Aztécka ríša

Aztécka ríša bolakonfederacia mestkých

štátov tenochtitlan, texcoko a tlacopan,
vytvorená vr: 1428 (aztécky
Trojspolok 1428 – 1516), spolu s okolitými
závislými mestskými štátmi. V 16. st mala
asi 12 miliónov obyvatelov.
Príchod do údolia Mexika

Po zániku toltéckeho hlavného centra Tula (severne od Texcoca)

roku 1168 veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a
postupne sa usadzovalo okolo brehov jazera Texcoco. Posledným
chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli Aztékovia. Podľa
tradície Aztékovia putovali zo severu z územia nazývaného 
Aztlán nasledujúc starobylú legendu ktorá predpovedala, že
nájdu miesto pre ich nové mesto tam, kde uvidia orla sediaceho
na vrchole kaktusu a požierajúceho hada. Skutočnosť je taká, že
najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali
proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a
Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili
sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na
močaristom ostrove pri západnom brehu jazera.
Aztécka ríša

V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu Azcapotzalco "Trojspolok". Od tohto

roku tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, 
drahokamy, odevy, perá, kukurica. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil 
zahraničnú politiku a spoločné vojsko, vládca Tlacopánu riadil umenie a remeslá a vládca z Texcoka riadil zákonodarstvo.
Itzcóatl staval chrámy a budovy, hrádzu spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu.
Nasledujúci vládca Tenochtitlánu Moctezuma I.(1440 – 1469) rozšíril ríšu na východ do Puebly a Veracruzu, na juh do
Guerrera a Moralesa, v meste postavil vodovod z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu.
Za vlády jeho syna menom Axayacatl (1469 – 1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj Tlaltelolco. Za
jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov
nikdy neporazila.
Nasledujúcimi vládcami boli Tízoc (1481 – 1486) a Auítzotl (1486 – 1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého
chrámu obetoval 20 000 zajatcov.
Za vládcu menom Moctezuma II. (1503 – 1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku 1516 sa skončilo spojenectvo s Texcokom.
Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku 1519 vyplával Hernando Cortés s 11 loďami z Kuby a vylodil sa na pobreží
dnešného Mexika, aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke proroctvo, podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z
východu na svoj trón boh Quetzalcoátl. Moctezuma II. bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti
Cortésovi.
Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat Cuitláuac (1520 – 1521), po ňom synovec Cuáutemoc. Ani jemu sa už
nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho
mučili a nakoniec v roku 1524 zavraždili.
Medzitým, 13. augusta 1521, už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo Španielom a z Aztéckej ríše sa stalo 
Nové Španielsko na čele s Hernandom Cortésom
Náboženstvo a kultúra

Aztékovia prinášali svojim bohom krvavé ľudské obety, pretože verili, že si ich
naklonia a udobria. Obetovali najmä vojnových zajatcov, ktorých zajali počas
početných vojnových výprav. Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli
odmenení perovými ozdobami a šperkami a mohli získať vyššiu vojenskú
hodnosť. Každoročne obetovali tisíce ľudských životov. Obrad obetovania
uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých
pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, pazúrika alebo
z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce. Podľa Aztékov bola duša nesmrteľná a
po smrti dostala to, čo si zaslúžila: v nebi boli duše hrdinov, v obyčajnom nebi
duše dobrých obyčajných ľudí a zlí trpeli vo večných temnotách. Národným
bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík), jeho matka,
bohyňa Coatlique oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Bohyňa lásky
sa volala Tlazolteotl. Aztékovia prijali niektorých bohov aj z dobytých území.
Každé božstvo malo vlastné chrámy a podľa aztéckej viery vyžadovalo ľudské
obety. Aj vďaka svojej krutosti si Aztékovia znepriatelili susedné národy, ktoré sa
neskôr spojili so Španielmi a prispeli k porážke Aztéckej ríše
Poľnohospodárstvo, remeslá, obchod, kultúra

Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pestovali

kukuricu, tabak, kakao, bavlnu. Nepoznali kone ani hovädzí dobytok.
Aztékovia boli šikovní remeselníci – spracovávali kovy (zlato, striebro,
meď), tkali bavlnené látky, zhotovovali keramické výrobky bez
hrnčiarskeho kruhu. Vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a
pier vtákov. Spočiatku tvoril aztécku ekonomiku prevažne výmenný
obchod a hlavným výmenným prostriedkom sa stali kakaové bôby.
Aztékovia používali pokročilý zavlažovací systém, ktorý im dovoľoval
pestovať aj na vyschnutých územiach. Väčšinou si vyhliadli plytké
jazerá, do ktorých nanosili zeminu a povytvárali tak malé ostrovčeky –
plávajúce záhrady zvané chinampas. Takto vybudované plantáže
obsahovali veľmi úrodnú pôdu vhodnú pre pestovanie mnohých plodín.
Aztékovia používali jazyk nahuatl, obrázkové písmo a kalendár s
priestupným rokom. Považujú sa zakladateľov loptovej hry futbal.