1.

CESTOVNÝ RUCH A JEHO VYMEDZENIE

Úvod

Cestovný ruch patrí medzi dynamické odvetvia hospodárstva. Jeho príťažlivosť spočíva v schopnosti generovať
príjmy na základe takmer akýchkoľvek zdrojov ktorými disponujú územia. Varieta ponuky v rámci odvetvia
cestovného ruchu je naozaj široká. V praxi sa dnes stretávame aj so vskutku neobvyklými formami a ponukami
cestovného ruchu (napr. nekroturizmus, vojnový cestovný ruch, disaster tourism, doomsday tourism, rôzne
formy extrémneho cestovného ruchu ako survival tourism, streetluge racing a pod.). Takmer každé územie je
schopné ponúknuť vlastný produkt a stať sa tak cieľovým miestom turistického záujmu – turistickou destináciou.

V tejto súvislosti sa trochu nadnesene hovorí aj o magickom potenciáli cestovného ruchu pre rozvoj územia.
Početné výskumy totiž ukazujú, že cestovný ruch v dlhodobom horizonte prispieva k hospodárskemu rastu -
stimuluje investície do novej infraštruktúry, do ľudského kapitálu, vytvára pracovné miesta a tým zvyšuje príjmy,
vytvára pozitívne externality, nepriamo podporuje rozvoj aj ďalších odvetví, s následným a rastom HDP (Rasool,
Maqbool, Tarique, 2021). Kriticky však treba dodať, že cestovný ruch nie je zázračné riešenie pre všetky
podrozvinuté územia a predovšetkým neprináša rýchle výsledky. Vyžaduje si aktívny, dlhodobo premyslený,
systematický prístup a v závislosti od cieľov aj patričné investície.

Cestovný ruch je socioekonomický fenomén vyznačujúci sa vysokou mierou komplexnosti. Zahŕňa široký
diapazón aktivít, ktoré sa odohrávajú v zložitej štruktúre vzťahov s mnohými ekonomickými, socio-kultúrnymi a
prírodnými dopadmi. Cestovný ruch môže byť významným prostriedkom podpory mnohostranného rozvoja
miest a obcí. Premyslené plánovanie a manažovanie rozvoja cestovného ruchu, s dôrazom na vyváženú
spoluprácu všetkých zainteresovaných strán má schopnosť generovať investičné a pracovné príležitosti, zvyšuje
zamestnanosť ako aj rozmanitosť príležitostí pre inovácie, podporuje umenie, kultúru a šport a poskytuje služby,
ktoré sú prospešné pre miestne obyvateľstvo aj návštevníkov, čím prispieva k inteligentnému, udržateľnému a
inkluzívnejšiemu rastu miest a obcí.

Cestovný ruch má teda potenciál prispievať k lokálnemu a regionálnemu rozvoju. Základom úspechu, je však
zvládnutie procesu tvorby konkurencieschopných turistických produktov, ktorých poskytovanie je z podstaty
viazané na územie turistickej destinácie.

Cestovný ruch má potenciál pôsobiť ako multiplikátor zamestnanosti v území a vytvárať pracovné miesta nielen
v terciárnom sektore, ale podporiť rast aj v primárnom a sekundárnom sektore. Multiplikačné efekty vychádzajú
z recirkulácie príjmov, t.j. procesov pri ktorých príjemcovia používajú časť svojich príjmov na spotrebné výdavky,
ktoré potom vedú k ďalším príjmom a zamestnanosti. (Frechtling, Horváth, 1999). Veľmi zjednodušene
recirkulácia príjmov vyjadruje, koľkokrát sa v ekonomike krajiny premietnu peniaze, ktoré v nej turista utratil.

Nepriamo sa v dôsledku aktivít spojených s rozvojom cestovného ruchu vytvára viac pracovných miest, pracovníci
míňajú svoje príjmy v danom území, zvyšujú sa daňové príjmy, ktoré sa následne môžu investovať do zlepšenia
infraštruktúry, rozšírenia alebo skvalitnenia turistických služieb, resp. do marketingu a posilnenia značky
destinácie ako celku alebo jednotlivých imidžotvorných atrakcií či produktov, čím sa zvyšuje ich popularita a
ziskovosť, t.j. generujú sa ďalšie príjmy potrebné pre opätovné investície (Frechtling, Horváth, 1999).

Celkový multiplikačný efekt (priamy, nepriamy a/alebo indukovaný) je oslabovaný v prípade, že na cestovnom
ruchu participujú zahraničné subjekty (pracovná sila zo zahraničia, zahraniční vlastníci infraštruktúry, zahraničné
cestovné kancelárie a pod.; Frechtling, Horváth, 1999). V tomto prípade to pre destináciu znamená, že nie všetky
príjmy z cestovného ruchu skončia v miestnej ekonomike, ale že zisk alebo jeho časť sa vracia do krajiny, z ktorej
pochádzala počiatočná investícia. (Frechtling, Horváth, 1999).

