Vpoet

skratovch
prdov
v trojfzovch
striedavch
sstavch

Ing. Marin Meter, PhD.

OBSAH
Oznaovanie velin ............................................................................................................... 7
Index velin ........................................................................................................................... 8

1. PRECHODN JAVY V ELEKTRIZANCH SSTAVCH........................................... 9

1.1 Elektromagnetick prechodn javy .......................................................................... 10
1.2 Rozdelenie skratov ................................................................................................... 12
1.3 asov priebehy skratovch prdov ........................................................................ 14
1.4 Zkladn veliiny pre dimenzovanie elektrickch zariaden
proti inkom skratovch prdov ........................................................................... 16

2. PODMIENKY PRE VPOET SKRATOVCH PRDOV............................................ 17

2.1 Zjednoduujce predpoklady vpotu .................................................................... 18
2.2 Symetrick zloky ..................................................................................................... 20
2.3 Metda a postup vpotu ......................................................................................... 24
2.4 Skratov impedancie elektrickch zariaden ........................................................... 26
2.4.1 Sieov napjae ......................................................................................................... 26
2.4.2 Synchrnne stroje ...................................................................................................... 27
2.4.3 Transformtory .......................................................................................................... 30
2.4.4 Elektrrensk blok ..................................................................................................... 34
2.4.5 Vonkajie vedenia a kble ......................................................................................... 36
2.4.7 Tlmivky ....................................................................................................................... 38
2.4.8 Asynchrnne motory ................................................................................................ 39
2.4.9 Statick menie .......................................................................................................... 42
2.4.10 Kondenztory a nemotorick zae ....................................................................... 42

3. VPOET SKRATOVCH PRDOV ............................................................................ 43

3.1 Zaiaton smern rzov skratov prd Ik.................................................................. 46
3.1.1 Trojfzov skrat ......................................................................................................... 46
3.1.2 Dvojfzov skrat ........................................................................................................ 52
3.1.3 Dvojfzov zemn skrat ........................................................................................... 52
3.1.4 Jednofzov skrat ...................................................................................................... 53
3.2 Nrazov skratov prd ip ........................................................................................ 53
3.2.1 Trojfzov skrat ......................................................................................................... 53
3.2.2 Dvojfzov skrat ........................................................................................................ 55
3.2.3 Dvojfzov zemn skrat ........................................................................................... 55
3.2.4 Jednofzov skrat ...................................................................................................... 55
3.3 Jednosmern zloka skratovho prdu id.c. .............................................................. 55
3.4 Smern vypnac skratov prd Ib ................................................................................... 56
3.4.1 Vzdialen skrat .......................................................................................................... 56
3.4.2 Blzky skrat ................................................................................................................. 56
3.5 Ustlen skratov prd Ik ......................................................................................... 60
3.5.1 Trojfzov skrat napjan z jednho genertora
alebo jednho elektrrenskho bloku ..................................................................... 60
3.5.2 Trojfzov skrat v radilnych sieach ...................................................................... 62
3.5.3 Trojfzov skrat v mreovch sieach ..................................................................... 62
3.5.4 Nesmern skraty ...................................................................................................... 62
3.6 Skrat na svorkch asynchrnnych motorov............................................................. 63
3.7 Ekvivalentn otepovac skratov prd Ith ............................................................... 63

5
Prloha A: Slovnk pojmov a dencie poda STN EN 60909-0:............................................ 66
Prloha B: Zkladn spsoby prav obvodov pri zjednoduovan siet ................................ 69
Prloha C: Nhradn schmy netoivej zloky impedancie dvojvinuovch transformtorov 71
Prloha D: Nhradn schmy netoivej zloky impedancie trojvinuovch transformtorov . 72
Prloha E: Parametre vonkajch veden ................................................................................ 73
Prloha F: Prklad vpotu skratovch prdov v jednoduchej sieti ...................................... 74
Prloha G: Prklady vpotu skratovch prdov s vyuitm koreknch siniteov ........... 81
Prloha H: Parametre vybranch istiacich a vypnacch prvkov ........................................... 83
Literatra

