviny, podnecuje sa
tým iste aj poľnohospodárstvo. Kedže však tieto potraviny nemožno
rozmnožiťodrazu, v tom istom roku, rastie ich dovoz a vôbec dovoz
cudzokrajných potravín (kávy, cukru, vina atď.) a prepychových
predmetov. To vedie k nadmernému dovozu a k špekulácii v tejto
časti dovozu. Na druhej strane v tých odvetviach priemyslu, v kto­
rých možno výrobu rýchlo rozšíriť (vo vlastnej manufaktúre. pric­
mysle, baníctve atď.), vedie rast cien k náhlemu rozšíreniu, po kto­
rom čoskoro nasleduje úpadok. Ten istý účinok sa prejavuje na trhu
práce, aby sa do nových odvetví podnikania pritiahli veľké masY
skrytého relativneho preľudnenía a dokonca aj zamestnaných ro­
botníkov. Podniky takého veľkého rozsahu ako železnice odoberajú
vôbec z trhu práce určité množstvo síl, ktoré môžu prichádzať len
z určitých odvetví, napriklad z poľnohospodárstva atď., kde treba -len
silných chlapov. Pokračuje to aj potom, keď z nových podnikov
vznikne stále výrobné odvetvie a ked sa teda už vytvorila kočujúca
robotnícka trieda. ktorá je pre ne potrebná. Napríklad len čo sa
odrazu stavba železnice začne uskutočňovať vo väčšom ako priemer­
nom rozsahu. Absorbuje sa časť rezervnej armády robotníkov. ktorej
tlak udržoval nízke mzdy. Mzdy stúpajú všeobecne, aj v tých čas­
tiach trhu práce, kde bola dovtedy dobrá zamestnanosť. To trvá
dovtedy, kým neodvratný krach opäť neuvoľní rezervnú armádu
robgtníkov a mzdy sa Opäť nestlačia na svoje minimum a ešte niž­
šie.

'7 Tu je v rukopise vsunutá táto poznámka. ktorá sa mala neskôr rozvicsĺ:

..Pmtlrečenle v kapitalistlckom spôsobe výroby: Robotnícl sú dôležití pre trh­
lebo kupujú tovary. Ale keď predávajú svoj tovar - pracovnú silu -, má law**
talistická spoločnosť tendenciu obmedzit ich na minimum ceny. - Dalšie proti'
rečenle: Obdobia. v ktorých kapltallstická výroba naplna všetky svoje potendC.
prejavujú sa pravidelne ako obdobia nadvýroby; lebo tu potende výroby nemo!­
no nikdy využívať do takej miery, aby sa vďaka tomu mohlo nielen vyrobiť, ale
 267

Pokiaľ dlhšie alebo kratšie trvanie obdobia obratu závisí od pra­ 16. kapitola
covného obdobia vo vlastnom zmysle, t. j. od dĺžky obdobia, ktoré Obrat
je potrebné na to, aby sa výrobok dohotovil pre trh, tvoria jeho zá­ varíabilnćho
klad vecne podmienky výroby, ktoré sú pre rôzne vklady kapitálu kapitálu
zakaždým dane. Tieto podmienky majú v poľnohospodárstve skôr
charakter prírodných podmienok výroby, v manufaktúre a v najväčo
šej časti ťažobnćho priemyslu sa menia spolu so spoločenským vývi­
nom sameho výrobného procesu. '
Pokiaľ sa dlžka pracovneho obdobia zakladá na veľkosti dodávok
(na kvantitatívnom objeme, v akom sa spravidla výrobok dáva na
trh ako tovar), má to konvenčný charakter. Ale materiálnym zákla­
dom samej tejto konvencie je rozsah výroby, a preto je náhodná len
vtedy, ked' sa skúma izolovane.
Napokon, pokiaľ dlžka obdobia obratu závisí od dĺžky obdobia
obehu, je sice trvanie obdobia sčasti podmienené neustálymi zmena­
mi trhových konjunktúr, väčšou alebo menšou ľahkosťou predaja
a z toho vyplývajúcou nevyhnutnosťou dávať výrobok po častiach
na bližší alebo vzdialenejši trh. Keď neberieme vôbec do úvahy roz­
sah dopytu, pripadá tu prvoradá úloha pohybu cien, pretože pri kle­
sajúeieh cenách sa predaj zámerne obmedzuje, kým výroba pokra­
čuje dalej; pri stúpajúcich cenách je to naOpak, výroba a predaj
držia spolu krok alebo možno predávať dopredu. Ale ako vlastný
materiálny základ tu treba brať skutočnú vzdialenosť miesta výroby
od odbytiska.
Napríklad anglická bavlnená tkanina alebo príadza sa predáva do
indie. Predpokladajme, že vývozca zaplatí anglickćmu majiteľovi
továrne na spracovávanie bavlny (vývozca to urobi ochotne len vte­
dy. ked situácia na peňažnom trhu je dobrá. Keď si továrnik sám
nahrádza svoj peňažný kapitál úverovými operáciami, je už zle). Ne­
skôr vývozca predáva svoj bavlnený tovar na indickom trhu a odtiaľ
sa mu vracia jeho preddavkovaný kapitál. Až do tohto návratu sa
má vec celkom tak ako v pripade, keď si dlžka pracovneho obdobia
vyžaduje preddavkovať nový peňažný kapitál, aby výrobný proces
mohol prebiehať ďalej v danom nozsahu. Peňažný kapitál, ktorým
továrnik plati svojich robotnikov a takisto obnovuje ostatne prvky
svojho cirkulujúeeho kapitálu, nie je peňažnou formou priadze, ktorú
Vyrobil. Tak to môže byť až potom, ked' sa hodnota tejto priadze
vráti v podobe peňazí alebo nejakého výrobku do Anglicka. Tieto
peniaze sú dodatočným peňažným kapitálom, takisto ako predtým.
Rozdiel je len v tom, že ich nepreddavkuje továrnik, ale obchodník.
ktorý ich zasa možno získal úvenovými operáciami. Prv ako sa tieto
Peniaze dávajú na trh, alebo súčasne s tým, nedáva sa na anglický
trh nijaký další produkt, ktorý by sa za tieto peniaze mohol kúpiť~
a vojsť do výrobnej alebo osobnej spotreby. Ak tento stav trvá dlhší
al realizovať viac hodnoty; ale predaj tovarov. realizácia tovarovebo kapitálu
3 Na aj nadhodnoty nie sú obranlčenć :potrebnými potrebami spoločnosti v6­
bec. ale :potrebnými potrebami takej spoločnosti. ktorej prevahu váäina je
m7 chudobná a musi vždy ostať cbudobná. Ale to patrí až do daiłieho oddielu!
 268

II. oddiel čas a vo väčšom rozsahu, musi viesť k tým istým dôsledkom ako
Obrat kapitálu predtým predĺženie pracovného obdobia.
Je však možné, že sa zasa priadza v samej Indii predáva rna úver.
Pomocou tohto úveru sa v Indii kúpi výrobok a pošle sa do Anglicka
ako protidodávka, alebo sa do Anglicka remituje zmenka na pri­
slušnú sumu. Ak tento stav potrvá dlhšie, vznikne tlak na indický
trh peňazí, ktorého spätný vplyv môže v Anglicku vyvolať krízu.
Táto kriza zasa vyvďlá aj v takom prípade, ked sa spája s vývozom
drahých kovov do Indie, zasa novú krízu v Indii v dôsledku ban­
krotov anglických obchodných firiem a ich indických pobočiek, kto­
rým indické banky poskytli úver. Tak vzniká súčasne kríza na trhu
s priaznivou aj na trhu s nepriaznivou obchodnou bilanciou. Tento
jav môže byť ešte komplikovanejši. Napríklad Anglicko poslalo do
Indie strieborné prúty, ale anglickí veritelia Indie tam teraz vymá­
hajú svoje pohľadávky, a to Indiu donúti, aby svoje strieborné prúty
poslala čoskoro .nato do Anglicka.
Je možné, že vývoz do Indie a dovoz z Indie sa zhruba vyrovná­
vajú, aj ked rozsah dovozu z Indie bude (až na mimoriadne okolnosti.
ako napríklad zdraženie bavlny) určovaný a podnecovaný vývozom
do Indie. Obchodná bilancia medzi Anglickom a Indiou sa môže zdať
vyrovnaná alebo vykazovať len malé výkyvy v jednom alebo v dru­
hom smere. Len čo však vypukne kríza v Anglicku, ukáže sa, že
v Indii ležia na sklade nepredané bavlnené tovary (ktoré sa teda
nepremenili z tovarovćho kapitálu na peňažný kapitál - nadvýroba
na tejto strane) a že na druhej strane v Anglicku nielen ležia nepre­
danć zásoby indických výrobkov, ale že aj veľká časť už predaných
a spotrebovaných zásob nie je ešte vôbec zaplatená. To, čo sa javí
ako kriza na trhu peňazí, vyjadruje teda v skutočnosti anomálie
v samom pnocese výroby a reprodukcie.
Po tretie: Pokiaľ ide o sám používaný cirkulujúci kapitál (varia­
bilný l konštantný), s dlžkou obdobia obratu, pokiaľ vyplýva z dĺžky
pracovného obdobia, je spojený tento rozdiel: pri viacerých obratoch
za rok môže byť nejaký prvok variabilnćho alebo konštantnćho
cirkulujúceho kapitálu dodávaný jeho vlastným výrobkom, ako pri
ťažbe uhlia, v odevnom priemysle atd. V inom prípade to nie ic
možne, aspoň nie'v priebehu roka.
 269

Sedemnásta
Obeh nadhodnoty kapitola

Doteraz sme videli, že odlišnost obdobia obratu vedie k odlišnosti

ročnej miery nadhodnoty, a to aj vtedy, ked sa množstvo ročne vy­
robenej nadhodnoty nemení.
Ale okrem toho sa nevyhnutne odlišuje aj kapitalizácia nadhodnoo
ty. akumulácia, a potiaI, pri nezmenenej miere nadhodnoty, aj množ­
stvo nadhodnoty, ktoré sa vyrobí za rok.
Teraz predovšetkým poznamenajme, že kapitalista A (v príklade
z predchádzajúcej kapitoly) má priebežný periodicky dôchodok a mô­
že teda svoju vlastnú spotrebu počas roka. až na to obdobie obratu,
ktorým sa podnikanie začína, uhradzovat zo svojej výroby nadhod­
noty a nemusi ju preddavkovať z vlastného fondu. Deje sa to však
u kapitalistu B. Ten vyrába síce za rovnaké časové úseky práve toi­
ko nadhodnoty ako A, ale táto nadhodnota sa ešte nerealizovala,
a preto ju nemožno použiť ani na osobnú, ani na výrobnú spotrebu.
Pokiaľ ide o osobnú spotrebu, nadhodnota sa anticipuje. Prostriedky
na osobnú spotrebu sa musia preddavkovať.
Teraz sa dostáva do nového svetla aj časť výrobného kapitálu,
ktorú je ťažko zatriediť, totiž dodatočný kapitál potrebný na Opravu
a údržbu fixného kapitálu.
Túto časťkapitálu - celú alebo väčšinu z nej - kapitalista A na
začiatku výroby nepreddavkuje. Nemusi byť k dispozicii, ba nemusi
ani existovať. Prameni zo samého podnikania. vdaka bezprostrednej
Premene nadhodnoty na kapitál, t. j. vďaka tomu. že sa nadhodnota
použĺĺcpriamo ako kapitál. Cast nadhodnoty, ktorá sa periodicky
Počas roka nielen vyrobí, ale aj realizuje. môže pokrýva( výdavky
Potrebné na opravy atd. Cast kapitálu potrebného na podnikanie
V Dôvodnom rozsahu sa tak vytvára samým podnikaním a počas
neho, kapitalizáciou časti nadhodnoty. Kapitalista B nemá takúto
m02nosť. Prislušná časť kapitálu musi u neho tvorit časť pôvodne
Dreddavkovanćho kapitálu. V kapitalistových knihách bude táto
Časťkapitálu v oboch prípadoch figurovať ako preddavkovaný kapi­
 270

Il. oddiel tál, ktorým aj naozaj je, lebo podľa nášho predpokladu tvori časť
Obrat kapitálu výrobného kapitálu potrebného na podnikanie v danom rozsahu. Ale
je tu obrovský rozdiel v tom, z akého fondu sa preddavkuje. U B je
skutočne časťou kapitálu, ktorý treba na začiatku preddavkovať
alebo mať k dispozícii. Naproti tomu u A je časťou nadhodnoty.
ktorá sa používa ako kapitál. Tento druhý pripad nám ukazuje,
že nielen akumulovaný, ale aj časť pôvodne preddavkovanćho kapi­
tálu môže byť iba kapitalizovanou nadhodnotou.
Vzťah medzi pôvodne preddavkovaným kapitálom a kapitalizova­
nou nadhodnotou sa zamotáva ešte väčšmi, ked' sa k nemu pridruží
rozvoj úveru. Napriklad A si časť výrobného kapitálu, s ktorým za­
čina podnikať alebo s ktorým pokračuje v podnikaní počas roka,
vypožičia od bankára C. 0d samého začiatku nemá vlastný kapitál,
ktorý by stačil na podnikanie. Bankár C mu požičia istú sumu, ktorá
pozostáva iba z nadhodnoty deponovanej u neho priemyselníkmi
D, E, F atď. Z hľadiska A nejde ešte o akumulovaný kapitál. Pre
D, E, F atd. však A nie je v skutočnosti nič iné ako činiteľ kapita­
lizujúci nadhodnotu, ktorú si oni prisvojili.
V 1. knihe, 22. kap. sme videli, že svojím reálnym obsahom je
akumulácía, premena nadhodnoty na kapitál, procesom reprodukcie
v rozširenom rozsahu, bez ohľadu na to, či sa toto rozšírenie vyjad­
ruje extenzívne pripájaním nových továrni k starým, alebo v inten­
zívnom zväčšovaní dovtedajšíeho rozsahu výroby.
Rozsah výroby sa môže rozširovať v menších dávkach tým, že
sa časť nadhodnoty použije na zlepšenia, ktoré bud' iba zvyšujú Pro'
duktivnu silu vynakladanej práce, alebo zároveň umožňujú jej inten­
zívnejšie vykorisťovanie. Alebo tam, kde pracovný deň nie je ob­
medzený zákonom, stačí na rozšírenie rozsahu výroby vynaložiť
dodatočný cirkulujúci kapitál (v podobe výrobných materiálov
a mzdy), bez zväčšovania fixného kapitálu, takže sa iba predlžuje
čas, po ktorý sa fixný kapitál denne používa, pričom sa primerane
skracuje obdobie jeho obratu. Alebo, ak je priaznivá konjunktúra
na trhu, môže kapitalizovaná nadhodnota umožňovať špekulácie so
surovinou atd., teda operácie, na ktoré by pôvodne preddavkovanÝ
kapitál nestačil.
Je však jasné, že tam, kde väčší počet obdobi obratu prináša so
sebou častejšiu realizáciu nadhodnoty počas roka, nastanú obdobia.
v ktorých nemožno ani predĺžiť pracovný deň, ani uskutočniť jed­
notlive zlepšenia; ale na druhej strane je aj proporcionálne rozšíre­
nle celého podnikania, či už celkovým vkladom do podniku, budov
atd., či už zväčšením fondu práce, ako v poľnohospodárstve, možné
len v určitých širších alebo užšlch hraniciach, pričom sa na to VY'
žaduic dodatočný kapitál takeho rozsahu, aký môže poskytnúť iba
viacmčná akumulácia nadhodnoty.
Popri skutočnej akumulácii čiže premene nadhodnoty na VýrobnÝ
kapitál (a zodpovedajúcej reprodukcii v rozširenom rozsahu) prebie­
ha teda akumulácla peňazí, zhromažďovanie časti nadhodnoty ako
 271

latentnćho peňažného kapitálu, ktorý má fungovat ako dodatočný 17. kapitola

aktívny kapitál až neskôr, keď dosiahne určitú veľkost. Obeh nadhodnoty
Takto sa táto vec javí z hľadiska jednotlivćho kapitalistu. S roz­
vojom kapitalistickej výroby sa však súčasne rozvíja úverový system.
Peňažný kapitál, ktorý kapitalista ešte nemôže použiť vo svojom
vlastnom podnikaní, používajú iní, od ktorých za to dostáva úroky.
Tento kapitál funguje pre neho ako peňažný kapitál v špecifickom
zmysle, ako istý druh kapitálu odlišný od výrobného kapitálu. Ale
pôsobí ako kapitál v iných rukách. Je jasné, že s častejšou realizá­
ciou nadhodnoty a s rastúcim rozsahom jej výroby rastie miera.
v akej sa nový peňažný kapitál čiže peniaze ako kapitál dáva na trh
peňazí a odkial sa, prinajmenšom z veľkej častí, opät absorbuje na
rozšírenie výroby.
Najjednoduchšla forma, v akej tento dodatočný latentný peňažný
kapitál môže vystupovať, je forma pokladu. Je možné, že týmto
pokladom je ďalšie zlato alebo striebro získané priamo alebo nc­
priamo výmenou s krajinami, ktoré vyrábajú drahé kovy. A len ta­
kýmto spôsobom rastie peňažný poklad v nejakej krajine absolútne.
Na druhej strane je možné - a to je väčšina prípadov -, že tento
poklad nie je nič iné ako peniaze vzatć z obehu vnútri krajiny, ktoré
v rukách jednotlivých kapitalistov nadobudli formu pokladu. Ďalej
je možné, že tento latentný peňažný kapitál pozostáva len zo znakov
hodnoty - tu ešte neberieme do úvahy úverové peniaze - alebo
len z nárokov (právnych titulov) kapitalistov voči tretím osobám
Potvrdených zákonnými dokladmi. Vo všetkých týchto prípadoch
nepredstavuje tento dodatočný peňažný kapitál - nech je forma jeho
existencie akákoľvek -, pokiaľ je kapitálom in spe, vonkoncom nič
iné ako dodatočne právne tituly kapitalistov na budúcu, dodatočnú
ročnú výrobu spoločnosti, ktoré si kapitalisti držia v rezerve.
..Nech je spoločnosť na akomkoľvek stupni civilizácie, množstvo skutočne
Ikumulovaneho bohatstva, skúmane z hľadiska jeho veľkosti je úplne bez~
Významné v porovnani s výrobnými silami tejto spoločnosti, ktorej toto bohat­
“VO Patrí; alebo hoci len v porovnani so skutočnou spotrebou tej istej spoioč~
nosti v priebehu niekoľkých rokov; je natoľko bezvýznamne. že zákonodareovia
3 Politickí ekonómi by mali upriamiť svoju hlavnú pozornost na výrobné sily
a ich budúci nerulený rozvoj, a nie ako doteraz. iba na akumuiovane bohatstvo.
ktoré bije do očí. Ďaleko najväčšia časť takzvaného akumulovanćho bohatstva
io len nomináina a nepozostáva zo skutočných predmetov. lodi. domov, bavlne­
BÝChtovarov, meiiorácii pôdy, ale len z právnych titulov. z nárokov na budúce
'003Mvýrobné sily spoločnosti, 2 právnych titulov vytváraných a zvečňovaných
Prostriedkami alebo inštitúciami neistoty... Používanie takýchto predmetov
(akumulovaných fyzických veci čiže skutočného bohatstva) len ako prostriedku
“3 to. aby si ich majitelia prisvojovaii bohatstvo. ktoré majú budúce výrobné
'uv spolocnosti ešte len vytvorit, toto používanie by sa ich majiteľom postupne
c“malo prírodnými zákonmi rozdeľovania. bez použitia násilia: pomocou :druo
“mi Práce (coooperative iabour) by sa im táto možnost odñala za niekoľko
?Okovf (William Thompson. ľnquiry into the Principies of the Distribution of
the Wealth. London 1850. p. 453. - Táto kniha vyšla prvýkrát roku 1324.)
..Málokto nad tým uvahje a väčšina dokonca ani netułl. aká nepatrná je
*vtom akumuiácia spoločnosti, a z hľadiska množstva alebo z hľadiska nan.
 272

Il. oddiel nosti, oproti výrobným silám ľudstva, hoci v porovnani s obvyklou spotrebou
Obrat kapitálu jedinej ľudskej generácie v priebehu niekoľkých rokov. Príčina je očividná, ale
následok je zhubný. Bohatstvo, ktoré sa ročne spotrebúva, mizne súčasne so
svojim použitím; vnímame ho len chvíľku a pôsobí na nás len dovtedy. kým
sa uživa. alebo spotrebúva. Ale tú časť bohatstva. ktorá sa spotrebúva len po­
maly, nábytok. stroje, budovy, vnímame od detstva až do staroby ako pretr­
vávajúce pomniky ľudského úsilia. Vďaka tomu, že táto fixná, trvanlivá časť
verejného bohatstva. ktorá sa spotrebúva len pomaly - pôda a suroviny. ktoré
sa spracúvajú, nástroje, ktorými sa pracuje, domy, ktoré poskytujú pri práci
prístrečle -. je majetkom vlastníkov týchto predmetov, vlastníci ovládajú na
svoj vlastný prospech ročné výrobné sily všetkých skutočne produktivnych pra­
covníkov spoločnosti bez ohľadu na to, aké bezvýznamné sú spomínané pred­
mety v porovnaní s neustále sa objavujúcimi výrobkami tejto práce. Británia
a lrsko má 20 miliónov obyvateľov; priemerná spotreba každého jednotlivca.
muža. ženy a dietata. je približne 20 s; celkove teda ide o bohatstvo vo výške
asi 400 miliónov a:. a to je produkt práce, ktorý sa ročne spotrebúva. Celková
suma akumulovaného kapitálu týchto krajín nepresahuje podľa odhadu 1200 mi­
liónov a. čiže trojnásobok ročného produktu práce; pri rovnomernom rozdelení
je to 60 s kapitálu na hlavu. Pre nás je tu dóležitejší vzájomný pomer týchto
odhadovaných súm ako ich viac či menej presná absolútna veľkost. Úroky z toh­
to celkového kapltálu by stačili živiť celé obyvateľstvo pri jeho súčasnom spó~
sobe života asi dva mesiace v roku a sám celkový akumulovaný kapitál (keby
ho mal kto kúpiť) by uživil všetkých obyvateľov po celé tri roky bez toho, aby
pracovali! Po uplynutí tohto času by museli obyvatelia, bez domov. šiat a potra­
vy. zahynút od hladu. alebo by sa museli stat otrokmi tých. čo ich po tieto tri
roky živili. V tom istom pomere, v akom sú tri roky k dlžke života jednej zdra­
vej generácie, povedzme k 40 rokom. je aj veľkosť a význam skutočného bohat­
stva. akumulovaný kapitál aj tej najbohatšej krajiny k jej produktívnej sile.
k výrobným silám jedinej ľudskej generácie; nie k tomu. čo by mohli vyrobit
za rozumných pomerov zaručujúcich rovnakú istotu, najmä pri združenej práci.
ale k tomu, čo naozaj absolútne vyrobia za nedokonalých a deprimujúcich pod­
mienok vyplývajúcich z neistotyl... A na to, aby sa toto zdanlivo nesmierne
množstvo existujúceho kapitálu zachovalo a zvečnilo vo svojom terajšom stave
nanúteného rozdelenia. alebo lepšie povedané, aby sa zachovalo a zvečnilo ve'
lenie a monopol nad produktmi ročnej práce, získané pomocou existujúceho
kapitálu, má sa zvečnit celá táto obludná mašinéria neresti, zločiny a útraPY
spojené s neistotou. Pokým sa najprv ncuspokoja nevyhnutné potreby. nemožno
nič akumulovat, a veľký prúd ľudských vášní mieri k pôžitku; preto je v 101'
dom danom okamihu suma skutočného bohatstva spoločnosti pomerne nepatmá.
Je to večný kolobeh výroby a spotreby. V tomto obrovskom množstve ročne]
výroby a spotreby by sa neprítomnost hi-stky skutočnej akumulácie sotva pod'
tlla; ale napriek tomu sa hlavná pozornost nezameríavala na spomínané množ­
stvo produktivnej sily, ale na túto hŕstku akumulácie. Lenže tejto hrstky sa
zmocnilo niekoľko jednotlivcov a pnemenlll ju na nástroj prisvojovania produk­
tov práce. obnovovaných rok čo rok obrovskou väčšinou ľudí. Preto má pre
týchto niekoľkých jednotlivcov takýto nástroj rozhodujúci význam... VÝľOD'
com sa teraz pod titulom verejných bremien odoberá asi tretina národného
ročného produktu. ktorú neproduktivne spotrebúvajú ľudia. ktorí nedávajú :3
to nijaký ekvivalent. t. j. nič také. čo by bolo pre výnobcov ekvivalentom...
Svet sa s údivom pozerá na akumulovanč množstvá. najmä keď sú sústredené
v rukách niekoľkých jednotlivcov. Ale tie množstvá. ktoré sa vyrobia každÝ
rok. valia sa ako večné a nespočetné vlny nejakého mohutného prúdu a miznú
v nenávratnom oceáne spotreby. Ale táto večná spotreba je napriek tomu nie­
len podmienkou vSetkých pôžitkov. ale aj podmienkou existencie celého ľud~
ského rodu. Predmetom úvah by sa malo stat predovčetkým množstvo a mid*
lenie tohto ročného produktu. Skutočná akumulácia má vonkoncom druhom“
význam a aj tento význam nadobúda takmer výlučne len vďaka svojmu VPIYVÉ
na rozdelenie ročného produktu... Skutočná akumulácia a rozdeľovanie sa i“
(v Thompsonovom spise) ..skúma vždy v súvislosti s produktivnou silou a v 24'
 273

vislostí od nej. Takmer vo všetkých ostatných systémoch sa produktivna sila 17. kapitola
skúmaía v súvislosti s akumuíáciou a v závislosti od nej, aby sa zvečníl existu­
júci spôsob rozdeľovanía. Neustále sa opakujúca bieda alebo bíahobyt celého
Obeh nadhodnoty
ľudského pokolenla sa nepokladajú vôbec za hodné poviimnutía v porovnaní
so zachovaním tohto existujúceho spôsobu rozdelovania. Zvečnenie výsledkov
násilia. podvodu a náhody sa nazvan istotou; pre zachovanie tejto kiamnej
istoty sa bez milosti obetovaii všetky výrobné sily ľudského pokoíenia' (Tam­
tiež, p. 440-443.)

Ak neberieme do úvahy poruchy, ktoré bmdia aj reprodukciu

v predchádzajúcom rozsahu, sú možné len dva normálne prípady
reprodukcie.
lde buď o jednoduchú reprodukciu.
Alebo ide o kapitalizáciu nadhodnoty, o akumuláciu.

I.
jednoduchá reprodukcia
Pri jednoduchej reprodukcii nadhodnotu, ktorá sa ročne, alebo pri
Viacerých obratoch v priebehu roka. periodicky vyrába a realizuje,
Spotrebúvajú jej majitelia, kapitalisti, osobne, t. j. neproduktívne.
Okoínosť, že hodnota výrobku pozostáva jednak z nadhodnoty,
lodnak z tej časti hodnoty, ktorú tvorí variabilný kapitál reproduko­
vaný vo výrobku plus konštantný kapitál spotrebovaný na výrobok,
nemení vôbec nič ani na množstve, ani na hodnote celkového pro­
duktu, ktorý ako tovarový kapitál neprestajne vchádza do obehu
3 Práve tak nepresiajne sa z neho odoberá, aby pripadol na výrobnú
alebo osobnú spotrebu, t. j. aby slúžil ako výrobný alebo spotrebný
Dmstriedok. Ak odhliadneme od konštantného kapitálu, týka sa to
len rozdelenia ročného produktu medzi robotníkov a kapitalistov.
Teda aj za predpokladu, že ide o jednoduchú reprodukciu, musí
časťnadhodnoty existovať stále v peniazoch, a nie vo výrobku, lebo
inak by sa nedala premeniť z peňazí na výrobok. ktorý je určený na
!DOtrebuTu treba bližšie preskúma! túto premenunadhoan z jej
Pôvodnej tovarovej formy na peniaze. Pre zjednodušenie budeme
”MDORIadat najjednoduchšiu fonnu problému, totiž obeh výlučne
WWW!! peňazí, teda peňazí, ktoré sú skutočným ekvivalentom.
Podľa zákonov odvodených pre jednoduchý obeh tovamv (l. kni­
ha. 3. kap.'°) množstvo kovových peňazí, ktoré v danej krajine exis­ '° Marx, K.: Kapital
mle. musi stačiť nielen na obeh tovarov. Musi stačiť aj na výkyvv i. zv. Bratislava 1935.
s. 127-129.
°b°hu Peňazí, vyplývajúce sčasti z koiisania v rýchlosti obehu, sčasti
z0 zmeny cien tovarov, sčasti z rôznych a meniacich sa pnoporcil.
V akých peniaze fungujú ako platídlo alebo ako vlastné obeživo.
pull". v akom sa existujúce množstvo peňazí rozdeluje na poklad
3 na obiehajúce peniaze, sa neustále mení. ale množstvo peňazí sa
rovná súčtu tých peňazí, ktoré existujú ako poklad. a peňazí.
'0 Kapitll 2
 274

II. oddiel ktore obíehajú. Toto množstvo peňazí (množstvo drahého kovu) je
Obrat kapitálu postupne akumulovaný poklad spoločnosti. Pokiaľ sa časť tohto po­
kladu spotrebuje opotrebením, musí sa, ako pri každom inom výrob­
ku, každý rok znovu nahradiť. V skutočnosti sa to deje priamou alebo
nepriamou výmenou časti ročného produktu krajiny za produkt kra­
jin, ktoré vyrábajú zlato a striebro. Ale tento medzinárodný cha­
rakter transakcie zastiera jej jednoduchý priebeh. Aby sme teda zre­
dukovali problém na jeho najjednoduchší a najpriehľadnejší výraz,
musíme predpokladať, že zlato a .striebro sa vyrába v danej krajine,
takže výroba zlata a striebra tvorí časť úh-rnnej spoločenskej výroby
vnútri každej krajiny.
Ak neberieme do úvahy zlato a striebro vyrábané na prepychovć
predmety, musí sa minimum ročnej výroby zlata a striebra rovnať
opotrebeniu peňažných kovov spôsobenému obehom peňazí za rok.
Ďalej: Ak rastie suma hodnoty ročne vyrábanćvho a obiehajúceho
množstva tovarov, musi rásť aj ročná výroba zlata a striebra, pokiaľ
sa rast sumy hodnoty obiehajúcich tovarov a množstvo peňazí po­
trebnć na ich obeh (a na zodpovedajúcu tvorbu pokladu) nekompen­
zuje väčšou rýchlosťou obehu peňazí a nozsíahlejším fungovaním
peňazí ako platidla, t. j. väčším vzájomným zúčtovaním kúp a pre­
dajov bez prítomnosti skutočných peňazí.
Časť spoločenskej pracovnej sily a časť spoločenských výrobných
prostriedkov sa teda musí každý rok vynaložiť na výrobu zlata
astriebra.
Kapitalisti, ktorí sa zaoberajú výrobou zlata a striebra a ktorí ­
tu, kde sa predpokladá jednoduchá reprodukcia - vyrábajú len
v hraniciach .priemerného ročného opotrebenia a ním spôsobenei
priemernej ročnej spotreby zlata a striebra. svoju nadhodnotu, ktorú
podľa predpokladu každý rok spotrebujú bez toho, aby z nej niečo
kapitalizovali, dávajú do obehu priamo v peňažnej forme, ktorá ie
pre nich naturálnou, a nie premenenou .formou výrobku, ako je to
v iných odvetviach výroby.
Dalej: Pokiaľ ide o mzdu - o tú formu peňazí, v ktorej sa pred­
davkuje variabilný kapitál -, ani tá sa tu nenahrádza predalom
výrobku, jeho premenou na peniaze, ale nahrádza sa výrobkom
ktoreho naturálnou formou je od začiatku peňažná forma.
Napokon. tak je to aj s tou časťou vyrobených drahých kOVOV.
ktorá sa novná hodnote periodicky spotrebúvanćho konštantnćho
kapitálu, a to tak konštantnćho cirkulujúceho, ako aj konštantnćbo
fixného kapitálu, spotrebovanćho v priebehu roka
Pommjme kolobeh. resp. obrat kapitálu vloženćho do výroby dra­
hýchkovovnajprvvo for-ineP-T... V P'. Pokiaľ'1'v akte
P - T nepozostáva len z pracovnej sily a výrobných prostriedkov.
ale aj z fixného kapitálu, z ktorého sa vo V spotrebúva len časť
hodnoty. ic lasnć. že P' - Výrobok- je istá suma peňazí, ktorá sa
rovná variabilnćmu kapitálu vynaloženemu na mzdu. plus cirkulu­
júcemu konštantnćmu kapitálu vynaloženćmu na výrobné prostried­
kv. plus časti hodnoty fixného kapitálu úmernej jeho opotrebeniu.
 275

plus nadhodnote. Keby pri nezmenenej všeobecnej hodnote zlata 17. kapitola
bola táto suma menšia, bola by ťažba zlata v bani neproduktívna, Obeh nadhodnoty
alebo - ak by išlo o všeobecný pripad - stúpla by hodnota zlata
v pomere k tým tovarom, ktorých hodnota sa nezmení; t. j. ceny
tovarov by poklesli, takže v budúcnosti by sa na P - T vynaložila
menšia suma peňazí.
Ak pozorujeme najprv iba cirkulujúcu časť kapitálu preddavko­
vanéhov P, vo východiskovombode P - T V P', vidíme,
že sa preddavkuje určitá suma peňazí, dáva sa do obehu na zapla­
tenie pracovnej sily a na kúpu výrobných materiálov. Ale kolobe­
hom tohto kapitálu sa táto suma neodoberá z obehu opäť preto,
aby sa doň znova dávala. Výrobok je už vo svojej naturálnej forme
peniazmi, a preto ho netreba premieňať na peniaze až výmenou,
procesom obehu. Neprechádza z výrobného procesu do sféry obehu
vo forme tovarového kapitálu, ktorý sa má premeniť Opäť na pc­
ňažný kapitál, ale ako peňažný kapitál, ktorý sa má premeniť opäť
na výrobný kapitál, t. j. za ktorý sa má znova kúpiť pracovná sila
a výrobné materiály. Peňažná forma cirkuiujúceho kapitálu, ktorý
sa spotrebúva na pracovnú silu a na výrobné prostriedky, sa nena­
hrádza predajom výrobku, ale naturálnou formou samého výrobku,
teda nie tým, že sa jeho hodnota z obehu opäť odoberie v peňažnej
forme, ale tým, že sa vyrobia nové, dodatočné peniaze.
Predpokladajme, že tento cirkulujúci kapitál = 500 i:. obdobie
obratu = 5 týždňom, pracovné obdobie = 4 týždňom, obdobie obe­
hu = iba 1 týždňu. Peniaze sa musia preddavkovať na 5 týždňov
Vopred sčasti na výrobnú zásobu, sčasti musia ostať v zásobe, aby
'3 postupne vyplácali na mzdy. Začiatkom 6. týždňa sa 400 s vrátilo
a 100 e sa uvolnilo. To sa stále opakuje. Tu, ako aj predtým, bude
100 6 po určitý čas obratu vždy vo forme uvolnených peňazí. Ale
týchto 100 a, takisto ako aj ostatných 400 s. pozostáva z dodatoč­
nÝCh.novovyrobených peňazí. Mali sme tu 10 obratov za rok a vy­
robený ročný produkt = 5000 i. v zlate. (Obdobie obehu tu nevzniká
z toho času, ktorý vyžaduje premena tovaru na peniaze, ale z času,
kt('l'ÝVyžaduje premena peňazí na prvky výroby.)
Pri každom inom kapitáli 500 a, ktorý sa obracia za rovnakých
Ndmienok, je neustále obnovovaná peňažná forma premenenou
'Won VYrobenéhotovarového kapitálu, ktorý sa každé 4 týždne
diva do obehu a ktorý svojim predajom - teda perlodickým odo­
im toho množstva peňazí. aké pôvodne vstúpilo do procesu ­
Ondobúda túto peňažnú formu vždy znova. Tu sa naproti tomu
V každom období obratu dáva do obehu navyše nové množstvo
Peňazí 500 i; zo samého výrobného procesu a z obehu sa zakaždým
°d°b°ľ3iů Výrobné materiály a pracovná sila. Tieto peniaze dávané
do Obchu sa z neho kolobehom tohto kapitálu znova neodoberajú.
ale sa ešte rozmnožujú tým množstvom zlata. ktoré sa stále vyrába
nové.
Ak Pozorujeme variabilnú časť tohto cirkulujúceho kapitálu
3 Dmdpokladáme ako predtým, že = 100 z, stačilo by týchto 100 z
 276

ll. oddiel vo výrobe obyčajných tovarov pri desiatich obratoch na to, aby sa
Obrat kapitálu mohla stále platiť pracovná sila. Tu, pri výrobe zlata, stači tá istá
suma; ale 100 a, ktoré sa vrátili a ktorými sa každých 5 týždňov
platí pracovná sila, nie je premenenou formou jej produktu, ale
časťou samého jej produktu, .ktorý sa neustále obnovuje. Výrobca
zlata platí svojich robotníkov priamo časťou zla-ta, ktoré sami vy­
robili. Preto sa 1000 a. ktoré sa takto za rok vynaložia na pracovnú
silu a ktoré robotníci dávajú do obehu, nevráti v obehu späť k svoj­
mu východískovćmu bodu.
Pokiaľ ďalej ide o fixný kapitál, vyžaduje pri prvom zriadovani
podniku vynaložiť väčší peňažný kapitál, ktorý sa takto dá do obehu.
Ako každý fixný kapitál, aj tento kapitál sa vracia len po častiach,
v priebehu niekoľkých rokov. Ale vracia sa priamo ako časťvýrobku,
zlata, a nie prostredníctvom predaja výrobku a jeho speňaženia
predajom. Tento kapitál teda nenadobúda svoju peňažnú formu
postupným odoberanim peňazí z obehu, ale hromadenim zodpove­
dajúcej časti výrobku. Takto obnovený peňažný kapitál nepredsta­
vuje peňažnú sumu postupne odoberanú z obehu na uhradenie tej
peňažnej sumy, ktorá sa pôvodne dala do obehu za fixný kapitál.
Predstavuje dodatočné množstvo peňazí.
Napokon, pokiaľ ide o nadhodnotu, tá sa rovná časti novovyro­
beného zlata, ktoré sa v každom novom obdobi obratu dáva do obe­
hu, aby sa podľa nášho predpokladu vydávalo neproduktívne, aby
sa vynaložilo na životné prostriedky a na prepychovć predmety.
Ale celá táto nočnávýroba zlata - ktorá neustále odoberá z trhu
pracovnú silu a výrobné materiály, ale nie peniaze, a ktorá neustále
dodáva na trh dalšie peniaze - nahrádza podľa nášho predpokladu
iba tie peniaze, ktoré sa za rok opotrebujú, takže iba zachováva
celkové množstvo peňazí v spoločnosti, ktoré neustále, aj ked v me­
niacich sa množstvách, existuje vo dvoch formách, vo forme pokladu
a vo forme peňazí, ktoré sú v obehu.
Podľa zákona obehu tovarov sa celkové množstvo peňazí musi
rovnať množstvu peňazí potrebných na obeh plus istému množstvu
peňazí vo forme pokladu, ktoré sa zväčšuje alebo zmenšuje podľa
toho, ako sa zužuje alebo rozširuje obeh, a slúži najmä na tvorbu
nevyhnutného rezervnćho fondu platidiel. To, čo sa musí zaplatiť
peniazmi- pokial sa platby nevyrovnávajú -, je hodnota tovarov.
Na veci absolútne nič nemení to, že časť tejto hodnoty pozostáva
z nadhodnoty, t. j. že toho, kto tovary predáva. nestála nič. Dal'
me tomu, že všetci výrobcovia sú samostatnými vlastníkmi svojich
výrobných prostriedkov, takže ide o obeh medzi samými bezpľO'
strednými výrobcami. Ak neberieme do úvahy konštantnú časť ich
kapitálu, mohol by sa potom ich ročný nadprodukt, analogicky s kaPĺ'
talistickými pomermi, rozdeliť na dve časti: -na časť a, ktorá nahrá­
dza iba ich nevyhnutné životné prostriedky, a na časť b, ktorú sčasti
spotrebujú na prepychovć výrobky a sčasti použijú na rozšírenie
výroby. Potom sazastupuje variabilný kapitál, b nadhodnotu. Ale toto
rozdelenie by nemalo nijaký Vplyv na veľkosť množstva peňazí.
 277

ktoré je potrebné na obeh celkového produktu týchto výrobcov. Za 17. kapitola

inak .nezmenených okolnosti by bola hodnota obiehajúceho množstva Obeh nadhodnoty
tovarov tá istá, a preto by bolo to isté aj množstvo peňazí, ktoré je
na ňu potrebné. Okrem toho by pri rovnakom rozdelení období
obratu museli mať výrobcovia tie isté peňažné “rezervy, t. j. mať tú
istú časť svojho kapitálu neustále v peňažnej forme, pretože podľa
predpokladu by ich výroba bola naďalej tovarovou výrobou. Teda
okolnosť, že časť hodnoty tovarov pozostáva z nadhodnoty, nemení
absolútne nič na množstve peňazí, ktoré sú nevyhnutné na činnosť
podniku.
Jeden Tookeov odporca, ktorý sa pridržiava formy P - T - P',
sa ho pýta, ako to kapitalista robi, že z obehu neustále odoberá viac
peňazí, ako do neho dáva Rozumejme tomu dobre. Tu nejde o tvor­
bu nadhodnoty. Tvorba nadhodnoty, ktorá predstavuje jediné ta­
jomstvo, je z kapitalistického stanoviska úplne samozrejmá. Veď po­
užitá suma hodnoty by nebola kapitálom, keby sa neobohatila 0 nad­
hodnotu. Keďže je teda podľa predpokladu kapitálom, je samozrej­
má i nadhodnota.
Nejde teda o otázku: Odkiaľ sa berie nadhodnota? Ale: Odkiaľ sa
berú peniaze na jej speňaženie?
Ale v buržoáznej ekonómii sa existencia nadhodnoty berie ako
samozrejmá. To, že nadhodnota existuje, sa teda nielen predpokladá.
ale súčasne s jej existenciou sa ďalej predpokladá aj to, že istá časť
množstva tovarov, ktoré sa dáva do obehu, pozostáva z nadproduk­
tu, teda predstavuje hodnotu, ktorú kapitalista nedal so svojím
kapitálom do obehu; že teda kapitalista dáva so svojim výrobkom
do obehu aj istý prebytok nad svojím kapitálom a potom tento pre­
bytok z obehu opäť odoberá.
Tovarový kapitál, ktorý kapitalista dáva do obehu, má väčšiu
hodnotu ako výrobný kapitál, ktorý z obehu odobral v podobe pra­
covnej sily a výrobných prostriedkov (čím to je, to sa nevysvetľuje
alebo nechápe, ale z hľadiska samého obehu c'est un fait1°). Za tohto " je to fakt
predpokladu je teda jasné, prečo nielen kapitalista A, ale aj kapita­
listi B, C, D atď. môžu výmenou svojho tovaru neustále odoberať
z obehu viac hodnoty, ako je hodnota kapitálu, ktorý na začiatku
a Potom vždy odznova preddavkujú. A, B, C, D atd. neustále dá­
vajú do obehu vo forme tovarového .kapitálu väčšiu tovarovú hod­
notu. ako z neho vo forme výrobného kapitálu odoberajú - táto
Operácia je taká mnohostranná ako samostatne fungujúce kapitály.
Teda ustavične sa musia deliť o istú sumu hodnoty, ktorá sa rovná
sume hodnôt ich, reSp. nimi preddavkovaných výrobných kapitálov
(toi. každý za seba odoberá z obehu výrobný kapitál); a práve tak
sa musia ustavične deliť o sumu hodnoty, ktorú takisto zo všetkých
"rán dávajú do obehu v tovarovej forme ako príslušný prebytok
hbdnoty tovaru nad hodnotou jeho výrobných prvkov.
Lenže tovarový kapitál sa predtým, než sa opäť premení na vý­
I'Obnýkapitál a než sa vydá nadhodnota, ktorá je v ňom obsiahnutá.
musí speňažiť. Odkiaľ sa na to berú peniaze? Táto otázka sa na prvý
 278

H. oddiel pohľad zdá ťažká a ani Tooke, ani nikto iný na ňu doteraz neod­
Obrat kapitálu povedal.
Nech cirkulujúci kapitál 500 C, preddavkovaný vo forme peňaž­
ného kapitálu, bez ohľadu na to, aké je jeho obdobie obratu, je cel­
kovým cirkulujúcim kapitálom spoločnosti, t. j. triedy kapitalistov.
Nadhodnota nech je 100 6. Ako potom môže celá trieda kapitalistov
neustále odoberať z obehu 600 C, ked do neho neustále dáva iba
500 8?
Keď sa peňažný kapitál 500 C premenil na výrobný kapitál, prc­
mieňa sa výrobný kapitál vo výrobnom procese na tovarovú hodnotu
600 C a v obehu nie je iba tovarová hodnota 500 s, rov'najúca sa
peňažnému kapitálu, ktorý sa pôvodne preddavkoval, ale aj novo­
vyrobená nadhodnota 100 6.
Táto dodatočné nadhodnota 100 6 sa dala do obehu v tovarovej
forme. O tom niet pochybnosti. Ale touto operáciou sa ncdávajú
dalšie peniaze na obeh tejto dodatočnej tovarovej hodnoty.
Túto tažkost nemôžeme obchádzať prijateľnými výhovorkami.
Napriklad: Pokiaľ ide o konštantný cirkulujúci kapitál, je jasné.
že ho nevydávajú všetci súčasne. Kým kapitalista A svoj tovar pre­
dáva, takže kapitál, ktorý preddavkoval, nadobúda pre neho peňažnú
formu. u kupujúceho B nadobúda jeho kapitál, existujúci v peňažnej
forme, naopak formu jeho výrobných prostriedkov, ktoré vyrába
práve A. Tým istým aktom, ktorým dáva A svojmu vyrobenćmu to­
varovemu kapitálu znova peňažnú formu, dáva B svojmu kapitálu
opät výrobnú formu, premieňa ho z peňažnej formy na výrobné
prostriedky a na pracovnú silu; tá istá suma peňazí funguje v tomto
dvojstrannom procese ako v každej'jednoduchej kúpe T - P. Na
druhej strane, ak A premení peniaze znova na výrobné prostriedky.
kúpi ich od C, ten zaplatí týmito peniazmi B atď. Tak by sa potom
vysvetlilo, ako to prebieha. Lenže:
Všetky zákony, ktoré sme stanovili o množstve obiehajúcich pc­
ňazi pri tovarovom obehu (l. kniha, 3. kap.), sa nijako nemenia tým.
že výrobný proces má kapitalistický charakter.
Ked sa teda povie, že cirkulujúci kapitál spoločnosti, ktorý treba
preddavkovat v peňažnej forme, predstavuje 500 i:. tak je v tom už
započítanć, že na jednej strane sa táto suma preddavkovala súčasne.
ale že na druhej strane táto suma uvádza do pohybu viac výrobného
kapitálu ako 500 8, pretože slúži striedavo ako peňažný fond rôz­
nych výrobných kapitálov. Toto vysvetlenie teda predpokladá. že mi
peniaze, ktorých jestvovanie sa má vysvetlit, už existujú. ­
Dalej by sa mohlo povedat: Kapitalista A vyrába predmety, ktm'ć
kapitalista B spotrebúva osobne, nepmduktívnc. Peniaze kapitalis­
tu 8 speňažujú teda tovarový kapitál kapitalistu A, a tak slúži tá
istá suma peňazí na speňaženie nadhodnoty u B, i na speňažalic
cirkulujúceho konštantnćho kapitálu A. Tu sa však rozriešenie otáz­
ky, na ktorú sa má odpovedat, predpokladá ešte bezprostrednejšic.
'totiž otázky. odkial dostáva B tieto peniaze. ktorými hradí svoi
 279

dôchodok? Ako on sám speňažil túto čmt svojho .produktu, ktorú 17. kapitola
tvori nadhodnota?­ Obeh nadhodnoty
Dalej by sa mohlo povedať, že čast cirkulujúceho variabilnćho
kapitálu, ktorú A stále .preddavkuje svojim robotnikom, sa mu z obe­
hu neustále vracia; a u neho sameho ostáva z toho stále iba určitá
premenlivá časť na platenie mzdy. 0d vydania po návrat však uply­
nie istý čas, v ktorom peniaze vyplatené na mzdu môžu okrem iného
slúžiť aj na speňaženie nadhodnoty. - Ale po prvé vieme, že čím
je tento čas dlhší, tým väčšia musi byt aj zásoba peňazí, ktorú musí
° v pohotovosti
mať kapitalista A stále in pettoi'. Po druhé robotník vydáva peniaze,
kupuje za ne tovary, teda pro tanto speňažuje aj nadhodnotu, ktorá
je obsiahnutá v týchto tovaroch. Teda tie isté peniaze, ktoré sa pred­
davkujú vo forme variabilnćho kapitálu, slúžia pro tanto aj na spe­
ňaženíe nadhodnoty. Bez toho, aby sme sa tento otázkou zaoberali
ešte hlbšie, pripomíname tu iba tolkoto: spotreba celej triedy kapi­
talistov a od nej závislých neproduktivnych osôb prebieha súčasne
so spotrebou robotníckej triedy; teda v tom istom čase, ked' dávajú
do obehu peniaze robotníci, musia dávať do obehu peniaze aj kapi­
tallsti, aby vydali svoju nadhodnotu ako dôchodok; peniaze na túto
nadhodnotu sa teda musia odobrat z obehu. Podľa tohto vysvetlenia
by sa teda iba zmenšilo potrebné množstvo peňazí, ale neodstránila
by sa nevyhnutnosť jeho existencie. ­
Napokon by sa mohlo povedat: ved' pri prvom vklade fixného
kapitálu sa do obehu neustále dáva veľké množstvo peňazí, ktoré
ten, kto ich dal do obehu, odoberá z obehu späť iba postupne, po
častiach, počas niekoľkých rokov. Nemôže táto suma vystačit na
speňaženie nadhodnoty? - Na to treba odpovedat, že v sume 500 s
(zahrnujúcej aj tvorbu pokladu pre nevyhnutne rezervné fondy)
je už možno obsiahnuté aj jej použitie ako fixného kapitálu, ak aj
nie tým, kto ju dal do obehu, tak niekým iným. Okrem toho sa pri
surne, ktorá sa vydáva na zaobstaranie výrobkov slúžiacich ako fixný
kapitál, už predpokladá, že sa ňou zaplatí aj nadhodnota, ktorá je
v nich, a otázkou je práve to, odkiaľ sa berú tieto peniaze. ­
Všeobecnú odpoved na túto otázku sme už dali: ak má obiehat
mnozstvo tovarov o veľkosti 1: X 1000 s, množstvo peňazí, ktoré
le nevyhnutné na tento obeh, sa nijako nemení tým, či hodnota tohto
množstva tovarov obsahuje nadhodnotu alebo nie, či je vyrobené
po kapitalisticky alebo nie. Sám problém teda neexistuje. Keď sú
dane ostatné podmienky, rýchlosť obehu peňazí atd., na obeh tova­
rovej hodnoty o velkosti 1 X 1000 6 je potrebná určitá suma peňazí,
ktorá vôbec nezávisí od toho, ako mnoho alebo málo z tejto tova­
mvej hodnoty pripadá bezprostredným výrobcom týchto tovarov.
Pokial tu existuje nejaký problém, zhoduje sa so všeobecným prob­
lemom: odkiaľ sa berie peňažná suma potrebná na obeh tovarov
Vnejakej krajine.
Ale z hľadiska kapitalistiekej výroby sa, pravda. zdá, že existuje
istý osobitný problem. Ako východiskovy bod, z ktorého sa peniaze
 280

1I. oddiel dávajú do obehu, tu totiž vystupuje kapitalista. Peniaze, ktoré vy­
Obrat kapitálu dáva robotník na zaplatenie svojich životných prostriedkov, exis­
tujú najprv ako peňažná forma variabilnćho kapitálu, a preto ich
kapitalista na začiatku dáva do obehu ako prostriedok na kúpu
a na zaplatenie pracovnej sily. Okrem toho kapitalista dáva do obehu
peniaze, ktoré sú .pre neho pôvodne peňažnou formou jeho fixného
a cirkulujúceho konštantnćho kapitálu; tieto peniaze vydáva ako
prostriedok na kúpu a na zaplatenie pracovných prostriedkov a vý­
robných materiálov. Ale kapitalista vystupuje ako východisko množ­
stva peňazí, ktoré je v obehu, iba v uvedenom rozsahu. Lenže
jestvujú iba dva východiskové body: kapitalista a robotník. Všetky
ostatné kategórie osôb musia bud' dostávať peniaze od týchto dvoch
tried za služby, alebo, pokiaľ ich dostávajú bez protislužby, sú spolu­
majiteľmi nadhodnoty vo forme renty, úroku atd. To, že nadhod­
nota neostáva celá vo vrecku priemyselného kapitalistu, ale že sa
o ňu musí deliť s inými osobami, nemá s danou otázkou nič spo­
ločné. Otázka je, ako svoju nadhodnotu speňaží, a nie, 'ako sa strieb­
ro, ktoré za ňu utŕží, neskôr rozdelí. V našom prípade preto treba
za jediného vlastníka nadhodnoty pokladať kapitalistu. Ale pokiaľ
ide o nobotní-ka, už sme povedali, že je len druhotným východisko­
vým bodom peňazí, ktoré on sám dáva do obehu, kým prvotným
východiskovým bodom týchto peňazí je kapitalista. Peniaze, ktoré
sa najskôr preddavkujú ako variabilný kapitál, uskutočňujú už svoj
druhý obeh, keď ich robotník vydáva na zaplatenie životných pro­
striedkov.
Jediným východiskovy'm bodom obehu peňazí ostáva teda trieda
kapitalistov. Ak potrebuje na zaplatenie výrobných prostriedkov
400 i: a na zaplatenie pracovnej sily 100 5, dáva do obehu 500 2. Ale
nadhodnota obsiahnutá v produkte sa pri miere nadhodnoty 100°.'o
rovná hodnote 100 5:.Ako môže trieda kapitalistov neustále odoberať
z obehu 600 z, keď do neho neustále dáva len 500 5? Z ničoho ic
zasa len nič. Celá trieda kapitalistov nemôže vybrať z obehu nič, čo
sa doň predtým nedalo.
Tu sa odhliada od toho, že peňažná suma 400 6, ak sa obráti desať­
krát, možno vystačí na obeh výrobných prostriedkov v hodnote
4000 C a práce v hodnote 1000 i“.a že aj zvyšujúcioh 100 s stačí na
obeh nad'hodnoty o veľkosti 1000 6:. Tento pomer peňažnej sumY
k tovarovej hodnote, ktorá pomocou nej obieha, nemá s vecou nič
spoločné. Problém ostáva ten istý. Keby tie isté peniaze neobiehali
viackrát, muselo by sa do obehu dávať 5000 5; ako kapitál a na
speňaženie nadhodnoty by bolo treba 1000 i:. Je otázka. odkiaľ sa
berú práve tieto peniaze, bez ohľadu na to, či ide 0 1000 alebo
o 100 6. V každom prípade sú prebytkom nad peňažným kapitálom
daným do obehu.
Nech sa to na prvý pohľad zdá akokoľvek paradoxne, peniaze.
ktoré slúžia na realizáciu nadhodnoty obsiahnuth v tovaroch, v sku­
točnosti dáva do obehu sama trieda kapitalistov. Lenže notabenc:
nedáva ich do obehu ako preddavkovanć peniaze, teda nie ako kapĺ'
 281

tái. Vydáva ich ako kúpny prostriedok na svoju osobnú spotrebu. 17. kapitola
Trieda kapitalistov teda tieto peniaze nepreddavkuje, hoci je výcho­ Obeh nadhodnoty
diskovým bodom ich obehu.
Vezmime nejakeho jednotlivćho kapitalistu, ktorý začína podni­
kat, napríklad nájomcu. Povedzme, že tento nájomca preddavkujc
v prvom roku peňažný kapitál 5000 6 na zaplatenie výrobných pro­
striedkov (4000 C) a pracovnej sily (1000 z). Miera nadhodnoty nech
je 100 0/0a nadhodnota, ktorú si prisvojuje, nech = 1000 C. Uvede­
nýoh 5000 i; predstavuje všetky peniaze, ktoré nájomca preddavkuje
ako peňažný kapitál. Ale tento človek musí aj žiť a do konca roka
nedostane nijaké peniaze. Povedzme, že jeho spotreba za rok je
1000 i:. Tieto peniaze musí mať. Povie, že si týchto 1000 i: v prie­
behu prveho roka musi-preddavkovat. Ale toto preddavkovanie ­
ktoré tu má len subjektívny zmysel - neznamená nič iné ako to, že
v prvom roku musi svoju osobnú spotrebu hradit z vlastného vrecka.
a nie z toho, čo mu zadarmo vyrobía jeho robotníci. Tieto peniaze
nepreddavkuje ako kapitál. Vydáva ich, utráca ich ako ekvivalent
za životné prostriedky, ktoré spotrebúva. Túto hodnotu vydáva
v peniazoch, dáva ju do obehu, a odoberá ju z obehu v tovarových
hodnotách. Tieto tovarovć hodnoty spotreboval. Medzi ním a ich
hodnotou už teda nejestvuje nijaký vztah. Peniaze, ktorými túto
hodnotu zaplatil, existujú ako prvok obiehajúcich peňazí. Ale hod­
notu týchto peňazí odohral z obehu vo výrobkoch a spolu s výrob­
kami, v ktorých táto hodnota existovala, zničila sa aj ich hodnota.
Už jej niet. Na konci roka dáva nájomca do obehu tovarovú hod­
notu v sume 6000 i: a predáva ju. Tým sa mu vracia: 1. jeho peňažný
kapitál 5000 6, ktorý preddavkovai; 2. speňažená nadhodnota 1000i:.
Preddavkoval 5000 6 ako kapitál, dal ich do obehu, a odoberá z neho
6000 6:, 5000 a za kapitál a 1000 8 v podobe madhodnoty. Týchto
1000 C nadhodnoty sa speňažilo peniazmi, ktoré dal do obehu sám
nájomca, nie ako kapitalista, ale ako spotrebiteľ, peniazmi, ktoré
nepreddavkoval, ale minul. Tieto peniaze sa mu teraz vracajú ako
Peňažná forma nadhodnoty, ktorú vyrobil. A táto operácia sa odte­
raz opakuje každý rok. Ale od druheho roku je týchto 1000 C, ktoré
VYdáVa.stále premenenou formou, peňažnou formou nadhodnoty.
ktorú vyrába. Vydáva ich každý rok a každý rok sa mu aj vracajú.
Keby sa jeho kapitál obracal za rok viackrát, nemeniio by to na
veci nič, len by sa zmenila dlžka obdobia a tým aj velkost sumy.
ktorú by musel dat do obehu na svoju osobnú spotrebu okrem svojho
Preddavkovaneho kapitálu.
Tieto peniaze kapi-talista nedáva do obehu ako kapitál. Ale k po­
vahe kapitalistu patrí iste aj to, že dovtedy, kým sa mu nevráti
nadhodnota. dokáže vyžif z prostriedkov, ktoré má.
V tomto pripade sme predpokladali, že suma peňazí, ktorú kapi­
talista dáva do obehu na úhradu svojej osobnej spotreby až do prve­
ho návratu jeho kapitálu, sa presne rovná nadhodnote, ktorú vyrobil
i ktorú teda treba speňažif. Pokiaľ ide o jednotlivćho kapitalistu.
ie to zrejme svojvoíný predpoklad. Ale ak sa predpokladá jedno­
 282

Il. oddiel duchá reprodukcia, pre celú triedu kapitalistov musí byť správny.
Obrat kapitálu Vyjadruje iba to iste, čo naznačuje tento predpoklad, totiž to, že
všetka nadhodnota sa spotrebúva neproduktívne, ale že sa takto
spotrebúva iba nadhodnota, teda nijaká časťpôvodného kapitálu.
Vyššie sme predpokladali, že celková výroba drahých kovov
(= 500 i:) stačí iba na to, aby nahradila opotrebovanie peňazí.
Kapitalisti vyráb-ajúci zlato majú celý svoj produkt v zlate, a to
tak tú jeho časť, ktorá nahrádza konštantný i variabilný kapitál, ako
aj tú jeho časť, ktorá pozostáva z nadhodnoty. Casť spoločenskej
nadhodnoty pozostáva teda zo zlata, a nie z výrobku, ktorý sa pre­
mieňa na zlato až v obehu. Pozostáva od začiatku zo zlata a dáva
sa do obehu, aby z neho odoberala výrobky. To isté tu platí aj o mzde,
o variabilnom kapitáli, a o náhrade preddavkovanćho konštantnćho
kapitálu. Ak teda jedna časťtriedy kapitalistov dáva do obehu tova­
rovú hodnotu, ktorá je väčšia (o nadhodnotu) ako nimi preddavko­
vaný peňažný kapitál, potom druhá časť kapitalistov dáva do obehu
väčšiu peňažnú hodnotu (väčšiu o nadhodnotu), ako je tovarová
hodnota, !ktorú neustále odoberá z obehu na výrobu zlata. Ak jedna
časť kapitalistov stále odčerpáva z obehu viac peňazí ako doň dáva.
potom tá časť kapitalistov, ktorá vyrába zlato, neustále dáva do
obehu viac peňazí, ako z neho odoberá vo výrobných prostriedkoch.
Hoci časť tohto produktu, 500 s zlata, je nadhodnotou výrobcov
zlata, celá táto suma je určená iba na to, aby sa ňou nahradili pe­
niaze, potrebné na obeh tovarov; pritom je ľahostajnć, koľko z tých­
to 500 a: ide na speňaženie nadhodnoty obsiahnutej v tovaroch
a koľko na speňaženie iných súčasti hodnoty tovarov.
Na veci sa absolútne nič nezmení, ak sa výroba zlata premiestni
z danej krajiny do iných krajín. Časť spoločenskej pracovnej sily
a spoločenských výrobných prostriedkov v krajine A sa premieňa
na výrobok, napríklad plátno v hodnote 500 a, ktoré sa vyváža do
krajiny B, aby sa tam kúpilo zlato. Výrobný kapitál použitý takýmto
spôsobom v krajine A nedáva na jej trh nijaký tovar, ale iba penia­
ze, takisto, ako keby sa bol použil priamo na výrobu zlata. Tento
produkt krajiny A sa stelesňuje v 500 s zlata a vstupuje do obehu
krajiny A len ako peniaze. Casť spoločenskej nadhodnoty, ktorá le
obsiahnutá v tomto produkte, existuje priamo v peniazoch a Pre
krajinu A neexistuje nikdy inak ako vo forme peňazí. Hoci pre kaPĺ'
talistov vyrábajúcich zlato predstavuje 'nadhodnotu len časť produk­
tu. kým jeho druhá časť predstavuje náhradu kapitálu, na druh6l
strane otázka, kolko z tohto zlata - ak ponecháme bokom kon'
štantný cirkulujúci kapitál - nahrádza variabilný kapitál a koľko
z neho predstavuje nadhodnotu, závisí výlučne od toho, v akom
pomere je mzda a nadhodnota k hodnote obiehajúcicb tovarov. Casf
zlata, ktorá tvorí nadbodnotu. sa rozdeluje medzi rôznych prísluš­
níkov triedy kapitalistov. Hoci túto časť zlata príslušníci triedy kapĺ'
talistov neustále vydávajú na osobnú spotrebu a znova prijimaiú
predajom noveho produktu - práve táto kúpa a tento predai SP0'
sobujú, že medzi nimi obiehajú vôbec len tie peniaze, ktoré sú
 283

nevyhnutné na speňaženie nadbodnoty -, predsa je určitá časťspo­ 17. kapitola

ločenskej nadhodnoty, aj keď v meniaclch sa množstvách, vo vrec­ Obeh nadhodnoty
kách kapitalistov vo forme peňazí, takisto ako časť mzdy ostáva
aspoň po istú časť týždňa vo forme peňazí vo mckách robotníkov.
A táto časť nie je určená tou časťou vyrobeného zlata“, ktorá p6­ '° v 1. a 2
vodne tvori nadhodnotu kapitalistov vyrábajúcich zlato, ale, ako nemeckom vydaní:
vyrobených peňazí;
sme už povedali, je určená proporciou, v akej sa uvedený produkt :menené podla
500 a vôbec rozdeľuje medzi kapitalistov a robotníkov a v akej rukoplsu. ktorý
tovarová hodnota”, ktorá má obiehať, pozostáva z nadhodnoty pripravil do tlače
a z iných súčastí hodnoty. Engels
'-'° v 1. a 2.
Tá časť nadhodnoty. ktorá neexistuje v podobe iných tovarov, nemeckom vydaní:
ale v podobe peňazí popri týchto iných tovaroch, pozostáva z istej tovarová zásoba.­
časti každoročne vyrábanćho zlata iba potial', pokiaľ časť ročnej :menenč podľa
výroby zlata obieha. aby sa realizovala nadhodnota. Druhá časť pe­ rukopisu. ktorý
ňazí, ktorá je v meniacich sa množstvách stále v rukách triedy pripravil do tlače
Engels
kapitalistov ako peňažná forma ich nadhodnoty, nie je prvkom zlata.
ktoré sa ročne vyrába, ale prvkom množstva peňazí, ktoré sa v kra­
jine akumulovalo v minulosti.
Podľa nášho predpokladu stačí ročná výroba zlata o velkosti
500 s práve len na to, aby nahradila peniaze, ktoré sa ročne opotre­
bujú. Ak teda máme na zreteli iba týchto 500 C a abstrahujeme od
tej časti každoročne vyrábanćho množstva tovarov. na obeh ktorého
slúžia peniaze akumulovanć v minulosti, nadhodnota vyrobená v to­
varovej forme nachádza v obehu peniaze na svoje speňaženie už
preto, lebo na druhej strane sa každý rok vyrába vo forme zlata.
To isté platí aj o iných častiach vyrobeného zlata za 500 C, ktore
nahrádzajú preddavloovaný peňažný kapitál.
Tu treba poznamenať dve veci.
Z uvedeného vyplýva po prvé: Nadhodnota. ktorú kapitalisti vy­
dávajú v peniazoch, práve tak ako variabilný a iný výrobný kapitál,
ktorý preddavkujú v peniazoch, sú v skutočnosti produktom robot­
níkov, totiž robotnikov, ktorí sú zamestnaní pri výrobe zlata. Títo
robotníci vyrábajú ako novú jednak tú časť vyrobeného zlata. ktorá
sa im „preddavkuje' ako mzda. jednak tú jeho časť,v ktorej sa bez­
Prostredne stelesňuje nadhodnota kapitalistických výrobcov zlata.
Napokon. pokiaľ ide o tú časťvyrobeného zlata, ktorá iba nahrádza
končtantnú kapitálovú hodnotu preddavkovanú na jeho výrobu,
oblavuje sa znova vo forme zlata3' (a vôbec v nejakom výrobku) 3' v 1. a 2.
iba vďaka práci robotnikov počas roka. Kapitalista ju na začiatku nemeckom vydaní:
DOdnikania pôvodne vypustil v peniazoch, ktoré sa nevyrobili ako vo forme peňazí;
:menené podla
nové, ale tvorili časť množstva peňazí obiehajúcioh v spoločnosti. rukoplsu. ktorý
Naproti tomu. pokiaľ sa nahrádza novým produktom, dodatočným pripravil do tlače
zlatom. predstavuje ročný produkt robotníka. Preddavkovanie zo Engels
'mi kapitalistu sa aj tu javí len ako forma. ktorá má svoj pôvod
V tom. že robotník nie je ani majitelom svojich vlastných výrobných
Prostriedkov, ani počas výroby nedisponuje životnými prostriedka­
mi. ktoré vyrábajú iní robotníci.
Ale po druhé, pokiaľ ide o to :množstvo peňazí. ktoré existuje
 284
lI. oddiel nezávisle od tejto ročnej náhrady v sume 500 a, a to sčasti vo forme
Obrat kapitálu pokladu, sčasti vo forme obiehajúcich peňazí, musí to s ním byt
práve tak, t. j. pôvodne to s ním muselo byt práve tak, ako je to
každoročne s týmito 500 3:. K tomuto bodu sa vrátime v závere
tohto pododdielu. Predtým ešte niekoľko iných poznámok.

Pri skú-maníobratu sme videli, že za inak rovnakých okolností sa

so zmenou velkosti obdobi obratu menia aj množstvá peňažného
kapitálu nevyhnutnćho na to, aby výroba prebiehala v tom istom
rozsahu. Obeh peňazí musí byť teda dostatočne pružný, aby sa mohol
prispôsobovať tomuto striedavému predlžovaniu a skracovamiu ob­
dobí obratu.
Ak ďalej predpokladáme, že ostatné okolnosti ostávajú rovnaké ­
vrátane dĺžky,intenzity a produktivity pracovného dňa -, ale že sa
mení rozdelenie vyrobenej hodnoty na mzdu a nadhodnotu tak, že
alebo stúpa mzda a nadhodnota klesá, alebo naopak, nevplýva to
na množstvo obíehajúcich peňazí. Táto zmena môže nastať bez aké­
hokoľvek zväčšenia alebo zmenšenia množstva peňazí v obehu.
Všimnime si najmä ten prípad, keď by mzda všeobecne stúpla a te­
da - za predpokladaných podmienok - miera nadhodnoty by vše­
obecne klesla, a keby okrem toho, taktiež podľa predpokladu, hod­
nota obiehajúceho množstva tovarov ostala nezmenená. V tomto
pripade vzrastá, pravda, peňažný kapitál, ktorý sa musí preddavko­
vať ako variabilný kapitál, teda vzrastá množstvo peňazí, ktoré slúži
na túto funkciu. Ale práve o toľko, o koľko vzrastie množstvo pc­
ňazi, ktoré je nevyhnutné na funkciu variabilného kapitálu, práve
o tolko sa zmenší nadhodnota, teda aj množstvo peňazí, ktoré je
nevyhnutné na jej realizáciu. Tým sa práve tak nemení celkové
množstvo peňazí, ktoré je nevyhnutné na realizáciu tovarovej hod­
noty, ako sa nemení ani sama táto tovarová hodnota. Stúpajú ná­
klady tovaru pre jednotlivého kapitalistu, ale spoločenská výrobná
cena tovaru ostáva nezmenená. Mení sa len pomer, v akom sa -­
nehladiac na konštantnú časťhodnoty - výrobná cena tovarov delí
na mzdu a na zisk.
Ale povie sa. väčšie vynaložem'e variabilneho peňažného kapitálu
(predpokladá sa prirodzene, že hodnota peňazí ostáva nezmenená)
znamená, že v rukách robotníkov je väčšie množstvo peňažných Pro'
striedkov. Z toho vyplýva väčší dopyt robotníkov po tovaroch. Dal­
ším dôsledkom bude zvýšenie cien tovarov. - Alebo sa povie: Ak
stúpne mzda, kapitalisti zvýšia ceny svojich tovarov. - V obidvoch
prípadoch všeobecné zvýšenie mzdy spôsobuje vzostup cien tovarom
Preto je na obeh tovarov potrebné väčšie množstvo peňazí. bez
ohľadu na to, či sa zvýšenie cien vysvetluje prvým alebo druhí'm
spôsobom.
Odpoveď na prvý spôsob: V dôsledku zvýšenia mzdy bude rásť
predovšetkým dopyt robotníkov po nevyhnutných životných Pro'
striedkoch. V menšej miere sa zvýši ich dopyt po prepychOVÝCh
 285

predmetoch, alebo nastane dopyt po takých predmetoch. ktoré pred­ 17. kapitola
tým nepatrili do okruhu ich spotreby. Náhly a vo väčšom rozsahu Obeh nadhodnoty
zvýšený dopyt po nevyhnutných životných prostriedkoch bezpod­
mienečne zvýši ich cenu v danej chvíli. Následkom toho bude, že sa
väčšia časť spoločenského kapitálu použije na výrobu nevyhnutných
životných prostriedkov a menšia časť na výrobu prepychových pred­
metov. pretože ich cena klesne v dôsledku zmenšenia nadhodnoty
a tým aj dopytu kapitalistov po prepychových predmetoch. Na­
proti tomu pokiaľ si prepychovć predmety kupujú sami robotníci,
nepôsobí zvýšenie ich mzdy - v tomto rozsahu - na vzostup cien
nevyhnutných životných prostriedkov, ale vedie len k presunu medzi
osobami. 'ktoré tieto prepychovć predmety kupujú. Do spotreby
robotnikov vchádza viac a do spotreby kapitalistov pomeme menej
prepychových predmetov ako doteraz. Voilà tout.“ Po niekoľkých ° To je všetko.
výkyvoch obieha množstvo tovarov, ktorého hodnota je taká istá
ako predtým. - Pokiaľ ide o chvíľkovćvýkyvy, ich výsledkom bude
iba to, že v danej krajine uvedú do obehu mečinnýpeňažný kapitál,
ktorý dovtedy hľadal umiestnenie v špekulativnych podujatiach na
burze alebo v cudzine.
Odpoved' na druhý spôsob: Keby bolo v moci kapitalistických vý­
robcov ľubovoľne zvyšovať ceny svojich tovarov, mohli by to robiť
a aj by to robili aj bez zvýšenia mzdy. Mzda by nikdy nestúpia pri
klesajúcich cenách tovarov. Trieda kapitalistov by nikdy nevystu­
Povala proti trade-unionom, lebo by mohla vždy a za každých okol­
nosti robiť to, čo teraz naozaj robi výnimočne. za určitých osobit­
nÝCh. takrečeno miestnych podmienok - totiž využívať každć
zvýšenie mzdy na zvyšovanie cien tovarov v oveľa väčšej miere. teda
zhrabnúť väčší zidt.
Tvrdenie, že kapitalisti môžu zvýšiť ceny prepychových predme­
tov. pretože klesá po nich dopyt (následkom zmenšenćho dopytu
kapitalistov, ktorých 'prostriedky na kúpu prepychových predmetov
sa zmenšili), by bolo úplne originálnou aplikáciou zákona dOpytu
3 Ponuky. Pokiaľ nejde len o presun medzi osobami, ktoré kupujú
Dmpvchovć predmety, robotníci namiesto kapitalistov - a pokiaľ
k tomuto .presunu dochádza. nepôsobí dopyt robotníkov na zvýšenie
cien nevyhnutných životných prostriedkov. lebo tú časť, 0 iotorú sa
zváčšila mzda a ktorú robotníci vydávajú na prepychovć predmety.
nemôžu vydávať na nevyhnutne životne prostriedky -, ceny prepy­
ChOVÝchpnedmetov klesajú, pretože sa po nich zmenšuje dopyt.
Preto sa bude kapitál z ich výroby odoberať, kým sa ich ponuka ne­
zredukuje na takú mieru. ktorá zodpovedá ich zmenenej úlohe v spo­
|0čenskom výrobnom procese. Pri takejto zmenšenej výrobe sa ich
Cena. ak sa ich hodnota inak nezmenlla. opäť zvýši na svoju nor­
málnu úroveň. Pokiaľ trvá toto zmenšovanie čiže tento proces vy­
rovnávania, do výroby životných prostriedkov pri ich stúpajúcich
cen-*10h
sa prisúva práve toľko kapitálu. koľko sa z iného odvetvia
VÝmbYodoberá, až kým sa dopyt nenasýti. Potom nastáva opäť
rovnováha a celý proces sa končí tým. že sa zmení proporcia. v akej
 286

1I . oddiel sa spoločenský, teda aj peňažný kapitál rozdeľuje na výrobu nevy­

Obrat kapitálu hnutných životných prostriedkov a na výrobu prepychových pred­
metov.
Celá námietka je len zastrašovacou zbraňou kapitalistov a ich eko­
nomických eykofantov.
Pritom im ako zámien'ka slúžia fakty trojakćho druhu:
1. Je všeobecným zákonom obehu peňazí, že keď suma cien obie­
hajúcich tovanov stúpa - bez ohľadu na to, či sa táto zväčšená suma
cien vzťahuje na to isté alebo väčšie množstvo .tovarov -, množstvo
obiehajúcich peňazí za rovnakých okolností rastie. A tu sa následok
zamieňa s príčinou. Mzda stúpa so stúpaním cien nevyhnutných
životných prostriedkov (aj ked' zriedka a len 'výnimočne v takom
istom pomere). Vzostup mzdy nie je príčinou, ale následkom vzo­
stupu cien tovarov.
2. Pri číastoönom alebo miestnom zvýšení mzdy -- t. j. pri jej zvý­
šení iba v jednotlivých odvetviach výroby - môže dôjsť .k miestne­
mu zvýšeniu cien výrobkov týchto odvetví. Ale aj to závisí od
mnohých okolností. Napriklad od toho, že mzda v týchto odvetviach
nebola neúmerne stlačená a teda umiera zisku nebola neúmerne vy­
soká, že zvýšenie cien nezužuje trh pre tieto tovary (takže zvýšenie
ich cien nevyžaduje, aby sa najprv zmenšila ich ponuka) atď.
3. Pri všeobecnom zvýšení mzdy stúpa cena vyrábaných tovanov
v tých odvetviach priemyslu, 'kde prevláda variabilný kapitál, ale
zato klesá v tých odvetviach, kde prevláda konštantný, resp. fixný
kapitál.

Pri jednoduchom obehu tovarov sa ukázalo (I. kniha, 3. kap., 2).

'° Marx. K.: Kapitál.
1. zv. Bratislava 1985,
s. 107.
l potom :od triedy kupujú od nej výrobky, a že jej tieto peniaze vracaiů- *04
že hoci v obehu každého určitého množstva tovarov je jeho peňažná
forma .len prchavá, predsa peniaze, ktoré sú pri metamorfóze neja­
keho tovaru chvíľu v rukách jedneho, nevyhnutne prechádzajú do
rúk iného, takže sa tovary predovšetkým nielen všestranne vymie­
ňajú alebo nahrádzajú, ale toto nahrádzanie je sprostredkúvanć
a sprevádzané aj všestranným usadzovaním peňazí. „Tým, že tovar
nahradí tovar, peňažný tovar uviazne zároveň v rukách tretej osobY­
Obeh zo seba ustavične potí peniaze." (ľ. kniha, s. 92.“) Ten isľÝ.
totožný fakt sa na základe kapitalistidcej tovarovej výroby prejavtlic
tak, že časť kapitálu neustále existuje vo forme peňažného kapitálu
?časť
orme. nadhodnoty je v rukách jej majiteľov tiež neustále v peňažnCÍ
Nehľadiac na to, kolobeh peňazí - t. j. spätný prilev peňazí k ich
východisku -, pokiaľ tvori moment obratu kapitálu, je javom úplne
odlišným, ba protikladným obehu peňazí”, ktorý vyjadruje, že PC'
9 Aj keď si tyziokrati obidva tieto javy ešte zamieňajú, predsa sú prví. ktori
Zdômñulů. že spätný prilev peňazí k ich východisku je podstatnou forum"
obehu kapitálu. takou formou obehu. ktorá sprostredkúva reprodukciu. ..Pozrite
si »Tableau ćconomiquec a uvidíte, že produktívna trieda dáva peniaze. za
 287

niaze, prechádzajúc z rúk do rúk, sa neustále ozdaľuiú od svojho 17. kapitola

východiska. (l. kniha, s. 94.“) Ale v zrýchlenom obrate je co ipso Obeh nadhodnoty
obsiahnutý aj zrýchlený obeh.
Najprv pokiaľ ide o variabilný kapitál: Ak sa napríklad peňažný '° Marx. K.: Kapitál.
kapitál 500 s: obracia vo forme variabilnćho kapitálu desaťkrát do 1. zv. Bratislava 1985.
roka, je jasné, že táto alikvotná časť obiehajúceho množstva peňazí s. 108-109.
sprostredkúva obeh desaťkrát väčšej hodnotovej sumy = 5000 6.
Tento peňažný kapitál obehne medzi kapitalistom a robotníkom de­
saťkrát za rok. Robotnika vyplatia tou istou alikvotnou časťou obie­
hajúceho množstva peňazí desaťkrát za rok a aj on ňou platí za rok
desaťkrát. Keby sa pri rovnakom rozsahu výroby tento variabilný
kapitál obrátil raz do roka, obehlo by naraz iba 5000 9:.
Ďalej: Nech konštantná časťcirkulujúceho kapitálu = 1000 8. Ak
sa kapitál obracia desaťkrát, predáva kapitalista svoj tovar, teda aj
konštantnú cirkulujúcu časť hodnoty tovaru, desaťkrát za rok. Tá
istá alikvotná časť obiehajúceho množstva peňazí (= 1000 i.) pre­
chádza z rúk svojich majiteľov do kapitalistových rúk desatkrát za
rok. Desaťkrát prechádzajú tieto peniaze z jedných rúk do druhých.
Po druhé: Kapitalista kupuje desaťkrát do roka výrobné prostriedky:
to je zasa desať obehov týchto peňazí z jedných rúk do druhých.
Pomocou peňazí v sume 1000 6: predal priemyselný kapitalista tovar
za 10 0006 a opäť nakúpil tovar za 10 000 6. Tým, že 1000 i. v pe­
niazoch obehlo dvadsaťkrá-t, uskutočnil sa obeh tovarovej zásoby
v sume 20 000 C.
Napokon pri zrýchlenom obrate obieha rýchlejšie aj tá časť pe­
ňazí, ktorou sa realizuje nadhodnota.
Naproti tomu rýchlejší obeh peňazí neznamená nevyhnutne, že
sa zrýchíuje obrat kapitálu a tým aj obrat peňazí, t. j. neznamená
äšte nevyhnutne, že sa skracuje a rýchlejšie obnovuje proces repro­
ukcie.
Obeh peňazí sa zrýchľuje zakaždým. keď sa pomocou toho isteho
množstva peňazí uskutočňuje väčšie množstvo transakcií. K tomu
môže dôjsť aj pri rovnakých obdobiach reprodukcie kapitálu. ak sa
mení technika peňažného obehu. Ďalej: Môže sa zväčšovať množstvo
transakcií, v ktorých peniaze obiehajú bez toho, aby vyjadrovali
skutočnú výmenu tovarov (diferenčne obchody na burze atď.). Na
druhej strane môže obeh peňazí úplne odpadnúť. Napríklad tam. kde

5*­
Poľnohospodár je sám vlastníkom pôdy, nedochádza k obehu peňazí
medzi nájomcom a vlastníkom pôdy; tam. kde je priemyselný kapio
V nasledujúcom roku u nej znova robia tie isté nákupy... Neuvidite tu teda
"Maki iný kolobeh ako ten, že po kolobehu výdavkov, po ktorom nasleduje
"produkcia, a kolobeh reprodukcie. po ktorom nasledujú výdavky: tento kruh
" opisuje pomocou obehu peňazí. ktorými sa merajú výdavky i reprodukcia'
(WMV. Dialogues sur le Commerce et sur les Travan: des Artisans't In: 3' v 1. a 2.
Dala:. Physiocr., 1, p. 208, 209.) ..Pod obchom peňazí treba rozumieť toto nemeckom vydaní­
WilVične preddavkovanie a návrat kapitálov. tento užítočný a plodny' obeh. Problemcs
*W Ołlvuje všetky práce v spoločnosti. udrllava pohyb a život v politickom economiques
Miam a ktorý možno plným právom porovnavat s krvným obehom v !ivo­
tele' rrurgot. Renexions etc.. Oeuvres. ed. Daire. 1. p. 43.)
 288
Il. oddiel talísta sám vlastníkom kapitálu, nedochádza k obehu medzi ním a ve­
Obrat kapitálu riteľom.

Tu nie je potrebné zaoberať sa ďalej otázkou, ako sa pôvodne

vytvára peňažný poklad v nejakej krajine a ako si ho prisvojuje
malý počet ľudí.
Kapitalistický spôsob výroby - '-ked'žejeho základňou je námezd~
ná práca, ako aj vyplácanie robotnika v peniazoch a vôbec premena
naturálnych platieb na peňažné platby - môže sa rozvinúťvo väčšom
rozsahu a v hlbšej členitostí iba tam, kde v lcrajíne existuje také
množstvo peňazí, ktoré stačí na obeh a na tvorbu pokladu (rezerv­
ného fondu atd.), podmieňovanú obehom. To je historický predpo­
klad, aj keď to netreba chápať tak, že sa najprv vytvorí dostatočné
množstvo pokladu a potom sa začína -kapicalistícká výroba. Lež
kapitalistická výroba sa vyvíja súčasne s vývinom jej podmienok
a jednou z týchto podmienok je dostatočný prísun drahých kovov.
Preto je zvýšený prísun drahých kovov od 16. storočia podstatným
momentom v dejinách vývinu kapitalistickej výroby. Pokial však
ide o ďalší nevyhnutný prísun peňažného materiálu na základe
kapitalistického spôsobu výroby, dáva sa nadhodnota do obehu na
jednej strane ako výrobok, a to bez peňazí, ktoré sú potrebné na jej
speňaženíe, a .na druhej strane ako zlato, bez predchádzajúcej pre­
meny výrobku na peniaze.
Dodatočné tovary, ktoré sa majú premeniť na peniaze, už nachá­
dzajú potrebnú sumu peňazí, pretože na druhej strane sa do obehu
dáva - nie na základe výmeny, ale na základe samej výroby - do­
datočné zlato (a striebro), ktoré sa má premeniť na tovary.

II.
Akumulácz'a a rozšírená reprodukcia
Je jasné, že pokiaľ má akumulácia formu reprodukcie v rozšíw
nom rozsahu, nie je v súvislosti s obehom peňazí nijakým noVÝm
problémom.
Predovšetkým, čo sa týka dodatočného peňažného kapitálu PO'
trebného na fungovanie rastúceho výrobného kapitálu, msklec
ho tá časť realízovanej nadhodnoty, ktorú kapitalista nedáva do
obehu ako peňažnú formu dôchodku, ale ako peňažný kapitál. Tieto
peniaze sú už v kapitalistových rukách. Len ich použitie je rozdielne.
Keďže sa však výrobný kapitál zväčšil, do obehu sa dáva ako
iChOprodukt určité množstvo tovarov navyše. Spolu s týmto dalším
množstvom tovarov sa dala do obehu aj časť dalších peňazí, PO'
trebných na jeho realizáciu, pokiaľ sa totiž hodnota tohto množsl'W
tovarov rovná hodnote výrobného kapitálu spotrebovaného na jeho
 289

výrobu. Toto ďalšie množstvo peňazí sa preddavkovalo ako ďalší 17. kapitola
peňažný kapitál, a preto sa ku kapitalistovl vracia prostredníctvom Obeh nadbodnoty
obratu jeho kapitálu. Tu vzniká znova tá istá otázka ako predtým.
Odkiaľ sa berú ďalšie peniaze na realizáciu zväčšenej nadhodnoty,
ktorá je teraz vo forme tovaru?
Všeobecná odpoved je zasa tá istá. Suma cien obiehajúceho
množstva tovarov sa nezvâčšíia preto, že stúpli ceny daného množ­
stva tovarov, ale preto, lebo množstvo tovarov, ktoré obiehajú
teraz, je väčšie ako množstvo tovarov, ktoré oblehali predtým, pri­
čom sa to nevyrovnáva poklesom cien. Dalšie peniaze, potrebné na
obeh tohto väčšieho množstva tovarov, ktoré má väčšiu hodnotu,
sa musia získat bud' tak, že sa hospodárnejšie využije množstvo
obiehajúcich peňazí - či už vyrovnávanim platieb atď. alebo pro­
striedkami, ktoré zrýchľujú obeh tých istých peňazí - alebo tak,
že sa peniaze z formy pokladu premenia na formu obiehajúcich
peňazí. V tomto druhom prípade je obsiahnuté nielen to, že peňažný
kapitál, ktorý sa nevyužíval, začne fungovať ako kúpny prostriedok
alebo platidlo; nielen to, že peňažný kapitál, ktorý už funguje ako
rezervný fond tým, že zastáva túto funkciu pre svojho majiteľa.
obieha pre spoločnosť aktívne (ako je to u bankových vkladov,
z ktorých sa neustále požičiava), teda vykonáva dvojakú funkciu -,
ale aj to, že sa hospodárnejšie využívajú rezervné fondy, ktoré stag­
nujú v podobe mincí.
..Aby peniaze ustavične plynuli ako mince, musia mince ustavične
tuhnúf v peniaze. Ustavičný obeh minci je podmienený ich ustavič­
nim viaznutim vo väčších alebo menších čiastkach vo forme re­
zervných fondov mincí, ktoré všade vznikajú v rámci obehu a zá­
mveñ ho podmieňujú: tvorba, rozdeľovanie, rozklad a nový vznik
týchto rezervných fondov sa ustavične meni, ich existencia ustavič­
ne mizne, ich miznutie ustavične prebieha. A. Smith vyjadril túto
nePrestajnú premenu mincí na peniaze a peňazí na mince tak, že
každý majiteľ tovarov musí mať stále v zásobe popri špeciálnom
tovare, ktorý predáva, určitú sumu všeobecného tovaru, za ktorý
kupuje. Videli sme, že v obehu T - P - '1' sa druhý článok trlešti
na rad kúp, ktoré sa neuskutočňujú naraz, ale postupne v čase, takže
ledna časť P obieha ako minca, kým druhá časf odpočiva ako pe­
niaze. Peniaze sú tu v skutočnosti len odložené mince, a jednotlivé
!účasti obiehajúceho množstva minci sa objavujú stále striedavo
!'32v jednej, raz v druhej forme. Preto táto prvá premena obeživa
“3 Doniaze predstavuje teda len technický moment samého peňaž­
ného obehu.' (Karl Marx, Zur Kritik der Politischen Oekonomle.
1859, s. 105, 106.“ -- Tu sa výraz „mince', na rozdiel od výrazu " Marx. K.:
Mine. používa na označenie peňazí, ktoré fungujú len ako obeživo Ku kritike politickej
ekonómie. Bratislava
V Dmtiklade k ich ostatným funkciám.) 19“. s. 97.
Ak Všetky tieto prostriedky nestačia. musi sa vyrobit ďalšie zla­
?0. alebo, čo je to isté, časť zväčšeného produktu sa priamo či ne~
:Hama
ovy, vymenl za zlato - za produkt krajin vyrábajúcich drahé

19 Kapiill z
 290
Il. oddiel Celá suma pracovnej sily a spoločenských výrobných prostriedkov,
Obrat kapitálu ktorá sa vynakladá na ročnú výrobu zlata a striebra ako nástrojov
obehu, tvorí značnú položku faux fraisi* kapitalistického výrobného
'° nepravých nákladov spôsobu a vôbec každého výrobného spôsobu založeného na tova­
rovej výrobe. Táto výroba ukracuje spoločnosť 0 úžitok z príslušnej
sumy potenciálnych dodatočných prostriedkov výroby a spotreby,
t. j. skutočného bohatstva. Pokiaľ sa pri nezmenenom danom roz­
sahu výroby alebo pri danom stupni jej rozširovania náklady na
tento drahý mechanizmus obehu zmenšujú, zvyšuje sa tým produk­
tívna sila spoločenskej práce. Pokial' teda pomocné prostriedky
vznikajúce s úverovým systémom majú tento účinok, zväčšujú
priamo kapitalistické bohatstvo, bud' tak, že veľká časť spoločen­
ského výrobného a pracovného procesu sa tým uskutoční bez aké­
hokoľvek zásahu skutočných peňazí, alebo tak, že sa zvýši funkčná
schopnost toho' množstva peňazí, :ktoré skutočne funguje.
Tým je zodpovedaná aj ošúchaná otázka, či by kapitalístícká
výroba vo svojom terajšom rozsahu bola možná bez úverového sys­
tému (braného *hoci len z tohto hladiska), t. j. či by bola možná
aj pri obehu len kovových peňazí. Zrejme nie. Narazila by zaiste
na objem výroby drahých kovov ako na svoju hranicu. Na druhej
strane si netreba robiť nijaké mystické predstavy o tom, že úverový
systém je výrobnou silou, lebo dáva k dispozícii peňažný kapitál.
alebo ho uvádza do pohybu. Ďalší výklad o tom sem nepatrí.

