Kušnírová - Odôvodnenie Odvolania 2T 32-2019

Špecializovaný trestný súd
Suvorovova 5/A
902 01 P e z i n o k
______________________
K sp.zn.: PK-2T 32/2019
v Piešťanoch dňa 27.10.2020
Poškodená : Zlata Kušnírová, nar.29.12.1964, bytom

Gregorovce 120, 082 66 Gregorovce;
Zast. splnomoc. : Roman Kvasnica a partneri, s.r.o.,

JUDr. Roman Kvasnica, advokát a konateľ,
Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany;
Odôvodnenie
odvolania poškodenej proti výroku rozsudku Špecializovaného trestného
súdu zo dňa 3.9.2020, sp.zn.PK-2T32/2019 (ďalej iba ako rozsudok)
o náhrade škody, resp. pre chýbajúci výrok o náhrade škody a podnet
odvolaciemu súdu na postup podľa § 325 Tr.por.
____________________________________________________________
- 12x;
Z dôvodu právnej istoty, uvedomujúc si záväznosť zákonného ustanovenia § 288 ods. 3 Tr.por. pre
postup súdu a uvedomujúc si procesné konzekvencie zákonného ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c)
Tr.por. na možnosť poškodeného podať odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku,
predkladáme odvolaciemu súdu
d ô v o d y
poškodenou podaného odvolania, eventuálne, ak odvolací súd naše odvolanie zamietne pre
neoprávnenosť podať odvolanie, vychádzajúc z predpokladu, že prokurátor svojím odvolaním vytkol
všetky chyby odvolaním napadnutého rozsudku ako i konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo,
predkladáme odvolaciemu súdu naše
1
n á m i e t k y
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, pre existujúce pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, pričom zároveň
n a v r h u j e m e,
aby odvolací súd, rešpektujúc zákonné ustanovenie § 317 ods.1 alinea druhá Tr.por., na tieto nami
namietané chyby prihliadol pri svojom rozhodovaní (pri právnej koncepcii predloženia námietok
vychádzame z dôvodov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2.2.2012, č.k. IV. ÚS
59/2012-15), a to konkrétne na
t i e t o :
1./ Špecializovaný trestný súd (ďalej iba ako „súd prvého stupňa“) v konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, urobil podstatné chyby, aj následkom čoho vec nebola dostatočne objasnená.
2./ Súd prvého stupňa urobil chyby v napadnutých výrokoch, keď urobil zlé skutkové závery na
základe nejasných a neúplných skutkových zistení a zároveň sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
3./ Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na ich
objasnenie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy.
4./ Súd prvého stupňa neurobil výrok vo vzťahu ku uplatnenej náhrade škody poškodenou
Zlatou Kušnírovou proti obžalovanému Ing. Tomášovi Szabóovi.
1./ Špecializovaný trestný súd v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, urobil podstatné chyby,
aj následkom čoho vec nebola dostatočne objasnená.
Súd prvého stupňa v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 14, ods. 21 Tr.por., porušoval rovnosť strán
v konaní pred súdom a poškodenej Zlate Kušnírovej neumožnil plné uplatnenie si jej práv.
Poškodená Zlata Kušnírová si aj na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 13.1.2020,
v tzv. adhéznom konaní, uplatnila nárok na náhradu škody aj proti obžalovaným T. Szabóovi, M.
Kočnerovi a A. Zsuzsovej, odvodzujúc ich zodpovednosť za náhradu škody pre porušenie právnej
povinnosti, vyplývajúcej im z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa procesne
akceptoval postavenie Zlaty Kušnírovej ako strany konania, a to ako poškodenej, pretože
nepostupoval v zmysle ustanovenia § 256 ods. 3 Tr.por.
Je takto zrejme, že Zlata Kušnírová mala v konaní pred súdom prvého stupňa procesné postavenie
poškodenej, a to so zodpovedajúcimi právami, podľa jednotlivých ustanovení Trestného poriadku.
Je ďalej zrejme, že poškodená Zlata Kušnírová mala pred súdom prvého stupňa dôvodne právny
záujem na preukazovaní viny obžalovaných zo spáchania trestných činov (§ 8 Tr.por.), teda na
preukazovaní ich protiprávnych činov zakladajúcich ich zodpovednosť za náhradu škody.
2
V intenciách ustálenej rozhodovacej praxe, predovšetkým Ústavného súdu Slovenskej republiky, je
možné konštatovať, že poškodený má v trestnom konaní právo robiť úkony (kladenie otázok,
vyjadrenia poškodeného, návrhy na vykonanie dôkazov a pod.) vedúce ku zisteniu, či ku
protiprávnemu konaniu došlo a kto toto protiprávne konania urobil.
1.1./ Súd prvého stupňa pri poškodenej Zlate Kušnírovej, v konaní pred súdom, neumožnil
poškodenej plné uplatnenie si práv a zároveň tým porušil v prospech obžalovaných zásadu
rovnosti strán v konaní.
Porušenie zákonných ustanovení § 2 ods. 14, ods. 21 Tr.por. a § 271 ods.1 Tr.por. :
Súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 271 ods. 1 Tr.por., neumožnil splnomocnencovi
poškodenej plynulo sa vyjadriť k vykonaným dôkazom po ich vykonaní, a tak niektorým
z oboznámených správ SMS v aplikácii Threema, keď dňa 19.5.2020 celkovo 3x ( str.24, str.28, str.32
prepisu zvukového záznamu z priebehu hlavného pojednávania) a dňa 17.6.2020 1x ( str.23 prepisu
zvukového záznamu z priebehu hlavného pojednávania), porušil toto právo poškodenej
s odôvodnením, že nemá hodnotiť dôkaz, resp. že sa má vyjadrovať v kontexte ostatných dôkazov
a nepredostierať súdu vyhodnocovania a svoje dohady.
Tvrdíme, že zákonné ustanovenie § 271 ods. 1 Tr.por. neumožňovalo súdu takýto postup, pričom
následkom takéhoto nezákonného postupu došlo k predčasnému hodnoteniu vykonaných dôkazov
práve súdom prvého stupňa, a tak i ku zvýhodneniu niektorých obžalovaných pri tvorbe ich
obhajoby, pretože predovšetkým obžalovaní Kočner a Zsuzsová určite hneď pochopili, aký bude
prístup súdu k vyhodnocovaniu obsahu správ v aplikácii Threema.
Splnomocnený zástupca poškodenej využíval pri postupe v zmysle zákonného ustanovenia § 271
ods.1 Tr.por. procesný priestor daný mu zákonom a jeho vyjadrenia neboli zdržujúcimi, alebo
nemajúcimi vzťah ku prejednávanej veci, naopak tieto boli zamerané na čo najúčinnejšie objasnenie
veci a tak boli v súlade s ustanoveniami § 253 ods. 3 Tr.por.
Tvrdíme, že súd prvého stupňa tiež uvedeným postupom porušil svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo základných zásad trestného konania a neumožnil poškodenej plné uplatnenie jeho
práv tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods.21 Tr.por.
Porušenie zákonných ustanovení § 2 ods. 14, ods. 21 Tr.por. a § 274 ods. 2,4, Tr.por. :
Súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 274 ods. 4 Tr. por., prerušil záverečnú reč
splnomocnenca poškodenej a neumožnil splnomocnencovi poškodenej plynulo predniesť celú
záverečnú reč s tvrdením, že náš právny poriadok nepozná súkromnú žalobu (splnomocnený zástupca
netvrdil že právny poriadok Slovenskej republiky pozná súkromnú žalobu). Ku prerušeniu záverečnej
reči došlo v časti týkajúcej sa hodnotenia vierohodnosti výpovede svedka Zoltána Andruskóa a obž. A.
Zsuzsovej.
3
Ako už bolo skôr uvedené, poškodená Zlata Kušnírová má po riadnom uplatnení si nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní, procesné postavenie, ktoré jej umožňuje procesne presadzovať svoj
dôvodný právny záujem na preukázaní protiprávneho konania a na preukázaní jeho páchateľov.
Je takto zrejme, že poškodená, resp. jej splnomocnený zástupca, nemali procesnú pozíciu, aby
v záverečnej reči prehovorili o všetkých skutkoch, ktoré boli a sú predmetom trestného konania, ale
iba o skutku, s ktorým bola v príčinnej súvislosti smrť dcéry poškodenej – Martiny Kušnírovej.
Záverečná reč splnomocneného zástupcu poškodenej smerovala práve iba ku tomuto skutku.
I tu tvrdíme, že súd prvého stupňa uvedeným postupom porušil svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo základných zásad trestného konania a neumožnil poškodenému plné uplatnenie
jeho práv.
1.2./ Súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhnuté poškodenou Zlatou Kušnírovou, pričom
nešlo o dôkazy preukazujúce okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie a ani o dôkazy, ktoré
preukazujú okolnosti už zistené vykonanými dôkazmi.
Podaním zo dňa 26.5.2020 navrhla poškodená vykonať nasledujúce dôkazy ( uvedené sú iba tie, ktoré
neskôr neboli vzaté poškodenou späť a ktoré súd neskôr odmietol) :
- do rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní zahrnúť a následne postupom v zmysle

ustanovení § 270 Trestného poriadku, ako vecný dôkaz vykonať, časť zo stopy č. 35, zaistený
pri domovej prehliadke dňa 17.10.2018, na adrese Bratislava, Chrasťova 22, konkrétne
v trezore, na technickom zariadení, a to oboznámením rozmnoženiny dát USB kľúča
Datatraveler 100G3 č. TH7798381, kapacity 16 GB, označený ako USB 1, a to oboznámením
identickej dátovej kópie, ktorá sa nachádza na prílohe č. 4 ku znaleckému posudku KEÚ PZ,
sp.zn. ČVS: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2018/14154, v priečinku analýza/183/usb1/súbory, čo tvorí
prílohu č. 22 k vyšetrovaciemu spisu, časť EDGAR 1 KUCIAK ( ďalej iba ako „ dôkaz USB“);
- do rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní zahrnúť a následne postupom v zmysle

ustanovení § 270 Trestného poriadku vykonať dokazovanie zvukovým záznamom na
technickom zariadení, a to oboznámením časti záznamu telefonického rozhovoru medzi obž.
Kočnerom a osobou, ktorá s ním telefonicky komunikovala z telefónneho č. 0905 606 418
(Peter Tóth) dňa 27.9.2018, dňa 28.9.2018, dňa 29.9.2018, dňa 30.9.2018, z prílohy č. 130
vyšetrovacieho spisu ( ďalej iba ako „ dôkaz nahrávka rozhovoru obž. Kočner a svedok Tóth“).
Podaním zo dňa 17.7.2020 navrhla poškodená zahrnúť dôkazy do rozsahu dokazovania a na hlavnom
pojednávaní vykonať nasledujúce dôkazy:
- časti komunikácie z aplikáciii WhatsApp, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej

K1, ktorá bola zaistená na mobilnom telefóne obž. Kočnera, medzi obž. Kočnerom a osobou
označenou ako Konôpka Miro, a to zo dňa 07.09.2017 (ďalej iba ako „dôkaz SMS správa obž.
Kočner a osoba M. Konôpka“);
- časti komunikácie z aplikáciii WhatsApp, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej

K1, ktorá bola zaistená na mobilnom telefóne obž. Kočnera, medzi obž. Kočnerom a osobou
4
označenou ako Slavo, a to zo dňa 17.01.2018, pričom v návrhu poškodenej je nesprávne
uvedená aplikácia Threema (vyjadrením súdu dňa 20.7.2020 bol návrh správne upravený), keď
ide o aplikáciu WhatsApp ( ďalej iba ako „dôkaz SMS správa obž. Kočner a osoba Slavo“);
- časti komunikácie z aplikáciii Viber, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej Z1, t.j.
mobilný telefón iPhone 7 plus IMEI 355355085870243, ktorá bola zaistená na mobilnom
telefóne obž. Zsuzsovej, medzi obž. Zsuzsovou a osobou označenou ako prof. Dragonová, a to
zo dňa 22.02.2018 (ďalej iba ako „dôkaz SMS správa obž. Zsuzsová a osoba prof. Dargonová“);
- časti komunikácie z aplikáciii Viber, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej Z1, t.j.
mobilný telefón iPhone 7 plus IMEI 355355085870243, ktorá bola zaistená na mobilnom
telefóne obž. Zsuzsovej, medzi obž. Zsuzsovou a osobou označenou ako Lei laska – dcéra, a to z
celého dňa 22.02.2018 (ďalej iba ako „dôkaz SMS správy obž. Zsuzsová a dcéra“).
Ku dôkazu USB :
Tento dôkaz súd prvého stupňa odmietol vykonať, pričom podľa jeho rozhodnutia zo dňa 29.6.2020
ide o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorá nie je podstatná pre rozhodnutie, alebo takých okolností,
ktoré súd zistil už inými navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Je nepreskúmateľné, ktorý dôvod
považoval súd za rozhodujúci.
Dôkaz USB navrhla poškodená vykonať, pretože ide o vecný dôkaz zaistený v dome obž. Kočnera
a jeho obsah jednoznačne preukazuje pravdivosť výpovedí svedka P. Tótha, svedka Z. Andruskóa
a obž. Marčeka a zároveň ide o dôkaz, ktorého obsah dokazuje totožnosť informácii o pohybe neskôr
zavraždeného Jána Kuciaka u osôb, ktoré vykonali jeho sledovanie a u vykonávateľov jeho vraždy.
Tvrdíme, že ide o dôkaz v neprospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej, pričom ide o jediný dôkaz
zabezpečený v prípravnom konaní, ktorý objektívne objasnil orgánom činným v trestnom konaní
a mohol aj súdu, aké informácie boli získané sledovaním Jána Kuciaka, resp. svojím obsahom
preukazuje, že zdrojom informácii, ktoré dostali vykonávatelia vraždy, boli osoby z prostredia svedka
P. Tótha. Tento dôkaz mal a má význam pre rozhodnutie v trestnej veci a určite ho nemôže suplovať
ktorýkoľvek iný z vykonaných dôkazov.
Postup súdu prvého stupňa, keď v rozpore so zákonom odmietol vykonať dôkaz v neprospech
obžalovaných navrhnutý poškodenou, považujeme za porušenie práva poškodenej podávať návrhy
na vykonanie dôkazov a zároveň za porušenie rovnosti strán v konaní (súd prvého stupňa odmietol
vykonať tento dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaných z iných, ako z dôvodov uvedených
v zákonnom ustanovení § 272 ods.3 Tr.por.).
Ku dôkazu nahrávka rozhovoru obž. Kočner a svedok Tóth :
I tento dôkaz súd prvého stupňa odmietol vykonať, pričom podľa jeho rozhodnutia, zo dňa
29.6.2020, ide opäť o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorá nie je podstatná pre rozhodnutie, alebo
takých okolností, ktoré súd zistil už inými navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Opäť je
nepreskúmateľné, ktorý dôvod považoval súd za rozhodujúci.
Tento dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaných, navrhla poškodená vykonať, pretože jeho obsah
má podľa jej názoru zásadný význam pri preukazovaní protiprávneho konania obž. Kočnera, keď
5
preukazuje pravdivosť výpovede svedka P.Tótha a zároveň prípravu obrany obžalovaného v prípade
preukázania jeho prepojenia s obž. Zsuzsovou.
Aj tu tvrdíme, že ide o jediný dôkaz zabezpečený prípravným konaním, ktorý môže preukázať celý
obsah komunikácie obž. Kočnera so svedkom P. Tóthom a tiež účelovosť, resp. nepravdivosť tvrdení
obžalovaného jednej z jemu najbližších osôb, pričom ani tento dôkaz nemôže suplovať ktorýkoľvek
iný z vykonaných dôkazov.
obžalovaných navrhnutý poškodenou, považujeme opäť za porušenie práva poškodenej podávať
návrhy na vykonanie dôkazov a zároveň za porušenie rovnosti strán v konaní (súd prvého stupňa
odmietol vykonať tento dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaných z iných, ako z dôvodov
uvedených v zákonnom ustanovení § 272 ods. 3 Tr.por.).
Ku dôkazu SMS správa obž. Kočner a osoba M. Konôpka :
Opätovne i tento dôkaz súd prvého stupňa odmietol vykonať, pričom podľa jeho rozhodnutia zo dňa
29.6.2020 ide opäť o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorá nie je podstatná pre rozhodnutie, alebo
takých okolností, ktoré súd zistil už inými navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Je nepreskúmateľné,
ktorý dôvod považoval súd za rozhodujúci.
Dôkaz navrhla poškodená vykonať, pretože obsah správy jednoznačne dokazuje, že obž. Kočner
pripravoval proti neskôr zavraždenému Jánovi Kuciakovi protiprávne konanie („Dostane kres p..u“).
Opäť tvrdíme, že ide o dôkaz svedčiaci v neprospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej, pričom ide
o jediný dôkaz zabezpečený prípravným konaním, ktorý obsahuje informáciu o priznaní sa obž.
Kočnera inej osobe, že pripravuje protiprávne konanie proti zavraždenému.
Tvrdíme, že tento dôkaz mal a má význam pre rozhodnutie v trestnej veci a určite neexistuje žiadny
iný dôkaz (súdom vykonaný), ktorý by spôsoboval jeho nadbytočnosť.
I tento postup súdu prvého stupňa, keď v rozpore so zákonom odmietol vykonať dôkaz v neprospech
v zákonnom ustanovení § 272 ods. 3 Tr.por.).
Ku dôkazu SMS správa obž. Kočner a osoba Slavo :
Opäť i tento dôkaz súd prvého stupňa odmietol vykonať, pričom podľa jeho rozhodnutia zo dňa
29.6.2020 ide opäť o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorá nie je podstatná pre rozhodnutie, alebo
takých okolností, ktoré súd zistil už inými navrhnutými a vykonanými dôkazmi, pričom je
nepreskúmateľné, ktorý dôvod považoval súd za rozhodujúci.
Dôkaz navrhla poškodená vykonať, pretože obsah tejto správy sa mohol týkať prípravy
protiprávneho konania obž. Kočnerom proti neskôr zavraždenému Jánovi Kuciakovi ( „Inak pracujem
na od....ní čuráka...“).
Tvrdíme, že ide o dôkaz svedčiaci v neprospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej, pričom ide o dôkaz
zabezpečený prípravným konaním, ktorý obsahuje informáciu o priznaní sa obž. Kočnera, že
6
pripravuje protiprávne konanie proti inej osobe, pravdepodobne proti zavraždenému Jánovi
Kuciakovi.
Opäť tvrdíme, že i tento dôkaz mal a má význam pre rozhodnutie v trestnej veci a určite neexistuje
žiadny iný dôkaz (súdom vykonaný), ktorý by spôsoboval jeho nadbytočnosť.
Ku dôkazom SMS správa obž. Zsuzsová a osoba prof. Dargonová, resp. obž.Zsuzsová a dcéra :
Ako vyplýva z rozhodnutia súdu zo dňa 29.6.2020, i pri týchto dôkazoch má ísť o týkajúce sa
okolností, ktoré nie sú podstatné pre rozhodnutie, alebo také okolnosti, ktoré súd zistil už inými
navrhnutými a vykonanými dôkazmi, pričom je opäť nepreskúmateľné, ktorý dôvod považoval súd za
rozhodujúci.
Tieto dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných, navrhla poškodená vykonať, pretože ich obsah
umožňuje preukázať reakciu, resp. správanie obž. Zsuzsovej bezprostredne potom, ako sa dozvedela
o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ide o podstatné dôkazy zabezpečené prípravným
konaním, ktoré môžu preukázať, že obž. Zsuzsová svojím správaním reagovala na ňou objednanú
vraždu Jána Kuciaka. Nemôže ich suplovať ktorýkoľvek iný z vykonaných dôkazov a mali mať svoj
podstatný význam pre rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Tento postup súdu prvého stupňa, keď v rozpore so zákonom odmietol vykonať dôkaz v neprospech
2./ Súd prvého stupňa urobil chyby v napadnutých výrokoch, keď urobil zlé skutkové závery na
základe nejasných a neúplných skutkových zistení a zároveň sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
2.1./ Súd prvého stupňa sa dostatočne pri svojom rozhodovaní neriadil ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por., teda ďalšou zo základných zásad trestného konania, keď svoje vnútorné
presvedčenie nezaložil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich
súhrne.
Najskôr si dovoľujeme konštatovať, že odôvodnenie rozsudku svojou koncepciou a častým

protirečením si, neumožňuje zistiť, na akých okolnostiach vlastne založil súd svoje presvedčenie a už
vôbec nie, či starostlivo uvážil všetky okolnosti trestnej veci jednotlivo ako i v ich súhrne. Súd
neuviedol všetky, pre posudzovanie viny obžalovaných podstatné okolnosti, vyplývajúce
z dokazovania, resp. uviedol aj okolnosti nevyplývajúce z vykonaného dokazovania, resp. niektoré
okolnosti uviedol izolovane od ostatných súvisiacich okolností, resp. pri uvažovaní o niektorých
7
okolnostiach sa súd pokúsil o ich prispôsobovanie vlastným predstavám o priebehu skutkového deja,
resp. na základe pre neho logických úvah vytvoril nové okolnosti.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku je iba zistiteľné, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vine obž.
Kočnera a obž. Zsuzsovej, založil svoje rozhodnutie na okolnostiach, ktoré uvedieme nasledovne a po
ich vymenovaní si dovolíme ku týmto súdom uvedeným okolnostiam urobiť vyjadrenie, s dôrazom na
ich súlad, resp. nesúlad, so zisteným stavom veci.
Vymenovanie súdom zistených okolností (tieto sú vyberané autorom dôvodov odvolania postupne
z textu rozsudku) a naše vyjadrenie ku úvahám súdu pri každej z uvedených okolností :
2.1.1./
Ku svedkovi Z. Andruskóovi uviedol súd tieto okolnosti :
a) všetky informácie o obž. Kočnerovi a o jeho konaní získal od inej osoby;

b) ide o svedka, ktorý získal benefit pri vlastnej trestnej činnosti spočívajúci v miernejšom
trestnom postihu nie len za priznanie, ale aj za výpoveď o trestnej činnosti iných osôb;
c) súd nenašiel iný spoľahlivý a nevyvrátiteľný dôkaz, ktorým by bolo možné tvrdenia tohto
svedka vo vzťahu k obž. Kočnerovi overiť čo do pravdivosti;
d) pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Andruskóa súd prvého stupňa nemohol
prehliadnuť, že svedok vo svojej výpovedi svedka v mesiaci september 2019, pred
vyšetrovateľom nevypovedal spontánne, ale svoju výpoveď diktoval z vopred napísaných
poznámok v rozsahu 16 strán (8 listov formátu A5) tak, ako to poznačil vyšetrovateľ v úvode
zápisnice o jeho výpovedi;
e) z dôvodu pochybností o pravdivosti tvrdení svedka, nebolo možné uznať dôkaz výsluchom
svedka, ako dôkaz rozhodujúci pre uznanie viny M. Kočnera;
f) súd neuveril tvrdeniam svedka, že 23.2.2018 odovzdal sumu 40.000,- Eur Szabóovi a že tieto
peniaze (50.000,- Eur) dostal od Zsuzsovej dňa 22.2.2018;
g) svedok Andruskó má status tzv. kajúcnika, t.j. svedka, ktorý vypovedá proti údajným bývalým
spolupáchateľom, za čo mal mať sľúbené výhody;
h) súd na základe teoretických úvah a judikovaných rozhodnutí skonštatoval, že výpoveď
odsúdeného Andruskóa je vo vzťahu k preukázania viny obž. Zsuzsovej nie dostatočný dôkaz
a jeho výpoveď nestačí na to, aby sa úroveň podozrenia proti nej zvýšila a dosiahla najvyššiu
mieru tzv. rozumnej istoty o vine;
ch) súd prvého stupňa nakoniec uviedol, že svedkom uvedený opis udalostí nie je v celom rozsahu
preukázaný ďalšími dôkazmi :
i. tvrdil, že objednávku vraždy mu sprostredkovala obž. Zsuzsová s tým, že hlavným
objednávateľom vraždy mal byť obž. Kočner, obaja obžalovaní to popierajú a následne
svedok Andruskó pripustil, že sa mohol zmýliť;
ii. tvrdil, že vražda poškodeného prebehla inak, ako sa napokon ukázalo;
iii. tvrdil, že ráno po vražde prišiel za obž. Zsuzsovou a ona mu sľúbila priniesť peniaze za
vraždu s tým, že pôjde pre peniaze do obce Báč za obž. Kočnerom, čo sa ale
preukázateľne nestalo;
8
iv. tvrdil, že obž. Zsuzsová mu ešte dňa 22.2.2018, dopoludnia asi za dve hodiny dala
50.000,- Eur v hotovosti, pričom nie je preukázané kde ich za tak krátky čas mohla získať
a ak ich mala už u seba, prečo mu ich nevydala hneď pri prvom stretnutí;
v. tvrdil, že obž. Zsuzsová mala od obž. Kočnera platobné karty s denným limitom, čo je ale
vyvrátené vyjadrením Tatra banky, a.s.;
vi. tvrdil, že peniaze dal ešte v ten deň Szabóovi, neskôr to zmenil, že to bolo o deň neskôr;
vii. opísal fotky, ktoré údajne videl v notebooku obž. Zsuzsovej, lenže ešte pred tým mal
možnosť tieto fotky vidieť v inom procesnom postavení;
viii. tvrdil, že fotografie zo sledovania mu ukázala obž. Zsuzsová v notebooku z USB kľúča,
obžalovaná to však poprela, pričom u nej sa nenašli žiadne dôkazy o disponovaní
s týmito fotografiami a informáciami zo sledovania, fotografie podľa súdu mohli byť
použité aj pre inú osobu a ku ods. Andruskóovi sa mohli dostať aj inak ako cez líniu Tóth-
Kočner-Zsuzsová (súd tu pripomína možný únik informácií, resp. tzv. kauzu Gorila, kedy
tiež došlo k úniku informácií o sledovaní tretích osôb);
ix. prokurátor mu sľúbil 8 rokov, ten to však poprel;
x. tvrdil, že obž. Zsuzsová ho požiadala o pomoc pri zbere muchotrávky zelenej, čo malo
znamenať, že sa Zszuzsová podieľala na smrti novinárky, čo sa ale nepotvrdilo;
xi. uviedol, že nemal nikdy proti nikomu dlhy, napokon však priznal existenciu dlhu voči
poškodenému Molnárovi;
xii. nevedel spoľahlivo vysvetliť opakovanú komunikáciu so Zsuzsovou ohľadne splácania
pôžičky, pričom u Zsuzsovej sa našli bankovky so stopami DNA od svedka Andruskóa,
takže nie je nelogické, že sa krivým obvinením mohol snažiť zbaviť svojej veriteľky;
xiii. voči obž. Kočnerovi zjavne pociťoval krivdu pre nezaplatenú odmenu , resp. faktúru;
xiv. mal čas sa pripraviť na zadržanie a tým aj na prvý výsluch, pretože mal informácie
a vedel , že sú podozriví;
xv. svedok nebol iba prostým sprostredkovateľom vraždy, pretože robil kontakt na vražednú
zbraň, bol na ohliadke vo Veľkej Mači, sám rozhodol o spôsobe prevedenia vraždy,
pousmial sa pri oznámení o smrti ďalšej osoby.
Vyjadrenie k úvahám súdu :
a) Súd: všetky informácie o obž.Kočnerovi a o jeho konaní získal svedok od inej osoby
Predovšetkým si dovoľujem konštatovať, že svedok Zoltán Andruskó vypovedal pred súdom

v pozícii svedka, až v čase výkonu trestu odňatia slobody, po zákonnom poučení o trestných
následkoch prípadnej krivej výpovede, resp. krivého obvinenia a po zložení prísahy. V prípade
jeho odsúdenia, v súvislosti s touto výpoveďou, by takmer isto neprichádzalo do úvahy jeho
predčasné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo si svedok veľmi
dobre uvedomoval a uvedomuje. Uvedená okolnosť musí mať zásadný význam pri hodnotení
vierohodnosti jeho výpovedí, predovšetkým pri komparácií týchto výpovedí s výpoveďami
obžalovaných, resp. obvinených, ktorí majú úplne inú procesnú pozíciu v trestnom konaní a aj
úmyselné uvádzanie nepravdivých skutočností je iba realizáciou ich procesných práv a nehrozí
im za takýto postup žiadna sankcia (okrem krivého obvinenia).
9
Samotná skutočnosť, že svedok Andruskóo získal o protiprávnom konaní obž. Kočnera
informácie iba od inej osoby, žiadnym spôsobom neznehodnocuje obsah a význam jeho
výpovede, a to o to viac, že táto ďalšia osoba - obž. Zsuzsová, sa svojím protiprávnym konaním
sama dopustila trestnej činnosti, podľa výpovede svedka spolu s obž. Kočnerom a nemá tak
právny záujem na potvrdení výpovede svedka, naopak má právny záujem na spochybnení
a vyvrátení jeho tvrdení predovšetkým kvôli sebe.
Okolnosť, uvedená súdom prvého stupňa vo vzťahu k obž. Kočnerovi vyžaduje logické
posúdenie, či si svedok obsah rozhovorov s obž. Zsuzsovou vymyslel, eventuálne, či svedok
vypovedal pravdivo a informácie odovzdané svedkovi si vymyslela obž. Zsuzsová, resp.
eventuálne, či svedok vypovedal pravdivo a tieto informácie o obž. Kočnerovi svedkovi
v rozhovoroch pravdivo popísala obž. Zsuzsová. Podstatnými pri úvahe, ktorá z týchto
eventualít je pravdivá, určite musí byť súhrn ďalších okolností zistených dokazovaním, ale
zároveň aj už spomínaná okolnosť existencie povinnosti svedka vypovedať pravdu (pod
hrozbou trestnoprávneho postihu).
Tvrdíme, že svedok Andruskó vypovedal pred súdom pravdu, čo sa potvrdilo ďalším
dokazovaním, pričom trestná činnosť obž. Kočnera je preukázaná aj ďalšími dôkazmi, ktoré
potvrdzujú, že účasť obž. Kočnera na vražde Jána Kuciaka svedkovi pravdivo popísala aj obž.
Zsuzsová. Súd prvého stupňa sa týmito dôkazmi odmietol zaoberať.
b) Súd: ide o svedka, ktorý získal benefit pri vlastnej trestnej činnosti spočívajúci v miernejšom
trestnom postihu nie len za priznanie, ale aj za výpoveď o trestnej činnosti iných osôb
Obdobne ako v predchádzajúcej časti, považujeme za potrebné konštatovať, že samotná