1
Cestovný ruch ako komplexný spoločenský fenomén

Cestovný ruch a jeho rozvoj sa stal v posledných desaťročiach dôležitou súčasťou národného
hospodárstva väčšiny krajín sveta. Je predmetom záujmu tak podnikateľov ako aj akademikov, ktorí sa
snažia odhaliť princípy jeho úspešného fungovania, ktoré sú zdrojom širokej škály benefitov tak pre
zapojených jednotlivcov ako aj pre celú spoločnosť. V súčasnosti (2015) len medzinárodný CR :

° generuje viac ako miliardu medzinárodných príjazdov

° a prispieva do národných ekonomík sumou viac ako jeden bilión dolárov.
(milión - 106 = 1 000 000 ... miliarda - 109 = 1 000 000 000 ... bilión - 1012=1 000 000 000 000 USD)

Podľa odhadov odborníkov zo Svetovej rady pre CR (World Travel & Tourism Council WTTC) sa CR:

° podieľa 9 % na celosvetovom HDP

° a vytvára 270 miliónov pracovných miest (9 % celkovej zamestnanosti).

Tieto skutočnosti ukazujú, že CR sa stal globálnym fenoménom, ktorý má vplyv na mnohé aspekty
nášho života. Nejde však len o hospodárstvo. CR má svoje miesto aj v environmentálnom, sociálnom a
kultúrnom prostredí. Vďaka tomu je CR v súčasnosti predmetom štúdia mnohých akademikov a
výskumníkov. To neznamená, že ide o etablovanú disciplínu alebo študijný odbor. Naopak. Je to
spôsobené povahou a charakterom CR, ktorý je veľmi ťažké definovať ako predmet štúdia.

CR je multidisciplinárny fenomén, ktorý je skúmaný z pohľadu mnohých disciplín (obrázok 2).

2
 Obrázok 2: Multidisciplinarita CR

CR

CR CR

CR

JADRO ŠTÚDIA
NA CR
CESTOVNÉHO RUCHU

CR

CR

Z ekonomickej perspektívy má prierezový charakter.

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu,
obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu,
ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti,
vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv. Pre cestovný ruch je typické, že kým
väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi
(surovina - spracovanie - produkt) , charakter CR je taký, že prepája aj rôzne odvetvia po horizontálnej
osi. Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou.

Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja

cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou
špecifických nástrojov.

Keďže aj jeho politika má prierezový charakter - jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých
oblastiach.

Sú to najmä:

 hospodárska politika - menový kurz, cenová politika, daňová politika, colná politika, dopravná
politika,
 sociálna politika - dĺžka pracovného času, dĺžka dovolenky, politika zamestnanosti, sociálne a
zdravotné zabezpečenie,

3
  zahraničná politika - medzištátne dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o uľahčení
cestovania, uznávanie cestovných dokladov, liberalizácia cestovného styku), vnútorná politika
(politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku, kvalita života,
využívanie voľného času,
 kultúrna politika - ochrana kultúrneho dedičstva, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom
ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie pamiatok do zoznamu UNESCO,
 politika životného prostredia - ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky v národných
parkoch, zonácia chráneného územia,
 školská a vedecko-technická politika - príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu,
zásady vedeckého výskumu,
 politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika -propagácia
cestovného ruchu SR, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma i v zahraničí.

V tejto súvislosti sa diskutuje o tom, či je cestovný ruch samostatnou disciplínou, alebo či sa nachádza
v takzvanej „pre-science“ (predvedeckej) alebo „pre-paradigmatic“ (pred-paradigmatickej) fáze svojho
konštituovania (Cooper 2003: 2). Niektorí autori (napr. Leiper, 1981) vidia (alebo by chceli v budúcnosti
vidieť) CR ako samostatnú vednú disciplínu s vlastným systémom skúmania reality. Títo autori tvrdia,
že na CR sa treba pozerať z holistickej perspektívy, a nie obmedzovať sa na perspektívy jednotlivých
disciplín.

Na druhej strane, CR sa historicky skúmal a skúma v rámci rôznych disciplín. Ako uvádzajú Ritchie,
Sheehan a Timur (2008), "každý odniekiaľ pochádza" a práve pôvod výskumníka do značnej miery
ovplyvňuje jeho pohľad na fenomén CR. Dann a Cohen (1991) uvádzajú, že neexistuje žiadna
komplexná teória CR, pretože: "cestovný ruch, podobne ako iné oblasti ľudskej činnosti, je len
predmetom výskumu", slovami Ritchieho, Sheehana a Timura (2008) len matériou pre teoretické
prístupy iných disciplín. Jafari a Ritchie (1981) opisujú širokú škálu disciplín, z ktorých sa CR skúmal.