Teraz treba preskúmat pripad, ked nedochádza k skutočnej akuo

mulácii, t. j. k bezprostrednému rozšíreniu rozsahu výroby, ale keď
sa časť realizovanej nadhodnoty počas dlhšieho alebo kratšieho ob­
dobia hromadí ako rezervný peňažný fond, aby sa neskôr mohla
premeniť na výrobný kapitál.
Pokiaľ sú peniaze, ktoré sa takto akumulujú, peniazmi navyše.
je vec samozrejmá. Môžu byť len časťou prebytočného zlata, dove­
zeného z krajín vyrábajúcich zlato. Pritom si treba všimnúť, že
národný produkt, za ktorý sa toto zlato doviezlo, už v danej krajine
neexistuje. Vyviezol sa do cudziny za zlato.
Ak sa naproti tomu predpokladá, že v krajine je to isté množstvo
peňazí ako prv, tak nahnomadené a hromadiace sa peniaze plYn“
z obehu; mení sa len ich funkcia. Z obiehajúcich peňazí sa premie­
ňajú na latentný peňažný kapitál, ktorý sa vytvára postupne.
Peniaze, ktoré sa tu hromadia, sú peňažnou formou predanébo
tovaru, a to tej časti jeho hodnoty, ktorá pre jeho majiteľa predsta'
vuje nadhodnotu. (Predpokladá sa tu, že úverový systém neexistuĺů)
Kapitalista, ktorý tieto peniaze nahromadíl, pro tanto predal bez
toho, aby kúpil.
Ak si tento akt predstavíme ako jednotlivý, niet na ňom čo VY'
svetľovať. Cast kapitalistov si ponecháva časť peňazí. utŕžcuÝCh
predajom svojho produktu bez toho, aby za ne odobrala z trh"
nejaký výrobok. Naproti tomu iná časť kapitalistov premieňa na
 291

výrobok všetky svoje peniaze okrem peňažného kapitálu, ktorý je 17. kapitola
potrebný na chod výroby a ktorý sa neustále vracia k svojmu vý­ Obeh nadhodnoty
chodisku. Casť produktu, ktorý sa dáva na trh ako nositeľ nadhod­
noty, pozostáva z výrobných prostriedkov alebo z reálnych prvkov
variabilnćho kapitálu, z nevyhnutných životných prostriedkov. Môže
teda ihneď slúžiť na rozšírenie výroby. Lebo sa vôbec nepredpo­
kladá, že kým jedna časť kapitalistov hromadí peňažný kapitál, dru­
há časť spotrebúva celú svoju nadhodnotu, ale predpokladá sa iba
to, že jedna časť akumuluje v peňažnej forme, vytvára latentný pe­
ňažný kapitál, kým druhá časť akumuluje skutočne, t. j. rozširuje
rozsah výroby, skutočne zväčšuje svoj výrobný kapitál. Existujúce
množstvo peňazí stačí na potreby obehu aj vtedy, ked' striedavo
jedna časť kapitalistov hromadí peniaze, kým druhá rozširuje rozsah
výroby, a naopak. Okrem toho môže k hromadeníu peňazí na jednej
strane dochádzať aj bez hotových peňazí, tak, že sa 'hromadia iba
pohľadávky.
Ale ťažkosť vzniká vtedy, ked predpokladáme, že trieda kapita­
listov akumuluje peňažný kapitál všeobecne, a nie jednotlivo. Okrem
tejto triedy neexistuje podľa nášho predpokladu - všeobecného
a výlučnćhopanstva kapitalistickej výroby - vôbec nijaká iná trieda
ako robotnícka. Všetko, čo robotnícka trieda kupuje, rovná sa sume
lej mzdy, sume variabilné-ho kapitálu preddavkovanćho celou triedou
kapitalistov. Tým, že trieda kapitalistov predáva svoj produkt ro­
botníckej triede, tieto peniaze sa jej vracajú späť. Jej variabilný
kapitál tak nadobúda opäť svoju peňažnú formu. Dajme tomu, že
suma variabilnćho kapitálu, t. j. suma variabilnćho kapitálu, ktorý
sa za rok použije, nie toho, ktorý sa preddavkuje, = x X 100 i:: či
treba vela alebo málo peňazí, podľa toho, aká je rýchlosť obratu.
a'bYsa táto variabiiná -kapitáiová hodnota v priebehu roka preddav­
kovaia, to nemení nič na otázke, ktorú teraz skúmame. Za týchto
1'X 100 s kapitálu kúpi trieda kapitalistov isté množstvo pracovnej
sily alebo nimi zaplatí mzdu istému počtu robotníkov - prvá trans­
akcia. Robotníci za tú istú sumu kúpia od kapitalistov isté množstvo
tovarov, čím sa suma 1:X 100 i: vracia do rúk kapitalistov - druhá
tr'ansakcia. A to sa neustále opakuje. Suma 1: X 100 a: teda robot­
"ĺCkcltriede nikdy neumožňuje, aby kúpila tú časť produktu, ktorá
Predstavuje konštantný kapitál, nehovoriac vôbec o tej častí, ktorá
Predstavuje nadhodnotu triedy kapitalistov. Robotníci môžu za tých­
t° x X 100 s: kúpiť vždy len časť hodnoty spoločenského produktu.
l*Wuajúcusa tej častí hodnoty, ktorá predstavuje hodnotu preddav­
l“hraného variabilnćho kapitálu.
Keď Odhliadneme od prípadu. v ktorom táto všestranná akumu­
uda Peňazí nevyjadruje nič iné ako to, že sa doviezol dodatočný
drahÝ kov, ktorý sa v tej či onej proporcii rozdeľuje medzi roznych
MUOUWýchkapitalistov - ako tu má teda akumulovať peniaze
Celátrieda kapitalistov?
Všetci by museli predávať časť svojho produktu bez toho. aby
nova kupovali. Na tom, že všetci majú určitý peňažný fond. ktorý
 292

li. oddiel dávajú do obehu ako obeživo pre svoju spotrebu a z ktorého sa
Obrat kapitálu každému istá časť zasa vracia z obehu späť, nie je vôbec nič záhadné.
Ale potom tento peňažný fond existuje práve ako obežný fond,
ktorý vznikol speňažením nadhodnoty, ale vôbec neexistuje ako la­
tentný peňažný kapitál.
Keď na vec pozeráme tak, ako sa v skutočnosti odohráva, tak
latentný peňažný kapitál, ktorý sa hromadí na neskoršie použitie,
pozostáva:
1. Z bankových vkladov; pritom banka v skutočnosti disponuje
len pomerne malou sumou peňazí. Tu sa peňažný kapitál hromadí
len nominálne. V skutočnosti sa tu zhromaždujú peňažné pohľa­
dávky, ktoré sa dajú speňažiť (ak sa vôbec niekedy speňažia) iba
preto, že je rovnováha medzi peniazmi požadovanými späť a vkla­
danými peniazmi. To, čo má banka vo svojich rukách ako peniaze,
predstavuje len pomerne malú sumu.
2. Zo štátnych cenných papierov. Tie nie sú vôbec kapitálom,
ale iba pohľadávkami voči ročnćmu národnému produktu.
3. Z účastin. Pokiaľ nejde o podvod, účastiny sú vlastníckymi ti­
tulmi na skutočný kapitál patriaci nejakej spoločnosti a poukážkou
na nadhodnotu, ktorá z neho ročne plynie.
Vo všetkých týchto prípadoch nejde o hromadenie peňazí, ale
to, čo sa na jednej strane javí ako hromadenie peňažného kapitálu.
javí sa na druhej strane ako neustále skutočné vydávanie peňazí. Ci
peniaze vydáva ten, komu patria, alebo ich vydávajú iní, jeho dlž­
nici, na veci nič nemení. ,
Na základe kapitalistickej výroby tvorba pokladu ako taká nikdy
nie je cieľom, ale výsledkom, ktorý vyplýva buď z viaznutia obe­
hu - vtedy nadobúdajú formu pokladu väčšie množstvá peňazí ako
obvykle - alebo z takého hromadenia peňazí, ktoré je podmienené
obratom, alebo napokon: poklad je len tvorbou peňažného kapitálu.
dočasne v latentnej forme, 'ktorý je určený na to, aby fungoval ako
výrobný kapitál.
Ak sa teda na jednej strane časť nadhodnoty realizovanej v pe­
niazoch odoberá z obehu a hromadí ako poklad, tak sa súčasne
iná jej časť neustále premieňa na výrobný kapitál. Okrem prípadu.
ked sa v rámci triedy kapitalistov rozdeľuje dodatočný drahý kov,
nedochádza k hromadeniu v peňažnej forme nikdy súčasne na všet­
kých miestach.
0 tej časti ročného produktu, ktorá predstavuje nadhodnotu v to­
varovej forme, plati úplne to isté, čo aj o inej časti ročného produktu.
Na jej obeh sa vyžaduje istá suma peňazí. Táto peňažná suma patrí
triede kapitalistov, takisto ako každoročne vyrábané množstvo to'
varov predstavujúce nadhodnotu. Pôvodne ju do obehu dáva sama
trieda kapitalistov. Medzi nich ju rozdeľuje vždy znova sám obeh.
Tak ako pri obehu mincí vôbec, jedna časť tohto množstva sa raz
v jednom, raz v inom bode usadzuje, kým jej iná časť neustále
obieha. Okoinosť, či je toto hromadenie sčasti zámerne, aby sa VY'
tvoril peňažný kapitál, na veci nič nemení.
 293

Tu sa odhlladalo od takých neobyčajných príhod obehu. vďaka 17. hannah

ktorým sa jeden kapitalista zmooní častí nadhodnoty, ba aj kapitálu Obeh nadhodnoty
[ného kapitalistu, čím dochádza k jednostrannej akumulácii a cen­
trallzácil tak peňažného, ako aj výrobného kapitálu. Tak napríklad
časťukoristenej nadhodnoty, ktorú kapitalista A hromadí ako pe­
ňažný kapitál, môže byť časťou nadhodnoty kapitalistu B. ktorá sa
mu nevracia.
 295

Tretí
Reprodukcia a obe/z oddiel
celkově/zo spoločenského
kapitálu
Osemnásta
Úvod kapitola“

I.
Predmet skúmania
Bezprostredný výrobný proces kapitálu je jeho pracovný a zhod­
nocovaci proces, proces, ktorého výsledkom je tovarový produkt
a určujúcim motívom výroba nadhodnoty.
Proces reprodukcie kapitálu zahŕňa jednak tento bezprostredný
proces výroby, jednak obidve fázy vlastného procesu obehu, t. j. celý
kolobeh, ktorý ako perlodický proces - proces, ktorý sa Opakuje
v určitých obdobiach vždy znova - tvori obrat kapitálu.
Ci však tento kolobeh pozorujeme vo forme P . . . P' alebo vo for­
me V V, sám bezprostredný proces výroby V tvori vždy iba
jeden článok tohto kolobehu. V jednej forme vystupuje proces vý­
roby ako sprostredkovanie procesu obehu, v druhej forme proces
obehu vystupuje ako sprostredkovanie procesu výroby. Ustavlčné
Obnovovanie tohto procesu, zobrazovanie sa kapitálu ako výrobného
kapitálu. ktoré sa ustavične opakuje, je v obidvoch prípadoch pod­
mienené premenami kapitálu v procese obehu. Na druhej strane
je neustále Obnovovanie procesu výroby podmienkou pnemlen, kto­
mi prechádza kapitál vždy odznova vo sfére obehu. podmienkou
:i: pitál.
to, aby sa mohol striedavo zobrazovať ako peňažný a tovamvý
Každý jednotlivý kapitál tvori však len osamostatnený. takrečeno
individuálnym životom obdarený zlomok celkového spoločenského
kapitálu, podobne ako každý jednotlivý kapitalista je len akýmsi
individuálnym prvkom triedy kapitalistov. Pohyb spoločendtého ka.
Pltálu pozostáva zo súhrnu pohybov jeho osamostatnených častí.

3' z automenu.
 296

m. oddiel zo súhrnu obratov individuálnych kapitálov. Ako je metamorfóza

Reprodukcia jednotlivébo tovaru článkom reťaze metamorfóz tovarového sve­
a obeh celkového ta - obehu tovarov -, tak je metamorfóza individuálnehokapitálu,
spoločenského jeho obrat, článkom v kolobehu spoločenského kapitálu.
kapitálu Tento celkový proces zahŕňa tak výrobnú spotrebu (bezprostredný
proces výroby) spolu s premenami formy (s výmenami z hľadiska
látkovej stránky), ktoré sprostredkúvajú bezprostredný proces vý­
roby, ako aj osobnú spotrebu s tými premenami formy čiže výme­
nami, ktoré ju sprostred-kúvajú. Na jednej strane zahŕňa premenu
variabllného kapitálu na pracovnú silu a tým začlenenie pracovnej
sily do kapitalistického procesu výroby. Robotník tu vystupuje ako
osoba, ktorá predáva svoj tovar, pracovnú silu, a kapitalista ako
osoba, ktorá tento tovar kupuje. Na druhej strane je však v predaji
tovarov zahrnutá ich kúpa zo strany robotníckej triedy, teda osobná
spotreba robotníckej triedy. Robotnícka trieda tu vystupuje v úlohe
kupujúceho a kapitalisti v úlohe toho, kto predáva tovar robotníkom.
Obeh tovarového kapitálu zahŕňa obeh nadhodnoty, teda aj tie
kúpy a predaje, ktorými kapitalisti sprostredkúvajú svoju osobnú
spotrebu, spotrebu nadhodnoty.
Kolobeh individuálnych kapitálov zhrnutých do spoločenského
kapitálu, čiže kolobeh pozorovaný vo svojom súhrne, nezahŕňa teda
len obeh kapitálu, ale aj všeobecný obeh tovarov. Všeobecný obeh
tovarov môže prvotne pozostávať len z dvoch súčasti: 1. z vlastného
kolobehu kapitálu a 2. z kolobehu tovarov vchádzajúcioh do osob­
nej spotreby, teda tovarov, na ktoré robotník vydáva svoju mzdu
a kapitalista svoju nadhodnotu (alebo časť svojej nadhodnoly). Prav­
da, kolobeh kapitálu zahŕňa aj obeh nadhodnoty, pokiaľ nadhodnota
tvorí časť tovarového kapitálu, a tiež premenu variabilného kapitálu
na pracovnú silu, platenie mzdy. Vydávanie tejto nadhodnoty a mzdy
na tovary však netvorí článok obehu kapitálu, 'hoci prinajmenšom
vydávanie mzdy je podmienkou tohto obehu.
V 1. knihe sme analyzovali kapitalistický proces výroby jednak
ako jednotlivý akt, jednak ako proces reprodukcie: výrobu nad­
hodnoty a výrobu samého kapitálu. Zmeny foriem a látok, ktorými
kapitál prechádza vo sfére obehu, sme predpokladali, ale -nezdržia­
vali sme sa pri nich. Predpokladali sme teda jednak to, že kapita­
lista predáva výrobok za jeho hodnotu, a jednak to, že vo sfére
obehu nachádza vecné výrobné prostriedky, ktoré potrebuje na to.
aby mohol proces začať odznova alebo v ňom pokračovať bez prc­
rušenía. Jediným aktom vo sfére obehu, pri ktorom sme sa tam
museli zastaviť, bola kúpa a predaj pracovnej sily ako základná
podmienka kapitalistickej výroby.
V prvom oddiele tejto Il. knihy sme skúmali rôzne formy, ktoré
kapitál nadobúda vo svojom kolobehu, a rôzne formy samého tohto
kolobehu. i( dobe práce, ktorú sme skúmali v I. knihe, pristupulc
teraz doba obehu.
V druhom oddiele sme skúmali kolobeh ako periodický kolobeh.
t. j. ako obrat. Na jednej strane sme ukázali, ako rôzne súčasti
 297

kapitálu (fixný a cirkulujúci) prechádzajú kolobehom foriem za rôz­ 18. kapitola

ny čas a rôznym spôsobom; na druhej strane sme preskúmali okolo Úvod
nosti, ktoré podmieňujú rozličnú dlžku pracovného obdobia a obdo­
bia obehu. Ukázalo sa, ako vplýva obdobie kolobehu a rozdielný
vzájomný pomer jeho súčasti na rozsah samého výrobného procesu,
ako aj na ročnú mieru nadhodnoty. Ak sme v prvom oddlele skú­
mali hlavne postupné formy, ktoré kapitál vo svojom kolobehu
neustále .nadobúda a zhadzuje, v druhom sme fakticky skúmall, ako
sa v tejto plynulosti a postupnosti foriem kapitál danej veľkosti
súčasne, hoci aj v meniacom sa rozsahu, rozdeľuje na rozdielne for­
my výrobného, peňažného a tovarového kapitálu, takže tieto formy
sa nielen navzájom striedajú, ale .rôzne časti celkovej kapitálovej
hodnoty tiež existujú a fungujú v týchto rozdielnych stavoch neustále
vedľa seba. Najmä pri peňažnom kapitáli sa ukázala istá osobitosť.
ktorá sa v I. 'knihe neukázala. Objavili sme určité zákony, podľa
ktorých, v závislosti od podmienok obratu, nerovnako veľké súčasti
daného 'kapitálu sa musia neustále preddavkovať a obnovovať vo
forme peňažného kapitálu, aby výrobný kapitál daného rozsahu mo­
hol neprestajne fungovať.
Ale v prvom i v druhom oddlele išlo vždy len o individuálny
kapitál, o pohyb osamostatnenej časti spoločenského kapitálu.
Kolobehy individuálnych kapitálov sa však vzájomne prepletajú,
navzájom sa predpokladajú a podmieňujú, a práve v tomto preple­
tani tvoria pohyb celkového spoločenského kapitálu. Tak ako sa pri
jednoduchom obehu tovarov celková metamorfóza nejakého tovaru
javila ako článok reťaze metamorfóz tovarového sveta, tak sa teraz
metamorťóza individuálneho kapitálu javí ako článok reťaze meta­
morfóz spoločenského kapitálu. Jednoduchý obeh tovarov však ne­
musi vôbec zahŕňať obeh kapitálu, pretože môže prebiehať na zá­
klade nekapitalistickej výroby. Naproti tomu kolobeh celkového
spoločenského kapitálu zahŕňa, ako sme už poznamenali, aj obeh
tovarov, ktorý nepatrí do kolobehu jednotlivého kapitálu, t. j. za­
hŕňa aj obeh tovarov, ktoré nie sú kapitálom.
Teraz treba preskúmať proces obehu (ktorý je ako celok formou
procesu reprodukcie) individuálnych kapitálov ako súčasti celkového
spoločenského kapitálu, t. j. proces obehu tohto celkového spolo­
čenského kapitálu.

n.
Úloha peňažného kapitálu
íHocl nasledujúci výklad patri až do dalsej časti tohto oddielu.
Predsa len hneď tu preskúmame otázku: peňažný kapitál ako súčasť
celkového spoločenského kapitálu]
Pri skúmani obratu individuálneho kapitálu sa peňažný kapitál
ukazoval z dvoch strán.
 298

lll. oddiel Po prvé: Peňažný kapitál je formou, v ktorej každý individuálny

Reprodukcia kapitál vstupuje na scénu, začína svoj proces ako kapitál. Preto vy­
a obeh celkového stupuje ako primus motor“, ktorý dáva podnet celému procesu.
spoločenského Po druhé: Podľa toho, aká je dlžka obdobia obratu a aký je vzá­
kapitálu jomný pomer obidvoch jeho súčasti - pracovného obdobia a obdo­
bla obehu -, má súčasťpreddavkovanej kapitálovej hodnoty, ktorá
'° prvý popud
sa musí neustále preddavkovat a obnovovať v peňažnej forme, rôz­
nu veľkost v pomere k výrobnému kapitálu, ktorý uvádza do pohybu,
t. j. v pomere k nezmenenému rozsahu výroby. Nech by bol však
tento pomer akýkoľvek, tá časť kapitálovej hodnoty v procese, ktorá
môže stále fungovať ako výrobný kapitál, je za každých okolnosti
obmedzovaná častou preddavkovanej .kapitálovej hodnoty, ktorá
musí neustále existovať v peňažnej forme popri výrobnom kapitáli.
Ide tu len o normálny obrat, o abstraktný priemer. 0d dodatočného
peňažného kapitálu na vyrovnávanie viaznutia obehu sa pritom
odhiiada.
K prvému bodu. Tovarová výroba predpokladá obeh tovarov
a obeh tovarov predpokladá, že tovar sa zobrazuje v peniazoch,
predpokladá obeh peňazí; zdvojenie tovaru na tovar a peniaze je
zákonom zobrazovania sa výrobku ako tovaru. Práve tak predpo­
kladá kapitalistická tovarová výroba - či už pozorovaná zo spo­
ločenského alebo individuálneho hľadiska - kapitál v peňažnej
forme čiže peňažný kapitál, jednak ako primus motor pre každý
novozačinajúci podnik, jednak ako stálu hnaciu silu. Najmä cirku­
lujúci kapitál predpokladá, že vystupovanie peňažného kapitálu
ako hnacej sily sa stále opakuje v kratšíoh časových intervaloch.
Celá preddavkovaná kapitálová hodnota, t. j. všetky súčasti ka­
pitálu pozostávajúce z tovarov, pracovná sila, pracovné prostried­
ky a výrobné materiály sa musia stále znova kupovat za peniaze.
To, čo tu platí o individuálnom kapitáli, platí aj o spoločenskom
kapitáli, ktorý funguje len vo forme mnohých individuálnych kapi­
tálov. Ale, ako sme ukázali už v I. knihe, z toho vôbec nevypiýva.
že pole pôsobnosti kapitálu, rozsah výroby, 'hoci na -kapitalistickom
základe, závisí, čo sa týka jeho absolútnych hranic, od rozsahu fun­
gujúceho peňažného kapitálu.
V kapitáli sú začlonené aj také výrobné prvky, ktoré sa v istých
hraniciach rozpínajú nezávisle od velkosti preddavkovaného peňaž­
ného kapitálu. Praoovnú silu možno vykoristovat extenzivnejšie
alebo intenzívnejšie, aj ked sa platí rovnako. Ak sa pri tomto M'
!enom vylooristovaní zväčšuje peňažný kapitál (t. j. zvyšuje sa mzda).
nezváčáuje sa úmerne, teda vôbec nie pro tanto.
Prírodná látka využívaná vo výrobe - ktorá netvori prvok hod­
noty kapitálu -, pôda, more, rudy, lesy atď., sa pri väčšom VYPäľĺ
toho istého počtu pracovných síl využíva intenzívnejšie alebo exten­
zivnejšie, ale pritom sa nepreddavkuje viac peňažného kapitálu.
Reálne prvky výrobného kapitálu sa tak rozmnožuiú bez toho, ab?
sa musel preddavkovat další peňažný kapitál. Pokiaľ ho treba pri­
dávať na pomocné látky, nezváčšuje sa peňažný kapitál, v ktorom
 299

sa kapitálová hodnota preddavkuje, úmerne tomu, ako sa rozširuje 18. kapitola

účinnosť výrobného kapitálu, takže sa pro tanto vôbec nezváčšuje. Úvod
Tie isté pracovné prostriedky, teda ten istý fixný kapitál možno
bez ďalšieho preddavkovania peňazí na fixný kapitál využívať účin­
nejšie jednak tým, že sa predĺži čas, po ktorý sa denne používa,
jednak tým, že sa používa s väčšou intenzitou. Fixný kapitál sa po­
tom iba rýchlejšie obracia, ale aj prvky jeho reprodukcie sa dodá­
vajú rýchlejšie.
Ak necháme bokom prirodnú látku, môžu sa do výrobného pro­
cesu ako viac alebo menej účinne pôsobiace činitele začleniť prí­
rodné sily, ktoré nič nestoja. Stupeň ich účinnosti závisí od metód
a výdobytkov vedy, ktoré kapitalistu nič nestoja.
To isté plati aj o spoločenskej kombinácii pracovnej sily vo vý­
robnom procese a o nahromadenej zručnosti individuálnych robot­
nikov. Camy vypočítal, že vlastník pôdy nedostáva nikdy dosť, pre­
tože mu nikdy nezaplatia všetok kapitál, resp. prácu, ktorá sa od
nepamäti vkladala do pôdy, aby sa dosiahla jej terajšia výrobná
schopnosť. (O vý-robnej schopnosti, ktorá sa jej odoberá, sa, pravda,
nehovorí.) Podľa toho by jednotlivého robotníka museli platiť podľa
práce, ktorú musel vynaložiť celý ľudský rod. aby sa z divocha stal
moderný mechanik. Malo by sa uvažovať opačne: ak sa spočíta
všetka nezaplatená, ale pozemkovými vlastníkmi a 'kapitalistami
speňažená práca obsiahnutá v pôde, tak všetok kapitál, ktorý sa
vložil do pôdy, je už mnohonásobne splatený úžerníckymi útokmi,
takže spoločnosť už dávno a mnohonásobne vykúpila pozemkové
vlastníctvo.
Pokiaľ zvýšenie produktívnej sily práce nepredpokladá preddav­
kovanie cľaJších kapitálovýoh hodnôt, zvyšuje síce od samého za­
čiatku iba množstvo produktu, ale nie jeho hodnotu; okrem toho,
že umožňuje reprodukovať pomocou tej istej práce viac konštant­
ného kapitálu, teda zachovať jeho hodnotu. Zároveň však vytvára
thcálkapitál
p u. nový materiál, teda základ pre zvýšenú akumuláciu ka­
Pokiaľ sama organizácia spoločenskej práce a tým aj zvýšenie
spoločenskej pnoduktívnej sily práce vyžaduje, aby sa vyrábalo vo
veľkom rozsahu a aby teda jednotliví kapitalisti preddavkovall
peňažný kapitál vo veľkých množstvách, ukázali sme už v I. knihe“, '° Marx, K.: Kapitál.
že sa to sčasti uskutočňuje centralizáciou kapitálov v niekoľkých i. zv. Bratislava 1985.
s. 520-524. 628. 629.
rukách, bez toho. aby rozsah fungujúcich kapitálových hodnôt a tým
aj rozsah peňažného kapitálu, v 'ktorom sa preddavkujú, musel abso­
lutne rásť. Velkosť jednotlivých kapitálov môže vdaka ich centrali­
zácni v neveľkom počte rúk rásť bez toho. aby rástol ich súčet za
celú spoločnosť. Ide len 0 iné rozdelenie jednotlivých kapitálov.
V predchádzajúcom oddiele sme napokon ukázali, že skrátenie
obdobia obratu umožňuje uvádzať do pohybu buď s menším peňaž­
ným kapitálom ten istý výrobný kapitál, alebo s tým istým peňažným
kapitálom viac výrobného kapitálu.
Ale to všetko nemá zrejme s vlastnou otázkou peňažného kapitálu
 300

lll. oddiel nič spoločné. Ukazuje to len, že preddavkovaný kapitál - daná

Reprodukcia suma hodnoty, ktorá vo svojej voľnej forme, vo svojej hodnotovej
a obeh celkového forme, pozostáva z určitej sumy peňazí - zahŕňa po svojej premene
spoločenského na výrobný kapitál výrobné potencie, ktorých hranice nie sú dané
kapitálu hodnotou preddavkovaného kapitálu, ale môžu v istom priestore
pôsobiť s rozdielnou extenzitou alebo intenzitou. Ak sú ceny prvkov
výroby - výrobných prostriedkov a pracovnej sily - dané, je tým
určená velkosť peňažného kapitálu, ktorá je potrebná na kúpu urči­
tého množstva týchto prvkov výroby existujúcich v podobe tovarov.
Ciže je určená velkosť hodnoty kapitálu, ktorý treba preddavkovať.
Ale rozsah, v akom tento kapitál pôsobí ako činiteľ tvorby hodnoty
a výrobku, je pružný a premenlivý.
l( druhému bodu. Je samozrejmé, že časť spoločenskej práce a vý­
robných prostriedkov, ktorá sa musí každý rok vynakladať na výro­
bu alebo kúpu peňazí nahrádzajúcich opotrebované mince, zmen­
šuje pro tanto rozsah spoločenskej výroby. Ale pokiaľ ide o peňažnú
hodnotu, ktorá funguje sčasti ako obeživo, sčasti ako poklad, tá je
už prítomná, nadobudnutá a existuje popri pracovnej sile, vyrobe­
ných výrobných prostriedkoch a prírodných zdrojoch bohatstva.
Nemožno ju pokladať za niečo, čo ich obmedzuje. Keby sa na základe
výmeny s inými národmi premeniia na prvky výroby, rozsah výroby
by sa mohol rozšíriť. To však predpokladá, aby peniaze hrali tak
ako predtým svoju úlohu ako svetové peniaze.
Podla dĺžky obdobia obratu sa vyžaduje na uvedenie výrobného
kapitálu do pohybu väčšie alebo menšie množstvo peňažného kapi­
tálu. Práve tak sme videli, že v závislosti od rozdelenia obdobia
obratu na dobu práce a dobu obehu sa v peňažnej forme zväčšuje
latentný kapitál alebo kapitál pozastavený vo svojej činnosti.
Pokiaľ sa obdobie obratu určuje dlžkou pracovného obdobia, urču­
je sa za inak nezmenených podmienok materiálnou povahou výrob­
ného procesu, teda nie špecifickým spoločenským charakterom tohto
výrobného procesu. Na základe kapitalistickej výroby však rozsiah­
lejšie operácie s dlhším trvaním podmieňujú preddavkovanie väč­
šieho peňažného kapitálu na dlhší čas. Výroba v takýchto sférach
teda závisí od hranic, v akých jednotlivý kapitalista disponuje pe­
ňažným kapitálom. Toto obmedzenie sa prekonáva úverovým sys­
témom a s nim spojeným združovaním, napríklad účastinnými spo­
ločnosťami. Pneto poruchy na trhu peňazi vedú k zastaveniu
takýchto operácií a samy tieto operácie vyvolávajú zasa poruchy na
trhu peňazí.
Na základe spoločenskej výroby treba určiť nozsah, v akom možno
vykonávať tieto operácie, ktoré na dlhší čas odoberajú pracovnú silu
a výrobné prostriedky bez toho, aby v tomto čase dodávaii nejaký
výrobok ako úžitkový efekt, a pritom nepoškodlť tie výrobné od­
vetvia, ktoré nepretržite alebo viackrát do roka nielen odoberajú
pracovnú silu a výrobné prostriedky, ale aj dodávajú životné a vý­
robné prostriedky. Pri spoločenskej takisto ako pri kapitalistickej
výrobe budú robotníci v odvetviach činnosti s kratšíml pracovnými
 301

obdobíami naďalej len na kratší čas odoberať výrobky a nedodávať 18. kapitola
nijaké výrobky; naproti tomu odvetvia s dlhými pracovnými obdo­ Úvod
biami neustále odoberajú výrobky na dlhší čas, prv než ich vrátia.
Táto okolnosť teda vyplýva z vecných podmienok príslušného pra­
covného procesu, nie z jeho spoločenskej formy. Pri spoločenskej
výrobe peňažný kapitál odpadá. Pracovnú silu a výrobné prostried­
ky rozdeľuje do rôznych odvetví podnikania spoločnosť. Výrobcovia
môžu dostávať hoci papierové poukážky a odoberať za ne zo spo­
trebných zásob spoločnosti také množstvo výrobkov, ktoré zodpo­
vedá ich pracovnému času. Tieto poukážky nie sú peniazmi. Ne­
obiehajú.
Z toho vidno, že pokiaľ potreba peňažného kapitálu vyplýva z dlž­
ky pracovného obdobia, je to podmienené dvoma okolnosťami: Po
prvé tým, že peniaze sú vôbec formou, v ktorej musí vystupovať
každý individuálny kapitál (Odhliadnuc od úveru), aby sa mohol pre­
meniť na výrobný kapitál; vyplýva to z podstaty kapitalistickej vý­
roby a tovarovej výroby vôbec. - Po druhé veľkosť peňažnej sumy,
ktorú treba preddavkovať, pramení z okolnosti, že spoločnosti sa po
dlhší čas neustále odoberajú pracovné sily a výrobné prostriedky,
ale v tomto čase sa jej nevracia nijaký výrobok, ktorý možno pre­
meniť opäť na peniaze. Prvá okolnosť, že totiž kapitál, ktorý treba
preddavkovať, sa musí preddavkovať v peňažnej forme, sa neruší
formou samých peňazí, bez ohľadu na to, či ide o kovové peniaze,
úverové peniaze, znaky hodnoty atd'. Na druhej okolnosti zasa ne­
mení nič skutočnosť, akým peňažným prostriedkom alebo akou for­
mou výroby sa odoberá práca, životné prostriedky a výrobné pro­
striedky bez toho, aby sa za ne dal do obehu nejaký ekvivalent.
 302

Deoätnásta
kapitola” Výklad predmetu
v minulosti

I.
Fyziokmtz'
i

Quesnayho Tableau économique ukazuje v niekoľkých hlavných

črtách, ako sa z hľadiska hodnoty určitý ročný výsledok národnej
výroby rozdeľuje prostrednictvom obehu tak, že za inak nezmene­
ných okolnosti môže prebiehať jeho jednoduchá reprodukcia, t. j. re­
produkcia v tom istom rozsahu. Východiskoan bodom výrobného
obdobia je úroda posledného roka. Nespočetné individuálne akty
obehu sa ihneď spájajú do spoločensky charakterizovaného maso­
vého pohybu - do obehu medzi veľkými ekonomickým! triedami
spoločnosti, určenými z hľadiska ich funkcie. Nás tu zaujima toto:
časťcelkového produktu - ktorá ako úžitkový predmet predstavuje
nový výsledok práce uplynulého roka, tak ako každá iná časť celko­
vého produktu - je zároveň iba nositeľom starej kapitálovej hod­
noty, ktorá sa znova objavuje v tej istej naturálnej forme. Táto časť
neobieha, ale ostáva v rukách jej výrobcov, triedy nájomcov, aby tam
mohla znova začať svoju službu ako kapitál. Do tejto konštantnej
kapitálovej časti ročného produktu zahŕňa Quesnay aj také prvky.
ktoré tam nepatria, ale vystihuje podstatu, a to vďaka cbmedzencsti
svojho obzoru, podľa ktorého je poľnohospodárstvo jedinou sférou
vkladania ľudskej práce, vyrábajúcou nadhodnotu, teda jedinou
sférou, ktorá je z kapitalistického stanoviska skutočne produktivna.
V tejto oblasti (v poľnohospodárstve) sa ekonomický proces repro­
dukcie, bez ohľadu na jeho špecificky spoločenský charakter, vždy
prepletá s prírodným procesom reprodukcie. Hmatateľné podmienky
prírodného procesu reprodukcie objasňujú aj podmienky ekonomic­

3 Tu sa začína rukopis Vľľľ.

 303

kébo procesu reprodukcie a nedopúštajú myšlienkový zmätok vyvo­ 19. kapitola

lávaný iba preludom obehu. Výklad
Nálepka systému sa odlišuje od nálepky iných tovarov okrem iné­ predmetu
ho tým, že nezvádza len kupujúceho, ale často aj predávajúceho. v minulosti
Sám Quesnay a jeho najbližší žiaci verili vo svoju feudálnu firemnú
tabuľu. Takisto v ňu veria do dnešného dňa naši katedrovi učenci.
Fyziokratický systém je však v skutočnosti prvým systematickým
pochopením kapitalistickej výroby. Predstaviteľka .priemyselného
kapitálu - trieda nájomcov - riadi celý ekonomický pohyb. Poľno­
hospodárstvo je organizované po kapitalisticky, t. j. ako veľký pod­
nik kapitalistického nájomcu; bezprostredne obrábanie pôdy pripadá
námezdným robotnikom. Vo výrobe sa vytvárajú nielen úžitkové
predmety, ale aj ich hodnota; hybným motívom výroby je však
získavanie nadhodnoty, ktorej miestom zrodu nie je sféra obehu, ale
sféra výroby. V rámci t-roch tried, ktoré figurujú ako nositeľky spo­
ločenského procesu reprodukcie sprostred-kúvaného obehom, sa ten,
kto priamo exploatuje „produktivnnu prácu", výrobca nadhodnoty,
kapitalistický nájomca, odlišuje od tých, čo si nadhodnotu iba pri­
svojujú.ĺ2"
Kapitalistický charakter fyziokratického systému vyvolal už v ob­
dobi jeho rozkvetu opoziciu, jednak zo strany Lingueta a Mablyho,
jednak zo strany obhajcov slobodného drobného vlastníctva pôdy.

Krok späť, ktorý urobil A. Smith36pri analýze procesu reproduk­

cie, je tým nápadnejší, že inak nielen d'alej správne rozpracúva Ques­
nayho analýzy, napriklad Quesnayho „avances primitives" 1' a „avan­ '° ..prvotné preddavky“
ces annuelles'** zovšeobecňuje na „fixný' a „cirkulujúci' kapitál”, 2' ..ročné prcddavky"
ale miestami aj úplne upadá do fyziokratických omylov. Napríklad
aby dokázal, že nájomca vyrába väčšiu hodnotu než kapitalista aké­
hokoľvek iného druhu, hovorí:
..Nijaký iný kapitál rovnakej veľkosti neuvádza do pohybu väčšie množstvo
Droduktivnej práce ako kapitál nájomcu. Nielen jeho pracujúca čeľaď. ale aj
Içho tažný dobytok sú produktivnymi pracovnikml.' [Pekná poklona pre pracu­
jucu čeľaďij „V poľnohospodárstve pracuje popri človekovi aj priroda; a hoci
je] práca nič nestoji, jednako má jej produkt svoju hodnotu, takisto ako produkt
najdrahšie platených robotnikov. Najdôležitejšie operácie v poľnohospodárstve
nie sú zamerané, ako sa ukazuje, natoľko na zvýšenie plodnosti prirody - hoci
sa nimi dosahuje aj to -, ale na jej upriamenie sa na výrobu tých rastlín,
ktoré Drinašajú človekovl najväčši úžitok. Na poli zarastenom tŕnim a burlnou
narastic veľmi často také isté množstvo rastlinného porastu ako na najlepšie

3? Kapital, Band l, 2. Ausg., p. 612. Note 32.3' 3' Marx, K.: Kapital.
3' Aj v tom mu pripravili pôdu niektori fyziokrati, predovšetkým Turgot. 1. zv. Bratislava 1985.
Turzot už používa častejšie ako Quesnay a ostatni tyziokrati slovo capital pre s. 493-494.
avances a ešte viac stotožňuje avances alebo capitaux majiteľov manufaktúr
I avances alebo capitaux nájomoov. Napriklad: „Jedni' (manufaktúrni podni­
katclnal ..aj druhí' (nájomoovia, t. j. kapitalisch nájomcovia) „musia dostat
:Dka
› 40 vrátených kapitálov . . .' (Turgot, Oeuvres, 6d. Daire. Paris 1844, Tome I,
 304

Iii. oddiel obrobenom vinohrade alebo obilnom poli. Sejba a obrábanie často aktívnu plod­
Reprodukcia nost prirody skôr regulujú ako oživujú; a aj ked všetci svoju prácu dokončili.
ešte vždy ostáva veľa na plodnosť prirody. Robotnici a tažný dobytok (I) za.
a obeh celkového mestnani v poľnohospodárstve nereprodukujú teda, tak ako robotníci v manu­
spoločenského iaktúrach. iba hodnotu rovnajúcu sa ich vlastnej spotrebe alebo" kapitálu, kto­
kapitálu rý ich zamestnáva. spolu s kapitalistovým ziskom, ale reprodukujú hodnotu
oveľa väčšiu. Okrem nájomcovho kapitálu a celého jeho zisku reprodukujú pra­
videlne ešte aj rentu vlastníka pôdy. Rentu možno považovať za produkt pri­
,1° v 1. a 2. rodných sil, ktorých použivanie vlastník pôdy požičiava na určitý čas nájomcovi.
nemeckom vydaní: a Je väčšia alebo menšia podľa predpokladanej veľkosti týchto sil, inými slovami,
podľa predpokladanej prirodzenej alebo umele doslahnutej plodnosti pôdy. Ren­
ta je dielom prirody, ktoré ostáva. ked sa odpočita alebo nahradi všetko, čo
možno považoval za dielo človeka. Zrledka je menšia ako štvrtina a často väčšia
ako tretina celkového produktu. Takúto veľkost reprodukcie nemožno nikdy do­
siahnuť, ked sa rovnaké množstvo produktivnej práce použije v manufaktúrc.
V manufaktúre priroda nerobi nič, všetko robi človek, a reprodukcia musi byt
vždy úmerná sile činiteľov, pomocou ktorých sa uskutočňuje. Preto kapitál.
ktorý sa vkladá do poľnohospodárstva, nielen uvádza do pohybu väčšie množ­
stvo produktivnej práce než akýkoľvek rovnako veľký kapitál použitý v manu­
faktúre, ale v porovnani s množstvom produktivnej práce, ktoré zamestnáva,
ešte pridáva k ročnému produktu pôdy a práce nejakej krajiny, ku skutočnému
bohatstvu a dôchodku jej obyvateľov, oveľa väčšiu hodnotu ako rovnako veľký
kapitál použitý v manufaktúref (B. Iľ, ch. 5, p. 242, 243.)

V B. II, ch. 1 A. Smith hovorí:

„Aj celá hodnota osiva je fixným kapitálom vo vlastnom zmysle'

Kapital tu teda = kapitálovej hodnote; táto kapitálová hodnota

existuje vo „fixnej' forme.
..Hoci oslvo putuje sem a tam medzi pôdou a sýpkou, nikdy nemeni maji­
tela, a preto v skutočnosti neobieha. Nájomca nedosahuje svoj zisk jeho prc­
dajom, ale jeho prírastkom" (p. 186.)

Obmedzenost je tu v tom, že Smith nevidí to, čo videl už Quesnay.

totiž Opätovné objavovanie sa hodnoty konštantného kapitálu v obe
novenej forme, takže prehliada dôležitý moment procesu reproduk­
cie, ale vidi iba ďalšiu ilustráciu svojho rozlíšenia cirkulujúceho
a fixného kapitálu, ktorá je navyše nesprávna. - V Smithovom
preklade „avances primitives' a „avances annuelles' ako „fixed ca­
pital' a „circulating capital' je krokom vpred slovo „kapltál', kto'
rého pojem sa zovšeobecňuje, bez osobitného zreteľa na ..poľnohos­
podársku' sféru, v ktorej ho používajú fyzlokrati; krok späť je
v tom, že rozdiely medzi „fixným' a „cirkulujúcim' sa chápu a sta­
novujú ako rozhodujúce rozdiely.
 305

II. 19. kapitola

Výklad
Adam Smith predmetu
v minulosti

1.
Smithove všeobecněhľadiská

V B. I. ch. 6. p. 42 A. Smith hovori:

..Cena každého tovaru sa v každej spoločnosti nakoniec rozpada na jednu
alebo druhú z týchto troch časti' (mzdu. zisk a pozemkovú rentu) ..alebo na
všetky tri; a v každej vyspelej spoločnosti vchádzajú všetky tri vo väčšej alebo
menšej miere do ceny prevažnej väčšiny tovarov." alebo. ako sa hovori dalej.
p. 43: „Mzda, zisk a pozemkova renta sú tri prvotné zdroje všetkého dôchodku
a všetkej výmennej hodnoty.'
Neskôr toto učenie A. Smitha o ..súčastiach ceny tovarov'. resp.
..všetkej výmennej hodnoty". preskúmame bližšie. - Ďalej sa hovori:
..Kedže to plati o každom osobitnom tovare. ked ho berieme jednotlivo. musi
to platit aj o všetkých tovaroch ako celku. ktoré tvoria celkový ročný produkt
pôdy a práce každej krajiny. Celková cena alebo výmenná hodnota tohto roô­
ného produktu sa musi rozpadat na tie isté tri časti a rozdeľovať sa medzi rôz­
nych obyvatelov krajiny buď ako mzda za ich pracu. alebo ako zisk z ich kapi­
tálu. alebo ako renta z ich pozemkového viastnictva.' (B. ll. ch. 2. p. 190.)
Keď A. Smith takto zredukovai jednak cenu všetkých tovarov bra­
ných jednotlivo, jednak ..celkovú cenu alebo výmennú hodnotu
ročného produktu pôdy a práce každej krajiny' na tri zdroje dô­
chodkov námezdného robotnika. kapitalistu a pozemkového vlast­
níka, na mzdu, zisk a pozemkovú mnm. musi predsa len okľukou
VDašovataj štvrtý prvok. totiž prvok kapitálu. Dospieva k tomu na
základe rozlíšenia hrubého a čistého dôchodku:
..Hrubý dôchodok všetkých obyvatelov nejakej velkej krajiny zahŕňa v sebe
celkový ročný produkt ich pôdy a práce; čistý dôchodok zahrna tu časť. ktorá
Im ostáva k dispozicii po odpočitani nákladov na zachovanie po prvé ich fixného
' DOdruhé ich cirkuiujúceho kapitálu.- člže tú časť. ktorú bez toho. aby siahii
“3 "Oi kapitál. môžu zahrnúť do svojej spotrebnej zásoby. alebo minut na
Woje živobytie. pohodlie a zábavu. ich skutočné bohatstvo nie je teda úmerne
ich hrubému. ale ich člstému dôchodku' (Tamtlež. p. 190.)
K tomu poznamenávame:
1. A. Smith sa tu zaoberá výslovne iba jednoduchou reprodukciou.

" Aby sa čitateľ nemýiil vo výklade výrazu: ..cena prevažnej väčšiny tova­
W. Mierne ďalej. ako toto omačenie vysvetluje sám A. Smith. Napriklad
do ceny morských rýb nevchtdza mata. ale len mzda a zisk: do ceny sootch
Pebbles vchádza iba mzda. a to sa vysvetluje takto: ..V niektorých častiach
Bkótska si chudoan ludia zarábajú tým. že na morskom pobreží zbierajd pestré
hmlenky.ktoremmopoansmmnemnmim.mmm1au
Platiakamenari.pomstdvaiensichmzdyJeboanlpozemkovlrentaaniaisk
"tvoria nijakájej hat'
20 Kapitll a
 306

lll. oddiel a nie reprodukciou v rozširenom rozsahu alebo akumuláciou; hovori

Reprodukcia len o výdavkoch na zachovanie (maintaining) fungujúceho kapitálu.
a obeh celkového Ci ide o spoločnosť alebo o individuálneho kapitalistu, „čistý' dô­
spoločenského chodok sa rovná tej časti ročného produktu, ktorá môže vojsť do
kapitálu „fondu spotreby", ale rozsah tohto fondu sa nesmie dotýkať fungu­
júceho kapitálu (encroach upon capital). Časť hodnoty individuálneho
ako aj spoločenského produktu sa teda nerozpadá ani na mzdu, ani
na zisk, ani na pozemkovú rentu, ale na kapitál.
2. A. Smith uniká od svojej vlastnej teórie pomocou slovnej hrač­
ky, rozlišovanim medzi gross a net revenue, hrubým a čistým dô­
chodkom. Individuálny kapitalista ako aj celá trieda kapitalistov ale­
bo takzvaný národ poberajú namiesto kapitálu, ktorý sa spotreboval
vo výrobe, tovarový produkt, pričom jeho hodnota - ktorú možno
znázorniťv podobe proporcionálnych častí samého tohto produktu ­
na jednej strane nahrádza vynaloženú kapitálovú hodnotu, takže
tvori dôchodok a v ešte doslovnejšom zmysle revenue (revenu, pri­
častie od revenir, vracať sa), lenže, notabene, .revenue kapitálu, čiže
dôchodok kapitálu; na druhej strane nahrádza súčasti hodnoty, kto­
ré „sa rozdeľujú medzi rôznych obyvateľov krajiny bud ako mzda
za ich prácu, alebo ako zisk z ich kapitálu, alebo ako renta z ich
pozemkového vlastníctva' - to, čo -sa pod dôchodkom rozumie
v bežnom živote. Podľa toho hodnota celého produktu, či už ide
o individuálneho kapitalistu, alebo o celú krajinu, tvorí dôchodok
pre niekoho, lenže na jednej strane dôchodok z kapitálu, a na druhej
strane „revenue', ktoré sa od neho odlišuje. To, čo sa teda pri roz­
bore hodnoty tovaru na jej súčasti odstránilo, to sa tam zasa za­
vádza zadnými dvierkami - dvojznačnosťou slova „revenue', Ale
„poberať' možno len také hodnotové súčasti produktu, ktoré v ňom
už existujú. Ak má ako revenue prichádzať kapitál, musel sa pred­
tým kapitál vynaložiť.
A. Smith dalej hovorí:
„Najnižšia bežná miera zisku musi byť vždy o niečo väčšia ako to. čo stači
na náhradu náhodných strát, ktorým je vystavené každé použitie kapitálu. Je­
dine tento prebytok predstavuje čistý čiže netto zisk!

[Ktorý kapitalista rozumie pod ziskom nevyhnutné výdavky kapl­

tálu?j

„To, čo sa nazýva brutto ziskom, zahŕňa často nielen tento prebytok, ale al
časť. ktorá sa ponecháva na takéto mimoriadne straty! (B. 1, ch. 9. p. 72.)

Ale to neznamená nič iné ako to, že časť nadhodnoty, skúmaná

ako časť brutto zisku, musi tvoriť poistný fond výroby. Tento poistnÝ
fond sa vytvára časťou nadpráce, ktorá potial priamo vyrába kapi­
tál, t. j. fond, ktorý je určený na reprodukciu. Pokiaľ ide o výdavok
na „zachovanie' fixného kapitálu atd. (pozri miesta citované vyššie).
nahradenic spotrebovanćho fixného kapitálu novým fixným kapitáiom
netvori nový výdavok kapitálu, ale je len obnovenim starej kapitá­
 307

lovej hodnoty v novej forme. Ale čo sa týka opráv fixného kapitálu, 19. kapitola
ktoré A. Smith započítava takisto do nákladov na jeho zachovanie, Výklad
tieto náklady patria do ceny preddavkovanćho kapitálu. Okolnoeť, predmetu
že kapitalista ich vynakladá až počas fungovania kapitálu, postupne v minulosti
a podľa potreby, namiesto toho, aby ich musel vynaložiť naraz, a že
ich môže vynakladať zo zisku, ktorý už dosiahol, nič nemení na
zdroji tohto zisku. Súčasť hodnoty, z ktorej tento zisk pramení, do­
kazuje len to, že robotník dodáva nadprácu aj na poistný fond, aj
na fond Opráv.
A. Smith nám ďalej vykladá, že z čistého dôchodku, t. j. z dô­
chodku v špecifickom zmysle, treba vylúčiť celý fixný kapitál, ale
aj tú celú časť cirkuiujúceho kapitálu, ktorá je potrebná na zacho­
vanie a opravy fixného kapitálu, ako aj na jeho obnovu, teda v sku­
točnosti všetok kapitál, ktorý nemá naturálnu formu, určenú pre
fond spotreby.
„z čistého dôchodku spoločnosti sa zrejme musia vylúčiť včetky výdavky na
zachovanie fixného kapitálu. Casť tohto dôchodku nemôžu nikdy tvoriť ani su­
roviny na nevyhnutnú údržbu užitočných stnojov a priemyselných nástrojov,
ani produkt práce potrebnej na pretvorenie týchto surovín do požadovanej po.
doby. Cena tejto práce môže síce tvoriť časť dôchodku spoločnosti, pretože tak­
to zamestnávaní robotníci môžu celú hodnotu svojej mzdy vynaložiť na svoju
bezprostrednú spotrebná zásobu. Ale pri iných druhoch práce vchádza do tejto
spotrebnej zásoby tak cena' lt. j. mzda, ktorá sa za túto prácu platil, „ako aj
Produkt' lv ktorom sa táto práca stelesňujel; „cena vchádza do spotrebnej zá­
soby robotníkov, produkt do spotrebnej zásoby iných ľudí, ktorých spotrebl.
pohodlie a pôžitok sa zväčšuje prácou týchto robotnikov: (B. ll, ch. 2, p. iso,
191.) '

A. Smith tu narazil na veľmi dôležité rozlíšovanie medzi robot­

nikmi, ktorí pôsobia vo výrobe výrobných prostriedkov, a robotník­
mi, ktorí pôsobia bezprostredne vo výrobe spotrebných prostried­
kov. V hodnote tovarovćho produktu prvej skupiny je obsiahnutá
súčasť rovnajúca sa sume miezd, t. j. hodnota tej časti kapitálu,
ktorá sa vynaložila na kúpu pracovnej sily; táto časť hodnoty exis­
ľulcfyzicky ako istá časť výrobných prostriedkov vyrobených týmito
rObotníkmi. Peniaze, ktoré títo robotníci dostávajú ako svoju mzdu.
tvoria pre nich dôchodok, ale ich práca nevytvorila ani pre nich
samÝCh. ani pre iných take výrobky, ktoré sa dajú spotrebovať.
samy tieto výrobky teda netvoria nijaký prvok tej časti ročného
PrOduktu, ktorej určením je poskytovať spoločenský fond spotreby,
v ktorom jedine sa môže realizovať „čistý dôchodok'. A. Smith tu
zabúda dodať, že to, čo platí o mzdách, plati rovnako aj o tej súčasti
hodnoty výrobných prostriedkov, ktorá ako nadhodnota tvori
(V Prvom rade) dôchodok priemyselného kapitalistu a vystupuje
Vkategóriách zisku a renty. Aj tieto súčasti hodnoty existujú vo vý­
l'°b“Ých prostriedkoch, v niečom, čo nemožno spotrebovať; tieto
hodnotová súčasti môžu zvýšiť množstvo spotrebných prostriedkov,
20dpovedajúce ich cene, ktoré vyrobila dmhá kategória robotníkov,
3 preniesť ho do fondu osobnej spotreby svojich majiteľov až po ich
*Peňaženi Tým skôr však mal A. Smith vidieť, že časť hodnoty
 308

III. oddiel ročne vyrábaných výrobných prostriedkov, ktorá sa rovná hodnote

Reprodukcia výrobných prostriedkov fungujúcich v tejto sfére výroby - výrob­
a obeh celkového ných prostriedkov. pomocou ktorých sa vyrábajú výrobné pro­
spoločenského striedky - teda časť hodnoty ročne vyrábaných výrobných pro­
kapitálu striedkov. novnajúca sa hodnote konštantného kapitálu. ktorý sa
používa v tejto výrobnej sfére, absolútne nemôže byť súčasťou hod­
noty tvoriacej dôchodok, nielen pre naturálnu formu. v ktorej exis­
tuje. ale aj preto. že funguje ako kapitál.
Pokiaľ ide o druhú kategóriu robotnikov - o tých. ktorí bezpro­
stredne vyrábajú spotrebné prostriedky -. určenia A. Smitha nie sú
úplne presné. A. Smith totiž hovorí, že pri týchto druhoch práce
vchádza (go to) do bezprostredného fondu spotreby oboje, cena práce
i produkt;
..cena' (t. j. peniaze. získané ako mzda) ..vchádza do spotrebného fondu robot­
nikon a produkt do spotrebného fondu iných ľudí (that of other people). ktorých
spotreba. pohodlie a pôžitok aa zväčšuje prácou týchto robotnikov.'

Ale robotník nemôže žiť z ,.ceny' svojej práce, z peňazí, v ktorých

sa mu vypiáca jeho mzda; tieto peniaze realizuje tým, že za ne
kupuje spotrebné prostriedky; tie môžu sčasti pozostávaf z takých
druhov tovaru, ktoré vyrobil on sám. Na druhej strane môže byt
jeho vlastný výrobok takým výrobkom, ktorý vchádza len do spo­
treby vykorisfovateľov práce.
Keď A. Smith úplne vylúčil fixný kapitál z ..čistého dôchodku'
nejakej krajiny, pokračuje:

..Hoci sa tak celý výdavok na zachovanie fixného kapitálu nevyhnutne vylu­

čuje z čistého dôchodku spoločnosti. s výdavkom na zachovanie církuiujúceho
kapitálu to tak nie je. 20 štyroch častí. z ktorých pozostáva tento druhý ka­
pitál. z peňazí, životných prostriedkov, surovín a hotových výrobkov. sa po­
sledné tri. ako už bolo povedané. z neho pravidelne odoberajú a premieth
sa buď na fixný kapitál spoločnosti. alebo na zásobu určenú na bezprostrednú
spotrebu. Tá čas( predmetov. ktoré možno spotrebovaf. ktorá sa nepoułije na
zachovanie prvého' [fixného kapitálul. ..vchádza celá do zásoby' [určenej na bez
prostrednú apotrebuj ..a tvorí časf čistého dôdiodkn spoločnou. Udrłiavaníc
týchto tmch časti cirkulujúceho kapitálu nezmenhje teda Batý dôchodok spo­
ločnosti o nijaká inú časf ročného produktu okrem tej, ktorá je nevyhnutná na
zachovanie fixného kapitálu! (B. il. ch. 2. p. 191. m.)

To, že časť cirkuiujúceho kapitálu, ktorá neslúži na výrobu vý­

robných prostriedkov. vchádza do výroby spotrebných prostriedkov.
teda do tej časti ročného produktu. ktorá je unčená na tvorbu spo­
trebného fondu spoločnosti. je len tautológia. Dôležité je však to.
čo nasleduje hneď za tým:

..Cirkulujúd kapitál spoločnosti sa v tomto ohľade odliłuje od cirkuiujúceho

kapitálu jednotlive:. Cirkulujúd kapitál jednotilva sa úplne vylučuje z jeho
čistého dôchodku a nikdy nemôže tvoríf jeho hat; čistý dôchodok jednotiiva
môže pozostáva( jedine a jeho zisku. Hod však cirkulnjúd kapitál kaidého jed­
notlivca je častou církniujúoeho kapitálu spoločnosti. do ktorej tento jednotlivec
patrí. nemusi byf preto tento kapitál ešte vylúčený a anebo dôchodku spoloč­
 309

nosti a môže tvoriť jeho časť. Aj ked všetky tovary v obchode nejakého malo­ 19. kapitola
obchodníka vôbec nemožno zahrnúť do zásoby určenej na jeho vlastnú bezpro­ Výklad
strednú spotrebu, jednako môžu tieto tovary patriť do spotrebného fondu iných
ludi, ktori vd'aka dôchodku dosiahnutému pomocou iných fondov pravidelne predmetu
uhrádzajú obchodníkovi hodnotu týchto tovarov spolu s jeho ziskom, bez zmen­ v minulosti
šenia jeho alebo svojho kapitálu' (Tamtiež.)

Dozvedáme sa tu teda:
1. Podobne ako fixný kapitál a ten cirkulujúci kapitál, ktorý je
nevyhnutný na reprodukciu (A. Smith zabúda na fungovanie) a udr­
žiavanie fixného kapitálu, je aj cirkulujúci kapitál každého indivi­
duálneho kapitalistu, činný vo výrobe spotrebných prostriedkov,
úplne vylúčený z jeho čistého dôchodku, ktorý môže pozostávať len
z jeho ziskov. Časť tovarového produktu individuálneho kapitalistu,
ktorá nahrádza jeho kapitál, nemožno teda rozložiť na súčasti hod­
noty, ktoré tvoria jeho dôchodok.
2. Cirkulujúci kapitál každého individuálneho kapitalistu tvorí časť
cirkulujúceho kapitálu spoločnosti, práve tak ako tvori každý indi­
viduálny fixný kapitál časť fixného kapitálu spoločnosti.
3. Hoci je cirkulujúci kapitál spoločnosti len súčtom individuál­
nychcirkulujúcich kapitálov, má odlišný charakter od cirkulujúceho
kapitálu každého individuálneho kapitalistu. Cirkulujúci kapitál in­
dividuálneho kapitalistu .nikdy nemôže tvoriť časť jeho dôchodku,­
naproti tomu časť cirkulujúceho kapitálu spoločnosti (totiž tá jeho
časť,ktorá pozostáva zo spotrebných prostriedkov) môže tvoriť zá­
roveň časť dôchodku spoločnosti, alebo, ako povedal A. Smith pred­
tým, nemusí nevyhnutne zmenšovať čistý dôchodok spoločnosti
0 určitú časť ročného produktu. To, čo tu A. Smith nazýva cirku­
lujúcim kapitálom, v skutočnosti pozostáva z ročne vyrábaného
tovarového kapitálu, ktorý každý rok dávajú do obehu 'kapitalisti
vyrábajúci spotrebné prostriedky. Celý tento ich ročný tovarový
produkt pozostáva z predmetov, ktoré sú určené na spotrebu, a pre­
to tvori fond, v ktorom sa realizujú alebo na ktorý sa vydávajú
čisté dôchodky spoločnosti (vrátane miezd). Namiesto toho, aby si
zvolilako príklad tovary v obchode maloobchodníka, mal si A. Smith
zvoliťmasy statkov uložených v tovarových skladoch priemyselných
kapitalistov.
Keby však A. Smith zhrnul útržky myšlienok, ktoré sa mu natis­
kali predtým pri skúmani reprodukcie toho, čo nazýva fixným ka­
pitálom, teraz, pri skúmani reprodukcie toho, čo nazýva cirkulujú­
Cimkapitálom, bol by dospel k tomuto výsledku:
I. Spoločenský ročný produkt pozostáva z dvoch skupin; prvá
Zahŕňavýrobné prostriedky, druhá spotrebné prostriedky; obidve
Skupinytreba skúmať oddelene.
II. Celková hodnota tej časti ročného produktu, ktorá pozostáva
Zvýrobných prostriedkov, sa rozdeľuje takto: časť hodnoty predsta­
vuje iba hodnotu výrobných prostriedkov spotrebovaných na vý­
ľobu týchto výrobných próstriedkov, teda kapitálovú hodnotu.
ktorá sa iba znova objavuje v obnovenej forme; druhá časť sa rovná
 310

iii. oddiel hodnote kapitálu preddavkovaného na pracovnú silu, čiže rovná sa

Reprodukcia sume miezd, ktorú vyplatili kapitalisti tejto výrobnej sféry. Napokon
a obeh celkového tretia časť hodnoty tvori zdroj ziskov vrátane pozemkovej renty
spoločenského priemyselných kapitalistov tejto kategórie.
kapitálu Prvá zložka, podľa A. Smitha reprodukovaná fixná časť všetkých
individuálnych kapitáiov pôsobiacich v tejto prvej skupine, sa „zrej­
me vylučuje z čistého dôchodku a nikdy nemôže tvorit jeho časl'.
či už ide o individuálneho kapitalistu alebo o spoločnost. Táto
zložka funguje vždy ako kapitál, nikdy nie ako dôchodok. Potiai sa
„fixný kapitál' každého individuálneho kapitalistu v ničom neodli­
šuje od fixného kapitálu spoločnosti. Avšak iné časti hodnoty roč­
ného produktu spoločnosti pozostávajúceho z výrobných prostried­
kov - časti hodnoty, ktoré teda tiež existujú v alikvotných častiach
tohto celkového množstva výrobných prostriedkov - tvoria sice
zároveň dôchodky pre všetkých činiteľov zúčastňujúcich sa na tejto
výrobe, mzdy pre robotnikov, zisky a renty pre kapitalistov. Ale
pre spoločnost netvoria dôchodok, iež kapitál, hoci ročný produkt
spoločnosti pozostáva len zo súčtu výrobkov individuálnych kapita­
listov, ktori do nej patria. Tieto výrobky môžu už pre svoju povahu
fungovat zväčša len ako výrobné prostriedky, a dokonca aj tie.
ktoré by v pripade potreby mohli fungovat ako spotrebné pio­
striedky, sú určené na to, aby slúžili ako suroviny alebo pomocný
materiál pre novú výrobu. Takto - teda ako kapitál - však ne­
fungujú v rukách svojich výrobcov, ale v rukách tých, čo ich použi.
vajú, totiž:
lil. v rukách kapitalistov druhej skupiny, bezprostredných výrob­
cov spotrebných prostriedkov. Nahrádzajú im kapitál spotrebovaný
na výrobu spotrebných prostriedkov (pokial sa tento kapitál nepre­
mieňa na pracovnú silu, teda pokial nepozostáva zo sumy miezd
robotnikov tejto druhej skupiny), a zároveň tento spotrebovani'
kapitál, ktorý je teraz vo forme spotrebných prostriedkov v rukách
kapitalistov vyrábajúcich spotrebné prostriedky, zo svojej strany ­
teda zo spoločenského hladiska - tvori spotrebný fond. v ktorom
kapitalisti a robotnicl prvei skupiny realizujú svoj dôchodok.
Keby A. Smith išiel so svojou analýzou až potiaito, chýbalo by
k rozriečeniu celého problému už len málo. Bol celkom blizko k jad­
ru veci, lebo už postrehoi, že určité časti hodnoty jedného druhu
(výrobné prostriedky) tovarových kapitálov, z ktorých pozostáva
úhrnný ročný produkt spoločnosti, tvoria sice dôchodok individuál­
nych robotnikov a kapitalistov zamestnaných pri ich výrobe. ale
netvoria súčasť dôchodku spoločnosti; zatiaľ čo istá čas( !10de
iného druhu (spotrebné prostriedky) tvori sice kapitálovú hodnotu
pre svojich individuálnych priviastňovatelov, pm kapitalistov pôso~
biacich v tejto sfére vkladania kapitálu. ale predsa tvori len časť
spoločenského dôchodku.
Ale už z toho, čo sme doteraz uviedli, vyplýva:
Po prvé.- Hoci sa spoločenský kapitál rovná iba sume individuál­
nych kapitáiov, a teda aj ročný tovarový produkt (čiže tovarovi"
 311

kapitál) spoločnosti sa rovná sume tovarových produktov týchto 19. kapitola

individuálnych kapitálov, hoci teda rozloženie hodnoty tovaru na Výklad
jej súčasti, platné pre každý individuálny tovarový kapitál, musí predmetu
platiťa v konečnom dôsledku aj skutočne plati i pre tovarový ka­ v minulosti
pitálcelej spoločnosti, je javová forma, v ktorej tieto súčasti hodnoty
vystupujúv celkovom spoločenskom procese reprodukcie, rozdieina.
Po druhé: Dokonca aj na základe jednoduchej reprodukcie do­
chádzanielen k výrobe mzdy (variabilného kapitálu) a nadhodnoty,
ale aj k priamej výrobe novej konštantnej kapitálovej hodnoty, na­
priek tomu, že pracovný deň pozostáva len z dvoch časti, z jednej,
v ktorej robotník nahrádza variabilný kapitál, v skutočnosti vyrába
ekvivalent pre kúpu .svojej pracovnej sily, a z druhej, v ktorej vy­
rába nadhodnotu (zisk, rentu atď.). - Každodenná práca, ktorá sa
vynakladána reprodukciu výrobných prostriedkov - a ktorej hod­
nota sa rozpadá na mzdu a na nadhodnotu -, sa totiž realizuje
v nových výrobných prostriedkoch, ktoré nahrádzajú konštantnú
časťkapitálu vynakladanú na výrobu spotrebných prostriedkov.
Hlavné ťažkosti, ktorých najväčšiu časť sme už v doterajšom vý­
klade vyriešili, sa neobjavujú pri skúmaní akumulácie, ale pri skú­
maníjednoduchej reprodukcie. Preto keď ide o pohyb ročného pro­
duktu spoločnosti a o jeho reprodukciu sprostredkúvanú obehom,
vychádza A. Smith (B. 11.), ako aj predtým Quesnay (Tableau econo­
mique),z jednoduchej reprodukcie.

2.
Smithovo rozloženie zýmennej hodnoty na o + m

Dogmu A. Smitha, že cena čiže výmenná hodnota (exchangeable

value)každého jednotlivćho tovaru - teda aj cena alebo výmenná
hodnota všetkých tovarov, z ktorých pozostáva ročný spoločenský
Produkt, dovedna (Smith právom všade predpokladá kapitalistickú
VÝI'Obu) - sa skladá z troch súčastí (component parts), čiže rozpadá
sa na (resolves itself into) mzdu, zisk a rentu, možno zredukovať
na to, že hodnota tovaru = 0 + m, t. j. rovná sa hodnote preddav­
kovanéhovariabilného kapitálu plus nadhodnote. Túto redukciu zís­
ku a renty na spoločnú jednotku, ktorú sme nazvali m, mozeme
teda urobiť s výslovným dovolenim A. Smitha, ako to_ukazUju na­
sledujúcecitáty, v ktorých zatiaľ ponecháme bokom vsetky vedľaj­
šie okolnosti, teda najmä všetky zdanlivá alebo skutočné odchýlky
od dogmy, že *hodnotatovaru pozostáva jedine z tych prvkov, ktoré
Smeoznačili ako 0 + m.
V manufaktúre:
„Hodnota, ktorú robotníci pridávajú k materiálom. sa rozpadá na dve
Časti.z ktorých jedna hradí ich mzdu a druhá zisk ich zamestnávateľa z celeho
kapitálu. ktorý preddavkoval na materiál a na mzdu.' (1. 1011113,
ch. 6, p. 40,
41) - „Hoci manufakturista' [robotník v manufaktúrej „dostáva mzdu od svoj­
 312

lll. oddiel bo pána ako preddavok. predsa ho v slnitočnostl nič nestoji. protože hodnota
Reprodukcia tejto mzdy spolu so ziskom sa spravidla zachováva (reserved) vo zváčlenej bod­
note predmetu. na ktorý sa jeho práa použila! (B. iľ, ch. 3, p. 221.)
a obeh celkového
spoločenského Cast kapitálu (stock), ktorá sa vynakladá
kapitálu
„na udržiavanie produktivnej práce tvori keď mu' [zamestnávateľovi]
„už poslúžlia vo funkcii kapitálu . . . pre nich' lrobotnikovl „dôchodok.' (B. ii,
ch. 3, p. 223.)

V kapitole, ktorú sme práve citovali, A. Smith výslovne hovori:

..Celý ročný produkt pôdy a práce každej krajiny sa prirodzeným spôso­
bom (naturally) ltlepl na dve časti. Jedna z nich. a často tá najváčlla. je určená
predovšetkým na to, aby nahrádzaia kapitál a obnovovala životné prostried­
ky, suroviny a hotové výrobky. ktoré sa odohrali z kapitálu; druhá časť je urče­
ná na to, aby tvorila dôchodok bud pre vlastníka tohto kapitálu ako jeho zisk
z kapitálu, alebo pre niekoho iného ako renta z jeho pozemkového oiastnictvaf
(p. 222.)

Ako sme počuli od A. Smitha už predtým, iba časť kapitálu tvori

zároveň dôchodok pre niekoho, totiž tá časť, ktorá sa vynakiadá na
kúpu produktivnej práce. Táto časť - variabilný kapitál - vyko­
náva najprv v rukách zamestnávateľa a pre neho „funkciu kapitá­
lu' a potom „tvori dôchodok' pre samého produktivneho rohotnika.
Kapitalista premieňa časť svojej kapitálovej hodnoty na pracovnú
silu a práve tým ju premieňa na variabilný kapitál; len vďaka tejto
premene funguje nielen táto časť kapitálu, ale aj celý jeho kapitál
ako priemyselný kapitál. Robotník - ten, kto predáva pracovnú
silu - dostane vo forme mzdy hodnotu pracovnej sily. V jeho ru­
kách je pracovná sila iba tovarom na predaj, tovarom, z predaja
ktorého žije a ktorý je preto jediným zdrojom jeho dôchodku; ako
variabilný kapitál funguje pracovná sila len v rukách toho, kto ju
kúpi, v kapitalistových rukách, a samu kúpnu cenu kapitalista pred­
davkuje len zdanlivo, pretože jej hodnotu mu robotník dodal už
predtým.
Keď nám A. Smith takto ukázal, že hodnota produktu v manu­
faktúre = 0 + m (kde m = kapitalistovmu zisku), hovori nám. žc
v poľnohospodárstve robotníci okrem
" v 1. a 2. ..reprodukcie hodnoty, ktorá sa rovná ich vlastnej spotrebe alebo** [variabilné­
nemeckom vydaní: a muj „kapitálu, ktorý ich zamestnáva. spolu s kapltallstovým ziskom' - ..PW
videlne reprodukujú popri nájomcovom kapitáll a celom jeho zisku ešte aj rentu
pozemkového viastnika.' (B. il. ch. 3. p. 243.)

To, že renta ide do rúk pozemkového vlastníka, je pre otázku.

ktorú skúmame, úplne ľahostajné. Prv ako prejde do jeho rúk. musí
byť v rukách nájomcu, t. j. v rukách priemyselného kapitalistu. PW
ako sa stane dóchodkom pre kohokoľvek, musi tvoriť súčasť hodnoľY
produktu. Renta aj zisk sú teda u samého A. Smitha iba súčasťami
nadhodnoty. ktoré produktivny robotník neustále neprodukuje spolu
so svojou vlastnou mzdou, t. j. s hodnotou variabilného kapitálu.
 313

Renta a zisk sú teda časťami nadhodnoty m, a tým sa u A. Smitha 19. kapitola

cenavšetkých tovarov rozpadá na a + m. Výklad
Dogma, že cena všetkých tovarov (a teda aj cena ročného tova­ predmetu
rového produktu) sa rozpadá na mzdu plus zisk plus pozemkovú v minulosti
rentu, nadobúda aj v súbežnej, ezoterickej časti Smithovho diela
takú formu, že hodnota každého tovaru, a teda aj hodnota roč­
ného tovarového produktu spoločnosti = 0 + m = kapitálovej
hodnote vynaloženej na pracovnú silu, neustále reprodukovanej
robotníkom, plus nadhodnote, ktorú pridávajú robotníci svojou
prácou.
Tento konečný výsledok u A. Smitha nám zároveň odhaľuje ­
pozri dalej - zdroj jeho jednostrannej analýzy súčastí, na ktoré
možno rozložiť hodnotu tovaru. Ale okolnosť, že tieto súčasti hod­
noty tvoria zároveň rôzne zdroje dôchodku rôznych tried fungu­
júcichvo výrobe, nemá nič spoločné s určením velkosti každej jed­
notlivej súčasti, ani s ohraničením sumy ich hodnôt.
Ked' A. Smith hovorí:

„Mzda, zisk a pozemková renta predstavujú tri prvotné zdroje všetkého dô­
chodku a všetkej výmennej hodnoty. Každý iný dôchodok je koniec koncov
odvodený z niektorého z týchto zdrojov' (B. I, ch. 6, p. 43),

ideo nahromadenie všelijakých quid pro quo.

1. Všetci členovia spoločnosti, ktorí nefigurujú priamo v repro­
dukcii, či už svojou prácou alebo bez nej, môžu svoj podiel 2 roč­
néhotovarového produktu - teda svoje spotrebné prostriedky ­
poberaťv prvom rade len z rúk tých tried, ktorým produkt predo­
všetkýmpripadá - z rúk produktívnych robotníkov, priemyselných
kapitalistov a pozemkových vlastníkov. Potiaľ sú ich dôchodky ma­
terialiter odvodené zo mzdy (produktívnych robotnikov), zo zisku
a z pozemkovej renty, a preto sa voči týmto prvotným dôchodkom
iavia ako odvodené. Ale na druhej strane príjemcovia týchto ­
v tomto zmysle odvodených - dôchodkov ich poberajú na základe
SVOÍCÍspoločenskej funkcie kráľa, farára, profesora, prostitútky,
žoldnieraatď., a môžu teda pokladať tieto svoje funkcie za prvotné
zdroje svojich dôchodkov.
2. - a tu vrcholí hlúpa chyba A. Smitha: ked' najprv správne
určil súčasti hodnoty tovaru a sumu vyrobenej hodnoty, ktorá je
v nich stelesnená, a potom dokázal, ako tieto súčasti vytvárajú prá­
ve toľko rôznych zdrojov dôchodku39, ked' takto odvodil dôchodky
z hodnoty, postupuje potom -Opačne- a to mu aj ostáva ako pre­
vládajúcapredstava - tak, že dôchodky prestávajú byt ..súčasta­
mi' (Component parts) hodnoty a stávajú sa „prvotnými zdrojmi
všetkej výmennej hodnoty", čím sa dokorán otvorila brána vulgár­
nej ekonómii. (Pozri nášho Roschera.)
3° Uvádzam túto vetu doslova, ako je v rukoplse, hoci sa zdá, že vo svojej
tcľalšclsúvislosti protireči aj tomu, čo jej predchádzalo, aj tomu, čo nasleduje
bezDrostrednepo nej. Toto zdanlivé protlrečenle sa rieši v ďalšom texte, v bode
*=Kapital a dôchodok u A. Smitha. - P. 8.
 314

lll. oddiel 3.
Reprodukcia Konštantná časť kapitálu
a obeh celkového
spoločenského Pozrime sa teraz na to, ako sa A. Smith pokúša odčarovať 2 hod­
kapitálu
noty tovaru hodnotu konštantnej časti kapitálu.
..Napríklad v cene obilia hradí jedna jej časť rentu pozemkového vlastníka'
Pôvod tejto súčasti hodnoty vôbec nesúvisí s okolnosťou, že sa
platí pozemkovému vlastníkovi a vo forme renty tvorí jeho dôcho­
dok, podobne ako ani pôvod iných súčastí hodnoty vôbec nesúvisí
s tým, že ako zisk a mzda tvoria zdroje dôchodku.
..Druhá časť hradí mzdu a obživu robotníkov' [a ťažnćho dobytka! - dodá­
val, „zamestnaných pri výrobe obilia, a tretia časť hradí zisk nájomca. Zdá sa'
lscem - naozaj sa len zdáj, „že tieto tri časti, buď bezprostredne alebo v ko­
nečnom dôsledku. tvoria celú cenu obilia.“o

Táto celá cena, t. j. určenie jej veľkosti, vôbec nezávisí od toho,

ako sa rozdeluje medzi tri kategórie osôb.
..Mohlo by sa zdať, že je nevyhnutná ešte štvrtá časť, ktorá by mala nahrá­
dza( nájomcov kapitál čiže opotrebenle jeho tažneho dobytka a iného polno­
hospodárskeho inventára. Musíme však mat na zreteli, že aj cena akéhokoľvek
poľnohospodárskeho inventára, napríklad tažneho koňa, sa zasa skladá z uve­
dených troch častí; z renty z pôdy. na ktorej sa tento kôň odchoval, z práce
spojenej s jeho odchovom a zo zisku nájomca, ktorý preddavkuje oboje, rentu
z tejto pôdy i mzdu za túto pracu. Hoci teda cena obilia môže nahrádzat aj
cenu koiia aj náklady na jeho vydržiavanie, celá táto cena sa aj tak. bezpro­
stredne alebo v konečnom dôsledku. vždy rozpadá na tie isté tri časti: pozem­
kovd nentu. prácu' [myslí sa mzda] „a zisk.“ (B. 1, ch. 6, p. 42.)

To je doslova všetko, čo A. Smith uvádza na zdôvodnenie svojej

podivuhodnej doktríny. Jeho dôkaz spočíva jednoducho v tom, že
opakuje to iste tvrdenie. Pripúšťa napríklad, že cena obilia nepo­
zostáva len z a + m, ale aj z ceny vyrobnych prostriedkov spotre­
bovanych pri výrobe obilia, čiže z kapitálovej “hodnoty, ktorú ná'
jomca nevynaložil na pracovnú silu. Ceny všetkých tychto vyrobnych
pmstriedkov - hovorí - sa však samy rozpadajú, takisto ako cena
obilia. na a + m; A. Smith zabúda len dodat: okrem toho na cenu
výrobných prostriedkov spotrebovaných na ich vlastnú výrobu. Od­
kazuje .nás z jedného výrobného odvetvia na druhé a z druhého zasa
na tretie. To, že celá cena tovarov sa „bezprostredne' alebo v ko­
nečnomdôsledku' (ultimately)rozpadá na 0 + m, by nebolo
:ouorých
vyhovorkou
cena sa iba vtedy, kebyrozpadá
bezprostredne sa dokázalo,
na c že tovarovć
(cenu produth.
spotrebovaných
0' Úplne tu odhliadame od toho . že Adam mal pri voľbe svo'ho ríkladu mí~
wêxtätnú mku. Hodnotaobiliasa rozkladána mzdu,)získparentulen
(anebo d krmivo spotrebované tažným dobytkom sa chápe ako mzda
roth akobytka
o (ažny tažny
a dobytok
dobytok. ako zaimezdny
(Dodatok robotník. a teda aj námezdnÝ
rukoplsu ll.)
 315

VYľOĎHYCh
PľQStľĺedkOV)+ 0 + m, sa nakoniec kompenzujú taký­ 19. kapitola
mi tovarovyml produktmi, .ktoré nahrádzajú tieto „spotrebované vý­ Výklad
ľ9bľlc Drpstri'edky“ v celom ich rozsahu a ktoré sa na rozdiel od predmetu
nlch vyrabłaju tak, ze sa na ne vynakladá iba variabilný kapitál, v minulosti
t. ]. kapitál vynakladaný na pracovnú silu. Cena týchto druhých
tovarovych produktov by sa potom bezprostredne rovnala a + m.
Preto aj cena prvých tovarových produktov, 0 + a + m, kde c fi­
guruje ako konštantná časť kapitálu, by sa nakoniec dala rozložiť na
0 + m. Ani sám A. Smith neveril, že poskytol takýto dôkaz svojim
príkladom o zberačoch scotch pebbles, ktorí však podľa neho 1. ne­
dodávajú nijakú nadhodnotu, ale vyrábajú iba svoju vlastnú mzdu;
2. nepoužívajú nijaké výrobné prostriedky (hoci ich predsa len po­
užívajú, a to vo forme košov, vriec a iných nádob na odnášanic
týchto kamienkov).
Videli sme už predtým, že sám A. Smith neskôr vyvracia svoju
vlastnú teóriu bez toho, aby si uvedomoval .svoje protirečenia. Zdroj
týchto protirečení však treba hľadať práve v jeho vedeckých vý­
chodiskách. Kapitál premenený na prácu vyrába väčšiu hodnotu,
ako je jeho vlastná hodnota. Ako? Tak, hovorí A. Smith, že robotníci
počas výrobného procesu vtláčajú spracovávaným veciam hodnotu,
ktorá okrem ekvivalentu ich vlastnej kúpnej ceny tvorí aj nadhod~
notu (zisk a rentu), pripadajúcu nie im, ale ich zamestnávateľom.
Ale to je tiež všetko, čo robia a môžu urobiť. To, čo platí o prie­
myselnej práci jedného dňa, platí aj o práci, ktorú uvádza do činnosti
celá trieda -kapitalistov v priebehu roka. Celkové množstvo ročného
hodnotového produktu spoločnosti možno preto rozložiť len na
a + m, na ekvivalent, ktorým robotníci nahrádzajú kapitálovu hod­
notu vynaloženú na ich vlastnú kúpnu cenu, a na pridanu hodnotu,
ktorú musia okrem tohto ekvivalentu dodať svojmu zamestnávate­
ľovi. Obidva tieto prvky hodnoty tovarov však tvoria zároven zdro­
je dôchodku rozličných tried, ktoré sa zúčastňujú na 'reprodukcnz
prvý z nich tvorí mzdu, dôchodok robotníkov; .druhy tvori nad­
hodnotu, z ktorej si jednu časť priemyselný kapitalista ponecháva
pre seba vo forme zisku a druhú prenecháva ako' rentu, dochodok
vlastníka pôdy. Skadial' by sa teda mala vziať este nejaká dalsia
súčasť hodnoty, ked' ročný hodnotový produkt neobsahulc mlakć 'Pá
prvky ako a .+ m? Stojíme tu na pôde Jednoducľfcl rcpmd'łkmc­
Keďže sa celé ročné množstvo práce rozpadá na pracu; kľqľá le 113'
vyhnutná na reprodukciu kapitálovej hodnoty Wnalozcnýl na PF:­
covnú silu, a na prácu, ktorá je nevyhnutná. na YYWQFCNC "afĺłwb'
noty, skadiaľ by sa tu vôbec mala ešte 'VZIať a) Pľaça .na, VYľo “
kapitálovej hodnoty, ktorá sa nevynaklada na pľaCOVľW SW'
Vec sa má takto:
1. A. Smith určuje hodnotu tovaru množstvom práce, ktcge
mezdný robotník pridáva (adds) pracovnému predmetu.k roávoú
doslova: „materiálom“, pretože uvažuje o man'ufakture', Htod Ota
sama spracúva produkty práce; ale to na vem nic nemení. o n ,
 316

Ill. oddiel ktorú robotník pridáva nejakej veci (a toto „adds“ je Adamov vý­
Reprodukcia raz), vôbec nezávisí od toho, či tento predmet, ktorému sa pridáva
a obeh celkového hodnota, mal sám hodnotu už predtým, alebo nie. Robotník teda vy.
spoločenského tvára istý hodnotový produkt v tovarovej forme; jedna časť tohto
kapitálu hodnotovćho produktu je podľa A. Smitha ekvivalentom jeho mzdy,
takže táto časť sa určuje veľkosťou hodnoty jeho mzdy; podľa toho,
či je hodnota jeho mzdy väčšia alebo menšia, musí pridať viac alebo
menej práce, aby vyrobil alebo reprodukoval hodnotu rovnajúcu sa
hodnote jeho mzdy. Na druhej strane však robotník pridáva nad
takto určenú hranicu ešte ďalšiu prácu, ktorá vytvára nadhodnotu
pre kapitalistu, ktorý ho zamestnáva. Ci táto nadhodnota ostáva
v rukách kapitalistu celá, alebo či kapitalista musí jej časť prene­
chať tretím osobám, nemení absolútne nič ani na .kvalitatívnom (že
vôbec ide o nadhodnotu), ani na kvantitatívnom určení (určení veľ­
kosti) nadhodnoty, ktorú pridáva námezdný robotník. Je to hod­
nota ako každá iná časť hodnoty výrobku, ale odlišuje sa tým, že
robotník za ňu nedostal a ani neskôr nedostane nijaký ekvivalent.
naopak, kapitalista si ju prisvojuje bez ekvivalentu. Celková hodnota
tovaru je určená množstvom práce, ktoré robotník vynaloží! na jeho
výrobu; časť tejto celkovej hodnoty je určená tým, že sa rovná hod­
note mzdy, teda je jej ekvivalentom. Druhá časť, nadhodnota, sa
teda musi určovať rovnako, a to tak, že sa rovná celkovej hodnote
výrobku minus tej časti jeho hodnoty, ktorá je ekvivalentom mzdy;
rovná sa teda tomu, o čo hodnota vytvorená pri výrobe daného
tovaru prevyšuje tú svoju časť, ktorá je vo výrobku obsiahnutá
a ktorá sa rovná ekvivalentu robotníkovej mzdy.
2. To, čo platí o tovare, ktorý vyrába každý jednotlivý robotník
v jednotlivom priemyselnom podniku, platí aj o ročnom produkte
všetkých odvetví podnikania dovedna. To, čo platí o dennej práci
individuálneho robotnika vo výrobe, platí aj o ročnej práci vyko­
nanej vo výrobe celou robotníckou triedou. Táto ročná práca „fixu­
je' (Smithov výraz) v ročnom produkte celkovú hodnotu, určenú
množstvom práce vynaloženej za rok, a táto celková hodnota sa
rozpadá na časť, určenú príslušným podielom ročnej práce, ktorým
robotnícka trieda vytvára ekvivalent svojej ročnej mzdy, v skutoč­
nosti samu túto mzdu, a na inú časť, určenú dodatočnou ročnou
prácou, ktorou robotník vytvára nadhodnotu pre triedu kapitalis­
tov. Hodnota vyrobená za rok, ktorá je obsiahnutá v ročnom pro­
dukte, pozostáva teda len z dvoch prvkov, 2 ekvivalentu mde.
ktorú za rok dostala robotnícka trieda, a z nadhodnoty, ktorá bola
za rok dodaná triede kapitalistov. Ale ročná mzda tvorí dôchodok
robotníckej triedy, ročná suma nadhodnoty dôchodok triedy kaPĺ'
talistov; obidve teda predstavujú relativne podiely z ročného spo'
trebnćho fondu a v tomto fonde sa aj realizujú (a toto hľadisko je
správne, ak ide o jednoduchú reprodukciu). A tak neostáva nikde
miesto pre konštantnú kapitálovú hodnotu, pre reprodukciu kaPĺ'
tálu fungujúceho vo forme výrobných prostriedkov. To, že všeth
 317

časti tovarovej hodnoty, ktoré fungujú ako dôchodok, sa zhodujú 19. kapitola
s ročným produktom práce určeným na spoločenský spotrebný fond, Výklad
však A. Smith výslovne hovori v úvode svojho diela: predmetu
v minulosti
„Cieľom týchto prvých štyroch knih je vysvetlit, z čoho vôbec pozostáva! dô­
chodok národa, alebo aká bola povaha toho fondu, ktorý zabezpečoval
(supplied) ročnú spotrebu národa' (p. 12.)

