Kafka- Premena

Obsah
Gregor Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte.
Gregor je dôležitý pre rodinu, pretože ju živí. Jedno ráno sa zobudí a zistí, že sa premenil na
„akýsi hmyz“. Má dve tykadlá, veľké okrúhle telo, veľký počet nožičiek, ktoré nevie ovládať. No
prvé, čo ho napadne je, že bude meškať do práce. Rodičia sa taktiež strachujú, čo sa s ním stalo.
Pokúša sa s nimi komunikovať, no miesto slov vychádzajú z izby len nejaké zvuky. Do bytu
prichádza prokurátor firmy a chce vedieť, čo sa s Gregorom stalo, keď neprišiel do práce. Po
veľkej námahe sa Gregor dostane z postele von a podarí sa mu otvoriť dvere. Reakcia jeho
rodiny je odmietavá, pozerajú sa na neho s odporom. Všetci sú veľmi vyľakaní a nemôžu uveriť,
že ten hmyz je Gregor. Otec ho zaženie späť do izby.
V ďalšej časti sú opisované duševné pochody Gregora, správanie rodiny k nemu po premene
ďalšie udalosti v rodine. Rodičia sa nevedia zmieriť s jeho premenou, sestra sa ale na začiatku
o neho stará. No Gregor aj tak trpí, pretože ich vzťah nemôže taký ako predtým. Gregor sa
začína meniť aj vnútorne, má pocity smútku, osamelosti, cíti vinu za nešťastie, ktoré rodina kvôli
nemu prežíva.
Nakoniec Gregor od žiaľu a smútku zomiera, pretože sa nemôže zmieriť s tým, že sa pre svoju
rodinu stal príťažou. Po jeho smrti si rodina znova robí vyhliadky do budúcnosti bez akejkoľvek
zmienky, či spomienky na Gregora.

Charakteristika postáv
Gregor- miluje rodinu, snaží sa, aby mali všetko, čo potrebujú, aj keď svoju prácu nemal rád. Na
ostatné veci nemal čas, nestýka sa s ľuďmi, nemá priateľov, zanedbáva seba i svoj život. Potláča
svoje potreby, pretože rodinu považuje za najdôležitejšiu. Jeho život je stereotypný. Chcel by ho
zmeniť, ale musí ešte 5 rokov splácať dlh za rodičov.
Keď sa jedného dňa zobudí ako hmyz, prvé čo ho napadne nie je premena, ale že zmeškal do
práce. Neprepadne panike, jediné, čo ho trápi je, ako sa bude cítiť jeho rodina. No ako sa rýchlo
premenil Gregor na hmyz, tak rýchlo sa začínajú meniť vzťahy a postoje v rodine.
Otec- pred tým bol s Gregorom spokojný, nosí peniaze a on nemusí robiť. Po premene sa správa
chladne, prestane si ho všímať, prestane pre neho existovať.s rodinou sa o ňom nerozpráva.
Otca trápi jedine to, ako budú teraz žiť, úspor veľa nemajú. Ale aj Gregora to trápi, cíti sa vinný,
ale nedokáže to povedať. Otec je v situáciách, ked sa Gregor ukáže ako hmyz surový- zaháňa
ho palicou do izby a hádže po ňom jablká, ktoré mu spôsobia rany nielen na tele, ale i na duši.
Matka ho tiež miluje, je starostlivá, ale po premene sa ho bojí, pri pohľade naň odpadáva. Ľutuje
ho, má ho rada, ale pre svoj odpor nedokáže ho navštíviť. Gregor jej chce pomôcť, ale nevie ako.
Markétka- ju má najradšej, všetko by pre ňu urobil, hrá krásne na husliach a chce, aby sa
dostala na konzervatórium, ktoré by jej platil.Chce, aby si užívala mladosť.Po premene sa
Markétka jediná stará o Gregora, nadobudla zodpovednosť za neho, rodičia boli radi, lebo sami
sa o Gregora nechceli postarať, ani do izby nevošli.

