Jazyk a kultra

slo 2/2010

Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi.

(Existuje pozitvna politick metafora?)
Nikoleta Demjanov, Filozofick fakulta PU, nikadem@gmail.com
Kov slov: politick metafora, lingvokulturolgia, politick diskurz, kognitvna
lingvistika, framov smantika, nominalizcie politickch predstaviteov.
: , ,
, , ,
.

Vchodiskovmi matricami skman jazyka v priebehu niekokch poslednch

desaro sa stvali kognitivizmus, antropocentrizmus a lingvokulturologizmus, ktor
V.A.Maslovov (V.Avramovov, A.P.udinov, J.Sipko, Ju. Stepanov) povauje za
fundamentlne piliere sasnch jazykovednch vskumov. Kognitvny prstup k lingvistike
a skmaniu jazyka sm osebe nadvzuje na hlbie problmy, recipovan z aspektu chpania
relcie lovek-jazyk-kultra-svet a statusu lingvokulturolgie a ako antropocentristicky
orientovan disciplny s v sasnosti povaovan za jedny z najnevyhnutnejch pre irie
pochopenie nadjazykovej (vntorne kultrnej) sksenosti.
Vo sfre tchto vskumov a teoretickch vchodsk badme aj vskyt novch
termnov, definci i odhaovania alch, event. novch, nepoznanch vrstiev doteraz
zauvanch uzulnych vznamov. Tak, mnoh z pojmov, zdajce sa do istej miery spornmi,
akonhle boli aplikovan v matrici kognitivistickch vskumov, nachdzaj svoje
opodstatnenie a plynule sa implementuj ako plne legitmne do jazykovej praxe. Jednm
z prvch sa stal vbec termn diskurz, ktor ako centrlny objekt neformalizovanho prstupu
k loveku, jeho psychickej a mentlnej innosti, v prepojen na organizciu jazykovej
produkcie a kogncie demontroval priestor mentlnej a kognitvnej aktivity, smantickch
svislost, tvorench jedincami (nositemi jazyka a kultry) v spolonosti inch jedincov
v zvislosti od ich intencionality (diskurz politickej moci, diskurz novej politickej elity,
autoritrsky diskurz, diskurz demokratizcie ai.)
Nemono nespomen aj problematiku framovej smantiky (M.Minsk, frame ako
pecifick formalizovan spsob innosti loveka v kontexte situcie; spsob kognitvnej
aktivity loveka) (Minsk, 1979); framov (Ch.Fillmore frame ako kinds of structured
background information ide tu o ist druhy truktrovanch fnovch informci, ktor by
mali upravova podstatn komponenty alebo sprievodn znaky definovanch slov
(aut.preklad) (Fillmore, 2003); jazyka scenrov, stereotypov a schm, asociatvnych siet,
konceptov, slotov a jednotlivch diskurzvnych elementov (klaster; sektor; element ako data
(kultrna hodnota = dominantn pozcia dt v diferencicii k univerzlim). Kad z tchto
truktr bliie charakterizuje a pecifikuje jazykovo-kultrny a mentlny odraz schopnosti
loveka ako nositea jazyka a kultry konceptualizova a kategorizova nielen pojmy,
prisden objektom, relne existujcim, abstraktn pojmy i symboly, ale aj samotn
mentlnu a kognitvnu sksenos s nimi.
Sn najvpovednejm spsobom kognitvneho truktrovania, ktor priamo
zasahuje schopnos jedinca konceptualizova, kategorizova a transportova vznamy je
metafora. Hovoriac o metafore ako o jazykom nelimitovanom mdiu expandovania nho
kognitvneho priestoru za direktn schmy, musme si uvedomi, e metaforu nemono
chpa bez transportu vznamov i akcentova doslovn preklad jednotlivch elementov,

tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...