Cohen (1979: 31), významná osobnosť sociológie CR, poznamenáva, že snahy o zjednotenie CR ako
oblasti štúdia nevedú k všeobecnej teórii, ale skôr k "súboru empirických charakteristík, ktoré odlišujú
cestovný ruch od iných sociálnych javov". Ďalej uvádza, že hranice medzi CR a príbuznými disciplínami
nie sú vždy jasné a v mnohých prípadoch sa musíme zaoberať ťažko uchopiteľnými priesečníkmi. Na
druhej strane Cooper (2003: 2) uvádza, že "ak vezmeme do úvahy Kuhnov (1970) pojem paradigmy,
súčasná fáza vývoja poznatkovej základne cestovného ruchu jednoznačne nezodpovedá koncepcii plne
rozvinutej paradigmy. Podľa Kuhna v tomto prípade hrozí nebezpečenstvo, že ak sa predmet štúdia na
dlhé obdobie rozdrobí na nespočetné množstvo oblastí a disciplín, ktoré často nehovoria rovnakým
akademickým jazykom, cestovný ruch zostane povrchným a voľne formulovaným súborom poznatkov".

V dôsledku toho neexistuje jednotná univerzálna definícia cestovného ruchu. V bežnom živote je CR
vnímaný pomerne jednoznačne - spája sa najmä s cestovaním, zmenou miesta pobytu a pre väčšinu
ľudí znamená najmä dovolenku, ale za pojmom CR sa skrýva oveľa viac.

Prvé pokusy o definíciu CR sa datujú do začiatku minulého storočia a možno ich charakterizovať ako
pokusy o odlíšenie CR od širšieho pojmu cestovanie. Neskôr sa v definíciách začal klásť väčší dôraz na
sociálne a ekonomické aspekty cestovného ruchu. Napríklad Bormanova definícia, ktorá vychádza z
vymedzenia účelu cesty a poukazuje na jej dočasný charakter. Na druhej strane iní autori zdôrazňujú
vzťahy medzi ľuďmi, ktoré vyplývajú z účasti na cestovnom ruchu (Gluckman), alebo dopravný aspekt
a vzťahy medzi miestom bydliska a cieľovou destináciou (E. Fedor, H. Poser).

4
V povojnovom období sa východiskom vedeckého výskumu stala definícia Hunzikera a Krapfa, ktorí
definujú CR ako "súhrnné označenie vzťahov a javov vyplývajúcich z cestovania a pobytu miestnych
cudzincov, keď po pobyte nenasleduje usadenie a nie je s ním spojená žiadna zárobková činnosť" (Šíp,
Klůfová, 2003).

Táto definícia využívala systémový prístup a stala sa tak základom komplexnej teórie cestovného ruchu.
Podobnú definíciu sformuloval Kaspar (1995), ktorá sa líši len v detailoch. Definície autorov tak
odrážajú chápanie podstaty a funkcie cestovného ruchu v teórii.

Charakterom skôr technickú definíciu slúžiacu najmä pre štatistické účely poskytuje Svetová
organizácia CR (UNWTO, 1995), ktorá definuje CR ako:

° sociálny, kultúrny a ekonomický fenomén, ktorý je výsledkom

° súboru aktivít osôb,
° ktoré cestujú do miest mimo svojho obvyklého prostredia
° a zdržiavajú sa na týchto miestach nie dlhšie ako jeden rok bez prestávky,
° za účelom trávenia voľného času,
° podnikania (zárobková činnosť, ktorá nie je založená na trvalom alebo dočasnom zamestnaní)
° alebo z iných dôvodov.

Z definície vyplýva niekoľko skutočností. Aby sa cesta stala súčasťou CR, musí byť:

- dočasná,
- nepravidelná,
- účelovo zameraná (na voľný čas aj na služobné účely).

Naopak, definícia vylučuje:

- cestovanie v rámci domácnosti,

- pravidelné cesty do zahraničia,
- dočasné presťahovanie za prácou,
- dlhodobú migráciu.

EUROSTAT definuje CR takto:

Cestovným ruchom rozumieme

° činnosť návštevníkov,
° ktorí sa vydávajú na cestu do hlavnej destinácie mimo svojho obvyklého prostredia,
° na dobu kratšiu ako jeden rok,
° a to na akýkoľvek hlavný účel vrátane podnikania, trávenia voľného času alebo na iný osobný
účel,
° pričom nejde o zamestnanie u rezidentského subjektu navštíveného miesta.

______________

* Štatistický úrad Európskej únie, skrátene a hovorovo Eurostat, je hlavný štatistický úrad EÚ so sídlom v Luxemburgu. Je
formálne podriadený Komisii. Jeho úlohou je pripravovať štatistické dáta pre potreby EÚ a harmonizovať štatistickú metodiku
vo všetkých členských krajinách.

5
Podľa prof. Novackej a Kulčákovej (1966):

(!) CR tvorí súbor aktivít v určitom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním
mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná
povinnosť (služobná cesta).