Neskôr, ked začala pracovať aj ona ako predavačka, nemala toľko času naň, stratila postupne
záujem o neho, jej úlohu prebrala slúžka, ktorá sa ho nebála, dokonca sa mu posmievala
a škaredo ho oslovovala.
Nakoniec práve Markétka vyjadrí nespokojnosť a chce sa Gregora zbaviť, presviedča rodinu, že
to nie je jej brat, ale len nejaké zviera- nazýva ho to. Chce ospravedlniť svoju bezcitnosť tým, že
to nie je jej brat, lebo keby bol, tak by už ich dávno nechal žiť svoj život a netrápil ich.
Gregor vie, že je na príťaž, má pocit viny namiesto toho, aby mala pocit viny rodina. Nechce
im robiť problémy a tak zomiera- z nedostatku jedla, zanedbania a hlavne z nedostatku
lásky. No rodinu aj napriek tomu ľúbi. Slúžka nájde Gregora mŕtveho a rodina si vydýchne, po
pár mesiacoch idú všetci na prechádzku a plánujú budúcnosť.

1. Gregorova premena môže byť trestom pre neho, lebo nemyslí na svoj život, na seba, len na
rodinu a prácu. Zanedbáva seba, nemyslí na seba/ večer nikam nechodí, číta noviny/.Gregor sa
po premene nezamýšľa nad dôvodom svojej premeny, naopak pociťuje vinu za to, že robí
problémy rodine, stále sa obviňuje, že rodina stratila živiteľa./ tu sú zrejmé autobiografické prvky,
aj Kafka sa neustále obviňoval, podceňoval, neveril si, zanedbával svoj život/.
Gregor sa premenou odcudzil svojej rodine i sebe- rodine svojím zovňajškom, no vo vnútri bol
ako človek. Sám sebe tým, že na začiatku sa o seba ako tak staral, potom mu bolo všetko jedno/
mal prach na chrbte, nosil chuchvalce prachu/. S týmto odcudzením aj zomrel.
2. Premena rodiny- Gregora mali všetci radi, pokiaľ pracoval, mali všetko, čo chceli. Neuvažovali
nad tým, že to nemusí byť navždy. Čo by sa stalo, keby Gregor jedného dňa ochorel, alebo niečo
sa mu stalo- aj my, ako by sme sa zachovali v podobnej situácii , keby niekto blízky z rodiny
vážne ochorel, ochrnul, vedeli by sme sa o neho s láskou postarať, nebol by nám postupne na
príťaž? Aj to je posolstvo tohto príbehu.
Možno by tak, ako reagovala rodina Gregora, reagovali mnohí. A tak sa začínajú Gregora štítiť
a postupne je pre nich príťažou, nestarajú sa o neho, dokonca rozmýšľajú, ako sa ho
zbaviť.Tvária sa, ako keby brata či syna nemali, tým sa snažia ospravedlniť svoju bezohľadnosť.
Aj Kafka sa cítil vo svojej rodine osamelý, opustený, odcudzený aj preto, že nechcel byť
ako jeho otec.
Surovosť a neľudskosť sa prejavuje hlavne u otca, po premene mu niekoľkokrát ublíži,
najviac jablkami, ktoré sa mu zapichnú do panciera a rana sa mu nezahojí. Súcit mala jedine
matka, bála sa ho, ale nechcela mu vypratať z izby nábytok, lebo si myslela, že sa hádam zmení.
No nedokázala sa vzoprieť otcovi a pomôcť mu, podliehala otcovi tak, ako v reálnom
živote to bolo u Kafka.
Po jeho smrti sa neľudskosť prejaví najviac, slúžka ľahostajne skonštatuje, že Gregor zomrel/
chcípnul/, otec a matka i sestra plačú, ale nie od žiaľu, ale tešia sa, že sa skončilo ich trápenie.
Lebo konečne budú môcť žiť normálne, majú zamestnanie a Markétka sa môže vydať.

