Kozk

Som vojak od rodu,

kozka ma mala:
nad mojou kolskou
zstava mi viala;
zstava mi viala;
trby mi spievali;
vaza mi otca
na vojnu volali.
Hoj, leteli deti
kozckeho rodu,
leteli na vojnu
za svoju slobodu.
Vern otcov konk
sm sa vrtil z boja,
zvdla mi od iau
dobr mati moja.
Zvdla ako rua
odlomen v kvete,
ostal mal kozk
sirotou na svete.
Zahynie na stepi
lipka sama jedna,
a bez dobrch ud
t sirota biedna.
Nedala mne zhyn
t moja rodina,
vzali ma sirotu
kozci za syna;
vzali si ma, vzali
za syna rodnho,
zo ma vychovali
kozka vrneho.
Hoj, dali mne oni
ostr abu k boku;
dali mi konka
bystrho do skoku.
Konkom aby som
Tatrov nahal,
abou aby som im
hlavy o zem ral.
A mne ti pristalo
v tom ich jasnom ku,
ako v ate orlov
mladmu orlku.
Som vojak od rodu;
neumriem v pokoji,
umriem ja vo svtom
za mj nrod boji;
za jeho slobodu
a za jeho slvu

z aky ja polom
mlad moju hlavu.
Neumriem na loi;
umriem ja na koni:
ke z koa poletm,
aba mi zazvon,
aba mi zazvon,
trba zaspieva mi:
vykop mi jamu
kozci abami.
V tej jame ven mj
nocah mi pripravia,
kozcku zstavu
na hrob mi postavia.
Kozcku zstavu,
svetu na znamenie;
e tam vaz kozk
slvne vzal skonenie.