6
1. PRECHODN JAVY V ELEKTRIZANCH SSTAVCH

Elektrizan sstavu (ES) tvor sbor zloitch prvkov, v ktorch sa elektrick

energia vyrba, transformuje, prena, rozdeuje a spotrebovva. S to tzv. vkonov
prvky, popri prvkoch, ktor samoinne reguluj chod sstavy, a nazvaj sa prvky
riadiace. Pri prevdzke sstavy na seba vetky tieto prvky psobia a s neustle via-
zan.
Rozliujeme normlnu ustlen prevdzku, ktor je podkladom pre projektovanie
ES, a poda ktorej urujeme technicko-ekonomick charakteristiky sstavy a ustlen
prevdzku po poruche, ktor nastva po poruchovom odpojen jednho alebo via-
cerch prvkov sstavy. Pri tejto prevdzke m sstava obvykle zhoren technicko-
-ekonomick charakteristiky.
Pri prechode od jednho ustlenho stavu do druhho nastva v sstave prechod-
n stav. Rozoznvame normlny (prevdzkov) prechodn stav a poruchov pre-
chodn stav. Kee pri prechode od jednho stavu ku druhmu sa sprvanie sstavy
nepretrite men, je vhodnejie skma jednotliv prechodn deje, ktorch shrn
tvor prechodn stav.
Normlne prechodn deje sa vyskytuj pri bench prevdzkovch zsahoch
a prevdzkov parametre sa obvykle menia mlo (pripojenie a odpojenie transform-
torov, vedenia, genertorov a spotrebiov alebo zmeny ich vkonov a pod.). Takto
mal rozruchy sa prejavuj v sstave neustle a teda ak hovorme o ustlenom stave,
mme na mysli vdy stav sprevdzan malmi rozruchmi. Pritom predpokladme, e
zmeny prevdzkovch parametrov sa len mlo lia od normlnych prevdzkovch
parametrov.
Poruchov prechodn deje nastvaj v dsledku porch v sstave. Men sa za-
pojenie prvkov, alebo dochdza k nhlym zmenm prevdzky napr. vypnutie zaa-
ench veden, odpojenie zaaench sstrojenstiev, vznik skratov s nslednm od-
pojenm prvkov od ES, zemn spojenia at. Pri tchto prechodnch javoch sa so
zmenou prevdzkovch parametrov menia aj mnostv energie viazan k elektric-
km a elektromechanickm obvodom. Meme skma asov a priestorov deje,
alebo sa obmedzi iba na asov javy:
a) Skmanie asovch a priestorovch javov sasne sa vzahuje na obvody s rozlo-
enmi prvkami (napr. renie napovch vn pozd dlhho vedenia).
b) Skmanie len asovch dejov sa vzahuje na obvody so sstredenmi prvkami.
Oblas skratov a oblas stability ES m dobu trvania prevyujcu dobu priestoro-
vho renia sa, teda ich meme skma ako obvody so sstredenmi prvkami.
Z uvedenho je mon rozdeli prechodn javy v ES:
1. Vlnov prechodn javy: patria sem atmosfrick preptia a ES je pri nich cha-
rakterizovan svojimi vlnovmi vlastnosami. Ich priebeh je najrchlej a prie-
beh zmien prevdzkovch parametrov je tak rchly (doba trvania 10-6 a 10-3 s),
e nemono zanedba rchlos renia sa elektromagnetickch vn v jednotlivch

9
 lnkoch ES a tieto sa musia nahradi modelmi s rozloenmi parametrami. Ma-
tematick popis tchto dejov vedie k parcilnym diferencilnym rovniciam.
2. Elektromagnetick prechodn javy: skmame ich len ako asov zvislosti a ES
modelujeme ako systm so sstredenmi parametrami. Patria sem javy trvajce
rdovo 10-1 s. Pri tchto javoch mono, vzhadom k menej rchlosti ich priebe-
hu, zanedba konen rchlos renia sa elektromagnetickch vn vo vetkch
lnkoch ES. Zanedbvame zmeny otok toiacich sa sstrojenstiev a pri vpo-
toch predpokladme kontantn uhlov rchlosti toiacich sa strojov. Patria sem
napr. skraty, miestna nesymetria, zemn spojenia, nrazov budenia synchrn-
nych strojov at. Zjednoduenia ved k prechodu od parcilnych diferencilnych
rovnc k obyajnm diferencilnym rovniciam s asom ako jedinou nezvislou
premennou.
3. Elektromechanick prechodn javy: ich doba trvania sa men v irokch me-
dziach rdovo od 10-1 s a do 101 s. Meme teda zanedba renie elektromag-
netickch vn v lnkoch ES. S charakterizovan predovetkm mechanickm
pohybom rotorov alterntorov, urenm tak zkonitosami vlastnho pohybu ro-
torov, ako i elektromagnetickmi silami, ktor tento pohyb ovplyvuj. Pri mate-
matickom popise dostvame obyajn diferencilne rovnice obvodov alterntorov
a algebraick rovnice, popisujce elektrick sstavu, ktor spja paralelne pracu-
jce alterntory. V tejto asti sa venuje pozornos podmienkam stability pre-
vdzky ES.
Rozdiel v dke trvania jednotlivch prechodnch javov umouje analyzova
elektromagnetick a elektromechanick prechodn javy oddelene, nezvisle. Oba
prechodn javy vak prebiehaj pri prechode z jednho ustlenho stavu do novho
ustlenho stavu sasne a predstavuj jedin prechodn jav. V poiatonom tdiu
uruj charakter prechodnch dejov elektromagnetick prechodn javy. Elektrome-
chanick prechodn javy sa neuplatnia v dsledku vekch mechanickch zotrva-
nost. Preto je mon a asto aj potrebn analyzova ich oddelene.