okolnosť, že svedok pri vlastnej trestnej činnosti získa „benefit“ spočívajúci v miernejšom
trestnom postihu za priznanie sa a za výpoveď o trestnej činnosti iných osôb, nemôže mať, bez
ďalšieho, zásadný vplyv na hodnotenie vierohodnosti jeho výpovede.
Súd urobil iba mechanické konštatovanie, bez hlbšieho poznania okolností trestnej veci
svedka, teda bez poznania, či na výmeru trestu svedka mala väčší vplyv právna skutočnosť jeho
priznania, alebo právna skutočnosť, že vypovedal o trestnej činnosti iných osôb, resp. či
posledná uvedená právna skutočnosť vôbec nejaký vplyv na výmeru trestu mala.
Súd prvého stupňa pri svojom mechanickom konštatovaní úplne ignoroval okolnosť, že svedok
Z. Andruskó vypovedal pred súdom prvého stupňa až potom, ako bola jeho trestná vec
právoplatne ukončená. Takže súdom uvádzaný „benefit“ za výpoveď o trestnej činnosti iných
osôb, mal získať ešte pred tým, ako bude vypovedať pred súdom prvého stupňa o trestnej
činnosti obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej, čo je nelogické. Naopak fakt, že o trestnej činnosti
uvedených obžalovaných vypovedal až po svojom odsúdení, ešte viac zvierohodňuje jeho
výpoveď.
Je dôvodné preto zhrnúť, že Z. Andruskó pred súdom prvého stupňa vypovedal až po

zákonnom poučení o trestných následkoch prípadnej krivej výpovede, resp. krivého obvinenia
a bol preto motivovaný už iba svojimi zákonnými povinnosťami svedka a nie záujmom
dosiahnuť zvýhodnenie pri ukladaní trestu, keď tento už mal uložený.
10
c) Súd: súd nenašiel iný spoľahlivý a nevyvrátiteľný dôkaz, ktorým by bolo možné tvrdenia
tohto svedka vo vzťahu k obž. Kočnerovi overiť čo do pravdivosti
Nie je pravdou, že neexistujú iné spoľahlivé a nevyvrátiteľné dôkazy, ktorými by bolo možné
tvrdenia svedka Z. Andruskóa overiť, čo do pravdivosti, pretože existujú výsledky dôkazov
urobených pred súdom prvého stupňa, po častiach potvrdzujúce výpoveď svedka, ktoré
uvádzame v bode 3. tohto podania, ďalej existujú výsledky dôkazov urobených pred súdom
prvého stupňa, potvrdzujúce účasť obž. Kočnera na trestnej činnosti obsiahnutej v obžalobe,
a to bez ohľadu na existenciu obsahu výpovede svedka Z. Andruskóa, ktoré tiež uvádzame
v bode 3. tohto podania a nakoniec existujú dôkazy v neprospech obž. Kočnera, ktoré súd
prvého stupňa na náš návrh, bez riadneho odôvodnia, odmietol vykonať, tiež potvrdzujúce
časti výpovedí svedka.
d) Súd : pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Andruskóa súd prvého stupňa nemohol
prehliadnuť, že svedok vo svojej výpovedi v mesiaci september 2019, pred vyšetrovateľom
nevypovedal spontánne, ale svoju výpoveď diktoval z vopred napísaných poznámok
v rozsahu 16 strán (8 listov formátu A5) tak, ako to poznačil vyšetrovateľ v úvode zápisnice
o jeho výpovedi)
Tvrdíme, že tu sa súd pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka nielenže odvoláva na

dôkaz, ktorý vôbec nebol vykonaný a strany konania sa tak nemali možnosť ku tomuto
vyjadriť, ale súd prvého stupňa dokonca, pravdepodobne úmyselne, zmenil pri jeho citácii
obsah dôkazu, pretože svedok nenadiktoval svoju výpoveď z vopred napísaných poznámok,
ako to tvrdí súd, ale svedok iba na úvod, pred tým, ako sa začal vyjadrovať ku veci, z poznámok
nadiktoval prvých 13 riadkov a následne vypovedal bez poznámok.
Súd prvého stupňa bez znalosti okolnosti, či vyšetrovateľom uvedených 8 listov rukou písaných
poznámok obsahovalo napísané poznámky na každej strane každého listu, nedôvodne urobil
záver, že rukou popísaných bolo všetkých 16 strán, aby takto urobil svoje konštatovanie
presvedčivejším.
Týmto súd prvého stupňa odôvodňoval svoj zámer posudzovať svedka Andruskóa ako
nedôveryhodného svedka, čo nemôže obstáť.
e) Súd : z dôvodu pochybností o pravdivosti tvrdení svedka, nebolo možné uznať dôkaz
výsluchom svedka, ako dôkaz rozhodujúci pre uznanie viny M. Kočnera
Konštatovanie, že z dôvodu pochybností o pravdivosti tvrdení svedka nebolo možné uznať

tento dôkaz za rozhodujúci pre uznanie viny, považujeme za nedôvodné a predčasné, pretože
súd mal dostatok dôkazov odôvodňujúcich opačný záver, resp. ďalšie navrhnuté dôkazy, ktoré
v prípade jeho pochybností mohol a mal vykonať.
11
Nie je zrejme, ktorú hranicu považoval súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní za určujúcu,
keď výpoveď toho istého svedka bola dôveryhodnou pri rozhodovaní o vine obž. Marčeka
a Szabóa, no tieto parametre pre súd už nemala pri obžalovaných Kočnerovi a Zsuzsovej.
f) Súd : súd neuveril tvrdeniam svedka, že 23.2.2018 odovzdal sumu 40.000,- Eur Szabóovi
a že tieto peniaze (50.000,- Eur) dostal od Zsuzsovej dňa 22.2.2018
Tvrdíme, že súd prvého stupňa pri svojich úvahách o vyplatení sumy 50.000,- Eur obž.
Zsuzsovou svedkovi Andruskóovi predovšetkým nebral žiadny ohľad na okolnosti, že svedok
Andruskó vypovedal pred súdom prvého stupňa po zákonnom poučení svedka, ďalej, že
popretie odovzdania sumy svedkovi Andruskóovi obž. Zsuzsovou je súčasťou jej obhajobnej
stratégie, pretože v opačnom prípade by sa potvrdenie odovzdania uvedenej sumy rovnalo
priznaniu sa k sprostredkovaniu objednania vraždy Jána Kuciaka. Súd prvého stupňa tu tiež
ignoroval fakt, že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, resp. pred súdom prvého
stupňa sa nepodarila preukázať celková výška odmeny za usmrtenie Jána Kuciaka, dohodnutá
medzi obž. Kočnerom a obž. Zsuzsovou, ako aj výška sumy určenej obž. Kočnerom, ktorá mala
byť obž. Zsuzsovou odovzdaná sprostredkovateľovi objednávky.
Je zrejme, že tak ako prebiehala komunikácia o výške odmeny medzi svedkom a obžalovanou,
tak obdobne prebiehala takáto komunikácia medzi obž. Zsuzsovou a obž. Kočnerom. Je preto
dôvodné predpokladať, že pokiaľ v doobedňajších hodinách dňa 22.2.2018 obž. Zsuzsová
odovzdala svedkovi sumu 50.000,- Eur, pri stretnutí s obž. Kočnerom toho istého dňa
v Bratislave, mohla od tohto obžalovaného za vykonanie vraždy dostať ďalší finančný obnos,
ktorý si ale už ponechala pre seba.
Okolnosť, že nie je známy obsah dohody o celkovej výške odmeny za usmrtenie Jána Kuciaka
medzi obž. Zsuzsovou a obž. Kočnerom nemôže mať vplyv na hodnotenie vierohodnosti
výpovedí svedka v častiach týkajúcich sa odovzdania sumy 50.000,- Eur.
Takýto vplyv na hodnotenie výpovedí svedka nemôže mať ani okolnosť, že podľa výpovede
svedka mu obž. Zsuzsovou bolo dňa 22.2.2018 oznámené, že pôjde pre peniaze za obž.
Kočnerom do obce Báč, pričom je preukázateľne zistené, že v Báči nebola. V danom prípade
iba svedok reprodukoval informácie, ktoré mu dňa 22.2.2018 poskytla obžalovaná a v prípade,
ak klamala o tejto ceste, táto okolnosť nemôže mať vplyv na hodnotenie jeho vierohodnosti.
Je zrejme, že obžalovaná mala sumu 50.000,- Eur pre vykonávateľov vraždy už doma
pripravenú a pred svedkom nemohla túto okolnosť priznať okamžitým odovzdaním peňazí po
oznámení vykonania vraždy, pretože by tým osobe s kriminálnym pozadím dala o sebe
informáciu o financiách, ktorými doma disponuje, resp. by u svedka mohla vzbudiť podozrenie,
že peniaze jej boli už obž. Kočnerom odovzdané a ona ich neposunula ďalej.
Je dôvodné predpokladať, že pokiaľ by mal svedok úmysel klamať, svoju situáciu by si

nekomplikoval uvedením konkrétneho, a teda vyvrátiteľného údaju o ceste obžalovanej do
Báču a už určite nie priznaním svojej participácie na sume 50.000,- Eur (odmena za vraždu
dohodnutá medzi svedkom a obžalovanou, ktorá nemusí byť identická s dohodnutou odmenou
medzi obž. Kočnerom a obž. Zsuzsovou). Nič mu totiž nebránilo priznať prevzatie iba sumy
12
40.000,- Eur a nie aj ponechanie si sumy 10.000,- Eur (jeho ďalšou priznanou participáciou bolo
odpustenie dlhu 20.000,- Eur odovzdaných za objednávku inej vraždy).
Tvrdíme, že okolnosť o dni vyplatenia sumy 40.000,- Eur svedkom obž. Szabóvi, keď svedok
najskôr uviedol pred súdom ako deň platenia deň, v ktorý dostal peniaze od obž. Zsuzsovej
a neskôr uviedol, že to bolo skôr na druhý deň po ich obdržaní, nemá zásadný vplyv na
hodnotenie vierohodnosti výpovede svedka, pretože svedok vo svojej výpovedi zo dňa
20.7.2020 (str. 12 zápisnice) tento rozpor vysvetlil uveriteľne tak, že si to presne nepamätá
a čas ich odovzdania iba dedukoval podľa množstva práce, ktorú v tom čase mal. Podstatnou je
tu tiež okolnosť, že svedok časť svojej výpovede poopravil dňa 20.7.2020 spontánne, na otázku
obž. Kočnera, či peniaze zaniesol hneď potom, po ich obdržaní od obžalovanej, Szabóovi.
g) Súd: svedok Andruskó má status tzv. kajúcnika, t.j. svedka, ktorý vypovedá proti údajným
bývalým spolupáchateľom, za čo mal mať sľúbené výhody
Ako poškodená v tomto trestnom konaní vyjadrujem poľutovanie nad tým, že súd prvého
stupňa venoval pred svojim rozhodnutím omnoho viac energie, resp. svojich odborných
vedomostí, zdôvodňovaniu si, prečo výpoveď tzv. kajúcnika (za ktorú považoval výpoveď
svedka Andruskóa), má menšiu dôkaznú silu, než vykonanie navrhnutých dôkazov, resp. naozaj
starostlivému posúdeniu všetkých zákonne dostupných okolností trestnej veci. Súd prvého
stupňa pritom urobil zo svedka tzv. kajúcnika, bez ohľadu na fakt, že žiadnym spôsobom
nezisťoval podmienky jeho odsúdenia.
Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek právneho titulu, keď pre takéto konštatovanie nemal
zákonnú pozíciu, uvádza sľúbenie výhod, pričom nie je zrejme, kedy, kto, resp. akú výhodu mal
svedkovi prisľúbiť. Ako už bolo skôr uvedené, svedok bol vypočutý v procesnej pozícii svedka až
potom, ako bola právoplatne ukončená jeho trestná vec súvisiaca s vraždou Jána Kuciaka.
Tvrdíme, že je právne neadekvátne pri svedkovi hovoriť o „zvýhodnenom kajúcnikovi“, keď si

tento bude musieť za svoju účasť na vražde Jána Kuciaka vykonať trest odňatia slobody vo
výmere 15 rokov, a to za účasť na smrti jednej osoby, pričom obž. Marček, odsúdený za účasť
na vraždách troch osôb, si má podľa doteraz neprávoplatného rozsudku, mimochodom toho
istého senátu súdu prvého stupňa, vykonať iba trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov.
Je nezistiteľné, aké okolnosti mali za následok rozdielnosť v prístupe súdu prvého stupňa ku
vierohodnosti svedka Andruskóa pri rozhodovaní o vine obž. Kočnera, v porovnaní s prístupom
k vierohodnosti obž. Marčeka pri rozhodovaní o vine obž. Szabóa, keď u oboch by malo ísť,
vzhľadom na naznačené kritéria súdu prvého stupňa, o tzv. zvýhodnených kajúcnikov.
Obdobne je nezistiteľné, aké okolnosti mali za následok rozdielnosť v prístupe súdu prvého
stupňa ku vierohodnosti svedka Andruskóa pri rozhodovaní o vine obž. Kočnera a obž.
Zsuzsovej, v porovnaní s prístupom k vierohodnosti toho istého svedka, pri rozhodovaní o vine
obž. Marčeka a obž. Szabóa (keď tu nemal súd žiadne pochybnosti).
13
h) Súd: súd na základe teoretických úvah a judikovaných rozhodnutí skonštatoval, že výpoveď
odsúdeného Andruskóa je vo vzťahu k preukázania viny obž. Zsuzsovej nie dostatočný dôkaz
a jeho výpoveď nestačí na to, aby sa úroveň podozrenia proti nej zvýšila a dosiahla najvyššiu
mieru tzv. rozumnej istoty o vine
Tvrdíme, že je nezistiteľné, z akého dôvodu súd prvého stupňa aplikoval pri svojom
rozhodovaní o vine obž. Zsuzsovej, rovnaké okolnosti pri hodnotení vierohodnosti svedka
Andruskóa, ako tie, ktoré ho viedli k záveru o nevierohodnosti výpovede svedka Andruskóa pri
rozhodovaní o vine obž. Kočnera.
ch) Súd: uviedol, že svedkom Z. Andruskóm uvedený opis udalostí, nie je v celom rozsahu
preukázaný ďalšími dôkazmi
V tejto časti súd prvého stupňa konštatuje, že svedkom uvedený opis udalostí nie je v celom
rozsahu preukázaný ďalšími dôkazmi, pričom súd tento svoj záver nelogicky odôvodňuje
okolnosťami, ktoré nepotvrdzujú vôbec nič a určite tak nemôžu byť kritériom pre hodnotenie
výpovede svedka Andruskóa z hľadiska jeho vierohodnosti:
i súd – svedok Adruskó tvrdil, že objednávku vraždy mu sprostredkovala obž. Zsuzsová s tým,
že hlavným objednávateľom vraždy mal byť obž. Kočner, obaja obžalovaní to popierajú
a následne svedok Andruskó pripustil, že sa mohol zmýliť;
Nie je zrejme, ktorá časť výpovede svedka Andruskóa pred súdom, alebo aj ešte ako
obvineného v prípravnom konaní, obsahuje tvrdenie svedka, že pripúšťa svoj omyl pri
označovaní obž. Zsuzsovej ako sprostredkovateľa objednávky vraždy a obž. Kočnera, ako
hlavného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka.
Tvrdíme, že svedok takéto tvrdenie nikdy neurobil, iba ak by išlo o obsah dôkazu, ktorý nebol
pred súdom vykonaný. V prípade, ak svedok takéto vyjadrenie nikdy neurobil, súd použitím
neexistujúceho vyjadrenia svedka pri odôvodňovaní svojho oslobodzujúceho rozsudku, značne
porušil zásadu rovnosti strán, a to v neprospech poškodených a v prospech obžalovaných.
Zároveň by súd prvého stupňa, takto a v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona o sudcoch
a prísediacich, spochybnil vierohodnosť svedka Andruskóa neexistujúcim dôkazom.
ii súd – svedok Adruskó tvrdil, že vražda Jána Kuciaka prebehla inak, ako sa napokon ukázalo;
Je zrejme, že svedok Andruskó mal informácie o tom, ako prebehla vražda Jána Kuciaka iba
sprostredkovane od obž. Marčeka a obž. Szabóa. Nie je možné vykonať hodnotenie
vierohodnosti svedka bez poznania skutočného obsahu informácii, ktoré odovzdali svedkovi či
už spolu obž. Marček a obž. Szabó, alebo každý z nich samostatne, napríklad obž. Szaboó v čase
odovzdávania odmeny za vykonanie vraždy. Táto okolnosť preto nemá, pri dokazovaní
akejkoľvek okolnosti podstatnej pre rozhodnutie súdu, žiadny význam.
iii. súd – svedok Andruskó tvrdil, že ráno po vražde prišiel za obž. Zsuzsovou a ona mu sľúbila
priniesť peniaze za vraždu s tým, že pôjde pre peniaze do obce Báč za obž. Kočnerom, čo sa
ale preukázateľne nestalo;
14
Tvrdíme, že preukázaním okolnosti, že obž. Zsuzsová dňa 22.2.2018 nešla do obce Báč pre
peniaze od obž. Kočnera, určite nie je preukázané, že svedok si túto skutočnosť vymyslel.
Svedok totiž vo svojej výpovedi iba reprodukoval informácie, ktoré mu odovzdala obž.
Zsuzsová. Naopak je týmto preukázané, že obž. Zsuzsová sa od prvého okamihu po oznámení
podrobností ku vykonanej vražde správala účelovo. Tvrdíme, že svedok obsah ich rozhovoru
opísal pravdivo napriek riziku, že obžalovaná stretnutie poprie, resp. rozhovor opíše inak.
iv. súd – svedok Andruskó tvrdil, že obž. Zsuzsová mu ešte dňa 22.2.2018, dopoludnia asi za dve
hodiny dala 50.000,- Eur v hotovosti, pričom nie je preukázané kde ich za tak krátky čas
mohla získať a ak ich mala už u seba, prečo mu ich nevydala hneď pri prvom stretnutí;
Pod bodom e) sme uviedli skutočnosti, ktorými dostatočne odôvodňujeme nesprávnosť úvahy
súdu o nemožnosti zaobstarania si sumy 50.000,- Eur dňa 22.2.2018 obž. Zsuzsovou v krátkom
čase.
Z hľadiska posudzovania viny obžalovaných Zsuzsovej a Kočnera nie je podstatným
preukazovanie skutočnosti, kde a v akom časovom úseku, si mohla v kritický deň obž. Zsuzsová
zabezpečiť sumu 50.000,- Eur na vyplatenie svedkovi Andruskóovi. Tieto otázky by vedela
pochopiteľne zodpovedať iba obžalovaná, a to by samozrejme zároveň znamenalo aj jej
priznania sa k účasti na vražde Jána Kuciaka. Pretože ona ale vinu odmieta, aktuálne je iba
skúmať existenciu jej možností mať takýto obnos peňazí u seba doma. Aj vzhľadom na fakt, že
pri domovej prehliadke v jej bydlisku bolo nájdených 23.000,- Eur, alternatíva, že dňa
22.2.2018 mohla mať takto u seba sumu 50.000,- Eur , nie je ničím vylúčená. Z jej pohľadu by
ani nebolo nelogické, že svedkovi nedala peniaze hneď pri ich prvom stretnutí, pretože to by
tým vyzradila, aké finančné obnosy môže mať doma, resp. by mohlo dôjsť ku konfliktu, že časť
peňazí už nevyplatila skôr.
v súd – svedok Andruskó tvrdil, že obž. Zsuzsová mala od obž. Kočnera platobné karty s denným
limitom, čo je ale vyvrátené vyjadrením Tatra banky, a.s.;
Opäť považujeme za potrebné konštatovať, že pokiaľ svedok reprodukuje vo svojej výpovedi
informácie, ktoré mu odovzdala v rozhovore iná osoba, v tomto prípade obž. Zsuzsová, a tieto
sa nepotvrdia, nie je to dôkaz o nevierohodnosti výpovede svedka Andruskóa. Tak by tomu
bolo iba v prípade ak by svedok neskôr zistil, že mu obž. Zsuzsová o dennom limite na
platobnej karte klamala a napriek tomu by túto skutočnosť on vydával aj naďalej za pravdivú.
vi súd – svedok Andruskó tvrdil, že peniaze dal ešte v ten deň Szabóovi, neskôr to zmenil , že to
bolo o deň neskôr;
Pod bodom e) sme uviedli skutočnosti, ktorými sme dostatočne odôvodnili dôvody, ktoré
zapríčinili rozdielnosť v označení dňa, v ktorý vyplatil svedok odmenu 40.000,- Eur obž.
Szabóovi, pričom opäť uvádzame, že svedok vo svojej výpovedi zo dňa 20.7.2020 (str. 12
zápisnice) tento rozpor uveriteľne vysvetlil.
vii súd – svedok Andruskó opísal fotky, ktoré údajne videl v notebooku obž. Zsuzsovej, lenže
ešte pred tým mal možnosť tieto fotky vidieť v inom procesnom postavení;
15
Súd prvého stupňa, ako vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia, považuje okolnosť, že svedok
Andruskó opísal fotografie, ktoré videl v notebooku obž. Zsuzsovej, potom, ako tieto mal
možnosť vidieť v inom procesnom postavení, za skutočnosť procesne znehodnocujúcu túto
časť jeho výpovede. Opäť ale súd ponecháva úplne bez povšimnutia fakt, že svedok Andruskó
vypovedal pred súdom prvého stupňa po zákonnom poučení svedka. Podporne zároveň,
smerom k vierohodnosti výpovede svedka, pôsobia výpovede v konaní vypočutých svedkov
Tótha a Kriaka, resp. obžalovaných Marčeka a Szabóa, ktorí zhodne opoznali niektoré z tých
istých fotografií. Obdobne títo potvrdili výpoveď svedka aj v časti týkajúcej sa totožnosti
informácii o neskôr zavraždenom Jánovi Kuciakovi z jeho sledovania, keď tieto sa podobne ako
fotografie, dostali od osôb vykonávajúcich sledovanie až po vykonávateľov vraždy. Už skôr sme
uviedli zamietnutie návrhu súdom prvého stupňa na vykonanie vecného dôkazu obsahujúceho
informácie zo sledovania.
viii súd – svedok Andruskó tvrdil, že fotografie zo sledovania mu ukázala obž. Zsuzsová
v notebooku z USB kľúča, obžalovaná to však poprela, pričom u nej sa nenašli žiadne dôkazy
o disponovaní s týmito fotografiami a informáciami zo sledovania, fotografie podľa súdu
mohli byť použité aj pre inú osobu a ku ods. Andruskóovi sa mohli dostať aj inak ako cez líniu
Tóth-Kočner-Zsuzsová ( súd tu pripomína možný únik informácií, resp. tzv. kauzu Gorila, kedy
tiež došlo k úniku informácií o sledovaní tretích osôb;
Tvrdíme, že súd svojou úvahou o tom, že keď sa nenašli žiadne dôkazy o disponovaní
fotografiami a informáciami zo sledovania obž. Zsuzsovou a keď obž. Zsuzsová poprela
sprístupnenie fotografií svedkovi, nemožno vylúčiť, že výsledky sledovania mohli byť použité aj
pre inú osobu a ku svedkovi sa mohli dostať aj iným ako obžalobou popísaným spôsobom, je
určite iným, ako starostlivým uvážením všetkých okolností prípadu. Ide iba o nedôvodnú
a neprípustnú špekuláciu, ktorá nemá akúkoľvek oporu v ktoromkoľvek z vykonaných dôkazov,
pretože takýmto určite nie je argument o existencii úniku informácii v tzv. kauze Gorila.
Ako je možné zistiť na viacerých miestach rozsudku, súd prvého stupňa, pravdepodobne
neuvedomujúc si porušovanie zásadu rovnosti strán v konaní v prospech obžalovaných a
v neprospech poškodených, namiesto riadneho a presvedčivého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, resp. presvedčivého vysporiadania sa s dôkazmi preukazujúcimi vinu obž.
Kočnera a obž. Zsuzsovej, pristúpil k úvahám a následne k záverom, ktoré nemajú súvis
s vykonaným dokazovaním. Považujeme za neobvyklé a zároveň neakceptovateľné, že súd
považuje výpoveď svedka za nevierohodnú, pretože obžalovaná jeho tvrdenia usvedčujúce ju z
trestnej činnosti poprela a zároveň sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal
vierohodnosťou výpovede obžalovanej. Dokonca sa zdá, že súd prvého stupňa jej výpoveď,
resp. vyjadrenia, vôbec za dôkaz nepovažoval.
ix súd – svedok Andruskó uviedol, že prokurátor mu sľúbil 8 rokov, ten to však poprel;
Predstava svedka Andruskóa ešte ako obžalovaného, o druhu a výmere trestu, nemá žiadny
súvis s vykonaným dokazovaním, resp. s hodnotením vykonaných dôkazov. Podstatnou nie je
ani prípadná reakcia prokurátora na takéto predstavy svedka. Zostáva zároveň otázkou, prečo
súd prvého stupňa nepovažoval za podstatné zvýrazniť aj ďalšie tvrdenie svedka, ktoré v tejto
súvislosti povedal dňa 20.7.2020 vo svojej výpovedi, a to, že malo ísť o dohodu cez jeho
advokátku a bolo to až potom ako vypovedal, nie dopredu.
16
Zvýrazňovanie takéhoto tvrdenia svedka súdom, hoci v súvislosti s odôvodňovaním jeho
nevierohodnosti, opäť považujeme iba za málo zrozumiteľný.
Súd prvého stupňa namiesto riadneho a presvedčivého odôvodnenia svojho rozhodnutia, resp.
presvedčivého vysporiadania sa s dôkazmi preukazujúcimi vinu obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej,
pristúpil k úvahám a následne k záverom, ktoré nemajú súvis s vykonaným dokazovaním, ba
ani dokonca s touto trestnou vecou.
x súd – svedok Andruskó tvrdil, že obž. Zsuzsová ho požiadala o pomoc pri zbere muchotrávky
zelenej, čo malo znamenať, že sa Zszuzsová podieľala na smrti novinárky, čo sa ale
nepotvrdilo;
Z výpovede svedka Andruskóa jednoznačne vyplynulo, že pri muchotrávkach ide o informáciu,
ktorú dostal od obž. Zsuzsovej. Tvrdíme, že okolnosť, že obžalovaná túto časť výpovede svedka
nepotvrdila, vôbec neznamená, že svedok si túto časť svojej výpovede vymyslel, resp. že by
táto časť jeho výpovede akýmkoľvek spôsobom vyvracala jeho výpoveď svedka v častiach,
ktorými usvedčuje zo spáchania trestnej činnosti obž. Zsuzsovú a obž. Kočnera.
xi súd – svedok Andruskó uviedol, že nemal nikdy proti nikomu dlhy, napokon však priznal
existenciu dlhu voči zavraždenému Molnárovi;
Konštatovanie súdu prvého stupňa o priznaní dlhu svedkom (voči zavraždenému Molnárovi),
hoci najskôr uviedol, že nikdy nemal dlhy proti nikomu, je nepravdivé. Svedok Andruskó predsa
vo svojej výpovedi pred súdom dňa 14.1.2020 str. 72 prepisu) jasne a zrozumiteľne vysvetlil,
že on za dlh nepovažuje sumu, ktorú v rámci obchodu riadne spláca, pričom tu rozviedol
splátky za pneuservis, čím uviedol tak ďalší svoj záväzok.
Je zrejme, že svedok za dlh vo vlastnom ponímaní považuje iba záväzok, s ktorého platbou je
v omeškaní a nie záväzok, s plnením ktorého nie je v omeškaní.
Súd prvého stupňa takto vyslovene neobjektívne, nezobral pri svojich úvahách zreteľ na všetky
vyjadrenia a vysvetlenia svedka ku spornej okolnosti a bez ohľadu na skutočný význam
svedkovho tvrdenia, takto zneužil odbornú právnickú terminológiu pri hodnotení jeho
vierohodnosti, opäť v prospech obžalovaných.
xii súd – svedok Andruskó nevedel spoľahlivo vysvetliť opakovanú komunikáciu so Zsuzsovou
ohľadne splácania pôžičky, pričom u Zsuzsovej sa našli bankovky so stopami DNA od svedka
Andruskóa, takže nie je nelogické, že sa krivým obvinením mohol snažiť zbaviť svojej
veriteľky;
Svedok, podľa jeho vyjadrení, dlhoval obž. Zsuzsovej sumu 20.000,- Eur za objednanú, no
neuskutočnenú vraždu Dr. Žilinku, pričom obžalovaná odôvodňuje existenciu tohto dlhu
poskytnutí pôžičky v tej istej peňažnej sume. Tvrdíme, že svedok neklame, pričom takýto stav
veci vyplýva z viacerých vykonaných dôkazov.
Súd prvého stupňa nepochopiteľne a predovšetkým neodôvodniteľne, opäť bez zaoberania sa
dôkazom – výpoveďou obž. Zsuzsovej, mechanicky pristúpil ku tvrdeniu obžalovanej tak, že
v komunikácii išlo naozaj o pôžičku, resp. o úroky. Súd prvého stupňa mal pritom k dispozícii už
existujúce vyjadrenia obžalovanej, ktorá existenciu pôžičky a jej splácanie popisovala
nekonzistentne a účelovo. Zároveň súd poznal jej vyjadrenia ku správam v aplikácii Threema,
keď skoro pri všetkých správach, ku ktorým sa rozhodla vyjadriť, uvádzala úplne iný význam,
než aký z týchto vyplýva po ich prečítaní.
17
Nie je zrejme, čo by súd prvého stupňa považoval za spoľahlivé vysvetlenie komunikácie,
v ktorej si obžalovaná evidentne racionálne zabezpečovala do budúcna, prípad odhalenia jej
trestnej činnosti, možnosti vysvetlenia dôvodu odovzdania peňažnej sumy svedkovi, teda
vlastné tzv. alibi. Takýto účel komunikácie potvrdzuje aj skutočnosť, že táto komunikácia
nebola z mobilného telefónu obžalovanou vymazaná.
Ďalej je potrebné konštatovať, že svedok Andruskó vo svojich výpovediach jasne
a zrozumiteľne vysvetlil účel tejto komunikácie zo strany obžalovanej a DNA uveriteľne
vysvetlil tým, že pred zadržaním, pri ceste do Viedne, platil pri čerpaní pohonných hmôt
peniazmi obžalovanej a odovzdal jej výdavok po zaplatení.
Tvrdíme, že pokiaľ si súd na základe účelových a stále sa meniacich výpovedí obž. Zsuzsovej
o vzniku, výške a splácaní údajného dlhu urobil záver, že obž. Zsuzsová bola a je veriteľkou
svedka na sumu 20.000,- Eur, ide o zjavné nerešpektovanie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.
Úvaha súdu, že nie je nelogické, že sa krivým obvinením mohol svedok Andruskó snažiť zbaviť
svojej veriteľky je zmätočná, nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch a je aj právne
nelogická, pretože pohľadávka nezaniká oznámením trestnej činnosti svojho veriteľa.
xiii súd – svedok Andruskó voči obž. Kočnerovi zjavne pociťoval krivdu pre nezaplatenú odmenu,
resp. faktúru;
Súd prvého stupňa, podľa nášho názoru porušiac zásadu rovnosti strán, bez akýchkoľvek pre
takýto záver svedčiacich okolností, imputoval svedkovi motívy úmyselne nepravdivo vypovedať
a iného tak krivo obviniť, pri obž. Kočnerovi pre nezaplatenie odmeny, resp. faktúry a pri
obž.Zsuzsovej , ako už bolo skôr uvedené, pre údajnú snahu zbaviť sa veriteľa.
Opäť tvrdíme, že súd prvého stupňa namiesto riadneho a presvedčivého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, resp. presvedčivého vysporiadania sa s dôkazmi preukazujúcimi vinu obž.
Kočnera a obž. Zsuzsovej, pristúpil ku špekuláciám a zjednodušujúcemu hodnoteniu
vykonaných dôkazov.
Alternatíva, že svedok sa prizná ku vlastnej účasti na vražde mladého novinára a zároveň
„sofistikovane“ využije prebiehajúce trestné konanie na pomstu voči inej osobe za
nezaplatenie faktúry (obž. Kočner), resp. na zbavenie sa dlžníka pre pohľadávku vo výške
20.000,- Eur ( obž. Zsuzsová) je nepravdepodobná a podľa názoru poškodenej úplne vylúčená.
I v prípade odsúdenia obž. Zsuzsovej pre jej trestnú činnosť oznámenú svedkom, by totiž
nedošlo ku zániku údajnej pohľadávky a bolo by možné jej vymáhanie.
Súd ponechal úplne bez povšimnutia fakt, že o trestnej činnosti obž. Kočnera vypovedal svedok
iba vychádzajúc z informácií, ktoré mu dala obž. Zsuzsová, takže aj v prípade nepreukázania
viny obž. Zsuzsovej, automaticky z takéhoto stavu veci nevyplýva, že si tvrdenia proti
obž.Kočnerovi svedok vymyslel, resp. že sú tieto nepravdivé.
xiv súd – svedok Andruskó mal čas sa pripraviť na zadržanie a tým aj na prvý výsluch, pretože
mal informácie a vedel, že sú podozriví;
Nie je zrejme, na základe akých dôkazov súd prvého stupňa postavil konštatovanie, že svedok
Andruskó vedel o tom, že je podozrivý, pretože tento sám takúto skutočnosť neuviedol,
hoci priznal prístup ku informáciám o priebehu vyšetrovania cez obž. Zsuzsovú.
Súd mohol vychádzať pravdepodobne iba z vyjadrenia obž. Szabóa, že svedok vedel vopred
o svojom zadržaní. Je ale evidentne nepravdivé, pretože ak by to bola pravda, toto by prinútilo
konať aj obž. Szabóa, ako bývalého vyšetrovateľ PZ SR a spolu s vykonávateľom vrážd obž.
18
Marčekom, by urobili opatrenia smerujúce ku zničeniu vecných dôkazov nachádzajúcich sa
u nich doma. Toto sa nestalo.
xv súd – svedok Andruskó nebol iba prostým sprostredkovateľom vraždy, pretože robil kontakt
na vražednú zbraň, bol na ohliadke vo Veľkej Mači, sám rozhodol o spôsobe prevedenia
vraždy, pousmial sa pri oznámení o smrti ďalšej osoby;
Fakt, že svedok bol nielen sprostredkovateľom objednávky vraždy, ale aj osobou, ktorá urobila
pomoc pri príprave vraždy Jána Kuciaka, si poškodená plne uvedomuje. Je zrejme, že bez účasti
svedka Andruskóa na skutku, následkom ktoré došli o život dvaja mladí ľudia, by ku tejto
trestnej činnosti pravdepodobne nedošlo. Tieto všeobecne známe okolnosti nemajú žiadny
vplyv na hodnotenie vierohodnosti výpovedí svedka, resp. pokiaľ mali, súd prvého stupňa ich
neuviedol.
2.1.2./
Ku svedkovi P. Tóthovi uviedol súd tieto okolnosti:
a) svedok uviedol, že obž. Kočnerovi odstúpil 20-30 kusov USB kľúčov, ktoré si tento nepozeral;
b) vyšetrovateľovi odovzdal 3 veľké USB kľúče, ktoré mali podobu dvoch kľúčov, na ktorých bol
súhrnný materiál z celého projektu sledovania;
c) podľa názoru súdu, svedok sa sám iniciatívne prihlásil ako svedok v prejednávanej trestnej veci
pre obavu z postihu za ním vykonávanú činnosť (organizovanie sledovania) a nie v snahe
napomôcť jej objasnenie;
d) z pohľadu súdu vypovedal tento svedok s predsudkom voči obžalovaným, ktorých považoval za
páchateľov skôr, ako im bola vina dokázaná;
e) týmto predsudkom boli jeho kroky vedené aj k orgánom činným v trestnom konaní
a ovplyvnené aj jeho tvrdenia v procese dokazovania, vystupoval ako kajúcnik;
f) podľa názoru súdu svedčil svedok v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou vyhnúť sa
spravodlivému trestu, pričom tieto skutočnosti mali podľa súdu podstatný dosah na pravdivosť
a spoľahlivosť výpovede svedka;
g) podľa výpovede svedka, tento mal odovzdať polícii na digitálnom prostriedku kompletný
materiál zo sledovania.
a) Súd: svedok uviedol, že obž. Kočnerovi odstúpil 20-30 kusov USB kľúčov, ktoré si tento
nepozeral
Z pohľadu vykonaného dokazovania je pri konštatovaní o vyjadrení sa svedka o nepozeraní si