Celá táto premena je absurdná- aj reakcia samotného Gregora, ktorý myslí len na prácu, nie na
to, že zmenil. Aj jeho život po premene je absurdný a nakoniec správanie sestry, od ktorej by
nikto nečakal, že práve ona sa bude chcieť Gregora zbaviť.
Gregor Samsa: Gregor je mladý obchodný cestujúci, ktorý veľmi tvrdo pracuje. Ako jediný syn
v rodine je sám živiteľom rodiny. Doma má otca, matku a sestru, o ktorých sa musí postarať.
Svoju rodinu veľmi miluje, preto sa snaží, aby mali všetko, čo potrebujú. Jeho životnou náplňou je
práca a starosť o rodinu. Paradoxom je, že tú prácu nenávidí.
„Ach bože, pomyslel si, jaké namáhavé povolání jsem si to zvolil! Denondenně na cestě.
Obchodních trampot je mnohem víc než doma v základním obchodě a mimoto musím ještě
snášet tohle svízelné cestování, starat se o vlaková spojení, nepravidelně,špatně jíst, stýkat se
s lidmi v tom ustavičně střídavém, vždycky jen přechodném provozu, který nikdy nedospěje
k srdečnosti. Aby to všechno čert vzal!“ 2)
Na ostatné veci mu čas neostáva, poriadne nespí, neje, nestýka sa s ľuďmi, nemá priateľov, no
najmä zanedbáva sám seba a svoj vlastný život, svoju dušu. Potláča svoje ľudské potreby,
pretože rodinu považuje za najdôležitejšiu a chce splniť svoju povinnosť, t. j. živiť ich. Jeho život
je typickým stereotypným životom. Túži to zmeniť, ale z práce odísť nemôže.
„Kdybych se kvůli rodičům nepřemáhal, dávno bych dal výpověď, postavil bych se před šéfa a
z hloubi duše bych mu povědel, co si myslím.“3)
Keď sa zobudí a zistí, že sa z neho stal hmyz, prvé, čo ho napadne nie je jeho premena, ale
fakt, že zmeškal vlak do práce a príde neskoro. Myslí si, že premena je len v jeho podvedomí.
„Co kdybych si ještě trochu pospal a zapomněl na všechny ztřeštěnosti…“ 4)
Vôbec sa nezamýšla nad tým, čím sa stal alebo aký je dôvod premeny. No ako sa chce
zodvihnúť z postele so svojím veľkým bruchom a množstvom nožičiek a zistí, že jeho hlas sa
zmenil, keď chce odpovedať matke, začne si postupne uvedomovať, čo sa deje.
„Řehoř se polekal, když uslyšel svůj hlas, jak odpovídá…“ 5)
Nerozmýšľa nad dôvodom premeny, neprepadne panike, ale ako keby si ešte neuvedomoval,
že je vlastne iný, zmenil sa. Berie to ako samozrejmosť, jediné, čo ho trápi je ako sa bude cítiť
rodina.
Ako rýchlo sa premení Gregor na hmyz, tak rýchlo sa začínajú meniť vzťahy a postoje
v rodine k nemu.

Gregor a otec: Gregor si svojho otca veľmi váži a miluje ho, ako celú svoju rodinu. Ako rodiča
ho rešpektuje, cíti, že sa musí o neho, matku a sestru postarať.

