Professional Documents
Culture Documents
Zad - Ručné Obrábanie 2
Zad - Ručné Obrábanie 2
3.6 Strihanie
Strihanie je beztrieskové delenie materiálu, pri ktorom do materiálu z obidvoch strán vnikajú
kliny /nože/. Nože musia mať primeranú pevnosť, tvar a tesný dotyk v mieste strihu. Vôľa
medzi ostriami je medzera, veľkosť ktorej závisí od hrúbky strihaného materiálu. Pri veľkej
vôli dochádza k deformácii strihaného materiálu, pri malej vôli nedôjde k prestrihnutiu
materiálu.
Na strihanie sa používajú tieto druhy nožníc:
Ručné nožnice :
Kancelárske nožnice na papier
Krajčírske nožnice
Nožničky na manikúru
Kadernícke nožničky
Klampiarske nožnice
Zdravotnícke nožnice
Záhradnícke nožnice
Špeciálne nožnice
Strojové nožnice :
Priemyselne nožnice
Veľké nožnice na strihanie plechov
Kotúčové nožnice na tvarové strihanie plechu
Búracie hydraulické nožnice v mobilnom prevedení
Strihacie stroje
Lištové kosačky
Lištové krovinorezy
Strihacie strojčeky ( používané v holičstve)
voľba nožníc – ručné nožnice sa používajú pri strihaní plechu do hrúbky 0,7 mm,
strojové nožnice na strihanie hrubších plechov. Ručné aj strojové nožnice sa volia
aj podľa tvaru výstrižku /strihanie priameho úseku alebo oblúkov/,
strihanie – pri ručnom strihaní sa materál pridržiava v ľavej ruke a pravou rukou
sa ovládajú nožnice. Pri vystrihovaní nakreslených tvarov sa postupuje tak, aby
ryska zostala nezakrytá, necháva sa malý prídavok na dokončenie výstrižku,
dokončenie – pri strihaní vznikajú na spodnej strane výstrižku ostriny, ktoré sa
odstránia pilovaním.
3.7 Rezanie
Rezanie je základný spôsob trieskového delenia materiálov. Pri rezaní rezným nástrojom
oddeľujeme z materiálu časti na získanie výrobku požadovaného tvaru a rozmerov. Pri rezaní
zuby pílového listu odoberajú z materiálu triesku, čím sa vytvára medzera, ktorá potom oddelí
od seba časti materiálu.
Rozvod zubov je striedavé vyhnutie zubov píly, ktorého účelom je zabrániť zvieraniu a
brzdeniu pílového listu pri jeho prenikaní materiálom. Rozostup zubov je vzdialenosť dvoch
po sebe nasledujúcich zubov pílového listu. Výška a veľkosť rozostupu zubov určuje veľkosť
priestoru pre triesky a volí sa podľa tvrdosti rezaného materiálu a dĺžky rezu.
Lámaniu a prasknutiu drôtov a plechov pri ohýbaní predchádzame tým, že namiesto ostrých
ohybov volíme mierne zaoblenia.
Na ohýbanie tenkých plechov do hrúbky 0,5 – 0,7 mm, ale i plechov do hrúbky 2 – 3 mm
používame rovnaké pomôcky aj náradie ako pri ohýbaní drôtov.
Odlišnosti:
treba vopred premyslieť poradie ohybov;
pri ohýbaní tenkých plechov možno predhnúť rukami plech vo zveráku pomocou
hranolčeka z dreva a potom ohyb dokončiť dreveným kladivom;
ploska kladiva dopadá čo najbližšie k čiare ohybu;
pri ohýbaní širších plechov ako čeľuste zveráka používame prídavné predĺžené
čeľuste.
3.9 Vŕtanie
Hlavný rezný pohyb je rotačný a vykonáva ho nástroj pri vŕtaní na vŕtačkách, alebo obrobok
pri vŕtaní na sústruhu. Vedľajší rezný pohyb je posun v smere osi otáčania, vykonáva ho
nástroj.