obsahu USB kľúčov obž. Kočnerom potrebné uviesť, že svedok sa vyjadril, že iba mal taký
pocit, že obžalovaný si to nepozeral.
b) Súd: vyšetrovateľovi odovzdal 3 veľké USB kľúče, ktoré mali podobu dvoch kľúčov, na
ktorých bol súhrnný materiál z celého projektu sledovania
19
Súd prvého stupňa uviedol nepravdivú a zavádzajúcu okolnosť o vydaní 3 čiernych veľkých USB
kľúčov značky Kingston DataTraveler 100QR 16 GB svedkom vyšetrovateľovi, pretože takáto
právna udalosť sa nestala. Je zrejme, a to nie iba z uvedenia neexistujúcej okolnosti týkajúcej
sa údajného vydania USB kľúčov svedkom orgánom činným v trestnom konaní, že súd prvého
stupňa v rámci dokazovania nerozlišuje existenciu rozdielnych vecných dôkazov, resp. priebeh
ich odovzdávania medzi svedkami a obžalovaným Kočnerom v rokoch 2017 a 2018.
Predovšetkým konštatujeme, že svedok Tóth vydal vyšetrovateľovi vecný dôkaz - USB kľúč,
obsahujúci iba fotografie Jána Kuciaka zo sledovania, bez popisných informácii zo sledovania
a pri domovej prehliadke v bydlisku obž. Kočnera boli zaistené úplne iné vecné dôkazy - USB
kľúče , a to tie, ktoré podľa výpovede svedka mal obž. Kočner u seba ako sumár z vykonaných
sledovaní, pričom jeden z týchto obsahoval fotografie zo sledovania Jána Kuciaka, ďalej
popisné informácie z tohto sledovania a tiež obrazovo-zvukové záznamy súvisiace so
sledovaním.
Je nevyhnutné konštatovať, že nerozlišovanie rozdielnych vecných dôkazov súdom prvého
stupňa vnieslo do dokazovania dôkazný chaos, ktorý súd prvého stupňa, na úkor obžaloby
a práv poškodených, využil v prospech obžalovaných. Práve USB kľúč zaistený pri domovej
prehliadke je vecným dôkazom preukazujúcim, že informácie použite vykonávateľmi vraždy
Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pochádzajú od osôb, ktoré pre ich zabezpečenie najal
svedok Tóth.
Ku vykonaniu tohto vecného dôkazu smeroval náš návrh, ktorý súd neodôvodnene odmietol
vykonať.
c) Súd: svedok sa sám iniciatívne prihlásil ako svedok v prejednávanej trestnej veci pre obavu
z postihu za ním vykonávanú činnosť (organizovanie sledovania) a nie v snahe napomôcť jej
objasnenie
I pri svedkovi Tóthovi súd prvého stupňa, obdobne ako pri svedkovi Andruskóovi, pristúpil
k hodnoteniu jeho výpovede na základe úvah, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch
a sú iba výsledkom nesprávnej dedukcie, bez rešpektovania skutočnosti o jeho zákonnom
poučení svedka , resp. zložení prísahy, ako aj dôkazov potvrdzujúcich jeho výpoveď.
Dôvodným sa javí také posúdenie stavu veci, že svedok sa naozaj sám rozhodol prihlásiť
orgánom činným v trestnom konaní po zistení, že mohol byť obž. Kočnerom zneužitý pri
príprave násilnej trestnej činnosti, na konci ktorej bola smrť dvoch mladých ľudí, a že mu takto
naozaj nič iné nezostáva, ako poskytnutie všetkých informácii a vecných dôkazov dôležitých pre
trestné konanie orgánom činným v trestnom konaní.
Znehodnocovanie významu svedeckej výpovede svedka súdom, ako to súd urobil aj pri
svedkovi Andruskóovi, iba špekuláciami súdu a ich následným vydávaním za preukázané
skutočnosti, určite nemá žiaden súvis s predpokladaným dodržiavaním základných zásad
trestného konania súdom.
Úvahám súdu zároveň chýba aj logickosť. Uvedená údajná obava svedka z postihnutia za
sledovanie, nielenže nijako nevyplýva z vykonaných dôkazov, ale pre svedka bola určite väčšou
hrozbou obava z jeho spájania so smrťou dvoch mladých ľudí, ako obava z postihu za
organizovanie sledovania novinárov.
20
Pri svedkovi Tóthovi je podstatným iba fakt, či vo svojej výpovedi uviedol nepravdivé
skutočnosti, a ak áno, súd mal odôvodniť svoje úvahy uvedením týchto skutočností do
rozhodnutia, no aj riadnym odôvodnením takéhoto záveru o ich nepravdivosti.
d) Súd: z pohľadu súdu vypovedal tento svedok s predsudkom voči obžalovaným, ktorých
považoval za páchateľov skôr, ako im bola vina dokázaná
Záver súdu, že z pohľadu súdu vypovedal svedok Tóth s predsudkom voči obžalovaným,
ktorých považoval za páchateľov skôr ako im bola vina dokázaná, nemôže mať pri rozhodovaní
súdu žiadny význam, pokiaľ nie je preukázané ďalšími dôkazmi preukazujúcimi nepravdivosť
tvrdení svedka. Samotný predsudok, ako výsledok logického uvažovania o pravde, na základe
poznania určitého stavu veci a na základe individuálnych skúseností logicky uvažujúceho
svedka, nie je nič protiprávne, hlavne keď svedok svoj názor logicky a vecne odôvodnil.
V rozhodnutí súdu prvého stupňa naozaj absentuje uvedenie konkrétnych okolností, z ktorých
vyplýva potvrdenie vplyvu predsudku svedka Tótha, ak tento nejaký predsudok mal, na obsah
jeho svedeckej výpovede. Súd ponechal úplne bez povšimnutia okolnosť, že svedok je bývalý
funkcionár Slovenskej informačnej služby, takže je dôvodne u neho predpokladaná schopnosť
analytického a objektívneho hodnotenia udalostí, resp. informácii a v trestnej veci obž.
Kočnera a spol. o to viac, že bol priamym svedkom niektorých udalostí.
Nie je možné nekonštatovať, že i pri tomto závere súd prvého stupňa namiesto vykonania nami
navrhnutého dôkazu týkajúceho sa komunikácie svedka s obž. Kočnerom v čase vykonávania
prvotných vyšetrovacích úkonov proti obž. Zsuzsovej, uprednostnil pred zisťovaním dôvodnosti
tvrdení svedka, jeho účelovú marginalizáciu.
Spôsob, akým sa súd prvého stupňa vysporiadal s viacerými dôkazmi usvedčujúcimi obž.
Kočnera a obž. Zsuzsovú, je určite právne neadekvátny následku protiprávneho konania, ktoré
im dáva za vinu obžaloba.
e) Súd: týmto predsudkom boli jeho kroky vedené aj k orgánom činným v trestnom konaní
a ovplyvnené aj jeho tvrdenia v procese dokazovania, vystupoval ako kajúcnik
Namiesto vecnej a preskúmateľnej argumentácie súd aj pri tomto svedkovi, ako pri svedkovi
Andruskóvi, používa výraz kajúcnik, bez uvedenia akýchkoľvek podporných okolností. Obdobne
aj pri tomto ďalšom konštatovaní súdu prvého stupňa o ovplyvňovaní tvrdení svedka jeho
predsudkom, chýba uvedenie konkrétnych okolností odôvodňujúcich takýto záver.
f) Súd: podľa názoru súdu svedčil svedok v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou
vyhnúť sa spravodlivému trestu, pričom tieto skutočnosti mali podľa súdu podstatný dosah
na pravdivosť a spoľahlivosť výpovede svedka
Konštatovanie súdu prvého stupňa o existencii údajnej pohnútky svedka Tótha svedčiť
v neprospech obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej, s úmyslom vyhnúť sa spravodlivému trestu za
svoje činy, je opäť imputáciou nepreukázanej okolnosti do trestného konania.
Súd prvého stupňa namiesto toho, aby najskôr uviedol konkrétne tvrdenia, ktorých obsah mala
údajne ovplyvniť pohnútka „vyhnutiu sa trestnému stíhaniu“, s následným uvedením
21
zdôvodnenia ich nepravdivosti, venoval značnú energiu pri odôvodňovaní svojho
oslobodzovacieho rozhodnutia nepreukázaným skutočnostiam, nelogickým úvahám
a všeobecným konštatovaniam, to všetko v rozpore so svojou povinnosťou starostlivého
uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne.
Pri poslednom uvedenom závere súdu prvého stupňa je nepochybné, že ho urobil iba na
základe vlastnej dedukcie, ignorujúc verejne známu informáciu o vedení trestného stíhania
súvisiaceho so sledovaním novinárov.
Tvrdíme, že neexistuje zákonná prekážka pre trestné stíhanie svedka za súdom naznačenú
trestnú činnosť, no rozhodnutie o takomto postupe je právomocou orgánov činných
v trestnom konaní a nie súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa totiž zjavne konal nad rozsah
svojej právomoci, pretože v zmysle ustanovenia § 278 ods. 1 Tr.por. môže súd rozhodovať len
o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a neprináleží mu tak právomoc rozhodovať
o tom, či sa niektorý zo svedkov dopustil trestnej činnosti a aký trest mu za toto hrozí.
g) Súd: podľa výpovede svedka, tento mal odovzdať polícii na digitálnom prostriedku
kompletný materiál zo sledovania
Svedok Tóth vo svojich výpovediach nikdy neuviedol, že by odovzdal polícii na digitálnom

prostriedku kompletný materiál zo sledovania, pretože uviedol iba odovzdanie USB kľúča
obsahujúceho fotografie zo sledovania.
Poškodená vyjadruje svoje presvedčenie, že súd prvého stupňa použil tieto nepresnosti v rozsudku
iba ako neúmyselné pochybenie a nejde iba o snahu súdu prekryť nevykonanie poškodenou
navrhnutého vecného dôkazu.
2.1.3./
Ku obž. Kočnerovi uviedol súd tieto okolnosti :
a) obžalovaný na rozdiel od svedka nie je povinný vypovedať pravdu;

b) súd nemal na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o tom, že obž.Kočner mal obavu
z novinára Jána Kuciaka, no pokiaľ pred svedkom Tóthom predniesol, že treba jedného
novinára zabiť, takto vyslovená myšlienka nespájajúca sa so skutkom, nezakladá trestnú
zodpovednosť a nesvedčí o skutočnom úmysle zabíjať,
c) najvernejší obraz o postoji obž. Kočnera k novinárovi Jánovi Kuciakovi poskytuje dôkaz spisom
o vybavení trestného oznámenia Jána Kuciaka na M.Kočnera zo dňa 7.9.2017, pričom súd
prvého stupňa konštatuje spôsob vybavenie tohto trestné oznámenia;
d) z vykonaných dôkazov je zrejme, že obž. Kočner sa cítil konaním Jána Kuciaka dotknutý,
pretože tento svojou činnosťou vstupoval do sféry jeho osobnej integrity a znižoval jeho
vážnosť;
e) obž. Kočner sa cítil dotknutý, no nepristúpil k náprave tohto stavu legálnou cestou – cestou
civilnej žaloby na ochranu osobnosti, či cestou trestného oznámenia za ohováranie;
f) obž. Kočner zjavne vedený pomstychtivosťou riešil tento stav pranierom novinára a jeho
rodiny;
22
g) nebol preukázaný vážne mienený úmysel obž. Kočnera niekoho usmrtiť, novinárov sa rozhodol
ničiť zverejňovaním informácií o ich súkromí a diskreditáciou;
h) existencia motívu nestačí ani len na obvinenie a motív mohli mať aj iné osoby.
a) Súd: obžalovaný na rozdiel od svedka nie je povinný vypovedať pravdu
Súd prvého stupňa predovšetkým pri obž. Kočnerovi dostatočne neaplikoval zákonné
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por a ponechal úplne bez povšimnutia viacero významných
okolností. Tvrdíme, že napriek faktu, že obžalovaný nemá povinnosť vypovedať pravdu, resp.
má právo odoprieť vôbec vypovedať, v prípade jeho rozhodnutia vypovedať, zákon považuje
jeho výpoveď za dôkaz v zmysle zákonných ustanovení § 119 ods. 2 , § 121 ods. 1, resp. § 258
Tr.por., z čoho vyplývajú určité zákonné procesné konzekvencie.
Výpovede obžalovaného a jeho vyjadrenia, aj s ich protirečeniami a logickými nezmyslami, bol
súd prvého stupňa povinný práve s poukazom na ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por. brať do úvahy
pri svojom rozhodovaní ako riadne vykonaný dôkaz, a preto sa následne aj mal s týmto
vysporiadať. Neobstojí iba konštatovanie, že obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu
a prípadne zároveň použiť z tvrdení obž. Kočnera iba tie časti, ktoré sa javia súdu prospešné
pre odôvodnenie oslobodzujúceho rozhodnutia.
Pri starostlivom uvážení obsahu výpovede obž. Kočnera by súd jednoznačne zistil, že táto
výpoveď je v rozhodujúcich častiach účelová, nevierohodná a ako celok neposkytuje súdu
dôveryhodné vysvetlenie udalostí obsiahnutých v obžalobe zo strany obžalovaného, pričom
zároveň opäť zdôrazňujeme zákonnú skutočnosť o práve obžalovaného nevypovedať. Javí sa,
že súd pristúpil ku nesprávnemu výkladu procesných práv obžalovaného, keď nepriamo tvrdí,
že pretože obžalovaný na rozdiel od svedka nie je povinný vypovedať pravdu, nie je možné
vyhodnotiť ako dôkaz proti nemu jeho účelovú výpoveď.
Súd prvého stupňa ponechal zároveň pri obž. Kočnerovi úplne bez povšimnutia okolnosť, že
Trestný poriadok vo svojom ustanovení § 258 ods.1, určuje, že výsluch obžalovaného sa na
hlavnom pojednávaní vykoná ako prvý dôkaz, pričom obžalovaný ku skutku uvedenému
v obžalobe v bode 1), odmietol v čase určenom zákonom vypovedať. Je síce pravdou, že
obžalovaný takto iba realizoval svoje procesné práva, no pokiaľ obžalovaný až neskôr, po
zistení obsahu nasledujúcich vykonaných dôkazov, pristúpil ku svojim výpovediam, bol súd
povinný prihliadnuť ku tomuto pri hodnotení neskorších výpovedí obžalovaného, čo ale súd
prvého stupňa neurobil. Z rozhodnutia dokonca nevyplýva žiadne hodnotenie dôkazu –
výsluchu obžalovaného.
b) Súd: súd nemal na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o tom, že obž. Kočner mal
obavu z novinára Jána Kuciaka, no pokiaľ pred svedkom Tóthom predniesol, že treba
jedného novinára zabiť, takto vyslovená myšlienka nespájajúca sa so skutkom, nezakladá
trestnú zodpovednosť a nesvedčí o skutočnom úmysle zabíjať
23
Súd prvého stupňa namiesto hodnotenia dôkazu – výsluchu obž.Kočnera, aj v intenciách
okolností skôr uvedených, hodnotí trestnoprávnu zodpovednosť za myšlienku a dôkaznú silu
takto vyslovenej myšlienky. Nerozumieme tomu, pretože súd prvého stupňa mal správne,
v rámci starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu, svedkom Tóthom popísanú udalosť,
hodnotiť nie iba jednotlivo, ale predovšetkým aj v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi,
resp. okolnosťami, čo ale neurobil.
Tvrdíme, že súd prvého stupňa spravidla pri rozhodovaní v tejto trestnej veci, hodnotil
jednotlivé okolnosti svedčiace v neprospech obž. Kočnera úmyselne izolovane a odmietal tak
pri dôkazoch svedčiacich v neprospech obžalovaných aplikovať svoju zákonnú povinnosť
starostlivého uváženia všetkých okolností i v súhrne.
c) Súd: najvernejší obraz o postoji obž. Kočnera k novinárovi Jánovi Kuciakovi poskytuje dôkaz
spisom o vybavení trestného oznámenia Jána Kuciaka na M. Kočnera zo dňa 7.9.2017, pričom
súd prvého stupňa konštatuje spôsob vybavenie tohto trestné oznámenia
Tvrdíme, že písomnosti o vybavení trestného oznámenia poškodeného J. Kuciaka na M.

