Lyrická poézia, voľný verš

Základné znaky
lyrického/poetického textu
• Rytmus
• Opisy nálad, reflexie, úvahy
• Viazaná reč - verše
• Obraznosť
• Dej nemá, len zachytáva moment
• Monologickosť – prevažne
• Statické motívy
• Gnómický čas (nie je ukotvená v čase)
 Porovnajte:
Pýtaš sa, či je ozaj láska smutná.
Neviem a v tom je moja útecha.
Viem len, že strachom z lásky ťa sputná,
strachom, že nič ti v srdci nenechá.
Je dýkou, čo sa leskne ako šťastie,
no jazva po nej do nocí ti vrastie.
Pýtaš sa, či je láska trvalá.
ach kiežby si sa nespytovala...
(V. Mihálik: Allegro Disordinato)
Tak predsa odišiel, zostala sama v byte.
Tá druhá má boky, vie ponúknuť pohár smiechu,
nezodrala sa v modloslužbe
krásneho domova.
Odišiel, v kúpeľni neutrel penu z mydla
a zabudol zhasiť lampu.
Na oknách praská prievan, slepá samota
naráža do stien, tesno je súmraku.
Schytila srdce do oboch rúk ,
položila ho na stôl
A kuchynským nožom ho začala krájať
ako knedlík. ...................
Napokon predsa len zaškripel nôž
až na samom dne srdca,
zaškripel, vyletel z ruky.
A žene sa prvý raz podlomili kolená,
prvý raz vybúšil plač.
Tam na dne ležal malý čierny kameň,
nezraniteľný, zabudnutý kameň,
láska.
(V. Mihálik: Krájanie)
 Voľný verš
• Voľný verš je verš modernej poézie. V literatúre sa uplatňuje najmä od
začiatku 20. storočia. Vznikol ako protiklad prísne rytmicky
organizovaného verša, nemožno preto v ňom ani hľadať tradičné
rytmické prvky (rovnoslabičnosť, metrum, rým a pod.).

• Od tradičného verša sa voľný verš odlíšil v prvom rade tým, že celkom

upustil od rovnoslabičnosti, a teda i rovnakého počtu stôp vo veršoch.
Rôzny slabičný rozmer (dĺžka) veršov býva často prvým rozpoznávacím
znakom voľného verša.

• Nositeľom rytmu voľného verša je intonácia. Rovnaká intonácia veršov

(veršových úsekov) je daná ich rovnakou vetnou výstavbou. Básnici
niekedy upúšťajú od interpunkcie, každý verš potom začínajú veľkým
písmenom alebo používajú výlučne malé písmená.
 Znaky voľného verša:
1. nedodržiava pravidelný rým a rytmus
2. rôzna dĺžka veršov (rozdielny počet
slabík vo verši )
3. rôzne umiestnenie veršov
4. rôzne typy písma
5. často ruší interpunkciu
Ján Smrek

vitalizmus
• vlastným menom Ján Čietek
• povolaním – učiteľ
• inšpiroval sa českou (Otakar Březina)
a francúzskou poéziou (G. Apollinaire)
• v r. 1924 pripravil Zborník mladej
slovenskej literatúry
• v r. 1925 založil Edíciu mladých
slovenských autorov v Prahe
• od r. 1930 vydával časopis Elán v Prahe
• predstaviteľ slovenskej medzivojnovej
literatúry a vitalizmu
 vitalizmus
• vznikol ako bezprostredná reakcia na
koniec 1. svetovej vojny
• oslavuje mier, radosť zo života, mladosť,
krásu, priateľstvo, chuť žiť naplno
• chce vnímať svet všetkými zmyslami –
senzualizmus
• presadzuje poéziu každého dňa, zachytáva
moment, hlavne radostnú chvíľku v živote
človeka, ktorú treba naplno vychutnať
 Ján Smrek a vitalizmus
• zbierky, ktoré nasledovali po zbierke
Odsúdený k večitej žízni (symbolizmus –
smútok, prázdno, čiernota) prinášajú
tému lásky a radosti zo života,
zmyslového vnímania
• zb. Cválajúce dni
Božské uzly
Iba oči
Básnik a žena
• tým, že nadviazal na symbolizmus,
nadviazal aj na jeho veršové formy – v
symbolizme vzniká takzvaný voľný verš a
neskôr aj veršová forma pásma
• voľný verš nezväzoval autora striktnými
kritériami a pravidlami a hlavne, slová
boli oslobodené od rýmov – verše tak
nepôsobili umelo
• napriek tomu Smrek v niektorých
básňach uplatňuje nepravidelný alebo
menej pravidelný rým
zb.Odsúdený k večitej žízni
Dnes milujem svoj Deň
zb.Cválajúce dni
Cválajúce dni