Otec má Gregora rád a je s ním spokojný, kým nosí domov peniaze a rodina má, všetko, čo
potrebuje. V ráno premeny sa otec znepokojuje, čo sa s ním stalo, ale správa sa k nemu chladne.
Akonáhle zistí, že Gregor sa premenil na hmyz, prestane si ho všímať, prestane pre neho
existovať, jeho syn akoby zomrel a „to“ v izbe bolo len nejakým zvieraťom. Viac sa o ňom
s rodinou nerozpráva.
No otca skôr trápi ako budú žiť, keďže už nemajú nikoho, kto by ich živil. Vytiahne úspory, ktoré
šetrili, ale je to málo, tak sú nútený predávať veci z bytu.
„Řehoř za dveřmi horlivě přikyvoval a radoval se z té nenadálé prozíravosti a šetrnosti.“ 6)
Tento stav rodiny trápi taktiež aj Gregora. Cíti sa vinný voči otcovi a aj ostatným, že už
ďalej nemôže živiť rodinu.
„Jenomže otec byl sice zdravý, ale starý muž, který už pět let vůbec nepracoval a rozhodně se
nemohl přeceňovat…“ 7)
Naopak, otec sa o Gregora nezaujíma. Dokonca je k nemu vo viacerých situáciách surový,
ako keby si neuvedomoval, že je to jeho syn, ale len nejaké zviera. Jednou z nich je aj keď ho chce
zahnať do izby a hádže po ňom jablká, ktoré mu spôsobia veľké a dlhodobé rany, nielen na tele,
ale aj na duši.
„Těžké Řehořovo poranění, s nímž se přes měsíc trápil – jablko, které si nikdo netroufal
vyjmout, zůstalo jako viditelná upomínka vězet v mase…“ 8)
Gregor a matka: Svoju matku Gregor tiež miluje, má k nej však iný, vrúcnejší vzťah ako
k otcovi. Matka sa k nemu takisto správa inak ako otec. Má ho veľmi rada a robí si o neho starosti,
keď ráno nevychádza z izby.
„Řehoři , ozvalo se-byla to matka – je tři čtvrti na sedm. Nechtěls odjet? Ten něžný hlas!“ 9)
Po premene sa ho bojí, radšej sa k nemu nepribližuje, pretože má labilnejšiu povahu, pri
pohľade na Gregora stráca vedomie. Stále ho ľutuje a neprestane ho mať rada, ale svoj odpor
nedokáže prekonať a navštíviť ho.
Raz sa však odváži, keď s Markétkou odkladajú nábytok s jeho izby. Matka nechce odstrániť
všetok nábytok, no Markétka ju presvedčí, že je to pre Gregora lepšie, aby mohol liezť po stenách.
„…A což jestli to bude vypadat, jako bychom oklízením nábytku dávaly najevo, že už se
vzdávame jekékoli naděje na zlepšení a bezohledně ho opouštíme?“ 10)
Gregor s tým taktiež nesúhlasí a začne protestovať, sadne si na svoj obľúbený obraz. Keď ho
tam matka uvidí, tak znova omdlie.
„Ach bože, bože! A s rozpaženýma rukama, jako y si nade vším zoufala, svalila se na pohovku a
zůstala ležet bez hnutí.“ 11)

Takýto scenár sa opakuje viackrát a on sa cíti vinný za všetko, čo sa matke stalo. Dokonca
jej chce pomôcť, len nevie ako. Toto však vždy rozzúri otca a skončí to vždy rovnako s otcovou
surovosťou.
„Řehoř byl teď odříznut od matky, která je snad jeho vinou na pokraji smrti, nemohl teď nic
dělat, jenom čekat a sklíčen výčitkami a obavami začal lézt…“ 12)

