Hláska/fonéma/graféma

Hláska/fóna - najmenšia artikulačná, akustická a

percepčná jednotka reči
Graféma - základná grafická jednotka označujúca
hlásku, zvukovú jednotku (fonému)
Fonéma – základná zvuková jednotka s dištinktívnou
vlastnosťou (t.j. schopnosť rozlišovať významy a
tvary slov)
 Fonetická transkripcia
• znaky hlások
ĭ , ŭ, Ȝ, ǯ, x, ɣ, ŋ, n˳, n, m, w
• pomocné interpretačné znaky
[s], ´, ˇ, ˃,|, _ , ||, -/ ͜
- dôsledné označovanie mäkkosti
- viac znakov ako pravopisná sústava
Fonetická transkripcia
 Komunikačný systém
expedient, percipient, kód, médium
objektívne faktory subjektívne faktory
vzťah komunikantov sociálna rola
téma vek, pohlavie
súhra miesta a času komunikačná
kompetencia
vzdelanie
povolanie
skúsenostný kontext
 Rečové orgány
Podľa vykonávanej funkcie:
Orgány generujúce signál = vlastné rečové
orgány a kontrolné (spätnoväzbové) orgány:
dýchacie (respiračné ) orgány
hlasový (fonačný) orgán
upravujúce (artikulačné, modifikačné,
článkovacie) orgány
.......................................................................
Orgány percipujúce signál: sluchový analyzátor
a zrakový analyzátor
 Artikulačné orgány
aktívne/ pasívne
pery (labia) perná (labiálna)
zuby (dentes) hrdlová (laryngálna)
ďasná (alveoly) ústna (orálna)
tvrdé podnebie (palatum) nosová (nasálna)
mäkké podnebie (velum) DUTINY
čapík (uvula)
jazyk (lingua)
dolná čeľusť – sánka (mandibula)
horná čeľusť (maxilla)
 Segmentálny podsystém
Vokály Konsonanty
• bezprekážkovosť • prítomnosť prekážky:
• slabikotvornosť záver (oklúzia)
(sonanty) úžina (konstriktíva)
• znelosť polozáver
• ústnosť (semioklúzia)
tón šum
 Fonetická klasifikácia slovenských
vokálov:
MONOFTONGY a DIFTONGY

Klasifikačné kritériá:
• pohyb jazyka vo vertikálnom smere ↑↓
• pohyb jazyka v horizontálnom smere →
• účasť pier
• kvantita
• funkcia v slabike
Monoftongy podľa pohybu jazyka
 Klasifikačné kritériá
• pohyb jazyka vo vertikálnom smere:
vysoké – prostredné – nízke
• pohyb jazyka v horizontálnom smere:
predné – stredné – zadné
• účasť pier:
labiazované – nelabializované
• kvantita: krátke – dlhé
• funkcia v slabike: nositeľ slabičnosti/ sonanty
 Monoftongy podľa účasti pier
• nelabializované [i], [í], [e], [é], [a], [a], [ä]
• labializované [u] [ú] [o] [ó]

! - grafémy i, í, y, ý zachytávajú predný vysoký

monoftong [i], [í]
Fonetická charakteristika slovenských
dvojhlások DIFTONGY
= osobitné vokalické štruktúry zložené z dvoch
akustických prvkov – neslabičného
a slabičného, ale len s jedným sonorickým
(slabičným) vrcholom v ich druhom, vokalicky
plnom segmente
• MONOFONEMATICKÉ
• MONOSYLABICKÉ
• SONÓRNE STÚPAVÉ
• POHYBOVÉ, KĹZAVÉ (pohyb jazyka od prvej
časti diftongu k druhej je plynulý)
 Distribučné charakteristiky vokalických
segmentov
• [ä] - [p], [b], [m], [v]
• [é] - dcéra, bé, mé, pekný
• [ó]- ó, hijó
• [ĭa] – žiak, držiak, dlaniam, vonia, vidia, ovoniavať,
dokiaľ
• [ĭe] – liek, priechod, papier, vysvedčenie, ďasien,
cudzie, niesť, nesie
• [ĭu] – vysvedčeniu, cudziu, páviu
• [ŭo]- ôsmy, hrôza, dôvtip, žilôčka,jamôk
 Fonetická klasifikácia slovenských
konsonantov
Artikulačné prekážky:
• ZÁVER (OKLÚZIA)
= úplná prekážka + VÝBUCH (EXPLÓZIA)
• ÚŽINA (KONSTRIKTÍVA)
= čiastočná prekážka + TRENIE (FRIKCIA)
• ZÁVER + ÚŽINA
= úplná prekážka bez výbuchu + POLOTRENIE
(AFRIKCIA)
 Klasifikačné kritériá:
• artikulačný orgán = tvorí artikulačnú prekážku
• miesto artikulácie = miesto artikulačnej prekážky
• spôsob artikulácie = daný druhom artikulačné
prekážky
• auditívny dojem = zvukový efekt pri prekovaní
artikulačných prekážok
• účasť hlasiviek = aktívna – znelé/pasívna –
neznelé spoluhlásky
• účasť nosovej dutiny = aktívna/pasívna
• kvantita = nie/áno (stĺp, vŕba)
 Literatúra
• Očenáš, I., 2003. Fonetika so základmi fonológie
a morfológia slovenského jazyka. Banská Bystrica,
UMB 2003
• Sičáková, Ľ., 2002. Fonetika a fonológia pre
elementaristov. Prešov
• Kráľ, Á., 2005. Pravidlá slovenské výslovnosti:
Systematika a ortoepický slovník. Matica
slovenská, Martin
• Paulíny, E., 1979. Slovenská fonológia, SPN,
Bratislava