Táto definícia zdôrazňuje 5 atribútov CR:

° súbor aktivít = služby a tovary poskytované účastníkovi cestovného ruchu

° určité prostredie = príroda, mesto, vidiek
° uspokojenie potrieb = relax, šport, kultúra, zdravie, poznatky, zážitky,
° mimo svojho bydliska = cestovanie, premiestnenie sa
° dovolenka alebo nepravidelná povinnosť = v rámci voľna alebo i v rámci pracovného času.

Alebo, podľa Výkladového slovníka CR Zelenka, Pásková (2012: 83) definujú cestovný ruch ako:

° komplexný spoločenský jav,

° súhrn procesov budovania a prevádzkovania zariadení so službami pre účastníkov CR,
° ako súhrn aktivít účastníkov CR,
° vrátane súhrnu aktivít :
- osôb ponúkajúcich a poskytujúcich tieto služby,
- aktivít súvisiacich s využívaním, rozvojom a ochranou zdrojov pre CR,
- súhrn aktivít politickej a verejnej správy
° a reakcie miestnych komunít a ekosystémov na tieto aktivity.

Podľa Gúčika a kol. (2006) je cestovný ruch súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb
súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase.
Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie,
služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku.

Existuje aj viacero definícií, ktoré zdôrazňujú ekonomický význam CR. Príkladom je definícia Poláčka
(in Kotíková, 2002), ktorý chápe CR ako:

° národohospodárske odvetvie (sektor služieb),

° ktoré sa zaoberá cestovaním a s ním súvisiacimi ubytovacími, stravovacími a inými službami
° poskytovanými osobám, ktoré necestujú za účelom obživy".

V prípade ekonomických definícií CR autori kladú dôraz na jednu z dvoch strán trhu na dopyt alebo
ponuku, pričom:

° definície orientované na dopyt - akcentujú správanie turistov a ich potreby,

° zatiaľ čo definície orientované na ponuku - zvyčajne opisujú ponúkané produkty, t. j. to, čo by
mal turista zažiť.

6
 2. Účastníci CR a ich klasifikácie

S postupným vývojom definície CR, sa formoval aj názor na vymedzenie pojmu účastník CR. Súviselo to
najmä s rozvojom štatistík CR. Napríklad vo vyššie uvedenej definícií CR podľa Svetovej organizácie CR
UNWTO sa s týmto pojmom implicitne pracuje.

Je to spôsobené orientáciou štatistických definícií CR na dopyt. Rozlišovanie medzi tými, ktorí sú

účastníkmi CR, a tými, ktorí nimi nie sú, je veľmi dôležité v metodike zostavovania satelitného účtu CR
alebo v prípade hodnotenia ekonomických prínosov CR.

V súlade s definíciou cestovného ruchu UNWTO definuje účastníka cestovného ruchu ako:

každú osobu, ktorá sa dočasne zdržiava mimo miesta svojho obvyklého pobytu na obdobie
nepresahujúce 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom hlavnou motiváciou cesty nie je zárobková
činnosť v danom mieste, a ktorá sa preto zúčastňuje na niektorom druhu alebo forme cestovného ruchu.
(Zelenka, Pásková, 2013).

Účastníci CR sa v štatistických správach označujú najmä ako návštevníci.

A. PODĽA DĹŽKY POBYTU v destinácii možno rozdeliť návštevníkov na:

° turisti - dočasní návštevníci, ktorí na navštívenom mieste prenocujú,

° výletníci, resp. denný návštevník (exkurzionista) - dočasní návštevníci, ktorí sa na navštívenom
mieste zdržia do 24 hodín, bez prenocovania. Aj keď predpisy jednotlivých krajín obmedzujú tento čas na
kratší časový úsek stanovením vízovej povinnosti.

Inými slovami:

v rámci návštevníkov sa rozlišujú turisti a jednodňoví návštevníci (obrázok ). Za turistov sú v zmysle

vyššie uvedenej definície považované také osoby, ktoré strávia najmenej jednu noc v ubytovacích
zariadeniach, či vo verejných alebo súkromných objektoch slúžiacich pre tieto účely. Za jednodňových
návštevníkov sa považujú návštevníci, ktorí v cieľovej destinácii strávia čas kratší ako 24 hodín a
nevyužijú služby ubytovacích zariadení. (Kurek a kol. 2007)

Definícia a klasifikácia účastníkov cestovného ruchu podľa dĺžky pobytu (obrázok 3):

7
Ďalším pojmom sú cestovatelia (Travellers). Významom je nadradený konceptu účastníka CR. Podľa
Výkladového slovníka cestovného ruchu (Zelenka, Pásková, 2012: 372):
CESTOVATEĽ je každá osoba, ktorá cestuje z jedného miesta na druhé.