Gregor a jeho sestra Markétka: Gregor má k Markétke úplne iný vzťah ako k rodičom. Ona
je jeho najobľúbenejší člen rodiny. Má ju veľmi rád, pretože sa v nej vidí. Urobil by pre ňu všetko.
Hrala krásne na husliach a on chcel, aby sa dostala na konzervatórium, bol ochotný jej to platiť.
„Často, když se Řehoř nakrátko zdržel ve městě a hovoril se sestrou, zmínili se letmo o
konzervatoři, ale vždycky jen jako o krásném snu, na jehož uskutečnění nebylo pomyšlení, a
rodiče dokonce i tyto nevinné zmínky neradi slyšeli, ale Řehoř na to myslel velmi zřetelne a
chystal se, že to slavnostě oznámí na Štedrý večer.“ 13)
Gregor taktiež nechcel, aby jeho sestra pracovala a tiež sa cítil vinný, že nedokáže ďalej živiť
rodinu. Túžil, aby si jeho sestra užívala mladosť, kým môže.
„A má vydělávat peníze sestra, ve svých sedmnácti letech ještě dítě, které se přece musí dopřát,
aby mohla žít jako dosud, aby se tedy mohla pěkně oblékat, dlouho spát, pomáhat v domácnosti,
podílet se tu a tam na skromné zábavě a především hrát na housle?“ 14)
Po premene bola Markétka jediná, ktorá sa o Gregora starala. No nebolo to z čistej lásky
k bratovi. Markétka bola vo svojej rodine nepodstatná, jej slovo nemalo žiadnu váhu a nemala
žiadnu zodpovednosť. Toto bola šanca pre ňu, keď mohla dokázať, že je niekto, mohla sa
realizovať, mala nejaké postavenie, jej slovo malo váhu a nadobudla zodpovednosť.
„…zvykla si, jistě ne docela neprávem, že když se hovořilo o Řehořových záležitostech,
vystupovala vůči rodičům jako zvláštní znalec…“ 15)
Rodičia jej to brali a uznávali ju, pretože oni sami sa neodvážili vojsť do Gregorovej izby, ani
sa o neho postarať.
„Prvních čtrnáct dní se rodiče nedokázali odhodlat, aby za ním přišli, a často slýchal, že
naprosto uznávají nynější sestřinu práci…“ 16)
Neskôr, keď sestra tiež musela pracovať, už nemala toľko času venovať sa Gregorovi, stratila
o neho záujem. Jej úlohu prebrala slúžka, ktorá sa Gregora vôbec neštítila, dokonca sa mu aj
posmievala, čo Gregora veľmi ranilo, pretože stále bol ešte človekom a mal city.

Paradoxom je, že nakoniec práve sestra, od ktorej by to Gregor vôbec nečakal, ktorú mal
najviac rád, vyjadrí svoju nespokojnosť a chce sa Gregora zbaviť.
„Milí rodiče, řekla sestra a úvodem bouchla rukou do stolu, takhle to dál nepůjde.Jestli to snad
nechápete, já to chápu. Nevyslovím před tím obludným zvířetem bratrovo jméno a řeknu tedy
jenom :musíme se pokusit, jak bychom se toho zbavili. Zkusili jsme, co bylo v lidských silách,
abychom se o to starali a snášeli to, nikdo nám snad nemůže vůbec nic vytknout.“ 17)
Presviedča svoju rodinu, že to nie je jej brat, ale len nejaké zviera, nazýva ho „to“. Chce
ospravedlniť svoju bezcitnosť, tým, že to nie je Gregor, aj keby to bol on, už dávno by ich nechal
žiť svoj život a netrápil ich.
„Kdyby to byl Řehoř už dávno by pochopil, že lidé nemohou žít pohromadě s takovým zvířetem a
dobrovolně by odešel.“ 18)
Gregor aj sám vie, že musí zmiznúť, má pocit viny, namiesto, aby mala pocit viny jeho
rodina. Nechce im robiť problémy, preto zomiera. Zomiera z pocitu viny, nedostatku jedla,
zanedbania, taktiež ako aj nedostatku starostlivosti. No svoju rodinu aj napriek všetkému stále
ľúbi.
Slúžka nájde Gregora mŕtveho a komentuje to slovami:
„Jenom se podívejte, už je to chíplý, tady to leží, dočista a načisto chcíplý!“ 19)
Rodine vyhŕknu slzy, no nie od smútku, ale od úľavy. Po pár mesiacoch, všetci traja idú na
prechádzku a pritom si robia vyhliadky do budúcnosti, pretože dovtedy im v tom Gregor prekážal.

Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Jeho otec Hermann
Kafka pochádzal z chudobnej českej rodiny, ale bol veľmi energický človek, ktorý túžil po
vzostupe. Franzova matka Julia Kafková, rodená Lowyová pochádzala zo zámožnej nemeckej
rodiny obchodníkov s textilom a pivovarníkov zo stredočeských Poděbrad.
Franz prežil veľmi osamelé detstvo, hoci mal 3 sestry. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale
zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny. Po maturite sa dal na právo, aj keď vôbec netúžil
po štúdiu práva. Chcel študovať filozofiu. Prsty v tom mal jeho otec, ktorý ho takpovediac donútil,
aby išiel na právo. Kafka na univerzite chodil len na povinné prednášky, popritom mu však ostával
čas na ostatné veci. Navštevoval predstavenia v českom i nemeckom divadle, ako aj prednášky a
básnické večery v „Čtenářském a řečnickém klubu německých studentů“. Práve tam spoznáva
svojho neskoršieho najlepšieho priateľa a poradcu Maxa Broda. V roku 1906 bol Franz
promovaný na doktora práv.
Pri voľbe zamestnania mal Kafka obrovský problém, keďže právo mu vôbec nebolo blízke.
Jediná jeho podmienka bola zamestnanie, kde by bol nezávislý od domova a mal dostatok času na
písanie. Mal veľké plány: chcel odísť do cudziny, pretože túžil byť čo najviac kilometrov od
rodnej Prahy. Nakoniec však v roku 1907 prijal ponúknuté miesto v poisťovni „Assicurazioni
Generali“ s nádejou, že neostane v Prahe. Opak bol pravdou. Po trištvrte roku Franz od
„Assicurazioni Generali“ odchádza a za dva týždne, v auguste 1908 začína pracovať v „Dělnické
úrazové pojišťovně pro Království české“, kde pracuje až do svojej penzie v roku 1922. Tu boli
jeho podmienky priaznivejšie, pretože pracovná doba sa končila už o druhej. Ako zdatný
a odborne kvalifikovaný úradník dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu.
Vo svojom voľnom čase Franz navštevuje verejné prejavy významných českých politikov,
sleduje politickú rubriku v „Čase“, vydávaný Masarykom a že sa zúčastňuje na schôdzach
sociálne revolučného „Klubu mladých“ nevedel ani jeho najlepší priateľ Max Brod.
13. augusta 1912 spoznáva Kafka u Maxa Broda svoju budúcu snúbenicu Felice Bauerovu,
neskôr začína roky trvajúca korešpondencia medzi nimi dvoma. Bola to jeho najkomplikovanejšia
láska, ktorá sa po niekoľkých zasnúbeniach nakoniec skončila.
Milena Jesenská bola Kafkova druhá veľká láska, pochádzala z prísnej nežidovskej rodiny.
Bola ženou bankového úradníka Ernsta Polaka, ktorý ju upozornil na Kafku a ona začala
prekladať jeho kratšie texty do češtiny.
 V roku 1917 Franzovi diagnostikovali pľúcnu chorobu tuberkulózu. Po sedemročnom
márnom boji s chorobou, keď navštívil viacero sanatórií, napr. aj Matliare vo Vysokých Tatrách
nakoniec 3.júna 1924 ako 41-ročný zomrel. Ku koncu svojho života ešte naviazal vzťah s mladou
Dorou Diamantovou, v ktorom bol veľmi šťastný a ich láska trvala až do jeho smrti. Hoci bol
viackrát zasnúbený, nikdy sa neoženil a nemal deti. Nemal cit pre rodinu, bol uzavretý a lepšie sa
cítil osamote ako v spoločnosti.
Posledná prosba priateľovi Maxovi Brodovi znela, aby všetky jeho pozostalosti z tvorby bez
prečítania spálil. Brod však jeho prosbu neposlúchol, vďaka nemu sa zachovala tvorba literárne
veľmi nedostupného autora.
Franz Kafka je pochovaný na Strašnickom cintoríne v Prahe.

Franz Kafka a jeho vzťahy:

Franz a otec: Pre neho bol otec suverénnym vládcom nad rodinou a nad osudmi ľudí v nej.
Bol takpovediac despota. Konflikty medzi nimi boli časté a hlavne v kľúčových momentoch
Kafkovho života ako boli výchova, voľba zamestnania, vzťah k príbuzenstvu, vzťahy k ženám.
Svojím spôsobom svojho otca veľmi obdivoval, ale takisto mal pred ním rešpekt a strach.

