FEUDALIZMUS

Vznik feudalizmu súvisí so vznikom Franskej ríše a jej organizáciou (hlavne s pohraničnými markami):
 Germánske kmene, ktoré prišli do Európy, zmenili svoj spôsob života z kočovného na „usadlý“ - prebrali
ako spôsob obživy poľnohospodárstvo a chov dobytka. Nemali svoju pôdu, ktorú by obrábali, a preto
prijímali pôdu od jej vlastníka (franského kráľa alebo cisára).
 Osobne boli slobodní (nie otroci!!), ale za možnosť usadiť sa a obrábať pôdu, sa odmeňovali kráľovi
vernosťou a hlavne službou vo vojsku.
Takýmto spôsobom si napríklad Karol Veľký rozšíril ríšu, keď z usadených kmeňov vytváral svoje pohraničné marky
= pohraničné vazalské kráľovstvá

Feudalizmus – spoločensko-ekonomický systém vzťahov v stredovekej spoločnosti (pracovné vzťahy medzi ľuďmi
ovplyvňujú spoločenské vzťahy medzi ľuďmi = čiže delia spoločnosť na vrstvy)

 vzťahy vznikali na základe hlavného faktu:

vlastníkom všetkej pôdy je pán=kráľ => ten ju prideľuje ľuďom =>  tým si ich zaväzuje
 spoločnosť sa delí do základnej feudálnej pyramídy (lénnej pyramídy)

kráľ (cisár) = senior = feudálny pán

↘ ↓ ↙
vlastní
pôdu = léno = feudum
↓ ↓ ↓
daruje alebo prenajme ju
vazalovi = lénnikovi = feudálovi

(z tohto grafu si zapamätajte hlavne prvú a tretiu kombináciu – čiže: kráľ-pôda-vazal, feudálny pán-feudum-feudál,
aby ste vedeli vysvetliť vzťah jednoduchšími, ale aj odbornejšími výrazmi)

1. V rannom stredoveku sa spoločnosť rozdelila na dve skupiny: feudálni páni ↔ feudáli (vazali)
 v tomto systéme vzťahov bola kľúčová: vernosť

a) vazal (feudál) → dostával pôdu doživotne (kým žije), za čo sa zaväzoval povinnosťou odovzdávať časť úrody
feudálnemu pánovi a bojovať v jeho vojsku
b) kráľ (feudálny pán) → sa zaviazal ochraňovať svojho vazala

 v spoločnosti vzniká systém feudálnej = vazalskej závislosti (jednotlivé skupiny sú na sebe závislé)

problém: systém bol veľmi komplikovaný, pretože kráľ mohol pôdu prideliť svojmu feudálovi (šľachticovi) a ten
ju zase ďalej pridelil svojmu vazalovi (poddanému) – tzn. jeden človek bol zároveň feudálny pán (voči svojmu
poddanému) aj feudál (voči kráľovi) – vytvorila sa hierarchia, ktorá bola aj niekoľko stupňová

2. Vo vrcholnom stredoveku sa držba pôdy stala dedičnou – tzn. vazal nevlastnil pôdu len doživotne (do konca
svojho života), ale dostáva ju aj pre svojich potomkov (išlo hlavne o vazalov z radov šľachty)

 spoločnosť sa začína deliť – hierarchizovať – na jednotlivé vrstvy podľa postavenia a vzťahov k pánovi a pôde
3 SPOLOČENSKÉ VRSTVY = 3 STAVY
↙ ↓ ↘
DUCHOVENSTVO ŠĽACHTA PODDANÍ
povinnosti sa určovali podľa Božieho učenia
„modliť sa za seba a za iných“ „ ochraňovať seba a iných“ „pracovať pre seba a pre iných“
↘ ↙ ↓
privilegovaní neprivilegovaní
  po vzniku miest pribudne ešte štvrtá vrstva: MEŠŤANIA (túto vrstvu tvoril mestský patriciát, čiže tí, čo
mali najvyšší vplyv v politike i hospodárstve – obchodníci, cechoví majstri)

 podľa delenia spoločnosti sa teda upravila aj feudálna (lénna) pyramída:

kráľ = cisár (senior)
↙ ↘
duchovenstvo (klérus) » vazal « šľachta
( vyššie duch., nižšie duch.) (vyššia šľachta, nižšia šľachta)
↘ ↓ ↙ ↙ ↓ ↘
poddaní » vazal « poddaní
(závislí) (závislí)

Vzájomné vzťahy:
kráľ ↔ duchovenstvo a šľachta
↙ ↘
podpora, ochrana a privilégiá vernosť, služba vo vojsku

duchovenstvo/ šľachta ↔ poddaní
↙ ↘
ochrana naturálna renta, finančná renta, robotné povinnosti

PÔDA = LÉNO – sa podľa vlastníctva rozdeľovala na:

a) dominikál = panská pôda – patrila kráľovi alebo šľachticovi (vazalovi), ale obrábali ju sluhovia = čeľaď
b) rustikál = závislá pôda – patrila kráľovi alebo šľachticovi (vazalovi), a ten ju prenajímal poddaným, ktorí ju
obrábali

Úlohy k učivu: vypracujte podľa učebnice (od str. 85) – zapíš k otázkam:
a) Vysvetli pojmy: naturálna renta, finančná renta, robotné povinnosti

b) Porozmýšľaj a skús vysvetliť rozdiel medzi závislým poddaným a nevoľníkom.

c) Vysvetli rozdiel medzi dvojpoľným a trojpoľným systémom obrábania pôdy (použi internet, ak potrebuješ)
Aký zmysel mal prechod z dvojpoľného na trojpoľný systém?
 AKO SA ŽILO V STREDOVEKU
Pracuj s  učebnicou str. 87-90 – vyberaj len kľúčové fakty - dopíš do tabuľky:
každodenný život roľníka: každodenný život privilegovaných vrstiev:
činnosti: činnosti:

spôsob života: spôsob života:

strava: strava:

STREDOVEKÉ MESTÁ
Podľa toho, na akej pôde vzniklo mesto, rozlišujeme:
a) kráľovské mestá - vznikali na pôde patriacej kráľovi
b) zemepanské mestá - vznikali na pôde patriacej zemepánovi (vazal = šľachtic)
» obaja sa snažili obyvateľstvo mesta ovládať, považovali obyvateľov za svojich poddaných
 od 11. stor. prebieha: „ Hnutie za oslobodenie miest“ – obyvatelia miest sa domáhali toho, aby boli oslobodení od
závislosti od zemepána, aby sa mohli voľne pohybovať, neodvádzali dane a poplatky a mali právo slobodne
zaobchádzať so svojím majetkom
» práva, ktoré si vydobyli, dostali označenie privilégiá
Úloha: (použi internet)
a) zisti a doplň, ktoré boli najznámejšie práva pre mestá (aspoň 5) a čo znamenali, napr. právo variť pivo
a podobne....

b) spracuj informácie o Košiciach: kedy vznikli - kedy sa stali slobodným mestom - aké dostali privilégiá