Pre štatistiku cestovného ruchu je dôležité rozdeliť cestujúcich na návštevníkov (synonymum

účastníka), ktorí sú sledovaní v rámci cestovného ruchu a na ostatných cestujúcich, ktorí cestujú za
prácou, do školy atď. a nepovažujú sa za účastníkov cestovného ruchu. Je však dôležité poznamenať,
že v niektorých štatistikách (napr. monitorovanie hraničných priechodov) sa môžu objaviť aj iní
cestujúci, ktorých môže byť ťažké odlíšiť od návštevníkov.

Z diagramu je zrejmé, čo odlišuje účastníka CR od ostatných cestujúcich. Okrem uvedeného členenia

možno návštevníkov rozdeliť podľa ich pôvodu na domácich a zahraničných.

V niektorých štatistikách sa pre tieto kategórie návštevníkov používajú aj z pohľadu významu aj dosť
mätúco vyznievajúce pojmy - rezident (ako domáci návštevník) a nerezident (zahraničný návštevník).
Je vhodnejšie vyhnúť sa takémuto označeniu ! Oveľa častejšie v našich podmienkach sa pojem rezident
spája s osobou, "ktorá má v danej krajine pobyt dlhší ako jeden rok. Sú to teda občania danej krajiny,
ale aj cudzinci, ktorí v krajine dlhodobo žijú a ktorých krajina pobytu je rovnaká ako navštívená krajina.
Vo vzťahu k miestnemu cestovnému ruchu sú to miestni obyvatelia danej destinácie" (Zelenka &
Pásková, 2012: 493).

Zdroj: Hall & Page, 2006

Kde:
1. Cestujúci, ktorí cestujú na krátke vzdialenosti (menej ako 80 km od domova).
2. Študenti cestujúci medzi domovom a školou, iné účely cestovania študentov sa nezapočítavajú.
3. Cestujúci, ktorí sa sťahujú na nové miesta, vrátane emigrantov, imigrantov, utečencov, domácej migrácie, kočovníkov.

8
B. NÁVŠTEVNÍCI PODĽA KRAJINY PÔVODU

Najčastejšie sa v štatistikách rozlišujú vnútroštátni a medzinárodní návštevníci (z pohľadu danej krajiny:

domácimi a zahraničnými), pričom

- vnútroštátnym (domácim) návštevníkom (turistom) je každá osoba, ktorá

 má trvalé bydlisko v danej krajine,
 cestuje do iného miesta v rámci danej krajiny,
 to nie je miestom jeho trvalého bydliska,
 zotrvá tam dobu nie dlhšiu ako jeden rok,
 pričom hlavným cieľom návštevy nie je zárobková činnosť

- medzinárodným návštevníkom (turistom) je každá osoba, ktorá:

 cestuje do krajiny, ktorá nie je krajinou jeho trvalého bydliska
 na obdobie, ktoré neprekračuje jeden rok,
 pričom hlavným cieľom návštevy nie je zárobková činnosť.
(Kurek a kol. 2007)

UNWTO teda stanovila jednotné pravidlá pre vymedzenie medzinárodného návštevníka ktorých podstata
spočívala v tom, že:

a) sa zjednotilo časové ohraničenie maximálnej dĺžky pobytu nevyhnutnej na to, aby bolo možné
cestujúceho považovať za turistu a z turistických štatistík boli vylúčené osoby, ktoré zotrvávajú
v krajine dlhšie ako jeden rok;
b) sa zjednotilo časové ohraničenie minimálnej dĺžky pobytu nevyhnutnej na to, aby bolo možné
cestujúceho považovať za turistu a to aspoň 24 hodín s podmienku využitia nocľahu vo verejných
alebo súkromných ubytovacích zariadeniach na území navštevovanej krajiny. Inými slovami, ak
má byť daný návštevník zohľadnený v turistických štatistikách ako turista, musí v danej krajine
nocovať;
c) bol zavedený termín jednodňový návštevník namiesto pojmu výletník.
(Kurek a kol. 2007).

UNWTO určila tiež osoby, ktoré nemôžu byť zohľadnené v medzinárodných turistických štatistikách. Sú nimi
(Kurek a kol. 2007):

 nomádi, utečenci, imigranti,

 diplomati,
 osoby bývajúce v prihraničných územiach jednej krajiny a pracujú v susednej krajine (pendleri),
 členovia ozbrojených síl, ktorí cestujú z krajiny svojho trvalého bydliska do krajiny v ktorej slúžia,
 osoby, ktoré formálne neprekračujú hranicu krajiny (napríklad pasažieri tranzitných letov alebo pasažieri
na lodiach, ktoré nepodliehajú hraničnej kontrole) (obrázok 5).