Jazyk a kultra

slo 2/2010

ktormi je truktrovan (pozri bliie k danej tme - Demjanov, N.: Metafora ako
podmienka jazykovho zobrazovania a chpania sveta. Jazyk a kultra slo 1/2010).
Je evidentn, e v metafore zakomponovan elementy prijmaj nov, rozren a rozirujce
vznamy (verblno-asocian zklad) a v slede vznamovch komponentov, ktor tvoria
logick celok takmer vdy obsahuje aj ist axiologick aspekt a konott v kle pozitvny
negatvny. Ako tvrd Sipko, axiologick zmyslov transformcie disponuj v jazykovch
procesoch prznakom stlosti. Bazruj na komunikanej opozcii oficilneho a neoficilneho
jazyka. (Sipko, 2008, 77). Hranice vznamov a obrazotvornos, ktor nm metafora
poskytuje, s nesmierne bohat. Prve z tohto dvodu po nich siahaj prve publicisti
a komenttori politickho diania. Metafora dva pocti, e v jazyku meme zaka
vznamy a zmysel situci, ktor prostrednctvom nej nadobdaj konkrtnejiu
a pecifickejiu podobu. Donald Davidson poukazuje na fakt, e elementy (slov), tvoriace
metaforick a obrazov vznamy, vyjadruj takzvan poetick i metaforick pravdu.
V svislosti s momentom, ke pochopme metaforu, meme nazva to, o sme ou
pochopili ako metaforick pravdu a v uritej miere aj objasni, v om sa zaklad jej
metaforick vznam...doslovn vznamy a zodpovedajce podmienky pravdivosti mu
by pripisovan slovm a vetm nezvisle od akchkovek pecifickch kontextov pouitia
(Davidson, 1990). Asocian zklad, ktorm ist metafora disponuje nm pomha osvetli
a vnmavejie pristpi k hodnoteniu i vytvoreniu predstavy o kontexte, v ktorom bola
autorom aplikovan alebo referovan. Je znme, e v jazyku sa stretvame s metaforami,
ktor s akoby predurenmi pre pouitie v konkrtnom kontexte, no sasne mono tvrdi,
e existuje aj druh skupina a aj fakt, e existuj metafory kontextulne nezacielen. V tomto
zmysle by sme chceli poukza na politick konceptulne metafory, jadro ktorch sa
sstreuje okolo politickch persn a udalost, sptch s aktulnym dianm v politickom
diskurze. Na jednej strane badme existenciu autorskch metafor, na strane druhej
transformciu u jestvujcich metafor, ktor autor s ohadom na jej verblno-asocian
zklad transpoluje pri hodnoten politicky orientovanej udalosti i hodnoten politickch
subjektov (Mikul Dzurinda - Mikivlda, mikipremir, Cyklista, Maratnec, Dzurindavili,
Expremir, Modrofz; Vladimr Meiar ten, koho netreba menova; Rbert Fico
nstenkr, apod.) a ich aktivt (axiologicky zacielen prezentcia), naprklad
- ...
(www. inosmi.ru, archv online 2005) z pvodnho ,
, , (Umaturman, piese Non hliadka).
Dan metafora naznauje irie pole existujceho konceptu oranovej revolcie (contra
modr polarizcia ttu) v kontexte farebnch revolci. Namieste teda bude otzka, e
v prpade, ak autor disponuje monosou hodnotenia danej situcie, z akej studne bude
krahom erpa konotty pre intencionlne a konceptulne metaforick obrazy? Je
odpoveou stav sasnej politiky a schopnos politickch subjektov obhji morlne princpy
v plnej miere? Je sn odpoveou pre mon diskusiu predpoklad nehomognnosti
v spolonosti vo vzahu k morlnym princpom? Alebo explicitn sloboda prejavu
a nevyhnutn nutnos objektvnej (?) kritiky? Pri naom vskume sme sa omnoho astejie
stretli prve s negatvne ladenou metaforou, napriek tomu vak uvedieme aspo jednu
z nzkeho potu pozitvnych metafor, zachyten v mdich poslednch dn:
(autor alej objasuje
, , .
, . ,
, ,
. Rusk ivot je neprestajnm snaenm sa o kosmos, zskanm raja, prekonanm
smrti. V kadom Rusovi mono njs Gagarina a Alexandra Matrosova, Serafima Sarovskho
i Peresveta. Vetci poskakujeme smerom k nekonenmu kosmu, aby sme prekonali
tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...

