Interpunkcia

Interpunkcia alebo interpunkčné znamienka alebo rozdeľovacie znamienka sú grafické

znaky, ktoré nemajú fonetickú ani lexikálnu hodnotu a používajú sa na členenie textu. Pri
čítaní nahlas sa prejavujú zmenou intonácie a prestávkami v texte.
Každé interpunkčné znamienko podľa svojej povahy plní v texte vyčleňovaciu, pripájaciu
alebo odčleňovaciu funkciu.

. bodka Ukončuje vetu, označuje skratky, označuje radové číslovky.

Oddeľuje vety v súvetí, zložky viacnásobných vetných členov,

, čiarka
voľne vložené alebo pripojené výrazy, oddeľuje oslovenia, častice,
citoslovcia.

; bodkočiarka Oddeľuje časti jednej vety, ale výraznejšie ako čiarka, používa sa pri
výpočtoch kvôli prehľadnosti.

: dvojbodka Uvádza vetu alebo jej časť, ktorá rozvíja alebo dopĺňa
predchádzajúci text. Často uvádza priamu reč.
! výkričník Ukončuje rozkazovacie, želacie a zvolacie vety.

? otáznik Ukončuje opytovacie vety.

Medzi slovami a vetami, oddeľuje časti prejavu, naznačuje odmlku

– — pomlčka v reči, vsuvky (prístavok), vyznačuje rozsah (2 – 3), píše sa
s medzerou.

Spája tesne viazané slová (zložené mená), na konci riadku sa

‐ spojovník
používa pri delení slov. Píše sa bez medzier.

… tri bodky Nahrádzajú vypustenú časť textu, vnútri textu vyznačujú

prerušovanú reč.

Uvádzajú priamu reč.

„“ ‚‘ »« úvodzovky
Označujú text doslovného citátu.
Výrazy s preneseným významom (Bobry „stínajú“ stromy.)

’ apostrof Nahrádza vynechané písmeno, používa sa pre skracovanie

letopočtov.

() [] {} 〈〉 zátvorky Označujú voľne vložené časti textu, menej dôležité alebo okrajové
pasáže.

/ lomka Oddeľuje variantné alebo protikladné výrazy, používa sa na

vyjadrenie pomeru, oddelenie veršov v súvislom texte.