1.1 ELEKTROMAGNETICK PRECHODN JAVY

Hlavn priny vzniku elektromagnetickch prechodnch javov s:
skraty v elektrickch a elektromagnetickch obvodoch,
zemn spojenia,
vznik miestnej prdovej alebo napovej nesymetrie (preruenie vodiov),
nrazov budenie synchrnnych strojov,
odbudzovanie synchrnnych strojov a tlmenie ich magnetickho poa.
Publikcia je venovan metodike vpotu najastejie sa vyskytujcich elektro-
magnetickch prechodnch javov skratom. Pod skratom rozumieme nhodn ale-
bo myseln vodiv spojenie medzi dvoma alebo viacermi vodivmi asami ved-
ce k tomu, e rozdiel elektrickch potencilov medzi tmito vodivmi asami sa
rovn nule alebo m hodnotu blzku nule [1].

10
 V mieste skratu dochdza k poklesu naptia, priom do miesta poruchy te
skratov prdy zo vetkch zdrojov sstavy, v zvislosti od ich vkonu a elektrickej
vzdialenosti od miesta poruchy. bytky naptia vzrastaj od miesta skratu smerom
ku zdrojom, a preto pokles naptia sa me prejavi prakticky v celej ES. Z hadiska
prdov je najviac ohrozen miesto skratu, ktorm pretek vsledn skratov prd.
Medzi hlavn priny vzniku skratov patria:
nedokonalos izolcie spsoben preptm, zostarnutm a pod.,
poruchy elektrickch zariaden: popraskanm izoltorov, zneistenm a oplenm
kontaktov, vadnou montou a pod.,
nedostaton dimenzovanie s ohadom na tepeln a mechanick namhanie,
cudzie zsahy: pri stavebnch a montnych prcach,
chybn manipulcie: predovetkm s odpojovami, pri spnan dvoch siet, ktor
nie s synchronizovan a pod.
Veobecne s najastejie priny skratov preptia okrem atmosfrickch (pria-
mym derom blesku do vedenia alebo elektrostatickou indukciou) aj prevdzkov
preptia:
pri spnacch pochodoch,
pri zemnch spojeniach,
pri nhlej strate zaaenia a pod.
Uveden priny nemusia psobi jednotlivo, asto sa vyskytuj sasne alebo n-
sledne. Nasledujca tabuka udva tatistick prehad o poruchovosti v sieach vn
a vvn.

Tab.1: tatistick daje o vzniku porch v sieach vn a vvn za jeden rok [2]
Vonkajie vedenia Kblov siete Elektrick stanice %
Chybn mont 12 27 2 3,1
Chyba materilu 71 71 11 11,2
Cudz zsah, vietor 227 156 10 28,9
Chyba obsluhy 55 7 36 7,2
Prevdzkov preptia 20 21 12 3,9
Atmosfrick preptia 509 17 96 45,7
Spolu 65,8 % 21,9 % 12,3 % 100 %

Nepriazniv inky skratovch prdov zahaj:

nadmern mechanick namhanie ast zariaden,
nadmern oteplenie zariaden,
mon poruenie synchronizmu paralelne pracujcich sstav,
obmedzen monos preruenia prdu vypnami,
naruenie normlneho chodu spotrebiov, prevane motorov,
ruenie oznamovacch ciest,
poruchy izolcie preptm.

