Laboratórna práca

Téma: Mydlá a karboxylové kyseliny

Teoretický úvod: Mydlá sú z chemického hľadiska ..................................................................................

Pripravujú sa reakciou tukov s ................................................................................................................

Karboxylové kyseliny sú ................... , výnimkou je stredne silná kyselina mravčia, príčinou väčšej sily

je to, že ...................................................................................................................................................

Schéma prípravy mydla je: (učebnica Chémia pre 3.roč., str.15):

..................................................................................................................................................................

Úloha č.1: Zistite, či je reakcia mydla vo vode kyslá, neutrálna alebo zásaditá.
Pomôcky:
Chemikálie:
Postup:
Špičku lyžičky nastrúhaného mydla rozpusťte vo vode (cca 2 ml, resp,pridávať do rozpustenia)
a pridajte kvapku fenolftaleínu. Zatrepte a pozorujte.
Výsledky, záver:
Po pridaní fenolftaleínu do vody s mydlom sa sfarbuje na ......................, znamená to, že vodný roztok
mydla reaguje ............................... Vznikajú ................... ióny, ktoré podporujú čistiaci účinok mydla,
no spôsobujú vysúšanie pokožky a pôsobia nepriaznivo aj na vlákna tkanín.
Rovnica rozpúšťania mydla vo vode je: C17H35COO- + H2O→C17H35COOH + OH-

Úloha č.2: Zistite, v ktorom prostredí je účinok mydla väčší a vysvetlite prečo.
Pomôcky:
Chemikálie:
Postup:
Do 4 skúmaviek dáme malú lyžičku mydla (snažíme sa o rovnaké množstvo do každej).
Do 1. skúmavky prilejeme 5 ml destilovanej vody, do 2.skúm. 5 ml vody z vodovodu, do 3. skúm.5 ml
do 3.skúm. 5 ml roztoku s veľkou koncentráciou Mg2+, do 4.skúmavky zriedený roztok octu.
Pretrepeme. Porovnáme vznik peny a jej výšku.
Výsledky, záver:
V mäkkej vode (z vodovodu) sa tvorí ....................pena, ako v tvrdej vode, lebo v tvrdej vode (s
vysokým obsahom Mg2+ resp. iných katiónov spôsobujúcich tvrdosť vody sa vytvárajú s mydlom
zrazeniny a tie zabraňujú tvorbe micel mydla a vzniku peny.. Tieto nepriaznivo ovplyvňujú pružnosť
tkanín a spôsobujú ich sivosť. Prádlo je tvrdé, krehké, lámavé, stráca schopnosť sať. Čím je voda
tvrdšia, tým je väčšia spotreba mydla.
Rovnica reakcie mydla s horečnatými iónmi je: 2 C17H35COO- + Mg2+→ ......................................

Rovnica reakcie mydla s prostredí s pH <7( s nadbytkom H+): C17H35COO- + H3O+→ .........................
Vzniknutá vyššia mastná kyselina sa vo vode vylučuje vo forme vločiek.
Z uvedeného vyplýva, že mydlo je najúčinnejšie v ........................ vode, bez obsahu

.........................................................................a .......................................................................................
Úloha č.3: Porovnajte redukčné vlastnosti kyseliny mravčej a octovej
Pomôcky:
Chemikálie:
Postup: Do 1 skúmavky odmerajte 2 ml 8% kyseliny mravčej a do 2 skúmavky 2ml 8% kyseliny
octovej. K obom prilejte 2 ml hotového Fehlingovho činidla , dajte do vodného kúpeľa a pozorujte.
Pozorovanie: Opíšte pozorované zmeny v skúmavkách. Vysvetlite rozdiel.

Schémy reakcií v skúmavkách :

HCOOH + ...........................(hl. zložka Fehling. činidla) → ..............+ ................... + ............... (oranžový)

CH3COOH + ...........................(hl. zložka Fehling. činidla) →