FRAZEOLOGIZMY – príslovie, porekadlo, pranostika

Frazeologizmy (frazeologické jednotky, frazeologické zvraty)- ustálené slovné spojenia najmenej

dvoch slov, ktoré majú spravidla obrazný, prenesený význam. Súhrn všetkých frazeologizmov v
jazyku, ako aj náuka o frazeologizmoch (osobitná časť lexikológie) sa nazýva frazeológia. V
západnej filozofii sa používajú termíny idióm, idiomatika.

 podľa pôvodu:
o ľudové – príslovia, porekadlá, pranostiky
príslovie – jednotka väčšinou so stavbou vety alebo súvetia, ktorá má prenesený význam
a priamo vyjadrený poučný, didaktizujúci zámer – Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým
sa nerozbije.
porekadlo – jednotka, ktorá poučný zámer vyjadruje nepriamo alebo v nej poučný zámer
chýba, konštatuje zovšeobecnenú životnú situáciu – Nešťastie nechodí po horách, ale po
ľuďoch.
pranostika – ustálený výrok, ktorý vznikol ako výsledok dlhodobej skúsenosti človeka
a pozorovania počasia, práce na poli – Katarína na blate, Vianoce na ľade.
o intelektuálne – písomnosti, spájajú sa s umeleckou literatúrou., sú to výsledky
ľudskej vzdelanosti, skúsenosti a práce; sú to aj výroky slávnych ľudí (Viem, že nič
neviem.; Myslím, teda som.)
 k intelektuálnym patria aj europeizmy (v každom jazyku danému
frazeologizmu rozumejú, napr. „ako boj s veternými mlynmi“) a biblizmy
(napr. Judášsky groš, neveriaci Tomáš, jablko poznania, Sodoma-Gomora...)

 podľa štruktúry:
o fráza (idióm)  veta (Kocky sú hodené.)
o frazeologický zvrat  sloveso (hádzať hrach na stenu)
o úslovie (frazeologický výraz)  ”meno” (gordický uzol, neveriaci Tomáš) – min. 2
slová
o minimálna frazeologická jednotka  (ulejem ti od oka) – 1 neplnovýznamové a 1
plnovýznamové slovo