Franz a matka:Bola to milujúca manželka a matka, ktorá trávila všetok svoj čas
v spoločnosti manžela. Bola jeho pravou rukou v obchode. V konfliktných situáciách medzi otcom
a deťmi sa snažila upokojiť manželove výbuchy. Franz sa sám cítil skôr ako potomok Lowyovcov,
ich miernej a citlivej povahy. Neskôr sa sám vo svojej rodine cítil ako cudzinec, ktorý do rodiny
nepatrí. Za všetko obviňoval seba, hoci oboch rodičov miloval.

Franz a sestra Ottília Kafková: Bola jeho najmladšou sestrou. Napriek vekovému rozdielu
deviatich rokov ju mal z 3 sestier najradšej. Pravdepodobne preto, že obidvaja mali konflikty
s otcom a čelili jeho tlaku. Ottla pomáhala Franzovi najmä tým, že ho obklopovala sesterskou
starostlivosťou, zariaďovala mu praktické veci. On ju taktiež vo všetkom podporoval, dokonca
strávil na jej statku v Siřemi prvé mesiace zotavovania po prepuknutí choroby.

Franz a jeho priatelia: Okruh Kafkových priateľov bol úzky a vytvoril sa už v detstve, na
obecnej škole ( Hugo Bergmann), na gymnáziu (Oskar Pollak) a na univerzite. Do skupiny jeho
priateľov patrili Felix Weltsch, Oskar Baum a jeho najvernejší priateľ Max Brod, ktorý jeho dielo
uvádzal a propagoval a ako prvý odhadol veľkosť jeho talentu.

Neskôr nové priateľstvá nadväzoval veľmi ťažko, pretože sa stal veľmi uzavretým. Výnimky
tvoria vzťah k židovskému hercovi Izchakovi Lowymovi a vzťahy počas choroby v sanatóriách
napr. s medikom Robertom Klopstockom. Franz nemal mnoho priateľov, pretože bol uzavretý sám
do seba, nedôveroval sebe, ani ľuďom. Nemal proti nim nič, len sa s nimi nemal o čom rozprávať,
čo vyplývalo z jeho uzavretej povahy.

Franz a Praha: Bol tzv. „pražský nemec“. Žil síce v Prahe, ale pohyboval sa medzi
Nemcami. Celý život túžil opustiť rodinu a odísť niekam ďaleko od Prahy, kde by sa mohol
pokojne venovať svojej literárnej činnosti. Jeho sny sa však nikdy nesplnili. Paradoxom je, že celý
svoj život prežil práve v Prahe. Okrem posledných rokov, keď bol nútený vyhľadávať sanatória, sa
málokedy vzdialil zo svojho rodného pražského Starého Města. „Tady bylo mé gymnázium, tam
v té budově, co se dívá sem, univerzita a kousek dál vlevo moje kancelář. V tomhle malém kruhu
je uzavřen celý můj život.“ 1)
 Franz Kafka a jeho duševný svet: Franz mal osamelé detstvo a nemal žiadnu výchovu,
rodičia mu dávali len povinnosti. To sa odrazilo aj na jeho duševnom živote v budúcnosti. Žil
v rodine medzi blízkymi, no cítil sa sám. Bol uzavretý, osamelý. Jeho osobnosť bola veľmi
zložitá. Mnohí si môžu myslieť, že bol psychický chorý, no on bol naopak veľmi inteligentný,
hĺbavý. Jeho celý život bol zápasom so svetom a taktiež so samým sebou. Nedokázal byť
ľahkovážny, za všetko sa cítil zodpovedný a často mával pocit viny. Práve týmto jeho postojom
preniesol do českej literatúry filozofický smer-existencializmus. Jedinou jeho radosťou bola jeho
sestra, najlepší priateľ, ale najmä literatúra. Naozaj žil, len keď písal. No jeho písanie taktiež
sprevádzali pocity ako strach, alebo úzkosť a taká je aj jeho tvorba.