A hneď v prvej vete úvodu sa hovori:

..Ročná práca každého národa je prvotný fond, pomocou ktorého si každý

národ zaobstaráva všetky životné prostriedky, ktoré za rok spotrebuje a ktoré
vždy pozostávajú bud z bezprostredného produktu tejto práce alebo z prod­
metov, ktoré sa za tento produkt kupujú od iných národov' (p. 11.)

Prvá chyba A. Smitha spočíva v tom, že stotožňuje hodnotu roč­

ného produktu s hodnotou nyrobenou za rok. Druhá je iba produk­
tom práce posledného roku; prvá zahŕňa okrem toho všetky prvky
hodnoty, ktoré sa spotrebovali pri výrobe ročného produktu, alc
boli vyrobené v predchádzajúcom roku a sčasti aj v rokoch ešte dán­
nejšich: zahŕňa výrobné prostriedky, ktorých hodnota sa iba znona
objavuje - ktoré, čo sa týka ich hodnoty, sa ani nevyrobili, ani ne­
reprodukovali prácou vynaloženou v poslednom roku. Týmto za­
mieňanim odstraňuje A. Smith 2 hodnoty ročného produktu jej
konštantnú časť. Samo toto zamieňanie však spočíva na inom omyle
v jeho základnom chápanił nerozlišuje dvojaký charakter samej prá­
ce: práce, pokiaľ ako vy-nakladanle pracovnej sily vytvára hodnotu
a pokiaľ ako konkrétna, užitočná práca vytvára úžitkové predmety
(úžitkovú hodnotu). Celková suma tovarov vyrobených za rok, teda
celý ročný produkt, je produktom užitočnej práce pósobiacej v po.
slednom roku; všetky tieto tovary existujú len preto, že spoločensky
používaná práca sa vynaložiia v mnohostranne rozvetvenom systéme
užitočných druhov práce; len preto sa hodnota výrobných prostried­
kov, ktoré sa spotrebovall na výrobu týchto tovarov, zachovala
v ich celkovej hodnote, objavuje sa v nej odznova, v novej natu­
rálnej forme. Úhrnný ročný produkt je teda výsledkom užitočnej
Práce vynaloženej počas roka; ale z hodnoty ročného produktu sa
Počas roka vytvorila len jedna časť; táto časť je ročný hodnotooý
produkt, ktorý predstavuje sumu práce vykonanej počas daného
roku.
Ked teda A. Smith na mieste, ktoré sme práve citovall, hovori:
..Ročná práca každého národa je prvotný fond. pomocou ktorého si každý
národ zaobstaráva všetky životné prostriedky, ktoré a rok spotrebuje atďf.

svedčí to o jeho jednostrannom postoji, čisto z hľadiska užitočnej

práce, ktorá, pravda, dala všetkým týmto životným prostriedkom
formu, v ktorej sa dajú spotrebovat. Pritom však zabúda. že to ne­
bolo možné bez súčinnosti pracovných prostriedkov a pracovných
 318

lll. oddiel predmetov prevzatých z predchádzajúcich rokov a že preto „ročná

Reprodukcia práca', pokiaľ vytvorila hodnotu, vôbec nevytvorila celú hodnotu
a obeh celkového produktu, ktorý zhotovila; zabúda, že hodnotový produkt je menší
spoločenského ako hodnota produktu.
kapitálu A. Smithovi nemožno vyčítať, že v tejto analýze išiel len tak ďa­
leko ako všetci jeho nasledovníci (napriek tomu, že správny smer
naznačili už fyziokrati), na druhej strane však tápe v zmätku, a to
hlavne preto, že jeho „ezotericke“ chápanie hodnoty tovaru sa vôbec
neustále kríží s exoterickým chápaním, ktoré u neho .prevláda, kým
jeho vedecký inštinkt ho .núti, aby z času na čas opäť ukázal svoje
ezoterickć stanovisko.

4.
Kapitál a dôchodoku A. Smitha

Casť hodnoty .každého tovaru (a teda aj ročného produktu), ktorá

tvorí len ekvivalent mzdy, sa rovná kapitálu, ktorý kapitalista pred­
davkoval na mzdu, t. j. rovná sa variabilnej súčasti jeho celkového
preddavkovanćho kapitálu. Túto súčasť preddavkovanej kapitálovej
hodnoty dostáva kapitalista späť v podobe novovynobenej súčastí
hodnoty tovaru, ktorý mu dodávajú námezdní robotníci. Či sa varia­
bilný kapitál preddavkuje v tom zmysle, že kapitalista vypláca v pc­
niazoch podiel, ktorý pripadá robotnikovi z výrobku, ktorý ešte nie
je hotový na predaj, alebo je už síce hotový, ale kapitalista ho ešte
nepredaí, alebo či tento podiel vypláca peniazmi, ktoré už získal
predajom tovaru, ktorý mu dodal robotník, alebo či tieto peniaze
anticípoval úverom - vo všetkých týchto prípadoch kapitale
vydáva variabilný kapitál, ktorý mbotníkom plynie ako peniaze, a na
dI'UhGlstrane má kapitalista ekvivalent tejto kapitálovej hodnoľY
v tej časti hodnoty svojich tovarov, v ktorej robotník vyrába ako
novú hodnotu svoj vlastný podiel z celkovej hodnoty, inými slovami.
v ktorej vyrobil 'hodnotu svojej vlastnej mzdy. Namiesto toho, 81)?
kapitalista dával robotníkovi túto časť hodnoty v naturálnej forme
jeho vlastného výrobku, vypláca mu ju v peniazoch. Varíabilná sú­
časť kapitálovej hodnoty, ktorú kapitalista preddavkoval, má teda
teraz pre neho tovarovú formu, kým robotník dostal ekvivalent
svojej pracovnej sily, ktorú predal, v peňažnej forme.
Teda kým časť kapitálu preddavkovanćho kapitalistom, ktorá sa
kúpou pracovnej sily premenlla na variabilný kapitál, funguje V 33'
mom výrobnom procese ako činná pracovná sila a vynakiadaním
tejto sily sa variabilná časť kapitálu vyrába odznova v tovarovel
forme ako nová hodnota, t. j. reprodukuje sa - ide teda o repro'
dukclu, t. j. o novú výrobu preddavkovanej kapitálovej hodnoľY!'Í
robotník vydáva hodnotu, resp. cenu svojej pracovnej silY. "0m
predal, na životné prostriedky, na prostríedky reprodukcie SVOJCÍ
pracovnej sily. Suma peňazí, ktorá sa rovná variabilnému kapitáon
 319

tvori jeho prijem, teda jeho dôchodok, ktorý mu trvá len dovtedy. 19. kapitola
kým svoju pracovnú silu môže predávať kapitalistovi. Výklad
Tovar námczdnćho robotnika - sama jeho pracovná sila -- fun­ predmetu
guje ako tovar len potial, pokial sa začleňuje do kapitalistovho v minulosti
kapitálu, pokiaľ funguje ako kapitál; na druhej strane kapltalistov
kapitál, ktorý sa v podobe peňažného kapitálu vynakladá na kúpu
pracovnej sily, funguje ako dôchodok v rukách toho, kto predáva
pracovnú silu, v rukách námezdnćho robotnika.
Tu sa medzi sebou prepletajú rôzne procesy obehu a výroby, ktoré
A. Smith nerozlišuje.
Po prvć. Akty, ktoré patria k procesu obehu: robot-nik predáva
svoj tovar - pracovnú silu - kapltalistovi; peniaze, za ktoré kapi­
talista tento tovar kupuje, sú pre neho peniazmi, ktore vynakladá
preto, aby sa zhodnotili, sú teda peňažným kapitálom; nevydávajú
sa, ale preddavkujú. (To je skutočný zmysel „preddavku' - fyzio­
kratickeho avanee - úplne nezávisle od toho, odkiaľ kapitalista
samy tieto peniaze berie. Pre kapitalistu je preddavkovaná každá
hodnota, ktorú vydáva na výrobný proces, či už sa to deje vopred,
alebo post festum; dáva sa ako preddavok na sám výrobný proces.)
Tu sa odohráva len to, čo sa odohráva pri každom predaji tovaru:
predávajúci dáva úžitkovú hodnotu (tu pracovnú silu) a dostáva jej
hodnotu (realizuje jej cenu) v peniazoch; kupujúci dáva svoje peniaze
a dostáva za ne sám tovar - tu pracovnú silu.
Po druhé: Kúpená pracovná sila tvorí teraz vo nýrobnom procese
časťfungujúceho kapitálu a sám robotník tu funguje len ako osobit­
ná naturáina forma tohto kapitálu, odiišná od tých jeho prvkov,
ktoré existujú v naturáinej forme výrobných prostriedkov. Počas
tohto procesu robotník tým, že vynakladá svoju pracovnú silu, pri­
dáva výrobným prostriedkom, ktoré premieňa na výrobok, hodnotu
rovnajúcu sa hodnote jeho pracovnej sily (ak neberieme do úvahy
nadhodnotu); reprodukuje teda pre kapitalistu v tovarovej forme tú
časť jeho kapitálu, ktorú mu kapltaiista preddavkoval alebo mal
preddavkovať v podobe mzdy; robotník mu vyrába ekvivalent mzdy;
VYrábateda pre kapitalistu kapitál, ktorý môže kapitalista znova
..preddavkovať' na kúpu pracovnej sily.
Po tretie: Pri predaji tovaru teda jedna časť jeho predajnej ceny
nahrádza kapitalistovi variabilný kapitál, ktorý preddavkoval, umož­
ňuje teda kapitalistovi znova kúpiť pracovnú silu a robotnikovi
znova ju predať.
Pri všetkých kúpach a predajoch tovaru - pokiaľ sa skúmajú iba
samy tieto transakcie - vôbec nezáleží na tom, čo sa stane v rukách
predávajúceho s peniazmi, ktoré uttžil za svoj tovar, a čo sa stane
Vrukách kupujúceho s úžitkovým predmetom, ktorý kúpil. Teda ak
berieme do úvahy iba proces obehu, vôbec nezáleží ani na tom, že
Pracovná sila, ktorú kapitallsta kupuje, mu reprodukuje kapitálovú
hodnotu a že na druhej strane peniaze utť'žene ako kúpna cena 'pra­
“Mlčí sily tvoria robotníkov dôchodok. Veľkosť hodnoty tovaru,
3 ktOIÝmobchoduje robotník, jeho pracovnej sily, sa nemení ani tým,
 320
lll. oddiel že tvori robotnikov „dóchodok', ani tým, že spotreba robotníkovho
Reprodukcia tovaru zo strany kupujúceho reprodukuje tomuto kupujúcemu kapi­
a obeh celkového tálovú hodnotu.
spoločenského Pretože hodnota pracovnej sily - t. j. adekvátna predajná cena
kapitálu tohto tovaru - je určená množstvom práce nevyhnutným na jej
reprodukciu, ale samo toto množstvo práce sa tu určuje množstvom
práce, ktoré je potrebné na výrobu nevyhnutných životných proc
striedkov robotníka, teda množstvom práce nevyhnutným na zacho­
vanie robotníkovho života, stáva sa mzda dóchodkom, z ktorého
musí robotník žiť.
To, čo hovorí A. Smith (p. 223), je úplne nesprávne:
„Cast kapitálu, ktorá sa preddavkuje na udržiavanie produktívnej práce
...tvorí ...keď mu' lkapitalistovij„už poslúžila vo funkcii kapitálu pre
nich' [pre robotnikov] ..dôchodokf

Peniaze, ktorými kapitalista platí kúpenú pracovnú silu, „mu slú­

žia vo funkcii kapitálu' potíal, pokiaľ takto prívteluje pracovnú silu
k vecným súčastíam svojho kapitálu a až tým vôbec uvádza svoj
kapitál do takého stavu, že môže fungovat ako výrobný kapitál.
Tu treba rozlišovať: Pracovná sila je v robotnikových rukách tonaà
rom, nie kapitálom, a vytvára pre neho dôchodok, pokiaľ môže jej
predaj ustavične opakovat; ked sa predá, funguje v kapitalistových
rukách - počassamého výrobného procesu - ako kapitál. Pracovná
sila tu slúži dvakrát; v robotníkových rukách ako tovar, ktorý sa
predáva za svoju hodnotu; v rukách .kapitalistu, ktorý ju kúpil, ako
sila vyrábajúca hodnotu a úžitkovú hodnotu. Ale peniaze, ktoré ro­
botník dostáva od kapitalistu, dostane až potom, keď mu už pre­
nechal použitie svojej pracovnej sily, ked sa pracovná sila už reali­
zovala v hodnote produktu práce. Kapitalista má túto 'hodnotu vo
svojich rukách skôr, ako ju zaplatí. Teda nie peniaze fungovali dva­
krát: najprv ako peňažná forma variabilneho kapitálu, potom ako
mzda. Dvakrát fungovala pracovná sila; najprv ako tovar pri predali
pracovnej sily (pri stanovení mzdy, ktorá sa má zaplatit, peniaze
pôsobia len ako ideálna miera hodnoty a kaplialista ich ešte vôbec
nemusi mat vo svojich rukách); a po druhé vo výrohnom procese.
kde funguje v kapitalistových rukách ako kapitál, t. j. ako prvok.
ktorý vytvára úžitkovú hodnotu a hodnotu. Ekvivalent, ktorý treba
zaplatit robotnikovi, pracovná sila už dodala v tovarovej forme
skôr, ako ho kapitalista zaplatí robotnikovi v peňažnej forme. Pla­
tobný fond, z ktorého kapitalista platí robotníka. vytvára teda sám
robotník. Ale to nie jeväetko.
Peniaze, ktoré robotník dostáva, vydáva na zachovanie sv0l°l
pracovnej sily, teda - ked pozorujeme celú triedu kapitalisti)v
a celú robotnicku triedu - na to, aby kapitalistovi zachoval nástrol.
ktorý jediný mu umožňuje, aby ostal kapitalistom.
Neustále kupovanie a predávanie pracovnej sily zvečñuje teda na
lednej strane pracovnú silu ako prvok kapitálu, vďaka čomu Rapid!
vystupuje ako tvorca tovarov, úžitkových predmetov, ktoré mal"
 321

hodnotu, vďaka čomu sa ďalej tá časť kapitálu, za 'ktorú sa kupuje 19. kapitola
pracovná sila, neustále obnovuje z vlastného produktu pracovnej Výklad
sily, takže robotník sám neustále vytvára kapitálový fond, z ktorého predmetu
ho platia. Na druhej strane sa neustále predávanie pracovnej sily omMMmM
stáva ustavične sa obnovujúcim zdrojom udržiavania robotnikovho
života, a tak jeho pracovná sila vystupuje ako majetok, prostred­
nictvom ktoreho poberá dôchodok, z ktorého žije. Dôchodok tu ne­
znamená nič iné ako prisvojovanle hodnôt vyplývajúce z neustále
sa opakujúceho predaja istého tovaru (pracovnej sily), pričom samy
prlsvojovanć hodnoty slúžia len na ustavičnú reprodukciu tovaru,
ktorý sa má predať. A potiaľ hovori A. Smith právom, že tá časť
hodnoty produktu vytvoreného samým robotnikom, za ktorú mu
kapitalista plati ekvivalent vo forme mzdy, stáva sa pre robotníka
zdrojom dôchodku. To však nič nemení na povahe ani na veľkosti
tejto časti hodnoty tovaru, podobne ako nemení nič na hodnote vý­
nobných prostriedkov to, že fungujú ako kapitálové hodnoty, alebo
ako nič nemení na povahe a veľkosti nejakej priamky, že je základ­
ňou trojuholnika alebo osou elipsy. Hodnota pracovnej sily sa na­
ďalej určuje takisto nezávisle ako aj hodnota výrobných prostried­
kov. Táto časť 'hodnoty tovaru ani nepozostáva z dôchodku ako
jedného zo samostatných činiteľov, ktoré by ju vytvárali, ani sa
neredukuje na dôchodok. Pretože táto nová hodnota, ktorú robot­
ník neustále reprodukuje, tvorí pre neho zdroj dôchodku, nevytvára
naopak robotnikov dôchodok súčasť novej hodnoty, ktorú vyrobil.
Veľkosť.podielu z novej hodnoty vytvorenej robotnikom, ktorý mu
zaplatia, určuje veľkosť hod-noty jeho dôchodku, nie naopak. Okol­
nosť, že táto časť novej 'hodnoty tvori pre robotníka dôchodok,
ukazuje len to, čo sa s ňou robi, ukazuje len charakter jej použitia
a s jej tvorbou má do činenia práve tak málo, ako aj s tvorbou
bocakej inej hodnoty. Ak dostávam 'každý týždeň desať toliarov,
okolnosť, že mám takýto týždenný príjem, nemení nič ani na pova­
he hodnoty týchto desiatich toliarov, ani na veľkosti ich hodnoty.
Ako pri každom inom tovare, určuje sa i hodnota praoovnej sily
množstvom práce nevyhnutným na jej reprodukciu; skutočnosť, že
toto množstvo práce sa určuje hodnotou nevyhnutných životných
Prostriedkov robotníka, teda rovná sa práci nevyhnutnej na repro­
dukciu samých podmienok jeho života, je osobitosťou tohto tovaru
(Pracovnej sily), ale nejde o väčšiu osobitosť ako je to, že hodnota
ľažnćho dobytka sa určuje hodnotou životných prostriedkov nevy­
houtných na jeho udržiavanie, teda množstvom ľudskej práce, ktoré
1°nevyhnutné na výrobu týchto životných prostriedkov.
Ale celý tento mátok spôsobuje u A. Smitha kategória „dôcho­
dok'. Rôzne druhy dôchodkov tvoria u neho „component parts“,
'účasti každoročne vyrábanej, novovytváranej tovarovej hodnoty,
naopak dve časti, na ktoré sa táto tovarová hodnota pre kapi­
hlistu rozpadá - ekvivalent jeho variabilnćho kapitálu, preddav­
kovanćho v peňažnej forme pri kúpe práce, a druhá časť hodnoty,
ktorá mu taktiež patrí, hoci ho nič nestála, nadhodnota -, tvoria
2' hmm z
 322

lll. oddiel zdroje dôchodku. Ekvivalent variabilného kapitálu sa znova pred­

Reprodukcia davkuje na pracovnú silu a potial' tvori dôchodok robotnika vo for­
a obeh celkového me jeho mzdy; druhú časť, nadhodnotu - pretože nemusí kapita­
spoločenského ilstovi nahrádzať nijaký preddavok kapitálu -, môže kapitalista
kapitálu vydávať na spotrebné prostriedky (nevyhnutné a prepychové), spo­
trebovať ako dôchodok, namiesto toho, aby tvorila nejakú kapi­
tálovú hodnotu. Predpokladom tohto dôchodku je sama hodnota
tovaru a súčasti tejto hodnoty sa pre kapitalistu odlišujú od seba
iba potiaľ, pokiaľ tvoria buď ekvivalent za variabilnú kapitálovú
hodnotu, ktorú preddavkoval, alebo prebytok nad túto hodnotu.
Obidve tieto súčasti nie sú nič iné ako pracovná sila, ktorá sa v te­
kutom stave, ako práca, vynaložila počas výroby tovaru. Predsta­
vujú výdavok, nie dôchodok čiže revenue - predstavujú vynakla­
danie práce.
Podla tohto quid pro quo, pri ktorom sa dôchodok stáva zdrojom
hodnoty tovaru, namiesto toho, aby hodnota tovaru bola zdrojom
dôchodku, sa teraz zdá, že hodnota tovaru sa „skladá' z rôznych
druhov dôchodkov; tie sa určujú nezávisle od seba a celková hod­
nota tovaru sa určuje sčítanim velkosti hodnoty týchto dôchodkov.
Lenže teraz je otázka, ako sa určuje hodnota každého z týchto
dôchodkov, z ktorých má vzisť hodnota tovaru. Pokiaľ ide o mzdu.
dá sa to určiť, pretože mzda je hodnotou istého tovaru, pracovnej
sily, a túto hodnotu (takisto ako hodnotu každého iného tovaru)
možno určiť prácou nevyhnutnou na reprodukciu tohto tovaru. Ale
ako možno určiť nadhodnotu, alebo u A. Smitha skôr obidve jej for­
my, zisk a pozemkovú rentu? Tu zostávame len pri prázdnych re­
čiach. A. Smith zobrazuje mzdu a nadhodnotu (resp. mzdu a zisk)
raz ako súčasti, z ktorých sa skladá hodnota tovaru, resp. cena.
inokedy zasa, a to často takmer jedným dychom, ako časti, na ktoré
sa ,.rozpadá' (resolves itself) cena tovaru; ale to naopak znamená.
že je najprv daná hodnota tovaru a že rôzne časti tejto danej hod­
noty pripadajú vo forme rôznych dôchodkov rôznym osobám, ktoré
sa zúčastňujú na výrobnom procese. To nie je vôbec totožné s ľÝmo
že hodnota sa skladá z týchto troch „súčasti'. Keď určim samostat­
ne velkosť troch rôznych priamok a potom vytvorim z týchto troch
priamok ako „súčasti' štvrtú priamku, ktorá sa rovná velkosti ich
súčtu, nie je to vôbec ten istý postup, ako keď mám na druhe)
strane pred sebou danú priamku a z nejakého dôvodu ju rozdelim.
v istom zmysle „rozložim', na tri rôzne časti. V prvom pripade 83
velkosť celej priamky meni presne tak, ako sa meni velkosť troch
priamok, ktorých súčet tvori: v druhom pripade je velkosť troch
časti celej priamky v0pred ohraničená tým, že tvoria časti prika
danej velkosti.
V skutočnosti však, ak sa budeme držať toho, čo je vo výklade
A. Smitha správne, že nová hodnota, ktorá sa vytvorila ročnou DÚ'
cou a ktorá je obsiahnutá v ročnom tovarovom produkte spoločnOíľi
(ako aj v každom jednotlivom tovare alebo v dennom, týždemwfn
producte atd). rovná sa hodnote preddavkovaného variabilnćho
 323

kapitálu (teda časti hodnoty, ktorá je opäť určená na kúpu pracovnej 19. kapitola
sily)plus nadhodnote, ktorú môže kapitalista realizovať - pri jed­ Výklad
noduchej reprodukcii a za inak nezmenených okolnosti - v pro­ predmetu
striedkoch svojej osobnej spotreby; a ak sa budeme dalej držať v minulosti
toho, že A. Smith nerozlišuje prácu, pokiaľ vytvára hodnotu, .pokiaľ
je vynakladanim pracovnej sily, a prácu, .pokiaľ vytvára úžitkovú
hodnotu, t. j. pokiaľ sa vynakladá v užitočnej, účelnej forme - vy­
úsťujecelá táto predstava takto: Hodnota každého tovaru je pro­
duktom práce; teda je nim aj hodnota produktu ročnej práce čiže
hodnota ročného tovarového produktu spoločnosti. Keďže sa však
všetka práca redukuje ma 1. nutný .pracovný čas, v 'ktorom robotník
reprodukujc iba ekvivalent kapitálu preddavkovaného na kúpu jeho
pracovnej sily, a 2. nadprácu, ktorou robotník dodáva kapitalistovi
hodnotu, za ktorú (kapitalista neplatí nijaký ekvivalent, teda nad­
hodnotu; tak sa môže každá tovarová hodnota rozložiť len na tieto
dve rôzne súčasti a tvorí teda 'koniec koncov ako mzda dôchodok
robotníckej triedy a ako nadhodnota dôchodok !triedy kapitalistov.
Pokiaľvšak ide o konštantnú kapitálovú hodnotu, t. j. o hodnotu
výrobných prostriedkov spotrebovaných 'pri výrobe ročného pro­
duktu, nedá sa síce povedať, ako táto hodnota vchádza do hodnoty
nového produktu (až na frázu, že kapitalista ju započítava kupu­
júcemu .pri predaji svojho tovaru), ale koniec .koncov - ultima­
tclv - môže aj sama táto časť hodnoty pozostávať zasa len z ekvi­
valentu variabilnćho kapitálu a z nadhodnoty, z produktu nutnej
Prácea nadpráce, pretože aj samy výrobné prostriedky sú produk­
tom práce. Ak fungujú hodnoty .týchto výrobných prostriedkov v ru­
kách tých, ktorí ich používajú, ako kapitálové hodnoty, neodporuje
to tomu, že sa „pôvodne“, a ked ideme až na koreñ veci, v rukách
niekohodruhého - aj ked to bolo skôr - dali rozložiť na tie isté
dvečasti hodnoty, teda na dva rôzne zdroje dôchodku.
Správne je tu to. že v pohybe spoločenského :kapitálu - .t. j. sú­
hľnuindividuálnych Ikapitálov - sa vec javí inak, než sa javí pre
každý individuálny .kapitál skúmaný osobitne, teda z hľadiska kaž­
dého jednotlivého kapitalistu. Pre jednotlivého kapi-talistu sa hod­
nOtatovaru rozpadá na 1. konštantný prvok (štvrtý prvok, ako ho­
V011A. Smith) :1 2. sumu mzdy a nadhodnoty, resp. mzdy, zisku
3 pozemkovej renty. Naproti tomu zo spoločenského hľadiska sa
Sm'ľhOVŠtvrtý prvok, konštantná kapitálová hodnota, stráca.

5.
Zhrnutie

“Buduchá formula, podľa ktorej tri dôchodky, mzda, zisk a renta,

!Jdi tri „sučastí' hodnoty tovaru, pramení u A. Smitha z prija­
"mi formuly, že hodnota tovaru sa na tieto tri súčasti rozpadá,
r“MWStitself. To je však tiež nesprávne, aj ked sa predpokladá, že
 324

lll. oddiel hodnotu tovaru možno rozložiť len na ekvivalent spotrebovanej

Reprodukcia pracovnej sily a na nadhodnotu vytvorenú pracovnou silou. Ale tento
a obeh celkového omyl tu má opät .hlbší, pravdivý základ. Kapitalistická výroba je
spoločenského založená na tom, že vyrábajúci robotník predáva svoju vlastnú pra­
kapitálu covnú silu kapitalistovi ako svoj tovar a že pracovná sila potom
funguje v kapitalistových rukách len ako prvok jeho výrobného ka­
pitálu. Táto transakcia, ktorá patrí do obehu - predaj a kúpa pra­
covnej sily -, nielen otvára výrobný proces, ale implicíte určuje aj
jeho špecifický charakter. Výroba úžitkovej hodnoty, ba aj výroba
tovaru (pretože ju môžu uskutočňovať i nezávislí výrobcovia) je tu
len prostriedkom na výrobu absolútnej a relativnej nadhodnoty pre
kapitalistu. Preto sme pri analýze výrobného procesu videli, že vý­
roba absolúimej a relativnej nadhoan určuje 1. dlžku denného
pracovného procesu, 2. celé spoločenské a 'technické usporiadanie
kapitalistiokého výrobného procesu. V ňom samom sa uskutočňuje
rozlíšenie medzi púhym zachovaním hodnoty (konštantnej kapitá~
lovej hodnoty), skutočnou reprodukciou preddavkovanej hodnoty
(ekvivalentu pracovnej sily) a výrobou nadhodnoty, t. j. hodnoty.
za ktorú kapitalista nepreddavkoval a .nepreddavkuje nijaký ekvi­
valent, ani predtým, ani post festum.
Hoci sa prisvojovanie nadhodnoty - hodnoty, ktorá je prebyt­
kom nad ekvivalentom hodnoty preddavkovanej kapitalistom - za­
čína kúpou a predajom pracovnej sily, je aktom odohrávajúcim sa
v samom výrobnom procese a tvorí jeho podstatný moment.
Úvodný akt, ktorý tvorí akt obehu: kúpa a .predaj pracovnej sily.
spočíva zasa sám na rozdelení prvkov výroby, 'ktoré predchádza
rozdeľovaniu spoločenských produktov a je jeho predpokladom, totiž
na odiúčeni pracovnej sily ako mbotníkovho tovaru od výrobných
prostriedkov ako vlastníctva nerobotníkov.
Zároveň však toto prisvojovanie nadhodnoty, čiže toto rozdele­
nie výroby hodnoty na reprodukciu preddavkovanej hodnoty a VÝ'
robu novej hodnoty (nadhodnoty), ktorá .nenahrádza nijaký ekviva­
lent, nemení vonkoncom nič na substancii samej hodnoty a na povahe
výroby hodnoty. Substanciou hodnoty je a ostáva jedine vynaložené
pracovná sila - práca, bez ohľadu na jej osobitný užitočný charak­
ter - a výroba hodnoty nie je nič iné ako proces vynakladania
pracovnej sily. Tak nevolnik vynakiadá pracovnú silu po šest dni.
pracuje šest dni a na vynakladani pracovnej sily ako takom. ako
fakte, sa nič nemení tým, že napriklad tri dni z toho robí pre seba
na svojom vlastnom poli a tri ostatné dni pre svojho zemepána na
jeho poli. Nevoľníkova dobrovoľná práca pre seba, ako aj jeho nú'
tená práca pre vlastného pána rovnako predstavujú prácu: 90kW
sa na to pozeráme z hľadiska vzťahu práce k hodnotám alebo Il
k užitočným výmbkom, ktoré vytvorila, nie je v šesťdňovej ?rád
nevolníka nijaký rozdiel. Rozdiel sa týka len rozličných vzťahom
v dôsledku ktorých sa jeho pracovná sila vynakladá v obidvoch po'
iovíciach šesťdňového pracovného času. Práve tak je to aj s nutno"
prácou a nadprácou námezdného robotnika.
 325

Výrobný proces uhasina v tovare. To, že sa na jeho výrobu vyna­ 19. kapitola
ložila pracovná sila, vystupuje teraz ako vecná vlastnosť tovaru, Výklad
totiž vlastnosť, že má hodnotu; veľkosť tejto .hodnoty sa meria veľ­ predmetu
kosťouvynaloženej práce; hodnota tovaru sa nerozpadá na nič iné v minulosti
a nepozostáva z ničoho iného. Ak som narysoval priamku určitej
velkosti, ,.vyrobil' som predovšetkým priamku (sice len symbolicky,
ale to vopred viem), tým, že som ju narysoval podľa istých pravidiel
(zákonov), ktoré sú odo mňa nezávislé. Ak túto priamku rozdeilm
na tri úseky (ktoré zasa môžu zodpovedať určitému problému),
zostane každá z týchto jej troch časti nadalej priamkou a celá čiara.
ktorej sú časťami, sa týmto rozdelením .nerozloži .na niečo odlišné
od priamky, napríklad na krivku. Podobne ani čiaru danej veľkosti
nemôžem rozdeliť tak, aby súčet týchto časti bol väčší ako sama
nerozdelená čiara; veľkosť nerozdelenej čiary sa teda neurčuje l'ubo­
voľne určenými veľkosťami jej časti. NaOpak, relativne veľkosti
týchto časti sú od samého začiatku ohraničené -krajnými bodmi čiary,
ktorej sú časťami.
Potiaľ sa tovar vyrobený kapitalistom ničím neodlišuje od tovaru,
ktorý vyrobil samostatný výrobca, spoločenstvo robotnikov alebo
otnoci. V našom prípade však patrí celý produkt práce i celá jeho
hodnota kapitalistovi. Ako každý iný výrobca aj :kapitalista musi
najprv premeniť tovar predajom na peniaze, aby s ním mohol ďalej
entu.­
manipulovať; musí ho premeniť na formu všeobecného ekviva­
Pozorujme vyrobený tovar prv, ako sa premení 'na peniaze. Patrí
celýkapitalistovi. Na druhej strane ako užitočný produkt práce ­
ako úžitková hodnota - je úplne produktom minulého pracovného
Procesu; o jeho hodnote to neplatí. Casť tejto hodnoty predstavuje
len hodnotu výrobných prostriedkov vynaložených .na výrobu dané­
ho tovaru, ktorá sa znova objavuje v novej forme; táto hodnota sa
nevyrobila počas výrobného procesu tohto tovaru; pretože výrobné
prostriedky mali túto hodnotu pred výrobným procesom nezávisle
0" neho: vstupovali do tohto procesu ako jej nositele; obnovila sa
a zmenila iba jej javová forma. Pre kapitalistu tvori táto časť hod­
noty tovaru ekvivalent tej časti preddavkovanej konštantnej kapitá­
lovej hodnoty, ktorá sa spotrebovala počas výroby tovaru. Predtým
existovala vo forme výrobných prostriedkov; teraz existuje ako sú­
časťhodnoty novovyrobeného tovaru. Len čo sa tento tovar speñaži,
musí sa táto hodnota, ktorá teraz existuje v peniazoch, premeniť
Opäťna výrobné prostriedky, na svoju pôvodnú formu, ktorá je
určená výrobným procesom a jej funkciou v ňom. Okolnosť, že táto
In _ funguje ako kapitál, na charaktere hodnoty tovaru nič ne­
hOeťälřota
Druhá časť hodnoty tovaru predstavuje hodnotu pracovnej sily,
ktorú námezdný robotník predáva kapltallstovi. Podobne ako hod­
“Ota výrobných prostriedkov, aj táto hodnota je určená nezávisle
0" VÝrobnéhoprocesu, do ktorého má pracovná sila vstúpiť, a prv
ako do neho vstúpi, fixuje sa v akte obehu, v kúpe a predaji pra­
 326

lll. oddiel covnej sily. Svojim fungovanim - vynakladaním svojej pracovnej

Reprodukcia sily - vyrába námezdný robotník tovarovú hodnotu rovnajúcu sa
a obeh celkového hodnote, ktorú 'mu má kapitalista zaplatiť za používanie jeho pra­
spoločenského covnej sily. Dáva kapitalistovi túto hodnotu v tovare a ten mu za
kapitálu ňu platí v peniazoch. Okolnosť, že táto časť hodnoty tovaru je pre
kapitalistu iba ekvivalentorn jeho variabilnćho kapitálu, ktorý musi
preddavkovať na mzdu, nemení vonkoncom nič na skutočnosti, že
ide o tovarovú hodnotu, ktorá sa vytvorila počas výrobného procesu
ako nová hodnota a ktorá pozostáva len z toho isteho, z čoho aj
nadhodnota - totiž z minulého vynaloženia pracovnej sily. Práve
tak nemá na túto skutočnosť nijaký vplyv ani to, že hodnota pra­
covnej sily, ktorú kapitalista plati robotníkovi vo forme mzdy, na­
dobúda pre robotnika formu dôchodku a že sa tým nepretržite
reprodukuje nielen pracovná sila, ale i trieda námezdných robotni­
kov ako taká, a tým aj základ celej kapitalistickej výroby.
Súčet týchto dvoch časti hodnoty však netvori celú hodnotu to­
varu. Ostáva prebytok nad obidvoma týmito časťami: nadhodnota.
Nadhodnota, tak ako aj časť hodnoty, ktorá nahrádza variabilný ka­
pitál preddavkovaný na mzdu, je nová hodnota, ktorú robotník
vytvoril počas výrobného procesu - je to stuhnutá práca. Lenže
toho, kto si prisvojuje celý produkt, kapitalistu, nestojí nič. Táto
okolnosť kapitalistovi fakticky umožňuje, aby ju celú spotreboval
ako dôchodok, ak nemusí niektoré jej časti odstúpiť iným podiel­
nikom - napriklad pozemkovú rentu vlastníkovi pôdy, takže v tom­
to prípade tieto časti nadhodnoty tvoria dôchodky takýchto tretích
osôb. Tá istá okolnosť bola aj hybným motívom, prečo sa náš kapi­
talista vôbec zaoberal výrobou tovaru. Ale ani jeho pôvodný, dobre
mienený úmysel zhrabnúť nadhodnotu, ani to, že ju neskôr vydáva
ako dôchodok on sám alebo ju tak vydávajú ini, nemá na nadhod­
notu ako takú nijaký vplyv. To všetko nemení nič na tom, že nad­
hodnota je stuhnutou, nezaplatenou prácou, práve tak ako to nemeni
nič na jej velikosti, ktorá sa určuje celkom inými podmienkami.
Ale ked sa už raz A. „Smithchcel hned pri skúmaní hodnoty tovaru
zaoberať tým, aká úloha pripadá jej rôznym častiam v celkovom
procese reprodukcie, ako to aj robi, potom bolo jasné, že keď 080'
bitnć časti fungujú ako dôchodok, fungujú iné „častipráve tak MPR'
ttžite ako kapitál - a preto by sa podľa jeho logiky aj mali označ“
za konštituujúce časti ,hodnoty tovaru čiže časti, na ktoré sa rozkladá
hodnota tovaru.
A. Smith stotožňuje tovarovú výrobu vôbec s kapitalistickou to*
varovou výrobou; výrobné prostriedky sú od samého začiatku „kB'
pitálom', práca od samého začiatku námezdnou prácou a preto le
„počet užitočnýcha produktivnych robotníkov všade úmerný velkosti mi'
táłu. ktorý sa používa na ich zamestnávanie (to the quantity of capital "od
which is employed In setting them to work'. introduction. p. 12).

Slovom. rôzne činitele pracovneho procesu - vecné i osobne -­

 327

vystupujú od samého začiatku v maskách, ktoré sú charakteristické 19. kapitola

pre obdobie kapitalistickej výroby. Preto sa aj analýza hodnoty to­ Výklad
varu bezprostredne kryje so skúmaním otázky, do akej miery táto predmetu
hodnota tvorí na jednej strane iba ekvivalent preddavicovanćho v minulosti
kapitálu a do akej miery tvorí na druhej strane „voľnú' hodnotu,
ktorá nenahrádza nijakú preddavkovanú kapitálovú hodnotu, čiže
tvorí nadhodnotu. Časti tovarovej hodnoty, porovnávané navzájom
z tohto hladiska, sa tak nepozorovane premieňajú na jej samostatné
..súčasti' a nakoniec na „zdroje všetkej hodnoty". Dalším dôsledkom
je, že hodnota tovaru sa skladá z rôznych dôchodkov, alebo že sa
na ne striedavo „rozkladá', talkže dôchodky nepozostávajú z tovaro­
vej hodnoty, ale tovarová hodnota pozostáva z „dôchodkov'. Ale
tak ako 'na .povahe tovarovej hodnoty ako tovarovej »hodnoty alebo
peňazí ako peňazí nemení nič to, že fungujú ako kapitálová hodnota,
tak nemení nič na tovarovej hodnote ani to, že neskôr funguje ako
dôchodok tej alebo onej osoby. Tovar, ktorým sa zaoberá A. Smith,
je od samého začiatku .tovarovým kapitálom (v letorom je, okrem
kapitálovej hodnoty spotrebovanej pri výrobe tovaru obsiahnutá aj
nad-hodnota), teda kapitalistioky vyrobeným tovarom, výsledkom
kapitalistiokćho výrobného procesu. Mal by sa teda najprv analyzo­
vať kapitalistioký výrobný proces, teda aj zhodnocovaci a hodnoto­
tvomý proces, ktorý je v ňom zahrnutý. Kedže jeho predpokladom
je zasa obeh tovarov, vyžaduje jeho výklad aj analýzu tovaru, ktorá
by mu predchádzala a nezávisela od neho. A. Smith aj vtedy, keď
občas „ezotericky' vystihne to, čo je správne, všima si výrobu hod­
noty vždy len v súvislosti s analýzou tovaru, t. j. s analýzou tovaro­
vćho kapitálu.

III.
./Vaslealozmz'cz'41

Ricardo takmer doslova reprodukuje teóriu A. Smitha:

„Treba súhlasiť s tým, že všetky výrobky nejakej krajiny sa spotrebujú, ale
IGveľmi veľký rozdiel v tom, či ich spotrebujú ti, ktori reprodukujú inú hod­
uctu, alebo tí. ktorí to nerobia. Ak hovoríme, že dôchodok sa ušetrí a pridá ku
kapitálu. máme tým na myslí, že čas! dôchodku. ktorá sa pridáva ku kapitálu.
!potrebujú produktivni, a nie nepmduktivni robotníci.' (Principles, p. 163.)
V skutočnosti Ricardo úplne prijal teóriu A. Smitha o rozložení
ceny tovaru na mzdu a nadhodnotu (čiže na variabilný kapitál a nad­
hodnotu). Polemizuje s nim 1. o súčastiach nadhodnoty: z nevyhnut­
“YCh prvkov nadhodnoty vylučuje pozemkovú rentu; 2. Ricardo
mzkladá cenu tovaru na tieto súčasti. Veľkost hodnoty je teda
prius“. Súčet týchto súčastí sa predpokladá ako daná veiičina. z kto­ l' prvotná

“ Odtiaľto až do konca kapitoly dodatok z rukopisu li“.

 328

lll. oddiel rej sa vychádza, zatiaľ čo A. Smith často naopak a v protiklade so

Reprodukcia svojim vlastným hibšim chápanlm stanovuje veľkost hodnoty tovaru
a obeh celkového post testum, sčitanlm jej súčasti.
spoločenského Ramsay proti Ricardovi poznasnenáva:
kapitálu ..Ricardo zabúda. že celý produkt sa rozdeluje nielen na mzdu a zisk. ale že
jedna časť je nevyhnutná aj na nahradenle fixného kapitálu! (An Essay on the
Distribution ot Wealth. Edinburgh 1836, p. 174.)

Ramsay rozumie pod flxným kapltáiom to isté, čo ja rozumiem pod

konštantným kapitálom:

„Plxný kapitál existuje vo forme. v ktorej sice prispieva k výrobe tovaru.

na ktorom sa pracuje, ale neprlspieva k udržiaqu robotnikov' (p. 59).

A. Smith sa vzpieral nevyhnutnému dôsledku toho, že rozložil

hodnotu tovaru, a teda aj hodnotu .spoločenského ročného produktu
na mzdu a nadhodnotu, teda na púhe dôchodky: dôsledku, že by sa
potom mohol celý ročný produkt spotrebovat. Originální myslite­
lia nikdy nevyvodzujú absurdné závery. Prenechávajú to sayovcom
a macCullochovcom.
Say berie vec naozaj na ľahkú váhu. To, čo je pre jedného pred­
davkom .kapitálu, je alebo bolo pre iného dôchodkom a čistým pro­
duktom; rozdiel medzi hrubým a čistým produktom je len subjek­
tívny, a
„tak sa celková hodnota všetkých výrobkov v spoločnosti rozdelila ako dôcho­
dok'. (Say. Traité d'Bcon. Pol.. 1817, II, p. 64.) „Celková hodnota každého vý:
robku sa skladá zo ziskov pozemkových vlastnikov, kapitalistov a pracujúclch
i' zisky pracujúcich pre zárobok' [mzdy tu figurujú ako proťits des industrleule. „ktori prisli*ll
pre zárobok k jeho výrobe. z toho vyplýva. že dôchodok spoločnosti sa rovná vyrobene!
hrubej hodnote. a nie iba člstému produktu pôdy. ako sa nazdávala sekta eko­
nômov' jlyziokratij. (p. 63.)

Tento Sayov objav si osvojil o. i. aj Proudhon.

Storch, ktorý v zásade takisto prijima učenie A. Smitha, však súdi.
že spôsob, akým ho aplikuje Say, je neudržateľný.

..Ak pripustime, že dôchodok národa sa rovná jeho hrubému produktu. to1-“

sa z neho nemusi odpočltat nijaký kapitál' jtreba rozumiet: nijaký konltantnł
kapitáij, „musime tiež pripustiť, že tento národ môže celú hodnotu svojho mô­
ného produktu spotrebovat neproduktivne, a pritom neutrplet ani najmenlhl
ujmu na svojom budúcom dôchodku... Výrobky. ktoré tvoria' lkonłtanm”
..kapitál národa, nemožno spotrebovatf (Storch. Considérations sur la nam
du revenu national, Paris 1824, p. 147. 150.)

Storch však zabudol povedat, ako sa existencia tejto konštantnol

časti kapitálu zhoduje so Smithovou analýzou ceny. ktorú P
a podľa ktorej hodnota tovaru obsahuje iba mzdu a nadhodnotu.
ale neobsahuje konštantnú časť kapitálu. Len vdaka Sayovi l6 1““
jasné, že táto analýza ceny vedie k absurdným výsledkom. a 10130
posledným slovom na túto tému je:
 329

..že nevyhnutnú cenu nemožno rozlołit na jej najjednoduchšie prvký'. (Court 19. kapitola
d'Beon. Pol.. Pétersbourg 1815. il. p. 141.) Výklad
predmetu
Sismondi, ktorý sa zaoberá najmä vzťahom medzi .kapitáiom a dó­ v minulosti
chodkom a v skutočnosti povyšuje osobité chápanie tohto vzťahu
na differentia specifica svojich Nouveaux Principes, nepovedal jediné
vedecké slovo, neprlspel k objasneniu tohto problému ani jediným
atómom.
Barton. Ramsay a Cherbuliez sa pokúšajú prekročiť hranice Smi­
thovho chápania. Strookotávajú, lebo pristupujú k problému od sa­
mého začiatku jednostranne, pretože nevymedzujú jasne rozdiel
medzi konštantnou a variabilnou kapitálovou hodnotou a rozdiel
medzi fixným a cirkuiujúcim kapitálom.
Učenie, ktoré A. Smith odkázal svojim nasiedovnikom, reprodu­
kuje s obvykiou dóležltosťou aj John Stuart Mill.
Výsledok: Smithov myšiienkový zmätok existuje do dnešného dňa
a jeho dogma tvori v politickej ekonómii ortodoxný článok viery.
 330

Doadsiata
kapitola
jednoduchá
reprodukcia

I.
Formulácia otázky
Ak pozorujeme“ ročné fungovanie spoločenskéhokapitálu - teda
celkového kapitálu, z ktorého individuálne kapitály predstavujú iba
zlomky, pričom ich pohyb je jednak ich individuálnym pohybom a zá­
roveň integrujúcim článkom pohybu celkového kapitálu - z hla­
diska jeho výsledku, t. 1. ak pozoruieme tovarovy' produkt, ktorý
spoločnost dodá za rok, musi sa ukázať, ako prebieha reprodukčnÝ
proces spoločenského kapitálu, aké charakteristické črty odlišulú
tento reprodukčny proces od reprodukčného procesu individuálneho
kapitálu a aké črty sú obom spoločné. Ročný produkt zahŕňa jednak
tie časti spoločenského produktu, ktoré nahrádzajú kapitál a pred­
stavujú spoločenskú reprodukciu, ako aj tie časti, ktoré vchádzaĺú
do fondu spotreby a spotrebúvaiú ich robotníci i kapitalisti, zahŕňa
teda tak osobnú, ako aj výrobnú spotrebu. Zahŕňa tiež reprodukciu

T1-
(t. 1. udržiavanie) triedy kapitalistov a robotniokej triedy, teda al
reprodukciu kapitalistického charakteru celého výrobného procesu'
Je zrejmé, že musime analyzovať vzorec obehu

pričom spotreba v ňom nevyhnutne hrá určitú úlohu; pretože

východiskový bod T' = T + t. tovarový kapitál zahŕňa tak kon­
štantnú a variabilnú kapitálovú hodnotu, ako aj nadbodnotu. Jeho
'DOhYbzahŕňa preto tak osobnú, ako aj výrobnú spotrebu. V kolo'
behoohp-r...v...r'-P'av...r'-P'-r...vievi­
*3z rukopisu ll.
 331

chodiskovým a konečným bodom pohyb kapitálu: zahŕňa to, pravda, 20. kapitola
aj spotrebu, pretože tovar, výrobok, sa musi predať. No len čo sa jednoduchá
predpokladá, že sa tak stalo, v pohybe jednotlivého kapitálu nezáleží reprodukcia
na tom, čo sa ďalej deje s týmto tovarom. Naproti tomu pri pohybe
T' . . . T' možno zbadať, že ide o podmienky spoločenskej reproduk­
cie práve na tom, že treba ukázať, čo sa stane s každou časťou hod.
noty tohto celkového produktu T'. Celkový reprodukčný proces tu
zahŕňa práve tak proces spotreby sprostredkovaný obehom, ako aj
reprodukčný proces samého kapitálu.
Vzhľadom na ciel, ktorý máme pred sebou, musime skúmať re­
produkčný proces z hľadiska nahrádzania jednotlivých zložiek T', čo
sa týka ich hodnoty, aj čo sa týka ich látky. Teraz sa už nemôžeme,
tak ako pri analýze hodnoty produktu jednotlivého kapitálu, uspo­
kojiť s predpokladom, že jednotlivý kapitalista môže predajom svoj­
ho tovarového produktu premeniť súčasti svojho kapitálu najprv na
peniaze a potom ich opätovnou kúpou výrobných prvkov na trhu
tovarov premeniť znova na výrobný kapitál. Aj tieto výrobné prvtky.
pokiaľ majú vecnú povahu, tvoria súčasť spoločenského kapitálu,
takisto ako hotový individuálny výrobok, ktorý sa za ne vymieňa
a nimi nahrádza. Na druhej strane pohyb tej časti spoločenského
tovarového produktu, ktorá sa spotrebúva tak, že robotník vydáva
svoju mzdu a kapitalista nadhodnotu, tvori nielen integrujúci článok
pohybu úhrnného produktu, ale sa aj prepletá s pohybom indivi­
duálnych kapitálov, a jeho priebeh preto nemožno vysvetliť tým, že
sa jednoducho predpokladá.
Pred nami je bezprostredne táto otázka: Ako sa z ročného pro­
duktu nahrádza kapitál spotrebovaný vo výrobe, pokiaľ ide o jeho
hodnotu, a ako sa proces tohto nahrádzanla prepletá so spotrebou
nadhodnoty kapitalistami a spotrebou mzdy robotnikmi. Ide teda
"alprv o jednoduchú reprodukciu. Ďalej sa predpokladá nielen to,
že výrobky sa vymieňajú za svoju hodnotu, ale aj to, že nedochádza
k revolúcii v hodnote súčasti výrobného kapitálu. Mimochodom, ak
sa ceny odchyl'ujú od hodnôt, táto okolnosť nemôže mať nijaký vplyv
na pohyb spoločenského kapitálu. Vcelku sa vymieňajú tie isté
množstvá výrobkov ako aj predtým, hoci jednotliví kapitalisti sa na
tom podieľajú v hodnotových pomeroch, ktoré už nie sú propor­
cionálne ich preddavkom a množstvám nadhodnoty, ktoré vyrobil
lednotlivo každý z nich. Pokiaľ však ide o revolúcie v hodnote, tle
nemenia nič na pomeroch medzi hodnotovými súčasťami úhrnného
ročného produktu, ak sú všeobecné a rovnomerne rozdelené. Ak sú
Však parciálne a nerovnomerne rozdelené, predstavujú poruchy,
ktoré Po prvé možno pokladať za poruchy iba potiaľ, pokial sa po­
kladajú za odchýlky od nemeniacich sa hodnotových pomerov; ale
po druhé, ak je dokázaný zákon, podľa ktorého jedna časť hodnoty
ročného produktu nahrádza konštantný a iná variabilný kapitál,
takáto revolúcia, či už by sa týkala hodnoty konštantného alebo
hOdnoty variabilného kapitálu, by na tomto zákone nič nemenila.
zmenila by iba relativnu velkosť časti hodnoty, ktoré fungujú v tej
 332

lll. oddiel či onej kvalite, pretože na miesto pôvodných hodnôt by nastúpili ine
Reprodukcia hodnoty.
a obeh celkového Kým sme skúmali výrobu hodnoty a hodnotu produktu kapitálu
spoločenského individuálne, naturálna forma tovarového produktu bola pre ana­
kapitálu lýzu úplne lahostajná, či už ju tvorili stroje, obilie alebo zrkadlá. Bol
to vždy iba priklad a na ilustráciu mohlo rovnako slúžiť ktorékoľvek
výrobné odvetvie. Zaoberali sme sa bezprostredným procesom sa­
mej výroby, ktorý sa v každom bode javí ako proces individuálneho
kapitálu. Pokiaľ sme skúmali reprodukciu tohto kapitálu, stačilo
predpokladať, že časť tovarového produktu, ktorá predstavuje hod­
notu kapitálu, nachádza vo sfére obehu príležitosť, aby sa znova
premenila na svoje výrobné prvky a teda opäť nadobudla podobu
výrobného kapitálu; práve tak stačilo predpokladať, že robotník
a -kapitalista nachádzajú na trhu tovary, na ktoré vydávajú mzdu
a nadhodnotu. Pri skúmani celkového spoločenského kapitálu a hod­
noty jeho produktu už tento formálny spôsob výkladu nestačí. Spáto
ná premena jednej časti hodnoty produktu na kapitál, a vchádzanie
inej časti do osobnej spotreby triedy kapitalistov ako aj robotníckej
triedy tvoria pohyb v samej hodnote produktu, ktorá je výsledkom
celkového kapitálu; a tento pohyb je nielen náhradou hodnoty, ale
aj vecnou náhradou, a preto nie je podmienený len vzájomným po­
merom hodnotových súčasti spoločenského produktu, ale aj ich úžit­
kovou hodnotou, ich vecnou podobou.
Jednoduchá*3 reprodukcia v nezmenenom rozsahu sa javí ako ab­
strakcia potiaľ, pokiaľ je na jednej strane zarážajúcim predpokla­
dom to, že na kapitalistickom základe neexistuje nijaká akumulácia
alebo reprodukcia v rozširenom rozsahu, a pokiaľ na druhej strane
proporcie, v akých sa vyrába, neostávajú v rôznych rokoch abso­
lútne nezmenené (a to sa predpokladá). Predpokladá sa, že spolo'
čenský \kapitál danej hodnoty dodáva v minulom aj v tomto roku
znova to isté množstvo tovarových hodnôt a uspokojuje to iste
množstvo potrieb, hoci formy tovarov sa v procese reprodukcie
môžu meniť. Ale keď dochádza -k akumulácii, tvori jednoduchá ne­
produkcia vždy jej časť, je reálnym faktorom akumulácie a možno
ju teda skúmať osobitne. Hodnota ročného produktu sa môže zmen~
šovať, hoci množstvo úžitkových hodnôt ostáva nezmenenć; hod­
nota môže ostať rovnaká, hoci sa množstvo úžitkových hodnôt zmen­
šuje; množstvo hodnoty a množstvo reprodukovaných úžitkoVÝCh
hodnôt sa môžu zmenšovať súčasne. Z toho všetkého vyplýva. že
reprodukcia sa môže uskutočňovať bud za priaznivejšich okolnosti
ako predtým, alebo za sťažených okolnosti, ktorých výsledkom môže
byť neúplná - nedostatočná - reprodukcia. To všetko sa môže
týkať iba kvantitatívnej stránky rôznych prvkov reprodukcie, ale
nemôže sa to týkať úlohy, ktorú tieto prvky hrajú v celkovom Pro'
:sed ako repmdukujúci sa kapitál alebo ako reprodukovaný dó­
o ok.

'3 z rnkoplsu vm.

 333

II. 20. kapitola

jednoduchá
Dve skupiny spoločenskej výroby“ reprodukcia

Úhrnný produkt spoločnosti, teda aj celková výroba spoločnosti

sa rozpadajú na dve veľké skupiny:
I. Výrobné prostriedky, tovary, ktoré majú formu, v ktorej musia
alebo aspoň môžu vchádzať do výrobnej spotreby.
ll. Spotrebné prostriedky, tovary, ktoré majú formu, že vchádzajú
do osobnej spotreby triedy kapitalistov a robotníckej triedy.
V každej z týchto skupin tvoria všetky rozličné výrobné odvetvia,
ktoré do nej patria, jedno jediné vel'nkévýrobné odvetvie, v prvom
pripade odvetvie výroby výrobných prostriedkov, v druhom pripade
odvetvie výroby spotrebných prostriedkov. Celkový kapitál, ktorý
sa používa v každom z týchto dvoch odvetví výroby, tvori osobitnú,
veľkú skupinu spoločenského kapitálu.
V každej skupine sa kapitál rozpadá na dve súčasti:
1. Variabilný kapitál. Ak sa naň pozeráme z hľadiska hodnoty,
rovná sa hodnote spoločenskej pracovnej sily použitej v tomto od­
vetví výroby, teda rovná sa sume miezd, ktoré sa za ňu zaplatili. Ak
ho skúmame z hľadiska látkovej formy, pozostáva zo samej činnej
pracovnej sily, t. j. zo živej práce uvedenej touto kapitálovou hod­
notou do pohybu.
2. Konštantný kapitál, t. j. hodnotu všetkých výrobných prostried­
kov, ktoré sa v tomto odvetví používajú na výrobu. Tieto výrobné
prostriedky sa zasa rozpadajú na fixný kapitál: stroje, pracovné ná­
stroje, budovy, ťažný dobytok atd'.; a cirkulujúci konštantný kapitál:
Výrobné materiály, ako suroviny a pomocné látky, polovýrobky atd.
Hodnota úhrnného ročného produktu vyrobeného pomocou tohto
kapitálu v každej z obidvoch skupín sa rozpadá na časť predstavu­
lúcu konštantný .kapitál c spotrebovaný vo výrobe, ktorého hodnota
sa iba preniesla na výrobok, a na časť pridanú celkovou ročnou
prácou. Táto druhá časť hodnoty ročného produktu sa zasa rozpadá
na náhradu preddavkovaného variabilného kapitálu v a na prebytok
nad túto náhradu, ktorý tvorí nadhodnotu m. Tak ako hodnota kaž~
dého jednotlivého tovaru, rozpadá sa teda aj hodnota úhrnného
l'Očnéhoproduktu každej skupiny na 0 + a + m.
Casť hodnoty c, ktorá predstavuje konštantný kapitál spotrebova­
"Ý vo výrobe, sa nekryje s hodnotou konštantného kapitálu použi­
tého vo výrobe. Výrobné materiály sa síce spotrebovali úplne. a preto
sa celá ich hodnota preniesla na produkt. Ale z použitého fixného
kapitálu sa úplne spotrebovala len istá časť, a preto prešla na pro­
dukt iba hodnota tejto časti. Druhá časť fixného kapitálu, stroje.
budovy atd., existuje a funguje dalej tak ako predtým, aj ked sa jej
hodnota každoročnýmopotrebením enšuje. Ak skúmame hodnotu

“ V podstate z rukopisu il. Schéma je z rukopisu vm.

 334

lll. oddiel produktu, táto časť fixného kapitálu, .ktorá funguje dalej, neexistuje
Reprodukcia pre nás. Tvorí časť kapitálovej hodnoty, :ktorá existuje popri tejto
a obeh celkového novovyrobenej tovarovej hodnote a nezávisle od nej. To sa ukázalo
spoločenského už pri skúmani hodnoty produktu jednotlivého kapitálu (I. kniha,
kapitálu 6. kap., s. 192).“ Tu však musime zatiaľ abstrahovat od spôsobu
skúmania, ktorý sme tam použili. Pri skúmani hodnoty produktu
jednotlivého kapitálu sme videli, že hodnota, ktorú fixný kapitál
" Marx, K.: Kapitál.,
stráca svojim opotrebúvaním, sa prenáša na tovarový produkt vyro­
1. zv. Bratislava 1905. bený v čase opotrebúvania, bez ohľadu na to, či sa v tomto čase
s. 177. nejaká časť fixného kapitálu nahradí z tejto prenesenej hodnoty in
natura, alebo nie. Naproti tomu tu, pri skúmaní úhrrmého spolo­
čenského produktu a jeho hodnoty, musime aspoň zatiaľ abstrah0~
vat od tej časti hodnoty, ktorá sa na ročný produkt prenáša opotre­
benim fixného Ikapitálu v priebehu roka, pokiaľ sa tento fixný
kapitál v priebehu roka opät nenahradi in natura. Tento bod rozo­
berieme v jednej z nasledujúcich časti tejto kapitoly osobitne.

Za základ nášho skúmania jednoduchej reprodukcie vezmeme na­

sledujúcu schómu, v ktorej c predstavuje konštantný kapitál, o variaą
bilný kapitál, m nadhodnotu, a o miere zhodnocovania-É- sa pred­
pokladá, že je 100 0/0.Cisla môžu znamenat milióny mariek, frankov
alebo libier šterlingov.
1. Výroba výrobných prostriedkov:
kapitál . . . . . . 4000, + 1000., = 5000
tovarový produkt 4000, + 1000.,+ 1000,..= 6000.
existujúcich vo výrobných prostriedkoch.
ll. Výroba spotrebných prostriedkov:
kapitál . . . . . . 2000, + 500., = 2500
tovarový produkt 2000, + 500.,+ 500,..= 3000,
existujúcich v spotrebných prostriedkoch.
Ak to zhmieme, dostaneme celkový tovarový produkt za rok:
1. 4000, + 1000..+ 1000,..= 6000 vo výrobných
prostriedkoch.
il. 2000, + 500,.+ 500,„= 3000 v spotrebných
prostriedkoch.
Celková hodnota = 9000, z čoho je podla predpokladu vylúčený
fixný kapitál, ktorý funguje d alej vo svojej naturálnej forme.
Ak teraz skúmame výmeny, ktoré sú nevyhnutné na základe jed'
noduchej reprodukcie, kde sa teda celá nadhodnota spotrebúva ne'
produktivne, a ak si pritom Eatial nevšímame obeh peňazí, ktol'Ý
tieto výmeny sprostredkúva, dostaneme predovšetkým tri veľké
oporné body.
1. 500,. mzda robotnikov a 500...,nadhodnota kapitalistov skuphi
II, sa musia vydat na spotrebné prostriedky. ich hodnota však exit
Nic V spotrebných pmstriedkoch v hodnote 1000, ktoré v rukách
 335

kapitalistov skupiny II nahrádzajú preddavkovaných 500.,a predsta­ 20. kapitola

vujú 500.... Mzda a nadhodnota skupiny II sa teda vymenia v sku­ Jednoduchá
pine II za jej vlastný produkt. Tým sa z celkového produktu stráca reprodukcia
(500.,+ 500...)II = 1000 v spotrebných prostriedkoch.
2. 1000., + 1000... skupiny 1 sa musia takisto vydať na spotrebné
prostriedky, teda na produkt skupiny II. Musia sa teda vymenit za
časť produktu skupiny II, ktorá ešte zostáva a čo do veľkosti sa
rovná konštantnej časti kapitálu 2000., skupiny II. Skupina II dosta­
ne za to rovnakú sumu vo výrobných prostriedkoch, v produkte sku­
piny 1, v ktorom je stelesnená hodnota 1000., + 1000... skupiny ľ.
Tým sa stráca z účtu 2000 II. a (1000., + 1000...) I.
3. Ostáva ešte 4000 I... Pozostáva z výrobných prostriedkov, ktoré
možno použiť len v .skupine I na nahradenie spotrebovaného kon.
štantnćho kapitálu tejto skupiny a 'ktoré sa preto likvidujú vzájom­
nou výmenou medzi jednotlivými kapitalistami skupiny I, takisto ako
sa (500., + 500...) H likviduje výmenou medzi robotni'kmi a kapita­
listami skupiny II, resp. medzi jednotlivými kapitalistami tejto sku­
plny.
Zatiaľ iba toľko. aby sa dalo lepšie pochOpiť to, čo nasleduje.

III.
Výmena medzi dvoma skupinami:
I (v+m) za 11645
Začneme veľkou výmenou medzi dvoma skupinami. (1000., +
+ 1000...)I - tieto hodnoty, ktoré v rukách svojich výrobcov exis­
tujú v naturálnej forme výrobných prostriedkov, sa vymieňajú za
2000 11., za hodnoty, ktoré existujú v naturálnej forme spotrebných
prostriedkov. Trieda kapitalistov skupiny II tým premenila svoj kon­
štantný kapitál = 2000 z formy spotrebných prostriedkov opäť na

\
f01'muvýrobných prostriedkov na výrobu spotrebných prostriedkov,
Premenila ho na formu, v ktorej môže znova fungovat ako činiteľ
Pracovnćho procesu a pokiaľ ide o zhodnocovanie, ako konštantná
ka\Dltálováhodnota. Na druhej strane sa tým realizuje v spotrebných
Dmatriedkoch ekvivalent pracovnej sily I (1000 1.,) a nadhodnota
kaDitaiistov I (1000 1...);tento ekvivalent pracovnej sily aj táto nad­
hOdnotasa zo svojej naturálnej formy výrobných prostriedkov pre­
menili na naturálnu formu. v ktorej ich možno spotrebovat ako
dôchodok.
Táto vzájomná výmena sa však uskutočňuje pomocou obehu pe­
ňizl. ktorý ju práve tak sprostredkúva, ako sťažuje jej pochopenie,
ktOľÝmá však rozhodujúci význam, pretože variabiiná časť kapi­

“ Odtiaľto opäť rukopis Vill.

 336

lll. oddiel tálu musí vždy znova a znova vystupovať v peňažnej forme, ako
Reprodukcia peňažný kapitál, ktorý sa premieňa z peňažnej formy na pracovnú
a obeh celkového silu. Variabílný kapitál sa musí vo všetkých výrobných odvetviach,
spoločenského ktoré existujú súčasne vedľa seba v rámci celej spoločnosti, pred­
kapitálu davkovať v peňažnej forme bez ohľadu na to, či tieto odvetvia
patria do skupiny 1 alebo 11. Kapitalista kupuje pracovnú silu skôr,
ako pracovná sila vstúpi do výrobného procesu, ale platí ju až v do­
hodnutých termínoch, potom, 'keď sa už vynaložila na výrobu úžit­
kovej hodnoty. Tak ako mu patri ostatná časť hodnoty produktu.
patrí mu aj tá jej časť, ktorá je len ekvivalentom peňazí vydaných
na zaplatenie pracovnej sily a predstavuje variabilnú *kapitálovú
hodnotu. V samej tejto časti hodnoty robotník už dodal .kapitalis­
tovi ekvivalent svojej mzdy. Je to však opätovná premena tovaru
na peniaze, jeho predaj, ktorou sa kapitalistovi opäť obnovuje jeho
variabilný kapitál ako peňažný kapitál, takže 'ho môže znova pred­
davkovať na 'kúpu pracovnej sily.
Ú'hnnný kapitalista zaplatil teda v skupine I robotnikom 1000 z
(o s hovorím iba preto, aby som vyjadril, že ide o hodnotu v peňaž­
nej forme) = 1000., za tú časť hodnoty produktu i, t. j. hodnoty
výrobných prostriedkov vyrobených robotnikmi, ktorá už existuje
ako časť v. Robotníci si za týchto 1000 i: :kupujú od kapitalistov ll
spotrebné prostriedky v tej istej hodnote, a tak premieňajú polovicu
konštantného 'kapitálu II na peniaze; kapitalisti skupiny II zasa
kupujú za tých-to 1000 s: výrobné prostriedky v hodnote 1000 od
kapitalistov skupiny I; tým sa pre kapitalistov skupiny I variabilná
kapitálová hodnota = 1000„ ktorá ako časťich produktu existovala
v naturálnej forme výrobných prostriedkov, premenila opäť na pc'
niaze a môže teraz v ich rukách fungovať odznova ako peňažnÝ
kapitál, .ktorý sa premieňa na pracovnú silu, teda na najpodstatnejši
prvok výrobného kapitálu. Takouto cestou, realizáciou časti ich to­
varového kapitálu, sa im vracia ich variabilný kapitál v peňažnej
forme.
Pokiaľ však ide o peniaze, ktoré sú nevyhnutné na výmenu časti
m tovarového :kapitálu I za druhú polovicu konštantnej časti kapi­
tálu ll, tie sa môžu preddavkovať rôznym spôsobom. Tento obeh
v skutočnosti zahŕňa nesčíselné množstvo jednotlivých kúp 3 Pre'
dajov uskutočňovaných individuálnym! kapitalistami obidvoch aku'
pín, pričom však peniaze musia za každých okolností pochádza!
od týchto kapitalistov, pretože to množstvo peňazí, ktoré dávajú do
obehu robotníci, sme už odpočítalí. Raz môže kapitalista skume "
kúpiť u kapitalistu skupiny I výrobné prostriedky zo svojho pcñů'
ného kapitálu, ktorý existuje popri výrobnom kapitáll, inokedy ní'
opak kapitalista skupiny i môže z peňažného fondu, ktorý je určený
na osobné, a nie na kapitálové výdavky, kupovať spotrebné Pľo'
striedky u kapitalistu skupiny ll. Ako sme ukázali už pcedlÝm V 0d'
dieloch 1 a n, treba predpokladať, že kapitalista má vo svoilch
rukách za každých okolností pOpri výrobnom kapitáli aj isté zásob?
Peňazí - či už na to. aby ich preddavkovaí ako kapitál, alebo nl
 337

to. aby ich vydal ako dôchodok. Predpokladajme, že polovicu týchto 20. kapitola
peňazí preddavkujú kapitalisti skupiny il na kúpu výrobných pro­ jednoduchá
striedkov, aby nahradili svoj konštantný kapitál - pr0porcia je pri­ reprodukcia
tom pre náš cieľ úplne ľahostajná -, a druhú polovicu vydávajú
kapitalisti skupiny 1 na spotrebu, takže: skupina ll preddavkuje
500 C a kupuje za ne výrobné prostriedky od skupiny l, čím na­
hradí 3/4 svojho konštantného kapitálu in natura (vrátane uvede­
ných 1000 i:. ktoré pochádzajú od robotníkov .skupiny 1); skupina 1
kúpi za 500 e, ktoré získala takýmto spôsobom, spotrebné pro­
strledky od skupiny II, a tým polovica časti jej tovarového kapitálu.
ktorá pozostáva 2 m, uskutočnila obeh t -- p - t, a tak realizovala
tento svoj produkt v spotrebnom fonde. Týmto druhým procesom
sa spomínaných 500 s: vracia do rúk kapitalistov skupiny 11 ako
peňažný kapitál, ktorý majú popri svojom výrobnom kapitáli. Na
druhej strane kapitalisti skupiny I vydávajú na polovicu časti m
svojho tovarového kapitálu, ktorá je ešte v ich skladoch ako vý­
robok -- skôr ako ju predajú -, peňažnú sumu 500 a na kúpu
spotrebných prostriedkov od skupiny 11.Za tých istých 500 a kupuje
skupina II výrobné prostriedky od skupiny l a nahradí tak in natura
celý svoj -konštantný kapitál (1000 + 500 + 500 = 2000), kým sku­
Plna i realizuje celú svoju nadhodnotu v spotrebných prostriedkoch.
Obehom peňazí v sume 2000 a by sa uskutočnila výmena tovarov
celkove za 4000 6, pričom 2000 i: vychádza iba preto, lebo vec zná­
zorňujeme tak. akoby sa úhmný ročný produkt vymenil naraz v nie­
koľkých velkých častiach. Dôležitá je pritom len tá okolnosť, že
skupina II nielen znova premenila svoj konštantný kapitál, repro­
dukovaný vo forme spotrebných prostriedkov, na formu výrobných
Prostriedkov, ale že sa jej okrem toho vracia tých 500 a, ktoré pred­
davkovala na obeh, aby nakúpila výrobné prostriedky; a že práve
tak skupina I má nielen svoj variabilný kapitál, ktorý reprodukovala
VOforme výrobných prostriedkov, opäť v peňažnej forme, ako pe­
ňažný kapitál, ktorý možno znova premeniť priamo na pracovnú silu.
ale že sa jej okrem toho vracia tých 500_6, ktoré vydala ako pred­
davok, aby nakúpila spotrebné prostriedky, skôr ako predala tú časť
"Dlho kapitálu. v ktorej je obsiahnutá nadhodnota. Ale týchto 500 z
'8 ncvracla skupine l preto, že ich vydala. ale preto, že nasledoval
Predaj časti jej tovarového produktu, ktorá je nositeľom polovice jej
nadhodnoty.
V obidvoch prípadoch ide nielen o to, že konštantný kapitál sku­
9107 11 sa znova premieňa z formy výrobku na naturálnu formu
l'Ýl'obnýchprostriedkov. v ktorej jedine môže fungovať ako kapitál;
1' Práve tak sa nielen varíabilná časť kapitálu skupiny i premieňa
"3 peňažnú formu a tá časť výrobných prostriedkov skupiny I, ktorá
Predstavuje nadhodnotu, na formu, v ktorej ju možno spotrebovať.
Nail( ako dôchodok. Okrem toho sa skupine ll vracia peňažný
kaDítál 500 2, ktoré preddavkovala na kúpu výrobných prostried­
kov. skôr ako predala príslušnú časťhodnoty konštantného kapitálu.
ImmlJcnzujúcutýchto 500 6 - existujúcu vo forme spotrebných
23 Komu! z
 338

lll. oddiel prostriedkov; a ďalej sa skupine I vracia tých 500 a, ktoré predtým
Reprodukcia vydala na kúpu spotrebných prostriedkov. Ak sa skupine 11vracajú
a obeh celkového peniaze, ktoré preddavkovala na účet konštantnej časti svojho to­
spoločenského varovćho produktu, a skupine l peniaze, ktoré preddavkovala na
kapitálu účet tej časti svojho tovarovćho produktu, ktorá obsahuje nadhod­
notu, je to len preto, lebo jedna skupina kapitalistov nedala do obehu
len konštantný kapitál existujúci v tovarovej forme II a druhá len
nadhodnotu existujúcu v tovarovej forme I, ale obidve doň dali ešte
po 500 i; v peniazoch. Nakoniec si obidve skupiny kapitalistov
navzájom úplne zaplatili výmenou svojich príslušných tovarových
ekvivalentov. Peniaze, ktoré obidve skupiny dali do obehu nad sumu
hodnôt svojich tovarov, ako prostriedok na uskutočnenie tejto vý­
meny tovarov, vracajú sa každej z nich z obehu pro rata v tom
podiele, v akom ich každá z nich dala do obehu. Nezbohatll tým
ani o halier. Skupina II mala konštantný kapitál = 2000 vo forme
spotrebných prostriedkov + 500 v peniazoch; teraz má 2000 vo
výrobných prostriedkoch a 500 v peniazoch, tak ako predtým; práve
tak skupina 1 má, takisto ako predtým, nadhodnotu 1000 (v tova'
roch, výrobných prostriedkoch, ktoré sa teraz premenili na fond
spotreby) + 500 v peniazoch. - Všeobecný záver je takýto: Z pe­
ňazi, ktoré pricmyselni kapitalisti dávajú do obehu na sprostred­
kovanie obehu svojich vlastných tovarov, či už na účet konštantnej
časti 'hodnoty tovaru alebo na účet nadhodnoty existujúcej v tova­
roch, pokiaľ sa vydáva ako dôchodok, vracia sa do rúk príslušných
kapitalistov tolko, kolko na tento obeh peňazí preddavkovali.
Pokiaľ ide o opätovnú premenu varíabilnćho kapitálu skupiny i na
peňažnú formu, existuje tento kapitál pre kapitalistov skupiny I, keď
ho už vynaložili na mzdu, najprv v tovarovej forme, v ktorej im
ho dodali robotníci. Kapitalisti ho robotníkom vyplatili v peňažnej
forme ako cenu ich pracovnej sily. Tým zaplatili súčasť hodnoty
svojho tovarovćho produktu, ktorá sa rovná tomuto variabilnćmu
kapitálu vynaložcnćmu v peniazoch. Preto sú vlastníkmi aj telľo
časti tovarovćho produktu.- Ale tá časť robotníckej triedy, ktorú za­
mestnávajú tito kapitalisti, nekupuje výrobné prostriedky, ktoré
sama vyrobila; kupuje spotrebné prostriedky vyrábané skupinou ll:
Variabilný kapitál preddavkovaný v peniazoch pri platení pracovne!
sily sa teda kapitalistom skupiny I nevracía priamo. Prostredníc­
tvom kúp, ktoré uskutočňujú robotníci, prechádza do rúk Rap***
listických výrobcov tých tovarov, ktoré sú pre robotníctvo new'
hnutnć a vôbec dostupné, teda do rúk kapitalistov skupiny II, a až
tým, že kapitalisti ll použijú tieto peniaze na nákup výrobnÝCh
prostriedkov - až touto oklukou sa vracia do rúk kapitalistov
skupiny 1.
Z toho vyplýva. že pri jednoduchej reprodukcii suma hodnôt
a + m tovarovćho kapitálu I (teda aj príslušná úmerná časť tielko'
vćho tovarovćho produktu l) musí sa rovnat konštantnćmu káPĺ'
tálu ll:. vystupujúcemu tiež v podobe úmernej časti celkového !0'
varoveho produktu skupiny ll; čiže 1 „mm = ÍL.
 339

IV. 20. kapitola

Jednoduchá
Výmena vnútri skupiny II. Nevyhnutne' reprodukcia

životne' prostriedky a prepychove' predmety

Z hodnoty tovarového produktu skupiny II treba ešte preskúmať

súčasti 0 + m. Ich skúmanie sa vôbec netýka najdôležitejšej otáz­
ky, ktorou sa tu zaoberáme: totiž otázky, do akej miery rozloženie
hodnoty každého individuálneho kapitalistického tovarového pro­
duktu na c + a + m platí, i ked' je sprostredkované rôznymi javo­
vými formami, aj pre hodnotu úhrnného ročného produktu. Táto
otázka sa rieši jednak výmenou I,„+„„ za 11„ jednak skúmaním re­
produkcie I, v ročnom tovarovom produkte skupiny I, ku ktorému
pristúpime neskôr. Kedže II „,+„„ existuje v naturálnej forme spo­
trebných predmetov, ked že robotníci musia variabilný kapitál, ktorý
sa im preddavkuje na zaplatenie pracovnej sily, vydať najmä na
spotrebné prostriedky a keďže tá časť hodnoty tovarov, ktorá pred­
stavuje m, za predpokladu jednoduchej reprodukcie sa fakticky vy­
dáva na spotrebné prostriedky ako dôchodok, je prima facie“ jasné, 1' na prvý pohľad
že robotníci skupiny II si za mzdu, ktorú dostávajú od kapitalistov
ll. kupujú späť časť svojho vlastného produktu - zodpovedajúcu
veľkosti peňažnej Ihodnoty, ktorú dostali ako mzdu. Kapitalisti sku­
DlnyII tým premieňajú svoj peňažný kapitál, ktorý preddavkovali
na zaplatenie mzdy, späť na peňažnú formu; je to úplne to isté, ako
keby platili robotnikov jednoduchými známkami hodnoty. Tým, že
bYrobotníci realizovali tieto známky hodnoty kúpou časti tovaro­
Vćhoproduktu, ktorý vyrobili a ktorý patrí kapitalistom, vrátili by
sa tieto známky hodnoty späť do rúk kapitalistov, ibaže známka tu
hodnotu nielen predstavuje, ale ju aj má, v jej zlatej alebo striebor­
"cl telesnosti. Takýto spôsob návratu variabilného kapitálu pred­
davkovaného v peňažnej forme, sprostredkúvaný procesom, v kto­
rom robotnícka trieda vystupuje ako kupujúci a trieda kapitalistov
ako predávajúci, preskúmame neskôr podrobnejšie. Tu však ide
0 inú otázku, ktorú treba preskúmať v súvislosti s týmto návratom
Viriabilného kapitálu k jeho východiskovému bodu.
Skupina Il ročnej výroby tovarov pozostáva z najrozmanitejšich
priemyselnýchodvetví, ktoré však možno - vzhladom na ich vý­
mka -- rozdeliťna dve velké podskupiny;
3) Spotrebné prostriedky, ktoré vchádzajú do spotreby robotníc­
kcl triedy a, pokiaľ sú nevyhnutnými životnými prostriedkami,
'VOriatiež časť spotreby triedy kapitalistov, aj ked sa potom svojou
IWalitou a hodnotou často odlišujú od životných prostriedkov ro­
tnlkov. Z hľadiska nášho cieľa môžeme celú túto podskupinu
?hrnúť do rubriky: nevyhnutné spotrebné prostriedky, pričom je
“Plne lahostajné, či takýto výrobok, ako napríklad tabak, je alebo
"ic ic nevyhnutným spotrebným prostriedkom z fyziologickćho hla­
 340

lll. oddiel diska; stači, že je nevyhnutným spotrebným prostriedkom zo zvyku.

Reprodukcia b) Prepychooć spotrebné prostriedky, ktoré vchádzajú len do
a obeh celkového spotreby triedy kapitalistov, takže sa môžu vymieňať len za vydanú
spoločenského nadhodnotu, ktorá nikdy nepripadne robotnikovi. Pri prvej rubrike
kapitálu je jasné. že variabilný kapitál preddavkovaný na výrobu tých dru­
hov tovarov, ktoré do nej patria, musí sa priamo v peňažnej forme
vracať k tej časti kapitalistov skupiny II (teda ku kapitalistom lla),
ktorá tieto nevyhnutne životné prostriedky vyrába. Títo kapitalisti
ich predávajú svojim vlastným robotnikom za sumu variabilnćho
kapitálu, ktorú im vyplatili ako mzdu. Tento návrat variabilnćho
kapitálu je priamy vzhladom na celú túto podskupinu a kapitalistov
skupiny ll, bez ohľadu na počet transakcií medzi kapitalistami rôz­
nych zúčastnených priemyselných odvetvi, prostrednictvom ktorých
'sa tento vracajúci sa variabilný kapitál pro rata rozdeľuje. Sú to
procesy obehu, pre ktoré dodávajú prostriedky obehu priamo penia­
ze vydávané robotnikmi. Pokial však ide o skupinu lIb, je to inak.
Celá časť hodnotovćho produktu, s ktorou tu máme do člnenia.
ilb ,„+„.„ existuje v naturálnej forme prepychových predmetov.
t. j. predmetov, ktoré robotnícka trieda nemôže kupovat práve tak.
ako nemôže kúpiť ani tovarovú hodnotu I., existujúcu vo forme vý­
robných prostriedkov; hoci tieto prepychovć prostriedky ako aj
výrobné prostriedky sú produktmi robotnikov. Spätný tok. ktorým
sa variabilný kapitál preddavkovaný v tejto podskupine vracia opät
kapitalistickým výrobcom vo svojej peňažnej forme, nemôže W
teda priamy, ale musi byt sprostredkovaný, podobne ako v pri­
pade 1.,.
Predpokladajme napriklad, tak ako predtým, pre celú skupinu 11:
v = 500, m = 500; variabilný kapitál a jemu zodpovedajúca nad.
hodnota nech sú však rozdelené takto:

Podskupina a: nevyhnutné životné prostriedky: v = 400. m "'

= 400; teda iste množstvo tovarov v podobe nevyhnutných spotreb°
ných prostriedkov v hodnote 400, + 400... :a 800, čiže 118 (400. 'l'
+ 400...).

Podskupina b: prepychovć prostriedky v hodnote 100, + 100. ""

= 200, čiže 11b (100. + 100..).

Robotnikom llb zaplatili za ich pracovnú silu 100 v peniazodk

povedzme 100 z; kúpia za ne spotrebné prostriedky v sume 1“'
od kapitalistov ila. Táto skupina kapltaiistov si za ne kúpi tom
lib v sume 100, čím sa kapitalistom !lb vracia ich variabilný R3le
v peňažnej forme. ,
V podskupine ila majú kapitalisti, vdaka výmene s vlastan
robotnikmi, 400., opät v peňažnej forme; okrem toho štvrtini "1
časti ich produktu. ktorá predstavuje nadhodnotu, prešla k !OM
nikom llb a odohralo sa za ňu llb (100.) v prepycb0VÝ°hw"
Ak "mi predpokladáme, že kapitalisti !in a kapitalisti !lb VY'
 341

dávajú svoje dôchodky na nevyhnutné životné prostriedky a prepyo 20. kapitola

chove prostriedky v rovnakom pomere - ak predpokladáme, že Jednoduchá
jedni i druhí vydávajú 3/5na nevyhnutné životné prostriedky a 2/5na reprodukcia
prepychovćprostriedky, kapitalisti podskupiny lIa budú vynakladať
3/;svojho dôchodku z nadhodnoty 400m, teda 240, na svoje vlastné
výrobky, na nevyhnutne životné prostriedky; a 2/51= 160 na prepy­
chovć prostriedky. Kapitalisti podskupiny IIb rozdelia svoju nad­
hodnotu = 100m takisto: 3/5 = 60 na nevyhnutné a 2/5 = 40 na
prepychovć prostriedky; tieto prepychovć prostriedky sa vyrábajú
a vymieňajú vnútri ich vlastnej podskupiny.
Prepychovć prostriedky v sume 160, pripadajúce na (Ila)„., sa ka­
pitalistom Ila dostávajú takto: Z (Ila) 400„I sa 100 vo forme ne­
vyhnutných životných prostriedkov, ako sme videli, vymenilo za
rovnakú sumu (IIb)„, existujúcu v prepychových prostriedkoch, a dal­
ších 60 v nevyhnutných životných prostriedkoch sa vymieňa za
(11:)60,.,
ta ÝÍO: v prepychových prostriedkoch. Celkový
. výpočet je potom

113.- 400„ -ł- 400„,; Mb: 100., + 100m.