Jazyk a kultra

slo 2/2010

gravitciu smrti a nakoniec dosiahli rusk vazstvo jej zdolanie. (online .15 (856),
14.4.2010, www.zavtra.ru)
Politick metafora, kontextulne zacielen je zbraou v rukch publicistu, ktorou
bojuje na poli masmedilneho priestoru v snahe vzbudi pozornos, poukza kritickm
prstupom na negatva i nhle zmeny (pozri Guzi, 2006) v politickom diskurze. Sasne sa
publicista v snahe o maximalizciu pozornosti a invokciu efektu o najbliieho kontaktu
s itateom opiera o existujce asocian obrazy a vyuva monos metaforizcie,
prostrednctvom ktorej modifikuje racionlne poat informcie na sugestvne a expresvne.
Tieto mu dvaj priestor na prezentciu hodnotenia (metaforu je nutn chpa ako
mnohovrstevnat a mnohorovov fenomn). Naprklad: Mlde u rna nebud
(http://hnonline.sk/nazory/c1-42586370-mladez-uz-rana-nebudi, online 16. 4. 2010); (,
mlde naa, tysbuditekou rna, vladrkou mja tys, P.O.Hviezdoslav), respektve:
...dospeli sme k tomu, e s naou buditekou rna to ide z kopca. (online: www.sme.sk)
Metafory, a nemenej politick, vak v istej miere mu navodi prekladatesk
problm, nakoko sa metaforizcia v procese deskripcie sasnch udalost opiera o nov
men (rozumej precedentn, pozn.autorky), rekonotciu a zmyslov dekontrukciu starch, o
astokrt vyvolva otzku o adekvtnosti vnmania nepriameho hodnotenia odohrvajcich sa
udalost. (Sipko, 2008, 289). V nespoetnch prpadoch teda recipient, nosite cudzieho
jazyka a itate strca pozciu tandardnho itatea (Sipko, 2008, 289). V rmci kontextu,
figurujceho v svislosti s aktivitami politickch subjektov, konkrtne osoby bvalho
a sasnho ruskho prezidenta, nachdzame nasledujce konceptulne metafory:
Rusk medve sa stretol s americkm orlom u eskho leva (tv-noviny televzie
JOJ, marec 2010)
Olympida i putinida (http://hnonline.sk/nazory/c1-21726660-olympiada-ciputiniada, online 1. 8. 2007)
,
(Putinida sa skonila, Medvedida sa zaala)
(http://www.PrezidentPress.ru/out_of_number/38-putiniana-konchilas-nachalasmedvediana.html, online 26.9.2008)
. "
"! : , ,
... ! !
"" . " ".
(Putinida zamenila Leninidu)
(http://daynice2.blogspot.com/2008/11/blog-post_10.html)
, ?! (tame)
(Putin to je nae vetko, vade a navdy?! Lenin nae vetko)
Metastzy eenskho teroru (tamtie) Putin viackrt tvrdil, e nebude meni
stavu a nebude kandidova v roku 2008. stava nepovouje by prezidentom viac
ako dva cykly. Ak vak medzi nimi bude prestvka, Putin me by op prezidentom.
alie voby bud v roku 2012, a tak sa 3. putinida (3.volebn obdobie pozn.
autorky) me iastone prekry so zimnou olympidou.
(http://hnonline.sk/nazory/c1-21726660-olympiada-ci-putiniada, online 1. 8. 2007)
(http://www.ng.ru/politics/2000-0331/3_wakeup.html), (ide o Tavrovskho sta o politickej propagande, kde Spiaca
krsavica predstavuje systm zahraninej sovietskej politickej propagandy, a princom,
ktor ju m poda tradcie prebudi je prezident Putin), analogicky

.
(magazines.russ.ru/nz/2000/4/politican_6.html). V poslednom citovanom exempla
autor, venujci sa podrobnejej politickej analze, Sergej Kozlov, navrhuje aj
tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...