Kočnera zo 7.9.2017 neposkytujú o postoji obžalovaného Kočnera ku zavraždenému
J.Kuciakovi určite žiadny „obraz“ a už vôbec nie „najvernejší“ , ako to tvrdí súd prvého stupňa.
Pri argumentácii týmto dôkazom ide iba o nekritické využitie vykonaného dôkazu - obsahu
listín, inak o ničom svedčiaceho, a to jednoznačne v prospech obžalovaného.
Formálny názor policajného orgánu, prípadne ani o opravnom prostriedku rozhodujúceho
prokurátora, nemá pre rozhodnutie v trestnej veci vraždy Jána Kuciaka žiadny skutkový, resp.
dôkazný význam.
Čo je ale právne prekvapivé, súd prvého stupňa ponechal úplne bez povšimnutia agresívne
vyjadrenia obž. Kočnera neskôr zavraždenému Jánovi Kuciakovi v ich telefonickom rozhovore
a napriek tomu, že dôkaz bol vykonaný pred súdom, tento dôkaz súd v rozhodnutí žiadnym
spôsobom nekomentoval.
Súd takto považoval za najvernejší obraz o postoji obžalovaného k Jánovi Kuciakovi
priestupkový spis a nepochopiteľne nie nasledujúce vyjadrenia obž. Kočnera z telefonického
rozhovoru:
- 01:41 : „začnem sa zaujímať o vás, o vašu matku, o vášho otca, o vašich súrodencov“;
- 02:27 : „ste hlúpy“ ;
- 03:16 : „vy nie ste novinár, ste malý pisálek“;
- 06:39 : „ ste zlý človek, ktorého niekto úkoluje“;
- 06:59 : „ začnem sa vám špeciálne venovať“;
- 07:17 : „choďte do riti s Vašimi názormi“.
d) Súd: z vykonaných dôkazov je zrejme, že obž. Kočner sa cítil konaním Jána Kuciaka
dotknutý, pretože tento svojou činnosťou vstupoval do sféry jeho osobnej integrity
a znižoval jeho vážnosť
24
Nie je zrejme, na základe ktorých dôkazov považoval súd prvého stupňa za preukázané, že sa
obž. Kočner cítil dotknutý konaním Jána Kuciaka a predovšetkým prečo následne odmietol túto
okolnosť starostlivo uvážiť v súhrne s ostatnými okolnosťami usvedčujúcimi obžalovaného
z trestnej činnosti.
e) Súd: obž. Kočner sa cítil dotknutý, no nepristúpil k náprave tohto stavu legálnou cestou –
cestou civilnej žaloby na ochranu osobnosti, či cestou trestného oznámenia za ohováranie
I pri okolnosti o nevyužití zákonných možností nápravy stavu, a to údajných nedôvodných
zásahov poškodeného J. Kuciaka do práv obž. Kočnera, súd prvého stupňa odmietol túto
okolnosť starostlivo uvážiť v súhrne s ostatnými okolnosťami usvedčujúcimi obžalovaného
z trestnej činnosti.
f) Súd: obž. Kočner zjavne vedený pomstychtivosťou riešil tento stav pranierom novinára
a jeho rodiny
Konštatovanie, že obž. Kočner zjavne vedený pomstychtivosťou riešil tento stav pranierom
novinára a jeho rodiny nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože z vykonaných
dôkazov vyplýva iba hnevný vzťah obž. Kočnera ku zavraždenému pred jeho smrťou, čo je
priamo potvrdené výpoveďami svedkov Andruskóa, Tótha, nepriamo výpoveďami
obžalovaných Marčeka, Szabóa, resp. obsahom telefonického rozhovoru obž. Kočnera
s poškodeným Jánom Kuciakom.
Súdom uvádzané údajné pranierovanie novinára a jeho rodiny nevyplýva zo žiadnych
z vykonaných dôkazov, iba ak z obhajobných účelových prednesov obž. Kočnera, ktoré sa ale
nepotvrdili. O zavraždenom neboli zhromaždené žiadne kompromitujúce materiály a jeho
sledovanie bolo zastavené, pričom o jeho rodine nikto žiadne kompromitujúce materiály ani
nezabezpečoval.
Je zrejme, že súd prvého stupňa namiesto riadneho vyhodnotenia dôkazu – výpovede obž.
Kočnera ako celku, z jeho prednesov vyberal iba fragmenty, ktorými zľahčoval inak preukázaný
hnevný, až agresívny vzťah obžalovaného k zavraždenému J. Kuciakovi, pretože pomenovanie
riešenia problému obžalovaného z novinárom „pranierom novinára a jeho rodiny“ je
neadekvátnym a mätúcim.
g) Súd: nebol preukázaný vážne mienený úmysel obž. Kočnera niekoho usmrtiť, novinárov sa
rozhodol ničiť zverejňovaním informácií o ich súkromí a diskreditáciou
Na rozdiel od súdu prvého stupňa tvrdíme, že súdom uvádzaný vážne mienený úmysel obž.
Kočnera niekoho usmrtiť, konkrétne Jána Kuciaka, existoval. Tvrdíme, že tento aj bol
vykonaným dokazovaním preukázaný, čomu budeme venovať pozornosť v inej časti tohto
podania.
Opätovne poukazujeme na fakt, že postup súdu prvého stupňa je odporujúci základnej zásade
trestného konania vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.por. Z hľadiska obsahu všetkých
vykonaných dôkazov je potrebné odmietnuť nekritické zamieňanie zverejňovania informácií zo
súkromia novinárov s objednaním si usmrtenia jedného z nich. Fakt, že obž. Kočner
25
preukázateľne úspešne používal na presadzovanie svojich mocenských, ekonomických
a politických záujmov diskreditáciu iných osôb, nijak nevylučuje jeho prípadné rozhodnutie ísť
ešte ďalej v prípadoch, keď diskreditácia nepostačovala, alebo ak sa nedali zohnať pre tento
účel vhodné informácie.
Svedkovia Tóth a Kriak vo svojich výpovediach uviedli, že počas sledovania Jána Kuciaka neboli
zistené žiadne kompromitujúce informácie o sledovanom a sledovanie preto bolo skoro
ukončené. Tvrdíme, že toto bol s najväčšou pravdepodobnosťou ten rozhodujúci okamih, keď
sa vyčerpali obžalovanému nenásilné riešenia jeho problému s Jánom Kuciakom.
h) Súd: existencia motívu nestačí ani len na obvinenie a motív mohli mať aj iné osoby
Obdobne, ako pri dôkazoch preukazujúcich spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, aj pri
zistenom motíve u obž. Kočnera, postupoval súd prvého stupňa tak, že o jednotlivých
okolnostiach uvažoval izolovane, ignorujúc ich skutkovú a personálnu previazanosť
s obžalovanými, teda určite nie starostlivo.
Bolo by namieste, keby súd prvého stupňa namiesto izolovanej právnej úvahy s vopred
známym výsledkom, či samotná existencia motívu postačuje na vznesenie obvinenia, keď je
jasné že určite nepostačuje, spojil aj v súhrne úvahu o všetkých ostatných dôkazoch, ktoré
preukazujú spáchanie protiprávneho konania obž. Kočnerom a obž. Zsuzsovou.
Poznajúc obsah a výsledky prípravného konania v prejednávanej trestnej veci, považujeme za
potrebné zodpovedne konštatovať, že obvinenie obž. Kočnerovi bolo vznesené za iných
dôkazných podmienok, než aké naznačuje vo svojom konštatovaní súd prvého stupňa, teda iba
na základe existencie motívu.
V tejto časti nášho podania si dovoľujeme na záver tvrdiť, že aj prípadná existencia motívu
spáchať ten istý trestný čin, na rovnakom objekte, u viacerých osôb, nie je dôvodom na
spochybnenie viny ktorejkoľvek z týchto osôb, ak sa jej preukáže spáchanie tohto trestného
činu.
2.1.4./
Ku komunikácii medzi obžalovanými v aplikácii Threema uviedol súd tieto okolnosti :
a) súd prvého stupňa si najskôr vybral komunikáciu z 26.2.2018, pričom ku tejto uviedol
vyjadrenie obžalovaných, podľa ktorých nič nezakrývali;
b) následne súd uviedol komunikáciu z 15.2.2018, v ktorej prebehla výmena správ ohľadne počtu
sledovaných osôb, a to cez skrytý význam obsahu komunikácie, keď podľa svedka P. Tótha
v zozname bolo 28 novinárov a v komunikácii sa spomína 37 druhov krmiva;
c) po oboznámení sa s obsahom týchto správ si následne súd kládol otázku, či je prípustné takúto
komunikáciu v symboloch, šifrách, vzťahovať k žalovanej trestnej veci a vykladať ju v kontexte
skutkových okolností kladených obžalovanému za vinu;
d) súd prvého stupňa, za účelom priblíženia charakteru vzťahu medzi Kočnerom a obž.
Zsuzsovou, uviedol časť ich komunikácie, ktorá sa uskutočnila v čase od 12.2.2018, 19:43:58,
do 26.2.2018, 21:04:08;
26
e) túto komunikáciu následne súd prvého stupňa označuje za takú, že časť jej viet môže mať
rôzny výklad jej obsahového zamerania a vylúčený nie je ani ten, ktorý súdu predostreli
obžalovaní;
f) v otázke viny, či neviny nemožno účelovo vykladať komunikáciu, ktorá nemá doslovný
gramatický význam v neprospech obvineného;
g) toto vzal súd do úvahy pri výklade celého kontextu komunikácie, pričom súd nemal
pochybnosť o zákonnosti získania tohto dôkazu;
h) vinu obžalovaných nemožno odvodzovať len od výkladu komunikácie v aplikácii Threema
tvrdiac, že mala mať iný než doslovný význam, pretože
i. v zásade platí doslovný gramatický význam zachytenej správy, iba ak sa preukáže, že by
mala znamenať niečo iné;
ii. nemožno za všetkým vždy silene vidieť šifru či inak kódovanú komunikáciu, ktorá nikdy
nemá mať doslovný gramatický význam a na základe toho fabulovať vlastný príbeh;
iii. to platí o to skôr, ak to robí osoba, ktorá nebola účastníkom tejto komunikácie a zmysel
slov si len domýšľa;
iv. tu je treba si uvedomiť, že išlo o texty zachytávajúce subjektívnu komunikáciu dvoch
konkrétnych osôb a nie o objektívne existujúcu listinu a zostáva otázne, na základe čoho
si potom iné osoby osvojujú právo interpretovať údajne skrytý (šifrovaný) význam
použitých slov ako jediný správny a pravý;
v. slovný a písomný prejav môže mať rôzne verzie výkladu v závislosti od miery fantázie
osoby snažiacej sa o dodatočný výklad, pričom obaja účastníci komunikácie navštevovali
roky veštice a detinské úvahy im neboli cudzie;
vi. nemožno silou mocou za všetkým vidieť inotaje či skrytý význam a fabulovať si podľa
toho vlastný príbeh;
vii. súd prvého stupňa sa vyjadril ku správam zo dňa 21.2.2018, 26.2.2018, 22.2.2018,
pričom poukázal na fakt, že v niektorých správach sú spomínané aktivity súvisiace so
založením politickej strany s tým, že nešlo len o komunikačnú kamufláž, nález tzv.
petičných hárkov v aute zn. KIA RIA preukazuje, že tieto aktivity pokračovali aj po
odmietnutí registrácie vo februári 2018;
viii. zachytené správy o jednom vypadnutom zube môžu mať reálny podklad, ale aj obrazný.
a) Súd: súd prvého stupňa si najskôr vybral komunikáciu z 26.2.2018, pričom ku tejto uviedol
vyjadrenie obžalovaných, podľa ktorých nič nezakrývali
Rovnako ako pri ostatných okolnostiach, resp. dôkazoch, obdobne aj pri správach medzi
obžalovanými v aplikácii Threema, nie je pri postupe súdu zrejme, na základe akého prístupu,
resp. kritérií, sa rozhodol považovať tú-ktorú správu SMS za okolnosť dôležitú pri rozhodovaní
súdu o vine obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej. Je dôvodné tvrdenie, že urobil selekciu a za
dôležité považoval iba tie správy SMS, ktoré mohol použiť pri zdôvodňovaní svojho
oslobodzujúceho rozsudku. Pri ostatných správach urobil iba všeobecné úvahy, bez ohľadu na
skutkové a časové súvislosti správ SMS, ktoré usvedčujú obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti.
27
Práve pre tento účel podľa nášho názoru použil súd aj správy zo dňa 26.2.2018, a to napriek
tomu, že skutočnosť o nabádaní obž. Kočnera obž. Zsuzsovou podať trestné oznámenie, resp.
spomenutie tzv. talianskej stopy, určite nesvedčí o tom, že obž. Kočner nemal vedomosť
o vražde Jána Kuciaka pred zverejnením tejto informácie a už vôbec nie, že on by ku takémuto
následku svojím konaním nesmeroval.
Za mimoriadne podstatnú považujeme z dokazovania známu okolnosť, že obžalovaná Zsuzsová
si z kompromitujúcej komunikácie s politikmi, resp. námestníkom GP SR robila fotografie s ich
ukladaním vo svojom mobilnom telefóne, o čom obž. Kočner veľmi dobre vedel. Pri jeho
skúsenostiach je dôvodným predpoklad, že či už pred vraždou Jána Kuciaka, alebo aj po jeho
vražde, sa obž. Kočner v komunikácii s obžalovanou vždy snažil viesť komunikáciu správami tak,
aby ho v budúcnosti obžalovaná cez ich obsah nemohla vydierať, alebo označiť za
objednávateľa vraždy. Práve z tohto pohľadu je potrebné vyhodnocovať aj komunikáciu zo dňa
26.2.2018, resp. reakciu obžalovaného Kočnera.
b) Súd: následne súd uviedol komunikáciu z 15.2.2018, v ktorej prebehla výmena správ
ohľadne počtu sledovaných osôb, a to cez skrytý význam obsahu komunikácie, keď podľa
svedka P. Tótha v zozname bolo 28 novinárov a v komunikácii sa spomína 37 druhov krmiva
Neštandardný je aj prístup súdu prvého stupňa ku obsahu správ medzi obžalovanými zo dňa
15.2.2018, teda 6 dní pred vraždami, ktoré jednoznačne obsahujú komunikáciu o obave obž.
Zsuzsovej, či po vražde Jána Kuciaka nenapadne osobám, ktoré robili sledovanie Jána Kuciaka,
súvis vraždy so sledovaním.
Súd obsah týchto správ zaujímal iba do okamihu ich možného využitia v prospech
obžalovaných, no odmietol už vyhodnocovanie obsahu týchto správ v časových a skutkových
súvislostiach, resp. s pohľadom na obsah vyjadrenia obžalovaného Kočnera ku týmto (opäť ide
o postup odporujúci zákonnému ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr.por.).
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zistiteľné, prečo pri hodnotení dôkazu, obsahu správy
SMS zo dňa 15.2.2018, nevyhodnocoval jej obsah aj v kontexte s ďalším existujúcim dôkazom,
a to vyjadrením obž. Končera ku obsahu správy SMS, ktoré je absolútne nelogické a zmätočné.
Obž. Kočner dňa 19.5.2020 pred súdom totiž uviedol, že číslica 37 sa vzťahovala na
informovanie o počte pohľadávok proti Pavlovi Ruskovi.
Zásadná dôležitosť vyjadrenia obž. Kočnera je tiež daná tým, že tento dôkaz obsahuje jeho
priznanie, že ako autor správy oznamovaný obsah iba predstieral, pretože sa v komunikácii
nechceli baviť o Pavlovi Ruskovi. Účelovosť takéhoto vyjadrenia vyplýva z okolnosti, že pred
touto správou SMS a ani po nej spomínať Pavla Ruska nebol problém.
Významnou okolnosťou pri vyhodnocovaní skutočného obsahu správy SMS je zároveň
okolnosť, že to bol práve obž. Kočner, ktorý sa pred súdom prvý vyjadril k práve vykonanému
dôkazu tak, že číslica 37 sa nevzťahuje na sledovaných novinárov, hoci pred ním žiadna zo
strán takúto úvahu súdu nepredniesla.
c) Súd: po oboznámení sa s obsahom týchto správ si následne súd kládol otázku, či je prípustné
takúto komunikáciu v symboloch, šifrách, vzťahovať k žalovanej trestnej veci a vykladať ju
v kontexte skutkových okolností kladených obžalovanému za vinu
Tvrdíme, že súd si nesprávne odpovedal na sebe samému položenú otázku, či je prípustné

takúto komunikáciu v symboloch, šifrách, vzťahovať k žalovanej trestnej veci a vykladať ju
28
v kontexte skutkových okolností kladených obžalovanému za vinu. Ide totiž o povinnosť súdu,
ktorá mu vyplýva zo zákonného ustanovenia § 119 ods. 2 Tr.por., pretože v zmysle tohto za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, a čo sa získalo
z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, čo je zároveň
odpoveďou na otázku súdu.
Tvrdíme, že pokiaľ by súd prvého stupňa dostatočne rešpektoval ustanovenie § 2 ods. 12
Tr.por. a oboznámené obsahy správ by hodnotil v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi
a nie izolovane, samozrejme v súhrne aj s obsahom vyjadrení obžalovaných ku týmto,
predovšetkým pri správach medzi obžalovanými z obdobia od 5.2.2018 do 22.2.2018, zistil by
existenciu dôkazov usvedčujúcich obž. Kočnera a obž. Zsuzsovú zo spáchania trestnej činnosti
kladenej im obžalobou za vinu. Nie je známe, prečo to súd prvého stupňa neurobil.
d) Súd: súd prvého stupňa, za účelom priblíženia charakteru vzťahu medzi Kočnerom a obž.
Zsuzsovou, uviedol časť ich komunikácie, ktorá sa uskutočnila v čase od 12.2.2018, 19:43:58,
do 26.2.2018, 21:04:08
Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa je nezistiteľné, prečo súd považoval za potrebné pri
svojom rozhodovaní sústrediť svoju pozornosť na priblíženie charakteru vzťahu medzi obž.
Kočnerom a obž. Zsuzsovou a za týmto účelom výslovne vytrhol z kontextu tých
najpodstatnejších správ preukazujúcich vinu obžalovaných ( 5.2.2018, 9.2.2018, 21.2.2018
a 22.2.2018), iba správy údajne podstatné pre „priblíženie charakteru“ ich vzťahu.
I pri týchto správach súd prvého stupňa ale odignoroval vyjadrenia obžalovaných ku
jednotlivým správam a nepovažoval za potrebné tieto vyhodnotiť v súhrne s tou ktorou
oboznámenou správou.
Opäť preto tvrdíme, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal v rámci
starostlivého uváženia všetkých okolností trestnej veci, správami zo dňa 5.2.2018, 9.2.2018,
21.2.2018 a 22.2.2018, resp. vyjadreniami obžalovaných ku týmto, všetko vždy v kontexte so
skutkovými a časovými súvislosťami.
e) Súd: túto komunikáciu následne súd prvého stupňa označuje za takú, že časť jej viet môže
mať rôzny výklad jej obsahového zamerania a vylúčený nie je ani ten, ktorý súdu predostreli
obžalovaní
Obdobne ako pri iných okolnostiach svedčiacich v neprospech obžalovaných, i pri správach
medzi obžalovanými, predovšetkým z dní 5.2.2018, 9.2.2018, 21.2.2018 a 22.2.2018, súd
prvého stupňa uprednostnil všeobecné úvahy o možnostiach výkladu obsahu správ, pred
zrozumiteľnou argumentáciou, či všetky tieto správy vôbec považoval za okolnosti dôležité pri
svojom rozhodovaní, resp. ak áno, ako tieto vyhodnotil práve v kontexte skutkových
a časových súvislostí.
S pohľadom na znenie zákonného ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. je samozrejme dôvodnou
otázka, aký konkrétny vplyv na hodnotenie okolností vyplývajúcich z uvedenej komunikácie,
pokiaľ ich súd vôbec hodnotil, mali aj často nelogické, nepravdivé a zjavne účelové vyjadrenia
obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej ku tej ktorej správe.
29
f) Súd: v otázke viny, či neviny nemožno účelovo vykladať komunikáciu, ktorá nemá doslovný
gramatický význam v neprospech obvineného
Za neadekvátne, vzhľadom k obsahu ostatných vykonaných dôkazov, je potrebné považovať

tvrdenie súdu obsiahnuté v jeho rozsudku, že komunikáciu, ktorá nemá doslovný gramatický
význam, nemožno účelovo vykladať v neprospech obvineného. Ide totiž iba o o prázdnu, nič
nevysvetľujúcu teoretickú úvahu súdu, bez možnosti zistenia jej súvisu s trestnou vecou, resp.
s každou s oboznámených správ SMS, ktoré usvedčujú obžalovaných Kočnera a Zsuzsovú.
Tvrdíme, že táto teoretická úvaha je na mieste iba za striktného dodržiavania zákonných
ustanovení § 2 ods.12 Tr.por. a § 119 ods.2 Tr.por, takže pokiaľ súd prvého stupňa
uprednostnil teoretické úvahy pred rešpektovaním skôr uvedených ustanovení Trestného
poriadku, vážne tým porušil rovnosť strán konaní v neprospech poškodených a v prospech
obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej.
g) Súd: toto vzal súd do úvahy pri výklade celého kontextu komunikácie, pričom súd nemal
pochybnosť o zákonnosti získania tohto dôkazu
Mimoriadne dôležitým je konštatovanie súdu o tom, že neexitujú pochybnosti o zákonnosti

získania dôkazov – obsahu správ SMS z aplikácie Threema, resp. tiež konštatovanie súdu, že ide
o dôkaz vierohodný a úplný, s neporušeným obsahom prečítaných textových správ.
h) Súd: vinu obžalovaných nemožno odvodzovať len od výkladu komunikácie v aplikácii

Threema tvrdiac, že mala mať iný než doslovný význam, pretože (vyjadrenie urobené
v súhrne k úvahám súdu uvedeným na str. 27 pod bodmi i. – viii.)
Je zrejme, že úvahami uvedeným v bodoch i. až vi. súd prvého stupňa vyhodnocuje výsledky
dokazovania spôsobom, aby sa opäť vyhol splneniu si svojej zákonnej povinnosti, uloženej mu
ustanovením§ 2 ods.12 Tr.por., resp. ustanovením § 119 ods.2 Tr.por., pretože svojimi
teoretickými úvahami úmyselne izoluje obsah správ medzi obžalovanými, predovšetkým z dní
5.2.2018, 9.2.2018, 21.2.2018 a 22.2.2018, od ostatných vykonaných dôkazov a tak aj
vyjadrení ich autorov, na tieto správy nadväzujúcich.
Pri niektorých z úvah súdu prvého stupňa, uvedených v bodoch i. až viii., je iba veľmi
komplikované nájsť ich význam pre vykonané dokazovanie, pretože súd z neznámych dôvodov
neberie zreteľ na fakt, že pri väčšine oboznámených správ to boli práve obžalovaní, ktorí pred
súdom urobili vyjadrenia o inom význame obsahu správ, než aký vyplýva z jeho gramatického
významu. Boli to tak sami obžalovaní, ktorí svojimi vyjadreniami určili, že pri ich správach SMS
vždy neplatí doslovný gramatický význam zachytenej správy SMS.
Je dôvodné konštatovať, že pri dôslednej aplikácii zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.
by súd dospel k záveru, že hodnotenie správ medzi obžalovanými v časových a skutkových
súvislostiach , resp. ich obsahovou konfrontáciou s vyjadreniami obžalovaných ku týmto, nie je
žiadnym fabulovaním si vlastného príbehu, ale iba starostlivým uvážením všetkých okolností
prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, ale nie iba jednotlivo, ako to urobil pri všetkých dôkazoch
svedčiacich v neprospech obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej súd prvého stupňa.
30
Tvrdíme, že existencia vedomosti súdu prvého stupňa o navštevovaní veštice obžalovanými,
resp. o tom, že týmto neboli cudzie detinské úvahy, hoci je nezistiteľné aké to sú podľa súdu
úvahy u dospelých osôb, mali správne viesť tento súd v rámci starostlivého uvažovania
o okolnostiach trestnej veci, ku maximálnej snahe pochopiť ich skutočný obsah a nie ku ich
odmietaniu s nesprávnym záverom, že skutočný obsah správ vlastne tretia osoba nemôže
hľadať. Samozrejme že môže, a súd dokonca má takúto povinnosť danú zákonom.
Z hľadiska ochrany práv poškodených je nevysvetliteľné, že súd prvého stupňa na strane

jednej odmieta hodnotiť správy svedčiace v neprospech obžalovaných v kontexte
preukázaných skutkových a časových súvislostí, no na strane druhej sa snaží vysvetľovať
významnú časť ich komunikácie v kontexte listinných dôkazov, ktoré ani neboli vykonané pred
súdom a čo je najpodstatnejšie, tieto majú úplne iný obsah, než aký pri vysvetľovaní
komunikácie v prospech obžalovaných konštatuje súd. V motorovom vozidle zn. KIA boli totiž
iba fotokópie petičných hárkov a tieto nepotvrdzujú zber podpisov po odmietnutí registrácie
politickej strany obž. Kočnera, teda po 8.2.2018. Je zjavné, že tu súd už uvedeným postupom
nielenže prekročil zákonný rámec Trestného poriadku, ale dostal sa do rozporu aj
s ustanoveniami Zákona o sudcoch a prísediacich.
Obdobne je pre poškodenú nevysvetliteľné konštatovanie súdu prvého stupňa, že správa
o vypadnutom zube môže mať reálny základ, pretože pravdivosť tejto správou SMS
oznamovanej skutočnosti, priamo pred súdom, poprela vo svojom vyjadrení dňa 19.5.2020
autorka správy o vypadnutí zuba - obžalovaná Zsuzsová. Jej vyjadrenie súd ponechal bez
povšimnutia a pri svojom rozhodovaní zotrval na svojej argumentácii o fabuláciách
v neprospech obžalovaných a pod.
2.1.5./
Ku USB uviedol súd tieto okolnosti:
a) súd prvého stupňa uviedol, že podľa vyjadrenia svedka P. Tótha, tento mal odovzdať polícii na
digitálnom prostriedku kompletný materiál zo sledovania;
b) podľa oboznámenej správy v aplikácii Threema zo dňa 9.2.2018, svedok Tóth oznamoval obž.
Kočnerovi, že má pre neho USB od tímu;
c) následne súd prvého stupňa uviedol, že z výpovede obž. Marčeka vyplynulo, že informácie
o Jánovi Kuciakovi dostali od Z. Andruskóa skôr, a to koncom januára 2018, pred prvým
sledovaním, ku ktorému došlo dňa 5.2.2018;
d) súd dospel ku záveru, že sledovanie Jána Kuciaka nebolo zo strany obž. Kočnera zamerané na
získanie informácií o jeho obvyklom spôsobe života, potrebných na vytvorenie podmienok na
jeho usmrtenie, ale za účelom jeho kompromitácie, pretože obž. Kočner vedel, že týmto
spôsobom v krátkom čase a pri minimálne vynaloženom úsilí eliminuje negatívny vplyv
novinárskej práce Jána Kuciaka na svoje ekonomické a mocenské záujmy;
e) faktom zostáva podľa súdu, že existuje podozrenie, že výsledky sledovania – fotografické
snímky Jána Kuciaka mali Andruskó, Szabó a Marček k dispozícii, no súd nemal podklad na
presvedčivý záver o tom, že práve tieto fotografie mali páchatelia k dispozícii.
31
Vyjadrenie ku úvahám súdu :
a) Súd: podľa vyjadrenia svedka P. Tótha, tento mal odovzdať polícii na digitálnom prostriedku
kompletný materiál zo sledovania
Nie je zrejme, odkiaľ mal súd prvého stupňa za preukázanú okolnosť, že svedok Tóth odovzdal
polícii na digitálnom nosiči údajne kompletný materiál zo sledovania, pretože dokazovaním
bolo preukázané iba odovzdanie USB kľúča s fotografiami zo sledovania Jána Kuciaka, pričom
kompletný materiál zo sledovania, teda fotografie, popisné informácie a obrazovo-zvukové
záznamy boli nájdené v domácnosti obž. Kočnera až pri domovej prehliadke.
Ako už bolo skôr uvedené, súd prvého stupňa vniesol do rozlišovania jednotlivých USB kľúčov
súvisiacich so sledovaním chaos, čo môže byť spojené s odmietnutím návrhu na vykonanie
obsahu dôkazu, a to práve obsahu USB kľúča zaisteného pri domovej prehliadke v domácnosti
obž. Kočnera.
b)c) Súd: podľa oboznámenej správy v aplikácii Threema zo dňa 9.2.2018, svedok Tóth
oznamoval obž. Kočnerovi, že má pre neho USB od tímu, resp. následne súd prvého stupňa
uviedol, že z výpovede obž. Marčeka vyplynulo, že informácie o Jánovi Kuciakovi dostali od Z.
Andruskóa skôr, a to koncom januára 2018, pred prvým sledovaním, ku ktorému došlo dňa
5.2.2018
Tvrdíme, že spôsob, akým súd prvého stupňa spája jednotlivé okolnosti týkajúce sa rôznych
USB kľúčov, odôvodňuje tvrdenie, že súd úplne nekriticky využíva v prospech obžalovaných aj
okolnosti, ktoré pred tým zamení za iné okolnosti, zistené dokazovaním a tieto potom spájaním
s inými výsledkami dokazovania, i nesúvisiacimi, predkladá ako logické závery svedčiace
v prospech obžalovaných. Iba tak sa dá vyjadriť k postupu, keď súd prvého stupňa najskôr
konštatuje, že svedok odovzdal USB s iným digitálnym obsahom, než tomu naozaj bolo,
následne spomenie pre blízku časovú súvislosť SMS správu svedka Tótha obž. Kočnerovi
o dodaní USB kľúča zo dňa 9.2.2018 a nakoniec úvahu ukončí jednak faktom, že podľa výpovedí
obž. Marčeka informácie o zavraždenom J. Kuciakovi dostali za účelom vykonania jeho vraždy
pred 5.2.2018 a tiež úvahou, že obž. Kočner si podľa svedka Tótha obsah USB kľúčov vôbec
nepozeral.
Tvrdíme, že je preukázaná pravdivosť skutočností, že USB s výsledkami sledovaní boli dodávané
svedkom obžalovanému priebežne každých 7 až 10 dní, pričom týchto bolo 20-30 kusov, ďalej,
že sledovanie Jana Kuciaka osobami okolo svedka Tótha prebehlo na jeseň 2017 a nie je
pravdou, že by svedok uviedol, že by si obž. Kočner informácie na odovzdávaných USB kľúčoch
nepozeral. Svedok túto možnosť rezolútne neodmietol keď sa vyjadril, že často mal takýto
pocit.
d) Súd: súd dospel ku záveru, že sledovanie Jána Kuciaka nebolo zo strany obž. Kočnera
zamerané na získanie informácií o jeho obvyklom spôsobe života, potrebných na vytvorenie
podmienok na jeho usmrtenie, ale za účelom jeho kompromitácie, pretože obž. Kočner
vedel, že týmto spôsobom v krátkom čase a pri minimálne vynaloženom úsilí eliminuje
negatívny vplyv novinárskej práce Jána Kuciaka na svoje ekonomické a mocenské záujmy
32
Tvrdíme, že zameranie obž. Kočnera na sledovanie a získanie informácií o neskôr zavraždenom
Jánovi Kuciakovi nemuselo primárne, teda od počiatku, smerovať k príprave vraždy
poškodeného. Je ale nespochybniteľné, že tieto informácie boli ku vražde použité neskôr,
resp. potom, ako sa nepodarilo sledovaním zabezpečiť na mladého novinára kompromitujúci
materiál.
Súd prvého stupňa ponechal úplne bez povšimnutia okolnosť, že vykonaným, relatívne
krátkym sledovaním Jána Kuciaka, neboli zistené absolútne žiadne, ani len minimálne,
možnosti kompromitovať Jána Kuciaka. Alternatíva kompromitáciou eliminovať negatívny vplyv
novinárskej práce Jána Kuciaka na ekonomické a mocenské záujmy obž. Kočnera preto
neexistovala, čo viedlo obžalovaného, podľa názoru poškodenej, ku rozhodnutiu eliminovať
nepohodlného novinára fyzicky jeho vraždou.
e) Súd: faktom zostáva podľa súdu, že existuje podozrenie, že výsledky sledovania –

fotografické snímky Jána Kuciaka mali Andruskó, Szabó a Marček k dispozícii, no súd nemal
podklad na presvedčivý záver o tom, že práve tieto fotografie mali páchatelia k dispozícii
Tvrdíme, že pokiaľ súd prvého stupňa nemal za preukázané, že vykonávatelia vraždy mali
k dispozícii práve tie fotografie, ktoré zabezpečili pri sledovaní osoby okolo svedka Tótha, ide
o konštatovanie, ktoré by súd nemohol neurobiť v prípade rešpektovania ustanovení § 2 ods.
12 Tr.por., ďalej § 119 ods. 2 Tr.por. a tiež ustanovenia § 272 ods. 3
Tr.por.
Opoznaním aspoň niektorých fotografií bolo preukázané, že tieto fotografie zo sledovania boli
na rôznych digitálnych nosičoch odovzdávané od ich autorov, postupne cez svedka Tótha obž.
Kočnerovi, týmto následne obž. Zsuzsovej, touto následne svedkovi Andruskóovi a týmto až
obž. Marčekovi a obž. Szabóovi.
Súd bez zákonných dôvodov odmietol vykonať dôkaz, ktorý obsahoval informácie zo
sledovania Jána Kuciaka, pričom tieto boli odovzdané vykonávateľom vraždy tiež cez tie isté
osoby a na tých istých digitálnych nosičoch ako fotografie, pričom nie je známy iba nosič pri
odovzdávaní obž. Kočnerom obž. Zsuzsovej. Pohyb informácii zo sledovania takto kopíroval
pohyb fotografií, takže existuje vzájomná dôkazná synergia pri preukazovaní ich skutočného
pohybu medzi obžalovanými.
Pri hodnotení týchto okolností súd opäť nedôvodne neprihliadol na existenciu ďalších
preukázaných skutočností, predovšetkým časti výpovedí svedka Andruskóa a Marčeka, ktorými
popísali profesionálnu úroveň informácií zo sledovania Jána Kuciaka. Je totiž preukázané, že
výsledky sledovania spracovali naozaj pre sledovanie odborne skúsené osoby, a to svedok Tóth
a svedok Kriak.
2.1.6./
Ku obž. Zsuzsovej uviedol súd tieto okolnosti :
a) súd oslobodil spod obžaloby ohľadom skutku uvedeného v bode 1. obžaloby aj obž. Zsuzsovú,
pretože nebolo s istotou spoľahlivo preukázané, že tento čin spáchala aj obžalovaná;
33
b) otáznym zostalo, na základe čoho konali Andruskó, obž. Marček a obž. Szabó, pričom zásadnú
zmenu priebehu skutkového deja nemožno riešiť úpravou skutkovej vety tak, že miesto
objednávateľa po obž. Kočnerovi prevezme obž. Zsuzsová;
c) súd nemôže podľahnúť vonkajšiemu tlaku a volaniu po rýchlom odsúdení a potrestaní osôb,
ktoré sú už dlhodobo v médiách prezentované sťaby páchatelia;
d) v danom prípade existuje voči obž. Zsuzsovej jediný priamy svedok, a to ods. Andruskó a okrem
výpovede tohto svedka niet iného dôkazu, ktorý by ju usvedčoval.
Vyjadrenie ku úvahám súdu :
a) Súd: súd oslobodil spod obžaloby ohľadom skutku uvedeného v bode 1. obžaloby aj obž.
Zsuzsovú, pretože nebolo s istotou spoľahlivo preukázané, že tento čin spáchala aj
obžalovaná
Tvrdíme, že z obsahu rozsudku prvého stupňa vyplýva, že otázku dôvodov, pre ktoré súd
dospel ku záveru o potrebe obž. Zsuzsovú oslobodiť spod obžaloby, riešil iba okrajovo. Opäť
konštatujeme, že pokiaľ by súd prvého stupňa dôsledne aplikoval pri svojom rozhodovaní jeho
zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.por. a starostlivo by zvažoval všetky
okolnosti prípadu aj v ich súhrne, nemal by pochybnosti o vine obž. Zsuzsovej.
Súd prvého stupňa namiesto takéhoto postupu viac menej odvinul riešenie otázky viny obž.
Zsuzsovej iba od skutočností, pre ktoré sa rozhodol oslobodiť obž. Kočnera spod časti obžaloby.
b) Súd: otáznym zostalo, na základe čoho konali Andruskó, obž. Marček a obž. Szabó, pričom
zásadnú zmenu priebehu skutkového deja nemožno riešiť úpravou skutkovej vety tak, že
miesto objednávateľa po obž. Kočnerovi prevezme obž. Zsuzsová
Tvrdíme, že nie je otáznym, na základe čoho konali svedok Andruskó, obž. Marček a obž.
Szabó, pretože impulz pre ich konanie dostatočne a vierohodne opísal svedok Andruskó, resp.
dostatočne a vierohodne opísal obž. Marček a v časti aj obž. Szabó. Okolnosť prepisovania
skutkovej vety tak, že miesto objednávateľa po obž. Kočnerovi, prevezme obž. Zsuzsová,
nevieme žiadnym spôsobom komentovať. Ide opäť iba, o v napadnutom rozsudku časté,
teoretické uvažovanie súdu nad neexistujúcou skutočnosťou.
c) Súd: súd nemôže podľahnúť vonkajšiemu tlaku a volaniu po rýchlom odsúdení a potrestaní
osôb, ktoré sú už dlhodobo v médiách prezentované sťaby páchatelia
Tvrdíme, že nám nie je známa existencia akéhokoľvek vonkajšieho tlaku na súd pri jeho
rozhodovaní, alebo „volania“ po rýchlom odsúdení a potrestaní osôb, ktoré sú v médiách
prezentované sťaby páchatelia. Zároveň dôrazne konštatujeme, že súd neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti o údajnom vonkajšom tlaku, resp. jeho prejavoch a obdobne ako pri
iných namietaných úvahách, neumožňuje ich preskúmateľnosť.
Javí sa dôvodným konštatovať, že súd prvého stupňa venoval až príliš významnú pozornosť
mediálnym informáciám o priebehu konania pred súdom, resp. zverejňovaným informáciám
o obžalovaných, a to s tendenciou preceňovania jej významu na zákonnosť konania.
34
V súvislostiach s doposiaľ zistenými skutočnosťami z rozsudku súdu prvého stupňa dokonca
u nás existuje obava, či toto preceňovanie významu neviedlo nakoniec súd prvého stupňa
k porušovaniu zásady rovnosti strán v konaní.
V tejto súvislosti je na mieste zdôrazniť, že poškodení na súd nevykonávali žiadny tlak
a nežiadali súd o rýchle potrestanie obžalovaných, hoci súd nerešpektoval všetky procesné
práva poškodených a porušením svojich zákonných povinností poskytol obž. Kočnerovi a obž.
Zsuzsovej neoprávnené zvýhodnenie na úkor práv poškodených.
Považujeme za neprofesionálne a z hľadiska poškodených aj za neetické, keď súd namiesto