1. 400..(a)spotrebujú robotníci iIa ako časť svojho vlastného pro­
duktu (nevyhnutných životných prostriedkov); robotníci kupujú tieto
životné prostriedky od kapitalistických výrobcov svojej vlastnej
skupiny. Tým sa kapitalistom IIa vracia 400 5 v peniazoch, ich va­
riabilná kapitálová hodnota 400, ktorú zaplatili ako mzdu svojim
Vlastnýmrobotníkom; za túto kapitálovú hodnotu môžu znova ku­
Povaťpracovnú silu.
2. Casť 400„.(a), rovnajúca sa 100..(b), teda 1/4 nadhodnoty a, sa
realizuje v prepychových predmetoch takto: Robotnici (b) dostali
0d kapitalistov svojej skupiny (b) 100 s: ako mzdu; kúpia za ne
'/4 Má). t. j. tovary, ktoré predstavujú nevyhnutné životné pro­
s“'ĺcdkvzkapitalisti podskupiny a kúpia za tieto peniaze prepychovć
predmety v takej istej sume hodnoty = 100,(b), t. j. polovicu celej
VÝl'obyprepychových predmetov. Tým sa kapitalistom podskupiny b
vracia ich variabilný kapitál v peňažnej forme, a oni môžu opäť
nakúpiť pracovnú silu, a tým začať svoju reprodukciu odznova,
Pretože celý konštantný kapitál celej skupiny II sa už nahradil vý­
menou Imm; za 11,. Pracovná sila robotnikov vyrábajúcich prepy­
dm“ Predmety sa teda môže znova predávať len preto, lebo časť
'Chvlastného produktu, vytvorenú ako ekvivalent ich mzdy, vtiahnu
kavitalisti !la do svojho spotrebného fondu, lebo ju utratia. (To isté
"a", 0 Predaii pracovnej sily v skupine I: pretože 11„ za ktoré sa
mmeňa 1mm. pozostáva tak z prepychových, ako aj z nevyhnut­
l životných prostriedkov, a to, čo sa obnovuje prostrednictvom
Mu» tvoria výrobné prostriedky prepychových prostriedkov, ako
3' životných prostriedkov.)
3- Prechádzame k výmene medzi a a b, pokiaľ je len výmenou
Mil kapitalistami obidvoch týchto podskupin. Tým, čo sme vyložili
'3:' ie vybavený variabilný kapitál (400.) a časť nadhodnoty
 342

lll. oddiel (100...) v podskupine a, ako aj variabilný kapitál (100..) v podsku­

Reprodukcia pine b. Dalej sme predpokladali, že kapitalisti obidvoch skupin
a obeh celkového vydávajú svoje dôchodky priemerne v pomere 2/5na prepych a 3/5na
spoločenského nevyhnutné životné potreby. Preto okrem tých 100, ktoré sa už vy­
kapitálu dali na prepych, pripadá na celú podskupinu a na prepych ešte 60,
a na podskupinu b. pri rovnakom pomere, ešte 40.
(Ila)... sa teda rozdeľuje na 240 na životné prostriedky a 160 na
prepychové prostriedky = 240 + 160 = 400...(Na).
(llb)... sa rozdeluje na 60 na životné prostriedky a 40 na prepych:
60 + 40 = 100...(llb). Uvedených 40 0/., svojej nadhodnoty) spotre­
búva táto podskupina zo svojho vlastného produktu; uvedených
60 na životné prostriedky získa tak, že vymení 60 zo svojho nad~
produktu za 60...(a).
Pre celú skupinu kapitalistov II máme teda (a + m v podsku­
plne a existuje pritom v nevyhnutných životných prostriedkoch.
v podskupine b v prepychových prostriedkoch):
IIa (400., + 400...) +. IIb (100., + 100...)= 1000; pohybom sa to
realizuje takto: 500..(a+b) [realizované v 400..(a) a 100...(a)j +
+ 500...(a+b) [realizované v 300...(a) + 100..(b) + 100m(b)|= 1000.
Pre a a b, skúmané osobitne, dostávame realizáciu:

a + m - 800
a) 400.(3) 240...(a) + 100..(b) = 60...(b) "'
0 m 200
b) 100mlíí+ 60...(a)+ 40...(b) 1000
Ak pre jednoduchosť ponecháme ten istý pomer medzi variabil­
ným a konštantným kapitálom (čo, mimochodom, nie je vonkoncom
nevyhnutné). pripadá na 400..(a) konštantný kapitál = 1600 a na
100..(b)konštantný kapitál = 400, a pre skupinu II dostaneme tieto
dve podskupiny a a b:
lla) 1600.; + 400., + 400... 2400
Ilb) 400; + 100.. -ł- 100... 600
a spolu:
2000. + 500., + 500... = 3000.
V súlade s tým sa z 2000 II. v spotrebných prostriedkoch, ktoré
sa vymieňajú za 2000 l,..+...„ vymenila 1600 za výrobné prostriedki
nevyhnutných životných prostriedkov a 400 za výrobné prostriede
prepychových prostriedkov.
Tak by sa týchto 2000 l.„+..., rozpadalo na (800., + 800..) l P“
3 = 1600 vo výrobných prostriedkoch nevyhnutných životnÝCb9”'
striedkov a na (200, + 200...)1 pre b = 400 vo výrobných prostrlcd'
koch prepychových predmetov.
Nielen pracovné prostriedky vo vlastnom zmysle, ale aj surovím'
a pomocné látky atď., sú v obidvoch podskupinách z velkcl w“
rovnaké. Ale pokiaľ ide o výmenu rôznych častí hodnoty celkového
 343

produktu I„,+,„„ toto rozdelenie by bolo úplne bezvýznamné. Tak 20. kapitola
uvedených 800 1.„ ako aj 200 I., sa realizuje tým, že mzda sa vy­ jednoduchá
dáva na spotrebné prostriedky 1000 11„ teda peňažný kapitál pred­ reprodukcia
davkovaný na mzdu sa pri návrate rozdeľuje rovnomerne medzi
kapitalistických výrobcov I a nahrádza im pro rata variabilný ka­
pitál, ktorý preddavkovali, znova v peniazoch: na druhej strane,
pokiaľ ide o realizáciu 1000 Im, odoberú kapitalisti aj tu z celej
druhej polovice H, = 1000 rovnako (úmerne veľkosti svojho m)
600 II:: a 400 Mb v spotrebných prostriedkoch; kapitalisti, ktori na­
hrádzajú konštantný kapitál Ila, teda odoberú:
480 (3/5) zo 600, (11a) a 320 (2/5) zo 400, (Mb) = 800;
a kapitalisti, ktorí nahrádzajú konštantný kapitál IIb, odoberú:
120 (3/5) zo 600, (Na) a 80 (2/5) zo 400, (Mb) = 200.
Súčet = 1000.
Ľubovoľný, tak pre skupinu 1, ako aj pre skupinu 11,je tu pomer
variabilného kapitálu ku konštantnćmu a aj to, že tento pomer je
v skupine l a II a v ich podskupinách rovnaký. Rovnosť tohto po­
meru sa tu predpokladá len pre zjednodušenie, a predpoklad, že
pomer medzi variabilným a konštantným kapitálom by bol odlišný,
by na podmienkach problému a na jeho riešení vôbec nič nemenil.
Ak predpokladáme jednoduchú reprodukciu, vyplýva z toho ako
nevyhnutný výsledok, že:
1. nový hodnotový produkt vytvorený ročnou prácou v naturál­
nej forme výrobných prostriedkov (ktorý možno rozložiť na a + m)
sa rovná konštantnej kapitálovej hodnote c obsiahnutej v hodnote
produktu vytvoreného druhou častou ročnej práce, reprodukovanej
vo forme spotrebných prostriedkov. Keby bol menší ako 11„ nc­
mohla by skupina ll úplne nahradit svoj konštantný kapitál; keby
bol väčší, ostal by nepoužitý prebytok. V obidvoch prípadoch by
bol porušený predpoklad, že ide o jednoduchú reprodukciu.
2. variabilný kapitál v preddavkovaný v peňažnej forme na tú
časťročného produktu, ktorá sa reprodukuje vo forme spotrebných
prostriedkov, môžu tí, ktorí ho dostávajú, pokiaľ ide o robotnikov
vyrábajúcich prepychové predmety, realizovať len v tej časti ne­
VYhnutnýchživotných prostriedkov, ktorá pre ich kapitalistických
výrobcov stelesňuje prima facie" ich nadhodnotu; teda v preddav­ " na prvý pohľad
kované na výrobu prepychových predmetov sa veľkosťou svojej
hodnoty rovná iste časti m vyrobeného vo forme nevyhnutných ži­
v“Web prostriedkov, musi byt teda menšie ako celé toto m - totiž
(112)...-- a kapitalistickým výrobcom prepychových predmetov sa
variabilný kapitál, ktorý preddavkovali, vracia v peňažnej forme
len vdaka realizácii o v tejto časti m. To je úplne analoglcký jav
ako realizácia 1mm za ll.: ibaže v druhom prípade sa (11b), realio
:nie za čas! (113),., ktorá sa mu rovná veľkosťou svojej hodnoty.
Tieto vztahy ostávajú smerodajné z kvalitatívneho hladiska pri
Ilílždomrozdelovani úhrnného ročného produktu, pokiaľ tento pro­
 344

III. oddiel dukt skutočne vchádza do procesu ročnej reprodukcie sprostred­

Reprodukcia kúvanej obehom. 1mm sa môže realizovať len v II. a II., vo svojej
a obeh celkovdho funkcii ako súčasť výrobného kapitálu, sa zasa môže obnoviť len
spoločenského touto realizáciou; práve tak možno (11b). realizovať len v časti (118),..
kapitálu a len tak sa (lIb)„ môže znova premeniť na svoju formu peňažného
kapitálu. Samozrejme to plati iba potial', pokiaľ je toto všetko skuc
točne výsledkom samého reprodukčného procesu, teda pokiaľ sl
napriklad kapitalisti lIb nezaobstarávajú peňažný kapitál na a úve­
rom z iných zdrojov. Naproti tomu z kvantitatívneho hladiska sa
výmeny rôznych časti ročného produktu môžu uskutočňovať s takou
proporcionálnosťou. ako sme to znázornili vyššie, iba potiaľ. pokial
rozsah a hodnotová pomery vo výrobe ostávajú nemennć a pokiaľ
sa tieto pevne pomery nemenia zahraničným obchodom.
Keby sa teraz na spôsob A. Smitha povedalo, že I,„+„.,sa rozkladá
na II. a II, sa rozkladá na 1mm), alebo. ako A. Smith hovorieva
častejšie a ešte neokróchanejšie. že Im...) tvoria súčasti ceny (resp.
" výmenncj hodnoty hodnoty, on hovori value in exchangei') II.. a II. tvori celú súčasť
hodnoty I,..+„.„ tak by sa mohlo a muselo povedať aj to. že (11b),sa
rozkladá na (IIa).„ alebo (1151)...na (Ilb)„. alebo že (11b). tvori súčasť
nadhodnoty Ila a vice versa: nadhodnota by sa tak rozložila na
mzdu. resp. na variabilný kapitál. a variabilný kapitál by tvoril ..sú­
časť' nadhodnoty. Táto nechutnosť sa v skutočnosti .vyskytuje
u A. Smitha natoľko. nakolko mzda sa u neho určuje hodnotou
nevyhnutných životných prostriedkov a tieto tovarovć hodnoty sa
zase na druhej strane určujú hodnotou mzdy (variabilnćho kapitálu).
ktorá je v nich obsiahnutá. a nadhodnotou. Natol'ko je zaujaľÝ
časťami. na ktoré možno rozložiť hodnotový produkt jedného pra­
covneho dňa na kapitalistickom základe - totiž na 0 + m -. že
celkom zabúda na to. že pri jednoduchej výmene tovarov je úplne
iahostajnć. či ekvivalenty, ktoré existujú v odlišnej naturáinej for­
me, pozostávajú zo zaplatenej alebo nezaplatenej práce. pretože ich
výroba stojí v obidvoch prípadoch rovnake množstvo práce; a že
práve tak je úplne lahostajne. či tovar výrobcu A je výrobnÝm
prostriedkom a tovar výrobcu B spotrebným prostriedkom. či má
jeden tovar po svojom predaji fungovať ako súčasť kapitálu a dm'
i' podľa Adama hý naopak vchádza do fondu spotreby a secundum Adam* 990m'
buje sa ako dôchodok. Spôsob. akým individuálny kupujúci použilc
svoj tovar, nepatrí do výmeny tovarov, do sféry obehu. a nedoľÝka
sa hodnoty tovaru. To sa nijako nemení tým. že pri analýze obehu
úhrnneho ročného produktu spoločnosti sa musí brať do úvabY 31
určitý charakter použitia. moment spotreby rôznych súčasti tohto
produktu.
Pri výmene (llb), za časť (118)...rovnakej hodnoty. ktorú sme
konštatovali vyššie, a pri dalších výmenách (Ha), a (11b). sa vôbec
nepredpokladá, že jednotliví kapitalisti Iia a IIb alebo ich prísluš'
ne celky rozdeľujú svoju nadhodnotu na nevyhnutne spotrebné
predmety a na prepychovć prostriedky v rovnakom pomere. Jed“
může vydat viac na tú spotrebu a druhý viac na inú. Na ?04°
 345

jednoduchej reprodukcie sa predpokladá iba to, že vo fonde spo­ 20. kapitola

treby sa realizuje suma hodnoty rovnajúca sa celej nadhodnote. jednoduchá
Hranice sú teda dané. V rámci každej skupiny môže mať jeden reprodukcia
väčšiu spotrebu v a, druhý väčšiu spotrebu v b; môže sa to však
navzájom kompenzovať, takže skupiny kapitalistov a a b, brané ako
celky, budú sa zúčastňovať na obidvoch v tom istom pomere. Po­
mery hodnôt -- proporcionálny podiel na celkovej hodnote pro­
duktu II pripadajúcí na tieto dva druhy výrobcov a a b - a teda
aj určitý kvantitatívny pomer medzi výrobnými odvetviami, ktoré
dodávajú spominane výrobky - sú však v každom konkrétnom
prípade nevyhnutne dané; iba pomer, ktorý figuruje ako priklad,
je hypotetický; ak sa vezme iný priklad, na kvalitatívnych momen­
toch to nič nezmení; zmenili by sa len kvantitatívne určenia. Keby
však v dôsledku nejakých okolnosti došlo k skutočnej zmene v pro­
porcíonálnej veľkosti a a b, primerane by sa zmenili aj podmienky
jednoduchej reprodukcie.

Z okolnosti, že (Ilb)„ sa realizuje v ekvivalentnej časti (IIa)„„

vyplýva. že v tej miere, v akej rastie časť ročného produktu pred­
stavujúca prepychové predmety, a v akej teda výroba prepycho­
vých predmetov pohlcuje stále väčšie množstvo pracovnej sily -- že
v tej istej miere je opätovná premena variabilného kapitálu pred­
davkovanćho na (IIb)„ na peňažný kapitál, ktorý znova funguje ako
peňažná forma variabilného kapitálu, a tým aj existencia a repro­
dukcia tej časti robotníckej triedy, ktorá je zamestnaná v IIb ­
ich zásobovanie nevyhnutnými životnými prostriedkami -, pod­
mienená márnotratnosťou triedy kapitalistov, premenou značnej
častí ich nadhodnoty na prepychovć predmety.
Každá kríza dočasne zmenšuje spotrebu prepychových predme­
tOV:spomaľuje, odd'aiuje opätovnú premenu (Ilb)„ na peňažný ka­
pitál. pripúšťa ju len čiastočne, a tým vyhadzuje na diažbu časť
robotníkov vyrábajúcích prepychovć predmety; na druhej strane
Práve tým brzdí a zmenšuje aj predaj nevyhnutných spotrebných
prostriedkov. Úplne odhliadame od toho. že sa súčasne prepúšťajú
"eproduktlvni robotníci, ktori za svoje služby dostávajú časť toho,
čo kapitalisti vydávajú na prepych (sami tito robotníci sú pro tanto
pľcDYChovýmpredmetom). a ktorí sa značne podieľajú najmä na
simtrlebe nevyhnutných životných prostriedkov atď. V období
pľOSPerityje to naopak. a to najmä v období závratnćho rozkve­
tu ~ keď relatívna hodnota peňazí. vyjadrená v tovaroch, už aj
z iných dôvodov klesá (bez nejakej skutočnej revolúcie v hodnote),
tílkže cena tovarov stúpa nezávisle od ich vlastnej hodnoty. Ne­
sľůpa len spotreba nevyhnutných životných prostriedkov; robot­
"kika trieda (do ktorej teraz aktívne vstupuje celá jej rezervná
íIl'lnáda) sa prechodne podieľa aj na spotrebe prepychových pred­
mctov. ktoré sú pre ňu inokedy nedostupné. a okrem toho aj na
'potrebe tej kategórie nevyhnutných spotrebných predmetov, ktorá
 346

Ill. oddiel inak tvori „nevyhnutnć“ spotrebné prostriedky zväčša len pre trie­
Reprodukcia du kapitalistov, a to zasa vedie k zvýšeniu cien.
a obeh celkového Je to čira tautológia, ked sa povie, že krízy vznikajú z nedo­
spoločenského statku kúpyschopnej spotreby alebo kúpyschopných spotrebiteľov.
kapitálu Kapitalistický systém nepozná iné druhy spotreby ako platené, ak
neberieme do úvahy spotrebu sub forma pauperis'* alebo spotrebu
" v bedárskej ľorme
„živáňa'. To, že tovary sú nepredajnć, znamená iba toľko, že sa
pre ne nenašli kupujúci schopni zaplatiť, teda spotrebitelia (lebo
tieto tovary sa kupujú koniec koncov buď na výrobnú alebo na
osobnú spotrebu). Keď však niekto chce tejto tautológii dodat zda­
nie hlbšieho zdôvodnenia tým, že povie, že robotnícka trieda doo
stáva príliš malú časť svojho vlastného produktu a že tomuto zlu
možno odpomôct, ak z neho dostane väčší podiel, teda ak jej mzda
vzrastie, treba k tomu poznamenal! iba toľko, že krízy sa zakaždým
pripravujú práve takým obdobím, ked mzda všeobecne stúpa a ro­
botnícka trieda dostáva realiter väčší podiel z časti ročného pro­
duktu, ktorá je určená na spotrebu. Takéto obdobie by naopak
muselo - z hľadiska týchto rytierov zdravého a „jednoduchého' (l)
ľudského rozumu - krízu oddialít'. Zdá sa teda, že kapitalistická
výroba zahŕňa v sebe podmienky nezávislé od dobrej či zlej vôle.
ktoré pripúšťajú relativnu prosperitu robotníckej triedy len na pre­
chodný čas, a to vždy len ako predzvest krízy."6
Predtým sme videli, ako proporcionálny pomer medzi výrobou
nevyhnutných spotrebných prostriedkov a výrobou prepychových
predmetov podmieňoval rozdelenie II„,+„.,medzi IIa a IIb - teda
aj rozdelenie II, medzi (Iľa), a (IIb),_..Toto rozdelenie zasahuje teda
charakter a kvantitatívne vztahy výroby až do koreňov a je pod­
statným určujúcim momentom jej celkovej štruktúry.
Jednoduchá reprodukcia je vecne zameraná na spotrebu ako svoj
cieľ, hoci zhrabnutie nadhodnoty vystupuje ako hybný motív indi­
viduálnych kapitalistov; ale nad-hodnota - nech je jej pomerná
veľkost akákoľvek - má tu nakoniec slúžiť len na osobnú spo­
trebu kapitalistu.
Pokiaľ je jednoduchá reprodukcia tiež časťou, a to najvýznamnej­
šou častou každej ročnej reprodukcie v rozšľrenom rozsahu, je mo­
tiv osobnej spotreby sprevádzaný motívom obohacovania sa ako
takého a tvorí jeho protiklad. V skutočnosti je táto vec o to zlo­
žitejšia, že účastníci (partners) na korísti - kapitalistovej nadhod­
note - vystupujú ako spotrebitelia, ktorí nezávisia od kapitalistu.

*°Ad notam pre prípadných zástanoov Rodbertusovej teórie kriz. P. R

 347

V. 20. kapitola
Jednoduchá
Sprostredkovanie výmen obehom peňazí reprodukcia

Podľa doterajšieho výkladu prebiehal obeh medzi rôznymi skupi­

nami výrobcov podľa tejto schémy.
1. Medzi skupinou I a skupinou 11:
I. 4000, + 1000„ + 1000,..
II. . . . . . . . . . . .. 2000, . . . . . .. + 500., + 500„..
Tým je vybavený obeh Il, = 2000, ktoré sa vymenili za 1 (1000,.+
+ 1000„.).
Keďže 4000 I, ponechávame zatiaľ bokom, ostáva ešte obch
0 + m vnútri skupiny II. Toto Il(„+„„ sa rozdeluje medzi podsku­
piny mi a IIb takto:
2. 11. 500„ + 500,. = a(400„ + 400...) + buoo, + 100m).
400,(a) obieha vo svojej vlastnej podskupine; robotníci, ktorým
zaplatili týmito 400,(a), kupujú za ne od svojich zamestnávateľov,
kapitalistov IIa, nevyhnutné životné prostriedky, ktoré sami vy­
robili.
Keďže kapitalisti obidvoch podskupín vydávajú 3/5 svojej nad­
hodnoty na výrobky IIa (nevyhnutné životné prostriedky) a 2/5 na
výrobky Ilb (prepychovć prostriedky), spotrebujú sa 3/5 nadhodno­
ty a, teda 240, v samej podskupine Ila; práve tak 2/5nadhodnoty b
(ktorá sa vyrobila v prepychových prostriedkoch a existuje v nich)
sa spotrebujú v podskupine IIb.
Medzi Ila a IIb ostáva teda ešte vymenit:
na strane !13: 160...,
na strane 11b: 100„ + 60,...Tie sa navzájom vyrovnávajú. Robotnici
llb kúpia za svojich 100, ktoré dostali v peniazoch ako mzdu, od
lla nevyhnutné životné prostriedky v sume 100. Kapitalisti lIb kú­
pia taktiež od Ila svoje nevyhnutné životné prostriedky v sume
3/5svojej nadhodnoty = 60. Kapitalisti lla tak dostanú peniaze ne­
vyhnutné na to, aby vydali, ako sme predpokladali vyššie, 2/5svojej
nadhodnoty = 160,.. na prepychovć tovary vyrobené podskupinou
llb (100„ ktoré sú v rukách kapitalistov 11b na sklade ako produkt
nahrádzajúci zaplatenú mzdu, a som). Znázorňuje sa to touto sché­
mou:
3. Na. (400,)+(24oí)_f_1§g„
b. . . . . . . . . . .. 100„ + 60.., + (40...).
kde položky uvedené v zátvorkách obiehajú a spotrebúvajú sa len
vo svojej vlastnej podskupine.
Priamy spätný prítok peňažného kapitálu preddavkovanćho na
variabilný kapitál, ku ktorému dochádza len u kapitalistov pod­
skupiny Ila, vyrábajúcej nevyhnutné životné prostriedky, je len
 348

Ill. oddiel špecifickými podmienkami modifikovaným prejavom všeobecného

Reprodukcia zákona, o ktorom sme sa už zmienili, že tovarovým výrobcom, ktori
a obeh celkového preddavkujú peniaze na obeh, sa tieto peniaze pri normálnom prie­
spoločenského behu obehu tovarov vracajú spät. Z toho mimochodom vyplýva, že
kapitálu vždy, keď za výrobcom tovaru stojí nejaký peňažný kapltalista, kto­
rý zasa preddavkuje peňažný kapitál (v najprísnejšom zmysle slova,
teda kapitálovú hodnotu v peňažnej forme) priemyselnému kapita­
listovi, je skutočným bodom spätného prítoku týchto peňazí vrecko
tohto peňažného kapitalistu. Aj ked peniaze obiehajú viac-menej
rukami všetkých, patri množstvo obiehajúcich peňazí do skupiny
peňažného kapitálu, ktorá je organizovaná a koncentrovaná vo for­
me bánk atd.; spôsob, akým táto skupina preddavkuje svoj kapitál,
podmieňuje, že sa tento kapitál k nej nakoniec ustavične vracia
v peňažnej forme, aj keď to opäť sprostredkúva opätovná premena
priemyselného kapitálu na peňažný kapitál.
Na obeh tovarov sú vždy nevyhnutné dve veci: tovary, ktoré
sa dávajú do obehu, a peniaze, ktoré sa dávajú do obehu. „Proces
obehu nevyhasne, na rozdiel od bezprostrednej výmeny výrob­
kov, keď si úžitkové hodnoty vymenia miesto alebo ruky majiteľov.
Peniaze nemiznú, pretože napokon vypadnú z radu metamortóz
jedného tovaru. Stále odznova sa usadzujú na miestach obehu, ktoré
" Marx, K.: Kapitál. uvoľnili tovary" atď. (1. kniha, 3. kap., p. 929)
1. zv. Bratislava 1985. Napríklad v obehu medzi II, a 1mm sme predpokladaii, že sku­
s. 106-107.
pina II preddavkuje na tento obeh 500 e v peniazoch. Pri nekoneč­
nom počte procesov obehu, na ktoré sa rozkladá obeh medzi veio
kými spoločenskými skupinami výrobcov, bude najprv vystupovať
ako kupujúci - a teda dávať do obehu peniaze -- raz niekto z jed.
nej, raz niekto z druhej skupiny. Ak úplne odhliadneme od indi­
viduálnych okolností, je to podmienené už odlišnosťou výrobných
období a teda odlišnostou obratov rôznych tovarových kapitálov.
Skupina II teda kúpi za 500 i: výrobné prostriedky v tej istej sume
hodnoty od skupiny I, táto skupina však kúpi od skupiny II spo­
trebné prostriedky za 500 s); peniaze sa teda vracajú skupine 11;
tá sa však týmto návratom vôbec neobohati. Skupina ll nalpl'v
dala do obehu 500 6 v peniazoch a odobrala z neho tovary v tej istej
sume hodnoty, potom predáva tovary za 500 c a odoberá z obehu
takú istú sumu hodnoty v peniazoch; tak sa 500 s vracia späť. Sku­
pina 11 tak v skutočnosti dala do obehu 500 e v peniazoch a 500 6
v tovaroch = 1000 2; z obehu odoberá 500 a v tovaroch a 500 C
v peniazoch. Obeh potrebuje na výmenu tovarov (1) za 500 5: a tova­
rov (11)za 500 s: iba 500 6 v peniazoch; teda ten, kto preddavkoval
peniaze na kúpu cudzieho tovaru, dostáva ich späť pri predaji vlast­
ného tovaru. Keby teda skupina 1 najprv kúpila tovary za 500 5
od skupiny II a neskôr skupine 11 predala tovary za 500 s:. vrátilo
by sa týchto 500 s: skupine i, a nie skupine 11.
V skupine 1 sa peniaze vynaložené na mzdu, t. j. variabilný kill?ítál
Pľcddavkovaný v peňažnej forme, nevracia v tejto forme priamo'
ale nepriamo, oklukou. Naproti tomu v skupine II sa 500 i: inde
 349

vracia kapitalistom od robotníkov priamo, iebo tento návrat peňazí 20. kapitola
je vždy priamy, keď sa kúpa a predaj medzi tými istými osobami Jednoduchá
opakuje tak, že tieto osoby striedavo stoja proti sebe raz ako tí, reprodukcia
ktorí tovary kupujú, raz ako tí, ktorí ich predávajú. Kapitalista
skupiny ll zaplatí pracovnú silu v peniazoch; tým privteíuje pra­
covnú silu k svojmu kapitálu a len vďaka tomuto aktu obehu, ktorý
je pre neho iba premenou peňažného kapitálu na výrobný kapitál,
stoji ako priemyselný kapitalista voči robotníkovi ako svojmu ná­
mezdnćmu robotníkovi. Potom však robotník, ktorý bol v prvom
štádiu predávajúcim, obchodníkom so svojou vlastnou pracovnou
silou, v druhom štádiu ako kupujúci, ako majiteľ peňazí, stoji voči
kapitalistovi ako voči tomu, kto predáva tovar; tým sa kapitalistovi
vracajú peniaze, ktoré vynaložil na mzdu. Ak sa pri predaji týchto
tovarov ncpodvádza atd., ale vymieňajú sa ekvivalenty v tovaroch
a v peniazoch, nie je tento predaj procesom, ktorým by sa kapi­
talista obohacoval. Kapitalista neplatí robotnika dvakrát, najprv
v peniazoch a potom v tovaroch; jeho peniaze sa k nemu vracajú,
len čo ich robotník u neho vymieňa za tovary.
Peňažný kapitál premenený na variabilný kapitál - teda peniaze
preddavkovanć na mzdu - hrá však hlavnú úlohu v samom obehu
peňazí, pretože robotnícka trieda musi žiť z ruky do úst a nemôže
teda poskytovať priemyselným kapitalistom dlhodobé úvery - va­
riabilný kapitál sa preto musi preddavkovat v peniazoch súčasne
na nespočetných miestne odlišných bodoch spoločnosti v istých
krátkych lehotách, napríklad týždenne atď. -- v relativne rýchle
sa opakujúcich časových intervaloch (čím kratšie sú tieto inter­
vaiy, tým relativne menšia môže byť celková suma peňazí, ktorá
sa týmto kanálom dáva naraz do obehu) - bez ohľadu na to, aké
rozdielne obdobia obratu majú kapitáiy v rôznych odvetviach vý­
roby. V každej krajine s kapitalistickou výrobou tvori takto pred­
davkovaný peňažný kapitál pr0porcionálne rozhodujúci podiel na
celkovom obehu, a to tým viac, že tie isté peniaze - skôr ako sa
vrátia k svojmu východiskovćmu bodu - prechádzajú najrôznejšími

~
kanálmi a fungujú ako obežívo pre nekonečne množstvo iných trans­
akcií.

Pozorujmc teraz obeh medzi I„,+„„ a Ilc z iného hľadiska.

Kapitalisti l preddavkujú 1000 i: na zaplatenie mzdy, za ktorú si
robotníci kúpia životné prostriedky za 1000 8 od kapitalistov ii,
a títo zasa kúpia za tie isté peniaze výrobné prostriedky od kapita­
listov 1. Kapitalistom 1 sa tak vrátil ich variabilný kapitál v peňaž­
nej íorme, kým kapitalisti ll premenili polovicu svojho konštantnćbo
kapitálu z formy tovarovćho kapitálu opäť na výrobný kapitál.
Kapitalistí ll preddavkujú ďalších 500 3: v peniazoch, aby si zaob­
starall výrobné prostriedky od skupiny I; kapitalisti I vydajú tieto
peniaze na spotrebné prostriedky od skupiny 11; tak sa týchto 500 sa
vracia kapitalistom ll; kapitalisti li ich znova preddavkujú, aby
 350

lll. oddiel poslednú štvrtinu svojho konštantného kapitálu, ktorý sa premenil

Reprodukcia na tovar, premenili opäť na jeho výrobnú naturálnu formu. Tieto
a obeh celkového peniaze plynú späť ku kapitalistom i, ktorí si za ne znova zaobsta­
spoločenského rajú spotrebné prostriedky v rovnakej sume od kapitalistov il; tým
kapitálu sa 500 z vracia opät skupine II; kapitalisti tejto skupiny majú teraz,
tak ako predtým, 500 6 v peniazoch a 2000 i: v konštantnom kapitáli,
ktorý sa však z formy tovarového kapitálu znova premenil na vý­
robný kapitál. Pomocou 1500 i“. v peniazoch sa uskutočnil obeh
množstva tovarov v hodnote 5000 s:. a to takto: 1. skupina 1 zaplatí
robotnikom 1000 6 za pracovnú silu tej istej hodnoty; 2. robotníci
kúpia za tých istých 1000 i: životné prostriedky od skupiny ii;
3. skupina II kúpi za tie isté peniaze výrobné prostriedky od sku­
piny I, ktorej sa tým obnovuje variabilný kapitál 1000 6 v peňažnej
forme; 4. skupina II kúpi od skupiny 1 výrobné prostriedky za
500 s: 5. skupina 1 kúpi za tých istých 500 6 spotrebné prostriedky
od skupiny II; 6. skupina II kúpi za tých istých 500 s výrobné pro­
striedky od skupiny I; 7. skupina I kúpi za tých istých 500 s životné
prostriedky od skupiny ll. Skupine II sa vrátilo 500 a, ktoré dala do
obehu popri svojich 2000 a: v tovaroch a za ktoré neodobrala z obehu
nijaký ekvivalent v tovare.“7
Výmena teda prebieha takto:
1. Skupina 1 piati 1000 i: v peniazoch za pracovnú silu, teda za
tovar = 1000 C.
2. Robotnici kupujú za svoju mzdu v sume 1000 i: v peniazoch
spotrebné prostriedky od skupiny II; teda tovar = 1000 6.
3. Skupina II kupuje za 1000 C, utŕžených od robotnikov, výrob­
né prostriedky od skupiny I v tej istej hodnote: teda tovar = 1000C.
Tým sa skupine I vrátilo 1000 si:v peniazoch ako peňažná forma
variabilného kapitálu.
4. Skupina II kupuje za 500 a: od skupiny I výrobné prostriedky:
teda tovar = 500 i:.
5. Skupina I kupuje za tých istých 500 6 spotrebné prostriedky
od skupiny II; teda tovar = 500 i:.
6. Skupina II kupuje za tých istých 500 s výrobné prostriedky od
skupiny I; teda tovar = 500 C.
7. Skupina 1 kupuje za tých istých 500 s: spotrebné prostriedky
od skupiny Il; teda tovar = 500 i:.
Súčet vymenených tovarových hodnôt = 5000 6.
Tých 500 C, ktoré skupina II preddavkovala na kúpu, sa lcl
vrátilo.
Výsledok je takýto:
1. Skupina 1 má variabilný kapitál vo forme peňazí v sume 1000i.
ktoré pôvodne preddavkovala na obeh ; okrem toho vydala na svoju
osobnú spotrebu 1000z - vo svojom vlastnom tovarovom produk'
*7 Výklad sa tu do istej miery odchyíuje od predchádzajúceho výkladu (na
'° Tento zväzok. l 374W. Skupina 1 tam tiež dávaia do obehu nezávisiú sumu 500. 'm poskvfuí'ľ
v. 131
daili peňažný materiál pre obeh iba skupina it. 'to však nič nemení na ko
nečnom výsledku. - P. a
 351

te; t. j. vydala peniaze, ktoré získala predajom výrobných prostried­ 20. kapitola
kov v hodnote 1000 c. Jednoduchá
Na druhej strane naturálna forma, na ktorú sa musí premeniť reprodukcia
variabilnýkapitál existujúci v peňažnej forme - t. j. pracovná sila -,
sa vdaka spotrebe zachovala, reprodukovala sa a opäť existuje ako
jediný predmet obchodu svojich majiteľov, ktorý musia predávať,
ak chcú žiť. Reprodukoval sa teda aj vzťah medzi námezdnými ro­
botnikmi a kapitalistami.
2. Konštantný kapitál skupiny !1 sa nahradil in natura a tejto
skupine sa vrátilo 500 a, ktoré preddavkovala na obeh.
Pre robotnikov skupiny 1 je obeh jednoduchým obehom T - P ­
l '3

- T. T (pracovná sila) - P (1000 c, peňažná forma variabilnćho

'i

kapitálu I) - T (nevyhnutné životné prostriedky v sume 1000 z);

týchto 1000 z premieňa na peniaze do výšky tejto hodnoty konštant­
ný kapitál ll existujúci vo forme tovaru - životných prostriedkov.
Pre kapitalistov skupiny II je tento proces: T - P, premenou jed­
nej časti ich tovarového produktu na peňažnú formu, z ktorej sa
premieňa opäť na súčasti výrobného kapitálu - totiž na časť vý­
robných prostriedkov, ktoré tito kapitalisti potrebujú.
Ak kapitalisti II preddavkujú P (500 o:) na kúpu iných časti výrob­
ných prostriedkov, anticipuje sa peňažná forma tej časti 11„ ktorá
ešte existuje v tovarovej forme (v spotrebných prostriedkoch)5 v ak­
te P - T, pri ktorom kapitalisti II kupujú za P a kapitalisti 1 pre­
dávajú T, premieňajú sa peniaze (skupiny II) na časť výrobného
kapitálu, kým T (skupiny I) prechádza aktom T - P, premieňa sa
na peniaze, ktoré však pre kapitalistov I nie sú súčasťou kapitálovej
hodnoty, ale speňaženou nadhodnotou, ktorá sa vydáva len na spo­
trebné prostriedky.
VobehuP-T...V...T'-P'jeprvýakt,P-T, aktomjed­
ného kapitalistu, posledný akt, T' - P', aktom iného kapitalistu
(alebo jeho časťou); či toto T, pomocou ktorého sa P premieňa na
výrobný kapitál, predstavuje pre toho, kto ho predáva (a teda pre­
mieña toto T na peniaze), konštantnú súčasť kapitálu, variabilnú
súčasťkapitálu, alebo nadhodnotu, je pre sám obeh tovarov úplne
iahostajné.
Pokiaľ ide o skupinu I, vzhladom na súčasť a + m jej tovarového
produktu, tá odoberá z obehu viac peňazí, než do neho dala. Naj­
PW sa jej vracia 1000 C variabilnćho kapitálu; po druhé predáva
(pozri vyššie, výmena č. 4) výrobné prostriedky za 500 S: tým sa
sDeňažuje polovica jej nadhodnoty; potom (výmena č. 6) opäť pre­
dáva výrobné prostriedky za 500 C, druhú polovicu svojej nadhod­
"°W. a tým sa z obehu odobrala v peňažnej forme celá nadhodnota;
tedit postupne 1. premenila svoj variabilný kapitál opäť na penia­
ze = 1000 i:: 2. speňažila polovicu nadhodnoty = 500 C; 3. speňažila
d'ľuhúpolovicu nadhodnoty = 500 i; teda speňažila spolu: 1000„+
'7' 1000...= 2000 C. Hoci skupina 1 (Odhliadnuc od výmen sprostred­
 352

lll. oddiel kujúcich reprodukciu I., ktoré treba preskúmat neskôr) dala do obe.
Reprodukcia hu iba 1000 c, odohrala z neho dvakrát toľko. Pravda, speňaženó m
a oheh celkového (premenene na P) sa zasa ihneď stráca v iných rukách kapitalistov il)
spoločenského tým. že tieto peniaze sa utratia na spotrebné prostriedky. Kapitalis­
kapitálu ti I odohrali z obehu íha toľko peňazí, koľko hodnoty do neho dali
v tovaroch; okolnost, že táto hodnota je nadhodnotou, t. j. že kapi~
taiistu nič nestojí, vôbec nič nemení na samej hodnote týchto tova­
rov; takže z hľadiska premeny hodnoty v obehu tovarov je úplne
iahostajná. Speňažená nadhodnota je samozrejme menlivá, tak ako
všetky ine formy, ktorými prechádza preddavkovaný kapitál pri svo­
jich premenách. Trvá práve len toľko, koľko času prejde od premeny
tovaru I na peniaze po nasledujúcu premenu peňazí 1 na tovar 11.
Keby sme predpokladali kratšie obraty - alebo, z hľadiska jed­
noduchćho obehu tovarov, rýchlejší obeh peňazí -, stačilo by na
obeh vymieňaných tovarových hodnôt ešte menej peňazí; ak je po­
čet postupných výmen daný - suma týchto peňazí je vždy určená
sumou cien, resp. sumou hodnôt ohiehajúcich tovarov. V akom po­
mere sa táto suma hodnôt skladá na jednej strane z nadhodnoty
a na druhej strane z kapitálovej hodnoty, na tom vôbec nezáleži.
Keby sa v našom príklade mzda v skupine I vyplácala štyrikrát
do roka, bolo by to 4 X 250 = 1000. Stačílo by teda 250 z v penia­
zoch na obeh I., - 1/, il, a na obeh medzi variabilným kapitáiom
I., a pracovnou silou I. Práve tak by bolo potrebných na obeh medzi
I... a II, iba 250 6. ak by sa tento obeh uskutočnil v štyroch ohra­
toch, teda na obeh tovarov v sume 5000 s by bola celkove potrebná
peňažná suma, resp. peňažný kapitál v sume 500 s. Nadhodnota by
sa potom nepremieňala na peniaze dvakrát po sebe po poloviciach.
ale štyrikrát po sebe po štvrtinách.
Ked vo výmene č. 4 ako kupujúci nevystupuje 11, ale 1, a vydá sa
teda 500 i: v peniazoch na spotrebné prostriedky tej istej hodnoty.
potom kúpi II vo výmene č. 5 za tých istých 500 i: výrobné pr0°
striedky; vo výmene č. 6 kupuje I za tých istých 500 6 spotrebné
prostriedky; vo výmene č. 7 kupuje II za tých istých 500 6 výrobné
prostriedky; teda 500 c sa nakoniec vráti do 1, ako sa predtým
vrátili do II. Nadhodnota sa tu speňaži peniazmi, ktoré vydávaiú
sami jej kapitalistickí výrobcovia na svoju súkromnú spotrebu a kto­
ré predstavujú anticipovaný dôchodok, anticipovaný príjem 2 nad­
hodnoty obsiahnutej v tovaroch, ktoré sa ešte len majú predat. Táto
nadhodnota sa nespeňažuje spátným pritokom 500 i:. pretože i okrem
1000 6 v tovaroch i., dala do obehu na konci výmeny č. 4 ešte 5006
v peniazoch, a to boli peniaze navyše. nebola to - pokiaľ vieme -­
tržba za predaný tovar. Tým, že sa tieto peniaze vracajú spát do l.
dostáva I spát iba svoje peniaze, ktoré sama pridala, nespeiiažulc
tým svoju nadhodnotu. Nadhodnota 1 sa speňažuje iba predam“
tovarov 1,., v ktorých je obsiahnuté, a ostáva speňažená len dovtcdio
kým sa peniaze uttženć predajom tovarov nevydajú znova na SP0'
trebnć prostriedky.
1 kupuje za dodatočne peniaze (500 6) spotrebné prostriedky 0d "i
 353

tieto peniaze l vydala a má za ne ekvivalent v tovaroch II; peniaze 20. kapitola

sa prvý raz vracajú tak, že 11kúpi za 500 a tovary od 1; vracajú sa Jednoduchá
teda ako ekvivalent tovarov, ktoré predala 1, ale tieto tovary ne­ reprodukcia
stoja ! nič, teda tvoria pre 1 nadhodnotu, a tak peniaze, ktoré dala
do obehu sama I, speñažujú jej vlastnú nadhodnotu; práve tak do­
stáva skupina I pri svojej druhej kúpe (č. 6) svoj ekvivalent v to­
varoch ll. Ak predpokladáme, že 11 nekúpiia (č. 7) výrobné pro­
striedky od 1, zaplatila by 1 v skutočnosti spotrebné prostriedky za
1000s - spotrebovala by celú svoju nadhodnotu ako dôchodok ­
a to 500 vo svojich tovaroch (výrobných prostriedkoch) a 500 v pe­
niazoch; naproti tomu by ešte mala na sklade svoje tovary (výrobné
prostriedky) za 500 6, ale prišla by o 500 6 v peniazoch.
Naproti tomu 11 by premenila tri štvrtiny svojho konštantného
kapitálu z formy tovarového kapitálu opäť na výrobný kapitál; ale
jednu štvrtinu by premenila na formu peňažného kapitálu (5006),
v skutočnosti na formu zaháľajúcich peňazi, čiže peňazí, ktoré pre­
rušujú svoje fungovanie a vyčkávajú. Keby táto situácia trvala dlh­
šie, musela by Il zmenšiť rozsah reprodukcie o štvrtinu. - Ale
500 a vo výrobných prostriedkoch, ktoré má 1 na krku, nie sú nad­
hodnotou, ktorá existuje v tovarovej forme; sú tu namiesto pred­
davkovaných peňazí v sume 500 a:. ktoré mala I popri svojej
nadhodnote 1000 c, existujúcej vo forme tovaru. Ako peniaze je
preddavkovaných 500 6 v takej forme, v ktorej ich možno vždy
realizovať; ako tovar sú v tomto čase nepredajné. Z toho je jasné
tolko, že jednoduchá reprodukcia - pri ktorej sa tak v 11 ako aj
v I musi nahradiť každý prvok výrobného kapitálu - je tu nadalej
možná len vtedy, keď sa 500 zlatých operencov vráti späť do 1,
ktorá ich na začiatku vypustila.
Ak nejaký kapitalista (zatiaľ tu máme pred sebou iba priemysel­
ných kapitalistov, ktorí sú zároveň predstaviteľmi všetkých ostat­
nÝCh)vydá peniaze na spotrebné prostriedky, týchto peňazí už pre
neho niet, pominuli sa ako všetko pominuteľné. Vrátiť sa k nemu
môžu len vtedy, ak ich pomocou tovarov - teda pomocou svojho
tovarového kapitálu - vyiovi z obehu. Tak ako hodnotu celého
Svojhoročného tovarového produktu (ktorý pre neho = tovarovemu
kapitálu). môže teda aj hodnotu každého jeho prvku, t. j. hodnotu
každého jednotlivého tovaru, rozložiť na konštantnú kapitálovú
hodnotu, variabilnú kapitálovú hodnotu a nadhodnotu. Speñaženie
každého jednotlivého tovaru spomedzi týchto tovarov (ktoré tvoria
t(lir'íu'ovýprodukt ako jeho prvky) je teda súčasne speňažením urči­
tého množstva nadhodnoty obsiahnutej v celom tovarovom produkte.
V danom prípade je teda doslova správne, že peniaze, ktorými sa
'Peňažują alias realizuje kapitalistova nadhodnota, dal do obehu
'im kapitalista - a to vtedy, keď ich vydal na spotrebné prostried­
ky. Pritom prirodzene nejde o tie isté mince, ale o sumu cvendžiacich
peňazí, rovnajúcu sa tej ich sume (alebo tej časti ich sumy), ktorú dal
kapitalista do obehu na krytie osobných potrieb.
V praxi sa to deje dvojakým spôsobom: Ak sa podnik otvoril až
13 mmm 2
 354

lll. oddiel v bežnom roku, trvá dost dlho, v najlepšom pripade niekolko me­
Reprodukcia siacov, kým kapitalista môže vydávať peniaze na svoju osobnú spo­
a obeh celkového trebu z príjmov zo samého podnikania. Kapitalista však preto nc­
spoločenského pozastaví svoju spotrebu ani na chvíľu. Preddavkuje sám sebe (či
kapitálu už z vlastného vrecka, alebo úverom z cudzieho, to je tu úplne laho­
stajne) peniaze na nadhodnotu, ktorú má ešte len zhrabnút; tým
však preddavkuje aj obiehajúce prostriedky na neskoršiu realizáciu
nadhodnoty. Naproti tomu, ak je podnik už dlhší čas v pravidelnej
prevádzke, platby a príjmy sa rozdeľujú na rôzne terminy v prie­
behu roka. Jedno však pokračuje nepretržite, a to je osobná spo­
treba kapitalistu, ktorá anticipuje zvyčajný alebo predpokladaný
príjem a ktorej rozsah sa vypočítava v istom pomere k nemu. Pre~
dajom každého množstva tovaru sa realizuje aj časť nadhodnoty,
ktorá sa má získat za rok. Keby sa však za celý rok predalo iba
toľko vyrobeného tovaru, koľko je nevyhnutné na to, aby sa na­
hradili konštantné a variabilné kapitálové hodnoty, ktoré sú v ňom
obsiahnuté, alebo keby ceny pokleslí natoľko, že by sa pri predaji
celého ročného tovarového produktu realizovala iba preddavkovaná
kapitálová hodnota, ktorá je v ňom obsiahnutá, ukázalo by sa jasne.
že peniaze, ktoré sa vydávajú na účet budúcej nadhodnoty, majú
anticipačný charakter. Ak náš kapitalista zbankrotuje, budú jeho
veríteiia a súd vyšetrovať, či sú jeho antícipovanć súkromné výdavo
ky v správnom pomere k rozsahu jeho podnikania a k príjmu nad­
hodnoty, ktorý tomuto rozsahu obvykle alebo normálne zodpovedá.
Vo vzťahu k celej triede kapitalistov sa však téza, že táto trieda
musí sama dať do obehu peniaze na realizáciu svojej nadhodnoty
(resp. aj na obeh svojho kapitálu, konštantnćho i variabilného), nie­
lenže nejavi ako paradoxná, ale javí sa ako nevyhnutná podmienka
celého mechanizmu: pretože sú tu len dve triedy: robotnícka trieda.
ktorá disponuje len svojou pracovnou silou; trieda kapitalistov, kto­
rá je monopoiným vlastníkom spoločenských výrobných prostriedkov
i peňazí. Paradoxom by bolo, keby peniaze nevyhnutné na realizáciu
nadhodnoty obsiahnutej v tovaroch predavkovala na samom začiat­
ku robotnícka trieda zo svojich prostriedkov. Jednotlivý kapitalisti
však preddavkuje vždy len v takej forme, že vystupuje ako kupuĺúdo
že vydáva peniaze na kúpu spotrebných prostriedkov, alebo Pred'
dankuje peniaze na kúpu prvkov svojho výrobného kapitálu, či už
pracovnej sily alebo výrobných prostriedkov. Vydáva peniaze vždY
len za nejaký ekvivalent. Peniaze na obeh preddavkuje len tým iStÝm
spôsobom, ako naň preddavkuje tovar. V obidvoch prípadoch W'
stupuje ako východiskový bod ich obehu.
Skutočný priebeh zatemñujú dve okolnosti:
1. To, že v procese obehu priemyselného kapitálu vystupUic Db'
chodný kapitál (jeho prvou formou sú vždy peniaze, lebo obchodník
ako taký nevyrába ani „výrobok' ani „tovar') a peňažný kúpi“,
ako predmet, ktorým manipuluje osobitný druh kapitalistov.
2. To, že nadhodnota - ktorá musi byt na začiatku vždYV
kách priemyselného kapitalistu - sa štiepi na rôzne katesóm'
 355

pričom ako predstavitelia týchto kategórii vystupujú popri priemy­ 20. kapitola
selnom kapitalistovi pozemkový vlastník (pokiaľ ide o pozemkovú jednoduchá
rentu), úžernik (pokiaľ ide o úrok) atd'., ako aj vláda a jej úradníci, reprodukcia
rentieri atď. Títo ehiapici vystupujú voči priemyselnému kapitalistovi
ako kupujúci a potiaľ ako osoby, ktoré speňažujú jeho tovary; aj oni
dávajú do obehu „peniaze“, pro parte, a priemyselný kapitalista
dostáva príslušnú časť peňazí od nich. Pritom sa vždy zabúda, z aké­
ho zdroja tieto peniaze pôvodne dostali a stále znova dostávajú.

VI.
Konštantný kapitál skupiny I 48
Ostáva ešte preskúmať konštantný kapitál skupiny 1 = 4000 1,.
Táto hodnota sa rovná hodnote, ktorá sa znova objavujevv tova­
rovom produkte I a predstavuje hodnotu výrobných prostriedkov
spotrebovaných pri výrobe tohto množstva tovarov. Táto znova sa
objavujúca hodnota, ktorá sa nevyrobila vo výrobnom procese I, ale
doň vstúpila pred rokom ako konštantná hodnota, ako daná hod­
nota jeho výrobných prostriedkov, existuje teraz v celej tej časti
množstva tovarov I, ktorú skupina II neabsorbovala; pritom hod­
nota tohto množstva tovarov, ktoré tak ostáva v rukách kapitaliso
tov 1, = 2/3hodnoty ich celého ročného tovarového produktu. Keby
išlo o jednotlivého kapitalistu, ktorý vyrába nejaký osobitný vý­
robný prostriedok, mohli by sme povedať: predáva svoj tovarový
Produkt, premieňa ho na peniaze. Tým, že ho premenil na peniaze,
premenil opäť na peniaze aj konštantnú časť hodnoty svojho pro­
.duktu. Za túto časť hodnoty, premenenú na peniaze, kúpi potom
od iných osôb predávajúcich tovary znova svoje výrobné prostried­
ky, čiže premení konštantnú časť hodnoty svojho produktu na takú
naturálnu formu, v ktorej môže znova fungovať ako konštantný
VÝrobnýkapitál. Ale teraz je tento predpoklad nemožný. Kapitalisti
Skupiny l predstavujú súhrn kapitalistov, ktori vyrábajú výrobné

\
Prostriedky. Okrem toho tovarový produkt v sume 4000, ktorý ostal
V ich rukách, predstavuje časť spoločenského produktu, ktorú ne­
možno vymeniť za nijakú inú časť, pretože nijaká iná časť ročného
produktu už neexistuje. Okrem týchto 4000 sa už disponovalo ce­
'Ým zvyškom; časť pohltii spoločenský fond spotreby a druhá časť
má nahradiť konštantný kapitál skupiny 11, ktorá už vymenila všet­
.k0. Čím môže disponovať vo výmene so skupinou l.
Tažkosť sa rieši veľmi jednoducho, ak uvážime, že celý tovarový
DrOdukt 1 z hľadiska svojej naturálnej formy pozostáva z výrob­
"YChprostriedkov, t. j. z vecných prvkov samého konštantnćho ka­
pitálu. Ukazuje sa tu ten istý jav ako predtým sub ii, lenže z iného
hladiska. Sub ll pozostával celý tovarový produkt zo spotrebných

“ Odtiaľto z rukoplsu ll.

 356

lll. oddiel prostriedkov; tú jeho časť, ktorá sa meria mzdou plus nadhodnotou
Reprodukcia obsiahnutými v tomto tovarovom produkte, mohli teda spotrebovať
a obeh celkového jeho vlastni výrobcovia. Tu, sub I, pozostáva celý tovarový produkt
spoločenského 2 výrobných prostriedkov, budov, strojov, nádob, surovín, pomoc­
kapitálu ných látok atd'. Ich časť, tá, ktorá nahrádza konštantný kapitál po
užltý v tejto sfére, môže preto vo svojej naturálnej forme ihned
znova fungovať ako súčasť výrobného kapitálu. Pokial vchádza do
obehu, obloha vnútri skupiny I. Sub II sa časť tovarového produktu
in natura spotrebuje jej vlastnými výrobcami, naproti tomu sub 1
časť produktu in natura spotrebujú jej kapitalisticki výrobcovia vo
výrobe.
V časti tovarového produktu 1 = 4000, sa znova objavuje kon­
štantná kapitálová hodnota spotrebované v tejto skupine, a to v takej
naturálnej forme, v ktorej môže ihned znova fungovať ako výrobný
konštantný kapitál. Sub lI vchádza časť tovarovćho produktu 3000.
ktorej hodnota sa rovná mzde plus nadhodnote (= 1000), priamo do
osobnej spotreby kapitalistov a robotnikov II, kým naopak konštant­
ná kapitálová 'hodnota tohto tovarovćho produktu (= 2000) nemôže
znova vojsť do výrobnej spotreby kapitalistov II, ale musí sa nahradlf
výmenou s 1.
Naproti tomu sub 1 časť jej tovarovćho produktu v sume 6000.
ktorej hodnota sa rovná mzde plus nadhodnote (= 2000), nevchádza
a z hľadiska svojej naturálnej formy ani nemôže vchádzať do osobnej
spotreby svojich výrobcov. Naopak, musí sa najprv vymeniť s 11.
Naproti tomu konštantná časť hodnoty tohto produktu = 4000 le
v takej naturálnej forme, v ktorej -- z hľadiska kapitalistov oelcl
skupiny I - môže znova priamo fungovať ako jej konštantný kam'
tál. Inými slovami: celý produkt skupiny I pozostáva z úžitkových
hodnôt, ktoré vzhladom na svoju naturálnu formu - v kapitallsdc­
kom výrobnom spôsobe - môžu slúžiť len ako prvky konštantného
kapitálu. Z tohto produktu v hodnote 6000 nahrádza teda jedná
tretina (2000) konštantný kapitál skupiny II a zvyšujúce 3/3konštanř
ný kapitál skupiny I.
Konštantný kapitál l pozostáva z množstva rôznych kapitálOVÝd'
skupin, vložených do rôznych odvetví výroby výrobných prostrlcď
kov, z toho tolko a tolko do hutnictva, tolko a tolko do uhol'nÝCh
bani atd. Každá z týchto kapitálových skupin čiže každý z ľÝCbm
skupinových kapitálov spoločnosti sa zasa skladá z väčšieho alebo
menšieho množstva samostatne fungujúcich jednotlivých kapitáloV.
Predovšetkým sa kapitál spoločnosti, napriklad 7500 (čo môže m3'
menať milióny atd.), rozpadá na rôzne kapitálové skupiny; 890'0'
čenský kapitál 7500 je rozložený na osobitné časti, z ktorých každá
je vložená do nejakého osobitného výrobného odvetvia; čan 890'0'
čenskejkapitálovej hodnoty vložená do každého osobitného odvm
'° v 2. nemeckom
vydaní: pracovnej sily;
výroby pozostáva z hľadiska svojej naturálnej formy jednak z 'Ý'
zmenené podľa robných prostriedkov každej osobitnej výrobnej sféry, jednak z 9“'
i. nemeckého mcrane kvalifikovanej pracovnej sily nevyhnutnej na ich wužídf­
vydania rôzne modifikovanej delbou práce podľa špecifického druhu Pri“, '
 357

ktorú má pracovná sila v každej jednotlivej sfére výroby vykonávaf. 20. kapitola
Cast spoločenského kapitálu vložená do každého osobitného odvet­ Jednoduchá
via výroby pozostáva zasa zo súčtu samostatne fungujúcich jednot­ reprodukcia
livých kapitálov, ktoré sú do neho vložené. To samozrejme plati
o obidvoch skupinách, tak 0 I, ako aj o II.
Pokiaľ ide teraz 0 konštantnú kapitálovú hodnotu sub I, ktorá sa
znova objavuje vo forme jej tovarového produktu, tá vchádza sčasti
znova ako výrobný prostriedok do tej osobitnej výrobnej sféry (alebo
dokonca do toho istého individuálneho podniku), z ktorej vychádza
ako výrobok; napriklad obllie do výroby obilia, uhlie do výroby
uhlia, železo vo forme strojov do výroby železa atd'.
Pokiaľ však čiastkové výrobky, z ktorých pozostáva konštantná
kapitálová hodnota I, nevchádzajú znova priamo do svojej osobit­
nej alebo individuálnej sféry výroby, menia len miesto. Vchádzajú
v naturálnej forme do inej výrobnej sféry skupiny I, kým produkt
iných výrobných sfér skupiny I ich nahrádza in natura. Ide len o vý­
menu miest týchto produktov. Všetky opät vchádzajú ako činitele,
ktoré nahrádzajú konštantný kapitál v 1, lenže namiesto do jedného
odvetvia tejto skupiny vchádzajú do iného. Pokiaľ tu dochádza k vý­
mene medzi jednotlivými kapitalistami I, ide o výmenu jednej na­
turálnej formy konštantného kapitálu za inú naturálnu formu
konštantnćho kapitálu, o výmenu jedného druhu výrobných pro­
striedkov za iný druh výrobných prostriedkov. Je to vzájomná
Výmena rôznych individuálnych konštantných časti kapitálu I. Vý­
robky, ktoré neslúžia priamo ako výrobné prostriedky vo svojich
vlastných výrobných odvetviach, prechádzajú z miesta svojej vý­
rObyna iné miesto, a tak sa navzájom nahrádzajú. Inými slovami
(Podobne, ako to bolo s nadhodnotou sub II): každý kapitalista
sub l odoberá z tohto množstva tovarov príslušné výrobné pro­
Striedky, ktoré potrebuje, v takom pomere, v akom je spoluvlast­
nikom tohto konštantného kapitálu 4000. Keby namiesto kapitalis­
tlckej výroby išlo o spoločenskú výrobu, je jasné, že tieto výrobky
Sk“vlny I by sa aj potom, kvôli reprodukcii, neprestajne rozdeľovali
medzi výrobné odvetvia tejto skupiny ako výrobné prostriedky.
Pričom jedna časť by ostávala priamo v tej výrobnej sfére, z ktorej
Villa ako výrobok, druhá by naopak prechádzala na iné miesta vý­
mbY.a tak by medzi rôznymi miestami výroby v tejto skupine do­
Chádzalok neustálemu pohybu sem i tam.

VII.
Variabilný kapitál
a nadhodnota v obidvoch skupinách
Celková hodnota spotrebných prostriedkov vyrobených za rok sa
Ma rovná variabilnej kapitálon hodnote ll reprodukovanej za rok
9103novovyrobenej nadhodnote 11 (t. j. rovná sa hodnote vyrobenej
 358

III. oddiel za rok sub II) plus variabilnej kapitálovej hodnote 1 reprodukovanej
Reprodukcia za rok a novovyrobenej nadhodnote I (teda plus hodnote vyrobenej
a obeh celkového za rok sub 1).
spoločenského Za predpokladu jednoduchej reprodukcie sa teda celková hodnota
kapitálu spotrebných prostriedkov vyrobených za rok rovná ročnému hod­
notovému produktu, t. j. rovná sa celej hodnote, ktorú spoločenská
práca vyrobila za rok, a musí sa jej rovnať, pretože pri jednoduchej
reprodukcii sa celá táto hodnota spotrebuje.
Úhrnný spoločenský pracovný deň sa rozpadá na dve časti: 1. na
nutnú prácu; tá vytvára v priebehu roka hodnotu 1500„; 2. na nad­
prácu; tá vytvára dodatočnú 'hodnotu čiže nadhodnotu 1500,...Súčet
týchto hodnôt = 3000, rovná sa hodnote ročne vyrobených spotreb­
ných prostriedkov v sume 3000. Úhrnná hodnota spotrebných pro­
striedkov vyrobených za rok sa teda rovná úhrnnej hodnote, ktorú
vyrobil úhrnný spoločenský pracovný deň za rok, rovná sa hodnote
spoločenského variabilného kapitálu plus spoločenskej nadhodnote.
rovná sa úhrnnému novému ročnému produktu.
Vieme však, že hoci sa obidve tieto hodnotové veličiny zhodujú.
vôbec to neznamená, že celková hodnota tovarov II, spotrebných
prostriedkov, sa vyrobila v tejto skupine spoločenskej výroby. Zho­
dujú sa preto, lebo konštantná kapitálová hodnota, ktorá sa znova
objavuje sub II, sa rovná novej hodnote vyrobenej sub I (variabllnej
kapitálovej hodnote plus nadhodnote); preto možno za I,„+„.,kúpil
tú časť produktu II, ktorá pre svojich výrobcov (v skupine 11)pred­
stavuje konštantnú kapitálovú hodnotu. Tak sa ukazuje, prečo mož­
no hodnotu produktu II rozložiť zo spoločenského hľadiska na
a + m, hoci pre kapitalistov II sa hodnota ich produktu rozpadá
na c + 0 + m. Je to totiž tak len preto, lebo II, sa tu rovná ]mm
a obidve tieto súčasti spoločenského produktu si vymieňajú medzi
sebou svoje naturálne formy na základe výmeny, takže po tejto VÝ'
mene existuje II, opäť v podobe výrobných prostriedkov, naproti
tomu I(„+„.,v podobe spotrebných prostriedkov.
A práve táto okolnost dala A. Smithovi podnet k tvrdeniu, že
hodnota ročného produktu sa rozpadá na a + m. To platí 1. len
o tej časti ročného produktu, ktorá pozostáva zo spotrebných Pro'
striedkov, a 2. nie v tom zmysle, že táto celková hodnota sa Wľába
v H a že sa teda hodnota produktu ii rovná variabilnej kapitálovcl
hodnote preddavkovanej sub II plus nadhodnote vyrobenej sub "­
Platí to iba v tom zmysle, že li„+„+„., = 11mm, + I,„+„.,.čiže Drew'
lebo ll, = I,„+„.,.
Z toho d alej vyplýva:
Hoci sa spoločenský pracovný deň (t. j. práca, ktorú vynaloží celá
robotnícka trieda za celý rok), takisto ako individuálny praCOWÝ
deň, rozpadá len na dve časti, totiž na nutnú prácu plus nadpráClL
hoci sa teda aj hodnota vyrobená týmto pracovným dňom rozpad“
len na dve časti, totiž na variabilnú kapitálovú hodnotu, t. j. tú Čas'
hodnoty. za ktorú robotník kupuje prostriedky svojej vlastnej repro'
dukcie. a na nadhodnotu, ktorú móžc kapitalista vydat na SVOÍ“
 359

vlastnú osobnú spotrebu -, napriek tomu sa z hľadiska spoločnosti 20. kapitola

časť spoločenského pracovného dňa vynakladá výlučne na výrobu Jednoduchá
čerstvého konštantnébo kapitálu, totiž na výrobu takých výrobkov, reprodukcia
ktoré sú určené výlučne na to, aby fungovali v pracovnom procese
ako výrobné prostriedky, a aby teda v zhodnocovacom procese,
ktorý je s ním spojený, fungovali ako konštantný kapitál. Podľa náš­
ho predpokladu predstavuje celý spoločenský pracovný deň peňažnú
hodnotu 3000, z ktorých len 1/3= 1000 sa vyrába v skupine 11,vy­
rábajúcej spotrebné prostriedky, t. j. tovary, v ktorých sa nakoniec
realizuje celá variabilná kapitálová hodnota a celá nadhodnota
spoločnosti. Podla tohto predpokladu sa teda 2/3spoločenského pra­
covného dňa vynakladajú na výrobu nového konštantnébo kapitálu.
Hoci z hľadiska individuálnych kapitalistov a robotnikov skupiny l
slúžia tieto 2/3spoločenského pracovného dňa len na výrobu varia­
bilnej kapitálovej hodnoty plus nadhodnoty, takisto ako posledná
tretina spoločenského pracovného dňa v skupine II, zo spoločen­
ského hl'adiska - a práve tak aj z hľadiska úžitkovej hodnoty pro­
duktu - vyrábajú tieto 2/3 spoločenského pracovného dňa len ná­
hradu konštantnébo kapitálu, ktorý je v procese výrobnej spotreby,
alebo sa v ňom spotreboval. Aj z individuálneho hľadiska síce vy­
rábajú tieto 2/3 pracovného dňa celkovú hodnotu, ktorá sa pre jej
výrobcov rovná len variabilnej kapitálovej hodnote plus nadhodnote,
ale nevyrábajú také úžitkové hodnoty, na ktoré by sa mohla vydávať
mzda alebo nadhodnota; ich produktom je výrobný prostriedok.
Najprv treba poznamenať, že nijaká časť spoločenského pracovné­
ho dňa, či sub 1 alebo sub II, neslúži na to, aby vyrobila hodnotu
konštantnébo kapitálu, ktorý sa v týchto dvoch veľkých výrobných
sférach používa, funguje v nich. Obidve časti vyrábajú len dodatočnú
hodnotu, 2000 I„„„., + 1000 II,„+,„„ktorá sa pridáva ku konštantnej
kapitálovej hodnote = 4000 1, + 2000 11,. Nová hodnota, ktorá sa
vyrobila vo forme výrobných prostriedkov, nie je ešte konštantným
kapitálom. Je len určená na to, aby fungovala ako konštantný ka­
pitál v budúcnosti.
Celý produkt II - spotrebné prostriedky - skúmaný z hľadiska
svojej úžitkovej hodnoty, konkrétne, vo svojej naturálnej forme, je
produktom tretiny spoločenského pracovného dňa, vynakladanej
skupinou 11, je produktom prác v ich konkrétnej forme ako práce
tkáča, práce pekára atd., ktoré sa v tejto skupine použili, produktom
t*Bitopráce, pokial funguje ako subjektívny prvok pracovného pro­
cesu. Pokial však ide o konštantnú časť hodnoty tohto produktu ll.
táto časť sa len znova objavuje v novej úžitkovej hodnote, v novej
naturálnej forme, vo forme spotrebných prostriedkov, zatiaľ čo
predtým existovala vo forme výrobných prostriedkov. Jej hodnota
Sa pracovným procesom preniesla zo svojej starej naturálnej formy
na novú naturálnu formu. Ale hodnota týchto 2/3 hodnoty produk­
tu = 2000 sa nevyrobila v tohoročnom zhodnocovacom procese
SRUpiny ll.
Tak ako z hľadiska pracovného procesu je produkt skupiny li
 360

lll. oddiel výsledkom novofungujúcej živej práce a výrobných prostriedkov,

Reprodukcia ktoré sú jej dané, sú jej predpokladom a v ktorých sa živá práca
a obeh celkového uskutočňuje ako vo svojich predmetných podmienkach, tak z hladis­
spoločenského y ka zhodnocovacieho procesu sa hodnota produktu H = 3000 skladá
kapitálu z novej hodnoty (500„ + 500„. = 1000) vyrobenej novopridanou
4
i/3 spoločenského pracovného dňa a z konštantnej hodnoty, v ktorej
sú spredmetnené 2/3minulého spoločenského pracovného dňa, uply­
nuvšieho pred výrobným procesom 11, ktorý tu skúmanie. Túto časť
hodnoty produktu II predstavuje jedna časť samého tohto produktu.
Existuje v istom množstve spotrebných prostriedkov v hodnote
2000 = 2/3spoločenského pracOvného dňa. Je to tá nová úžitková
forma, v ktorej sa táto časť znova objavuje. Výmena časti spotreb­
ných prostriedkov = 2000 11,za výrobné prostriedky 1 = I (1000.,-I­
+ 1000...)je teda v skutočnosti výmenou 2/3 celkového pracovného
dňa, ktoré nie sú častou tohoročnej práce, ale uplynuli pred týmto
.' rokom, za 3/3 tohoročného, v tomto roku novopridaného pracovné­
ho dňa. Prislušné 2/3spoločenského pracovného dňa tohto roku by sa
nemohli vynaložiť na výrobu konštantného kapitálu a napriek tomu
zároveň tvoriť variabilnú kapltáiovú hodnotu plus nadhodnotu pre
svojich vlastných výrobcov, keby sa nemali vymeniť za časť hodnoty
ročne spotrebovaných spotrebných prostriedkov, v ktorej sú obsiah­
nuté 2/3 pracovného dňa vynaloženého a realizovaného pred týmto
rokom, a nie v jeho priebehu. Ide o výmenu 2/3 pracovného dňa
tohto roku za 2/3 pracovného dňa, ktoré sa vynaložili pred týmto
rokom, o výmenu medzi tohoročným a minuloročným pracovným
časom. To nám teda vysvetluje záhadu, prečo sa hodnotový produkt
celého spoločenského pracovného dňa môže rozložiť na variabilnú
kapitálovú hodnotu plus nadhodnotu, hoci 2/3tohto pracovného dňa
sa nevynaložili na výrobu predmetov, v ktorých by sa mohol reall­
zovať variabilný kapitál alebo nadhodnota, ale naOpak na výrobu
výrobných prostriedkov určených na náhradu kapitálu, ktorý sa
spotreboval počas roka. Vysvetluje sa to jednoducho tým, že 3/3hod­
noty produktu II, v ktorých kapitalisti a robotníci l realizujú nimi
vyrobenú variabilnú kapitálovú hodnotu plus nadhodnotu (a ktoré
tvoria 2/9 celkovej hodnoty ročného produktu), sú z hladiska hod­
noty produktom 2/3 spoločenského pracovného dňa, ktorý uplYm'l
pred týmto rokom.
Suma spoločenského produktu l a II, výrobné prostriedky a 89°'
trebné prostriedky, sú sice z hľadiska svojej úžitkovej hodnoth
konkrétne, vo svojej naturálnej forme, produktom tohoročnej práce.
ale len potiaľ, pokial samu túto prácu berieme ako užitočnú, kon­
krétnu prácu, a nie ako vynakladanie pracovnej sily, ako hodnoto­
tvornú prácu. Ale aj to prvé platí len v tom zmysle, že výrobné Pro'
striede sa premenili na nový produkt, na tohoročný produkt. len
vďaka tomu. že sa k nim pridala živá práca, ktorá s nimi narábalt
Na druhej strane by sa však aj tohoročná práca nemohla premeniť
na výrobok, keby neexistovali výrobné prostriedky, pracovné PW'
striedky a výrobné materiály, ktoré nezávisia od nej.
 361

VIII. 20. kapitola

Jednoduchá
Konštantný kapitál v obidvoch skupinách reprodukcia

Pokiaľ ide o hodnotu celkového produktu o veľkosti 9000 a o ka­

tegórie, na ktoré sa rozpadá, nerobi jej analýza väčšie ťažkosti než
analýza hodnoty produktu jednotlivého kapitálu, naopak, je s ňou
totožné.
V celom ročnom spoločenskom produkte sú tu obsiahnuté tri jed­
noročné spoločenské pracovné dni. Vyjadrenie hodnoty každého
z týchto pracovných dní = 3000; VYladrenlehodnoty úhrnného pro­
duktu teda = 3 X 3000 = 9000.
Dalej, z tohto pracovného času uplynuli pred jednoročným vý­
robným procesom, ktorého produkt analyzujeme: v skupine I
*/apracovného dňa (hodnotový produkt 4000) a v skupine 11 2/3pra­
covného dňa (hodnotový produkt 2000). Spolu 2 spoločenské pra­
covné dni, ktorých hodnotový produkt = 6000. Preto 4000 Ic +
+ 2000 II, = 6000, figuruje ako hodnota výrobných prostriedkov.
čiže ako konštantné kapitálové hodnota, ktorá sa znova objavuje
v celej hodnote produktu spoločnosti.
Ďalej, z novopridaného ročného spoločenského pracovného' dňa
v skupine I je 1/3 nutná práca čiže práca, ktorá nahrádza hodnotu
variabilného kapitálu 1000 I., a ktorou sa platí práca vynaložená
sub I. Podobne v skupine II je 1/6 spoločenského pracovného dňa
nutná práca o hodnote 500. Teda 1000 l., + 500 II., = 1500„ vyjad­
renie hodnoty polovice spoločenského pracovného dňa, je vyjadrením
hodnoty prvej polovice celkového pracovného dňa pridaného v tom­
to roku, ktorá pozostáva z nutnej práce.
Napokon sub I predstavuje i/3 celkového pracovného dňa, pri
hodnotovom produkte = 1000, nadprácu; sub II predstavuje nad­
Drácu 1/0 pracovného dňa, hodnotový produkt = 500, spolu tvoria
druhú polovicu celkového pridaného pracovného dňa. Preto celková
vyrobená nadhodnota = 1000 1.,.+ 500 H...= 1500„..
Teda:
Konštantná časť kapitálu v hodnote spoločenského produktu (c):
2 pracovné dni vynaložené pred výrobným procesom.
hodnotové vyjadrenie = 6000.
Nutná práca vynaložená počas roka (v):
Polovica pracovného dňa vynaloženého na ročnú výrobu.
hodnotové vyjadrenie = 1500.
Nadpráca vynaložená počas daného roka (m):
DOlovicapracovného dňa vynaloženého na ročnú výrobu,
hodnotové vyjadrenie == 1500.
Hodnotový produkt ročnej práce (a + :22)= 3000.
Celkováhodnota produktu (c + a + m) = 9000.
Tažkost teda nespočiva v samej analýze hodnoty spoločenského
produktu. Vzniká pri porovnávani hodnotooých súčasti spoločenské­
ho produktu s jeho necnými súčàstami.
 362

III. oddiel Konštantná, iba znovu sa objavujúca časť hodnoty sa rovná hod­
Reprodukcia note tej časti tohto produktu, ktorá pozostáva z výrobných pro­
a obeh celkového striedkov, a je v tejto časti stelesnená.
spoločenského Nová hodnota vyrobená za rok, 0 + m, sa rovná hodnote tej
kapitálu časti tohto produktu, ktorá pozostáva zo spotrebných prostriedkov,
a je v nej stelesnená.
Ale výrobné prostriedky a spotrebné prostriedky, až na bezvý­
znamné výnimky, sú úplne rozdielne druhy tovarov, sú to výrobky,
ktoré majú celkom odlišnú naturálnu alebo úžitkovú formu, teda aj
výrobky celkom odlišných konkrétnych druhov práce. Práca, ktorá
používa na výrobu životných prostriedkov stroje, je úplne iná ako
práca, ktorá stroje zhotovuje. Zdá sa, že celkový ročný pracovný
deň, ktorého hodnotové vyjadrenie = 3000, sa celý vynakladá na
výrobu spotrebných prostriedkov = 3000, v ktorých sa neobjavuje
znova nijaká konštantná časťhodnoty, ked že týchto 3000 = 1500..+
+ 1500,.,sa rozpadá len na variabilnú kapitálovú hodnotu + nad­
hodnotu. Na druhej strane konštantná kapitálová hodnota = 6000
sa znova objavuje vo výrobných prostriedkoch, v takých výrobkoch.
ktoré sú úplne odlišné od spotrebných prostriedkov, hoci sa zdá, že
na výrobu týchto nových výrobkov sa nevynaložila nijaká čast spo­
ločenského pracovného dňa; naopak zdá sa, že celý tento pracovný
deň pozostáva iba z takých prác, ktorých výsledkom nie sú výrobné
prostriedky, ale spotrebné prostriedky. Tajomstvo sme už vyriešili.
Hodnotový produkt ročnej práce sa rovná hodnote produktu sku­
piny II, celkovej hodnote novovyrobených spotrebných prostriedkov.
Táto hodnota produktu je však o 2/3 väčšia ako časť ročnej práce
vynaložená vo výrobe spotrebných prostriedkov (skupina 11).Na ich
výrobu sa vynaložila len 1/3 ročnej práce; 2/3 tejto ročnej práce sa
vynaložili na výrobu výrobných prostriedkov, teda v skupine I. Hod'
notový produkt, ktorý sa za tento čas vyrobil v skupine I, rovnajúci
sa variabilnej kapitálovej hodnote plus nadhodnote vyrobeným
v tejto skupine, rovná sa konštantnej kapitálovej hodnote skupi­
ny II, ktorá sa v nej znova objavuje v spotrebných prostriedkoch.
, Preto sa tieto hodnoty môžu navzájom vymenit a nahradit in na­
tura. Celková hodnota spotrebných prostriedkov II sa preto rovná
sume nového hodnotového produktu vyrobeného v skupinách I + "­
čiže llmwm, = l„,+„., + Hmm), teda rovná sa sume novej hodnoľYo
ktorú ročná práca vyrobila vo forme a + m.
_ Na druhej strane sa celková hodnota výrobných prostriedkov (ll
rovná sume konštantnej kapitálovej hodnoty, ktorá sa znova oblľ
vuje vo forme výrobných prostriedkov (l) a vo forme spotrebný“
prostriedkov (II), rovná sa teda sume konštantnej kapitálovcl '10d'
noty, ktorá sa znova objavuje v úhrnnom produkte spoločnosti. Táto
celková hodnota sa rovná hodnotovému vyjadrenlu 4/3 pracovllÝcb
dní, ktoré predchádzali výrobnćmu procesu sub l, a 2/3 pracovnÝd'
dni, ktoré predchádzali výrobnému procesu sub ll, spolu sa ted'
rovná hodnotovému vyjadreniu dvoch celkových pracovných dní'
Ak ide o ročný spoločenský produkt, vzniká teda tažkost z tohO.
 363

že konštantnú časť hodnoty predstavujú výrobky celkom iného dru­ 20. kapitola
hu - výrobné prostriedky -, ako nová hodnota 0 + m, pridaná jednoduchá
k tejto konštantnej časti hodnoty, ktorú predstavujú spotrebné pro­ reprodukcia
striedky. Vyzerá to tak, ako keby sa - z hľadiska hodnoty - 2/3spo­
trebovaného množstva výrobkov znova dostali do novej formy, ako
nový výrobok, ale ako keby spoločnost nevynaložila na ich výrobu
nijakú prácu. Ak ide o jednotlivý kapitál, nie je to tak. Každý indi­
viduálny kapitalista používa určitý konkrétny druh práce, ktorý
premieňa preň charakteristické výrobné prostriedky na výrobok.
Nech ide napríklad o kapitalistu, ktorý vyrába stroje, nech konštant­
ný kapitál vynaložený za rok = 6000:, variabilný = 1500..,nadhod­
nota = 1500,„;produkt = 9000 a pozostáva povedzme z 18 strojov,
pričom každý z nich = 500. Celý produkt tu existuje v tej istej
forme, vo forme strojov. (Ak kapitalista vyrába viac druhov, vý­
počet sa robí pre každý druh osobitne.) Celý tovarový produkt je
produktom práce, ktorá sa vynaložila v priebehu roka vo výrobe
strojov, kombináciou toho istého konkrétneho druhu práce a tých
istých výrobných prostriedkov. Rôzne časti hodnoty produktu preto
vystupujú v tej istej naturálnej forme: v 12 strojoch je obsiahnu­
tých 6000„, v 3 strojoch 1500.., v 3 strojoch 1500m. Tu je jasné, že
hodnota 12 strojov sa nerovná 6000, preto, že v týchto 12 strojoch
je stelesnená iba práca, ktorá predchádzala výrobe strojov, a nie
práca, ktorá sa vynaložila pri výrobe strojov. Hodnota výrobných
prostriedkov pre 18 strojov sa nepremenila na 12 strojov sama od
seba, ale hodnota týchto 12 strojov (ktorá sama pozostáva zo
4000,.+ 1000., + 1000„.)sa rovná celkovej konštantnej kapitálovej
hodnote, ktorá je obsiahnutá v 18 strojoch. Výrobca strojov musi
preto z 18 strojov 12 predať, aby nahradil svoj vynaložený konštant­
ný kapitál, ktorý potrebuje na reprodukciu 18 nových strojov. Táto
vec by sa však nedala vysvetlit, keby výsledkom vynaloženej práce,
hoci túto prácu tvori iba výroba strojov, bolo: jednak 6 strojov =
= 1500., + 1500„.,jednak železo, med, skrutky, remene atd'. v hod­
note 6000„ t. j. výrobné prostriedky strojov vo svojej naturálnej
forme, ktoré jednotlivý kapitalista vyrábajúci stroje, ako je známe,
nevyrába sám, ale musí si ich nahrádzat procesom obehu, A predsa
sa "3 pri/Ý pohľad zdá, že reprodukcia spoločenského ročného pro­
duktu sa uskutočňuje takýmto nezmyselným spôsobom.
Produkt individuálneho kapitálu, t. j. produkt každej samostatne
fun8ujúcej časti spoločenského kapitálu obdarenej vlastným životom.
má nejakú ľubovoľnú naturálnu formu. Jedinou podmienkou je, aby
Skutočne mal nejakú úžitkovú formu, úžitkovú hodnotu, ktorá mu
tháča pečať príslušníka sveta tovarov, schopného obiehat. Pritom
le úplne ľahostajné a náhodné. či môže ako výrobný prostriedok
znova vchádzat do toho istého výrobného procesu, z ktorého vy­
chádza ako výrobok, teda či tá časť jeho hodnoty. v ktorej sa ste­
Icsňujc konštantná čast kapitálu, má takú naturáan formu, v kto­
ľcl môže skutočne znova fungovat ako konštantný kapitál. Ak ju
"Orná, premieňa sa táto časť hodnoty produktu predajom a kúpou
 364

lll. oddiel opäť na formu vecných prvkov jeho výroby a konštantný kapitál sa
Reprodukcia tým zreprodukuje v naturálnej forme, v ktorej je schopný fungovať.
a obeh celkového S produktom celkového spoločenského kapitálu je to inak. Všetky
spoločenského vecné prvky reprodukcie musia vo svojej naturálnej forme tvoriť
kapitálu časti samého tohto produktu. Spotrebovanú konštantnú časťkapitálu
možno nahradiť na základe celkovej výroby iba potial, pokial sa
celá konštantná časť kapitálu objavujúca sa znova v novom pro­
dukte objavi znova v naturálnej forme nových výrobných prostried­
kov, ktoré môžu skutočne fungovať ako konštantný kapitál. Ak teda
predpokladáme jednoduchú reprodukciu, hodnota tej časti produktu,
ktorá pozostáva z výrobných prostriedkov, musí sa rovnať kon­
štantnej časti hodnoty spoločenského kapitálu.
Dalej: ak na to pozeráme z individuálneho hľadiska, kapitalista
vyrába v hodnote svojho produktu novopridanou prácou iba svoj
variabilný kapitál plus nadhodnotu, kým konštantná časť hodnoty
sa prenáša na výrobok vdaka konkrétnemu charakteru novoprida­
vanej práce.
Ak na to pozeráme zo spoločenského hladiska, tá časť spoločen­
ského pracovného dňa, ktorá vyrába výrobné prostriedky, teda
pridáva im novú hodnotu a prenáša na ne hodnotu výrobných
prostriedkov spotrebovaných na ich výrobu, nevyrába nič iné ako no­
vý konštantný kapitál určený na to, aby nahradil konštantný kapitál
spotrebovaný tak sub 1 ako i sub II vo forme starých výrobných
prostriedkov. Táto časť vyrába len produkt, ktorý je určený na to.
aby vošiel do výrobnej spotreby. Celá hodnota tohto produktu je
teda len hodnota, ktorá môže znova fungovať ako konštantný ka­
pitál, za ktorú možno kúpiť zasa iba konštantný kapitál v jeho
naturálnej forme a ktorá sa teda zo spoločenského hladiska neroz­
padá ani na variabilný kapitál ani na nadhodnotu. - Na druhej
strane tá časť spoločenského pracovného dňa, ktorá vyrába spo­
trebné prostriedky, nevyrába nijakú časť náhradného spoločenského
kapitálu. Vyrába len výrobky, ktoré sú vo svojej naturálnej forme
určené na to, aby realizovali hodnotu variabilného kapitálu a nad'
hodnotu sub 1 i 11.
Ak sa hovori o spoločenskom hľadisku, ak sa teda skúma úhrnnÝ
spoločenský produkt, ktorý zahŕňa tak reprodukciu spoločenského
kapitálu, ako aj osobnú spotrebu, nemožno ešte upadnúť do spôso­
bov, ktoré si od buržoáznej ekonómie osvojil Proudhon, a pozerať
sa na vec tak, ako keby spoločnosť s kapitalistickým výrobným 89°'
sobom, ak ju berieme ako celok, en bloc, tento svoj špecifický. his'
toricko-ekonomický charakter strácala. NaOpak. Potom ide o úhrn'
ného kapitalistu. Celkový kapitál sa javí ako účastinný kapitál
všetkých jednotlivých kapitalistov dovedna. Táto účastinná spoloč'
nosť má s mnohými inými účastinnými spoločnosťami spoločné to­
že každý vie, čo vkladá, ale nevie, čo dostane.
 365

IX. 20. kapitola

Jednoduchá
Retrospektz'vny pohľad reprodukcia

na A. Smitha, Storcha a Ramsayho

Celková hodnota spoločenského produktu je 9000 = 6000, +
+ 1500.,+ 1500,...inými slovami: 6000 reprodukuje 'hodnotu výrob­
ných prostriedkov a 3000 hodnotu spotrebných prostriedkov. Hod­
nota spoločenského dôchodku (0 + m) teda tvori iba 1/3 celkovej
hodnoty produktu a spotrebitelia ako celok, tak robotníci ako aj
kapitalisti, môžu odoberať z úhrnného produktu spoločnosti tovary.
výrobky, a začleňovať ich do svojho fondu spotreby iba v hodnote
tejto tretiny. Naproti tomu 6000 = 2/3hodnoty produktu predstavuje
hodnotu konštantného kapitálu, ktorý sa musí nahradit in natura.
Výrobné prostriedky v tejto sume sa teda musia opät začlenlt do
fondu výroby. Toto chápe Storch ako nevyhnutnosť, aj ked to nevie
dokázať:
..ll est clalr que la valeur du produit annuei se distribue partie en capitaux
et partie en protits, et que chacune de ces parties de la valeur du produit ano
nuel va réguliérement acheter les produits dont la nation a besoln. tant pour
entretenir son capital que pour remplaoer son fonds consommable les pro­
duits qul constltuent le capital d'une nation, ne sont point oonsommables."° " „Je jasné. že
(Storch, Considérations sur la nature du revenu national, Paris 1824, p. 134, 138, hodnota ročného
150.) produktu sa rozdeľuje
sčasti na kapitáiy
A. Smith však sformuloval rozprávkovú dogmu, ktorej sa dodnes a sčasti na zisky a že
veri, a to nielen vo forme, o ktorej sme sa už zmienili, podľa ktorej za každú z týchto
sa celková' hodnota spoločenského produktu rozpadá na dôchodok, časti hodnoty ročného
na mzdu plus nadhodnotu, čiže ako to vyjadruje on. na mzdu plus produktu sa
pravidelne kupujú
zisk (úrok) plus pozemkovú rentu. Sformuloval ju aj v ešte populár­ výrobky, ktoré národ
mšišej forme, že spotrebitelia musia koniec koncov (ultimately) za­ potrebuje tak na
platiť výrobcom celú hodnotu produktu. To je dodnes jedna z naj­ zachovanie svojho
l*psie overených otrepaných fráz alebo skôr jedna z vcčných právd kapitálu. ako aj na
obnovenie svojho
takzvanej vedy politickej ekonómie. Znázorňujc sa to týmto prija­ spotrebného fondu
tel'llÝm spôsobom. Vezmime akýkoľvek výrobok, napriklad košele ...výrobky, ktoré
z ľanového plátna. Výrobca ľanovej priadze musí najprv zaplatit tvoria kapitál národa.
pestovateľovi ľanu celú hodnotu ľanu, teda ľanové semeno, hnojivo, nemožno vôbec
krmivo pre tažný dobytok atd., i tú časť hodnoty, ktorú tomuto vý­ spotrebooatf
l'Obkuodovzdáva fixný kapitál pestovateľa ľanu, ako budovy, poľno­
hOtpodárske náradie atď.: mzdu zaplatenú pri výrobe ľanu; nad­
hOdnotu (zisk, pozemkovú rentu) obsiahnutú v ľane; nakoniec
náklady na d0pravu ľanu z miesta jeho výroby do pradiarne. Potom
musi majiteľ tkáčovne uhradiť výrobcovi ľanovej priadzc nielen túto
cenu ľanu, ale aj čast hodnoty strojov, budov atd., slovom fixného
kilDitálu, ktorá sa prenáša na ľan, dalej všetky pomocné látky spo­
trebované v procese spriadania, mzdu spriadačov, nadhodnotu atď.,
il takto to pokračuje s bieličom, s nákladmi na dopravu hotového
Plátna a nakoniec s výrobcom košieľ, ktorý zaplatí celú cenu všeto
 366

III. oddiel kých predchádzajúcich výrobcov, ktorí mu dodávajú iba jeho suro­
Reprodukcia vinu. V jeho rukách dochádza teraz k ďalšiemu pridávaniu hodnoty,
a obeh celkového sčasti v podobe hodnoty konštantného kapitálu, ktorý sa pri výrobe
spoločenského košiel' spotreboval vo forme pracovných prostriedkov, pomocných
kapitálu látok atd., sčasti prácou vynaloženou v tejto výrobe, ktorá pridáva
hodnotu mzdy robotnikov zamestnaných pri výrobe košiel plus nad­
hodnotu majiteľa továrne na košele. Nech celý tento produkt, košele,
nakoniec stojí 100 i: a nech je to podiel z celej hodnoty ročného
produktu, ktorý spoločnosť vynakladá na košele. Spotrebitelia košlel
zaplatia 100 s, teda hodnotu všetkých výrobných prostriedkov ob­
siahnutých v košeliach, ako aj mzdu plus nadhodnotu pestovatela
lanu, spriadača, tkáča, bieliča, výrobcu košiel' a všetkých preprav­
cov. To je úplne správne. To vidí naozaj každé dieta. Ale potom sa
ďalej hovorí: tak je to aj s hodnotou všetkých ostatných tovarov.
Malo by sa povedať: tak je to s hodnotou všetkých spotrebných pro­
striedkom s hodnotou tej časti spoločenského produktu, ktorá vchá­
dza do fondu spotreby, teda s tou častou hodnoty spoločenského
produktu, ktorú možno vydat ako dôchodok. Suma hodnôt všetkých
týchto tovarov sa, pravda, rovná hodnote všetkých výrobných proc
striedkov (konštantných časti kapitálu), ktoré sa na ne spotrebovali.
plus hodnote, ktorú vytvorila práca pridaná naposledy (t. j. mzde
plus nadhodnote). Spotrebitelia ako celok môžu teda zaplatit celú
túto sumu hodnoty, pretože hodnota každého jednotlivého tovaru
sice pozostáva 2 c + 0 + m, ale suma hodnôt všetkých tovarov.
ktoré vchádzajú do fondu spotreby, sa môže dovedna rovnat maxi­
málne iba tej časti hodnoty spoločenského produktu, ktorá sa roz­
padá na 0 + m, t. j. môže sa rovnat iba tej hodnote, ktorú práca
vynaložené počas roka pridala k už existujúcim výrobným pro­
striedkom - ku konštantnej kapitálovej hodnote. Pokial však ide
o konštantnú kapitálovú hodnotu, tá sa nahrádza, ako sme videli.
z množstva spoločenského produktu dvojakým spôsobom. Po prvé
výmenou medzi kapitalistami II, ktori vyrábajú spotrebné prostried­
ky, a kapitalistami I, ktori pre ne vyrábajú výrobné prostriedky.
A tu má svoj pôvod fráza, že to, čo je pre jedného kapitál, je Pre
iného dôchodok. Ale nie je to tak. Tých 2000 II., ktoré existujú
v spotrebných prostriedkoch o hodnote 2000, tvori pre kapitalistov
skupiny ll konštantnú kapitálovú hodnotu. Kapitalisti li nemôžu
teda túto hodnotu sami spotrebovat, hoci sa tento produkt 2 hla­
diska svojej naturálnej formy musi spotrebovat. Na druhej strane
predstavuje 2000 I,„+„., mzdu plus nadhodnotu, ktorú vyrobili kapi­
talisti a robotníci skupiny l. Týchto 2000 existuje v naturálnej forme
výrobných prostriedkov, veci, v ktorých nemožno ich vlastnú hod'
notu spotrebovat. Máme tu teda sumu hodnoty 4000, z ktorých. al
pred výmenou aj po nej, polovica nahrádza iba konštantný kapitál
a polovica tvori iba dôchodok. - Ale po druhé konštantný kapitál
skupiny 1 sa nahrádza in natura sčasti výmenou medzi kapitalistir
ml 1. sčasti náhradou in natura v každom jednotlivom podniku­
Fráza, že celú hodnotu ročného produktu musia nakoniec zaplatit
 367

spotrebitelia, by bola správna iba vtedy. keby sa pod spotrebitelml 20. kapitola
rozumeli dva úplne odlišné druhy spotrebiteľov. individuálni spo­ jednoduchá
trebitelia a výrobnl spotrebitelia. Ale to. že čast produktu sa musi reprodukcia
spotrebovat produktivne, znamená len toľko, že musi fungovat ako
kapitál a že sa nemôže spotrebooaf ako dôchodok.
Ak hodnotu úhrnného produktu = 9000 rozdelime na 6000. +
+ 1300, + 1500,..a ak 3000,„+„„ berieme len ako dôchodok. bude
sa naopak zdať, že variabilný kapitál sa stráca a že kapitál zo spo­
ločenského hladiska pozostáva iba z konštantného kapitálu. Lebo to.
čo pôvodne vystupovalo ako 1500.., rozložilo sa na čast spoločen­
ského dôchodku. na mzdu, dôchodok robotnickej triedy. a tým zml­
zol kapltálový charakter tejto časti hodnoty. Ramsay tento záver
skutočne vyvodzuje. Podľa neho kapitál zo spoločenského hladiska
pozostáva len z fixného kapitálu, ale pod fixným kapltálom rozumie
konštantný kapitál. to množstvo hodnoty, ktorá existuje vo výrob­
ných prostriedkoch, či už sú tieto výrobné prostriedky pracovnými
prostriedkami alebo pracovným materiálom, ako surovina, poloto­ '° ..Clrkuluidci kapitál
vary. pomocná látka atď. Variabilný kapitál nazýva cirkuiujúcim pozostáva výlučne
kapitálom: z asistenčných
prostriedkov a z iných
potrebných predmetov,
..Circulating capital consists only of subslstence and other necessaries advan­
ktoré sa preddavkujú
ced to the workrnen. previous to the completion of the produce of their isbour.
capitalalone.not armlating. ls propertyspeakinga sourceof national robotnikom prv. ako
wealth. (:irculating capital is not an immediate agent in production. nor sa dokonéi produkt
essential to lt at all. but merer a convenience rendered necessary by the ich práce. ...Len
deplorable poverty of the mass of the people. Fixed capital alone constitutes fixný' kapitál. a nie
an element of cost of production in a national point of viewf“ (Ramsay. i. c. p. cirkulujůci. je vo
23-26 passim.) vlastnom zmysle
zdrojom národného
Fixný kapitál, pod ktorým rozumie konštantný kapitál, vysvetluje bohatstva.
Cirkulujúci kapitál nie
Ramsaý bližšie takto: je bezprostredným
činiteľom výroby. ani
..The lensth of time during which any portion of the product of that labour' pre nu nie je vôbec
(totiž labour bestowed on any commodlty) ..has existed as fixed capital. t. e. in
podstatný. ale je len
a form in which. though assisting to raise the tuture commodity. it does not
podmienkou. ktorá sa
maintain labourcrs'* (p. 39).
stala nevyhnutnou
v dôsledku žaiostncj
Tu znova vidíme. akú pohromu spôsobil A. Smith tým. že rozdiel bledy ľudových más
medzi konštantným a variabilným kapitálom sa u neho utápa v roz­ z hľadiska národa
diele medzi tixným a cirkulujúcim kapitálom. Ramsayho konštantný tvori len fixný kapitál
prvok výrobných
kapitál pozostáva z pracovných prostriedkov, jeho cirkulujúci kapi­ nákladov!
tái zo životných prostriedkov; v obidvoch pripadoch ide o tovary " ..Dlžka času. po
danej hodnoty; ani jedny ani druhé nemôžu vyrába! nadhodnotu. ktorý nejaká cast
produktu tejto práce'
(totiž práce. ktorá sa
používa na výrobu
nejakeho tovaru)
..existovala ako fixný
kapitál. t. j. vo forme.
v ktorej sla pomáha
vyrobit budúci tovar.
ale neudržiava
robotnikov '
 368

iiľ. oddiel X.
Reprodukcia
a obeh celkového Kapitál a dôchodok: Variabz'lný kapitál a mzda'19
spoločenského
kapitálu
Celá ročná reprodukcia, celý produkt tohto roka je produktom
toboročnej užitočnej práce. Ale hodnota tohto celkového produktu
je väčšia ako tá časť hodnoty, v ktorej sa stelesňuje ročná práca ako
pracovná sila vynaložená v tomto roku. Hodnotooý produkt vytvo­
rený v tomto roku, hodnota, ktorá sa počas tohto roka vytvorila
v tovarovej forme ako nová hodnota, je menšia ako hodnota pro­
duktu, ako celková hodnota množstva tovarov, ktoré sa vyrobilo
za celý rok. Rozdiel, ktorý dostaneme, ak od celkovej 'hodnoty roč­
ného produktu odpočitame hodnotu, ktorú mu pridala práca bež­
ného roku, nie je hodnota, ktorá sa skutočne reprodukovala, ale
hodnota, ktorá sa len znova objavuje v novej forme existencie:
hodnota prenesená na ročný produkt 2 hodnoty, ktorá existovala
pred ním, ktorá - podľa trvania súčastí konštantného kapitálu.
ktoré spolupôsobili v tohoročnom spoločenskom pracovnom pro­
cese - môže byť novšieho alebo staršieho dáta, môže pochádza!
z hodnoty výrobného prostriedku, ktorý prišiel na svet vlani alebo
v predchádzajúcich rokoch. Je to za každých okolnosti hodnota.
ktorá sa na produkt bežného roka prenáša z výrobných prostriedkov
minulých rokov.
Ak vezmeme našu schému, máme po výmene dosiaľ skúmaných
prvkov medzi 1 a II a vnútri II:
1. 4000, + 1000., + 1000,., (týchto 2000 sa realizovalo v spotreb­
ných prostriedkoch 11,)= 6000.
II. 2000, (ktoré sa reprodukovali výmenou za l,..+„„) + 500, +
+ 500m~= 3000.
Suma hodnoty = 9000.
Nová hodnota vyrobená počas roka je obsiahnutá len vo 0 3 m.
Suma hodnoty vyrobenej za tento rok sa teda rovná súčtu a + 1'"='
= 2000 ľ,„+„.,+ 1000 ii,„+„„ = 3000. Všetky ostatné časti hodnoľY
produktu tohto roku sú len hodnotou prenesenou z hodnoty pred'
chádzajúcich výrobných prostriedkov, spotrebovaných na Vmb“
v danom roku. Okrem hodnoty 3000 nevyrobila práca bežného roka
nijakú inú hodnotu; je to jej celý ročný hodnotový produkt.
Ako sme videli, 2000 1„... , však nahrádza skupine 11jej 2000 "e
v naturálnej forme výrobných prostriedkov. Dve tretiny ročnej 9m'
vynaložené v skupine i. vyrobili teda nový konštantný kapitál li, tak
celú jeho hodnotu, ako aj jeho naturálnu formu. Zo spoločenského
hľadiska teda dve tretiny práce vynaloženej počas roka WWOÚ"
novú konštantnú kapitálovú hodnotu, ktorá sa realizovala v nam'
rálnej forme zodpovedajúcej skupine 11. Väčšia časť spoločenskcl
ročnej práce sa teda vynaložila na výrobu nového konštantnćho

“ Odtiaľto rukopis Vill.

