Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta priemyselných technológií v Púchove

Mikroskopické metódy hodnotenia

štruktúry

Hodnotenie hĺbky cementovanej

vrstvy a posúdenie vhodnosti
jej použitia

Púchov 2022
2MIDI
Materiálové Inžinierstvo Jana Králiková
Téma:
Hodnotenie hĺbky cementovanej vrstvy a posúdenie vhodnosti jej použitia
Ciele:
Pomocou metódy SE a BSE identifikovať materiál, identifikovať štruktúru kovovej matrice
a prípadné významné štruktúrne zložky
ÚVOD
V princípe cementovanie znamená proces, v ktorom počas chemicko – tepelného
spracovania v atmosfére obohatenej uhlíkom dochádza k nasycovaniu povrchovej vrstvy
oceľových súčiastok uhlíkom difúziou smerom od povrchu do jadra. Po samotnom procese
väčšinou v časovej súslednosti dochádza ďalej k tepelnému spracovaniu materiálu žíhaním,
kalením, popúšťaním na dosiahnutie výslednej požadovanej štruktúry povrchovej vrstvy.
V prípade, že je potrebné dosiahnuť ešte lepšie vlastnosti, je možné proces popúšťania
opakovať po zmrazení súčiastky. Povrch, vo výsledku tvorený vysoko tvrdým martenzitom
v majorite a čiastočne aj so zvyškovým austenitom sa nauhličuje na 0,8 až 1,0 % uhlíka. Doba
cementácie je ovplyvnená samotnou teplotou cementácie, kedy dochádza k rozpúšťaniu
uhlíka podstatne rýchlejšie (približne 850 až 950 °C), ale najmä typom ocele, hĺbkou
požadovanej cementovanej vrstvy ako aj celkovým objemom materiálu, ktorý je uložený
v cementačnej komore.
Najčastejšie sa v praxi stretávame s cementovaním v plynnom prostredí, tak ako bolo
opísané vyššie. Súčiastky sú umiestnené v komore, v ktorom je atmosfére zložená z plynov na
báze uhlíka a vodíka (konkrétne sú to plyny CO, CO2, CH4, H2, a H2O).

Vzhľadom na to, že cementovanie dodáva súčiastkam veľmi tvrdý povrch pri

súčasnom zachovaní veľmi húževnatého jadra, s takto spracovanými materiálmi sa môžeme
stretnúť najmä pri výrobkoch, ktoré sú namáhané tlakom a kontaktom s iným oceľovým
povrchom. Najčastejšie sú to namáhané ložiskové segmenty rôznych priemyselných strojov
a turbín, ozubené kolesá a prevody.
VLASTNÉ POZOROVANIE
Na obrázku číslo 1 je možné pomocou SE a BSE detektora, v 1500 násobnom zväčšení
pozorovať mikromorfológiu cementovanej vrstvy. Z tohto rozloženia vidíme rôznu veľkosť
karbidov, ktoré sa spájajú do karbidických vycedenín. Sú rozmiestnené po hraniciach zŕn
s ostrouhlými tvarmi. Vpravo v BSE detektore pozorujeme, že karbidy sú v podobnom odtieni
sivej ako je aj matrica. Možno tak predpokladať, že karbidy budú zložené z prvkov, ktoré sú
obsiahnuté aj v matrici – v tomto prípade sú to karbidy na báze chrómu.
Tmavé časti vo vrchnom pozorovacom poli poukazujú na začínajúcu koróziu povrchovej
vrstvy.

Parametre snímok: Žhaviace napätie: 20 kV, Ohnisková vzdialenosť:15 mm,

Veľkosť zorného poľa: 92,3μm, Detektory: SE, BSE, Zväčšenie:1500×

Obr. 1: Cementová vrstva – rozmiestnenie karbidov pomocou

detektorov SE a BSE
Obr. 2: Detail zobrazenia karbidickej fázy z oblasti zachytenej na Obr.1
 Na obrázku číslo 2 je pri zväčšení 4500x detail karbidickej fázy z oblasti zachytenej na
obrázku 1. Bližší detail na ostrohranné karbidy rôznej veľkosti rozložených po hranici zrna.
Snímka z Obr.3 reprezentuje koniec základnej oblasti cementovanej vrstvy pri
zväčšení 2000x.

Obr. 3: Koniec základnej oblasti

Obr. 4: Meranie základnej a prechodovej oblasti cementovanej vrstvy

 Obr. 5: Meranie základovej oblasti cementovanej vrstvy
V ďalších dvoch prípadoch obrázkov bolo naše pozorovanie zamerané na
vyhodnotenie hrúbky cementovanej vrstvy zachytené pomocou metódy SE. Cementovanú
vrstvu tvorí dĺžka základnej časti dohromady s polovicou prechodovej oblasti cementovanej
vrstvy.

Obr. 6: Rozhranie medzi prechodovou oblasťou cementovanej vrstvy jadrom materiálu

súčiastky
 Obr.7: Detail rozhrania prechodovej oblasti
Posledné dve snímky zachytávajú záber na rozhranie prechodovej oblasti
cementovanej vrstvy (Obr.7 zachytáva oblasť detailnejšie). V štruktúre už prevláda popustený
martenzit a vidíme v malej miere zastúpené aj zvyšky austenitu.
ZÁVER
Mikroskopicky môžeme merať hĺbku vrstvy vytvorenej cementovaním výpočtom, kde
zmeriame dĺžku celej základnej časti + ½ dĺžky prechodovej oblasti. V tomto prípade je
výpočet následovný:

(841,35μm - 156,53μm) /2 + 156,53 μm = 498,94 μm

Cementovaná vrstva bola teda vytvorená na na hĺbku 498,94 μm.
Toto rozloženie karbidickej sieťky je nevhodné, kvôli nerovnomernému usporiadaniu
ostrých karbidov rôznych veľkostí nemožno takúto cementovanú súčiastku použiť
v prevádzke. Vrstva nie je dostatočne tvrdá, môže dôjsť k poškodeniu povrchu, vytvoreniu
trhlín a následnému vydroľovaniu materiálu. Odlúpený materiál cementovanej vrstvy by
mohol spôsobiť poškodenie iných komponentov v danom mechanizme. Takto cementovaná
súčiatka nie je vhodná na zaťaženie v mechanizme a jeho zaradenie do prevádzky.