Stroje na vŕtanie
jednovretenové a
viacvretenové
a ďalej podľa konštrukcie na:
Obr. 1 Obr. 2
Postup pri ručnom vŕtaní závitov
3.11 Nitovanie
Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie
nit s hlavou na jednej strane. Z druhého konca nitu sa vytvorí deformáciou jeho
drieku záverná hlava, ktorá zabráni rozobratiu spoja.
Nit
tvar hlavy
priemer drieku
dĺžka drieku
druh materiálu
Niektoré typy nitov:
V spájaných častiach zhotovíme diery s priemerom takmer rovnakým ako majú nity –
väčší priemer dier spôsobí zakrivenie drieku nitu (spoj nie je dostatočne pevný);
Na vytvorenie závernej hlavy potrebujeme nechať určité množstvo materiálu – dĺžku
drieku nitu, z ktorej možno zhotoviť polguľovitú alebo zápustnú závernú hlavu.
Po vložení nitu do dier spájané súčasti k sebe pritlačíme prítlačníkom. Tieto sa tesne
pritiahnu a vytvorí sa plôška na dosadnutie hlavy nitu. Hlavu nitu s polguľovitou
hlavou podložíme podperným hlavičkárom. Hlavu zápustného nitu umiestnime na
kovovú podložku (nákova, platňa)
Prvé údery plosky primerane veľkého zámočníckeho kladiva smerujú zvislo v smere
osi nitu. Tým sa priemer nitu zväčší, vyplní sa diera.
Nitový spoj je správne zhotovený ak sú hlavy v jednej osi a sú úplné.
Výhody
3.12 Zaškrabávanie
Rovinné zaškrabávanie
Nástroje na zaškrabávanie
3.13 Lepenie
Pri lepení kovov treba dodržať určité základné zásady. Najvyššiu pevnosť a životnosť
lepeného spoja dosiahneme za podmienky, že kovové substráty:
Ak požadované nároky nesplní ani jedno vybraté lepidlo, môžeme použiť lepiaci systém. Pri
lepení kovového tvrdého a pružného substrátu je vhodné na strane pružného substrátu použiť
pružné lepidlo s vysokým obsahom plnidla a na strane tvrdého substrátu aplikovať tvrdé
lepidlo, resp. lepidlo modifikované pružnou zložkou.
Ak ideme lepiť kov, najskôr z neho odstránime všetky povrchové nerovnosti a nedostatočne
priľnavé vrstvy, a to mechanicky, chemicky alebo kombináciou oboch spôsobov. Menšie
plochy očistíme brúsnym papierom. Veľké plochy môžeme očistiť pieskom alebo
korundovým práškom s použitím dýzy pod tlakom čiže špeciálnym obrusovacím zariadením
napojeným na stlačený vzduch. Po dokonalom mechanickom očistení povrchu kovu
použijeme na odmastenie organické rozpúšťadlo, napr. trichlóretylén, chloroform alebo
saponáty. Po použití saponátov povrch kovu ešte dôkladne opláchneme tečúcou vodou a
vysušíme teplým vzduchom. Lepidlo nesmie spôsobovať koróziu kovov a plnidlá v lepidle
nesmú vytvárať s kovovým substrátom galvanický článok.
Na morenie hliníka a jeho zliatin používame úpravu v kyslom alebo zásaditom kúpeli.
Chemická úprava v kyslom kúpeli Pripravíme chrómsírovú kyselinu podľa nasledujúcej
receptúry: 240 hmotnostných dielov dvojchrómanu sodného, 240 hmotnostných dielov 96 %
kyseliny sírovej a 770 hmotnostných dielov destilovanej vody. Kov ponoríme do moriaceho
kúpeľa na 20 minút pri teplote 60 °C. Upravený kov potom opláchneme destilovanou vodou
do neutrálnej reakcie a sušíme pri teplote 60 °C asi 30 minút.
Použitie lepidiel
Použité zdroje :