Napoleon Bonaparte

- zvíťazil v 77 bitkách, prehral 4 – krát

- 1795 – potlačil monarchistickú vzburu v Paríži
- 1795 – Napoleonova výprava do Talianska, úspechy – dobyl Premont, Miláno, Rím, Neapol; Rakúsko
muselo uznať výboje vrátane anexie Belgicka (mier v Campo Formio – 1797)
- 1798 – výprava do Egypta – nález Rossetskej dosky – umožnil Champollionovi rozlúštiť hieroglify;
návrat do Paríža
- 1799 – stal sa konzulom
- 1804 – vyhlásil sa za cisára – vládne ako Napoleon I. – definitívny zánik republiky, začiatok
francúzskeho cisárstva
- obdobie druhého cisárstva – 1852 – 1870 (Napoleon III.)
- vnútorná politika:
 konsolidácia vnútorných pomerov vo Francúzsku, veľká autorita, aj veľa napriateľov zo strany
republikánov i royalistov
 menoval úradníkov
 povolil návrat emigrantov, nevrátil im privilégiá ani majetky
 nové tituly a hodnosti – za zásluhy o štát a vo vojne
 vydal občiansky zákonník – 1804 – Code civil – využil zmeny za revolúcie, ale aj staré rímske
právo (napr. muž je pánom rodiny), potvrdilo sa zrušenie feudálnych práv a povinností (cirkevný
desiatok), zrušenie šľachtických výsad, princíp rovnosti občanov pred zákonom, v popredí – právo
na súkromné vlastníctvo (bratstvo, rovnosť, sloboda = vlastníctvo, rovnosť, sloboda), vlastnícke,
pracovné, osobné, náboženské, majetkové práva; odstránené práva žien a detí, nebolo povolené
zhromažďovať sa, zaviedol tajnú políciu a cenzúru
 zásahy do ekonomiky s cieľom posilniť a stabilizovať hospodárstvo Francúzska – zamerané na
výboje
 pred cisárstvom – 1800 – zriadená Francúzska banka; zmenil daňový systém, získal príjmy na
vojnu
 v dôsledku výbojnej politiky – rozvoj obchodu, nové trhy
 zásoboval chudobných lacnými potravinami
 uzavrel konkordát s pápežom, ktorý sa vzdal nárokov na skonfiškovanú cirkevnú pôdu
- zahraničná politika:
♦ výbojná, expanzívna, chcel dobyť Európu a upevniť postavenie Francúzska
♦ konkurentom bolo Anglicko – príprava vylodenia francúzskych vojsk v Anglicku (1803 –
nerealizovalo sa)
♦ bitka pri myse Trafalgar – 1805: francúzske loďstvo porazené britským pod vedením admirála
Horatia Nelsona (prvý neúspech, prevaha britského loďstva) – orientácia iným smerom na pozemné
vojsko francúzskej armády – bajonety, disciplinovaná armáda
♦ 1805 – bitka pri Slavkove: bitka troch cisárov (ruský Alexander I., francúzsky Napoleon I.,
rakúsky František I.) – víťazstvo Napoleona, mier uzavretý v Bratislave – december 1805
♦ počas Napoleonových útokov Francúzska proti Prusku a Rakúsku francúzske vojská zničili Devín –
1809
♦ vojny s Pruskom – 1806: úspechy, dostal sa ž do Berlína (hlavné mesto Pruska) – tu vyhlásil
kontinentálny systém:
 namierený proti Veľkej Británii (keď nie zbraňami, tak hospodársky)
 hospodárska blokáda Veľkej Británie (začiatok technicko – priemyselnej
revolúcie – najpriemyselnejšia krajina – „dielňa sveta“), zákaz dovozu anglických
výrobkov do Európy (francúzske manufaktúry sa nedokázali vyrovnať Anglicku,
ktoré tovar vyvážalo do celej Európy) – pašovanie na čierno