Jazyk a kultra

slo 2/2010

nasledujci mon formlny a metaforizujci aspekt:

,
, , , ,
.
: = C, =
. (In: http://old.polit.ru/documents/253348.html)
Obraz Ruska: Orwellov 1984 - Medvedevovo Rusko
Negatvny konott komparcie Orwellovho romnu 1984 s Ruskom, na ele ktorho
stoj sasn prezident Medvedev. Autor detailnejie objasuje: Sasn zahranin
politika Krema m viu podporu domcej verejnosti, ne ako sa deklarovalo za
sovietskej ry. Sasne, popularita USA medzi obyvatemi Ruska klesla na najniiu
hodnotu od vojny na Kaukaze, vypovedaj prieskumy verejnej mienky. Valerij
Fedorov dodva, e dnen Rusko sa zana podoba na mylienku z Orwellovho
romnu 1984: vojna je mier. (In Rusk spolonos sa zana podoba romnu
1984,
http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/ruska-spolocnost-sazacina-podobat-romanu-1984, online 23.09.2008). (Pozri bliie Hadanie
podobnost: Orwellov 1984 - Medvedevovo Rusko: Valerij Fedorov povedal, e sa
mu sasn situcia zana pona na obsah Orwellovho diela 1984. V skratke, v
Rusku mono njs stopy princpov, ak uplatoval "Vek brat" v Ocenii: vojna je
mier, sloboda je otroctvo a ahostajnos je silou.
(http://michalhudec.blog.sme.sk/c/165394/Hladanie-podobnosti-Orwellov-1984Medvedevovo-Rusko.html)
V slovenskch masmdich kulminuje problematika nadchdzajceho volebnho
obdobia a astokrt je teda mon zachyti rznorod reakcie tak producentov, ako aj
recipientov pri demontrcii subjektvnej relcie a nzorovej pozcie na predstaviteov
politickch strn i ldra sasnej vinovej politickej orientcie, naprklad v hodnoten
politickho subjektu predsedu vldy Rberta Fica (nazvanho ironickmi, ba a hanlivmi
nominalizciami, a.e.: hranol, socilny Vek erven hranol (zachyten v diskusich
portlov atlas.sk, pravda.sk, topky.sk, sme.sk, centrum.sk, ta3.com), alej Vek king,
doivotn tdennk, Pchate (v kauze sestriky), naprklad:
Rok strhvania reformnch symbolov zavil Robert Fico dlho ohlasovanm
drahokamom svojho personlneho marketingu novelou Zkonnka prce
(http://www.tyzden.sk/spolocnost/v-celnom-protipohybe.html, online 29.6.2007)
V elnom protipohybe hodnotenie politickej innosti subjektu (tame)
Fico je nah kauza s emisnou zmluvou a nevhodnm predajom emisi, autor state
apeluje na zmenu nzorovej pozcie predsedu vldy a bliie definuje dan situciu.
Implikuje odhalenie metaforizcia Cisr je nah ((http://freso.blog.hnonline.sk/c138141510-fico-je-nahy)
Nominalizcia politickho subjektu na bze metaforizcie: Vlajkonosi
Paradoxom Ficovej novely je eln protipohyb, ktorm tento zkon a jeho
vlajkonosi hrdo pochoduje proti vetkm trendom, nehadiac napravo ani naavo, len
dozadu, do uebnc marxizmu-leninizmu (http://www.tyzden.sk/spolocnost/vcelnom-protipohybe.html)
Metafora je vo veobecnosti ponman ako obraz naej spolonosti, ide a historickch
mylienkovch procesov, ktorch zachytenie si iada s za re abstrakcie a apeluje ku
konkretizcii v priestore politickho diskurzu, intencionality naich snh, v socilnom,
jazykovom a kultrnom kontexte. Expresivita a emocionlny rozmer preduruj metaforick
obrazy k hlbiemu pochopenie a zitiu sa s jej obsahom. V svislosti s poslednmi
tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...