presvedčivého a stranami nespochybniteľného odôvodnenia svojho rozhodnutia, nedostatok
argumentov svedčiacich v prospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej, a teda v prospech jeho
oslobodzujúceho rozhodnutia, nahrádza skutočnosťami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, zároveň ignorovaním skutočností, ktoré z dokazovania vyplynuli a nakoniec
tvrdením o existencii vonkajšieho tlaku na súd.
Dovoľujeme si súdy upozorniť, že ustanovenie § 2 ods. 21 Tr.por. priamo súdom ukladá
povinnosť viesť trestné konanie s potrebnou ohľaduplnosťou ku poškodenému, pričom my za
najväčšiu ohľaduplnosť voči nám považujeme rešpektovanie našich práv a presvedčivo
odôvodnené rozhodnutia súdu, bez účelového používania čiastkových výsledkov dokazovania,
resp. okolností, ktoré neexistujú.
d) Súd: v danom prípade existuje voči obž. Zsuzsovej jediný priamy svedok, a to ods.
Andruskó a okrem výpovede tohto svedka niet iného dôkazu , ktorý by ju usvedčoval
Tvrdenie súdu, že voči obž. Zsuzsovej existuje jediný priamy svedok, a to ods. Andruskó
a okrem výpovede tohto svedka niet iného dôkazu, ktorý by ju usvedčoval, vychádzajúc
z obsahu vykonaného dokazovania argumentačne nemôže obstáť. Súd urobil opäť iba
mechanické konštatovanie, opäť bez rešpektovania jeho zákonnej povinnosti uvedenej
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.por., pretože v prípade jeho starostlivého zvažovania všetkých
okolností aj v ich súhrne by zistil, že ním uvedený priamy dôkaz nie je jediným dôkazom
preukazujúcim vinu obž. Zsuzsovej. Je pritom zrejmé, že súd prvého stupňa nepristúpil ani len
k vyhodnoteniu dôkazu – celej výpovede obžalovanej Zsuzsovej.
2.2./ Rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou jeho nepreskúmateľnosti, pretože súd prvého
stupňa sa dostatočne neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por.
Ako je zrejme zo zákonného ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por., zákon súdu priamo ukladá povinnosť
aby v prípadoch, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, okrem iného uviedol v odôvodnení
a) o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia;
b) akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si odporujú;
c) z odôvodnenia musí byť zrejme, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov.
Ku bodu a) :
35
Tvrdíme, že súd prvého stupňa oprel svoje tvrdenia o skutkové zistenia, ktoré nevyplývajú
z vykonaného dokazovania. Ide dokonca o neexistujúce a nepravdivé zistenia, ktoré postupne
používal pri odôvodňovaní svojho oslobodzujúceho rozhodnutia. Významnou pri hodnotení takéhoto
postupu súdu je skutočnosť, že súd evidentne neurobil iba akceptovateľnú chybu pri popise dôkazov,
ale vždy chybu, ktorá bola následne využitá v prospech obžalovaných pri ich oslobodení, resp.
ktorými si súd podporil svoje skutkové závery, pričom ide o tieto:
- údajne vo veci vypočutý svedok Andruskó mal následne pripustiť, že sa mohol zmýliť, pričom
súd urobil takéto tvrdenie po konštatovaní tvrdenia svedka, že objednávku vraždy
poškodeného Kuciaka mu sprostredkovala obž. Zsuzsová s tým, že hlavným objednávateľom
mal byť obž. Kočner ( nepravdivá okolnosť);
- pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Andruskóa súd prvého stupňa údajne nemohol
prehliadnuť, že svedok vo svojej výpovedi svedka v mesiaci september 2019, pred
vyšetrovateľom nevypovedal spontánne, ale svoju výpoveď diktoval z vopred napísaných
poznámok v rozsahu 16 strán (8 listov formátu A5) tak, ako to poznačil vyšetrovateľ v úvode
zápisnice o jeho výpovedi ( nepravdivá okolnosť);
- údajne svedok Tóth mal odovzdať polícii USB kľúč so všetkými informáciami zo sledovania Jána
Kuciaka, teda obsahujúci okrem fotografií aj popisné informácie zo sledovania a obrazovo
zvukové záznamy zo sledovania ( nepravdivá okolnosť);
- údajne v motorovom vozidle zn. KIA boli nájdené petičné hárky, čo má preukazovať, že tieto
aktivity pokračovali aj po odmietnutí registrácie ( nepravdivá okolnosť).
Ku bodu b) :
Tvrdíme, že napriek rozsiahlym teoretickým úvahám obsiahnutým v dôvodoch rozsudku súdu prvého
stupňa, nie je zrejme, prečo súd nevenoval ani časť svojich úvah posudzovaniu vykonaných dôkazov
aj v ich súhrne, predovšetkým dôkazov svedčiacich v neprospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej ( tieto
takmer všetky uvádzame v bode 3.3.).
Je nezistiteľné, prečo súd nevyhodnocoval ako dôkaz, v celej jeho šírke, aj výpoveď obž. Kočnera,
resp. obž. Zsuzsovej. Tu sa nedôvodne uspokojil iba s konštatovaním, že obžalovaný nemá povinnosť
hovoriť pravdu. Je pri tom zrejme, že pokiaľ by tak urobil, musel by konštatovať účelovosť ich tvrdení,
resp. nevierohodnosť ich výpovedí ako celkov.
Za najpodstatnejšie porušenie povinnosti súdu postupovať v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr.por. si
dovoľujeme považovať to, že pri oproti sebe stojacich výpovediach svedka Andruskóa a obž.
Zsuzsovej, súd úplne odignoroval výpoveď obžalovanej so všetkými jej vyjadreniami, pričom neurobil
ani len úvahu o nelogických a zmätočných tvrdeniach obžalovanej ku dôvodu jej platby svedkovi vo
výške 20.000,- Eur, spôsobu splácania tejto sumy, resp. jej pôvodu.
Pri tvrdeniach jedného z menovaných, že ide o zálohu na vraždu, oproti tvrdeniu druhého z nich, že
ide o pôžičku, je to určite najzásadnejšia skutočnosť pri preukazovaní viny obž. Zsuzsovej a obž.
Kočnera.
36
Ku bodu c) :
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol
nevykonať navrhované dôkazy. Tu opäť konštatujeme, že poškodenou navrhnuté dôkazy majú
význam pre preukazovanie viny obžalovaných a nevedia ich zastúpiť, v ich výpovednej hodnote pre
dokazovanie, žiadne iné vykonané dôkazy.
3./ Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na
ich objasnenie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy
3.1./ Ako vyplýva z rozsudku súdu prvého stupňa, tento pri svojom rozhodovaní porušil tiež
zásadu trestného konania uvedenú v zákonnom ustanovení § 2 ods. 18 , 19 Tr.por
Ako je zrejmé z predchádzajúcich konštatovaní, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol
aj na dôkazy, ktoré buď neexistujú (najpravdepodobnejšia alternatíva), alebo ak existujú, tieto neboli
pred súdom vykonané. Súd prvého stupňa svojím postupom preto porušil základné zásady trestného
konania, vyjadrené zákonodarcom v ustanoveniach § 2 ods. 18, 19 Tr.por. Tieto sme uviedli v bode
2.2. a) tohto podania súdu prvého stupňa.
3.2./ Súd prvého stupňa tým, že nevykonal dôkazy navrhnuté prokurátorom a poškodenými,
zvýšil pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení
Správnosť skutkových zistení tak, ako tieto vyplývajú z rozsudku súdu prvého stupňa, je pochybná.
Súd nielenže neuprednostnil logickú postupnosť pri prezentácii dôvodov svojich záverov, ale
predovšetkým sa úmyselne vyhýbal ich dôslednému zdôvodneniu vo vzťahu ku všetkým dôkazom,
ktoré usvedčujú obž. Kočnera a obž. Zsuzsovú zo spáchania trestnej činnosti. Dokonca je možné
konštatovať, že niektoré svoje závery oprel o neexitujúce skutočnosti, údajne vyplývajúce
z vykonaných dôkazov. Tvrdíme, že nesprávnosť skutkových zistení súdom prvého stupňa, bola
zapríčinená tiež nevykonaním dôkazov, ktoré poškodená a prokurátor navrhli vykonať.
Poškodení v trestnom konaní sa pravdepodobne nikdy nedozvieme, prečo súd prvého stupňa
existenciu časti dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej úplne odignoroval,
časť navrhnutých dôkazov v ich neprospech odmietol vykonať a pri časti svojej argumentácie
v prospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej sa odvoláva na neexistujúce dôkazy.
3.3/ Na základe už vykonaných dôkazov je zrejme, že rozsudok prvého stupňa nielenže obsahuje
pochybnosti o správnosti skutkových zistení, ale že z vykonaných dôkazov vyplývajú úplne
iné skutkové zistenia, než aké ustálil prvostupňový súd
37
V nasledujúcej časti nášho podania si dovolíme postupne poukázať na všetky dôkazy, ktorými je už za
súčasného dôkazného stavu veci, podľa nášho názoru, dostatočne preukázaný záver o spáchaní
protiprávnej činnosti obž. Kočnerom a obž. Zsuzsovou. Takýto záver podľa nášho názoru je možné
urobiť za predpokladu, že na rozdiel od postupu súdu prvého stupňa, je braný ohľad na všetky
vykonané dôkazy, resp. okolnosti z týchto vyplývajúce.
Postupne, v časových a skutkových súvislostiach, uvedieme všetky vykonané dôkazy, rozhodujúce na

preukázanie viny obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej, resp. uvedieme skutočnosti, ktoré by mali byť
rozhodujúce pri tvorbe skutkových záverov aj s ohľadom na okolnosti vyplývajúce z oproti sebe
stojacich dôkazov, a to v nasledujúcom poradí
a) Práca Jána Kuciaka na témach týkajúcich sa obžalovaného Mariána Kočnera a preukázanie

následkov týchto článkov na postup orgánov činných v trestnom konaní proti obž. Kočnerovi,
ako dôvod vzniku motívu vykonať protiprávne konanie proti Jánovi Kuciakovi.
b) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka, vyplývajúce
z prípravy a z priebehu sledovania Jána Kuciaka.
c) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka, vyplývajúce
z objednania vraždy Jána Kuciaka, jej prípravy a z komunikácie obžalovaných Kočnera a
Zsuzsovej o vražde Jána Kuciaka , resp. o jej príprave.
d) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka , vyplývajúce
z oznámení vykonania vraždy Jána Kuciaka obžalovanej Zsuzsovej a z komunikácie
obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej o vykonaní vraždy.
e) Dôkazy o zisťovaní stavu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obž.
Kočnerom.
f) Správanie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej po vražde, resp. z tohto vyplývajúce dôkazy

preukazujúce spáchanie protiprávnej činnosti obžalovanými Kočnerom a Zsuzsovou .
g) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Andruskóa stojacej oproti výpovedi

obž. Zsuzsovej.
h) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Tótha oproti výpovedi obž.

Kočnera.
a) Práca Jána Kuciaka na témach týkajúcich sa obžalovaného Mariána Kočnera a preukázanie

vplyvu týchto článkov na postup orgánov činných v trestnom konaní proti obž. Kočnerovi,
ako dôvod vzniku motívu vykonať protiprávne konanie proti Jánovi Kuciakovi.
Z obsahu článkov Jána Kuciaka, ktoré boli oboznámené ako listinný dôkaz pred súdom prvého
stupňa dňa 30.4.2020 vyplýva, že Ján Kuciak zhromažďoval o postupoch obž. Kočnera
38
skutkové, ekonomické a právne informácie. Tieto boli spôsobilé sa stať určitým informačným
základom pre postupy daňových úradov a orgánov činných v trestnom konaní.
Z obsahu článkov vyplýva, že Ján Kuciak sa venoval témam, ktoré boli spojené s obžalovaným
Kočnerom a boli to predovšetkým témy golfový areál Báč, nakladanie s akciami a majetkom
Technopol, a.s. a či účelovými prevodmi majetku, kontrolovaného obžalovaným, na
Donovaloch.
Z výpovedí obžalovaného je zrejme, že tento nedal na Jána Kuciaka nikdy žalobu na ochranu
osobnosti, alebo trestné oznámenie v súvislosti s jeho článkami.
Súd prvého stupňa ďalej vykonal dôkaz, a to oboznámenie s obsahom priebehu tlačovej
konferencie obž. Kočnera zo dňa 29.6.2017, z ktorej je zistiteľné, že Ján Kuciak, kládol obž.
Kočnerovi ekonomicky a právne logické otázky, predovšetkým týkajúce sa prevodov majetku
v katastrálnom území Donovaly, pričom toho istého dňa bol na portály Aktuality zverejnený
autorský článok Jána Kuciaka pod číslom 127, v ktorom v šiestich bodoch Ján Kuciak
spochybňoval závery vyšetrovateľa, pre ktoré zastavil trestné stíhanie vedené vo veci
Donovaly.
Z priebehu tlačovej konferencie obž. Kočnera možno konštatovať, že obž. Kočner sa snažil
ukončiť kladenie otázok zo strany Jána Kuciaka, pretože správne predpokladal, že tento prejde
pri otázkach ku skutočnostiam, ktoré zverejnil práve v spomínanom článku, keď jeho prvé
otázky už ku tomu smerovali.
Súd vykonal dôkaz, a to oboznámenie s obsahom priebehu tel. rozhovoru medzi obž.
Kočnerom a Jánom Kuciakom zo dňa 5.9.2017, z ktorého vyplynula agresivita obžalovaného
proti Jánovi Kuciakovi, čo preukazujú nasledujúce vyjadrenia obžalovaného, určené Jánovi
Kuciakovi :
01:41 : „začnem sa zaujímať o vás, o vašu matku, vášho otca, o vašich súrodencov“;
02:27 : „ste hlúpy“ ;
03:16 : „vy nie ste novinár, ste malý pisálek“;
06:39 : „ ste zlý človek, ktorého niekto úkoluje“;
06:59 : „ začnem sa vám špeciálne venovať“;
07:17 : „choďte do riti s Vašimi názormi“.
Z obsahu telefonického rozhovoru je zrejme, že telefonoval obžalovaný Jánovi Kuciakovi, hoci

vo svojich vyjadreniach pred súdom prvého stupňa uviedol, že s novinármi vždy požadoval
osobné stretnutia a s novinármi nechcel komunikovať telefonicky. Z obsahu je tiež zrejme, že
hoci telefonický rozhovor obž. Kočner sám inicioval, nemal ku článkom novinára žiadne
konkrétne obsahové výhrady a uviedol mu iba invektívy a náznak postupov, ktoré boli jasným
zastrašovaním mladého novinára.
39
Za dôležité považujeme konštatovať, že obž.Kočner v rozhovore Jánovi Kuciakovi povedal, že sa
mu bude venovať, pričom v čase od tohto rozhovoru po vraždu Jána Kuciaka, žiadne prejavy
„venovania sa“ poškodenému zo strany obžalovaného, okrem objednania si jeho vraždy,
neexistujú.
Dôkazom, že poškodený pochopil skutočný, teda výhražný, význam jemu určených odkazov
obsiahnutých vo vetách obž. Kočnera je tá skutočnosť, že Ján Kuciak podal následne v súvislosti
s obsahom telefonického rozhovoru, zo dňa 5.9.2017, trestné oznámenie.
Z pohľadu preukázania vplyvu článkov Jána Kuciaka na postup orgánov činných v trestnom
konaní sú podstatnými aj výpovede svedkov, a to novinárov z redakcie Aktualít.
Svedok Bárdy, vypočutý pred súdom dňa 21.1.2020, č.l. zápisnice 7-22 , uviedol, že Ján Kuciak
sa venoval karuselovým obchodom obž. Kočnera, pričom prišiel na chyby, ktoré boli pri
vyšetrovaní podozrení z trestnej činnosti v súvislosti s Donovalmi. Svedok uviedol, že po
zverejnení článku prokurátor rozhodol o výmene vyšetrovateľa a o vznesení obvinenia
Kočnerovi. Podľa svedka bol Ján Kuciak v redakcii najzdatnejší v odkrývaní komplikovaných
finančných operácií.
Svedok Vagovič, vypočutý pred súdom dňa 21.1.2020, č.l. zápisnice 23-37, uviedol, že
obžalovaný Kočner bol osobou verejného záujmu, pretože mal rôzne väzby na politikov,
policajtov, prokurátorov, sudcov. Uviedol, že Ján Kuciak mapoval činnosť Kočnera, pretože mal
podozrenie na rôzne typy podvodov – vratky DPH, napísal o ňom cca 23 článkov. Písal
o kauzách obž. Kočnera spolu v objeme cca 100 mil. Eur. Podľa svedka na postup orgánov
činných v trestnom konaní mal vplyv hlavne článok ku kauze Donovaly, keď v šiestich bodoch
vyvrátil dôvody vyšetrovateľa, pre ktoré zastavil trestné stíhanie.
SvedokPetrovič, vypočutý pred súdom dňa 21.1.2020, č.l. zápisnice 38-47 uviedol, že po článku
Jána Kuciaka ku kauze Donovaly, odprezentoval prezident PZ SR na tlačovej konferencii, že
špeciálny prokurátor dal pokyn odňať trestnú vec vyšetrovateľovi a nový vyšetrovateľ má
obviniť Kočnera.
Aj podľa vypočutých svedkov Anny Márie Domeovej, vypočutej pred súdom dňa 21.1.2020, č.l.
zápisnice 47-52 a svedka Daga Daniša, vypočutého pred súdom dňa 21.1.2020, č.l. zápisnice
52-57, malo zverejnenie článku Jána Kuciaka o kauze Donovaly vplyv na trestné stíhanie obž.
Kočnera.
Mimoriadne podporne pre záver o vplyve novinárskej práce Jána Kuciaka na osobný život obž.
Kočnera (nepriamo aj obž. Zsuzsovej), pôsobia aj ďalšie vykonané dôkazy, resp. ich časti, a to
časti výpovedí svedkov Tótha, Andruskóa, resp. obžalovaných Marčeka a Szabóa.
Svedok Andruskó, vypočutý pred súdom dňa 14.1.2020, č.l. zápisnice 44-95, uviedol, že
Zsuzsová mu vysvetlila, že Ján Kuciak písal o Kočnerových kauzách a bol voči Kočnerovi
bezočivý a tento to potreboval pomstiť. Dohodli sa, že nebude spomínať Kočnera, ale že
objednávka je od nejakého Rusa, ktorý podniká na Slovensku a má problémy s médiami, a že
ten novinár píše o ňom.
40
Svedok Tóth, vypočutý pred súdom dňa 15.1.2020, č.l. zápisnice 5-78, uviedol, že obž. Kočner
sa mu sťažoval, že Ján Kuciak je proti nemu zaujatý, že ho proti nemu niekto naštepil a že ho
proti nemu niekto hucká (č.l.12). Ďalej tento svedok uviedol, že v júli 2017 v Chorvátsku, na
jachte, špeciálne kritizoval Jána Kuciaka, že je to obyčajný trtko a jeblina, jebnutý kokot, boli to
samé nenávistné vyjadrenia, z jeho slov bolo cítiť nenávisť (č.l.26). Kočner pred ním hovoril, že
Ján Kuciak písal o prípade Donovaly a o majetkových prevodoch na Donovaloch, naznačoval, že
tento musí mať informácie z finančnej polície. Svedok ďalej uviedol, že obž. Kočner mu
povedal, že v procese zakladania strany Cieľ bude pre neho trestné stíhanie v kauze Donovaly
veľký problém a že by nerád vstupoval do volebnej kampane na krku s týmto trestným
konaním. Povedal mu tiež, že články zavraždeného Kuciaka mu spôsobujú problém, lebo ak sa
tomu budú venovať orgány činné v trestnom konaní tak, ako je to uvedené v tých článkoch, tak
to je „kurva problém“ (č.l.63). Podľa svedka sa voči viacerým novinárom Kočner vyjadroval
pejoratívne, ale nie tak často a tak intenzívne, ako o Jánovi Kuciakovi.
Preukázanie vplyvu práce Jána Kuciaka na protiprávne konanie obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej
majú aj výpovede obžalovaných Marčeka a Szabóa, pretože obaja potvrdili, že obeťou ich
násilia mal byť novinár, hoci nepoznali objednávateľov vraždy.
Považujeme za potrebné konštatovať, že obž. Kočner ani v oboznámenej komunikácii s Jánom

Kuciakom a ani vo svojich vyjadreniach pred súdom prvého stupňa, neuviedol žiadne
konkrétne výhrady k obsahu článkov Jána Kuciaka z hľadiska ich pravdivosti. Nie je známy
akýkoľvek právny postup obž. Kočnera či už proti Jánovi Kuciakovi, alebo proti redakcii Aktualít,
ktorý je obvyklý pri dožadovaní sa ochrany pred zásahmi do osobnostných práv. Obdobne aj
svedok Tóth neuviedol, že by sa mu obž. Kočner sťažoval na nepravdivosť článkov Jána Kuciaka.
Je dôvodným preto tvrdenie, že záujem obž. Kočnera o Jána Kuciaka bol daný nie pre
neoprávnené zásahy do jeho práv, ale preto, že Ján Kuciak písal o jeho protiprávnych
postupoch a hlavne preto, že rozkrýval ich skutočný obsah a účel.
Týmto je zároveň preukázané, že obž. Kočner začal venovať pozornosť Jánovi Kuciakovi preto,
aby sa pokúsil eliminovať mediálny dosah o obžalovanom zverejňovaných informácii a nie za
účelom akejsi pomsty za nepravdivosť zverejňovaných informácii.
Význam týchto dôkazov neznižuje ani fakt, že sa obž. Kočner snažil v konaní pred súdom
bagatelizovať novinársku prácu Jána Kuciaka, resp. jej vplyv na právny stav trestných konaní
začatých pre jeho protiprávne konania.
b) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka,
vyplývajúce z prípravy a z priebehu sledovania Jána Kuciaka
Pri tejto skupine dôkazov svedčiacich v neprospech obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej považujeme
za potrebné konštatovať, že pri objednaní si sledovania Jána Kuciaka u svedka Tótha, nie je
preukázaná okolnosť úmyslu obž. Kočnera zabezpečiť si sledovaním informácie za účelom
vykonania usmrtenia Jána Kuciaka. Javí sa dôvodným konštatovanie, že rozhodnutie objednať
41
si vraždu Jána Kuciaka urobil obžalovaný až potom, ako sa mu na mladého novinára, resp. jeho
rodinu, nepodarilo zabezpečiť kompromitujúce materiály.
Na základe výpovede svedka Tótha, vypočutého pred súdom dňa 15.1.2020, č.l. zápisnice
5-78, ako aj výpovede svedka Vorobjova, vypočutého v prípravnom konaní a zo zápisnice
prečítanej pred súdom prvého stupňa dňa 25.4.2020, č.l. 12 zápisnice, je možné zistiť približný
čas, v ktorý sa prejavila aktivita obž. Kočnera smerom ku zisťovaniu osobných informácii
o Jánovi Kuciakovi.
Podľa výpovede svedka Tótha, obž. Kočner mu niekedy koncom septembra 2017, alebo
začiatkom októbra 2017 povedal, poďme sa pozrieť teraz na Jána Kuciaka. Mal k dispozícii
vzťahový diagram Jána Kuciaka, ktorý dostal od obžalovaného. V tejto súvislosti treba poukázať
na fakt, že práve v tomto období sa obž. Končer rozhodoval o založení politickej strany, pričom
svedok Tóth reprodukoval ako svedok pred súdom obavy obž. Kočnera, že články Jána Kuciaka
mu spôsobujú problém v súvislosti so vznikom politickej strany.
Svedok Vorobjov potvrdil, že to bol on, kto dal podriadenému pokyn na lustráciu osoby Ján
Kuciak, čo bolo niekedy v letných mesiacoch roku 2017. Lustráciu mu priniesli v priebehu
mesiaca september 2017, pričom si pôvodne myslel, že požiadavka išla od Tibora Gašpara
a ďalej si pôvodne myslel, že tento diagram odovzdal Tiborovi Gašparovi.
Ako už bolo skôr uvedené, práve v letných mesiacoch, konkrétne 29.6.2017, bol na portály
Aktuality zverejnený autorský článok Jána Kuciaka pod číslom 127, v ktorom v šiestich bodoch
Ján Kuciak spochybňoval závery vyšetrovateľa, pre ktoré zastavil trestné stíhanie vedené vo
veci Donovaly. Je vysoko pravdepodobné, že práve tento článok stál za rozhodnutím obž.
Kočnera „venovať sa“ neskôr zavraždenému novinárovi, pričom jeho aktivita sa neprejavila
realizáciou obvyklých postupov právnej ochrany, ale ako tvrdý zásah do súkromia Jána
Kuciaka, s neoprávneným nakladaním s jeho osobnými údajmi.
Z vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že ďalšou časťou pozornosti, ktorú začal venovať obž.
Kočner poškodenému, bolo zorganizovanie jeho sledovania. Začiatok sledovania a hlavne
obrazové záznamy z tohto sledovania zabezpečené, majú značnú dôkaznú váhu pri
preukazovaní viny obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej. Potvrdzujú totiž, že tie isté informácie, ktoré
dostal obž. Kočner od svedka Tótha a tento od svedka Kriaka, mali k dispozícii
sprostredkovaním cez obž. Zsuzsovú a svedka Andruskóa, vykonávatelia vraždy obž. Marček
a jeho vodič obž. Szabó.
Svedok Tóth, vypočutý pred súdom prvého stupňa dňa 15.1.2020, č.l. zápisnice 5-78, uviedol,
že sledovanie Jána Kuciaka trvalo 3 až 6 dní, potom od toho upustili, pretože to nemalo
význam. Svedok uviedol, že podľa informácií od obž. Kočnera sledovanie mal financovať spolu
s Kočnerom Norbert Bödör. Podľa svedka od zadania práce od Kočnera, do odovzdania
výstupov, prešlo cca 14 až 20 dní, pričom v tom bol už aj čas sledovania Jána Kuciaka. Svedok
mal obž. Kočnerovi odovzdať 20-30 USB kľúčov, ktoré mal od svedka Kriaka. Pred tým ako bolo
ukončené sledovanie, dal mu ešte dva USB kľúče kópie všetkého, čo bolo vyprodukované.
Svedok Tóth ďalej potvrdil, že o Jánovi Kuciakovi bolo urobených pár fotiek aj s textom, a to 1x
pri autobusovej stanici, 1x ako stojí pri bráničke domu a rozpráva sa s ľuďmi a 1x len dom,
42
možno s motorovým vozidlom, text bol povkladaný medzi fotky, na jednej fotke mal Ján Kuciak
oblečené niečo modré, a bolo to tričko, alebo mikina. Svedok opoznal štyri fotografie zo
sledovania (č.l. zápisnice 29), pričom pri jednotlivých fotografiách uviedol, že fotografia z č.l.
4583 bola odstúpená obž. Kočnerovi, z č.l.4584 odovzdal na nosiči obž. Kočnerovi, 4585
opakovane odovzdal na USB obž. Kočnerovi a 4586 odstúpil obž. Kočnerovi.
Svedok Andruskó vypočutý pred súdom dňa 14.1.2020, č.l. zápisnice 44- 95, uviedol, že obž.
Zsuzsová doniesla von do auta laptop, zapla počítač, vsunula doň USB kľúč, otvorila priečinok
s nadpisom „Kuciak“, v tomto bolo presne opísané, kedy a ako bol pán Kuciak sledovaný dva-tri
dni za sebou, boli tam fotky jeho auta, jeho domu, nad jeho domom bola napísaná presná
adresa. Svedok uviedol, že to bolo profesionálne spracované, robil to profesionál, prípadne
bývalý policajt. Bol tam priebeh, ako ráno vyšiel z domu, sadol si do auta, s autom išiel do
Serede, tam nastúpil do autobusu, autobusom išiel do Bratislavy, postupne bol sledovaný, išiel
do Bratislavy, v Bratislave vystúpil a blízko mal prácu, hneď tam išiel do roboty, z roboty len
skočil von na kávu, postupne to bolo fotené, keď skončil v práci, rovno išiel domov tým istým
spôsobom, vlastne do Serede, v Seredi nastúpil do vlastného auta a vlastným autom išiel
domov, pred domom zaparkoval auto a potom išiel dnu. Celé to nestíhal prečítať, narýchlo to
prešli, mal v aute pracovný telefón a ten podal do ruky pani Zsuzsovej a ona spravila pár fotiek,
aby mu bolo vidno do tváre a adresu, aby vedeli ako dom vyzerá (č.l.59). Následne sedeli
potom v Tomášovom aute, Miro sedel vzadu, on si sadol dopredu a tam im ukázal z telefónu
a pamätá si, že Tomáš mal vpredu taký blok, do tohto si značil veci, ale možno im odovzdal
pracovný telefón (č.l.60). Nepamätal si na aký telefón mu fotila Zsuzsová z laptopu, aký to bol
typ, model, no určite nebol tlačidlový a jednoduchý telefón, ale bol to nejaký smartfón (č.l.84).
Pri opoznávaní fotografií uviedol, že fotografiu z č.l. 4583 si pamätá, pri fotografii č.l. 4584
uviedol, že možno tam bola v laptope pani Zsuzsovej, no nepamätá si ju, z č.l. 4585 si pamätal
a z č.l. 4586 nepamätal (opoznanie fotografií na č.l.93).
Svedok Kriak, vypočutý pred súdom dňa 22.1.2020, č.l. zápisnice 17-45 uviedol, že zadanie na
Jána Kuciaka bolo štvrtého, alebo piateho októbra 2017. Vytvorili asi šesť správ, zhruba ho
sledovali 4 alebo 5 dní. Od Petra Tótha dostali foto, meno, priezvisko, adresu. Informácie, ktoré
dávali do správy o Jánovi Kuciakovi, boli časy o jeho odchode z domu, časy prestupu,
transportu na miesto, večer zase z práce. Raňajšie časy išli z toho, že ho čakali na parkovisku
v Seredi, nechodili do Veľkej Mače. Svedok Kriak pri opoznávaní fotografií pred súdom (č.l.42),
pri jednotlivých fotografiách uviedol, že z č.l. 4583 spoznáva, bola v zázname odstúpená
Petrovi Tóthovi, ďalej pri č.l. 4584 spoznáva, odovzdal ju v dokumentácii P. Tóthovi, ďalej z č.l.
4585 si nepamätal a z č.l. 4586 spoznal ju, bola získaná v sobotu v októbri 2017.
Obž. Marček, vypočutý pred súdom 13.1.2020, č.l. 1-44, a dňa 22.1.2020, č.l. 7-11, uviedol, že
obhliadku vo Veľkej Mači vykonali 5., 7., 10., 15. A 16. februára, buď ráno keď odchádzal do
práce, alebo to bolo večer, keď sa už mal vracať z práce, tie časy sedeli tak, ako to bolo
napísané (č.l.2-3). Obžalovaný uviedol, že informácie o Jánovi Kuciakovi dostali od Andruskóa,
a to o jeho práci, o jeho bydlisku, o tom, kedy chodí domov, kedy chodí do práce, ŠPZ auta,
a ukázal im aj pár fotiek, možno dve –tri. Ku fotografiám uviedol, že jedna z fotografií bola
v nejakom letnom období, alebo skorá jeseň, Ján Kuciak tam bol iba v tričku a mikine, zdá sa
mu, že to bolo niekde na autobusovej zástavke. Informácie im odovzdal niekedy koncom
januára na mobilnom telefóne, informácie boli na papieri, papier bol odfotený v telefóne a pán
43
Szabó si to, čo bolo odfotené, napísal na papier. Podľa svedka fotky im len ukázal a tieto už
potom nemali. So Szabóom sa zhodli, že to musel robiť nejaký policajt, alebo bývalý policajt
(str.7), k dispozícii dostali všetky informácie, ktoré tam boli, lenže Szabó si opísal iba tie hlavné
(č.l.29).
Obžalovaný Szabó, vypočutý pred súdom dňa 13.1.2020, č.l. zápisnice 44-55 uviedol, že keď
Andruskó povedal, že ide o nejakého mladého novinára, povedal, že zoženie nejaké údaje, na
druhý deň za ním prišli a už mal konkrétne údaje na nejakom staršom telefóne, mal tam meno,
priezvisko, a nevie čo ešte, lebo už si nepamätá (č.l.47).
Z uvedených dôkazov je zrejme, že na základe skôr uvedených častí výpovedí, je známy priebeh
odovzdávania fotografií zo sledovania Jána Kuciaka od ich autorov, teda od skupiny
sledovateľov, až po vykonávateľa vraždy, pričom medzičlánkom bol s určitosťou obž. Kočner.
Zhodnosť bola potvrdená minimálne u dvoch opoznávaných fotografií a obž. Marček, ktorý
fotografie pred súdom neopoznával, popis jednej z fotografií opísal zhodne s jej skutočným
obsahom ( opis oblečenia Jána Kuciaka a miesto odfotenia).
Uvedenými dôkazmi je preukázaný priebeh odovzdávania informácii z rozpracovania Jána