Obrázok 5
Klasifikácia cestovateľov
Zdroj: UNWTO in Boniface, Cooper (2009:6)

9
 1. Zahraničné letecké alebo lodné posádky v dokoch alebo inde, pri prerušení cesty využívajúce ubytovacie zariadenia navštevovanej
krajiny
2. Pasažieri, resp. osoby prichádzajúci do krajiny zo zahraničia výletnými loďami (tak ako ich definuje Medzinárodná námorná
organizácia - The International Maritime Organization, 1965) a ktorí strávia noc na zahraničnej lodi alebo sa dokonca vylodia na
jednodennú alebo dvojdennú návštevu krajiny, kde loď kotví.
3. Posádka alebo personál, ktorí nie je rezidentom navštívenej krajiny a ktorá zostáva v krajine na deň
4. Návštevníci, ktorí realizujú rekreačné aktivity, dovolenku, trávenie voľného času, návštevu priateľov a príbuzných, odborné alebo
obchodné cesty, liečenie či inú zdravotnú starostlivosť, púte a iné turistické aktivity vrátane tranzitu do a z ich cieľovej destinácie
v priebehu jedného dňa, t. j. prichádzajú a odchádzajú v rovnaký deň
5. Podľa definície OSN (United Nations) uvedenej v Odporúčaniach na základe štatistiky medzinárodnej migrácie z r. 1980 (United
Nations in the Recommendations on Statistics of International Migration).
6. Tí, ktorí neopustia tranzitné územie letiska alebo prístavu, vrátane prepravy medzi letiskami a prístavmi
7. Podľa definície Vysokého komisára OSN pre utečencov , 1967 (United Nations High Commissioner for Refugees)
8. Keď cestujú z ich materskej krajiny na služobný pobyt na miesto služobného pôsobiska a naopak (vrátane personálu v domácnosti,
služobníctva a závislých či sprevádzajúcich osôb).

C. NÁVŠTEVNÍCI PODĽA DÔVODU ÚČASTI NA CESTOVNOM RUCHU:

a) Dovolenkári – hlavným motívom cestovania je oddych (napr. rekreácia, prázdniny, šport, kultúra a
iné záľuby…),

b) Obchodní cestujúci – dôvodom nepravidelného cestovania sú pracovné povinnosti (obchodné

rokovania, rodina, misia a i.).

D. NÁVŠTEVNÍCI PODĽA ICH VZŤAHU K CIEĽOVÉMU ÚZEMIU

Napriek naznačeným pokusom o vyčerpávajúce definovanie skupiny turistov nie je možné v praxi dosiahnuť
uspokojivú a všeobecne akceptovanú mieru presnosti vymedzenia. Turisti totiž predstavujú veľmi heterogénnu
skupinu osôb, ktoré sa vzájomne líšia súborom charakteristík (napr. socio-demografické, psychologické, kultúrne
a i.). Je preto pochopiteľné, že z pohľadu nastavenia diferencovanej marketingovej stratégie rozvoja turistickej
destinácie alebo konkrétnej formy turizmu je potrebné zvoliť primeraný spôsob segmentácie cieľového trhu
turistov na menšie, relatívne homogénne (v zmysle zvoleného kritéria) skupiny, vo vzťahu ku ktorým je možné
optimalizovať komunikačnú stratégiu.

V tomto smere sa núka celý rad rozličných klasifikácii turistov, ktoré môžu byť nápomocné. Uvediem niekoľko
príkladov.

Záujem o sociálne a environmentálne dopady CR vedú k zvýšeniu pozornosti o spôsob klasifikácie turistov podľa
ich vzťahu k cieľovému územiu.

10
 1. SMITHOVEJ TYPOLÓGIA TURISTOV

Napríklad Valene L. Smith (1978) klasifikuje turistov podľa ich vzťahu k cieľovému územiu a zoskupuje ich na
spojitú škálu od bádateľov, ktorí nemajú prakticky žiaden impakt na územie realizácie, až po masový turizmus so
značným dopadom na prostredie turistickej destinácie (tabuľka).

Adaptácia na Smer
Smer
ZMENŠOVANIA
SMITHOVEJ TYPOLÓGIA TURISTOV Početnosť miestne podmienky
turistického
ZVÄČŠOVANIA sa
destinácie objemu turistov
impaktu