 369

kapitálu (kapitálovej hodnoty existujúcej vo výrobných prostried­ zo. kapitola

koch), na nahradenie konštantnej kapitálovej hodnoty vynaloženej Jednoduchá
na výrobu spotrebných prostriedkov. V tomto ohľade sa kapitalis­ reprodukcia
tická spoločnosť neodlišuje od divocha tým, ako sa nazdáva Senior“,
že výsadou a osobitosťou divocha je vynakladať svoju prácu v istom
čase bez toho, aby mu prinášala plody, ktoré možno rozložiť (pre­
meniť) na dôchodok, t. j. na spotrebné prostriedky, ale rozdiel je
Vtomto:
a) Kapitalistická spoločnosť používa väčšiu časť ročnej práce, kto­
rou disponuje, na výrobu výrobných prostriedkov (teda konštantné­
ho kapitálu); tieto výrobné prostriedky nemožno rozložiť na dô­
chodok ani vo forme mzdy, ani vo forme nadhodnoty, ale môžu fun­
govať len ako kapitál.
b) Ak divoch zhotovuje luky, šipy, kamenné kladivá, sekery, koše
atd., vie celkom presne, že čas, ktorý na to vynaložil, nevynaložil
na výrobu spotrebných prostriedkov, teda vie, že uspokojil svoju
potrebu výrobných prostriedkov a nič viac. Okrem toho sa divoch
d0púšťa ťažkého ekonomického hriechu svojou úplnou ľahostajnos­
ťou pokiaľ ide o vynaložený čas a niekedy, ako rozpráva Tylor,
napriklad na zhotovenie jedného šlpu vynaloží celý mesiac.'51
Bežná predstava, pomocou ktorej sa časť politických ekonómov
pokúša odstrániť teoretickú ťažkosť, t. j. pochOpenie reálnych sú­
vislosti - predstava, že to, čo je pre jedného kapitálom, je pre
druhého dôchodkom a naopak - je sčasti správna, ale stáva sa
úplne nesprávnou (znamená teda úplné nepochopenie celého pro­
oesuvýmeny, ktorý prebieha pri ročnej reprodukcii, teda aj nepocho­
penie skutočného základu toho, čo je sčasti správne), len čo sa zo­
včeobecni.
Zbrnieme teraz skutočné vzťahy, na ktorých sa zakladá čiastočná
správnosť tejto predstavy, pričom sa zároveň ukáže nesprávne chá­
Danie týchto vzťahov.
1. Variabllný kapitál funguje ako kapitál v rukách kapitalistu
a ako dôchodok v rukách námezdného robotnika.
Variabilný kapitál existuje v kapitalistových rukách najprv ako
Dcñažný kapitál; funguje ako peňažný kapitál preto, že kapitalista
zaň ktipuje pracovnú silu. Kým ostáva v jeho rukách vo forme pe­
ňazi, nie je nič iné ako daná hodnota existujúca v peňažnej forme,
teda konštantná, a nie variabilná veličina. Variabilným kapitálom
le len potenciálne - práve preto, že ho možno premeniť na pra­

s“.
oovnú silu. Skutočným variabilným kapitálom sa stane až potom.
keď odloží svoju peňažnú formu, ked sa premení na pracovnú silu

" ..Keď dlvoch zhotovuje luk. vykonáva priemyselnú činnosť, ale neprakti­
nlk :drhnuvosťť (Senior, Principe: fondamenteaux de l'Boon. Pol.,'trad. Arri­
:beną Paris 1836, p. 342, 343.) -- „Cim väčšmi spoločnosť napreduje, tým viac
3 ?zistim vyžaduje! (Tamtieł. p. 342.) - Porov. Kapitál, i. knihu, 22. kap.. '° Man. K.: Kapitál.
1. zv. Bratislava 1985,
“ " a B. ulor, Porschungen über die umeschicbte der Menschheit, pmložil s. 498.
.Müller, Leipzig. bez dátumu, s. 240.

14 Kapiul 2
 370
lll. oddiel a ked' pracovná sila funguje v kapitalistickom procese ako súčasť
Reprodukcia výrobného kapitálu. .
a obeh celkového Peniaze, ktoré fungovali najprv pre kapitalistu ako peňažná forma
spoločenského variabilnćho kapitálu, fungujú teraz v robotníkových rukách ako
kapitálu peňažná forma jeho mzdy, ktorú robotník premieňa na životné pro
striedky; teda ako peňažná forma dôchodku, ktorý robotníkovi
plynie z neustále sa opakujúceho predaja jeho pracovnej sily.
Ide tu len o jednoduchý fakt, že peniaze kupujúceho, v tomto
prípade kapitalistu, prechádzajú z jeho rúk do rúk predávajúceho,
v tomto pripade toho, kto predáva pracovnú silu, t. j. do rúk robot­
nika. To, čo tu funguje dvakrát, raz ako, kapitál pre kapitalistu a raz
ako dôchodok pre robotníka, nie je variabilný kapitál, ale tie isté
peniaze, ktoré najprv existujú v kapitalistových rukách ako peňažné
forma jeho variabilného kapitálu, teda ako potenciálny variabilný
kapitál, a ktoré, ked ich kapitalista premení na pracovnú silu, slúžia
v robotnikových rukách ako ekvivalent predanej pracovnej sily. Ale
skutočnosť, že tie isté peniaze sa v rukách predávajúceho používajú
inak ako v rukách kupujúceho, je jav vlastný všetkým kúpam a pre.
dajom tovarov.
Apologetickí ekonómovía vykladajú vec nesprávne, čo najlepšie
vidieťvtedy, keď sledujeme iba akt obehu P - Ps (= P - T). Pre'
menu peňazí na pracovnú silu na strane kapitalistu ako kupujú­
ceho, a Ps - P (= T - P), premenu tovaru pracovná sila na pc­
níaze na strane predávajúceho, t. j. robotníka, pričom sa zatiaľ
nezaujímame o to, čo nasleduje d alej. Títo ekonómovía hovoria: tými
istými peniazmi sa tu realizujú dva kapitály; kupujúci - kapitalis­
ta - premieňa svoj peňažný kapitál na živú pracovnú silu, ktorú
začleňuje do svojho výrobného kapitálu; na druhej strane predáva­
júci - robotník - premieňasvoj tovar - pracovnúsilu - na PC'
niazeĺ ktoré vydáva ako dôchodok, a práve vďaka tomu môže svoju
pracovnú sílu vždy znova predávať a tak si ju udržiavať ; sama ro­
botníkova pracovná sila je teda jeho kapitálom v tovarovej forme.
z ktorého mu neprestajne plynie jeho dôchodok. V skutočnosti lc
pracovná sila robotnikovým majetkom (ktorý sa neustále obnovulco
reprodukuje), a nie jeho kapitálom. Pracovná sila je jediným tova­
rom, ktorý robotník môže a musí neustále predávať, aby mohol žiť.
a ktorý pôsobí ako kapitál (variabilný) až v rukách toho, kto ju kůPĺo
v rukách kapitalistu. Skutočnosť, že človek je neustále nútený vidi
znova predávať svoju pracovnú silu, t. j. seba samého tretej 080%
je pre týchto ekonómov dôkazom, že tento človek je kapitalistom.
lebo má stále na predaj „tovar' (seba samého). V tomto zmysle sa
stáva kapitalistom aj otrok, hoci ho tretia osoba raz navždy pre“
ako tovar; lebo povaha tohto tovaru - pracovného otroka -- lC
taká, že ten, kto ho kúpi, ho nielen necháva každý deň znova Pr"
covať, ale dáva mu aj životné prostriedky, vďaka ktorým môže vidi
znova pracovať. - (Porovnaj o tom Sismondího a Saya v listoch
Malthusovi.)
 371

2. Vo výmene 1000 1,.+ 1000 i... za 2000 ll, sa teda to, čo je pre 20. kapitola
jedných konštantným kapitálom (2000 11,),stáva pre iných variabil­ Jednoduchá
ným kapitálom a nadhodnotou, teda vôbec dóchodkom; a to, čo je reprodukcia
pre jedných variabilným kapitálom a nadhodnotou (2000 I„,›„„), teda
vôbec dôchodkom, stáva sa pre iných konštantným kapitálom.
Pozorujme najprv výmenu 1.. za 11„ a to najprv z hľadiska ro­
botníka.
Úhrnný robotník l predal úhrnnému kapitalistovi I svoju pracovnú
silu za 1000; túto hodnotu mu vyplatia v peniazoch vo forme mzdy.
Za tieto peniaze kúpi od II spotrebné prostriedky v tej istej hod­
note. Kapitalista II vystupuje voči nemu len ako osoba, ktorá pre­
dáva tovar a nijako inak, aj ked robotnlk kupuje od svojho vlastného
kapitalistu, ako napríklad (s. 3801') pri výmene 500 11,..Forma obe­ '° Tento zväzok,
hu, ktorou prechádza jeho tovar, pracovná sila, je jednoduchý obeh s. 3-ll.
tovaru T (pracovná sila) - P - T (spotrebné prostriedky, tovar 11),
zameraný len na uspokojovanie potrieb, na spotrebu. Výsledkom
tohto aktu obehu je, že pre kapitalistov 1 sa robotník zachoval ako
pracovná sila a ak sa má ako pracovná sila zachovať aj v budúc­
nosti, musí opakovať proces Ps(T) - P - T stále znova. Jeho mzda
sa realizuje v spotrebných prostriedkoch, vydáva sa ako dôchodok,
a ked' berieme robotnícku triedu ako celok, vydáva sa takisto stále
ako dôchodok.
Pozorujme teraz tú istú výmenu I., za II, z hľadiska kapitalistu.
Celý tovarový produkt !1 pozostáva zo spotrebných prostriedkov;
teda 2 veci, ktoré sú určené na to, aby vošli do ročnej spotreby,
a ktoré teda majú slúžiť na to, aby sa v nich realizoval dôchodok
niekoho, v danom prípade dôchodok úhrnného robotnika 1. Pre
úhrnného kapitalistu Il je však teraz časť jeho tovarovćho produk­
. = 2000, na tovar premenenou formou konštantnej kapitálovej
hodnoty jeho výrobného kapitálu, ktorý sa musí z tejto tovarovej
formy premeniť opäť na naturálnu formu, v ktorej môže znova fun­
sovat ako konštantná časť výrobného kapitálu. Kapitalista ll dosia­
hol doteraz iba to, že polovicu (= 1000) svojej konštantnej kapitá­
lovej hodnoty, reprodukovanej vo forme tovaru (spotrebných
prostriedkov), premenil predajom robotnikom l opäť na peňažnú
formu. Na túto prvú polovicu konštantnej kapitálovej hodnoty II,
sa teda nepremenil variabilný kapitál 1.., ale peniaze, ktoré pri vý­
mene za pracovnú silu fungovali pre skupinu i ako peňažný kapitál,
a tak sa dostali do držby toho, kto predáva pracovnú silu a pre koho
nie sú kapitálom, ale dôchodkom v peňažnej forme, t. j. Výdávajú
Sa ako prostriedok na kúpu spotrebných prostriedkov. Na druhej
!l'ľane peniaze = 1000, ktoré priplynuli kapitalistom ll od robotnio
kov i, nemôžu fungovať ako konštantný prvok výrobného kapitálu
Sk“plný ll. Zatial' sú len peňažnou formou tovarovćho kapitálu tejto
S'fuplny, ktorú ešte len treba premeniť na fixné alebo cirkuiujúee
Sučasti konštantnćho kapitálu. Skupina II kúpi teda za peniaze utŕ­
Ženć od robotnikov l, ktori kúpili jej tovary, výrobné prostriedky
 372

lll. oddiel za 1000 od skupiny I. Tým sa polovica celkovej sumy konštantnej

Reprodukcia kapitálovej hodnoty skupiny II obnovila v naturálnej forme, v kto­
a obeh celkového rej môže znova fungovat ako prvok výrobného kapitálu Il. Forma
spoločenského obehu bola pritom T - P -- T: spotrebné prostriedky v hodnote
kapitálu 1000 - peniaze = 1000 - výrobné prostriedky v hodnote 1000.
Ale T - P - T tu predstavuje pohyb kapitálu. T, predanč robot­
nikom, sa premieňa na P a toto P sa premieňa na výrobné pro­
striedky, je to spätná premena tovaru na vecné prvky jeho tvorby.
Na druhej strane tak ako kapitalista Il funguje voči kapitalistovi l
len ako ten, čo kupuje tovar, funguje tu kapitalista I voči kapitalis­
tovi 11 len ako ten, čo. tovar predáva. Pôvodne kúpil kapitalista l
pracovnú sílu v hodnote 1000 za 1000 v peniazoch, určených na to,
aby fungovali ako variabilný kapitál; dostal teda ekvivalent svojich
1000„, vydaných v peňažnej forme; tieto peniaze patria teraz robot­
nikovi, ktorý ich vydáva na nákupy od kapitalistu II; peniaze, ktore
takto priplynuli do pokladnice kapitalistu II, môže kapitalista I do­
stat späť iba tak, že ich znovu vylovi predajom tovarov tej istej
hodnoty.
Najprv mal kapitalista I určitú sumu peňazí = 1000, určenú na
to, aby fungovala ako variabilná časť kapitálu; ako taká funguje
vďaka tomu, že sa premieňa na pracovnú silu tej istej hodnoty. Ro­
botník mu však dodal ako výsledok výrobného procesu určité
množstvo tovarov (výrobných prostriedkov) v hodnote 6000, z čoho
1/3čiže 1000 z hľadiska ich hodnoty predstavuje ekvivalent variabil­
nej častí kapitálu preddavkovanej v peniazoch. Varíabilná kapitá­
lová hodnota nefungovala ako variabilný kapitál ani predtým, keď
bola vo forme peňazí, a nefunguje tak ani teraz, keď je vo forme
tovaru; môže tak fungovat až vtedy, ked' sa premení na živú pra­
covnú silu a len dovtedy, kým táto pracovná sila funguje vo výrob­
nom procese. V podobe peňazí bola variabilná kapitálová hodnota
len potenciálnym variabilným kapitálom. Existovala však vo forme.
ktorá umožňuje jej priamu premenu na pracovnú silu. V podobe
tovaru je tá istá variabilná kapitálová hodnota ešte len potenciálnou
peňažnou hodnotou; obnovuje sa znova v pôvodnej peňažnej forme
až predajom tovaru, teda v danom prípade tým, že ll kúpla za 1000
tovar od 1. Obeh tu prebieha takto: 1000.,(peniaze) - pracovná sila
v hodnote 1000 - 1000 v tovare (ekvivalent variabilneho kapltñ'
lu)-1000„(peniaze);tedaP-T...T-P(=P-Ps...T--Pl­
Sám výrobný proces, ktorý sa odohráva medzi T. „T, nepatrí do
sféry obehu; neprejavuje sa vo vzájomnej výmene rôznych prvkov
ročnej reprodukcie, hoci táto výmena zahŕňa reprodukciu všetkÝd'
prvkov výrobného kapitálu, tak jeho konštantnćho ako aj jeho va­
riabilnćho prvku, pracovnej sily. Všetci nositelia tejto výmcnY VY'
stupujú len ako kupujúci alebo predávajúci alebo ako jedni i druhí:
robotníci v nej vystupujú len ako ti, čo tovar kupujú, kapltallíü
striedavo ako kupujúci a predávajúci; a v určitých hraniciach iba
jednostranne ako tí. čo kupujú tovar alebo jednostranne ako tí. čo
predávajú tovar.
 373

Výsledok: kapitalista I má variabilnú časť hodnoty svojho ka­ 20. kapitola

pitálu opäť v peňažnej forme, ktorá jediná umožňuje jej bezpro­ jednoduchá
strednú premenu na pracovnú silu, t. j. má ju opäť v tej jedinej reprodukcia
forme, v ktorej ju možno skutočne preddavkovať ako variabilný
prvok jeho výrobného kapitálu. Na druhej strane musí robotník,
aby mohol vystupovať opäť ako ten, čo kupuje tovar, teraz znova
vystupovať ako ten, čo predáva tovar, ako ten, čo predáva svoju
pracovnú silu.
Pokiaľ ide o variabilný kapitál skupiny II (500 11,), má proces
obehu medzi kapitalistami a robotníkmi tej istej výrobnej skupiny
nesprostredkovanú formu, pokiaľ sa na tento proces pozeráme tak,
akoby prebiehal medzi úhrnným kapitalistom II a úhmným robot­
nikom I.
Úhrnný kapitalista II preddavkuje 500„ na nákup pracovnej sily
tej istej hodnoty; úhrnný kapitalista je tu kupujúci, úhrnný robotník
predávajúci. Potom vystupuje robotník s peniazmi, ktoré utŕžil za
svoju pracovnú silu, ako kupujúci časti tovarov, ktoré sám vyrobil.
Kapitalista je tu teda predávajúci. Robotník nahradil kapitalistoví
peniaze, ktoré mu kapitalista zaplatil pri kúpe jeho pracovnej sily,
časťou vyrobeného tovarovćho kapitálu II, totiž 500., v tovare; ka­
pitalista má teraz vo forme tovaru to isté o, ktoré mal vo forme
peňazí predtým, ako sa tieto peniaze premenili na pracovnú silu;
na druhej strane robotník realizoval hodnotu svojej pracovnej sily
Vpeniazoch a teraz znova realizuje tieto peniaze tým, že ich vydáva
ako dôchodok, aby pokryl svoju spotrebu kúpou časti spotrebných
prostriedkov, ktoré sám vyrobil. Ide o výmenu peňažného dôchod­
ku robotnika za súčasť tovaru 500,.,ktorá patrí kapitalistoví a ktorú
reprodukoval v tovarovej forme sám robotník. Tak sa tieto peniaze
vracajú ku kapitalistoví Il ako peňažná forma jeho variabilnćho
kapitálu. Ekvivalentná hodnota dôchodku v peňažnej forme tu na­
hrádza variabilnú kapitálovú hodnotu v tovarovej forme.
Kapitalista sa neobohacuje tým, že peniaze, ktoré zaplatí robotní­
koví pri kúpe pracovnej sily, mu zase odníma, ked' mu predá ekvi­
valentnć množstvo tovarov. V skutočnosti by platil robotnika dva­
krát, keby mu najprv zaplatil 500 pri kúpe jeho pracovnej sily a keby
mu ešte okrem toho dal zadarmo množstvo tovarov v hodnote 500,
ktoré mu dal vyrobiť. Naopak, keby mu robotník nevyrobil nič iné
ako ekvivalent 500 v tovare, ekvivalent ceny svojej pracovnej sily
Vsume 500, bol by kapitalista po tejto operácii práve na tom istom
bode ako pred ňou. Lenže robotník reprodukovai produkt v sume
3000; zachoval konštantnú časť hodnoty tohto produktu, t. j. hod­
nom naň spotrebovaných výrobných prostriedkov = 2000 tým, že
!Chpremenil na nový produkt; okrem toho pridal k tejto danej hod­
note hodnotu 1000,„+„„.(Predstavu, akoby sa kapitalista obohacoval
Vtom zmysle, že získava nadhodnotu spätným pritokom týchto 500
V Peniazoch, rozvíja Destutt de Tracy, o čom budeme podrobnejšie
hovoriť v bode Xilí. tejto kapitoly.)
Tým. že robotník ll kupuje spotrebné prostriedky v hodnote 500.
 374

lll. oddiel vracia sa kapitalistovi II hodnota 500 11..,ktorú práve ešte mal v to­
Reprodukcia vare, opäť v peniazoch, v tej forme, v akej ju pôvodne preddavkoo
a obeh celkového val. Bezprostredným výsledkom tejto transakcie, ako pri každom
spoločenského inom predaji tovaru, je premena danej hodnoty z tovarovej formy
kapitálu na peňažnú formu. Ani spätný prítok peňazí k ich východisku, ktorý
sa tým sprostredkúva, nie je nič špecifické. Keby kapitalista II kúpil
tovar od kapitalistu 1 za 500 v peniazoch a potom mu sám predal
tovar v sume 500, vrátilo by sa mu práve tak 500 v peniazoch. Tých­
to 500 v peniazoch by slúžilo iba na výmenu množstva tovarov za
1000 a podl a predtým spomenutćho všeobecného zákona by sa vrá­
tilo tomu, kto dal do obehu peniaze na výmenu tohto množstva
tovarov.
Ale tých 500 v peniazoch, ktoré sa vrátili kapitalistovi 11, pred­
stavuje zároveň potenciálny variabilný kapitál, obnovený v peňažnej
forme. Prečo? Peniaze, teda aj peňažný kapitál, sú potenciálnym
variabilným kapitálom len preto, že ich možno premeniť na pracovnú
silu, a len potial, pokiaľ ich na ňu možno premeniť. Návrat 500 i:
v peniazoch ku kapitalistovi II je sprevádzaný návratom pracovnej
sily II na trh. Návrat peňazí a pracovnej sily na protilahlé póly -­
teda aj to, že 500 v peniazoch sa znova objavuje nielen ako peniaze.
ale aj ako variabilný kapitál v peňažnej forme - je podmienené
jednou a tou istou procedúrou. Peniaze = 500 plynú späť kapitalis­
tovi II preto, lebo robotníkovi predal spotrebné prostriedky v sume
500, teda preto, lebo robotník vydal svoju mzdu a vďaka tomu udr­
žal seba i svoju rodinu, a teda aj svoju pracovnú silu. Aby mohol
naďalej žiť a vystupovať ako ten, kto kupuje tovar, musi svoju pra­
covnú silu znova predať. Návrat týchto 500 v peniazoch ku kapita­
listovi II je teda zároveň návratom, resp. zachovaním pracovnej
sily ako tovaru, ktorý možno za týchto 500 v peniazoch kúpiť, a prc­
to sa aj týchto 500 v peniazoch vracia späť ako potenciálny varia­
bilný kapitál.
Pokial' ide o skupinu Ilb, vyrábajúcu prepychovć prostriedky.
s jej v - (11b),- je to potom tak ako s 1.,.Peniaze, ktoré kapita:
listom Ilb obnovujú ich variabilný kapitál v peňažnej forme. P'Ym'
im oklukou, cez ruky kapitalistov IIa. Predsa je však rozdiel v tom.
či robotníci kupujú svoje životné prostriedky priamo od tých kam'
talisticky'ch výrobcov, ktorým predávajú svoju pracovnú silu, alebo
ich kupujú od inej kategórie kapitalistov, prostrednictvom ktorý“
sa peniaze vracajú k prvým kapitalistom len okľukou. Kedže robot'
nicka trieda žije z ruky do úst, kupuje, pokiaľ môže kupovať. U
pitalistu je to inak. napríklad pri výmene 1000 IIc za 1000 i... KHP"
talista nežije z ruky do úst. Jeho hybným motívom je čo miVäčš"
zhodnotenie jeho kapitálu. Preto ak nastanú take okolnosti, ked sa
kapitalistovi Il zdá výhodnejšie neobnovovať svoj konštantný Rapid'
ihned, ale aspoň sčasti ho ponechať dlhší čas v peňažnej forma
spätný prítok týchto 1000 ll, (v peniazoch) do 1 sa oneskorujc: Na“
oneskomje sa aj obnova 1000..v peňažnej forme a kapitalista! m0“
 375

vyrábať ďalej v tom istom rozsahu iba vtedy, ak má k dispozicii 20. kapitola
peňažnú rezervu, tak ako je vôbec nevyhnutný rezervný kapitál Jednoduchá
v peniazoch, aby sa mohlo nepretržite pokračovať v práci bez ohľadu reprodukcia
na rýchlejší alebo“ pomaiši návrat variabilnej kapitálovej hodnoty
v peniazoch. l' v 1. a 2.
Ak máme preskúmať výmenu rôznych prvkov reprodukcie v bež­ nemeckom vydanl
nom roku, treba skúmať aj výsledok minuloročnej práce, práce roku, a. zmenené podľa
ktorý sa už skončil. Výrobný proces, ktorého výsledkom je produkt rukoplsu, ktorý
pripravil do tlače
tohto roku, je za nami, uplynul, zanikol vo svojom produkte; tým Engels
viac to teda platí aj o procese obehu, ktorý predchádza výrobnému
procesu, alebo prebieha súbežne s nim, o premene potenciálneho
variabilného kapitálu na skutočný variabilný kapitál, t. j. o kúpe
a predaji pracovnej sily. Trh práce už nie je časťou trhu tovarov,
ktorý tu máme pred sebou. Robotník tu už nielen predal svoju pra­
covnú silu, ale okrem nadhodnoty dodal v tovare aj ekvivalent ceny
svojej pracovnej sily; na druhej strane má už vo vrecku svoju mzdu
a pri tejto výmene figuruje len ako ten, kto kupuje tovar (spotrebné
prostriedky). Ročný produkt však musí obsahovať všetky prvky re­
produkcie, musia sa v ňom obnoviť všetky prvky výrobného kapitálu.
teda predovšetkým jeho najdôležitejší prvok, variabilný kapitál.
A naozaj sme videli, že pokiaľ ide o variabilný kapitál, ukazuje sa
ako výsledok výmeny toto: robotník ako ten, kto kupuje tovar,
udržiava vydávaním svojej mzdy a spotrebúvaním kúpených tovarov
svoju pracovnú silu a reprodukuje ju ako jediný tovar, ktorý má na
predaj: tak ako sa kapitalistovi vracajú peniaze preddavkované na
kúpu tejto pracovnej sily, vracia sa aj pracovná sila na trh práce
ako tovar, ktorý možno vymeniť za peniaze; pokiaľ tu ide osobitne
0 1000 1.„ dostávame ako výsledok: 1000., v peniazoch na strane
kapitalistov I - a naproti tomu: pracovná sila v hodnote 1000 na
strane robotníkov I, takže celý proces reprodukcie i môže začať od­
znova. To je jeden výsledok tohto procesu výmeny.
Na druhej strane robotníci I tým, že vydali svoju mzdu, vyzdvihli
od 11 spotrebné prostriedky v sume 1000c a premenili ich takto
2 tovarovej formy na peňažnú; z tejto peňažnej formy premenili ich
ll opäť na naturálnu formu svojho konštantného kapitálu vdaka
kúpe tovarov = 1000., od 1, čím sa im vracia ich variabilná kapio
tálová hodnota v peňažnej forme.
Variabilný kapitál i prechádza troma premenami, ktoré vo výmene
ročného produktu vôbec nevystupujú, alebo vystupujú len v ná­
znakoch.
1. Prvá forma, 1000.,v peniazoch, ktoré sa premieňajú na pracov­
nú silu tej istej hodnoty. Sama táto premena sa neprejavuje vo vý­
mene tovarov medzi 1 a ll, ale jej výsledok sa prejavuje v tom, že
robotníci skupiny I vystupujú s 1000 v peniazoch voči tomu. kto
Predáva tovar ii, presne tak, ako robotníci skupiny ll vystupujú
S 500 v peniazoch voči tým, čo predávajú 500,. v tovarovej forme.
2. Druhá forma, jediná. v ktorej sa variabilný kapitál skutočne
 376

Ill. oddiel meni, funguje ako variabilný, v ktorej hodnototvorná sila vystupuje
Reprodukcia namiesto danej hodnoty, ktorá sa za ňu vymenila, patri výlučne do
a obeh celkového výrobného procesu, ktorý je za nami.
spoločenského 3. Tretia forma, v ktorej sa variabilný kapitál uplatnil ako taký
kapitálu vo výsledku výrobného procesu, je ročný hodnotový produkt, teda
1 = 1000., -ł- 1000.., = 2000 I,„+„.,. Na miesto pôvodnej hodnoty va­
riabilného kapitálu = 1000 v peniazoch nastúpila dvakrát väčšia
hodnota = 2000 v tovare. Variabilná kapitálová hodnota = 1000
v tovare preto tvori iba polovicu hodnotovćho produktu, ktorý vy­
tvoril variabilný kapitál ako prvok výrobného kapitálu. 1000 I., v to­
vare sú presným ekvivalentom tej časti celkového kapitálu, z hla­
diska svojho určenia variabilnej, ktorú I pôvodne preddavkovala
v 1000., v peniazoch; v tovarovej forme sú však len potenciálnymi
peniazmi (skutočnými peniazmi sa stanú, až ked' sa predaju), teda
tým menej sú priamo variabllným peňažným kapltálom. Nakoniec
sa nim stanú tým, že sa tovar 1000 I., predá IIc a že sa pracovná sila
ihneď znova objavi ako tovar na predaj; ako materiál, na ktorý sa
môže premeniť 1000., v peniazoch.
Počas všetkých týchto premien má kapitalista I variabilný kapitál
stále vo svojich rukách; 1. na začiatku ako peňažný kapitál; 2. potom
ako prvok svojho výrobného kapitálu; 3. neskôr ako časť hodnoty
svojho tovarovćho kapitálu, teda v tovarovej hodnote; 4. nakoniec
opäť v peniazoch, proti ktorým opäť stoji pracovná sila, na ktorú
ich možno premeniť. Počas pracovného procesu má kapitalista vo
svojich rukách variabilný kapitál ako činnú pracovnú silu, ktorá VY'
tvára hodnotu, ale nie ako hodnotu danej veľkosti; kedže však kapi­
talista plati robotnika vždy až potom, keď jeho sila už určitý kratší
alebo dlhší čas pôsobila, má už vo svojich rukách aj hodnotu, ktorú
táto sila vytvorila ako náhradu za seba samu plus nadhodnotu, prv
ako sa zaplatí.
Keďže variabilný kapitál ostáva vždy v tej či onej forme v rukách
kapitalista, nemožno nijako povedať, že sa premieňa na niečl dó­
chodok. Naopak, 1000 I, v tovare sa premieňa na peniaze tým, že
sa predáva kapitalistovi II, ktorému nahrádza in natura polovicu
jeho konštantného kapitálu.
To, čo sa premieňa na dôchodok, nie je variabilný kapitál, 1000.
v peniazoch; tieto peniaze prestali fungovať ako peňažná forma va'
riabilného kapitálu I, len čo sa premenili na pracovnú silu, podobne
ako peniaze každého iného, kto predáva tovar, prestali predstavovať
niečo, čo mu patri, len čo ich premenil na tovar niekoho predáva'
júceho. Premeny, ktorými prechádzajú v rukách robotníckej tdch
peniaze poberané ako mzda, nie sú premenami variabilného Rap"
tálu. ale premenami hodnoty jej pracovnej sily premencnej na PC'
niaze; práve tak, ako je premena hodnotovćho produktu (2000 1mm)
vytvoreného robotnikom iba premenou tovaru patriaceho kapitálu*
tom. ktorá sa robotnika nijako netýka. Ale kapitalista - a ešte vñč'
!mi jeho teoretický tlmočnik, politický ekonóm - sa len ťažko m0“
zbaviť predstavy, že peniaze, ktoré vyplatil robotnikovi, sú ešte vidi
 377

jeho, kapitalistovými peniazmi. Ak ide o kapitalistu, ktorý taži zlato, 20. kapitola
objavuje sa variabllná časť hodnoty - t. j. ekvivalent v tovare, Jednoduchá
ktorý mu nahrádza kúpnu cenu práce - sama priamo v peňažnej reprodukcia
forme a môže teda znova fungovat ako variabilný peňažný kapitál
bez toho, aby sa musela vracať okľukou. Ale pokiaľ ide o robotnío
ka ii - ked' neberieme do úvahy robotnika vyrábajúceho prepy­
chové predmety -, existuje samo 500„ v tovaroch určených pre
spotrebu robotníka, ktoré robotník, vzatý ako úhrnný robotník,
zase kupuje priamo od toho istého úhrnného kapitalistu, ktorému
predal svoju pracovnú silu. Variabilná časť hodnoty kapitálu ii po­
zostáva z hľadiska svojej naturálnej formy z takých spotrebných
prostriedkov, ktoré sú zväčša určené na spotrebu robotníckej triedy.
Ale robotník nevydáva v tejto forme variabilný kapitál; ide o mzdu,
robotnikove peniaze, ktoré práve vďaka svojej realizácii v týchto
spotrebných prostriedkoch obnovujú kapitalistovi variabilný kapitál
500„ v jeho peňažnej forme. V spotrebných prostriedkoch sa repro­
dukuje variabilný kapitál 11.,ako aj konštantný kapitál 2000 11,;
ani jeden z nich sa nepremieňa na dôchodok. Na dôchodok sa v obl­
dvoch prípadoch premieňa mzda.
Ale to, že vydávaním mzdy ako dôchodku sa obnovuje ako pe­
ňažný kapitál v jednom prípade 1000 IIc a touto okľukou aj 1000 I.,
a takisto 500 ii.„ teda konštantný a variabilný kapitál (ktorý sa vracia
sčasti priamo, sčasti nepriamo), je dôležitý fakt vo výmene ročného
produktu.

XI.
Nahrádzaníe fixného kapitálu
Pri výklade výmen, ktoré prebiehajú v ročnej reprodukcii, je veľ­
kým problémom toto: ak vezmeme najjednoduchšiu formu, v akej
sa vec javí, máme:
(1.) 4000, + 1000, + 1000,..+
(11.) 2000c + 500, + 500„ = 9000.
čo sa nakoniec rozkladá na:
4000 l. + 2000 11, + 1000 1„ + 500 11, + 1000 1.,. + 500 11,.,=
= 6000: + 1500. + 1500...= 9000. Cast hodnoty konštantného kapi­
tálu. pokiaľ totiž konštantný kapitál pozostáva z vlastných pracov­
uYchprostriedkov (ako osobitnej skupiny výrobných prostriedkov).
prenáša sa z pracovných prostriedkov na produkt práce (tovar):
tieto pracovné prostriedky fungujú ďalej ako prvky výrobného kapi­
tálu. a to vo svojej starej naturálnej forme; to, čo sa z pracovného
nástroja prenáša na produkt práce, čo sa znova objavuje ako prvok
hOdnoty tovarov, ktoré sa vyrobili pomocou týchto pracovných pm­
strledkov, je ich opotrebenie. strata hodnoty, ku ktorej postupne
dochádza počas ich trvalého fungovania v určitom obdobi. Pokiaľ
 378

lll. oddiel ide o ročnú reprodukciu, prichádzajú tu teda od samého začiatku

Reprodukcia do úvahy iba také súčasti fixného kapitálu, ktorých život trvá dlhšie
a obeh celkového ako rok. Ak úplne odumrú za rok, treba ich aj úplne nahradiť a ob­
spoločenského noviť ročnou reprodukciou, a preto sa ich táto otázka už vôbec ne­
kapitálu týka. Pri strojoch a iných formách fixného kapitálu, ktoré majú
dlhšie trvanie, sa môže stať - a často sa aj stáva -, že ich určité
čiastkové orgány treba počas roka úplne nahradiť, hoci celé teleso
budOVYalebo stroja má dlhú životnosť. Tieto čiastkové orgány patria
do tej istej kategórie prvkov fixného kapitálu, ktoré sa musia na­
hrádzať počas roka.
Tento prvok hodnoty tovarov nemožno nijako zamieňať s náklad­
mi na opravu. Ked sa tovar predá, potom sa tento prvok hodnoty,
tak ako aj iné, speňaží, premení sa na peniaze; po jeho premene na
peniaze sa však ukáže jeho odlišnosť od iných prvkov hodnoty. Na
to, aby sa mohla začať reprodukcia tovarov (aby vôbec proces vý­
roby tovarov bol nepretržitý), musia sa suroviny a pomocné látky
spotrebované na výrobu tovarov nahradiť in natura; pracovná sila
vynaložená na výrobu tovarov sa musí takisto nahradiť čerstvou
pracovnou silou. Peniaze utŕžené za tovar sa teda musia neustále
premieňať znova na tieto prvky výrobného kapitálu, z peňažnej for­
my na tovarovú formu. Na veci nič nemení to, že napríklad suroviny
a pomocné látky sa nakupujú v istých termínoch vo väčšom množ­
stve - takže tvoria výrobné zásoby -, že sa teda tieto výrobné
prostriedky nemusia po istý čas kupovať znova, teda že - kým
stačia - môžu sa aj peniaze získané predajom tovarov - pokial
slúžia na tento cieľ - hromadiť, takže táto časť konštantného kapi­
tálu vystupuje dočasne ako peňažný kapitál, ktorého aktívne fungoo
vanie sa pozastavuje. Nie je to kapitál prinášajúcí dôchodok; je to
výrobný kapitál, ktorý sa pozastavuje v peňažnej forme. Výrobné
prostriedky sa musia obnovovať neustále, hoci forma tohto obno­
vovania - pokiaľ ide o obeh - môže byť rôzna. Nová kúpa, OPC'
rácia obehu, ktorou sa obnovujú, nahrádzajú, sa môže uskutočňovať
v dlhších lehotách: potom sa peniaze vkladajú naraz vo väčšom
množstve, ale to sa kompenzuje zodpovedajúcou výrobnou zásobou:
alebo sa môže uskutočňovať v termínoch, ktoré nasledujú krátko po
sebe: potom sa peniaze vydávajú v menších dávkach, ktoré nasle­
dujú rýchlo za sebou, a výrobné zásoby sú malé. Na samej veci to
nič nemeni. Práve tak je to aj s pracovnou silou. Tam, kde VÝVOba
prebieha nepretržite po celý rok v tom istom rozsahu: spotrebované
pracovná sila sa neustále nahrádza novou; tam, kde má práca sc­
zónny charakter, alebo kde sa v rôznych obdobiach vynakladaiú
rôzne množstvá práce, ako v poľnohospodárstve: podľa toho sa
kupuje raz menšie, raz väčšie množstvo pracovnej sily. Pokiaľ však
peniaze utŕžené predajom tovarov speňažujú časť hodnoty tovaru
rovnajúcu sa opotrebovaniu fixného kapitálu, nepremieňajú sa 2110va
na súčasť výrobného kapitálu, ktorého stratu hodnoty nahrádza”­
Usadzujú sa vedla výrobného kapitálu a zotrvávajú vo svojej PC'
ňažnej forme. Toto usadzovanie peňazí sa opakuje dovtedy, RW'
 379

neuplynie obdobie reprodukcie, pozostávajúce z väčšieho alebo men­ 20. kapitola

šieho počtu rokov, počas ktorého fixný prvok konštantného kapitálu jednoduchá
funguje vo výrobnom procese naďalej vo svojej starej naturálnej reprodukcia
forme. Len čo tento fixný prvok, budovy, stroje atd., dožil, nemôže
dalej fungovať vo výrobnom procese, existuje jeho hodnota vedľa
neho, úplne nahradená v peniazoch - v sume usadených peňazí,
hodnôt, ktoré sa z fixného kapitálu postupne preniesli na tovary, pri
výrobe ktorých fixný kapitál spolupôsobil, a ktoré predajom tovarov
prešli do peňažnej formy. Tieto peniaze slúžia potom na nahradenie
fixného kapitálu (alebo jeho prvkov, pretože jeho rôzne prvky majú
rozdielnu životnosť) in natura a tým na skutočné obnovenie tejto
súčasti výrobného kapitálu. Tieto peniaze sú teda peňažnou formou
jednej časti konštantnej kapitálovej hodnoty, jej fixnej časti. Táto
tvorba pokladu je teda sama prvkom kapitalistického procesu re­
produkcie, reprodukciou a hromadenim - v peňažnej forme - hod­
noty fixného kapitálu alebo jeho jednotlivých prvkov až dovtedy,
kým fixný kapitál nedožil a neodovzdal vyrobeným tovarom celú
svoju hodnotu, takže sa musí nahradiť in natura. Tieto peniaze však
strácajú svoju formu pokladu a znova teda aktívne vstupujú do pro­
cesu reprodukcie kapitálu sprostredkúvaného obehom až vtedy, keď
sa opäť premenia na nové prvky fixného kapitálu, aby nahradili tie,
ktoré odumreli.
Práve tak ako jednoduohý obeh tovarov nie je totožný s púhou
výmenou výrobkov, nemožno ani výmenu ročného tovarového pro­
duktu zredukovať iba na nesprostredkovanú vzájomnú výmenu
jeho rôznych súčasti. Peniaze v nej hrajú špecifickú úlohu, ktorá sa
prejavuje najmä v spôsobe reprodukcie fixnej kapitálovej hodnoty.
(Neskôr treba preskúmaf, v akej inej podobe by sa to javilo za pred­
pokladu, že by výroba bola spoločná a že by nemala formu tovarovej
výroby.)
Ak sa teraz vrátime k našej základnej schéme, pre skupinu Il
sme mali: 2000c + 500„ + 500,... Všetky spotrebné prostriedky vy­
robené za rok sa tu rovnajú hodnote 3000; a každý z rôznych tova­
rových prvkov, z ktorých táto suma tovarov pozostáva, sa z hľa­
diska svojej hodnoty rozpadá na 2/;,C+ Vs.,+ 1/3,.,čiže v percentách
663/3, + 16%„ + 162/3,..Rôzne druhy tovarov skupiny II môžu ob­
sahovat konštantný kapitál v rôznom pomere; práve tak môže byť
pri nich rôzna fixná časf konštantného kapitálu; rôzna môže byť
aj životnost fixných častí kapitálu, teda aj ročné opotrebenie, čiže
tá časť hodnoty, ktorú fixné časti kapitálu prenášajú pro rata na
tovary, na ktorých výrobe sa podieľajú. Na tom tu nezáleží. Pokiaľ
ide o spoločensky' proces reprodukcie, ide len o výmenu medzi sku­
pinami ll a l. Skupiny II a I tu vystupujú proti sebe vo svojich
vzájomných vzťahoch len ako spoločenské masy; proporcionálna
velkost hodnotovej časti c tovarového produktu II (v otázke, ktorou
sa teraz zaoberáme, má jedine ona rozhodujúci význam) je preto
Priemerný pomer, ktorý dostaneme, ak zhrnieme všetky výrobné
odvetvia patriace do Il.
 380

lll. oddiel Každý z druhov tovaru (a zväčša sú to tie isté druhy tovaru), kto­
Reprodukcia rých celková hodnota sa zaraďuje pod: 2000. + 500., + 500...,sa tak
a obeh celkového z hľadiska svojej hodnoty rovná 663/30/0. + 169/30/0., + 163/30/0,...
spoločenského To plati o každých 100 jednotkách tovarov, či figurujú pod c, alebo
kapitálu pod 0, alebo pod m.
Tovary, v ktorých je stelesnenć 2000., možno zasa z 'hľadiska ich
hodnoty rozložiť na:
1. 13331/3. + 3331/3.,+ 3331/3...= 2000..
práve tak aj 500., na:
2° 3331/3:: + 831/30 + 831/3m = 5000
a napokon 500,..na:
3. 3331/3. + 831/3.,+ 831/3,.,= 500,...
Ak teraz spočítame' o v 1, 2 a 3, dostaneme 13331/3. + 3331/3.+
+ 3331/3..-= 2000. Práve tak 3331/3.,+ ssi/a., + 831/3.,= 500, a tak­
isto je to 3 m,- celkový súčet dáva celkovú hodnotu 3000, tak ako
vyššie.
Celá konštantná kapitálová hodnota obsiahnutá v množstve tova­
rov ll, ktorého hodnota je 3000, je teda obsiahnutá v 2000., a ani
500.„ ani 500,.. neobsahujú čo len jediný jej atóm. To isté plati
ooam.
Inými slovami: celá čast množstva tovarov II, ktorá predstavuje
konštantnú kapitálovú hodnotu a ktorú preto možno znova premeniť
buď na jej naturálnu alebo na jej peňažnú formu - existuje v 2000..
Všetko, čo sa týka výmeny konštantnej hodnoty tovarov ll, obme­
dzuje sa teda na pohyb 2000 11.; a táto výmena sa môže uskutočniť
len s 1 (1000., + 1000„.).
Práve tak treba v skupine I všetko, čo sa týka výmeny jej kon­
štantnej kapitálovej hodnoty, obmedzit na skúmanie 4000 I..

1.

.Nahrádzanie opotrebovanej časti hodnogvv peňažnejjbrmc

Ak teraz vezmeme najprv:
l. 4000.'+ 1000, + 1000,..

II. . . . . . . . 2000. + 500., -ł- 500,...

potom by výmena tovarov 2000 li. za tovary l tej istej hodnoľY
(1000., + 1000...)predpokladala, že cele 2000 II. sa in natura 200Va
premení na naturálne súčasti konštantnćho kapitálu ll vyrobene sku­
pinou 1; ale tovarová hodnota 2000, v ktorej tento konštantný RIP"
tál existuje, obsahuje prvok nahrádzajúci stratu hodnoty fixného
kapitálu, ktorý netreba nahradit ihned in natura, ale treba ho Pre'
menit na peniaze, ktoré sa postupne hromadla do výšky celkovej
sumy dovtedy, kým nenastane termin obnovy fixného kapitálu v l°h°
 381

naturálnej forme. Každý rok je rokom odumierania fixného kapitálu. 20. kapitola
ktorý treba nahradiť v tom či onom jednotlivom podniku alebo aj jednoduchá
v tom či onom priemyselnom odvetví; v tom istom individuálnom reprodukcia
kapitáli treba nahradiť tú čí onú časť fixného kapitálu (pretože jeho
časti majú rôznu životnosť). Ak skúmame ročnú reprodukciu - hoc
aj v nezmenenom rozsahu, t. j. abstrahujeme od akejkoľvek akumu­
lácie -, nezačíname ab ovo; je to jeden rok v toku mnohých rokov,
nie prvý rok zrodu kapitalistickej výroby. Rôzne kapitály vložené do
rozmanitých výrobných odvetví skupiny II majú teda rôzny vek,
a tak ako každoročne zomierajú ľudia, ktorí fungujú v týchto vý­
robných odvetviach, každoročne doživajú svoj život aj množstvá
fixných kapitálov a musia sa obnoviť in natura z akumulovaného
peňažného fondu. Potíaľ výmena 2000 II, za 2000 I,„+„., zahŕňa
premenu 2000 II, z jej tovarovej formy (spotrebných prostried­
kov) na naturálne prvky, ktoré pozostávajú nielen zo surovín a po­
mocných materiálov, ale aj z naturálnych prvkov fixného kapitálu,
zo strojov, nástrojov, budov atd'. Opotrebenie, ktoré treba v hod­
note 2000 II,: nahradiť v peniazoch, preto vôbec nezodpovedá roz­
sahu fungujúceho fixného kapitálu, pretože každý rok sa časť tohto
kapitálu musi nahradiť in natura; to však predpokladá, že peniaze
nevyhnutné na túto výmenu sa v rukách kapitalistov skupiny II
nahromadilí v predchádzajúcich rokoch. Tento predpoklad však
plati pre bežný rok práve tak, ako sa vzťahuje na predchádzajúce
roky.
Pri výmene medzi 1 (1000., + 1000,„) a 2000 II, treba najprv po­
znamenať, že suma hodnoty Im...) neobsahuje nijaký konštantný
Prvok hodnoty, teda ani nijaký prvok hodnoty, ktorý by nahrádza!
opotrebenie, t. j. hodnotu prenesenú z fixnej súčastí konštantného
kapitálu na tovary, v ktorých naturálnej forme a + m existuje.
Tento prvok existuje naopak v II: a práve časť tohto hodnotovćho
Drvku. pochádzajúceho z fixného kapitálu, netreba bezprostredne
premeniť z peňažnej formy na naturálnu formu, ale musí zatiaľ zo­
trvať v peňažnej forme. Preto pri výmene I (1000.,+ 1000...)za 2000
"c od samého začiatku narážame na tú ťažkosť, že výrobné pro­
striedky 1, v ktorých naturálnej forme existuje 2000(„+„.„musia byť
v celej sume svojej hodnoty 2000 vymenené za ekvivalent v spotreb­
nÝch prostriedkoch 11, ale na druhej strane spotrebné prostriedky
2000 ii, nemôžu byť v celej sume svojej hodnoty vymenené za vý­
ľObnéprostriedky 1 (1000, + 1000,), pnetože príslušná časť ich hod~
Hory-- rovnajúca sa opotrebeniu čiže strate hodnoty fixného kapi­
tálu, ktorú treba nahradiť - musí sa najprv usadiť v peniazoch.
ktoré v bežnom ročnom obdobi reprodukcie, ktoré tu jedine skú­
mame, už nefungujú ako obeživo. Pritom peniaze, ktorými sa spe­
ňažuje opotrebovaná časť obsiahnutá v tovarovej hodnote 2000 11,.
môžu pochádzať len od 1, pretože ii nemôže platiť sama sebe, ale
je platená predajom svojho tovaru, a pretože podľa predpokladu
ĺrmu kupuje celú sumu tovarov 2000 11,; skupina I musi teda touto
kúDOupremeniť spomenuté opotrebenie pre 1! na peniaze. Ale podľa
 382

lll. oddiel zákona, ktorý sme vyložili predtým, vracajú sa peniaze preddavko­
Reprodukcia vané na obeh ku kapitalistickému výrobcovi, ktorý dá neskôr do
a obeh celkového obehu rovnaké množstvo v tovare. Je zrejmé, že 1 nemôže pri kúpe
spoločenského IIc dat 11 tovary za 2000 a navyše ešte ďalšiu sumu peňazí raz na­
kapitálu vždy (bez toho, aby sa táto suma peňazí vrátila 1 prostrednictvom
operácie výmeny). Inak by množstvo tovarov IIC kupovala nad jeho
hodnotu. Ak II naozaj vymení svoje 2000c za 1 (1000., + 1000„.),
nemá už od 1 čo požadovať, a peniaze, ktoré v tejto výmene obie­
hali, vrátia sa späť do 1 alebo do 11v závislosti od toho, kto z nich
ich dal do obehu, t. j. kto z nich vystúpil prvý v úlohe kupujúceho.
Zároveň by v tomto pripade II premenila celú sumu hodnoty svojho
tovarového kapitálu opäť na naturálnu formu výrobných prostried~
kov, hoci sa predpokladá, že istá jeho alikvotná časť sa po svojom
predaji nepremení v bežnom ročnom obdobi reprodukcie z peňazí
opäť na naturálnu formu fixných súčasti svojho konštantného kapi­
tálu. Skupine 11by teda mohol priplynút nejaký zostatok v peniazoch
iba vtedy, keby II síce predala skupine 1 za 2000, ale keby od nej
kúpila za menej ako 2000, napriklad len za 1800; skupina 1 by potom
musela vyrovnať saldo prostrednictvom 200 v peniazoch, ktoré by
sa jej nevrátili, pretože tieto peniaze preddavkované na obeh by
z neho zasa neodobrala tým, že by do neho dala tovary = 200.
V tomto prípade by sme mali pre 11 peňažný fond na účet opotre­
bovania jej fixného kapitálu; ale na druhej strane v I by sme mali
nadvýrobu výrobných prostriedkov v sume 200, a tým by sa rozpadol
celý základ schémy, totiž reprodukcia v nezmenenom rozsahu, pri
ktorej sa predpokladá úplná proporcionalita medzi rôznymi systé­
mami výroby. Jedna tažkosf by sa prekonala len tak, že by vznikla
iná, ovela neprijemnejšia.
Kedže tento problém spôsobuje osobitné ťažkosti a politickí eko­
nómovia sa nim doteraz vôbec nezaoberali, preskúmame rad za ra­
dom všetky možné (aspoň zdanlivo možné) riešenia či skôr formulá­
cie samého problému. _
Predovšetkým sme práve predpokladali, že 11 predáva 1 za 2000.
ale kupuje od 1 tovary len za 1800. V tovarovej hodnote 2000 ll,
bolo obsiahnuté 200 na nahradenie opotrebovania, ktoré sa musia
uložit v peniazoch ako poklad; tak by sa hodnota 2000 II, rozpadla
na 1800, ktoré sa majú vymenit za výrobné prostriedky 1, a na 200
na náhradu opotrebovanla, ktoré sa majú (po predaji 2000; skuPĺ'
ne 1) držať v peniazoch. Ciže z hľadiska svojej hodnoty M '3010
2000 11, = 1800, + 200.;(d), kde d = déchet [Opotrebovaniel.
Tak by sme museli preskúmaf
výmenu l. 1000„ + 1000,"
II. 1800( + 200, (d).

1 kúpi za 1000 i., ktoré dostali robotníci ako mzdu pri platení ich
pracovnej sily, spotrebné prostriedky 1000 11,; 11 kúpi za tých istÝCh
1000 s výrobné prostriedky 1000 1.,.Tým sa kapitalistom i vráti ich
 383

variabilný kapitál v peňažnej forme a v budúcom roku zaň môžu 20. kapitola
kúpiť pracovnú silu v tej istej hodnote, t. j. môžu nahradiť in natura Jednoduchá
variabilnú časť svojho výrobného kapitálu. - II d'alej kúpi za pred­ reprodukcia
davkovaných 400 s výrobné prostriedky 1.,.,a 1,..kúpi za tých istých
400 i; spotrebné prostriedky II.. Tých 400 65,ktoré II preddavkovala
na obeh, sa tak vracia kapitalistom 11,ale len ako ekvivalent za pre­
daný tovar. 1 kúpi za preddavkovaných 400 i“.spotrebné prostriedky;
li kúpi od I výrobné prostriedky za 400 s, čím týchto 400 i: plynie
späť do 1. Doteraz je teda bilancia takáto:
l dáva do obehu 1000., + 800,.. v tovare; dalej dáva do obehu
v peniazoch: 1000 i: na mzdu a 400 a: na výmenu s 11. Po skončení
výmeny má 1; 1000., v peniazoch, 800,.. premenených na 800 11, (spo­
trebné prostriedky) a 400 6: v peniazoch.
ll dáva do obehu 1800, v tovare (spotrebné prostriedky) a 400 z
v peniazoch; po skončení výmeny má: 1800 v tovaroch I (výrobné
prostriedky) a 400 i: v peniazoch.
Teraz máme na strane I ešte 200,., (vo výrobných prostriedkoch),
na strane II 200, (d) (v spotrebných prostriedkoch).
Podľa predpokladu kúpi 1 za 200 i: spotrebné prostriedky 0 (d)
v hodnote 200; týchto 200 a si však II ponechá, pretože 200.(d)
predstavuje opotrebenie, teda nemá sa znova priamo premeniť na
výrobné prostriedky. 200 1.,. teda nemožno predať; 1/5“ nadhodno­ '° v 1. a 2.
ty I, ktorá sa má nahradiť, nemožno realizovať, nemožno ju premeniť nemeckom vydaní: '/.g
z jej naturálnej formy výrobných prostriedkov na naturálnu formu
spotrebných prostriedkov.
To je nielen v rozpore s predpokladom reprodukcie v nezmene­
nom rozsahu; samo osebe to nie je hypotéza, ktorá by mohla vy­
svetliť premenu 200. (d) na peniaze; naopak, znamená to, že ju ne­
možno vysvetliť. Kedže nemožno dokázať, ako sa má 200, (d) pre­
meniť na peniaze, predpokladá sa, že týchto 200 láskavo premení
na peniaze I, a to práve preto, lebo nie je schOpná premeniť na pc­
niaze svoj vlastný zvyšok 200,... Považovať to za normálnu operáciu
mechanizmu výmeny je úplne to isté, ako keby sme predpokladali,
že každý rok naprši 200 6 z neba, aby sa týchto 200. (d) mohlo pra­
videlne premieňať na peniaze.
Nezmyselnosť takejto hypotézy však nebije priamo do očí, ked'
1mnevystupuje, ako tu, vo svojej pôvodnej forme existencie - totiž
ako súčasť hodnoty výrobných prostriedkov, teda ako súčasťhodnoty
tovarov, ktoré musia ich kapitalistickí výrobcovia predajom realizo­
vať v peniazoch -, ale objavuje sa v rukách tých, ktorí sa s kapi­
talistami delia, napriklad ako pozemková renta v rukách pozemko­
VÝchvlastníkov alebo ako úrok v rukách tých, ktorí požičiavajú
peniaze. Ale ak tú časť nadhodnoty tovarov, ktorú musi priemyselný
kaDltalista odstúpiť iným spoluvlastníkom nadhodnoty ako pozem­
kovú rentu alebo úrok, nemožno dlhodobe realizovať predajom sa­
mýcb tovarov, je koniec aj s platením renty alebo úroku, a preto
pozemkovi vlastníci alebo tí, ktori poberajú úrok, nemôžu slúžiť ako
dei ex machinaml na to, aby určité časti ročnej reprodukcie ľubo­
 384

III. oddiel voľne premieňaii na peniaze. Takisto je to s výdavkami všetkých

Reprodukcia tzv. neproduktívnych pracovníkov - štátnych úradníkov, lekárov,
a obeh celkového advokátov atd'. a vôbec všetkých, ktorí vo forme ..širokej verejnosti'
spoločenského poskytujú politickým ekonómom ,.siužby" tým, že majú vysvetľovať
kapitálu to, čo oni nevysvetlili.
Práve tak nepomáha ani to, ak sa namiesto priamej výmeny medzi
I a ii - medzi dvoma veľkými skupinami samých kapitalistických
výrobcov - priberie obchodník ako sprostredkovateľ, a ten so svo­
jimi „peniazmi' pomáha prekonať všetky ťažkosti. Napríklad v da­
nom prípade sa 200 I... musí nakoniec a definitívne predať priemy~
selným kapitalistom II. Týchto 200 1.„ môže prechádzať rukami
celého radu obchodníkov, ale posledný z nich - podľa hypotézy ­
je v tom istom postavení voči II, v akom boli kapitalistickí výrob­
covia 1 na začiatku, t. j. týchto 200 1,.. nemôžu predať ii; a kúpna
suma, ktorá takto uviazla, nemôže obnoviť ten istý proces 8 I.
Z toho vidno, ako aj bez ohľadu na náš vlastný cieľ je vonkoncom
nevyhnutné skúmať proces reprodukcie v jeho základnej forme ­
zbavenej všetkých vedľajších okolností, ktoré vec zatemňujú - ak
sa máme rozisť s falošnými výhovorkami, ktoré vyvolávajú zdanie
„vedeckého' vysvetlenia, len čo sa predmetom analýzy stane spolo­
čenský proces reprodukcie v jeho zložitej konkrétnej forme.
Hypotézu, že 200, (d) sa premieňa na peniaze pomocou peňazí.
ktoré preddavkuje I, vylučuje teda raz navždy zákon, že pri normál­
nom priebehu reprodukcie (či už v nezmenenom alebo v rozšírenou:
rozsahu) sa peniaze, ktoré kapitalisticki výrobcovia preddavkujú na
obeh, musia vrátiť k svojmu východisku (pričom nezáleží na tom, či
ide o ich vlastné alebo o vypožičané peniaze).

2.
Nahrádzaniefixného kapitálu in natura
Po odmietnuti hypotézy, ktorú sme práve preskúmali, ostávajú už
len také možnosti, ktoré zahŕňajú okrem nahradenia opotrebovancl
časti fixného kapitálu v peniazoch ešte aj nahradenie úplne odumre­
tého fixného kapitálu in natura.
Doteraz sme predpokladali:
a) že 1000 a, ktoré i zaplatila ako mzdu, robotníci vydávajú na
iľcv tej istej hodnote, t. j. že za ne kupujú spotrebné prostdede~
To, že 1 tu preddavkuje 1000 e v peniazoch, je len konštatovanlm
faktu. Mzdu musia príslušní kapitalisticki výrobcovia vyplácať V Pc'
niazoch; tieto peniaze potom robotníci vydávajú na životné Pro'
striedky a tým. ktorí životné prostriedky predávajú, zase slúžia ako
obežný prostriedok pri premene ich konštantného kapitálu z toť/3°
rového kapitálu na výrobný kapitál. Prechádzajú, pravda, much?mi
kanálmi (drobní obchodníci, majitelia domov, vyberači daní. 0°'
produktivni pracovníci, napríklad lekári atď., ktorých potrebuic sám
 385

robotník), a preto prúdia priamo z rúk robotníkov I do rúk kapita­ 20. kapitola
listov skupiny II len sčasti. Tok môže viac alebo menej viaznuť, preto Jednoduchá
kapitalisti potrebujú nové peňažné rezervy. To všetko sa pri tejto reprodukcia
základnej forme spoločenského procesu reprodukcie neberie do
úvahy.
b) Predpokladaii sme, že raz preddavkuje i ďalších 400 6 v penia­
zoch na nákup od II, pričom sa jej tieto peniaze vracajú, a druhý
raz preddavkuje II 400 a na nákup od 1, pričom sa jej tieto peniaze
vracajú. To sa musí predpokladať, pretože by bolo svojvoľné pred­
pokladať naopak to, že peniaze nevyhnutné na výmenu tovarov
preddavkujú na obeh jednostranne kapitalisti 1 alebo kapitalisti 11.
A pretože sme v predchádzajúcom pododdieie 1. ukázali, že hypo­
tézu, podľa ktorej dodatočné peniaze potrebné na spcňaženie
200, (d) dáva do obehu I, treba zavrhnúť ako nezmyselnú, ostávala
by zrejme už len -hypotéza, ktorá je zdanlivo ešte nezmyselnejšia, že
totiž peniaze na speňaženie tej súčasti hodnoty tovaru, ktorá má
nahradiť opotrebovanie fixného kapitálu, dáva do obehu sama Il.
Napríklad časť hodnoty, ktorú pri výrobe stráca spriadaci stroj
pána X, objavuje sa znova ako časť hodnoty nití na šitie; to, čo jeho
spriadaci stroj na jednej strane stráca na hodnote, čiže opotrebova­
nim, má sa u neho na druhej strane nahromadiť ako peniaze. Pred­
pokladajme, že X kúpi napríklad za 200 s bavlnu od Y a tak pred­
davkuje na obeh 200 6 v peniazoch; Y od neho kúpi za tých istých
200 z priadzu, a týchto 200 a slúži potom pre X ako fond na ná­
hradu opotrebovania jeho spriadacieho stroja. To by neznamenaio
nič iné ako to, že X, bez ohľadu na jeho výrobu, jej produkt a predaj
tohto produktu, má in petto 200 nana zaplatenie straty hodnoty spria­
dacieho stroja sebe samému, t. j. že na to, aby si nakoniec mohol
kúpiť nový spriadaci stroj, musí okrem straty hodnoty svojho spria­
dacieho stroja vo výške 200 6 každoročne pridávať z vlastného
vrecka ešte ďalších 200 6 v peniazoch.
Táto nezmyselnosť je však len zdanlivá. Skupina II pozostáva z ka­
pitalistov, ktorých fixný kapitál je v úplne odlišných štádiách svojej
reprodukcie. Pre jedných už nastúpil termin, keď sa musí celý na­
hradiť in natura. Pre iných je fixný kapitál od tohto štádia ešte viac
alebo menej vzdialený; všetci príslušníci tejto skupiny majú spoločné
tO. že ich fixný kapitál sa nereprodukuje skutočne, t. j. neobnovuje
sa in natura, čiže nenahrádza sa novým exemplárom toho istého
druhu. ale že jeho hodnota sa postupne hromadí v peniazoch. Ti, čo
patria do prvej časti tejto skupiny, sú úplne (alebo čiastočne, na
tom tu nezáleží) v tej istej situácii ako pri zakladaní svojho podniku,
ked vstupovali na trh s peňažným kapitálom, aby ho premenili buď
“3 (fixný a cirkulujúci) konštantný kapitál, alebo na pracovnú silu,
na variabilný kapitál. Tak ako vtedy, musia aj teraz tento peňažný
lKapitalznova preddavkovať na obeh, teda musia preddavkovať na
Obe!!tak hodnotu fixného konštantného, ako aj hodnotu cirkulujú­
ceho konštantného kapitálu a hodnotu variabilného kapitálu.
Ak teda predpokladáme, že z tých 400 i:. ktoré dávajú do obehu
23 Kapllll 2
 386

lll. oddiel kapitalisti skupiny II na výmenu s 1, pochádza polovica od takých

Reprodukcia kapitalistov il, ktori musia svojimi tovarmi obnoviť nielen svoje
a obeh celkového výrobné prostriedky, ktoré patria do cirkulujúceho kapitálu, ale svo­
spoločenského jimi peniazmi musia obnoviť in natura aj svoj fixný kapitál, kým
kapitálu druhá polovica kapitalistov II nahrádza svojimi peniazmi in natura
iba cirkulujúcu časť svojho konštantného kapitálu, ale neobnovuje
in natura svoj fixný kapitál, potom nie je nič rozporného v tom, že
400 6, ktoré sa vracajú (vracajú sa, keď I za ne kúpi spotrebné pro­
striedky), rozlične sa potom rozdeľuje medzi tieto dve podskupiny li.
Týchto 400 a sa vracia späť do skupiny II, nevracia sa však do tých
istých rúk, ale rôzne sa rozdeľuje vnútri tejto skupiny, prechádza od
jednej jej časti k druhej.
Jedna časť !1 premenila okrem časti výrobných prostriedkov, kto­
rá je napokon krytá jej tovarmi, 200 5: v peniazoch na nové fixné
prvky kapitálu in natura. Peniaze, ktoré takto vydala - ako na za­
čiatku podnikania -, sa jej vracajú z obehu len postupne v priebehu
celého radu rokov ako súčasť hodnoty tovarov vyrobených pomocou
tohto fixného kapitálu, predstavujúca jeho opotrebenie.
Naproti tomu druhá časť II neodobrala za 200 i: nijaké tovary od
1, ale I jej plati tými peniazmi, za ktoré kúpila prvá časť Il fixné
prvky kapitálu. Jedna časť II má svoju fixnú kapitálovú hodnotu
opäť v obnovenej naturálnej forme, druhá sa ešte len zaoberá jej
hromadenim v peňažnej forme, aby mohla svoj fixný kapitál neskôr
nahradiť in natura.
Stav, z ktorého musime vyjsť po predchádzajúcich výmenách. je
zvyšok tovarov, ktoré sa majú na obidvoch stranách vymeniť; v I -­
400...,v II - 400,.” Predpokladáme, že 11 preddavkuje 400 v penia­
zoch na výmenu týchto tovarov v sume 800. Polovicu týchto 400
(= 200) musí za každých okolností preddavkovať tá časť 11„ ktorá
nahromadila 200 v peniazoch ako hodnotu opotrebovania a ktorá ich
teraz musí znova premeniť späť na naturáan formu svojho fixného
kapitálu.
Tak ako sa konštantná kapitálová hodnota, variabilná kapitálová
hodnota a nadhodnota - na ktoré možno rozložiť hodnotu tovaro­
vého kapitálu II, ako aj 1 - môže vyjadriť v osobitných proPOľdO'
nálnych častiach tovarov Il, resp. I, tak sa zasa môže vnútri sameĺ
konštantnej kapitálovej hodnoty zobrazovať tá jej časť, ktorá sa ešte
nemá premeniť na naturálnu formu fixného kapitálu, ale má sa a'
tial len postupne hromadiť v peňažnej forme ako poklad. Určité
množstvo tovarov ii (v našom prípade teda polovica zvyšku = 200)
je tu ešte len nositeľom tejto hodnoty opotrebenia, ktorá sa má PW'
strednictvom výmeny usadiť v peniazoch. (Prvá časť kapitalistov ll.
ktorá obnovuje fixný kapitál in natura, možno už realizovala časť
svojej hodnoty opotrebenia pomocou časti predstavujúcej 000m'

5' Čísla sa opäť nezhodujú s predchádzajúcim predpokladom. Ale na tom M'

záleží. pretože dôležité sú len relácie. - P. 8.
 387

benie v množstve tovarov, z ktorého tu figuruje už len zvyšok, 20. kapitola

ostáva jej však takto realizovať ešte 200 v peniazoch.) Jednoduchá
Pokiaľ ide o druhú polovicu 400 5 (= 200), ktorú pri tejto záve­ reprodukcia
rečnej operácii II dáva do obehu, kúpi za ňu od 1 cirkulujúce súčasti
konštantnćho kapitálu. Casť týchto 200 s môžu dávať do obehu obe
časti II alebo len tá časť, ktorá fixnú súčasť hodnoty neobnovuje in
natura.
Pomocou týchto 400 c sa teda od I odoberajú 1. tovary v sume
200 5:, ktoré pozostávajú len z prvkov fixného kapitálu, 2. tovary
v sume 200 a, ktoré nahrádzajú len naturálne prvky cirkulujúcej
časti konštantnćho kapitálu II. Skupina I tak predala celý svoj ročný
tovarový produkt, pokiaľ sa má predat' skupine II; ale hodnota jed­
nej pätiny tohto produktu, 400 s, existuje teraz v jej rukách vo for­
me peňazí. Tieto peniaze sú však speňaženou nadhodnotou, ktorá
sa musí vydať ako dôchodok na spotrebné prostriedky. 1 teda kúpi
za týchto 400 celú tovarovú hodnotu II = 400. Tieto peniaze sa
teda vracajú do skupiny II tým, že sa za ne odoberajú jej tovary.
Predpokladajme teraz tri prípady: Pritom tú časť kapitalistov 11,
ktorá nahrádza fixný kapitál in natura, nazveme „časťou 1", a tú,
ktorá hromadi hodnota* opotrebovania fixného kapitálu vo forme
peňazí, nazveme „časťou 2“. Ide o tieto tri prípady: a) že z tých 400,
ktoré ešte existujú sub 11ako zvyšok v tovaroch, má nahradiť časti 1
a časti 2 isté množstvo cirkulujúcich časti konštantnćho kapitálu
(povedzme po 1/2): b) že časť 1 už predala všetok svoj tovar, teda
časť 2 má ešte predať za 400; c) že časť 2 predala všetko okrem
tých tovarov za 200, ktoré sú nositeľom hodnoty opotrebovania.
Potom dostaneme tieto rozdelenia:
a) Z tovarovej hodnoty = 400„ ktorá je ešte v rukách Il, má 100
časť 1 a 300 časť 2; z týchto 300 predstavuje 200 opotrebovanie.
V tomto pripade zo 400 9: v peniazoch, ktoré teraz 1 posielala späť,
aby dostala tovary Il, časť 1 pôvodne preddavkovala 300, totiž 200
V peniazoch, za ktoré odobrala od 1 fixnć prvky kapitálu in natura,
a 100 v peniazoch na sprostredkovanie výmeny svojich tovarov 5 l;
naproti tomu časť 2 preddavkovala z týchto 400 iba '/4, teda 100,
taktiež na sprostredkovanie výmeny svojich tovarov s 1.
Z týchto 400 v peniazoch časť 1 teda preddavkovala 300 a časť 2
Preddavkovala 100.
Z týchto 400 sa však vracia:
m K časti 1: 100, teda len '/3 peňazí, ktoré preddavkovala. Za ostatné
'.'3 má však obnovený fixný kapitál v hodnote 200. Za tento fixný
Drvok kapitálu v hodnote 200 dala skupine I peniaze, ale nedala jej
neskôr nijaký tovar. Pokiaľ ide o týchto 200, vystupuje časť 1 voči l
len ako kupujúci, ale nevystupuje voči nej zasa ako predávajúci.
Tieto peniaze sa preto nemôžu vrátiť k časti 1: inak by dostala fixnć
l?ka kapitálu od 1 zadarmo. - Pokiaľ ide o poslednú tretinu pe­
nazi, ktoré časť 1 preddavkovala, vystupovala časť 1 najprv ako
kupujúci cirkulujúcich súčastí svojho konštantnćho kapitálu. Za tie
 388

lll. oddiel iste peniaze od nej I kúpi zvyšok jej tovaru v hodnote 100. Tieto
Reprodukcia peniaze sa teda k nej vracajú (k časti 1 skupiny Il), pretože vystupuje
a obeh celkového ako strana predávajúca tovar, rovnako ako predtým ako kupujúca
spoločenského strana. Keby sa peniaze nevrátili, bola by musela II (časť 1) dať
kapitálu skupine 1 za tovary v sume 100 najprv 100 v peniazoch a potom
okrem toho ešte 100 v tovare, teda bola by jej svoj tovar darovala.
Naproti tomu k časti 2, ktorá preddavkovala 100 v peniazoch,
sa vracia 300 v peniazoch; 100 preto, lebo najprv dala do obehu 100
v peniazoch ako kupujúca strana a potom ich ako predávajúca
strana dostáva späť; 200 preto, lebo funguje len ako strana predá­
vajúca tovary v hodnote 200, ale nie ako kupujúca strana. Tieto
peniaze sa teda nemôžu vrátiť k 1. Opotrebenie fixného kapitálu sa
teda vyrovnáva peniazmi, ktoré dala do obehu skupina 11 (časť 1)
na kúpu fixných prvkov kapitálu; tieto peniaze sa však nedostávajú
do rúk časti 2 ako peniaze patriace časti 1, ale ako peniaze patriace
skupine I.
b) Za tohto predpokladu sa zvyšok II, rozdeľuje tak, že časť 1 má
200 v peniazoch a časť 2 má 400 v tovaroch.
Časť 1 predala všetok svoj tovar, ale 200 v peniazoch sú preme­
nenou formou fixnej súčasti jej konštantného kapitálu, ktorú musi
obnoviť in natura. Časť 1 tu teda vystupuje len ako kupujúca stra~
na a dostáva namiesto svojich peňazí tovar I v podobe naturálnych
prvkov fixného kapitálu tej istej hodnoty. Časť 2 musí dať do obehu
(ak I nepreddavkuje na výmenu tovarov medzi 1 a II nijaké peniaze)
maximálne len 200 s, pretože pokiaľ ide o polovicu jej tovarovej
hodnoty, je voči I iba predávajúcou, ale nie kupujúcou stranou.
Z obehu sa časti 2 vracia 400 s; 200 preto, lebo ich preddavkovala
ako kupujúca strana a dostáva ich späť ako strana predávajúca tovar
za 200; 200 preto, lebo predáva skupine I tovar v hodnote 200, ale
neodoberá zasa od nej nijaký ekvivalent v tovare.
c) Časť 1 má 200 v peniazoch a 200, v tovare; časť 2 má 200.»(CD
v tovaroch.
Cast 2 nemusí za tohto predpokladu preddavkovať v peniazoch
nič, pretože voči l už vôbec nefunguje ako kupujúca, ale len ako
predávajúca strana, a tak musí vyčkať, kým niekto kúpi od 001.
Časť 1 preddavkuje 400 s: v peniazoch, 200 na vzájomnú výmenu
tovarov s 1, 200 ako strana, ktorá od 1 iba kupuje. Za týchto drullÝch
200 6: v peniazoch kupuje fixnć prvky kapitálu.
l kúpi za 200 e v peniazoch tovary za 200 od časti i. ktOľcl
sa tak v peniazoch vracia jej 200 i: preddavkovaných na túto VÝ'
menu tovarov; a l kúpi za ostatných 200 6 - ktoré taktiež dostal.
od časti 1 - tovary za 200 od časti 2, ktorej sa tým opotrebcnic M
fixného kapitálu usadzuje v peniazoch.
Vec by sa nijako nezmenila. keby sme predpokladali, že V 91193“
c) nepreddavkuje 200 v peniazoch na výmenu existujúcich tomtov
skupina 11 (časť 1), ale skupina I. Ak potom I kúpi najprv tovar '3
200 od 11, časti 2 - predpokladá sa, že časť z má predať už lba
tento zvyšok tovarov - týchto 200 e sa k l nevracia, pretože 1';
 389

časť2, už nevystupuje ako kupujúca strana; ale II, časť 1, musi po­ 20. kapitola
tom za 200 e v peniazoch kúpiť a ešte aj vymeniť 200 v tovaroch, jednoduchá
teda celkove musi s 1 vymeniť 400. 200 z v peniazoch sa potom reprodukcia
vracia k I od II, časti 1. Keď ich I znova preddavkuje na kúpu to­
varov za 200 od 11, časti 1. tieto peniaze sa jej vrátia, len čo -11,
časť1, kúpi od I druhú polovicu tovarov za 400. Časť 1 (Il) vynaložila
200 i: v peniazoch ako strana, ktorá iba kupuje prvky fixného kapi­
tálu: preto sa k nej tieto peniaze nevracajú, ale slúžia na to, aby
speňažili zvyšok tovarov 200. skupiny II, časti 2, kým k 1 sa peniaze
preddavkovane na výmenu tovarov, 200 s:. nevracajú prostrednic­
tvom II, časti 2, ale prostrednictvom II, časti 1. Skupine 1 sa za jej
tovary v hodnote 400 vrátil tovarový ekvivalent v sume 400; práve
tak sa jej vrátilo 200 o v peniazoch, ktoré preddavkovala na výmenu
tovarov za 800 -- a tak je všetko v poriadku.

Tažkosť, ktorá sa objavila pri výmene:

I. 1000., + 1000....
-sa redukovala na ťažkosť pri výmene zvyškov:
II. 2000.,
I. . . . . 400...
II. (1) 200 v peniazoch + 200. v tovare + (2) 200. v tovare, alebo,
aby to bolo ešte jasnejšie:
l. 200... -ł- 200....
11. (1) 200 v peniazoch + 200. v tovare + (2) 200, v tovare.
Keďže v II, časti 1, sa 200. v tovare vymieňa za 200 I...(v tovare)
a keďže všetky peniaze, ktoré pri tejto výmene tovarov za 400 obie­
hajú medzi I a II, vracajú sa k tomu, kto ich preddavkoval, I alebo
11. nepredstavujú tieto peniaze, ako prvok výmeny medzi I a ii,
V skutočnosti nijaký prvok problému, ktorým sa tu zaoberáme.
Alebo to vyjadrime inak: keby sme predpokladali, že vo výmene
medzi 200 I... (tovar) a 200 IIc (tovar II, časti 1) peniaze fungujú ako
Platidlo, nie ako kúpny prostriedok, a teda ani nie ako ,.obeživo'
V najužšom zmysle, je jasné, kedže tovary 200 i... a 200 11. (časti 1)
majú rovnakú hodnotu. že výrobné prostriedky v hodnote 200 sa
VYmieňajúza spotrebné prostriedky v hodnote 200, že peniaze tu
funSujú len ideálne a že v skutočnosti ani jedna ani druhá strana
nemusi dávať do obehu nijaké peniaze na vyrovnanie rozdielu. Prob­
'ćm teda vystúpi v čistej podobe až vtedy, keď tovar 200 i... a jeho
Ekvivalent, tovar 200 Il, (časti 1) na obidvoch stranách, l aj 11, vy­
člarkneme.
Ked vylúčime obidve tieto vzájomne sa vyrovnávajúce sumy tova­
rOVrovnakej hodnoty (I a II), ostane teda ten zvyšok výmeny, v kto­
ľOmproblém vystupuje v čistej podobe, totiž:
I. 200,.. v tovare
II. (1) 200..v peniazoch + (2) 200. v tovare.
Tu je jasne: li, časť 1 kúpi za 200 v peniazoch súčasti svojho
 390

lll. oddlel fixného kapitálu 200 I„.; tým sa fixný kapitál II, časti 1 obnovil in
Reprodukcia natura a nadhodnota skupiny 1, v hodnote 200, sa premenila z tova­
a obeh celkového rovej formy (z výrobných prostriedkov, a to z prvkov fixného kapi­
spoločenského tálu) na peňažnú formu. Za tieto peniaze kúpi I spotrebné pro­
kapitálu striedky od Il, časti 2, a výsledok pre II je to, že pre časť 1 sa jedna
fixná súčasť jej konštantného kapitálu obnovila in natura; a že pre
časť 2 sa iná súčasť (ktorá nahrádza opotrebovanie fixného kapitálu)
usadila v peniazoch; a to pokračuje každý rok dovtedy, kým aj túto
súčasť netreba obnoviť in natura.
Predpokladom je tu zrejme to. aby sa táto fixná súčasť konštant­
ného kapitálu II. ktorá sa z hľadiska svojej hodnoty celá znova
premieňa na peniaze, a preto sa musí každý rok obnoviť in natura
(časť 1), rovnala ročnému opotrebovaniu druhej fixnej súčasti kon­
štantného kapitálu 11, ktorá ešte funguje dalej vo svojej starej na­
turálnej forme a ktorej opotrebovanie, stratu hodnoty, ktorú prenáša
kapitál na tovary. pri výrobe ktorých táto súčasť pôsobí, treba naj­
prv nahradiť v peniazoch. Takáto rovnováha by sa podľa toho javila
ako zákon reprodukcie v nezmenenom rozsahu; inými slovami to
znamená, že proporcionálna deľba práce v skupine I, vyrábajúcej
výrobné prostriedky, musí ostať nezmenená, pokiaľ I dodáva skupi­
ne II jednak cirkulujúce a jednak fixné súčasti konštantného ka­
pitálu.
Skôr ako to preskúmame podrobnejšie, musíme si najprv všimnúť.
ako vec vyzerá, ked sa zvyšok II; (1) nerovná zvyšku HC(2); môže
byť väčší alebo menší. Vezmime obidva tieto prípady jeden za dru­
hým.