Kuciaka, a to miesta bydliska, denných návykov, trvalého bydliska, získaných sledovaním Jána
Kuciaka od ich autorov, teda od skupiny sledovateľov, až po vykonávateľa vraždy, pričom
medzičlánkom bol s určitosťou obž. Kočner. Takýto záver vyplýva napríklad z potvrdenia
správnosti informácie príchodu a odchodu Jána Kuciaka z domu, resp. zo zhodnosti druhu
a obsahu popisných informácií o pohybe Jána Kuciaka, ktoré mali k dispozícii vykonávatelia
vraždy, resp. ktoré poskytli svedok Kriak a osoby vykonávajúce sledovanie. Významným pre
dokazovanie sú aj tvrdenia svedka Andruskóa a obž. Marčeka, že rozpracovanie Jána Kuciaka
robili z ich pohľadu profesionáli, pričom práve takéto hodnotenie je adekvátne skúsenostiam
a bývalým pracovným pozíciám svedka Kriaka a jeho skupine sledovateľov.
Všetky uvedené okolnosti sú mimoriadne významné pri hodnotení vierohodnosti výpovede

svedka Andruskóa, resp. svedka Tótha, pretože z nich vyplývajúci priebeh skutkových udalostí
spojených so sledovaním Jána Kuciaka, resp. odovzdávaním jeho výsledkov, tvorí ucelený
logický celok neodporujúcich si dôkazov, potvrdzujúci práve pravdivosť ich výpovedí.
c) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka,
vyplývajúce z objednanie vraždy Jána Kuciaka, jej prípravy a z komunikácie obžalovaných
Kočnera a Zsuzsovej o vražde Jána Kuciaka ( v aplikácii Threema ), resp. o jej príprave.
Tvrdíme, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané objednanie si vraždy Jána

Kuciaka obž. Kočnerom, a to cez sprostredkovateľa takejto objednávky obž. Alenu Zsuzsovú.
Skupinu dôkazov, ktoré následne vymenujeme spolu s ich hodnotením, možno opäť označiť za
logický celok vzájomne si neodporujúcich dôkazov, ktoré potvrdzujú pravdivosť výpovede
predovšetkým svedka Andruskóa a vyvracajú zároveň názor súdu prvého stupňa, že vinu obž.
Kočnera, resp. obž. Zsuzsovej potvrdzuje iba výpoveď svedka Andruskóa.
44
Svedok Andruskó, vypočutý pred súdom dňa 14.1.2020, č.l. zápisnice 44-95, ku objednaniu
vraždy Jána Kuciaka uviedol, že objednávka na Jána Kuciaka bola od obž. Zsuzsovej koncom
roka 2017, alebo začiatkom roku 2018 (č.l.58). Objednávka bola taká, aby Ján Kuciak zmizol,
aby ho nenašli vôbec, že takýmto spôsobom je treba ho zabiť. Obž. Zsuzsová ho na dennej báze
bombardovala, že kedy to bude, pričom boli dohodnutí, že sa budú baviť ako keby sa bavili
o peniazoch, ako keby mu požičala peniaze a bavia sa o úrokoch, ako keby ho naháňala
(č.l.62). SMS chápal, že ho súri, že náhli a vždy keď sa stretli aj osobne, to sa mal týždenne u nej
zastaviť dva až trikrát. Pred vraždou ho súrila, väčšinou komunikovali cez Threemu, nič
konkrétne, mali sa stretnúť, týždenne sa stretli pred jej domom tri až štyrikrát týždenne
(č.l.86).
Obž. Marček, vypočutý pred súdom 13.1.2020, č.l. 1-44, potom vypočutý 22.1.2020, č.l.7-11,
uviedol, že zadanie vraždy Jána Kuciaka bolo asi tak koncom roka 2017, zadal ju Zoltán
Andruskó Tomášovi Szabóovi a tento to následne posunul jemu (č.l.2). Informácie o Jánovi
Kuciakovi im boli odovzdané koncom januára 2018. Podľa výpovede obž. Marčeka zo začiatku
to malo byť tak, že pán Kuciak mal byť unesený a zavraždený, aby ho nikto nenašiel, v každom
prípade sa to malo skončiť vraždou, aby to telo nenašli. Andruskó tlačil na to, že je to treba
súrne urobiť, a preto sa rozhodol konať.
Obž. Szabó, vypočutý pred súdom dňa 13.1.2020, č.l. zápisnice 44-55 uviedol, že niekedy
v zime roku 2017, pred Vianocami, ho oslovil Zoltán Andruskó, či nepozná niekoho, kto by zbil,
alebo prefackal dotyčnú osobu (č.l.46).
Tvrdíme, že uvedené výpovede na seba nadväzujú a predovšetkým výpoveď obž. Marčeka

potvrdzuje výpoveď svedka Andruskóa. Obaja zhodne popísali priebeh objednania si vraždy
Jána Kuciaka a ich výpovede v časti potvrdzuje aj výpoveď obž. Szaboá, ktorý svoju účasť na
trestnej činnosti zľahčuje tým, že mal napomáhať iba pri zbití Jána Kuciaka. Obaja zhodne
popisujú naliehanie na skoré vybavenie vraždy a popisujú spôsob jej prevedenia, teda že Ján
Kuciak mal byť unesený a zavraždený, aby sa nenašlo telo.
Súd prvého stupňa oboznámil ako dôkaz viacero SMS správ, ktoré si vymenili v kritickom čase
pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v aplikácii Threema, obž. Kočner s obž.
Zsuzsovou.
Tieto SMS správy sú priamym dôkazom o ich účasti na vražde Jána Kuciaka, pretože obsahujú
informácie o aktívnej činnosti predovšetkým obž. Zsuzsovej smerom ku sprostredkovateľovi
svedkovi Andruskóovi, ktorý preniesol objednávku vraždy z obžalovanej na jej bezprostredných
vykonávateľov. Tvrdenie svedka, že obžalovaná ho súrila k vykonaniu vraždy, potvrdzuje
výpoveď vykonávateľa vraždy obž. Marčeka, ktorý uvádza zase jeho súrenie zo strany svedka
Andruskóa. Už samotná skutočnosť, že si obaja obžalovaní, teda Kočner a Zsuzsová, svoju
komunikáciu z kritického obdobia vymazali, preukazuje, že túto považovali už v čase, keď
neboli ani len podozriví, za pre nich nebezpečnú.
Po oboznámení sa s celým obsahom komunikácie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej je možné

konštatovať viacero všeobecných zistení a pri zisťovaní skutočného obsahu správ, ktoré si
45
v kritickom období medzi sebou vymenili obž. Kočner a obž. Zsuzsová v aplikácii Threema, je
podľa nášho názoru potrebné vychádzať z týchto zistení a z nasledujúcich skutočností:
- obaja obžalovaní mali ku komunikačnému systému Threema dôveru, no vždy iba do

okamihu, kým začali komunikovať, po alebo popri iných témach, o priebehu vybavovania
objednávky vraždy Jána Kuciaka, pričom aj túto komunikáciu zo svojich mobilných telefónov
vymazali (ich komunikácia sa našla zachovaná iba v telefóne obž. Kočnera bez jeho úmyslu
zachovať ju po vymazaní obsahu správ);
- pri téme vraždy Jána Kuciaka vždy predstierali, že komunikujú na úplne inú tému;
- je plne dôvodné zisťovať skutočný obsah, resp. význam jednotlivých SMS správ, a to bez
ohľadu na vsugerovávaný ich iný význam obžalovanými, pretože obaja obžalovaní vo svojich
vyjadreniach ku SMS správam pripustili, resp. priznali, že ich obsahový význam je väčšinou iný,
než aký sa javí po ich prečítaní;
- podstatným pre zisťovanie skutočného informačného obsahu je obsah SMS správy, a to
z hľadiska logickosti obsahu či už správy samotnej, alebo správ predchádzajúcich, resp.
nasledujúcich, ďalej z hľadiska jej zhody, alebo nezhody so známymi časovými a skutkovými
súvislosťami, ďalej z hľadiska dôveryhodnosti vysvetlenia, ktoré urobili ku tej ktorej správe
obžalovaní;
- z viacerých správ je zrejme, že obž. Kočner viac krát upozornil obž. Zsuzsovú, aby
nepokračovala v téme, pričom uviedol rôzne dôvody, vždy podľa nášho názoru v úmysle
znemožniť identifikáciu okamihu vzniku jeho konkrétnej obavy z možného vyzradenia pre nich
nebezpečných skutočností, resp. znemožnenia jeho usvedčenia z trestnej činnosti i v prípade
priznania sa ku trestnej činnosti obž. Zsuzsovou, resp. poznajúc schopnosť obž. Zsuzsovej
zabezpečovať kompromitujúce materiály, aby ho táto v budúcnosti nemohla vydierať;
- z dôvodu istoty obžalovaných, že nikto okrem nich nebude schopný porozumieť skutočnému
obsahu ich komunikácie, po odovzdaní si pre nich podstatných informácii týkajúcich sa vraždy
Jána Kuciaka, v komunikácii obvykle pokračovali nezmyselným, alebo nesúvisiacim obsahom,
ktorý má tretej osobe znemožniť hľadanie skutočného významu obsahu ich komunikácie
(predpokladajú, že tretia osoba nebude pripravená rozlíšiť prechod v komunikácii do
nezmyselného obsahu, alebo hoci reálneho, no nesúvisiaceho);
- pri všetkých SMS správach, ktoré dostatočne preukazujú účasť obžalovaných na spáchaní
trestnej činnosti, urobili vyjadrenia, ktorými potvrdili, že ide o ich komunikáciu, potvrdili jej
pravosť, skutočnosť, že táto nebola upravovaná dopĺňaním, menením, alebo vynechaním časti,
alebo celého jej obsahu;
- SMS komunikácia obžalovaných v aplikácii Threema bola iba časťou ich komunikácie, pričom
obžalovaní určite komunikovali v kritickom období zároveň osobne, alebo prostredníctvom
telefonických rozhovorov, takže jednotlivé SMS správy medzi obžalovanými sú iba časťou
výmeny informácii medzi obžalovanými ku jednotlivým skutočnostiam a môžu tak pôsobiť
nelogicky, resp. nedokončene;
46
- výpovednú hodnotu má aj prehľad o počte SMS správ, ktoré si obž. Kočner vymenil s obž.
Zsuzsovou, v mesiacoch, ktoré sú z hľadiska preukazovanej trestnej činnosti rozhodujúce :
9/2017 - 77 správ, 10/2017 - 783 správ, 11/2017 - 1444 správ, 12/2017 - 1904 správ, 1/2018
-1909 správ, 2/2018 - 3336 správ, 3/2018 - 3863 správ, 4/201 - 1798 správ a 5/2018 - 1161
správ;
- overenie faktu, že do SMS komunikácie medzi obžalovanými nebolo nič vkladané, resp. že
obsah týchto SMS správ nebol zmenený, vyplýva z výpovede svedka Ing. Mikulaja pred súdom
dňa 29.6.2020, str.51 zápisnice, kedy tento vysvetlil kontrolné mechanizmy, ktoré by prípadné
zmeny ukázali, čo sa ale nestalo.
I keď je zrejme, že obžalovaní Kočner a Zsuzsová mali ku vražde Jána Kuciaka rozsiahlu SMS
komunikáciu, pri preukazovaní ich viny je potrebné sústrediť pozornosť iba na tie SMS správy,
ktoré bez akýchkoľvek pochybností, a to aj vzhľadom na obsah vyjadrení obžalovaných ku
týmto SMS správam, preukazujú ich vedomosť o príprave vraždy Jána Kuciaka, resp. o jej
vykonaní a tak v plnom rozsahu potvrdzujú výpovede či už svedka Tótha, ale aj predovšetkým
svedka Andruskóa.
Tvrdíme, že takýmito sú správy medzi obžalovanými, ktoré následne uvedieme, spolu s našim
hodnotením ich obsahu a samozrejme vyjadrením obžalovaných ku ich obsahu.
Správy zo dňa 5.2.2018 ( pred súdom oboznámený obsah dňa 17.6.2020):
16:51:03 :„Mňa jebne zo svrabu“( odosielateľom bol obž. Kočner) a ďalšie SMS :
Uvedená správa je z obdobia, keď podľa výpovede ods. Marčeka boli po prvýkrát na obhliadke
vo Veľkej Mači, pričom obž. Kočner reaguje touto SMS správou na informáciu, že obž. Zsuzsovú
„jebne“ pokiaľ nebudú vedieť, koľko je sfalšovaných podpisov na hárkoch a vyjadruje tým tak
určite iné dôvody ako obž. Zsuzsová, pre ktoré má mať „zdravotné problémy“. Každý
z obžalovaných SMS správami vyjadruje svoje pocity ku odlišným skutočnostiam, pričom u obž.
Kočnera ide o problém s Jánom Kuciakom, resp. realizáciou objednávky jeho usmrtenia.
Takémuto záveru nasvedčujú aj nadväzujúce SMS správy obž. Zsuzsovej od 16:52:28, 16:52:33
a 16:52:45, ktorými oznamuje obž. Kočnerovi, hoci predstieraním iného obsahu správ, že
objednanie usmrtenia sa realizuje, takže sa musí podariť.
Uvedený záver z SMS komunikácie obžalovaných potvrdzujú aj nelogické, zavádzajúce a
účelové vyjadrenia obžalovaných ku týmto správam. Obaja obžalovaní túto komunikáciu vo
svojich vyjadreniach totiž „spojili“ so zbieraním podpisov pre zakladanú politickú stranu, hoci
z obsahu správ je zrozumiteľné, že každý z obžalovaných sa vyjadruje v správach ku odlišným
skutočnostiam, resp. že ku podpisom sa vyjadruje iba obž. Zsuzsová, aj to iba do okamihu, kým
pochopí, že obž. Kočner vyjadruje správou zo 16:51:03 svoju nespokojnosť so stavom
objednávky vraždy. Hoci sa obž. Zsuzsová vo vyjadreniach pred súdom ku týmto správam
vyjadrila iba ako ku celku, ktorý sa týkal zberu podpisov, určite nemôže pri hľadaní logických
záverov o skutočnom obsahu týchto správ obstáť vysvetlenie, že zabezpečenie podpisových
hárkov je možné znovu natieraním (činnosť „znovu natieranie“ obsahuje jej nasledujúca správa
ako reakcia na správu obž. Kočnera o svrabe). Obž. Zsuzsová dokonca pri svojom vyjadrení ku
47
týmto správam pred súdom prvého stupňa začala uvádzať skutočnosti o svojom
autoimunitnom ochorení.
Podstatným je urobiť konštatovanie, že vo vyjadreniach obaja obžalovaní doznali, že obsahom
komunikácie predstierali jej úplne iný význam, čo tiež plne odôvodňuje hľadanie skutočného
významu, resp. obsahu v každej z ich SMS správ.
Správy zo dňa 9.2.2018 (pred súdom oboznámený obsah dňa 17.6.2020):
5:06:16 :„Už len vymyslieť plán B“( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:06:16 :„Alebo dotiahnuť A “( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:08:45: „Teraz plán B na čo?“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
5:10:16:“Plán B na stranu?“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
5:11:09 :„Plán B na stranu mám dávno“( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:11:25:“Tak na čo?“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
5:11:39:„NA SVRAB“ ( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:11:58: „Joj neštvi ma!!! To budeš mať!!!!(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
5:12:39:„Skurvene Veľký Rozjebaný Aknéovitý Bolák“( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:12:44:„SVRAB“( odosielateľom bol obž.Kočner)
5:14:32:“Aj tak sa to natiera a nakoniec vylieči“ (odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
5:21:26:“Jaj teraz vidím ten SVRAB?“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
Opäť ako pri komunikácii obžalovaných z 5.2.2018, pri hľadaní skutočného obsahu komunikácie
sú nápomocnými správy, ktorými si obžalovaní vypomáhajú pri vymedzení problému, o ktorom
idú komunikovať cez predstieraný obsah, resp. význam. I pri komunikácii z 9.2.2018 tému
vraždy určil obž. Kočner, no obž. Zsuzsová to pochopila až v okamihu, keď jej obsahové
zameranie správ na vykonanie vraždy Jána Kuciaka, obžalovaný pomohol pochopiť cez jeho
pejoratívne označenie ako SVRAB, alebo Skurvene Veľký Rozjebaný Aknéovitý Bolák. Je zrejme,
že až do tohto okamihu obž. Zsuzsová myslela, že sa idú baviť o politickej kariére obž. Kočnera.
Pretože v čase tejto SMS komunikácie vykonávatelia vraždy robili obhliadky vo Veľkej Mači
a obž. Zsuzsová zároveň robila tlak na Zoltána Andruskóa na skoré prevedenie vraždy, správou
o 5:11:58 uisťovala obžalovaného, že jeho problém s Jánom Kuciakom bude vyriešený.
Pri hľadaní skutočného obsahu správ zo dňa 9.2.2018 je nápomocným aj zistenie, že z obsahu
SMS správ obž. Kočnera je zrejme, že tento bol už v skorých raňajších hodinách značne
rozrušený. Keď toto zistenie dáme do súvislosti s jeho tvrdeniami pred súdom, že každé ráno si
prečítal všetky noviny, resp. pozrel si ich obsah, je dôvodným tvrdenie, že to bol následok
prečítania si článku na webe Aktualít, ktorý autorsky pripravil Ján Kuciak pod titulkom „Ďalšie
zvláštne prevody okolo Kočnera“. Takýto stav veci potvrdzuje aj správa obž. Zsuzsovej
z 05:21:26, keď mu SMS správou potvrdila obsah témy správou že teraz vidí ten SVRAB
48
a nasledujúcou SMS správou pochválila obž. Kočnera za jeho kreativitu, teda tvorivosť pri
komunikácii.
Obžalovaní sa ku týmto správam vyjadrili účelovo, nelogicky a neuveriteľne, pričom zároveň
opäť potvrdili, že sa vyjadrovali spôsobom zakrývajúcim skutočný význam obsahu jednotlivých
správ, resp. predstieraním významu obsahu.
Obž. Kočner ku týmto správam uviedol, že Skurvene Veľký Rozjebaný Aknéovitý Bolák je 917
vyslovene falošných podpisov a neexistujúcich falošných občianskych preukazov, pričom v
predchádzajúcej a nesledujúcej komunikácii obžalovaní nazývali skutočnosti týkajúce sa
politickej strany Cieľ adekvátnymi slovami. Vo svojom vyjadrení ku správam zo dňa
9.2.2018 zároveň začal obž. Kočner účelovo hodnotiť možnosť dodatočného predloženia
hárkov s podpismi, aby si tak pripravil obhajobné vyjadrenie vysvetľujúce jeho komunikáciu
s obžalovanou aj po 8.2.2018, kedy bola odmietnutá registrácia politickej strany Cieľ.
Obdobne sa aj obž. Zsuzaová vyjadrila spôsobom účelovým a poskytla nelogické,
nepochopiteľné a nereálne, s pohľadom na ostatnú SMS komunikáciu, vysvetlenie použitia
slova svrab.
19:59:01: „Riešiš aj tie interiéry na USB?“( odosielateľom obž. Kočner)
20:01:32: „Ten ti tiež vrátim a ten projekt by mal byť hotový už tento týždeň.“ (odosielateľom
bola obž. Zsuzsová)
Ku týmto správam je predovšetkým dôvodné konštatovať, že informácie o Jánovi Kuciakovi

odovzdal obž. Zsuzsovej obž. Kočner a ona ich ukázala svedkovi Andruskóovi z USB kľúča, takže
je predpoklad, že informácie o Jánovi Kuciakovi jej boli odovzdané obž. Kočnerom tiež na USB
kľúči. Tvrdíme následne, že otázkou o USB kľúči sa obž. Kočner, hoci predstieraním iného
významu komunikácie, pýtal obž. Zsuzsovej na stav realizácie vraždy Jána Kuciaka. Táto správa
je z obdobia, keď podľa výpovede obž. Marčeka chodili so Szabóom do Veľkej Mače
a pripravovali sa na vykonanie vraždy.
Podľa vyjadrenia obž. Zsuzsovej išlo na USB kľúči o fotografie interiérových priestorov, ku
ktorým mala v maďarskom jazyku napísať popis a následne ich sprístupniť na maďarskom trhu,
podľa vyjadrenia obž. Kočnera sa nejednalo o interiéry, ale o pôdorysy.
Je zrejme, že obžalovaní tak odlišným spôsobom opísali údajný obsah USB a účelovo
prispôsobili svoje výpovede pred súdom, v snahe zakryť skutočný obsah komunikácie.
Účelovosť preukazuje aj výpoveď obž. Zsuzsovej z prípravného konania zo dňa 16.11.2018,
str.11, kde uviedla: „pán Kočner by mi nezveril ani stánok s hotdogmi, nakoľko mi nikdy nedal
žiadnu prácu aj keď som sa mu prosila, okrem zbierania podpisov, lebo veľmi dobre vedel, že
som chorá a moje stavy sú nevypočítateľné“, resp. tiež jej výpoveď z prípravného konania, zo
dňa 2.4.2019, str.8, str.11, keď na otázku vyšetrovateľa, či pre Mariána Kočnera riešila
v minulosti nejakú ním zadanú úlohu, odpovedala že nie, iba zber podpisov pre založenie
strany Cieľ.
49
18:40:22: „Tak keď u teba veci nefungujú musím sa začať starať sám.“( odosielateľom bol obž.
Kočner) a ďalšie SMS správy ;
Z obsahu tejto správy je zrejmá výčitka obž. Kočnera obž. Zsuzsovej, pričom správa je
z obdobia, keď podľa výpovede obž. Marčeka chodili so Szabóom do Veľkej Mače a pripravovali
sa na vykonanie vraždy. Tvrdíme, že ide o vetu, ktorou vyjadruje obž. Kočner nespokojnosť so
stavom realizácie vraždy. Takýto záver vyplýva aj z nasledujúcej reakcie obžalovanej SMS
správou, resp. tiež z vyjadrení, ktoré urobili obžalovaní ku správam pred súdom prvého stupňa.
18:42:21: „Povedala som ti že to budeš mať tak to budeš mať“(odosielateľom bola obž.
Zsuzsová)
Touto správou reaguje obž. Zsuzsová na výčitku obžalovaného tak, že tohto správou opäť
uisťuje že „to“ bude mať. Je zrejme, že „to“ je usmrtenie Jána Kuciaka, pričom nasledujúcimi
SMS správami obž. Zsuzsová vysvetľuje obž. Kočnerovi racionálne dôvody, pre ktoré by mal
akceptovať stav, že vražda ešte nebola vykonaná, samozrejme opäť predstieraním iného
významu komunikácie.
Vo vzťahu ku obsahu uvedených SMS správ je vyjadrenie oboch obžalovaných zjavne účelové,
nelogické a viac menej sa vyjadrujú iba ku poslednej z uvedených SMS. Správy SMS od
18:40:22 do 19:07:31 sú totiž jednoznačne o vybavovaní nejakej veci v prospech obž. Kočnera
a nie naopak, teda o vybavovaní záležitostí dcéry obž. Zsuzsovej. Obž. Kočner tiež predniesol ku
týmto správam zavádzajúce vyjadrenie, keď sa úplne nelogicky vyhol faktu, že z komunikácie
vyplýva zariaďovanie veci pre neho a nie naopak, teda že on by zabezpečoval sponzorstvo na
konanie výstavy. Zariaďovaním veci pre neho bola vražda Jána Kuciaka.
18:24:32: „S tým USB sa asi nepodarilo nič...“( odosielateľom bol obž. Kočner) a ďalšie SMS
Táto SMS správa je z obdobia, keď podľa výpovede obž. Marčeka chodili so Szabóom na
obhliadku do Veľkej Mače, pričom 19.2. už mala prebehnúť vražda. Opäť je na mieste
konštatovanie, že USB kľúč bol nosič datových informácii o Janovi Kuciakovi, pričom je
pravdepodobné, že tieto odovzdal obž. Kočner obž. Zsuzsovej tiež na USB kľúči a ona ich
preukázateľne ukázala svedkovi Andruskóvi z USB kľúča. Takto je zrejme, že obdobne ako pri
správach z 12.2.2018, obžalovaní používajú na zakrytie skutočného obsahu ich komunikácie,
teda že sa bavia o vražde Jána Kuciaka, pre nich skrytý význam slova USB kľúč a bavia sa tak
opäť o stave objednávky vraždy Jána Kuciaka.
19:30:13: „Podarilo len bol Valentín a potom hneď piča sneh. Ale vyzdvihne sa.“
(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
50
Z obsahu tejto správy vyplýva skutočnosť, že správa obsahuje tri informácie, a to, že Valentín
spôsobil nejaké zdržanie, že sneh spôsobil komplikácie a že sa niečo vyzdvihne. Ako už bolo
konštatované, slovné spojenie USB kľúč použili obžalovaní, resp. Marián Kočner, na zakrytie
skutočného obsahu komunikácie, a to usmrtenia Jána Kuciaka a obdobne obž. Zsuzsová
použila slovo vyzdvihne na zakrytie skutočného obsahu jej informácie, teda že Jána Kuciaka
pred vraždou unesú, ako to bolo dohodnuté (objednávku tak popísali aj svedok Andruskó,
resp. obž. Marček).
Je zároveň pravdepodobné, že sneh spôsoboval vykonávateľom vraždy nejaký problém,
pravdepodobne by boli na ňom vidieť stopy po spáchaní trestného činu.
Ku týmto správam sa vyjadrila obž. Zsuzsová účelovo, keď uviedla niečo o oslovovaní agentúr
v Budapešti, no neuviedla nič ku významu „ vyzdvihne sa“.
07:11:17: „Mamina mi teraz hovorí že sa jej zdá že keď sa sníva že vypadávajú zuby tak niekto
zomrie.“ (odosielateľom bola obž. Zsuzsová) a ďalšie SMS
Z tejto správy je zrejme, že správa obsahuje informáciu, že sen o vypadnutom zube znamená
smrť nejakej osoby.
09:21:21: „Ideš k zubárovi? Nech Ti skontroluje či sa ti nekýve nejaký“ (odosielateľom bol