Dobrodruhovia
– zahŕňa akademických pracovníkov, horolezcov, dobrodruhov v
Veľmi obmedzená Plne akceptujú
malých skupinách. Ide o turistov úplne akceptujúcich miestne
podmienky, sú sebestační, s prenosnými chemickými toaletami,
so sušenými potravinami a príručnou krátkovlnnou vysielačkou
Turistická elita
Turistická elita – radi cestujú na miesta, kde sa obvykle nechodí,
Vyskytujú sa len
na miesta, kt. sú takpovediac od ruky. Keď sa tam dostanú, Plne akceptujú
raritne
začnú hľadať niečo iné, nové, kde ešte neboli. Ak použijú nejaké
turistické zariadenia, ľahko sa adaptujú na mieste podmienky –
v duchu hesla: „ak to môžu jesť domáci tak aj my“
Neobvyklí turisti
Neznámy počet,
– títo nie sú až takí bohatí ako elita, hľadajú niečo extra, nad Dobre prispôsobiví
sú však viditeľní
rámec štandardnej dovolenky. Dobre sa dokážu adaptovať
a niekoľko dní zvládnuť aj náročné miestne podmienky
Začiatok masovosti
– znamená stále toky turistov, ale len v malých skupinách alebo
Vyhľadávajú
individuálne. Počas pobytu uprednostnia vykurované resp. Stále toky
západné vybavenie
klimatizované ubytovanie a iné vybavenie, ale na nejaký čas
znesú aj horšie podmienky s absenciou západného vybavenia
ako súčasť dobrodružstva
Masovosť – davoví turisti
– obrovské množstvá turistov, predovšetkým z Európy alebo Očakávajú západné
Konštantný príval
Severnej Ameriky, vyššia stredná trieda s relatívne vysokým vybavenie
príjmom. Turistické toky vykazujú črty sezónnosti. Turisti
očakávajú západné vybavenie a multilingvistických sprievodcov
Charter (prenajaté lietadla, lode)
turizmus vysokého objemu, plne rozvinutý, vrátane spodnej časti
Požadujú západné
trhu. Úplne je na sieti obchodných predajcov. Turisti majú Masové príchody
vybavenie
štandardizované požiadavky a krajina pobytu je pre nich
irelevantná. Táto skupina turistov je menej obvyklá v málo
rozvinutých krajinách.
Smithovej klasifikácia turistov, Zdroj: Smith (1978)

Ďalším klasifikačným znakom turistov sú osobné faktory, ktoré vplývajú na cestovateľské rozhodnutia.
Pravdepodobne nenájdeme čo i len dvoch turistov, ktorých postoje, motivácia či vnímanie cestovania budú
totožné. Ich postoj je ovplyvnený individuálnym vnímaním okolitého sveta. To predstavuje špecifický súbor
informácii, pocitov, poznatkov o okolitom a jednotlivcom vnímanom prostredí, ktoré pôsobí ako filter vnímania
cieľovej destinácie (napr. zážitky z detstva, rodinné prostredie, pracovné skúsenosti, cestovné kancelárie a pod.).
Je to teda jedna z možných skupín faktorov, ktorá vplýva na jej imidž. Vnímanie cieľovej destinácie turistom má
nesmierny význam v procese rozhodovania a výberu cieľa cesty a je predmetom skúmania a ovplyvňovania
plánovacích tímov ako aj manažérov na rozličných úrovniach turistického systému.

Samotné postoje a vnímanie sveta (jeho percepcia) však nevysvetľujú, prečo chcú ľudia cestovať. Vnútorné
presvedčenie, ktoré je iniciátorom cestovného dopytu, nazývame cestovná motivácia. Jej skúmanie je dôležité,
pretože nám napomáha vysvetliť, prečo sú niektoré destinácie vychytené, teda „in“ a tešia sa veľkej popularite
a iné zasa nie. Osobné potreby jednotlivca sú napomáhajúcou formou motivácie a predstavujú tzv. „vnútorné“
motivátory, zatiaľ čo „externé“ motivátory ako napríklad okruh priateľov resp. módne trendy majú skôr

11
sekundárny charakter. Iný prístup k ich klasifikácii predstavil Gray (1970 in Boniface, Cooper 2009:634), ktorý
rozlíšil motivátory:
 statusu a prestíže - chuť cestovať, zvedavosť, resp. vnútorná potreba zažiť niečo neobvyklé a neznáme

vzťahujúca sa k základnej povahovej črte človeka vidieť na vlastné oči iné miesta, odlišné kultúry a ľudí.
 motivátory regenerácie, odpočinku, túžba po slnku a lepšej klíme, resp. potreba rekreovania v širšom kontexte

a hľadanie väčšieho pohodlia ako má jednotlivec k dispozícii doma.

Boniface, Cooper (2009: 634) v tomto smere identifikovali badateľný trend postupného posunu od motivátorov
regenerácie k statusovým motivátorom. Ako možný dôvod zmeny spotrebiteľského správania uvádzajú na jednej
strane narastajúce obavy z možných následkov prílišného slnenia a na strane druhej aj narastajúcu túžbu po
zážitku z poznávania nových kultúr a atrakcií neznámych území.

2. COHENOVA TYPOLÓGIA TURISTOV

Uvedené motivátory možno teda považovať za istú reflexiu komplexu osobných faktorov a imidžu turistických
destinácií, ktorý môže zásadným spôsobom ovplyvňovať turistický dopyt. Zároveň nám núkajú ďalší spôsob
klasifikácie turistov, podľa charakteru motivácie, cieľov a spôsobu organizácie turistického pobytu. Tieto faktory
zohľadnil pri klasifikácii turistov Cohen (1972) a navrhuje rozlíšiť štyri skupiny turistov: organizovaní masoví
turisti, individuálni masoví turisti, bádatelia a tuláci (tabuľka 4). Jeho klasifikácia je založená na teórii, že turizmus
kombinuje zvedavosť a hľadanie nových zážitkov s potrebou pocitu bezpečia, ktorú poskytuje domov. Uvedené
kategórie turistov však podľa neho je potrebné chápať ako 4-stupňové kontinuum možných kombinácií
neobvyklosti a dôvernosti vzťahu k prostrediu.