Prvý pripad.­
I. 200m.
II. (1) 220; (v peniazoch) + (2) 2006 (v tovare).
Tu kupuje HC (1) za 200 z v peniazoch tovary 200 1,..a I kupulc
za tie isté peniaze tovary 200 IIc (2). teda tú súčasť fixného kapitálu.
ktorá sa má usadiť v peniazoch; tým sa táto súčasť premieňa
peniaze. Ale 20 II; (1) v peniazoch nemožno premeniť späť na fian
kapitál in natura.
Zdá sa, že tento nedostatok by sme mohli odstrániť, keby sme
predpokladali, že zvyšok Im nie je 200, ale 220, takže predchádza­
júcou výmenou by sa z 2000 I vybavilo len 1780, a nie 1800. V tomto
prípade by sme teda mali:
I. 220,...
11. (1) 220, (v peniazoch) + (2) 200,; (v tovare).
11,. časť 1, kúpi za 220 6 v peniazoch 220 I... a l potom kúpi z'
200 6 200 11, (2) v tovare. Ale potom ostáva na strane l 20 6 V Pc'
niazoch. časť nadhodnoty, ktorú si I môže ponechať iba v peniazofhv
ale nemôže ju vydať na spotrebné prostriedky. Tým sa ťažkost Iba
presunula z ll, (časti 1) na I,...
Predpokladajme teraz naopak. že na časť 1, je menšie ako “a
časť 2, teda:
 391

Druhý prípad.­ 20. kapitola

I. 200„. (v tovare). Jednoduchá
II. (1) 180, (v peniazoch) + (2) 200, (v tovare). reprodukcia
ll (časť 1) kúpi za 180 6: v peniazoch tovary 180 I„,; za tieto pe­
niaze kúpi I od 11 (časti 2) tovary rovnakej hodnoty, teda 180 Ilc
(2); na jednej strane ostáva 20 1.,.,ktoré nemožno predať, a práve
tak na druhej strane 20 11; (2); tovary v hodnote 40 nemožno pre­
meniť na peniaze.
Nič by nám nepomohlo, keby sme predpokladali, že zvyšok 1 =
= 180; potom by síce neostal nijaký prebytok v I, ale v II; (časti 2)
by nadalej ostával prebytok 20, ktorý nemožno predať, premeniť na
peniaze.
V prvom prípade, kde II (1) je väčšie ako 11 (2), ostáva na strane
11, (1) prebytok v peniazoch, ktorý nemožno premeniť opäť na fixný
kapitál, alebo ak predpokladáme, že zvyšok l„. = II, (1), ostáva
ten istý prebytok v peniazoch, ktorý nemožno premeniť na spotreb­
né prostriedky, na strane 1.,..
V druhom prípade, kde II, (1) je menšie ako llc (2), ostáva deficit
v peniazoch na strane 200 Im i II, (2) a rovnaký prebytok tovaru na
oboch stranách, alebo ak predpokladáme, že zvyšok Im = 11, (1)“, '° v 1. a 2.
deficit v peniazoch a prebytok v tovare na strane II, (2). nemeckom vydaní.­
Keby sme predpokladali, že zvyšky Im sa vždy rovnajú II, (1) ­ nr (2)
lebo výrobu určujú objednávky a reprodukcia sa nijako nezmení
tým, keď I vyrobí v tomto roku viac fixných a v budúcom viac
cirkulujúcich súčasti konštantného kapitálu II -, dalo by sa v prvom
prípade 1.,.premeniť opäť na spotrebné prostriedky iba vtedy, keby
zaň I kupovala od II časť nadhodnoty, ktorú by teda skupina 113' 3° v 1. a 2.
nespotrebúvala, ale hromadila by ju v peniazoch; v druhom prípade nemeckom vydaní: l
by sa tomu dalo odpomôcť len tým, keby tieto peniaze vydávala
sama skupina 1, čo je však hypotéza, ktorú sme zavrhli.
Ak je II, (1) väčšie ako 11, (2), je na realizáciu prebytku peňazí
v 1,..nevyhnutný dovoz tovarov z cudziny. Ak je II, (1) menšie ako
na (2), je naopak nevyhnutný vývoz tovarov ll (spotrebných pro~
striedkov), aby sa časť II, predstavujúca opotrebovanie mohla reali­
zovať vo výrobných prostriedkoch. V obidvoch prípadoch je teda
nevyhnutný obchod so zahraničím.
Al keby sme pripustili, že pri skúmaní reprodukcie v nezmenenom
rozsahu treba vychádzať z toho, že produktivita všetkých priemysel­
ných odvetví, teda aj pr0porcionálne hodnotovć pomery ich tovaro­
VÝChproduktov ostávajú konštantné, boli by tieto dva posledné
prípady, v ktorých je 11.7(1) väčšie alebo menšie ako 11, (2), vždy
zaujímavé z hľadiska výroby v rozšírenom rozsahu, v ktorej sa roz­
hodne móžu vyskytovať.
 392

lil. oddiel
3.
Reprodukcia
a obeh celkového závery
spoločenského
kapitálu Pokiaľ ide o nahrádzaníe fixného kapitálu, treba všeobecne pozna­
menať toto:
Ak - za predpokladu, že všetky ostatné okolnosti, teda nielen
rozsah výroby, ale najmä aj produktivita práce ostávajú nezme­
nené - v danom roku doživa väčšia časť fixného prvku II, ako
v predchádzajúcom, teda ak je aj potrebné obnoviť in natura väčšiu
časť ako pred rokom, musí sa v tej istej proporcíi zmenšovať tá část
fixného kapitálu, ktorá je ešte len na ceste k svojmu dožitiu a ktorá
sa musí až do okamihu svojho dožitia nahrádzať zatiaľ v peniazoch.
pretože podľa predpokladu ostáva suma (aj suma hodnoty) fixnej
časti kapitálu fungujúcej v II tá istá. To je však sprevádzané taký­
mito okolnosťami. Po prvé: Ak sa väčšia časť tovarového kapitálu i
skladá z prvkov fixného kapitálu IIc, skladá sa práve o tolko menšia
časť z cirkulujúcich súčastí 11„ pretože celková výroba 1 pre Il.
ostáva nezmenená. Ak jedna jej časť rastie, druhá časť sa zmenšuje
a naopak. Na druhej strane však ostáva aj rozsah celkovej výroby
skupiny II rovnaký. Ako je to však možné, ked sa zmenšuje množ­
stvo jej surovín, polovýrobkov, pomocných látok (t. j. cirkulujúcich
prvkov konštantného kapitálu 11)? Po druhé.- Váčšia časť fixného
kapitálu Ilc, obnoveného v peňažnej forme, prúdi do 1, aby sa z pe­
ňažnej formy znova premenila na naturálnu formu. Do I teda prúdi
viac peňazí, okrem peňazí obiehajúcich medzi I a II určených iba
na výmenu tovarov; viac peňazí, ktoré nesprostredkúvajú vzájom­
nú výmenu tovarov, ale vystupujú len jednostranne vo funkcii kúp­
neho prostriedku. Zároveň by sa však úmerne zmenšllo množstvo
tovarov Iic, ktoré je nositeľom hodnotovej náhrady za opotrebenle.
teda to množstvo tovarov Il, ktoré sa musí vymeniť nie za tovary 1.
ale za peniaze 1. Z il by prúdilo do 1 viac peňazí iba ako kúpnY
prostriedok a skupina Il, ktorá by voči I mala fungovať len ako
kupujúca strana, by mala menej tovarov. Pretože 1.,sa už premenllo
na tovary II, väčšia časť 1,.,by sa teda nedala premeniť na tovary 11.
ale musela by ostať v peňažnej forme.
Po doterajšom výklade už nemusíme dalej rozoberať opačnÝ9d'
pad, v ktorom je v danom roku reprodukcia fixného doživšicho
kapitálu II menšia a naopak, časť nahrádzajúca opotrebenie váčšh
A tak by tu bola kríza - kriza výroby - napriek reprodukdĺ
v nezmenenom rozsahu.
Skrátka: Ak sa pri jednoduchej reprodukcii a nezmenených 0k01'
nostiach, teda najmä pri nemeníacej sa produktivnej sile, celkove,
velkosti a intenzite práce - nepredpokladá konštantný pomer m
doživajúcim fixným kapitáiom (ktorý sa má obnoviť) a fixným kill"
tálom, ktorý pôsobí ďalej v starej naturálnej forme (a pridáva VÝ'
robkom iba hodnotu nahrádzajúcu jeho opotrebovanie) -. 05“"
by v jednom pripade množstvo cirkulujúcich súčasti, ktoré mb'
 393

reprodukovať, to isté, ale množstvo fixných súčastí, ktoré treba 20. kapitola
reprodukovať, by vzrástlo; teda musela by vzrásť celková výroba 1, jednoduchá
alebo by vznikol, aj ked neprihliadame na peňažné vzťahy, deficit reprodukcia
v reprodukcii.
V druhom prípade: Keby sa proporcionálna veľkosť fixného ka­
pitálu 11,ktorý treba reprodukovať in natura, zmenšila, keby sa teda
v tom istom pomere zväčšila tá súčasť fixného kapitálu li, ktorú
treba nahrádzať zatiaľ len v peniazoch, ostalo by množstvo cirkulu­
júclch súčastí konštantného kapitálu II reprodukovaných skupinou I
nezmenené, ale množstvo fixných súčastí tohto kapitálu, ktoré treba
reprodukovať, by sa zmenšilo. Celková výroba I by sa teda bud
zmenšila, alebo by vznikol prebytok (tak ako predtým deficit), a to
prebytok, ktorý sa nedá premeniť na peniaze.
Tá istá práca môže síce v prvom prípade, keď sa zvýši jej pro­
duktivita, rozsah alebo intenzita, dodať väčší produkt a tak by sa
deficit v prvom prípade dal vyrovnať; takáto zmena by sa však ne­
zaobišla bez premiestňovanía práce a kapitálu z jedného výrobného
odvetvia i do iného a každé takéto premiestnenie by vyvolalo do­
časné poruchy. Ale po druhé (pokiaľ sa zvyšuje rozsah a intenzita
práce), I by mala vymieňať väčšiu hodnotu za menšiu hodnotu II,
takže by došlo k znehodnoteniu produktu l.
Naopak je to v druhom pripade, v ktorom I musí svoju výrobu
obmedzovať, čo znamená krízu pre robotníkov, ktorí sú v nej za.
mestnani, i pre apitalistov, alebo produkuje prebytok, čo opäť
znamená krízuĚŠkéto prebytky samy osebe nie sú nijakým zlom,
aleVvýhodouis však zlombyv mohol
obidvoc prípadoch kapitalistickej
vypomócť výrobe.
zahraničný obchod,
v prvom prípade v tom, aby sa tovar 1, ktorý ostáva v peňažnej
forme, mohol premeniť na spotrebné prostriedky, v druhom prípade
v tom. aby sa mohol predať prebytok tovarov. Pokiaľ však zahra­
ničný obchod neplní len tú funkciu, že nahrádza jedny prvky inými
(aj z hľadiska hodnoty), iba prenáša dané protirečenía do rozsiah­
leišej sféry, otvára im širšie pole pôsobnosti.
Ak sa odstráni kapitalistická forma reprodukcie, bude to vyzerať
tak, že veľkosť tej časti fixného kapitálu, ktorá dožíva a ktorá sa
Preto musí nahradiť in natura (tu ide 0 časť fixného kapitálu fungu­
lúceho vo výrobe spotrebných prostriedkov), sa v rozličných rokoch
idúclch po sebe mení. Ak je v jednom roku táto časť veľmi veľká
(ak Drevyšuje priemernú úmrtnosť, ako u ľudí), bude v nasledujúcom
roku iste o to menšia. Množstvo surovín, polovýrobkov a pomocných
látok nevyhnutných na ročnú výrobu spotrebných prostriedkov ­
za Predpokladu, že ostatné okolností ostávajú nezmenené - sa pre­
to nezmenší; celková výroba výrobných prostriedkov by sa teda
musela v jednom prípade zväčšiť a v druhom zmenšiť. To sa da
Odstrániťiba neustálou relatívnou nadvýrobou; na jednej strane isté
množstvo fixného kapitálu. ktorého sa vyrobí viac, ako je bezpro­
stredne nevyhnutné: na druhej strane sa vytvorí zásoba surovín,
atd., ktorá prevyšuje bezprostredne ročné potreby (to platí najmä
 394

III. oddiel o životných prostriedkoch). Ěakýto druh nadvýroby sa rovná kon­

Reprodukcia trole spoločnosti nad vecnými prostriedkami jej vlastnej reprodukcisj
a obeh celkového V kapitalistickej spoločnosti je však prvkom anarchie.
spoločenského Tento príklad s fixným kapitálom - pri nezmenenom rozsahu re­
kapiwu produkcie - je zarážajúci. Disproporciaí* vo výrobe fixného a cir­
kulujúceho kapitálu je jedným z obľúbených argumentov, ktorými
.. v 2_nemeckom ekonómovia vysvetľujú krízy. To, že takáto disproporcia môže a musí
vydaní:„cm-,hm vznikať pri púhom udržiavaní fixného kapitálu, že môže a musí
zmcncnćpodľa1. vznikať za predpokladu ideálnej normálnej výroby, pri jednoduchej
nemeckéhoVydania reprodukcii spoločenského kapitálu, ktorý už funguje - to je pre
nich niečo nové.

XII .
Reprodukcia peňažného materiálu
Až doteraz sme si vôbec nevšímali jeden moment, totiž ročnú rec
produkciu zlata a striebra. Ako púhy materiál na prepychové pred­
mety, na pozlacovanie atď. by si nezaslúžili, aby sa tu o nich hovorilo
osobitne, práve tak ako ktorékoľvek iné výrobky. Ale zlato a strieb­
ro hrajú dôležitú úlohu ako peňažný materiál, a teda ako potenciálne
peniaze. Pre zjednodušenie tu budeme pokladať za peňažný materiál
iba zlato.
Celková ročná výroba zlata predstavovala podľa starších údajov
800 000-900 000 libier = približne 1100 alebo 1250 miliónov ma­
riek. Naproti tomu podľa Soetbeeraö3 tvorila v rokoch 1871-1875
priemerne len 170 675 kilogramov v hodnote asi 476 miliónov ma­
riek. Z toho dodali: Austrália asi 167, Spojené štáty 166, Rusko
93 miliónov mariek. Zvyšok sa rozdeľuje na rôzne krajiny v sumách
menších ako 10 miliónov matiek. Ročná výroba striebra za to isté
obdobie predstavovala o niečo menej ako 2 milióny kilogramov
v hodnote 3541/2 milióna mariek, z čoho dodalo Mexiko približne
108, Spojené štáty 102, Južná Amerika 67, Nemecko 26 miliónov
atd”.
Z krajín, v ktorých prevláda kapitalistická výroba, sú výrobcom
zlata i striebra iba Spojené štáty; európske kapitalistické krallnY
dostávajú takmer všetko svoje zlato a prevažnú časťsvojho strich
z Austrálie, Spojených štátov, Mexika, Južnej Ameriky a Ruska.
My však prenesieme zlaté bane do tej krajiny s kapitalistickou
výrobou, ktorej ročnú reprodukciu tu analyzujeme, a to z tohto
dôvodu:
Kapitalistická výroba vôbec neexistuje bez zahraničného obchodu­
Ak sa však predpokladá normálna ročná reprodukcia v danom m'
sahu, predpokladá sa tým aj to, že zahraničný obchod iba nahrádza
domáce výrobky výrobkami „inej úžitkovej alebo naturálnej fora".

' Ad. Soetbecr, Bdeimetail-Produktion. Gotha 1879. (S. 112].

 395

pričom nevplýva na hodnotové pomery, teda ani na hodnotové 20. kapitola

pomery, v ktorých sa medzi sebou vymieňajú dve kategórie: výrobné Jednoduchá
prostriedky a spotrebné prostriedky, práve tak, ako nevplýva ani reprodukcia
na pomery medzi konštantným kapitálom, variabilným kapitálom
a nadhodnotou, na ktoré možno rozložiť hodnotu produktu každej
z týchto kategórii. Ak sa teda do analýzy ročne reprodukovanej
hodnoty produktu zahrnie zahraničný obchod, môže to iba miasť,
ale neprinesie to nijaký nový moment, či už ide o problém alebo
o jeho riešenie. Preto treba od neho úplne abstrahovať; teda aj
zlato tu musime brať ako priamy prvok ročnej reprodukcie, a nie
ako tovarový prvok, ktorý sa na základe výmeny dováža zo za­
hraničia.
Výroba zlata, tak ako výroba kovov vôbec, patrí do skupiny I, do
tej kategórie, ktorá zahŕňa výrobu výrobných prostriedkov. Pred­
pokladajme, že ročný produkt zlata = 30 (pre zjednodušenie, aj ked
je to v porovnani s číslami našej schémy v skutočnosti priveľa);
nech sa táto hodnota rozpadá na 20, + 5., + 5...; 20; sa musí vyme­
niť za iné prvky 1., čo treba preskúmať neskór1°; ale 5., + 5.,. (I) sa '° Tento zväzok,
musia vymeniť za prvky 11„ t. i. za spotrebné prostriedky. s. 397,
poznámka 55.
Pokiaľ ide o 5.„ každý podnik vyrábajúci zlato začína najprv tým,
že kúpi pracovnú silu; nie za zlato, ktoré sám vyrobil, ale za istú
časť peňažnej zásoby v danej krajine. Robotnici odoberú za týchto
s.. spotrebné prostriedky od II a tá kúpi za tieto peniaze výrobné
prostriedky od 1. Povedzme, že II kúpi od 1 za 2 zlato ako tovarový
materiál atď. (ako súčasť svojho konštantného kapitálu), potom sa
2„ vracajú k výrobcom zlata 1 v peniazoch, ktoré už predtým patrili
do obehu. Ak II už nekúpi od I nijaký ďalší materiál, I kupuje od
11tak, že svoje zlato dáva do obehu ako peniaze, pretože za zlato
možno kúpiť každý tovar. Rozdiel je len v tom, že 1 tu nevystupuje
ako predávajúca, ale len ako kupujúca strana. Tažiari zlata v 1 môžu
svoj tovar predať vždy, pretože je vždy v bezprostredne vymeniteľ­
ncj forme.
. Dajme tomu, že majiteľ pradiarne zaplatil svojim robotnikom 5...
h mu za to dodajú - ak odhliadneme od nadhodnoty - priadzu
vo výrobku = 5; robotníci kúpia za 5 od 11„ Ilc kúpi za 5 v penia­
zoch priadzu od 1, a tak sa 5., vracia v peniazoch späť k majiteľovi
pradiarne. Naproti tomu v predpokladanom pripade preddavkuje
1 z (tak budeme označovať výrobcov zlata) svojim robotnikom 5.,
V.peniazoch, ktoré už predtým patrili do obehu; robotníci vydajú
tieto peniaze na životné prostriedky; ale od ll sa z týchto 5 vracia
k 1 z iba 2. Ale 1 z môže takisto ako majiteľ pradiarne začať proces
reprodukcie znova, pretože jej robotníci jej dodali 5 v zlate, z čoho
2 predala a 3 má v zlate, teda potrebuje len dať z nich vyraziť min­
ą*
ce“ alebo ich premeniť na bankovky, aby mala vo svojich rukách

“ ..Značnć množstvo prírodného zlata (gold bullion) prinášajú zlatokopl

Priamo do mincovne v San Franciscu' - Reports of H. M. Secretaries of Bm­
and Legation, 1879. Part lll. p. 337.
 396

III. oddiel priamo, bez dalsieho sprostredkovania skupinou ll, celý svoj varia­
Reprodukcia bilný kapitál opäť v peňažnej forme.
a obeh celkového Už pri tomto prvom procese ročnej reprodukcie však došlo k zme­
spoločenského ne v množstve peňazí, ktoré patria skutočne alebo potenciálne do
kapitálu obehu. Predpokladali sme, že 11,:kúpila 2., (1 2) ako materiál a 1 z vy­
dala znova 3 v rámci 11 ako peňažnú formu variabilného kapitálu.
'° v 1. a 2.
Z množstva peňazí, ktoré bolo dodané novou výrobou zlata“, ostalo
nemeckom vydaní: teda 3 v rámci 11 a nevrátilo sa do 1. Podľa predpokladu Il uspo­
výrobou peňazí: kojila svoju potrebu zlatého materiálu. Tieto 3 ostávajú v jej rukách
zmenené podľa textu. ako zlatý poklad. Pretože nemôžu tvoriť nijaké prvky jej konštant­
ktorý pripravil do ného kapitálu a ďalej preto, že 11 mala už predtým dostatočný pe­
tlače Engels
ňažný kapitál na kúpu pracovnej sily; dalej preto, že s výnimkou
prvku opotrebovania tieto dodatočné 3 z nemajú v 11., za ktorého
časť sa vymieňajú, plniť nijakú funkciu (mohli by slúžiť iba na to.
aby uhrádzali pro tanto prvok opotrebovania, keby 11. (1) bolo men­
šie ako 11. (2), čo je náhodné); pretože však na druhej strane, práve
až na prvok opotrebovania, celý tovarový produkt Ilc sa musí vy­
meniť za výrobné prostriedky 1,„+„.,- musia sa tieto peniaze úplne
preniesť z 11, do 11...,bez ohľadu na to, či toto 11,..existuje v nevy­
hnutných životných prostriedkoch alebo v prepychových prostried­
koch, a naopak, zodpovedajúca tovarová hodnota sa musí preniesť
z 11,..do 11.. Výsledok: časť nadhodnoty sa hromadi ako peňažný
poklad.
Ak sa z ročne vyrobeného zlata používa stále tá istá jeho časť ako
materiál, vráti sa v druhom roku reprodukcie 2 opäť do 1 z a 3 sa
nahradia in natura, t. j. uvoľnia sa v II opäť ako poklad atd.
Pokiaľ ide o variabilný kapitál vôbec: Kapitalista 1 z musi takisto
ako každý iný kapitalista tento kapitál neustále preddavkovať v pe~
niazoch na nákup práce. Pokiaľ ide o toto o, musia od 11 kupovať
jeho robotníci, a nie on; preto sa nikdy nemôže stať, že by kapita­
lista 1 z vystupoval ako kupujúci, teda že by dával zlato do skupin?
11bez jej iniciativy. Pokiaľ však kapitalisti ll kupujú od kapitalistu
1 z materiál, pokiaľ musia svoj konštantný kapitál ll, premeniť na
zlatý materiál, vracia sa k 1 2 časť (1 z) 11.,tým istým spôsobom ako
k ostatným kapitalistom skupiny i; a pokiaľ to tak nie je, 1 z nahrá­
dzajú svoje o v zlate priamo zo svojho produktu. Ale v tom istom
pomere, v akom sa o preddavkovane v peniazoch nevracia k 1 z od
11, premieňa sa v 11 časť peňazí už v predchádzajúcom obehu (Pe'
niaze, ktoré prišli do 11 zo skupiny i, ale sa do nej už nevrátili)
na poklad, a preto sa časť nadhodnoty 11 nevydáva na spotrebné
prostriedky. Pretože sa neustále otvárajú nové bane na zlato, alebo
sa znova otvárajú staré, tvorí určitá časťpeňazí, ktoré musi 1 z pred'
davkovať na a, vždy časť množstva peňazí existujúceho pred novou
výrobou zlata, ktoré kapitalisti 1 z dávajú prostredníctvom svoilen
robotníkov do 11, a pokiaľ sa z 11 nevráti k 1 z, tvori tam pt'VOk
tvorby pokladu.
Pokial však ide o (1 2)... môže tu 1 z vystupovať stále ako kupü'
iúcl: dáva svoje m do obehu ako zlato a odoberá zaň z obehu 89°'
 397

trebnć prostriedky na; tu sa toto zlato použije sčasti ako materiál, 20. kapitola
takže funguje ako skutočný prvok konštantnej súčastí c výrobného Jednoduchá
kapitálu II; a pokiaľ to tak nie je, stáva sa opäť prvkom tvorby reprodukcia
pokladu. ako časť IIm,ktorá zotrváva v peniazoch. Ukazuje sa - aj
ked nepríhliadame na IC,ktoré musíme preskúmat neskôr65 -, že aj
jednoduchá reprodukcia, hoci sa z nej vylučuje akumulácia v pra­
vom zmysle slova, t. j. reprodukcia v rozšírenom rozsahu, napriek
tomu nevyhnutne zahŕňa hromadenie čiže tvorbu pokladu. A keďže
sa to opakuje každý rok znova, vysvetľuje sa tým predpoklad, z kto­
rého sa vychádza pri skúmaní kapitalistickej výroby: že na začiatku
reprodukcie je v rukách kapitalistov skupiny I a II určité množstvo
peňažných prostriedkov, ktoré zodpovedá výmene tovarov. Takéto
hromadenie nastáva aj vtedy, ked odpočítame zlato, ktoré sa stráca
opotrebovanim obiehajúcich peňazí.
Je samozrejme, že čím je kapitalistická výroba v pokročilejšom
veku, tým väčšie je aj množstvo peňazí, ktoré sa zo všetkých strán
nahromadílo, a tým menší je teda podiel, ktorý k tomuto množstvu
pridáva nová ročná výroba zlata, aj ked absolútna veľkost tohto
prírastku môže byť značná. Vráťme sa ešte raz všeobecne k námiet­
ke vznesenej proti Tookovíl*: ako je možné, že každý kapitalista 1°Tento zväzok,
s. 277.
odoberá z ročného produktu nadhodnotu v peniazoch, t. j. odoberá
z obehu viac peňazí, ako do neho dáva, ked koniec koncov treba
samu triedu kapitalistov pokladať za zdroj, ktorý vôbec dáva pe­
niaze do obehu?
Zhrnieme to, čo sme vyložili už predtým (17. kap.) a poznamena­
vame k tomu:
1. Na jediný predpoklad, ktorý je tu nevyhnutný: aby vôbec exis­
toval dostatok peňazí na výmenu rôznych prvkov množstva ročnej
reprodukcie - nemá nijaký vplyv to, že časťtovarovej hodnoty po­
zostáva z nadhodnoty. Keby sme predpokladali, že celá výroba patrí
samým robotníkom, teda že ich nadpráca je nadprácou len pre nich
samÝCh,a nie pre kapitalistov, bolo by množstvo obiehajúcej tova­
rovej hodnoty to isté a vyžadovalo by za inak nezmenených okolností
na svoj obeh to isté množstvo peňazí. V obidvoch prípadoch idc teda
len o otázku: Odkiaľ sa berú peniaze na výmenu tejto celkovej to­
varovej hodnoty? - A vôbec nie o otázku: Odkiaľ sa berú peniaze
na speňaženie nadhodnoty?
Pravda. aby sme sa k tomu ešte raz vrátili, každý jednotlivý tovar
pozostáva 2 c + a + m, takže na obeh celkového množstva tovarov
ĺc na jednej strane potrebná určitá suma peňazí na obeh kapitálu
0 + 0 a na druhej strane iná suma peňazí na obeh kapitalistovho
dôchodku, nadhodnoty m. Tak ako pre jednotlivých kapitalistov, aj
pre celú triedu kapitalistov sa peniaze, ktoré táto trieda preddav­

x*
kulc ako kapitál, odlišujú od peňazí, ktoré vydáva ako dôchodok.
Odkiaľ sa berú tieto druhé peniaze? Jednoducho odtiaľ, že časť

'5 Skúmanie výmeny novovyrobenćho zlata vnútri konštantnćho kapitálu

'kupan 1 v mkoplse nie je. - P. a.
 398

lll. oddiel množstva peňazí, ktoré je v rukách triedy kapitalistov, teda v pod­
Reprodukcia state časť celkového množstva peňazí, ktoré existuje v spoločnosti.
a obeh celkového slúži na obeh dôchodku kapitalistov. Videli sme už predtým, ako
spoločenského každý kapitalista zariaďujúci si nový podnik vyloví peniaze, ktoré
kapitálu vydáva na spotrebné prostriedky potrebné na svoje udržiavanie.
znovu späť ako peniaze, ktoré slúžia na speňaženie jeho nadhodnoty,
len čo je podnik už v chode. Ale, povedané všeobecne, celá ťažkosť
pramení z dvoch zdrojov:
Po prvé: Ak si všímame len obeh a obrat kapitálu, teda pozeráme
sa aj na kapitalistu len ako na personifikáciu kapitálu - nie ako
na kapitalistického spotrebiteľa a pôžitkára -, vidíme síce, že kapi­
talista neustále dáva do obehu nadhodnotu ako súčasť svojho tova­
rového kapitálu, ale nikdy nevidíme v jeho rukách peniaze ako
formu dôchodku; nikdy nevidíme, že dáva do obehu peniaze na to,
aby spotreboval nadhodnotu.
Po druhé: Ak trieda kapitalistov dáva do obehu istú sumu peňazí
v podobe dôchodku, zdá sa, akoby platila ekvivalent za túto časť
úhrnného ročného produktu a akoby tým táto časť prestala pred­
stavovať nadhodnotu. Lenže nadprodukt, v ktorom sa stelesňuje
nadhodnota, nestojí triedu kapitalistov nič. Ako trieda ho má a užíva
ho zadarmo, a obeh peňazí na tom nemôže nič zmeniť. Zmena, ktorú
sprostredkúva obeh peňazí, spočíva jednoducho v tom, že každý
kapitalista namiesto toho, aby spotrebúvai svoj nadprodukt in na­
tura, čo zväčša ani nie je možné, odoberá a prisvojuje si z celkového
množstva ročného spoločenského nadproduktu tovary všetkého
druhu až do výšky nadhodnoty, ktorú si prisvojii. Mechanizmus obe­
hu však ukázal, že ak trieda kapitalistov dáva do obehu peniaze
na vydávanie dôchodku, tak ich z obehu zasa aj odoberá a môže
teda ten istý proces začínať vždy znova; takže ak ju berieme ako
triedu kapitalistov, ostáva aj naďalej vlastníkom tejto sumy peňazí.
ktorá je nevyhnutná na speňaženie nadhodnoty. Ak teda kapitalista
nielen odoberá z trhu tovarov nadhodnotu vo forme tovarov pre
svoj spotrebný fond, ale zároveň sa mu aj vracajú peniaze, za ktoré
tieto tovary kupuje, je zrejmé, že tak odoberá tieto tovary z obehu
bez toho, aby za ne dal ekvivalent. Nestoja ho nič, hoci za ne platí
peniazmi. Ked kúpim tovary za libru šterlingov a ten, kto ich pre­
dáva, mi vráti libru šterlíngov za nadprodukt. ktorý ma nič nestál.
je zrejmé, že som tieto tovary dostal zadarmo. Ustavičné Opakova­
nie tejto Operácie nemení nič na tom, že neustále odoberám tovar?
a neustále mám libru šterlingov, hoci sa jej prechodne zriekam. abi'
som získal tovary. Kapitalista dostáva tieto peniaze neustále späť
ako speňaženú nadhodnotu, ktorá ho nič nestála.
Videli sme, že u A. Smitha sa celková hodnota spoločenského
produktu rozpadá na dôchodok, na a + m, že sa teda konštantné
kapitálová hodnota pokladá za rovnú nuie. Z toho nevyhnutne VY'
plýva, že peniaze potrebné na obeh ročného dôchodku stačia aj na
obeh úhrnného ročného produktu; že teda v našom prípade peniaz*:
potrebné na obeh spotrebných prostriedkov v hodnote 3000 stačia
 399

na obeh úhrnného ročného produktu v hodnote 9000. Toto je v sku­ 20. kapitola
točnosti názor A. Smitha a Th. Tooke ho opakuje. Táto nesprávna Jednoduchá
predstava o pomere množstva peňazí, ktoré je potrebné na speňa­ reprodukcia
ženie dôchodku.. k množstvu peňazí, ktoré umožňuje obeh úhrnného
spoločenského produktu, je nevyhnutným dôsledkom skutočnosti,
že sa nechápe spôsob, akým sa rozličné vecné a hodnotové prvky
úhrnného ročného produktu reprodukujú a každý rok nahrádzajú,
ale sa vychádza z nepremyslenej predstavy o ich reprodukcii a ná­
hrade. Preto bola táto predstava už vyvrátená.
Vypočujme si samého Smitha a Tooka.
Smith hovorí, kniha 2, kap. 2:

..Obeh každej krajiny možno rozdeliť na dve časti: na obeh medzi samými ob- _
Chodníkmi a na obeh medzi obchodnikmi a spotrebiteľmi. Aj keď sa tie isté
peniaze, papierové alebo kovové, môžu používať' raz v jednom, raz v druhom
obehu. predsa obidva tieto obehy prebiehajú ustavične a súčasne vedľa seba,
a preto každý z nich potrebuje určité množstvo peňazí toho či onoho druhu.
aby sa nezastavil. Hodnota tovarov, ktoré obiehajú medzi rôznymi obchodnikmi,
nikdy nemôže prevýšit hodnotu tovarov, ktoré obiehajú medzi obchodnikmi
a spotrebiteľmi; pretože čokoľvek obchodníci kúpia, musí sa predsa napokon
predat spotrebiteľom. Kedže obeh medzi obchodnikmi sa uskutočňuje vo veľ­
kom, zvyčajne vyžaduje dost značnú sumu pre každú jednotlivú transakciu.
Naproti tomu obeh medzi obchodnikmi a spotrebiteľmi sa uskutočňuje zväčša
v malom a často vyžaduje len veľmi malé sumy peňazí; niekedy stačí šiling
alebo dokonca aj polpenny. Ale malé sumy obiehajú oveľa rýchlejšie ako veľ­
ké . .. Hoci sa teda ročné kúpy všetkých spotrebiteľov svojou hodnotou prinaj­
menšom rovnajú hodnote ročných kúp všetkých obchodníkov' [toto ..prinaj­
menšom' je dobrélj, „predsa sa spravidla môžu uskutočniť s oveľa menším
množstvom peňazí' atď.

K tomuto Adamovmu miestu poznamenáva Th. Tooke (An Inquiry

into the Currency Principle, London 1844, p. 34-36 passim): '
..Nemožno pochybovaľ o tom že rozdiel, ktorý sa tu robí, je z vecného hľa­
diska správny... Výmena medzi obchodnikmi a spotrebiteľmi zahŕňa aj pla­
tenie mzdy, ktorá tvorí hlavný príjem (the principal means) spotrebiteľov...
Všetky transakcie obchodníkov s obchodnikmi, t. j. všetky predaje, ktoré sa
začínajú u výrobcu alebo dovozcu, pokračujú na všetkých stupňoch manufak­
ľurnych medziprocesov atď. a končia sa u maloobchodníka alebo u obchodníka­
VYvozcu.možno redukovat na pohyby prevodu kapitálu. Prevody kapitálu však
ľ'rl veľkom množstve transakcií nevyhnutne nepredpokladajú a v skutočnosti
ll tomu ani naozaj nevcdú, aby sa v čase prevodu bankovky alebo mince sku­
Ročneodstupovali - mám na mysli materiálne, nie fiktívne odstúpenie... Cel­
ková suma transakcií medzi obchodnikmi a obchodnikmi musí byť v konečnom
určená a ohraničenasumou transakcií medzi obchodnikmia spotre­

Keby posledná veta stála osamotene, mohli by sme si mysliet, že

Tooke iba konštatuje, že medzi vzájomnými transakciami obchodní­
kov a transakciami medzi obchodnikmi a spotrebiteľmi, inými slo­
Vami. medzi hodnotou celkového ročného dôchodku a hodnotou
kapitálu. ktorým sa tento dôchodok vyrába, je istý vztah. Lenže tak
toonie je. Tooke sa výslovne hlási ku koncepcii A. Smitha. Osobitná
|(I'Itika jeho teórie obehu je preto zbytočné.
 400

Ill. oddiel 2. Každý priemyselný kapitál dáva do obehu na začiatku fungo­

Reprodukcia vania peniaze naraz na celú svoju fixnú súčasť, ktorú potom zasa
a obeh celkového vyberá len postupne, v priebehu mnohých rokov tým, že predáva
spoločenského svoj ročný produkt. Najprv teda dáva do obehu viac peňazí ako
kapitálu z neho odoberá. To sa opakuje pri každej obnove celeho kapitálu
in natura; opakuje sa to každý rok pri určitom počte podnikov,
ktorých fixný kapitál sa musí obnoviť in natura; čiastočne sa to
opakuje pri každej oprave, pri každom obnovení fixného kapitálu,
ktoré je len čiastočne. Ak teda jedna strana odoberá z obehu viac
peňazí, ako do neho dáva, u druhej je to naopak.
Vo všetkých priemyselných odvetviach, v ktorých výrobné obdobie
(na rozdiel od pracovneho obdobia) trvá dlhší čas, dávajú kapitalis­
tickí výrobcovia v priebehu tohto obdobia neustále do obehu pe­
niaze, sčasti na zaplatenie použitej pracovnej sily, sčasti na kúpu
výrobných prostriedkov, ktoré sa majú spotrebovať; z trhu tovarov
sa tak odoberajú výrobné prostriedky priamo, spotrebné prostried­
ky sčasti nepriamo, robotnikml, ktori vydávajú svoju mzdu, sčasti
priamo, samými kapitalistami, ktorí vôbec neodkladajú svoju spo­
trebu, ale pritom nedávajú zatiaľ na trh nijaký ekvivalent v tova­
roch. Peniaze, ktoré dávajú do obehu, slúžia počas tohto obdobia
na speňaženie tovarovej hodnoty vrátane nadhodnoty, ktorá je v nej
obsiahnutá. Tento moment nadobúda v rozvinutej kapitalistickej
výrobe veľký význam pri takých dlhodobých podujatiach, uskutoč­
ňovaných účastinnými spoločnosťami atď., ako je výstavba železnic.
kanálov, dokov, veľkých mestských stavieb, stavba ocelových lodí.
vysušovanie pôdy vo veľkom rozsahu atď.
3. Kým iní kapitalisti vyberajú z obehu viac peňazí, ako do neho
dali pri kúpe pracovnej sily a clrkulujúclch prvkov - Odhliadnuc
od toho, čo vynaložili na fixný kapitál - kapitalisti vyrábajúci zlato
a striebro, ak ponecháme stranou drahý kov, ktorý slúži ako suro­
vina, dávajú do obehu iba peniaze a odoberajú z neho iba tovary.
Do obehu dávajú ako peniaze konštantný kapitál, až na tú lebo
časť, ktorá predstavuje opotrebenie, väčšiu časť variabilneho kapl'
tálu a celú nadbodnotu, až na poklad, ktorý sa eventuálne hromadl
v ich vlastných rukách.
,4. Na jednej strane obiehajú síce ako tovary rozmanité veci, kto­
re sa nevyrobili v danom roku, pozemky, domy a pod.. a ďalej také
výrobky, ktorých výrobné obdobie trvá dlhšie ako jeden rok, do'
bytok, drevo, víno atd. Pri týchto a iných javoch je dôležité pami:
tať na to, že okrem tej sumy peňazí, ktorú vyžaduje bezprostrednY
obeh, existuje iste množstvo peňazí vždy v latentnom, nečinnom
stave, ktoré môže začať fungovať, ak dostane podnet. Hodnota ta­
kýchto výrobkov často obieha aj po častiach a postupne, podobu
ako hodnota domov obieha určitý rad rokov v nájomnom.
Na druhej strane nie všetky pohyby procesu reprodukcie sa 8970'
stredkúvajú obehom peňazí. Vylučuje sa z toho celý výrobný PW'
ces, len čo sa nakúpia všetky jeho prvky. Ďalej sa z toho wlučuic
každý produkt, ktorý zasa spotrebúva priamo sám jeho vyrobca '­
 401

či už individuálne alebo pri výrobe, pričom k tomu patrí aj natu­ 20. kapitola
rálne zaopatrenie poľnohospodárskych robotníkov. Jednoduchá
Množstvo peňazí, ktoré sprostredkúva obeh ročného produktu, reprodukcia
už teda v spoločnosti existuje, akumulovaio sa postupne. Nepatrí
do hodnotového produktu tohto roku, azda s výnimkou zlata, ktoré
nahrádza opotrebované mince.
V tomto výklade sa predpokladá výlučne len obeh peňazí z dra­
kého kovu a v ňom zasa iba jeho najjednoduchšla forma, kúpa
a predaj za hotové, hoci na základe čisto kovového obehu môžu
peniaze fungovať aj ako platidlo a historicky takto skutočne aj fun­
govali, pričom sa na tomto základe vyvinul úver a určité stránky
jeho mechanizmu.
Tento predpoklad sa robí nielen z metodologických dôvodov, kto­
rých závažnosť vidno už z toho, že tak Tooke a jeho škola, ako aj
ich odporcovía boli vo svojich sporoch pri výklade obehu bankoviek
ustavične nútení znova sa vracať k hypotéze čisto kovového obehu.
Boli nútení pristupovať k tejto hypotéze post festum, ale robili to
potom veľmi povrchne, čo bolo nevyhnutné, pretože východiskový
bod tak hral v analýze iba úlohu podružného bodu.
Ale aj najjednoduchšie skúmanie obehu peňazí znázorneného v je­
ho prirodzene vzniknutej forme - a tá je tu imanentným momentom
ročnéhoprocesu reprodukcie - ukazuje:
a) Ak predpokladáme rozvinutú kapitalistickú výrobu, teda, že
vládne systém námezdnej práce, hlavnú úlohu hrá zrejme peňažný
kapitál, keďže je formou, v ktorej sa preddavkuje variabilný kapitál.
V tej miere, v akej sa rozvíja systém námezdnej práce, premieňa sa
každý výrobok na tovar, preto musí tiež - až na niekoľko dôleži­
tých výnimiek - celý prechádzať premenou na peniaze ako istou
fázou svojho pohybu. Množstvo obiehajúcich peňazí musí stačiť na
toto speňaženie tovarov a najväčšia časť tohto množstva sa dodáva
vo forme mzdy, peňazí, ktoré preddavkujú priemyselní kapitalisti
ako peňažnú formu variabilného kapitálu na zaplatenie pracovnej
sily a ktoré v rukách robotnikov fungujú - z prevažnej časti ­
len ako obeživo (kúpny prostriedok). Je to úplný protiklad natu­
l'álneho hospodárstva, ktoré prevláda v každom systéme poddanstva
(vrátane nevoľnictva) a ešte viac v primitívnejšich alebo menej pri­
mitívnych pospolnostiach, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú po­
Dretkávané poddanskými alebo otrokárskymi vzťahmi.
V otrokárskom systéme hrá peňažný kapitál, ktorý sa preddavkuje
"3 kúpu pracovnej sily, úlohu peňažnej formy fixného kapitálu,
ktorý sa nahrádza len postupne, po uplynutí aktívneho obdobia
Otrokovho života. Preto u Aténčanov zisk, ktorý majiteľ otroka do­
sahoval priamo priemyselným používaním svojho otroka, alebo ne­
priamo, ked ho prenajímal iným na priemyselné používanie (na­
priklad na prácu v bani), považovali len za úrok (včítane amorti­
Záçlejz preddavkovaného peňažného kapitálu, takisto ako si v kapi­
tilllstickej výrobe priemyselný kapitalista započítava časť nadbod­
"OľYplus opotrebovanie fixného kapitálu ako úrok a náhradu svojho
?I Kapitll 2
 402

lll. oddiel fixného kapitálu; a ako je to pravídlom aj u kapitalistov, ktorí pre­

Reprodukcia najímajú fixný kapitál (domy, stroje atd'.). Výlučne domácí otroci,
a obeh celkového či už určení na to, aby poskytovali nevyhnutné služby, alebo na to,
spoločenského aby slúžili len na predvádzanie prepychu, tu neprichádzajú do úva­
kapitálu hy, takito otroci zodpovedajú našej služobnej triede.. Ale aj v otro­
kárskom systéme - pokiaľ je vládnúcou formou produktivnej práce
v poľnohospodárstve, manufaktúre, lodiarstve atd'., ako to bolo vo
vyspelých štátoch Grécka a v Ríme - sa zachováva prvok naturál­
neho hospodárstva. Sám trh otrokov dostáva neustále prísun svojho
tovaru - pracovnej sily z vojen, pirátstva atd'., a táto lúpež nie je
sprostredkúvaná procesom obehu, ale predstavuje naturálne pri­
vlastneníe cudzej pracovnej sily priamym fyzickým donútením. Do­
konca aj v Spojených štátoch, ked' sa územie medzi severnými štátmi
a námezdnou prácou a otrokárskymi južnými štátmi premenilo na
územie chovu otrokov pre Juh, kde sa teda otrok, ktorého dávali
na trh otrokov, sám stal prvkom ročnej reprodukcie, to na dlhší čas
nestačilo, a preto sa pokračovalo v obchode s africkýmí otrokmi,
pokial' sa len dalo, aby sa trh zaplnil.
b) Odlevy a spätné prilevy peňazí pri výmene ročného produktu,
prebiehajúce živelne na základe kapitalistickej výroby; jednorazové
preddavkovaníe fixných kapitálov v celom rozsahu ich hodnoty
a postupné vyberanie ich hodnoty z obehu, trvajúce dlhé roky, teda
ich postupné Obnovovanie v peňažnej forme na základe ročnej tvor­
by pokladu, tvorby pokladu, ktorá sa svojou podstatou úplne odli­
šuje od súbežne prebiehajúcej tvorby pokladu, ktorá spočíva v roč­
nej novej výrobe zlata; rozdielna dlžka doby, na ktorú sa peniaze
preddavkujú podľa dĺžkyvýrobných období tovarov, kým ich možno
zasa odobrat z obehu predajom tovaru, teda musia sa najprv vždY
znova nahromadit ako poklad; rozdielna dlžka doby, na ktorú sa
preddavkujú, čo vyplýva už len z odlišnej vzdialenosti miesta výrobY
od odbytiska; takisto aj odlišná veľkost a obdobie návratu peňazí
podľa stavu, resp. relatívnej velkosti výrobných zásob v rôznych
odvetviach a u rôznych jednotlivých kapitalistov toho istého odvet­
via podnikania, teda lehoty, v akých sa nakupujú prvky konštant­
nčho kapitálu - to všetko v priebehu roka reprodukcie: všeth
tieto rôzne momenty žívelnćho pohybu stačí len spoznat a ozrejmiť
na základe skúsenosti, aby dali podnet tak k plánovitému využívanlu
mechanických pomocných prostriedkov úverového systému, ako ai
k skutočnému vyloveniu existujúcich kapitálov, ktoré možno po'
žičat.
K tomu pristupuje ešte rozdiel medzi odvetvíami, v ktorých VÝ'
roba prebieha za inak normálnych podmienok nepretržite v tom
istom rozsahu, a takými odvetvíami, v ktorých sa v rôznych obdo­
biach roka používa nerovnakć množstvo pracovnej sily, ako v PO"
nohospodárstve.
 403

XIII. 20. kapitola

jednoduchú
Teória reprodukcie Destutta de Tracy“ reprodukcia

Ako priklad zmätenej a zároveň vystatovačnej bezmyllienkovitosti

politických ekonómov pri skúmani spoločenskej reprodukcie nech
nám poslúži veľký logik Destutt de Tracy (por. knihu l, p. 147. po.
'° Marx. k Kapitúi
známku 30“), ktorého bral vážne sám Ricardo a nazývai ho a very i :v Bratislava :na
distinguished writera'. (Principles, p. 333.) 3 No
Tento význačný spisovateľ vysvetľuje celkový spoločenský proces " veľmi vysnaćným
reprodukcie a obehu takto: spisovatelum

„Niekto sa ma opýta. ako tito priemyselni podnikatelia dosahujú takú velke

zisky a od koho ich môžu ziskavať. Odpovedúm. že ich dosahujú tým. že vletko.
čo vymbia. predávajú drahšie ako ich stúia výroba; a tým. že to predávajú
1. sebe navzájom. pokiaľ ide o celú časť ich spotreby. ktora je určenú na
uspokojenie ich potrieb a ktorú platia častou svojich ziskov:
2. námezdným robotnikom, a to tak tým. ktorých platia oni. ako aj tým. kto­
rých platia nečinni kapitalisti; takto dostávajú od númezdných robotnikov splť
celú ich mzdu, azda až na ich drobné úspory;
3. nečinným kapitalistom, ktori im platia časťou svojho dôchodku. ktorú ešte
nevydaii námezdným robotnikom zamestnaným priamo u nich; takže celú rentl.
ktorú priemyselni podnikatelia každý rok platia nečinným kapitalistom. vracia
sa im zasa späť tou či onou cestou' (Destutt de Tracy. 'iTaitč de la volontú et
de ses efťets, Paris 1826, p. 239.)

Kapitalisti sa teda obohacujú po prve tým, že pri výmene časti

nadhodnoty, ktorú venujú na svoju osobnú spotrebu. čiže spo­
trebúvajú ako dôchodok, sa všetci navzájom podvádzajú. Teda
ak táto časť ich nadhodnoty, resp. ich ziskov = 400 i:. vznikne
z týchto 400 s: napriklad 500 s: tým, že každý, kto má na týchto
400 s nejaký podiel, predá inému svoju časť 0 25 % drahšie. Kedže
všetci robia to isté, výsledok je ten istý, ako keby si navzájom
predávali za správnu hodnotu. Ibaže na obeh tovarovej hodnoty
v sume 400 s; potrebujú množstvo peňazí v sume 500 C, a to je skôr
metóda ako sa ochudobňovať, než ako sa obohacovať, pretože velku
časť celeho svojho majetku musia uschovávať neproduktivne v ne­
užitočnej forme obeživa. To všetko znamená, že trieda kapitalistov
si môže napriek všestrannćmu nominálnemu zvyšovaniu svojich
tovarov rozdeliť medzi sebou na osobnú spotrebu iba tovarovú zá­
sobu v hodnote 400 s, ale že kapitalisti si navzájom robia to pote­
šenie, že uvádzajú do obehu 400 c tovarovej hodnoty takým množ­
stvom peňazi. ktoré sa vyžaduje na obeh 500 a tovarovej hodnoty.
Úplne odhliadame od toho, že sa tu už predpokladá „časť ich
ziskov', a teda vôbec tovarová zásoba. ktorá predstavuje zisk. Ale
Dcstutt nám chce vysvetliť práve to. odkiaľ sa tento zisk berie.
Množstvo peňazí, ktoré je nevyhnutné na jeho obeh. je len druho­
rada otázka. Množstvo tovarov, ktoré predstavuje zisk. vraj po­

' z rukOpisuli.
 404

lll. oddiel chadza z toho, že si kapitalisti toto množstvo tovarov nielen navzá­
Reprodukcia jom predávajú, čo je už samo osebe veľmi krásne a hlboké, ale že si
a obeh celkového ho všetci navzájom predávajú príliš draho. Jeden zdroj obohacova­
spoločenského nia kapitalistov teda už poznáme. Je to tajomstvo „entšpektora
kapitálu Bräsiga'm', že velká chudoba pramení z veľkej pauvretć“.
2. Ti istí kapitalisti predávajú cialej
'° chudoby „námezdným robotnikom, a to tak tým. ktorých platia sami. ako aj tým. kto­
rých platia nečlnnl kapitalisti; takto dostávajú od námezdných robotnikov spát
celú ich mzdu, až na ich drobné úspory".

To, že sa kapitalistom vracia peňažný kapitál, vo forme ktorého

preddavkovali robotníkom mzdu, tvori podľa pána Destutta druhý
zdroj obohacovania takýchto kapitalistov.
Ked teda trieda kapitalistov zaplatí robotníkom ako mzdu napri­
klad 100 c a ked potom tí istí robotníci kúpia od tej istej triedy
kapitalistov tovary v tej istej hodnote 100 6, a ak sa teda suma
100 s, ktorú kapitalisti preddavkovali ako kupujúci pracovnej sily.
vráti týmto kapitalistom pri predaji tovarov za 100 s robotníkom,
kapitalisti sa tým obohacujú. Z hľadiska obyčajného ľudského rozu­
mu sa zdá, že vďaka tejto procedúre kapitalisti znova vlastnia tých
100 C, ktoré mali pred ňou. Na začiatku tejto procedúry mali 100 i“.
v peniazoch, za týchto 100 8 kúpili pracovnú silu. Za týchto 100 6
v peniazoch vyrobí kúpená práca tovary v hodnote podľa toho, čo
doteraz vieme, 100 s. Tým, že sa 100 a v tovaroch predá robotni­
kom, dostanú kapitalisti späť 100 9: v peniazoch. Kapitalisti majú
teda znova 100 6 v peniazoch, kým robotníci majú tovary za 100 E.
ktoré sami vyrobili. Ako sa kapitalisti pritom majú obohatiť, neved­
no. Keby sa im týchto 100 i: v peniazoch nevrátilo, museli by ro­
botníkom najprv zaplatiť za ich prácu 100 i: v peniazoch a po druhé
dat' im produkt tejto práce, spotrebné prostriedky za 100 s, zadar­
mo. Návrat týchto peňazí by teda mohol vysvetliť nanajvýš to, prečo
kapitalisti touto operáciou neschudobneli, ale vôbec nie to, prečo
sa ňou obohatili.
Pravda, iná otázka je, ako to, že kapitalisti majú týchto 100 C
a prečo sú robotníci nútení vymieňať svoju pracovnú silu za týchto
100 C namiesto toho, aby sami vyrábali tovary na vlastný účet. Ale
to je niečo, čo je pre myslitela Destuttovho kalibru samozrejme.
S týmto riešením nie je celkom spokojný ani sám Destutt. Veď
nám nepovedal, že niekto sa obohatí tým, že vydá peňažnú sumu
100 c a potom znova dostane peňažnú sumu 100 a, teda nie tým. že
100 e v peniazoch sa vráti späť, čo iba ukazuje, prečo sa Web”
100 i: v peniazoch nestratí. Povedal nám, že kapitalisti sa obohaculú

že všetko. čo vyrobia. predávajú drahšie, ako ich stála výroba'.

Kapitalisti sa teda musia aj pri svojej transakcií s robotnikmĺ

obohacovat tým, že im predávajú pridraho. Výbornel
 405

„Platia mzdu a to sa im všetko vracia prostrednictvom výdavkov všet­ 20. kapitola

kých týchto ľudí, ktorí im' (za výrobky) ..platia viacej ako ich' (kapitalistov) Jednoduchá
..stáli v tejto mzde.' (p. 240.)
reprodukcia
Kapitalisti teda zaplatia robotníkom 100 C mzdy a potom predajú
robotníkom ich vlastný produkt za 120 s, takže kapitalistom sa
nielen vráti 100 5, ale získajú ešte 20 6? To je nemožné. Robotníci
môžu platiť len tými peniazmi, ktoré dostali vo forme mzdy. Ked
dostanú od kapitalistov 100 i: mzdy, môžu kupovat len za 100 8.
a nie za 120 z. Teda takto by to nešlo. Existuje však ešte iný spôsob.
Robotníci kúpia od kapitalistov tovary za 100 s:. ale v skutočnosti
dostanú iba tovar v hodnote 80 s. Nesporne ich teda ošmekli o 20 6.
A kapitalista sa nesporne obohatil o 20 C, pretože fakticky zaplatil
pracovnú silu o 20 W0 pod jej hodnotu, čiže okľukou strhol 20 0/0
z nominálnej mzdy.
Trieda kapitalistov by dosiahla ten istý cieľ. keby od samého za­
čiatku platila robotníkom iba 80 a: mzdy a potom im za týchto
80 i: v peniazoch dodala skutočne hodnotu 80 e v tovare. To je,
ako sa zdá z hľadiska celej triedy - normálna cesta, pretože podľa
samého pána Destutta musí robotnícka trieda dostávat „dostaču­
júcu mzdu" (p. 219), pretože táto mzda musí stačiť prinajmenšom
na udržiavanie jej existencie a práceschopnosti, „na zaopatrenie
najnevyhnutnejšej obživy". (p. 180.) Ak robotníci nedostávajú takéto
dostačujúce mzdy, je to podľa toho istého Destutta „smrt priemys­
lu' (p. 208), nie je to teda, ako sa zdá, nijaký prostriedok na oboha­
covanie kapitalistov. Nech by však výška miezd, ktoré trieda ka­
pitalistov plati robotníckej triede, bola akákoľvek, tieto mzdy majú
určitú hodnotu, napríklad 80 6. Ak teda trieda kapitalistov plati ro­
botníkom 80 a, má im za týchto 80 s dodat tovarovú hodnotu 80 8.
a to, že sa jej týchto 80 C vracia. ju neobohacuje. Ak im platí v pe­
niazoch 100 z a predáva im za 100 C tovarovú hodnotu v sume
80 s. zaplatila im v peniazoch o 25 "[0 viac, ako je ich normálna
mzda, a dodala im v tovaroch o 25 % menej.
Inými slovami: Fond, z ktorého trieda kapitalistov vôbec poberá
svoj zisk, by sa vytváral zrážkou z normálnej mzdy, platenim pra­
Covnej sily pod jej hodnotu, t. j. pod hodnotu životných prostried­
kov, ktoré sú nevyhnutné na jej normálnu reprodukciu ako ná­
mezdnćho robotnika. Keby sa teda platila normálna mzda, ako sa
to podľa Destutta aj má diať, neexistoval by nijaký fond zisku ani
Pre priemyselníkov, ani pre nečinných kapitalistov.
Pán Destutt by teda musel celú záhadu, ako sa trieda kapitalistov
Obohacuje, redukovat na toto: zrážkou zo mzdy. inć fondy nadhod­
noty. o ktorých hovori sub 1 a sub 3, by potom neexistovali.
Vo všetkých krajinách, v ktorých sa peňažná mzda robotníkov
redukuje na hodnotu spotrebných prostriedkov nevyhnutných na ich
existenciu ako triedy, by teda neexistoval nijaký fond spotreby a ni­
laky fond akumulácle pre kapitalistov, teda ani nijaký existenčný
fond triedy kapitalistov, takže by neexistovala ani trieda kapitalis~
 406

III. oddiel tov. A tak by to podľa Destutta bolo vo všetkých bohatých vyspe­
Reprodukcia lých krajinách starej civilizácie, lebo tu,
a obeh celkového
spoločenského „v našich starých spoločnostiach, ktoré hlboko zapustili korene, je fond, z kto.
rćho sa hradí mzda takmer konštantné veličina'. (p. 202.)
kapitálu
Ani pri strhávaní zo mzdy nepramení obohacovanie kapitalistov
z toho, že najprv zaplatia robotníkovi 100 a v peniazoch a potom
mu za týchto 100 6 v peniazoch dodajú 80 a v tovaroch - teda
v skutočnosti sa 80 8 v tovare uvádza do obehu peňažnou sumou
100 63,ktorá je o 25 0/0 väčšia, ale z toho, že kapitalista si z robot­
nikovho produktu prisvojuje okrem nadhodnoty - tej časti pro­
duktu, ktorá predstavuje nadhodnotu - ešte aj 25% z tej časti
produktu, ktorá by mala vo forme mzdy pripadnút robotnikovi.
Takým pošetilým spôsobom, ako to chápe Destutt, by trieda kapl­
talistov nezískala absolútne nič. Platí 100 i: ako mzdu a za týchto
100 s vracia robotníkovi z jeho vlastného produktu tovarovú hod­
notu 80 6:. Ale pri nasledujúcej operácii musí na tú istú procedúru
preddavkovať znova 100 i:. Trieda kapitalistov si teda dopraje len
to neužitočnć potešenie, že preddavkuje 100 a v peniazoch a dodáva
za ne 80 a v tovare, namiesto toho, aby preddavkovala 80 9: v pe.
niazoch a dodávala za ne 80 e v tovare. T. j. neustále preddavkuje
na obeh svojho variabilného kapitálu o 25 0/0 väčší peňažný kapitál
bez akéhokoľvek úžitku, čo je veľmi svojrázna metóda obohaco­
vania.
3. Trieda kapitalistov napokon predáva
..nečinným kapitalistom, ktori im platia častou svojho dôchodku, ktorú cm
nevydali námezdným robotnikom zamestnaným priamo u nich; takže celá rentu,
ktorú im' (nečinným) „každý rok plati, vracia sa jej zasa Spät tou či onou
cestou'.

Predtým sme videli, že priemyselní kapitalisti

..celú tú časť svojej spotreby, ktorá je určená na uspokojovanie ich potrieb.
platia častou svojich ziskov'.

Predpokladajme teda, že ich zisky = 200 6. Na svoju osobnú 80°'

trebu nech použijú napríklad 100 C. Druhá polovica = 100 6 však
nepatrí im, ale nečinným kapitalistom, t. j. tým, ktorí poberaiů PO'
zemkovú rentu, a kapitalistom, ktorí požičiavajú peniaze na úrokY­
Tejto spoločností musia teda priemyselni kapitalisti zaplatit 100
v peniazoch. Povedzme, že z týchto peňazí potrebujú nečinní kaP"
talisti 80 a na svoju vlastnú spotrebu a 20 i: na nájom služobnictvi
atď. Za týchto 80 a kupujú teda spotrebné prostriedky od priem'
selných kapitalistov. Tým sa od priemyselných kapitalistov vzďaľulc
produkt v sume 80 6, kým zároveň sa im vracia 80 i: v peniazodlo
čiže *ls tých 100 6, ktoré zaplatili nečinným kapitalistom ako mitm
úrok atd. Dalej služobníctvo, priamí námezdní robotníci nečinlm:h
kaPitaiistov, dostali od svojho panstva 20 S. Kúpia si za ne, tak“
 407

od priemyselných kapitalistov, spotrebné prostriedky za 20 t:. Tým 20. kapitola

sa od priemyselných kapitalistov vzdaluje produkt za 20 6, kým jednoduchá
zároveň sa im vracia 20 o: v peniazoch, čiže posledná pätina tých reprodukcia
100 6 v peniazoch, ktorú zaplatili nečinným kapitalistom ako rentu,
úrok atď.
Na konci transakcie sa priemyselným kapitalistom vrátilo 100 i
v peniazoch, ktoré odstúpiii nečinným kapitalistom pri platení renty,
úroku atd'., kým polovica ich nadproduktu = 100 i: prešla z ich rúk
do spotrebného fondu nečinných kapitalistov.
Teda pre otázku, o ktorú tu ide, je zrejme úplne zbytočné vnášat
sem tak alebo onak rozdelenie týchto 100 a medzi nečinných kapi­
talistov a ich priamych námezdných robotníkov. Je to jednoduché:
ich renty, úroky, skrátka podiel, ktorý im pripadá z nadhodnoty =
= 200 63,im platia priemyselní kapitalisti v peniazoch, 100 6. Za
týchto 100 s kúpia priamo alebo nepriamo spotrebné prostriedky od
priemyselných kapitalistov. Zaplatia im teda späť 100 i: v peniazoch
a odoberú od nich spotrebné prostriedky za 100 s:.
Tým došlo k tomu, že 100 z v peniazoch, ktoré zaplatili priemy­
selní kapitalisti nečinným kapitalistom, sa vrátilo späť. Je tento
návrat peňazí prostriedkom obohacovania priemyselných kapitalis­
tov, ako blúzní Destutt? Priemyselní kapitalisti mali pred touto
transakciou hodnotovú sumu 200 s, 100 z v peniazoch a 100 i: v spo­
trebných prostriedkoch. Po tejto transakcií majú už len polovicu
pôvodnej hodnotovej sumy. Majú znova 100 a v peniazoch, ale stra­
tili tých 100 z v spotrebných prostriedkoch, ktoré prešli do rúk
nečinných kapitalistov. Sú teda o 100 C chudobnejší, a nie o 100 i:
bohatší. Keby namiesto okľuky, pri ktorej najprv platia 100 z v pe­
niazoch a potom týchto 100 6 v peniazoch dostávajú späť pri platení
spotrebných prostriedkov za 100 s, zaplatili rentu, úrok atď. priamo
v naturálnej forme svojho produktu, nevracalo by sa im z obehu
nijakých 100 6 v peniazoch, pretože by do neho nijakých 100 6 v pe­
niazoch nedávali. Pri naturáinom platení by sa to javilo jednoducho
tak, že z nadproduktu v hodnote 200 C by si polovicu ponechali pre
seba a druhú polovicu by odovzdali nečinným kapitalistom bez ekvi­
valentu. Ani Destutt by nebol mohol upadnút do pokušenía, aby to
vyhlásil za prostriedok obohacovania.
Pôda a kapitál, ktoré si priemyselní kapitalisti vypožičaii od ne­
činných kapitalistov a za ktoré im musia zaplatit časť nadhodnoty
vo forme pozemkovej renty, úroku atd., prirodzene priniesli prie­
myselným kapitalistom zisk, pretože to bola jedna z podmienok
výroby produktu vôbec, ako aj výroby tej časti produktu, ktorá
tvorí nadprodukt, čiže v ktorej je stelesnená nadhodnota. Tento zisk
Dlynie z použitia vypožičanej pôdy a kapitálu, a nie z ceny, ktorá sa
za ne platí. Táto cena tvorí skôr zrážku z neho. Inak by sa muselo
tvrdiť, že priemyselní kapitalisti by neboli bohatší, ale chudobnejši,
keby si mohli ponechať pre seba aj druhú polovicu nadhodnoty na­
miesto toho, aby ju odovzdávali. l( takémuto zmätku to však vedie
vtedy, ked sa podobné javy obehu ako spätný prítok peňazí hádžu
 408

lll. oddiel do jedného vreca s rozdelovanim produktu, ktoré je takýmito javmi

Reprodukcia obehu len sprostredkúvanć.
a obeh eelkooebo A predsa je ten istý Destutt taký dôvtipný, že poznamenáva:
spoločenského ..Odkiaľ pochádzajú dôchodky týchto nečinných ludi? Nepochádzajú z renty,
kapitálu ktorú lm platia zo svojho zisku ti, ktori nechávajú ich kapltály pracovat, t. j. ti,
ktori z ich fondu platia prácu, ktorá vyrobi viac, než stoji, slovom priemyselnicl?
Ak teda máme nájsť zdroj všetkého bohatstva, musime sa vždy vracať až k nim.
'ro oni v skutočnosti živia námezdných robotnikov, ktorých zamestnavajú tito
nečinni ľudia" (p. 246.)

Podľa toho je teraz platenie tejto renty atd. zrážkou zo zisku

priemyselnikov. Predtým bolo pre nich prostriedkom obohacovania.
Ale jedna útecha nášmu Destuttovi predsa len ostala. Títo statočni
priemyselnici sa správajú k nečinným priemyselnikom takisto ako
medzi sebou a voči robotnikom. Predávajú im všetky tovary drahšie,
napríklad o 20 0/0.Potom sú možné dva prípady. Nečinni majú okrem
100 s:. ktoré dostávajú každý rok od priemyselnikov, ešte aj iné
peňažné prostriedky, alebo ich nemajú. V prvom pripade im prie­
myselnici predajú tovary a hodnoty v sume 100 s: povedzme za cenu
120 5. Pri predaji ich tovarov sa im teda vracia nielen tých 100 6.
ktoré zaplatili nečinným, ale okrem toho ešte 20 C, ktoré pre nich
tvoria skutočne novú hodnotu. Aká je teraz bilancia? Priemyselnicl
odovzdali tovary v sume 100 s: zadarmo, pretože tých 100 0: v pe­
niazoch, ktorými tieto tovary sčasti zaplatili, boli ich vlastné penia­
ze. Za ich vlastný tovar im teda platili ich vlastnými peniazmi. To
je 100 s: straty. Dostali však okrem toho 20 9:, o ktoré cena prevy­
šovala hodnotu. Teda 20 s; zisku; a k tomu 100 s: straty znamená
stratu 80 a, zo straty sa nikdy nestane plus, stále zostáva minus.
Podvádzanim nečinných sa strata priemyselnikov zmenšila, ale zato
sa ešte strata bohatstva pre nich nepremenila na prostriedok obo­
hacovania. V tejto metóde však nemožno pokračovat dlho, lebo ne­
činni nemôžu rok čo rok platiť 120 6 v peniazoch, ked ročne dostá­
vajú iba 100 i: v peniazoch.
Teda druhá metóda: Priemyselnici predávajú tovary v hodnote
80 a za 100 6, ktoré zaplatili nečinným kapitalistom. V tomto pri­
pade vydávajú tak ako aj predtým 80 a zadarmo, vo forme rentv.
úroku atd. Týmto podvádzanim zmenšili svoj tribút nečinným, ale
tento tribút existuje aj naďalej, a podľa tej istej teórie, podľa ktorej
ceny závisia od dobrej vôle predávajúcich, môžu nečinni nabudúce
požadovať za svoju pôdu a kapitál 120 s; renty, úrokov atd., a nie
100 a, ako doteraz.
Tento skvelý výklad je úplne hoden hlbokého myslitela, ktorý ”3
jednej strane odpisuje od A. Smitha, že
..práca je zdrojom všetkého bohatstva' (p. 242),

že priemyselni kapitalisti
..Používam svoj kapitál na to, aby zaplatili prácu, ktorá ho reproduktIiO '°
ziskom' (p. 246),
 409

a na druhej strane dospieva k záveru, že títo priemyselni kapitalisti 20. kapitola

Jednoduchá
„živia všetkých ostatných ľudí, jedine oni rozmnožujú verejný majetok a vytvá­
rajú všetky naše prostriedky pôžitku' (p. 242), reprodukcia
že nie robotníci živia kapitalistov, ale kapitalisti robotníkov, a to
na základe skvelého argumentu, že peniaze, ktorými platia robotni­
kov, neostávajú v rukách robotnikov, ale sa neustále vracajú ku
kapitalistom pri platení tovarov, ktoré vyrobili robotníci.
..Robotnici iba jednou rukou dostávajú a druhou vracajú. Preto sa na ich
spotrebu treba pozerat tak, že ju vytvorili ti, ktori ich platia.“ (p. 235.)

Po tomto vyčerpávajúcom znázornení spoločenskej reprodukcie

a spotreby, tak ako je sprostredkovaná obehom peňazí, Destutt po­
kračuje:

..To je to, čo zdokonaľuje toto perpetuum mobile bohatstva, pohyb, ktorý

napriek tomu, že bol zle pochopený' (mal connu" - zaistell, „bol právom na­ l' zie pochopcný
zvaný obehom; lebo je skutočne kolobehom a vždy sa vracia k svojmu výcho­ 3' tento veľmi
diskovćmu bodu. Je nim bod, v ktorom sa uskutočňuje výroba." (p. 239, 240.) význačný autor, člen
Institu de France
Destutt, that very distinguished writer, membre de l'Institut de a Filadelfskej
France”'” et de la Socićtć Philosophique de Philadelphiez', a v istom filozofickej spoločnosti
zmysle skutočne lumen medzi vulgárnymi ekonómami, vyzýva na­ 3' „Dúfam, že si každý
všimne, ako sa takýto
koniec čitateľa, aby obdivoval zázračnú jasnosť, s akou opísal prie­ spôsob skúmania
beh tohto spoiočenskćho procesu, prúd svetla, ktorým predmet za­ spotreby našich
líai, a je dokonca taký blahoskionný, že oznamuje čitateľovi, odkiaľ bchatstiev zhoduje so
všetko toto svetlo pochádza. To sa musí uviest v origináli: všetkým, čo sme
povedali o ich výrobe
..On remarquera, j'espere, combien cette maniere de considćrer ia consomma­ a o ich rozdeľovaní,
tlon de nos richesses est concordante avec tout ce que nous avons dit à propos a zároveň zbadá, aké
de leur production et de ieur dlstrlbutlon, et en meme temps queile clartć eile jasno onáša do celého
repand sur toute ia marche de la socíćtć. D'oů viennent cet accord et cette chodu spoločnosti.
iuciditć? De ce que nous avons rencontrć la vćrltč. Cela rappeile i'eftet de ces Odkiaľ sa berie táto
miroirs oů ies objets se peignent nettement et_dans ieurs justes proportions. zhoda a táto
quand on est place dans ieur vrai point de vue, et oů tout parait confus et priczračnosť? Z toho.
dćsuni, quand on en est trop pres ou trop ioin.'3° (p. 242. 243.) že sme našli pravdu.
Pripomína nám to
Voilà le crćtinisme bourgeois dans toute sa bćatitudeiő' účinok zrkadiel.
v ktorých sa
predmety odrážajú
jasne a vo svojich
správnych
proporciách. keď sa
na ne pozeráme zo
správneho uhla.
a v ktorých sa všetko
zdá zmätenć
a skrecienč, ak
stojime príliš blizko
alebo priiiš daleko'
*' Tu máme buržoázny
kretenlzmus v celej
jeho blahoslavcnostii
 410

Dvadsiata prvá
kapitola57
Akumulácia
a rozšírená
reprodukcia

V 1. knihe sme ukázali, ako prebieha akumulácia u jednotlivćho

kapitalistu. Speňažením tovarovćho kapitálu sa speňažuje aj nad­
produkt, v ktorom je obsiahnutá nadhodnota. Túto nadhodnotu.
ktorá sa takto premenila na peniaze, kapitalista znova premieňa na
dodatočné naturálne prvky svojho výrobného kapitálu. Zväčšený
kapitál dodáva v nasledujúcom kolobehu výroby zväčšený produkt.
Ale to, čo sa ukazuje pri individuálnom kapitáli, musí sa ukazovať
aj v celkovej ročnej reprodukcii, práve tak ako sme videli pri skú­
mani jednoduchej reprodukcie, že - pri individuálnom kapitáli -­
je postupné usadzovanie jeho spotrebovaných fixných súčastí v pc­
niazoch, ktoré sa hromadia ako poklad, vyjadrené aj v ročnej spolo­
čenskej reprodukcíi.
Ak nejaký individuálny kapitál = 400, + 100., a ročná nadhod­
nota = 100, tovarový produkt = 400, + 100.,+ 100,...Týchto 600
sa premieňa na peniaze. Z týchto peňazí sa 400, znova premení na
naturálnu formu konštantnćho kapitálu, 100., na pracovnú silu.
a okrem toho sa 100m- ak sa akumuluje celá nadhodnota - pre'
mení na dodatočný konštantný kapitál, a to tým, že sa premení na
naturálnc prvky výrobného kapitálu. Pritom sa predpokladá: i. že
za daných technických podmienok táto suma stači buď na zväčšenie
fungujúceho konštantnćho kapitálu alebo na založenie nového príc­
myselnćho podniku. Ale je možné aj to, že premena nadhodnoľY
na peniaze a hromadenie týchto peňazí vo forme pokladu musi trvať
ovela dlhšie a že tento proces, teda skutočná akumulácia, rozšírenie
výroby, sa môže začať až potom. 2. Predpokladá sa, že v skutočnosti
došlo k rozšíreniu výroby už predtým; lebo na to, aby sa peniaze
(nadhodnota nahromadená v peniazoch ako poklad) dali premení(
na prvky výrobného kapitálu, musi existovať možnost kúpiť tieto
prvky na trhu ako tovary; pritom nie je nijaký rozdiel v tom. ak sa

57Odtiaľto až do konca rukopis Vlíí.

 411

nekupujú ako hotové tovary, ale sa vyhotovujú na objednávku. Platí 21. kapitola
sa za ne až potom, keď už existujú, a v každom prípade až potom, Akumulácia
keď už pri nich došlo k skutočnej reprodukcii v rozšírenom roz­ a rozšírená
sahu, k rozšíreniu dovtedy normálnej výroby. Potenciálne, t. j. vo reprodukcia
svojich prvkoch, už museli existovať, lebo veď na to, aby sa skutoč­
ne vyrobili, je potrebný len podnet objednávky, t. j. kúpa tovaru,
ktorá predchádzala jeho existencii ako tovaru, a anticipácia jeho
predaja. Peniaze na jednej strane potom vyvolávajú k životu roz­
šírenú reprodukciu na druhej strane, lebo je možná bez peňazí; pre­
tože peniaze samy osebe nie sú prvkom skutočnej reprodukcie.
Ked napríklad kapitalista A počas jedného roka alebo viacerých
rokov predáva príslušné množstvá tovarového produktu, ktoré po­
stupne vyrába, premieňa tým postupne na peniaze aj tú časť tova­
rového produktu, ktorá je nositeľomnadhodnoty - nadprodukt -,
teda aj samu nadhodnotu, ktorú vyrobil v tovarovej forme, tieto
peniaze postupne hromadí a vytvára si tak nový potenciálny peňažný
kapitál; potenciálny pre jeho schOpnosť a určenie premeniť sa na
prvky výrobného kapitálu. V skutočnosti však tento kapitalista vy­
tvára jednoducho iba poklad, ktorý nie je prvkom skutočnej repro­
dukcie. Jeho činnosť pritom spočíva zo začiatku iba v postupnom
odoberaní obiehajúcich peňazí z obehu, čím sa prirodzene nevylučuje,
že obiehajúce peniaze, ktoré takto zamyká na sedem zámkov, bolí
- prv ako vstúpili do obehu - samy časťouiného pokladu. Tento
poklad kapitalistu A, ktorý je potenciálne novým peňažným kapitá­
lom, nezväčšuje spoločenské bohatstvo, ako by ho nezväčšoval ani
vtedy, keby sa vydal na spotrebné prostriedky. Peniaze, ktoré sa
vybrali z obehu, teda ktoré predtým v obehu boli, mohli sa však už
predtým usadzovať ako súčasť pokladu, alebo mohli byť peňažnou
formou mzdy, mohli speňažovať výrobné prostriedky či iný tovar.
sprostredkúvať obeh konštantných častí kapitálu alebo dôchodku
nejakého kapitalistu. Tieto peniaze nie sú novým bohatstvom, práve
tak ako ním nie sú z hľadiska jednoduchého tovarovćho obehu ani
peniaze, ktoré sa obrátili desaťkrát za deň, ktoré realizovali desať
rôznych tovarových hodnôt, nie sú preto ešte nositeľom desaťná­
sobku svojej hodnoty, ale len nositeľom svojej vlastnej existujúcej
hodnoty. Tovary existujú bez peňazí a samy peniaze ostávajú tým,
čím sú (alebo sa Opotrebovaním ešte zmenšujú) a to tak pri jednom,
ako aj pri desiatich obratoch. Nové bohatstvo (potenciálne peniaze)
Sa vytvorilo len vo výrobe zlata - pokiaľ je vo vyrobenom zlate
obsiahnutý nadprodukt, nositeľ nadhodnoty -, pričom sa peňažný
materiál pre nové potenciálne peňažné kapitály rozmnožuje len po­
tiaľ, pokiaľ celý nový produkt zlata" vstupuje do obehu. '° v 1. a 2
Hoci táto nadhoanta, nahromadená v peňažnej forme ako po­ nemeckom vydaní:
peňažný produkt:
klad, nie je novým dalším spoločenským bohatstvom, predstavu­ zmenené podľa textu.
ic nový potenciálny peňažný kapitál. a to pre funkciu, kvôli ktorej ktorý pripravil do
sa hromadí. (Neskôr uvidíme, že nový peňažný kapitál môže vznik­ tlače Engels
núť aj inou cestou ako postupnou premenou nadhodnoty na peniaze.)
Peniaze sa vyberajú z obehu a ukladajú ako poklad tým, že po
 412

lll. oddiel predaji tovaru nenasľeduje kúpa. Keď sa teda táto operácia chápe
Reprodukcia tak, že prebieha všeobecne, je nepoohopiteľnć, odkiaľ sa majú brať
a obeh celkového kupujúci, keďže v tomto procese - ktorý sa musí chápať ako vše­
spoločenského obecný proces preto, lebo v štádiu akumulácie sa môže nachádzať
kapitálu každý individuálny kapitál - chce každý predávať, aby nahromadil
poklad, ale nikto nechce kupovať.
Keby sme si proces obehu medzi rôznymi časťami ročnej repro­
dukcie predstavili tak, že prebieha v priamke - čo je nesprávne,
pretože až na niekoľko výnimiek pozostáva vždy z protichodných
pohybov -. museli by sme začať od výrobcu zlata (resp. striebra),
ktorý kupuje, ale nepredáva, a predpokladať, že všetci ostatní prc­
dávajú jemu. Potom by celkový ročný spoločenský nadprodukt (no­
siteľ celkovej nadhodnoty) prešiel k nemu a všetci ostatní kapitalisti
by si medzi sebou pro rata rozdelili jeho nadprodukt existujúci od
prirody v peniazoch, prirodzenú zlatú podobu jeho nadhodnoth
pretože tá časť produktu výrobcu zlata, ktorá má nahradiť jeho
fungujúci kapitál, je už viazaná a teda využitá. Nadhodnota výrobcu
zlata, vyrábaná v zlate, by tak bola jediným fondom, z ktore-ho
by všetci ostatní kapitalisti brali materiál na speňaženie svojho roč­
ného nadproduktu. Jeho nadhodnota by sa teda veľkosťou svojej
hodnoty musela rovnať celej ročnej spoločenskej nadhodnote, ktorá
by sa musela najprv zakukliť do formy pokladu. Tieto predpoklady
sú také nezmyselné, že by nanajvýš mohli pomôcť vysvetliť, prečo
je možné všeobecné súčasné vytváranie pokladov, pričom sama re­
produkcia, okrem reprodukcie u výrobcov zlata, by sa nepohla ani
o krok d'alej.
Prv ako vyriešime túto zdaniivú ťažkosť, musime rozlišovať: aku­
muláciu v skupine ľ (výroba výrobných prostriedkov) a v skupine li
(výroba spotrebných prostriedkov). Začneme so skupinou I.

I.
Akumulácia v skupine 1
I.
Tvorba poklad::

Je jasné, že tak kapitály vložené do početných priemyselných

odvetví, z ktorých pozostáva skupina 1, ako aj rôzne individuálne
kapltály vložené do každého z týchto odvetví priemyslu sú podľa
svojho veku, t. j. podľa dľžky svojho doterajšieho trvania. aj keď
vôbec neberieme do úvahy ich rozsah, technické podmienky. pomer?
na trhu atd.. na rôznych stupňoch procesu postupnej premeny nad'
hodnoty na potenciálny peňažný kapitál. bez ohľadu na to. či má
tento peňažný kapitál slúžiť na rozširenie ich fungujúceho kapitál"
alebo na založenie nových priemyselných podnikov - či má slúži'
 413

na jednu alebo druhú z týchto dvoch foriem rozšírenia výroby. 21. kapitola
Preto jedna časť kapitalistov neustále premieňa svoj potenciálny Akumulácia
peňažný kapitál, ktorý dosiahol príslušnú veľkosť, na výrobný ka­ a rozšírená
pitál, t. j. za peniaze nahromadené ako poklad speňažovaním nad­ reprodukcia
hodnoty kupuje výrobné prostriedky, dodatočné prvky konštantného
kapitálu; kým ich druhá časť sa ešte zaoberá .hromadením svojho
potenciálneho peňažného kapitálu ako pokladu. Kapitalisti patriaci
do týchto dvoch kategórií stoja teda proti sebe, jedni ako kupujúci,
druhí ako predávajúci, a každý z nich vystupuje jedine v tejto vý­
lučnej úlohe.
Kapitalista A predá napriklad 600 (= 400, + 100,. + 100„.)kapi­
talistovi B (ktorý môže reprezentovať viacero kupujúcich). Predal
tovary v sume 600 za 600 v peniazoch, z ktorých 100 predstavuje
nadhodnotu; týchto 100 odoberá z obehu a hromadí ich v penia­
zoch ako poklad; ale týchto 100 v peniazoch je len peňažnou formou
nadproduktu, ktorý bol nositeľom hodnoty 100. Tvorba pokladu nie
je vôbec nijaká výroba, teda a priori ani nijaký prírastok výroby.
Kapitalistova činnosť tu spočíva len v tom, že odoberá z obehu, zhra­
búva a ponecháva si peniaze, ktoré získal predajom nadproduktu
100. Táto operácia sa uskutočňuje nielen u kapitalistu A, ale v mno­
hých bodoch sféry obehu aj u iných kapitalistov, A', A", A'", ktori
všetci rovnako horiívo pracujú na takejto tvorbe pokladu. Tieto
početné body, v ktorých sa peniaze odoberajú z obehu a hromadía
sa v početných individuálnych pokladoch, resp. potenciálnych peňaž­
ných kapitáloch, sú zrejme práve tak početnými prekážkami obehu.
lebo zastavujú pohyb peňazí a zbavujú ich na dlhší alebo kratší čas
schopnosti obiehať. Musíme však uvážiť, že k tvorbe pokladu do­
chádza už pri jednoduchom tovarovom obehu, oveľa skôr ako sa
jeho základom stáva kapitalistická tovarová výroba; a že množstvo
peňazí, ktoré v spoločnosti existuje, je vždy väčšie ako tá jeho časť.
ktorá aktívne obieha, aj keď sa táto časť podľa okolností zväčšuje
alebo zmenšuje. Tu sa znova stretávame s tými istými pokladmi
a s tou istou tvorbou pokladu, lenže teraz už ako s momentom,
ktorý je imanentný kapitalistickému výrobnému procesu.
Chápeme, že je potešiteľné, keď sa v rámci úverového systému
všetky tieto potenciálne kapitály vd aka svojej koncentrácii v rukách
bánk atd. stávajú disponíbilným kapitálom, „ioanable capital"°, " „Výpožičateľným
ked sa stávajú peňažným kapitálom, a to už nie pasívnym a hudbou kapitálom'
budúcnosti, ale aktívnym, bujnejúcim (bujne rastúcim).
Kapitalista A však vytvára takýto poklad iba potiaľ, pokiaľ vy­
SľUPUje- vzhľadom na svoj nadprodukt - len ako ten, kto pre­
dáva, ale potom už nekupuje. Predpokladom jeho tvorby pokladu je
teda jeho postupná výroba nadproduktu - nositeľa jeho nadhod­
noty, ktorá sa musí speňažiť. V danom prípade, v ktorom skúmame
len obeh v skupine 1, je naturálna forma nadproduktu i celkového
Produktu, ktorého časť tvorí nadprodukt, naturálnou formou neja­
keho prvku konštantného kapitálu skupiny i, t. j. patrí do kategórie
výrobných prostriedkov na výrobu výrobných prostriedkov. Co sa
 414

lll. oddiel s týmto nadproduktom stane, t. j. na akú funkciu poslúži v rukách

Reprodukcia kupujúcich B, 8', B" atď., to hneď uvidime.
a obeh celkového Tu si však treba najprv zapamätať toto: hoci A odoberá z obehu
spoločenského peniaze za svoju nadhodnotu a ukladá ich ako poklad, dáva na dru­
kapitálu hej strane do obehu tovar bez toho, aby zaň z neho odohral iný
tovar, čo umožňuje, aby B, 3', B" atd'. dávali do obehu peniaze
a aby za ne odoberali z obehu len tovar. V danom prípade prechádza
tento tovar, podľa svojej naturálnej formy a svojho určenia, ako
fixný alebo cirkulujúci prvok do konštantnćho kapitálu B, B' atď.
Viac o tom povieme vtedy, ked' budeme mať do činenia s tými, čo
kupujú nadprodukt, 3 B, B' atď.