obž. Kočner)
Tvrdíme, že správu je potrebné vyhodnocovať v nadväznosti na informáciu obsiahnutú v SMS

správe z toho istého dňa, z 07:11:17, o tom, že sen o vypadnutom zube znamená smrť nejakej
osoby, pričom konštatujeme, že obž. Kočner sa za použitia informácie o význame sna,
domáha zistenia stavu realizácie usmrtenia Jána Kuciaka od vykonávateľov, alebo
sprostredkovateľov. Takémuto významu SMS správy obžalovaného nasvedčuje aj reakcia
obž. Zsuzsovej, ktorá je obsiahnutá v bezprostredne nasledujúcej SMS správe.
09:34:00: „ samozrejme. Donesiem Leo domov zo školy a hneď odchádzam. Som Ti povedala
že si pôjdem dnes riešiť vec.“ (odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
Táto SMS správa potvrdzuje, že obžalovaní sa naozaj v tejto časti komunikácie nebavia
o zdravotných problémoch obž. Zsuzsovej, ale o zakrytom význame ich komunikácie a týmto je
zisťovanie stavu realizácie usmrtenia Jána Kuciaka.
Vyjadrenia obžalovaných sú nelogické a zjavne účelové, keď komunikáciu považujú iba za
žartovanie na úkor obž. Zsuzsovej, pričom podľa jej vyjadrenia jej reakciou bolo to, že išla
zbierať podpisy.
51
Na záver tejto časti nášho podania si dovolíme zvýrazniť fakt, že oboznámené správy SMS
obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej, ktoré si vymenili do 21.2.2018, sú priamym dôkazom toho,
že obaja obžalovaní si objednali vraždu Jána Kuciaka a do dňa jej vykonania intenzívne
vykonávali aktivitu ku vykonaniu vraždy Jána Kuciaka, ako o tom pravdivo vypovedal svedok
Zoltán Andruskó.
d) Dôkazy preukazujúce účasť obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej na vražde Jána Kuciaka,
vyplývajúce z oznámení o vykonaní vraždy Jána Kuciaka obžalovanej Zsuzsovej a
z komunikácie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej o vykonaní vraždy.
V tejto časti nášho podania považujeme za potrebné poukázať na dôkazy, ktoré opäť tvoria
logicky celok na seba nadväzujúcich okolností, ktoré preukazujú spáchanie trestnej činnosti
obž. Kočnerom a obž. Zsuzsovou. Tieto dôkazy zároveň preukazujú pravdivosť výpovede svedka
Andruskóa.
Svedok Andruskó, vypočutý pred súdom dňa 14.1.2020, č.l. zápisnice 44-95 a dňa 20.7.2020,
uviedol, že potom ako mu volal Tomáš kde je, prišli za ním do Chotína s Miroslavom
Marčekom na Peugeote a oznámili mu, že vražda sa stala. S obžalovanou bol dohodnutý, že
keď to bude, má napísať správu, že dostal defekt. Cez Threemu jej napísal správu, že dostal
defekt a vtedy mu pre prípad, keby polícia mala jeho telefón, ona začala vypisovať dlhé SMS, že
ona potrebuje tie peniaze. Ani to nečítal, lebo to nedávalo zmysel (č.l.49). Tiež tam bolo, že
ráno sa má u nej zastaviť (č.l.50). Hneď ráno bol za ňou a povedal jej čo sa stalo, že tam bola aj
nešťastne jeho priateľka, a že chlapci nezobrali Jána Kuciaka, ako to bolo objednané.
Výpoveď svedka v uvedenej časti vysvetľuje skutočný obsah komunikácie obžalovanej smerom
na svedka Andruskóa, v ktorej ho vyzýva ku vráteniu údajnej pôžičky. Svedok vysvetlil, že týmto
spôsobom obžalovaná z dôvodu istoty kamuflovala dlžobou svedka, aby tým vytvorila pre seba
alibi.
Podľa výpovede obž. Zsuzsovej v prípravnom konaní, zápisnica zo dňa 12.12.2018, str. 7,
v nejaký deň na konci februára, v tento deň mal Kočner súd, tak sa to dá ľahko zistiť, bol za
ňou, že si chce požičať auto. Ona musela ísť do Bratislavy zaniesť podpísané hárky, musela dlho
čakať pred Auparkom, kým Kočner skončí a bol to buď utorok alebo štvrtok.
Podľa výpovede obž. Zsuzsovej v prípravnom konaní, zápisnica zo dňa 2.4.2019, str. 13, na
otázku vyšetrovateľa, či sa dňa 22.2.2018 stretla so Zoltánom Andruškóom, odpovedala že
netuší, ani či sa stretla s ním 10.2., 14.3., deň ako každý iný deň. Neskôr takéto stretnutie už
poprela.
Ďalej podľa výpovede obž. Zsuzsovej v prípravnom konaní, zápisnica zo dňa 2.4.2019, str. 13,
na otázku vyšetrovateľa , či sa dňa 22.2.2018 stretla s Mariánom Kočnerom, odpovedala že od
októbra 2017 do konca marca 2018 sa s ním stretávala tri krát týždenne, vedela, že to bolo
väčšinou utorok, štvrtok a sobotu. Neskôr stretnutie s obž. Kočnerom dňa 22.2.2018
v Bratislave, účelovo odmietla.
52
Tvrdíme, že SMS správy, ktoré nasledovali po usmrtení Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej
preukazujú pravdivosť výpovede svedka Andruskóa a predovšetkým preukazujú vinu
obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej na spáchaní trestne činnosti. Z týchto správ SMS je zrejme,
že viedli skrytú komunikáciu o vykonanej vražde a o tejto sa mohli dozvedieť iba spôsobom,
ktorý popísal vo svojej svedeckej výpovedi svedok Andruskó.
Takýmito sú správy medzi obžalovanými, ktoré následne uvedieme, spolu s našim vyjadrením
ku týmto.
07:26:05 :„ A je to fpiči“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
07:27:40: „ Čo“ ( odosielateľom bol obž.Kočner)

07:28:35: „Roztopil sa sneh ?“( odosielateľom bol obž. Kočner)
07:28:39: „1 už Naozaj vypadol “ (odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
07:29:17: „Šetri love na zubárku. To je z toho že mi robíš nervy a celu noc škrípem
zubami“(odosielateľom bola obž. Zsuzsová)
Skôr, ako si dovolíme urobiť vyjadrenie ku samotnému obsahu SMS správ zo dňa 22.2.2018,
dovolíme si upozorniť na viaceré okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré
sú nápomocnými pri hľadaní skutočného obsahu komunikácie medzi obžalovanými.
Je preukázane, a to bez akýchkoľvek pochybností, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli
zavraždení vo Veľkej Mači dňa 21.2.2018.
Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaní Kočner a Zsuzsová mali v minulosti
množstvo SMS správ v aplikácii Threema, v ktorých viackrát spomínali sneh ako skutočnosť,
ktorá negatívne ovplyvňuje uskutočnenie neoznačenej, nekonkretizovanej, no nimi vyvolanej
udalosti. Je dôvodné tvrdiť, že touto udalosťou bola objednaná násilná smrť Jána Kuciaka,
pričom túto udalosť postupne označovali rôznymi prirovnaniami, a to pejoratívne, ako liečenie
svrabu (SMS zo dňa 5.2.2018 a dňa 9.2.2018), alebo ako USB kľúč (SMS zo dňa 12.2.2018 a dňa
18.2.2018), alebo ako udalosť vypadnutia zubu ( SMS zo dňa 21.2.2018).
Z komunikácie obžalovaných viackrát vyplynula nervozita obž. Kočnera, pričom napriek
skrývaniu skutočného obsahu významu komunikácie predstieraním iného obsahu, je zrejme, že
išlo o nervozitu z toho, že Jána Kuciaka sa zatiaľ nepodarilo usmrtiť. Zároveň vždy nasledovalo
jeho ubezpečovanie obžalovanou Zsuzsovou, že sa to podarí, a to opäť predstieraním iného
obsahu.
Ku obsahu správ si dovolíme uviesť, že obž. Zsuzsová komunikovala 22.2.2018 s obž. Kočnerom
prostredníctvom SMS správ už od 05:09:46, pričom správami z 07:01:21 a 07:01:58 išlo
o bezvýznamnú, pohodovú komunikáciu. S týmito správami je ale v protiklade správa obž.
Zsuzsovej z 07:26:05 hod., ktorá jednoznačne signalizuje vznik nejakého problému, resp.
kvalitatívnu zmenu situácie.
Tvrdíme, že zmenu situácie a bezprostrednú reakciu obžalovanej Zsuzsovej, vyjadrenú
obsahom správy 07:26:05 hod., zapríčinilo buď prečítanie si správy od svedka Andruskóa
z večerných hodín predchádzajúceho dňa (je možne, že večer sa s obsahom SMS správy
53
neoboznámila), alebo jej návšteva svedkom Andruskóom a jeho informácie o rozsahu
a spôsobe vykonania trestnej činnosti, ktoré dostala práve v čase medzi 07:01:58 a 07:26:05
hod.
Zmenu situácie vycítil, vychádzajúc z obsahu SMS správy „Roztopil sa sneh?“, aj obž. Kočner,
ktorý opatrne zisťoval, či zmena situácie, resp. vznik problému signalizovaný vetou „A je to
Fpiči“, má nejaký súvis s objednaným usmrtením Jána Kuciaka.
Je zrejme, že obž. Zsuzsová predstieraním iného obsahu, oznámila obž. Kočnerovi, že vražda už
prebehla SMS správou vetou „1 už naozaj vypadol“. Tu je potrebné poukázať na komunikáciu
obžalovaných zo dňa 21.1.2018, v ktorej viackrát spomenuli, že vypadnutý zub signalizuje smrť
človeka.
Správu z 07:29:17 možno považovať za výčitku obž. Zsuzsovej, že jej obž. Kočner nedôveroval
a neustále u nej urgoval vykonanie vraždy Jána Kuciaka.
Podporne pre takéto závery svedčí fakt, že po vražde Jána Kuciaka sa v správach medzi
obžalovanými už neobjavila nervozita z neuskutočnenia nejakej udalosti, resp. naliehanie na
vykonanie niečoho, čomu bráni sneh, resp. narážky na svrab, resp. USB kľúč.
Podporne pre takýto záver svedčia aj vyjadrenia autorov týchto správ, teda obžalovaných.
Urobili nelogické, zavádzajúce a zjavne účelové vysvetlenia obsahu správ, ktoré si určite
vyhodnotili ako preukazujúce ich vinu.
Obž. Kočner sa vyjadril, že o problémoch, pre ktoré nebola registrovaná strana Cieľ sa dozvedel
až omnoho neskôr. V marginalizovaných komunitách podpisovali aj niekoho, kto neexistoval
a z toho mal strach, keby sa to začalo vyšetrovať, bol by z toho problém, a preto povedal, že
nebudú tlačiť na pílu na doplnenie podpisov, čo sa ale ani nedalo, čo ešte 8.2. nevedel. Debata,
ktorá bežala tak ju nazývali billboardy a hárky boli tiež billboardy. Toto vyjadrenie je v rozpore
s vyjadrením obžalovaného, ktoré urobil pred súdom dňa 17.6.2020, str.22 zápisnice, kedy obž.
Kočner uviedol, že už pred 8.2.2018 vedel, že sú tam veľké nezrovnalosti čo sa týka
občianskych preukazov, a preto sa bavil s obž. Zsuzsovou, že treba zbierať ďalej a neskôr
vysvetlí, že prečo sa zbieralo ďalej. Následne sa obžalovaný, tiež pred súdom dňa17.6.2020
vyjadril, že ďalej zbierali podpisy v snahe využiť 15-dňovú odvolaciu lehotu.
Je nepochybné, že obžalovaného vyjadrenia sú účelové, obchádzajú podstatu vykonaných

dôkazov, pôsobia zmätočne, pričom ku podstatným častiam komunikácie obsiahnutej v SMS
správach zo dňa 22.2.2018 sa obžalovaný nevyjadril vôbec a obchádzal ich.
Obž. Zsuzsová sa ku oboznámenej komunikácii z 22.2.2018 tiež vyjadrila zmätočne

a nedôveryhodne. Obsah správy týkajúci sa vypadnutého zubu vysvetlila tak, že vždy túžila mať
porcelánové zuby, a preto napísala že jej jeden vypadol. Nepotvrdila, že by jej zub naozaj, teda
fyzicky, vypadol. Logicky sa snažila zdôvodniť, že nemohla vedieť o vykonanej vražde, pretože
svedka Andruskóa zachytila BTS v Komárne až o 8:02 hod., pričom opomenula skutočnosť, že
svedok Andruskó jej, podľa jeho výpovede, vykonanie vraždy minimálne oznámil SMS správou
už dňa 21.2.2018, potom, ako mu to bolo oznámené vykonávateľmi vraždy. Opomenula tiež
skutočnosť, že BTS eviduje iba aktivitu mobilného telefónu a nie jeho prítomnosť, alebo
neprítomnosť v dosahu BTS.
54
Z hľadiska preukazovania vierohodnosti výpovede svedka Andruskóa, resp. preukazovania
vedomosti obžalovaných o vykonaní vraždy dňa 22.2.2018, je dôležitým dôkazom (na náš
návrh tento dôkaz súd prvého stupňa odmietol vykonať) komunikácia medzi obž. Zsuzsovou
a jej dcérou zo dňa 22.2.2018, ktorá prebehla cez SMS správy.
Podľa tejto komunikácie ešte o cca 08:11 hod. inštruovala dcéru, aby ju niekto zobral aj domov
(predpoklad je že zo školy), pretože musí odísť, no správami SMS o cca 08:28 hod. už dcéru
inštruuje, že po tretej hodine ( to je cca okolo 10:30 hod.) ju zoberie zo školy, pretože
potrebuje, aby s ňou išla, pretože jej nie je dobre (pôvodne sa javilo, že tieto správy boli
odoslané o 7:11, resp. 7:28).
Je zrejme, že pokiaľ si v čase o cca 08:11 hod. plánovala cestu sama, na základe zmeny situácie
sa rozhodla o cca 08:28 hod., so sebou zobrať aj dcéru, pričom je dôvodné tvrdiť, že túto
zmenu situácie zapríčinili ďalšie informácie o priebehu vraždy zo dňa 21.2.2018, ktoré jej
poskytol svedok Andruskó.
S pohľadom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

Psychiatria, resp. výpoveď znalkyne MUDr. Heretikovej Marsalovej pred súdom dňa 4.2.2020
(strana 21 zápisnice), mohla byť prítomnosť jej dcéry pri stretnutí s obž. Kočnerom dňa
22.2.2018 motivovaná snahou manipulovať osobu, s ktorou sa mala stretnúť. Pri stretnutí
s obž. Kočnerom totiž obžalovaná mohla predpokladať vznik konfliktu potom, ako mu oznámi
smrť dvoch ľudí a nevykonanie vraždy Jána Kuciaka podľa objednávky (únos a následná vražda
Jána Kuciaka).
Obž. Zsuzsová vo svojom vyjadrení pred súdom dňa 19.5.2020 (č.l. 26) uviedla, že cestu do
Bratislavy v tento deň urobila preto, aby jej dcéra naposledy videla bigboard na Prístavnom
moste v Bratislave, a preto vypýtala dcéru zo školy pod zámienkou, že jej je zle. Jej vyjadrenie
je účelové, nelogické a zavádzajúce, pretože bigboard už bol zvesený a o tom vedela.
Zavádzajúce a nepravdivé sú aj vyjadrenia obžalovaných ku ich stretnutiu dňa 22.2.2018

v Bratislave. Z komunikácie prostredníctvom SMS správ medzi nimi zo dňa 22.2.2018 je zrejme,
že cez SMS správy koordinovali v tento deň svoje stretnutie v Bratislave, o čom svedčia ich
vzájomné SMS správy v aplikácii Threema o 13:23:33 resp. 13:23:47 hod. o tom, že sú na
rovnakom mieste.
e) Dôkazy o zisťovaní stavu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obž.
Kočnerom.
Svedok Andruskó, vypočutý pred súdom dňa 14.1.2020, č.l. zápisnice 44-95, resp. dňa
20.7.2020, vo svojej výpovedi č.l. 74,82,89, postupne uviedol informácie, ktoré sa dozvedel od
obž. Zsuzsovej o priebehu, resp. výsledkoch vyšetrovania vrážd.
Popísal, ako ho obž. Zsuzsová stále informovala, akým smerom to vyšetrovanie smeruje. Vedel
od nej, že pán Kočner je informovaný z prvej ruky, a to buď od pána Kaliňáka, alebo pána
Gašpara. Malo sa jednať o talianov, keď išlo vyšetrovanie týmto smerom a potom vedeli, že
Martina Kušnírová nepodpísala, nedala súhlas na nejakú stavbu na východe, že aj týmto
smerom sa vyšetrovalo. Poslednú vec, ktorú sa od pani Zsuzsovej dozvedel, že zachytili nejakú
malú dodávku, pričom si myslel že to je ako malý pick up, ale sa jednalo o Tomášovú dodávku,
55
vlastne o dodávku Tomášovho otca, o ten Peugeot. Kým sa vyšetrovala vražda, tak celý čas ho
pani Zsuzsová uisťovala, že pán Kočner to má pod palcom, lebo on má veľmi dobré vzťahy
s politikmi. O smere vyšetrovania od neho vedel Tomáš Szabó, ale o dodávke mu už nepovedal,
to už bolo málo času pred zadržaním.
Informácie o stave vyšetrovania priznal aj svedok Tóth, pričom uviedol rovnaký zdroj informácii
ku tejto téme ako svedok Andruskó, a to obž. Kočnera.
Prístup ku informáciám z vyšetrovania priznal vo svojej výpovedi aj svedok Norbert Bödör
(č.l.27). Svedok uviedol, že vedel, že polícia vie kto vykonal vraždu, tieto informácie sa dozvedel
v kaviarňach a reštauráciách. Svedok priznal, že sa pozná a že sa stretával s obž. Kočnerom.
Tvrdíme, že ide o mimoriadne významnú časť dôkazov svedčiacich o účasti obžalovaných na

vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obdobne totiž, ako sa preukázaním postupného
odovzdávania informácií o Jánovi Kuciakovi od jeho sledovateľov, až po vykonávateľa vraždy
obž. Marčeka, podarilo preukázať prepojenie obž. Kočnera a obž. Zsuzsovej až na
vykonávateľa vraždy, obdobne nám takýto dôkaz o prepojení všetkých obžalovaných, dávajú aj
vyjadrenia o postupnom odovzdávaní informácií o stave vyšetrovania. Podstatným je zistenie,
že svedok P. Tóth aj svedok Andruskó označili rovnakú osobu za zdroj svojich informácii
o priebehu vyšetrovania.
f) Správanie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej po vražde, resp. z tohto vyplývajúce dôkazy

preukazujúce spáchanie protiprávnej činnosti obžalovanými Kočnerom a Zsuzsovou.
Vzhľadom ku všetkým skôr uvedeným skutočnostiam je na mieste skúmanie majetkových

pomerov obž. Zsuzsovej, ktorá bola preukázateľne finančne závislá od obž. Kočnera, no
predovšetkým po 21.2.2018 urobila viacero, z hľadiska výšky jej príjmov, neprimeraných
platieb, resp. nadobudla od obž. Kočnera do užívania luxusné motorové vozidlo. Dôkazný
význam má aj skutočnosť o vyplatení väčšieho finančného obnosu v čase, keď bol obž. Kočner
už vo väzbe pre inú trestnú činnosť.
Ku svojim majetkovým pomerom obžalovaná postupne uviedla, že obž. Kočner je krstným

otcom jej dcéry, ktorú každý mesiac finančne podporuje a dostala od neho za vysvedčenie,
narodeniny, alebo ako vianočný darček, dovolenky. Od obžalovaného obž. Kočnera nikdy
nedostala žiadnu prácu (16.11.2018 str. 11). Mesačne jej posielal cez bankový prevod
1.300,- Eur ako podporu jej dcéry, na účet jej dcéry (2.4.2019 str.9) a z vlastného účtu platil
úhrady za dovolenky pri príležitosti narodenín, menín, Vianoc, alebo dobrého vysvedčenia
(2.4.2019 str.9). Ako ďalej uviedla, pred dvomi rokmi jej dal hotovosť 30.000,- Eur, ako poistku
pre prípad, že by sa stalo niečo obžalovanej, alebo jej dcére, pretože všetky peniaze, ktoré mali
našetrené a ktoré boli z pôžičiek jej matky, sa minuli (keďže výsluch bol 2019, tak je zrejme, že
obžalovanou popisovaná situácia bola v roku 2017). Maminu rezervu, aj pôžičky minula,
pretože nepracovala od roku 2002. Pri domovej prehliadke sa našlo 23.000,- Eur, pričom
rozdiel použila ako náhradu za podporu, ktorú po zablokovaní účtov pána Kočnera, už mesačne
nevedel posielať. Výživné bolo dohodnuté tak, že bolo 2.000,- Eur s tým, že z toho sa potom
platil leasing na červený mercedes a keď ho začal platiť obž. Kočner, tak to bolo 1.300,- Eur
a 700,- Eur platil priamo on (výpoveď pred súdom 29.6.2020, č.l.19). Ďalej uviedla, že keď
56
predala Porsche Cayenne za 20.000,- Eur, tak tieto peniaze požičiavala (výpoveď pred súdom
29.6.2020, č.l.19). Na otázku, z čoho požičiavala, odpovedala obžalovaná, že z tých 20.000,-Eur
a tiež jej matka si brala pôžičky, takže tieto peniaze ona otáčala, z týchto kupovala vlasy,
požičiavala na úroky, vedela si to, čo je priemerný plat, zarobiť aj bez toho, aby pracovala
a mala z čoho žiť (výpoveď pred súdom 29.6.2020, č.l.19). Ešte vo februári mal od nej Andruskó
požičaných 20.000,- Eur, za 10% úrok, polovicu jej vrátil v marci a vzápätí si to znovu požičal na
zariadenie prevádzky (výpoveď pred súdom 29.6.2020, č.l.22). Okrem peňazí, ktoré jej posielal
mesačne na účet dcéry a tých 30.000,- Eur, ktoré jej dal koncom roku 2016, keď mala vážnejšie
zdravotné problémy a mala ísť na liečenie, nemala nikdy od neho finančné prostriedky
(výpoveď pred súdom 29.6.2020, č.l.22). Jej matka mala celkovo 5 pôžičiek, ktoré si požičala
pre obžalovanú, aby mohla požičiavať na úroky, alebo aby kupovala vlasy, alebo keď bolo treba
na nedoplatky za elektriku, plyn.
Už z uvedených skutočností, postupne tvoriacich obsah vyjadrení poškodenej pred súdom,

vyplýva účelovosť jej tvrdení. Tieto vždy prispôsobovala dôkaznému štádiu v konaní pred
súdom. Finančné prostriedky od obžalovaného síce nazýva výživným pre jej dcéru, hoci je
zrejme, že medzi obžalovaným a jej dcérou nie je žiadny právny vzťah, pričom účelovosť
takéhoto označenia vzťahu obž. Kočnera s jej dcérou potvrdzuje aj skutočnosť, že peniaze od
obžalovaného používala na platbu splátok, spojených s leasingom motorového vozidla.
Obdobne, teda účelovo, postupovala obž. Zsuzsová aj pri vysvetľovaní pôvodu sumy 20.000,-
Eur, ktoré mala požičať svedkovi Andruskóovi.
Podľa výpovede obž. Zsuzsovej zo dňa 16.11.2018 str. 13, v roku 2018 absolvovala pobyty
v Dubai, Chorvátsku a v Grécku. Podľa ďalšej výpovede obžalovanej, a to pred súdom dňa
29.6.2020 ( č.l. 38), išla na dovolenku do Grécka s jej matkou a dcérou, táto dovolenka stála
3.000,- Eur, no peniaze mala, pretože jej Andruskó koncom februára 2018 zaplatil 8.000,- Eur
omeškané úroky za 4 mesiace a vrátil pôžičku 10.000,- Eur. Opäť podľa aktuálnej potreby,
účelovo menila obsah svojej výpovede, pretože inokedy zas uviedla, že sumu 10.000,- Eur hneď
znovu požičala svedkovi Andruskóovi.
Obdobne sú nelogickými, v kontexte s tvrdením o platení výživného, aj úkony obžalovaného
smerujúce k zabezpečeniu ďalšieho luxusného motorového vozidla do užívania obžalovanej,
a to po vražde Jána Kuciaka v roku 2018.
Ako vyplynulo z oboznámených listinných dôkazov, oboznamovanie obsahu listín súd vykonal
dňa 30.4.2020, leasingová zmluva motorového vozidla zn. MERCEDES-BENZ CLA 200 CDI, EČ KN
594 EA, mala byť ukončená v mesiaci november 2018. Ako ale ďalej vyplýva z vykonaných
listinných dôkazov v konaní pred súdom dňa 30.4.2020, obž. Kočner organizoval výber,
objednanie a uzatvorenie leasingovej zmluvy ku motorovému vozidlu zn. MERCEDES-BENZ GLE
350 d 4MATIC kupé, ku ktorému bola uzatvorená leasingová zmluva 10.5.2018 medzi Tatra-
Leasing, s.r.o. a KTL ZM, s.r.o., ktoré začala bez akéhokoľvek právneho vzťahu ku tomuto
vozidlu užívať obžalovaná Zsuzsová, pričom pri výbere vozidla podľa písomného vyjadrenia
predajcu, bola prítomná s pánom Kočnerom nejaká žena.
V konaní pred súdom prvého stupňa bol dňa 15.1.2020 vypočutý svedok Jozef Dučák, ktorý
uviedol, že Maroš Kočner ho niekedy na jar 2018 požiadal, či by nevedel zohnať nejaké auto,
ktoré by nemalo bratislavské značky a nebolo by identifikovateľné s tými menami, ktorá sú
57
jeho, alebo v jeho okolí. Ďalej uviedol, že vozidlo požičal z firmy KTL a poskytol ho Marošovi
(Kočnerovi), pričom bolo dohodnuté, že Maroš bude preplácať ten nájom, no neskôr si musel
požičať a musel zaplatiť 18,5 tisíc Eur.
Svedok Peter Tóth, vypočutý pred súdom dňa 15.1.2020, č.l. zápisnice 61-62, uviedol, že Jozef
Dučák mu povedal, že v lete odovzdával Alene Zsuzsovej v krabici od topánok finančnú
hotovosť 100 alebo 200 tisíc Eur, pričom peniaze odovzdal a zabezpečil na pokyn obž. Kočnera.
Svedok Jozef Dučák vo svojej výpovedi pred súdom dňa 15.1.2020, č.l.80 potvrdil, že
odovzdával nejakú zásielku obž. Zsuzsovej, nepoznal jej obsah.
Obž. Zsuzsová vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 12.12.2018, str.12, uviedla že
niekedy v auguste 2018, nepamätá si dátum, jej Kočner odkázal, že má prísť do Báču pre
darček malej za vysvedčenie a na prázdniny a keď tam prišla, dovalil sa tam starý dedko s jej
červeným Mercedesom a strčil jej igelitovú tašku, v ktorej bol darček pre dcéru kabelka
a kozmetika (podľa zadržaného písomného odkazu od obž. Kočnera malo ísť o darček ku
narodeninám, čo obžalovaná účelovo zmenila poznajúc deň narodenín dcéry, ktoré mala dcéra
až v septembri a nie júli).
Listinný dôkaz vykonaný pred súdom, ako oboznámenie s obsahom písomnosti č.l. 14778,
preukazuje, že obž. Kočner pomocou tzv. motáka inštruoval z výkonu väzby v tom čase ešte
trestne nestíhanú Alenu Zsuzsovú, aby sa dňa 21.7.2018 o 10:00 dostavila do Báču pre darček
malej k narodeninám.
Z uvedených dôkazov je zrejme, že obž. Zsuzsová mala v priebehu roku 2018 k dispozícii od
obž. Kočnera neodôvodnené majetkové plnenia, a to buď priamo finančné prostriedky, ako aj
nefinančný príjem, vo forme bezplatného používania motorového vozidla, za súčasného
platenia leasingových splátok obž. Kočnerom za iné jej motorové vozidlo namiesto
obžalovanej.
Mimoriadnu dôkazne výpovednú hodnotu má aj tá časť výpovede svedka Tótha, ktorý bol
vypočutý pred súdom dňa 15.1.2020, č.l. zápisnice 5-78, v ktorej tento uviedol, že
presvedčenie o tom, že obž. Kočner stojí za vraždou Jána Kuciaka (č.l.13) nadobudol dňa
28.9.2018, keď bola zadržaná Alena Zsuzsová a zavolal mu z väzby obž. Kočner. Keď mu svedok
povedal, že je prekvapený že mal tlmočníčku z taliančiny, čo sa dozvedel z médií, tak mu
Kočner povedal, že v Komárne nikoho nepozná a nikdy tam nebol. Tak vedel, že pred ním
klame.
Ako tiež uviedol svedok Tóth v ďalšej časti svojej výpovede (č.l.14) v nasledujúci deň 29.9.2018,
mu asi 5x telefonoval z väzby obž. Kočner a zisťoval, kedy presne odovzdávali podpisové hárky
na ministerstvo vnútra, pretože si robil alibi na dôvod komunikácie s obžalovanou.
Na záver tejto časti si dovoľujeme konštatovať, že finančné plnenia, ktoré robil obž. Kočner
v prospech obž. Zsuzsovej neboli darom jej dcére, alebo obžalovanej, ale platbou za činnosti
smerujúce k presadzovaniu finančných a politicko-mocenských ambícii obž. Kočnera. Vykonané
dokazovanie preukázalo, že obž. Zsuzsová bola svojimi príjmami vyslovene odkázaná, spolu
58
s jej rodinou, na obž. Kočnera a pôvod všetkých finančných prostriedkov, ktorými v poslednom
období disponovala, bol od tohto obžalovaného. Tvrdíme, že zvýšené výdavky obž. Kočnera
v prospech obžalovanej v čase po 21.2.2018, boli súčasťou odmeny Kočnera obžalovanej Alene
Zsuzsovej za vybavenie vraždy Jána Kuciaka. Z hľadiska preukazovania viny obžalovaných
Kočnera a Zsuzsovej je podstatným konštatovanie, že po 21.2.2018 narástli výdavky obž.
Kočnera smerom ku obž. Zsuzsovej a zároveň narástli aj jej výdavky.
g) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Andruskóa stojacej oproti