ORGANIZOVANÍ MASOVÍ TURISTI

ZNÁME PROSTREDIE
Nízky stupeň dobrodružstva, silná snaha udržať si počas
pobytu vlastnú „environmentálnu bublinu“.
Obvykle nakupujú hotové dovolenkové balíčky služieb, INDUSTRIALIZOVANÝ CR
tzv. „zo zásuvky“ a preferovaná je destinácia zaručujúca
malý kontakt s miestnou kultúrou alebo ľuďmi. Zaoberajúci sa odvetviami CR rutinne
– touroperátori, pracovníci
cestovných kancelárii, hotelieri,
prepravcovia
INDIVIDUÁLNI MASOVÍ TURISTI
Veľmi podobný predošlému stupňu, avšak s vyššou
mierou flexibility a s možnosťou vyskladať pobyt podľa
vlastnej predstavy.
Pobyt je však napriek tomu stále produktom turistického
priemyslu a environmentálna bublina stále vytvára
ochranný štít pred skutočným zážitkom z destinácie.

BÁDATELIA
Pobyt si organizuje sám a to tak, aby sa čo najviac
odlišoval od „vyjazdenej cesty“.
Napriek tomu však hľadá pohodlné ubytovanie,
spoľahlivú dopravu a ak je náhodou potrebné opustiť
environmentálnu bublinu, tak to berie ako fakt, ktorý je
potrebné strpieť a prekonať. NEINŠTITUCIONALIZOVANÝ CR
Individuálne cestovanie, vyhýbanie sa
kontaktu s organizovanými formami
CR, okrem prípadu absolútnej
TULÁCI (Tramps) nevyhnutnosti.
Akékoľvek prepojenie s organizovanými formami CR je
nimi odmietané. Pokúšajú sa natoľko vzdialiť od
domáceho a známeho prostredia ako je to len možné.
Ich pobyt nemá vopred pevne stanovenú trasu, tramp žije
s miestnymi ľuďmi, všetko si platí sám na mieste a je PÔVODNÉ PROSTREDIE
zahĺbený do miestnej kultúry.

Cohenová klasifikácia turistov, zdroj: Boniface, Cooper (2009)

12
3. PLOGOVA TYPOLÓGIA TURISTOV

Plog nevytvoril konečný počet typov turistov. Naopak, chápe ich rozmanitosť ako spojité kontinuum,
ktoré nadobúda dva extrémy: psychocentrici a alocentrici.

Psychocentrici sú osoby, ktoré uprednostňujú známe a osvedčené destinácie. Faktor bezpečnosti je

pre nich veľmi dôležitý. Neradi experimentujú, sú relatívne verní značke (destinácii, cestovnej
kancelárii, ...). Psychocentrika môžeme považovať za masového turistu, u ktorého prevládajú najmä
materialistické hodnoty.

Na druhej strane sú allocentrici. Sú dobrodružnejší, radi riskujú, vyhľadávajú nové destinácie,

uprednostňujú autentickosť prostredia. Vyznačujú sa individuálnymi cestami a viac inklinujú k
udržateľným formám cestovného ruchu.

Psychocentrikov alebo alocentrikov v čistej podobe nie je veľa.

Najviac sú zastúpení tzv. midcentrici, ktorí podľa Zelenku a Páskovej (2012) nemajú príliš dobrodružné
sklony, ale nevyhýbajú sa novým skúsenostiam, pokiaľ nie sú pre nich príliš náročné.

Zdroj: Walker, J. R. & Walker, J. T. 2004

4. POSTMODERNÝ PRÍSTUP K TYPOLÓGII TURISTOV A URRYHO POST-TURISTA

Termín post-turista sa najviac spája so sociológom Johnom Urrym. Prichádza s konceptom post-turistu,
ktorý dáva najavo, že neexistuje autentický turistický produkt a považuje predstierané udalosti za to,
čím v skutočnosti sú. CR je pre neho hra. Nie je typologicky ustálený, ale prechádza z jednej kategórie
turistov do druhej. Dnes sa rozhodne objavovať nové cesty v necivilizovanej Papue Novej Guinei, na
budúci rok sa rozhodne pre nejakú formu masovej turistiky v niektorom prímorskom letovisku.

Podľa Hornera a Swarbrooka (2003) ak akceptujeme takýto prístup k typizácii turistov, potom sú
tradičné typológie naznačené vyššie zbytočné.

13