11
 Nepriazniv inky skratovch prdov s o to vnejie, e sa asto prejavuj s-
asne. Najastejie sledovan s mechanick a tepeln inky, ktor meme obme-
dzi sprvnym dimenzovanm elektrickch zariaden. Pokles naptia v dsledku
skratu m vplyv na sveteln zdroje, na tepeln spotrebie, ale hlavne ohrozuje pre-
vdzku motorov. Nhla zmena zaaenia v dsledku skratu me vne ohrozi sta-
bilitu prenosu elektrickej energie.
S cieom minimalizcie dsledkov takchto porch mus by skrat odpojen o
najrchlejie od zvyku ES. Tto funkciu v nn rozvodoch plnia istie a poistky, vo vn
sieach poistky a ochrany a vo vvn a zvn sieach len ochrany. Po identikcii poruchy
dva ochrana svojim koncovm lenom povel na vypnaciu cievku vkonovho vyp-
naa. Tento svojimi hlavnmi kontaktmi preru tok poruchovho prdu [4].

1.2 ROZDELENIE SKRATOV

Pre rozlenie skratu a zemnho spojenia je rozhodujci spsob prevdzky elek-
trickej siete, v ktorej porucha vznikla. Rozliujeme:
a) siete s izolovanm uzlom transformtora,
b) siete s neinne uzemnenm uzlom transformtora,
c) siete s priamo uzemnenm uzlom transformtora.
a) Siete s izolovanm uzlom transformtora maj uzol transformtora odizolo-
van od zeme. V bezporuchovom stave maj vodie fzov naptie proti zemi
a zdruen medzi sebou. Uzol transformtora m nulov potencil. Pri poruen
izolcie jednej fzy oproti zemi sa poruchov prd uzatvra cez kapacity zdravch
fz. Poruen fza m potencil zeme (nulov), neporuen fzy maj zdruen
naptie proti zemi (nebud sa vyskytova fzov naptia) a uzol zdroja zska f-
zov naptie. Hovorme o zemnom spojen. Takto sa na Slovensku prevdzkuj
nekompenzovan (izolovan) siete vn.
b) Siete s neinne uzemnenm uzlom transformtora sa prevdzkuj tak, e medzi
uzol zdroja a zem sa zapoj tlmivka Petersenova tlmivka. Pri zemnom spojen
sa poruchov prd kapacitnho charakteru vykompenzuje prdom induktvneho
charakteru, ktor dod Petersenova tlmivka. Miestom zemnho spojenia presta-
ne tiec prd (resp. len zbytkov prd, max. 20 % z celkovho prdu) a vedenie
sa me alej prevdzkova. Takto sa na Slovensku prevdzkuj kompenzovan
siete vn.
c) Siete s priamo uzemnenm uzlom transformtora maj uzol transformtora pria-
mo spojen so zemou. Pri spojen fzovho vodia so zemou vznik jednoplov
skrat a sie sa vypna. Takto sa na Slovensku prevdzkuj siete nn, vvn a zvn.

Skraty poznme:
kovov (dokonal) so zanedbatenou impedanciou v mieste poruchy,
nekovov (nedokonal) vytvoren cez impedanciu, ktor nemono zanedba.

12
Poda potu spojench fz a ich spsobu spojenia so zemou poznme skraty:
trojfzov sasn spojenie vetkch troch fz v jednom mieste sstavy, prpadne
kombinovan so spojenm so zemou (obr. 1a),
dvojfzov spojenie dvoch fz (obr. 1b),
dvojfzov zemn spojenie dvoch fz, kombinovan so spojenm so zemou
(obr. 1c),
jednofzov spojenie jednej fzy so zemou (obr. 1d).
alej rozliujeme skraty:
smern postihujce rovnakou mierou vetky fzy (obr. 1a); vpoet je mimo-
riadne jednoduch v dsledku vyvenho charakteru skratu,
nesmern postihujce iba niektor fzy (obr. 1b, 1c, 1d).

Trojfzov skratov prd je spravidla najv. V prpade skratu v blzkosti trans-

formtora s uzemnenm uzlom alebo uzemovacm transformtorom me by
jednofzov skratov prd v ako trojfzov. Plat to hlavne pre transformtory
so zapojenm Yz, Dy a Dz pri uzemnen vinut y alebo z na strane niieho naptia
transformtora.
Trojfzov skrat sa na vonkajch vedeniach vyskytuje zriedkavo, ale napriek tomu,
je potrebn sa nm zaobera, kee elektrick zariadenia sa dimenzuj na najvy
skratov prd a vo vine prpadov ho predstavuje prve tento. Na rozdiel od von-
kajch veden sa u kbelovch veden vyskytuj skoro vo vetkch prpadoch troj-
fzov skraty, priom oblk poru izolciu vetkch troch fz. Elektrick zariadenia
musia taktie odola aj inm druhom skratov, ktor spsobuj najvie namhanie.
Me to by dvojfzov skrat na vedeniach, ktor spjaj jednofzov transformtory
s trojfzovmi prpojnicami. Najvy stupe ruenia zariaden spsobuje jednofzo-
v skrat. Pravdepodobnos vskytu jednotlivch typov skratov je v tab. 2 [2].

