- 1795 – potlačil monarchistickú vzburu v Paríži - 1795 – Napoleonova výprava do Talianska, úspechy – dobyl Premont, Miláno, Rím, Neapol; Rakúsko muselo uznať výboje vrátane anexie Belgicka (mier v Campo Formio – 1797) - 1798 – výprava do Egypta – nález Rossetskej dosky – umožnil Champollionovi rozlúštiť hieroglify; návrat do Paríža - 1799 – stal sa konzulom - 1804 – vyhlásil sa za cisára – vládne ako Napoleon I. – definitívny zánik republiky, začiatok francúzskeho cisárstva - obdobie druhého cisárstva – 1852 – 1870 (Napoleon III.) - vnútorná politika: konsolidácia vnútorných pomerov vo Francúzsku, veľká autorita, aj veľa napriateľov zo strany republikánov i royalistov menoval úradníkov povolil návrat emigrantov, nevrátil im privilégiá ani majetky nové tituly a hodnosti – za zásluhy o štát a vo vojne vydal občiansky zákonník – 1804 – Code civil – využil zmeny za revolúcie, ale aj staré rímske právo (napr. muž je pánom rodiny), potvrdilo sa zrušenie feudálnych práv a povinností (cirkevný desiatok), zrušenie šľachtických výsad, princíp rovnosti občanov pred zákonom, v popredí – právo na súkromné vlastníctvo (bratstvo, rovnosť, sloboda = vlastníctvo, rovnosť, sloboda), vlastnícke, pracovné, osobné, náboženské, majetkové práva; odstránené práva žien a detí, nebolo povolené zhromažďovať sa, zaviedol tajnú políciu a cenzúru zásahy do ekonomiky s cieľom posilniť a stabilizovať hospodárstvo Francúzska – zamerané na výboje pred cisárstvom – 1800 – zriadená Francúzska banka; zmenil daňový systém, získal príjmy na vojnu v dôsledku výbojnej politiky – rozvoj obchodu, nové trhy zásoboval chudobných lacnými potravinami uzavrel konkordát s pápežom, ktorý sa vzdal nárokov na skonfiškovanú cirkevnú pôdu - zahraničná politika: ♦ výbojná, expanzívna, chcel dobyť Európu a upevniť postavenie Francúzska ♦ konkurentom bolo Anglicko – príprava vylodenia francúzskych vojsk v Anglicku (1803 – nerealizovalo sa) ♦ bitka pri myse Trafalgar – 1805: francúzske loďstvo porazené britským pod vedením admirála Horatia Nelsona (prvý neúspech, prevaha britského loďstva) – orientácia iným smerom na pozemné vojsko francúzskej armády – bajonety, disciplinovaná armáda ♦ 1805 – bitka pri Slavkove: bitka troch cisárov (ruský Alexander I., francúzsky Napoleon I., rakúsky František I.) – víťazstvo Napoleona, mier uzavretý v Bratislave – december 1805 ♦ počas Napoleonových útokov Francúzska proti Prusku a Rakúsku francúzske vojská zničili Devín – 1809 ♦ vojny s Pruskom – 1806: úspechy, dostal sa ž do Berlína (hlavné mesto Pruska) – tu vyhlásil kontinentálny systém: namierený proti Veľkej Británii (keď nie zbraňami, tak hospodársky) hospodárska blokáda Veľkej Británie (začiatok technicko – priemyselnej revolúcie – najpriemyselnejšia krajina – „dielňa sveta“), zákaz dovozu anglických výrobkov do Európy (francúzske manufaktúry sa nedokázali vyrovnať Anglicku, ktoré tovar vyvážalo do celej Európy) – pašovanie na čierno ♦ po roku 1805 – zánik Svätej ríš rímskej národa nemeckého – Habsburgovci stratili titul nemeckého cisára – miesto nej vzniká Rýnsky spolok (júl 1806) – spolok južných a západných nemeckých štátov; protektor – Napoleon, francúzsky vzor ♦ František I. nútený vzdať sa titulu ♦ veľké nádeje do Napoleona vkladali Poliaci – verili, že ich oslobodí a vznikne jednotný Poľský štát, z Pruskej časti Poľska vzniklo len Veľkokniežatstvo varšavské ♦ výpravy: 1808, na Španielsko – až po Madrid, vláda Bourbonovcov zatknutá, nastolil vládu svojho brata Jozefa I. – nespokojnosť Španielov, národnooslobodzovacie hnutie proti Napoleonovi – tzv. partizánska vojna Guerilla (obraz od Goya) 1812, Rusko – početne najväčšia, vyše 600 000 tisícová armáda, zásadná chyba – išiel neskoro (na jeseň); dôvody: Rusko odmietlo kontinentálny systém, členom protifrancúzskej koalície (Veľká Británia, Španielsko, Rusko) o bitka pri Borodine – 7. septembra 1812 – krvavá na oboch stranách (Tolstoj – Vojna a mier), Rusi sa stiahli, evakuácia mimo Moskvu – založený požiar, aby Napoleon ustúpil, začali zimy ( - 35°C); Napoleonove vojská sa vracajú späť (útoky Kutuzova) o bitka prie rieke Berezíne – definitívna porážka Napoleonovho vojska; pri ceste späť – hlad, bieda (prvá oficiálna veľká porážka) – november 1812; on tajne utiekol cez Poľsko, Prusko do Paríža (snaží sa obnoviť armádu – ostalo 60 000) o rozšírenie protifrancúzskej koalície – Prusko, Rakúsko, Rusko, Švédsko, Británia vojská protifrancúzskej koalície porazili Napoleonove vojská pri Lipsku, 1813 – „bitka národov“ – 500 tisíc vojakov Napoleon sa vrátil do Francúzska, spojenecké vojská postupujú do Francúzska – obliehanie Paríža – kapitulácia Napoleona, vzdal sa vlády v prospech 4 – ročného syna vychovávaného v Rakúsku – Orlík Napoleon vypovedaný na Elbu Francúzsko – obnovená vláda Bourbonovcov – Ľudovít XVIII. stúpenci Napoleona (bonapartisti) – pripravovali jeho návrat (asi tisíc bývalých vojakov sa vylodilo v Antibeze – na Paríž) – Napoleon obnovil cisárstvo – 100 – dňové cisárstvo – Ľudovít XVIII. Ušiel 1815, Waterloo – definitívna porážka, vojská Pruska, Veľkej Británie; Napoleon sa definitívne vzdáva moci 22. júna 1815 Ľudovít XVIII. sa vrátil Napoleon – vyhnanstvo na ostrov sv. Heleny ako zajatec Britov; zomrel v roku 1821 (vo vlasoch arzén – asi ho otrávili) Viedenský kongres, 1814 – ciele: I. potrestať Francúzsko – hranice ako v roku 1790 – strata Napoleonových území II. odmeniť víťazov III. zabrániť vzniku novej revolúcie IV. podpísaná Svätá aliancia, odmeny víťazov: Rakúsko získalo územia v Taliansku – Benátsko a Lombardiu Veľká Británia – prevaha na mori, Kapsko, Cejlón Prusko – získalo oblasti v Nemecku – Porýnie, Sasko a Poznaňsko Rusko – Fínsko, Besarábia, vplyv vo Varšavskom kniežatstve, tzv. kongresovka (vznik z rozhodnutia Viedenského kongresu) Švédsko – Nórsko - Francúzsko – vláda Bourbonovcov - Taliansko – naďalej roztrieštené - Nizozemsko – na kongrese uznaná nezávislosť a pripojenie katolíckeho Belgicka