Poznamenajme tu mimochodom: Tak ako predtým, pri skúmaní

jednoduchej reprodukcie, aj tu sa znova stretávame s tým, že vý­
mena rôznych súčasti ročného produktu, t. j. ich obeh (ktorý musi
zároveň zahŕňať reprodukciu kapitálu, a to jeho obnovenie v jeho
rôznych určeniach, konštantnćho, variabilného, fixného, cirkulujú­
ceho, peňažného kapitálu a tovarového kapitálu) nijako nepredpo­
kladá len kúpu tovaru, ktorú doplňa nasledujúci predaj, alebo len
predaj, ktorý dopĺňa nasledujúca kúpa, takže by v skutočnosti išlo
len o výmenu tovaru za tovar, ako sa nazdáva politická ekonómia.
najmä škola slobodného obchodu, od čias fyziokratov a Adama
Smitha. Vieme, že fixný kapitál, keď sa už raz preddavkoval, sa po
celý čas svojho fungovania neobnovuje, ale pôsobí stále vo svojej
starej forme, kým jeho hodnota sa postupne usadzuje v peniazoch.
Videli sme, že periodické Obnovovanie fixnej časti kapitálu 11; (Pri'
čom celá kapitálová hodnota II, sa vymieňa za prvky v hodnote
l,„+„.,)predpokladá na jednej strane púhu kúpu fixnej časti 11„ktorá
sa premieňa z peňažnej formy späť na naturálnu formu, čomu zod­
povedá púhy predaj 1„.; na druhej strane predpokladá púhy predal
zo strany 11„predaj fixnej časti jeho hodnoty (predstavujúcej opotre­
bovanie), ktorá sa usádza v peniazoch, čomu zodpovedá púha kúpa
zo strany 1.,..Aby tu výmena prebehla normálne, treba predpokladať.
že púha kúpa zo strany II, sa podľa veľkosti hodnoty rovná púhcmu
predaju zo strany [1„ ako aj to, že púhy predaj zo strany 1...strane
11„ časti 1, sa rovná púhej kúpe zo strany 1,..od strany 11„ časti 2.
" Tento zväzok, (s. 440".) Inak sa naruší jednoduchá reprodukcia; púha kúpa na
s. 389.
jednej strane sa musí kryť púhym predajom na druhej strane. Práve
tak tu treba predpokladať, že púhy predaj zo strany kapitalistov A.
A', A", zo strany tej časti kapitalistov, ktorá v rámci 1,..vytvára
poklad, je v rovnováhe s púhou kúpou zo strany tej časti kapitalis­
tOVB. 8', B", ktorá v rámci 1„ premieňa svoj poklad na prka do'
datočnćho výrobného kapitálu.
Pokiaľ sa rovnováha dosahuje tým, že kupujúci neskôr vystupulc
ako predávajúci za rovnakú sumu hodnoty a naopak, vracajú sa 9°'
niaze tej strane, ktorá ich preddavkovala pri kúpe a ktorá predával'
skôr, ako Opäťkupovala. Skutočná rovnováha, pokiaľ ide o VÝmcm'
 415

samých tovarov, o výmenu rôznych časti ročného produktu, je však 21. kapitola
podmienená tým, že tovary, ktoré sa medzi sebou vymieňajú, sa Akumulácia
veľkosťou hodnoty rovnajú. a rozšírená
Pokiaľ však dochádza iba k jednostranným výmenám, k množ­ reprodukcia
stvu púhych kúp na jednej strane a k množstvu púhych predajov
na druhej strane - a videli sme, že tieto jednostranné metamorfózy
sú podmienkou normálnej výmeny ročného produktu na kapitalis­
tickom základe -, existuje rovnováha len za toho predpokladu, že
suma hodnoty jednostranných kúp a suma hodnoty jednostranných
predajov sa zhodujú. Skutočnosť, že tovarová výroba je všeobecnou
formou kapitalistickej výroby, už zahŕňa úlohu, ktorú v nej hrajú
peniaze nielen ako obeživo, ale aj ako peňažný kapitál, a vytvára
isté podmienky normálnej výmeny vlastné tomuto spôsobu výroby,
teda podmienky normálneho priebehu reprodukcie, či už v nezme­
nenom alebo v rozširenom rozsahu, ktoré sa menia na rovnaké
množstvo podmienok nenormálneho priebehu, na práve toľko mož­
nosti kriz, pretože rovnováha - pri živelnom charaktere tejto
výroby - je sama náhodná.
Videli sme aj to, že pri výmene I., za zodpovedajúcu sumu hod­
noty IIc sa síce pre II, tovar 11 nakoniec nahradí tovarom I v rov­
nakej sume hodnoty, že teda úhrnný kapitalista II neskôr doplňa
predaj vlastného tovaru kúpou tovaru 1 v rovnakej sume hodnoty.
l( takémuto nahradeniu dochádza; ale v tejto vzájomnej výmene
tovarov I a II nedochádza k výmene medzi kapitalistami I a II.
li., predáva svoj tovar robotnikom skupiny I, pričom títo robot­
nici vystupujú voči Il, jednostranné ako tí, ktorí tovar kupujú,
a II, vystupuje voči robotnikom skupiny I jednostranné ako ten,
kto tovar predáva; s takto utŕženými peniazmi vystupuje II, voči
úhrnnćmu kapitalistovi I jednostranne v úlohe kupujúceho a úhrn­
ný kapitalista I voči Il, jednostranne v úlohe predávajúceho až do
výšky 1.,.Iba takýmto predajom tovaru reprodukuje I nakoniec svoj
variabilný kapitál znova vo forme peňažného kapitálu. Tomu, že
kapitál I vystupuje voči kapitálu II jednostranne v úlohe predáva­
júceho až do výšky 1.„zodpovedá, že voči robotnikom svojej skupiny
vystupuje v úlohe kupujúceho, ktorý kupuje ich pracovnú silu;
a tomu, že robotníci skupiny I vystupujú voči kapitalistovi ll jedno­
stranne v úlohe kupujúceho (pri kúpe životných prostriedkov), zod­
Povedá, že voči kapitalistovi l vystupujú jednostranne v úlohe pre­
dávajúceho, pri predaji svojej pracovnej sily.
Neustála ponuka pracovnej sily zo strany robotnikov v skupine i,
spätná premena časti tovarovćho kapitálu i na peňažnú formu
variabilnćho kapitálu, nahrádzanie časti tovarového kapitálu II natu­
rálnymi prvkami konštantného kapitálu li., - všetky tieto nevy­
hnutné predpoklady sa vzájomne podmieňujú, sú však sprostred­
kúvané velmi zložitým procesom zahŕňajúcim tri procesy obehu,
ktoré prebiehajú nezávisle od seba, ale vzájomne sa prepletajú.
Sama zložitosť tohto procesu poskytuje veľa podnetov na jeho ne­
normálny priebeh.
 416

lll. oddiel 2.
Reprodukcia
a obeh celkového Dodatočnj konštantnj kapitál
spoločenského
kapitálu Nadprodukt, nositeľ nadhodnoty, nestojí kapitalistov I, ktorí si
ho prlsvojujú, nič. Aby ho získali, nemusia preddavkovať tak či onak
nijaké peniaze alebo tovary. Preddavok (avance) je už u fyziokra­
tov všeobecná forma hodnoty. ktorá sa uskutočňuje v prvkoch vý­
robného kapitálu. Nepreddavkujú teda nič iné ako svoj konštantný
a variabilný kapitál. Robotník im svojou prácou nielen zachováva
ich konštantný kapitál; nielen im nahrádza ich variabilnú kapitá­
lovú hodnotu zodpovedajúcou častou novej hodnoty vytvorenej vo
forme tovaru; svojou nadprácou im okrem toho dodáva nadhod­
notu, existujúcu vo forme nadproduktu. Kapitalisti vytvárajú po­
stupným predajom tohto nadproduktu poklad, další potenciálny
peňažný kapitál. V prípade, ktorý tu skúmame, pozostáva tento
nadprodukt od samého začiatku z výrobných prostriedkov na vý­
robu výrobných prostriedkov. Tento nadprodukt funguje ako další
konštantný kapitál až v rukách B, 8', B" atď. (1); ale potenciálne
je ním už predtým, ako sa predá, už v rukách tvorcov pokiadu
A. A', A" (1). Ak sledujeme iba rozsah hodnoty reprodukcie na
' strane I, sme ešte v hraniciach jednoduchej reprodukcie, pretože sa
neuviedol do pohybu nijaký ďalší kapitál, aby vytvoril tento poten­
ciálny dodatočný konštantný kapitál (nadprodukt). ani sa nevyna­
ložilo viac nadpráce ako na základe jednoduchej reprodukcie. Rozdiel
je tu len vo forme použitej nadpráce, v tom, aký je jej konkrétny.
špecifický užitočný charakter. Táto nadpráca sa vynaložila na vý­
robné prostriedky pre 1,. a nie pre 11„ na výrobné prostriedky na
výrobu výrobných prostriedkov. a nie na výrobné prostriedky na
výrobu spotrebných prostriedkov. Pri jednoduchej reprodukcii sa
predpokladaio. že celá nadhodnota 1 sa vydáva ako dôchodok, čiže
na tovary II; teda pozostávaia len z takých výrobných prostriedkov.
ktoré mali znovu nahradit konštantný kapitál II, v jeho naturálnel
forme. Aby sa teda uskutočnil prechod od jednoduchej reprodukcie
k rozšírenej, musí v skupine I existovať možnost vyrobit menej prv'
kov konštantného kapitálu pre lľ. ale vyrobit ich práve o toľko viac
pre ľ. Tento prechod, ktorý sa niekedy nezaobide bez ťažkostí. uľah­
čuje skutočnosť. že mnohé výrobky 1 môžu slúžiť ako výrobné pro­
striedky v obidvoch skupinách.
Z toho teda vyplýva, že - ak otázku skúmame len z hľadiska
veľkosti hodnoty - materiáiny substrát rozšírenej reprodukcie sa
vytvára v rámci jednoduchej reprodukcie. Je ním jednoducho nad­
práca robotníkov skupiny ľ, vynaložená priamo na výrobu VÝTOĎ'
ných prostriedkov, na vytvorenie potenciálneho dodatočného Rap"
tálu l. Tvorba potenciálneho dodatočného peňažného kapitálu
u A. A', A" (1)- postupným predajom vlastného nadproduktu. VY'
tvoreného bez akéhokoľvek kapitalistického peňažného výdavku -­
 417

predstavuje tu teda len peňažnú formu dodatočne vyrobených 21. kapitola

výrobných prostriedkov I. Akumulácia
Výroba potenciálneho dodatočného kapitálu vyjadruje teda v na­ a rozšírená
šom prípade (lebo takýto kapitál sa môže, ako ešte uvidime, vytvá­ reprodukcia
rať aj celkom inak) len istý jav samého výrobného procesu, určitú
formu výroby prvkov výrobného kapitálu.
Výroba dodatočného potenciálneho peňažného kapitálu vo veľkom
rozsahu - v početných bodoch sféry obehu - je teda len výsled­
kom a výrazom mnohostrannej výroby dodatočného potenciálneho
výrobného kapitálu, ktorého vznik nepredpokiadá nijaké dodatočné
peňažné výdavky priemyselných kapitalistov.
Postupná premena tohto dodatočného potenciálneho výrobného
kapitálu na potenciálny peňažný kapitál (poklad) na strane A, A',
A" atď. (I), ktorá je podmienená postupným predajom ich nadpro­
duktu - teda opakovaným jednostranným predajom tovaru bez
doplňajúcej kúpy -, sa uskutočňuje opakovaným odoberanim pe­
ňazí z obehu a jemu zodpovedajúcim tvorenim pokladu. Tvorba
tohto pokladu vôbec nepredpokiadá - až na prípad, keď je kupu­
júcim výrobca zlata - d alšie bohatstvo drahého kovu, ale iba zmenu
funkcie peňazí, ktoré doteraz obiehali. Doteraz fungovali ako obe­
živo a teraz fungujú ako poklad, ako vytvárajúci sa, potenciálny
nový peňažný kapitál. Tvorba dodatočného peňažného kapitálu
a množstvo drahého kovu v nejakej krajine nie sú teda spolu v prí­
činnej súvislosti.
Z toho teda ďalej vyplýva: Cim väčší je výrobný kapitál, ktorý
v nejakej krajine už funguje (aj s privtelenou pracovnou silou, tvor­
kyňou nadproduktu), čím vyššia je úroveň produktívnej sily práce
a tým aj technických prostriedkov na rýchle rozšírenie výroby vý­
robných prostriedkov - teda čim väčšie je aj množstvo nadproduk­
tu tak z hľadiska jeho hodnoty ako aj z hľadiska množstva úžit­
kgěrýchhodnôt,
v ší je v ktorých je tento nadprodukt stelesnený -, tým
1. potenciálny dodatočný výrobný kapitál, ktorý je v rukách A.
A', A" atd. vo forme ich nadproduktu, a
2. množstvo tohto nadproduktu premeneného na peniaze, teda
množstvo potenciálneho dodatočného peňažného kapitálu v rukách
A. A'. A" atď. Ked teda napriklad Fullarton nechce nič vediet
0 nadvy'robe v bežnom zmysle, ale zato o nadvýrobe kapitálu, totiž
peňažného kapitálu, je to zase len dôkaz toho, ako pramálo rozu­
mcjú aj tí najlepší buržoázni ekonómi mechanizmu svojho systému.
Ak je nadprodukt, ktorý priamo vyrábajú a prisvojujú si kapi­
talisti A, A', A" (1),reálnym základom akumulácíe kapitálu, t. j. roz­
šírenej reprodukcie, aj ked v tejto svojej vlastnosti fakticky funguje
až v rukách B, 8', B" atď. (1),je naproti tomu vo svojom zakukieni
do Peňazí - ako poklad a ako postupne sa vytvárajúci potenciálny
peňažný'kapitál - absolútne neproduktívny, a hoci sa v tejto forme
DOhYbujesúbežne s výrobným procesom, leží mimo neho. Je to

27 Kaplui 2
 418

lll. oddiel mŕtve bremeno (dead weight) kapitalistickej výroby. Túžba využiť
Reprodukcia túto nadhodnotu, ktorá sa hromadi vo forme pokladu ako potenciál­
a obeh celkového ny peňažný kapitál, na dosiahnutie zisku ako aj dôchodku, nachádza
spoločenského cieľsvojho snaženia v úverovom systéme a v „papieríkoch“. Peňažný
kapitálu kapitál tým nadobúda v inej forme nesmierny vplyv na priebeh a mo­
hutný rozvoj kapitalistického systému výroby.
Množstvo nadproduktu premeneného na potenciálny peňažný ka­
pitál bude tým väčšie, čím väčšia bola celková suma už fungujúceho
kapitálu, ktorého fungovaním tento nadprodukt vzniká. Absolútne
zväčšenie rozsahu ročne reprodukovaného potenciálneho peňažného
kapitálu však uľahčuje aj jeho usadzovanie, takže ho možno rých­
lejšie vložiť do nejakého osobitného podniku, či už je v rukách toho
istého kapitalistu alebo niekoho iného (napriklad členov rodiny, ked
sa rozdeľuje dedičstvo atd'.). Pod usadzovanim peňažného kapitálu
sa tu rozumie to, že sa úplne oddelí od kmeňového kapitálu, aby sa
vložil do nového samostatného podniku ako nový peňažný kapitál.
Ak tí, ktorí predávajú nadprodukt A, A', A" atď. (1),získali tento
nadprodukt ako priamy výsledok výrobného procesu, ktorý okrem
preddavkovania konštantného a variabilného kapitálu, ktoré sa vy­
žaduje aj pri jednoduchej reprodukcii, nepredpokladá nijaké iné akty
obehu, ak tým d'alej vytvárajú reálny základ pre reprodukciu v roz­
šírenom rozsahu, produkujú v skutočnosti potenciálny dodatočný
kapitál, správajú sa naproti tomu B, 8', B" atď. (1) inak. 1. Až v ich
rukách bude nadprodukt A, A', A" atd. skutočne fungovat ako
dodatočný konštantný kapitál (druhý prvok výrobného kapitálu, do­
datočnú pracovnú silu, teda dodatočný variabilný kapitál, ponechá­
vame zatiaľ bokom); 2. na to, aby sa nadprodukt dostal do ich rúk.
je potrebný istý akt obehu; musia tento nadprodukt kúpiť.
Ad 1. tu treba poznamenat, že veľká časť nadproduktu (potenciál­
neho dodatočného konštantného kapitálu), vyrábaného kapitalistaml
A, A', A" (1), sa síce vyrobí v tomto roku, ale môže v rukách
kapitalistov B, 8', B" (1) fakticky fungovat ako priemyselný kapi­
tál až v budúcom roku alebo ešte neskôr; ad 2. je otázka, odkiaľ
sa berú peniaze nevyhnutné na proces obehu?
Pokial' výrobky, ktoré vyrábajú B, B', B" atd'. (I), vchádzajú sami
znova in natura do výrobného procesu týchto kapitalistov, je samo'
zrejmé, že časťich vlastného nadproduktu sa pro tanto prenáša pria­
mo (bez sprostredkúvanía obehom) do ich výrobného kapitálu
a vchádza doň ako dodatočný prvok konštantného kapitálu. Pro
tanto však títo kapitalisti nespeňažujú nadprodukt kapitalistov
A, A' atď. (1). Skadiaľ sa berú spomínané peniaze bez toho? Vieme.
že kapitalisti B, 3', B" vytvorili svoj poklad tak ako aj kapitalisti
A, A' atď. tým, že predali svoje príslušné nadprodukty, a že sa teraz
dopracovali k cieľu, v ktorom ich potenciálny peňažný kapitál. na'
hromadený ako poklad, má už fungovat efektívne ako dodatočnÝ
DCĎažný kapitál. Ale tým sa len točíme v kruhu. Ešte vždy ostáva
otázka, odkiaľ sa berú peniaze, ktoré kapitalisti B (1) predtým odo'
brali z obehu a nahromadilí.
 419

Vieme však už zo skúmania jednoduchej reprodukcie, že kapita­ 21. kapitola

listi I a II musia mať vo svojich rukách isté množstvo peňazí na Akumulácia
výmenu svojho nadproduktu. Peniaze, ktoré slúžili len na to, aby a rozšírená
sa vydávali na spotrebné prostriedky ako dôchodok, vracali sa tam reprodukcia
kapitalistom v tej miere, v akej ich preddavkovali na výmenu svo­
jich tovarov; tu sa opäť objavujú tie isté peniaze, ale v zmenenej
funkcii. Kapitalisti A a kapitalisti B (skupiny l) si striedavo poskytujú
peniaze, pomocou ktorých sa nadprodukt premieňa na dodatočný
potenciálny peňažný kapitál, a striedavo znova dávajú do obehu
novovytvorený peňažný kapitál ako kúpny prostriedok.
Jediné, čo sa pritom predpokladá, je to, že množstvo peňazí, ktoré
v krajine existuje, stačí (pri rovnakej rýchlosti obehu atď.) tak na
aktívny obeh, ako aj na rezervný poklad - ide teda o ten istý
predpoklad, ktorý musí byť splnený, ako sme videli, aj pri jedno­
duchom obehu tovarov. Len funkcia pokladov je tu iná. Okrem toho
musí byť existujúce množstvo peňazí väčšie: i. pretože v kapitalis­
tickej výrobe sa každý výrobok vyrába ako tovar (až na novovyro­
bený drahý kov a niektoré výrobky spotrebúvané samými výrobca­
mi), takže sa každý výrobok musí zakukl'ovať do peňazí; 2. pretože
na kapitalistickom základe je množstvo tovarovćho kapitálu a veľ­
kost jeho hodnoty nielen absolútne väčšia, ale aj rastie neporovna­
tel'ne rýchlejšie; 3. neustále sa zväčšujúci variabilný kapitál sa musí
ustavične premieňa!! na peňažný kapitál; 4. pretože rozširovanie vý­
roby je sprevádzané tvorbou nových peňažných kapitálov, musi tu
teda bytI aj materiál na ich existenciu vo forme pokladu. - Ak to
platí bez ďalšieho pre prvú fázu kapitalistickej výroby, v ktorej sa
aj úverový systém spája s prevažne kovovým obehom, platí to aj pre
najrozvinutejšiu fázu úverového systému potial', pokial' jeho zákla­
dom ostáva kovový obeh. Na jednej strane tu môže prírastok ťažby
drahých kovov, pokiaľ je striedavo značná alebo nepatrná, rušivo
vplývat na ceny tovarov, a to nielen v dlhších, ale aj vo veľmi krát­
kych obdobiach; na druhej strane je celý úverový mechanizmus ne­
ustále zamestnaný tým, aby rozmanitými operáciami, metódami
a technickými zariadeniami obmedzil skutočný kovový obeh na re­
latívne čoraz menšie minimum - čim tou istou mierou vzrastá
umelost celého mechanizmu a zväčšujú sa možnosti porúch jeho nor­
málneho chodu.
Rózni kapitalisti 8, 8', B" atd. (l), ktorých potenciálny nový pe­
ňažný kapitál začína fungovat ako aktívny peňažný kapitál, môžu
SVOĺcprodukty (častí svojho nadproduktu) kupovat jeden od dru­
hého a predával' jeden druhemu. Potom sa peniaze preddavkovanć
na obeh nadproduktu vracajú pro tanto - pri normálnom priebe­
hu - rôznym kapitalistom kategórie B, a to v tom istom pomere.
v akom ich preddavkovali na obeh svojich tovarov. Ak peniaze
oblehajú ako platidlo, musí sa tu platit len bilančný rozdiel, pokiaľ
Sa vzájomne kúpy nerovnajú vzájomným predajom. Dôležité je však
Všade,ako sa to robi aj tu, predpokladať najprv kovový obeh v jeho
najjednoduchšej. najprvotnejšej forme, pretože odlev a prilev peňazí,
 420

lll. oddiel vyrovnávaníe bilančných rozdielov, skrátka všetky momenty, ktoré

Reprodukcia sa v úverovom systéme javia ako vedome riadené procesy, vystu­
a obeh celkového pujú ako nezávislé od úverového systému a celá vec sa javí vo svojej
spoločenského prirodzene vzniknutej forme, a nie vo forme, v akej sa neskôr
odráža.
kapitálu

3.
Dodatočnj variabilný kapitál
Keďže doteraz bola reč len o dodatočnom konštantnom kapitáli,
treba nám teraz prejsť ku skúmaníu dodatočného variabilnćho ka­
pitálu.
V I. knihe sme podrobne VYložíli, že na základe kapitalistickej
výroby existuje vždy zásoba pracovnej sily a že v prípade potreby
možno vykonať viac práce bez toho, aby sa zvýšil počet zamestna­
ných robotníkov čiže množstvo pracovnej sily. Preto sa zatiaľ netre­
ba dalej zaoberať touto otázkou, ale naopak musíme predpokladať.
že tá časť novovytvorenćho peňažného kapitálu, ktorú možno pre­
meniť na variabilný kapitál, vždy nájde pracovnú silu, na ktorú sa
má premeniť. Práve tak sme v I. knihe vysvetlili aj to, ako môže
daný kapitál v istých hraniciach zväčšiť rozsah svojej výroby bez
akumulácíe. Tu však ide o akumuláciu kapitálu v špecifickom zmysle.
takže rozšírenie výroby je podmienené premenou nadhodnoty na
dodatočný kapitál, teda aj tým, že sa zväčšuje kapitálová základňa
výroby.
Výrobca zlata môže časť svojej zlatej nadhodnoty akumulovať ako
potenciálny peňažný kapitál; len čo tento kapitál dosiahne potrebnú
velkosť, môže ho premeniť priamo na nový variabilný kapitál, a ne­
musí pritom najprv predať svoj nadprodukt; práve tak ho môže
premeniť aj na prvky konštantnćho kapitálu. V tomto druhom Pri'
pade sa však príslušné vecné prvky jeho konštantnćho kapitálu
musia vyskytovať; bud tak, že každý výrobca vyrába na sklad a po'
tom prináša svoj hotový tovar na trh, ako sme to predpokladali
v doterajšom výklade, alebo tak, že vyrába na objednávku. V obi­
dvoch prípadoch sa predpokladá reálne rozšírenie výroby, t. j. predo
pokladá sa, že nadprodukt, ktorý v prvom prípade existuje skutočne
a v druhom prípade potenciálne, možno dodať.

II.
Akumulácia v skupine 11
Doteraz sme predpokladali, že kapitalisti A, A', A" (1) predávilú
svoj nadprodukt kapitalistom B, 3', B" atd., ktorí patria do tel
istej skupiny l. Predpokladajme však, že kapitalista A (l) speñilžulo
 421

svoj nadprodukt tým, že ho predáva nejakému kapitalistovl B zo 21. kapitola

skupiny II. To sa môže stať len tak, že kapitalista A (1) predá kapi­ Akumuláeia
talistovi B (II) výrobné prostriedky, ale nekúpi neskôr spotrebné a rozšírená
prostriedky; teda len jednostranným predajom z jeho strany. Potiaľ reprodukcia
sa Iic dá premeniť z formy tovarového kapitálu na naturálnu formu
výrobného konštantného kapitálu iba tak, že za istú časť II; existu­
júceho vo forme spotrebných prostriedkov sa vymeni nielen 1.„ ale
prinajmenšom aj istá časť Im; teraz však A speňažuje svoje Im tým,
že sa táto výmena neuskutočňuje, ale naopak, náš A peniaze, ktoré
predajom svojho Im utŕžil od skupiny II, odoberá z obehu namiesto
toho, aby ich použil na kúpu spotrebných prostriedkov II, - tak sa
síce na strane A (I) vytvára dodatočný potenciálny peňažný kapitál;
ale na druhej strane ostáva hodnotovo rovnaká časť konštantného
kapitálu B (II) viazaná vo forme tovarového kapitálu a nemôže sa
premeniť na naturálnu formu výrobného, konštantného kapitálu.
Inými slovami: časť tovarov B (11), a to prima facie“ tá časť, bez '° na prvý pohľad
predaja ktorej kapitalista B (II) nemôže premeniť celý svoj konštant­
ný kapitál opäť na výrobnú formu, sa stala nepredajnou; pokiaľ
teda ide o túto časť, dochádza k nadvýrobe, ktorá taktiež vzhľadom
na túto časť narušuje reprodukciu - dokonca aj reprodukciu v ne­
zmenenom rozsahu.
V tomto prípade je teda dodatočný potenciálny peňažný kapitál
na strane A (I) síce speňaženou formou nadproduktu (nadhodnoty);
ale nadprodukt (nadhodnota). ak ho berieme sám osebe, je tu javom
jednoduchej reprodukcie, nie ešte reprodukcie v rozšírenom rozsahu.
1mm, pre ktoré to platí v každom prípade o jednej jeho časti m,
musí sa nakoniec vymeniť za 11:,aby reprodukcia IIc mohla prebeh­
núť v nezmenenom rozsahu. Kapitalista A (1) tým, že časť svojho
nadproduktu predal kapitalistovi B (II), dodal mu zodpovedajúcu
časťhodnoty konštantného kapitálu v naturálnej forme, ale zároveň
tým. že odobral peniaze z obehu - že nedoplnil svoj predaj nasleo
dujúeou kúpou -, urobil časť tovarov B (11) rovnakej hodnoty
nepredajnou. Ak teda máme na zreteli celkovú spoločenskú reproduk­
ciu - ktorá zahŕňa tak kapitalistov 1, ako aj kapitalistov Il -, vy­
ladruje premena nadproduktu A (I) na potenciálny peňažný kapitál
nemožnosť, aby sa istá hodnotovo rovnaká časť tovarového kapitálu
3 (H) premenila späť na výrobný (konštantný) kapitál; teda nevy­
ĺadruje možnosť výroby v rozširenom rozsahu, ale narušenie jedno­
duchej reprodukcie, čiže deficit v jednoduchej reprodukcii. Keďže
sama tvorba a sám predaj nadproduktu zo strany A (I) sú normálne
law jednoduchej reprodukcie, máme tu už na základe jednoduchej
reprodukcie tieto javy, ktoré sa navzájom podmieňujú: tvorbu po­
tenciálneho dodatočného peňažného kapitálu v skupine ľ (teda z hľa­
dlzka skupiny ii podspotrebu); viaznutie tovarových zásob v sku­
Pine il. ktoré sa nedajú premeniť späť na výrobný kapitál (teda
relativnu nadvýrobu v skupine II); prebytok peňažného kapitálu
Vskupine l a deficit v reprodukcii skupiny II.
Pri tomto bode sa nebudeme dalej zdržiavať, poznamenáme
 422

lll. oddiel iba toto: ~Pri výklade jednoduchej reprodukcie sa predpokladalo.

Reprodukcia že sa celá nadhodnota skupiny I a II vydáva ako dôchodok. V sku­
a obeh celkového točnosti sa však jedna časť nadhodnoty vydáva ako dôchodok a dru­
spoločenského há časť sa premieňa na kapitál. Len za tohto predpokladu dochádza
kapitálu ku skutočnej akumulácíi. To. že akumulácia sa uskutočňuje na úkor
spotreby. je - v takomto všeobecnom chápaní - samo osebe ilú­
ziou, ktorá odporuje podstate kapitalistickej výroby, lebo predpo­
kladá, že cielom a -hybným motívom kapitalistickej výroby je spo­
treba. a nie získanie nadhodnoty a jej kapitalizácia, t. j. akumulácia.

Pozrime sa teraz na akumuláciu v skupine 11trochu bližšie.

Prvá ťažkosť, pokiaľ ide o 11„ t. j. o jeho spätnú premenu zo
súčasti tovarovćho kapitálu II na naturálnu formu konštantného
kapitálu II, sa týka jednoduchej reprodukcie. Vezmime predchádza.
júcu schému:

(1000„ + 1000,„) 1 sa vymieňa za:

2000 11,.

Ak sa teraz napríklad polovica nadproduktu I, teda 10:0 čiže

500 I... znova začlení ako konštantný kapitál do skupiny I, nemôže
táto časť nadproduktu, ktorá sa ponecháva v skupine I, nahrádzať
nijakú časť II.. Namiesto toho. aby sa premenila na spotrebné pro­
striedky (a tu. v tejto časti obehu medzi skupinou I a II - na rozdiel
od nahrádzania 1000 11,prostredníctvom 1000 1.„sprostredkúvaného
robotníkmi skupiny I - ide skutočne o vzájomnú výmenu, teda
o dvojstranné premiestňovaníe tovarov), má teraz slúžiť ako doda­
točný výrobný prostriedok v samej skupine I. Túto funkciu nemôže
plniť súčasne v skupine I i II. Kapitalista nemôže vydávať hodnotu
svojho nadproduktu na spotrebné prostriedky a zároveň spotrebúvať
sám nadprodukt produktivne. t. j. začlcňovať ho do svojho výrob­
ného kapitálu. Namiesto 2000 l,.,+„.,teda možno za 2000 II, vymeniť
iba 1500, totiž (1000, + 500„.) i; takže 500 li, nemožno z ich tova­
rovej formy premeniť späť na výrobný (konštantný) kapitál 11. V 11
by teda došlo k nadvýrobe. a to v takom rozsahu, ktorý by presne
zodpovedal rozsahu. v akom sa rozšírila výroba v 1. Nadvýroba v H
by možno mala až taký účinok na skupinu i, že aj spätný prítok tých
1000. ktoré robotníci I vydali na spotrebné prostriedky ii. W sa
uskutočnil len sčasti, takže by sa týchto 1000 nevrátiio do rúk kapi­
talistov i ako forma variabilného peňažného kapitálu. Tak by kapĺ'
taiísti i narazili na prekážku aj pokiaľ ide o reprodukciu v nezme­
nenom rozsahu. a to len pri pokuse o jej rozšírenie. Pritom treba
brať do úvahy. že v I fakticky došlo len k jednoduchej reprodukdi
a že prvky, ktoré nachádzame v danej schéme, sa len inak zoskuplli.
ab:
ro u.sa reprodukcia dala rozšíriť v budúcnosti. povedzme v budúcom
 423

Mohli by sme sa pokúsiť obisť túto prekážku takto: 500 11„ ktoré 21. kapitola
ležia u kapitalistov na sklade a ktoré nemožno bezprostredne pre­ Akumulácia
meniť na výrobný kapitál, sú natoľko vzdialené od toho, aby pred­ a rozšírená
stavovali nadvýrobu, že naopak predstavujú nevyhnutný prvok re­ reprodukcia
produkcie, ktorý sme si doteraz nevšímali. Videli sme, že v mnohých
bodoch sa musí hromadiť istá zásoba peňazí, že sa teda peniaze
musia vyberať z obehu, sčasti na to, aby sa umožnila tvorba nového
peňažného kapitálu v samej skupine I, sčasti na to, aby sa hodnota
postupne spotrebúvaného fixného kapitálu mohla prechodne pone­
chať v peňažnej forme. Kedže sú však podľa toho, ako sa to zná­
zorňuje v schćme, všetky peniaze a všetky tovary od začiatku vý­
lučne v rukách kapitalistov I a II, takže tu neexistuje ani obchodník,
ani zmenárnik, ani bankár, ani triedy, ktoré iba spotrebúvajú a pri­
tom sa priamo nezúčastňujú na výrobe tovarov - nemožno sa tu
zaobísť ani bez ustavičnej tvorby skladov tovaru, v tomto pripade
v rukách samých výrobcov príslušných tovarov, ak sa má mechaniz­
mus reprodukcie udržiavať v chode. Tých 500 11„ ktoré ležia na
sklade u kapitalistov II, predstavuje teda tovarovú zásobu spotreb­
ných prostriedkov, ktorá sprostredkúva nepretržitosť procesu spo­
treby zahrnutého do reprodukcie, teda tu sprostredkúva prechod
z jedného roka do druhého. Fond spotreby, ktorý je tu ešte v rukách
tých, čo ho predávajú a zároveň aj vyrábajú, nemôže v tomto roku
klesnúť na nulu a v budúcom roku začinať od nuly, rovnako ako
to nemôže byť ani pri prechode z dneška na zajtrajšok. Keďže sa
taketo sklady tovaru musia vytvárať vždy znova, hoci aj v menia­
com sa rozsahu, musia mať naši kapitalistickí výrobcovia II istý
rezervný peňažný kapitál, ktorý im umožňuje, aby neustále pokra­
čovali vo svojom výrobnom procese napriek tomu, že časť ich vý­
robného kapitálu je prechodne viazaná v tovarovej forme. Veď tito
kapitalisti podľa predpokladu spájajú s výrobnou činnosťou aj
všetku obchodnú činnosť; preto musia disponovať aj dodatočným
peňažným kapitálom, ktorý je pri osamostatnení sa jednotlivých
funkcii procesu reprodukcie na funkcie rôznych kategórií kapitalis­
tov v rukách obchodníkov.
Proti tomu možno namietať: 1. Takáto tvorba zásob a jej nevy­
hnutnosť platí pre všetkých kapitalistov skupiny I i 11. Keď kapi­
talistov berieme len z toho hladiska, že predávajú tovary, líšia sa
0d “'33 iba ľÝm.že predávajú tovary rôznych druhov. Zásoba to­
varov ll predpokladá nejakú skoršiu zásobu tovarov I. Ak nepriblia­
dame na túto zásobu na jednej strane, nesmieme na ňu prihliadať
ani na druhej. Ak ju však berieme do úvahy na obidvoch stranách,
nemení sa na probléme nič. - 2. Tak ako sa tento rok na strane
"končí s istou zásobou tovarov na budúci rok, tak sa aj začal
s istou zásobou tovarov prevzatou z minulého roka na tej istej
strane. Pri analýze ročnej reprodukcie - redukovanej na jej naj­
abstraktnejši výraz - musíme teda túto zásobu tovarov na obl­
dvoch stranách škrtnúť. Keď ponecháme tomuto roku celú jeho vý­
robu. teda aj to, čo odovzdáva ako zásobu tovarov budúcemu roku,
 424

lll. oddiel ale ak z nej na druhej strane odpočítame tú zásobu tovarov, ktorú
Reprodukcia dostal od minulého roku, v skutočnosti tak dostaneme ako predmet
a obeh celkového analýzy úhrnný produkt priemerného roka. - 3. Sama okolnost, že
spoločenského sme pri skúmanl jednoduchej reprodukcie nenarazili na túto taž­
kapitálu kost, ktorú treba obísť, dokazuje, že ide o špecifický jav, ktorý vy­
plýva len z odlišnćho zoskupenia prvkov I (vzhľadom na repro­
dukciu), z takej zmeny v ich zoskupení, bez ktorej by reprodukcia
v rozšírenom rozsahu nebola vôbec možná.

III.
Schematické znázornenie akumulácie
Preskúmame teraz reprodukciu podľa tejto schémy:
I. 4000c + 1000., + 1000,„= 6000
SChćma 2” II. 1500c + 376., + 376m = 2252 ] súčet = 8252
Predovšetkým vidíme, že celková suma ročného spoločenského pro­
duktu = 8252 je menšia ako v prvej schćme, kde bola = 9000. Práve
tak by sme mohli vziať oveľa väčšiu sumu, hoci aj desatkrátväčšiu.
Zvolili sme menšiu sumu ako v schéme I práve preto, aby bolo oči­
vidnć, že reprodukcia v rozšírenom rozsahu (ktorá sa tu chápe len
ako výroba uskutočnená s väčším vloženým kapitálom) vôbec nesú­
visí s absolútnou veľkosťou produktu, ale pre dané množstvo tova­
rov predpokladá len iné usporiadanie alebo iné funkčne určenie
rôznych prvkov daného produktu, teda z hľadiska velkosti hodnoty
je najprv iba jednoduchou reprodukciou. Nemení sa kvantita da­
ných prvkov jednoduchej reprodukcie, ale ich kvalitatívne určenie.
a táto zmena je materiálnym predpokladom reprodukcie v rozšíre­
nom rozsahu, ktorá nasleduje neskôr.58
Túto schćmu by sme pri inom pomere medzi variabilným a kon­
štantným kapitálom mohli znázornit rozlične; napriklad takto:
1. 4000, + 375.,+ 875„ = 5750
Schéma b) II. 1750, + 376„ + 376,„ = 2502 ł súčet = 8252
Takto by vyzerala, keby bola zostavená pre reprodukciu v nezme­
nenom rozsahu, takže celá nadhodnota by sa vydávala ako dôchodok
a neakumulovaia by sa. V obidvoch prípadoch, a) i b), máme ročnÝ
produkt rovnakej hodnoty, lenže v jednom prípade, sub b). 3 W
funkčným zoskupenim jeho prvkov, že sa reprodukcia začína znova
v tom istom rozsahu, kým sub a) sa vytvára materiálny základ re'

" Tým sa definitivne uzatvára škriepka medzi Jamesom Miilom a 8. Baüchm

'° Marx. R.: Kapitál. o akumulácil kapitálu, o ktorej sme sa zmienili v 1. knihe (22. kapitola. s. s. 634.
i. zv. Bratislava 1905. poza. 55") v inej súvislosti. totiž spor o možnosti rodu-u pôsobenie priam"
I. 500. neho kapitálu pri jeho neunenenej velkosti. Treba sa k tomu vratit neskôr.
 425

produkcie v rozširenom rozsahu. Sub b) sa totiž (875., + 875...)I = 21. kapitola

= 1750 I,.,+„.,vymieňa bez zvyšku za 1750 II., kým sub a) pri vý­ Akumuiácia
mene (1000, + 1000...)1 = 2000 !mm za 1500 II. ostáva zvyšok a rozšírená
500 1,..na akumuláciu v skupine 1. reprodukcia
A teraz bližšie k analýze schémy a). Predpokladajme, že tak v 1
ako aj v II sa polovica nadhodnoty, namiesto toho, aby sa vydala
ako dôchodok, akumuluje, t. j. premieňa sa na prvok dodatočného
kapitálu. Pretože polovica z 1000 1.,.= 500 sa má v tej alebo onej
forme akumulovať, vložiť ako dodatočný peňažný kapitál, t. j. pre­
meniť sa na dodatočný výrobný kapitál, vydá sa ako dôchodok len
(1000., + 500...) I. Preto tu aj figuruje len 1500 ako normálna vel­
kosť II.. Výmenu medzi 1500 I,.,+„.,a 1500 il. netreba ďalej skúmať,
pretože sme ju už vysvetlili ako proces jednoduchej reprodukcie;
práve tak netreba brať do úvahy ani 4000 I., pretože jeho nové
usporiadanie pre znova sa začínajúcu reprodukciu (ktorá sa tentoraz
uskutočňuje v rozširenom rozsahu) sme už skúmali ako proces jed­
noduchej reprodukcie.
Jediné, čo tu teda ešte máme preskúmať, je: 500 I... a (376., +
+ 376„.) II, a to jednak pokiaľ ide o vnútorné proporcie v skupi­
ne I i v II, jednak pokiaľ ide o pohyb medzi obidvoma. Keďže sa
predpokladá, že v II sa má taktiež akumulovať polovica nadhodnoty,
musi sa tu na kapitál premeniť 188, z toho 1/4 na variabilný kapi­
tál = 47, kvôli zaokrúhleniu dajme tomu 48; na konštantný kapitál
treba ešte premeniť 140.
Narážame tu na nový problém, pričom z hľadiska bežného na­
zerania, podľa ktorého sa tovary jedného druhu vymieňajú za to­
vary iného druhu, čo platí aj o výmene tovarov za peniaze a o opä­
tovnei výmene tých istých peňazí za tovar iného druhu, musi sama
existencia takéhoto problému udivovať. Spomínaných 140 llm možno
premeniť na výrobný kapitál len tak, že sa nahradia časťou tovarov
im rovnakej hodnoty. Je samozrejme, že časť 1,...ktorá sa má vyme­
niť za 11,...musi pozostávať z takých výrobných prostriedkov, ktoré
môžu vchádzať tak do výroby 1, ako aj do výroby ll, alebo výlučne
len do výroby II. Táto náhrada sa môže uskutočniť len jednostrannou
kúpou zo strany il, pretože celý nadprodukt 500 1.,.,ktorý treba ešte
preskúmať, má slúžiť na akumuláciu v i, preto ho nemožno vymieňať
za tovary ll; inými slovami, I ho nemôže súčasne akumulovať i pre­
jedať. Skupina II teda musi kúpiť 140 1,. za hotové peniaze bez toho,
aby sa jej tieto peniaze vrátili na základe nasledujúceho predaja jej
tovarov skupine I. ide teda o proces, ktorý sa neustále, pri každej
novej ročnej výrobe, pokiaľ je reprodukciou v rozširenom rozsahu,
opakuje. Kde majú svoj prameň tieto peniaze v skupine li?
Naopak, zdá sa, že ll vôbec nie je plodnou pôdou pre tvorbu
noveho peňažného kapitálu, ktorá sprevádza skutočnú akumuláciu
a v kapitalistickej výrobe je jej podmienkou, pričom táto tvorba fak­
ticky vystupuje najprv ako jednoduchá tvorba pokladu.
Najprv máme 376 11..:peňažný kapitál 376, preddavkovaný na
Pracovnú silu, sa na základe kúpy tovarov ll neustále vracia kapi­
 426

lll. oddiel talistom 11ako variabilný kapitál v peňažnej forme. To, že peniaze
Reprodukcia sa neustále vzďaíujú od svojho východiska - kapitalistovho vrec­
a obeh celkového ka - a neustále sa k nemu opäť vracajú, nijako nezväčšuje množ­
spoločenského stvo peňazí, ktoré sa pohybujú v tomto kolobehu. Zdroj akumulácie
kapitálu peňazí to teda nie je; tieto peniaze ani nemožno vybrať z tohto
obehu, aby sa z nich vytvoril potenciálny nový peňažný kapitál,
hromadený ako poklad.
Ale pozorl, Nedá sa na tom niečo zarobiť?
Nesmieme zabúdať, že skupina II má pred skupinou I tú výhodu,
že robotníci, ktorých zamestnáva, musia od nej znova kupovať too
vary, ktoré sami vyrobili. Skupina II kupuje pracovnú silu a zároveň
predáva tovary majiteľom pracovnej sily, ktorú používa. Skupina ii
môže teda:
1. jednoducho stlačiť mzdu pod jej normálnu priemernú úroveň,
a to má spoločné s kapitalistami skupiny I. Tým sa uvoľní časťpeňa­
zí, ktoré fungujú ako peňažná forma variabilnćho kapitálu, a to by sa
pri ustavičnom opakovaní toho istého procesu mohlo stať normál­
nym zdrojom tvorby pokladu, teda aj zdrojom tvorby potenciálneho
dodatočného peňažného kapitálu v skupine II. Na tomto mieste, kde
ide o normálnu tvorbu kapitálu, nás však prirodzene nezaujima ná­
hodný zisk, ktorý sa dosahuje podvodom. Nesmieme však zabúdať.
že skutočne platená normálna mzda (ktorá ceteris paribus určuje
veľkosťvariabilnćho kapitálu) sa vôbec neplatí vdaka dobrote kapio
talistov, ale za daných pomerov sa musí platiť. Tým sa tento spôsob
vysvetlenia vylučuje. Ked predpokladáme, že skupina II musí vv­
naložiť variabilný kapitál 376.„ nesmierne kvôli tomu, aby sme vv­
svetíili novovznikajúci problém, odrazu tento predpoklad nahradiť
hypotćzou, že skupina II preddavkuje napriklad len 350„, a nie 376...
2. Na druhej strane však, ako sme už povedali, skupina 1! ako
celok má pred skupinou ľ tú výhodu, že nielen kupuje pracovnú
silu, ale zároveň aj predáva svoje tovary svojim vlastným robotní­
kom. A ako sa z toho dá ťažiť- ako sa nominálne môže platiť nor­
málna mzda, ale v skutočnosti sa časť z nej môže znova uchmatnúť
bez zodpovedajúceho ekvivalentu v tovare, čiže ukradnúť naspäť:
ako sa to dá zariadiť sčasti prostrednictvom truckovćho systému.
sčasti falšovanim obeživa (ktoré zákon azda ani nepostihuje) - o tom
existujú veľmi pádne dôkazy v každej priemyselnej krajine. Naprí­
klad v Anglicku a v Spojených štátoch. (Pri tejto príležitosti to trochu
rozviesť na vhodných príkladoch.) Je to tá istá operácia ako sub i..
len s tým rozdielom, že je zahalená a že sa uskutočňuje okľukou.
Preto ju treba takisto odmietnuť. Ide tu o mzdu, ktorá sa plati sku­
točne, a nie nominálne.
Vidíme, že pri objektívnej analýze kapitalistickćho mechanizmu
netreba iste mimoriadne hanebnć znaky, ktoré na ňom ešte lipnů.
využívať ako výhovorky na prekonanie teoretických ťažkostí. Ale
prevažná väčšina mojich buržoáznych kritikov napodiv vykrikujc.
že vraj som sa napríklad v 1. knihe Kapitálu predpokladom, že kwi'
taíista plati skutočnú hodnotu pracovnej sily, čo z veľkej časti nerobí.
 427

dopustil krivdy voči kapitalistoml (Tu možno s veľkodušnosťou, 21. kapitola

ktorá sa mi prisudzuje, odcitovať Scháffleho.) Akumulácia
A tak sa na dosiahnutie spomínaného cieľa s 376 II., nedá nič a rozšírená
robiť. ' reprodukcia
Ale ešte povážlivejšie to vyzerá s 376 II,... Tu stoja proti sebe len
kapitalisti tej istej skupiny, ktori striedavo predávajú jeden dru­
hému a kupujú jeden od druhého spotrebné prostriedky, ktoré sami
vyrobili. Peniaze nevyhnutné na túto výmenu fungujú len ako obe­
živo a pri normálnom priebehu sa musia vracať zúčastneným v tej
miere, v akej ich preddavkovali na obeh, aby mohli stále znova
prechádzať tou istou cestou.
Zdá sa, že vyberať tieto peniaze z obehu a vytvárať z nich poten­
ciálny dodatočný peňažný kapitál možno len dvoma cestami. Jedna
časť kapitalistov II môže ošmeknúť druhú a ulúpiť takto peniaze.
Ako vieme, tvorba nového peňažného kapitálu nevyžaduje, aby sa
najprv zväčšilo množstvo obeživa; vyžaduje sa len to, aby sa penia­
ze z rôznych strán vyberali z obehu a 'hromadili ako poklad. Okol­
nosť, že môže ísť o ukradnuté peniaze a že teda tvorba dodatočného
peňažného kapitálu u jednej časti kapitalistov II môže byť spojená
s pozitívnou stratou peňazí u druhej časti, by na veci nič nemenila.
Ošmeknutá časť kapitalistov 11 by musela žiť trochu skromnejšie,
ale to by bolo všetko.
Alebo sa časť II„„ stelesnená v nevyhnutných životných prostried­
koch, premieňa priamo na nový variabilný kapitál v skupine II. Ako
k tomu dochádza, preskúmame na konci tejto kapitoly (pod čis. IV).

I
Prvý príklad
A) Schéma jednoduchej reprodukcie
I. 4000,. + 1000,.+ 1000,„ = 6000
II. 2000,: + 500., + 500," = 3000 ] súčet = 9000
B) Východisková schéma pre reprodukciu" '° v 1. a 2.
v rozširenom rozsahu nemeckom vydaní:
akumuláciu
1. 4000,. -ł- 1000„ -ł- 1000," = 6000
II. 1500, + 750., + 750m= 3000 ] súčet = 9000
Za predpokladu, že v schéme B sa akumuluje polovica nadhod­
noty 1, teda 500, vyjde nám predovšetkým, že (1000„ + 500...) I čiže
1500 I,„+„„ sa musí nahradiť prostrednictvom 1500 11,; v skupine I
potom ostáva: 4000, + 500..., z čoho sa má 500,.. akumulovať. Na­
hradenie (1000„ + 500...) I prostrednictvom 1500 11, je proces jed­
noduchej reprodukcie, ktorý sme v súvislosti s ňou už vysvetlili.
Predpokladajme, že z 500 l... treba 400 premeniť na konštantný
a 100 na variabilný kapitál. O výmene 400.. vnútri I, ktoré majú byť
 428
lll. oddiel takto kapitalizované, sa už hovorilo; možno ich teda bez ďalšieho
Reprodukcia pripojiť k 1„ a potom dostaneme pre 1:
a obeh celkového
4400, + 1000., + 100„. (ktoré sa majú vymenit za 100..).
spoločenského
kapitálu Skupina II zase kúpi od skupiny I na akumuláciu 100 1,..(vo vý­
robných prostriedkoch), ktoré teraz predstavujú dodatočný konštant~
ný kapitál II, kým 100 v peniazoch, ktoré za ne skupina II plati,
premieňa sa na peňažnú formu dodatočného variabilnćho kapitálu
skupiny I. Potom máme pre I kapitál 4400, + 1100., (tieto druhé
v peniazoch) = 5500.
Skupina Il má teraz ako konštantný kapitál 1600,; na jeho spra­
covanie musí priložiť ďalších 50., v peniazoch na kúpu novej pracov­
nej sily, takže jej variabilný kapitál vzrastá zo 750 na 800. Toto
zväčšenie konštantného a variabilného kapitálu skupiny Il dovedna
o 150 sa hradí z jej nadhodnoty; zo 750 11,..teda ostáva iba 600...
ako spotrebný fond kapitalistov II, ktorých ročný produkt sa potom
rozdeluje takto:
II. 1600, + 800.,+ 600,..(fond spotreby) = 3000.
150„.,ktoré sú vyrobené v podobe spotrebných prostriedkov a pre­
mieňajú sa tu na (100, + 50..)II, vchádza vo svojej naturálnej forme
celé do spotreby robotnikov: 100 spotrebujú robotníci I (100 1.,)a 50
robotníci II (50 11,), v zhode s predchádzajúcim výkladom. V sku­
točností sa v II, kde sa jej celkový produkt zhotovuje vo forme
nevyhnutnej na akumuláciu, musí časť nadhodnoty väčšia 0 100 re­
produkovať vo forme nevyhnutných spotrebných prostriedkov. Ak
sa skutočne začne reprodukcia v rozšírenom rozsahu, vracia sa tých
100, ktoré predstavujú peňažný variabilný kapitál skupiny I, pr0-'
stredníctvom jej robotníckej triedy späť do skupiny II; tá zase pre­
náša 100,.. v podobe tovarovej zásoby na skupinu I a zároveň 50
v podobe tovarovej zásoby na svoju vlastnú robotnícku triedu.
Usporiadanie, zmenené kvôli akumulácii, je potom takéto:
I. 4400, + 1100.,+ 500 fond spotreby = 6000
II. 1600, + 800,.+ 600 fond spotreby = 3000
súčet tak ako predtým = 9000.
Z toho je kapitál:
I. 4400, + 1100, (v peniazoch) = 5500
= 7900,
II. 1600, + 800. (v peniazoch) = 2400
kým na začiatku výroby sme mali:
1. 4000, + 1000, = 5000 _ 7250.
11. 1500, + 750.,= 2250 "
Ak na tomto základe dôjde k skutočnej akumulácii. t. j. ak sa teraz
skutočne vyrába s týmto zváčšeným kapitálom, na konci budúceho
roka dostaneme:
 429

I. 4400. + 1100.,+ 1100m= 6600 21. kapitola

II. 1600. + 800., + 800m= 3200 ł = 9800. Akumulácia
a rozšírená
Nech sa teraz sub I akumuluje ďalej v tej istej proporcii; 550,.. reprodukcia
sa teda vydáva ako dôchodok, 550,..sa akumuluje. Potom sa najprv
1100 I., nahradí prostredníctvom 1100 II.“, ďalej treba ešte realizo­ 1' v 1. a 2.
vať 550 Im v rovnakej sume tovarov II; teda dovedna 1650 I(.,+„.,. nemeckom vydaní:
Ale konštantný kapitál II, ktorý sa má nahradiť, rovná sa len 1600, 1100 It; zmenené
teda zostávajúcich 50 sa musí doplniť z 800 II,... Ak tu zatiaľ od­ podľa textu, ktorý
hliadneme od peňazí, máme ako výsledok tejto transakcie: pripravil do tlače
1. 44006 + 550„, (ktoré sa majú kapitalizovať); popritom v spo­ Engels
trebnom fonde kapitalistov a robotníkov 1650(„+„,„ realizovaných
v tovaroch II..
II. 1650. (50 sa totiž, ako sme uviedli predtým, pridalo z IIm) +
800.,+ 750,..(spotrebný fond kapitalistov).
Ak však v II ostane pôvodný pomer medzi 0 a c, musí sa na 50.
vynaložiť ďalších 25,; tieto sa musia vziať zo 750...: tak dostaneme:
II. 1650. + 825., + 725,...
Sub 1 sa má kapitalizovať 550...:ak sa predchádzajúci pomer medzi
0 a c nemení, tvori z toho 440 konštantný kapitál a 110 variabilný
kapitál. Týchto 110 možno vziať zo 725 Ilm; t. j. spotrebné pro­
striedký v hodnote 110 nespotrebujú kapitalisti II, ale robotníci I,
teda kapitalisti II sú nútení týchto 110,., ktoré nemôžu spotrebovať,
kapitalizovať. Zo 725 Il„. tak ostáva len 615 Ilm. Keď však II takto
premieňa týchto 110 na dodatočný konštantný kapitál, potom po­
trebuje další dodatočný variabilný kapitál v sume 55; ten sa musí
znova vziať z jej nadhodnotý; po odpočítani týchto 55 od 615 11,..
ostáva kapitalistom II na spotrebu 560 a potom dostávame po všet­
kých skutočných a možných prevodoch takúto hodnotu kapitálu:
I. (4400..+ 440.) -ł- (1100., -I- 110„) = 4840. + 1210., = 6050
II. (1600. + 50. -I- 110.) + (800.,+ 25.,+ 55.) =
= 1760. -ł- 880.,= 2640
8690.

Ak to má prebiehať normálne, musí sa akumulácia v II uskutoč­

ňovať rýchlejšie ako v I, lebo v cpačnom pripade časť I(.,+„.„ktorá
sa má premeniť na tovary II., rastie rýchlejšie ako 11., za ktoré sa
jedine môže vymieňať.
Ak reprodukcia pokračuje na tomto základe a za inak nezmene­
ných okolností, dostaneme na konci nasledujúceho roku:
1. 4840. + 1210., + 1210,..= 7260
II. 1760. + 880, + 880,..= 35ml = 10 780.
Pri nezmenenej miere rozdelenia nadhodnotý musí I najprv vydať
ako dôchodok: 1210. a polovicu m = 605, spolu 1815. Tento fond
spotreby je zase o 55 väčší ako II.. Týchto 55 sa musí odpočitať od
880..., takže ostáva 825. Premena 55 II... na II. predpokladá, že II..
 430
III. oddiel sa ešte zinenši o zodpovedajúci variabilný kapitál = 27%: takže
Reprodukcia na spotrebu ostáva 7971/3 11,...
a obeh celkového V 1 treba teraz kapitalizovat: 605...: z toho 484 na konštantný
spoločenského a 121 na variabilný kapitál; o týchto 121 sa musí zmenšiť II,... ktoré
kapitálu sa teraz rovná už len 7971/2: ostáva 6761/3 II,... Il teda premieňa
ďalších 121 na konštantný kapitál a na to .potrebuje ďalší variabilný
kapitál = 601/2:ten sa tiež berie z 676/; 11...;na spotrebu ostáva 616.
Potom máme kapitál:
l. Konštantný 4840 + 484 = 5324.
Variabilný 1210 + 121 = 1331.
II. Konštantný 1760 + 55 + 121 = 1936.
Variabilný 880 + 27%. + 601/2= 968.
Spolu:
I. 5324.. + 1331., = 6655
II. 1936. + 968., = 2904 ł = 9559.
A na konci roka produkt:
1. 5324. + 1331., + 1331,..= 7986
II. 1936. + 968., + 968,..= 3872 ł= 11858.
Opakovanim tohto výpočtu a zaokrúhlenim zlomkov dostaneme
na konci nasledujúceho roku produkt:
1. 5856. + 1464., + 1464,..= 8784
II. 2129. + 1065.,+ 1065,..= 4259 1: 13043.
A na konci roka produkt:
I. 6442. + 1610.,+ 1610,..= 9662
II. 2342.: -ł- 1172., + 1172„. = 4686 1: 14348.
Počas pätročnej reprodukcie v rozšírenom rozsahu vzrástol celko­
vý kapitál l a II 2 5500. + 1750., = 7250 na 8784. + 2782., =
= 11566, teda v pomere 100:160. Celková nadhodnota bola
pôvodne 1750, teraz je 2782. Spotrebovaná nadhodnota bola na
začiatku 500 v 1 a 600 v II, spolu = 1100: v poslednom roku bola
732 v I a 745 v II, spolu = 1477. Vzrástla teda v pomere 100: 13415'

2.
Druhý príklad
Vezmime teraz ročný produkt 9000, ktorý je celý v rukách triedy
priemyselných kapitalistov ako tovarový kapitál, a to vo tom:.
v ktorej všeobecný priemerný pomer variabilnćho kapitálu ku kon­
štantnemu je 1 :5. To predpokladá: už značný rozvoj kapitalistickcl
WWW a v zhode s tým aj značný rozvoj produktivnej silý spolo­
čenskej práce; značne zväčšenie rozsahu výroby, ktoré nastalo už
 431

predtým; napokon rozvinutie všetkých okolnosti, ktoré vytvárajú 21. kapitola

v robotníckej triede relativne preľudnenie. Potom sa ročný produkt, Akumulácia
ak zaokrú'hlime zlomky, rozdeli takto: a rozšírená
I. 5000c + 1000., + 1000". = 7000 reprodukcia
II. 1430; + 285., -ł- 285,., = 2000 ł = 9000.
Predpokladajme teraz, že kapitalisti skupiny I spotrebujú polovicu
nadhodnoty = 500 a druhú polovicu akumulujú. Potom by sa
(1000., + 500„.) I = 1500 muselo vymenit za 1500 11,. Keďže II, je
tu len 1430, treba pridat 70 z nadhodnoty; ak sa týchto 70 odpočita
od 285 II„., ostane 215 Nm. Dostaneme teda:
I. 5000, + 500,„ (na kapitalizovanie) + 1500„„„.,
v spotrebnom fonde kapitalistov a robotníkov.
II. 1430,. + 70„, (na kapitalizovanie) + 285., + 215„..
Keďže sa tu 70 il... pripája priamo k [ic, je na to, aby sa tento
dodatočný konštantný kapitál uviedol do pohybu, potrebný variabil­
. . 70 . .. .
ny kapitál -5- = 14; tychto 14 sa teda opat berie z 215 Iim; ostáva
201 II,... a máme:
II. (1430; + 70c) + (285., + 14,) + 201„..
Výmena 1500 I,„+›,5„„za 1500 11, je proces jednoduchej reproduk­
cie“ a potiaľ sme ju už vybavili. Treba sa tu však ešte zmienit 0 nie­ '° v 1. a 2.
ktorých osobitostiach, ktoré vznikajú z toho, že pri reprodukcii nemeckom vydaní:
akumulácie
spojenej s akumuláciou sa I(„+„„„ nenahrádza len 11„ ale Iic plus
časťou 11,...
Ak sa predpokladá akumulácia, je samozrejme, že 1mm, je väčšie
ako II; a nerovná sa 11, ako pri jednoduchej reprodukcii; pretože
1. privteľuje 1 časť svojho nadproduktu k jej vlastnému výrobnćmu
kapitálu a premieňa z nej 5/5 na konštantný kapitál, ktoré teda
nemôže súčasne nahrádzat spotrebnými prostriedkami II; 2. I musí
zo svojho nadproduktu dodať látku pre konštantný kapitál potrebný
na akumuláciu v II, rovnako ako 11 musí dodať I látku pre varia­
bilný kapitál, ktorý má uviest do pohybu tú časť jej nadproduktu,
ktorú l sama použije na zväčšenie svojho konštantného kapitálu.
Vieme, že skutočný variabilný kapitál, teda aj dodatočný, pozostáva
z pracovnej sily. Kapitalista I nekupuje od kapitalistu II nevyhnutné
životné prostriedky do zásoby, ani ich nohromadí pre dodatočnú
pracovnú sílu, ktorá má byť u neho zamestnaná, ako to musel robit
otrokár. Dohodu s II uzatvárajú sami robotníci. To však nebráni
tomu, že z hľadiska kapitalistu sú spotrebné prostriedky dodatočnej
pracovnej sily len prostriedkami výroby a zachovania jeho pripadnej
dodatočnej pracovnej sily, teda naturálnou formou jeho variabilnćho
kapitálu. Jeho vlastná najbližšia operácia, tu operácia I, spočíva
len v tom, že hromadí potrebný nový peňažný kapitál, nevyhnutný
na kúpu dodatočnej pracovnej sily. Len čo ju pripojí k doterajšiemu
kapitálu, peniaze sú pre túto pracovnú silu prostriedkom na kúpu
 432

lll. oddiel tovarov ii, musí teda už nachádzať príslušné spotrebné prostriedky.
Reprodukcia Mimochodom. Pán kapitalista, ako aj jeho tlač, je často nespokojný
a obeh celkového so spôsobom, akým pracovná sila vydáva svoje peniaze, ako aj s tými
spoločenského tovarmi II. v ktorých ich realizuje. Pri tejto príležitosti filozofuje,
kapitálu tára o kultúre a hrá sa na filantropa. ako napríklad pán Drummond,
tajomník anglického veľvyslanectva vo Washingtone. The Nation
[časopis]uverejnil koncom októbra 1879 zaujímavý článok, v ktorom
sa okrem iného píše:

..Robotníci neudržaii v kultúre krok s pokrokom vynálezov; spristupniio sa

im množstvo predmetov. ktoré nevedia používat a pre ktoré teda nevytvárajú
trh! [Každý kapitalista si prirodzene želá. aby robotník kupoval jeho tovar.|
..Niet dôvodu, prečo by si robotník nemal želal práve taký prepych ako kiiaz.
advokát a lekár. ktorý zarobí toľko ako on.' lTakľto advokáti. kňazi a lekári si
môžu veľký prepych naozaj len želal!Ij „Ale robotník to nerobí. Ešte vždy je otáz­
ka. ako zvýšiť nejakým racionálnym a zdravým opatrením jeho úroveň ako spo­
trebiteľa; nie je to ľahká otázka, pretože celá jeho ctižiadost nesiaha ďalej ako
po skrátenie jeho pracovných hodín a demagóg ho k tomu pobáda oveľa viac
ako k tomu. aby si zlepšil svoje postavenie zdokonaienlm svojich duševných
a morálnych schopností.' (Reports ot H. M.'s Secretaries ot Embassy and Lega­
tion on the Manutactures. Commerce etc. of the Countries in which they reside.
London 1879, p. 404.)

Ako vidiet, tajomstvom racionálneho a zdravého opatrenia, ktoré

má zlepšit postavenie robotníka zdokonalením jeho duševných a mo­
rálnych schopnosti a urobiť z neho racionálneho spotrebiteľa. sú dlhé
pracovné hodiny. Aby sa stal racionálnym spotrebiteľom tovaru
kapitalistov, musí robotník začať predovšetkým tým - ale v tom
mu bráni demagógl -, že dovolí, aby jeho vlastný kapitalista spo­
trebúval jeho vlastnú pracovnú silu neracionálne a spôsobom, ktorý
škodí zdraviu. Co rozumie kapitalista pod racionálnou spotrebou.
ukazuje truckový systém, kde je natoľko blahoskionný, že sa púšta
priamo do obchodu s tovarmi, ktoré spotrebúvajú jeho robotnici.
pričom jedným z mnohých odvetví tohto obchodu je aj poskytovanie
bytov robotníkom, takže kapitalista je zároveň domácim pánom svo­
jich robotníkov.
Ten istý Drummond, ktorého krásna duša rojčí o kapitalistickýcb
pokusoch povzniest robotnicku triedu. hovorí v tej istej správe
okrem iného o vzorných bavlnárskych továrňach Loweli and Law­
rence Mills. Domy, v ktorých sa dievčatá zamestnané v továrni stra­
vujú a bývajú, patria účastinnej spoločnosti, ktorá je majiteľkou
továrne; správkyne týchto domov sú v službách tej istej spoloč'
nosti. ktorá dievčatám predpisuje. ako sa majú správať; nijaké dievo
ča nesmie prist domov po desiatej hodine večer. A teraz perlička:
osobitná polícia spoločnosti hliadkuje v okolí. aby sa tento domoVÝ
poriadok neporušovai. Po desiatej večer nepustia nijaké dievča ani
von. ani dnu. Nijaké dievča nesmie býva( inde ako na území patria'
com spoločnosti. na ktorom jej každý dom vynáša asi 10 dolárov
náiomného týždenne; a tu vidíme racionálneho spotrebiteľa v plncl
sláve:
 433

„Kedže je však v mnohých najlepších domoch, v ktorých nobotničky bývajú, 21. kapitola
nepostrádateľný klavír, hrá hudba, spev a tanec významnú úlohu aspoii u tých Akumuiácia
robotničok, ktoré po nepretržitej desaťhodinovej práci pri tkáčskom stave po­
trcbujú skôr zmenu po tej jednotvárností ako skutočný odpočinok." (p. 412.) a rozšírená
reprodukcia
Ale 'hlavné tajomstvo, ako z robotníka urobiť racionálneho spo­
trebiteía, príde až teraz. Pán Drummond navštívil továreň na vý­
robu nožov v Turner's Falls (Connectítut River) a tam mu pán
Oakman, pokiadník tejto účastinnej spoločnosti, najprv povedal, že
najmä americké stolové nože kvalitou prekonávajú anglické, a po­
tom pokračoval:
„Anglicko porazíme aj v cenách; v kvalite ho predstihujeme už teraz. to sa
uznáva; ale musime predávať za nižšie ceny a tie dosiahneme, ak budeme do­
stavať lacnejšie našu oceí a zlacnime našu prácui' (p. 427.)

Zníženie mzdy a dlhé pracovné hodiny, to je jadro racionálneho

a zdravého opatrenia, ktoré má povýšiť robotníka do hodnosti ra­
cionálneho spotrebiteľa, aby vytvoril trh pre množstvo predmetov,
ktoré sa stali dostupnými aj pre neho vďaka kultúre a pokroku vy­
nálezov.

Teda tak ako 1 musi zo svojho nadproduktu dodať skupine 11do­

datočný konštantný kapitál, dodáva II v tomto zmysle dodatočný
variabilný kapitál pre I. Pokiaľ ide o variabilný kapitál, akumuluje
1! pre I i pre seba tým, že reprodukuje väčšiu časť svojho celkového
produktu, teda najmä svojho nadproduktu, vo forme nevyhnutných
spotrebných prostriedkov.
Pri výrobe na rastúcej kapitálovej základni musí sa 1mm, rovnať
Il, plus tej časti nadproduktu, ktorá sa znova privteíuje ako kapitál,
plus dodatočnej časti konštantnćho kapitálu nevyhnutnej na roz­
šírenie výroby v II; a minimum tohto rozšírenia je také, bez ktorého
nie je možná skutočná akumulácia, t. j. bez ktoreho nemožno do­
siahnuť skutočne rozšírenie výroby v samej skupine 1.
Ak sa teraz vrátime k prípadu, ktorý sme skúmali naposledy.
vidíme, že má tú vlastnosť, že 11, je menšie ako I,„+„„.„ ako tá časť
produktu I, ktorá sa ako dôchodok vydáva na spotrebné prostried­
ky, takže výmena 1500 I,„+„.,vyžaduje, aby sa tým ihneď realizovala
časť nadproduktu II = 70. Pokiaľ ide o 11, = 1430, musí sa za inak
nezmenených okolností nahradiť v rovnakej hodnote 2 1mm). aby
sa mohla uskutočniť jednoduchá reprodukcia v il, a potíaí sa tu
ľÝmnetreba ďalej zaoberať. Inak je to s doplnkovými 70 ll,... To.
čo je pre I iba nahradenim dôchodku spotrebnými prostriedkami.
Dúhouvýmenou tovarov zameranou na spotrebu, nie je tu pre 11­
ako pri jednoduchej reprodukcii - len opätovnou premenou jej
konštantnćho kapitálu z formy tovarovćho kapitálu na jeho natu­
rálnu formu, ale priamym procesom akumulácie, premenou časti jej
nadproduktu z formy spotrebných prostriedkov na formu konštant­
nćho kapitálu. Ak I kúpi za 70 6 v peniazoch (peňažná rezerva na

28 Kapital 2
 434

Ill. oddiel premenu nadhodnoty) týchto 70 11„ a ak II za to nekúpi 70 1.,.,ale

Reprodukcia akumuluje týchto 70 a ako peňažný kapitál, vyjadruje sice tento
a obeh celkového peňažný kapitál vždy dodatočný produkt (totiž nadprodukt II, kto­
spoločenského reho je častou), aj ked nie produkt, ktorý by znova vchádza] do
kapitálu výroby; ale potom by táto akumulácia peňazí na strane II zároveň
vyjadrovala, že 70 1.,.vo výrobných prostriedkoch nemožno predat.
V 1 by teda dochádzalo k relatívnej nadvýrobe, ktorá by zodpovedala
tomu, že súčasne nedochádza k rozšírenej reprodukcii na strane 11.
Ale Odhliadnuc od toho: Za ten čas, kým sa oných 70 v peniazoch,
ktoré pochádzali od I, ešte nevrátilo do 1, alebo sa vrátilo len sčasti
tým, že 11 kúpila 70 I„„ figuruje 70 v peniazoch úplne alebo sčasti
ako dodatočný potenciálny peňažný kapitál v rukách II. To plati
o každej výmene medzi I a II, pokiaľ vzájomné nahradenie tovarov
obidvoch strán nevedie k tomu, že peniaze sa vrátia k svojmu vý­
chodiskovému bodu. Pri normálnom priebehu tu však peniaze figu­
rujú v tejto úlohe len dočasne. V úverovom systéme, kde by všetky
peniaze, ktoré sa odrazu uvoľnia navyše, mali ihneď aktívne fun­
govat ako dodatočný peňažný kapitál, môže sa takýto len prechodne
uvoľnený peňažný kapitál pevne uložit, môže napríklad slúžiť na
založenie nových podnikov v I, hoci by mal uvádzať do pohybu
dodatočný produkt, ktorý ešte viazne v iných podnikoch. Dalej treba
poznamenat, že pripojenie 70 1.„ ku konštantnému kapitálu II zá­
roveň vyžaduje, aby sa variabilný kapitál II zväčšil o sumu 14. To
predpokladá - podobne ako v 1 pri priamom prívtelení nadproduktu
I... ku kapitálu I, -, že reprodukcia v II už prebieha s tendenciou
ďalšej kapitalizácie; že teda zahŕňa zväčšenie tej časti nadproduktu.
ktorá pozostáva z nevyhnutných životných prostriedkov.

Ako sme videli, produkt 9000 v druhom príklade sa musí kvôli

reprodukcii rozdeliť takto, ak sa má kapitalizovat 500 i„.. Pritom
berieme do úvahy len tovary a nevšimame si obeh peňazí.
I. 5000, + 500,. (na kapitalízáciu) + 1500,.,„„ spotrebný fond =
= 7000 v tovaroch.
II. 1500, + 299., + 201„ = 2000 v tovaroch. Celková suma 9000
v tovarovom produkte.
Kapitalizácia teraz prebieha takto:
V skupine 1sa 500,., ktoré sa kapitalizujú, rozdelia na 5/5= 417, +
+ 'lo = 83,. Za 83., sa odoberie rovnaká suma 2 H,... za ktorú sa
kúpia prvky konštantnćho kapitálu a ktorá sa teda pripojí k 11:­
Zváčšenie ii, o 83 podmieňuje zväčšenie II., 0 1/5z 83 = 17. Po tejto
výmene teda máme:
1. (5000, -ł- 417„.), + (1000„ + 83"), = 5417, -ł- 1083.,= 6500
II. (1500, + 83...),+ (299, -ł- 17...),= 1583, + 316„= 1899
Spolu: 8399.
 435

Kapitál v I vzrástol zo 6000 na 6500, teda 0 1m. V 11 vzrástol 21. kapitola

z 1715 na 1899, teda o necelú 1/9. Akumulácia
Reprodukcia na tomto základe dáva na konci druhého roku ka­ a rozširená
pĺtál: reprodukcia
I. (5417, + 452m),-I- (1083„ -ł- 90m)„= 5869, + 1173.,= 7042
II. (1583, + 42,..+ 90m),+ (316„+ 8m+ 18„.)„= 1715, +
+ 342„= 2057
a na konci tretieho roku produkt:
1. 5869, + 1173, + 1173„
II. 171s,+ 342„+ 342,.
Ak tu I akumuluje polovicu nadhodnoty ako doteraz, 1mm., činí
1173.,+ 587m“ = 1760, je teda väčšie ako cele 1715 II„ a to o 45.
Týchto 45 sa teda musi zase vyrovnať tak, že sa taká istá suma
výrobných prostriedkov prenesie do 11,. II, sa teda zväčšuje o 45,
čo podmieňuje zväčšenie II., o 1/5 = 9. Kapitalizovanýoh 587 1.,.sa
potom rozdeli na 5/5a 1/5,t. j. na 489, a 98.» týchto 98 vyžaduje, aby
sa v II ku konštantnćmu kapitálu pridalo 98, a to zasa vyžaduje
zväčšenie variabilnćho kapitálu II o 1/5= 20. Potom máme:
1. (5869, + 489„.),+ (1173.,+ 98„.)„= 6358, + 1271, = 7629
II. (1715, + 45...+ 98„.),+ (342.,+ 9,..+ 20,), = 1858, +
+ 371, = 2229.
Celkový kapitál = 9858.
Za tri roky vzrastajúcej reprodukcie zväčší! sa teda celkový kapi­
tál I zo 6000 na 7629, celkový kapitál II z 1715 na 2229 a celkový
spoločenský kapitál zo 7715 na 9858.

3.
VýmenaII, pri akumulácii
Pri výmene 1mm, za II, sa teda vyskytujú rôzne prípady.
Pri jednoduchej reprodukcii sa jedno musi rovnat druhému a na­
vzájom sa nahrádzat, lebo inak, ako sme videli predtým, jednoduchá
reprodukcia nemôže prebiehať bez porúch.
Pri akumulácii záleží predovšetkým na miere akumulácie. V pri­
padoch, ktoré sme skúmali doteraz, sme predpokladali, že miera
akumuiácie v 1 = 1/2m 1, ako aj to, že v rôznych rokoch ostáva
konštantná. Meniii sme len pomer, v akom sa tento akumulovaný
kapitál rozdeľuje na variabilný a konštantný. Z toho vypiýnuli tri
prípady:
1. 11mg., = 11„ ktoré je teda menšie ako I,..„..,. Tak to musi byť
vždy, ináč by I neakumulovala.
2. lang.) je väčšie ako 11,. V tomto prípade dochádza k náhrade
tak, že ku li, sa pridá zodpovedajúca časť ii,... takže tento súčet =
280
 436

lll. oddiel = mmm). Výmena tu nie je pre 11 jednoduchou reprodukciou jej

Reprodukcia konštantnčho kapitálu, ale je už akumuláciou, zväčšenim jej kon­
a obeh celkového štantneho kapitálu o tú časť jej nadproduktu, ktorú vymieňa za
spoločenského výrobné prostriedky I; v tomto zväčšení je zároveň zahrnuté to, že
kapitálu II primerane zväčšuje zo svojho vlastného nadproduktu aj svoj va­
riabilný kapitál.
3. I,„+›,;„.,je menšie ako II:. V tomto pripade II nereprodukovala
výmenou svoj konštantný kapitál úplne, a preto musi deficit nahradiť
kúpou od 1. To však nevyžaduje ďalšiu akumuláciu variabilnčho
kapitálu v II, pretože jej konštantný kapitál sa vzhladom na svoju
velkosť úplne reprodukoval až touto operáciou. Na druhej strane
tá časť kapitalistov I, ktorá touto výmenou len hromadi dodatočný
peňažný kapitál, už sčasti uskutočnila akumuláciu tohto druhu.
Predpoklad jednoduchej reprodukcie, že I(„+„„= IIc, je nielen ne­
zlučitelný s kapitalistickou výrobou, čo ostatne nevylučuje, že v prie­
myselnom cykle 10-11 rokov je celková výroba jedného roka často
menšia ako v predchádzajúcom roku, takže v porovnani s predchá­
dzajúcim rokom nedochádza ani k jednoduchej reprodukcii. Ale
okrem toho by pri prirodzenom ročnom raste obyvateľstva mohla
jednoduchá reprodukcia prebiehať len tak, že by sa na spotrebe tých
1500, ktoré predstavujú celkovú nadhodnotu, podieľal tomu zod­
povedajúci väčší počet neproduktívneho služobníctva. Tak by však
nebola možná akumulácia kapitálu, teda ani skutočná kapitalistická
výroba. Fakt kapitalistickej akumulácie teda vylučuje, aby IIc =
= I(„+„.,.Napriek tomu by aj pri kapitalistickej akumulácii mohol
nastať taký prípad, že v dôsledku procesov akumulácie, ktoré pre­
behli počas celého radu minulých výrobných obdobi, by sa II, nielen
rovnalo I,„+„.„ ale bolo by dokonca ešte väčšie. To by znamenalo
nadvýrobu v II, ktorá by sa dala vyrovnať len velkým krachom.
čím by sa kapitál presunul z 11 do 1. - Na pomere I,„+„.,ku II, sa
nič nemení, ak časť konštantnćho kapitálu II reprodukuje sama
seba, ako napriklad v poľnohospodárstve, kde sa používa osivo vlast­
nej výroby. Táto časť II, sa vylučuje z výmeny medzi 1 a II, práve
tak ako aj ic. Ani to, že časť výrobkov II môže zase vchádzať do
1 ako výrobné prostriedky, na veci nič nemení. Sú kryte časťou VÝ'
robných prostriedkov dodávaných I a túto časť treba na obidvoch
stranách vopred odpočitať, ak chceme výmenu medzi dvoma velkÝ'
mi skupinami spoločenskej výroby, medzi výrobcami výrobných
prostriedkov a výrobcami spotrebných prostriedkov skúmať v čistej
a neskalenej podobe.
V kapitalistickej výrobe sa teda ]mm nemôže rovnať 11„ čiže vo
výmene sa nemôžu navzájom kryť. Naproti tomu, ak 1-?- predsta­
vuje tú časť 1,...ktorú kapitalisti I vydávajú ako dôchodok, môže sa

1 (0 +1?) rovnať 11:.alebo môže byť väčšie alebo menšie ako ll.:

ĺ (0 +-?-) však musí byťvždy menšie ako “mm, a to 0 časťll..

 437

ktorú musia kapitalisti skupiny 11za každých okolnosti spotrebovať 2 1. hapí to ia

sami. Akumulácia
Treba poznamenať, že pri tomto znázomeni akumuiácie nie je a rozéirená
presne vyjadrená hodnota konštantného kapitálu, pokiaľ je časťou reprodukcia
hodnoty tovarového kapitálu, pri výrobe ktorého spolupôsobí. Fixná
časť novoakumuiovaného konštantného kapitálu vchádza do tovaro­
vého kapitálu len postupne a periodicky, rôzne podľa povahy pri­
slušných fixných prvkov; preto tam, kde suroviny, polovýrobky atd.
vchádzajú do tovarovej výroby vo veľkých množstvách, tovarový
kapitál pozostáva prevažne z náhrady cirkulujúcich konštantných
súčasti a z variabilného kapitálu. (Ale to je možné len pri obrate
cirkulujúcich súčastí; tým sa predpokladá, že cirkuiujúca časť spolu
s prenesenou časťou hodnoty fixného kapitálu sa obrátia za rok
toľkokrát, že celková suma dodaných tovarov sa rovná hodnote
všetkého kapitálu, ktorý vchádza do ročnej výroby.) Ale tam, kde
sa s činnosťou strojov spájajú len pomocné látky, a nie suroviny,
musi zase ako najväčšia súčasť tovarového kapitálu vystupovať
prvok práce = 0. Kým pri miere zisku sa nadhodnota vypočítava
z celkového kapitálu, bez ohľadu na to, či fixné súčasti periodicky
odovzdávajú výrobku veľa alebo málo hodnoty, treba k hodnote
každého periodicky vyrobeného tovarového kapitálu pripočítavať
fixnú časť konštantného kapitálu len potiaľ, pokiaľ opotrebovanim
v priemere odovzdáva hodnotu samému výrobku.

IV.
Dodatok
Pôvodným zdrojom peňazí pre ll je a + m vo výrobe zlata l, kto­
ré sa vymieňa za časť Il,; iba vtedy, ak výrobca zlata hromadi nad­
hodnotu, alebo ju premieňa na výrobné prostriedky 1, teda ak roz­
širuje svoju výrobu, jeho a + m nevchádza do ii; na druhej strane,
pokiaľ akumulácía peňazí samého výrobcu zlata napokon vedie
k rozšírenej reprodukcíi, vchádza istá časť nadhodnoty získanej vý­
robou zlata, ktorá sa nevydáva ako dôchodok, ako dodatočný variao
biiný kapitál výrobcu zlata do 11,napomáha tu novú tvorbu pokladu.
alebo poskytuje nové prostriedky na to, aby sa mohlo kupovať od
1 bez toho, aby sa jej priamo zasa predávalo. Z peňazí, ktoré po­
chádzajú z tohto 1mm, výroby zlata, treba odpočítať časťzlata, ktorú
potrebujú isté výrobné odvetvia il ako surovinu atd., slovom ako
prvok, ktorým sa nahrádza ich konštantný kapitál. Prvkom predbež­
nej tvorby pokladu - s cieľom budúcej rozšírenej reprodukcie ­
pri výmene medzi 1 a il je: pre 1 len vtedy, ak sa časť 1,..predáva
il jednostranne, bez zodpovedajúcej kúpy, a ak tu slúži ako doda­
točný konštantný kapitál; pre ii vtedy, ak i zväčšuje takým istým
 438

ilI. oddiel spôsobom svoj dodatočný variabilný kapitál; ďalej vtedy, ak časť
Reprodukcia nadhodnoty, ktorú I vydáva ako dôchodok, nie je krytá Hc, takže
a obeh celkového sa za ňu nakupuje a tým premieňa na peniaze časť 11m.Keď je
spoločenského
kapitálu I (0 +-T~)väčšie ako IL, nepotrebuje IIc na svoju jednoduchú re­
produkciu to, čo I spotrebovala z 11m,nahrádzať tovarmi z 1. Je
otázka, do akej miery môže dochádzať k tvorbe pokladu pri výmene
medzi samými kapitalistami II - pri takej výmene, ktorá môže po­
zostávať len zo vzájomnej výmeny II,... Vieme, že v II dochádza
k priamej akumulácii tým, že časť Ilm sa premieňa priamo na varia­
bilný kapitál (takisto ako sa v 1 časť 1,.. premieňa priamo na kon­
štantný kapitál). Pri róznom vekovom zložení akumulácie v rôznych
výrobných odvetviach II a u jednotlivých kapitalistov v každom
jednotlivom výrobnom odvetví sa vec vysvetľuje, mutatis mutandis,
takisto ako sub I. Jedni sú ešte v štádiu tvorby pokladu, predávajú,
ale nekupujú, druhí už dosiahli bod skutočného rozšírenia repro­
dukcie, kupujú, ale nepredávajú. Dodatočný variabilný peňažný ka­
pitál sa síce najprv vydáva na dodatočnú pracovnú silu; tá však
kupuje životné prostriedky od tých, ktorí vytvárajú poklad od ma­
jiteľov dodatočných spotrebných prostriedkov vchádzajúclch do
spotreby robotníkov. Peniaze sa od nich nevracajú k svojmu výcho­
diskovćmu bodu v tej miere, ako tvoria poklad, oni ich hromadia.
Poznámky a registre.
 441

Cudzojazyčné citáty

Cudzojazyčné citáty, ktoré sú uvedené v textovei časti pod čiarou a sú prelo­

žené do slovenčiny, sa tu uvádzajú podľa štvrtého nemeckého vydania. 0d­
chýlky od originálu sú zachytené v redakčných poznámkach.
s. 28 »Ainsl donc, par la concentration des tortunes entre un petlt nombre
pozn. de proprlćtalres, ie marchć interieur se resseme touiours plus, et l'in­
3 dustrle est touiours plus rćdulte à chercher ses dćbouches dana les
marchós ćtrangers, oů de plus grandes rćvolutions les attendent'u i' u Slsmondlho:
(. . .). [SlamondL] Nouv. Princ., ed. 1819. 1, p. 336. ia menacent
s. 118 »Les frais de commerce, quoique nécessaires, dolvent etre regardćs
pozn. comme une dćpense onćreuse.: (Quesnay, Analyse du Tableau Econo­
11 mique, in Dalre. Physiocrates, !9 partie, Paris 1846. p. 71.)
›. .. à mettre leur retrlbution ou !eur galn au rabals n'est, sé­
rieusement parlant, qu'une prination de perte pour le vendeur de la
premiére main et pour l'acbeteur-oonsommateur. Or une privation de
perte sur les frais du commerce n'est pas un produit reci, ou un
accroit de richesses obtenu par le commerce considćrć en !ui-meme
:implement comme ćchange, indćpendamment des frals de transport.
ou envlsagć coniointement avec les frals de transports (p. 145. 146.)
›Les lrais du commerce sont toujours payćs aux dćpens des ven­
deurs des productions, qui Joulraient de tout le prlx qu'en payent les
acheteurs, s'il n'y avalt point de frais intennćdlaires.c (p. 163.) Pro­
prlćtaires a producteurs sú nalarlantu, obchodníci sú nalariću.
(p. 164, Quesnay, Dialogues sur le Commerce et sur les Travaux des
Artisans". in Daire, Physlocratcs. l* partie, Paris 1846.) 3° v 1. a 2.
S. 122
nemeckom vydaní:
„The money clrculatlng in a country is a certain portion of the capital Problemes
pozn. _ of the country. absolutely withdrawn trom productive purposes, in ćconomiques
13 order to lacilitate or increase the productlveness of the remainder;
a certaln amount of wealth is, therefore. as necessary in order to
adopt gold as a circuiating medium. as it is to make a machine, in
order to facilitate any other production! (Bconomlst. vol. V. p. 320.)
s. 133 but how is the additionalvaluegivento it? By addingto
the cost of production. first. the expenses ol conveyance, seoondly.
18 the profit on the advances of capital made by the merchant. The
commodity ls only more valuable, for the same reason that every
other commodlty may become more valuable. because more labour
ls expended on its production and conveyance before it is purchased
 442

Poznámky by the consumer. Thls must not be mentioned as one of the advan­
a registre tages 0! commerce! (Rlcardo, Prlnclples of PoL Econ.. 3" ed., London
1821. D. 309, 310.)
8. 164 n ...›Les avances annuclles conslstent dans les dépenses qul se font
pozn. annuellcment pour le travall de la culture; ces avances dolvcnt em:
23 dlstlnguees des avances prlmltlves, qul forment le fonds de l'etabllsse­
ment de la culture.: ([Quesnay, Analyse du Tableau Bconomlque. ln:
Physlocratcs. ed. Dalre, 1° partie, Paris 1846.] p. 59.)
»Au moyen de la durće plus ou molns grande des ouvrages de
maln-d'oeuvre. une nation possede un tonds consldćrable de rlchesscs
lndćpendant de sa reproductlon annuelle. qul forme un capital accu­
mule de longue main, et orlglnalrement paye avec des productlons,
qul s'entretlent et s'augmente toujours.: ([Le Trosne. De l'lnteret
soclal. In: Physlocrates, sa.) 'Dalre, 11. p. 928. 929.)
8. 184 . . ..Not only hls' (the tarmer's) „labourlng servants, but hls labourlng
cattle are productlve !about-era." ([Adam Smith, Wealth of Nations.)
24 Book ll. chap. V, p. 243.)
S. 286 n ... »Jetez les yeux sur le Tableau Economlque. vous verrez que la classe
pozn. productlve donne l'argent avec lequel les autres classes vlcnnent lul
33 acheter des productions, et qu'elles lul rentnent cet argent en revenant
l'année sulvante talre chez elle les memes achats Vous ne voyez
donc lcl d'autre cercle que celul de la dćpense sulvle de la reproduc­
tlon. et de la reproductlon sulvle de la dćpense; cercle qul est parcouru
par la clrculatlon de l'argent qul mesune la depense et la reproductlon.:
'° v 1. a 2. (Quesnay. Dlalogues sur le Commerce et sur les Travaux des Artlsans".
nemeckom vydaní: ln Dalre, Physlocr., l. p. 208, 209.)
Problemes »C'est cette avance et cette rentrće continuelle des capltaux qu'cn
ćconomlques dolt appeler la circulatlon de l'argent. cette clrculatlon utlle et fćconde
qul anime tous les travaux de la soclćtć, qul entretlent le mouvement
et la vle dans le corps pollthue et qu'on à grande ralson de compa­
rer a la clrculatlon du san; dans le corps anlmal.c margot, Reflexlons
etc.. Oeuvres, ćd. Dalre, 1, p. 45.)
s. 303 ...»Comme euxc (les entmpreneurs-manufacturlers), »llsa (les fermlers.
pozn. t. 1. kapltallstlckl nálomcovla) »dolvent recuellllr, outre la nentrće des
37 capltaux etc.c (Turgot, Oeuvres. cd. Dalne, Paris 1844, Tome 1. p. 40.)
 443

Poznámky

Engels už nemohol uskutočniť svoj zámer vydat Teorie o nadhodnote ako

štvrtý zväzok Kapltáiu. Teorie o nadhodnote vydal po prvý raz Karl Kautsky
v rokoch 1905-1910. V tomto vydaní je vsak celý rad svojvoiných odchýlok
od Marxoth rukopisu, materiál je nesprávne usporiadaný a dôležité odseky
sú často vynechanć. Teorie o nadhodnote v nemeckom jazyku nanovo vydal
Ústav marxizmu-leninizmu ÚV SED. Vyšli v rokoch 1956-1962. 13
2
Katedrovi a štátni socialisti - buržoázny smer v politickej ekonómii v Ne­
mecku, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch 19. storočia Katedrovi socia­
iisti (Gustav Schmolier, Lujo Brentano, Adoiph Wagner. Karl Bilcher, Werner
Sombart a i.) boli zarytýml nepriateľml marxizmu a reprezentantmi buržoáz­
neho refonnizmu. Propagovall triedny zmier medzi buržoáziou a proietariá­
tom, snažili sa oslabovat triedny boj a navrhovall niektore sociálne reformy,
aby potiačill vplyv revolučnej sociálnej demokracie a zmieriil robotnikov
s reakčným pruským štátom. Poätátnenie železnic, ktoré uskutočnila pruská
vláda, a štátny monopol na tabak a pálenku, ktorý plánoval zaviesť Bismarck.
vydávali za „štátny socializmus'. Marx a Engels dôsledne bojovali proti
katedrovćmu socializmu a odhaľovaii jeho reakčný a nevedecký charakter. 16
:-I
Engels tu odkazuje na Rodbertusov list J. Zelierovi zo 14. marca 1875. ktorý
bol po prvý raz uverejnený v Zeitschritt für die gesammtc Staatswissen­
schaťt (Tůbingen). 16
Rodbertus-Jagetzow: Sociale Brlefe an von Kirchmann. Dritter Brief: Wider­
legung der Ricardo'schen Lehre von der Grundrente und Begründung einer
neuen Renteüheorle. Berlin 1851, s. 87. 18
go
..Tento neuneritelný prištipkár' (this most incredibie oobler) - takto nazval
MacCuiiocha John Wilson vo svojej brožúre Some lllustration of Mr. M'Cul­
ioch's Principies ot Political Economy, ktorú napisal pod pseudonymom Mor­
demi Muliion a vyšla v Edinburghu roku 1826. 22
Rodbertus-Jagetzow: Briete und Sociaipolltische Autsátze. Hrsg. von Rudolph
Meyer. 1. Band. Berlin [1881]. S. 111. 27
[Baileyzi A Crlticai Dissertatlon on the Nature. Measures, and Causes of
Value; Chietly in Reference to the Writian ot Mr. Ricardo and his Poilowers.
By the Author oi Essays on the Formation and Publicatlon of Opinions. Lon­
don 1823, p. 72. 99
3 Stát Inkov - otrokársky stát so značnými pozostatkami prvotnopospolnd
spoločnosti. Základom spoločenskej a hospodáukej organizácie bol rod čiže
 444

poznámky spoločenstvo roinikov (aylla). ktore malo v spoločnej držbe pôdu a dobytok.
a re m" Stát inkov prežival obdobie svojho rozkvetu od konca 15. storočia do tri­
8 dsiatych rokov 16. storočia, kým ho nedobyli a úplne nezničiii Španieli: v čase
rozkvetu sa rozprestiera] na území dnešného Peru. Ekvádoru. Bolivie a se­
verného Chile. 106
„when Greek meets Greek then comes the tu; o! mar' („ked Grčk stretne
Grčka, ide do tuhého') - pozmenený citát z diela Lee Nathanael: Rivai
Queens. in: The Dramatick Works. 3. vol. London 1734, p. 266. 117
1° Laior: Money and Morais: A Book !or the Times. London 1852, p. 43-44.
Sismondi: Etudes sur i'čconomie politique. 1. t. Bruxelles 1837, p. 49 n. 125
" Say, Jean-Baptiste: Traite d'economle politique. 3. 6d. 2. t. Paris 1817. p. 433.
133
'3 Marx tu cituje Williamsovu prednášku On the Maintenance and Renewal oi
Permanent way..., ktorá vyšla v Money Market Review 2. decembra 1867.
149 157
'3 Lardner: Railway Economy: A Treatise on the New Art of Transport. . . uvá­
dza: približne 8 %. Keby illo presne o 8 %. muselo by byť v texte 12 '/2. 150
'4 Man: vo svojom rukopise upozorňuje na to. že takýto spôsob výpočtu doby
obratu kapitálu je nesprávny. Priemerná doba jedneho obratu (16 mesiacov).
ktorá sa uvádza v citáte, je vypočitaná s prihliadnutím na zisk 7*/, 0/0z ce­
ićho kapitálu 50000 dolárov. Ak sa neprihliada na zisk, doba obratu tohto
kapitálu je 18 mesiacov. 162
15Na tomto mieste sa uvádza Potterova kniha Political Economy: its Objects.
Uses, and Principies. New York 1841. Ako vidno z úvodu, veľká časť tejto
knihy je v podstate pretlačou prvých desiatich kapitol Scropeovho spisu Prin­
clples ot Political Economy, ktorý bol uverejnený v Anglicku roku 1833.
Potter tu urobil niekoľko zmien. 162
'0 Mill. John Stuart: Essays on Some Unsettied Questions oi Political Economy.
London 1844, p. 164. 185
*7Ramsay: An Essay on the Distribution ot Wealth. Edinburgh 1836. p. 21-24.
193
*3 Macleod: The Elements of Political Economy. London 1868, p. 76-80. 195
'9 Patterson: The Science of, Finance. A Practlcal Treatise. Edinburgh, London
1868. p. 129-144. 195
3" ..Manaca Dharma Sastra' - Mannove zákony sú staroindickým zákonnikom.
ktoreho náboženské, rituálne a právne predpisy brahmani povýslli na normy
života a správania záväzne pre všetky kasty. Zostavenie tohto slávneho indic­
keho zákonníka pripisuje tradícia Mannovi. ktoreho pokladá za praotca vset­
kých ludi.
Marx tu cituje podľa Manava Dharma Sastra. or the lnstitutes oi Manu
according to the Gioss oi Kulluka, Comprising the indian System of Duties.
Religious and Civil. 3. ed. Madras 1863. p. 281. 203
Tabieau čconomique Marx podrobnejłie rozoberá v Teóriách o nadhodnotc.
v 1. časti. 6. kapitole, a v 10. kapitole druheho oddielu Engelsovho Antl­
-Diihringa 303
73dei ex machina (bohovia zo stroja) - nečakane. náhodne i násilné vyrieicnlc
zápletok: v antickom divadle zjavovanie sa bohov na javisku pomocou
rozličných strojov. ktori zasahovali do dramatickej zápletky a prinášali je]
riešenie. 383
1' ..entlpektor Brásig' - postava v dielach Pritza Reutera. 404
3' Institut de France - najvyčáia vedecká inštitúcia vo Francúzsku. pozostá­
 445

vaiúca z niekoľkých tried čiže akadémii. Destutt de Tracy bol členom Aka- Poznámky
dćmie pre etlckć a politické vedy. 409
*5V 1. a 2. nemeckom vydani znie tento odsek takto: Počas štvorročnel repro­
dukcie v rozšírenom rozsahu vzrástol celkon kapitál i a 11 z 8400. +
+ 1750. a 7150 na 8784. + 2782. =- 11506, teda v pomere 100 :100. Cel­
ková nadhodnota bola pôvodne 1750 a teraz je 2782. Spotrcbovand nadhod­
nota bola na začiatku 500 v I a 535 v ll, spolu - 1038; v poslednom roku
bola 732 v 1 a 958 v II, spolu - 1690. Vzrástia teda v pomere 100 :163. 430
446

Register literatúry
vrátane spisov, ktoré Marx a Engels spomínajú

Pri spisoch, ktoré Marx a Engels cituiú, sú uvedené vydania, pokial sa dali
zistiť, ktoré Marx a Engels pravdepodobne použili. V niektorých prípadoch.
najmä pri všeobecných prameňoch a odkazoch na literatúru, sa určite vydanie
neuvádza. Zákony'a dokumenty sa uvádzajú len vtedy, ak sa z nich cltovalo.
Niektoré pramene sa nedali zistit.