Tab. 2. Pravdepodobnos vskytu jednotlivch skratov v sieach [2]

Relatvna pravdepodobnos
Druh skratu vskytu [%]

vn 110 kV 220 kV
Trojfzov 5 0,4 0,9
Dvojfzov 10 4,8 0,6
Dvojfzov so zemou 20 3,8 5,4
Jednofzov 65 91 93,1

13
 Dvojfzov 10 4,8 0,6
Dvojfzov so zemou 20 3,8 5,4
Jednofzov 65 91 93,1

Obr. Typy
Obr.1 1 Typyskratov:
skratov: a.)
a) smern
smerntrojfzov
trojfzovskrat, b) dvojfzov
skrat, skrat,skrat,
b.) dvojfzov c) dvojfzov zemn skrat,
c.) dvojfzov zemn
d) jednofzov skrat. (Smer pok oznaujcich prd bol zvolen.)

1.3 ASOV PRIEBEHY SKRATOVCH PRDOV

V dsledku nhlej zmeny impedancie poas skratu prebieha v synchrnnych stro-

joch a v ostatnch prvkoch ES prechodn dej. Energia magnetickho poa sa v tchto
prvkoch neme meni skokom, a preto m skratov prd v zvislosti od asu ne-
V synchrnnych strojoch
a vharmonick priebehES(obr.
ostatnch prvkoch 2). Najvie
prechodn hodnoty
dej. Energia dosahuje skratov
ma prd v prvch
tchto prvkoch
okamihoch po vzniku. S rastcim asom skratov prd kles, a sa ustli
preto skratov prd v na harmo-

nickom priebehu (o me trva a niekoko desiatok
prvchseknd)
okamihoch[3]. po vzniku. S rastcim

Vo veobecnosti relny asov priebeh skratovho prdu obsahuje:

desiatok seknd)
rzov [3].
(subtranzitn) zloku ik (t) (obr. 3a) ktor m snusov priebeh, frek-
venciu sstavy a exponencilne kles s asovou kontantou Tk,
prechodn (tranzitn) zloku ik (t) (obr. 3b) ktor m snusov priebeh, frek- 11
venciu sstavy a exponencilne kles s asovou kontantou Tk ,
ustlen zloku iku (t) (obr. 3c) ktor m snusov priebeh, frekvenciu sstavy
a kontantn amplitdu,
jednosmern (aperiodick) zloku ikd.c. (t) (obr. 3d) ktor predstavuje exponen-
cilne klesajci jednosmern prd s asovou kontantou Td.c. .

14
 Pre obvykl podmienky v ES plat: Tk >Td.c.>Tk . Set rzovej, prechodnej a ust-
lenej zloky prestavuje smern skratov prd iks (t) (smern poda asovej osi)
(obr. 4). Set smernho skratovho prdu a jednosmernej zloky je nesmern
skratov prd1.

Obr. 2 asov priebeh skratovho prdu

a) b)

c) d)
Obr. 3 asov priebehy zloiek skratovho prdu: a) rzov zloka, b) prechodn zloka,
c) ustlen zloka, d) jednosmern zloka.

1
Okrem uvedench zloiek obsahuje skratov prd hydroalterntora i zanedbaten druh harmo-
nick zloku [3].

15
 Obr. 4 asov priebeh
symetrickho skratovho
prdu

Kompletn vpoet skratovch prdov uruje prdy ako funkcie asu po cel dobu
trvania skratu. Poda pouitia vsledkov ns najastejie zaujma efektvna hodnota
smernej striedavej zloky Ik a nrazov skratov prd ip. Prklady vpotov aso-
vch priebehov skratovch prdov mono njs napr. v [3, 5, 6].