výpovedi obž. Zsuzsovej.
Tvrdíme, že pre objektívne zistenie stavu veci, resp. objektívnej pravdy je nevyhnutné, aby bola jasne,
jednoznačne, objektívne a neskreslene vyhodnotená dôveryhodnosť výpovedí svedka Zoltána
Andruskoá a oproti tejto výpovedi stojaca výpoveď obžalovanej Zsuzsovej.
Zároveň je možné konštatovať, že vyhodnotenie dôveryhodnosti výpovedí obž. Zsuzsovej má

zásadný vplyv aj na hodnotenie dôveryhodnosti výpovedí obž. Kočnera, pretože obaja
obžalovaní vypovedali počas celého konania pred súdom tak, že si vzájomne súhlasne dopĺňali
svoje výpovede, resp. preto, že obž. Zsuzsová poprela, že dala cez svedka Andruskóa
objednávku na zavraždenie Jána Kuciaka, tiež poprela, že by sprostredkovala takúto
objednávku od obž. Kočnera a tiež poprela, že by ju obž. Kočner o vybavenie takejto
objednávky požiadal. Toto zároveň všetko poprel aj obž. Kočner.
Zásadnou pri hodnotení dôveryhodnosti výpovedí svedka Andruskóa a obž. Zsuzsovej je

skúmanie a zodpovedanie otázky dôvodu odovzdania sumy 20.000,- Eur svedkovi Andruskóovi
obžalovanou, pretože samotné odovzdanie tejto sumy svedok a obžalovaná nespochybňujú.
Takto proti sebe stoja tvrdenia, že išlo o vyplatenie zálohy poskytnutej obž. Kočnerom za
vraždu JUDr. Žilinku, ako to tvrdí svedok Andruskó a tvrdenie obž. Zsuzsovej, že išlo iba
o pôžičku s dohodnutým úrokom 10%, ktorých platenia sa neustále dožadovala. Zisťovanie
stavu veci v tomto smere zároveň potvrdzuje, alebo vyvracia tvrdenie svedka Andruskóa, že
tlak na zaplatenie úrokov, resp. pôžičky, mal byť tlakom najskôr na vykonanie vraždy Jána
Kuciaka, resp. prípravou alibi obžalovanej a neskôr tlakom na vykonanie vraždy JUDr.
Šufliarskeho.
V nasledujúcej časti preto budeme analyzovať okolnosť, či obžalovaná podľa jej výpovedí,
mohla mať k dispozícii 20.000,- Eur i bez obž. Kočnera a ako konzistentne vo svojich
výpovediach popisovala ich pôvod. Ďalej, ako konzistentne vo svojich výpovediach popisovala
históriu údajného záväzkového vzťahu so svedkom Andruskóom (údajná zmluva o pôžičke na
sumu 20.000,- Eur), z pohľadu splácania údajnej istiny a úroku.
Pretože výpovede obžalovanej Zsuzsovej (i z prípravného konania) sú výsledkom dokazovania

a ide tak o zákonne získaný dôkaz, už súd prvého stupňa bol povinný pri svojom rozhodovaní
brať na tento dôkaz zreteľ.
59
Z hľadiska skúmania vierohodnosti tohto dôkazu najskôr sústredíme pozornosť na výpovede
obž. Zsuzsovej a na konzistentnosť jej popisu pôvodu sumy 20.000,- Eur.
Obž. Zsuzsová dňa 28.9.2018 (č.l. 566) pred vyšetrovateľom uviedla, že svedkovi požičala sumu
20.000,- Eur, ktorú si našetrila asi za dva až štyri roky.
Následne dňa 30.9.2018 (č.l. 866), pred sudcom uviedla, že peniaze pochádzali z úrokov
z predchádzajúcich pôžičiek a z peňažných darov pri príležitosti životných jubileí jej a jej dcéry,
Vianoc, kedy dostávali peniaze od pána Kočnera, aby si niečo kúpili.
Dňa 16.11.2018 (č.l. 580), pred vyšetrovateľom uviedla, že na pôžičku použila peniaze, ktoré
dostala ako rezervu pre prípad, že by sa jej, alebo Kočnerovi niečo stalo, rezerva bola vo výške
30.000,- Eur (č.l. 581) a neskôr, v tej istej výpovedi uviedla, že požičala z toho, čo dostávala
ona, alebo dcéra na narodeniny, Vianoce a čo si jej mama zobrala pôžičku, čo mala rezervu ( č.l.
588).
Dňa 2.4.2019 (č.l. 643), pred vyšetrovateľom na jeho otázku uviedla, že vzhľadom ku jej
príjmom, z čoho požičala svedkovi Andruskóovi 20.000,- Eur odpovedala, že 5.000,- Eur si
zobrala z poistky, čo jej dal pán Kočner a čo mali s dcérou od Kočnera darčeky v hotovosti
k Vianociam, alebo k narodeninám.
Z citovaných častí výpovedí takto jednoznačne vyplýva záver, že obž. Zsuzsová pri časti každej
zo svojich výpovedí, v ktorej sa vyjadrovala ku pôvodu sumy 20.000,- Eur, uviedla vždy inú
verziu o ich pôvode. I tak sa ale, a to i vzhľadom na neustále zmeny obsahu jej výpovede, javí
podstatnou okolnosť, že okrem ostatných peňazí, potvrdila prevzatie sumy 30.000,- Eur od obž.
Kočnera. Jej vysvetlenie, že túto sumu jej poskytol obžalovaný ako nejakú poistku je zjavne
účelové a má podľa nášho názoru iba vysvetliť pôvod sumy 23.000,- Eur, nájdenej pri domovej
prehliadke orgánmi činnými v trestnom konaní (ako poistku mala mať k dispozícii platobné
karty obžalovaného).
Z hľadiska skúmania vierohodnosti tohto dôkazu – výpovede obž. Zsuzsovej, ďalej sústredíme
pozornosť na výpovede obž. Zsuzsovej, a to na konzistentnosť vysvetlenia právneho dôvodu
odovzdania sumy 20.000,- Eur svedkovi Andruskóovi, resp. ňou opísanej histórie jej splácania a
splácania úrokov z tejto pôžičky.
Obž. Zsuzsová dňa 28.9.2018 (č.l. 566), pred vyšetrovateľom uviedla, že peniaze požičala
svedkovi Andruskóovi minulú jeseň (teda v roku 2017) na dobu neurčitú, s úrokom 10%, celú
sumu mal vrátiť, keď bude mať, naraz. Mesiac, alebo dva platil úrok, potom prestal, pokúšala
sa ho kontaktovať, nedvíhal a neodpovedal na SMS. Potom začal platiť, v mesiacoch február,
alebo marec, na trikrát splatil dĺžne úroky, nevie koľko to bolo, vtedy jej vrátil aj 10.000,- Eur .
Hnevalo ju, že ju ignoroval, všetko je zachytené v SMS správach, ktoré mu písala, poslednú SMS
mu poslala minulý týždeň, pretože zase prestal platiť.
Dňa 30.9.2018, pred sudcom (č.l. 866) uviedla, že vrátil jej 10.000,- Eur a sľúbil, že prepíše na
ňu byt, ale toto neurobil.
Dňa 16.11.2018, pred vyšetrovateľom (č.l. 580) obžalovaná uviedla, že často požičiavala
Andruskóovi väčšiu finančnú hotovosť bezúročne, ktorú vracal. V lete roku 2017 mu prvýkrát
požičala 20.000,- Eur na úrok, na dobu neurčitú, úroky platil aj v roku 2018. Ako dôkaz sú SMS
komunikácia o riešení dlhu. V januári 2018, podľa jej výpovede, požiadala Andruskóa, keď jej
60
dlžil úroky za 4 mesiace, aby jej dal ako záruku byt, teda aby ho prepísal na ňu. Byt kúpil so
svojou partnerkou na polovicu (byt oproti cintorínu), pretože nesplácal ani úroky a nemala
žiadnu poistku, ako by tie peniaze mohla vrátiť, peniaze neboli jej a za tieto sa zaručila. Svoj dlh
si nemusel Andruskó ničím odpracovať, pretože súhlasil s prepisom bytu na ňu, už v januári
2018, vrátil jej omeškané úroky za 5 mesiacov, koncom februára 2018 a polovicu sumy 10.000,-
Eur jej vrátil prvý marcový týždeň a ďalej jej platil úrok zo sumy 10.000,- Eur do septembra
2018 (č.l. 584).
Vo svojej výpovedi pred súdom dňa 29.6.2020 obžalovaná uviedla, že posledné dĺžne úroky za
september a august jej Andruskó zaplatil 22.9.2018, dva dni predtým, ako išli prvý krát do
Viedne (str. 13). Vo februári 2018 dlhoval ešte stále 20.000,-Eur za 10% úrok, polovicu jej vrátil
v marci, ale vzápätí si ju požičal na zariadenie prevádzky (uviedla tak údajnú novú pôžičku a
o chvíľu ju zase poprela). Svedok jej vrátil 10.000,- Eur prvý alebo druhý marcový týždeň
a úroky vrátil na prelome februára a marca, posledné nejaké februárové dni vrátil 4 mesiace
dlžných úrokov (str. 22 zápisnice). Na otázku prokurátora, aké mala v roku 2018 náklady,
uviedla, že koncom februára 2018 jej Andruskó zaplatil úroky za 4 mesiace, to bolo 8.000,- Eur,
plus jej vrátil pôžičku 10.000,- Eur, tak mala peniaze. Poprela tak existenciu údajnej novej
pôžičky. Svedok Andruskó mal mať peniaze požičané ešte aj v septembri, a to tých zvyšných
10.000,-Eur ( opäť poprela údajnú novú pôžičku).
Obž. Zsuzsová ďalej dňa 20.7.2020 pred súdom uviedla, že na konci februára 2018 jej svedok
vrátil sumu 10.000,- Eur a zaplatil jej úroky za 5 mesiacov. Znovu požičanie peňazí svedkovi
neuviedla.
Vo svojej záverečnej reči dňa 31.7.2020 obžalovaná pred súdom prvého stupňa uviedla novú
verziu splácania údajnej pôžičky, keď jej polovicu mal splatiť obžalovaný prvý aprílový týždeň.
Na rozdiel od prechádzajúcich vyjadrení zo dňa 29.6.2020 už neuviedla, že by vzápätí svedkovi
Andruskóovi požičala vrátenú sumu 10.000,- Eur znovu.
Aj z týchto citovaných častí výpovedí, obdobne ako pri zisťovaní pôvodu sumy 20.000,- Eur,
jednoznačne vyplýva záver, že obž. Zsuzsová pri časti každej zo svojich výpovedí, v ktorej sa
vyjadrovala ku výške pôžičky, resp. ku jej splácania a splácaniu úrokov z tejto, popísala tento
priebeh odlišne.
V týchto súvislostiach nie sú bez významu ani obsahy pred súdom oboznámených správ SMS
medzi obž. Zsuzsovou a svedkom Andruskóom, a to z mesiaca marec a september 2018,
z ktorých vyplýva že obž. Zsuzsová sa domáha od svedka nejakých úrokov, resp. že sa domáha
od svedka platenia.
Za mimoriadne dôležitý považujeme obsah oboznámených správ zo dňa 8.3.2018, z 14:46:51,

15:29:11 hod., resp. zo dňa 26.3.2018 z 10:38:09 hod., ktoré sú obsahom v nesúlade s
tvrdeniami obž. Zsuzsovej o výške jej údajnej pohľadávky na konci mesiaca február, resp. v prvý
marcový týždeň 2018. Tieto sú tiež ekonomicky nezmyselné, s počítaním úrokov 10% z dlžnej
sumy, ako úrok uvádzala obžalovaná.
Z hľadiska hľadania obsahu, resp. účelu správ posielaných obž. Zsuzsovou, je významná jej
správa pre svedka zo dňa 17.9.2018, z 9:32:20, podľa ktorej má v tento deň poslať úroky
a 1.10. sumu 8 tisíc, pretože táto suma nie je úrok 10% za jeden, alebo dva mesiace, či už zo
61
sumy 10.000,- Eur, alebo 20.000,- Eur a ďalej z hľadiska hľadania skutočného obsahu, alebo
účelu správ obžalovanej, je významná správa zo dňa 24.9.2018, 8:11:41, z ktorej vyplýva opäť
výčitka svedkovi, hoci jej tento mal už dňa 22.9.2018 vyrovnať splatné záväzky.
Nedá sa nepoukázať ani na tú skutočnosť, že obžalovaná vo svojich návrhoch žiadala

oboznámiť obsah SMS správ z mesiacov marec, resp. september 2018 a nie z iných mesiacov,
kedy tiež bol, podľa jej tvrdení, svedok v omeškaní.
Aj týmto je preukázaná vierohodnosť vyjadrení svedka, že obž. Zsuzsová ho správami o jeho
dlhoch voči nej, urgovala vždy keď bola aktuálna buď vražda Jána Kuciaka, alebo tlak na
vykonanie ďalšej vraždy.
Obsah týchto správ takto naopak oproti záverom súdu prvého stupňa, potvrdzuje časť
výpovede svedka Andruskóa, ktorou vysvetľoval účelovosť SMS správ od obžalovanej.
S pohľadom na uvedené je možne urobiť záver, že výpoveď obž. Zsuzsovej je nedôveryhodná

a jej postupné tvrdenia nielen že sú v rozpore s tvrdeniami svedka Andruskóa, ale aj vzájomne
si odporujú v obsahu podstatných skutočností, rozhodujúcich práve pre posudzovanie jej
vierohodnosti. Je totiž zrejme, že obžalovaná jednoznačne neuviedla pôvod sumy 20.000,- Eur,
resp. tento neustále menila, hoci vzhľadom ku jej majetkovým pomerom, ako i skutočnosti, že
od roku 2002 podľa jej vyjadrenia nikde nepracovala a žila predovšetkým z finančných
prostriedkov od obž. Kočnera, ide o pre ňu o mimoriadne veľkú finančnú sumu.
Obžalovaná napriek tomu, že z pohľadu jej majetkových možností, ďalej nie veľkého časového
odstupu od údajného poskytnutia takejto pôžičky, vypovedala o jej zostatkoch, resp.
nezaplatených úrokov, odporujúco si nielen medzi jednotlivými procesnými úkonmi, ale
dokonca aj v rámci toho istého procesného úkonu. Je zrejmé, že nešlo o omyly obžalovanej,
ale o účelové zmeny v obsahu výpovede, čo najlepšie dokumentuje jej odpoveď na otázku
prokurátora dňa 29.6.2020 pred súdom, keď svoje majetkové pomery v roku 2018 považovala
za dobré kvôli tomu, že vo februári 2018 je svedok mal vrátiť 10.000,- Eur a zaplatiť úroky
8.000,- Eur, hoci v ten istý deň pred súdom už uviedla, že keď jej vrátil 10.000,- Eur, tak mu ich
znovu požičala. Je zrejme, že po otázke prokurátora zrazu potrebovala odôvodniť svoju
schopnosť zaplatiť si po vražde Jána Kuciaka tri, pravdepodobne nákladné, dovolenky
v zahraničí.
Z výpovedí obžalovanej sa nedá zistiť, kedy a koľko jej svedok mal dlhovať z údajnej pôžičky,
teda či táto bola od mesiaca február, resp. marec 2018 už iba vo výške 10.000,- Eur, alebo
naďalej vo výške 20.000,- Eur, pretože ako už bolo uvedené, o 50-% časti údajnej pôžičky
uvádzala diametrálne odlišné tvrdenia. Nelogicky, nepresvedčivo so vzájomným rozporom,
pôsobia tvrdenia obžalovanej o tom, že po vrátení časti pôžičky vo februári, alebo marci 2018
(neskôr v záverečnej reči uviedla začiatok apríla 2018), svedkovi požičala sumu 10.000,- Eur
opäť, dokonca bez akéhokoľvek zabezpečenia, hoci sa jej pred tým údajne vyhýbal, bol
v omeškaní a zabezpečenie pôžičky bytom údajne chcela už v januári. Obdobne zmätočne
pôsobia aj SMS správy, ktoré podľa obhajoby obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej, majú
preukazovať existenciu pôžičky. Javí sa, že obžalovaná nedomyslela svoje účelové tvrdenia,
pretože o potrebe písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke, resp. o zabezpečovaní jej
62
pohľadávky bytom, urobila viac vyjadrení, no bez ich existencie mala svedkovi opäť požičať
sumu 10.000,- Eur, resp. vydržať bez právnych krokov nesplácanie úrokov.
Logickejšie a pravdivejšie sa javia vyjadrenia svedka Andruskóa, a to či už ku dôvodom

zaplatenia sumy 20.000,- Eur a tiež ku dôvodom správ SMS, ktoré mu posielala obžalovaná.
Pri vyhodnocovaní jeho vierohodnosti ďalej nie je bez významu ani ten fakt, že jeho výpoveď
potvrdzujú v rozhodujúcich skutočnostiach obž. Marček a tiež svedok Peter Tóth.
Obž. Marček potvrdzuje výpoveď svedka v častiach týkajúcich sa objednania, prípravy
a vykonania vraždy Jána Kuciaka, priebeh zaplatenia odmeny za vykonanú vraždu a spôsob
utajenia skutočného objednávateľa vraždy. Svedok Peter Tóth zasa v častiach o pôvode
informácii o zavraždenom, o politických a mocenských prepojeniach obž. Kočnera
a o zabezpečovaní informácií z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
h) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Tótha oproti výpovedi obž. Kočnera
Domnievame sa, že neexistujú žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovedí svedka Tótha

oproti výpoveď obž. Kočnera.
Vierohodnosť svedka vyplýva predovšetkým z tej skutočnosti, že časti jeho výpovedí sú
potvrdené inými, pred súdom vykonanými dôkazmi. Je nepreskúmateľné, prečo súd prvého
stupňa, keď mal pochybnosti o vzniku jeho „predpojatosti“ proti obž. Kočnerovi, nevykonal
poškodenou navrhnutý dôkaz.
Ako uviedol svedok, práve z telefonických rozhovorov, ktoré viedol s obž. Kočnerom počas
jeho väzby, pochopil, že tento stojí za vraždou novinára.
V konaní pred súdom nebol vykonaný dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia svedka v ktorejkoľvek
časti.
4./ Súd prvého stupňa neurobil výrok vo vzťahu ku uplatnenej náhrade škody poškodenou
Zlatou Kušnírovou proti obžalovanému Ing. Tomášovi Szabóovi.
Ako je zrejme s odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, súd neurobil
obsahom rozhodnutia výrok o náhrade škody, ktorú si uplatnila poškodená inak voči všetkým
obžalovaným, a teda aj proti obž. Szabóovi. Súd takto postupoval napriek tomu, že
obžalovaného uznal vinným z protiprávneho konania, od ktorého poškodená odvodzovala
svoj nárok, s poukazom na zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu
právnej istoty tvrdíme, že odvolanie poškodenej smerovalo aj pre neurobenie výroku vo
vzťahu ku uplatnenej náhrade škody poškodenou proti obžalovanému Ing. Tomášovi
Szabóovi.
63
Navrhujeme, eventuálne dávame podnet, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a aby tiež
rozhodol o chýbajúcom výroku.
Na záver nášho podania si dovoľujem dať odvolaciemu súdu, pre prípad jeho rozhodnutia o vrátení
veci na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa,
p o d n e t
na nariadenie, aby z dôležitého dôvodu, bola vec prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu
2T Špecializovaného trestného súdu, ako je jeho zloženie predsedníčka senátu JUDr. Ružena Sabová
a členovia senátu Mgr. Ivana Matel a JUDr. Rastislava Stieranka.
Dôležitým dôvodom pre takýto postup odvolacieho súdu sú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti
senátu, pričom vychádzame z nasledujúcich skutočností :
a) Súd prvého stupňa sa pri realizácii práv poškodenej dostatočne neriadil Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012 (čl.10) a ani ustanoveniami
Trestného poriadku, keď neumožnil poškodenej plnú realizáciu jej práv poškodenej, keď
- neumožnil splnomocnencovi poškodenej plynulo sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, a to

k niektorým z oboznámených SMS správ v aplikácii Threema;
- v rozpore s ustanovením § 274 ods. 4 Tr. por. prerušil záverečnú reč splnomocnenca
poškodenej a neumožnil splnomocnencovi poškodenej plynulo predniesť celú záverečnú
reč s tvrdením, že náš právny poriadok nepozná súkromnú žalobu;
- súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhnuté poškodenou Zlatou Kušnírovou, pričom
nešlo o dôkazy preukazujúce okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie a ani o dôkazy,
ktoré preukazujú okolnosti zistené už vykonanými dôkazmi a svoje rozhodnutie
neodôvodnil ani len vo svojom rozsudku.
b) Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie v prospech obžalovaných Kočnera

a Zsuzsovej aj neexistujúcimi dôkazmi, resp. neexistujúcimi okolnosťami, teda postupoval
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich v prospech obžalovaných
Kočnera a Zsuzsovej, keď v rozsudku uviedol, že
- údajne vo veci vypočutý svedok Andruskó mal následne pripustiť, že sa mohol zmýliť,
pričom súd urobil takéto tvrdenie po konštatovaní tvrdenia svedka, že objednávku
vraždy poškodeného Kuciaka mu sprostredkovala obž. Zsuzsová s tým, že hlavným
objednávateľom mal byť obž. Kočner (nepravdivá okolnosť, ktorá je spôsobilá
spochybniť výpoveď svedka v prospech uvedených obžalovaných);
64
- pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Andruskóa súd prvého stupňa údajne
nemohol prehliadnuť, že svedok vo svojej výpovedi svedka v mesiaci september
2019, pred vyšetrovateľom nevypovedal spontánne, ale svoju výpoveď diktoval
z vopred napísaných poznámok v rozsahu 16 strán (8 listov formátu A5) tak, ako to
poznačil vyšetrovateľ v úvode zápisnice o jeho výpovedi (opäť nepravdivá okolnosť,
ktorá spochybňuje spontánnosť a vierohodnosť výpovede svedka);
- údajne svedok Tóth mal odovzdať polícii USB kľúč so všetkými informáciami zo
sledovania Jána Kuciaka, teda obsahujúci okrem fotografií aj popisné informácie zo
sledovania a obrazovo zvukové záznamy zo sledovania (opäť nepravdivá okolnosť,
ktorá spochybňuje dôvodnosť vykonania dôkazu navrhnutého poškodenou
a odmietnutého súdom);
- údajne v motorovom vozidle zn. KIA boli nájdené petičné hárky, čo má preukazovať,
že tieto aktivity pokračovali aj po odmietnutí registrácie (opäť nepravdivá okolnosť,
ktorá by v prípade pravdivosti preukazovala vierohodnosť výpovedí uvedených
obžalovaných o obsahu ich komunikácie po 8.2.2018, teda po zamietnutí návrhu na
registráciu politickej strany).
c) Súd prvého stupňa, s vysokou mierou pravdepodobnosti, v rozpore s viacerými

ustanoveniami § 30 Zákona o sudcoch a prísediacich, prostredníctvom niektorých, alebo
niektorého, z členov senátu 2T Špecializovaného trestného súdu, poskytol po vynesení
rozsudku predstaviteľom médií informáciu o tom, ktorý z členov ako hlasoval pri rozhodovaní
o vine obžalovanej Zsuzsovej.
Roman Kvasnica a partneri, s.r.o

Roman Kvasnica
Advokát a konateľ
65

Kušnírová - Odôvodnenie Odvolania 2T 32-2019

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Kušnírová - Odôvodnenie Odvolania 2T 32-2019

Uploaded by

Copyright:

Špecializovaný trestný súd

v Piešťanoch dňa 27.10.2020

Poškodená : Zlata Kušnírová, nar.29.12.1964, bytom

Zast. splnomoc. : Roman Kvasnica a partneri, s.r.o.,

- do rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní zahrnúť a následne postupom v zmysle

- do rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní zahrnúť a následne postupom v zmysle

- časti komunikácie z aplikáciii WhatsApp, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej

- časti komunikácie z aplikáciii WhatsApp, nachádzajúcej sa na č. 36 prílohy zo stopy označenej

Ku dôkazu nahrávka rozhovoru obž. Kočner a svedok Tóth :

Ku dôkazu SMS správa obž. Kočner a osoba M. Konôpka :

Ku dôkazu SMS správa obž. Kočner a osoba Slavo :

Najskôr si dovoľujeme konštatovať, že odôvodnenie rozsudku svojou koncepciou a častým

Ku svedkovi Z. Andruskóovi uviedol súd tieto okolnosti :

a) všetky informácie o obž. Kočnerovi a o jeho konaní získal od inej osoby;

Vyjadrenie k úvahám súdu :

Predovšetkým si dovoľujem konštatovať, že svedok Zoltán Andruskó vypovedal pred súdom

Obdobne ako v predchádzajúcej časti, považujeme za potrebné konštatovať, že samotná

Je dôvodné preto zhrnúť, že Z. Andruskó pred súdom prvého stupňa vypovedal až po

Tvrdíme, že tu sa súd pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka nielenže odvoláva na

Konštatovanie, že z dôvodu pochybností o pravdivosti tvrdení svedka nebolo možné uznať

Je dôvodné predpokladať, že pokiaľ by mal svedok úmysel klamať, svoju situáciu by si

Tvrdíme, že je právne neadekvátne pri svedkovi hovoriť o „zvýhodnenom kajúcnikovi“, keď si

Ku svedkovi P. Tóthovi uviedol súd tieto okolnosti:

Vyjadrenie k úvahám súdu :

Z pohľadu vykonaného dokazovania je pri konštatovaní o vyjadrení sa svedka o nepozeraní si

Svedok Tóth vo svojich výpovediach nikdy neuviedol, že by odovzdal polícii na digitálnom

Ku obž. Kočnerovi uviedol súd tieto okolnosti :

a) obžalovaný na rozdiel od svedka nie je povinný vypovedať pravdu;

Vyjadrenie k úvahám súdu :

a) Súd: obžalovaný na rozdiel od svedka nie je povinný vypovedať pravdu

Tvrdíme, že písomnosti o vybavení trestného oznámenia poškodeného J. Kuciaka na M.

Ku komunikácii medzi obžalovanými v aplikácii Threema uviedol súd tieto okolnosti :

Vyjadrenie k úvahám súdu :

Tvrdíme, že súd si nesprávne odpovedal na sebe samému položenú otázku, či je prípustné

Za neadekvátne, vzhľadom k obsahu ostatných vykonaných dôkazov, je potrebné považovať

Mimoriadne dôležitým je konštatovanie súdu o tom, že neexitujú pochybnosti o zákonnosti

h) Súd: vinu obžalovaných nemožno odvodzovať len od výkladu komunikácie v aplikácii

Z hľadiska ochrany práv poškodených je nevysvetliteľné, že súd prvého stupňa na strane

Ku USB uviedol súd tieto okolnosti:

e) Súd: faktom zostáva podľa súdu, že existuje podozrenie, že výsledky sledovania –

Ku obž. Zsuzsovej uviedol súd tieto okolnosti :

Vyjadrenie ku úvahám súdu :

Považujeme za neprofesionálne a z hľadiska poškodených aj za neetické, keď súd namiesto

Postupne, v časových a skutkových súvislostiach, uvedieme všetky vykonané dôkazy, rozhodujúce na

a) Práca Jána Kuciaka na témach týkajúcich sa obžalovaného Mariána Kočnera a preukázanie

f) Správanie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej po vražde, resp. z tohto vyplývajúce dôkazy

g) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Andruskóa stojacej oproti výpovedi

h) Vyhodnotenie vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedka Tótha oproti výpovedi obž.

a) Práca Jána Kuciaka na témach týkajúcich sa obžalovaného Mariána Kočnera a preukázanie

02:27 : „ste hlúpy“ ;

03:16 : „vy nie ste novinár, ste malý pisálek“;

06:39 : „ ste zlý človek, ktorého niekto úkoluje“;

06:59 : „ začnem sa vám špeciálne venovať“;

07:17 : „choďte do riti s Vašimi názormi“.

Z obsahu telefonického rozhovoru je zrejme, že telefonoval obžalovaný Jánovi Kuciakovi, hoci

Považujeme za potrebné konštatovať, že obž. Kočner ani v oboznámenej komunikácii s Jánom

Uvedenými dôkazmi je preukázaný priebeh odovzdávania informácii z rozpracovania Jána

Všetky uvedené okolnosti sú mimoriadne významné pri hodnotení vierohodnosti výpovede

Tvrdíme, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané objednanie si vraždy Jána

Tvrdíme, že uvedené výpovede na seba nadväzujú a predovšetkým výpoveď obž. Marčeka

Po oboznámení sa s celým obsahom komunikácie obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej je možné

- obaja obžalovaní mali ku komunikačnému systému Threema dôveru, no vždy iba do

Správy zo dňa 5.2.2018 ( pred súdom oboznámený obsah dňa 17.6.2020):

Správy zo dňa 9.2.2018 (pred súdom oboznámený obsah dňa 17.6.2020):

5:06:16 :„Už len vymyslieť plán B“( odosielateľom bol obž.Kočner)

5:06:16 :„Alebo dotiahnuť A “( odosielateľom bol obž.Kočner)