I. Diela a články spomínaných a anonymných autorov

Adams, Wlililaml Bridges: Roads and Rails and Their Sequences, Physical and
Moral. London 1882. 148 150

(Halley, Samuel:) A Critlcal Dlssertation on the Nature, Measures, and Causes

of Value; Chlefiy in Reference to the Writings of Mr. Ricardo and His Folio­
wers. By the Author of Essays on the Formation and Publication ot Opi­
nlons. London 1825. 89
Barton, John.- Observatlons on the Circumstances Which Innuence the Condi­
tion of the Labouring Classes ot Society. London 1817. 194

Corbet, Thomas: An inquiry into the Causes and Modes of the Wealth ot indi­
viduals; or the Principles ot Trade and Speculation Expialned. in 2 parts.
London 1841. 123
Courcelie-Seneull,]leanl-Glusiaoe): Traitd thóorlque et pratique des entrepriseí
industrieiies, commerciaies et agricoies ou manuel des aiiaires. 2e ed.. revue
et augmentee. Paris 1857. 205
910903. Alaexcaugp Mmosnvl: Xmsaonoponoe xosañc'rso. Bro sxonouu­
uecxie ocodenaoc-mn ero oraomenia n mpecam. e'rpanu. Mocxsa 1873.
86

Destutt de Tracy. !Anwineowwwwdeiz Elements d'ideoiogle. 4e et se parties.

'mne de la voiontć et de ses ettets. Paris 1828.
Dupont de Nemours, (Pierre-Samuel): Maximes du docteur Quesnay, ou rćsumć
de ses principu d'ćoonomie sodale. in: Physiocrates. Quesnay, Dupont dc
Ncmours, Mercier de la Riviera, Baudeau. Le 'rrosne. avec une introd. sur
 447

la doctrine des physiocrates, des commentaires et des notices historlques, Register

par Eugene Daire. 1e partie. Paris 1846. 184 literatúry
Good, Wlilliam) Walter: Political, Agriculturai and Commercial Paiiacies; or, the
Prospect of the Nation after Twenty Years „Free-trade". London [1888]. 202

Hodgslzln, Thomas: Popular Political Economy. Four lectures delivered at the

London Mechanics' lnstitution. London 1827. 207
Holdsmorih, W. A.: The Law of Landlord and Tenant, with a Copious Collection
of Useful Forms. London 1857. 151 154

Chalmers, Thomas: On Political Economy in Connexion with the Mora! State

and Morai Prospects ot Society. 2“ ed. Glasgow 1832. 137

Kirchhol, Friedrich: Handbuch der landwirthschaftlichen Betriebslehre. Ein Leit­

ťaden für praktische Landwirthe zur zweckmâBigen Einrichtung und Ver­
waltung der Landgüter. Dessau 1852. 158 208 208-211 217

Lalor, John: Money and Morals: A Book for the Times. London 1852. 124
Lardner, Dlonysius: Railway Economy: A Treatise on the New Art of Transport,
Its Management, Prospects, and Relations, Commercial, Financial, and Social.
With an exposition of the practical results of the raiiways in operation in
the United Kingdom, on the continent, and in America. London 1850. 149
155-156
Laoeleye, Emile de.- Essai sur i'ćconomie rurale de la Belgique. Bruxeiies [1883].
206
Lavergne, Lćonce de: The Rurai Economy o! England, Scotland, and ireland.
Transi. from the French. with notes by a Scottish farmer. Edinbumh, Lon­
don 1855.
Lee, Nathanael: The Dramatick Works. in 3 vols. Vol. 3. Containing Sophonisby.
Nero. Gioriana. Rivai Queens. The massacre of Paris. London 1734. 117
Le Trosne, (Guillaume-François): De l'intćret social par rapport a la valeur,
a la circulation, à i'industde et au commerce interleur et extćrleur. in: Phy­
siocrates Quesnay, Dupont de Nemours, Mercier de la Riviére, Baudeau, Le
Trosne, avec une introd. sur ia doctrine des physiocrates, des commentaires
et des notices historiques, par Eugcne Dairc. 2e partie. Paris 1848. 185

Macleod. Henry Dunning: The Elements o! Political Economy. London 1858. 188
Manaoa Dharma Sastra. or the institutes of Manu according to the Glosa 01
Kuiluka, Comprising the indian System of Duties. Religlous and Civil. Ver­
bally transl. from the original, with a prelace by Sir William Jones, and
coilated with the Sanskrit text, by Graves Chamney Haughton. 3" ed. Ed. by
P. Pcrcival. Madras 1863. 203
Marx, Karl: Das Elend der Philósophle. Antwort au( Proudhons Philosophie des
Elends. Deutsch von Eiduard] Bernstein und Klari] Kautsiry. Mit Vorwort
und N0181)von Friedrich Engels. Stuttgart 1665. 16
- Das Kapital. Kritik der politischen Oekonomle. Ed. 1. Duch 1: Der Produk­
tionspcocess des Kapital:. 2. verb. Aun. Hamburg 1872. 12 15 21 24 38 48
54 55 67 76 104 111 114 120 126 135 136 142 144 145 151 152 156 162 174
176 179 166 193-194 204 259 2G) 270 273 276 266 267 296 296 299 303 354
348 389 400 410 420 424 428
- (anonymne) Lohnarbeit und Kapital. in: Neue Rheinische Zeitung. Organ der
Danolu-atie. Köln. vom 5., 6.. 7., 6. nad 11. April 1649. 16
- Misčre de la philosophie. Reponse a la philosophie de la misere de Proudhon.
Paris. Bmxeiles 1847. 18 23 24 20
 448

Poznamky - Zur Kritilt der Polltischen Oekonomle. 1. Heft. Berlin 1888. 12 289
a registre Meyer, Rludoif Hermann): Der Emancipationskampf des vierten Standes. Bd. 1:
Theorle des Sociallsmus. - Der kathollsche Sociallsmus. - Dle Internatio­
nale. - Deutschland. - Schulze. - Lassalie. - Marx. - Die Gewerk­
verelne. - Dle Socialconservativen. - Die Arbelterpresse. Berlin 1874. 18 17
Mill, John Stuart: Essavs on Some Unsettled Questions of Political Economy.
London 1844. 195
Müller, Adam Hleinrichl: Die Elemente der Staatskunst. Oeffentllche Vorlesun­
sen vor Sr. Durchlaucht dem Prinzen Bernhard von Saehsen-Welmar und
einer Versammlung von Staatsmännern und Dlplomaten. im Winter von 1808
auf 1809. zu Dresden. gehalten. Th. 3. Berlin 1809. 161

Newman, Samuel Plhilipsl: Elements of Political Economy. Andover, New York

1835.

Patterson. Rlobertl Hlogardl: The Science of Finance. A practical treatlse. Edin­

burgh. London 1888. 195
Potter, Alionzol: Political Economy: its Objects, Uses, and Prlnclples: consi­
dered with Reference to the Condition of the American people. With a Sum­
mary. for the Use of Students. New York 1841. 182

Quesnay, (Francois): Analvse du Tableau economlque. (1788) in: Physiocrates.

Quesnay, Dupont de Nemours. Mercier de la Riviere, Baudeau, Le Trosne.
avec une introd. sur la doctrine des physiocrates, des commentalres et des
notices historiques, par Eugene Dalre. 1e partie. Paris 1848. 118 184 302 311
- Dialogues sur le Commerce et sur les Travan: des artlsans. Tamtlež. 118 287

Ramsay, George.- An Essay on the Distribution of Wealth. Edinburgh 1838. 195

328 367
Ranenstone, Pieroy: Thoughts on the Fundlng System. and its Effects. London
1824. 24
Ricardo, David: On the Princlpies of Political Economy, and Taxatlon. 3" ed.
London 1821. 133 185 191 194 327 403
Rodbertus-]agetzon›, !johann Karil: Brlefe und Socialpolltlsche Aufsätze. l-lrss.
von Rudolph Meyer. Bd. 1. Berlin [1881]. 18
- Das Kapital. Vierter sociaier Brief an von Kirchmann. l-irsg. und eingel. von
Theoth Kozak. Berlin 1884. 18
- Sociale Briefe an von Kirchmann. Dritter Brief: Widerlegung der Ricar­
do'schen Lehre von der Grundrente und Begriindung einer neuen Renten­
theorle. Berlin 1851. 17 18
- Zur ErkenntnlB unsrer staatswlrthschaftlichen Zustñnde. 1. Heft: Půnf Theo­
remc. Neubrandenburg. Prledland 1842. 18 21 29
Roscoe, Hlenryl Elnfieldl, und Clarll Schorlemmer: Ausfůhrllches Lehrbuch
der Chemie. Bd. 1. Nichtmetalle. Braunschweig 1877. 23
Roscher, Wilhelm: Die Grundlagen der Nadcaalókonomle. Ein Hand- und Lete­
buch fiir Geschäftsmanner und Studlerende. 3., verm. und verb. Anfl. Slim'
sat-t, Augsburg 1838. 313

Say. Jean-Baptiste: Lettres a M. Malthus, sur differens suiets d'économle poli'

thuc. notamment sur les causes de la stagnatlon generale du commerce­
Paris 1820. 371
- Tralte d'eoonomle polltique. ou simple expositlon de la manlere dont !6
forment. se distrlbnent et se consomment les rlehesses. ae ee. 'i'. a. PIS"
1817. 328
 449

Scrope. George Poulett: The Principles o! Political Economy pozri Potter, Register
Allonzo): Political Economy . .. 182 literatúry
Senior. Nlassaul-Wliliiaml: Principes fondamentaux de l'economie politique. tires
de ieçons edites et inćdltes de Mr. Senior, par Jean Arrlvabene. Paris 1838.
369
Slsmondi, ]leanI-ClharlesI-Llćonardl Simonde de: Btudes sur i'ćconomie poli­
tique. T. 1. Bruxeiies 1837. 125
- Nouveaux prlncipes d'ćconomie politique, ou de la richesse dans ses rapports
avec ia population. T. 1. Paris 1819. 28 103 328
Smith. Adam: An lnquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations.
With a memoir of the author's ilťe. Complete ln one vol. Aberdeen. London
1848. 19 20 125 165-171 172-180 182 184 303-309 310-315 316 317 320
327 399
Soetbeer. Adolf: Bdeimetall-Produktion und Wenhverhältniss zwischen Gold und
Sllber seit der Entdeckung Amerika's bls zur Gegenwart. (Ergänzungsheft
Nr. 57 zu Petermann's Mittheiiungen.) Gotha 1878. 384
The Source and Remedy of the National lelicuities, Deduced from Principles
ot Political Economy. in A Letter to Lord John Russell. London 1821. 21-22
Storch. Henri: Considćrations sur ia nature du revenu national. Paris 1824. 328
365
- Cours d'ćconomle pouthue. ou exposition des princlpes qui determinent la
prosperite des nations. T. 2. St.-Pćtcrsbourg 1815. 328

Thompson. William: An lnquiry into the Principles of the Distribution o!

Wealth Most Conduclve to Human Happiness; Applied to the Newly Pro­
posed System of Voluntary Bquallty of Wealth. London 1824. 24 271
- An Inquiry into the Principles of the Distribution of Wealth Most Conducive
to Human Happiness. A new ed. by William Parc. London 1850. 23 24
271-273
Toolte. Thomas: An inqulry into the Currency Princlple; the Connection of the
Currency with Prices. and the Expediency ot a Separation ot Issue trom
Banking. 2“ ed. London 1s44. 398
Turgot. (Anne-Roberta-Jacquesl: Rćtlexlons sur la lormation et la distributlon
des richesses. in: Oeuvres. Nouv. ee. par Bugčne Daire. T. 1. Paris 1844.
165 287 303
'Hier l'lWorl. Bldmardl Blurnettl: Porschungen über dle Urgeschlchte der
Menschheit und die Bntwickelung der Clviiisation. Aus dem Engi. von H. Mill­
ier. Leipzlg. 388

Wayiand. Francis: The Elements of Political Economy. Boston 1843. 183

Williams. Rlichardl Price: On the Maintenance and Renewal ot Permanent Way.
in: Minutes ot prooeedings of the lnstitution ol civil engineers; with ab­
stracts of the Discussions. Vol. 25. Session 1885/88. 8d. by James Porrest.
London 1888. 148 158 157

Il. Parlamentné správy a iné oficiálne vyhlásenia

East india (Bengal and Orissa Pamine). Papers and Comespondence relative to
the Pamlne in Bengal and Odssa. including the Report of the Pamine Com­
mission and the Minutes of the Ueutenant Govemor ot Bengal and the Go­
vernor General o! india (Presented to Parliament by Her Majesty's com­
mand.) Orderod. by the House of Commons. to be printed. 31 May 1887. 125

28 Kapital 2
 450

Poznámky Bast india (Bengai and Oríssa Pamine). Papers, relating to the Pamine ln Behar,
a registre including Mr. P. R. Cockereil's Report. (Presented to Parliament by Her Ma­
jesty's command.) Part lll. Ordered, by the House of Commons, to be prin­
ted. 31 May 1867. 125
East india (Madras and Orissa Famlne). Return to an Address of the Honourable
The House of Commons. dated 4 July 1867. Ordered, by the House of Com­
mons, to be printed, 30 July 1867. 202 203

Report from the Select Committee on Bank Acts; together with the Proceedings
of the Committee, Minutes of Evidence, Appende and Index. Part 1. Report
and Evidence. Ordered, by the House of Commons. to be printed. 30 July
1857. 200 201
Reports by Her Majesty's Secretarles of Embassy and Legation, on the Manu­
factures, Commerce 8: c., of the Countries in Which They Reside. Nr. 8. Pre­
sented to both Houses of Parliament by command ot Her Majesty. 1865.
London [1865]. 193 206
Reports by Her Majesty's Sccretarics of Embassy and Legatlon. on the Manu­
factures, Commerce 8: c., of the Countries in Which They Reside. Part lil.
Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. May
1879. London 1879. 395 432-433
Royal Commission on Railways. Report of the commissioners. Presented to both
Houses of Parliament by command ot Her Majesty. London 1867. 123 148
152 156 214

III. Periodíká
The Economist. Weekly Commercial Times, Bankers' Gazette, and Raiiway Mo­
nltor: a political, llterary. and general newspaper. [London] - z 8. mája
1847. 122
- zo 16. júna 1866. 215
- z 30. júna 1866. 215
- zo 7. júla 1866. 215

Money Market Review. London - z 2. decembra 1867. 149

- z 25. januára 1868. 155

Neue Rheinische Zeítung. Organ der Demokratie. Köln - z 24. júna 1848. 18
- zo 4. júla 1848. 18
z 26. júla 1848. 18
z 10. septembra 1648. 18
z 12. septembra 1848. 18
z 9. novembra 1848. 18
z 5. apríla 1849. 18
zo 6. apríla 1849. 18
zo 7. apríla 1849. 18
z 8. apríla 1849. 18
z 11. apríla 1849. 18

Zeitscbrm für die gesammte Staatsmíssenschalt. Hrsg. von chker. Schäíílc

und A. Wagner. 8d. 33. Tübingen 1879. 16 17
 451

Menný register

Adams, William Bridges (1797-1872) - anglicky inžinier, autor prác o želez­

ničných stavbách. 149 150
Alembert, Jean-Baptiste Le Rond d' (1717-1783) - francúzsky matematik,
prlrodovedec a filozof; osvietenec. 75
Arrioabene, (Giovanni) Jean de, gróf (mladšl) (1787-1881) - taliansky ekonóm;
jeden z lnlclatorov ekonomického kongresu v Bruseli 1847; prekladal eko­
nomlckć práce do francúzštiny. 369

Balley, Samuel (1791-1870) - anglicky filozof a ekonóm; odporca Ricardove)

teórie hodnoty. 99 424
Bakewell, Robert (1723-1795) - angllcky poľnohospodar a chovateľ dobytka.
203

Barton. john (koniec 18. až začiatok 19. stor.) - anglicky ekonóm. predstaviteľ
klasicke) buržoazne) politicke) ekonómie. 194 195 329
Bernstein, Eduard (1850-1932) - jeden z hlavných predstaviteľov oportunlzmu
v Sociálnodemokratlcke) strane Nemecka a ll. lntemaclonale: redaktor orga­
nu strany SOdaldemokrata (1881-1880); teoreticky zakladateľ revizlonlzmu
v Nemecku. 18
Bessemer, sir Henry (1813-1898) - anglicky Inžinier a chemik. vyvinul nový
spósob vyroby ocele. ktory Je po ňom aj pomenovaný. 205

Carey. Henry Charles (1793-1879) - americky ekonóm: leden zo zakladateľov

teórie 0 harmónii trlednych záu)mov. 299
Corbet, Thomas (19. stor.) - anglický ekonóm. Ricardov prlvrienec. 123
CoureelleSeneulľ. Jean-Gustave (1813-1892) - francúzsky ekonóm. obchodnlk.
203

Cuproo. Alexander loanovlć (1842-1908) - rusky' ekonóm a štatistik; llbedlny

politik a publicista; odborník na železnice. 56

Dalre, Louis-Francois-Eugene (1798-1847) - francúzsky splsovateľ a ekonóm,

vydavateľ dlel z oblasti polltlcke) ekonómie. 118 184 183 287
D'Alembert pozrl Alembert

2*) °
 452

Poznámky Destutt de Tracy. Antoine-Louls-Claude de. gróf (1754-1836) - francúzsky eko~

nóm. senzuailstický filozof. 373 403-409
a registre
Drummond, Victor Arthur Welilngton (1633-1907) - britský diplomat. 432 433
Du Pont (Dupont) do Nemours. Pierre-Samuel (1739-1617) - francúzsky poli­
tik a ekonóm. tyziokrat, Quesnayho žiak. 165

Bdmonds, Thomas Rome (1803-1889) - anglický ekonóm a utopický socia­

lista. 23
Engels. Fridrich (1820-1895). 15 17 18 24 240 241

Fullarton, John (1780-1849) - anglický ekonóm, autor prác 0 obehu peñazi

a úvere. odporca kvantitatívnei teórie peňazí. 417

Good, William Walter - anglický poinohospodár a ekonóm, odporca slobod­

nćho obchodu; autor diel o agrárne) politike. 202

Hodgskin, Thomas (1787-1869) - anglický ekonóm a pubiicista, utoplcký so­

cialista; využíval Ricardovu teóriu na obhajobu záujmov proletariátu. 23
24 207
Holdsmorth, W. A. - anglický advokát, autor právnických diel, najmä o držbe
a vlastníctve pódv. 151 154

Chaimers, Thomas (1780-1847) - škótsky teológ a ekonóm, Maithusov pri­

vrženec. 137
Cherbuliez, AntoineEiisóe (1797-1869) - švajčiarsky ekonóm; Sismondiho stú­
penec, spojil jeho teórie s prvkami Ricardovho učenia. 329

Kautsky, Karl (1854-1938) - sociálny demokrat; v rokoch 1883-1917 redaktor

teoretickćho orgánu strany Neue Zeit; zo začiatku veľmi prispel k rozši­
reniu marxizmu, neskôr hlása] centrizmus. 16
Kirchhof, Friedrich - nemecký poinohospodár a ekonóm; autor viacerých knih
o poľnohospodárstve. 156 206 208-211 217
Kozak, Theophll - vydavateľ Rodbertusových spisov. 16

Lalor, John (1814-1856) - anglický publicista a ekonóm. 124 126 127

Lardner, Dionysius (1793-1859) - anglický matematik a fyzik. autor mnohých
diel z oblasti prírodných vied, techniky, ako aj filozofie a politicke) eko­
nómie. 149 150 155-157
Lassaiie, Ferdinand (1825-1864) - nemecký spisovateľ a robotnický agitátor:
účastnik revolúcie 1848-1849; v tom čase sa zoznámil s Marxom a Basel'
som; v máji 1663 založil Všeobecný nemecký robotnícký spolok. 18
Laoeleye. Bmiie-Louis-Victorde (1822-1892) - belgický historik a ekonóm. 206
Laoergne. Louis-Cabriele-Lćonce-Gulihaud de (1809-1880) - francúzsky politik
a ekonóm. 203
Laooisier. AntoineLaurent do (1743-1794) - francúzsky chemik: autor eko­
nomických spisov. 25 26 28
Le Trosne, Guillaume-François (1728-1780) - francúzsky ekonóm. tyzioknł­
163
Llnguet. Simon-NicolasHenri (1736-1794) - francúzsky advokát. publidstt.
historik a ekonóm. odporca tyzíokratov. 303
un, Friedrich (17s9-1s46) - nemecký ekonóm. obhajca systemu comunidI
ciel. 17
 453

Mahly, Gabriel-Bonnot de (1709-1785) - francúzsky filozof a historik; odporca Menný register

súkromného vlastnictva a obhajca utoplckóho rovnostárskeho komuniu.
303

MacCuiloch (McCulloch, M'Cuiloch), John Ramsay (1789-1884) - škótský eko­

nóm a štatistik; vulgarizoval Ricardovo učenie. 22 210 328
Macleod (Mac Leod), Henry Dunning (1821-1902) - škótský ekonóm. zaoberal
sa najmä teóriou úveru. 195
Malthus. Thomas Robert (1788-1834) - anglický duchovný a ekonóm; hlavný
predstaviteľ populačne) teórie. 371
Marx, Karol (1818-1883). 11-30 75 240 427
Marxova, Jenny (rod. non Westphalen) (1814-1881) - manželka a spoiuboiov­
nička Karola Manta. 30
Marxovó-Aneiingona, Eleanor (1855-1898) - najmladäla Marxova dcera. v osem­
desiatych a deväťdesiatych rokoch predataviteľka anglickeho a medzinárod­
neho robotníckeho hnutia; roku 1884 sa vydala za Bdwarda Avelinga. 15 17
Meyer, Rudolf Hermann (1839-1899) - nemecký ekonóm. 18 17 24
Min, James (1773-1838) - anglický filozof, hl8t01'lka ekonóm. 210 424
Mill, John Stuart (1808-1873) - anglický ekonóm a pozitivistický filozof; sýn
Jamesa Milla. 195 329
Müller, Adam Helnrich. rytier z Nitterdoriu (1779-1829) - nemecký publi­
cista a ekonóm. predstaviteľ takzvanej romantickej školy v politickej eko­
nómii. ktorá zodpovedala záujmom feudólnei aristokracie; odporca Adama
Smltha. 181

Newman, Samuel Philips (1797-1842) - americký filozof. filológ a ekonóm.

138

Owen, Robert (1771-1858) - anglický utopický socialista. 23

Patterson, Robert Hogard (1821-1888) - anglický ekonóm a publicista. 195

Potter. Alonzo (1800-1885) - americký biskup. filozof a ekonóm. 182
Priestley, Joseph (1733-1804) - anglický chemik; materialistický filozof a po­
krokový politik. 25-27
Proudhon. Piate-Joseph (1809-1885) - francúzsky spisovateľ. sociológ a eko­
nóm; ldeoióg maloburžoázle, jeden z teoretických zakladateľov anarchizmu.
328 384

000037. Francois (1894-1774) - francuzsky lekár a ekonóm: zakladateľ fyzio­

kratizmu. 93 118 184 185 288 287 302-304 311

kameny. sir George (1800-1871) - anglický ekonóm. leden z posledných pred­

staviteľov klasicke) hurioáznej politicke) ekonómie. 140 195 328 329 385 387
Rau, Karl Hdnrich (1792-1870) - nemecký ekonóm. 17
Ravensfone, Piercy (zomrel 1830) - anglický ekonóm. Ricardov privdenec;
obhajca záujmov proletariótu. Malthusov odporu. 24
Ricardo. David (1772-1823) - anglický ekonóm; Jeho dielo ie vrcholom klasic­
ke] budoaznei politickej ekonómie. 20-24 28-29 133 185-188 191 192 194
198 327 328 403
Rodbertus l-]agetzovL Johann Karl (1805-1875) - pnuký veľkostatkar. eko­
nóm a politik; teoretik pmekćho Junkenkeho ..štátneho eodalizmu'. 18-24
28-30 348
 454

Poznámky Roscoe. sir Henry Bniield (1833-1915) - anglický chemík, autor učebnic che­
mle. 25
a registre
Roscher, Wilhelm Georg Friedrich (1817-1894) - ekonóm. zakladateľ staršej
historickej školy politickej ekonómie v Nemecku. 313
Russell, John oi, lord (1792-1878) - britský štátnik. vodca whlgov; predseda
vlády (1846-1852 :1 1865-1886), minister zahraničných vecí (1852-1853
a 1859-1865). 22

Say, Jean-Baptiste (1767-1832) - francúzsky ekonóm; systematizoval a vulga­

rizoval dielo Adama Smitha; zakladateľ teórie výrobných činiteľov. 133 328
371
Scrope, George Julius Pouiett (1797-1876) - anglický ekonóm a geológ, člen
parlamentu. 161-183
Senior. Nassau William (1790-1884) - anglický ekonóm, vystupoval proti skrá­
teniu pracovného dňa. 369
Schäiile. Albert Eberhard Friedrich (1831-1903) - nemecký ekonóm a bur~
žoázny sociológ. 17 427
Scheele, Karl Wilhelm (1742-1786) - švédsky chemík. 25 26
Schorlemmer, Carl (1834-1892) - nemecký chemik, profesor v Manchestri.
člen Sociálnodemokratickej strany Nemecka, Marxov a Engelsov blízky pria­
teľ. 25
Sismondi, ]eanoCharles-Lćonard Simonde de (1773-1842) - švajčiarsky ekonóm
a historik; zakladateľ maioburžoáznej politickej ekonómie. 28 103-105 125
329 371
Smith, Adam (1723-1790) - škótsky ekonóm; jeden z najvýznamnejších pred­
staviteľov klasickej buržoáznej politickej ekonómie. 13 15 19-24 124 125
146 164-186 188 195 289 303-323 326-329 344 358 365 367 398 399 406 414
Soetbeer, Georg Adolf (1814-1892) - ekonóm a štatistík. 394
Stein, Lorenz non (1815-1890) - nemecký historik a ekonóm. 142
Steuart, sir James (1712-1780) - anglický ekonóm, jeden z posledných pred­
staviteľov merkantiiizmu; odporca kvantitatívnej teórie peňazí. 19
Storch. Heinrich Friedrich non (Andrei Karlonič) (1768-1835) - ruský ekonóm
nemeckého pôvodu. štatistík a historik. 132

Thompson, William (asi 1785-1833) - írsky ekonóm, utoplcký socialista, Owe­

nov privrženec. 23 24 271-273
Tooke, Thomas (1774-1858) - anglický ekonóm; predstaviteľ klasickej bur­
žoáznej politickej ekonómie; kútik kvantitatívnej teórie peňazí. 72 103 277
278 397 399

Turgot, AnneJłobert-Jacques, barón de l'Aulne (1727-1781) - francúzsky !tát­

nik. ekonóm a filozof; íyziokrat, Quesnayho žiak; generálny kontrolór íl­
nancií (1774-1778), z funkcie odvolaný pre progresívnu hospodársku p011­
tiku. 165 287 306

Tylor. Edward Burnett (1832-1917) - anglický antropológ a etnograľ; stúpmcc

evolucionizmu. 389

WIN“. Adoth (1835-1917) - nemecký ekonóm, katedrový socialista; založil

Kresťansko-aoclálnu stranu. 24
Wayíand. Francis (1798-1885) - americký duchovný, autor mnohých W
z oblasti etiky. politickej ekonómie a iných vodných odborov. 193
 455

Williams, Richard Price - anglický Inžinier. odborník na železnice. 148 140 Menný register
156 157

Zchr. J. - autor ekonomickýchprác. 16

 MM

Prehľad váh, mier a mincí

Váhy

tona (ton) = 20 hundrcdwclghtov 1016.05 k;

llbra (pound) = 16 uncü 453,592 3
uncla (ounce) = 23,349 3

Dlžhooć miery

anglická mll'a (brltlsh mile) = 5280 stôp 1609,329 m

vcrsta (stará ruská dlžková miera) = !066,780 na

1' Prepočet na matky Mince“

(M) a fenigv (PI)
sa vzťahuje na rok libra štcrllngov (pound sterilng, 0:) = 20 šillngov 20,43
1071(1 marka - vm !lllng (shllllng, sh.) = 12 pcnny 1,02
kg rýdzcho zlata). pcnny (pcnny, d.) = 4 tarthlngy 8,51
farthlng = 1/. penny 2,12
dolár (dollar. 0) =- 100 ccntov 4,20
!rank (tranc, tr.) :a 100 centlmov
toliar (pruská minca do 1873) a: 30 strlcborných stolov 3.00 32232233
 457

Vecný register

(Heslá sú radenć podľa základných podstatných mien, pričom inverzia. t. j.

obráteny poriadok slov, je naznačená čiarkou, napr. trieda. robotnícka - robot­
nícka trieda.)
Afrika - 402
akumuiácla kapitálu - 75-76 160 269-271 273 410 420-422
- jej nevyhnutnosť- 76 109435-436
- jednoduchá reprodukcia ako jej reálny faktor - 332
- ako rozšírená reprodukcia- 266
- v skupine i spoločenskejvyroby - 412-420
nadprodukt v skupine 1 ako jej materiáiny základ - 416-416 424 426
- v skupine 11spoločenskejvýroby - 420-437
- a produktívna sila práce - 299 417 430
- a spotreba - 421422
- a tvorba pokladu - 76 60 109 410-411 416 417-410 437 436
pozri aj reprodukcia
akumuiácia peňazí - 79-61 270 271 266-293
Amerika - 402
amortlzácia fixného kapitálu - 106 141 142 146-147 149 160 160 376 376 360 a!
362 364-367 400 414
anarchla kapitalistlckej výroby - 161 394 pozri aj disproporcle; krízy, hospo~
dárske
Anglicko
- bankovníctvo- 216
- stavebníctvo - 67 200201
- poľnohospodárstvo- 202-203
armáda. priemyselná rezervná - 266 346 420 431
Aleny - 401 402
Austrália - 126
061116600- 66 1G 206
bankovky - 396 401
banky-samsztszeszeazaamus
-ichíunkcic-121
 458

Poznámky Belgicko - 149 206

a registre blellčstvo - 204 205
bilancia, obchodna - 266
bllancla, platobna - 71 419 420
bohatstvo, spoločenské
- jeho tonny - 121 122 125 126 161 214 411
- zväčšovanie kapitalistickćho bohatstva - 121 214 290 411
- a náklady obehu - 121 122 128 131
- Smith 0 spoločenskombohatstve - 179
burza - 265 267
cena
- a mzda- 264-266
- trhon cena- 247
- vplyv cenovýchzmien na obrat kapitálu - 241-247 267
- zmena ceny a hodnoty - 246 247
cena. výrobná - 166 264
centra obyvatelstva - 213 214
centra, výrobná - 213 214
centrallzácla kapitálu - 299
cyklus obratov - 160-162 210-211 249
- a cykluskriz - 161
- v poľnohospodárstve- 211
cyklus, priemyselný - 161 162 345 346 436 437
Clna - 216
činitele obehu - 114 119

delba prace - 120 201

- v tovarovei výrobe- 44
deň. pracovný
- prirodzená merná jednotka fungovania pracovnej sily - 137
- spoločenskypracovný deň - 356-362 364
jeho delenie na nutnú prácu a nadprácu - 356 359
- a intenzitaprace - 270
- a pracovnéobdobie- 197-199
dlsproporcie
- pt'l Jednoducho] repmdukcii - 331 343 392 393 392-394 421 422
- pri roziirenei repmdukcii - 422423 434 435-436
dividendy - 156 157
doba kúpy - 113-121 214-218
doba obehu - 110211-219
- ako hl! doby obratu - 113 133137 194 199 199212
- a doba vyroby - 110 112 113 219 220 222-226
- doba predala ako cast doby obehu - 113-119 212-216
- doba kúpy ako časťdoby obehu - 113-119 215-216
- vplyv na obrat kapltdiu a preddavkovanie kapitálu - 219-226 236 239 240
243-240
doba obratu - 113 135-137 159 10
- Iumadobyvyrobyadobyobehu-135137196199212
-Mhpltiłu-1s91w109207
 459

- cirkulujúceho kapitálu - 165 205-207 266 Vecný register

- pričiny jej rozdielneho trvania - 137 197-199 201-203 205-211 267
- jej vplyv na veľkosťpreddavkovaneho kapitálu - 219-234
doba práce
- a doba výroby - 110-113 204-211 219 223
- obmedzovanle a predlžovanie doby práce - 220
doba predaja - 113-121 212-216
doba výroby - 110 112-113
- ako časť doby obratu - 113 135 137 199 212
- a doba práce - 110-113 204-211 219 223
- a'doba obehu - 110 112-113 114 219 220 222-226
- umele skracovanle doby vyroby - 205
dobytok, tažný - 140 142 173 175 314
donútenie, fyzicke - 402
dopyt
- po pracovnejsile - 107-108
- po vyrobnychprostriedkoch- 107-106
dopyt a ponuka - 73 74 107-109 239 241 242 266 265
- zákon dopytu a ponuky - 265
dôchodok
- nadhodnota ako dôchodok - 260 317 321-323 326 352
- robotnika a robotníckej triedy - 307 311-315 316 318-323 326 369-371
374 376 377
- kapitalietu. 2 triedy kapitalistov - 67-69 314 315 319 321-323 326
- Destutt de Tracy o dôchodku- 403-409
- Ricardo o dôchodku - 327 326
- Smith 0 dôchodku - 305-313 320-321 325 326 327
ekonómia, politická
- jej dejiny- 19-27
- spoločensky charakter budoáznej politickej ekonómie - 113 171 172 166
169 277
- klasická politická ekonómia - 19 21 26 26 61 66
jej vulgarizácla - 24 26
- prevrat v politickej ekonómii, ktory uskutočnil Marx - 12 19 26 27
- scholastickáekonómia- 46
pozri aj ekonómia, nulgárna; lyzlolu'ati; merkantilizmus; system, monetárny
ekonómia, oulgárna - 24 26-29 66-69 313 327 326
- teória reprodukcie Destutta de Tracy - 403-409
evidencia. účtovná - 61 135 153 154 269
- jej funkcia- 119-121
- jej historicky vývoj - 120 121
- jej nevyhnutnosť v spoločenskej vy'robe - 121
- charakter nákladov na účtovníctvo - 119-121 124

!aux Irais (nepraoe náklady) - 111-112 115 116-117 126 290

fond akumulácie - 61 100-101
- a fond spotreby- 426-430
!and akumulácle peňazí - 61 100-101
fond amortizácie - 157 156
fond opráv - 607
fond práce - 164
 460

Poznamky fond, rezervný - 81 150 218 224 276 289

a registre fond, rezervný peňažný - 143-144 150 151 155 290 291-292
fond spotreby - 130-131 310 330 423
- a fond akumulacie- 428-430
- fond osobnej spotreby - 89 125 307 366
- spoločenský fond spotreby - 131 307 308 317
fond výroby, poistný - 306
fond výroby, spoločenský - 130-131
iorma hodnoty - 59 99 135
forma, peñažná - 49 50 53 58 118 121 135
forma, tovarová - 46 115 116 128-130 177
formácie, spoločensho-ehonomiche
- ich rozlišovanle podľa spôsobu spojenia robotnikov a výrobných prostried­
kov- 44-45
formy výroby
- spoločenské formy výroby - 44 106
- predkapitalistickeformy výroby - 45
iyziolzrati - 93 171-172 191-193 303 304 305 318 319 328-329
- o výrobnom kapitál! - 164-165 182
poľnohospodársku prácu pokladajú za jedinú produktivnu prácu - 182 302
- o fixnom a cirkulujúcomkapitaii - 164
- o vzniku nadhodnoty - 189 193
- o obehupeňazí- 286-287
- o reprodukcil - 171-172 302 303 310-311
Grécko - 402
hodnota - 26 46-47 98-99 124
- jej zachovanie- 124
- premena formy hodnoty - 113-118 121-122 123 124
- osamostatneniehodnoty- 98-99
- úhrnneho spoločenského produktu - 309 331-335 339 357 361-364
- Baileyo hodnote - 99
- Ricardo o hodnote - 21 27 29 192
pozri aj hodnota tovaru
hodnota, nova - 318 321 359 360 363
hodnota tovaru - 309-310 311-313 315-316 321-328 330
- jej súčasti- 323328
- Ricardoo hodnote tovaru - 326-327
- Smith 0 hodnote tovaru - 311-318 321-323 326-328 358
hodnota. úžitková - 124
- a doba obehu tovarov - 115
›- a kapitalisticka výroba - 67 68
hodnota, výmenná - 57 99 115 130
hodnota, vyrobená (hodnotový produkt) - 312-318 343 338 300-362 367 308
hodnota výrobku (produktu) - 43 138 140 273 331 332 334 361-367
- a vyrobená hodnota (hodnotový produkt) - 317 318 362 368 369
hospodárstvo, naturalne - 106 401 402
hospodárstvo, peňažné - 39 40 106 189
hospodárstvo, roľniche- 119-121
- starodávne rotnlckc hospodárstvo - 125
 461
\
hospodárstvo, súkromná - 208 209 Vecný register
hospodárstvo, trojpolne - 208 211
hospodárstvo, úverové - 108
hrnčiarstvo - 204
hypotéky - 201
chémia - 25 26 27
- suroviny a pomocné látky splývajú - 140
- vplyv chemických procesov na dobu výroby - 204 205
chov dobytka - 202-203 209
India
- účtovnictvo v staroindickej obecnej pospolnosti - 120
- hladomor- 125203
- tvorba zásob- 125
- anglicko-indickélehoty zmeniek - 215
intenzita prace - 220 270 298

Kapital
- história vzniku Kapitáiu- 11-16
- Engelsova práca pri vydaní li. zväzku - 11 12 15 31
- Engelsova praca pri vydanl m. zväzku - 15 31
kapitál - 47 48 76 78 98
- zahŕňa trledne vzťahy- 98
- cirkulujůcikapitál - 151
jeho odlišnost od fixného kapitálu - 139 141-147 159 165 167 172 191
194 195 198 202-203 236 237 248 249
jeho obrat - 108 144-147 159 160 162 163 165 198 220 221 236-237 248
249 256 437
Quesnay o cirkuiujúcom kapitán - 184
Ricardo o clrkulujúcomkapitán - 185-187 191-195
Smith 0 cirlculujúcom kapitáli - 165-176 179-180 183-184 303-305
307 308
- fixný kapitál - 138-142 171 172 181 189-191 194 333
v protiklade k cirkulujúoemu kapitálu - 139 141-147 159 165 167 172 190
194 195 198 202 236 248 249
jeho obrat - 108 142-147 159-161 165 236 249 333 334 436 437
amortizâcia fixného kapitálu - 108 142 143 146 147 149 150 160 378 379
380-382 385-387 400 414
jeho fyzické opotrebenie - 148-150 153 161 333 334 377-380
jeho morálne opotrebenie - 148 149
jeho udl'łovanie a Obnovovanie - 151 152 308
jeho reprodukcia a Obnovovanie - 150 159 180 333 334 377-394 400 414
Quesnav o (inom kapitán - 184
Ricardoo (inom kapitali - 185-187 191-195
Smith o (inom kapitán - 165-176 179-180 183
- individuálny kapitál - 97 98 332
a spoločenský kapitál - 91 92 295-297 330 331
- konštantný kapitál - 55 110 138 144 333
jeho delenie na fixný a cirkulujúci kapitál - 138 139 333
jeho reprodukcia v spoločenskom meradle - 335-338 355-357 381-384
368-30
Ricardo o konštantnou: kapitán - 185-187
- obehoný kapitál - 146 147 165-168 170 172 176 180 183
pozri aj kapitál. peňažný.- kapitál. tooaroný
- priemyselný kapitál - 55-58 57 81 82-83 80 82 95-98 101 102
 462

Poznámky jeho rozličné formy - 54-55 57 77 76 101 102 146 147 166-167
a registre a triedny protiklad - 57
- spoločenskýkapitál - 97 295-297 330
a individuálny kapitál - 91 92 295-297 330 331-333
obrat spoločenského kapitálu - 226 229
dve skupiny spoločenského kapitálu - 333
- variabilný kapitál - 61 113 144-147 167-169 191 312 333 369
a mzda - 312.320-322 326 333 336 366-377
formy jeho preddavkovania - 61 312 316-319 322 335 336 340 343 347
až 349
potenciálny variabilný kapitál - 369 372 374 375
jeho obrat - 246-256
jeho reprodukcia - 335 336336-340 357-360 368-377
Ricardo o variabilnom kapltáii - 165-167 '
- výrobný kapitál - 37 36 42 55 65 67 66 141-156 166 169-172 176 295
ako forma priemyselného kapitálu - 55-56 77 76 146 147 166
jeho funkcia - 43-45 49 53
jeho delenie na fixný a cirkulujúci kapitál - 146 147 179-161 163 164 191
jeho súčasti - 39 41 44 45 77 76 122 144-147 167-173 174 175
zmena hodnoty jeho súčastí - 99-102 242
obrat výrobného kapitálu - 144-147 159
ako zásoba - 111 124-127
latentný výrobný kapitál - 111 112 125 126
potenciálny výrobný kapitál - 209-210 217
fyziokrati o výrobnom kapltáli - 164-165 162
Smith 0 výrobnom kapitáll - 165-166
- zloženiekapitálu
z hľadiska obežného procesu - 166 167
organické zloženie - 79 106 109 166 167 427-431
zmena jeho hodnotového zloženia - 79
pozri aj akumulácia kapitálu; centralizácia kapitálu; kapitál, obchodný; kon­
centrácia kapitálu
kapitál, obchodný - 102 117-116 354
- predpoklad iapitalistického výrobného spôsobu - 102
- Sismondi o obchodnom kapitáli - 103
- Smith 0 obchodnomkapitáli - 165-166
kapitál, peňažný - 36 39-41 49-51 52-53 54 69 70 265 266 297-301 354
- ako súčasť celkového spoločenského kapitálu - 297 296
- ako forma priemyselného kapitálu - 54-56 57 77 76 146 147
- funkcia peňažného kapitálu - 51 52 74-75
- a tovarovy' kapitál v protiklade k výrobnému kapitálu - 146 147 166 172 176
- jeho premena na výrobný kapitál - 36-40 41-42 55 72 216-216 300 349
412
- a kapitalistická výroba - 296 299-300 349 401 414 415 417 416
- aobehpeňazi-656671349
- potenciálny (latentny') peňažný kapitál - 74-75 60-62 224 236 239 271 272
290-293 300 411-412
- dodatočný peňažný kapitál - 266 269 415-413
- viazanie a uvoliiovaniepeňažného kapitálu - 100-102
- buržoázni ekonóml o peňažnom kapitáli - 216-226
pozri aj kolobeh peňažného kapitálu
kapitál, pdžičkooý - 413
kapitál, štátny - 92
kapitál, tooarooý - 46-50 66 69 64 102 123 124 173 174 176-160 295
- ako forma priemyselného kapitálu - 55-56 57 77 76 114 115 146 147
- jeho funkcia - 50 53 65
 463

- a peňažný kapitál v protiklade k výrobnému kapitálu - 149 147 199 172 179 Vecný register
- potenciálnytovarový kapitál - 217
pozri aj kolobeh kapitálu
kapitál. tovarový obchodný - 102
kapitál, účastinný - 92 394
kapitalista
- ako personifikovaný kapitál - 107 109 116
- priemyselný kapitalista -- 98 99 102 107 167 312 313 349 333-355 383 394
401; priemyselný kapitalista ako predstaviteľ všetkých ostatných kapitalis­
tov - 353
- kúpa a predaj ako hlavné funkcie kapitalistov - 117-119
pozri aj obchodnik
- peňažný kapitalista - 349 354
kategória
- nadhodnota ako všeobecnákategória - 19-21
- funkcie vyjadrené ako kategórie - 194
kolobeh kapitálu
- ako jednota procesu výroby a procesu obehu - 90 94 99 295
- jeho tri rozličné formy - 55 57 135-139 295 297
ako jednota jeho troch foriem - 94-97 217 219
- nepretržitosfkolobehukapitálu - 95-99
- viaznutie kolobehu kapitálu - 55 99 96
- a obrat kapitálu - 136 137 138295-296
- a všeobecný obeh tovarov - 90 91 99 101-109 296 299
- ekonómovia o kolobehu kapitálu - 69 92 139 137 217 219
- kolobeh peňažného kapitálu - 35-50 51-90 91 92-93 99-73 79-79 93
84 87 89 135 144
jeho vzorec - 35 42 49 54 55 59 59 91 92
jeho prvé štádium - 56-45 46-47 49 52 60-61 69
jeho druhé štádium- 43-49 90-91
jeho tretie ltádium - 49-54
ako osobitná forma kolobehu priemyselného kapitálu - 90 62
a všeobecný obeh tovarov - 57 59
- kolobeh tovarového kapitálu - 95 72 73 93-93 123 139
jeho vzorec - 92 79 99 90
na rozdiel od iných foriem kolobehu - 79 79 97-93
ako forma pohybu spoločenskéhokapitálu - 91-92
zahŕňa výrobnú i osobnú spotrebu - 330 331
a rozdelovanic úhrnného spoločenského produktu - 99
- kolobeh výrobného kapitálu - 92-91 92 93 97 99-102 135 136
jeho vzorec - 62-94 67 73 92
komunizmus
- evidencia v spoločenskejvýrobe - 121
- peňažný kapitál v komunizme zaniká - 295 301
- predbežný výpočet v komunizmc - 295 299
- reprodukcia v komunizme - 357 393 394
koncentrácia kapitálu - 200-202 214
koncentrácia výroby - 115
konkurencia - 149 220 242
kooperácia - 129 201
kovy. drahé - 45 299 271 274 299 pozri aj zlato
krizy, hospodárske - 199239 299-299
- ich dbsiedky na postavenie robotnickej triedy - 345-347
 464

Poznámky - a peňažnýtrh - 267266

- a spotreba - 73 74 345 346
a registre - a nové vklady - 149161-162
- periodickosťkriz - 160-162 345-347 435
- materiálnyzakladkriz - 160-162
- a reprodukcia - 392-394 415 435 436
- možnosťkriz - 415
- kriza roku 1847- 215
- buržoázne koncepciekriz - 27-29 73-74 345 346 394
pozri aj disproporcie
kvalita a hvaniiia - 36 37 50-51 159 160 343-345 424

látky, pomocné - 126 139 140 143 144 169 170 173 198
lesnictvo pozri výroba dreva
Madagaskar - 125
manufaktúra - 206
materiál, pracovný - 126 160 166
meiiordcia pôdy - 140 141
merkanłiiizmuv - 19 60 62 93
miera akumuiácie - 425 427-430 433-436
miera zisku - 106 194 266 437 _
- vyrovnávanie všeobecnej miery zisku - 166
monopol
- veľkýchpeňažných kapitaliatov - 99
- výrobných prostriedkov a penazi - 354
mzda
- ako forma hodnoty pracovnej sily - 36 39 71 145 193 312 315 322 326
- ako forma dôchodku robotnikov - 307 310 311-313 319-323 326 369-371
376 377
- formy a terminy Jej platenia - 62 145 162 167 193 196
- je zároveň poukážkou na budúcu prácu - 71
- a variabilný kapitál - 62 176 167 166 274 290 291 312 316-321 322 326 335
336 346 349 366-377
- a nadhodnota- 315-317
- a obeh peňazí - 346 349
- výška mzdy - 426427
- zvyšovaniemzdy - 266264-266 346
- znižovaniemzdy - 433
- nominálna a reálna mzda - 426 427
- Smith 0 mzde - 305-307 313-316 344
- Destutt de Tracyo mzde - 403-409
nadhodnota - 19 20 25 26 45 316 324 351
- stuhnutá nezapiatená práca - 146326
- prebytok nad tovarovú hodnotu - 326
- absolútna a relativna nadhodnota - 27 324
- miera nadhodnoty- 250-257 256-260 265
ročná miera nadhodnoty - 246-260 265 269
- množstvo nadhodnoty - 250-254 255-261 265
- zákony nadhodnoty - 21 251-254 256
- a mzda- 315-317
- akodbchodok-zm317322323 326352
- premena na kapitál - 75-77 2Q-271 273 410 420-422
-ieimlizáda-46496566112114115270273264266292552-354
 465

- obeh nadhodnoty- 296 Vecný register

- delenie nadhodnoty - 280 292 312-313 313 334 333 383
jej delenie medzi roziičnó Výrobné odvetvia - 186
nadpráca - 19 20 22 38 39 48 323 324-323 337 338 418
- v obchode- 118
- v dopravnom priemysle- 56 57
nadprodukt - 22 273 277 398 411-414
- v skupine l spoločenskej vyroby ako reálny základ rozlirenej reprodukcie ­
415-418 424 423
nadeýroba - 266287-288
- v kapitalizme - 382 393 394 421 422 436
- nevyhnutná nadvýroba - 155
- relativna nadvýroba je nevyhnutná - 394
- ekonómovia o nadvýrobe - 72 73
nájomca - 106 164 165
náklady
- výrobné náklady - 122
- nevyrobne náklady - 122-125 129 129
- náklady na udržiavanie fixného kapitálu - 151 152 155
pozri aj !aux irals; náklady na opravy; náklady obehu
náklady, dopravné - 109 131-134
- Ricardo o dopravných nákladoch - 132 133
- Say o dopravných nákladoch - 132 133
náklady na obchod - 118-120
náklady na opravy - 109 153-157 381 400
náklady obehu - 122 123 131-132
- čistá náklady obehu - 116-122 123 124; vznikajú v dôsledku púhej zmeny
formy hodnoty - 115 131; neproduktlvne, ale nevyhnutne - 131-132 pozri
aj !aux hale: náklady
náklady pri kúpe a predaji tovarov - 116-122 124
náklady. ktore vznikajú pri účtovnej evidencii - 119-122 124
náklady spojene s obehom penazi - 121 122
- náklady na tvorbu a dschovu tovarovej zásoby - 122-134; charakter tychto
nákladov - 123 124 131
- náklady na dopravu - 119131-134
Nemecko - 206
nenoľnlctvo - 42 101 324 401
obdobie obehu
- a pracovnéobdobie- 226-237
obdobie obratu pozri doba obratu
obdobie. pracovne - 196-203 219 266 267 300 301
- 9 pracovnýdeň - 197
- a obdobieobehu- 226-235
- prostriedky na jeho slu-aeevanle- 201-203
- jeho vplyv na veľkosťpreddavkov kapitálu - 219-235
pozri aj doba práce
obeh podal-241 242274279230233-289 394-403 419420
- zákony obehu penazi -94 104 105 274 276 276 295-266
-akoiobehpedazl-286287
- a proces reprodukcie- 335-339 347-355 30-377 389-401
-mnohtvOpeñazlpotreboenarepmdukciuaobeh-uoznanmmm
2342M334393-4M418-420

!J Kupil“ 2
 466

Poznámky - obeh kovových peňazí - 103 289 401 418-420

a registre - fyzlokrati o obehu peňazi - 288
- Smith 0 obehu peňazi - 399
obeh, tovarový - 36 38 39 42 57 58 101 104 105 131
- jednoduchý obeh tovarov - 52 65 113 114 274 286 287 298 344
- kapitalistický obeh tovarov - 44 66-69 105 106 171 287 296 298
- a obeh peňazí - 65 66 286 287 348 349 351-352
obchod
- predpoklad kapitalistickej výroby - 42
- maloobchod- 61
Smith 0 maloobchodc - 367
- svetovýobchod- 44
pozri aj obchod, zahraničný,- trh, svetový
obchod, zahraničný
- a protircčenia kapitalistickej výroby - 266 393
- a kapitalistickáreprodukcia - 391 393-395
- 8 drahými kovmi - 76 267 268 271 274
- a úver - 214 215267
obchodnik - 102-103 354 384
- jeho funkcia - 118384
obrat kapitálu - 135-137 159-164 259 295-297 436 437
- jeho výpočet - 160162
- obrat fixného kapitálu - 108 142-148 159-161 165 235 236 249 332 333
- obrat výrobnéhokapitálu - 143-147 159
obrat variabilného kapitálu - 249-268
obrat cirkuiujúceho kapitálu - 108 144-148 159 160 162 163 165 198 220
221 235-237 248 249 268 436 437
a kolobeh kapitálu - 136 137 138 295
faktory, ktoré zrýchlujú obrat kapitálu - 163
účinok zmeny cien na obrat kapitálu - 241-247
ekonómovia o obrate kapitálu - 136 137 161-163 226
opravy a údržba - 109150-157
organizácia
- pracovného procesu - 45 57
- spoločenskejpráce - 299
oslobodenie roinikov - 42
otrokárstvo (otroctvo) - 41 101 328 401 402

papiere, cenné - 81
papiere, štátne cenné - 292
patriarchát - 174
peniaze
- všeobecný ekvivalent - 39 50 51 325
- funkciepeňazi - 74 75
ako miera hodnôt - 320
ako obeživo - 38-39 66 121-122 158 273-274 289 290 349 417 426 427:
ako kúpny prostriedok - 38 74 103 280 289 392; ako platidio - 38 40-41
74 76 104 121228 273 276 280 289 389 401: ako poklad - 66 74 75-76 80
158 271 273-274 276 398 397 417: ako svetové peniaze - 102 300
- úverové peniaze - 103 pozri aj úver
- kovové peniaze - 103 273 401
- pocítacu: peniaze - 61 64 119 120 135 136160
- opotrebenie a reprodukcia peňazi - 121 122 274 278 300 394-402
 467

pinonary - 115 214 Vecný register

plytvanie
- výrobnýml silami za kapitalizmu - 151
- márnotratnosľ triedy kapitalistov - 345
počet obratov - 106 109 135 137 160 161 225 226 229 230 255-257
pohľadávky. dlžobnć - 76 80 291 292
poistenie - 122 154 155
poľnohospodárstvo
- evidencia v poľnohospodárstve- 120
- kapitál v poľnohospodárstve - 164 165 166 169
- a manufaktúra- 208
- a vedľajsi priemysel - 205 206
- doba výroby a doba práce v poľnohospodárstve- 204-207
- reprodukcia v poľnohospodárstve - 151 302 303
- doba obratu v poľnohospodárstve- 201-203 207
- cyklus obratov v poľnohospodárstve- 211
- zásoba v poľnohospodárstve- 209 210
- v Nemecku- 206
- v Anglicku- 202 203
- v lndli - 120203
- v Rusku- 42 206
pozri aj chov dobytka
poionýrobok - 183
pospolnost (občina) - 101
- spoločenstvorobotnikov - 325
- v indii - 120
- v Rusku- 42
- primitivna pospolnost - 401
pôžičky- 266
práca
- ako substancia hodnoty - zo 28 29 324
sama práca nemá nijakú hodnotu - 29 39
- dvojaký charakter práce - 151 317 323
abstraktná (hodnototvorná) pra'ca - 122 317 323 360
konkrétna (užitočná) práca - 317 323 359 360 362 363
- nutná práca - 116 323 324 356 36l
- nadpráca - 19 20 22 36 39 45 57 116 119 323 324 356 416
- živá práca - 28 122 151 190 360
-- spredmetncná práca - 28 122 190
- produktivnapráca - 111118
fyziokrati 0 produktivnc) práci -- 182 302
- ncpnoduktivna práca - 117 118 122
pozri ai práca, námezdná
práca. námezdná - 44 106 107 111 288
práca, nočná - 111 204
práca. nútená - 200 324
práca, sezónna - 98 224 378 402
preddankonanie kapitálu - 259 318
- rozličné formy - 224 225 283
- minimálne množstvo kapitálu. ktoré možno preddavkovaľ - 79 80 99
- pôsobenie doby obratu na veľkost prcddavkovaného kapltá'l - 219-247
- ročne a viacmčnćpreddavky - 164
m.
 468

Poznámky - fyziokrati o preddavkoch - 93 184 183 182 188 189 319 418
a registre predmet, pracovný - 111 112 132 142 189 189 204
preludnenie, relativne - 288 345 420 431
- skryté preiudnenie- 288
priemysel, domacky - 208
priemysel. d0pravný - 245 248
- osobitosti Jeho výrobného procesu - 58 57 134
- vzorec kolobehukapitálu - 57
- a' tovarový obeh - 132 133
- a tvorba hodnotý- 132-134
priemysel, komunikačný - 58 pozri aj priemysel, dopravný
priemysel, vediaisi - 208
prieplav, Suezský - 215
priroda
- využívanie prirodných látok a prírodných sil kapitálom - 298 299
- ie] vplyv na výrobný a pracovný proces - 204 205
- a opotrebovanie fixného kapitálu - 148 149
proces, pracovný - 57 171 172 190
- spoiitý a nespoiitý pracovný proces - 198-198 218 219
- úloha výrobných prostriedkov v pracovnom procese - 174-178 193 194
- prerušenie pracovného procesu v dôsledku prirodných procesov - 111 204
proces, výrobný - 198-201
- jeho rozdielnetrvanie - 198-198
- prerušenia výrobného procesu - 198 238
- a proces obehu - 295
produkt (výrobok) - 58 121 128 127 128 173-175 177 178
- deliteiný a nedeilteiný produkt - 198-199 218 219
- úhrnný spoločenský produkt - 310 311 343 344
zahŕňa výrobnú a osobnú spotrebu - 330
hodnota úhrnného spoločenského produktu - 309 310 331-334 339 358
381-383
naturalna forma úhrnného spoločenského produktu - 331-333 382-385
pomer medzi veľkosťou hodnoty a množstvom úžitkových hodnôt úhrnného
spoločenského produktu - 331 332
rozdeľovanie úhrnného spoločenského produktu - 89 331 345 344
miera rastu úhrnného spoločenského produktu - 430 431 434 435
produkt. celkový pozri produkt
produktivita práce pozri sila práce, produktivna
prosperita - 220 345 348
prostriedky, dopravné - 140
- ich rozvoj za kapitalizmu - 115 134 213 214
- a tvorba zásob - 128 127
- 1 doba obehu - 213 214
prosiu -Jky, komunikačná pozri prostriedky. dopravné
prostrieni'v. pracovné - 188
- devna sústava výroby - 111
- ako daný kapitál - 140-142 1s9-191 193194
- ako súčasť.:onštantného kapitálu - 141 377
- ich úloha v \ výrobnom a pracovnom procese - 110 138-142 174-178 188
- prenášanie 1.'1hodnoty na výrobok - 53 58 111 112 138-141 143 144 188 377
- ich fyzické omtrebenic - 139 143 148 189 377
- ich morálne ui otrebenle - 149
 469

prostriedky, prepychood- 284-288 340-345 Vecný register

prostriedky. spotrebná - 140 431
- výroba spotrebných prostriedkov (skupinali spoločenskej výroby) - 307 a!
311 333 338; ich podrozdelcnie na výrobu nevyhnutných spotrebných pro­
striedkov a prepychových spotrebných prostriedkov - 339-347 373 374 379
pozri aj prostriede. prepychood; prostriedky. životne
prostriedky, výrobné - 138-142 181
- ako súčasť výrobného kapitálu - 40 42 45 189-171 180
- ako fixný kapitál - 140 141
- vecné formy existencie konštantneho kapitálu - 45 128
- ich úloha vo výrobnom a pracovnom procese - 138-142 174-178 193 194
- ich úloha v hodnototvornom procese - 110-112 138-141
- hodnota výrobných prostriedkov - 71 325
- ich morálne a fyzické opotrebenle - 181
- dopyt po výrobnýchprostriedkoch- 107-109
- výroba výrobných prostriedkov (skupina 1 spoločenskej výroby) - 307-311
333 355-357 395; jej ustavičný rast - 389
- ich ustavičný rast ako predpoklad rozvoja produktlvnej sliy práce - 125 128
- a robotnlk - 41 42 44 45
- a pracovná sila - 38 37 40-44 324
prostriedky, životne
- nevyhnutne životne prostriedky - 43 108 145 284-288 321 339-343 345
- Smith 0 životných prostriedkoch robotnlka - 183 184
protikiad
- triedny protiklad medzi kapitalistom a námezdným robotnikom - 40 57 107
- medzi tovarom a peniazmi- 28 27
- medzi variabilnýrn a konitantným kapitálom - 172 188 192 193
- obehový kapitál v protiklade k výrobnému kapitálu - 148 188 172 178
protiklad. triedny (triedny vztah)
- medzi kapitalistom a námezdným robotnikom - 40 57 107
- kapitál zahrna triedne vztahy - 98
protirečenia
- kapitalistlckeho spôsobu výroby - 288 345 348 393
- protirečenie medzi výrobou a spotrebou - 73 74 288 287 345 348
prvky, výrobné - 38 37 40-42 44 45 71 190 328 327
- spôsob ich spájania - 40-42 44 45
racionaiizmus- 88
rente
- pozemková renta - 355 383 407 408
ako premenená forma nadhodnoty - 20 21 312 315
- Smith a Ricardoo rente - 19-21 304-308 311-314
- Rodbertuso rente - 18-20 23 27 28
renta, pozemkooá pozri renta
tenia z pôdy pozri renta
reprodukcia - 295
- existenčná podmienka každej spoločnosti - 280
- prirodzená reprodukcia - 149 151 302
- ciel kapltalistickej reprodukcie - 135348
- kapitalistických výrobných vzťahov - 42 330 351
- pracovnej sily a robotniekej triedy - 29 41-43 108 144 145 179 187 281 318
320321336348340381375378405
-individuálnehokapitálu-848594979833041o
- spoločenskéhokapitálu - 94 97 295-297 330-332 410
 470

Poznámky zahŕňa výrobnú a osobnú spotrebu - 330 331

zahŕňa hodnotová a vecnú náhradu úhrnnćho spoločenského produktu ­
a registre 331 332 364
- fixného kapitálu - 150 159 160 334 377-394 400 414
- končtantnáhokapitálu - 335-338 355-357 361-364 368 369
variabilnehokapitálu - 335-340 357-360 368-377
peňažného materiálu - 394-402
zahraničný obchod - 391 393-395
a obeh peňazí - 335-338 347-355 370-379 384 400 401
-a kriza - 345 346 392-394 415 436
a spotreba - 346

-a
--21 tvorba pokladu - 379 396 397 pozri aj akumuiácia kapitálu
tovarová zásoba - 130 423 424
jednoduchá reprodukcia - 273 311
na kapltallstickom základe zarážajúca výnimka - 332
reálny faktor akumulácic - 332
schéma jednoduchej reprodukcie - 334 335 347 427
výmena medzi dvoma skupinami spoločenskej výroby - 334-338 341-344
348-354 357-360 366 368 370-393 421
výmena v rámci skupiny l - 335 355-357
výmena v rámci skupiny II - 334 335 339-347
jej podmienky rovnováhy a nevyhnutné proporcie - 335 338 343-346 357
358 382 383 390 414 415 422 427 435 436
disproporcie pri jednoduchej reprodukcii - 331 343 382 383 392-394 421
422
realizácia nadhodnoty pri jednoduchej reprodukcil - 273 334 335 339 344
až 346 416 421 422
- rozširená reprodukcia - 93 410-412 pozri aj akumuiáeia kapitálu
jednoduchá reprodukcia ako jej reálny faktor - 332 346 427 431 436
podmienka prechodu od jednoduchej reprodukcie k rozšírenej reproduk­
cii - 416 424
nadprodukt skupiny l spoločenskej výroby ako jej materláiny základ ­
416-418 424 425
jej schematlckóznázornenie - 424-431 433-438
výmena medzi dvoma skupinami spoločenskej výroby - 414 415 420-422
425-431 433-438
výmena v rámci skupiny l - 412-420
výmena v rámci skupiny ii - 425-431 433-435
jej podmienky rovnováhy a nevyhnutné proporcie - 414 415 422-431
433-437
disproporcie pri rozšírenej rcprodukcii - 422 423 434 436
a organické zloženie kapitálu - 427-431
podmienená ustavičným rastom výroby výrobných prostriedkov - 369 416
teória reprodukcie Destutta de Tracy - 403-409
tyziokrati o reprodukcii - 171 172 302 303 311
Smith 0 reprodukcii - 303-306 310 311 344
kritika buržoáznych teórií - 364-371 398 399
Rím - 402
robotnik
- vo výrobe zlata - 283
-V obchode- 117-118
- poinohospodáuky robotník - 42 107 206 303
- vo výrobe prepychových predmetov - 341 343 345
- samostatný výrobca - 106325
- produktivny robotník - 312 313 316 324
- neproduktlvnyrobotník - 345
- ako výrobný prostriedok - 41 45
- ako spotrebiteľ- 432 433
 471

robotnik. poľnohospodársky - 42 107 206 303 Vecný register

rotnlctoo - 202 203 206
- droan rolnici- 106202
rozdeľoonnie
- prvkov výroby - 41 42 324 357
- úhrnneho spoločenského produktu - 89 331 343 344
- nadhodnoty - 21 186 280 291 292 312 315 354 355 383
rozdiel, biiančný - 104
Rusko - 42 101 206

sila práce, produktiona (produktivita práce) - 71 93 125 126 238 270 299 417
sila, pracovná
- ako tovar - 27 29 36 39 40 43 45 98 105 107 145 178 266 296 312 318-324
349 370 371 375 376
- podmienky je) kúpy a predaja - 29 39-41 144 145 187 228 320 321 324
376 377; pozri aj trh práce
- hodnota pracovnej sily - 29 36 37 39 144 145 187 188 193 312 315 316 318 až
323 325 326 405
platenie pod je] hodnotu - 405 426
platenie pri zvýšenom vykoristovani - 298
- stupeň vykoristovania pracovnej sily - 251 257
- ako súčasť výrobného kapitálu - 40 44 45 144 145 169 170 178 183 184 190
191 320 324 336 349
- a variabilný kapitál - 45 144 145 178 179 190 312 313 318-322 333 335 336
369-376
- a nadhodnota - 45 144 146 187 315 316
- a výrobné prostriedky - 36 37 40-43 45 324
odlúčenie pracovnej sily od výrobných prostriedkov - 40-42
- dopyt po pracovnej sile - 107 108
- spoločenská kombinácia pracovnej sily - 299
- reprodukcia pracovnej sily - 29 41 43 102 106 144 145 179 187 261 318-322
326 351 374 375 378 405
socializmus,štátny - 20
socializmus, utopický - 23 26
spoločnost, účastinná - 200 300 364 400
spoluvlastnik - 152
spotreba
- výrobná spotreba - 35 43 49 59 60 73 74 88 89 92 140 180 296 330 367
- osobná spotreba - 59 60 69 73 74 88 89 91-93 140 180 296 330 367
- robotník: a robotnicke] triedy - 43 59 60 73 74 88 89 296 339 345 346
- pracovnej sily kapitálom - 39 145
- kapitalistu - 59-61 65 66 68 73 74 296 339 340 344-346
- protirečenle medzi výrobou a spotrebou za kapitalizmu - 73 74 266 267 345
346
- ako nevyhnutný moment v kolobehu a v procese reprodukcie kapitálu - 59
60 68 69 73 74 330 331
- a jednoducha reprodukcia - 346
- a ahumnlácin- 422
- a úver- m
sposob styku - 106
- a spôsob výroby - 107
spôsob výroby
 472

Poznámky - a spôsobstyku - 107

a registre - predkapltallstlckô spôsoby vyroby - 101 102 125
- kapltallstlcký spôsob výroby
rozvíja produktlvnu sllu prace viac ako všetky predchádzajúce spôsoby
vyroby - 125 126
pootirečenla kapltalistlckćho spôsobu vyroby - 73 74 266 345 346 393
a všeobecná tovarova vyroba - 101 102 106 107
buttoaznl ekonómovla o kapltallstickom spôsobe vyroby - 364
pozri aj komunizmus,- otrolzárstvo (otroctvo)
sprostredkovateľ - 364
stavebnlctvo - 67
- stavba domov - 200201
stredovek - 117 120
strlebro pozri zlato
strledanle plodln - 207 206 211
stroj
- ako fixná súčasťvýrobného kapitálu - 177
- ako tovamvfkapltál - 140160161
- prenášanie Jeho hodnoty na výrobok - 55 56 143 144 170 196 377 376
- rozdielna životnost jeho súčastí - 160
- jeho reprodukcia a obnovovanle - 146-150 160 196
- vplyv krlz na Jeho obnovovanle - 149
stúpanle clen - 266 264-266 343 346
stupeň vyhorlsťovanla pracovne! sily - 251 257
substancla hodnoty - 26 324
suroviny - 126 140-142 144 169 173 174 160 161 196 109
systém, monetdrny - 61
system námezdnei práce - 401
system poddanstva - 401
system, truckový - 426 432
!kola slobodného obchodu - 414
Škótsko - 106 305
špekulacla - 06 120 200 201 217 266 270 265
łttt Inkov - 106 132

Tableau ćconomlque - 93 164 192 266 267 302 311

technika - 45 37
teórla hodnoty - 21 26
teórla nadbodnoty
- Marxova - 12 16 21 24 26-26
- merkantlustov- 19
- tydokratov - 169193
- Ricardova - 21-23 167 166 192
- !odbertusova- 16-23 27 26
- Smithova- 19-23 171172
teória zdržanllvost! - 369
termin. platobný - 162 163 215 216
 473

trade-uniony - 295 Vecný register

tovar
- jeho dvojaký charakter - 115 325
- hodnota tovaru - 46 47 65-67 311-313 315316323-325
- jeho zdvojenie na tovar a peniaze - 121 122 299
- podmienky jeho premeny na tovarový kapitál - 46 90-92
- jeho pominutelnost - 115 123
továreň - 96 98 153
trh
- odbytovy trh - 115 213 214 216 217 267 402
- preplnenietrhov - 220
pozri aj trh, peňažný,- trh práce.- trh. svetový; trh, tovarový
trh otrokov - 402
trh, peňałný - 101 239 240 242 244 246 247 266 266 271 300
trh práce - 35 36 46 107 106 266 375
trh, svetový - 102 214
- jeho vplyv na veľkosťtovarovej zásoby - 127
trh, tovarový - 35 36 46 49 91 106 114 115 123 179 160 212 213 245
trh vlny - 217
trieda kapitalistov - 291 292 316 354 405
- hlavná podmienkajej existencie- 320
trieda. robotniclza - 291 354
- základna podmienka kapitalistickej výroby - 44
- podmienkyjej existencie- 40-44 129
- jej reprodukcia - 42 179 320 321 326 345 346 349 351 375
- a hospodárske krízy - 345 346 393
triedy
- sluiobnátrieda - 402
-tyzlokratiotrledaeb-302303
pozri aj nájomca; rotnlctvo; trieda kapitalistov; trieda, robotnicka
tvorba pohladu - 74 75 159 271
- v jednoduchej tovarovej výrobe - 90 413
- a kapltalistická výroba - 299 292397 412-414
- a kapitalistickd reprodukcia - 379 396 397
- a akumuidcia kapitálu - 75 76 60 109 410-412 416 417 437 436

účastiny - 143 246 292

úradnictvo
- jeho podiel na nadhodnote - 354 355 394
úrok-2223393401407
úver - 109434
- a kapltaiistickâ výroba - 67 156 163 200-202 270 271 290 419 420
- a zahraničný obchod - 215 216 267 269
- a spotreba- 163
- a obeh kovových penazi - 290 401 419 420
- a tvorba zásob- 127
- úverové vzťahy medzi robotnika a kapitalistami - 70 71 162 197 376 377
:lietali-355
veda
- využitie jej výdobytkovkaplttiom - 299
 474

Poznámky veľkopriemysei - 156 161 236

a registre veľkost hodnoty - 46-46 325 327 326
viaznutie obehu - 74 129 131
vklad, kapitálový - 165 166 267
- normalne minimumvkladania kapitálu - 220
- Smith 0 vkladani kapitálu - 165 166 166
vklady - 80 195 246 289 292
vláda
- jej podiel na nadhodnotc - 354 355
viastnictvo
- výrobných prostriedkov - 40 41 324 354
- spoločnevlastnictvo pôdy - 42
viastnictvo, pozemkové - 26 299
viastnik, pozemkový - 19 zo 42 299 312-315 355 :sa
vojna. americka občianska - 125
vykoristovanie pracovnej siiy - 45
- jeho extenzlvne a lntenzlvne zvyšovanie - 270 296
výmena
- rozdiel medzi výmenou výrobkov a jednoduchým obchom tovarov - 132
346 379
- medzi dvoma skupinami spoločenskej výroby a v rámci týchto skupin pozri
jednoduchá a rozčirena reprodukcia
výmena výrobkov - 132 346 379
výroba
- spoločenská výroba - 300 301
- nepretržitost (kontinuita) výroby - 96-96 126-126 163 220 221
nepretržitost výroby ako produktlvna sila práce - 238
- dve skupiny spoločenskej výroby - 309 310 333
skupina 1 - 307-310 333 355-357 395; jej ustavičný rast - 369
skupina 1! - 307-310 333 336; jej podrozdelenie na výrobu nevyhnutných
spotrebných prostriedkov a prepychových spotrebných prostriedkov ­
339-347 374 379
- fonny rozširovania výroby - 75 76 155 270 271 412 413
extenzivne a lntenzlvne rozširovanie výroby - 150 270
- a spotreba - 73 74 266 267 345 346
- pre vlastnú potrebu - 44 125 174
- kapitaiisticka výroba
jej predpoklady a podmienky rozvoja - 42-44 102 103 106 107 266 326
kúpa a predaj pracovnej sily ako jej základna podmienka - 39 296 324
a! 326
jej určujůcl ciei - 56 59 76 135 295 324 422; vulgárna ekonómia o cieli
kapitalistickej výroby - 66
úloha peñainčho kapitálu v kapltallstickej výrobe - 296 300 349 401 415
417-419
výroba dreva iiesnictvo)
- v spoločnejvýrobe - 206
- ničenie lesov za kapitalizmu - 206 209
- dobavýrobyadobapraceprivýrobedmva-m
výroba hodnoty - 122 324
výroba kovov - 169 395
výroba nadbodnoty - 19 37 39 72 73 76 107 122 166 169 252-234 296 324
 475

výroba prepychooých prostriedkov - 341 343 345 Vecný register

výroba. remeseina - 95 121
výroba, strojooa - 126
- skracuje pracovné obdobie - 201
- drobné zdokonaienia na existujúcich strojoch - 150
výroba, štátna - 101
výroba, tovarooa - 42 44 101 102 106
- jednoduchátovarová výroba - 119-121
- kapltailstlcká tovarová výroba - 35 36 44-46 73 102 106 107 119 121 122 298
prevyšuje všetky predchádzajúce obdobia - 45
pôsobl rozkladne na všetky staršie formy výroby - 44
- Smith stotožňuje tovarovú výrobu s kapltalistlckou tovarovou výrobou ­
326 327
výroba zlata - 54 274-276 262-264 290 394-397 400 402 411 412 437
- vzorec kolobehu kapitálu pri výrobe zlata - 54 57 274 275
- patri do skupiny I spoločenskej výroby - 395
- v rozličnýchkrajinách - 394
- dodatočnavýroba zlata - 269
- nadbodnota pri výrobe zlata - 274 282 283 411 412 437
výroba železa - 205

zákon hodnoty - 29 133 192

zásoba (tvorba zasob) - 123-127
- vo všetkých spoločnostiach- 128
- v predkapitalistických spôsoboch výroby - 125
- jej rozličné formy - 125
zmena formy zásoby - 125-128
- výrobná zásoba - 100 101 110 111 124-127 130 163 209 210 216-216 224
225 236 243-246 376
- Smith 0 zasobe - 124 125
pozri aj zásoba, tooarooá
zásoba peňazl - 81 224 225 336 337
zásoba. tooarooá - 123-131 245
- náklady na jej tvorbu a úschovu - 123 124 126-131
- podmienkyjej rastu - 126-131
- ako podmienka obehu tovarov - 129 131
- a reprodukcia - 130423 424
zisk - 113 264 265
- ako premenená forma nadhodnoty - 19-21 312 313 315
- priemernýzisk - 29
- Destutt de Tracy o zisku - 403 404 406-409
- Ricardo o zisku - 21 29 192
- Rodbertus o zisku - 16 20
- Smith 0 zisku - 19 20 166 171-175 304-307 311-314
zlato (a striebro)
- ako peniaze - 121 122394
- národný zlatý alebo strieborný poklad - 76
zmena hodnoty - 71 72 96-101 241 247 345
zmenia - 80 215 246
znak hodnoty - 103 271
železnica - 133 148-150 154-157
 Obsah

Karol Marx. Predalov . . . . . . . 11

Fridrich Engels, [Predelov k druhemu vydanlu] 31

Druhá kniha
OBBZNÝ PROCES KAPITÁLU

Prvý oddiel
Metamorfózy kapitálu a ich kolobeh
Prvá kapitola. Kolobeh peňažného kapitálu . . . 35
1. Prvé štádium. P - 'r . . . . . . . . 36
il. Dmhe štádium. Funkcia výrobného kapitálu . . 43
lll. Tretie štádium. 'r' - P' . . . . . . 46
W. Celkový kolobeh . . . . . . . . 34
Druhá kapitola Kolobeh výrobného kapitálu . . . 04
l. Jednoduchá reprodukcia . . . . . . . as
11. Akumulácla a reprodukcia v rozlirenom rozsahu 75
lll. Akumulácia penazi . . . . . . . 79
W. Rezervný fond . . . . . . . . . si
Tretia kapitola. Kolobeh tooaroodho kapitálu . . . 83
Štvrtá kapitola. Tri vzorce procesu kolobehu . . . 91
Piata kapitola. Doba obehu -. . . . . 110
Slotta kapitola. Náklady obehu . . . . . na
l. Čisté náklady obehu . . . . . “o
1. Doba kúpy a predaja , 11'
3. Účtovnlctvo . . . , “g
3. Peniaze . . . . . , 121
H. Náklady na ůIChOVIl . . 122
i. Tvorba zásob vôbec . . m
2. Vlastná tovarová zásoba . . 127
lll. Dopravná náklady . . . . 131
Obsah Dmhý oddiel
Obrat kapitálu
Siedma kapitola. Doba obratu a počet obratov 135
Osma kapitola. Fixný kapitál a cirkuluiúci kapitál . 138
l. Rozdiely formy . . . . . . . . . . . 138
li. Súčasti, náhrada. opravy, akumulácia fixného kapitálu . . . . 148
Deviata kapitola. Celkový obrat preddavkovaného kapitálu. Cykly obratu 159

aAdamSmith..............
Desiata kapitola. Teorie o lixnom a cirkuiuiúcom kapitáli. Fyziokratl
164
Jedenásta kapitola. Teórie o fixnom a cirkuluiúcom kapitáli. Ricardo . 185
Dvanásta kapitola. Pracovné obdobie . . 196
Trinásta kapitola. Doba výroby . 204

kapitálu................
Strnásta kapitola. Doba obehu . . . . .
Pátnásta kapitola. Pôsobenie doby obratu na velkost preddavkovaného

I. Pracovné obdobie sa rovná obdobiu obehu

. . . . 212

219
226
II. Pracovné obdobie dlhšie ako obdobie obehu . 229
lil. Pracovné obdobie kratšie ako obdobie obehu 233
IV.Závery. . . . . .. 236
V. Účinok zmeny clen . . . . . . 24 1
Sestnásta kapitola. Obrat variabilného kapitálu 248
i. Ročná miera nadhodnoty . . . . . . . . 248
ll. Obrat iednotlivého variabilného kapitálu . . . 260
lil. Obrat variabilného kapitálu zo spoločenského hladisk 264
Sedemnásta kapitola. Obeh nadhodnoty . 269
i. Jednoduchá reprodukcia . . . . 273
li. Akumuiácla a rozšírená reprodukcia 288

Tretí oddiel
Reprodukcia a obeh celkového spoločenského kapitálu
Osemnásta kapitola. Úvod 295
I. Predmet skúmania . 295
ll. Úloha peňažného kapitálu . . . . . 297
Devätnásta kapitola. Výklad predmetu v minulosti 302
l. Pyzlokrati . . . . . . . 302
li. Adam Smith . . . . 305
1. Smithove všeobecné hľadiská . . . 305
2. Smithovo rozloženie výmennei hodnoty na v + m 31 l
3. Konštantná časť kapitálu . . . . . 314
4. Kapitál a dôchodok u A. Smitha 318
5. Zhrnutie 323
lll. Nasledovala . . . . . . 327
Dvadsiata kapitola. Jednoduchá reprodukcia 330
i. Formulácia otázky. . . . . . 330
ll. Dve skupiny spoločenskej výroby . 333
lll. Výmena medzi dvoma skupinami: 1"“, za il.t . . . . . . 335

chovépredmety.............
lv. Výmena vnútri skupiny il. Nevyhnutné životné prostriedky a prepy­
339
347
V. Sprostredkovanie vymen obehom penazi .
Vi. Konštantný kapitál skupiny l . . . . . . 355
Vil. Variabilny kapitál a nadhodnota v obidvoch skupinách
\/111. Konštantný kapitál v obidvoch skupinách . . . . 361 Obsah
I)(. Retrospektivny pohľad na A. Smitha, Storcha a Ramsayh 305
. Kapitái a dôchodok: Variabiiny kapitál a mzda . 308
XI. Nahrádzanie fixného kapitálu. . . . 377
1. Nahrádzanie opotrebovanei časti hodnoty v peňažnej forme . 380

3.2ávery.........
2. Nahrádzanie fixného kapitálu in natura

XII. Reprodukcia peňažného materiálu

384
392
394
XIII. Teória reprodukcie Destutta de Tracy . . . 403
Dvadsiata prvá kapitola. Akumuiácia a rozširená reprodukcia 410
I. Akumulácia v skupine i 412
1. Tvorba pokiadu . . . 412
2. Dodatočny konštantný kapitá 416
3. Dodatočný variabilný kapitál 420
II. Akumuiácia v skupine 11 . . . . 420
111. Schematickć znázornenie akumuiácie 424
i. Prvy priklad 427
2. Druhy priklad . 430
3. Výmena II. pri akumuiácii . 435
IV. Dodatok . . . 437

Poznámky a registre
Cudzojazyčné citáty 441
Poznámky . . 443
Register literatúry 446
Menný register 451
Prehľad váh, mier a mincí 456
Vecný register 457
Kara!
Ma
Kapital
Druhý
zväzok

z nemeckého orlglnálu Karl Marx Das Kapital, Zwelter Band,

ktorý vydal Dietz-Verlag v Berlíne roku 1972,
preložll doc. dr. Dušan Miloš Plachtinský, CSc.

Vedecký redaktor doc. Ing. Ján Iša, CSc.

Jazykový lektor dr. Stefan Peciar, CSc.

Vydala Pravda. tlačový komblnat KSS

Nakladateľstvo Pravda
nositeľ Radu prace
ako svoju 2889. publikáciu
3. vydanie. Bratislava 1985

Graficky upravil a väzbu navrhol Oto Takáć

Zodpovedná redaktorka Ing. Mária Strybalooa
Kontrolná redaktorka Ing. Magdalena Bobakooa
Technická redaktorka Blena Benkooa
Korektorka Olga Bernadlčona

Vytlačlla Pravda. tlačový kombinat KSS - Tlačiarenské závody Pravda.

závod os. Bratislava. Štúrova 4 - Počet strán 430 - Naklad 7ooo ex.
AH 40.00 - VH 42.00- Tematicka skupina 00/01 - Povol. SÚKK-OR
c. :saa/1.74
75- 000- .3