1.4 ZKLADN VELIINY PRE DIMENZOVANIE ELEKTRICKCH

ZARIADEN PROTI INKOM SKRATOVCH PRDOV
Vo vine praktickch prpadov nie je kompletn vpoet skratovch prdov po-
trebn. Pre potreby technickej praxe boli zaveden nasledujce pojmy [1]2:
Predpokladan skratov prd: prd, ktor by tiekol obvodom, keby bol skrat
napjan idelnym napovm zdrojom so zanedbatenou impedanciou bez zmeny
napjania3.
Zaiaton smern rzov skratov prd Ik : efektvna hodnota striedavej s-
mernej zloky predpokladanho skratovho prdu v okamihu vzniku skratu, pri
kontantnej impedancii.
Nrazov skratov prd ip: maximlna mon okamit hodnota predpokladan-
ho skratovho prdu (obr. 2). Jeho vekos zvis od okamihu, v ktorom skrat vznikol.
Ide o dleit hodnotu skratovho prdu z hadiska dimenzovania elektrickch za-
riaden na silov inky skratovch prdov. Vrobcovia elektrickch zariaden ud-
vaj tzv. dynamick skratov prd (Idyn) ako prdov nraz pri skrate, ktorm ich
zariadenia bezpene odolaj. Preto z hadiska dimenzovania elektrickch zariaden
proti silovm inkom mus kad elektrick zariadenie spa podmienku:

ip Idyn (1)

2
Slovnk pojmov a denci poda STN EN 60909-0 je v Prlohe A.
3
asov priebehy vetkch zloiek skratovho prdu s odvoden pre prpad trojfzovho skratu
napjanho idelnym napovm zdrojom, vi. [5, 6].

16
 Uveden priebehy naznauj, e nrazov skratov prd je vrcholov hodnota pr-
vej amplitdy skratovho prdu pri najvej aperiodickej zloke. Poda [4] dosiah-
ne aperiodick zloka maximum ak skrat nastal v okamihu prechodu naptia nulou
a uhol medzi prdom a naptm poas skratu je 90. Tmto podmienkam odpoved
as maxima prvej amplitdy (pre frekvenciu 50 Hz) 10 ms.
Ekvivalentn otepovac skratov prd Ith;Tk: efektvna hodnota prdu, ktor m
rovnak tepeln inky a rovnak as trvania (Tk) ako skuton skratov prd, ktor
me obsahova jednosmern zloku a s asom sa men. Je dleit pre dimenzo-
vanie elektrickch zariaden proti tepeln inkom skratovho prdu. Vrobcovia
elektrickch zariaden udvaj menovit krtkodob prd zaaenia (Ithr;Tkr), ktor
uruje akm skutonm prdom je mon ich zariadenie po dobu skratu zaai bez
toho, aby dolo k pokodeniu nadmernm oteplenm [7]:

Ith Ithr pre Tk Tkr (2)

kde: Tkr menovit trvanie skratu [s]

Vypnac skratov prd Ibns;Tk: udva vekos nesymetrickho skratovho prdu
v okamihu vypnania skratu v ase Tk. Rozliujeme striedav (smern) zloku vyp-
nacieho skratovho prdu (Ib) a jednosmern zloku vypnacieho skratovho prdu
(Ibd.c.). Z hadiska vkonovch vypnaov (istiov) je rozhodujci daj vrobcu, tzv.
menovit vypnac prd (Invyp), ktor udva maximlny skratov prd, ktor vypna-
cie zariadenie bezpene vypne a malo by plati:

Ib Invyp (3)

2. PODMIENKY PRE VPOET SKRATOVCH PRDOV

Zkladnou technickou normou pre vpoet skratovch prdov v trojfzovch

striedavch sstavch je STN EN 60909. Stanovuje zkladn postupy vedce k v-
sledkom, ktor maj prijaten presnos. Rozsah platnosti je obmedzen na vpoet
skratovch prdov v sieach nn, vn, vvn a zvn do 550 kV, pri menovitej frekvencii
50 Hz alebo 60 Hz. Pre sstavy s naptiami nad 550 kV s dlhmi prenosovmi ve-
deniami s potrebn zvltne vpotov postupy. Druhm obmedzenm citovanej
normy s poruchy so zemou: vpotov postupy v nej uvdzan s platn iba pre
zemn skraty, t. j. pre poruchy v sstavch s priamo uzemnenm uzlom transform-
tora, a v sieach, v ktorch je uzol transformtora uzemnen cez impedanciu.
Predkladanm postupom je mon zska dva druhy skratovch prdov:
maximlny skratov prd: pre ely dimenzovania elektrickch zariaden,
minimlny skratov prd: pre ely nastavenia ochrn, vobu poistiek, rozbeh mo-
torov a pod.

17