♦ po roku 1805 – zánik Svätej ríš rímskej národa nemeckého – Habsburgovci stratili titul nemeckého
cisára – miesto nej vzniká Rýnsky spolok (júl 1806) – spolok južných a západných nemeckých
štátov; protektor – Napoleon, francúzsky vzor
♦ František I. nútený vzdať sa titulu
♦ veľké nádeje do Napoleona vkladali Poliaci – verili, že ich oslobodí a vznikne jednotný Poľský štát,
z Pruskej časti Poľska vzniklo len Veľkokniežatstvo varšavské
♦ výpravy:
 1808, na Španielsko – až po Madrid, vláda Bourbonovcov zatknutá, nastolil vládu svojho
brata Jozefa I. – nespokojnosť Španielov, národnooslobodzovacie hnutie proti
Napoleonovi – tzv. partizánska vojna Guerilla (obraz od Goya)
  1812, Rusko – početne najväčšia, vyše 600 000 tisícová armáda, zásadná chyba – išiel
neskoro (na jeseň); dôvody: Rusko odmietlo kontinentálny systém, členom
protifrancúzskej koalície (Veľká Británia, Španielsko, Rusko)
o  bitka pri Borodine – 7. septembra 1812 – krvavá na oboch stranách (Tolstoj –
Vojna a mier), Rusi sa stiahli, evakuácia mimo Moskvu – založený požiar, aby
Napoleon ustúpil, začali zimy ( - 35°C); Napoleonove vojská sa vracajú späť
(útoky Kutuzova)
o  bitka prie rieke Berezíne – definitívna porážka Napoleonovho vojska; pri ceste
späť – hlad, bieda (prvá oficiálna veľká porážka) – november 1812; on tajne
utiekol cez Poľsko, Prusko do Paríža (snaží sa obnoviť armádu – ostalo 60 000)
o  rozšírenie protifrancúzskej koalície – Prusko, Rakúsko, Rusko, Švédsko,
Británia
 vojská protifrancúzskej koalície porazili Napoleonove vojská pri Lipsku, 1813 – „bitka
národov“ – 500 tisíc vojakov
 Napoleon sa vrátil do Francúzska, spojenecké vojská postupujú do Francúzska –
obliehanie Paríža – kapitulácia Napoleona, vzdal sa vlády v prospech 4 – ročného syna
vychovávaného v Rakúsku – Orlík
 Napoleon vypovedaný na Elbu
 Francúzsko – obnovená vláda Bourbonovcov – Ľudovít XVIII.
 stúpenci Napoleona (bonapartisti) – pripravovali jeho návrat (asi tisíc bývalých vojakov
sa vylodilo v Antibeze – na Paríž) – Napoleon obnovil cisárstvo – 100 – dňové cisárstvo –
Ľudovít XVIII. Ušiel
 1815, Waterloo – definitívna porážka, vojská Pruska, Veľkej Británie; Napoleon sa
definitívne vzdáva moci 22. júna 1815
 Ľudovít XVIII. sa vrátil
 Napoleon – vyhnanstvo na ostrov sv. Heleny ako zajatec Britov; zomrel v roku 1821 (vo
vlasoch arzén – asi ho otrávili)
Viedenský kongres, 1814 – ciele:
I. potrestať Francúzsko – hranice ako v roku 1790 – strata Napoleonových území
II. odmeniť víťazov
III. zabrániť vzniku novej revolúcie
IV. podpísaná Svätá aliancia, odmeny víťazov:
 Rakúsko získalo územia v Taliansku – Benátsko a Lombardiu
 Veľká Británia – prevaha na mori, Kapsko, Cejlón
 Prusko – získalo oblasti v Nemecku – Porýnie, Sasko a Poznaňsko
 Rusko – Fínsko, Besarábia, vplyv vo Varšavskom kniežatstve, tzv. kongresovka (vznik
z rozhodnutia Viedenského kongresu)
 Švédsko – Nórsko
- Francúzsko – vláda Bourbonovcov
- Taliansko – naďalej roztrieštené
- Nizozemsko – na kongrese uznaná nezávislosť a pripojenie katolíckeho Belgicka