Jazyk a kultra

slo 2/2010

aktulnymi udalosami v oblasti politickej a udskej, no o to smutnejmi a tragickmi,

ktorch archu spolu s poskm nrodom prevali nielen Eurpania, ale cel svet sa
v publicistickej sfre objavili nasledujce metaforick obrazy, kontextulne zasaden do
spojitosti Smolenskej tragdie a tragdie v Katyni:
,
, .
.
. ...?; , ,
, ?
, , ,
(www.zavtra.ru, online 14.4.2010)
Druh katysk tragdia (http://www.tyzden.sk/nazivo-vo-svete/druha-katynskatragedia.html, online 10. 4. 2010) apod.
Prznan pre diskurz konkrtnej doby a jej prinleiacej politickej platformy je vdy
snaha o prekonanie minulho a jazyk, re, s tm, ktor v plnej miere doku sprostredkova
ducha doby. Avak vznamy istch konceptov nie je mon plnohodnotne interpretova bez
recepcie pozadia konceptu. Samotn diskurz je dynamick, aktvny, otvoren novm
tendencim, novm obsahom, novm spsobom vnmania seba a spolonosti. Fond
metaforickch obrazov a obsahov konkrtnej kultry je jeho sasou ako komplex
verbalizovanch obrazov exponentov kultrneho dedistva a odkazu minulch epoch.
Mnohokrt vak konceptualizovan jednotky (politick metafory, frazeologizmy,
ideologizmy) nie s pochopiten po uplynut istho asu ako nevyhnutnosti alieho vvinu.
A aj z tohto dvodu predpokladme, e diskurz-analza, konceptulna analza i hadanie
stynch plch vznamov v rmci prekladu je tm, o doke prvopoiaton vznam
sprostredkova aj v obdob modifikcie pvodnch konceptov.
Literatra
UDINOV, A.P.(2003): Metaforieskaja mozaika v sovremennoj politieskoj kommunikacii.
I. Ekaterinburg 2003.
DAVIDSON, D.(1990): to oznaajut metafory // Teorija metafory. Moskva 1990. s. 172193. Preklad M.A.Dmitrovskaja.
FILLMORE Ch. J.(2003): The Role of Frames in Meaning Explanations, Charles J., Number
3, Spring 2003, s.263 295.
GUZI, . (2006): Neskoko zametok o jazyke revoucii. In: Konceptosfera diskurs kartina
mira. Samara: Izdatestvo samarskoj gumanitarnoj akademii 2006.
KOZLOV, S.(2000): Spjauju krasavicu pora budi. K analizu vesennich politieskich
metafor. In: http://old.polit.ru/documents/253348.html, online 13.04.2000.
MINSKIJ, M.(1979): Frejmy da predstavlenija znanij: perevod s angl. Moskva: Energia
1979. s.7-151.
SIPKO, J.(2008): V poiskach istinnogo smysla. Monografia. Filozofick fakulta Preovskej
univerzity. Preov 2008.

tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...

Jazyk a kultra

slo 2/2010

,

, .
, , , ,
,
, ,
. ,

, ,

.

Tto tdia, bola vytvoren realizciou projektu Dovybavenie a rozrenie

lingvokulturologickho a prekladatesko-tlmonckeho centra, na zklade podpory
operanho programu Vskum a vvoj financovanho z Eurpskeho fondu regionlneho
rozvoja.

tdie a lnky

N. Demjanov: Nrt analzy politickej metafory v jazyku masmdi...